\id PHP - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h FILIPENSES \toc1 La carta de San Pablo a los Filipenses \toc2 Filipenses \toc3 Flp \mt2 La carta de San Pablo a los \mt1 Filipenses \c 1 \s1 Filipos cʉto gãnare Pablo ĩ papera cõare gaye \p \v 1 Ñati Filipos gãna mʉa. Yʉ Pablo Timoteo rãca adi papera uca gʉa. Jesucristore moa ĩsiri masa ña gʉa. Cristore tʉorʉ̃nʉcõri Dios ñarã ña mʉa cʉni. “Queno ñaña mʉa”, yi ñuca gʉa mʉare. Dios oca riasori masa ito yicõri ĩnare ejabʉari masare cʉni, “Quenajaro”, yi ñuca gʉa. \v 2 Mʉare queno yijaro mani Jacʉ Dios. Ito yicõri mʉa ya ʉsijʉ sajari oca cʉtiroca yijaro ĩ. Ito bajiro mʉare yijaro yirocʉ, Diore ito yicõri mani Ʉjʉ Jesucristore cʉni mʉare yiari seni ĩsisotia yʉ. \s1 Jesucristore rʉ̃cʉbʉorãre yiari Pablo ĩ seni ĩsire gaye \p \v 3 Mʉare tʉoĩa wanʉcõri, “Queno ya Dios mʉ”, yisotia yʉ. \v 4 Mʉare yiari Diore yʉ bʉsisotija, yʉ ya ʉsijʉ queno wanʉ quenasotia yʉre. \v 5 Cajero Cristo ocare boca ãmisʉorãti yʉre ejabʉasʉocʉ mʉa. Adocãta cʉni yʉre ejabʉacõa mʉa maji. Ito bajiri mʉare yiari Diore yʉ senisotija yʉ ya ʉsijʉ queno wanʉ quenasotia yʉre. \v 6 Jesucristore mʉa tʉorʉ̃nʉsʉorajʉti queno mʉa yi ñaroca yisʉoñi Dios. Mani Ʉjʉ Jesucristo ĩ tʉdi ejaroti rʉmʉjʉti, “Queno yi masijaro ĩna”, yirocʉ manire ejabʉagʉ yiguĩji Dios. Ĩ ñarã mani ñatĩñatoni ito bajiro manire yigʉ yiguĩji ĩ. “Riti bajia iti”, yi masia yʉ. \v 7 Yʉre ti maicõri ĩ oca gãjerãre yʉ goti ucutoni yʉre cũñi Dios. Ĩ ocare yʉ riaso ucuroca queno yʉre ejabʉasoticʉ mʉa. Jesucristo oca masare yʉ riasoja ticõri, yʉre tubiacã ĩna. Ito bajiro yʉre ĩna yibojarocati, “Ĩna cʉni Cristore tʉorʉ̃nʉjaro”, yirocʉ, “Ñasarise ña Cristo oca”, yi jidicãbea yʉ. Tubia ecorʉ yʉ ñabojarocati queno yʉre ejabʉasotia mʉa. Ito bajiri yʉ ya ʉsijʉ mʉare tʉo maia yʉ. Ito bajiro mʉare yʉ tʉoĩaja quena ña yʉre. \v 8 Jesucristo mʉare ĩ tʉo mairo bajiroti bʉto mʉare tʉo maia yʉ cʉni. “Ĩnare bʉto ti ãmoami Pablo”, yi masiami Dios yʉre. \v 9 Gãjerãre bʉto bʉsa ti maijaro ĩna, yirocʉ Diore seni ĩsisotia yʉ mʉare yiari. Queno tʉoĩare gaye Dios mʉare jidicãjaro, yirocʉ ĩre senisotia yʉ. Ito yicõri ĩ ãmorise mʉa tʉo masi jeotoni mʉare yiari Diore seni ĩsisotia yʉ. \v 10 Ñasarise riti mʉa tʉoĩa besere ãmoa yʉ. Ito bajiro mʉa yija, queno yirã ñari Cristo ĩ tʉdi ejari rʉmʉ ñe seti mana ñarã yirãji mʉa. \v 11 Jesucristo sĩgʉ̃ti ñami quenarise riti mani yi masiroca yigʉ. Quenarise riti yisotijaro ĩna, yirocʉ mʉare yiari ĩre seni ĩsisotia yʉ. Ito bajiro queno mʉa yija ticõri, “Rẽtoro masigʉ̃ ñami Dios”, yi rʉ̃cʉbʉorã yirãji gãjerã cʉni. \s1 Cristore riti mani moa ĩsi sʉyaja quena, Pablo ĩ yire gaye \p \v 12 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Quenabiti jaje Pablore rẽtabojarocati jãjarã bʉsa Jesucristo oca tʉorʉ̃nʉ wama masa”, mʉa yire ãmoa yʉ. \v 13 “Cristore ĩ tʉorʉ̃nʉja ticõri, ĩre tubiayijarã ĩna”, yi masiama adi cʉto gagʉ ʉjʉ ya wi coderi masa. Ito bajiro riti yi masi jediama ado gãna yʉre. \v 14 “Tubia ecorʉ ñabojagʉti Cristore jidicãbeami Pablo”, yi tʉoĩacõri ado gãna mani ñarã jãjarã, bʉto bʉsa Cristore tʉorʉ̃nʉ wama. Ito bajiri oca sẽocõri güimenati Dios ocare riasoama ĩna. \p \v 15 Cristo ocare queno yʉ riaso masijare, yʉre ti ʉoama coriarã. “Pablo rẽto bʉsaro queno riasorãji gʉama”, yicõri riasobojama ĩna. Gãjerãma Dios oca tʉorʉ̃nʉrã ñari, wanʉre rãca riasoama. \v 16 Yʉre tʉo maicõri Cristo oca masare riasoama ĩna. “Tubia ecoanare cʉni Cristo oca ñasarise gotijaro Pablo, yirocʉ Pablore tubiaroca yiñi Dios”, yi masiama ĩna yʉre. Ito bajiri yʉre tʉoĩacõri Cristo oca masare riasoama ĩna. \v 17 Yʉ riasorise ti ʉocõri, “Manire cʉni ti wanʉjaro masa”, yirona riasobojama yʉre ti tudiri masa. Dios ocare tʉorʉ̃nʉrã meje ñabojarãti ĩ oca masare riasoama ĩna. “ ‘Ĩnajʉare tʉorʉ̃nʉ wama masa’, yire oca Pablo ĩ tʉoja, bʉto bʉsa bojori bʉjagʉ yiguĩji ĩ tubiara wi ñagʉ̃”, yi tʉoĩabojarãji ĩna yʉre. \v 18 Ito bajiro ĩna yibojaja cʉni no yibea yʉre. Cristo oca masare ĩna riasoja iti ña yʉre quenarise. Yʉre ĩna ti maija, ĩna ti maibeja cʉni Cristo oca masare ĩna riasoja iti ña yʉ ya ʉsijʉ yʉ wanʉroca yirise. Ito bajiri bʉto bʉsa wanʉ wacʉ yigʉja yʉ. \p \v 19 “Yʉre yiari Diore senirã yama ĩna”, yi tʉoĩa yʉ mʉare. “Yʉre ejabʉarocʉ Espíritu Santore cõañi Jesucristo”, yi tʉoĩa yʉ. Ito bajiri tubia ecorʉ yʉ ñabojarocati, “Quenarise rẽtaro yiroja yʉre”, yi tʉoĩa yʉ. \v 20 Jesucristo ĩ cũrʉ ñari, ija ĩ tiro riojo bojo ãmobea yʉ. Yʉ tʉoĩa yurise, yʉ ãmorise cʉni yʉ tʉoĩa yuja, ado bajiro bajia. Oca sẽocõri Cristo ocare riti riasosoti ãmoa yʉ. Tubia ecorʉ yʉ ñaja, tubia ecorʉ meje yʉ ñaja cʉni, yʉre ticõri Cristore masa ĩna rʉ̃cʉbʉore ãmoa yʉ. Yʉre ĩna bucõaja cʉni yʉre ĩna sĩaja cʉni no yibea yʉre. Cristore masa ĩna rʉ̃cʉbʉoja iti ña yʉre ñasarise. \v 21 Cristore riti moa ĩsirocʉ ña ãmoa yʉ. Iti ña yʉre ñasarise. Yʉ godaja, bʉto bʉsa quenarise bʉjagʉ yigʉja yʉ. \v 22 Adi sita ñagʉ̃, Cristore tʉorʉ̃nʉjaro masa, yirocʉ ĩnare riasoa yʉ. Catigʉ yʉ ñaja, quena ña yʉre. Yʉ godaja cʉni quena ña. Ito bajiri, “Godarejʉa ãmoa yʉ, catirejʉa ãmoa yʉ”, yi bese masibea yʉ. Jʉaji gayejʉti quenacõa yʉre. \v 23 Ito bajiri josari ña yʉre iti jʉaji gaye yʉ beseja. Cristo rãca ña ãmogʉ̃, godare ãmoa yʉ. Ĩ tʉ yʉ waja, bʉto bʉsa wanʉ quenaro ñagʉ̃ yigʉja. \v 24 Ito bajibojarocati adi sita yʉ ñaja bʉto bʉsa mʉare riasogʉ yigʉja yʉ. Mʉare yʉ riasoja iti ña bʉto bʉsa ñasarise. \v 25 “Riti bajia iti”, yi tʉoĩa yʉ. Ito bajiri, bʉto bʉsa Cristore tʉorʉ̃nʉ wajaro ĩna, yirocʉ, “Mʉa rãca ñagʉ̃ yigʉja yʉ maji”, yi tʉoĩa yʉ. Cristore tʉorʉ̃nʉcõri bʉto bʉsa wanʉjaro ĩna, yirocʉ mʉa rãca ñagʉ̃ yigʉja yʉ maji. \v 26 Ito bajiri mʉcana yʉre mʉa tija, wanʉrã yirãji mʉa. Cristo yʉre ĩ codeja ticõri, “Queno ya Dios mʉ”, yi rʉ̃cʉbʉorã yirãji mʉa. \p \v 27 Cristo oca iti gotiro bajiroti mʉa cʉdija iti ña ñasarise. Mʉa tʉjʉ yʉ waja, yʉ wabeja cʉni yʉ yiro bajiroti mʉa yire ãmoa yʉ. “Cristore tʉorʉ̃nʉcõri sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã ñama ĩna. Ito yicõri, Cristore tʉorʉ̃nʉjaro gãjerã cʉni yirona, ĩ oca riti riasoama ĩna”, masa ĩna mʉare yire, tʉo ãmoa yʉ. \v 28 Mʉa wajana Dios oca ti terã ĩna ñaja, güibesa ĩnare. Oca sẽoña. Ito bajiro mʉa yija ticõri, “Jeame ʉ̃jʉrojʉ cõagʉ̃ yiguĩji Dios manire”, yi masirã yirãji ĩna. Gaje gaye cʉni ado bajiro mʉare tʉoĩarã yirãji ĩna. “Ĩnare ejabʉami Dios. Ito bajiri ĩnare masogʉ̃ yiguĩji ĩ”, yi tʉoĩarã yirãji ĩna, mʉa queno yirise ticõri. \v 29 Manire ti maicõri Cristore mani tʉorʉ̃nʉroca yiñi Dios. Iti ña mani wanʉrise. Ito bajibojarocati Cristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, quenabeto mani tõbʉjaroca yirã yirãji gãjerã. Ito bajiro cũñi Dios manire. Ito bajiri mani wanʉroti ña iti cʉni. \v 30 Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri, Cristore tʉorʉ̃nʉjaro masa yirona, josari moa mani. Iti rʉmʉ Cristo oca yʉ riasoja ticõri, quenabeto yʉ tõbʉjaroca yʉre masa ĩna yija ticʉ mʉa. “Adocãta cʉni ñeñaro tõbʉjagʉ yiguĩji”, yire oca tʉorãji mʉa. \c 2 \s1 Bʉto ñasagʉ ñabojagʉti, “Ñasagʉ ña yʉ”, yibisijʉ Cristo yire oca \p \v 1 Cristoti ñami mani tʉoĩa oca sẽoroca yigʉ. Manire ti maigʉ̃ ñari mani bojori bʉjaja, “Bojori bʉjabesa mʉa”, yigʉ yiguĩji ĩ. Espíritu Santo rãca mani baba cʉtiroca yami ĩ. Gãjerãre mani ti mairoca ito yicõri ĩnare queno mani yiroca yami Cristo. \v 2 Ito bajiri, “Queno wanʉ quenaro ñajaro ĩ”, yirona sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩaña mʉa. Sĩgʉ̃re bajiro gãmeri ti maiña. Sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩacõri Cristore moa ĩsiña mʉa. \v 3 “Yʉmasi bʉjagʉ yigʉja yʉ”, yi oca jaimenati mʉa moaja quena. “Yʉre ti seyojaro gãjerã”, yi tʉoĩamenati moaja quena. “Gãjerã rẽtoro ñasagʉ ña yʉ”, yi tʉoĩabesa. “Ĩnama yʉ rẽtoro ñasarã ñama”, mʉa yi tʉoĩaja quena. \v 4 Mʉa ñaroti riti meje tʉoĩaña. Gãjerã ĩna queno ñaroti gaye cʉni tʉoĩaja quena. \p \v 5 Jesucristo ĩ tʉoĩado bajiroti mʉa tʉoĩaja quena. \v 6 Ũmacʉ̃jʉ ñagʉ̃, Diocõ masigʉ̃ ñabojagʉti adi sitajʉ wadigʉ ĩ masirise jidicãyijʉ Cristo maji. \v 7 Dios ñabojagʉti ĩ masirise jidicãcõri manire bajiroti rujeayijʉ Cristo. Ito bajiro rujeacõri bʉcʉa wacʉ masare moa ejabʉagʉ ñasotiyijʉ ĩ. \v 8 Adi sita wadicõri, “Gãjerã rẽtoro ñasagʉ ña yʉ”, yi tʉoĩabisijʉ ĩ. Ĩ Jacʉ Diore cʉdigʉ yucʉtẽojʉ masa ĩre jaju sĩabojarocati ĩnare camotabisijʉ ĩ. Ñeñaro yiri masʉre ĩna sĩaro bajiro ĩna sĩabojarocati camotabisijʉ ĩ. \v 9 Ito bajiri ĩ tʉdi catiroca yicõri bʉto rʉ̃cʉbʉorʉ ĩ ñaroca yiñi Dios. Ñimʉ gãji ĩ robo rʉ̃cʉbʉorʉ maquĩji. Ito bajiri wame ñasarise ĩre wõñi Dios. \v 10 Jesús wame tʉocõri ĩre rʉ̃cʉbʉorã, rijomunigãna ñini rũjũ jedijaro masa, yirocʉ wame ñasarise ĩre wõñi Dios. Ito bajiri ĩ wame tʉocõri ũmacʉ̃jʉ gãna, adi sita gãna, ito yicõri adi sita rocajʉ gãna cʉni rijomunigãna ñini rũjũ jedirã yirãji. \v 11 “Jesucristo ñami Ʉjʉ ñasagʉ”, yi jedirã yirãji masa. Ito bajiro ĩna yija, mani Jacʉ Diore cʉni rʉ̃cʉbʉorã yirãji ĩna. \s1 Quenarise mani yi ãmoroca yigʉ ñami Dios, Pablo ĩ yire gaye \p \v 12 Tʉoya yʉ mairã mʉa. Yʉ mʉa rãca ñaroca yʉre cʉdisoticʉ mʉa. Mʉa tʉ yʉ ñabitibojarocati bʉto bʉsa mʉa yʉre tʉorʉ̃nʉre ãmoa yʉ. “Dios ĩ masoana ña mani”, yi masicõri ĩre bʉto rʉ̃cʉbʉoya mʉa. “Ĩre yʉ cʉdibeja, yʉre ti wanʉbicʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa güirã ĩre riti cʉdiya. \v 13 Quenarise mani yi ãmoroca yigʉ ñami Dios. Ito bajiri ĩ ãmoro bajiro mʉa yi masi jeotoni mʉare ejabʉaguĩji Dios. \p \v 14 Dise rʉyabeto mʉa moaja wanʉre rãca riti moaja quena. Ito yicõri gãmeri oca josamenati moaña. \v 15 Ito bajiro mʉa yija ticõri, “Ñeñaro yirã ñama ĩna. Seti cʉtirã ñama”, ñimʉjʉa mʉare yi masibiquĩji ĩja. Dios ñarã ña mʉa. Ito bajiri adi sita gãna Diore ti tecõri ñeñaro yirã ĩna tiro riojo, quenarise riti mʉa yija quena. Diore mʉa cʉdija ticõri, “Ñeñaro yirã ña gʉama”, yi tʉoĩarã yirãji ĩna. \v 16 Catitĩñare gaye Dios tʉjʉ ĩna bʉja masitoni Jesucristo oca ĩnare gotiya. Ito bajiro mʉa yija ticõri, Cristo ĩ tʉdi ejari rʉmʉ bʉto mʉare wanʉgʉ̃ yigʉja yʉ. “Ĩnare riasobojabisija yʉ. Yʉ ĩnare riasocato bajiroti yama ĩna”, yi tʉoĩagʉ̃ yigʉja yʉ mʉare. Ito bajiro wanʉre rãca yigʉ yigʉja yʉ. \v 17 Cristore tʉorʉ̃nʉjaro yirocʉ, mʉare riasocʉ yʉ. Ito bajiro mʉare yʉ riasoja ticõri, yʉre sĩarã yirãji gajea. Ito bajiro yʉre ĩna sĩabojarocati wanʉ quenaro ñagʉ̃ yigʉja yʉ. “Cristore tʉorʉ̃nʉcõri wanʉrã yirãji yʉ riasogoana”, yi tʉoĩacõri wanʉa yʉ cʉni. \v 18 Ito bajiroti mʉa cʉni itire wanʉja quena. “Quenabeto tõbʉjabojagʉti wanʉami Pablo”, yi tʉoĩa wanʉña mʉa cʉni. \s1 Timoteo, Epafrodito oca \p \v 19 Mani Ʉjʉ Jesús ĩ ãmoja yoari mejeti mʉa tʉ Timoteore cõare tʉoĩa yʉ. Mʉa tʉ ejarʉ ĩ tʉdi ejaroca mʉa oca tʉocõri wanʉgʉ̃ yigʉja yʉ. \v 20 Ĩ sĩgʉ̃ti ñami yʉ tʉoĩaro bajiro tʉoĩagʉ̃. Yʉre bajiroti mʉa queno ñaroti gaye tʉoĩa ʉsirioami Timoteo cʉni. \v 21 Gãjerãma ĩna queno ñaroti riti tʉoĩama. “¿No bajiro Jesucristore yʉ moa ĩsija quenati?” yi tʉoĩabeama ĩnaõna. \v 22 “Queno yigʉ ñami Timoteo”, yi masia mʉa ĩre. Ito yicõri, “Pablo rãca queno Jesucristo oca riasoami Timoteo”, yi tʉoĩa masia mʉa. Riti bajia. Yʉ macʉ bajiroti queno yʉre ejabʉami ĩ. \v 23 Ito bajiri, “Ado bajiro rẽtaro yiroja yʉre”, yʉ yi masija, mʉa tʉ ĩre cõagʉ̃ yigʉja yʉ. \v 24 Mani Ʉjʉre riti tʉorʉ̃nʉa yʉ. Ito bajiri, “Ĩ ãmoja yoari mejeti mʉare tigʉ wacʉ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩa yʉ. \p \v 25 “Mani bajiro Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ Epafroditore mʉcana cõagʉ̃ yigʉja mʉa tʉ”, yi tʉoĩa ña yʉ. Yʉre ĩ ejabʉatoni, ĩre cõayija mʉa. Ado ejacõri yʉ rãca moami ĩ. Quenabeto tõbʉjabojarãti Jesucristo oca riaso jidicãbea gʉa. \v 26 Mʉa ñajedirore bʉto ti ãmoami ĩ. “Epafrodito cõgʉ̃ ñami”, mʉa yija tʉo masicõri, tʉoĩa oca jaiquĩ ĩ. \v 27 Riti bajiquĩ, bʉto cõquĩ ĩ. Goda warʉ ñaquĩ. Ĩre ti maiñi Dios. Ito bajiri godabitiquĩ. Tʉoĩa bʉjatobicʉ ñari, ĩ godaja bʉto bʉsa bojori bʉjaborʉja yʉ. Ito bajiri yʉre ti maicõri ĩre yisioñi Dios, yʉ bʉto bojori bʉjare ãmobicʉ. \v 28 Epafrodito sẽo quenagʉ̃ ĩ ñaja ticõri, wanʉrã yirãji mʉa. Ito bajiri, wanʉjaro ĩna, yirocʉ mʉa tʉ bʉto ĩre cõa ãmoa yʉ. “Wanʉrã yirãji ĩna”, mʉare yi tʉoĩacõri wanʉgʉ̃ yigʉja yʉ cʉni. \v 29 Ĩre bajiro mani Ʉjʉre tʉorʉ̃nʉrã ñari ĩ ejaja wanʉre rãca boca ãmiña ĩre. Ĩre bajiro bajirãre rʉ̃cʉbʉoya mʉa. \v 30 Yʉre ejabʉa ñagʉ̃ Cristore moa ĩsiquĩ ĩ. Yʉre ejabʉagʉti bʉjato tõbʉjaquĩ ĩ cʉni. Ito yicõri godaboquĩ. Sõjʉ ñacõri yʉre mʉa ejabʉa masibitire yʉre ejabʉaquĩ ĩ. \c 3 \s1 Cristore mani tʉorʉ̃nʉja iti ña ñasarise, yire gaye \p \v 1 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Ado bajiro gotisʉsa yʉ mʉare. Mani Ʉjʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñari wanʉña mʉa. Iti rʉmʉ yʉ gotigore mʉcana yʉ mʉare gotija, quena ña yʉre. Mʉcana tʉdi itire mʉa tʉoja, quena ñaro yiroja mʉare. \v 2 Ecarʉ yai cunigʉ̃re güi ña mani. Ito bajiroti ricati riasorãre cʉni mani güija quena. Ĩna ñama ñeñaro yirã. “Dios rĩa mani ña ãmoja, wiro tarã yirãji mani”, yi riaso rʉorãre cʉni mani cʉdibeja quena. \v 3 Diore mani tʉorʉ̃nʉjare mani ya ʉsijʉ Espíritu Santo queo sãñi Dios. Ito bajiri manire ticõri, “Dios ñarã ñama ĩnama”, yi masirã yirãji gãjerã. “Wiro mani taja ticõri, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉorʉ̃nʉrã meje ña mani. “Cristore mani tʉorʉ̃nʉja, ĩ rãca catitĩñarã yirãji mani”, yi tʉoĩa wanʉ quenarãji mani. \v 4 “Ñasarã ña mani. Mani queno yigore ticõri manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, gãjerã ĩna yi masija, ĩna rẽto bʉsaro yiborʉja yʉ. “Ñasagʉ ñami Pablo”, yire gaye ĩna rẽto bʉsaro bʉto bʉsa ña yʉre. Tite mʉa: \v 5 Ʉdia ãmojeno rʉmʉri yʉ rujeaja bero yʉre wiro tañi ĩna. Judio masʉ ña yʉ. Benjamín ñayorʉ janerãbatia janami ña yʉ. Judio masʉ rujearʉ hebreo oca bʉsigʉ ña yʉ. Fariseo gaye tʉoĩagorʉ ñari, ĩna robo bʉto judio masa rotirise rʉ̃cʉbʉocʉ yʉ cʉni maji. \v 6 Judio masa rotirise bʉto cʉdi ãmogʉ̃, Jesucristore tʉorʉ̃nʉrãre ʉsirioro yi codecʉ yʉ. “Bʉcʉrã rotire cʉdibeami ĩ. Seti cʉtigʉ ñami ĩ”, yʉre yirã manicã. \v 7 “Iti gaye ña ñasarise”, yirocʉ itire bʉto rʉ̃cʉbʉocʉ yʉ maji. “Ñe waja ma iti”, yi tʉoĩa yʉ ĩja adocãta. Jesucristore riti rʉ̃cʉbʉoa yʉ adi rʉmʉri ĩja. \v 8 “Bʉcʉrã rotire ñasarise ñaroja”, yigobojarʉ ñari, mani Ʉjʉ Jesucristore yʉ masija bero, “Ñasarise ña iti”, yi tʉoĩabea yʉ adocãta ĩja. Ĩre mani tʉorʉ̃nʉja, ñejʉa gaje ñasarise ma. Iti rʉmʉ yʉ tʉorʉ̃nʉbojare jidicã jeocõcʉ yʉ. “Jesucristore riti tʉorʉ̃nʉcʉja yʉ ĩja”, yirocʉ iti rʉmʉ yʉ tʉorʉ̃nʉbojare jidicãcʉ yʉ. \v 9 Ĩ yagʉ ña ãmogʉ̃ ĩre riti tʉorʉ̃nʉa yʉ ĩja. “Judio masa rotirise yʉ cʉdija ticõri, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩabojacʉ yʉ maji. Cristore yʉ tʉorʉ̃nʉja ticõri, yʉ ñeñaro yirise ãcabojoñi Dios. Ito bajiri adi rʉmʉri ĩ tiro riojo ñe seti macʉ ña yʉ ĩja. Ado bajiro bajia iti. No Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃reti ĩ ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ito bajiri ĩre riti tʉorʉ̃nʉa yʉ ĩja. \v 10 Bʉto bʉsa Cristore masi ãmoa yʉ. Iti ña yʉre ñasarise. Ĩ godaja bero mʉcana tʉdi ĩ catiroca yicõri, ĩ masirise ĩoñi Dios. Yʉ ĩre cʉdi masitoni, ĩ masirisena yʉre ĩ ejabʉare ãmoa yʉ. Diore cʉdi ãmogʉ̃, ĩ tʉoĩa bʉjatobitiroca masa ĩna yibojarocati, ĩnare camotabisijʉ Jesucristo. Ĩre ĩna sĩabojarocati, camotabisijʉ. Diore riti cʉdi ãmoyijʉ ĩ. Ito bajiri masa yʉre ĩna sĩa ãmobojarocati, ĩre bajiro Diore riti cʉdi ãmoa yʉ cʉni. \v 11 Ito bajiro ya yʉ, “Godanare mʉcana tʉdi catiroca Dios ĩ yiri rʉmʉ, yʉre cʉni yʉ catiroca yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩacõri wanʉa yʉ. \s1 Mani moaroti Cristo ĩ cũre mani jeoja quena, Pablo ĩ yire gaye \p \v 12 “Jeyaro masigʉ̃ ña yʉ. Quenarise riti yigʉ ña yʉ”, yi masibea yʉ. Yʉ masibiti jaje rʉya maji. Ito bajibojarocati Jesucristo yagʉ yʉ ñaroca yicãñi ĩ. Ito bajiri yʉ moaroti ĩ cũre, itire jeorocʉ ĩre moa ĩsisotia yʉ. \v 13 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Cristo ĩ ãmoro bajiro quenarise riti yigʉ ña yʉ”, yibea yʉ. Ado bajirojʉa bajia yʉ yirise. Iti rʉmʉjʉ rẽtagore gaye bʉto tʉoĩabea yʉ. Yʉ moaroti Cristo ĩ cũcãja bero ñajare, “Itire yicʉja yʉ”, yirocʉ josa yʉ ĩja. \v 14 Cristore tʉorʉ̃nʉrã mani ñajare, ũmacʉ̃jʉ manire ãmi wacõri waja yigʉ yiguĩji Dios. Mani catitĩñaroca yigʉ yiguĩji ĩ. Ito bajiri moare ĩ cũre ñajare, itire jeo ãmoa yʉ maji. \p \v 15 Mani Cristore tʉorʉ̃nʉsʉoana itire sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩa mani. “Mani moaroti Dios ĩ cũrere jeoana mani”, yi tʉoĩarã ña mani. Ito bajibojarocati coriarã mʉa yʉ bajiro tʉoĩabeja, mʉa tʉo masibitire mʉa tʉo masiroca yigʉ yiguĩji Dios. \v 16 Dios oca ñarocõ tʉo masi jeobitibojarãti mani tʉo masiriseti mani cʉdi ñaja quena. \p \v 17 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Ado bajiro ñami Pablo”, yi tʉoĩacõri, yʉ yiado bajiroti yiya mʉa cʉni. Yʉ yiado bajiro yirãre tʉorʉ̃nʉña mʉa. \v 18 Adocãta yʉ mʉare gotirise coji meje mʉare goticʉ yʉ. “Cristore tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa”, yibojarãti, “Yucʉtẽojʉ ĩ godaja, ñe waja ma”, yirã jãjarã ñama maji. “Ito bajiro yama ĩna”, yi tʉoĩacõri oti ãmoa yʉ. Ito bajiro tʉoĩarã Cristo wajana ñama ĩnaõna. \v 19 Ito bajiro yirã jeame ʉ̃jʉrojʉ warã yirãji. Ĩna ya ʉsijʉ maquĩji Dios. Adi sita gaye riti tʉoĩarãji ĩna. Ĩna ñeñaro yi ãmoriseti tʉoĩa wanʉama ĩna. Ĩna ñeñaro yija, bojo bʉjaro õno yirã itire wanʉama ĩna. \v 20 Maniama ũmacʉ̃jʉ Dios tʉjʉ warona ña. Dios ĩ ñarojʉ ña mani ñatĩñaro. “Manire masorocʉ tʉdi ejagʉ yiguĩji Jesucristo”, yi tʉoĩacõri ĩre bocatia mani. \v 21 Mani ya rujʉ godari rujʉre gaje rujʉ godabiti rujʉna manire wasoagʉ yiguĩji Cristo. Ĩ ya rujʉ ñasari rujʉ bajiri rujʉna manire wasoagʉ yiguĩji ĩ. Bʉto masigʉ̃ ñari, ñejʉa ĩ roti masibiti ma ĩre. “Ĩ masirisena mani ya rujʉre wasoagʉ yiguĩji ĩ”, yi tʉoĩacõri wanʉa mani. \c 4 \s1 Mani Ʉjʉre tʉorʉ̃nʉrã ñari wanʉ quenatĩñaja quena, Pablo ĩ yire gaye \p \v 1 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Mʉare bʉto tʉo maia yʉ. Mʉare tʉoĩagʉ̃, bʉto ti ãmoa yʉ mʉare. Mʉare tʉoĩacõri bʉto wanʉa yʉ. “Yʉ riasorise tʉocõri Diore cʉdiama ĩna”, yi tʉoĩacõri wanʉa yʉ mʉare. Ito bajiri mani Ʉjʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñari, ito bajiroti ĩre tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa mʉa. \p \v 2 Evodia ito yicõri Síntiquere cʉni bʉsi ãmoa yʉ adocãta. Mani Ʉjʉre tʉorʉ̃nʉrã ñari, sĩgʉ̃ rĩa robo bajiro bajia mʉa. Ito bajiri, “Sĩgõ robo bajiroti mʉa tʉoĩaja quena”, yi goti queno ãmoa yʉ mʉare. \v 3 Ito gagʉ queno yʉ rãca moare baba cʉtigorʉre bʉsigʉ ya yʉ adocãta. Ĩna romia jʉ̃arãre ĩna ya oca queno ejabʉaya. Ito yʉ ñaroca queno ejabʉacã ĩna Cristo oca yʉ riasoroca. Clemente wame cʉtigʉre cʉni ejabʉacã ĩna. Gãjerã yʉ rãca cocati Jesucristo oca riasorãre cʉni ejabʉacã ĩna. Yʉ rãca moagoanare, “Adocõ ñama yʉ rãca catitĩñarona”, yirocʉ ĩ ya papera tutijʉ ĩna wame wõcãyijʉ Dios. \p \v 4 Mani Ʉjʉre tʉorʉ̃nʉrã ñari, wanʉ quenatĩñaña mʉa cʉni. “Wanʉ quenaña mʉa”, ya yʉ mʉcana. \v 5 “Ĩna ñama rʉ̃cʉbʉorã”, gãjerã mʉare ĩna yijaro yirona, quenarise riti gãjerãre yisotiya mʉa. Mani Ʉjʉ yoari mejeti tʉdi ejagʉ yiguĩji. Itire ãcabojabesa mʉa. \p \v 6 Ñejʉare tʉoĩa ʉsirio yibesa. Mʉare oca iti ñaja, Diore gotiba. Gaje mʉare iti rʉyaja, Diore gotija quena. Ñajediro Diore mʉa gotija, quenaro yiroja. Ito bajiri ĩ cʉdija ticõri, “Queno ya Dios mʉ”, yi jidicãbesa mʉa. \v 7 Ito bajiro mʉa yija tʉocõri, mʉa ya ʉsijʉ queno mʉa wanʉ quenaroca yigʉ yiguĩji Dios. Mani queno wanʉ quenaroca ĩ yija, iti ña rẽtoro quenarise. “Ito bajiro mani queno wanʉ quenaroca yami Dios”, yi tʉoĩa masibea mani. Jesucristo ñarã mani ñaja ticõri, mani ya ʉsijʉ queno wanʉ quenaroca yami Dios. Ito yicõri mani tʉoĩa güibitiroca yami ĩ. \s1 Quenarise riti tʉoĩaja quena, Pablo ĩ yire gaye \p \v 8 Ado bajiro gotisʉsa, yʉ ñarã yʉ mʉare. Quenarise gaye riti mani tʉoĩaja quena. Rʉ̃cʉbʉore gaye, riojo ñasarise, queno yire gaye, seyorise gaye, ito yicõri gãjerã queno ĩna yigore cʉni mani tʉoĩaja quena. Quenarise riti mani tʉoĩaja quena. Ito yicõri, “Iti ña quenarise”, Dios ĩ yirise, mani yi tʉoĩaja quena. \p \v 9 Mʉare yʉ riasocato bajiroti yisotiba mʉa. Yʉre mʉa tʉogore, mʉa tigore cʉni ito bajiro mʉa yija quena. Ito bajiro mʉa yija ticõri, mʉa rãca ñatĩñagʉ̃ yiguĩji Dios mani queno wanʉ quenaroca yigʉ. \s1 Filipo cʉto gãna Pablore niyeru ĩna ĩsi cõare gaye \p \v 10 Yʉre tʉdi tʉoĩacõri yʉ ãmorise yʉre cõayija mʉa. Ito bajiri mʉare wanʉcõri, “Queno ya Dios mʉ”, ya yʉ mani Ʉjʉre. Ñejʉa yoari mʉa yʉre cõabitibojarocati, “Yʉre jidicãbeama ĩna maji”, yi masicʉ yʉ. “Ñejʉa yʉre ĩna cõabeja, cõa ãmobojarãti cõa masimenaji ĩna”, yi tʉoĩacʉ yʉ. \v 11 “Jai bʉsaro ãmoa yʉ”, yigʉ meje ya yʉ. No yʉ ñaro bajiroti yʉ ñaja quena. Yʉ rʉcoja, yʉ rʉcobeja cʉni, “Quena ña”, yi tʉoĩacõri wanʉa yʉ. \v 12 Cojireama bojoro bʉjagʉ ñacʉ yʉ. Cojireama jaje rʉcocʉ yʉ. No yʉ ñaro bajiroti yʉ rʉcoja, yʉ rʉcobeja cʉni, “Quena ña”, yi tʉoĩa wanʉa yʉ. Yʉ yajija, yʉ yajibeja cʉni wanʉsotia yʉ. Jaje yʉ rʉcoja, ñe yʉ rʉcobeja cʉni, “Quena ña”, yi tʉoĩacõri wanʉa yʉ. \v 13 Yʉ sẽoroca Cristo ĩ yijare no ñarijʉti moare yʉre Dios ĩ cũja, moagʉ̃ yigʉja yʉ. Ito bajiri yʉre rẽtaroti gaye cʉni güibea yʉ. \v 14 Ito bajibojarocati yʉ bojoro bʉjaroca mʉa yʉre ejabʉaja queno yiyija mʉa. \p \v 15 Macedonia sita ñacõri Cristo oca yʉ riaso ucugʉ waroca, mʉa Filipos cʉto gãna riti niyeru miojucõri, yʉre ĩsi ñucayija mʉa. Mʉare yʉ riasogore ñajare yʉre wanʉrã, niyeru ĩsi ñucayija mʉa. Gãjerãma Jesure tʉorʉ̃nʉrã ñabojarãti, yʉre ĩsi ñucabisĩ ĩna. “Riti bajia”, yirãji mʉa. \v 16 Tesalónica cʉto yʉ ñaroca maji, “Pablo ĩ ãmorise bʉjajaro”, yirona coji meje niyeru miojucõri, yʉre ĩsi ñucayija mʉa. \v 17 Yʉ ãmorise mʉa ĩsi ñucare riti meje mʉare wanʉa yʉ. Ado robojʉa bajia: “Mʉa queno yirise ticõri, bʉto bʉsa queno mʉare waja yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩacõri, wanʉa yʉ mʉare. \v 18 Epafrodito rãca mʉa yʉre cõare ñarocõti boca ãmicʉ yʉ. Yʉre queno ĩsiyija mʉa. Ito bajiri yʉ ãmorise rẽto bʉsaro rʉcoa yʉ. Yʉre mʉa ĩsi ñucare quenarise ña. Diore rʉ̃cʉbʉorã queno sʉtirise masa ĩna soe mʉore bajiro bajia, ito bajiro mʉa yʉre yija. Yʉre mʉa queno yirise ticõri, mʉare ti wanʉgʉ̃ yiguĩji Dios. \v 19 Mʉa ãmorise ñajediro ĩsigʉ̃ yiguĩji mani Ʉjʉ Dios. Jeyaro rʉcogʉ ñari, Jesucristo ñarã mani ñaja ticõri, manire queno yisotigʉ yiguĩji Dios. \v 20 “Mʉ ña rẽtoro masigʉ̃”, yi mani Jacʉ Diore rʉ̃cʉbʉosotirʉja manire. Ijarijʉ cʉni ito bajiroti ñatĩñajaro, yi gotia yʉ mʉare. Itocõ ña. \s1 Quenajaro masa, Pablo ĩ yi ñucare gaye \p \v 21 “Quenajaro Dios ñarã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã”, yi ñuca yʉ. Ado gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã yʉ rãca gãna, “Quenajaro”, yi ñucama mʉare. \v 22 Ado gãna Dios ñarã ñajediro “Quenajaro”, yi ñucama mʉare. Jesure tʉorʉ̃nʉrã, “Bʉto quenajaro”, yi ñucama Roma cʉto gagʉ ʉjʉre moa ĩsiri masa. \p \v 23 Queno yijaro ĩna ñajedirore, yirocʉ mani Ʉjʉ Jesucristore mʉare yiari seni ĩsia yʉ. Itocõ ña.