\id JAS \h Santiago \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa Santiago ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús \toc2 Santiago \toc3 Stg. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa Santiago ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús \c 1 \s1 Káꞌa̱n Santiago ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Santiago, ta kéchóoin noo̱ Ndios xíꞌín noo̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta táai tuti yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú ndin uxi̱ uu̱ tuꞌu na̱ ñoo Israel, ndoꞌó na̱ ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n ndéi iin níí ñayuú. Ta káꞌi̱n ndisáꞌán xíꞌín ndó. \s1 Ná kadii̱ inío̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌo yó \p \v 2 Ñani miíi̱, kadii̱ nda̱ꞌo ini ndo̱ tá ñóꞌo ndó tein ndi ndáa mií ta̱ndóꞌó. \v 3 Chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ tá ndóꞌo ndó ta̱ndóꞌó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dión dá kati̱ꞌa ndó koo ndeé iní ndo̱ no̱ó ta̱ndóꞌó. \v 4 Tá naki̱ꞌo ndó mií ndó ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ noo̱ ndi ndáa ta̱ndóꞌó ndoꞌo ndó, dá xi̱nko̱o ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian koo ndó, ta chi̱chi ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱. \s1 Ki̱ꞌo Ndios ña̱xintóni̱ noo̱ yo̱ tá ná kaka̱ yo̱án noo̱ ná \p \v 5 Tá ió iin káa ndoꞌó kámani̱ ña̱xintóni̱, dá kía̱n kaka̱ ndo̱án noo̱ Ndios, dá chi̱ ió nduu na̱ ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ xíka̱ ndo̱, chi̱ kúú ná iin Ndios xíꞌo kua̱ꞌá ña̱ꞌa no̱ó ña̱yuu na̱, ta ko̱ ka̱á na̱ ña̱ ko̱ó. \v 6 Tído kaka̱ ndo̱án xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ ná. Ta o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ini ndo̱, dá chi̱ tá kée ndó dión, dá kía̱n kúú ndó táto̱ꞌon no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ña̱ kuaꞌa̱n xoo yóꞌo xoo káa kée tachi̱. \v 7 Ta iin ña̱yuu kée dión ná o̱ sa̱ kándati na natiin na ni iin ña̱ꞌa xíka̱ na̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios, \v 8 dá chi̱ kúú ná iin ña̱yuu nákani uu̱ ini, ta ko̱ kúú taꞌon na iin ña̱yuu iin tóꞌón ña̱xintóni̱. \p \v 9 Ta ñani yo̱, na̱ kúndaꞌí, kánian kadii̱ ini na̱ chi̱ chindaya̱ꞌi ñaá Ndios. \v 10 Ta na̱ kúú na̱ kui̱ká, kánian kadii̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kenóo ñaá Ndios, dá chi̱ ña̱ kui̱ká ió noo̱ ná kúúán táto̱ꞌon ita yuku̱, chi̱ tóó vá ndato sáaan, ta dión taꞌani ndoꞌo ña̱ kui̱ká kómí ná. \v 11 Dá chi̱ tá xíno ndia̱ndii, ta ndúdee̱n káꞌa̱ni̱án, ta kúú íchi̱ vá yuku̱ ñoó, ta kúú kuéi va itaa̱n, ta kúú ndáñóꞌó vá ña̱ luu ndáaan. Dión taꞌani ndoꞌo na̱ kui̱ká xíꞌín ña̱ꞌa kómí ná nani ndúkú ná cháá ka̱ ña̱ kui̱ká. \s1 Yáꞌa yó kée yó kua̱chi kée ña kini ñóꞌo ini ña̱xintóni̱ yo̱ \p \v 12 Ndikáꞌán ndi kúu ví ña̱yuu, na̱ xíꞌo ndeé ini tá ndóꞌo na ta̱ndóꞌó, dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní na̱ noo̱ ndidaá ta̱ndóꞌó, dá kía̱n natiin na ña̱ kataki chíchí ná noo̱ ió Ndios. Dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ kía̱n kee na xíꞌín ña̱yuu kóni̱ ñaá. \v 13 Tá kasáꞌá katoó ndo̱ kee ndó iin kua̱chi, o̱ sa̱ káꞌán ndo̱ ña̱ Ndios kúú na̱ dákaꞌa̱n ñaá, dá chi̱ o̱ kándeé taꞌon ña̱ kini ña̱ kía̱n ya̱ꞌa Ndios kee na kua̱chi, ta ko̱ dákaꞌa̱n Ndios ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ kía̱n ya̱ꞌa na kee na kua̱chi. \v 14 Ña̱ kini ñóꞌo ña̱xintóni̱ yo̱, ño̱ó vá kía̱n dákaꞌa̱n yo̱, dá yáꞌa yó kée yó kua̱chi noo̱ Ndios, ta ño̱ó taꞌani kía̱n dákátoó ñaá. \v 15 Ta sa̱ꞌá ña̱ kátoó yo̱ kée yó ña̱ kini ñóꞌo ini ña̱xintóni̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kásáꞌá yáꞌa yó kée yó kua̱chi. Tá náki̱ꞌo yó mií yó kañoꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín yó, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kuu yo̱. \p \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó, ná dáꞌa ni dándaꞌí ndo̱ mií ndó, ñani mani̱ miíi̱. \v 17 Dá chi̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa, xíꞌín ndidaá ña̱ ndaa̱ kúú ña̱ xíꞌo oon Ndios noo̱ yo̱ ve̱i nda̱ induú. Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ tóo̱n ñóꞌo induú. Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ náda̱on Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo náda̱on ña̱ tóo̱n ñóꞌo káa. \v 18 Ta mií Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini ña̱ kía̱n ndee na yó de̱ꞌe mií ná ni̱ kee to̱ꞌon ndaa̱ na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúú yó na̱ mií no̱ó ni̱ na̱kana Ndios kakuu de̱ꞌe na. \s1 Ná kueídóꞌo yó choon saꞌándá Ndios, dá kía̱n koni yo̱ kandei va̱ꞌa yó \p \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kaon koo ndó kueídóꞌo va̱ꞌa ndó noo̱ káꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu. Ná dáꞌa ni yachi̱ téí kaꞌa̱n ndo̱, ta ni o̱ sa̱ kuído̱ yachi̱ téí ini ndo̱. \v 20 Dá chi̱ ña̱ xído̱ ini yo̱ ko̱ chíndeéán yó, dá kee yó ña̱ kóni̱ Ndios. \v 21 Sa̱ꞌá ño̱ó dánkoo ndó ndidaá kúú ña̱ kini kée ndó, xíꞌín ña̱ kini nákani ini ndo̱, ta natiin ndó to̱ꞌon Ndios, táꞌa̱n ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó, xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini ndo̱. Dá chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n kándéé dáka̱ki nío̱ ndo̱. \p \v 22 Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ seídóꞌo ndó. O̱ sa̱ kue̱ídóꞌo oon ndóa̱n, dá chi̱ tá seídóꞌo oon ndóa̱n, dá kía̱n dándaꞌí ndo̱ mií vá ndó. \v 23 Chi̱ na̱ seídóꞌo oon to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, ta ko̱ kée na ña̱, no̱ón kúú táto̱ꞌon iin ta̱a ndéꞌé mií noo̱ espejo. \v 24 Dá chi̱ tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá to̱ꞌon káa ra, ta kúú kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú tóó vá, kúú sa̱ na̱ndodó va ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa ra. \v 25 Tído na̱ ndinoꞌo ini seídóꞌo to̱ꞌon ndaa̱ Ndios, táꞌa̱n ña̱ taó xóo ñaá ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, ta ndíko̱ toon naa̱n, no̱ón kúú na̱ ko̱ nándodó ña̱ ni̱ seídóꞌo na. Diꞌa kée na choon saꞌándáa̱n. Na̱ yóꞌo kúú na̱ chíndeé Ndios noo̱ ndidaá ña̱ kée na. \p \v 26 Ta ndidaá na̱ káꞌán ndíta ndaa̱ xíꞌín Ndios, ta ko̱ kándéé ná chituu na yúꞌu̱ ná, no̱ón kúú na̱ dándaꞌí mií, ta ni ña̱ kándísa na ko̱ ndáya̱ꞌi. \v 27 Dá chi̱ ña̱ ndaa̱, ña̱ vii kúú ña̱ kándísa yó noo̱ tatá Ndios tá ná chindeé yó takuálí ko̱ó tatá xíꞌín naná, xíꞌín na̱ kuáa̱n tein ta̱ndóꞌó ndóꞌo na, ta ná kandaa yo̱ mií yó no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo. \c 2 \s1 Ná dáꞌa ni chindaya̱ꞌi yó dao ña̱yuu, ta kenóo yó dao ka̱ na̱ \p \v 1 Ñani miíi̱, ndoꞌó na̱ kándéé iní satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ kánian natiin ndidaá kúú ña̱ñóꞌó, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ chindaya̱ꞌi ndó dao ña̱yuu, ta kenóo ndó dao ka̱ na̱. \v 2 Ná keeá kuendá ña̱ ni̱ saa̱ iin ta̱a kui̱ká noo̱ ndéi ndó dákuáꞌa ndó, ta ñóꞌo déꞌe̱ oro ndáꞌa̱ rá, ta táyíí ndíxi ra. Ta mií hora daá ni̱ saa̱ taꞌani iin ta̱a kúndaꞌí, ta ndíxi ra dáꞌo̱n yatá. \v 3 Ta nátiin va̱ꞌa ndó ta̱ ndíxi dáꞌo̱n va̱ꞌa ñoó, ta kaá ndo̱ xíꞌín rá: “Kako̱o ní noo̱ téi̱ va̱ꞌa yóꞌo.” Ta kaá ndo̱ xíꞌín ta̱ kúndaꞌí ñoó: “Xaa̱n ní kuiión, o kako̱o no̱ñóꞌo̱ xaa̱n kooón.” \v 4 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó káxi ndó ña̱yuu, ta kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ná xíꞌín ña̱xintóni̱ kini kómí ndó? \p \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani mani̱ miíi̱, kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ yóꞌo. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ mií vá Ndios ni̱ ka̱xi ña̱yuu kúndaꞌí ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ kía̱n koo kuíká ná xíꞌín ña̱ kándéé iní ñaá ná, dá natiin na taꞌi̱ ná noo̱ ió Ndios dándáki na, dá chi̱ mií Ndios ni̱ kaa ña̱ ki̱ꞌo na ña̱ no̱ó ña̱yuu kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ná? \v 6 Tído ndoꞌó, diꞌa kénóo va ndó na̱ kúndaꞌí. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ta̱ kui̱ká kúú ra̱ saꞌání ndaꞌí ñaá, ta ñóꞌo ra ndo̱ꞌó kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon? \v 7 Ta, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ta̱ kui̱ká kúú ra̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa sa̱ꞌá kuu̱ ndato Jesús, ña̱ kándísa yó? \p \v 8 Dá chi̱ tá miía̱n ndaa̱ kée ndó choon saꞌándá ley Ndios, dá kía̱n va̱ꞌa va kée ndó. Chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ mií ná: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín mií ndó.” \v 9 Tído tá káxi ndó ña̱yuu, dá kía̱n yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi, ta tái̱ ndo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ xi̱o kao ndó ley na̱. \v 10 Ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu kée choon saꞌándá ley Ndios, tído tá ni̱ xi̱o kao na iin choon saꞌándáa̱n, dá kía̱n kándo̱o na tái̱ kua̱chi na noo̱ ndidaá choon saꞌándáa̱n. \v 11 Dá chi̱ diꞌa kaá Ndios noo̱ ley na̱: “O̱ sa̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o̱ yíi̱ ndo̱.” Ta kaá taꞌani na: “O̱ sa̱ kaꞌání ndó ndi̱i.” Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌará ko̱ ní kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, tído ni̱ saꞌání ndó ndi̱i, dá kía̱n noo̱ ndidaá kúú vá ley ni̱ ya̱ꞌa ndó. \v 12 Sa̱ꞌá ño̱ó kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, ta kee ndó ña̱ va̱ꞌa, chi̱ nakui̱ta ndó noo̱ Ndios, ta keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱ xíꞌín iin ka̱ ley, ña̱ kía̱n ni̱ taó xóo ndó no̱ó kua̱chi. \v 13 Tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ó ña̱ mani̱ koo sa̱ꞌá na̱ ko̱ ní xi̱ꞌo káꞌano ini sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ná. Tído na̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ná, no̱ón kúú na̱ koo ña̱ mani̱ saꞌa̱ tá ná keyíko̱ saꞌa̱ ná. \s1 Tá miía̱n ndaa̱ kándéé iní yo̱ Jesús, dá kía̱n kánian kee yó ña̱ va̱ꞌa \p \v 14 Sa̱ꞌá ño̱ó ñani miíi̱, ¿ndá choon kíán ña̱ kaá ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios tá ko̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa? ¿Á káꞌán ndó ña̱ ka̱ki ndó sa̱ꞌá ña̱ kaá ndo̱ kándéé iní ndo̱ ná? \v 15 Dá chi̱ tá ió iin ñani ndo̱, o iin ki̱ꞌo ndó, ta náꞌá ndó ña̱ kámani̱ ña̱ꞌa kandixi na, xíꞌín ña̱ꞌa keí ná iin iin kuu̱ kuu̱, \v 16 dá kaá ndo̱ xíꞌín ná: “Kuaꞌán nóꞌo̱ ní, ta koo va̱ꞌa ní, ta kasáꞌan va̱ꞌa ní, ta kandixi va̱ꞌa ní.” Tá kaá ndo̱ dión xíꞌín ná, tído ko̱ chíndeé ndó na̱ xíꞌín ña̱ xínñóꞌó ná, dá kía̱n, ¿ndi kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndó xíꞌín ná, tá dáá? \v 17 Dión taꞌani, tá kaá ndo̱ ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios, ta ko̱ kée ndó ña̱ꞌa va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon ña̱ kándéé iní ndo̱ ná. \p \v 18 Ndá ndi kuu ió iin káa ndó kaa diꞌa xíꞌín yuꞌu̱: “Kándéé iní yo̱ꞌó Ndios, tído yuꞌu̱ kúú ra̱ kée ña̱ va̱ꞌa.” Tído yuꞌu̱ kaái̱ xíꞌín na̱ káꞌa̱n dión: “O̱ kúu taꞌon naꞌa̱ ní ña̱ kándéé iní ní Ndios, chi̱ ko̱ kée ní ña̱ va̱ꞌa. Tído ña̱ va̱ꞌa kéei náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kándéé iníi̱ Ndios.” \v 19 Tá kándísa ndó ña̱ iin tóꞌón dini̱ kúú Ndios, dá kía̱n va̱ꞌa va kée ndó. Tído kanaꞌá ndó ña̱ nda̱ ña̱ uꞌu̱ taꞌani kándísa ña̱ iin tóꞌón kúú Ndios, ta ndéi̱ ni̱noan noo̱ ná. \p \v 20 O̱ sa̱ kákuu ndó ña̱yuu xi̱xi. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá ko̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña̱ kaá ndo̱ kándéé iní ndo̱ Ndios? \v 21 ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ꞌa tatá sáꞌano yo̱ Abraham noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee na, chi̱ kuaꞌa̱n na̱ doko̱ ná de̱ꞌe na noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda mií ná choon? \v 22 Ta kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee na choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keva̱ꞌa na choon ni̱ saꞌanda Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱nko̱o va̱ꞌa na no̱ó ña̱ kándéé iní ñaá ná. \v 23 Dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ kaáa̱n ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná. Ta káꞌa̱n taꞌanian ña̱ ni̱ sa̱ kuu na amigo Ndios. \p \v 24 Ta kanaꞌá ndó ña̱ kándo̱o vii ña̱yuu noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na ña̱ va̱ꞌa, ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé óon iní ñaá ná. \v 25 Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo iin ñáꞌa̱ sa̱ naní Rahab, ñá sa̱ di̱kó mií no̱ó ta̱a. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ꞌán noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keeán ña̱ va̱ꞌa, chi̱ ni̱ xi̱ꞌoán veꞌán ni̱ kidi̱ ta̱a ni̱ saꞌa̱n ni̱ na̱ní ñooa̱n, ta ni̱ da̱kíꞌin ñaá iin ka̱ íchi̱ kuaꞌa̱n ra̱? Ta ki̱ꞌo dión, dá ni̱ ka̱ki ra. \v 26 Ta sa̱ náꞌá vá yó ña̱ tá ko̱ó nío̱ nákaa̱ ini yikí ko̱ño iin ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ ta̱kí taꞌon na. Ki̱ꞌo dión taꞌani ko̱ ta̱kí ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios tá ko̱ kée yó ña̱ va̱ꞌa. \c 3 \s1 Ná koo ini yo̱ dándáki yó yáa̱ yo̱ \p \v 1 Ñani miíi̱, ná dáꞌa ni kuaꞌa̱ téí ndo̱ katoó kakuu na̱ dánaꞌa̱, dá chi̱ sa̱ náꞌá ndó ña̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ kuendá kánian naki̱ꞌo na̱ dánaꞌa̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú dao ka̱ ña̱yuu. \v 2 Ta ndidaá vá yó yáꞌa nda̱ꞌo noo̱ Ndios. Tá ió iin na̱ ko̱ yáꞌa xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n na̱, dá kía̱n kúú ná iin na̱ ndaa̱, chi̱ nda̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná kándéé ná dándáki na. \p \v 3 Dá chi̱ tá ná chikaa̱ yo̱ ka̱a yúꞌu̱ kuéi̱ yo̱, dá kandeé yó dándáki yó ri̱, chi̱ kanóo yó ri̱ kuaꞌa̱ noo̱ káꞌán mií yó. \v 4 Ta kande̱ꞌé taꞌani ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo barco, va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví náꞌano rá, ta va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví ndakí tachi̱ chíndaꞌá ñá, tído xíꞌín iin tóꞌón yíto̱ lóꞌo̱ tárnee ti̱i rá kándéé iin ta̱a kaó ra̱ rá kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ kóni̱ mií rá. \v 5 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo yó xíꞌín yáa̱ yo̱, chi̱ kíán iin ña̱ lóꞌo̱, tído chíndaa̱ noo̱án kéean ña̱ꞌa náꞌano nda̱ꞌo. Chi̱ kíán táto̱ꞌon iin ñoꞌó ita̱ le̱é lóꞌo̱, dá chi̱ va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví káꞌano yúku̱, tído vaá óon kándééán chíñóꞌo̱ ndiꞌi ñaá. \v 6 Ta yáa̱ yo̱ kúú táto̱ꞌon iin ñoꞌó kéi̱, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ kini kándééán kéean. Ta kíán iin ña̱ nákaa̱ tein yikí ko̱ño yo̱, ta kándééán dáyako̱a̱n iin níí yó noo̱ Ndios. Ta nda̱ ni̱ kaki yó nda̱ ni̱ xiꞌi̱ yo̱ kándééán dátu̱úán yó. Ta kíán táto̱ꞌon mií ñóꞌo̱ ni̱ kii nda̱ indayá. \p \v 7 Kándéé vá ña̱yuu dándáki na ndidaá kirí xíka no̱ñóꞌo̱, xíꞌín kirí nárnee induú, xíꞌín kirí xíka ti̱i no̱ñóꞌo̱, xíꞌín kirí ñóꞌo ini ta̱kui̱í. \v 8 Tído ni iin tóꞌón yó o̱ kándéé dándáki yó yáa̱ yo̱, chi̱ ña̱ kini nda̱ꞌo kíán, ta o̱ kúu taꞌon chituu yóa̱n. Ta daá kuití dárꞌuꞌa̱n ña̱yuu xíꞌín ndutá dee̱án. \v 9 Ta xíꞌín yáa̱ yo̱ kékáꞌano yó Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, ta xíꞌín mií taꞌanian ndáneꞌe kini yó ña̱yuu xi̱ꞌín yó, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa mií ná. \v 10 Ta xíꞌín yúꞌu̱ yo̱ káꞌa̱n yo̱ ña̱ va̱ꞌa, ta xíꞌín mií taꞌani yúꞌu̱ yo̱ káꞌa̱n kini yó. Káꞌi̱n xíꞌín ndó, ñani miíi̱, ña̱ ko̱ kánian kee yó dión. \v 11 ¿Á iin tóꞌón vá yái̱ kána ta̱kui̱í vidi̱ xíꞌín ta̱kui̱í ova̱, káꞌán ndó? \v 12 Ñani miíi̱, ¿á kúu taꞌani xíꞌo ta̱ño̱ꞌó aceituna, káꞌán ndó? Ta, ¿á kúu taꞌani xíꞌo yitó uva ti̱ño̱ꞌó, káꞌán ndó? Ta dión taꞌani o̱ kúu taꞌon kana ta̱kui̱í oꞌo̱va̱ noo̱ kána ta̱kui̱í vidi̱. \s1 Tá miía̱n ndaa̱ kómí yó ña̱ ndi̱chí ni̱ kii noo̱ Ndios, dá kía̱n ñóchí ví kandei yó xíꞌín dao ka̱ ñani yo̱ \p \v 13 ¿Á ió iin káa na̱ ndi̱chí, o na̱ ió ña̱xintóni̱ tein ndoꞌó? Dá kía̱n kánian naꞌa̱ na̱ ña̱ dión kíán xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée na, xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini na̱. \v 14 Tído tá nákaa̱ ña̱ uꞌu̱ ini ini nío̱ ndo̱, ta chídáó táꞌan mií ndó xíꞌín dao ka̱ ñani ndo̱, dá kía̱n ko̱ kánian chindaya̱ꞌi ndó mií ndó, ta o̱ sa̱ kétóꞌón ndó ña̱ ndaa̱. \v 15 Dá chi̱ o̱ du̱ú noo̱ Ndios ní kixi ña̱ ndi̱chí kómí na̱ kée dión, chi̱ ña̱ ndi̱chí kómí ná kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, xíꞌín ña̱ ni̱ taꞌi̱ ña̱xintóni̱ ta̱a, xíꞌín ña̱ ndi̱chí xíꞌo ña̱ uꞌu̱. \v 16 Dá chi̱ noo̱ ndéi ña̱yuu uꞌu̱ ini, xíꞌín noo̱ ndéi na̱ chídáó táꞌan mií xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ñoó kúú noo̱ ió ta̱ndóꞌó, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa kini ió noo̱ ndéi na. \v 17 Tído ña̱yuu kómí ña̱ ndi̱chí ni̱ kii noo̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ ió vii, ta va̱ꞌa ndéi na xíꞌín iin rá iin na, ta kúú ná ña̱yuu va̱ꞌa xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ná, ta va̱ꞌa ini na̱, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa kée na, ta ko̱ káxi na ña̱yuu, ta ko̱ kúú ná ña̱yuu uu̱ noo̱. \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú na̱ ndíꞌi ini ña̱ kandei va̱ꞌa xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ xíonoo chíꞌi ña̱ va̱ꞌa, ta kasandaá na̱ natiin na ña̱ va̱ꞌa kandei na xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu. \c 4 \s1 Ná dáꞌa ni katoó ndo̱ ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo \p \v 1 ¿Ndeí ve̱i ña̱ naá ndo̱, xíꞌín ña̱ ndáneꞌe táꞌan ndó tein mií ndó, káꞌán ndó? ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ ve̱i ña tein ña̱ kini kátoó ndo̱ kée ndó, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n naá táꞌan xíꞌín ña̱ va̱ꞌa nákaa̱ ini ña̱xintóni̱ ndo̱? \v 2 Kóni̱ ndo̱ ña̱ koo ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, tído ko̱ níꞌi̱ taꞌon ndóa̱n. Saꞌání ndó ndi̱i, ta uꞌu̱ kini ini ndo̱, tído ko̱ kándéé ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ ndo̱. Naá táꞌan ndó, ta ndáneꞌe táꞌan ndó, tído ko̱ kándéé taꞌon ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kóni̱ ndo̱, chi̱ ko̱ xíka̱ ndo̱án noo̱ Ndios. \v 3 Tá xíka̱ ndo̱án noo̱ ná, ko̱ níꞌi̱ taꞌon ndó ña̱, dá chi̱ ko̱ xíka̱ va̱ꞌa ndóa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kaka̱ ndo̱án. Chi̱ xíka̱ ndo̱án, dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kini kóni̱ mií ndó. \p \v 4 ¡Ndoꞌó kúú na̱ kée táto̱ꞌon kée iin ñáꞌa̱ xiní xíxi yíi̱ xíꞌín iin ka̱ ta̱a! Chi̱, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá xiní xíxi yó Ndios xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo, dá kía̱n nduu yó na̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín Ndios? Ta ndi ndáa na̱ ndíꞌi cháá ka̱ ini sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ nduu na̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín Ndios. \v 5 ¿Á káꞌán ndó ña̱ káꞌa̱n oon tuti ii̱ Ndios? Dá chi̱ kaáa̱n ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu na̱ koo na ini yóó, ta kékuión nda̱ꞌo na saꞌa̱ yóó ña̱ koni̱ yo̱ ná. \v 6 Tído kua̱ꞌá ka̱ ña̱ mani̱ kée Ndios xíꞌá, dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ ná: “Ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu ió táyíí ini, ta diꞌa xíꞌo na ña̱ mani̱ no̱ó ña̱yuu ió ndaꞌí ini.” \s1 Kenóo ndó mií ndó noo̱ Ndios, dá ná chindaya̱ꞌi na ndo̱ꞌó \p \v 7 Naki̱ꞌo ndó mií ndó kañoꞌo toon ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta o̱ sa̱ kándía ndó kee ndó ña̱ kóni̱ ña̱ uꞌu̱, ta kuino mií váán koꞌa̱n noo̱ ndo̱. \v 8 Ta koo ini ndo̱ nandukú ndó Ndios ndidaá kuu̱, dá ná kuyati cháá ka̱ na̱ koo na xíꞌín ndó. Ta ndoꞌó, na̱ kómí kua̱chi, nduvii ndo̱ ndáꞌa̱ ndó, dá chi̱ ña̱ kini nda̱ꞌo kía̱n kée ndó xíꞌán. Ta ndoꞌó, na̱ nákani uu̱ ini, koo ini ndo̱ nduvii ndo̱ nío̱ ndo̱. \v 9 Kundaꞌí ini ndo̱, ta ndaꞌí kuaki ndó, ta ndeiꞌi̱ ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ndó. Ta ña̱ sáki̱ ndo̱, ndee ndóa̱n ná nduuan ña̱ ndeiꞌi̱ ndo̱. Ta ña̱ kádii̱ ini ndo̱, ndee ndóa̱n ná nduuan ña̱ kundaꞌí ini ndo̱. \v 10 Kenóo ndó mií ndó noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, dá ná chindaya̱ꞌi na ndo̱ꞌó. \s1 Ná dáꞌa ni chinóo kua̱chi ndó ñani ndo̱ \p \v 11 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ iin rá iin ndó. Dá chi̱ tá káꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ ñani ndo̱, ta kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ná, dá kía̱n káꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ ley Ndios, ta kéyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌán. Tído tá kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ley, dá kía̱n ko̱ kée ndó choon saꞌándáa̱n, diꞌa kée ndó mií ndó kúú ndó iin na̱ kéyíko̱ sa̱ꞌán. \v 12 Iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo ley. Ta iin tóꞌón mií vá ná kúú na̱ kándéé dáka̱ki ña̱yuu, ta iin tóꞌón mií taꞌani na kúú na̱ dándóꞌo nío̱ yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée yó. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo kúú ndoꞌó, káꞌán ndó? ¿Ndiva̱ꞌa yáꞌa ndó kéyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ñani ndo̱? \s1 Ná dáꞌa ni kaꞌa̱n táyíí ndó sa̱ꞌá ña̱ kee ndó taa̱n \p \v 13 Ta kueídóꞌo va̱ꞌa ndoꞌó, na̱ káꞌa̱n diꞌa: “Viti o taa̱n koꞌo̱n ndu̱ iin ñoo, ta ñoó kandei ndu iin níí kuia̱ kechóon ndu, ta nakaꞌán ndaꞌi̱ ndu̱, dá niꞌi̱ ndú kua̱ꞌá di̱ꞌón”, kaá ndo̱ꞌó. \v 14 Tído ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án ndoꞌo ndó taa̱n, dá chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon viko̱ nóꞌó náka̱ꞌani tóó víꞌí, ta kúú ndáñóꞌó niꞌini vaan. \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa ka̱a̱n diꞌa kánian kaꞌa̱n ndo̱: “Tá kóni̱ satoꞌo yo̱ Ndios, dá kataki ndu̱ cháá ka̱, dá kee ndu ña̱ yóꞌo o ña̱ káa.” \v 16 Tído diꞌa káꞌa̱n táyíí ndó sa̱ꞌá ña̱ kúryíí ndó, ta sa̱ꞌá ña̱ kúryíí ndó, sa̱ꞌá ño̱ó kée ndó ña̱ kini. \v 17 Dá chi̱ na̱ náꞌá ndí ki̱án kúú ña̱ va̱ꞌa kánian kee na, ta ko̱ kée na ña̱, na̱ yóꞌo kúú na̱ yáꞌa kée kua̱chi noo̱ Ndios. \c 5 \s1 Diꞌa ndoꞌo na̱ kui̱ká sa̱ꞌá ña̱ kini kée na \p \v 1 Kueídóꞌo va̱ꞌa ndoꞌó, na̱ kúú na̱ kui̱ká viti. Ndeiꞌi̱ ndo̱, ta kayuꞌú kóꞌó ndó, chi̱ ve̱i ña̱ kía̱n ndoꞌo naní nío̱ ndo̱. \v 2 Dá chi̱ ndidaá kúú ña̱ kui̱ká kómí ndó ni̱ teiꞌi̱ vaan. Ta ndidaá kúú dáꞌo̱n ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ti̱kidi. \v 3 Ta ndidaá kúú di̱ꞌón oro xíꞌín di̱ꞌón plata kómí ndó ni̱ nana da̱yeꞌe ña̱, ta da̱yeꞌe yóꞌo náꞌa̱ kua̱chi saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ko̱ ní kéchóon va̱ꞌa ndóa̱n. Ta dánaáa̱n ndo̱ꞌó táto̱ꞌon chíñóꞌo̱ ñoꞌó kéi̱ iin ña̱ꞌa, chi̱ ni̱ ketútí ndó ña̱ kui̱ká tein kuu̱ noo̱ ndíꞌi yóꞌo. \v 4 Ta vitíꞌón ndéíꞌi̱ kua̱chi ta̱ kéchóon no̱ñóꞌo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ya̱ꞌi ra, chi̱ xíꞌín ña̱ mañá ndo̱ ko̱ ní chíya̱ꞌi ndó ra̱. Ta mií satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ kándéé kée ndidaá kúú ña̱ꞌa, ni̱ seídóꞌo ña̱ ndéíꞌi̱ kua̱chi ra saꞌa̱ ndo̱. \v 5 Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ sa̱ ndei ndó ñayuú yóꞌo, ni̱ sa̱ komí ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱toó ndo̱, ta ni̱ ndaꞌa ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndaꞌá iin che̱e kakuu ko̱ño, chi̱ viti ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kuu ndo̱. \v 6 Ta dátai̱ kua̱chi ndó ña̱yuu ndaa̱, ta saꞌání ndo̱ ná, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ kée ná chíndeé ná mií ná. \s1 Kandita ndaa̱ ndo̱ nani ndáti ndó nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱ \p \v 7 Ta viti, ñani miíi̱, koo ini ndo̱ kandati kueé ndo̱ nda̱ ná nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱. Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ta̱a xíti, ndáti kueé ra̱ dákée ra ña̱ ni̱ xiti ra, ta ndáti kueé ra̱ dai̱ no̱ó, ta ndáti kueé ra̱ dai̱ noo̱ ndíꞌi, dá dákée ra. \v 8 Dión taꞌani kandati kueé ndo̱, ta kandita ndaa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ yati ñóꞌó vá nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱. \p \v 9 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ sátáꞌan ndó, dá kía̱n ná o̱ dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱. Dá chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati nda̱ꞌo kuu̱ kasaa̱ Ndios, na̱ keyíko̱ saꞌa̱ yo̱. \v 10 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee na̱ sa̱ kuu profeta, na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Chi̱ va̱ꞌará ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱ ná, tído ni̱ sa̱ ndati kueé na̱ nda̱ ni̱ ya̱ꞌa ta̱ndóꞌó na̱. \v 11 Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ xíꞌo ndeé ini tá ndóꞌo na ta̱ndóꞌó, kaá yo̱. Chi̱ sa̱ náꞌá vá yó ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé nda̱ꞌo ini Job tá ni̱ ndoꞌo na ta̱ndóꞌó. Sa̱ꞌá ño̱ó ndato nda̱ꞌo ni̱ na̱chindeé ñaá satoꞌo yo̱ Ndios, dá chi̱ kúú ná iin Ndios va̱ꞌa nda̱ꞌo ini, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱. \p \v 12 Ta viti, ñani miíi̱, ná koꞌi̱n kaꞌi̱n iin to̱ꞌon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ xíꞌín ndó. O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nachinaꞌá ndó Ndios tá kuaꞌa̱n ndo̱ ki̱ꞌo ndó to̱ꞌon ndó noo̱ iin ka̱ ña̱yuu, ta o̱ sa̱ ka̱á ndo̱: “Náꞌá induú”, o: “Náꞌá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo”, ta o̱ sa̱ káꞌa̱n ndo̱ ña̱ náꞌá dao ka̱ ña̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó tá káꞌa̱n ndo̱ “Jaa̱n”, ta dión ná kakian. Ta rá káꞌa̱n ndo̱ “Ko̱ó”, ta dión ná kakian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kakomí ndó kua̱chi noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n ndo̱ dión. \s1 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ iin rá iin ndó \p \v 13 ¿Á ió iin na̱ ndóꞌo nío̱ tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n kánian kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios. ¿Á ió iin na̱ kádii̱ ini tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n kánian kata na yaa kekáꞌano na Ndios. \v 14 ¿Á ió iin na̱ kúꞌu̱ tein mií ndó xaa̱n? Dá kía̱n nakana ndó na̱ sáꞌano dákuáꞌa xíꞌín ndó, dá ná kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ kúꞌu̱ ñoó, ta ná chikodó ná sití dini̱ ná xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \v 15 Dá chi̱ tá kándéé káꞌano ini yo̱ Jesús tá xíka̱ yo̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná, dá kía̱n nduva̱ꞌa va na̱ kúꞌu̱, ta ndako̱o na kee satoꞌo yo̱ Jesús. Tá ni̱ ya̱ꞌa na̱ kúꞌu̱ ñoó ni̱ kee na kua̱chi, ta kúú kuꞌu̱ káꞌano va ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na̱. \v 16 Naꞌo̱ ndo̱ kua̱chi ndó noo̱ iin rá iin ndó, ta kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ iin rá iin ndó, dá nduva̱ꞌa ndó kee Ndios. Dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa kúu tá xíka̱ iin na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín Ndios ña̱ mani̱ noo̱ ná. \v 17 Profeta Elías ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií yó. Ta ni̱ xika̱ na̱ xíꞌín ndinoꞌo ini na̱ noo̱ Ndios ña̱ ná o̱ kóon dai̱. Ta kúú oni̱ kuia̱ dao ko̱ ní kóon rá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \v 18 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xika̱ tuku na noo̱ Ndios ña̱ koon dai̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá kóon tuku rá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá kána tuku ña̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \p \v 19 Ñani miíi̱, tá ió iin káa ndoꞌó ni̱ ku̱xoo kuaꞌa̱n no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ió iin ka̱ ndo̱ ni̱ ka̱ndeé ni̱ na̱ndió néꞌe tuku na no̱ó ña̱ ndaa̱, \v 20 dá kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ da̱ndíko ini ndo̱ ná noo̱ kúú íchi̱ kini kuaꞌa̱n na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ndó ni̱ da̱káki ndó na̱, chi̱ o̱ ku̱ú taꞌon na noo̱ Ndios. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi na̱ ndoo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión.