\id GAL - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h GÁLATAS \toc1 La carta de San Pablo a los Gálatas \toc2 Gálatas \toc3 Gá \mt2 La carta de San Pablo a los \mt1 Gálatas \c 1 \s1 Galacia sita gãnare Pablo ĩ papera cõare gaye \p \v 1-2 Ñati Galacia gãna mʉa. Jesucristore tʉorʉ̃nʉ sʉyarã ñari, ĩ ocare riasotirona minijuasotirã yirãji mʉa. Yʉ ña Pablo adi papera mʉare cõagʉ̃. Ĩ oca yʉ goti ucutoni yʉre cũñi Jesucristo. Masa ĩna cũrʉ meje ña yʉ. Dios oca yʉ goti ucutoni yʉre cũbiticã masa. Dios, Jesucristo Jacʉjʉa yʉre cũñi. Ĩti ñami Jesús ĩ tʉdi catiroca yirʉ. Yʉ sĩgʉ̃ meje adi papera mʉare cõa yʉ. Yʉ rãca gãna, adojʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã cʉni, “Quenajaro”, yi ñucama ĩna mʉare. \v 3 Queno mʉare yijaro mani Jacʉ Dios. Mani Ʉjʉ Jesucristo cʉni queno mʉare yijaro ĩ. Ito yicõri mʉa ya ʉsi queno wanʉ quenaroca yijaro ĩna. Ito bajiro mʉare yijaro yirocʉ Diore seni ĩsia yʉ. \v 4 Mani Jacʉ Dios ĩ ãmoro bajiro yigʉ ñari, mani ñeñaro yirise waja, waja yirocʉ manire goda ĩsiñi Jesucristo. Ito bajiri adi rʉmʉri cʉni ñeñaro yirã robo bajiro mani bajibe yirocʉ, manire ejabʉa masiguĩji Jesús. \v 5 “Ito bajiro yami ĩ”, yi masicõri, Diore rʉ̃cʉbʉotĩñarʉja manire. “Rẽtoro quenagʉ̃ ñami Dios”, yi tʉoĩarʉja manire. Ito bajiroti tʉoĩatĩñarʉja manire. \s1 Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉrena sʉoriti manire masogʉ̃ yiguĩji Dios, yire oca \p \v 6 Manire ti maicõri manire beseñi Dios. Cristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire masoñi ĩ. Ito bajiro manire ĩ yire ñabojarocati, yoari mejeti ĩre jidicã ãmoa mʉa. Ito yicõri gaje ocajʉare tʉorʉ̃nʉa mʉa. “Ito bajiro bajicã Galacia gãna”, masa ĩna yija tʉocõri, ʉcacʉ yʉ jabeto. \v 7 Dios oca riti ña riojo gotire gaye. Ñe gaje oca bʉto bʉsa quenasarise manoja. Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉrena sʉoriti manire masogʉ̃ yiguĩji Dios. Ñejʉana gaje manire maso masibiquĩji Dios. Ito bajibojarocati mʉa tʉ gãna ricati mʉare oca riasorã yirãji ĩna. Ito yicõri ĩna robo bajiro mʉa tʉoĩajaro yirona, mʉare ʉsirio coderã yirãji ĩna. \v 8 Mʉa tʉjʉ yʉ ñaja, quenarise Dios ocare, ñaro bajiroti mʉare riasocʉ yʉ. Ricati rʉore oca mʉare yʉ riasoja, jeame ʉ̃jʉrojʉ yʉre cõa masiguĩji Dios. No adi tuti gagʉ, ito yicõri ũmacʉ̃jʉ Dios ñaro gagʉ cʉni ricati rʉore oca ĩna riasoja, jeame ʉ̃jʉrojʉ ĩnare cõaguĩji Dios. \v 9 Yʉ gotisʉoro bajiroti mʉcana jʉaji goti quenogʉ̃ ya yʉ. No Dios oca quenarisere jidicãcõri gaje oca ĩna riasoja, jeame ʉ̃jʉrojʉ ĩnare cõa masiguĩji Dios. \p \v 10 Ito bajiro yʉ riasoja, masa yʉre ĩna wanʉtoni meje riasoa yʉ. Yʉre Dios wanʉjaro yirocʉ, ito bajiro riasoa yʉ. Iti rʉmʉjʉ masa yʉre ĩna wanʉtoni gaje oca riasocʉ yʉ maji. Iti rʉmʉjʉ masa ĩna wanʉtoni yʉ goticato bajiro yʉ gotibojaja, Cristo ĩ ãmoro bajiro meje yigʉ ñabogʉja yʉ. Ito yicõri ĩre moa ĩsiri masʉ meje ñabogʉja yʉ. \s1 Ado bajiro apóstol ñasʉocʉ yʉ, Pablo ĩ yire gaye \p \v 11 Queno tʉoya yʉ ñarã mʉa. Riti mʉare gotia yʉ. Jesucristo oca yʉ riasorise masa ĩna tʉoĩa rujeore meje ña. \v 12 Iti oca quenarise yʉ masiroca yibiticã masa. Ito yicõri iti oca yʉre riasobiticã masa. Jesucristoama ĩmasiti yʉ masiroca yiquĩ ĩ. \p \v 13 Iti rʉmʉjʉ gʉa judio masa tʉoĩare gaye riti rʉ̃cʉbʉocʉ yʉ maji. Ito yʉ bajigore tʉogoana ña mʉa. Iti rʉmʉjʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ñeñaro ĩna tõbʉjaroca yicʉ yʉ. Ito bajiri ĩnare ti maicõri meje, ĩnare sʉyacʉ yʉ. Ito yicõri ĩnare ruyurio ãmogʉ̃ yibojacʉ yʉ. \v 14 Yʉ mamʉ ñagʉ̃, gʉa judio masa tʉoĩare gaye queno rʉ̃cʉbʉocʉ yʉ. Gʉa masa bʉcʉrã ĩna rotire gayere yʉ rãca corocõ tʉjarã rẽto bʉsaro queno cʉdicʉ yʉ. \v 15 Ito bajiro yʉ bajibojarocati, yʉre ãmogʉ̃ beseñi Dios. Iti rʉmʉjʉ yʉ rujearoto riojʉajʉ yʉre beseñi Dios. Yʉre ti maicõri, “Ãni Pablo ĩ bʉcʉaja, yʉ yagʉ ñagʉ̃ yiguĩji ĩ”, yi tʉoĩacõri yʉre beseñi Dios. \v 16 Ito bajiroti Dios ĩ ãmori rʉmʉ, ĩ Macʉ Cristore yʉ masiroca yiñi ĩ ĩja. Ito bajiri adocãta, “Dios Macʉti ñami Cristo”, yi tʉoĩa masia yʉ ĩja. Ito bajiro yʉ masiroca yiñi Dios, judio masa mejere cʉni ĩ oca yʉ goti ucutoni. Iti tʉo masicõri, “¿No bajiro yigʉ yigʉjada yʉ?” yi seniĩabiticʉ yʉ gãjerãre. \v 17 Ito yicõri yʉ riojʉa Jesucristo ĩ cũanare cʉni seniĩarocʉ, Jerusalénjʉ wabiticʉ yʉ. Ado bajirojʉa yicʉ yʉ. Yoari mejeti Arabia wame cʉtiri sitajʉ masa manojʉ tʉoĩarocʉ wacʉ yʉ. Ito bero Damasco cʉtojʉ tʉdi ejacʉ yʉ. \p \v 18 Itojʉ ʉdia rodo ñacõri, Pedro rãca bʉsirocʉ Jerusalénjʉ wacʉ yʉ ĩja. Itojʉ ejacõri quince rʉmʉri ĩ rãca ñacʉ yʉ. \v 19 Itojʉ ñagʉ̃ gãjerã Jesús ĩ cũanare tibiticʉ yʉ. Pedro, mani Ʉjʉ ocabaji Santiagore cʉni, ĩna jʉ̃arãti ticʉ yʉ. \v 20 Dios ĩ tiro riojo adire uca yʉ. Rʉobea yʉ mʉare. Ado yʉ ucarise riti ña. \p \v 21 Jerusalénjʉ yʉ ñaja bero Siria wame cʉtiri sitajʉ wa ucucʉ yʉ. Ito yicõri Cilicia wame cʉtiri sitajʉ cʉni wa ucucʉ yʉ. \v 22 Yoari mejeti Judea sitajʉ yʉ ñajare, yʉre queno masi jedibiticã ito gãna maji. Ito bajiri ito gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã, yʉre queno masibiticã ĩna maji. \v 23 Gãjerã ĩna bʉsire riti tʉori seyoñi ĩna. “Manire ñeñaro ĩ yi ãmorise jidicãcõri gaje mame tʉoĩare ña ĩre ĩja. Iti rʉmʉjʉ Jesure mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire sĩa ãmoñi ĩ maji. Adi rʉmʉriama manire bajiroti Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ yiguĩji ĩ cʉni”, masa ĩna yija, tʉori seyoñi Judea sita gãna. \v 24 “Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñami Pablo ĩja”, masa ĩna yija tʉocõri, Diore queno rʉ̃cʉbʉore ocana bʉsiñi ĩna. \c 2 \s1 Apóstol mesa Pablore ĩna boca ãmire gaye \p \v 1 Catorce rodori bero mʉcana Jerusalénjʉ wacʉ yʉ, Bernabé rãca. Ito yicõri Tito wame cʉtigʉ cʉni baba cʉti waquĩ gʉa rãca. \v 2 Dios yʉre ito bajiro ĩ wa rotijare Jerusalénjʉ wacʉ yʉ. Itojʉ ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã rãca riti bʉsirocʉ, ĩna rãca minijuacʉ yʉ. Ado bajiro ĩnare goticʉ yʉ: “Masa ñajedirore maso ãmoguĩji Dios. Ito bajiri judio masa mejere cʉni ĩ oca quenarise goti ucua yʉ”, yicʉ yʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarãre. Ito bajiro goticʉ yʉ ĩnare, yʉ tʉoĩaro bajiro tʉoĩacõri, “Riti oca quenarise goti ucuami Pablo”, yʉre ĩna yitoni. \v 3 Ito bajiro yʉ gotija bero sĩgʉ̃re bajiro riti tʉoĩacʉ gʉa ĩja. Ito bajiri sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri, yʉ rãca gagʉ Titore wiro ta rotibiticã ĩna ĩja. Judio masʉ meje Tito ĩ ñabojarocati, “Gʉa judio masa yisotiro bajiro wiro tarʉja mʉre”, yibiticã ĩna ĩre. \v 4 Gãjerãma, “Jesure tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa”, yi rʉorã Titore wiro ta rotibojacã ĩna. “¿No bajiro yati, Jesure tʉorʉ̃nʉrã? Ito yicõri, ¿bʉcʉrã masa rotire cʉdiati ĩna?” yi seniĩarona, gʉare rʉorã gʉa rãca minijuacã ĩna. Gʉa rãca minijuacõri, “Bʉcʉrã masa ĩna yisotiro bajiro yirʉja manire”, yibojacã ĩna gʉare. \v 5 Ito bajiro ĩna yibojarocati ĩnare cʉdibiticʉ gʉa. Ito yicõri ĩna rotibojarisere cʉni cʉdibiticʉ gʉa. Jesure riti mani tʉorʉ̃nʉja manire masogʉ̃ yiguĩji ĩ. “Bʉcʉrã rotirisere mani cʉdija, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, mʉa yi tʉoĩabititoni, gʉare ĩna rotibojarocati cʉdibiticʉ gʉa. \p \v 6 “Ito bajiro riasoami Pablo”, yicõri, “Gaje ado bajiro mʉ riasoja quena”, yʉre yibiticã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñari masa. “Ʉjarã ñasarã ñarãji ĩna”, yi tʉoĩa güibiticʉ yʉ. Ĩnare ĩ beseado bajiroti yʉre cʉni beseñi Dios. Coro bajiroti manire ti maiami Dios. \v 7 Ʉjarã ado bajiro yicã yʉre: “Dios ĩ cũrʉ ña mʉ cʉni. Judio masa mejere cʉni Jesús oca quenarise mʉ goti ucutoni mʉre cũri seyoñi Dios”, ya gʉa. “Iti rʉmʉjʉ Pedrore cũñi Dios, judio masare oca quenarise ĩ gotitoni. Ito bajiroti mʉre cʉni cũri seyoñi Dios, judio masa mejere cʉni mʉ goti ucutoni”, yi tʉoĩa gʉa, yicã ʉjarã yʉre. \v 8 Riti ña. Pedrore cũñi Dios, judio masare oca quenarise ĩ goti ucutoni. Ito bajiroti cũñi Dios yʉre cʉni, judio masa mejere yʉ riaso ucutoni. \p \v 9 Ito gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã ʉjarã Santiago, Pedro, Juan cʉni ado bajiro yicã ĩna yʉre: “Dios ĩmasiti mʉre queno yirocʉ cũri seyoñi, ĩ oca judio masa mejere cʉni mʉ riaso ucutoni. Ito bajiri ĩnare riaso ucurʉja mʉ. Gʉareama judio masare ĩ oca riasotoni gʉare cũñi Dios. Ito bajiri ĩnare riasorãona ña gʉa. Ito yicõri coro bajiroti Diore moa ĩsirʉja mani”, yicã ĩna yʉre. Ĩna ito yija tʉocõri, sĩgʉ̃re bajiro riti tʉoĩacʉ gʉa ĩja. Ito bajiri yʉre, yʉ rãca gagʉ Bernabére cʉni ãmo ñia wanʉcã ĩna. \v 10 “Bojoro bʉjarãre queno ejabʉaya mʉa”, yicã ĩna gʉare. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, wanʉre rãca cʉdicʉ gʉa ĩja. Iti riti roticã ĩna gʉare. \s1 Pedrore Pablo ĩ goti quenore gaye \p \v 11 Antioquíajʉ yʉ ñaroca Pedro cʉni ejaquĩ. Itojʉ ejacõri queno yibitiquĩ ĩ. Ito bajiri “Iti seti ña mʉre”, yirocʉ masa tiro riojo ĩre goticʉ yʉ. \v 12 Ado bajiro bajicʉ ĩre seti. Cajero Antioquíajʉ ejacõri queno yiquĩ Pedro maji. Judio masa meje ñarã rãca baba cʉticõri, ĩna rãca baquĩ Pedro. Ito bajiro ĩ yi ñaroca Jerusalén gãna Santiago ĩ cõana ti ucurã ejacã ĩna cʉni. “Judio masa meje ñarã rãca babitirʉja mani. Ito yicõri Diore mani cʉdi ãmoja, wiro tarʉjarãji mani”, yi tʉoĩarã ñacã ĩna. Ĩna ejaja ticõri, güiquĩ Pedro. “Yʉre tudirã yirãji”, yirocʉ judio masa meje ñarã rãca tʉdi babitiquĩ Pedro ĩja. \v 13 Gãjerã judio masa ñarã, Pedro ĩ güija ticõri, ĩre bajiroti judio masa meje ñarã rãca jʉaji babiticã ĩna cʉni. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, “Ĩnare bajiroti yirʉja yʉre cʉni”, yi tʉoĩaquĩ Bernabé. \v 14 “Jesure riti mani tʉorʉ̃nʉja manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa masibojarãti, bʉcʉrã rotirisejʉare rʉ̃cʉbʉorã bajiro yicã ĩna. Ito bajiro ĩna yija ticõri, gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna tiro riojo Pedrore tudicʉ yʉ. Ado bajiro ĩre tudicʉ yʉ: “Judio masʉ ñabojagʉti, Jesure mʉ tʉorʉ̃nʉja bero, mani bʉcʉrã ĩna yisotirere jidicãyija mʉ. Ito bajiro mʉ yijama queno tʉoĩayija mʉ maji. Ito bajibojarocati mʉcana adocãta bʉcʉrã ĩna yisotire gayere rʉ̃cʉbʉogʉ bajiro ya mʉ. Ito yicõri judio masa mejere cʉni rotiboja mʉ. ‘Bʉcʉrã masa yisotire bajiro yiya mʉa cʉni’, yirocʉ ito bajiro ĩnare rotiboja mʉ. Ito bajiro yibitirʉja mʉre”, yi goticʉ yʉ Pedrore. Gaje ado bajiro ĩre goticʉ yʉ: \s1 Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, mani jeyarore masogʉ̃ yiguĩji Dios, yire gaye \p \v 15 “Mani jʉ̃arã judio masa rujeana ña mani. Gãjerã masa, mani bʉcʉrã rotire gayere ñeñaro aja tudiama ĩna. Ĩna robo ñeñaro yirã meje ña maniama. \v 16 Ito bajibojarocati, Moisés ñayorʉ rotire ñarocõti mani cʉdija cʉni, ‘Queno yirã ñama. Seti ma ĩnare’, yibiquĩji Dios manire. Jesucristore riti mani tʉorʉ̃nʉjama, ‘Queno yirã ñama ĩna’, yigʉ yiguĩji Dios manire. Itire masicõri Dios manire ĩ boca ãmitoni Jesucristore riti tʉorʉ̃nʉa mani. ‘Jeyaro bʉcʉrã rotirise mani cʉdi ñabojarocati, Jesure mani tʉorʉ̃nʉbeja, manire boca ãmibiquĩji Dios’, yi tʉoĩa mani. No bʉcʉrã rotire riti cʉdigʉre, ‘Queno yigʉ ñami ĩ’, yibiquĩji Dios. Ito yicõri ĩre boca ãmibiquĩji Dios”, yi goticʉ yʉ Pedrore. \p \v 17 “Mani Jesure riti tʉorʉ̃nʉja, manire boca ãmigʉ̃ yiguĩji Dios”, mani yija tʉocõri, “Ñeñaro ya mʉa”, yirã yirãji mani masa. “Mani bʉcʉrã rotire gayere mʉa cʉdibeja, gaje masa ñeñaro ĩna yiro bajiro ya mʉa cʉni”, yirã yirãji mani masa. Ado bajiro mʉre seniĩa ãmoa yʉ. ¿Mani ñeñaro yiroca, yigʉ yiguĩjida Cristo? “Yibiquĩji”, yi tʉoĩa yʉama. Ĩre riti mani tʉorʉ̃nʉja, Dios rotirisere mani cʉdiroca yigʉ yiguĩji Jesucristo. \v 18 Ado robojʉa bajia. “Jesure riti mani tʉorʉ̃nʉja, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa yʉ. Ito bajibojarocati, iti ocare jidicãcõri, “Mani bʉcʉrã ĩna rotire gayere mani rʉ̃cʉbʉoja, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yʉ yi gotija, ñeñaro yiborʉja yʉ. \v 19 Iti rʉmʉjʉ ado bajiro tʉoĩabojacʉ yʉ maji. “Mani bʉcʉrã ĩna rotirisere ñarocõti mani cʉdija, yʉre boca ãmigʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩabojacʉ yʉ maji. Ito bajiro tʉoĩabojagʉti, ñarocõti cʉdi jeo masibiticʉ yʉ. Adocãta, “Jesure riti yʉ tʉorʉ̃nʉja, yʉre boca ãmigʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa yʉ ĩja. \v 20 Adi rʉmʉriama Jesucristo, ĩti ñami yʉ Ʉjʉ ĩja. Ito bajiri ĩ ãmorise yʉ yi ñatoni yʉre gotiami ĩ. Adocãta yʉ ãmoro bajiro meje ya yʉ. Jesucristo, Dios Macʉ yʉre ti maicõri, yʉ ñeñaro yirise waja, waja yirocʉ yʉre goda ĩsiñi ĩ. Ito bajiri adi rʉmʉri ĩre tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñari, ĩ ãmoro bajiro riti yi ñasotia yʉ ĩja. \v 21 “Rocati masare yiari ĩ Macʉre cõabojañi Dios”, yi tʉoĩagʉ̃ meje ña yʉama. “Rẽtoro ñasarise ña iti”, yi tʉoĩagʉ̃ ña yʉ. Bʉcʉrã ĩna rotirise mani cʉdire waja Dios ĩ masoja, Cristo goda ĩsibitiborʉ manire. \c 3 \s1 Diore tʉorʉ̃nʉre meje ña bʉcʉrã ĩna rotire gaye \p \v 1 Tʉoya Galacia gãna mʉa. Jesucristore jidicãcõri gaje ocajʉa tʉorʉ̃nʉrã ñari queno tʉoĩamena ña mʉa ĩja. ¿Ñimʉ rʉore oca goticati mʉare? Yʉ goroama mʉare gotibiticʉ yʉ. Iti rʉmʉjʉ mʉa rãca ñagʉ̃, yucʉtẽojʉ Jesucristo godare gaye oca mʉare queno goticʉ yʉ. Iti oca tʉocõri queno rʉ̃cʉbʉocʉ mʉa maji. Ito bajibojarocati rʉore oca riasori masare tʉorʉ̃nʉcõri, Jesucristore jidicã ãmoa mʉa. Ito bajiro mʉa yija, queno tʉoĩamena ña mʉa. \v 2 Coji gaye mʉare seniĩa ãmoa yʉ: ¿Moisés ñayorʉ ĩ rotire gaye mʉa cʉdija ticõri, Espíritu Santo quedi sãjacati mʉare? Ito bajirojʉa meje bajia. Jesucristo oca tʉocõri, ĩre mʉa tʉorʉ̃nʉja bero, mʉare quedi sãjañi Espíritu Santo. \v 3 ¿No bajiati, mʉa tʉoĩarise jedicoati mʉare? Iti rʉmʉjʉ Jesucristore mʉa tʉorʉ̃nʉja ticõri, mʉa ya ʉsijʉ quedi sãjañi Espíritu Santo. Ito bajibojarocati, “Bʉcʉrã rotire gaye mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩaboja mʉa adi rʉmʉri. Itire tʉoĩabesa mʉa. \v 4 ¿Mʉare rẽtagore ñajediroti ãcabojocoati mʉa? Ito yicõri, ¿Mʉa tõbʉjare gaye cʉni ãcabojocati mʉa? “Itire ãcabojamenaji ĩna”, yi tʉoĩa yʉ mʉare. Itire tʉdi tʉoĩacõri queno tʉoĩarã yirãji mʉa mʉcana. \v 5 Espíritu Santo queo sãñi Dios mʉare. Ito yicõri jaje tiyamani, mʉa tiro riojo ĩoñi Dios. Judio masa bʉcʉrã ĩna rotire gaye mʉa tʉorʉ̃nʉjare ¿ito bajiro yicati Dios? Ito bajiro meje bajia. Jesucristo oca mʉa tʉorʉ̃nʉjare, ito bajiro yiñi Dios. \p \v 6 Abraham ñayorʉre tʉoĩate mʉa. Ĩama Dios bʉsirisere tʉorʉ̃nʉyijʉ. Ito bajiro ĩ yija ticõri, “Queno yigʉ ñami Abraham”, yiyijʉ Dios. \v 7 Iti ocare tʉocõri, ado bajiro yi tʉoĩa mani: “Mani Abraham ñayorʉ bajiro Diore tʉorʉ̃nʉrã ñari, ĩ janerãbatia robo bajirã ña mani ĩja”, yi tʉoĩa mani. \v 8 Jane mejejʉ iti gaye gotisʉoyijʉ Dios ĩ oca tutina. Ito yicõri judio masa meje ñarã Diore ĩna rʉ̃cʉbʉoroti gaye gotisʉoyijʉ Dios. “Judio masa mejere cʉni masogʉ̃ yigʉja yʉ”, yirocʉ ado bajiro yiyijʉ Dios Abrahamre: “No gãji mʉ robo bajiro yʉre ĩ tʉorʉ̃nʉja ticõri, ñeñaro ĩ yirisere ãcabojogʉ yigʉja yʉ”, yiyijʉ Dios Abraham ñayorʉre. \v 9 Diore queno tʉorʉ̃nʉyijʉ Abraham. Ito bajiri ĩre queno yiyijʉ Dios. Adi rʉmʉri cʉni, no Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃re queno yigʉ yiguĩji Dios. \p \v 10 “Moisés ñayorʉ ĩ rotirisere yʉ cʉdi jeoja ticõri, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩabojagʉre, seti ña ĩre maji. Ito bajiri ĩre masobiquĩji Dios. Ito yicõri ĩre waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. Ado bajiro yi ucañi Moisés ñayorʉ: “No adi papera tuti rotirisere cʉdi jeobicʉre, seti ña ĩre maji. Ito bajiri ĩre waja senigʉ̃ yiguĩji Dios”, yi ucañi Moisés ñayorʉ. \v 11 Iti oca tʉocõri, “Judio masa bʉcʉrã rotire gaye cʉdi jeo masibea mani. Ito bajiri, ‘Queno cʉdi jeorã ña mʉa’, yibiquĩji Dios manire. Sĩgʉ̃ ñarocõti cʉdi jeogʉ maquĩji”, yi tʉoĩa masia mani. Ado bajiro yi gotia Dios oca tuti: “No Diore tʉorʉ̃nʉgʉ̃re, ‘Queno yigʉ ña mʉ’, yigʉ yiguĩji Dios ĩre. Ito yicõri ĩ catitĩñaroca yigʉ yiguĩji Dios”, yi gotia Dios oca tuti. \v 12 Ito bajibojarocati, “Bʉcʉrã rotire gaye yʉ cʉdi jeoja, yʉre seti manoja”, yirã, Diore tʉorʉ̃nʉrã meje ñama ĩnaõna. Diore tʉorʉ̃nʉre meje ña bʉcʉrã rotire gaye mani tʉorʉ̃nʉja. Ado bajiro yi ucañi Moisés ñayorʉ: “No adi tuti rotirise cʉdi jeogʉti, seti manicõri Dios rãca queno ñagʉ̃ yiguĩji ĩ”, yi ucañi Moisés ñayorʉ. \p \v 13 Ito bajibojarocati ñarocõti bʉcʉrã rotire gaye cʉdi jeo masibea mani. Ito bajiri seti jaje ña manire. Ito yicõri jairo ñeñaro yirise waja, waja ruyurioa mani. Itire masicõri, mani ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsirocʉ goda ĩsiñi Cristo. Ado bajiro yi gotia Dios oca: “Yucʉgʉjʉ sĩgʉ̃re ĩna sĩa yoja, seti cʉtigʉ ñaguĩji ĩocʉ̃”, yi gotia Dios oca tuti. Mani ñeñaro yirise waja, manire waja yi ĩsirocʉ yucʉtẽojʉ goda ĩsiñi Cristo. \v 14 Jane mejejʉ ado bajiro goticãyijʉ Dios Abraham ñayorʉre: “No mʉre bajiro yʉre tʉorʉ̃nʉrãre, queno yigʉ yigʉja yʉ”, yiyijʉ Dios Abraham ñayorʉre. Judio masa mani ñaja, judio masa meje mani ñaja cʉni, Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja manire masogʉ̃ yiguĩji Dios. Ito yicõri ĩ goticato bajiroti Espíritu Santo queo sãgʉ̃ yiguĩji Dios manire. \s1 Ado bajiro yicʉja yʉ, Dios ĩ yire gaye \p \v 15 Queno tʉoya yʉ ñarã mʉa. Goti masiore ocana mʉare gotigʉ ya yʉ. “Ĩ yiro robo yibisĩ ĩ”, gãjerã yibe yirona, “Ado bajiro yicʉja yʉ”, yi ucasotia mani. Ito bajiro mani yi ucajare, “Meje ĩ yiro bajiro yibisĩ ĩ”, yi masimenaji gãjerã. Mani ucacãre ñajare, bʉsi remo masimenaji ĩna ĩja. \v 16 Jane mejejʉ cʉni, “Ado bajiro yicʉja yʉ”, Abrahamre Dios ĩ yija, ucare ña iti cʉni. Ado bajiro Abraham ñayorʉre goticãñi Dios: “Sĩgʉ̃ mʉ janamina sʉoriti masa jeyarore queno yigʉ yigʉja yʉ”, yiñi Dios Abraham ñayorʉre. “Mʉ janerãbatiana sʉoriti masa jeyarore queno yigʉ yigʉja yʉ”, yibisĩ Dios. “Sĩgʉ̃ mʉ janamina sʉoriti”, ĩ yija, “Jesucristona sʉoriti”, yireoni ña iti. \v 17 Mʉa queno tʉo masitoni mʉare goti rẽtobugʉ ya yʉ. Ado bajiro goticãñi Dios Abrahamre. “No mʉ robo yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃re, ĩre masogʉ̃ yigʉja yʉ”, yi goticãñi Dios ĩre. Ito yija cuatrocientos treinta rodori bero ĩ rotirise Moisésna cũyijʉ Dios, judio masa ĩna cʉdijaro yirocʉ. Ito bajiro yigʉ, “Jane mejejʉ Abrahamre yʉ gotiyocatire jidicãcõri gaje wasoagʉ ya yʉ”, yirocʉ meje yiyijʉ Dios itire. Ito bajiri, “Abrahamre ĩ gotiyorere jidicãcõñi Dios”, yi tʉoĩabea mani. \v 18 Moisés rotirise mani cʉdi jeore waja meje manire masogʉ̃ yiguĩji Dios. Ñarocõti Moisés rotirise cʉdi jeo masibea mani. Ĩ rotirise mani cʉdire wajana sʉoriti manire Dios ĩ masoja, Abraham ñayorʉre Dios ĩ goticãre rocati bajiro ñaboroja iti. “Yʉre mʉ tʉorʉ̃nʉja, mʉre queno yicʉja yʉ”, yicãñi Dios Abrahamre. Ito bajiri Abraham ñayorʉ robo bajiro Diore mani tʉorʉ̃nʉja manire masogʉ̃ yiguĩji ĩ. \p \v 19 Ito bajicõri, ¿no yija ĩ rotirisere cũyijari Dios manire? Ado robojʉa bajia. “Dios rotirisere cʉdi jeo masibea yʉ. Ñeñaro yi jaigʉ ña yʉ”, mani yitoni ĩ rotirisere cũñi Dios manire. Ito bajiri, “Sĩgʉ̃ mʉ janamina sʉoriti masare masogʉ̃ yigʉja yʉ”, Abrahamre yirʉ ĩ ejaroto riojʉa ĩ rotire ñacãyijʉ manire. Dios ĩmasiti, Moisésre gotibisijʉ ĩ rotirise. Ĩ ñaro gãna ángel mesare Moisésre goti rotiyijʉ Dios. Ĩna gotija tʉocõri, judio masajʉare gotiyijʉ Moisés mʉcana. \v 20 “Sĩgʉ̃ mʉ janamina sʉoriti masare masogʉ̃ yigʉja yʉ”, Dios ĩ yija, ĩmasiti Abrahamre gotiyijʉ. Iti gayereama ángel mesare goti rotibisijʉ Dios. Ĩmasiti Abraham ñayorʉre gotiyijʉ Dios. \s1 “Ñeñaro yigʉ ña yʉ”, mani yi tʉoĩatoni, ĩ rotirise manire cũñi Dios, yire gaye \p \v 21 ¿Moisésre ĩ rotire gaye ĩ cũroca Abrahamre ĩ goticãrere jidicãyijari Dios? Meje ĩ goticãrere jidicãbisijʉ Dios. Ado robojʉa bajia. Catitĩñare gaye mani bʉjatoni meje ĩ rotirise cũyijʉ Dios. Ĩ rotirisere cʉdi jeo masibea mani. Ito bajiri, “Cʉdi jeorã ña mʉa. Queno yirã ña mʉa”, yibiquĩji Dios manire. Ĩ rotirise mani cʉdi jeoja ticõri, “Queno yirã ña mʉa”, yiboguĩji gajea. \v 22 Ito bajibojarocati cʉdi jeo masibea mani. Dios oca tuti gotiado bajiroti bajia iti. “Masa jeyaro ñeñaro yama ĩna. Sĩgʉ̃ rʉyabeto seti cʉtirã ñama ĩna”, yi gotia Dios oca. Ĩ rotirise cʉdi jeo masibea mani. Ito bajibojarocati jane mejejʉ Abrahamre Dios ĩ goticãrena sʉoriti manire maso masiguĩji Dios. Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios, ĩ goticãdo bajiroti. \p \v 23 Iti rʉmʉ, “Jesucristore yʉ tʉorʉ̃nʉja ticõri, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi masibiticʉ mani maji. Itire mani masiroto riojʉa, “Dios ĩ rotirise riti ña mani cʉdiroti”, yi tʉoĩacʉ mani maji. Ito bajibojarocati Dios ĩ rotirise cʉdi ãmobojarãti, cʉdi jeo masibiticʉ mani. \v 24 Jesucristo ejaroto riojʉa Dios ĩ rotirisere riasoticʉ mani. Itire riasoticõri, “Ñeñaro yigʉ ña yʉ. No bajiro ñeñaro yʉ yirise jidicã masibea yʉ”, yi tʉoĩacʉ mani maji. Ito bajiro tʉoĩacʉ mani maji Jesucristo ĩ ejaroto riojʉa. Adi rʉmʉriama, “Jesucristore yʉ tʉorʉ̃nʉja, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiri ĩ rãca queno wanʉ catitĩñagʉ̃ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩa mani ĩja. \v 25 Adi rʉmʉriama Jesucristore riti tʉorʉ̃nʉrʉja manire. Ito bajiri, “Judio masa bʉcʉrã rotire gaye yʉ cʉdi jeoja, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩabitirʉja manire ĩja. \p \v 26 Tʉoya mʉa. Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñacõri adocãta Dios rĩa ña mʉa cʉni ĩja. \v 27 Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri, idé gu rotiyija mʉa cʉni. Ito bajiro mʉa yija ticõri, Jesucristo queno ĩ yi ñado bajiro mʉa queno yi ñaroca yami Dios mʉare. \v 28 Sĩgʉ̃ robo bajiro ti maiguĩji Dios manire. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri Jesucristore tʉorʉ̃nʉa mani. Ito bajiro mani yija ticõri, itina sʉoriti manire masoñi Dios. Co masa bajiroti masoñi Dios manire. Tite mʉa, jeyaro ña mani. Judio masa, judio masa meje cʉni ña mani. Moa ĩsiri masa, moa ĩsiri masa meje cʉni ña mani. Romia, ʉ̃mʉa cʉni ña mani. Jeyaro mani masa wʉsabojarocati Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, co masa bajiroti masoñi Dios manire. \v 29 Ito yicõri, judio masa meje ñabojarãti, Jesucristore mʉa tʉorʉ̃nʉja Dios ñarã ña mʉa cʉni ĩja. Ito bajiri ĩ ñarã mʉa ñaja, yʉ bajiroti, Abraham ñayorʉ janerãbatia ña mʉa cʉni ĩja. Ito bajiri, “Mʉ janerãbatiare queno yigʉ yigʉja yʉ”, Dios Abrahamre ĩ goticãdo bajiroti mʉare cʉni queno yigʉ yiguĩji Dios ĩja. \c 4 \p \v 1 Mʉcana gaje mʉare goti remoa yʉ. Coriarã ado bajiro yama ĩna macʉ ñasʉogʉre: “Macʉ, mʉ jai tujaroca jeyaro yʉ rʉcorise mʉ yeti ñaro yiroja”, yama coriarã, ĩna macʉ ñasʉogʉre. Macʉacã ñagʉ̃, jai tujabicʉ ĩ jacʉ ye gajeonire rʉco masibiquĩji maji. Ito bajiri ija rʉcorocʉ ñabojagʉti, ĩ rʉcoroto riojʉa ĩ jacʉre moa ĩsiri masʉ bajiro bajiami ĩ maji. \v 2 Macʉacã ĩ ñaroca ĩ jacʉre moa ĩsiri masa ĩre coderã yirãji. Ito yicõri ija ĩ rʉcorotire cʉni coderã yirãji ĩna. “Yʉ macʉ ĩ jai tujaroca jeyaro yʉ rʉcorise ĩre ĩsima”, jacʉ ĩ yiri rʉmʉ ejaroca ĩre ĩsirã yirãji ĩna. Ito bajiri moa ĩsiri masʉ bajiro meje bajigʉ yiguĩji ĩ ĩja. \v 3 Mani cʉni Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉroto riojʉajʉ ito bajiroti bajibojacʉ maji. “Bʉcʉrã rotire yʉ cʉdi jeobeja quenabeto tõbʉjagʉ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩabojacʉ mani. Ito bajiri Cristore masibiticõri rʉ̃mʉ́are moa ĩsirã bajiro bajirã ñacʉ mani maji. \v 4 Ito bajiro mani bajibojarocati, “Masare yiari yʉ Macʉre cõagʉ̃ yigʉja yʉ”, Dios ĩ yiri rʉmʉ ejayija ĩja. Ito bajiri Dios Macʉ ñabojagʉti, romiona rujeañi Jesucristo. Ito yicõri judio masʉ rujeañi ĩ. \v 5 “Bʉcʉrã masa ĩna rotire gaye yʉ cʉdibeja, quenabeto tõbʉjagʉ yigʉja yʉ”, yi gʉa masa tʉoĩabojarocati, manire yiari ĩ Macʉre cõañi Dios. Ĩ rĩa mani ñatoni manire masorocʉ ĩ Macʉre cõañi Dios. \p \v 6 Ito bajiri Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja, Dios rĩa ña mani ĩja. Ĩ rĩa mani ñajare ĩ Macʉ Jesucristona sʉoriti, manire Espíritu Santo queo sãñi Dios. Ito bajiri, “Cʉna, yʉ Jacʉ”, ya mani Diore. \v 7 Diore tʉorʉ̃nʉcõri, “Bʉcʉrã rotire gaye yʉ cʉdibeja, quenabeto tõbʉjagʉ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩabea mani ĩja. Dios rĩa ña mani ĩja. Ito bajiri, Abraham ñayorʉre, Dios ĩ gotiado bajiroti manire masocõri, manire queno yigʉ yiguĩji Dios. \s1 Jesure masirãre Pablo ĩ tʉoĩa oca jaire gaye \p \v 8 Tʉoya mʉa. Iti rʉmʉjʉ Diore masibisija mʉa maji. Diore masibiticõri, bʉcʉrã masare rʉ̃cʉbʉoyija mʉa. Dios meje ĩna ñabojarocati bʉcʉrã ñayoanare rʉ̃cʉbʉobojayija mʉa. “Ĩna rotirise mani cʉdibeja, quenabeto tõbʉjarã yirãji mani”, yi tʉoĩa güiyija mʉa maji. \v 9 Adi rʉmʉriama Diore masirã ña mʉa cʉni ĩja. Ito bajijare Dios ĩmasiti mʉare ti masiami ĩja. Diore tʉorʉ̃nʉcõri bʉcʉrã rotire gaye jidicãcʉ mʉa. Ito bajibojarocati yʉ tʉoja, bʉcʉrã ĩna rotire gaye rʉ̃cʉbʉoyija mʉa mʉcana. “Bʉcʉrã rotire gaye mani cʉdibeja, quenabeto tõbʉjarã yirãji mani”, ¿yi tʉoĩa güi ãmoati mʉa mʉcana? \v 10 Ado bajiro tʉoĩabojarãji mʉa mʉcana: “Judio masa ĩna rotirere mani rʉ̃cʉbʉoja, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩabojarãji mʉa. Ito bajiro tʉoĩabojacõri, “Adi rʉmʉ rʉ̃cʉbʉora rʉmʉ ña, adocõ ñami gagʉ ĩ tʉjaroca adocõ jue iti tʉjaroca, ito yicõri adocõ cʉma iti tʉjaroca rʉ̃cʉbʉoroti ña”, yi tʉoĩabojarãji mʉa. \v 11 “Mʉare riasobojacʉ yʉ”, yiadoti bajia yʉre ĩja. Ito bajiro mʉa bajija tʉocõri, bojori bʉja yʉ. \p \v 12 Yʉ mairã, mʉare queno gotia ãmoa yʉ. Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri, gʉa judio masa bʉcʉrã tʉoĩare gaye jidicãcʉ yʉ. Yʉ robo yiya mʉa cʉni. Jesucristore riti tʉorʉ̃nʉña mʉa. Ito yicõri bʉcʉrã tʉoĩare gaye jidicãña mʉa. Iti rʉmʉjʉ ito bajiro mʉare yʉ riasoja, queno yʉre boca ãmicʉ mʉa maji. \v 13 Mʉa masia, cajero Jesucristo oca mʉare yʉ riasoja cõ ñacʉ yʉ. \v 14 Cõgʉ̃, yʉ ñabojarocati, yʉre ti tebiticʉ mʉa. “Cõgʉ̃ wadiami”, yibojarãti, queno yʉre boca ãmicʉ mʉa. Ado bajiro yicʉ mʉa. Dios ñaro gagʉ ángelre boca ãmirã robo bajiro, queno yʉre boca ãmicʉ mʉa. Ito yicõri Jesucristore boca ãmirã robo bajiro queno yʉre boca ãmicʉ mʉa. \v 15 Mʉa tʉjʉ yʉ ñaroca queno wanʉ quenacʉ mani maji. “Queno wanʉmenaji ĩna”, yi tʉoĩa yʉ mʉare. Iti rʉmʉjʉ yʉre ti maicõri, queno yʉre ejabʉa ãmocʉ mʉa maji. “Mʉa ya cajea mʉa rua masija, yʉre ĩsibocʉ mʉa”, yi tʉoĩa yʉ mʉare. \v 16 Oca quenarise riti riojo mʉare goticʉ yʉ. Iti yʉ gotijare ¿yʉre ti teati mʉa ĩja? \p \v 17 Judio masa rotire gaye oca mʉare riasoana, mʉare queno yi ãmorã meje ñarã yirãji ĩna. Mʉare queno yirona meje baba cʉtirãji ĩna. Ito bajiro mʉare rʉorãji ĩna, yʉre mʉa jidicãtoni. Ito yicõri ĩnare riti mʉa tʉorʉ̃nʉre ãmorãji ĩna. \v 18 Riti, mʉare queno yi ãmorã ĩna ñajama, mʉare baba cʉtirona wanʉre oca rãca ĩna bʉsija, quena ñaroja. Ito bajirojʉa yirʉja ĩnare. Mʉa tʉjʉ yʉ ñaja, mʉa tʉjʉ meje yʉ ñaja cʉni, ito bajiro riti yirʉja ĩnare. \v 19 Yʉ mairã, yʉ rĩa robo bajirã ña mʉa. Mʉare bʉto tʉoĩa ña yʉ. Romia ĩna rʉcoroto riojʉa bʉto tʉoĩa bʉjatomenaji ĩna. Ito bajiroti mʉare tʉoĩacõri, bʉjato bajia yʉ cʉni. Gaje mʉa tʉoĩasʉore jidicãcõri, Jesucristore riti mʉa tʉorʉ̃nʉroto riojʉa, mʉare tʉoĩa ñagʉ̃ yigʉja yʉ. \v 20 Mʉa tʉjʉ oca quenorocʉ mʉa rãca ña ãmoboja yʉ. Mʉare bʉto tʉoĩa ʉsirioa yʉ. Ito bajibojarocati sõjʉ ñacõri ñe gaje mʉare goti ejabʉa masibea yʉ ĩja. \s1 Sara, Agar ĩna bajire gaye \p \v 21 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Moisés ñayorʉ ĩ rotire mani cʉdija, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩabojarãji mʉa. Ĩ rotiyorere queno tʉo masibea mʉa. \v 22 Ado bajiro yi ucare ña: “Ʉ̃mʉa jʉ̃arã rĩa cʉtiyijʉ Abraham ñayorʉ. Ĩ manojore moa ĩsiri maso, Agar wame cʉtigo, sĩgʉ̃ macʉ cʉtiyijo iso. Ĩ manojo ñasago cʉni sĩgʉ̃ macʉ cʉtiyijo iso”, yi ucare ña iti gaye. \v 23 Romia gãjerã ĩna macʉ rʉcoro bajiroti macʉ cʉtiyijo Agar cʉni. Sara bʉcojʉama, Dios ĩ gotiado bajiroti, rĩa mani waro ñabojagoti, sĩgʉ̃ macʉ cʉtiyijo iso cʉni ĩja. \v 24-25 Iti oca mʉare goticõri, iti oca gayere queno mʉare goti masio ãmoa yʉ. Ado bajiro bajia iti oca. Ĩna romia jʉ̃arãre rẽtare gaye tʉoĩacõri, jʉaji Dios ĩ goticãre gaye cʉni tʉoĩarã yirãji mani. Arabia sitajʉ, Sinaí wame cʉtiricʉ gʉ̃tagʉ̃ joejʉ Moisés ĩ rotirotire ĩsiyijʉ Dios. Iti gʉ̃tagʉ̃ jʉdo gago ñayijo Agar ñayoro. Gãjerãre moa ĩsiri maso ñayijo iso. Iso janerãbatia cʉni gãjerãre moa ĩsiri masa riti ñayijarã ĩna. Noa, “Moisés ĩ rotirere mani cʉdi jeoja, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩarã ĩna ñama Agar janerãbatia ñayoana robo bajiro tʉoĩarã. Rʉ̃mʉ́are moa ĩsiri masa bajiro bajiama ĩna. Ito bajiro bajibojama yʉ ñarã judio masa. Moisés rotirisere cʉdi ãmobojarãti, cʉdi jeo masibeama ĩna. Ito bajiri Diore tʉorʉ̃nʉmena ñari, Agar janerãbatia ñayoana robo bajirã ñama, yʉ ñarã Jerusalén gãna. \v 26 Maniama Sara janerãbatia ñayoana robo bajirã ña mani. Gãjerãre moa ĩsiri maso meje ñayoyijo Sara. Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri, rʉ̃mʉ́are moa ĩsirã meje ñarãji mani ĩja. “Judio masa bʉcʉrã rotire gaye yʉ cʉdi jeobeja, yʉre masobiquĩji Dios”, yi tʉoĩa güirã meje ña mani ĩja. “Jesucristore yʉ tʉorʉ̃nʉja, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa wanʉrã ña maniama ĩja. \v 27 Sarare tʉoĩa yugʉ ado bajiro ucañi Diore goti ĩsiri masʉ: \q1 Rĩa mani waro tʉoya mʉ. Rĩa maco ñabojagoti, queno wanʉ quenaña mʉ. Junirise tʉoĩabiticõri, wanʉ quenaña mʉ. Jãjarã mʉ janerãbatia cʉtiroca yigʉ yigʉja yʉ. Mʉre moa ĩsiri maso rẽtaro janerãbatia cʉtigo yigoja mʉ, yiyijʉ Dios ĩ oca tutina. \p \v 28 Yʉ ñarã, Dios ĩ gotiado bajiroti macʉ cʉtiyijo Sara, Abraham manojo. Isaac wame cʉtigʉ ñayijʉ iso macʉ. Mani cʉni Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri, Dios rĩa ña mani ĩja. Abrahamre Dios ĩ gotiado bajiroti ĩ rĩa ña mani cʉni ĩja. \v 29 “Espíritu Santona sʉoriti macʉ cʉtigo yigõji Sara”, Dios ĩ gotiado bajiroti Isaac wame cʉtigʉ macʉ cʉtiyijo iso. Isore moa ĩsiri maso macʉ bʉto ti tudiyijʉ Isaacre. Adi rʉmʉri ito bajiroti bajia manire cʉni. Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire ti tudirã yirãji Moisés rotiyore rʉ̃cʉbʉorã. \v 30 Abrahamre Dios ĩ bʉsiyore gotia Dios oca tuti. Abrahamre ado bajiro yiyijʉ Dios: “Mʉ manojore moa ĩsiri masona mʉ macʉ cʉtirʉ mʉ ya gajeonire rʉcobicʉ yiguĩji ĩ. Mʉ manojona mʉ macʉ cʉtirʉjʉa ĩ ñagʉ̃ yiguĩji mʉ ya gajeoni rʉcorocʉ. Ito bajiri mʉ manojore moa ĩsiri maso, iso macʉre cʉni bucõaña mʉ”, yi gotiyijʉ Dios Abrahamre. \v 31 Yʉ ñarã, moa ĩsiri maso janerãbatia meje ña mani. “Judio masa bʉcʉrã rotire gaye yʉ cʉdi jeobeja, yʉre masobiquĩji Dios”, yi tʉoĩa güirã meje ña mani ĩja. “Jesucristore yʉ tʉorʉ̃nʉja, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa masirã ña mani ĩja. Ito bajiri Sara ñayoro janerãbatia robo bajirã ña mani cʉni. \c 5 \s1 Ñeñarise mano quenarisena riti ñaña mʉa, yire gaye \p \v 1 Iti rʉmʉjʉ rʉ̃mʉ́re moa ĩsiri masare bajiro mani bajibojarocati, manire masoñi Cristo. Ĩre mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire masoñi ĩ. Ito bajiri bʉto bʉsa ĩre tʉorʉ̃nʉrʉja manire. Ito yicõri, “Bʉcʉrã ĩna rotire gaye yʉ cʉdi jeobeja, yʉre masobiquĩji Dios”, yi tʉoĩa güibitirʉja manire. Ito bajiro mani tʉoĩabojaja, mʉcana rʉ̃mʉ́re moa ĩsiri masa bajiro bajirã ñarã yirãji mani. \p \v 2 Tʉoya mʉa. Mʉare ado bajiro gotisagʉ ya yʉ: “Bʉcʉrã rotiro bajiro, wiro yʉ ta rotija, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, ¿yi tʉoĩati mʉa? Ito bajiro mʉa tʉoĩabojaja mʉare maso masibiquĩji Cristo. \v 3 Mʉcana mʉare goti quenogʉ̃ ya yʉ. No, “Bʉcʉrã rotiro bajiro wiro yʉ ta rotija, yʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩagʉ̃, ñarocõti rotirise gaye cʉdi jeorʉjami ĩocʉ. Ito bajibojarocati ñimʉjʉa cʉdi jeogʉ maquĩji. \v 4 “Yʉ ñeñaro yirise waja, waja yirocʉ judio masa bʉcʉrã rotire gaye cʉdicʉja yʉ”, yi tʉoĩabojarãji coriarã. Ito bajiro tʉoĩarã, Jesucristore jidicãcõri ĩre tʉorʉ̃nʉrã meje ñama ĩnaõna. Ito yicõri Dios ĩnare masorocʉ, ĩ queno yi ãmobojarisere boca ãmimenaji ĩna. \v 5 Espíritu Santo ĩ ejabʉarisena Jesucristore tʉorʉ̃nʉa maniama. Ito bajiro Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, “Queno yirã ña mʉa”, yigʉ yiguĩji Dios manire. Ito bajiro ĩ yija, “Manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa mani ĩja. \v 6 Wiro mani taja, mani tabeja cʉni ñasarise meje ña iti. Itina sʉori meje manire masogʉ̃ yiguĩji Dios. Cristore mani tʉorʉ̃nʉja, ito yicõri gãjerãre mani ti maija, iti ña ñasarise. Ito bajiro mani yija ticõri, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios. \p \v 7 Jesucristore tʉorʉ̃nʉsʉocõri, ĩ ãmoro bajiroti queno cʉdiyija mʉa maji. Adi rʉmʉriama ĩja, ĩ oca ñasarisere queno cʉdibea mʉa. ¿Ñimʉ Jesucristo ocare mʉa jidicãroca yicati mʉare? \v 8 “Dios meje ĩ ocare ĩna jidicãroca yiñi”, ya yʉ mʉare. Dioti ñami manire besecõri Jesucristo ocare mani tʉorʉ̃nʉroca yirʉ. \v 9 Naju wadarise ʉco gayere tʉoĩate mʉa. Naju cʉjare jabeto ʉco mani wʉoja, queno wʉsa quenaroja. Ito bajiroti bajia rʉore oca cʉni. Rʉore ocare tʉorʉ̃nʉcõri, jãjarã itire tʉorʉ̃nʉrã yirãji. Ito bajiri rʉore ocare tʉorʉ̃nʉcõri jãjarã bʉsa cʉdi warã yirãji masa. \v 10 “Gãjerã mʉare rʉore oca ĩna gotija, ĩnare mʉa tʉorʉ̃nʉme yirocʉ, mʉare ejabʉagʉ yiguĩji Cristo. Ito bajiri ĩ oca mʉare yʉ riasorisere jidicãmenaji ĩna”, yi tʉoĩa yʉ mʉare. “No mʉare rʉore oca gotirãre waja senigʉ̃ yiguĩji Dios ĩnare”, yi tʉoĩa yʉ. \p \v 11 Ado bajiro rʉorãji ĩna mʉare: “Dios rãca queno mani ña ãmoja, judio masa ĩna rotiado bajiro wiro tarʉja mani”, yami Pablo manire, yi goti rʉorãji ĩna mʉare. Ito bajiro masare riasobea yʉ. Ito bajiro yʉ riasoja, yʉre ti tudibitiboana judio masa. Yʉama ado bajirojʉa riasoa: “Mani ñeñaro yirise waja, waja yigʉ yucʉtẽojʉ godañi Cristo. Ĩre mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi riasoa yʉama. Ito bajiro yʉ riasoja ticõri, yʉre ti tudiama judio masa. \v 12 Mʉare rʉore oca gotirã, bʉoro ʉsirioro mʉare wiro ta rotirãji ĩna. Yʉ tʉoĩaja, ĩnamasiti rʉtaja quenaboyija yʉreama. Ito yicõri, “Gajerojʉ ĩna waja, quena ñaboroja”, yi tʉoĩa yʉ. \p \v 13 Yʉ ñarã, mʉare beseñi Dios, ĩ ñarã mʉa ñatoni. Judio masa bʉcʉrã rotire gaye mʉare cʉdi rotibisijʉ Dios. Ĩ rotibitibojarocati, “Yʉ ya rujʉ iti tʉoĩaro bajiro yicʉja yʉ”, yi tʉoĩabitirʉja mʉare. Ado bajirojʉa mʉa yi ñaja quena. Gãjerãre ti maicõri ĩnare ejabʉaya mʉa. \v 14 Jaje rotire gaye ñabojarocati coji gayeti ña bʉto bʉsa ñasarise. Ado bajiro bajia iti. “Mʉ ya rujʉre mʉ ti mairo bajiroti mʉ ñarãre cʉni ti maiña”, yi gotia iti. Disejʉa gaje Dios ĩ rotirise rẽtocũrise manoja. \v 15 Mʉa ñarãre mʉa ti tudija, ito yicõri ĩnare mʉa oca menija, queno ĩna rãca ña masimenaji mʉa. Ito bajiri rʉore oca riasorãre tʉorʉ̃nʉbesa. Mʉa ñarã rãca queno mʉa ña masitoni queno tʉoĩaña. \s1 Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro mani cʉdija quena, yire gaye \p \v 16 Ado bajiro gotia yʉ mʉare. Manire Espíritu Santo ĩ rotiro bajiroti mani cʉdija quena. Ito bajiro mani yija, manimasiti mani ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiro yimenaji mani. \v 17 Mani ya rujʉna ñeñaro mani yi ãmorise ito yicõri Espíritu Santo ĩ tʉoĩarise rãca corocõ meje ñaroja iti. Mani ya rujʉna bʉto ñeñaro yi ãmoa mani. Ito bajibojarocati mani queno yire ãmoguĩji Espíritu Santo. Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro mani yija, mani ya rujʉ ñeñaro yire gaye yimenaji mani ĩja. Ito bajiri mani queno yijaro yirocʉ, manire ejabʉagʉ yiguĩji ĩ. \v 18 Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro mani yi ñaja, “Judio masa bʉcʉrã rotire gaye mani cʉdija manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩamenaji mani. \p \v 19 “Ito bajiro ñeñaro yama ĩna ñeñaro tʉoĩaro bajiro yirã”, yi ti masirã yirãji mani. Ado bajiro yirãji ĩna. Tite. Manojo cʉtirã ñabojarãti, gãji manojore ajerãji ĩna. Romia cʉni ito bajiroti yirãji. Manʉjʉ cʉtirã ñabojarãti, gajeo manʉjʉre ajarãji ĩna. Jaje ñeñarise tʉoĩarãji ĩna. Ito bajiri jeyaro ñeñaro ĩna yi ãmorise yisotirãji ĩna. \v 20 Ito bajicõri ĩna meni rujeoanareama rʉ̃cʉbʉorãji ĩna. Gãjerãre rojarãji ĩna. Gãjerãre terãji ĩna. Gãmeri tudirãji ĩna. Ito yicõri gãjerãre ti tudirãji ĩna. Junisinirãji ĩna. Ĩna ãmoro bajiro riti yirãji ĩna. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩa ãmomenaji ĩna. Rocati oca rujeocõri, gãjerã ĩna ña masibeto yirãji ĩna. \v 21 Gãjerã ya gajeonire ti ʉorãji ĩna. Gãjerãre sĩarãji ĩna. Idire idicõri mecʉrãji ĩna. Mecʉcõri rocati yirãji ĩna. Ito yicõri jeyaro ñeñarise yirãji ĩna. Iti rʉmʉjʉ mʉare yʉ goticato bajiro mʉare gotisagʉ ya yʉ. No ito bajiro ñeñaro yi ʉyagʉ, ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ rotirojʉ ejabicʉ yiguĩji ĩ. \p \v 22 Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro mani yija, ñeñarise yi ʉyamenaji mani. Ado bajirojʉa yirãji mani. Gãjerãre ti mairãji mani. Diore tʉoĩacõri queno wanʉ quenarãji mani. Ito yicõri mani ya ʉsi queno ñaroja manire. Gãjerã manire ñeñaro ĩna yibojarocati ĩnare tudimenaji mani. Ĩnare queno yirãji mani. Ito yicõri Dios ĩ ãmoro bajiroti yirãji mani. “Ado bajiro yicʉja yʉ”, mani yicãre ñajare ito bajiroti yirãji mani ĩja. \v 23 “Gãjerã rẽtoro queno yigʉ ña yʉ”, yi tʉoĩamenaji mani. Ito yicõri mani ya rujʉ ñeñaro yi ãmorisere yimenaji mani. Ito bajiro yirãji mani, Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro mani tʉoĩaja. Ito bajiro mani yija ticõri, “Rotirisere cʉdirã meje ña mʉa”, yimenaji gãjerã manire. \v 24 Jesucristo ñarã ñari ado bajiro yi tʉoĩarãji mani. “Yʉ ñeñaro yirise waja, waja yigʉ godañi Cristo. Ito bajiri yʉ ya rujʉ ñeñaro yi ãmorisere jidicãcʉja yʉ. Ito bajiri ĩ ejabʉajare, mʉcana ñeñarisere yi ʉyabicʉja yʉ”, yi tʉoĩarãji mani. \v 25 Catitĩñare mani bʉjatoni, Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉroca yiñi Espíritu Santo. Ito bajiri ĩ ãmoro bajiro yirʉja manire. \p \v 26 “Gãjerã rẽtoro masigʉ̃ ña yʉ”, yibitirʉja manire. Ito bajiro mani yibeja, manire ti tudimenaji gãjerã. Ito yicõri mani rãca junisinimenaji ĩna. \c 6 \s1 Gãmeri ejabʉaja quena, yire gaye \p \v 1 Yʉ ñarã, Espíritu Santo ĩ quedi sãjana ña mʉa. Ito bajiri sĩgʉ̃ mʉa rãca gagʉ ĩ ñeñaro yija, ĩre ejabʉaya, ĩ ñeñaro yirise ĩ jidicãtoni. Ĩre ti maicõri, ĩre ejabʉarʉja mʉare. Ito yicõri queno tʉoĩaña mʉa, ĩre bajiro mʉa ñeñaro yibe yirona. \v 2 Mʉa rãca gãnare oca iti ñaja, ĩnare ejabʉaya mʉa. Ito bajiro mʉa yija, Jesucristo ĩ rotiro bajiroti cʉdirã yirãji mʉa. \p \v 3 Sĩgʉ̃ “Ñeñaro yigʉ meje ña yʉama. Ñasari masʉ ña yʉ”, ĩ yi tʉoĩaja, ĩmasiti rʉoami ĩocʉ̃. \v 4 Ado bajiro mani tʉoĩaja quena: “¿Yʉ yirise quena ñarojada? Quenabetojada gajea”, yi tʉoĩarʉja manire. Ito bajiro tʉoĩacõri, “Yʉ yirise quena ñaroja, Dios ĩ tija”, mani yi masija, wanʉrã yirãji mani. “Yʉ sĩgʉ̃ti ña queno yigʉ. Ĩnama queno yirã meje ñama”, yi tʉoĩabitirʉja manire. \v 5 Masa jeyarore ĩna ñeñaro yirise waja, waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. Ito bajiri ñeñaro mani yija iti waja manimasiti quenabeto tõbʉjarã yirãji mani. \p \v 6 No Jesucristo oca mʉare riasogʉre ĩre ejabʉarʉja mʉare. Ito yicõri mʉa rʉcorise ĩre cʉni jabeto ĩsiña. \p \v 7 Queno tʉoĩaña mʉa. Jeyaro mani yirise masiguĩji Dios. “Ñeñaro yʉ yija, masibiquĩji Dios”, mani yi tʉoĩabojarocati, masi jeocõguĩji Dios. Ñe ĩ masibiti manoja. Queno tʉoya. Goti masiore ocana mʉare gotigʉ ya yʉ. Bia aje mani oteja, bia judiro yiroja. Mani otero bajiroti judiro yiroja. \v 8 Ito bajiroti bajia mani yirise cʉni. Mani ya rujʉ ñeñaro yi ãmorise mani yija, itire waja yirãonati jeame ʉ̃jʉrojʉ warã yirãji mani. Gajereama, Espíritu Santo ĩ ãmoro bajiro mani yija, mani wanʉroca yigʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri Dios rãca catitĩñarã yirãji mani ĩja. \v 9 Ito bajiri quenarise yi jidicãmenati itire yitĩñarʉja manire. Quenarise mani yi jidicãbeja, Dios ĩ ãmori rʉmʉ ĩ goticato bajiroti manire queno yigʉ yiguĩji ĩ. \v 10 Ito bajiri mani queno yi masirocõ, masa jeyarore queno ejabʉarʉja manire. Ito yicõri manire bajiro Jesucristore tʉorʉ̃nʉrãre cʉni bʉto bʉsa mani ejabʉaja quena. \s1 Pablo ĩ goti quenosʉsare gaye \p \v 11 Adi yʉ gotisʉsarise, yʉmasiti uca yʉ. Tiya, wame cʉrisena uca yʉ. \v 12 Wiro mʉare ta rotirã, gãjerã judio masa rãca queno ñarona, mʉare rotirãji ĩna. “Jesucristona sʉoriti masare masogʉ̃ yiguĩji Dios, yi gʉa riasoja, gʉare ti tudirã yirãji gãjerã judio masa. Ito bajiri gʉa tõbʉjaroca yirãji ĩna”, yi tʉoĩa güirã ñama, mʉare wiro ta rotirã. Itire güirã ito bajiro mʉare wiro ta rotirãji ĩna. \v 13 Wiro tagoana ñabojarãti, judio masa bʉcʉrã ĩna rotire gaye queno cʉdi jeomenaji ĩna. Cʉdi jeomena ñabojarãti mʉare wiro ta rotirãji ĩna. “Galacia gãnare wiro gʉa ta rotija tʉocõri, gʉare wanʉrã yirãji masa”, yi tʉoĩacõri, ito bajiro mʉare rotibojarãji ĩna. \v 14 Ĩna robo riasobea yʉama. Yucʉtẽojʉ Jesucristo ĩ godare oca yʉ riasoja, iti gayere riti wanʉa yʉ. Yʉre ĩ ejabʉarisena sʉoriti adi macãrʉcʉ̃ro gaye gajeonire bʉto tʉoĩabea yʉ ĩja. Ito yicõri, ĩre masicõri adi macãrʉcʉ̃ro gaye ñeñarise yi ãmobea yʉ. \v 15 Mani wiro taja, mani tabeja cʉni ñasarise meje ña iti. Itina sʉori meje manire masogʉ̃ yiguĩji Dios. Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri mani ñeñaro yirise mani jidicãja, mame tʉoĩare gaye ñaroja manire. Iti ña ñasarise. \v 16 Ñeñaro mani yirise jidicãcõri, Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja, Dios ñarã ñarãji mani ĩja. No ito bajiro tʉoĩagʉ̃re yiari Diore bʉsi ĩsia yʉ. Ĩna ya ʉsijʉ queno wanʉ quenajaro, yirocʉ mʉare yiari Diore senisotia yʉ. Ito yicõri mʉare ĩ ti maitoni, mʉare yiari ĩre bʉsia yʉ. \p \v 17 Jesucristo oca yʉ goti ucujare yʉre ñeñaro yicã masa. Ito bajiro yʉre ĩna yigore jaje camigodo ña yʉre. Ito bajiri itire ticõri, “Jesucristo oca goti ucuri masʉ meje ñami Pablo”, yibeja mʉa ĩja. \p \v 18 Yʉ ñarã bajiroti mʉare maia yʉ. Mʉa ya ʉsijʉ ñacõri mʉare queno yijaro mani Ʉjʉ Jesucristo, yisʉsa yʉ. Itocõ ña. \fig |src="CN02060B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Gálatas 6.18" \fig*