\id REV \h Apocalipsis \toc1 To̱ꞌon yóꞌo nákani saꞌa̱ ndidaá ña̱ ve̱i koo \toc2 Apocalipsis \toc3 Ap. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo nákani saꞌa̱ ndidaá ña̱ ve̱i koo \c 1 \s1 Xíꞌo Juan kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ xini na̱ \p \v 1 Ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ni̱ naꞌa̱ Jesucristo noo̱ ndidaá na̱ xínkuáchí noo̱ ná, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa yachi̱ ve̱i koo. Ta ni̱ ta̱ndaꞌá ná iin ángel nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ná, ni̱ kii na ni̱ naꞌa̱ na̱ ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱ yúꞌu̱, Juan, na̱ xínkuáchí noo̱ Jesucristo. \v 2 Sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndaa̱ yuꞌu̱ kuendá saꞌa̱ ndidaá to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í, xíꞌín saꞌa̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesucristo, ña̱ kía̱n ni̱ xinii̱ xíꞌín noo̱í. \v 3 Ndikáꞌán ví na̱ káꞌi tuti yóꞌo, ta ndikáꞌán ví na̱ seídóꞌo ña̱ nákanian sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo, ta nátaán váꞌa na ña̱ ini nío̱ ná, dá chi̱ sa̱ kúyati va kuu̱ ve̱i koo ndidaá ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱. \s1 Káꞌa̱n Juan ndisáꞌán xíꞌín ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo kuendá Jesús ñóꞌo chí kuendá Asia \p \v 4 Yuꞌu̱ kúú Juan, ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo kuendá Jesús ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta ná kee Ndios ña̱ mani̱ xíꞌín ndoꞌó, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ kandei va̱ꞌa ndó. Mií ná kúú ná, ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱. Ta dión taꞌani ná kee ndin usa̱ espíritu xíꞌín ndoꞌó, táꞌa̱n espíritu ió noo̱ Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na. \v 5 Ta dión taꞌani ná kee Jesucristo xíꞌín ndoꞌó. Ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱, ta mií ná kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki iin íchi̱ no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta iin tóꞌón mií ná kúú dini̱ noo̱ ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta mií ná kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱, ta ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó xíꞌín nii̱ ná, \v 6 ta ni̱ ndee na yó kakuu yó rey xíꞌín duti̱, dá koni kuáchí yó noo̱ tatá na̱ Ndios. Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóꞌó, ta ná dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. Dión ná koo. \v 7 ¡Kande̱ꞌé ndó! ¡Tein viko̱ káa kixi Jesús! Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu koni ñaá xíꞌín noo̱ ná, ta nda̱ ta̱a ni̱ saꞌání ñaá koni túu ñaá rá noo̱ kii na. Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ndéi iin rá iin ñoo noo̱ kúú ñayuú yóꞌo kuaki na xíꞌín ndirá noo̱ ná tá ná kasandaá kuu̱ yóꞌo. Dión ná koo. \p \v 8 “Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi”, kaá na̱ kúú satoꞌo yo̱. Mií ná kúú ná, ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱, ta mií ná kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \s1 Ni̱ xini Juan Jesús, ta ndato nda̱ꞌo káa na \p \v 9 Ta yuꞌu̱ kúú Juan, na̱ kúú ñani ndo̱, ta ndóꞌo taꞌani nío̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ndóꞌo nío̱ ndo̱ꞌó, ta nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios táto̱ꞌon ñóꞌo taꞌani ndoꞌó, ta xíꞌo ndeé inii̱ tein ta̱ndóꞌó táto̱ꞌon xíꞌo ndeé taꞌani ini ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ ndíta yó xíꞌín Jesucristo. Ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon Ndios, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n saꞌa̱ Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ta̱ néꞌe choon ni̱ da̱nkoo ra yuꞌu̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ noo̱ naní Patmos. \p \v 10 Tein iin kuu̱ ni̱ ka̱xi mií satoꞌo yo̱ Ndios kekáꞌano yó na̱, daá ñoó nákaa̱ yuꞌu̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Espíritu ii̱ ná. Ta kúú ni̱ seídóꞌi chí sata̱ díꞌai ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n iin tachi̱ ña̱yuu. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ꞌi káꞌa̱n trompeta, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ ñoó. \v 11 Dá ni̱ kaꞌa̱n xíꞌíín: \p ―Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi. Ta taa kíi̱ yo̱ꞌó noo̱ tuti ndidaá ña̱ ndéꞌón kúu, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia, noo̱ kúú ñoo Éfeso, xíꞌín ñoo Esmirna, xíꞌín ñoo Pérgamo, xíꞌín ñoo Tiatira, xíꞌín ñoo Sardis, xíꞌín ñoo Filadelfia xíꞌín ñoo Laodicea ―kaá na̱ xíꞌíín. \p \v 12 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱oi ni̱ sa̱ nde̱ꞌí, nde̱ꞌá ndá yoo káꞌa̱n xíꞌíín, ta kúú ni̱ xinii̱ ndíta usa̱ candelero ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro, noo̱ sá ndodó ña̱ tóo̱n. \v 13 Ta tein ndin usa̱ candelero ñoó íin iin na̱ káa táto̱ꞌon káa na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo. Ta ndíxi na iin dáꞌo̱n káni̱, ta xíno̱a̱n nda̱ saꞌa̱ ná, ta nákaa̱ iin vati̱ oro yuꞌú ndíká na̱. \v 14 Ta dini̱ ná xíꞌín idí dini̱ ná kuxí kachi̱a̱n, ta ndéꞌán táto̱ꞌon ndéꞌé yiꞌo̱, ta nduchí nóó na̱ kúú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ñoꞌó ita̱. \v 15 Ta táto̱ꞌon yéꞌe̱ ka̱a kuaán ni̱ da̱ndúti̱ ra̱, ki̱ꞌo dión yéꞌe̱ saꞌa̱ ná. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi no̱ó kuaꞌa̱n ta̱kui̱í kuaꞌa̱, ki̱ꞌo dión níꞌi tachi̱ ná. \v 16 Ta noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ ñóꞌo usa̱ ti̱ñoo̱, ta yúꞌu̱ ná tánee iin espada, ta ndi nduú xooa̱n dee̱n. Ta ndato yéꞌe̱ noo̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato yéꞌe̱ tá ndií dee̱n. \p \v 17 Tá ni̱ xinii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa na, kúú ni̱ yaa̱i̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuéi na̱ ni̱ xiꞌi̱. Dá ni̱ chi̱nóo na ndaꞌá kuáꞌa na̱ sata̱í, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: \p ―O̱ sa̱ yúꞌóo̱n. Yuꞌu̱ kúú na̱ míí saꞌa̱, ta yuꞌu̱ kúú na̱ noo̱ ndíꞌi. \v 18 Ta kúú taꞌanii na̱ daá ió takí. Ni̱ xiꞌi̱i̱, tído takíi̱ viti, ta daá kuií vá katakii̱. Dión ná koo. Ta mií yuꞌu̱ kómíí ndaꞌá ka̱a noo̱ ñóꞌo na̱ kúú ndi̱i, ta kómí taꞌani yuꞌu̱ choon no̱ó ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱. \v 19 Ta taa ndidaá ña̱ ni̱ xino̱n, ta taa taꞌani ndidaá ña̱ kúu tiempo viti, xíꞌín ña̱ koo chí noo̱. \v 20 Ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌón ndi dándáki ndin usa̱ ti̱ñoo̱, táꞌa̱n kirí ni̱ xino̱n ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌi̱, xíꞌín ndin usa̱ candelero oro ñoó. Ndin usa̱ ti̱ñoo̱ ñoó kúú ndin usa̱ ángel kómí choon sata̱ ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia, ta ndin usa̱ candelero oro ni̱ xino̱n ñoó kúú ndin usa̱ veꞌe ño̱ꞌo ñoó. \c 2 \s1 Tándaꞌá Juan to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Éfeso \p \v 1 ’Taa ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Éfeso, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ ñóꞌo ndin usa̱ ti̱ñoo̱ noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa, na̱ xíonoo tein ndin usa̱ candelero oro ñoó kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: \v 2 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndoꞌó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ña̱ ndíꞌi ini ndo̱ kéchóon ndó, ta náꞌá taꞌanii ña̱ xíꞌo ndeé iní ndo̱ no̱ó ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó. Ta náꞌá taꞌanii ña̱ kékini ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱yuu kíni. Ta xírndodó ndó ta̱a kaá kúú apóstol, tído ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú rá, ta kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kúú rá ta̱ to̱ꞌón. \v 3 Ta ndóꞌo nío̱ ndo̱, ta xíꞌo ndeé iní ndo̱, ta ndíꞌi ini ndo̱ kéchóon ndó noo̱ yúꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, ta ko̱ sá tuu taꞌon ndó. \v 4 Tído káꞌa̱n kua̱chii noo̱ ndo̱ saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, chi̱ ko̱ kóni̱ ka̱ ndo̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱ nda̱ míí saꞌa̱. \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó ndisaa̱ ini ndo̱ ndeí ni̱ kue̱i ndó no̱ó ña̱ ko̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, ta nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión. Ta nandió kuéi ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kee ndó nda̱ míí saꞌa̱. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n saa̱ yachi̱i̱ noo̱ ndéi ndó, ta di̱tá vá yuꞌu̱ candelero ndo̱ noo̱ íian. \v 6 Tído iin ña̱ va̱ꞌa kée ndó kíán ña̱ kékini ini ndo̱ xiní ndo̱ ña̱ kée na̱ kúú kuendá nicolaítas, ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo yuꞌu̱ xíꞌín ná. \v 7 Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌoi ña̱ keí ná kui̱ꞌi kána noo̱ yíto̱, yiró xíꞌo ña̱ kataki chíchí ña̱yuu. Ta yíto̱ yóꞌo kúú ra̱ íin me̱ꞌí noo̱ ndato káa noo̱ ió Ndios.” \s1 Tándaꞌá Juan to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Esmirna \p \v 8 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Esmirna, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ kúú míí saꞌa̱, na̱ kúú noo̱ ndíꞌi, na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta ni̱ na̱taki na̱ kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: \v 9 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndoꞌó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ táto̱ꞌon kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndó. Ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúndaꞌí ndo̱ ñayuú yóꞌo, va̱ꞌará na̱ kui̱ká vá kúú ndó noo̱ Ndios. Ta náꞌá taꞌanii ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa na̱ kaá kúú na̱ Israel xíꞌín ndó, tído ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú ná, dá chi̱ kúú ná iin tuꞌu ndíta xíꞌín ña̱ uꞌu̱. \v 10 O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoꞌo ndó. Ta kaá taꞌani yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ koꞌo̱n taꞌani ña̱ uꞌu̱ taán dao ndoꞌó veꞌe ka̱a, dá kexíxian xíꞌín ndó, ta uxi̱ kuu̱ kendava̱ꞌan xíꞌín ndó. Kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌíín nda̱ noo̱ kuu ndo̱ sa̱ꞌí, dá kía̱n ki̱ꞌoi iin corona noo̱ ndo̱, ña̱ kúú ña̱ kataki chíchí ndó. \v 11 Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, no̱ón kúú na̱ o̱ ku̱ú taꞌon taꞌándá kúú uu̱.” \s1 Tándaꞌá Juan to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Pérgamo \p \v 12 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Pérgamo, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ tánee espada yúꞌu̱, ña̱ dee̱n ndi nduú xoo, mií ná kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: \v 13 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ña̱ ndéi ndó mií ñoo noo̱ dándáki ña̱ uꞌu̱. Tído ndíta toon ii̱ vá ndó xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ ní dánkoo taꞌon ndó ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱, va̱ꞌará ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndo̱ ni̱ saꞌání ña̱yuu Antipas, táꞌa̱n ra̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon ndaa̱ to̱ꞌin no̱ó ña̱yuu. Dión ni̱ ndoꞌo ra ñoo ña̱ uꞌu̱ xaa̱n. \v 14 Tído káꞌa̱n kua̱chi yuꞌu̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ dao ña̱ꞌa, dá chi̱ ñóꞌo dao na̱ kúú kuendá Balaam tein ndoꞌó. Ta sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ ta̱a yóꞌo sa̱ da̱náꞌa̱ noo̱ Balac ndi kee ra kexíxi ra xíꞌín na̱ ñoo Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na ni̱ seí ná ko̱ño kíti̱, ña̱ dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱ ná, ta ni̱ ya̱ꞌa taꞌani na ni̱ kee na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná, xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱. \v 15 Ta ñóꞌo taꞌani na̱ kúú kuendá nicolaítas tein ndó, ta kékini ini yuꞌu̱ xiníi̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱. \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó nandikó kíi̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, dá chi̱ tá ko̱ó, yachi̱ va saa̱ yuꞌu̱ noo̱ ndéi ndó, dá kaꞌáníí ña̱yuu yóꞌo xíꞌín espada tánee yúꞌí. \v 17 Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia. Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, koꞌi̱n ki̱ꞌoi maná, ña̱ ió de̱ꞌé induú, keí ná, ta ki̱ꞌo taꞌanii iin yuu̱ kuxí lóꞌo̱ noo̱ iin rá iin na, ta noo̱ yuu̱ ñoó kandaꞌa̱ iin kuu̱ sa̱á. Ta ni iin tóꞌón taꞌon dao ka̱ ña̱yuu o̱ kánaꞌá ndá kuu̱ kíán, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón na̱ ni̱ na̱tiin ña kanaꞌá.” \s1 Tándaꞌá Juan to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Tiatira \p \v 18 ’Ta taa ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Tiatira, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, na̱ tóo̱n nduchí nóó táto̱ꞌon tóo̱n ñoꞌó ita̱ kéi̱, na̱ yéꞌe̱ saꞌa̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo yéꞌe̱ ka̱a kuaán ni̱ da̱ndúti̱ ra̱, no̱ón kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: \v 19 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ña̱ kóni̱ ndo̱ yuꞌu̱, ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱, ña̱ xínkuáchí ndó no̱ó yuꞌu̱, ña̱ xíꞌo ndeé ini ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa. Ta va̱ꞌa ka̱ ví kéchóon ndó noo̱ yúꞌu̱ viti o̱ du̱ú tá míí saꞌa̱. \v 20 Tído káꞌa̱n kua̱chi yuꞌu̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ dao ña̱ꞌa, dá chi̱ sónó ndó noo̱ Jezabel, ñá kúú profeta to̱ꞌón, ñá kía̱n dánaꞌa̱n noo̱ ndo̱. Ta sónó taꞌani ndó ña̱ dándaꞌí ñáꞌa̱ yóꞌo ta̱ xínkuáchí noo̱í, dá ya̱ꞌa ra kee ra kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ra̱. Ta dándaꞌí taꞌanián ra̱, dá ya̱ꞌa ra seí ra̱ ko̱ño kíti̱, kirí dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. \v 21 Ta ni̱ sonóí ña̱ kía̱n ná nandikó inía̱n, tído ko̱ kóni̱ taꞌan vaán nandikó inía̱n, chi̱ kée ii̱ váán kua̱chi xíꞌín ta̱a ko̱ kúú yíi̱a̱n. \v 22 Sa̱ꞌá ño̱ó koꞌi̱n dánkao ñaáí noo̱ xíto kanduꞌa̱n ndoꞌán kueꞌe̱, ta ki̱ꞌo taꞌanii ña̱ ndoꞌo nío̱ ndidaá ra̱ kée kua̱chi xíꞌán tá ná o̱ nándikó iní ra̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ra xíꞌán. \v 23 Ta koꞌi̱n dárkueꞌi̱ ndidaá na̱ ndíta xíꞌán, dá kuu na̱. Ta ndidaá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ná kandaa̱ ini ña̱ yuꞌu̱ kúú na̱ kátóni̱ ini ndi nákani ini ña̱yuu xíꞌín ña̱ kátoó na̱ kee na, ta ná chiya̱ꞌavii iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee na. \p \v 24 ’“Tído dao ka̱ ndo̱ꞌó ndéi ñoo Tiatira, ko̱ tái̱ taꞌon ndó sa̱ꞌá ña̱ kée na̱ kúú kuendá Jezabel, ta ko̱ kándísa ndó ña̱ chínaní ña̱yuu ña̱ ndi̱chí xíꞌo ña̱ uꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ saꞌándá ka̱i̱ ni iin ka̱ choon noo̱ ndo̱. \v 25 Sa̱va̱ꞌa ña̱ kóni̱i̱ kíán koo ini ndo̱ kuita toon ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tukui. \v 26 Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, táꞌa̱n na̱ sa̱ kee ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ nda̱ noo̱ ndíꞌi kuií, no̱ón kúú na̱ koꞌo̱n yuꞌu̱ ki̱ꞌoi choon noo̱, dá dándáki na iin rá iin ñoo ñayuú yóꞌo. \v 27 Ta xíꞌín vara ka̱a dándáki na ñoo ñoó, ta koꞌo̱n na̱ dákuáchi naa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo cháchi ki̱di ñóꞌo̱, chi̱ ki̱ꞌoi choon noo̱ ná táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo tatái̱ choon noo̱ miíí, \v 28 ta koꞌi̱n ki̱ꞌoi iin ki̱mi ndato tóo̱n naꞌa̱ noo̱ ná. \v 29 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.” \c 3 \s1 Tándaꞌá Juan to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Sardis \p \v 1 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Sardis, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Na̱ kómí ndin usa̱ espíritu Ndios, na̱ ñóꞌo ndin usa̱ ti̱ñoo̱ noo̱ ndáꞌa̱, no̱ón kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta náꞌá taꞌanii ña̱ kaá ña̱yuu ña̱ takí ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó, tído ko̱ ta̱kí taꞌon ndó noo̱ yúꞌu̱. \v 2 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta kandaa ndo̱ ña̱ kuaꞌa̱n naá noo̱ ndo̱, dá ná o̱ na̱á chíchíán, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ko̱ kéndísáꞌano taꞌon ka̱ ndo̱ noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ na̱ kee ndó. \v 3 Kuaꞌán ndo̱ ndisaa̱ ini ndo̱ ndá ki̱án ni̱ na̱tiin ndó, ta ndá ki̱án ni̱ seídóꞌo ndó, ta kuaꞌán ndo̱ kee ndó ña̱, ta nandikó iní ndo̱, chi̱ ni̱ ya̱ꞌa ndó noo̱ Ndios. Kandei nduu ndo̱, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó táto̱ꞌon kée iin ta̱ kui̱ꞌíná, ta natiin ndakánai ndo̱ꞌó. \v 4 Tído ndéi taꞌani dao ña̱yuu ñoo Sardis xaa̱n, ta ko̱ ní dáyako̱ taꞌon na dáꞌo̱n ná, chi̱ ko̱ ní dáyako̱ na̱ mií ná xíꞌín kua̱chi. Sa̱ꞌá ño̱ó kandii na dáꞌo̱n ku̱xí kanoo na xíꞌín yuꞌu̱, dá chi̱ ió íchi̱ ná koo na dión sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ ndaa na̱ mií ná. \v 5 Ta ndi ndáa na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, no̱ón kúú na̱ nandixi dáꞌo̱n ku̱xí, ta o̱ dándóo taꞌon yuꞌu̱ kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí, ta nakoni yuꞌu̱ na̱, ña̱ kúú ná ña̱yuu miíí, noo̱ tatái̱ Ndios xíꞌín noo̱ ángel kéchóon noo̱ ná. \v 6 Na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.” \s1 Tándaꞌá Juan to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndeí ñoo Filadelfia \p \v 7 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá na̱ kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Filadelfia, ta kaao̱n xíꞌín ná: “Diꞌa káꞌa̱n na̱ ii̱, na̱ kúú na̱ ndaa̱, na̱ kómí ndaꞌá ka̱a rey David, na̱ sónó, ta ko̱ íin taꞌon kandeé kadi, na̱ sadí, ta ko̱ íin taꞌon kandeé konó, no̱ón kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: \v 8 Ta sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó kaái̱ xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ nono̱ vá yéꞌé noo̱ ndo̱, ta ko̱ íin taꞌon kandeé kadi ña̱. Náꞌí ña̱ cháá vá ndakí ndo̱, tído ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌin, ta ko̱ ní ndata̱ ndo̱ saꞌa̱ yúꞌu̱. \v 9 Kanaꞌá ndó ña̱ koꞌi̱n naki̱ꞌoi na̱ kúú kuendá ña̱ uꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ ndo̱, táꞌa̱n na̱ kaá ña̱ kúú ná na̱ Israel, tído ko̱ ta̱ꞌón ñaá kúú ná, ña̱yuu to̱ꞌón vá kúú ná. Ta tandaꞌí na̱ kasaa̱ na̱ kakui̱ta xi̱tí ná no̱ó saꞌa̱ ndo̱, ta nakoni na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 10 Ni̱ kee ndó choon ni̱ saꞌandai̱ noo̱ ndo̱, chi̱ xíꞌo ndeé iní ndo̱ ndíta toon ndó xíꞌín yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó kandaa va̱ꞌa mií yuꞌu̱ ndo̱ꞌó no̱ó ta̱ndóꞌó kini ve̱i no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, chi̱ xíꞌín ta̱ndóꞌó yóꞌo koꞌi̱n korndodóí ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱. \v 11 Yachi̱ vá saa̱i̱. Kuaꞌán ndo̱ tiin toon ndó ña̱ ndaa̱ kándísa ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé dao ka̱ na̱ nakiꞌin na corona kánian niꞌi̱ ndo̱. \v 12 Ta na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, na̱ yóꞌo kúú na̱ koꞌo̱n yuꞌu̱ chikatai kakuu na táto̱ꞌon iin diꞌi̱n kandita katuu veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kándo̱o na sata̱ véꞌe. Ta sata̱ mií ná koꞌi̱n taai kuu̱ Ndios xíꞌín kuu̱ ñoo Ndios, ña̱ kúú ñoo Jerusalén sa̱á, ña̱ kía̱n ko̱noo ve̱i nda̱ induú noo̱ ió Ndios, ta taa taꞌanii kuu̱ sa̱á kakomí miíí sata̱ ná. \v 13 Na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.” \s1 Tándaꞌá Juan to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá na̱ ndéi ñoo Laodicea \p \v 14 ’Ta taa taꞌani ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón noo̱ iin ka̱ tuti, dá tandaꞌón ña̱ ná koꞌa̱n noo̱ ángel kómí choon sa̱tá ña̱yuu kúú kuendá yuꞌu̱ ndéi ñoo Laodicea, ta kaꞌo̱n xíꞌín ná: “Mií na̱ dáxi̱nko̱o to̱ꞌon Ndios, no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱, ta káꞌa̱n na̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱, ta kúú ná yo̱ꞌo ndidaá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo ni̱ kee Ndios, na̱ yóꞌo kúú na̱ kaá diꞌa xíꞌín ndó: \v 15 Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ndidaá ña̱ kée ndó, ta ko̱ víxi ndó xíꞌín to̱ꞌin, ta ni ko̱ íꞌíní ndó xíꞌán. Va̱ꞌa ka̱a̱n iin íchi̱ ná koo vi̱xi ndó, o iin íchi̱ ná koo iꞌíní ndó xíꞌán. \v 16 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ vaá óon yíꞌi yókó ndó xíꞌín to̱ꞌin, sa̱ꞌá ño̱ó koꞌi̱n ndusai ndo̱ꞌó, chi̱ ko̱ víxi ndó, ta ni ko̱ íꞌíní ndó xíꞌán. \v 17 Dión kaái̱ xíꞌín ndó, dá chi̱ kaá ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ kui̱ká, ña̱ ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ kekuíká ndó mií ndó, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, kaá ndo̱. Tído ko̱ xíꞌo taꞌon ndó kuendá ña̱ kúú ndó na̱ ndéi ndava̱ꞌa, na̱ noo̱ ndóꞌo̱, na̱ kúndaꞌí, na̱ kóꞌó noo̱, na̱ ndáa vichí. \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n niꞌinii yuꞌu̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kuiin ndó oro ndinoꞌo, ña̱ ni̱ xirndodó ná xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱, noo̱ yúꞌu̱, dá kakuu ndisa ndó na̱ kui̱ká, ta kuiin taꞌani ndó dáꞌo̱n ku̱xí noo̱ yúꞌu̱ kandixi ndó, dá dáda̱ꞌi ndó mií ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kakaꞌan noo̱ ndo̱ ña̱ ndáa vichí ndó, ta taán ndo̱ tata nduchí nóó ndo̱, dá ná natu̱u cháá noo̱ ndo̱. \v 19 Dá chi̱ dána̱ni va yuꞌu̱ na̱ kúꞌu̱ ini yuꞌu̱ saꞌa̱, ta ndaá yúꞌu̱ vá yuꞌu̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ ndinoꞌo ini ndo̱ ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa, ta nandikó iní ndo̱, chi̱ ni̱ ya̱ꞌa ndó noo̱ yúꞌu̱. \v 20 Yóꞌo íin dákásáí yéꞌé ndó, ta ndi ndáa ndo̱ ni̱ seídóꞌo noo̱ káꞌi̱n, ta ni̱ sonó ndó yéꞌé ndó, dá kía̱n ku̱ꞌi veꞌe ndó, ta kadíni yuꞌu̱ xíꞌín ndó, ta ndoꞌó kadíni xíꞌín yuꞌu̱. \v 21 Ta no̱ó na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ xi̱nkuei nda̱ noo̱ ndíꞌi, koꞌi̱n ki̱ꞌoi ña̱ kía̱n kandei dáó ná xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ iói̱ dándákii, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndeé yuꞌu̱ ni̱ xi̱nko̱oi, dá ni̱ sa̱ ko̱o nduúi̱ xíꞌín tatái̱ Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na. \v 22 Na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ xíꞌín iin rá iin veꞌe ño̱ꞌo ñóꞌo chí kuendá Asia.” \c 4 \s1 Kékáꞌano na̱ ndéi induú tatá Ndios \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ nono̱ iin yéꞌé chí induú, ta tachi̱, ña̱ ni̱ sei̱do̱ꞌi míí saꞌa̱, ña̱ kía̱n níꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ꞌi káꞌa̱n trompeta, ño̱ó ni̱ kaa tuku xíꞌíín: \p ―Kuaꞌán kaa, nakíi̱, dá ná koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱o̱n ndidaá ña̱ ve̱i koo cháá ka̱ chí noo̱ ―kaáa̱n. \p \v 2 Ta kúú iin kuití vá ni̱ na̱kutíí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta chí induú ni̱ xinii̱ íin iin téi̱ ta̱ néꞌe choon, ta noo̱ téi̱ ñoó ió iin na̱ dándáki. \v 3 Táto̱ꞌon ndéꞌé yuu̱ ndato naní jaspe xíꞌín yuu̱ ndato naní cornalina, ki̱ꞌo dión ndéꞌé ñíi̱ na̱ ió dándáki ñoó. Ta íin iin chi̱yángí noo̱ ió na̱, ta chi̱yángí ñoó ndéꞌé táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé yuu̱ kuíi̱ ndato naní esmeralda. \v 4 Ta noo̱ íin téi̱ noo̱ ió na̱ dándáki ñoó ni̱ kao̱ noo oko̱ komi̱ téi̱ noo̱ ndéi oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano, ni̱ xini yuꞌu̱, ta ndíxi ra dáꞌo̱n ku̱xí kachi̱, ta kándodó corona oro dini̱ rá. \v 5 Ta téi̱ íin me̱ꞌí ñoó kánkuei tasa, ta níꞌi xído̱ kúu kaꞌándí, ta tái̱ ndátóꞌón kua̱ꞌá ña̱yuu. Ta saꞌa̱ mií téi̱ yóꞌo ndíta usa̱ ñóꞌo̱ tóo̱a̱n, ta ña̱ yóꞌo kúú ndin usa̱ espíritu Ndios. \p \v 6 Ta noo̱ íin téi̱ yóꞌo ndéꞌé táto̱ꞌon ndéꞌé ta̱ñoꞌo̱ dío̱n táto̱ꞌon dío̱n yuu̱ ta̱tá, ta yéꞌe̱ ra̱ táto̱ꞌon yéꞌe̱ iin yuu̱ dío̱n ndato naní cristal. Ta díi̱n téi̱ yóꞌo ndíta komi̱ ña̱ꞌa takí, ta iin níí ñíi̱án tándaa nduchí nóóa̱n, chi̱ tándaaa̱n chí sata̱án, chí noo̱án. \v 7 Táꞌa̱n ña̱ mií no̱ó ñoó káa táto̱ꞌon káa iin ndikaꞌa, ta ña̱ kúú uu̱ ñoó káa táto̱ꞌon káa iin chikerró, ta ña̱ kúú oni̱ ñoó káa noo̱án táto̱ꞌon káa noo̱ iin ta̱a, ta ña̱ kúú komi̱ ñoó káa táto̱ꞌon káa iin kirí yaꞌa̱ tánee noo̱ táchi̱. \v 8 Ta iño̱ kúú ndixi̱ iin rá iin ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta iin níí ndixi̱án tándaa nduchí nóóa̱n. Ta ko̱ sá tuu taꞌan vaan nduú ni ñoó ña̱ kía̱n káꞌa̱n diꞌa: \q1 Na̱ ii̱, na̱ ii̱, na̱ ii̱ kúú Ndios, \q1 na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta mií ná kúú Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ꞌa. \q1 Ta mií ná ni̱ sa̱ kuu na, ta mií ná kúú ná, ta mií ná kúú na̱ kasaa̱. \p \v 9 Ta daá kékáꞌano ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, ta xíꞌoan ña̱ñóꞌó noo̱ ná, ta náki̱ꞌoan ndivéꞌe noo̱ na̱ daá takí kuií. Ta iin rá iin taꞌándá káꞌa̱n dión, \v 10 dá sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó noo̱ sáꞌa̱ na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó, ta kékáꞌano ra na̱ daá takí kuií, ta taó ra̱ corona kándodó dini̱ rá chindei ra noo̱ sáꞌa̱ ná, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: \q1 \v 11 Satoꞌo ndu̱, ió íchi̱ ní ña̱ kía̱n kekáꞌano na mií ní, \q1 ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ ní, ña̱ kía̱n natiin ní ndidaá táꞌa̱n choon, \q1 dá chi̱ mií ní ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \q1 Ta sa̱ꞌá ña̱ dión ni̱ koni̱ mií ní, sa̱ꞌá ño̱ó ió ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, \q1 ta sa̱ꞌá ño̱ó taꞌani ni̱ ndaki ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ni̱ kee ní. \c 5 \s1 Niꞌi̱ Jesús, na̱ kúú léko, iin tuti ndadí xíꞌín sello \p \v 1 Ta ni̱ xini taꞌanii kánóo iin tuti ni̱ na̱tuu̱ noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó, ta ndi nduú xooa̱n káa to̱ꞌon, ta ndadí yúꞌán xíꞌín usa̱ sello. \v 2 Ta kúú ni̱ xini taꞌanii iin ángel ndakí nda̱ꞌo, ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo káꞌa̱n na̱: \p ―¿Ndá yoo ió íchi̱ ña̱ kaꞌanda na̱ ndin usa̱ sello, ta konó ná tuti yóꞌo? ―kaá na̱. \p \v 3 Ta ni iin tóꞌón na̱ ndéi induú, ta ni na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱, ta ni na̱ ndéi ti̱xi ñóꞌo̱ ko̱ ní kándeé konóán, ta ni ko̱ ní kándeé ná kaꞌi naa̱n. \v 4 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndeiꞌi̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱, dá chi̱ ko̱ ní nániꞌi̱ ná ni iin tóꞌón na̱ ió íchi̱ ña̱ kía̱n konó ná tuti ñoó, ni ña̱ kaꞌi na ña̱, ni ña̱ kande̱ꞌé náa̱n. \p \v 5 Dá ni̱ kaa iin ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín yuꞌu̱: \p ―O̱ sa̱ kuákón, dá chi̱ na̱ kúú ndikaꞌa ni̱ kii tein na̱ veꞌe Judá, na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe David, na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ ka̱ndeé noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, sa̱ꞌá ño̱ó ió íchi̱ ná konó ná tuti káa, ta kaꞌanda na̱ ndin usa̱ sello ndadí yúꞌán. \p \v 6 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌí, ta yati noo̱ íin téi̱ ñoó, xíꞌín tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta me̱ꞌí ta̱ sáꞌano ndéi ñoó ni̱ xinii̱ íin iin na̱ kúú léko. Ta káa na táto̱ꞌon káa kirí ni̱ saꞌání ná. Ta usa̱ kúú ndíki̱ ná, ta usa̱ taꞌani kúú nduchí nóó na̱, ta ña̱ yóꞌo kúú ndin usa̱ Espíritu Ndios ni̱ ta̱ndaꞌá ná kuaꞌa̱n iin níí kúú ñayuú. \v 7 Dá ni̱ ta̱tuu yati na̱ kúú léko ñoó ni̱ tiin na tuti kánóo noo̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó. \p \v 8 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ tiin na libro ñoó, dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó xíꞌín ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó no̱ó na̱ kúú léko ñoó. Ta ndidaá vá rá néꞌe arpa xíꞌín copa oro ni̱ chití ñóꞌo du̱sa chíñoꞌómá, ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon xíka̱ taꞌi̱ ña̱yuu Ndios noo̱ mií ná. \v 9 Ta xíta ra iin yaa sa̱á káꞌa̱n diꞌa: \q1 Ió íchi̱ ní natiin ní libro, ta kaꞌanda ní selloa̱n, \q1 chi̱ ni̱ saꞌání rá mií ní, ta xíꞌín nii̱ mií ní ni̱ chi̱ya̱ꞌi ní saꞌa̱ ndúꞌu̱, \q1 dá ni̱ nduu ndu ña̱yuu Ndios. \q1 Chi̱ ni̱ kee ní dión xíꞌín ña̱yuu ni̱ kii iin rá iin tata, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín na̱ ndéi iin rá iin ñoo, xíꞌín na̱ ndéi iin rá iin nación. \q1 \v 10 Ta ni̱ kee ní iin rá iin nduꞌu̱ kakuu ndu rey xíꞌín duti̱ noo̱ Ndios, \q1 ta kaneꞌe ndu choon sa̱tá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱. \p \v 11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ kao̱ noo kua̱ꞌá nda̱ꞌo ángel noo̱ ió Ndios dándáki na, xíꞌín noo̱ ndéi ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, xíꞌín noo̱ ndéi ta̱ sáꞌano ñoó. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil millón kúú ángel ni̱ kao̱ noo ndíta ñoó. \v 12 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱: \q1 Ió íchi̱ na̱ kúú léko, na̱ ni̱ saꞌání rá, \q1 ña̱ kía̱n natiin na ndidaá táꞌa̱n choon, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ kui̱ká, \q1 xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ ndi̱chí, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ndée̱, \q1 xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n to̱ꞌon ndato kekáꞌano ña̱yuu na̱. \p \v 13 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ndidaá ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios, ña̱ ndéi induú, xíꞌín ña̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ña̱ ñóꞌo ti̱xi ñóꞌo̱, xíꞌín ña̱ ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱, xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios, ta kaáa̱n diꞌa: \q1 Na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa xíꞌín na̱ kúú léko káa \q1 kúú na̱ kánian natiin to̱ꞌon xíꞌo ña̱yuu kekáꞌano ñaá ná, \q1 ta ná natiin na ña̱ñóꞌó, xíꞌín to̱ꞌon ndato, xíꞌín ndée̱, \q1 ta daá kuití dión ná koo. \p \v 14 Ta diꞌa káꞌa̱n ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó: \p ―Dión ná koo. \p Ta ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ ndáño̱ꞌo ra na̱ daá takí kuií. \c 6 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌanda Jesús sello ñoó \p \v 1 Ta ni̱ xinii̱ ni̱ saꞌanda na̱ kúú léko ñoó iin sello ndadí yúꞌu̱ libro ñoó. Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n iin ña̱ ta̱kí ñoó, ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ꞌi káyuꞌú dai̱, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n, ta kaáa̱n: \p ―Nakíi̱. \p \v 2 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n dión, dá ni̱ xinii̱ ni̱ keta iin kuéi̱ ku̱xí ve̱i rí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta néꞌe ra iin kúxi̱. Ta ni̱ na̱tiin ra iin corona, ta kúú rá iin ta̱a ni̱ ka̱ndeé, ta kuaꞌa̱n ra̱ kandeé rá cháá ka̱. \p \v 3 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú uu̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n iin ka̱ ña̱ ta̱kí ñoó: \p ―Nakíi̱. \p \v 4 Dá ni̱ keta iin ka̱ kuéi̱ ve̱i rí, ta kúú rí iin kuéi̱ kua̱ꞌá. Ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta ni̱ na̱tiin ra choon ña̱ kía̱n di̱tá rá ña̱ ndéi va̱ꞌa ña̱yuu ndéi ñayuú, dá kasáꞌá kaꞌání táꞌan iin rá iin na. Ta ni̱ niꞌi̱ rá iin espada káꞌano. \p \v 5 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú oni̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ña̱ ta̱kí kúú oni̱ ñoó: \p ―Nakíi̱. \p Dá ni̱ xinii̱ íin iin kuéi̱ nde̱i̱ꞌí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta néꞌe ra noo̱ chíki̱ꞌó ra̱ ndi ki̱ꞌo ve̱e ña̱ꞌa. \v 6 Dá ni̱ seídóꞌi tachi̱ iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, ta kaáa̱n diꞌa: \p ―Iin kilo va tirió niꞌi̱ ná saꞌa̱ choon kée na iin níí kuu̱, ta oni̱ kilo va cebada niꞌi̱ ná saꞌa̱ choon kée na iin níí kuu̱. Tído ná dáꞌa ni dándáa yoꞌó ya̱ꞌi sití xíꞌín vino. \p \v 7 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú komi̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ña̱ ta̱kí kúú noo̱ ndíꞌi ñoó: \p ―Nakíi̱. \p \v 8 Dá ni̱ xinii̱ ve̱i iin kuéi̱ xiꞌi̱ kuaan, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta naní rá Kueꞌe̱ Dee̱n Saꞌání Ndi̱i. Ta sata̱ mií rá ve̱i iin ka̱ ra̱ naní Yái̱ Ndi̱i. Ta ni̱ na̱tiin ra choon ña̱ kía̱n kaꞌání rá iin ña̱yuu noo̱ iin iin komi̱ ná. Dao na kaꞌání rá xíꞌín espada, dao ka̱ na̱ kaꞌání rá xíꞌín do̱ko, dao ka̱ na̱ kaꞌání rá xíꞌín kueꞌe̱, ta dao ka̱ na̱ kaꞌání rá xíꞌín kirí dee̱n ndéi no̱ñóꞌo̱. \p \v 9 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú oꞌo̱n, dá ni̱ xinii̱ ña̱ ti̱xi noo̱ náa̱ ñoó ñóꞌo nío̱ ndidaá na̱ ni̱ xiꞌi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa na to̱ꞌon Ndios xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ sa̱ káꞌa̱n na̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu. \v 10 Ta káyuꞌú ndidaá na̱ yóꞌo, ta kaá na̱ xíꞌín Ndios: \p ―Mií ní kúú na̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱, mií ní kuu na̱ ii̱, na̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá oon keyíko̱ ní saꞌa̱ ndúꞌu̱, dá nakiꞌin ya̱ꞌi ní sa̱ꞌá nii̱ ndúꞌu̱, kirá ni̱ sata na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱? ―kaá na̱. \p \v 11 Dá ni̱ niꞌi̱ ná dáꞌo̱n ku̱xí kandixi na, ta ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ ná ña̱ ná naniꞌi̱ ndée̱ ná lúꞌu̱ ka̱ tiempo nda̱ ná kuu ndidaá na̱ kánian kuu sa̱ꞌá ña̱ kándísa na to̱ꞌon Ndios, na̱ kúú ña̱yuu xínkuáchí noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee mií ná. \p \v 12 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú iño̱ ñoó. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ta̱an, ta ni̱ ndu̱nde̱i̱ꞌí ndi̱ndii táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndeiꞌí dáꞌo̱n ndíxi na tá xíꞌi̱ ndi̱i noo̱ ná, ta yoo̱ ni̱ ndu̱kua̱ꞌá nii̱. \v 13 Ta nda̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kue̱i ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuéi ti̱ño̱ꞌó nda̱ no̱ñóꞌo̱ kée tachi̱. \v 14 Ta ni̱ na̱tuu̱ induú táto̱ꞌon ki̱ꞌo nátuu̱ iin yúu̱ tá ko̱ xínñóꞌó ka̱ na̱án. Ta ndidaá yúku̱ ndíta no̱ñóꞌo̱, ta ndidaá yúku̱ ndíta ini ta̱ñoꞌo̱ ni̱ na̱da̱on ña, ta ko̱ ndíta ka̱a̱n xoo no̱ó ni̱ sa̱ nditaan. \v 15 Ta ni̱ taxí táꞌan ndidaá rey ndéi no̱ñóꞌo̱, xíꞌín ndidaá na̱ ndáya̱ꞌi, xíꞌín ndidaá na̱ kui̱ká, xíꞌín ndidaá ta̱ dándáki soldado, xíꞌín ndidaá na̱ náꞌano, xíꞌín ndidaá na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, xíꞌín ndidaá na̱ ko̱ó satoꞌo, ta ni̱ chi̱de̱ꞌé ná mií ná ini káo̱ náꞌano, xíꞌín ti̱xi yuu̱ náꞌano tánee ndi̱ka yúku̱, \v 16 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yúku̱ ñoó, xíꞌín káo̱ ñoó: \p ―Kue̱i ndó kodó ndó sata̱ ndúꞌu̱, ta dáda̱ꞌi ndó nduꞌu̱ no̱ó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, xíꞌín no̱ó na̱ kúú léko káa, chi̱ xído̱ ini na̱ xiní na̱ nduꞌu̱, \v 17 chi̱ viti kía̱n sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ xído̱ nda̱ꞌo ini na̱, ¿ta ndá yoo ví ki̱ꞌo ndeé iní kuita noo̱ ná? \c 7 \s1 Karndaa sello taan iin ciento uu̱ diko komi̱ mil na̱ Israel \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ndíta komi̱ ángel ndin komi̱ xoo tachi̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta ndin komi̱ ángel yóꞌo ndíta chítuu tachi̱, dá ná o̱ kána ka̱a̱n no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ni no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ni noo̱ ni iin yíto̱. \v 2 Ta ni̱ xini taꞌanii iin ka̱ ángel ko̱kaa ve̱i chí xoo noo̱ xíno ndi̱ndii, ta néꞌe na sello Ndios ta̱kí. Dá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ná noo̱ ndin komi̱ ángel, na̱ ni̱ na̱tiin choon ña̱ kía̱n kendava̱ꞌa na xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, xíꞌín ta̱ñoꞌo̱. \v 3 Ña̱ yóꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ángel ñoó: \p ―O̱ sa̱ kéndava̱ꞌa ndó xíꞌín no̱ñóꞌo̱ xaa̱n, ni ta̱ñoꞌo̱ xaa̱n, ni yíto̱ xaa̱n xía̱n nani ko̱ ñáꞌa̱ kani ndu sello taan na̱ xínkuáchí noo̱ Ndios yo̱. \p \v 4 Ta ni̱ seídóꞌo taꞌani yuꞌu̱ ndidaá kúú na̱ ni̱ niꞌi̱ sello ñoó. Ta kúú ná iin ciento uu̱ diko komi̱ mil na̱ ñoo Israel, ta ni̱ kii na ti̱xi ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe ta̱a naní Israel. \v 5 Dá chi̱ tein na̱ veꞌe Judá uxi̱ uu̱ mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Rubén uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Gad, uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, \v 6 ta tein na̱ veꞌe Aser uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Neftalí uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Manasés uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, \v 7 ta tein na̱ veꞌe Simeón uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Leví uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Isacar uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, \v 8 ta tein na̱ veꞌe Zabulón uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe José uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello, ta tein na̱ veꞌe Benjamín uxi̱ uu̱ taꞌani mil na̱ ni̱ ña̱ni sello. \s1 Ndíxi kuxí kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil ña̱yuu, ta ndíta na kékáꞌano na Ndios \p \v 9 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ndíta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu, ta ko̱ íin taꞌon kandeé kaꞌi na, dá chi̱ kúú ná ña̱yuu ni̱ kii ndidaá nación, na̱ ni̱ kii ndidaá ñoo kuálí, xíꞌín ñoo náꞌano, na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱. Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ndíta no̱ó na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, xíꞌín no̱ó na̱ kúú léko ñoó. Ta ndíxi kuxí na̱, ta tánee ñoo̱ ndáꞌa̱ ná. \v 10 Ta ña̱ yóꞌo káyuꞌú ná ndíta na: \q1 Iin tóꞌón na̱ kándéé dáka̱ki ñaá kúú Ndios yo̱, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, \q1 xíꞌín na̱ kúú léko káa. \m \v 11 Ta ni̱ kao̱ noo ndidaá táꞌa̱n ángel, xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano ñoó, xíꞌín ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ndíta na saꞌa̱ téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ná noo̱ téi̱ ñoó, ta ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na Ndios, \v 12 ta kaá na̱: \q1 Dión ná koo, tatá Ndios. \q1 Ná natiin ní to̱ꞌon va̱ꞌa, xíꞌín to̱ꞌon ndato, \q1 xíꞌín ña̱ ndi̱chí, xíꞌín ndivéꞌe, xíꞌín ña̱ñóꞌó, \q1 xíꞌín ndidaá choon, xíꞌín ndée̱ viti, \q1 ta daá kuití dión ná koo. \p \v 13 Dá ni̱ kaa iin ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín yuꞌu̱: \p ―¿Ndá yoo kúú na̱ ndíxi dáꞌo̱n ku̱xí káa, ta ndeí ni̱ kii na̱ káa? \p \v 14 Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín rá: \p ―Mií ní náꞌá, tatá. \p Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌíín: \p ―Na̱ káa kúú na̱ ni̱ ka̱nkuei ni̱ kii tein ta̱ndóꞌó kini. Ta ni̱ na̱kata na dáꞌo̱n ná xíꞌín nii̱ na̱ kúú léko, dá ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱án. \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó ndíta na noo̱ ió Ndios dándáki na, ta nduú ñoó xínkuáchí ná noo̱ ná ini veꞌe ño̱ꞌo na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó mií Ndios, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ káa, kúú na̱ koo xíꞌín ná, ta kandaka va̱ꞌa ñaá ná. \v 16 Ta o̱ kíxi ka̱ ña̱ kuiko na, ta ni o̱ íchi̱ ka̱ na̱ ta̱kui̱í, ta ni o̱ ndíi̱ ka̱ na̱ kee ndi̱ndii, ta ni o̱ kóo iꞌíní ka̱ koni na̱, \v 17 dá chi̱ mií vá na̱ kúú léko íin me̱ꞌí no̱ó na̱ ió dándáki káa kandaka na ña̱yuu yóꞌo, ta kandaka ñaá ná koꞌo̱n na̱ koꞌo na noo̱ kána ndita ta̱kui̱í, kirá xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó. Ta nadáyaa mií Ndios ndidaá ndírnoo̱ ná ―kaá ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌíi̱n. \c 8 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌanda Jesús sello kúú usa̱ \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ saꞌanda na̱ sello kúú usa̱ ñoó, ta kúú tádi̱ óon ni̱ kuu induú noo̱ ió Ndios táto̱ꞌon ti̱xi dao hora. \v 2 Ndiꞌi, dá kúú ni̱ xinii̱ ndíta usa̱ ángel noo̱ ió Ndios, ta iin rá iin na ni̱ niꞌi̱ iin trompeta. \v 3 Dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ka̱ ángel, ta ni̱ sa̱ kuíi̱n na̱ noo̱ náa̱, ta néꞌe na iin copa oro noo̱ kéi̱ du̱sa ni̱ saa̱ na̱. Ta ni̱ niꞌi̱ ná kua̱ꞌá nda̱ꞌo du̱sa, dá dákíꞌin táꞌan na ña̱ xíꞌín ña̱ xíka̱ ña̱yuu Ndios noo̱ mií ná, dá kei̱ ña̱ noo̱ náa̱ oro ñoó, ña̱ íin no̱ó na̱ ió dándáki ñoó. \v 4 Ta ini copa néꞌe ángel yóꞌo kána ñoꞌo̱ma̱ du̱sa xíꞌín ña̱ xíka̱ ña̱yuu Ndios noo̱ ná ko̱kaaan kuaꞌa̱n noo̱ ió mií Ndios. \v 5 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí ná copa yóꞌo xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱ noo̱ náa̱ ñoó. Ta nda̱ induú ni̱ da̱kána na ña̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta kúú ni̱ kaꞌandi, ta tái̱ káꞌa̱n ña̱yuu, kúú ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ta̱an. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ tuu ángel ñoó usa̱ trompeta \p \v 6 Ta ndin usa̱ ángel ñoó ni̱ na̱kui̱ta nduu xíꞌín usa̱ trompeta ñoó, ta kuaꞌa̱n na̱ tuu na̱ ró. \p \v 7 Tá ni̱ tuu ángel mií no̱ó ñoó trompeta na̱, kúú ni̱ koon ñíñí xíꞌín ñoꞌó kéi̱ néꞌe táꞌan xíꞌín nii̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Ná keeá kuendá ña̱ oni̱ taꞌándá kúú yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱, ta iin taꞌándá ra̱ ni̱ kei̱, ta uu̱ taꞌándá ra̱ ko̱ ní kéi̱. Ta ni̱ kei̱ ndiꞌi yukú kuíi̱. \p \v 8 Ta ni̱ tuu ángel kúú uu̱ ñoó trompeta na̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin yúku̱ ñóꞌó kéi̱ ita̱, dión káa ña̱ ni̱ ka̱nkao no̱ó ta̱ñoꞌo̱. Ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá ta̱ñoꞌo̱ ñoó ni̱ nduu nii̱. \v 9 Ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá kirí ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱ ni̱ xiꞌi̱, ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá barco ni̱ naá. \p \v 10 Ta ni̱ tuu ángel kúú oni̱ ñoó trompeta na̱. Ta nda̱ induú ni̱ ka̱nkao iin ti̱ñoo̱ kéi̱ ita̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta kéi̱ ri̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéi̱ iin tirñoꞌó. Ta ni̱ ka̱nkao rí noo̱ iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá yu̱ta, xíꞌín noo̱ iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá noo̱ kána ta̱kui̱í. \v 11 Ta ti̱ñoo̱ yóꞌo kúú rí naní Ova̱. Ta iin taꞌándá noo̱ oni̱ taꞌándá ta̱kui̱í ñóꞌo no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ nduu ova̱. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ ni̱ kee ta̱kui̱í ñoó, dá chi̱ ni̱ nduu ova̱ ra̱. \p \v 12 Dá ni̱ tuu ángel kúú komi̱ ñoó trompeta na̱, ta kúú ni̱ ndaꞌo̱ va iin táꞌí ndi̱ndii, ta tóo̱n ii̱ vá uu̱ táꞌí ñá. Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo yoo̱ xíꞌín ti̱ñoo̱, chi̱ ni̱ ndaꞌo̱ taꞌani iin táꞌí rí. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kuíi̱n naá iin taꞌándá nduú noo̱ oni̱ taꞌándáa̱n, ta dión taꞌani ni̱ kuu sa̱kuaá. \p \v 13 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌí, ta kúú ni̱ xinii̱ iin ángel tánee na xíonoo na nda̱ me̱ꞌí induú, ta ni̱ seídóꞌi ña̱ ni̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú ná: \p ―¡Ndaꞌí kúu ví na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱! ¡Ndaꞌí kúu ví ná! ¡Ndeé ví ndaꞌí ndoꞌo na tá ná tuu ndin oni̱ ka̱ ángel yóꞌo trompeta na̱! \c 9 \p \v 1 Tá ni̱ tuu ángel kúú oꞌo̱n ñoó trompeta na̱, dá ni̱ xinii̱ iin ti̱ñoo̱ ni̱ yaa̱ nda̱ induú, ta ni̱ xino̱ ri̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta ni̱ na̱tiin rí ndaꞌá ka̱a ña̱ sónó yúꞌu̱ yái̱ ko̱nó, ña̱ ko̱ó noo̱ sá tuu. \v 2 Dá ni̱ sonó rí yúꞌu̱ yái̱ ñoó, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ñoꞌo̱ma̱ ko̱kaa kuaꞌa̱n induú táto̱ꞌon ki̱ꞌo kána ñoꞌo̱ma̱ yúꞌu̱ iin xito̱ káꞌano. Ta kúú ni̱ da̱ꞌi va no̱ó ndi̱ndii ni̱ kee ñoꞌo̱ma̱ ñoó, chi̱ iin níí ni̱ na̱ka̱ꞌani ña. \v 3 Ta tein ñoꞌo̱ma̱ ñoó ni̱ ka̱nkuei ti̱ka kanoo rí iin níí kúú no̱ñóꞌo̱. Ta ni̱ niꞌi̱ ri̱ choon ña̱ kía̱n kee rí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ti̱dóꞌo̱ma̱ ndéi no̱ñóꞌo̱. \v 4 Ta ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ ri̱ ña̱ ná dáꞌa ni kendava̱ꞌa rí xíꞌín ita, ni yuku̱ kuíi̱, ni yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱. Sa̱va̱ꞌa ni̱ niꞌi̱ ri̱ choon ña̱ kendava̱ꞌa rí xíꞌín ña̱yuu ko̱ó sello Ndios tándaa taan. \v 5 Ta ko̱ ní taꞌa̱nda̱ taꞌon choon noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n kaꞌání ri̱ ña̱yuu. Sa̱va̱ꞌa choon ni̱ niꞌi̱ ri̱ kía̱n kendava̱ꞌa rí xíꞌín ná oꞌo̱n toon yoo̱, ta dárꞌuꞌu̱ ñaá rí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ti̱dóꞌo̱ma̱ dárꞌuꞌu̱ ri̱ ña̱yuu xíꞌín ío̱n ndóꞌo̱ ri̱. \v 6 Ta katoó ña̱yuu kuu na̱ daá ñóó, tído o̱ ku̱ú taꞌon na. Ta va̱ꞌará ndaꞌí ná kaꞌán ná kuu na̱, tído o̱ ku̱ú taꞌon na. \p \v 7 Ta táto̱ꞌon ndáa kuéi̱, kirí sa̱ ió nduu kandodó ra̱ na̱á, ki̱ꞌo dión ndáa ti̱ka ñoó. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa corona oro, ki̱ꞌo dión ndáa ña̱ kandodó dini̱ ri̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa no̱ó ña̱yuu, ki̱ꞌo dión ndáa noo̱ ri̱. \v 8 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo náni̱ idí dini̱ na̱ ñáꞌa̱, ki̱ꞌo dión náni̱ idí dini̱ ri̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa no̱ꞌo ndikaꞌa, ki̱ꞌo dión ndáa no̱ꞌo rí. \v 9 Táto̱ꞌon iin ka̱a kía̱n ndadí yuꞌú ndíká ri̱. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi xído̱ taxí táꞌan kuaꞌa̱ kuéi̱ ñoꞌo carreta kuaꞌa̱n ri̱ xíꞌín ta̱ kuaꞌa̱n na̱á, ki̱ꞌo dión níꞌi xído̱ oon kée ndixi̱ ri̱. \v 10 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa ndóꞌo̱ ti̱dóꞌo̱ma̱, ki̱ꞌo dión ndáa ndóꞌo̱ ri̱, dá chi̱ ió ío̱n ñá. Ta ni̱ na̱tiin rí choon ña̱ xíꞌín ndóꞌo̱ ri̱ dárꞌuꞌu̱ kaꞌí ri̱ ña̱yuu oꞌo̱n toon yoo̱. \v 11 Ta mií ángel dándáki nda̱ ma̱á ini yái̱ konó ñoó kúú satoꞌo ri̱, ta Abadón naníán xíꞌín to̱ꞌon hebreo, ta xíꞌín to̱ꞌon griego naníán Apolión. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa, ña̱ dánaá ñaá. \p \v 12 Ni̱ ya̱ꞌa va iin ta̱ndóꞌó, tído ve̱i uu̱ ka̱a̱n. \p \v 13 Tá ni̱ tuu ángel kúú iño̱ ñoó trompeta na̱, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tachi̱ iin ña̱yuu, ta tachi̱ yóꞌo ni̱ kixi chí me̱ꞌí ndin komi̱ ndíki̱ ndíta iin iin tito̱ noo̱ náa̱ oro íin noo̱ Ndios, \v 14 ta ni̱ kaaa̱n xíꞌín ángel kúú iño̱, na̱ ni̱ tuu trompeta ñoó: \p ―Kuaꞌán ndasón ndin komi̱ ángel ndíko̱ yuꞌú yu̱ta káꞌano naní Eufrates ―kaáa̱n. \p \v 15 Dá ni̱ ndaxí ndin komi̱ ángel ndíko̱ ñoó, ta ángel yóꞌo kía̱n sa̱ daá ió nduu ndáti kasandaá hora yóꞌo, xíꞌín kuu̱ yóꞌo, xíꞌín yoo̱ yóꞌo, xíꞌín kuia̱ yóꞌo, dá kaꞌáníán iin taꞌándá ña̱yuu no̱ó oni̱ taꞌándá na̱. \v 16 Ta ña̱ yóꞌo ndáka iin tuꞌu káꞌano soldado kándodó kuéi̱. Ta ni̱ sei̱do̱ꞌo yuꞌu̱ ña̱ kúú rá uu̱ ciento millón soldado. \v 17 Ta ña̱ yóꞌo ni̱ xinii̱ ni̱ kee Ndios, ta ndidaá kuéi̱ ñoó xíꞌín ndidaá ta̱ kándodó ri̱ níꞌino doꞌo̱no̱ ka̱a, ta ndéꞌán táto̱ꞌon ndéꞌé ñoꞌó ita̱. Ta ndíꞌí taꞌanian táto̱ꞌon ndéꞌé yuu̱ ndato naní zafiro. Ta kuaán taꞌanian táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé azufre. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa dini̱ ndikaꞌa, ki̱ꞌo dión ndáa dini̱ kuéi̱ ñoó. Ta ini yúꞌu̱ ri̱ kánkuei ñoꞌó ita̱, xíꞌín ñoꞌo̱ma̱ xíꞌín azufre. \v 18 Ta ni̱ xiꞌi̱ iin taꞌándá ña̱yuu no̱ó oni̱ taꞌándá na̱ ni̱ kee ñoꞌó ita̱ xíꞌín ñoꞌo̱ma̱ xíꞌín azufre, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ kuéi̱ ñoó. \v 19 Ta xíꞌín ndée̱ yúꞌu̱ ri̱, ta xíꞌín ndée̱ ndóꞌo̱ ri̱ dárkueꞌe̱ ri̱ ña̱yuu, dá chi̱ táto̱ꞌon ndáa dini̱ koo̱, dión ndáa dini̱ ndóꞌo̱ ri̱, ta xíꞌín ña̱ yóꞌo dárkueꞌe̱ ri̱ ña̱yuu. \p \v 20 Ta ña̱yuu, na̱ ko̱ ní xiꞌi̱ ni̱ kee ndin oni̱ ta̱ndóꞌó yóꞌo, ko̱ ní xíin ii̱ vá ná nandikó iní na̱, ta dánkoo na ña̱ kini kée na, ni ko̱ ní dándíꞌi na ña̱ kía̱n kandaño̱ꞌo na ña̱ uꞌu̱, ta ko̱ ní dándíꞌi na ña̱ kía̱n kandaño̱ꞌo na yoko̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro, xíꞌín plata, xíꞌín bronze, xíꞌín yuu̱ o xíꞌín yíto̱, va̱ꞌará ko̱ túu noo̱án, va̱ꞌará ko̱ tái̱ do̱ꞌan, va̱ꞌará ko̱ kándaa̱a̱n, tído ndáño̱ꞌo ii̱ vá náa̱n. \v 21 Ta ko̱ ní nándikó iní na̱ sa̱ꞌá ña̱ saꞌání ná ndi̱i, ta ni sa̱ꞌá ña̱ kétadí na̱ xíꞌín ña̱yuu, ta ni sa̱ꞌá ña̱ kídi̱ na̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, ta ni sa̱ꞌá ña̱ kíꞌin kuíꞌíná ná. \c 10 \s1 Kárxóo iin ángel ndakí, ta tárnee iin libro lóꞌo̱ ndáꞌa̱ ná \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ka̱ ángel ndakí nda̱ꞌo ve̱i na nda̱ induú, ta ni̱ kii na tein iin viko̱, ta íin iin chi̱yángí dini̱ ná. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé ndi̱ndii, ki̱ꞌo dión ndéꞌé noo̱ ná. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé ñóꞌo̱ sáꞌano ita̱, ki̱ꞌo dión ndéꞌé saꞌa̱ ná. \v 2 Ta tárnee iin libro lóꞌo̱ ndáꞌa̱ ná, ta nónó noo̱án. Ta xíꞌín saꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ séi̱n na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ta xíꞌín saꞌa̱ xoo íti na̱ séi̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí. \v 3 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káyuꞌú ndikaꞌa to̱ndó, ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱yuꞌú ná. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱yuꞌú ná, dá ni̱ kaꞌandi usa̱ taꞌándá. \v 4 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌandi ñoó, dá kuaꞌa̱n yuꞌu̱ taai ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌandi ñoó. Tído ni̱ sei̱do̱ꞌi iin tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n xíꞌíín nda̱ induú, ta kaáa̱n: \p ―Ná dáꞌa ni taaón ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌandi káa. Va̱ꞌa ka̱a̱n ná koo de̱ꞌé nian noo̱ mííón. \p \v 5 Dá ni̱ xinii̱ ni̱ nda̱neꞌe ángel íin séi̱n no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó xíꞌín no̱ñóꞌo̱ i̱chí ñoó ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱ chí induú diꞌa, \v 6 dá ni̱ na̱chi̱naꞌá ná Ndios, na̱ daá takí kuií, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱, xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ió noo̱án, ña̱ o̱ kándati ka̱ na̱ cháá ka̱ tiempo, \v 7 dá chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ kasáꞌá tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱, dá natu̱u ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ꞌé ni̱ kee mií Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaa na̱ xíꞌín profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ xino kuáchí noo̱ ná, kaá ángel ñoó. \p \v 8 Ta mií tachi̱ na̱ ni̱ seídóꞌi ni̱ kaꞌa̱n xíꞌíín nda̱ induú, ño̱ó kía̱n ni̱ kaꞌa̱n tuku xíꞌíín, ta kaáa̱n: \p ―Kuaꞌán kiꞌón libro lóꞌo̱ nónó noo̱ tánee ndáꞌa̱ ángel íin séi̱n no̱ó ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín no̱ñóꞌo̱ i̱chí káa. \p \v 9 Dá ni̱ keei kuaꞌi̱n noo̱ íin ángel ñoó. Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín ná ña̱ ná tei na libro lóꞌo̱ ñoó noo̱í. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: \p ―Jóꞌon, keí ñá viti, dá ná kankao ova̱ ña̱ ini ti̱són, tído kankao vidi̱a̱n táto̱ꞌon vidi̱ ndu̱dí ini yúꞌo̱n ―kaá na̱. \p \v 10 Dá ni̱ na̱tiiin libro lóꞌo̱ tánee ndáꞌa̱ ángel ñoó. Dá ni̱ seíí ña̱. Ta kúú ni̱ ka̱nkao vidi̱a̱n ini yúꞌí táto̱ꞌon ki̱ꞌo vidi̱ ndu̱dí, tído ini ti̱xi ni̱ ka̱nkao ova̱ ña̱. \v 11 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: \p ―Miía̱n ndúsa̱ kánian kasto̱ꞌón xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ndí ki̱án ndoꞌo kua̱ꞌá nda̱ꞌo ñoo xíꞌín nación, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín rey dándáki ñaá. \c 11 \s1 Diꞌa ni̱ ndoꞌo uu̱ ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Ndios \p \v 1 Dá ni̱ niꞌi̱ yuꞌu̱ iin ndoo̱, ta káa rá táto̱ꞌon káa iin vara chíki̱ꞌó na̱. Dá ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱í, chi̱ kaá na̱ xíꞌíín: \p ―Kuaꞌán chiki̱ꞌóo̱n veꞌe ño̱ꞌo Ndios, xíꞌín noo̱ náa̱, ta nakaꞌávón ndidaá kúú na̱ ndéi ndáño̱ꞌo Ndios. \v 2 Tído ná dáꞌa ni chiki̱ꞌóo̱n yéꞌé sata̱ véꞌe, dá chi̱ na̱ tu̱kú, na̱ ko̱ kúú ña̱yuu Ndios, ni̱ na̱tiin yéꞌé sata̱ véꞌe, ta koꞌo̱n na̱ koni xíxi na ñoo ii̱ ñoó tein uu̱ diko uu̱ yoo̱. \v 3 Ta koꞌi̱n tandaꞌí uu̱ ta̱a xíꞌo ndaa̱ kuendá sa̱ꞌí, dá kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ ndidaá ña̱ koo. Ta dión kee ra iin mil uu̱ ciento oni̱ diko kuu̱, ta kandixi ndaꞌí ra̱. \p \v 4 Ta ndin nduú ta̱a yóꞌo kúú ndin nduú yíto̱ olivo, ta kúú taꞌani ra ndin nduú candelero ndíta tóo̱n noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ñayuú yóꞌo. \v 5 Tá ió iin káa na kaꞌán kendava̱ꞌa xíꞌín rá, ta kúú kankuei ñoꞌó ita̱ yúꞌu̱ rá, dá dándúta ra ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá. Ta ndi ndáa mií na̱ kóni̱ kendava̱ꞌa xíꞌín rá, ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kuu na̱. \v 6 Ta ta̱a yóꞌo kakomí choon ña̱ kía̱n kadi ra̱ induú, dá o̱ kóon dai̱ xíꞌín ndidaá tein kuu̱ dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koo. Ta kaneꞌe ra choon ña̱ ndee ra ta̱kui̱í nii̱, ta kaneꞌe taꞌani ra choon ña̱ dándóꞌo ra nío̱ ña̱yuu ndidaá taꞌándá káꞌán mií rá. \p \v 7 Tá ná dándíꞌi ra choon ni̱ niꞌi̱ rá, dá keta kíti̱ tondó káꞌano yuꞌú yái̱ ko̱nó ñoó, ta na̱á ri̱ xíꞌín ndin nduú ta̱a yóꞌo, dá kandeé rí xíꞌín rá, ta kaꞌání ñaá rí. \v 8 Ta yikí ko̱ño ra̱ kandei noo̱ yáꞌi ñoo káꞌano, táꞌa̱n ña̱ káꞌa̱n na̱ xíꞌín Sodoma xíꞌín Egipto. Ta ñoo yóꞌo taꞌani kúú no̱ó ni̱ chi̱rkaa na satoꞌo yo̱ Jesús ndi̱ka cruz. \v 9 Ta na̱ ndéi ndidaá ñoo náꞌano xíꞌín ndidaá ñoo kuálí, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín na̱ ndéi ndidaá nación koni kandei yikí ko̱ño ra̱ noo̱ yáꞌi ñoó oni̱ kuu̱ dao, ta ko̱ íin konó ña̱ ndu̱xian. \v 10 Ta kadii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ ra̱, ta kee na iin víko̱ káꞌano, ta dasá táꞌan na ña̱ꞌa noo̱ ná, dá chi̱ ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ na̱ ndéi ñayuú yóꞌo ni̱ kee ndin nduú profeta ñoó. \p \v 11 Tído tá ná ya̱ꞌa oni̱ kuu̱ dao, dá nataki ndin nduú ra̱ kee Ndios, ta kúú ndakuei va ra. Ta kúú yu̱ꞌú nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo tá ná koni na̱ ña̱ ni̱ na̱taki ra̱. \v 12 Dá kueídóꞌo ra tachi̱ iin na̱ kaꞌa̱n ni̱ꞌi chí induú, ta diꞌa kaaa̱n xíꞌín rá: \p ―Kuaꞌán kaa ndó naꞌa kíi̱ ndo̱. \p Ta sata̱ iin viko̱ kaa ra koꞌo̱n ra̱ induú, ta ndidaá na̱ xiní uꞌu̱ ñaá koni xíꞌín noo̱ ná ña̱ dión koo. \v 13 Ta mií hora daá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ta̱an, ta noo̱ iin iin ciento veꞌe ndíta ñoó, koon uxi̱a̱n, ta kuu usa̱ toon mil ña̱yuu. Ta dao ka̱ ña̱yuu kando̱o ñoó, yu̱ꞌú nda̱ꞌo na kee ña̱ kuu ñoó, dá kasáꞌá ná kekáꞌano na Ndios, na̱ ió induú. \p \v 14 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ ya̱ꞌa ta̱ndóꞌó kúú uu̱, tído ve̱i iin ka̱a̱n, ña̱ kúú oni̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱ \p \v 15 Tá ni̱ tuu ángel kúú usa̱ ñoó trompeta na̱, ta kúú tái̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú kua̱ꞌá tachi̱ chí induú, ta kaáa̱n: \q1 Ni̱ na̱tiin Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín Cristo ndidaá choon, \q1 ta dándáki kuií na̱. \m \v 16 Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ndéi díi̱n Ndios noo̱ ió na̱ dándáki na, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ ndáño̱ꞌo ñaá rá, \v 17 ta kaá ra̱: \q1 Náki̱ꞌo ndu ndivéꞌe noo̱ ní, satoꞌo Ndios, \q1 mií ní kúú na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, \q1 ta mií ní kúú ní, ta mií ní ni̱ sa̱ kuu ní, ta mií ní kúú na̱ kasaa̱. \q1 Ndivéꞌe ní, dá chi̱ mií ní kúú na̱ ni̱ na̱tiin ndiꞌi choon viti, \q1 ta ni̱ ka̱sáꞌá dándáki ní. \q1 \v 18 Ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ndidaá nación, \q1 tído viti kía̱n ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ xído̱ ini mií ní, \q1 dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ keyíko̱ ní sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱. \q1 Ta koꞌo̱n ní kemáni̱ ní profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ xinkuáchí noo̱ ní, \q1 ta kemáni̱ taꞌani ní ndidaá ña̱yuu mií ní, \q1 xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ yu̱ꞌú niꞌini ñaá, \q1 á mií ná kuálí ná o á mií ná náꞌano na. \q1 Ta sa̱ ni̱ kasa̱ndaá taꞌani kuu̱ dánaá ní na̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín no̱ñóꞌo̱. \p \v 19 Dá ni̱ nono̱ yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo Ndios induú, ta túu íin iin sato̱, kirá dándáki ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kemáni̱ ná ña̱yuu na̱. Ta ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta tái̱ káꞌa̱n ña̱yuu, ta níꞌi xído̱ kúu kaꞌandi, ta ni̱ ka̱sáꞌá táan, ta náꞌano nda̱ꞌo ñíñí ni̱ ka̱sáꞌá kóon. \c 12 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱á koo̱ kuaꞌá káꞌano xíꞌín iin ñáꞌa̱ \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin ka̱ ña̱ꞌa xíxi kuaꞌa̱n chí induú, chi̱ ni̱ xinii̱ iin ta̱ꞌáná ñáꞌa̱, ta dáꞌo̱n ndíxián kúú ndi̱ndii, ta ti̱xi sa̱ꞌa̱n nákaa̱ yoo̱, ta kánóo iin corona ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín uxi̱ uu̱ ti̱ñoo̱ dini̱a̱n. \v 2 Ta ñóꞌo de̱ꞌán, ta káyuꞌán, chi̱ sáxía̱n ti̱xián, dá chi̱ sa̱ káki de̱ꞌán, sa̱ꞌá ño̱ó ndóꞌo nío̱a̱n. \v 3 Ta ni̱ xini taꞌanii iin ka̱ ña̱ꞌa káꞌano chí induú, ta ña̱ yóꞌo kúú iin koo̱ kua̱ꞌá káꞌano, ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta iin iin dini̱ ri̱ ñóꞌo tika̱ta̱ kua̱án. \v 4 Ta xíꞌín ndóꞌo̱ ri̱ ni̱ ya̱kó ri̱ iin táꞌí noo̱ ndin oni̱ táꞌí ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú, ta ni̱ da̱kuéi ñaá rí nda̱ no̱ñóꞌo̱. Ta ni̱ sa̱rtuu koo̱ káꞌano yóꞌo mií no̱ó ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ sa̱ kuaꞌa̱n kaki de̱ꞌe ñoó, dá kokó rí de̱ꞌán tá ná kaki xi. \v 5 Ta kúú ni̱ kaki va de̱ꞌe ñáꞌa̱ yóꞌo, ta kúú xí iin tayií. Ta kasandaá xi̱ dándáki xi ndidaá táꞌa̱n nación xíꞌín vara ka̱a. Tído ni̱ di̱tá níꞌini ñaá Ndios yuꞌú koo̱ ñoó, dá koo xi xíꞌín ná noo̱ ió na̱ dándáki na. \v 6 Dá ni̱ xino ñáꞌa̱ yóꞌo no̱ó koo̱ ñoó kuaꞌa̱n no̱ñóꞌo̱ i̱chí no̱ó ni̱ kenduu Ndios kooán, ta ñoó koto ñaá ná iin mil uu̱ ciento oni̱ diko kuu̱. \p \v 7 Ni̱ ndiꞌi daá, dá ni̱ kuu iin ña̱ꞌa chí induú, chi̱ ni̱ nda̱kuíi̱n Miguel xíꞌín ndidaá ka̱ ángel ndíta xíꞌín ná, dá ni̱ na̱á na̱ xíꞌín koo̱ káꞌano ñoó, xíꞌín ndidaá ángel kini ndíta xoo mií rí. \v 8 Tído ko̱ ní kándeé rí na̱á ri̱ xíꞌín ná, ta ko̱ ní niꞌi̱ ka̱ ri̱ noo̱ koo rí xíꞌín ángel ri̱ induú. \v 9 Dá ni̱ da̱kána na koo̱ káꞌano ñoó kuaꞌa̱n ri̱ nda̱ sata̱ véꞌe, kirí kúú koo̱ sáꞌano, kirí kúú ti̱míꞌá, kirí naní Satanás, ta kirí yóꞌo kúú rí xíonoo dándaꞌí ña̱yuu iin níí kúú ñayuú. Ta ni̱ da̱kána niꞌini na ri̱ ni̱ na̱xino̱ ri̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ndidaá ángel ti̱. \p \v 10 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú iin na chí induú, ta kaá na̱ diꞌa: \p ―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá kuu̱ dáka̱ki Ndios ña̱yuu na̱, ta ni̱ na̱tiin na ndidaá ndée̱, ta dándáki na ndidaá kúú ña̱yuu viti. Ta kómí Cristo choon viti, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱kána va na kirí dátai̱ kua̱chi na̱ kándísa xi̱ꞌín yó noo̱ Ndios, táꞌa̱n kirí sa̱ dátai̱ kua̱chi ñaá nduú ñoó. \v 11 Tído ni̱ ka̱ndeé vá ña̱yuu ñoó xíꞌín rí ni̱ kee nii̱ na̱ kúú léko, kirá ni̱ xita̱ saꞌa̱ ná, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ xi̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, chi̱ ko̱ ní ndi̱ꞌi taꞌon ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ kataki na̱, diꞌa ni̱ xi̱ꞌo na mií ña̱ kía̱n kuu na̱ saꞌa̱ Ndios. \v 12 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kadii̱ iní yo̱ꞌó, induú, ta ná kadii̱ iní ndo̱ꞌó, na̱ ndéi xaa̱n. Tído ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ xaa̱n, xíꞌín ndoꞌó, kirí ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱ xaa̱n, dá chi̱ xído̱ nda̱ꞌo ini kirí uꞌu̱ ko̱noo rí ko̱saa̱ ri̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ náꞌá rí ña̱ nda̱dá cháá vá kuu̱ koo rí ―kaá na̱. \p \v 13 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini koo̱ káꞌano ñoó ña̱ ni̱ da̱kána ñaá Ndios kuaꞌa̱n ri̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, dá ni̱ kee rí tákaa rí sata̱ ñáꞌa̱, ñá ni̱ da̱káki tayií lóꞌo̱ ñoó, kuaꞌa̱n ri̱. \v 14 Dá ni̱ niꞌi̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó uu̱ ndixi̱ náꞌano kirí yaꞌa̱, dá kuu nda̱rneeán koꞌa̱n nda̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí, dá kando̱o koo ñoó, dá kasandaáa̱n no̱ó ni̱ kenduu Ndios kakaa̱ de̱ꞌáa̱n, noo̱ koto ñaá ná oni̱ kuia̱ dao. \v 15 Dá ni̱ ndusa rí kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱kui̱í sata̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó, dá dátáni ñaá rí, ni̱ kaꞌán rí, dá chi̱ ta̱kui̱í ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ ri̱ kúú táto̱ꞌon iin yu̱ta. \v 16 Tído ni̱ chi̱ndeé vá ñaá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, dá chi̱ ni̱ nono̱ yúꞌán, ta kúú ni̱ xiꞌi ndiꞌan ta̱kui̱í yu̱ta ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ koo̱ káꞌano ñoó. \v 17 Ta kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini koo̱ káꞌano ñoó ni̱ xini ri̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee rí kuaꞌa̱n ri̱ na̱á ri̱ xíꞌín ndidaá ka̱ de̱ꞌán, táꞌa̱n na̱ néꞌe va̱ꞌa choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná, chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Jesucristo. \c 13 \s1 Diꞌa ni̱ kee uu̱ kirí kini \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n yuꞌu̱ no̱ó ño̱tí yuꞌú ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ xinii̱ ni̱ xi̱nko̱o iin kití dee̱n ve̱i rí no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta iin iin ndíki̱ ri̱ ñóꞌo tika̱ta̱ kua̱án, ta iin rá iin dini̱ ri̱ tándaa kuu̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Ndios. \v 2 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa chitó dee̱n naní leopardo, ki̱ꞌo dión káa kirí kini yóꞌo. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa saꞌa̱ oso, ki̱ꞌo dión ndáa saꞌa̱ ri̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌano yúꞌu̱ ndikaꞌa, ki̱ꞌo dión ndáa yúꞌu̱ ri̱. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo mií koo̱ káꞌano ñoó ndée̱ ri̱ noo̱ kíti̱ yóꞌo, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani rí téi̱ noo̱ dándáki rí noo̱ ri̱, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani rí ndidaá táꞌa̱n choon sa̱ neꞌe rí noo̱ ri̱. \v 3 Ta ni̱ xinii̱ ña̱ ni̱ ta̱rkueꞌe̱ iin dini̱ ri̱, ta kuaꞌa̱n ri̱ kuu ri̱ keean. Tído ni̱ ndu̱va̱ꞌa va dini̱ ri̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, ta ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon rí. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá téí ini ña̱yuu ni̱ xini na̱, ta ni̱ ka̱sáꞌá ná ndíko̱ na̱ rí. \v 4 Ta ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na koo̱ káꞌano, kirí ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ kíti̱ yóꞌo, ta ni̱ ka̱sáꞌá ndáño̱ꞌo taꞌani na mií rí, ta diꞌa kaá na̱ kékáꞌano na ri̱: \p ―¿Ndá yoo kándéé kée táto̱ꞌon kée kirí chi̱káꞌano yóꞌo? Ta, ¿ndá yoo kandeé na̱á xíꞌín rí? ―kaá na̱. \p \v 5 Ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani rí ña̱ kaꞌa̱n ri̱ ndidaá to̱ꞌon táyíí, dá chindaya̱ꞌi rí mií rí, ta kaꞌa̱n ndava̱ꞌa rí saꞌa̱ Ndios. Ta ni̱ niꞌi̱ ri̱ choon ña̱ dándáki rí uu̱ diko uu̱ toon yoo̱. \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rí káꞌa̱n ndava̱ꞌa rí saꞌa̱ Ndios, ta kénóo rí kuu̱ ná, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa rí saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Ndios, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá na̱ ndéi induú. \v 7 Ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n na̱á ri̱ xíꞌín ña̱yuu Ndios, ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kandeé rí xíꞌín ná. Ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani rí choon ña̱ kía̱n dándáki rí ndidaá ñoo kuálí, xíꞌín ndidaá ñoo náꞌano, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín na̱ ndéi ndidaá nación. \v 8 Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ni̱ ka̱sáꞌá ndáño̱ꞌo na ri̱, chi̱ nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá saꞌa̱ ñayuú, nda̱ daá vá ko̱ kándodó kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí. Ta ña̱ yóꞌo kúú libro na̱ kúú léko, na̱ ni̱ saꞌání ná. \p \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌi̱n. \v 10 Dá chi̱ na̱ ni̱ kanian kakaa̱ veꞌe ka̱a, veꞌe ka̱a va kasandaá na̱, ta na̱ ni̱ kanian kuu xíꞌín espada, ki̱ꞌo dión kuu na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kandei nduu ña̱yuu Ndios ndoꞌo nío̱ ná xíꞌín ña̱ ndeé iní na̱, ta kánian kandita toon na xíꞌín ña̱ kándéé iní na̱ Ndios. \p \v 11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ni̱ xi̱nko̱o iin ka̱ kíti̱ chi̱káꞌano chí ti̱xi ñóꞌo̱ diꞌa, ta uu̱ kúú ndíki̱ ri̱, ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa ndíki̱ borrego, ki̱ꞌo dión ndáaan. Tído táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n koo̱ káꞌano ñoó, ki̱ꞌo dión káꞌa̱n kirí ñoó. \v 12 Ta néꞌe taꞌani rí choon táto̱ꞌon néꞌe kíti̱ mií no̱ó ñoó, ta noo̱ mií rí kée kirí yóꞌo ndidaá ña̱ꞌa. Ta dákaꞌa̱n ri̱ ndidaá ña̱yuu, dá kandaño̱ꞌo na kirí mií no̱ó ñoó, kirí ni̱ ndaꞌa dini̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ kaꞌí ñoó. \v 13 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano kée ri, dá chi̱ nda̱ induú dákóon rí ñoꞌó ita̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu. \v 14 Dándaꞌí ri̱ ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, chi̱ ni̱ niꞌi̱ ri̱ ña̱ kandeé rí kee rí ña̱ náꞌano noo̱ kíti̱ mií no̱ó ñoó. Ta ni̱ saꞌanda ri̱ choon no̱ó na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ ña̱ ná kava̱ꞌa na iin naꞌáná, ña̱ káa táto̱ꞌon káa kirí mií no̱ó ñoó, táꞌa̱n kirí ni̱ ndaꞌa dini̱ no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ kaꞌí xíꞌín espada. \v 15 Ta ni̱ nono̱ noo̱ ri̱ ña̱ kía̱n ki̱ꞌo rí tachi̱ noo̱ naꞌáná ni̱ ka̱va̱ꞌa ñoó, dá kuu kaꞌa̱n. Ta kómíán choon kaꞌáníán ndidaá ña̱yuu ko̱ kándía kandaño̱ꞌo ñaá. \v 16 Ta ni̱ saꞌanda ri̱ choon ña̱ ná ña̱ni tóni̱ ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa ndidaá ña̱yuu o taan na̱, ta ko̱ néꞌe ta̱ndíni á mií ná kuálí ná o mií ná yatá ná, á mií ná kuíká ná o mií ná kúndaꞌí na̱, á mií ná kúú ná satoꞌo o na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo. \v 17 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kúu kuiin na ña̱ꞌa, ta ni o̱ kúu taꞌon di̱kó náa̱n tá ko̱ó tóni̱ ñoó o kuu̱ ri̱ o número kuu̱ ri̱ tándaa ndáꞌa̱ ná o taan na̱. \v 18 Yóꞌo kóni̱ ña̱xintóni̱, ta kóni̱ dini̱, dá taó kuendá ndo̱ número kíti̱ chi̱káꞌano yóꞌo, chi̱ número yóꞌo káꞌa̱n saꞌa̱ iin ta̱a, ta número yóꞌo kúú iño̱ ciento oni̱ diko iño̱. \c 14 \s1 Xíta iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ña̱yuu \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ íin ndichi na̱ kúú léko ñoó dini̱ yúku̱ naní Sión, ta díi̱n ná ndíta iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ña̱yuu, ta taan iin rá iin na tándaa kuu̱ léko ñoó xíꞌín kuu̱ tatá na̱. \v 2 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ꞌi káꞌa̱n na̱ chí induú. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi xído̱ ta̱kui̱í kuaꞌa̱, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi káꞌa̱n na̱. Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo káyuꞌú dai̱, ki̱ꞌo dión ni̱ꞌi káꞌa̱n na̱. Ta kádíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúu tá dákáꞌa na arpa, ki̱ꞌo dión kúu noo̱ káꞌa̱n na̱. \v 3 Ta xíta na iin yaa sa̱á no̱ó na̱ ió dándáki ñoó, xíꞌín noo̱ ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó, xíꞌín noo̱ ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ndéi díi̱n ná ñoó. Ta ni ko̱ íin taꞌon kandeé kati̱ꞌa yaa xíta na, sa̱va̱ꞌa iin ciento uu̱ diko komi̱ mil ñayuú ni̱ da̱káki Ndios tein ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo kúú na̱ xíta ña. \v 4 Dá chi̱ ndidaá na̱ yóꞌo ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon na kee na kua̱chi xíꞌín na̱ ñáꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndáa vii vá ná. Ta ndidaá na̱ yóꞌo ndíko̱ na̱ sa̱tá na̱ kúú léko kuaꞌa̱n na̱ ndeí kúú míí vá noo̱ ná koꞌo̱n na̱. Ta ndidaá na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ da̱káki Ndios tein ndidaá ña̱yuu, dá kakuu na na̱ mií no̱ó natiin Ndios xíꞌín na̱ kúú léko ñoó. \v 5 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ to̱ꞌón ko̱ ní kánkuei yúꞌu̱ ná, chi̱ kúú ná ña̱yuu ndáa vii noo̱ Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na. \s1 Oni̱ ángel xíꞌo ndaa̱ kuendá \p \v 6 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ tánee iin ka̱ ángel xíonoo na me̱ꞌí induú, ta néꞌe na to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, ña̱ daá kuití koo, dá dánaꞌa̱ na̱ ñá no̱ó ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, noo̱ ndidaá nación, noo̱ ndidaá ñoo kuálí, no̱ó na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱, xíꞌín no̱ó na̱ ndéi iin rá iin ñoo náꞌano. \v 7 Ta kaá na̱ diꞌa káyuꞌú ná: \p ―Kayu̱ꞌú niꞌini ndó Ndios, ta ki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ ná, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu. Ta kandaño̱ꞌo ndó Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱, xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín iin rá iin ndúta̱ noo̱ kána ta̱kui̱í. \p \v 8 Ta sata̱ ángel yóꞌo tánee iin ka̱ ángel ve̱i na, ta diꞌa káyuꞌú ná ve̱i na: \p ―Ni̱ yaa̱ va ñoo Babilonia, ni̱ yaa̱ va ñoo Babilonia, ña̱ kúú ñoo káꞌano, dá chi̱ ni̱ da̱xínián ndidaá táꞌa̱n nación xíꞌín ña̱ kini xíꞌín ña̱ kaꞌan noo̱ kée de̱ꞌé ñooa̱n. \p \v 9 Ta sata̱ ángel yóꞌo tánee iin ka̱ ángel kúú oni̱ ve̱i na, ta diꞌa káyuꞌú ná ve̱i na: \p ―Ndi ndáa mií vá na̱ ni̱ ka̱ndía ndáño̱ꞌo kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín naꞌáná ri̱, ta ni̱ ka̱ndía taꞌani na ni̱ ña̱ni tóni̱ ndáꞌa̱ ná o taan na̱, \v 10 dá kía̱n kánian koꞌo na vino ova̱, ña̱ kúú ña̱ xído̱ ini Ndios xiní ñaá ná, chi̱ koꞌo̱n Ndios kuei ndiꞌi na ña̱ xído̱ ini na̱ sa̱tá ña̱yuu ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌo kini nío̱ ná kee ñoꞌó kéi̱ xíꞌín azufre noo̱ ángel xíꞌín no̱ó na̱ kúú léko. \v 11 Ta daá kuití kuiin ndichi ñoꞌo̱ma̱ noo̱ ñóꞌo na ndóꞌo nío̱ ná, ta ni nduú ni ñoó o̱ ko̱ní na̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, chi̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín naꞌáná ri̱, ta ni̱ ka̱ndía na tándaa tóni̱ ri̱ ndáꞌa̱ ná o taan na̱. \p \v 12 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian ki̱ꞌo ndeé iní ndidaá ña̱yuu Ndios, táꞌa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná, na̱ kándéé káꞌano iní Jesús. \p \v 13 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n iin tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n nda̱ induú: \p ―Ta taa diꞌa noo̱ tuti xaa̱n: “Ta yóꞌo chí noo̱ ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ kuu sa̱ꞌá ña̱ kúú ná kuendá satoꞌo yo̱ Jesús.” Jaa̱n, dión kíán, kaá Espíritu ii̱ Ndios. Miía̱n ndaa̱ koni na̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, dá chi̱ naꞌa̱ ii̱ vá choon ni̱ kee na. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌanda iin ángel tirió xíꞌín uva no̱ñóꞌo̱ yóꞌo \p \v 14 Ta ni̱ xinii̱ tánee iin viko̱ ku̱xí ndato nda̱ꞌo, ta noo̱án ñoó ió iin ta̱a, ta kóni̱ koo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin ta̱a ñayuú yóꞌo. Ta kánóo iin corona oro dini̱ rá, ta néꞌe ra iin hoz dee̱n. \v 15 Dá ni̱ keta iin ka̱ ángel ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ná no̱ó ra̱ ió no̱ó viko̱ ñoó: \p ―Chikaa̱ yo̱ꞌó hoz saꞌa̱ tirió xaa̱n viti, ta kaꞌandaa̱n, chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ taꞌa̱nda̱ ña̱, dá chi̱ sa̱ ndidaá vá tirió káa no̱ñóꞌo̱ xaa̱n ni̱ ichi̱. \p \v 16 Dá ni̱ chi̱káa̱ ra̱ ió noo̱ viko̱ ñoó hoz saꞌa̱ tirió káa ñoó, dá ni̱ saꞌanda ndiꞌi ra tirió káa noo̱án. \p \v 17 Dá ni̱ keta iin ka̱ ángel ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ña̱ íin induú, ta tánee taꞌani iin hoz dee̱n ndáꞌa̱ ná ve̱i na. \v 18 Dá ni̱ keta taꞌani iin ka̱ ángel chí noo̱ náa̱ Ndios diꞌa, ta na̱ yóꞌo kómí choon sata̱ ñoꞌó kéi̱. Dá ni̱ ka̱yuꞌú ná iin ka̱ ángel néꞌe hoz dee̱n ñoó, ta kaá na̱: \p ―Chikaa̱ hoz dee̱n néꞌón xaa̱n saꞌa̱ iin rá iin tuꞌu uva íin noo̱ yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱ xaa̱n, dá chi̱ sa̱ ni̱ chi̱chi va rí. \p \v 19 Dá ni̱ chi̱káa̱ ángel ñoó hoz dee̱n néꞌe na saꞌa̱ iin rá iin tuꞌu uva íin yíto̱ káa no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ taán ná ri̱ noo̱ kañoꞌo rí koꞌo̱ni̱ ri̱ no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios. \v 20 Ta nda̱ yuꞌú ñoo ñoó ni̱ soꞌo̱ni̱ uva yóꞌo, ta no̱ó ni̱ soꞌo̱ni̱ ri̱ ni̱ xita̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo nii̱, ta ni̱ kaa rá chí ni̱no táto̱ꞌon dikó tánee yúꞌu̱ kuéi̱, ta ni̱ na̱ka̱ꞌani rá táto̱ꞌon oni̱ ciento kilómetro. \c 15 \s1 Kásaa̱ usa̱ ka̱ ángel, ta néꞌe na ndin usa̱ ta̱ndóꞌó noo̱ ndíꞌi \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin ka̱ ña̱ꞌa ndato, ña̱ káꞌano, ña̱ naá inío̱ xinío̱ chí induú. Ta ña̱ yóꞌo kúú usa̱ ángel, ta néꞌe na ndin usa̱ ta̱ndóꞌó noo̱ ndíꞌi kandoꞌo ña̱yuu, dá ndiꞌi ña̱ xído̱ ini Ndios. \v 2 Dá ni̱ xini taꞌanii iin ña̱ꞌa káa táto̱ꞌon káa ta̱ñoꞌo̱, ta yéꞌe̱ ra̱ táto̱ꞌon yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá, ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan rá xíꞌín ñoꞌó kéi̱ ita̱. Ta ni̱ xini taꞌanii ndidaá na̱ ni̱ ka̱ndeé xíꞌín kíti̱ chi̱káꞌano ñoó, xíꞌín naꞌáná ri̱, chi̱ ko̱ ní sá ndaño̱ꞌo ñaá ná, ta ko̱ ní kándía na ña̱ni tóni̱ ná xíꞌín kuu̱ ri̱ o número kuu̱ ri̱. Ndidaá na̱ yóꞌo ndíta no̱ó ta̱ñoꞌo̱ yéꞌe̱ táto̱ꞌon yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá ñoó, ta ndidaá na̱ yóꞌo néꞌe arpa Ndios ndíta na. \v 3 Ta xíta na yaa ni̱ xita Moisés, táꞌa̱n na̱ sa̱ xinkuáchí noo̱ Ndios, xíꞌín yaa xíta na̱ kúú léko, ta diꞌa xíta na: \q1 Ña̱ náꞌano kée ní, ta ña̱ ndato nda̱ꞌo kée ní, satoꞌo ndu̱. \q1 Mií ní kúú na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \q1 Ta mií ní kúú na̱ kéndúsáꞌano, ta mií ní kúú na̱ kée ña̱ ndaa̱. \q1 Ta iin tóꞌón dini̱ mií ní kúú rey dándáki ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu. \q1 \v 4 ¿Ndá yoo ví ná kaa ña̱ o̱ yu̱ꞌú na̱ mií ní, \q1 ña̱ o̱ kékáꞌano na mií ní, satoꞌo ndu̱? \q1 Ko̱ íin taꞌon, dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ mií ní vá kúú na̱ ii̱. \q1 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kuita ndidaá táꞌa̱n nación noo̱ mií ní, ta kandaño̱ꞌo na mií ní, \q1 dá chi̱ sa̱ ni̱ naꞌa̱ ní ña̱ kéyíko̱ ndaa̱ ní ndidaá ña̱. \p \v 5 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ña̱ chí induú ni̱ nono̱ yéꞌé noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱ ini veꞌe ño̱ꞌo, ña̱ náꞌa̱ ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kemáni̱ ná yó. \v 6 Ta ini veꞌe ño̱ꞌo ñoó ni̱ ka̱nkuei usa̱ ángel, ta ndin usa̱ ángel ñoó néꞌe iin rá iin kueꞌe̱ kandoꞌo ña̱yuu. Ta ndíxi na dáꞌo̱n ku̱xí kachi̱, ta náyeꞌe̱ ndaa oon víán, ta ni̱ kao̱ noo iin cincho oro yuꞌú ndíká na̱. \v 7 Ta tein ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ni kana iian, ta néꞌan usa̱ copa oro. Dá ni̱ xi̱ꞌoan iin rá iian noo̱ ndin usa̱ ángel ñoó, ta ni̱ chití inia̱n ñóꞌo ña̱ xído̱ ini Ndios, na̱ daá takí kuií. \v 8 Ta kúú ni̱ na̱kutí veꞌe ño̱ꞌo ñoó xíꞌín ñoꞌo̱ma̱, ta dión, dá ni̱ naꞌa̱ Ndios ndi ki̱ꞌo káꞌano na, ta ni̱ naꞌa̱ na̱ ndi ki̱ꞌo nda̱kí na̱. Ta ni ko̱ íin taꞌon kuu ku̱ꞌu ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios nda̱ ná xi̱nko̱o ndin usa̱ kueꞌe̱ néꞌe ndin usa̱ ángel ñoó. \c 16 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kuei ángel ñoó copa na̱ \p \v 1 Ta nda̱ ini veꞌe ño̱ꞌo ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌi káyuꞌú ná noo̱ ndin usa̱ ángel ñoó, ta kaá na̱: \p ―Kuaꞌán ndo̱ kata ndo̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa ña̱ ñóꞌo ini ndin usa̱ copa néꞌe ndó xaa̱n, ña̱ dándáki ña̱ xído̱ ini Ndios. \p \v 2 Dá ni̱ kuei ángel mií no̱ó ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta kúú ni̱ ndaki iin kueꞌe̱ kini no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱ndía ni̱ na̱tiin tóni̱ kíti̱ chi̱káꞌano, ta ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na naꞌáná ri̱. Ta kueꞌe̱ yóꞌo ni̱ da̱táni̱ ñii̱ ná, ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná ni̱ keean. \p \v 3 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú uu̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱. Ta kúú ni̱ nduu ta̱ñoꞌo̱ ñoó nii̱, ta ndéꞌé rá táto̱ꞌon ndéꞌé nii̱ ndi̱i. Ta kúú ni̱ naá ndíꞌi va ña̱ꞌa takí xíꞌín kirí takí ñóꞌo ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó. \p \v 4 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú oni̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ ini iin rá iin yu̱ta xíꞌín ini iin rá iin ndúta̱ noo̱ kána ta̱kui̱í. Ta kúú ni̱ nduu ta̱kui̱í ñoó nii̱. \v 5 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n ángel dándáki ta̱kui̱í ñoó, ta kaá na̱ diꞌa: \p ―Iin na̱ ndaa̱ nda̱ꞌo kúú ní, satoꞌo ndu̱, mií ní ni̱ sa̱ kuu ní, ta mií ní kúú ní, ta mií ní kúú na̱ ii̱, dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ ní saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa, \v 6 ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sati na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ nii̱ ña̱yuu mií ní, xíꞌín nii̱ profeta ní, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ní ni̱ ndee ní ta̱kui̱í xíꞌi na kúú rá nii̱, chi̱ ki̱ꞌo dión kánian ndoꞌo na sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee na. \p \v 7 Ta ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú iin ka̱ ángel nda̱ noo̱ náa̱ Ndios, ta kaá na̱: \p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti dión kíán, satoꞌo ndu̱, mií ní kúú Ndios kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, ta kéyíko̱ ndaa̱ ní, ta kéyíko̱ va̱ꞌa ní sa̱ꞌá ña̱yuu. \p \v 8 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú komi̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ no̱ó ndi̱ndii, dá ni̱ ndudee̱n cháá ka̱a̱n, dá ni̱ chi̱ñóꞌa̱n ndidaá ña̱yuu xíꞌín ñóꞌo̱. \v 9 Ta ni̱ kei̱ ña̱yuu ñoó ni̱ kee káꞌa̱ni̱ ndi̱ndii, ta ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na sa̱ꞌá kuu̱ Ndios, na̱ kómí choon sata̱ ndidaá ta̱ndóꞌó yóꞌo, ta ko̱ ní xíin na nandikó iní na̱, ta ko̱ ní xíin na ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios. \p \v 10 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú oꞌo̱n ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ noo̱ ió kíti̱ chi̱káꞌano ñoó dándáki rí. Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú vá noo̱ ió ri̱ dándáki rí. Ta ña̱yuu ndéi ñoó ni̱ ka̱sáꞌá seí yi̱ꞌí na̱ yáa̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo téí nío̱ ná, \v 11 ta ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ Ndios, na̱ ió induú, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná sa̱ꞌá ña̱ táni̱ ñíi̱ ná. Tído ko̱ ní nándikó taꞌon iní na̱ sa̱ꞌá ña̱ kini kée na. \p \v 12 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú iño̱ ñoó ndúta̱ ñóꞌo ini copa na̱ ini yu̱ta káꞌano naní Eufrates, ta kúú ni̱ ichi̱ va ta̱kui̱í yu̱ta ñoó. Ta kúú ni̱ nono̱ vá íchi̱ noo̱ ya̱ꞌa ndidaá rey ndéi chí noo̱ xi̱nko̱o ndi̱ndii. \v 13 Ta ni̱ xinii̱ ni̱ ka̱nkuei espíritu kini yúꞌu̱ koo̱ káꞌano xíꞌín yúꞌu̱ kíti̱ chi̱káꞌano kuendá ña̱ uꞌu̱ ñoó, xíꞌín yúꞌu̱ ta̱ kúú profeta to̱ꞌón. Ta ndin oni̱ espíritu kini yóꞌo ndáa táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa láꞌo̱, \v 14 dá chi̱ espíritu ña̱ uꞌu̱ vá kíán, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano kándéé espíritu yóꞌo kéean. Ta koꞌa̱n noo̱ ndéi ndidaá rey no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, dá nditútíán ra̱, dá koꞌo̱n ra̱ na̱á ra̱ xíꞌín Ndios tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \p \v 15 Ta diꞌa kaá Ndios: “Yóꞌo káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kasaa̱i̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ta̱ kui̱ꞌíná. Sa̱ꞌá ño̱ó ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndéi nduu, xíꞌín na̱ ndaá dáꞌo̱n ndíxi na, chi̱ no̱ón kúú na̱ o̱ kóo vichí taꞌon, ta o̱ túu taꞌon ña̱ kedaá xíꞌín ná xíkaꞌan noo̱ ná”, kaá na̱. \p \v 16 Ta ni̱ ndi̱tútí espíritu kini ndidaá rey ñoó iin xíán noo̱ naní Armagedón, ta to̱ꞌon yóꞌo kúú to̱ꞌon hebreo. \p \v 17 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kuei ángel kúú usa̱ ñoó copa na̱ no̱ó tachi̱, ta tái̱ ni̱ ka̱yuꞌú iin na ini veꞌe ño̱ꞌo Ndios induú, nda̱ noo̱ ió na̱ dándáki na ñoó, ta kaá na̱: \p ―Sa̱ ni̱ kuu va viti. \p \v 18 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, ta kúú ni̱ sa̱ kui̱ta tasa, ta tái̱ káꞌa̱n ña̱yuu, ta níꞌi xído̱ kúu kaꞌandi. Ta ni̱ ka̱sáꞌá táan no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta kúú kini nda̱ꞌo ni̱ ta̱an. Ni kuu̱ ni hora ko̱ ní ta̱an taꞌon dión no̱ñóꞌo̱ yóꞌo nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá ndéi ña̱yuu nda̱ viti. \v 19 Ta ni̱ chachi ñoo káꞌano sa̱ꞌá ña̱ ni̱ꞌi téí ni̱ ta̱an, ta oni̱ táꞌí ni̱ chachi ña. Ta ndidaá ñoo náꞌano ñóꞌo iin rá iin nación ni̱ koon ndiꞌan. Dá ni̱ ndu̱sáa̱ ini Ndios ñoo káꞌano naní Babilonia, ña̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ki̱ꞌo na vino ova̱ koꞌo de̱ꞌe ñooa̱n, kirá dándáki ña̱ xído̱ nda̱ꞌo ini na̱ xiní ñaá ná. \v 20 Ta ndidaá yúku̱ ndíta ini ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín yúku̱ ndíta no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ nda̱ñóꞌó níꞌini. \v 21 Ta kúú náꞌano nda̱ꞌo ñíñí ni̱ koon nda̱ induú sa̱tá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, ta iin iin ña ve̱e táto̱ꞌon oko̱ saꞌo̱n kilo. Ta kúú ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon ñíñí sata̱ ná, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ta̱ndóꞌó káꞌano nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kian. \c 17 \s1 Kuaꞌa̱n iin ángel dándóꞌo na nío̱ iin ñáꞌa̱ díkó mií no̱ó ta̱a \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kii iin ángel tein ndin usa̱ ángel, na̱ ni̱ sa̱ neꞌe usa̱ copa ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: \p ―Nakíi̱ chí yóꞌo, dá ná dánaꞌi̱ noo̱o̱n ndí kee Ndios dándóꞌo na nío̱ ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ xíxi kée díkó mií no̱ó ta̱a, ñá ió no̱ó ta̱kui̱í kuaꞌa̱. \v 2 Xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó ni̱ ya̱ꞌa ndidaá rey ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kee ra kua̱chi, ta ndidaá na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ da̱xíni mií ná xíꞌín ndidaá kua̱chi kéeán ―kaá na̱. \p \v 3 Dá xíꞌín ña̱xintóni̱í ndáka na yuꞌu̱ kuaꞌa̱n na̱ iin no̱ñóꞌo̱ i̱chí. Ta ñoó ni̱ xinii̱ kánóo iin ta̱ꞌáná ñáꞌa̱ sata̱ iin kíti̱ chi̱káꞌano, ta kuaꞌá nii̱ ndéꞌé rí, ta iin níí ñíi̱ ri̱ ni̱ na̱taꞌan tándaa to̱ꞌon kini ña̱ kía̱n káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Ndios. Ta usa̱ kúú dini̱ ri̱, ta uxi̱ kúú ndíki̱ ri̱. \v 4 Ta ndíxi ñáꞌa̱ ñoó dáꞌo̱n ndíꞌí, ña̱ dáka̱ táꞌan xíꞌín ña̱ kua̱ꞌá tóo̱n, ta ni̱ na̱taꞌan iin níí ñíi̱a̱n ñóꞌo ña̱ꞌa oro, xíꞌín yuu̱ luu ndáa xíꞌín perla. Ta tánee iin copa oro ndáꞌa̱n, ta ni̱ chití inia̱n ñóꞌo ndidaá ña̱ kini xíꞌín ndidaá ña̱ kaꞌan noo̱ kéeán xíꞌín ra̱ ko̱ kúú yíi̱a̱n. \v 5 Ta taan ñáꞌa̱ yóꞌo ndáꞌa̱ iin kuu̱, ta ni ko̱ íin kátóni̱ ini ndi kóni̱ kaaa̱n. Ta diꞌa kuaꞌa̱n kuu̱ yóꞌo: “Káꞌano nda̱ꞌo ñoo Babilonia, ña̱ kúú naná ndidaá na̱ ñáꞌa̱ díkó mií, xíꞌín naná ndidaá ña̱ kini kuaꞌa̱n ió no̱ñóꞌo̱.” \p \v 6 Ta ni̱ xinii̱ ña̱ xíni ñáꞌa̱ ñoó, chi̱ ni̱ da̱xínián miíán xíꞌín nii̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios, xíꞌín nii̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ Jesús. Ta kúú ni̱ naá vá iníi̱ tá ni̱ xinii̱ ñá, chi̱ iin ña̱ꞌa naá inío̱ kía̱n kéeán. \p \v 7 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱: \p ―¿Ndiva̱ꞌa naá inóo̱n? Viti kía̱n ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌón ndi kuaꞌa̱n sa̱ꞌá ñáꞌa̱ káa, xíꞌín saꞌa̱ kíti̱ chi̱káꞌano kánóoán káa, xíꞌín saꞌa̱ ndin usa̱ dini̱ ri̱ xíꞌín saꞌa̱ ndin uxi̱ ndíki̱ ri̱. Ta ko̱ íin taꞌon náꞌá ña̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌón. \v 8 Táꞌa̱n kirí ni̱ xino̱n káa sa̱ taki ri̱, tído ko̱ takí ka̱ ri̱ viti. Vati̱ xía̱n daá, keta ii̱ ri̱ ini yái̱ konó, no̱ó ko̱ó noo̱ sá tuu. Ndiꞌi ví, dá dánaá ñaá Ndios. Ta ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, na̱ ko̱ kándodó kuu̱ noo̱ libro nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú yóꞌo, táꞌa̱n libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí, no̱ón kúú na̱ naá iní tá ná koni na̱ ña̱ kee kíti̱ ñoó, dá chi̱ ni̱ sa̱ taki ri̱, ta ko̱ takí ka̱ ri̱ viti, tído nataki tuku va rí. \p \v 9 ’Ta ña̱ yóꞌo xínñóꞌó ña̱xintóni̱, dá kandaa̱ ino̱n ndi dándákian. Ndin usa̱ dini̱ ri̱ kúú usa̱ yúku̱, ta dini̱ yúku̱ ñoó ió ñáꞌa̱ káa. \v 10 Ta kúú taꞌanian usa̱ rey. Ta sa̱ ni̱ kue̱i va oꞌo̱n rey yóꞌo, ta viti dándáki iin ra, ta iin ka̱ ra̱ kámani̱ natiin ra choon. Tído tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, cháá nda̱ꞌo tiempo kánian dándáki ra. \v 11 Ta mií kíti̱ ni̱ sa̱ taki ñoó, ta ko̱ takí ka̱ ri̱ viti, kirí yóꞌo̱ kúú rey kúú ona̱, chi̱ nákaa̱ ri̱ tein ndin usa̱ rey yóꞌo, ta naá ri̱ kee Ndios. \p \v 12 ’Ta ndin uxi̱ ndíki̱ ni̱ xino̱n káa kúú uxi̱ rey, ta ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon natiin ra choon. Tído nda̱dá iin hora va kaneꞌe ra choon xíꞌín kíti̱ chi̱káꞌano káa. \v 13 Ta iin tóꞌón vá nakani ini ndin uxi̱ rey ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó naki̱ꞌo ra choon néꞌe ra noo̱ ndáꞌa̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó. \v 14 Ta rey yóꞌo xíꞌín kíti̱ yóꞌo na̱á xíꞌín na̱ kúú léko Ndios, tído kandeé vá léko xíꞌín rá, dá chi̱ mií ná kúú satoꞌo noo̱ ndidaá satoꞌo, ta mií ná kúú rey noo̱ ndidaá rey. Ta na̱ ndíta xoo na̱ kúú na̱ ni̱ kana mií ná xíꞌín na̱ ni̱ ka̱xi mií ná, xíꞌín na̱ ndíta toon xíꞌín ná. \p \v 15 Ta ni̱ kaa taꞌani ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱: \p ―Ta̱kui̱í ni̱ xino̱n ñóꞌo noo̱ ió ñáꞌa̱ díkó mií ñoó, kúú ndidaá táꞌa̱n ñoo, xíꞌín ña̱yuu kuaꞌa̱, xíꞌín iin rá iin nación, xíꞌín na̱ káꞌa̱n iin rá iin yúꞌu̱. \v 16 Ta ndin uxi̱ ndíki̱ ni̱ xino̱n dini̱ kíti̱ ñoó, xíꞌín mií rí kúú ra̱ koni uꞌu̱ ñáꞌa̱ díkó mií no̱ó ta̱a ñoó, ta dánkoo ndaꞌí ñaá rá, ta taxí vichí ñaá rá, ta keí yi̱ꞌí ra̱ ko̱ñoa̱n, ta chiñóꞌo̱ ñaá rá. \v 17 Dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱káa̱ Ndios ini ra̱ ña̱ kía̱n kee ra ña̱ kóni̱ mií ná. Sa̱ꞌá ño̱ó nakiꞌin táꞌan ña̱ nakani ini ra̱, dá naki̱ꞌo ra choon néꞌe ra noo̱ ndáꞌa̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó, dá ná xi̱nko̱o to̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon Ndios. \v 18 Ta ñáꞌa̱ ni̱ xino̱n káa kúú ñoo káꞌano, ña̱ kía̱n kómí choon sata̱ ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \c 18 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ naá ñoo Babilonia \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ka̱ ángel ve̱i na nda̱ induú, ta káꞌano nda̱ꞌo choon néꞌe na ve̱i na, ta kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa oon ví no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kee na, dá chi̱ ndato nda̱ꞌo yéꞌe̱ na̱. \v 2 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo tái̱ ni̱ ka̱yuꞌú ná, ta kaá na̱: \p ―Sa̱ ni̱ yaa̱ va ñoo káꞌano Babilonia, sa̱ ni̱ yaa̱ va ñoo káꞌano Babilonia. Ta ni̱ nduuan choꞌo̱ ña̱ uꞌu̱, ta ni̱ nduuan káo̱ noo̱ ñóꞌo ndidaá tachi̱ kini, ta ni̱ nduuan táka̱ ndidaá táꞌa̱n laa kini ndáa, kirí kúú laa ti̱kíni̱. \v 3 Dión ni̱ ndoꞌo ñoo ñoó, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌoan vino, kirá kúú kua̱chi kaꞌan noo̱, no̱ó na̱ ndéi iin rá iin nación, dá ni̱ xiꞌi na ra̱. Ta ndidaá rey ñayuú yóꞌo ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi xíꞌín ñoo yóꞌo. Ta ndidaá ta̱a nákaꞌán ndaꞌi̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ni̱ kekuíká rá mií rá, dá chi̱ ni̱ xiin ñoo ñoó ndidaá ña̱ꞌa xínñóꞌán noo̱ rá, dá keean kua̱chi kaꞌan noo̱, dá ndinoo inia̱n. \p \v 4 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ iin ka̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n chí induú, ta kaá na̱ diꞌa: \p ―Ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu miíi̱, kankuei ndó ñoo xaa̱n, dá ná dáꞌa ni kue̱i ndó no̱ó kua̱chi kée na̱ ndéi xaa̱n, dá kía̱n ná dáꞌa ni ndoꞌo nío̱ ndo̱ kee ta̱ndóꞌó ve̱i ndoꞌo ña̱yuu xaa̱n. \v 5 Dá chi̱ ndidaá kua̱chi kée na ni̱ xi̱nko̱o nda̱ induú, tído viti ndékuendá Ndios saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini kée na. \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ nandió néꞌe ndó no̱ó na̱ ñoo káa ndidaá ña̱ꞌa ni̱ kee na xíꞌín ndó. Ta noo̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee na̱ ñoo ñoó xíꞌín ndó, kuaꞌán ndo̱ kee ndóa̱n uu̱ taꞌándá xíꞌín ná. Ta kuaꞌán taꞌani ndó taán ndo̱ uu̱ taꞌándá ndirá ova̱ cháá ka̱ o̱ du̱ú ndiróón ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ míí ndó, ta naki̱ꞌo ndó ra̱ noo̱án. \v 7 Ta sa̱ chi̱ndaya̱ꞌi ñoo yóꞌo miíán, ta sa̱ ka̱toóa̱n keeán kua̱chi kaꞌan noo̱. Táto̱ꞌon sa̱ keeán kua̱chi, ki̱ꞌo dión ki̱ꞌo ndó ña̱ ndoꞌo níma̱n, ta ki̱ꞌo dión taꞌani ki̱ꞌo ndó ña̱ ná kuakián. Dá chi̱ sa̱ kuryíí ñoo yóꞌo xíꞌín miíán, ta kaáa̱n: “Yóꞌo iói̱ kúúí iin reina, ta ko̱ kúú taꞌoin iin ña̱ kuáa̱n, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kuákii.” \v 8 Ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n dión, sa̱ꞌá ño̱ó iin tóꞌón daá vá kuu̱ kasaa̱ kueꞌe̱ sata̱a̱n, ta kuu ndiꞌi de̱ꞌe ñooa̱n, ta ndaꞌí kuakián, ta ndaꞌí kuikoán, ta xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱ ita̱ kei̱ ña̱, dá chi̱ náꞌano nda̱ꞌo ña̱ꞌa kee Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta mií ná keyíko̱ sa̱ꞌa̱n. \p \v 9 Ta ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi xíꞌín ñoo yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ ndei dii̱ xíꞌán, ro̱ón kúú ra̱ kuaki, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌa̱n tá ná koni ra̱ ña̱ íin ndichi ñoꞌo̱ma̱ tóón kéi̱ ña̱. \v 10 Ta xíká nda̱ꞌo kuita ra sa̱ꞌá ña̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ kéi̱ ñoo ñoó, ta kaa ra̱: \p ―Ndaꞌí kúu ví ñoo káꞌano Babilonia káa, ndaꞌí kúú víán, ña̱ kúú ñoo ndakí, dá chi̱ iin hora diꞌa ni̱ naá ndíꞌan ni̱ kee Ndios. \p \v 11 Ta ndaꞌí kuaki ndidaá ta̱ nákaꞌán ndaꞌi̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ ñoo yóꞌo, dá chi̱ ko̱ íin ka̱ kuiin ña̱ di̱kó rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kee ñoo yóꞌo, \v 12 dá chi̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ xiian ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín plata, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ luu ndáa, xíꞌín perla, xíꞌín dáꞌo̱n táyíí ndáa, xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá to̱ón, xíꞌín dáꞌo̱n seda, xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá nii̱, xíꞌín yíto̱ támi sáꞌa̱n, xíꞌín ndidaá ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín no̱ꞌo yokó elefante, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yíto̱ va̱ꞌa, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ka̱a kua̱án, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ka̱a oon, xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ ndato naní marmol, \v 13 xíꞌín canela, xíꞌín ndúta̱ támi sáꞌa̱n, xíꞌín du̱sa, xíꞌín du̱ku támi sáꞌa̱n, xíꞌín du̱sa ku̱xí támi sáꞌa̱n, xíꞌín vino, xíꞌín sití, xíꞌín harina ndato, xíꞌín tirió, xíꞌín kirí xío ve̱e, xíꞌín borrego, xíꞌín kuéi̱, xíꞌín carreta, xíꞌín ña̱yuu kéchóon, xíꞌín nío̱ ña̱yuu. \v 14 Ndidaá kui̱ꞌi va̱ꞌa sa̱ ka̱toó ñoo káa ni̱ kuxíká vá noo̱a̱n viti. Ta ndidaá ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ña̱ ndáya̱ꞌi ni̱ kuxíká vá noo̱a̱n, ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ ko̱nía̱n ndidaá ña̱ yóꞌo. \p \v 15 Ta ndidaá ta̱ nákaꞌán ndaꞌi̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa yóꞌo ni̱ kekuíká rá mií rá ni̱ kee ñoo ñoó, dá chi̱ sa̱ xiin va̱ꞌán noo̱ rá. Ta xíká nda̱ꞌo kakui̱ta ra sa̱ꞌá ña̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ kéi̱ ñoo ñoó, ta ndaꞌí kuaki ra, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱, \v 16 chi̱ kaa ra̱: \p ―Ndaꞌí kúu ví ñoo káꞌano káa, ndaꞌí kúú ví ñoo sa̱ ndixi dáꞌo̱n táyíí ndáa, xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá to̱ón xíꞌín dáꞌo̱n kua̱ꞌá nii̱, ta ni̱ sa̱ komíán ña̱ꞌa oro xíꞌín yuu̱ luu ndáa xíꞌín perla, ta sa̱ kaa táyííán. \v 17 Ndaꞌí kúu víán, dá chi̱ iin hora diꞌa ni̱ naá ndíꞌi ña̱ kui̱ká sa̱ komíán ―kaa ra̱. \p Ta ndidaá ra̱ dákáka barco xíꞌín ra̱ chíndeé táꞌan xi̱ꞌín rá, xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱a kéchóon no̱ó ta̱ñoꞌo̱ kakui̱ta nda̱ noo̱ xíká ñoó \v 18 kande̱ꞌé rá íin ñoꞌo̱ma̱ tóón kéi̱ ñoo ñoó, dá kaa ra̱: \p ―Ni iin tóꞌón taꞌon ñoo ko̱ ní kándeé kiꞌin táꞌan xíꞌín ñoo káꞌano káa. \p \v 19 Ta chikodó rá ño̱ya̱ká ñóꞌo̱ dini̱ rá, ta kayuꞌú rá, ta kuaki ra, ta ndaꞌí kaꞌa̱n ra̱, chi̱ kaa ra̱: \p ―Ndaꞌí kúu ví ñoo káꞌano káa, ndaꞌí kúu víán, chi̱ ñoo káa ni̱ kedaá xíꞌín ndidaá ta̱ kómí barco, dá ni̱ kekuíká rá mií rá xíꞌín ña̱ kui̱ká ió noo̱án. Tído iin hora diꞌa ni̱ naá ñá ―kaa ra̱. \p \v 20 Sa̱ꞌá ño̱ó kadii̱ iní ndo̱ꞌó, na̱ ndéi induú, sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ñoo ñoó dión, ta kadii̱ iní ndo̱ꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú apóstol, xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú profeta, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱ndóꞌo Ndios nío̱ ñoo ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeán xíꞌín ndó. \p \v 21 Dá ni̱ tiin iin ángel ndakí nda̱ꞌo iin yuu̱ káꞌano, ña̱ káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin yuu̱ molino. Dá ni̱ da̱kána na ña̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ kaa na̱: \p ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndée̱ téí ni̱ ka̱nkao yuu̱ káa, ki̱ꞌo dión ndoꞌo ñoo káꞌano Babilonia, dá naá ñá, ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ nándió ko̱oan. \v 22 Ta ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kueídóꞌo yó dákáꞌa na̱ ñoo káa yaa xíꞌín arpa, ni o̱ káta ka̱ na̱, ni flauta ni trompeta ka̱ o̱ tu̱ú na̱, ta ni ra̱ ti̱ꞌa káva̱ꞌa ña̱ luu ndáa o̱ kándei ka̱, ta ni ña̱ xído̱ molino o̱ kueídóꞌo ka̱ yo̱ ñoo ñoó. \v 23 Ta ni ñóꞌo̱ íti̱ ka̱ o̱ kéi̱ ñoo káa, ta ni o̱ kueídóꞌo ka̱ yo̱ kantóꞌón na̱ koꞌo̱n tandaꞌa̱. Dión ndoꞌan, chi̱ ta̱ sa̱ nakaꞌán ndaꞌi̱ sa̱ ndei ñoo ñoó sa̱ kuu ra ta̱a ndáya̱ꞌi no̱ó na̱ ndéi ñayuú yóꞌo, ta ni̱ da̱ndaꞌí na̱ ñoo ñoó ndidaá táꞌa̱n nación xíꞌín ña̱ ta̱dí. \v 24 Ta ñoo káa sa̱ sati na nii̱ ndidaá profeta xíꞌín nii̱ ña̱yuu Ndios xíꞌín nii̱ ndidaá na̱ ni̱ saꞌání ná ñayuú yóꞌo. \c 19 \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tái̱ káꞌa̱n kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu chí induú, ta kaá na̱: \q1 ¡Aleluya, na̱ káꞌano kúú Ndios, satoꞌo mií yó! \q1 Mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá, \q1 mií ná natiin ña̱ñóꞌó xíꞌín to̱ꞌon ndato xíꞌín ndidaá choon, \q1 \v 2 dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta kéyíko̱ va̱ꞌa na saꞌa̱ iin rá iin ña̱yuu, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee ñáꞌa̱ xíxi kée díkó mií no̱ó ta̱a, \q1 dá chi̱ ni̱ da̱túúán ndidaá ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na ni̱ kee na kua̱chi. \q1 Ta ni̱ na̱kiꞌin ya̱ꞌi Ndios noo̱ ñáꞌa̱ ñoó \q1 sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sataa̱n nii̱ ña̱yuu sa̱ xino kuáchí noo̱ ná. \p \v 3 Dá ni̱ kaa tuku ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: \p ―¡Aleluya! Chi̱ ñoꞌo̱ma̱ tóón kána noo̱ kéi̱ ñoo káꞌano ñoó. Ta daá kuití kana ña. \p \v 4 Ta ndin oko̱ komi̱ ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín ndin komi̱ ña̱ ta̱kí ñoó ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí, dá ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo na Ndios, na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó, ta kaá na̱: \p ―¡Dión ná koo! ¡Aleluya! \p \v 5 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ nda̱ noo̱ ió Ndios dándáki na noo̱ téi̱ ñoó, ta kaá na̱: \q1 Ndidaá táꞌa̱n ndo̱ꞌó, na̱ xínkuáchí noo̱ Ndios, kekáꞌano ndó Ndios. \q1 Ta kekáꞌano taꞌani ñaá ndo̱ꞌó, na̱ yuꞌú niꞌini ñaá, \q1 á mií ndó yatá ndó, o á mií ndó kuálí ndó. \p \v 6 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tái̱ káꞌa̱n kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu, ta noo̱ káꞌa̱n na̱ níꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi xído̱ xíka ta̱kui̱í ini yu̱ta, ta níꞌi taꞌani táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi tá káyuꞌú dai̱, ta kaá na̱: \q1 Aleluya, dá chi̱ dándáki satoꞌo yo̱ Ndios, \q1 na̱ kándéé kée ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \q1 \v 7 Ná kadii̱ inío̱, ta ná kandei dii̱ yo̱, ta naki̱ꞌo yó ña̱ñóꞌó noo̱ ná, \q1 dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ tandaꞌa̱ na̱ kúú léko xíꞌín ñadiꞌí na̱, \q1 ta sa̱ io nduu va ñadiꞌí na̱ ña̱ kía̱n tandaꞌa̱ ná xíꞌín ná. \q1 \v 8 Chi̱ ni̱ na̱tiin ñadiꞌí na̱ dáꞌo̱n táyíí ndáa, ta ndato kuxí ña̱, ta ndato yéꞌa̱n. \m Dá chi̱ ña̱ dándáki dáꞌo̱n táyíí ndáa ñoó kúú ndidaá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ña̱yuu Ndios. \s1 Ndikáꞌán ví na̱ koꞌo̱n kadíni víko̱ noo̱ tandaꞌa̱ na̱ kúú léko \p \v 9 Dá ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱: \p ―Taa ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌón: “Ndikáꞌán ví na̱ ni̱ na̱kana Ndios koꞌo̱n kadíni víko̱ noo̱ tandaꞌa̱ na̱ kúú léko.” \p Dá ni̱ kaa taꞌani na xíꞌíín: \p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti to̱ꞌon mií Ndios kía̱n káꞌi̱n xíꞌón ―kaá na̱. \p \v 10 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíí noo̱ ná, dá ni̱ kaꞌín kandaño̱ꞌi na̱. Tído ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: \p ―Ná dáꞌa ni keeón dión, dá chi̱ iin ta̱ xíno kuáchí dáó xíꞌín vóón noo̱ Ndios kúú yuꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ ñano̱n, na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Jesús. Kuaꞌán kandaño̱ꞌo iin tóꞌón dini̱ Ndios. Chi̱ to̱ꞌon ndaa̱ Jesús kía̱n dátoo̱n ña̱xintóni̱ profeta, dá káꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo. \s1 Yóꞌo ni̱ ka̱rxóo iin na̱ kánóo iin kuéi̱ ku̱xí \p \v 11 Dá ni̱ xinii̱ ni̱ nono̱ induú, ta kúú ni̱ xinii̱ iin kuéi̱ ku̱xí, ta kánóo iin ta̱a sata̱ ri̱, ta naní ná, Na̱ Kéndúsáꞌano, Na̱ Ndaa̱. Dión naní ná, dá chi̱ kéyíko̱ ndaa̱ na̱, ta ko̱ na̱á ndava̱ꞌa na xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu. \v 12 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé ñoꞌó ita̱, ki̱ꞌo dión ndéꞌé nduchí nóó na̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo corona kándodó dini̱ ná. Ta néꞌe na iin kuu̱, tído ko̱ íin taꞌon kátóni̱ ini ndi kóni̱ kaa kuu̱ ñoó, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón mií vá ná náꞌá. \v 13 Ta ndíxi na iin dáꞌo̱n ni̱ na̱kuchi nii̱. Ta naní ná, To̱ꞌon Mií Ndios. \v 14 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo tuꞌu soldado Ndios ndéi induú tákuei ra ve̱i ra sa̱tá na̱ kánóo kuéi̱ ku̱xí ñoó. Táyíí nda̱ꞌo ndáa dáꞌo̱n ndato kuxí ndíxi ra ve̱i ra, ta kándodó taꞌani ra kuéi̱ ku̱xí ve̱i ra sata̱ ná. \v 15 Tárnee iin espada dee̱n yúꞌu̱ ná dárkueꞌe̱ na̱ ña̱yuu ndéi iin rá iin nación xíꞌán. Ta xíꞌín vara ka̱a dándáki ñaá ná. Ta mií ná koꞌóní uva xíꞌín saꞌa̱ ná, dá kana ndúta̱ ri̱. Ta kirá yóꞌo̱ dándáki ña̱ xído̱ nda̱ꞌo ini Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ꞌa. \v 16 Ta dáꞌo̱n ndíxi na ndáꞌa̱ iin kuu̱, ta di̱ꞌin na viti ndáꞌa̱ ña̱. Ta kuu̱ yóꞌo kaá diꞌa: “Rey noo̱ ndidaá kúú rey, Satoꞌo noo̱ ndidaá kúú satoꞌo.” \p \v 17 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ íin iin ka̱ ángel no̱ó ndi̱ndii, dá ni̱ ka̱yuꞌú ángel ñoó, dá kaá na̱ xíꞌín ndidaá laa tánee me̱ꞌí induú: \p ―Nakíi̱ ndidaá ndoꞌó nditútí ndiꞌi ndó kadíni va̱ꞌa ndó ko̱ño kee Ndios, \v 18 dá chi̱ koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na ko̱ño rey keí ndo̱, xíꞌín ko̱ño ta̱ dándáki soldado, xíꞌín ko̱ño ta̱ ndakí xíꞌín ko̱ño kuéi̱ xíꞌín ko̱ño ra̱ ni̱ sa̱ ndodó rí, xíꞌín ko̱ño ndi ndáa mií vá ña̱yuu, á mií ná kúú ná satoꞌo o mií ná kúú ná na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo, á mií ná kuálí ná o á mií ná náꞌano na. \p \v 19 Ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín ndidaá rey dándáki no̱ñóꞌo̱ yóꞌo xíꞌín soldado ra̱. Ndidaá ta̱a yóꞌo ni̱ ndi̱tútí na̱á xíꞌín na̱ kánóo sata̱ kuéi̱ ku̱xí ñoó, xíꞌín soldado Ndios ve̱i xíꞌín ná ñoó. \v 20 Dá ví ni̱ ka̱nkao kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín profeta to̱ꞌón ñoó noo̱ ndáꞌa̱ ná. Ta profeta ñoó kúú ra̱ sa̱ kandeé sa̱ kee ña̱ náꞌano no̱ó ña̱yuu ni̱ kee kíti̱ káꞌano ñoó, ta dión sa̱ da̱ndaꞌí ra̱ na̱ ni̱ na̱tiin tóni̱ kíti̱ ñoó, ta ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo na naꞌáná ri̱. Dá ni̱ da̱kána niꞌini Ndios kíti̱ ñoó xíꞌín profeta to̱ꞌón ñoó ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱ xíꞌín azufre. \v 21 Ta dao ka̱ ta̱a ñoó ni̱ xiꞌi̱ ni̱ kee espada tánee yúꞌu̱ na̱ kánóo kuéi̱ ku̱xí ñoó. Dá ni̱ ndutúꞌu ndidaá laa ni̱ seí ri̱ ko̱ño ta̱a ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo ini ri̱. \c 20 \s1 Dándáki Cristo Jesús iin mil kuia̱ \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ ko̱noo iin ángel ve̱i na nda̱ induú, ta néꞌe na ndaꞌá ka̱a yéꞌé yái̱ ko̱nó, no̱ó ko̱ó noo̱ sá tuu, ta néꞌe na iin cadena chi̱káni̱ ve̱i na. \v 2 Dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ tiin na kirí kúú koo̱ káꞌano ñoó, kirí naní Satanás, kirí kúú ti̱míꞌá, ta ni̱ soꞌoni na̱ rí xíꞌín cadena néꞌe na ñoó, dá ná kandiko̱ ri̱ iin mil toon kuia̱. \v 3 Ta ni̱ da̱kána na ri̱ nda̱ ma̱á ini yái̱ ko̱nó ñoó, ta ni̱ sadi na̱ yéꞌán, ta ni̱ kani na sello yéꞌán, dá ná dáꞌa ni konó ni iin tóꞌón ña̱yuu no̱ó ni̱ sadi na̱, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni keta rí dándaꞌí ri̱ ni iin ka̱ nación nda̱ ná xi̱nko̱o iin mil kuia̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá kánian ndaxi̱ ri̱ cháá tiempo. \p \v 4 Dá ni̱ xinii̱ ndíta téi̱ ta̱ saꞌándá choon, ta ñoó ni̱ na̱ndei ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin choon ña̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu. Ta ni̱ xini taꞌanii nío̱ na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ diko̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ xíꞌo ndaa̱ na̱ kuendá saꞌa̱ Jesús, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kándísa na to̱ꞌon Ndios. Na̱ yóꞌo kúú na̱ ko̱ ní sá ndáño̱ꞌo kíti̱ chi̱káꞌano ñoó, ta ni naꞌáná ri̱, ta ni tóni̱ ri̱ ko̱ ní ña̱ni taan na̱ ni ndáꞌa̱ ná. Ndidaá na̱ yóꞌo ni̱ na̱taki, ta ni̱ niꞌi̱ ná ña̱ dándáki na xíꞌín Cristo iin mil toon kuia̱. \v 5 Chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki. Tído dao ka̱ na̱ kúú ndi̱i, o̱ nátaki taꞌon na nda̱ ná xi̱nko̱o iin mil kuia̱. \v 6 Ndikáꞌán ví na̱ nataki mií no̱ó, ta kakuu taꞌani na na̱ ii̱, dá chi̱ o̱ ko̱ní taꞌon na kuu na̱ taꞌándá kúú uu̱. Diꞌa niꞌi̱ táꞌi̱ ná kakuu na duti̱ mií Ndios xíꞌín duti̱ Cristo, ta dándáki na xíꞌín ná iin mil toon kuia̱. \s1 Diꞌa koo tá dákána Ndios ti̱míꞌá nda̱ ma̱á ini ta̱ñoꞌo̱ noo̱ kéi̱ ita̱ ñóꞌo̱ xíꞌín azufre \p \v 7 Tá ná xi̱nko̱o iin mil toon kuia̱ ñoó, dá ví ndaxi̱ ti̱míꞌá yái̱ ko̱nó noo̱ ndadi niꞌini rí. \v 8 Dá ví keta rí kanoo rí dándaꞌí ri̱ na̱ ndéi ndidaá nación ñóꞌo ndin komi̱ xoo tachi̱ no̱ñóꞌo̱. Nda̱ noo̱ kúú kuendá Gog xíꞌín nda̱ noo̱ kúú kuendá Magog kanoo rí dándaꞌí ri̱ ña̱yuu, dá nditútí rí na̱, dá koꞌo̱n na̱ xíꞌín rí na̱á ri̱ xíꞌín ña̱yuu Ndios. Táto̱ꞌon kuaꞌa̱ kúú ño̱tí ndéi yuꞌú ta̱ñoꞌo̱, ki̱ꞌo dión ví kuaꞌa̱ kakuu ña̱yuu nditútí rí. \v 9 Chi̱ ni̱ kii na iin rá iin xoo ñayuú, nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱, dá kao̱ noo na ñoo noo̱ ndéi tuꞌu ña̱yuu Ndios, noo̱ kúú ñoo mani̱ noo̱ Ndios. Tído dákóon Ndios ñoꞌó kéi̱ ita̱ sata̱ ná, dá naá ndíꞌi na. \v 10 Ta ti̱míꞌá, kirí ni̱ da̱ndaꞌí ña̱yuu ñoó, dákána ñaá Ndios koꞌo̱n ri̱ nda̱ ma̱á ini ta̱ñoꞌo̱ noo̱ sáꞌano ita̱ ñóꞌo̱ xíꞌín azufre, noo̱ nákaa̱ kíti̱ chi̱káꞌano ñoó xíꞌín profeta to̱ꞌón ñoó. Ta daá kuití ndoꞌo naní nío̱ ri̱ nduú ñoó xíꞌín profeta ñoó. \s1 Ió Ndios iin téi̱ ku̱xí, ta kéyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱yuu \p \v 11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin téi̱ ku̱xí káꞌano, ta ni̱ xini taꞌanii na̱ ió dándáki ñoó. Ta ni̱ naá no̱ñóꞌo̱ xíꞌín induú no̱ó na̱ ió ñoó, ta ni iin tóꞌón taꞌon xíán ko̱ ní nátu̱u ka̱a̱n. \v 12 Dá ni̱ xinii̱ ndíta ndidaá na̱ ni̱ xiꞌi̱, na̱ ndáya̱ꞌi xíꞌín na̱ ko̱ ndáya̱ꞌi noo̱ Ndios. Dá ví ni̱ nono̱ ndidaá libro ñoó. Ta ni̱ nono̱ taꞌani iin ka̱ libro, ta ña̱ yóꞌo kúú libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná. Dá ví ni̱ keyíko̱ saꞌa̱ iin rá iin na̱ ni̱ xiꞌi̱ ñoó táto̱ꞌon káa rá ió ña̱ kándodó noo̱ dao ka̱ libro ñoó, chi̱ ni̱ keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na. \v 13 Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo ta̱ñoꞌo̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ ñóꞌo noo̱ ra̱. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱, ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌán. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani yái̱ ndi̱i ndidaá ndi̱i ñóꞌo inia̱n. Dá ví ni̱ keyíko̱ saꞌa̱ iin rá iin na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ꞌa ni̱ kee na. \v 14 Ta ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱, xíꞌín yái̱ ndi̱i ni̱ sata Ndios ña̱ kuaꞌa̱n ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱. Ña̱ yóꞌo dándáki ña̱ kuu ña̱yuu ñoó taꞌándá kúú uu̱. \v 15 Táꞌa̱n na̱ ko̱ kándodó kuu̱ noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ñoó, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱kána Ndios ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱. \c 21 \s1 Kava̱ꞌa Ndios iin no̱ñóꞌo̱ sa̱á xíꞌín induú sa̱á \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xinii̱ iin induú sa̱á xíꞌín iin no̱ñóꞌo̱ sa̱á, dá chi̱ induú mií no̱ó xíꞌín no̱ñóꞌo̱ mií no̱ó ni̱ ya̱ꞌa vaan kuaꞌa̱n, ta ko̱ó ka̱ va ta̱ñoꞌo̱ nákaa̱. \v 2 Dá ni̱ xini mií yuꞌu̱, Juan, ña̱ kúú ñoo Jerusalén sa̱á, ña̱ kúú ñoo ii̱. Ta ni̱ xinii̱ ko̱nooan ve̱i ña nda̱ induú ni̱ kee mií Ndios, ta luu ni̱ kenduua̱n miíán táto̱ꞌon kée iin ñáꞌa̱ ni̱ kenduu mií ve̱i natiin yíi̱a̱n. \v 3 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi ni̱ ka̱yuꞌú iin na nda̱ induú, ta kaá na̱: \p ―Kande̱ꞌé, ña̱ xaa̱n kúú veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta viti íian noo̱ ndéi ña̱yuu na̱, dá chi̱ koo na xíꞌín ña̱yuu na̱, ta kakuu na na̱ ñoo mií Ndios, ta kanoo mií Ndios tein na, ta kakuu na Ndios noo̱ ná. \v 4 Ta dánayaa Ndios ndírnoo̱ ña̱yuu na̱. Ta o̱ ku̱ú ka̱ na̱, ta ni o̱ kúndaꞌí ka̱ ini na̱, ta o̱ kuáki ka̱ na̱, ta o̱ ndóꞌo ka̱ nío̱ ná, dá chi̱ ndidaá ña̱ꞌa sa̱ ndoꞌo na tá sata̱ ni̱ ke̱xoo vaan. \p \v 5 Dá ni̱ kaa na̱ ió dándáki noo̱ téi̱ ñoó: \p ―Kande̱ꞌé ndó, yuꞌu̱ kúú na̱ ndésa̱á ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \p Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yuꞌu̱: \p ―Taa ndidaá ña̱ yóꞌo, dá chi̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌi̱n, ta miía̱n ndaa̱ kooan. \p \v 6 Ta ni̱ kaa taꞌani na xíꞌín yuꞌu̱: \p ―Sa̱ ni̱ kuu va viti. Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi. Tá ió iin káa na̱ íchi̱ ini, nakíi̱ na̱ no̱ó yuꞌu̱, dá ki̱ꞌo oon yuꞌu̱ ta̱kui̱í kána ndita koꞌo na, kirá xíꞌo ña̱ kataki chíchí ná. \v 7 Ta ndi ndáa na̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ xi̱nkuei, no̱ón kúú na̱ natiin ndidaá táꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa no̱ó yuꞌu̱, dá chi̱ yuꞌu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, ta mií ná kakuu de̱ꞌe no̱ó yuꞌu̱. \v 8 Tído ña̱yuu ko̱ ndéé iní, xíꞌín na̱ ko̱ kándísa yuꞌu̱, xíꞌín na̱ kée ña̱ kaꞌan noo̱, xíꞌín na̱ saꞌání ndi̱i, xíꞌín na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ ta̱dí, xíꞌín na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱ xíꞌín ndidaá na̱ to̱ꞌón, no̱ón kúú na̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kañoꞌo na ini ta̱kui̱í kúú ñoꞌó ita̱ xíꞌín azufre. Ña̱ yóꞌo dándáki ña̱ kuu na̱ taꞌándá kúú uu̱ ―kaá Ndios. \s1 Kava̱ꞌa Ndios iin ñoo Jerusalén sa̱á \p \v 9 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kixi iin ángel nákaa̱ tein ndin usa̱ ángel ni̱ sa̱ neꞌe ndin usa̱ copa ni̱ chití ni̱ sa̱ ñoꞌo ta̱ndóꞌó sa̱ ni̱ ya̱ꞌa ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: \p ―Nakíi̱ chí yóꞌo diꞌa, dá koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱o̱n na̱ koꞌo̱n tandaꞌa̱, na̱ kakuu ñadiꞌí na̱ kúú léko ñoó. \p \v 10 Dá ndáka na̱ kúú Espíritu Ndios yuꞌu̱ ni̱ saꞌa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ káꞌano dikó íin ñoó, dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin ñoo káꞌano nda̱ꞌo noo̱í, ta ñoo ñoó kúú ñoo ii̱, ña̱ kúú ñoo Jerusalén, ña̱ kía̱n ko̱noo ve̱i nda̱ induú ni̱ kee Ndios. \v 11 Ta ndato oon ví náyeꞌe̱ ndaa ñoo ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato náyeꞌe̱ ndaa mií Ndios. Ta nádío̱n ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo nádío̱n yuu̱ ndato xíxi dío̱n, ta ndéꞌán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéꞌé yuu̱ naní jaspe, chi̱ yéꞌa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá. \v 12 Ta ndíka̱ nda̱ꞌo náo̱ ni̱ kao̱ noo ñoo ñoó, ta dikó nda̱ꞌo ña, ta uxi̱ uu̱ kúú yéꞌán, ta ndíta iin iin ángel yéꞌán, ta iin rá iin yéꞌán ñoó tándaa iin rá iin kuu̱ ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe ta̱a naní Israel. \v 13 Ta chí xoo noo̱ xínko̱o ndi̱ndii ñóꞌo oni̱ yéꞌán, ta chí xoo norte ñóꞌo taꞌani oni̱ yéꞌán, ta chí xoo sur ñóꞌo taꞌani oni̱ yéꞌán, ta chí xoo noo̱ sá nóo ndi̱ndii ñóꞌo taꞌani oni̱ yéꞌán. \v 14 Ta uxi̱ uu̱ kúú yuu̱ saꞌa̱ náo̱ ñoo ñoó, ta iin rá iin yuu̱ saꞌa̱ náo̱ ñoó tándaa iin iin kuu̱ na̱ kúú apóstol, na̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín na̱ kúú léko. \p \v 15 Ta néꞌe ángel ñoó iin vara oro, dá chiki̱ꞌó na̱ ñoo ñoó, xíꞌín yéꞌán xíꞌín náo̱ ñá. \v 16 Ta komi̱ xoo kúú ñoo ñoó, ta ña̱ ndíka̱a̱n xíꞌín ña̱ káni̱án, iin nóó vá ndáaan. Dá ni̱ chi̱ki̱ꞌó na̱ ñá xíꞌín vara oro ñoó, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ káni̱án, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ di̱kóa̱n, ta uu̱ mil komi̱ ciento kilómetro kúú ña̱ ndíka̱a̱n. \v 17 Ta ni̱ chi̱ki̱ꞌó na̱ náo̱ ñá, ta kíán oni̱ diko uxi̱ komi̱ metro táto̱ꞌon ki̱ꞌo chíki̱ꞌó ña̱yuu, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱ki̱ꞌó ñaá ángel ñoó. \v 18 Ta yuu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa náo̱ ñoó kúú yuu̱ naní jaspe. Tído mií ñoo ñoó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro ndinoꞌo, ta dío̱n ña̱ táto̱ꞌon ndato dío̱n yuu̱ ta̱tá. \v 19 Ta yuu̱ saꞌa̱ náo̱ ñoó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ luu ndáa, ta yuu̱ saꞌa̱ náo̱ mií no̱ó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní jaspe, ta ña̱ kúú uu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní zafiro, ta ña̱ kúú oni̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní ágata, ta ña̱ kúú komi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní esmeralda, \v 20 ta ña̱ kúú oꞌo̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní ónice, ta ña̱ kúú iño̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní cornalina, ta ña̱ kúú usa̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní crisólito, ta ña̱ kúú ona̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní berilo, ta ña̱ kúú ii̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní topacio, ta ña̱ kúú uxi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní crisopraso, ta ña̱ kúú uxi̱ iin ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní jacinto, ta ña̱ kúú uxi̱ uu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ naní amatista. \v 21 Ta uxi̱ uu̱ yéꞌé ñoó ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín uxi̱ uu̱ perla, sa̱ꞌá ño̱ó iin rá iin yéꞌé ñoó kúú iin perla. Ta keí oro kúú keí ñóꞌo ñoo ñoó, ta yéꞌa̱n táto̱ꞌon yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá. \p \v 22 Ta ni iin tóꞌón veꞌe ño̱ꞌo ko̱ ní xiníi̱ íin ñoo ñoó, dá chi̱ satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá ña̱ꞌa, no̱ón vá kúú veꞌe ño̱ꞌo ió ñoo ñoó, xíꞌín na̱ kúú léko. \v 23 Ta ko̱ xínñóꞌó taꞌon ñoo ñoó ndi̱ndii, ni yoo̱, dá katoo̱n, dá chi̱ mií vá Ndios dáyeꞌe̱ sa̱ꞌá ña̱ ndato téí na̱, ta mií léko ñoó kúú ñóꞌo̱ dátoo̱n iin níí ñoo ñoó. \v 24 Ta ña̱yuu ni̱ ka̱ki ndéi iin rá iin nación kanoo noo̱ náyeꞌe̱ ndaa ñoo ñoó, ta ndidaá táꞌa̱n ña̱ kui̱ká xíꞌín ña̱ñóꞌó naki̱ꞌo ta̱ sa̱ kuu rey no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ ñoo ñoó. \v 25 Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ nda̱dí yéꞌán, dá chi̱ ni iin kuu̱ ka̱ o̱ kuaá ñoó. \v 26 Ta kaneꞌe na ndidaá ña̱ kui̱ká xíꞌín ña̱ñóꞌó ni̱ sa̱ komí iin rá iin nación koꞌo̱n na̱ naki̱ꞌo naa̱n noo̱ ñoo ñoó. \v 27 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ yakó o̱ kúu ku̱ꞌu ñoo ñoó, ni na̱ kée ña̱ kini, ni na̱ to̱ꞌón. Sa̱va̱ꞌa na̱ kataki chíchí kándodó kuu̱ noo̱ libro na̱ kúú léko, no̱ón vá kúú na̱ kuu ndu̱ꞌu ñoo ñoó. \c 22 \p \v 1 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱náꞌa̱ ángel ñoó iin yu̱ta ndato nda̱ꞌo noo̱í. Ta yu̱ta ñoó xíka ta̱kui̱í xíꞌo ña̱ kataki yo̱, ta ndato yéꞌe̱ ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo yéꞌe̱ yuu̱ ta̱tá. Ta ta̱kui̱í yóꞌo kána mií ti̱xi téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na xíꞌín na̱ kúú léko. \v 2 Ta me̱ꞌí keí nákaa̱ mií ñoo ñoó nákaa̱ yu̱ta ñoó. Ta ndíta yíto̱ ndin nduú xoo yuꞌú yu̱ta ñoó, ta yíto̱ ñoó xíꞌo ña̱ kataki yo̱. Ta iin rá iin yoo̱ xíꞌo rá kui̱ꞌi, chi̱ uxi̱ uu̱ taꞌándá xíꞌo rá kui̱ꞌi noo̱ kuía̱. Ta ndáꞌa̱ yíto̱ ñoó kúú tata̱ nduva̱ꞌa ña̱yuu ndéi iin rá iin nación. \v 3 Ta ni iin ka̱ chiꞌan o̱ kóo no̱ó ña̱yuu kandei ñoó. Ta ñoó kuiin téi̱ noo̱ koo Ndios dándáki na xíꞌín na̱ kúú léko, ta koni kuáchí ña̱yuu na̱ noo̱ ná. \v 4 Ta koni túu na noo̱ Ndios, ta kandaꞌa̱ kuu̱ mií Ndios taan na̱. \v 5 Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kuaá ñoo ñoó. Ta ni o̱ kónñóꞌó ka̱ na̱ ni iin tóꞌón ñóꞌo̱ katoo̱n noo̱ ná, ni ndi̱ndii, dá chi̱ mií vá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, katoo̱n noo̱ ná. Ta daá dándáki kuií Ndios. \s1 Sa̱ kuyati va ña̱ nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱ \p \v 6 Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌíín: \p ―Ña̱ ndaa̱ kúú to̱ꞌon yóꞌo, ta miía̱n ndaa̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ kúú Ndios xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini na̱ kúú profeta na̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá iin ángel kéchóon noo̱ ná noo̱ yo̱ꞌó, dá dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu mií ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ yati ve̱i koo, ña̱ kúú ña̱ kánian koo. \p \v 7 ―Kanaꞌón ña̱ sa̱ yati ñóꞌó vá kasaa̱i̱ ―kaá Jesús. \p Ndikáꞌán ví na̱ néꞌe va̱ꞌa ndidaá to̱ꞌon nákani libro yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo. \p \v 8 Ta mií yuꞌu̱, Juan, kúú na̱ ni̱ seídóꞌo ndidaá ña̱ yóꞌo, ta ni̱ xinii̱ xíꞌín noo̱í ña̱. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ seídóꞌi ña̱, ta ni̱ xinii̱ ñá, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíí kuaꞌi̱n kandaño̱ꞌi ángel, na̱ ni̱ dánaꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱í. \v 9 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: \p ―Ko̱ó, ná dáꞌa ni keeón dión, dá chi̱ iin na̱ xínkuáchí dáó xíꞌón kúú yuꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ ñano̱n, na̱ kúú profeta, xíꞌín to̱ꞌon kée na̱ ndíta toon xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ libro yóꞌo. Kuaꞌán kandaño̱ꞌo iin tóꞌón dini̱ mií Ndios. \p \v 10 Ta ni̱ kaa taꞌani na xíꞌíín: \p ―Ná dáꞌa ni kado̱n libro yóꞌo xíꞌín sello, dá chi̱ sa̱ yati ñóꞌó vá ve̱i koo ña̱ kásto̱ꞌan saꞌa̱. \v 11 Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ ko̱ kúú ña̱yuu ndaa̱, ta ki̱ꞌo dión ná kakuu ii̱ vá ná. Ta na̱ kúú ña̱yuu kíni, ná kee ii̱ vá ná ña̱ kini. Ta na̱ kéndaa̱, ná kendaa̱ ii̱ vá ná. Ta na̱ ió vii noo̱ Ndios, ná koo vii ii̱ vá ná. \p \v 12 ―¡Kanaꞌón ña̱ sa̱ yati ñóꞌó vá kasaa̱i̱! Ta chiya̱ꞌavii iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee na. \v 13 Yuꞌu̱ kúú to̱ꞌon mií no̱ó xíꞌín to̱ꞌon noo̱ ndíꞌi, ta kúúí na̱ míí saꞌa̱ xíꞌín na̱ noo̱ ndíꞌi. Yuꞌu̱ kúú na̱ míí no̱ó, ta yuꞌu̱ kúú na̱ noo̱ ndíꞌi ―kaá Jesús. \p \v 14 Ndikáꞌán ví na̱ ni̱ da̱ndóo dáꞌo̱n ndíxi na, dá chi̱ ió íchi̱ ná ña̱ kía̱n keí ná kui̱ꞌi kána noo̱ yíto̱, kirá xíꞌo ña̱ kataki yo̱. Ta ió taꞌani íchi̱ ná ku̱ꞌu na iin rá iin yéꞌé ñoo ñoó. \v 15 Tído sata̱ véꞌe va kando̱o ti̱na, xíꞌín na̱ ta̱dí, xíꞌín na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ saꞌání ndi̱i, xíꞌín na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱, xíꞌín ndidaá na̱ kátoó dándaꞌí dao ka̱ ña̱yuu. \p \v 16 ―Mií yuꞌu̱, Jesús, kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá iin ángel kéchóon noo̱í, dá ki̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá miíí. Yuꞌu̱ kúú na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe rey David, ta yuꞌu̱ kúú ti̱ñoo̱ ndato xínko̱o tá kuaꞌa̱n tu̱u ―kaá na̱. \p \v 17 Ta kaá na̱ kúú Espíritu Ndios: \p ―Nakíi̱. \p Ta kaá taꞌani yó, na̱ kúú ñadiꞌí Jesús: \p ―Nakíi̱ ní. \p Ta ndoꞌó, na̱ seídóꞌo to̱ꞌon yóꞌo, kaa taꞌani ndó: \p ―Nakíi̱ ní. \p Ta ndoꞌó, na̱ íchi̱ ini, nakíi̱ ndo̱. Ta ndi ndáa ndó káꞌán koꞌo ta̱kui̱í, dá kía̱n koꞌo oon ndó ta̱kui̱í xíꞌo ña̱ kataki yo̱. \p \v 18 Sa̱ kásto̱ꞌin xíꞌín ndidaá táꞌa̱n na̱ seídóꞌo to̱ꞌon tándaa noo̱ libro yóꞌo, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndí ki̱án koo chí noo̱, ña̱ tá ni̱ chi̱ndaa̱ noo̱ ná ni̱ chi̱kodó ná cháá ka̱ to̱ꞌon noo̱ tuti yóꞌo, dá kía̱n tandaꞌá Ndios ndidaá táꞌa̱n kueꞌe̱ kiian noo̱ ná, ña̱ kía̱n káꞌa̱n libro yóꞌo saꞌa̱. \v 19 Ta tá ni̱ chi̱ndaa̱ noo̱ ná ni̱ di̱tá ná dao to̱ꞌon tándaa noo̱ libro yóꞌo, ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ve̱i koo, dá kía̱n koꞌo̱n taꞌani Ndios di̱tá ná kuu̱ ná, ña̱ kánóo noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ na̱ kataki chíchí, ta o̱ kónó ná ña̱ kandei na ñoo ii̱ ñoó, ña̱ káꞌa̱n libro yóꞌo saꞌa̱. \p \v 20 Mií na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ña̱ yóꞌo kúú na̱ kaá diꞌa: \p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti yachi̱ va kasaa̱i̱. \p ¡Dión ná koo! ¡Nakíi̱ ní, Jesús, mií ní na̱ kúú satoꞌo ndu̱! \p \v 21 Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.