\id COL - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h COLOSENSES \toc1 La carta de San Pablo a los Colosenses \toc2 Colosenses \toc3 Col \mt2 La carta de San Pablo a los \mt1 Colosenses \c 1 \s1 Colosas cʉto gãnare Pablo ĩ papera cõare gaye \p \v 1-2 Ñati Colosas cʉto gãna mʉa. Yʉ ña Pablo. Adi papera mʉare cõa yʉ. Jesucristo ocare yʉ riaso ucutoni ĩ cũrʉ ña yʉ. Ito bajiro yʉre ĩ cũre ãmoñi Dios. Adojʉ mani yagʉ Timoteo rãca tubia ecoana ña gʉa. “Quenajaro”, yami ĩ cʉni. “Dios rĩa ña mʉa, ito yicõri Jesucristore queno tʉorʉ̃nʉrã ña mʉa”, yi masia gʉa mʉare. Mʉare queno ĩ yitoni, mani Jacʉ Diore seni ĩsisotia gʉa. Mʉa ya ʉsijʉ queno sajari oca cʉti quenaroca Dios ĩ yire ãmoa gʉa. \s1 Cristore tʉorʉ̃nʉrãre yiari Diore Pablo ĩ seni ĩsisotire gaye \p \v 3-4 “Jesucristore queno tʉorʉ̃nʉrã ñama ĩna, ito yicõri Dios ñarãre queno ti mairã ñama ĩna”, mʉare masa ĩna yija tʉocʉ gʉa. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, wanʉa gʉa. Ito bajiri mʉare yiari Diore gʉa senija, “Queno ya Dios mʉ”, yisotia gʉa, mani Ʉjʉ Jesucristo Jacʉre bʉsirã. \v 5 “Ũmacʉ̃jʉ Dios tʉjʉ ejacõri queno wanʉ quenarã yirãji mani”, yi tʉoĩa wanʉ yurã ña mʉa cʉni. Ito bajiro tʉoĩasʉoyija mʉa cajero Cristo oca mʉa tʉorʉ̃nʉsʉora rʉmʉ. Cristo oca iti ña oca riojo ñasarise. \v 6 Cristo oca tʉo masisʉocõri, “Iti ña oca riojo ñasarise”, yiyija mʉa. “Ñeñaro yirã ñabojarãti manire ti maicõri manire queno yiñi Dios”, yi tʉorʉ̃nʉyija mʉa. Ĩ oca quenarise mʉa tʉogore masa jeyaro tʉorã yirãji adi rʉmʉri ĩja. Ito yicõri mʉa yiado bajiroti ĩna ñeñaro yirise jidicãcõri mama ʉsi wasoarã yirãji ĩna cʉni. \v 7 Mani yagʉ Epafras wame cʉtigʉ, ĩ ñami mani maigʉ̃. Mʉare Dios oca riasoñi ĩ. Jesucristore moa ĩsigʉ̃ ñari queno adojʉ gʉare ejabʉami ĩ. \v 8 “Espíritu Santona sʉoriti gãmeri ti maiama ĩna Colosas cʉto gãna”, yi goti ejaquĩ Epafras gʉare. \p \v 9 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, mʉare yiari Diore seni ĩsisʉocʉ gʉa. Ñaro bajiroti mʉare yiari Diore senisʉsabea gʉa. Ĩ ocare queno mʉa tʉo masi jeotoni, ĩre senia gʉa. Ito yicõri ĩ masirise mʉare jidicãtoni Diore senia gʉa. “Ado bajiro mani yire ãmoguĩji Dios”, mʉa yi masitoni, ĩre seni ĩsisotia gʉa. \v 10 Ito bajiro mʉa yi masija, mani Ʉjʉ ĩ ãmoro bajiro yi ñarã yirãji mʉa. Ito yicõri ĩ wanʉtoni ĩre cʉdisotirã yirãji mʉa. Ĩre moa ĩsirã gãjerãre queno ejabʉarã yirãji mʉa, ĩna Diore masitoni. Ito bajiro yirã Dios gaye masi remocõri bʉto bʉsa ĩre tʉorʉ̃nʉ warã yirãji mʉa. \v 11 Rẽtoro masigʉ̃ Dios ĩ ñajare, ĩre senia gʉa ĩ masirise mʉare ĩ jidicãtoni. Ito bajiro mʉare ĩ yirise ñajare, ñeñaro mʉa tõbʉjabojaja cʉni ñemecʉti masirã yirãji mʉa. Ito yicõri tʉoĩa ʉsirio yimenati wanʉ quenarã yirãji mʉa. \v 12 Mani Jacʉ Diore wanʉcõri ado bajiro ĩre bʉsisotirã yirãji mani ĩja. “Queno ya Dios mʉ. Mʉ ñarã gʉa ñatoni gʉare masoyija mʉ. Ito bajiri mʉ ñaro queno busurojʉ ejacõri, gãjerã mʉ ñarã rãca mʉ ĩsiroti bʉjarã yirãji gʉa cʉni”, yi wanʉrã yirãji mani, Diore bʉsirã. \v 13 Ñeñaro yirã ʉjʉ ĩ ñarã mani ñame yirocʉ manire masoñi Dios. Manire masocõri ĩ Macʉ ĩ maigʉ̃ ñarã mani ñatoni manire cũñi Dios. \v 14 Manire yiari ĩ Macʉ godarena sʉoriti manire masoñi Dios. Ito bajiro yicõri mani ñeñaro yirise ãcabojoñi Dios. \s1 Cristo ĩ goda ĩsirena sʉoriti Dios rãca oca mano queno mani ñare gaye \p \v 15 Ñimʉjʉa Diore tigorʉ maquĩji. Ruyugʉ meje ñami Dios. Ito bajibojarocati Cristore mani masija, “Ito bajigʉti ñaguĩji Dios”, yi masirãji mani. Ñatĩñagʉ̃ ñami Cristo. Adi macãrʉcʉ̃ro Dios ĩ rujeoroto riojʉa ñacãyijʉ Cristo. \v 16 Ĩ́na sʉoriti dise rʉyabeto ũmacʉ̃jʉ gaye cʉni, adi sita gaye cʉni rujeoyijʉ Dios. Ruyubiti cʉni, ruyurise cʉni ĩ Macʉ rãcati rujeoyijʉ Dios. Ruyumenare, ĩna ʉjarãre cʉni rujeoyijʉ Dios, ĩ Macʉ rãcati. Ito bajiri ĩnare rujeorʉ ñari, ĩna ʉjʉ ñami Dios Macʉ. Ito bajiro yicõri ĩna Ʉjʉ ñasagʉ ĩ Macʉre cũyijʉ Dios. \v 17 Adi macãrʉcʉ̃ro Dios ĩ rujeoroto riojʉa ĩ Macʉ ñacãyijʉ. Ĩ́na sʉoriti jeyaro ña. Ĩ manijama disejʉa maniboadoja. \v 18 Jesucristo sĩgʉ̃ti ñami ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñari masʉ. Ĩ ñarã mani ñajare ĩ ñami mani rijoga. Ĩ godarena sʉoriti ĩ ñarã mani ñasʉoroca yiyijʉ Dios. Ĩ ñami cajero godabojagʉti mʉcana tʉdi catirʉ. Ito bajigʉ ñari, manire cʉni tʉdi catiroca yi masiguĩji ĩ. Ĩti ñami masa jeyaro Ʉjʉ ñasagʉ. \v 19 Ĩ Jacʉ Dios robo bajiro bajigʉti ñami Jesucristo cʉni. Ito bajiro ĩ bajijare ãmoyijʉ Dios. \v 20 Masa jeyaro adi sita gãna, ũmacʉ̃jʉ gãna cʉni ñeñaro yirã ñayijarã. Ito bajiri masa ĩna oca cʉtirise oca queno ãmogʉ̃ ĩ Macʉre waja yi ĩsi rotiyijʉ Dios. Yucʉtẽojʉ ĩ Macʉ ya rí budirena sʉoriti masa rãca oca quenoyijʉ Dios. \p \v 21 Iti rʉmʉjʉ ñeñaro tʉoĩarã ñabojacʉ mani maji. Ñeñarise yisoticʉ mani maji. Diore ti tudirã ñari, mani wajacʉre bajiro ĩre tʉoĩacʉ mani maji. \v 22 Adi rʉmʉriama mani wajacʉre bajiro ĩre tʉoĩabea mani ĩja. Ĩjʉa oca quenoñi. Ñeñaro mani yirise waja, waja yirocʉ manire goda ĩsiñi Cristo. Ito bajiro ĩ yijare Dios ĩ tiro riojo ñe seti mana ña mani ĩja. Ñeñaro yiĩamena robo bajirã ña mani ĩja, Dios ĩ tija. “Ĩna ñama yʉ waja yi ĩsiana, ito bajiri seti ma ĩnare”, yigʉ yiguĩji Cristo, Diore gotigʉ. \v 23 Ito bajiro manire yiari Diore bʉsi ejabʉagʉ yiguĩji Cristo, Dios oca mani tʉorʉ̃nʉ jidicãbeja. Ĩ oca mani tʉosʉocatire tʉorʉ̃nʉsotirã yirãji mani. Gaje oca manire gãjerã ĩna gotibojaja cʉni, ĩnare tʉorʉ̃nʉmenaji mani. “Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉja, manire masogʉ̃ yiguĩji”, yire oca jidicãmenaji mani. Iti ña oca quenarise. Adi rʉmʉri co sita gãna rʉyabeto iti ocare tʉorãji. Yʉ Pablo Diore moa ĩsigʉ̃ ñari iti oca riaso ucuri masʉ ña yʉ. \s1 Diore tʉorʉ̃nʉrãre Pablo ĩ ejabʉare gaye \p \v 24 Dios oca riaso ucuri masʉ ñari, bʉto wanʉa yʉ. Ito bajibojarocati ĩ oca yʉ mʉare riasoja, yʉ tʉoĩa bʉjatobitiroca yama gãjerã. Tʉoĩa bʉjatobitibojagʉti wanʉa yʉ. Manire yiari tʉoĩa bʉjatobisĩ Cristo cʉni. Ito bajiri Dios oca Cristore tʉorʉ̃nʉrãre riasogʉti yʉ tʉoĩa bʉjatobitibojaja, no yibea yʉre. Tʉoĩa oca jaibea yʉ. Wanʉa yʉ. Mani ĩ ñarãre yiari tʉoĩa bʉjatobisĩ Cristo cʉni. \v 25 Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ oca riaso ucutoni yʉre cũñi Dios. Mʉa oca sẽotoni yʉre cũñi Dios. Co masa rʉyabeto ĩ oca ĩna tʉobitire riaso ucutoni yʉre cũñi Dios. \v 26-27 “Judio masa mejere cʉni masogʉ̃ yiguĩji Cristo”, yire gaye gotibisijʉ Dios maji jane mejejʉ. Ito bajiri mani riojʉa gãna iti ocare masibisijarã maji. Adi rʉmʉriama ĩ ñarã ñarocõti ĩ oca quenarise mani tʉo jedire ãmoguĩji ĩ. Ado bajiro bajia iti oca wanʉ quenarise. Tite. Mani ya ʉsijʉ quedi sãjacõri mani rãcati ñatĩñagʉ̃ yiguĩji Cristo. Ito bajiri, “Ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ ñarojʉ Cristo rãca catitĩñagʉ̃ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩacõri wanʉa mani. \p \v 28 No yʉ wa ucurijʉcõ masa jeyarore Cristo oca yʉ masiadocõ riaso ucua yʉ. “Cristore mʉa tʉorʉ̃nʉbeja mʉare masobicʉ yiguĩji ĩ”, yi goti quenoa yʉ masare. Ito bajiro masare riasoa yʉ, Dios ĩ tiro riojo, Cristore tʉorʉ̃nʉcõri ñe seti mana ĩna ñatoni. \v 29 Jesucristore queno masa masitoni josari moa yʉ. Yʉmasirio meje moasotia yʉ. Cristo yʉre ĩ ejabʉarisena moasotia yʉ. \c 2 \p \v 1 Mʉare yiari ruje Diore seni ĩsisotia yʉ. Laodicea cʉto gãna, yʉre tiĩamenare yiari ito bajiroti Diore seni ĩsia yʉ. “Manire yiari ruje Diore seni ĩsisotiami Pablo”, mʉa yi tʉoĩare ãmoa yʉ. Ito bajiri adi papera mʉare cõa yʉ. \v 2-3 Mʉare yiari ito bajiro Diore seni ĩsisotia yʉ, mʉa ya ʉsijʉ tʉoĩa oca sẽotoni. Sĩgʉ̃ ʉsi bajiro riti tʉoĩacõri mʉa gãmeri maitoni mʉare yiari Diore seni ĩsisotia yʉ. Ĩ ocare queno tʉo masicõri, “Riti ña iti. Jesucristo masoana ña gʉa”, yi mʉa tʉoĩare ãmoa yʉ. Iti rʉmʉjʉ Jesucristo gaye ñarocõti goti jeobisijʉ Dios maji. Adi rʉmʉri ĩja ĩ goti jeobitire gotigʉ yami Dios manire. Cristo sĩgʉ̃ti ñami jeyaro tʉo masire rʉcogʉ. Dise rʉyabeto tʉo masigʉ̃ ñami ĩ. Ĩre mani tʉorʉ̃nʉja queno tʉo masirã ñarã yirãji mani cʉni. \v 4 Queno goti rʉorãre mʉa tʉorʉ̃nʉme yirocʉ, adi mʉare gotia yʉ. \v 5 Mʉa tʉ ñabitibojagʉti mʉare tʉo maicõri mʉa tʉ ñagʉ̃ bajiro bajia yʉ. “Sĩgʉ̃re bajiro riti ʉsi cʉticõri, queno Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñama Colosas cʉto gãna”, mʉare masa ĩna yija tʉocõri, bʉto wanʉa yʉ. \s1 Cristore boca ãmigoana ñari, ĩ ãmoro bajiro riti yija quena, yire gaye \p \v 6 Cristore boca ãmicõri, “Ĩti ñami yʉ Ʉjʉ ĩja”, yigoana ña mʉa. Ito bajiro yiana ñari, ĩ ãmoro bajiro riti yi ñasotiya mʉa. \v 7 Bʉto bʉsa Cristore tʉorʉ̃nʉ warona Dios ocare riasotiya mʉa. Ĩre queno tʉorʉ̃nʉcõri ĩre cʉdisotiya mʉa. Mʉare riasogoana yiado bajiroti bʉto bʉsa Jesucristore tʉorʉ̃nʉña mʉa. Ito yicõri, “Queno ya Dios mʉ”, yi wanʉsotiba mʉa. \p \v 8 “Oca ñasarise riasoa gʉa”, Jesure masimena ĩna yibojaja, ĩnare tʉorʉ̃nʉbesa mʉa. Jesucristo oca meje ña ĩna riasorise. Ĩna riojʉa gãna ĩnamasi tʉoĩa rujeore gaye riasoama ĩna. “Ado bajiro bajia adi macãrʉcʉ̃ro”, ĩna yi tʉoĩa rujeore gaye riasoama ĩna. Cristo oca meje ña ĩna riasorise. \p \v 9 Riojo mʉare oca gotia yʉ. Cristo sĩgʉ̃ti ñami jeyaro Dios gaye rʉcogʉ. Dios ĩ masirise, ĩ sẽorise, ĩ ñasarise Dios gaye disejʉa rʉyabeto rʉcogʉ ñami Cristo. Manire bajiro rujʉ cʉtibojagʉti Dioti ñami Cristo. \v 10 Ito bajiri Cristore boca ãmigoana ñari queno ʉsi cʉtia mani ĩja. Ĩre boca ãmicõri Diore cʉni boca ãmigoana ña mani ĩja. Cristoti ñami Ʉjʉ ñasagʉ. Ñimʉjʉa ĩre roti masigʉ̃ maquĩji. Ĩti ñami ũmacʉ̃jʉ gãna ʉjarãre, adi sita gãna ʉjarãre cʉni roti masigʉ̃. \v 11 Dios ñarã ñarona judio masa wiro tabojare bajiro yibisija mʉa. Dios ñarã ñarona Cristore tʉorʉ̃nʉyija mʉa. Ito bajiri mʉa ñeñaro yi ʉyarisere mʉa jidicãtoni, mʉare ejabʉañi Cristo. \v 12 “Riti bajia. Cristo ĩ godabojarocati tʉdi ĩ catiroca yiñi Dios. Ito bajiroti yʉre cʉni tʉdi catiroca yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉorʉ̃nʉyija mʉa. Ito bajiro yi tʉorʉ̃nʉcõri idé gu rotiyija mʉa. “Cristore tʉorʉ̃nʉrã ñari gʉa ñeñaro yirisere jidicã ãmoa gʉa. Mama ʉsi wasoa ãmoa gʉa”, yi tʉoĩacõri idé gu rotiyija mʉa. \v 13 Iti rʉmʉjʉ ñeñaro yirã ñari, ito yicõri ñeñaro yirise jidicã ãmomena ñari, godana robo bajirã ñabojacʉ mani maji. Diore masirã meje ñacʉ mani. Cristore mani tʉorʉ̃nʉjare manire masoñi Dios. Ito yicõri mani ñeñaro yirise ãcabojo jeoñi ĩ. \v 14 Dios ĩ rotirise cʉdibiticõri seti cʉtirã ñacʉ mani maji. Yucʉtẽojʉ masare yiari Cristo ĩ goda ĩsirena sʉoriti mani ñeñaro yirise ãcabojo jeoñi Dios. Ito yicõri mame oca gotirocʉ cajero ĩ rotisʉore jidicãcõri gaje wasoayijʉ Dios ĩja. \v 15 Ito bajiro Dios ĩ yijare, “Seti cʉtirã ñama ĩna”, yi masibeami rʉ̃mʉ́a ʉjʉ Satanás ĩja. Yucʉtẽojʉ manire yiari goda ĩsicõri, rʉ̃mʉ́are ruyumena ñarocõreti rẽtocũyijʉ Cristo. Ito bajiro ĩ yijare, “Rẽtoro masigʉ̃ ñami Cristo. Ĩ masirise ĩorocʉ, rʉ̃mʉ́a ʉjʉ ĩ ñarãre cʉni rẽtocũyijʉ Cristo”, yi tʉoĩa mani. \s1 Dios ĩ ãmoro bajiro riti mani yija quena, Pablo ĩ yire gaye \p \v 16 Ito bajiri, “Rẽore ña, babesa, idibesa”, yire ma ĩja. “Bʉcʉrã rotire cʉdibea mʉa”, mʉare ĩna yibojaja, bojori bʉjare ma mʉare. “Gʉa ya basa rʉmʉ, gʉa ya tujacãra rʉmʉ cʉni rʉ̃cʉbʉobea mʉa. Mamʉ ũmacañi ĩ joeari rʉmʉ rʉ̃cʉbʉobea mʉa”, mʉare ĩna yibojaja bojori bʉjare ma mʉare. \v 17 Cristo ĩ godaroto riojʉa jaje rotire gaye ñayijʉ maji. “Cristo ĩ ejaja queno manire ejabʉagʉ yiguĩji ĩ”, judio masa ĩna yitoni jaje rotire gaye cũyijʉ Dios maji. Manire Cristo ĩ goda ĩsija bero bʉcʉrã ĩna yisotire mani yiroti meje ña ĩja. Adi rʉmʉri Cristo ĩ rotiro bajiro riti cʉdi warã yirãji mani ĩja. \v 18 Coriarã ado bajiro goti rʉoama mʉare: “Gʉa cãirojʉ ticõri queno Dios ĩ rotirise goti masia gʉa. Manimasiti mani ya rujʉre cami menija quena”, yi goti rʉoama ĩna mʉare. “Ángel mesare gʉa rʉ̃cʉbʉoado bajiro mʉa rʉ̃cʉbʉobeja, mʉare masobiquĩji Dios”, yi goti rʉoama ĩna mʉare. Ĩnamasiti tʉoĩa rujeocõri, ito bajiro goti rʉoama ĩna. “Gʉa robo bajiro mʉa yibeja, mʉare masobicʉ yiguĩji Dios”, yi rʉoama ĩna. Ito bajiro mʉare ĩna yibojarocati, ĩnare tʉorʉ̃nʉbeja. \v 19 Mani Ʉjʉ Cristo bajiro tʉoĩarã meje ñama ĩnaõna. Mani Ʉjʉ ñari, Cristo sĩgʉ̃ti ñami mani rijoga bajiro bajigʉ. Ĩre boca ãmigoana ñari ĩ ya rujʉ robo bajirã ña mani. Ĩre riti mani tʉorʉ̃nʉja, sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã yirãji mani. Ito yicõri Dios ĩ ãmoro bajiroti bʉto bʉsa Cristore tʉorʉ̃nʉ warã yirãji mani ĩja. \p \v 20 Manire goda ĩsicõri bʉcʉrã rotire jidicãcõri mame oca wasoayijʉ Cristo. Ito bajiri adi sita gãna ĩna tʉoĩa rujeore mani cʉdiroti meje ña. “Bʉcʉrã masa ĩna rotire mani cʉdija, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, ĩna yibojaja, mani cʉdiroti meje ña. ¿No yija ito bajibojarocati adi sita gãna ĩna tʉoĩa rujeorise cʉdiati mʉa maji? \v 21 Ado bajiro rotiama ĩna. Tite: “Itire bare meje ña. Babesa, moaĩabesa”, yama ĩna. \v 22 Ito bajiro ĩna riasoja, adi macãrʉcʉ̃ro gãna ĩna tʉoĩa rujeorise ña. Bare jedirise ña, ito yicõri mani ba jeoroti ña iti. \v 23 Ĩna tʉo seyorise ĩna riasoja tʉocõri, “Queno tʉoĩarã ñama”, yi tʉoĩabojama coriarã. Ito bajibojarocati queno tʉoĩarã meje ñama ĩna. Ado bajiro riasobojama ĩna. Tite: “Gʉa rʉ̃cʉbʉoanare rʉ̃cʉbʉoja quena. ‘Masigʉ̃ meje ña yʉ’, mani yija quena. Mani tʉoĩa bʉjatobeja quena. Manimasiti mani ya rujʉre cami menija quena. Ito bajiro mani yija, mani ñeñaro yirise jidicã masirã yirãji mani”, yi tʉoĩabojama. Ito bajiro meje bajia. \c 3 \p \v 1 Cristore ĩna sĩabojarocati tʉdi ĩ catiroca yiñi Dios. Ĩre mʉcana tʉdi catiroca yicõri ũmacʉ̃jʉ ĩ ya riojocadʉja rʉ̃cʉbʉorajʉ ruji rotiyijʉ Dios. Cristore mani tʉorʉ̃nʉroto riojʉa Diore masibiticõri godacãna robo bajirã ñacʉ mani maji. Ito bajiri ñeñaro yirise jidicãcõri Cristore mani tʉorʉ̃nʉsʉocati rʉmʉ tʉdi catirã robo bajiro mani bajiroca yiyijʉ Dios manire. Ito bajiri ũmacʉ̃jʉ Dios rãca catitĩñarã yirãji mani. Ito bajiri ĩre wanʉrã ũmacʉ̃jʉ ĩ gaye mani tʉoĩaja quena. \v 2 Adi sita gayere tʉoĩa wanʉsabitirʉja manire. Ũmacʉ̃jʉ Cristo gaye bʉto bʉsa mani tʉoĩa wanʉja quena. \v 3 Jesucristo ĩ goda ĩsirena sʉoriti mani ñeñaro yirise ãcabojoñi Dios. Ito bajiri mʉcana tʉdi ñeñaro yi ʉyabitirʉja manire. Mʉcana tʉdi mani ñeñaro yi ʉyabe yirocʉ, manire tirʉ̃nʉgʉ̃ yiguĩji Cristo. Ito yicõri ũmacʉ̃jʉ Dios rãca mani catitĩñatoni manire tirʉ̃nʉgʉ̃ yiguĩji Cristo. \v 4 Mani ya ʉsijʉ Cristo ĩ quedi sãjagoana ñari ĩ́na sʉoriti catia mani. Ĩti ñami catitĩñare ñasarise rʉcogʉ. Tʉdi ĩ goaĩori rʉmʉ masa jeyaro ĩre rʉ̃cʉbʉorã yirãji. Ĩ ñarã ñari, ũmacʉ̃jʉ ĩ rãcati wanʉrã yirãji mani cʉni. \s1 Cristore boca ãmicõri mama ʉsi wasoare gaye \p \v 5 Ito bajiri adi macãrʉcʉ̃ro ñeñaro mani yirise jidicãgorʉja manire. Rocati romiare yibitirʉja manire. “Isore ãmoa yʉ”, yi tʉoĩabitirʉja manire. Mani ya rujʉna ñeñaro mani yirise jidicãrʉja manire. Gãji ya gajeonire ʉobitirʉja manire. Gajeonire mani tʉoĩa wanʉja, Diore rʉ̃cʉbʉorã meje ña mani. \v 6 Ito bajiro ñeñaro yirãre junisinicõri, ĩna cʉdibitire waja, ĩnare bʉto waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. \v 7 Iti rʉmʉjʉ adi sita gãna bajiro tʉoĩacõri ĩnare bajiroti ñeñaro yicʉ mani cʉni maji. \v 8 Adi rʉmʉri jeyaro mani ñeñaro yirise jidicãja quena. Junisinibitirʉja manire. Ti tebitirʉja manire. Ti tudibitirʉja manire. Gãjerãre bʉsitubitirʉja manire. Mani ya risena oca ñeñarise bʉsibitirʉja manire. \v 9-10 Ñeñaro mani yi ʉyarise jidicãcõri mama ʉsi wasoana ña mani ĩja. Ito bajiri mʉcana tʉdi gãjerãre socabitirʉja manire. Dios manire rujeorʉ ejabʉasotiami manire ĩ ãmoro bajiro mani yitoni. Bʉto bʉsa ĩre mani masiroca yami Dios, Cristo ĩ queno yiado bajiro mani yitoni. \v 11 Cristo ĩ quedi sãjana ñari sĩgʉ̃ rĩa ña mani ĩja. Ito bajiri, “Judio masa ña gʉa. Judio masa meje ña mʉama”, yire ma ĩja. “Wiro tagoana ña gʉa. Wiro tagoana meje ña mʉama. Riasotigoana ña gʉa. Riasotigoana meje ña mʉama. Gãjerãre moa ĩsirãona meje ña gʉa. Gãjerãre moa ĩsirãona ña mʉama”, yire ma ĩja. Sĩgʉ̃ti ñami mani Ʉjʉ, ĩ ñami Cristo. Ito bajiri Dios ĩ tija sĩgʉ̃ rĩa bajiro bajirã ña mani. \p \v 12 Dios ñarã ña mani ĩja. Manire ti maicõri, manire beseñi Dios, ĩ ñarã mani ñatoni. Ito bajiri mani cʉni gãjerãre mani ti maija quena. Ito yicõri ĩnare mani ejabʉaja quena. “Gãjerã rẽtoro quenagʉ̃ ña yʉ”, yi tʉoĩabitirʉja manire. Gãjerãre sẽoro rotibitirʉja manire. Manire gãjerã ʉsirioro ĩna yibojarocati junisinibitirʉja manire. \v 13 Mani gãmeri ejabʉaja quena. Manire gãjerã ĩna ñeñaro yibojarocati ĩnare junisinibitirʉja manire. Itire mani ãcabojoja quena. Mani ñeñaro yirise Jesucristo ĩ ãcabojado bajiroti gãjerãre cʉni mani ãcabojoja quena. \v 14 Gãmeri mani ti maija, iti ña rẽtoro ñasarise. Dise gaje rotire rẽtoro ñasarise manoja. Mani gãmeri ti maija, sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã yirãji mani, Dios ĩ ãmoro bajiroti. \v 15 Cristo ĩ ãmoro bajiro riti mani yija, ñe oca manoti mani ya ʉsijʉ queno wanʉ quenarã ñarã yirãji mani. “Ĩre cʉdia yʉ”, yi masicõri, mani ya ʉsijʉ queno wanʉ quenarise rãca ñarã yirãji mani. Ito bajiro mani ñatoni ĩ ñarã sĩgʉ̃re bajiro mani tʉoĩaroca yicãñi Dios. Ito bajiri, “Queno ya Dios mʉ”, yitĩñarʉja manire, Diore rʉ̃cʉbʉorã. \p \v 16 Mani ya ʉsina Cristo ocare tʉorʉ̃nʉcõri wanʉre rãca ĩre cʉdi ñasotirʉja manire. Ĩ ocare queno masicõri gãmeri mani riasoja quena. Ito yicõri mani goti rẽtobuja quena. Diore wanʉrã, ĩre basa sẽato mani. Ĩ oca tutire ticõri sẽato mani. “Queno ya Dios mʉ”, ĩre yi rʉ̃cʉbʉo sẽato mani. \v 17 Dise rʉyabeto mani bʉsija cʉni, mani moaja cʉni, “Jesucristo ñami yʉ Ʉjʉ”, yi tʉoĩacõri, ito bajiro yirʉja manire. Cristore tʉorʉ̃nʉcõri ĩ ejabʉarisena, “Queno ya Dios mʉ”, mani Jacʉ Diore yi rʉ̃cʉbʉorʉja manire. \s1 Cristore tʉorʉ̃nʉrã ñari mani bajire gaye \p \v 18 Tʉoya romia mʉa, mʉare bʉsigʉ ya yʉ. Mʉa manʉjʉsabatia yiro bajiroti cʉdiya. Mani Ʉjʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñari, ito bajiroti mʉa yija quena. \p \v 19 Tʉoya ʉ̃mʉa mʉa, mʉare cʉni bʉsigʉ ya yʉ. Mʉa manojosãromiare queno ti maiña. Ito yicõri sẽorise rãca rotibesa mʉa. Quenoti ĩnare rotija quena. \p \v 20 Tʉoya rĩaca mʉa, mʉare bʉsigʉ ya yʉ. Mʉa jacʉsabatia yiro bajiroti cʉdisotiba mʉa. Ito bajiro mʉa yija ticõri, wanʉgʉ̃ yiguĩji Dios. \p \v 21 Tʉoya rĩa cʉtirã mʉa, mʉare bʉsigʉ ya yʉ. Mʉa rĩare ʉsirioro tudibesa mʉa. Biyaro ĩnare mʉa tudija tʉocõri, tʉo oca sẽomenaji ĩna. Ito bajiri mʉare cʉdi ãmomenaji ĩna. \p \v 22 Tʉoya gãjerãre moa ĩsirã mʉa, mʉare bʉsigʉ ya yʉ. Mʉa ʉjarãre queno cʉdiya mʉa. Ĩna tiroca cʉni, ĩna tibeto cʉni ĩnare queno cʉdisotiba mʉa. Mʉa ʉjarã ĩna tiroca riti mʉa moaja, “Gʉare ti wanʉjaro ĩ”, yi tʉoĩa mʉa. Ito bajiro mʉa yija queno moa ĩsirã meje ña mʉa. Mani Ʉjʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñari, mʉa ʉjarãre queno moa ĩsija quena. \v 23 Dise rʉyabeto mʉa ʉjarã ĩna rotirise wanʉre rãca moa ĩsija quena. Temenati moaja quena. “Yʉ moarise tiami Cristo”, yi tʉoĩacõri, ĩre moa ĩsirã robo bajiro mʉa ʉjarãre cʉni queno moa ĩsiña mʉa. \v 24 Cristo sĩgʉ̃ti ñami mani Ʉjʉ ñasagʉ. Ĩre moa ĩsirã ya mani. Itire ãcabojabesa. Manire queno waja yigʉ yiguĩji. Mani catitĩñaroca yigʉ yiguĩji Cristo. \v 25 No ñeñaro yigʉreti waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. Queno ti bese masigʉ̃ ñari, masa ĩna ñeñaro yigoadocõti waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. \c 4 \p \v 1 Tʉoya moa ĩsiri masa cʉtirã mʉa, mʉare bʉsigʉ ya yʉ. Mʉa ya moari masare quenoti rotiya. Ito yicõri ĩna moaro bajiroti ĩnare queno yiya. Ado bajiro mʉa tʉoĩaja quena, “Ũmacʉ̃jʉ ñami yʉ Ʉjʉ, yʉre queno yigʉ. Ito bajiri yʉ ya moari masare queno yicʉja yʉ cʉni”, yi tʉoĩaja quena. \p \v 2 Diore bʉsi jidicãbeja. Ĩre mʉa bʉsisotija quena. Ĩ cʉdija ticõri, “Queno ya Dios mʉ”, yi ñaña mʉa. \v 3 Diore mʉa bʉsija gʉare yiari seni ĩsisotiya mʉa. Ito bajiro mʉa senija tʉocõri, gʉare queno ejabʉagʉ yiguĩji Dios, gaje masare Cristo oca gʉa riaso ucu masitoni. Cristo oca masa ĩna masibitire yʉ riasojare ado tubia ecorʉ ña yʉ. \v 4 Yʉre yiari Diore seni ĩsiña, masare yʉ riasoja queno ĩna tʉo masitoni. Ito bajiro ĩna queno tʉo masiroca ĩnare riasorʉja yʉre. \p \v 5 Jesucristore tʉorʉ̃nʉmena tʉ mʉa waja, rocati ñacõabesa. Ĩ ocare ĩna tʉo ãmoja ĩnare gotiba. “Queno yirã meje ña mʉa”, mʉare ĩna yibe yirona, queno tʉoĩacõri ĩnare ĩ oca goti rẽtobuja quena. \v 6 Queno tʉoĩacõri ĩnare Cristo oca gotirʉja mʉare. Queno wanʉ quenacõri mʉa bʉsija quena, Cristo ocare ĩna boca ãmitoni. Dios ocare queno riasotiya, gãjerã mʉare ĩna seniĩaja, riojo mʉa cʉditoni. \s1 Quenajaro masa, Pablo ĩ yi ñucare gaye \p \v 7 Adojʉ yʉ rãca mani Ʉjʉre moa ĩsigʉ̃ ñami Tíquico wame cʉtigʉ. Manire bajiroti Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñami ĩ cʉni. Ito bajiri mani rãca gagʉ mani maigʉ̃ ñami ĩ. Mʉa tʉ ejacõri yʉre rẽtare gaye mʉare gotigʉ yiguĩji ĩ. \v 8 Mʉa tʉjʉ ĩre wa rotigʉ, ado bajiro ĩre gotia yʉ: “Ĩna ya ʉsijʉ ĩna tʉo oca sẽotoni, ‘Queno ñama Pablo mesa’, yi gotitẽña”, yi gotia yʉ Tíquicore. \v 9 “Tíquicore baba cʉti wasa”, yi gotia yʉ Onésimore. Manire bajiroti Jesucristore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñami Onésimo cʉni. Ĩ ñami mani rãca gagʉ, mani maigʉ̃. Mʉa rãca ñagorʉ ñami Onésimo. Mʉa tʉ ejacõri gʉare rẽtare gaye gotirã yirãji ĩna jʉ̃arã. \p \v 10 Adojʉ yʉ rãca tubia ecorʉ ñami Aristarco wame cʉtigʉ. “Quenajaro”, yami mʉare. “Quenajaro”, yami Marcos cʉni. Ĩ ñami Bernabé teñʉ. “Mʉa tʉ Marcos ĩ ejaja, wanʉre rãca ĩre boca ãmiña”, mʉare oca goti ñucacãcʉ yʉ. \v 11 Jesús Justo wame cʉtigʉ cʉni, “Quenajaro”, yami. Ĩna ʉdiarãti ñama judio masa yʉ rãca Diore moa ĩsirã. Jesucristore boca ãmicõri Diore moa ĩsirã ñama ĩna cʉni. Ĩna yʉre ejabʉajare, queno wanʉ quenacõri oca sẽoa yʉ ĩja. \v 12 Mʉa yagʉ Epafras wame cʉtigʉ, “Quenajaro”, yami. Jesucristore moa ĩsigʉ̃ ñami ĩ cʉni. Co rʉmʉ rʉyabeto mʉare yiari Diore seni ĩsisotiami ĩ. Queno Diore tʉorʉ̃nʉrã ĩre mʉa cʉdi ñatoni mʉare yiari Diore seni ĩsisotiami ĩ. Ito yicõri ĩ ãmoro bajiro mʉa cʉdi jeotoni mʉare yiari Diore seni ĩsisotiami ĩ. \v 13 “Riti mʉare yiari Diore senisotiami Epafras”, ya yʉ, ĩre tisotigʉ ñari. Laodicea cʉto gãnare, Hierápolis cʉto gãnare yiari cʉni Diore senisotiami ĩ. \v 14 Lucas ʉco yiri masʉ mani maigʉ̃, “Quenajaro”, yami. Demas wame cʉtigʉ, “Quenajaro”, yami ĩ cʉni. \p \v 15 “Quenajaro Laodicea cʉto gãna”, ya yʉ. “Quenajaro Ninfa. Quenajaro Cristore tʉorʉ̃nʉcõri iso ya wijʉ minijuasotirã cʉni”, ya yʉ. \v 16 Adi papera mʉare yʉ cõare mʉa ti jeoja bero Laodicea cʉto gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrãre wasoaba, ĩna titoni. Ito yicõri ĩnare yʉ papera cõacatijʉare wasoacõri tiba mʉa cʉni. \v 17 Ado bajiro Arquipore mʉa gotire ãmoa yʉ: “Mani Ʉjʉ Jesucristo mʉre ĩ rotiado bajiroti queno gajanoaña”, yiya Arquipore. \p \v 18 “Quenajaro”, yi uca yʉ, yʉmasiti. Adojʉ tubia ecorʉ ña yʉ. Yʉre ãcabojabesa. Yʉre yiari Diore seni ĩsisotiya mʉa. Mʉare yiari Dios ĩ queno yitoni ĩre seni ĩsisotia yʉ cʉni. Itocõ ña.