\id 1TI - Macuna NT -Colombia 2012 (DBL -2013) \h 1 TIMOTEO \toc1 Primera carta de San Pablo a Timoteo \toc2 1 Timoteo \toc3 1 Ti \mt2 Primera carta de San Pablo a \mt1 Timoteo \c 1 \s1 Timoteore Pablo ĩ papera cõare gaye \p \v 1-2 Ñati yʉ baba Timoteo mʉ. “Quenajaro”, ya yʉ mʉre. Yʉ ña Pablo adi papera mʉre uca ñucagʉ̃. “Yʉre masogʉ̃ yiguĩji Jesucristo”, yi mani tʉoĩa yugʉ, ĩ cũrʉ ña yʉ. Dios yʉre ĩ rotijare Jesucristo ocare goti ucuri masʉ ña yʉ. Tʉoya Timoteo mʉ. Jesucristore tʉorʉ̃nʉjaro yirocʉ, mʉre riasocʉ yʉ. Ito bajiri yʉ macʉ robo bajiro bajia mʉ. Mani Jacʉ Diore mʉre yiari senia yʉ. “Ĩ queno ñaroca yiya. Ĩre ti maiña. Ito yicõri ñe oca manoti ĩ ñaroca yiya”, yi Diore seni ĩsisotia yʉ mʉre yiari. Mani Ʉjʉ Jesucristore cʉni ito bajiroti seni ĩsisotia yʉ mʉre yiari. \s1 Rʉore oca riasorãre tʉorʉ̃nʉbesa, Pablo ĩ yire gaye \p \v 3 Macedonia sita wacʉ, “Ado Efeso cʉto tujaya mʉ”, yicʉ yʉ mʉre. Ito gãnare oca riojo riasomenare, “ ‘Jidicãña mʉa’, yiya”, yirocʉ ito mʉ tujare ãmoa yʉ. Ĩna ñama, “Dios oca ñasarise riasorã ña gʉa”, yibojarãti ĩ oca riojo riasomena. \v 4 “Bʉcʉrã oca riaso jidicãña mʉa”, yiya mʉ ĩnare. Ito yicõri, “ ‘Ado bajiro yiyijarã mani ñicʉsabatia’, mʉa yi gotirisere jidicãña mʉa”, yi gotiya mʉ ĩnare. Iti oca ĩna gotija jaje ñacõri jedirise meje ña. Ito bajiri iti oca masare ĩna riasoja ricati riti ĩna tʉoĩaroca yirãji ĩna. “Cristore mani tʉorʉ̃nʉja ticõri, manire masogʉ̃ yiguĩji Dios”, yi masare mani riasore ãmoami Dios. \p \v 5 Ito gãna gãmeri ĩna ti maire ãmogʉ̃ ito bajiro rotia yʉ. Mani ñeñaro yirise jidicãcõri Cristo sĩgʉ̃reti mani bʉto tʉorʉ̃nʉja, “Ñe seti ma yʉre”, yi masirãji mani. Ito bajiro mani yi masija gãmeri ti mairã yirãji mani. \v 6 Dios oca ñasarisere jidicãrã ñari, ñe waja mani gayejʉare tʉoĩa bʉsiama ĩna. Ito bajiro yicõri tʉoĩa wisama. \v 7 Moisés ñayorʉ rotirise riasori masa ña ãmoama ĩna. Ito bajibojarãti ĩnamasi ĩna tʉoĩa bʉsirise, ĩna oca riasorise cʉni tʉo masibeama. “Queno riasorã ña gʉa”, yibojarãti ĩnamasi ĩna riasorisere tʉo masibeama ĩna. \p \v 8 “Moisés ñayorʉ ĩ rotirise quenarise ña”, yi tʉoĩa mani. Ĩ rotirisere masicõri, “Queno Diore cʉdibea yʉ”, yirãji mani. \v 9 Queno yisotirãre meje ĩ rotirise cũñi Dios. Ñeñaro yirãjʉare ĩ rotirise cũñi. Cʉdimenare, Diore ti terã, ñeñaro yirã, ñeñaro bʉsirã, jacʉsabatiare sĩarã, ito yicõri sĩari masare cʉni ĩ rotirise cũñi Dios. “Ñeñaro yirã ña mani”, ĩna yi masijaro yirocʉ, ĩ rotirise cũñi Dios. \v 10 Romiare ajerãre, ʉ̃mʉa comasiti ñeñaro yirã, gãjerãre ñiacõri ãmi warãre cʉni, ito yicõri rʉori masa, “Dios ĩ tiro riojo riojo gotia gʉa”, yi rʉorã, ito yicõri oca ñasarise cʉdi ãmomenare cʉni ĩ rotirise cũñi Dios, “Ñeñaro yirã ña mani”, ĩna yi masitoni. \v 11 Jesucristo oca quenarise iti ña ñasarise. Iti oca yʉ riaso ucutoni yʉre cũñi mani Ʉjʉ Dios. Ĩ sĩgʉ̃ti ñami rẽtoro rʉ̃cʉbʉorʉ. \s1 Yʉre queno yiñi Cristo, Pablo ĩ yire gaye \p \v 12 Ĩ oca yʉ riasotoni yʉ oca sẽoroca yami mani Ʉjʉ Jesucristo. “Yʉre tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñami Pablo”, yicõri “Yʉre moa ĩsijaro”, yirocʉ yʉre cũñi Cristo. Ito bajiri, “Queno ya mʉ”, ya yʉ ĩre. \v 13 Iti rʉmʉjʉ yʉ ñeñaro ĩre bʉsibojarocati yʉre beseñi ĩ, ĩre yʉ moa ĩsitoni. Iti rʉmʉjʉ Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ʉsirioro yisoticʉ yʉ maji, ito yicõri Jesure bʉsitusoticʉ. Ito bajiro ĩre yʉ yibojarocati yʉre ti maiñi Dios. “Yʉ Macʉre tʉorʉ̃nʉbicʉ ñari ĩre ĩ ñeñaro yirisere masibeami Pablo maji”, yi masiñi Dios yʉre. Ito bajiro yi masicõri yʉre ti maiñi Dios. \v 14 Yʉre ti maicõri jaje queno yiñi mani Ʉjʉ yʉre. Ĩre yʉ tʉorʉ̃nʉroca yiñi ĩ. Gãjerãre yʉ ti mairoca yiñi. Riti yʉre queno yiñi ĩ. \p \v 15 Ado yʉ mʉare gotiroti riti bajia. Ito bajiri mʉa tʉorʉ̃nʉja quena. Ado bajiro bajia. Ñeñaro yirãre masorocʉ adi sita wadiñi Cristo. Yʉ ñacʉ gãjerã ñeñaro yirã rẽtoro ñeñaro yicacʉ. \v 16 Ito bajiro yʉ bajibojarocati yʉre ti maicõri yʉre masoñi Dios. Ito bajiro yʉre yiñi Dios. “Gãjerã rẽtoro ñeñaro yigʉ Pablo ĩ ñabojarocati ĩre ti mai jidicãbisijʉ Cristo. Ĩre ti maicõri ĩre masoñi ĩ”, masa jeyaro ĩna yi masitoni yʉre masoñi ĩ. Ito bajiro ĩ yijare, “No Cristore tʉorʉ̃nʉrãreti ĩna ñeñaro yirisere ãcabojogʉ yiguĩji Dios. Ĩnare masocõri ĩna catitĩñaroca yigʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa mani. \v 17 Ito bajiri ĩre rʉ̃cʉbʉotĩñarʉja manire. Ado bajiro ĩre yi rʉ̃cʉbʉorʉja manire: “Mʉti ña gʉa Ʉjʉ catitĩñagʉ̃. Godarocʉ meje ña mʉ. Sĩgʉ̃ mʉre tigorʉ maquĩji. Ñimʉ mʉ robo bajigʉ maquĩji. Mʉ sĩgʉ̃ti ña rẽtoro masigʉ̃”, yi rʉ̃cʉbʉotĩñarʉja mani Diore. “Ito bajiro bajitĩñajaro”, ya yʉ. \p \v 18 Tʉoya yʉ maigʉ̃ Timoteo mʉ. Yʉ macʉ robo bajiro tʉoĩa yʉ mʉre. Ado bajiro rotia yʉ mʉre: Ñarocõti Dios ĩ mʉre cũre ito bajiroti yiya mʉ itire. “Diore queno cʉdigʉ yiguĩji”, yiyijarã Diore goti ĩsiri masa mʉre tʉoĩa yurã. Ĩna goti yuado bajiroti rʉ̃mʉ́re cʉdibe yirocʉ, Diore queno moa ĩsiña. \v 19 Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa. Mʉ tʉoĩarise quenarise mʉre iti gotija, tʉorʉ̃nʉña mʉ itire. Coriarã ñama ĩna tʉoĩarise iti gotibojarocati tʉorʉ̃nʉmena. Ito bajiro yicõri Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãma ĩna. \v 20 Ito bajiro yicã Himeneo ito yicõri Alejandro cʉni. Diore tʉorʉ̃nʉ jidicãcõri ñeñaro bʉsicã ĩna ĩre. Ito bajiri, Diore ñeñaro ĩna bʉsirise jidicãjaro yirocʉ, rʉ̃mʉ́ ĩnare ʉsirioro ĩ yi codeja camotabiticʉ yʉ. \c 2 \s1 Mani Diore senire gaye \p \v 1 Cajero ado bajiro mʉre rotia yʉ. Masa jeyarore yiari Diore seni ĩsiña. “Masare ti maiña”, yirocʉ Diore seniña. Ĩ masare queno yija ticõri, “Queno ya Dios mʉ”, yiya. \v 2 Gobierno masare yiari Diore seni ĩsirʉja manire. Ito yicõri ʉjarã jeyarore Diore seni ĩsirʉja manire. Ito bajiro mani yija queno ñe oca mano ñarã yirãji mani. Ito yicõri Diore cʉdi ãmorã ñari quenarise riti yirã yirãji mani. \v 3 Masa jeyarore yiari Diore senirʉja manire. Iti ña quenarise. Ito bajiro mani yija, manire ti wanʉgʉ̃ yiguĩji Dios, manire masorʉ. \v 4 Masa jeyarore maso ãmogʉ̃ ĩna ñeñaro yirisere jidicãre ãmoami Dios. “Riojo ñasarise ña Dios oca”, masa jeyaro ĩna yire ãmoami Dios. \v 5 Sĩgʉ̃ti ñami Dios. Ñimʉ gãji ĩ robo bajigʉ mami. Sĩgʉ̃ti ñami manire yiari Diore bʉsi ĩsigʉ̃. Ĩti ñami Jesucristo. Ĩ sĩgʉ̃ti ñami Dios ñarã mani ñaroca yi masigʉ̃. \v 6 Jesús godañi mani ñeñaro yirise waja yi ĩsirocʉ, mani jeyaroreti. Ito bajiro ĩ yijare, “Masa jeyarore maso ãmoami Dios”, yi tʉoĩa masirã ña mani. \v 7 Iti oca yʉ masare riaso ucutoni yʉre cũñi Dios. Iti Cristo oca ñasarise judio masa mejere cʉni yʉ riasotoni yʉre cũñi Dios. Cristore tʉorʉ̃nʉjaro yirocʉ, ĩnare yʉ riasotoni yʉre cũñi Dios. Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñari riojo gotia yʉ. Socabea yʉ. \p \v 8 Cojʉ rʉyabeto masa Diore ĩna bʉsire ãmoa yʉ. Diore rʉ̃cʉbʉorã ãmo ĩna ñumʉoja, ĩna ya ʉsijʉ Diore tʉoĩa rʉ̃cʉbʉocõri ĩna yija quena. Ĩna ya ʉsijʉ gãjerãre tʉoĩa junisinicõri meje yija quena. \v 9 Queno tʉoĩacõri romia ĩna saya sãñare ãmoa yʉ. “¿No bajirojʉa yʉ sãñaja yʉre ti seyorã yirãjida ʉ̃mʉa?” yirã mejeti ĩna sãñaja quena. Jaje ti seyore gaye bʉsabitirʉja ĩnare. “¿No bajirojʉa yʉ joa quenoja ti seyorã yirãjida ʉ̃mʉa?” yimenati ĩna joa quenoja quena. Yʉre ti seyojaro yirona, perla wame cʉtirise, oro wame cʉtirise cʉni bʉsabitirʉja ĩnare. Yʉre ti seyojaro yirona meje, saya bʉto waja cʉtirise ĩna sãñaja quena. \v 10 No romia quenarise yirã riti gãjerã ĩna tiro riojo seyorã ñarã yirãji ĩna. Romia Diore tʉorʉ̃nʉrã quenarise riti yirã ñari seyorã ñarã yirãji ĩna. \v 11 Dios oca tʉorona mʉa minijuaja romia bʉsimenati ĩna tʉo rujija quena. Riasori masʉre ĩna rʉ̃cʉbʉoja quena. \v 12 Mʉa minijuari wi ʉ̃mʉare romia ĩna riasore ãmobea yʉ. Mʉa minijuaja romia bʉsimenati ĩna ñaja quena. Romia ʉ̃mʉare rotimenati rʉ̃cʉbʉoja quena. \v 13 Ado bajiro bajia. Cajero Adán ñayorʉre rujeosʉoyijʉ Dios. Ito bero ĩ manojo Evare rujeoyijʉ. \v 14 Adán meje ñayijʉ rʉ̃mʉ́ ĩ rʉorisere tʉorʉ̃nʉsʉorʉ. Ĩ manojojʉa ñayijo rʉ̃mʉ́re tʉorʉ̃nʉsʉoro. Rʉ̃mʉ́ ĩ rʉorise tʉorʉ̃nʉcõri ñeñaro yiyijo iso. \v 15 Ito bajiri romia ĩna macʉ cʉtija ĩna tʉoĩa bʉjatobitiroca yami Dios. Ito bajibojarocati sĩgõ Jesucristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbeco gãjerãre iso ti maija, Dios ãmoro bajiro iso yija, ito yicõri ñeñarise iso ñemecʉtija isore masogʉ̃ yiguĩji Dios. \c 3 \s1 Dios oca riasori masa bajire gaye \p \v 1 Ado yʉ mʉare gotiroti, riti ña. No Dios oca riaso ãmorã ito bajiro ĩna yija quena ña. \v 2 Sĩgʉ̃ Dios oca riasori masʉ ĩ ña ãmoja ñe seti macʉ ĩ ñaja quena. Sĩgõti ĩ manojo cʉti, ñeñaro yire ñemecʉti, queno tʉoĩagʉ̃ ĩ ñaja quena. Ejarãre boca ãmi tebicʉ ĩ ñaja quena. Ito yicõri queno riaso masigʉ̃ ĩ ñaja quena. \v 3 Idire queagʉ meje, gãjerã rãca gãmeri tã ãmogʉ̃ meje, ito yicõri niyerure tʉorʉ̃nʉgʉ̃ meje ĩ ñaja quena. Ado robojʉa ĩ bajija quena: Gãjerãre queno yigʉ, oca queno masigʉ̃, ito yicõri niyerure tʉo maibicʉ ĩ ñaja quena. \v 4 Ĩ ñarãre queno goti masigʉ̃, ĩ rĩa queno cʉdiroca ĩ yi masigʉ̃ ñaja, ito yicõri ĩ rĩa gãjerãre ĩna rʉ̃cʉbʉoroca ĩ yija quena. \v 5 Sĩgʉ̃ ĩ ñarãre ĩ tirʉ̃nʉ masibeja, Diore rʉ̃cʉbʉorã minijuarãre cʉni tirʉ̃nʉ masibicʉ yiguĩji ĩ. \v 6 Gãjerãre Dios oca riaso ñarocʉ mame Cristore tʉorʉ̃nʉsʉogʉ meje ĩ ñaja quena. Cristore tʉorʉ̃nʉsʉogʉreti mani cũjama, “Yʉ sĩgʉ̃ti ña gãjerã rẽtoro masigʉ̃”, yi tʉoĩaguĩji ĩocʉ̃. Ito bajiro ĩ yija ĩ tʉoĩa bʉjatobitiroca yigʉ yiguĩji Dios. Ito bajiro Satanás ĩ tʉoĩa bʉjatobitiroca yiyijʉ Dios, “Dios rẽtoro ñasagʉ ña yʉ”, yi ĩ tʉoĩare waja. \v 7 Dios oca riasori masʉre masa ĩna tʉorʉ̃nʉre ãmobeami Satanás. Ito bajiri gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉmena cʉni ĩna rʉ̃cʉbʉogʉ ĩ ñaja quena. Ito bajiro bajigʉ ĩ ñaja gãjerã bʉsitu masimenaji ĩre. \s1 Dios oca riasori masʉre ejabʉari masa bajire gaye \p \v 8 Dios oca riasori masʉre ejabʉarã cʉni ito bajiroti gãjerã ĩna rʉ̃cʉbʉorã ñaja quena. “Ado robojʉa yiana mani”, ĩna yiro bajiroti ĩna yirã ñaja quena. Idire quearã meje, niyerure tʉo mairã meje ñaja quena. \v 9 Iti rʉmʉjʉ Cristo oca masa ĩna masibitire queno ĩna tʉorʉ̃nʉja quena. Ito bajiro tʉorʉ̃nʉcõri, “Dios ãmoro bajiro mani yijare ĩ tiro riojo ñe seti mana ña mani”, ĩna yija quena. Ito bajiro bajirã ñacõri Dios oca riasori masʉre ejabʉarã ĩna ñaja quena. \v 10 Ĩnare mʉ beseroto riojʉa, “Ãna ñama queno yirã. Ñe seti ma ĩnare”, mʉ yi ti masija quena. Queno ĩna yija ticõri, ĩnare besegʉ yigʉja mʉ ĩja. \v 11 Romia cʉni Dios oca riasori masʉre ejabʉarã gãjerã rʉ̃cʉbʉorã ĩna ñaja quena. Ñeñarise ñemecʉtirã oca menimena, idire queamena ĩna ñaja quena. Ito yicõri, “Ado bajirojʉa yiana mani”, ĩna yiro bajiroti ĩna yirã ñaja quena. \v 12 Dios oca riasori masʉre ejabʉarã sĩgõreti ĩna manojo cʉtija quena. Ĩna rĩa queno cʉdiroca ĩna yija quena. Ito yicõri ĩna ñarãre cʉni queno ĩna goti masirã ĩna ñaja quena. \v 13 Ĩna moarise queno ĩna yija gãjerã rʉ̃cʉbʉorã yirãji. “Jesure tʉorʉ̃nʉrã ña mani”, yirã ñari oca sẽorã yirãji ĩna. Ito bajiri Jesucristore ĩna tʉorʉ̃nʉre gaye, güimenati gãjerãre gotirã yirãji ĩna. \s1 Gãjerã ĩna tʉo masibiti gaye \p \v 14 “Yoari mejeti mʉ tʉ wacʉ yigʉja yʉ”, yi tʉoĩacõri adi papera mʉre cõa yʉ. \v 15 Ito bajibojarocati coji mʉ tʉ yʉ ejabeja, Dios ñarãre ado bajiro mʉ yi goti masitoni adi papera mʉre cõa yʉ. Mani minijuaja Dios catitĩñagʉ̃re rʉ̃cʉbʉorona minijua mani. Dios oca ñasarisere rʉ̃cʉbʉorã ñari, “Riojo gotia Dios oca”, yirã ña mani. \v 16 Ñasarise ña Dios oca gãjerã ĩna tʉorʉ̃nʉbitibojarocati mani tʉorʉ̃nʉsotirise. Ĩ oca mani tʉo masiroca yiñi Dios. Ado bajiro bajia: \q1 Manire bajiro rujʉ cʉticõri adi sitajʉ wadiñi Cristo. Espíritu Santo ĩ rotiro bajiro riti yisotiyijʉ Cristo. Ito bajiri, “Ñeñaro ĩ yire ma ĩre”, masa ĩna yiroca yiñi Espíritu Santo. Ángel mesa cʉni ĩre ti rʉ̃cʉbʉoyijarã. Co sita rʉyabeto ĩ ocare riasoyijarã ĩna. Ito yicõri co sita rʉyabeto ĩre tʉorʉ̃nʉyijarã coriarã. Ito bajiro bajija bero ũmacʉ̃jʉ ĩre boca ãmiyijʉ Dios. Itire mani tʉo masiroca yiñi Dios. \c 4 \s1 Jesure tʉorʉ̃nʉ jidicãre gaye \p \v 1 “Adi macãrʉcʉ̃ro iti jedi wari rʉmʉri coriarã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã ñabojarãti ĩre tʉorʉ̃nʉ jidicãrã yirãji”, recoti manire gotiami Espíritu Santo. Ado bajiro ñaro yiroja: Cristore tʉorʉ̃nʉ jidicãcõri rʉ̃mʉ́ ĩ rʉorise riasorãre tʉo sʉyarã yirãji ĩna. \v 2 Ĩnare riasori masa ado bajiro bajirã ñarã yirãji ĩna. “Rʉorã ya mani”, yi masibojarãti ĩnare rʉorã yirãji ĩna. “Ñeñaro yirã ña mani”, yi masibojarãti itire tʉoĩacõri bojori bʉjamenaji ĩna. \v 3 Manojo cʉtire gaye rẽorã yirãji ĩna. Coji gaye bare rẽorã yirãji ĩna. Ito bajibojarocati Jesure tʉorʉ̃nʉrã mani baroti bare cũñi Dios. Dios oca ñasarise tʉorʉ̃nʉcõri, “Queno ya Dios mʉ”, mani yijaro yirocʉ barere cũñi Dios. \v 4 Ado robojʉa bajia: Ñarocõti Dios ĩ rujeore quenarise ña. Ito bajiri, “Adijʉa ña bare. Adi ña bare meje”, yi rẽobitirʉja manire. Ado bajirojʉa mani yija quena: Bare bʉjacõri, “Queno ya Dios mʉ”, yirʉja manire. \v 5 “Bare dise rʉyabeto ña mani baroti”, yi gotia Dios oca tuti manire. Ito bajiri, mani baroto riojʉa “Queno ya Dios mʉ”, mani ĩre yija, “Baya quenarise ña”, yigʉ yiguĩji Dios. \s1 Queno Jesucristore moa ĩsire gaye \p \v 6 Iti oca gãjerã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrãre mʉ gotija, queno ĩre moa ĩsigʉ̃ ñagʉ̃ yigʉja mʉ. Dios oca ñasarise mani tʉorʉ̃nʉrisere mʉ riasoti jidicãbeja bʉto bʉsa Jesucristore tʉorʉ̃nʉ wacʉ yigʉja mʉ. \v 7 Bʉcʉrã oca ĩna tʉoĩa rujeorere tʉorʉ̃nʉbesa. Dios ĩ cũre meje ña iti. Ito bajiri waja ma. Diore queno cʉdi ãmogʉ̃ ĩ gayere riasotiya. \v 8 Mani moaja mani ya rujʉ sẽoroca ya mani. Ito bajibojarocati Dios gaye mani riasotija rẽto bʉsaro quena iti. Ĩ gaye riasoticõri mani ĩre cʉdija adi sita mani ñaroca, ito yicõri ũmacʉ̃jʉ ĩ tʉ mani ñaroca cʉni manire queno yigʉ yiguĩji Dios. \v 9 Adi mʉre yʉ gotirise riti ña. Ito bajiri masa jeyaro ĩna tʉorʉ̃nʉroti ña adi. \v 10 “Catitĩñagʉ̃ ñami Dios”, yicõri ĩre tʉorʉ̃nʉa mani. Masa jeyarore maso masigʉ̃ ñami Cristo. No ĩre tʉorʉ̃nʉrãre masogʉ̃ yiguĩji. Ito bajiri gãjerã ĩna manire ʉsirioro yi codebojarocati mani moaroti Dios ĩ cũre moarʉja manire. \p \v 11 Adi oca yʉ bʉsirise masare riasocõri ĩnare cʉdi rotiya. \v 12 Mʉ tʉ ñarã Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna queno yitoni ĩna tiro riojo quenarise riti yiya. Quenarise riti bʉsiya. Gãjerãre ti maiña. Cristore queno tʉorʉ̃nʉña. Queno tʉoĩacõri quenarise riti yiya. Ito bajiro mʉ yija ticõri, mamʉ mʉ ñabojarocati mʉre rʉ̃cʉbʉorã yirãji ĩna. \v 13 Yʉ ejaroto riojʉa masa ĩna tʉoro riojo Dios oca tuti ti gotiya ĩnare. Ito yicõri ĩna oca sẽoroca yirocʉ Dios oca riasoya masare. \v 14 Mʉ queno yi masiroca Dios ĩ mʉre yire itire jidicãbesa mʉ. Ito yʉ ñaroca ĩna ya ãmo moa jeocõri, “Adi ña mʉ moaroti Dios ĩ cũre”, yicã Jesure tʉorʉ̃nʉsʉoana. Ito bajiri mʉ masiroca Dios ĩ mʉre yire gaye yiya mʉ. \p \v 15 Adi oca yʉ mʉre gotirise cʉdirocʉ tʉorʉ̃nʉña. Ito bajiro mʉ yija ticõri, “Dios ocare bʉto bʉsa cʉdi masi wacʉ yami ĩ”, yirã yirãji ĩna mʉre. \v 16 Dise rʉyabeto mʉ yiroto riojʉa queno tʉoĩacõri mʉ yisotija quena. Queno riasorocʉ queno tʉoĩaña. Dios ocare jidicãbesa mʉ. Ito bajiro mʉ yija mʉre masogʉ̃ yiguĩji Dios. Ito yicõri mʉ riasorise tʉorʉ̃nʉrãre cʉni masogʉ̃ yiguĩji Dios. \c 5 \s1 Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñare gaye \p \v 1 Sĩgʉ̃ bʉcʉgʉ ñeñaro ĩ yibojarocati bʉto sẽoro yicõri goti quenobesa. Ado bajirojʉa mʉ yija quena: Rʉ̃cʉbʉore rãca ĩre goti quenoma. Mʉ jacʉre bajiro ĩre rʉ̃cʉbʉoba. Mamarãre mʉ ocabaji mesa bajiroti tʉoĩama. \v 2 Romia bʉcʉrãre mʉ jacore bajiro rʉ̃cʉbʉoba. Ito yicõri mamarã romiare cʉni mʉ ocabajio mesa bajiroti tʉoĩama. Quenarise riti tʉoĩacõri ĩnare rʉ̃cʉbʉoba. \p \v 3 Manʉjʉ godagoanare rʉ̃cʉbʉoba. Ĩna bojoro bʉjaja gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩnare ejabʉaja quena. \v 4 Ito bajibojarocati sĩgõ manʉjʉ godagoro iso rĩa ñaja, ito yicõri janerãbatia ñaja cʉni ĩna isore ejabʉaja quenaro yiroja. Ito bajiro rotiyijʉ Dios. Mani jacʉsabatia manire ti maicõri ĩna masore waja ĩnare mani ejabʉaja quena. Iti ña quenarise, ito yicõri Dios ĩ ti wanʉrise. \v 5 Manʉjʉ godagoro sĩgõti iso ñaja ito yicõri isore ejabʉarã manija gãjerã Cristore tʉorʉ̃nʉrã ejabʉaja quena. Diore riti tʉorʉ̃nʉcõri ʉ̃mʉa, ñami cʉni ĩre senigõ yigõji iso. Ito bajiri gãjerã Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã isore ejabʉaja quena. \v 6 Manʉjʉ godagoro iso tʉoĩa wanʉ quenarise riti yigo ñajama, ejabʉare ma isoõcõre. Catigo ñabojagoti godacãro bajiro bajiamo iso ñeñaro yigo ñari. \v 7 Adi yʉ mʉre rotirise mʉ tʉ ñarã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre gotiya. Ĩna cʉdija ticõri, “Ñeñaro yama ĩna”, yi bʉsitu masimenaji gãjerã. \v 8 Sĩgʉ̃ ĩ ñarãre, ĩ jacʉsabatiare cʉni ĩ ejabʉabeja, “Diore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ña yʉ”, yibojagʉti ĩre tʉorʉ̃nʉ jidicãrʉ ñami ĩocʉ̃. Gãjerãma Diore tʉorʉ̃nʉmena ñabojarãti ĩna ñarãre ejabʉarãji. \p \v 9 Sĩgõ manʉjʉ godagoro Dios oca riasori masʉre gãjerã romia rãca iso ejabʉa ãmoja sesenta rodori rẽto bʉsaro iso tʉjago ñaja quena. Sĩgʉ̃ti manʉjʉ cʉtigoro iso ñaja quena. \v 10 “Queno yigoro ñamo iso”, masa jeyaro ĩna yigo ñaja quena. Iso rĩare queno masogoro ñaja quena. Iso ya wi ejarãre queno boca ãmigoro iso ñaja quena. Gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrãre wanʉre rãca iso ejabʉagoro ñaja, bojoro bʉjarãre cʉni ejabʉa, ito yicõri quenarise riti iso yigo ñaja quena. \p \v 11 Dios oca riasori masʉre ejabʉarona mamarã bʉsa manʉjʉ godagoanare cũbesa. Mamarã bʉsa mʉ cũja mʉcana tʉdi bʉto manʉjʉ cʉti ãmobojacõri ĩna moaroti Cristo ĩ cũrere jidicã ãmorã yirãji gajea. \v 12 Ito bajiro ĩna yija, “Dios oca riasori masʉre ejabʉa ãmosotia gʉa”, ĩna yiro bajiro yi tĩomenaji ĩna. \v 13 Gaje mʉre gotia yʉ. Jãjarã masa tʉ ña ucucõri teri jairã ñarã yirãji ĩna. Iti riti meje yirã ñarãji ĩnaõna. Oca socari masa cʉni ñarã yirãji. Gãjerã ĩna bʉsija tʉocõri, rocati bʉsi bato ãmorã yirãji ĩna. Ĩna bʉsirotioni meje bʉsirã yirãji. \v 14 Ito bajiri mamarã bʉsa manʉjʉ godagoana mʉcana ĩna tʉdi manʉjʉ cʉtire ãmoa yʉ. Rĩa cʉti, ĩna ya wi tirʉ̃nʉ, ĩna yi ñare ãmoa yʉ. Ito bajiro ĩna bajija ticõri, gãjerã manire bʉsitu ãmorã, “Ñeñaro yirã ñama Cristore tʉorʉ̃nʉrã”, yi masimenaji ĩna manire. \v 15 Coriarã manʉjʉ godagoana Cristore tʉorʉ̃nʉ jidicãcõri Satanásjʉare tʉorʉ̃nʉ sʉyama ĩna. \p \v 16 Jesure tʉorʉ̃nʉrã ĩna ñarã wato manʉjʉ godagoro iso ñaja ĩna isore ejabʉaja quena. Gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrã ejabʉamenaji isore iso ñarã ĩna ejabʉacãjare. Manʉjʉ godagoana bojoro bʉjarãre ito yicõri ñimʉjʉa ĩnare ejabʉagʉ manija ticõri, ĩnare ejabʉarã yirãji gãjerã Jesure tʉorʉ̃nʉrã. \p \v 17 Ito mʉ tʉ ñarã bʉcʉrã queno Jesure masirãre bʉto rʉ̃cʉbʉoja quena. Ito yicõri gãjerã Jesure masirãre ĩna queno ũmatã ñaja ticõri, ĩnare rʉ̃cʉbʉocõri waja yija quena. \v 18 Ado bajiro gotia Dios oca tuti: “Ta wecʉ trigo ajere ĩ wi cʉda codaja, ‘Bajaro ĩ cʉni jabeto’, yirona ĩ ya rise sia biabesa”, yi gotia Dios oca tuti. Gaje ado bajiro gotia: “No moarãti waja bʉjarã yirãji”, yi gotia Dios oca tuti. \p \v 19 Jesure tʉorʉ̃nʉrãre ũmatã ñagʉ̃re gãji ĩ oca menija, gãjerã ĩ baba mesa ĩ robo yirã manija cʉdibeja quena. \v 20 No ñeñaro yisotirãreama gãjerã ĩna tiro riojo oca sẽoro yicõri jidicã rotiya. Ito bajiro mʉ yija ti güicõri ñeñaro yimenaji ĩna cʉni. \v 21 Ado bajiro mʉre rotia yʉ Dios ĩ tiro riojo, Jesucristo, ito yicõri ángel mesa cʉni ĩ beseana rãca: Sĩgʉ̃ mʉ baba ĩ ñabojarocati ñeñaro ĩ yija oca sẽoro yicõri ĩre jidicã rotiya. Masa jeyarore coro bajiro mʉ rʉ̃cʉbʉoja quena. \v 22 Dios oca riaso ñarocʉ mʉ cũ ãmoja ʉsiriobicʉti mʉ beseja quena. Queno yigʉ ĩ ñaja tirocʉ ʉsiriobesa mʉ maji. Ñeñaro yigʉre mʉ cũjama, “Ñeñaro ĩ yigʉ ñabojarocati ĩre cũami Timoteo”, yirã yirãji masa mʉre. Ñeñaro yibe yirocʉ, ñeñaro yirã rãca baba catibesa mʉ. Gãjerã ñeñaro ĩna yibojarocati coca ĩna rãca ñeñaro yibeja mʉ. \p \v 23 Tʉoya Timoteo mʉ. “Coji meje jeraga juni cõsotigʉ mʉ ñajama ide goti idibesa. Ʉyé ide cʉni jabeto idiya”, ya yʉ mʉre. \p \v 24 Coriarã ñeñaro ĩna yirise recoti tia mani. “Masa ĩna ñeñaro yirise waja Dios ĩ seniri rʉmʉ ĩnare waja senigʉ̃ yiguĩji”, yi tʉoĩa mani. Gãjerãreama ñeñaro yirã ĩna ñabojarocati recoti ĩna ñeñaro yija tibea mani. Ito bajibojarocati masa ĩna ñeñaro yirise waja Dios ĩ seniri rʉmʉ, “Ñeñaro yirã ñama ĩna”, yi ti masirã yirãji masa jeyaro. \v 25 Coriarã queno ĩna yirise recoti tia mani. Gãjerãma queno ĩna yibojarocati recoti tibea mani. Ito bajibojarocati masare Dios ĩ waja yiri rʉmʉ “Queno yirã ñama ĩna”, yi masirã yirãji masa jeyaro. \c 6 \s1 Gãjerãre moa ĩsirã bajire gaye \p \v 1 Jesucristore tʉorʉ̃nʉrã gãjerãre moa ĩsirã ñari ĩna ʉjarãre ĩna rʉ̃cʉbʉoja quena. Ĩna ʉjarãre rʉ̃cʉbʉobeja ticõri, “Ñeñaro yirã ñama Jesure tʉorʉ̃nʉrã. Ñe waja ma ĩna riasorise”, yirã yirãji gãjerã. \v 2 Cristore tʉorʉ̃nʉrãre moa ĩsiri masa ñari ĩna ʉjarãre ĩna rʉ̃cʉbʉoja quena. “Mani robo bajirãti ñama ĩna. Ĩnare rʉ̃cʉbʉomena mani”, yibitirʉja ĩnare. Ado bajirojʉa ĩna yija quena. Ĩna ʉjʉ Jesucristore ĩ tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñajare bʉto bʉsa ĩna moa ĩsija quena. Jesucristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ĩ ñajare ĩ ñarã bajiroti ĩna ĩre ti maija quena. Ito bajiri bʉto bʉsa ĩna ĩre moa ĩsija quena. Adi ito mʉ tʉ ñarãre mʉ riasore ãmoa yʉ. \s1 Niyerure tʉo maire gaye \p Ado bajiro ĩnare mʉ cʉdi rotire ãmoa yʉ: \v 3 Mani Ʉjʉ Jesucristo oca ñasarise iti ña mani tʉorʉ̃nʉsotirise. Mʉ tʉ gãna coriarã manire bajiro tʉoĩarã meje ñama ĩna. Ricati tʉoĩama. Ito bajiro tʉoĩacõri rʉore gaye oca riasoama. \v 4 Ito bajiro riasorã ñama, “Gãjerã rẽtoro masirã ña gʉa”, yirã. Ito bajibojarocati masirã meje ñama ĩna. Cristo gaye gãmeri bʉsi tobʉa ãmosotiama. Gãmeri oca josama ĩna. Ito bajiro ĩna yija, masa ricati tʉoĩaroca yama. Masa ĩna gãmeri ti tudiroca yama. Masa ĩna gãmeri bʉsituroca yama. Ito yicõri masa ĩna gãmeri tʉo rʉ̃cʉbʉobitiroca yama. \v 5 Ñeñarise tʉoĩarã ñari masa rãca oca josasotiama ĩnaõna. Oca riojo ñasarisere masirã meje ñama ĩna. “Dios oca masare mani riasoja niyeru jairo bʉjarã yirãji mani”, yi tʉoĩama ĩna. Ito bajiro yirã rãca baba cʉtibesa. \v 6 Jesucristore mani tʉorʉ̃nʉrise bʉto ñasarise ña. Jairo rʉcomena ñabojarãti Cristore tʉorʉ̃nʉcõri mani wanʉja gajeoni jairã robo bajiro bajia mani. \v 7 Adi sita mani rujeaja ñe rʉcomenati rujeayija mani. Ito bajiroti mani godaja cʉni ñe ãmi wamenaji mani. \v 8 Mani bare cʉti, yutabuju cʉti, mani yijama, “Ñejʉa rʉyabea”, yi tʉoĩacõa mani. Ito bajiri wanʉ quena mani. \v 9 Gãjerãma niyeru jairo bʉjarona ñeñarisere ñemecʉti masibeama ĩna. “Ado bajiro ñeñaro yicʉja yʉ”, yi tʉoĩabitibojarãti ñeñaro yisʉoama ĩna. Ito bajiri ñeñaro yisʉocõri rocati quenabiti yi ʉya ãmorãji ĩna. Ñeñaro yi ʉyacõri itire jidicã masimenaji ĩna. Ito bajiri jeame ʉ̃jʉrojʉ warã yirãji. \v 10 Niyerure riti tʉo mairã ñeñaro yirã yirãji itire bʉjarona. Niyerure mani tʉo maija dise rʉyabeto ñeñarise yisʉorã yirãji mani. Coriarã ñama bʉto niyerure bʉja ãmocõri Jesucristore tʉorʉ̃nʉ jidicãrã. Ito bajiro yicõri ĩna ya ʉsijʉ bojori bʉjama ĩna. \s1 Timoteore Pablo ĩ rotire gaye \p \v 11 Ito bajiro ĩna yibojarocati ĩna robo yibesa mʉáma. Dios yagʉ ñari quenarise riti bʉto yiya mʉ. Diore riti rʉ̃cʉbʉoya. Ito yicõri ĩre riti tʉorʉ̃nʉña. Gãjerãre tʉo maiña. Tʉoĩa bʉjatobitibojagʉti Cristore tʉorʉ̃nʉ jidicãbesa. Gãjerãre rʉ̃cʉbʉocõri ĩnare quenoti yiya. \v 12 Ñeñaro yijaro yirocʉ, rʉ̃mʉ́ ĩ mʉre ʉsirioro yibojarocati Jesucristore tʉorʉ̃nʉcõri quenarise riti yiya. Ito bajiro mʉ yija ticõri, mʉre waja yigʉ mʉ catitĩñaroca yigʉ yiguĩji Dios. Dios oca riasori masʉ mʉre ĩ cũri rʉmʉ gʉa jãjarã tʉoro riojo, “Cristore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñari quenarise riti yi ãmoa yʉ”, yicʉ mʉ. \v 13 Dios dise rʉyabeto iti ñasotiroca yigʉ mʉre yʉ rotirise tʉoguĩji ĩ. Jesucristo mani Ʉjʉ cʉni yʉ mʉre rotirise tʉoguĩji ĩ. Ĩ ñami güibicʉti Poncio Pilato wame cʉtigʉ ĩ tiro riojo, “Dios ĩ cõarʉ ña yʉ”, yigʉ. Ado bajiro mʉre rotia yʉ: \v 14 Yʉ mʉre rotirise ñarocõti cʉdiya. “Ñeñaro yami ĩ”, gãjerã mʉre yi bʉsitube yirocʉ, yʉ rotirise ñarocõti cʉdiya. Ito bajiro yisotiba mani Ʉjʉ Jesucristo ĩ ejarocõjʉti. \v 15 Dios ĩ ãmori rʉmʉti tʉdi ejagʉ yiguĩji Cristo. Rẽtoro rʉ̃cʉbʉogʉ ñami Dios. Rẽtoro masigʉ̃ ñami ĩ. Ñimʉ gãji ĩ robo bajigʉ ʉjʉ mami. Ñimʉ gãji ĩ robo rʉ̃cʉbʉorʉ mami. \v 16 Ĩ sĩgʉ̃ti ñami godabicʉ. Bʉto busurojʉ masa ĩna ejabetojʉ ñasotiami ĩ. Sĩgʉ̃ ĩre tigorʉ maquĩji. Ito yicõri sĩgʉ̃ ĩre tibicʉ yiguĩji. Ĩre rʉ̃cʉbʉotĩñarʉja manire. Ñimʉ gãji ĩ robo rẽtoro masigʉ̃ mami. Ito bajiro riti bajitĩñajaro ijarijʉ cʉni. \p \v 17 Adi sita gaye gajeoni jairo rʉcorãre, “ ‘Gãjerã rẽtoro ñasarã ña gʉa’, yibesa”, yiya ĩnare. “ ‘Jaje niyeru rʉcoa yʉ. Ito bajiri ñe rẽtabetoja yʉre’, yi tʉoĩabesa mʉa”, yiya ĩnare. Yoari mejeti jedirise ña niyeru. Dios catitĩñagʉ̃re tʉorʉ̃nʉcõri, “Ĩti ñami manire tirʉ̃nʉgʉ̃”, yirʉja ĩnare. Mani queno wanʉ quena ñatoni manire queno yigʉ yiguĩji Dios. \v 18 Gajeoni jairãre, “Quenarisejʉa yiya mʉa”, yi rotiya ĩnare. Gajeoni bʉja ãmore rẽto bʉsaro quenarise ña queno yire. Ĩna ya niyerure tʉo maimenati gãjerãre ejabʉarona ĩna ĩsija quena. \v 19 Ito bajiro ĩna yija ticõri, masare Dios ĩ waja yiri rʉmʉ ĩnare queno waja yigʉ yiguĩji ĩ. Jogabiti gaye ĩnare ĩsigʉ̃ yiguĩji ĩ. Ito yicõri ĩna catitĩñaroca yigʉ yiguĩji. \s1 Timoteore Pablo ĩ rotisʉsare gaye \p \v 20 Tʉoya Timoteo mʉ. Ĩ oca riasojaro yirocʉ, mʉre cũñi Dios. Ito bajiri ĩ mʉre cũrʉ ñari queno riasoya. Rocati masa ĩna tʉoĩa rujeorere tʉorʉ̃nʉbesa. Ñe waja ma iti. Ito bajiro bʉsirã rãca gãmeri tʉoĩa bʉsibesa. “Bʉto masire gaye riasorã ya gʉa”, yirãre tʉorʉ̃nʉbesa. Ito bajiro yibojarãti oca ñasarise meje riasoama ĩna. \v 21 “Bʉto masire gaye riasoa gʉa”, yirãre tʉo sʉyama coriarã. Ito bajiri ĩnajʉare tʉo sʉyacõri Diore tʉorʉ̃nʉbeama ĩna. \p Dios queno yisotijaro mʉre. Itocõ ña.