\id 2TI - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h 2 TIMOTEO \toc1 Segunda carta de San Pablo a Timoteo \toc2 2 Timoteo \toc3 2 Ti \mt2 Segunda carta de San Pablo a \mt1 Timoteo \c 1 \s1 Timoteore Pablo ĩ papera cõare gaye \p \v 1-2 Ñati yʉ baba Timoteo mʉ. “Quenajaro”, ya yʉ mʉre. Yʉ ña Pablo. Adi papera mʉre cõa yʉ. Jesucristo ĩ cũrʉ ña yʉ. Jane mejejʉ ado bajiro yicãyijʉ Dios: “No yʉ Macʉre tʉorʉ̃nʉrãreti ĩna catitĩñaroca yigʉ yigʉja yʉ”, yicãyijʉ Dios. Iti oca yʉ riaso ucutoni yʉre cũñi Dios, ĩ ãmoro bajiroti. Tʉoya Timoteo mʉ. Mʉre bʉto tʉo maicõri yʉ macʉre bajiro mʉre tʉoĩa yʉ. Mani Jacʉ Diore mʉre yiari seni ĩsisotia yʉ. “Ĩ queno ñaroca yiya. Ĩre ti maiña ito yicõri ñe oca manoti ĩ ñaroca yiya”, yi Diore seni ĩsisotia yʉ mʉre yiari. Ito bajiroti mani Ʉjʉ Jesucristore cʉni seni ĩsisotia yʉ mʉre yiari. \s1 Masare Cristo oca goti batoya, Pablo ĩ yire gaye \p \v 3 Yʉ ñicʉsabatia Diore ĩna rʉ̃cʉbʉoado bajiroti rʉ̃cʉbʉoa yʉ cʉni. “Yʉ ñeñaro yirisere coe jeoñi Dios”, yi tʉoĩacõri ĩ tiro riojo queno ĩre moa ĩsia yʉ. Ʉ̃mʉa ñami cʉni mʉre yiari Diore seni ĩsisotia yʉ. Mʉre tʉoĩa bʉjacõri, “Queno ya Dios mʉ”, yisotia yʉ ĩre. \v 4 Yʉ wacati rʉmʉ mʉ oticati masia yʉ. Mʉcana mʉre bʉto ti ãmoa yʉ queno wanʉ quenarocʉ. \v 5 “Cristore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñami Timoteo”, yi tʉoĩa yʉ mʉre. Mʉ ñico Loida, mʉ jaco Eunice cʉni mʉ riojʉajʉ ito bajiro Cristore tʉorʉ̃nʉyijarã ĩna. “Mʉ cʉni ito bajiroti Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñagʉ̃ja mʉ”, yi tʉoĩa yʉ mʉre. \p \v 6 Ito bajiri yʉ ãmo mʉre moa jeocati rʉmʉ mʉcana mʉ tʉdi tʉoĩare ãmoa yʉ. Ito bajiro yʉ yicati rʉmʉ Diore mʉ moa ĩsi masiroca yiñi ĩ. Itire ãcabojabesa. Wanʉcõri queno bʉsa ĩre mʉ moa ĩsire ãmoa yʉ. \v 7 Mani ya ʉsijʉ mani tʉoĩa güi ñatoni meje yiñi Dios. Ado bajirojʉa yiñi. Mani tʉoĩa oca sẽoroca yiñi ĩ. Espíritu Santo manire queo sãcõri queno mani ĩre moa ĩsiroca yiñi. Gãjerãre mani ti mairoca yiñi. Ito yicõri ñeñarise mani ñemecʉti masiroca yiñi Dios. \v 8 Mani Ʉjʉ Jesucristore bʉsi ejabʉagʉ, “Masare masogʉ̃ ñami ĩ. Ĩre riti tʉorʉ̃nʉa yʉ”, yibojobesa. Masare Jesucristo oca yʉ riasore waja ado tubia ecorʉ ña yʉ. Ito bajiro yʉ bajibojarocati, “Pablo ñami yʉ baba”, yibojobesa. “Pablo ĩ tʉoĩa bʉjatobitiro bajiro bʉjagʉ yigʉja yʉ cʉni”, yi tʉoĩa güibesa. Jesucristo oca quenarise mʉ masare riasobojarocati co rʉmʉ mʉ tʉoĩa bʉjatobitiroca yirã yirãji gãjerã. Ito bajiro ĩna yibojarocati mʉ ñemecʉti masitoni mʉre ejabʉagʉ yiguĩji Dios. \v 9 Manire masoñi Dios. Ĩ ñarã queno yirã mani ñatoni manire beseñi ĩ. Mani queno yirise ticõri meje manire masoñi Dios. Ñeñaro yirã mani ñabojarocati manire masoñi ĩ. Manire ti maicõri ĩ ãmoro bajiroti manire masoñi Dios. Adi macãrʉcʉ̃ro ĩ rujeoroto riojʉa manire masi yucõri manire ti maiyijʉ Dios. “Yʉ Macʉ Jesucristo ĩ godarotina sʉoriti ĩnare masogʉ̃ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩa yucãyijʉ Dios. \v 10 Adi sitajʉ wadicõri mani Ʉjʉ Jesucristo ĩ manire goda ĩsirena sʉoriti, “Manire ti maiami Dios”, yi tʉoĩa masia mani, adi rʉmʉri ĩja. Godabojagʉti tʉdi Jesucristo catijare, ija mani godarotire güibea mani. “Cristo oca quenarise mani tʉorʉ̃nʉja mani catitĩñaroca yigʉ yiguĩji”, mani yi masiroca yami ĩ. \p \v 11 Iti oca yʉ masare goti rẽtobutoni yʉre cũñi Dios. Judio masare meje Cristo oca yʉ riaso ucutoni yʉre cũñi ĩ. \v 12 Iti oca yʉ riasore waja ado tʉoĩa bʉjatobiti ña yʉ. Yʉ tʉorʉ̃nʉgʉ̃re ĩre queno masia yʉ. Ito bajiri ado tubia ecobojagʉti bojori bʉjabea yʉ. Yʉre tirʉ̃nʉgʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito yicõri, “Masa ñeñaro yirise waja ĩ seniri rʉmʉ yʉre masogʉ̃ yiguĩji”, yi masia yʉ. \p \v 13 Oca ñasarise mʉare riasocʉ yʉ. Iti oca yʉ mʉare riasocati riaso jidicãbesa masare. Jesucristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa. Jesucristo ñarã ñacõri ĩre tʉo mairʉja manire. Ito bajiroti gãjerã ĩre tʉorʉ̃nʉrãre cʉni mani maija quena. \v 14 Ĩ oca masare mʉ riasotoni mʉre cũñi Dios. Mani ya ʉsijʉ quedi sãjarʉ Espíritu Santo ĩ ejabʉarisena masare riasoya. \p \v 15 “Asia sita gãna Pablore jidicãñi ĩna”, yi masigʉ̃ja mʉ. Ĩna wato ñama yʉre jidicãrã Figelo ito yicõri Hermógenes. \v 16 Yʉre ĩna jidicãbojarocati Onesíforo wame cʉtigʉama yʉre ejabʉaquĩ. Ito yicõri yʉ oca sẽoroca yiquĩ ĩ. Tubiara wi yʉ ñabojarocati “Ĩre ti ãmobea yʉ”, yibitiquĩ yʉre. Ito bajiri ĩre mani Ʉjʉ Dios queno ĩ yire ãmoa yʉ. Ĩ ñarãre cʉni ito bajiroti Dios ĩ yire ãmoa yʉ. \v 17 Ado Roma wame cʉtiri cʉto ejacõri yʉre bʉjarocʉ ãma jidicãbisĩ ĩ. \v 18 “Ado Efesojʉ Pablo ĩ ñaroca queno ejabʉaquĩ Onesíforo”, yi masigʉ̃ja mʉ. Yʉre ĩ queno yire waja ĩre queno yijaro mani Ʉjʉ. Masa ĩna ñeñaro yirise waja ĩ seniri rʉmʉ ĩre ti maijaro Dios. \c 2 \s1 Ñemecʉtiya Timoteo mʉ, Pablo ĩ yire gaye \p \v 1 Tʉoya yʉ macʉ Timoteo mʉ. Manire ti maicõri ĩ ñarã mani ñaroca yiñi Jesucristo. Ito bajiri itire tʉoĩacõri oca sẽoña mʉ. \v 2 Jãjarã masare oca yʉ riasoroca tʉogocacʉ ñacʉ mʉ. Ito bajiri yʉ mʉre riasogocati Jesure masirãre riasoya, gãjerãre ĩna riaso masitoni. Ito bajiro mʉ yija gãjerãre Cristo oca ñasarise riasorã yirãji ĩna cʉni. \p \v 3 Jesucristore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ña mʉ. Ito bajiri tʉoĩa bʉjatobitibojagʉti surara masʉ bajiro ñemecʉtiya mʉ. \v 4 Ĩna ʉjʉ rotirise riti tʉorʉ̃nʉrãji surara. Gãjerã ĩna yisotiriseama tʉorʉ̃nʉmenaji ĩna. Ĩna ʉjʉ rotirise riti cʉdi ãmorãji ĩna. \v 5 Ito bajiroti no ajere gaye rẽtocũ ãmogʉ̃, ajere ʉjarã ĩna rotiro bajiro ĩ cʉdija quena. Itire ĩ cʉdibeja ĩ ajere waja bʉjabiquĩji ĩ. \v 6 Ito bajiroti no weseca moagʉ̃ ĩ moare waja cajero iti wese rica bʉjagʉ yiguĩji ĩ. Gãjerã riojʉa bʉjasʉogʉ yiguĩji ĩ. Ito bajiroti bajija quena. \v 7 Iti oca mʉre yʉ gotirise queno tʉoĩaña. Itire mʉ queno tʉoĩaja mʉ tʉoĩa masiroca yigʉ yiguĩji mani Ʉjʉ. \p \v 8 Jesucristo ĩ ñare gaye tʉoĩate mʉ. Ʉjʉ ñayorʉ David wame cʉtigʉ janerãbatia janami ñayijʉ ĩ. Ĩre ĩna sĩabojarocati ĩ tʉdi catiroca yiyijʉ Dios. Iti ña oca quenarise. Ito yicõri iti ña masare yʉ oca goti rẽtobure. \v 9 Iti oca masare yʉ riasore waja ado tubiara wijʉ tʉoĩa bʉjatobiti ña yʉ. Ñeñaro yigʉre bajiro come mana yʉre siacã ĩna. Come mana yʉre ĩna siabojarocati Dios ocareama camota masimenaji ĩna. \v 10 Ito bajiri ado robojʉa bajia. Dise rʉyabeto yʉ tʉoĩa bʉjatobitiroca ĩna yibojarocati ñemecʉtigʉ yigʉja yʉ. Dios ĩ beseana Jesucristore ĩna tʉorʉ̃nʉre ãmoa yʉ. Ĩre ĩna tʉorʉ̃nʉja ĩnare masogʉ̃ yiguĩji. Ito bajiri ĩ rãca ũmacʉ̃jʉ catitĩñarã yirãji ĩna. Itire tʉoĩacõri yʉ tʉoĩa bʉjatobitiroca masa ĩna yibojarocati itire ñemecʉtigʉ yigʉja yʉ. \p \v 11 Oca riojo ñasarise ado bajiro gotia: \q1 Cristore tʉorʉ̃nʉrã ñari mani godaja ĩ rãca catitĩñarã yirãji mani. \q1 \v 12 Tʉoĩa bʉjatobitibojarãti mani ñemecʉtija, co rʉmʉ ĩ rãca rotirã yirãji mani cʉni. “Masibea yʉ Jesure”, mani yija co rʉmʉ, “Masibea yʉ mʉre”, yigʉ yiguĩji ĩ cʉni manire. \q1 \v 13 “Ado bajiro yiana mani”, mani yiro robo yi jeobitibojarocati ĩjʉama, “Ado robo yicʉja yʉ”, ĩ yiado bajiroti yi jeogʉ yiguĩji. Riojo gotisotigʉ ñari rʉore oca goti masibeami ĩ. \s1 Queno Diore moa ĩsiña, Pablo ĩ yire gaye \p \v 14 Mʉre yʉ gotirise ito gãna mʉcana tʉdi ĩna tʉoĩaroca yiya. Ado bajiro ĩnare mʉ gotire ãmoa yʉ: “Biyaro mʉa oca josarise jidicãtoni yʉre cũñi Dios. Ito bajiri ñasabitire mʉa tʉoĩa jidicãja quena. Ñasabiti mʉa tʉoĩa bʉsija, ñe waja ma iti. Ito bajiro mʉa bʉsija tʉocõri, tʉo wisarã yirãji mʉare tʉo coderã cʉni”, yiya ito gãnare. \v 15 Dios ĩ mʉre ti wanʉtoni yiro robo queno ĩre moa ĩsiña Timoteo mʉ. Ito bajiro mʉ yija ticõri, queno mʉre wanʉgʉ̃ yiguĩji Dios. Ĩ ocare queno riasotiya, masare queno mʉ goti rẽtobu masitoni. “Diore queno moa ĩsia yʉ”, mʉ yi masija ĩ tiro riojo bojobicʉ yigʉja mʉ. \v 16 Adi sita gaye riti tʉoĩacõri rʉore oca riasorã rãca tʉoĩa bʉsibesa. Ito bajiro masare riasocõri bʉto bʉsa ĩna ñeñaro yi waroca yirã yirãji ĩna. \v 17 Rʉore oca riasorã ĩna rʉorise cami jogare robo bajiro bajia. Ĩna rʉorise cami joga waro bajiro baji wajʉ iti. Gãjerãre ĩna tʉoĩa wisaroca ya iti. Jʉ̃arã rʉore oca riasorã ado bajiro wame cʉtirã ñama, Himeneo, ito yicõri Fileto. \v 18 Oca riojo ñasarisejʉa jidicãcõri rʉore ocajʉa riasoama ĩna. “Godarãre mʉcana tʉdi catiroca Dios ĩ yiri rʉmʉ rẽtacoajʉ”, yi riasoama ĩna. Ito bajiro ĩna riasoja tʉocõri, coriarã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã tʉoĩa wisama ĩna. \v 19 Ito bajiro ĩna riasobojarocati Dios ocama ñeñabetoja iti. Ĩ oca ito bajiro ñatĩñaro yiroja. Ĩ oca ado bajiro gotia: “Ĩ ñarãre ti masiami mani Ʉjʉ”, yi gotia Dios oca. Gaje ado bajiro gotia iti: “No, ‘Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa’, yirã, ĩna ñeñaro yirisere jidicãja quena”, yi gotia Dios oca. \p \v 20 Queno tʉoya, goti masiore ocana mʉre gotigʉ ya yʉ. Wi jajo wijʉ somotẽrori jaje ñaro yiroja. Quenari tẽrori ñaro yiroja. Oro wame cʉtirisena ito yicõri plata wame cʉtirisena ĩna menire ñaro yiroja iti somotẽrori. Somotẽrori gaje bʉto quenarise meje ñaro yiroja. Yucʉna, ririna ĩna menire ñaroja gaje. Iti wi ʉjʉ ñasari masa ĩna ejaja ticõri, somotẽrori quenarisena bare jeogʉ yiguĩji ĩnare. Iti tẽrorire wanʉgʉ̃ queno codegʉ yiguĩji ĩ. Gaje somotẽrorireama quenasabitire co rʉmʉ rʉyabeto bare jeo bagʉ yiguĩji. \v 21 No ñasarise Diore moa ĩsi ãmogʉ̃ ñarocõti ñeñaro ĩ yirise jidicãja quena. Ñeñarise jidicãcõri Diore riti ĩ rʉ̃cʉbʉoja quena. No ito bajiro yigʉti quenarise Diore moa ĩsigʉ̃ ña yucãgʉ̃ yiguĩji. \fig |src="HK034B.tif" size="span" copy="Horace Knowles ©The British & Foreign Bible Society, 1954, 1967, 1972, 1995." ref="2 Timoteo 2.20-21" \fig* \p \v 22 Mamʉ ñabojagʉti gãjerã mamarã ĩna ñeñaro yi ʉyarisere ti cũbesa mʉáma. Quenarisejʉa riti yisotiya mʉ. Diore riti tʉorʉ̃nʉ ñasotiya. Gãjerãre ti maicõri queno ñe oca manoti, ñaña mʉ. Ĩna ñeñaro yirise jidicãnajʉa Cristore riti tʉorʉ̃nʉrã rãcajʉa baba cʉtiya. \v 23 Ñeñaro tʉoĩa bʉsirã rãca baba cʉtibesa. Ĩna tʉoĩa bʉsirise rocati gaye ñacõri ñe waja ma. “Masa ĩna oca josaroca yama ĩna”, yi masigʉ̃ja mʉ ĩnare. Mʉre ĩna seniĩa josabojarocati ĩnare tʉorʉ̃nʉbesa. \v 24 No mani Ʉjʉre moa ĩsi ãmogʉ̃ti oca josagʉ meje ĩ ñaja quena. Ado robojʉa ĩ bajija quena: Masa jeyarore queno yigʉ ñaja quena. Queno riasogʉ ñaja quena. Ĩre bajiro ĩna tʉoĩabitibojarocati ʉsirioro ĩnare yi codebicʉ ĩ ñaja quena. \v 25 Dios oca ti tudirãre quenoti ĩ goti quenoja quena. Ito bajiro ĩnare ĩ gotija ĩna ñeñaro yirise jidicãroca yigʉ yiguĩji Dios gajea. Ito bajiri Dios oca ñasarise tʉorã yirãji gajea. \v 26 Oca ñasarisere tʉorʉ̃nʉcõri quenarisere tʉoĩarã yirãji ĩna. Ĩna ñeñaro yirisejʉare jidicãcõri rʉ̃mʉ́a ʉjʉre rẽtocũrã yirãji ĩna. Rʉ̃mʉ́a ʉjʉre cʉdigoana ñabojarãti ĩre rẽtocũrã yirãji. \c 3 \s1 Adi macãrʉcʉ̃ro iti jedi warijʉ gaye \p \v 1 “Adi macãrʉcʉ̃ro iti jedi warijʉ bʉto josari rʉmʉri ñaro yiroja”, mʉ yi masire ãmoa yʉ. \v 2 Ado bajiro bajiro yiroja. Ĩna ya rujʉre maicõri ĩna ya gajeonire cʉni tʉo mairã ñarã yirãji adi sita gãna. Ito bajiroti ĩna ya niyerure cʉni tʉo mairã yirãji. “Gãjerã rẽtoro ñasarã ña gʉa. Ñejʉa rʉyabea gʉare”, yi tʉoĩarã yirãji masa. Gãjerãre bʉsiturã yirãji. Ĩna jacʉsabatiare cʉdimena yirãji. Ĩnare queno gãjerã yibojarocati, “Queno ya mʉa”, yimenaji ĩna. Ñeñaro yirã ñari Dios ocare cʉni rʉ̃cʉbʉomena yirãji ĩna. \v 3 Gãjerãre ti maibiticõri ĩnare ñeñaro yirã yirãji ĩna. Gãmeri ti tudirã yirãji. Oca rʉo gotiri masa ñarã yirãji ĩna. Ĩna ñeñaro yi ãmorise ñemecʉtimenaji. Gãjerãre ñeñaro yi coderã yirãji. Queno yirãre ti tudirã yirãji. \v 4 “Mʉ babaguti ñagʉ̃ yigʉja yʉ”, yi rʉocõri, oca menirã yirãji ĩna. Ĩna ãmoro bajiroti ñeñaro yirã yirãji ĩna. “Gãjerã rẽtoro ñasarãguti ña gʉa”, yirã yirãji ĩna. Dios ĩ ãmorisejʉa yiro õno yirã ĩna yi ãmorisejʉa yirã yirãji ĩna. \v 5 “Dios ocare rʉ̃cʉbʉorã ña gʉa”, yirã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati, “Dios sĩgʉ̃ti ñami rẽtoro masigʉ̃”, yi rʉ̃cʉbʉomenaji ĩna. \p Ito bajiro yirã rãca baba cʉtibesa. \v 6 Romia queno tʉoĩamenare, “Dios oca mʉare goti rẽtobuana gʉa”, yama ĩna coriarã. “Bʉjato bajia ñeñaro yirã romia ña gʉa”, yibojarãti ñeñaro ĩna yirise jidicã masimena romiare ãmarã yirãji rʉori masa. Ito bajiro bajirã romiare rʉorona ãmarã yirãji ĩna. \v 7 Dise rʉyabeto gãjerã ĩna riasobojarisere tʉorʉ̃nʉ ãmoama romia ĩnaõna. Ito bajiro yicõri Dios oca ñasarisere tʉo masibeama ĩna. \v 8 Jane mejejʉ Janes wame cʉtigʉ ito yicõri Jambres wame cʉtigʉ cʉni Moisés ñayorʉre ti tudicõri ĩre cʉdi ãmobisijarã ĩna. Ito bajiro bajirã ñama rʉori masa. Dios oca riojo ñasarisere ti tudiama ĩna. Ñeñarise riti tʉoĩama ĩna. “Diore tʉorʉ̃nʉrã ña gʉa”, yibojarãti ĩre tʉorʉ̃nʉrã meje ñama ĩna. \v 9 Ito bajiro ĩna bajijare, “Rocati rʉore oca riasoama ĩna”, yi masirãji masa jeyaro. Jane mejejʉ Janes ito yicõri Jambres cʉni ĩna rʉore ti masiado bajiroti adi rʉmʉri rʉorãre cʉni ti masirã yirãji masa. \s1 Timoteore Pablo ĩ rotire gaye \p \v 10 Ĩna robo bajigʉ meje ña Timoteo mʉáma. Masare yʉ riasorise gaye queno masia mʉ. “Ito bajiro ñasotigʉ ñami Pablo”, yʉre yi masia mʉ. “Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñari ĩ ãmorise riti yi ãmoami Pablo”, yi masigʉ̃ja mʉ yʉre. “Masare ʉsirioro yigʉ meje, ĩnare ti maigʉ̃ ñami Pablo”, yʉre yigʉja mʉ. “Tʉoĩa bʉjatobitibojagʉti Dios oca masare riaso jidicãbisĩ Pablo”, yʉre yi masigʉ̃ja mʉ. \v 11 Cristo oca yʉ riasojare masa ĩna yʉre ʉsirioro yi codeja ticʉ mʉ. Yʉ tʉoĩa bʉjatobitija ticʉ mʉ. Antioquía, Iconio ito yicõri Listra wame cʉtiri cʉtojʉ cʉni yʉre rẽtare ñarocõti masigʉ̃ja mʉ. Iti cʉtorijʉ yʉ tʉoĩa bʉjatobitiroca masa ĩna yʉre yire masigʉ̃ja mʉ. Ito bajiro ĩna yibojarocati mani Ʉjʉ yʉre codeñi ĩ. \v 12 No Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã queno yi ãmorãre ʉsirioro yi coderã yirãji gãjerã. \v 13 Ñeñaro yirã ito yicõri rʉo jairã cʉni bʉto bʉsa ñeñaro yi warã yirãji. Rʉore oca gotisotirã yirãji. Gãjerã cʉni ito bajiroti rʉorã yirãji ĩna rʉorã ñajare. \p \v 14 Ĩna bajiro yibesa mʉáma. Dios oca mʉ riasotire tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa. “Yʉre riasogoana oca riojo ñasarise riasocã ĩna”, yi masigʉ̃ja mʉ. \v 15 Dios oca tutire macʉacã ñagʉ̃jʉ riasotisʉoyija mʉ. Dios oca riasotigʉ ñari, “No Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ti, ĩre masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi masigʉ̃ja mʉ. \v 16 Dios oca tuti ucagoana ĩna tʉoĩa rujeore meje ucayijarã ĩna. Ĩna tʉoĩarisejʉ Dios ĩ gotire riti ucayijarã. Ĩ oca tuti ña mani riasotiroti. Itire riasoticõri oca riojo ñasarise masia mani. Itire riasoticõri, “Ñeñaro yigʉ ña yʉ cʉni”, yi masia mani. “Yʉ ñeñaro yirise jidicãcõri, queno ñagʉ̃ yigʉja yʉ”, yi masia mani. Ĩ ocare riasoticõri Dios ĩ ãmorise quenarise moa masia mani. \v 17 “Ado bajiro Diore mani moa ĩsija quena”, mani yi masire ãmoami Dios. Gãjerãre quenarise yirona mani ña yucãre ãmoami Dios. Ito bajiri ĩ ãmorise mani yi masitoni ĩ oca tuti manire cũñi ĩ. \c 4 \s1 Timoteore Pablo rotisʉsare gaye \p \v 1 Tʉoya Timoteo mʉ. Yʉ mʉre rotirise tʉoami Dios. Cristo masa jeyarore ti beserocʉ cʉni yʉ mʉre rotirise tʉoami. Jesucristo ĩ tʉdi ejari rʉmʉ catirãre, godanare cʉni ti besegʉ yiguĩji. Ñeñaro yigoana tʉoĩa bʉjatomena yirãji ĩna. Jesucristore tʉorʉ̃nʉrãma ĩ rotirojʉ ĩ rãca ñatĩñarã yirãji mani. Itire masigʉ̃ja mʉ. Ito bajiri ado bajiro mʉre rotia yʉ. \v 2 Dios oca masare riaso ñasotiya. Masa ĩna tʉo ãmoja, ĩna tʉo ãmobeja cʉni oca ñasarise riaso jidicãbesa. “Ñeñaro yirã ña gʉa”, masa ĩna yi masitoni ĩnare riasoya. Ĩna ñeñaro yirise jidicã ãmomenare goti quenoña. Dios oca masare riasocõri ĩna oca sẽoroca yiya. Coji Dios ocare ĩna tʉo masibitibojarocati ĩnare junisinibesa mʉ. Ʉsiriobicʉti ĩnare Dios oca riasosotiya. \v 3 Oca riojo ñasarisere ti tecõri itire masa ĩna tʉo ãmobiti rʉmʉ ejaro yiroja co rʉmʉ. Ĩna ñeñaro yi ãmorise riti yirã yirãji ĩna. Ito bajiri ĩna tʉo ãmorise riasorãre riti ãmarã yirãji ĩna. Oca riojo ñasarise riasorãjʉare tʉo ãmomenaji ĩna. \v 4 Oca riojo ñasarisere jidicãrã yirãji ĩna. Masa ĩna rʉo gotirisereama tʉorʉ̃nʉrã yirãji ĩna. \v 5 Mʉáma ĩna bajiro yibeja mʉ. Queno tʉoĩarise jidicãbesa mʉ. Tʉoĩa bʉjatobitibojagʉti ñemecʉtiya mʉ. Cristo oca tʉoĩamenare riaso ucuya mʉ. Mʉ moaroti Dios ĩ cũre ñaro bajiroti yiya. \p \v 6 Yʉre ĩna sĩaroti rʉmʉ jabeto rʉya. Jesucristo oca masare yʉ riasojare yʉre sĩarã yirãji ĩna. Ito bajiri yoari mejeti Dios tʉ wacʉ yigʉja yʉ. \v 7 “Ĩna ñeñaro yirise jidicãjaro”, yirocʉ Cristo oca masare riaso josacʉ yʉ. Jeyaro moare yʉre Dios ĩ cũre ito bajiroti jeoa yʉ. Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãbiticʉ yʉ. \v 8 Ito bajiri ĩre yʉ tʉorʉ̃nʉ jidicãbitire waja yʉre queno yigʉ yiguĩji Dios. Queno yigoana ĩna jesari bedo bʉjagʉ yigʉja yʉ cʉni. Masare ĩ ti beseri rʉmʉ yʉre waja yigʉ yiguĩji ĩ. Masa ĩna yigoado bajiroti ĩnare ti besegʉ yiguĩji ĩ. Yʉre riti meje waja yigʉ yiguĩji ĩ. No Jesucristore tʉo maicõri ĩ tʉdi ejari rʉmʉ bocatirãre cʉni queno waja yigʉ yiguĩji ĩ. \s1 Timoteore Pablo ĩ ti ãmore gaye \p \v 9 Tʉoya Timoteo mʉ. Yoari mejeti yʉre tigʉ waya. Sejabesa mʉ. \v 10 Yʉ rãca ñabojagʉ yʉre jidicãquĩ Demas wame cʉtigʉ. Dios gaye rẽtoro adi sita gayejʉare ãmoquĩ ĩ. Ito bajiri yʉre jidicãcõri Tesalónica wame cʉtiri cʉtojʉ waquĩ ĩ. Galacia sita gãnare Dios oca riasogʉ waquĩ Crescenteama. Ito yicõri Dalmacia sita gãnare riasogʉ waquĩ Tito cʉni. \v 11 Lucas sĩgʉ̃ti ñami yʉ rãca. Ito bajiri Marcosre ãmacõri ĩre ãmi waya. Yʉ moarise yʉre ejabʉa masiguĩji ĩ. \v 12 Tíquico wame cʉtigʉre Efeso cʉtojʉ cõacʉ yʉ. \v 13 Wadigʉ joe sãñado yʉ yaro ãmi wadiba. Troas gagʉ Carpo wame cʉtigʉ ya wijʉ cũcʉ yʉ. Ãmi wadi ĩsiña yʉre. Papera tutiri cʉni ãmi wadiba. Yʉ ya papera tunare mʉ ãmi wadisacõre ãmoa yʉ. \p \v 14 Alejandro come moari masʉ jaje ñeñaro yiquĩ yʉre. Yʉre ĩ ñeñaro yiadocõti ĩre waja senigʉ̃ yiguĩji mani Ʉjʉ. \v 15 Roya ĩre, mʉre cʉni ñeñaro yigʉ yiguĩji gajea. Oca ñasarise mani riasorisere bʉto ti teami ĩ. \p \v 16 Oca quenori masa tiro riojo, “Ñe seti ma yʉre”, yʉ yi ejasʉocati rʉmʉ sĩgʉ̃ yʉre bʉsi ejabʉagʉ maniquĩ. Yʉ rãca ñabojarã yʉre jidicãcã. Ito bajiro yʉre ĩna ñeñaro yibojarocati, “Ĩnare waja senibitijaro Dios”, yi tʉoĩa yʉ. \v 17 Yʉ baba mesama ĩna yʉre jidicãbojarocati mani Ʉjʉama yʉre jidicãbisĩ. Yʉ oca sẽoroca yiñi. Ito bajiro yʉre ĩ yijare judio masa meje ñarãre oca riojo ñasarise goti rẽtobu jeocʉ yʉ. Yʉre ĩna sĩa ãmobojarocati camotañi Dios. \v 18 Ũmacʉ̃jʉ Dios ĩ rotirojʉ yʉ ejare ãmoami ĩ. Ito bajiri ñeñarise yʉ yibe yirocʉ yʉre ejabʉagʉ yiguĩji ĩ. Ito yicõri yʉre masa ñeñaro yi ãmobojarocati yʉre codegʉ yiguĩji ĩ. Ĩre rʉ̃cʉbʉotĩñarʉja manire, “Rẽtoro masigʉ̃ ñami”, yirã. Ito bajiro riti ñatĩñajaro. \s1 Quenajaro masa, Pablo ĩ yi ñucare gaye \p \v 19 Quenajaro Aquila ĩ manojo Priscila cʉni. Quenajaro Onesíforo ñarã cʉni. \v 20 Mani yagʉ Erasto Corinto cʉtojʉ tujacoami. Mileto wame cʉtiri cʉtojʉ mani yagʉ Trófimore cũcʉ yʉ, ĩ cõja ticõri. \v 21 “Juebʉcʉ riojʉa bʉsa ĩ tʉ ejacʉja”, yirocʉ ejori bʉsa waya. Eubulo, Pudente, Lino ito yicõri Claudia cʉni, “Quenajaro”, yi ñucama mʉre. Ado gãna mani ñarã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã cʉni, “Quenajaro”, yi ñucama. \p \v 22 Mʉ rãca ñatĩñajaro Jesucristo. Mʉ ya ʉsijʉ oca sẽoroca yijaro ĩ. Mʉ rãca ñarã ñarocõreti queno yijaro Dios. Itocõ ña.