\id MRK - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h SAN MARCOS \toc1 El santo evangelio según San Marcos \toc2 Marcos \toc3 Mr \mt2 El santo evangelio según \mt1 San Marcos \c 1 \s1 Yucʉ manojʉ Juan idé guri masʉ ĩ ña ucure gaye \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9,15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Jesucristo oca mʉare gotigʉ ya yʉ. Ĩti ñami Dios Macʉ. Ito yicõri ado bajiro ñasʉoa ĩ oca quenarise gotire gaye. \v 2 Jane mejejʉ sĩgʉ̃ Diore goti ĩsiri masʉ ñayijʉ. Isaías wame cʉtiyijʉ ĩ. Dios ĩ Macʉre ĩ bʉsigore ucañi Isaías ñayorʉ. Ado bajiro ucayoñi ĩ: \q1 Tʉoya yʉ Macʉ mʉ. Mʉ riojʉa gãjire cõagʉ̃ yigʉja yʉ. Juan wame cʉtigʉ yiguĩji ĩ, yʉ oca gotiri masʉ. Mʉ ejaroto riojʉa masare gotigʉ yiguĩji, mʉ ejaroti gaye ĩna bocatitoni, yiyijʉ Dios ĩ Macʉre. \q1 \v 3 Yucʉ manojʉ masare jigʉ yiguĩji Juan. Ito yicõri sẽoro ado bajiro ĩnare gotigʉ yiguĩji: “Ña yucãña mʉa. Nocõ mejeti mani Ʉjʉ ejagʉ yiguĩji. Ñeñarise yimenati quenarise riti tʉoĩaña mʉa”, yigʉ yiguĩji Juan, yiyijʉ Dios ĩ Macʉre, yi ucañi Isaías ñayorʉ. \p \v 4-6 Ado bajiroti rẽtayijʉ ĩ ucare. Yoari ĩ ucaja bero yucʉ manojʉ ñasotiyijʉ Juan. Ĩ sãñari buju camello joa ñayijʉ. Ito yicõri ĩ wẽñuri wiro wecʉ wiro ñayijʉ. Rujiro ñimia ñayijarã ĩ bana. Ito yicõri searã beroa ide ñayijʉ ĩ ya bare. Ĩre tʉorã wadiyijarã masa Judea sita gãna. Jerusalén wame cʉtiri cʉto gãna cʉni ĩre tʉorã wadiyijarã ĩna yucʉ manojʉre: “Mʉa ñeñaro yirise jidicãcõri mʉcana tʉdi ʉyabesa. Tʉdi tʉoĩa ʉya yibesa. Mʉa ito yija ticõri, ñeñaro mʉa yirise ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ito mʉa yija bero idé gu rotiba mʉa”, yiyijʉ Juan masare. \p Ito yija masa ñeñaro ĩna yirise Diore ĩna gotija bero Jordán wame cʉtirisajʉ ĩnare idé guyijʉ Juan. \v 7 Ito yicõri ado bajiro masare riaso bʉsiyijʉ ĩ: \p —Yʉ bero gãji wadigʉ yiguĩji. Yʉ rẽto bʉsaro masigʉ̃ ñami ĩ. Ĩre bajiro bajigʉ meje ña yʉama. Yʉ rẽtoro quenagʉ̃ ĩ ñajare ĩ rãca corocõ ñado ma yʉ. Ito bajiro quenagʉ̃ meje ñacõri ĩ ya gʉboco õja masibea yʉ. \v 8 Diore mʉa tʉorʉ̃nʉja ticõri, idena mʉare gubʉ yʉ. Yʉ bero ejagʉ ĩama Dios ya ʉsi mʉare queo sãgʉ̃ yiguĩji, yiyijʉ Juan masare. \s1 Jesure idé gure gaye \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Iti rʉmʉriti Galilea sita Nazaret wame cʉtiri cʉtore wacoayijʉ Jesús. Wacõri Juan tʉ ejayijʉ Jesús. Ĩ ejaroca Jordán wame cʉtirisajʉ ĩre idé guyijʉ Juan. \v 10 Jesús riaca maja rʉ̃gʉ̃cõri ĩ ti mʉoja, macãrʉcʉ̃ro soje janayijʉ. Ũmacʉ̃jʉ ĩ ti mʉorocati bujare bajiro bajigʉna quedi sãja wadicõri, Jesús joe quedi jeayijʉ Espíritu Santo. \v 11 Ito bajija bero macãrʉcʉ̃rojʉ oca ruyuyijʉ. Ado bajiro gotiyijʉ iti: \p —Yʉ Macʉ ña mʉ, yʉ maigʉ̃. Bʉto wanʉa yʉ mʉre, yi ruyuyijʉ oca. \s1 Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Jesure ĩ ʉsirio codere gaye \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 Itijʉti yucʉ manojʉ Jesure ãmi wayijʉ Espíritu Santo. \v 13 Itojʉ ñayijʉ Jesús jʉ̃arã masacõ rʉmʉri. Itojʉ Jesús ĩ ñaroca, “¿Diore riti cʉdigʉ yiguĩjida Jesús?” yirocʉ ĩre ʉsirio codegʉ ejayijʉ Satanás wame cʉtigʉ. Ito ĩ yibojarocati Diore cʉdibiticõ yibisijʉ Jesús. Gãjerona jeyaro wato ñayijʉ Jesús. Ito yicõri Dios ñaro gãna ángel mesa ĩre codeyijarã. \s1 Galilea sitajʉ Jesús ĩ riasosʉore gaye \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Iti rʉmʉri Juanre ĩna tubiaja bero Galileajʉ wacoayijʉ Jesús. Galileajʉ ejacõri masare Dios oca quenarise riasoyijʉ Jesús. \v 15 Ado bajiro yiyijʉ Jesús masare: \p —Itocõ ña wajʉ ĩja. Jabeto rʉya ĩre tʉorʉ̃nʉrãre Dios ĩ miojuroto. Ito bajiri ñeñaro mʉa yirisere tʉoĩa bojori bʉjacõri itire jidicãña mʉa. Dios oca quenarisejʉa riti tʉorʉ̃nʉña mʉa, yi riasoyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Wai jori masa jʉariarãre Jesús ĩ jire gaye \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Itajura Galilea wame cʉtirita tʉnima rʉ̃ja wayijʉ Jesús. Ito rʉ̃ja wacʉjʉ Simón ito yicõri ĩ ocabaji Andrésre cʉni ti bʉjayijʉ Jesús. Wai jori masa ñayijarã ĩna. Yori yucʉrina wai waya ñayijarã ĩna. \v 17 Ito yija ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Yʉ rãca waya. Masare jirã yirãji mʉa, Diore ĩna masitoni, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 18 Ito ĩ yirocati yori yucʉri cũcõri ĩ rãca sʉya wayijarã ĩna. \p \v 19 Ito yija ito sõjʉa bʉsa wa remoyijʉ Jesús. Jabeto wa remocõri Santiago, ĩ ocabaji Juanre cʉni ti bʉjayijʉ Jesús. Zebedeo rĩa ñayijarã ĩna. Cumajʉ ĩna ya yori yucʉri sia queno sãñayijarã ĩna. \v 20 Ĩnare ticõri ĩnare jiyijʉ Jesús. Cumajʉti ĩna jacʉ Zebedeore cũ wayijarã ĩre ejabʉari masare cʉni. Ito bajiri Zebedeo rĩa Jesús rãca wacoayijarã ĩja. \s1 Rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃re rʉ̃mʉ́re Jesús ĩ bucõare gaye \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Wacõri Capernaum cʉtojʉ ejayijarã ĩna. Co rʉmʉ judio masa ĩna tujacãri rʉmʉ minijuara wijʉ sãjayijʉ Jesús. Ito sãjacõri masare riasosʉoyijʉ Jesús. \v 22 Ʉjʉ ñasagʉ robo bajiro masare riasoyijʉ Jesús. Judio masa rotirise riasori masare bajiro meje riasoyijʉ Jesús. Ĩna rẽto bʉsaro queno riaso masiyijʉ ĩ. Ito bajiri Jesús ĩ riasorise tʉocõri ʉcayijarã ĩna. \v 23 Minijuara wijʉ ʉ̃mʉgʉ̃ sĩgʉ̃ ñayijʉ ĩ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃. Ado bajiro awasãyijʉ ĩ: \p \v 24 —Mʉre ti masia gʉa. Jesús ña mʉ, Nazaret wame cʉtiri cʉto gagʉ ña mʉ, yiyijʉ rʉ̃mʉ́ sãja ecorʉ. ¿No yigʉ yigʉjada mʉ gʉare? ¿Gʉare bucõarocʉ ejari mʉ? Mʉre ti masia gʉa. Dios queno ĩ cõarʉ ña mʉ. Dios ĩ maigʉ̃ ña mʉ, yi awasãyijʉ rʉ̃mʉ́ sãja ecorʉ Jesure. \p \v 25 Ito yija Jesús rʉ̃mʉ́re bʉsi rotibisijʉ: \p —Bʉsibesa mʉ, ito yicõri budigoya mʉ ĩ ʉ̃mʉgʉ̃re, yi tudiyijʉ Jesús rʉ̃mʉ́re. \p \v 26 Ʉ̃mʉgʉ̃re ʉsi jedi quedicõri ĩ tunuroca yiyijʉ rʉ̃mʉ́. Ito yicõri rʉ̃mʉ́ bʉto awasãcõri masʉre budigoyijʉ ĩja. \v 27 Ito bajija ticõri, masa ñarocõti ʉcayijarã. Ito yicõri ĩnamasiti gãmeri seniĩayijarã: \p —¿Ñe ñatibeti? yiyijarã ĩna. ¿Ñe ñatibeti mame ĩ riasorise? Ãni ʉ̃mʉgʉ̃ rʉ̃mʉ́are bucõare bʉto masiami. Ito bajiri yiro robo cʉdiama rʉ̃mʉ́a ĩre, yiyijarã masa. \p \v 28 Nocõ mejeti Jesús ito ĩ yija bero Galilea sita gãna ñarocõti masi jedicoayijarã. \s1 Pedro mañicõre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Ito yija Jesús budi wayijʉ minijuara wijʉ. Santiago ĩ ocabaji Juan rãca cʉni wayijʉ Jesús. Minijuara wijʉ budi wacõri Simón ya wijʉ ejayijarã ĩna. Ĩ ocabaji Andrés rãca ĩna jʉ̃arã ya wi ñayijʉ iti wi. \v 30 Wijʉ ĩna sãja ejaroca Jesure gotiyijarã ĩna: “Simón mañicõ cõgõ yamo. Rujʉ yarise cõ yosamo iso”, yiyijarã ĩna. \v 31 Ito yija Jesús iso tʉ eja rʉ̃gʉ̃cõri ĩ ya ãmona tʉ̃a jõrojoyijʉ. Ito ĩ yirijʉti iso rujʉ yarise jedicoayijʉ. Ito bajiri iti jediroca masare eca bocasʉoyijo iso. \s1 Jãjarã ñarise cʉtirãre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Iti ñamica rãiocũroti cõrãre, ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñarãre cʉni Jesús tʉ ãmi ejayijarã ĩna. \v 33 Iti cʉto gãna ñarocõti soje tʉ minijuayijarã. \v 34 Jeyaro ñarise cõrãre yisioyijʉ Jesús. Ito yicõri ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñarãre rʉ̃mʉ́a bucõayijʉ Jesús. Rʉ̃mʉ́a ĩre ĩna ti masija ticõri, ĩnare bʉsi rotibisijʉ Jesús. \s1 Minijuara wijʉ Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Busucũro iti rãitĩaroca riti masa manojʉa wayijʉ Jesús. Ĩ Jacʉ Dios rãca bʉsirocʉ wayijʉ ĩ. \v 36 Ito yija Simón ĩ baba mesa rãca Jesús manija ticõri, ĩre ãmarã wayijarã. \v 37 Ĩre ti bʉjacõri ĩre bʉsiyijarã ĩna: \p —Masa jeyaro mʉre ãmama, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 38 Ito ĩna yibojarocati ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Ita, gaje cʉtojʉ wato mani. Itojʉ Dios oca quenarise gotito mani. Itire yiari wadicʉ yʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 39 Ito bajiri Galilea sitajʉa wayijʉ Jesús. Galilea sitajʉ ejacõri Galilea sita ñari cʉtorijʉ minijuara wirijʉ riaso ucuyijʉ Jesús. Ito yicõri ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a sãjanare rʉ̃mʉ́are bucõayijʉ Jesús. \s1 Rujʉ cami jogagʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Rujʉ cami jogagʉ ejayijʉ Jesús tʉjʉ. Ĩ tʉjʉ ejacõri ĩ ya rijomunigãna Jesús riojo ñini rũjũyijʉ. Ito bajiro rujicõri ado bajiro josayijʉ Jesure: \p —Mʉ yʉre yisio ãmojama, yʉre yisiogʉ ya mʉ, yiyijʉ rujʉ cami jogagʉ Jesure. \p \v 41 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre ti maiyijʉ Jesús. Ito bajiri ĩre moaĩacõri ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩre: \p —Ãmoa yʉ. Ito bajiri mʉre yisiogʉ ya yʉ, yiyijʉ Jesús cami jogagʉre. \p \v 42 Ito ĩ yirocati ĩ ya rujʉ cami jogarise yati jedicoayijʉ ĩja. Quenari rujʉ, rujʉ cʉticoayijʉ ĩja. \v 43 Iti yatija ticõri, bʉto ĩre goticõri wa rotiyijʉ Jesús cami jogagʉre: \p \v 44 —Tʉoya mʉ. Yʉ mʉre yisiorisere goti batobesa gãjerãre. Coji wasa. Mʉ ya rujʉre ĩoña paire. Ĩo tĩocõri Moisés ñayorʉ rotiado bajiroti waja yiya. Ito bajiro mʉ yija ticõri, “Ĩ ya rujʉ cami jogarise yati jedicoajʉ”, yi masirã yirãji masa mʉre, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 45 Ito bajiro, “Goti batobeja”, ĩ yibojarocati jeyaro masare goti batoyijʉ ĩ: “Yʉ ya rujʉ cami jogarisere yisioquĩ Jesús”, yiyijʉ. Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, Jesús tʉ jãjarã masa minijuayijarã, ĩre ti ãmorã. Ito bajiri reco wa ucubisijʉ Jesús masa ĩna tiro riojo. Masa manojʉ ña ucuyijʉ Jesús ĩja. Ito ĩ yibojarocati jãjarã masa ejayijarã mʉcana ĩ tʉ, ĩre tʉo ãmorã. \c 2 \s1 Rudurʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Yoa bʉsarijʉ Capernaumjʉ tʉdi ejayijʉ Jesús mʉcana. “Wijʉ ñaguĩji Jesús”, masa ĩna yija tʉocõri, ĩ tʉ jãjarã masa minijuayijarã. \v 2 Ito bajiri wi daja rẽtacoayijʉ. Dijʉ rʉ̃gõrajaʉ mañijʉ. Soje cʉni daja rẽtacoayijʉ. Dios oca masare riasoyijʉ Jesús. \v 3 Ito bajiro masare ĩ riasoroca ʉ̃mʉa jʉariarã ejayijarã rudurʉre ãmi ejarã. \v 4 Masa jãjarã ñarojʉ rudurʉre ãmi ejabojayijarã ĩna Jesús tʉjʉ. Ito bajiri wi tutu joejʉ ĩre ãmi mʉja wayijarã ĩna. Ito yi, Jesús rʉ̃gõro weca soje cudayijarã ĩna. Ito yicõri rudurʉre ĩ ya camana jidi rujioyijarã ĩna Jesús tʉjʉ. \v 5 “Yʉre queno tʉorʉ̃nʉama ĩna”, yi ti masiyijʉ Jesús ĩnare. Ito bajiri rudurʉre ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Macʉ, mʉ ñeñaro yirise coecoajʉ mʉre, yiyijʉ Jesús rudurʉre. \p \v 6 Ito ĩ yirocati, judio masa rotirise riasori masa tʉoĩa rujiyijarã. Ĩnamasijʉa ado bajiro tʉoĩayijarã: \v 7 “¿No yija ito bajiro bʉsiati ãni ʉ̃mʉgʉ̃? Diore ñeñaro bʉsiami. Gãjerã ñeñaro yirisere coe masimenaji. Dios sĩgʉ̃ti ñaguĩji itioni ñeñaro yirisere coe masigʉ̃”, yi tʉoĩayijarã ĩna. \v 8 Ito ĩna tʉoĩaroca Jesumasiti ĩnare tʉoĩa masicõyijʉ. Ito bajiri ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ ĩ: \p —¿No yirã ito bajiro mʉa ya ʉsijʉ tʉoĩati mʉa? \v 9 ¿No bajiro rudurʉre yʉ yija quenati mʉare? “Mʉ ñeñaro yirise coecoajʉ”, ¿yʉ yija quena ñarojada mʉa tʉoĩaja? “Wʉmʉña. Mʉ ya cama ãmi wasa”, ¿yʉ yija quena ñarojada? ¿Disejʉa ñati josasabiti mʉa tija? \v 10 Masa Rĩjorʉ ña yʉ. Yʉ masirise mʉare ĩogʉ̃ ya yʉ. “Adi sitajʉ masa ĩna ñeñaro yirisere coe masigʉ̃ ñami Masa Rĩjorʉ”, mʉa yi masitoni, yʉ masirise mʉare ĩogʉ̃ ya yʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p Ito yicõri ado bajiro rudurʉre yiyijʉ Jesús: \p \v 11 —Wʉmʉña. Mʉ ya cama ãmiña. Mʉ ya wijʉ tʉdi wasa, yibʉ yʉ mʉre, yiyijʉ Jesús rudurʉre. \p \v 12 Ito bajicõri rudurʉ wʉmʉyijʉ ĩ ya cama ãmigʉ̃. Masa jãjarã tiro riojo wʉmʉ rʉ̃gʉ̃, budi wayijʉ macʉ̃jʉ. Ito bajiri masa ñajediro tʉo ʉcayijarã ĩja. Ito bajiri Diore rʉ̃cʉbʉorã ado bajiro bʉsiyijarã masa: \p —Quenagʉ̃guti ñami Dios ĩja. Ado bajirisere tiĩabiticʉ mani, yiyijarã masa. \s1 Levíre Jesús ĩ jire gaye \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Mʉcana tʉdi wayijʉ Jesús itajura tʉnimajʉ. Jãjarã masa minijuayijarã ĩ tʉ. Ĩna ejaja ticõri, Dios oca ĩnare riasoyijʉ Jesús. \v 14 Ito rẽta wacʉjʉ Leví wame cʉtigʉre ti bʉjayijʉ Jesús. Alfeo macʉ ñayijʉ ĩ. Romano masa ʉjarã ye niyeru senirijʉ rujiyijʉ Leví. Ĩnare yiari waja seni ĩsigʉ̃ yiyijʉ Leví. Ĩre ti bʉjacõri ado bajiro bʉsiyijʉ Jesús ĩre: \p —Yʉ rãca waya mʉ, yiyijʉ Jesús ĩre. \p Ito ĩ yija tʉocõri, wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijʉ Leví. Ito yicõri Jesure sʉya wayijʉ ĩ. \p \v 15 Barajʉ ejaroca Leví ya wijʉ bayijʉ Jesús. Gãjerã jãjarã Jesús rãca rujiyijarã. Ʉjarãre yiari waja seni ĩsiri masa, ñeñaro yiri masa cʉni, ito yicõri Jesús rãca riasotirã jãjarã rujiyijarã ĩna. \v 16 Jesús gãjerã rãca ĩ ba rujiroca fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni ĩnare tiyijarã. Judio masa ñayijarã ĩna. Ñeñaro yirã rãca Jesús ĩ ba rujija ticõri, Jesús rãca riasotirãre ado bajiro seniĩayijarã fariseo gaye tʉoĩarã: \p —¿No yija ʉjarãre yiari waja seni ĩsiri masa rãca, ñeñaro yirã rãca bati mʉare riasogʉ? yiyijarã ĩna ĩnare. \p \v 17 Ĩna ito bajiro bʉsija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Queno cati quenarãma ʉco masʉre ãmado ma. Cõri masajʉa ñama ʉco masʉre ãmorã. Queno ñari masare jigʉ meje wadibʉ yʉ. Ñeñaro yirãre jigʉ wadibʉ yʉ, yiyijʉ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \s1 Bamenati Diore rʉ̃cʉbʉore gaye \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Co rʉmʉ Juan idé guri masʉ rãca riasotirã, fariseo gaye tʉoĩarã cʉni Diore tʉoĩa ãmorã babisijarã ĩna. Ito bajiro ĩna babeja ticõri, ado bajiro Jesure seniĩayijarã gãjerã: \p —Juan rãca sʉyarã Diore tʉoĩa ãmorã babeama ĩna. Fariseo gaye tʉoĩarã rãca sʉyarã cʉni babeama ĩna. ¿No yija mʉ rãca riasotirãma batĩñati ĩna? yiyijarã ĩna Jesure tudirã. \p \v 19 Ĩna ito yijare cʉdiyijʉ Jesús: \p —Queno tʉo masibea mʉa. Queno tʉo masiña mʉa itire. Ado bajiro bajia iti. Ãmo siare gaye tijaro yirona ĩna ji ñucana manojo cʉtirocʉ ĩ ñajare ĩ rãca barã yirãji maji. \v 20 Co rʉmʉ ejaro yiroja ĩre ĩna ñia wari rʉmʉ. Iti rʉmʉ ñaro yiroja ĩja ĩna babiti rʉmʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 21 ’Saya bʉcʉro iti tadija, mamarona sere wõmenaji mani. Mamarona mani sere wõja tʉ̃atu wato bʉcʉro tadiroja. Ito bajicõri jaja goje bʉsa tadi waroja ĩja. Mame oca yʉ riasorise cʉni bʉcʉrã oca rãca tʉoĩa wisabesa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 22 Mʉcana ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Ʉyé mame ide wecʉ wiro baju bʉcʉ baju jiomenaji mani. Bʉcʉ baju mani jiojama wiro cuducoaro yiroja. Ito yicõri idire, wiro cʉni jʉajijʉ godaroja. Ito bajiro ʉyé mame ide wecʉ wiro mama bajuna jiore ñaroja. Ito yicõri ʉyé ide, wecʉ wiro cʉni corocõ ñaro yiroja, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Jesús rãca riasotirã trigo ajeri beja ãmicõri ĩna bare gaye \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Judio masa ya tujacãra rʉmʉ wesecajʉ wayijʉ Jesús ĩre sʉyarã rãca. Ito ĩna waroca riti Jesús rãca sʉyarã weseca gaye ote beja ãmiyijarã. Itire wirori sĩguẽ batecõri bayijarã ĩna. \v 24 Ito ĩna yija ticõri, fariseo gaye tʉoĩarã ado bajiro seniĩayijarã Jesure: \p —Tujacãra rʉmʉ moare ma. Tite mʉ. Mʉ rãca riasotirã weseca gaye ote ĩna beja baja, moado bajiro yama ĩna. Ito bajiro ĩna yija bʉcʉrã oca tʉorʉ̃nʉbeama ĩna, yiyijarã fariseo gaye tʉoĩarã. \p \v 25 Ito bajiro ĩna yibojarocati ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —Co rʉmʉ David ñayorʉ ĩ rãca gãna ñiocõ wana ĩna yigore, ¿Dios oca tuti tiĩabiticati mʉa? Ado bajiro bajiyijʉ iti oca: \v 26 David Dios ya wi wayijʉ, paia ʉjʉ Abiatar wame cʉtigʉ ĩ ñaroca. Ñiocõcõri Dios ya wi sãjacõri naju ñasarise bayijʉ David. Diore naju cũ ĩsire ñayijʉ iti. Ito yija Diore ĩsiado bajiro bajiyijʉ iti. Paia ʉjarã riti ĩna barise ñayijʉ iti naju. David itire bacõri ĩ rãca gãnare cʉni ecayijʉ, yiyijʉ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \p \v 27 Ito yicõri gaje ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Dios cũyijʉ tujacãra rʉmʉ masa yeroti yiari. Masare ĩ rujeoroto riojʉa tujacãra rʉmʉ menibisijʉ Dios. Masa rujeoja berojʉare tujacãra rʉmʉ meniyijʉ Dios. \v 28 Ito bajiri yʉ ña tujacãra rʉmʉ roti masigʉ̃. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Ito yicõri tujacãra rʉmʉ tirʉ̃nʉgʉ̃ ña yʉ, yiyijʉ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \c 3 \s1 Ãmo digarʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Mʉcana minijuara wijʉ sãjayijʉ Jesús. Itojʉ ñayijʉ ʉ̃mʉgʉ̃ ĩ ya ãmo digarʉ. \v 2 Fariseo gaye tʉoĩarã ado bajiro Jesure ti tʉoĩayijarã ĩna: “Jane tujacãra rʉmʉ ñabojarocati, ¿ãni ãmo digarʉre yisiogʉ yiguĩjida Jesús?” yi tiyijarã ĩna. “Ito bajiro ĩ yija, ‘Seti ña ĩre. Ñeñaro yami’, yirã yirãji mani”, yi tʉoĩa rujiyijarã ĩna. \v 3 Ito bajiro ĩna tʉoĩa rujirocati ado bajiro yiyijʉ Jesús ãmo digarʉre: \p —Wʉmʉña. Yʉ tʉ eja rʉ̃gʉ̃ña, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 4 Ito yicõri ito tʉ ñarãre ado bajiro seniĩayijʉ Jesús: \p —¿No bajiro manire cũyijari Dios tujacãra rʉmʉ mani yiroti? ¿Quenarise, ñeñarise ito yicõri cõrãre mani yisioroti, gaje mani yisiobeja, disejʉa quenati? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p Ito ĩ yija cʉdire meje tʉoyijarã ĩna. \v 5 Ito bajiri ãmo digarʉre ĩna ti maibeja ticõri, ĩnare junisini bʉjatobiti tiyijʉ Jesús. Ito yija ãmo digarʉre ado bajiro bʉsiyijʉ Jesús: \p —Mʉ ya ãmo ñu joya mʉ, yiyijʉ Jesús ĩre. \p Ito ĩ yija tʉocõri, ĩ ya ãmo ñu joyijʉ ĩ. Ito yijare ĩ ya ãmo quenacoayijʉ mʉcana. \v 6 Ito yija fariseo gaye tʉoĩarã budi wayijarã Herodes ĩ ñarã rãca bʉsirona. “¿No bajiro Jesure sĩarʉjati?” yi gãmeri bʉsiyijarã ĩna. \s1 Itajura tʉnimajʉ masa jãjarã ĩna ejare gaye \p \v 7 Ito yija bero Jesuama wacoayijʉ ĩ rãca riasotirã rãca itajura tʉnimajʉ. Galilea gãna masa jãjarã sʉya wayijarã ĩre. \v 8 “Tiyamani jaje ĩoami Jesús”, masa ĩna yija tʉocõri, jãjarã masa Jesús tʉ ejayijarã. Ĩna ñayijarã Judea gãna, Jerusalén gãna, Idumea gãna, Jordán sidʉja gãna, Tiro gãna ito yicõri Sidón gãna. Ĩre tirona ejayijarã ĩna. \v 9-10 Jãjarã cõrãre Jesús ĩ yisioja tʉocõri, masa jeyaro ĩre moaĩa ãmoyijarã ĩna. Ito bajiri ĩ rãca riasotirãre ado bajiro rotiyijʉ Jesús: “Cuma rʉco yucãma mʉa. Masa jãjarã yʉre ĩna gãni biaja, cumajʉ sãjarocʉ ya yʉ”, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 11 Ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñarã Jesure ticõri ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũcõri awasãyijarã ĩna: \p —Mʉti ña Dios Macʉ, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 12 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri: “Ito bajiro masare goti batobesa mʉa”, yiyijʉ Jesús ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñarãre. \s1 Jʉa gʉbojeno apóstol mesare Jesús ĩ besere gaye \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 Ito bero tʉriajʉ maja wacõri, ĩ ãmorãre bese jiyijʉ Jesús. Ito bajiri ĩ tʉ ejayijarã ĩna. \v 14 Jʉa gʉbojeno ñarãre riti jiyijʉ ĩ. Ĩ rãca ñaronare riti jiyijʉ ĩ. Ado bajiro ĩnare gotiyijʉ Jesús: “Yʉ ya oca goti ucurã ñarã yirãji mʉa. Ito yicõri masare riaso ucurã ñarã yirãji mʉa”, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 15 “Yʉ masirise mʉare ĩsigʉ̃ ya yʉ, rʉ̃mʉ́a sãñanare rʉ̃mʉ́are mʉa bucõatoni”, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 16 Ãna ñama jʉa gʉbojeno ñarã Jesús ĩ beseana: Simón wame cʉtigʉre gaje wame wõyijʉ Jesús. Ito bajiri Simón Pedro wame cʉtiyijʉ ĩ. \v 17 Gãjerã ñayijarã Santiago, ĩ ocabaji Juan, Zebedeo rĩa ñayijarã ĩna. Ĩna jʉ̃arãre Boanerges wame yiyijʉ Jesús. Ĩna ocana yijama, “Bʉjo Rĩa”, yireoni ñayijʉ. \v 18 Gãjerã ñayijarã: Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Santiago, Alfeo macʉ ñayijʉ ĩ Santiago, ito yicõri ñayijarã Tadeo, Simón celote gaye tʉoĩagorʉ cʉni. \v 19 Ito yicõri gãji Judas Iscariote ñayijʉ. Gãjerã Jesure ĩna ñiatoni gotiri masʉ ñayijʉ ĩ. Itocõ ñayijarã ĩ oca goti ucujaro yirocʉ Jesús ĩ cũana. \s1 Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ rotirise boca ãmicõri yami Jesús, ĩna yire gaye \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Ĩnare bese tĩocõri, ĩ rãca riasotirã rãca wijʉ tʉdi wayijʉ Jesús. Mʉcana masa jãjarã minijuayijarã ĩna tʉ. Ito bajiri ba masia mano yiyijarã ĩna. \v 21 Ado bajiro yiyijarã masa Jesure: “Jesús queno tʉoĩabeami ĩja. Mecʉri masʉ ñami ĩja”, yiyijarã ĩna. Itire tʉocõri Jesús ñarã ĩre jirã ejayijarã. \p \v 22 Judio masa rotirise riasori masa Jerusalén gãna ado bajiro yiyijarã ĩna cʉni: \p —Ĩ ya ʉsijʉ Beelzebú rʉ̃mʉ́a ʉjʉ sãñagʉ̃ ñami ĩ. Ito bajiri Beelzebú ĩ masirisena rʉ̃mʉ́a sãñanare rʉ̃mʉ́are bucõami Jesús, yiyijarã ĩna. \p \v 23 Ito ĩna yija tʉocõri, ĩnare jiyijʉ Jesús. Goti masiore ocana ĩnare gotirocʉ jiyijʉ: \p —Gãji ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ ĩ sãñaja, ¿no bajiro ĩmasiti ĩre budigoguĩjida? Budigobiquĩji ĩ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 24 ’Co cʉto gãna masa ĩna gãmeri jaja, yoari ñamenaji ĩna. \v 25 Masa co wi gãna, sĩgʉ̃re bajiro ĩna tʉoĩabeja, yoari ñamenaji ĩna. \v 26 Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Satanás wame cʉtigʉ ricati ĩ gotija, ito yicõri ĩmasiti ricati ĩ tʉoĩaja ña masibiquĩji, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 27 ’Ñimʉjʉa guamʉ ya wi sãjacõri ĩ ya gajeoni ẽmabiquĩji. Cajero ĩre siacõri, ito berojʉa ĩ ya gajeoni ẽmaroja, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 28 Gaje ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Masare ñeñaro ĩna yirise, ñeñarise ĩna bʉsija cʉni, ãcabojo masiami Dios. \v 29 Ito bajibojarocati Espíritu Santore masa ĩna bʉsituja, iti ñeñaro ĩna yirise ãcabojobiquĩji Dios. Iti seti sʉsabetoja ĩnare, yiyijʉ Jesús. \p \v 30 “Ĩ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃ ñami”, ĩre ĩna yijare, ito bajiro yiyijʉ Jesús. \s1 Jesús ĩ ñarã ado bajiro bajiama, yire gaye \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 Ito yija ejayijo Jesús jaco, ĩ ocabajirã rãca. Ejabojarãti macʉ̃jʉ tujayijarã ĩna. Macʉ̃jʉ ñacõri Jesure ji ñucayijarã ĩna. \v 32 Jesús tʉ ruji gãnirã ĩre gotiyijarã, “Mʉ jaco ejamo”, yirona: \p —Mʉ jaco, mʉ ocabajirã cʉni macʉ̃jʉ ñama ĩna. Mʉre ti ãmoama ĩna, yiyijarã ĩna. \p \v 33 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —¿Ñimo ñati yʉ jaco? ¿Noa ñati yʉ ocabajirã? yiyijʉ Jesús ĩ tʉ rujirãre. \p \v 34 Ĩ tʉ rujirãre ticõri ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Mʉati ña yʉ ocabajirã. Ito yicõri mʉati ña yʉ jaco, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 35 No Dios rotirise cʉdigʉti ĩ ñami yʉ ocabaji, yʉ ocabajio, ito yicõri yʉ jaco cʉni, yiyijʉ Jesús ĩnare. \c 4 \s1 Oteri masʉ gaye Jesús ĩ goti masiore oca \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Mʉcana tʉdi riasoyijʉ Jesús itajura tʉnimajʉ. Masa jãjarã ejayijarã ĩna itojʉ Jesús tʉjʉre. Masa jãjarã ñajare cumajʉ sãjacõri itojʉ rujiyijʉ Jesús. Masama ñarocõti tujayijarã jajʉjʉ. \v 2 Ito yija goti masiore ocana ĩnare riasoyijʉ Jesús. Ĩnare riasogʉti ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p \v 3 —Tʉoya mʉa adire: Sĩgʉ̃ weseca ĩ ya ote ajeri otegʉ wayijʉ ĩ. \v 4 Wesecajʉ ejacõri iti ajerire ĩ wẽjabateroca gaje ajeri majʉ quedi queayijʉ. Ito yija wadiyijarã minia. Wadicõri itire bacõyijarã ĩna. \fig |src="LB00094B.TIF" size="col" copy="Louise Bass ©The British & Foreign Bible Society, 1994." ref="San Marcos 4.3-9" \fig* \v 5 Gaje ajeri gʉ̃ta wato quedi queayijʉ. Queno sita mañijʉ ito. Iti ajeri nocõ mejeti judibojayijʉ, sita iti queno manijare. \v 6 Ũmacañi mʉja wadigʉti itire asi sĩacõyijʉ. Ñe mari manicõri siniacoayijʉ iti. \v 7 Gaje ajeri jota watojʉ quedi queayijʉ. Ito bajiri jota mari itire dʉrea sĩacõyijʉ. Ito bajiri queno bʉcʉa masibisijʉ iti. Ito yicõri queno rica mañijʉ. \v 8 Gaje ajeriama sita quenaro quedi queayijʉ. Ito yicõri judiyijʉ iti. Queno wanʉyijʉ iti. Ito bajicõri queno rica cʉtiyijʉ. Coria sarari treinta ñari ajeri rica cʉtiyijʉ. Gaje sarari sesenta ñaricari, gaje sarari cien ñaricari rica cʉtiyijʉ, yi gotiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 9 Ito yija ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Itocõ ña. Gãmo goje cʉtirã mʉa ñaja, tʉoya, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 ¿No yija goti masiore ocana masare riasoati mʉ? ĩna yi seniĩare gaye \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Ito bero Jesús sĩgʉ̃ti ĩ ñaroca ĩ tʉ ñarã ĩ rãca riasotirã rãca minijuacõri ado bajiro ĩre seniĩayijarã ĩna: “¿No yireoni ñati? ‘Sĩgʉ̃ oteri masʉ ñayijʉ’, mʉ yirise”, yiyijarã ĩna ĩre. \v 11 Ito ĩna yija tʉocõri, cʉdiyijʉ Jesús: \p —“Ado bajiro ĩre tʉorʉ̃nʉrãre miojugʉ yiguĩji Dios”, yi gãjerã ĩna masibitire mʉajʉa masiroca yami ĩ. Gãjerãma Diore tʉorʉ̃nʉmena goti masiore oca tʉobojarãti tʉo masimenaji ĩna. \v 12 Ĩna tibojaja bero timenare bajiro bajirã yirãji ĩna. Ito yicõri ĩna tʉobojaja cʉni tʉomenare bajiro bajirã yirãji ĩna. Ito bajiri tʉo masibiticõri Diore tʉorʉ̃nʉ sʉyamenaji ĩna. Ito yicõri ñeñaro ĩna yirise Diore ĩna goti rẽtobubeja ñeñaro ĩna yirisere coebiquĩji Dios, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Ado bajiro bajia oteri masʉ ye, yi Jesús ĩ goti quenore gaye \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Mʉcana tʉdi bʉsiyijʉ Jesús ĩnare: \p —“Oteri masʉ sĩgʉ̃ ado bajiro bajiyijʉ”, yirocʉ jĩjʉ mʉare yʉ gotija, ¿tʉo masibeati mʉa? Iti oca gotire mʉa tʉo masibeja, gaje yʉ gotiroti cʉni tʉo masimena yirãji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 14 Gaje ado bajiro ĩnare goti rẽtobuyijʉ Jesús: \p —Oteri masʉ Dios oca goti ucuri masʉ robo bajiro bajigʉ ñami. \v 15 Coriarã masa ñama, ma gʉdareco ote ajeri quediana robo bajirã. Dios oca tʉorãji ĩna tʉorea. Ito bajibojarocati ĩna tʉoja bero rʉ̃mʉ́ ejacõri ĩna ãcabojaroca yigʉ yiguĩji ĩnare. Ĩna ya ʉsijʉ ĩna tʉo ãmisãre ĩna ãcabojaroca yigʉ yiguĩji rʉ̃mʉ́. \v 16 Gãjerã masa ñama, gʉ̃ta wato ote ajeri quediana robo bajirã. Dios oca tʉocõri wanʉ quenaro boca ãmiyijarã ĩna. \v 17 Ito bajibojarocati Dios oca queno quedi sãjabea ĩnare, queno ñe mari manore bajiro. Ito bajiri ĩnare oca ñaja, gãjerã ĩna ti teja, nocõ mejeti Dios oca ĩna tʉobojare ãcabojarãji ĩna. \v 18 Gãjerã masa ñama jota wato ote ajeri quediana robo bajirã. Dios oca tʉorãji ĩna tʉorea. \v 19 Itire tʉocõri ruje tʉoĩarã yirãji ĩna. Adi sita gaye, adi macãrʉcʉ̃ro gaye ruje gajeoni tʉoĩarãji ĩna. Ito bajicõri gajeoni jai bʉsaro ãmorã yirãji ĩna. Gajeonijʉare bʉto tʉoĩacõri Dios ocare ãcabojarã yirãji ĩna. \v 20 Gãjerãma Dios oca tʉocõri, queno tʉo sʉyarãji ĩna. Ĩna ñama sita quenarijʉ quediana robo bajirã. Rica jairo rica cʉtiricʉ robo bajiro bajirã ñama ĩna. Corocõ meje ñarãji ĩna. Coriarã Dios oca tʉocõri Dios ĩ ãmorise jabetoti yirãji. Gãjerã Dios ĩ ãmorise jai bʉsaro yirãji. Gãjerã Dios ĩ ãmorise bʉto tʉoĩarãji ĩna. Ito bajiri queno ĩre moa ĩsirã yirãji ĩna. Ĩnaõna ñarãji jairo rica cʉtiricʉ robo bajiro bajirã, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Ado bajiro bajia sĩabusuoraga, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 8.16-18) \p \v 21 Mʉcana gaje oca goti remoyijʉ Jesús ĩnare: \p —Mujura jãi mani sĩasuaja, sotʉ rocajʉ sĩasuamenaji mani. Ito yicõri canira casabo rocajʉare mujura jãi sĩasuamenaji mani. Mujura jãi mani sĩasuaja ũmacʉ̃jʉ sĩasuarã yirãji mani, jeyaro iti busutoni. \v 22 Yeyo cũre ñabojaroti, co rʉmʉ goaro yiroja. Ĩna yeyo gotibojarise cʉni yoari yeyomenaji ĩna. Co rʉmʉ masa tʉo bʉja jedirã yirãji ĩna. \v 23 Queno tʉoya mʉa gãmo goje cʉtirãma, yiyijʉ Jesús. \p \v 24 Mʉcana tʉdi goti quenoyijʉ Jesús ĩnare: \p —No ĩre tʉorʉ̃nʉgʉ̃re jai bʉsaro tʉo masire gaye jidicãgʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiri jai bʉsaro masigʉ̃ yiguĩji ĩ. No ĩre tʉorʉ̃nʉbicʉre jabetacã ĩ tʉoĩabojarisere ẽmacõgʉ̃ yiguĩji Dios ĩre. Ito bajiri ñe tʉoĩare mano tujagʉ yiguĩji ĩ. \v 25 Tʉo masigʉ̃ bʉto bʉsa tʉo masigʉ̃ yiguĩji. Tʉo masibicʉama ãcabojagʉ yiguĩji ĩ tʉobojare, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Ado bajiro bajia ote gaye, yi Jesús ĩ riasore gaye \p \v 26 Mʉcana gaje goti masiore ocana masare riasoyijʉ Jesús: \p —“Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca ado bajiro bajia iti. Oteri masʉ ote ajeri ĩ oteado bajiroti bajia iti. Tʉote mʉa. \v 27 Co ñami rʉyabeto canigʉ̃ yiguĩji oteri masʉ. Ito yicõri co ʉ̃mʉa rʉyabeto yujiguĩji ĩ. Ito yicõri ote ajeri judiroja. Judicõri bʉcʉaroja. Iti bʉcʉa mʉjarisere, ¿no bajiro bʉcʉati iti? yi masibiquĩji oteri masʉ. \v 28 Sitareti judiroja iti ajeri. Cajero judiroja rujagʉ, jaibitigʉacã. Ito bero bʉcʉa mʉjacõri jũ cʉtiroja. Ito bajicõri rica cʉtiroja. \v 29 Iti ote botija ticõri, “Ãmirʉja yʉ”, yi tʉoĩacõri itire ãmigʉ̃ wacʉ yiguĩji ĩ. Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre Dios ĩ miojuja ito bajiroti bajia. “Yʉre queno tʉorʉ̃nʉama ĩna”, yi tʉoĩacõri ĩre tʉorʉ̃nʉrãre miojugʉ yiguĩji Dios, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Ado bajiro bajia mostaza ajeri, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Mʉcana ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —¿No bajiro bajiati, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca? ¿Ñe gaje ocana itire cõĩarãjida mani? \v 31 Mostaza ajeri sitajʉ oteado bajiro bajia, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca. Rica jeyaro ajeri rʉja bʉsarise ña mostaza ajeri. \v 32 Ito bajibojarocati iti aje judi bʉcʉacõri gaje ote gaye rẽto bʉsaro ũmaricʉ ña. Rʉjʉri yoarise ña itigʉre. Ito bajicõri jesarãji minia ũmacañi ĩ asirise rudirã, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Goti masiore ocana Jesús ĩ riasore gaye \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Masare Dios oca riasogʉ, goti masiore ocana riasoyijʉ Jesús. “Queno tʉo masibeama”, yi masicõri itocõ goti tarojoyijʉ Jesús ĩnare. \v 34 Goti masiore ocana riti masare riasoyijʉ Jesús. Ĩ sĩgʉ̃ti ĩ rãca riasotirã rãca ñagʉ̃, goti masiore oca gaye queno goti rẽtobuyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Minore, jacũrisere cʉni Jesús ĩ rẽtore gaye \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Iti rʉmʉti rãiocũro ñaroca ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Sidʉja jẽa wato mani, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 36 Ito ĩ yija tʉocõri: “Wajʉ”, masare yicõri, Jesús ĩ sãñari cumajʉ eja sãjayijarã ĩna. Ito bajiri itiganati Jesure ãmi wayijarã ĩna. Gaje cumari gãna cʉni ĩnare baba cʉti wayijarã. \v 37 Ito ĩna jẽa waroca mino bʉto wẽayijʉ. Jacũrise cʉni bʉto jacũ sãjayijʉ cumajʉ. Ito bajiri ide dajacoayijʉ cuma ĩja. \v 38 Ito bajibojarocati Jesús ĩ ya rijoga jeoadona cani sãñayijʉ, cuma ʉsi tutujʉ. Ito bajiro ĩ canija ticõri, ĩre yujioyijarã ĩ rãca riasotirã: \p —Tʉoya gʉare Riasogʉ mʉ. Rujarã ya mani. ¿Gʉare mai codebeati mʉ? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 39 Ito ĩna yija tʉocõri, yujiyijʉ Jesús ĩja. Yujicõri ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Wẽabesa, yiyijʉ Jesús minore. Jacũ jidicãña, yiyijʉ Jesús ide jacũrisere. \p Ito ĩ yirocati mino rẽtacoayijʉ ĩja. Ide cʉni jacũbiticoayijʉ ĩja. Quenaro tʉjacoayijʉ ĩja. \v 40 Ito bajirocati: \p —¿No yirã güiati mʉa? Güibesa. ¿Yʉre tʉorʉ̃nʉbeati mʉa? ¿Yʉ masirisere tʉoĩabeati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 41 Ito bajiro ĩ yibojarocati bʉto tʉo ʉcayijarã ĩna: \p —¿Ñimʉ ñati ãniama? Minore rẽta rotiami. Mino cʉni, ide cʉni ĩre tʉoa, yiyijarã Jesús rãca riasotirã. \c 5 \s1 Gerasa gagʉ rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃ oca \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 Jesús ĩre sʉyarã rãca sidʉja Gerasa sitajʉ jẽa ejayijarã ĩna. \v 2 Jesús eja ĩ maja waroca ĩre bocayijʉ gãji. Ĩ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãja ecorʉ ñayijʉ. Masa yujeadojʉ ñacõri Jesús tʉ ejayijʉ ĩ. \v 3 Masa godana ĩna yujeadojʉ ñayijʉ ĩ ñaro. Ĩre sia sẽobisijarã gãjerã come mana. \v 4 Ĩ ya gʉbo tĩgã ĩ ya ãmore cʉni siabojayijarã ĩna. Ĩre ĩna siabojarocati coji meje tunu ruacõsotiyijʉ ĩ. Ĩre tua yi masibisijarã masa. \v 5 Ʉ̃mʉa, ñami cʉni wa ucuyijʉ ĩ. Tʉria joejʉ cʉni, masa yujeadojʉ cʉni wa ucuyijʉ ĩ. Ĩ wa ucurojʉ bʉto awasã ucuyijʉ ĩ. Ito yigʉ gʉ̃tana yijeyijʉ ĩmasiti. \v 6 Ito ĩ bajiroca Jesure ti ñucacõri ũmaquedi wayijʉ ĩ Jesús tʉjʉ. Jesús tʉ ejacõri ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũyijʉ ĩ, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. \v 7-8 Ĩ ejaja ticõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Tʉoya rʉ̃mʉ́ mʉ. Ãnire ĩ ya ʉsijʉ ñagʉ̃ budiya mʉ, yiyijʉ Jesús rʉ̃mʉ́re. \p Ito ĩ yijare: \p —Jesús, Dios Macʉ ña mʉáma. ¿Yʉre no bajiro yigʉ yigʉjada mʉ? Dios yʉre tiro riojo bʉsia yʉ. Yʉre juniro yibesa mʉ, yi josayijʉ ĩ Jesure. \p \v 9 Ito ĩ yiroca ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩre: \p —¿Ñe wame cʉtiati mʉ? yiyijʉ Jesús. \p Ito ĩ yija: \p —Jãjarã wame cʉtia yʉ, jãjarã rʉ̃mʉ́a gʉa ñajare. \p \v 10 “Adi sita sõjʉa wasa”, gʉare yibesa mʉ, yi josayijʉ rʉ̃mʉ́ Jesure. \v 11 Ito bajiroca tʉriajʉ jãjarã ba rʉ̃gõ ucuyijarã ecana yesea. \v 12 Ĩnare ticõri ado bajiro yiyijarã rʉ̃mʉ́a Jesure: \p —“Ecana yesea ĩna ya ʉsijʉ sãjaña mʉa”, gʉare yiya mʉ, yi josayijarã ĩna Jesure, yeseare sãja ãmorã. \p \v 13 Ito ĩna yija ticõri: “Itojʉ wasa mʉa”, yiyijʉ Jesús ĩnare. Ito ĩ yija ʉ̃mʉgʉ̃re sãñabojana rʉ̃mʉ́a budicoayijarã ĩja, yesea ya ʉsijʉ sãja ãmorã. Ecana yesea dos milcõ ñayijarã ĩna. Ito ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a sãja ecocõri bʉto ũmaquedi wayijarã yesea. Gʉ̃tagãri joejʉ mʉja wacõri quedi sãja wayijarã rujarajʉ. Ito bajiri ĩna ñarocõti ruja jedicoayijarã ĩna. \p \v 14 Ito bajiri yeseare codebojarã ũmaquedi wacoayijarã ĩna. Iti bajirisere gotiyijarã ĩna gãjerãre. Jaja cʉto cʉni, jaibiti cʉto cʉni masare itire gotiyijarã ĩna. Ito bajiri, “¿Ñe rẽtati?” yirona tirã wayijarã masa. \v 15 Jesús tʉ ejacõri, rʉ̃mʉ́a sãja ecobojarʉre tiyijarã ĩna. “Jãjarã rʉ̃mʉ́a sãñarʉ ñabojagʉti, ĩ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a budigorʉ ñami ĩja”, yi ti masiyijarã masa. Jesús tʉ rujigʉ yutabuju ĩ sãñarocajʉ tiyijarã ĩna. Rʉ̃mʉ́a ĩna sãñaja tʉo masigʉ̃ meje ñayijʉ maji. Quenari ʉsi, ʉsi cʉtigʉ ĩ tʉoĩarise queno tʉo masigʉ̃ ñayijʉ ĩja. Ito ĩ bajija ticõri, bʉto güiyijarã masa. \v 16 Ito bajiro iti rẽtaja ticõri, rʉ̃mʉ́a budigorʉ ĩ bajirise, ecana yesea ĩna bajirise cʉni gãjerãre gotiyijarã ito gãna. \v 17 Ito bajiri Jesure güicõri ĩna cʉtore ĩ budigotoni ĩre josayijarã ĩna. \p \v 18 Ito Jesús cumajʉ ĩ sãñaroca rʉ̃mʉ́a budigorʉ ado bajiro yiyijʉ ĩre: “Mʉ rãca wa ãmoa yʉ cʉni”, yi josayijʉ ĩ Jesure, ĩ rãca warocʉ. \v 19 Ito bajiro ĩ yibojarocati ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩre: \p —Yʉ rãca wabesa. Mʉ ya wijʉ tʉdi wasa. “Yʉre ti maicõri, yʉre queno yimi Dios”, yi gotiba mʉ ñarãre, yiyijʉ Jesús ĩ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a budigorʉre. \p \v 20 Ito Jesús ĩ yiroca rʉ̃mʉ́a budigorʉ tʉdicoayijʉ. Jʉa dʉjamocõ cʉtorijʉ goti ucuyijʉ ĩ. Rʉ̃mʉ́a ĩ ya ʉsijʉ sãñanare Jesús ĩ bucõare gaye goti ucuyijʉ ĩ. Ito bajiri iti bajirisere tʉocõri ʉca jedicoayijarã masa. \s1 Jairo macore Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Ito yija bero Jesús tʉdi jẽa wayijʉ cuma jajocana. Itajura tʉnima Jesús ĩ rʉ̃gõrojʉ jãjarã masa minijuayijarã ĩ tʉ. \v 22 Ito bajirocati minijuara wi ʉjʉ ejayijʉ Jesús tʉ. Jairo wame cʉtiyijʉ ĩ. Jesure ticõri ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũyijʉ Jairo. \v 23 Ito bajiro rujicõri ado bajiro Jesure josayijʉ ĩ: \p —Yʉ maco cõgõ yamo. Iso catire ãmoa yʉ. Ito bajiri isore moaĩagʉ̃ waya mʉ, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 24 Ito bajiro Jairo ĩ yija tʉocõri, ĩ rãca wayijʉ Jesús. Jãjarã masa ĩre sʉya wacõri bidiro ñayijarã ĩna. \v 25 Ĩna wato romio ñayijo. Iso ñayijo romia ñarise cõgõ. Jʉa gʉbojeno rodori tʉjayijʉ iso cõroca riti. \v 26 Jãjarã ʉco masa ʉco yibojayijarã isore. Ʉco waja niyeru iso rʉcorise ĩsi jeocõyijo ʉco masare. Ĩna ʉco yibojarocati bʉto bʉsa cõ wayijo iso ĩja. \v 27 Gãjerãre Jesús ĩ yisiore gaye tʉo bʉjayijo iso. Ito bajiri jãjarã masa rãca ñayijo iso Jesús jʉdojʉa. \v 28 “Jesús ya yutabujure yʉ moaĩajama catigoja yʉ”, yi tʉoĩayijo isomasijʉama. Ito bajiri ĩ ya yutabujure moaĩayijo iso. \v 29 Ĩ ya yutabujure iso moaĩarocati rí tadicoayijʉ isore ĩja. Iso rujʉ ñarise iti rẽtaja tʉoĩa masiyijo. \v 30 Jesure iso moaĩaja bero, “Yʉ masirisena yisicoajʉ isore”, yi tʉoĩayijʉ Jesús. Ito bajiri jʉda ticõri ado bajiro masare seniĩayijʉ ĩ: \p —¿Ñimo yʉ ya yutabujure moaĩari? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 31 Ito ĩ yija ĩ rãca riasotirã ado bajiro yiyijarã: \p —Mʉ tʉjʉ jãjarã ñama mʉre moaĩarã. ¿No yigʉ seniĩati mʉ? “Ñimo yʉ ya yutabujure moaĩari”, ¿yi seniĩati mʉ? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 32 Ito ĩna yibojarocati ĩre moaĩagõre ti ãmayijʉ Jesús. \v 33 “Yʉ ña ĩre moaĩagoro”, yiroco bʉto nʉrʉoyijo iso Jesure güigo. Güibojagoti rijomunigãna ñini rũjũyijo iso Jesús riojo. Ito bajicõri ñajediro bajirisere gotiyijo iso Jesure. \v 34 Iso ito yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Maco, tʉoya mʉ. Yʉre mʉ tʉorʉ̃nʉjare mʉre yisiobʉ yʉ. “Jesure yʉ moaĩajama catigo yigoja yʉ”, mʉ yi tʉoĩajare mʉre yisiobʉ yʉ. Ito bajiri mʉre rí tadicoajʉ. Wanʉ quenagõ, cati quenagõ wasa mʉ, yiyijʉ Jesús isore. \p \v 35 Ito bajiro isore ĩ yirocati minijuara wi ʉjʉ Jairo wame cʉtigʉ ya wi gãna ejayijarã. Ado bajiro Jairore gotiyijarã ĩna: \p —Mʉ maco godacoamo. “Yʉ macore yisiogʉ waya”, yi josabesa Riasori masʉre ĩja, yiyijarã ĩna Jairore. \p \v 36 Ito ĩna yibojarocati: \p —Güibesa. Itoti yʉ masirisere tʉoĩaña, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 37 Gãjerãre sʉya rotibisijʉ Jesús. Pedro, Santiago, Juan cʉni Santiago ocabaji, ĩna ʉdiarãreti sʉya rotiyijʉ Jesús. \v 38 Minijuara wi ʉjʉ, ya wi tʉ ejacõri, bʉto ĩna otija tʉoyijʉ Jesús. \v 39 Ito bajiri wi sãjacõri ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —¿No yirã otiati mʉa? Macoacã cõgõ meje yamo iso. Canigõ yamo, yiyijʉ Jesús otirãre. \p \v 40 “Ʉsi jedicoañi iso”, yi masicõri Jesure ajayijarã ĩna. Ito bajiro ĩna yija ticõri, budi rotiyijʉ Jesús ĩnare. Ito yicõri macoacã ya sõa sãjayijʉ Jesús. Iso jacʉsabatia rãca, ĩre sʉyarã ʉdiarã rãca sãjayijʉ Jesús. Ĩna rãca sãjacõri macoacãre bʉsiyijʉ Jesús. \v 41 Iso ya ãmore ñia tʉ̃a wʉmʉocõri ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Talita cumi, yiyijʉ Jesús isore. Masa oca yireoni bajiro: “ ‘Macoacã, wʉmʉña’, mʉre yibʉ yʉ”, yireoni ña iti. \p \v 42 Ito ĩ yirocati wʉmʉ wayijo iso. Jʉa gʉbojeno rodoricõ tʉjago ñayijo iso. Tʉdi iso catija ticõri, bʉto ʉcayijarã masa. \v 43 Ito bajiri ado bajiro ĩnare rotiyijʉ ĩ: “Gãjerãre iti bajirisere gotibesa. Isore ecaya mʉa”, yi rotiyijʉ Jesús ĩnare. \c 6 \s1 Nazaretjʉ Jesús ĩ ware gaye \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 Iti cʉtore budi wayijʉ Jesús. Budi wacõri ĩ ya cʉto ñasarijʉ ejayijʉ Nazaret wame cʉtirojʉ. Ĩ rãca riasotirã cʉni wayijarã ĩ rãca. \v 2 Ito bajiri tujacãra rʉmʉ ñaroca masare riasosʉoyijʉ Jesús minijuara wijʉ. Ĩre tʉocõri, “Bʉto masigʉ̃ ñami ĩ”, yirona ʉcayijarã ĩna. Ito bajiri ado bajiro yiyijarã masa Jesure tʉocõri: \p —¿No bajicõri bʉto tʉo masiati ãni? ¿Ñimʉ ĩre riasoyijari? ¿No bajicõri ĩ bʉto tʉo masirise ñati ĩre? Ĩmasiti guijoro bajiami. Cõrãre ĩ moaĩarocati ñarise rẽtacoajʉ, yiyijarã ĩna Jesús ya cʉto gãna. \v 3 Gaje ado bajiro yiyijarã ĩna: Ĩti ñami adojʉ yucʉ yijeri masʉ. María macʉ ñami ĩ. Ito yicõri Santiago, José, Judas, Simón mesa rĩjorʉ ñami ĩ. Ĩ ocabajirã romia cʉni ado gãna ñama ĩna, yiyijarã Jesús ya cʉto gãna. \p Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, Jesure boca ãmibisijarã ĩna. \v 4 Ito ĩna yibojarocati ĩnare bʉsiyijʉ Jesús: \p —Diore goti ĩsiri masʉre rʉ̃cʉbʉorã yirãji masa jeyaro. Ito bajibojarocati ĩ ya cʉto gãna, ĩ ñarã, ĩ ya wi gãna cʉni rʉ̃cʉbʉomenaji ĩna. Ĩ ñarã ĩre tʉomenaji ĩna, yiyijʉ Jesús. \p \v 5 Ito bajiri Jesure ĩna tʉobejare tiyamani yi ĩoado mañijʉ Jesús. Ito bajibojarocati coriarãre ãmo moa jeocõri ĩna ñarise rẽtoyijʉ Jesús, jãjarãre meje. \v 6 Ĩ ñarã ĩre ĩna tʉorʉ̃nʉbeja ticõri, “Ayu, ¿no yirã tʉorʉ̃nʉbeati ĩna?” yi tʉoĩayijʉ Jesús. Ito yija gaje cʉtorijʉ wayijʉ Jesús masare riaso ucugʉ wacʉ. \s1 Dios oca ĩna goti ucutoni ĩ rãca riasotirãre Jesús ĩ cõare gaye \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p \v 7 Ĩ rãca riasotirãre ji wayijʉ Jesús. Jʉa gʉbojeno ʉ̃mʉa ñayijarã ĩna. Gãjerãre riasojaro yirocʉ, ĩnare cõayijʉ Jesús. Co cʉto rʉyabeto jʉ̃arã riti cõayijʉ Jesús ĩnare. Ito yicõri ĩ masirise jidicãyijʉ Jesús ĩnare, “Rʉ̃mʉ́are bucõama mʉa cʉni”, yirocʉ. \v 8 Ito yicõri ĩ rãca riasotirãre ado bajiro rotiyijʉ Jesús: “Mʉa goti ucurã waja mʉa ya gajeoni ãmi wa yibesa. Najuro, tura baju, niyerure cʉni ãmi wa yibesa. Tueragʉ riti ãmi wasa, mʉa bogaja itigʉna tue waja. \v 9 Gʉboco sãñacõri, yutabuju co bujuti sãña wasa. Mʉa sãñarise riti ãmi wasa”, yi rotiyijʉ Jesús ĩnare. \v 10 Gaje ado bajiro ĩnare rotiyijʉ Jesús: \p —Cʉtori mʉa goti ucurã waja, mʉa ejari wi co witi ñacõama. Gaje wi, gaje wi wabeja. Gaje cʉtojʉ warã riti warã yirãji mʉa. \v 11 Gaje cʉtori mʉa waja, masa mʉare cʉdibeja, Dios oca ĩna tʉo ãmobeja, itocõti ĩnare jidicãma. Ĩnare jidicãcõri ado bajiro yiba. Mʉa ya gʉbojʉ sita wãrisere ja bateba ĩna ñarijʉre warã. Ito bajiro mʉa yija ticõri: “Bʉjato ya mani ĩnare. Queno yibea mani ĩnare”, yi tʉoĩarã yirãji ĩna, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 12 Jesús ĩ gotirere tʉocõri masare gotirona wayijarã ĩna: “Ñeñaro mʉa yirise jidicãcõri Diore tʉorʉ̃nʉña”, yiyijarã ĩna masare. \v 13 Masare ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a sãñanare, rʉ̃mʉ́are bucõayijarã ĩna. Ñarise cõrã jãjarãre ʉ́ye jio guyijarã ĩna. Ito bajiro yicõri ĩna ñarisere rẽtoyijarã ĩna. \s1 Juan idé guri masʉ ĩ godare gaye \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Masa jeyaro bʉsiyijarã Jesús ĩ masiro robo ĩ yire gaye. Masa ĩna bʉsire tʉocõri iti cʉto gagʉ ʉjʉ Herodes cʉni, masiyijʉ Jesús ĩ masiro robo ĩ yire gaye. Itire oca tʉocõri ado bajiro bʉsiyijʉ Herodes: \p —Juan masare idé guri masʉ ñaguĩji mʉcana, yiyijʉ ĩ. Mʉcana tujacõri ĩ masiro robo ĩ yirisere yiguĩji, yiyijʉ Herodes. \p \v 15 Gãjerãma ado bajiro yiyijarã: \p —Diore goti ĩsiri masʉ Elías ñayorʉ ñaguĩji mʉcana, yiyijarã ĩna. \p Ito ĩna yibojarocati gãjerã ado bajiro yiyijarã mʉcana: \p —Diore goti ĩsiri masʉ jane mejejʉ ñayorʉ ñaguĩji gajea, yiyijarã ĩna. \p \v 16 Ito bajiro masa ĩna bʉsija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Herodes: \p —Juan ñaguĩji gajea. “Iti rʉmʉjʉ ĩ ya rijoga jatatẽña ĩre”, yicʉ yʉ. Iti rʉmʉ yʉ sĩa rotija bero mʉcana tʉdi tujacõaguĩji gajea, yiyijʉ Herodes. \p \v 17-18 Juan ĩ sĩa ecoroto riojʉa, ado bajiro Herodesre bʉsi tudiyijʉ ĩ: \p —Mʉ ocabaji Felipe manojore rʉcobesa mʉ. Ito bajiro yibitirʉja mʉ, yiyijʉ Juan Herodesre. \p Felipe manojo ñabojaro Herodías wame cʉtiyijo iso. Herodes bʉto ãmoyijʉ isore. Ito bajiri Juan ito bajiro ĩ yija tʉocõri, ĩre ñia rotiyijʉ Herodes ĩ ya surarare, ĩre ĩna tubiatoni. \p \v 19 Ito bajiro Juan ĩ bʉsija tʉocõri, Herodías bʉto tʉo tudiyijo ĩre. Ĩre sĩa ãmobojayijo iso. No bajiro ĩre sĩa masia mañijʉ isore. \v 20 Quenarise riti tʉoĩagʉ̃ ñayijʉ Juan. Ito yicõri queno ʉsi cʉtigʉ ñayijʉ ĩ, Dios ĩ tija. Itire ticõri Juanre queno rʉ̃cʉbʉoyijʉ Herodes. Ito bajiri Juanre camotayijʉ ĩ, Herodías sĩame yirocʉ. Juan ĩ bʉsirisere tʉo oca jaibojagʉti ĩre bʉto tʉo wanʉyijʉ Herodes. \v 21 Co rʉmʉ ĩ ñara rodo gãni biajare basa meni rotiyijʉ Herodes. Ĩ ya moari masa ʉjarã rãca, ito yicõri surara ʉjarã rãca, Galilea ñari masa rãca cʉni ĩna rãca basa meniyijʉ Herodes. Ĩna basa wijari rʉmʉ Juanre sĩaroco tʉoĩacõyijo Herodías. \v 22 Iso maco ĩnare basa ĩoyijo ĩna wanʉtoni. “Quenoguti yʉre basa ĩoamo iso”, yi tʉoĩayijʉ Herodes. Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ isore: \p —¿Ñe mʉre ĩsigʉ̃ti yʉ mʉ basare waja? Mʉ ãmorise yʉre seniña. \p \v 23 Mʉ senija yʉ gajeoni rʉcorise gʉdarecona mʉre ĩsicʉja yʉ. Adi cʉto gagʉ ʉjʉ ñacõri, mʉ senija gʉdarecona ĩsicʉja yʉ. Bʉgʉ meje ya yʉ adire. Ri ya yʉ, yiyijʉ Herodes Herodías macore. \v 24 Ito ĩ yija tʉocõri, iso jacore seniĩagõ wayijo iso: \p —¿Ñe gajeoni ĩre senigõti yʉ, cana? yiyijo iso. \p Ito yija: \p —“Juan masare idé guri masʉ ya rijogare ãmoa yʉ”, yiba Herodesre, yiyijo Herodías iso macore. \p \v 25 Ito bajiro jaco gotija tʉocõri, ʉsirio wayijo iso ʉjʉ Herodes tʉjʉ. Ĩre ado bajiro gotiyijo iso: \p —Adocãtati Juan ya rijoga ãmoa yʉ. Somotẽrona jeocõri yʉre ĩsiña, yiyijo iso ĩre. \p \v 26 Ito yija Herodes bʉto bojori bʉjayijʉ itire tʉocõri. Juanre sĩa ãmobitibojayijʉ ĩ. Ito yicõri isore maño ãmobisijʉ ĩ. Masa ĩna tiro riojo, “Mʉ ãmoriseti mʉre ĩsicʉja”, ĩ yicãre ñajare, iso seniro bajiroti ĩsiyijʉ ĩ isore. \v 27 Ito bajiri Juanre sĩa ãmobitibojagʉti, ejori oca ĩ ya moari masʉre Juanre rijoga jata rotiyijʉ Herodes. Ito bajiro ĩ rotija tʉocõri, tubiara wi wayijʉ Juan ya rijoga jatagʉ wacʉ. \v 28 Ito ejacõri Juan ya rijoga jata, somotẽrojʉ jeocõri ãmi wayijʉ ĩ. Ãmi wacõri basari masore ĩsiyijʉ ĩ. Isojʉ ĩja iso jacore ĩsiyijo. \p \v 29 Juanre sĩare gaye tʉocõri, ĩ rãca riasotiana ĩ ya rujʉre ãmirã ejayijarã. Ito yicõri ĩre yujeyijarã ĩna ĩja. \s1 Cinco mil ñarãre Jesús ĩ ecare gaye \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Mʉcana tʉdi ejacõri Jesús rãca minijuayijarã ĩ oca goti ucurã ejana. Ito bajiri ĩna riaso ucure gotiyijarã ĩna Jesure. Ĩna tiado bajiroti ñarocõti goti jeoyijarã ĩna Jesure. \v 31 Jãjarã masa warãtibe, tʉdi warãtibe, yi ñayijarã masa. Ito bajiri Jesús ĩre sʉyarã cʉni ba ãmobojayijarã. Dijʉ barajaʉ mañijʉ ĩnare. Ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩ cũanare: \p —Ita, wato. Õ, masa ĩna manojʉ tujacãto mani, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 32 Ito yija jajocana wayijʉ Jesús masa manojʉ. Ĩ cũana cʉni wayijarã ĩ rãca. \v 33 Masa jãjarã tiyijarã ĩna waja. Jesús, ĩ cũanare cʉni ti masiyijarã masa. Ito bajiri ĩna wagoja ticõri, boejʉ ũmaquedi wayijarã masa. Jesús ĩ cũana rãca ĩna ejaroto riojʉajʉ ejayijarã masa, bʉto wacõri. \v 34 Cumana ejacõri maja wacʉti jãjarã masare ti bʉjayijʉ Jesús. Oveja codegʉ mano bajiro bajiyijarã masa ĩ tija. Ito bajiri ĩnare ti maiyijʉ ĩ. Ito bajiri masare ti maicõri ĩnare riasosʉoyijʉ Jesús. \v 35 Ñamicajʉ ñaroca Jesure bʉsirona ĩ tʉ ejayijarã ĩ rãca riasotirã. Ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Ñamicajʉ ñacoajʉ ĩja. Queno masa mama adore. \v 36 Ito bajiri masa ĩna cʉtojʉ tʉdi wajaro. Õjʉ ĩna ñarojʉ bare gãme barã wajaro. Bare ma ado. Ito ñaroja, naju gãme barajʉ, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 37 Ito yija ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Masare ecaya mʉa, yiyijʉ ĩ. \p Ito yija ĩja, ĩ rãca riasotirã ado bajiro ĩre seniĩayijarã ĩna: \p —¿Gʉa bare gãmerã warãjida, jairo waja rʉ̃cʉrisere? Masa jaijare najuro waja tĩjabea, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 38 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ Jesús: \p —¿Nocõ naju rʉcoati mʉa? Titẽña maji, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p Itire ticõri ĩre gotiyijarã: \p —Co dʉjamocõ ña iti naju. Ito yicõri wai cʉni jʉ̃arã ñama, yiyijarã Jesure. \p \v 39 Ito yija ado bajiro masare yiyijʉ Jesús: “Rujaria buri ruji wasa ta quenarise joejʉ”, yiyijʉ Jesús masare. \v 40 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, rujaria buri ruji wayijarã masa. Co bure ñayijarã cincuenta ñarã, gãjerã cien ñarã rujisosa wayijarã masa. \fig |src="CN01718B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Marcos 6.40" \fig* \v 41 Ito yija naju co dʉjamocõ ñarisere, wai jʉ̃arãre cʉni ãmi rʉcoyijʉ Jesús ĩ ya ãmona. Iti rʉcocõri macãrʉcʉ̃rojʉ ti mʉoyijʉ ĩ: “Queno ya Cʉna mʉ”, yiyijʉ Jesús Diore. Ito yicõri najuro wẽ jea batoyijʉ ĩja. Ito yicõri ĩ rãca riasotirãre ĩsiyijʉ Jesús. “Masare batoya”, yirocʉ ĩsiyijʉ Jesús. Wai jʉ̃arãre batoyijʉ Jesús masa ñarocõti ĩna batoni. \v 42 Ito bajiri masa jeyaro bayijarã. Yaji quenaro ñayijarã masa ĩja iti bacõri. \v 43 Ĩna yaji rẽtarisere jʉa gʉbojeno jiburijʉ miosã dajoyijarã ĩna ba rʉarisere. \v 44 Jãjarã ñayijarã masa, najuro waire cʉni barã. Cinco milcõ ñayijarã ĩna ʉ̃mʉa. \s1 Ide joe Jesús ĩ ware gaye \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Ito yija ĩ rãca riasotirãre ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Cuma sãjacõri sidʉja jẽa wasa. Itojʉ Betsaidajʉ yʉre yuba, yiyijʉ Jesús ĩnare. Ĩna jẽa waroca masare ware goti ñayijʉ Jesús. \v 46 Ĩnare ware goticõri tʉriajʉ maja wayijʉ Jesús, Diore bʉsirocʉ. \v 47 Rãiocũro itajura gʉdarecoti tʉjayijʉ cuma maji. Ito bajiri Jesuama itajura tʉnima rʉ̃gõcõri ti ñucayijʉ ĩnare. \v 48 Jesús ĩ tija bʉto weabojayijarã ĩna. Mino bʉto iti wẽa tuojare josari wea wabojayijarã ĩna. Ito bajiri busucũro ide joena wacõri ĩna tʉ eja wayijʉ Jesús. Ito bajibojarocati ĩnare rẽta wacʉ bajiro eja wayijʉ ĩ. \v 49-50 Ide joe ĩ waja ticõri, bʉto awasãyijarã ĩna ʉcarã. “Masʉ wʉjo ñaguĩji”, yi tʉoĩayijarã ĩna. Ĩna ʉcaja ticõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Oca sẽoña mʉa. Güibesa mʉa. Yʉti ña, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 51 Itocõti ĩna rãca cumajʉ sãja ejacoayijʉ Jesús ĩja. Ĩ sãjarocati mino rẽtacoayijʉ. Ito bajiri bʉto ti ʉcayijarã ĩna itire. \v 52 Bare jabetacãna jãjarã masare Jesús ĩ ecaja tibojarãti, “Dioti ñami ĩ”, yi masibisijarã ĩna maji. “Tiyamani ĩo masigʉ̃ ñami Jesús”, yi ãmobisijarã ĩna. Queno tʉo masibisijarã maji. \s1 Genesaret sita gãnare Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Itajura jẽacõri Genesaret wame cʉtiri sitajʉ ejayijarã ĩna. Itojʉ cumare sia cũyijarã ĩna. \v 54 Cuma ĩna sia majaroca Jesure ti masiyijarã masa itijʉ gãna. \v 55 Jesure ticõri ʉsirio wayijarã gãjerãre gotirona. Ito yija cõrãre ĩna ya camana ãmi wayijarã Jesús tʉjʉa. \v 56 No ĩ waro bajiroti jaibiti cʉto, jaja cʉtojʉ, wi manojʉ, majʉ cʉni cõrãre cũ yuyijarã ĩna, Jesús ĩ yisiotoni. Ĩ ya yutabuju gaja moaĩa ãmorã, ĩre josayijarã ĩna. Jesús ya yutabuju gaja moaĩanare riti ĩna ñarise cʉtirise rẽtacoayijʉ ĩja. \c 7 \s1 Ñeñaro tʉoĩacõri ñeñarise yama masa, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Ito yija fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa rãca Jesús tʉ eja rʉ̃gʉ̃yijarã ĩna. Jerusaléna wadiana ñayijarã ĩna. \v 2 Jesús tʉ ejacõri ĩ rãca riasotirã coriarã ãmo coemenati ĩna baja tiyijarã ĩna. Ito bajiri bʉcʉrã ĩna rotiado bajiro ĩna yibeja ticõri, ĩnare bʉsituyijarã ĩna. \v 3 Judio masa ñajediro, fariseo gaye tʉoĩarã cʉni bʉcʉrã ocare queno tʉo sʉyayijarã ĩna. Bʉcʉrã ĩna rotiado bajiroti ruje ãmo coesotiyijarã ĩna baroto riojʉa. \v 4 Bare waja yiadojʉ bare gãme tʉdi ejacõri bʉcʉrã ĩna rotirise ĩna cʉdiroto riojʉa babisijarã ĩna. Bʉcʉrã ĩna rotiado bajiroti idira coa, ide gõnaradʉ, ito yicõri come sotʉ cʉni coecõyijarã ĩna. Bʉcʉrã rotirise cʉdirona ĩna ya caniado cʉni queno coecõyijarã fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni. \v 5 Ito bajiri Jesús rãca riasotirã ĩna ãmo coemenati baja ticõri, ado bajiro ĩre seniĩayijarã ĩna: \p —¿No yija mʉ rãca riasotirã bʉcʉrã oca tʉorʉ̃nʉbeati? yiyijarã ĩna. Tite. Coji rʉyabeto ãmo coemenati bama ĩna, yiyijarã fariseo gaye tʉoĩarã. \p \v 6 Ito ĩna yijare cʉdiyijʉ Jesús ĩnare: \p —“Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa tʉoĩaro bajiro yibea mʉa. Jane mejejʉ mʉare tʉoĩa yugʉ ado bajiro ucañi Diore goti ĩsiri masʉ Isaías ñayorʉ: \q1 “Diore bʉto rʉ̃cʉbʉoa gʉa”, yirã ñabojarãti mʉa ya ʉsijʉama queno ĩre rʉ̃cʉbʉobea mʉa. \q1 \v 7 Minijuacõri, “Diore queno rʉ̃cʉbʉoa gʉa”, yirã ñabojarãti rocati ya mʉa. Ito yicõri rocati oca bʉsi ajea mʉa itire. Mʉa gotijama, “Bʉcʉrã oca, Dios oca bajiroti bajia”, yi gotiboja mʉa, yi ucañi Isaías ñayorʉ mʉare tʉoĩa yugʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \m \v 8 Dios ĩ rotirisejʉa queno tʉorʉ̃nʉbiticõri, bʉcʉrã ocajʉare queno tʉorʉ̃nʉa mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 9 Mʉcana gaje ado bajiro ĩnare goti remoyijʉ Jesús: \p —Bʉcʉrã ocajʉare tʉo sʉyarona Dios ĩ rotirisereama cʉdibea mʉa. \v 10 Ado bajiro gotiyijʉ Moisés ñayorʉ: “Mʉ jacʉre, mʉ jacore cʉni rʉ̃cʉbʉoya”, yiyijʉ ĩ. “No ĩ jacʉre bʉsitugʉ, ĩ jacore cʉni bʉsitugʉ sĩacõrʉja ĩocʉ̃re”, yi ucañi Moisés ñayorʉ. \v 11 Mʉama ricati bajiro rotia. Ado bajirojʉa rotia mʉa: “Yʉ jacʉsabatiare ejabʉado ma yʉ. Ñarocõti yʉ gajeoni cʉtirise Dios ye riti ña. Ĩ sĩgʉ̃reti ejabʉacʉja yʉ”, sĩgʉ̃ ĩ yija, “Queno yami”, ya mʉa. \v 12 “Ito bajiro ĩ tʉoĩaja, no yibea ĩ jacʉsabatiare ĩ ejabʉabeja”, ya mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 13 ’Ito bajiro mʉa bʉsija, bʉcʉrã ocajʉa tʉorʉ̃nʉcõri, “Dios oca waja ma”, yi tʉoĩado bajiro ya mʉa. Iti oca mʉa tʉorʉ̃nʉrise gãjire, gãjire goti mʉja wajʉ mʉa. Gaje jaje ñaroja mʉa ito yirise. Dios ocare tʉorʉ̃nʉrã meje ña mʉa, yiyijʉ Jesús fariseo gaye tʉoĩarã, ito yicõri judio masa rotirise riasori masare cʉni. \p \v 14 Ito bero masare jicõri ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Mʉa ñarocõti tʉoya yʉre. Ito yicõri tʉo masiña mʉa. \v 15 Mani ba sãrise meje ñaroja ñeñaro mani yiroca yirise. Mani ya ʉsijʉ iti ñeñaro tʉoĩajare itina sʉoriti ñeñaro ya mani. \v 16 Mʉa gãmo goje cʉtijama tʉoya, yiyijʉ Jesús masare. \p \v 17 Ito yicõri masare ware goticõri wijʉ sãjayijʉ Jesús. Wijʉ ĩ sãjaroca ĩre seniĩayijarã ĩ rãca riasotirã: \p —Jĩjʉ mʉ masare riasorise gayere queno gotiya gʉare cʉni, yiyijarã ĩna Jesure. \v 18 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —¿Yʉ riasorise gaye queno tʉobiti mʉa cʉni? “Masa ĩna ba sãrise meje ñaroja ñeñaro ĩna yiroca yirise”, yʉ yija, ¿tʉo masibeati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 19 Masa ĩna ba sãrise jeragajʉ riti waroja. Ĩna ya ʉsijʉ meje waroja iti. Ito yicõri ĩna ba sãrise rẽta budicoaro yiroja, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p “Bare jeyaro quenarise riti ña”, yirocʉ yiyijʉ Jesús. \v 20 Mʉcana tʉdi goti quenoyijʉ Jesús ĩnare: \p —Masa ĩna ya ʉsijʉ iti ñeñaro tʉoĩajare itina sʉoriti ñeñaro yama ĩna. \v 21 Ĩna ya ʉsijʉ ñeñaro tʉoĩacõri ado bajiro ñeñarise yama masa. Manʉjʉ macore rocati yama ĩna. Riniama. Sĩama. \v 22 Manojo cʉtirã ñabojarãti rocati yama ĩna. Gãjire gajeoni ʉoama. Ñeñarise ñajediro yama ĩna. Rʉoama. Dios ĩ rotirisere cʉdibeama ĩna. Gãjerãre ti tudiama. Gãjerãre bʉsituama ĩna. Ĩna gajeoni rãca, “No yiya mana ña gʉa”, yama ĩna. “Gãjerã rẽtoro masirã ña gʉa”, yama ĩna. Ito yicõri queno tʉoĩabiticõri rocati yama ĩnaõna. \v 23 Adi ñeñarise ñajediro yama ĩna, ĩna ya ʉsijʉ ñeñaro iti tʉoĩajare, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Gaje maso Jesure iso tʉorʉ̃nʉ sʉyare gaye \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Itijʉna wacõri Tiro wame cʉtiri cʉto tʉ ejayijʉ Jesús. Ito ejacõri wi sãjayijʉ ĩ. Masa ĩna masibeto eja ãmoyijʉ Jesús. Ito bajibojarocati masicõyijarã ĩna. \v 25 Ito bajiri sĩgõ Jesús ĩ ejare gaye masiyijo. Iso ñayijo rʉ̃mʉ́ sãñagõ jaco. Ito bajiri Jesús tʉ wadicõri iso ya rijomunigãna ñini rũjũyijo iso, Jesús riojo. \v 26 Judio masagõ meje ñayijo iso. Sirofenicia gago ñayijo iso. Jesús tʉ ejacõri ĩre josayijo: “Yʉ maco iso ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñagõ ñamo. Ito bajiri iso ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃re bucõaña mʉ”, yiyijo iso Jesure. \v 27 Ito yija ado bajiro gotiyijʉ Jesús isore: \p —Cajero judio masare ejabʉasʉocʉja yʉ, yiyijʉ Jesús. Gʉa masa riojʉajʉ yʉ mʉre ejabʉaja, rĩacare najuro ẽmacõri yaire ecado bajiro bajia, yiyijʉ Jesús isore. \p \v 28 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijo iso: \p —Ri ya, yʉ Ʉjʉ mʉ. Ito bajibojarocati yaia bare jeoado roca ñarã boca barã yirãji rĩaca ĩna queorisere, yiyijo iso. \p \v 29 Ito iso yija ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús isore: \p —Queno tʉoĩa mʉ. Ito bajiri mʉ ya wijʉ tʉdi wasa. Rʉ̃mʉ́ budigocõami mʉ macore ĩja, yiyijʉ Jesús isore. \p \v 30 Iso ya wi tʉdi ejacõri caniado joejʉ maso iso jesaroca tiyijo iso. Rʉ̃mʉ́ budigorojʉ ñayijo iso ĩja. \s1 Tʉobiti bʉsibiti yigʉre Jesús ĩ yisiore gaye \p \v 31 Tiro cʉtona wayijʉ Jesús. Ito wa rẽtayijʉ Sidón wame cʉtiri cʉto. Ito rẽta wacʉti Decápolis wame cʉtiri cʉtori cʉni rẽtayijʉ. Ito rẽta wacʉ ejayijʉ Galilea wame cʉtiritajʉ. \v 32 Ito ĩ ñaroca tʉobiti bʉsibiti yigʉre ãmi ejayijarã masa. Ĩre ãmi ejacõri Jesure seniyijarã ĩna, tʉobicʉre ĩ ya ãmo moa jeotoni. \v 33 Ito bajiri tʉobicʉre gajerojʉa ãmi wayijʉ Jesús. Ito yicõri tʉobicʉ ya gãmo gojerijʉ ãmo wãsoa sõcõayijʉ Jesús. Ito yicõri ãmona ĩ ya go ide ãmicõri ĩ ya ñemerojʉ moaĩayijʉ bʉsibicʉre. \v 34 Ito yicõri macãrʉcʉ̃rojʉ ti mʉocõri ʉsi ãmiyijʉ Jesús. Ito yicõri ado bajiro yiyijʉ ĩre: \p —Efata, yiyijʉ Jesús. “Gãmoro tʉoya ĩja”, yireoni ñayijʉ iti griego ocana. \p \v 35 Ito ĩ yirocati tʉobicʉ ñabojarʉti tʉocoayijʉ ĩja. Ito yicõri ĩ ya ñemero cʉni quenacoayijʉ ĩre ĩja. Ito bajiri bʉsicoayijʉ ĩ bʉsibicʉ ñabojarʉ. \v 36 Ito yija ado bajiro masare gotiyijʉ Jesús: “Gãjerãre goti bato yibesa mʉa”, yiyijʉ Jesús ĩnare. Ito ĩ yibojarocati masa jãjarãre goti batoyijarã Jesús ĩ masiro robo ĩ yirisere. “Gotibesa”, ĩ yibojarocati bʉto bʉsa masare goti bato wayijarã ĩna. \v 37 Ito bajiro Jesús ĩ yija ti wanʉcõri, ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Jeyaro ĩ yirise quenasacõa, yiyijarã masa. Tʉomenare cʉni ĩna tʉoroca, bʉsimenare cʉni ĩna bʉsiroca yami Jesús, yiyijarã masa. \c 8 \s1 Cuatro mil ñarãre Jesús ĩ ecare gaye \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Iti rʉmʉri mʉcana tʉdi jãjarã masa minijuayijarã Jesús tʉjʉ. Jesús tʉ ĩna ñaroca riti bare jedicoayijʉ ĩnare. Ito bajiri ĩ rãca riasotirãre jicõri ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p \v 2 —Ãna masare ti maia yʉ. Ʉdia rʉmʉ tʉja yʉ rãca ĩna ñaroca. Ito bajiri bare ma ĩnare. \v 3 “Bamenati wasa”, ĩnare yʉ yija, ma gʉdarecoti boga quedirãji ĩna. Coriarã sõjʉ wadiana ñarãji, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 4 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijarã ĩ rãca riasotirã: \p —Masa ñaro meje ñajare no bajiro masare bare eca masiado ma, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 5 Ito ĩna yija seniĩayijʉ Jesús ĩnare: \p —¿Nocõ jaje naju rʉcoati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p —Jʉa ãmojeno najurori ña, yiyijarã ĩna. \p \v 6 Ito yija jacajʉ masare ruji rotiyijʉ Jesús. Ito yicõri jʉa ãmojeno naju ñarisere ãmi rʉcoyijʉ Jesús. Itire rʉcocõri ado bajiro yiyijʉ Jesús: “Queno ya mʉ”, yiyijʉ Jesús Diore. Ito yicõri naju igata batocõri ĩ rãca riasotirãre ĩsiyijʉ Jesús. Ĩnajʉa masa jeyarore batoyijarã ĩja. \v 7 Ito yicõri wai cʉni jabeto rʉcoyijarã ĩna. Waire rʉcocõri, “Queno ya Dios mʉ”, yiyijʉ Jesús mʉcana. Ito yicõri ĩ rãca riasotirãre bato rotiyijʉ Jesús. \v 8 Masa ñarocõti ba jediyijarã. Sĩgʉ̃ rʉyabeto yaji quenaro ñayijarã ĩna. Ĩna ba rʉarise ãmicõri jʉa ãmojeno jibʉri dajoyijarã ĩna. \v 9 Itijʉ Jesús rãca bana cuatro milcõ ñayijarã masa. Ĩna ba tĩoja bero ĩnare ware gotiyijʉ Jesús. \v 10 Ito bero cumajʉ sãjayijʉ Jesús ĩ rãca riasotirã rãca. Cuma sãjacõri Dalmanuta sitajʉ wayijarã ĩna. \s1 “Tiyamani ĩoña gʉare”, ĩna yire gaye \r (Mt 16.1-4; Lc 12.54-56) \p \v 11 Ito Jesús ĩ ejaja tʉocõri, ĩ rãca bʉsirona ĩ tʉ ejayijarã fariseo gaye tʉoĩarã. Ĩ wisajaro yirona ĩre seniĩayijarã ĩna. “ ‘Dios cõarʉ ñami ĩ’, gʉa yitoni, tiyamani mʉ ĩore ãmoa gʉa”, yiyijarã ĩna Jesure. \v 12 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, bʉto ʉsi ãmiyijʉ Jesús. “Teoro yama yʉre”, yirocʉ ito bajiro ʉsi ãmiyijʉ ĩ: \p —¿No yija ãna masa tiyamani yi ĩo rotiati ĩna yʉre? yiyijʉ Jesús. Riti mʉare gotia yʉ. Tiyamani yi ĩobicʉja yʉ masare, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 13 Ito yicõri masare cũ wayijʉ Jesús. Mʉcana tʉdi cumajʉ sãjacõri, itajura gaje dʉjajʉa jẽa wayijarã ĩna. \s1 Fariseo gaye tʉoĩarã ya naju wadare gaye \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Jesús rãca riasotirã bare ãmi ware ãcabojayijarã. Ito bajiri ĩna ya cumajʉ naju jabetacã ñayijʉ. \v 15 Ito yija ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Fariseo gaye tʉoĩarã ya naju wadarise ʉco gaye queno tʉo masiña mʉa. Herodes ĩ gaye cʉni queno tʉo masiña, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 16 Ito bajiro Jesús ĩ yija tʉocõri, ĩnamasi gãmeri bʉsiyijarã: \p —Mani naju rʉcobejare ito bajiro bʉsiami Jesús, yiyijarã ĩna. \p \v 17 Ĩna bʉsirise masicõyijʉ Jesús. Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩnare: \p —¿No yija, “Naju ma”, yati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. ¿Yʉre masibeati mʉa maji? ¿Mʉa ya ʉsijʉ tʉo masimena ña mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 18 Mʉare cajea ñabojarocati ti masibea mʉa. Ito yicõri gãmoro ñabojarocati tʉo masibea mʉa. ¿Yʉ masiro robo yʉ yirisere masibeati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 19 ¿Co dʉjamocõ najurori cinco mil masa ñarãre yʉ bare ecaja bero rʉyarise nocõ jibʉri dajocati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijarã ĩna: \p —Doce jibʉri dajocʉ gʉa, yiyijarã ĩna. \p \v 20 —Siete najurori cuatro mil masa ñarãre yʉ batoja, ĩna ba rʉare, ¿nocõ jibʉri dajocati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p —Siete jibʉri dajocʉ gʉa, yiyijarã ĩna. \p \v 21 Ito yija ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —¿Tʉo masibeati mʉa maji? yiyijʉ Jesús. \s1 Betsaida gagʉ cajea macʉre Jesús ĩ yisiore gaye \p \v 22 Ito bero Jesús ĩre sʉyarã rãca Betsaidajʉ ejayijʉ. Ito ĩna ejaroca cajea macʉre ãmi ejayijarã masa Jesús tʉ. Ĩre josayijarã ĩna cajea macʉre ĩ moaĩatoni. \v 23 Ito yija cajea macʉ ya ãmo ñiacõri ĩre tʉ̃a wayijʉ Jesús iti cʉto sõjʉa bʉsacã. Ito yicõri ĩ ya go idena cajea macʉre ĩ ya cajea moaĩayijʉ Jesús. Ito yicõri ado bajiro ĩre seniĩayijʉ: “¿Ruyuati jabeto?” yiyijʉ Jesús cajea macʉre. \v 24 Ito bajiro ĩ yija cajea tibicʉ tisʉoyijʉ jabeto. Ito bajiri ado bajiro cʉdiyijʉ ĩ: \p —Tia yʉ jabeto. Ito bajibojarocati masare yʉ tija, yucʉ wãrero bajiro bajia, yiyijʉ ĩ. \p \v 25 Ito yija Jesús mʉcana tʉdi moaĩa quenoyijʉ ĩ ya cajeare. Ito ĩ yija bero queno ticoayijʉ ĩja. Ñajediro queno ruyuyijʉ ĩre ĩja. \v 26 Ito yija Jesús ado bajiro gotiyijʉ ĩre: \p —Mʉ ya wijʉ tʉdi wasa. Cʉtojʉ cʉni sãja wa yibeja. Ito yicõri gãjerãre cʉni goti bato yibeja, yiyijʉ Jesús ĩre. \s1 Dios ĩ cõarʉ ñami Cristo, yi Pedro ĩ goti quenore gaye \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 Ito ĩ yija bero ĩ rãca riasotirã rãca wayijʉ Jesús, Cesarea Filipo wame cʉtiri cʉto tʉ. Ma ĩna warojʉ ĩ rãca riasotirãre ado bajiro seniĩayijʉ Jesús: \p —¿No bajiro yati masa yʉre ĩna tija? “¿Ñimʉ ñati ĩ?” ĩna seniĩaja, ¿no bajiro cʉdiati gãjerã? yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 28 Ito ĩ yija: \p —Ado bajiro yama masa mʉre: “Juan masare idé guri masʉ ñami”, yima. Gãjerã ĩna yijama, “Elías ñami”, yima ĩna. Gãjerã ĩna yijama, “Diore goti ĩsiri masʉ ñami”, yima ĩna, yiyijarã ĩna Jesure. Ito yija ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ Jesús: \p \v 29 —¿Mʉama, ñimʉ ñami, yati mʉa yʉre? yiyijʉ Jesús. \p Ito ĩ yija ado bajiro cʉdiyijʉ Pedro ĩre: \p —Mʉti ña Cristo, Dios ĩ cõarʉ, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 30 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri: \p —Gãjerãre goti batobesa mʉa, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Yʉre sĩarã yirãji, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 Ito yija Jesús ado bajiro ĩnare riasosʉoyijʉ: \p —Yʉti ña Masa Rĩjorʉ. Bʉjato tõbʉjagʉ yigʉja yʉ. Paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa, ito yicõri bʉcʉrã cʉni, “Dios Macʉ meje ña mʉ”, yirã yirãji ĩna yʉre. Ito yicõri yʉre sĩarã yirãji. Ĩna sĩaja, godacoagʉ yigʉja yʉ maji. Godabojagʉti ʉdia rʉmʉ bero mʉcana tʉdi catigʉ yigʉja yʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 32 Ito bajiro ĩnare gotigʉ quenaro gotiyijʉ Jesús. Itire ĩ bʉsija tʉocõri, ricati ãmi wayijʉ Pedro Jesure. Ito yicõri, “Yibesa mʉ itire”, yi tudiyijʉ Pedro Jesure. \v 33 Ito ĩ yija tʉocõri, jʉda rʉ̃gʉ̃yijʉ Jesús. Ito bajiro yicõri ĩ rãca riasotirãre tiyijʉ Jesús. Ito yicõri ado bajiro oca sẽorise rãca gotiyijʉ Jesús Pedrore: \p —Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Satanás wame cʉtigʉ bajiro bʉsia mʉ, yiyijʉ Jesús ĩre. Yʉ rãca ñabesa mʉ. Wasa mʉ. Dios ĩ tʉoĩaro bajiro meje tʉoĩa mʉ. Masa ĩna tʉoĩabojaro bajirojʉa tʉoĩa mʉ, yiyijʉ Jesús Pedrore. \p \v 34 Ito yija ĩ rãca riasotirã, gãjerãre cʉni jimioyijʉ Jesús. Ito yicõri ado bajiro gotiyijʉ ĩ: \p —Sĩgʉ̃ yʉre ĩ sʉya ãmoja, ĩ ye ñaroti tʉoĩabiticõri yʉjʉare tʉo mai sʉyagʉ yiguĩji. Yucʉ gajagʉ robo bajiro tõbʉjabojagʉti yʉre riti sʉyagʉ yiguĩji ĩ. \v 35 No ĩ catirise maibojagʉti godagʉ yiguĩji. Ito bajibojarocati yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃, yʉ oca ĩ gotija tʉo junisinicõri ĩna sĩagʉ̃ama catitĩñare gaye bʉjagʉ yiguĩji. \v 36 Sĩgʉ̃ adi macãrʉcʉ̃rojʉ gajeoni jeyaro ĩ bʉjabojaja, ĩ ya ʉsi jeame ʉ̃jʉrojʉ iti waja, ĩ ya gajeoni ĩ bʉjabojare ñe waja ma. \v 37 Ñe mani ya ʉsi rẽto bʉsaro waja cʉtirise manoja. Catirãti Dios rãca mani oca quenoja quena. Mani godaja bero ĩ rãca oca quenore manoja ĩja. \v 38 Adi rʉmʉri gãna ñeñaro yiri masa ñama. Ito yicõri Diore tʉorʉ̃nʉrã meje ñama ĩna. Ito bajiri, “Jesure rʉ̃cʉbʉogʉ ña yʉ”, yi tʉoĩa bojobesa ĩna tiro riojo. Ito yicõri ñe bojore mano yʉ oca gotija quena. No yʉre masigʉ̃ ñabojagʉti yʉre ĩ bojoja, ito yicõri yʉ oca masibojagʉti ĩ bojoja, yʉ tʉdi ejari rʉmʉ ito bajiroti ĩre bojogʉ yigʉja yʉ cʉni. Yʉ Masa Rĩjorʉ ñacõri yʉ Jacʉ Dios ĩ busurisena tʉdi ejagʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri ĩ ñaro gãna ángel mesa rãca ejagʉ yigʉja yʉ, yiyijʉ Jesús. \c 9 \p \v 1 Ito yija gaje goti remoyijʉ Jesús ĩnare: \m —Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre Dios ĩ miojuja, ĩ masirisena miojugʉ yiguĩji. Riti mʉare gotia yʉ. Mʉa coriarã adijʉ ñarã mʉa godaroto riojʉa ito bajiro ĩ yisʉoja tirã yirãji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Ĩna tiro riojo Jesús ĩ godo wedire gaye \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Co ãmojeno ʉ̃mʉari bero Pedro, Santiago ito yicõri Juanre cʉni ãmi wayijʉ Jesús ũmari tʉria joejʉ. Itojʉ ĩna ejaroca ĩna tiro riojo Jesús ĩ ya rio gajero bajiro godo wediyijʉ. \v 3 Ĩ ya yutabuju bʉto bʉsa botiyijʉ. Ito yicõri yoyijʉ ĩ ya yutabuju. Ʉ̃mʉa bueri botiro bajiro botiyijʉ. Saya coere rẽto bʉsaro botiyijʉ ĩ ya yutabuju. \v 4 Ito ĩna tiroca Elías ñayorʉ, ito yicõri Moisés ñayorʉ cʉni goaĩoyijarã Jesús tʉ. Ito bajiri Jesús rãca ĩna bʉsija tiyijarã ĩna. \p \v 5-6 Itire ticõri bʉto güiyijarã Pedro mesa. Bʉto güicõri queno tʉoĩa masibisijʉ Pedro. Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Tʉoya yʉ Ʉjʉ mʉ. Gʉa adojʉ ñaja quenasacõa. Mʉare wi meni ĩsirʉja gʉa. Mʉre co wi, Moisésre gaje wi, ito yicõri Elíasre gaje wi meni ĩsirʉja gʉa, yiyijʉ Pedro Jesure, queno tʉoĩabiticõri. \v 7 Ito yija ide buere ruji ejacõri Jesús, Moisés ito yicõri Elíasre cʉni gũmayijʉ. Ito yicõri bueri watojʉ oca ruyuyijʉ: \p —Ãni, yʉ Macʉti ñami. Ĩre maisacõa yʉ. Ĩre queno tʉoya mʉa, yi ruyuyijʉ oca. \p \v 8 Ñajasaroti, ti batocõri Jesure riti tiyijarã ĩna. Gãjerãma ruyubisijarã ĩja. Jesús sĩgʉ̃ti ñayijʉ ĩna rãca. \p \v 9 Ito yija tʉria joe ñana roja wayijarã ĩna ʉdiarãti Jesús rãca. Ĩna roja waroca ado bajiro rotiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Jĩjʉ mʉa tigore gãjerãre gotibeja. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Godacõri mʉcana tʉdi catigʉ yigʉja yʉ. Yʉ tʉdi catiroto riojʉa mʉa tigore gãjerãre gotibeja maji, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 10 Ĩre queno tʉocõri gãjerãre gotibisijarã ĩna. Ito bajibojarocati ĩnamasiti gãmeri seniĩayijarã: \p —¿Ñe yireoni ñati? “Godacõri mʉcana tʉdi catigʉ yigʉja yʉ”, yire, yiyijarã ĩna. \v 11 Ito bajiri Jesure seniĩayijarã ĩna: \p —¿No yija, “Cristo ejaroto riojʉa ejagʉ yiguĩji Elías”, yati judio masa rotirise riasori masa? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 12 Ito ĩna yija tʉocõri: \p —Riti ña. Elías ñayorʉ robo bajigʉ cajero ejasʉogʉ yiguĩji. Jeyaro quenorocʉ ejagʉ yiguĩji ĩ. Ito bajibojarocati yʉ Masa Rĩjorʉ ñagʉ̃ quenabeto junirise bʉjagʉ yigʉja. Ito yicõri masa yʉre rʉ̃cʉbʉomenaji. Dios oca tuti ucagore bajiroti yʉre rẽtaro yiroja. \v 13 Riti mʉare gotia yʉ. Elías ñayorʉ robo bajigʉ iti rʉmʉti ejacoaquĩ ĩja. Ito bajibojarocati masa ĩna ãmoro bajiroti ñeñarise yicã ĩna ĩre. Dios oca tutijʉ ucagore bajiroti rẽtacʉ Elías robo bajigʉre, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃re rʉ̃mʉ́re Jesús ĩ bucõare gaye \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Ito yija gãjerã ĩ rãca riasotiri masa tʉ tʉdi ejayijʉ Jesús. Itojʉ ejacõri ĩ rãca riasotirã tʉ masa jãjarã ĩna ñaja tiyijʉ Jesús. Ito yicõri judio masa rotirise riasori masa ĩ rãca riasotiri masa rãca ĩna gãmeri bʉsija ti ejayijʉ Jesús. \v 15 Jesús ĩ ejaja ticõri, bʉto wanʉyijarã ĩna. Ito bajiri ĩ tʉ ũmaquedi wayijarã senirã warã. \v 16 Ĩ tʉ ĩna ejarocati seniĩayijʉ Jesús ĩnare: \p —¿Ĩna rãca ñeonire gãmeri bʉsiri mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 17 Ito ĩ yija tʉocõri, masa watojʉ sĩgʉ̃ ado bajiro cʉdiyijʉ Jesure: \p —Tʉoya riasogʉ mʉ. Yʉ macʉ ĩ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃ ñami ĩ. Ito yicõri bʉsibicʉ ñami ĩ yʉ macʉ. Ito bajiri ĩre mʉ tʉjʉ ãmi wadibʉ yʉ. \v 18 Yʉ macʉ ya ʉsijʉ sãjacõri ĩ quedi quearoca yami rʉ̃mʉ́. Ito yicõri yʉ macʉ ya risere somo jairo budia. Guji cʉni canamʉocõri rujʉ cʉni tutua jedicoami ĩ. Nocõ mejeti rʉ̃mʉ́ ĩ ejajare ito bajiroti baji ñami yʉ macʉ. “Yʉ macʉ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃re bucõaña”, yibojabʉ yʉ mʉ rãca riasotirãre. Rʉ̃mʉ́re bucõa masibeama ĩna, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 19 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —Yʉre tʉorʉ̃nʉmena ña mʉa maji. Yoari mʉa rãca ñaboja yʉ. Ito bajibojarocati yʉre tʉobea mʉa maji, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. Yʉ tʉ ãmi waya macʉacãre, yiyijʉ Jesús. \p \v 20 Ito ĩ yija tʉocõri, Jesús tʉjʉ ãmi wayijarã ĩre. Jesure ticõri macʉacã ĩ cõ quediroca yiyijʉ rʉ̃mʉ́. Ito bajiri jacajʉ quedi queacõri tunu cũñayijʉ macʉacã. Ito yicõri ĩ ya rise somo budiyijʉ ĩre. \v 21 Ito yija Jesús seniĩayijʉ macʉacã jacʉre: \p —¿Nocõ rodori tʉjati mʉ macʉ ito ĩ bajiroca? yiyijʉ Jesús ĩre. \p Jesús ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ ĩ: \p —Jaibicʉacã ñagʉ̃jʉti ito bajisʉoquĩ yʉ macʉ. \v 22 Coji meje jeamejʉ ĩre queo tĩayijʉ rʉ̃mʉ́. Ito yicõri ide ñarijʉ cʉni ĩre queo roayijʉ rʉ̃mʉ́ yʉ macʉre sĩarocʉ. Mʉ gʉare ejabʉa ãmojama, gʉare ti maicõri gʉare ejabʉaya mʉ, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 23 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩre: \p —Mʉ yʉre tʉojama, ñejʉa bʉto josarise manoja, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 24 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ ĩ: \p —“Yʉ macʉre yisio masiguĩji Jesús”, yi tʉoĩa yʉ. Ito bajiri bʉto bʉsa yʉ tʉotoni, yʉre ejabʉaya mʉ, yi bʉsiyijʉ ĩ awasãre rãca Jesure. \p \v 25 Ĩ awasãja tʉocõri, jãjarã bʉsa minijuayijarã masa Jesús tʉjʉ. Ito bajija ticõri, ado bajiro rʉ̃mʉ́re oca sẽoro bʉsiyijʉ Jesús: \p —Tʉoya rʉ̃mʉ́ mʉ. Masa ĩna bʉsibitiroca, ĩna tʉobitiroca cʉni ya mʉ. Ito bajiri macʉacã ya ʉsire budigo rotia yʉ mʉare. Ito yicõri mʉcana tʉdi ĩre sãjabesa mʉ, yiyijʉ Jesús rʉ̃mʉ́re. \p \v 26 Ito ĩ yiroca rʉ̃mʉ́ awasãcõri macʉacã ĩ cõ quediroca yiyijʉ ĩ. Ito yicõri ĩ ya ʉsijʉ sãñabojarʉ budigocoayijʉ ĩja. Ĩ budigorocati cõgʉ̃ bajiro bajicoayijʉ macʉacã. Ito bajija ticõri: “Cõcoami”, yiyijarã masa. \v 27 Ito ĩna yibojarocati Jesús macʉacã ya ãmona tʉ̃a wʉmʉoyijʉ ĩre. Ito ĩ yirocati rʉ̃gõcoayijʉ ĩja. \p \v 28 Ito yija bero wi sãjayijʉ Jesús. Ito ĩ sãja waroca ĩre seniĩayijarã ĩna ĩ rãca riasotiri masa: \p —¿No yija bucõa masibiti gʉa rʉ̃mʉ́re? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 29 Ado bajiro ĩnare cʉdiyijʉ Jesús: \p —Bamena riti Diore senicõri, ãni rʉ̃mʉ́ robo bajigʉre bucõa masirãji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Yʉre sĩarã yirãji, mʉcana Jesús ĩ tʉdi gotire gaye \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30-31 Itijʉna wayijarã ĩna Jesús ito yicõri ĩ rãca riasotirã cʉni. Galilea sita ĩna wa rẽtaroca ĩ rãca riasotirãre riasoyijʉ Jesús. Ito bajiro ĩnare ĩ riaso ñarijʉ masa ĩna masire ãmobisijʉ Jesús. \p —Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Yʉre ñiacõri sĩarã yirãji masa. Godacoagʉ yigʉja yʉ. Ito bajibojagʉti ʉdia rʉmʉ bero tʉdi catigʉ yigʉja yʉ mʉcana, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 32 Ĩ gotirisere queno tʉo masibisijarã ĩna. Ito yicõri bʉto Jesure seniĩa güiyijarã ĩna. \s1 ¿Ñimʉ ñati ñasagʉ ñarocʉ? ĩna yi seniĩare gaye \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Itijʉna wana Capernaumjʉ ejayijarã ĩna. Itojʉ ejacõri wi sãjayijarã ĩna. Iti wijʉ sãjacõri, ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ Jesús: \p —¿Ma wadirã ñeonire gãmeri bʉsiri mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 34 Jesús ĩ seniĩaja tʉobojarãti cʉdibisijarã ĩna. “¿Ñimʉ ñaguĩjida ñasagʉ mani wato?” yi gãmeri bʉsiyijarã ĩna majʉ wadirã. Ito bajiri Jesús ĩ seniĩaja cʉdibisijarã ĩna ĩja. \v 35 Ĩna cʉdibejare rujiyijʉ Jesús. Ito bajiro yicõri ĩ rãca riasotirãre jimio jeocõyijʉ Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ñasagʉ ĩ ña ãmoja, “Ñasabicʉ ña yʉ”, yi tʉoĩagʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito yicõri masa jeyarore moa ĩsigʉ̃ yiguĩji, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 36 Ito yija ĩna watojʉ macʉacãre cũyijʉ Jesús. Ito yicõri macʉacãre ãmi jeoyijʉ Jesús. Ito bajiro yicõri ĩnare ado bajiro gotiyijʉ: \p \v 37 —No yʉre rʉ̃cʉbʉogʉ ãni macʉacãre boca ãmigʉ̃ti, yʉre boca ãmigʉ̃re bajiro yami ĩ. No yʉre boca ãmigʉ̃ti yʉ sĩgʉ̃re meje boca ãmiguĩji. Yʉre cõarʉre cʉni boca ãmiami, yiyijʉ Jesús. \s1 Manire tʉo tudibicʉ ĩ ñaguĩji mani baba, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Ito yija ado bajiro gotiyijʉ Juan Jesure: \p —Gʉare riasogʉ, tʉoya mʉ. Mʉ wamena sʉoriti rʉ̃mʉ́re bucõagʉ̃re ticʉ gʉa. Ĩ mani rãca ñagʉ̃ meje ñajare, “Yibesa”, yicʉ gʉa ĩre, yiyijʉ Juan Jesure. \p \v 39 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —Queno yami ĩ. Ito bajiri ĩre rẽobesa, yiyijʉ Jesús. Sĩgʉ̃ yʉre rʉ̃cʉbʉocõri tiyamani ĩ yi ĩoja bero ñeñarise bʉsitubiquĩji yʉre. \v 40 Ito bajiri manire tʉo tudibicʉ ĩ ñaguĩji mani baba. \v 41 Riti mʉare gotia yʉ. Dios ĩ cõarʉ Cristo ña yʉ. Ito bajiri yʉ ñarã mʉa ñajare gãji mʉare ide ĩ ioja ticõri, wanʉgʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiri mʉare queno ĩ yijare ĩre waja yigʉ yiguĩji Dios, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Ñeñaro mʉa yi ʉyaja guijorise ña, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mt 18.6-9; Lc 17.1-2) \p \v 42 Ito yija ĩ rãca riasotirãre ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —No macʉacã yʉre tʉorʉ̃nʉsʉogʉre ñeñaro yiroca gãji ĩ yija, ĩre bʉto waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. Quenogorama ito bajiro yigʉre ĩ ya ãmʉmajʉ gʉ̃tagã jajoca sia yocõri riaca ʉ̃carojʉ rucõaja quenaroja, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 43 “Mʉa ñeñaro yirise jidicãña mʉa”, yirocʉ ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: Mʉa ya ãmona ñeñarise mʉa yija itire jatacõña. Manire co dʉja ãmo manija quenabetoja. Ito bajibojarocati jʉa ãmo, ãmo cʉtirã ñabojarãti jeame ʉ̃jʉrojʉ mani waja rẽto bʉsaro quenabeto yiroja. \v 44 Itojʉ jeame yatirime meje ñaro yiroja. Ito yicõri co rʉmʉ rʉyabeto rujʉre barã yirãji becoa. \v 45 Mʉa ya gʉbona ñeñarise mʉa yija itire cʉni jatacõña. Manire co dʉja gʉbo manija quenabetoja. Ito bajibojarocati jʉa gʉbo, gʉbo cʉtirã ñabojarãti jeame ʉ̃jʉrojʉ mani waja rẽto bʉsaro quenabeto yiroja. \v 46 Itojʉ jeame yatirime meje ñaro yiroja. Ito yicõri co rʉmʉ rʉyabeto rujʉre barã yirãji becoa. \v 47 Mʉa ya cajeana ñeñarise mʉa yija itire ruacõña. Manire co dʉja cajea manija quenabetoja. Ito bajibojarocati jʉa cajea, cajea cʉtirã ñabojarãti jeame ʉ̃jʉrojʉ mani waja rẽto bʉsaro quenabeto yiroja manire. \v 48 Itojʉ jeame yatirime meje ñaro yiroja. Ito yicõri co rʉmʉ rʉyabeto rujʉre barã yirãji becoa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 49 ’Mani jea ʉaja, iti juniro bajiro tõbʉjarã yirãji Diore tʉorʉ̃nʉmena. \v 50 Quenarise ña moa. Ito bajibojarocati moa ocarise iti jedija mʉcana tʉdi ocabetoja ĩja. Ito bajiri waja mano bajiroti ñaroja moa ĩja. Ito bajiri moa queno ocarise bajiro bajirã ñaña mʉa. Ñe oca manoti ñaña mʉa. Ito yicõri sĩgʉ̃ robo bajiro tʉoĩa ñaña mʉa, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \c 10 \s1 Manojore jidicãre ma, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Capernaumjʉ ñacõri Judea sitajʉ wayijʉ Jesús. Ito ejacõri Jordán wame cʉtirisa boejʉajʉ wayijʉ Jesús. Itojʉ masa jãjarã minijuayijarã mʉcana Jesús rãca. Ĩna ejaja ticõri, ĩnare riasoyijʉ Jesús ĩ yisotiro bajiroti. \v 2 Jesús masare ĩ riaso ñaroca ĩ tʉ ejayijarã fariseo gaye tʉoĩarã. Jesús ĩ tʉo wisajaro yirona ado bajiro ĩre seniĩayijarã ĩna: \p —¿Ʉ̃mʉgʉ̃ ĩ manojore cõaja, ñeñarise ñati iti? yiyijarã ĩna Jesure. \v 3 Ito ĩna yija ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —¿No bajiro mʉare rotiyijari Moisés ñayorʉ? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 4 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijarã ĩna: \p —Ado bajiro gotiyijʉ Moisés ñayorʉ: “Sĩgʉ̃ manojore ĩ cõa ãmoja papera ucarʉja. ‘Yʉ manojo te ñamo. Ito bajiri isore cõagʉ̃ ya yʉ’, yire papera uca tĩocõri, isore cõagʉ̃ yiguĩji ĩ”, yiyijʉ Moisés ñayorʉ, yiyijarã fariseo gaye tʉoĩarã Jesure. \p \v 5 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Mʉa ya ʉsijʉ tʉo terã mʉa ñajare manojore cõare gaye rẽobisijʉ Moisés. \v 6 Jane mejejʉ cajero masare rujeosʉogʉ ʉ̃mʉgʉ̃ ito yicõri romiore cʉni rujeoyijʉ Dios. \v 7 Ito bajiri manojo bʉjacõri ricati ñagʉ̃ yiguĩji ʉ̃mʉgʉ̃ ĩ manojo rãca. Ito bajiri jacʉsabatia tʉ bʉtogoroama ñasabiquĩji ĩ ĩja. \v 8 Ito yicõri manojo rãca jʉ̃arã ñabojarãti sĩgʉ̃re bajiroti ñarãji ĩna. Ito bajiri jʉ̃arã meje ñarãji. Sĩgʉ̃ bajiroti ñacõrãji ĩna ĩja. \v 9 Manojore ãmo siaja bero sĩgʉ̃re bajiroti ñama ĩna, Dios ĩ tiro riojo. Ito bajiri manojore cõare ma ĩja, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 10 Wijʉ sãja wacõri Jesure ĩ gotirisere seniĩayijarã ĩna ĩ rãca riasotiri masa. \v 11 Ito ĩna yijare ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —No manojore cõagʉ̃ quenabeami. Ito yicõri gajeo ĩ manojo cʉtija rocati yigʉ bajiro yami ĩ. Cajero ĩ manojo cʉtisʉogore ñeñaro yigʉ yami ĩocʉ̃. \v 12 Ito bajiroti romio cʉni, iso manʉjʉre cõagõ quenabeamo. Ito yicõri gãji iso manʉjʉ cʉtija rocati ajego bajiro yamo iso. Cajero iso manʉjʉ cʉtisʉogʉre ñeñaro yigo yamo iso, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Rĩacare queno yijaro Dios, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Rĩacare tʉ̃a wadiyijarã masa Jesús tʉjʉa. Rĩacare ĩ moaĩare ãmoyijarã masa. Ito bajiro ĩna yija ticõri, ado bajiro yiyijarã Jesús rãca riasotiri masa: \p —Jesure ʉsirioro yibesa mʉa, yiyijarã ĩna masare. \v 14 Itire ticõri junisiniyijʉ Jesús. Ito bajiri ĩ rãca riasotirãre ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Rĩacare rẽobesa, yʉ tʉ wadijaro ĩna. Rĩaca ñama yʉre queno tʉorʉ̃nʉrã. Ĩna robo yʉre queno tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios. \v 15 Riti mʉare gotia yʉ. Rĩaca queno cʉdi ãmoama Dios ĩ rotirisere. No rĩaca ĩna cʉdiro bajiro cʉdibicʉ Dios ĩ rotirojʉ ejabiquĩji, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 16 Ito yicõri rĩacare ãmi jeoyijʉ Jesús. Ito bajiro yicõri ĩ ya ãmona ĩnare moa jeoyijʉ. Ito yicõri: “Queno yijaro Dios mʉare”, yiyijʉ Jesús rĩacare. \s1 Gajeonire bʉto maisabeja quena, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Itijʉna Jesús ĩ wasʉorocati ĩ tʉjʉ ũmaquedi ejayijʉ ʉ̃mʉgʉ̃. Jesús riojo ejacõri rijomunigãna ñini rũjũyijʉ ĩ: \p —Tʉoya Riasogʉ mʉ. Quenagʉ̃ ña mʉ. Dios rãca catitĩña ãmoa yʉ. ¿No bajiro yigʉti yʉ Dios rãca catitĩñarocʉ? yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 18 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —¿No yija, “Quenagʉ̃ ña mʉ”, yati mʉ yʉre? Dios sĩgʉ̃ti ñami quenagʉ̃. \v 19 Dios ĩ rotirisere masia mʉ. Ado bajiro gotia iti: “Masare sĩabesa. Manojo cʉtigʉ gajeo rãca ajebesa. Rinibesa. Gãjire bʉsitubesa. Gãjerãre rʉobesa. Mʉ jacʉ, mʉ jacore cʉni queno rʉ̃cʉbʉoya”, yi gotia Dios oca. Itire masia mʉ, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 20 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ: \p —Tʉoya Riasogʉ mʉ. Dios ĩ rotirisere masicõri mamʉ ñagʉ̃jʉti queno cʉdicʉ yʉ, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 21 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre ti maiyijʉ Jesús: \p —Coji gaye mʉ yiroti rʉya maji. Mʉ ya gajeoni gãjerãre ĩsi jeocõña. Iti waja bʉjacõri bojoro bʉjarãre ĩsiña. Mʉ ito yija ũmacʉ̃jʉ Dios tʉ ejacõri jairo waja bʉjagʉ yigʉja mʉ. Ito bajiri yʉ gotirisere cʉdiya. Ito yicõri yʉ rãca waya, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 22 Ito bajiro Jesús bʉsija tʉocõri, bojori bʉjayijʉ ĩ. Gajeoni jaigʉ ñacõri itire bʉto maiyijʉ ĩ. Ito bajiri Jesús bʉsire tʉocõri bojori bʉjagʉti wayijʉ ĩ. \p \v 23 Ito yija Jesús ĩ rãca riasotirãre ti batocõri ado bajiro bʉsiyijʉ: \p —Gajeoni jairãre josari ñaro yiroja Dios ĩ rotirojʉ ĩna ejaroto, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 24 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, ʉcayijarã ĩ rãca riasotiri masa. Ito bajiri mʉcana ĩnare goti remoyijʉ Jesús: \p —Tʉoya yʉ rĩa mʉa. Gajeonire riti tʉoĩarãre josari ñaroja ĩnare Dios ĩ rotirojʉ ĩna ejaroto. \v 25 Gawa jota gojere camello ĩ rẽta wa ãmobojaja josari ñaroja ĩre. Ito bajibojarocati gajeoni jaigʉ Dios ĩ rotirojʉ ĩ wa ãmobojaja josari bʉsa ñaroja ĩre, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 26 Ito bajiro ĩ bʉsija tʉocõri, bʉto oca jaiyijarã ĩna. Ito bajiri ĩnamasiti gãmeri seniĩasʉoyijarã: \p —Riti ĩ yijama, sĩgʉ̃ Dios tʉ ejabiquĩji, yiyijarã ĩna. \p \v 27 Ito yija Jesús ĩnare ti maicõri, ado bajiro ĩnare gotiyijʉ: \p —Masa eja masiado manoja. Josari ñaroja ĩnare. Dios sĩgʉ̃ti jeyaro masigʉ̃ ñami. Ñejʉa josarise manoja ĩre, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 28 Jesús ito yija tʉocõri, Pedro cʉdiyijʉ ĩre: \p —Queno tʉoya mʉ. Gʉa ya gajeonire jidicãcõri mʉre sʉya gʉa, yiyijʉ Pedro Jesure. \p \v 29-30 Ito ĩ yija ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Gãjerãre Dios oca gotirona yʉre sʉyacõri ĩna ñarãre cũ warã yirãji coriarã. Ĩna ocabajirã, ĩna jacʉ, ĩna jaco, ĩna rĩa ito yicõri ĩna ya wesecare cʉni cũ warã yirãji ĩna yʉre sʉyarona. Ito bajiro yirãji ĩna gãjerãre Dios oca goti ãmorã. No yʉre sʉya ãmocõri ĩ ñarãre cũ wacʉre, queno yigʉ yiguĩji Dios ĩre. Jaje wiri, wesecari, ocabajirã, jacosaromia ito yicõri rĩa jãjarã ĩsigʉ̃ yiguĩji Dios ĩre. Ito bajibojarocati yʉre sʉyacõri quenabeto tõbʉjagʉ yiguĩji ĩ. Ito bajicõri ija catitĩñare ĩsigʉ̃ yiguĩji Dios ĩre. \v 31 Coriarã adocãta ñasari masa ñabojarãti, ija Dios tʉ ejacõri ñasari masa meje ñarã yirãji ĩna. Gãjerãma adocãta ñasarã meje ñabojarãti ija Dios tʉ ejacõri ñasari masa ñarã yirãji ĩna, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Yʉre sĩarã yirãji, Jesús ĩ yi bʉsisʉsare gaye \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Jerusalénjʉ wara mana wayijarã ĩna. Ĩ rãca riasotirã riojʉa wayijʉ Jesús. Ito ĩre ĩna sʉya waroca tʉoĩa oca jaiyijarã ĩna. “¿No yija Jerusalénjʉ ĩ waja güibeati Jesús?” yi tʉoĩayijarã ĩna. Ĩna bero sʉyarãma bʉto güiyijarã. Masa ĩna güija ticõri, ricati ĩ rãca riasotirãre goti remosʉsayijʉ Jesús ĩ godaroti gaye: \p \v 33 —Queno tʉoya mʉa. Jerusalénjʉ warã ya mani. Itojʉ Masa Rĩjorʉ yʉ ñajare yʉre ñiarã yirãji masa. Paia ʉjarã ito yicõri judio masa rotirise riasori masare cʉni ĩsirona yʉre ñiarã yirãji ĩna. Ito bajiri yʉre boca ãmicõri sĩa rotirã yirãji ĩna. “Ĩmo ĩre sĩaña”, yirã yirãji ĩna gawa masare. \v 34 Ito yicõri yʉre aja tudirã yirãji ĩna. Yʉre go ide eobate gurã yirãji ĩna. Yʉre bajerã yirãji ĩna. Ito yicõri yʉre sĩarã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati ʉdia rʉmʉ bero tʉdi catigʉ yigʉja yʉ mʉcana, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Santiago mesa Jesure ĩna seniĩa ãmore gaye \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Ito yija Zebedeo rĩa Juan, Santiago cʉni eja rʉ̃gʉ̃yijarã ĩna Jesús tʉ: \p —Tʉoya Riasogʉ mʉ. “Ado bajiro gʉare queno yiya”, mʉre gʉa senija mʉ cʉdire ãmoa gʉa, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 36 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —¿No bajiro yʉ yire ãmoati mʉa? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 37 —Mʉ rotirojʉ gʉa ejaroca mʉ rãca gʉare ruji rotiba mʉ. Sĩgʉ̃re mʉ riojocadʉjajʉ ito yicõri gãjire mʉ gãcodʉjajʉ mʉ ruji rotire ãmoa gʉa, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 38 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —Mʉa yʉre senibojarisere queno tʉo masibea mʉa. Quenabeto yʉ tʉoĩaroca yirã yirãji masa yʉre. ¿Yʉre bajiroti quenabeto tʉoĩa ñemecʉti masirã yirãjida mʉa cʉni? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 39 —Ñemecʉticõrãji gʉa, yiyijarã ĩna Jesure. \p Ito ĩna yija ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Quenabeto yʉ tʉoĩaro bajiroti quenabeto tʉoĩarã yirãji mʉa cʉni. \v 40 Ito bajibojarocati yʉ rãca mʉare ruji roti masibea yʉ. Yʉ riojocadʉja, gãcodʉja cʉni Dios sĩgʉ̃ti yʉ tʉ rujironare rotigʉ yiguĩji. Itojʉ rujiado ĩnare queno ĩsigʉ̃ yiguĩji Dios, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 41 Ito bajiro ĩna bʉsija, gãjerã Jesús rãca riasotirã jʉa dʉjamocõ ñarã tʉoyijarã. Ito bajiri ĩnare tʉocõri Juan, Santiagore cʉni junisini tiyijarã ĩna. \v 42 Ito bajija ticõri, ĩnare jimioyijʉ Jesús: \p —Wi ʉjʉ sĩgʉ̃ ĩ ñaja iti wi gãnare roti masiguĩji. Ito bajiroti masa ʉjʉ sĩgʉ̃ ĩ ñaja wi ʉjarãre roti masiguĩji ĩ. \v 43 Ĩnare bajiro bajibitirʉja mʉare. Ado robojʉa bajia. Mʉa wato no ʉjʉ ña ãmogʉ̃ti gãjerãre moa ĩsija quena. \v 44 No ñasagʉ ña ãmogʉ̃ti gãjerãre ejabʉaja quena. Ĩnare moa ĩsiri masʉ robo bajiroti ĩ moa ĩsija quena. \v 45 Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Masa yʉre moa ĩsijaro yirocʉ meje wadicʉ yʉ adi sitajʉ. Masare ejabʉarocʉ wadicʉ yʉ. Masare goda ĩsirocʉ wadicʉ yʉ. Ito yicõri ĩna ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsirocʉ wadicʉ yʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Cajea macʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Mʉcana wacõri Jericó wame cʉtiri cʉtojʉ ejayijʉ Jesús ĩre sʉyarã rãca. Iti cʉtojʉ Jesús ĩ budiroca ĩ rãca riasotirã rãca, masa gãjerã sʉyayijarã ĩre. Ĩna wari ma tʉ rujiyijʉ tibicʉ, Bartimeo wame cʉtigʉ. Timeo macʉ ñayijʉ ĩ. Gajeoni macʉ ñari gãjerã ĩre queno yitoni bʉto josayijʉ Bartimeo. \v 47 Jesús Nazaret gagʉ ĩ rẽta waja tʉocõri, bʉto awasãre rãca ĩre jiyijʉ tibicʉ: \p —Tʉoya Jesús mʉ. David ñayorʉ janerãbatia janami ña mʉ. Yʉre ti maiña mʉ, yiyijʉ tibicʉ Jesure. \p \v 48 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, jãjarã ĩre tudiyijarã tibicʉre: “Bʉsibesa mʉ”, yiyijarã masa ĩre. Ito bajiro ĩna yibojarocati bʉto bʉsa awasãyijʉ mʉcana: \p —Tʉoya David janami mʉ. Yʉre ti maiña mʉ, yiyijʉ tibicʉ Jesure. \p \v 49 Ito bajiro tibicʉ ĩ yija tʉocõri, tuja rʉ̃gʉ̃coayijʉ Jesús ĩja. \p —Ĩre jiya mʉa, yiyijʉ Jesús masare. \p Ito ĩ yija tibicʉre jiyijarã ĩna: \p —Wanʉ oca sẽoña. Ito yicõri wʉmʉ rʉ̃gʉ̃ña. Jesús mʉre jiami, yiyijarã masa tibicʉre. \p \v 50 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, Jesús tʉjʉ warocʉ yutabuju joegadore ruacõri bubu quedi rʉ̃gʉ̃ wayijʉ ĩ. \v 51 Ĩ ejaja ticõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩre: \p —¿No bajiro yʉ yire ãmoati mʉ? yiyijʉ Jesús ĩre. \p —Tʉoya Riasogʉ mʉ. Yʉ ya cajea ruyubea yʉre. Ti ãmoa yʉ, yiyijʉ tibicʉ Jesure. \p \v 52 Ito yija ado bajiro ĩre cʉdiyijʉ Jesús: \p —Wasa mʉ. “Jesús yʉre yisiocõgʉ̃ yiguĩji”, mʉ yi tʉoĩajare mʉre yisioa yʉ, yiyijʉ Jesús tibicʉre. \p Ito bajiro Jesús ĩ yirocati ticoayijʉ tibitibojarʉ ĩja. Ito bajiri Jesure sʉya wayijʉ ĩ tibitija bero ticõri. \c 11 \s1 Jerusalénjʉ Jesús ĩ ejare gaye \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jerusalén sõjʉa bʉsa Olivos wame cʉtiri tʉria tʉ ejayijarã. Itojʉ jʉa cʉto ñayijʉ. Betfagé, Betania wame cʉtiri cʉtori ñayijʉ iti tʉria tʉ. Ito tʉ bʉsa ejacõri ĩ rãca riasotiri masa jʉ̃arãre cõayijʉ Jesús. \v 2 Ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Mani riojo ñari cʉtojʉ wasa. Itojʉ burro macʉ sia rʉ̃gõrʉre bʉjarã yirãji mʉa. Noa masa mʉja jeaĩa yiya macʉ ñaguĩji maji. Ĩre õjama. Ito yicõri ĩre ãmi wadiba. \v 3 Gãjerã mʉare seniĩaja: “¿No yirã ĩre ãmi wati mʉa?” ĩna yija, ado bajiro cʉdiba mʉa: “Mani Ʉjʉ ãmoami ĩre. Ito bajiri ãmi wajʉ gʉa. Nocõ mejeti jʉda cõagʉ̃ yiguĩji mʉcana”, yi gotiba, yiyijʉ Jesús ĩna jʉ̃arãre. \p \v 4 Ito ĩ yija tʉocõri, wayijarã ĩna. Ito ejacõri majʉ ĩna sia rʉ̃gõrʉre ti bʉjayijarã ĩna. Soje tʉti rʉ̃gõyijʉ ĩ. Ĩre bʉjacõri õjayijarã ĩna. \p \v 5 Itojʉ ñarã ĩnare ado bajiro seniĩayijarã: \p —¿No yirona yati mʉa? ¿No yija burro macʉre õjati mʉa? yiyijarã ĩna. \p \v 6 Ito ĩna yija tʉocõri, Jesús ĩ rotiado bajiroti cʉdiyijarã ĩna. Ito bajiri itijʉ gãna Jesús rãca riasotirãre wa rotiyijarã. \v 7 Ito yija burro macʉre ãmi wayijarã Jesús tʉjʉ. Ito yicõri ĩna ya yutabujuri burro macʉ joejʉ jeoyijarã. Ĩ tʉ ĩna ãmi ejarocati burro joejʉ mʉja jeayijʉ Jesús. \v 8 Jãjarã masa ĩna ya yutabujuri ruacõri ĩ riojʉa yutabujuri eyocũ yuyijarã ĩna. “Gʉa Ʉjʉ ña mʉ”, yirona ito bajiro yiyijarã masa Jesure rʉ̃cʉbʉorã. Gãjerã mimi caeri jatacõri jidicũ yuyijarã ĩ cʉdatoni. \p \v 9 Jesús riojʉa ũmatʉ̃arã cʉni ĩ berojʉa sʉyarã cʉni ruje awasãyijarã masa wanʉ quenarã: \p —Dios sĩgʉ̃ti ñami quena bʉsagʉ. Dios Macʉ ĩ cõarʉ Ʉjʉ quenagʉ̃ ñami ĩ. \v 10 Mani ñicʉ David ñayorʉ ĩ rotija quena ñayijʉ. Ito bajiroti quenari rodo ñaro yiroja mʉcana. Dios sĩgʉ̃ti ñami quena bʉsagʉ, yiyijarã ĩna wanʉ quenarã. \p \v 11 Ito bajiro ĩna yiroca riti Jerusalénjʉ ejayijʉ Jesús. Ito ejacõri Dios ya wi sãjayijʉ ĩ. Jeyaro ti batoyijʉ Jesús. Ito bero iti rãioja ticõri, Betaniajʉ tʉdi wayijʉ Jesús ĩ rãca riasotirã rãca. Jʉa gʉbojeno ñayijarã ĩna, ĩ rãca riasotirã. \s1 Higuera rica manigʉ̃re Jesús ĩ rojare gaye \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Gaje rʉmʉ Betaniana wayijarã ĩna. Ĩna waroca Jesús ñiocõyijʉ. \v 13 Sõjʉna higuera wame cʉtiricʉ tiyijʉ Jesús. Rãjagʉ̃ robo bajiricʉ ñacʉ higuera wame cʉtiricʉ. Queno jũ cʉtiyijʉ. Ito bajiri tigʉ wayijʉ Jesús higueragʉ ricare barocʉ. Ito bajibojarocati higueragʉ tʉ ejacõri jũ riti bʉjayijʉ Jesús. Rica mañijʉ cʉma meje ñajare. \v 14 Itigʉ rica manija ticõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús itigʉre: \p —Mʉ ya ricare tʉdi bamenaji masa. Rica mano yiroja ĩja, yiyijʉ Jesús itigʉre. \p Ito bajiro ĩ bʉsija tʉoyijarã ĩ rãca riasotirã. \s1 Dios ya wijʉ niyeru wasoari masare Jesús ĩ bucõare gaye \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Jerusalén tʉdi ejacõri Dios ya wi sãjayijʉ Jesús ĩ rãca riasotirã cʉni. Ito sãja ejacõri ito waja gãme ñarãre bucõayijʉ Jesús. Niyeru wasoarãre ĩna ya niyeru jeoado tujʉda queoyijʉ Jesús. Ito yicõri buja waja gãmerã ye ĩna ya cumurori tujʉda cõayijʉ Jesús. \v 16 Ito bajiri Dios ya wijʉ gajeoni ãmi wa rotibisijʉ ĩnare. \fig |src="CN01787B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Marcos 11.15-16" \fig* \v 17 Ito yicõri ado bajiro masare riasoyijʉ: \p —Ĩ oca tutina ado bajiro gotiami Dios: “Yʉre rʉ̃cʉbʉora wi ñaro yiroja yʉ ya wi. Masa jeyaro yʉre bʉsirã yirãji iti wijʉ sãjacõri”, yi gotia Dios oca. Ito bajiro mʉa yija riniri masa ĩna rudiri wi bajiro godo weoa mʉa Dios ya wire, yiyijʉ Jesús. \p \v 18 Ito bajiro Jesús ĩ yija tʉocõri, “¿No bajiro ĩre sĩarʉjati mani?” yi tʉoĩayijarã paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni. Masa jeyaro ĩre riti ĩna tʉorʉ̃nʉjare, ito bajiro tʉoĩayijarã ĩna, Jesure güirã. \v 19 Rãiocũro ñaroca iti cʉtore wayijʉ Jesús ĩ rãca riasotirã rãca. \s1 Higuera rica manigʉ̃ iti siniare gaye \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Gaje rʉmʉ busuri jĩjʉ mʉcana mana warã higuera wame cʉtiricʉ tʉ ejayijarã ĩna. Ito ejacõri higueragʉ iti siniaja tiyijarã ĩna. Ñe mari cʉni siniacoayijʉ itigʉ ĩja. \v 21 Itocõti Jesús ĩ bʉsigore tʉoĩa bʉjayijʉ Pedro: \p —Tiya gʉare Riasogʉ mʉ. Itigʉre mʉ rojaja bero sinicoayija itigʉ ĩja, yiyijʉ Pedro Jesure. \p \v 22 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre: \p —Diore mʉa tʉorʉ̃nʉja quena. “Diore gʉa senija cʉdigʉ yiguĩji”, mʉa yi tʉoĩaja quena, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 23 Riti mʉare gotia yʉ. Diore tʉorʉ̃nʉcõri, i tʉriare, “Cʉní rʉ̃gʉ̃cõri riaca jajosajʉ quedi roaya”, mʉa yija ito bajiroti rẽtaro yiroja. Diore senicõri, “Yʉ senirise cʉdibiquĩji Dios”, yi tʉoĩabesa mʉa. Diore senicõri, “Yʉ senirise cʉdigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩaña mʉa. Mʉa ito yijati ito bajiroti rẽtaro yiroja. \v 24 Ito bajiri Diore senicõri: “Yʉre cʉdicãñi ĩ”, yi tʉoĩaña mʉa ya ʉsina. Mʉa ito yijati mʉare cʉdigʉ yiguĩji Dios. Ito yicõri mʉa ãmorise mʉare ĩsigʉ̃ yiguĩji ĩ. \v 25 Diore bʉsirãti, gãjerã ñeñaro ĩna yirise ãcabojoja quena. Ito bajiro mʉa yijati, mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ mʉa ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji ĩ cʉni. \v 26 Ito bajibojarocati mʉare gãjerã ĩna ñeñaro yirisere mʉa ãcabojobeja, mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ mʉa ñeñaro yirise ãcabojobiquĩji ĩ cʉni, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 ¿Ñimʉ ĩ rotijare ito bajiro yati mʉ? yi Jesure ĩna seniĩare gaye \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Ito yija bero Jerusalénjʉ tʉdi wayijʉ Jesús ĩ rãca riasotirã rãca. Itojʉ ejacõri Dios ya wi wayijʉ Jesús. Ito ĩ ña ucurocati ĩ tʉ eja rʉ̃gʉ̃yijarã paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa ito yicõri judio masa bʉcʉrã cʉni. \v 28 Ito ejacõri ado bajiro Jesure seniĩayijarã ĩna: \p —¿Dios ya wijʉ masare mʉ bucõaja, ñimʉ roticati mʉre? ¿Ito yicõri ñimʉ ĩ rotirise rãca ito bajiro yicati mʉ? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 29 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —Yʉ cʉni coji gaye mʉare seniĩa ãmoa. Mʉa yʉre cʉdija tʉocõri, yʉre rotigʉ wame gotigʉ yigʉja yʉ mʉare. Ado bajiro mʉare seniĩa yʉ: \v 30 ¿Juan masare idé gutoni, ñimʉ rotiyijari ĩre? ¿Dios rotiyijarite ĩre? ¿Masajʉa rotiyijarite? Yʉre cʉdiya mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 31 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩnamasiti gãmeri tʉoĩa bʉsiyijarã: \p —¿No bajiro ĩre cʉdirãti mani? “Juan masare idé gutoni cõayijʉ Dios”, mani yija, “¿No yija Juanre tʉobiticati mʉa?” manire yigʉ yiguĩji Jesús. \v 32 Ito bajibojarocati, “Masa rotiyijarã Juanre”, mani yija, manire junisinirã yirãji masa. “Juanre cõayijʉ Dios”, masa ĩna yi tʉoĩajama, ¿no bajiro Jesure cʉdirã yirãjida mani? yi tʉoĩayijarã paia ʉjarã. \v 33 Ito bajiri: \p —Masibea gʉa, yiyijarã ĩna Jesure. \p Ito ĩna yijare: \p —Baʉ, yʉre rotirʉ wame gotibicʉja yʉ cʉni mʉare, yiyijʉ Jesús ĩnare. \c 12 \s1 Queno moare rujeo masimena Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Goti masiore ocana ado bajiro masare riasoyijʉ Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ʉyé wese oteyijʉ ĩ. Ito yicõri masa ĩna rinime yirocʉ camotayijʉ ĩ wesecare. Ito yicõri ʉyére wañiaroti goje meniyijʉ ʉyé idere ñurocʉ. Ito yicõri ũmari wi meniyijʉ ĩ ya wesecare, tirʉ̃nʉcʉja, yiroca. Ito yija bero gãjerãre ado bajiro gotiyijʉ ĩ: “Yʉ ya wesecare mʉa codeja mʉare waja yigʉ yigʉja yʉ”, yiyijʉ ĩ ĩnare. Ito yicõri wa ucugʉ wacoayijʉ ĩja. \v 2 Yoa bʉsarijʉ ʉyé rica bʉcʉaroca ĩ ya moari masʉre cõayijʉ ʉyé ĩre ãmi ĩsitoni. \v 3 Ʉyé wesejʉ ĩ ejaroca ĩre ñiacõri jayijarã weseca coderi masa. Ĩre ʉyé ĩsimenati, “Wasa”, yiyijarã ĩna. Ito bajiri ñe manoti tʉdi ejayijʉ ĩre roti ñucarʉ tʉ. \v 4 Ʉyé ĩ ãmibeja ticõri, gãji moari masʉre cõayijʉ weseca ʉjʉ, ʉyé ĩre ãmi ĩsitoni. Ʉyé wesejʉ ĩ ejaja ticõri, ĩre cʉni jayijarã ĩna. Ito bajiri ĩ ya rijogajʉ cami cʉtiyijʉ ĩ. Ito bajiro ĩre yicõri ñeñaro bʉsiyijarã ĩna. \v 5 Ito bajiro ĩre ĩna yija ticõri, mʉcana gãjire cõayijʉ iti wese ʉjʉ. Ĩ ejaja ticõri, ĩre sĩayijarã weseca coderi masa. Ito bajiri jãjarã bʉsa cõayijʉ iti wese ʉjʉ ĩja. Ĩnare cʉni ito bajiroti yiyijarã weseca coderi masa. Coriarãre bʉto jayijarã. Gãjerãre sĩayijarã ĩna. \p \v 6 ’Sĩgʉ̃ macʉ cʉtiyijʉ iti wese ʉjʉ. Ĩre bʉto maiyijʉ ĩ. “Yʉ macʉre rʉ̃cʉbʉorã ĩre tʉorã yirãji ĩna”, yi tʉoĩayijʉ ĩ. Ito bajiri ĩ macʉre cʉni cõasʉsayijʉ ĩ ĩja. \v 7 Ito bajiri weseca ʉjʉ macʉ ĩ ejaja ticõri, ado bajiro gãmeri bʉsiyijarã weseca coderi masa: “Adi wese ʉjʉ macʉ ñami ãni. Ĩ jacʉ godaja bero adi wese ĩ ya wese ñaro yiroja. Ĩre sĩato mani adi wese ʉjarã ñarona. Ito bajiri mani ĩre sĩaja bero mani ya wese ñaro yiroja ĩja”, yiyijarã ĩna. \v 8 Ito bajiri ĩre ñiacõri sĩayijarã ĩna. Ito yicõri ĩ ya rujʉre weseca tʉnimajʉ cõayijarã ĩna. Itocõti ña adi oca, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 9 Ito bajiro ĩnare goti tĩocõri, ado bajiro seniĩayijʉ Jesús masare: \p —¿No yigʉ yiguĩjida weseca ʉjʉ ĩnare? Ado bajiro yigʉ yiguĩji ĩ. Weseca coderãre sĩagʉ̃ wacʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri gãjerãre weseca code rotigʉ yiguĩji ĩ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 10 Gaje ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —¿Dios oca tutire tiĩabeati mʉa? Tʉoya mʉa ado bajiro gotia: \q1 Gʉ̃ta wi meniri masa coga gʉ̃tagã cõayijarã ĩna. Ito bajibojarocati gaje gʉ̃ta rẽto bʉsaro quenarica ñayijʉ ĩna cõabojaraga. Itiga gʉ̃tagãna sʉoriti quenari wi menigʉ̃ yiguĩji Dios. Itiga gʉ̃tagã manija, ñe menire manoja ĩja. \q1 \v 11 Ito bajiro ãmoñi Dios mani Ʉjʉ. Ito bajiri itire masicõri bʉto tʉoĩa wanʉa mani, yi gotia Dios oca. \m Ito bajiro yiñi Dios yʉre rẽtaroti tʉoĩa yugʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 12 Ito bajiro Jesús ĩ yija tʉocõri, ĩre ñia ãmobojayijarã iti cʉto ñari masa. “ ‘Ito bajirã ñama ĩna’, manire yirocʉ iti ocare gotimi Jesús”, yi tʉoĩayijarã ĩna. Ito bajibojarocati masare güirã Jesure ñiabisijarã ĩna. Ito bajicõri itijʉna wacoayijarã ĩna ĩja. \s1 Ʉjarãre mani waja ruyurioja ñaro bajiroti waja yija quena, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Fariseo gaye tʉoĩarã, Herodes ĩ baba mesa cʉni ejayijarã ĩna Jesús tʉjʉ. Ĩna ʉjarã rotija tʉocõri, Jesús tʉ wayijarã ĩna. “Jesús ĩ cʉdi masibeja, ĩre oca meni masirã yirãji mani”, yi tʉoĩacõri ĩ tʉ ejayijarã ĩna. \v 14 Ĩ tʉ ejacõri ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Tʉoya Riasogʉ mʉ. Riojo gotigʉ ña mʉ. Masa mʉre bʉsituja guijobea mʉre. “Masa jeyaro coro bajiroti ñama”, yi tʉoĩa mʉ. Dios ĩ gotirisere riojo riasogʉ ña mʉ. Riojo gotigʉ mʉ ñajare mʉre seniĩa gʉa: “¿Roma cʉto gagʉ ʉjʉre ĩ rotiado bajiroti ĩre gʉa waja yija quenati? ¿Ĩre gʉa waja yibeja cʉni quenatite?” yi seniĩayijarã ĩna Jesure. \p \v 15 Ĩna tʉoĩarise masiyijʉ Jesús. Ito bajiri ado bajiro ĩnare cʉdiyijʉ ĩ: \p —¿No yija yʉre rʉo ãmoati mʉa? Niyeru cuji yʉre ãmi ĩsitẽña. Tirocʉ ya yʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 16 Ito ĩ yija tʉocõri, niyeru cuji ĩre ãmi ĩsiyijarã ĩna. Iti cujire ticõri ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ Jesús: \p —¿Ñimʉ ya rio ñati mʉa tija? Ito yicõri, ¿ñimʉ wame ucare wãñati ado? yiyijʉ Jesús ĩnare. \p Ito yija ado bajiro Jesure cʉdiyijarã ĩna: \p —Ʉjʉ César ya rio bajiro bajia, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 17 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —César ye iti ñajama ĩre ĩsija quena. Ito yicõri Dios ye iti ñaja cʉni ĩre ĩsija quena, yiyijʉ Jesús ĩnare. Ito bajiro Jesús ĩ yija tʉo ʉcayijarã ĩna. \s1 ¿Godacõri tʉdi caticoarã yirãjida masa? yi Jesure ĩna seniĩare gaye \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18 Ito yija saduceo gaye tʉoĩarã coriarã Jesure tirona ejayijarã ĩna. “Masa ĩna godaja tʉdi catire ma”, yi tʉoĩarã ñayijarã saduceo gaye tʉoĩarã. Ito bajiri Jesure seniĩarona ejayijarã ĩna ĩ tʉ: \p \v 19 —Tʉoya Riasogʉ mʉ. Ado bajiro manire ucañi Moisés ñayorʉ: “Rĩjorʉ ñasʉogʉ rĩa macʉti ĩ manojore ĩ godagoja ĩ ocabaji manojo cʉti wasoaja quena. Ito bajiro yigʉti ĩ rĩjorʉ ñabojarʉre rĩa cʉti ĩsigʉ̃ yiguĩji”, yi ucañi Moisés ñayorʉ, yiyijarã ĩna Jesure. \v 20 Ito bajiri mʉcana gaje oca goti remoyijarã ĩna Jesure: \p —Jane mejejʉ sĩgʉ̃ ñayijʉ. Co ãmojeno ñarã ocabajirã cʉtiyijʉ ĩ. Cajero manojo cʉtisʉoyijʉ ñasʉogʉ. Rĩa macʉti ĩ manojore godagocoayijʉ ĩ. \v 21 Ito bajiri manʉjʉ godagorore manojo cʉtiyijʉ ĩ bero gagʉ mʉcana. Ito yicõri ĩ cʉni rĩa macʉti cõcoayijʉ. Ito bajiri ĩ bero gagʉ iso rãcati manojo cʉtiyijʉ mʉcana. \v 22 Ito bajiroti ñasʉogʉ ñajacʉ ĩ ocabaji mesa ĩna jeyaro isore manojo cʉtibojayijarã ĩna. Iso rãca rĩa cʉtimena riti goda jedicoayijarã ĩna. Ĩna goda jedija berojʉ godayijo ĩna manojo ñabojaro ĩja. \v 23 “Masa ĩna godaja mʉcana tʉdi catirã yirãji”, ya mʉ. Riti mʉ gotija, ¿ñimʉ rãca manʉjʉ cʉtigo yigõjida iso mʉcana tʉdi caticõri? Ĩna jeyaro manojo ñañi iso, yiyijarã saduceo gaye tʉoĩarã Jesure. \p \v 24 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús: \p —Dios oca tutire masibea mʉa. Ĩ masirisere cʉni masibea mʉa. Ito bajiri masibiticõri, wisa mʉa. \v 25 Tʉdi catirã yirãji masa Dios tʉ cati ñarona. Itojʉ manojo cʉtimenaji masa. Ũmacʉ̃jʉ Dios ñaro gãna ángel mesa robo bajirã ñarã yirãji masa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 26 Ito yija gaje goti remoyijʉ Jesús ĩnare: “Godabojarãti mʉcana tʉdi catirã yirãji masa. ¿Moisés ñayorʉ ĩ ucare tiĩabeati mʉa? Yucʉ ʉ̃jʉricʉ watojʉ Dios ĩ bʉsire ruyuyijʉ Moisésre. Ado bajiro Moisésre bʉsiyijʉ Dios: ‘Abraham ñayorʉ yʉre rʉ̃cʉbʉogʉ yami. Isaac ñayorʉ ito yicõri Jacob ñayorʉ cʉni yʉre rʉ̃cʉbʉorã yama ĩna’, yiyijʉ Dios Moisés ñayorʉre. \v 27 ‘Ĩna ʉdiarã yʉre rʉ̃cʉbʉorã yama’, Dios ĩ yija, catiri seyoama ĩna. Dios tʉjʉ ñarãji ĩna. Godarã meje ñama ĩna. Bʉto tʉoĩa wisa mʉa”, yiyijʉ Jesús saduceo gaye tʉoĩarãre. \s1 Dios ĩ rotirise ñasarise gaye \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Judio masa rotirise riasori masʉ Jesús rãca ĩna bʉsiroca tʉo ñayijʉ ĩ. Ito bajiri, “Queno cʉdiami Jesús”, yi tʉo ñayijʉ ĩ. Ito bajiri Jesús tʉjʉa wayijʉ ĩ ĩja ĩre seniĩarocʉ: \p —¿Disejʉa ñati Dios rotirise ñasarise? yi seniĩayijʉ ĩ Jesure. \p \v 29 Ito yija ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩre: \p —Dios ĩ rotirise ñasarise ado bajiro gotia: “Tʉoya Israel sita gãna mʉa. Dios sĩgʉ̃ti ñami mani Ʉjʉ. \v 30 Dios mani Ʉjʉre bʉto mani maija quena. Mani ya ʉsijʉna, mani tʉoĩarisena, ito yicõri mani sẽorisena cʉni Diore bʉto mani maija quena”, yi gotia Dios ĩ rotirise ñasarise. \v 31 Iti bero gaye ito bajiroti gotia: “Manimasiti mani mairo bajiroti gãjerãre cʉni maija quena”. Disejʉa gaje Dios ĩ rotirise rẽtoro ñasarise manoja, yiyijʉ Jesús judio masa rotirise riasori masʉre. \p \v 32 Ito yija ado bajiro yiyijʉ judio masa rotirise riasori masʉ Jesure: \p —Queno ya riasogʉ mʉ. Ri ya mʉ. Dios sĩgʉ̃ti ñami. Nijʉa gãji mami. Ito mʉ yirise riti ña. \v 33 Mani Diore maija quena. Mani ya ʉsijʉna, mani tʉoĩarisena ito yicõri mani sẽorisena cʉni Diore maija quena. Manimasiti mani mairo bajiroti gãjerãre cʉni maija quena. Diore mani maija, masare cʉni mani maija, iti ña ñasarise. Diore waibʉcʉrã soe ĩsiado rẽto bʉsaro quena ñaroja Diore ito yicõri masare cʉni mani maija, yiyijʉ judio masa rotirise riasori masʉ Jesure. \p \v 34 Ĩ queno cʉdija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩre: \p —Yʉ tija jabeto rʉya, “Yʉ Ʉjʉ ñami Dios”, mʉ yi tʉoĩaroto, yiyijʉ Jesús ĩre. \p Ito bajiro Jesús ĩ yija tʉocõri, sĩgʉ̃jʉa seniĩa remo yibisijarã ĩja. “Mani rẽtoro masigʉ̃ ñaguĩji Jesús”, yi tʉoĩayijarã ĩna. Ito bajiri ĩre seniĩa remobisijarã ĩja. \s1 ¿Ñimʉ janami ñayijari Cristo mʉa tija? yi Jesús ĩ seniĩare gaye \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Co rʉmʉ Dios ya wijʉ masare riaso ñagʉ̃ ado bajiro seniĩayijʉ Jesús ĩnare: \p —“David ñayorʉ janerãbatia janami ñaguĩji Cristo”, yicã Dios ĩ rotirise riasori masa. ¿No yija itire yicati ĩna? \v 36 Jane mejejʉ Espíritu Santo ĩ ejabʉarisena ado bajiro ucañi David ñayorʉ: \q1 Cristo, Dios cõarʉ yʉ Ʉjʉ ñami ĩ. Ĩ ñicʉjʉ yʉ ñabojarocati yʉ Ʉjʉ ñami Cristo, yi ucañi David ñayorʉ. Gaje uca remoñi David: Yʉ Ʉjʉ Cristore ado bajiro gotiñi Dios: “Yʉ ya riojocadʉja rujiya. Mʉ wajanare mʉ rotiroca yigʉ yigʉja yʉ”, yiñi Dios yʉ Ʉjʉre, yi ucayoñi David. \m \v 37 ¿No yija, “Yʉ Ʉjʉ ñami Cristo”, yiyijari David ñayorʉ? Cristo David janerãbatia janami ñacõri, ¿no bajiro David ʉjʉ bajiyijari Cristo? David ñayorʉ janerãbatia janami ĩ ñaja, “Yʉ Ʉjʉ”, yibitiborʉ David, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p Jesús queno bʉsija tʉocõri, wanʉ quenayijarã masa. \s1 “Seti ña mʉare”, fariseo gaye tʉoĩarãre Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Masare ado bajiro riasoyijʉ Jesús: \p —Judio masa rotirise riasori masa robo mʉa yibe yirona queno tʉoĩaña mʉa. Tite. Ado bajiro yama ĩna. Yutabujuri quenarise yoarise sãñacõri masa ĩna tiro riojo wa ucu ãmorãji ĩna. Ito yicõri cʉto gʉdareco gãjire ĩna canamʉoja, rʉ̃cʉbʉore rãca seniĩare ãmorãji ĩna. \v 39 Minijuara wijʉ sãjacõri rʉ̃cʉbʉora cumuro riti ruji ãmorãji ĩna. Ito yicõri basari rʉmʉ cʉni ñasari masa tʉ riti ba ruji ãmorãji ĩna. \v 40 Manʉjʉ godagoana romiare cʉni ĩna ya wiri ẽmarãji ĩna. Ito yicõri masa ĩna tiro riojo yoari Diore bʉsirãji ĩna. “Queno yirã ñama ĩna”, masa yi tʉoĩajaro yirona yoari Diore bʉsirãji ĩna. Ito bajiro ĩna yija quenabetoja. Ito bajiri ñeñaro ĩna yirise waja, waja yirã bʉto bʉsa quenabeto tõbʉjarã yirãji ĩna. Ĩna robo mʉa yibe yirona queno tʉoĩaña mʉa, yiyijʉ Jesús masare. \s1 Wajeago bojoro bʉjago Diore niyeru iso ĩsire gaye \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Co rʉmʉ Dios ya wi sãjacõri niyeru cũra jedo tʉ rujiyijʉ Jesús. Iti jedojʉ masa ĩna niyeru Diore cũ ĩsija tiyijʉ Jesús. Gajeoni jairã jaje niyeru Diore cũ ĩsiyijarã iti jedojʉ. \v 42 Ito yija bojoro bʉjago ejayijo. Manʉjʉ godagoro ñayijo iso. Jʉa cuji niyeru cujiri sãyijo iso. Cobre ñayijʉ iti cujiri. Jabetacã waja cʉtirise ñayijʉ iso sãrise. \v 43 Ito yija ĩ rãca riasotiri masare jimioyijʉ Jesús: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Adio bojoro bʉjago ñabojagoti queno Diore ĩsimo iso. Gajeoni jairã rẽto bʉsaro ĩsimo iso. \v 44 Gajeoni jairãre jaje ña niyeru. Ĩna ĩsibojarocati jairo rʉya ĩnare maji. Isoama bojoro bʉjago ñabojagoti ĩsi jeomo iso. Iso bare waja yiroti Diore ĩsi jeocõmo iso, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \c 13 \s1 Dios ya wi õjea bate godaro yiroja, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Dios ya wijʉ ñarʉ Jesús ĩ budirocati ado bajiro yiyijʉ ĩ rãca riasotigʉ: \p —Tiya Riasogʉ mʉ. Quenari wi ña iti wi. Gʉ̃ta quenarisena queno wi meniñi ĩna, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 2 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩre: \p —Iti wire queno tiya mʉ. Jana batecõrã yirãji masa iti wire. Ito yicõri ñajediro gʉ̃tagãrire rea baterã yirãji masa. Ito bajiri adi wi gaye gʉ̃tagã gajega joe jesabeto yiroja. Ñarocõti godacoaro yiroja, yiyijʉ Jesús ĩre. \s1 Adi ʉ̃mʉari jediroto riojʉa ado bajiro rẽtaro yiroja, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Ito yija bero Olivos wame cʉtiri tʉria majacõri rujiyijʉ Jesús. Iti tʉria riojo sõjʉ bʉsa ñayijʉ Dios ya wi. Jesure ricati oca seniĩarona ĩ tʉ eja rʉ̃gʉ̃yijarã Pedro, Santiago, Juan, ito yicõri Andrés cʉni: \p \v 4 —¿Nocãta rẽtaro yirojada mʉ yirise? ¿No bajiro ti masirã yirãjida gʉa? Mʉ yirise rẽtaroto riojʉa, ¿ñere tisʉorã yirãjida gʉa? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 5 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Queno tʉoĩaña gãjerã mʉare rʉobe yirona. \v 6 “Dios ĩ cũana ña gʉa”, yi rʉorã yirãji ĩna mʉare. Ito bajiroti masa jãjarãre rʉorã yirãji ĩna. \p \v 7 ’Masa gãmeri jarise ocare mʉa tʉoja, güibeja. Ito yicõri masa gãmeri sĩarise ocare mʉa tʉoja cʉni, güibeja. Ito bajiroti rẽtaro yiroja. Ito bajibojarocati sʉsari rʉmʉ meje ñaroja maji. Jaje ñeñarise rẽtaro yiroja sʉsari rʉmʉ ejaroto riojʉa. \v 8 Co butu gãna gãmeri sĩarã yirãji gaje butu gãna rãca. Ito yicõri co sita gãna gãmeri sĩarã yirãji gaje sita gãna rãca. Co cʉto rʉyabeto sita ʉero yiroja. Ito yicõri bare jediro yiroja. Ito bajiri ñiocõrã yirãji masa. Quenabeto tõbʉjasʉorã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati bʉto bʉsa rẽtaro yiroja maji. \p \v 9 ’Queno masima gãjerã mʉare ñiame yirona. Mʉare ñiacõri ñasari masa tʉ ãmi warã yirãji ĩna. Ito yicõri minijuara wijʉ mʉare bajerã yirãji ĩna. Yʉre tʉorʉ̃nʉrã mʉa ñajare ʉjarã riojo mʉare jidi rʉ̃gõrã yirãji. Ĩna tiro riojo, “Jesure tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa”, yirã yirãji mʉa. \v 10 Sʉsari rʉmʉ riojʉa Dios oca quenarisere masa jeyaro masi jedirã yirãji ĩja. \v 11 Mʉare ñiacõri ʉjarã riojo mʉare ãmi cũrã yirãji ĩna. Ito bajiro mʉare ĩna yibojarocati güibeja. Ʉjarãre mʉa cʉdiroti bʉto tʉoĩa oca jaibeja. Ĩnare mʉa queno cʉditoni gotigʉ yiguĩji Espíritu Santo. Mʉa meje bʉsirã yirãji. Espíritu Santo mʉare quedi sãjacõri bʉsigʉ yiguĩji ĩ, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 12 Mʉcana ĩnare gaje goti remoyijʉ Jesús: \p —Sĩgʉ̃ rĩa ñabojarãti ĩna ñarãre sĩa rotirã yirãji. Ito yicõri ĩna jacʉ ĩ rĩare sĩa rotigʉ yiguĩji ĩ. Ĩ rĩa cʉni ito bajiroti ĩna jacʉre sĩa rotirã yirãji. \v 13 Yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja ticõri, bʉto junisirã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati no yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃reti masogʉ̃ yiguĩji Dios. Ĩre catitĩñare ĩsigʉ̃ yiguĩji Dios, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 14 ’Diore goti ĩsiri masʉ ñayorʉ ĩ ucagore ticõri queno tʉoĩaña mʉa: “Co rʉmʉ, rʉ̃mʉ́ bʉto bʉogʉ cũrã yirãji masa Dios ya wijʉ. Quenabetoja iti”, yi ucañi Diore goti ĩsiri masʉ. Ĩre mʉa tija ejori rudi waja. Judea sitajʉ mʉa ñajama, gʉ̃tagʉ̃jʉ rudi waja. \v 15 Mʉa ya wi rijogodojʉ mʉa ñaja, gajeoni ãmirã ruji wabeja. Mʉa ruji waborijʉ manoja mʉare. \v 16 Weseca moarã mʉa ñaja cʉni, yutabujure ãmirã wijʉ tʉdi wabeja. Mʉa tʉdi waborijʉ manoja mʉare. \v 17 Romia rĩa sãñarã ĩna ñaja bʉto guijoro yiroja sʉsari rʉmʉri. Ũjurã rʉcorãre cʉni ito bajiroti guijoro yiroja. \v 18 Sʉsari rʉmʉ juebʉcʉ ñaroca iti rẽtame yirona Diore seniña mʉa. \v 19 Sʉsari rʉmʉri riojʉa ñeñaro tõbʉjarã yirãji masa. Dios adi macãrʉcʉ̃ro ĩ rujeoja bero ĩna tõbʉjado rẽto bʉsaro tõbʉjarã yirãji masa ĩja. Ito bajiro mʉcana tʉdi rẽtabeto yiroja ĩja. \v 20 Yoari quenabiti rʉmʉri iti ñaja sĩgʉ̃ rʉyabeto goda jedirã yirãji masa. Ito bajibojarocati ĩ ñarã ĩ beseanare maicõri, yoari meje bʉsati cũgʉ̃ yiguĩji quenabiti rʉmʉri. \p \v 21 ’Sĩgʉ̃ ĩ mʉare gotija: “Tiya adojʉ ñami Cristo”, ĩ yija, tʉobeja ĩre. Gãji mʉare ĩ gotija, “Titẽña õjʉ ñami, Dios ĩ cõarʉ”, ĩ yija, cʉdibeja ĩre cʉni. \v 22 Rʉori masa jãjarã wadirã yirãji. “Yʉti ña Cristo”, “Yʉti ña Diore goti ĩsiri masʉ”, yirã yirãji ĩna. Ito yicõri masare rʉo ãmorã ĩna masiro bajiro guijoro tiyamani ĩnare ĩorã yirãji ĩna. Dios ĩ beseanare cʉni rʉo ãmobojarã yirãji ĩna. \v 23 Queno tʉoĩa masiña mʉa. Iti rẽtaroto riojʉa mʉare goticã yʉ. Ito bajiri queno bajiya mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Yʉ Masa Rĩjorʉ tʉdi ejagʉ yigʉja, Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 24.29-35,42,44; Lc 21.25-36) \p \v 24 ’Quenabeto masa ĩna tõbʉjari rʉmʉri bero ũmacañi ĩ busurise jediro yiroja. Ñami gagʉ ito bajiroti bajigʉ yiguĩji. Ito bajiri busumenaji ĩna ĩja. \v 25 Ñocõa cʉni nʉrʉorã yirãji. Ito yicõri quedirã yirãji ĩna. \v 26 Ito baji ñaroca yʉ Masa Rĩjorʉ ñajare yʉre tirã yirãji masa. Ide bueri watojʉ bʉto masirise rãca wadigʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri busurise rʉcogʉ wadigʉ yigʉja yʉ. \v 27 Ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñaro gãna ángel mesare cõagʉ̃ yigʉja yʉ masare ĩna ãmitoni. Ito bajiri macãrʉcʉ̃ro ñarocõti bata warã yirãji ĩna, Dios ĩ beseanare miojurona. \p \v 28 ’Higuera wame cʉtiricʉ ocare tʉo masiña mʉare yʉ gotija. Ito bajiri itigʉ jũ buja ticõri, “Jabeto rʉya cʉma ejaroto”, yi masia mani. \v 29 Ito bajiroti yʉ gotiado bajiroti iti rẽtasʉoja ticõri, “Jabeto rʉya Masa Rĩjorʉ ĩ tʉdi wadiroto”, yi masirã yirãji mʉa. Sõjʉ meje ñagʉ̃ yigʉja yʉ. \v 30 Riti mʉare gotia yʉ. Adi rʉmʉri gãna ĩna goda jediroto riojʉa, yʉ bʉsiro bajiroti rẽtaro yiroja. \v 31 Adi sita, macãrʉcʉ̃ro cʉni jedicoaro yiroja. Ito bajibojarocati yʉ ocama jedibetoja. Yʉ gotiado bajiroti rẽtaro yiroja. \p \v 32 ’No yicõri yʉ tʉdi wadiri rʉmʉ masire ma masare. Ũmacʉ̃jʉ gãna ángel mesa cʉni masimenaji. Yʉ Dios Macʉ ñabojagʉti masibea yʉ cʉni. Mani Jacʉ Dios sĩgʉ̃ti masiami yʉ tʉdi wadiroti rʉmʉ. \p \v 33 ’Ito bajiri queno tirʉ̃nʉma mʉa. Yʉ wadiri rʉmʉ mʉa masibeja queno tirʉ̃nʉma mʉa. \v 34 Mʉare oca gotia yʉ. Queno tʉoya. Wi ʉjʉ ñayijʉ sĩgʉ̃. Wa ucugʉ warocʉ ĩ ya moari masare wi code rotiyijʉ ĩ. Ĩ waroto riojʉajʉ ĩna moaroti gotiyijʉ ĩnare. Ito yicõri soje coderi masʉre tirʉ̃nʉ rotiyijʉ wi ʉjʉ. \v 35 Ĩ robo bajiro wacʉ yigʉja yʉ cʉni. Ito bajiri queno tirʉ̃nʉña mʉa. Yʉ wadiroti masibea mʉa. Rãiocũro, ñami gʉdareco, cara yujirocati, busuri yʉ wadiroti masibea mʉa. \v 36 Itocõti yʉ ejaja canibeja. Masimena bajiro bajibeja. \v 37 Mʉare yʉ gotirise masa jeyarore goti jeocõa yʉ. Queno tirʉ̃nʉña mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \c 14 \s1 Jesure ñia ãmorã ĩna cʉníre gaye \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Jʉa rʉmʉ rʉyayijʉ basa ĩna meniroto. Naju wadarise ʉco wʉoya mani bare basa ñayijʉ. Iti wame ñayijʉ Pascua. Iti rʉmʉri Jesure sĩa ãmoyijarã paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni. Jesure ñia ãmorã, “¿No bajiro ĩre oca menirʉjati mani?” yi tʉoĩayijarã ĩna. \v 2 Ado bajiro yiyijarã coriarã: \p —Pascua basa ñaroca Jesure mani ñiaja, masa junisinirã yirãji manire. Ito bajiri ĩre ñiabitirʉja mani Pascua basa iti ñaroca maji, yiyijarã ĩna. \s1 Romio Jesús ya rijogajʉ sʉtirise iso jiojeore gaye \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Betaniajʉ Jesús ĩ ña ucurocati Simón rujʉ cami cʉtigorʉ ya wijʉ ñayijʉ ĩ. Ito ĩna ba rujirocati romio ejayijo ĩna tʉ. Gʉ̃ta alabastro wame cʉtirisena ĩna meniraga rʉcoyijo iso. Itigajʉ nardo ʉ́ye jiocõri ãmi ejayijo iso. Queno sʉti quenarise ñayijʉ iti. Godana rujʉre turoti ñayijʉ nardo ʉ́ye. Iti ñayijʉ bʉto waja rʉ̃cʉrise. Itiga ãmʉmare wẽjeacõri Jesús ya rijoga joejʉ ʉ́ye jio guyijo iso. \v 4 Ito bajiro iso yija ticõri, itijʉ ñarã coriarã junisiniyijarã: \p —¿No yija ʉ́yere rocati cõati iso? \v 5 Iti ʉ́ye trescientos waja cʉtibojabʉ. Iti waja niyeru bʉjacõri bojoro bʉjarãre ĩsirʉjaboyija isore, yiyijarã coriarã ĩnamasiti tʉoĩa bʉsirã. \p Ito bajiro tʉoĩacõri isore tudiyijarã ĩna. \p \v 6 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Isore tudibesa mʉa. ¿No yija isore rʉ̃cʉbʉobeati mʉa? Iso yirise quenasacõa yʉre. \v 7 Mʉa rãca riti ñatĩñarã yirãji bojoro bʉjarã. Ito bajiri ĩnare ejabʉatĩñarã yirãji mʉa. Yʉama mʉa rãca ñatĩñabicʉ yigʉja. Ito bajiri mʉa rãca yʉ ñaroca maji yʉjʉare ejabʉaja quena. \v 8 Adio iso tʉoĩaro bajiro queno yʉre yimo iso. Yʉ godaroto riojʉa yʉ ya rujʉre ʉ́ye queno sʉti quenarise tumo iso. \v 9 Riti mʉare gotia yʉ. Dijʉ Dios oca quenarise ĩna riasoja yʉre queno iso yigore gaye tʉorã yirãji masa. Ito bajiri iso queno yirise tʉoĩacõri, isore ãcabojamenaji ĩna, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Jesure ĩna ñiatoni Judas ĩ oca menire gaye \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Ito yija paia ʉjarã rãca bʉsirocʉ wayijʉ Judas Iscariote. Jesús rãca riasotirã jʉa gʉbojeno ñagʉ̃ ñayijʉ ĩ. Jesure ñiatoni paia ʉjarãre gotiyijʉ ĩ. \v 11 Ĩ gotija tʉocõri, wanʉyijarã ĩna: \p —Niyeru mʉre ĩsiana gʉa, yiyijarã ĩna Judasre. \p Ito bajiri, “Jesure ĩna ñia masitoni, ¿no bajiro ĩnare ĩorʉjati yʉ?” yi tʉoĩasʉoyijʉ Judas. \s1 Jesús ĩ basʉsare gaye \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 12 Naju wadarise ʉco wʉoya mani bare basa ejayijʉ, Pascua basa ñasʉori rʉmʉ. Oveja macʉ Diore soe ĩsiri rʉmʉ ñayijʉ iti rʉmʉ. Iti rʉmʉti Jesús rãca riasotiri masa ado bajiro seniĩayijarã ĩre: \p —¿Nojʉ gʉa ware ãmoati mʉ, bare meni yurã Pascua basa baroti? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 13 Ito yija jʉ̃arã ĩ rãca riasotirãre goti ñucayijʉ Jesús: \p —Cʉto wasa. Itojʉ ʉ̃mʉgʉ̃ ide gõnaradʉna ide gõnagʉ̃re ti bʉjarã yirãji mʉa. Ĩre Sʉya waja. \v 14 Sʉya sãjacõri wi ʉjʉre seniĩama: “Manire riasogʉ ado bajiro yimi: ‘¿Nojʉ ñati yʉ rãca riasotirã rãca Pascua basa menirã gʉa baroti sõa?’ yimi mani Ʉjʉ gʉare”, yiba mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 15 Ito bajiro mʉa yija tʉocõri, co sãnimʉ weca ñari sõa jajo sõa mʉare gotigʉ yiguĩji. Ĩna quenocãra sõa ñaroja. Ito bajiri iti sõajʉ bare menima mani baroti, yiyijʉ Jesús ĩna jʉ̃arãre. \p \v 16 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩna jʉ̃arã wayijarã. Wacõri cʉtojʉ ejayijarã. Itojʉ Jesús ĩ gotiado bajiroti ti ejayijarã ĩna. Itojʉ Pascua bare meniyijarã ĩna ĩja. \p \v 17 Iti rãiosʉorijʉ ejayijʉ Jesús ĩ rãca riasotirã rãca. Jʉa gʉbojeno ñayijarã ĩna. \v 18 Ĩna baroca ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Mani wato sĩgʉ̃ ñami yʉ rãca bagʉ. Yʉre ñiajaro yirocʉ gãjerãre gotigʉ yiguĩji ĩ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 19 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, bʉto bojori bʉjayijarã ĩna. Ito yicõri ĩnacõti Jesure ado bajiro seniĩasʉoyijarã: \p —¿Yʉjʉa ñati? yi jedi wayijarã ĩna. \p \v 20 Ito yija Jesús cʉdiyijʉ ĩnare: \p —Jʉa gʉbojeno ñagʉ̃ yʉ ya tẽroti yʉ rãca najuro weo bagʉ ñami ĩ. \v 21 Dios oca tuti iti gotiro bajiroti rẽtaro yiroja yʉre. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Yʉre ñiacõri sĩarã yirãji masa. Ãni, gãjerã yʉre ñiajaro yirocʉ gotigʉ, bʉjato bʉjagʉ yiguĩji. Ito bajiri ĩ rujeabeja quenaboyija ĩre, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 22 Ĩna baroca riti ĩ ya ãmojʉ najuro ãmi rʉcoyijʉ Jesús. “Queno ya Dios mʉ”, yiyijʉ Jesús. Najuro igata batocõri ĩsiyijʉ ĩnare. Ito yicõri ado bajiro ĩnare gotiyijʉ Jesús: \p —Ĩmo baya. Adi ña yʉ ya rujʉ robo bajiro bajirise. \p \v 23 Ito yija Jesús ĩ ya ãmona rujatẽro ãmiyijʉ. Iti tẽro rʉcocõri, “Queno ya Dios mʉ”, yiyijʉ ĩ. Ito bajiro yicõri ĩnare ĩsi ñucayijʉ Jesús. Ito bajiri ĩna ñarocõti idi jediyijarã. \v 24 Ito yicõri ado bajiro ĩnare gotiyijʉ Jesús: \p —Adi ña yʉ ya rí robo bajiro bajirise. Yʉ ya rí iti budija jãjarã masa ñeñaro ĩna yirisere coero yiroja. Yʉ ya rí yʉre iti budija ticõri, “Dios ĩ gotiado bajiroti yami ĩ”, yi masirã yirãji masa. \v 25 Riti mʉare gotia yʉ, jʉaji ʉyé ide idibicʉja yʉ maji. Dios ĩ rotirojʉ ejacõri gajero bajirise idigʉ yigʉja yʉ mʉcana, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 “ ‘Jesure masibea yʉ’, yigʉ yigʉja mʉ”, Pedrore Jesús ĩ yire gaye \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Ito yija Diore basa tĩocõri Olivos wame cʉtiri tʉriajʉ wayijarã ĩna. \v 27 Ito ĩna waroca ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Yʉre tʉorʉ̃nʉrã ñabojarãti tʉoĩa jidicãrã yirãji mʉa. Ito bajiri yʉre jidicãcõri wagorã yirãji mʉa ñarocõti, yiyijʉ Jesús. Ito bajiroti gotia Dios oca tuti cʉni. Tite mʉa: “Oveja coderi masʉre sĩagʉ̃ yigʉja yʉ. Ito bajiri ĩ ya oveja rudi batecoarã yirãji”, yi gotiami Dios ĩ oca tutina. \v 28 Yʉre ĩna ñiaja ticõri, rudi batecoarã yirãji mʉa. Ito bajibojarocati yʉre ĩna sĩaja bero mʉcana tʉdi catigʉ yigʉja yʉ. Tʉdi caticõri mʉa riojʉa bʉsa Galilea sitajʉ wacʉ yigʉja yʉ, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 29 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Pedro: \p —Ĩnama mʉre jidicãrã yirãji. Yʉama bajibicʉja, yiyijʉ Pedro Jesure. \p \v 30 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩre: \p —Riti mʉre gotia yʉ. Adi ñamiti cara jʉaji yujiroto riojʉa ʉdiaji, “Jesure masibea yʉ”, yigʉ yigʉja mʉ, yiyijʉ Jesús Pedrore. \p \v 31 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Pedro: \p —Meje, “Jesure masibea yʉ”, yibicʉja yʉ. Yʉre ĩna sĩa ãmoja cʉni, “Jesure masibea yʉ”, yibicʉja yʉ, yiyijʉ Pedro Jesure. \p Pedro ĩ yiro bajiro riti yi jediyijarã ĩna. \s1 Getsemaní wame cʉtiri wesejʉ Jesús ĩ Diore rʉ̃cʉbʉore gaye \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Ito yija Getsemaní wame cʉtiri wesejʉ wayijarã ĩna. Itojʉ ejacõri ĩ rãca riasotirãre ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Õ Diore bʉsigʉ yʉ waroca riti, ado rujiya maji, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 33 Ito bajiri ʉdiarãre ãmi wayijʉ Jesús. Pedro, Santiago ito yicõri Juanre cʉni ãmi wayijʉ ĩ. Ĩna waroca riti bʉto tʉoĩa bojori bʉjasʉoyijʉ ĩ. \v 34 Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —Yʉ ya ʉsijʉ bʉto tʉoĩa bojori bʉja yʉ. Ito bajiri goda wacʉ ya yʉ yiado bajia yʉre yʉ ya ʉsijʉ. Ado tujaya mʉa maji. Canimenati yʉre bocati ñama mʉa, yiyijʉ Jesús ĩna ʉdiarãre. \p \v 35 Ito yicõri ĩna riojʉa sõjʉa bʉsacã wayijʉ Jesús. Ito wacõri ĩ ya rio sitajʉ muqueacõri Diore bʉsi ñayijʉ ĩ. Quenabeto junirise ĩre rẽtabititoni Diore seniyijʉ Jesús. \v 36 Diore bʉsigʉ ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Cʉna, ñejʉa mʉ yi masibiti manoja. Ito bajiri yʉ tõbʉjabe yirocʉ, mʉ yʉre ejabʉare ãmoa yʉ. Ito bajibojarocati yʉ ãmoro bajiro meje mʉ yija quena. Mʉ ãmoro bajirojʉa mʉ yija quena, yiyijʉ Jesús Diore. \p \v 37 Diore bʉsi tĩocõri tʉdi wayijʉ Jesús ĩna ʉdiarã tʉjʉ. Ĩna caniroca ejayijʉ Jesús. Ito ĩna bajija ticõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús Pedrore: \p —Simón, ¿canigʉ̃ yati mʉ? Coji cõrecõ, ¿tirʉ̃nʉ sẽobeati mʉa? \v 38 Canibesa. Queno ti ñaña mʉa. Ito yicõri Diore seniña, mʉa ñeñaro yibe yirona. Mʉa ya ʉsijʉama queno tʉoĩarã ñabojarãti, mʉa ya rujʉna queno yi masibea mʉa, yiyijʉ Jesús Pedro mesare. \p \v 39 Ito yija Diore bʉsirocʉ wayijʉ Jesús mʉcana. Ĩ senisʉoado bajiroti gotiyijʉ Jesús Diore mʉcana. \v 40 Diore bʉsi tĩocõri tʉdi wayijʉ Jesús ĩna tʉjʉ mʉcana. Ĩnare wʉjo bʉto jeobʉajare canicoayijarã ĩna. Ito bajiri ĩna caniroca ti bʉjayijʉ Jesús ĩnare. Yujicõri bʉto Jesure bojo tiyijarã ĩna. Ito bajiri ĩre cʉdi masibisijarã ĩna. \v 41 Jʉaji Diore bʉsicõri mʉcana Diore bʉsigʉ wayijʉ Jesús. Ito yija bero tʉdi wayijʉ ĩna tʉ mʉcana: \p —¿Cani tujarã yati mʉa maji? Itocõ caniña mʉa. Yʉre ĩna ñiaroti rʉmʉ ejacoajʉ ĩja. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Ñeñara masa yʉre ñiajaro yirocʉ gotiri masʉ ejacoami ĩja. \v 42 Ita. Wʉmʉña. Wato. Gãjerã yʉre ñiatoni gotiri masʉ ejacoami, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Jesure ĩna ñiare gaye \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 Jesús ĩ bʉsiroca riti ejayijʉ Judas. Jesús rãca riasotigʉ ñayijʉ Judas, jʉa gʉbojeno ñagʉ̃. Judas rãca masa jãjarã wadiyijarã. Sarera jãi rʉcocõri, yucʉ rʉcocõri wadiyijarã ĩna. Ĩnare cõayijarã paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa, ito yicõri bʉcʉrã cʉni. \v 44 Judas Jesure ĩna ñiarotire gotiyijʉ ĩnare: \p —Ado bajiro Jesure ĩogʉ̃ yigʉja yʉ mʉare. Recoti yʉ usugʉ ĩ ñagʉ̃ yiguĩji. Ĩre yʉ ĩoja bero queno ñiama mʉa, mʉare ĩ rudibe yirona, yiyijʉ Judas. \p \v 45 Ito ejacõri Jesús tʉ eja rʉ̃gʉ̃yijʉ Judas. Ito yicõri Jesure ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —¿Ñati yʉre Riasogʉ mʉ? yi ejayijʉ Judas. \p Ito yicõri Jesure usuyijʉ ĩ. \v 46 Ito ĩ yija ticõri, ĩna ya ãmona Jesure ãmi wayijarã ĩna, ĩ rudibe yirona. \p \v 47 Ito tʉ rʉ̃gõgʉ̃ ĩ ya sarera jãi tʉ̃awea ãmiyijʉ. Ito yicõri paia ʉjʉre moa ĩsiri masʉre ĩ ya gãmoro jatayijʉ ĩ. \v 48 Ito bajiro ĩ yija ticõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús masare: \p —¿Sarera jãi rʉcocõri, yucʉ rʉcocõri yʉre ñiarã wadiri mʉa? ¿Yʉ riniri masʉ meje ñabojarocati, “Riniri masʉ ñaguĩji”, yirona yʉre ñiarã wadiri mʉa? \v 49 Co rʉmʉ rʉyabeto Dios ya wijʉ mʉa wato ñasotibʉ yʉ, mʉare riasogʉ. Ito yʉ ñabojarocati yʉre ñiabiticʉ mʉa maji. Mʉa yʉre ñiaja, Dios oca tuti gotiado bajiro rẽta yʉre, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 50 Ito yija Jesure ĩna ñiaja ticõri, ĩ rãca riasotiri masa ñarocõti rudi batecoayijarã ĩna ĩja. \p \v 51 Sĩgʉ̃ mamʉ ĩna Jesure ãmi warocati sʉya wayijʉ ĩnare. Saya jãina riti gũmayijʉ ĩ. Ito ĩ ñaroca ĩre ñiabojayijarã itijʉ ñarã. \v 52 Ito bajibojarocati saya jidi queocõri ñe macʉti ũmaquedi wayijʉ ĩ. \s1 Ʉjarã ñasarã, “Seti ña mʉre”, Jesure ĩna yire gaye \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55,63-71; Jn 18.12-14,19-24) \p \v 53 Ito yija paia ʉjʉ ñasagʉ ya wijʉ Jesure ãmi wayijarã ĩna. Ito bajiro yicõri minijuayijarã paia ʉjarã ñarocõti. Judio masa rotirise riasori masa, bʉcʉrã cʉni minijuayijarã ĩna. \v 54 Pedro sõjʉ bʉsajʉ sʉyayijʉ ĩnare güigʉ. Paia ʉjʉ ñasagʉ ya wi ñari tũcũro ejayijʉ ĩ. Itojʉ ejacõri tujacoayijʉ Pedro ĩja Dios ya wi coderi masa rãca. Ito yicõri ĩna rãca jea sumayijʉ ĩ. \p \v 55 Ito bero paia ʉjarã ito yicõri ʉjarã ñasarã cʉni Jesure sĩa ãmoyijarã ĩna. Ito bajiri, “Ado bajiro ñeñaro yami Jesús”, yi rʉo gotironare ãmabojayijarã ĩna. No yi bʉja masibisijarã ĩna. \v 56 “Adi seti ña Jesure”, jãjarã ĩna yi rʉobojarocati sĩgʉ̃ tʉoĩaro bajiro meje tʉoĩa bʉsiyijarã ĩna. \v 57 Coriarã wʉmʉ rʉ̃gõcõri bʉsi tudiyijarã Jesure: \p \v 58 —Ĩ bʉsija tʉobʉ gʉa: “Dios ya wi masa menira wi jana batecõcʉja yʉ. Ito bajibojarocati ʉdia rʉmʉ beroti mʉcana iti wire jõrojocʉja yʉ, masa menire gaye meje”, yimi Jesús, yiyijarã ĩna. \p \v 59 Ito bajibojarãti sĩgʉ̃re bajiro meje tʉoĩayijarã ĩna. \p \v 60 Ito yija paia ʉjʉ wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijʉ ĩna wato. Ito yicõri Jesure seniĩayijʉ ĩ: \p —¿Cʉdibeati mʉ? ¿Ñeonire mʉre bʉsituati ĩna? yiyijʉ paia ʉjʉ Jesure. \p \v 61 Ito bajiro ĩ yibojarocati itire cʉdibisijʉ Jesús. Cʉdibicʉti tujayijʉ ĩ. Ito bajiri mʉcana tʉdi seniĩayijʉ paia ʉjʉ ĩre: \p —¿Mʉti ñati Cristo, Dios Macʉ? yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 62 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre cʉdiyijʉ Jesús ĩja: \p —Aʉ, ĩti ña yʉ, yiyijʉ Jesús. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Ija Dios rãca ĩ ya riojocadʉja yʉ rujija tirã yirãji mʉa. Yʉ Jacʉ Dios rãca ũmacʉ̃jʉ ide bueri rãca gʉa ruji wadija tirã yirãji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 63 Jesús ito ĩ yija tʉocõri, ĩmasiti ĩ ya yutabuju ñigãyijʉ paia ʉjʉ. Ĩ junisinirisere ĩorocʉ ito bajiro yiyijʉ ĩ. Ito yicõri ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Gãjerã Jesure tore tʉo ãmobea yʉ ĩja. \v 64 Mʉa cʉni tʉobʉ Diore Jesús ñeñaro ĩ yirise. Ito bajiri, ¿no bajiro ãmoati mʉa? yiyijʉ paia ʉjʉ masare. \p Ito bajiro ĩ yija tʉocõri: “Ĩre sĩarʉja mani”, yi jediyijarã masa. \p \v 65 Ito yija coriarã Jesure go ide eobate guyijarã ĩna. Ito yicõri Jesús ya cajea moabiacõri ĩre jayijarã ĩna. Ĩre jacõri ado bajiro seniĩayijarã ĩna: \p —¿Ñimʉ mʉre jari? Recoti mʉ tʉo masijama, “Ĩ yʉre jami”, yigʉ yigʉja mʉ, yi ajeyijarã ĩna Jesure. \p Dios ya wi coderi masa cʉni ĩ ya riojʉ jayijarã ĩna. \s1 Jesure masibea yʉ, Pedro ĩ yire gaye \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18,25-29) \p \v 66 Ito ĩna yiroca iti wi tʉ ñari tũcũrojʉ ñayijʉ Pedro. Ito ĩ ñaroca paia ʉjʉre moa ĩsiri maso ejayijo ĩ tʉ. \v 67 Pedro jeame tʉ ĩ rujija ticõri, ĩre ti rʉ̃gõcoayijo iso. Ito bajiri ado bajiro yiyijo iso ĩre: \p —Mʉ cʉni Jesús Nazaret gagʉ rãca wa ucuyija mʉ, yiyijo iso Pedrore. \p \v 68 Iso ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ ĩ: \p —Jesús rãca wa ucubiticʉ yʉ. Ĩre masibea yʉ. Mʉ bʉsirisere tʉo masibea yʉ, yiyijʉ Pedro isore. \p Ito yicõri sãjasʉora soje tʉjʉa budi wayijʉ ĩ. Ito ĩ bajiroca riti cara yujiyijʉ. \v 69 Paia ʉjʉre moa ĩsiri maso mʉcana Pedrore ti bʉjacõri ado bajiro yiyijo itijʉ ñarãre: \p —Ãni ñami Jesús rãca riasotiri masʉ, yiyijʉ iso. \p \v 70 Iso ito yija tʉocõri: “Ĩre masibea yʉ”, yiyijʉ Pedro mʉcana. Ito yija itijʉ ñari masa ado bajiro yiyijarã Pedrore: \p —Mʉti ña ĩna rãca gagʉ. Mʉ ña Galilea gagʉ. Ĩna bajiroti bʉsia mʉ cʉni, yiyijarã ĩna ĩre. \p \v 71 Ito yija ado bajiro cʉdiyijʉ Pedro: \p —Jesure masibesacõa yʉ. Bʉgʉti yʉ yija yʉ ñeñaro tõbʉroca yijaro Dios, yiyijʉ ĩ. Ito mʉa bʉsigʉre masibea yʉ, yiyijʉ Pedro. \p \v 72 Ito ĩ yirocati mʉcana tʉdi yujiyijʉ cara. Ĩ yujija tʉocõri, Jesús ĩ gotire tʉoĩa bʉjayijʉ Pedro: “Cara jʉaji ĩ yujiroto riojʉa ʉdiaji, ‘Jesure masibea yʉ’, yigʉ yigʉja mʉ”, Jesús ĩ gotire tʉoĩacõri bʉto otiyijʉ Pedro. \c 15 \s1 Pilato tʉjʉ Jesure ĩna ãmi ejare gaye \r (Mt 27.1-2,11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Iti bususʉoroca paia ʉjarã, bʉcʉrã cʉni minijuayijarã. Ito yicõri judio masa rotirise riasori masa, ʉjarã ñasarã cʉni ñajediro minijuayijarã. Minijuacõri Jesure ãmo siacõri ĩre ãmi wayijarã Pilato tʉjʉ. \v 2 Ĩ tʉ Jesure ĩna ãmi ejaroca ado bajiro seniĩayijʉ Pilato ĩre: \p —¿Mʉti ñati judio masa ʉjʉ? yiyijʉ Pilato Jesure. \p Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩre: \p —Mʉ yiro roboti ña, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 3 Ito yija paia ʉjarã jaje oca meniyijarã Jesure. \v 4 Ito bajiri mʉcana tʉdi seniĩayijʉ Pilato Jesure: \p —¿Cʉdibesacõati mʉ? ¿Masibeati mʉ, jeyaro mʉre oca menirã yama ĩna? yiyijʉ Pilato ĩre. \p \v 5 Ĩ ito yibojarocati ĩre cʉdibisijʉ Jesús. Ĩ cʉdibeja ticõri, bʉto tʉoĩa ʉcayijʉ Pilato. \s1 Jesure sĩarʉja mani, ĩna yire gaye \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 6 Masa ĩna basa ñaroca riti ado bajiro yisotiyijʉ Pilato. Sĩgʉ̃ tubiara wijʉ ñagʉ̃re masa ĩna bucõa rotija, ĩre bucõayijʉ Pilato. \v 7 Ito bajiro ĩna yi ñari rʉmʉ tubiara wijʉ sĩgʉ̃ ñayijʉ Barrabás wame cʉtigʉ. Masa sĩagoana rãca tubiara wijʉ ñayijʉ Barrabás. Oca riawʉsacõri masa sĩana ñayijarã Barrabás mesa. \v 8 Ito yija judio masa ejacõri Pilatore ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Mʉ yisotiro bajiro, sĩgʉ̃re mʉ bucõare ãmoa gʉa, yiyijarã ĩna ĩre. \p \v 9 Ito yija Pilato cʉdiyijʉ ĩnare: \p —¿Ñimʉre yʉ bucõare ãmoati mʉa? ¿Judio masa ʉjʉre yʉ bucõare ãmoati mʉa? yiyijʉ Pilato. \p \v 10 Jesure riti masa jãjarã ĩna tʉo sʉyaja ticõri, bʉto junisiniyijarã paia ʉjarã. “Gʉajʉare riti ĩna tʉo sʉyaja quena”, yirona bʉto junisiniyijarã ĩna Jesure. Ito bajiri ĩre ti terã Pilatore ĩsiyijarã ĩna. Ito bajiro ĩna yija tʉo masicõyijʉ Pilato. \v 11 Paia ʉjarã oca sẽoro masare bʉsiyijarã. Ito yicõri ado bajiro ĩnare gotiyijarã: “Pilatore seniteña, Barrabásre ĩ bucõatoni”, yiyijarã ĩna. \v 12 Ito yija Pilato seniĩayijʉ masare: \p —¿Ñe yʉ yire ãmoati mʉa, “Judio masa ʉjʉ ñami”, mʉa yigʉre? yiyijʉ Pilato masare. \p \v 13 Ito ĩ yija tʉocõri, awasã cʉdiyijarã ĩna: \p —Yucʉtẽojʉ ĩre jaju sĩaña, yiyijarã ĩna. \p \v 14 Ĩna ito yija tʉocõri: \p —¿Ñe ñeñarise yicati ãni? yiyijʉ Pilato masare. \p Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, mʉcana tʉdi awasã cʉdiyijarã masa: \p —Yucʉtẽojʉ ĩre jaju sĩaña, yiyijarã ĩna. \p \v 15 Ito yija masa rãca queno ña ãmogʉ̃ Barrabásre bucõacõyijʉ Pilato ĩja. Ito yicõri, “Jesure bajeya mʉa”, yi rotiyijʉ ĩ ya moari masare. Ĩna baje tĩoroca masare ĩsiyijʉ Pilato, Jesure ĩna jaju sĩatoni. \p \v 16 Ito bajiri surara ãmi wayijarã Jesure iti sita gagʉ ʉjʉ ya wi totijʉ. Ito yicõri surara ʉjarã ñarocõti minijuayijarã iti wijʉ. \v 17 Iti wi totijʉ ñacõri Jesure saya sũa ñiro sãyijarã ĩna, ʉjʉ ĩ sãñaro bajiro. Ito yicõri jota bedo seara bedo ĩre jeoyijarã ĩre. \v 18 Ito yicõri ado bajiro Jesure tudi ajeyijarã ĩna: \p —Judio masa ʉjʉ ña mʉ. Gʉa bero catiba, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 19 Ito yicõri ĩ ya rijogajʉ yucʉna ĩre jayijarã. Ito yicõri ĩre go ide eobate guyijarã. Ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũcõri ado bajiro ĩre aja tudiyijarã ĩna: “Mʉ ña ʉjʉ ñasagʉ”, yi aja tudiyijarã ĩna Jesure. \v 20 Ĩre aja tudi tĩocõri ĩ ya yutabuju sũaro ruayijarã ĩna. Ruagocõri mʉcana ĩ sãñasʉoadoti tʉdi sãyijarã ĩna mʉcana. Ito yicõri Jesure yucʉtẽojʉ jajʉ sĩarona ĩre tʉ̃a wayijarã ĩna ĩja. \s1 Yucʉtẽojʉ Jesure ĩna jaju sĩare gaye \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Jesure ĩna tʉ̃a waroca ĩna tʉ ejayijʉ Simón wame cʉtigʉ. Cirene cʉto gagʉ ñayijʉ ĩ. Alejandro, ito yicõri Rufo jacʉ ñayijʉ ĩ. Jesús tʉ Simón ĩ rẽta waroca ĩ ya yucʉtẽore gaja rotiyijarã surara ĩre. \p \v 22 Ito yija Jesure ãmi wayijarã Gólgota wame cʉtiri tʉriajʉ. “Rijoga gõa”, yireoni ña iti Gólgota yire. \v 23 Itojʉ ejacõri Jesure ʉyé ide, mirra ʉco wʉsaro ĩre iobojayijarã ĩna. Itire idibisijʉ Jesús. \v 24 Ito yija Jesure yucʉtẽojʉ jaju wõyijarã ĩna. Ĩ ya ãmo ito yicõri ĩ ya gʉbore cʉni jajuyijarã come wacana. Jesús ya yutabujure ãmorã ado bajiro yiyijarã ĩna: “Ñimʉjʉa Jesús ya yutabuju ĩ bʉjaja tiana mani”, yirona gʉ̃ta ajerina rea ajeyijarã surara. Ito bajiro yi ajecõri, ĩ ya yutabujuri gãmeri batoyijarã ĩna ĩja. \p \v 25 Busuri bʉsa nueve tujarocacõ Jesure jajuyijarã ĩna. \v 26 Jesús ya rijoga weca cumu jãi ucara jãi wõyijarã ĩna. “Ãni ñami judio masa ʉjʉ”, yi ucare ñayijʉ iti jãijʉ. “Iti waja seti ña ĩre”, yireoni ñayijʉ ito uca wõre. \v 27 Jesús rãca cocati jʉ̃arã riniri masare jajuyijarã ĩna. Sĩgʉ̃ Jesús ya riojocadʉja ñayijʉ, gãji ĩ ya gãcodʉjajʉa. \v 28 Ito iti bajija Dios oca tuti iti gotiro bajiroti rẽtacoayijʉ: “Ñeñaro yirã rãca ñacõri, ĩ cʉni ñeñaro yigʉ ñaguĩji”, yirã yirãji masa, yi ucare ñayijʉ Dios oca tutijʉ. \p \v 29 Itijʉ gãna Jesús tʉ rẽta warãti ĩre aja tudiyijarã ĩna: \p —“Dios ya wire jana batecõcʉja yʉ. Ito yicõri ʉdia rʉmʉ bero mʉcana jõrojocʉja yʉ”, yibojacʉ mʉ, yiyijarã masa Jesure. \v 30 Mʉmasiti masoña. Ito yicõri yucʉtẽojʉ wãñagʉ̃ ruji waya mʉ, yiyijarã ĩna Jesure, ĩre aja tudirã. \p \v 31 Paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni ito bajiroti aja tudiyijarã ĩna Jesure: \p —Gãjerãre masobojagʉti ĩmasiti maso masibeami ĩ, yiyijarã ĩna. \v 32 Cristo, Israel sita gãna ʉjʉ mʉ ñaja, ruji masigʉ̃ yigʉja mʉ. Yucʉtẽojʉ mʉ rujija ti ãmoa gʉa. Mʉ rujija ticõri, “Cristo ña mʉ”, yiana gʉa, yiyijarã ĩna Jesure. \p Jesús rãca cocati yucʉtẽojʉ jaju ecoana cʉni aja tudiyijarã ĩre. \s1 Jesús ĩ ʉsi jedire gaye \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Ʉ̃mʉa gʉdareco ñaroca macãrʉcʉ̃ro ñarocõti rãitĩacoayijʉ ĩja. Yoari rãitĩayijʉ iti. Ñamicajʉa bʉsa tres ñaroca itocõ busuyijʉ mʉcana. \v 34 Itocõ tʉjarocati bʉto awasãyijʉ Jesús ĩ ocana: \p —Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? yiyijʉ Jesús. “Dios yʉ Jacʉ, ¿no yija yʉre wagoati mʉ?” yireoni ñayijʉ iti ĩ ocana. \p \v 35 Coriarã ito ña coderã ĩ awasãja tʉocõri, ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Tʉoya mʉa. Diore goti ĩsiri masʉ Elías wame cʉtigʉre jigʉ yirʉ ĩ, yiyijarã ĩna. \p \v 36 Ito yija sĩgʉ̃ ito ñagʉ̃ ũmaquedi wayijʉ Jesús tʉjʉa. Ito yicõri ide udi ãmirisena ʉyé ide jiare weoyijʉ. Ito yicõri ĩre itojʉ ñutubojayijʉ yucʉgʉna, Jesús ya rise tʉjʉ ĩ mimitoni. Idibisijʉ Jesús. Ito yija Jesure ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Yuya maji. Diore goti ĩsiri masʉ Elías mʉre ĩ rujioja tiana gʉa, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 37 Ito ĩ yija bero oca sẽoro awasãyijʉ Jesús. Ito awasãcõri ʉsi jedicoayijʉ ĩ ĩja. \v 38 Ĩ ʉsi jedirocati Dios ya wi saya webʉtiro, wi gʉdareco yobiado ũmacʉ̃jʉana ñigã ruji wadicõri jacajʉ ñigã ruji ejacoayijʉ. \v 39 Co dʉjamocõ masacõ surara ʉjʉ Jesús riojo ñagʉ̃ ĩ ʉsi jedija ticõri, ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Dios Macʉguti ñabojañi ãni, yiyijʉ surara ʉjʉ. \fig |src="cn01844B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Marcos 15.39" \fig* \p \v 40 Sõjʉ bʉsa ti ñayijarã romia cʉni, Jesús ĩ godaja. Ĩna wato ñayijarã María Magdalena, María Santiago mesa jaco, ito yicõri Salomé wame cʉtigo cʉni. Sõjʉ bʉsa ti ñayijarã ĩna. \v 41 Galilea wame cʉtiri cʉtojʉ Jesús ĩ ña ucuroca ĩre ejabʉagoana ñayijarã ĩna. Gãjerã romia Jerusalénjʉ Jesure sʉya ejagoana ĩ godaja ti ñayijarã ĩna cʉni. \s1 Jesure ĩna yujere gaye \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42 Ito yija judio masa moasʉsari rʉmʉ rãiocoayijʉ. Iti rʉmʉ ñayijʉ tujacãra rʉmʉ riojʉa ĩna queno yuri rʉmʉ. \v 43 Ito yiroca ejayijʉ José Arimatea gagʉ. Ĩ José ñayijʉ ñasarã rãca ñagʉ̃. Diore tʉorʉ̃nʉrãre ĩ miojuroti rʉmʉ bocati ñayijʉ ĩ cʉni. Ito yija oca sẽoro sãja wacõri Pilatore Jesús ya rujʉre seniyijʉ ĩ. \v 44 Ito ĩ yija tʉocõri, “Agʉ, ¿no yija yoari mejeti ʉsi jediati ĩ?” yi tʉoĩayijʉ Pilato. Ito bajiri surara ʉjʉre jiyijʉ Pilato: “¿Riti bajiati?” yirocʉ. \v 45 “Riti ña”, surara ʉjʉ ĩ yija tʉocõri, Jesús ya rujʉre ãmi rotiyijʉ ĩ Josére. \v 46 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, Jesús ya rujʉre gũmarocʉ saya coro waja yiyijʉ José. Ito yicõri Jesús ya rujʉre rujiogʉ wayijʉ ĩja. Ĩre rujio tĩocõri ĩre gũmayijʉ José. Ito yicõri gʉ̃ta totijʉ masari cumajʉ Jesús ya rujʉre yujeyijʉ José. Ito yicõri gʉ̃ta jãi jaja jãina tubiayijʉ masari cuma sojere. \v 47 María Magdalena, María José jaco cʉni tiyijarã Jesure ĩna yujerajʉ. \c 16 \s1 Jesús ĩ tʉdi catire gaye \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Tujacãra rʉmʉ rãiocũro ñaroca María Magdalena, María Santiago jaco ito yicõri Salomé wame cʉtigo cʉni ĩna ʉdiarã sʉtirise queno sʉti quenarise waja gãmeyijarã ĩna Jesús ya rujʉre turona. \v 2 Tujacãra rʉmʉ busuri jĩjʉ wayijarã ĩna Jesús ya masari cumajʉ. Ũmacañi joejearijʉ ejayijarã ĩna. \fig |src="cn01850B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Marcos 16.2" \fig* \v 3 Ito yicõri ĩnamasiti bʉsiyijarã: \p —Jesús ya masiri cuma gʉ̃tagã tubiado, ¿Ñimʉ manire ãmigo ĩsigʉ̃ yiguĩjida? yi bʉsi wayijarã ĩna. \p \v 4 Ito ejacõri ĩna tija gʉ̃tagã jajoca ĩna biabojaraga mañijʉ ĩja. Iti ñarajʉ meje ñayijʉ itiga ĩja. \v 5 Gʉ̃tagã manija ticõri, sãjayijarã ĩna. Ito sãja wacõri ĩna ti ñucaja riojocadʉja sĩgʉ̃ mamʉ yutabuju botiro sãñacõri rujiyijʉ. Ĩre ticõri ʉcayijarã ĩna romia. \v 6 Ĩna ʉcaja ticõri, ado bajiro ĩnare gotiyijʉ ĩ: \p —Ʉcabesa mʉa. Jesús Nazaret gagʉ mʉa ãmagʉ̃ yucʉtẽojʉ ĩna jajurʉ mami. Ĩ godaja bero tʉdi caticoami. Ito bajiri mami ado. Tiya mʉa ado ĩre ĩna cũgorajʉ, yiyijʉ ĩ ĩnare. \v 7 Wasa. Ĩ rãca riasotigoanare gotitẽña. Pedrore cʉni gotiba, yiyijʉ ĩ. Ado bajiro mʉa gotija quena: “Jesús mʉa riojʉajʉ Galileajʉ ejagʉ yiguĩji. Itojʉ ĩre tirã yirãji mʉa. Ĩ gotiado bajiroti itojʉ ĩre ti bʉjarã yirãji mʉa”, yi gotiba mʉa ĩnare, yiyijʉ ĩ. \p \v 8 Ito ĩ yija tʉocõri, rudi budi wayijarã romia. Queno budi yire mejeti, nʉrʉo budi wayijarã ĩna, ʉcarã. Ito bajija ticõri, güirã gãjerãre goti bato yibisijarã ĩna. \s1 María Magdalenare Jesús ĩ goaĩore gaye \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Semana gaye ñasʉori rʉmʉ busuri jĩjʉ mʉcana tʉdi caticõri María Magdalenare cajero goaĩoyijʉ Jesús. Jʉa ãmojeno rʉ̃mʉ́a budigoro ñayijʉ iso. \v 10 Jesús ĩ tʉdi catija ticõri, ĩ rãca riasotigoanare gotigo wayijo iso, ĩna oti bojori bʉjabe yiroco. \v 11 Ĩna tʉ ejacõri ado bajiro yiyijo iso: “Mʉcana catiami Jesús. Ĩre tibʉ yʉ”, yibojayijo iso ĩnare. Iso gotija tʉobojarãti, “Riti gotiamo”, yi tʉorʉ̃nʉbisijarã ĩna. \s1 Jʉ̃arã ĩ rãca riasotigoanare Jesús ĩ goaĩore gaye \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 Ito yija bero weseca ĩna wa ucuroca ĩ rãca riasotigoana jʉ̃arãre goaĩoyijʉ Jesús. Gajero bajigʉ ñacõri, ĩnare goaĩoyijʉ Jesús. Ito bajiri cajero ĩre ti masibisijarã ĩna maji. \v 13 Yoa bʉsari, “Ĩti ñami Jesús”, yi ti masicõri, tʉdi wayijarã ĩna gãjerã Jesús rãca riasotigoanare gotirã warã. Ĩna gotibojarocati ĩnare tʉorʉ̃nʉbisijarã ĩna cʉni. \s1 Ado bajiro yʉ oca masare riasoba mʉa, yi Jesús ĩ rotire gaye \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 Ito yija bero co rʉmʉ ĩ rãca riasotigoana once ñarã ĩna ba rujiroca ĩnare goaĩayijʉ Jesús: “¿No yija gãjerã yʉre tigoanare tʉobeati mʉa? Mʉa ya ʉsijʉ tʉo ãmobea mʉa”, yi tudiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 15 —Wasa, masa jeyarore Dios oca goti ucuba. “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yire gaye riaso ucuba mʉa. \v 16 No Diore tʉorʉ̃nʉcõri, idé gu ecorʉti godabiquĩji. Catitĩñagʉ̃ yiguĩji. Ito bajibojarocati no yʉre tʉorʉ̃nʉbicʉama ĩ ñeñaro yirise waja ñaro ya ĩre. Ito bajiri jeame ʉ̃jʉrojʉ ĩre cõagʉ̃ yiguĩji Dios, yiyijʉ Jesús. \v 17 Yʉre tʉorʉ̃nʉrãre ti masirã yirãji mʉa. Ado bajiro yirã yirãji ĩna. Yʉre tʉorʉ̃nʉcõri yʉ masirisena sʉoriti rʉ̃mʉ́are bucõarã yirãji ĩna. Ĩna masibiti oca ñabojareti bʉsirã yirãji ĩna. \v 18 Ãñare ĩna ñiabojaja, ito yicõri ide junirisere ĩna idibojaja cʉni ĩnare junibetoja. Diore bʉsicõri cõrãre ãmo moa jeorã yirãji. Ito ĩna yirocati tujarã yirãji masa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Macãrʉcʉ̃rojʉ Jesús ĩ mʉja ware gaye \r (Lc 24.50-53) \p \v 19 Iti ĩ bʉsija bero macãrʉcʉ̃rojʉ mani Ʉjʉ Jesure ãmi mʉja wayijʉ Dios. Ito bajiri Dios ĩ riojocadʉjajʉ rujiyijʉ Jesús. \v 20 Ito ĩ mʉjaja bero masa ñajedirore Dios oca goti ucurã wayijarã ĩna ĩja. Ito bajiro ĩna goti ucuja ticõri, Jesumasiti ĩnare ejabʉayijʉ ĩ. Masa ĩnare queno tʉorʉ̃nʉjaro yirocʉ, ĩ rãca riasotigoanare ejabʉayijʉ Jesús. Ito bajiri ĩ ejabʉarisena tiyamani masare ĩoyijarã ĩna cʉni. Itocõti ña.