\id PHP \h Filipenses \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Filipos \toc2 Filipenses \toc3 Fil. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Filipos \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kéchóoin xíꞌín Timoteo noo̱ Jesucristo, ta káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndidaá ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo Jesús, ndoꞌó na̱ ndéi ñoo Filipos xaa̱n, xíꞌín na̱ kómí choon ndáka na ndo̱ꞌó, xíꞌín na̱ ndíta xínkuáchí ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó. \v 2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. \s1 Káꞌa̱n Pablo xíꞌín Ndios sa̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Filipos \p \v 3 Ta náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yó, saꞌa̱ ndo̱ꞌó tá iin rá iin ndíko̱ꞌon inii̱ ndoꞌó. \v 4 Tá káꞌi̱n xíꞌín Ndios saꞌa̱ ndo̱, daá kuití vá káꞌi̱n xíꞌín ná xíꞌáa̱n kádii̱ inii̱ saꞌa̱ ndidaá ndoꞌó, \v 5 chi̱ nda̱ mií saꞌa̱, ta nda̱ viti chíndeé ndó yuꞌu̱ kéchóon dáó yó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús. \v 6 Sa̱ náꞌá va̱ꞌa va yuꞌu̱ ña̱ mií Ndios, na̱ ni̱ kedaá xíꞌín ndó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndó kéchóon va̱ꞌa ndó noo̱ ná, mií i̱í vá ná chíndeé ndó, dá xi̱nkuei va̱ꞌa ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Jesucristo kasaa̱ na̱. \v 7 Ta miía̱n kánian ña̱ dión nákani inii̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱. Tá nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a, o tá nákaa̱i̱ chíndeéí ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu, o tá nákaa̱i̱ dáxi̱no inii̱ ña̱yuu ña̱ to̱ꞌon ndaa̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, chíndeé ndó yuꞌu̱ noo̱ ndidaá ña̱ mani̱ kée Ndios xíꞌíín. \v 8 Xíꞌo mií Ndios kuendá sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Jesucristo saꞌa̱ iin rá iin yó. \v 9 Ta xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ ná kutí ndó xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ cháá ka̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta ná kutí taꞌani ndó xíꞌín cháá ka̱ ña̱ ndi̱chí xíꞌo Ndios, ta ná koo cháá ka̱ ña̱xintóni̱ noo̱ ndo̱, \v 10 dá ná kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án va̱ꞌa cháá ka̱ kee ndó, dá koni ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ndaa̱, ña̱yuu ndáa vii nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Cristo kasaa̱ na̱, \v 11 dá xi̱nko̱o ndiꞌi ndó xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée ndó sa̱ꞌá ña̱ ió Jesucristo xíꞌín ndó, dá ná naki̱ꞌo ña̱yuu ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, ta ná kekáꞌano ñaá ná. \s1 Takí va Pablo kée na ña̱ kóni̱ Jesucristo \p \v 12 Kóni̱i̱ ña̱ kanaꞌá ndó, ñanii̱, ña̱ ndidaá ta̱ndóꞌó ndóꞌi kía̱n kédaá, sa̱ꞌá ño̱ó seídóꞌo cháá ka̱ ña̱yuu to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús. \v 13 Dá chi̱ ndidaá soldado ndéi noo̱ dándáki ta̱ néꞌe choon yóꞌo xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu náꞌá va̱ꞌa ña̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ kéchóoin noo̱ Cristo. \v 14 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ñani yo̱ ni̱ na̱tiin cháá ka̱ ta̱ndeé iní noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱ndéé cháá ka̱ ini ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ta ni ko̱ yu̱ꞌú ra̱. \p \v 15 Ta miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ dánaꞌa̱ dao ta̱a to̱ꞌon Cristo xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ra̱, ta sa̱ꞌá ña̱ kátoó ra̱ chidáó táꞌan ra xíꞌíi̱n. Tído ió dao ka̱ ra̱ dánaꞌa̱ xíꞌín ndinoꞌo ini mií rá. \v 16 Chi̱ ió dao ta̱a dánaꞌa̱ to̱ꞌon Cristo sa̱ꞌá ña̱ kátoó ra̱ chidáó táꞌan ra xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ dánaꞌa̱ ra̱án xíꞌín ndinoꞌo ini ra̱, chi̱ ndúkú rá ña̱ dándi̱ꞌi ini ra̱ yuꞌu̱ nani nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a yóꞌo. \v 17 Tído dao ka̱ ra̱ dánaꞌa̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ra̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, chi̱ náꞌá rá ña̱ nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ chíndeéí to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌá Jesús. \v 18 ¿Ndi koo, tá dáá? Tído ko̱ néꞌe ta̱ndíni á dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ ini ra̱, o sa̱ꞌá ña̱ kúú rá ña̱yuu ndaa̱. Xía̱n nani dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Cristo, kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, ta daá ná kadii̱ va inii̱. \p \v 19 Dá chi̱ sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ sa̱ꞌá ña̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌí, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ chíndeé ñaá Espíritu Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó xi̱nko̱o va̱ꞌa va ndidaá ña̱ ndóꞌi, dá kanai veꞌe ka̱a, \v 20 chi̱ ndáti kíi̱í, ta ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ o̱ kákaꞌan taꞌon noo̱ yúꞌu̱ sa̱ꞌá ni iin ña̱ꞌa kéei. Diꞌa kóni̱i̱ koo ndeé iníi̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo daá kuití kéei, dá ná natiin taꞌani Cristo ña̱ñóꞌó saꞌa̱ yúꞌu̱ viti, á mií takíi̱ o á mií ni̱ xiꞌi̱i̱. \v 21 Dá chi̱ noo̱ mií yuꞌu̱ kíán diꞌa: xía̱n nani takíi̱, kéei ña̱ kóni̱ Cristo va, tído tá ni̱ xiꞌi̱i̱, ni̱ ke̱va̱ꞌa cháá ka̱i̱. \v 22 Tído tá ió ña̱ kechóon cháá ka̱i̱ noo̱ Ndios xía̱n nani ndíxii yikí ko̱ño yóꞌo, dá kía̱n ko̱ náꞌí ndí ki̱án ka̱xii, á va̱ꞌa ka̱ katakii̱, o á va̱ꞌa diꞌa ña̱ kuui̱. \v 23 Chi̱ ko̱ ni̱ꞌí ndá ki̱án nakani inii̱ saꞌa̱ ndi nduú ña̱ yóꞌo, chi̱ katoói̱ koꞌi̱n noo̱ ió Cristo, dá kooi xíꞌín ná, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n va̱ꞌa cháá ka̱a̱n. \v 24 Tído káni cháá ka̱a̱n ña̱ kooi ñayuú yóꞌo, dá kuu chindeéí ndo̱ꞌó. \v 25 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé inii̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌí ña̱ kooi cháá ka̱ ñayuú yóꞌo, ta koo i̱í váí xíꞌín ndidaá ní ndo̱ꞌó, dá kuaꞌano ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá ná kadii̱ cháá ka̱ ini ndo̱ no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó. \v 26 Ta ki̱ꞌo dión, dá kékáꞌano ndó Cristo Jesús sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na xíꞌín yuꞌu̱, chi̱ ki̱ꞌo na ña̱ saa̱ tukui kooi xíꞌín ndó. \p \v 27 Tído noo̱ ndidaá ña̱ꞌa koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ ndíta toon xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa Cristo, dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó o o̱ sáa̱i̱, kóni̱i̱ kandaa̱ inii̱ ña̱ ndíta toon ndó, ta iin tóꞌón vá kúú ña̱xintóni̱ ndo̱, ta iin tóꞌón ni̱ nduu ndiꞌi ndó kéchóon ndó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, táꞌa̱n ña̱ kándísa yó. \v 28 Ta noo̱ ni iin ña̱ꞌa o̱ sa̱ yuꞌú ndo̱ kee na̱ xiní uꞌu̱ ña̱ kándísa yó, dá chi̱ ño̱ó kía̱n xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini na̱ ña̱ naá vá ná. Ta ndoꞌó kúú na̱ kándaa̱ ini ña̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó, ta mií Ndios kúú na̱ kee ndidaá ña̱ yóꞌo. \v 29 Dá chi̱ saꞌa̱ Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kándísa ndó mií ná, ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ni̱ niꞌi̱ ndo̱, chi̱ ni̱ niꞌi̱ taꞌani ndó ña̱ ndóꞌo nío̱ ndo̱ saꞌa̱ ná. \v 30 Chi̱ ndóꞌo nío̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xini ndo̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ yuꞌu̱, ta ndóꞌo taꞌani ndó táto̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ ndóꞌo yuꞌu̱ viti. \c 2 \s1 Ki̱ꞌo diꞌa ni̱ kee Jesucristo saꞌa̱ yo̱ \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱tiin ndó ta̱ndeé iní noo̱ Cristo, ta ni̱ na̱tiin ndó ta̱ndeé iní noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, ta iin ni̱ nduu ndó ni̱ kee Espíritu ná, ta ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani ndó ña̱ ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, \v 2 dá kía̱n dáxi̱nko̱o ndó ña̱ kádii̱ inii̱, ta koo ini ndo̱ ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kuꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱, ta iin ná kakuu ndó, ta iin tóꞌón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱. \v 3 Ta o̱ sa̱ ndúkú ndó ña̱ chidáó táꞌan ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ sa̱ chíndaya̱ꞌi ndó mií ndó. Diꞌa ndaꞌí koo ini ndo̱, ta kee ndó kuendá ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ dao ka̱ ña̱yuu o̱ du̱ú mií ndó. \v 4 Ta o̱ sa̱ ndíꞌi téí ini ndo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ mií ndó, diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ xínñóꞌó dao ka̱ ña̱yuu. \v 5 Ta koo ini ndo̱ kandoꞌo ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo Cristo Jesús xíꞌín yó, \v 6 dá chi̱ iin nóó kúú vá ná xíꞌín Ndios, tído ko̱ ní taó kuendá taꞌon na ña̱ iin nóó kúú ná xíꞌín Ndios, chi̱ ko̱ ní kée na saꞌa̱ mií ná, \v 7 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo na ña̱ ndato kúú ná, dá ni̱ ndee na mií ná kúú ná iin na̱ xínkuáchí, chi̱ ni̱ ndee na mií ná ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú. \v 8 Ta nani ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱a ñayuú yóꞌo, dá ni̱ kenóo cháá ka̱ na̱ mií ná, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo na Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱, ta nda̱ ndi̱ka iin cruz ni̱ xiꞌi̱ na̱. \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi ñaá Ndios ña̱ kakuu na na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na iin kuu̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ná noo̱ ndidaá ka̱ kuu̱. \v 10 Sa̱ꞌá ño̱ó nata̱ꞌa̱no̱ ndidaá táꞌa̱n kondo̱ na̱ ndéi induú, xíꞌín na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, xíꞌín na̱ ñóꞌo ti̱xi ñóꞌo̱ noo̱ Jesús, \v 11 ta ndidaá táꞌa̱n yúꞌu̱ nakoni ña̱ Jesucristo kúú satoꞌo noo̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa, ta xíꞌín mií ná natiin tatá Ndios ña̱ñóꞌó. \s1 Kúú yó de̱ꞌe Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kánian koo vii yo̱ \p \v 12 Ndoꞌó, na̱ mani̱ miíi̱, daá seídóꞌo ndó choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ seídóꞌo ndó yuꞌu̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión seídóꞌo cháá ka̱ ndo̱ yuꞌu̱ viti nani nákaa̱ xíkáí. Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱ naꞌa̱ ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ ni̱ ka̱ki ni̱ kee Ndios. Ta kee ndóa̱n xíꞌín ña̱ yu̱ꞌú ndo̱ ná, ta xíꞌín ña̱ ndéi ni̱no ndó. \v 13 Dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ kóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱, ta xíꞌo taꞌani na ña̱ kándéé ndó kee ndóa̱n, chi̱ ki̱ꞌo dión nátaꞌan ini na̱. \p \v 14 Ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kée ndó, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaꞌa̱n kuáchi̱ ndo̱, ta ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ chidáó táꞌan ndó, \v 15 dá kía̱n koni ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ko̱ó kua̱chi xíꞌín ña̱yuu ndaa̱, dá kakuu ndó de̱ꞌe Ndios ndáa vii tein ña̱yuu kíni, na̱ ko̱ kée ña̱ ndaa̱. Ta katoo̱n ndo̱ tein ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo tóo̱n ti̱ñoo̱ tá íin naá. \v 16 Dión, dá ndita toon ndó xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó no̱ó ña̱yuu. Dá kía̱n, tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o Cristo kasaa̱ na̱, ná kadii̱ iníi̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní ndóꞌo oon níma̱í, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní naá óon choon ni̱ keei tein ndó. \v 17 Ta va̱ꞌará nakiꞌin táꞌan ña̱ ndóꞌi xíꞌín ña̱ dóko̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ña̱ kúú ña̱ kéchóon ndó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, tído kádii̱ iníi̱, ta kádii̱ dáó ini yuꞌu̱ xíꞌín iin rá iin ndó. \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kadii̱ taꞌani ini ndo̱, ta kandei dii̱ ndo̱ xíꞌín yuꞌu̱. \s1 Tandaꞌá Pablo Timoteo xíꞌín Epafrodito saa̱ ra̱ ñoo Filipos \p \v 19 Kándéé inii̱ satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ ná konó ná tandaꞌá yachi̱i̱ Timoteo saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná kasto̱ꞌon xi xíꞌíi̱n ndí ndóꞌo ndó, dá ndundeé iníi̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 20 Dá chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ ta̱a nákaa̱ xíꞌíi̱n nákani ini táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini mií xí, chi̱ ko̱ó iin ka̱ ra̱ ndíꞌi ini saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndíꞌi ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 21 Chi̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu ndíꞌi cháá ka̱ ini saꞌa̱ choon mií ná, ta ko̱ ndíꞌi taꞌon ini na̱ saꞌa̱ choon Cristo Jesús. \v 22 Ta ndidaá vá ndoꞌó náꞌá ña̱ kéchóon ndaa̱ Timoteo, ta náꞌá taꞌani ndó ña̱ kéchóon nduú xi̱ xíꞌín yuꞌu̱ noo̱ xíonooi dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéchóon nduú iin tatá xíꞌín de̱ꞌe ra. \v 23 Ta tandaꞌí xi̱ saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ndi ndoꞌi. \v 24 Ta kándéé káꞌano inii̱ satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ kía̱n konó ná yachi̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó. \p \v 25 Tído ni̱ na̱kani inii̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ tandaꞌí Epafrodito saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó. Ta ñanii̱ kuendá Jesús kúú rá, ta kéchóon nduú ra̱ xíꞌíín, ta chíndeé táꞌan ra xíꞌíín naái̱ xíꞌín ña̱ kini. Ta ndoꞌó ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ni̱ kii ra ni̱ chi̱ndeé rá yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ xínñóꞌí. \v 26 Tído ni̱ ta̱ndaꞌí ra̱ ko̱saa̱ ra̱, dá chi̱ kóni̱ nda̱ꞌo ra koo ra xíꞌín ndidaá ní ndoꞌó, ta víꞌí ka̱ ví ni̱ ka̱sáꞌá kúndaꞌí ini ra̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ ni̱ sa̱ kúꞌu̱ ra̱. \v 27 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ kúꞌu̱ kaꞌí ra̱, sa̱ kuaꞌa̱n kuu va ra, ní kúu. Tído ni̱ kuꞌu̱ va ini Ndios saꞌa̱ rá, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ iin tóꞌón mií rá ni̱ kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱, chi̱ ni̱ kuꞌu̱ taꞌani ini na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni ndoꞌo cháá ka̱ níma̱í sa̱ꞌá ña̱ kundaꞌí inii̱ saꞌa̱ rá. \v 28 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndi̱ꞌi inii̱ ni̱ ta̱ndaꞌá kíi̱í ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó, dá ná kadii̱ ini ndo̱ tá ná koni ndo̱ rá, dá ná koo va̱ꞌa inii̱. \v 29 Ta kadii̱ ini ndo̱ natiin ndó ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta naki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ ndidaá ka̱ ra̱ kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií rá, \v 30 dá chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n kuu va ra noo̱ choon Cristo, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo ra mií rá ña̱ kía̱n ndoꞌo ra dión, dá chindeé rá yuꞌu̱ noo̱ iin rá iin ndoꞌó. \c 3 \s1 Kóni̱ Pablo kandaa̱ cháá ka̱ ini na̱ saꞌa̱ Jesús \p \v 1 Ta viti kía̱n, ñani miíi̱, ná kadii̱ ini ndo̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús. Ko̱ kuáchi̱ taꞌon kíán noo̱ yúꞌu̱ nandió ko̱o tukui taai ña̱ sa̱ ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kendakí ndo̱ mií ndó xíꞌín ña̱ kándísa yó. \v 2 Ta kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ ta̱a kée táto̱ꞌon kée ti̱na ndúríkueꞌe̱, táꞌa̱n ra̱ ko̱ kée ña̱ ndaa̱, ta kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ndó ña̱ kaꞌanda ndo̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée na̱ Israel. \v 3 Ta viti nda̱á kúú yó na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ noo̱ Ndios, chi̱ ndinoꞌo ini yo̱ kéchóon yó noo̱ ná kée Espíritu ná, ta sa̱va̱ꞌa Cristo Jesús kúú na̱ kándéé káꞌano ini yo̱, dá ka̱ki yó, chi̱ ko̱ kándéé ka̱ ini yo̱ ña̱ kée mií yó, \v 4 va̱ꞌará ió ña̱ kandeé iníi̱ ña̱ ka̱kii xíꞌín ndée̱ miíí. Tá ió dao ka̱ na̱ káꞌán ña̱ xíꞌín ndée̱ mií ná kandeé ná ka̱ki na, tído yuꞌu̱, kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱ꞌa ni̱ kee yuꞌu̱, \v 5 dá chi̱ tá ni̱ xi̱noi ona̱ kuu̱, dá ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱í, ta kúúí iin ra̱ ñoo Israel, ta ni̱ kixii tein na̱ veꞌe Benjamín, ta káꞌi̱n yúꞌu̱ hebreo, ta íin tooin xíꞌín ley, chi̱ kúúí iin ta̱ fariseo, \v 6 ta ndíꞌi inii̱ keei ña̱ kóni̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús, ta sa̱ kee ndiꞌii choon saꞌándá ley. \v 7 Ta ni̱ kaꞌín ña̱ ndidaá ña̱ yóꞌo chindeé ñaá, dá kandaya̱ꞌi noo̱ Ndios. Tído viti kíán ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱í sa̱ꞌá ña̱ kándéé inii̱ Cristo. \v 8 Ta miía̱n ndaa̱ dión kíán, chi̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ndidaá ña̱ yóꞌo noo̱í, chi̱ ña̱ ndáya̱ꞌi noo̱í viti kía̱n kandaa̱ cháá ka̱ inii̱ saꞌa̱ Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌi̱, dá kandeé cháá ka̱ inii̱ ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱ na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkooi ña̱ kandeé inii̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, ta kíán táto̱ꞌon xeꞌe̱ noo̱í viti, chi̱ kóni̱ kandaya̱ꞌi cháá ka̱ Cristo noo̱í, \v 9 dá konii̱ iin nduúí xíꞌín Cristo, chi̱ ko̱ ndúkú ka̱ yuꞌu̱ ña̱ kía̱n kakuui iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kéei choon saꞌándá ley Moisés. Diꞌa ni̱ kasa̱ndaái̱ kúúí iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iníi̱ Cristo, chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kakuui iin na̱ ndaa̱ noo̱ mií ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé iníi̱ ná. \v 10 Chi̱ ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kía̱n kandaa̱ cháá ka̱ inii̱ saꞌa̱ Cristo Jesús, chi̱ kóni̱i̱ korndodóí ndée̱, ña̱ ni̱ da̱nátaki ñaá. Ta kóni̱ taꞌanii ña̱ ndoꞌo níma̱í táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo mií ná, dá kasandaái̱ ndoꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo na ndi̱ka cruz no̱ó ni̱ xiꞌi̱ na̱, \v 11 chi̱ ió ta̱ndeé iní no̱ói̱ ña̱ ni̱ꞌí ña̱ natakii̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱. \s1 Kóni̱ Pablo xi̱nko̱o na nda̱ noo̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios \p \v 12 Ko̱ kóni̱ kaa ña̱ yóꞌo ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ndeéí ni̱ niꞌi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, o sa̱ ni̱ ka̱ndeéí ni̱ xi̱nko̱oi nda̱ noo̱ kóni̱ Ndios, tído xíka i̱í váí kuaꞌi̱n, dá kasandaái̱ natiiin ndidaá ña̱ kánian natiiin saꞌa̱ ña̱ ni̱ kana Cristo Jesús yuꞌu̱ noo̱ choon na̱. \v 13 Ñanii̱, ko̱ káꞌi̱n ña̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaái̱ ni̱ na̱tiin ndidaá ña̱ yóꞌo, tído ña̱ kée yuꞌu̱ kía̱n ni̱ da̱nkoo yuꞌu̱ ndidaá ña̱ sa̱ ka̱ndeé inii̱ tá sata̱, ta viti ndíꞌi cháá ka̱ inii̱ kasandaái̱ chí noo̱, \v 14 ta chóꞌon inii̱ xi̱nko̱oi nda̱ no̱ó ni̱ chi̱náꞌa̱ mií Ndios, dá natiiin ña̱ va̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ ni̱ kana na yuꞌu̱ natiiin sa̱ꞌá ña̱ iin ni̱ nduúí xíꞌín Cristo Jesús. \v 15 Ta ndidaá yóó, na̱ ni̱ sisa xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ki̱ꞌo dión kánian koo ini yo̱. Tá díin kándaa̱ ini dao ka̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, dá kía̱n mií Ndios ná dátoo̱n noo̱ ndo̱ ndí ki̱án kánian kee ndó. \v 16 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kasa̱ndaá yo̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱, ki̱ꞌo dión ná kaka yó koꞌo̱ chí noo̱, ta ná ndi̱ꞌi ini yo̱ kee yóa̱n. \p \v 17 Ñanii̱, koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon kée yuꞌu̱. Kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó na̱ kée táto̱ꞌon kée nduꞌu̱, ta dión taꞌani kee ndó. \v 18 Dá chi̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ ka̱sto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi xaa̱n káñóꞌó ña̱ ni̱ kee Cristo saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz. Ta xíꞌín ndutá noo̱í nandió ko̱o tukui náchinaꞌí ndo̱ꞌó saꞌa̱ ná. \v 19 Ta niꞌi̱ ná ña̱ naá ná sa̱ꞌá ña̱ kée na dión. Chi̱ ña̱ꞌa sásáꞌan va na kúú ndios noo̱ ná, ta ña̱ chíndaya̱ꞌi na mií ná kúú ña̱ kaꞌan noo̱, ta ndíꞌi ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo va. \v 20 Tído yóó, chí induú vá nákaa̱ ñoo yo̱, ta ñoó ndáti yó kixi satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ dáka̱ki ñaá, \v 21 dá nadaon na yikí ko̱ño ndíxi yó, táꞌa̱n ña̱ náta̱ni̱ mií, ta ndee na ña̱ kakian yikí ko̱ño ndato táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú yikí ko̱ño ndíxi mií ná. Ta kee naa̱n xíꞌín ndée̱ mií ná, táꞌa̱n ña̱ kéchóon na dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. \c 4 \s1 Daá kuití ná kadii̱ ini yo̱ xíꞌín Ndios \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kóni̱ kíi̱ yuꞌu̱ kande̱ꞌí ndoꞌó. Ta kádii̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, ta ndoꞌó kúú iin ña̱ ndato natiin yuꞌu̱ saꞌa̱ choon kéei. Kuita toon ii̱ ndo̱, na̱ mani̱ miíi̱, xíꞌín ña̱ kándísa ndó satoꞌo yo̱ Jesús. \v 2 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ Evodia, xíꞌín noo̱ Síntique ña̱ iin tóꞌón ní ná kakuu ña̱xintóni̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \v 3 Ta seí ndaꞌí taꞌanii noo̱ yo̱ꞌó, ta̱ kéchóon ndaa̱ xíꞌín miíi̱, ña̱ kía̱n koo ino̱n chindeéón na̱ ñáꞌa̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱ndeé táꞌan dáó ná xíꞌín yuꞌu̱ no̱ó ni̱ xi̱onooi ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌá Jesús. Ta ni̱ xi̱onoo taꞌani Clemente xíꞌín yuꞌu̱, xíꞌín dao ka̱ ta̱a kéchóon dáó xíꞌíín. Ta sa̱ kándodó vá kuu̱ ná noo̱ libro noo̱ kándodó kuu̱ iin rá iin na̱ niꞌi̱ ña̱ kataki chíchí. \p \v 4 Daá kuití ná kadii̱ ini ndo̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús. Káꞌa̱n tukui xíꞌín ndó, ná kadii̱ ini ndo̱. \v 5 Ta ki̱ꞌo ndó ña̱ ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ va̱ꞌa ini ndo̱, dá chi̱ sa̱ kúyati va kuu̱ nandió ko̱o satoꞌo yo̱ Jesús, kasaa̱ na̱. \v 6 Ta o̱ sa̱ ndíꞌi téí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo nío̱ ndo̱. Diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo ndó, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, ta daá kuití naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ ná. \v 7 Ta naki̱ꞌo Ndios ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱, ta ni ko̱ íin kandeé kandaa̱ ini ndi ki̱ꞌo káꞌano ña̱ va̱ꞌa ini xíꞌo Ndios noo̱ ndo̱. Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo kandaa na̱ nío̱ ndo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ iin ni̱ nduu ndó xíꞌín Cristo Jesús. \s1 Nakani ini ndo̱ saꞌa̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ \p \v 8 Nda̱á ña̱ yóꞌo va ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ñanii̱. Koo ini ndo̱ nakani ini ndo̱ saꞌa̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ndidaá ña̱ kánian natiin ña̱ñóꞌó, saꞌa̱ ndidaá ña̱ kúú ña̱ va̱ꞌa, saꞌa̱ ndidaá ña̱ vii kuaꞌa̱n, saꞌa̱ ndidaá ña̱ ñóchí kuaꞌa̱n, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó tá kíán iin ña̱ va̱ꞌa, o tá kíán iin ña̱ kánian natiin ña̱ñóꞌó, dá kía̱n nakani ini ndo̱ sa̱ꞌán. \v 9 Koo ini ndo̱ kee ndó ndidaá ña̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa ndó ti̱xi ndáꞌí, xíꞌín ña̱ ni̱ na̱tiin ndó no̱ói̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó noo̱ ni̱ kaꞌi̱n, xíꞌín ña̱ ni̱ xini ndo̱ ni̱ keei. Ta mií Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ koo va̱ꞌa ini yo̱, daá koo va na xíꞌín ndó. \s1 Nátaꞌan ini Pablo noo̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ndóꞌo na \p \v 10 Ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo inii̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús, dá chi̱ ni̱ na̱ndió kuéi tuku ndó ni̱ chi̱ndeé ndó yuꞌu̱. Ta kátóni̱ va̱ꞌa inii̱ ña̱ daá kóni̱ ndo̱ꞌó chindeé ñaá ndó, tído ko̱ ní níꞌi̱ ndo̱ ndi kee ndó chindeé ndó yuꞌu̱. \v 11 Ko̱ káꞌi̱n ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ xínñóꞌí dao ka̱ ña̱ꞌa, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa va yuꞌu̱ nátaꞌan inii̱ noo̱ ndi ndáa mií ña̱ ndóꞌi. \v 12 Dá chi̱ náꞌá vá yuꞌu̱ koo ndaꞌávíi̱, ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ koo va̱ꞌi. Sa̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa va yuꞌu̱ nátaꞌan inii̱ no̱ó ndidaá ña̱ ndóꞌi, dá chi̱ nátaꞌan va inii̱ va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa kaxíí o ió ña̱, ta nátaꞌan taꞌani inii̱ va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa noo̱í o ió ña̱, \v 13 chi̱ ndidaá ña̱ yóꞌo kándéé yuꞌu̱ kéei, chi̱ mií Cristo kúú na̱ chíndeé ñaá. \s1 Ko̱ kámani̱ ni iin ña̱ꞌa noo̱ Pablo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuꞌu̱ ini na̱ Filipos saꞌa̱ ná \p \v 14 Tído va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ kee ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱ndeé ndó yuꞌu̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌi. \v 15 Ta sa̱ náꞌá vá mií ndoꞌó, na̱ ñoo Filipos, ña̱ nda̱ rá mií saꞌa̱, tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús tein mií ndó, dá ni̱ ketai kuendá Macedonia kuaꞌi̱n, ta ni iin tóꞌón taꞌon dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi dao ka̱ ñoo ko̱ ní chíndeé taꞌon na yuꞌu̱, sa̱va̱ꞌa ndoꞌó va kúú na̱ ni̱ chi̱ndeé ñaá. \v 16 Dá chi̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo Tesalónica ni̱ kemáni̱ ndo̱ yuꞌu̱, chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ña̱ xínñóꞌí ni̱ saa̱a̱n, ta o̱ du̱ú iin tóꞌón ni taꞌándá ni̱ kee ndó dión. \v 17 Ko̱ ndúkú taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kía̱n daá kemáni̱ ndo̱ yuꞌu̱. Ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kíán ña̱ mií Ndios ná nandió néꞌe na ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeé ndó yuꞌu̱. \v 18 Chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ve̱i no̱ói̱, ta ko̱ kámani̱ ni iin ka̱ ña̱ꞌa no̱ói̱, sa̱ ió va̱ꞌa vei xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa néꞌe Epafrodito ni̱ kixi na, ña̱ kía̱n ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ve̱i no̱ói̱. Táꞌa̱n ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndó kúú táto̱ꞌon iin ña̱ támi sáꞌa̱n noo̱ Ndios, iin ña̱ ni̱ doko̱ ndo̱ noo̱ mií Ndios, ña̱ kía̱n nátaꞌan ini na̱ xiní na̱. \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó mií Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yó, ná naki̱ꞌo ndidaá ña̱ xínñóꞌó ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká ió noo̱ mií ná noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo Jesús. \v 20 Ta daá kuití ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, ña̱ñóꞌó. Dión ná koo. \s1 Xíꞌín ndisáꞌán yóꞌo dándíꞌi Pablo ña̱ káꞌa̱n na̱ \p \v 21 Kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios, na̱ kúú kuendá Cristo Jesús. Ta káꞌa̱n taꞌani ñani yo̱ ndéi xíꞌín yuꞌu̱ yóꞌo ndisáꞌán xíꞌín iin rá iin ndoꞌó. \v 22 Ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi yóꞌo káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó, ta na̱ veꞌe César kúú na̱ natiin va̱ꞌa ndó ndisáꞌán káꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó. \p \v 23 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.