\id ACT - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h LOS HECHOS \toc1 Los Hechos de los apóstoles \toc2 Hechos \toc3 Hch \mt1 Los Hechos \mt2 de los apóstoles \c 1 \s1 Espíritu Santo mʉare queo sãgʉ̃ yiguĩji Dios, Jesús ĩ yire gaye \p \v 1 Yʉ baba Teófilo, ñati mʉ. Iti rʉmʉjʉ mʉre papera yʉ cõasʉocati Jesús ĩ yigore, ito yicõri ĩ riasore gaye mʉre papera cõacʉ yʉ. \v 2 Ñajediro ĩ yigore mʉre gotigʉ macãrʉcʉ̃ro ĩ mʉja warajʉna ucasʉsacʉ yʉ. Ũmacʉ̃jʉ ĩ mʉjaroto riojʉa ĩ oca goti ucuronare beseyijʉ Jesús. Apóstoles wame cʉtiyijarã ĩna. Espíritu Santore tʉocõri, “Adi ña mʉa moaroti”, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 3 Jesús ĩ godaja bero mʉcana tʉdi caticõri ĩ oca goti ucutoni ĩ cũanare goaĩoyijʉ Jesús. Jʉ̃arã masacõ rʉmʉri goa ñayijʉ Jesús, coji meje. Ĩ tʉdi catire gaye queno ĩna masisatoni biyaro goaĩoyijʉ Jesús, ĩ cũanare. Ĩnare goaĩocõri, “No ĩre tʉorʉ̃nʉrãreti ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca riasoyijʉ Jesús ĩnare. \p \v 4 Ĩna rãca ñagʉ̃jʉ, ado bajiro gotiyijʉ Jesús ĩnare maji: \p —Ado Jerusalénre wagobeja mʉa. Mani Jacʉ Dios ĩ gotiado bajiroti Espíritu Santo ĩ ejarotire bocatiya mʉa, yiyijʉ Jesús ĩnare. Ito yicõri, coji meje mʉare goticʉ yʉ itire, yiyijʉ Jesús ĩnare. \v 5 Iti rʉmʉjʉ ñeñaro mʉa yirise jidicãja bero mʉare idé guñi Juan. Ito bajiri nocõ mejeti Espíritu Santo queo sãgʉ̃ yiguĩji Dios mʉare, yiyijʉ Jesús ĩ cũanare. \s1 Macãrʉcʉ̃rojʉ Jesús ĩ mʉja ware gaye \p \v 6 Jesús rãca minijuacõri ado bajiro seniĩayijarã ĩna ĩre: \p —Jane mejejʉ romano masa gʉa ya sita ẽmacõri gʉare moa rotiyoñi ĩna. ¿Adocãta ĩnare bucõagʉ̃ yigʉjada mʉ? Ito yicõri, ¿ado gʉa rotigorajʉ mʉcana gʉare jʉdacõa rotigʉ yigʉjada mʉ? yiyijarã ĩna Jesure. \p \v 7 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Jesús ĩnare: \p —No yicõri masire ma mʉare. Mani Jacʉ Dios, ĩ masirisena ĩ yirotire, ĩ sĩgʉ̃ti masiami itire. Masibea mʉa. Di rʉmʉ, di rodo, di ʉ̃mʉa, yi masibea mʉa. Dios sĩgʉ̃ti masiami ĩ yirotire. \v 8 Adijʉa ña mʉa masiriseoni. Espíritu Santo ĩ wadiroca, oca sẽorise ejaro yiroja mʉare. Ito yicõri gãjerã cʉtorijʉ wacõri, ĩnare yʉre bʉsirã yirãji mʉa. Jerusalénjʉ, Judea sitajʉ cʉni, Samaria sitajʉ cʉni, macãrʉcʉ̃ro ñarocõjʉti, yʉre bʉsirã yirãji mʉa, yiyijʉ Jesús apóstol mesare. \p \v 9 Iti ĩnare goti tĩocõri, ĩre ĩna tibojaroca riti ũmacʉ̃jʉ mʉja wasʉoyijʉ Jesús. Ito bero ide bueri iti ejarocati, ruyubiticoayijʉ Jesús ĩja. Ito bajiri tʉdi tibisijarã ĩna Jesure. \v 10 Ĩ mʉjagorajʉ macãrʉcʉ̃rojʉ ti mʉo ñayijarã ĩna. Ito bajiro ĩna ti mʉo ñaroca ñajasaroti Dios ñaro gãna jʉ̃arã ángel mesa goa rʉ̃gʉ̃yijarã ĩna tʉ. Yutabuju bʉto yorise sãñarã ñayijarã ĩna. \fig |src="cn01886B.tiF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 1.9-10 " \fig* \v 11 Ado bajiro gotiyijarã ĩna: \p —Mʉa Galilea gãna, macãrʉcʉ̃rojʉ ti mʉo rʉ̃gõbesa. Ãni Jesuti, macãrʉcʉ̃rojʉ mʉja wacʉ, mʉcana ĩ mʉja waja, mʉa tiado bajiroti mʉcana tʉdi ejagʉ yiguĩji ĩja, yiyijarã ángel mesa Jesús ĩ cũanare. \s1 Judas ñajacʉre wasoarona Matíasre ĩna besere gaye \p \v 12 Olivos wame cʉtiri tʉriajʉ ñayijarã Jesús ĩ cũana. Ito bero Jerusalénjʉ tʉdicoayijarã ĩna ĩja. Sõjʉ meje ñayijʉ iti cʉto. Coji cõrecõ ñayijʉ iti cʉto. \v 13 Cʉtojʉ ejacõri ĩna ñari wijʉ mʉja wacõri, co sãnimʉ weca sãjayijarã ĩna. Ĩna ñayijarã ado bajiro wame cʉtirã: Pedro, Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, ito yicõri Alfeo macʉ Santiago. Ito bero gãjerã ñayijarã Simón celote gaye tʉoĩagorʉ, ito yicõri Santiago macʉ Judas. Itocõ ñayijarã ĩna. \v 14 Sĩgʉ̃re bajiro ʉsi cʉticõri minijuasotiyijarã ĩna Diore bʉsirona. Jesús ocabajirã, ito yicõri Jesús jaco María, gãjerã romia cʉni cojʉti minijuacõri Diore bʉsiyijarã ĩna. \p \v 15 Iti rʉmʉriti Jesure masirã minijuayijarã. Co ãmojeno masa ñayijarã ĩna. Ĩna wato wʉmʉ rʉ̃gʉ̃cõri, ado bajiro gotiyijʉ Pedro ĩnare: \p \v 16 —Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Jane mejejʉ mani ñicʉ David ñayorʉ, Espíritu Santo ĩ rotija ucayoñi, Judas ĩ ñarotire. “Jesure ĩna ñiatoni gotigʉ yiguĩji Judas wame cʉtigʉ”, yi tʉoĩa yugʉ ito bajiro ucañi David ñayorʉ. Iti ĩ ucayore bajiroti rẽtacʉ. Ado bajiro rujeayijʉ Dios ĩ bʉsire. Tʉote mʉa, yiyijʉ Pedro ĩnare. \p \v 17 ’Judas cʉni mani rãca cocati Jesús rãca riasotiquĩ. Ito yicõri mani rãca moaquĩ. \v 18 Mani rãca moacacʉ ñabojagʉti Jesure ĩna ñiatoni oca meniñi ĩ. Ito bajiro ñeñaro ĩ yija bero yucʉgʉ ũmacʉ̃jʉ mʉja wacõri ĩ ya ãmʉmajʉ jũgʉbo siayijʉ. Ito bajiro yicõri bubu quedi yojayijʉ. Ito bajicõri godacoayijʉ ĩja. Ito bero ũmacʉ̃jʉ wada yojacõri ĩ ya jeraga joto watojʉ ĩ ya gʉdamisi budi yojayijʉ. Ĩ ñajacʉ ñeñaro yire wajana sʉori ĩ ñajacʉ ya niyeru ãmicõri cojʉ sita waja yiyijarã gãjerã. \v 19 Jerusalén gãna itire tʉobʉjacõri, “Acéldama”, wame yiyijarã iti sitare. Ĩna ocanama, “Sĩare waja ĩna waja yira sita ña”, yireoni ñayijʉ. \v 20 Jane mejejʉ David ñayorʉ ado bajiro ucañi: \q1 Wagoado ñaro yiroja ĩ ya wi. Masa ñamenaji ĩ ya wire. Ito yicõri gãji moa wasoagʉ yiguĩji ĩ ya moare, yi ucañi David ñayorʉ, yiyijʉ Pedro ĩnare. \p \v 21-22 ’Ito bajiri Judasre wasoato mani. “Jesús ĩ godaja bero mʉcana tʉdi catiami”, yi masigʉ̃re mani beseja quena. Ito yicõri Juan Jesure ĩ idé guroca tirʉ, ito yicõri Jesús ĩ mʉjaja tigorʉre mani beseja quena. Gãjire beserʉja manire, mani rãca ñacacʉre. Ito yicõri Jesús ĩ wa ucuroca wa ucurʉre beserʉjarãji mani. Ito bajigʉre ãmarʉjarãji mani, yiyijʉ Pedro ĩnare. \p \v 23 Pedro ĩ bʉsija bero, ito ñarã jʉ̃arã ʉ̃mʉare beseyijarã ĩna. “José Justo Barsabás wame cʉtigʉ quenami”, yiyijarã ĩna. “Matías ĩ cʉni quenami”, yiyijarã ĩna. \v 24 Ito bajiro yicõri, Diore ado bajiro seniyijarã ĩna: \p —Dios gʉa Ʉjʉ, mʉ masia masa jeyaro ĩna tʉoĩarise gaye. Ito bajiri gʉare ĩoña mʉ beserʉre. \v 25 Judasre wasoarocʉ ito yicõri gʉa rãca riasotirocʉre ĩoña gʉare. Judas gʉare wagoquĩ ñeñaro yi ãmogʉ̃. Ito bajiri adocãta ñeñaro yirise waja, waja yiadojʉ ñaguĩji ĩ, yiyijarã ĩna Diore senirã. \p \v 26 Ito yija José Justo wame gʉ̃tagãjʉ uca wõyijarã ĩna, ito yicõri Matías wame gajegajʉ. Itigari gʉ̃tagãri queocõri, “Tito maji, ñimʉ ñati Dios ĩ beserʉ”, yiyijarã ĩna. Gʉ̃tagã iti quedija ticõri, “Matías ñami Dios ĩ beserʉ”, yi masiyijarã ĩna. Ito bajiro bajicõri ĩna rãca ñasʉoyijʉ Matías coga gʉbojeno ñarã tʉ. Jʉa gʉbojeno ñarocʉ ñayijʉ ĩ. \c 2 \s1 Espíritu Santo ĩ quedi sãjare gaye \p \v 1 Pentecostés ñari rʉmʉ ejaroca Diore masirã ñarocõti cojʉti minijua ñayijarã. \v 2 Ñajasaroti oca sẽoro ruyuyijʉ ũmacʉ̃jʉ. Bʉto mino iti wẽaro bajiro bajiyijʉ. Ĩna ñari wijʉ sãjacõri bʉto bʉsiyijʉ iti. \v 3 Ito yicõri jea ʉ̃jʉ mʉjarise bajirise goayijʉ. Ito yicõri sĩgʉ̃ rʉyabeto quedi jeayijʉ iti. \v 4 Ito yija, Diore riti tʉorʉ̃nʉjaro ĩna yirocʉ, Espíritu Santo quedi sãjayijʉ ĩnare. Itijʉnati ricati riti ĩna masibiti oca ñabojareti bʉsisʉoyijarã ĩna, Espíritu Santo ĩ rotiro bajiroti. \p \v 5 Iti rʉmʉriti Jerusalénjʉ judio masa gaje cʉtori gãna wadiana ñayijarã ĩna. Diore rʉ̃cʉbʉorona wadiana ñayijarã ĩna. \v 6 Ĩna bʉsirise iti ruyuja tʉocõri, minijuayijarã masa. Sĩgʉ̃ rʉyabeto ĩnarioti ĩna oca tʉoyijarã ĩna. Ito bajiri, no yi masia mañijʉ ĩnare. \v 7 Ito bajicõri mano ʉcayijarã ĩna. Ito yicõri ado bajiro ĩnamasiti gãmeri bʉsiyijarã ĩna: \p —¿Galilea sita gãna meje ñati, mʉa tija? \v 8 Jeyaro ricati ĩna bʉsija, ¿no yija mʉa oca, yʉ oca cʉni jeyaro oca ĩna bʉsija tʉoati mani? Gaje cʉtori gãna ña mani. \v 9 Jeyaro gãna ña mani. Tite mʉa. Ado ñama Partia gãna, Media gãna, Elam gãna, Mesopotamia gãna, Judea gãna, Capadocia gãna, Ponto gãna, Asia gãna, \v 10 Frigia gãna, Panfilia gãna, Egipto gãna, ito yicõri Cirene cʉto sõjʉa Africa gãna, ito yicõri adijʉ gãna Roma gãna. Adijʉ rujeanati ñama judio masa coriarã. Gãjerãma judio masa ĩna tʉoĩare gayere boca ãmigoana ñama ĩna. \v 11 Ito yicõri Creta gãna, ito yicõri Arabia gãna, adocõ jãjarã ña mani. ¿No yija mani jeyaro gãna ñabojarãti, Dios ĩ queno yirise ĩna bʉsija tʉoati mani? yiyijarã ĩna. \p \v 12 Mano ĩna rujʉ ʉcaja, no yi masia mañijʉ ĩnare. Ĩnamasiti gãmeri seniĩayijarã: \p —¿No yireoni ñati adi? yiyijarã ĩna. \p \v 13 Coriarã ado bajiro bʉsiyijarã: \p —Mecʉrã yama, yi aja tudiyijarã ĩna, Espíritu Santo sãjagoanare. \s1 Masare Pedro ĩ gotire gaye \p \v 14 Ĩna aja tudija tʉocõri, ĩ baba mesa apóstol mesa rãca wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijʉ Pedro. Ĩna ito yija ticõri, oca sẽoro bʉsiyijʉ Pedro, minijua ñarã jeyaro ĩna tʉotoni: \p —Queno tʉoya yʉ ñarã mʉa, yʉ bʉsirise. Adijʉ Jerusalén gãna mʉa, queno tʉoya mʉa cʉni. \v 15 “Mecʉrã ya mʉa”, yibojarãji mʉa gʉare. Mecʉrã meje ya gʉa. Busuri jĩjʉ ña maji. Mecʉrajʉ meje ña maji. \v 16 Ado robojʉa bajia. Gʉare mʉa tirise, “Ito bajiro rẽtaro yiroja”, yiyijʉ Dios oca goti ĩsiri masʉ, Joel wame cʉtigʉ. Jane mejejʉ ado bajiro ucayoñi Joel, Diore yiari: \q1 \v 17 Sʉsari rʉmʉri Espíritu Santo masa jãjarãre queo sãgʉ̃ yigʉja yʉ. Yʉ yerioti bʉsirã yirãji mʉa rĩa masa. Yʉ ye gaye tireti goaro yiroja mamarãre cʉni. Bʉcʉrãreama cãirijʉ ĩnare bʉsicʉja yʉ. \q1 \v 18 Sʉsari rʉmʉri Espíritu Santo sãcʉja yʉ, yʉre ejabʉari masare. Ito bajiri yʉ yerio bʉsirã yirãji ĩna. \q1 \v 19 Ũmacʉ̃jʉ macãrʉcʉ̃rojʉ tiyamani mʉare ĩogʉ̃ yigʉja yʉ. Mʉa ñari tuti, adi sita cʉni, tiyamani ĩogʉ̃ yigʉja yʉ. Rí ñaro yiroja, ito yicõri jea ʉ̃jʉrise, ito yicõri bueri bue dajaro yiroja. \q1 \v 20 Ũmacañi cʉni yaticoagʉ yiguĩji. Ũmacañi ñami gagʉ cʉni, rí robo bajiro sũagʉ̃ yiguĩji. Iti jeyaro baji jediroca, Jesús ñeñaro yiri masare waja seniri rʉmʉ ejaro yiroja. Ñasari rʉmʉ ñaro yiroja Jesús ĩ ito bajiro ĩ ĩori rʉmʉ. Guijori rʉmʉ ñaro yiroja. \q1 \v 21 “Yʉ Ʉjʉ, ñeñaro yigʉ ña yʉ. Yʉ ñeñaro yirisere ãcabojoya mʉ”, yʉre yirãreama jeame ʉ̃jʉrojʉ ĩna wabore ñaroca ĩnare masogʉ̃ yigʉja yʉ, yiyijʉ Dios, Joelre gotigʉ, yiyijʉ Pedro masare. \p \v 22 Ito yija mʉcana tʉdi bʉsi remoyijʉ ĩ: \p —Tʉoya yʉ ñarã ado yʉ gotiroti. Nazaret gagʉ Jesús ĩ masiro robo yicõri mʉare ĩoñi. “Dios ĩ rotiro bajiroti yiñi Jesús”, yi masiarãji mʉa itire tigoana ñari. \v 23 Ito bajibojarocati, Jesure ñiacõri, masa quenamenare ĩsiyija mʉa yucʉtẽojʉ ĩna jajutoni. Iti mʉa yiroto riojʉajʉ masi yucãrʉ Dios. Ito bajibojarocati mʉare camotabitirʉ Dios. Jesure sĩatoni gãjerãre mʉa ĩsire waja mʉareti seti ña. \v 24 Dioama Jesús ĩ godaja bero mʉcana tʉdi ĩ catiroca yicõñi. Ito bajiri godagoana ʉjʉ Satanás, Jesure ñiacũ masibisijʉ. Ito bajiri mʉcana tʉdi caticoañi ĩ. \v 25 Jane mejejʉ mani ñicʉ David ñayorʉ Jesús ĩ Jacʉre ĩ bʉsigore ucañi. Tite mʉa. Ado bajiro bʉsiyijʉ Jesús Diore: \q1 Cʉna yʉ rãcati ña mʉ. Ito bajiri ñejʉa güire ma yʉre. \q1 \v 26 Yʉ tʉoĩaja queno sosa yʉre. Ito bajiri bʉto wanʉcõri mʉre bʉsia yʉ. Ito bajiri yʉ ya rujʉ godaja bʉjatobiti yibicʉja yʉ. \q1 \v 27 Cʉna yʉ masia godarã watojʉ yʉre wagobicʉja mʉ. Mʉ Macʉ ña yʉ. Mʉre rʉ̃cʉbʉoa yʉ. Ito bajiri yʉ ya rujʉ jogaroca yibicʉja mʉ. \q1 \v 28 Ito bajiri mʉcana tʉdi yʉ catiroca yigʉ yigʉja mʉ. Bʉto wanʉ quenagʉ̃ yigʉja yʉ, mʉ rãca yʉ ñaja mʉcana, yiyijʉ Jesús Diore, yi ucañi David ñayorʉ, yiyijʉ Pedro masare. \p \v 29 ’Ito yicõri gaje ña. Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Mani ñicʉ David ñayorʉ ĩ cõja adoti yuje ecoñi. “Ado ña ĩre yujeado”, ya mani. Ito bajiri ĩ tʉoĩarise gaye meje bʉsiyorʉ ĩ. \v 30 David catigʉjʉ, ija bajirotire goti yuri masʉ ñayoyijʉ. “Ija yʉ janerãbatia Dios ĩ cõarʉ sĩgʉ̃ ñagʉ̃ yiguĩji. Yʉ robo Ʉjʉ ñagʉ̃ yiguĩji ĩ”, yi tʉoĩayijʉ David, Dios ĩ gotija tʉocõri. Tite mʉa. \v 31 Ado bajiro ucañi David: “Cristo mʉcana tʉdi catigʉ yiguĩji. Ito yicõri ĩ ya rujʉ godana watojʉ jogabeto yiroja”, yiñi David. Ito ĩ yirisere, ija bajirotire gotigʉ yiñi ĩ, yiyijʉ Pedro. \p \v 32 Mʉcana tʉdi bʉsi remoyijʉ Pedro: \p —Jesús ĩ godaja bero, mʉcana tʉdi ticʉ gʉa. Ito bajiri, “Ĩre tʉdi catioñi Dios”, ya gʉa. \v 33 Dios ũmacʉ̃jʉna ñacõri Jesure jiyijʉ. Dios tʉ ejacõri ĩ ya riojocadʉja, rʉ̃cʉbʉorajʉ, rujiguĩji Jesús. Dios ĩ goticãdo bajiroti Jesure cũñi, Espíritu Santore gʉare ĩ queo sãtoni. Jĩjʉ mʉa tirise, ito yicõri mʉa tʉorise, Espíritu Santo ĩ ejaja ito bajiro rẽtamʉ. Ititi ña ĩ wadire gaye. \v 34 David ñayorʉ ĩmasire rẽtaroti meje ucayoñi ĩ. Jesús ĩ mʉjado bajirogoroama, ĩ ya rujʉ rãca ñarocõti ũmacʉ̃jʉ mʉjabitiyoyijʉ David. Ito bajiri ado bajiro ucayoñi David: \q1 Mani Ʉjʉ Cristore ado bajiro yiñi Dios: “Yʉ tʉ riojocadʉja rujiya, rʉ̃cʉbʉorajʉ. \q1 \v 35 Mʉ wajana queno mʉre ĩna cʉdiroca yigʉ yigʉja yʉ”, yiyijʉ Dios mani Ʉjʉre. Ito bajiro ucayoñi David, yiyijʉ Pedro. \p \v 36 ’Yʉ ñarã, ito bajiri ĩja, “Riti ña”, yi masitoni mʉare bʉsia yʉ. Cristore, yucʉtẽojʉ mʉa sĩarʉreti, mani Ʉjʉ ñarocʉre, manire masorocʉre cũñi Dios. Ĩti ñami mʉcana, yiyijʉ Pedro masare. \p \v 37 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, bʉto tʉoĩa ʉsi bata bʉjatobisijarã ĩna. Ito bajiri Pedro mesare seniĩayijarã ĩna: \p —¿No yirʉjati gʉa ĩja? yiyijarã ĩna. \p \v 38 Ĩna ito yija tʉocõri, Pedro ado bajiro cʉdiyijʉ ĩnare: \p —Ñeñaro mʉa yirise jidicãña, mʉa ñeñaro yirisere Dios ĩ ãcabojotoni. Ito yicõri, “Jesucristore masirã ñama”, gãjerã ĩna yi masitoni, idé gu rotiya mʉa. Ito yija Espíritu Santo queo sãgʉ̃ yiguĩji Dios mʉare. \v 39 Dios, Espíritu Santo sã ãmoguĩji mʉare, ito yicõri mʉa rĩare, mʉa janerãbatiare, ito yicõri sõjʉ gãnare cʉni. Ĩ beserã ñajedirore Espíritu Santo sã ãmoguĩji Dios, yiyijʉ Pedro. \p \v 40 Iti riti bʉsigʉ meje yiyijʉ Pedro. Ito yicõri masare riaso bʉsiyijʉ ĩ. Gaje ado bajiro ĩnare riaso bʉsiyijʉ Pedro: \p —Masa ñeñarã rãca wʉsabesa mʉa. Camotadiya mʉa, ĩna rãca jeame ʉ̃jʉrojʉ mʉa wabe yirona, yiyijʉ Pedro. \p \v 41 Ito bajiro Pedro ĩ gotija tʉo wanʉcõri, ʉdiaji mil masa ñarã Jesure boca ãmiyijarã. Ito yicõri yoari mejeti idé gu rotiyijarã ĩna. \v 42 Ito bajiro yicõri apóstol mesa rãca ĩna riasorise tʉorona ĩna tʉ minijuasotiyijarã. Ĩna riasorisere tʉo ñiacõri itire tʉorʉ̃nʉ jidicãbisijarã ĩna. Ito bajiri sĩgʉ̃ bajiro riti ʉsi cʉtiyijarã ĩna ĩja. Ito bajiro tʉoĩacõri ĩna rʉcorisere maimenati bojoro bʉjarãre ĩsiyijarã ĩna. Coji rʉyabeto minijuacõri Diore bʉsiyijarã ĩna. Ito yicõri, “Iti ña Jesús ya rujʉ robo bajirise”, yi tʉoĩacõri naju bato bayijarã ĩna. Manire yiari Jesús ĩ goda ĩsire tʉoĩarã ĩ rotiro bajiro najure bato bayijarã. \s1 Cajero Jesure tʉorʉ̃nʉsʉoana ĩna ñare gaye \p \v 43 Apóstol mesa jaje tiyamani ĩoyijarã, Dios ĩna rãca ĩ ñajare. Itire ticõri mano ʉcayijarã masa ito gãna. \v 44-45 Sĩgʉ̃ rʉyabeto Jesure masirãma sĩgʉ̃ bajiro riti ʉsi cʉtiyijarã ĩna. Gãjerã bojoro bʉjaja ticõri, ĩna ya gajeoni ĩsicõri waja ãmiyijarã ĩna, bojoro bʉjarãre niyeru ĩsirona. \v 46-47 Co rʉmʉ rʉyabeto, sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩarã ñari, Dios ya wijʉ minijuasotiyijarã ĩna Diore bʉsirona. “Ñasagʉ ña Dios mʉ”, yi bʉsiyijarã ĩna, Diore rʉ̃cʉbʉorã. Ito yi tʉdi wacõri ĩna ya wirijʉ naju bato bayijarã ĩna. Bʉto wanʉ quenayijarã ĩna, ĩna baba mesa rãca bare bato barona. “Gãjerã rẽtoro tʉoĩa masirã ña mani”, yi tʉoĩabisijarã ĩna. Queno ĩna yirise ti masicõri, “Queno yirã ñama”, yiyijarã cʉto gãna. Co rʉmʉ rʉyabeto iti cʉto gãna coriarã Jesure boca ãmiyijarã. Jesure boca ãmicõri Jesure masirã tʉ minijuayijarã ĩna. Ito bajiri jãjarã bʉsa Jesure masirã bʉjʉ wayijarã ĩna. \c 3 \s1 Rudurʉre yisiore gaye \p \v 1 Co rʉmʉ rʉyabeto tres ñaroca riti Diore bʉsisotiyijarã ĩna. Ito bajiri itocõ tʉjaroca Dios ya wijʉ mʉja wayijarã ĩna, Pedro, Juan rãca jʉ̃arã, Diore bʉsirona. \v 2 Soje tʉ sĩgʉ̃ masʉ rujiyijʉ. Cajerojʉti wa masibicʉ rujearʉ ñayijʉ ĩ. Ito bajiri wa masibisijʉ ĩ. Co rʉmʉ rʉyabeto ĩ baba mesa ĩre ãmi wasotiyijarã. Ito yicõri soje tʉ ĩre jidi rojosotiyijarã ĩna. Iti soje ado bajiro wame cʉtiyijʉ. Seyori soje ñayijʉ iti soje. Iti soje tʉ rujicõri ito ejarãre, “Yʉre ti maiñame, jabeto niyeru yʉre ĩsiña mʉa”, yi rujiyijʉ ĩ. \v 3 Pedro mesare sãjarã wana yiroca: \p —Yʉre jabeto ti maiñame mʉa, yiyijʉ rudurʉ. \p \v 4 Ito ĩ yija tʉocõri, queno tisayijarã ĩna ĩre. Ado bajiro yiyijʉ Pedro ĩre: \p —Adojʉa tiya mʉ, yiyijʉ ĩre. \p \v 5 “Yʉre jabeto ĩsirã yirãji”, yirocʉ queno tʉoĩabojayijʉ ĩ. \v 6 Ito yija Pedro ado bajiro yiyijʉ ĩre: \p —Niyeru ma yʉre, manirea. Gaje ñasarisejʉa mʉre ejabʉacʉja yʉ. Jesucristo Nazaret gagʉre tʉorʉ̃nʉcõri, “Wʉmʉña mʉ, wasa”, ya yʉ mʉre yiyijʉ Pedro rudurʉre. \p \v 7 Ito bajiro yicõri ĩ ya riojocadʉja ñiacõri tʉ̃a wʉmʉo rʉ̃gõyijʉ Pedro. Ito ĩ yirocati, ĩ ya ñicʉri sẽocoayijʉ ĩre, rudurʉ ñabojarʉre. \v 8 Ito bajiri bubu quedi rʉ̃gʉ̃cõri, wasʉoyijʉ ĩ. Pedro mesa rãca sãja wayijʉ rudurʉ ĩja, Dios ya wijʉre. “Dios queno yami yʉre. Yʉ ñarise cʉtirise yʉre yisioami ĩ”, yi wanʉ quena wayijʉ ĩ. \v 9 Iti wijʉ Dios ya wijʉ ñarã ĩ waja tiyijarã ĩna. “Queno yami Dios yʉre”, ĩ yi bʉsija tʉoyijarã ĩna. \v 10 Ito bajiri ĩre ti masicõri ʉcayijarã ĩna. “Soje tʉ rujigʉ, rudurʉ, niyeru seni rujigʉ, ¿meje ñati ĩ?” yiyijarã ĩna ʉcare rãca. \s1 Pórtico de Salomón wame cʉtirijʉ masare Pedro ĩ gotire gaye \p \v 11 Rudurʉ ñabojarʉ, Pedro mesa watoje ñayijʉ ĩ. Ĩnare jidicãbisijʉ ĩ. Dios ya wi tʉ, Pórtico de Salomón wame cʉtirijʉ rʉ̃gõyijarã ĩna Pedro mesa. Iti ito bajiro rẽtaja ti ʉcacõri, masa jãjarã ũma minijuayijarã ĩna. \v 12 Masa ĩna minijuaja ticõri, ado bajiro bʉsiyijʉ Pedro ĩnare: \p —¿No yija ti ʉcati, yʉ ñarã mʉa? Sõco bʉsa tiya gʉare. Ãni rudurʉre gʉamasiti yisiobijʉ. Gʉa masiro robo yija meje, Diore queno gʉa cʉdija meje wami ãni rudurʉ. \v 13 Ado robojʉa bajia. Jesús ũmacʉ̃jʉ gagʉ ĩre yisioñi. Mani ñicʉsabatia Abraham, Isaac, ito yicõri Jacob cʉni Diore riti rʉ̃cʉbʉoyijarã ĩna. Dios ĩna rʉ̃cʉbʉorʉ mʉcana ĩti ñami ĩja. Godarʉre tʉdi catiocõri, masa ĩna rʉ̃cʉbʉoroti gayere jidicãyijʉ Dios ĩ Macʉ Jesure. Ĩ Jesureti ñiacõri ĩsiyija mʉa, ñari masa ʉjarãre, ĩre ĩna sĩatoni. Ʉjʉ Pilato, Jesure ĩ bucõa ãmobojarocati, mʉajʉa bucõare ãmobisija. \v 14 Pilatore, Jesús quenagʉ̃re bucõa rotiado õno yirã, sĩari masʉre bucõa rotiyija mʉa Pilatore. \v 15 Ito yirã riti masare catire gaye ĩsigʉ̃re sĩa rotiyija mʉa. Ito bajibojarocati, Dioama godarʉre tʉdi catiocõñi. Ĩre ticõri, “Mʉcana tʉdi catiami”, yi masia gʉa, yiyijʉ Pedro. \p \v 16 Ito yicõri mʉcana ado bajiro bʉsi remoyijʉ Pedro: \p —Ãni rudurʉ ñabojacacʉre ti masia mʉa. “Jesús yʉre yisio masiami”, ĩ yi tʉoĩajare, yoari mejeti ĩ ya ñicʉri sẽocoayijʉ ĩre. Ñaro bajiroti ĩre yisioñi Jesús. Itire ti masia mani, yiyijʉ Pedro. \p \v 17 ’Masia yʉ ñarã yʉ ĩja. Mani ʉjarã rãca Jesure sĩa rotiyija mʉa. “Bʉto ñeñaro ya gʉa”, yi tʉoĩa masibitibojarãti ito bajiro yiyijari yʉ ñarã, ya yʉ mʉare. \v 18 Jesure mʉa sĩacatijʉ, “Ito bajiro yiroja”, Dios ĩ yire ñaro bajiroti bajicʉ iti. Dios ĩ oca gotiri masa ĩre yiari ado bajiro gotiyijarã jane mejejʉ: “Cristo quenabeto tõbʉjacõri, godagʉ yiguĩji”, yiyijarã Dios oca gotiri masa. \v 19 Ito bajiri iti oca tʉocõri ñeñaro mʉa yirisere jidicãña mʉa. Ito yicõri Dios ĩ ʉsi cʉtiro bajiro tʉoĩaña mʉa, ñeñaro mʉa yirise ĩ ãcabojotoni. Ito yija Dios mʉa ya ʉsijʉ ʉsirioya mani mʉare jidicãguĩji. \v 20 Ito yija mʉcana tʉdi cõagʉ̃ yiguĩji Dios, Cristore. Jane mejejʉ besecãñi Dios, Cristore mani Ʉjʉ ñarocʉre. \v 21 Adocãta ũmacʉ̃jʉ ñaguĩji Cristo. Co rʉmʉ adi macãrʉcʉ̃rore mʉcana quenogʉ̃ yiguĩji Dios, ĩ goticãdo bajiroti. Dios ĩ queno tĩori rʉmʉ bocatigʉ yiguĩji Jesucristo. Adi ña Dios oca goti ĩsiri masa, Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩna ucare. \v 22 Sĩgʉ̃ Dios oca goti ĩsiri masʉ, Moisés wame cʉtigʉ, ado bajiro gotiyoñi mani ñicʉsabatiare: “Dios mani Ʉjʉ yʉre ĩ cõado bajiroti, gãji ĩ oca gotirocʉ cõagʉ̃ yiguĩji. Dios ĩ cõarocʉ mani comasiti ñagʉ̃ yiguĩji. \v 23 Jeyaro ĩ yirise yiro bajiroti cʉdiba mʉa. Yiro robo cʉdimenare, mani Israel gãnare gajerojʉ ãmicõa ruyuriocõgʉ̃ yiguĩji”, yiyijʉ Moisés ñayorʉ. Adi ña mani ñicʉsabatiare, ĩ gotire, yiyijʉ Pedro masare. \p \v 24 Mʉcana tʉdi bʉsi remoyijʉ Pedro: \p —Samuel bero gãna cʉni Dios oca goti ĩsiri masa, adi rʉmʉri bajiroti gayere, ñaro bajiroti gotiyoyijarã ĩna cʉni. \v 25 Jane mejejʉ, mani ñicʉsabatiajʉare Dios ĩ goticãrere gotiyijarã ĩna Dios oca gotiri masa. Dios mani ñicʉsabatiajʉare, ĩ goticãre ñajare quenarise ejaro yiroja manire. Ado bajiro mani ñicʉ Abraham ñayorʉre goticãyijʉ Dios: “Queno masa jeyaro wanʉ quenare gaye ejaro yiroja, mʉ rĩa janerãbatiana sʉoriti ĩ rujeajare”, yiyijʉ Dios mani ñicʉ ñayorʉre gotigʉ. \v 26 Ĩ Macʉre tʉdi catiocõri, cajero mani rãca ñarocʉre ĩre cõañi Dios, mani queno wanʉ quenatoni. Ito yicõri mani ñeñaro yirisere jidicãtoni, ĩ Macʉre cõañi Dios, yiyijʉ Pedro masare gotigʉ. \c 4 \s1 Ʉjarã ñasarã riojo Pedro mesa ĩna bʉsire gaye \p \v 1 Pedro, Juan rãca jʉ̃arã masare ĩna riaso ñaroca paia ejayijarã, saduceo gaye tʉoĩarã, ito yicõri Dios ya wi coderi masa ʉjʉ cʉni. \v 2 Pedro ito bajiro masare ĩ riasoja tʉocõri, bʉto junisini ejayijarã ĩna. Ado bajiro riasoyijʉ Pedro ĩnare: “Jesús ĩ godaja bero mʉcana tʉdi catiñi. Ito bajiri mani cʉni tʉdi catirã yirãji, yi tʉoĩa mani”, yiyijarã Pedro mesa masare. \v 3-4 Coriarã jãjarã Jesús oca tʉo ãmisãcõri Jesure boca ãmiyijarã ĩna. Ito bajirã riti jãjarã ʉ̃mʉa co dʉjamocõ mil masacõ ñarã, bʉjʉ wayijarã ĩna, Jesure masirã. Ito bajiri paia, saduceo gaye tʉoĩarã, Dios ya wi coderi masa ʉjʉ cʉni bʉto junisiniyijarã iti tʉocõri. Ito bajiri Pedro mesare ãmi wacõri tubiayijarã ĩna, ñamicajʉ iti ñajare. \p \v 5 Busuri itijʉ, Jerusalénti, mʉcana minijuayijarã judio masa ʉjarã, gãjerã bʉcʉrã, ito yicõri bʉcʉrã rotirise riasori masa cʉni minijuayijarã ĩna. \v 6 Paia ʉjʉ Anás wame cʉtigʉ cʉni ito ñayijʉ. Ito yicõri Caifás, Juan, Alejandro, gãjerã paia ʉjarã ñajediro minijua ñayijarã itojʉ. \v 7 Ito bero Pedro mesa tubiara wijʉ ñarãre, ãmi wadi rotiyijʉ Anás. Pedro mesa ĩ tʉ ĩna ejaroca, ado bajiro seniĩayijʉ Anás: \p —¿Ñimʉ mʉare masare riaso roticati? Ito yicõri, ¿ñimʉ ĩ rotija rudurʉre yisiocati mʉa? yiyijʉ Anás Pedro mesare. \fig |src="CN01901B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 4.7" \fig* \p \v 8 Ĩ seniĩaja tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Pedro, Espíritu Santo ĩ masirisena: \p \v 9 —Tʉoya mʉa. Rudurʉre gʉa queno yire, ito yicõri ĩre gʉa yisiore, ¿itire gʉare tʉo tudiati mʉa? yiyijʉ Pedro, masa ʉjarãre ito yicõri bʉcʉrãre cʉni. \v 10 Mʉa queno masitoni, ito yicõri Israel sita gãna ñarocõti ĩna masitoni, mʉare ñasarise gotia yʉ. Ãni rudurʉ ñabojarʉ mʉa riojo rʉ̃gõgʉ̃re yisioñi Jesús Nazaret gagʉ. Jesús, yucʉtẽojʉ mʉa sĩarʉti, Dios tʉdi catiorʉti, ĩti rudurʉre yisioñi. \v 11 Jane mejejʉ David ñayorʉ ado bajiro ucayoñi: “Mʉa wi meniri masa gʉ̃tagãre cõabojayija mʉa. Ito bajibojarocati mʉa cõaraga ñasarica ñaroja gʉ̃tagã”, yi ucañi David ñayorʉ, Jesure tʉoĩa yugʉ. Ado bajiro bajia yireoni ña adi. Mʉa judio masa ʉjarã, Jesure ãmomena yirãji. Ito bajibojarocati ñasagʉ ñagʉ̃ yiguĩji ĩ. \v 12 Jesucristo sĩgʉ̃ti ñami adi macãrʉcʉ̃rojʉ masare masorocʉ Dios ĩ cõarʉ. Jesús sĩgʉ̃ti manire maso masiguĩji. Ñimʉjʉa gãji ĩ robo bajigʉ maquĩji, yiyijʉ Pedro ʉjarãre. \p \v 13 Pedro, Juan rãca ĩna oca sẽoro bʉsija tʉocõri, bʉto tʉoĩa oca jaiyijarã ʉjarã. “Bʉto papera riasotibitiana ñabojarãti queno bʉsiama ĩna. Jesús rãca ñagoanati ñari seyoama ãna. Ito bajiri ĩre bajiroti riasoama”, yi tʉoĩayijarã ʉjarã. \v 14 Rudurʉ ñabojarʉ, Pedro mesa rãca ĩ ñajare, “Rudurʉre yisiobisija mʉa”, yi masibisijarã ʉjarã ĩnare. \v 15 Ito bajiri macʉ̃jʉ budi wa rotiyijarã ʉjarã, Pedro mesare. Ito yicõri ĩnamasiti gãmeri bʉsi ñayijarã ĩna ĩja: \p \v 16 —¿No yiana mania Pedrore, Juanre cʉni? Jerusalén gãna ñarocõti masiama rudurʉre ĩna yisiore. Ito bajiri, “Bʉrãti yama ĩna”, yi masia ma. \v 17 Ado bajiro ĩnare gotirʉja mani: “Jesús gaye tʉdi mʉa bʉsi remoja, quenabeto tõbʉjarã wana ya mʉa. Ito bajiro mani ĩnare gotija, gãjerãre Jesús oca gotimena yirãji ĩna”, yi tʉoĩayijarã ĩna. \p \v 18 Ito yija mʉcana tʉdi jisõyijarã ĩna Pedro mesare. Ĩna sãja ejaroca, “Masare riasobesa mʉa, ito yicõri Jesús gayere bʉsi ʉyabesa mʉa”, yibojayijarã ʉjarã Pedro mesare. \v 19 Ito bajiro ʉjarã ĩna bʉsija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijarã Pedro mesa: \p —Mʉare gʉa cʉdijama, Diore cʉdimena robo bajiro bajia gʉa. Diore cʉdiado õno yirã, ¿mʉare cʉdirʉjati gʉa? yiyijarã ĩna. Dios ĩ tiro riojo, ¿no bajiro quenaroja, yire masiati mʉa? Diore cʉdirã yirãji, ya gʉa mʉare. \v 20 Jesure gʉa tʉogore, gʉa tigore cʉni, itire bʉsi jidicãdo ma gʉa, yiyijarã Pedro mesa. \p \v 21 Itire tʉocõri: \p —Tʉdi bʉsi ʉyabesa Jesús gayere. Jesús gayere mʉa riasoja, quenabeto tõbʉjarã yirãji mʉa, yiyijarã ʉjarã mʉcana. \p Rudurʉ ñabojarʉ ĩ waja ticõri, Diore rʉ̃cʉbʉoyijarã masa. “Quenoguti yigʉ ñami Dios”, yiyijarã masa. Ito ĩna yija masicõri, masare bʉto güiyijarã ʉjarã. Ito bajiri Pedro mesare quenabeto tõbʉjaroca yibisijarã ĩna. Ito bajiri riojoti bucõacõyijarã ʉjarã Pedro mesare. \v 22 Rudurʉ ñabojarʉ, ĩna yisiorʉ, jʉ̃arã masacõ rẽto bʉsaro rodori tʉjagʉ ñayijʉ ĩ. \s1 Gʉa oca sẽoroca yiya, yi Diore ĩna senire gaye \p \v 23 Budi warãjʉama ĩna baba mesa tʉjʉ wacoayijarã Pedro mesa. Ĩna baba mesa tʉ ejacõri jeyaro ʉjarã ĩna bʉsigore gotiyijarã ĩna. \v 24 Itire tʉocõri sĩgʉ̃ bajiro riti ʉsi cʉtirã ñari Diore bʉsiyijarã ĩna: \p —Dios gʉa Jacʉ, mʉ sĩgʉ̃ti ña bʉto masigʉ̃. Macãrʉcʉ̃rore meniyija mʉ, sita cʉni, ito yicõri riari. Macãrʉcʉ̃ro gaye jeyaro meniyija mʉ. Ito yicõri adi macãrʉcʉ̃ro jeyaro ñarotire rujeoyija mʉ. \v 25 Jane mejejʉ, Espíritu Santore cõayija mʉ gʉa ñicʉ David ñayorʉ, mʉ oca ĩ bʉsitoni. Ado bajiro ucayoñi David, mʉre queno moa ĩsigʉ̃ ñari: \q1 ¿No yija Cristore junisiniati judio masa meje ñarã cʉni? ¿No yija judio masa rocati ñasarise meje tʉoĩati? \q1 \v 26 Adi macãrʉcʉ̃ro gãna ʉjarã minijuacõri ña yucãma, mʉre ñeñaro yirona, ito yicõri Cristore cʉni ñeñaro yirona, yi ucañi David ñayorʉ. \p \v 27 ’Riti yiñi David. Ĩ gotiado bajiroti bajicʉ gʉa ya cʉto. Ʉjʉ Herodes, ito yicõri Poncio Pilato, judio masa meje cʉni, ito yicõri Israel sita gãna cʉni cojʉti minijua ñañi ĩna. Mʉ Macʉ, ñeñarise yibicʉre ñeñaro yirona minijuañi ĩna, masare masotoni mʉ cõarʉre. \v 28 Mʉ Macʉre sĩañi ĩna. Jane mejejʉ, ado bajiro rẽtaro yiroja, yiyija mʉ, mʉ masirisena. \v 29 Dios gʉa Jacʉ, gʉare tʉoya. “Quenabeto tõbʉjarã yirãji mʉa”, gʉare ĩna yirise ãcabojabesa mʉ. Gʉare ejabʉaya mʉ. Ñaro bajiroti mʉre cʉdi ãmoa gʉa. Ñe guijobeto, Jesús oca quenarise gʉa bʉsitoni gʉare ejabʉaya mʉ. \v 30 Mʉ masirisena masa cõrãre masoña mʉ. Ito yicõri tiyamani cʉni yiya mʉ, “Jesuna sʉoriti bajia adi”, masa ĩna yitoni, yiyijarã ĩna Diore bʉsirã. \p \v 31 Diore ĩna bʉsi tĩoroca, ĩna minijua ñarijʉ sita ʉeyijʉ. Sita ʉerijʉ tototi, Espíritu Santo quedi sãjayijʉ ĩnare. Espíritu Santore queno cʉdicõri, ñe güire mejeti Dios oca masare gotisʉoyijarã ĩna. \s1 “Yʉ sĩgʉ̃ ye ña gajeoni”, yimena ñari gãjerãre batore gaye \p \v 32 Jesure masirã sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩa ñayijarã ĩna. Ĩna rʉcorise, “Yʉ sĩgʉ̃ ye ña”, yibisijarã ĩna. Ĩna baba mesare sĩgʉ̃ rʉyabeto batoyijarã ĩna. \v 33-35 Sita rʉcorã, ito yicõri wiri rʉcorã, gãjerãre ĩsiyijarã ĩna. Iti ĩsicõri niyeru bʉjayijarã ĩna. Niyeru bʉjacõri apóstol mesare ĩsiyijarã ĩna, bojoro bʉjarãre ĩna ĩsitoni. Ito bajiri ĩna rãca gãna sĩgʉ̃jʉa bojoro bʉjarã mañijarã ĩja. Jesús oca quenarise riaso jidicãbisijarã apóstol mesa. “Jesús ĩ godaja bero, mʉcana tʉdi caticõri, ñami mʉcana”, yi queno sẽo quenaro gotiyijarã ĩna masare. Ito bajiroca Jesure masirã ñarocõreti queno ĩna wanʉ quenatoni, ĩnare ejabʉayijʉ Dios. \v 36 Jesure masirã wato ñayijʉ sĩgʉ̃ levita masʉ. José wame cʉtigʉ ñayijʉ ĩ. Chipre wame cʉtiri yogajʉ rujearʉ ñayijʉ ĩ. Apóstol mesa, Josére gaje wame wõyijarã, Bernabé. Griego ocama, “Wanʉ quenare gaye riasogʉ”, yireoni ñayijʉ iti wame. \v 37 Josére sita ñayijʉ. Itire gãjire ĩsiyijʉ ĩ. Iti waja niyeru bʉjacõri apóstol mesare ĩsiyijʉ, bojoro bʉjarãre ĩna batotoni. Queno yigʉ ñayijʉ José. \c 5 \s1 Ananías ĩ manojo Safira rãca ĩna ñeñaro yire gaye \p \v 1 Gãjijʉama, Ananías wame cʉtigʉ ĩ manojo Safira rãca, queno yirã meje ñayijarã ĩna. Ananías ĩ manojo rãca ĩna ya weseca gãjerãre ĩsiyijarã. Ito yicõri niyeru bʉjayijarã ĩna. \v 2 Ananías ĩ manojo rãca coro bajiro tʉoĩayijarã ĩna. Ito bajiri niyeru jabeto yeyoyijarã ĩna. Ito yicõri apóstol mesare ĩsigʉ̃ wayijʉ rʉyarise. Ĩnare ĩsi wacʉ, “Adi riti bʉjabʉ yʉ”, yiyijʉ Ananías ĩnare. \v 3 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro bʉsiyijʉ Pedro ĩre: \p —Ananías, ¿no yija rʉ̃mʉ́a ʉjʉre cʉdiati mʉ? Mʉ ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a ʉjʉ sãjañi mʉre. “Adi riti bʉjabʉ yʉ”, mʉ yija, Espíritu Santore rʉo ãmogʉ̃ ya mʉ. \v 4 Weseca mʉ ya weseti ñabojadoja, mʉ ĩsi ãmoja, mʉ ĩsi ãmobeja cʉni. Mʉ ãmoro bajiro yirʉjaboyija mʉre. Weseca waja mʉ bʉjarise cʉni mʉ yeti ñabojadoja. Mʉ ĩsirotocõti, “Adocõti ĩsicʉja yʉ”, yirʉjabojayija mʉre. ¿No yija ñeñaro tʉoĩacõri rʉori mʉ? Mʉ rʉobojaja cʉni, gʉare riti meje rʉogʉ ya mʉ. Diore cʉni rʉogʉ ya mʉ, yiyijʉ Pedro Ananíasre. \p \v 5 Ito bajiro ĩ yiroca cojisiti cõ quedicoayijʉ Ananías. Ito bajija tʉocõri, ito gãna ruje güiyijarã. \v 6 Ito yija coriarã mamarã Ananías ya rujʉre gũmacõri ĩre yujerã wayijarã ĩna. \p \v 7 Ito bero ʉdiaji cõrecõ ejayijo Ananías ñabojarʉ manojo. “Ito bajiroja”, yibisijo iso. \p \v 8 —¿Adi ñarocõti ñati weseca waja, mʉa bʉjare? yiyijʉ Pedro isore. \p —Ñarocõti ña, yi rʉoyija iso. \p \v 9 Ito iso yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Pedro isore: \p —¿No yija mʉ manʉjʉ rãca sĩgʉ̃re bajiro ʉsi cʉticõri, Espíritu Santore rʉo ãmori mʉa? Macʉ̃jʉ tʉjama mʉ manʉjʉre yujerã ejana. Mʉcana mʉre ãmi warã yirãji, mʉre yujerona, yiyijʉ Pedro isore. \p \v 10 Ito ĩ yirijʉti, cojisiti cõ quedicoayijo iso cʉni. Sãja wacõri cõrore ti bʉjayijarã mamarã. Ito bajiri isore ãmi budi wacõri manʉjʉ ñabojarʉ tʉjʉ yujeyijarã ĩna mʉcana. \v 11 Jesure masirã ñarocõti, ito yicõri masa jeyaro, “Ito bajiyijʉ”, yija tʉocõri, bʉto güiyijarã ĩna. \s1 Jaje tiyamani ĩna ĩore gaye \p \v 12 Iti rʉmʉri Jesure masirã sĩgʉ̃ rʉyabeto sĩgʉ̃ bajiro riti ʉsi cʉticõri, Dios ya wi tʉ, Pórtico de Salomón wame cʉtirijʉ minijuasotiyijarã ĩna. Jerusalén gãna ĩna tiro riojo Dios ĩ masiro bajiro ĩ ejabʉarisena jaje tiyamani ĩoyijarã apóstol mesa. \v 13 Jesure masirãre queno rʉ̃cʉbʉoyijarã Jerusalén gãna. Ito bajibojarocati Jesure masirã tʉ ware güiyijarã ĩna. \v 14 Coriarã bʉto güiyijarã, ito bajibojarocati jãjarã Jesús oca tʉo ãmisãyijarã. Romia cʉni, ʉ̃mʉa cʉni Jesús oca tʉo ãmisãyijarã ĩna. Ito bajiri jãjarã bʉsa bʉjʉ wayijarã Jesure masirã. \v 15 Tiyamani Pedro ĩ ĩogore tʉocõri, cõrãre ma tʉ ĩna cani jesari cumuro rãcati cũyijarã masa. Pedro ĩ rẽtaja tiana yirona, bocatiyijarã cõrã. Manire moaĩajaro yirona, bocatiyijarã ĩna ĩre. Manire ĩ moaĩabeja cʉni, ĩ rʉ̃mʉ́goti mani joe rẽtajaro yirona, bocatiyijarã. Tʉdi cati ãmorã ĩre bocatiyijarã ĩna. \v 16 Jãjarã masa, Jerusalén tʉ gãna wija wayijarã Jerusalénjʉ cõrãre ãmi warã. Ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a sãñarãre cʉni ãmi wayijarã. Cõbojana ñajediro tuja jedicoayijarã ĩna. Ito yicõri rʉ̃mʉ́a sãñabojana cʉni rʉ̃mʉ́a budicoayijarã ĩja. \s1 Apóstol mesare ĩna ʉsirio codere gaye \p \v 17 Iti tʉocõri paia ʉjʉ ito yicõri ĩ baba mesa saduceo gaye tʉoĩarã bʉto ti tudiyijarã apóstol mesare. \v 18 Ito bajiri ñia roticõri Jerusalén ga wijʉ, tubiara wijʉ tubia rotiyijarã ĩna, apóstol mesare. \v 19 Tubia ecoana ĩna ñabojarocati iti ñamiti iti wijʉ ángel goayijʉ ĩnare. Ito bajiri sojeri janacõri ĩnare tʉ̃a ãmi wayijʉ ĩ: \p \v 20 —Dios ya wijʉ wasa mʉa. Ito ejacõri masare gotiba, ĩna cʉni catitĩñare gaye ĩna bʉjatoni, yiyijʉ ángel ĩnare. \p \v 21 Ito bajiri busuri jĩjʉ, Dios ya wi sãjacõri masare riasoyijarã ĩja. \p Ito bajiro ĩna riasoroca ricati paia ʉjʉ ĩ baba mesa rãca Israel sita gãna ʉjarãre jiyijarã, minijuatoni. Ito yicõri, “Tubiara wijʉ ñarãji”, yirona apóstol mesare ĩna ãmitoni surarare cõayijarã ĩna. \v 22 Tubiara wijʉ ĩna ejaja, mañijarã ĩna. Ito tiboja, tʉdi wacõri, ʉjarãre gotirã wayijarã surara: \p \v 23 —Tubiara wi queno soje biara wi ñaroca ejabojabʉ gʉa. Coderi masa cʉni itoti ñabojama. Ito bajibojarocati soje janacõri, gʉa tija, apóstol mesa mama, yiyijarã ĩna. \p \v 24 Iti oca tʉocõri, paia ʉjʉ ito yicõri Dios ya wi coderi masa ʉjʉ, no yimena bʉjayijarã ĩna. Iti tʉocõri, “¿No bajiro yirojada ĩja?” yiyijarã ĩna. \v 25 Ĩna bʉjatobiti ñaroca sĩgʉ̃ ejayijʉ ĩna tʉ. Ado bajiro gotiyijʉ ĩ ĩnare: \p —Tubiara wijʉ mʉa bia cũbojana, Dios ya wijʉ masare riasorã yama ĩna, yiyijʉ ĩ ĩnare. \p \v 26 Ito yija Dios ya wi coderi masa ʉjʉ, ito yicõri ĩ ya moari masa rãca apóstol mesare ãmirã wayijarã ĩna. Bʉto sẽoro yimenati ãmi wayijarã ĩnare. “Masa jãjarã gʉ̃ta reaborãji manire, mani sẽoro yija”, yi tʉo güirã sẽoro yibisijarã ĩna. \v 27 Ĩnare ãmi wacõri, ʉjarã riojo ĩnare jidi rʉ̃gõyijarã ĩna. Ito yija paia ʉjʉ ĩnare ticõri ado bajiro yiyijʉ ĩnare: \p \v 28 —Jesús gayere mʉa riasorisere, mʉare rẽobojacʉ gʉa. Ito yibojarocati Jerusalén gãna ñarocõreti masare riaso ucuyija mʉa. Ito bajiri sĩgʉ̃ rʉyabeto masiama mʉa riaso ucurisere. “Jesús ĩ godare gaye ĩnare seti ña”, yiyija mʉa gʉare, yiyijʉ paia ʉjʉ apóstol mesare. \p \v 29 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro ĩre cʉdiyijarã apóstol mesa. \p —Diojʉare cʉdisʉorʉja mani, masare mani cʉdiroto riojʉa. Dios rotirisejʉa ñasa masa rotirise rẽtoro, yiyijʉ Pedro ĩ baba mesa rãca. \v 30 Jesús yucʉtẽojʉ mʉa sĩa rotirʉreti, Dios mʉcana tʉdi ĩ catiroca yiñi. Ĩ Dioti ñami, jane mejejʉ mani ñicʉsabatia ĩna rʉ̃cʉbʉogorʉ. \v 31 Dios ũmacʉ̃jʉna ñacõri, Jesure jiñi. Ito bajiri ĩ ya riojocadʉja, rʉ̃cʉbʉorajʉ rujiguĩji Jesús adocãta. Jesús mani Ʉjʉ ñarocʉ, ito yicõri ñeñaro mani yirise waja yi ĩsirocʉre cũñi Dios. Mani Israel gãna ñeñaro mani yirise jidicãtoni, ito yicõri, “Jesús ñeñaro yʉ yirise itire ãcabojoya”, mani yi senitoni cũñi Dios Jesure. \v 32 Espíritu Santo sãñagoana gʉa ñajare, ĩ́na sʉoriti Dios ĩ jeyaro yigorere gotia gʉa. No Dios ĩ yiro bajiro cʉdigʉ, Espíritu Santo ĩre sãgʉ̃ yiguĩji Dios, yiyijʉ Pedro ʉjarãre. \p \v 33 Pedro ito ĩ yija tʉocõri, bʉto junisiniyijarã ĩna. Ito yicõri Pedro mesare sĩa ãmoyijarã ĩna. \v 34 Ʉjarã rãca sĩgʉ̃ fariseo gaye tʉoĩagʉ̃ ñayijʉ ĩ. Gamaliel wame cʉtigʉ, judio masa ĩna rotirise riasori masʉ ñayijʉ ĩ. Masa ruje rʉ̃cʉbʉoyijarã ĩre. Gãjerã ʉjarã rãca bʉsirocʉ wʉmʉ rʉ̃gʉ̃cõri, Pedro mesare bucõa rotiyijʉ Gamaliel. \v 35 Ito yija ado bajiro bʉsiyijʉ ĩ baba mesa ʉjarãre: \p —Queno tʉoya yʉ ñarã mʉa. Ãna masare mʉa yi ãmorisere, queno tʉoĩaña mʉa. \v 36 ¿Teudas ĩ yigorere ãcabojati mʉa? Nocõ rodori mejeti rẽta, “Ñasagʉ ña yʉ”, ĩ yija bero. Iti oca tʉocõri, “Riti bajiroja”, yirona cuatro cientocõ ʉ̃mʉa sʉyabojayijarã Teudas ñabojarʉre. Ito bero yoa bʉsari gãjerã ĩre sĩacõyijarã. Ito bajiri ĩre sʉyabojana ĩna ãmoroti batacoayijarã. Ĩ riasobojare cʉni jedicoayijʉ. \v 37 Ito bero mʉcana masare ĩna cõĩari rʉmʉri Galilea gagʉ, Judas wame cʉtigʉ ñayijʉ. Ĩre cʉni ĩ bʉsirise tʉocõri masa jãjarã sʉyabojayijarã. Ito bero ĩre sĩacõyijarã gãjerã. Ito yija ĩre sʉyabojana ĩna ãmoroti batacoayijarã ĩna. \v 38 Ito bajiri mʉare gotia yʉ. Ʉsirioro yibesa ãnare. Ĩna ãmoro wacõato. Ĩna riasorise gaye masa ye iti ñaja jedicoaro yiroja. \v 39 Dios ye ĩna riasojama, no yicõri camota masimenaji mʉa. Queno tʉoĩaña mʉa Dios rãca mʉa ñeñame yirona, yiyijʉ Gamaliel, ĩ baba mesa ʉjarãre. Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, “Ri ya mʉ”, yiyijarã ĩna. \p \v 40 Ito yija Pedro mesare jisõyijarã ĩna mʉcana. Ito yicõri ĩnare baje rotiyijarã ĩna. Ito yicõri Jesús gaye bʉsirere ĩnare rẽoyijarã ĩna. Ito yija ĩnare jidicãyijarã. \v 41 Godoti wanʉ budiyijarã Pedro mesa ʉjarã tʉ ñabojana. “Jesús oca gotitoni Dios ĩ manire cũja quenasacõa, quenabeto mani tõbʉjabojarocati”, yiyijarã Pedro mesa. \v 42 Ʉjarã ĩna Jesús gaye ĩna rẽobojarocati masare riaso jidicãbisijarã ĩna Pedro mesa. Dios ya wijʉ Jesucristo gaye masare riasoyijarã ĩna. Ito yicõri masa ya wirijʉ cʉni riasoyijarã ĩna. \c 6 \s1 Jʉa ãmojeno ejabʉari masare ĩna cũre gaye \p \v 1 Iti rodoriti Jesure masirã jãjarã bʉsa bʉjʉ wayijarã. Griego oca bʉsirãjʉa, Hebreo oca bʉsirãre bʉsitusʉoyijarã. Griego oca bʉsirãjʉa, ado bajiro bʉsituyijarã Hebreo oca bʉsirãre: “Co rʉmʉ rʉyabeto mʉa bare batobojaja, corocõ batobea mʉa. Mʉa rãca gãna wajeagoana romiare riti jairo ĩsia mʉa. Gʉa rãca gãna wajeagoanareama queno ĩsibea mʉa”, yiyijarã ĩna. \v 2 Ito bajiro ĩna gãmeri bʉsituja tʉocõri, Jesure masirã ñarocõreti miojuyijarã apóstol mesa: \p —Dios oca gʉa riasorise jidicã masibea gʉa. Gʉareama gʉa riasorisejʉa ña, naju batore gaye rẽtoro ñasarise. \v 3 Ito bajiri jʉa ãmojeno masa cũrʉjarãji mʉa gʉare ejabʉarona. Ado bajirãre ʉ̃mʉare beserʉjarãji mʉa. Queno tʉoĩarã, queno rʉ̃cʉbʉoana, ito yicõri Espíritu Santore queno cʉdirã, mʉa beseja quena. Ito bajirãre gʉare ejabʉarona cũrʉjarãji mʉa. \v 4 Gʉama ado bajiro yisotirã yirãji. Diore riti bʉsisotirã yirãji, ito yicõri masare riasorã yirãji gʉama, yiyijarã apóstol mesa ito ñarãre. \p \v 5 Ito bajiro apóstol mesa ĩna bʉsija tʉocõri, sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩa jediyijarã ĩna, Jesure masirã. Ito yicõri sĩgʉ̃re beseyijarã ĩna. “Esteban ĩ ñami Jesure queno tʉorʉ̃nʉcõri Espíritu Santore queno cʉdigʉ”, yi tʉoĩacõri ĩre beseyijarã ĩna. Ito yicõri Esteban bajiro tʉoĩarãre cʉni beseyijarã ĩna. Adocõ ñayijarã ĩna Esteban baba mesa: Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas, ito yicõri Antioquía gagʉ Nicolás. Judio masʉ meje ñabojagʉti ĩna queti ocare rʉ̃cʉbʉogʉ ñayijʉ ĩ. Itocõ ñayijarã bare batotoni ĩna cũana. \v 6 Ito bajiro ĩnare bese tĩocõri, “Ãna ñama iti masa, gʉa cũrona”, yiyijarã Jesure masirã, apóstol mesare. Ito yicõri ĩna joe ãmo moa jeocõri Diore bʉsiyijarã apóstol mesa, quenaro Dios ĩnare ejabʉatoni. \p \v 7 Masa jãjarã bʉsa tʉo wayijarã Dios ocare. Ito yiroca riti Jerusalénjʉ Jesure masirã jãjarã bʉsa bʉjʉ wayijarã. Ito yija Paia masa cʉni jãjarã Jesús ocare queno tʉorʉ̃nʉyijarã. \s1 Estebanre ĩna ñiare gaye \p \v 8 Estebanre queno yiyijʉ Dios. Ito yicõri ĩ masirisere Estebanre jidicãyijʉ. Ito bajiri Esteban tiyamani ruje ĩoyijʉ masa tiro riojo. \v 9 Ito yija co rʉmʉ Esteban rãca gãmeri tʉoĩa bʉsiyijarã coriarã. Minijuara wijʉ wasotirã ñayijarã ĩna. Moa ĩsiri masa ñagoana ya wi wame cʉtiyijʉ iti wi. Moa ĩsiri masa ñagoana co cʉto gãna meje ñayijarã ĩna. Cirene gãna, Alejandría gãna, ito yicõri Cilicia sita gãna, ito yicõri Asia sita gãna ñayijarã ĩna. Ĩna ruje tʉoĩa bʉsiyijarã Esteban rãca. \v 10 Ito bajibojarocati Estebanjʉama queno bʉsi masiyijʉ, Espíritu Santo queno ĩre ĩ ejabʉajare. Ito bajiri bʉsi rẽtocũ masibisijarã ĩna, ĩre bʉsibojana. \v 11 Ito bajiri bʉsi masibiticõri, gãjerãre niyeru ĩsiyijarã ĩna, Estebanre ĩna oca menitoni. “Diore cʉni, Moisésre cʉni quenabeto bʉsituami Esteban”, yi rʉo gotiyijarã ĩna gãjerãre, niyeru boca ãmianajʉa. \v 12 Ĩna rʉore ocare tʉorʉ̃nʉcõri, cʉto gãna Estebanre ruje junisiniyijarã. Iti tʉo junisinicõri bʉcʉrã ito yicõri judio masa rotirise riasori masa cʉni Estebanre ñiayijarã, ʉjʉ tʉ ãmi warona. \v 13 Estebanre ʉjʉ tʉ ĩna ãmi ejaroca niyeru boca ãmigoana ado bajiro rʉo gotiyijarã: \p —Coji meje Esteban Dios ya wire ĩ bʉsituja, ito yicõri Moisés ĩ rotirisere ĩ bʉsituja tʉocʉ gʉa, yiyijarã ĩna. \v 14 Ito yicõri Esteban ado bajiro ĩ bʉsija tʉocʉ gʉa. “Jesús Nazaret gagʉ Dios ya wire jana batecõgʉ̃ yiguĩji, ito yicõri Moisés ĩ rotire mani ʉsi cʉtibojarise, itire cʉni cõacõgʉ̃ yiguĩji”, ito bajiro Esteban ĩ yija tʉocʉ gʉa, yi rʉo gotiyijarã ĩna. \p \v 15 Ito yija ʉjarã tisayijarã Estebanre. Ĩre ĩna tija, rio yori rio ñayijʉ. Dios ñaro gagʉ ángel rio robo bajiro bajiyijʉ. \c 7 \s1 Seti ma yʉre, Esteban ĩ yire gaye \p \v 1 Ito yija paia ʉjʉ ado bajiro seniĩayijʉ Estebanre: \m —¿Riti ñati mʉ ito yire? yiyijʉ Estebanre. \p \v 2 Ito ĩ yija tʉocõri, cʉdiyijʉ Esteban: \p —Yʉ ñarã tʉoya mʉa. Jane mejejʉ Dios oca goayijʉ mani ñicʉ Abraham ñayorʉre. Mesopotamia ĩ ñarocajʉ rẽtoro masigʉ̃ Dios oca ruyuyijʉ, Haránjʉ ĩ waroto riojʉajʉ. \v 3 Ado bajiro ruyuyijʉ Dios oca: “Mʉ ya sitare wagoya, ito yicõri mʉ ñarãre cʉni wagoya, gaje sitajʉ yʉ mʉre cũrotojʉ”, yiyijʉ Dios mani ñicʉ ñayorʉre. \v 4 Ito yija, Dios ito bajiro ĩ yija tʉocõri, Caldea sitare wagoyijʉ ĩ. Ito yicõri Haránjʉ ñagʉ̃ wayijʉ. Itojʉ Haránjʉ ĩna ñaroca mani ñicʉ jacʉ ñayorʉ itojʉ godagoyijʉ ĩre. Ito bero adojʉ mani ya sitajʉ Abraham ĩ ñatoni ĩre cõañi Dios. \v 5 “Adi sitajʉ ñaña”, yibojagʉti, “Jabeto adi ña mʉ ya sita”, yibisĩ Dios ĩre. Ito bajiri, “Adi ña yʉ ya sita”, yi masibisijʉ Abraham. Cojisiti ado robo, bajiro yiroja yiari goticãñi Dios Abrahamre. “Iti sita mʉre ĩsicʉja yʉ. Mʉ godagoja bero mʉ janerãbatia ya sita ñaro yiroja iti”, yiyijʉ Dios Abrahamre, rĩa macʉ ĩ ñarocajʉ maji. \v 6 Iti wato gaje gotiyijʉ Dios Abrahamre. “Ija co rʉmʉ adi sitare wagorã yirãji mʉ janerãbatia. Ito bajiri adi sitare wagocõri gãjerã ya sitajʉ ñabojarã yirãji mʉ janerãbatia. Gãjerãre moa ĩsiri masa ñarã yirãji ĩna. Gãjerã quenabeto ĩna tõbʉjaroca yirã yirãji. Yoari sĩgʉ̃ masʉcõ masacõ rodori itire tʉoĩarã yirãji ĩna. \v 7 Ito bajibojarocati mʉ janerãbatiare ñeñaro yirãre quenabeto ĩna tõbʉjaroca yigʉ yigʉja yʉ cʉni. Iti cʉtore wagocõri adi sitajʉ tʉdi ejarã yirãji mʉcana. Adojʉ ñacõri yʉre rʉ̃cʉbʉorã yirãji”, yiyijʉ Dios, mani ñicʉ Abraham ñayorʉre. \v 8 Ado bajiro rotiyijʉ Dios Abrahamre: “Yʉ mʉre gotire mʉ tʉo masija, ‘Dios yagʉ ñagʉ̃ yiguĩji ãni’, yirocʉ mʉ macʉ ñarocʉre pĩ gaja wiro tagʉ yigʉja mʉ”, yiyijʉ Dios Abrahamre. Ito bajiri ĩ macʉ Isaac ĩ rujearoca ʉdia ãmojeno rʉmʉri bero ĩre wiro tayijʉ. Ito bajiri Isaac, Jacobre ĩ macʉ cʉtija wiro tayijʉ. Jacob cʉni ito bajiroti yiyijʉ ĩ rĩare mani ñicʉsabatia ñayoanare. Jʉa dʉjamocõ jʉa gʉbojeno ñarã ñayijarã ĩna. Ado bajiro yiñi mani ñicʉsabatia ñayoana, yiyijʉ Esteban ʉjarãre. \p \v 9 ’Mani ñicʉsabatia ñayoana, Jacob rĩa rãca José wame cʉtigʉ ñayijʉ. Josére ruje ti tudiyijarã ĩ rĩjorʉ mesa. Ito bajiri ĩna ocabaji ñabojarʉreti gãjerã masare ĩsicõri waja seniyijarã ĩna. Ito bero ĩre bʉjacõri, Egiptojʉ ĩre ãmi wayijarã ĩna. Ito ĩna yibojarocati Dios queno tirʉ̃nʉyijʉ ĩre. \v 10 José quenabeto ĩ tõbʉjabojarocati Dios queno ejabʉayijʉ ĩre. Egipto gagʉ ʉjʉ, Faraón wame cʉtigʉ Josére jiyijʉ. Ʉjʉ Faraón ĩ tiro riojo queno tʉoĩare gaye jidicãyijʉ Dios Josére. Faraón Josére ĩ baba bʉjatoni queno ejabʉayijʉ Dios. Ito bajiri Faraón ado bajiro gotiyijʉ Josére: “Yʉre ejabʉari masʉ ñasagʉ ñagʉ̃ ya mʉ. Egipto gãna ñarocõreti mʉ rotire ãmoa yʉ. Ito yicõri yʉ ya wi gãnare cʉni mʉ rotire ãmoa yʉ”, yiyijʉ Faraón Josére. \p \v 11 ’Iti rodoriti Egipto sitajʉ bare jedicoayijʉ. Ito yicõri Canaán sita cʉni jedicoayijʉ. Masa ruje ñio jogayijarã. Ito yicõri quenabeto tõbʉjayijarã ĩna. Mani ñicʉsabatia no õno bare bʉja masibisĩ ĩna. \v 12 Ito bajiri mani ñicʉ ñayorʉ Jacob, “Egiptojʉ bare seore ñayijʉ”, yija tʉocõri, ĩ rĩare cõayijʉ ĩna bare waja yirã watoni. \v 13 Egiptojʉ bare ãmirã ejayijarã ĩna maji. Bare iti jedija itojʉti mʉcana ãmirã wayijarã ĩna. Mʉcana tʉdi ĩna ejaroca ado bajiro gotiyijʉ José ĩnare: “Yʉre ti masibea mʉa. Mʉa ocabajiti ña yʉ”, yiyijʉ José ĩnare. Ito bajiro José ĩ yija tʉocõri, gãjerã ĩ ñarã ñare gayere tʉo bʉjayijʉ Faraón. \v 14 Ito yija José ĩ ñarã ñarocõreti ito yicõri ĩ jacʉre cʉni ji rotiyijʉ Egiptojʉ ĩna ñatoni. Ʉdiarã masacõ gãji ye co dʉja gʉbocõ ñarã ñayijarã ĩna, ĩ ñarã. \v 15 Ito bajiro bajijare Egiptojʉ ñagʉ̃ wayijʉ Jacob. Egiptojʉ yoari ñacõri itojʉ godacoayijʉ Jacob. Ito yicõri ĩ rĩa ñana, mani ñicʉsabatia ñayoana godañi itojʉti. \v 16 Egiptojʉ ĩna cõbojarocati ito gãna Siquemjʉ yujerã wayijarã. Siquemjʉ ãmi ejacõri, mani ñicʉ Abraham ñayorʉ, Hamor rĩare masari cuma goje ĩ gãmecarajʉre yujeyijarã ĩna. \p \v 17 ’Mani ñicʉsabatia ñayoana, Egipto sitajʉ jãjarã masa bʉjʉri cʉti ñayijarã. Ito ĩna baji ñaroca riti jabeto rʉyayijʉ ĩnare Dios Canaán wame cʉtiri sita ĩsiroto, “Mʉ janerãbatiare sita ĩsigʉ̃ yigʉja yʉ”, yi Abraham ñayorʉre Dios ĩ goticãdo bajiroti. \v 18 Iti rodoriti gãji ʉjʉ Egiptojʉ rotisʉoyijʉ. José mesa mani ñicʉsabatia ñayoanare rʉ̃cʉbʉogʉ meje ñayijʉ ĩ. \v 19 Ĩ ʉjʉti mani ñicʉsabatia ñayoanare rʉoñi. Ito yicõri quenabeto yiyijʉ. Mame joearã rĩacare cõa rotiyijʉ ĩ. \v 20 Iti rodoti rujeayijʉ Moisés cʉni. Dios ĩ tija quenagʉ̃ ñayijʉ ĩ macʉacã. Iti sita ʉjʉ ĩ rotire masibojagoti Moisés jaco ʉdiarã ũmacañicõti rʉco ñayijo ĩre. \v 21 Macʉacãre yeyo masibiti wacoti, iso macʉre maibojagoti, ʉjʉ ĩ rotiado bajiroti ĩre cõabojayijo iso. Ito iso yija bero ʉjʉ Egipto gagʉ maco ĩre ti bʉjacõri, ĩre masoyijo iso macʉ robo bajiro. \v 22 Ito bajiri ʉjʉ maco rãca ñagʉ̃ riti Egipto gãna ĩna masirisere queno riasotiyijʉ ĩ, Moisés. Ĩ bʉsija, tʉo masire rãca bʉsiyijʉ ĩ. Ito yicõri ñasarisere moa quenoyijʉ. \p \v 23 ’Moisés jʉ̃arã masacõ rodori tʉjagʉ, “Ado bajiro bajicʉja yʉ”, yi tʉoĩayijʉ ĩ. “Yʉ ñarãre tigʉ wacʉja yʉ, no bajiro ĩna ñaja”, yi tʉoĩayijʉ. \v 24 Ĩna tʉ ĩ ejaroca, mani yagʉre, Egipto gagʉ ĩ bajeja tiyijʉ, Moisés ñayorʉ. Ito bajija ticõri, ĩre gãme ĩsiyijʉ. Ito yicõri ĩre sĩa ruyuriocõyijʉ Moisésjʉa. \v 25 “Egipto sitajʉ gʉare bucõa ejabʉarocʉ cũyijari Dios, yʉre yi masirãji yʉ ñarã”, yi tʉoĩabojayijʉ Moisés. Ito bajiro ĩ tʉoĩabojarocati, ĩre bajiro meje tʉoĩayijarã ĩna. \v 26 Gaje rʉmʉ mʉcana mani ñarãre ti quenogʉ̃ wayijʉ Moisés. Ito ejacõri ĩna comasiti ĩna gãmeri jaroca ejayijʉ ĩ. Ĩnare oca queno ãmoyijʉ ĩ. Ito bajiri ado bajiro ĩnare bʉsibojayijʉ ĩ maji: “Adojʉa tʉoya. ¿No yija comasi ñabojarãti gãmeri jati mʉa?” yiyijʉ Moisés ĩnare. \v 27 Sĩgʉ̃ ĩ babare jagʉ, ito bajiro Moisés ĩ bʉsija tʉocõri, junisinigʉ̃ Moisésre tucõayijʉ. “¿Ñimʉ gʉa ʉjʉ ñarocʉre cũcati mʉre? \v 28 ¿Ñamica mʉ Egipto gagʉre mʉ sĩado bajiro yʉre sĩarocʉ yati mʉ?” yiyijʉ ĩ Moisésre. \v 29 Iti tʉo ʉcacõri, güigʉ rudi wayijʉ Moisés. “Yʉ sĩare gaye Egipto gãnare gotirã yirãji”, yi tʉoĩayijʉ Moisés. Ito bajiri Madián wame cʉtiri sitajʉ rudi wayijʉ ĩ, gaje masa ya sitajʉ. Itojʉ manojo bʉjacõri jʉ̃arã rĩa cʉtiyijʉ ĩ. \p \v 30 ’Jʉ̃arã masacõ rodori bero, co rʉmʉ wa ucugʉ wayijʉ Moisés. Sinaí wame cʉtiricʉ gʉ̃tagʉ̃ jʉdojʉ, yucʉ manojʉ wa ucugʉ wayijʉ Moisés. Ito yija ĩ tʉ rujatutu jea ʉ̃jʉ rʉ̃gõri tutu robo bajiro wato Dios ñaro gagʉ ángel goayijʉ ĩre. \v 31 Itire ticõri ʉcayijʉ Moisés. Queno tisarocʉ ito tʉ ĩ waroca Dios oca ruyuyijʉ: \v 32 “Yʉ ña Dios. Mʉ ñicʉsabatia Abraham, Isaac, Jacob cʉni yʉre rʉ̃cʉbʉocã”, yiyijʉ Dios Moisésre. Iti oca tʉocõri güigʉ nʉrʉoyijʉ Moisés. Ito bajiri iti tuture ti queotu ãmobisijʉ ĩ. \v 33 Ito yija mʉcana tʉdi bʉsi remoyijʉ Dios: “Ado jacajʉti ña yʉ. Mʉ tʉti ña yʉ. Ito bajiri mʉ ya gʉboco ruacõña mʉ. Ito bajiro yicõri yʉre rʉ̃cʉbʉogʉ yigʉja mʉ. \v 34 Yʉ ya masa Egiptojʉ quenabeto ĩna tõbʉjaja ticʉ yʉ. Ito yicõri ĩna awasãja tʉocʉ yʉ. Ito bajiri Egipto gãnare ĩna camotaditoni ĩnare ejabʉagʉ wadibʉ yʉ. Wasa Egiptojʉ, yʉ mʉre tʉdi wa rotia yʉ”, yiñi Dios Moisésre gotigʉ, yiyijʉ Esteban ʉjarãre. \p \v 35 ’Ĩ Moisésti ñami, mani ñicʉsabatia ĩna tʉo ãmobitirʉ. “¿Ñimʉ gʉa ʉjʉ ñarocʉre cũcati mʉre?” yiyijarã mani ñicʉsabatia Moisésre. Ito bajibojarocati Dioti ĩre jʉdacõañi ĩna masa tʉjʉ ĩna ʉjʉ robo bajiro ñarocʉre. Mani ñicʉsabatia Egiptojʉre ĩna budigotoni ejabʉarocʉre cũñi Dios Moisésre. Ángelna sʉoriti ito bajiro gotiyijʉ Dios Moisésre, rujatutujʉna ĩre goaĩocõri. \v 36 Moisésti mani ñicʉsabatia ñayoanare Egipto sitajʉ ĩnare ũmatã wayijʉ ĩ. Egiptojʉ tiyamani yi ĩoyijʉ Moisés, ito yicõri riaca jajosa Ide Sũarise wame cʉtirisa tʉnimajʉ cʉni ĩoyijʉ ĩ. Ito bajiri yucʉ manojʉ ñagʉ̃ cʉni, jʉ̃arã masacõ rodori ñagʉ̃ tiyamani ĩoyijʉ Moisés. \v 37 Moisésti ñami mani ñicʉsabatia ñayoanare gotirʉ: “Mani Jacʉ Dios yʉre ĩ cõado bajiroti, gãji ĩ oca gotirocʉre cõagʉ̃ yiguĩji. Dios ĩ cõarocʉ mani comasiti ñagʉ̃ yiguĩji. Yiro bajiroti cʉdiba mʉa ĩre”, yiyijʉ Moisés mani ñicʉsabatia ñayoanare. \v 38 Ĩ Moisésti mani ñarã rãca gʉ̃tagʉ̃ jʉdojʉ Sinaí wame cʉtiricʉ jʉdojʉ minijuañi yucʉ manojʉ. Ito yija ĩ sĩgʉ̃ti gʉ̃tagʉ̃jʉ mʉja wayijʉ. Itojʉ ĩ mʉja ejaroca Dios ñaro gagʉ, ángel ĩre bʉsiyijʉ. Ito yicõri Moisés mani ñicʉsabatia ñayoanare oca jedibitirotire gotiyijʉ. Ito bajiri ĩ gotiado bajiroti ejayija manire cʉni. \p \v 39 ’Mani ñicʉsabatia ñayoana, Moisésre ñaro bajiroti cʉdibitiyoñi. Ĩre tujamena Egiptojʉ tʉdi wa ãmoyijarã ĩna. \v 40 Ito yicõri Moisés gʉ̃tagʉ̃ joejʉ ĩ ñaroca riti, ĩ rĩjorʉ Aarón wame cʉtigʉre ado bajiro gotiyijarã ĩna: “¿Nojʉ ñati mʉ ocabaji? Egipto sitajʉ gʉa ñaroca gʉare bubojacacʉre mʉ ocabajire masibea gʉa ĩja. Ito bajiri gʉare gʉa ʉjʉ ñaroti, gʉa rʉ̃cʉbʉoroti gʉare meni ĩsiña. Iti gʉa rʉcoja, gʉa wa ãmoro riojo ĩo waroja iti”, yiyijarã ĩna Aarón ñayorʉre. \v 41 Ito yija wecʉ macʉacã robo bajigʉ meni rujeoyijarã ĩna. Ito yicõri waibʉcʉrã sĩa ĩsiyijarã ĩna, ĩna meni rujeorʉre yiari. Ito yicõri basa meni jeobʉayijarã ĩna, ĩna menirʉ wecʉ macʉ bajigʉre rʉ̃cʉbʉorã. \v 42 Ito bajiro ĩna yija ticõri, ĩnare jidicãcõyijʉ Dios. Ĩna ãmoro robo ĩna yi ãmojare ĩnare camotabisijʉ Dios. Ito bajiri ñocõa, ũmacañi, ñami gagʉre cʉni rʉ̃cʉbʉoyijarã ĩna. Diore goti ĩsiri masʉ Amós ñayorʉ ĩ ucare ado bajiro gotia: \q1 Israel sita gãna tʉoya mʉa. Mʉa waibʉcʉrã, mʉa sĩare yʉre rʉ̃cʉbʉorã meje sĩacʉ mʉa, jʉ̃arã masacõ rodori yucʉ manojʉ mʉa ñare. \q1 \v 43 Yʉre rʉ̃cʉbʉomenati mʉa ya ãmonati mʉa meni rujeorʉreti rʉ̃cʉbʉocʉ mʉa. Jaibiti wiacã menicõri, iti wi totijʉ Moloc wame cʉtigʉ sãcõri gajasoticʉ mʉa. Ito yicõri ñocõa robo bajigʉ mʉa meni rujeorʉre, Refán wame cʉtigʉre rʉ̃cʉbʉocʉ mʉa. “Ãna ñama mani rʉ̃cʉbʉorã ito yicõri mani ʉjarã”, yibojacʉ mʉa. “Ito bajiri Babilonia sõjʉajʉ mʉare cõagʉ̃ ya yʉ”, yiyijʉ Dios ĩnare. Ado bajiro bajiatoja iti, Dios ĩ yirere ucañi Amós ñayorʉ, yiyijʉ Esteban ʉjarãre gotigʉ. \p \v 44 Mʉcana tʉdi bʉsi remoyijʉ Esteban ʉjarãre: \p —Mani ñicʉsabatia yucʉ manojʉ ĩna waja Dios ya wire menirotire saya webʉtirise ãmi wayijarã ĩna. Iti wijʉ Dios ĩ rotirise ucaraga gʉ̃tagãri seoyijarã ĩna. Moisésna sʉoriti wiri rujeayijʉ iti. Moisés ĩ cãirojʉ Dios ĩ gotiado bajiroti, iti wire moa rujeoyijarã ĩna. No ĩna warojʉ iti wire ãmi wayijarã ĩna. \v 45 Moisés ĩ godaja bero Josué wame cʉtigʉ ĩre wasoayijʉ. Iti wire ãmicõri Canaán wame cʉtiri sitajʉ wayijarã ĩna. Canaán wame cʉtiri sitajʉ gaje masa ñayijarã. Ito bajiri Dios ejabʉayijʉ mani ñicʉsabatiare. Iti cʉto ñanare bucõa jeocõyijʉ Dios. Mani ñicʉ ñayorʉ David, ĩ catija ñayijʉ iti wi maji, saya webʉtirisena ĩna menira wi. \v 46 Queno yiyijʉ Dios, mani ñicʉsabatia ʉjʉ David ñayorʉre. Ĩre bʉto wanʉyijʉ Dios. Ito bajiri ado bajiro yiyijʉ David ñayorʉ Diore: “Yʉ ñicʉ Jacob ñayorʉ queno mʉre rʉ̃cʉbʉoñi. Yʉ cʉni queno mʉre rʉ̃cʉbʉoa. Ito bajiri wi queno bʉti quenari wi meni ĩsi ãmoa yʉ. Yʉre meni rotiya mʉ”, yiyijʉ David, Diore bʉsigʉ. Ito ĩ yibojarocati wi meni rotibisijʉ Dios ĩre. \v 47 “David ĩ macʉ Salomónjʉa Diore wi meni ĩsiyijʉ ĩja”, yiyijʉ Esteban, ʉjarãre gotigʉ. \v 48 Ito bajibojarocati rẽtoro ñasagʉ Dios, masa ĩna menira wi meje ñaguĩji Dios. Jane mejejʉ sĩgʉ̃ Diore goti ĩsiri masʉ, Dios oca tʉocõri ado bajiro ucañi: \q1 \v 49 Ũmacʉ̃jʉ ñabojagʉti macãrʉcʉ̃ro jeyaro ʉjʉ ña yʉ. Wi mʉa meni ĩsibojaja ña masibicʉja yʉ. Wi ñagʉ̃ meje ña yʉ. \q1 \v 50 Yʉti ña jeyaro rujeocacʉ. Ito bajiro gotiñi Dios, yiyijʉ Esteban ʉjarãre gotigʉ. \p \v 51 ’Dios oca queno cʉdibea mʉa. Dios oca tʉo ãmobea mʉa. Jesure masimena robo bajiro ʉsi cʉtia mʉa. Mani ñicʉsabatia bajiroti Espíritu Santore cʉdi ãmobea mʉa cʉni. \v 52 Mani ñicʉsabatia ñayoana queno yibisĩ Diore goti ĩsiri masare. Ito yicõri Cristo ñeñaro yibicʉ, ĩ ejaroti gayere gotirãre sĩayoñi mani ñicʉsabatia. Ito yija canʉ bʉsati ĩ ejaroca ĩre ĩna sĩatoni gãjerãre ĩsiyija mʉa. \v 53 Dios ĩ rotirise queno cʉdibea mʉa, ángel mesa queno cʉdire gaye mʉare ĩna jidicãbojarocati, yiyijʉ Esteban ʉjarãre. \s1 Estebanre ĩna sĩare gaye \p \v 54 Iti tʉocõri, yaire bajiro guji ĩoyijarã ĩna, Estebanre bʉto junisinirã ñari. \v 55 Ito bajiro ĩna yibojarocati Espíritu Santo ñayijʉ Esteban rãca. Esteban ĩ ti mʉoja Dios ĩ yorise ruyuyijʉ. Dios ya riojocadʉja rʉ̃cʉbʉorajʉ, Jesús ĩ rʉ̃gõja tiyijʉ Esteban. \v 56 Ito yija ado bajiro bʉsiyijʉ Esteban ʉjarãre: \p —Tite mʉa cʉni. Macãrʉcʉ̃ro soje janacoajʉ. Masa Rĩjorʉ, Dios ya riojocadʉja ñami, yiyijʉ Esteban. \p \v 57 Mʉcana tʉdi ĩ bʉsija, tʉo ãmomena ĩna ya gãmo gojeri biayijarã ĩna. Ĩna ñarocõti bʉto awasãcõri ĩre quedi wãyijarã ĩna. \v 58 Ito yicõri cʉto sõjʉajʉ ãmi wacõri, ĩre gʉ̃ta reasʉoyijarã ĩna. Ito yicõri ĩna ya yutabujuri ruacũcõri, Saulo wame cʉtigʉ ĩ tirʉ̃nʉroca riti, Estebanre reayijarã ĩna. \v 59 Ĩna gʉ̃ta rearotototi, Jesure ado bajiro bʉsiyijʉ Esteban: \p —Jesús, yʉ Ʉjʉ yʉ ya ʉsire boca ãmiña mʉ, yiyijʉ Esteban. \fig |src="cn02154b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 7.58-59" \fig* \p \v 60 Ito bero rijomunigãna ñini rũjũcõri, bʉto awasãyijʉ Esteban: \p —Yʉre ĩna ñeñaro yirisere waja senibesa ĩnare, yiyijʉ Esteban Jesure. \p Ito bajiro bʉsi tĩocõri ʉsi jedicoayijʉ Esteban ĩja. \c 8 \s1 Jesure masirãre Saulo ĩ ñeñaro yi ãmore gaye \p \v 1-3 Saulo ĩna ya yutabujuri coderʉ, “queno Estebanre sĩajaro”, yi tʉoĩayijʉ ĩ cʉni. \p Coriarã judio masa Diore queno rʉ̃cʉbʉorã Estebanre yujeyijarã ĩna. Ito yicõri ruje otiyijarã ĩna Estebanre. Iti rʉmʉriti Jesure masirãre Jerusalénjʉ ñeñaro yisʉoyijarã iti cʉto gãna. Gãjerã rẽto bʉsaro ñeñaro yiyijʉ Saulo, Jesure masirãre. Co wi rʉyabeto ĩnare ãma wayijʉ ĩ. Ĩ bʉjaro bajiroti ʉ̃mʉa, romiare cʉni ĩnare ñia ãmi budi wacõri tubiayijʉ ĩ. Ito bajiri ñarocõti Jesure masirã apóstol mesa rãca ñabojarã rudi wayijarã Judea sitajʉ, ito yicõri Samaria sitajʉ cʉni. Apóstol mesama Jerusalénti ñacõayijarã ĩna. \s1 Samaria sita gãnare Jesús oca ĩna gotire gaye \p \v 4 Jerusalén gãna rudi wana ñabojarãti gajerojʉ ejacõri Jesús oca quenarise gaye riasoyijarã ĩna. \v 5 Sĩgʉ̃ Jerusalén gagʉ rudi warʉ Felipe wame cʉtiyijʉ. Ĩ Samaria sita cʉtojʉ wayijʉ. Ito ejacõri: “Jesús ñami Cristo Dios ĩ cõarʉ”, yiyijʉ Felipe masare. \v 6 Masa jãjarã minijuayijarã Felipe tʉjʉ ĩre tʉorona. Ito yicõri, tiyamani ĩ ĩoja tiyijarã ĩna. Ito bajiri ĩ bʉsirisere queno tʉoyijarã ĩna. \v 7 Jãjarãre ĩna ya ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a sãñarãre bucõayijʉ Felipe. Ĩ ito yija masa ʉsijʉ rʉ̃mʉ́a sãñabojarã awasã budiyijarã ĩna. Jãjarã ruduanare yisioyijʉ ĩ. Ito yicõri rujayuriri warãre cʉni quenoyijʉ ĩ. \v 8 Ito bajiri iti cʉto gãna masa queno wanʉ quena ñayijarã ĩna. \p \v 9-11 Iti cʉtojʉ sĩgʉ̃ Simón wame cʉtigʉ ñayijʉ. Co rodo meje ĩ masirise ĩoyijʉ ĩ cumu ñari. Tiyamani ĩ ĩojare ti ʉcayijarã iti cʉto gãna. “Yʉ ña ʉ̃mʉgʉ̃ ñasagʉ”, yiyijʉ ĩ ĩnare. Masa sĩgʉ̃ rʉyabeto ĩre tʉorʉ̃nʉyijarã. Bʉcʉrã, rĩaca cʉni queno tʉorʉ̃nʉyijarã ĩre: \p —Dios robo bajiroti masiami ãni. Dios ĩ cõarʉ ñaguĩji ãni, yiyijarã masa. \v 12 Ito ĩna yibojarocati Felipeama Jesucristo oca quenarise gaye masare gotiyijʉ. “Masa jeyaro Ʉjʉ ñami Dios”, yire oca masare gotiyijʉ Felipe. Ito bajiro ĩ gotija tʉorʉ̃nʉcõri, idé gu rotiyijarã ʉ̃mʉa, romia cʉni. \v 13 Simón cʉni, cumu ñabojagʉti, Jesús oca quenarise gayere tʉorʉ̃nʉyijʉ. Ito yicõri idé gu rotiyijʉ ĩ cʉni. Ito yija Felipe rãca baba cʉtisʉoyijʉ ĩ. Ito yicõri Felipe ĩ tiyamani ĩ ĩojare ti ʉcayijʉ Simón. \p \v 14 Apóstol mesa Jerusalénjʉ ñacõri, “Samaria sita gãna jãjarã Dios oca tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna”, yire gaye tʉoyijarã ĩna. Ito bajiri Samariajʉ jʉ̃arã cõayijarã ĩna, Pedro ito yicõri Juanre. \v 15 Samariajʉ ejacõri Diore bʉsiyijarã ĩna, mame Jesure boca ãmirãre Espíritu Santo ĩ quedi sãjatoni. \v 16 Idé guana ñabojarocati ĩna ya ʉsijʉ Espíritu Santo mañijʉ maji. Ito bajiri, ĩnare Espíritu Santo queo sãjaro yirona, Diore bʉsiyijarã ĩna. \v 17 Ito yicõri mame Jesure masirãre Pedro mesa ĩna ya ãmona moa jeoyijarã Diore bʉsirã. Ĩna ito yirocajʉti Espíritu Santo quedi sãjayijʉ ĩnare. \p \v 18 Pedro mesa Jesure masirãre ĩna ya ãmo moa jeorocati Espíritu Santo quedi sãjaja tiyijʉ Simón, cumu ñagorʉ. Ito bajiri iti ticõri ĩnare niyeru ĩsi ãmogʉ̃, \v 19 ado bajiro yiyijʉ Simón: \p —Ĩmo. Gãjerãre yʉ moa jeoroca Espíritu Santo sãjare ãmoa yʉ cʉni, yiyijʉ Simón, Pedro mesare. \p \v 20 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Pedro ĩre: \p —Dios ĩ waja mano ĩsirisere, waja gãmere ñaroja, ¿yire masiati mʉ? Ito bajiro mʉ tʉoĩare waja, mʉ ya niyeru rãca godacoagʉ yigʉja mʉ, yiyijʉ Pedro Simónre. \v 21 Dios ĩ tiro riojo queno tʉoĩagʉ̃ meje ña mʉ. Ito bajiri gʉa rãca mʉ moariseoni meje ña iti. \v 22-23 Mʉ tʉoĩarisere ti masia yʉ. Bʉto ʉoa mʉ, yʉ tija. Ñeñaro yi jaigʉ ña mʉ. Ito bajiri mʉ ñeñaro yirisere jidicã masibea mʉ. Ñeñaro mʉ tʉoĩarisere, itocõ jidicãña mʉ. Ito yicõri mani Ʉjʉre seniña mʉ ñeñaro tʉoĩarisere ĩ ãcabojotoni, yiyijʉ Pedro Simónre. \p \v 24 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Simón: \p —Mani Ʉjʉre bʉsiya mʉa yʉre yiari. “Ito bajiro bajigʉ yigʉja mʉ”, mʉ yirise yʉre rẽtare ãmobea yʉ, yiyijʉ Simón, Pedro mesare. \p \v 25 Ito yija bero Pedro mesa Jesure ĩna tigore gaye iti cʉto gãnare gotiyijarã. Ito yicõri Jesús oca quenarise riasoyijarã ĩna. Masare riaso tĩocõri, “Jerusalénjʉ tʉdi wana mani”, yi tʉoĩayijarã ĩna. Tʉdi warã, Samaria sita cʉtori gãnare Jesús oca quenarise riaso rẽta wayijarã ĩna. \s1 Etiopía gagʉre Felipe ĩ idé gure gaye \p \v 26 Felipereama ado bajiro gotiyijʉ Dios ñaro gagʉ ángel: \p —Jerusalénjʉ wasa. Ito ejacõri Gaza wame cʉtiri cʉto ña wari ma roja waja mʉ. Yucʉ mano rẽtari ma ña iti ma, yiyijʉ Felipere. \v 27 Ito bajiri Felipe josari mejeti wacoayijʉ, ángel ĩ gotiado bajiroti. Ma wacʉjʉ Etiopía gago ʉjore ejabʉari masʉ ñasagʉre ti bʉjayijʉ Felipe. Ĩ ʉjo ya niyeru coderi masʉ ñayijʉ ĩ, Etiopía gagʉ. Iti ñayijʉ ĩ moarise. Jerusalénjʉ Diore rʉ̃cʉbʉo tĩocõri tʉdi wacʉ ito tʉjayijʉ ĩ, Etiopía gagʉ. \v 28 Cabaru ĩ tʉ̃a waroca ĩ ya tunuricorojʉ Dios ocare ti sãñayijʉ ĩ. Diore goti ĩsiri masʉ, Isaías ñayorʉ ĩ ucara tutire ti sãñayijʉ ĩ. \v 29 Ito yija ĩre ti bʉjaroca ado bajiro gotiyijʉ Espíritu Santo Felipere: \p —Ĩre sʉacõri, mʉa corocõ wasa mʉa, yiyijʉ Espíritu Santo Felipere. \p \v 30 Ito bajiri Felipe ũmaquedi wacõri Etiopía gagʉre sʉayijʉ. Sʉacõri, Isaías Diore goti ĩsiri masʉ ĩ ucare ĩ ti bʉsija, tʉoyijʉ Felipe: \p —¿Ito mʉ ti bʉsirisere tʉo masiati mʉ? yiyijʉ Felipe Etiopía gagʉre. \fig |src="CN01932B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 8.28-30" \fig* \p \v 31 —Sĩgʉ̃ yʉre gotigʉ manija, ¿no bajiro tʉo masigʉ̃jada yʉ? yiyijʉ ĩ Felipere. Ito yija, yʉ tʉ mʉja wadicõri, ado rujigʉ waya mʉ, yiyijʉ Etiopía gagʉ. \v 32 Dios oca ĩ tirijʉ ado bajiro bajiyijʉ: \q1 Ovejare sĩarona ĩna ãmi waro bajiro ãmi warãji ĩna sĩgʉ̃ ʉ̃mʉgʉ̃re. Ovejare joa suaroca ĩ oca mano robo bajiro oca maquĩji ĩ cʉni ĩre ĩna ja ajebojarocati. \q1 \v 33 Masa jãjarã riojo quenabeto bojorise tõbʉjaguĩji ĩ. Ñeñaro ĩ yibitibojarocati ĩre yiari bʉsi ĩsirocʉ maquĩji. Ĩ ñarã ĩnamasiti ĩre ĩna sĩaja, “Ĩna ñama ĩ janerãbatia”, yi masia manoja, yi wãñayijʉ Etiopía gagʉ ĩ tira tuti. \p \v 34 Ito yija ĩ tʉ mʉja sãjacõri rujiyijʉ Felipe. \p —Isaías ĩ ucare gaye yʉre ti gotiya mʉ. ¿Ĩmasi gayeti ucayijari ĩ? ¿Gãji gayere tʉoĩagʉ̃ ito bajiro ucayijarite ĩ? yiyijʉ Etiopía gagʉ Felipere. \p \v 35 Ito yija iti tuti Isaías ĩ ucare gayere ĩre ti gotiyijʉ Felipe. “Jesús oca quenarise ña”, yirocʉ Jesús ocare goti jeoyijʉ Felipe Etiopía gagʉre. \v 36 Warã riti ma tʉ itajura ñarojʉ ejayijarã ĩna: \p —Tite, ado ña ide. ¿Adocãta yʉ mʉre idé gu rotija quena ñati? yiyijʉ Etiopía gagʉ Felipere. \p \v 37 —Dios Macʉ ñami Jesús, mʉ yi tʉoĩaja mʉre idé gucʉja yʉ, yiyijʉ Felipe ĩre. \p —Dios Macʉti ñami Jesucristo, ya yʉ, yiyijʉ Etiopía gagʉ. \p \v 38 Ito yija tunuricoro tuja quea roticõri, itajurajʉ roja rʉ̃gʉ̃yijarã ĩna. Ito yicõri idé guyijʉ Felipe Etiopía gagʉre. \v 39 Itajurajʉ ĩna maja rʉ̃gʉ̃ waroca, ñajasaroti Espíritu Santo ãmicoayijʉ Felipere. Ito bajiri jʉaji tibisijʉ Etiopía gagʉ ĩre. Ito bajibojarocati queno wanʉ quena wayijʉ Etiopía gagʉ ĩ warojʉ. \v 40 Felipere ãmicõri Azoto wame cʉtiri cʉtojʉ ĩ goaroca yiyijʉ Espíritu Santo. “¿Azotojʉ ñati yʉ?” yi tʉoĩayijʉ Felipe. Azotojʉ ñacõri wayijʉ ĩ. Co cʉto rʉyabeto Jesús oca quenarise masare riaso ucuyijʉ ĩ. Sʉsari ĩja Cesarea wame cʉtiri cʉtojʉ ejayijʉ Felipe. \c 9 \s1 Jesure Saulo ĩ tʉorʉ̃nʉsʉore gaye \r (Hch 22.6-16; 26.12-18) \p \v 1 Jesure masirãre sĩa ãmogʉ̃jʉ ĩnare bʉto junisini tiyijʉ Saulo. Ito bajiri paia ʉjʉre bʉsigʉ wayijʉ ĩ. \v 2 Damasco cʉtojʉ minijuara wirijʉ Jesure masirãre ãmagʉ̃ sãjarocʉ papera seniyijʉ Saulo paia ʉjʉre: “Ĩnare yʉ ti bʉjaro bajiroti ʉ̃mʉa, romiare cʉni ĩnare Jerusalénjʉ tubiarocʉ ãmi wacʉja yʉ”, yiyijʉ Saulo, ʉjʉre. \v 3 Ma ĩ waroca riti Damasco cʉtojʉ ĩ ejagʉ wagʉ yiroca, ñajasaroti macãrʉcʉ̃ro gaye busurise sĩatiyijʉ ĩre. \v 4 Ĩre ito bajiro sĩatirocati jacajʉ quedi queacoayijʉ Saulo. Ito yicõri ado bajiro oca ruyuyijʉ ĩre: \p —Saulo, Saulo, ¿no yija yʉre ñeñaro yi ãmoati mʉ? yi oca ruyuyijʉ ũmacʉ̃jʉ. \p \v 5 Iti oca tʉocõri ado bajiro seniĩayijʉ Saulo: \p —¿Nojʉ gagʉ yʉre bʉsiati mʉ? yiyijʉ Saulo. \p —Yʉti ña Jesús, yʉre ñeñaro yirocʉ mʉ sʉyagʉti. Ito mʉ yirise mʉmasi ñeña bajigʉti ya mʉ. Adocãta mʉmasiti jota mʉ jajuja, juniroja mʉre. Iti gaye bajiro ya mʉ yʉre ñeñaro mʉ yi ãmoja, yiyijʉ Jesús ĩre. \p \v 6 Ito yija Saulo ĩ ya rujʉ nʉrʉogʉ̃ti: \p —¿Ñe yʉ yire ãmoati mʉ? yiyijʉ ĩ Jesure. \p —Wasa Damascojʉ. Ito mʉ ejaroca sĩgʉ̃ mʉre: “Adi ña mʉ moaroti”, yigʉ yiguĩji mʉre, yiyijʉ Jesús Saulore. \p \v 7 Saulo rãca wana oca iti ruyubojarocati rujʉre tibiticõri mano ʉcayijarã ĩna. \v 8 Ito bero yoa bʉsari wʉmʉ rʉ̃gʉ̃cõri tirocʉ yibojayijʉ Saulo. Itocõti cajea macʉ ñacoayijʉ ĩ. Ito bajigʉre ĩ baba mesa Damascojʉ ĩre tʉ̃a wayijarã ĩna. \v 9 Damascojʉ ejacõri ʉdia rʉmʉcõ ñayijʉ Saulo cajea tire meje, bare meje, ito yicõri idire mejeti. \p \v 10 Damasco wame cʉtiri cʉtojʉ Jesure masigʉ̃ sĩgʉ̃ ñayijʉ, Ananías wame cʉtigʉ. Ĩ cãirojʉ ejacõri: \p —¿Ñati Ananías mʉ? yiyijʉ Jesús ĩre. \p —Ado ña yʉ, yiyijʉ Ananías. \p \v 11 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ mani Ʉjʉ: \p —Coji wasa riojo wame cʉtiri majʉ. Itojʉ Judas wame cʉtigʉ ya wi ejagʉ yigʉja mʉ. ¿Ado ñati Saulo, Tarso gagʉ? yiba mʉ ĩre. Adocãta yʉre bʉsigʉ yami ĩ. \v 12 Ĩ cãirojʉ mʉ ya rio ĩomʉ yʉ ĩre. Ito bajiri ĩ tʉ sãja ejacõri ĩre moaĩagʉ̃ yigʉja mʉ, mʉcana tʉdi ĩ cajea titoni. Ito bajirotire ĩ cãirojʉ ĩomʉ yʉ Saulore. Ito bajiri coji ĩ tʉ wasa mʉ, yiyijʉ Jesús Ananíasre ĩ cãirojʉ. \p \v 13 Iti tʉocõri ado bajiro yiyijʉ Ananías, Jesure bʉsigʉ: \p —Jaje oca tʉoa yʉ ĩ ye. Mʉre masiarãre, Jerusalénjʉ ñeñaro ĩ yigore, jaje oca ña ĩre. \v 14 Ito yicõri paia ʉjarã ĩna roti ñucaja ado ejañi Saulo. Ito bajiri mʉre rʉ̃cʉbʉorã gʉa ñajare, gʉare tubiarocʉ ado ejañi Saulo, yiyijʉ Ananías Jesure. \p \v 15 Ito yija Jesujʉa ado bajiro gotiyijʉ Ananíasre: \p —Yʉ oca masare riasorocʉre ĩre cũmʉ yʉ. Ʉjarã, judio masa, ito yicõri judio masa meje ñarãre cʉni riasogʉ yiguĩji Saulo. \v 16 Yʉre cʉdigʉ ñari jaje ĩ tõbʉjaroca yirã yirãji gãjerã. Ĩ tʉ coji wasa mʉ, yiyijʉ Jesús Ananíasre. \p \v 17 Ito ĩ yija tʉocõri, wayijʉ ĩ ĩja, Saulo tʉ wacʉ. Wijʉ sãja ejacõri ĩ ya ãmona moaĩayijʉ Ananías Saulore: \p —Yʉre tʉoya yʉ ocabaji mʉ. Mʉ wadiroca mʉre goaĩorʉti yʉre cõami. Jesús mani Ʉjʉ, ĩti cõami yʉre, mʉcana tʉdi mʉ cajea titoni, ito yicõri Espíritu Santo mʉ ya ʉsijʉ ĩ sãjatoni, yiyijʉ Ananías Saulore. \p \v 18 Ito ĩ yirocati, wai rʉ̃tʉ̃ robo bajirise ĩ ya cajeajʉ codo quediyijʉ Saulore. Ito bajijare mʉcana tʉdi tiyijʉ Saulo. Ito bajija ticõri, “Yʉre idé guya mʉ”, yiyijʉ Saulo Ananíasre. \v 19 Ito yija berojʉ bayijʉ Saulo mʉcana. Ito bajicõrijʉ sẽoyijʉ ĩ mʉcana. Ito bajiri Damascojʉ yoa bʉsari ñayijʉ Saulo, Jesure masirã rãca. \s1 Damasco cʉto gãnare Dios oca Saulo ĩ gotisʉore gaye \p \v 20 Judio masa ĩna minijuari wijʉ sãja wacõri, Jesús oca ĩnare riasoyijʉ Saulo. “Dios Macʉ ñami Jesús”, yiyijʉ Saulo. \v 21 Ito ĩ yija tʉocõri, tʉo ʉcayijarã masa: \p —¿Ãni Saulo Jerusalénjʉ, Jesure masirãre sĩari masʉ meje ñati ãni? Ito yicõri, ¿Jesure masirãre ñiarocʉ meje adojʉ wadiyijari ĩ? ¿Ĩnare ñiacõri paia ʉjarãre ĩsibiquĩjida ĩ? yiyijarã masa. \p \v 22 Ito bajiro ĩna tʉoĩabojarocati bʉto oca sẽocõri, Dios oca gotiyijʉ Saulo. “Riti ya yʉ, Cristo ĩti ñami Dios ĩ cõarʉ”, yiyijʉ Saulo. Queno tʉo masire rãca ĩ gotija, no bajiro cʉdi masibisijarã ĩna, judio masa Damasco gãna. \s1 Judio masare Saulo ĩ rudire gaye \p \v 23 Damascojʉ, Saulo ĩ ñaroca riti, “Ĩre sĩarʉja mani”, yi tʉoĩayijarã judio masa. \v 24 Ito bajiro ĩna sĩa ãmorã ĩna cʉníja, itire masicõyijʉ Saulo. Ñamiri cʉni, ʉ̃mʉari cʉni codeyijarã ĩna cʉto sojeri budirajʉri. Judio masa sojeri codeyijarã Saulore sĩarona. \v 25 Ito bajiri Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩre ejabʉayijarã ĩna, ĩ rudi watoni. Cʉto camotara cʉní rijogodona jaja jibʉna ĩre sãcõri iti cʉní gaje dʉjajʉ ĩre rujiocõayijarã ĩna. Ñami ito bajiro ĩna yi sẽoja rudiyijʉ ĩ ĩja. \fig |src="CN02112b.TIF" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 9.25" \fig* \s1 Jerusalénjʉ Saulo ĩ ñare gaye \p \v 26 Ito bajijare Jerusalénjʉ rudi wayijʉ ĩ. Jerusalénjʉ ejacõri, Jesure masirã rãca minijua ãmobojayijʉ ĩ. “Jesure masigʉ̃ meje ñaguĩji Saulo”, yi tʉoĩarã ĩre güiyijarã ĩna. \v 27 Ito bajibojarocati, sĩgʉ̃ Bernabé wame cʉtigʉ, Saulore ejabʉayijʉ. “Waya, apóstol mesare bʉsito mani”, yiyijʉ Bernabé Saulore. Ĩna tʉ ejacõri ado bajiro bʉsiyijʉ Bernabé: “Ãni Saulore ĩ ma waroca Jesús goaĩoyijʉ ĩre. Ito yicõri ĩre bʉsiyijʉ Jesús. Damascojʉ masare güiari meje Jesús oca riasoñi Saulo”, yiyijʉ Bernabé apóstol mesare. \v 28 Ito ĩ yija tʉocõri, Saulore boca ãmiyijarã ĩna. Ito yija Jerusalénjʉ tujacõri ĩna rãca wa ucuyijʉ Saulo. Güiari mejeti Jerusalén gãnare Jesús oca gotiyijʉ ĩ. \v 29 Judio masa ñabojarãti griego oca bʉsirãre ĩna rãca tʉoĩa bʉsiyijʉ Saulo. Ito ĩ yibojarocati Saulore ruje sĩare cʉníyijarã ĩna. \v 30 Iti oca tʉocõri, Jesure tʉorʉ̃nʉrã Cesareajʉ Saulore ãmi wayijarã. Itijʉna, “Mʉ cʉtojʉ Tarsojʉ tʉdi wasa mʉ”, mʉre ĩna sĩame yirocʉ, yiyijarã ĩna Saulore. \p \v 31 Iti rodoriti Judea sitajʉ, Samaria sitajʉ, ito yicõri Galilea sitajʉ cʉni ñeñarise tõbʉjabisijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Ĩnare ñeñaro yibisijarã gãjerã. Ito bajiri Jesús oca riasocõri bʉto bʉsa oca sẽoyijarã ĩna, Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Ĩre rʉ̃cʉbʉorã Diore queno cʉdiyijarã ĩna. Ito bajiri Espíritu Santo ĩnare ejabʉaja jãjarã bʉsa bʉjʉ wayijarã ĩna, Jesure tʉorʉ̃nʉrã. \s1 Eneasre yisiore gaye \p \v 32 Sĩgʉ̃ Pedro wame cʉtigʉ, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre co cʉto rʉyabeto ti ucuyijʉ. Co rʉmʉ Lida wame cʉtiri cʉtojʉ, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ti ucugʉ wayijʉ Pedro. \v 33 Itojʉ ejacõri sĩgʉ̃ rudurʉ Eneas wame cʉtigʉre ti bʉjayijʉ ĩ. Rudurʉ ñari ʉdia ãmojeno rodori ĩ ya camajʉ jesasotiyijʉ Eneas. \v 34 Ĩre ticõri ado bajiro yiyijʉ Pedro: \p —Tʉoya Eneas mʉ. Mʉre quenocõami Jesucristo. Ito bajiri wʉmʉña. Ito yicõri mʉ ya cama ãmi wasa mʉ, yiyijʉ Pedro ĩre. \p Ito bajiro ĩ bʉsirocati, rudurʉ ñabojarʉ wʉmʉyijʉ Eneas ĩja. \v 35 Ĩ waja tiyijarã Lida gãna, Sarón gãna cʉni. Itire ticõri bʉcʉrã oca ĩna tʉoĩarise jidicãcõri, Jesure boca ãmiyijarã ĩna. \s1 Dorcas iso tʉdi catire gaye \p \v 36 Sĩgõ Jope wame cʉtiri cʉto gago, Tabita wame cʉtigo Jesure tʉorʉ̃nʉgõ ñayijo iso. Griego ocanama, Dorcas wame cʉtigo ñayijo iso. Queno yigo ñayijo iso. Ito yicõri bojoro bʉjarãre queno ejabʉasotiyijo iso. \v 37 Lidajʉ Pedro ĩ ñaroca riti, Jope cʉto gago cõcoayijo iso. Iso ñarã iso cõja ticõri, godarãre ĩna yisotiado bajiro iso ya rujʉre coeyijarã ĩna. Ito yicõri co tuti weca, co sãnimʉ ricati isore cũyijarã ĩna. \v 38 Lida cʉto tʉti ñayijʉ Jope cʉto. Ito bajiri Lida cʉtojʉ Pedro ĩ ñaja tʉocõri, jʉ̃arãre Pedrore ĩna jirã watoni cõayijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Pedro tʉ ejacõri: \p —Gʉa rãca coji waya, yiyijarã Jope gãna. \p \v 39 Ito ĩna yija tʉocõri, ĩna rãca wayijʉ Pedro Jopejʉ. Itojʉ ejacõri Dorcas ñajaco ya rujʉ ñarojʉ ĩre ãmi wayijarã ĩna. Jãjarã manʉjʉ godagoana romia oti ñayijarã iso tʉ. Pedro ĩ ejaja ticõri, ĩ tʉ gãni bia rʉ̃gʉ̃yijarã manʉjʉ godagoana romia, ĩre bʉsirona. “Tite mʉ. Dorcas ñajaco iso godaroto riojʉa saya jaje jio ĩsicõ gʉare”, yiyijarã ĩna romia Pedrore. \v 40 Ito bajijare, “Macʉ̃jʉ budi wasa maji”, yiyijʉ Pedro ĩna romiare. Ito yicõri rijomunigãna ñini rũjũcõri Diore bʉsiyijʉ Pedro. Diore bʉsi tĩogʉ̃, cõrore jʉda tiyijʉ: \p —Tabita wʉmʉña mʉ, yiyijʉ Pedro isore. \p Ito ĩ yirocati, cajea titãcãyijo iso. Pedrore ticõri jãja rũjũyijo iso. \v 41 Ito yija iso ya ãmo ñiacõri tʉ̃a wʉmʉoyijʉ Pedro. Ito yicõri macʉ̃jʉ ñarãre jisõyijʉ Pedro. “Mʉcana tʉdi iso catija tirã waya mʉa”, yiyijʉ Pedro, wajearã romiare, gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre cʉni. \v 42 Mʉcana tʉdi iso catire tʉoyijarã Jope gãna. Ito bajiri jãjarã Jesure boca ãmiyijarã ĩna. \v 43 Yoari Jopejʉ ña ucuyijʉ Pedro. Itojʉ waibʉcʉrã wirori quenori masʉ, Simón wame cʉtigʉ tʉ yoari ñayijʉ Pedro. \c 10 \s1 Pedrore Cornelio ĩ oca cõare gaye \p \v 1 Cesarea wame cʉtiri cʉtojʉ, sĩgʉ̃ Cornelio wame cʉtigʉ ñayijʉ. Italia gãna, co dʉjamocõ masacõ surara ʉjʉ ñayijʉ Cornelio. Judio masʉ meje ñayijʉ ĩ. \v 2 Judio masʉ meje ñabojagʉti Diore rʉ̃cʉbʉoyijʉ ĩ. Ito yicõri ĩ ya wi gãna cʉni Diore rʉ̃cʉbʉoyijarã. Judio masa bojoro bʉjarãre ejabʉarocʉ jaje niyeru ĩsiyijʉ Cornelio. Ito yicõri co rʉmʉ rʉyabeto Diore bʉsisotiyijʉ ĩ. \v 3 Co rʉmʉ ñamicajʉ, tres iti tʉjaroca, Dios ñaro gagʉ ángel goaĩoyijʉ Corneliore. Queno tisacõyijʉ Cornelio ĩre. Cornelio tʉ sãja ejacõri ado bajiro yiyijʉ ángel: \p —Cornelio, ¿ñati mʉ? yiyijʉ ángel ĩre. \p \v 4 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre ti ʉcayijʉ Cornelio: \p —¿Ñe ãmoati mʉ? yiyijʉ Cornelio ĩre. \p Ito ĩ yija tʉocõri: \p —Diore mʉ bʉsija tʉoami. Ito yicõri bojoro bʉjarãre mʉ ejabʉaja tiami. Ito bajiri mʉre tʉoĩa ti ñami Dios, yiyijʉ ángel Corneliore. \v 5 Jope cʉtojʉ sĩgʉ̃ ñaguĩji Simón Pedro wame cʉtigʉ. Ĩre jirona ʉ̃mʉa jʉ̃arã cõaña mʉ. \v 6 Gãji Simón waibʉcʉrã wi quenori masʉ ĩ ya wijʉ ñaguĩji, riaca jajosa tʉ. Iti wijʉ Simón Pedrore bʉjarã yirãji mʉ cõana, yiyijʉ ángel Corneliore. \p \v 7 Ito bajiro yi tĩocõri wacoayijʉ ángel. Ito bajija bero ĩ ya moari masa jʉ̃arã jiyijʉ Cornelio. Ito yicõri surara masʉ sĩgʉ̃ ĩre ejabʉari masʉ jiyijʉ ĩ. Ĩ surara masʉ bʉto Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñayijʉ. \v 8 Ĩna ejaja ticõri, ángel ĩ bʉsigore gotiyijʉ Cornelio. Ito yicõri Jope cʉtojʉ ĩnare wa rotiyijʉ ĩ. \p \v 9 Ito ĩ yija tʉocõri, wacoayijarã ĩna. Gaje rʉmʉ, busuri ũmacañi riojo ñaroca Jope cʉto tʉjʉ ñayijarã ĩna. Ĩna ejaroto riojʉa wi rijogodo mʉja wacõri Diore bʉsi ñayijʉ Pedro. Rujatutu ñayijʉ iti wi. \v 10 Bʉto ñiocõcõri ba ãmoyijʉ Pedro. Gãjerã ĩre bare meni ĩsiroca ado bajiro goayijʉ Pedrore. \v 11 Ũmacʉ̃jʉ macãrʉcʉ̃rojʉ soje janayijʉ. Saya jajoto bʉcʉro jʉa dʉja gaja ñiacõri queoyoado bajiro ruji wadicõri ĩ tʉ ejayijʉ. \v 12 Ito totijʉ waibʉcʉrã jeyaro sãñayijarã. Jenirã, wʉtirã, ito yicõri ãña cʉni sãñayijarã. \fig |src="cn01945B.tif" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 10.11-12" \fig* \v 13 Ito ũmacʉ̃jʉ oca ruyuyijʉ Pedrore. Ado bajiro gotiyijʉ iti ĩre: \p —Pedro wʉmʉña mʉ. Ĩnare sĩa baya mʉ, yiyijʉ oca Pedrore. \p \v 14 Iti oca tʉocõri ado bajiro cʉdiyijʉ Pedro: \p —Meje babicʉja yʉ. Rẽore gaye baĩabiticʉ yʉ, yiyijʉ Pedro. \p \v 15 Ito yija mʉcana oca ruyuyijʉ ũmacʉ̃jʉ: \p —Rẽore ña, yibesa, “Baya”, yʉ yiriseama, quenarise ña, yi ruyuyijʉ oca ũmacʉ̃jʉ gaye. \p \v 16 Ʉdiajijʉ oca ruyuyijʉ Pedrore. Ʉdiaji ĩ bʉsija bero saya totijʉ wadiana waibʉcʉrã, wʉtirã jeyaro tʉdi ãmi mʉocõyijʉ Dios mʉcana. \v 17 Itire ticõri ruje tʉoĩayijʉ Pedro. “¿No yireoni yʉre bajiatibeti?” yi tʉoĩayijʉ Pedro. Ito ĩ yirocati, Cornelio ĩ cõana ejayijarã Pedro ĩ ñari wi soje tʉ. \v 18 Itojʉ ejacõri ado bajiro seniĩayijarã ĩna: \p —¿Adi wijʉ Simón Pedro wame cʉtigʉ ñati? yiyijarã ĩna, Cornelio ĩ cõana. \p \v 19 Ĩ tigore ĩ tʉoĩaroca riti Espíritu Santo bʉsiyijʉ Pedrore: \p —Tʉote. Ʉdiarã ʉ̃mʉa mʉre ãmarã ejama. \v 20 Coji ĩna rãca wasa mʉ. Ñe ʉsiriobicʉti wacoasa, yʉ cõarã ĩna ñajare, yiyijʉ Espíritu Santo Pedrore. \p \v 21 Ito ĩ yija tʉocõri, Cornelio ĩ cõana tʉ ʉdiarã tʉ ruji wayijʉ Pedro: \p —Yʉti ña mʉa ãmagʉ̃. ¿No yirã wadiri mʉa? yiyijʉ Pedro ĩnare. \p \v 22 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijarã ĩna: —Gʉa ʉjʉ Cornelio cõami gʉare. Queno yigʉ ñami ĩ. Ito yicõri Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñami Cornelio. Judio masa jeyaro rʉ̃cʉbʉocã Corneliore. Ado bajiro gʉa ʉjʉre bʉsiñi Dios ñaro gagʉ ángel: “Cornelio tʉoya mʉ. Simón Pedrore jitẽña mʉ. Ito yicõri ĩ bʉsirisere queno tʉoba mʉ”, yiñi ángel gʉa ʉjʉre, yiyijarã Cornelio ĩ cõana Simón Pedrore. \p \v 23 —Ado sãja waya maji, ʉ̃mʉa jedicoajʉ. Yʉ tʉ caniña maji, yiyijʉ Pedro ĩnare. Gaje rʉmʉ ĩna rãca wayijʉ Pedro ĩja. Coriarã Jope gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã, Pedro mesa rãca baba cʉti wayijarã ĩna. \p \v 24 Busuri gaje rʉmʉjʉ, Cesareajʉ ejayijarã ĩna. Ĩna ejaroto riojʉajʉ, ĩ ñarãre ĩ baba mesa rãca minijua ñayijʉ Cornelio. Ito bajiri ĩna ñarocõti minijua ñacõri Pedro mesare bocati ñayijarã ĩna. \v 25 Wi tʉ ĩna ejaroca Pedrore boca ãmirocʉ budi wayijʉ Cornelio. Ito yicõri rijomunigãna ñini rũjũcõri Pedrore rʉ̃cʉbʉoyijʉ Cornelio. \v 26 Ito ĩ yibojarocati: \p —Wʉmʉña. Mʉ roboti masʉ ña yʉ cʉni. Dios meje ña yʉ, yiyijʉ Pedro Corneliore. \p \v 27 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, wʉmʉcoayijʉ Cornelio ĩja. Ito bajiri gãmeri bʉsirã riti wijʉ sãjacoayijarã ĩna ĩja. Ito sãja wacõri masa jãjarã minijuanare tiyijʉ Pedro. \v 28 Ito yija ticõri, ado bajiro ĩnare gotiyijʉ Pedro: \p —Gʉa judio masa gãjerã masa rãca gʉa wʉsaja, ito yicõri gãjerã masa ya wi sãjaja, rẽore gaye ña gʉare. Itire tʉo masia mʉa. Ito bajibojarocati Dioama ado bajiro gotiquĩ yʉre: “Quena ña, yʉ yiriseama quenarise ña. Rẽore ña, yibesa mʉ”, yiquĩ Dios yʉre. Ito bajiri, “Yʉ judio masʉ ñabojagʉti gãjerã masa rãca yʉ wʉsaja rẽore meje ña”, yi masia yʉ. \v 29 Ito bajiri mʉ ya oca tʉocõri ñe ʉsiriobicʉti wadibʉ yʉ. Ito bajiri, “¿No yirocʉ yʉre oca cõacati mʉ?” yiyijʉ Pedro Corneliore. \p \v 30 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro ĩre cʉdiyijʉ Cornelio: \p —Jʉaria rʉmʉri tʉja yucʉ weca ũmacañi ĩ tʉjaroca, babicʉ riti Diore yʉ bʉsija bero. Ado Diore yʉ bʉsirocati sĩgʉ̃ ángel yutabujuri yorise sãñagʉ̃ yʉre goaĩoquĩ. \v 31 Ado bajiro yʉre gotiquĩ ĩ: “Diore mʉ bʉsire tʉoami ĩ. Ito yicõri bojoro bʉjarãre mʉ ejabʉare gaye itire cʉni masiami Dios. \v 32 Ito bajiri Jope cʉtojʉ Simón Pedro wame cʉtigʉre jitẽña. Gãji Simón waibʉcʉrã wi quenori masʉ ya wi ñaguĩji Pedro. Riaca jajosa tʉnima ñaroja iti wi ĩ ñaro”, yiquĩ ángel yʉre. \v 33 Ito bajiro yʉre ĩ gotija tʉocõri, ejori mʉre oca cõacʉ yʉ, yiyijʉ Cornelio Pedrore. Queno wadiyija mʉ. Ado mʉ ejaja quena gʉare. Adojʉ Dios ĩ tiro riojo minijuabʉ gʉa ĩ oca tʉorona. Ñarocõti Dios ĩ gotire gayere tʉo ãmoa gʉa, yiyijʉ Cornelio Pedrore. \s1 Cornelio ya wijʉ Pedro ĩ riasore gaye \p \v 34 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, bʉsisʉoyijʉ Pedro ĩja: \p —Tʉo masia yʉ ĩja. “Judio masare riti maia yʉ”, yibeami Dios. Mani jeyarore corocõ ti maiami Dios. \v 35 Gʉa masare, ito yicõri mʉa masare cʉni corocõti ti maiami Dios. Diore mani rʉ̃cʉbʉoja, ito yicõri ñeñarise mani yibeja, manire boca ãmigʉ̃ yiguĩji Dios. \v 36 Jane mejejʉ oca quenarise Israel sita gãnare Dios ĩ goticãre gaye masirã ña mʉa: “Yʉ cõarʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja, yʉ rãca queno ʉsi cʉtirã yirãji mʉa”, yiyijʉ Dios Israel sita gãnare. Dios ĩ cõarʉ Jesucristo mani jeyaro Ʉjʉ ñami ĩja. Itire masia mʉa. \v 37 Israel sitajʉ Jesús quenarise ĩ yigorere masia mʉa. Ito yicõri Galilieajʉ Jesure Juan ĩ idé gurajʉ bero ñasarise yisʉoñi Jesús. \v 38 Jesús Nazaret gagʉre Espíritu Santo ĩ quedi sãjaroca yiyijʉ Dios. Ito yicõri ĩ masirise jidicãñi Dios Jesure. No ĩ waro bajiro masare queno yiñi Jesús. Rʉ̃mʉ́a sãñarãre ĩ ti bʉjaja, rʉ̃mʉ́are bucõañi Jesús. “Ito bajiro yiñi Jesús, Dios ĩ rãca ñaja”, yi tʉoĩa mʉa. \v 39 Gʉa apóstol mesa, judio masa sitajʉ jeyaro Jesús ĩ yicatire ticʉ gʉa. Ito yicõri Jerusalénjʉ yucʉtẽojʉ ĩre ĩna sĩaja, ticʉ gʉa. \v 40 Ʉdia rʉmʉ bero, Dioama Jesure ĩ catiroca yiñi. Jesús gʉare goaĩaroca yiñi Dios. \v 41 Masa jeyarore meje goaĩoñi Jesús. Dios gʉare cajerojʉti Jesús oca gotirona ĩ cũcãna ñajare, gʉare riti goaĩoquĩ Jesús. “Mʉcana tʉdi catiami Jesús”, gʉa yi masitoni, gʉare ĩ goaĩaroca yiñi Dios. Mʉcana Jesús ĩ catija bero ĩ rãca bacʉ gʉa. \v 42 Gʉare ĩ oca masare goti rotiquĩ Jesús. Catirãre ito yicõri godanare cʉni, ĩna ñeñaro yirise waja senitoni cũñi Dios Jesure. Itire gʉare goti rotiquĩ Jesús. \v 43 No Jesure tʉorʉ̃nʉgʉ̃ti, ĩ ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ito bajiroti ucañi Diore goti ĩsiri masa sĩgʉ̃ rʉyabeto, yiyijʉ Pedro masare. \s1 Judio masa mejere cʉni Espíritu Santo ĩ quedi sãjare gaye \p \v 44 Ito ĩ yirocati Espíritu Santo quedi sãjayijʉ Pedro ĩ bʉsirãre. \v 45-46 Ito bajiri ricati riti ĩna masibiti oca ñabojareti bʉsisʉoyijarã ĩna. Ito yicõri Diore rʉ̃cʉbʉoyijarã ĩna. Itire ticõri ruje tʉoĩayijarã Pedro rãca ejana judio masa. “Aba, judio masa meje ñabojarãre cʉni Espíritu Santo quedi sãjacoami”, yiyijarã ĩna Jesure masirã, Pedro rãca gãna. \v 47 Ito yicõri ĩ rãca gãnare bʉsiyijʉ Pedro mʉcana: \p —Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Manire bajiroti Espíritu Santo quedi sãjami ĩnare cʉni. Sĩgʉ̃, “Ĩnare idé gubitirʉja mani”, yirã wʉsati mani, yiyijʉ Pedro ĩnare. “Ĩnare idé gubesa”, yigʉ mañijʉ. \p \v 48 Ito bajiri, “ ‘Jesure tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa cʉni’, mʉa yi masija, ĩ wamena idé gu rotija quena”, yiyijʉ Pedro ĩnare. \p Ĩna idé gu ecoja bero ado bajiro yiyijarã ĩna Pedrore: \p —Wabesa maji. Ado gʉa rãca jabeto ñaña maji, yiyijarã ĩna Pedrore. \c 11 \s1 Jerusalén gãnare Jesure masirãre Pedro ĩ gotire gaye \p \v 1 Nocõ mejeti oca tʉoyijarã apóstol mesa, Judea gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã cʉni. “Judio masa meje ñabojarãti, Jesure boca ãmiyijarã”, yire gaye oca tʉocõri junisiniyijarã coriarã. \v 2 Ito bajiri Pedro Jerusalénjʉ ĩ mʉja ejaroca, judio masa Jesure boca ãmisʉoana Pedrore bʉsituyijarã ĩna. \v 3 Ado bajiro ĩre seniĩayijarã ĩna: \p —¿No yija judio masa ya wi meje ñabojarocati, sãjari mʉ? Ito yicõri, ¿no yija ĩna rãca bari mʉ? yiyijarã ĩna Pedrore. \p \v 4 Ito yija Pedro gotiyijʉ ĩnare, “Ado bajiro rẽtacʉ”, yirocʉ gotiyijʉ ĩ ĩnare: \p \v 5 —Jope cʉtojʉ ñacõri, Diore bʉsicʉ yʉ. Diore yʉ bʉsiroca, ado bajiro goacʉ yʉre. Ũmacʉ̃jʉ saya jajoto bʉcʉro jʉa dʉja gaja ñiacõri, ñiado bajiro ruji wadicõri, yʉ tʉ ejacʉ. \v 6 “¿Ñe ñati totijʉ?” yirocʉ, queno ticʉ yʉ. Itojʉ waibʉcʉrã jeyaro ĩna sãñaja ticʉ yʉ. Gãjerona, jenirã ito yicõri wʉtirãre cʉni ticʉ yʉ. \v 7 Ito bero ado bajiro oca goti ruyucʉ yʉre: “Pedro, wʉmʉña mʉ. Ĩnare sĩa baya mʉ”, yi ruyucʉ yʉre. \v 8 “Meje, babicʉja yʉ. Rẽore gaye baĩabiticʉ yʉ”, yicʉ yʉ. \v 9 Mʉcana ũmacʉ̃jʉ gaye oca ruyucʉ yʉre. Ado bajiro ruyucʉ: “ ‘Baya’, yʉ yiriseama, ‘Rẽore ña’, yibesa. Quenarise ña”, yi ruyucʉ ũmacʉ̃jʉ gaye Dios oca. \v 10 Ʉdiajijʉ ito bajiro ruyucʉ Dios oca. Ʉdiaji ĩ bʉsija bero, saya totijʉ wadiana, waibʉcʉrã rãcati jeyaro tʉdi ãmi mʉocõquĩ Dios mʉcana. \v 11 Ito yiroca riti ʉ̃mʉa ʉdiarã ejacã yʉ ñari wijʉ. Cesarea gagʉ Cornelio wame cʉtigʉ ĩnare cõañi, yʉre ĩna ãmatoni. \v 12 “Ñe ʉsiriobicʉti wasa mʉ”, Espíritu Santo ĩ yijare wacʉ yʉ. Ito yicõri coga ãmojeno Jesure masirã yʉre baba cʉti wacã ĩna. Yʉ rãca wacana ñarocõti Cornelio ya wijʉ sãjacʉ gʉa. \v 13 Ĩ tʉ gʉa sãja ejaroca, ado bajiro gʉare bʉsiquĩ Cornelio: \p —Dios ñaro gagʉ ángel yʉ ya wi ĩ rʉ̃gõja ticʉ yʉ. Ĩ ado bajiro bʉsiquĩ yʉre: “Jope cʉtojʉ ʉ̃mʉa cõaña mʉ, Simón Pedrore jirona. \v 14 Simón Pedro mʉ tʉ ejacõri, ‘Jeame ʉ̃jʉrojʉ mʉ wabore ñaroca ado bajiro mʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios’, yire gaye mʉre gotigʉ yiguĩji. Mʉ ya wi gãnare cʉni ito bajiroti yigʉ yiguĩji Pedro”, yiquĩ Cornelio gʉare, ángel ĩ bʉsire gʉare gotigʉ. \v 15 Cornelio ĩ bʉsi tĩoroca, ito gãnare bʉsicʉ yʉ. Ĩnare yʉ bʉsisʉorocati, Espíritu Santo sãjaquĩ ĩnare, manire ĩ sãjacato bajiroti. \v 16 Ito bajiro iti bajija ticõri, mani Ʉjʉ ĩ goticatire, tʉoĩa bʉjacʉ yʉ. Ado bajiro bajia ĩ goticati: “Idena mʉare idé guquĩ Juan. Dioama mʉare Espíritu Santo queo sãgʉ̃ yiguĩji, ‘Dios ñarã ñama ĩna’, gãjerã ĩna yitoni”. Ito bajiro cajerojʉ gotiquĩ Jesús manire. \v 17 Dios, Espíritu Santo sãjaroca yiquĩ ĩnare, judio masa meje ĩna ñabojarocati, mani Jesure boca ãmiroca ĩ quedi sãjacato bajiroti. Ito bajiri Diore rẽo masiado manicʉ yʉ, yiyijʉ Pedro ĩnare. \p \v 18 Iti tʉocõri Pedrore bʉsitu jidicãyijarã ĩna: \p —Queno yigʉ ñami Dios. Judio masa meje ĩna ñabojarocati, ñeñaro ĩna yirisere jidicãja, catitĩñare gaye ĩna bʉjatoni ĩnare cũñi Dios, yiyijarã judio masa Jesure boca ãmigoana. \s1 Antioquía gãna Jesure masirã gaye \p \v 19 Iti rʉmʉri riojʉa bʉsa Estebanre sĩayijarã Diore masimena. Ĩre sĩacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ʉsirioro yi codesʉoyijarã ĩna. Ito bajiri coriarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã Feniciajʉ, Chiprejʉ, ito yicõri Antioquíajʉ cʉni rudi wayijarã ĩna. Iti cʉtorijʉ ejacõri, judio masare riti Dios oca gotiyijarã ĩna. \v 20 Gãjerãma, Chipre gãna, Cirene gãna wacõri Antioquíajʉ ejayijarã. Itojʉ ejacõri judio masa meje ñarãre cʉni Jesús oca quenarise gotiyijarã ĩna. \v 21 Queno ĩna bʉsitoni ĩnare ejabʉayijʉ Dios. Ito bajiri Dios oca tʉocõri jãjarã masa, bʉcʉrã ʉsi ĩna tʉoĩarise jidicãyijarã ĩna. Ito yicõri Jesure boca ãmiyijarã ĩna. \p \v 22 Jerusalén gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã, “Antioquíajʉ jãjarã Jesure boca ãmiyijarã”, yija tʉoyijarã ĩna. Ito bajiri “Titẽña, riti bajiati”, yirona Bernabére cõayijarã ĩna. \v 23 Ito ejacõri, Dios ĩ queno yirere ti ejayijʉ Bernabé. Ito bajiri bʉto wanʉ quenayijʉ ĩ. Ado bajiro ĩnare riaso bʉsiyijʉ ĩ: \p —Sĩgʉ̃ rʉyabeto, Jesure queno tʉorʉ̃nʉña mʉa. Ito yicõri ĩre jidicãbeja, yiyijʉ Bernabé ĩnare. \p \v 24 Quenarise tʉoĩagʉ̃ ñayijʉ Bernabé. Espíritu Santo ĩ sãñajare, Diore riti tʉoĩayijʉ ĩ. Ito bajiri masa jãjarã ĩ bʉsija tʉocõri, Jesure boca ãmiyijarã ĩna. \p \v 25 Ito bero Tarso wame cʉtiri cʉtojʉ wayijʉ Bernabé, Saulore ãmagʉ̃. \v 26 Ĩre bʉjacõri, “Antioquíajʉ wato mani”, yiyijʉ ĩre. Ito bajiri ĩna jʉ̃arãti wayijarã Antioquíajʉ. Itojʉ co rodo ñayijarã ĩna, Jesure tʉorʉ̃nʉrã rãca. Jãjarã masare Dios oca riasoyijarã ĩna. Iti cʉtojʉ cajero, “Cristiano masa ñama ĩna”, yire gayere yisʉoyijarã ĩna Jesucristore masirãre. “Cristore masirã ñama”, yireoni ñayijʉ iti. \p \v 27 Iti rʉmʉriti Jerusalén gãna, Diore goti ĩsiri masa ejayijarã itojʉ Antioquíajʉ. Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna minijua ñaroca, ejayijarã ĩna. \v 28-30 Sĩgʉ̃ Agabo wame cʉtigʉ ĩna wato ejacõri wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijʉ. Espíritu Santore tʉocõri ado bajiro bʉsiyijʉ ĩ: “Judea sita ñarocõti, ñiojuniro yiroja. Bare jedicoaro yiroja iti sita”, yiyijʉ Agabo. Ito ĩ yija tʉocõri: “Judea gãnare ñiojogarã yirãji ĩna. Ĩnare niyeru cõana mani”, yi tʉoĩa bʉsiyijarã Antioquía gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Ito bajiri no ĩna rʉcorocõ ĩsiyijarã ĩna. Ito bajiro yicõri Bernabé, Saulo ĩna jʉ̃arãre niyeru Judeajʉ cũ rotiyijarã ĩna. “Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñari masare ĩsitẽña”, yi rotiyijarã ĩna. Jane mejejʉ Claudio ʉjʉ ĩ ñarajʉ ito bajiro rẽtayijʉ. \c 12 \s1 Pedrore Herodes ĩ tubia rotire gaye \p \v 1 Iti rʉmʉriti ʉjʉ Herodes, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre cʉnísʉoyijʉ. \v 2 Ito yicõri, Juan ocabaji Santiagore sĩa rotiyijʉ ĩ sarera jãina. \v 3 Itire bʉto wanʉyijarã judio masa. Ĩna wanʉja ticõri, Pedrore cʉni ñiacõri tubia rotiyijʉ ĩ. Ito bajiro rẽtacʉ, naju wadarise ʉco wʉoya mani bare basa ĩna menicati rʉmʉri. \v 4 Pedro rudibe yirocʉ, code wasoaronare surara cũyijʉ Herodes. Co gʉbocõ coga gʉbojeno ñayijarã ĩna jeyaro. “Pascua basa busuaqueari rʉmʉ, masa riojo Pedrore sĩa roticʉja yʉ”, yi tʉoĩayijʉ Herodes. \v 5 Ito bajiri Pedro quenoguti code ecocõyijʉ. Ito bajija tʉocõri, Jesure tʉorʉ̃nʉrã ruje Diore bʉsiyijarã Pedrore yiari. \s1 Tubiara wijʉ ñagʉ̃re Pedrore Dios ĩ bucõare gaye \p \v 6 Tubiara wijʉ surara jʉ̃arã watoje cani cũñayijʉ Pedro. Busuriti ñabojayijʉ Herodes ĩre sĩa rotira rʉmʉ. Jʉa ma come mana Pedro ya ãmori siayijarã ĩna. Gãjerã surara soje tʉ code rʉ̃gõyijarã ĩna. \fig |src="cn01953B.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 12.6" \fig* \v 7 Ñajasaroti, ángel goayijʉ. Ito yicõri tubiara wi busu dajacoayijʉ. Ito yija ángel Pedrore moaĩayijʉ ĩ yujitoni. Pedro ĩ yujiroca, ado bajiro gotiyijʉ ángel: \p —Coji wʉmʉña mʉ, yiyijʉ Pedrore. \p Ito yirocati Pedrore siabojara mari, come mari quedicoayijʉ. \p \v 8 —Mʉ ya yutabuju sãñaña mʉ, ito yicõri mʉ ya gʉboco sãñaña, yiyijʉ ángel Pedrore. \p Ĩ gʉboco sãñaroca riti: \p —Mʉ ya cubija gũmaña. Waya, yʉre sʉya waya mʉ, yiyijʉ ángel Pedrore. \p \v 9 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩ bero sʉya wayijʉ Pedro. Ito bajia, yi masia mañijʉ Pedrore. “Riti bajiati iti. Bʉroti bajiroja gajea”, yi tʉoĩayijʉ Pedro. \v 10 Warã riti jʉa soje surara ĩna coderi sojeri rẽtayijarã ĩna. Sʉsari soje come soje ñayijʉ. Iti soje tʉ ĩna ejaroca itimasiti janayijʉ iti soje. Ito bajiri budi wacõri ma ĩna warocati ito bajia yi masia manoti godacoayijʉ ángel. Ito bajiri Pedro sĩgʉ̃ti tujayijʉ ĩja. \v 11 Ito bajija ticõri, “Riti bajia. Herodes yʉre sĩame yirocʉ, ¿Ángel yʉre ĩ bucõatoni, cõayijari Dios?” yi tʉoĩayijʉ Pedro. “Ito bajiri judio masa yʉre ĩna ñeñaro, ĩna yi ãmorise rẽtabetoja ĩja”, yi tʉoĩayijʉ Pedro. \p \v 12 Iti tʉoĩagʉ̃ riti, Juan Marcos jaco, María ya wijʉ ejayijʉ ĩ. Iti wijʉ minijuacõri masa jãjarã ñayijarã, Diore bʉsirã. \v 13 Soje tʉ ejacõri, “¿Ñati mʉa?” yiyijʉ Pedro. Ito ĩ yija tʉocõri, sĩgõ ejabʉari maso, Rode wame cʉtigo, soje tʉ eja rʉ̃gʉ̃cõri, tʉo rʉ̃gõyijo, “¿Ñimʉ ñati?” yiroco. \v 14 Ito yicõri iso janaroto riojʉa, Pedro oca tʉo masiyijo iso. Ĩ oca tʉo masicõri bʉto wanʉ quenacõri soje janabecoti wijʉ ñarãre gotigo wayijo iso: \p —Macʉ̃jʉ ñarʉ Pedro, yiyijo iso ĩnare. \p \v 15 Ito bajiro iso yija tʉocõri: \p —Mecʉgõ ya mʉ, yiyijarã ĩna. \p Ĩna ito yijare: \p —Ri ya yʉ, yiyijo iso. \p Iso ito yijare: \p —Dios ñaro gagʉ ángel ñaguĩji. Pedrore sĩacõana ĩna, yiyijarã ĩna isore. \p \v 16 Ito ĩna yiroca riti, “¿Ñati mʉa, ñati mʉa?” yi rʉ̃gõyijʉ Pedro, macʉ̃jʉ. Soje janacõri, Pedrore ti ʉcayijarã ĩna. \v 17 Ĩna ʉcaja ticõri, ĩnare oca tayijʉ Pedro, “Yʉti ña”, yirocʉ: \p —Ado bajiro bucõami mani Ʉjʉ yʉre, tubiara wijʉ yʉ ñaroca, yi gotiyijʉ ĩnare. Santiagore gotiya adi. Ito yicõri mani ñarãre cʉni gotiya mʉa, yiyijʉ Pedro ĩnare. \p Ito yi budi wacõri gajerojʉ wayijʉ Pedro. \p \v 18 Iti busuja bero tubiara wi codebojana surara, Pedro ĩ manija ticõri, ruje bʉjatobisijarã ĩna. “¿No bajiyijari Pedro? ¿No wayijari?” yiyijarã ĩna. \v 19 Ĩ manija ticõri, Pedrore ãma rotibojayijʉ Herodes. Ĩre bʉjabisijarã ĩna. Surarare tubiara wijʉ codebojanare seniĩayijʉ Herodes. No bajiro cʉdi masia mañijʉ ĩnare. Ito bajiri ito codebojanareti, sĩa rotiyijʉ Herodes ĩja. Ito bero Judeajʉ ñabojarʉ wacoayijʉ Herodes, Cesareajʉ ñagʉ̃ wacʉ. \s1 Herodes ĩ godare gaye \p \v 20 Tiro gãna ito yicõri Sidón gãnare cʉni ruje junisiniyijʉ Herodes. Sidón gãna, Tiro gãna cʉni canamʉocõri, Herodesre oca quenorã wayijarã ĩna. Ĩ rãca ruje oca queno ãmoyijarã ĩna. Herodes ĩ ñari sita riti bare bʉjasoticõri, “Ĩ junisinija manire bare ecabitiboguĩji”, yirona Herodes ʉjʉ tʉjʉ oca quenorã wayijarã ĩna. Herodesre ĩna bʉsiroto riojʉa, ĩre ejabʉari masʉ ñasagʉ, Blasto wame cʉtigʉre bʉsiyijarã ĩna. Ĩnare jabeto ti maicõri ĩnare bʉsi ĩsiyijʉ Blasto. Ĩ bʉsija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Herodes: \p —Co rʉmʉ ĩnare bʉsicʉja yʉ, yiyijʉ Herodes. \v 21 Ĩnare ĩ bʉsiroti rʉmʉ ejaroca, ʉjʉ ñagʉ̃ ĩ sãñarise yutabujuri quenarise sãñayijʉ Herodes. Ito yicõri ʉjʉ ya cumuro ñasari cumuro eja rũjũcõri, masare oca gotiyijʉ ĩ. \v 22 Herodes ĩ bʉsija tʉocõri: \p —Masʉ meje ñami ãni. Dioti ñami ãni, yiyijarã masa ĩre rʉ̃cʉbʉorã. \p \v 23 Ito bajiro ĩna bʉsiroca riti, Dios ñaro gagʉ, ángel Herodes ĩ cõroca yiyijʉ. Ito bero yoa bʉsari becoati ba sĩayijarã ĩ ñajacʉre. “Bʉsibesa mʉa. Jidicãña mʉa. Dios meje ña yʉ. Diore riti rʉ̃cʉbʉoya mʉa”, ĩ yibitire waja, ito bajiro bajiyijʉ ĩ ñajacʉre. \p \v 24 Iti rodoti masa jãjarã tʉoyijarã Dios ocare. Ito yicõri jãjarã Jesure boca ãmiyijarã. \p \v 25 Bernabé, Saulo rãca Jerusalén gãnare ĩna ãmi ejarise niyeru ĩsicõri, Antioquíajʉ tʉdi wayijarã ĩna. Juan Marcos wame cʉtigʉ ĩna rãca wayijʉ. \c 13 \s1 Bernabé, Saulo Dios oca ĩna goti ucusʉore gaye \p \v 1 Antioquíajʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrã rãca ñayijarã Diore goti ĩsiri masa ito yicõri ĩ oca riasori masa cʉni. Ĩna ado bajiro wame cʉtiyijarã: Bernabé, Simón Ñigʉ̃, Lucio Cirene gagʉ, Manaén Galilea gagʉ ʉjʉ Herodes rãca bʉcʉarʉ, ito yicõri Saulo. Itocõ ñayijarã ĩna. \v 2 Mani Ʉjʉre rʉ̃cʉbʉorona minijuara wijʉ minijua ñayijarã ĩna. Ito bajiri Diore tʉoĩa ãmorã bamena riti ĩre bʉsi ñayijarã ĩna. Ito bajiro ĩna bajiroca Espíritu Santo ado bajiro ĩnare gotiyijʉ: \p —Bernabé, Saulore cʉni ñasarise yʉre ĩna moa ĩsitoni besecʉ yʉ. Ito bajiri ĩnare wa rotiba gãjerãre yʉ oca ĩna riasotoni, yiyijʉ Espíritu Santo. \p \v 3 Iti oca tʉocõri bamena riti Diore bʉsiyijarã ĩna maji. Ito yi, Diore bʉsirãjʉ Bernabé, Saulore cʉni ãmo jidi jeoyijarã ĩna, ĩnare Dios ĩ ejabʉatoni. Ito bajiro yicõri ĩnare wa rotiyijarã ĩna. “Wasa, quenajaro”, yiyijarã ĩna. \s1 Chipre wame cʉtiri yogajʉ apóstol mesa ĩna ware gaye \p \v 4 Ito bajiri Espíritu Santo ĩ wa rotiado bajiroti Seleuciajʉ wayijʉ Saulo, Bernabé rãca. Ito ejacõri cumajʉ sãjayijarã ĩna, Chipre wame cʉtiri yogajʉ warona. \v 5 Ito majado Salamina wame cʉtiri cʉto ejayijarã ĩna. Ito ñacõri judio masa ĩna minijuasotiri wirijʉ Dios oca riasoyijarã ĩna. Juan Marcos wame cʉtigʉ ĩna rãca jʉdayijʉ. Ĩnare ejabʉari masʉ ñayijʉ ĩ. \v 6 Iti yoga ñari cʉtori jeyaro riaso ucurã wayijarã ĩna. Ito bajirã riti Pafos wame cʉtiri cʉto ejayijarã ĩna. Ito sĩgʉ̃ judio masʉ Barjesús wame cʉtigʉre ti bʉjayijarã ĩna. Cumu ñayijʉ ĩ. “Diore yiari bʉsigʉ ña yʉ”, yi rʉoyijʉ ĩ masare. \v 7 Ĩ cumu iti yoga ʉjʉ Sergio Pablo wame cʉtigʉ rãca baba cʉtiyijʉ ĩ. Queno tʉoĩagʉ̃ ñayijʉ Sergio Pabloama. Ito bajiri Dios oca tʉo ãmogʉ̃ Bernabé, Saulore cʉni ji rotiyijʉ ĩ. \v 8 Cumuama Bernabé, Saulo ĩna tʉoĩaro bajiro meje tʉoĩayijʉ. Ĩ cumu griego ocana Elimas wame cʉtigʉ ñayijʉ ĩ. Ito gagʉ ʉjʉ ĩna bʉsirise tʉore ãmobisijʉ cumu. Ito bajiri, “Ĩna bʉsirisere tʉorʉ̃nʉbesa mʉ”, yiyijʉ cumu iti cʉto gagʉ ʉjʉre. \v 9 Ito yija Espíritu Santo ejabʉarena cumure oca sẽoro tijuyijʉ Saulo. Sĩgʉ̃ ñabojagʉti jʉaji wame cʉtiyijʉ Saulo. Gaje ĩ wame Pablo ñayijʉ. \v 10 Cumure riti ticõri ado bajiro bʉsiyijʉ ĩ: \p —Rʉori masʉ ña mʉ. Ñeñaro yi jaigʉ ña mʉ. Rʉ̃mʉ́ macʉ ña mʉ. Ito yicõri jeyaro quenarisere tegʉ ña mʉ. Mani Ʉjʉ Diore tegʉ ña mʉ. “Ñasarise ña”, Dios ĩ yija, “Ñasarise meje ña”, ya mʉ, yiyijʉ Pablo cumure. \v 11 Adocãta iti waja ñeñaro mʉ tʉoĩaroca yigʉ yiguĩji Dios mʉre. Cajea tibicʉ ñagʉ̃ ya mʉ. Ito yicõri yoa bʉsari ũmacañi ĩ asirise tibicʉ yigʉja mʉ, yiyijʉ Pablo cumure. \p Ito ĩ yirocati ĩ ya cajea rãitĩa godacoayijʉ cumure. Ito bajiri cajea tibicʉ ñari, ĩre tʉ̃a watoni gãjire ãmabojayijʉ ĩ. \v 12 Ito ĩ bajija ti ʉcacõri Jesure tʉorʉ̃nʉsʉoyijʉ iti yoga gagʉ ʉjʉ. “Riti ña ĩna gotirise”, yi tʉoĩa rʉ̃cʉbʉoyijʉ ĩ. \s1 Antioquíajʉ Pablo mesa ĩna ñare gaye \p \v 13 Iti rʉmʉriti Pablo ĩ baba mesa rãca Pafos roja ejacõri cumana Panfilia sita, Perge wame cʉtiri cʉto wayijarã ĩna. Itojʉ ejacõri ĩnare cũ tʉdiyijʉ Juan, Jerusalénjʉ tʉdi wacʉ mʉcana. \v 14 Ito bajibojarocati Pablo, Bernabé cʉni Perge ñacõri Antioquía cʉtojʉ wayijarã, Pisidia sita tʉ ñari cʉtojʉ. Itona ñacõri tujacãra rʉmʉ iti ñaroca, judio masa ĩna minijuari wijʉ sãja wacõri rujiyijarã ĩna. \v 15 Itona rujicõri Dios ĩ rotirise ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare bʉsi gotija tʉoyijarã ĩna. Sĩgʉ̃ ĩ bʉsi gotija bero, minijuara wi gãna ʉjarã Bernabé, Pablore ado bajiro yiyijarã: \p —Yʉ ñarã, oca gotire gaye mʉare ñaja, gotiya adocãta, yiyijarã ʉjarã ĩnare. \p \v 16 Ito ĩna yija tʉocõri, bʉsirocʉ wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijʉ Pablo. “Bʉsimenati tʉoya mʉa”, yirocʉ ĩ ya ãmo wʉamocõri “bʉsibesa mʉa”, yiyijʉ ĩ. Ito yicõri ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩnare: \p —Yʉ ñarã Israel sita gãna, queno tʉoya mʉa. Gaje masa ñabojarãti Diore rʉ̃cʉbʉorã ñari queno tʉoya mʉa cʉni. \v 17 Dios mani rʉ̃cʉbʉogʉ, mani Israel sita gãna ñicʉsabatiare beseñi. Ĩnare besecõri queno ĩnare yiñi Dios. Egipto sita gãnare moa ĩsirã ĩna ñabojarocati jãjarã ĩna bʉjʉroca yiñi Dios. Ĩ masirisena Egipto sita gãnare ĩna rudi masitoni ĩnare ĩna ñaroca yiñi Dios. \v 18 Yucʉ manojʉ jʉ̃arã masacõ rodori ñayijarã ĩna. Itona ñacõri ñeñaro ĩna yibojarocati, ti ʉsirio yibisijʉ Dios. Quenoti ñacõayijʉ. \v 19 Canaán wame cʉtiri sita gãna jʉa ãmojeno butu gãnare ruyurioyijʉ Dios, mani ñicʉsabatia ĩna ya sita ñabojare ĩna rʉcotoni. \v 20 Ito bajiri mani ñicʉsabatia cuatrocientos cincuenta rodori ñayijarã itojʉ, yiyijʉ Pablo masare. \p ’Samuel, Dios oca goti ĩsiri masʉ ĩ ñaroto riojʉa ĩna tirʉ̃nʉronare cũyijʉ Dios. \v 21 Samuel Dios oca goti ĩsiri masʉ ĩ ñaroca: “Sĩgʉ̃ gʉa ʉjʉ ãmoa gʉa”, yiyijarã mani ñicʉsabatia Diore. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, Saúl, Cis macʉre ĩna ʉjʉ ñarocʉ cũyijʉ Dios jʉ̃arã masacõ rodoricõ. Benjamín ñayorʉ janerãbatia janamiti ñayijʉ Saúl. \v 22 Jʉ̃arã masacõ rodori bero mʉcana ʉjʉ wasoayijʉ Dios. Ito bajiri Saúlre bucõacõri Davidjʉare ʉjʉ cũyijʉ Dios mʉcana. Davidre tʉoĩa bʉsigʉ, ado bajiro bʉsiyijʉ Dios: “Yʉ tija David, Isaí macʉ, yʉ robo bajiro ʉsi cʉtigʉ ñami ĩ. Ito bajiri yʉ ãmoro bajiro yigʉ yiguĩji ĩ”, yiyijʉ Dios, Davidre tʉoĩa bʉsigʉ. \v 23 Ĩ David ñayorʉ janerãbatia janamiti ñañi Jesús. Jane mejejʉ Dios ĩ gotiado bajiroti mani Israel sita gãnare masotoni cõañi Dios Jesure. \v 24 Jesús riojʉa ĩ yagʉ Juan mani ñarã Israel sita gãnare Dios oca riasoyijʉ ĩ. Ado bajiro gotiyijʉ Juan ĩna jeyarore: “Mʉa ñeñaro yirisere jidicãcõri idé gu rotiana ñarʉja mʉare”, yiyijʉ Juan mani ñarã Israel sita gãnare. \v 25 Ito yicõri ĩ godaroto riojʉa bʉsa bajiroti ado bajiro yiyijʉ Juan: “Ĩti ñaguĩji Dios ĩ cõarʉ, ¿yire masiati mʉa yʉre? Meje ña yʉama. Nocõ mejeti ejagʉ yiguĩji mani yagʉ. Ĩ ñagʉ̃ yiguĩji ñasagʉ. Yʉama meje ña. Mʉa robo bajigʉti ña yʉama. Ĩ ñagʉ̃ yiguĩji ñasari masʉ”, yiyijʉ Juan mani ñarãre, yiyijʉ Pablo, masare gotigʉ. \p \v 26 ’Yʉ ñarã, Abraham janerãbatia ña mani. Queno tʉoya mʉa. Gaje masa ñabojarãti Diore rʉ̃cʉbʉorã ñari queno tʉoya mʉa cʉni. “No Jesure tʉorʉ̃nʉgʉ̃re masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yire oca manire cõañi Dios. \v 27 Ito bajibojarocati Jerusalén gãna ito yicõri ĩna ʉjarã cʉni, “Ĩ ñami Dios Macʉ manire masorʉ”, yi masibisijarã ĩna. Ito yicõri co rʉmʉ tujacãra rʉmʉ rʉyabeto Dios oca goti ĩsiri masa ĩna ucare gãjerã ĩna ti gotibojarocati tʉo masibisijarã ĩna. Ito bajiri Jesús ĩ ejaja, “Dios ĩ cõarʉ ñami ĩ”, yi masibisijarã ĩna. Ito bajiri Jesure ĩna sĩa rotija, Dios oca goti ĩsiri masa ĩna ucado bajiroti rẽtayijʉ ĩja. \v 28 “Seti ña ĩre”, yi masimena ñabojarãti, “Sĩa rotiya ĩre”, yirona Pilatore josayijarã ĩna. \v 29 Jesure ĩna sĩaja, Diore goti ĩsiri masa ĩna tʉoĩa uca yuado bajiroti rẽtayijʉ. Jesure ĩna sĩaja bero yucʉtẽojʉ ñagʉ̃re rujioyijarã gãjerã. Ito yicõri gʉ̃ta gojejʉ ĩre yujeyijarã. \v 30 Ito bajibojarocati Dioama mʉcana tʉdi Jesús ĩ catiroca yiñi. \v 31 Galileana wacõri Jerusalénjʉ ĩre baba cʉtigoanare co rʉmʉ meje goaĩoyijʉ Jesús. Ito bajiri ĩnati ñama adocãta, “Riti bajia. Tʉdi caticoami Jesús”, yi masare gotirã. \p \v 32 ’Ito bajiri yʉ, Bernabé rãca oca quenarise mʉare goti eja gʉa. “Masare queno yicʉja yʉ”, yi mani ñicʉsabatiare Dios ĩ gotiado bajiroti gotia gʉa mʉare. \v 33 Mani ñicʉsabatiare ĩ gotiado bajiroti manire queno yiñi Dios. Ito bajiri mʉcana tʉdi Jesús ĩ catiroca yiñi ĩ. Itire gotigʉ ado bajiro ucañi David ñayorʉ, Dios oca gotigʉ: “Mʉ ña yʉ Macʉ. Adi rʉmʉ godarʉ mʉ ñabojarocati mʉ catiroca ya yʉ”, yiyijʉ Dios, yi ucañi David, Salmos wame cʉtiri tuti ucasʉogʉ. \v 34 “Jesús ĩ godaja bero mʉcana tʉdi ĩ catiroca yigʉ yigʉja yʉ. Ito bajiri tʉdi godabiquĩji”, Dios ĩ yire gaye ado bajiro gotia ĩ oca tutijʉ: “Davidre yʉ goticãdo bajiroti, queno mʉre yigʉ yigʉja yʉ ĩja”, yiyijʉ Dios yi ucare ña papera tutijʉ. \v 35 Gaje tutijʉ cʉni ito bajiroti gotia. Tʉote: “Queno yigʉ ñami mʉ Macʉ. Ito bajiri ĩ ya rujʉ jogabe yirocʉ, mʉcana tʉdi catiroca yigʉ yigʉja mʉ”, yi ucañi David ñayorʉ. \v 36 Ĩmasi gaye tʉoĩagʉ̃ meje ito bajiro ucañi David. Catigʉjʉ Dios ĩ ãmoro bajiro riti yiyijʉ David. Ito yicõri ĩ ñarãre queno ejabʉayijʉ. Ito bero co rodo meje ñacõri godañi David. Ito bajiri ĩ ñicʉsabatia tʉ ĩre yujeyijarã ĩna. Itojʉ ĩ ya rujʉ jogadoja. \v 37 Jesús ya rujʉama jogabisija, mʉcana Dios ĩ catiroca yijare. \v 38 Yʉ ñarã tʉoya mʉa. Jesuna sʉoriti mani ñeñaro yirisere ãcabojore ña. Iti gayere mʉare gotia gʉa. \v 39 No Jesure tʉorʉ̃nʉgʉ̃reti ĩ ñeñaro yirise ãcabojoguĩji Dios. Moisés ĩ rotirise riti mani tʉorʉ̃nʉjama, mani ñeñaro yirise ãcabojobiquĩji Dios. \v 40 Queno tʉoĩaña mʉa, jane mejejʉ Dios oca goti ĩsiri masa, ĩna gotiado bajiroti mʉare rẽtame. Ado bajiro ucañi ĩna Dios oca gotirã: \q1 \v 41 Queno tʉoya yʉre aja tudirã mʉa. Yʉre tʉorʉ̃nʉbiticõri jeame ʉ̃jʉrojʉ warã yirãji mʉa. Yʉ ña Dios. Mʉa tiroca tiyamani ĩogʉ̃ yigʉja yʉ. Gãjerã mʉare ĩna goti rẽtobubojarocati tʉo masimena yirãji mʉa. Ito bajiri mʉa tʉorʉ̃nʉbitirena sʉori, godarã yirãji mʉa, yiyijʉ Dios, yi ucañi ĩre goti ĩsiri masʉ, yi riasoyijʉ Pablo Antioquía gãna masare. \p \v 42 Ito bajiro bʉsi tĩocõri budi wayijarã Pablo mesa, judio masa ĩna minijuari wire. Ĩna budi waroca iti wi minijua ñarã: \p —Gaje tujacãre mʉcana tʉo remo ãmoa gʉa, yiyijarã ĩna. \p \v 43 Ĩna minijua jidicãja bero jãjarã judio masa Pablo, Bernabére cʉni sʉyayijarã. Ito yicõri jãjarã judio masa ĩna yire tʉoĩa rʉ̃cʉbʉobojana cʉni Pablo mesare sʉyayijarã ĩna. Ito yija ado bajiro gotiyijarã Pablo mesa ĩnare: \p —Dios queno ĩ yirisere rʉ̃cʉbʉo jidicãbesa mʉa. Ito yicõri Dios bajiro sĩgʉ̃ robo ʉsi cʉtiya mʉa, yiyijarã Pablo mesa ĩnare. \p \v 44 Ito bero gaye tujacãre, iti cʉto gãna jãjarã bʉsa minijuayijarã Dios oca tʉorona. \v 45 Ito bajiro jãjarã masa Dios oca tʉo ãmorã ĩna ejaja ti teyijarã judio masa. Ito yicõri Pablo ĩ gotibojaja, gajero bajiro riti cʉdiyijarã ĩna. Ito yicõri ĩre aja tudiyijarã ĩna. \v 46 Ito ĩna yija ticõri, bʉto oca sẽorena bʉsiyijarã Pablo mesa: \p —Dios ĩ rotiro bajiro cajero ĩ oca mʉare riasosʉobʉ yʉ. Ito bajibojarocati iti ocare queno tʉorʉ̃nʉbea mʉa. Ito bajiro mʉa yija, “Dios rãca catitĩña ãmobea gʉa”, yiado bajiro bajicʉ. Ito bajiri adi rʉmʉri judio masa meje ñarãre Dios oca gotia gʉa. \v 47 Ito bajiro rotiñi Dios ĩ oca tutina. Ado bajiro gotia iti: \q1 Judio masa meje ñarãre mʉare cũcʉ yʉ, yʉ oca mʉa gotitoni. “No Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃reti masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi masa ñajedirore mʉa goti batotoni mʉare cũcʉ yʉ, yi gotia Dios oca. Ito bajiro cũñi Dios gʉare, yiyijʉ Pablo, masare gotigʉ. \p \v 48 Iti tʉocõri judio masa meje ñarã bʉto wanʉ quenayijarã. “Dios oca quenariseguti ña”, yiyijarã ĩna. Ito yicõri ĩ rãca catitĩñarona ĩ beseana ĩre tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna. \v 49 Ito bajiri Dios oca tʉorʉ̃nʉcõri ĩ oca quenarise masa jeyarore goti batoyijarã ĩna. \v 50 Ito bajibojarocati judio masama Pablo, Bernabé rãca ĩna tʉoĩaro bajiro meje tʉoĩa codeyijarã. Ito bajiri oca meni ãmorã, iti cʉto gãna ñasarãre ito yicõri Diore rʉ̃cʉbʉorã romia ñasarãre cʉni gotiyijarã. Bernabé Pablore masa ĩna ʉsirio coderoca yiyijarã judio masa. Ito bajiri judio masare tʉorʉ̃nʉcõri Pablo mesare bucõayijarã iti cʉto gãna. \v 51 Iti cʉtore budi warã ĩna ya gʉbojʉ sita wãrisere ja batecãyijarã ĩna. “Mʉa adi cʉto gãna ñeñaro yirã ña, ito yicõri seti ña mʉare”, yireoni ñayijʉ iti. Ito bajiro yicõri, Iconio wame cʉtiri cʉtojʉ wacoayijarã ĩna. \v 52 Ito ĩna budigoadojʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrã queno ʉsi cʉti quenaro ñayijarã ĩna. Ito yicõri Espíritu Santo quedi sãja ecoana ñayijarã ĩna. \c 14 \s1 Iconio wame cʉtiri cʉtojʉ Pablo mesa ĩna ña ucure gaye \p \v 1 Iconiojʉ ejacõri judio masa ĩna minijuasotiri wijʉ sãja wayijarã Pablo mesa. Ito bajicõri Jesús ocare gotiyijarã ĩna. Iti oca tʉocõri jãjarã Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã. Judio masa ito yicõri judio masa meje ñarã cʉni Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna. \v 2 Ito bajibojarocati coriarã judio masa ñarã Jesure tʉorʉ̃nʉmena, judio masa meje ñarãre Pablo mesare ĩna junisinitoni oca meni codeyijarã ĩna. Ito bajiri Pablo mesare, “Queno yirã meje ñama ĩna”, yi tʉoĩayijarã ĩna. \v 3 Ito bajiro ĩna yi codebojarocati Iconiojʉ yoari ña ucuyijarã Pablo mesa. Itojʉ ña ucurã bʉto oca sẽocõri, “Masare ti maicõri queno yiñi Cristo”, yire oca goti ucuyijarã ĩna. “Riti ña iti oca. Riojo Jesús oca gotiama ĩna”, masa ĩna yitoni, tiyamani Pablo mesa ĩna ĩoroca yiyijʉ Dios. \v 4 Iti cʉto gãna ricati riti tʉoĩayijarã. Coriarã judio masa robo bajiro tʉoĩayijarã. Gãjerã Pablo mesa robo bajiro tʉoĩarã ñayijarã. \v 5 Ito yicõri judio masa, judio masa meje cʉni, ʉjarã robo bajiro tʉoĩacõri Pablo mesare oca menicõri, “Ĩnare gʉ̃tana rea sĩarʉja mani”, yiyijarã ĩna. \v 6-7 Ito bajiro ĩnare bʉsija tʉo masicõri, Licaonia sitajʉ rudi wayijarã Pablo mesa. Iti sitajʉ ejacõri Dios oca quenarise goti ucuyijarã ĩna. Listra wame cʉtiri cʉto ito yicõri Derbe wame cʉtiri cʉtojʉ cʉni goti ucuyijarã ĩna. Ito yicõri iti cʉtori tʉ gãnare cʉni Dios oca goti ucuyijarã Pablo mesa. \s1 Listra gãna Pablore gʉ̃ta ĩna reare gaye \p \v 8 Listrajʉ sĩgʉ̃ rudurʉ ñayijʉ. Ito bajiro wabicʉ rujearʉ ñayijʉ ĩ. \v 9 Ito Pablo masare ĩ bʉsija tʉo rujiyijʉ rudurʉ. Rudurʉre tijucõri, “Yʉre yisioguĩji Dios”, yi tʉoĩa masigʉ̃ ñami, yi tʉoĩayijʉ Pablo. \v 10 Ito bajiri ado bajiro oca sẽoro gotiyijʉ ĩ rudurʉre: \p —Wʉmʉña. Riojo rʉ̃gõña mʉ, yiyijʉ Pablo rudurʉre. \p Ito ĩ yirocati wʉmʉ rʉ̃gʉ̃ wayijʉ rudurʉ ñabojarʉ. \v 11 Ito bajiro bajija ticõri, ito gãna ĩna ocana: \p —Aba, mani rʉ̃cʉbʉorã masa rujʉ robo bajiro rujʉ cʉticõri ejama mani tʉ, yi awasã bʉsiyijarã ĩna. \p \v 12 Bernabére Zeus wame yiyijarã ĩna. “Mʉ ña gʉa rʉ̃cʉbʉogʉ, jeyaro masigʉ̃”, yireoni ñayijʉ, “Zeus”, yire. Ito yicõri Pablo queno goti masigʉ̃ ñajare Hermes wame yiyijarã ĩna. “Gʉa rʉ̃cʉbʉogʉ, rẽtoro queno goti masigʉ̃ ña mʉ”, yireoni ñayijʉ, “Hermes”, yire. \v 13 Iti cʉto tʉnimajʉ Zeusre rʉ̃cʉbʉora wi ñayijʉ. Iti wi gãna ĩnare riasori masʉ rãca Bernabé, Pablore rʉ̃cʉbʉo ãmoyijarã ĩna. Ta wecʉare go bedori jeocõri ĩnare tʉ̃a wayijarã. Cʉto sãjara soje tʉ ejacõri wecʉare sĩa ãmobojayijarã, Pablo mesare rʉ̃cʉbʉorona. \v 14 Ito bajiro ĩna yi ãmoja ti masicõri, ĩna ya yutabuju tʉ̃a ñigãyijarã Pablo mesa. “Ñeñaro yi ãmoa mʉa”, yirona ito bajiro yiyijarã ĩna. Ito bajiro yi ĩocõri, masa wato oca sẽoro ũmajʉdayijarã ĩna bʉsirona: \p \v 15 —¿No yija ito bajiro yi ãmoati mʉa? Mʉa robo bajirã, masati ña gʉa cʉni. Dios robo bajirã meje ña gʉa. Mʉare Dios oca quenarise gotirã wadibʉ gʉa. Mʉa meni rujeoanare rʉ̃cʉbʉorã yiboja mʉa. Ito bajiri itire jidicãcõri, Dios catigʉjʉare tʉorʉ̃nʉña mʉa. Ĩ ñami adi sita, macãrʉcʉ̃ro, ʉ̃mʉari, riari cʉni menirʉ. Ito yicõri mani tirise, mani tibiti cʉni jeyaro rujeorʉ ñami. \v 16 Jane mejejʉ gãna bʉcʉrã ĩna yisotiado bajiroti ĩna yi ãmoja, ĩnare ti tujabitibojagʉti, jidicã rotibisijʉ Dios. \v 17 Diore ĩna rʉ̃cʉbʉobitibojarocati ĩnare queno yiyijʉ Dios, “Ito bajiro queno yigʉ ñami Dios”, ĩna yi masitoni. “Ñaguĩji Dios”, mani yi masitoni manire ĩ queno yirise ĩoami Dios. Tite mʉa. Ide queoami. Queno rica mani bʉjaroca yami. Mani yaji quenaroca yami. Ito yicõri mani ya ʉsijʉ queno mani wanʉ quenaroca yami Dios, yiyijarã Pablo mesa ĩnare. \p \v 18 Ito bajiro ĩna yibojaroca riti, wecʉare sĩa ãmobojayijarã masa Pablo mesare rʉ̃cʉbʉorona. Ito bajiro ĩna yija ticõri, “Gʉare rʉ̃cʉbʉorona wecʉare sĩabesa mʉa”, josari yi camotayijʉ Pablo masare. \p \v 19 Iti rʉmʉri judio masa Antioquía gãna ito yicõri Iconio gãna ejayijarã. Ito ejacõri iti cʉto gãna Pablore ti junisinijaro yirona, ĩnare oca meni ejayijarã ĩna. Ito bajiri Pablore gʉ̃ta reayijarã masa ĩre sĩa ãmorã. “Ʉsi jedicoami ĩja”, yi tʉoĩacõri cʉto sõjʉajʉ ĩre weja wayijarã ĩna. \v 20 Ito bajiro ĩna yibojarocati ĩ tʉ Jesure masirã ĩna minijuaroca tujacoayijʉ Pablo. Tujacõri ĩna rãca cʉtojʉ tʉdi wayijʉ ĩ. Gaje rʉmʉ Derbe wame cʉtiri cʉtojʉ wayijʉ Bernabé rãca. \p \v 21 Ito ejacõri Dios oca quenarise masare riasoyijarã ĩna. Ĩna ito bajiro gotija tʉocõri, jãjarã Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã. Ito yija bero Listrajʉ, Antioquíajʉ, Iconiojʉ tʉdi wayijarã ĩna. \v 22 Iti cʉtori ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre bʉsiyijarã ĩna. Ito bajiro ĩna bʉsija tʉocõri, bʉto bʉsa Jesure tʉoĩa oca sẽoyijarã ĩna iti cʉtori gãna: “Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa mʉa. Ũmacʉ̃jʉ ĩ rotirojʉ mani ejaroto riojʉa jaje tõbʉja bʉjatobitirã yirãji mani. Ĩ rotirojʉ mani eja ãmoja, ito bajiro rẽtare ñaroja manire”, yi goti ucuyijarã ĩna. \v 23 Cojʉ minijuara wi rʉyabeto Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarona bese cũyijarã ĩna. Diore rʉ̃cʉbʉorã bamena riti Diore bʉsiyijarã ĩna. “Ado gãna ñama mʉre tʉorʉ̃nʉrã. Ĩnare ejabʉa masia mʉ”, yiyijarã Pablo mesa Diore. \s1 Antioquíajʉ Pablo mesa ĩna tʉdi ware gaye \p \v 24 Ito bajiro ĩna yija bero Pisidia wame cʉtiri sita rẽta wacõri Panfilia sitajʉ ejayijarã ĩna. \v 25 Perge wame cʉtiri cʉto Dios oca goti tĩocõri, Atalia wame cʉtiri cʉtojʉ wayijarã ĩna. Riaca jajosa tʉnima ñayijʉ iti cʉto. \v 26 Ito cumana jẽa wacõri Siria sitajʉ Antioquía wame cʉtiri cʉtojʉ wayijarã ĩna. Antioquía ñayijʉ cajero ĩna wasʉoado. Itijʉti Dios oca ĩna goti ucuroto riojʉa, “Mʉ ĩnare moare cũado bajiro riti ĩna moa masitoni ĩnare ejabʉaya”, yiyijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã Diore. Ito bajiri ĩna rotiado bajiroti moa ucu tĩorã Antioquíajʉ tʉdi ejayijarã ĩna mʉcana Pablo mesa. \v 27 Itojʉ Antioquíajʉ tʉdi ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre miojuyijarã ĩna mʉcana. Ito yicõri jeyaro Dios ĩ ejabʉare gaye gotiyijarã ĩna: \p —Queno ejabʉaquĩ Dios gʉare. Ito bajiri judio masa meje ñarã cʉni Dios oca quenarise tʉocõri, Jesure tʉorʉ̃nʉama ĩna, yi gotiyijarã ĩna. \v 28 Itojʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrã rãca yoari ñayijarã Pablo mesa. \c 15 \s1 Jerusalénjʉ ĩna minijuare gaye \p \v 1 Iti rodoriti Antioquíajʉ ejayijarã Judea sita gãna. Ito ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre judio masa ĩna yisotirere riasoyijarã ĩna: \p —Jane mejejʉ Moisés ñayorʉ ĩ rotiado bajiro wiro mʉa tabeja, mʉare masobiquĩji Dios, yiyijarã ĩna. \v 2 Ĩna ito yija tʉo tujabiticõri ruje gãmeri bʉsi tʉoĩayijarã Pablo mesa ĩna rãca. Ito bajiri, “¿Riti ñati?” yirona Pablo mesare Jerusalénjʉ cõayijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã: \p —Itojʉ ejacõri Jesús ĩ cũana rãca ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã rãca cʉni bʉsiba mʉa. Riti iti ñaja, tʉoba. Wasa. Quenajaro, yiyijarã itijʉ gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã. \p \v 3 Ito ĩna yija tʉocõri, Jerusalénjʉ wasʉoyijarã Pablo mesa. Jerusalénjʉ warã Fenicia sita, Samaria sita cʉni Dios oca riaso rẽta wayijarã ĩna, iti cʉtori gãna. “Gʉa riasoja, judio masa meje ñarã, ñeñaro ĩna yirise jidicãcõri Diore tʉorʉ̃nʉcã ĩna. Manire bajiroti Diore tʉorʉ̃nʉcã ĩna cʉni”, yiyijarã Pablo mesa ĩnare. Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, bʉto wanʉ quenayijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã. \p \v 4 Jerusalénjʉ ĩna ejaroca queno wanʉ quenare rãca ĩnare boca ãmiyijarã Jesús ĩ cũana, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrã ñarocõti. Masa ĩna seniĩaja bero, “Judio masa, judio masa meje ñarãre cʉni gʉa riasoja, gʉare queno ejabʉañi Dios”, yi gotiyijarã Pablo mesa. \v 5 Ito bajiro ĩna yija tʉocõri, coriarã fariseo gaye tʉoĩagoana Jesure tʉorʉ̃nʉrã bʉsirona wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijarã: \p —Mani masa meje ñarã Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉja, mani yisotiro bajiro ĩna yire ãmoa gʉa. Moisés ĩ rotire gaye cʉdirʉjama ĩna, ito yicõri wiro tarʉjama ĩna, yiyijarã fariseo gaye tʉoĩagoana ito gãnare. \p \v 6 Ito yija Jesús ĩ cũana, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã cʉni minijuayijarã iti oca bajirisere tʉoĩa bʉsirona. \v 7 Yoari ĩna gãmeri bʉsija bero bʉsirocʉ wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijʉ Pedro: \p —Yʉ ñarã queno tʉoya mʉa. Mʉa rãca ñagʉ̃re yʉre beseñi Dios, judio masa mejere cʉni ĩ masore oca yʉ gotitoni. Ito bajiro beseñi Dios yʉre, Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉtoni. Iti gayere queno masia mʉa. \v 8 Dios ñami masa ĩna tʉoĩarisere masigʉ̃. Judio masa meje ñarã ĩna ñama yʉ ñarã, yirocʉ ĩnare Espíritu Santo queo sãñi Dios, manire ĩ queo sãdo bajiroti. \v 9 Manire ĩ ti mairo bajiroti ĩnare cʉni ti maiami Dios. Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉja ĩna ñeñaro yirisere ãcabojoñi Dios ĩnare, manire ĩ ãcabojoado bajiroti. \v 10 Dios ĩ gotirisere queno tʉorʉ̃nʉbea mʉa. Ito bajiri Moisés ñayorʉ ĩ rotirisejʉare cʉdijaro ĩna yirona, Jesure masisʉorãre bʉto josa mʉa. Moisés ĩ rotirisere ñarocõti yiro robo bajiro cʉdi jeobisĩ mani ñicʉsabatia cʉni. Ito bajiri mani cʉni jeyaro ĩ rotigore cʉdi jeoado ma. “Mani ñicʉsabatia bajiro gãjerã ĩna cʉdibeja, Jesure masirã meje ñama ĩna”, yi tʉoĩaboja mʉa. \v 11 Ado bajirojʉa bajia: Manire ti maicõri manire goda ĩsiñi Jesucristo. Ito bajiri ĩre mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire masoñi Dios. Ito bajiroti Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉja ticõri judio masa meje ñarãre cʉni masoñi Dios, yiyijʉ Pedro ĩnare. \p \v 12 Ito ĩ yija tʉocõri, bʉsimenati Pablo, Bernabé ĩna bʉsija queno tʉoyijarã ĩna ĩja: “Dios ĩ ejabʉarisena judio masa meje ñarãre jaje tiyamani ĩocʉ gʉa”, yiyijarã Pablo mesa. \v 13 Ĩna bʉsi tĩoja bero Santiago wame cʉtigʉ ado bajiro yiyijʉ: \p —Yʉ bʉsirisere queno tʉoya yʉ ñarã mʉa. \v 14 Jĩjʉ ado bajiro gotimi Simón Pedro manire: “Judio masa meje ñarãre cʉni queno yiñi Dios. Ito bajiri ĩnare besecõri ĩ ñarã ñaroca yiñi Dios”, yi gotimi Pedro manire. \v 15 Ito bajiroti yi ucayijarã Diore goti ĩsiri masa jane mejejʉ. Iti oca ado bajiro gotia: \q1 \v 16-18 Jane mejejʉ David ñayorʉ bero gãna masa ʉjarã ĩna ñarise sʉsayijʉ. Ito bajiri ija Davidre yʉ goticãdo bajiroti yicʉja yʉ. Sĩgʉ̃ ĩ janerãbatia macʉre ʉjʉ ñarocʉ cũgʉ̃ yigʉja yʉ. Ito bajiro yʉ cũja bero judio masa meje ñarã cʉni yʉre rʉ̃cʉbʉorã yirãji ĩna. Yʉ ñarã ñaroca yigʉ yigʉja yʉ ĩnare, yi gotiami mani Ʉjʉ Dios, yi ucañi Diore goti ĩsiri masa, yi gotiyijʉ Santiago ĩnare. \p \v 19 ’Ito bajiri ado bajiro tʉoĩa yʉ, yiyijʉ ĩ mʉcana: Mani masa meje ñarã Diore ĩna tʉorʉ̃nʉja, ʉsirioro ĩnare yi codebitirʉja mani. Ito yicõri jaje rotire gaye rotibitirʉja manire. \v 20 Ado bajiro paperana mani goti ucaja quena ĩnare: “Ĩna meni rujeorʉ rujʉ robo bajiro meni rujeocõri ĩna ecabojarisere babitirʉja mʉa. Mʉamasiti mʉa ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti ñeñaro yibesa. Ãmʉma wãñiatanare babesa. Baroto riojʉa rí cõaja quena. Ito yicõri rí idibeja quena”, yi mani goti ucaja quena. \v 21 Ito bajiro riti coji tujacãre rʉyabeto Moisés ñayorʉ ĩ rotire gaye riasore ña, mani masa minijuari wijʉ. Ito bajiro riasotiyijarã ĩna jane mejejʉ co cʉto rʉyabeto, yiyijʉ Santiago. \s1 Judio masa meje ñarãre ĩna papera cõare gaye \p \v 22 Ito ĩ yija tʉocõri, Jesús ĩ cũana, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã, ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrã jeyaro ado bajiro yiyijarã: “Santiago ĩ yiro bajiroti yiana mani. Ito bajiri coriarã mani rãca gãna beserʉja mani, Pablo mesa rãca adi papera ĩna ãmi watoni”, yiyijarã ĩna. Ito bajiri Judas Barsabás wame cʉtigʉ ito yicõri Silas wame cʉtigʉre beseyijarã ĩna Antioquíajʉ Pablo mesare baba cʉti warona. “Ĩna ñama rʉ̃cʉbʉoana”, yi tʉoĩacõri ĩnare beseyijarã ĩna. \v 23 Ito bajiro besecõri Antioquíajʉ ãmi warotire ĩnare papera ĩsiyijarã ĩna. Ado bajiro yi gotiyijʉ iti papera: \p “Gʉa Jesús ĩ cũana, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã, ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrã jeyaro adi papera cõa gʉa. ¿Ñati mʉa Antioquía gãna, Siria sita gãna ito yicõri Cilicia sita gãna ñati mʉa cʉni? Jesure tʉorʉ̃nʉrã mʉa ñajare, judio masa meje mʉa ñabojarocati, sĩgʉ̃ rĩare bajiro bajirã ña mani. \v 24 Ado bajiro oca tʉocʉ gʉa. Coriarã ado gãna mʉa tʉ ejacõri ʉsirioro yiñi ĩna. Ĩnare cõabiticʉ gʉa. Riojo gotimenati mʉa tʉoĩarise wisaroca yiñi ĩna. ‘Ʉ̃mʉgʉ̃re mʉa wiro tabeja, ito yicõri Moisés ñayorʉ ĩ rotire gaye mʉa cʉdi jeobeja, Jesure tʉorʉ̃nʉrã meje ña mʉa’, yi rʉoñi ĩna mʉare. Ito bajiro ĩna gotibojarocati, ‘Itire gotitẽña mʉa’, yi cõabiticʉ gʉa mʉa tʉjʉ ĩnare. \v 25 Ito bajiri sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõri bʉsironare besecõri cõamʉ gʉa mʉa tʉ. Gʉa mairã Pablo, Bernabé rãca baba cʉti wa rotibʉ gʉa ĩnare. \v 26 Mani Ʉjʉ Jesure cʉdirona ĩ ocare goti ucuyijarã ĩna. Gãjerã ĩna sĩa ãmobojarocati Jesús ocare goti tarojobisijarã ĩna. \v 27 Ito bajiri mʉare gotironare Judas, Silasre cʉni mʉare cõa gʉa. Ĩnamasiti gʉa ucarisere goti jeorã yirãji ĩna mʉare. \v 28 Espíritu Santo bajiro tʉoĩacõri jaje roti masibea gʉa mʉare. Ito bajiri adi gʉa ucaro bajiro riti mʉare rotia gʉa. \v 29 Ĩna meni rujeorʉre ĩna ecabojarisere babesa mʉa. Ríre cʉni idibesa. Ãmʉma wãñiatanare babesa. Baroto riojʉa rí cõaja quena. Ito yicõri mʉamasiti mʉa ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti ñeñaro yibesa. Gʉa rotiro robo mʉa cʉdija, ñaro bajiro cʉdirã yirãji mʉa. Itocõ oca goti uca gʉa mʉare. Queno ñaña mʉa”, yi ucañi ĩna. \p \v 30 Ito yi ucaja bero iti papera ãmi wa rotiyijarã ĩna. Ãmi wacõri Antioquíajʉ ejacõri Jesure masirãre miojuyijarã ĩna. Ito yicõri ĩna minijuaja bero papera ĩnare ĩsiyijarã ĩna. \v 31 Iti papera ticõri bʉto wanʉ quenayijarã ĩna ito gãna. Oca riojo gotire gaye iti ñaja wanʉ quenayijarã ĩna. \v 32 Ito yija Judas, Silas cʉni Dios oca goti ĩsiri masa ñari ito gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrãre jaje Dios oca goti masioyijarã ĩna. Iti oca tʉocõri bʉto bʉsa Diore tʉo oca sẽoyijarã ĩna. \v 33 Ʉdia rʉmʉ berocõti Jesure tʉorʉ̃nʉrã rãca ñacõri ware tʉoĩayijarã ĩna. “Gʉare cõacãna tʉjʉ tʉdi warã ya gʉa mʉcana”, yiyijarã ĩna. “Queno waja mʉa. Quenajaro mʉare cõana”, yiyijarã ĩna ito gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã. \v 34 Ito ĩna yibojarocati, “Ado tujacʉja yʉama”, yi tʉoĩayijʉ Silas. \v 35 Pablo mesa cʉni, Antioquíajʉ tujayijarã. Ito gãnare riasoyijarã ĩna, gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrã rãca. Dios oca goti tarojobisijarã ĩna. \s1 Tʉdi mʉcana Pablo Dios oca ĩ goti ucure gaye \p \v 36 Ito yija co rʉmʉ ado bajiro yiyijʉ Pablo Bernabére: \p —Dios oca mani goti ucura cʉtorijʉ mʉcana tʉdi ti ucurʉja mani. Jesure tʉorʉ̃nʉrã no bajiro ĩna bajija tito mani, yiyijʉ Pablo Bernabére. \p \v 37 Ĩna rãca warocʉ Juan Marcosre ji ãmobojayijʉ Bernabé. \v 38 Ito bajiro ĩ yibojarocati, Pablojʉama ãmobisijʉ. Panfiliajʉ ĩna ñaroca Dios oca goti tarojoyijʉ Juan Marcos. Ito yicõri Jerusalénjʉ tʉdi wayijʉ ĩ. Ito bajiri mʉcana ĩre ji ãmobisijʉ Pablo. \v 39 Yoari itire tʉoĩa gãmeri bʉsiyijarã ĩna. Ito bajibojarocati sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩa masibisijarã ĩna. Ito bajiri batacõri ricati riti wayijarã ĩna. Ito bajiri Juan Marcosre ãmi wayijʉ Bernabé. Cuma sãjacõri, Chipre wame cʉtiri yogajʉ jẽa wayijarã ĩna. \v 40 Pablojʉama Silasre baba cʉtiyijʉ ĩ rãca warocʉ. Itojʉ ĩna waroto riojʉa Dios ĩna rãca ñatoni Diore seniyijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã itojʉ gãna. Ito yija bero ware goticõri wasʉoyijarã Pablo mesa. \v 41 Ito warãjʉ Siria sita, Cilicia sitajʉ cʉni Dios oca goti rẽta wayijarã ĩna. Ito bajiri Jesure tʉorʉ̃nʉrã rãca bʉsicõri bʉto bʉsa Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉ oca sẽoroca yiyijarã Pablo mesa. \c 16 \s1 Pablo mesare Timoteo ĩ baba cʉti ware gaye \p \v 1 Itona wacõri Pablo mesa Derbe, Listra wame cʉtiri cʉtorijʉ ejayijarã ĩna. Itojʉ ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉgʉ̃re bʉjayijarã ĩna. Timoteo wame cʉtiyijʉ ĩ. Ĩ jaco judio maso ñayijo Jesure tʉorʉ̃nʉgõ. Ito yicõri ĩ jacʉ griego masʉ ñayijʉ. \v 2 Listra gãna, ito yicõri Iconio gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã queno tʉoĩa bʉsiyijarã ĩna Timoteore. \v 3 Iti masicõri Timoteo ĩna rãca ware ãmoyijʉ Pablo. Ito bajiri Timoteore wiro tayijʉ Pablo. Ĩ wiro tabeja judio masare tegʉ robo bajiro bajiguĩji yirocʉ, tayijʉ Pablo Timoteore. “Griego masʉ ñami ĩ. Ito bajiri wiro taya macʉ ñami ĩ”, yi masiyijarã judio masa Timoteore. “Manire tegʉ wiro taya macʉ ñami”, judio masa ĩna yibe yirocʉ, Timoteore wiro tayijʉ Pablo. \v 4 Listrajʉ ĩna ñaja bero gaje cʉtorijʉ wayijarã ĩna. Ito yicõri Timoteo ĩna rãca baba cʉti wayijʉ. Iti cʉtorijʉ Dios oca goti rẽta wayijarã ĩna Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna cʉditoni. Jerusalén gãna apóstol mesa ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã, “Gotiba”, ĩna yiado bajiroti co cʉto rʉyabeto riaso rẽta wayijarã ĩna. \v 5 Ĩna ito yija tʉocõri, Jesure tʉorʉ̃nʉrã bʉto bʉsa Jesure tʉorʉ̃nʉ oca sẽoyijarã, ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉ jidicãbisijarã ĩna. Ito beroca rʉmʉri Jesure masirã jãjarã bʉsa ña wayijarã ĩna. \s1 Cãirijʉ Pablo Macedonia gagʉre ĩ tire gaye \p \v 6 “Asiajʉ mani goti ucure ãmobeami Espíritu Santo”, yi masicõri itojʉ wabisijarã ĩna. Ito bajiri Frigia, Galacia sitajʉ rẽta wayijarã Pablo mesa. \v 7 Ito rẽta wacõri Misia sita sʉsarijʉ ejayijarã ĩna. Itijʉna Bitinia sitajʉ ware tʉoĩabojayijarã ĩna. Ito bajibojarocati Espíritu Santo itojʉ cõabisijʉ ĩnare. \v 8 Misia sita rẽta wacõri Troas wame cʉtiri cʉtore roja ejayijarã ĩna. \v 9 Iti cʉto ejacõri iti ñami cãitiyijʉ Pablo. Ado bajiro cãitiyijʉ ĩ: Sĩgʉ̃ Macedonia gagʉ ĩ tʉ rʉ̃gõja tiyijʉ ĩ. “Adojʉ Macedoniajʉ waya. Gʉare ejabʉagʉ waya”, yiyijʉ ĩ Macedonia gagʉ Pablore. \v 10 “Ito bajiro cãitibʉ yʉ”, Pablo ĩ yija tʉocõri, “Macedoniajʉ ĩ oca riasore ãmoami Dios”, yicʉ gʉa. Ito bajiri warona gʉa ye seocʉ gʉa. Yʉ adi papera tuti ucari masʉ, wacʉ ĩna rãca. \s1 Filipos cʉtojʉ Pablo mesa ĩna ña ucure gaye \p \v 11 Troasna cumana wacʉ gʉa. Riojoti Samotracia wame cʉtiri yogajʉ wacʉ gʉa. Gaje rʉmʉ Neápolis ejacʉ gʉa. \v 12 Itijʉna Filiposjʉ wacʉ gʉa. Romano masa meni rujeocõri ĩna ñari cʉto ñayijʉ iti cʉto. Macedonia sitajʉ ñasari cʉto ñayijʉ iti cʉto. Yoari ñacʉ gʉa jabeto iti cʉtore. \v 13 Co rʉmʉ tujacãra rʉmʉ ñaroca cʉto sõjʉa riacajʉ ejacʉ gʉa. “Iti cʉto gãna Diore ĩna bʉsisotirijʉ ñaroja”, yire masicʉ gʉa. Ito ejacõri rujicʉ gʉa. Ito rujicõri romia ito minijua ñarãre Jesús oca goticʉ gʉa. \v 14 Sĩgõ ĩna rãca gago Lidia wame cʉtigo ñacõ. Tiatira wame cʉtiri cʉto gago ñacõ iso. Iso ñacõ saya quenarise sũa ñirise ĩsiri maso. Iso romio Diore maigõ tʉo rujicõ Pablo ĩ bʉsija. Pablo ĩ bʉsirisere iso queno tʉo masitoni isore ejabʉañi Dios. Ito bajiri Pablo ĩ bʉsirise queno tʉo ñiacõ iso. \v 15 Jesure iso tʉorʉ̃nʉja ticõri, isore idé gucʉ gʉa ito yicõri iso ñarãre cʉni. Ito yija bero ado bajiro gʉare bʉsicõ iso: \p —“Riti Jesure tʉorʉ̃nʉgõ ñamo”, mʉa yija, yʉ ya wijʉ waya, yicõ iso gʉare. \p Iso ito bajiro yija, iso ya wijʉ tujarã wacʉ gʉa. \p \v 16 Co rʉmʉ Diore masa ĩna bʉsisotirijʉ wacʉ gʉa. Itojʉ warã mamore ti bʉjacʉ gʉa. Rʉ̃mʉ́ sãñagõ ñañi iso. Ito bajiro rʉ̃mʉ́ sãñagõ ñari ijarijʉ bajirotire goti masiyijo iso. Ito bajiri iso ʉjarã niyeru jairo bʉjayijarã, ija gaye bajirotire iso goti masigõ iso ñajare. \v 17 Iso romio gʉare ũma sʉyacõri ado bajiro awasãcõ iso: \p —Ãna ʉ̃mʉa Dios ũmacʉ̃jʉ gagʉre cʉdirã ñama. Jesure mʉa tʉorʉ̃nʉja, masoana ñarã yirãji, yi gotiama ĩna mʉare, yi awasãcõ iso masa jeyarore. \p \v 18 Co rʉmʉ meje gʉare awasã sʉyacõ iso. Ito bajiro ʉsirioro iso yija tʉocõri, quenabisijʉ Pablore. Ito bajiri jʉda rʉ̃gʉ̃cõri isore rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃re ado bajiro yiquĩ Pablo: \p —Jesucristo masirisena isore mʉre budigo rotia yʉ, yiquĩ Pablo rʉ̃mʉ́re. \p Ito ĩ yirocati rʉ̃mʉ́ budigocoaquĩ isore. \p \v 19 Isore rʉ̃mʉ́ budigoja bero, ijarijʉ bajirotire goti masibiticõ iso ĩja. Iso ito bajija ticõri, “Jʉaji niyeru bʉjado ma mani”, yi tʉoĩacã iso ʉjarã. Ito bajiri Pablo, Silasre junisinicã ĩna. Ito bajiri ĩnare ñiacõri cʉto gʉdareco ñasarijʉ ʉjarã riojo ãmi wacã ĩna. \v 20 Ʉjarã riojo ãmi ejacõri ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Ãna judio masa mani cʉto gãnare oca riawʉso ucurã yama ĩna. \v 21 Ĩna riasorise mani romano masa mani yisotirise bajiro meje bajia ĩnare. Ito bajiri ĩna riasorise ĩna yiro bajiro yibitirʉja mani, yicã ĩna, ĩna ʉjarãre. \p \v 22 Ito ĩna yija tʉocõri, Pablo mesare bʉto junisinicã masa cʉni. Ito bajiri ĩnare yutabujuri ruacã roticã iti cʉto ʉjarã. Ito yicõri ĩnare baje roticã. \v 23 Ito bero bʉto ĩnare bajecõri, tubiara wijʉ cũ roticã ĩna. Ito yicõri tubiara wi coderi masʉre cõacã ĩna. “Queno ĩnare tirʉ̃nʉña”, yicã. \v 24 Ito bajiro ʉjarã ĩna yija tʉocõri, ĩna tubiasotirijʉ sõjʉa bʉsa ñari sõa budi masia manijʉ ĩnare cũyijʉ ĩ. Ito yicõri ĩna ya gʉbori yucʉ jãina siatu cũyijʉ ĩ. \p \v 25 Ito ĩ yibojarocati Pablo, Silas rãca Diore bʉsicõri ñami gʉdareco basayijarã. Gãjerã ito tubiara wijʉ ñarã ĩna basaja tʉo ñayijarã. \v 26 Ñajasaroti sita ʉerise ejayijʉ. Ito yicõri tubiara wi cadayijʉ. Iti ito bajiroca riti sojeri jana jedicoayijʉ. Ito bajicõri tubiara wijʉ ñarãre come mari õjo jedicoayijʉ. \v 27 Ito bajijare tubiara wi coderi masʉ yujiyijʉ. Iti sojeri susu jedija ticõri, “Tubiara wi ñarã wa jedicoana”, yire masiyijʉ ĩ. Ito bajiri ĩ ya sarera jãi ruayijʉ ĩmasi sĩa godarocʉ yibojayijʉ ĩ. \v 28 Ito bajiro ĩ yirocati Pablo ado bajiro yiyijʉ ĩre: \p —Mʉmasiti sĩa godabesa. Ado ñajedicõa gʉa, yiyijʉ Pablo ĩre. \p \v 29 Ito yija busurise seniyijʉ tubiara wi coderi masʉ. Ito yicõri Pablo mesa tʉ ũmaquedi sãja wayijʉ ĩ. Bʉto nʉrʉoyijʉ ĩ güigʉ. Ito yicõri ĩna riojo rijomunigãna ñini rũjũyijʉ ĩ. \v 30 Ito yija bero ĩnare wiocoacõri, ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ ĩ: \p —¿No bajiro yirʉjati yʉ, Dios yʉre ĩ masotoni? yiyijʉ ĩ Pablo mesare. \p \v 31 Ito bajiro ĩ yija, ado bajiro cʉdiyijarã ĩnajʉa: \p —Mani Ʉjʉ Jesucristore mʉ tʉorʉ̃nʉja, mʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios, ito yicõri mʉ ñarãre cʉni masogʉ̃ yiguĩji ĩ, yiyijarã ĩna tubiara wi coderi masʉre. \p \v 32 Ito yicõri mani Ʉjʉ Jesucristo oca bʉsiyijarã ĩna ĩre. Ĩ ya wi gãnare cʉni goti jeoyijarã ĩna. \v 33 Iti ñami ñaroca riti maji, ĩna bajere camire coeyijʉ tubiara wi coderi masʉ Pablo mesare. Ĩnare ito bajiro ĩ yija bero ĩmasi ito yicõri ĩ ñarãre idé gu rotiyijʉ ĩ Pablo mesare. Ito bajiri Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉja ticõri, ĩnare idé guyijarã Pablo mesa ĩja. \v 34 Ito yija bero ĩ ya wijʉ Pablo mesare ãmi wayijʉ ĩ. Ito yicõri ĩnare bare ecayijʉ ĩ. “Diore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ña yʉ ĩja”, yi masicõri ĩ ñarã rãca bʉto wanʉ quenayijʉ ĩ. \p \v 35 Busuri iti cʉto gãna ʉjarã, poreciare cõayijarã, tubiara wi coderi masʉre, “Ĩnare bucõaña mʉ”, yirona. \v 36 Ito yija tubiara wi coderi masʉ ado bajiro yiyijʉ Pablore: \p —Ʉjarã ĩna rotiro bajiroti mʉare bucõare ña yʉre. Ito bajiri ñe godo manoti budi wasa mʉa. \p \v 37 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, Pablo ado bajiro gotiyijʉ porecia mesare: \p —Ñe gʉare seti manibojarocati adi cʉto gãna ʉjarã mesa riojo gʉare bajecã ĩna. Ito yicõri adi wi tubiara wi gʉare cũcã ĩna. Roma gãna gʉa ñabojarocati gʉare tubiacã ĩna. Ito bajiri adocãta masa ĩna masibetoti gʉare bucõa ãmobojama ĩna. Ito bajiro meje bajiro yiroja. Ĩnamasiti gʉare bucõarã wadijaro, yiyijʉ Pablo porecia mesare. \p \v 38 Ito ĩ yija tʉocõri, ʉjarãre gotirã wayijarã porecia mesa. Ito bajiro porecia ĩna gotija tʉocõri, roma gãnati Pablo mesa ĩna ñaja, tʉo masicõri tʉo güiyijarã ʉjarã. \v 39 Ito bajiri Pablo mesa tʉjʉ oca quenorã wayijarã ʉjarã. Ĩna ito yija bero, ĩnare ãmi bucõayijarã ĩna. Gaje cʉtojʉ ĩna watoni ĩnare gotiyijarã ĩna. \v 40 Tubiara wire budigocõri Lidia ya wijʉ wayijarã ĩna Pablo mesa. Ito ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre miojuyijarã ĩna, Jesús oca gotirona. Iti oca tʉocõri bʉto bʉsa Jesure tʉorʉ̃nʉ oca sẽoroca yiyijarã ĩna. Ĩna ito yija bero gaje cʉto wayijarã ĩna ĩja. \c 17 \s1 Tesalónica cʉtojʉ oca rujeare gaye \p \v 1 Filiposjʉre budi wagocõri, Anfípolis ito yicõri Apolonia rẽta wayijarã ĩna Pablo mesa. Ito bero Tesalónica wame cʉtiri cʉtojʉ ejayijarã ĩna. Iti cʉtojʉ judio masa ĩna minijuari wi ñayijʉ. \v 2 Pablo ĩ yisotiro bajiro yigʉ ĩna minijuara wijʉ wayijʉ. Ito yicõri ʉdiaji tujacãre ĩnare Dios oca gotiyijʉ ito minijua ñarãre. Diore goti ĩsiri masa ado bajiro yi ucañi ĩna, yi gotiyijʉ Pablo masare: \p \v 3 —Cristo Dios ĩ cõarʉ ñeñaro tõbʉjagʉ yiguĩji. Ito yicõri godagʉ yiguĩji. Godabojagʉti mʉcana tʉdi catigʉ yiguĩji ĩ, yi ucañi Diore goti ĩsiri masa. Ĩna tʉoĩa ucarʉ, ĩti ñami Jesucristo Dios ĩ cõarʉ, yiyijʉ Pablo ĩnare. \p \v 4 Ito ĩ yija tʉocõri, coriarã judio masa Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã ĩja. Ito bajiri Pablo, Silas bajiroti sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩayijarã ĩna ĩja. Jãjarã griego masa Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩ gotija tʉocõri, Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna ĩja. Iti cʉto gãna romia ñasari masa Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna cʉni. \v 5 Pablo mesare jãjarã masa ĩna cʉdija ti masicõri, judio masa Jesure tʉorʉ̃nʉmena Pablo mesare ti teyijarã. Ito bajiri iti cʉto gãna rojorã, ñeñaro yirãre cʉni miojuyijarã ĩna. “Adi cʉto gãnare oca meniña mʉa, Pablo mesare ĩna junisinitoni”, yiyijarã judio masa ĩnare. Ito bajiro yicõri Jasón ya wijʉ Pablo mesare ãmarã wayijarã ĩna. Ĩnare bucõacõri masare ĩsi ãmobojayijarã ĩna. \v 6 Ĩnare bʉjabiti warã iti wi gagʉ Jasónre ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ʉjarã tʉjʉ ãmi wayijarã ĩna. Ado bajiro ʉjarãre awasã gotiyijarã ĩna: \p —Ãna ʉ̃mʉa gaje cʉtorijʉ oca riawʉso ucuana ñama. Mʉcana mani ya cʉtore oca riawʉsorona ejama ĩna. \v 7 Ãni Jasón ĩ ya wijʉ ĩnare boca ãmiñi. Mani ʉjʉ César, ĩ rotirise cʉdirã meje ñama ĩna. Sĩgʉ̃ Jesús wame cʉtigʉre, “Ĩ ñami Ʉjʉ ñasagʉ”, yama ãna, yiyijarã rojorã ñeñaro yiri masa ʉjarãre. \p \v 8 Iti oca tʉocõri iti cʉto gãna ʉjarã ito yicõri iti cʉto ñari masa jeyaro junisini awasãyijarã. \v 9 “Gʉa mʉare bucõare ãmoja, gʉare waja yiya mʉ”, yiyijarã ĩna Jasón mesare. Ito bajiri Jasón mesa ʉjarãre waja yiyijarã budirona. \s1 Pablo mesa Bereajʉ ĩna ña ucure gaye \p \v 10 Iti rãiorocati ito gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã Pablo mesare Berea wame cʉtiri cʉtojʉ wa rotiyijarã ĩna. Ito ejacõri judio masa ĩna minijuari wijʉ wayijarã Pablo mesa. \v 11 Ito Berea gãna Tesalónica gãna masa rẽto bʉsaro Pablo mesare queno yiyijarã. Pablo Dios oca ĩ gotija queno wanʉ quenaro tʉoyijarã ĩna. Ito bajiri, “¿Dios oca riti gotiati Pablo?” yirona Dios oca tisotiyijarã ĩna. \v 12 “Riti gotiami”, yi masicõri jãjarã Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna. Jãjarã griego masa Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã. Ĩna rãca gãna romia ñasarã cʉni queno Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã. \v 13 “Bereajʉ Dios oca gotigʉ yiguĩji Pablo”, yire oca tʉoyijarã Tesalónica gãna judio masa. Itire tʉocõri junisiniyijarã ĩna. Ito bajiri itojʉ wacõri masare oca riawʉsoyijarã ĩna. \v 14 Ĩna ito yija ticõri, Pablore baba cʉti warona rãca, “Wasa”, yiyijarã ito gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã. “Coji riaca jajosa roja ejadojʉ wasa mʉa”, yiyijarã. Silas, Timoteo rãca tujayijarã. Ĩna rãca ito wabisijarã. \v 15 Riaca jajosa roja ejacõri cumana ãmi wayijarã ĩna Pablore. Atenas wame cʉtiri cʉtojʉ ĩre ãmi wayijarã ĩna. Itojʉ ĩre cũ tĩocõri Bereajʉ tʉdi wayijarã ĩna mʉcana. Ĩnanati oca cõayijʉ Pablo, “Silas, Timoteo ejori bʉsati wadijaro”, yirocʉ. \s1 Atenasjʉ Pablo ĩ ña ucure gaye \p \v 16 Atenasjʉ Silas, Timoteore yu ñagʉ̃jʉ iti cʉtore ti ucugʉ wayijʉ ĩ. Iti cʉtori gãna meni rujeocõri ĩna rʉ̃cʉbʉorisere jaje ticõri bʉjatobisijʉ Pablo. \v 17 Ito bajiri minijuara wijʉ judio masare bʉsiyijʉ Pablo, ito yicõri judio masa robo bajiro tʉoĩarãre cʉni bʉsiyijʉ ĩ. Ito bajiri co rʉmʉ rʉyabeto cʉto gʉdareco wa ucurãre Dios oca gotiyijʉ Pablo. \v 18 Ito gãna epicúreos oca riasotiri masa ito yicõri estoicos oca riasotiri masa cʉni ruje Pablo rãca bʉsiyijarã. Ĩnare Jesús oca gotiyijʉ Pablo. Ito yicõri Jesús godabojagʉti mʉcana tʉdi ĩ catire gayere cʉni gotiyijʉ. Ito bajiri coriarã ado bajiro yiyijarã: \p —¿Ñe gaye gotirocʉ ito bajiro bʉsimʉcʉtiati ãni? yiyijarã ĩna. \p Gãjerãma: \p —Gaje cʉto gãna ĩna rʉ̃cʉbʉorisere bʉsiguĩji gajea, yiyijarã ĩna. \v 19 Ito yija, “Areópago wame cʉtirijʉ ita bʉsito”, yi wayijarã ĩna Pablore. Itijʉ minijua ñarã ʉjarã ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Oca mame mʉ gotire tʉo ãmoa gʉa, yiyijarã Pablore. \v 20 Gʉa tʉoĩabiti oca riasoa mʉ. Ito bajiri mʉ gotire tʉo ãmoa gʉa. ¿No bajiro yireoni riasoati mʉ? Gotiya maji gʉare, yiyijarã ĩna ĩre. \p \v 21 Atenas gãna ito yicõri iti cʉto ña ijari masa oca gaje mame riti tʉoĩa bʉsiyijarã ĩna. Ito bajiri Pablo mame oca ĩ gotija tʉo ãmoyijarã ĩna. \p \v 22 Ito bajiri ĩna wato wʉmʉ rʉ̃gʉ̃cõri Areópago wame cʉtirijʉ ado bajiro gotiyijʉ Pablo ĩnare: \p —Tʉoya Atenas gãna ñari masa mʉa. Meni rujeocõri mʉa rʉ̃cʉbʉorisere queno mʉa rʉ̃cʉbʉoja tia yʉ. \v 23 Rʉ̃cʉbʉorã mʉa minijuasotirijʉri ito ti ucugʉjʉ ado bajiro ucare cojʉ ti bʉjacʉ yʉ, “Ado ña Dios tiya macʉre rʉ̃cʉbʉorãjʉ”, yicʉ itijʉ. Ãni Dios masibitibojarãti mʉa rʉ̃cʉbʉogʉre ĩti ñami Dios mʉare yʉ bʉsigʉ, yi gotiyijʉ Pablo ĩnare. \p \v 24 ’Dios adi sita, adi macãrʉcʉ̃ro jeyaro ñarotire rujeorʉ, ĩti ñami adi sita, adi macãrʉcʉ̃ro jeyaro rʉcogʉ. Ito bajiri rʉ̃cʉbʉorona masa ĩna menirʉ meje ñami ĩ. \v 25 Ñejʉa rʉyabea ĩre. Mani ĩre meni ĩsi ãmobojarise ñacãroja ĩre. Ñe rʉyabetoja. Ĩ ñami mani catirise jeyaro ĩsigʉ̃. \p \v 26 ’Cajerojʉ ʉ̃mʉgʉ̃ sĩgʉ̃reti menisʉoyijʉ Dios. Ĩ́na sʉoriti jãjarã masa buturi gãna meniñi Dios. Adi macãrʉcʉ̃ro ĩna ña batatoni jeyaro batoyijʉ Dios. Ĩ ñami, “Itocõ rujearã yirãji, adi sita gãna ñarã yirãji, ito yicõri itocõ catirã yirãji ĩna”, yiri masʉ. \v 27 Jeyaro meniñi Dios, itire ticõri mani ĩre rʉ̃cʉbʉotoni. Riojo gotisajama, sõjʉ mejeti ñami Dios. Mani rãcati ñami. \v 28 Mʉa ñarã papera menirã ado bajiro yi ucañi: “Diona sʉoriti catirã moa masia mani. Ĩ manija ñamenaji mani cʉni. Ĩ rĩa ña mani”, yi ucañi mʉa ñarã. \v 29 “Ĩti ñami Dios”, yi tʉoĩarã, gʉ̃tana, orona, plata wame cʉtirisena cʉni ĩna rʉ̃cʉbʉorocʉre meni rujeorã yirãji masa. Maniama Dios rĩa ñacõri, “Ito bajiro bajigʉti ñami Dios”, yi tʉoĩabitirʉja manire. \v 30 “Ado bajiro ãmoami Dios”, masa ĩna yi masiroto riojʉajʉ ĩnare waja senibisijʉ Dios maji. Bajibea adi rʉmʉri. Ito bajiri adocãta jeyaro ñeñaro mani yirise jidicã rotiami Dios manire. \v 31 Ija masa ĩna ñeñaro yirise waja ĩ senirotire masicãmi Dios. Queno yigʉ ñari ĩna yigorecõti waja senigʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito yicõri, ĩ beserʉna sʉoriti masare waja senigʉ̃ yiguĩji Dios. “Cristo ñami Dios ĩ beserʉ”, mani yitoni ĩ godaja bero mʉcana tʉdi ĩ catiroca yiñi Dios, yiyijʉ Pablo ĩnare. \p \v 32 Mʉcana tʉdi catire gaye tʉocõri coriarã Pablore aja tudiyijarã. Ito bajibojarocati gãjerãjʉama ado bajiro yiyijarã: \p —Mʉcana tʉdi mʉ itire bʉsija, tʉo ãmoa gʉa, yiyijarã ĩna Pablore. \p \v 33 Ito yicõri ĩna minijua ñarijʉ budigoyijʉ Pablo. \v 34 Coriarã ĩre bajiro tʉoĩacõri Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna. Ĩna rãca gagʉ sĩgʉ̃ Dionisio wame cʉtigʉ ñayijʉ. Ĩ Areópagojʉ minijuasotirã rãca gagʉ ñayijʉ. Sĩgõ Dámaris wame cʉtigo cʉni Jesure tʉorʉ̃nʉyijo. Ito yicõri gãjerã cʉni Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã. \c 18 \s1 Corintojʉ Pablo ĩ ña ucure gaye \p \v 1 Ito ĩ bajija bero Atenas wame cʉtiri cʉtore wacoayijʉ Pablo ĩja, Corinto wame cʉtiri cʉtojʉ wacʉ. \v 2 Ito ejacõri sĩgʉ̃ judio masʉre Aquila, Ponto gagʉre ti bʉjayijʉ Pablo. Aquila ĩ manojo Priscila rãca Italia sitana wacõri Pablo riojʉa Corintojʉ ejayijarã ĩna. Roma gagʉ ʉjʉ Claudio wame cʉtigʉ Italia sitajʉ judio masa ĩna ñare ãmobicʉ, ĩnare bucõayijʉ. Ito bajiri Corintojʉ ñarã wayijarã ĩna Aquila ĩ manojo rãca. Ito ĩna ñaroca riti Pablo ejayijʉ ĩnare tigʉ. \v 3 Pablo bajiroti saya webʉtirise gayere wiri meniyijʉ Aquila ĩ manojo rãca. Ito bajiri ĩna rãca cojʉti moarocʉ tujayijʉ Pablo. \v 4 Coji tujacãre rʉyabeto minijuara wijʉ Dios oca gotigʉ wasotiyijʉ Pablo. Judio masa ito yicõri judio masa meje ñarãre cʉni Dios oca ĩna tʉore ãmogʉ̃ ĩnare gotiyijʉ Pablo. \p \v 5 Ito yija, ito bero Macedoniajʉ wadiana Silas Timoteo, Corintojʉ Pablo tʉjʉ ejayijarã. Ĩna ejaroca ĩ moare cʉtirise jidicãcõri Dios oca riti goti ñayijʉ Pablo. Ado bajiro judio masare riaso bʉsiyijʉ ĩ: \p —Dios ĩ cõarʉ Cristo mani bocatigʉ ĩti ñami Jesús, yiyijʉ Pablo ĩnare. \p \v 6 Ito bajiro ĩ gotibojarocati gãjerã ricati tʉoĩacõri ĩre ʉsirioro yi codeyijarã ĩna. Ito yicõri ĩre bʉsituyijarã ĩna. Ĩna ito yija ticõri, ĩ ya yutabuju jacãyijʉ. “Yʉre queno boca ãmibea mʉa”, yi tʉoĩagʉ̃, ito bajiro yiyijʉ ĩ. Ito yicõri ado bajiro yiyijʉ ĩ: \p —Dios yʉre ĩ rotiado bajiroti ĩ oca mʉre gotibojabʉ yʉ. Ito bajiri mʉa godari rʉmʉ jeame ʉ̃jʉrojʉ mʉa waja yʉre seti mano yiroja. Ĩ oca mʉa tʉorʉ̃nʉbitijare mʉareama seti ñaro yiroja. Ito bajiri mʉa tʉo ãmobeja ticõri, adi rʉmʉna judio masa meje ñarãre Dios oca gotisʉogʉ ya yʉ, yiyijʉ Pablo. \p \v 7 Itona budi wacõri Ticio Justo ya wijʉ wayijʉ Pablo. Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñayijʉ Ticio Justo. Ĩ ya wi tʉ ñayijʉ minijuara wi. \v 8 Crispo wame cʉtigʉ ñayijʉ minijuara wi ʉjʉ. Crispo ito yicõri ĩ ñarã queno Jesure tʉorʉ̃nʉrã ñayijarã ĩna. Ito Corinto cʉto gãna Dios oca tʉocõri, jãjarã Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã. Ito yicõri idé gu rotiyijarã ĩna. \v 9-10 Co ñami ĩ cãirojʉ Jesús ĩ bʉsija tʉoyijʉ Pablo: \p —Mʉ rãcati ña yʉ. Ito yicõri yʉre tʉorʉ̃nʉrã jãjarã ñama adi cʉtore. Ito bajiri güibesa. Gãjerã ñeñaro mʉre yi masimenaji. Oca sẽocõri yʉ oca masare gotitĩñaña. Ito yicõri itire goti jidicãbesa, yiyijʉ Jesús Pablore ĩ cãirojʉ. \p \v 11 Ito bajiri Corintojʉ co rodo gaje rodo gʉdareco masare Dios oca goti ñayijʉ ĩ. \p \v 12 Ito bero Galión wame cʉtigʉ Acaya sitajʉ ʉjʉ sãjayijʉ. Ito bajiro ʉjʉ ĩ ñaroca sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩacõri Pablore ñiayijarã judio masa. Ito yicõri ʉjarã riojo ĩre ãmi wayijarã ĩna. \v 13 Ito yicõri ʉjʉre ado bajiro gotiyijarã ĩna: \p —Gʉa masa ĩna rotiado bajiro meje, Diore rʉ̃cʉbʉotoni rotiami ãni, yiyijarã judio masa Galiónre. \p \v 14 Pablo bʉsigʉ wagʉ yirocati Galión ado bajiro yiyijʉ judio masare: \p —Ñeñaro yigʉ ĩ ñajama, ito yicõri gʉa rotirise ĩ cʉdibitija beroti bajijama, mʉa gotirisere tʉobogʉja yʉ. \v 15 Mʉa masa ocati oca rotire iti ñaja, mʉamasiti oca quenoña. Yʉama iti oca quenori masʉ meje ña ãmoa yʉ, yiyijʉ Galión judio masare. \p \v 16 Ito yicõri judio masare bucõayijʉ Galión, iti sõajʉ. \v 17 Ito yija minijuara wi ʉjʉ Sóstenesre ñiayijarã. Ito yicõri ʉjʉ Galión riojo ĩre jayijarã ĩna. Ito bajiro ĩna yibojarocati, “¿No yija ĩre jati mʉa?” yibisijʉ Galión. “No yibeati”, yi tʉoĩacõyijʉ ĩ. \s1 Antioquíajʉ tʉdi ejacõri mʉcana Pablo Dios oca ĩ goti ucure gaye \p \v 18 Corintojʉ yoa bʉsari ñayijʉ Pablo maji. Ito bero ito ñabojacõri, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ware gotiyijʉ ĩ. Ito yicõri Aquila ĩ manojo Priscila rãca Siria sitajʉ warona Cencrea cʉtojʉ roja wayijarã ĩna. Cencrea cʉto ñana ĩna waroto riojʉa, “Mʉ tiro riojo ado bajiro yicʉja yʉ”, yiyijʉ Pablo Diore. “Yʉ gotiado bajiroti yicʉja”, yirocʉ joa sua batecã rotiyijʉ ĩ. \v 19 Itona cumana wacõri Efeso cʉto jetaca ejayijarã ĩna. Ito ejacõri Aquila ĩ manojo Priscila rãca ito ĩna ñaroca riti maja wacõri minijuara wijʉ judio masa rãca bʉsigʉ wayijʉ Pablo. \v 20 Yoa bʉsari ĩna rãca ĩ tujare ãmobojayijarã judio masa. Ito yibojarocati Pabloama ãmobisijʉ. \v 21 Ito bajiri ado bajiro ĩnare ware gotiyijʉ ĩ: \p —Jerusalénjʉ Diore basa ĩna meni ĩsija, ĩna rãca ña ãmoa yʉ. Ito bajiri co rʉmʉ Dios ĩ ãmoja, mʉcana mʉare tigʉ ejagʉ yigʉja yʉ, yiyijʉ Pablo judio masare. \p Ito yicõri Efesona cumana wayijarã ĩna. \v 22 Cesarea jetaca ejacõri Jerusalén gãnare Jesure tʉorʉ̃nʉrãre maja tigʉ ejayijʉ Pablo. Ĩnare ti rẽta wacõri Antioquíajʉ wayijʉ Pablo mʉcana. \v 23 Itijʉ yoari ñacõri mʉcana tʉdi wasʉoyijʉ. Ito wacʉjʉ Galacia sita, Frigia sita cʉni rẽta wayijʉ ĩ. Iti sita gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrãre Dios oca goti ucuyijʉ Pablo. Ito bajiro Dios oca ĩ gotija tʉocõri, tʉoĩa oca sẽo jediyijarã ĩna. \s1 Efesojʉ Dios oca Apolos ĩ riasore gaye \p \v 24 Iti rodori sĩgʉ̃ judio masʉ Apolos wame cʉtigʉ Efesojʉ ejayijʉ. Alejandría cʉto gagʉ ñayijʉ ĩ. Masa tiro riojo queno bʉsi masigʉ̃ ñayijʉ ĩ. Ito yicõri Dios oca tuti queno ti masiyijʉ ĩ. \v 25 Gãjerã Jesús oca ĩna riasoja, queno tʉogorʉ ñayijʉ ĩ. Juan masare ĩ idé gure gaye masiyijʉ ĩ. Ito bajibojarocati Jesús gayere jeyaro rẽtare gaye masi jeobisijʉ ĩ maji. Queno oca sẽo wanʉ quenaro masare bʉsiyijʉ ĩ. Jeyaro Jesús ocare masibitibojagʉti queno Jesús ocare riasoyijʉ ĩ. \v 26 Co rʉmʉ minijuara wijʉ, ñe tʉo güibicʉti queno masare bʉsiyijʉ ĩ. Aquila ĩ manojo Priscila rãca ĩ bʉsija tʉo ñayijarã ĩna. Ĩ bʉsija bero ricati ĩre bʉsirona ĩre gajero bʉsa ãmi wayijarã ĩna. Dios gaye ĩ queno tʉoĩabitire queno ĩre goti rẽtobuyijarã ĩna. \v 27 Ito yija bero yoari Acayajʉ Dios oca gotigʉ wa ãmoyijʉ ĩ. “Quena ña. Wasa mʉ”, yiyijarã Efeso gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Ito bajiri, “Apolosre queno boca ãmiña mʉa”, yirona papera meniyijarã Acaya gãnare yiari. Acayajʉ ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉroca Dios ĩ yianare queno ejabʉayijʉ Apolos. \v 28 Ĩ queno tʉoĩagʉ̃ ñari, judio masa ĩna bʉsibojarisere, “Ado robojʉa bajia”, yiyijʉ ĩ masa tiro riojo. “Ado bajiro bajia”, yirocʉ Dios oca ti gotiyijʉ ĩ. “Dios ĩ beserʉ mani bocatigʉ, ĩti ñami Jesucristo”, yi riasoyijʉ ĩ. Queno riasogʉ ñajare, “Ito bajiro meje bajia”, yi masibisijarã judio masa. \c 19 \s1 Efesojʉ Pablo ĩ ña ucure gaye \p \v 1 Apolos Corintojʉ ĩ ñaroca riti Pablojʉama gʉ̃ta yucʉri jʉdo ñari cʉtori rẽta wacõri Efesojʉ ejayijʉ. Ito ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre coriarã ti bʉjayijʉ ĩ. \v 2 Ito bajiri ado bajiro ĩnare seniĩayijʉ ĩ: \p —¿Jesure mʉa tʉorʉ̃nʉri rʉmʉti Espíritu Santo quedi sãjacati mʉare? yiyijʉ Pablo ĩnare. \p Ito ĩ yija ado bajiro cʉdiyijarã ĩna: \p —Espíritu Santo ĩ ñare gayere masibiticʉ gʉa, yiyijarã ĩna. \p \v 3 Ito yija Pablo ĩnare seniĩayijʉ: \p —¿No bajiro bajirisere idé gu ecocati mʉa? yiyijʉ Pablo ĩnare. \p —Juan ĩ riasoado bajiroti idé gu ecocʉ gʉa, yiyijarã ĩna Pablore. \p \v 4 Ĩna ito yija ado bajiro yiyijʉ Pablo ĩnare: \p —Masa ĩna ñeñaro yirisere jidicãnare idé guñi Juan. Ito yicõri ado bajiro ĩnare gotiñi Juan: “Yʉ bero ejarocʉre mʉa tʉorʉ̃nʉja quena”, yi riasoñi Juan. Ito bajiro ĩ bʉsirʉ ĩti ñami Jesús, yiyijʉ Pablo. \p \v 5 Ito bajiro Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉja ti masicõri Jesús wamena ĩnare idé guyijʉ Pablo. \v 6 Ito yicõri Pablo ĩnare ãmo moa jeoroca, Espíritu Santo ĩnare quedi sãjayijʉ. Ito bajijare ricati riti ĩna masibiti oca ñabojareti bʉsiyijarã ĩna. Diore tʉocõri ĩ gotiro bajiroti gotiyijarã ĩna. \v 7 Jʉa gʉbojeno ʉ̃mʉa ñayijarã ĩna. \p \v 8 Disejʉa ĩ tʉo güirise mañijʉ Pablore. Ito bajiri ʉdiarã ũmacañicõ minijuara wijʉ masare Dios oca goti ñayijʉ ĩ. “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yi gotiyijʉ ĩ masa Diore ĩna tʉorʉ̃nʉtoni. \v 9 Ito bajibojarocati coriarã Pablo ĩ bʉsirisere tʉo batecãcõyijarã Diore tʉorʉ̃nʉ ãmomena. Masa riojo Jesús ocare ñeñaro bʉsiyijarã ĩna. Ito bajiri ĩnare camotadiyijʉ Pablo. Ito yicõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rãca ãmi wayijʉ ĩ, Tirano wame cʉtigʉ ya riasora wijʉ ĩna rãca bʉsirocʉ. Iti wijʉ co rʉmʉ rʉyabeto ĩna rãca bʉsisotiyijʉ. \v 10 Itijʉ jʉa rodo riaso ñayijʉ ĩ. Ito bajiri iti sita Asia wame cʉtiri sita gãna, judio masa, judio masa meje ñarã cʉni mani Ʉjʉ Jesús oca tʉo jediyijarã ĩna. \v 11 Pablona sʉoriti jaje tiyamani ĩoyijʉ Dios. \v 12 Ito bajiri Pablo ĩ moaĩagore resurori, yutabujuri ĩ moaĩagore cʉni masa cõrã tʉjʉ ĩna ãmi waja ĩnare ñarise rẽtayijʉ. Ito yicõri rʉ̃mʉ́a sãñarãre rʉ̃mʉ́a budigoyijarã. \p \v 13-14 Iti rodori judio masa jʉa ãmojeno ñarã masa rʉ̃mʉ́a sãñarãre bucõa ucuyijarã ĩna cʉtorire. Paia ʉjʉ Esceva wame cʉtigʉ rĩa ñayijarã ĩna. Ĩna Efesojʉ ejayijarã. Jesús masirisena Pablo rʉ̃mʉ́a sãñarã ĩ bucõado bajiro yi ãmobojayijarã ĩna. Ito bajiri rʉ̃mʉ́are ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Jesús wamena mʉare budi rotia gʉa. Pablo ĩ bʉsi ucugʉ Jesús wamena mʉare budi rotia gʉa, yibojayijarã ĩna. \v 15 Ito bajiro ĩna yibojarocati, ado bajiro ĩnare cʉdiyijʉ rʉ̃mʉ́: \p —Jesure masia yʉ, ito yicõri Pablore cʉni masia yʉ. Mʉareama ti masibea yʉ. ¿Ñimarãona ñati mʉama? yiyijʉ rʉ̃mʉ́ ĩnare. \p \v 16 Ito yicõri rʉ̃mʉ́ sãñagʉ̃ ĩnare bubu quedi jeayijʉ. Bʉto sẽorisena ĩnare ñeñaro yi rẽtocũyijʉ ĩ. Sẽoro ĩ yi rẽtocũjare yutabuju manati cami cʉtirã ũmaquedi rudi wayijarã ĩna. \v 17 Efeso ñarã judio masa ito yicõri judio masa meje ñarã cʉni ito bajiro iti bajire gayere tʉo jediyijarã. Iti oca tʉo ʉcacõri, jãjarã bʉsa, “Sẽogʉ̃guti ñami Jesús”, yi tʉoĩa rʉ̃cʉbʉoyijarã masa ĩja. \p \v 18 Iti oca tʉocõri jãjarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna ñeñaro yirisere goti rẽtobuyijarã. “Rʉ̃mʉ́ ĩ masirisena masare quenacʉ gʉa ito yicõri ĩnare rojacʉ gʉa”, yiyijarã ĩna. \v 19 Ito yicõri ado bajiro yiyijarã cumua queti oca quesoĩari masa. Ĩna ya papera tutiri queti oca gotiri tutiri ãmi wacõri masa riojo soeyijarã. Iti papera tutiri ĩna soe ruyuriore cincuenta mil niyeru cujiri waja cʉtirisecõ godayijʉ. \v 20 Iti ito bajiro rẽtaja bero mani Ʉjʉ Jesús oca cojʉ rʉyabeto bataja tʉore ñacʉ ĩja. Iti oca tʉocõri jãjarã Jesure tʉorʉ̃nʉyijarã ĩja. \p \v 21 Ito bajiro iti rẽtaja bero Jerusalénjʉ tʉdi ware tʉoĩayijʉ Pablo. “Macedonia sita, ito yicõri Acaya sita rẽta wacʉ ya yʉ”, yi tʉoĩayijʉ Pablo. “Jerusalénjʉ yʉ ejaja bero Romajʉ ware ña yʉre”, yi tʉoĩayijʉ ĩ. \v 22 Ito bajiro yi tʉoĩacõri Timoteo ito yicõri Erasto rãca ĩre ejabʉari masare ĩ riojʉa cõayijʉ ĩ, Macedoniajʉ ĩna wayutoni. Ĩjʉama Asia sitajʉ Efeso wame cʉtiri cʉtojʉ tujayijʉ maji. \s1 Efesojʉ ĩna oca riawʉsare gaye \p \v 23 Iti rʉmʉri Pablo Efeso ĩ ñaroca, “Jesús sĩgʉ̃ti ñami masare maso masigʉ̃”, yi masa ĩna tʉoĩa masi jedibeja bʉto oca ñeñasʉoyijʉ iti cʉtojʉ. \v 24 Demetrio wame cʉtigʉ ñayijʉ iti oca ñeñosʉori masʉ. Masa ĩna rʉ̃cʉbʉoroti plata wame cʉtirisena meni rujeori masʉ ñayijʉ ĩ. Ĩre moa ejabʉari masa cʉni ñayijarã. Gãjerã ĩna rʉ̃cʉbʉogo Artemisa wame cʉtigo isore rʉ̃cʉbʉorã ĩna minijuari wi robo bajiro mʉtãri wiri platana meniyijarã ĩna. Iti mʉtãri wiriacã menicõri gãjerãre ĩna ĩsija jaje niyeru bʉjayijarã ĩna. \v 25 Ito yija ĩre ejabʉari masare miojuyijʉ ĩ, ito yicõri ĩna bajiro moarãre cʉni. Ito yicõri ado bajiro ĩnare yiyijʉ ĩ: \p —Mani adi moare cʉtirã queno ñe rʉyabeto ña mani. \v 26 ¿Masare Pablo ĩ gotirise tʉoĩabeati mʉa? Menicõri mani rʉ̃cʉbʉorisere, “Rʉ̃cʉbʉoreoni meje ña”, yami Pablo. Ĩ bʉsirisere tʉocõri masa jãjarã tʉorʉ̃nʉama ĩre. Ado mani ñari cʉto Efeso gãna riti meje ĩre tʉorʉ̃nʉama. Adi sita ñajediro Asia sita gãna tʉorʉ̃nʉama ĩre. \v 27 Bʉjato bajiro yiroja manire. Mani meni rujeorisere ãmimena yirãji masa. Ito bajiri waja bʉja masimena yirãji mani. Mani rʉ̃cʉbʉogo Artemisa isore rʉ̃cʉbʉora wire rʉ̃cʉbʉomena yirãji masa. Pablore ĩna tʉorʉ̃nʉja, mani rʉ̃cʉbʉogore adi sita ĩna yi ñaro bajiro yimena yirãji ĩna, yiyijʉ Demetrio ĩre bajiro moare cʉtirãre. \p \v 28 Ito ĩ yija tʉocõri, bʉto junisiniyijarã ĩna. Ito yicõri awasãyijarã ĩna: \p —Mani rʉ̃cʉbʉogo Artemisa quenagõ ñamo. Ñatĩñarʉjamo, yiyijarã ĩna. \p \v 29 Iti cʉto gãna jeyaro iti oca gãmeri bʉsicõri jaje oca bʉsi riawʉsoyijarã ĩna. Ito bajijare Gayo, Aristarcore Pablo rãca baba cʉtianare ñiayijarã. Macedonia gãna ñayijarã ĩna. Ĩnare ñiacõri bʉto oca sẽoro, “Ita, ita”, yi wayijarã ĩna. Bʉsirona masa ĩna minijuasotirojʉ ĩnare ãmi wayijarã ĩna. \v 30 Ĩ baba mesare bʉsi ejabʉarocʉ sãja ãmobojayijʉ Pablo. Ĩ sãja ãmoja ticõri “Sãjabesa”, yiyijarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩre. \v 31 Ito gãna ñari masa cʉni Pablo baba mesa ñacõri, ĩre oca cõayijarã. “Ĩna rãca coca yibesa”, yirona ĩre oca cõayijarã ĩna. \v 32 Itijʉ minijuarajʉjʉ gãjerã ado bajiro awasãyijarã. Gãjerã ricati awasãyijarã. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩabiticõri oca riawʉsa ñayijarã ĩna. “Ñasarijʉ ñe bʉsirona minijuayijaribe gʉa”, yi masibisijarã ĩna. \v 33 Judio masa ĩna rãca gagʉ Alejandro wame cʉtigʉre iti oca ĩre goti rẽtobuyijarã ĩna. Ito yicõri “Manire yiari bʉsi ĩsiña mʉ”, yirona masa riojo ĩre bʉsi rotiyijarã. Itijʉ minijua ñarãre bʉsirocʉ oca tabojayijʉ Alejandro. “Ñe seti ma gʉare”, yirocʉ yibojayijʉ ĩ. \v 34 Ito ĩ yija tʉo masicõri “Judio masʉ ñami”, yirona bʉto bʉsa ĩre awasã rẽtocũyijarã ĩna: \p —Gʉa rʉ̃cʉbʉogo Artemisa quenagõ ñamo. Ñatĩñarʉjamo iso, yi awasãyijarã ĩna. Jʉaji cõrecõ ito bajiro awasã ñayijarã ĩna. \p \v 35 Sĩgʉ̃ ito gagʉ ʉjʉ masare oca tayijʉ. Ito yicõri ado bajiro yiyijʉ ĩ ĩnare: \p —Adi cʉto Efeso gãna tʉoya mʉa. Mani adi cʉto gãna ña mani rʉ̃cʉbʉogo Artemisa ya wi coderi masa. Ito yicõri maniti ña iso ya rujʉ ũmacʉ̃jʉ quedi wadire gaye tirʉ̃nʉrã cʉni. “Ito bajiro bajiama”, yi masiama masa jeyaro manire. \v 36 Noajʉa masa maño masibeama itire. Ito bajiri itocõ jidicãña mʉa itire. Queno tʉoĩabitibojarãti ñeñaro yibesa mʉa. \v 37 Ãna ʉ̃mʉa mʉa ãmi wadiana mani rʉ̃cʉbʉogo Artemisa ya wi gayere rinibeama ĩna. Ito yicõri isore ñeñaro bʉsibeama ĩna. \v 38 Demetrio ĩ rãca moarã rãca gãjerãre oca ñaja, ĩna ʉjarã tʉjʉ oca quenorona ãmi waja quena. Ĩnare oca ñaja ʉjarãre gotirʉjama ĩna. Ĩna ʉjarã ñama iti oca quenori masa. \v 39 Mʉa gaje oca goti ãmoja ʉjarã riojo ito yicõri adi cʉto gãna jeyaro minijuaroca gotija quena. \v 40 ¿No bajiro tʉoĩarã yirãjida Romano masa ʉjarã ito bajiro masa ĩna oca cʉtirisere? Ado bajiro tʉoĩarã yirãji gajea: “Manire junisinicõri cʉdi ãmobeama ĩna”, yi tʉoĩarã yirãji ĩna. Ñe oca manoti ado itire oca cʉti ña mani. Ito bajiri, “¿Ñe oca bajijare ito bajiro oca cʉti ñati mʉa?” Romano masa ĩna yija, no bajiro cʉdi masia ma manire, yiyijʉ sĩgʉ̃ iti cʉto gagʉ. \p \v 41 Ito yi tĩocõri, “Itocõ ñajaro”, yiyijʉ ĩ. \c 20 \s1 Macedoniajʉ Pablo ĩ ware gaye \p \v 1 Iti oca rẽtaja bero Jesure tʉorʉ̃nʉrãre jiyijʉ Pablo, ĩ waroto riojʉa ĩnare oca gotirocʉ. Iti oca goti tĩocõri ĩnare ware gotigʉ jababayijʉ. Ito yicõri Macedoniajʉ wasʉoyijʉ ĩ. \v 2 Macedoniajʉ wacʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ti rẽta wayijʉ ĩ. Ĩnare bʉsicõri bʉto Jesure tʉorʉ̃nʉ oca sẽoroca ĩnare yiyijʉ ĩ. Ito bero Greciajʉ ejayijʉ ĩ. \v 3 Itojʉ ʉdiarã ũmacañi ñayijʉ ĩ cumana wasarʉ tʉjayijʉ ĩ, Judio masa sĩa ãmorã ĩna cʉníja tʉo masicõri. Ito bajiri, “Macedonia sita yʉ wadicatoti tʉdi wacʉja yʉ”, yi tʉoĩayijʉ Pablo. \v 4 Ĩ rãca baba cʉti wana adocõ ñacʉ gʉa, Sópater Berea gagʉ Pirro macʉ, Segundo, Aristarco, Tesalónica gãna, Gayo Derbe gagʉ, Timoteo ito yicõri Tíquico, Trófimo Asia sita gãna, ito yicõri yʉ Lucas. Itocõ Pablo rãca baba cʉti wacʉ gʉa. \v 5 Coriarã gʉa rãca gãna wayuñi Troasjʉ gʉare yurona. \v 6 Gʉa naju wadarise ʉco wʉoya mani bare basa bero Filiposna cumana wacʉ gʉa. Co dʉjamocõ rʉmʉri bero Troasjʉ ejacʉ gʉa. Gʉare wayuana itojʉ gʉa baba mesare sʉacʉ gʉa. Ito jʉa ãmojeno rʉmʉri ñacʉ gʉa. \s1 Troas cʉtojʉ Pablo ĩ ña ucure gaye \p \v 7 Co semana ñasʉori rʉmʉ minijuacʉ gʉa Jesure masirã rãca. Manire yiari Jesús ĩ goda ĩsire tʉoĩarã ĩ rotiro bajiroti najure bato barona minijuacʉ gʉa. Gʉa baroto riojʉa Dios oca gotiquĩ Pablo gʉare. Gaje rʉmʉ ĩ waroti ñajare yoari bʉsiquĩ ĩ. Ĩ bʉsiroca riti ñami gʉdareco ejacoacʉ. \v 8 Co wi ʉdia tuti ñari wijʉ co sõa minijua ñacʉ gʉa. Iti sõajʉ jaje sĩabusuore busu ñacʉ. \v 9 Sĩgʉ̃ mamʉ Eutico wame cʉtigʉ iti sõa ũmacʉ̃jʉ ñari soje joe rujiquĩ. Yoari Pablo ĩ bʉsimʉcʉtija wʉjo jujaquĩ ĩ mamʉ. Bʉto cani rẽtocũ wacʉ quedicoaquĩ ĩ mamʉ. Ruji wacõri ĩre tʉ̃a wʉmʉobojacʉ gʉa. Cõcoañi ĩ. \v 10 Ito yija Pablo ruji wacõri ĩ joe jesacõri ĩre wana cʉníquĩ ĩ. Ito yicõri ado bajiro yiquĩ ĩ gʉare: \p —Ʉcabesa mʉa. Cõgʉ̃ meje yami ãni. Catiami, yiquĩ Pablo gʉare. \p \v 11 Ito yija bero Pablo rãca mʉcana mʉja wacʉ gʉa. Iti sõa mʉja ejacõri naju batoquĩ ĩ. Iti gʉa baja bero bʉsigʉ riti busuacoaquĩ Pablo. Ito bero Aso wame cʉtiri cʉtojʉ mana waquĩ ĩ. \v 12 Mamʉ ado bajiro bajiquĩ. Queno cati quenacõri ĩ ya wijʉ tʉdi waquĩ. Ito yicõri gãjerã cʉni ĩna ya wijʉ tʉdi wacã. Ito ĩ bajija ticõri, queno wanʉ quenaro tujacʉ gʉa. \s1 Miletojʉ Pablo ĩ ware gaye \p \v 13 Pablo ĩ roticato bajiroti cumana Aso wame cʉtiri cʉtojʉ wacʉ gʉa. Itona ĩre cumana sã bocarona ĩre bocaticʉ gʉa, mana ĩ wacati ñajare. \v 14 Asojʉ ĩ ejaroca ĩre cumana sãcʉ gʉa. Ĩre sãcõri Mitilene wame cʉtiri cʉtojʉ wacʉ gʉa ĩja. \v 15 Itona wacõri gaje rʉmʉ Quío wame cʉtiri yoga rẽtacʉ gʉa. Gaje rʉmʉ Samos wame cʉtiri yoga ejacʉ gʉa. Itona wacõri gaje rʉmʉ Mileto cʉtojʉ ejacʉ gʉa. \v 16 “Asia sitajʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrã tʉ yʉ waja yoari sejabogʉja yʉ”, Pablo ĩ yija tʉocõri, Efeso cʉtore riojo rẽta wacʉ gʉa. “Jerusalén cʉtojʉ Pentecostés basa tiana mani”, yi tʉoĩacõri, “Ejori wana mani”, yi ʉsirio waquĩ Pablo. \s1 Efeso gãna ñari masare Pablo ĩ gotire gaye \p \v 17 Mileto ñacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarãre oca cõaquĩ Pablo: “Mʉajʉa ado waya. Efesojʉ wado ma”, yʉ yiquĩ Pablo ĩnare oca cõagʉ̃. \v 18 Ito bajiri gʉa tʉ ĩna ejaroca ado bajiro yiquĩ Pablo: \p —Cajero Asia sita ejagʉ queno yʉ yicato bajiroti, adocãta yʉ yirise cʉni masia mʉa. \v 19 Mʉa rãca ñagʉ̃ mani Ʉjʉre moa ĩsicõri, “Mʉa rẽtoro masigʉ̃ ña yʉ”, yibiticʉ yʉ. Masa ĩna Jesure tʉorʉ̃nʉbeja ticõri ruje oticʉ yʉ. Ito yicõri judio masa yʉre ĩna ñeñaro yi ãmoja, quenabeto tõbʉjacʉ yʉ. \v 20 Ito bajiro judio masa yʉre ĩna cʉníbojarocati Jesús oca mʉare goti tarojobiticʉ yʉ. “Dios oca tʉocõri queno ñarã yirãji”, yirocʉ iti oca mʉare goticʉ yʉ. Ito bajiri jeyaro mʉare gotisoticʉ yʉ. Mʉa minijua ñarojʉ ito yicõri mʉa ya wirijʉ cʉni mʉare gotisoticʉ yʉ. \v 21 “Mʉa ñeñaro yirise tʉoĩa bojori bʉjacõri itire jidicãña mʉa. Ito yicõri Diore cʉdi ãmorã mani Ʉjʉ Jesucristore tʉorʉ̃nʉña mʉa”, yiari gotisoticʉ yʉ mʉare. Judio masa, ito yicõri judio masa meje ñarãre cʉni ito bajiroti gotisoticʉ yʉ. \v 22 Espíritu Santo yʉre ĩ rotiado bajiroti adocãta Jerusalénjʉ wacʉ ya yʉ. Itojʉ yʉ ñaroca yʉre rẽtaroti gayere masibea yʉ. \v 23 Adi riti mʉare goti masia yʉ. Espíritu Santo yʉre ĩ gotija, “Jeyaro cʉtori mʉ riaso ucurojʉ mʉre tubiarã yirãji ĩna. Ito yicõri quenabeto tõbʉjagʉ yigʉja mʉ”, yami yʉre. \v 24 Ito bajiro yʉre ĩna yi ãmobojarocati bʉto itire tʉoĩa ʉsirio yibea yʉ. Yʉ catiriseama ñasarise meje ña. Mani Ʉjʉ yʉre moare ĩ cũre queno wanʉ quenacõri ñaro bajiroti itire cʉdi jeo ãmoa yʉ. Ĩ oca quenarise gotitoni yʉre cũñi Jesús. “Masare ti maicõri ĩ Macʉre goda ĩsi rotiyijʉ Dios”, yʉ yi gotitoni yʉre cũñi mani Ʉjʉ Jesús, yiquĩ Pablo. \p \v 25 ’“Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre miojugʉ yiguĩji Dios”, yire oca mʉa ñajedirore goticʉ yʉ. “Jʉaji yʉre tibabo yimenaji” yi masia yʉ. \v 26-27 Jeyaro Dios ĩ yʉre goti rotiado bajiroti ñajediro mʉare goticʉ yʉ. Jabeto Dios oca goti rʉabitisoticʉ yʉ. Ñarocõti mʉare gotisoticʉ yʉ. Ito bajiri mʉare adi gotia yʉ. Sĩgʉ̃jʉama Dios tʉjʉ mʉa ejabeja, yʉre seti mano yiroja. Dios tʉjʉ mʉa ejabeja mʉareti seti ñaro yiroja. \v 28 Ito bajiri mʉamasiti queno tʉo masiña. Ito Efesojʉ tʉdi ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre queno tirʉ̃nʉma. Espíritu Santo ĩ cũado bajiroti yiba mʉa. Mani Ʉjʉ Jesús manire yiari ĩ goda ĩsirajʉna sʉoriti, Dios ñarã ña mani. Ito bajiroti bajirãji ĩna cʉni. Ito bajiri queno tirʉ̃nʉma ĩnare, oveja coderi masʉ ĩ tirʉ̃nʉro bajiro. \v 29 Yʉ masia, yʉ wagoja bero gãjerã rʉori oca riasori masa ejarã yirãji. Yaia ĩna ovejare ba ruyurioro bajiro Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ruyurio ãmorã rʉori oca riasorã yirãji ĩna. Jesure tʉorʉ̃nʉ jidicãjaro ĩna yirona, rʉori oca riasorã yirãji ĩna. \v 30 Mʉa rãca gãna coriarã rʉori oca riasorã yirãji. Gʉa robo bajiro tʉoĩajaro ĩna cʉni yirona, riasorã yirãji ĩna. Jesure tʉorʉ̃nʉrã jidicãjaro ĩna yirona, ito bajiro riasorã yirãji ĩna. \v 31 Ito bajiri queno tʉoĩaña rʉore oca mʉa tʉorʉ̃nʉme yirona. Ʉdia rodo ñami ʉ̃mʉa cʉni yʉ mʉare riasocati ãcabojabeja mʉa. Coji meje mʉare tʉoĩacõri oticʉ yʉ. \p \v 32 ’Yʉ ñarã, mʉare yiari Diore bʉsi ĩsigʉ̃ ya yʉ, mʉare ĩ tirʉ̃nʉtoni. “Manire ti maicõri mani ñeñaro yirise waja, waja yi ĩsiñi Dios”, yi mʉa tʉoĩaja, bʉto bʉsa ĩre mʉa tʉorʉ̃nʉroca yigʉ yiguĩji Dios. “Yʉ beseanare queno yigʉ yigʉja yʉ”, ĩ yiado bajiroti queno mʉare yigʉ yiguĩji Dios. \v 33 Gãjerã ye niyeru ĩna ya yutabujuri cʉni ʉobiticʉ yʉ itire. \v 34 Ado robojʉa bajia. Yʉmasiti moacõri bare bʉjacʉ, yutabujuri bʉjacʉ. Ito yicõri yʉ rãca gãnare cʉni bʉja ĩsicʉ yʉ. Itire masia mʉa. \v 35 Ito bajiri coji rʉyabeto mʉare moare riasocʉ yʉ. Ito yicõri bojoro bʉjarãre ejabʉare gaye cʉni mʉare gotisoticʉ yʉ. Mani Ʉjʉ Jesús ĩ goticatire ãcabojabeja mʉa. “Boca ãmigʉ̃ rẽto bʉsaro wanʉ quenami ĩsigʉ̃jʉa”, yiyijʉ Jesús, yiquĩ Pablo Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarãre. \p \v 36 Ito ĩ yija bero rijomunigãna ñini rũjũcʉ gʉa. Ito bajiro gʉa baji ñaroca Diore bʉsiquĩ Pablo. \v 37 Diore ĩ bʉsi tĩoja bero yago rãcati ĩre jababacõri ware goticã ĩna. \v 38 “Jʉaji yʉre timenaji mʉa”, Pablo ĩ yija bero ñajare, bʉto bojori bʉjacã ĩna. Ito yija bero jetacajʉ gʉare cũ tʉdicã ĩna. \c 21 \s1 Jerusalénjʉ Pablo ĩ ware gaye \p \v 1 Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ware goticõri cumajʉ sãjacʉ gʉa. Ito yicõri riojoti Cos wame cʉtiri yogajʉ wacʉ gʉa. Gaje rʉmʉ Rodas wame cʉtiri yogajʉ wacʉ gʉa. Itijʉna Pátara majado ejacʉ gʉa. \v 2 Ito bajiri majado gʉa ñaroca, “Feniciajʉ waro ya adiga cuma”, ĩna yija, itigana wacʉ gʉa. \v 3 Warãjʉ Chipre wame cʉtiri yoga ti rẽta wacʉ gʉa. Gãcodʉjajʉare ñacʉ iti yoga. Siria sita riojore wacʉ gʉa. Tiro jetaca cuma bʉcʉa gajeoni iti cũroti ñajare ito ñucũcʉ gʉa. \v 4 Itojʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ti bʉjacʉ gʉa. Ito bajiri ĩna rãca jʉa ãmojeno rʉmʉri tujacʉ gʉa. Espíritu Santo ĩnare ĩ gotire masicõri, Jerusalénjʉ Pablore wa rotibiticã ĩna. \v 5 Ito bajiro ĩna yibojarocati jʉa ãmojeno jediri rʉmʉ wasʉocʉ gʉa mʉcana. Ito gãna Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna manojosãromia ĩna rĩa cʉni gʉa rãca cʉto sõjʉajʉ baba cʉti wacõri jetacajʉ ejacã ĩna gʉa rãca. Ito jajʉjʉ ejacõri rijomunigãna ñini rũjũcõri cojʉti ĩna rãca Diore bʉsicʉ gʉa. \v 6 Ito yija bero ĩnare ware goticʉ gʉa. Ito yi tĩocõri cumajʉ sãjacʉ gʉa. Ĩnama tʉdicoacã. \p \v 7 Tirona wacõri Tolemaida jetaca ejacʉ gʉa. Itojʉ ejacõri Jesure tʉorʉ̃nʉrãre senicʉ gʉa. Ito yicõri co rʉmʉ tujacʉ gʉa ĩna rãca. \v 8 Gaje rʉmʉ itona wacõri Cesarea wame cʉtiri cʉto ejacʉ gʉa. Ito ejacõri Dios oca goti ucuri masʉ Felipe ya wi wacʉ gʉa. Ĩ ñayijʉ Jerusalénjʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrãre apóstol mesare eja bʉarocʉ ĩna cũrʉ. Ĩ ya wi tujacʉ gʉa. \v 9 Jʉariarã rĩa romia cʉtiquĩ Felipe. Manʉjʉ mana ñacã ĩna. Dios oca tʉocõri gãjerãre goti rẽtori masa ñacã ĩna. \v 10 Ito co rʉmʉ meje gʉa ñaroca Judea sita gagʉ Dios oca gotiri masʉ Agabo wame cʉtigʉ ejaquĩ. \v 11 Gʉa tʉ ejacõri Pablo ya wecʉ wiro ruaquĩ ĩ. Ito yicõri ĩmasiti gʉbori, ãmori siatuquĩ. Ito yicõri ado bajiro gotiquĩ ĩ: \p —Espíritu Santo yʉre ĩ gotija, Jerusalénjʉ judio masa ado bajiro siaturã yirãji adi wiro wecʉ wiro ʉjʉre. Ĩre siatucõri judio masa meje ñarãre ĩsirã yirãji, yiari gotiami Espíritu Santo yʉre, yiquĩ Agabo. \p \v 12 Ito ĩ yija tʉocõri, gʉa ito yicõri Cesarea gãna cʉni, “Wabesa mʉ Jerusalénjʉ”, yiari goticʉ gʉa Pablore. \v 13 Ito bajiro gʉa yibojarocati Pablojʉama ado bajiro cʉdiquĩ: \p —Otibesa mʉa. Mʉa otija ticõri, bojori bʉja yʉ. Ito bajibojagʉti yʉ tʉoĩarise ñaro bajiroti bajiro yiroja. Yʉre ĩna sia ãmoja, “Siabesa mʉa”, yibicʉja yʉ. Mani Ʉjʉ Jesure yʉ tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñajare Jerusalénjʉ yʉre ĩna sĩa ãmoja cʉni, wanʉ quenaro godabogʉja yʉ, yiquĩ Pablo gʉare. \p \v 14 Gʉa gotiro bajiro ĩ cʉdibeja, itocõ jidicãcʉ gʉa. Ito yicõri ado bajiro ĩre yicʉ gʉa. \p —Mani Ʉjʉ ĩ ãmoro bajiroti bajijaro, yicʉ gʉa ĩre. \p \v 15 Ito yija bero seo tĩorãti Jerusalénjʉ wacʉ gʉa. \v 16 Cesarea gãna coriarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã gʉare baba cʉti wacã. Sĩgʉ̃ Mnasón wame cʉtigʉ ya wijʉ gʉare ãmi wacã ĩna. Chipre gagʉ ñagorʉ ñayijʉ ĩ. Co rodo meje Jesure tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñagʉ̃ ñayijʉ ĩ. Ĩ ya wi tujacãrã ejacʉ gʉa. \s1 Santiagore Pablo ĩ tigʉ ejare gaye \p \v 17 Jerusalénjʉ gʉa ejaroca queno wanʉ quenacõri gʉare boca ãmicã Jesure tʉorʉ̃nʉrã. \v 18 Gʉa eja busuari rʉmʉ Santiagore gʉa tirã waja, gʉa rãca waquĩ Pablo. Jãjarã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñarã ñacã Santiago tʉ. \v 19 “¿Ñati mʉa?” yi tĩogʉ̃, “Judio masa meje ñarãre Dios oca yʉ gotija, jaje quenarise yiñi Dios”, yirocʉ jeyaro rẽtare gaye gotiquĩ Pablo ĩnare. \v 20 Iti tʉocõri queno wanʉ quenacõri, “Queno yigʉ ñami Dios”, yicã ĩna. Ito yicõri Pablore ado bajiro yicã ĩna: \p —Mani masa jãjarã ñama Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Jesure tʉorʉ̃nʉrã ñabojarãti Moisés ĩ rotiado bajiro riti manire rotiama ĩna maji. ¿Itire masibeati mʉ? \v 21 Gãjerãjʉama ado gãnare ado bajiro ĩnare gotiama: “Mani masa gãjerã cʉtorijʉ ñarãre queno riasobisĩ Pablo. Ito yicõri Moisés ñayorʉ ĩ rotire gayere jidicã rotiñi ĩ. Ĩna rĩa ʉ̃mʉare wiro ta rotibisĩ ĩ. Ito yicõri mani masa yisotire gayere jidicã rotiñi Pablo”, yisotiama coriarã mʉre bʉsirã, yicã Pablore. \v 22 Mʉ ejaja tʉocõri, minijuarã yirãji masa. ¿Ĩna ito bajiro yija, no bajiro yigʉjada mʉ? \v 23 Ado bajiro mʉ yija quenaroja. Ado mani rãca ʉ̃mʉa jʉariarã ñama, “Mʉ tiro riojo ado bajiro yiana gʉa”, Diore yiana ñama ĩna. “Gʉa yiana yiado bajiroti”, yiana yirona, Dios ya wijʉ joa sua rotirã warã yama ĩna. \v 24 Ĩna rãca wasa mʉ cʉni. Ĩna ñeñaro yirise coe ãmorã ovejare gãme ĩsirã yirãji ĩna. Ito bajiro yicõri Diore rʉ̃cʉbʉorã ovejare sĩacõri soerã yirãji ĩna. Ĩnare bajiro yiba mʉ cʉni. Ito yicõri paiare mʉa jeyaro joa sua roti masitoni mʉ sĩgʉ̃ti ovejare waja yiba. Ito bajiro mʉ yija ticõri, “ ‘Moisés ĩ rotirise cʉdigʉ meje ñami Pablo’, gãjerã ĩna yiriseama, bʉroti bajia. Ñaro bajiroti cʉdiami Pablo”, yirã yirãji mani masa, yicã ĩna Pablore. \v 25 Judio masa meje ñarã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre papera cõacʉ gʉa. Ado bajiro ĩnare goti ucacʉ gʉa: “Gʉa judio masa bajiro gʉa yisotirise robo bajiro mʉa yibeja cʉni no yibea mʉarea. Adi riti mʉare goti ñuca gʉa. Ĩna meni rujeorʉre ĩna ecarise babesa mʉa. Ríre cʉni idibesa. Ãmʉma wãñiatanare babesa. Baroto riojʉa rí cõaja quena. Ito yicõri mʉamasiti mʉa ya rujʉ ñeñaro iti tʉoĩaro bajiroti ñeñaro yibesa”, yi ucacʉ gʉa, yicã ĩna Pablore. \s1 Dios ya wijʉ Pablore ĩna ñiare gaye \p \v 26 Ito yija gaje rʉmʉ Dios ya wijʉ ĩna ʉ̃mʉa jʉariarãre ãmi wayijʉ Pablo. Ĩna ñeñaro yirisere coe ãmorã Dios ya wi sãja wacõri paia mesare ado bajiro gotiyijʉ Pablo: “Adocõ ʉ̃mʉari rʉya maji gʉa ñeñaro yirise coe roti rʉmʉri. Sʉsari rʉmʉ ejaroca Diore gʉare yiari oveja mʉa soe ĩsire ãmoa gʉa”, yiyijʉ Pablo paia mesare. \p \v 27 Sʉsari rʉmʉ ejaroca judio masa Asia sita gãna Dios ya wijʉ Pablo ĩ ñaja tiyijarã. Ĩre ticõri, Pablore junisinijaro adi cʉto gãna yirona, masare oca riawʉsoyijarã ĩna. Ito yi Pablore ñiacõri ado bajiro masare bʉsiyijarã ĩna: \p \v 28 —Gʉare ejabʉaya gʉa ñarã mʉa. Ãni ʉ̃mʉgʉ̃ti ñami manire ñeñaro bʉsi ucuri masʉ. “Moisés ĩ rotirise gayere quenarise meje ña”, yi masare goti batoami ĩ. Ito yicõri adi wi Dios ya wire ñeñaro bʉsitugʉ ñami ĩ. Judio masa meje ñarãre adi wi Dios ya wi ãmi ejañi ĩ. Ito bajiro ĩ yija adi wi Dios ya wire ñeñogʉ̃ yami ĩ, yiyijarã ĩna gãjerãre gotirã. \p \v 29 Cʉto gʉdareco Trófimo wame cʉtigʉ rãca Pablo ĩ ñaja ticõri, ito bajiro gotiyijarã ĩna. Judio masʉ meje ñayijʉ Trófimo. Efeso cʉto gagʉ ñayijʉ ĩ. Ito ĩnare ti bʉjacõri, “Judio masʉ meje ñagʉ̃re Dios ya wijʉ ãmi warʉ ĩ”, yi tʉoĩayijarã ĩna. Iti tʉoĩa warã, iti cʉto gãnare ito bajiro gotiyijarã ĩna. \p \v 30 Ĩna ito yija tʉocõri, iti cʉto gãna gãmeri oca riawʉsayijarã. Ito bajiri ũmaquedi wacõri Dios ya wijʉ sãjayijarã ĩna. Pablore ñiacõri weja budi wayijarã ĩna. Ito bajiri ĩ budigorijʉti sojeri bia jeocõyijarã, mʉcana tʉdi ĩ sãjame yirona. \v 31 Ĩre sĩaboyijarã ĩna. Ito ĩna yirã wãna yirocati, masa iti cʉto gãna oca riawʉsarise oca ejayijʉ Romano masa surara ʉjʉre. \v 32 Iti oca tʉocõri ĩ ya surara, ito yicõri ĩ roca gãna ʉjarãre cʉni miojuyijʉ ĩ. Ito bajiri ũmaquedi wacõri, masa ĩna oca riawʉsa ñarojʉ ejayijarã ĩna. Surara ʉjʉ ĩ ya surara rãca ejaja ticõri, Pablore ja jidicãyijarã ĩna. \v 33 Ito yija surara ʉjʉ ĩ ya surarare Pablore ñia rotiyijʉ ĩ. Ñia roticõri jʉa ma come mana sia rotiyijʉ. Ito yicõri masare seniĩayijʉ ĩ: \p —¿Ñimʉõcʉ̃ ñati ãni? ¿Ñeoni seti ñati ĩre? yiyijʉ ĩ masare. \p \v 34 Ricati riti tʉoĩa awasã bʉsiyijarã ĩna. Ĩna awasãmʉcʉtija tʉo masibiticõri, “Iti seti ña”, yi masibisijʉ ĩ. Ito yija Pablore ĩna surara wijʉ ãmi wa rotiyijʉ surara ʉjʉ. \v 35-36 Surara wijʉ ĩna ãmi waja ticõri masa jãjarã sʉya wayijarã. “Ĩre sĩacõña”, yi awasã sʉyayijarã ĩna. Surara ya wi mʉjado ĩna ejaroca, bʉto bʉsa junisini oca sẽoyijarã ĩna. Ito bajiri Pablore masa sĩame yirona surara ãmi mʉja wayijarã ĩre. \s1 Masa tiro riojo, ñe seti ma yʉre Pablo ĩ yire gaye \p \v 37 Surara wijʉ ĩna ãmi sãjarã wãna yiroca, ado bajiro surara ʉjʉre bʉsiyijʉ Pablo griego ocana: \p —Mʉ rãca bʉsi ãmoa yʉ, yiyijʉ. \p Iti tʉocõri: \p —¿Griego oca masiati mʉ? yiyijʉ surara ʉjʉ Pablore. \v 38 Griego oca mʉ bʉsijama, Egipto gagʉ meje ña mʉ. ¿Masare oca riawʉsacõri ʉjarãre rẽtocũ ãmorã cuatro mil ñarãre baba cʉti wacõri yucʉ manojʉ wa ucurʉ meje ñati mʉ? yi seniĩayijʉ ĩ Pablore. \p \v 39 Ito yija ado yiyijʉ Pablo ĩre: \p —Ĩ meje ña yʉ. Judio masʉ ña yʉama. Cilicia sita, Tarso wame cʉtiri cʉto ñasari cʉto gagʉ ña yʉ. Masare yʉre bʉsi roticʉati mʉ, yiyijʉ Pablo surara ʉjʉre. \p \v 40 Ito ĩ yijare, “Bʉsiya mʉ”, yiyijʉ Pablore. Ito bajiri mʉjado rʉ̃gõcõri masare oca tagʉ ãmo wʉamoyijʉ ĩ. Masa ĩna oca tadiroca hebreo ocana bʉsiyijʉ Pablo: \c 22 \p \v 1 —Yʉ ñarã tʉoya maji. “Ñe seti mami”, mʉa yitoni mʉare oca gotigʉ ya maji, yiyijʉ Pablo. \p \v 2 Ĩna oca ĩ bʉsija tʉocõri, bʉto bʉsa oca tadiyijarã ĩna. Ado bajiro gotiyijʉ Pablo ĩnare: \p \v 3 —Yʉ cʉni judio masʉti ña. Cilicia sita, Tarso wame cʉtiri cʉto rujearʉ ña yʉ. Ito yicõri ado Jerusalénjʉ bʉcʉarʉ ña yʉ. Gamaliel wame cʉtigʉna sʉoriti papera riasoticʉ yʉ. Mani ñicʉsabatia ĩna rotiyore gayere queno riasoticʉ yʉ. Adi rʉmʉri mʉa Diore cʉdisotiro bajiroti Diore cʉdi ãmosoticʉ yʉ cʉni. \v 4 “Diore queno cʉdigʉ ña yʉ”, yi tʉoĩabojacõri, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ñeñaro ĩna tõbʉjaroca yicʉ yʉ. Sĩacõcʉ gajerea. Ʉ̃mʉa, romiare cʉni ñia wacõri tubiasoticʉ yʉ. \v 5 Paia ʉjʉ ito yicõri mani ñicʉsabatia ñasari masa, “Ito bajiroti yiquĩ ĩ”, yi masiama ĩna yʉre. Ĩnati papera meni ĩsicã yʉre, mani ñarã Damasco gãnare yʉ ĩotoni. Iti papera ãmicõri, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ãmacʉ yʉ. Ito bajiri Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉre waja ĩnare ãmi wadicõri ado Jerusalénjʉ ĩnare tubiarocʉ yibojacʉ yʉ. \s1 Ado bajiro Jesure masisʉocʉ yʉ, Pablo ĩ yi gotire gaye \r (Hch 9.1-19; 26.12-18) \p \v 6 ’Ma yʉ waroca, Damascojʉ yʉ cõñaroca, ñajasaroti ʉ̃mʉa gʉdareco ũmacʉ̃jʉ gaye bʉto yobusurise yʉre sĩaticʉ. \v 7 Ito bajijare quedicoacʉ yʉ. Ito bajicõri ado bajiro yʉre sĩgʉ̃ ĩ bʉsija tʉocʉ yʉ: “Saulo, ¿no yija yʉre ñeñaro yi ãmoati mʉ?” \v 8 Iti tʉocõri ado bajiro cʉdicʉ yʉ: “¿Yʉ Ʉjʉ ñimʉ ñati mʉ?” yicʉ yʉ. Ito yija ĩjʉa ado bajiro cʉdiquĩ: “Yʉti ña Jesús Nazaret gagʉ. Yʉti ña mʉ ñeñaro yi ãmogʉ̃”, yiquĩ ĩ yʉre. \v 9 Iti busurise ticõri yʉ rãca wacana ʉcacã. Busurisere tibojarãti yʉre bʉsicacʉ oca tʉobiticã ĩna. \v 10 Ito bajiro yʉre bʉsija tʉocõri, ĩre seniĩacʉ yʉ. “¿No bajiro yʉ yire ãmoati yʉ Ʉjʉ mʉ?” yicʉ yʉ. Yʉ ito yija yʉre ado bajiro cʉdiquĩ ĩ: “Wʉmʉña Damascojʉ wasa. Itojʉ sĩgʉ̃ mʉre gotigʉ yiguĩji jeyaro moare yʉ mʉre cũre”, yiquĩ ĩ yʉre. \v 11 Iti busurise yʉ tija cajea godacoacʉ yʉre. Ito bajiri yʉ rãca gãna Damascojʉ yʉre tʉ̃a ejacã ĩna. \p \v 12 ’Itojʉ sĩgʉ̃ Ananías wame cʉtigʉ ñaquĩ. Moisés ñayorʉ ĩ rotirise gaye ñaro bajiroti cʉdigʉ ñaquĩ ĩ. Ito ñarã judio masa, “Queno yigʉ ñami ĩ”, yi bʉsicã ĩna ĩre. \v 13 Iti cʉto yʉ ejaja bero yʉre tigʉ ejaquĩ Ananías. Yʉ tʉ ejacõri ado bajiro yiquĩ ĩ yʉre: “Yʉ yagʉ Saulo, cajea ruyurise boca ãmiña mʉcana”, yiquĩ yʉre. Ito ĩ yirocati cajea ticoacʉ yʉ mʉcana. Ito bajiri ĩre ticʉ yʉ. \v 14 Ito yija ado bajiro yiquĩ ĩ yʉre: “Dios mani ñicʉsabatia ĩna rʉ̃cʉbʉorʉ ĩ beserʉ ña mʉ. Ĩ ãmorise mʉ masitoni, ĩ macʉ ñeñaro yiĩabicʉre mʉ titoni, ito yicõri ĩ bʉsirisere mʉ tʉotoni mʉre cũñi Dios. \v 15 Jesús ocare goti ucugʉ yigʉja mʉ. Mʉ tigore, mʉ tʉogore cʉni masa cʉtori jeyaro goti ucugʉ yigʉja mʉ. \v 16 Sejabesa ĩja. Cojiti Jesure tʉorʉ̃nʉcõri, mʉ ñeñaro yirise ĩ coetoni seniña. Ito yicõri idé gu rotiya”, yiquĩ Ananías yʉre. \s1 “Judio masa meje ñarãre goti ucutẽña”, yiquĩ Jesús yʉre, Pablo ĩ yire gaye \p \v 17 ’Ito ĩ yija tʉocõri, ñaro bajiroti yʉ cʉdija bero Jerusalénjʉ tʉdi wacʉ yʉ. Ito ejacõri Dios ya wijʉ Diore bʉsigʉ ejacʉ yʉ. Diore bʉsigʉjʉ mani Ʉjʉ Jesure cãiticʉ yʉ. \v 18 Ĩ ado bajiro yiquĩ yʉre: “Cojiti adi cʉto Jerusalénre wagoya. Ado gãna masa yʉ ocare ĩnare mʉ gotibojaja, tʉomena yirãji ĩna”, yiquĩ ĩ yʉre. \v 19 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdicʉ yʉ: “Ado gãna jeyaro yʉ yigorere masiama ĩna. Mʉre tʉorʉ̃nʉrã minijuara wijʉ ñarãre ãmi wacõri tubiacʉ yʉ. Ito yicõri ĩnare jasoticʉ yʉ. \v 20 Mʉ oca gotiri masʉ Estebanre ĩna sĩaja ito ti rʉ̃gõcʉ yʉ. Ĩre sĩarã ĩna yutabuju ruacũrise coderi masʉ ñacʉ yʉ. Ito bajiri ĩre sĩaja ticõri, ‘Ito bajiroti ʉja’, yi tʉoĩacʉ yʉ cʉni. ‘Ito bajiroti yiquĩ Pablo’, yi masiama masa ado gãna”, yicʉ yʉ mani Ʉjʉre. \v 21 Ito bajiri, ĩjʉa yʉre ado bajiro gotiquĩ: “Wasa sõjʉ judio masa meje ñarãre mʉ riasotoni. Mʉre sõjʉ cõa yʉ”, yiquĩ mani Ʉjʉ Jesús, yiari gotiyijʉ Pablo masare. \s1 Surara ʉjʉ Pablore ñia rotire gaye \p \v 22 Ito bajiro ĩ yirocati ĩre tʉosʉsayijarã masa. Mʉcana junisinicõri awasã tudiyijarã ĩna: \p —Godacoarʉjami. Catibitirʉjami, yiyijarã ĩna. \p \v 23 Tujare mejeti awasãyijarã ĩna. Ito yicõri ĩna ya yutabujuri ruacõri ũmacʉ̃jʉ cõamʉoyijarã. Ito yicõri sita rũnacõri reamʉayijarã ĩna, ĩna junisinirise ĩorã. \v 24 Ito ĩna yija tʉocõri, surara ʉjʉ ĩ ya surarare, Pablore ĩna ya wijʉ ãmi sãja wa rotiyijʉ: “¿Ñe seti tudiati masa mʉre?” yirocʉ, “Pablore bajeya”, yiyijʉ surara ʉjʉ ĩ ya surarare. \v 25 Ĩre bajerona ĩna sia rʉ̃gõ tĩorocati ado bajiro bʉsiyijʉ Pablo ito gagʉ ʉjʉre: \p —¿Sĩgʉ̃ romano masʉre mʉa bajeja quena ñarojada? “Itocõ seti ña ĩre”, ʉjarã ĩna yibitibojarocati, ¿yʉre bajerã yati mʉa? yiyijʉ Pablo ito ñagʉ̃ ʉjʉre. \p \v 26 Ito ĩ yija tʉocõri, ʉjʉ tʉ wacõri ado bajiro ĩre gotiyijʉ ĩ: \p —Queno tʉoĩaña mʉ yiroto riojʉa. Ãni ʉ̃mʉgʉ̃ mʉ baje rotigʉ romano masʉ ñami, yiyijʉ ĩ surara ʉjʉre. \p \v 27 Ito ĩ yija tʉocõri, Pablore seniĩayijʉ surara ʉjʉ: \p —¿Riti ñati romano masʉ mʉ ñarise? \p —Ĩti ña yʉ, yiyijʉ Pablo. \p \v 28 Ito ĩ yija, ado bajiro yiyijʉ surara ʉjʉ ĩre. \p —Jairoguti niyeru waja yicʉ yʉ romano masʉ ñarocʉ. \p Ito bajiro ĩ yija tʉocõri: \p —Romano masʉ rujearʉti ña yʉ, yiyijʉ Pablo. \p \v 29 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩre baje ãmobojarã güirã bata rʉ̃gʉ̃yijarã. “Romano masʉ ñami”, yi tʉo masicõri, “Bʉjato romano masʉre baje rotiyija yʉ”, yi tʉo güiyijʉ ĩ, surara ʉjʉ cʉni. \s1 Ʉjarã ñasarã riojo Pablo ĩ bʉsire gaye \p \v 30 Gaje rʉmʉ, “¿Ñe setina Pablore tudiyijari masa?” yirocʉ, paia ʉjarã, judio masa ʉjarã ñasarãre cʉni miojuyijʉ surara ʉjʉ. Ito yicõri Pablore come mari õjacõri, ĩna riojo ãmi wacõri jidi rʉ̃gõyijʉ. \c 23 \p \v 1 Judio masa ʉjarãre tijucõri ado bajiro yiyijʉ Pablo: \m —Yʉ ñarã yʉ catirocõ Dios ĩ ãmoro bajiro yisoticʉ yʉ. Ito bajiri ĩ riojo ñe ʉsiriobeto ña yʉ, yiyijʉ Pablo ĩnare. \p \v 2 Iti tʉocõri paia ʉjʉ Ananías wame cʉtigʉ Pablo tʉ rʉ̃gõrãre: “Ĩre rise jabiatẽña”, yiyijʉ. \v 3 Ito bajiro ĩ yijare ado bajiro yiyijʉ Pablo ĩre: \p —“Queno yigʉ ña yʉ”, yigʉ ñabojagʉti, ñeñaro yigʉ ña mʉ. Ito bajiri iti waja ñeñaro mʉ tõbʉjaroca yigʉ yiguĩji Dios mʉre. Dios ĩ rotirisena sʉoriti, “Cʉdigʉ ña mʉ. Cʉdigʉ meje ña mʉ”, yi mʉ yʉre bese ãmoja, ¿no yija ĩ rotirise cʉdibiticõri yʉre ja rotiati mʉ? yiyijʉ Pablo paia ʉjʉre. \p \v 4 Ito ĩ yija tʉocõri, ito ñarã ado bajiro yiyijarã Pablore: \p —Dios ĩ beserʉ paia ʉjʉ ñasagʉre ñeñaro bʉsia mʉ, yiyijarã ĩna, ito tʉ ñarã. \p \v 5 Ĩna ito yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Pablo: \p —“Paia ʉjʉ ñasagʉ ñaguĩji”, yibijʉ yʉ ñarã yʉ. Dios oca iti gotija, “Mʉa ʉjarãre bʉsitubesa”, ya ĩ oca. “Ʉjʉ ñasari masʉ ñami ĩ”, yʉ yi masija, ĩre bʉsibitiborʉja yʉ, yiyijʉ Pablo. \p \v 6 Judio masa ʉjarã ricati riti tʉoĩarã ñayijarã. Gãjerã saduceo gaye tʉoĩayijarã. Gãjerã fariseo gaye tʉoĩayijarã. Iti masicõri oca sẽo bʉsaro bʉsiyijʉ Pablo: \p —Fariseo gaye tʉoĩagʉ̃ ña yʉ cʉni. Yʉ ñarã cʉni ito bajiro tʉoĩarã ñama. “Masa ĩna godaja bero mʉcana tʉdi catirã yirãji”, yi tʉoĩagʉ̃ ña yʉ. Ito bajiro yʉ tʉoĩagʉ̃ ñajare, “Ĩre seti ña”, yi ãmoa mʉa, yiyijʉ Pablo ĩnare. \p \v 7 Ito ĩ yija tʉocõri, saduceo gayere tʉoĩarã, fariseo gayere tʉoĩarã ĩnamasi tʉoĩa gãmeri bʉsiyijarã. Sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩarã ñabojarãti gãmeri bata rʉ̃gʉ̃coayijarã ĩna. \v 8 Saduceo gaye tʉoĩarã ado bajiro yi tʉoĩama ĩna: “Masa ĩna godaja mʉcana tʉdi catimenaji, Dios ñaro gãna ángel mesa manaji, ito yicõri rʉ̃mʉ́a cʉni manaji”, yi tʉoĩarã ñama saduceo gaye tʉoĩarãma. Fariseo gaye tʉoĩarãma ado bajiro tʉoĩama ĩna: “Masa ĩna godaja mʉcana tʉdi catirã yirãji, Dios ñaro gãna ángel mesa ñarãji, rʉ̃mʉ́a cʉni ñarãji”, yi tʉoĩarã ñama fariseo gaye tʉoĩarã. \v 9 Ito bajiri ricati riti tʉoĩarã ñari, ruje awasãyijarã ĩna maji. Ito yija judio masa rotirise riasori masa bʉsirona wʉmʉ rʉ̃gʉ̃yijarã. Ĩna cʉni fariseo gaye tʉoĩarã ñayijarã: \p —Ñejʉa ñeñarise yigʉ meje ñami ãni. Damascojʉ ĩ waroca ángel ĩre bʉsirʉ gajea. “Ito bajiro meje bajiyija”, yibitirʉja manire, Diore mani cʉdibitibe maji, yiyijarã ĩna. \p \v 10 Bʉto ĩna gãmeri tʉoĩa bʉsija tʉocõri, “Pablore sĩa baterã yirãji ĩna”, yi tʉoĩayijʉ surara ʉjʉ. Ito bajiri ĩ ya surarare jiyijʉ ĩ. Ĩnare jicõri ado bajiro rotiyijʉ: “Pablore ĩna watojʉ ãmi wacõri mʉcana mʉa ya wijʉ cũña”, yiyijʉ surara ʉjʉ ĩnare. \p \v 11 Iti ñami mani Ʉjʉ Jesús Pablore goaĩoyijʉ. Ĩre goaĩocõri, ado bajiro yiyijʉ Jesús: \p —Oca sẽoña Pablo mʉ. Adijʉ Jerusalén ñagʉ̃ yʉ gayere mʉ bʉsiro bajiroti Romajʉ cʉni bʉsigʉ yigʉja mʉ, yiyijʉ Pablore. \s1 Pablore sĩarona ĩna cʉníre gaye \p \v 12 Gaje rʉmʉ coriarã judio masa minijuacõri, “Pablore sĩarʉja mani”, yi tʉoĩayijarã. “Ĩre mani sĩaroto riojʉa, bamenaji mani, ito yicõri idimenaji maji”, yi tʉoĩayijarã ĩna. “Ĩre mani sĩabeja, manijʉare Dios ĩ sĩaja quena”, yiyijarã ĩna. \v 13 Sĩgʉ̃ robo bajiro ito bajiro yi gãmeri bʉsi ñarã jʉ̃arã masacõ rẽto bʉsaro ñayijarã ĩna. \v 14 Ito bero paia ʉjarã, judio masa bʉcʉrãre cʉni bʉsirã wayijarã ĩna. Ĩna tʉ ejacõri ado bajiro yiyijarã ĩna: \p —Gʉa sĩgʉ̃ bajiro riti tʉoĩacõri, “Pablore mani sĩaroto riojʉa, babiti, idibiti yiana mani. Ĩre mani sĩabeja, manijʉare Dios ĩ sĩaja quena”, yibʉ gʉa. \v 15 Mʉa, judio masa ʉjarã cʉni ado bajiro mʉa yija quena. Adocãta surara ʉjʉre oca cõaña, jane busuri Pablore mʉa tʉ ãmi wadijaro. “Riti ĩre seti ñaja masi ãmoa gʉa. Ado ãmi waya Pablore”, yi rʉo oca cõama surara ʉjʉre. Mʉa ito yija ado Pablo ĩ ejabeto riti ĩre boca sĩana gʉa, yiyijarã ĩna. Ito bajiri ʉjarã cʉni, “Baʉ, ito ʉjaroja maji”, yiyijarã. \p \v 16 Pablo romio macʉ iti oca bajirisere masiyijʉ. Ito bajiri Pablore iti oca, gotirocʉ surara wijʉ wayijʉ ĩ. \v 17 Itojʉ ejacõri Pablore gotiyijʉ ĩ. Ito ĩ yija tʉocõri, ito gagʉ surara masʉre jiyijʉ Pablo: \p —Ãni mamʉre mʉ ʉjʉ tʉjʉ ãmi wasa. Oca gotirocʉ yiri seyoami ĩ, yiyijʉ Pablo surara masʉre. \p \v 18 Ito ĩ yija tʉocõri, ĩ ʉjʉ tʉjʉ ãmi wayijʉ ĩ. Ĩ ʉjʉre ado bajiro gotiyijʉ ĩ: \p —Gʉa tirʉ̃nʉgʉ̃ Pablo yʉre ji ñucacõri, “Ãni mamʉre mʉ ʉjʉ tʉjʉ ãmi wasa”, ĩ yijare ãmi wadibʉ yʉ. Mʉre oca gotirocʉ yiri seyomi ĩ, yiyijʉ ĩ, ĩ ʉjʉre. \p \v 19 Ito ĩ yija tʉocõri, gajero bʉsa ĩre tʉ̃a wacõri seniĩayijʉ: \p —¿Ñe yʉre gotirocʉ yiri mʉ? yiyijʉ surara ʉjʉ. \p \v 20 Ito yija Pablo romio macʉ ado bajiro gotiyijʉ: \p —Judio masa sĩgʉ̃ robo tʉoĩacõri ĩna ʉjarã riojo Pablore mʉ ãmi watoni oca cõarã yirãji. “Riti ĩre seti ñaja masi ãmoa gʉa”, yi rʉorã yirãji ĩna. \v 21 Ĩna ito bajiro mʉre yija tʉobeja mʉ. Ĩna rãca gãna jʉ̃arã masacõ rẽto bʉsaro ma gʉdareco Pablore sĩarona bocati ñarãji ĩna. “Pablore mani sĩaroto riojʉa babiti, idibiti yiana mani. Ĩre mani sĩabeja, ito bajiroti quenabeto tõbʉjacõana mani”, yi tʉoĩa ñarãji ĩna. Mʉ gotiroti gayere bocaticãma ĩna, yiyijʉ Pablo romio macʉ ʉjʉre. \p \v 22 —Yʉre mʉ gotirise gãjerãre goti bato yibeja, yi tĩogʉ̃, “Wasa”, yiyijʉ surara ʉjʉ ĩre. \s1 Félix tʉ Pablore ĩna ãmi wa rotire gaye \p \v 23 Ito yija surara ʉjʉ, ĩ bero ñarã ʉjarãre jiyijʉ jʉ̃arãre. Ito bero ado bajiro ĩnare rotiyijʉ ĩ: \p —Adi ñami nueve tʉjaroca Cesareajʉ Pablore ãmi warã yirãji mʉa. Adocõ jãjarã ñarã yirãji mʉa rãca warã: Doscientos ñarã yirãji gʉbona warã. Ito yicõri setenta ñarã yirãji cabaru joena warã. Ito yicõri doscientos ñarã ñarã yirãji rearebisu yucʉri rʉcorã. \v 24 Ito yicõri Pablo ĩ jesa warocʉ cabarure bʉja yucãña mʉa. Ʉjʉ Félix wame cʉtigʉ tʉ catigʉti Pablo ĩ ejare ãmoa yʉ, yiyijʉ surara ʉjʉ ĩ bero gãna ʉjarãre. \p \v 25 Ado bajiro ĩna rãca Félixre papera cõayijʉ surara ʉjʉ: \p \v 26 “Yʉ Claudio Lisias adi papera cõa. ¿Ñati ʉjʉ ñasagʉ Félix mʉ? \v 27 Judio masa ãni Pablore ñiacõri sĩa ãmoñi ĩna. ‘Romano masʉ ñami ãni’, ĩna yija tʉo masicõri, ĩre siame yirona yʉ ya surara rãca camotacʉ gʉa. \v 28 ‘Iti seti ña ĩre’, ĩna yija tʉorocʉ, judio masa ʉjarã tʉ ãmi ejacʉ yʉ Pablore. \v 29 ‘Gʉa ñicʉsabatia ĩna rotire gayere cʉdibicʉ ñami ãni’, yirã ĩre junisinicã ĩna. Ĩre ĩna sĩa ãmoja, ĩre ĩna tubia ãmoja, ñejʉa bʉto seti manicʉ ĩre. \v 30 Judio masa Pablore sĩarona ĩna cʉníre gaye masicõri, mʉ tʉ ĩre cõa yʉ. Ĩre oca meniri masare cʉni cõa yʉ, ‘Ado bajiro seti ña ĩre’, mʉre ĩna yitoni. Itocõ ña”, yi ucayijʉ surara ʉjʉ Félixre papera cõagʉ̃. \p \v 31 Ito bajiri surara ʉjʉ ĩ rotiro bajiroti Pablore ñami wacõri Antípatris ejayijarã ĩna. \v 32 Busuri surara gʉbona wana ĩna ya wijʉ tʉdicoayijarã mʉcana. Cabaru joe wana riti Pablo rãca wayijarã. \v 33 Cesarea ejacõri ʉjʉ Félixre papera ĩsiyijarã ĩna. Ito yicõri Pablore ĩ tʉ cũyijarã ĩna. \v 34 Iti papera boca ãmi ti tĩocõri ado bajiro Pablore seniĩayijʉ ĩ: \p —¿Nojʉ gagʉ ñati mʉ? yiyijʉ ʉjʉ ĩre. \p Ito ĩ yija: \p —Cilicia sita gagʉ ña yʉ, yiyijʉ Pablojʉa. “Cilicia sita gagʉ ña yʉ”, ĩ yija tʉocõri, \v 35 ado bajiro yiyijʉ Félix ĩre: \p —“Mʉre seti ña”, yirã ĩna ejaroca ĩnare mʉ bʉsija tʉocʉja yʉ maji, yiyijʉ Félix. \p Ito yija ĩ ya surarare tirʉ̃nʉ rotiyijʉ ĩ Herodes ñajacʉ ya wi jaja wijʉ. \c 24 \s1 Félix tiro riojo, “Seti ma yʉre”, Pablo ĩ yire gaye \p \v 1 Co dʉjamocõ rʉmʉri bero paia ʉjʉ Ananías wame cʉtigʉ, ito yicõri judio masa bʉcʉrã rãca Cesareajʉ ejayijarã. Ĩnare bʉsi ĩsigʉ̃ Tértulo wame cʉtigʉ ĩna rãca ejayijʉ. Cesareajʉ ejacõri ʉjʉ tʉjʉ wayijarã ĩna, “Pablore seti ña”, yirã warã. \v 2 Ito yija ʉjʉ Félix Pablore jiwio rotiyijʉ. “Pablore seti ña”, yirocʉ ado bajiro yiyijʉ Tértulo Félixre: \p —Queno ya yʉ ʉjʉ mʉ. Mʉ masirisena sʉoriti, oca ma manire. Ito bajiri ñejʉa tʉo güire ma manire. Ito bajiri jeyaro quena ña adi sita. Adi sita gãna masare queno ejabʉa mʉ. \v 3 Ito bajiro mʉ yisotirise masicõri masa jeyaro mʉre wanʉama. Yʉ ʉjʉ bʉto yʉ rʉ̃cʉbʉogʉ, queno ya mʉ, ya gʉa. \v 4 Yoari yʉ bʉsija, mʉ moaroti mʉre ruyuriobogʉja mʉcana yʉ. Ito bajiri yʉre queno yicõri yoari mejeti yʉ bʉsija tʉoya maji. \v 5 Ãni ñami masare ʉsirioro yi jaigʉ. Co cʉto rʉyabeto wa ucucõri judio masare oca riawʉso ucuami ĩ. Jesús Nazaret gagʉre tʉorʉ̃nʉrã ʉjʉ ñami ãni. \v 6 Dios ya wi ñeño ãmogʉ̃ ito õno sãjarãona meje rãca sãjañi ãni. Ito bajiri ĩre ñiacʉ gʉa. Gʉa ñicʉsabatia ĩna rotiado bajiro, “Ĩre seti ña”, yi ãmobojacʉ gʉa. \v 7 Ito bajiro gʉa yi ãmobojarocati surara ʉjʉ Lisias gʉa tʉ ejacõri sẽoro yicõri gʉare, Pablore ẽmagoquĩ. \v 8 Ado bajiro gʉare yiquĩ ĩ: “ ‘Pablore seti ña’, mʉa yi ãmoja, adi sita gagʉ ʉjʉ Félix tʉ wasa”, yiquĩ ĩ gʉare. Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yicʉ gʉa: “Mʉmasiti, ¿ñe seti ñati mʉre? yi seniĩaite mʉ. Ito bajiro mʉ seniĩaja bero gʉa gotirise, ‘Riti ña’, yigʉ yigʉja mʉ”, yicʉ gʉa Lisiasre, yiyijʉ Tértulo Félixre. \p \v 9 Ito ñarã ĩ rãca gãna judio masa cʉni, “Riti ña”, yiyijarã ĩna. \v 10 Ito yija Félix Pablore ãmo bʉyeyijʉ, “Bʉsiya”, yirocʉ. Ito ĩ yija ticõri, bʉsisʉoyijʉ Pablo: \p —Yʉ masia, adi sita gagʉ ʉjʉ iti rʉmʉjʉ ñasʉorʉ ña mʉ. Ito bajiri mʉ riojo wanʉ quenacõri, “Ñe seti ma yʉre”, yirocʉ bʉsigʉ ya yʉ. \v 11 Jʉa gʉbojeno rʉmʉriti tʉja maji Jerusalénjʉ Diore rʉ̃cʉbʉogʉ yʉ ejaja bero. “¿Riti ñati?” mʉ yija, gãjerãre seniĩaña mʉ. \v 12 Nocãta Dios ya wijʉ minijuacõri jãjarã rãca yʉ bʉsi tʉoĩaja, tibiticã ĩna. Ito yicõri minijuara wirijʉ masare yʉ riawʉsoja, ito yicõri cʉtojʉ yʉ riawʉsoja, nocãta yʉre tibiticã ĩna. \v 13 Yʉre tigoana roboti, “Seti ña ĩre”, yi goti masimenaji ãna. \v 14 Adi ñasarise mʉre goti rẽtobugʉ ya yʉ. Yʉ ñicʉsabatia ĩna yiado bajiroti, Jesure tʉorʉ̃nʉcõri Diore rʉ̃cʉbʉoa yʉ. Ãna, “Ĩre seti ña”, yʉre yirã, Jesús oca bajirisere, “Bʉroti bajia rʉore gaye ña”, yama ĩna. Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñari Moisés ĩ rotirise gaye rʉ̃cʉbʉoa yʉ. Ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare gaye cʉni rʉ̃cʉbʉoa yʉ. \v 15 “Ñeñaro yirã godarã, queno yirã godarãre cʉni tʉdi ĩna catiroca yigʉ yiguĩji Dios”, yama ĩna. Yʉ cʉni ĩnare bajiroti tʉoĩa. \v 16 Ito bajiri quenarise riti ya yʉ, Dios riojo, masa riojo cʉni, “Seti ma yʉre”, yʉ yija quenaroti, yiyijʉ Pablo. \p \v 17 ’Co rodo meje gaje cʉtorijʉ wa ucucõri, Jerusalénjʉ tʉdi ejacʉ yʉ. Jerusalénjʉ tʉdi ejacõri bojoro bʉjarãre niyeru batocʉ yʉ. Ito yicõri Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ĩre yiari waibʉcʉrã soe ĩsicʉ yʉ itojʉ. \v 18 Dios ya wijʉ ito bajiro yʉ yi ñaroca judio masa Asia sita gãna rãca yʉre ti bʉjacã. Gʉa masa yisotire gaye ñeñaro yirise yʉ coe tĩoroca, yʉre ti bʉjacã ĩna. Dios ya wi totijʉ jãjarã masa manicã yʉ rãca. Ito yicõri riawʉsarã manicã. \v 19 Asia sita gãna Dios ya wijʉ yʉ ñaroca yʉre tigoana, “Ĩre seti ña”, yirã, gotirã wadirʉjama. \v 20 Ĩna gotirã wadibeja, ãna ado ñarã, gʉa judio masa ʉjarã riojo, “Ado bajiro seti ñacʉ ĩre”, ĩna yi gotija quena. \v 21 Coji ĩna riojo oca sẽo bʉsaro ado bajiro bʉsicʉ yʉ: “Godana mʉcana tʉdi catirã yirãji”, yicʉ yʉ. Ito bajiro yʉ yicati bero ñajare, “Ĩre seti ña”, yirãji mʉa yicʉ yʉ ĩnare, yiyijʉ Pablo Félixre. \p \v 22 Ito ĩ yija bero, “Queno yirã ñama Jesure tʉorʉ̃nʉrã”, yi tʉoĩacõri, ado bajiro yiyijʉ Félix judio masare: \p —Itocõti tʉocʉja maji yʉ. Surara ʉjʉ Lisias ĩ ejaroca, “Seti ña ĩre, seti ma ĩre”, yi besecʉja yʉ, yiyijʉ Félix judio masare. \p \v 23 Ito bajiri Félix tubiara wijʉ Pablo ĩ tujatoni ĩ ya surarare tirʉ̃nʉ rotiyijʉ. “Tubiara wi tʉ jabeto ĩ ti ãmoja rẽobeja. Ĩ baba mesa ĩna ejaja, ticõama. Rẽobeja. Gãjerã ĩ baba mesa ĩre ejabʉa ãmoja, ejabʉaja quena”, yiyijʉ Félix. Ito ĩ yija bero wacoayijʉ ĩ. \p \v 24 Ito bero yoa bʉsari ejayijʉ Félix mʉcana ĩ manojo Drusila rãca. Judio maso ñayijo iso. Ito ejacõri Pablore ji rotiyijʉ ĩ. Ĩ ejaja ticõri, “Jesucristore mʉ tʉorʉ̃nʉrise gaye gotiya gʉare”, yiyijʉ Félix. \v 25 Pablo ado bajiro gotiyijʉ ĩre: “ ‘Queno corocõ ñaña’, yire gaye gotiami Dios manire. Manire ñeñaro yiroto ãmobojacati ñeñaro yibitirʉja manire. Co rʉmʉ mani ñeñaro yigorere waja senigʉ̃ yiguĩji Dios manire”, yiyijʉ Pablo. Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, ʉcayijʉ Félix. \p —Wasa. Yʉ no yibitijʉ mʉcana mʉre ji ñucacʉja gaje tʉo remorocʉ, yiyijʉ Félix Pablore. \p \v 26 “Ĩ yʉre niyeru ĩsija, ĩre bucõacʉja yʉ”, yi tʉoĩa wacʉ, biyaro Pablore ji ñucayijʉ ĩ, ĩ rãca bʉsirocʉ. Ito bajibojarocati ĩ ãmoro bajiro meje yiyijʉ Pablo. \v 27 Ito ĩ yiroca riti jʉa rodo rẽtayijʉ. Iti jʉa rodo bero Félix ʉjʉ ĩ ñarise budiyijʉ. Ito yicõri Pórcio Festo wame cʉtigʉ ĩre ʉjʉ wasoayijʉ. Félix ʉjʉ ĩ ñarise ĩ budiroto riojʉa judio masa rãca queno ñarocʉ, Pablore bucõabisijʉ ĩ maji. \c 25 \s1 Festo tiro riojo Pablo ĩ bʉsire gaye \p \v 1 Festo ʉdia rʉmʉti ĩ ʉjʉ sãjaja bero Cesareana ñacõri Jerusalénjʉ wa ucugʉ wayijʉ. \v 2 Ito ĩ ejaroca paia ʉjarã ito yicõri, judio masa ʉjarã ñasarã, “Pablore seti ña”, yirona ĩre gotirã ejayijarã: \p \v 3 —Gʉare queno yiya mʉ. Pablo ado Jerusalénjʉ ĩ ejatoni ji ñucaña mʉ, yi josayijarã ĩna Festore. \p Ĩnarioti ado bajiro bʉsicãyijarã itiriojʉa: “Pablore ĩ ji ñucaja ma gʉdareco ĩre sĩacõana mani”, yi tʉoĩabojayijarã ĩna. \p \v 4 Ĩna ito yija Festojʉa ado bajiro yiyijʉ ĩnare: \p —Itojʉ Cesareajʉ tubiara wijʉ ñacãmi Pablo. Ito bajiri, “Yoari mejeti itojʉ yʉmasiti wacʉja”, yi tʉoĩa yʉ. \v 5 Mʉa rãca gãna coriarã ʉjarã ñarã yʉ rãca warʉjama. Seti ĩre ñajama, yʉ rãca wacõri, “Seti ña ĩre”, yirã warʉjama ĩna, yiyijʉ Festo ĩnare. \p \v 6 Jʉa dʉjamocõ rʉmʉricõ Jerusalénjʉ ñacõri, Cesareajʉ tʉdi wayijʉ Festo mʉcana. Ĩ eja busuari rʉmʉ ĩna oca gãmeri seniĩari wijʉ wayijʉ Festo. Itojʉ ejacõri Pablore ji ñucayijʉ ĩ. \v 7 Pablo ĩ sãja ejaroca judio masa Jerusalén wadiana ĩ tʉ eja rʉ̃gʉ̃yijarã. “Seti jaje ña ĩre”, yibojarãti, “Iti ña seti ĩre ñasarise”, yi goti rẽtobu masibisijarã ĩna. \v 8 Ito ĩna yija tʉocõri, “Yʉre seti ma”, yirocʉ ado bajiro yiyijʉ Pablo: \p —Gʉa judio masa rotirise cʉdibicʉ meje ña yʉ. Dios ya wi ñeñogʉ̃ sãjabiticʉ yʉ. Ito yicõri Roma gagʉ ʉjʉre cʉdibiticõ yibiticʉ yʉ, yiyijʉ Pablo ito tʉo rujirãre. \p \v 9 Judio masa rãca queno ñarocʉ, Festojʉa ado bajiro seniĩayijʉ Pablore: \p —¿Jerusalénjʉ wa ãmoati mʉ? Jerusalénjʉ masa tiro riojo, “¿Seti ñati mʉre?” yi yʉ seniĩare, ¿ãmoati mʉ? yiyijʉ Festo Pablore. \p \v 10 Ito bajiro ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Pablo: \p —Meje. Adojʉ ña yʉ, “Mʉre seti ña, mʉre seti ma”, ʉjarã ĩna riojo gotirojʉ ña yʉ. Adojʉ Roma gagʉ ʉjʉ ĩre ejabʉari masa, “Mʉre seti ña, mʉre seti ma”, yirã tʉjʉ ña yʉ maji. Adojʉ ñarʉja yʉre. “Judio masare ñeñaro yibitiquĩ ĩ”, yi masia mʉa. \v 11 “Ĩre bʉto seti ña”, yicõri yʉre mʉa sĩa ãmoja, no yicõri mañobicʉja yʉ. “Ĩre bʉto seti ña”, yi masibitibojarãti judio masa tʉjʉ sĩgʉ̃jʉa yʉre cũ masibea mʉa. Roma gagʉ ʉjʉmasiti, “Seti ña mʉre, seti ma mʉre”, ĩ yire ãmoa yʉ quenogoroa, yiyijʉ Pablo Festore. \p \v 12 Pablo ito ĩ yija tʉocõri, ĩre bʉsi ejabʉari masa rãca bʉsiyijʉ Festo. Ito yicõri ado bajiro yiyijʉ Pablore: \p —“Roma gagʉmasiti, ‘Ito bajia’, ĩ yire ãmoa yʉ”, mʉ yija tʉocõri, mʉre ʉjʉ tʉjʉ cũna gʉa, yiyijʉ Festo Pablore. \s1 Ʉjʉ Agripa tiro riojo Pablo ĩ bʉsire gaye \p \v 13 Ito bajija bero yoa bʉsari ʉjʉ ñasagʉ Agripa wame cʉtigʉ ĩ rĩjoro Berenice wame cʉtigo rãca, Cesareajʉ ejayijarã ĩna. Festo mamʉ ʉjʉ ĩ wasoare ñajare, “Queno bajia mʉ”, yirona wayijarã ĩna. \v 14 Yoa bʉsari ĩ ñaja bero Pablo gayere bʉsiyijʉ Festo, ʉjʉ Agripare. \p —Yʉ ʉjʉ wasoaroca Félix budi wacʉ sĩgʉ̃ ʉ̃mʉgʉ̃ ĩ tubiarʉ ñami ado. \v 15 Jerusalénjʉ yʉ ñaroca paia ʉjarã ito yicõri judio masa bʉcʉrã, “Ĩre seti ña. Ito bajiri ĩre sĩaja quena”, yicã ĩna yʉre. \v 16 Ado bajiro ĩnare cʉdicʉ yʉ: “Gʉa romano masa gʉa yisotirise ado bajiro bajia. ‘Ĩre seti ña’, yirã riojo, ‘Ado bajirojʉa bajia, yʉre seti ma’, ĩ yiroto riojʉa sĩare ma gʉare, yicʉ yʉ”, yiyijʉ Festo Agripare. \v 17 Ito bajiri judio masa ĩna ejaroca, ʉjʉ yʉ sãjaja bero, “Ĩre seti ma, ĩre seti ña”, ʉjarã ĩna yirojʉ yoari mejeti wacʉ yʉ. Iti wijʉ ejacõri Pablore ãmi roticʉ yʉ. \v 18 Yʉ tʉoĩaja, ado ejarã judio masa, “Ĩre bʉto ñeñarise seti ña”, yirã yirãji, yibojacʉ yʉ. Ito yibojarocati, “Itocõ jaje seti ña”, yi masibiticã ĩna. \v 19 “Gʉa rʉ̃cʉbʉosotirisere rʉ̃cʉbʉobeami ĩ. ‘Godabojagʉti mʉcana tʉdi catiami Jesús’, yi rʉomi Pablo. Ĩre seti ña”, yirona iti riti goticã ĩna. \v 20 Iti oca bajirisere queno masibiticõri, Pablore ado bajiro seniĩacʉ yʉ: “Jerusalénjʉ, ‘Ĩre seti ma, ĩre seti ña’, ĩna yi beserojʉ, ¿wa ãmoati mʉ?” yibojacʉ yʉ Pablore. \v 21 “Meje, Roma gagʉ ʉjʉ Augusto wame cʉtigʉ, ‘Ĩre seti ña, ito yicõri ĩre seti ma’, Ĩ yire ãmoa yʉ”, yiquĩ Pablo. Ito ĩ yija tʉocõri, “No yʉ cõa ãmori rʉmʉ Roma gagʉ ʉjʉ tʉjʉ mʉre cõacʉja. Adocãta tubiara wijʉ ñatĩñagʉ̃ ya mʉ maji. No yʉ cõa ãmori rʉmʉ gajero mʉre cõacʉja yʉ”, yicʉ yʉ Pablore, yiyijʉ Festo Agripare. \p \v 22 Ito yija Agripa ado bajiro yiyijʉ Festore: \p —Yʉ cʉni Pablo ĩ bʉsirere tʉo ãmoa yʉ, yiyijʉ Agripa, Festore: \p —Baʉ, jane busuriti Pablo ĩ bʉsirere tʉogʉ yigʉja mʉ, yiyijʉ Festo Agripare. \p \v 23 Ito bajiri, busuriti Agripa ĩ rĩjoro Berenice, Pablo ĩ bʉsija tʉorã ejayijarã ĩna. Itojʉ ejacõri sõbajiro ñasagʉ ña yʉ, yi tʉoĩa minijuara wijʉ sãjayijarã ĩna. Surara ʉjarã rãca, ito yicõri iti cʉto ʉjarã ñasarã rãca sãjayijarã ĩna. Ĩna sãjaja ticõri, Pablore ji rotiyijʉ Festo. \v 24 Pablo ĩ ejaja ticõri, itojʉ minijua ñarãre ado bajiro yiyijʉ Festo: \p —Yʉ ʉjʉ Agripa, ito yicõri gʉa rãca minijua ñarã, tiya ãni ñami Pablo. Jãjarã judio masa “Ĩre seti ña”, yi bʉsiama ĩna yʉre, Jerusalénjʉ ito yicõri adojʉ Cesareajʉ cʉni. “Ĩ godacoarʉjami”, yire gayere bʉsi tarojobeama ĩna. \v 25 Yʉ tʉoĩaja, seti ñasarise ma ĩre. Ito bajiri, “Godarʉjami ĩ”, yi masibea yʉ. “Roma gagʉ ʉjʉ riojo, ‘Iti mʉre seti ma, iti mʉre seti ña’, ĩ yicato bajiroti ʉjʉ tʉ cõacʉja”, yi tʉoĩa yʉ. \v 26 “Iti ña oca ñasarise Pablore”, yi yʉ ʉjʉre papera uca masibea yʉ. Ito bajiri Pablore ji ñucamʉ yʉ, mʉa riojo, quenogorama yʉ ʉjʉ Agripa mʉ seniĩatoni. Ito bajiro mʉ seniĩaja bero iti oca tʉocõri ucagʉ yigʉja yʉ Augustore. \v 27 Rocati, “Iti seti ña ĩre”, yi masibitibojagʉti, yʉ Pablore cõaja, rocati mecʉri masʉre bajiro yigʉja yʉ, yiyijʉ Festo Agripare. \c 26 \s1 Yʉ gotirise tʉoya, ʉjʉ Agripare Pablo ĩ yire gaye \p \v 1 Ito ĩ yija tʉocõri, Pablore bʉsi rotiyijʉ Agripa: \m —Mʉmasiti, “Iti seti ma yʉre”, yi gotiya, yiyijʉ ĩ. \p Ito ĩ yija tʉocõri, “Bʉsigʉ wagʉ ya yʉ”, yirocʉ ĩ ya ãmo ñumʉoyijʉ Pablo. Ito yicõri bʉsisʉoyijʉ ĩja: \p \v 2-3 —Yʉ ʉjʉ Agripa, mʉ tʉoro riojo bʉsigʉ wagʉ queno wanʉ quenacõri bʉsigʉ wagʉ ya yʉ. Gʉa judio masa gʉa yisotirisere queno masia mʉ. Gʉa tʉoĩa bʉsisotirise cʉni queno masia mʉ. Ito bajiri judio masa, “Ĩre seti ña”, ĩna yibojarisere mʉ tiro riojo itire gotigʉ ya yʉ. Queno yʉ gotirisere ʉsiriobicʉti tʉo jeoya, yiyijʉ Pablo Agripare. \s1 Jesure yʉ masiroto riojʉa ado bajiro bajicʉ yʉ maji, Pablo ĩ yire gaye \fig |src="CN02034B.TIF" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 26.2-3" \fig* \p \v 4 ’Yʉ ñarã judio masa jeyaro yʉ ñagorere masiama ĩna. Yʉ ya cʉto jaibicʉacã yʉ ñagore ito yicõri Jerusalénjʉ yʉ ñagore cʉni queno masiama ĩna. “Jaibicʉ ñagʉ̃jʉ, mani masa yisotirise gayere cʉdiquĩ ĩ. Ito yicõri iti gayere riasotiquĩ ĩ”, yi masirãji ĩna yʉre. \v 5 Gʉa masa fariseo gaye tʉoĩarã, ĩna ñama bʉto Moisés ñayorʉ ĩ rotirise gaye rʉ̃cʉbʉorã. Macʉacã yʉ ñacatijʉjʉti fariseo gaye ĩna tʉoĩarise tʉoĩasoticʉ yʉ. “Ito bajiro bajiquĩ ĩ”, ĩna yi ãmoja, riti yirãji ĩna. \v 6 “Godanare mʉcana tʉdi ĩna catiroca yigʉ yigʉja yʉ”, yi goti yucãñi Dios gʉa ñicʉsabatiare. Ito bajiro yʉ tʉoĩajare, “Ĩre seti ña”, yicõri yʉre ãmi wadiama ĩna. \v 7 Dios ĩ yicato bajiroti yirotire bocatirã yama gʉa masa jʉa gʉbojeno buturi ñarã. Ito bajiri ñamiri, ʉ̃mʉari Diore rʉ̃cʉbʉo ñama ĩna. Ito yicõri Diore cʉdi ñama ĩna. Yʉ cʉni ĩnare bajiroti rʉ̃cʉbʉoa itire. Iti gaye yʉ tʉoĩajare, “Ĩre seti ña”, yama ĩna. \v 8 ¿No yija, “Godanare mʉcana tʉdi catiroca yibiquĩji Dios”, yi tʉoĩati mʉa? yiyijʉ Pablo ʉjʉ Agripare. \s1 Jesure masirãre rocati yi ãmocʉ yʉ maji, Pablo ĩ yire gaye \p \v 9 Gaje ado bajiro bʉsi remoyijʉ Pablo: \p —“Jesús Nazaret gagʉre tʉorʉ̃nʉrãjʉare ñeñaro yisarʉja yʉre”, yi tʉoĩabojacʉ yʉ maji cajero. \v 10 Ito yʉ tʉoĩacato bajiroti yicʉ yʉ Jerusalénjʉ. Paia ʉjarã ĩna rotirisena, Jesure tʉorʉ̃nʉrãre tubiara wijʉ cũcʉ yʉ. Jesure masirãre ĩna sĩaja, “Ito bajiroti ʉja”, yi tʉoĩacʉ yʉ cʉni. \v 11 Coji meje Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ñeñaro ĩna tõbʉjaroca yicʉ yʉ. Judio masa minijuari wijʉ ĩnare ãmi sãjacõri ñeñaro ĩna tõbʉjaroca yicʉ yʉ. Ito yicõri, “Jesure masibea gʉa”, ĩna yijaro yirocʉ, ĩnare ʉsirioro yi codecʉ yʉ. Ĩnare bʉto junisinicõri ĩnare sʉyacʉ yʉ, gaje cʉtojʉ sʉacõri, ñeñaro tõbʉjaroca ĩnare yirocʉ. \s1 Ado bajiro Jesure masisʉocʉ yʉ, mʉcana Pablo ĩ yire gaye \r (Hch 9.1-19; 22.6-16) \p \v 12 ’Ito bajiro yirocʉ Damasco cʉtojʉ wacʉ yʉ. Paia ʉjarã ĩna rotija tʉocõri, itojʉ wacʉ yʉ. \v 13 Yʉ ʉjʉ, ma wacʉ, bʉto ũmacañi rẽtoro busurise ticʉ yʉ ʉ̃mʉa gʉdareco tʉjaroca. Iti busurise yʉre sĩaticʉ ito yicõri yʉ rãca wacanare cʉni. \v 14 Ito bajijare ñarocõti quedicoacʉ gʉa. Ito yija, hebreo ocana ado bajiro yʉre bʉsija tʉocʉ yʉ: “Saulo Saulo, ¿no yija yʉre ñeñaro yi ãmoati mʉ?” yire oca ruyucʉ ũmacʉ̃jʉ. “Ito bajiro mʉ yija mʉmasiti ñeñaro tõbʉjagʉ ya mʉ. Adocãta mʉ ya rujʉ jota mʉ jajuja, juniroja mʉre cʉni. Itioni yigʉ bajiro ya mʉ”, yi ruyucʉ oca yʉre ũmacʉ̃jʉ gaye. \v 15 Ito yijare, “¿Nojʉ gagʉ yʉre bʉsiati mʉ?” yicʉ yʉ. Ito yija mani Ʉjʉ ado bajiro yiquĩ yʉre: “Yʉ ña Jesús ñeñaro yi ãmogʉ̃ mʉ josagʉti. \v 16 Wʉmʉ rʉ̃gʉ̃ña. Yʉre moa ĩsijaro ĩ yirocʉ, mʉre goaĩoa yʉ. Ito bajiri yʉ oca masare goti batogʉ yigʉja mʉ. Adocãta mʉ tirise, gotigʉ yigʉja mʉ. Ija mʉre yʉ ĩoroti gaye cʉni goti batogʉ yigʉja mʉ. \v 17 Judio masa, ito yicõri judio masa meje ñarã cʉni mʉre ĩna sĩa ãmoja mʉ rãca ñacʉja yʉ. Masa jeyarore yʉ oca gotijaro Pablo, yirocʉ ĩna tʉ mʉre cõa yʉ. \v 18 Ĩna tʉ mʉre cõacʉja yʉ, yʉ oca ĩna tʉo masitoni. Yʉ oca mʉ gotija ñeñaro yi ñabojana, quenarise yi ñarã yirãji ĩja. Rãitĩarojʉ ñabojana busurojʉ ñarã yirãji mʉcana. Yʉ ñagʉ̃ yigʉja ĩna ʉjʉ. Rʉ̃mʉ́ ĩ rotirise cʉdirã meje ñarã yirãji ĩna. Yʉre ĩna tʉorʉ̃nʉja, ñeñaro ĩna yirisere ãcabojocʉja yʉ. Ito bajiri Dios ĩ besecãna rãca catitĩñarã yirãji ĩna”, yi ruyucʉ oca yʉre, yiyijʉ Pablo Agripare. \s1 Jesús ĩ roticatire yiro robo cʉdicʉ yʉ, Pablo ĩ yire gaye \p \v 19 ’Ito bajiro ũmacʉ̃jʉ ruyuja tʉocõri, yiro bajiroti cʉdicʉ yʉ Jesure. Yʉ ʉjʉ Agripa, Jesús ĩ roticatire cʉdibiticõ yibiticʉ yʉ. \v 20 Ĩ “Yiba”, yicato bajiroti Damasco gãnare Jesús oca gotisʉocʉ yʉ. Ito bero Jerusalén gãna Judea sita gãna ñajediro, ito yicõri judio masa mejere cʉni, ĩ ocare goti ucucʉ yʉ. “Mʉa ñeñaro yirise jidicãcõri, Dios robo bajiro tʉoĩaña mʉa. Ito yicõri quenarise yiba, gãjerã, ‘Diore masirã ñama’, ĩna yi ti masitoni”, yicʉ yʉ ĩnare. \v 21 Ito bajiro yʉ gotija tʉocõri, judio masa yʉre ñiacã Dios ya wijʉ. Ito yicõri yʉre sĩa ãmocã ĩna. \v 22 Ĩna ito bajiro yi ãmobojarocati, Dios ejabʉaquĩ yʉre. Adocãta cʉni yʉre ejabʉami Dios. Ito bajiri Dios oca gotia yʉ ñasari masa ʉjarãre ito yicõri ñari masa mejere cʉni. “Ito bajiro rẽtaro yiroja”, Moisés ñayorʉ ĩ goticãdo bajiroti, ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna goticãdo bajiroti iti gayere mʉare gotia yʉ. \v 23 Ado bajiro yiñi Moisés ito yicõri Diore goti ĩsiri masa: “Dios ĩ cõagʉ̃ quenabeto tõbʉjagʉ yiguĩji. Ito bero godagʉ yiguĩji. Ĩ ñagʉ̃ yiguĩji godabojagʉti cajero catisʉogʉ. Mʉcana caticõri masa ĩna tʉo masiroca yigʉ yiguĩji. Ito yicõri ĩre tʉorʉ̃nʉrãre masogʉ̃ yiguĩji. Judio masa, judio masa mejere cʉni masogʉ̃ yiguĩji”, yi ucañi ĩna, yiyijʉ Pablo. \s1 Cristore ĩ tʉorʉ̃nʉroca Agripare Pablo ĩ yi ãmore gaye \p \v 24 Ito bajiro ĩmasiti Pablo ĩ gotija tʉocõri, Festo oca sẽoro bʉsiyijʉ: \p —Tʉo masibea Pablo mʉ. Bʉto mʉ papera riasotija mʉ tʉoĩarise wisacoayija mʉre, yiyijʉ Festo Pablore. \p \v 25 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro cʉdiyijʉ Pablo: \p —Meje yʉ ʉjʉ mecʉbesame yʉ. Ado robojʉa bajia. Yʉ bʉsirise queno tʉoĩacõri bʉsia yʉ, ito yicõri riti ña, yiyijʉ Pablo Festore. \v 26 Ito yija bʉsi remogʉ̃ ado bajiro yiyijʉ Pablo ʉjʉ Agripare: “Yʉ bʉsirisere queno tʉo masia mʉ. Ito bajiri tʉo güibicʉti mʉ tʉoro riojo bʉsia yʉ. Iti jeyaro yʉ bʉsirisere queno masia mʉ. Adi Jesús oca yeyo gotire meje ña. Masa ĩna tiro riojo rẽtare ña. \v 27 Yʉ ʉjʉ Agripa, ¿Diore goti ĩsiri masa ĩna gotigore tʉorʉ̃nʉati mʉ? Tʉorʉ̃nʉa mʉ, yʉ tija”, yiyijʉ Pablo Agripare. \p \v 28 —¿Iti jabetacã yʉre bʉsicõri, “Jesure rʉ̃cʉbʉogʉ yigʉja mʉ”, yati mʉ yʉre? yiyijʉ Agripa Pablore. \p \v 29 Ito ĩ yija tʉocõri, ado bajiro yiyijʉ Pablo ĩre: \p —Oca jairo yʉ bʉsija jabetacã yʉ bʉsija cʉni, mʉre yiari Diore senigʉ̃ ya yʉ. Ito yicõri ado yʉ bʉsija tʉorã jeyarore yiari Diore senigʉ̃ ya yʉ, Jesure yʉ tʉorʉ̃nʉro bajiro mʉa tʉorʉ̃nʉtoni. Yʉ Jesure tʉorʉ̃nʉro bajiroti mʉa tʉorʉ̃nʉre ãmoa yʉ. Ito bajibojarocati yʉ robo bajiro tubiara wijʉ ñacõri meje mʉa tʉorʉ̃nʉre ãmoa yʉ, yiyijʉ Pablo ĩnare. \p \v 30-31 Ito bajiro Pablo ĩ yija bero Agripa, Festo, Berenice itijʉ minijua ñana cʉni ricati wacõri oca bajirisere itire bʉsirã wayijarã ĩna. Ito bajiri Ĩnamasiti ado bajiro gãmeri bʉsiyijarã ĩna. \p —Ñe seti ma ãnire. Ito bajiri sĩabitirʉja ĩre. Ito yicõri tubiara wijʉ ñabitirʉja ĩre, yiyijarã ĩna. \p \v 32 Ito yija Agripa ado bajiro yiyijʉ Festore: \p —Roma gagʉ ʉjʉ, ĩ oca quenore ãmoa yʉ, ĩ yibeto bajija, adocãta jidicã ecocõboñi ĩ ĩja, yiyijʉ Agripa Festore. \c 27 \s1 Pablore Romajʉ ʉjarã ĩna cõare gaye \p \v 1 Ito yija, “Pablo ito yicõri ĩ rãca tubiara wijʉ ñarãre cʉni Italia sitajʉ cõarʉja mani”, yiri seyoñi ʉjarã. Ito bajiro yicõri sĩgʉ̃ Julio wame cʉtigʉre gʉare Italiajʉ ãmi wa roticã ĩna. Roma gagʉ ʉjʉ ĩ ya surara coderi masʉ ñaquĩ Julio. \v 2 Ito bajiri Adramitio wame cʉtiri cʉto gaga cumana wasʉocʉ gʉa mʉcana. Asia sita cʉtori majadori ti ucuro warica ñacʉ itiga cuma. Sĩgʉ̃ Aristarco wame cʉtigʉ waquĩ gʉa rãca. Macedonia sita Tesalónica wame cʉtiri cʉto gagʉ ñaquĩ ĩ. \v 3 Cesareana wasʉocʉ gʉa. Ito bajiri gaje rʉmʉ Sidónjʉ ejacʉ gʉa. Itojʉ ejacõri Pablore queno ti maicõri ĩre queno yiquĩ Julio. Iti cʉto gãnare ĩ baba mesare ĩ ti ucu ãmoja ĩre rẽobitiquĩ Julio. Ito yicõri ĩ baba mesa ĩre bare eca ãmoja, ĩre ĩna ejabʉa ãmoja cʉni rẽobitiquĩ Julio. \v 4 Ito Sidónre wacoacʉ gʉa. Ito gʉa waroca bʉto mino wẽatucʉ gʉare. Ito bajiri riojo wa masibiticʉ gʉa. Chipre wame cʉtiri yoga gaje dʉjare wacʉ gʉa. Ito bajiri gãcodʉjajʉare ñacʉ iti yoga. Itojʉa mino bʉto wasabiticʉ. \v 5 Cilicia sita, Panfilia sita, riojo rẽtacʉ gʉa. Ito rẽtacõri Licia sita Mira wame cʉtiri cʉto ejacʉ gʉa. \p \v 6 Ito ejacõri surara ʉjʉ Julio Italiajʉ warica coga cuma ti bʉjañi ĩ. Itiga cuma Alejandría gaga ñayijʉ. Itiga ĩ bʉjaja bero warona itigajʉ sãjacʉ gʉa mʉcana. \v 7 Mino bʉto iti wẽajare, co rʉmʉ meje ñacõri, josari Gnido wame cʉtiri cʉto ejacʉ gʉa. Riojo rẽtacʉ gʉa itore. Gʉa waro riojo bʉto mino iti wẽajare, riojo wa masibiticʉ gʉa. Jẽa wacõri Salomón wame cʉtiri cʉto rẽtacʉ gʉa. Ito yicõri Creta wame cʉtiri yoga rʉ̃ja wacʉ gʉa. \v 8 Ito gãni rʉ̃ja wacõri, josari Lasea wame cʉtiri cʉto tʉ, “Quenari Jetacari”, wame cʉtiro ejacʉ gʉa. \p \v 9 Gʉa waroca jaje rʉmʉri godacʉ gʉare. Juebʉcʉ iti cõñajare waroto guijo ñacʉ riaca jajosa ĩja. Ito bajiri: “Ado bajiro mʉa yija quena”, yiquĩ Pablo ĩnare. \p \v 10 —Yʉ ñarã yʉ tija adi mani warise, guijoro rẽtaro yiroja manire. Mani ya cuma rujacoaro yiroja. Ito yicõri gajeoni cʉni rujacoaro yiroja. Mani cʉni godacoarã yirãji gajea. Yʉ tʉoĩaja adoti tujarʉja mani maji, yibojaquĩ Pablo ĩnare. \p \v 11 Ito bajiro ĩ yibojarocati Pablore tʉorʉ̃nʉbitiquĩ surara ʉjʉ. Iti cuma ʉjʉ, ito yicõri iti cuma weatugʉre ĩnare riti queno tʉorʉ̃nʉquĩ surara ʉjʉ. \v 12 “Guijoro ñaroja”, yi masicõri, iti jetacajʉ juebʉcʉ rẽta ãmobiticã gãjerã, gʉa rãca warã. Ito bajiri ado bajiro tʉoĩacã ĩna: “Iti yoga rʉ̃ja wacõri Fenice cʉtojʉ juebʉcʉ rẽtorʉja manire. Rujasõa bʉsa ñajare bʉto mino wãbetoja itojʉ”, yi tʉoĩacã ĩna. \s1 Ĩnare mino wẽare gaye \p \v 13 Iti bʉto mino wẽabeja ticõri, “Fenicejʉ ejarã yirãji mani”, yi tʉoĩacã ĩna. Ito bajiro tʉoĩacõri wasʉorãti iti yoga tʉ rʉ̃ja wacʉ gʉa mʉcana. \v 14 Ito bero nocõ mejeti cumajʉ bʉto mino wãcʉ. Ũmacañi ĩ joejea wadiro gaje dʉjare gãcodʉjare wadicʉ iti mino. \v 15 Iti cumare bʉto wẽacoacʉ mino. Ito bajiri riojo wa masibiticʉ gʉa. Ito bajiri mino iti ãmi waroti ticõacʉ gʉa ĩja. \v 16 Ruja yoga jaibiti yoga Cauda wame cʉtiri yoga totojʉ wẽasabitijʉjʉ wacʉ gʉa. Ito bajiri josari cuma mʉtacã gʉa sia yocatire ãmicʉ gʉa. \v 17 Gʉa mʉojeoja bero jajoca cuma gʉa wacatigare, jũgʉbona siari cũcã moari masa, mino iti wẽaja wadirujabe yirona. Ito bero, “Sirte wame cʉtirijʉ jajʉ mino iti wẽacoaja queditua rujaboroja”, yi tʉoĩarã, mino iti wẽaturise saya rujiocã ĩna ĩja. Ito bajiri mino iti wẽacoaro bajiroti wacʉ gʉa ĩja. \v 18 Ito bajiri gaje rʉmʉ bʉto iti mino wẽa rẽtocũjare, cuma bʉcʉa gaye gajeoni cõaroasʉocã ĩna. \v 19 Mʉcana gaje rʉmʉ ĩnamasiti cuma bʉcʉa ñarise gajeoni cõaroacã ĩna. \v 20 Co rʉmʉ meje ide bueri iti bue rẽtocũjare ñocõa cʉni ruyubiti, ũmacañi cʉni ruyubiti bajicã. Ito yicõri bʉto mino wãcʉ gʉare. Ito bajiri ito bajijare, “Catiado ma mani, catire ma manire”, yi tʉoĩacʉ gʉa. \p \v 21 Yoari co rʉmʉ meje babiticʉ gʉa. Ito bajiri iti ticõri wʉmʉ rʉ̃gʉ̃cõri bʉsiquĩ Pablo: \p —Creta yogajʉ yʉ bʉsiroca mʉa tʉojama, quenoti ejaboyija, yiquĩ Pablo. Itojʉna mani wadibeto bajijama, cuma bʉcʉa cʉni ñeñabitiboadoja. Ito yicõri gajeoni cʉni godabitiboadoja. \v 22 Adocãta tʉoĩa oca quedi yibesa. Adi cuma, cuma iti godabojarocati, sĩgʉ̃jʉa goda yimenaji mani. \v 23 Dios ñami yʉ Ʉjʉ. Ito yicõri ĩre rʉ̃cʉbʉoa yʉ. Jĩjʉ ñami Dios ñaro gagʉ ángel ĩ cõarʉ, yʉre goami. \v 24 Ĩ ángel ado bajiro gotimi yʉre: “Güibesa. Roma gagʉ ʉjʉre, ‘Seti ma yʉre’, yigʉ yigʉja mʉ. Diore mʉ senija tʉoñi Dios mʉre. Ito bajiri mʉ rãca gãna cuma wãrã ñarocõti cati jedicõrã yirãji”, yimi ángel yʉre. \v 25 Ito bajiri oca sẽoña yʉ ñarã mʉa. Diore tʉorʉ̃nʉa yʉ. Ito bajiri, “Ángel ĩ gotiro bajiroti rẽtaro yiroja”, yi tʉoĩa yʉ. \v 26 Gʉdareco yogajʉ queditua rujabojarãti godamenaji mani, yiquĩ Pablo gʉare. \p \v 27 Ito bero jʉaji semana bero Adiático wame cʉtirita itajurajʉ ñacʉ gʉa, mino gʉare iti wẽacõajare. Ñami gʉdareco iti cuma moari masa, “Sitajʉ ejarã ya mani”, yicã ĩna. \v 28 Ito yicõri gʉ̃tagã yutamana cano yicõri ide ʉcãrisere cõĩacã ĩna. Treinta y seis metros ʉcãro ñacʉ ito. Yoa bʉsari mʉcana ĩna cõĩaja veintisiete metros ʉcãro ñacʉ. \v 29 Gʉ̃ta quedituare güirã, jʉariagari come guji cʉtirise come mana cano yicõri cõaroacã ĩna, cuma iti waja tʉ̃atujaro yirona. Cuma ʉsitutujʉre ito bajiro yicã ĩna. Ito bajiri ejori iti busure ãmorã Diore senicã ĩna. \v 30 Ito bajiroca riti rudire tʉoĩacã iti cuma moari masa. Ito bajiri cuma ĩguẽajʉa, cuma bʉcʉa ñiarotire come cõaroarã yama yiado bajiro cuma jaibitigacã rujiocã ĩna. \v 31 Ito bajija ti masicõri, surarare ito yicõri ĩna ʉjʉre ado bajiro gotiquĩ Pablo: \p —Ĩna adi cuma moari masa ĩna rudija, mani adi cuma tujarã godacoarã yirãji, yiquĩ Pablo surarare. \p \v 32 Ito ĩ yija tʉocõri, cuma jaibitiga siara mare yije tacõcã ĩna, “Iti ãmoroti wajaro”, yirona. \p \v 33 Busuri jĩjʉ jabeto ba rotiquĩ Pablo gʉare: \p —Jʉaji semana rẽta, canimenati, bamenati mʉa ñaroca. \v 34 Mʉa jabeto bare ãmoa yʉ. “Catiba”, yirocʉ mʉare ba rotia yʉ. Ñejʉa rẽtabetoja mʉare. Catirã yirãji mʉa ñarocõti, yiquĩ Pablo gʉare. \p \v 35 Ito yi tĩocõri ĩ ya ãmona naju ãmi rʉcocõri, “Queno ya mʉ”, yiquĩ Diore gʉa tiro riojo. Ito yicõri jabetacã igata ãmicõri baquĩ ĩ. \v 36 Ito ĩ yija ti wanʉcõri, oca sẽocʉ gʉa. Ito bajiri gʉa ñarocõti bacʉ itire. \v 37 Doscientos setenta y seis masa ñarã ñacʉ gʉa iti cuma warã. \v 38 No gʉa ba ãmorocõ bacʉ gʉa. Ba tĩocõri trigo bujuri cõaroacʉ gʉa, cuma bʉcʉa bʉto bʉsa jayajaro yirona. \s1 Cuma bʉcʉa iti rujare gaye \p \v 39 Iti busuroca iti cuma moari masa ruja yogajʉ jajʉ iti ruyuja ticã ĩna. “Ito bajiro wame cʉtia”, yi masibisĩ ĩna iti yogare. Iti sita wame masibitibojarãti, “Cuma majado iti quenaja tito maji”, yicã ĩna. \v 40 Ito bajiri come gujiro ñiaroti ĩna siarere yije tacã ĩna. Ito bajiri ide watojʉti tujacoari seyocʉ iti. Ito bajiri cuma bʉcʉa weatura jãire sã rʉ̃gõcã ĩna mʉcana. Ito yicõri mino tuaroto ũmatʉ̃adojʉ saya wero mʉocã ĩna. Ito bajiri jajʉ tʉjʉare jãja wacʉ cuma ĩja. \v 41 Ito wasʉoroti ũma gãnioro jajʉjʉ sʉa queacʉ cuma bʉcʉa. Ĩguẽajʉa jajʉjʉ jua rũjũcoacʉ. No yicõri wa masia mano cuma ʉsitutujʉa bʉto iti jacũjare wadisʉocʉ. \p \v 42 Ito bajija ticõri, surara tubiarona ĩna ãmi wanare, “Sĩacõrʉja mani, ĩna bati rudi wabe yirona”, yi tʉoĩacã ĩna. \v 43 Ito bajiro ĩna yibojarocati surara ʉjʉama Pablo ĩ catire ãmoquĩ. Ito bajiri ĩ ya surarare sĩa rotibitiquĩ ĩ: “Mʉa bati masirã cojiti bati jãjã wasa jajʉjʉ ejasʉoba”, yiquĩ surara ʉjʉ. \v 44 Ito yicõri gãjerãre bati masimenare, “Cumu jãiri cuma ñagorena wasa mʉa”, yiquĩ. Ito bajiri sĩgʉ̃ godabeto ñarocõti jãja ejacʉ gʉa jajʉjʉ. \c 28 \s1 Malta wame cʉtiri yogajʉ Pablo ĩ wa ucure gaye \p \v 1 Ito maja rʉ̃gʉ̃cõri, “Malta wame cʉtiri yoga ña adi yoga”, yi masicʉ gʉa ĩja. \v 2 Iti sita gãna queno yicã gʉare. Ide jairo quedija iti ʉsajare jeame jajame riocã ĩna. Ito bajiro yicõri, “Sumarã waya mʉa cʉni”, yicã gʉare. \v 3 Ito yija Pablo jea cararise jabeto mioquĩ. Iti ĩ jea tĩaroca asijua budi wadigʉjʉ Pablo ya ãmojʉ ãña cuni ñia yojaquĩ. \v 4 Iti sita gãna Pablore ãña cuni ñia yojaja ticõri, ado bajiro ĩnamasi gãmeri bʉsicã ĩna: \p —Wajacʉ seyoami ãni. Riaca jajosajʉ godabiticõri ĩ ñeñaro yire waja godagʉ yiguĩji ĩja, yicã ĩna. \p \v 5 Ito ĩna yibojarocati Pabloama jeamejʉ ãñare wẽjata tĩacoquĩ. Ito bajicõri ĩre ñejʉa rẽtabiticʉ. \fig |src="CN02051B.TIF" size="col" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="Los Hechos 28.5" \fig* \v 6 Iti sita gãna masa ñarocõti “Mijiro yiroja”, yibojacã ĩna. “Yoari mejeti ʉsi jedi quedigʉ yiguĩji”, yibojacã ĩna. Ito bero yoari yubojari ĩ godabeja ticõri, ĩna tʉoĩarisere gajero bajirojʉa tʉoĩacã ĩna mʉcana: “Mani rʉ̃cʉbʉogʉ masʉ rujʉ, rujʉ cʉticõri ejami ãni”, yicã ĩna. \p \v 7 Ito tʉ iti yoga ʉjʉ ñari masʉ ya sita ñacʉ. Públio wame cʉtigʉ ñaquĩ ĩ. Gʉare boca ãmicõri ʉdia rʉmʉ gʉa ñacati rʉmʉricõ queno yiquĩ ĩ gʉare. \v 8 Ito gʉa ñaroca Públio jacʉ, jacũari, ñiori cõ yosaquĩ. Ĩ tʉ tirã wacʉ gʉa Pablo rãca. Ĩ tʉ ejacõri Diore seniquĩ Pablo. Ito yicõri cõgʉ̃re ĩ ya ãmo ĩ moa jeorocati ĩ ñarise cʉtirise iti rẽtaroca yiquĩ ĩ. \v 9 Ito ĩti bajija tʉocõri, iti yoga gãna gãjerã cõrã ĩ tʉ ejacã. Ito bajiri ĩna ñarise cʉtirise rẽtacʉ ĩnare cʉni. \v 10 Gʉare rʉ̃cʉbʉorã ñari gʉare queno yicã ĩna. Gʉa waroto riojʉa gʉa ba waroti jeyaro ñe rʉyabeto gʉare ĩsicã ĩna. \s1 Romajʉ Pablo ĩ ejare gaye \p \v 11 Ʉdiarã ũmacañi iti yoga gʉa ñaja bero mʉcana warona cumajʉ sãjacʉ gʉa. Itiga juebʉcʉ rẽtagoraga ñacʉ. Alejandría wame cʉtiri cʉto wadiraga ñacʉ itiga. Cuma bʉcʉa ũmatʉ̃adojʉare, masa rijogari bajiro ĩna menire ñacʉ iti cuma ʉjarã ĩna rʉ̃cʉbʉorise. Iti wame cʉticʉ, Cástor, ito yicõri Pólux. \v 12 Iti cumana wacõri Siracusa wame cʉtirijʉ jetaca ejacʉ gʉa. Itojʉ ʉdia rʉmʉ tujacʉ gʉa. \v 13 Ito tʉnima bʉsa warã riti Regio cʉto ejacʉ gʉa. Gãcõa sojejʉa wẽarise mino queno ejabʉacʉ gʉare. Ito bajiri gaje rʉmʉti Puteolijʉ ejacʉ gʉa. Ito majacʉ gʉa. \v 14 Iti cʉto gãjerã Jesure masirãre ti bʉjacʉ gʉa. “Gʉa rãca coji semana tujaya”, yicã ĩna gʉare. Iti semana bero mʉcana wasʉocʉ gʉa, Romajʉ warã. \v 15 Roma gãna Jesure masirã gʉa ware gaye masi yucãri seyoñi. Ito bajiri majʉ gʉare bocarã ejacã ĩna. Coriarã, Foro de Apio wame cʉtiri cʉtojʉ gʉare bocacã. Ito yicõri gãjerã Tres Tabernas wame cʉtiri cʉtojʉ gʉare bocacã. Ito ĩnare ti bʉjacõri, “Queno ya mʉ”, yiquĩ Pablo Diore. Ito bajiri queno wanʉ quena oca sẽoquĩ ĩ. \v 16 Romajʉ gʉa ejaja bero tubiarona ãmi wacãnare surara ʉjʉ gotiquĩ, tubiara wi coderi masʉ ʉjʉre. Pabloreama ricati sĩgʉ̃ surara codegʉ cʉtiro ĩre cũcã. \s1 Romajʉ Pablo ĩ ñare gaye \p \v 17 Gʉa ejaja bero ʉdia rʉmʉ tʉjaroca, judio masa ñasari masare ji rotiquĩ Pablo. Ĩna minijua jediroca ado bajiro ĩnare gotiquĩ ĩ: \p —Yʉ ñarã, disejʉa mani ñarãre ñeñarise yibiticʉ yʉ. Mani ñicʉsabatia ĩna rʉ̃cʉbʉore cʉni ñeñaro yibiticʉ yʉ. Ito yʉ yibitibojarocati Jerusalénjʉ mani masa yʉre ñiacõri Romano masare ĩsicã ĩna yʉre. \v 18 Yʉre boca ãmicõri yʉre jidicã ãmobojacã ĩna. “Ñe setina godado ma mʉ”, yirona yʉre jidicã ãmobojacã ĩna. \v 19 Ito bajibojarocati mani masa jidicã ãmobiticã yʉre. Ito bajiri, “Yʉ ʉjʉ Roma gagʉ, seti ña mʉre, seti ma mʉre”, ĩ yi besere ãmocʉ yʉ. Mani ñarãre junisinicõri meje ito bajiro yicʉ yʉ. \v 20 Ito bajiri iti mʉare bʉsirocʉ, mʉare ji ñucamʉ yʉ. Mani judio masa mani bocatigʉ ejacoami ĩja. Ĩti ñami Jesucristo. Ĩre tʉorʉ̃nʉgʉ̃ yʉ ñajare, come mana yʉre siari seyoama ĩna, yiquĩ Pablo. \p \v 21 Ito yija ado bajiro yicã ĩna ĩre: \p —Mʉ oca iti bajirisere Judea sita ĩna papera cõarere boca ãmibiticʉ gʉa. Mani ñarã ito wadiana cʉni ñejʉa ñeñarise mʉ gayere bʉsi ejabiticã ĩna. \v 22 “Masa Jesure ĩna tʉorʉ̃nʉja quenarise meje ña”, yire gaye riti tʉoa gʉa. Ito bajiri adi mame tʉoĩare gaye mʉáma, ¿no bajiro tʉoĩati? Iti gayere tʉo ãmoa gʉa, yicã ĩna Pablore. \p \v 23 “Ito yija iti rʉmʉ minijuana mani”, yicã ĩna. Ito yija bero batacã ĩna. Ĩna wara rʉmʉ ejaroca jãjarã masa ejacã Pablo ĩ ñarojʉ. Ĩna minijuaja ticõri, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire gayere gotiquĩ Pablo. Busuri jĩjʉ ĩ goticoaja, rãiocũro goti tarojoquĩ. Moisés ñayorʉ ĩ ucarere gotiquĩ Pablo. Ito yicõri Diore goti ĩsiri masa ĩna ucare cʉni gotiquĩ ĩ. “Jesure tʉorʉ̃nʉjaro ĩna”, yirocʉ ito bajiro gotiquĩ Pablo ĩnare. \v 24 Coriarã Pablo ĩ bʉsirisere queno tʉocã. Gãjerãma tʉorʉ̃nʉbiticã. \v 25 Gãjerãma sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩabiticõri wagocoacã. Ito bajijare ado bajiro gotiquĩ Pablo ĩnare: \p —Isaíasna sʉoriti queno gotiñi Espíritu Santo mani ñicʉsabatiare. “Ado bajiro yami Dios”, yi gotiñi Espíritu Santo Isaíasre. \q1 \v 26-27 Wasa, yʉre yiari judio masare ado bajiro gotiya: Mʉa ñeñaro yirisere jidicãbiticõri, yʉre boca ãmi ãmobea mʉa. Yʉ gotirise queno tʉo masi ãmobea mʉa. Yʉ yigore tibojarãti, “Iti ña Dios ĩ yigore”, yi ãmobea mʉa. Ñeñaro mʉa yirisere jidicã ãmobea mʉa. Mʉare yʉ masotoni, yʉre boca ãmi ãmobea mʉa. Ito bajiri yʉ bʉsirise tʉobojarãti tʉo masimena yirãji mʉa. Yʉ yigore tibojarãti, “Iti ña Dios ĩ yigore”, yi masimena yirãji mʉa, yami Dios ĩ oca tutina, yiquĩ Pablo. \p \v 28 Ito bajiri bʉsi tĩogʉ̃ ado bajiro gotiquĩ Pablo: \p —Ado yʉ bʉsirisere mʉa tʉorʉ̃nʉre ãmoa yʉ. Jane adi rʉmʉna Dios ĩ ñarãre ĩ masore gaye oca, judio masa meje ñarãre gotire ñaro wado yiroja. Iti oca tʉocõri wanʉ quenarã yirãji ĩnama, yiquĩ Pablo ĩnare. \p \v 29 Pablo ito ĩ yija tʉocõri, ĩnamasiti gãmeri bʉsi wacã judio masa. \p \v 30 Ĩna wasoara wire jʉa rodo queno ñañi Pablo itojʉre. Ĩre tirã ejarãrecõti ĩnare boca ãmiyijʉ Pablo. \v 31 Güibicʉti oca sẽocõri, “Ĩre tʉorʉ̃nʉrãre ĩ rotirojʉ miojugʉ yiguĩji Dios”, yire gaye gotiyijʉ Pablo. Ito yicõri mani Ʉjʉ Jesucristo gaye cʉni riasoyijʉ ĩ. Ito bajiro Pablo ĩ goti ñaroca sĩgʉ̃jʉa ʉsirioro yibisijarã ĩre. Itocõ ña.