\id MAT - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h SAN MATEO \toc1 El santo evangelio según San Mateo \toc2 Mateo \toc3 Mt \mt2 El santo evangelio según \mt1 San Mateo \c 1 \s1 Jesucristo rujearoto riojʉajʉ gãna \r (Lc 3.23-38) \p \v 1 Abraham ñayorʉ ito yicõri David ñayorʉ janerãbatia janami ñayijʉ Jesús. Jesús ñicʉsabatia wame mʉare gotigʉ ya yʉ. Ado bajiro wame cʉtiyoyijarã ĩna: \p \v 2 Abraham ñayorʉ macʉ ñayijʉ Isaac. Ito bero Isaac macʉ ñayijʉ Jacob. Jacob macʉ ñayijʉ Judá. Ito yicõri gãjerã ĩ ocabaji mesa cʉni ñayijarã. \v 3 Judá rĩa ñayijarã Fares ito yicõri Zara wame cʉtirã. Ĩna jaco ñayijo Tamar. Ito bero Fares macʉ ñayijʉ Esrom. Esrom macʉ ñayijʉ Aram. \v 4 Aram macʉ ñayijʉ Aminadab. Aminadab macʉ ñayijʉ Naasón. Naasón macʉ ñayijʉ Salmón. \v 5 Salmón macʉ ñayijʉ Booz. Ĩ jaco ñayoyijo Rahab. Ito bero Booz macʉ ñayijʉ Obed. Ĩ jaco ñayoyijo Rut. Obed macʉ ñayijʉ Isaí. \v 6 Isaí macʉ ñayijʉ Ʉjʉ David wame cʉtigʉ. David macʉ ñayijʉ Salomón. Ĩ jaco ñayijo Urías ñayorʉ manojo godogo. \p \v 7 Ito bero Salomón macʉ ñayijʉ Roboam. Roboam macʉ ñayijʉ Abías. \v 8 Abías macʉ ñayijʉ Asa. Asa macʉ ñayijʉ Josafat. Josafat macʉ ñayijʉ Joram. Joram macʉ ñayijʉ Uzías. \v 9 Uzías macʉ ñayijʉ Jotam. Jotam macʉ ñayijʉ Acaz. Acaz macʉ ñayijʉ Ezequías. \v 10 Ezequías macʉ ñayijʉ Manasés. Manasés macʉ ñayijʉ Amón. Amón macʉ ñayijʉ Josías. \v 11 Josías macʉ ñayijʉ Jeconías. Ito yicõri ĩ ocabaji mesa cʉni ñayijarã. Ito bajiro ĩna baji ñarijʉ Babilonia gãna Israel sita gãnare ñia ãmi wacõri ĩnare moari masa cʉtiyijarã ĩna ya cʉtojʉ. \p \v 12 Ito bero mʉcana Jeconías macʉ ñayijʉ Salatiel. Salatiel macʉ ñayijʉ Zorobabel. \v 13 Zorobabel macʉ ñayijʉ Abiud. Abiud macʉ ñayijʉ Eliaquim. Eliaquim macʉ ñayijʉ Azor. \v 14 Azor macʉ ñayijʉ Sadoc. Sadoc macʉ ñayijʉ Aquim. Aquim macʉ ñayijʉ Eliud. \v 15 Eliud macʉ ñayijʉ Eleazar. Eleazar macʉ ñayijʉ Matán. Matán macʉ ñayijʉ Jacob. \v 16 Jacob macʉ ñayijʉ José. Ĩ ñayijʉ María manʉjʉ. Iso ñayijo Dios ĩ cõarʉ Jesucristo jaco. \p \v 17 Abraham rĩa janerãbatia David ĩ ñayorajʉna catorce masa ñasʉoyijarã. Abraham macʉ ñayijʉ Isaac. Isaac macʉ ñayijʉ Jacob. Ito bajiro mani cõĩa ruji waja David ĩ ñarajʉna catorce ñarã ñayijarã ĩna. Ito bero mʉcana David macʉ ñayijʉ Salomón. Salomón macʉ ñayijʉ Roboam. Ito bajiro mani cõĩa ruji waja, Babiloniajʉ Israel sita gãnare ĩna ãmi warajʉna mʉcana catorce ñayijarã ĩna. Jeconías macʉ ñayijʉ Salatiel. Salatiel macʉ ñayijʉ Zorobabel. Ito bajiro mani cõĩa ruji waja Cristo ĩ rujearajʉna catorce ñayijarã mʉcana. \s1 Jesucristo ĩ rujeare gaye \r (Lc 2.1-7) \p \v 18 Jesús ĩ rujeare gaye ado bajiro bajiyijʉ: José manojo ñaroco ñayijo María. José rãca iso ñaroto riojʉajʉ Espíritu Santo ĩ masirisena ĩ queo sãjare macʉ sãñagõ ñayijo iso. \v 19 José iso manʉjʉ ñarocʉ queno yigʉ ñayijʉ. Ito bajiri masa ĩna tiro riojo bojoro iso tõbʉjaroca yi ãmobisijʉ José. Ito bajiri masa ĩna masibeto, “Mʉre ãmobea yʉ”, yi ãmobojayijʉ José isore. \v 20 Ito bajiro ĩ tʉoĩa cani waroca, ĩ cãirojʉ Dios ñaro gagʉ ángel goaĩoyijʉ ĩre. Goacõri ado bajiro gotiyijʉ ángel ĩre: \p —Tʉoya José David ñayorʉ janami mʉ. Maríare manojo cʉti güibesa mʉ. Espíritu Santo ĩ masirise, ĩ queo sãjare macʉ sãñagõ ñamo iso. \v 21 Macʉ rʉcogo yigõji iso. Jesús wame wõgʉ̃ yigʉja mʉ ĩre. Masare ĩna ñeñaro yirise waja yicõri masogʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito bajiri Jesús wame cʉtigʉ yiguĩji ĩ, yiyijʉ ángel Josére. \p \v 22 Diore goti ĩsiri masʉ, “Ado bajiro rẽtaro yiroja”, ĩ yiado bajiroti rẽtayijʉ. Dios ĩ bʉsire gotigʉ ado bajiro yiyijʉ Diore goti ĩsiri masʉ: \q1 \v 23 Romio ʉ̃mʉgʉ̃ rãca ajeĩabeco macʉ sãñagõ ñagõ yigõji iso. Ito bajiri macʉ cʉtigo yigõji iso. Emanuel yirã yirãji masa ĩre, yiyijʉ Diore goti ĩsiri masʉ. \m “Dios ñami mani rãca”, yireoni ña iti Emanuel yire. \p \v 24 Ito bajiri yujigʉti ángel ĩ gotiado bajiroti yiyijʉ ĩ. Maríare manojo cʉtiyijʉ ĩ ĩja. \v 25 Iso macʉ ñasʉogʉ rʉcoroto riojʉa, manojo macʉ bajiro bajiyijʉ José maji. Iso rʉcoja bero Jesús wame yiyijarã ĩna ĩre. \c 2 \s1 Ñocõare riasotiri masa Jesure ĩna eja tire gaye \p \v 1 Judea sitajʉ Belén wame cʉtiri cʉtojʉ rujeayijʉ Jesús. Iti rodori ĩ rujearoca iti sita ʉjʉ ñayijʉ Herodes wame cʉtigʉ. Iti rodori Jerusalénjʉ ejayijarã ũmacañi joeja wadiro gãna ñocõare riasotiri masa. \v 2 Iti cʉto ejacõri seniĩayijarã ĩna: \p —¿No ñati judio masa ʉjʉ ñarocʉ, rujearʉ? Ũmacañi joeja wadiro ñocõare ticõri, “Rujeañi ĩ”, yi masimʉ gʉa. Ito bajiri ĩre rʉ̃cʉbʉorona wadia gʉa, yiyijarã ĩna. \p \v 3 Ito bajiro ĩna seniĩa ucuja tʉocõri, ito gagʉ ʉjʉ Herodes bʉto tʉoĩa güiyijʉ. Ĩre bajiro riti tʉoĩayijarã iti cʉto Jerusalén gãna cʉni. \v 4 Ito bajiro tʉoĩacõri paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masare cʉni ji ñucayijʉ Herodes. Ĩna ejaja ticõri, ado bajiro seniĩayijʉ ĩ: “¿Nojʉ rujeagʉ yiguĩjida Cristo?” yiyijʉ ĩ ĩnare. \v 5 Ĩnajʉa ado bajiro yiyijarã ĩre: \p —Judea sita Belén wame cʉtiri cʉtojʉ rujeagʉ yiguĩji, yi ucañi sĩgʉ̃ Diore goti ĩsiri masʉ. Ado bajiro bajia ĩ ucare: \q1 \v 6 “Judea sitajʉ Belén wame cʉtiri cʉto, jaibiti cʉto ñabojarocati ñasari cʉto ñaro yiroja iti cʉto. Iti cʉto gagʉ ʉjʉ ñasagʉ rujeagʉ yiguĩji. Ĩ ñagʉ̃ yiguĩji yʉ ñarã Israel sita gãna ʉjʉ. Ĩnare tirʉ̃nʉgʉ̃ yiguĩji ĩ, yiyijʉ Dios”, yi ucare ña adi, yiyijarã judio masa rotirise riasori masa. \p \v 7 Ĩna ito yija tʉocõri, mʉcana ñocõare riasotiri masare yeyoroacã ji ñucayijʉ Herodes. Ĩna ejaja ticõri, ado bajiro seniĩayijʉ ĩ: “¿Nocãta ñocõa goasʉocati?” yi seniĩayijʉ ĩ ĩnare. \v 8 Ito yija Belénjʉ ĩnare wa rotiyijʉ ĩ: \p —Wasa ĩ macʉacãre ãmatẽña. Mʉa ĩre ti bʉjaja yʉre gotirã wadiba. Yʉ cʉni ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ warocʉ ya, yiyijʉ ĩnare rʉogʉ. \p \v 9 Ĩ ito bajiro rotija tʉocõri, ĩ yiro bajiroti wayijarã ĩna. Ũmacañi joeja wadirojʉ ñocõa ĩna tirʉ ĩna riojʉa wayijʉ mʉcana. Ĩ wajasaroti tuja rʉ̃gʉ̃yijʉ macʉacã ĩ ñaro weca. \v 10 Ñocõagã wacõri ĩ tuja rʉ̃gʉ̃ja ticõri, bʉto wanʉyijarã ĩna, ñocõare riasotiri masa. \v 11 Ñocõagã ĩ ñaro roca ñari wi sãja wacõri ĩna tija ito ñayijʉ macʉacã ĩ jaco María rãca. Ĩre ticõri ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũyijarã ĩna. Ito yicõri ĩre rʉ̃cʉbʉoyijarã ĩna. Ito bajiro ĩna yija bero ĩna rʉcori jedori janayijarã ĩna. Janacõri orore, ʉco queno sʉtirise, ito yicõri mirra wame cʉtirise iti ãmicõri ĩre ĩsiyijarã ĩna. \v 12 Ito yija bero ĩna cãirojʉ, “Herodes tʉ tʉdi wabesa. Ito ñaguĩji macʉacã”, ĩ yi masime yirona, yiyijʉ Dios ĩnare. Ito bajiri iti masicõri Jerusalénjʉ rẽta wa ãmomena gaje majʉ tʉdi wayijarã ĩna. \s1 Egipto sitajʉ ĩna ware gaye \p \v 13 Ñocõare riasotiri masa ĩna tʉdija bero ángel goayijʉ Josére ĩ cãirojʉ. Ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩre: \p —Yujiya, macʉacãre, ĩ jacore cʉni Egiptojʉ ãmi rudi wasa mʉ. Itojʉ riti ñama maji yʉ mʉre gotirocõjʉti. Herodes macʉacãre sĩarocʉ ĩre ãmagʉ̃ yiguĩji, yiyijʉ ángel Josére. \p \v 14 Ĩ ito yija bero yujiyijʉ José. Yujicõri macʉacãre, ĩ jacore cʉni Egiptojʉ ĩnare ãmi wayijʉ ĩ. \v 15 Ito ĩna ñaroca riti godacoayijʉ Herodes. “Egiptojʉ yʉ Macʉre ji ñucagʉ̃ yigʉja yʉ”, ĩre goti ĩsiri masʉna sʉoriti Dios ĩ yija, ĩ gotiado bajiroti bajiyijʉ. \s1 Herodes wame cʉtigʉ rĩacare ĩ sĩa rotire gaye \p \v 16 Ñocõare riasotiri masa ĩre goti ãmomena gaje majʉ ĩna tʉdi waja tʉocõri, bʉto junisiniyijʉ Herodes. Ito bajiri junisinigʉ̃ Belén gãna rĩaca ʉ̃mʉare ito yicõri, iti cʉto tʉ gãna rĩacare cʉni sĩa roti jeocõyijʉ Herodes ĩ ya moari masare. Jʉa rodo tʉjarãre ĩna bero rujeanare cʉni sĩa roti jeocõyijʉ Herodes. “Jʉa rodo tʉja ñocõa ĩ rujeaja bero”, ñocõare riasotiri masa ĩna yija tʉocõri, jʉa rodo tʉjarãre ito yicõri ĩna bero rujeanare cʉni sĩa roti jeocõyijʉ Herodes. \v 17 Ito bajiro Herodes rĩacare ĩ sĩa rotija Diore goti ĩsiri masʉ Jeremías wame cʉtigʉ ĩ ucado robo bajiroti rẽtayijʉ. Ado bajiro ucañi ĩ: \q1 \v 18 Ramá sita gago iso rĩare iso tʉoĩa otija ruyuyijʉ. Ito bajiro oti ñagõti ñayijo iso, Raquel rĩare otigo. Gãjerã ĩna sobojarocati yisi ãmobisijo Raquel iso rĩa godajare, yi ucayijʉ Jeremías. \p \v 19 Egiptojʉ José ĩ ñaroca godayijʉ Herodes. Ĩ godaja bero Egiptojʉ José ĩ ñaroca ĩ cãirojʉ sĩgʉ̃ ángel ĩre goaĩoyijʉ. Ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩre: \p \v 20 —Yujiya, macʉacãre ĩ jacore cʉni Israel sitajʉ ãmi tʉdi wasa. Macʉacãre sĩa ãmoana goda jedicoama ĩna, yiyijʉ ĩ Josére. \p \v 21 Ito yija yujicõri, macʉacãre ĩ jacore cʉni Israel sitajʉ ãmi wayijʉ José. \v 22 Ma wacʉjʉ tʉoyijʉ José, “Herodes ñajacʉ macʉ Arquelao wame cʉtigʉ ĩ jacʉre wasoagʉ Judea sitajʉ ñayijʉ”, yija tʉoyijʉ José. Iti tʉocõri wa ãmobisijʉ ĩ itojʉ. Mʉcana itojʉ cãiyijʉ ĩ. Ito bajiro cãicõri, “Galilea sitajʉ yʉ waja quena”, yiyijʉ ĩ. \v 23 Galilea sitajʉ ejacõri, Nazaret wame cʉtiri cʉtojʉ ñagʉ̃ wayijʉ ĩ. Diore goti ĩsiri masa, “Nazaret cʉto gagʉ ñagʉ̃ yiguĩji Jesús”, ĩna yi ucare ñajare ito bajiroti bajiyijʉ iti. \c 3 \s1 Yucʉ manojʉ Juan idé guri masʉ ĩ ña ucure gaye \r (Mr 1.1-8; Lc 3.1-9,15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Iti rodori ito bajija bero Juan masare idé guri masʉ Judea sitajʉ yucʉ manojʉ wayijʉ. \v 2 Itojʉ ejacõri masare riasogʉ, ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Nocõ mejeti ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios. Ito bajiri mʉa ñeñaro yirise tʉoĩa bojori bʉjacõri jidicãña mʉa, yiyijʉ Juan masare. \p \v 3 Diore goti ĩsiri masʉ Isaías wame cʉtigʉ ĩ ucado bajiroti yiyijʉ Juan. “Ado bajiro yigʉ yiguĩji”, yirocʉ ucañi Isaías Juanre tʉoĩa yugʉ: \q1 Sĩgʉ̃ yucʉ manojʉ mʉare ado bajiro oca sẽoro gotigʉ yiguĩji: “Ñeñaro mʉa yirise jidicãña mani Ʉjʉ ĩ ejaroto riojʉa, mʉa ya ʉsijʉ ĩ queno ña masitoni. Ñeñaro yirise jidicãcõri quenarisejʉa tʉoĩaña mʉa”, yigʉ yiguĩji sĩgʉ̃, yi ucañi Isaías, Juanre tʉoĩa yugʉ. \p \v 4 Juan ĩ sãñaro yutabuju, camello joana suado ñayijʉ. Waibʉcʉ wiro ñayijʉ ĩ ya wecʉ wiro. Rujiro ñimia bayijʉ ĩ. Ito yicõri joa gaye beroa ide idiyijʉ ĩ. \fig |src="CN01653b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 3.4 " \fig* \v 5 Ĩre tʉorã masa jãjarã ejayijarã. Jerusalén gãna, Judea sita gãna ito yicõri Jordán wame cʉtirisa gãna cʉni ejayijarã ĩre tʉorã. \v 6 Ĩna ñeñaro yirise ĩna goti rẽtobuja, Jordán wame cʉtirisajʉ ĩnare idé guyijʉ Juan. \p \v 7 Jãjarã fariseo gaye tʉoĩarã, ito yicõri saduceo gaye tʉoĩarã cʉni ĩna ejaja ticõri, ado bajiro yiyijʉ Juan: \p —Mʉare yʉ idé gure ãmoboja mʉa. Ãña rima juniro bajiro ñeñaro yirã ña mʉa. Ado bajiro tʉoĩaboja mʉa: “Dios waja ĩ seniri rʉmʉ iti ejaroca manire waja senibiquĩji Dios. Ñeñaro yirã mani ñabojarocati manire ti maicõri manire waja senibiquĩji Dios”, yi tʉoĩaboja mʉa. Ñeñaro mʉa yirise mʉa jidicãbeja mʉa tõbʉjaroca yigʉ yiguĩji Dios, yiyijʉ Juan ĩnare. \p \v 8 Mʉcana ado bajiro gotiyijʉ Juan: \p —Ñeñaro mʉa yirise jidicãcõri quenarise riti tʉoĩa ñaña mʉa. Ito bajiro riti yisotiba, “Quenarisejʉa tʉoĩarã ñama ĩja”, masa mʉare yi ti masitoni. \v 9 Ado bajiro yi tʉoĩabesa mʉa: “Abraham ñayorʉ janerãbatia gʉa ñare waja gʉare masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩabesa mʉa. Ado bajiro bajia. Adi gʉ̃tana Abraham janerãbatia robo bajiro ĩ godo weo ãmoja, godo weo masiguĩji Dios, yiyijʉ Juan ĩnare. \p \v 10 Ito yicõri ado bajiro goti masiore ocana gotiyijʉ Juan: \p —Comeana yucʉre quẽarocʉ ñacãmi sĩgʉ̃. Ito bajiri yucʉ queno rica manigʉ̃re ti bʉjacõri quẽagʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito yicõri jeana soegʉ yiguĩji ĩ. Ado bajiro yireoni ña iti: “Masa ĩna ñeñaro yirisere waja senirocʉ ñacãmi Dios. Ito bajiri ĩna ñeñaro yirise jidicãbeja ticõri, ĩnare ruyuriogʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri jeame ʉ̃jʉrojʉ cõagʉ̃ yiguĩji Dios ĩnare”, yiyijʉ Juan masare. \p \v 11 Gaje ado bajiro gotiyijʉ Juan: \p —“Ãna ñama ĩna ñeñaro yirise jidicãrã”, yi ĩorocʉ idenati masare idé gua yʉ. Yʉ bero rẽtoro ñasagʉ ejagʉ yiguĩji. Yʉ rẽtoro ñasagʉ ĩ ñajare ĩre bajiro rẽtoro ñasagʉ meje ña yʉ. Ĩama mʉare Espíritu Santo queo sãgʉ̃ yiguĩji ĩja. Ito bajiro mʉare queo sãcõri queno mʉare mʉa tʉoĩaroti ejabʉagʉ yiguĩji ĩ, yiyijʉ Juan masare. \p \v 12 Gaje ado bajiro gotiyijʉ Juan ĩnare: \p —Yʉ bero ejagʉ trigo besegʉ bajiro yigʉ yiguĩji masare. Sĩgʉ̃ trigo otegʉ iti wirori coda batecõri ajeri riti seo masiguĩji ĩ. Ito bajiro ĩ codaja bero iti wirorire jeamejʉ soeguĩji ĩ. Yatirime meje ñaroja itime jeame. Wirori ĩ soegori ajeriama trigo ĩ seorojʉ seogʉ yiguĩji ĩ. Ito bajiro yigʉ yiguĩji mani Ʉjʉ adojʉ ejagʉ. Trigo beseado bajiroti besegʉ yiguĩji manire, yi gotiyijʉ Juan masare. \s1 Jesure idé gure gaye \r (Mr 1.9-11; Lc 3.21-22) \p \v 13 Iti rʉmʉri Galilea sitana wacõri Jordán wame cʉtirisa ejayijʉ Jesús. Juan tʉjʉ ejacõri: “Yʉre idé guya mʉ”, yiyijʉ Jesús ĩre. \v 14 Ito bajiro ĩ yibojarocati ĩre idé gu ãmobisijʉ Juan. Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ ĩ Jesure: \p —Meje, mʉáma yʉre mʉ idé guja quena. Yʉre idé gu rotibitirʉja mʉ. Yʉ rẽtoro ñasagʉ ña mʉ. Ito bajiri mʉre idé gu masibea yʉ, yiyijʉ Juan Jesure. \p \v 15 Ĩ ito yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩre: \p —Yʉre mʉ idé gure ãmoa yʉ. Yʉre mʉ idé guja ñajediro Dios ĩ rotiro bajiro cʉdiana mani, yiyijʉ Jesús Juanre. \p —Baʉ ãmoa yʉ, yicõri Jesure idé guyijʉ Juan ĩja. \v 16 Jesús ĩ majaroca riti ũmacʉ̃jʉ macãrʉcʉ̃ro soje janayijʉ. Ũmacʉ̃jʉ Jesús ĩ ti mʉorocati bujare bajiro bajigʉna quedi sãja wadicõri Jesús joe quedi jeayijʉ Espíritu Santo. \v 17 Ito bajiro ĩ quedi jeaja bero ado bajiro oca ruyuyijʉ ũmacʉ̃jʉ: \p —Ãni yʉ Macʉ ñami, yʉ maigʉ̃. Ĩre bʉto wanʉa yʉ, yi ruyuyijʉ oca ũmacʉ̃jʉ. \c 4 \s1 Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Jesure ĩ ʉsirio codere gaye \r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13) \p \v 1 Jesús ĩ idé gu rotija bero yucʉ manojʉ ĩre ãmi wayijʉ Espíritu Santo. Itojʉ Jesús ĩ ejaroca, “¿Diore riti cʉdigʉ yiguĩjida Jesús?” yirocʉ ĩre ʉsirio codeyijʉ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ. \p \v 2 Jʉ̃arã masacõ rʉmʉri bare babicʉti ñayijʉ Jesús yucʉ manojʉ. Itocõ bero ñiocõyijʉ mʉcana. \v 3 Ĩ ito bajijare, ĩre rʉogʉ ejayijʉ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ: \p —Riti Dios Macʉ mʉ ñaja adi gʉ̃tanati naju godo weogʉ yigʉja mʉ, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 4 Ito bajiro rʉ̃mʉ́ ĩre yibojarocati: \p —Yibesa. Dios oca ado bajiro gotia: “Najuna riti meje catirã yirãji masa. Jeyaro Dios ocana queno wanʉ quena ñarã yirãji masa”, yi gotia Dios oca, yiyijʉ Jesús rʉ̃mʉ́re. \p \v 5 Ĩ ito yiroca riti Jerusalénjʉ Jesure ãmi wayijʉ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ. Ito ejacõri mʉcana Dios ya wi joejʉ Jesure ãmi mʉja wayijʉ rʉ̃mʉ́. \v 6 Ito ĩre ãmi mʉja ejacõri ado bajiro yiyijʉ: \p —Tʉoya Jesús mʉ. Ado bajiro gotia Dios oca: \q1 Ĩ ñaro gãna ángel mesare mʉre code rotigʉ yiguĩji Dios. Mʉ quedi waja gʉ̃tagã joejʉ quedi jeacõri mʉ ya gʉbo jeabe yirona mʉre boca ãmirã yirãji ĩna, yi gotia Dios oca, yiyijʉ rʉ̃mʉ́ Jesure. \m Gaje ado bajiro yiyijʉ ĩ: \q1 —Riti Dios Macʉ mʉ ñaja adojʉna bubu quedi wacʉ yigʉja mʉ, yi tobʉayijʉ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Jesure. \p \v 7 Ĩ ito bajiro yibojarocati ado robojʉa yiyijʉ Jesús ĩre: \p —Mʉ ito bajiro yirisere cʉdibicʉja yʉ. Gaje ado bajiro gotia Dios oca tuti. Tite mʉ: “ ‘No bajiro Dios ĩ yija ticʉja yʉ’, yirocʉ ĩre ʉsirio codebesa”, yi gotia Dios oca, yiyijʉ Jesús rʉ̃mʉ́re. \p \v 8 Ĩ ito yija tʉocõri, cogʉ gʉ̃tagʉ̃ ũmaricʉ joejʉ ãmi wayijʉ rʉ̃mʉ́ Jesure. Itojʉ ãmi ejacõri adi sita gaye quenari cʉtorire ĩo jeocõyijʉ rʉ̃mʉ́ Jesure. \v 9 Ito yicõri ado bajiro gotiyijʉ rʉ̃mʉ́: \p —Yʉre rʉ̃cʉbʉogʉ mʉ yʉ riojo rijomunigãna ñini rũjũja, adi sita ñarocõti ñarise mʉre ĩsicʉja yʉ, yi rʉoyijʉ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Jesure. \p \v 10 Ito bajiro ĩ gotibojarocati: \p —Wasa Satanás mʉ. Ado bajiro gotia Dios oca: “Mani Ʉjʉ Diore riti rʉ̃cʉbʉocõri cʉdija quena”, yi gotia Dios oca, yiyijʉ Jesús rʉ̃mʉ́re. \p \v 11 Jesús ito ĩ yija tʉocõri, wacoayijʉ rʉ̃mʉ́ ĩja. Ito yija bero ángel mesa Jesure ejabʉarona ejayijarã ĩja. \s1 Galilea sitajʉ Jesús ĩ riasosʉore gaye \r (Mr 1.14-15; Lc 4.14-15) \p \v 12 “Tubiara wijʉ ñami Juan”, yire oca tʉocõri Galilea sitajʉ tʉdi wayijʉ Jesús. \v 13 Itojʉ ejacõri ĩ ñaro Nazaret wame cʉtiri cʉtojʉ tujabisijʉ Jesús. Galilea wame cʉtirita tʉnima tʉ Capernaum wame cʉtiri cʉtojʉ ñarocʉ wayijʉ Jesús. Sõjʉ meje ñayijʉ Zabulón sita ito yicõri Neftalí sita cʉni. \v 14 Iti cʉtojʉ Jesús ĩ ñaja Diore goti ĩsiri masʉ Isaías wame cʉtigʉ ĩ ucayore rẽtayijʉ ĩja. Jesure tʉoĩa yugʉ ado bajiro ucayoñi Isaías: \q1 \v 15 Jordán jodejʉ Galilea wame cʉtirita ñacʉ. Itira tʉnima tʉ ñacʉ Zabulón sita ito yicõri Neftalí sita. Iti sitajʉ ñarã judio masa meje ñarãji ĩna. \q1 \v 16 Diore masibiticõri rãitĩaro bajiro ñarãji ĩna. Ito bajicõri sĩgʉ̃ queno busugʉre ti wanʉrã yirãji ĩna. Diore masimena ñari godanare bajiro bajirãji ĩna. Ito bajiri busugʉ ĩ ejaja ticõri, wanʉrã yirãji ĩna. Ĩna tʉo masiroca yigʉ yiguĩji ĩ. Ito bajiri mama rʉmʉ bajiro ejaro yiroja ĩnare, yi ucayoñi Isaías. \m Ĩ ucare bajiroti iti sitajʉ ejayijʉ Jesús. \p \v 17 Iti sitajʉ ejacõri masare Dios oca riaso ucusʉoyijʉ Jesús. Ado bajiro gotiyijʉ: \p —Yoari mejeti ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios. Ito bajiri mʉa ñeñaro yirisere jidicãcõri mama ʉsi wasoaya mʉa, yi masare riaso ucuyijʉ Jesús. \s1 Wai jori masa jʉariarãre Jesús ĩ jire gaye \r (Mr 1.16-20; Lc 5.1-11) \p \v 18 Itajura Galilea wame cʉtirita tʉnima wa ucugʉ wayijʉ Jesús. Ito wacʉjʉ tiyijʉ Jesús, Simón Pedro ito yicõri ĩ ocabaji Andrésre cʉni. Wai jori masa ñayijarã ĩna. Yori yucʉrina wai waya ñayijarã ĩna. \v 19 Ĩna tʉ ejacõri ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Yʉ rãca waya. Masare jirã yirãji mʉa, Diore ĩna masitoni, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 20 Ĩ ito yirocati yori yucʉri cũcõri, ĩ rãca sʉya wayijarã ĩna. \p \v 21 Ito yija ito sõjʉa bʉsa wa remoyijʉ Jesús. Jabeto wa remocõri tiyijʉ Jesús, Santiago, ĩ ocabaji Juanre cʉni. Zebedeo rĩa ñayijarã ĩna. Ĩna jacʉ rãca cumajʉ yori yucʉri sia queno ñayijarã ĩna. Ĩnare ticõri ĩnare jiyijʉ Jesús. \v 22 Ĩ ito yija tʉocõri, cumajʉti ĩna jacʉre wagoyijarã ĩna. Ito bajiri Zebedeo rĩa Jesús rãca wacoayijarã ĩna ĩja. \s1 Jãjarã masare Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 6.17-19) \p \v 23 Galilea sitajʉ riaso ucu jeoyijʉ Jesús. Co cʉto rʉyabeto judio masa minijuara wi sãjacõri oca quenarise, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca gotiyijʉ Jesús masare. Ñajediro cõrãre ĩna cõrise bajiroti ĩnare yisioyijʉ Jesús. \v 24 Ito bajiro cõrãre Jesús ĩ yisioja Siria sita gãna cʉni tʉo jediyijarã ĩna. Ito bajiri ñajediro cõrãre ãmi ejayijarã Jesús ĩ yisiotoni. Jeyaro ñarise cʉtirãre ãmi ejayijarã ĩna. Rʉ̃mʉ́ sãjagoana, ʉsi jedi quediana, ruduanare cʉni ãmi ejayijarã Jesús ĩ yisiotoni. Ĩna cõrise bajiroti ĩnare yisioyijʉ ĩ. \v 25 No Jesús ĩ waro jãjarã masa ĩre sʉya wayijarã. Tite. Galilea sita gãna, Decápolis cʉto gãna, Jerusalén cʉto gãna, Judea sita gãna ito yicõri Jordán wame cʉtirisa sidʉja gãna cʉni Jesure sʉya wayijarã ĩna. \c 5 \s1 Tʉria ñacõri masare Jesús ĩ riasore gaye \p \v 1 Jãjarã masare ticõri tʉria maja wayijʉ Jesús. Itojʉ maja wacõri rujiyijʉ Jesús. Ito yija ĩ rãca riasotirã ĩ tʉ minijuayijarã. \v 2 Ĩna ejaja ticõri, ado bajiro ĩnare riasoyijʉ Jesús: \s1 Mani wanʉ quenaroca yiroti gaye \r (Lc 6.20-23) \p \v 3 —“Jaje rʉya Dios oca queno yʉ masi jeoroti”, mʉa yi tʉoĩaja, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Ijajʉ Dios ĩ rotirojʉ ejacõri ĩ rãca rotirã yirãji mʉa. \p \v 4 ’Adocãta tʉoĩa riorã mʉa ñaja, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Ijajʉ mʉa tʉoĩa riorise rẽtogʉ̃ yiguĩji Dios. \p \v 5 ’“Gãjerã rẽtoro ñasagʉ meje ña yʉ”, mʉa yi tʉoĩaja, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Ijajʉ Dios ĩ goticãdo bajiroti queno bʉjarã yirãji mʉa. \p \v 6 ’Adocãta Diore cʉdi jeo ãmorã mʉa ñaja, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Mʉare ejabʉagʉ yiguĩji Dios, ĩre mʉa cʉdi jeo masitoni. \p \v 7 ’Gãjerãre ti maicõri mʉa queno yija, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Dios cʉni mʉare ti maicõri mʉare queno yigʉ yiguĩji ĩ. \p \v 8 ’Dios ĩ ãmoro bajiro riti quenarise mʉa tʉoĩaja, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Ijajʉ Diore tirã yirãji mʉa. \p \v 9 ’Adocãta oca quenori masa mʉa ñaja, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Ijajʉ, “Yʉ rĩa ña mʉa”, yigʉ yiguĩji Dios. \p \v 10 ’Diore mʉa cʉdire ticõri, gãjerã mʉa tõbʉjaroca ĩna yija, wanʉ quenarã yirãji mʉa. Ijajʉ Dios ĩ rotirojʉ ejacõri, ĩ rãca rotirã yirãji mʉa. \p \v 11 ’Yʉre mʉa cʉdire ticõri, gãjerã mʉare aja tudija, mʉa tõbʉjaroca ĩna yija, ito yicõri mʉare ĩna bʉsitubojaja cʉni, wanʉ quenarã yirãji mʉa. \v 12 Diore goti ĩsiri masare cʉni ito bajiroti ñeñaro yiyijarã masa jane mejejʉ cʉni. Itire masicõri queno wanʉ quenaña mʉa. Ijajʉ Dios tʉ ejacõri ñajediro ĩ seo ĩsirisere queno bʉjarã yirãji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Moa oca quenarise robo bajiro bajirã ña mani, quenarise mani yija, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mr 9.50; Lc 14.34-35) \p \v 13 Mʉcana ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre: \p —Moa ba ãmoama masa. Ito bajibojarocati iti ocabeja ñe waja ma moa. Jʉaji iti ocarise ejabeto yiroja. Iti ocarise jedija ticõri, itire cõacõrãji masa. Ito yicõri itire cʉdarã yirãji ĩna. Moa bajiro bajirã ña mani cʉni. Mani queno yija ticõri, mani bajiro queno yi ãmorãji gãjerã cʉni. Ito bajibojarocati mani queno yibeja, “Diore tʉorʉ̃nʉña mʉa cʉni”, mani yi riasobojaja manire tʉo ãmomenaji gãjerã, yiyijʉ Jesús. \p \v 14 Mʉcana ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Ñami bʉto rãitĩari ñami iti ñaja sõjʉ jea iti busuja queno ruyuroja. Tʉria joe mani cʉto menija masa jeyaro tirã yirãji jea iti busurise. Ito bajiroti mani queno yija masa jeyaro tirã yirãji ĩna. \v 15 Sĩabusuorise mani sĩaja sotʉ rocajʉ cũmenaji mani. Sĩabusuorise sĩacõri ũmacʉ̃jʉ cũrã yirãji mani ñajediro iti wi gãna ĩna titoni. \v 16 Ito bajiroti queno yiya mʉa “Queno yirã ñama Diore tʉorʉ̃nʉrã”, yi ti masirã yirãji masa jeyaro. Mʉa queno yirise ticõri mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉre wanʉ rʉ̃cʉbʉorã yirãji masa, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Moisés ñayorʉ ĩ rotirise Jesús ĩ riasore gaye \p \v 17 ’“Moisés ñayorʉ ĩ rotirise ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna riasorisere cõarocʉ wadiñi Jesús”, yi tʉoĩabesa mʉa. Itire cõarocʉ meje wadia yʉ. Ĩna riasorisere mʉa queno tʉoĩatoni wadibʉ yʉ. \v 18 Riti mʉare gotia yʉ. Dios ĩ rotirise ñajediro ñatĩñaro yiroja. Adi macãrʉcʉ̃ro jediroto riojʉa co wame godo cʉtibeto yiroja. Ñajediro Dios ĩ gotiado bajiroti rẽtaro yiroja. \v 19 No Dios rotirisere jabeto cʉdibicʉ, “No yibea mani cʉdi jeobeja cʉni”, yi riasogʉ quenabeami. Dios rotirojʉ ejacõri ñasagʉ meje bajiro ñagʉ̃ yiguĩji ĩocʉ̃. No Dios rotirise cʉdicõri, “Jeyaro ĩ rotirise mani cʉdi jeoja quena”, yi riasogʉ ĩ ñami quenagʉ̃. Ito bajiri Dios rotirojʉ ejacõri ñasagʉ ñagʉ̃ yiguĩji ĩama. \v 20 Riti mʉare gotia yʉ. Judio masa rotirise riasori masa ito yicõri fariseo gaye tʉoĩarã ĩna queno yibojado rẽtoro mʉa queno yibeja Dios rotirojʉ ejamenaji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Gãjerãre junisini tibesa, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 12.57-59) \p \v 21 Mʉcana gaje ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Jane mejejʉ gãna ĩna rotigore tʉogoana ña mʉa. Ado bajiro bajia iti: “Gãjire sĩabesa. No gãjire sĩagʉ̃ti ĩre waja senigʉ̃ yiguĩji Dios”, yi rotiyijʉ Moisés ñayorʉ. \v 22 Yʉama ado bajiro mʉare goti remoa: No gãjire junisini tigʉre waja senigʉ̃ yiguĩji oca quenori masʉ. No gãjire bʉsitugʉre waja senirã yirãji oca quenori masa. No, “Rocati mecʉri masʉ ña mʉ. Jeame ʉ̃jʉrojʉ warʉja mʉ”, yigʉti ĩjʉare waja senirocʉ ĩre cõagʉ̃ yiguĩji Dios jeame ʉ̃jʉrojʉ, ya yʉ mʉare. \p \v 23 ’Itire masicõri, gaje ocare cʉni tʉoĩaña mʉa. Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩna soe ĩsira casabojʉ ejacõri, “Gãji rãca oca cʉtia yʉ”, mʉa yi tʉoĩa bʉjaja Diore rʉ̃cʉbʉorona ecarʉre sĩacõri soebeja maji. \v 24 Itire cũña maji. Itire cũcõri oca quenorona mʉa baba tʉ wasa. Ĩ rãca oca quenocõri Diore soe ĩsirona tʉdi waja quena, ya yʉ mʉare. \p \v 25 ’Gaje ado bajiro bajia. Gãji mʉare ĩ seti yija oca quenori masʉ tʉjʉ mʉa ejaroto riojʉa oca quenoña mʉa. Oca quenori masʉ tʉ ejamenati mʉa oca quenobeja ĩ mʉare poreciare ĩsigʉ̃ yiguĩji. Ĩna poreciajʉ mʉare tubiarã yirãji. \v 26 Riti mʉare gotia yʉ. Ñeñaro mʉa yigore mʉa waja yi jeobeto riojʉa budimena yirãji mʉa. Iti robo bajiroti bajia Dios waja seniri rʉmʉ ejaroto riojʉa ĩ rãca mʉa oca quenobeja, ya yʉ mʉare, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Gãji manojore rʉ̃cʉbʉoya, yi Jesús ĩ riasore gaye \p \v 27 Mʉcana gaje ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Jane mejejʉ gãna ĩna rotigore tʉogoana ña mʉa. Ado bajiro bajia: “Gãji manojo rãca ajebesa”, yi rotiyijʉ Moisés ñayorʉ. \v 28 Yʉama ado bajiro mʉare goti remoa: No romiore ãmotigʉ ĩ tʉoĩarisena isore ajegʉ bajiro yami ĩocʉ̃, ya yʉ mʉare, yiyijʉ Jesús. \p \v 29 ’Mʉa ya riojocadʉja cajeana ticõri ñeñaro mʉa yi ãmoja iti cajeare ruacõña. Itire ruacõri cõatẽña. Manire co dʉja cajea manija quenabetoja. Ito bajibojarocati jʉa cajea, cajea cʉtirã ñabojarãti jeame ʉ̃jʉrojʉ mani waja, rẽto bʉsaro quenabeto yiroja. \v 30 Mʉa ya ãmona ñeñarise mʉa yija, itire jatacõña. Itire jatacõri cõatẽña. Manire co dʉja ãmo manija quenabetoja. Ito bajibojarocati jʉa ãmo, ãmo cʉtirã ñabojarãti jeame ʉ̃jʉrojʉ mani waja, rẽto bʉsaro quenabeto yiroja. “Mʉa ñeñaro yirise jidicãña mʉa”, yirocʉ ito bajiro yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Manojore jidicãbesa, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mt 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18) \p \v 31 Mʉcana ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Gaje ado bajiro gotia jane mejejʉ yigore: “Ʉ̃mʉgʉ̃ ĩ manojore ĩ cõa ãmoja papera ucarʉja ĩre: Adio rãca manojo cʉtibojagʉti isore cõagʉ̃ ya yʉ. Yʉ manojo meje ñamo ĩja, yi ucarʉja ĩre”, yi gotia jane mejejʉ yigore. \v 32 Yʉama ado bajiro mʉare gotia: Sĩgʉ̃ ĩ manojo gãji rãca ajebitigoro ñabojarocati isore ĩ cõaja, isore bʉto ñeñaro yami ĩocʉ̃. Gãji rãca iso manʉjʉ cʉtibojaja ĩre ajego yigõji iso. Ito yicõri no iso rãca manojo cʉtija isore ajegʉ yiguĩji ĩ, yi gotiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Riojo mani gotija quena, yi Jesús ĩ riasore gaye \p \v 33 Mʉcana gaje gotiyijʉ Jesús: \p —Jane mejejʉ gãna ĩna rotigore tʉogoana ña mʉa. Ado bajiro bajia iti: “Riti ado bajiro yicʉja yʉ”, Diore mʉa gotija mʉa goticãdo bajiroti yiba, yi rotiyijʉ Moisés ñayorʉ. \v 34 Yʉama ado bajiro mʉare gotia: “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yicõri, riojo yiba. “Yʉ goticãdo bajiroti yicʉja yʉ”, yirocʉ “Riti gotia yʉ Dios ĩ ñaro riojo”, yibesa itioni. Ĩ ñaro ña ĩ rotirojʉ. Ito bajiri, “Riojo gotia yʉ”, yibesa iti wame rãca. “Adi macãrʉcʉ̃ro riojo cʉni, riti gotia yʉ”, yibesa itioni. \v 35 Adi macãrʉcʉ̃ro ña Dios yaro. Ito bajiri, “Riojo gotia yʉ”, yibesa iti wame rãca. “Jerusalén wame cʉtiri cʉto riojo cʉni riti gotia yʉ”, yibesa itioni. Mani Ʉjʉ ñasagʉ cʉto ña Jerusalén. Ito bajiri iti cʉto wame rãca “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yibesa. \v 36 “Yʉ ya rijoganati riojo gotia yʉ”, yibesa itioni. Ñirise, botirise mani ya rijoga joa godo weo masibea mani. Dios sĩgʉ̃ti ñami itioni godo weo masigʉ̃. Ito bajiri iti wame rãca, “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yibesa mʉa. \v 37 Mani riojo gotija quena. Mani cʉdibeja cʉni riojo gotija quena. “Riti gotia yʉ”, yirona gaje mani goti remoja rʉ̃mʉ́a ʉjʉ ejabʉarisena goti remoa mani, yi gotiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Sĩgʉ̃ ñeñaro manire ĩ yija gãmebeja quena, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 6.29-30) \p \v 38 Mʉcana gaje ado bajiro gotiyijʉ Jesús: \p —Jane mejejʉ gãna ĩna rotigore tʉogoana ña mʉa. Ado bajiro bajia iti: “Sĩgʉ̃ ĩ cajea jioja gãjire cʉni cajea jioja quena. Sĩgʉ̃ ĩ guji jabejasãja gãjire cʉni guji jabejasãja quena”, yiyijarã masa jane mejejʉ gãna. \v 39 Yʉama ado bajiro mʉare gotia. Sĩgʉ̃ ñeñaro mʉare ĩ yija ĩre gãmebeja. Ado bajirojʉa yiba. Sĩgʉ̃ rio mʉare ĩ jaja gaje dʉja cʉni rotiba. \v 40 Sĩgʉ̃ mʉ ya camisa ĩ ẽma ãmoja, rẽobeja ĩre. Ĩ ãmoro ãmicõto. Ito yicõri ĩre jai bʉsaro ĩsi remoña. \v 41 Sĩgʉ̃ ĩ ya gajeoni coji cõrecõ ĩ ũma rotija jʉaji cõrecõ ĩre ũma ĩsima. “Ado bajiro yʉre moa ĩsiña”, gãji mʉare ĩ rotija, ĩ rotiro rẽto bʉsaro ĩre moa ĩsija quena. \v 42 Noa mʉare gajeoni senirãreti ĩsicõaja quena. Sĩgʉ̃ mʉare wasoa ãmoja wasoaja quena. Ito yicõri “Mʉre ĩsicʉjʉ yʉ”, yija quena, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Mani wajanare cʉni mani ti maija quena, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 6.27-28,32-36) \p \v 43 ’Jane mejejʉ gãna ĩna bʉsigore tʉogoana ña mʉa cʉni. Ado bajiro bajia iti: “Mʉa babare queno ti maiña. Ito yicõri mʉa wajacʉre ti teya”, yiyijarã masa jane mejejʉ gãna. \v 44 Yʉama mʉare ado bajiro gotia: “Mʉa wajanare ti maiña. Ĩnare queno yiya. Mʉa tõbʉjaroca yirãre yiari Diore bʉsi ĩsiña”, ya yʉ mʉare. \v 45 Ito bajiro mʉa yija mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ rĩa ñarã yirãji mʉa, ĩ ãmoro bajiro riti mʉa yisotija. Masa ñajedirore queno ejabʉami Dios. Ĩre cʉdimenare cʉni ejabʉami ĩ. Ĩ ñami quenarã, ñeñarãre cʉni ũmacañi busuroca yigʉ. Ĩ ñami riojo cʉdirã, riojo cʉdimenare cʉni ide queo ĩsigʉ̃. \v 46 Mʉare ti mairãre riti mʉa ti maija ñe waja ma iti. Ito bajiro mʉa yija ticõri, mʉare waja yibiquĩji Dios. Ʉjarãre yiari waja seni ĩsiri masa ĩnare mairãre riti ti mairãji ĩna cʉni. Ĩnare bajiro yibesa mʉa. Mʉare ti terãre cʉni maija quena. \v 47 Mʉa ñarãre riti mʉa seniĩaja, ñe waja ma. Diore masimena cʉni ito bajiroti yirãji ĩna cʉni. \v 48 Mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ, coji ñeñaro yiĩabicʉ ñami ĩ. Ĩre bajiroti yiya mʉa cʉni, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \c 6 \s1 Gãjerãre mani ejabʉaja quena, yi Jesús ĩ riasore gaye \p \v 1 ’Queno mʉa yija, “Queno yama ĩna”, yijaro gãjerã yirona meje, queno yiba mʉa. Masa tiro riojo riti, “Ãni ñami queno Diore cʉdigʉ”, mʉa yi ĩobojaja ñe waja bʉjamenaji mʉa, ũmacʉ̃jʉ mani Jacʉ Dios tʉjʉ mʉa ejaja. \v 2 Ito bajiri bojoro bʉjarãre mʉa ejabʉaja masa jeyarore goti batobeja. Ito bajiro yama minijuara wijʉ, marijʉ cʉni, “Yiro robo yirã ña gʉa”, yibojarãti yiro robo yimena. Bojoro bʉjarãre ĩna ejabʉaja, “Queno yirã ñama”, masa ĩna yitoni yama ĩnaõna. Riti mʉare gotia yʉ. Ito bajiro ĩna yirisenati waja bʉjacãma ĩna. Ñe gaje bʉja remomenaji Dios tʉjʉ. Ĩnare masa rʉ̃cʉbʉobojarocati Dioama ĩnare rʉ̃cʉbʉobicʉ yiguĩji. \v 3 Mʉama bojoro bʉjarãre mʉa ejabʉaja, masa ĩna masibeto ito yicõri mʉa baba ñasagʉ ĩ masibeto masare ejabʉaja quena. \v 4 Reco meje masa ĩna tibeto bojoro bʉjarãre ejabʉaba mʉa. Masa ĩna tibeto bojoro bʉjarãre mani queno yija, ti masiguĩji Dios manire. Ito bajiri waja yigʉ yiguĩji manire, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Diore mani seniroti Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 11.2-4) \p \v 5 ’Diore mʉa bʉsija, “Yiro robo yirã ña gʉa”, yibojarãti yiro robo yimena bajiro Diore bʉsibeja mʉa. Ĩnama minijuara wijʉ Diore ĩna bʉsija rʉ̃gõcõri bʉsirãji. Ito yicõri ma tʉnima masa ĩna titoni Diore bʉsirã yirãji ĩna. Ito bajiro ĩna yirisenati waja bʉjacãma ĩna. Ñe gaje bʉja remomenaji ĩna Dios tʉjʉ. Ĩnare masa rʉ̃cʉbʉobojarocati Dioama ĩnare rʉ̃cʉbʉobicʉ yiguĩji. \v 6 Mʉama Diore mʉa bʉsija, mʉa ya sõa sãjacõri soje biaya maji. Ito bajiro yicõri mani Jacʉ rãca riti bʉsiba mʉa. Ito bajiro masa mano mʉa yija ticõri, mani Jacʉ mʉare waja yigʉ yiguĩji, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 7 ’Diore masimena ĩre ĩna bʉsija, coji gayeti bʉsimʉcʉtiama ĩna. “Bʉto mani bʉsimʉcʉtija Dios manire tʉogʉ yiguĩji”, yi tʉoĩa bʉsibojarãji ĩna. \v 8 Ĩnare bajiro yibeja mʉama. Ñe manire rʉyarise mani seniroto riojʉajʉ masicãguĩji Dios. \v 9 Ito bajiri Diore mʉa bʉsija, ado bajiro bʉsiba: \q1 Gʉa Jacʉ, ũmacʉ̃jʉ gagʉ ña mʉ. Mʉ wame masicõri masa ñajediro rʉ̃cʉbʉojaro ĩna. \q1 \v 10 Masa jeyaro Ʉjʉ mʉ ñaroti rʉmʉ ejare ãmoa gʉa. Ũmacʉ̃jʉga tuti cʉni mʉ ãmoro bajiroti ñayija. Ito bajiri adi tutijʉ cʉni mʉ ãmoro bajiro riti ñare ãmoa gʉa. \q1 \v 11 Co rʉmʉ rʉyabeto gʉa baroticõti gʉare naju ĩsiña. \q1 \v 12 Gʉa ñeñaro yirisere ãcabojoya. Gʉa cʉni ito bajiroti gʉare ñeñaro yirãre ãcabojoa. \q1 \v 13 ¿No bajiro yʉre cʉdirã yirãjida ĩna? yi tʉoĩabesa gʉare. Gʉa ñeñaro yibititoni gʉare ejabʉaya. Mʉ ña ʉjʉ ñatĩñarocʉ. Mʉ ña bʉto masitĩñare gaye rʉcotĩñarocʉ. Mʉ ña masa jeyaro ĩna rʉ̃cʉbʉotĩñarocʉ. Itocõ ña. Amén. Ito bajiro Diore mʉa bʉsija quena, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \p \v 14 ’Mʉare ñeñaro yirãre ĩna ñeñaro yirisere mʉa ãcabojoja, mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ mʉa ñeñaro yirise ãcabojogʉ yiguĩji ĩ cʉni. \v 15 Gãjerã ĩna ñeñaro yirisere mʉa ãcabojobeja mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ cʉni mʉa ñeñaro yirisere ãcabojobicʉ yiguĩji, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Bamena riti Diore mani bʉsiroti Jesús ĩ riasore gaye \p \v 16 ’Diore tʉoĩa ãmorã bamena riti ĩre mʉa bʉsija, masa ĩna tiro riojo bojori bʉjabeja mʉa. “Yiro robo yirã ña gʉa”, yibojarãti yiro robo yimena bamena riti Diore ĩna senija, masa ĩna tiro riojo bojori bʉjacã ĩna. Masa ĩna ti masitoni bojori bʉjabojacã ĩna. Riti mʉare gotia yʉ. Itinati waja bʉjacãma ĩna. Ñe gaje bʉja remomenaji ĩna Dios tʉjʉ. Ĩnare masa rʉ̃cʉbʉobojarocati Dioama ĩnare rʉ̃cʉbʉobicʉ yiguĩji. \v 17 Bamena riti Diore mʉa bʉsija, joa cʉni queno siro, rio cʉni queno coe yiba mʉare masa ti masime yirona. \v 18 “Bamena riti Diore bʉsirã ñama ĩna”, masa yibe yirona wanʉ quenama. Mani Jacʉ mani rãca ñagʉ̃ ĩ sĩgʉ̃ti masitĩñagʉ̃ yiguĩji. Gãjerã masibeto ĩ sĩgʉ̃ti masigʉ̃ yiguĩji. Ito bajiri manire waja yigʉ yiguĩji ĩ, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \s1 Ũmacʉ̃jʉ Dios tʉ quenarise mani bʉjaroti gaye \r (Lc 12.33-34) \p \v 19 ’Adi sitajʉ gajeoni jairo mio cũbesa. Adojʉ gajeoni mʉa mio cũbojarisere mʉtarãcã barã yirãji gajeoni bari masa. Gajeoni jogaro yiroja, ito yicõri riniri masa rinirã yirãji. \v 20 Yʉ tija ũmacʉ̃jʉ mani Jacʉ tʉjʉ quenarise miojuja quena. Itojʉ gajeoni bari masa manaji. Gajeoni jogabetoja. Ito yicõri riniri masa cʉni ejamenaji. Ũmacʉ̃jʉ manire yiari queno yisotitĩñagʉ̃ yiguĩji Dios. Manire ĩ queno yirise jedibetoja. \v 21 Gajeoni mani rʉcorojʉ mani tʉoĩarise ñaro yiroja manire. Ito bajiri ũmacʉ̃jʉ mani Jacʉ tʉjʉ quenarise mani miojuja quena, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Mani ya cajea busurica robo bajiro bajia, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 11.34-36) \p \v 22 ’Mani ya cajea queno iti ruyuja, mani tʉoĩarise queno sosaroja manire. Ticõri queno mani tʉoĩaja mani ya ʉsi cʉni quenaroja manire. \v 23 Ito bajibojarocati tibojarãti queno mani tʉoĩabeja, mani ya ʉsi cʉni quenabetoja manire. Rãitĩarojʉ mani rʉ̃gõro robo bajiro bajiroja manire. “Ado bajiro ãmoami Dios”, yi masibojarãti Diore mani cʉdibeja, ĩre masirã meje ña mani. Ito bajiri bʉto bʉsa rãitĩarojʉ mani rʉ̃gõro robo bajiro bajiroja manire, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Diore mani rʉ̃cʉbʉoja niyerure bʉto josare ma, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 16.13) \p \v 24 ’Cocati mani ʉjarã jʉ̃arãre cʉdi masibea mani. Jʉ̃arã ĩna ñaja sĩgʉ̃re queno ti maicõri, gãjire ti tudirã yirãji mani. Sĩgʉ̃re queno cʉdirã yirãji mani. Gãjire queno cʉdimena yirãji mani. Iti robo bajiroti Diore mani cʉdija, niyerujʉare bʉto tʉoĩamenaji mani. Niyerure riti mani bʉto tʉoĩaja Diore queno cʉdisabea mani, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Ĩ rĩa masare tirʉ̃nʉgʉ̃ yiguĩji Dios, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 12.22-31) \p \v 25 ’Gaje mʉare ado bajiro gotia yʉ: “¿Ñe bacõri catigʉti yʉ?” ito yicõri, “¿Ñe idicõri catigʉti yʉ?” yi tʉoĩabesa. “¿Ñejʉa sãñacõri ñagʉ̃ti yʉ?” yi tʉoĩabesa. Manire rujeorʉ ñacõri mani baroti, mani idiroti cʉni ĩsi masiguĩji Dios. \v 26 Minia ũmacʉ̃jʉ wʉtirãre tʉoĩate mʉa. No õno otemenaji ĩna. Ito yicõri no õno bare miojumenaji ĩna. Ĩna baroti seomenaji ĩna. Ito bajiro ĩna bajibojarocati mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ ĩnare bare ecaguĩji. “Minoa rẽtoro ñasarã ña mani Dios ĩ tija”, ¿yi masibeati mʉa? Minoare ĩ tirʉ̃nʉja bʉto bʉsa manire tirʉ̃nʉgʉ̃ yiguĩji Dios. \v 27 “Yoa bʉsari cati ãmoa yʉ”, yi mʉa oca jaija, ¿yoa bʉsaro catirã yirãjida mʉa? Meje, yoa bʉsari catimenaji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 28 ’“¿Ñe sãñagʉ̃ yigʉjada yʉa?” yi tʉoĩa oca jaibesa mʉa. Joa gaye gore tʉoĩate mʉa. Iti go moabetoja. Ito yicõri iti sãñaroti suabetoja iti. \v 29 Ito bajibojarocati gore seyorise iti ñaroca yami Dios. Ʉjʉ Salomón ñayorʉ gajeoni jaigʉ ñabojagʉti go robo sãña jeobitiyoñi ĩ. \v 30 Gore seyorise iti ñaroca yami Dios. Goama seyorise ñabojaroti yoari mejeti siniaroja ũmacañi jeana. Iti siniaja ticõri, itire soerã yirãji masa. “Manire yutabuju ĩsiguĩji Dios”, ¿yi masibeati mʉa? Ĩre queno tʉorʉ̃nʉsabea mʉa. \v 31 Ito bajiri, “¿Ñe barãti mani? ¿Ñe idirãti mani? ¿Ñe sãñarãti mani?” yi tʉoĩabitirʉja manire. \v 32 Diore masimena itire tʉoĩa oca jaicãbojama ĩna. Manireama mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ ñacãmi, “Iti rʉya ĩnare”, yiri masʉ. \v 33 “Dios ñami yʉ Ʉjʉ. Ĩ yagʉ ña yʉ”, mani yi tʉoĩaja quena. Iti ña ñasarise. “Ĩre bajiro quenarise riti yi ãmoa yʉ”, mani yi tʉoĩaja quena. Ito bajiro mani yija, iti jeyaro manire rʉyarise boca ãmirã yirãji mani. \v 34 “¿Jane busuri gaye ñe yigʉ yigʉjada yʉ?” yi tʉoĩa oca jaibesa. Co rʉmʉ rʉyabeto ricati riti bajiroja. Jane busuri oca ñaja mani rãca ñagʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiri, “¿ñe yigʉ yigʉjada yʉ?” yi tʉoĩa oca jaibesa, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \c 7 \s1 Gãjerãre seti yibesa, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 6.37-38,41-42) \p \v 1 ’Gãjerãre seti yibesa, Dios mʉare ĩ seti yibe yirona. \v 2 Gãjerãre mʉa seti yiro bajiroti mʉare cʉni seti yigʉ yiguĩji Dios. “Itocõ seti ña ĩnare”, gãjerãre mʉa yiro bajiroti mʉare cʉni, “Itocõ ña seti”, yi masigʉ̃ yiguĩji Dios. \v 3 “Ãnire jabeto seti ña”, yibojarãti, “Gʉare jai bʉsaro seti ña”, yi masibea mʉa. Seti cʉtirã ña mʉa cʉni. Ado bajiro bajirã ña mʉa. Tʉote. Mʉa babare cajeajʉ sũjuriacã iti ñaja ti masia mʉa. Ito bajibojarocati mʉa ya cajeajʉ sita jaje iti sãña biaja, ti masibea mʉa. \v 4 Mʉa ya cajeajʉ sita iti ñabojarocati mʉa babare cajeajʉ sũjuriacã ãmicãto yiboja mʉa. Mʉamasireti bajirisereama ti masibea mʉa. \v 5 “Yiro robo yirã ña gʉa”, yirã ñaboja mʉa. Mʉa ya cajeajʉ sita sãñarisere ãmicãña maji cajero. Iti sita mʉa ãmicãja berojʉa queno ti masirã yirãji mʉa. Ito yicõri mʉa babare cajeajʉ sũjuri ñarisere ãmicã masirã yirãji mʉa. Ado bajirojʉa bajia. Bʉto ñeñaro yirise mʉa jidicãja berojʉa, “Mʉ ñeñaro yirise jidicãña mʉ”, yi masirã yirãji mʉa babare, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 6 ’Bʉto quenarise ña Dios oca. Ĩre ti terãre riaso josabeja. Yaiare quenarise ĩsibea mani. Ĩnare mani ĩsibojaja, manire curutirã yirãji ĩna. Mʉa ya ñaque perla wame cʉtirisere yesea wato cõacũbeja. Mʉa cõacũja itire cʉda aborã yirãji ĩna. Ito bajiroti Dios oca quenarise ĩre ti terãre riaso josabeja ĩna tʉo ãmobeja ticõri, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Diore mani senija cʉdigʉ yiguĩji, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 11.9-13; 6.31) \p \v 7 ’Diore mani senija ĩsigʉ̃ yiguĩji. Ĩre mani ãmaja bʉjarã yirãji. “Mʉre bʉsi ãmoa yʉ”, mani yija, bʉsi rotigʉ yiguĩji manire. \v 8 No senigʉ̃ti boca ãmiguĩji. No ãmagʉ̃ti bʉjagʉ yiguĩji. “Bʉsi ãmoa yʉ”, yigʉreti bʉsi rotigʉ yiguĩji Dios, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 9 ’“Naju ãmoa yʉ”, yi mʉa macʉ ĩ senija, ¿gʉ̃tagã ĩsirã yirãjida mʉa? Meje gʉ̃tagã ĩsimenaji mʉa. \v 10 “Wai ãmoa yʉ”, mʉa macʉ ĩ yija, ¿ãña ĩsirãjida mʉa? Meje ãña ĩsimenaji mʉa. \v 11 Mʉa ñeñaro yirã ñabojarãti mʉa rĩare queno yirãji mʉa. Ito bajiri itire masicõri mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ quenarise mani senija, “Manire ĩsi masiguĩji ĩ”, yi tʉoĩa mani, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 12 ’Gãjerã mʉare queno yire mʉa ãmoja ĩnare cʉni queno yiya mʉa. Ito bajiroti rotiyijʉ Moisés ñayorʉ, ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucayore cʉni, yiyijʉ Jesús masare. \s1 Eyabiti ma ña Dios tʉ wara ma, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 13.24) \p \v 13 ’Dios tʉjʉ mani eja ãmoja suari soje bajiri soje sãjarãji mani. Jeame ʉ̃jʉrojʉ wara ma jaja ma ñaroja, ito yicõri soje sãjarajʉ eyarijʉ ñaroja. Ito bajiri jãjarã warãji itijʉre. \v 14 Catitĩñarã wara ma eyabiti ma ñaroja. Ito yicõri iti soje sãjarajʉ jaibiti soje ñaroja. Ito bajiri coriarãti sãjarãji itojʉre, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Ricana sʉori yucʉgʉre ti masia mani, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 6.43-44) \p \v 15 ’“Dios oca goti ĩsiri masa ña gʉa”, yibojarãre masiña mʉa. Rʉori masa ñama coriarã. Mʉa tʉ ĩna ejaja, oveja guamenare bajiro ejarãji ĩna. Ito bajibojarãti bʉto yaia guarãre bajiro ñarãji ĩna. \v 16 Ĩna yirisejʉ ticõri masirã yirãji mʉa. Jota yucʉrijʉ rica manoja ʉyé. Jota marijʉ rica manoja higos wame cʉtirise. \v 17 Ito bajiroti yucʉ quenarise, quenarise rica cʉtiroja. Ito yicõri yucʉ quenabitigʉ quenabiti rica cʉtiroja. \v 18 Yucʉ quenabitigʉ quenarise rica cʉtibetoja. Ito yicõri yucʉ quenaricʉ ñeñarise rica cʉtibetoja. \v 19 Yucʉgʉ queno rica manigʉ̃re itigʉre quẽacõri jeamejʉ soerã yirãji mani. \v 20 Ito bajiroti masare cʉni ĩna yirise ticõri ĩnare ti masirã yirãji mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \s1 Dios ĩ rotiro ñasarijʉ eja jedimenaji masa, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 13.25-27) \p \v 21 ’Jãjarã, “Gʉa Ʉjʉ ña mʉ”, yibojarãti coriarãti ũmacʉ̃jʉ yʉ Jacʉ ĩ rotirojʉ ejarã yirãji ĩna. Yʉ Jacʉ ĩ ãmoro robo bajiro yirã riti ejarã yirãji. \v 22 Iti rʉmʉ iti ejaroca jãjarã ado bajiro yibojarã yirãji: “Gʉa Ʉjʉ mʉ rotire rãca riti Dios oca bʉsisoticʉ gʉa. Mʉ rotire rãca rʉ̃mʉ́a sãñarãre bucõacʉ gʉa. Ito yicõri mʉ wame rãca jaje tiyamani ĩocʉ gʉa”, yibojarã yirãji ĩna yʉre. \v 23 Ito bajiro ĩna yibojarocati ado bajiro ĩnare yigʉ yigʉja yʉ: “Yʉ ñarã meje ña mʉa. Mʉare masibea yʉ. Yʉre wa camotadicoasa mʉa. Ñeñaro yiana ña mʉa”, yigʉ yigʉja yʉ ĩnare, yiyijʉ Jesús masare. \s1 Yʉre queno tʉorʉ̃nʉrã sita bʉtirojʉ wi menirã robo bajiro bajirã ñama, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mr 1.22; Lc 6.47-49) \p \v 24 ’Yʉre tʉocõri yʉ rotiro bajiro yigʉ, ĩocʉ̃ ñami queno tʉoĩagʉ̃. Ĩ ñami sita bʉtirojʉ wi menirʉõcʉ̃ robo bajiro bajigʉ. \v 25 Sita bʉtirojʉ wi ĩ menija bero ide quediyijʉ. Riari jue jaiyijʉ. Ito yicõri bʉto mino wẽayijʉ. Ito bajibojarocati sita bʉtirojʉ ñacõri cadabisijʉ iti wi. \v 26 Yʉre tʉobojagʉti yʉ rotiro bajiro yibicʉ, tʉoĩa masibicʉ ñami ĩocʉ̃. Ĩ ñami sita jujurojʉ wi menibojarʉ robo bajiro bajigʉ. \v 27 Iti wi ĩ menija bero ide quediyijʉ. Riari jue jaiyijʉ. Ito yicõri mino wẽayijʉ. Ito bajiri sita jujurojʉ ñacõri wi jujayijʉ, yiyijʉ Jesús masare. \p \v 28 Ito bajiro Jesús masare ĩ bʉsija bero rujʉ ʉcayijarã ĩna. \v 29 Judio masa rotirise riasori masare bajiro meje queno bʉsa riasoyijʉ Jesús. Dios ĩ cũre rãca ñasarise ĩ riasojare rujʉ ʉcayijarã ĩna masa. \c 8 \s1 Rujʉ cami jogagʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 1.40-45; Lc 5.12-16) \p \v 1 Jesús ĩ tʉria roja ejaroca jãjarã masa sʉyayijarã ĩre. \v 2 Ito ĩ waroca sĩgʉ̃ ĩ ya rujʉ cami jogagʉ Jesure canamʉoyijʉ. Jesús riojo rijomunigãna ñini rũjũyijʉ. Ito yicõri ado bajiro yiyijʉ ĩ Jesure: \p —Yʉ Ʉjʉ, yʉ ya cami mʉ ya ãmoja, yagʉja mʉ, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 3 Ĩ ito yija tʉocõri, ĩ ya ãmona moa jeoyijʉ Jesús. \p —Ãmoa yʉ. Mʉ ya cami yacʉja yʉ, yiyijʉ Jesús ĩ ya rujʉ cami jogagʉre: \p Ito bajiro Jesús ĩ yirocati ĩ ya cami yaticoayijʉ ĩre. \v 4 Ito yicõri ado bajiro rotiyijʉ Jesús ĩre: \p —Tʉoya, gãjerãre goti batobeja. Riojo wacõri paire ĩotẽña. Moisés ĩ rotiyoado bajiroti ecarʉre sĩacõri Diore yiari soe ĩsima. Ito mʉ yija ticõri, “Cami yaticoañi”, yirã yirãji masa, yiyijʉ Jesús ĩ ya rujʉ cami jogagogʉre. \s1 Surara ʉjʉ ya moari masʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Lc 7.1-10) \p \v 5 Capernaum wame cʉtiri cʉto Jesús ĩ ejaroca sĩgʉ̃ surara ʉjʉ ĩ tʉjʉa wayijʉ. Romano masʉ ñayijʉ ĩ. Jesús tʉ ejacõri ado bajiro ĩre josayijʉ: \p \v 6 —Tʉoya yʉ Ʉjʉ mʉ. Yʉ ya wijʉ yʉ ya moari masʉ cõ yosami. Bʉto juni wisi yosami, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 7 Ĩ ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩre: \p —Ĩre yisiogʉ wacʉ yigʉja yʉ, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 8 Ito bajiro ĩ yiroca ado bajiro cʉdiyijʉ surara ʉjʉ, Jesure: \p —Yʉ Ʉjʉ, ñasagʉ meje ña yʉ, yʉ ya wi mʉ sãjabojaja cʉni. Adojʉnati goti ñucaña mʉ. Ito yirocati yʉ ya moari masʉ caticoagʉ yiguĩji. \v 9 Gãjerã yʉ ʉjarã roca gagʉ ña yʉ. Ĩna rotirise cʉdigʉ ña yʉ. Ito bajiri yʉ roca gãna yʉ ya surara yʉ rotirã ñama yʉre cʉni. Sĩgʉ̃re, “Wasa”, yʉ yija waguĩji ĩ. Gãjire, “Waya”, yʉ yija wadiguĩji ĩ. Ito yicõri yʉre ejabʉari masʉ ĩre yʉ rotija, ĩre yʉ rotiro bajiroti yiguĩji ĩ. Adojʉnati mʉ goti ñucaja yʉ ya moari masʉ caticoagʉ yiguĩji, yiyijʉ ĩ Jesure. \fig |src="CN01702B.TIF" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 8.9-9" \fig* \p \v 10 Ito bajiro ĩ yija tʉo ʉcacõri, “Yʉre tʉorʉ̃nʉsacõami ãni”, yi ti masiyijʉ Jesús ĩre. Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Israel sita gãna wato ĩre bajiro yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃ tiĩabiticʉ yʉ, yiyijʉ Jesús masare. \v 11 Riti mʉare gotia yʉ. Jãjarã ũmacañi ĩ quedi sãjaro gãna ĩ joejearo gãna cʉni ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ rotirojʉ ejacõri ba rujirã yirãji ĩna. Abraham, Isaac, ito yicõri, Jacob ñayoana rãca ba rujirã yirãji. \v 12 Israel sita gãna Dios rotirojʉ ejaboanare rãitĩarojʉ ĩnare cõagʉ̃ yiguĩji ĩ. Itojʉ ejacõri ñeñaro tõbʉjarã yirãji. Ito bajiri oticõri bʉto tʉoĩa oca jairã yirãji, yiyijʉ Jesús masare. \p \v 13 Ito yija surara ʉjʉre ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Mʉ ya wijʉ tʉdi wasa. Yʉre mʉ tʉorʉ̃nʉro bajiroti mʉre moa ĩsiri masʉ caticoagʉ yiguĩji, yiyijʉ Jesús ĩre. \p Ito ĩ yirijʉti surara ʉjʉ ya moari masʉ ĩ ya wijʉ caticoayijʉ ĩ ĩja. \s1 Pedro mañicõre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39) \p \v 14 Pedro ya wijʉ wayijʉ Jesús. Iti wi ejacõri, Pedro mañicõre tiyijʉ Jesús. Cama joejʉ iso cõ jesaja tiyijʉ Jesús. Bʉto rujʉ yayijʉ isore. \v 15 Isore ticõri ãmo ĩ moaĩarocati rujʉ yarise jedicoayijʉ isore. Ito bajiri wʉmʉcõri masare eca bocasʉoyijo iso. \s1 Jãjarã ñarise cʉtirãre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41) \p \v 16 Iti rãioroca jãjarã rʉ̃mʉ́ sãñarãre Jesús tʉjʉ ãmi ejayijarã masa. Ito ĩna bajija ticõri, coji ĩ bʉsirisenati rʉ̃mʉ́are bucõacõyijʉ Jesús. Ito yicõri ñarise cʉtirãre yisioyijʉ Jesús. \v 17 Ito bajiro rẽtayijʉ Isaías Diore goti ĩsiri masʉ ñayorʉ ĩ goticãdo bajiroti. Ado bajiro yiyijʉ Isaías ñayorʉ: “Manire rujʉ gajajuarise ito yicõri mani rujʉ ñarise cʉtirise yisiogʉ yiguĩji”, yiyijʉ Isaías ñayorʉ yʉre tʉoĩa yugʉ, yiyijʉ Jesús masare. \s1 Jesure tʉo sʉya ãmorã \r (Lc 9.57-62) \p \v 18 Jãjarã masa ĩ tʉjʉ ĩna gãni biaja ticõri, “Gaje dʉjajʉ jẽa wato mani”, yiyijʉ Jesús ĩ rãca riasotirãre. \v 19 Ĩna waroto riojʉa sĩgʉ̃ Moisés rotirise riasori masʉ, Jesús tʉ ejayijʉ: \p —Riasori masʉ, no mʉ waroti mʉre sʉya ãmoa yʉ, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 20 Ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩre: \p —Buyairoare ĩna caniri goje ñacʉ. Wʉtirãre cʉni ĩna ya jibʉ ñacʉ. Ito bajibojarocati Masa Rĩjorʉreama no cũñarajʉ ma ĩreama. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ. Ito bajiri yʉre mʉ sʉyaja josari ñaroja mʉre, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 21 Ito yija gãji Jesús rãca riasotiri masʉ ado bajiro yiyijʉ ĩre: \p —Yʉ jacʉre codegʉ ña yʉ maji. Ĩ godaja bero mʉre sʉyacʉja yʉ maji, yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 22 —Adocãtati yʉre sʉyaja quena. Godarãma godarãmasiti gãmeri yujejaro. Jeyaro mʉ tʉoĩa oca jairisere jidicãcõri yʉre sʉyaja quena, yiyijʉ Jesús ĩre. Yʉre tʉorʉ̃nʉmena godacãnare bajiro bajirã ñama. Ĩnamasiti godarãre yujerã yirãji. \s1 Minore, jacũrisere cʉni Jesús ĩ rẽtore gaye \r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25) \p \v 23 Ĩ ito yija bero cumajʉ ĩ rãca riasotirã rãca sãjayijʉ Jesús. \v 24 Itajura gʉdareco ĩna tʉjaroca mino bʉto wẽayijʉ. Ito bajicõri cumajʉ jacũsãyijʉ. Ito iti bajibojarocati canigʉ̃ yiyijʉ Jesús. \v 25 Ito iti bajija ticõri, ĩ rãca riasotirã ĩre yujioyijarã. Ĩre yujiocõri ado bajiro yiyijarã ĩna ĩre: \p —Gʉa Ʉjʉ rujarã ya mani. Ito bajiri gʉare masoña, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 26 —¿No yija bʉto güiati mʉa? Yʉre queno tʉorʉ̃nʉbea mʉa, yiyijʉ ĩ ĩnare. Ito yija wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijʉ ĩ. Ito yicõri minore, “Wẽabesa”, ito yicõri jacũrise, “Jacũbesa”, yiyijʉ Jesús. \p Ĩ ito yija bero ñe godo manoti tujacoayijʉ ĩja. \v 27 Ĩ rãca riasotiri masa itire ticõri rujʉ ʉcayijarã: \p —¿Ñimʉõcʉ̃ masʉ ñatibe ãni? Mino wẽarise, ide jacũrise cʉni ĩ rotija tʉoa ĩre, yi tʉoĩayijarã ĩna. \s1 Gadara gãna rʉ̃mʉ́a sãñarã oca \r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39) \p \v 28 Itajura gaje dʉjajʉ Gadara wame cʉtiri sita ejayijarã ĩna. Ito ĩna ejaroca jʉ̃arã ʉ̃mʉa masari cumajʉ budi wadiyijarã. Ito yicõri Jesús tʉ eja rʉ̃gʉ̃yijarã ĩna. Jʉ̃arãjʉti rʉ̃mʉ́a sãñarã ñayijarã ĩna. Bʉto guarã ñayijarã ĩna. Ito bajiri ĩna tʉ rẽta masia mañijʉ. \v 29 Jesure ticõri ado bajiro awasãyijarã ĩnare sãñarã rʉ̃mʉ́a: \p —Jesús, Dios Macʉ ña mʉ. ¿No yija gʉa tʉ wadiati mʉ? ¿Adocãta jeame ʉ̃jʉrojʉ gʉare cõacõri gʉa tõbʉjaroca yigʉ wadiri mʉ? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 30 Ito sõjʉa nocõ mejeti jãjarã ecana yesea ãma ba ñayijarã. \v 31 Yeseare ticõri ado bajiro Jesure josayijarã rʉ̃mʉ́a: \p —Gʉare mʉ bucõaja, õa yeseare gʉare sãja rotiya, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 32 —Mʉare roticã yʉ. Wasa, yiyijʉ Jesús rʉ̃mʉ́are. \p Ito ĩ yirocati ʉ̃mʉa jʉ̃arãjʉreti rʉ̃mʉ́a budicoayijarã ĩja. Ito yicõri yeseajʉare sãja wayijarã ĩna mʉcana. Yeseare ĩna sãjarocati tʉria ũmaquedi roja wacõri itajurajʉ quedi roacoayijarã ĩna. Ito bajiri ñarocõti ruja godacoayijarã ĩna ĩja. \p \v 33 Yeseare tirʉ̃nʉbojana ito iti bajija ticõri, güirã ũmaquedi wayijarã ĩna. Cʉtojʉ ejacõri, “Ado bajiro rẽtamʉ”, yirona goti jeoyijarã ĩna. Rʉ̃mʉ́a sãñabojarãre ĩna rʉ̃mʉ́a budigore gaye goti jeoyijarã ĩna iti cʉto gãnare. \v 34 Ĩna ito bajiro gotija tʉocõri, Jesús tʉjʉare minijua wayijarã masa, iti cʉto gãna. Jesure güirã ĩ ware ãmorã ĩre josayijarã ĩna. \c 9 \s1 Rudurʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26) \p \v 1 Ito yija mʉcana cumajʉ sãjayijʉ Jesús. Ito bajiri itajura gaje dʉja jẽa wacõri ĩ ya cʉtojʉ ejayijʉ. \v 2 Ito ĩ ejaroca rudurʉre cõrãre ĩna jeorona ĩre ãmi ejayijarã Jesús tʉ. “Yʉre queno tʉorʉ̃nʉrã ñama ĩna”, yi ti masicõri ado bajiro yiyijʉ Jesús rudurʉre: \p —Oca sẽoña yʉ macʉ. Mʉ ñeñaro yirise ma mʉre ĩja, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 3 Ito ĩ yija tʉocõri, ito gãna coriarã judio masa rotirise riasori masa ado bajiro tʉoĩayijarã: “Ito bajiro ĩ bʉsija, Diore rʉ̃cʉbʉobicʉ yami ĩ”, yi tʉoĩayijarã ĩna. \v 4 Ito bajiro ĩna tʉoĩarise ti masicõri ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩnare: \p —¿No yija ito bajiro ñeñaro tʉoĩati mʉa? \v 5 ¿Disejʉa ñati josasabiti mʉa tija? “Mʉ ñeñaro yirise coecoajʉ”, yʉ yija, ¿quena ñarojada mʉa tʉoĩaja? “Wʉmʉña, wasa”, yʉ yija, ¿quena ñarojada? ¿Disejʉa ñati josasabiti mʉa tija? \v 6 Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Adi sitajʉ Dios ĩ cũre rãca ña yʉ. Ito bajiri masa ñeñaro ĩna yirisere ãcabojo masia yʉ. “Riti Dios ĩ cũrʉ ña mʉ”, yʉre mʉa yi ti masitoni ado bajiro ya yʉ rudurʉre: \p —Wʉmʉña. Mʉ ya cama ãmiña. Mʉ ya wijʉ tʉdi wasa, yiyijʉ Jesús. \p \v 7 Ito ĩ yirocati rudurʉ ñabojarʉ wʉmʉyijʉ. Ito yicõri ĩ ya wijʉ wacoayijʉ ĩ ĩja. \v 8 Ĩ ito bajiro bajija ticõri, güiyijarã masa. “Adi sita gagʉre ĩ masirise jidicãñi Dios”, yi tʉoĩacõri, Diore rʉ̃cʉbʉoyijarã masa. \s1 Mateore Jesús ĩ jire gaye \r (Mr 2.13-17; Lc 5.27-32) \p \v 9 Itona wacõri yʉ Mateo tʉre ejaquĩ Jesús. Cʉto ñari masare moa ĩsigʉ̃ ĩnare niyeru boca ãmirijʉ ñacʉ yʉ. Yʉre ti bʉjacõri ado bajiro yiquĩ Jesús yʉre: \p —Yʉ rãca waya, yiquĩ Jesús yʉre. \p Jesús yʉre ito bajiro yija tʉocõri, ĩre sʉya wacʉ yʉ ĩja. \p \v 10 Yʉ ya wijʉ ejacʉ gʉa. Ito ejacõri basʉocʉ gʉa. Niyeru boca ãmi ĩsiri masa, ñeñaro yiri masa ñacã ĩna cʉni gʉa rãca barona. Jesús rãca riasotirã cʉni ñacã gʉa rãca barona. \v 11 Ito bajiro iti bajija ticõri, fariseo gaye tʉoĩarã gʉa rãca riasotirãre ado bajiro seniĩacã: \p —¿No yija mʉare riasori masʉ niyeru boca ãmi ĩsiri masa ito yicõri ñeñaro yiri masa rãca bati? yicã ĩna. \p \v 12 Ito bajiro ĩna yija tʉoquĩ Jesús: \p —Ñarise mana, cõmena cʉni ʉco masare ãmomenaji ĩna. Cõrã riti ʉco masare ãmarãji ĩna. \v 13 Dios oca tuti gaye ticõri tʉoĩaña mʉa. Ado bajiro gotia iti. “Gãjerãre mʉa tʉo maire ãmoa yʉ. Gãjerãre tʉo maibitibojarãti ecarʉre sĩacõri yʉre mʉa soe ĩsibojaja ñe waja ma iti”, yi gotia Dios oca tuti, yiyijʉ Jesús ĩnare. Queno yirãre jirocʉ meje adi sita wadicʉ yʉ. Ñeñaro yirãre ñeñaro ĩna yirise jidicãtoni gaje adi sitajʉ wadicʉ yʉ, yiquĩ Jesús ĩnare. \s1 Bamenati Diore rʉ̃cʉbʉore gaye \r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39) \p \v 14 Ito ñana Juan idé guri masʉ rãca riasotirã Jesure seniĩarona ĩ tʉ ejacã ĩna: \p —Gʉa ito yicõri fariseo gaye tʉoĩarã cʉni coji rʉyabeto Diore rʉ̃cʉbʉorã bamenati ĩre rʉ̃cʉbʉocʉ gʉa. ¿No yija mʉ rãca riasotirãma bare bamenati ĩre rʉ̃cʉbʉobeati ĩna? yicã ĩna Jesure. \p \v 15 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro ĩnare goti masioquĩ Jesús: \p —¿Sĩgʉ̃ ĩ ãmo siari rʉmʉ ĩ rãca wanʉrona ĩ ji ñucana ĩ rãca ñabojarocati bojori bʉjarã yirãjida ĩna? Bojori bʉjamenaji. Yʉ baba mesa cʉni bojori bʉjamenaji ĩna rãca yʉ ñarocama. Co rʉmʉ yʉre ĩna ñiaroti rʉmʉ ejaro yiroja. Yʉre ĩna ñiaja ticõri, bamenati yʉre yiari Diore senirã yirãji yʉ baba mesa, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 16 ’Saya bʉcʉro iti tadija, mamarona sere wõmenaji mani. Mamarona mani sere wõja tʉ̃atu wato bʉcʉro tadiroja. Ito bajicõri jaja goje bʉsa tadi waroja ĩja. Mame oca yʉ riasorise cʉni bʉcʉrã oca rãca tʉoĩa wisabesa. \v 17 Ʉyé mame ide wecʉ wiro bʉcʉ baju jiomenaji mani. Bʉcʉ baju mani jiojama wiro cuducoaroja. Ito yicõri idire wiro cʉni jʉajijʉ godaroja. Ito bajiro ʉyé mame ide wecʉ wiro mama bajuna jiore ñaroja. Ito yicõri ʉyé ide, wecʉ wiro cʉni corocõ ñaro yiroja, yiquĩ Jesús ĩnare. \s1 Jairo macore Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56) \p \v 18 Ito bajiro Jesús ĩ gotiroca riti sĩgʉ̃ judio masa ʉjʉ ejaquĩ Jesús tʉ. Jesús riojo ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ ñini rũjũquĩ ĩ. Ito yicõri ado bajiro yiquĩ ĩ Jesure: \p —Janeti yʉ maco ʉsi jedicoamo. Iso tʉ ejacõri isore mʉ moaĩaja tʉdi caticoago yigõji iso, yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 19 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre sʉya waquĩ Jesús. Ito bajiri gʉa ĩ rãca riasotirã cʉni wacʉ. \v 20 Ito bajiro gʉa waroca sĩgõ romio cõgõ Jesús jʉdojʉa eja rʉ̃gʉ̃cõ. Iso ñacõ romia ñarise cõgõ. Itire jʉa gʉbojeno rodori cõ ñayijo iso. Jesús jʉdojʉa ejacõri ĩ ya yutabuju gaja moaĩacõ iso. \v 21 “Ĩ ya yutabuju gaja yʉ moaĩajati caticoago yigoja yʉ”, yi tʉoĩari seyocõ iso. \v 22 Ito bajiro iso yija tʉo masicõri, jʉda rʉ̃gʉ̃quĩ Jesús. Ito yicõri ado bajiro isore gotiquĩ: \p —Oca sẽoña yʉ maco. Yʉre tʉorʉ̃nʉgõ ñacõri caticoajʉ mʉ ĩja, yiquĩ Jesús isore. \p Ito bajiro ĩ yirocati tujacoacõ iso ĩja. \p \v 23 Ito yija bero yoa bʉsari wacõri ʉjʉ ya wijʉ ejacʉ gʉa. Yujerona basa ĩna menija ticʉ gʉa. Ito yicõri ruje masa ĩna oca cʉtirise ruyucʉ. \v 24 Jesús ado bajiro gotiquĩ ĩnare: \p —Adijʉre budigoya mʉa maji. Adio macoacã cõgõ meje yamo. Canigõ yamo, yiquĩ Jesús ĩnare. \p Ĩ ito yija tʉocõri, ĩre ajacã ĩna. \v 25 Masa ĩna budigoja bero macoacã tʉ sãja wacõri isore ãmo tʉ̃a ñiaquĩ Jesús. Ĩ ito yirocati jaja rũjũcõ iso. \v 26 Ito bajiro Jesús ĩ yija ticõri, iti sita ñarocõti oca batacʉ. \s1 Jʉ̃arã cajea timenare Jesús ĩ yisiore gaye \p \v 27 Itojʉ gʉa waroca cajea timena jʉ̃arã awasã sʉyacã Jesure: \p —Gʉare ti maiña David ñayorʉ janerãbatia janami mʉ, yicã ĩna Jesure. \p \v 28 Wijʉ gʉa sãja ejaroca ĩna jʉ̃arã cajea mana cʉni sãja ejacã. Ito bajiri ĩnare ado bajiro seniĩaquĩ Jesús: \p —“Gʉa ya cajea tiroca yigʉ yiguĩji Jesús”, ¿yi tʉoĩati mʉa? yiquĩ Jesús ĩnare. \p —Ito bajiroti tʉoĩa yʉ Ʉjʉ gʉa, yicã ĩna Jesure. \p \v 29 Ĩna ito yijare, ĩna ya cajeajʉ moa jeoquĩ Jesús: \p —Yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉro bajiroti mʉa ya cajea tiroca ya yʉ, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 30 Ito ĩ yirocati ĩna ya cajeari ticoacã ĩna. Ito yicõri sẽoro ado bajiro gotiquĩ Jesús: \p —Queno tʉoĩama. Gãjerãre goti batobeja, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 31 Ito bajiro ĩ yibojarocati yoari mejeti wacõri goti batoyijarã ĩna iti sita gãnare Jesús ĩ yigorere. \s1 Bʉsibicʉre ĩ bʉsiroca Jesús ĩ yire gaye \p \v 32 Itijʉna ĩna wasʉoroca coriarã ejacã masa bʉsibicʉre ãmi ejarã. Rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃ ñaquĩ ĩ. \v 33 Jesús rʉ̃mʉ́re ĩ bucõaja bero bʉsibicʉ ñabojarʉ bʉsisʉoquĩ ĩja. Itire ticõri rujʉ ʉcacã masa. Ito bajicõri ado bajiro yicã ĩna: \p —Israel sitajʉ ado bajirise tiĩabiticʉ gʉa maji, yicã ĩna. \p \v 34 Fariseo gaye tʉoĩarãma ado bajiro yicã: \p —Ãniõcʉ̃ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ ĩ masirisena rʉ̃mʉ́are bucõami ãni, yicã ĩna. \s1 Masare Jesús ĩ tʉo maire gaye \p \v 35 Co cʉto rʉyabeto gʉa ejarocõ cʉri cʉtori, mʉtari cʉtori cʉni minijuara wijʉ masare riasoquĩ Jesús. “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire gaye masare riasoquĩ Jesús. Masa jeyaro ĩna ñarise cʉtirisere yisioquĩ Jesús. \v 36 Masa ĩna cõja, ĩna bojori bʉjaja ticõri, ĩnare ti maiquĩ Jesús. Jesús ĩ tija oveja ʉjʉ mana robo bajiro bajirã ñacã ĩna. \v 37 Ito yija gʉare ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Jaje ote bʉcʉa. Ito bajibojarocati coriarãti ñama itire ãmiri masa. \v 38 Ito bajiri ote ʉjʉre seniña, moari masare ĩ cõatoni, yiquĩ Jesús gʉare. Ito bajiro ĩ gotija ado bajiro yireoni yiri seyoquĩ Jesús: Jãjarã ñama maji coji Dios ocare tʉoĩa yimena. Ito bajibojarocati coriarãti ñama ĩnare ĩ oca gotirona. Ito bajiri Diore seniña jãjarã bʉsa gotiri masare ĩ cõatoni. \c 10 \s1 Jʉa gʉbojeno apóstol mesare Jesús ĩ besere gaye \r (Mr 3.13-19; Lc 6.12-16) \p \v 1 Ito yicõri gʉa jʉa gʉbojeno ñarãre jimiojuquĩ Jesús. Ito bajiro gʉare jimiojucõri rʉ̃mʉ́a sãñarãre bucõa rotiquĩ ĩ. Ito yicõri masa jeyaro ĩna ñarise cõrisere gʉare yisio rotiquĩ ĩ. Ito bajiro yicõri cõrãre gʉa yisio masiroca yiquĩ Jesús. \p \v 2 Adocõ ña gʉa jʉa gʉbojeno ñarã Jesús oca riaso ucutoni ĩ cũana. Tite mʉa. Cajero Simón Pedro wame cʉtigʉ ito yicõri ĩ ocabaji Andrés, ito bero Santiago, ito bero ĩ ocabaji Juan, Zebedeo rĩa ñama ĩna. \v 3 Bero Felipe, bero Bartolomé, bero Tomás, ito bero yʉ Mateo ʉjarãre yiari waja seni ĩsibojacacʉ, ito bero Santiago, Alfeo macʉ ñami. Ito bero Tadeo. \v 4 Ito bero Simón, celote gaye tʉoĩagorʉ ñami ĩ, ito bero sʉsari Judas Iscariote. Ĩ ñami Jesure ĩna ñiatoni gotirʉ. \s1 Dios oca ĩna goti ucutoni ĩ rãca riasotirãre Jesús ĩ cõare gaye \r (Mr 6.7-13; Lc 9.1-6) \p \v 5 Ado bajiro gʉa jʉa gʉbojeno ñarãre riaso ucu rotiquĩ Jesús: \p —Judio masa meje ĩna ñari cʉtori riaso ucubeja mʉa. Samaria sita cʉtori cʉni wabeja mʉa. \v 6 Quenogoroama Israel sita gãna tʉ wasa. Ĩna ñama oveja wisana robo bajiro bajirã. \v 7 “Yoari mejeti ĩre tʉorʉ̃nʉrãre miojugʉ yiguĩji Dios”, yi riaso ucuba mʉa. \v 8 Rujʉ jogarãre mʉa ti bʉjaja ĩnare yisioba mʉa. Gãjerã gaje ñarise cʉtirãre cʉni yisioba mʉa. Godanare cʉni ĩna catiroca yiba. Rʉ̃mʉ́a sãñarãre cʉni ĩnare bucõama mʉa. Ito bajiro mʉa yi masitoni waja manoti mʉare jidicã yʉ. Ito bajiro mʉare yʉ jidicãjare mʉa yirise waja, waja senibeja mʉa cʉni, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 9 ’Mʉa waja niyeru cujiri, oro cujiri, cobre cujiri ãmi wabeja mʉa. \v 10 Ito yicõri gajeoni sãra bajuri ãmi wabeja mʉa. Coro mʉa sãñaro riti ãmi waja. Gaje gʉboco mʉa wasoaroti ãmi wabeja. Gajegʉ turigʉ ãmi wabeja. Diore moa ĩsirã mʉa ñajare mʉa riasorãjʉa mʉare bare ĩna ecaja quena, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 11 ’Jaja cʉto jaibiti cʉto cʉni mʉa ejaja, yiro bajiro tʉoĩagʉ̃re ãmama. Ĩocʉ̃ mʉa bʉjaja ĩ tʉ canima mʉa. Iti cʉto gãnare mʉa riasoja ĩ tʉ riti ñama maji, mʉa waroto riojʉa. \v 12 Wijʉ mʉa ejaja, ¿ñati mʉa? yi seniĩacõri, “Queno ñaña mʉa”, yiba. \v 13 Masa queno mʉare ĩna boca ãmija, ito bajiroti, “Queno ñaña mʉa”, yi jidicãma ĩnare. Mʉare ĩna queno boca ãmibeja, “Queno ñaña mʉa”, yi jidicãbeja ĩnare. \v 14 Mʉare ĩna boca ãmi ãmobeja, ito yicõri mʉare ĩna tʉo ãmobeja, iti wire ñabeja mʉa. Ito yicõri iti cʉtore ñabeja mʉa. Iti cʉtore jidicã warã mʉa ya gʉbori sũjuri wãrisere ja batecãma mʉa. Ito bajiro mʉa yija ticõri, “Ĩnare queno boca ãmibea mani”, yi tʉoĩa masirã yirãji ĩna iti cʉto gãna. \v 15 Riti mʉare gotia yʉ. Sodoma ito yicõri Gomorra gãna rẽto bʉsaro ñeñaro tõbʉjarã yirãji ĩna masa ĩna ñeñaro yirise waja Dios ĩ seniri rʉmʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Dios oca mʉa gotija tʉo junisinicõri ñeñaro mʉa tõbʉjaroca yirã yirãji, Jesús ĩ yire gaye \p \v 16 ’Yʉ mʉare riaso ucu rotija, oveja robo bajiro yaia wato guijorojʉ mʉare cõa yʉ. Queno ãñare bajiro ñacãña mʉa. Ito bajibojarocati bujare bajiro queno yirã ñama mʉa. Itojʉ mʉa waroto riojʉa, “Ado bajiro mani yija quena”, yirona queno tʉoĩama maji. Ito bajiri ito gãna mʉa ejaroca ñeñaro ĩna yibojarocati queno yiba mʉama ĩnare. \v 17 Queno tʉoĩama mʉa. Mʉare ñiacõri ʉjarã riojo ãmi warã yirãji ĩna. Ito yicõri minijuara wi cʉni mʉare bajerã yirãji ĩna. \v 18 Yʉ ocare mʉa riasojare gobierno masa ito yicõri cʉto gãna ʉjarã riojo mʉare ãmi warã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati ĩna riojo yʉ gaye bʉsirã yirãji mʉa. Ito yicõri judio masa meje ñarãre cʉni gotirã yirãji mʉa. \v 19 Oca quenori masʉ riojo mʉare ĩna ãmi ejaja. “¿No bajiro tʉoĩa bʉsigʉtibe yʉ, yigʉ yigʉjada yʉ?” yi tʉoĩa oca jaibeja mʉa. Mʉa bʉsirijʉ iti ejaja, mʉa bʉsiroti mʉare gotigʉ yiguĩji Dios. \v 20 Mʉa bʉsija mʉario meje bʉsirãji mʉa. Mani Jacʉ ĩ ya ʉsi mʉa rãca ñajare bʉsirã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 21 ’Guijorise iti rẽtaja tirã yirãji mʉa. Masa ĩna ñarãreti gãjerã ĩna sĩatoni ñia rotirã yirãji ĩna. Ito yicõri jacʉ mesa gãjerã ĩna sĩatoni ĩna rĩare ñia rotirã yirãji. Ito yicõri ĩna rĩajʉ ĩnare ti junisinicõri gãjerãre sĩa rotirã yirãji ĩna. \v 22 Yʉ ocare mʉa goti ucujare, masa jeyaro mʉare ti tudirã yirãji. Noa yʉre jidicãmenati jeame ʉ̃jʉrojʉ ĩna waborere ĩnare, masogʉ̃ yiguĩji Dios. \v 23 Cʉtojʉ mʉa tõbʉjaroca ĩna yija, gaje cʉtojʉ rudi waja. Riti mʉare gotia yʉ. Jeyaro Israel sita gãna cʉtori mʉa wa ucu jeoroto riojʉajʉ, yʉ Masa Rĩjorʉ ejagʉ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 24 ’Sĩgʉ̃ riasotiri masʉ ĩre riasorʉ rẽto bʉsaro masigʉ̃ mami. Ito yicõri sĩgʉ̃ moari masʉ ĩ ʉjʉ rẽtogʉ̃ mami. \v 25 Sĩgʉ̃ riasotiri masʉ ĩre riasorʉre bajiroti yija quena. Ito yicõri moa ĩsiri masʉ ĩ ʉjʉre bajiroti yija quena. Yʉ mʉa ʉjʉre Beelzebú ĩna wame yi tudija, yʉ ñarã mʉa ñajare bʉto bʉsa mʉare bʉsiturã yirãji ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Diore mani güija quena, Jesús ĩ yire gaye \r (Lc 12.2-7) \p \v 26 ’Ito bajiro ĩna bʉsitubojarocati ĩnare güibeja mʉa. Ñejʉa yeyo bʉsire ma Dios ĩ tiro riojo. Ñejʉa masa ĩna yeyo masirise ma. Jeyaro ti masiguĩji Dios. \v 27 Masa jeyaro tʉobeto yʉ mʉare gotirise jeyaro masa ĩna tʉotoni goti batoba mʉa. Mʉare yʉ yeyo gotirisere masare jimiojucõri ĩnare gotiba. \v 28 Mʉa ya rujʉre sĩarãre güibeja mʉa. Mʉa ya ʉsijʉre sĩa masimenaji ĩna. Diore mʉa güija quena. Ĩ ñami mʉa ya rujʉre sĩacõri mʉa ya ʉsire jeame ʉ̃jʉrojʉ cõa masigʉ̃. Ĩre mʉa güija quena, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 29 ’Minia jʉ̃arãcã waja niyeru cotiacã senirãji ĩna. Waja mana ĩna ñabojarocati ĩna quedi godaja ti masiguĩji mani Jacʉ. \v 30 Manire cʉni queno tirʉ̃nʉami Dios. Mani ya rijoga joa co joa rʉyabeto cõĩa masiguĩji Dios. \v 31 Ito bajiri tʉoĩa oca jaibitirʉja manire. Minia rẽtoro ñasarã ña mani Dios ĩ tija, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 “Jesure masigʉ̃ ña yʉ”, mʉa yi bojobeja quena, Jesús ĩ yire gaye \r (Lc 12.8-9) \p \v 32 ’Masa tiro riojo, “Jesure tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa”, yirãreama yʉ cʉni yʉ Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉre, “Ĩna ñama yʉ ñarã”, yi masigʉ̃ yigʉja yʉ. \v 33 Ito bajibojarocati masa tiro riojo, “Jesure masibea yʉ”, ĩna yija, yʉ cʉni yʉ Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉre, “Yʉ ñarã meje ñama ĩna”, yi masigʉ̃ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja ticõri, mʉare ti junisinirã yirãji, Jesús ĩ yire gaye \r (Lc 12.51-53; 14.26-27) \p \v 34 ’“Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri masa ĩna queno wanʉ quenatoni wadiñi Jesús”, yi tʉoĩabesa mʉa. Ñeñaro yi ãmorã yʉ oca tʉomenati junisinirã yirãji masa. \v 35 Sĩgʉ̃ yʉre ĩ tʉorʉ̃nʉja ĩ jacʉjʉa ĩre tudigʉ yiguĩji. Ito yicõri sĩgõ yʉre iso tʉorʉ̃nʉja iso jacojʉa isore tudigo yigõji. Ito yicõri sĩgõ yʉre iso tʉorʉ̃nʉja iso mañicõ isore tudigo yigõji. \v 36 Ito bajiri sĩgʉ̃ yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ĩ ñajare, ĩ ñarã ñabojarãti ĩre ti tudirã yirãji ĩna. Ito yicõri ĩna ñarã yirãji ĩ wajana, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 37 ’No ĩ jacore ĩ jacʉre yʉre rẽto bʉsaro maigʉ̃, yʉ yagʉ ñado mami ĩocʉ̃. No ĩ macore ĩ macʉre yʉre rẽto bʉsaro maigʉ̃ yʉ yagʉ ñado mami ĩocʉ̃. \v 38 “Jesure yʉ sʉyaja yucʉtẽojʉ yʉre jaju sĩarã yirãji”, yi tʉoĩa güigʉ, yʉ yagʉ ñado mami ĩocʉ̃. \v 39 No ĩ catirise maibojagʉti godagʉ yiguĩji. Ito bajibojarocati yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃, yʉ oca ĩ gotija tʉo junisinicõri ĩna sĩagʉ̃ama catitĩñare gaye bʉjagʉ yiguĩji, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Dios tʉ waja bʉjare gaye \r (Mr 9.41) \p \v 40 ’No mʉare boca ãmirãti yʉre cʉni boca ãmirã yirãji ĩna. Ito yicõri no yʉre boca ãmirãti yʉre cõarʉre cʉni boca ãmirã yirãji ĩna. \v 41 No, “Diore goti ĩsiri masʉ ñami”, yi masicõri ĩre boca ãmirã Dios tʉ ĩ bʉjado bajiroti waja bʉjarã yirãji ĩna cʉni. No, “Queno yigʉ ñami”, yi masicõri ĩre boca ãmirã, Dios tʉ ĩ bʉjado bajiroti waja bʉjarã yirãji ĩna cʉni. \v 42 Riti mʉare gotia yʉ. No yʉre sʉyarãre ñasarã meje ĩna ñabojarocati ĩnare boca ãmicõri ĩnare ĩna ide ioja, waja bʉjarã yirãji ĩnaõna. “Jesure sʉyagʉ ñami”, yi masicõri ĩre ĩna boca ãmija, waja bʉjarã yirãji ĩnaõna, yiquĩ Jesús gʉare. \c 11 \s1 “Jesure titẽña”, Juan idé guri masʉ ĩ yi ñucare gaye \r (Lc 7.18-35) \p \v 1 Gʉa ĩ rãca riasotirã jʉa gʉbojeno ñarãre ito bajiro riaso rotiquĩ Jesús. Ito bajiro ĩ goti tĩoja bero iti sita cʉtori masare riaso ucurã wacʉ gʉa, Jesure sʉyarã. \p \v 2 Iti rʉmʉ masare idé guri masʉ Juan tubiara wijʉ ñañi. Itojʉ ĩ ñaroca Jesús ĩ masare riaso ucure, ito yicõri tiyamani ĩ ĩore gaye oca ejayijʉ ĩre. Ito bajiri Jesure ĩna seniĩatoni ĩ rãca riasotirã jʉ̃arãre cõañi Juan. \v 3 Gʉa tʉ ejacõri ado bajiro Jesure seniĩacã ĩna: \p —¿Mʉti ñati Cristo Dios ĩ cõarʉ? Gãji mʉ ñajama, ¿gãjijʉare bocatirãtite gʉa? yi seniĩacã ĩna Jesure. \p \v 4 Ĩna ito yija tʉocõri: \p —Wasa, Juan tʉ tʉdi wasa. Ĩ tʉ ejacõri mʉa tigore, mʉa tʉogore cʉni gotiba ĩre. \v 5 Ado bajiro ĩre mʉa gotire ãmoa yʉ: “Timena cʉni ticoa. Wamena cʉni wacoa. Rujʉ cami jogarã cʉni cami yaticoa. Tʉomena cʉni tʉocoama. Godana cʉni tʉdi caticoama. Ito yicõri bojoro bʉjarã cʉni Dios oca quenarise gaye tʉo, baji ñañi ĩna Jesús ĩ masirise ĩ ĩojare”, yi gotiba, Juan tʉ mʉa ejaja. \v 6 No yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ĩ jidicãbeja wanʉ quenagʉ̃ yiguĩji, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 7 Ĩna waja bero Juan idé guri masʉ gaye masare gotisʉoquĩ Jesús: \p —¿Yucʉ manojʉ warã ñimʉre tʉoĩa wacati mʉa? ¿Sĩgʉ̃ ʉ̃mʉgʉ̃ mino iti waja, ʉe rʉ̃gõgʉ̃re tʉoĩa wacatite mʉa? \v 8 Ĩocʉ̃re mʉa tʉoĩa wabeja, ¿ñari masa ya yutabujuri sãñagʉ̃re tʉoĩa wacatite mʉa? “Quenarise yutabujuri sãñarã ñacã ĩna ʉjarã tʉ ñarã”, yi masia mani. \v 9 ¿Ñimʉjʉare tʉoĩa wasacati mʉa? ¿Diore goti ĩsiri masʉre tʉoĩa wacatite mʉa? Riti mʉare gotia yʉ. Gãjerã Diore goti ĩsiri masa rẽtoro ñagʉ̃re tiyija mʉa. \v 10 Dios oca tutijʉ Juan idé guri masʉ gaye ado bajiro gotia: \q1 Mʉ riojʉa oca goti yuri masʉ cõagʉ̃ yigʉja yʉ. Ĩti ñami mʉ ejaroto riojʉa queno yuri masʉ, yi gotia Dios oca tuti. \m \v 11 Riti mʉare gotia yʉ. Nijʉa gãji masʉ, masa jeyaro wato Juan idé guri masʉre bajiro ñasagʉ maquĩji. Ito bajibojarocati Dios ĩ rotirojʉ ñasarã meje ñabojarocati ĩna ejaja Juan rẽto bʉsaro ñasari masa ñarã yirãji ĩna, yiquĩ Jesús masare. \p \v 12 ’Cajero Juan ĩ riasosʉorocajʉ, ito yicõri adi rʉmʉrijʉ cʉni jãjarã ñama Dios ĩ rotirojʉ sãja ãmorã. Jãjarã ñabojama ĩna ñeñaro yirise jidicãmenati jore sãja ãmobojarã. \v 13 Juan ĩ ejaroto riojʉa, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa yurã bʉsiñi Diore goti ĩsiri masa. Dios rotirise ucari masʉ Moisés ñayorʉ cʉni ito bajiroti bʉsiñi. \v 14 “Diore goti ĩsiri masʉ Elías wame cʉtigʉ goaĩogʉ̃ yiguĩji”, yi goti yuyijarã ĩna. “Juana sʉoriti goaĩoami ĩna tʉoĩa yurʉ”, mʉa yi tʉoĩaja quena. \v 15 “Gãmo goje cʉtirã tʉoya mʉa”, yiquĩ Jesús masare. \p \v 16 ’¿Ñena cõĩacõri no bajiro bajiatibe adi rʉmʉri gãna masa, yi cõĩagʉ̃tibe yʉ? Rĩaca cʉto gʉdareco ĩna baba rãca aje rujicõri bʉsi rujirãre bajiro bajiama ĩna. \v 17 “Seru jutia gʉa. Ito bajibojarocati borobea mʉa. Bojori bʉjare basa gʉa sẽabojaja otibea mʉa”, rĩaca yi ajerã robo bajiro bajirã ñama adi rʉmʉri gãna. \v 18 Ito bajiro ya mʉa cʉni. Mʉa ãmoro bajiro gãji ĩ yibeja, junisinia mʉa. Juan ĩ ejaja ticõri, jeyaro ĩ babeja, ʉyé ide ĩ idibeja ticõri, “Rʉ̃mʉ́ sãñarʉ ñami ãni”, yicʉ mʉa. \v 19 Ĩ bero ejacʉ yʉ, Masa Rĩjorʉ. Yʉ baja, yʉ idija ticõri, “Jairo bagʉ ñami ĩ. Ito yicõri idiri masʉ ñami. Ñeñaro yiri masa baba ñami ãni. Ʉjarãre yiari waja seni ĩsiri masa baba ñami ĩ”, yicʉ mʉa yʉre. Ito bajiro mʉa yibojarocati Dios masirise mʉa tʉo masi ãmoja, ĩre masirãre ĩna yigore ticõri tʉo masirã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús masare. \s1 Cʉtori gãna riojo cʉdimena oca \r (Lc 10.13-15) \p \v 20 Ito bajiro ĩ yija bero tiyamani ĩ ĩora cʉtori gãnare tʉoĩacõri ĩnare tudisʉoquĩ Jesús. Ñeñaro yirisere ĩna jidicãbejare ito bajiro ĩnare tudiquĩ Jesús: \p \v 21 —Bʉjato bʉjarã yirãji mʉa Corazín gãna. Bʉjato bʉjarã yirãji mʉa Betsaida gãna cʉni. Tiro cʉto gãna ito yicõri Sidón cʉto gãnare cʉni mʉare tiyamani yʉ ĩocato bajiro ĩnare yʉ ĩoja iti rʉmʉjʉ ĩna ñeñaro yirisere tʉoĩa bojori bʉjacõri jidicãboana ĩna. “Gʉa ñeñaro yirise jidicã gʉa”, yirona yutabuju bojori baju sãñaboana ĩna. Ito yicõri, “Bojori bʉja gʉa”, yirona ĩna ya rijogajʉ õja jeoboana ĩna. \v 22 Riti mʉare gotia yʉ. Ñeñaro yirisere mʉa jidicãbeja, Dios ĩ waja seniri rʉmʉ Sidón gãna, Tiro gãna rẽto bʉsaro ñeñaro tõbʉjarã yirãji mʉa. \v 23 Mʉa Capernaum gãna, “Ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñarojʉ ejacoana mani”, yi tʉoĩaboja mʉa. Ejamenaji mʉa. Jubejʉ godana tʉjʉ jeame ʉ̃jʉrojʉ ejarã yirãji mʉa. Sodoma gãnare tiyamani yʉ mʉare ĩocato robo bajiro yʉ ĩnare ĩoja, ĩna ñeñaro yirisere jidicãboana ĩna. Ito bajiri adi rʉmʉrijʉ cʉni ñaboadoja ĩna cʉto maji. Tiyamani yʉ mʉare ĩobojarocati ñeñaro mʉa yirise jidicã ãmobea mʉa. \v 24 Riti mʉare gotia yʉ, Dios ĩ waja seniri rʉmʉ Sodoma gãna rẽto bʉsaro ñeñaro tõbʉjarã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús masare. \s1 Yʉre mʉa sʉyaja tujacãre gaye bʉjarã yirãji mʉa, Jesús ĩ yire gaye \r (Lc 10.21-22) \p \v 25 Iti rʉmʉri Diore ado bajiro bʉsiquĩ Jesús: \p —Cʉna, ũmacʉ̃jʉ gagʉ Ʉjʉ ña mʉ. Adi tuti gagʉ cʉni Ʉjʉ ña mʉ. Mʉre rʉ̃cʉbʉoa yʉ. Yʉ riasorise ñasari masa, bʉto tʉo masirãre cʉni ĩna masibitiroca ya mʉ. Ito yicõri yʉ riasorise bʉto ñasari masa meje, bʉto tʉo masimenare cʉni ĩna tʉo masiroca ya mʉ. Ito bajiri mʉre rʉ̃cʉbʉoa yʉ. \v 26 Ito bajiro ya Cʉna mʉ, mʉ ãmoro robo bajiro yigʉ, yiquĩ Jesús Diore. \p \v 27 ’Jeyaro yʉ yirise, yʉ ĩogorise cʉni yʉ yi masiroca yami yʉ Jacʉ. Yʉ Jacʉ sĩgʉ̃ti yʉre masiami. Gãjerãma yʉre masibeama. Yʉ sĩgʉ̃ti yʉ Jacʉre ti masia. Gãjerãma ĩre ti masimenaji. Ĩre masitoni yʉ gotirã riti yʉ Jacʉre masirãji ĩna. \v 28 Moare bogarã, rʉ̃cʉrise ãmiboja bogarãre bajiro bajirã ña mʉa yʉ tija. Ito bajiri yʉre tʉorã waya. Mʉare tujacã rotigʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja mʉa tʉoĩa oca sẽoroca yigʉ yigʉja yʉ. \v 29 Yʉ rotiro robo bajiro cʉdiya mʉa. Ito yicõri yʉ gaye riasoya. Masare ti maigʉ̃ ñari sẽoro mʉare rotibicʉja yʉ. Ʉsirioro yigʉ meje ña yʉ. Ito bajiri yʉ rotiro robo bajiro mʉa cʉdija ticõri, mʉa tujacãroca yigʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri mʉa ya ʉsijʉ sajari oca cʉtiro yiroja mʉare. \v 30 Yʉ mʉare rotirise josari meje ña. Ito bajiri yʉ gaye mʉa cʉdija bojori bʉjamenati queno wanʉ quenarã yirãji mʉa. Rʉ̃cʉbiti ũmarã bajiro wanʉ quenarã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús masare. \c 12 \s1 Jesús rãca riasotirã trigo ajeri beja ãmicõri ĩna bare gaye \r (Mr 2.23-28; Lc 6.1-5) \p \v 1 Iti rʉmʉri tujacãra rʉmʉ ñaroca ote wato wacʉ gʉa Jesús rãca. Gʉa ĩ rãca riasotirã ñiocõcʉ. Ito bajiri trigo ajeri beja ãmicõri bacʉ gʉa. \v 2 Iti gʉa baja ticõri, fariseo gaye tʉoĩarã ado bajiro yicã Jesure: \p —Tite. Mʉ rãca riasotirã tujacãra rʉmʉ moare gaye mejeti moama ĩna, yicã ĩna Jesure. \p \v 3 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —Co rʉmʉ David ñayorʉ ĩ rãca gãna ñiocõ wana ĩna yigore, ¿Dios oca tuti tiĩabiticati mʉa? \v 4 Ñiocõ wana ñari Dios ya wijʉ sãjacõri, ĩre rʉ̃cʉbʉorã gãjerã ĩna cũre naju bayijarã ĩna. Paia mesa riti ĩna baroti ñabojayijʉ iti. David mesa ĩna baroti meje ñabojayijʉ. \v 5 “Paia mesa tujacãra rʉmʉ Dios ya wijʉ ĩna tujacãbeja ñeñaro yirã meje yiana ĩna”, yi Moisés ñayorʉ ĩ ucare gaye, ¿tiĩabiticati mʉa? \v 6 Riti mʉare gotia yʉ. Dios ya wi rẽto bʉsaro ñasagʉ ña yʉ. \v 7 Dios oca tuti gaye queno tʉoĩa masibea mʉa. Ado bajiro gotia iti: “Masa gãjerãre queno ti maija quena yʉre. No yibea ecarʉ sĩacõri yʉre ĩna soe ĩsija”, yi gotia Dios oca. Itire mʉa tʉoĩa masija, gãjerãre ti maicõri, “Ĩnare seti ña”, yibitiboana mʉa. \v 8 Masa Rĩjorʉ, Dios ĩ cũrʉ ña yʉ. Ito bajiri tujacãra rʉmʉ gaye yʉ rotiroti cʉni cũquĩ Dios yʉre, yiquĩ Jesús masare. \s1 Ãmo digarʉre Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11) \p \v 9 Ito yija bero judio masa minijuari wijʉ wacõri sãjacʉ gʉa Jesús rãca. \v 10 Iti wijʉ ñaquĩ sĩgʉ̃ co dʉja ãmo digarʉ. “Jesure seti ña”, yirona fariseo gaye tʉoĩarã ado bajiro Jesure seniĩacã ĩna: \p —¿Moisés ñayorʉ rẽobisijari tujacãra rʉmʉ cõrãre yisiore gaye? yi seniĩacã ĩna Jesure. \p \v 11 Ĩna ito yija tʉocõri: \p —¿Sĩgʉ̃ mʉa ya ecarʉ ĩ rujarajʉ ĩ quedi roaja ãmirã wamenajida mʉa? Tujacãra rʉmʉ ñabojarocati mʉa ya ecarʉ ĩ quedi roaja ĩre ãmirã warãji mʉa. \v 12 Ecarʉ rẽto bʉsaro ñasagʉ ñami masʉ. Ito bajiri tujacãra rʉmʉre cʉni gãjire mani ejabʉaja quena, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \p \v 13 Ito yija ãmo digagʉre ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Mʉ ya ãmo ñujoya ĩja. \p Ĩ ñucõarocati jajacoacʉ ĩja, gaje dʉja ricare bajiroti. \v 14 Ito ĩ yija ticõri, budi wacã fariseo gaye tʉoĩarã. “¿No bajiro yicõri Jesure sĩarʉjati mani?” yi tʉoĩa bʉsiri seyocã ĩna. \s1 Ado bajiro ñagʉ̃ yiguĩji Jesús, yi tʉoĩa yure gaye \p \v 15 Ito bajiro ĩna tʉoĩaja, tʉo masicõri gajerojʉa waquĩ Jesús mʉcana. Gʉa cʉni ĩ rãca wacʉ. Jesús ĩ waja ticõri, jãjarã masa sʉya wacã gʉa rãca. Ito ĩ warojʉ ñajediro masa cõrãre yisioquĩ Jesús. \v 16 Ito yicõri, “Ãniti gʉare yisioquĩ”, yibeja mʉa, yiquĩ ĩ ĩnare. \v 17 Isaías ñayorʉ Diore goti ĩsiri masʉ ĩ goticãdo bajiroti rẽtacʉ iti. Ado bajiro goti ucayoñi Isaías ñayorʉ: \q1 \v 18 Ãni ñami yʉre moa ĩsiri masʉ yʉre cʉdigʉ. Ĩre besecʉ yʉ. Ĩre maia yʉ, ito yicõri ĩre wanʉa yʉ. Yʉ ya ʉsi ĩre queo sãgʉ̃ yigʉja yʉ. “Masa ĩna ñeñaro yirise waja senigʉ̃ yiguĩji Dios”, yi masare goti batogʉ yiguĩji ĩ. \q1 \v 19 Masare oca josabicʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri masare ma gʉdareco eja rʉ̃gʉ̃cõri awasã gotibicʉ yiguĩji ĩ. \q1 \v 20 Yʉre queno tʉorʉ̃nʉsamenare cʉni ĩnare cõabicʉ yiguĩji. Yʉre queno tʉorʉ̃nʉsamenare ĩnare ejabʉagʉ yiguĩji ĩ, yʉre ĩna queno tʉorʉ̃nʉtoni. Ito bajiro ñagʉ̃ yiguĩji ĩ, masa jeyarore yʉ ti beseri rʉmʉ iti ejarocajʉ. \q1 \v 21 “Ĩti ñami masare masorocʉ Dios ĩ cõarʉ”, yi tʉoĩa wanʉ yurã yirãji masa jeyaro, yi gotia Dios oca tuti, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \s1 Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ rotirise boca ãmicõri yami Jesús, ĩna yire gaye \r (Mr 3.20-30; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 22 Ito yija bero sĩgʉ̃re Jesús tʉ ãmi ejacã ĩna. Ĩ ñaquĩ tibicʉ, bʉsibicʉ cʉni. Rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃ ñari ito bajiro ñabojaquĩ ĩ. Ĩre yisioquĩ Jesús. Ito bajiri tibicʉ ñabojarʉ tiquĩ ĩja. Ito yicõri bʉsibicʉ ñabojarʉ bʉsicoaquĩ ĩja. \v 23 Itire ticõri masa jeyaro ʉcacã: \p —¿David ñayorʉ janerãbatia janamiti ñati ãni? yi tʉoĩacã masa. \p \v 24 Ito bajiro masa ĩna yija tʉocõri, ado bajiro yicã fariseo gaye tʉoĩarã: \p —Rʉ̃mʉ́are ĩ bucõaja rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Beelzebú wame cʉtigʉ ĩ masirisena rʉ̃mʉ́are bucõami ĩ, yicã ĩna. \p \v 25 Ito bajiro ĩna yi tʉoĩarise ti masicõri ado bajiro yiquĩ Jesús ĩnare: \p —Cʉtori gãna ʉjarã gãmeri ĩna junisinija queno cʉto ña rujeabetoja. Co cʉto gãna, co wi gãna cʉni ĩna gãmeri junisinija, queno ña masimenaji ĩna. \v 26 Ito bajiroti rʉ̃mʉ́a ʉjʉ rʉ̃mʉ́are ĩ bucõaja queno ña masibiquĩji ĩ. Ito bajiro ĩ yija queno roti masibiquĩji ĩja. \v 27 “Beelzebú wame cʉtigʉ ĩ ejabʉarisena rʉ̃mʉ́are bucõami ĩ”, yiboja mʉa yʉre. Ito bajiro mʉa yʉre yi tʉoĩabojaja, “Rʉ̃mʉ́ ĩ ejabʉarise rãca bucõama gʉa rãca gãna”, yirãre bajiro ya mʉa. “Tʉoĩa wisarã ya gʉa”, yi tʉoĩarʉja mʉare. \v 28 Rʉ̃mʉ́re yʉ bucõaja Espíritu Santona sʉoriti bucõa yʉ. Ito bajiro yʉ yija, “Diore tʉorʉ̃nʉrãre ĩ miojuri rʉmʉ eja wajʉ ĩja”, yi masirã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 29 ’Sĩgʉ̃ gãji sẽogʉ̃ ya wi sãjacõri ĩre siabicʉti gajeoni ẽma masibiquĩji ĩ. Ĩre ĩ siaja berojʉ gajeoni ẽma masiguĩji ĩ. Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ rẽtoro masigʉ̃ ña yʉ. Ito bajiri rʉ̃mʉ́are bucõa yʉ, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \p \v 30 ’Yʉ robo bajiro tʉoĩamena yʉre tʉo terã ñama ĩnaõna. Yʉre ejabʉabicʉ yʉre ñeñaro yami ĩocʉ̃, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 31 ’Riti mʉare gotia yʉ. Masa ĩna ñeñaro yija, ito yicõri ñeñaro ĩna bʉsija cʉni, ĩnare ãcabojo masiguĩji Dios. Espíritu Santore ĩna bʉsituja, itireama ĩnare ãcabojo masibiquĩji Dios. \v 32 Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. No yʉre ĩ bʉsituja, ĩocʉ̃re ãcabojo masiguĩji Dios. Ito bajibojarocati, no Espíritu Santore ĩ bʉsituja itireama ĩre ãcabojo masibicʉ yiguĩji Dios. Adi tutire ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñarojʉ cʉni ãcabojo masibicʉ yiguĩji Dios, Espíritu Santore masa ĩna bʉsituja, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \s1 Ricana sʉoriti yucʉgʉre ti masia mani, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 6.43-45) \p \v 33 ’Yucʉgʉ quenaricʉ iti ñaja, quenarise rica cʉtiro yiroja. Yucʉgʉ ñeñaricʉ iti ñaja, ñeñarise rica cʉtiroja. Ricajʉ ticõri, “Adigʉ ña quenarise rica cʉtiricʉ, adigʉ ña ñeñarise rica cʉtiricʉ”, yi ti masia mani. \v 34 Ñeñaro bʉsirã mʉa ñajare ãña juniro bajiro bajia mʉa ya rise. Ñeñaro riti yirã ñari quenarise bʉsi masimenaji mʉa. Mani ya ʉsi iti tʉoĩaro bajiroti bʉsia mani. \v 35 Sĩgʉ̃ queno yigʉ quenarise bʉsigʉ yiguĩji, ĩ ya ʉsi iti tʉoĩaro bajiroti. Ito yicõri ñeñaro yigʉ, ĩ ya ʉsi ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti ñeñarise bʉsigʉ yiguĩji ĩ. \v 36 Riti mʉare gotia yʉ. Dios ĩ waja seniri rʉmʉ rocati mani bʉsiado bajiroti manire waja senigʉ̃ yiguĩji. \v 37 Mani bʉsi wado bajiroti waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. Queno yirã mani ñaja, “Queno yirã ñama ĩna”, yigʉ yiguĩji Dios manire. Ito yicõri ñeñaro yirãreama, “Seti cʉtirã ñama”, yigʉ yiguĩji Dios, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \s1 Tiyamani mʉ ĩore ãmoa gʉa, yi ĩna senire gaye \r (Mr 8.12; Lc 11.29-32) \p \v 38 Ito ĩ yija bero, ado bajiro seniĩacã fariseo gaye tʉoĩarã, ito yicõri judio masa rotirise riasori masa cʉni: \p —Riasori masʉ, tiyamani mʉ ĩore ãmoa gʉa, yicã ĩna Jesure. \p \v 39 Ito yija ado bajiro ĩnare cʉdiquĩ Jesús: \p —Ñeñaro yirã ito yicõri yʉre tʉorʉ̃nʉmena cʉni, tiyamani yʉ ĩore ãmoama ĩna. Ito ĩna yibojarocati ĩnare ĩoado ma yʉ. Jonás ñayorʉ Diore goti ĩsiri masʉ ĩre rẽtare gaye riti ĩnare goticʉja yʉ. \v 40 Ado bajiro rẽtayijʉ Jonásre: Ʉdia rʉmʉ, ʉdia ñami wai jaigʉ totijʉ ñabojayijʉ. Ito bajiroti yʉ cʉni Masa Rĩjorʉ ñami ʉdia ñami ʉ̃mʉa ʉdia rʉmʉ ñagʉ̃ yigʉja yʉ sita watojʉ. \v 41 Nínive cʉto ñayoana Dios ĩ waja seniri rʉmʉ mʉcana tʉdi catirã yirãji. Tʉdi caticõri, “Mʉare seti ña”, yirã yirãji adi rʉmʉri gãnare. Nínive cʉto gãna ñayoana Jonás ñayorʉ Dios oca ĩ gotija tʉocõri, ñeñaro ĩna yirisere jidicãyijarã ĩna. Ito yicõri mama ʉsi wasoayijarã ĩna. Jonás ñayorʉre ĩna tʉorʉ̃nʉjare, tʉdi caticõri, “Mʉare seti ña”, yirã yirãji ĩna adi rʉmʉri gãnare. Yʉ ado mʉa rãca ñagʉ̃ Jonás ñayorʉ rẽto bʉsaro ñasagʉ ña yʉ. Ito bajibojarocati yʉre tʉorʉ̃nʉbea mʉa. \v 42 Rocajʉ gago ʉjo ñayoro Dios ĩ waja seniri rʉmʉ mʉcana tʉdi caticoago yigõji iso. Mʉcana tʉdi caticõri adi rʉmʉri gãnare, “Mʉare seti ña”, yigo yigõji iso. “Salomón queno masigʉ̃ ñayijʉ”, yija tʉocõri, sõjʉ gago wadicõri ĩ tʉ ejayijo iso. Ito bajiri adi rʉmʉri gãnare, “Mʉare seti ña”, yigo yigõji iso. Yʉ ado mʉa rãca ñagʉ̃ Salomón rẽto bʉsaro ñasagʉ ña yʉ. Ito bajibojarocati yʉre tʉorʉ̃nʉbea mʉa, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \s1 Masʉre budigocõri mʉcana tʉdi rʉ̃mʉ́ ĩ sãjare gaye \r (Lc 11.24-26) \p \v 43 ’Rʉ̃mʉ́ sĩgʉ̃re ĩ budija, ide manojʉ tuja ãmogʉ̃ ãma ucuguĩji. Ĩ bʉjabeja ado bajiro tʉoĩagʉ̃ yiguĩji: \v 44 “Yʉ budigoadojʉ tʉdi warʉja yʉre”, yi tʉoĩaguĩji. Ĩ budigorʉre mʉcana tʉdi ĩ ejaja, queno wi ʉeri mani wi, queno carari wi robo bajiro ti ejagʉ yiguĩji. \v 45 Ito bajiro ĩre ti ejacõri jʉa ãmojeno rʉ̃mʉ́a ĩ rẽto bʉsaro ñeñaro yirãre ãmi ejagʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri ĩna ñarocõti ʉ̃mʉgʉ̃re sãjarã yirãji ĩna. Ito bajiro ĩna sãjajare bʉto bʉsa ñeñaro yigʉ ñagʉ̃ yiguĩji ʉ̃mʉgʉ̃ ĩja. Ito bajiroti rẽtaro yiroja adi rʉmʉri gãna ñeñaro yirãre cʉni, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \s1 Jesús ĩ ñarã ado bajiro bajiama, yire gaye \r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21) \p \v 46 Jesús masare ĩ bʉsiroca riti ĩ jaco ĩ ocabaji mesa rãca macʉ̃jʉ eja rʉ̃gʉ̃cã ĩna. Jesure bʉsirona ĩre ji bucõabojacã ĩna. \v 47 Sĩgʉ̃ ĩre jigʉ ado bajiro yiquĩ ĩ Jesure: \p —Mʉ jaco, mʉ ocabaji mesa rãca ado macʉ̃jʉ ñama. Mʉ rãca bʉsi ãmoama ĩna, yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 48 Ito ĩ yijare ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —¿Ñimo ñati yʉ jaco, ito yicõri noa ñati yʉ ocabajirã? yiquĩ Jesús ĩre. \p \v 49 Ito yija gʉa ĩ rãca riasotirãre ticõri: \p —Ãna ñama yʉ ñarã, ito yicõri yʉ jacore bajiro bajirã. \v 50 Noa yʉ Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ ĩ rotiro bajiro yirã, ĩna ñama yʉ ocabajirãre bajiro bajirã, ito yicõri yʉ jacore bajiro bajirã, yiquĩ Jesús ĩre. \c 13 \s1 Oteri masʉ gaye Jesús ĩ goti masiore oca gaye \r (Mr 4.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Iti rʉmʉti wire budi wacõri, itajura tʉnima rujicʉ gʉa Jesús rãca. Ito bajiro yicõri masare riasoquĩ Jesús. \v 2 Masa jãjarã bʉsa ĩna minijua wadija ticõri, cumajʉ sãjacõri rujiquĩ Jesús. Masa minijuacãna jajʉjʉ riti tujacã ĩna. \v 3 Ito yija goti masiore ocana masare riasoquĩ Jesús. \p Ado bajiro riasoquĩ ĩ: \p —Sĩgʉ̃ wesecajʉ ĩ ya ote ajeri otegʉ wayijʉ ĩ. \v 4 Weseca ejacõri iti ajerire ĩ wẽjabateroca, gaje ajeri majʉ quedi queayijʉ. Ito bajiri minia ejacõri itire ba batecõyijarã. \v 5-6 Ito yicõri gaje ajeri gʉ̃ta watojʉ quedi queayijʉ. Queno sita mañijʉ. Ito bajiri judiboja, yoari mejeti siniacoayijʉ iti ũmacañi jeana, sita jõrecõri. Ito yicõri ñemari iti manijare siniacoayijʉ iti. \v 7 Ito yicõri gaje ajeri jota watojʉ quediyijʉ. Ito bajiri jota mari itire dʉrea sĩacõyijʉ. \v 8 Gaje ajeriama sita quenaro quedi queayijʉ. Iti judi mʉjacõri queno rica cʉtiyijʉ. Coria sarari cien ñari ajeri rica cʉtiyijʉ. Gaje sarari setenta ñaricari, gaje sarari treinta ñaricari rica cʉtiyijʉ. \v 9 Mʉa gãmo goje cʉtija, yʉ bʉsirisere tʉo masiña mʉa, yiquĩ Jesús masare. \s1 ¿No yija goti masiore ocana masare riasoati mʉ? ĩna yi seniĩare gaye \r (Mr 4.10-12; Lc 8.9-10) \p \v 10 Ito bajiro Jesús ĩ yija tʉocõri, ado bajiro seniĩacʉ gʉa ĩ rãca riasotirã: \p —¿No yija goti masiore ocana masare riasoati mʉ? yicʉ gʉa ĩre. \p \v 11 Ado bajiro gʉare cʉdiquĩ ĩ: \p —“Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yi gãjerã ĩna tʉoĩabitire mʉa masiroca yami ĩ. Gãjerãreama ĩna masiroca yibeami Dios. \v 12 No ĩre tʉorʉ̃nʉgʉ̃re jai bʉsaro tʉo masire gaye jidicãgʉ̃ yiguĩji Dios ĩre. Ito bajiri jai bʉsaro masigʉ̃ yiguĩji ĩ. No ĩre tʉorʉ̃nʉbicʉre jabetacã ĩ tʉoĩabojarisere ẽmacõgʉ̃ yiguĩji Dios ĩre. Ito bajiri ñe tʉoĩare mano tujagʉ yiguĩji ĩ. \v 13 Ito bajiri masare tʉo masire ocana ĩnare riasoa yʉ. Tibojarãti timenare bajiro ñama ĩna. Ito yicõri tʉobojarãti tʉomenare bajiro ñama ĩna. Ito bajiri Dios ocare tʉobojarãti, “Ito bajiro yireoni ñaroja iti”, yi tʉoĩa masibeama ĩna. \v 14 Ito bajiro ĩna bajija Diore goti ĩsiri masʉ Isaías ñayorʉ ĩ gotiado bajiroti rẽta. Dios oca gotigʉ ado bajiro ucayoñi Isaías ñayorʉ: \q1 Yʉre tʉobojarãti itire tʉo masimena yirãji mʉa. Tibojarãti, “Ito bajia”, yi masimena yirãji mʉa. \q1 \v 15 Adocãta gãna yʉ tʉoĩaro bajiro ĩna ya ʉsina yʉre tʉoĩa ãmobeama ĩna. Tʉobojarãti ñeñaro tʉo godo weorãji. Ito yicõri tibojarãti bibicãna bajiro bajiama ĩna. Yʉ ĩobojarise ti ãmobeama. Ĩna ya gãmo gojena tʉo ãmobeama ĩna. Ĩna ya ʉsina tʉo masi ãmobeama ĩna. Ito yicõri yʉre yisio rotirã ejamena yirãji ĩna, yi gotiami Dios, yi ucayoñi Isaías ñayorʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 16 ’Queno wanʉrã ña mʉa. Yʉre ticõri ti masia mʉa. Ito yicõri yʉre tʉocõri tʉo masia mʉa. \v 17 Riti mʉare gotia yʉ. Jãjarã Diore goti ĩsiri masa ñayoana, queno yirã ñagoana cʉni mʉa tirisere ti ãmobojayijarã ĩna. Ito bajibojarocati tibisijarã ĩna. Mʉa tʉorise cʉni tʉo ãmobojayijarã. Ito bajibojarocati itire tʉobisijarã ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Ado bajiro bajia oteri masʉ ye, yi Jesús ĩ goti quenore gaye \r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15) \p \v 18 ’“Oteri masʉ sĩgʉ̃ ado bajiro bajiyijʉ”, yirocʉ mʉare gotibʉ yʉ. Ito bajiri adocãta mʉare goti rẽtobugʉ ya yʉ, mʉa queno tʉo masitoni. Queno tʉoya mʉa. \v 19 “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire gaye oca tʉobojarãti, itire queno tʉo masimenaji gãjerã. Ĩna ñama ĩ otegʉ waroca majʉ quedira ajeri robo bajiro bajirã. Dios oca tʉobojarocati ĩna ãcabojaroca yami rʉ̃mʉ́. \v 20 Coriarã Dios oca tʉocõri queno wanʉre rãca boca ãmibojarãti yoari mejeti jidicãrãji ĩnaõna. Ĩna ñama gʉ̃ta watojʉ sita jõreroacã quedira ajeri robo bajiro bajirã. \v 21 Queno Dios oca tʉo ñiabiticõri, yoari mejeti jidicãrã yirãji ĩna. “Dios ocare yʉ tʉorʉ̃nʉja ticõri, yʉ tõbʉjaroca yama gãjerã. ¿No yija Dios ocare tʉorʉ̃nʉatibe yʉ?” yi tʉoĩa bojori bʉjarã yirãji ĩna. Ito bajiri ĩ ocare jidicãrã yirãji ĩna. \v 22 Gãjerãma Dios oca tʉo ñiabojarãti bʉto adi sita gaye tʉoĩa ʉsirioama ĩnaõna. Ĩna ñama jota wato quedira ajeri robo bajiro bajirã. Bʉto gajeonire tʉoĩa ãmosacõri queno Dios ocare tʉo sʉyabeama ĩnaõna. Ito bajiri Dios ĩ ãmoro bajiro queno yi masimena yirãji ĩna, ito yicõri ĩre queno moa ĩsimenaji ĩna. \v 23 Gãjerãma Dios oca tʉocõri queno tʉo ñiarã yirãji. Ĩna ñama sita quenarisejʉ quedira ajeri robo bajiro bajirã. Ito bajiri Dios ĩ ãmoro bajiro yirã yirãji ĩna. Ĩna ñarã yirãji cien rica cʉtiri sara robo bajiro bajirã. Ito yicõri gãjerã sesenta rica cʉtiri sara robo bajiro bajirã, gãjerãma treinta rica cʉtiri sara robo bajiro bajirã yirãji ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Ote quenarise wato ta widirise judire oca \p \v 24 Mʉcana gaje goti masiore ocana masare gotiquĩ Jesús: \p —“Ĩre tʉorʉ̃nʉmenare ruyuriogʉ yiguĩji Dios. Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre riti ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji”, yirocʉ goti masiore ocana masare gotiquĩ Jesús: “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca masare mani riasoja, ado bajiro bajia iti. Tʉote mʉa. Sĩgʉ̃ ĩ ya wesecajʉ ĩ ya ote ajeri quenarise oteyijʉ. \v 25 Ĩ oteja bero ĩ caniroca ĩ ya weseca ejacõri ta widirise oteyijʉ ĩ wajacʉ. Ito yicõri wacoayijʉ ĩ. \v 26 Ito bajiri ote bʉcʉa mʉja wato ta widirise cʉni goayijʉ. \v 27 Ito bajija ticõri, ĩ ya moari masa ĩre gotirã wayijarã. Ĩ tʉ ejacõri ado bajiro yiyijarã ĩna: “¿Gʉa ʉjʉ ote quenarise riti otebojacati mʉ? ¿No yija ito bajibojarocati ta widirise wʉsari?” yiyijarã ĩna ʉjʉre. \v 28 Ito ĩna yijare: “Sĩgʉ̃ yʉ wajacʉ oterʉ”, yiyijʉ ĩ ĩnare. Ito ĩ yijare: “¿Adocãta ta widirise gʉa wãjagore ãmoati mʉ?” yi seniĩayijarã ĩna ʉjʉre. \v 29 “Wãjabeja. Mʉa wãjaja, ote rãcati wãjarã yirãji mʉa. \v 30 Adocãta ote rãca cocati bʉcʉacõjaro maji. Iti rica cʉtiroca mʉare wãja roticʉja yʉ maji. Ito yicõri itire soeja quenaroja. Ito bero rica ãmicõri rica cũadojʉ mʉare seo roticʉja yʉ”, yiyijʉ oteri masʉ ĩ ya moari masare, yi riasoquĩ Jesús masare. \s1 Ado bajiro bajia mostaza ajeri, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19) \p \v 31 Mʉcana gaje goti masiore ocana ado bajiro masare gotiquĩ Jesús: \p —“Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca masare mani riasoja, ado bajiro bajia iti. Tʉote mʉa. Sĩgʉ̃ ĩ ya weseca mostaza ajeri oteyijʉ. \v 32 Gaje ote ajeri rẽtoro mʉtacã bʉsa ña iti mostaza ajeri. Ito bajiro mʉtacã ñabojaroti bʉcʉa wato gaje ote yucʉri rẽto bʉsaro jajocʉ ñaroja itigʉ. Jajocʉ itigʉ ñajare itigʉ rʉjʉrijʉ minia jibʉ menirãji ĩna. Itire bajiroti Dios mani Ʉjʉ ĩ ñaja, gãjerãre goti ãmorãji mani, jãjarã bʉsa ĩre masirã ĩna ñatoni, yi riasoquĩ Jesús masare. \s1 Ado bajiro bajia naju wadarise ʉco, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 13.20-21) \p \v 33 Mʉcana gaje ado bajiro goti masiore ocana riasoquĩ Jesús: \p —“Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca masare mani riasoja, ado bajiro bajia iti. Tʉote mʉa. Romio pan menigõ waco ʉdia coacõ pan menire gaye ãmiyijo iso. Ito yicõri wadarise ʉco wʉoyijo iso. Ito bajiri iso wʉoja jairo wadayijʉ iti. Itire bajiroti bajiro yiroja, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, masare mani yi riaso ucuja. Ito bajiri jãjarã bʉsa ĩre tʉorʉ̃nʉ warã yirãji ĩja, yi riasoquĩ Jesús masare. \s1 Goti masiore ocana Jesús ĩ riasore gaye \r (Mr 4.33-34) \p \v 34 Masare riasogʉ goti masiore ocana riti ĩnare riasoquĩ Jesús. \v 35 Ito bajiro masare ĩ riasoja Diore goti ĩsiri masʉ ĩ goticãdo bajiroti rẽtacʉ. Ado bajiro gotiyoñi ĩ: \q1 Goti masiore ocana riti masare gotigʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri adi macãrʉcʉ̃ro rujeoroto riojʉa gaye masa ĩna masibitire gotigʉ yiguĩji, yi ucañi Diore goti ĩsiri masʉ ñayorʉ yʉre tʉoĩa yugʉ, yiquĩ Jesús masare. \s1 Ote quenarise wato ta widirise judire oca, Jesús ĩ goti quenore gaye \p \v 36 Ito bajiro masare yi goti tĩocõri, “Wajʉ”, yiquĩ Jesús. Ito bajiro yicõri wijʉ maja ejacõri sãja waquĩ Jesús. Wijʉ sãja ejacõri ado bajiro seniĩacʉ gʉa ĩ rãca riasotirã: \p —Ta widirise gaye mʉ goti quenore ãmoa gʉa, yicʉ gʉa Jesure. \p \v 37 Ito bajiro gʉa yija, ado bajiro gʉare gotiquĩ Jesús: \p —Ote quenarise otegʉ yʉti ña Masa Rĩjorʉ. \v 38 Ĩ otero ĩ ya weseca bajiro bajia ado mani ñarojʉ. Ote quenarisere bajiro bajirã ñama masa Diore tʉorʉ̃nʉrã. Ta ñeñarisere bajiro bajirã ñama masa rʉ̃mʉ́ ñarã. \v 39 Ta widirise ote rudirʉ ĩti ñami rʉ̃mʉ́. Ote bʉcʉarijʉ ĩna ãmireoniti ña adi macãrʉcʉ̃ro iti jedirijʉ. Ote bʉcʉaroca miorãõnati ñama ángel mesa. \v 40 Ta widirise ãmicõri ĩna soeado bajiro bajia macãrʉcʉ̃ro iti jedirijʉ. \v 41 Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Ángel mesare cõagʉ̃ yigʉja yʉ, ñajediro ñeñarisere ĩna besecõatoni. Ñeñaro yirãre cʉni besecõarã yirãji ĩna, Dios ĩ rotirojʉ ĩna ejabe yirona. \v 42 Ĩnare besecõri jeame ʉ̃jʉrojʉ ĩnare cõarã yirãji ĩna. Ito jeame ʉ̃jʉrojʉ ejacõri ñeñaro tõbʉjarã yirãji. Ito bajiri oticõri bʉto tʉoĩa oca jairã yirãji ĩna. \v 43 Dios ĩ rotiro bajiro yirã mani Jacʉ ĩ rotirojʉ ejacõri, ũmacañi busuro bajiro busu ñarã yirãji ĩna. Mʉa gãmo goje cʉtija, yʉ bʉsirisere tʉo masiña mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Dios ĩ rotirojʉ mʉa eja ãmoja ado bajiro tʉoĩaja quena, yi Jesús ĩ riasore gaye \p \v 44 ’“Dios ĩ rotirojʉ mʉa eja ãmoja, ñeñaro yirise jidicãcõri ĩre riti tʉorʉ̃nʉrã yirãji mʉa”, yirocʉ ado bajiro riasoquĩ Jesús gʉare: Sĩgʉ̃ gãji ye bʉto waja cʉtirise sita watojʉ ĩ yeyobojare bʉjayijʉ. Itire bʉjacõri mʉcana itijʉti tʉdi yeyocũ remoyijʉ ĩ. Ito bajiri itire wanʉgʉ̃, ĩ gajeoni cʉtirise ñarocõti gãjerãre ĩsi jeocõyijʉ ĩ niyeru bʉjarocʉ. Iti niyeru bʉjacõri iti sita ʉjʉre waja yirocʉ yiyijʉ ĩ. “Sita bʉjacõri sita wato yeyore cʉni bʉjagʉ yigʉja yʉ”, yirocʉ iti sita ʉjʉre waja yiyijʉ ĩ. Dios gaye quenarise mʉa bʉja ãmosaja, ĩre riti tʉorʉ̃nʉrã yirãji mʉa, yi riasoquĩ Jesús gʉare. \s1 Dios ye quenarise mʉa ãmoja ĩre riti tʉorʉ̃nʉ sʉyaja quena, yi Jesús ĩ riasore gaye \p \v 45 ’“Dios ĩ rotirojʉ mʉa eja ãmoja, ñeñaro yirise jidicãcõri ĩre riti tʉorʉ̃nʉrã yirãji mʉa”, yirocʉ ado bajiro riasoquĩ Jesús gʉare: Sĩgʉ̃ ñaque bʉto waja cʉtirisere ãmagʉ̃ ñayijʉ. Iti ñaque perla wame cʉtirise ñayijʉ. \v 46 Iti ñaquere bʉto ãmoyijʉ ĩ. Ito bajiri, ĩ gajeoni cʉtirise ñarocõti ĩsi jeocõyijʉ ĩ, gãjerãre niyeru bʉjarocʉ. Ito yicõri iti ñaquere ãmosacõri waja yirocʉ yiyijʉ ĩ. Dios gaye quenarise mʉa bʉja ãmoja, ĩre riti tʉorʉ̃nʉ sʉyaja quena, yi riasoquĩ Jesús gʉare. \s1 Wai quenarãre ado bajiro beseama wai jori masa, yi Jesús ĩ gotire gaye \p \v 47 ’“Ado bajiro bajia Dios rotirojʉ ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ miojuri rʉmʉ”, yirocʉ gʉare riasoquĩ Jesús: Gãjerã wai wayari masa yorigʉ cõacõri wai jeyarore ãmiyijarã ĩna. \v 48 Jãjarã wai bʉjacõri jajʉjʉ ĩnare mocũyijarã ĩna. Jajʉjʉ ĩnare mocũcõri ĩnare beseyijarã ĩna. Quenarãre jibʉjʉ miosãyijarã ĩna. Gãjerã ñeñarãreama cõa roacõyijarã ĩna. \v 49 Ito bajiroti bajiro yiroja macãrʉcʉ̃ro iti jediri rʉmʉ. Ángel mesa quenarãre beserã yirãji ĩna. \v 50 Besecõri ñeñarãreama jeame ʉ̃jʉrojʉ cõarã yirãji ĩna. Ito jeame ʉ̃jʉrojʉ ejacõri ñeñaro tõbʉjarã yirãji. Ito bajiri bʉto tʉoĩa oticõri oca jairã yirãji ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Bʉcʉ oca, mame oca Dios gaye bese masirã ña mʉa, yi Jesús ĩ riasore gaye \p \v 51 Ito yija ado bajiro seniĩaquĩ Jesús gʉare: \p —¿Iti jeyaro mʉare yʉ gotirise tʉo masicʉati mʉa? yiquĩ Jesús. \p —Tʉo masia, yicʉ gʉa ĩre. \p \v 52 Gʉa ito bajiro yija, ado bajiro cʉdiquĩ ĩ gʉare: \p —Mʉa coriarã iti rʉmʉjʉ maji, bʉcʉrã oca riasori masa ñayijarã. Adocãtama yʉ rãca riasotirã ña mʉa. “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca yʉ rãca riasoticõri jʉaji masire gaye ña mʉare. Dios oca, bʉcʉ mʉa tʉogore cʉni ña mʉare. Bʉcʉ oca, Dios oca mame cʉni masia mʉa. Ito bajiri gajeoni seorajʉ bʉcʉ gaye mame gaye cʉni bese masirã bajiro bajirã ña mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Nazaretjʉ Jesús ĩ ware gaye \r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30) \p \v 53 Ito bajiro gʉare goti masiore ocana ĩ gotija bero Jesús rãca wacʉ gʉa mʉcana. \v 54 Wacõri ĩ ya sita ejacʉ gʉa. Minijuara wijʉ ejacõri masare riasoquĩ Jesús. Queno ĩ riasoja tʉocõri, ʉcacã masa. Ĩre tʉocõri ado bajiro yicã ĩna: \p —¿Iti ĩ riasorise nojʉ riasotiyijaribe ãni? ¿Ito yicõri no bajiro tiyamani gaye ĩoati? \v 55 Adi sita gagʉ cumu jãi moari masʉ macʉ ñami ãni. Ito yicõri María macʉti ñami ãni. Santiago, José, Simón, Judas rĩjorʉti ñami ãni. \v 56 Ito yicõri ĩ ñarã romia ado mani wato ñama ĩna. ¿No bajiro iti gaye masiati ãni? yicã ĩna ĩ ya cʉto gãna. \p \v 57 Ĩna ya sita gagʉti ĩ ñajare queno ĩre tʉorʉ̃nʉbiticã ĩna. Ado bajiro ĩnare gotiquĩ Jesús: \p —Dios oca goti ĩsiri masʉre rʉ̃cʉbʉorã yirãji masa. Ito bajibojarocati ĩ ya sita gãna, ĩ ya wi gãna cʉni ĩre rʉ̃cʉbʉomena yirãji, yiquĩ Jesús masare. \p \v 58 Ĩ ya sita gãna ĩre ĩna queno tʉorʉ̃nʉbejare, jaje tiyamani ĩo jeobitiquĩ iti cʉtore. \c 14 \s1 Juan idé guri masʉ ĩ godare gaye \r (Mr 6.14-29; Lc 9.7-9) \p \v 1 Iti rʉmʉriti Galilea gagʉ ʉjʉ, Herodes wame cʉtigʉ Jesús gaye oca tʉoyijʉ. \v 2 Ĩ rãca ñarãre ado bajiro yiyijʉ Herodes, Jesure tʉoĩa wacʉ: \p —Juan idé guri masʉti ñaguĩji mʉcana. Godabojagʉti tʉdi catiguĩji. Ito bajiri tiyamani gaye ĩoguĩji ĩ, yi tʉoĩabojayijʉ Herodes. \p \v 3-4 Ĩ Herodes ĩ ocabaji Felipe manojore ẽmayijʉ. Iso ñayijo Herodías wame cʉtigo. Ado bajiro yiyijʉ Juan Herodesre: \p —Isore manojo cʉtibitirʉja mʉre, yibojayijʉ Juan Herodesre. Ĩre tʉo ãmobisijʉ ĩ. Ito bajiri Juanre tubia rotiyijʉ Herodes. Ito yicõri come misina ĩre sia rotiyijʉ ĩ. \p \v 5 Juanre sĩa ãmobojayijʉ Herodes. “Diore goti ĩsiri masʉ ñami Juan”, masa ĩna yi rʉ̃cʉbʉoja tʉocõri, güiyijʉ ĩ. Ito bajiri Juanre sĩa rotibisijʉ Herodes. \v 6 Herodes ĩ joeara rodo gãni bia ejayijʉ. Ito bajiri masare oca cõayijʉ ĩ, ĩna basa titoni. Iti rʉmʉ rujarʉmʉ Herodías maco masa riojo basayijo. Iso basaja ticõri, bʉto wanʉyijʉ Herodes. \v 7 Ito bajiri: “No ãmorise mʉ senija, yiro roboti mʉre jidicãcʉja yʉ”, yiyijʉ Herodes isore. \v 8 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, “¿No bajiro ãmoati cana mʉ?” yigo wayijo iso jacore. Jaco iso gotija tʉocõri, ado bajiro yiyijo iso Herodesre: \p —Juan idé guri masʉ ya rijoga jatacõri somotẽrojʉ jeocõri ĩsiña yʉre, yiyijo iso Herodesre. \p \v 9 Ito bajiro iso yija tʉocõri, bojori bʉjayijʉ Herodes. Masa ĩna tʉoro riojo, “Yiro bajiroti mʉre ĩsicʉja yʉ”, ĩ yire ñajare, ito bajiroti rotiyijʉ ĩ ya moari masare. \v 10 “Tubiara wijʉ Juanre rijoga jata ãmitẽña”, yiyijʉ Herodes ĩ ya moari masare. \v 11 Ĩ ya rijoga jata ãmicõri somotẽrojʉ jeocõri mamore ĩsiyijarã ĩna. Ito yicõri isojʉ jacore rẽto ĩsiyijo ĩja. \p \v 12 Iti oca tʉocõri Juan rãca riasotiana masa ejayijarã. Ito yicõri ĩ ya rujʉ ãmi wacõri yujeyijarã. Ito bajiro ĩna yija bero Jesure gotirã gʉa tʉ ejacã ĩna. \s1 Cinco mil ñarãre Jesús ĩ ecare gaye \r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 13 Juan idé guri masʉre ĩna sĩare tʉocõri bojori bʉjaquĩ Jesús. Ito bajiri cuma sãjacõri ricati waquĩ ĩ. Ito bajiro Jesús ĩ waja masicã masa. Gãjerã boejʉna Jesure sʉya wacã. \v 14 Majado ejacõri Jesús ĩ tija masa jãjarã ñayijarã. Ito bajiri ĩnare ti maiyijʉ ĩ. Cõrãre ĩna ãmi ejaro bajiroti ĩnare yisio ĩsiyijʉ Jesús. \v 15 Iti rãioja ticõri, gʉa ĩ rãca riasotirã ĩ tʉjʉa wacʉ. Ĩ tʉ ejacõri ado bajiro yicʉ gʉa: \p —Ñamijʉ ña ĩja. Queno masa mama adojʉ. “Wasa”, yiya masare cʉtorijʉ bare ĩna waja yi masitoni, yibojacʉ gʉa Jesure. \p \v 16 —Itojʉ ware ma ĩnare. Mʉati bare ecaya ĩnare, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 17 —Bare ma gʉare. Naju riti co dʉjamocõacã ña gʉare. Ito yicõri wai jʉ̃arãti ñama gʉare, yicʉ gʉa Jesure. \p \v 18 —Adojʉa yʉre ãmi waya maji, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 19 Itire boca ãmicõri ta quenarise joe masare ruji rotiquĩ Jesús. Ito yicõri naju co dʉjamocõ ñarisere ito yicõri wai jʉ̃arã ñarãre ãmi rʉcoquĩ Jesús. Itire rʉcocõri ũmacʉ̃jʉ ti mʉoquĩ Jesús. Ito ti mʉocõri, “Queno ya Cʉna mʉ”, yiquĩ ĩ. Itire igajea batocõri gʉare ĩsiquĩ Jesús. Ito ĩ yija bero gʉajʉ masare batocʉ ĩja. \v 20 Masa ñarocõti ba jedicã itire. Ito yicõri sĩgʉ̃ rʉyabeto yaji quenaro riti tujacã ĩna. Ĩna ba rʉarise jʉa gʉbojeno jibʉri dajacʉ gʉa. \v 21 Gʉa itire bagoana cinco mil ʉ̃mʉa ñacʉ gʉa. Romiare ito yicõri rĩacare cʉni cõĩabiticʉ gʉa. \s1 Ide joe Jesús ĩ ware gaye \r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21) \p \v 22 Cumajʉ gʉare sãja rotiquĩ Jesús ĩ riojʉa gʉa jẽa watoni. Gʉa waroca riti masare ware gotiñi Jesús. \v 23 Masare ware goti tĩogʉ̃ tʉriajʉ mʉja wañi Jesús. Itojʉ sĩgʉ̃ti mʉja ejacõri ĩ Jacʉre bʉsiñi ĩ. Rãio jedija bero itojʉ ĩ sĩgʉ̃ti ñañi Jesús maji. \v 24 Itajura gʉdareco tʉjacʉ gʉa. Ito gʉa tʉjaroca jacũtucʉ gʉare, mino bʉto iti wẽajare. \v 25 Busu mʉja wadiroca Jesús gʉa tʉ ejaquĩ ide joena wadicõri. \v 26 Ide joe ĩ wadija ʉcacʉ gʉa. Ito bajija ticõri: \p —Wʉjo cʉtiro ya, yi awasãcʉ gʉa. \p \v 27 —Oca sẽoña, güibesa yʉti ña, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 28 Ito ĩ yija tʉocõri, gʉa rãca gagʉ Pedro ado bajiro bʉsiquĩ ĩre: \p —Yʉ Ʉjʉ, mʉti mʉ ñajama, ide joe yʉ mʉ tʉ waroca yiya yʉre, yiquĩ Pedro Jesure. \p \v 29 Ĩ ito yijare: \p —Wadite mʉ, yiquĩ Jesús ĩre. \p Ito ĩ yija tʉo, wãgãcõri ide joe wasʉoquĩ Pedro Jesús tʉ ejagʉ wacʉ. \v 30 Bʉto mino iti wẽaja tʉocõri, itire güiquĩ Pedro. Ito bajiri jacũrisena ruja wasʉoquĩ Pedro: \p —Yʉ Ʉjʉ yʉre masoña mʉ, yi awasãquĩ Pedro. \p \v 31 Ito ĩ yirocati Pedro ya ãmojʉ ñiacõri ado bajiro yiquĩ Jesús ĩre: \p —Queno yʉre tʉorʉ̃nʉsabea mʉ. “Ide joe yʉ waroca yami Jesús”, ¿yi tʉoĩa jidicãri mʉ? yiquĩ Jesús Pedrore. \fig |src="cn01722B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 14.31" \fig* \p \v 32 Cumajʉ Jesús rãca ĩna mʉja sãjarocati mino wẽata rojocoacʉ. \v 33 Gʉa cumajʉ ñacãnama Jesús riojo rijomunigãna ñini rũjũcʉ, ĩre rʉ̃cʉbʉorã: \p —Riti Dios Macʉ ña mʉ, yicʉ gʉa Jesure. \s1 Genesaret sita gãnare Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 6.53-56) \p \v 34 Ito jẽa wacõri Genesaret wame cʉtiri sitajʉ ejacʉ gʉa. \v 35 Iti cʉto gãna Jesús ĩ ejaja tʉo masicõri, masa jeyarore oca batoñi. Ito bajiri masa ñarise cʉtirãre ãmi ejacã Jesús tʉ. \v 36 “Mʉ ya yutabuju tʉnima gʉare moaĩa rotiya”, yicã masa Jesure. No moaĩarãcõti cati quenarã tujacã mʉcana. \c 15 \s1 Ñeñaro tʉoĩacõri ñeñarise yama masa, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mr 7.1-23) \p \v 1 Ito ĩna yiroca fariseo gaye tʉoĩarã ito yicõri judio masa rotirise riasori masa cʉni ejacã Jesús tʉ. Jerusaléna wadiana ñacã ĩna. Jesús tʉ ejacõri ado bajiro seniĩacã ĩna: \p \v 2 —¿No yija bʉcʉrã ĩna yisotire bajiro yiro robo cʉdibeati mʉ rãca riasotirã? Mʉ rãca riasotirã ĩna baroto riojʉa ãmo coebeama ĩna. Bʉcʉrã ĩna rotiado bajiro yiro robo yibeama ĩna, yicã ĩna Jesure. \p \v 3 Ito bajiro ĩna yijare, ado bajiro ĩnare cʉdiquĩ Jesús: \p —Bʉcʉrã masa ĩna rotirejʉa cʉdirona Dios ĩ rotirisejʉare cʉdibea mʉa. \v 4 Ado bajiro rotia Dios oca: “Mʉ jacʉ, mʉ jacore cʉni queno rʉ̃cʉbʉoya mʉ. No ĩ jaco, ĩ jacʉre cʉni ñeñaro bʉsitugʉ godacoajaro”, yi rotia Dios oca. \v 5 Mʉama ricati bajiro rotia. Ado bajirojʉa rotia mʉa: “No, ‘Jeyaro gajeoni yʉ rʉcorise Diore yʉ ĩsiroti riti ña. Ito bajiri yʉ jacʉsabatiare ejabʉa masibea yʉ’, ĩ yija, ĩ jacʉsabatiare ejabʉabeja quena”, yi tʉoĩa rotiboja mʉa. \v 6 Ito bajiro mʉa yija, bʉcʉrã masa ĩna rotirisejʉa cʉdirona, Dios ĩ rotirisejʉare cʉdibea mʉa. Ito bajiro mʉa yija, “Ñe waja ma Dios oca”, yirã bajiro ya mʉa. Ĩ ocare jidicãrã ña mʉa. \v 7 Mʉa yiro bajiro yirã meje ña mʉa. Diore goti ĩsiri masʉ Isaías ñayorʉ mʉare tʉoĩa wacʉ queno ucañi ĩ. Ado bajiro ucañi ĩ: \q1 \v 8 Mʉa ya risena riti yʉre rʉ̃cʉbʉoboja mʉa. Ito bajibojarocati mʉa ya ʉsina sõjʉ bajiro tʉoĩa mʉa. Yʉre rʉ̃cʉbʉobea mʉa. \q1 \v 9 Minijuacõri yʉre mʉa rʉ̃cʉbʉobojaja, bʉrãti ya mʉa. Mʉa riasorise masa ĩna tʉoĩa rujeore ña iti. Itireti, “Dios ĩ rotire ña”, yiboja mʉa. Dios ĩ gotirise tʉoĩa wacʉ ito bajiro ucañi Isaías ñayorʉ, yi gotiquĩ Jesús. \p \v 10 Ito ĩ yija bero masare jicõri ado bajiro yiquĩ Jesús ĩnare: \p —Yʉre tʉocõri queno tʉo masiña mʉa. \v 11 Mani ba sãrise meje mani ñeñaro yiroca yiroja iti. Ñeñaro tʉoĩacõri mani bʉsirise, iti ña mani ñeñaro yiroca yirise, yiquĩ Jesús masare. \p \v 12 Ito yija gʉa ĩ rãca riasotirã ĩ tʉ minijuacõri ado bajiro yicʉ gʉa ĩre: \p —Ito bajiro masare mʉ gotija tʉocõri, fariseo gaye tʉoĩarã tʉo bʉjatomenaji ĩna, yicʉ gʉa Jesure. \p \v 13 Ito bajiro gʉa yija, ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Dise rocati judire ĩ otere meje iti ñaja, ñe rãcati wãjacõagʉ̃ yiguĩji iti ote wese ʉjʉ. Ito bajiroti yigʉ yiguĩji yʉ Jacʉ cʉni. Gaje oca ñasarise mejeti ricati bajiro ĩna riasobojaja iti jedi waroca yigʉ yiguĩji yʉ Jacʉ. \v 14 Dios ocare riasomena ĩna ñajare, ĩnare tʉorʉ̃nʉbeja. Ĩna ñama cajea mana gãjerã cajea manare tʉ̃a wabojarã robo bajiro bajirã. Sĩgʉ̃ cajea macʉ gãji cajea macʉre ĩ tʉ̃a wabojaja, goje ñaro ĩna ejaja, jʉ̃arãjʉti quedi sãjacoarã yirãji, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 15 Ĩ ito yija ado bajiro seniĩaquĩ Pedro Jesure: \p —Iti riasore oca gaye queno gʉare goti rẽtobuya, yiquĩ Pedro Jesure. \p \v 16 —¿Tʉo masibeati mʉa cʉni? \v 17 Mani ba sãrise jeragajʉ waro yiroja iti. Ito bero rẽta budiro yiroja iti. ¿Itire queno tʉo masibeati mʉa? \v 18 Mani ya ʉsina tʉoĩacõri risena bʉsia mani. Iti ña mani ñeñaro yiroca yirise. \v 19 Ĩna ya ʉsina tʉoĩacõri ñeñaro yama masa. Tite mʉa. Gãjerãre sĩama ĩna. Manojo cʉtirã ñabojarãti gãjerã romiare ajeama. Jeyaro ĩna tʉoĩaro bajiroti romia rãca ñeñaro ajeama ĩna. Riniama ĩna. Socama ĩna. Rocati oca gotiama ĩna. Ito bajiro yama masa. \v 20 Ito bajiro ñeñarise tʉoĩacõri iti ña masa ĩna ñeñaro yiroca yirise. Mani baroto riojʉa mani ãmo coebeja, bʉcʉrã ĩna rotiro bajiro mani yibeja iti gaye meje ña mani ñeñaro yiroca yirise. Ñeñaro tʉoĩacõri ñeñaro ya mani. Iti ña mani ñeñaro yiroca yirise, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Gaje maso Jesure iso tʉorʉ̃nʉ sʉyare gaye \r (Mr 7.24-30) \p \v 21 Ito bajiro ĩ yija bero itijʉna, wacʉ gʉa Jesús rãca. Ito wacõri Tiro ito yicõri Sidón wame cʉtiri cʉtorijʉ ejacʉ gʉa. \v 22 Ito gʉa ejaja bero sĩgõ Canaán gago itijʉ ñaro Jesús tʉjʉa awasã wadicõ: \p —Yʉ Ʉjʉ David ñayorʉ janami ña mʉ. Yʉre ti maiña. Yʉ maco rʉ̃mʉ́ sãñagõ ñamo. Ito bajiri bʉto ñeñaro tõbʉjamo iso, yi goticõ iso Jesure. \p \v 23 Ito bajiro iso yibojarocati isore cʉdibitiquĩ Jesús. Ito bajiri ĩ rãca riasotirã gʉa ado bajiro roticʉ Jesure: \p —Isore wa rotiya. Ʉsirioro gʉare awasã sʉyamo, yibojacʉ gʉa Jesure. \p \v 24 Ito bajiro gʉa yija ado bajiro yiquĩ gʉare: \p —Oveja wisanare bajiro bajirã ñama judio masa. Ito bajiri ĩnare yʉre cũquĩ Dios, yiquĩ Jesús. \p \v 25 Ito bajiro ĩ yiroca ĩ riojo wacõri rijomunigãna ñini rũjũcõ romio: \p —Yʉ Ʉjʉ yʉre ejabʉaya, yicõ iso Jesure. \p \v 26 Ito bajiro iso yibojarocati ado bajiro yiquĩ Jesús isore: \p —Judio masa riojʉajʉ gãjerãre yʉ ejabʉaja, no masia ma yʉre. Ito bajiro yʉ yija, rĩacare naju ẽmacõri yaiare ecado bajiro bajia, yiquĩ Jesús isore. \p \v 27 —Riti ya yʉ Ʉjʉ. Ĩna ʉjarã ba bate queorise bacã yaia. Yʉ gaje maso ñabojarocati mʉ ñarã bero yʉre jabeto mʉ ejabʉaja quena ñaro yiroja yʉre, yicõ iso Jesure. \p \v 28 Ito bajiro iso yija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Jesús isore: \p —Mʉ romio queno yʉre tʉorʉ̃nʉgõ ña mʉ. Ito bajiri mʉ ãmoro bajiroti bajiro yiroja iti, yiquĩ Jesús. \p Ito bajiro ĩ yirocati iso maco tujacoacõ. \s1 Jãjarã ñarise cʉtirãre Jesús ĩ yisiore gaye \p \v 29 Ito yija bero Galilea wame cʉtirita tʉnima wacʉ gʉa. Itojʉ ejacõri tʉriajʉ mʉja wacʉ gʉa. Itojʉ gʉa joejearoca rujiquĩ Jesús. \v 30 Jãjarã masa ejacã Jesús ĩ rujirojʉ. Wa masimena, cajea mana, bʉsimena, ruduana, ito yicõri jãjarã cõrãre ãmi ejacã ĩna Jesús tʉjʉ. Ĩ tʉ ĩna ãmi ejaroca ĩnare yisioquĩ Jesús. \v 31 Bʉsimena bʉsicã. Ruduana wacã. Cajea mana ticã. Rujʉ ñeñarã quenari rujʉ, rujʉ cʉticã. Ito bajija ticõri, ti ʉcacã masa. Ito bajiri Diore wanʉ rʉ̃cʉbʉosʉocã ĩna. “Judio masa ĩna rʉ̃cʉbʉorʉ Dios ĩ ñami quenagʉ̃”, yi rʉ̃cʉbʉocã masa. \s1 Cuatro mil ñarãre Jesús ĩ ecare gaye \r (Mr 8.1-10) \p \v 32 Ito yija gʉa ĩ rãca riasotirãre ado bajiro yiquĩ ĩ: \p —Ado gãnare ti bʉjatobea yʉ. Ʉdia rʉmʉ tʉja ĩja, adocãta yʉ rãca ĩna ñaroca. Ito bajiri queno bare ma ĩnare. Ĩna babetoti ĩna ya wirijʉ wa roti ãmobea yʉ. Ĩnare yʉ wa rotija majʉ boga quedirã yirãji ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 33 Gʉajʉa ado bajiro yicʉ ĩre: \p —Ado masa manojʉ no bajiro masa tĩjaro bare bʉja masia ma, yicʉ gʉa Jesure. \p \v 34 —¿Nocõ jaje naju rʉcoati mʉa? yiquĩ Jesús gʉare. \p —Jʉa ãmojeno naju ña gʉare, ito yicõri wai jabetacã ña, yicʉ gʉa ĩre. \p \v 35 Ito yija masare jacajʉ ruji rotiquĩ Jesús. \v 36 Ĩ ya ãmona naju jʉa ãmojeno ñarisere ito yicõri wai rãca ãmi rʉcocõri, “Queno ya Cʉna mʉ”, yiquĩ ĩ Diore. Ito ĩ yija bero gʉa ĩ rãca riasotirãre ĩsiquĩ masare gʉa batotoni. \v 37 Masare batocʉ gʉa. Ĩna jeyaro bacã. Ito bajiri sĩgʉ̃ rʉyabeto yaji quenaro ñacã ĩna. Ĩna baja bero jʉa ãmojeno jibʉri gʉa ba rʉarise dajocʉ gʉa. \v 38 Gʉa itire bagoana cuatro mil ʉ̃mʉa ñacʉ gʉa. Romiare ito yicõri rĩacare cʉni cõĩabiticʉ gʉa. \v 39 Ito bero masare ware gotiquĩ Jesús. Ito bajiri cumana Magadán wame cʉtiri sitajʉ wacʉ gʉa. \c 16 \s1 Tiyamani ĩoña gʉare, ĩna yire gaye \r (Mr 8.11-13; Lc 12.54-56) \p \v 1 Fariseo gaye tʉoĩarã ito yicõri saduceo gaye tʉoĩarã cʉni Jesure tirona ejacã ĩna. “ ‘Riti Dios ĩ cõarʉ ña mʉ’, gʉa yi masitoni ũmacʉ̃jʉ gaye tiyamani ĩoña gʉare”, yi ejabojacã ĩna. \p \v 2 Ito ĩna yibojarocati ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —Rãiocũro ũmacʉ̃jʉ iti sũaja ticõri, “Quenari rʉmʉ ñari seyoa”, ya mʉa. \v 3 Busuri jĩjʉ iti sũaja mʉa tija, wajʉ bueri rãca iti ñaja. “Adi rʉmʉ quenado ma”, ya mʉa. Ũmacʉ̃jʉ ticõri, “Ito bajiro rẽtaro ya adi rʉmʉ”, yi masia mʉa. Ito bajibojarocati adi rʉmʉ rẽtarise gaye, “Ito bajiro bajiro wado ya”, yi masibea mʉa. \v 4 Ñeñaro yirã ña mʉa ito yicõri yʉre tʉorʉ̃nʉmena. Tiyamani ĩore yʉre seniboja mʉa. Ito bajiro mʉa yibojarocati jʉaji tiyamani mʉare ĩobicʉja yʉ. Jonás ñayorʉre tiyamani rẽtare gaye riti mʉare goticʉja yʉ, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \p Ito bajiro Jesús ĩ yija bero ĩnare wagocʉ gʉa. \s1 Fariseo gaye tʉoĩarã ya naju wadare gaye \r (Mr 8.14-21) \p \v 5 Itajura gaje dʉjajʉ jẽa ejacõri, “Mani baroti naju ãcabojacoayija mani”, yicʉ gʉa. \v 6 Ito yija Jesús ado bajiro gʉare gotiquĩ: \p —Fariseo gaye tʉoĩarã, saduceo gaye tʉoĩarã ĩna ya naju wadarise ʉco gaye queno tʉo masiña mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 7 Jesús ito bajiro ĩ yija gʉamasiti gãmeri tʉoĩa bʉsicʉ gʉa: \p —Mani naju ãcabojajare ito bajiro bʉsiami Jesús, yi tʉoĩabojacʉ gʉa. \p \v 8 Ito bajiro gʉa tʉoĩabojaja tʉo masicõri, ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —¿No yija, “Naju ma manire”, yati mʉa? Queno yʉre tʉorʉ̃nʉbea mʉa. \v 9 Queno tʉo masibea maji mʉa. Canʉ bʉsati co dʉjamocõ naju ñarisere co dʉjamocõ mil masa ñarãre eca jeocʉ yʉ. Ĩnare yʉ eca jeoja bero jaje jibʉri dajocʉ mʉa. ¿Itire ãcabojati mʉa? \v 10 Ito bero canʉ bʉsati mʉcana jʉa ãmojeno naju ñarisere jʉaria mil masa ñarãre eca jeocʉ yʉ. Ĩna masare yʉ eca jeoja bero jaje jibʉri dajocʉ mʉa rʉyarise. ¿Itire ãcabojacoati mʉa? \v 11 ¿No yija queno tʉoĩa masibeati mʉa maji? Jĩjʉ, “Fariseo gaye tʉoĩarã, saduceo gaye tʉoĩarã ĩna ya naju wadarise ʉco gaye queno tʉo masiña”, yʉ yija, naju gayere meje bʉsibʉ yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 12 Ito ĩ yijare tʉo masicʉ gʉa. “ ‘Fariseo gaye tʉoĩarã, saduceo gaye tʉoĩarã naju wadarise ʉco gayere tʉoĩarã ya mʉa’, gʉare ĩ yija, ‘Ĩna riasorisere queno tʉoĩa masiña mʉa’, yireonire gʉare gotiyijari Jesús”, yi tʉoĩacʉ gʉa ĩja. \s1 Cristo Dios ĩ cõarʉ ña mʉ, yi Pedro ĩ goti quenore gaye \r (Mr 8.27-30; Lc 9.18-21) \p \v 13 Mʉcana ito sõjʉa wacõri, Cesarea Filipo wame cʉtiri cʉto tʉ ejacʉ gʉa Jesús rãca. Itojʉ ejacõri ado bajiro gʉare seniĩaquĩ Jesús: \p —Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. ¿Yʉre masa ĩna bʉsija, no bajiro yati ĩna? yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 14 Ado bajiro cʉdicʉ gʉa ĩre: \p —Coriarã ĩna bʉsija, “Juan idé guri masʉ ñami”, yama ĩna mʉre. Gãjerãma, “Elías ñami”, yama ĩna. Gãjerãma, “Jeremías ñami”, yama ĩna. Gãjerãma, “Diore goti ĩsiri masʉ ñaguĩji gajea”, yama ĩna mʉre, yicʉ gʉa Jesure. \p \v 15 —¿Mʉama ñimʉ ñami yati mʉa yʉre? yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 16 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Simón Pedro: \p —Mʉti ña Cristo Dios ĩ cõarʉ. Dios catitĩñagʉ̃ Macʉ ña mʉ, ya yʉ mʉre, yiquĩ Simón Pedro Jesure. \p \v 17 —Riti ya Simón, Jonás macʉ mʉ. Ito bajiro mʉ bʉsija wanʉ quenagʉ̃ ña mʉ. Itire mʉ bʉsija, masare tʉocõri meje bʉsia mʉ. Itire mʉ bʉsija, ũmacʉ̃jʉ gagʉ yʉ Jacʉre tʉocõri bʉsia mʉ. \v 18 Ado bajiro mʉre gotia yʉ. Iti mʉ wame ña Pedro, “gʉ̃tagã”, yireoni ña iti Pedro. Riti ña mʉ bʉsirise. Iti oca mʉ bʉsirise jedibetoja. Gʉ̃tagã bʉtirica robo bajiro bajirise ña iti mʉ bʉsirise. Iti oca tʉocõri yʉre tʉorʉ̃nʉrã yirãji mʉ bero gãna. Ito bajiri yʉ ñarã, ñarã yirãji ĩna. Yʉre ĩna tʉorʉ̃nʉjare godana ʉjʉ ĩnare rẽtocũbicʉ yiguĩji. Godabojarãti mʉcana tʉdi catirã yirãji ĩna. \v 19 Ado bajiro mʉre gotia Pedro yʉ. Soje janado rʉcogʉre bajiro mʉre cũgʉ̃ yigʉja yʉ. Ito bajiri, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca masa ĩna tʉo masiroca yigʉ yigʉja mʉ. Ito bajiro mʉre cũgʉ̃ yigʉja yʉ. Adi sitajʉ mʉ rẽorise, ũmacʉ̃jʉ itojʉ cʉni rẽore ñaro yiroja. Adi sitajʉ, “Ito bajiroti yiya”, mʉ yija, ũmacʉ̃jʉ cʉni ito bajiroti yire ñaro yiroja, yiquĩ Jesús Pedrore. \p \v 20 Ito bajiro Pedrore ĩ yija bero ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: “Ĩti ñami Cristo Dios ĩ cõarʉ, yi masare goti batobesa mʉa”, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Yʉre sĩarã yirãji, Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27) \p \v 21 Ito ĩ yija bero itijʉnati gʉare goti rẽtobuquĩ Jesús: \p —Jerusalénjʉ ware ña yʉre. Itojʉ yʉ ejaroca bʉcʉrã, paia ʉjarã ito yicõri judio masa rotirise riasori masa cʉni quenabeto yʉ tõbʉjaroca yirã yirãji ĩna. Itojʉ yʉre sĩarã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati ʉdia rʉmʉ beroti yʉ catiroca yigʉ yiguĩji Dios mʉcana, yiquĩ Jesús gʉare. \v 22 Ĩ ito yija tʉocõri, ricati bʉsa camotadi rʉ̃gʉ̃cõri, oca sẽoro ĩre bʉsisʉobojaquĩ Pedro: \p —Yʉ Ʉjʉ ito bajiro mʉre rẽtare ãmobiquĩji Dios. Ito bajiro mʉre rẽtabeto yiroja, yiquĩ Pedro Jesure. \p \v 23 Ito ĩ yija tʉocõri, jʉda rʉ̃gʉ̃cõri, ado bajiro bʉsiquĩ Jesús Pedrore: \p —Rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Satanásre moa ĩsia mʉ. Yʉre camotadiya mʉ. Dios ĩ ãmoro bajiro yʉ yija, yʉre camota codea mʉ. Dios bajiro meje tʉoĩa mʉ. Masa ĩna tʉoĩaro bajiro tʉoĩa mʉ cʉni, yiquĩ Jesús Pedrore. \p \v 24 Ito ĩ yija bero ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare ĩ rãca riasotirãre: \p —Sĩgʉ̃ yʉre ĩ sʉya ãmoja, ĩ ye ñaroti tʉoĩabiticõri yʉjʉare tʉo mai sʉyagʉ yiguĩji. Yucʉtẽo gajagʉre bajiro tõbʉjabojagʉti yʉre riti sʉyagʉ yiguĩji ĩ. \v 25 No ĩ catirise maibojagʉti godagʉ yiguĩji. Ito bajibojarocati yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃, yʉ oca ĩ gotija tʉo junisinicõri ĩna sĩagʉ̃ama catitĩñare gaye bʉjagʉ yiguĩji. \v 26 Sĩgʉ̃ adi macãrʉcʉ̃rojʉ gajeoni jeyaro ĩ bʉjabojaja, ĩ ya ʉsi jeame ʉ̃jʉrojʉ iti waja, ĩ ya gajeoni ĩ bʉjabojare ñe waja ma. Ñe mani ya ʉsi rẽto bʉsaro waja cʉtirise manoja. Catirãjʉti Dios rãca mani oca quenobeja, mani godaja bero ĩ rãca oca queno masimenaji ĩja. \v 27 Yʉ Masa Rĩjorʉ ñacõri, yʉ Jacʉ Dios ĩ busurisena tʉdi ejagʉ yigʉja yʉ. Ito yicõri ĩ tʉ gãna ángel mesa rãca ejagʉ yigʉja yʉ. Tʉdi ejacõri masa ĩna yigoado bajiroti waja senigʉ̃ yigʉja yʉ. \v 28 Riti mʉare gotia yʉ. Mʉa coriarã adijʉ ñarã mʉa godaroto riojʉa, ĩre tʉorʉ̃nʉrãre Masa Rĩjorʉ ĩ mioju ejaroca tirã yirãji mʉa. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \c 17 \s1 Ĩna tiro riojo Jesús ĩ godo wedire gaye \r (Mr 9.2-13; Lc 9.28-36) \p \v 1 Co ãmojeno ʉ̃mʉari bero Pedro, Santiago, ĩ ocabaji Juanre cʉni ũmari tʉria joejʉ ĩnare ãmi waquĩ Jesús. \v 2 Itojʉ ĩna ejaroca ĩna riojo Jesús ĩ ya rio gajero bajiro godo wediyijʉ. Ʉ̃mʉa gagʉ ũmacañire bajiro yoyijʉ ĩ ya rio. Ito yicõri ĩ ya yutabuju bʉto boticõri yoyijʉ. \v 3 Ĩna tiroca Moisés ñayorʉ, Elías ñayorʉ rãca Jesús tʉ goaĩoyijarã. Ito bajicõri Jesús rãca ĩna gãmeri bʉsija, tiyijarã ĩna. \v 4 Ito bajija ticõri, ado bajiro yiyijʉ Pedro Jesure: \p —Yʉ Ʉjʉ adojʉ mani ñaja quenasacõa. Mʉa ãmoja mʉare yiari wi meni ĩsirʉja gʉa. Mʉre co wi, Elíasre co wi, Moisésre co wi meni ĩsirʉja gʉa, yiyijʉ Pedro Jesure. \p \v 5 Ito bajiro Pedro ĩ bʉsibojaroca riti ide bueri bʉto yorise ĩnare gũma rʉ̃gʉ̃yijʉ. Iti ide bueri watonati oca ruyuyijʉ: \p —Ãniti ñami yʉ Macʉ, yʉ maigʉ̃. Ĩre bʉto wanʉa yʉ. Ĩre queno tʉoya mʉa, yire oca ruyuyijʉ. \p \v 6 Iti oca tʉocõri bʉto güiyijarã ĩna. Ito bajiri bʉto güirã ĩna ya rio sitajʉ muqueayijarã ĩna. \v 7 Ito bajiro ĩna bajija ticõri, ĩna tʉ wacõri ĩnare moaĩayijʉ Jesús. Ĩnare moaĩacõri ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Wʉmʉña. Güibesa mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 8 Ito ĩna ti mʉoja, gãjerãre tibisijarã ĩna. Jesús sĩgʉ̃ti ĩ ñaja tiyijarã ĩna ĩja. \p \v 9 Iti tʉria ĩna roja waroca ado bajiro ĩnare gotiyijʉ Jesús: \p —Janeti mʉa tirise masare goti batobeja maji. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Yʉre sĩarã yirãji masa. Yʉre ĩna sĩabojarocati tʉdi catigʉ yigʉja yʉ. Yʉ mʉcana tʉdi catiroto riojʉa, jĩjʉ mʉa tigorise gãjerãre goti batobeja mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 10 Ito yija ado bajiro Jesure seniĩayijarã ĩna: \p —¿No yija judio masa rotirise riasori masa, “Elíasjʉa ejasʉogʉ yiguĩji”, yicati ĩna? yi seniĩayijarã ĩna Jesure. \p \v 11 Ito yija ado bajiro ĩnare cʉdiyijʉ Jesús: \p —Riti yiñi judio masa rotirise riasori masa. “Elíasjʉa ejasʉogʉ yiguĩji. Ejacõri jeyaro quenogʉ̃ yiguĩji ĩ”, ĩna yija riti gotiñi. \v 12 Ito bajiro ĩna gotibojarocati Elías ĩ ejaja ĩre ti masibisĩ masa. Riti mʉare gotia yʉ. Elías ejacãñi. Ĩ ejaja ĩre ti masibisĩ masa. Ĩna ãmoro bajiroti yiñi masa ĩre. Ito bajiroti yʉ Masa Rĩjorʉre, tõbʉjaroca yirã yirãji masa yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 13 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, “Juan idé guri masʉre bʉsiami ãni”, yi tʉo masiyijarã ĩna Pedro mesa. \s1 Rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃re rʉ̃mʉ́re Jesús ĩ bucõare gaye \r (Mr 9.14-29; Lc 9.37-43) \p \v 14 Roja wadicõri gʉa tʉ ejacã ĩna mʉcana. Jãjarã masa ñacã gʉa rãca. Jesús ĩ tʉdi ejaja ticõri, ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũquĩ sĩgʉ̃. Ito yicõri ado bajiro yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 15 —Yʉ Ʉjʉ yʉ macʉre ti maiña mʉ. Ñama cõre cõsotiami ĩ. Ito bajiri ruje tõbʉjasotiami ĩ. Biyaro ʉsi jedi quedisotiami yʉ macʉ. Coji rʉyabeto jeame ʉ̃jʉrojʉ ʉsi jedi quedisotiami ĩ. Ito yicõri riacajʉ cʉni ʉsi jedi quedisotiami. \v 16 Mʉ rãca riasotirã tʉjʉ ĩre ãmi ejabojabʉ yʉ. Ĩre yisio masibeama ĩna, yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 17 Ito ĩ yija ado bajiro yiquĩ Jesús masare: \p —Queno yʉre tʉorʉ̃nʉbea mʉa maji. Masa ñeñaro yirãre bajiro bajia mʉa maji. ¿Nocõ yoari mʉa rãca ñagʉ̃ yigʉjada yʉ maji? ¿Nocõ yoari yugʉ yigʉjada yʉ, mʉa masitoni? Adojʉa ãmi waya, ʉsi jedi quedisotigʉre, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 18 Ʉsi jedi quedisotigʉ ĩ ejaja ticõri, rʉ̃mʉ́re budi rotiquĩ Jesús. Rʉ̃mʉ́ ĩ budirocati, cati quenagʉ̃ ñacõaquĩ macʉacã mʉcana. \p \v 19 Ito yija bero ricati Jesús rãca bʉsicʉ gʉa mʉcana: \p —¿No yija rʉ̃mʉ́re bucõa masibiti gʉa? yicʉ gʉa Jesure. \p \v 20 —Yʉre queno tʉorʉ̃nʉbiticõri rʉ̃mʉ́re bucõa masibea mʉa maji. Riti mʉare gotia yʉ. Jabetacã yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja, jaibiti aje mostaza aje robo bajiro yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja, mʉa rotiro bajiroti bajiroja. I tʉriare, “Gajerojʉ cʉní rʉ̃gʉ̃ña”, mʉa yija, mʉa rotiro bajiroti bajiroja iti. Ñejʉa mʉa yi masibiti mano yiroja, queno yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja. \v 21 Ito bajiro masare ĩna rʉ̃mʉ́a sãñaja, bamena riti Diore mʉa senija, rʉ̃mʉ́are bucõa masirãji mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Yʉre sĩarã yirãji, mʉcana Jesús ĩ tʉdi gotire gaye \r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45) \p \v 22 Galilea sitajʉ cojʉ gʉa waroca ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Masa Rĩjorʉ ña yʉ. Yʉre ĩna ñiatoni gotigʉ yiguĩji sĩgʉ̃. \v 23 Yʉre ñiacõri sĩarã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati ʉdia rʉmʉ beroti yʉ catiroca yigʉ yiguĩji Dios, yiquĩ Jesús gʉare. Ito bajiri iti tʉocõri bʉto bojori bʉjacʉ gʉa. \s1 Dios ya wi ñaroti ĩna waja yire gaye \p \v 24 Ito yija bero Capernaum wame cʉtiri cʉto ejacʉ gʉa Jesús rãca. Itojʉ gʉa ñaroca minijuara wi coderã waja seniri masa Pedrore oca seniĩarona ejayijarã. Ĩ tʉ ejacõri ado bajiro ĩre seniĩayijarã ĩna: \p —¿Mʉre riasogʉ Dios ya wi waja yibeati ĩ? yi seniĩayijarã ĩna Pedrore. \p \v 25 —Waja yigʉ yiguĩji, yi cʉdiyijʉ Pedro. \p Jesure bʉsirocʉ wijʉ ĩ sãjaroca, Jesujʉa ado bajiro ĩre bʉsigoquĩ: \p —¿No bajiro tʉoĩati Simón mʉ? ¿Adi sita gãna ʉjarã noare waja seniati? ¿Ĩna ñarãre seniatite? ¿Gãjerãjʉare seniatite? yi seniĩaquĩ Jesús Pedrore. \p \v 26 —Gãjerãre waja seniama ĩna, yi cʉdiquĩ Pedro. \p Ĩ ito yija, ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Riti ya mʉ. Dios Macʉ yʉ ñajare yʉre waja seniado mama ĩna. \v 27 Ito bajibojarocati ñeñaro manire ĩna bʉsitube yirona waja yija quena. Itajurajʉ wasa. Itojʉ wai joba. Cajero basʉogʉti ĩre sĩacõri ĩ ya risejʉ niyeru cuji bʉjagʉ yigʉja mʉ. Iti niyeru cujina manire ĩna waja senija, ñarocõti tĩjacoaro yiroja iti. Iti cuji ãmicõri ĩnare waja yiya, yiquĩ Jesús Pedrore. \c 18 \s1 ¿Ñimʉ ñati ñasagʉ ñarocʉ? ĩna yi seniĩare gaye \r (Mr 9.33-37; Lc 9.46-48) \p \v 1 Iti rʉmʉriti, gʉa Jesús rãca riasotirã ĩre seniĩacʉ: \m —¿Ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ rotirojʉ ñimʉ ñati ñasagʉ ñarocʉ? yi seniĩacʉ gʉa Jesure. \p \v 2 Ito bajiro gʉa yija tʉocõri, sĩgʉ̃ macʉacãre ãmicõri gʉa wato cũquĩ. \v 3 Ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Mʉa ñeñaro yirise mʉa jidicãbeja, ito yicõri bʉcʉrãre rĩaca ĩna tʉorʉ̃nʉro bajiro yʉre mʉa tʉorʉ̃nʉbeja, ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ rotirojʉ ejamena yirãji mʉa. \v 4 Ado bajiro bajigʉ yiguĩji ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ rotirojʉ ñasagʉ ñarocʉ. Ãni macʉacãre bajiro, “Ñasagʉ ña yʉ”, yi tʉoĩabicʉ yiguĩji ĩ. \v 5 Noa yʉre tʉorʉ̃nʉcõri ãni macʉacãre ĩna boca ãmiro bajiro yʉre cʉni boca ãmirã yirãji ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Ñeñaro mʉa yi ʉyaja guijorise ña, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mr 9.42-48; Lc 17.1-2) \p \v 6 Mʉcana ado bajiro gotiquĩ Jesús gʉare: \p —No macʉacã yʉre tʉorʉ̃nʉsʉogʉre ñeñaro yiroca gãji ĩ yija, ĩre bʉto waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. Quenogoroama ito bajiro yigʉre ĩ ya ãmʉmajʉ gʉ̃tagã jajoca sia yocõri riaca ʉ̃carojʉ rucõaja quenaroja. \v 7 Bʉjato bʉjarã yirãji adi macãrʉcʉ̃ro gãna ñeñaro yiri masa. Masare ñeñaro ĩna yiroca yirise ito bajiro riti bajitĩñaro yiroja. Ito bajibojarocati, gãjerã ĩna ñeñaro yiroca ĩnare yigʉre bʉjato bajia ĩre, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 8 ’Mʉa ya ãmo, mʉa ya gʉbo, mʉa ñeñaro yiroca mʉare iti yija, itire jatacõri sõjʉ cõacõña. Manire co dʉja ãmo manija quenabetoja. Ito bajibojarocati jʉa ãmo, ãmo cʉtirã ñabojarãti jeame ʉ̃jʉrojʉ manire Dios ĩ cõaja, rẽto bʉsaro quenabeto yiroja. \v 9 Mʉa ya cajea mʉa ñeñaro yiroca iti yija, ruacõri sõjʉ cõacõña. Manire co dʉja cajea manija quenabetoja. Ito bajibojarocati jʉa cajea, cajea cʉtirã ñabojarãti jeame ʉ̃jʉrojʉ manire Dios ĩ cõaja, rẽto bʉsaro quenabeto yiroja. Dios ĩ ñarojʉ mani ejaja, bʉto bʉsa wanʉ quenarã yirãji mani. “Mʉa ñeñaro yirise jidicãña”, yirocʉ ito bajiro yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Oveja wisarʉre ãmagʉ̃ yiguĩji coderi masʉ, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 15.3-7) \p \v 10 Mʉcana ado bajiro gotiquĩ Jesús gʉare: \p —Mʉtarã yʉre masisʉorãre sĩgʉ̃jʉare tibo yibesa. Ũmacʉ̃jʉ ángel mesa ñarãji ĩnare tirʉ̃nʉrã. Co rʉmʉ rʉyabeto yʉ jacʉ tʉ ñacãma ĩna. \v 11 Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Jeame Ʉ̃jʉrojʉ waboanare masorocʉ wadicʉ yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 12 Gʉare riasorocʉ ado bajiro yiquĩ Jesús mʉcana: \p —Adocãta yʉ mʉare riasorisere queno tʉoĩaña mʉa. Sĩgʉ̃ ñayijʉ cien oveja rʉcogʉ. Co rʉmʉ gãjerãre wagocõri sĩgʉ̃ wisayijʉ oveja. ¿No bajiro tʉoĩati mʉa? ¿Gãjerã rʉyarã, ta wesejʉ noventa y nueve ñarã wisarʉre ãmagʉ̃ waguĩjida ĩ? \v 13 Ĩre ãmagʉ̃ wacʉ yiguĩji ĩ. Wisarʉre ĩ bʉjaja, bʉto wanʉgʉ̃ yiguĩji ĩ. Riti ña. Gãjerã wisamena noventa y nueve ñarã rẽtoro wisarʉre ĩ bʉjaja wanʉgʉ̃ yiguĩji ĩ. \v 14 Mani Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ ito bajiroti bajiami ĩ cʉni. Sĩgʉ̃ yʉre masisʉogʉ ĩ wisare ãmobiquĩji Dios, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Mani yagʉ ĩ ñeñaro yirise mani ãcabojaja quena, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 17.3) \p \v 15 Mʉcana gʉare ado bajiro riasoquĩ Jesús: \p —Sĩgʉ̃ mʉa yagʉ mʉare ĩ ñeñaro ĩ yija, ĩ rioti oca quenoma, “Riti ya mʉa, mʉare ñeñaro yicʉ yʉ”, ĩ yi masitoni. “Riti ya mʉa”, ĩ yija oca quenocãna ña mʉa. Ito bajiri mʉa yagʉ rãca queno baba cʉtirã yirãji mʉa mʉcana. \v 16 “Bajibea bʉrãti ya mʉa”, ĩ yija, gãjerã jʉ̃arãre ji ñucama. Ito bajiri mʉa bʉsirise ĩna tʉoja. “Riti bajia iti”, yi masirã yirãji ĩna. \v 17 Ĩnare riojo ĩ tʉorʉ̃nʉbeja, jãjarã Diore masirã riojo gotiba mʉa. Ĩna jãjarãre ĩ tʉorʉ̃nʉ ãmobeja, Diore masibicʉ robo bajiro ĩre mʉa rʉcoja quena. Sĩgʉ̃ ñeñaro yigʉ, ʉjarãre yiari waja seni ĩsiri masʉre bajiro rʉcoja quena mʉa ĩre, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 18 ’Riti mʉare gotia yʉ. Ũmacʉ̃jʉ gagʉ Dios ĩ cũana ña mʉa. Adi macãrʉcʉ̃rojʉ mʉa rẽoja, ũmacʉ̃jʉ Dios tʉjʉ cʉni rẽore ñaro yiroja. Gajere cʉni, “Ito bajiroti bajiya mʉ”, mʉa yiro bajiroti ũmacʉ̃jʉ cʉni bajiro yiroja, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 19 ’Gaje ado bajiro mʉare gotia yʉ. Mʉa jʉ̃arã sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri Diore mʉa seni ãmoja, mʉa ãmoro bajiroti ĩsigʉ̃ yiguĩji yʉ Jacʉ ũmacʉ̃jʉ gagʉ. \v 20 No jʉ̃arã ʉdiarã yʉre tʉorʉ̃nʉrã ĩna minijuaja, ĩna rãca ñagʉ̃ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 21 Ito ĩ yija bero Pedro ado bajiro seniĩaquĩ Jesure: \p —Yʉ Ʉjʉ sĩgʉ̃ yʉ yagʉ yʉre ñeñaro ĩ yija, ¿nocõjiri ĩre yʉ ãcabojoja quenati? ¿Jʉa ãmojeno ĩre yʉ ãcabojoja quenati? yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 22 Ĩ ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús ĩre: \p —Jʉa ãmojeno rẽtoro, coji rʉyabeto mʉre ĩ senirocõ ĩre mʉ ãcabojoja quena, yiquĩ Jesús Pedrore. \s1 Gãji ĩ ñeñaro yirise ãcaboja ãmobicʉ yire oca \p \v 23 Mʉcana Jesús gʉare ado bajiro riasoquĩ: \p —“¿Dios ũmacʉ̃jʉ rotigʉ no bajiro bajiati ĩ?” mʉa yi masi ãmoja, sĩgʉ̃ ʉjʉre tʉoĩate mʉa. Ado bajiro yiyijʉ ĩ. Ĩ ya moari masare ji ñucacõri, ĩre ĩna waja ruyuriorisere cõĩayijʉ. \v 24 Ĩ cõĩasʉoroca sĩgʉ̃ ĩre jairo niyeru waja ruyuriogʉre ĩre ãmi ejabojayijarã ĩna. \v 25 Ĩ ʉjʉre waja yi masibisijʉ ĩ. Ito bajiri, “Gãjerãre yʉre ĩsi ĩsitẽña”, yiyijʉ ʉjʉ. Ĩre, ĩ rĩare, ĩ manojore, ĩ ya gajeoni jeyaro gãjerãre yʉre ĩsi ĩsitẽña. Ĩna waja mʉa bʉjarise yʉre mʉa ĩsija, ĩ yʉre waja ruyuriorise tĩjaro yiroja, yiyijʉ ʉjʉ ĩre ãmi ejanare. \v 26 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre waja ruyuriogʉ ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũyijʉ. Ito yicõri ĩre josayijʉ ĩ: “Yʉ ʉjʉ jabeto yuya maji. Mʉre yʉ waja ruyuriorise waja tĩogʉ̃ yigʉja yʉ maji”, yiyijʉ ĩ, ĩ ʉjʉre. \v 27 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre ti maiyijʉ ĩ: “Baʉ, no yibeati”, yi ĩre jidicãyijʉ ĩ, ĩ ʉjʉ. \p \v 28 ’Ito bajiro ĩ ʉjʉ yija tʉocõri, budi wayijʉ ĩ. Budi wacõri ĩ baba ĩre waja ruyuriogʉre ti bʉjayijʉ ĩ cʉni. Ito bajiri ĩ babare ĩ ya ãmʉma ñia rʉ̃gʉ̃cõri, “Yʉre mʉ waja ruyuriorise cojiti waja tĩoña mʉ”, yiyijʉ ĩ ĩre. \v 29 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩ ya rijomunigãna ñini rũjũyijʉ ĩ: “Jabeto yʉre yuya maji. Mʉre yʉ waja ruyuriorise mʉre waja tĩogʉ̃ yigʉja yʉ maji”, yibojayijʉ ĩ. \v 30 Ito ĩ yibojarocati tʉobisijʉ ĩ. Ito bajiri tubiara wijʉ ãmi wacõri ĩre cũyijʉ ĩ. “Yʉre mʉ waja ruyuriorise mʉ tĩobeja, budibicʉ yigʉja mʉ”, yiyijʉ ĩ. \v 31 Gãjerã moari masa ito bajiro ĩ yija ticõri, bʉjatobisijarã ĩna. Ito bajiri ʉjʉ tʉ wacõri ñarocõti gotiyijarã ĩna. \v 32 Ito bajiri ĩre ĩna gotija tʉocõri, “Ĩre yʉre ji ĩsitẽña”, yiyijʉ ʉjʉ. Ĩ ejaja ticõri, ado bajiro ĩre yiyijʉ ĩ: “Yʉre moa ĩsiri masʉ quenabisija mʉ. ‘Yʉre mʉ waja ruyuriorisere ito bajicõato mʉre’, yibojacʉ yʉ, yʉre mʉ josajare. \v 33 Mʉre yʉ ti maicato bajiroti gãji mʉ babare ti mairʉjaboyija mʉ”, yiyijʉ ʉjʉ ĩre moa ĩsiri masʉre. \v 34 Bʉto junisinicõri ĩre ĩ waja ruyuriorise ĩ waja tĩotoni ĩre tubia rotiyijʉ ĩ ʉjʉ: “Yʉre ĩ waja ruyuriorise ĩ tĩobeja budibicʉ yiguĩji ĩ”, yiyijʉ ʉjʉ, yi gotiquĩ Jesús gʉare, gʉa tʉo masitoni. \p \v 35 Bajiroti gaye gʉare riasoquĩ Jesús. Ado bajiro gʉare gotisʉsaquĩ Jesús: \p —Ito bajiro riti yigʉ yiguĩji yʉ Jacʉ ũmacʉ̃jʉ ñagʉ̃ cʉni, gãjerã mʉa ñarãre ñeñaro ĩna yirisere mʉa ãcabojobeja, yiquĩ Jesús gʉare. \c 19 \s1 Manojore jidicãre ma, yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Mr 10.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Ito bajiro Jesús ĩ yija bero Galilea sitana wacõri, Judea sitajʉ ejacʉ gʉa. Jordán wame cʉtirisa tʉ ũmacañi ĩ joejea mʉja wadiri sitajʉa ñacʉ iti sita. \v 2 Jãjarã masa Jesure sʉya wacã. Cõrã ĩna ñaja ĩnare yisioquĩ Jesús. \p \v 3 Itojʉ gʉa ñaroca fariseo gaye tʉoĩarã ejacã Jesús tʉ. “Mani seniĩaja, queno cʉdi masibicʉ yiguĩji ĩ”, yirona seniĩabojacã ĩna Jesure: \p —¿Sĩgʉ̃ ĩ manojore ĩ cõaja, ĩ ãmoro bajiroti ĩ manojore ĩ cõaja quenati? yi seniĩacã ĩna. \p \v 4 —¿Dios oca tuti tiĩabiticati mʉa? Ĩ oca gotia, “Cajero rujeoñi ʉ̃mʉgʉ̃re ito yicõri romiore cʉni”, yi gotia ĩ oca. \v 5 Gaje ado bajiro gotia ĩ oca: “Ĩ manojo rãca ñarocʉ ĩ jacʉre ĩ jacore jidicãgʉ̃ yiguĩji ĩ. Manojo cʉticõri jʉ̃arã ñabojarãti sĩgʉ̃re bajiroti bajirã yirãji ĩna”, yi gotia Dios oca. \v 6 Ito bajiroti bajia iti gaye. Jʉ̃arã ñabojarãti sĩgʉ̃re bajiro ñarãji ĩna ĩja. Ito bajiri Dios ĩ babocãre ñajare manojore jidicã masia ma, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \p \v 7 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro seniĩacã ĩna: \p —Riti mʉ gotija, ¿no yija ricati rotiyijari Moisés ñayorʉ? Ado bajiro rotiyoñi ĩ: “Isore mʉ jidicã ãmoja, jidicãre papera isore ĩsiña”, yiyoñi Moisés ñayorʉ, yicã ĩna Jesure fariseo gaye tʉoĩarã. \p \v 8 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —Diore ĩna cʉdi ãmobejare, manojore jidicãre gaye rẽobisĩ Moisés ñayorʉ. Ito bajibojarocati cajeroama ito bajiro meje bajiyija. \v 9 Riti mʉare ado bajiro gotia yʉ. Sĩgʉ̃ ĩ manojore gãjire iso ajebitibojarocati ĩ jidicãja, ñeñaro yigʉ yami ĩocʉ̃. Isore jidicãcõri gajeore ĩ manojo cʉtija, ajegʉ yami ĩocʉ̃. Gãji cõaro rãca ĩ manojo cʉtija, ajegʉ yami ĩocʉ̃ cʉni, yiquĩ Jesús fariseo gaye tʉoĩarãre. \p \v 10 Ito ĩ yija tʉocõri, gʉa ĩ rãca riasotirã ado bajiro yicʉ ĩre: \p —Riti ito bajiro iti bajijama manojo cʉtire ma, yicʉ gʉa ĩre. \p \v 11 Ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Ñarocõgoroama tʉo masi jedi yimenaji adire. Ĩna tʉo masiroca Dios ĩ yiana riti tʉo masirã yirãji. \v 12 Coriarã ĩna manojo cʉti masibeja, ricati riti bajia ĩna ya rujʉri. Coriarã ito bajironati rujeana ĩna. Gãjerãma, gãjerã ʉ̃mʉa ĩnare ñeñoja bero manojo cʉti masimenaji ĩnaõna. Gãjerãma ũmacʉ̃jʉ gagʉ Diore riti rʉ̃cʉbʉorona manojo manaji ĩnaõna. No itioni gaye cʉdi ãmogʉ̃ti cʉdiguĩji, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Rĩacare queno yijaro Dios, Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17) \p \v 13 Ito yija bero gãjerã rĩacare Jesús tʉ ãmi ejacã. Ĩna joe ãmo jeocõri Diore ĩnare bʉsi ĩsitoni, ĩnare ãmi ejacã ĩna. Ĩna ãmi ejaja ticõri. “Ãmi wadibesa maji. Ʉsirioro ya mʉa”, yicʉ gʉa ĩnare. \fig |src="cn01772B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 19.13" \fig* \v 14 Ito bajiro gʉa yibojarocati Jesuama ado bajiro yiquĩ: \p —Rĩacare rẽobesa, yʉ tʉ wadijaro ĩna. Rĩaca ñama yʉre queno tʉorʉ̃nʉrã. Ĩna robo yʉre queno tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 15 Ito ĩ yija bero ĩnare yiari Diore bʉsi ĩsirocʉ ãmo moa jeoquĩ Jesús. Ito ĩ yija bero gajerojʉa wacʉ gʉa Jesús rãca mʉcana. \s1 Gajeonire bʉto maisabeja quena, Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 10.17-31; Lc 18.18-30) \p \v 16 Co rʉmʉ sĩgʉ̃ mamʉ Jesure seniĩagʉ̃ ejaquĩ: \p —¿Queno riasogʉ catitĩñare gaye yʉ bʉja ãmoja, no bajiro yigʉjada yʉ? ¿Ñe quenarise gaye yigʉ yigʉjada yʉ? yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 17 —¿No yija quenagʉ̃ yʉre yati mʉ? Sĩgʉ̃ ñami queno yigʉ. Ĩti ñami Dios. Catitĩñare gaye mʉ ãmoja, Dios ĩ rotirisere cʉdija quena, yiquĩ Jesús mamʉre. \p \v 18 —¿Ñe rotire gaye yigʉjada yʉ? yiquĩ ĩ Jesure. \p —Gãjire sĩabeja. Gãji manojore ajebeja. Romia cʉni gajeo manʉjʉre ajebeja. Rinibeja. Gãjerãre rʉo gotibeja. \v 19 Mʉ jacʉre, mʉ jacore cʉni rʉ̃cʉbʉoba. Ito yicõri mʉ ya rujʉre mʉ mairo bajiroti, mʉ ñarãre cʉni maima, yiquĩ Jesús mamʉre. \p \v 20 —Macʉacã ñagʉ̃jʉti itire ito bajiro yisʉocʉ yʉ. ¿Ñe gaje rʉyati yʉre queno yʉ yiroti? yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 21 Ito ĩ yija, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —Ñarocõti mʉ cʉdi jeo ãmoja, ado bajiro yiya. Jeyaro mʉ rʉcorise gãjerãre ĩsi jeocõña. Ito yicõri iti waja bʉjacõri bojoro bʉjarãre ĩsima. Ito bajiro mʉ yija, ũmacʉ̃jʉ queno bʉjagʉ yigʉja mʉ. Ito bajiro mʉ yi jeoja bero yʉ rãca waya, yiquĩ Jesús ĩre. \p \v 22 Jesús ito bajiro ĩ yija tʉocõri, bʉto bojori bʉja tʉdi waquĩ ĩ, ĩ ya gajeonire maigʉ̃. Bʉto gajeoni jaigʉ ñayijʉ ĩ. \p \v 23 Ito yija bero gʉa ĩ rãca riasotirãre ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Riti mʉare ado bajiro gotia yʉ. Sĩgʉ̃ gajeoni jaigʉ Dios rotirojʉ ĩ eja ãmoja josari ña. \v 24 Mʉcana mʉare goti quenoa yʉ. Sĩgʉ̃ camello gawa jota susurijʉ ĩ rẽta budi ãmoja, josari ña. Ito bajiroti bʉto bʉsa josari ña Dios ĩ rotirojʉ niyeru jaigʉ ĩ eja ãmoja, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 25 Ito ĩ yija tʉocõri, bʉto ʉcacʉ gʉa. Ito yicõri gʉamasiti gãmeri seniĩacʉ gʉa: \p —¿Ito yija noajʉa Dios ĩ ñarojʉ ejagʉ yiguĩjida? Sĩgʉ̃ ejabiquĩji gajea, yi gãmeri bʉsicʉ gʉa. \p \v 26 Gʉare ticõri ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Masamasiti yiado ma itire. Dios sĩgʉ̃ti jeyaro yi masiguĩji. Ñejʉa josarise manoja ĩre, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 27 Ito ĩ yija tʉocõri, Pedro ado bajiro yiquĩ: \p —Yʉ Ʉjʉ jeyaro gʉa rʉcorisere jidicãcʉ gʉa. Iti jeyaro jidicãcõri mʉ rãca sʉya gʉa. ¿Ito gʉa yijama ñe bʉjarã yirãjida gʉa? yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 28 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro gotiquĩ Jesús ĩnare: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Co rʉmʉ mʉcana mame menigʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiro ĩ yiri rʉmʉ yʉ Masa Rĩjorʉ rotirojʉ yori cumurojʉ rujigʉ yigʉja yʉ. Mʉa cʉni yʉre sʉyarã, jʉa gʉbojeno ñari cumurori rotirojʉ rujirã yirãji mʉa cʉni. Israel sita gãna jʉa gʉbojeno masa buturi gãnare rotirã yirãji mʉa. \v 29 Noa yʉre cʉdi ãmorã ĩna ya wiri, ĩna ñarã, ĩna jacʉsabatia, ĩna manojosãromia, ĩna rĩa, ito yicõri ĩna ya wesecare cʉni ĩna cũ waja, ĩna rʉcobojarise rẽto bʉsaro queno bʉjarã yirãji ĩna mʉcana. Ito yicõri catitĩñare bʉjarã yirãji ĩna. \v 30 Jãjarã adojʉ ñasari masa ñarã, itojʉ ũmacʉ̃jʉ ñasarã meje ñarã yirãji. Ito bajicõri adojʉ ñasamena ñarã, itojʉ ũmacʉ̃jʉ ñasarã ñarã yirãji, yiquĩ Jesús gʉare. \c 20 \s1 Moari masa gaye Jesús ĩ goti masiore oca \p \v 1 “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, gʉa yi masitoni ado bajiro goti masioquĩ Jesús gʉare: \p —Sĩgʉ̃ ʉyé wese co wese rʉcogʉ ñayijʉ. Busuri jĩjʉ ĩre moa ĩsironare ãmagʉ̃ wayijʉ ĩ. \v 2 Ĩnare bʉjacõri ĩnare bʉsi quenoyijʉ ĩ. “Co rʉmʉ ʉ̃mʉasaro yʉre mʉa moa ĩsija, coji denario niyeru cuji mʉare waja yicʉja yʉ”, yiyijʉ ĩ ĩnare. Ĩna cʉdija tʉocõri, “Yʉ ya sita moa ĩsitẽña yʉre”, yiyijʉ ĩ ĩnare. \v 3 Ito bero yoa bʉsari nueve tʉjaroca, gãjerã moa ãmorã cʉto gʉdareco ĩna rʉ̃gõja ti bʉjayijʉ ĩ. \v 4 “Wasa, mʉa cʉni. Yʉ ya ote wese moa ĩsitẽña. Yiro robo queno mʉare waja yigʉ yigʉja yʉ”, yiyijʉ ĩ ĩnare. Ito bajiri ĩna cʉni ĩre moa ĩsirã wayijarã. \v 5 Mʉcana ito bajiroti ʉ̃mʉa gʉdareco ñaroca, tres ñaroca cʉni moari masa bʉjayijʉ ĩ. \v 6 Mʉcana cinco ñaroca cʉto gʉdareco ejacõri gãjerã moa ãmorã ĩna rʉ̃gõja ti bʉjayijʉ ĩ. Ito yicõri ĩnare ado bajiro yiyijʉ ĩ: “¿No yija adi rʉmʉ moamenati ʉ̃mʉasaro rʉ̃gõ ucuati mʉa?” yiyijʉ ĩ ĩnare. \v 7 “Ñimʉjʉa gʉare, ‘Moa ĩsiña mʉa’, yibeama. Ito bajiri ñacõa gʉa”, yiyijarã ĩna ĩre. “Wasa mʉa cʉni. Yʉ ya ote wese moa ĩsitẽña. Yiro robo queno mʉare waja yigʉ yigʉja yʉ”, yiyijʉ ĩ ĩnare. \v 8 Rãiocũro ñaroca ĩ ya moari masare coderi masʉre ji ñucayijʉ ĩ, ĩ ya moari masare ĩ waja yitoni. “Bero moare sãjacãnajʉare waja yisʉoya. Ito yicõri moare sãjasʉocãnajʉare waja yi gajanoaña”, yiyijʉ ĩ, ĩ ya moari masare coderi masʉre. \v 9 Ito yija bero moare sãjasʉsana ejasʉoyijarã. Ito bajiri ĩna jeyarore coji denario niyeru cuji ĩnare waja yiyijʉ ĩ. \v 10 Itocõacã ĩna bʉjaja ticõri, cajero moare sãjasʉoana: “Maniama jai bʉsaro bʉjarã yirãji”, yi tʉoĩabojayijarã ĩna. Ito bajiro ĩna tʉoĩare ñabojarocati. Co cujiti niyeru cuji boca ãmiyijarã ĩna cʉni. \v 11 Ito bajiri itocõacã bʉjacõri ʉjʉre tudisʉoyijarã ĩna. \v 12 “Gʉa berojʉ moasʉorã coji cõreti moama ĩna. Ito bajibojarocati ĩnare mʉ waja yirocõacãti gʉare waja yia mʉ. Gʉama ũmacañi asiro bʉjaĩabojabʉ gʉa”, yi tudiyijarã ĩna ʉjʉre. \v 13 Ito bajiro ĩna yibojarocati sĩgʉ̃re ado bajiro cʉdiyijʉ ʉjʉ: “Yʉ baba mʉre rinibea yʉ. ‘Yicʉja’, yʉ yiado bajiroti ya yʉ. Jĩjʉ oca quenocãmʉ mani. ‘Co rʉmʉ moare waja co cuji niyeru cuji waja cʉtia’, yiari mʉre bʉsicãmʉ yʉ. \v 14 Mʉ moare waja ãmicõri wasa. Mʉre yʉ waja yiro bajiroti bero moasʉsagʉre cʉni itocõti ĩsi ãmoa yʉ. \v 15 Yʉ ya niyeru ña. Ito bajiri yʉ ãmoro bajiroti ya yʉ itire. ¿Ĩnare queno yʉ waja yija, itire ti junisiniati mʉ?” yiyijʉ ĩ cajero moare sãjasʉorʉre, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 16 Gaje ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Ito bajiroti adojʉ jãjarã ñasarã ñarã, itojʉ ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñarojʉ ñasamena ñarã yirãji ĩna. Gãjerã adojʉ ñasamena ñarã, itojʉ Dios ĩ ñarojʉ ñasarã ñarã yirãji. Masa jeyarore jibojagʉti coriarãreti bese ãmigʉ̃ yiguĩji Dios, yisʉsaquĩ Jesús gʉare. \s1 Yʉre sĩarã yirãji, Jesús ĩ yi bʉsisʉsare gaye \r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34) \p \v 17 Jerusalénjʉ gʉa wasʉoroca, gʉa jʉa gʉbojeno ñarãre bʉsirocʉ ricati ji ñucaquĩ Jesús: \p \v 18 —Jerusalénjʉ ejarã warã, mʉja wasʉoa mani. Jerusalénjʉ mani ejaroca Masa Rĩjorʉre ñiarã yirãji masa. Ito yicõri paia ʉjarãre, judio masa rotirise riasori masare cʉni ĩre ĩsirã yirãji ĩna. Ĩnajʉ ĩre sĩa rotirã yirãji. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ. \v 19 Ito yicõri gaje masa yʉre ĩna aja tuditoni, yʉre ĩna bajetoni, ito yicõri yucʉtẽojʉ yʉre ĩna jaju sĩatoni ĩnare yʉre ĩsirã yirãji ĩna. Yʉre sĩacõri godana wato yʉre yujebojarã yirãji ĩna. Ito ĩna yibojarocati ʉdia rʉmʉ bero yʉ catiroca yigʉ yiguĩji Dios yʉre, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Santiago mesa jaco Jesure iso seniĩa ãmore gaye \r (Mr 10.35-45) \p \v 20 Ito yija bero Zebedeo rĩa jaco ejacõ Jesús rãca bʉsiroco. Iso rĩa Santiago, Juan rãca ejacõ. “Yʉre queno yiya mʉ”, yiroco Jesús riojo rijomunigãna ñini rũjũcõ iso. \v 21 Ito bajiro iso yija ticõri: \p —¿No bajiro yʉ yire ãmoati mʉ? yiquĩ Jesús isore. \p Ito ĩ yijare ado bajiro cʉdicõ iso: \p —Mʉ rotirojʉ mʉ ejaja, yʉ rĩare sĩgʉ̃ mʉ ya riojocadʉja, gãjire mʉ ya gãcodʉja rojoba ĩnare, yicõ iso Jesure. \p \v 22 Ito bajiri iso rĩare ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Mʉa yʉre senibojarisere queno tʉo masibea mʉa. Quenabeto yʉ tʉoĩaroca yirã yirãji masa yʉre. ¿Yʉre bajiroti quenabeto tʉoĩa ñemecʉti masirã yirãjida mʉa cʉni? yiquĩ Jesús ĩnare. \p —Ñemecʉticõrãji gʉa, yicã ĩna Jesure. \p \v 23 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Mʉa cʉni yʉre bajiroti tõbʉjarã yirãji. Ito bajibojarocati yʉ ya riojocadʉja, yʉ ya gãcodʉja mʉare rojo masibea yʉ. “Ãna yʉ Macʉ tʉ rujirã yirãji”, yʉ Jacʉ ĩ yicãdo bajiroti, ĩnare rojogʉ yiguĩji, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 24 Gʉa Jesús rãca riasotirã jʉa dʉjamocõ ñarã, “Ito bajiro ãmoa gʉa”, ĩna yija tʉocõri, tʉo junisinicʉ gʉa. \v 25 Ito bajiro gʉa bajija ti masicõri, ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Sita ʉjarã ñasari masa ĩna roca gãnare rotirã yirãji. Ito yicõri mʉcana ĩnare moa ĩsiri masa, ĩna roca gãnare bʉto bʉsa sẽoro rotirã yirãji ĩna. “Ito bajiro yicã masa”, yi tʉo masia mʉa. \v 26 Mʉama ito bajiro bajimena yirãji. Gajero bajirojʉa bajia. No ñasagʉ ña ãmogʉ̃, gãjerãre ejabʉagʉ yiguĩji. \v 27 Ito yicõri cajero gagʉ ñasʉo ãmogʉ̃, gãjerãre moa ĩsigʉ̃ yiguĩji. \v 28 Yʉ cʉni ito bajiroti ya. Gãjerã yʉre moa ĩsijaro yigʉ meje wadicʉ yʉ. Ĩnajʉare ejabʉagʉ wadicʉ yʉ. Jãjarãre masorocʉ wadicʉ yʉ. Ĩna ñeñaro yirisere waja yi ĩsirocʉ goda ĩsigʉ̃ wadicʉ yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Jʉ̃arã cajea manare Jesús ĩ yisiore gaye \r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43) \p \v 29 Jericó wame cʉtiri cʉto gʉa budi waroca, jãjarã masa sʉyacã, Jesure ti ãmorã. \v 30 Itojʉ gʉa waroca jʉ̃arã cajea timena rujicã ma tʉjʉ. Jesús ĩ rẽtaja tʉocõri, ado bajiro ĩre ji awasãcã ĩna: \p —Gʉa ʉjʉ, David ñayorʉ janerãbatia janamiti ña mʉ. Gʉare ti maiña mʉ, yi awasãcã ĩna. \p \v 31 Ito bajiro ĩna yibojarocati, “Awasãbesa maji”, yicã masa. Ito bajiro ĩna yibojaroca riti, bʉto bʉsa awasãcã ĩna mʉcana: \p —Gʉa ʉjʉ, David ñayorʉ janerãbatia janami ña mʉ. Gʉare ti maiña, yi awasãcã ĩna bʉto bʉsa. \p \v 32 Ito ĩna yija tʉocõri, tuja rʉ̃gʉ̃quĩ Jesús. Ito yicõri cajea manare ji ñucaquĩ ĩ: \p —¿No bajiro yʉ yire ãmoati mʉa? yiquĩ ĩ ĩnare. \p \v 33 —Gʉa Ʉjʉ, cajea ti ãmoa gʉa, yicã ĩna Jesure. \p \v 34 Ito ĩna yija tʉocõri, ĩnare ti maiquĩ Jesús. Ito yicõri ĩna ya cajeari moaĩaquĩ ĩ. Ito bajiro ĩ yirocati timena ñabojana ticoacã ĩna ĩja. Ito ĩ yija bero ĩna cʉni Jesure sʉyacã. \c 21 \s1 Jerusalénjʉ Jesús ĩ ejare gaye \r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jerusalén cõña warã Betfagé wame cʉtiri cʉto ejacʉ gʉa. Jabeto cõñasʉocʉ Jerusalén ĩja. Olivos wame cʉtiri tʉria jʉdo ñacʉ iti cʉto. Jʉ̃arã gʉa rãca gãnare ĩ rãca riasotirãre, \v 2 ado bajiro rotiquĩ Jesús: \p —Mani waroto riojo ñari cʉtore wasa maji. Itojʉ ejacõri burro sia rʉ̃gõrʉre bʉjarã yirãji mʉa. Ito yicõri ĩ macʉ cʉni ñagʉ̃ yiguĩji ĩ rãca. Ĩnare õjacõri ãmi wadi ĩsima yʉre. \v 3 Sĩgʉ̃ mʉare ĩ bʉsija. “Mani Ʉjʉ ĩnare ãmoami”, yiba. “Yoari mejeti mʉcana mʉre jʉdacõarã yirãji gʉa”, yiba. Ito bajiro mʉa yija tʉocõri, “Baʉ wasa”, yigʉ yiguĩji mʉare, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 4 Ito bajiro yiquĩ Jesús, sĩgʉ̃ Diore goti ĩsiri masʉ ĩ ucado bajiroti yigʉ. Ado bajiro ucayoñi Diore goti ĩsiri masʉ: \q1 \v 5 Jerusalén gãnare ado bajiro yiba: “Tiya mʉa. Mʉa Ʉjʉ wadiami. ‘Ñasagʉ ña yʉ’, yirocʉ meje ejami ĩ. Burro gajeoni ũmari masʉ macʉ ĩ joe jesacõri wadiami ĩ”, yiba, yi ucañi Diore goti ĩsiri masʉ ñayorʉ. \p \v 6 Jesús ĩ rotija tʉocõri, ĩ rotiro bajiroti yicã ĩna. \v 7 Burro ĩ macʉ rãcati ãmi wadiñi ĩna. Ĩna ya yutabujurire ruacõri burro joere jeocã ĩna. Ito ĩna yija bero mʉja jeaquĩ Jesús ĩja. \v 8 Ito iti bajiroca masa jãjarã ñacã. Ĩna ya yutabujuri ruacõri mare eyocũ yucã ĩna. “Gʉa Ʉjʉ ña mʉ”, yirona ito bajiro yiyijarã masa Jesure rʉ̃cʉbʉorã. Gãjerã yucʉgʉri jatacõri mare cũ yucã ĩna. \v 9 Ĩ riojʉa gãna, ĩ berojʉa gãna cʉni ĩre wanʉrã ado bajiro awasã wacã ĩna: \p —Mʉ ña David ñayorʉ janerãbatia janami. Mʉ ña gʉa Ʉjʉ. Rẽtoro masigʉ̃ ña mʉ. Dios ĩ cõarʉ ña mʉ. Queno yijaro Dios mʉre. Quenasacõa Dios ĩ ito bajiro ĩ cõaja, yi awasã wacã masa. \p \v 10 Ito bajiro Jesús masa rãca ĩ ejaja, tʉo batocõri tʉoĩa oca jaicã masa. Jãjarã ĩnamasi gãmeri seniĩacã ĩna: \p —¿Ñimʉõcʉ̃ ñati ãni? yicã ĩna. \p \v 11 Gãjerã ado bajiro yicã: \p —Ĩti ñami Jesús Diore goti ĩsiri masʉ. Galilea sita Nazaret wame cʉtiri cʉto gagʉ ñami ĩ, yicã masa. \s1 Dios ya wijʉ niyeru wasoari masare Jesús ĩ bucõare gaye \r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 12 Ito ĩ yija bero Dios ya wi minijuara wijʉ sãja wacʉ gʉa Jesús rãca. Iti wijʉ waja gãme ñari masare ticõri ĩnare bucõaquĩ Jesús. Masare ĩna niyeru wasoa ñari casabore tujʉda queoquĩ Jesús. Ito yicõri bujare ĩna ĩsi rujiri cumurori tujʉda cõaquĩ. \v 13 Ado bajiro gotia Dios oca tuti yiquĩ Jesús: \p —Yʉ ya wiama yʉre rʉ̃cʉbʉorona ĩna minijuara wi ñaro yiroja. Ito bajibojarocati mʉama riniri masa ĩna rudiri wi robo bajiro meniyija mʉama, yi gotia Dios oca tuti, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 14 Iti wijʉ minijuara wijʉ gʉa ñaroca, cajea mana ito yicõri wa masimena ejacã Jesús tʉ. Ĩna ejaja ticõri, ĩnare yisioquĩ Jesús. \v 15 Ito bajiro Jesús tiyamani ĩ ĩoja ticõri, paia ʉjarã ito yicõri judio masa rotirise riasori masa cʉni Jesure tʉo junisinicã ĩna. “Rẽtoro masigʉ̃ ña mʉ. David ʉjʉ ñayorʉ janerãbatia janamiti ña mʉ”, minijuara wijʉ rĩaca ĩna awasãja tʉocõri, Jesure tʉo junisinicã ĩna. \v 16 Ito bajiri Jesure ado bajiro yicã ĩna: \p —¿Ito bajiro ĩna bʉsija tʉocʉati mʉ? yicã ĩna Jesure. \p —Tʉoa yʉ ĩnare. Dios oca tutijʉ ito bajiro iti gotija. ¿Tiĩabeati mʉa? Ado bajiro gotia iti: \q1 Rĩaca ito yicõri ũjurãcã cʉni mʉre ĩna wanʉ rʉ̃cʉbʉoroca ya mʉ, yi gotia Dios oca, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 17 Ito yija bero ĩnare wagocʉ gʉa. Ĩnare wagocõri Betania wame cʉtiri cʉtojʉ ejacʉ gʉa. Itojʉ canicʉ gʉa. \s1 Higuera rica manigʉ̃re Jesús ĩ rojare gaye \r (Mr 11.12-14,20-26) \p \v 18 Mʉcana busuri Jerusalénjʉ tʉdi wacʉ gʉa. Ma gʉdareco gʉa tʉjaroca, “Ñiocõa yʉ”, yiquĩ Jesús. \v 19 Ma tʉ higuera wame cʉtiricʉ ñacʉ. Itigʉ ricare ba ãmogʉ̃ ojabojaquĩ Jesús. Rica manicʉ itigʉjʉama. Jũgoti ñacʉ. Ito bajiri itigʉre ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Jʉaji rica cʉtibitiatoja mʉgo, yiquĩ Jesús itigʉre. \p Ito bajiro ĩ yirocati sinia godacoacʉ itigʉ. \v 20 Ito bajiro iti rẽtaja ticõri, ʉcacʉ gʉa Jesús rãca riasotirã: \p —¿No bajijare yoari mejeti sinia godati itigʉ? yicʉ gʉa Jesure. \p \v 21 Ado bajiro gʉare cʉdiquĩ ĩ: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Yʉre tʉorʉ̃nʉcõri, “Yʉre ejabʉabiquĩji Jesús”, mʉa yi tʉoĩabeja, janeti higueragʉre yʉ yiro bajiro meje riti yi masirãji mʉa. Gaje sẽo bʉsarise yi masirãji mʉa. I tʉriare, “Cʉní rʉ̃gõcõri riaca jajosajʉ quedi roaya”, mʉa yija, ito bajiroti rẽtaro yiroja. \v 22 Diore bʉsirã mʉa senija, ĩre mʉa tʉorʉ̃nʉjama mʉa seniro bajiroti bajiro yiroja, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 “¿Ñimʉ ĩ rotijare ito bajiro yati mʉ?” yi Jesure ĩna seniĩare gaye \r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8) \p \v 23 Ito rẽta wacõri Jerusalénjʉ ejacʉ gʉa mʉcana. Ito yicõri minijuara wijʉ sãjacʉ gʉa Jesús rãca. Ito gʉa ñaroca riti paia ʉjarã, ito yicõri judio masa bʉcʉrã ejacã Jesure seniĩarona: \p —¿Ñimʉ ĩ rotijare ito bajiro yati mʉ? ¿Ñimʉ mʉre, “Ito bajiro yiba”, yicati? yicã ĩna Jesure. \p \v 24-25 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri: \p —Yʉ cʉni mʉare ado bajiro seniĩagʉ̃ ya. Yʉre mʉa cʉdija berojʉa, “Ĩ rotirena ya yʉ”, mʉare yicʉja maji. ¿Ñimʉ cõayijari Juanre masare ĩ idé gutoni? ¿Dios cõayijarite? ¿Masajʉa cõayijarite? yi seniĩaquĩ Jesús ĩnare. \p Ito ĩ yija tʉocõri, ĩnamasiti gãmeri tʉoĩa bʉsicã ĩna: “ ‘Dioti Juanre idé gu rotiñi’, mani yija, mʉcana manire seniĩagʉ̃ yiguĩji Jesús: ‘¿No yija ĩre tʉorʉ̃nʉbiticati mʉa?’ yi seniĩagʉ̃ yiguĩji Jesús manire. \v 26 ‘Masati Juanre idé gu rotiñi’, mani yijama, masa bʉto ti tudirã yirãji manire. ‘Diore goti ĩsiri masʉ ñami Juan’, yi tʉoĩarãji masa”, yi gãmeri tʉoĩa bʉsicã ĩna. \v 27 Ito bajiro tʉoĩacõri: \p —“Ĩti Juanre idé gu rotiñi”, yi masibea gʉa, yicã ĩna Jesure. \p Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús ĩnare: \p —Ito bajijama ĩ rotirenati adi jeyaro tiyamani ya yʉ, yi masibea yʉ cʉni mʉare, yiquĩ Jesús ĩnare. \s1 Sĩgʉ̃ ĩ rĩa jʉ̃arãre moa rotire Jesús ĩ riasore gaye \p \v 28 Mʉcana judio masa bʉcʉrãre ado bajiro seniĩaquĩ Jesús: \p —Mʉare oca gotigʉ ya yʉ. ¿Itire no bajiro tʉoĩarã yirãjida mʉa? Sĩgʉ̃ ñayijʉ jʉ̃arã rĩa cʉtigʉ. Ĩ macʉ ñasʉogʉre ado bajiro yiyijʉ ĩ: “Macʉ jane yʉ ya ote ʉyére moagʉ̃ wacʉ ya mʉ”, yiyijʉ ĩ, ĩ macʉre. \v 29 “Ãmobea yʉ, wabicʉja yʉ”, yiyijʉ ĩ ĩre. Ito bero gaje tʉoĩa quenocõri moagʉ̃ wayijʉ ĩ ĩja. \v 30 Ito yija ĩ macʉ gãjire cʉni ito bajiroti moa rotiyijʉ. “Baʉ, moagʉ̃ wacʉja cʉna yʉ”, yiyijʉ ĩ ĩja ĩ jacʉre. Ito yibojagʉti moagʉ̃ wabisijʉ ĩ. \v 31 Mʉa tʉoĩaja, ¿ñimʉjʉa ñayijari ĩ jacʉ ãmoro bajiro yigʉ? yi seniĩaquĩ Jesús ĩnare. \p Ito ĩ yija tʉocõri: \p —Cajero ĩ moa rotisʉorʉ quenañi, yicã ĩna Jesure. \p Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Ʉjarãre yiari waja seni ĩsiri masa ito yicõri wedi masa romia mʉa riojʉajʉ Dios ĩ rotirojʉ ejarã yirãji ĩna. \v 32 Juan idé guri masʉ, “Ado bajirojʉa mʉa ñaja quena”, yi mʉare ĩ riasobojaja, ĩre tʉorʉ̃nʉbisija mʉa. Ito bajibojarocati ʉjarãre yiari waja seni ĩsiri masa, ito yicõri wedi masa romia cʉni ĩre tʉorʉ̃nʉñi ĩna. Ĩna ito bajiro Juan idé guri masʉre ĩna tʉorʉ̃nʉja, tibojarãti mʉa ñeñaro yirise jidicã ãmobisija mʉa. Ito yicõri Juan idé guri masʉre tʉorʉ̃nʉbisija mʉa, yiquĩ Jesús ĩnare. \s1 Queno moare rujeo masimena Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19) \p \v 33 ’Gaje goti masiore ocana mʉare gotigʉ ya yʉ: Sĩgʉ̃ weseca cʉtigʉ ĩ ya wesejʉ ʉyé oteyijʉ. Iti wesere ote tĩocõri iti wesere camotayijʉ ĩ. Ito yicõri ʉyé ide bijerotijʉ cojʉ meniyijʉ ĩ. Iti wese ñacõri tirʉ̃nʉrocʉ ũmacʉ̃jʉ casabo meniyijʉ ĩ. Ito yija bero co rʉmʉ gãjerãre tirʉ̃nʉ wasoa rotiyijʉ. Ito yicõri gajerojʉ wacoayijʉ ĩ. \v 34 Ito bajiri co rʉmʉ ʉyé iti rica cʉtiroca, “Yʉ ye ñaroti jabeto ʉyé ãmitẽña”, yirocʉ ĩ ya moari masare cõayijʉ ĩ. \v 35 Iti wesejʉ ĩna ejaja ticõri, ito coderi masa ĩnare ñiayijarã. Sĩgʉ̃re jayijarã, ito yicõri gãjire sĩayijarã, ito yicõri gãjire gʉ̃tana reayijarã. \v 36 Iti oca tʉocõri jãjarã bʉsa ĩ ya moari masa cõayijʉ ĩ, ĩ ya wesecajʉ ĩ ye ñaroti ĩna ãmitoni. Iti wesejʉ ĩna ejaroca, iti wese code ñana ito riojʉa ejanare ĩna yiado bajiroti yiyijarã mʉcana. \p \v 37 ’Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, “Yʉ macʉjʉare rʉ̃cʉbʉorãji”, yi tʉoĩacõri ĩ macʉre wa rotiyijʉ ĩ. \v 38 Ĩ macʉ ejaja ticõri, ado bajiro tʉoĩa bʉsiyijarã ĩna: “Adi sita ʉjʉ godagoja ãni macʉti ñami wasoarocʉ, ito bajiri ĩre mani sĩaja, mani ya sita ñaro yiroja ĩja”, yi gãmeri tʉoĩa bʉsiyijarã ĩna. \v 39 Ĩna tʉoĩado bajiroti ĩre sõjʉ ñia ãmi wacõri sĩayijarã ĩna, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 40 Ito bero mʉcana ado bajiro ĩnare seniĩaquĩ Jesús: \p —¿Ĩ tʉdi ejaja no bajiro yigʉ yiguĩjida ĩnare, iti wese codeanare? yi seniĩaquĩ Jesús ĩnare. \p \v 41 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdicã ĩna Jesure: \p —Ĩnare ti maiari meje ĩnare sĩagʉ̃ yiguĩji ĩ iti sita ʉjʉ. Ito ĩ yija bero gãjerãre tirʉ̃nʉ wasoa rotigʉ yiguĩji ĩ. Ʉyé iti bʉcʉaroca iti wese ʉjʉre ĩsironare ĩnare wasoagʉ yiguĩji ĩ, yicã ĩna Jesure. \p \v 42 Jesujʉa ado bajiro yiquĩ ĩnare: \p —¿Dios oca tuti tiĩabeati mʉa? Ado bajiro gotia iti tuti: \q1 Gʉ̃ta wi meniri masa coga gʉ̃tagãre cõayijarã ĩna. Ito bajibojarocati gaje gʉ̃ta rẽtoro quenarica ñayijʉ itiga ĩna cõabojaraga. Itiga gʉ̃tagãna sʉoriti quenari wi menigʉ̃ yiguĩji Dios. Itiga gʉ̃tagã manija, menire ma. Ito bajiro ãmoñi Dios mani Ʉjʉ. Ito bajiri itire masicõri bʉto tʉoĩa wanʉa mani, yi gotia Dios oca. \m Ito bajiro yiñi Dios, yʉre rẽtaroti tʉoĩa yugʉ. \v 43 Ito bajiri mʉare ado bajiro gotia yʉ: “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, mʉare gãjerã gotibojarocati tʉorʉ̃nʉbisija mʉa. Ito mʉa yija ticõri, gãjerã masa ĩ oca ĩna masiroca yiñi Dios. Ito bajiri ĩre ĩna queno cʉdija ticõri, ĩnareama miojugʉ yiguĩji Dios, ĩ rotirojʉ. Mʉa judio masare ĩ rotirojʉ mʉare cũ yubojañi Dios. Mʉare yubojacõri gãjerãre cũgʉ̃ yiguĩji Dios ĩ rotirojʉ. Ĩ ya weseca ejabʉa ãmorãre bajiro bajirã cũgʉ̃ yiguĩji Dios ĩ rotirojʉ. \v 44 Jĩjʉ gʉ̃ta gaye mʉare yʉ bʉsirise ado bajiro bajia: No gʉ̃tagã joe quedi jeagʉre ĩ ya gõari jearo yiroja ĩre. Ito yicõri itiga gʉ̃tagã sĩgʉ̃re iti quedi jeaja, mano abocõro yiroja. No yʉre tʉorʉ̃nʉbicʉ, catitĩñabicʉ yiguĩji. Ito yicõri noa jeame ʉ̃jʉrojʉ cõa ãmorãre yʉ cõaja, ruyuriorocʉ cõagʉ̃ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 45 Goti masiore oca Jesús ĩnare gotija tʉocõri, “Manireti bʉsiami”, yire masiri seyocã fariseo gaye tʉoĩarã, paia ʉjarã cʉni. \v 46 Ito bajiri Jesure ñia ãmori seyobojacã ĩna. Ito bajiro tʉoĩabojarãti masare güirã Jesure ñiabiticã ĩna. “Diore goti ĩsiri masʉ ñami Jesús”, masa ĩna yi tʉoĩajare, masare tʉo güicã ĩna. \c 22 \s1 Ãmo siare gaye Jesús ĩ riasore oca \r (Lc 14.15-24) \p \v 1 Mʉcana masare goti masiore ocana gotisʉoquĩ Jesús: \p \v 2 —“Ado bajiro bajia, ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ Dios ĩ miojuri rʉmʉ”, yirocʉ ado bajiro gotiquĩ Jesús: Sĩgʉ̃ ʉjʉ ĩ macʉ ãmo siare basa meniyijʉ. \v 3 “Ti ejabʉaronare jitẽña”, yirocʉ ĩ ya moari masare cõayijʉ ʉjʉ. Ito ĩ yija tʉocõri, jirã wabojayijarã ĩna. Ĩna jibojarocati wadi ãmobisijarã ĩna. \v 4 Ito bajija ticõri, gãjerã ĩ ya moari masare cõayijʉ ʉjʉ. “Gʉa ʉjʉ mʉare bocatimi. Ĩ ya wecʉa ri cʉtirãre sĩa rotimi ĩ. Mʉare bocati ñami ĩ. Ito bajiri ĩ macʉ ãmo siari rʉmʉ tirã waya mʉa cʉni, yiba ĩnare”, yi oca cõayijʉ ʉjʉ. \v 5 Ito yija tʉocõri, jirã wabojayijarã ĩna mʉcana. Ito bajibojarocati ĩre cʉdi ãmobisijarã ĩ oca cõana. Ito bajiri ĩna gotibojaroca riti, gãjiama ĩ ya wesecajʉ wayijʉ. Gãji ĩ gajeoni ĩ ĩsirojʉ wayijʉ. \v 6 Gãjerãma ʉjʉ ĩ cõanare boca ñiayijarã. Ito yicõri ĩnare jayijarã. Ito yirã riti ĩnare sĩacõyijarã ĩna. \v 7 Itire tʉocõri bʉto junisiniyijʉ ʉjʉ. Ito bajiri ĩ ya surarare ĩnare sĩa rotiyijʉ, ito yicõri ĩna ya wirire soe rotiyijʉ ĩ. \v 8 Ito yija bero gãjerã ĩre moa ĩsiri masare ado bajiro yiyijʉ ĩ: “Yʉ macʉ ĩ ãmo siaroti gaye ñajediro ñacã. Jĩjʉ yʉ oca cõabojanama wadire ma ĩnare. \v 9 Cʉto gʉdareco wasa. Itojʉ mari mʉa ti bʉjaro bajiroti baba cʉtiba”, yiyijʉ ʉjʉ ĩre moa ĩsiri masare. \v 10 Ĩ rotiro bajiroti masa miojuyijarã ĩna marijʉ. Quenarã, ñeñarã, ĩna bʉjaro bajiroti miojuyijarã ĩna. Ito bajiri ʉjʉ ya wi dajacoayijʉ. \p \v 11 ’Ito yija ĩ oca cõanare tigʉ sãjayijʉ ʉjʉ. Sĩgʉ̃ ĩ ãmo siara rʉmʉ sãñare gaye yutabuju ĩ sãñabeja tiyijʉ ĩ. \v 12 Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩre: “Yʉ baba, ¿no yija ãmo siare gaye yutabuju sãñabeati mʉ?” yiyijʉ ĩ ĩre. Ito ĩ yija cʉdibisijʉ yutabuju sãñabicʉ. \v 13 Ito yija bare jeori masare ado bajiro yiyijʉ ʉjʉ. “Ĩ ya gʉbori, ĩ ya ãmori rãca siaya ãnire. Ito yicõri rãitĩarojʉ cõaña ĩre. Itojʉ ejacõri ñeñaro tõbʉjagʉ yiguĩji. Ito bajiri oticõri bʉto tʉoĩa oca jaigʉ yiguĩji ĩ”, yiyijʉ ʉjʉ ĩ ya bare jeori masare. Ito bajiroti bajiroja ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ rotirojʉ cʉni. \v 14 Jãjarãre jibojami Dios, ĩ ñarojʉ ĩna ejatoni. Ito bajibojarocati coriarãti ĩ beseana goti ejarã yirãji ĩ ñarojʉ, yiquĩ Jesús ĩnare. \s1 Ʉjarãre mani waja ruyurioja ñaro bajiroti waja yija quena, Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26) \p \v 15 Ito ĩ yija tʉocõri, fariseo gaye tʉoĩarã wacoacã. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri, “Josari oca ĩre mani seniĩaja, cʉdi masibicʉ yiguĩji ĩ. Ito bajiro ĩ cʉdi masibeja tʉocõri, ‘Ĩre seti ña’, yirã yirãji mani”, yi tʉoĩari seyobojacã ĩna. \v 16 Ito bajiro tʉoĩacõri ĩna ñarãre ito yicõri Herodes ñarã rãca, “Ado bajiro Jesure seniĩatẽña mʉa”, yi ñucayijarã ĩna. Ĩna cõana Jesús tʉ ejacõri ado bajiro seniĩacã ĩna Jesure: \p —Tʉoya riasori masʉ mʉ. “Riojo gotigʉ ña mʉ”, yi masia gʉa. “Ado bajiro ãmoami Dios”, yi riasogʉ ñaro bajiroti masare riasoa mʉ. Masa bʉsirise tʉorʉ̃nʉbicʉti quenarise riasogʉ ña mʉ. Gãjerã ñasari masa gajero bajiro ĩna riasobojarocati, ĩnare tʉorʉ̃nʉbicʉti, ñasarise riasoa mʉ. \v 17 Ito bajiro mʉ yija, no bajiro mʉ tʉoĩare gaye tʉo ãmoa gʉa. ¿Roma cʉto gagʉ ʉjʉ gʉare ĩ waja senija, waja yirãjida gʉa, waja yibeatite gajerea? yi seniĩabojacã ĩna Jesure. \p \v 18 “Yʉ wisatoni ito bajiro yʉre seniĩama ĩna”, yi masiri seyoquĩ Jesús. Ito bajiri ado bajiro yiquĩ ĩ ĩnare: \p —“Queno yirã ña gʉama”, yirã ñabojarãti queno yirã meje ña mʉa. ¿No yija yʉ tʉo wisatoni ito bajiro seniĩati mʉa? \v 19 “Sita waja, waja yiroti cuji niyeru cuji yʉre ĩoña”, yiquĩ Jesús ĩnare. \p Ito yija niyeru cuji ĩre ĩocã ĩna. \v 20 Iti cuji niyeru cuji ticõri, ado bajiro ĩnare seniĩaquĩ Jesús: \p —¿Ñimʉ ya rio ñati adi rio? ¿Ñimʉ wame, wame cʉtiati iti? yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 21 —Gobierno masa ʉjʉ César wame cʉtigʉ ya rio ña. Ito yicõri ĩ wameti ña iti, yicã ĩna Jesure. \p —Gobierno masare mani waja ruyurioja ñaro bajiroti waja yija quena. Ito bajiroti manire Dios ĩ rotija ñaro bajiroti ĩre cʉdija quena, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 22 Ĩ queno cʉdi masija tʉocõri, rujʉ ʉcacã ĩna. Ito bajiri mʉcana tʉdi seniĩa ʉyabiticã ĩna ĩja. Seniĩamenati wacoacã ĩja. \s1 ¿Godacõri tʉdi caticoarã yirãjida masa? yi Jesure ĩna seniĩare gaye \r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40) \p \v 23 Iti rʉmʉti saduceo gaye tʉoĩarã Jesure tirã ejacã. “Masa ĩna godaja bero mʉcana tʉdi catire ma”, yirã ñama saduceo gaye tʉoĩarã. Ito bajiro tʉoĩarã ñari, Jesure seniĩarã ejacã ĩna: \p \v 24 —Tʉoya riasori masʉ mʉ. Moisés ñayorʉ ĩ yire gaye mʉre seniĩarã wadibʉ gʉa. Ado bajiro yiñi Moisés ñayorʉ: “Sĩgʉ̃ manojo cʉtigʉ rĩa macʉti ĩ godagoja, ĩ bero gagʉ ĩ rĩjorʉ manojo godore manojo cʉtija quena. Ito bajiri iso rãca ñacõri, rĩjorʉ ñajacʉre wasoagʉ rĩa cʉti wasoagʉ yiguĩji ĩ”, yi ucañi Moisés ñayorʉ. \v 25 Gʉa wato sĩgʉ̃ rĩa jʉa ãmojeno ñabojañi. Sĩgõreti manojo cʉtibojañi ĩna. Ñasʉogʉ isore manojo cʉtisʉobojañi. Rĩa macʉti godañi ĩ. Ĩ godaja bero gãji ĩ ocabaji wasoabojañi. Rĩa macʉti godañi ĩ cʉni. \v 26 Ĩ bero gãna cʉni ito bajiroti manojo cʉtibojañi. Rĩa manati godañi ĩna cʉni. Ito bero sʉsagʉ cʉni ito bajiroti bajiyijʉ. \v 27 Iso manʉjʉsabatia ĩna goda jedija bero iso cʉni godacoañi ĩja. \v 28 Godabojarãti mʉcana tʉdi ĩna catija bero, ¿ñimʉjʉa ñaguĩjida iso manʉjʉ ñasarocʉ ĩna ñarocõti isore ĩna manojo cʉtija bero? yi seniĩacã ĩna Jesure. \p \v 29 Ito ĩna yija, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —Dios oca tuti gaye queno tʉoĩa masimena ña mʉa. Dios ĩ masirise masirã meje ña mʉa. Ito bajiro yʉre mʉa seniĩabojaja, queno tʉoĩacõri meje seniĩa mʉa. \v 30 Ado robojʉa bajia. Godana mʉcana tʉdi caticõri manojo cʉtire ma. Ito yicõri ĩna rĩa romiare manʉjʉ cʉti rotimenaji ĩna. Ũmacʉ̃jʉ ángel mesa robo bajiro bajirã ñarã yirãji ĩna. \v 31 ¿Masa ĩna godaja bero mʉcana tʉdi catirã yirãjida ĩna mʉcana? yija, Dios oca tuti tiya. Dios oca tuti gaye ti jeorã meje ña mʉa. Ĩmasiti ado bajiro gotiami ĩ oca tutina: \v 32 “Abraham, Isaac, Jacob ñayoana Ʉjʉti ñasotia yʉ”, yi gotiami Dios ĩ ocana. Ito bajiri godana ʉjʉ meje ñami Dios, catirã Ʉjʉjʉa ñami, yi tʉoĩa mani, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 33 Ito bajiro Jesús ĩ riasore gaye ĩ gotija tʉocõri, ʉcacã masa. \s1 Dios ĩ rotirise ñasarise gaye \r (Mr 12.28-34) \p \v 34 Ito bajiro saduceo gaye tʉoĩarã Jesús ĩ oca taja tʉoyijarã fariseo gaye tʉoĩarã. Ito bajiri iti tʉocõri minijuayijarã fariseo gaye tʉoĩarã. \v 35 Sĩgʉ̃ ĩna wato judio masa rotirise riasori masʉ ñañi. “No bajiro Jesús yʉre ĩ cʉdija tʉocʉja”, yirocʉ ado bajiro Jesure seniĩagʉ̃ ejaquĩ ĩ. \p \v 36 —Riasogʉ, ¿dise ñati Dios ĩ rotirise ñasarise mʉ tija? yi seniĩaquĩ ĩ Jesure. \p \v 37 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús: \p —Mani Ʉjʉ Diore bʉto maija quena. Mani tʉoĩarisena, ito yicõri mani ya ʉsina Diore mani maija quena. Ĩ sĩgʉ̃reti tʉorʉ̃nʉcõri, bʉto ĩre mani maija quena. \v 38 Iti ña ñasarise Dios ĩ rotire. \v 39 Iti bero rotire gaye itire bajiro bajiriseti ña. Ado bajiro bajia iti: “Mʉ ya rujʉre mʉ mairo bajiroti gãjerã mʉ ñarãre maija quena”, yi rotiami Dios. \v 40 Iti jʉajiti ña Dios ĩ rotirise ñasarise. Iti jʉaji gaye Dios ĩ rotire gaye mʉa cʉdija, Moisés ñayorʉ ĩ rotire gaye, Diore goti ĩsiri masa ĩna riasorise gaye cʉni yiro bajiro cʉdirã ñarã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús ĩnare. \s1 ¿Ñimʉ janami ñayijari Cristo mʉa tija? yi Jesús ĩ seniĩare gaye \r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44) \p \v 41 Fariseo gaye tʉoĩarã gʉa tʉti ĩna minijuaroca maji, \v 42 ado bajiro seniĩaquĩ Jesús ĩnare: \p —¿Ñimʉ ñati Cristo, Dios ĩ cõarʉ mʉa tija? Ito yicõri, ¿ñimʉ janami ñati ĩ? yiquĩ Jesús ĩnare. \p —David ñayorʉ janerãbatia janamiti ñami ĩ, yicã ĩna Jesure. \p \v 43 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Jesús ĩnare: \p —Riti mʉa tʉoĩaja, ¿no yija David ñayorʉ ĩre tʉoĩagʉ̃, “Yʉ Ʉjʉ”, yiyijari? Tite mʉa. Ado bajiro ucañi David ñayorʉ. Espíritu Santo ĩ rãca ĩ ñajare ado bajiro ucañi ĩ: \q1 \v 44 Yʉ Ʉjʉre ado bajiro yiñi Dios: “Yʉ ya riojocadʉja rujiya, mʉ wajanare mʉ rotiroca yigʉ yigʉja yʉ”, yiñi Dios yʉ Ʉjʉre, yi ucayoñi David. \m \v 45 David ñayorʉ janerãbatia janami ĩ ñaja, “Yʉ Ʉjʉ”, yibitiborʉ David ñayorʉ, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 46 Ito bajiro ĩ gotija tʉocõri, sĩgʉ̃jʉa cʉdi masibiticã Jesús ĩ gotirisere. “Masi yucãguĩji ĩ”, yi tʉoĩacõri itocõti ĩre seniĩa jidicãcã ĩna ĩja. \c 23 \s1 “Seti ña mʉare”, fariseo gaye tʉoĩarãre Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 1 Ito yija bero ado bajiro yiquĩ Jesús masare, gʉa ĩ rãca riasotirãre cʉni: \p \v 2 —“Moisés ñayorʉ ĩ rotire gaye tʉo masirã ñama fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni”, yama masa. \v 3 Ito bajiri ĩna rotiro bajiroti cʉdiba. Jeyaro ĩna rotiro bajiroti cʉdiba. Ito bajibojarocati ñeñaro ĩna yirisere yibeja itireama. “Ado bajiro ya gʉa”, yibojarãti ricati yama ĩna. \v 4 “Cʉdi masia mani”, masare rotiama ĩna. Ito bajibojarocati ito bajiro riti ĩnare roti ʉyama ĩna. “Ito bajiro yiya mʉa”, yibojarãti ĩnamasiti ito bajiro yibeama ĩna. \v 5 Jeyaro ĩna yirise, “Queno yirã ñama ĩna”, masa ĩna yi tijaro yirona ito bajiro yibojama ĩna. Masa ĩna tiro riojo ĩna ya rioweca, ĩna ya ricajʉdori cʉni Dios oca jũ wõbojama ĩna, “Gãjerã gʉare ti seyojaro”, yirona ito bajiro yibojama ĩna. Ito yicõri yutabujuri yoarise gãjerã rẽto bʉsaro rore gaye sãñabojama ĩna. “Gãjerã gʉare ti seyojaro”, yirona ito bajirise sãñabojama ĩna. \fig |src="HK079D.tif" size="col" copy="Horace Knowles revised by Louise Bass © The British & Foreign Bible Society, 1994." ref="San Mateo 23.5" \fig* \v 6 Ĩna ba ruji ãmoja, quenari cumuro ba ruji ãmoama ĩna. Minijuara wirijʉ ĩna ruji ãmoja, rʉ̃cʉbʉorajʉ riti ruji ãmoama ĩna. \v 7 Marijʉ masare ĩna bocaja, queno rʉ̃cʉbʉore rãca seniĩare ãmoama ĩna. Ito yicõri, “Yʉre riasogʉ”, masa ĩna yire ãmoama ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 8 ’Mʉama ricati yija quena. “Yʉre riasogʉ”, masa ĩna mʉare yiroca yibeja. Mani jeyaro sĩgʉ̃ rĩare bajiro bajirã ña mani. Yʉ Cristo, Dios ĩ cõarʉ yʉ sĩgʉ̃ti ña mʉare riasori masʉ. \v 9 Sĩgʉ̃ti ñami mani Jacʉ. Ĩti ñami Dios ũmacʉ̃jʉ gagʉ. Ito bajiri adi sita gãnare, gãjerã ʉ̃mʉare, “Cʉna”, yibeja mʉa. \v 10 “Yʉ ʉjʉ”, yi rotibeja gãjerãre. Yʉ Cristo, Dios ĩ cõarʉ sĩgʉ̃ti ña mʉa Ʉjʉ. \v 11 Sĩgʉ̃ mʉa rãca gagʉ mʉare ĩ ejabʉaja, ĩ ñagʉ̃ yiguĩji ñasagʉ. \v 12 No gãjerã riojʉa gagʉ ña ãmobojagʉti ñabicʉ yiguĩji ĩ. Ito bajiri berojʉa gagʉ tujagʉ yiguĩji ĩ. Sĩgʉ̃, “Gãjerã rẽtoro ñasagʉ ña yʉ”, yibicʉ ĩ ñagʉ̃ yiguĩji ñasagʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 13 Fariseo gaye tʉoĩarãre, judio masa rotirise riasori masare cʉni bʉsigʉ ado bajiro bʉsiquĩ Jesús: \p —Bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa yiro bajiro yirã meje ña mʉa. Dios ĩ rotirojʉ gãjerã ĩna sãjabititoni itire camota mʉa. Gãjerã ĩna sãja ãmobojarocati ĩnare camota mʉa. Ito bajiri mʉa cʉni sãjamena yirãji, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 14 ’Bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa mʉa cʉni. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa yiro robo yirã meje ña mʉa. Manʉjʉ godagoana romiare rʉocõri jairoguti ĩnare waja senia mʉa. Ito bajiro yicõri ĩna rʉcobojarisere ñarocõti ẽma jeoa mʉa. Queno yimena ñabojarãti masa mʉare tʉo wanʉtoni yoari ĩna tiro riojo Diore bʉsitobʉaboja mʉa. Ito bajiri bʉto bʉsa mʉare waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiri gãjerã rẽtoro tõbʉjarã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 15 ’Bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa mʉa cʉni. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa yiro robo yirã meje ña mʉa. “Mani robo gãji ĩ tʉoĩaja quena”, yi tʉoĩabojacõri jeyaro masare riaso ucua mʉa. Sĩgʉ̃ mʉare bajiro tʉoĩaroca mʉa yigʉre bʉto bʉsa ñeñaro ĩ tʉoĩaroca ya mʉa. Ito bajiri mʉa rẽto bʉsaro ñeñaro yicõri jeame ʉ̃jʉrojʉ warʉjami ĩ cʉni, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 16 ’Bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa. Cajea mana gãjerã cajea manare tʉ̃a wabojarãre bajiro bajirã ña mʉa. Ado bajiro gãjerãre yiboja mʉa: “ ‘Dios ya wi wamenati ado bajiro yicʉja yʉ’, yibojarãti mʉa yiro robo yibeja cʉni no yibea iti. ‘Dios ya wijʉ oro wamena ado bajiro yicʉja yʉ’, mʉa yija, yiro bajiroti yiba itireama”, yiboja mʉa gãjerãre. \v 17 Tʉo masimena, cajea manare bajiro bajirã ña mʉa. ¿Disejʉa ñati ñasarise mʉa tija? ¿Orojʉa ñasatite mʉa tija? ¿Dios ya wijʉ oro cuji ñarijʉ masa ĩna rʉ̃cʉbʉorijʉ ñatite ñasarijʉ? yiquĩ Jesús ĩnare. \v 18 Gaje ado bajiro masare yiboja mʉa: “ ‘Diore ĩna soe ĩsisotira casabo wamena ado bajiro yicʉja yʉ’, yibojarãti mʉa yiro robo yibeja cʉni, no yibea iti. ‘Diore ĩna soe ĩsisotira casabojʉ ĩre ĩsiroti wame rãca ado bajiro yicʉja yʉ’, mʉa yija, mʉa yiro bajiroti mʉa yija quena itireama”, yiboja mʉa masare. \v 19 Tʉo masimena, cajea manare bajiro bajirã ña mʉa. ¿Mʉa tija disejʉa ñati ñasarise? ¿Diore ĩsiroti iti ñati ñasarise, gaje Diore ĩna soe ĩsisotira casabojʉ ĩre ĩsiroti ñarijʉjʉa ñasatite? yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 20 ’Ado bajiro bajia. Tʉote mʉa. No, “Diore ĩna soe ĩsisotira casabo wamena ado bajiro yicʉja yʉ”, yigʉ iti casabo wamena meje riti, “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yiguĩji. Diore soe ĩsira casabojʉ jesarise rãca, “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yigʉre bajiro bajiami ĩocʉ̃. \v 21 No, “Dios ya wi wame rãca, ado bajiro yicʉja yʉ”, yigʉ iti wi wame rãca riti meje yiguĩji. Dios iti wi ʉjʉ wame rãca, “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yigʉre bajiro yiguĩji ĩocʉ̃. \v 22 “Ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñaro wame rãca ado bajiro yicʉja”, yigʉ Dios itojʉ rotigʉ wame rãcati yigʉre bajiro yami ĩocʉ̃, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 23 ’Bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa mʉa cʉni. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa yiro robo yirã meje ña mʉa. Jũ queno sʉtirise, anís, menta, comino waja rʉ̃cʉbiti gaye mʉa rʉcoja, Moisés ñayorʉ ĩ rotiado bajiroti Diore jabeto ĩsia mʉa. Ito bajibojarocati rotire ñasarisere tʉorʉ̃nʉbea mʉa. Ado bajiro bajia ñasarise, queno yire, gãjerãre ti maire, Diore tʉorʉ̃nʉre, itocõti ña ñasarise. Iti gaye yitĩñama mʉa, Diore jabeto ĩsire gaye cʉni jidicãbeja mʉa. \v 24 Cajea mana gãjerã cajea manare tʉ̃a wabojarã bajiro bajirã ña mʉa. Ado bajiro bajirã ña mʉa. Ide wato mʉtarãcã ñarãre ĩna idiroto riojʉa queno besecãbojacõri camello jaigʉ bʉcʉre idi yucõarã bajiro bajirã ña mʉa. Rotire ñasabiti gayeama queno tirʉ̃nʉa mʉa. Ito bajibojarocati ñasarisereama queno tirʉ̃nʉbea mʉa, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 25 ’Bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa mʉa cʉni. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa yiro robo yirã meje ña mʉa. Somotẽro idira tẽrori cʉni joejʉa riti coea mʉa. Totijʉama ñarocõti ʉeri cʉtia maji. Mʉa guaja, joe rujʉ riti coea mʉa. Jubejʉama ñeñaro tʉoĩa maji. Gãjerã ĩna rʉcorise ti ʉorã ĩnare rʉoa mʉa. Ito bajiri bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa. \v 26 Mʉa fariseo gaye tʉoĩarã cajea manare bajiro bajirã ña mʉa. Somotẽro, idira tẽro cʉni totijʉa mʉ coesʉoja joejʉa cʉni ʉeri mano yiroja. Ito bajiroti ñeñaro mʉa tʉoĩarise cʉni mʉa jidicãja, jeyaro queno yirã ñarã yirãji mʉa, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 27 ’Mʉa fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa yiro robo yirã meje ña mʉa. Masari cuma bajiro bajirã ña mʉa. Ado bajiro bajia masari cuma, joeti mani tija queno boti quena. Ito bajibojarocati jubejʉama gõarigoti ñaroja, ito yicõri jogare bʉorise ñaroja. \v 28 Ito bajiro bajirã ña mʉa. Masa ĩna tija, queno yirã bajiro bajia mʉa. Ito bajibojarãti jubejʉama ñeñaro tʉoĩarã ña mʉa. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti ñeñaro yirã ña mʉa, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 29 ’Mʉa fariseo gaye tʉoĩarã, judio masa rotirise riasori masa cʉni bʉjato bʉjarã wãna ya mʉa. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti mʉa yiro robo yirã meje ña mʉa. Diore goti ĩsiri masa ĩna godaja bero masari cuma menia mʉa. Queno yirãre masari cuma queno tirʉ̃nʉa mʉa, ito yicõri tija seyorise iti joere jeoa mʉa. \v 30 Ito yicõri ado bajiro ya mʉa: “Gʉa ñicʉsabatia ĩna catijama, Diore goti ĩsiri masare ĩna sĩaroca ĩnare ejabʉabitiboana gʉa”, yi tʉoĩa mʉa. \v 31 Ito bajiro mʉa yija, “Diore goti ĩsiri masare sĩayoana janerãbatia ña gʉa”, yi tʉoĩa mʉa. \v 32 Mʉa ñicʉsabatia ĩna yiyore bajiroti ya mʉa cʉni adi rʉmʉri gãna, yiquĩ Jesús ĩnare. \p \v 33 ’Ãña bajiro bajicõri ĩ robo junirã ña mʉa. Jeame ʉ̃jʉrojʉ mʉa tõbʉjaroti rẽtare ma mʉare. \v 34 Queno tʉo masijaro ĩna yirocʉ, Diore goti ĩsiri masa, riasori masa gãjerã queno tʉoĩarãre cʉni cõabojagʉ yigʉja yʉ mʉa tʉ. Ĩnare cʉdi ãmomena ĩnare sĩarã yirãji mʉa. Gãjerãreama yucʉtẽojʉ jaju sĩarã yirãji mʉa. Gãjerãre minijuara wijʉ ĩnare jarã yirãji mʉa. Ĩnare ñeñaro yirona co cʉto rʉyabeto ĩnare sʉyarã yirãji mʉa. \v 35 Abel queno yigʉ ñayorʉre sĩasʉoyijarã mʉa ñicʉsabatia ito yicõri Berequiás macʉ Zacaríasjʉre sĩasʉsayijarã. Dios ya wijʉ Diore ĩna soe ĩsisotira casabo tʉ Zacaríasre sĩayija mʉa. Mʉa ñicʉsabatiare bajiroti ya mʉa cʉni. Ito bajiri queno yirãre ĩna sĩagore ñajare seti ña mʉare cʉni. \v 36 Riti mʉare gotia yʉ. Mʉa adi rʉmʉ gãnare ititi seti ña ejaro yiroja mʉare, yiquĩ Jesús ĩnare. \s1 Jerusalén gãnare tʉoĩa maigʉ̃ Jesús ĩ otire gaye \r (Lc 13.34-35) \p \v 37 ’Jerusalén gãna mʉare cõañi Dios ĩre goti ĩsiri masa, ito yicõri ĩ oca riasori masare. Ĩre goti ĩsiri masa, ĩ oca riasori masa cʉni mʉare gotirona cõañi Dios. Ito bajibojarocati ĩnare sĩayija mʉa. Coji meje mʉare mioju ãmobojacʉ yʉ. Cara iso rĩare caero rocajʉ iso miojuro robo bajiro, mʉare yi ãmobojacʉ yʉ. Ito bajiro yʉ yi ãmobojarocati ãmobiticʉ mʉa. \v 38 Queno tʉoĩaña mʉa. Mʉa wiri wagora wiri bajiro tujaro yiroja. Ito yicõri mʉare jidicãgʉ̃ yiguĩji Dios. \v 39 Riti ado bajiro mʉare gotia yʉ: “Gʉare yiari Dios ĩ cõarʉ ña mʉ. Mʉre queno yiñi Dios”, mʉa yiroto riojʉa mʉcana jʉaji yʉre timena yirãji mʉa, ya yʉ mʉare, yiquĩ Jesús masare. \c 24 \s1 Dios ya wi õjea bate godaro yiroja, Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Ito bajiro ĩ yija bero, Dios ya wi budi wasʉoquĩ Jesús. Ĩre sʉacõri ado bajiro yibojacʉ gʉa ĩre: “Adi wiri ti ucuto mani”, yibojacʉ gʉa ĩre. \v 2 Ito bajiro gʉa yibojarocati ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —¿Adi wirire tiati mʉa? Riti mʉare gotia yʉ. Adi wiri ñarocõti õjea bate quedicoaro yiroja. Ito bajiri adi wi gaye gʉ̃tagã gajega joe jesabeto yiroja. Ñarocõti godacoaro yiroja, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Adi ʉ̃mʉari jediroto riojʉa ado bajiro rẽtaro yiroja, Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 13.3-23; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Ito yija bero Olivos wame cʉtiri tʉria joejʉ wacʉ gʉa ĩja. Ito ejacõri Jesuama eja rũjũquĩ. Ito ĩ rujiroca gãjerã ĩna manija ticõri, ado bajiro ĩre seniĩacʉ gʉa: \p —“Iti rʉmʉ wi quediro yiroja”, mʉ yi gotire ãmoa gʉa. ¿No bajiro iti bajija ticõri, “Jesús ejagʉ wagʉ yami”, yi masirã yirãjida gʉa? ¿Ito yicõri no bajija ticõri, “Adi macãrʉcʉ̃ro jediro ya”, yi masirã yirãjida gʉa? yicʉ gʉa Jesure. \p \v 4 Ito bajiro gʉa yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús gʉare: \p —Queno masima mʉa gãjerã mʉare rʉobe yirona. \v 5 Jãjarã rʉori masa ejarã yirãji. “Yʉti ña Cristo, Dios ĩ cõarʉ”, yirã masa ejarã yirãji. Jãjarãre rʉorã yirãji ĩna. “Diore bʉsi ĩsirã ña gʉa”, ĩna yija jãjarã masa tʉobojarã yirãji ĩnare. \v 6 “Masa gãmeri sĩarã yiyijarã”, yire oca tʉorã yirãji mʉa. “Gaje cʉto gãna jane gãmeri sĩasʉoyijarã”, yire gaye guijorise oca tʉorã yirãji mʉa. Iti ocare mʉa tʉoja güibeja mʉa. Ito bajiroti bajiro yiroja bajirea. Ito bajibojarocati jabeto rʉya adi macãrʉcʉ̃ro iti jediroto. \v 7 Co masa gaje masa rãca gãmeri sĩarã yirãji. Ito yicõri co sita gãna gaje sita gãna rãca gãmeri sĩarã yirãji. Jaje cʉtori ñio ñaro yiroja. Ito yicõri jaje ñarise ñaro yiroja. Ito yicõri jaje cʉtorire sita ʉero yiroja. \v 8 Jeyaro iti rẽtaja bero bʉto bʉsa tõbʉjare gaye ñaro wado yiroja. \p \v 9 ’Mʉare ñiacõri gãjerã mʉare ja ajetoni mʉare ĩsirã yirãji ĩna. Aje tĩocõri mʉare sĩarã yirãji ĩna. Yʉ ñarã mʉa ñajare mʉare ti tudirã yirãji adi sita gãna jeyaro. \v 10 Iti rʉmʉ jãjarã yʉre tʉorʉ̃nʉbojana tʉoĩa jidicãrã yirãji ĩna. Gãmeri ti junisinirã yirãji ĩna. Gãmeri oca menicõri gãjerãre ñiaroca yirã yirãji ĩna. \v 11 Jãjarã rʉori masa ñarã yirãji. “Diore bʉsi ĩsirã ña gʉa”, ĩna yija jãjarã masa tʉobojarã yirãji. \v 12 Jeyaro ñeñarise yirã yirãji masa. Ito bajicõri gãmeri ĩna ti mairisere gãmeri jidicãrã yirãji ĩna. \v 13 No yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ĩ jidicãbeja adi macãrʉcʉ̃ro jedi wari rʉmʉ ĩre masogʉ̃ yiguĩji Dios. \v 14 “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca adi sita ñarocõreti ejaro yiroja. Ito bajiri masa jeyaro iti oca masirã yirãji. Ĩna masi jediroca adi macãrʉcʉ̃ro jediro yiroja. \p \v 15 ’Diore goti ĩsiri masʉ Daniel ñayorʉ ado bajiro ucañi: “Adi macãrʉcʉ̃ro jedi wari rʉmʉri sĩgʉ̃ masare ñeñaro ĩna yiroca yigʉ goagʉ yiguĩji. Ĩ ñami masare ruyuriogʉ wadirʉ. Dios ya wi rʉ̃cʉbʉorajʉ ĩ rʉ̃gõja tirã yirãji mʉa”, yi ucañi Daniel ñayorʉ. Mʉa adi papera ticõri, itire queno tʉoĩaña. “Jabeto rʉya adi macãrʉcʉ̃ro iti jediroto”, yi masiña mʉa. \v 16 Ito bajiro bajiri rʉmʉ no Judea sitajʉ ñarã gʉ̃tagʉ̃jʉ rudi warʉjarãji ĩna. \v 17 No ĩ ya wi queno jesagʉ ĩ ya wi totijʉ gajeoni ñarisere rujicõri ãmibitirʉjaguĩji ĩ. \v 18 No ĩ ya wesecajʉ moagʉ̃ tʉdi wacõri ĩ ya yutabujuri ãmibitirʉjaguĩji ĩ. \v 19 Ito bajiro bajiri rʉmʉ romia macʉ sãñarã, gãjerã rʉcorã cʉni quenabeto tõbʉjarã yirãji ĩna. \v 20 Bʉto ʉsari rʉmʉ, tujacãra rʉmʉ cʉni iti ito bajija, rudi ãmomena Diore senima mʉa. \v 21 Ito bajiro bajiri rʉmʉri bʉto tõbʉjarã yirãji masa. Adi macãrʉcʉ̃ro ñasʉora rʉmʉri masa ĩna tõbʉjaĩabiti rẽto bʉsaro tõbʉjarã yirãji ĩna. Iti ĩna tõbʉjaja bero mʉcana iti robo bajiro bajirise tõbʉjamena yirãji masa. \v 22 Yoari masa tõbʉjaroca Dios ĩ yiro bajija sĩgʉ̃ cati rʉyagʉ maniborʉ. Ĩ beseanare ti maicõri yoari mejeti iti jediroca yigʉ yiguĩji Dios. \p \v 23 ’Iti rʉmʉri, “Tiya ado ñami Cristo”, ito yicõri “Titẽña õ ñami Cristo”, sĩgʉ̃ mʉare ĩ yija, ĩre tʉorʉ̃nʉbeja mʉa. \v 24 Jãjarã rʉori masa, “Yʉ ña Cristo”, yi ejarã yirãji ĩna. “Diore bʉsi ĩsiri masa ña gʉa”, yi rʉo ejarã yirãji gãjerã. Tiyamani jaje ĩorã yirãji ĩna masare rʉorona. Dios ĩ beseanare cʉni rʉo ãmobojarã yirãji ĩna. \v 25 Tʉoya mʉa. Jeyaro iti rẽtaroto riojʉa mʉare goticã yʉ. \v 26 Ito bajiri, “Yucʉ manojʉ ñami Cristo”, mʉare ĩna yi rʉoja, tirã wamenaji mʉa. Ito yicõri, “Ruyubetojʉ ñami Cristo”, ĩna yi rʉoja ĩnare tʉorʉ̃nʉbeja mʉa. \v 27 Bʉjo ĩ borea borea yirise ʉsitutujʉ ĩ borea yirise cojisiti iti sojejʉ quedituaja tia mani. Itire bajiroti ejagʉ yigʉja yʉ cʉni. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. \v 28 No rujʉ jogarise ñaro itojʉ barã rujirã yirãji yuca. Itire bajiro masa ĩna bʉto ñeñaro yiroca waja senigʉ̃ ejagʉ yiguĩji Dios, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Yʉ Masa Rĩjorʉ tʉdi ejagʉ yigʉja, Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 13.24-37; Lc 21.25-33; 17.26-30,34-36) \p \v 29 ’Ito bajiro masa ĩna tõbʉjari rʉmʉ iti jedija bero ũmacañi ʉ̃mʉa gagʉ rãitĩacoagʉ yiguĩji. Ñami gagʉ cʉni busubicʉ yiguĩji. Ñocõa cʉni quedi jedicoarã yirãji. Ũmacʉ̃jʉ macãrʉcʉ̃ro cʉni ʉero yiroja. \v 30 Ito bajiro ũmacʉ̃jʉ macãrʉcʉ̃rojʉ iti bajija ticõri, “Masa Rĩjorʉ ejagʉ wagʉ yami”, yirã yirãji masa. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Yʉ ruji wadija ticõri, adi sita gãna otirã yirãji ĩna. Masirise rãca, yorise rãca, ide bueri rãca yʉ ruji wadija tirã yirãji ĩna. \v 31 Ũmacʉ̃jʉ trompeta jutiado bajiro oca sẽoro oca ruyuro yiroja. Yʉ beseanare minijuatoni ángel mesare mioju rotigʉ yigʉja yʉ. Jʉaria sojeri gãna yʉ beseana ñarocõreti miojurã yirãji ĩna, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 32 ’Goti masiore ocana mʉare gotigʉ ya yʉ. Higuera wame cʉtiricʉre tʉoĩate mʉa. Higueragʉ iti ñasãtuja, ito yicõri iti jũ wasoaja, “Jabeto rʉya cʉma iti ejaroto”, yi masia mani. \v 33 Iti bajiroti mʉare yʉ gotire iti rẽtaja ticõri, “Jabeto rʉya ʉ̃mʉari iti jediroto”, yi masirã yirãji mʉa. \v 34 Riti mʉre gotia yʉ. Adi rʉmʉri gãna ĩna goda jediroto riojʉajʉ ito bajiro rẽtaro yiroja iti. \v 35 Adi macãrʉcʉ̃ro ñarocõti jediro yiroja. Ito bajibojarocati yʉ ya ocama yʉ yiro bajiroti rẽtaro yiroja. \p \v 36 ’“Iti rʉmʉ itocõ tʉjaroca ejagʉ yiguĩji Jesús”, yirã mama. Ángel mesa cʉni masimenaji ĩna. Dios Macʉ ñabojagʉti, “Itocõ ejagʉ yigʉja yʉ”, yi masibea yʉ cʉni. Yʉ Jacʉ Dios ĩ sĩgʉ̃ti masiguĩji, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 37 ’Noé ñayorʉ ĩ catiroca Diore rʉ̃cʉbʉobitiyoñi masa. Ito bajiroti bajirã yirãji masa, yʉ tʉdi ejari rʉmʉ. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. \v 38 Jane mejejʉ adi sita iti rujaroto riojʉa ñacõayijarã masa maji. Idi mecʉrãtibe, ba yajirãtibe, manojo cʉtirãtibe, ito yicõri ĩna rĩa romiare ĩsirãtibe yi ñayijarã masa. Ito bajiro ĩna baji ñabojaroca riti cuma bʉcʉajʉ sãjayijʉ Noé ñayorʉ. \v 39 “Ito bajiro wado ya”, yi masibisijarã masa. Ito bajiri ñajasaroti ĩnare rubatecãcõyijʉ. Iti bajiado robo bajiroti ejagʉ yigʉja yʉ cʉni. Masa Rĩjorʉ ñari, “Itocõ ejagʉ yiguĩji”, masa ĩna yi masibeto tʉdi ejagʉ yigʉja yʉ. \v 40 Yʉ ejari rʉmʉ jʉ̃arã ʉ̃mʉa ĩna ya wesecajʉ moa ñarã yirãji. Sĩgʉ̃ ãmi wa ecogʉ yiguĩji. Gãji ãmi wa ecobicʉ yiguĩji. \v 41 Romia jʉ̃arã quĩbo tuabo ñarã yirãji. Sĩgõ ãmi wa ecogo yigõji. Gajeo ãmi wa ecobeco yigõji. \p \v 42 ’Bocatiari ñacãña mʉa. Yʉ mʉa Ʉjʉ yʉ tʉdi ejaroti rʉmʉ masibea mʉa. \v 43 Sĩgʉ̃ wi ʉjʉ. “Adi ñami riniri masʉ ejagʉ yiguĩji”, ĩ yi masija, ña yucãgʉ̃ yiguĩji iti wi ʉjʉ. Riniri masʉ ĩ sãjare ãmobicʉ camotagʉ yiguĩji ĩ. \v 44 Ito bajiri yʉ ejaroto riojʉa ña yucãña mʉa. “Itocõ ejagʉ yiguĩji Masa Rĩjorʉ”, yi mʉa tʉoĩabeto ejagʉ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 ¿No bajiro bajiguĩjida queno tʉoĩagʉ̃? yi Jesús ĩ riasore gaye \r (Lc 12.41-48) \p \v 45 ’Mʉa tʉoĩaja, ¿no bajiro bajiguĩjida queno cʉdicõri queno tʉoĩagʉ̃? Ado bajiro bajiguĩji ĩocʉ̃. Gãjerã ĩ ya moari masare tirʉ̃nʉtoni ito yicõri ĩnare ĩ ecatoni cũgʉ̃ yiguĩji ĩ ʉjʉ ĩre. \v 46 Sĩgʉ̃ ĩ rotiro bajiroti ĩ moa yuroca ĩ ʉjʉ ĩ tʉdi ejaja wanʉ quenagʉ̃ yiguĩji ĩ. \v 47 Riti mʉare gotia yʉ. Ito bajiro yiro robo ĩ yigʉ ñaja ticõri, ĩ rʉcorise ñaroti ĩ ya masare cʉni tirʉ̃nʉ rotigʉ yiguĩji ĩre. \v 48 Ĩ ʉjʉ ĩre ĩ tirʉ̃nʉ rotija bero ricati ĩ tʉoĩaja, queno moa ĩsigʉ̃ meje ñaguĩji ĩocʉ̃. “Coji ejabiquĩji yʉ ʉjʉ”, yi tʉoĩagʉ̃ yiguĩji. \v 49 Ito bajiro tʉoĩacõri, gãjerã moari masare ñeñaro yisʉogʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri mecʉri masa rãca baba cʉticõri ĩna rãca idigʉ yiguĩji ĩ cʉni. \v 50 Ito bajiro ĩ yi ñaroca ĩ masia mani ĩ ʉjʉ tʉdi ejagʉ yiguĩji. “Janere ejabicʉ yiguĩji yʉ ʉjʉ”, yi ĩ tʉoĩari rʉmʉti ejagʉ yiguĩji. \v 51 Ito ĩ yija ticõri, bʉto bʉsa ñeñaro ĩ tõbʉjaroca yigʉ yiguĩji ĩ ʉjʉ. “Queno yirã ña gʉa”, yibojarãti ĩna tõbʉjaro bajiroti ĩ tõbʉjaroca yigʉ yiguĩji ĩ ʉjʉ ĩre. Ito bajiri ñeñaro tõbʉjacõri otigʉ yiguĩji. Ito yicõri bʉto tʉoĩa oca jaigʉ yiguĩji ĩ ĩja, yi oca gotiquĩ Jesús gʉare. \c 25 \s1 Jʉa dʉjamocõ ñarã romia ado bajiro yiyijarã, yi Jesús ĩ riosore gaye \p \v 1 “Ado bajiro bajia, ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ Dios ĩ miojuri rʉmʉ”, yirocʉ ado bajiro gotiquĩ Jesús: \p —Jʉa dʉjamocõ mamarã romia ñayijarã. Ãmo siare basare tirã wayijarã ĩna. Mame manojo cʉtirocʉre bocarã wayijarã ĩna. Ito bajiri ito warã ĩna ya sĩabusuore ãmi wayijarã. \v 2 Ĩna co dʉjamocõ ñarã ñayijarã queno tʉoĩarã. Gãjerã ĩna rãca gãna co dʉjamocõ ñarã queno tʉoĩamena ñayijarã. \v 3 Queno tʉoĩamena ĩna ya sĩabusuoragari ãmibojarãti jio wasoarona ʉ́ye ãmibisijarã. \v 4 Gãjerã queno tʉoĩarãma ĩna ya sĩabusuore jio wasoaroti ʉ́ye ãmi wayijarã. \v 5 Manojo cʉtirocʉ yoari ĩ sejaja, wʉjo jujayijarã ĩna. Ito bajiri canicoayijarã ĩja. \v 6 Ñami gʉdarecocõ oca ruyuyijʉ ĩja. “Manojo cʉtirocʉ wadicoami ĩja. Ĩre bocarã waya”, sẽoro oca ruyuyijʉ. \v 7 Ĩna jʉa dʉjamocõ romia ñarã yujicõri ĩna ya sĩabusuoragari sĩayijarã. \v 8 Co dʉjamocõ ñarã queno tʉoĩamena ado bajiro yiyijarã queno tʉoĩarãjʉare: “Gʉa ya sĩabusuoraga ʉ́ye jedicoajʉ gʉare. Ito bajiri mʉa ya ʉ́ye jabeto ĩsiña gʉare”, yibojayijarã ĩna. \v 9 Ito bajiro ĩna yibojarocati ado bajiro cʉdiyijarã queno tʉoĩarã: “Ĩsibea mʉare. Gʉa ĩsija ñejʉa tujabetoja gʉare cʉni. Mʉare cʉni, gʉare cʉni tĩjado ma iti. Mʉamasiti ʉ́ye ĩna ĩsirojʉ wacõri waja yitẽña mʉa”, yiyijarã queno tʉoĩarã romia queno tʉoĩamenajʉare. \v 10 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, ʉ́ye waja yirã wayijarã queno tʉoĩamena. Ĩna wagoja bero manojo cʉtirocʉ ejayijʉ. Queno ña yucãna romiama ĩ ejarocati ĩ rãcati sãjacoayijarã ĩna. Ãmo siare basa tirã warã sãjayijarã ĩna. Ito yicõri soje biacõyijʉ manojo cʉtirocʉ. \v 11 Soje ĩ bia sãja waja berojʉ ejabojayijarã gãjerã romia. Manojo cʉtirocʉre ado bajiro yibojayijarã ĩna: “Gʉa ʉjʉ soje jãnaña maji”, yibojayijarã ĩna. \v 12 “Yʉ ñarã meje ña mʉa, ito bajiri mʉare masibea yʉ”, yiyijʉ manojo cʉtirocʉ ĩnare, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 13 ’Ito bajiri ña yucãña mʉa. “Jane busuri itocõ ñaroca ejagʉ yiguĩji Jesús”, yi masibea mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Moa ĩsiri masa gaye Jesús ĩ goti masiore oca \r (Lc 19.11-27) \p \v 14 “Ado bajiro bajia, ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ Dios ĩ miojuri rʉmʉ”, yirocʉ ado bajiro gotiquĩ Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ñayijʉ gaje sitajʉ warocʉ. Ito bajiri ĩ waroto riojʉa ĩ ya moari masare ji ñucayijʉ ĩ. “Yʉ ya niyeruna moacõri jai bʉsaro bʉjarã yirãji”, yi tʉoĩa wacʉ ĩ ya niyerure tirʉ̃nʉ rotiyijʉ ĩ ĩnare. \p \v 15 ’Sĩgʉ̃re co dʉjamocõ mil niyeru cujiri ĩsiyijʉ. Gãjire jʉaji mil ĩsiyijʉ. Gãjire mil ñari cujiriacã ĩsiyijʉ. “Ado bajiroti moari seyoama ĩna”, yi tʉoĩa wacʉ ito bajiro ĩnare batoyijʉ ĩ. Ito bajiro yicõri wacoayijʉ. \v 16 Co dʉjamocõ mil niyeru cujiri boca ãmirʉ mʉcana itina moacõri gaje co dʉjamocõ mil ñariseti bʉja remoyijʉ. \v 17 Gãji jʉaji mil boca ãmirʉ mʉcana itina moacõri jʉa mil bʉja remoyijʉ ĩ cʉni. \v 18 Coji mil boca ãmirʉama ĩ ʉjʉ ya niyeru gojejʉ yujecõyijʉ. \p \v 19 ’Yoari ĩna ʉjʉ tʉdi ejayijʉ mʉcana. “¿No bajiro yʉre moa ĩsiati ĩna?” yirocʉ ĩnare ji ñucayijʉ ĩ mʉcana. \v 20 Cajero co dʉjamocõ mil boca ãmirʉ ejasʉoyijʉ. Ejacõri ĩre co dʉjamocõ mil niyeru ĩ ĩsire jʉdacõayijʉ mʉcana, ito yicõri gaje itocõ ĩ bʉja remore rãcati ĩre ĩsiyijʉ. “Co dʉjamocõ mil yʉre ĩsicʉ mʉ. Ito bajiri itina moacõri mʉcana co dʉjamocõ milti mʉre bʉja remo ĩsimʉ yʉ”, yiyijʉ ĩ ʉjʉre. \v 21 “Yʉre queno moa ĩsiyija mʉ. Yiro robo yʉre cʉdigʉ ña mʉ. Jabetacã yʉ wasoarena mʉcana itocõti mʉ remore ñajare, jai bʉsaro mʉ moatoni jai bʉsaro mʉre cũcʉja yʉ. Sãjaña, queno wanʉña yʉ rãca”, yiyijʉ ʉjʉ ĩ ya moari masʉre. \v 22 Ito yija bero gãji jʉaji mil boca ãmirʉ ejayijʉ. “Yʉ ʉjʉ jʉaji mil yʉre ĩsicʉ mʉ. Itina moacõri mʉcana jʉaji milti mʉre bʉja remo ĩsimʉ yʉ”, yiyijʉ ĩ, ĩ ʉjʉre. \v 23 “Yʉre queno moa ĩsiyija mʉ. Yiro robo yʉre cʉdigʉ ña mʉ. Jabetacãna moacõri mʉcana itocõti mʉ yʉre bʉja ĩsire ñajare jai bʉsaro mʉcana moaroti cũcʉja yʉ. Sãjaña, queno wanʉña yʉ rãca”, yiyijʉ ĩ, ĩ ya moari masʉre. \p \v 24 ’Ito yija bero gãji mil cujiri boca ãmirʉ ejayijʉ. Ĩ ʉjʉre ado bajiro yiyijʉ ĩ: “Yʉ ʉjʉ sẽoro rotigʉ ñaquĩ ĩ. Ĩ otebeto cʉni, ĩ biabeto cʉni bare bʉja quena ñaquĩ ĩ, yi tʉoĩa wacʉ, güicʉ yʉ. \v 25 Ito bajiri mʉ ya niyerure yuje cũcʉ yʉ. Adi ña ñarocõti yʉre mʉ ĩsicati”, yiyijʉ ĩ, ĩ ʉjʉre. \v 26 Ito bajiro ĩ yibojarocati ado bajiro cʉdiyijʉ ĩ ʉjʉ ĩre: “Moa ĩsiri masʉ quenabicʉ, rojogʉ ña mʉ. Ĩ otebeto cʉni, ĩ biabeto cʉni bare bʉja quena ñaquĩ ĩ, yi masibojagʉti yʉre queno moa ĩsibisija mʉ. \v 27 Ĩna niyeru cũri wijʉ mʉ niyeru cũja, mʉcana jai bʉsaro bʉjaboyija mʉ”, yiyijʉ ĩ ʉjʉ ĩre. \v 28 Ito yija gãjerãre ado bajiro rotiyijʉ ʉjʉ: “Coji mil ñarise niyeru tiri ĩre ẽmacõña, ito yicõri gãji jʉa dʉjamocõ mil rʉcogʉjʉare ĩsiña”, yiyijʉ ĩna ʉjʉ. \v 29 “No queno yʉre moa ĩsigʉ̃reama jai bʉsaro ĩre ĩsi remogʉ̃ yigʉja yʉ. Ito bajiri ñejʉa rʉyabeto yiroja ĩre. No queno yʉre moa ĩsibicʉreama ĩ rʉcoriseacãti ñarocõti ẽma jeocõcʉja yʉ. Ĩre ẽmacõri gãji yʉre queno moa ĩsigʉ̃re ĩsigʉ̃ yigʉja yʉ. \v 30 Ãni yʉre moa ĩsiri masʉ ñe waja macʉre rãitĩarojʉ cõaña mʉa. Itojʉ ñeñaro tõbʉjacõri bʉto otigʉ yiguĩji. Ito yicõri bʉto tʉoĩa oca jaigʉ yiguĩji ĩ”, yiyijʉ ʉjʉ, yi oca gotiquĩ Jesús gʉare. \s1 Masa ñeñarãre, quenarãre cʉni besegʉ yigʉja yʉ, Jesús ĩ yire gaye \p \v 31 ’Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Ʉjʉ yʉ ñari rʉmʉ, tʉdi ejagʉ yigʉja yʉ mʉcana. Ũmacʉ̃jʉ gãna ángel mesa rãca gãni bia ejagʉ yigʉja yʉ. Ʉjʉ ĩ rotiri cumuro yori cumurojʉ rujigʉ yigʉja yʉ. \v 32 Jeyaro gãna masa yʉ riojʉa minijuarã yirãji ĩna. Ĩnare besecõri ricati cũgʉ̃ yigʉja yʉ. Oveja coderi masʉ ovejare ricati, cabrare ricati ĩ cũado bajiro yigʉ yigʉja yʉ. \v 33 Queno yirãre yʉ ya riojocadʉja cũgʉ̃ yigʉja yʉ. Queno yimenare yʉ ya gãcodʉja cũgʉ̃ yigʉja yʉ. \v 34 Ito bajiri yʉ riojocadʉja gãnare ado bajiro yigʉ yigʉja yʉ: “Yʉ Jacʉ queno yirocʉ mʉare beseñi ĩ rotirojʉ mʉa ejatoni. Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre tʉoĩa yugʉ ĩ rotirojʉ quenocãñi Dios adi macãrʉcʉ̃ro meni wacʉjʉti. Ito bajiri itojʉ ñarã yirãji mʉa ĩja. \v 35 Yʉ ñiocõja yʉre bare ecacʉ mʉa. Yʉ idi ãmoja yʉre iocʉ mʉa. Yʉ wa ucurojʉ canirajʉ bʉja ĩsicʉ mʉa. \v 36 Yʉre yutabuju manija yʉre ĩsicʉ mʉa. Yʉ cõja cʉni yʉre tirã ejasoticʉ mʉa. Tubiara wi yʉ ñaroca yʉre tirã ejasoticʉ mʉa”, yigʉ yigʉja yʉ Dios ĩ beseanare. \v 37 Ito bajiro yʉ yija tʉocõri, ado bajiro yʉre seniĩarã yirãji ĩna: “Gʉa Ʉjʉ, ¿nocãta mʉ ñiocõja ticõri, mʉre bare ecacati gʉa? ¿Nocãta mʉ idi ãmoroca mʉre iocati gʉa? \v 38 ¿Nocãta mʉ wa ucurojʉ canirajʉ mʉre bʉja ĩsicati gʉa? Ito yicõri, ¿nojʉ mʉ yutabuju maniroca mʉre yutabuju bʉja ĩsicati gʉa? \v 39 Ito yicõri, ¿nocãta mʉ tubia ecoroca, mʉ cõja cʉni, nocãta mʉre tirã ejacati gʉa?” yi yʉre seniĩarã yirãji ĩna. \v 40 Ado bajiro ĩnare cʉdigʉ yigʉja yʉ: “Riti mʉare gotia yʉ. Yʉ ñarã ñasamenare queno mʉa yija, yʉre queno yirãti yicʉ mʉa”, yigʉ yigʉja yʉ Dios ĩ beseanare. \p \v 41 ’Ito yicõri yʉ ya gãcodʉja ñarãre ado bajiro yigʉ yigʉja yʉ: “Yʉre camotadiya mʉa. Dios ĩ beseana meje ña mʉa. Jeame yatibitimejʉ wasa mʉa. Iti jeamere rʉ̃mʉ́re yiari rioñi Dios, ito yicõri ĩ ñarãre yiari cʉni. \v 42 Yʉ ñiocõja yʉre ecabiticʉ mʉa. Yʉ idi ãmoja iobiticʉ mʉa yʉre. \v 43 Yʉ wa ucurojʉ yʉre canirajʉ bʉja ĩsibiticʉ mʉa. Yʉre yutabuju manija yʉre ĩsibiticʉ mʉa. Yʉ cõroca cʉni, tubiara wi yʉ ñaroca cʉni yʉre tirã ejabiticʉ mʉa”, yigʉ yigʉja yʉ queno yimenare. \v 44 Ito yija ado bajiro yʉre seniĩarã yirãji ĩna: “¿Nocãta mʉ ñiocõroca mʉre ecabiticati gʉa? Ito yicõri, ¿nocãta mʉ idi ãmoja, mʉ cani ãmoja, mʉre yutabuju manija, mʉ cõja cʉni, tubiara wi mʉ ñaja cʉni, mʉre ejabʉabiticati gʉa?” yi yʉre seniĩarã yirãji ĩna. \v 45 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, ado bajiro ĩnare cʉdigʉ yigʉja yʉ: “Riti mʉare gotia yʉ. Yʉ ñarã ñasamenare queno mʉa yibeja, yʉre cʉni ito bajiroti queno yibiticʉ mʉa”, yigʉ yigʉja yʉ ĩnare. \v 46 Ito bajiri tõbʉjare sʉsabetojʉ ĩnare cõagʉ̃ yigʉja yʉ. Dios ĩ beseanama catitĩñadojʉ warã yirãji, yiquĩ Jesús gʉare. \c 26 \s1 Jesure ñia ãmorã ĩna cʉníre gaye \r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Ito bajiro ĩ goti jeoja bero gʉa ĩ rãca riasotirãre ado bajiro yiquĩ Jesús: \p \v 2 —Mʉa masia jʉa rʉmʉ beroti ñaro wado ya Pascua basa. Ito bajiro basa ĩna meniri rʉmʉ Masa Rĩjorʉre ñiatoni ĩ wajanare gotigʉ yiguĩji sĩgʉ̃. Ito bajiri ĩre ñiacõri yucʉtẽojʉ jaju sĩarã yirãji ĩna. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 3 Iti rʉmʉri paia mesa ʉjʉ Caifás wame cʉtigʉ ya wijʉ minijuacõri tʉoĩa ñayijarã paia ʉjarã, ito yicõri judio masa bʉcʉrã cʉni. \v 4 “¿No bajiro rʉocõri Jesure sĩarã yirãjida mani?” yi gãmeri bʉsi ñayijarã ĩna. \v 5 Ado bajiro bʉsiyijarã ĩna: \p —Basa rujarʉmʉ Jesure sĩamenaji mani. Rujarʉmʉ mani sĩaja, bʉto manire masa oca jaicõri gãmeri oca menirã yirãji ĩna, yi gãmeri bʉsiyijarã ĩna. \s1 Romio Jesús ya rijogajʉ sʉtirise iso jiojeore gaye \r (Mr 14.3-9; Jn 12.1-8) \p \v 6 Betaniajʉ Simón cami jogagorʉ ya wijʉ ñacʉ gʉa Jesús rãca. \v 7 Iti cʉto gʉa ñaroca sĩgõ gʉ̃tagã toti cʉtiricajʉ sʉtirise jiocõri ãmi ejacõ. Sʉtirise iso jioraga alabastro wame cʉticʉ. Bʉto waja cʉtirise ñacʉ iti sʉtirise. Jesús ĩ ba rujiroca ĩ ya rijogajʉ sʉtirise jiojeocõ iso. \v 8 Ito bajiro iso yija ticõri, bʉjatobiticʉ gʉa ĩ rãca riasotirã. Ado bajiro gãmeri bʉsicʉ gʉa: \p —¿No yija rocati itire ruyurioati? \v 9 Iti sʉtirise ĩsicõri jairo niyeru bʉjacõri bojoro bʉjarãre ejabʉaroti ñabojayija iti, yi gãmeri tʉoĩa bʉsicʉ gʉa. \p \v 10 Ito bajiro gʉa tʉoĩa bʉsija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Adiore ʉsirio code yibesa mʉa. Iti yʉre iso jiojeoja, queno yʉre yigo yamo iso. \v 11 Mʉa rãca riti ñatĩñarã yirãji bojoro bʉjarã. Ito bajiri ĩnare ejabʉatĩñarã yirãji mʉa. Yʉama mʉa rãca ñatĩñabicʉ yigʉja. Ito bajiri mʉa rãca yʉ ñaroca maji yʉjʉare ejabʉaja quena. \v 12 Adio yʉre iso sʉtirise jiojeoja yʉre ĩna yujeroto riojʉa jiojeo yugo yamo iso. \v 13 Riti mʉare gotia yʉ. Adiore ãcabojamena yirãji masa. Ito bajiro sʉtirise yʉre iso jiojeoja bero masa jeyaro tʉorã yirãji iti gaye. “Masare masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yire oca ĩna gotiroti iso oca cʉni tʉorã yirãji masa, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Jesure ĩna ñiatoni Judas ĩ oca menire gaye \r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6) \p \v 14 Ito yija bero gʉa Jesús rãca riasotirã jʉa gʉbojeno ñarã gʉa rãca gagʉ Judas Iscariote wame cʉtigʉ paia ʉjarãre bʉsigʉ waquĩ. \v 15 Ito bajiri ado bajiro gotiyijʉ ĩ ĩnare: \p —Jesure mʉa ñia masitoni mʉare yʉ gotija, ¿nocõ jairo yʉre waja yirãjida mʉa? yi bʉsiñi Judas ĩnare. \p Ito ĩ yija tʉocõri, sĩgʉ̃ masʉcõ gãji ye jʉa dʉjamocõ ñarise niyeru tiri ĩsiyijarã ĩna. \v 16 Iti niyeru boca ãmicõri: “¿No bajiro yicõri Jesure rʉorʉjatibe yʉ ĩre ĩna ñiatoni?” yi tʉoĩa ñayijʉ Judas iti rʉmʉre. \s1 Jesús ĩ basʉsare gaye \r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 17 Ito yija naju wadarise ʉco wʉoya mani bara rʉmʉ cõña wacʉ gʉare. Gʉa Jesús rãca riasotirã ado bajiro ĩre seniĩacʉ: \p —Pascua basa ñaroca baroti gaye, ¿nojʉ menirʉjati mʉca? yi seniĩacʉ gʉa ĩre. \p \v 18 —Cʉtojʉ wasa mʉa. Ito mʉa ejaja sĩgʉ̃re bʉjarã yirãji mʉa. Ado bajiro ĩre yiba: “Ado bajiro roti ñucami gʉa ʉjʉ gʉare. Jabetoti rʉya yʉ wẽjoroto. Ĩ ya wijʉ Pascua basa meniana mani, yi ñucami gʉare riasogʉ”, yiba mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 19 “Ito bajiro yiba mʉa”, Jesús ĩ gʉare yicato bajiroti yicʉ gʉa. Ito bajiroti Pascua basa ĩre meni ĩsisʉocʉ gʉa. \p \v 20 Iti ñami gʉa ĩ rãca riasotirã jʉa gʉbojeno ñarã ba rujicʉ ĩ rãca. \v 21 Gʉa baroca ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Riti mʉare gotia yʉ. Sĩgʉ̃ mʉa rãca gagʉ yʉre ñiatoni gãjerãre gotigʉ yiguĩji, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 22 Ito ĩ yija tʉocõri, bʉto bojori bʉjacʉ gʉa. Ito bajiri sĩgʉ̃ rʉyabeto Jesure seniĩacʉ gʉa: \p —¿Yʉ Ʉjʉ yʉti ñabeati yʉ mʉre oca menirocʉ? yi seniĩacʉ gʉa Jesure. \p \v 23 Ado bajiro cʉdiquĩ Jesús gʉare: \p —Yʉ bari tẽro ba ijagʉ ĩ ñagʉ̃ yiguĩji yʉre ñiatoni gãjerãre gotirocʉ. \v 24 Dios oca iti gotiro bajiroti rẽtaro yiroja yʉre. Yʉ ña Masa Rĩjorʉ. Yʉre sĩarã yirãji masa. Bʉjato yiguĩji yʉre ñiatoni gãjerãre gotirocʉ. Rujeabiticõ rʉjabojañi ĩama, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 25 Ito yija bero Judas Jesure ñiatoni gãjerãre gotirocʉ bʉsiquĩ. Ado bajiro yiquĩ ĩ: \p —Yʉre riasogʉ, ¿yʉti ñati mʉre ñiatoni gãjerãre gotirocʉ mʉ tija? yiquĩ ĩ Jesure: \p —Mʉti ña, yiquĩ Jesús ĩre. \p \v 26 Ito yija bero gʉa ba rujiroca ĩ ya ãmojʉ naju ãmi rʉcoquĩ Jesús. “Queno ya Dios mʉ”, yicõri gʉa ĩ rãca riasotirãre batoquĩ. \p —Baya, iti ña yʉ ya rujʉ robo bajiro bajirise, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 27 Iti gʉa ba tĩoroca rujatẽro ãmi rʉcocõri, “Queno ya yʉ Dios mʉ”, yiquĩ Jesús. Ito yicõri gʉare io batoquĩ. \p —Mʉa jeyaro itire idiya. \v 28 Iti ña yʉ ya rí robo bajiro bajirise. Jãjarã ĩna ñeñaro yirise ĩna waja yi ĩsitoni, yʉ ya rí budiro yiroja. Itire ticõri, “Oca mame Dios ĩ goticãdo bajiroti bajia”, yi tʉoĩa masirã yirãji mʉa. \v 29 Riti mʉare gotia yʉ. Adi sitajʉ mʉcana jʉaji mʉa rãca ʉyé ide idibicʉ yigʉja yʉ. Ũmacʉ̃jʉ yʉ Jacʉ ĩ rotirojʉ mʉcana tʉdi mʉa rãca idigʉ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 “ ‘Jesure masibea yʉ’, yigʉ yigʉja mʉ”, Pedrore Jesús ĩ yire gaye \r (Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 30 Ito ĩ yija bero Diore basacʉ gʉa. Basa tĩocõri Olivos wame cʉtiri tʉriajʉ wacʉ gʉa. \v 31 Ito gʉa waroca ado bajiro yiquĩ Jesús gʉare: \p —Adi ñamiti yʉre jidicãcõri wagorã yirãji mʉa ñarocõti. Yʉre mʉa wagoja cʉni, Dios oca tutijʉ iti gotiado bajiroti rẽtaro yiroja. Ado bajiro gotia iti. Tʉote mʉa: “Oveja coderi masʉre sĩagʉ̃ yigʉja yʉ. Ito bajiri ĩ ya oveja rudi batecoarã yirãji”, yi gotiami Dios ĩ oca tutina. \v 32 Yʉre ĩna ñiaja ticõri, rudi batecoarã yirãji mʉa. Ito bajibojarocati yʉre ĩna sĩaja bero mʉcana tʉdi catigʉ yigʉja yʉ. Tʉdi caticõri mʉa riojʉa bʉsa Galilea sitajʉ wacʉ yigʉja yʉ, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 33 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiquĩ Pedro ĩre: \p —Ĩnama mʉre wagobojarocati yʉama wagobicʉ yigʉja yʉ, yiquĩ ĩ Jesure. \p \v 34 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiquĩ Jesús ĩre: \p —Riti mʉre gotia yʉ. Adi ñamiti busurijʉa cara ĩ yujiroto riojʉa ʉdiaji, “Jesure masigʉ̃ meje ña yʉ”, yigʉ yigʉja mʉ, yiquĩ ĩ Pedrore. \p \v 35 —Yʉre ĩna sĩa ãmoja cʉni, “Jesure masibea yʉ”, yibicʉ yigʉja yʉ, yiquĩ Pedro Jesure. \p Ito bajiro Pedro ĩ yija tʉocõri, gʉa Jesús rãca riasotirã ito bajiro riti yi jedicʉ gʉa cʉni ĩja. \s1 Getsemaní wame cʉtiri wesejʉ Jesús ĩ Diore rʉ̃cʉbʉore gaye \r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46) \p \v 36 Warãjʉ Getsemaní wame cʉtiri wesejʉ ejacʉ gʉa Jesús rãca. Itojʉ ejacõri ado bajiro gotiquĩ Jesús gʉare: \p —Õ Diore bʉsigʉ yʉ waroca riti, ado rujiya maji, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 37 Pedrore, Zebedeo rĩa jʉ̃arãre ji waquĩ Jesús. Wacʉti bʉto tʉoĩa bojori bʉjaquĩ Jesús. \v 38 Ito yija ado bajiro yiyijʉ Jesús ĩ rãca wacãnare: \p —Yʉ ya ʉsijʉ bʉto tʉoĩa bojori bʉja yʉ. Ito bajiro yʉ bojori bʉjaja, ʉsi jediri guijoro bajia yʉre. Ado yʉre yu ñaña maji. Canibeja. Yʉ rãcati tiba maji, yiyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 39 Ito yicõri ito sõjʉa bʉsa wa remoyijʉ Jesús. Sitajʉ ĩ ya rio cʉ̃oro muqueacõri Diore bʉsiyijʉ ĩ: \p —Cʉna ñejʉa mʉ yi masibiti manoja. Yʉ tõbʉjaroti gaye mʉ camota ãmoja, camota masigʉ̃ja mʉ. Ito bajibojarocati yʉ ãmoro bajiro meje yigʉja mʉ. Mʉ ãmoro bajiro mʉ yija quena, yi bʉsiyijʉ Jesús Diore. Itocõ ĩ bʉsi tʉjarocati canigocõcʉ gʉama ĩja. \p \v 40 Ito ĩ yija bero Pedro mesa tʉ tʉdi ejayijʉ ĩna caniroca. Ado bajiro bʉsiyijʉ Jesús Pedro mesare: \p —¿Coji cõrecõ canimenati yʉ rãca ti sẽobeati mʉa? \v 41 Canibesa mʉa maji. Yʉ rãcati tiya. Rʉ̃mʉ́re cʉdibe yirona Diore seniña mʉa maji. Riti mʉare masia yʉ. Mʉa ya ʉsijʉama queno tʉoĩarã ñabojarãti mʉa ya rujʉna queno yi masibea mʉa. Yʉre queno cʉdi ãmobojarãti queno cʉdimenaji mʉa, yiyijʉ Jesús Pedro mesare. \p \v 42 Ito yicõri mʉcana tʉdi wacʉjʉ ado bajiro Diore bʉsiyijʉ Jesús: \p —Yʉ Jacʉ yʉ tõbʉjarotire mʉ camota ãmobeja quena ñaroja. Mʉ ãmoro bajiroti bajijaro, yiyijʉ Jesús Diore bʉsigʉ. Ito bajiro Jesús ĩ Diore bʉsiroca canicoayijarã Pedro mesa mʉcana. \p \v 43 Tʉdi wacʉ ĩna caniroca tʉdi ejayijʉ Jesús mʉcana. Bʉto wʉjo ĩnare jeobʉaja caniyijarã ĩna. \v 44 Ito bajiro ĩnare bʉsicãriti mʉcana Diore bʉsigʉ wayijʉ Jesús. Ito yicõri Diore ĩ bʉsiado bajiroti tʉdi bʉsiyijʉ mʉcana. \v 45 Ito yija bero gʉa tʉ ejacõri gʉare yujioquĩ Jesús: \p —¿Tujacã canirã yati mʉa maji? Itocõti eja wajʉ Masa Rĩjorʉre ñiacõri ñeñaro yirãre ĩna ĩsirotijʉ eja wajʉ ĩja. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ. \v 46 Ito bajiri yujiya mʉa. Wato. Yʉre ĩna ñiatoni gotiri masʉ wadicoami ĩja, yiquĩ Jesús gʉare. \s1 Jesure ĩna ñiare gaye \r (Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 47 Ito bajiro Jesús gʉare ĩ bʉsi ñaroca riti, jʉa gʉbojeno ñagʉ̃ Judas ejaquĩ. Jãjarã ĩ rãca wadicã sarera jãiri rʉcorã, gãjerã yucʉ rʉcorã. Paia ʉjarã, judio masa bʉcʉrã ĩna cõajare wadiñi ĩna. \v 48 “Ado bajiro mʉare goticʉja yʉ”, yi ĩnare bʉsi wadicãri seyoñi Judas: \p —Recoti yʉ usugʉ ĩti ñagʉ̃ yiguĩji Jesús. Ĩre ñiama mʉa, yi ĩnare bʉsi wadiri seyoñi ĩ. \p \v 49 Gʉa tʉ ejacõri ado bajiro yiquĩ Judas Jesure: \p —¿Ñati yʉre Riasogʉ mʉ? yi ejaquĩ ĩre. \p Ito yigʉti wayugajʉ muwãcõri Jesure usuquĩ ĩ. \p \v 50 —¿No yigʉ wadiri yʉ baba mʉ? yiquĩ Jesús ĩre. \p Ito ĩ yiroca ĩre ñiacã Judas rãca wadiana. \p \v 51 Ito bajiro Jesure ĩna ñiaja ticõri, sĩgʉ̃ gʉa rãca gagʉ ĩ ya sarera jãi ãmiquĩ, ito yicõri paia ʉjʉ ya moari masʉre gãmoro jataquĩ. \v 52 Ito ĩ yija ticõri, ado bajiro yiquĩ Jesús ĩre: \p —Mʉ ya sarera jãi mʉcana iti wirojʉ ñusacõña. Sarera jãina gãmeri jarã itinati godarã yirãji. \v 53 Adocãta yʉ Jacʉre yʉ seni ñucaja, ángel mesa jãjarãguti jʉa gʉbojeno masa buturi cõagʉ̃ yiguĩji ĩ. ¿Itire masibeati mʉa? \v 54 Ito bajibojarocati ĩre senibicʉ yigʉja yʉ. Yʉre ĩna ñiajare ito bajiro gotia Dios oca. “Ito bajiroti rẽtaro yiroja”, Dios ĩ yicãre ñari, ito bajiroti bajiro ya yʉre, yiquĩ Jesús gʉare. \p \v 55 Ito yicõri ĩre ñiarã ejarãre ado bajiro yiquĩ Jesús: \p —¿Riniri masʉre ñiarona bajiro sarera jãiri rãca, yucʉ rãca yʉre ñiarã wadiri mʉa? Co rʉmʉ rʉyabeto mʉa wato riaso rujisotibojacʉ yʉ minijuara wijʉ. Ito bajibojarocati yʉre ñiabiticʉ mʉa maji. \v 56 Jeyaro yʉre rẽtaroti Diore goti ĩsiri masa ĩna ucado bajiroti rẽtaro ya, yiquĩ Jesús ĩre ñiacãnare. \p Jesure ĩna ñiaja ticõri, rudicoacʉ gʉa. Jesús sĩgʉ̃ti ĩna rãca tujaquĩ. \s1 Ʉjarã ñasarã, “Seti ña mʉre”, Jesure ĩna yire gaye \r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55,63-71; Jn 18.12-14,19-24) \p \v 57 Jesure ñiacõri paia ʉjʉ Caifás wame cʉtigʉ tʉ ĩre ãmi wayijarã. Itojʉ minijua ñayijarã judio masa rotirise riasori masa ito yicõri ĩna masa bʉcʉrã cʉni minijua ñayijarã ĩna. \v 58 Jesure ĩna ãmi waroca sõbʉsa yeyo ti sʉya wayijʉ Pedro. Paia ʉjʉ ya wi soje riojo sãjacõri rujiyijʉ Pedro. Iti wi coderi masa rãca rujiyijʉ ĩ. “No bajiro Jesure ĩna yi gajanoaja ticʉja yʉ”, yirocʉ ito bocati rujiyijʉ Pedro. \p \v 59 Paia ʉjarã, ʉjarã ñasari masa cʉni Jesure sĩa ãmoyijarã ĩna. Ito bajiri, “Ado bajiro ñeñaro yiquĩ Jesús”, yi rʉo gotironare ãmabojayijarã ĩna. \v 60 Jãjarã socari masa ĩna oca menibojarocati, “Riti bajia ĩna gotirise”, yi masibisijarã ĩna. Sʉsari jʉ̃arã rʉo gotiri masa ejayijarã ĩna. \v 61 Ado bajiro gotiyijarã: \p —“Dios ya wi minijuara wi iti wire yʉ ruyuriocõja, ʉdia rʉmʉ beroti mʉcana iti wire jõrojocõgʉ̃ja yʉ”, yiquĩ ãni, yiyijarã ĩna. \p \v 62 Ito ĩna yija tʉocõri, paia ʉjʉ wʉmʉ rʉ̃gʉ̃cõri ado bajiro yiyijʉ Jesure: \p —¿Cʉdibicʉti yati mʉ? Ito bajiro mʉre ĩna bʉsituja, ¿no yireoni yirã yati ĩna? yibojayijʉ ĩ Jesure. \p \v 63 Ito ĩ yibojarocati Jesuama cʉdibisijʉ ĩre. Ĩ cʉdibeja ticõri, ado bajiro yiyijʉ paia ʉjʉ Jesure mʉcana: \p —Dios catigʉ ĩ tiro riojo riojo gotiya mʉ. ¿Mʉti ñati Cristo Dios ĩ cõarʉ? ¿Ĩ macʉti ñati mʉ? Gʉare gotiya maji, yiyijʉ ĩ Jesure. \fig |src="cn01815B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 26.63" \fig* \p \v 64 —Mʉ seniĩaro bajiroti, ĩti ña yʉ. Gaje ado bajiro mʉare gotia yʉ: Dios jeyaro masigʉ̃ ya riojocadʉja Masa Rĩjorʉ ĩ rujija tirã yirãji mʉa. Ito yicõri ũmacʉ̃jʉ ide buerina ĩ ruji wadija tirã yirãji mʉa. Ĩti ña yʉ Masa Rĩjorʉ, yiyijʉ Jesús paia ʉjʉre. \p \v 65 Ito bajiro Jesús ĩ yija tʉocõri, bʉto junisinigʉ̃ ĩ ya yutabuju tʉ̃a ñigãyijʉ: \p —Ãni ʉ̃mʉgʉ̃ ñeñaro Diore bʉsituami. Gãjerã, “Ĩre seti ña”, yironare ãmare ma ĩja. Mʉa cʉni Diore ĩ bʉsituja tʉoa mʉa. \v 66 ¿No bajiati mʉaca? ¿No bajiro ĩre yirʉjati mani? yiyijʉ paia ʉjʉ masare. \p —Seti ñasacõa ĩre. Sĩarʉjami, yi cʉdiyijarã masa. \p \v 67 Ito yija Jesús ya riore go ide eobate guyijarã ĩna. Ito yicõri ĩre jayijarã. Gãjerã ĩ ya riojʉ jayijarã. \v 68 Ĩ ya cajea moabiacõri, ĩre jayijarã ĩna. Ito yicõri ado bajiro ĩre seniĩa tudiyijarã: \p —Riti Cristo Dios Macʉ mʉ ñaja, “Ĩ yʉre jami”, yi masigʉ̃ja mʉ, yi tudiyijarã ĩna Jesure. \s1 Jesure masibea yʉ, Pedro ĩ yire gaye \r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18,25-27) \p \v 69 Wi totijʉ ito bajiro rẽtaroca, macʉ̃jʉ soje riojo rujicõayijʉ Pedro. Sĩgõ moa ĩsiri maso Pedro tʉ ejacõri ado bajiro yiyijo ĩre: \p —Jesús Galilea sita gagʉ rãca wa ucuyijʉ mʉ cʉni, yiyijo iso ĩre. \p \v 70 Ito bajiro iso yija tʉocõri, masa jeyaro ĩna tʉoro riojo ado bajiro yiyijʉ Pedro: \p —“Riti ya mʉ”, yi masibea yʉ mʉre, yi rʉoyijʉ Pedro isore. \p \v 71 Sãjasʉora soje tʉ Pedro ĩ ejagʉ wagʉ yiroca tiyijo gajeo mʉcana: \p —Jesús Nazaret cʉto gagʉ rãca wa ucuñi ĩ cʉni, yiyijo gãjerãre gotigo. \p \v 72 —“Dios ĩ tiro riojo ĩre masibea yʉ”, ya yʉ, yiyijʉ Pedro. \p \v 73 Ito bero yoa bʉsari Pedrore ado bajiro yiyijarã gãjerã: \p —Riti ña. Jesús rãca wa ucugʉti ña mʉ cʉni. Ĩnare bajiroti bʉsia mʉ cʉni, yiyijarã ĩna Pedrore. \p \v 74 —Ito bajiro mʉa bʉsigʉre tiĩabea yʉ. Rʉore oca yʉ gotija, Dios yʉre sĩajaro, yi oca sẽoro bʉsiyijʉ Pedro. \p Ito bajiro ĩ yiroca riti cara yujicoayijʉ ĩja. \v 75 Cara ĩ yujija tʉocõri, Jesús ĩre bʉsigorere tʉoĩa bʉjayijʉ Pedro: “Cara ĩ yujiroto riojʉa ʉdiaji, ‘Jesure masibea yʉ’, yigʉ yigʉja mʉ”, Jesús ĩ yire tʉoĩa bʉjayijʉ Pedro. Ito budi wacõri bʉto otiyijʉ ĩja. \c 27 \s1 Pilato tʉjʉ Jesure ĩna ãmi ejare gaye \r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32) \p \v 1 Busuri gaje rʉmʉ paia ʉjarã, judio masa bʉcʉrã minijua ñayijarã. Sĩgʉ̃re bajiro riti tʉoĩacõri, “Ado bajiro Jesure sĩarʉja mani”, yi tʉoĩa ñayijarã ĩna. \v 2 Ito bajiro ĩna yija bero Jesure ãmojʉ siacõri ãmi wayijarã ĩna. Ito yicõri ĩre ãmi wacõri Pilatore ĩsiyijarã ĩna. Romano masa ʉjʉ ñayijʉ Pilato. \s1 Judas ĩ godare gaye \p \v 3 Judas Jesure ĩna ñiatoni gotirʉ, “Jesure sĩarã go yirʉ ãna”, yi tʉoĩayijʉ Judas. Iti tʉoĩacõri, “Queno yibiticʉ yʉ”, yi tʉoĩa bojori bʉjayijʉ Judas. Ito bajiri paia ʉjarãre, judio masa bʉcʉrãre cʉni ĩna tʉ wacõri niyeru treinta tiri ĩ bʉjabojare jʉdacõayijʉ ĩnare. \v 4 Ado bajiro ĩnare yiyijʉ ĩ: \p —Queno yibiticʉ yʉ. Ñe seti macʉreti mʉare oca menibojacʉ yʉ, ĩre mʉa ñiatoni, yiyijʉ ĩ paia ʉjarãre. \p Ito bajiro ĩ yibojarocati ado bajiro ĩre cʉdiyijarã ĩna: \p —Ito bajiro mʉ gʉare yibojaja, no yibea gʉare. Mʉreti seti ñaroja, yiyijarã ĩna Judasre. \p \v 5 Ito ĩna yija tʉocõri, Dios ya wijʉ niyeru cujiri rea bateyijʉ Judas. Ito yi, budicoayijʉ. Budi wacõri yucʉgʉjʉ mʉjayijʉ. Mʉjacõri ĩmasiti ĩ ya ãmʉmajʉ jũgʉbo cano yicõri quedi yoja godayijʉ. \p \v 6 Dios ya wijʉ niyeru cujiri ĩ rea batere mioyijarã paia ʉjarã. Itire ãmicõri ado bajiro yiyijarã: \p —Adi niyeru mani sĩarocʉre ĩ goticati waja ñacãre ñacʉ adiama. Sĩare waja mani waja yire ña. Ito bajiri Diore yiari masa ĩna niyeru sãri jedojʉ sãdo ma, yiyijarã ĩna. \p \v 7 Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri, “Riri goje ñari sitajʉ waja yiana mani”, yi tʉoĩayijarã ĩna. “Iti sita ñaro yiroja gaje masare mani yujeroti sita”, yi tʉoĩayijarã ĩna. \v 8 Ito bajiri adi sita adi rʉmʉri cʉni, sĩare wajana ĩna waja yira sita wame cʉtia maji. \v 9-10 Ito bajiro ĩna yija jane mejejʉ Diore goti ĩsiri masʉ Jeremías ñayorʉ ĩ ucare ado bajiro bajiadoja: “Treinta niyeru cujiri ñarise ãmicõri riri goje ñari sita waja yiyijarã ĩna, Dios ĩ ãmocãdo bajiroti. ‘Itocõti waja cʉtiami sĩgʉ̃ ʉ̃mʉgʉ̃’, yi tʉoĩayijarã Israel sita gãna”, yi ucañi Jeremías ñayorʉ. Ĩ ucado bajiroti rẽta adi. \s1 Pilato Jesure ĩ seniĩare gaye \r (Mr 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38) \p \v 11 Jesure ãmi wacõri Romano masa ʉjʉ Pilato wame cʉtigʉ tʉ ãmi ejayijarã ĩna. Ito bajiri ĩ riojo rʉ̃gõyijʉ Jesús. Ĩ Jesure ado bajiro seniĩayijʉ: \p —¿Mʉti ñati judio masa ʉjʉ? yiyijʉ ĩ Jesure. \p —Mʉ yiro bajiroti bajia, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 12 Ito ĩ yija tʉocõri, paia ʉjarã, judio masa bʉcʉrã cʉni, “Ĩti ñami ñeñaro yigʉ. Queno yigʉ meje ñami ĩ”, ĩna yibojaja, ĩnare cʉdi ñuca yibisijʉ Jesús. \v 13 Ito bajiro Jesure ĩna bʉsituja tʉocõri, ado bajiro seniĩayijʉ Pilato Jesure: \p —Ito bajiro mʉre ĩna seti yija, ¿tʉobeati mʉ? yiyijʉ ĩ Jesure. \p \v 14 Ito ĩ yibojarocati cʉdibisijʉ Jesús ĩre. Ĩ cʉdibeja tʉocõri, tʉoĩa oca jai rʉ̃gõyijʉ Pilato. Ito bajicõri ñe tʉoĩare mañijʉ ĩre. \s1 Jesure sĩarʉja mani, ĩna yire gaye \r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 15 Pascua basa ñari rʉmʉre ado bajiro yisotiyijʉ romano masa ʉjʉ. Tubiara wijʉ ñarãre “Ĩre bure ãmoa gʉa”, ĩna yi besegʉre bucõasotiyijʉ ĩ, basa ñari rʉmʉ. \v 16 Iti rʉmʉri tubiara wijʉ ñayijʉ sĩgʉ̃, masa jeyaro ĩna masi jedigʉ Barrabás wame cʉtigʉ. \v 17 Masa ĩna minijua ñaroca ado bajiro seniĩayijʉ Pilato: \p —¿Ñimʉjʉare yʉ bucõare ãmoati mʉa? ¿Barrabásre, Jesucristo mʉa yigʉre bucõagʉ̃tite? yi seniĩayijʉ Pilato. \p \v 18 “Jesure tʉo junisinicõri yʉre ĩsicã no cʉni”, yi tʉoĩa wacʉ ito bajiro yiyijʉ Pilato. \p \v 19 Gãjerã ʉjarã rãca Pilato ĩ rujiroca ĩ manojo ĩre oca cõayijo: “Ñeñaro yibesa ĩre. Ñe seti macʉ ñami. Guijoro cãimʉ yʉ ĩ gaye. Ito bajiri bʉto oca jaia yʉ”, yi oca cõayijo iso, iso manʉjʉre. \p \v 20 Paia ʉjarã, judio masa bʉcʉrã cʉni, “Barrabásjʉare bucõa rotiya mʉa”, yiyijarã ĩna masare. “Ito yicõri Jesure sĩa rotiya mʉa”, yiyijarã ĩna masare. Ito bajiro ĩna yijare ito bajiroti tʉoĩayijarã masa cʉni. \v 21 Ito ĩna yija bero masare mʉcana ado bajiro seniĩayijʉ ʉjʉ Pilato: \p —¿Nijʉare yʉ bucõare ãmoati mʉa? yi seniĩayijʉ Pilato ĩnare: \p —Barrabásjʉare mʉ bucõare ãmoa gʉa, yiyijarã ĩna Pilatore. \p \v 22 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ ĩ: \p —¿No bajiro yigʉti yʉ Jesure, Cristo mʉa yigʉreama? yi seniĩayijʉ ĩ masare. \p Ito ĩ yija ĩna ñarocõti ado bajiro ĩre awasã cʉdiyijarã: \p —Yucʉtẽojʉ ĩre jaju sĩacõña mʉ, yiyijarã ĩna. \p \v 23 Ito ĩna yija tʉocõri: \p —¿Ñeonire ñeñaro yicati ãni? yiyijʉ Pilato ĩnare. \p Ito ĩ yibojarocati mʉcana tʉdi awasãyijarã ĩna: \p —Yucʉtẽojʉ jaju sĩacõña ĩre, yiyijarã ĩna Pilatore. \p \v 24 Ito ĩna yija tʉocõri, “No robojʉa yi masibicʉja yʉ”, yi tʉoĩayijʉ Pilato. “Ĩna ãmoro bajiro yʉ yibeja, ĩnamasiti gãmeri birarã yirãji”, yi tʉoĩayijʉ Pilato. Ito bajiro tʉoĩacõri ide ãmi rotiyijʉ ĩ. Ito yicõri masa ĩna tiro riojo ãmo coecõri ado bajiro gotiyijʉ ĩ masare: \p —Ãni ñeñaro yibicʉre mʉa sĩaja, yʉre seti ma. Mʉareti seti ña, yiyijʉ ĩ masare. \p \v 25 Ito ĩ yija tʉocõri, masa ñajediro ado bajiro ĩre cʉdi jediyijarã: \p —Gʉa, gʉa rĩare cʉni seti ñaro yiroja ĩre gʉa sĩaja, yiyijarã ĩna Pilatore. \p \v 26 Ito yija bero Barrabásre bucõayijʉ Pilato. Ĩre bucõacõri ĩ ya surarare ĩsiyijʉ Pilato Jesure ĩna bajetoni, ito yicõri yucʉtẽojʉ ĩna jaju sĩatoni. \p \v 27 Jesure ãmi wacõri ʉjʉ ya wijʉ ãmi ejayijarã ĩna. Surara jeyaro Jesure gãni bia rʉ̃gʉ̃yijarã. \v 28 Ĩ sãñarise yutabuju ruacõri, ʉjʉ ĩ sãñarise sũari buju ĩre sãyijarã. \v 29 Ito yicõri jota bedo ĩna menira bedo Jesure rijogajʉ jeoyijarã ĩna. Ito yicõri riojocadʉja ãmo jota jãi ĩsiyijarã. Ʉjʉ ĩ rʉcori jãi bajiri jãi ĩre ĩsiyijarã ĩna. Iti ĩre ĩsi tĩocõri ĩ riojo rijomunigãna ñini rũjũyijarã ĩna. Gaje ado bajiro ĩre aja tudiyijarã: \p —Judio masa ʉjʉ yoari catiba mʉ, yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 30 Ito yicõri go ide ĩre eobate guyijarã ĩna. Ĩ rʉcori jãi ẽmacõri ĩ ya rijogajʉ jayijarã ĩna. \v 31 Ito bajiro ĩre ja tudi tĩocõri ĩ ya yutabuju sũaro ruayijarã ĩna mʉcana. Ito yicõri ĩ yaro ñasʉoadojʉare sãyijarã. Yutabuju sã tĩocõri yucʉtẽojʉ jaju sĩarona ĩre ãmi wayijarã ĩna. \s1 Yucʉtẽojʉ Jesure ĩna jaju sĩare gaye \r (Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 32 Cʉto sõjʉa ĩre ãmi warãjʉ sĩgʉ̃ Cirene gagʉ Simón wame cʉtigʉre bocayijarã ĩna. Ĩre bocacõri Jesús gajari tẽo gaja rotiyijarã ĩna ĩre. \p \v 33 Ito baji warãjʉ Gólgota wame cʉtirijʉ ejayijarã ĩna. “Rijoga gõa iti ñarijʉ”, yireoni ña Gólgota yire. \v 34 Ito ejacõri Jesure ʉyé ide jiarise wʉocõri ioyijarã ĩna. Itire idiĩacõri itocõ idi jidicãyijʉ Jesús. \p \v 35 Jesure yucʉtẽojʉ ĩna jaju tĩoja bero, “Ñimʉjʉa ĩ ya yutabuju bʉjaja tiana mani”, yirona gʉ̃ta ajerina rea ajeyijarã ĩna. Ito bajiro ĩna yija Diore goti ĩsiri masʉ ñayorʉ ĩ ucado bajiroti rẽtayijʉ. Ado bajiro ucayoñi ĩ. Tʉote: “Yʉ ya yutabujure ĩnamasi gãmeri batorona gʉ̃ta ajerina gãmeri rea ajecã ĩna”, yi ucayoñi Diore goti ĩsiri masʉ. \v 36 Ito bajiro aje tĩocõri ĩre code rujiyijarã surara. \v 37 Jesús ya rijoga weca rujajãi uca wõyijarã ĩna. “Adi seti ña ĩre”, yira jãi uca wõyijarã ĩna. “Ãniti ñami Jesús judio masa ʉjʉ”, yi wãñayijʉ iti jãijʉ. \p \v 38 Jesús rãca jʉ̃arã riniri masa jaju ecoyijarã. Sĩgʉ̃re ĩ ya riojocadʉja, gãjire ĩ ya gãcodʉja jaju rʉ̃gõyijarã ĩna. \v 39 Masa ĩna rẽtaja, rijogari yureyure yi rẽtayijarã ĩna Jesure bʉsiturã. \v 40 Ado bajiro yi aja tudiyijarã ĩna Jesure: \p —“Dios ya wire jore batecãcõri mʉcana ʉdia rʉmʉ beroti menicõgʉ̃ yigʉja yʉ”, mʉ yigʉ ñaja mʉmasiti mʉ ya rujʉre masogʉ̃ yigʉja mʉ. “Riti Dios Macʉ ña yʉ”, mʉ yijama, mʉmasiti yucʉtẽore rujigogʉ yigʉja mʉ, yi aja tudiyijarã ĩna Jesure. \p \v 41 Paia ʉjarã, judio masa rotirise riasori masa, ĩna masa bʉcʉrã cʉni ito bajiroti Jesure aja tudi ñayijarã ĩna. \p \v 42 —Gãjerãreama masobojañi. Ĩ ito bajibojagʉti ĩ ya rujʉreama maso masibeami ĩ. Judio masa ʉjʉ mʉ ñaja yucʉtẽore rujigogʉ yigʉja mʉ. Ito bajiro mʉ yija ticõri, mʉre tʉorʉ̃nʉrã yirãji gʉa. \v 43 “Dios Macʉ ña yʉ. Ĩre tʉorʉ̃nʉa yʉ”, yicʉ mʉ. Ito bajiri mʉre ĩ maija ĩmasiti mʉre masogʉ̃ yiguĩji, yi aja tudiyijarã ĩna. \p \v 44 Jʉ̃arã ĩ rãca yucʉtẽojʉ jaju ecoana rãcati bʉsituyijarã Jesure. \s1 Jesús ĩ ʉsi jedire gaye \r (Mr 15.33-41; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 45 Ito yija ũmacañi riojo ñabojarocati rãitĩacoayijʉ ĩja. Ʉdiaji cõrecõ rãitĩa ñayijʉ. \v 46 Ito yija ñamica tres ñaroca sẽoro ado bajiro awasãyijʉ Jesús: \p —Elí Elí, ¿lama sabactani? yiyijʉ Jesús. “Dios yʉ Jacʉ, ¿no yija yʉre jidicãti mʉ?” yireoni ñayijʉ iti ĩ awasãrise. \p \v 47 Coriarã itijʉ ñana ĩ awasãja tʉocõri, ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Diore goti ĩsiri masʉ Elías ñayorʉre jigʉ yirʉ ĩ, yiyijarã ĩna. \p \v 48 Sĩgʉ̃ ĩre aja tudigʉ ũmaquedi wacõri ide udi ãmirisena ʉyé ide jiare weoyijʉ. Yucʉna sia wõcõri Jesús ya rise tʉ ñutubojayijʉ. Idibisijʉ Jesús. \v 49 Ito bajiro ĩ yibojarocati ado bajiro yiyijarã gãjerã: \p —Yibesa mʉ ito bajicõato. Elías ñayorʉ ĩre masogʉ̃ ejaja tiana mani, yiyijarã ĩna. \p \v 50 Mʉcana sʉsari oca sẽoro awasãcõri ʉsi jediyijʉ Jesús. \v 51 Itijʉ Dios ya wi yobiado saya webʉtiro ũmacʉ̃jʉana ñigã ruji wadicõri jacajʉ ñigã ruji ejacoayijʉ. Ito yicõri sita ʉeyijʉ. Gʉ̃tagãri cʉni wadicoayijʉ. \fig |src="CN01843B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 27.51" \fig* \v 52 Masari cumari cʉni janacoayijʉ. Ito bajicõri jãjarã Diore tʉorʉ̃nʉrã tʉdi catiyijarã. \v 53 Ito bajiri masari cumajʉ ñana budiyijarã ĩna. Budicõri Jesús ĩ tudi catija bero Jerusalénjʉ Dios ĩ mairi cʉtojʉ wa ucuyijarã ĩna. Masa jãjarã tiyijarã ĩnare, ĩna wa ucuja. \p \v 54 Jesús yucʉtẽo ĩ yosaroca maji, surara ĩna ʉjʉ cʉni code ñayijarã maji. Sita iti ʉeja, ito yicõri gaje iti rẽtaja ticõri, bʉto güiyijarã ĩna. Ito bajiri ado bajiro yiyijarã: \p —Riti bajia, Dios Macʉti ñabojañi ãni, yiyijarã ĩna. \p \v 55 Jãjarã romia cʉni sõjʉ ti rʉ̃gõyijarã. Galilea sita Jesús ĩ ñaroca maji ĩre sʉyasʉoyijarã ĩna. Ito yicõri ĩre ejabʉasotiyijarã. \v 56 Ĩna wato ñayijo María Magdalena, ito yicõri María Santiago, José jaco. Zebedeo rĩa jaco cʉni ñayijo. \s1 Jesure ĩna yujere gaye \r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 57 Iti rãio wadiroca sĩgʉ̃ José wame cʉtigʉ Arimatea gagʉ ejayijʉ. Niyeru jaigʉ ñayijʉ ĩ, ito yicõri Jesús rãca riasotigorʉ ñayijʉ. \v 58 Jesure yujerocʉ Pilatore senigʉ̃ wayijʉ José. Pilato tʉ ĩ ejaja ĩ seni ejaro bajiroti rotiyijʉ ĩ. \v 59 Ito ĩ yija tʉocõri, Jesús ya rujʉre rujiogʉ wayijʉ ĩ. Ĩre rujiocõri saya ʉeri manona ĩre gũmayijʉ. \v 60 Ito yicõri masari cuma mamajʉ gʉ̃ta toti ĩ menirajaʉjʉ ĩre cũyijʉ. Ito yicõri masari cuma soje gʉ̃tagã jajocana biacũ, wacoayijʉ. \v 61 Ito bajiro ĩ yiroca masari cuma riojo María Magdalena, ito yicõri gajeo María ruji codeyijarã ĩna. \s1 Jesús ya masari cuma ĩna codere gaye \p \v 62 Gaje rʉmʉti ñayijʉ tujacãra rʉmʉ. Iti rʉmʉti paia ʉjarã, fariseo gaye tʉoĩarã cʉni Pilatore bʉsirã wayijarã. \v 63 Ado bajiro ĩre gotiyijarã ĩna: \p —Gʉa ʉjʉ tʉoya: Jesús socari masʉ ĩ yicati gaye masi bʉjabʉ gʉa. “Ʉdia rʉmʉ bero mʉcana tʉdi caticʉja yʉ”, yiquĩ ĩ godaroto riojʉa. \v 64 Ito bajiri ĩ ya masari cuma soje tʉ surara code roticõaña ĩ rãca riasotigoana ñami ĩ ya rujʉ rinime yirocʉ. Ĩ ya rujʉre ĩna ãmija, “Godarʉ ñabojagʉti mʉcana tʉdi caticoami”, yirã yirãji ĩna. Ito bajiro ĩna yija cajero rʉocato rẽto bʉsaro socarã yirãji ĩna, yiyijarã ĩna Pilatore. \p \v 65 Ito ĩna yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Pilato: \p —Mʉare cʉni coderi masa ñacãma. Ĩnareti tirʉ̃nʉ rotiba. Queno ĩna tirʉ̃nʉja quena ñaro yiroja, yiyijʉ Pilato fariseo gaye tʉoĩarãre. \p \v 66 Ito ĩ yija tʉocõri, Jesús ya masari cumare, coderi masare code roti cũyijarã ĩna. Ito yicõri, “Adi masari cumare jana yibesa mʉa”, yire gaye wame wõyijarã ĩna masari cumajʉ. \fig |src="cn01849b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="San Mateo 27.66" \fig* \c 28 \s1 Jesús ĩ tʉdi catire gaye \r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Tujacãra rʉmʉ iti jediroca mʉcana moasʉora rʉmʉ iti busu mʉja wadiroca María Magdalena ito yicõri gajeo María, Jesús ya masari cumajʉ tirã wayijarã ĩna. \v 2 Ito ĩna waroca ñajasaroti sita ʉeyijʉ. Sĩgʉ̃ ángel ruji ejayijʉ. Ruji ejacõri masari cuma gʉ̃ta ĩna biabojaragare janayijʉ ĩ, ito yicõri itiga joere rujiyijʉ. \v 3 Bʉjo ĩ borea yirisere bajiro yogʉ ñayijʉ ĩ, ito yicõri ĩ ya yutabuju cʉni bʉto botirise ñayijʉ. \v 4 Ĩre ticõri güirã ĩna ya rujʉri nʉrʉoyijarã coderi masa. Godacãna robo bajiro ñayijarã ĩna. \v 5 Ito yija ángel ado bajiro yiyijʉ romiare: \p —Güibesa mʉa Jesús yucʉtẽojʉ ĩna jaju sĩarʉre ãmarã ya mʉa, yʉ tija. \v 6 Mami ado. Ĩ goticãdo bajiroti tʉdi caticoañi. Ĩre cũgorajʉ tirã wadite mʉa. \v 7 Coji wasa ĩ rãca riasotigoanare gotitẽña. “Ĩ gotiado bajiroti mʉcana tʉdi caticoañi”, yiba. “Mani riojʉ bʉsa Galileajʉ warocʉ ñayijʉ ĩ. Itojʉ ĩre tirã yirãji mani”, yi gotiba mʉa Jesús rãca riasotigoanare, ya yʉ mʉare, yiyijʉ ángel. \p \v 8 Ito ĩ yija tʉocõri, masari cuma budicõri güi ũmaquedi wayijarã ĩna. Güibojarãti bʉto wanʉre rãca Jesús rãca riasotigoanare gotirã wayijarã romia. \v 9 Ĩna wabojaroca riti ĩnare seniĩa ejayijʉ Jesús. “¿Ñati mʉa?” ĩ yija tʉocõri, bʉto wanʉyijarã ĩna. Ito bajiri ĩre rʉ̃cʉbʉorã ĩ ya gʉbo wana cʉníyijarã ĩna. \v 10 Ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩnare: \p —Güibesa mʉa. Yʉ rãca riasoticãnare oca gotitẽña. “Galileajʉ wajaro. Itojʉ ĩre tirã yirãji mani”, yiba ĩnare, yiyijʉ Jesús romiare. \s1 Ado bajiro bajiyija, yi surara ĩna gotire gaye \p \v 11 Romia ĩna wagoja bero masari cuma code ñana cʉtojʉ ejacõri paia ʉjarãre gotiyijarã iti rẽtado bajiroti. \v 12 Iti oca tʉocõri judio masa bʉcʉrã rãca bʉsirã wayijarã paia ʉjarã. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri coderi masa rʉori oca ĩna gotitoni ĩnare jairo niyeru ĩsiyijarã ĩna. \v 13 Ado bajiro ĩnare rʉo rotiyijarã ĩna: \p —“Ñami gʉa canigoja bero Jesús rãca riasotigoana ĩ ya rujʉre ãmirã ejañi ĩna”, yi goti batoba mʉa masa jeyarore, yiyijarã paia ʉjarã ito yicõri judio masa bʉcʉrã cʉni. \v 14 Mʉa rʉo gotirise ʉjʉ ĩ tʉo masija gʉamasiti mʉare bʉsi queno ĩsirã warã yirãji, yiyijarã ĩna coderi masare. \p \v 15 Iti niyeru boca ãmi tĩocõri, ĩnare ĩna rotiro bajiroti rʉo goti ucurã wayijarã ĩna. Ito bajiri adi rʉmʉri cʉni, “Tʉdi catigʉ meje yiñi Jesús. Ĩ rãca riasotiri masa rinirã yiñi ĩna”, yire gaye bʉsiama judio masa adi rʉmʉri cʉni. \s1 Ado bajiro yʉ oca masare riasoba mʉa, yi Jesús ĩ rotire gaye \r (Mr 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 16 Jesús tʉdi catire, romia ĩna gotija tʉocõri, Galileajʉ wacʉ gʉa. “Ito gʉ̃tagʉ̃ joejʉ bocatiba mʉa”, gʉare ĩ yiadojʉ wacʉ gʉa. \v 17 Itojʉ ejacõri Jesure ticʉ gʉa. Ito bajiri ĩre rʉ̃cʉbʉorã wanʉcʉ gʉa. Coriarã, “Ĩ meje ñaguĩji”, yi tʉoĩacã ĩna. \v 18 Ito yija ado bajiro gʉare yiquĩ Jesús: \p —Ũmacʉ̃jʉ adi tutijʉ cʉni yʉ rotire gaye jeyaro jidicãmi yʉ Jacʉ Dios yʉre. \v 19 Masa jeyarore oca goti ucurã, oca goti ucutẽña mʉa. Yʉ ya oca tʉorʉ̃nʉroca yiba ĩnare. Yʉre ĩna tʉorʉ̃nʉja ticõri, yʉ Jacʉ wame, Espíritu Santo wame, yʉ wame rãca ĩnare idé guba mʉa. \v 20 Jeyaro yʉ rotirise ñarocõti ĩna cʉditoni ĩnare riasoba. “Co rʉmʉ rʉyabeto mani rãca ñasotigʉ yiguĩji Jesús. Adi macãrʉcʉ̃ro iti jediroto riojʉajʉ mani rãca ñasotigʉ yiguĩji ĩ”, yi tʉoĩama mʉa, yiquĩ Jesús gʉare. Itocõ ña.