\id JAS - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h SANTIAGO \toc1 La carta de Santiago \toc2 Santiago \toc3 Stg \mt2 La carta de \mt1 Santiago \c 1 \s1 Wa bateanare Santiago papera ĩ cõare gaye \p \v 1 Ñati yʉ ñarã mʉa. Yʉ ña Santiago adi papera mʉare cõagʉ̃. Diore moa ĩsiri masʉ ña yʉ. Ito bajiroti mani Ʉjʉ Jesucristore cʉni moa ĩsia yʉ. Adi macãrʉcʉ̃rojʉ ña bate jedicoajʉ mani. Co masa ñabojanati, jãjarã masa bʉjʉcõri jʉa gʉbojeno masa buturi ña mani ĩja. \s1 Diore mani senija ĩ masirise manire jidicãgʉ̃ yiguĩji, yire gaye \p \v 2 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Bʉto quenabeto mani tõbʉjaja cʉni wanʉ quenarʉja manire. \v 3 Quenabiti manire ejabojarocati Diore mani tʉorʉ̃nʉjama queno ña masicõri ʉsirio yimenaji mani. \v 4 Quenabeto mʉa tõbʉjaja cʉni bʉto ʉsiriobeja. Mani ʉsiriobeja bʉto bʉsa Diore masi warã yirãji mani. Ito bajiro ĩre masicõri, “Dise rʉyabea manire”, yi tʉoĩacõri queno wanʉ quenarã yirãji mani ĩja. \p \v 5 Mʉa masibiti iti rʉyaja Diore seniña. Ito mʉa yija tʉocõri, ĩsigʉ̃ yiguĩji ĩ. Rẽobicʉti masa jeyarore ĩsigʉ̃ yiguĩji Dios. \v 6 Ito bajibojarocati Diore mʉa senija, “Gʉareama ĩsibiquĩji”, yi tʉoĩabesa mʉa. “Ĩsibiquĩji”, mʉa yi tʉoĩa wʉoja jeyaro tʉoĩarise wisaroja mʉare. Ide jacũrisere bajiro bajiroja mʉa tʉoĩarise. \v 7-8 Sĩgʉ̃ ito bajiro tʉoĩa wʉogʉ, coji gaye riojo tʉoĩagʉ̃ meje ñami ĩocʉ̃. Jeyaro ĩ tʉoĩarise rocati wisaroja ĩocʉ̃re. Ito bajiri, “Dios yʉre ĩsigʉ̃ yiguĩji”, ĩ yibojaja, ñe boca ãmibiquĩji ĩocʉ̃. \p \v 9 Gajeoni mana ñabojarãti Jesure mani tʉorʉ̃nʉja queno ʉsi wanʉ quena ñarʉja manire. Dios ĩ tija ñasarã bajiro ñarãji mani. \v 10 Gajeoni jaigʉ cʉni Jesure ĩ tʉorʉ̃nʉja ĩ ya ʉsi wanʉ quenaroja ĩre cʉni. Diore masicõri, “Ñasarise meje ña gajeoni”, yi tʉoĩaguĩji ĩja. Gajeoni jairã go siniari go bajiro bajirã yirãji. Gajeoni jairã ñatĩñamenaji ĩna. \v 11 Ũmacañi joejea wadiroca ĩ bʉto asiroca ta cʉni siniacoacʉ. Go cʉni sinia quedicoacʉ. Ito bajicõri quenarise iti ruyuja bero ruyubiticʉ ĩja. Ito bajiroti bajiguĩji gajeoni jaigʉ ñabojarʉ cʉni. Iti gajeoni niyeru wasoa ãmibojagʉ riti godacoagʉ yiguĩji ĩocʉ̃. \s1 Ñeñarise riti mani yi ʉyaja jeame ʉ̃jʉrojʉ warã yirãji mani, yire gaye \p \v 12 Quenabeto tõbʉjabojarãti, Diore mani tʉorʉ̃nʉtĩñaja queno wanʉ quenarã yirãji mani. Quenabeto tõbʉjagoana ñabojarãti catitĩñare gaye boca ãmirã yirãji mani. “Yʉre mairãre catitĩñare gaye ĩsigʉ̃ yigʉja yʉ”, yicãñi Dios. \v 13 Ñeñaro yʉ yi ãmoroca, “Ʉsirioro yami Dios yʉre”, yi tʉoĩabesa mʉa. Ñeñarisere tʉorʉ̃nʉbiquĩji Dios. Ito yicõri mani ñeñaro yirisere tʉoĩa ʉsirio yibiquĩji Dios manire. \v 14 Ado bajirojʉa bajia. Mani ñeñaro yirise mani ñeñaro tʉoĩarise iti tʉoĩa rẽtocũ warã, ñeñaro ya mani. \v 15 Iti ñeñarisejʉare mani tʉo sʉyaja, ñeñarise yirãji mani. Ñeñarise riti mani yi ʉyaja, jeame ʉ̃jʉrojʉ warã yirãji mani. \p \v 16 Queno tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Ñeñaro yʉ tʉoĩatoni ʉsirioro yami Dios yʉre”, yi tʉoĩa wʉobesa mʉa. \v 17 Riojo tʉoĩare gaye quenarise ñarocõti Dios manire ĩ cũre ña. Ĩti ñami ũmacʉ̃jʉ gaye busurise rujeorʉ. Busuriseama ʉ̃mʉa ña, ñami ña, gaje rʉmʉama ide rãitĩari rʉmʉ ña, bajicʉ. Itire bajiro wasoabiquĩji Dios. Ĩ tʉoĩarise gaje tʉoĩa wʉo yibiquĩji Dios. Quenarise riti tʉoĩaguĩji. \v 18 Ĩ oca quenarise mani tʉorʉ̃nʉsʉocati rʉmʉ catitĩñare gaye ĩsiñi Dios manire. Ito bajiri Dios rĩa ñasʉorãre bajiro bajirã ña mani ĩja. Ito bajiroti manire ãmoñi Dios. \s1 Dios ocare tʉocõri ñaro bajiroti cʉdirʉja manire, yire gaye \p \v 19 Adi Dios ocare ãcabojabesa yʉ ñarã mʉa. Jesure masicõri queno Dios ocare tʉo sʉyarã ñaña mʉa. Queno tʉoĩamenati rocati bʉsire ma. Ito yicõri yoari mejeti junisinire ma. \v 20 Mani junisinija, Dios ĩ tʉo wanʉro bajiro yirã meje ya mani. \v 21 Ito bajiri ñeñaro mʉa yi ʉyarisere jidicãña mʉa. Ito yicõri ñeñaro mʉa tʉoĩarise cʉni jidicãja quena. Itire jidicãcõri Dios oca mani ya ʉsijʉ ĩ cũcãrere tʉorʉ̃nʉrʉja manire. Ĩ ocare mani tʉorʉ̃nʉja, mani ya ʉsire masogʉ̃ yiguĩji Dios. \p \v 22 Dios ocare tʉocõri ñaro bajiroti cʉdirʉja manire. Dios oca tʉobojarãti mani cʉdibejama manimasiti rʉoa mani. \v 23-24 Dios oca riojo tʉobojarãti mani ãcabojaja, sĩgʉ̃ ẽorojʉ ĩ rʉ̃mʉ́ ticõri ĩ jidi jeoja bero ãcabojaguĩji. Ĩre bajiroti bajirãji mani cʉni Dios oca tʉobojarãti mani ãcabojaja. \v 25 Mani ya ʉsire masorocʉ, quenarise mani tʉoĩatoni ĩ rotirise cũñi Dios manire. Dios ĩ rotirisere mani ãcabojabeja, ito yicõri mani cʉdija, queno mani wanʉ quenaroca yigʉ yiguĩji Dios manire. \p \v 26 “Diore queno rʉ̃cʉbʉoa yʉ”, yibojarãti mani rocati bʉsi bateja, manimasiti rʉoa mani. Ito bajiro mani yibojaja, ñe waja manoja manire. Ito bajiro mani yija, “Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ña yʉ”, yi masimenaji mani. \v 27 Jacʉ godagoana, manʉjʉ godagoanare cʉni mani ejabʉaja, ito yicõri adi macãrʉcʉ̃ro gaye ñeñarise mani yibeja, Dios ĩ tija queno ĩre rʉ̃cʉbʉorã ña mani. \c 2 \s1 Corocõti ti maija quena, yire gaye \p \v 1 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Jesucristo bʉto masigʉ̃re tʉorʉ̃nʉrã ña mani ĩja. Ito bajiri gajeoni cʉtirã, gajeoni manare cʉni corocõti ti mairʉja manire. \v 2 Mʉa minijua ñaroca sĩgʉ̃ niyeru jaigʉ quenarise yutabuju sãñacõri, ito yicõri ãmo sãñara bedo sãñacõri ĩ ejaja ticõri, ¿no bajiro ĩre tirãjida mʉa? Gãji bojoro bʉjagʉ yutabuju bʉcʉro sãñacõri ĩ ejaja, ¿no bajiro ĩre tirã yirãjida mʉa? \v 3 Gajeoni jaigʉre ti rʉ̃cʉbʉorã, “Ado ña cumuro quenaro”, ¿yirãjida mʉa ĩre? Bojoro bʉjagʉ ĩ sãja ejaja, “Itoti rʉ̃gõcõña, jacati rujiya mʉ”, ¿yirãjida mʉa ĩre? \v 4 Ito bajiro mʉa yija queno corocõ masare ti maimenaji mʉa. Ito bajiro mʉa yija, “Ĩ ñami quenagʉ̃. Ĩ ñami quenabicʉ”, yi beseado bajiro yirãji mʉa. Ñeñaro tʉoĩacõri corocõ masare rʉ̃cʉbʉomenaji mʉa. \p \v 5 Queno tʉoya yʉ mairã mʉa. Gajeoni mana Diore queno tʉorʉ̃nʉrã jãjarã ñarãji. Ito bajiri ĩnare beseñi Dios ĩ rotirojʉ, quenarise bʉjajaro ĩna yirocʉ. Dios ĩ goticãdo bajiroti ĩre mairã catitĩñare rʉcorã yirãji. \v 6 Bojoro bʉjarãre queno maiguĩji Dios. Mʉama ĩnare queno ti rʉ̃cʉbʉobea. “Gajeoni jairãti quenabeto mani tõbʉjaroca yama ĩna”, ¿yi masibeati mʉa? Ĩna ñarãji ʉjarã tʉ manire ãmi wacõri seti yirona. \v 7 Jesure tʉo sʉyarã ñacõri, “Ĩ ñarã ña mani”, yi tʉoĩa mani ĩja. Ito bajiri ĩ wame tʉocõri queno wanʉ quenarãji mani. Niyeru jairãma Jesús wamere tʉo terãji. \p \v 8 Dios mani Ʉjʉ ado bajiro rotiñi: “Mʉ ya rujʉre mʉ mairo bajiroti gãjerãre cʉni maiña”, yi gotiñi Dios ĩ oca tutina. Dios rotirise mani cʉdija, queno yirã ñarãji mani. \v 9 Ito bajibojarocati ñasari masare riti mani ti rʉ̃cʉbʉoja ñeñaro yirã ya mani. Ito bajiri, “Yʉ rotirise riojo cʉdirã meje ña mʉa. Ñeñaro ya mʉa”, yigʉ yiguĩji Dios manire. \v 10 Dios rotirise cʉdi jeobojarãti, coji gaye mani cʉdibeja, Dios ĩ rotiro bajiro cʉdirã meje ñarãji mani. \v 11 Jane mejejʉ ado bajiro gotiñi Dios: “Manojo cʉtigʉ ito yicõri manojo macʉ cʉni gãjerãre ĩ ajeja quenabetoja. Ito yicõri gãjerãre sĩaja quenarise meje ña”, yiñi Dios manire. Manojo cʉtibojagʉti mani gãjerãre ajebitibojaja cʉni, gãjire mani sĩaja, Dios ĩ rotirise ñarocõti cʉdi jeorã meje ña mani. \v 12 Manire maso ãmogʉ̃ ĩ rotirise cũñi Dios manire. Dios rotirise yiro robo mani cʉdibeja, mani ñeñaro yirise waja, waja senigʉ̃ yiguĩji ĩ. Iti masicõri mani bʉsirotire queno tʉoĩaja quena, ito yicõri mani ñaroti gaye cʉni queno tʉoĩa masija quena. \v 13 Gãjerãre mani ti maija ticõri, ñeñaro masa ĩna yirise waja Dios ĩ waja seniri rʉmʉ manire ti maigʉ̃ yiguĩji ĩ. Gãjerãre mani ti maibeja, Dios cʉni manire ti maibicʉ yiguĩji. Ito yicõri ñeñaro yire wajare bʉto senigʉ̃ yiguĩji ĩ manire. \s1 Mani queno yirise ticõri, “Riti yʉre tʉorʉ̃nʉrã ñama”, yiguĩji Dios, yire gaye \p \v 14 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ña yʉ”, yibojarãti, gãjerãre mani ejabʉabeja, Diore rʉ̃cʉbʉorã meje ña mani. Ito bajiro mani yija mani ya ʉsi masobiquĩji Dios. \v 15 Tʉoĩate mʉa. Ado bajiro bajiroja. Sĩgʉ̃ mani yagʉ ĩ ñiocõja, ito yicõri yutabujuri bojoro ĩ bʉjaja ticõri, ĩre mani ejabʉaja quena. \v 16 “Queno waja, bare queno bʉjaba, ito yicõri yutabujuri bʉjaba”, yibojarãti bojoro bʉjagʉre mani ejabʉabeja, ñe waja manoja mani bʉsirise. \v 17 “Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ña yʉ”, yibojarãti gãjerãre mani ejabʉabeja, Diore rʉ̃cʉbʉorã meje ña mani. Ito bajiri ĩre rʉ̃cʉbʉobiticõri godacãna robo bajirã ñarãji mani ĩja. \p \v 18 Yʉ bʉsirisere mʉa aja tudija, ado bajiro mʉare cʉdicʉja yʉ: “Jeyaro queno mʉa yirise yʉre mʉa ĩobeja, ‘Queno Diore rʉ̃cʉbʉorã ñama’ ”, yi masibicʉja yʉ. Yʉama, jeyaro queno yʉ yirise mʉare ĩocʉja. Iti ticõri, “Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñami”, yi masirã yirãji mʉa. \v 19 “Dios sĩgʉ̃ti ñami. Nijʉa gãji mami”, yi tʉoĩarã ña mʉa. Ito mʉa yija quena ña itiama. “Dios sĩgʉ̃ti ñami. Nijʉa gãji mami”, yirãji rʉ̃mʉ́a cʉni. Ito yicõri Diore güirã ruje nʉrʉoarãji ĩna. Ito bajibojarocati ĩre cʉdirã meje ñama rʉ̃mʉ́a. \v 20 Queno tʉoĩabea mʉa. Rocati tʉoĩa mʉa. Ado bajirojʉa bajia. “Diore queno tʉorʉ̃nʉa yʉ”, yibojarãti gãjerãre mani ejabʉabeja, Diore tʉorʉ̃nʉrã meje ña mani. Ito bajiri Diore tʉorʉ̃nʉbiticõri godacãna robo bajirã ñarãji mani. \v 21 Mani ñicʉ ñayorʉ, Abraham gayere mʉare gotigʉ ya yʉ. Diore queno tʉorʉ̃nʉñi Abraham. Diore yiari ĩ macʉre sĩaboyijʉ Abraham. Dios ĩ rotirise cʉdicõri Diore yiari ĩ macʉre soe ĩsiboyijʉ Abraham. Ito ĩ yija ticõri, “Queno yigʉ ñami Abraham”, yiyijʉ Dios. \v 22 Queno tʉo masiña mʉa. Dios ĩ rotirise queno tʉorʉ̃nʉcõri quenarise yiyijʉ Abraham. Quenarise jeyaro ĩ yigore Diore queno ĩ cʉdire ito yicõri ĩ yire tʉocõri, “Diore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñañi”, yi tʉoĩa mani. “Diore queno tʉorʉ̃nʉre gaye, ito yicõri jeyaro quenarise yire gaye, jʉaji ñasarise ña iti”, yi tʉoĩa mani iti tʉocõri. \v 23 Jane mejejʉ Dios oca tuti ucagʉ ado bajiro ucañi Diore goti ĩsiri masʉ: “Diore queno tʉorʉ̃nʉyijʉ Abraham. Ito bajiri, ‘Queno yigʉ ñami’, yi tiyijʉ Dios ĩre. ‘Dios baba ñami Abraham’, yiyijarã gãjerã”, yi ucare ña. Ito bajiri iti tʉocõri, “Diore goti ĩsiri masʉ ĩ gotire rẽtacoajʉ”, yi tʉoĩa mani. \p \v 24 Ito bajiri adi gayere masirãji mʉa: “Diore mani tʉorʉ̃nʉja, ito yicõri quenarise mani yija, manire boca ãmigʉ̃ yiguĩji Dios. Ĩre tʉorʉ̃nʉbojarãti quenarise mani yibeja, manire boca ãmibicʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa masirãji mʉa. \v 25 Rahab ñayoro gayere mʉare gotigʉ ya yʉ. Rahab ñayoro wedi maso ñayijo iso. Judio masa ʉjʉ ĩ cõana, ĩna ejaja ticõri, ĩnare queno ejabʉayijo iso. Ĩnare boca ãmiyijo iso. “Mʉa wajana mʉare sĩame, yʉ ya wijʉ sãja rudiya mʉa. Ito yicõri rudi wara ma mʉare goticoja yʉ”, yiyijo iso. Ito iso yija ticõri, “Queno yigo ñamo”, yiyijʉ Dios. \v 26 Rujʉ ʉsi manija cõrã rujʉ ñaroja. Waja manoja. Ito yicõri, “Diore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ña yʉ”, yibojarãti quenarise mani yibeja, Diore tʉorʉ̃nʉrã meje ña mani. Ito bajiro mani yija, godacãna bajiro bajirãji mani. \c 3 \s1 Mani ya ñemerona jaje ñeñarise ya mani, yire gaye \p \v 1 Yʉ ñarã mʉa, sĩgʉ̃ rʉyabeto Dios oca riasori masa ña ãmobojarãji mʉa. Ito bajibojarocati coriarãti ĩ ocare riaso ñaja quenaroja. “Mani ñarocõreti waja senigʉ̃ yiguĩji Dios”, yire gaye ¿masibeati mʉa? Dios oca riasori masa gʉa ñajare ĩ yiro robo gʉa cʉdibeja, bʉto bʉsa waja senigʉ̃ yiguĩji gʉareama. \v 2 Mani sĩgʉ̃ rʉyabeto ñeñarise yirã riti ña mani. No queno tʉoĩacõri bʉsigʉti, queno yigʉ ñami ĩocʉ̃. Ĩ ya rujʉ jeyaro ĩ yi ãmorise cʉni ñemecʉti masiguĩji ĩocʉ̃. \v 3 Cabarure tʉoĩate mʉa. Jaigʉ ĩ ñabojarocati ĩ ya risejʉ come ma mani sãja, weatu masirãji mani. Ito bajiroti mani ya ñemero jaibiti ñemeroacã ñabojarocati jaje ñeñarise ya mani, mani ya ñemerona. \v 4 Cuma jajocare cʉni tʉoĩate mʉa. Mino iti bʉto wẽaja, cuma jajoca ñabojarocati weara jãi jaibiti jãiacãna weatu masirãji mani. Ito yicõri no mani wa ãmoroti iti cumare weatu wa masirãji mani. \fig |src="HK004B.tif" size="col" copy="Horace Knowles ©The British & Foreign Bible Society, 1954, 1967, 1972, 1995." ref="Santiago 3.3-4" \fig* \v 5 Weara jãi jaibiti jãire bajiro bajiri jãi ña mani ya ñemero. Jaibiti jãire bajiro bajiri jãi ñabojarocati mani ya ñemerona jaje ñeñarise ya mani. Jeare tʉoĩate mʉa. Jea sĩara waca co wacanati, jajo wesere soecõroja. \v 6 Mani ya ñemero jea robo bajiro bajirise ña. Jaje ñeñarise ya mani, mani ya ñemerona. Mani ya rujʉ gaye, mani ñeñaro yirise rẽto bʉsaro ya ñemero. Mani ya ñemerona sʉoriti jeyaro ñeñaro yirise mani ya rujʉre quedi sãjaroja. Mani ya ñemerona ñeñaro bʉsicõri jeame ʉjʉre cʉdi sʉyarã yirãji mani. \v 7 Gãjerona jeyaro, ãña, wʉtirã, riaca gãna, waibʉcʉrã jeyaro tirʉ̃nʉ masia mani. \v 8 Ito bajibojarocati mani ya ñemeroreama tirʉ̃nʉ masibea mani. Mani ya ñemero ñeñaro iti yija ñemecʉti masibea mani. Mani ya ñemerona ãña rima iti juniro bajiro gãjerãre bʉto ñeñaro ya mani. \v 9 Jane mejejʉ masare rujeoyijʉ Dios. Ĩre bajiro bajirã ña mani. Mani Jacʉ Diore oca quenarise bʉsia mani, mani ya ñemerona. Ito bajibojarocati Dios ĩ rujeoanareti bʉsitua mani, mani ya ñemerona. \v 10 Mʉcana iti ñemeronati Diore rʉ̃cʉbʉoa mani. Ito yicõri iti risenati gãjerãre ñeñarise bʉsitua mani. Yʉ ñarã ito bajiro mani yija, quenasabetoja manire. \v 11 Ide ũmaburi goje ide sʉ̃erise, ide quenarise rãca budi wʉobetoja. \v 12 Queno tʉoya yʉ ñarã mʉa. Higuera wame cʉtiricʉ iti rica cʉtija, irimarã rãca rica cʉti wʉobetoja. Ito yicõri ʉyégʉ iti rica cʉtija, higuera rica rãca rica cʉti wʉobetoja. Ito yicõri ide ũmaburi goje ide ocarise iti budija, ocabiti rãca budi wʉobetoja. Mani oca quenarise bʉsija bero ñeñarise rãca bʉsi wʉobitirʉja manire. \s1 Mani queno ñaroti riti mani tʉoĩaja, masirã meje ña mani, yire gaye \p \v 13 Riti queno tʉo masirã mʉa ñaja, ado bajiro queno yirãji mʉa. Quenarise riti mʉa yija quenaroja. Ito yicõri gãjerãre mʉa ejabʉaja quenaroja. “Gãjerã rẽtoro queno seyogʉ ña yʉ”, yibitirʉja mʉare. Ito bajiro mʉa yibeja ticõri, “Masirã ñama ĩna”, yirã yirãji gãjerã mʉare. \v 14 Mʉa ya ʉsijʉ, gãjerãre mʉa tʉo tudija, ito yicõri mʉa queno ñaroti riti mʉa tʉoĩaja, masirã meje ña mʉa. Ito bajiri, “Queno yirã ña gʉa”, mʉa yibojaja, riojo gotibiticõri rʉore ocajʉare gotirã yirãji mʉa. \v 15 Ito bajiro mani tʉoĩabojaja, Dios gaye wadire meje ñaroja iti. Ado robojʉa bajia, adi macãrʉcʉ̃ro gaye ñaroja. Ñeñaro mani tʉoĩarise gaye cʉni ñaroja iti. Ito yicõri rʉ̃mʉ́ gaye wadire ñaroja ñeñaro mani tʉoĩarise. \v 16 Gãjerãre mani ti tudija, ito yicõri, “Ĩna rẽto bʉsaro masirã ña gʉa”, mani yi tʉoĩaja, gãmeri tʉo wisarã yirãji mani. Ito yicõri jeyaro ñeñarisere yirã yirãji mani. \v 17 Mani tʉoĩarise Dios gaye wadire iti ñaja, quenarise riti tʉoĩarã yirãji mani. Gãmeri ja ãmomena, oca quenori masa ñarã yirãji mani. Gãjerãre ejabʉarã yirãji mani. Sĩgʉ̃ rʉyabeto corocõ riti ti mairã yirãji mani. Ito yicõri rocati rʉomenaji mani. \v 18 Manire ĩna ti tudibojarocati ĩnare mani oca quenoja bero queno ʉsi cʉti ñarã yirãji mani ĩja. Ito bajiro mani yija “Queno yijaro ĩna cʉni”, yirã bajiro yirãji mani. \c 4 \s1 Adi sita gaye tʉoĩa wanʉbitirʉja manire, yire gaye \p \v 1 ¿No gaye wadiati mani ti terise, ito yicõri mani gãmeri tãrise? Mani ñeñaro tʉoĩarise gaye wadia iti. Quenarise yi ãmobojarãti ñeñarise ya mani. \v 2 Gajeoni ãmobojarãti mʉa bʉja masibiti waja riojoti sĩa mʉa. Gãji ĩ rʉcorise ticõri ĩre ʉoa mʉa. Itire bʉja masibiticõri, gãmeri ja mʉa. Diore senibiticõri mʉa ãmorise bʉjabea mʉa. \v 3 Ñeñaro mʉa tʉoĩaja ticõri, mʉa senibojarocati ĩsibeami Dios mʉare. Dios ĩ ãmoro bajiro meje senia mʉa. Diore mʉa senija, mʉamasi ye riti seniboja mʉa. \v 4 Sĩgõ romio manʉjʉ rãca queno ñabecore bajiro bajirã ña mʉa. Dios rĩa ñabojarãti, adi macãrʉcʉ̃ro gaye riti tʉoĩa mʉa. Diore bajiro tʉoĩamena, ito yicõri Diore tʉo maimena robo bajiro bajia mʉa. No adi macãrʉcʉ̃ro gaye bʉto tʉoĩagʉ̃ Diore tʉoĩabeami. \v 5 Rocati meje ña Dios oca. Ado bajiro gotia: “Manire Espíritu Santo queo sãñi Dios. Bʉto manire tʉo maiguĩji Dios. Ito bajiri ĩre riti mani tʉoĩare ãmoguĩji. Mani ñeñaro yirisere bʉto ti teguĩji Dios”, yi gotia ĩ oca tuti. \v 6 Mani ñeñaro yirisere jidicãtoni manire ejabʉagʉ yiguĩji Dios. Mani ñeñaro yi ãmorise itire mani yi ʉyabititoni, manire ejabʉagʉ yiguĩji Dios. Ado bajiro gotia Dios oca: “Gãjerã rẽtoro masirã ña gʉa”, yimenare queno ejabʉami Dios. “Gãjerã rẽtoro masirã ña gʉama”, yirãre queno ejabʉa ãmobiquĩji Dios. \v 7 Ito bajiri Dios ĩ yiro bajiro cʉdirʉja manire. Rʉ̃mʉ́re cʉdibitirʉja manire. Ĩre mani cʉdibeja ticõri, rudicoagʉ yiguĩji rʉ̃mʉ́ ĩja. \v 8 Diore mani tʉoĩaja ĩ cʉni manire tʉoĩagʉ̃ yiguĩji. Mʉa ñeñaro yirisere jidicãña mʉa. Diore tʉo maibojarãti adi macãrʉcʉ̃ro gaye bʉto mʉa tʉoĩaja quenabetoja. Ito bajiri Diore riti tʉoĩaña mʉa. \v 9 Mʉa ñeñaro yirise tʉoĩa bojori bʉjacõri otiya mʉa. Ñeñaro mʉa yirisere tʉo wanʉrã ña mʉa. Ito bajibojarocati masa godagoana bajiro tʉoĩa bojori bʉjaya mʉa. \v 10 Mʉcana mani Ʉjʉre tʉdi mʉa tʉoĩaja quenaroja. “Dios ĩ tiro riojo ñe waja managuti ña gʉa”, mʉa yija quena. Ito bajiro mʉa yija ticõri, bʉto mʉare tʉoĩagʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiri mʉare ĩ tija bʉto wanʉ quenagʉ̃ yiguĩji ĩja. \s1 “Ĩ ñami ñeñaro yigʉ”, yibitirʉja manire, yire gaye \p \v 11 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Gãjerãre bʉsitubesa. Gãjerã Jesure masirãre mʉa bʉsituja, ito yicõri mʉa rʉ̃cʉbʉobeja, “Dios ĩ rotirisere queno cʉdibea yʉ, ito yicõri queno rʉ̃cʉbʉobea yʉ”, yi tʉoĩarãji mʉa. “Dios rotirise quenabea”, mʉa yija, ĩ rotirise cʉdirãona meje ña mʉa. Ito bajiro mʉa yija, “Dios ĩ rotirise quenabea, cʉdibea yʉ”, yirãre bajiro ya mʉa. \v 12 Dios ñami ĩ rotirise manire cũrʉ. Ito bajiri ĩ sĩgʉ̃ti ñaguĩji mani ñeñaro yirise waja, waja senigʉ̃. Ĩ sĩgʉ̃ti mani ya ʉsi godabore maso masiguĩji. Ĩ sĩgʉ̃ti mani ya ʉsire ruyurio masiguĩji. Gãjire, “Ĩ ñami ñeñaro yiri masʉ”, yi masirã meje ña mani. Dios sĩgʉ̃ti ñami, itionire masigʉ̃. \s1 Ija manire rẽtaroti gayere masibea mani, yire gaye \p \v 13 Noa, “Jane busuri, gaje rʉmʉ gaje cʉtojʉ wacõri, co rodo moa ñacõri niyeru bʉjacʉja yʉ”, yi tʉoĩarã, yʉre tʉoya mʉa. \v 14 Ito bajiro tʉoĩa bʉsibitirʉja manire. Jane, jane busuri, gaje rʉmʉ manire rẽtaroti masibea mani. Wajʉ bueri robo bajiro bajirã ña mani. Yoari mejeti goaboja, godacoacʉ iti cʉni. \v 15 Ado bajiro mani tʉoĩa ñaja quenaroja manire. “Dios ĩ ãmoja catirãji mani, ito yicõri ĩ ãmorisere yirãji mani”, mani yi tʉoĩaja quena. Ito bajiro mani tʉoĩa ñaja quenaroja manire. \v 16 Ito bajibojarocati mʉa rioti tʉoĩa bʉsia mʉa. Ito bajiro tʉoĩaja quenabea. \v 17 Quenarise yi masibojarãti ñeñarise mani yija, quenabetoja manire. \c 5 \s1 Gajeoni jairãre Santiago ĩ goti quenore gaye \p \v 1 Tʉoya gajeoni jairã mʉa. Ija ñeñaro mʉa tõbʉjaroti gayere tʉoĩa oti yuya mʉa. \v 2 Gajeoni mʉa rʉcobojarise joga jedicoaro yiroja mʉare. Mʉa ya yutabujuri quenarise ñabojare cʉni butua ba ecocoaro yiroja. \v 3 Mʉa ya oro, mʉa ya niyeru ñabojare cʉni gʉda wiacoaro yiroja. Mʉa ya niyeru ito bajiro iti gʉda wiaja ticõri, “Bojoro bʉjarãre ejabʉabisĩ ĩna”, yi tirã yirãji gãjerã. Mʉa ya gajeonire ito yicõri mʉare cʉni jea soero yiroja. Jairo niyeru cʉtirã ñaboja mʉa. Ito bajibojarocati jabetacã rʉya Dios masare ñeñaro yirise waja ĩ seniroti rʉmʉ ejaroto. \v 4 Mʉa ya ote weseri moa ĩsibojanare cʉni queno waja yibisija mʉa. Mʉa ya moari masare queno mʉa waja yibitire masiguĩji Dios. Mʉa ya moari masa ĩna otija ito yicõri ĩna awasãja cʉni tʉoñi Dios ũmacʉ̃jʉ rotigʉ. \v 5 Adi macãrʉcʉ̃ro ñarã dise rʉyabeto rʉcoyija mʉa. No mʉa ãmoriseti yi ñayija mʉa. Wecʉre ĩna sĩaroto riojʉa jairo ĩre ecarãji ĩ ʉcʉtoni. Ĩre bajiroti ʉcʉyija mʉa cʉni. Ito bajiri sĩarajʉ ejacoajʉ ĩja. Ñeñaro yirise waja seniroti rʉmʉ eja wajʉ ĩja, ya yʉ mʉare. \v 6 Masa quenarãreti tubiara wijʉ cõayija mʉa. Ito yicõri quenarãreti sĩa rotiyija mʉa. No yi masibisijarã ĩna mʉare. \s1 Diore mani senija bero ʉsiriobitirʉja manire, yire gaye \p \v 7 Jesús ĩ wadiroto riojʉa queno tʉoĩa yuya yʉ ñarã mʉa. Ado bajiro tʉoĩaña adire: No otegʉti ʉsiriore mejeti ricare yuguĩji. Iti ĩ oteja bero cʉma ide quediro yiroja. Ito yicõri juebʉcʉ ide cʉni quediro yiroja. Iti bero rica quenarise bʉjagʉ yiguĩji ĩocʉ̃. \v 8 Ĩre bajiroti tʉoĩa ʉsiriobesa mʉa cʉni. Diore mʉa tʉorʉ̃nʉrise jidicãbesa. Tʉoĩa oca quedi yibesa. Mani Ʉjʉ ĩ ejaroto jabeto rʉya. \p \v 9 Gãjerã rãca gãmeri junisinibesa Dios mʉa ya ʉsire ĩ ruyuriobe yirona. Dios manire waja senirocʉ nocõ mejeti ejagʉ yiguĩji. \v 10 Dios oca gotiri masare tʉoĩate mʉa. Ado bajiro bajiyijʉ ĩnare: Diore bʉsi ĩsiyijarã ĩna. Ito yicõri quenabeto tõbʉjabojarãti tʉoĩa ʉsirio yibisijarã ĩna. Ĩnare bajiroti mani tʉoĩa ʉsiriobeja quena. \v 11 “Ñeñaro tõbʉjabojarãti Diore jidicãmena queno wanʉ quenarã ñama”, yi tʉoĩa mani. Job ñayorʉ, ĩ tʉoĩa oca jaibitirere masia mani. Quenabeto tõbʉjabojagʉti Diore jidicãbisĩ Job ñayorʉ. Quenabeto ĩ tõbʉjaja bero Dios queno ejabʉayijʉ ĩre mʉcana. Quenabeto mani tõbʉjaja manire tʉo maiguĩji Dios. Ito yicõri manire ti maiguĩji ĩ. \p \v 12 Oca ñasarise mʉare gotigʉ ya, yʉ ñarã yʉ. “Ado bajiro yicʉja yʉ”, mani yija bero ito bajiroti yija quena. “Yʉ goticato bajiroti yicʉja yʉ”, mani yija bero, “Riti gotia yʉ Dios ĩ tʉoro riojo”, yibitirʉja manire. Riojo mani gotija quena. Mani cʉdibeja cʉni riojo gotija quena, manire Dios ĩ waja senime yirona. \p \v 13 Mani ñeñaro tõbʉjaja, Diore bʉsirʉja manire. Mani wanʉ quenaja Diore rʉ̃cʉbʉorã basaja quena manire. \v 14 Sĩgʉ̃ ĩ cõja Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarãre jirʉja manire. Cõgʉ̃ tʉ ejacõri Diore bʉsirãji ĩna. Ito yicõri cõgʉ̃re ʉ́ye tucõri Diore senirãji ĩna ĩ tujatoni. \v 15 “Ĩre yisioguĩji”, yi tʉoĩacõri Diore ĩna senija, cõgʉ̃ tujacoagʉ yiguĩji. Ito yicõri ñeñaro yire waja ĩ cõja ñeñaro ĩ yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. \v 16 Ito bajiri ñeñaro yicõri mʉa cõja, gãjire mʉa gotija quena. Ito bajiro mʉa yija tʉocõri, mʉare yiari Diore seni ĩsigʉ̃ yiguĩji ĩ, mʉa tujatoni. Queno yigʉ bʉto Diore ĩ senija jaje quenarise rẽtaroja. \v 17 Diore goti ĩsiri masʉ Elías wame cʉtigʉ, manire bajigʉti ñayoñi ĩ cʉni. Diore tʉorʉ̃nʉcõri ĩre seniyijʉ ide quedibe yirocʉ. Ĩ senija bero ʉdia rodo gʉdarecocõ ide quedibisijʉ. \v 18 Mʉcana tʉdi Diore ĩ senirocajʉ ide quedisʉoyijʉ mʉcana. Ito bajija bero queno bare rica cʉtiyijʉ. \p \v 19-20 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Sĩgʉ̃ Jesure ĩ jidicãja ticõri, mʉcana tʉdi Jesure ĩ tʉoĩatoni ĩre mani ejabʉaja quena. Ito bajiri ĩ ñeñaro yirise jaje ñabojarocati ĩ jidicãja ticõri, ĩ ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ito yicõri ĩ ya ʉsi ruyuriobicʉ yiguĩji ĩ. “Sĩgʉ̃ Jesure ĩ tʉoĩaroca mani yija, iti ña ñasarise”, yi tʉoĩa masia mani. Itocõ ña.