\id MAT \h San Mateo \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Mateo, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús \toc2 San Mateo \toc3 Mt. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Mateo, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús \c 1 \s1 Na̱ yóꞌo kúú na̱ veꞌe Jesús \p \v 1 Ña̱ yóꞌo kúú tuti noo̱ tándaa yíko̱ kuu̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ sa̱ kuu na̱ veꞌe Jesucristo, na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe rey David, ta rey David ni̱ kii tein na̱ veꞌe Abraham. \v 2 Chi̱ de̱ꞌe Abraham ñoó ni̱ sa̱ kuu Isaac, ta de̱ꞌe Isaac ni̱ sa̱ kuu Jacob, ta de̱ꞌe Jacob ni̱ sa̱ kuu Judá xíꞌín dao ka̱ ñani ra̱. \v 3 Ta de̱ꞌe Judá xíꞌín iin ñáꞌa̱ naní Tamar ni̱ sa̱ kuu Fares xíꞌín Zara, ta de̱ꞌe Fares ni̱ sa̱ kuu Esrom, ta de̱ꞌe Esrom ni̱ sa̱ kuu Aram, \v 4 ta de̱ꞌe Aram ni̱ sa̱ kuu Aminadab, ta de̱ꞌe Aminadab ni̱ sa̱ kuu Naasón, ta de̱ꞌe Naasón ni̱ sa̱ kuu Salmón, \v 5 ta de̱ꞌe Salmón xíꞌín Rahab ni̱ sa̱ kuu Booz, ta de̱ꞌe Booz xíꞌín Rut ni̱ sa̱ kuu Obed, ta de̱ꞌe Obed ni̱ sa̱ kuu Isaí. \v 6 Ta de̱ꞌe Isaí ni̱ sa̱ kuu David, na̱ ni̱ sa̱ kuu rey no̱ó na̱ Israel, ta de̱ꞌe rey David ni̱ sa̱ kuu Salomón, ta naná Salomón ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí Urías. \p \v 7 Ta de̱ꞌe Salomón ni̱ sa̱ kuu Roboam, ta de̱ꞌe Roboam ni̱ sa̱ kuu Abías, ta de̱ꞌe Abías ni̱ sa̱ kuu Asa, \v 8 ta de̱ꞌe Asa ni̱ sa̱ kuu Josafat, ta de̱ꞌe Josafat ni̱ sa̱ kuu Joram, ta de̱ꞌe Joram ni̱ sa̱ kuu Uzías, \v 9 ta de̱ꞌe Uzías ni̱ sa̱ kuu Jotam, ta de̱ꞌe Jotam ni̱ sa̱ kuu Acaz, ta de̱ꞌe Acaz ni̱ sa̱ kuu Ezequías, \v 10 ta de̱ꞌe Ezequías ni̱ sa̱ kuu Manasés, ta de̱ꞌe Manasés ni̱ sa̱ kuu Amón, ta de̱ꞌe Amón ni̱ sa̱ kuu Josías, \v 11 ta de̱ꞌe Josías ni̱ sa̱ kuu Jeconías xíꞌín dao ka̱ ñani ra̱ tá tiempo ni̱ kue̱i na̱ ñoo Israel noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ ñoo Babilonia. \p \v 12 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kue̱i na̱ Israel ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Babilonia, dá ni̱ sa̱ io iin de̱ꞌe Jeconías ñoó, ta ni̱ sa̱ naní rá Salatiel, ta de̱ꞌe Salatiel ni̱ sa̱ kuu Zorobabel, \v 13 ta de̱ꞌe Zorobabel ni̱ sa̱ kuu Abiud, ta de̱ꞌe Abiud ni̱ sa̱ kuu Eliaquim, ta de̱ꞌe Eliaquim ni̱ sa̱ kuu Azor, \v 14 ta de̱ꞌe Azor ni̱ sa̱ kuu Sadoc, ta de̱ꞌe Sadoc ni̱ sa̱ kuu Aquim, ta de̱ꞌe Aquim ni̱ sa̱ kuu Eliud, \v 15 ta de̱ꞌe Eliud ni̱ sa̱ kuu Eleazar, ta de̱ꞌe Eleazar ni̱ sa̱ kuu Matán, ta de̱ꞌe Matán ni̱ sa̱ kuu Jacob, \v 16 ta de̱ꞌe Jacob ni̱ sa̱ kuu José, ta José ni̱ sa̱ kuu yíi̱ María, ta de̱ꞌe María kúú Jesús, na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. \v 17 Noo̱ ndidaá na̱ sáꞌano yóꞌo, kándaa̱ inio̱ ña̱ nda̱ Abraham, ta nda̱ David ni̱ sa̱ kuu na uxi̱ komi̱ na̱ sáꞌano. Ta nda̱ David, ta nda̱ tiempo ni̱ kue̱i na̱ Israel ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Babilonia, ni̱ sa̱ kuu na uxi̱ komi̱ ka̱ na̱ sáꞌano. Ta nda̱ tiempo ni̱ kue̱i na̱ ñoo Israel ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ ñoo Babilonia, ta nda̱ tiempo Cristo ni̱ sa̱ kuu tuku na uxi̱ komi̱ na̱ sáꞌano. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaki Jesús \p \v 18 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaki Jesús: María, ta kakuu naná Jesús, sa̱ ni̱ xi̱ꞌo va xi to̱ꞌon xi noo̱ José ña̱ tandaꞌa̱ xí xíꞌín rá. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nakiꞌin táꞌan na kandei na, kúú ni̱ tu̱u va María ñóꞌo de̱ꞌe xi, chi̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ndato yóꞌo noo̱ xí. \v 19 Ta José naní ta̱a kakuu yíi̱ xí, ta sa̱ꞌá ña̱ kúú rá iin ta̱a ndaa̱, ta ko̱ kóni̱ ra̱ chinaní kini ñaá rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kani ini ra̱ ña̱ dión oon va dánkoo ñaá rá. \v 20 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ini ra̱ ña̱ dión kee ra, ta kúú ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel ni̱ kixi noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ rá ti̱xi sa̱ni. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―José, na̱ veꞌe David, o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ino̱n kiꞌón María kakuu ñadiꞌóo̱n, dá chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ꞌa ndato yóꞌo noo̱ xí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tu̱u xi ñóꞌo de̱ꞌe xi. \v 21 Ta dákáki xi iin tayií lóꞌo̱, ta chinanón xi̱ Jesús, dá chi̱ ta yóꞌo dáka̱ki na̱ ñoo xi̱ no̱ó kua̱chi kée na ―kaá na̱. \p \v 22 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta, táꞌa̱n na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: \q1 \v 23 Miía̱n tu̱u iin tadiꞌí tákí kañoꞌo de̱ꞌe xi. \q1 Ta chinaní ná xi̱ Emanuel. \m To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa: Ió Ndios xíꞌín yó. \p \v 24 Tá ni̱ ndoto va José, kúú ni̱ kee ra choon ni̱ saꞌanda ángel ñoó. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ vá rá xíꞌín xí. \v 25 Tído ko̱ ní nákiꞌin táꞌan taꞌon na kudi̱ nduú na̱ xía̱n nani ni̱ sa̱ ñoꞌo taleé ñoó. Tá ni̱ kaki xi, dá ni̱ chi̱naní ñaá ná Jesús. \c 2 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌa̱n ta̱ ndi̱chí no̱ó ni̱ kaki Jesús \p \v 1 Ta ni̱ kaki Jesús ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Judea, ta daá nákaa̱ Herodes kúú rá rey chí kuendá Judea. Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ ndi̱chí ñoo Jerusalén, ta ni̱ kii ra chí noo̱ xíno ndi̱ndii. \v 2 Ta ni̱ nda̱to̱ꞌón rá na̱ ñoo Jerusalén, ta kaá ra̱: \p ―¿Ndeí ió na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel, na̱ ni̱ kaki ñoó? Dá chi̱ nda̱ ñoo ndu̱ ñoó ni̱ xini ndu̱ ni̱ xi̱nko̱o iin ti̱ñoo̱ sa̱á, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ni̱ kaki na, ta ve̱i ndu kandaño̱ꞌo ndu na̱ ―kaá ra̱. \p \v 3 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey Herodes, ta kúú ni̱ naá vá ini ra̱, ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ndidaá na̱ ñoo Jerusalén. \v 4 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kana Herodes ndidaá kúú ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, ta ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndeí kaki na̱ kakuu Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? \p \v 5 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó xíꞌín rá: \p ―Kaki na ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuendá Judea yóꞌo, dá chi̱ diꞌa ni̱ taa iin profeta ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná: \q1 \v 6 Ñoo Belén, ña̱ nákaa̱ kuendá Judá, \q1 kandaya̱ꞌi cháá ka̱ yo̱ꞌó noo̱ dao ka̱ ñoo ñóꞌo kuendá Judá, \q1 dá chi̱ xaa̱n kaki iin ra̱ katiin ndaa na̱ ñoo Israel, na̱ kúú ñooi̱, \q1 ta dándáki ñaá rá, kaá Ndios xíꞌín profeta na̱ \m ―kaá ra̱. \p \v 7 Dá ni̱ kana de̱ꞌé rey Herodes ta̱a ndi̱chí ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ndichí ñaá rá ndá kuu̱ kúú mií mií kuu̱ ni̱ xi̱nko̱o ti̱ñoo̱ ñoó. \v 8 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Belén, ta kaá ra̱ xíꞌín rá: \p ―Kuaꞌán ndo̱ ñoó ndato̱ꞌón va̱ꞌa ndó ndeí ió tayií ñoó. Tá ni̱ na̱níꞌi̱ ndo̱ xí, dá naki̱ꞌo ndó kuendá noo̱í, dá ná koꞌo̱n taꞌani yuꞌu̱ kandaño̱ꞌi xi̱ ―kaá ra̱. \p \v 9 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Herodes dión, dá ni̱ ka̱nkuei ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta ti̱ñoo̱, kirí ni̱ xini ra̱ nda̱ ñoo mií rá ñoó xíonoo rí kuaꞌa̱n ri̱ noo̱ rá. Ta ni̱ saa̱ ri̱ ni̱ sa̱ tuu rí dini̱ véꞌe noo̱ ió tayií ñoó. \v 10 Tá ni̱ xini ra̱ ni̱ sa̱ tuu rí, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo iní ra̱. \v 11 Dá ni̱ ku̱ꞌu ra veꞌe ñoó. Dá ni̱ xini ra̱ xí xíꞌín María, naná xi̱. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí rá noo̱ xí, ta ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ñaá rá. Dá ni̱ sonó rá yúꞌu̱ sato̱ noo̱ ñóꞌo ña̱ va̱ꞌa, dá ni̱ taó rá ña̱ ni̱ doko̱ rá noo̱ xí. Ta ñoó kúú oro, xíꞌín du̱sa támi sáꞌa̱n, xíꞌín sití támi sáꞌa̱n naní mirra. \v 12 Tído ti̱xi sa̱ni ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín rá ña̱ ná dáꞌa ni nandió kuéi ra noo̱ Herodes. Sa̱ꞌá ño̱ó iin ka̱ va íchi̱ ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌání rey Herodes kua̱ꞌá nda̱ꞌo taleé \p \v 13 Tá ni̱ ya̱ꞌa ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ kaꞌa̱n iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín José ti̱xi sa̱ni, dá kaá na̱: \p ―Ndako̱o yoꞌó, ta kiꞌin taleé xaa̱n xíꞌín naná xi̱, ta kuino kíi̱ kuaꞌán Egipto, ta ñoó kandei ndó nda̱ ná kasto̱ꞌon tukui xíꞌín ndó, dá chi̱ kasáꞌá rey Herodes nándukú rá taleé xaa̱n kaꞌání rá ―kaá na̱. \p \v 14 Dá ni̱ ndoto José, ta sa̱kuaá kuu̱ dáá ñóó ni̱ kiꞌin ra taleé ñoó xíꞌín naná xi̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ Egipto. \v 15 Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na nda̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ xiꞌi̱ Herodes. Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta na̱: “Nda̱ ñoo Egipto ni̱ na̱kanai de̱ꞌi ve̱i xi.” \p \v 16 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ iní Herodes ña̱ ni̱ da̱nda̱ꞌí ñaá ta̱ ndi̱chí ñoó, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kuu ndidaá takuálí yíí ko̱ ñáꞌa̱ xi̱no uu̱ kuia̱ ndéi ñoo Belén xíꞌín ndidaá takuálí yíí ndéi ñoo kuálí ñóꞌo noo̱ kúú kuendá Belén ñoó, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n xi̱nko̱o uu̱ kuia̱ ni̱ xini ta̱ ndi̱chí ñoó ni̱ xi̱no ti̱ñoo̱. \v 17 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta Jeremías: \q1 \v 18 Tái̱ káyuꞌú na̱ ñáꞌa̱ ndéi ñoo Ramá. \q1 Ni̱ꞌi nda̱ꞌo sá kíán, ta ndaꞌí tánaán xíꞌín ndirá noo̱a̱n. \q1 Ta ndéíꞌi̱ Raquel saꞌa̱ de̱ꞌán, \q1 ta ko̱ ku̱ú taꞌon natiián ta̱ndeé iní, chi̱ ni̱ xiꞌi̱ ndiꞌi xi. \p \v 19 Tá ni̱ xiꞌi̱ Herodes, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ túku iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ José ti̱xi sa̱ni noo̱ ió ra̱ ñoo Egipto, \v 20 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ndako̱o, ta kuaka tayií lóꞌo̱ xaa̱n xíꞌín naná xi̱, ta nandió kuéi ndó kuaꞌán nóꞌo̱ ndo̱ Israel, dá chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ ndiꞌi va ta̱a, ra̱ ndúkú tayií lóꞌo̱ xaa̱n kaꞌání rá ―kaá na̱. \p \v 21 Dá ni̱ nda̱ko̱o ra, dá ni̱ na̱kuaka ra tayií lóꞌo̱ ñoó xíꞌín naná xi̱, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Israel. \v 22 Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ Arquelao ni̱ na̱kuíi̱n noo̱ tatá ra̱ rey Herodes dándáki ra kuendá Judea, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ yu̱ꞌú na̱ koꞌo̱n na̱ kandei na ñoó. Tído ni̱ ka̱sto̱ꞌon tuku Ndios ti̱xi sa̱ni xíꞌín José ña̱ ná koꞌo̱n na̱ chí kuendá Galilea kandei na. \v 23 Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea, ta ñoó ni̱ sa̱ ndei na. Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta ña̱ kananí xí ta̱ ñoo Nazaret. \c 3 \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱sáꞌá kásto̱ꞌon Juan ña̱ kasaa̱ Jesús \p \v 1 Tein tiempo daá ñóó, dá ni̱ ka̱sáꞌá Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu noo̱ kúú yukú i̱chí chí kuendá Judea, \v 2 ta kaá na̱ xíꞌín ná: \p ―Nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios dándáki ñaá ná. \p \v 3 Ta saꞌa̱ mií Juan yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías tá sa̱ naꞌá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: \q1 Kayuꞌú iin ta̱a noo̱ kúú yukú i̱chí, ta kaa ra̱: \q1 “Kandei nduu ndo̱ natiin ndó satoꞌo yo̱ Ndios, \q1 ta ná konó ndó iin ichí ndaa̱ noo̱ ná”, kaá na̱. \p \v 4 Ta dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixi Juan ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ídi̱ camello. Ta iin cincho ñíi̱ ni̱ kao̱ noo nákaa̱ ti̱xi na. Ta sa̱ seí ná ti̱ka xíꞌín ndu̱dí yukú. \v 5 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén xíꞌín na̱ ndéi dao ka̱ ñoo ñóꞌo chí kuendá Judea xíꞌín na̱ ndéi ñoo ñóꞌo yati yu̱ta Jordán ñoó sa̱ kii noo̱ nákaa̱ Juan. \v 6 Ta sa̱ naꞌo̱ na̱ kua̱chi na̱ noo̱ Ndios, ta kúú sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Juan ini yu̱ta naní Jordán. \p \v 7 Tá ni̱ xini Juan ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo ve̱i taꞌani kodo̱ ndúta̱ rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¡Ndoꞌó kúú tata de̱ꞌe koo̱! ¿Ndá yoo kaá daá xíꞌín ndoꞌó ña̱ dión oon ni ka̱ki ndó no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios, ña̱ ve̱i dándóꞌo naní nío̱ ndo̱? \v 8 Koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa, ña̱ náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó. \v 9 Ta ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó na̱ veꞌe Abraham, sa̱ꞌá ño̱ó ka̱ki ndó. Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va ndee Ndios yuu̱ ndéi yóꞌo kakuuan na̱ veꞌe Abraham. \v 10 Ta kanaꞌá taꞌani ndó ña̱ sa̱ ió nduu va hacha kaꞌandaa̱n yo̱ꞌo yíto̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá yíto̱ ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa, yiróón kúú rá taꞌa̱nda̱, dá ke̱e ra kei̱ ra̱ noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱. \p \v 11 ’Miía̱n ndaa̱ kíán dákodo̱ ndúta̱í ndo̱ꞌó ini ta̱kui̱í, chi̱ ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó. Tído sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, ta ni ko̱ káni víán taó yuꞌu̱ ndisa̱ ná, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱. Ta no̱ón kúú na̱ dákodo̱ ndúta̱ ndo̱ꞌó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, xíꞌín ñoꞌó ita̱. \v 12 Ta no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a tánee iin ña̱ꞌa ndáꞌa̱ ná dáxi̱xi na tirió xíꞌín tachi̱. Ta ki̱ꞌo dión taó xóo na noni̱ tirió tein xe̱ꞌán. Ta nataán va̱ꞌa naa̱n ini yáka̱ ná, ta xe̱ꞌán ñoó chiñóꞌo̱ na̱ xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱ ―kaá Juan. \p \v 13 Ta kúú ni̱ keta Jesús chí kuendá Galilea ve̱i na̱ yu̱ta Jordán noo̱ nákaa̱ Juan, dá dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná. \v 14 Tído ko̱ xi̱ín taꞌon Juan dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná, chi̱ kaá na̱: \p ―Yuꞌu̱ diꞌa va xínñóꞌó kodo̱ ndúta̱ kee mií ní. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ve̱i diꞌa ní noo̱ yúꞌu̱ ña̱ dákodo̱ ndúta̱í mií ní? \p \v 15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: \p ―Joon ní kaao̱n, dá chi̱ kánian kee yó ndidaá choon saꞌándá Ndios ―kaá na̱. \p Dá ni̱ xino̱ ini Juan dákodo̱ ndúta̱ ñaá ná. \v 16 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sodo̱ ndúta̱ Jesús, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi na̱ ini ta̱kui̱í ñoó. Kúú mií dáá ni̱ nonó induú. Dá ni̱ xini na̱ Espíritu ii̱ Ndios ni̱ na̱xino̱ na̱ sata̱ Jesús, ta káa na táto̱ꞌon káa iin paloma. \v 17 Ta nda̱ induú tái̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín Jesús: \p ―Yoꞌó kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan nda̱ꞌo inii̱ xiníi̱ yo̱ꞌó ―kaá na̱. \c 4 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaꞌán ña̱ uꞌu̱ dátu̱úán Jesús \p \v 1 Dá ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios ndáka na Jesús kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ i̱chí, dá korndodó ñaá ña̱ uꞌu̱. \v 2 Ta ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ ná uu̱ diko kuu̱, uu̱ diko ñoó, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní seí na̱. Ta ni̱ ndiꞌi, dá ndaꞌí ni̱ ka̱sáꞌá kuíko na. \v 3 Ta kúú ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ uꞌu̱, ña̱ xírndodó ñaá, noo̱ ná. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: \p ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n kaꞌanda ní choon no̱ó yuu̱ xaa̱n, dá ná nduuan pan kaxí ní. \p \v 4 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: \p ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ du̱ú ta̱ꞌón tóꞌón pan xínñóꞌó ña̱yuu keí ná, dá kataki na̱. Diꞌa to̱ꞌon Ndios taꞌani xínñóꞌó ná kueídóꞌo na, dá kataki ndisa na” ―kaá Jesús. \p \v 5 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kee ña̱ uꞌu̱ ndáka ñaáán kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén, ña̱ kúú ñoo Ndios. Dá ni̱ da̱káa ñaáán noo̱ dikó cháá ka̱ dini̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano íin ñoó. \v 6 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: \p ―Tá miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú ní, dá kía̱n dánkao ní mií ní nda̱ no̱ñóꞌo̱ káa, chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Kaꞌanda Ndios choon noo̱ ángel ná saa̱ na̱ kandaa na̱ yo̱ꞌó. \q1 Ta kuita nduu na̱ xíꞌín ndáꞌa̱ ná natiin na yo̱ꞌó, \q1 dá kía̱n ná o̱ tákueꞌe̱ sa̱ꞌo̱n kee yuu̱. \p \v 7 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: \p ―Ta diꞌa taꞌani kaá tuti ii̱ Ndios: “O̱ sa̱ kórndodó ndó Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱” ―kaá na̱. \p \v 8 Dá ni̱ kee tukuan ndáka ñaáán kuaꞌa̱n nda̱ dini̱ iin yúku̱ dikó nda̱ꞌo. Dá ni̱ da̱náꞌa̱n ndidaá kúú ñoo ñóꞌo iin níí kúú ñayuú noo̱ ná, xíꞌín ndidaá táꞌa̱n ña̱ ndato dándákian. \v 9 Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: \p ―Ió yuꞌu̱ ña̱ naki̱ꞌoi ndidaá ña̱ káa noo̱ ní tá ná nakuii̱n xi̱tí ní no̱ói̱, ta kandaño̱ꞌo ní yuꞌu̱. \p \v 10 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―Kuya̱ꞌa kuaꞌán noo̱í, ña̱ uꞌu̱, chi̱ diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo ini ndo̱ kandaño̱ꞌo ndó iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ndo̱, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón míí ná koni kuáchí ndó” ―kaá na̱ xíꞌán. \p \v 11 Dá ni̱ ke̱xoo ña̱ uꞌu̱ kuaꞌa̱n. Dá ni̱ ka̱sáa̱ ángel ni̱ chi̱ndeé ná Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu \p \v 12 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon Jesús ña̱ nákaa̱ Juan veꞌe ka̱a, dá ni̱ na̱ndió ko̱o na chí kuendá Galilea. \v 13 Kúú ni̱ da̱nkoo na ñoo Nazaret no̱ó ni̱ sa̱ io na̱. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ koo na ñoo Capernaum, ta kíán iin ñoo nákaa̱ yati yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ no̱ó ni̱ sa̱ kuu ñóꞌo̱ na̱ kuendá Zabulón xíꞌín Neftalí. \v 14 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: \q1 \v 15 Diꞌa ndoꞌo na̱ ndéi kuendá Zabulón xíꞌín na̱ ndéi kuendá Neftalí, \q1 táꞌa̱n na̱ ndéi chí yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱, ña̱ nákaa̱ iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán, \q1 noo̱ kúú kuendá Galilea, noo̱ ndéi ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. \q1 \v 16 Ta ña̱yuu ndéi ñoo ñoó, sa̱ íin naá ña̱xintóni̱ ná, \q1 tído viti ndato ni̱ na̱too̱n noo̱ ná. \q1 Ta va̱ꞌará sa̱ xi̱onoo na iin íchi̱ naá noo̱ kuu na̱, \q1 tído viti ndato ni̱ na̱too̱n noo̱ ná, kaáa̱n. \p \v 17 Nda̱ daá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: \p ―Nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó, dá chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ kía̱n ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios dándáki ñaá ná. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kana Jesús dao ta̱a tíin ti̱yaká ña̱ kanoo ra xíꞌín ná \p \v 18 Ta noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea, ñoó ni̱ xini na̱ uu̱ ta̱a, iin ra kúú Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱naní ná Pedro, ta iin ra̱ kúú Andrés, ñani mií rá. Ta ñóꞌo ra chíkaa̱ ra̱ ñóno̱ rá ini ta̱kui̱í, chi̱ kúú rá ta̱ tíin ti̱yaká. \v 19 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Nakíi̱ ndo̱ ná koꞌo̱ kanooó xíꞌín yuꞌu̱, dá ná dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ taó ndo̱ ña̱yuu tein kua̱chi na táto̱ꞌon kée ndó taó ndo̱ ti̱yaká ini ta̱kui̱í ―kaá na̱. \p \v 20 Ta kúú vitíꞌón ni̱ da̱nkoo ra ñóno̱ rá. Kúú ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín Jesús. \p \v 21 Ta noo̱ xíka Jesús kuaꞌa̱n na̱ cháá ka̱ chí noo̱, kúú ni̱ xini na̱ uu̱ ka̱ ta̱a, ta̱ iin ñani kúú, iin ra̱ naní Jacobo, ta iin ka̱ ra̱ naní Juan. Ta kúú rá de̱ꞌe ta̱a naní Zebedeo. Ta ñóꞌo ra ini barco nákoto ra̱ ñóno̱ rá xíꞌín tatá ra̱. Dá ni̱ kana ñaá Jesús. \v 22 Ta kúú vitíꞌón ni̱ da̱nkoo ra tatá ra̱ xíꞌín barco ñoó. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín Jesús. \p \v 23 Ta ni̱ na̱taꞌan Jesús ni̱ xi̱onoo na chí kuendá Galilea ñoó sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin rá iin veꞌe noo̱ ndítútí na̱ Israel. Ta dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ kía̱n káꞌa̱n ndi koo ndu̱ꞌu yó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ña̱yuu ndóꞌo ndi ndáa mií vá kueꞌe̱, ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na na̱ uꞌu̱ ñíi̱. \v 24 Ta iin níí kúú kuendá Siria ñoó ni̱ kasa̱ndaá to̱ꞌon saꞌa̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá xíán ndáka ña̱yuu na̱ kúꞌu̱ ve̱i na noo̱ Jesús, á mií ná ndóꞌo na kueꞌe̱, o mií ná kúú ná na̱ uꞌu̱ ñíi̱, o mií ná kúú ná na̱ ndóꞌo nío̱ kée espíritu kini, o mií ná kúú ná na̱ xíꞌi̱ yi̱ꞌí, o mií ná kúú ná na̱ ni̱ na̱tií ñíi̱. Ta ndidaá ná ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee Jesús. \v 25 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ndéi kuendá Galilea, xíꞌín na̱ ndéi ndin uxi̱ ñoo káꞌa̱n xíꞌín ná Decápolis, xíꞌín na̱ ñoo Jerusalén, xíꞌín dao ka̱ na̱ ndéi kuendá Judea, xíꞌín na̱ ndéi iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán tákuei na Jesús xíonoo na. \c 5 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús dini̱ iin yúku̱ \p \v 1 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kúú ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na dini̱ iin yúku̱ íin ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na. Ta ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñoó noo̱ ná. \v 2 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ noo̱ rá, ta kaá na̱: \p \v 3 ―Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ nákoni ña̱ xínñóꞌó ná Ndios, chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ sa̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \p \v 4 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndéíꞌi̱, dá chi̱ natiin na ta̱ndeé iní noo̱ Ndios. \p \v 5 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu ndaꞌí ió ini, dá chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ natiin no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ Ndios. \p \v 6 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ xíꞌi̱ do̱ko sa̱ꞌá ña̱ ndaa̱, ta íchi̱ ini na̱ koni na̱ ñá, dá chi̱ ndinoo ini na̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kee Ndios. \p \v 7 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ káꞌano ini, dá chi̱ kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ná. \p \v 8 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ kómí iin nío̱ vii, dá chi̱ koni xíꞌín noo̱ ná Ndios. \p \v 9 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndúkú ña̱ nandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, dá chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ kananí de̱ꞌe Ndios. \p \v 10 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ ndóꞌo nío̱ sa̱ꞌá ña̱ kée na ña̱ ndaa̱, dá chi̱ na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \p \v 11 ’Ndikáꞌán ndi kúu ví ndoꞌó tá káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndó, o tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó, o tá káva̱ꞌa na kua̱ꞌá no̱ó ña̱ to̱ꞌón saꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. \v 12 Ta ná kadii̱ iní ndo̱, ta ñóchí kuu ini ndo̱, dá chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱ chí induú sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó dión, dá chi̱ ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ kúú yó táto̱ꞌon ñii̱ ñayuú yóꞌo \p \v 13 ’Ndoꞌó kúú táto̱ꞌon ñii̱ ñayuú yóꞌo, tído tá ni̱ ndiꞌi ña̱ oꞌo̱va̱a̱n, ¿ndi kee yó xíꞌán, dá nduꞌoꞌo̱va̱ tukuan? Ko̱ ta̱ꞌón ka̱ ña̱ꞌa kuu kechóon yóa̱n. Ndá kata va yóa̱n sata̱ véꞌe, ta kue̱i niꞌini ña̱yuua̱n kanoo na. \s1 Kúú yó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa dátoo̱n no̱ó ña̱yuu \p \v 14 ’Ta kúú taꞌani ndó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, ta ndóꞌo ndó táto̱ꞌon ndóꞌo iin ñoo kánóo dini̱ yúku̱, dá chi̱ o̱ kúu taꞌon dáda̱ꞌi na ña̱. \v 15 Ta dión ní, ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ chíñóꞌo̱ iin íti̱, dá chikaa̱ na̱án ti̱xi iin sato̱. Diꞌa chínóo naa̱n noo̱ dikó, dá katoo̱a̱n noo̱ ndidaá na̱ ndéi ini veꞌe. \v 16 Ta ki̱ꞌo dión kánian katoo̱n ndo̱ noo̱ iin rá iin ña̱yuu, dá ná koni na̱ ña̱ va̱ꞌa kée ndó, dá ná kekáꞌano na tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ choon saꞌándá ley Moisés \p \v 17 ’Ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ ve̱i yuꞌu̱ dátu̱úí choon saꞌándá ley Moisés xíꞌín ña̱ ni̱ taa ndidaá profeta. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ dáxi̱nko̱oi choon saꞌándáa̱n. \v 18 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ xía̱n nani ió induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱, ni iin tóꞌón taꞌon táꞌí letra ley o̱ kándaa, miía̱n xi̱nko̱o ndiꞌi noo̱ káꞌa̱n. \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó, ndi ndáa mií vá ña̱yuu xío kao iin káa choon kuálí saꞌándá ley, ta ki̱ꞌo dión taꞌani kee na dánaꞌa̱ na̱án noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n cháá vá kandaya̱ꞌi na tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Tído ndi ndáa na̱ seídóꞌo choon kuálí yóꞌo, ta dión dánaꞌa̱ na̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ kandaya̱ꞌi nda̱ꞌo tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \v 20 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kánian kuita ndaa̱ cháá ka̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios o̱ du̱ú ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndúꞌu ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, na̱ ió induú. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni karyíí yó xíꞌín ñani táꞌan yó \p \v 21 ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo va ndó choon ni̱ taꞌa̱nda̱ no̱ó na̱ sáꞌano veꞌe yó: “O̱ sa̱ ka̱ꞌání ndó ndi̱i, ta ndi ndáa ña̱yuu saꞌání ndi̱i, miía̱n keyíko̱ saꞌa̱ ná sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na.” \v 22 Tído yuꞌu̱ diꞌa káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu, va̱ꞌará ná karyíí óon na xíꞌín ñani táꞌan na, miía̱n keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ná. Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu yáꞌa káꞌa̱n xíꞌín ñani na̱ ña̱ kúú ná ña̱yuu xi̱xi, no̱ón kúú na̱ kando̱o kakuu na ña̱yuu kómí kua̱chi no̱ó na̱ sáꞌano ñoo yo̱. Ta ndi ndáa mií ña̱yuu, na̱ káꞌa̱n xíꞌín ñani táꞌan na ña̱ ni lúꞌu̱ ko̱ chóon na, no̱ón kúú na̱ koꞌo̱n kañoꞌo indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱. \p \v 23 ’Ta viti, tá kuaꞌa̱n ndo̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta ni̱ ndu̱sáa̱ ini ndo̱ ña̱ ko̱ ñáꞌa̱ ndeyíko̱ ndo̱ ta̱ndóꞌó ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱, \v 24 dá kía̱n kánian dánkoo tóo ndó ña̱ néꞌe ndó kuaꞌa̱n ndo̱ doko̱ ndo̱ noo̱ náa̱ ñoó, ta dinñóꞌó kuaꞌán ndo̱ ndaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ñani ndo̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá nandió kuéi ndó doko̱ ndo̱án noo̱ Ndios. \v 25 Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ kando̱o mani̱ ndo̱ xíꞌín ña̱yuu naá xíꞌín ndó nani xíka ndó kuaꞌa̱n ndo̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ rá. Ta ta̱ néꞌe choon ñoó kúú ra̱ naki̱ꞌo ndoꞌó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a, dá chikaa̱ ra̱ ndo̱ꞌó veꞌe ka̱a. \v 26 Tá miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ yáa̱ taꞌon ndó nda̱ rá ná chiya̱ꞌi ndiꞌi ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni kee yó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí yo̱ o yíi̱ yo̱ \p \v 27 ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo va ndó choon kaá diꞌa: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱.” \v 28 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ta̱a nákani lóko̱ ini ra̱ ndéꞌé rá iin ñáꞌa̱, ta nákani kueꞌé ini ra̱ xíꞌán, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi xíꞌán xíꞌín ña̱xintóni̱ rá. \p \v 29 ’Sa̱ꞌá ño̱ó, tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín nduchí nóó xoo kuáꞌa ndo̱, dá kía̱n taó ndo̱án, ta kañóꞌó ndóa̱n. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱a̱n ná naá iin nduchí nóó ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n dáke̱ta na iin níí ndó indayá. \v 30 Tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa ndo̱, dá kía̱n kaꞌanda ndo̱án, ta kañóꞌó ndóa̱n. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ná kamani̱ iin ndáꞌa̱ ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n dáke̱ta na iin níí ndó indayá. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni dánkoo iin ta̱a ñadiꞌí ra̱ \p \v 31 ’Sa̱ ni̱ seídóꞌo taꞌani ndó iin ka̱ choon kaá diꞌa: “Ndi ndáa mií vá ta̱a kóni̱ dánkoo ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ra iin tuti ña̱ káꞌa̱n ña̱ kóni̱ ra̱ dánkoo ñaá rá.” \v 32 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa mií vá ta̱a dánkoo ñadiꞌí ra̱, ta ko̱ kíán sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini xíxi ñaá, dá kía̱n mií rá kedaá xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá ya̱ꞌán keeán kua̱chi xíꞌín iin ka̱ ta̱a. Ta dión ní ta̱a nákiꞌin táꞌan xíꞌán, yáꞌa ra kee ra kua̱chi xíꞌán. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni nachinaꞌá yó ni iin ña̱ꞌa \p \v 33 ’Ta sa̱ ni̱ seídóꞌo taꞌani ndó iin ka̱ choon ni̱ taꞌa̱nda̱ no̱ó na̱ sáꞌano ñoo yo̱: “O̱ sa̱ kétóꞌón ndó ña̱ ni̱ na̱chi̱naꞌá ndó kee ndó noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Diꞌa koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ ni̱ kaa ndo̱ kee ndó.” \v 34 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó ni iin ña̱ꞌa, dá ki̱ꞌo ndó to̱ꞌon ndó. O̱ sa̱ náchinaꞌá ndó induú, dá chi̱ noo̱ ió mií Ndios kíán, \v 35 ta o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, dá chi̱ yóꞌo ndíta saꞌa̱ Ndios, ta o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó ñoo Jerusalén, dá chi̱ ñoo mií rey káꞌano kíán. \v 36 Ta ni o̱ sa̱ náchinaꞌá ndó dini̱ ndo̱, dá chi̱ o̱ kándeé taꞌon ndó ndekuxí ndo̱ ni iin tóꞌón idí dini̱ ndo̱, ta ni o̱ kándeé ndó ndendeiꞌí ndo̱án. \v 37 Tído ndoꞌó, tá kaa ndo̱ jaa̱n, ta dión ná kakian. Tá kaa ndo̱ ko̱ó, ta dión ná kakian. Chi̱ tá yáꞌa ndó káꞌa̱n ndo̱ cháá ka̱ to̱ꞌon, dá kía̱n ndéi ndó kée ndó ña̱ kóni̱ ña̱ kini. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná kuꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá na̱ xiní uꞌu̱ ñaá \p \v 38 ’Ta dión ní sa̱ ni̱ seídóꞌo ndó iin ka̱ choon kaá diꞌa: “Tá ni̱ taó ná iin nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n taó taꞌani ndó nduchí nóó na̱. Tá ni̱ taó ná iin no̱ꞌo ndó, dá kía̱n taó taꞌani ndó iin no̱ꞌo na.” \v 39 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ chídáó táꞌan ndó xíꞌín ña̱yuu kíni. Va̱ꞌa ka̱a̱n diꞌa kee ndó: Tá ni̱ kani na iin xoo noo̱ ndo̱, ki̱ꞌo ndó iin ka̱ xoo ná kani na. \v 40 Ta ndáa na̱ kóni̱ kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ ndo̱, ta xío ndaa ra̱ doꞌo̱no̱ ndo̱, dá kía̱n ki̱ꞌo ndóa̱n noo̱ rá, ta konó taꞌani ndó nakiꞌin ra kotó ndo̱. \v 41 Ta ndi ndáa mií ra̱ kéndúsa̱ xíꞌín ndó kandio ndó ña̱ꞌa ra koꞌo̱n ndo̱ iin kilómetro dao, kuaꞌán ndo̱ xíꞌín rá nda̱ oni̱ kilómetro. \v 42 Ta ndáa na̱ xíka̱ iin ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, ki̱ꞌo ndóa̱n noo̱ ná. Ta ndáa na̱ kóni̱ kiꞌin tóo ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, o̱ sa̱ kádíꞌi̱nda̱ ndo̱án noo̱ ná. \p \v 43 ’Ta sa̱ seídóꞌo taꞌani ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, ta koni uꞌu̱ ndo̱ na̱ xiní uꞌu̱ ñaá.” \v 44 Tído yuꞌu̱ diꞌa káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ xiní uꞌu̱ ñaá, ta kaꞌa̱n va̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín ndó, ta keva̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ káñóꞌó ñaá, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ kénóo ñaá, xíꞌín sa̱ꞌá na̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín ndó. \v 45 Dión, dá náꞌa̱ ndo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúú ndó de̱ꞌe tatá Ndios, na̱ ió induú, na̱ dáxi̱nko̱o ndi̱ndii sata̱ ña̱yuu kíni xíꞌín ña̱yuu váꞌa, na̱ dákóon dai̱ sata̱ ña̱yuu ndaa̱, xíꞌín ña̱yuu kíni. \v 46 Dá chi̱ tá kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ mií ndó, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dión taꞌani kée ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱? \v 47 Tá káꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín sa̱va̱ꞌa ñani táꞌan ndó, dá kía̱n, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa kée ndó, xiní ndo̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dión taꞌani kée na̱ ko̱ náꞌá Ndios tein mií ná? \v 48 Tído ndoꞌó, koo ini ndo̱ kendaa̱ ndiꞌi ndó choon táto̱ꞌon kéndaa̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, choon. \c 6 \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ndi kee yó chindeé yó na̱ kúndaꞌí \p \v 1 ’Kandaa ndo̱ mií ndó, o̱ sa̱ ndúkú ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa na ndo̱. Dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ nándió néꞌe tatá Ndios, na̱ ió induú, noo̱ ndo̱. \v 2 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ra̱ tuú trompeta ña̱ kuita ra tuu ra noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ xíꞌín noo̱ xíonoo ra keí. Dión kée ra, dá ná chinaní va̱ꞌa ñaá ña̱yuu. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra. \v 3 Tído, ndoꞌó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón no̱ó na̱ kúndaꞌí, ná dáꞌa ni kanaꞌá ndaꞌá íti ndo̱ ndí ki̱án xíꞌo ndaꞌá kuáꞌa ndo̱, \v 4 dá kía̱n ná koo de̱ꞌé ña̱ mani̱ kée ndó, chi̱ tatá Ndios, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, no̱ón kúú na̱ nandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ndi kee yó tá káꞌa̱n yo̱ xíꞌín Ndios \p \v 5 ’Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱, dá chi̱ kátoó ra̱ kandita ndichi ra̱ ini veꞌe noo̱ nátaka yo̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, ta kátoó taꞌani ra kandita ra iin rá iin do̱ꞌo keí kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios, dá ná kande̱ꞌé ña̱yuu ña̱ kée ra. Tído miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kée ra. \v 6 Tído ndoꞌó, tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín tatá Ndios, kuaꞌán ndu̱ꞌu ndó ini veꞌe ndó, ta kadi ndo̱ yéꞌé ndó, dá kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, na̱ ko̱ túu, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, dá ná nandió néꞌe túu na ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱. \p \v 7 ’Ta noo̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ná dáꞌa ni nandió kuéi tóó tuku ndó kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon, ña̱ sa̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱ táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, dá chi̱ káꞌán ná ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá téí káꞌa̱n na̱, dá natiin na ña̱ xíka̱ na̱. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni kee ndó táto̱ꞌon kée na, chi̱ sa̱ naꞌá vá tatá yo̱ Ndios ndí ki̱án xínñóꞌó ndó va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kaka̱ ndo̱án noo̱ ná. \v 9 Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, ta diꞌa kaa ndo̱: \q1 Tatá mií nduꞌu̱, na̱ ió induú, \q1 ná natiin kuu̱ mií ní ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. \q1 \v 10 Ta ná kii ní dándáki ní ñayuú yóꞌo. \q1 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ní ña̱ kóni̱ ní induú xaa̱n, ki̱ꞌo dión taꞌani ná koo no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \q1 \v 11 Ta ki̱ꞌo ní ña̱ xínñóꞌó nduꞌu̱ keí ndú iin iin kuu̱ kuu̱. \q1 \v 12 Ta káꞌano koo ini ní sa̱ꞌá kua̱chi ndu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo káꞌano taꞌani ini ndu̱ sa̱ꞌá na̱ yáꞌa noo̱ ndú. \q1 \v 13 Ta o̱ sa̱ kónó ní kue̱i ndu no̱ó kua̱chi, ta dáka̱ki ní nduꞌu̱ no̱ó ña̱ kini. \q1 Dá chi̱ mií ní kúú na̱ dándáki, ta mií ní kúú na̱ kómí choon, ta mií ní kúú na̱ kánian natiin ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. \q1 Ta daá kuití dión ná koo. \q1 Dión ná koo. \p \v 14 ’Dá chi̱ tá ná kuꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n kuꞌu̱ káꞌano taꞌani ini tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó. \v 15 Tído tá ná o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n ni tatá yo̱ Ndios o̱ kúꞌu̱ káꞌano taꞌon ini sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ndi kee yó tá néꞌe ii̱ yo̱ \p \v 16 ’Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaneꞌe ii̱ ndo̱, o̱ sa̱ kútama̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée ta̱a uu̱ noo̱, dá chi̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndéꞌé rá xíonoo ra, dá náꞌa̱ ra̱ mií rá no̱ó ña̱yuu ña̱ néꞌe ii̱ rá. Ta miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ na̱tiin ra ya̱ꞌi ra. \v 17 Tído ndoꞌó, tá néꞌe ii̱ ndo̱, luu ná nachoꞌon dini̱ ndo̱, ta nakata ndó noo̱ ndo̱, \v 18 dá kía̱n ná dáꞌa ni naꞌa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱yuu ña̱ néꞌe ii̱ ndo̱. Ta sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ tatá yo̱ Ndios, na̱ ko̱ túu, ná kanaꞌá ña̱ kée ndó dión. Ta iin tóꞌón mií tatá Ndios, na̱ ndéꞌé ña̱ kéde̱ꞌé ndo̱, ná nandió néꞌe túu ña̱ va̱ꞌa noo̱ ndo̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná ndukú yó koo kuíká yó no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios \p \v 19 ’Ná dáꞌa ni ketútí ndó ña̱ kui̱ká ñayuú yóꞌo, dá chi̱ yóꞌo kúú noo̱ dánaá ti̱kidi ña̱ꞌa, ta yóꞌo kúú noo̱ dánaá da̱yeꞌe ña̱ꞌa, ta yóꞌo taꞌani kúú noo̱ ndéi ta̱ kui̱ꞌíná, chi̱ ko̱kuꞌu ra veꞌe, ta kíꞌin kuíꞌíná rá ña̱ꞌa. \v 20 Va̱ꞌa ka̱a̱n ndukú ndó koo ña̱ kui̱ká ndo̱ induú, dá chi̱ ni ti̱kidi, ni da̱yeꞌe ko̱ dánaá ña̱ꞌa ió ñoó, ta ni ta̱ kui̱ꞌíná o̱ kúu ku̱ꞌu kiꞌin kuíꞌíná ña̱ ió ñoó. \v 21 Dá chi̱ noo̱ ió ña̱ kui̱ká ndo̱, ñoó taꞌani nákaa̱ nío̱ ndo̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ nduchí nóó yo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ dátoo̱n noo̱ yo̱ \p \v 22 ’Ta nduchí nóó ndo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ nákaa̱ tóo̱n ñíi̱ ndo̱, ña̱ dátoo̱n nío̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá va̱ꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá túu noo̱ ndo̱. \v 23 Tído tá ko̱ váꞌa nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n iin níí vá ñíi̱ ndo̱ íin naá. Tá ni̱ ndaꞌo̱ ña̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱, dá kía̱n ndi ki̱ꞌo ka̱ ví ni̱ na̱kuíi̱n naá noo̱ ndo̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ o̱ kúu taꞌon ndiko̱ yo̱ Ndios, ta ndiko̱ taꞌani yó di̱ꞌón \p \v 24 ’Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kéchóon no̱ó uu̱ satoꞌo, dá chi̱ iin na koni uꞌu̱ na̱, ta iin ka̱ na̱ koni̱ na̱, o chindaya̱ꞌi na iin na, ta kenóo na iin ka̱ na̱. Ta dión taꞌani o̱ kúu taꞌon ndiko̱ na̱ Ndios, ta ndiko̱ taꞌani na ña̱ kui̱ká. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi téí ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo \p \v 25 ’Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó, dá kataki ndo̱, ta ni sa̱ꞌá ña̱ koꞌo ndó, ta ni saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó, dá kada̱ꞌi ñíi̱ ndo̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kee ndó nani takí ndo̱ o̱ du̱ú ña̱ kasáꞌan oon ni ndó? Ta ió ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ xínñóꞌó ñíi̱ ndo̱ o̱ du̱ú dáꞌo̱n kandixi ndó. \v 26 Kande̱ꞌé ndó to̱ꞌon ndóꞌo laa, chi̱ ni ko̱ chíꞌi rí tata, ni ko̱ dákée rí, ta ni yáka̱ ri̱ ko̱ó nátaán va̱ꞌa rí ña̱ꞌa rí. Tído tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, xíto va na ri̱. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú laa? \v 27 ¿Ndi ndáa ndó kandeé kuaꞌano iin kondo̱ ndáꞌa̱ cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini ndo̱? \p \v 28 ’Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndíꞌi ini ndo̱ saꞌa̱ dáꞌo̱n kandixi ndó? Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáꞌano torí ndiꞌindi káa yúku̱, chi̱ ko̱ kéchóon taꞌan vaan, ta ni ko̱ káva̱ꞌan dáꞌo̱n kandixian. \v 29 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni rey Salomón, va̱ꞌará ndidaa ta̱ kui̱ká ni̱ sa̱ kuu ra, tído ko̱ ní sá ndixi va̱ꞌa ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato iin torí ndiꞌindi ñoó. \v 30 Tá ki̱ꞌo dión kée Ndios xíꞌín ita káa yúku̱, táꞌa̱n ña̱ káa kuu̱ víti, tído iin taa̱n chiñóꞌo̱ ñaá ná ini xito̱, ¿á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ndato ka̱ ví chindeé Ndios ndo̱ꞌó, ta̱ cháá téí kándéé ini ñaá? \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi téí ini ndo̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kasáꞌan ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án koꞌo ndó o̱ saꞌa̱ ndí ki̱án kandixi ndó, \v 32 chi̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ndíꞌi nda̱ꞌo ini ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Tído mií tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, sa̱ náꞌá vá ná ña̱ xínñóꞌó ndóa̱n. \v 33 Sa̱ꞌá ño̱ó dinñóꞌó ka̱ ndukú ndó ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ ndaa̱ kóni̱ na̱, ta kúú ndidaá ña̱ꞌa yóꞌo koo noo̱ ndo̱. \v 34 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ ndi koo ndó taa̱n, dá chi̱ ve̱i díin va ña̱ꞌa ndoꞌo ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kandei ndó xíꞌín ña̱ ndóꞌo kuu̱ víti ni. \c 7 \s1 Dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni keyíko̱ mií yó sa̱ꞌá ña̱yuu \p \v 1 ’Ná dáꞌa ni keyíko̱ mií ndó sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n ná dáꞌa ni keyíko̱ Ndios saꞌa̱ mií ndó. \v 2 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ná, ki̱ꞌo dión taꞌani keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo chíki̱ꞌó ndo̱, ki̱ꞌo dión ná chiki̱ꞌó Ndios mií ndó. \v 3 ¿Ndiva̱ꞌa ndéꞌé ndó xeꞌe̱ lóꞌo̱ nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱, ta ko̱ xíꞌo ndó kuendá káꞌano ka̱ ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó? \v 4 Ta, ¿ndi káa noo̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱: “Konón ná taóí xeꞌe̱ nákaa̱ noo̱ xaa̱n”, kaá ndo̱, ta ko̱ ndéꞌé taꞌon ndó ndi ki̱ꞌo ví káa ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó? \v 5 ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱! Taó ndó dinñóꞌó ti̱ndúꞌu̱ nákaa̱ noo̱ mií ndó xaa̱n, dá natu̱u va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kuu taó ndó xe̱ꞌe nákaa̱ noo̱ ñani ndo̱. \p \v 6 ’O̱ sa̱ kíꞌo ndó ña̱ ii̱ no̱ó ti̱na, chi̱ nandió kuéi rí tiin rí ndo̱ꞌó. Ta o̱ sa̱ dákue̱i ndó yuu̱ dío̱n néꞌe va̱ꞌa ndó noo̱ ñóꞌo kochí, dá chi̱ chiníꞌini saꞌa̱ ri̱án. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ ndi kee yó kaꞌa̱n yo̱ xíꞌín Ndios \p \v 7 ’Ta kaka̱ ndo̱ ña̱ xínñóꞌó ndó noo̱ Ndios, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n. Ndukú ndóa̱n, ta kúú niꞌi̱ vá ndóa̱n. Dákásá ndó yéꞌé, ta kúú nonó váán noo̱ ndo̱. \v 8 Dá chi̱ ndidaá na̱ xíka̱a̱n, niꞌi̱ náa̱n, ta ndi ndáa na̱ nándukú ñá, niꞌi̱ náa̱n. Ta ndi ndáa na̱ dákásá yéꞌé, nonó vá yéꞌé noo̱ ná. \p \v 9 ’Ta, ¿ndi ndáa ndoꞌó, tá xíka̱ de̱ꞌe ndó pan keí xí noo̱ ndo̱, á xíꞌo ndó iin yuu̱ noo̱ xí? \v 10 O, tá xíka̱ xi̱ iin ti̱yaká keí xí, ¿á xíꞌo ndó iin koo̱ noo̱ xí? \v 11 Ko̱ó, dá chi̱ va̱ꞌará kúú ndó ña̱yuu kíni, tído ti̱ꞌa ndó ki̱ꞌo ndó ña̱ va̱ꞌa no̱ó de̱ꞌe ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ kaá ka̱ ví tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, chi̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa no̱ó na̱ xíka̱a̱n? \v 12 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ndo̱ kee dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión taꞌani kee ndó xíꞌín ná, chi̱ ki̱ꞌo dión dándáki ley xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná koo ini yo̱ ku̱ꞌu yó yéꞌé kuíi̱n \p \v 13 ’Koo ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ kúú yéꞌé kuíi̱n, dá chi̱ ndíka̱ nda̱ꞌo yéꞌé, ta ndíka̱ nda̱ꞌo íchi̱, ña̱ néꞌe ñaá kuaꞌa̱n indayá. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ko̱kuꞌu kuaꞌa̱n íchi̱ ñoó. \v 14 Tído kuíi̱n vá yéꞌé, ta kuíi̱n vá íchi̱, ña̱ kuaꞌa̱n noo̱ kataki chíchí ná, ta cháá nda̱ꞌo ña̱yuu ko̱nduꞌu kuaꞌa̱n ño̱ó. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ xíꞌín kui̱ꞌi xíꞌo iin yíto̱, dá kandaa̱ ini yo̱ ndá yíto̱ kúú rá \p \v 15 ’Kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ profeta to̱ꞌón, dá chi̱ ve̱i ra noo̱ ndo̱, ta kée ra mií rá kúú rá táto̱ꞌon léko, tído ndigüe̱ꞌí lobo va kúú rá. \v 16 Tído xíꞌín ña̱ kée ra, kandaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú rá, dá chi̱ o̱ du̱ú ta̱ꞌíón xíꞌo uva, ta ni ión títí ko̱ xíꞌo ti̱ño̱ꞌó. \v 17 Dá chi̱ ndidaá yíto̱ va̱ꞌa xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa, tído yíto̱ ko̱ váꞌa xíꞌo kui̱ꞌi ko̱ váꞌa. \v 18 Ta ni iin tóꞌón yíto̱ va̱ꞌa ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi ko̱ váꞌa, ta ni iin tóꞌón yíto̱ ko̱ váꞌa ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa. \v 19 Ta ndidaá yíto̱ ko̱ xíꞌo kui̱ꞌi va̱ꞌa kúú rá taꞌa̱nda̱, dá kei̱ ra̱ noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱. \v 20 Sa̱ꞌá ño̱ó, xíꞌín ña̱ kée ra, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú rá. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu ná chinaní ñaá satoꞌo na̱ koni na̱ ndu̱ꞌu na noo̱ ió Ndios \p \v 21 ’Ta o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu káꞌa̱n xíꞌín yuꞌu̱: “¡Mií ní kúú satoꞌi̱, mií ní kúú satoꞌi̱!”, koni ndu̱ꞌu noo̱ dándáki Ndios. Sa̱va̱ꞌa na̱ kée ña̱ kóni̱ tatái̱, na̱ ió induú, no̱ón vá kúú na̱ koni ndu̱ꞌu noo̱ dándáki Ndios. \v 22 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kaa diꞌa xíꞌín yuꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó: “Satoꞌo nduꞌu̱, satoꞌo nduꞌu̱, ¿á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ní ña̱ xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ña̱ koo chí noo̱, ta xíꞌín kuu̱ mií ní ni̱ taó ndú espíritu kini, ta xíꞌín kuu̱ mií ní kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano ni̱ kee nduꞌu̱?” \v 23 Dá kaai̱ xíꞌín ná: “Ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ndó. Kuxoo ndó noo̱í, chi̱ kúú ndó na̱ kée ña̱ kini.” \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá uu̱ ta̱a káva̱ꞌa veꞌe \p \v 24 ’Ta ndi ndáa na̱ seídóꞌo to̱ꞌon dánaꞌi̱, ta kée na choon saꞌándáa̱n, no̱ón kúú na̱ koꞌi̱n dákíꞌin táꞌin ña̱ kée na xíꞌín iin ta̱a ió ña̱xintóni̱, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa veꞌe noo̱ tóto̱. \v 25 Ni̱ koon dai̱ dée̱n, ta ni̱ xino̱ ta̱kui̱í kuaꞌa̱ ini yu̱ta ñoó, ta ni̱ kana tachi̱ dée̱n, ta ni̱ kani táꞌan xíꞌín veꞌe ñoó, tído ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní ndóꞌan, dá chi̱ íin tooan noo̱ tóto̱. \v 26 Tído ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon dánaꞌi̱, ta ko̱ kée na ña̱, no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a ko̱ káꞌi ini, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa veꞌe noo̱ ño̱tí. \v 27 Ni̱ koon dai̱ dée̱n, ta ni̱ xino̱ ta̱kui̱í kuaꞌa̱ ini yu̱ta ñoó, ta ni̱ kana tachi̱ dée̱n, ta ni̱ kani táꞌan xíꞌín veꞌe ñoó, ta kúú ni̱ kooan, ta ni̱ naá ndíꞌi vaan ―kaá Jesús. \p \v 28 Ta ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndidaá to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ naá iní ña̱yuu ni̱ kee ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, \v 29 chi̱ ko̱ kée na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, chi̱ dánaꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin na̱ néꞌe choon. \c 8 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ \p \v 1 Tá ni̱ na̱xino̱ Jesús saꞌa̱ yúku̱ ñoó, ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱. \v 2 Dá ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱ ñíi̱ noo̱ Jesús. Kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tatá, tá kóni̱ ní, kuu va nduvií ní ñíi̱í. \p \v 3 Dá ni̱ chi̱nóo Jesús ndáꞌa̱ ná sata̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Jaa̱n, kóni̱i̱. Ná nduviio̱n ―kaá na̱. \p Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ nda̱ñóꞌó niꞌini kueꞌe̱ ndóꞌo ra. \p \v 4 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―O̱ sa̱ kóo ino̱n nakanón xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ ni̱ keei xíꞌón. Diꞌa kuaꞌán naꞌa̱ miíón no̱ó ta̱ duti̱, ta kaneꞌe ña̱ꞌa kuaꞌán kemáno̱n Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ ndu̱vií ñíi̱o̱n ―kaá na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús iin ta̱ kéchóon noo̱ iin ta̱a dándáki iin ciento soldado \p \v 5 Tá ni̱ ndu̱ꞌu Jesús kuaꞌa̱n na̱ ñoo Capernaum, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a dándáki iin ciento soldado noo̱ ná. Ta ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná, \v 6 ta kaá ra̱: \p ―Tatá, ta̱ kéchóon no̱ói̱ kánduꞌu̱ rá ini veꞌi, ta ni̱ na̱tií saꞌa̱ rá, ta ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ rá. \p \v 7 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―Kóꞌo̱ veꞌón, dá ná nduva̱ꞌi ra̱. \p \v 8 Dá ni̱ kaa ta̱a dándáki iin ciento soldado ñoó xíꞌín Jesús: \p ―Tatá, ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kúú yuꞌu̱ ña̱ ku̱ꞌu ní veꞌi, tído xíꞌín to̱ꞌon kaꞌa̱n oon va ní, ta kúú nduva̱ꞌa va ta̱ kéchóon no̱ói̱. \v 9 Chi̱ kúú taꞌani yuꞌu̱ iin ta̱a nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Ta ñóꞌo taꞌani soldado ti̱xi ndáꞌa̱ yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kaꞌi̱n xíꞌín iin ra, “Kuaꞌán”, ta kúú kuaꞌa̱n va ra. Ta tá káꞌi̱n xíꞌín iin ka̱ ra̱, “Nakíi̱”, ta kúú ve̱i va ra. Tá káꞌi̱n xíꞌín ra̱ kéchóon noo̱í, “Kee choon yóꞌo”, ta kúú kée va raa̱n ―kaá ra̱ xíꞌín Jesús. \p \v 10 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ naá iní na̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu tákuei ñaá ve̱i ñoó: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni iin tóꞌón na̱ Israel ko̱ kándéé iní na̱ yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándéé iní ñaá ta̱a yóꞌo. \v 11 Ta kaá yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ ná kii ña̱yuu chí xoo noo̱ xíno ndi̱ndii, xíꞌín noo̱ kétaan, ta kandei dáó ná xíꞌín Abraham, xíꞌín Isaac, xíꞌín Jacob noo̱ dándáki Ndios induú. \v 12 Tído na̱ kánian ni̱ꞌí ña̱ kandei na noo̱ dándáki Ndios, no̱ón kúú na̱ taó diꞌa ñaá Ndios sata̱ véꞌe noo̱ íin naá, ta ñoó kuaki na, ta kuchi táꞌan no̱ꞌo na. \p \v 13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a dándáki iin ciento soldado ñoó: \p ―Kuaꞌán nóꞌo̱n veꞌón, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé inóo̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ io va ña̱ ni̱ xiko̱n ―kaá na̱. \p Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱ kéchóon ñoó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús ñá kúú xi̱do Simón Pedro \p \v 14 Tá ni̱ saa̱ Jesús veꞌe Simón Pedro, ta kúú kánduꞌu̱ xi̱do ra̱ noo̱ xíto kúꞌa̱n kée kueꞌe̱ dáa̱. \v 15 Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon Jesús ndáꞌa̱n, ta kúú ni̱ ya̱ꞌa va ña̱ dáa̱a̱n. Ta kúú ni̱ nda̱ko̱oán ni̱ ka̱sáꞌá kenduua̱n ña̱ꞌa keí ná. \s1 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee Jesús \p \v 16 Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ndáka ña̱yuu ndéi ñoó na̱ ñóꞌo espíritu kini ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús. Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌán, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ña kuaꞌa̱n. Ta ndidaá na̱ kúꞌu̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ni̱ kee na. \v 17 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías: “Mií ná ni̱ na̱kuido kueꞌe̱ ndóꞌo iin rá iin yó, ta ni̱ na̱kiꞌin na ña̱ uꞌu̱ ñíi̱ yo̱.” \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín dao ta̱a ni̱ kaꞌán kanoo xíꞌín ná \p \v 18 Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: \p ―Ná koꞌo̱ chikaꞌanda yo̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱. \p \v 19 Ta ni̱ na̱tuu yati iin ta̱ dánaꞌa̱ ley, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: \p ―Maestro, iói̱ ña̱ kanooi xíꞌín mií ní ndeí kúú míí vá no̱ó koꞌo̱n ní. \p \v 20 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Kanaꞌón ña̱ ió va káo̱ noo̱ ñóꞌo ndikuii, ta ió taꞌani táka̱ noo̱ ñóꞌo laa. Tído na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, ni noo̱ kanóo dini̱ na̱ ko̱ó. \p \v 21 Dá ni̱ kaa iin ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó: \p ―Tatá, konó ní dinñóꞌó ka̱ ná koꞌi̱n dándu̱xi tatái̱, dá ná kasaa̱i̱, koꞌo̱. \p \v 22 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Nakíi̱, ná kanoo xíꞌín yuꞌu̱ viti, ta dánkoo na̱ kúú ndi̱i ná dándu̱xi ñaá dao ka̱ na̱ kúú ndi̱i ―kaá na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ \p \v 23 Dá ni̱ kaa Jesús ini iin barco koꞌo̱n na̱ xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná. \v 24 Tein yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó, kúú ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱ dée̱n. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ndáko̱o no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ta ko̱kee rá ini barco. Tído kídi̱ va Jesús kánduꞌu̱ ná. \p \v 25 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná noo̱ kánduꞌu̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―¡Tatá, dáka̱ki ní nduꞌu̱, chi̱ ió ña̱ kuu ndu̱! \p \v 26 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa yuꞌú téí ndo̱? ¿Á ko̱ kándéé taꞌon ini ndo̱ yuꞌu̱? \p Dá ni̱ nda̱ko̱o na. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó tachi̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Kúú ni̱ kutádi̱ vá rá xíꞌín tachi̱ ñoó. \v 27 Kúú ni̱ naá vá iní ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií rá: \p ―¿Ndá yoo ví kúú na̱ yóꞌo, chi̱ nda̱ tachi̱ xíꞌín nda̱ ta̱ñoꞌo̱ seídóꞌo choon saꞌándá na̱? ―kaá ra̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ taó Jesús espíritu kini ñóꞌo ini uu̱ ta̱a \p \v 28 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱ ñoó noo̱ kúú kuendá Gadara, kúú ni̱ ka̱sáa̱ uu̱ ta̱a ñóꞌo espíritu kini, ta̱ ni̱ ka̱nkuei ni̱ kii ini káo̱ noo̱ ñóꞌo ndi̱i. Ta ndakí nda̱ꞌo ra, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ ku̱ú ya̱ꞌa íchi̱ nákaa̱ ñoó kée ra. \v 29 Dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú espíritu kini ñóꞌo ini ra̱: \p ―¿Ndí ki̱án ndóꞌo ní xíꞌín nduꞌu̱, Jesús, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe Ndios? ¿Á ni̱ ka̱sáa̱ ní dándóꞌo naní ní nío̱ nduꞌu̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasandaá tiempo noo̱ ndiꞌi? ―kaáa̱n. \p \v 30 Ta sa̱ xíká vá ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo kochí sásáꞌan rí. \v 31 Dá ni̱ seí ndaꞌí espíritu kini ñoó noo̱ ná: \p ―Tá ve̱i ní taó ní nduꞌu̱, dá kía̱n konó ní ná ndu̱ꞌu nduꞌu̱ ini kochí ñóꞌo káa. \p \v 32 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: \p ―Kuaꞌán ndo̱, tá dáá. \p Dá ni̱ ka̱nkuei ña ini ta̱a ñoó. Dá ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini kochí kuaꞌa̱ ñoó. Ta kúú ni̱ taxí táꞌan ndi ndiꞌi rí kuaꞌa̱n ri̱ yuꞌú daꞌo̱, dá ni̱ da̱kuéi rí mií rí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ñoó ni̱ ka̱ndaa ri̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ri̱. \p \v 33 Kúú ni̱ taxí táꞌan ta̱ ndáka kochí ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Tá ni̱ na̱sáa̱ ra̱ ñoo ra̱, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo kochí ra̱ xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo ta̱a sa̱ ñoꞌo espíritu kini ñoó. \v 34 Dá ni̱ ka̱nkuei ndidaá ña̱yuu ndéi ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. Dá tá ni̱ xini ñaá ná, dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná koꞌo̱n na̱ iin ka̱ xíán. \c 9 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱ \p \v 1 Dá ni̱ kaa tuku Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ini barco ñoó. Dá ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo mií ná. \v 2 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a, ta yíꞌi ra iin xi̱to noo̱ kánóo iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱. Tá ni̱ xini Jesús ña̱ kándéé nda̱ꞌo ini ñaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó: \p ―Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe lóꞌo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón ―kaá na̱. \p \v 3 Dá ni̱ ka̱sáꞌá nákani kuáchi̱ ini ta̱a dánaꞌa̱ ley ndíta ra: “Ta̱a káa kúú ra̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín Ndios.” \v 4 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ dión nákani ini ra̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa nákani kuáchi̱ ini ndo̱? \v 5 ¿Ndí ki̱án ko̱ úꞌu̱ cháá ka̱ kaꞌi̱n xíꞌín ta̱a yóꞌo, káꞌán ndó? “Sa̱ ni̱ ndoo va kua̱chón”, o kaꞌi̱n xíꞌín rá, “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌa̱n nóꞌo̱n.” \v 6 Tído viti dá ná koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kómí ndisa na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo choon ña̱ dándóo na kua̱chi kée ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. \p Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱ ñoó: \p ―Ndakuii̱n ndichi, ta nakiꞌin xi̱to̱n kaneꞌe kuaꞌa̱n nóꞌo̱n. \p \v 7 Ta kúú ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. \v 8 Kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ kee Jesús, ta ni̱ kekáꞌano na Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱ iin ta̱a. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kana Jesús iin ta̱a naní Mateo ña̱ kanoo ra xíꞌín ná \p \v 9 Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ xini na̱ ió iin ta̱a naní Mateo, ta ió ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi ra saꞌa̱ ñóꞌo̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Nakíi̱, ná koꞌo̱ kanooón xíꞌín yuꞌu̱. \p Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra xíꞌín ná. \p \v 10 Diꞌa ni̱ kuu tein noo̱ ió Jesús sásáꞌan na veꞌe ra, dá ni̱ ka̱sáa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu kaá ra̱ kómí kua̱chi, ta ni̱ sa̱ ndei na mesa sásáꞌan na xíꞌín Jesús, ta ndéi taꞌani ta̱ xíonoo xíꞌín ná. \v 11 Dá tá ni̱ xini ta̱ fariseo ña̱ ió Jesús sásáꞌan na xíꞌín ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó: \p ―¿Ndiva̱ꞌa sásáꞌan maestro ndo̱ xíꞌín ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu kómí kua̱chi? \p \v 12 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Na̱ ió va̱ꞌa ko̱ xínñóꞌó taꞌon na iin ta̱a kétátá ñaá. Sa̱va̱ꞌa na̱ kúꞌu̱ va kúú na̱ xínñóꞌó ñaá. \v 13 Ta kuaꞌán ndo̱ dákuáꞌa ndó ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios noo̱ tuti ii̱ ná, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱í”, kaáa̱n. Chi̱ yuꞌu̱, ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ kanai na̱ káꞌán ña̱ kúú ña̱yuu ndaa̱. Ve̱i yuꞌu̱ kanai na̱ nákoni ña̱ kómí ná kua̱chi, dá ná nandikó iní na̱ saꞌa̱ kua̱chi kée na ―kaá Jesús. \s1 Dánaꞌa̱ Jesús ña̱ kúú ná táto̱ꞌon iin tono̱ \p \v 14 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: \p ―Néꞌe ii̱ vá nduꞌu̱, ta néꞌe ii̱ taꞌani ta̱ fariseo. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ néꞌe ii̱ taꞌon ta̱ xíonoo xíꞌín mií ní? \p \v 15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―¿Á káꞌán ndó ña̱ kánian kandei ndaꞌí ña̱yuu ni̱ na̱taka noo̱ ió vikó tándaꞌa̱ nani ió i̱í vá tono̱ xíꞌín ná? Tído nda̱ ná kasandaá kuu̱ nakiꞌin ra tono̱ kandaka ra koꞌo̱n ra̱, nda̱ daá ví, dá kía̱n kánian kaneꞌe ii̱ ná ―kaá na̱. \s1 Dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ko̱ nákiꞌin táꞌan va̱ꞌa ña̱ dánaꞌa̱ na̱ xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ta̱ fariseo \p \v 16 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús xíꞌín rá: \p ―Ta ko̱ íin taꞌon nákoto no̱ó ni̱ ndata̱ iin doꞌo̱no̱ yátá xíꞌín iin táꞌí daꞌón sa̱á. Dá chi̱ tá ná nakata na doꞌo̱no̱ ñoó, ta kúú natiꞌin va daꞌón sa̱á ñóó, ta kúú víꞌí ka̱ ví ndata̱ doꞌo̱no̱ yátá ñóó. \p \v 17 ’Ta ko̱ íin taꞌon taán vino sa̱á ini ñíi̱ yátá, dá chi̱ tá ná kee na dión, dá kía̱n dákaꞌándí va vino sa̱á ñoó ñií yátá ñóó, ta ndata̱ vá ñíi̱ ñoó, ta kuita̱ ndiꞌi va vino ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱a̱n ná taán yo̱ vino sa̱á ini ñií sa̱á, dá kía̱n ni iin tóꞌán ná o̱ túú. \s1 Diꞌa ni̱ ndoꞌo de̱ꞌe diꞌí iin ta̱a naní Jairo xíꞌín iin ñáꞌa̱ ndóꞌo kueꞌe̱ tái̱ nii̱ \p \v 18 Ta nani ió na̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱a néꞌe choon. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ Jesús, dá kaá ra̱: \p ―Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va de̱ꞌe diꞌíi̱, tído nakíi̱ ní, ná koꞌo̱, ta chinóo ní ndáꞌa̱ ní sata̱ xí, ta kúú nataki va xi ―kaá ra̱. \p \v 19 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n Jesús, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Ta kuaꞌa̱n taꞌani ta̱ xíonoo xíꞌín ná. \v 20 Ta kúú chí sata̱ diꞌa Jesús ni̱ na̱tuu yati iin ñáꞌa̱ ndóꞌo kueꞌe̱ tái̱ nii̱. Ta sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ uu̱ kuia̱ ndóꞌán kueꞌe̱ ñoó. Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱n yúꞌu̱ dáꞌo̱n ná, \v 21 dá chi̱ diꞌa ni̱ na̱kani inia̱n: “Sa̱va̱ꞌa rá dáꞌo̱n oon na ná kako̱ꞌin, ta kúú ná nduva̱ꞌi.” \v 22 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús, dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌán: \p ―Koo ta̱ndeé inóo̱n, de̱ꞌe diꞌí lóꞌo̱, chi̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌón sa̱ꞌá ña̱ kándéé inóo̱n yuꞌu̱ ―kaá na̱. \p Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ndu̱va̱ꞌán. \p \v 23 Dá ni̱ saa̱ na̱ veꞌe ta̱ néꞌe choon ñoó. Ta kúú ni̱ xini na̱ ndéi ta̱a tuú flauta, ta nína vaa̱ nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi na ndéíꞌi̱ na̱ saꞌa̱ tadiꞌí ñoó. \v 24 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: \p ―Kankuei tóo ndó sata̱ véꞌe, chi̱ ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon tadiꞌí lóꞌo̱ ñoó, kídi̱ va xi ―kaá na̱. \p Ta kúú ni̱ saki̱ ndaa va ñaá ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión. \p \v 25 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó sata̱ véꞌe, dá ni̱ ku̱ꞌu Jesús. Dá ni̱ tiin na ndáꞌa̱ tadiꞌí lóꞌo̱ ñoó, ta kúú ni̱ nda̱ko̱o va xi. \v 26 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi yati ñoó ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ña̱ ni̱ kuu dión. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús uu̱ ta̱a ko̱ túu noo̱ \p \v 27 Dá ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá tákuei ñaá uu̱ ta̱a ko̱ túu noo̱ kuaꞌa̱n ra̱, ta kaá ra̱ káyuꞌú ñaá rá: \p ―¡De̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá nduꞌu̱! \p \v 28 Dá tá ni̱ saa̱ Jesús veꞌe no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó, dá ni̱ na̱tuu yati ndi nduú ta̱ ko̱ túu noo̱ ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: \p ―¿Á kándísa ndó ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌí nduva̱ꞌi ndo̱? \p Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Jaa̱n, kándísa ndu ña̱ dión kíán, tatá. \p \v 29 Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ ná noo̱ rá, ta kaá na̱ xíꞌín rá: \p ―Sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná natu̱u noo̱ ndo̱. \p \v 30 Ta kúú ni̱ na̱tu̱u va noo̱ rá. Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá, ta kaá na̱: \p ―O̱ sa̱ nákani ndó xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ndi ni̱ kuu ni̱ ndu̱va̱ꞌa noo̱ ndo̱. \p \v 31 Tído tá ni̱ ka̱nkuei ra veꞌe ñoó, ta kúú ni̱ na̱kani ra xíꞌín ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ kee Jesús xíꞌín rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús iin ta̱a ñíꞌi̱ \p \v 32 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ña̱yuu, ta ndáka na iin ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o ñíꞌi̱ ni̱ kee espíritu kini nákaa̱ ini ra̱. \v 33 Dá ni̱ taó Jesús espíritu kini nákaa̱ ini ta̱a ñoó, ta kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n va ra. Ta kúú ni̱ naá vá iní ña̱yuu ndéi ñoó, ta kaá na̱: \p ―Ni kuu̱ ni hora ko̱ xi̱ní yo̱ ña̱ kúu dión ñoo Israel, ña̱ ni̱ xini yo̱ viti. \p \v 34 Dá kaá dao ta̱ fariseo ndíta ñoó: \p ―Mií vá satoꞌo espíritu kini kía̱n xíꞌo choon noo̱ ta̱a káa, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé rá taó ra̱ espíritu kini. \s1 Dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná kaka̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ná tandaꞌá ná cháá ka̱ ña̱yuu kii dánaꞌa̱ to̱ꞌon na \p \v 35 Ta ni̱ xi̱onoo Jesús ndidaá ñoo náꞌano xíꞌín ñoo kuálí, ta sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ ini iin rá iin veꞌe noo̱ ndítútí na̱ Israel. Ta dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ káꞌa̱n ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ xíꞌín na̱ uꞌu̱ ñíi̱. \v 36 Tá xiní na̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, kúú kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ná, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná, ta ndéi ndava̱ꞌa na, chi̱ ndóꞌo na táto̱ꞌon ndóꞌo léko, kirí ko̱ íin ndáka. \v 37 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ña̱yuu yóꞌo kúú táto̱ꞌon iin ñoꞌó xíti káꞌano noo̱ sa̱ ió nduu dákée, tído cháá vá kúú na̱ kéchóon. \v 38 Sa̱ꞌá ño̱ó kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ñoꞌó xíti yóꞌo, dá ná tandaꞌá ná cháá ka̱ ña̱yuu kii kechóon noo̱án. \c 10 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱xi Jesús uxi̱ uu̱ ta̱a kaneꞌe to̱ꞌon na \p \v 1 Dá ni̱ taó xóo Jesús uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ rá, dá kandeé rá taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu, ta kandeé rá nduva̱ꞌa ra ña̱yuu ndóꞌo ndi ndáa mií vá kueꞌe̱ xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ñíi̱ ná. \v 2 Ta diꞌa naní ndin uxi̱ uu̱ apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi Jesús kaneꞌe to̱ꞌon na. Ta̱a mií no̱ó naní Simón, ta ni̱ chi̱naní taꞌani ñaá ná Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Andrés, ta̱ kúú ñani Pedro, ta iin ka̱ ra̱ naní Jacobo, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo, ta iin ka̱ ra̱ naní Juan, ra̱ kúú ñani Jacobo. \v 3 Ta iin ka̱ ra̱ naní Felipe, xíꞌín ra̱ naní Bartolomé, xíꞌín ra̱ naní Tomás, xíꞌín ra̱ naní Mateo, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ kiꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín ra̱ naní Jacobo, ra̱ kúú de̱ꞌe iin ta̱a naní Alfeo, xíꞌín ra̱ naní Lebeo, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Tadeo, \v 4 xíꞌín ra̱ naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ kuu kuendá ta̱ cananista, xíꞌín ra̱ naní Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús no̱ó ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá. \s1 Yóꞌo ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ koꞌo̱n ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ \p \v 5 Ta ndin uxi̱ uu̱ ta̱a yóꞌo ni̱ ta̱ndaꞌá Jesús kuaꞌa̱n ra̱ kanoo ra dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱ noo̱ ndéi na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta ni o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ ku̱ꞌu ndó ni iin ñoo, ña̱ kúú kuendá Samaria. \v 6 Sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ kúú táto̱ꞌon léko ni̱ nda̱ñóꞌó, kuaꞌán ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱. \v 7 Tá kuaꞌa̱n ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó ña̱yuu, diꞌa kaa ndo̱: “Sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios dándáki ñaá ná.” \v 8 Ta nduva̱ꞌa ndó na̱ kúꞌu̱, ta nduvii ndó na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱, ta dánátaki ndo̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta taó ndó espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu. Ta kee ndó ña̱ mani̱ yóꞌo xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kémani̱ yuꞌu̱ ndo̱ꞌó xíꞌín choon yóꞌo. \p \v 9 ’O̱ sa̱ taán ndo̱ di̱ꞌón oro ni di̱ꞌón plata ni di̱ꞌón kuaán ini vati̱ ndo̱, dá kiꞌin ndó koꞌo̱n ndo̱. \v 10 Ta ni léka̱ o̱ sa̱ kándio ndó koꞌo̱n ndo̱, ta o̱ sa̱ káneꞌe ndó uu̱ kotó, ni dao ka̱ ndisa̱ kayiꞌi ndó, ni vara katuu ndó o̱ sa̱ káneꞌe ndó koꞌo̱n ndo̱, dá chi̱ iin ta̱ kéchóon, ió íchi̱ ra̱ kasáꞌan ra noo̱ choon kée ra. \p \v 11 ’Ta ndi ndáa mií vá ñoo náꞌano o ñoo kuálí ni̱ saa̱ ndo̱, ta taó tóꞌon ndó ndeí ndéi ña̱yuu ió ña̱ñóꞌó, ta sa̱va̱ꞌa ñoó ní kandei ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ kankuei ndó koꞌo̱n ndo̱ iin ka̱ ñoo. \v 12 Tá ni̱ ku̱ꞌu ndó veꞌe ñoó, dá kaa ndo̱ xíꞌín ná, “Va̱ꞌa kandei ní.” \v 13 Tá kúú ná ña̱yuu va̱ꞌa, dá kía̱n ná kandei va̱ꞌa na. Tído tá ko̱ kúú ná ña̱yuu váꞌa, dá kía̱n nakiꞌin ndó ña̱ kaá ndo̱ kandei va̱ꞌa na koꞌa̱n xíꞌín ndó. \v 14 Tá ko̱ ní nátiin va̱ꞌa iin káa na ndo̱ꞌó, ta ko̱ ní xíin na kueídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n tá ni̱ ka̱nkuei ndó veꞌe na o ñoo na̱, kidi niꞌini ndó ño̱ya̱ká íin saꞌa̱ ndo̱, ta ño̱ó náꞌa̱ ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ na̱ ñoo ñoó. \v 15 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo na̱ ñoo ñoó o̱ du̱ú ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma xíꞌín ñoo Gomorra. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús noo̱ rá ña̱ kendava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín rá chí noo̱ \p \v 16 ’Ta viti, tándaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱, ta kúú ndó táto̱ꞌon léko kuaꞌa̱n kanoo tein ndigüe̱ꞌí lobo. Sa̱ꞌá ño̱ó kaon koo ndó táto̱ꞌon kée koo̱. Ta ndaꞌí koo ini ndo̱ táto̱ꞌon kée paloma. \v 17 Ta kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱yuu, chi̱ koꞌo̱n na̱ naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó no̱ó ta̱ néꞌe choon. Ta kani na ndo̱ꞌó ini veꞌe no̱ó nátaka na̱. \v 18 Ta nda̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano xíꞌín no̱ó rey kandaka na ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Dión koo, dá niꞌi̱ ndo̱ ki̱ꞌo ndó kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon náꞌano ñoó, xíꞌín no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ ñoo yo̱. \v 19 Tído tá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndo̱ꞌó no̱ó ta̱ néꞌe choon, o̱ sa̱ nákani téí ini ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱ o ndi kaa ndo̱ chindeé ndó mií ndó, chi̱ mií hora daá ñóó ki̱ꞌo Ndios to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱. \v 20 Chi̱ ko̱ ta̱ꞌón mií ndó kúú na̱ kaꞌa̱n, mií Espíritu ii̱, na̱ ni̱ kii noo̱ tatá Ndios, no̱ón kúú na̱ ki̱ꞌo to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱. \p \v 21 ’Ta iin ñani naki̱ꞌo ra ñani mií rá no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá kaꞌání ñáá rá. Ta dión taꞌani kee na̱ kúú tatá xíꞌín de̱ꞌe ra. Ta dao de̱ꞌe ndakuei na̱á xíꞌín tatá xi̱, ta kaꞌání ñaá rá. \v 22 Ta koni uꞌu̱ kini ndidaá ña̱yuu ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. Tído ndi ndáa na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌíín nda̱ no̱ó ndíꞌí kuií, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na. \v 23 Tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó ñoo káꞌano no̱ó koꞌo̱n ndo̱, dá kía̱n kankuei kíi̱ ndo̱ koꞌo̱n ndo̱ iin ka̱ ñoo. Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ kándeé taꞌon ndó nataꞌan ndo̱ ndidaá ñoo ñóꞌo Israel nda̱ ná nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱. \p \v 24 ’Ta ni iin ta̱ dákuáꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ no̱ó ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ rá, ta ni ta̱ kéchóon, ko̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ satoꞌo ra̱. \v 25 Sa̱ꞌá ño̱ó ná nataꞌan ini ta̱ dákuáꞌa ndoꞌo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ta̱a dánaꞌa̱ noo̱ rá, dión ní, ta̱ kéchóon, ná nataꞌan ini ra̱ ndoꞌo ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo satoꞌo ra̱. Dá chi̱ ni̱ chi̱naní ná satoꞌo ndo̱, Beelzebú, sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌí ka̱ kee na xíꞌín ndoꞌó. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ ndá yoo kánian yu̱ꞌú yo̱ \p \v 26 ’Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱ kee ña̱yuu kée dión, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ió de̱ꞌé, daí ña̱ natu̱uan. Ta ndidaá vá ña̱ꞌa kéde̱ꞌé ña̱yuu, daí ña̱ natu̱uan. \v 27 Ta ña̱ káꞌa̱n de̱ꞌé yuꞌu̱ xíꞌín ndó, kaꞌa̱n ndo̱án noo̱ túu, ta ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó ni̱ kaꞌa̱n kayá yuꞌu̱, kuaꞌán kaa ndó dini̱ véꞌe, ta ni̱ꞌi kaꞌa̱n ndo̱án. \v 28 Ta ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱ na̱ kándéé kaꞌání yikí ko̱ño ndo̱, chi̱ o̱ kándeé taꞌon na kaꞌání na̱ nío̱ ndo̱. Va̱ꞌa ka̱a̱n yu̱ꞌú ndo̱ na̱ kómí choon ña̱ dándóꞌo na nío̱ ndo̱ xíꞌín yikí ko̱ño ndo̱ indayá. \p \v 29 ’¿Á ko̱ díkó taꞌon ña̱yuu uu̱ laa kuálí saꞌa̱ iin di̱ꞌón ka̱a? Ta va̱ꞌará nóo ya̱ꞌi rí, tído ko̱ kuéi ndava̱ꞌa taꞌon rí nda̱ no̱ñóꞌo̱ tá ko̱ kíán táto̱ꞌon kóni̱ mií tatá yo̱ Ndios. \v 30 Ta dión ní ndóꞌo na xíꞌín ndoꞌó, chi̱ nda̱ idí dini̱ ndo̱, náꞌá Ndios ndidaá kúú. \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ndo̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú kua̱ꞌá nda̱ꞌo laa kuálí. \p \v 32 ’Ta ndi ndáa mií ña̱yuu káꞌa̱n ña̱ kúú ná kuendá yuꞌu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dión taꞌani kaꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ kúú ná kuendái̱ noo̱ tatái̱ Ndios, na̱ ió induú. \v 33 Ta ndi ndáa na̱ ndáta̱ saꞌa̱ yúꞌu̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n ki̱ꞌo dión taꞌani ndata̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ná noo̱ tatái̱ Ndios, na̱ ió induú. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ taó xóo táꞌan ña̱yuu saꞌa̱ mií ná \p \v 34 ’Ná dáꞌa ni kaꞌán ndoꞌó ña̱ ve̱i yuꞌu̱ nachindei va̱ꞌi ña̱yuu. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱i̱ xíꞌín espada, dá ná kaꞌanda táꞌan ña̱yuu saꞌa̱ yúꞌu̱. \v 35 Chi̱ ni̱ ka̱sáa̱i̱ dána̱ái̱ de̱ꞌe xíꞌín tatá ra̱. Dión taꞌani na̱á de̱ꞌe diꞌí xíꞌín naná xi̱. Ta dión taꞌani kee iin sa̱no xíꞌín xi̱doa̱n. \v 36 Ta dión taꞌani kee na̱ veꞌe iin ta̱a, ndakuei na na̱á na̱ xíꞌín rá. \v 37 Ta na̱ kóni̱ cháá ka̱ tatá na̱ xíꞌín naná na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ káni taꞌan vaan kakuu kuendá yuꞌu̱. Ta na̱ kóni̱ cháá ka̱ de̱ꞌe yií na̱ xíꞌín de̱ꞌe diꞌí na̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ ko̱ káni taꞌan vaan kakuu kuendá yuꞌu̱. \v 38 Ta na̱ ko̱ xíꞌo mií ña̱ kado̱kó na̱ cruz ná, ta karkaa na sata̱ yúꞌu̱ kii na, no̱ón kúú na̱ ko̱ káni taꞌan vaan kakuu na kuendá yuꞌu̱. \v 39 Ta na̱ kóni̱ dáka̱ki mií ná, no̱ón diꞌa kúú na̱ kuu. Tído na̱ xíꞌo mií ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, no̱ón diꞌa kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki na̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ nandió néꞌe Ndios ña̱ va̱ꞌa no̱ó na̱ kée ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu na̱ \p \v 40 ’Ta ndi ndáa ña̱yuu nátiin va̱ꞌa ndoꞌó, nda̱ yuꞌu̱ nátiin va̱ꞌa na. Ta na̱ nátiin va̱ꞌa yuꞌu̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii nátiin va̱ꞌa na. \v 41 Ta na̱ nátiin va̱ꞌa iin profeta sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin profeta, dá kía̱n natiin taꞌani na ña̱ va̱ꞌa kánian natiin iin profeta. Ta dión taꞌani, iin na̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa iin ña̱yuu ndaa̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱, dá kía̱n koni taꞌani na natiin na ña̱ va̱ꞌa kánian natiin iin ña̱yuu ndaa̱. \v 42 Ta ndi ndáa mií ña̱yuu náki̱ꞌo iin yáxi̱ ta̱kui̱í vi̱xi koꞌo iin káa ña̱yuu kuálí yóꞌo, miía̱n natiin na ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na, chi̱ ni̱ kemáni̱ ná iin na̱ xíonoo xíꞌín yuꞌu̱. \c 11 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús saꞌa̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱sto̱ꞌon Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi kee ra dánaꞌa̱ ra̱, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kee mií ná kuaꞌa̱n na̱ dánaꞌa̱ na̱, ta kasto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ndéi iin rá iin ñoo. \p \v 2 Ta noo̱ nákaa̱ Juan, táꞌa̱n na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ini veꞌe ka̱a, ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndato kée Cristo Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná dao ta̱ xíonoo xíꞌín ná kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. \v 3 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―¿Á mií ní kúú na̱ ni̱ kaa Ndios tandaꞌá ná kasaa̱ dáka̱ki ñaá, o á kandati ndu kasaa̱ iin ka̱ na̱? \p \v 4 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Kuaꞌán ndo̱, ta kasto̱ꞌon ndó xíꞌín Juan saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ndéꞌé ndó, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ña̱ seídóꞌo ndó. \v 5 Chi̱ nátu̱u no̱ó na̱ ko̱ túu noo̱, ta sa̱ kúu va xíka na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta sa̱ ni̱ ndu̱vii vá ñíi̱ na̱ ndóꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱, ta sa̱ ni̱ na̱tai̱ va do̱ꞌo na̱ ko̱ tái̱ do̱ꞌo, ta ni̱ na̱taki va na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta kásto̱ꞌin to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios xíꞌín ña̱yuu kúndaꞌí. \v 6 Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu ko̱ nákani kuáchi̱ ini xiní na̱ yuꞌu̱ ―kaá Jesús xíꞌín ta̱a ñoó. \p \v 7 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ndió kuéi ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó saꞌa̱ Juan, ta kaá na̱: \p ―¿Ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ꞌó ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó noo̱ kúú ñóꞌo̱ ichí ñoó? ¿Á iin ta̱a ko̱ íin toon, táꞌa̱n ra̱ xíkó táto̱ꞌon xíkó iin ndoo̱ kée tachi̱ ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó? \v 8 Ko̱ó, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa? Ko̱ó, chi̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ña̱yuu ndíxi dáꞌo̱n táyíí ndáa, no̱ón kúú na̱ ndéi veꞌe rey. \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ndó, tá dáá? ¿Á iin profeta? Jaa̱n, miía̱n ndaa̱ kuiti kaá yuꞌu̱ ña̱ ñaá kúú ná, ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ o̱ du̱ú iin profeta. \v 10 Chi̱ saꞌa̱ mií ná káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios diꞌa: \q1 Ná koꞌi̱n tandaꞌí iin ta̱a kuió no̱ó koꞌo̱n noo̱ yo̱ꞌó, \q1 ta kasto̱ꞌon ra to̱ꞌin xíꞌín ña̱yuu, \q1 dá ná kandei nduu na̱ kueídóꞌo na ña̱ koꞌo̱n kaꞌo̱n xíꞌín ná. \m \v 11 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ ta̱a ni̱ kaki ti̱xi ñáꞌa̱. Tído na̱ nóo cháá ka̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, no̱ón diꞌa kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú Juan. \p \v 12 ’Nda̱ kuu̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo Juan, na̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, ta nda̱ kuu̱ víti de̱én nda̱ꞌo kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín na̱ dánaꞌa̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta sadí ña̱yuu kíni no̱ó ña̱yuu ndúkú ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \v 13 Ndidaá táꞌa̱n profeta xíꞌín ña̱ káꞌa̱n ley Moisés ni̱ kaꞌa̱n ña̱ kasáꞌá Ndios dándáki na ña̱yuu na̱, ta nda̱ Juan taꞌani ni̱ kaꞌa̱n dión. \v 14 Ta ndá kuendá mií ndó ná kakian á kándísa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó o ko̱ó, tído káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó ña̱ Juan kúú Elías, na̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta kasaa̱. \v 15 Ta ndi ndáa ndó ió do̱ꞌo, ta kúú kueídóꞌo va̱ꞌa ndó. \p \v 16 ’¿Ndí ki̱án tiin yuꞌu̱, dá kaꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ndéi tiempo viti? Chi̱ kée na táto̱ꞌon kée takuáchí tá ndéi xi sádikí xi̱ noo̱ yáꞌi, ta káyuꞌú táꞌan xi: \v 17 “Ni̱ tuu ndu̱ flauta, tído ko̱ ní sársáꞌá taꞌon ndoꞌó. Ta ni̱ xita ndu yaa ndaꞌí kuaꞌa̱n, tído ko̱ ní ndeiꞌi̱ taꞌon ndoꞌó.” \v 18 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kée ña̱yuu ndéi viti, chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ Juan, ko̱ ní seí taꞌon na pan, ta ko̱ ní xiꞌi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ nákaa̱ espíritu kini ini na̱. \v 19 Ta viti ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ña̱yuu yóꞌo, ta sásáꞌan va̱ꞌa na, ta xíꞌi na vino, tído kaá ndo̱ ña̱ kúú ná iin ta̱a nde̱ꞌé, iin ta̱ xíꞌi. Ta kaá taꞌani ndó ña̱ kúú ná iin ra̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu kíni, xíꞌín ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱. Tído na̱ kúú na̱ ndi̱chí, no̱ón kúú na̱ náꞌá ña̱ kómí ndisa na ña̱ ndi̱chí. \s1 Ndaꞌí kúú ví na̱ ndéi ñoo Corazín, xíꞌín na̱ ndéi ñoo Betsaida, kaá Jesús \p \v 20 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dána̱ni na ña̱yuu ndéi ñoo náꞌano no̱ó ni̱ kee na kua̱ꞌá ña̱ ndato, dá chi̱ ko̱ ní xíin taꞌon na̱ ñoo ñoó nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, ta kaá Jesús: \p \v 21 ―¡Ndaꞌí kúú ví ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Corazín! Ta, ¡ndaꞌí kúú ví ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Betsaida! Chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón táto̱ꞌon ni̱ kee yuꞌu̱ ña̱ náꞌano noo̱ mií ndó, ta kúú nda̱ sa̱ oon va ni̱ na̱ndixi ndaꞌí na̱, ta ni̱ na̱ndei ndaꞌí na̱ no̱ó yaa̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ní kúu. \v 22 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón. \v 23 Ta ndoꞌó, na̱ ñoo Capernaum, káꞌán ndó ña̱ nda̱ induú xi̱nkuei ndó, tído ndoꞌó kúú na̱ koꞌono niꞌini Ndios nda̱ ma̱á indayá, dá chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano ñoo Sodoma, ña̱ kía̱n ni̱ keei noo̱ ndo̱ꞌó, miía̱n ndaa̱ kakaa̱ ii̱ vá ñoo Sodoma nda̱ kuu̱ víti, ní kúu. \v 24 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma. \s1 Kádii̱ nda̱ꞌo ini Jesús kée na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios \p \v 25 Mií hora daá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín Ndios: \p ―Kékáꞌano yuꞌu̱ mií ní, tatá Ndios, mií ní kúú satoꞌo induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ní ña̱ yóꞌo no̱ó na̱ ndi̱chí, xíꞌín na̱ kátóni̱ ini. Ta ni̱ naꞌa̱ nía̱n no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini. \v 26 Dión ni̱ kee ní, tatá Ndios, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini mií ní. \p \v 27 ’Ta ndidaá ña̱ꞌa ni̱ na̱ki̱ꞌo tatá Ndios noo̱ yúꞌu̱. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá ndá yoo kúú yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ iin tóꞌón miíó tatá Ndios kúú na̱ náꞌá ndá yoo kúúí. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá ndá yoo kúú tatá Ndios, chi̱ iin tóꞌón dini̱ yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe na, kúú na̱ náꞌá ñaá, xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu káꞌán yuꞌu̱, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, naꞌi̱n ná noo̱. \v 28 Nakíi̱ ndidaá ndoꞌó, na̱ kúú ta̱tí, ndoꞌó na̱ ndído ve̱e, noo̱ yúꞌu̱, dá naki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ndo̱. \v 29 Ta kandio nduú ndo̱ yukú xíꞌín yuꞌu̱, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó táto̱ꞌon kée yuꞌu̱, chi̱ yuꞌu̱ kúú iin na̱ masó, iin na̱ ndaꞌí ió ini, ta xíꞌín yuꞌu̱, dá koni ndo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ndo̱, \v 30 dá chi̱ ko̱ kuáchi taꞌon kandio ndó yukú yuꞌu̱, ta o̱ dákuío ve̱e taꞌoin ndo̱ꞌó ―kaá Jesús. \c 12 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel \p \v 1 Tiempo daá ñóó chíkaꞌanda Jesús kuaꞌa̱n na̱ no̱ñóꞌo̱ noo̱ káa tirió tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel. Ta kuíko nda̱ꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá taó ra̱ yoko tirió, ta seí ra̱ noni̱án kuaꞌa̱n ra̱. \v 2 Dá ni̱ xini dao ta̱ fariseo ña̱ kée ra dión, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: \p ―Yáꞌa ta̱ xíonoo xíꞌín ní kée ra ña̱ ko̱ kánian kee ra kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱. \p \v 3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó ña̱ ni̱ kee David tá sa̱ naꞌá xíꞌín ta̱a sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná tá ndaꞌí ni̱ kuiko na? \v 4 Chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ ku̱ꞌu na̱ ini veꞌe Ndios, ta ni̱ seí na̱ pan, ña̱ dóko̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni ko̱ kánian keí mií ná ña̱, ni ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Sa̱va̱ꞌa ta̱ duti̱ va kuu keí ñá. \v 5 O, ¿á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó noo̱ ley ña̱ ni̱ ya̱ꞌa ta̱ duti̱ ni̱ ke̱chóon ra ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱? Tído ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán ña̱ kée ra dión. \v 6 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ íin noo̱ ndo̱ o̱ du̱ú veꞌe ño̱ꞌo ñoó. \v 7 Diꞌa kaá to̱ꞌon Ndios: “Kóni̱i̱ ña̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta o̱ du̱ú ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱í.” Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá kía̱n o̱ dátai̱ kua̱chi taꞌon ndó na̱ ko̱ ña̱ꞌa kée. \v 8 Chi̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ dándáki na tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús iin ta̱a ni̱ na̱tií ndáꞌa̱ \p \v 9 Dá ni̱ na̱kiꞌin Jesús kuaꞌa̱n na̱. Ta ni̱ saa̱ na̱ ni̱ ku̱ꞌu na ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. \v 10 Ta ñoó nákaa̱ iin ta̱a ni̱ na̱tií iin xoo ndáꞌa̱. Ta kóni̱ ta̱ fariseo niꞌi̱ rá ndi koo dátai̱ kua̱chi ra Jesús no̱ó ta̱ néꞌe choon, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Á kuu nduva̱ꞌa yó ña̱yuu kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱, kaá ley? \p \v 11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ta, ¿ndi ndáa ndoꞌó, tá ná kankao iin léko ndo̱ ini iin yái̱ tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱, á o̱ kóꞌo̱n taꞌon ndó taó ndo̱ rí? \v 12 Ta kanaꞌá ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ iin ña̱yuu o̱ du̱ú iin léko. Sa̱ꞌá ño̱ó kaá yuꞌu̱ ña̱ kuu va kee yó ña̱ va̱ꞌa tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱. \p \v 13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ kúꞌu̱ ndáꞌa̱ ñoó: \p ―Ná dákaa̱ ndáꞌo̱n. \p Dá ni̱ na̱dákaa̱ ra̱ ndáꞌa̱ rá, kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa vaan táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió va̱ꞌa iin ka̱a̱n. \v 14 Dá ni̱ ka̱nkuei ta̱ fariseo ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kueꞌé ra̱ ndi kee ra, dá kaꞌání rá Jesús. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa Isaías saꞌa̱ Jesús \p \v 15 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ kóni̱ ra̱ kaꞌání ñaá rá, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xíán, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱. Ta ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús ndidaá na̱ kúꞌu̱. \v 16 Ta ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná dáꞌa ni kasto̱ꞌon na xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee na. \v 17 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 \v 18 Yóꞌo íin ta xínkuáchí no̱ói̱, ta mií yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi xi, \q1 ta ndóꞌo nda̱ꞌa vai saꞌa̱ xí, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. \q1 Koꞌi̱n dákóoin Espírituí dini̱ xí. \q1 Ta noo̱ ndidaá na̱ tu̱kú kasto̱ꞌon xi ña̱ ve̱i kuu̱ keyíko̱i̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu. \q1 \v 19 Ta o̱ na̱á táꞌan taꞌon xi xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu, ta o̱ káyuꞌú ni̱ꞌi taꞌon xi, \q1 ta ni ko̱ íin taꞌon xíka keí o̱ kueídóꞌo ña̱ kaꞌa̱n xi̱. \q1 \v 20 Ta o̱ káꞌa̱no̱ taꞌon xi ta̱yo̱ó, kirá sa̱ ni̱ taꞌa̱no̱. \q1 Ta o̱ ndaꞌó taꞌon xi tirñoꞌó sa̱ kuaꞌa̱n ndaꞌo̱, nda̱ ná kasandaá kuu̱ kandeé xí dánkoo ndaa̱ xi̱ ña̱yuu no̱ói̱. \q1 \v 21 Ta mií xí kúú ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. \m Dión ni̱ taa Isaías. \s1 Diꞌa ndoꞌo ña̱yuu káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios \p \v 22 Dá ndáka ña̱yuu ñoó iin ta̱a nákaa̱ iin espíritu kini ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ Jesús, ta ko̱ túu noo̱ rá, ta ni ko̱ ku̱ú kaꞌa̱n ra̱ kée espíritu kini ñoó. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá ná. Ta kúú ni̱ na̱kaꞌa̱n ra̱, ta ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. \v 23 Ta kúú ni̱ naá vá ini ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ kee Jesús, ta kaá na̱: \p ―Ndá ndi kuu de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, na̱ kaá na̱ tandaꞌá Ndios kasaa̱, kúú ta̱a káa ―kaá na̱. \p \v 24 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ña̱ dión ndátóꞌón ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Kándéé ta̱a káa taó rá espíritu kini, chi̱ Beelzebú, táꞌa̱n ña̱ kúú satoꞌa̱n, xíꞌo choon noo̱ rá ―kaá ra̱. \p \v 25 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ dión nákani ini ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Kanaꞌá ndó ña̱ tá na̱á táꞌan iin rey xíꞌín ña̱yuu dándáki ra, dá kía̱n naá vá choon néꞌe ra. Ta dión taꞌani ndoꞌo iin ñoo o iin veꞌe tá saꞌándá dao táꞌan ña̱yuu ndéi inia̱n, chi̱ naá váán. \v 26 Tá ná taó ña̱ uꞌu̱ kúú no̱ó ña̱ kini kéchóon noo̱án, dá kía̱n taꞌa̱nda̱ táꞌan vaan. Ta, ¿ndi koo kaka choon néꞌan? \v 27 Sa̱ꞌá ño̱ó tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Beelzebú noo̱í, dá kía̱n, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndáꞌa̱ dao ka̱ na̱ ñoo mií ndó ña̱ taó ná espíritu kini, tá dáá? Mií vá na̱ yóꞌo kúú na̱ náꞌa̱ ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ káꞌa̱n ndo̱. \v 28 Tído tá taó yuꞌu̱ espíritu kini xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \p \v 29 ’Chi̱, ¿ndi kee ví iin ta̱a ku̱ꞌu ra veꞌe iin ta̱a to̱ndó kiꞌin kuíꞌíná rá ña̱ ñóꞌo veꞌe ra tá ná o̱ koꞌóní ñaá rá dinñóꞌó ka̱? Dión kanian kee ra, dá kandeé rá taó ndíꞌi ra ña̱ꞌa ñóꞌo veꞌe ra. \p \v 30 ’Ta na̱ ko̱ ndíta xoo yuꞌu̱, no̱ón kúú na̱ xiní uꞌu̱ ñaá, ta na̱ ko̱ chíndeé yuꞌu̱ noo̱ chóon kéei, no̱ón kúú na̱ dátu̱ú choon kéei. \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ndidaá kúú kua̱chi kée ña̱yuu, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kini káꞌa̱n na̱. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na. \v 32 Ta ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, kuu va kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná. Tído ndi ndáa na̱ yáꞌa káꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ni ñayuú yóꞌo ni ñayuú ve̱i chí noo̱ o̱ kúꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná. \p \v 33 ’Dá chi̱ iin yíto̱ va̱ꞌa, kui̱ꞌi va̱ꞌa va xíꞌo rá. Ta iin yíto̱ ko̱ váꞌa, nda̱ kui̱ꞌi xíꞌo va rá ko̱ váꞌa. Ta xíꞌín kui̱ꞌi xíꞌo va rá kándaa̱ inio̱ ndá yíto̱ kúú rá. \v 34 ¡Ndoꞌó kúú kuendá de̱ꞌe koo̱! ¿Ndi kee ví ndó kaꞌa̱n ndo̱ iin to̱ꞌon va̱ꞌa tá ña̱yuu kíni va kúú ndó? Dá chi̱ to̱ꞌon ni̱ chití ñóꞌo ini nío̱ iin ña̱yuu kía̱n kánkuei yúꞌu̱ ná, dá káꞌa̱n na̱. \v 35 Dá chi̱ iin ta̱a va̱ꞌa, to̱ꞌon va̱ꞌa ñóꞌo ini nío̱ rá taó ra̱ káꞌa̱n ra̱. Tído iin ta̱a kini, to̱ꞌon kini ñóꞌo ini nío̱ rá taó ra̱ káꞌa̱n ra̱. \v 36 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ naki̱ꞌo ndó kuendá saꞌa̱ ndidaá to̱ꞌon ko̱ chóon ni̱ ka̱nkuei yúꞌu̱ ndo̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu. \v 37 Dá chi̱ xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, kédaá xíꞌín ndó, dá kando̱o va̱ꞌa ndó noo̱ Ndios. Ta xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n taꞌani ndó kédaá xíꞌín ndó, dá kando̱o ndó kakuu ndó ña̱yuu ió kua̱chi noo̱ ná. \s1 Yóꞌo ni̱ xika̱ ña̱yuu ña̱ kee Jesús iin ña̱ ndato \p \v 38 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín dao ta̱ fariseo, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: \p ―Maestro, kóni̱ ndu̱ ña̱ kee ní iin ña̱ ndato noo̱ ndúꞌu̱. \p \v 39 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo kúú ndoꞌó, na̱ ndéi tiempo viti, ta xiní xíxi va ndó Ndios, chi̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ kee yuꞌu̱ iin ña̱ ndato, dá kandía ndó. Tído ni iin tóꞌón ña̱ ndato o̱ kéei noo̱ ndo̱, sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín profeta Jonás kía̱n koni ndo̱. \v 40 Chi̱ táto̱ꞌon oni̱ nduú, oni̱ ñoó ni̱ sa̱ káa̱ Jonás ti̱i ti̱yaká káꞌano, ki̱ꞌo dión taꞌani koni ndo̱ kakaa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ti̱xi ñóꞌo̱ oni̱ nduú, oni̱ ñoó. \v 41 Ta nakui̱ta ndichi ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei ñoo Nínive tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, ta kaꞌa̱n kua̱chi na sa̱ꞌá ña̱yuu ndéi tiempo viti. Dá chi̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ sa̱ kee na tá ni̱ da̱náꞌa̱ Jonás noo̱ ná. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú Jonás íin noo̱ ndo̱ viti. \v 42 Ta nakuii̱n ndichi taꞌani ñáꞌa̱ sa̱ dándáki chí Sur diꞌa tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kaꞌa̱n kua̱chián saꞌa̱ ña̱yuu ndéi tiempo viti, dá chi̱ nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ni̱ kixián ni̱ seídóꞌán ña̱ ndi̱chí ni̱ kaꞌa̱n rey Salomón. Ta iin ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kúú na̱ íin káꞌa̱n xíꞌín ndó vitíꞌón o̱ du̱ú rey Salomón ñoó. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ ndi kée espíritu kini \p \v 43 ’Tá kéta iin espíritu kini iin ta̱a, dá kía̱n kuaꞌa̱n iin xíán no̱ó i̱chí ndúkúán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án. Tído ko̱ nániꞌán noo̱ naniꞌi̱ ndée̱án. \v 44 Dá kásáꞌán nákani inia̱n: “Nandió ko̱o tukui noꞌi̱ veꞌe no̱ó ni̱ ketai ve̱ii”, kaáa̱n. Tá ni̱ na̱sáa̱a̱n ni̱ ndu̱ꞌan ini ta̱a no̱ó ni̱ sa̱ ioa̱n, ko̱ íin taꞌon nákaa̱ ñoó, ta ndato ni̱ na̱tuꞌán, ta ñóchí vii káaan. \v 45 Dá kuaꞌa̱n kuakaan usa̱ ka̱ espíritu kini cháá ka̱ o̱ du̱ú miíán. Dá násaa̱a̱n ndu̱ꞌan kañoꞌan ini ta̱a ñoó. Ta kúú kaꞌí ka̱ ví kásáꞌá ndóꞌo nío̱ rá o̱ du̱ú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱ rá ni̱ sa̱ kee espíritu kini mií no̱ó ñoó. Dión taꞌani ndóꞌo ña̱yuu ndéi tiempo viti ―kaá Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáa̱ naná Jesús nandukú ñaá ná \p \v 46 Xía̱n nani nákaa̱ na̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, kúú ni̱ ka̱sáa̱ naná na̱ xíꞌín ñani na̱. Ta kúú ni̱ sa̱ kui̱ta na sata̱ véꞌe, chi̱ kóni̱ na̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Jesús. \p \v 47 Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon iin ta̱a íin ñoó xíꞌín Jesús: \p ―Naná ní xíꞌín ñani ní, ta ndíta na sata̱ véꞌe, ta kóni̱ na̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ní. \p \v 48 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―Ná kasto̱ꞌon ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ndá yoo kúú nanái̱, ndá yoo kúú ñanii̱ ―kaá na̱. \p \v 49 Ta kúú ni̱ da̱náꞌa̱ ndáꞌa̱ ná ndidaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ta̱ yóꞌo va kúú nanái̱, kúú ñanii̱. \v 50 Chi̱ ndidaá na̱ kée ña̱ kóni̱ tatái̱ Ndios, na̱ ió induú, no̱ón kúú ñanii̱, kúú ki̱ꞌoi, kúú nanái̱ ―kaá na̱. \c 13 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ na̱kani Jesús saꞌa̱ iin ta̱a xíti \p \v 1 Kuu̱ dáá ñóó ni̱ keta Jesús veꞌe ñoó. Dá ni̱ saa̱ na̱ ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. \v 2 Ta kúú ni̱ na̱taka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu noo̱ ió na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Jesús ini iin barco, dá ni̱ sa̱ ko̱o na ini ro̱. Dá ni̱ sa̱ ndei ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó. \v 3 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: \p ―Iin ta̱a xíti ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kuti ra tata no̱ñóꞌo̱ rá. \v 4 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ koon niꞌini ra tata ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dao ña ni̱ kue̱i yuꞌú íchi̱. Kúú ni̱ ka̱sáa̱ laa, ta kúú ni̱ seí vá ría̱n. \v 5 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein yuu̱, no̱ó ko̱ó ñoꞌó ndéé. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú yachi̱ va ni̱ xita̱a̱n, chi̱ ko̱ ní kue̱i taꞌon ña no̱ó kúú ñoꞌó ndéé. \v 6 Dá tá ni̱ xi̱nko̱o ndia̱ndii, ta kúú ni̱ dii vaan. Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ta̱ꞌón yo̱ꞌan, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ichi̱ vaan. \v 7 Ta dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i tein ta̱ꞌíón. Ta ni̱ saꞌano dáó ñá xíꞌín ta̱ꞌíón ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ku̱yáta̱ váán ni̱ kee rá. \v 8 Ta kúú dao ka̱ tata ñoó ni̱ kue̱i noo̱ kúú ñoꞌó va̱ꞌa. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo noni̱ ni̱ xi̱ꞌoan, dá chi̱ iin ciento noni̱ ni̱ xi̱ꞌo dao tata yóꞌo, ta dao ka̱a̱n ni̱ xi̱ꞌo oni̱ diko noni̱, ta dao ka̱a̱n ni̱ xi̱ꞌo oko̱ uxi̱a̱n. \v 9 Ndi ndáa ndoꞌó ió do̱ꞌo, ta kueídóꞌo ndó ―kaá Jesús. \s1 Yóꞌo kásto̱ꞌon Jesús ndiva̱ꞌa dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱ \p \v 10 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná noo̱ ió na̱, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa dákíꞌin táꞌan ní dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ ní? \p \v 11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Dá chi̱ noo̱ ndo̱ꞌó va ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ náꞌá mií ná sa̱ꞌá ndi kee na dándáki na. Tído ko̱ xíꞌo Ndios noo̱ dao ka̱ ña̱yuu ña̱ kandaa̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. \v 12 Dá chi̱ ndi ndáa na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon káꞌi̱n, no̱ón kúú na̱ natiin ña̱ kandaa̱ cháá ka̱ ini na̱. Tído ndi ndáa na̱ ko̱ xi̱ín natiin ña, no̱ón kúú na̱ di̱tá diꞌa Ndios cháá ña̱ kándaa̱ ini na̱. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó dákíꞌin táꞌan yuꞌu̱ dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n, va̱ꞌará ndéꞌé ná, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini na̱ ndi kóni̱ kaaa̱n, ta va̱ꞌará seídóꞌo na to̱ꞌon káꞌi̱n, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱. \v 14 Ki̱ꞌo dión, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 Va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo ndó, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱. \q1 Ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kande̱ꞌé ndó, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱. \q1 \v 15 Chi̱ ni̱ ndukáxí nda̱ꞌo nío̱ na̱ ñoo yóꞌo, \q1 ta ko̱ xíꞌo na mií ná kueídóꞌo na, \q1 ta ni̱ sadi taꞌani na noo̱ ná, \q1 dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíꞌín noo̱ ná, \q1 ta ni o̱ kueídóꞌo na xíꞌín do̱ꞌo na, \q1 ta ni o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱, \q1 ta ni o̱ nándió kuéi na noo̱ yúꞌu̱, dá nduva̱ꞌi na̱. \p \v 16 ’Tído ndikáꞌán ví noo̱ ndo̱ꞌó, chi̱ túu noo̱ ndo̱ ndéꞌé ndó, ta ndikáꞌán ví do̱ꞌo ndó, chi̱ seídóꞌo ndó. \v 17 Chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo profeta xíꞌín ña̱yuu ndaa̱ ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá ni̱ kaꞌán ná koni na̱ ña̱ xiní ndo̱ viti, tído ko̱ ní xiní taꞌon naa̱n. Ta ni̱ kaꞌán taꞌani na kueídóꞌo na to̱ꞌon seídóꞌo ndó viti, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon naa̱n ―kaá na̱. \s1 Nákani Jesús ndi dándáki ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ sa̱ꞌá ta̱a xíti \p \v 18 ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, chi̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌin ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ta̱ xíti ñoó. \v 19 Táꞌa̱n ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi kée Ndios dándáki na ña̱yuu, ta ko̱ xíꞌo na mií ná kandaa̱ ini na̱án, dá kía̱n kasaa̱ ña̱ uꞌu̱, ta dítá váán to̱ꞌon Ndios, ña̱ ni̱ ka̱nkao nío̱ ná. Dión dándáki yuꞌú íchi̱ ñoó no̱ó ni̱ kue̱i dao tata ñoó. \v 20 Ta tein yuu̱ no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta nátiin naa̱n xíꞌa̱n kádii̱ ini na̱. \v 21 Tído ko̱ ta̱ꞌón yo̱ꞌan ini nío̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó tóó vá kándísa naa̱n. Chi̱ tá ve̱i ta̱ndóꞌó ndóꞌo na, o tá kásáꞌá ña̱yuu kéndava̱ꞌa na xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ kándísa naa̱n, kúú dánkoo va naa̱n. \v 22 Ta tein ta̱ꞌíón no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios. Tído kásáꞌá ndíꞌi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo, ta kátoó na̱ koo kuíká ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ sáꞌano na xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta ni iin ña̱ va̱ꞌa ko̱ kée na. \v 23 Tído no̱ñóꞌo̱ va̱ꞌa no̱ó ni̱ kue̱i dao ka̱ tata ñoó kúú ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta xíꞌo na mií ná ña̱ kándaa̱ ini na̱án. Dao no̱ón kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo iin ciento noni̱. Ta dao ka̱ na̱ kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo oni̱ diko noni̱. Ta dao ka̱ na̱ kúú táto̱ꞌon tata, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo oko̱ uxi̱ noni̱, chi̱ kée na ña̱ kóni̱ Ndios ―kaá Jesús. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ tirió kuéi̱ ni̱ xita̱ tein tirió va̱ꞌa \p \v 24 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: \p ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee iin ta̱a ni̱ xiti tata va̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ rá, ki̱ꞌo dión kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱. \v 25 Ta tein kídi̱ ta̱ xíti ñoó, ni̱ kii iin ta̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín rá, ta ni̱ chiꞌi ra tata tirió kuéi̱ noo̱ káa tirió ra̱. \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ka̱sáꞌá kána yoko tirió, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ kéchóon noo̱ rá ña̱ káa taꞌani tirió kuéi̱ tein tirió ra̱. \v 27 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón rá satoꞌo ñóꞌo̱ ñoó: “Tatá, ¿á o̱ du̱ú tirió va̱ꞌa ní xíti ní? ¿Ndiva̱ꞌa káa taꞌani tirió kuéi̱ tein tirió ní, tá dáá?” \v 28 Dá ni̱ kaa satoꞌo ñoó xíꞌín rá: “Iin ta̱a xiní uꞌu̱ va ñaá ni̱ kexíxi ni̱ chiꞌan.” Dá ni̱ kaa ta̱ kéchóon ñoó: “¿Á ko̱ kóni̱ ní ná koꞌo̱n ndu̱ toꞌon ndua̱n?” \v 29 Dá ni̱ kaa ra̱: “Ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱ toꞌon ndóa̱n, dá chi̱ tá ná toꞌon ndóa̱n, nda̱ tirió va̱ꞌa kana xíꞌán. \v 30 Konó ndó ná kuaꞌano dáó ñá xíꞌín tirió va̱ꞌa ñoó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nakiꞌin va̱ꞌa yó tirió ñoó. Dá tá ná kasandaá kuu̱ taꞌa̱nda̱a̱n, dá kaꞌandai̱ choon no̱ó ra̱ nákiꞌin va̱ꞌa tirió, ta kaai̱ xíꞌín rá: Toꞌon ndó dinñóꞌó tirió kuéi̱, ta kató ndóa̱n táto̱ꞌon kató ndó ndáyo̱ꞌo, dá chiñóꞌo̱ ndo̱án. Tído ña̱ kúú tirió va̱ꞌa ñoó, ná taán va̱ꞌa ndóa̱n ini yáka̱í” ―kaá Jesús. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin tata leé lóꞌo̱ naní mostaza \p \v 31 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: \p ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin tata naní mostaza, ña̱ ni̱ xiti iin ta̱a no̱ñóꞌo̱ rá, ki̱ꞌo dión kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱. \v 32 Ta miía̱n ndaa̱ ña̱ yóꞌo kúú tata pálí cháá ka̱ noo̱ dao ka̱ tata chíꞌi yó no̱ñóꞌo̱ yo̱. Tído tá ni̱ xita̱a̱n, ta kúú sáꞌano dikó ka̱ vía̱n o̱ du̱ú dao ka̱ yuku̱, ta ndúuan iin yíto̱, sa̱ꞌá ño̱ó kásaa̱ laa, ta káva̱ꞌa rí táka̱ ri̱ tein ndáꞌa̱ rá ―kaá Jesús. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ dákuita̱ ta̱chí yúsa̱ pan \p \v 33 Dá ni̱ da̱kíꞌin táꞌan tuku na iin ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, ta kaá na̱: \p ―Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱ dákuita̱ ta̱chí yúsa̱ káva̱ꞌa pan, ña̱ ni̱ tiin iin ñáꞌa̱, ta ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá xíꞌín oni̱ yáxi̱ harina, dá nakuita̱ ta̱chía̱n ―kaá na̱. \s1 Ña̱ yóꞌo nákani ndiva̱ꞌa dánaꞌa̱ Jesús dión \p \v 34 Ta dión ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús dao ka̱ ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Ta ko̱ ní sá dánaꞌa̱ taꞌon na tá ko̱ ní sá dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon ni̱ sa̱ da̱náꞌa̱ na̱. \v 35 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 Koꞌi̱n dákíꞌin táꞌin dao ña̱ꞌa no̱ó to̱ꞌon dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu. \q1 Ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ sa̱ io de̱ꞌé nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú. \s1 Yóꞌo nákani Jesús ndi dándáki ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ saꞌa̱ tirió kuéi̱ xíꞌín tirió va̱ꞌa \p \v 36 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu na ini veꞌe íin ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Nakani ní xíꞌín nduꞌu̱ ndi dándáki ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ní saꞌa̱ tirió kuéi̱ ñoó. \p \v 37 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ta̱a ni̱ xiti tirió va̱ꞌa ñoó kúú na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo. \v 38 Ta ñoꞌó xítí ñóó kúú ñayuú yóꞌo, ta tata tirió va̱ꞌa ñoó kúú ndidaá ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta tirió kuéi̱ ñoó kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱. \v 39 Táꞌa̱n ra̱ ni̱ xini uꞌu̱ ta̱ ni̱ xiti ñoó kúú ña̱ uꞌu̱, ta kuu̱ ni̱ na̱kiꞌin va̱ꞌa ra tirió ñoó kúú kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu. Ta ta̱a ni̱ na̱kiꞌin va̱ꞌa tirió ñoó kúú ángel Ndios. \v 40 Dá chi̱ táto̱ꞌon ni̱ kee ra ni̱ toꞌon ra tirió kuéi̱ no̱ñóꞌo̱ rá, ta ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱ñóꞌo̱ ra̱án noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, ki̱ꞌo dión koo tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi. \v 41 Chi̱ tandaꞌá na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ángel kéchóon noo̱ ná kii na naka̱xi na ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta taó xóo na ndidaá na̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu na̱, dá kée na kua̱chi xíꞌín ndidaá na̱ kée ña̱ kini. \v 42 Dá koꞌo̱n ángel ñoó taán ñaá ná noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ini xito̱. Ñoó kuaki na, ta ñoó kúú noo̱ kañoꞌo na nakuchi táꞌan no̱ꞌo na. \v 43 Ta na̱ kúú ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios, ndato natoo̱n na̱ táto̱ꞌon tóo̱n ndi̱ndii kandei na noo̱ ió tatá Ndios dándáki na. Ta na̱ ió do̱ꞌo, ná kueídóꞌo na. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin ta̱a ni̱ na̱níꞌi̱ iin ki̱di di̱ꞌón \p \v 44 ’Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon iin ki̱di di̱ꞌón nákaa̱ de̱ꞌé no̱ñoꞌó xítí. Chi̱ iin kuu̱, dá ni̱ na̱níꞌi̱ iin ta̱a ki̱di ñoó, dá ni̱ na̱chi̱káa̱ de̱ꞌé tuku raa̱n, ta kádii̱ ini ra̱ kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ di̱kó ndíꞌi ra ña̱ꞌa ió noo̱ rá, dá ni̱ xiin ra ñóꞌo̱ noo̱ nákaa̱ de̱ꞌé ki̱di di̱ꞌón ñoó. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin ta̱a ni̱ na̱níꞌi̱ iin yuu̱ dío̱n ndato nda̱ꞌo \p \v 45 ’Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ña̱ ni̱ niꞌi̱ iin ta̱a ni̱ nakaꞌán ndaꞌi̱ xíꞌín yuu̱ dío̱n. \v 46 Chi̱ tá ni̱ na̱níꞌi̱ ta̱a ñoó iin yuu̱ dío̱n ndato cháá ka̱, dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ di̱kó ndíꞌi ra ña̱ ió noo̱ rá, dá ni̱ xiin raa̱n. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin ñóno̱ \p \v 47 ’Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon iin ñóno̱, ña̱ kía̱n chírnee ra ini ta̱ñoꞌo̱, ta ndi ndáa mií vá ti̱yaká sárnee noo̱án. \v 48 Tá ni̱ chití noo̱án, dá taó ra̱án yuꞌú ta̱kui̱í, dá kandei ra ka̱xi ra ti̱yaká taán ra̱ ini ti̱yika̱ rá, ta kirí ko̱ váꞌa taó xóo ra. \v 49 Ta dión taꞌani koo kuu̱ noo̱ ndíꞌi, chi̱ kankuei ángel kanoo na taó xóo na ña̱yuu kíni tein ña̱yuu ndaa̱. \v 50 Ndiꞌi, dá taán ná ña̱yuu kíni ñoó noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ini xito̱. Ta ñoó kuaki na, ta ñoó kañoꞌo na nakuchi táꞌan no̱ꞌo na ―kaá na̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ sa̱á xíꞌín ña̱ yatá \p \v 51 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón Jesús ta̱ xíonoo xíꞌín ná: \p ―¿Á ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó? \p Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Jaa̱n, tatá. \p \v 52 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Kanaꞌá ndó ña̱ tá ni̱ ndu̱ꞌu iin ra̱ dánaꞌa̱ ley Moisés ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dá ndoꞌo ra táto̱ꞌon ndóꞌo satoꞌo iin veꞌe, dá chi̱ taó rá ña̱ sa̱á xíꞌín ña̱ yatá ñóꞌo ini sato̱ rá. \s1 Diꞌa ni̱ ndoꞌo Jesús tá ni̱ noꞌo̱ na̱ ñoo Nazaret \p \v 53 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús ndidaá to̱ꞌon yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. \v 54 Dá tá ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo mií ná, dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó. Ta ni̱ naá ini na̱ ñoo na̱ ndéꞌé ñaá ná, ta kaá na̱: \p ―¿Ndeí ni̱ niꞌi̱ ta̱a káa ña̱ ndi̱chí náꞌá rá, xíꞌín ña̱ kándéé rá kée ra ña̱ náꞌano xíꞌín ña̱yuu? \v 55 ¿Á o̱ du̱ú de̱ꞌe ta̱a túxí yíto̱ vá kúú ra̱ káa? ¿Á o̱ du̱ú María va kúú naná ra̱ káa, ta ñani ra̱ kúú Jacobo xíꞌín José, xíꞌín Simón, xíꞌín Judas? \v 56 ¿Á o̱ du̱ú ki̱ꞌo ra̱ káa ndéi tein yó yóꞌo? Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndeí ni̱ niꞌi̱ ta̱a káa ña̱ ndi̱chí náꞌá rá? ―kaá ña̱yuu ñoó. \p \v 57 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá ná. Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: \p ―Ndeí kúú míí vá ió ña̱ñóꞌó ña̱yuu no̱ó nduꞌu̱, na̱ kúú profeta. Tído na̱ kúú na̱ ñoo ndu̱, xíꞌín na̱ veꞌe ndu, no̱ón diꞌa kúú na̱ káñóꞌó ñaá ―kaá na̱. \p \v 58 Ta ko̱ ní kée kuaꞌa̱ taꞌon na ña̱ náꞌano noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní xíin na kandísa ñaá ná. \c 14 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xiꞌi̱ Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu \p \v 1 Tiempo daá ñóó ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey Herodes saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndato kée Jesús. \v 2 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon noo̱ rá: \p ―Juan, táꞌa̱n ra̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu va kúú ta̱a ñoó. Ni̱ na̱taki va ra, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé rá kée ra ña̱ꞌa ndato xíꞌín ña̱yuu. \p \v 3 Dión ni̱ kaa Herodes, dá chi̱ mií rá ni̱ saꞌanda choon, dá ni̱ tiin soldado Juan, dá ni̱ soꞌoni ñaá rá xíꞌín cadena, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xika̱ Herodías, ñá ni̱ sa̱ kuu ñadiꞌí ñani ra̱, ta̱ ni̱ sa̱ naní Felipe. \v 4 Dión ni̱ kee ra, chi̱ diꞌa ni̱ kaa Juan xíꞌín rá: \p ―Kua̱chi nda̱ꞌo kíán, chi̱ ió yo̱ꞌó xíꞌín ñadiꞌí ñano̱n ―kaá na̱. \p \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá kaꞌání ñaá rá, tído yuꞌú ra̱ na̱ ñoo ra̱, chi̱ ni̱ ka̱ndísa na ña̱ Juan kúú iin profeta. \v 6 Tído tá ni̱ na̱xi̱no Herodes kuia̱ rá, dá ni̱ sa̱rsáꞌá de̱ꞌe diꞌí Herodías no̱ó rá. Ta kúú ni̱ na̱taꞌan ini ra̱ ña̱ ni̱ kee xi. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa yúꞌu̱ rá ni̱ kaꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon ta̱a ña̱ ki̱ꞌo ra ndi ndáa míí vá ña̱ꞌa ná kaka̱ xi̱. \v 8 Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ñaá ñá kúú naná xi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá: \p ―Ki̱ꞌo ní iin koꞌo̱ ná kakaa̱ dini̱ Juan, ta̱ dákodo̱ ndúta̱ ña̱yuu, noo̱í ―kaá xi̱ xíꞌín rá. \p \v 9 Tá ni̱ kaa xi̱ dión, kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ kuu ini Herodes, tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ra to̱ꞌon ra noo̱ xí, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ndidaá ña̱yuu ndéi mesa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión xíꞌín xí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ dión koo. \v 10 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ soldado ra̱ ña̱ ná kaꞌanda ra̱ diko̱ Juan noo̱ nákaa̱ na̱ veꞌe ka̱a. \v 11 Dá ni̱ saꞌanda ra̱án, ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ dini̱ ná ini iin koꞌo̱ néꞌe ra ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo raa̱n noo̱ tadiꞌí ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo xia̱n noo̱ naná xi̱. \p \v 12 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ xíonoo xíꞌín Juan ni̱ na̱kiꞌin ra yikí ko̱ño na̱. Dá néꞌe raa̱n ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱ndúxi ra. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín Jesús ña̱ ni̱ kuu. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xi̱ꞌo Jesús ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan oꞌo̱n mil ta̱a \p \v 13 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Jesús ña̱ dión ni̱ ndoꞌo Juan, dá ni̱ kaa na ini iin barco, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xíán no̱ó ko̱ó ña̱yuu ndéi. Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu noo̱ kuaꞌa̱n Jesús, dá ni̱ ka̱nkuei na iin rá iin ñoo noo̱ ndéi na xíka sáꞌá ná tákuei na kuaꞌa̱n na̱ niꞌi̱ ná Jesús. \v 14 Tá ni̱ keta Jesús ini barco ñoó, kúú ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ndáti ñaá. Ta kúú ni̱ kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá na̱ kúꞌu̱ ñóꞌo tein ña̱yuu ñoó. \v 15 Tá ni̱ ini kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Ko̱ ta̱ꞌón veꞌe ndíta yati yóꞌo, ta sa̱ ni̱ ini va, sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌanda ní choon no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo ña̱ ná koꞌo̱n na̱ noo̱ ñóꞌo ñoo kuálí, dá ná kuiin na ña̱ꞌa kasáꞌan na. \p \v 16 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ko̱ káni taꞌan koꞌo̱n na̱ ndukú ná ña̱ kasáꞌan na. Ki̱ꞌo mií ndoꞌó ña̱ꞌa ná kasáꞌan na. \p \v 17 Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kuaꞌa̱ néꞌe ndu. Sa̱va̱ꞌa oꞌo̱n pan xíꞌín uu̱ ti̱yaká va. \p \v 18 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Kuaꞌán ndo̱ kiꞌin ndóa̱n, tá dáá. \p \v 19 Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon ña̱ ndidaá ña̱yuu ná kandei na noo̱ ita ñoó. Dá ni̱ tiin na ndin oꞌo̱n pan ñoó xíꞌín ndi nduú ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé noo̱ ná chí induú. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. Dá ni̱ da̱kuáchi na pan ñoó xíꞌín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. \v 20 Dá ni̱ sa̱sáꞌan ndidaá ña̱yuu ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini na̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ñoó uxi̱ uu̱ ti̱yika̱ xíꞌín ña̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan na. \v 21 Ta táto̱ꞌon oꞌo̱n mil ta̱a ni̱ sa̱sáꞌan ni̱ kee Jesús, ta ko̱ íin taꞌon ní kekuendá na̱ñáꞌa̱ xíꞌín takuálí. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xika Jesús no̱ó ta̱ñoꞌo̱ \p \v 22 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná kaa ra ini barco, ta ná chikaꞌanda ra̱ koꞌo̱n ra̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱. Dá ni̱ ka̱ndo̱o Jesús kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. \v 23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ná, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ íin ñoó kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Dá tá ni̱ kuaá, iin tóꞌón mií vá ná nákaa̱ dini̱ yúku̱ ñoó. \v 24 Ta du̱ú ni̱ taꞌi̱ dáo ii̱ vá barco ñoó kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta kúú xoo diꞌa xoo diꞌa nákuii̱n ndichi ta̱kui̱í ñáni táꞌan rá ndi̱ka barco noo̱ kánóo rá kuaꞌa̱n ra̱, ta de̱én nda̱ꞌo ve̱i tachi̱ chi̱ xoo no̱ó kuaꞌa̱n ra̱. \p \v 25 Dá tá ni̱ kundikí, dá ni̱ kee Jesús xíka na no̱ó ta̱kui̱í ñóó kuaꞌa̱n na̱ niꞌi̱ ná barco ñoó. \v 26 Tído tá ni̱ xini ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús ña̱ xíka na ve̱i na no̱ó ta̱kui̱í ñóó, kúú ni̱ ka̱ndadí nda̱ꞌo ra, ta ni̱ ka̱yuꞌú rá: \p ―¡Káa ve̱i íꞌíná! \p Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú rá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱. \v 27 Ta kúú ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ndeé koo ini ndo̱. Mií vá yuꞌu̱ kúúí. O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱. \p \v 28 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: \p ―Tatá, tá mií ní kúú ní, konó ní ná kakai no̱ó ta̱kui̱í xaa̱n saa̱i̱ ni̱ꞌí mií ní. \p \v 29 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Nakíi̱. \p Dá ni̱ noo Pedro. Dá ni̱ kee ra xíka ra no̱ó ta̱kui̱í ñoó kuaꞌa̱n ra̱ niꞌi̱ rá Jesús. \v 30 Tído sa̱ꞌá ña̱ ndéꞌé rá ña̱ dee̱n kána tachi̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kixian ni̱ yu̱ꞌú ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ko̱ke̱ta kaꞌani ra kuaꞌa̱n ra̱ ini ta̱kui̱í. Dá ni̱ ka̱yuꞌú rá: \p ―¡Dáka̱ki ní yuꞌu̱, tatá! \p \v 31 Dá ni̱ tiin na ndáꞌa̱ rá ni̱ ka̱neꞌe na, dá kaá na̱ xíꞌín rá: \p ―Cháá nda̱ꞌo kándéé ino̱n yuꞌu̱. ¿Ndiva̱ꞌa ni̱ na̱kani kuáchi̱ ino̱n? \p \v 32 Dá tá ni̱ ke̱ta na xíꞌín rá ini barco, kúú ni̱ sa̱ tuu va tachi̱ dée̱n ñoó. \v 33 Dá ni̱ na̱tuu yati ndidaá ta̱a ñóꞌo ini barco ñoó noo̱ Jesús, ta ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: \p ―Miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios kúú mií ní. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús na̱ kúꞌu̱ ndéi chí kuendá Genesaret \p \v 34 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ kúú kuendá Genesaret. \v 35 Tá ni̱ na̱koni ña̱yuu ñoó ña̱ Jesús kúú ná, dá ni̱ taxí táꞌan na ni̱ saꞌa̱n na̱ iin rá iin ñoo ñóꞌo ñoó, ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ndidaá ña̱yuu ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ Jesús. Ta ndáka na ndidaá na̱ kúꞌu̱ ni̱ saa̱ na̱ no̱ó Jesús. \v 36 Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Jesús ña̱ ná konó ná dákoꞌo̱n ndáꞌa̱ ná sa̱va̱ꞌa yuꞌú kotó na̱, dá ná nduva̱ꞌa na, kaá na̱. Ta ndidaá na̱ ni̱ da̱kóꞌo̱n ndáꞌa̱ yuꞌú kotó na̱ ñoó ni̱ ndu̱va̱ꞌa. \c 15 \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ kánian kee yó ña̱ kóni̱ Ndios, ta o̱ du̱ú ña̱ kóni̱ ta̱a \p \v 1 Ta kúú ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés no̱ó Jesús. Ta̱ yóꞌo kúú ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p \v 2 ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ kée ta̱ xíonoo xíꞌín mií ní táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱náꞌa̱ ta̱ sáꞌano ñoo yo̱ tá sata̱? Chi̱ ko̱ nákata ra ndáꞌa̱ rá xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá keí rá pan. \p \v 3 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ta ndoꞌó, ¿ndiva̱ꞌa dánkoo xoo ndó choon saꞌándá Ndios, ta ndíꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ kee ndó choon ni̱ saꞌanda ta̱ sáꞌano ñoo yo̱? \v 4 Dá chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n choon ni̱ saꞌanda Ndios: “Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíꞌín noo̱ naná ndo̱”, ta “Ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná ya̱ꞌa kaꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín tatá na̱ o xíꞌín naná na̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ kánian kuu.” \v 5 Tído ndoꞌó kúú ra̱ kaá ña̱ kuu va kaꞌa̱n ña̱yuu xíꞌín tatá na̱, xíꞌín naná na̱: “O̱ kúu taꞌon chindeéí mií ní xíꞌín ña̱ꞌa néꞌe va̱ꞌi, chi̱ sa̱ ni̱ kaai̱ ki̱ꞌoi ña̱ noo̱ Ndios.” \v 6 Ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n na̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ káni ka̱a̱n chindeé ná tatá na̱ xíꞌín naná na̱, kaá ndo̱ꞌó. Ta dión kée ndó dátu̱ú ndó choon ni̱ saꞌanda Ndios xíꞌín ña̱ ni̱ ndaki ini mií ndó. \p \v 7 ’¡Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndó! Ndaa̱ va ni̱ kaꞌa̱n profeta Isaías saꞌa̱ ndo̱, chi̱ diꞌa ni̱ taa na: \q1 \v 8 Táꞌa̱n ña̱yuu ndéi viti kékáꞌano na yuꞌu̱ xíꞌín yúꞌu̱ oon va na, \q1 tído xíꞌín nío̱ ná ko̱ kóni̱ taꞌon na yuꞌu̱. \q1 \v 9 Ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon ña̱ ndáño̱ꞌo na yuꞌu̱, \q1 dá chi̱ ña̱ dánaꞌa̱ na̱ kúú ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a va. \p \v 10 Dá ni̱ kana Jesús ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ná natuu yati cháá ka̱ na̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: \p ―Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá katóni̱ va̱ꞌa ini ndo̱. \v 11 Ni iin ña̱ꞌa seí ndo̱ ko̱ dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios. To̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ vá ndó kía̱n dáyako̱ ñaá. \p \v 12 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―¿Á náꞌá ní ña̱ ni̱ tarꞌuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ta̱ fariseo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ní dión? \p \v 13 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ndidaá yuku̱, ña̱ ko̱ ní xíti tatái̱, na̱ ió induú, ñoó kía̱n kánian toꞌon na xíꞌín nda̱ yo̱ꞌan. \v 14 Ná dáꞌa ni nakani ini ndo̱ saꞌa̱ rá, chi̱ ta̱a ko̱ túu noo̱ vá kúú rá, ta tíin ndaa ra̱ dao ka̱ na̱ ko̱ túu noo̱. Chi̱ tá tíin ndaa iin ta̱a ko̱ túu noo̱ iin ka̱ ta̱ ko̱ túu noo̱, dá kía̱n ndi nduú ra̱ kue̱i ini yái̱. \p \v 15 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: \p ―Nakani ní xíꞌín nduꞌu̱ ndi dándáki to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ní ni̱ da̱náꞌa̱ ní no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. \p \v 16 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pedro: \p ―¿Á dión taꞌani ko̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱ꞌó? \v 17 ¿Á ko̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ ndidaá ña̱ꞌa seí ña̱yuu, ini ti̱xi va na kuaꞌa̱n? Tá kúú tá ni̱ ndiꞌi, dá kuaꞌa̱n na̱ sata̱ véꞌe tatá náa̱n. \v 18 Tído to̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ ná, ño̱ó kía̱n ve̱i nda̱ ma̱á nío̱ ná, ta ño̱ó diꞌa kía̱n dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios. \v 19 Dá chi̱ nda̱ ma̱á nío̱ ná ve̱i ña̱ kini nákani ini na̱ kee na, dá kaꞌání ná ña̱yuu, ta kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o̱ yíi̱ ná, ta kée na ña̱ kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná, ta kíꞌin kuíꞌíná ná, ta káva̱ꞌa na kua̱chi tóꞌón saꞌa̱ dao ka̱ na̱, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu. \v 20 Ndidaá ña̱ kini yóꞌo kía̱n dáyako̱ ñaá noo̱ Ndios. Tído ña̱ ko̱ nákata na ndáꞌa̱ ná xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá keí ná ña̱ꞌa, ko̱ dáyako̱ taꞌon ñaá noo̱ Ndios. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús iin de̱ꞌe diꞌí ñaꞌá túkú \p \v 21 Dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná chí kuendá ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón. \v 22 Ñoó ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱, ta kíán iin ñáꞌa̱ kuendá Canaán. Ta ni̱ kixián iin ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ yati ñoó. Dá ni̱ ka̱yuꞌán Jesús: \p ―Tatá, mií ní na̱ kúú de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá yuꞌu̱, chi̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ de̱ꞌe diꞌíi̱ kée iin espíritu kini. \p \v 23 Tído ni iin to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ xíꞌán. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Jesús, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: \p ―Kaꞌa̱n ní xíꞌín ñáꞌa̱ káa ná koꞌa̱n, dá chi̱ káyuꞌú nda̱ꞌa vaán tákaaán ve̱i ñá sata̱ yo̱. \p \v 24 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―Sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel, na̱ kúú táto̱ꞌon iin léko, kirí ni̱ nda̱ñóꞌó vá, ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios yuꞌu̱ ve̱ii. \p \v 25 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ñáꞌa̱ ñoó ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ Jesús, ta ni̱ kaaa̱n: \p ―¡Chindeé ní yuꞌu̱, tatá! \p \v 26 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: \p ―Ko̱ váꞌa taꞌon kuio ndaa yo̱ pan ndáꞌa̱ takuálí, ta ki̱ꞌo yóa̱n no̱ó ti̱na. \p \v 27 Dá ni̱ kaa ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín ná: \p ―Ndaa̱ va káꞌa̱n ní, tatá. Tído seí va ti̱na ñoó yúchi̱ pan ña̱ kuéi yúꞌu̱ mesa satoꞌo ri̱. \p \v 28 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán: \p ―Naná lóꞌo̱, miía̱n ndaa̱ ndisa kándéé káꞌano ino̱n yuꞌu̱. Ta ná koꞌi̱n keei ña̱ xíko̱n ―kaá na̱. \p Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ndu̱va̱ꞌa de̱ꞌe diꞌáa̱n. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu \p \v 29 Dá ni̱ kee Jesús kuaꞌa̱n na̱. Tá ni̱ kasa̱ndaá yati na yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Galilea, dá ni̱ kaa na dini̱ iin yúku̱ íin ñoó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱. \v 30 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱tuu yati noo̱ ná, ta ndáka na na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱, xíꞌín na̱ ko̱ túu noo̱, xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú káꞌa̱n, xíꞌín na̱ ko̱ ndáa va̱ꞌa ndáꞌa̱ xíꞌín saꞌa̱, xíꞌín na̱ ndóꞌo dao ka̱ kueꞌe̱, ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ chi̱ndei ñaá ná noo̱ íin Jesús. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá ná. \v 31 Ta kúú ni̱ naá ini ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kaꞌa̱n na̱ ko̱ ku̱ú kaꞌa̱n, ta ni̱ ndu̱va̱ꞌa na̱ ko̱ ndáa va̱ꞌa ndáꞌa̱ xíꞌín saꞌa̱, ta ni̱ na̱kaka na̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta ni̱ na̱tu̱u noo̱ na̱ ko̱ túu noo̱. Ta ni̱ kekáꞌano ndidaá ña̱yuu ñoó Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo na̱ Israel. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xi̱ꞌo Jesús ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan komi̱ mil ta̱a \p \v 32 Dá ni̱ kana Jesús ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo chi̱ sa̱ ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ndéi na xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ó ka̱ ña̱ꞌa kasáꞌan ná. Tído ko̱ kóni̱ taꞌon yuꞌu̱ tandaꞌá nditai na̱ noꞌo̱ veꞌe na, dá chi̱ oon ni kuu yi̱ꞌí na̱ íchi̱. \p \v 33 Dá ni̱ kaa ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó: \p ―¿Ndeí kiꞌin yó kuaꞌa̱ pan noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí yóꞌo ki̱ꞌo yó keí ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo, dá ndinoo ini na̱? \p \v 34 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: \p ―¿Ndidaá pan néꞌe ndó? \p Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Usa̱ va pan néꞌe nduꞌu̱, xíꞌín cháá ti̱yaká. \p \v 35 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon ña̱ ná kande̱i ña̱yuu ñoó no̱ñóꞌo̱. \v 36 Dá ni̱ tiin na ndin usa̱ pan xíꞌín ti̱yaká ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan ñoó. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ dasá ráa̱n no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Ta dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ti̱yaká ñoó. \v 37 Dá ni̱ sa̱sáꞌan ndidaá ña̱yuu ñoó nda̱ ni̱ ndi̱noo va̱ꞌa ini na̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ da̱kútí rá usa̱ ti̱yika̱ xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó. \v 38 Ta ta̱a ni̱ sa̱sáꞌan ñoó ni̱ sa̱ kuu táto̱ꞌon komi̱ mil, ta ko̱ íin taꞌon ní kekuendá na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín takuálí. \p \v 39 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Dá ni̱ kaa na ini barco xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Magdala. \c 16 \s1 Yóꞌo ni̱ xika̱ ta̱ fariseo ña̱ ná kee Jesús iin ña̱ꞌa ndato \p \v 1 Ñoó ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo, ta ni̱ kaꞌán rá dátu̱ú rá Jesús, chi̱ ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ kee na iin ña̱ꞌa ndato chí induú, dá ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios. \v 2 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Tá kuaꞌa̱n kuaá, dá kaá ndo̱: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo koo taa̱n, chi̱ ni̱ kana kuaꞌá induú.” \v 3 Tá ni̱ tu̱u noo̱ naꞌa, dá kaá ndo̱ diꞌa: “Kana nda̱ꞌo tachi̱ kuu̱ víti, chi̱ ni̱ kana kuaꞌá induú, ta íin víkó nda̱ꞌo.” ¡Kúú ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, dá chi̱ va̱ꞌa ti̱ꞌa ndó kándaa̱ ini ndo̱ ndi kee induú, tído ko̱ kándaa̱ ini ndo̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ náꞌano xiní ndo̱ tiempo viti! \v 4 Ña̱yuu kíni nda̱ꞌo ndéi tiempo viti, ta xiní xíxi na Ndios, chi̱ xíka̱ na̱ ña̱ kee yuꞌu̱ ña̱ ndato noo̱ ná, dá kandísa na. Tído o̱ kée taꞌan vai ni iin ña̱ ndato noo̱ ná. Sa̱va̱ꞌa ña̱ ndato ni̱ ndoꞌo Jonás koni na̱ ndoꞌo yuꞌu̱ ―kaá na̱. \p Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Jesús, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ dánaꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ ko̱ váꞌa dánaꞌa̱ ta̱ fariseo \p \v 5 Ta ni̱ saa̱ na̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱, tído ni̱ na̱ndodó ta̱ xíonoo xíꞌín ná kaneꞌe ra pan keí rá xíꞌín ná. \v 6 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kía̱n kéchóon ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo. \p \v 7 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó: \p ―Dión káꞌa̱n na̱, chi̱ ko̱ ní sá neꞌe yó pan kixió. \p \v 8 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa ndátóꞌón kuáchi̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ó pan néꞌe ndó? ¿Á cháá vá kándéé ini ndo̱ yuꞌu̱, nda̱ni? \v 9 Ta, ¿á ko̱ kándaa̱ ii̱ vá ini ndo̱? ¿Á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ oꞌo̱n va pan ni̱ tiin yuꞌu̱ ni̱ xi̱ꞌoi ni̱ sa̱sáꞌan oꞌo̱n mil ta̱a ñoó? ¿Á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ndidaá ti̱yika̱ ni̱ da̱kútí ndó xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó? \v 10 Ta, ¿á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ usa̱ va pan ni̱ tiin yuꞌu̱ ni̱ xi̱ꞌoi ni̱ sa̱sáꞌan komi̱ mil ta̱a? Ta, ¿á ko̱ ndísaa̱ taꞌon ini ndo̱ ndidaá ti̱yika̱ ni̱ da̱kútí ndó xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o no̱ó ni̱ sa̱sáꞌan ña̱yuu ñoó? \v 11 ¿Á ko̱ kándaa̱ i̱í vá ini ndo̱ ña̱ ko̱ ní kaꞌa̱n taꞌon vei saꞌa̱ pan? Chi̱ ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó kía̱n dándáki ña̱ kánian kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí pan, ña̱ kéchóon ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo. \p \v 12 Dá ví ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ kánian kandaa ra̱ mií rá no̱ó ña̱ dákuita̱ ta̱chí ndisa pan. Chi̱ diꞌa ni̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ kandaa ra̱ mií rá no̱ó to̱ꞌon dánaꞌa̱ ta̱ fariseo xíꞌín ta̱ saduceo. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaa Pedro ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá \p \v 13 Tá ni̱ saa̱ Jesús chí ñoo Cesarea Filipo, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ná ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta kaá na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndá yoo kúú yuꞌu̱, na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, kaá ña̱yuu ñoó? \p \v 14 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíꞌín ná: \p ―Dao na kaá ña̱ kúú ní Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní profeta Elías. Ta dao ka̱ na̱ kaá ña̱ kúú ní profeta Jeremías. Ta dao na kaá ña̱ kúú ní iin ka̱ profeta. \p \v 15 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ta ndoꞌó viti, ¿ndá yoo kúú yuꞌu̱, kaá ndo̱ꞌó? \p \v 16 Dá ni̱ kaa Simón Pedro: \p ―Mií ní kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Ta mií ní kúú de̱ꞌe Ndios ta̱kí. \p \v 17 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pedro: \p ―Ndikáꞌán ví yoꞌó, Simón, de̱ꞌe Jonás, dá chi̱ o̱ du̱ú ña̱yuu ní dátoo̱n ña̱xintóno̱n, dá nákono̱n yuꞌu̱. Diꞌa tatái̱ Ndios, na̱ ió induú vá, ni̱ da̱tóo̱n noo̱o̱n. \v 18 Ta káꞌa̱n taꞌani yuꞌu̱ xíꞌón viti ña̱ kananí yoꞌó Pedro, ña̱ kóni̱ kaa yuu̱, ta sa̱tá yuu̱ yóꞌo koꞌi̱n kava̱ꞌi veꞌe ño̱ꞌi̱, na̱ kúú kuendái̱, ta o̱ kándeé taꞌon ña̱ kúú yái̱ ndi̱i dánaá ñaáán. \v 19 Ta noo̱ ndáꞌa̱ miíón naki̱ꞌo yuꞌu̱ ndaꞌá ka̱a, dá kaꞌa̱ndo̱n choon no̱ó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Chi̱ tá ná kaꞌa̱ndo̱n choon no̱ó ña̱yuu Ndios, ta kuiin Ndios xíꞌón. Tá ná kado̱n dao choon noo̱ ná, ta kuiin taꞌani Ndios xíꞌón ―kaá na̱. \p \v 20 Dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná dáꞌa ni kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ mií ná kúú Jesús, na̱ kúú Cristo. \s1 Yóꞌo kásto̱ꞌon Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi ndoꞌo na, dá kuu na̱. \p \v 21 Nda̱ daá ni̱ ka̱sáꞌá ná kásto̱ꞌon na xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ña̱ miía̱n koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén, dá ndoꞌo naní nío̱ ná kee ta̱ sáꞌano xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, ta kuu na̱. Ndiꞌi, dá nataki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱. \v 22 Dá ni̱ taó xóo ñaá Pedro. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dána̱ni ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tatá, o̱ kónó taꞌon Ndios ña̱ ndoꞌo ní dión. ¡Ni iin kuu̱ o̱ ndóꞌo ní dión! \p \v 23 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná Pedro. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¡Kuaꞌán kuxoo no̱ói̱, chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée ña̱ uꞌu̱! Yoꞌó kúú ra̱ kétéin no̱ói̱, chi̱ ko̱ nákani ino̱n sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Ndios, diꞌa nákani ino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini ta̱a va. \p \v 24 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: \p ―Ndi ndáa ndo̱ꞌó káꞌán kanoo xíꞌín yuꞌu̱, dá kía̱n kánian dánkoo ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, ta natiin ndó cruz, ña̱ kía̱n ió ndo̱ kuu ndo̱ sa̱ꞌí, ta ndiko̱ ndo̱ yuꞌu̱, ná koꞌo̱. \v 25 Chi̱ ndi ndáa na̱ kóni̱ dáka̱ki na mií ná ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kuu. Tído ndi ndaá na̱ xíꞌo mií ña̱ kuu na̱ saꞌa̱ yúꞌu̱, no̱ón diꞌa kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki na̱. \v 26 Dá chi̱, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa ni̱ꞌí ña̱yuu tá ná kandeé ná niꞌi̱ ná ndidaá ña̱ kui̱ká ió ñayuú yóꞌo, ta naá vá ná noo̱ Ndios? O, ¿ndí ki̱án kúú ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tá o̱ du̱ú ña̱ niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná, káꞌán ndó? \v 27 Dá chi̱ iin kuu̱, dá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱, ta ndato nayeꞌe̱ ndaa na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo náyeꞌe̱ tatá na̱, ta nandió ko̱o na xíꞌín ndidaá ángel kéchóon noo̱ ná, dá chiya̱ꞌi na iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee na. \v 28 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xi̱ꞌín ndó ña̱ ió dao ndoꞌó, na̱ ndíta yóꞌo, o̱ ku̱ú taꞌon ndó nda̱ ná koni ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo tá koo na kii na dándáki na ―kaá Jesús. \c 17 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa ñíi̱ Jesús xíꞌín dáꞌo̱n ná \p \v 1 Tá ni̱ ya̱ꞌa iño̱ kuu̱, dá ni̱ kee Jesús ndáka na Pedro, xíꞌín Jacobo, xíꞌín ñani ra̱, ta̱ naní Juan kuaꞌa̱n na̱ dini̱ iin yúku̱ di̱kó. \v 2 Ta ñoó ni̱ na̱da̱on na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa na noo̱ rá. Kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa oon ví noo̱ ná táto̱ꞌon yéꞌe̱ ndi̱ndii. Ta ni̱ ndu̱ku̱xí kachi̱ dáꞌo̱n ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato tóo̱n ñóꞌo̱. \v 3 Ta kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ Moisés xíꞌín Elías, ta ndíta na ndátóꞌón ná xíꞌín Jesús. \v 4 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín Jesús: \p ―Va̱ꞌa kúú ndéi ndu yóꞌo, tatá. Tá kóni̱ ní, dá ná kava̱ꞌa ndu oni̱ ti̱yaꞌó. Iian ná koo mií ní, ta iian ná koo Moisés, ta iin ka̱a̱n ná koo Elías ―kaá ra̱. \p \v 5 Ta xía̱n nani káꞌa̱n ii̱ Pedro xíꞌín ná, kúú ni̱ na̱xino̱ iin viko̱ ndato yéꞌe̱. Ta kúú ni̱ da̱dáꞌi ñaá. Ta kúú tein viko̱ ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ni̱ kaꞌa̱n Ndios: \p ―Ta̱ yóꞌo kúú de̱ꞌe mani̱ yuꞌu̱, ta nátaꞌan inii̱ xiníi̱ xí. Kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n xi̱ ―kaá na̱. \p \v 6 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios, dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí rá, ta ni̱ xino̱ taan ra̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱, ta ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. \v 7 Dá ni̱ na̱tuu yati Jesús noo̱ ndéi ra, dá ni̱ kani ndáꞌa̱ ná sata̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ndakuei ndó, ta ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱. \p \v 8 Dá tá ni̱ nda̱neꞌe noo̱ rá, kúú sa̱ ko̱ó ka̱ va ta̱a ñoó ndíta xíꞌín Jesús. Nda̱dá iin tóꞌón míí vá ná íin noo̱ rá. \p \v 9 Ta no̱ó ko̱noo Jesús kuaꞌa̱n na̱ ndi̱ka yúku̱ ñoó xíꞌín ta̱a ñoó, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá, ta kaá na̱: \p ―Ná dáꞌa ni nakani ndó xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ ndo̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo. \p \v 10 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Jesús: \p ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ña̱ dinñóꞌó ka̱ kánian kii profeta Elías, dá kasaa̱ na̱ dáka̱ki ñaá? \p \v 11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ndaa̱ va káꞌa̱n ra̱ ña̱ dinñóꞌó ka̱ kánian kii Elías ndeyíko̱ na̱ ndidaá ña̱ꞌa. \v 12 Tído yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ ni̱ kixi va Elías, ta ko̱ ní nákoni taꞌon ñaá rá, chi̱ ni̱ kee ra xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌán mií rá. Ta dión taꞌani koꞌo̱n ra̱ kee ra xíꞌín na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ―ka̱á na̱. \p \v 13 Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó ña̱ káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Juan, na̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu. \s1 Diꞌa ni̱ kee Jesús ni̱ ndu̱va̱ꞌa na iin tayií nákaa̱ espíritu kini \p \v 14 Tá ni̱ na̱xino̱ na̱ noo̱ ndéi ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ na̱tuu yati ñaá iin ta̱a, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p \v 15 ―Tatá, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌá de̱ꞌe lóꞌi̱, dá chi̱ ndóꞌo xi kueꞌe̱ xíꞌi̱ yi̱ꞌí, ta ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ xí, chi̱ kánkao nda̱ꞌo xi noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, xíꞌín noo̱ ñóꞌo ta̱kui̱í kée kueꞌe̱ ndóꞌo xi. \v 16 Ta ndákai xi̱ ni̱ ka̱sáa̱i̱ no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ní, dá nduva̱ꞌa ñaá rá, tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra ―kaá ra̱. \p \v 17 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―¡Nandeé ka̱ vía̱n ña̱yuu ko̱ kándísa kúú ndoꞌó, ta dóꞌó nda̱ꞌo ndó! ¿Ndidaa ka̱ ví kooi xíꞌín ndó? Ta, ¿ndidaa ka̱ ví ki̱ꞌo ndeé iníi̱ saꞌa̱ ndo̱? Kaneꞌe ndó tayií xaa̱n nakíi̱ ndo̱ ―kaá na̱. \p \v 18 Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon noo̱ espíritu kini nákaa̱ ini xi̱. Dá ni̱ ketaan kuaꞌa̱n. Ta kúú iin ndée̱ vá ni̱ ndu̱va̱ꞌa xi mií hora daá ñóó. \p \v 19 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná noo̱ ná, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón xoo ñaá rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándeé nduꞌu̱ taó ndú espíritu kini ñoó? \p \v 20 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Chi̱ cháá vá ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ ña̱ nduva̱ꞌa xi kee Ndios. Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ va̱ꞌará lúꞌu̱ kandeé iní ndo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo leé ndíki̱ mostaza, dá kía̱n kuu va kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín yúku̱ íin káa: “Kuaꞌán ná kuiio̱n chí káa”; ta kúú dión vá kakuuan. Ta kúú ni iin ña̱ꞌa o̱ kákuu ña̱ kuáchi̱ noo̱ ndo̱. \v 21 Tído o̱ kándeé taꞌon ndó taó ndo̱ espíritu kini, ña̱ kée dión, tá ná o̱ káka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta xía̱n nani o̱ káneꞌe ii̱ ndo̱ ―kaá na̱. \s1 Yóꞌo kásto̱ꞌon tuku Jesús ndi ndoꞌo na, dá kuu na̱ \p \v 22 Ta nani ndéi na kuendá Galilea, dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: \p ―Koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá, \v 23 dá kaꞌání ñaá rá. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, ta kúú nataki va na ―kaá na̱. \p Ta kúú ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xi̱ꞌo Jesús di̱ꞌón saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano \p \v 24 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Capernaum, dá ni̱ na̱tuu yati dao ta̱a kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano noo̱ ió Pedro, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Á ko̱ xíꞌo taꞌon maestro ní di̱ꞌón saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo? \p \v 25 Dá ni̱ kaa Pedro: \p ―Jaa̱n, xíꞌo naa̱n. \p Tá ni̱ ndu̱ꞌu Pedro veꞌe, ta kúú yachi̱ va ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: \p ―¿Ndi káꞌán yoꞌó, Simón? ¿Ndá noo̱ kíꞌin ya̱ꞌi ta̱ néꞌe choon ñayuú yóꞌo saꞌa̱ ñóꞌo̱? ¿Á no̱ó na̱ ñoo mií rá, o no̱ó na̱ ñoo tu̱kú dándáki ra? \p \v 26 Dá ni̱ kaa Pedro: \p ―No̱ó na̱ ñoo tu̱kú vá kíꞌin ya̱ꞌi ra. \p Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―Jaa̱n, chi̱ na̱ ñoo ra̱, ko̱ káni taꞌan vaan chiya̱ꞌi na. \v 27 Tído ná dáꞌa ni dárꞌuꞌu̱ yo̱ rá. Kuaꞌán yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱, ta tiión ti̱yaká, ta kirí mií no̱ó ni̱ tiión, ta nandika̱ yúꞌu̱ ri̱. Ta ñoó nani̱ꞌo̱n iin di̱ꞌón ka̱a. Ta kaneꞌón ña̱ kisón, dá ki̱ꞌón ña̱ noo̱ rá saꞌa̱ yúꞌu̱ xíꞌín saꞌa̱ miíón ―kaá na̱. \c 18 \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ ndá yoo kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ Ndios \p \v 1 Ta tiempo daá ñóó ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús noo̱ ió na̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―¿Ndá yoo kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios? \p \v 2 Dá ni̱ kana Jesús iin tayií lóꞌo̱ íin ñoó ni̱ saa̱ xi̱ noo̱ ná. Dá ni̱ chi̱kani ñaá ná tein ta̱a xíonoo xíꞌín ná ñóó. \v 3 Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná o̱ náda̱on ndó mií ndó nduu ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú takuálí, dá kía̱n ni iin kuu̱ o̱ ko̱ní ndo̱ ndu̱ꞌu ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \v 4 Chi̱ ndi ndáa na̱ kénóo mií táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú takuálí, no̱ón vá kúú na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \v 5 Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu ná natiin va̱ꞌa iin takuálí ta káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa tayií yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kúú ná kuendá yuꞌu̱, dá kía̱n keei kuendá ña̱ mií váí ni̱ na̱tiin va̱ꞌa na. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni dákaꞌa̱n kue̱ꞌé yo̱ dao ka̱ ña̱yuu ña̱ ya̱ꞌa na kee na kua̱chi \p \v 6 ’Ta ndi ndáa mií ña̱yuu kándéé dákaꞌa̱n kue̱ꞌé takuálí kándísa yuꞌu̱ ña̱ ya̱ꞌa xi kee xi kua̱chi, no̱ón kúú na̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kandiko̱ yuu̱ molino diko̱ ná, ta ná dáke̱ta ñaá ná nda̱ ma̱á ini ta̱ñoꞌo̱. \v 7 ¡Ndaꞌí kúu ví ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa dákaꞌa̱n ñaá, dá ya̱ꞌa na kee na ña̱ kini! Ta daá kuití ve̱i ña̱ dákaꞌa̱n ñaá ña̱ kee na kua̱chi. Tído ¡ndaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo na̱ dákaꞌa̱n kue̱ꞌé dao ka̱ ña̱yuu, dá ya̱ꞌa na kee na kua̱chi! \p \v 8 ’Sa̱ꞌá ño̱ó tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín ndáꞌa̱ ndo̱ o saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kaꞌanda ndo̱ iin xooa̱n, ta dákána ndóa̱n. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví ña̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ ió Ndios xíꞌín iin xoo ndáꞌa̱ ndo̱ o xíꞌín iin xoo saꞌa̱ ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndi nduú ndáꞌa̱ ndo̱ o ndi nduú saꞌa̱ ndo̱ kañoꞌo ndó indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱, táꞌa̱n ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndáꞌo̱. \v 9 Tá yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi xíꞌín nduchí nóó ndo̱, dá kía̱n taó ndo̱án, ta dákána ndóa̱n. Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví ña̱ ku̱ꞌu ndó noo̱ ió Ndios xíꞌín iin xoo nduchí nóó ndo̱ o̱ du̱ú ka̱a̱n koꞌo̱n ndo̱ xíꞌín ndi nduúa̱n kañoꞌo ndó indayá noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin léko ni̱ nda̱ñóꞌó \p \v 10 ’O̱ sa̱ káñóꞌó ndó ni iin tóꞌón takuálí yóꞌo, chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ daá ndíta va ángel ndáka ñaá náki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ xí noo̱ tatái̱, na̱ ió induú, \v 11 chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo nandukú ná ña̱yuu ni̱ kana xoo noo̱ Ndios, dá dáka̱ki ñaá ná. \p \v 12 ’¿Ndi kée iin ta̱a ndáka iin ciento léko tá ni̱ nda̱ñóꞌó iin rí, káꞌán ndó? ¿Á ko̱ dánkoo taꞌon ra komi̱ díko saꞌo̱n komi̱ ka̱ ríón, dá kiꞌin ra koꞌo̱n ra̱ yúku̱ nandukú rá kirí ni̱ nda̱ñóꞌó ñoó? \v 13 Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ rá ri̱, ná kaꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ kádii̱ cháá ka̱ ini ra̱ saꞌa̱ kiríóón o̱ du̱ú sa̱ꞌá komi̱ díko saꞌo̱n komi̱ kirí ko̱ ní ndáñóꞌó ñoó. \v 14 Ta dión taꞌani ko̱ kóni̱ taꞌon tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, ña̱ ndañóꞌó iin káa takuálí yóꞌo. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ kánian kuꞌu̱ káꞌano ini yo̱ saꞌa̱ sátáꞌan yó \p \v 15 ’Ta tá ni̱ ya̱ꞌa iin káa ñani ndo̱ ni̱ kee na iin kua̱chi noo̱ ndo̱, kuaꞌán ndo̱ dána̱ni ndó na̱ no̱ó ko̱ íin ndéi. Tá ni̱ na̱koni na̱ kua̱chi na, dá kía̱n nandei va̱ꞌa tuku ndó. \v 16 Tído tá ko̱ kóni̱ na̱ nakoni na̱ kua̱chi ni̱ kee na, dá kía̱n kuaꞌán ndo̱ kuaka ndó iin o uu̱ ka̱ ña̱yuu, dá chi̱ kaá ley ña̱ uu̱ o oni̱ ta̱a xínñóꞌó ki̱ꞌo kuendá saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, dá kía̱n keyíko̱ choon. \v 17 Tído tá ko̱ ní kékuendá na̱ ña̱yuu ndáka ndó ni̱ saꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ndó kuendá noo̱ ndidaá na̱ kándísa xíꞌín ndó sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na. Tá ni no̱ó na̱ kándísa ñoó ko̱ ní xíin na nakoni na̱ kua̱chi na, dá kía̱n ná kando̱o na kakuu na iin na̱ ko̱ náꞌá Ndios, o iin na̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ noo̱ ndo̱. \p \v 18 ’Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kadi ndo̱ dao choon no̱ó ña̱yuu ñayuú yóꞌo, kuiin va Ndios xíꞌín ndó nda̱ induú. Ta tá ná kaꞌanda ndo̱ choon noo̱ dao ka̱ na̱ ñayuú yóꞌo, kuiin taꞌani Ndios xíꞌín ndó nda̱ induú. \v 19 Ta nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá nákiꞌin táꞌan uu̱ ndo̱, ta iin no̱ó ni̱ nduu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kaka̱ ndo̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa, dá kía̱n tatái̱ Ndios, na̱ ió induú, ki̱ꞌo na ña̱ noo̱ ndo̱. \v 20 Dá chi̱ noo̱ nátaka uu̱ o oni̱ ña̱yuu ndéi na kékáꞌano na yuꞌu̱, me̱ꞌí na̱ ñoó iói̱. \p \v 21 Dá ni̱ na̱tuu yati Pedro noo̱ ná, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Tatá, ¿ndidaá taꞌándá kánian kuꞌu̱ káꞌano inii̱ saꞌa̱ ñanii̱ tá yáꞌa na noo̱í? ¿Á nda̱ usa̱ ví taꞌándá? \p \v 22 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―O̱ du̱ú usa̱ oon ni taꞌándá, kaá yuꞌu̱. Diꞌa nandió ko̱oón kuꞌu̱ káꞌano ino̱n saꞌa̱ ná oni̱ diko uxi̱ taꞌándá. Ta keeón dión usa̱ taꞌándá. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá uu̱ ta̱a tái̱ noo̱ iin rey \p \v 23 ’Ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin rey tá ndékuendá ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon noo̱ rá. \v 24 Iin kuu̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndékuendá ra̱ xíꞌín ra̱ tái̱ noo̱ rá. Kúú ni̱ kana ra iin ta̱a tái̱ uxi̱ mil di̱ꞌón plata noo̱ rá ni̱ saa̱ ra̱. \v 25 Ta ko̱ ní kándeé taꞌon ra chiya̱ꞌi ra di̱ꞌón tái̱ ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda rey ñoó choon ña̱ ná di̱kó rá mií rá xíꞌín ñadiꞌí ra̱, xíꞌín de̱ꞌe ra, xíꞌín ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ rá, dá ná naa̱ ña̱ tái̱ ra̱. \v 26 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ta̱ kéchóon ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ rey ñoó, ta kaá ra̱: “Tatá, kandati tóo ní yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi ndiꞌii ña̱ távi̱ noo̱ ní.” \v 27 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini rey ñoó saꞌa̱ rá. Ta kúú ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini ra̱ sa̱ꞌá di̱ꞌón tái̱ ta̱a ñoó noo̱ rá. \p \v 28 ’Tído tá ni̱ yaa̱ ta̱ ñoó kuaꞌa̱n ra̱, ta kúú ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ka̱ ta̱ kéchóon dáó xíꞌín rá, ta tái̱ ta̱a yóꞌo iin ciento di̱ꞌón plata noo̱ mií rá. Dá ni̱ tiin ñaá rá, dá ni̱ ka̱sáꞌá dákua̱ꞌánó ñaá rá, dá kaá ra̱: “Chiya̱ꞌi kíi̱ ña̱ távo̱n noo̱í.” \v 29 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí taꞌani ta̱a kéchóon dáó xíꞌín rá ñóó, ni̱ ka̱sáꞌá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ rá, ta kaá ra̱: “Kandati tóo ní yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi ndiꞌii ña̱ távi̱ noo̱ ní.” \v 30 Tído ko̱ ní xíin taꞌon ra kandati tóo ñaá rá. Diꞌa ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ saki ra̱ choon sa̱ꞌá ra̱ tái̱ noo̱ rá, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a nda̱ ná chiya̱ꞌi ndiꞌi ra ña̱ tái̱ ra̱ noo̱ rá. \v 31 Tá ni̱ xini dao ka̱ ta̱ kéchóon dáó xíꞌín rá ña̱ dión ni̱ kee ra, kúú ni̱ tarꞌuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱kani ndiꞌi ra xíꞌín rey ñoó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu. \v 32 Dá ni̱ kana rey ñoó ta̱a ni̱ kee dión. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Ta̱ kéchóon kini nda̱ꞌo kúú yoꞌó. Dión ví kua̱ꞌá di̱ꞌón tái̱ yoꞌó no̱ói̱, tído ni̱ xi̱ꞌo káꞌano va inii̱ sa̱ꞌo̱n, dá chi̱ ni̱ seí ndaꞌávóo̱n noo̱í. \v 33 Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ ní xi̱ꞌo káꞌano ino̱n sa̱ꞌá ta̱ kéchóon dáó xíꞌón táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini yuꞌu̱ sa̱ꞌo̱n?”, kaá rey. \v 34 Ta ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini rey ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ soldado ña̱ dándóꞌo ra nío̱ rá nda̱ ná chiya̱ꞌi ndiꞌi ra di̱ꞌón tái̱ ra̱. \v 35 Ta dión taꞌani kee tatá yuꞌu̱, na̱ ió induú, xíꞌín iin rá iin ndoꞌó tá ná o̱ kúꞌu̱ káꞌano ndisa ini ndo̱ saꞌa̱ ñani ndo̱ ―kaá Jesús. \c 19 \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ña̱ ná dáꞌa ni dánkoo iin ta̱a ñadiꞌí ra̱ \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ keta na kuendá Galilea kuaꞌa̱n na̱ kuendá Judea nda̱ iin ka̱ xoo yu̱ta Jordán. \v 2 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱, ta ñoó ni̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá na̱ kúꞌu̱. \p \v 3 Dá ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ fariseo noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaꞌán rá dátu̱ú ñaá rá, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Á kuu dánkoo iin ta̱a ñadiꞌí ra̱ saꞌa̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa? \p \v 4 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó ña̱ na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo nda̱ míí saꞌa̱, “no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa iin ta̱a xíꞌín iin ñáꞌa̱”? \v 5 Dá ni̱ kaa na̱: “Kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱ iin tóꞌón vá.” \v 6 Ta ko̱ kúú ka̱ na̱ uu̱, nda̱dá iin tóꞌón vá kúú ná. Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kánian kaꞌanda táꞌan na ―ka̱á Jesús. \p \v 7 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tá ki̱ꞌo dión kíán, ta ¿ndiva̱ꞌa ni̱ sonó Moisés ña̱ kuu va ki̱ꞌo iin ta̱a iin tuti noo̱ ñadiꞌí ra̱ ña̱ káꞌa̱n ña̱ kóni̱ ra̱ kaꞌanda táꞌan ra xíꞌán, ndiꞌi daá, dá kuu va dánkoo ñaá rá? ―kaá ra̱. \p \v 8 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Sa̱ꞌá ña̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sonó Moisés ña̱ kuu kaꞌanda táꞌan iin ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱. Tído nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú yóꞌo ko̱ ní kaá taꞌon Ndios ña̱ dión kee ra. \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ ndi ndáa mií vá ta̱a ni̱ da̱nkoo ñadiꞌí ra̱, xía̱n nani ko̱ kíán kua̱chi ña̱ ni̱ na̱tu̱uán xíꞌín iin ka̱ ta̱a, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱ rá xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱, dá kía̱n ro̱ón kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios. Ta ndi ndáa mií vá ta̱a ná tandaꞌa̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ñoó, ro̱ón taꞌani kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios. \p \v 10 Dá ni̱ kaa ta̱a xíonoo xíꞌín ná: \p ―Tá dión ndóꞌo ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱a̱n ná dáꞌa ni tandaꞌa̱ yo̱. \p \v 11 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―O̱ du̱ú ndidaá ta̱a kándía kee dión, sa̱va̱ꞌa ra̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ noo̱ Ndios vá kúú ra̱ kandeé iní kee dión. \v 12 Dá chi̱ dao ta̱a kúú ra̱ kándéé iní ndéi mií, dá chi̱ ki̱ꞌo dión kúú rá nda̱ ni̱ kaki ra. Ta dao ka̱ ra̱ kándéé iní ndéi mií, dá chi̱ dao ta̱a ni̱ ndata̱ ñaá, dá ná dáꞌa ni katoó ra̱ na̱ ñáꞌa̱. Ta dao ka̱ ra̱ kándéé iní ndéi mií, dá chi̱ kándadí ra̱ na̱ ñáꞌa̱, chi̱ kóni̱ ra̱ ña̱ ndu̱ꞌu cháá ka̱ ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Tá xíꞌo ndeé iní ndo̱ kandei mií ndó, dá kía̱n kee ndó dión ―kaá Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa Jesús takuálí \p \v 13 Ta ni̱ ndiꞌi, dá ndáka ña̱yuu dao takuálí ve̱i na noo̱ Jesús, dá ná chinóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ xí, dá ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ xí. Tído ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús dána̱ni ra ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ kée na dión. \v 14 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúꞌu̱. Ná dáꞌa ni chituu ndó xi̱, dá chi̱ ña̱yuu kándéé iní tatá Ndios táto̱ꞌon kándéé iní takuálí xaa̱n tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱. \p \v 15 Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ iin rá iin xi. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ xí. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín iin ta̱a kui̱ká \p \v 16 Kúú ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Maestro va̱ꞌa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí? \p \v 17 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n yo̱ꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ iin na̱ va̱ꞌa? Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kúú na̱ va̱ꞌa. Iin tóꞌón dini̱ Ndios vá kúú na̱ va̱ꞌa. Tído, tá kóno̱n ni̱ꞌo̱n ña̱ kataki chíchón, dá kía̱n kánian keeón choon saꞌándá Ndios. \p \v 18 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―¿Ndi ndáa choon kánian keei? \p Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―O̱ sa̱ kaꞌánóo̱n ndi̱i, ta o̱ sa̱ kéeón kua̱chi xíꞌín iin ñáꞌa̱ ko̱ kúú ñadiꞌóo̱n, ta o̱ sa̱ kíꞌin kuíꞌínón, ta o̱ sa̱ káva̱ꞌón ña̱ to̱ꞌón kaꞌo̱n, \v 19 ta koo ña̱ñóꞌó noo̱ tatóo̱n xíꞌín noo̱ nanóo̱n, ta kuꞌu̱ ino̱n sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌón táto̱ꞌon ndóꞌón xíꞌín miíón. \p \v 20 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: \p ―Nda̱ lóꞌo̱ vei ni̱ ka̱sáꞌá seídóꞌi ndidaá choon yóꞌo. ¿Á ió iin ka̱ ña̱ꞌa kómani̱ keei? \p \v 21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Tá kóno̱n kakuuón iin ta̱a ndaa̱ noo̱ Ndios, kuaꞌán di̱kó ndíꞌón ña̱ꞌa ió noo̱o̱n, ta dasóo̱n di̱ꞌón ñoó no̱ó na̱ kúndaꞌí, dá kía̱n koo kuíkón chí induú, dá kía̱n kisón kanooón xíꞌín yuꞌu̱. \p \v 22 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ dión ni̱ kaa Jesús, ta kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ kuu ini ra̱ ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n ra̱, chi̱ ta̱ kui̱ká nda̱ꞌo kúú rá. \p \v 23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kuáchi̱ nda̱ꞌo kíán, dá ndu̱ꞌu ña̱yuu kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \v 24 Ta nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kaon cháá ka̱ chikaꞌanda iin camello yái̱ iin ión tu̱kú o̱ du̱ú ka̱ ña̱ ndu̱ꞌu iin na̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱. \p \v 25 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ xíonoo xíꞌín ná to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ naá nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Jesús: \p ―¿Ndá yoo ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na, tá dáá? \p \v 26 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kándeé kee dión, tído ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa kándéé Ndios kee na. \p \v 27 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: \p ―Nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ da̱nkoo ndiꞌi ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ ndú, ta xíonoo ndu xíꞌín mií ní, tatá. ¿Ndí ki̱án ki̱ꞌo Ndios noo̱ ndúꞌu̱, tá dáá? \p \v 28 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ ndesa̱á Ndios ndidaá ña̱ꞌa, dá kako̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ téi̱ noo̱ dándáki na noo̱ ndato téí náyeꞌe̱ ndaa induú. Ta ndoꞌó, na̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín yuꞌu̱, nandei taꞌani ndó noo̱ ndin uxi̱ uu̱ téi̱ ndíta ñoó, dá keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ kii tein na̱ veꞌe ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe ta̱ Israel. \v 29 Ta ndi ndáa miíó na̱ ni̱ da̱nkoo veꞌe na, o ñani na̱, o ki̱ꞌo na, o kuꞌu̱ na̱, o tatá na̱ o naná na̱, o ñadiꞌí na̱, o de̱ꞌe na o ñóꞌo̱ ná saꞌa̱ yúꞌu̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ naniꞌi̱ nda̱ iin ciento cháá ka̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta niꞌi̱ taꞌani na ña̱ kataki chíchí ná. \v 30 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kúú no̱ó ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kakuu noo̱ ndiꞌi kuií noo̱ Ndios. Ta na̱ kúú noo̱ ndíꞌi kuií no̱ó ña̱yuu ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kakuu na̱ kuita noo̱ noo̱ Ndios tiempo daá ñóó. \c 20 \s1 Yóꞌo nákani Jesús saꞌa̱ iin ta̱a xíti uva \p \v 1 ’Tá ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon kée iin ta̱a xíti uva, chi̱ naꞌa nda̱ꞌo ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ndukú rá ta̱a kechóon noo̱ uva ra̱. \v 2 Dá tá ni̱ niꞌi̱ ñaá rá, dá ni̱ ka̱ndo̱o ndaa̱ ra̱ xíꞌín ta̱ kéchóon ñoó ña̱ chiya̱ꞌi ñaá rá tá kuu̱. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ chóon. \v 3 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku ra kuaꞌa̱n ra̱ ndukú rá cháá ka̱ ta̱ kechóon noo̱ rá táto̱ꞌon ka̱ ii̱n naꞌa. Dá ni̱ xini ra̱ ndéi oon dao ta̱a noo̱ yáꞌi ñoó. \v 4 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ꞌó kechóon ndó noo̱ káa uva yuꞌu̱, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱ꞌó”, kaá ra̱ xíꞌín ta̱a ñoó. Dá ni̱ kee ta̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ chóon. \v 5 Táto̱ꞌon dao nduú ni̱ niꞌi̱ satoꞌo uva ñoó cháá ka̱ ta̱a ni̱ ka̱ndía koꞌo̱n kechóon noo̱ uva ra̱. Ta nda̱ ka̱ oni̱ sa̱ꞌini ni̱ niꞌi̱ rá cháá ka̱ ta̱a kechóon noo̱ uva ra̱. \v 6 Dá ni̱ kee tuku ra kuaꞌa̱n ra̱ táto̱ꞌon ka̱ oꞌo̱n sa̱ꞌini, ta ni̱ niꞌi̱ túku ra dao ka̱ ta̱a ndéi oon. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “¿Ndiva̱ꞌa ndéi oon ndó iin níí kuu̱ víti?” \v 7 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: “Dá chi̱ ko̱ íin taꞌon xíꞌo choon kee nduꞌu̱.” Dá ni̱ kaa satoꞌo uva ñoó xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ noo̱ káa uvai̱ kechóon ndó, dá ná chiya̱ꞌi va̱ꞌi ndo̱.” \v 8 Tá ni̱ kuaá, dá ni̱ kaa satoꞌo uva ñoó xíꞌín ta̱ dándáki veꞌe ra: “Nditútí yoꞌó ta̱ kéchóon káa, dá chiya̱ꞌávón ra̱ iin níí kuu̱. Ta dinñóꞌó ka̱ chiya̱ꞌávón ta̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ ndíꞌí, dá chiya̱ꞌávón ta̱ ni̱ ka̱sáa̱ mií no̱ó.” \v 9 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a ni̱ ka̱sáꞌá kéchóon táto̱ꞌon ka̱ oꞌo̱n sa̱ꞌini ñoó, ta kúú iin níí vá kuu̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi ñaá rá. \v 10 Tá nda̱ noo̱ ndíꞌí, dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a ni̱ ku̱ꞌu nda̱ naꞌa ñoó. Dá ni̱ kaꞌán rá ña̱ chiya̱ꞌi ñaá rá cháá ka̱. Tído ni̱ chi̱ya̱ꞌi taꞌani ñaá rá iin níí kuu̱ vá. \v 11 Dá tá ni̱ niꞌi̱ rá ya̱ꞌi ra, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá káꞌa̱n kuáchi̱ ra̱ noo̱ satoꞌo ñoó, \v 12 ta kaá ra̱: “Táꞌa̱n ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ nda̱ noo̱ ndíꞌí ñóó, iin tóꞌón vá hora ni̱ ke̱chóon ra, tído, iin nóó vá ni̱ kana ya̱ꞌi nduꞌu̱ xíꞌín rá, va̱ꞌará ni̱ ku̱ꞌu ndu nda̱ naꞌa, ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo ndu, ta ni̱ kei̱ ndu̱ ni̱ kee káꞌa̱ni̱ iin níí ndii yaká.” \v 13 Dá ni̱ kaa satoꞌo ñoó xíꞌín iin ta̱a ñoó: “Amigo, ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon yuꞌu̱ noo̱o̱n, dá chi̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌii yo̱ꞌó iin níí kuu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndo̱o yó. \v 14 Sa̱ꞌá ño̱ó, kiꞌin di̱ꞌón ña̱ kánian ni̱ꞌo̱n, ta kuaꞌa̱n nóꞌo̱n. Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ chiya̱ꞌi ta̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ ndíꞌí yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌii yo̱ꞌó. \v 15 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌan voón ña̱ ió va íchi̱ yuꞌu̱ keei ña̱ káꞌán miíí xíꞌín di̱ꞌói̱n? ¿Á táꞌuꞌu̱ va ino̱n sa̱ꞌá ña̱ kúú yuꞌu̱ iin ta̱ va̱ꞌa ini, nda̱ni?”, kaá ra̱. \v 16 Dá chi̱ ña̱yuu kúú no̱ó ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kakuu noo̱ ndíꞌí kuií noo̱ Ndios. Ta na̱ kúú noo̱ ndíꞌí kuií no̱ó ña̱yuu ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kakuu na̱ nakui̱ta noo̱ noo̱ Ndios. Dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱kana Ndios, tído cháá vá ná natiin ña̱ ka̱ki na. \s1 Kásto̱ꞌon tuku Jesús ndi ndoꞌo na, dá kuu na̱ \p \v 17 Ta no̱ó ko̱kaa Jesús kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén, dá ni̱ taó xóo na ndin uxi̱ uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná tein ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p \v 18 ―Viti kía̱n ko̱kaa yó kuaꞌa̱n yo̱ ñoo Jerusalén. Ta ñoó koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ dánaꞌa̱ ley. Dá kando̱o ra ña̱ kánian kuu na̱, \v 19 dá naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú. Dá kedi̱ki ndaa ñaá rá, ta kani ñaá rá, ta chirkaa ñaá rá ndi̱ka iin cruz. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, kúú nataki va na ―kaá Jesús káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ mií ná. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xika̱ Juan xíꞌín Jacobo iin ña̱ mani̱ noo̱ Jesús \p \v 20 Dá ni̱ na̱tuu yati ñadiꞌí Zebedeo xíꞌín ndi nduú de̱ꞌán noo̱ Jesús. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tíán noo̱ ná. Dá ni̱ kaꞌa̱n xíꞌín ná ña̱ ná kee na iin ña̱ mani̱ xíꞌán. \p \v 21 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: \p ―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíꞌón? \p Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná: \p ―Konó ní ña̱ ná kandei ndi nduú de̱ꞌi yóꞌo noo̱ koo ní dándáki ní. Iin xi ná koo xoo kuáꞌa ní, ta iin ka̱ xi̱ ná koo xoo íti ní. \p \v 22 Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ndí ki̱án xíka̱ ndo̱. ¿Á ió ndo̱ ña̱ koꞌo ndó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱? ¿Á ió ndo̱ ña̱ kodo̱ ndúta̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ ndoꞌi? \p Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Ió va nduꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndu dión. \p \v 23 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Miía̱n ndaa̱ ndisa koꞌo ndoꞌó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱, ta kodo̱ ndúta̱ taꞌani ndó xíꞌín ña̱ ndoꞌo naní ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo yuꞌu̱. Tído ña̱ kandei ndó xoo kuáꞌa yuꞌu̱ o xoo íti yuꞌu̱, o̱ du̱ú choon saꞌándá yuꞌu̱ kíán. Chi̱ ñoó kúú noo̱ ni̱ kenduu tatái̱ Ndios kandei ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná ―kaá Jesús. \p \v 24 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo uxi̱ ka̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús ña̱ ni̱ xika̱ ndi nduú ra̱ kúú ñani ñoó noo̱ ná, dá ni̱ ka̱ryíí rá xíꞌín rá. \v 25 Dá ni̱ kana Jesús ndidaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Sa̱ náꞌá vá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ néꞌe choon dándáki ra ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ña̱yuu kueídóꞌo ñaá ná. Ta ra̱ néꞌe choon náꞌano saꞌándá ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá. \v 26 Tído ko̱ káni taꞌan vaan kee ndó dión tein mií ndó. Chi̱ ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu iin ta̱a ndáya̱ꞌi tein mií ndó, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ dao ka̱ ndo̱. \v 27 Ta ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu noo̱ tein mií ndó, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ dao ka̱ ndo̱, \v 28 ta kee ndó táto̱ꞌon kée na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, chi̱ ko̱ ní kásaa̱ na̱, dá koni kuáchí ña̱yuu noo̱ ná. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱ na̱ koni kuáchí diꞌa na, ta naki̱ꞌo na mií ná kuu na̱, dá di̱tá ná ndidaá ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kánian ndoꞌo na sa̱ꞌá kua̱chi kée na ―kaá Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús uu̱ ta̱a ko̱ túu noo̱ \p \v 29 Dá ni̱ keta Jesús ñoo naní Jericó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín na̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei ñaá kuaꞌa̱n na̱. \v 30 Ta yuꞌú íchi̱ no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó ndéi uu̱ ta̱a ko̱ túu noo̱. Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ yáꞌa Jesús kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá: \p ―¡Tatá, de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní saꞌa̱ ndúꞌu̱! ―kaá ra̱. \p \v 31 Ta dána̱ni ñaá ña̱yuu ñoó, dá ná kandei tádi̱ rá. Tído kúú víꞌí ka̱ ví ndúndéé rá káyuꞌú rá: \p ―¡Tatá, de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní saꞌa̱ ndúꞌu̱! ―ka̱á ra̱. \p \v 32 Dá ni̱ sa̱ tuu tóo Jesús, dá ni̱ kana ñaá ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ndo̱ keei xíꞌín ndó? \p \v 33 Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Tatá, kóni̱ ndu̱ natu̱u noo̱ ndú. \p \v 34 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ rá. Dá ni̱ ka̱ko̱ꞌon ndáꞌa̱ ná noo̱ rá. Kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱tu̱uan. Ta kúú ni̱ kee ra tákuei ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱. \c 21 \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ku̱ꞌu Jesús ñoo káꞌano Jerusalén \p \v 1 Kúú ni̱ ku̱yati na ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ kasa̱ndaá na̱ ñoo naní Betfagé, ña̱ nákaa̱ yati yúku̱ naní Olivos. Dá ni̱ saꞌanda Jesús choon no̱ó uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná, \v 2 ta kaá na̱ xíꞌín rá: \p ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo lóꞌo̱ nákaa̱ chí noo̱ káa. Ta ñoó naniꞌi̱ ndo̱ noo̱ ndíko̱ iin burro diꞌí xíꞌín de̱ꞌe rí. Ta ndaxí ndó ri̱, dá kandaka ndó ri̱ kii ndó. \v 3 Tá ndáa na̱ ndato̱ꞌón ñaá: “¿Ndiva̱ꞌa ndaxí ndó ri̱?”, dá kaa ndo̱ xíꞌín ná. “Dá chi̱ xínñóꞌó satoꞌo ndu̱ rí. Ndiꞌi daá, dá ná tandaꞌá ná ndu̱ kii ndu nandaka ndu ri̱”, kaa ndo̱ ―kaá na̱. \p \v 4 Ta dión ni̱ kuu, dá ni̱ xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta, chi̱ diꞌa ni̱ taa na: \q1 \v 5 Kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sión, \q1 “Káa ve̱i rey ndo̱, \q1 ta ndaꞌí nda̱ꞌo ió ini na̱, ta kánóo na sata̱ iin burro ve̱i na, \q1 chi̱ sata̱ iin burro lóꞌo̱, de̱ꞌe kirí xío ña̱ ve̱e, kánóo na ve̱i na.” \p \v 6 Dá ni̱ kee uu̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta ni̱ kee ra táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá, \v 7 chi̱ ndáka ra burro diꞌí ñoó xíꞌín de̱ꞌe rí ni̱ ka̱sáa̱ ra̱. Dá ni̱ chi̱kodó rá kotó ra̱ sata̱ ri̱. Dá ni̱ kaa Jesús kánóo na kuaꞌa̱n na̱. \p \v 8 Dá ni̱ ka̱sáꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu chindei na kotó na̱ íchi̱ no̱ó ve̱i Jesús, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌanda ndaꞌá yíto̱, ta ni̱ chi̱ndei naa̱n íchi̱ noo̱ ya̱ꞌa na ñoó. \v 9 Ta ndidaá ña̱yuu xió no̱ó kuaꞌa̱n noo̱ Jesús xíꞌín ña̱yuu tákuei ve̱i chí sata̱ káyuꞌú ná kuaꞌa̱n na̱: \p ―¡Ná natiin de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David ña̱ñóꞌó! ¡Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon satoꞌo yo̱ Ndios! Ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó nda̱ noo̱ ió na̱ noo̱ dikó ―kaá ña̱yuu ñoó. \p \v 10 Dá tá ni̱ ku̱ꞌu na ñoo Jerusalén, kúú ni̱ naá nda̱ꞌo ini na̱ ñoo ñoó, ta ndáto̱ꞌón táꞌan na: \p ―¿Ndá yoo kúú ta̱a káa? \p \v 11 Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó: \p ―Na̱ yóꞌo kúú Jesús, na̱ kúú profeta ni̱ kaa Ndios kasaa̱, na̱ ni̱ kii ñoo Nazaret, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea ―kaá na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ taó Jesús ta̱ díkó xíꞌín ta̱ xíin ndéi ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano \p \v 12 Dá tá ni̱ ku̱ꞌu Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano Ndios, dá ni̱ taó ndíꞌi na ta̱ díkó xíꞌín ta̱ xíin kuaꞌa̱n ra̱ sata̱ véꞌe. Ta ni̱ da̱kuéi na mesa noo̱ ndéi ta̱a náda̱on di̱ꞌón. Ta ni̱ sata niꞌini na téi̱ noo̱ ndéi ta̱ díkó paloma. \v 13 Dá kaá na̱ xíꞌín rá: \p ―Diꞌa va kaá tuti ii̱ Ndios: “Veꞌe yuꞌu̱ kúú veꞌe noo̱ kánian nataka ña̱yuu kaꞌa̱n na̱ xíꞌíín.” Tído ndoꞌó kúú na̱ ndéi kéean táto̱ꞌon iin káo̱ ta̱ kui̱ꞌíná ―kaá na̱. \p \v 14 Dá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ko̱ túu noo̱ xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú kaka ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñaá Jesús. \v 15 Tído ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley tá ni̱ xini ra̱ ndidaá ña̱ náꞌano ni̱ kee na, ta ni̱ seídóꞌo ra ña̱ xíta takuáchí, chi̱ kaá xi̱: “Ná natiin de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David ña̱ñóꞌó.” \v 16 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús: \p ―¿Á ko̱ se̱ídóꞌo taꞌon ní ndidaá ña̱ káꞌa̱n takuáchí káa, ña̱ ko̱ kánian kaꞌa̱n xi̱? \p Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Jaa̱n, seídóꞌo va yuꞌu̱ ña̱ xíta xi. ¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 Ini yúꞌu̱ takuáchí xíꞌín ini yúꞌu̱ taleé chíchí \q1 ni̱ chi̱káa̱ ní ña̱ kékáꞌano ñaá xí. \p \v 17 Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Jesús. Dá ni̱ keta na ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ ñoo Betania. Ta ñoó ni̱ sa̱ tuu na sa̱kuaá dáá ñóó. \s1 Diꞌa ni̱ ndoꞌo iin ta̱ño̱ꞌó ni̱ kee Jesús \p \v 18 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén. Dá ndaꞌí ni̱ ka̱sáꞌá kuíko na. \v 19 Kúú ni̱ xini na̱ íin iin ta̱ño̱ꞌó yuꞌú íchi̱ ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ ra̱, tído ko̱ ta̱ꞌón ti̱ño̱ꞌó íin noo̱ ra̱. Sa̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ óon va rá íin. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¡Ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ko̱ní yo̱ꞌó kana kui̱ꞌi noo̱o̱n! \p Ta kúú mií hora daá vá ni̱ ichi̱ ta̱ño̱ꞌó ñoó. \v 20 Tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ dión ni̱ ndoꞌo rá, ta kúú ni̱ naá vá iní ra̱, ta kaá ra̱: \p ―¿Ndiva̱ꞌa kaon téí ni̱ ichi̱ ta̱ño̱ꞌó xaa̱n? \p \v 21 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, tá kándéé káꞌano ini ndo̱ Ndios, ta ko̱ nákani kuáchi̱ ini ndo̱, dá kía̱n o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni kandeé ndó kee ndó xíꞌín ta̱ño̱ꞌó yóꞌo. Diꞌa kandeé ndó kaꞌa̱n ndo̱ diꞌa xíꞌín yúku̱ káa: “¡Kuxoo, ta kuaꞌán dáke̱tón miíón ini ta̱ñoꞌo̱!” Ta kúú dión vá koo. \v 22 Ta ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios, tá kándéé káꞌano ini ndo̱ ná, ta kúú niꞌi̱ ndisa va ndóa̱n. \s1 Yóꞌo ni̱ nda̱to̱ꞌón ta̱ fariseo ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Jesús \p \v 23 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, kúú ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín dao ta̱ sáꞌano noo̱ nákaa̱ na̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndá choon néꞌe ní ña̱ nákaa̱ ní kée ní diꞌa? Ta, ¿ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ní ña̱ kée nía̱n? \p \v 24 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ta ná ndato̱ꞌón taꞌani yuꞌu̱ ndo̱ꞌó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa. Tá ni̱ ka̱ti̱ꞌa ndó ni̱ na̱ndió néꞌe ndóa̱n, dá kía̱n kasto̱ꞌon yuꞌu̱ xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í, dá kéei ña̱ yóꞌo. \v 25 ¿Ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan ña̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu? ¿Á Ndios ni̱ xi̱ꞌoan o ta̱a? ―kaá na̱. \p Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan mií rá: \p ―Tá ná kaa yo̱ ña̱ Ndios ni̱ xi̱ꞌoan, dá kaa ra̱ xíꞌá: “¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní kándísa ndó ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱, tá dáá?” \v 26 Tído o̱ kúu taꞌon kaa yo̱ ña̱ ta̱a ni̱ xi̱ꞌo ña, dá chi̱ yuꞌú yo̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ yóꞌo, dá chi̱ ndidaá vá ná kándísa ña̱ Juan ni̱ sa̱ kuu iin profeta. \p \v 27 Dá ni̱ kaá ra̱ xíꞌín Jesús: \p ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndu ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ Juan. \p Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ta ni yuꞌu̱ o̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ndó ndá yoo ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í ña̱ kéei ndidaá ña̱ yóꞌo. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá uu̱ de̱ꞌe \p \v 28 ’Ta viti nataꞌí iní ndo̱ ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ sa̱ ndei uu̱ de̱ꞌe ra. Iin kuu̱, dá ni̱ na̱tuu yati ra no̱ó de̱ꞌe ra, ta kúú no̱ó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín xí: “De̱ꞌe lóꞌo̱, viti kía̱n kuaꞌán yo̱ꞌó kechóon noo̱ uva yuꞌu̱.” \v 29 Dá ni̱ kaa xi̱: “O̱ kóꞌo̱n taꞌoin.” Tído ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ndikó iní xi̱. Dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ kechóon xi. \v 30 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a ñoó noo̱ nákaa̱ iin ka̱ de̱ꞌe ra, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ xí ña̱ ná koꞌo̱n xi̱ kechóon xi. Dá ni̱ kaa xi̱ xíꞌín rá: “Joon, vitíꞌón dá koꞌi̱n, tatá”, kaá xi̱. Tído ko̱ ní saꞌa̱n taꞌon xi. \v 31 Ta, ¿ndi ndáa takuáchí yóꞌo ni̱ kee ña̱ kóni̱ tatá xi̱, káꞌán ndoꞌó? \p Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Ta kúú de̱ꞌe kúú no̱ó ñoó. \p Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ta̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱, xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ díkó mií, no̱ón kúú na̱ ió cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios o̱ du̱ú ndoꞌó. \v 32 Dá chi̱ ni̱ kii Juan noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin íchi̱ ndaa̱, tído ko̱ ní kándísa taꞌon ñaá ndó. Tído ta̱ kíꞌin ya̱ꞌi saꞌa̱ ñóꞌo̱ xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ díkó mií ni̱ ka̱ndísa ñaá ná. Ta va̱ꞌará ni̱ xini ndo̱ ni̱ kuu dión, tído ko̱ ní nándikó taꞌon iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱, ta ko̱ ní saꞌa̱n taꞌon ndó kandísa ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ na̱kani Jesús sa̱ꞌá ta̱ kini kéchóon noo̱ iin ta̱a ni̱ xiti uva \p \v 33 ’Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, ná koꞌi̱n dákíꞌin táꞌan tukui dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱. Ni̱ sa̱ io iin ta̱a, ta ni̱ da̱ndée ra yitó uva no̱ñóꞌo̱ rá. Ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ korráa̱n. Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ra noo̱ koꞌóní ndutá uva ñoó. Ta ni̱ ka̱va̱ꞌa ra iin veꞌe dikó noo̱ kanóo ra kandaa uva ñoó. Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao ka̱ ta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá. \v 34 Dá tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo ña̱ taꞌa̱nda̱ uva ñoó, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ dao mozo ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó natiin ra uva, kirí kánian niꞌi̱ rá. \v 35 Tído tá ni̱ saa̱ mozo ñoó, dá ni̱ nda̱kuei ta̱ kéchóon noo̱ uva ñoó ni̱ kani ra iin ra, ta ni̱ saꞌání rá iin ka̱ ra̱, ta iin ka̱ ra̱ ni̱ chi̱yúú rá. \v 36 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ta̱ kúú satoꞌo uva ñoó kuaꞌa̱ cháá ka̱ mozo ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ o̱ du̱ú táto̱ꞌon kúú ta̱ ni̱ ta̱ndaꞌá rá taꞌándá mií no̱ó ñoó. Kúú ni̱ kendava̱ꞌa tuku ta̱a kéchóon ñoó xíꞌín rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee ra xíꞌín ta̱ ni̱ saꞌa̱n mií no̱ó ñoó. \v 37 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱a kúú satoꞌo uva ñoó tandaꞌá rá de̱ꞌe ra koꞌo̱n xi̱, chi̱ diꞌa ni̱ kaꞌán rá: “Ndá ndi kuu koo va ña̱ñóꞌó rá noo̱ xí.” \v 38 Dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱. Tído, tá ni̱ xini ñaá ta̱a ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kueꞌé ra̱: “Ta̱ káa kúú ra̱ natiin ndidaá kúú ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ tatá xi̱. Kóꞌo̱ kaꞌání yo̱ xí, dá ná kando̱o ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ yo̱”, kaá ra̱. \v 39 Kúú ni̱ tiin ñaá rá, ta ni̱ taó ñaá rá sata̱ korrá noo̱ káa yitó uva ñoó. Ta kúú ñoó ni̱ saꞌání ñaá rá. \v 40 Ta, ¿ndí ki̱án kee ta̱a kúú satoꞌo uva ñoó xíꞌín ta̱a kéchóon ñoó viti, káꞌán ndó? ―kaá na̱. \p \v 41 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Kasaa̱ ra̱, ta dánaá ndíꞌi ra ta̱a kini ñoó, ta ni o̱ kúꞌu̱ ini ra̱ saꞌa̱ rá. Dá di̱kó ndodó ra̱ ñóꞌo̱ rá noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon, táꞌa̱n ra̱ miía̱n ndaa̱ naki̱ꞌo uva kánian niꞌi̱ satoꞌo uva ñoó. \p \v 42 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 Táꞌa̱n yuu̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱a káva̱ꞌa veꞌe, \q1 ñoó diꞌa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yuu̱ tito̱. \q1 Dión ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín yuu̱ yóꞌo, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó iin ña̱ꞌa ndato nda̱ꞌo kíán noo̱ yo̱, kaáa̱n. \m \v 43 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ koꞌo̱n Ndios di̱tá ná ña̱ mani̱ ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ ndo̱ ña̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ná, ta koꞌo̱n na̱ naki̱ꞌo naa̱n noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, na̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kee ña̱ kóni̱ na̱. \v 44 Tá ndi ndáa na̱ ná kankao sata̱ yuu̱ yóꞌo, kuachi ndiꞌi na. Ta na̱ kankao yuu̱ yóꞌo sata̱, no̱ón kúú na̱ tadi̱ ndiꞌi na keean ―kaá Jesús. \p \v 45 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó xíꞌín ta̱ fariseo ñoó to̱ꞌon ni̱ da̱kíꞌin táꞌan Jesús ni̱ kaꞌa̱n na̱, kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ míí rá. \v 46 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá tiin ñaá rá kadi ra̱ veꞌe ka̱a, tído yuꞌú ra̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, chi̱ nákoni na̱ Jesús ña̱ kúú ná iin profeta. \c 22 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin ta̱a ni̱ kee iin víko̱ tándaꞌa̱ \p \v 1 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o Jesús ni̱ da̱kíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱: \p \v 2 ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee iin rey ni̱ kee ra iin víko̱ káꞌano noo̱ tándaꞌa̱ de̱ꞌe ra, ki̱ꞌo dión kée Ndios dándáki na ña̱yuu na̱. \v 3 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá rey ñoó ta̱ kéchóon noo̱ rá kuaꞌa̱n ra̱ kuaka ra ña̱yuu sa̱ ni̱ kana ra kii noo̱ koo víko̱ veꞌe ra. Tído ni iin na ko̱ ní xíin taꞌon saa̱. \v 4 Dá ni̱ xi̱ꞌo ra choon noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon noo̱ rá, ta ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kuaꞌán ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó ña̱ sa̱ io nduu va ña̱ꞌa kasáꞌan na, chi̱ sa̱ ni̱ saꞌání váí toroi̱ xíꞌín ndidaá kirí ndi̱ꞌí ni̱ da̱ndaꞌíi̱. Ta sa̱ ni̱ choꞌo̱ vá rí. Ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná ña̱ ná kii na, chi̱ sa̱ ió va víko̱ tándaꞌa̱”, kaá ra̱. Dá ni̱ kee ta̱ kéchóon ñoó kuaꞌa̱n ra̱. \v 5 Tído ko̱ ní kékuendá taꞌon ña̱yuu ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná. Dao na ni̱ kee kuaꞌa̱n kuti, ta dao ka̱ na kuaꞌa̱n nakaꞌán ndaꞌi̱, \v 6 ta dao ka̱ na̱ ni̱ nda̱kuei ni̱ kendava̱ꞌa xíꞌín ta̱ kéchóon ñoó, ta ni̱ saꞌání ñaá ná. \v 7 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon rey ña̱ dión ni̱ kuu, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá rá soldado ra̱ ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌání ndíꞌi ra ña̱yuu kíni ñoó, ta ni̱ chi̱ñóꞌo̱ ra̱ ñoo na̱. \v 8 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín dao ka̱ ta̱ kéchóon noo̱ rá: “Sa̱ ió nduu va víko̱ viti, tído ndidaá kúú na̱ ni̱ kanai kii, ndá ko̱ káni taꞌan vaan kii na, nda̱ni. \v 9 Kuaꞌán ndo̱ noo̱ nákiꞌin táꞌan íchi̱, ta kana ndó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ni̱ xini ndo̱ ná kii na víko̱ tándaꞌa̱ yóꞌo”, kaá ra̱. \v 10 Dá ni̱ kee ta̱ kéchóon ñoó kuaꞌa̱n ra̱ ndidaá ní íchi̱. Dá ni̱ da̱taká ra̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ na̱kiꞌin táꞌan xíꞌín rá, mií ná kúú ná ña̱yuu kíni, o mií ná kúú ná ña̱yuu váꞌa. Ta dión ni̱ kee ra, dá ni̱ chití veꞌe noo̱ ió víko̱ tándaꞌa̱ ñoó. \p \v 11 ’Dá tá ni̱ ku̱ꞌu rey ñoó ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá ndidaá na̱ ni̱ ka̱sáa̱ víko̱ ñoó, kúú ni̱ xini ra̱ nákaa̱ iin ta̱a ko̱ ndíxi dáꞌo̱n ndíi na̱ ñóꞌo víko̱ tándaꞌa̱. \v 12 Dá ni̱ kaa rey ñoó xíꞌín rá: “Amigo, ¿ndi ni̱ kuu ni̱ ku̱ꞌu yoꞌó yóꞌo, ta ko̱ ta̱ꞌón dáꞌo̱n ndíxi na̱ ñóꞌo víko̱ tándaꞌa̱ ndísón?” kaá ra̱. Ta kúú tádi̱ óon íin ta̱a ñoó. \v 13 Dá ni̱ kaa rey ñoó xíꞌín ta̱a dánduu ña̱ꞌa noo̱ ió víko̱ ñoó: “Koꞌoni ndo̱ sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo, xíꞌín ndáꞌa̱ rá, ta taó ndo̱ rá sata̱ véꞌe noo̱ íin naá, chi̱ ñoó kúú no̱ó ndeiꞌi̱ ña̱yuu xíꞌín ndirá noo̱ ná, ta kuchi táꞌan no̱ꞌo na”, kaá ra̱. \v 14 Ta viti, kanaꞌá ndó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ kana Ndios, tído cháá vá ná ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na ―kaá Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaꞌán dao ta̱a dátu̱ú rá Jesús \p \v 15 Dá ni̱ kee ta̱ fariseo kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kueꞌé ra̱ ndí ki̱án kee ra, dá dátu̱ú rá Jesús, dá ya̱ꞌa na noo̱ káꞌa̱n na̱. \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá rá dao ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín mií rá, xíꞌín ta̱ kúú kuendá Herodes kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Maestro, náꞌá vá nduꞌu̱ ña̱ kúú ní iin na̱ ndaa̱, ta dánaꞌa̱ ndaa̱ ní íchi̱ Ndios. Ta ko̱ yu̱ꞌú ní ni iin tóꞌón ña̱yuu, ta ko̱ néꞌe ní ta̱ndíni ndá yoo kúú iin rá iin ña̱yuu, á mií ná kúú ná na̱ ndáya̱ꞌi o ko̱ó. \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kaá mií ní? ¿Á va̱ꞌa ni kée yó chíya̱ꞌi yó saꞌa̱ ñóꞌo̱ yo̱ no̱ó ra̱ kúú kuendá César o ko̱ó? ―kaá ra̱. \p \v 18 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ kátoó ra̱ dátu̱ú ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¡Ta̱a uu̱ noo̱ vá kúú ndó! ¿Ndiva̱ꞌa ndúkú ndó ña̱ ya̱ꞌi noo̱ káꞌi̱n? \v 19 Tei tóo ndó iin di̱ꞌón, táꞌa̱n ña̱ chíya̱ꞌi ndó saꞌa̱ ñóꞌo̱ ndo̱, dá ná kande̱ꞌá ―kaá na̱. \p Dá ni̱ xi̱ꞌo tóo ra di̱ꞌón ka̱a ñoó noo̱ ná. \v 20 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndá naꞌáná kía̱n ndáꞌa̱ noo̱ di̱ꞌón yóꞌo? ¿Ta ndá kuu̱ kía̱n ndáꞌa̱ noo̱án yóꞌo? \p \v 21 Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Naꞌáná César kíán xíꞌín kuu̱ rá. \p Dá ni̱ kaá Jesús xíꞌín rá: \p ―Naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa César noo̱ rá, tá dáá, ta naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa Ndios noo̱ ná. \p \v 22 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ dión ni̱ kaꞌa̱n na̱, kúú ni̱ naá vá iní ra̱. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá rá, dá ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n ra̱. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús ña̱ miía̱n ndaa̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱ \p \v 23 Ta mií kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱tuu yati taꞌani dao ta̱ saduceo noo̱ Jesús. Ta ko̱ kándísa taꞌon ra ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 24 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Maestro, diꞌa kaá iin ley ni̱ taa Moisés: “Tá ni̱ xiꞌi̱ iin ta̱a, ta ni iin de̱ꞌe yií ra̱ ko̱ ní sá io xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n kánian nakiꞌin ñaá ñani ra̱ tandaꞌa̱ ra̱ xíꞌán, dá koo iin tayií nakiꞌin kuu̱ ñani ra̱.” \v 25 Ta viti, ni̱ sa̱ ndei usa̱ ñani ñoo yóꞌo. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ta̱ kúú no̱ó ñoó. Ta kúú ni̱ xiꞌi̱ va ra, ta ko̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe yií ra̱ ni̱ sa̱ io xíꞌán. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ñani ra̱ xíꞌán. \v 26 Tído ni̱ xiꞌi̱ taꞌani ta̱ kúú uu̱ ñoó, ta ko̱ ní sá io tuku de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌán. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ta̱ kúú oni̱. Ta kúú ndin usa̱ ñani ñoó ni̱ ndoꞌo dión xíꞌín ñáꞌa̱ ñoó. \v 27 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xiꞌi̱ taꞌani mií ñáꞌa̱ ñoó. \v 28 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ¿ndi káa iin ta̱a ñoó kakuu yíi̱a̱n, chi̱ ndin usa̱ va ra ni̱ sa̱ kuu yíi̱a̱n? \p \v 29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án káꞌa̱n ndo̱, chi̱ ko̱ kékuendá taꞌon ndó ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ta ko̱ nákoni ndo̱ choon káꞌano ió noo̱ ndáꞌa̱ ná. \v 30 Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nataki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, o̱ kóo ka̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná, ta o̱ kíꞌo ka̱ na̱ de̱ꞌe na tandaꞌa̱ xí, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéi ángel induú, nda̱ ki̱ꞌo dión vá kandei na. \v 31 Tído viti ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ miía̱n nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. ¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: \v 32 “Yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuꞌu̱ taꞌani kúú Ndios noo̱ Jacob”? Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ ko̱ kúú taꞌon na Ndios no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱, diꞌa no̱ó na̱ ta̱kí vá kúú ná Ndios, chi̱ ndidaá vá ña̱yuu ndéi takí noo̱ ná. \p \v 33 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús, kúú ni̱ naá vá iní na̱, chi̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱. \s1 Yóꞌo ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús ndi káa choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ saꞌanda Ndios keeá \p \v 34 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱ fariseo ña̱ ni̱ tu̱ú ta̱ saduceo xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱ ni̱ kee Jesús, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón táꞌan ra. \v 35 Ta iin ta̱ fariseo ñoó, táꞌa̱n ra̱ náꞌá va̱ꞌa choon saꞌándá ley, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón Jesús, dá korndodó ñaá rá, ta kaá ra̱: \p \v 36 ―Maestro, ¿ndi káa iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios keeá? \p \v 37 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―“Koni̱ ndo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo ini nío̱ ndo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini mií ndó, ta xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ ndo̱.” \v 38 Ña̱ yóꞌo kúú choon kúú no̱ó, ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ saꞌanda Ndios keeá. \v 39 Ta ña̱ kúú uu̱ kía̱n sa̱ kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ yóꞌo, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín míí ndó.” \v 40 Ta ndi nduú choon yóꞌo kúú míí saꞌa̱ noo̱ ndidaá ka̱ choon saꞌándá ley, xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta ―kaá Jesús. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá \p \v 41 Ta ndíta túꞌu ii̱ vá ta̱ fariseo. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús: \p \v 42 ―¿Ndi kaá ndo̱ sa̱ꞌá na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? ¿Ndá tein na̱ veꞌe kakuu na? \p Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tein na̱ veꞌe rey David. \p \v 43 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa ni̱ kaa rey David ña̱ Cristo ñoó kúú mií satoꞌo na̱, tá dáá? Chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios: \q1 \v 44 Diꞌa ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín na̱ kúú satoꞌi̱: \q1 “Kako̱o yoꞌó xoo kuáꞌa yuꞌu̱ \q1 nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataán ndíꞌii ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.” \m \v 45 Yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n mií David ña̱ satoꞌo na̱ kúú Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n ndo̱ ña̱ kii Cristo tein na̱ veꞌe rey David, tá dáá? ―kaá Jesús. \p \v 46 Ta ni ko̱ íin taꞌon kándéé nandió néꞌe no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, ta ni ko̱ íin ka̱ ra̱ ní chíndaa̱ noo̱ ndato̱ꞌón ñaá rá nda̱ kuu̱ dáá ñóó. \c 23 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ kini kée ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kini kée ta̱ fariseo \p \v 1 Dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ña̱yuu ñoó, ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani na xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, ta kaá na̱: \p \v 2 ―Táꞌa̱n ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ fariseo ni̱ tiin ra choon ña̱ nakani ra ndi kóni̱ kaa choon saꞌándá ley Moisés. \v 3 Sa̱ꞌá ño̱ó natiin va̱ꞌa ndó ndidaá ña̱ꞌa káꞌa̱n ra̱, ta koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndóa̱n, ta kee ndóa̱n. Tído o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ra, dá chi̱ va̱ꞌará dánaꞌa̱ ra̱ ley, tído ko̱ kée taꞌon ra choon saꞌándáa̱n. \v 4 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo choon kuáchi̱ saꞌándá ra̱ no̱ó ña̱yuu, ta chíkodó rá ña̱ ve̱e doko̱ ná, tído ni lúꞌu̱ ko̱ nátuu ndáꞌa̱ mií rá chíndeé ñaá rá xíꞌán. \v 5 Tá kuaꞌa̱n ra̱ kée ra ña̱ va̱ꞌa, ta ndúkú rá kee ra ña̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu, dá ná koni na̱ ña̱ kée ra. Ta káva̱ꞌa náꞌano ra noo̱ ñóꞌo tuti ii̱ Ndios néꞌe ra xíonoo ra, ta kátoó ra̱ koo náni̱ ndíki̱ dáꞌo̱n karkuei yúꞌu̱ kotó ra̱. \v 6 Ta kátoó ra̱ kandei ra noo̱ téi̱ kúú no̱ó noo̱ ndéi ta̱ ndáya̱ꞌi sásáꞌan ra noo̱ ió víko̱. Ta ini veꞌe noo̱ ndítútí na̱ ñoo ra̱, kátoó ra̱ kandei ra téi̱ ndíta mií no̱ó. \v 7 Ta kátoó ra̱ ña̱ ndidaá ña̱yuu ná kaꞌa̱n ndisáꞌán xíꞌín rá noo̱ xíonoo ra noo̱ yáꞌi, ta kátoó ra̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá, “Maestro, maestro.” \p \v 8 ’Tído ndoꞌó, ná dáꞌa ni konó ndó chinaní ná ndo̱ꞌó maestro, dá chi̱ iin tóꞌón vá kúú maestro ndo̱, ta no̱ón kúú Cristo, ta sa̱va̱ꞌa ñani oon va kúú ndidaá ndó. \v 9 Ta o̱ sa̱ káꞌa̱n ndo̱ tatá xíꞌín ni iin ña̱yuu, chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú tatá ndo̱, ta no̱ón kúú na̱ ió nda̱ induú. \v 10 Ta ná dáꞌa ni konó ndó kaꞌa̱n na̱ satoꞌo xíꞌín ndó, dá chi̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú satoꞌo ndo̱, ta no̱ón kúú Cristo. \v 11 Ta na̱ kúú no̱ó noo̱ ndo̱, no̱ón kúú na̱ kánian koni kuáchí diꞌa noo̱ ndo̱. \v 12 Dá chi̱ na̱ chíndaya̱ꞌi mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kando̱o nóo. Ta na̱ kénóo mií, no̱ón diꞌa kúú na̱ kandaya̱ꞌi kee Ndios. \p \v 13 ’Tído, ¡ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ sadí ndo̱ no̱ó ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta ni ko̱ ndúkú míí ndó ña̱ ndu̱ꞌu ndó, diꞌa kétéin ndó no̱ó na̱ kóni̱ ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ ná. \v 14 ¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ ko̱kuꞌu ndó veꞌe na̱ kuáa̱n kíꞌin kuíꞌíná ndó ña̱ néꞌe va̱ꞌa na. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ ña̱ chindaya̱ꞌi ña̱yuu ndo̱ꞌó, sa̱ꞌá ño̱ó naꞌá nda̱ꞌo xíka̱ taꞌi̱ ndo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌo naní cháá ka̱ nío̱ ndo̱. \v 15 ¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Dá chi̱ kuaꞌa̱n ndo̱ iin ka̱ xoo ta̱ñoꞌo̱, ta xíonoo ndó iin níí kúú xíán, dá kandeé ndó kandísa iin ña̱yuu to̱ꞌon ki̱ꞌo kándísa mií ndó. Tá ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ná, dá ndée ñaá ndó uu̱ cháá ka̱ ví ndée̱ de̱ꞌe indayá o̱ du̱ú mií ndó. \p \v 16 ’¡Ndaꞌí kúú ví ndó, chi̱ tíin ndaa ndo̱ ña̱yuu va̱ꞌará ko̱ túu noo̱ ndo̱! Chi̱ kaá ndo̱ ña̱ tá ná nachinaꞌá ná veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ná kee na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱. Tído tá ná nachinaꞌá ná oro ñóꞌo veꞌe ño̱ꞌo, dá kía̱n kánian dáxi̱nko̱o na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, kaá ndoꞌó. \v 17 ¡Ta̱ xi̱xi, ta̱ ko̱ túu noo̱ kúú ndó! ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ veꞌe ño̱ꞌo ñoó o̱ du̱ú oro ñóꞌo inia̱n, dá chi̱ mií veꞌe ño̱ꞌo kédaá xíꞌín oro, sa̱ꞌá ño̱ó kíán ña̱ ii̱? \v 18 Ta kaá taꞌani ndó ña̱ tá ná nachinaꞌá ná noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ná kee na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱. Tído tá ná nachinaꞌá ná ña̱ ni̱ doko̱ ná, dá kía̱n kánian dáxi̱nko̱o na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱, kaá ndo̱. \v 19 ¡Ta̱ xi̱xi, ta̱ ko̱ túu noo̱ kúú ndó! ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ náa̱ ñoó o̱ du̱ú ña̱ꞌa ni̱ doko̱ ná, dá chi̱ noo̱ náa̱ kía̱n kédaá xíꞌín ña̱ ni̱ doko̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kíán ña̱ ii̱? \v 20 Dá chi̱ na̱ náchinaꞌá noo̱ náa̱, no̱ón kúú na̱ náchinaꞌá miíán xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ni̱ doko̱ ná kándodó noo̱án. \v 21 Ta dión ní, na̱ náchinaꞌá veꞌe ño̱ꞌo, náchinaꞌá ná miíán, ta nda̱ Ndios náchinaꞌá ná, chi̱ mií ná kúú na̱ ió ñoó. \v 22 Ta na̱ náchinaꞌá induú, no̱ón kúú na̱ náchinaꞌá noo̱ téi̱ noo̱ ió Ndios dándáki na, ta náchinaꞌá taꞌani na na̱ ió noo̱ téi̱ ñoó. \p \v 23 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ xíꞌo ndó noo̱ Ndios uxi̱ nduꞌú mi̱no noo̱ iin iin ciento nduꞌú ña̱ kána no̱ñóꞌo̱ ndo̱, ta dión taꞌani kée ndó xíꞌín yuku̱ anís xíꞌín yuku̱ comino viti, tído dánkoo xoo ndó ña̱ kee ndó choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ saꞌándá ley, dá chi̱ ko̱ kée ndó ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta ko̱ kándéé iní ndo̱ Ndios. Ña̱ yóꞌo kía̱n kánian kee ndó, tído ná dáꞌa ni dánkoo xoo ndó ña̱ doko̱ ndo̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios. \v 24 ¡Ta̱ ndáka ña̱yuu kúú ndó, tído ko̱ túu taꞌon noo̱ ndo̱! Chi̱ ndíꞌi ini ndo̱ dáxi̱xi ndó ta̱kui̱í, dá ná o̱ yáꞌa ti̱kaon ini ra̱, tído ni kuendá ko̱ xíꞌo ndó kokó ndó camello nákaa̱ ini ta̱kui̱í xíꞌi ndó. \p \v 25 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ nákata ndó sa̱va̱ꞌa sata̱ óon va vaso, xíꞌín sata̱ koꞌo̱, tído kándo̱o yakó vá inia̱n. Dión taꞌani kée ndó xíꞌín mií ndó, dá chi̱ kúú ndó ña̱yuu kuíꞌíná, xíꞌín ña̱yuu mañá. \v 26 ¡Ndoꞌó kúú ta̱ fariseo ko̱ túu noo̱! Dinñóꞌó ka̱ nduvii ndó ini vaso xíꞌín ini koꞌo̱, dá kía̱n kando̱o vii taꞌani sata̱án. \p \v 27 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon náo̱ ndi̱i, ña̱ luu ni̱ na̱keꞌi ku̱xí. Luu náꞌa̱ sata̱án, tído ndinoꞌo lásá ndi̱i xíꞌín ko̱ño te̱i̱ꞌí ñóꞌo inia̱n. \v 28 Dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó ña̱yuu ndaa̱ no̱ó ña̱yuu, tído kómí ndó iin nío̱ to̱ꞌón, iin nío̱ kátoó kee ña̱ kini. \p \v 29 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndoꞌó, ta̱ dánaꞌa̱ ley, xíꞌín ndoꞌó, ta̱ fariseo xaa̱n! ¡Ndoꞌó kúú ta̱a uu̱ noo̱! Chi̱ káva̱ꞌa ndó náo̱ sa̱á kañoꞌo lásá profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, ta ndúvii ndó noo̱ ñóꞌo lásá na̱ ni̱ sa̱ kuu ta̱ ndaa̱, \v 30 ta kaá ndo̱ káꞌa̱n ndo̱: “Tá ni̱ sa̱ ndei yó tiempo ni̱ sa̱ ndei na̱ yatá veꞌe yó, o̱ kíꞌin táꞌan taꞌon yó xíꞌín ná kati̱ yó nii̱ na̱ ni̱ sa̱ kuu profeta, ní kúu”, kaá ndo̱. \v 31 Ta sa̱ꞌá ña̱ kaá ndo̱ dión, mií vá ndó xíꞌo kuendá saꞌa̱ mií ndó ña̱ kúú ndó de̱ꞌe na̱ ni̱ saꞌání profeta. \v 32 Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó kúú ra̱ dáxi̱nko̱o choon ni̱ kee na̱ yatá veꞌe ndó xíꞌín profeta. \p \v 33 ’¡Koo̱ vá kúú ndoꞌó, na̱ ndéi tiempo viti, chi̱ de̱ꞌe rí kúú ndó! ¿Ndi koo ka̱ki ndó, dá o̱ kóꞌo̱n ndo̱ ndoꞌo nío̱ ndo̱ indayá, káꞌán ndó? \p \v 34 ’Viti, dá koꞌi̱n tandaꞌí dao ka̱ profeta, xíꞌín ta̱ ndi̱chí, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱. Tído ndakuei ndó kaꞌání ndó dao na, ta dao ka̱ na̱ chirkuei ndó ndi̱ka cruz, ta dao ka̱ na̱ kani ndó ini veꞌe noo̱ ndítútí ndó. Ta ñoo yóꞌo, ñoo káa karkuei ñaá ndó kanoo ndó kendava̱ꞌa ndó xíꞌín ná. \v 35 Dión, dá kandio ndó sa̱ꞌá nii̱ ndidaá na̱ ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌín Ndios, na̱ ni̱ saꞌání na̱ veꞌe ndó, nda̱ Abel, xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ ndei nda̱ tiempo ni̱ sa̱ io Zacarías, de̱ꞌe Berequías. Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ saꞌání na̱ veꞌe ndó yéꞌé ño̱ꞌo noo̱ kúú noo̱ náa̱ noo̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios. \v 36 Ta ná kaꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ ndidaá ña̱yuu ndéi tiempo viti ndoꞌo nío̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ kini yóꞌo. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndeiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ ñoo Jerusalén \p \v 37 ’¡Na̱ ñoo Jerusalén, na̱ ñoo Jerusalén, ndoꞌó kúú na̱ saꞌání profeta, ta chíyúú ndó na̱ tándaꞌá Ndios ve̱i kasto̱ꞌon xíꞌín ndó! ¡Ndidaá ví taꞌándá ni̱ kaꞌán yuꞌu̱ ña̱ kía̱n nditútíí ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ti̱ño̱ó ndítútí rí de̱ꞌe kuálí ri̱ nátaán va̱ꞌa rí ti̱i ndixi̱ ri̱! Tído ko̱ ní xíin taꞌon ndoꞌó. \v 38 Sa̱ꞌá ño̱ó kando̱o íí veꞌe ndó viti, \v 39 dá chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ko̱ní ka̱ ndo̱ꞌó yuꞌu̱ nda̱ rá ná kasandaá kuu̱ kaa ndo̱, “Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱” ―kaá Jesús. \c 24 \s1 Kásto̱ꞌon Jesús ndí ki̱án koo, dá naá veꞌe ño̱ꞌo káꞌano \p \v 1 Dá ni̱ keta Jesús yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ da̱náꞌa̱ ndáꞌa̱ rá veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, ña̱ ñóchí nda̱ꞌo ndáa yuu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌan. \v 2 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―¿Á ñóchí nda̱ꞌo káa veꞌe ño̱ꞌo káꞌano káa, xiní ndo̱? Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ni iin tóꞌón yuu̱ káa o̱ kándo̱o kandodó táꞌan, chi̱ koon ndiꞌi vaan ―kaá na̱. \s1 Kásto̱ꞌon Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ndí ki̱án koo, dá naá ñayuú yóꞌo \p \v 3 Dá ni̱ sa̱ ko̱o Jesús dini̱ yúku̱ naní Olivos. Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón xoo ñaá rá, ta kaá ra̱: \p ―Kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱, ¿ndá oon koo dión, ta ndí ki̱án koo tá nandió ko̱o tuku ní kii ní ñayuú yóꞌo? Ta, ¿ndí ki̱án koo tá sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi? \p \v 4 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná o̱ dándaꞌí ñaá ni iin tóꞌón ña̱yuu, \v 5 dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a kasaa̱, ta kechóon ra kuu̱ yúꞌu̱, ta kaa ra̱: “Yuꞌu̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá”, ta kandeé rá dándaꞌí ra̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. \v 6 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndo̱ ña̱ saꞌání táꞌan iin ñoo xíꞌín iin ka̱ ñoo, ta ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ naá táꞌan dao ka̱ ñoo ñóꞌo xíká, tído ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, dá chi̱ ki̱ꞌo dión káni vaan koo, tído ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kasandaá kuu̱ noo̱ ndiꞌi. \p \v 7 ’Chi̱ ndakuei dao nación na̱á táꞌan xíꞌín dao ka̱ nación, ta na̱á táꞌan ta̱ néꞌe choon ndéi iin rá iin ñoo náꞌano. Ta yóꞌo rá yóꞌo va kasáꞌá koo tama̱, ta yóꞌo rá yóꞌo taꞌani kasáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ta̱an. \v 8 Tá ni̱ ka̱sáꞌá kúu dión, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá ta̱ndóꞌó ndoꞌo ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. \p \v 9 ’Ta naki̱ꞌo na ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon, dá kendava̱ꞌa ra xíꞌín ndó, ta kaꞌání rá ndo̱ꞌó. Ta koni uꞌu̱ ndidaá ña̱yuu ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá yuꞌu̱. \v 10 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu dánkoo ña̱ kándísa na yuꞌu̱ tiempo daá ñóó, ta kasáꞌá ná di̱kó táꞌan na no̱ó ta̱ néꞌe choon, ta koni uꞌu̱ táꞌan mií ná. \v 11 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo profeta to̱ꞌón ndakuei, ta kandeé rá dándaꞌí ra̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. \v 12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndukini cháá ka̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúꞌu̱ ka̱ ini sátáꞌan na saꞌa̱ ná, ta o̱ kóni̱ ka̱ na̱ Ndios. \v 13 Tído ndidaá na̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ xíꞌíín nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na. \v 14 Ta miía̱n dánaꞌa̱ na̱ kúú ña̱yuui̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios iin níí kúú ñayuú yóꞌo, dá kía̱n kueídóꞌo ña̱yuu ndéi ndidaá táꞌa̱n ñoo saꞌa̱ ñá, nda̱ daá ví, dá kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi. \p \v 15 ’Tá ni̱ xini ndo̱ ña̱ ió ña̱ kini, ña̱ dáyako̱ noo̱ kúú no̱ó ii̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yo̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta Daniel saꞌa̱ ―ndoꞌó, na̱ káꞌi to̱ꞌon yóꞌo, nataꞌí iní ndo̱ sa̱ꞌán, dá kandaa̱ ini ndo̱―, \v 16 dá kía̱n ndidaá na̱ ndéi chí Judea ná kuino kíi̱ ná koꞌo̱n na̱ dini̱ yúku̱. \v 17 Ta na̱ kándodó dini̱ véꞌe kuu̱ dáá ñóó, ko̱ kánian ndu̱ꞌu na veꞌe na nakiꞌin na ña̱ꞌa na kaneꞌe na koꞌo̱n na̱. \v 18 Dá ri na̱ ñóꞌo yúku̱, ko̱ kánian nandió kuéi na noꞌo̱ na̱ nakiꞌin na kotó na̱. \v 19 Tído ndaꞌí kúu ví na̱ ñáꞌa̱ ñóꞌo de̱ꞌe. Ta ndaꞌí kúu taꞌani ví na̱ ndéi taleé chíchí kuu̱ dáá ñóó. \v 20 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, dá ná dáꞌa ni ndoꞌo ndó dión tein yoo̱ vi̱xi, ni tein kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱. \p \v 21 ’Chi̱ kuu̱ dáá ñóó kakuu iin kuu̱ noo̱ ndoꞌo naní nío̱ ña̱yuu. Chi̱ nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá saꞌa̱ ñayuú, ta nda̱ viti ko̱ óon ndoꞌo ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo na tein kuu̱ dáá ñóó. Ta ni iin kuu̱ o̱ kóo ka̱ dión. \v 22 Tído tá ko̱ ní chítuu Ndios ta̱ndóꞌó ve̱i koo tein kuu̱ dáá ñóó, dá kía̱n ndiꞌi va ña̱yuu ñoó naá. Tído sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná, sa̱ꞌá ño̱ó chituu na ta̱ndóꞌó koo tein kuu̱ dáá ñóó. \p \v 23 ’Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaa dao ña̱yuu xíꞌín ndó: “Kande̱ꞌé ndó, yóꞌo nákaa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá”, o tá kaa na̱ xíꞌín ndó “Kande̱ꞌé ndó, chi̱ káa nákaa̱ na̱”, ná dáꞌa ni kandísa ndó. \v 24 Chi̱ ndakuei dao ta̱a to̱ꞌón, ta kaa ra̱ ña̱ mií rá kúú Cristo. Ta ndakuei taꞌani profeta to̱ꞌón. Ta kee ra ña̱ ndato, xíꞌín ña̱ náꞌano, ta ki̱ꞌo dión kee ra, dá kandeé rá dándaꞌí ra̱ ña̱yuu, ta kúú nda̱ ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios ndukú rá dándaꞌí ra̱. \v 25 Sa̱ ni̱ da̱tíꞌai ndo̱ꞌó tá ko̱ ñáꞌa̱ koo dión. \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Kuaꞌán ndo̱ kande̱ꞌé ndó, chi̱ nákaa̱ na̱ kúú Cristo noo̱ kúú yukú i̱chí káa”, ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱. Ta tá kaa na̱ xíꞌín ndó: “Ini veꞌe káa nákaa̱ na̱”, ná dáꞌa ni kandía ndó no̱ó kaꞌa̱n na̱. \v 27 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xiní ndo̱ sá nduta̱ noo̱ xíno ndi̱ndii, ta kasandaá nayeꞌe̱ nda̱ no̱ó ni̱ ke̱ta ña, ki̱ꞌo dión koo tá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱. \v 28 Dá chi̱ ndeí kúú mií vá noo̱ kánduꞌu̱ ndi̱i, ñoó nditútí ti̱yo̱kó ñóꞌó. \s1 Nandió ko̱o ndisa Jesús ñayuú yóꞌo \p \v 29 ’Ta mií hora ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io ndidaá kúú ta̱ndóꞌó tein kuu̱ dáá ñóó, dá nákuii̱n naá no̱ó ndi̱ndii, ta ni yoo̱ ka̱ o̱ tóo̱n. Dá kue̱i ti̱ñoo̱ ñóꞌo ndá induú káa, ta kidi niꞌini ndidaá ña̱ꞌa náꞌano ñóꞌo induú. \v 30 Dá koo ña̱ ndato chí induú, ña̱ náꞌa̱ ña̱ sa̱ ve̱i na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo. Ta ndaꞌí nda̱ꞌo kuaki ña̱yuu ndéi iin rá iin ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ koni na̱ ña̱ ve̱i na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo tein viko̱, ta ndato nayeꞌe̱ ndaa noo̱ kii na xíꞌín ndidaá choon kómí ná. \v 31 Ta kaꞌanda na̱ choon noo̱ ángel ve̱i xíꞌín ná xíꞌín tachi̱ trompeta, dá koꞌo̱n na̱ nditútí ná ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií ná ndéi ndin komi̱ xoo tachi̱, dá nátaꞌan na̱ ndidaá táꞌa̱n xoo nditútí ñaá ná. \p \v 32 ’Kaneꞌe ndó kuendá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ño̱ꞌó. Tá ni̱ ndu̱yúta̱ noo̱ ra̱, ta ve̱i nóma̱ yúta̱ kuálí ra̱, kúú sa̱ náꞌá vá yó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati yoo̱ koon dai̱. \v 33 Ta dión taꞌani, tá ni̱ xini ndo̱ kúu ndidaá ta̱ndóꞌó yóꞌo, dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati kuu̱ nandió ko̱oi kasaa̱i̱. \p \v 34 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ ku̱ú taꞌon ña̱yuu ndéi tiempo daá nda̱ ná koo ndidaá ña̱ yóꞌo. \v 35 Induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo naá váán, tído to̱ꞌon káꞌi̱n, o̱ yáꞌa taꞌan vaan. \p \v 36 ’Tído ko̱ íin taꞌon náꞌá ndá kuu̱ kakian o ndá hora kooan, ta ni ángel ndéi induú ko̱ náꞌá. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ míí vá tatá Ndios kúú na̱ náꞌá. \p \v 37 ’Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee ña̱yuu tiempo Noé, ki̱ꞌo dión taꞌani kee na kuu̱ nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱. \v 38 Dá chi̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá koon dai̱ dée̱n, ndéi ña̱yuu sásáꞌan na, ta ndéi na xíꞌi na, ta ndéi na tándaꞌa̱ ná, ta ndéi na dárndaꞌa̱ ná de̱ꞌe na nda̱ rá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ndu̱ꞌu Noé ini barco. \v 39 Ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ña̱yuu ñoó kuendá nda̱ ni̱ ka̱sáꞌá dai̱ dée̱n kóon ra. Ta kúú ni xiꞌi̱ ndiꞌi va na ni̱ kee rá. Ta dión taꞌani koo tá ná nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱. \p \v 40 ’Tein kuu̱ dáá ñóó kañoꞌo uu̱ ta̱a kechóon ra yúku̱. Iin ra nakiꞌin Ndios kaneꞌe na koꞌo̱n na̱, ta iin ka̱ ra̱ kando̱o. \v 41 Ta tein kuu̱ dáá ñóó taꞌani kañoꞌo uu̱ na̱ ñáꞌa̱ ndiko na. Iin na nakiꞌin Ndios kaneꞌe na koꞌo̱n na̱, ta iin ka̱ na̱ kando̱o. \v 42 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá oon nandió ko̱o tuku satoꞌo ndo̱ kasaa̱ na̱. \p \v 43 ’Ta kanaꞌá ndó ña̱ tá ná kandaa̱ ini satoꞌo veꞌe ndá hora kasaa̱ ta̱ kui̱ꞌíná veꞌe ra, dá kía̱n kandei nduu ra̱ kandaa ra̱án, ta o̱ kónó taꞌon ra ku̱ꞌu ta̱ kui̱ꞌíná kiꞌin kuíꞌíná rá ña̱ꞌa ñóꞌo veꞌe ra. \v 44 Sa̱ꞌá ño̱ó kandei nduu taꞌani mií ndó, chi̱ mií hora ko̱ ndáti va ndó, dá nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin ta̱ kéchóon va̱ꞌa xíꞌín iin ta̱ ko̱ kéchóon va̱ꞌa \p \v 45 ’¿Ndá yoo kúú iin ta̱ kéchóon ndaa̱, iin ta̱a ndísáꞌano, káꞌán ndó? Ro̱ón kúú ra̱ chikani na̱ kúú satoꞌo ra̱ kaꞌanda ra̱ choon noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon veꞌe na, dá ki̱ꞌo ra ña̱ꞌa kasáꞌan dao ka̱ ta̱ kéchóon ñoó. \v 46 Ndikáꞌán ví ta̱ kéchóon ñoó tá ná ndusaa̱ satoꞌo ra̱ natiin ñaá ná kée ra choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ rá. \v 47 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ki̱ꞌo satoꞌo ra̱ choon káꞌano cháá ka̱ noo̱ rá ña̱ dándáki ra ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ná. \v 48 Tído tá ná kakuu ra iin ta̱ kéchóon kini, dá kía̱n nakani ini ra̱ ña̱ yóꞌo: “Kueé vá ndusaa̱ satoꞌi̱”, \v 49 ta kasáꞌá rá kani ra ta̱ kéchóon dáó xíꞌín rá, ta kasáꞌá rá kasáꞌan ra, ta kasáꞌá rá koꞌo ra xíꞌín ta̱ xíꞌi, \v 50 ta kúú ndusaa̱ satoꞌo ta̱ kéchóon ñoó mií kuu̱ ko̱ ndáti ra, ta mií hora ko̱ náꞌá rá. \v 51 Ta kúú dándóꞌo naní na̱ nío̱ rá, ta chikaa̱ ñaá ná noo̱ ñóꞌo ña̱yuu uu̱ noo̱, ta ñoó kuaki ra xíꞌín ndirá noo̱ rá, ta ñoó kuchi táꞌan no̱ꞌo ra. \c 25 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús saꞌa̱ uxi̱ tadiꞌí tákí \p \v 1 ’Táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo uxi̱ takuáchí diꞌí tákí, ki̱ꞌo dión koo tá kasaa̱ Ndios dándáki na ña̱yuu na̱. Iin rá iin takuáchí diꞌí ñoó ni̱ kiꞌin candil xí, dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ natiin xi ta̱ kúú tono̱. \v 2 Ta oꞌo̱n takuáchí diꞌí ñoó kúú ta kaon ini, ta oꞌo̱n ka̱ xi̱ ñoó kúú takuáchí diꞌí oon nda̱ꞌo ini. \v 3 Takuáchí diꞌí oon ini ñoó ni̱ kiꞌin xi candil xí néꞌe xi kuaꞌa̱n xi̱, tído ko̱ ní kíꞌin xi cháá ka̱ sití kaneꞌe xi koꞌo̱n xi̱. \v 4 Tído takuáchí diꞌí kaon ini ñoó ni̱ ketíꞌa xi ni̱ da̱kútí xí ti̱ndoꞌo̱ xí xíꞌín sití néꞌe xi kuaꞌa̱n xi̱ xíꞌín candil xí. \v 5 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuee tono̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ma̱ꞌánó noo̱ xí, ta kúú ni̱ naá iní xi̱ ni̱ kidi̱ xi̱. \v 6 Ta ni̱ kudao ñoó, dá ni̱ ka̱yuꞌú iin ta̱a: “Sa̱ ve̱i va tono̱. Ndakuei ndó natiin ndó ra̱.” \v 7 Dá ni̱ nda̱kuei ndidaá takuáchí diꞌí tákí ñoó, dá ni̱ kenduu xi̱ candil xí. \v 8 Dá ni̱ kaa takuáchí diꞌí oon ini ñoó xíꞌín ra kaon ini: “Tei ndó cháá sití naniꞌi̱ ndú, dá chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndaꞌo̱ ñóꞌo̱ candil nduꞌu̱”, kaá xi̱. \v 9 Dá ni̱ kaa takuáchí diꞌí kaon ini ñoó: “Oon ni ví o̱ kéta taꞌon sití ndu̱ tá ná kechóon ndiꞌi yó ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa ka̱a̱n kuaꞌán ndo̱ kuiin ndó ra̱ no̱ó na̱ díkó rá kechóon ndó”, kaá xi̱. \v 10 Tído xía̱n nani kuaꞌa̱n takuáchí diꞌí oon ini ñoó kuiin xi sití, kúú ni̱ ka̱sáa̱ vá tono̱ ñoó. Dá ni̱ ku̱ꞌu takuáchí diꞌí ndéi nduu ñoó xíꞌín tono̱ ini veꞌe noo̱ ió víko̱. Dá ni̱ sadi na̱ yéꞌé. \v 11 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ndi̱sáa̱ dao ka̱ takuáchí diꞌí ñoó, dá kaá xi̱: “Tatá, tatá, konó ní yéꞌé ná ku̱ꞌu ndu víko̱.” \v 12 Dá ni̱ kaa tono̱ ñoó xíꞌín xí: “Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndá yoo kúú ndoꞌó”, ni̱ kaa ra̱. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, dá chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndá kuu̱ o ndá hora nandió ko̱o na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱ ―kaa Jesús. \s1 Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús saꞌa̱ iin ta̱a ni̱ xi̱ꞌo di̱ꞌón no̱ó ta̱ kéchóon noo̱ rá \p \v 14 Dá ni̱ kaa taꞌani na: \p ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ña̱yuu na̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ kee iin ta̱a ni̱ kana kuaꞌa̱n xíká. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ koꞌo̱n ra̱, dá ni̱ kana ra ta̱a kéchóon noo̱ rá. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra di̱ꞌón noo̱ rá, dá ná nakaꞌán ndaꞌi̱ ra̱ xíꞌán. \v 15 Ta noo̱ iin ra ni̱ xi̱ꞌo ra oꞌo̱n di̱ꞌón ndáya̱ꞌi, ta noo̱ iin ka̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo ra uu̱a̱n, ta noo̱ iin ka̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo ra iian. Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kaon va ra ni̱ niꞌi̱ ráa̱n. Ndiꞌi, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xi̱ká rá. \v 16 Dá ni̱ kee ta̱a ni̱ niꞌi̱ oꞌo̱n di̱ꞌón ñoó kuaꞌa̱n ra̱ nakaꞌán ndaꞌi̱ ra̱án. Ta ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ na̱nóo oꞌo̱n ka̱ di̱ꞌón sata̱án. \v 17 Ta dión taꞌani ni̱ kee ta̱a ni̱ niꞌi̱ uu̱ di̱ꞌón ñoó. Ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ na̱nóo uu̱ ka̱ di̱ꞌón sata̱án. \v 18 Tído ta̱ ni̱ niꞌi̱ iin tóꞌón di̱ꞌón ñoó, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ kaan iin yái̱ no̱ñóꞌo̱, ta ñoó ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ra̱ di̱ꞌón satoꞌo ra̱. \p \v 19 ’Tá ni̱ ya̱ꞌa kua̱ꞌá nda̱ꞌo tiempo, dá ni̱ ndi̱sáa̱ satoꞌo ta̱ kéchóon ñoó. Dá ni̱ kana ñaá rá, dá ni̱ ndekuendá ra̱ xíꞌín iin rá iin ra. \v 20 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dinñóꞌó ta̱a ni̱ niꞌi̱ oꞌo̱n di̱ꞌón ñoó. Ta kúú néꞌe ra oꞌo̱n ka̱ di̱ꞌón, ta kaá ra̱: “Tatá, ni̱ xi̱ꞌo ní oꞌo̱n di̱ꞌón no̱ói̱. Ta yóꞌo ióa̱n xíꞌín oꞌo̱n ka̱ di̱ꞌón ni̱ ni̱ꞌí sata̱án”, kaá ra̱. \v 21 Dá ni̱ kaa satoꞌo ra̱ xíꞌín rá: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ keeón. Yoꞌó kúú iin ta̱ kéchóon va̱ꞌa, iin ra̱ kéchóon ndaa̱. Iin ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu yoꞌó noo̱ choon lóꞌo̱ ni̱ xi̱ꞌoi noo̱o̱n, ta viti koꞌi̱n ki̱ꞌoi iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱o̱n. Kuaꞌán ku̱ꞌu koo dii̱o̱n xíꞌín satoꞌo̱n viti”, kaá ra̱. \p \v 22 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ taꞌani ta̱a ni̱ niꞌi̱ uu̱ di̱ꞌón ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, uu̱ di̱ꞌón ni̱ xi̱ꞌo ní no̱ói̱. Ta yóꞌo ióa̱n xíꞌín uu̱ ka̱ di̱ꞌón ni̱ ni̱ꞌí sata̱án”, kaá ra̱. \v 23 Dá ni̱ kaa satoꞌo ra̱: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ keeón. Yoꞌó kúú iin ta̱ kéchóon va̱ꞌa, iin ra̱ kéchóon ndaa̱. Iin ta̱a ndaa̱ ni̱ sa̱ kuu yoꞌó noo̱ choon lóꞌo̱ ni̱ xi̱ꞌoi noo̱o̱n, ta viti koꞌi̱n ki̱ꞌoi iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱o̱n. Kuaꞌán ku̱ꞌu koo dii̱o̱n xíꞌín satoꞌo̱n viti”, kaá ra̱. \p \v 24 ’Tído tá ni̱ ka̱sáa̱ taꞌani ta̱a ni̱ niꞌi̱ iin di̱ꞌón ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: “Tatá, náꞌí ña̱ kúú ní iin ta̱a to̱ndó, ta dákée ní no̱ó ko̱ ní xíti ní, ta dátaká ní ña̱ꞌa noo̱ ko̱ ní satá ní noni̱án. \v 25 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ yu̱ꞌíi̱, ta ni̱ saꞌi̱n ni̱ chi̱de̱ꞌíi̱ di̱ꞌón ní ti̱xi ñóꞌo̱. Jóꞌon, yóꞌo ió ña̱ kúú di̱ꞌón ní”, ni̱ kaa ra̱. \v 26 Dá ni̱ kaa satoꞌo ra̱ xíꞌín rá: “Yoꞌó kúú iin ta̱ kéchóon kini, iin ta̱ kéchóon dúsá. Sa̱ náꞌá vá yoꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ ta̱ to̱ndó, ña̱ dákéei no̱ó ko̱ ní xítii, ta dátaká yuꞌu̱ ña̱ꞌa no̱ó ko̱ ní satái̱ noni̱án. \v 27 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ ní sáꞌo̱n chikaa̱o̱n di̱ꞌón yuꞌu̱ banco, dá ná koo cháá sata̱án nani ndusaa̱i̱?”, kaá ra̱. \p \v 28 ’Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín dao ka̱ ra̱: “Kuio ndaa ndo̱ di̱ꞌón néꞌe ta̱a xaa̱n, ta ki̱ꞌo ndóa̱n no̱ó ra̱ kómí uxi̱ di̱ꞌón xaa̱n. \v 29 Dá chi̱ na̱ sa̱ ió ña̱ꞌa noo̱, no̱ón kúú na̱ niꞌi̱ cháá ka̱a̱n. Ta na̱ ko̱ó ña̱ꞌa noo̱, diꞌa di̱tá ná lúꞌu̱ ña̱ kómí ná. \v 30 Ta chikaa̱ ndo̱ ta̱ ko̱ chóon xaa̱n noo̱ íin naá sata̱ véꞌe. Káa kúú noo̱ kuaki ra xíꞌín ndirá noo̱ ra̱, ta kuchi táꞌan no̱ꞌo ra.” \s1 Diꞌa koo tá ná kasaa̱ Jesús keyíko̱ na̱ saꞌa̱ na̱ ndéi ñayuú yóꞌo \p \v 31 ’Tá ná nandió ko̱o tuku na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo kasaa̱ na̱, ndato nayeꞌe̱ ndaa kii na xíꞌín ndidaá ángel kéchóon noo̱ ná, dá kako̱o na noo̱ téi̱ ndato nayeꞌe̱ noo̱ dándáki na, \v 32 dá nakui̱ta ña̱yuu ndéi ndidaá táꞌa̱n ñoo noo̱ ná, dá kasáꞌá ná taó xóo na iin rá iin ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon kée ta̱a taó xóo ra léko tein kíti̱. \v 33 Ta ná chikata na kirí kúú léko xoo kuáꞌa na̱, ta xoo íti na̱ ná chikata na kirí kúú kíti̱. \v 34 Dá kaa na̱ kúú rey ñoó xíꞌín na̱ ndíta xoo kuáꞌa na̱: “Nakíi̱ ndo̱ꞌó, na̱ ni̱ kemáni̱ tatái̱, chi̱ ndoꞌó kúú na̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ kandei ndó noo̱ dándáki yuꞌu̱, ña̱ kía̱n sa̱ daá ió nduu kandei ndó nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú. \v 35 Dá chi̱ tá ni̱ kuikoi, ta ni̱ xi̱ꞌo ndó ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌin; tá ni̱ ichi̱ inii̱, ta ni̱ xi̱ꞌo ndó ta̱kui̱í ni̱ xiꞌii; tá ni̱ xi̱onoo ndaꞌávíi̱, ta ni̱ na̱kuaka va̱ꞌa ndó yuꞌu̱ ni̱ sa̱ ioi̱ veꞌe ndó; \v 36 tá ni̱ sa̱ kaa vichíí, dá ni̱ xi̱ꞌo ndó dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixii; tá ni̱ sa̱ kúꞌi̱ ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ xito niꞌini ndó yuꞌu̱; tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ veꞌe ka̱a, dá ni̱ saa̱ taꞌani ndó ni̱ kaꞌa̱n niꞌini ndó noo̱ nákaa̱i̱”, kaa rey ñoó. \v 37 Dá kaa na̱ kúú ña̱yuu ndaa̱ ñoó xíꞌín ná: “Tatá, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní ña̱ kuíko ní, dá ni̱ xi̱ꞌo ndu ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan ní? Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní ña̱ íchi̱ ini ní, dá ni̱ xi̱ꞌo ndu ta̱kui̱í ni̱ xiꞌi ní? \v 38 Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní ña̱ xíonoo ndaꞌí ní, dá ni̱ na̱kuaka va̱ꞌa ndu mií ní? Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ mií ní káa vichí ní, dá ni̱ xi̱ꞌo ndu dáꞌo̱n ni̱ sa̱ ndixi ní? \v 39 Ta, ¿ndá oon ni̱ xini ndu̱ ña̱ sa̱ kúꞌu̱ mií ní o ni̱ sa̱ káa̱ ní veꞌe ka̱a, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ xito niꞌini ndu mií ní?”, kaa na̱. \v 40 Dá kaá rey ñoó xíꞌín ná: “Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión xíꞌín na̱ kúú ñanii̱, na̱ kuálí cháá ka̱ yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kéei kuendá ña̱ mií yuꞌu̱ ni̱ kee ndó dión xíꞌíín.” \p \v 41 ’Dá kaa na̱ xíꞌín na̱ ndíta xoo íti na̱ ñoó: “Kuxoo ndó no̱ói̱, ndoꞌó na̱ kúú ña̱yuu kíni. Kuaꞌán ndo̱ kañoꞌo ndó tein ñoꞌó ita̱, ña̱ ni kuu̱ o̱ ndáꞌo̱, no̱ó sa̱ daá ió nduu kakaa̱ ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ndidaá ña̱ kini kéchóon noo̱án. \v 42 Dá chi̱ sa̱ kuikoi, ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ndó ña̱ꞌa kasáꞌin; ni̱ sa̱ íchi̱ inii̱, ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ndó ta̱kui̱í koꞌi; \v 43 ni̱ xi̱onoo ndaꞌávíi̱, ta ko̱ ní nákuaka va̱ꞌa ndó yuꞌu̱, ni̱ sa̱ kaa vichíí, ta ko̱ ní xi̱ꞌo taꞌon ndó dáꞌo̱n kandixii, ni̱ sa̱ kúꞌi̱, ta ni̱ sa̱ káa̱i̱ veꞌe ka̱a, ta ko̱ ní saa̱ taꞌon ndó koto niꞌini ndó yuꞌu̱”, kaa na̱. \v 44 Dá kaa na̱ ndíta xoo íti na̱: “Tatá, ¿ndá oon ni̱ xini nduꞌu̱ mií ní ña̱ ni̱ kuiko ní, ña̱ ni̱ ichi̱ ini ní, ña̱ ni̱ xi̱onoo ndaꞌí ní, ña̱ sa̱ kaa vichí ní, ña̱ sa̱ kúꞌu̱ ní, ña̱ sa̱ káa̱ ní veꞌe ka̱a, ta ko̱ ní saa̱ ndu̱ koto niꞌini ndu mií ní?”, kaa na̱. \v 45 Dá kaa rey ñoó xíꞌín ná: “Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kée ndó dión xíꞌín na̱ kúú ñanii̱, na̱ kuálí cháá ka̱ yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kéei kuendá ña̱ nda̱ yuꞌu̱ ko̱ ní kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱”, kaa na̱ xíꞌín ná. \v 46 Sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu kíni ñoó koꞌo̱n ndoꞌo nío̱ ndidaá táꞌa̱n kuu̱, ta ndidaá ña̱yuu ndaa̱ ñoó ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná. \c 26 \s1 Yóꞌo ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ta̱ néꞌe choon ndi kee ra, dá tiin ra Jesús \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús ndidaá to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: \p \v 2 ―Sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ kámani̱ uu̱ ka̱ kuu̱, dá koo víko̱ pascua, dá naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá, dá chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz ―kaá na̱. \p \v 3 Daá ñóó ni̱ na̱taka ndidaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo ñoó yéꞌé veꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Caifás. \v 4 Ta ñoó ni̱ nda̱tóꞌón mañá ra̱ ndi koo kee ra, dá tiin ndakána ra Jesús, dá kaꞌání ñaá rá, \v 5 ta kaá ra̱: \p ―Ná dáꞌa ni tiin yó ra̱ tein víko̱, dá chi̱ ndakuei ña̱yuu nakui̱na vaa̱ na̱ kiꞌin na saꞌa̱ rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kuei iin ñáꞌa̱ ndutá támi sáꞌa̱n dini̱ Jesús \p \v 6 Tá nákaa̱ Jesús ñoo Betania noo̱ kúú veꞌe Simón, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ ndoꞌo kueꞌe̱ téíꞌi̱, \v 7 dá ni̱ ka̱sáa̱ iin ñáꞌa̱ noo̱ nákaa̱ na̱ ñoó, ta néꞌán iin ti̱ndoꞌo̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuu̱ dío̱n naní alabastro. Ta ni̱ chitíán ñóꞌo ndutá támi sáꞌa̱n, ta ndutá yaꞌi nda̱ꞌo kúú rá. Ta kúú ni̱ kuei ndiꞌán ra̱ dini̱ Jesús noo̱ ió na̱ mesa. \v 8 Tá ni̱ xini ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ni̱ kee ñáꞌa̱ ñoó dión, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―¿Ndiva̱ꞌa ni̱ da̱naá óon ñáꞌa̱ káa ndutá támi sáꞌa̱n káa? \v 9 Ta va̱ꞌa ka̱ ví ní di̱kó yó ra̱, chi̱ ndutá yaꞌi nda̱ꞌo kúú rá, ta kando̱o di̱ꞌón ñoó chindeé yó na̱ kúndaꞌí, ní kúu ―kaá ra̱. \p \v 10 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ káꞌa̱n ra̱ dión, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndiva̱ꞌa dátaꞌán ndo̱ ñáꞌa̱ yóꞌo? Chi̱ ña̱ va̱ꞌa va kía̱n ni̱ keeán xíꞌín yuꞌu̱. \v 11 Chi̱ daá ndéi va ña̱yuu kúndaꞌí xíꞌín ndoꞌó, tído yuꞌu̱, o̱ kóo kuií taꞌon yuꞌu̱ xíꞌín ndó. \v 12 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱kúchián yuꞌu̱ xíꞌín ndúta̱ támi sáꞌa̱n yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kenduua̱n yikí ko̱ñoi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kooi ndu̱xii. \v 13 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndeí kúú míí vá noo̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa sa̱ꞌí iin níí kúú ñayuú yóꞌo, nakani taꞌani na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ñáꞌa̱ yóꞌo xíꞌín yuꞌu̱, dá ná kañoꞌo ini ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeán ―ka̱á Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱ndo̱o Judas ña̱ naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ duti̱ kúú no̱ó \p \v 14 Dá ni̱ kee Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús, kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱. \v 15 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: \p ―¿Ndidaá ki̱ꞌo ní noo̱ yúꞌu̱, dá ná naki̱ꞌoi Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ní? ―kaá ra̱. \p Dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ duti̱ ñoó ña̱ ki̱ꞌo ra oko̱ uxi̱ di̱ꞌón plata noo̱ rá. \v 16 Nda̱ kuu̱ dáá ni̱ ka̱sáꞌá Judas ndúkú rá ndi kee ra naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱díni Jesús noo̱ ndíꞌi kuií xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná \p \v 17 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ mií no̱ó, ña̱ kúú víko̱ noo̱ seí na̱ Israel pan, ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús noo̱ ná, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndeí kóni̱ ní koꞌo̱n ndu̱ kenduu ndu̱ ña̱ kadíni yó kuendá pascua? \p \v 18 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Kuaꞌán ndo̱ ñoo káꞌano káa. Ta káa nakiꞌin táꞌan ndó xíꞌín iin ta̱a, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín rá: “Diꞌa kaá maestro nduꞌu̱: Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá kuu̱ ndoꞌo nío̱í, ta saa̱i̱ veꞌe ní kadínii kuendá víko̱ pascua xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌíín”, kaa ndo̱ xíꞌín rá ―kaá Jesús. \p \v 19 Dá ni̱ saꞌa̱n ta̱a ñoó ni̱ kee ra choon ni̱ saꞌanda Jesús noo̱ rá, ta ni̱ kenduu ra̱ ña̱ kadíni na kuendá víko̱ pascua. \p \v 20 Dá tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ saa̱ Jesús veꞌe ñoó ni̱ sa̱ ko̱o na mesa xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná. \v 21 Ta tein sásáꞌan na ñoó, ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ iin mií vá ndoꞌó koꞌo̱n naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá ―kaá na̱. \p \v 22 Ta kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ kuu ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión. Dá ni̱ kaa iin rá iin ra xíꞌín Jesús: \p ―¿Á yuꞌu̱ kúúí, tatá? \p \v 23 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―Iin ta̱a dáke̱ta dáó ndáꞌa̱ xíꞌín yuꞌu̱ ini koꞌo̱, ro̱ón kúú ra̱ naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá. \v 24 Ta miía̱n ndaa̱ ndoꞌo na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios. Tído, ¡ndaꞌí va ta̱a naki̱ꞌo ñaá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá! Va̱ꞌa cháá ka̱ vía̱n ní xi̱o dáꞌa ni kaki ta̱a ñoó, ní kúu. \p \v 25 Dá ni̱ kaa Judas, táꞌa̱n ra̱ koꞌo̱n naki̱ꞌo ñaá: \p ―¿Á yuꞌu̱ kúú ra̱ kee dión, maestro? \p Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Jaa̱n, táto̱ꞌon ni̱ kaꞌo̱n, ki̱ꞌo dión kíán ―kaá na̱. \p \v 26 Ta tein noo̱ sásáꞌan na ñoó, dá ni̱ tiin Jesús pan. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. Dá ni̱ saꞌanda dáó na̱án, dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Keí ndo̱án, chi̱ ña̱ xaa̱n kúú yikí ko̱ñoi̱. \p \v 27 Dá ni̱ tiin na copa. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ra̱, dá ni̱ xi̱ꞌo na ra̱ noo̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ndidaá ní ndó koꞌo lúꞌu̱ lúꞌu̱ vino xaa̱n, \v 28 chi̱ kirá xaa̱n kúú nii̱ yuꞌu̱, kirá dáxi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kuita̱ ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndoo kua̱chi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. \v 29 Káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ o̱ nándió ko̱o ka̱i̱ koꞌi ndutá uva yóꞌo nda̱ ná kasandaá kuu̱, dá koꞌo sa̱ái̱ ndutá uva xíꞌín ndó noo̱ ió tatái̱ Ndios dándáki na ―kaá na̱. \s1 Yóꞌo ni̱ kaꞌa̱n Jesús ña̱ ndata̱ Pedro saꞌa̱ ná \p \v 30 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kekáꞌano na Ndios xíꞌín iin yaa, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ dini̱ yúku̱ naní Olivos. \v 31 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná: \p ―Ndidaá vá ndoꞌó dánkoo ndava̱ꞌa ñaá sa̱kuaá víti, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Dárkueꞌe̱ kaꞌí yuꞌu̱ ta̱ ndáka léko, ta kúú ndi ndiꞌi va léko kuita̱ noo koꞌo̱n”, kaáa̱n. \v 32 Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱takii̱, dá kuió no̱ói̱ noo̱ ndo̱ koꞌi̱n chí Galilea diꞌa, dá kasandaá ndo̱. \p \v 33 Dá ni̱ kaa Pedro: \p ―Va̱ꞌará ná dánkoo ndava̱ꞌa ndidaá ta̱a yóꞌo mií ní, tído yuꞌu̱, o̱ kée taꞌon yuꞌu̱ dión. \p \v 34 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌón ña̱ sa̱kuaá víti, tá ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kana chéli, kúú sa̱ oni̱ va taꞌándá ndato̱n saꞌa̱ yúꞌu̱. \p \v 35 Dá ni̱ kaa Pedro: \p ―Va̱ꞌará ná kánian kuu nduúi̱ xíꞌín ní, tído o̱ ndáta̱ taꞌoin saꞌa̱ ní ―kaá ra̱. \p Ta kúú dión ni̱ kaꞌa̱n ndidaá ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ nda̱tóꞌón Jesús xíꞌín Ndios iin noo̱ naní Getsemaní \p \v 36 Dá ni̱ saa̱ Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná noo̱ naní Getsemaní. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Yóꞌo ni kandei tóo ndó, dá ná koꞌi̱n lúꞌu̱ ka̱ chí káa kaꞌi̱n xíꞌín Ndios ―ka̱á na̱. \p \v 37 Dá ni̱ kee Jesús ndáka na Pedro xíꞌín ndi nduú de̱ꞌe Zebedeo kuaꞌa̱n na̱ lúꞌu̱ ka̱ noo̱. Dá ni̱ kixian ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini Jesús, ta ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná. \v 38 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó: \p ―Ndaꞌí nda̱ꞌo kúu inii̱. Sa̱ nda̱á ndi̱i va kúúí xiníi̱. Yóꞌo ni kandei tóo ndó, ta kañoꞌo dáó ini ndo̱ xíꞌín yuꞌu̱ sa̱kuaá víti ―kaá na̱. \p \v 39 Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ lúꞌu̱ ka̱ chí noo̱. Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ xino̱ taan na̱ nda̱ no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios: \p ―Tatá miíi̱, tá kuu di̱tá ní ndirá ova̱, ña̱ kía̱n ve̱i ndoꞌi, dá kía̱n di̱tá nía̱n. Tído ná dáꞌa ni kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ yuꞌu̱. Ná kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ní ―kaá na̱. \p \v 40 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ no̱ó ndéi ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó, kúú sa̱ kídi̱ va ra ndéi ra. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pedro: \p ―¿Á ko̱ xíꞌo ndeé taꞌon ini ndo̱ kañoꞌo ini ndo̱, va̱ꞌará iin hora? \v 41 Kañoꞌo ini ndo̱, ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, dá ná dáꞌa ni kexíxi ña̱ kini xíꞌín ndó. Chi̱ sa̱ ió nduu nío̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, tído ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ kía̱n chítuu ñaá ―kaá na̱. \p \v 42 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n tuku na xíꞌín Ndios: \p ―Tatá miíi̱, tá o̱ kúu di̱tá ní ndutá ova̱, ña̱ ve̱i ndoꞌi, dá kía̱n ná kakuuan táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ní ―kaá na̱. \p \v 43 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ noo̱ ndéi ta̱a ñoó. Kúú sa̱ kídi̱ tuku va ra ndéi ra, chi̱ saꞌání nda̱ꞌo ñaá ña̱ ma̱ꞌánó. \v 44 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios taꞌándá kúú oni̱, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ dao ka̱ taꞌándá ñoó. \p \v 45 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku na ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ noo̱ ndéi ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín ná ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¡Kudi̱ ní ndó viti! ¡Ta naniꞌi̱ ndée̱ ndo̱ viti! Chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kómí kua̱chi. \v 46 ¡Ndakuei kíi̱ ndo̱, ná koꞌo̱! Kande̱ꞌé ndó, chi̱ sa̱ kúyati ta̱a ve̱i naki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ―kaá na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ tiin ra Jesús ña̱ koꞌo̱n na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon \p \v 47 Káꞌa̱n i̱í vá Jesús íin na, kúú ni̱ ka̱sáa̱ va Judas, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ tein ndin uxi̱ uu̱ ta̱a xíonoo xíꞌín ná. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ve̱i xíꞌín rá. Dao ra néꞌe espada, dao ka̱ ra̱ néꞌe yíto̱. Chi̱ ve̱i ra xíꞌín choon ni̱ saꞌanda ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo. \v 48 Sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon va Judas xíꞌín ta̱a ñoó ndi kee ra, dá naꞌa̱ ra̱ ndá yoo kúú Jesús, chi̱ ni̱ kaa ra̱: \p ―Ta̱a ni̱ chitóí noo̱ ñoó, ro̱ón tiin ndó. \p \v 49 Ta kúú vitíꞌón ni̱ na̱tuu yati Judas noo̱ íin Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Nákaa̱ ní, maestro. \p Dá ni̱ chitó rá noo̱ ná. \v 50 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Amigo, ¿ndá choon va̱són? \p Ta kúú ni̱ na̱tuu yati ta̱a kuaꞌa̱ ñoó ni̱ tiin ñaá rá. \p \v 51 Ta iin ta̱a ió xíꞌín Jesús ñoó ni̱ taó rá espada ra̱. Ta kúú ni̱ chi̱tóꞌo̱n ra̱ do̱ꞌo iin ta̱ kéchóon no̱ó ta̱ duti̱ kúú no̱ó. \v 52 Dá ni̱ kaa Jesús: \p ―Nachikaa̱ va̱ꞌa espada xaa̱n no̱ó ni̱ sa̱ káa̱a̱n, dá chi̱ ta̱a tíin espada, xíꞌín espada taꞌani kuu ra̱. \v 53 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌan voon ña̱ kuu va kaꞌi̱n xíꞌín tatái̱, dá tandaꞌá ná uxi̱ uu̱ tuꞌu ángel kii na chindeé ná yuꞌu̱? \v 54 Tído tá ná kee yuꞌu̱ dión, dá kía̱n, ¿ndi koo, dá xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios? Chi̱ káꞌa̱n ña̱ ki̱ꞌo dión kánian ndoꞌi. \p \v 55 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱ ñoó: \p ―¿Á ta̱ kui̱ꞌíná vá kée ndó yuꞌu̱ kúúí, sa̱ꞌá ño̱ó ve̱i ndó xíꞌín espada xíꞌín yíto̱ tiin ndó yuꞌu̱? Ta ndidaá kuu̱ vá ni̱ sa̱ káa̱i̱ xíꞌín ndó yéꞌé ño̱ꞌo sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, ta ni ko̱ ní tíin ndó yuꞌu̱. \v 56 Tído ndidaá ña̱ yóꞌo kúu viti, dá ná xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n profeta noo̱ tuti ii̱ Ndios ―kaá na̱. \p Ta kúú ndidaá vá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ni̱ da̱nkoo ndava̱ꞌa ñaá, ta ni̱ xino ra kuaꞌa̱n ra̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ íi̱n Jesús noo̱ mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó \p \v 57 Ta ta̱a ni̱ tiin Jesús, ro̱ón kúú ra̱ ndáka ñaá kuaꞌa̱n veꞌe Caifás, ra̱ kúú duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ñoó ni̱ ndi̱tútí ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo. \v 58 Ta Pedro, nda̱á xíká xíká tákaa ra kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ ku̱ꞌu ra noo̱ kúú yéꞌé veꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó. Dá ni̱ sa̱ ko̱o ra ió ra̱ tein ta̱ ndaá yéꞌé ñoó, dá koni ra̱ ndi koo. \p \v 59 Ta ra̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín ndidaá ka̱ ta̱ néꞌe choon ñoo Jerusalén ni̱ ndi̱tútí rá ndéi ra ndúkú rá ta̱ kaꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ Jesús, dá kuu naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndaꞌá ta̱ romano, dá kaꞌání ñaá rá. \v 60 Tído ko̱ ní niꞌi̱ taꞌon ra iin kua̱chi káꞌano dákuío ra Jesús, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ni̱ na̱kui̱ta ni̱ kaꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ ná. Tído tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ nda̱kuei uu̱ ka̱ ta̱a ni̱ kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ ná, \v 61 ta kaá ra̱: \p ―Diꞌa taꞌani ni̱ kaa ta̱a xaa̱n: “Ió choon noo̱ ndáꞌí ña̱ kía̱n nakani ndiꞌii veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta ti̱xi kuu̱ óni̱ kandeé yuꞌu̱ nduva̱ꞌi ña̱” ―ka̱á ra̱. \p \v 62 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ káꞌo̱n chindeéón miíón? ¿Á ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌa̱n kua̱chi ta̱a káa sa̱ꞌo̱n o ko̱ó? ―ka̱á ra̱ xíꞌín Jesús. \p \v 63 Tído tádi̱ óon va íin Jesús. \p Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―Xíꞌín kuu̱ Ndios ta̱kí saꞌándái̱ choon noo̱o̱n ña̱ kasto̱ꞌon ndaa̱ xíꞌín nduꞌu̱. ¿Á yoꞌó kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? ¿Á yoꞌó kúú de̱ꞌe Ndios? \p \v 64 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n ní, ki̱ꞌo dión kíán. Ta káꞌa̱n taꞌani yuꞌu̱ xíꞌín ní ña̱ nda̱ kuu̱ víti koni ndo̱ na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo nako̱o na xoo kuáꞌa tatá Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na. Ta koni taꞌani ndó kii na tein viko̱ tánee induú ―kaá na̱. \p \v 65 Ta kúú ni̱ ndatá ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñóó kotó ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xido̱ téí ini ra̱. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―¡Ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ta̱a yóꞌo saꞌa̱ Ndios! ¿Ndá choon kuu ka̱ yo̱ cháá ka̱ ta̱a kaꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá? Chi̱ vitíꞌón kuií ni̱ seídóꞌo va mií ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ta̱a yóꞌo saꞌa̱ Ndios. \v 66 ¿Ndí ki̱án nátaꞌan ini ndo̱ keeá xíꞌín rá? \p Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱a ñoó: \p ―Kánian kuu va ra sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión. \p \v 67 Dá ni̱ tu̱u ndaa di̱í dao ra noo̱ ná, ta dao ka̱ ra̱ ni̱ kani ñaá xíꞌín yi̱kí, ta dao ka̱ ra̱ ni̱ koon daꞌa̱nda̱ noo̱ ná, \v 68 ta kaá ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tá miía̱n ndaa̱ kúúón Cristo, dá kía̱n nakoni ini kíi̱ ndi ndáa nduꞌu̱ ni̱ kani ñaá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ndata̱ Pedro saꞌa̱ Jesús oni̱ taꞌándá \p \v 69 Ta ió Pedro sata̱ véꞌe noo̱ ndéi dao ka̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱tuu yati iin ñáꞌa̱ kéchóon veꞌe ñoó. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín rá: \p ―Xíonoo taꞌani yoꞌó xíꞌín Jesús, ta̱ kúú kuendá Galilea káa, ¿daá ko̱ó? \p \v 70 Tído ni̱ ndata̱ vá Pedro saꞌa̱ Jesús noo̱ ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó, ta kaá ra̱: \p ―Ko̱ náꞌí nda̱ saꞌa̱ káꞌo̱n. \p \v 71 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ kúú yéꞌé diꞌa. Dá ni̱ xini ñaá iin ka̱ ñáꞌa̱. Dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín dao ña̱yuu ndíta ñoó: \p ―Ta̱a káa taꞌani kúú kuendá Jesús, ta̱ ñoo Nazaret. \p \v 72 Ta kúú tuku va ni̱ ndata̱ rá saꞌa̱ Jesús, ta kaá ra̱: \p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ta̱a káꞌa̱n ní saꞌa̱. \p \v 73 Ta kúú lúꞌu̱ ka̱ tóó, dá ni̱ na̱tuu yati dao ka̱ na̱ ndíta ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Miía̱n ndaa̱ kuiti kuendá Jesús kúú yoꞌó, dá chi̱ táto̱ꞌon káꞌa̱n ta̱ Galilea, ki̱ꞌo dión káꞌo̱n. \p \v 74 Dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra, ta kaá ra̱: \p ―Náꞌá Ndios ña̱ ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ta̱a káꞌa̱n ní saꞌa̱ ñoó. \p Ta ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, ta kúú ni̱ kana va chéli. \v 75 Dá ví ni̱ ndi̱sáa̱ ini ra̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: “Tá ko̱ ñáꞌa̱ kana chéli, ta kúú sa̱ ndata̱ yo̱ꞌó sa̱ꞌá yuꞌu̱ oni̱ taꞌándá”, kaá na̱. Dá ni̱ keta ra sata̱ véꞌe, ta kúú ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ saki ra. \c 27 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ íi̱n Jesús no̱ó ta̱ naní Pilato \p \v 1 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo ndi koo kee ra, dá naki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon romano, dá kaꞌání ñaá rá. \v 2 Dá ni̱ kató ñaá rá ndáka ra ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ra noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon romano naní Pilato. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌání Judas mií rá \p \v 3 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Judas, táꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús noo̱ ndaꞌá ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá, ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra̱ néꞌe choon ña̱ kaꞌání rá Jesús. Kúú ni̱ na̱ndió néꞌe ra oko̱ uxi̱ di̱ꞌón plata no̱ó ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano, dá chi̱ ni̱ na̱ndikó iní ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ya̱ꞌa ra ni̱ kee ra, \v 4 dá kaá ra̱: \p ―Ni̱ kee yuꞌu̱ iin kua̱chi, dá chi̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo yuꞌu̱ iin ta̱a ko̱ó kua̱chi noo̱ ndo̱ꞌó. \p Dá ni̱ kaa ta̱ duti̱ ñoó: \p ―Ko̱ saꞌání taꞌon ndu mií ndú. Kua̱chi mií vóón kíán. \p \v 5 Dá ni̱ koꞌono niꞌini ra di̱ꞌón plata ñoó noo̱ kúú yéꞌé ño̱ꞌo ñoó. Dá ni̱ keta ra kuaꞌa̱n ra. Ta kúú ñoó ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱rkaa ra mií rá, dá ni̱ xiꞌi̱ ra̱. \p \v 6 Dá ni̱ ndi̱tútí ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó di̱ꞌón ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―O̱ kúu taꞌon taán yo̱ di̱ꞌón yóꞌo no̱ó di̱ꞌón dóko̱ ña̱yuu noo̱ Ndios, dá chi̱ kíán ya̱ꞌi saꞌa̱ nii̱ ndi̱i. \p \v 7 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱tóꞌón kueé ra̱, dá ni̱ xiin ra iin ñóꞌo̱ no̱ó ta̱ káva̱ꞌa ki̱di, dá ná koo no̱ó ndu̱xi na̱ tu̱kú xíꞌi̱. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ kuu̱ víti naní ñóꞌo̱ ñoó, no̱ñóꞌo̱ nii̱. \v 9 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n ña̱ ni̱ taa profeta Jeremías: “Ni̱ kiꞌin ra oko̱ uxi̱ di̱ꞌón plata, ña̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi ra saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱ ñoo Israel kakuu ya̱ꞌi na, \v 10 ta xíꞌín di̱ꞌón ñoó ni̱ xiin ra ñóꞌo̱ no̱ó ta̱a káva̱ꞌa ki̱di. Dión ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín yuꞌu̱.” \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ íi̱n Jesús no̱ó ta̱a naní Pilato \p \v 11 Tá ni̱ sa̱ kuíi̱n Jesús noo̱ Pilato, ra̱ dándáki ñoo ñóꞌo kuendá Judea ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Á yoꞌó kúú rey no̱ó na̱ Israel? \p Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ta dión kaá mií ní. \p \v 12 Ta va̱ꞌará dátai̱ kua̱chi ñaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo, tído ni iin tóꞌón to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱. \v 13 Dá ni̱ kaa tuku Pilato xíꞌín ná: \p ―¿Á ko̱ se̱ídóꞌo taꞌan voón ña̱ ki̱ꞌo dión ví káva̱ꞌa ra kua̱chi sa̱ꞌo̱n? ―ka̱á ra̱. \p \v 14 Tído ni iin tóꞌón to̱ꞌon ko̱ ní kaꞌa̱n na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú ni̱ naá vá iní Pilato. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ saꞌanda Pilato choon ña̱ ná karkaa Jesús ndi̱ka cruz \p \v 15 Ta iin iin tein víko̱ pascua dáyaa̱ Pilato iin ta̱a nákaa̱ veꞌe ka̱a, táꞌa̱n ra̱ kándo̱o na̱ ñoo Israel saꞌa̱. \v 16 Ta daá ñóó nákaa̱ iin ta̱a naní Barrabás veꞌe ka̱a, ta iin níí kúú káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ rá ña̱ kúú rá iin ta̱ kini. \p \v 17 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taka kua̱ꞌá ña̱yuu noo̱ Pilato, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndá yoo dáyaa̱ yuꞌu̱, kóni̱ ndo̱? ¿Á Barrabás dáyaa̱i̱, o Jesús, táꞌa̱n ra̱ chínaní ndó kúú Cristo? \p \v 18 Dión ni̱ kaa Pilato, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ iní vá ta̱ duti̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ra Jesús noo̱ ndáꞌa̱ rá. \p \v 19 Ta nda̱ noo̱ ió ra̱ saꞌándá ra̱ choon ñoó, ni̱ ta̱ndaꞌá ñadiꞌí ra̱ choon ni̱ saa̱a̱n noo̱ rá, ta kaáa̱n: “Ná dáꞌa ni kendava̱ꞌón xíꞌín ta̱a xaa̱n, chi̱ ta̱a ndaa̱ kúú rá. Dá chi̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ sa̱níi̱ saꞌa̱ rá ni̱ tu̱u noo̱ kuu̱ víti.” \p \v 20 Tído ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano ñoo dákaꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ná kaka̱ na̱ ña̱ dáyaa̱ ra̱ Barrabás, ta ná kaꞌání rá Jesús. \v 21 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pilato ni̱ nda̱to̱ꞌón rá ña̱yuu ñoó: \p ―¿Ndi káa iin ta̱a yóꞌo dáyaa̱i̱, kóni̱ ndo̱? \p Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: \p ―Dáyaa̱ ní Barrabás xaa̱n. \p \v 22 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ná: \p ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ndo̱ keei xíꞌín Jesús yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ kaá ndo̱ kúú Cristo, tá dáá? \p Dá ni̱ kaa ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: \p ―Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz. \p \v 23 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín ná: \p ―Ta, ¿ndí ki̱án kini ni̱ ya̱ꞌa ta̱a yóꞌo ni̱ kee ra? \p Tído kúú ni̱ꞌi cháá ka̱ ví ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: \p ―¡Chirkaa ní ra̱ ndi̱ka cruz! \p \v 24 Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini Pilato ña̱ ko̱ kándeé ka̱ ra̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, chi̱ diꞌa ni̱ na̱kui̱na vaa̱ cháá ka̱ ví ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kiꞌin ra cháá ta̱kui̱í, ta ni̱ na̱kata ra ndáꞌa̱ rá noo̱ ndidaá na̱ ñoo Israel ñoó, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―O̱ kándio kua̱chi taꞌon yuꞌu̱ sa̱ꞌá nii̱ ta̱a yóꞌo, chi̱ kúú rá iin ta̱a ndaa̱. Mií vá ndó kúú na̱ ná kandido kua̱chi saꞌa̱ rá. \p \v 25 Dá ni̱ kaa ndidaá na̱ ñoo ñoó: \p ―Nduꞌu̱ ná kandido kua̱chi sa̱ꞌá nii̱ rá, ta nda̱ de̱ꞌe ndu ná kandido kua̱chi saꞌa̱ ra̱. \p \v 26 Dá ni̱ da̱yáa̱ Pilato Barrabás. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani soldado Jesús xíꞌín chirrión, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá Pilato noo̱ ndáꞌa̱ rá, dá ná koꞌo̱n ra̱ chirkaa ñaá rá ndi̱ka cruz. \p \v 27 Dá ni̱ na̱kiꞌin ñaá soldado kuendá Pilato ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ nda̱ ma̱á ini veꞌe chóon ta̱ romano. Dá ni̱ na̱da̱taká ra̱ ndidaá ka̱ soldado kúú kuendá ra̱, dá ni̱ kao̱ noo ra Jesús noo̱ íin na ñoó. \v 28 Dá ni̱ taó rá dáꞌo̱n ná. Dá ni̱ da̱kuíꞌino ñaá rá iin dáꞌo̱n kua̱ꞌá to̱ón. \v 29 Dá ni̱ chi̱nóo ra iin corona ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ío̱n dini̱ ná. Ta ni̱ chi̱rnee ra iin ta̱ñi̱í ndáꞌa̱ xoo kuáꞌa na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá sá kui̱ta xi̱tí rá noo̱ ná, dá kedi̱ki ñaá rá, dá kaá ra̱ xíꞌín ná: \p ―Na̱ káꞌano kúú mií ní, na̱ kúú rey no̱ó na̱ Israel ―ka̱á ra̱. \p \v 30 Ta ni̱ tu̱u ndaa di̱í ñaá rá, ta ni̱ xi̱o ndaa ra̱ ta̱ñi̱í néꞌe na ñoó ni̱ koon ra dini̱ ná. \v 31 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kedi̱ki ñaá rá, dá ni̱ di̱tá rá dáꞌo̱n ñoó. Dá ni̱ na̱da̱kuíꞌino ñaá rá dáꞌo̱n míí ná. Dá ví ni̱ kee ra ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ chirkaa ra ndi̱ka cruz. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱rkaa ra Jesús ndi̱ka cruz \p \v 32 Ta noo̱ ndáka ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ ñoó, ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ta̱a naní Simón, ta̱ kúú kuendá Cirene. Dá ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ta̱a yóꞌo ña̱ ná kado̱kó ra̱ cruz koꞌo̱n ra̱. \p \v 33 Dá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ naní Gólgota. To̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa yikí lásá dini̱ ndi̱i. \p \v 34 Dá ni̱ xi̱ꞌo ra vino ni̱ daká táꞌan xíꞌín ndiró ova̱ koꞌo Jesús. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xirndodó ná ra̱, kúú ko̱ ní xíin taꞌon na koꞌo na ra̱. \v 35 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱rkaa ñaá rá ndi̱ka cruz, dá ni̱ sa̱ ndei ra ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte xíꞌín dáꞌo̱n ná, dá ná kande̱ꞌá ndi ndáa dáꞌo̱n kánian niꞌi̱ iin rá iin ra. Dión ni̱ kee ra, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: “Ni̱ na̱kaꞌanda ra̱ dáꞌámáí, chi̱ ni̱ sa̱dikí ra̱ suerte xíꞌán.” \p \v 36 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sa̱ ndei ra ndéi ra ndaá ra̱ Jesús. \v 37 Ta ni̱ kani ra iin tabla yati dini̱ cruz ñoó, ta káꞌa̱n ndá saꞌa̱ kía̱n tákaa na ñoó. Ta diꞌa kaáa̱n: “Ta̱a yóꞌo kúú Jesús, ta̱ kúú rey no̱ó na̱ ñoo Israel.” \v 38 Ta ni̱ chi̱rkuei taꞌani ra uu̱ ta̱ kui̱ꞌíná ndi̱ka dao ka̱ cruz. Iin ra tákaa xoo kuáꞌa na̱, ta iin ka̱ ra̱ tákaa xoo íti na̱. \p \v 39 Ta ña̱yuu chíkaꞌanda kuaꞌa̱n no̱ó tákaa na ñoó kédi̱ki ndaa ñaá ná, ta kaó na̱ dini̱ ná kénóo na Jesús, \v 40 ta kaá na̱: \p ―Kaá yo̱ꞌó ña̱ nakani ndiꞌón veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yo̱, ta kúú ti̱xi oni̱ va kuu̱, kúú sa̱ nduva̱ꞌa voón ña̱, kaáo̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni dáka̱ki miíón viti. Kuaꞌán noo kíi̱ ndi̱ka cruz xaa̱n tá miía̱n ndaa̱ de̱ꞌe Ndios kúúón. \p \v 41 Ta dión taꞌani kédi̱ki ñaá ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ñoó, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés, xíꞌín ta̱ fariseo ndíta ra, ta kaá ra̱: \p \v 42 ―Dao ka̱ va ña̱yuu sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱káki ra, tído ko̱ kándéé taꞌon ra dáka̱ki ra mií rá viti. Tá nda̱ rey yo̱ kúú rá, dá kía̱n ná noo kíi̱ rá ndi̱ka cruz káa, dá ná kandísa yó ra̱. \v 43 Ni̱ ka̱ndeé iní ta̱ káa Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ná dáka̱ki ñaá Ndios viti tá miía̱n ndaa̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ rá, chi̱ kaá ra̱ ña̱ kúú rá de̱ꞌe Ndios ―ka̱á ra̱ ndíta ra. \p \v 44 Ta kána̱ꞌá taꞌani nda̱ uu̱ ta̱ kui̱ꞌíná tákuei iin iin xoo díi̱n ná xíꞌín ná. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xiꞌi̱ Jesús \p \v 45 Ta nda̱ ka̱xuu̱ kuu̱ dáá ñóó ni̱ na̱kuíi̱n naá iin níí kúú ñayuú nda̱ ka̱ oni̱ sa̱ꞌini. \p \v 46 Tá kuaꞌa̱n kasandaá ka̱ oni̱ sa̱ꞌini, kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú Jesús, ta kaá na̱: \p ―Elí, Elí, ¿lama sabactani? ―to̱ꞌon yóꞌo kía̱n kóni̱ kaa: Ndios miíi̱, Ndios miíi̱, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌa̱ ní yuꞌu̱? \p \v 47 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo dao ka̱ ta̱a ndíta ñoó ña̱ ni̱ kaa na̱ dión, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Kueídóꞌo ndó, chi̱ kána ra profeta Elías. \p \v 48 Ta kúú vitíꞌón ni̱ ka̱nkono iin ta̱a ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ da̱ndáxi ra iin táꞌí dáꞌo̱n xíꞌín vino iá. Dá ni̱ soꞌoni ra̱án dini̱ iin ta̱ñi̱í. Dá ni̱ chi̱nee raa̱n yúꞌu̱ Jesús, dá ná koꞌo na ra̱. \v 49 Dá ni̱ kaa dao ka̱ ña̱yuu ndíta ñoó: \p ―Ná dáꞌa ni kee ní díon. Ná kandati yó, ta ná kande̱ꞌá á kasaa̱ Elías chindeé ñaá ná ―kaá na̱. \p \v 50 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú tuku Jesús, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱. \p \v 51 Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ndata̱ dao dáꞌo̱n tákaa ndadí ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Ni̱ keean nda̱ yúꞌán ni̱no, ta kúú nda̱ yúꞌán nino̱ ni̱ xino̱ no̱ó ni̱ ndata̱ ñá. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni ta̱an, ta kúú ni̱ ndata̱ dao ña̱ kúú yuu̱ ndáá, \v 52 ta ni̱ nono̱ yéꞌé káo̱ noo̱ ñóꞌo ndi̱i, ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu Ndios, na̱ ni̱ xiꞌi̱, ni̱ na̱taki. \v 53 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taki Jesús, dá ni̱ kuu ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó ini káo̱ ñoó, dá ni̱ saꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén, ña̱ kúú ñoo ii̱, ta ñoó ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. \p \v 54 Ta mií ta̱ dándáki soldado íin ra xíꞌín dao ka̱ soldado ndaá ra̱ Jesús noo̱ tákaa na ndi̱ka cruz ñoó. Dá tá ni̱ xini ra̱ ña̱ ni̱ ta̱an xíꞌín dao ka̱ ña̱ꞌa ni̱ kuu, kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra, ta ni̱ kaa ra̱: \p ―Miía̱n ndaa̱ ndisa de̱ꞌe Ndios ni̱ sa̱ kuu ta̱a yóꞌo ―kaá ra̱. \p \v 55 Ta xíká vá ndíta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñáꞌa̱ ndéꞌé ná ña̱ ni̱ ndoꞌo Jesús. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱onoo xíꞌín Jesús nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá ná kuendá Galilea xíonoo na, ta sa̱ chi̱ndeé ñaá ná. \v 56 Ta tein na̱ ñáꞌa̱ ñoó nákaa̱ María Magdalena, xíꞌín María, naná Jacobo xíꞌín José, xíꞌín naná ta̱a kúú de̱ꞌe Zebedeo. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ndu̱xi Jesús \p \v 57 Tá ni̱ kuaá kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ saa̱ iin ta̱a kui̱ká naní José, ta̱ ñoo Arimatea, ta sa̱ xi̱onoo taꞌani ra xíꞌín Jesús. \v 58 Ta ni̱ saꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Pilato, dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ná naki̱ꞌo ra yikí ko̱ño Jesús noo̱ rá. Dá ni̱ saꞌanda Pilato choon noo̱ soldado ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ naki̱ꞌo ra yikí ko̱ño Jesús noo̱ José ñoó. \p \v 59 Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ da̱nóo ñaá rá ndi̱ka cruz. Dá ni̱ na̱kiꞌin ñaá José, dá ni̱ na̱chi̱tuú ñaá rá xíꞌín iin sábana ni̱ ndoo. \v 60 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá ini iin yái̱ sa̱á, ña̱ ni̱ kaan mií rá ndi̱ka káo̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sadi ra̱ yuꞌú yái̱ ñoó xíꞌín iin yuu̱ chi̱káꞌano, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. \v 61 Ta yuꞌú yái̱ ñoó ni̱ ndo̱o María Magdalena xíꞌín iin ka̱ María ñoó ndéi na. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌanda Pilato choon ña̱ kandei soldado kandaa ra̱ yuꞌú yái̱ ñoó \p \v 62 Sa̱ ni̱ ya̱ꞌa kuu̱ kénduu na̱ Israel ña̱ꞌa kasáꞌan na. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱taka ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ fariseo noo̱ Pilato, \v 63 dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: \p ―Tatá, ni̱ ndi̱sáa̱ ini ndu̱ ña̱ sa̱ káꞌa̱n ta̱ to̱ꞌón ñoó ña̱ ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki ra̱, kaá ra̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kuu ra̱. \v 64 Sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌanda ní choon ña̱ ná kandaa va̱ꞌa soldado ní yuꞌú yái̱ noo̱ nákaa̱ ra̱ nda̱ ná kasandaá kuu̱ óni̱. Dá chi̱ oon ni ví kasaa̱ ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín rá iin sa̱kuaá nataó kuíꞌíná ñaá rá, dá kaa ra̱ xíꞌín na̱ ñoo ndu̱ ña̱ ni̱ na̱taki ra̱, dá kía̱n tu̱ú cháá ka̱ choon o̱ du̱ú taꞌándá mií no̱ó. \p \v 65 Dá ni̱ kaa Pilato xíꞌín rá: \p ―Xaa̱n ndíta soldado. Kandaka ndó ra̱ kuaꞌán ndo̱, ta nakui̱ta ra kandaa ra̱ yái̱ ndi̱i ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ndo̱ ―kaá ra̱. \p \v 66 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sadi toon ra yuꞌú yái̱ ñoó, chi̱ ni̱ kani ra sello yéꞌán, ta ni̱ chi̱kata ra soldado ndíta ra ndaá ra̱án. \c 28 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱taki Jesús \p \v 1 Tá ni̱ ya̱ꞌa kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, naꞌa va̱ꞌa kuu̱ mií no̱ó kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ kee María Magdalena xíꞌín iin ka̱ María ñoó kuaꞌa̱n na̱ kande̱ꞌé ná yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús. \v 2 Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ta̱an, dá chi̱ ni̱ na̱xino̱ iin ángel kéchóon noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios ni̱ kii chí induú, dá ni̱ na̱tuu yati na no̱ó ni̱ ndu̱xi Jesús, dá ni̱ di̱tá ná yuu̱ káꞌano ñoó, dá ni̱ sa̱ ko̱o na ió na̱ sata̱án. \v 3 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo náyeꞌe̱ ndaa noo̱ sá kuii̱n tasa, ki̱ꞌo dión ndato yéꞌe̱ na̱, ta kuxí kachi̱ dáꞌo̱n ná. \v 4 Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo soldado ndíta ndaá yuꞌú yái̱ ñoó ni̱ kee na, ta kúú ndéi̱ ni̱no oon ví rá ndíta ra, ta kéeá kuendá nda̱á ndi̱i va kúú rá ndíta ra. \v 5 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñáꞌa̱ ñoó, dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná: \p ―Ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ sa̱ náꞌá váí ña̱ ve̱i ndó nándukú ndó Jesús, na̱ ni̱ sa̱rkaa ndi̱ka cruz. \v 6 Tído ko̱ó ka̱ na̱ nákaa̱ yóꞌo. Sa̱ ni̱ na̱taki va na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ káꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó. Nakíi̱ ndo̱ kande̱ꞌé ndó no̱ó ni̱ sa̱ nóo na̱ kúú satoꞌo yo̱, dá koni ndo̱. \v 7 Kuaꞌán kíi̱ ndo̱ kasto̱ꞌon ndó xíꞌín ndidaá ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ni̱ na̱taki va na. Ta kuió no̱ó na̱ koꞌo̱n na̱ noo̱ rá chí Galilea diꞌa. Ta nda̱ ñoó ví, dá koni ñaá rá, kaa ndo̱ xíꞌín rá. Choon yóꞌo ve̱i kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ―kaá ángel ñoó. \p \v 8 Dá ni̱ ka̱nkuei na yuꞌú yái̱ ñoó, ta kúú yuꞌú nda̱ꞌo na. Tído kádii̱ nda̱ꞌo taꞌani ini na̱ taxí táꞌan na kuaꞌa̱n na̱ kasto̱ꞌon na to̱ꞌon sa̱á yóꞌo xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín Jesús. Ta noo̱ taxí táꞌan na kuaꞌa̱n na̱ kasto̱ꞌon na saꞌa̱ to̱ꞌon sa̱á yóꞌo xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, \v 9 kúú iin kuití vá ni̱ naꞌa̱ noo̱ Jesús no̱ó kuaꞌa̱n na̱ ñoó, dá ni̱ kaa na̱: \p ―¿Á kúkueé ni ndó? \p Dá ni̱ na̱tuu yati na noo̱ íin Jesús, ta ni̱ nomi niꞌini na saꞌa̱ ná, ta dión ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ñaá ná. \v 10 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ná: \p ―Ná dáꞌa ni yu̱ꞌú ndo̱. Kuaꞌán ndo̱ kasto̱ꞌon ndó xíꞌín ñani kuálíi̱ ña̱ ná koꞌo̱n xi̱ chí Galilea diꞌa, ta ñoó koni xi̱ yuꞌu̱ ―kaá na̱. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaa soldado saꞌa̱ ndí ki̱án ni̱ ndoꞌo Jesús \p \v 11 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee na̱ ñáꞌa̱ ñoó kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kee ta̱ ndaá yuꞌú yái̱ ñoó kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jerusalén. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ra kuendá no̱ó ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu ñoó. \v 12 Dá ni̱ kana ta̱ duti̱ kúú no̱ó ñoó ndidaá ta̱ sáꞌano ñoo. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ra̱, dá ni̱ xi̱ꞌo ra kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón noo̱ soldado ñoó, \v 13 ta ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: \p ―Kaa ndo̱ xíꞌín ña̱yuu ña̱ ñoó tádi̱ ni̱ kii ta̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín rá, ta ni̱ taó kuíꞌíná rá yikí ko̱ño ra̱ néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱ tein kídi̱ ndu̱, kaa ndo̱. \v 14 Tá ndá ndi kuu ni̱ niꞌi̱ tóꞌon Pilato, o̱ sa̱ nákani ini ndo̱, chi̱ mií vá ndú náꞌá káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, dá ná dáꞌa ni kaꞌání rá ndo̱ ―kaá ra̱ xíꞌín soldado ñoó. \p \v 15 Dá ni̱ kiꞌin ra di̱ꞌón ñoó. Dá ni̱ kee ra táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ rá. Ta nda̱ kuu̱ víti káꞌa̱n na̱ Israel ña̱ ni̱ na̱taó kuíꞌíná ñaá ta̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná. \s1 Yóꞌo saꞌándá Jesús choon no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ to̱ꞌon na iin níí kúú ñayuú yóꞌo \p \v 16 Dá ni̱ kee ndin uxi̱ iin ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús kuaꞌa̱n ra̱ iin yúku̱ íin chí kuendá Galilea táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá. \v 17 Tá ni̱ xini ra̱ Jesús, dá ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ñaá rá. Tído nákani kuáchi̱ ii̱ vá ini dao ra. \v 18 Dá ni̱ na̱tuu yati Jesús noo̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ ndidaá choon ña̱ dándákii induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ dánaꞌa̱ ndo̱ no̱ó ña̱yuu ndéi ndidaá ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo saꞌa̱ yúꞌu̱, dá ná kakuu na kuendá yuꞌu̱. Ta dákodo̱ ndúta̱ ndo̱ ná xíꞌín kuu̱ tatá Ndios, xíꞌín kuu̱ de̱ꞌe na, xíꞌín kuu̱ Espíritu ii̱, \v 20 ta dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ ná ná kee na ndidaá choon ni̱ saꞌandai̱ noo̱ ndo̱. Ta kooi xíꞌín ndó ndidaá táꞌa̱n kuu̱, nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií ñayuú yóꞌo. Dión ná koo.