\id HEB \h Hebreos \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n kuaꞌa̱n no̱ó na̱ Israel kúú kuendá Jesús \toc2 Hebreos \toc3 He. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n kuaꞌa̱n no̱ó na̱ Israel kúú kuendá Jesús \c 1 \s1 Káꞌa̱n Ndios xíꞌín yó xíꞌín yúꞌu̱ de̱ꞌe na \p \v 1 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sa̱ káꞌa̱n Ndios xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌe yó tá sata̱, ta no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa ni̱ sa̱ kechóon na profeta na̱ sa̱ kasto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ñoó. \v 2 Tído tein kuu̱ noo̱ ndiꞌi yóꞌo kéchóon na de̱ꞌe mií ná, dá kaꞌa̱n na̱ xíꞌín yó, ta de̱ꞌe na kúú na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ kakuu na satoꞌo noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta xíꞌín ndáꞌa̱ de̱ꞌe na ni̱ ka̱va̱ꞌa na ndidaá ña̱ ió ñayuú yóꞌo xíꞌín ña̱ ió induú. \v 3 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ náꞌa̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato káa mií Ndios, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií Ndios, ki̱ꞌo dión taꞌani kúú de̱ꞌe na, iin nóó kúú vá ná. Ta mií ná kúú na̱ xíto ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa xíꞌín choon kómí to̱ꞌon na. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios noo̱ di̱kó ió na̱ dándáki na. \v 4 Ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ noo̱ ndidaá ángel ndéi induú, ta ni̱ na̱tiin na iin kuu̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú ángel ñoó. \s1 Ndáya̱ꞌi cháá ka̱ Jesús o̱ du̱ú ángel \p \v 5 Dá chi̱ ko̱ ní kaꞌa̱n Ndios diꞌa xíꞌín ni iin tóꞌón ángel: \q1 Yoꞌó kúú de̱ꞌe yuꞌu̱, ta viti náꞌi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n. \m Ta ni ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ diꞌa saꞌa̱ ni iin ángel: \q1 Yuꞌu̱ kakuu tatá xi̱, ta mií xí kakuu de̱ꞌe yuꞌu̱. \m \v 6 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani Ndios diꞌa tá kuaꞌa̱n na̱ tandaꞌá ná iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe na kii na ñayuú yóꞌo: \q1 Ná kandaño̱ꞌo ndidaá ángel de̱ꞌi. \m \v 7 Miía̱n ndaa̱ diꞌa kaá Ndios káꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ángel: \q1 Yuꞌu̱ kúú na̱ kée ángel kéchóon noo̱í ña̱ kakuu na táto̱ꞌon tachi̱, xíꞌín ñoꞌó ita̱. \m \v 8 Tído diꞌa kaá na̱ sa̱ꞌá de̱ꞌe mií ná: \q1 Yoꞌó kúú Ndios, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌi noo̱ dándáki yoꞌó. \q1 Ta kéyíko̱ ndaa̱ yo̱ꞌó noo̱ dándákón. \q1 \v 9 Chi̱ ndíko̱ yo̱ꞌó iin íchi̱ ndaa̱, ta káñóꞌó yoꞌó ndidaá ña̱ kini kuaꞌa̱n. \q1 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱xi Ndios yo̱ꞌó, na̱ kúú Ndios miíón, \q1 ta ni̱ xi̱ꞌo cháá ka̱ na̱ ña̱ dii̱ iní noo̱o̱n o̱ du̱ú dao ka̱ na̱ xínkuáchí dáó xíꞌón. \m \v 10 Ta kaá taꞌani na diꞌa: \q1 Yoꞌó, na̱ kúú satoꞌo noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, nda̱ míí saꞌa̱ ni̱ ka̱va̱ꞌón no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, \q1 ta xíꞌín ndáꞌa̱ mííón ni̱ ka̱va̱ꞌa induú. \q1 \v 11 Ta ná kasandaá iin kuu̱, ta naá ndíꞌi vaan, \q1 tído yoꞌó, daá koo kuií vá yoꞌó. \q1 Ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa káa kuyatá iin kuu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúyatá dáꞌo̱n. \q1 \v 12 Ta táto̱ꞌon ki̱ꞌo nátuú ña̱yuu dáꞌo̱n ndíxi na, \q1 ki̱ꞌo dión natuú yoꞌó ndidaá ña̱ꞌa káa, ta ná nada̱món ña̱. \q1 Tído yoꞌó, o̱ náda̱on taꞌan voón, daá koo kuií vóón. \m \v 13 Ta ko̱ ní kaꞌa̱n Ndios diꞌa xíꞌín ni iin tóꞌón ángel: \q1 Kako̱o yoꞌó xoo kuáꞌi̱ nda̱ ná nataán ndíꞌi yuꞌu̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n. \m \v 14 Kánian kanaꞌá ndó ña̱ choon kómí ángel kíán ña̱ koni kuáchí ná noo̱ Ndios, ta chíndaꞌá ñaá ná chindeé ná ndidaá na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na. \c 2 \s1 Iin ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kíán ña̱ ni̱ kii Jesús dáka̱ki ñaá \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian kandiko̱ toon yó to̱ꞌon ndaa̱ ni̱ seídóꞌo yó, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n oon ni ví kankuei xoo yó noo̱án. \v 2 Chi̱ miía̱n ndaa̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ley ni̱ xi̱ꞌo ángel noo̱ Moisés, ta ndi ndáa mií vá ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa noo̱án, ta ndi ndáa mií ná ko̱ ní xíin kueídóꞌo choon saꞌándáa̱n, dá ni̱ ndoꞌo nío̱ ná sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na. \v 3 Ta, ¿ndi koo ví ka̱ki yó no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios tá ná o̱ ta̱ó kuendá yo̱ to̱ꞌon ndáya̱ꞌi cháá ka̱, ña̱ kía̱n káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo ka̱ki yó? Chi̱ dinñóꞌó mií na̱ kúú satoꞌo yo̱ ni̱ xi̱ꞌo kuendá sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo, ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon taꞌani ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná to̱ꞌon yóꞌo xíꞌín yó. \v 4 Ta mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo taꞌani kuendá sa̱ꞌá to̱ꞌon ndato yóꞌo xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín Jesús, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ kee ra ña̱ꞌa ndato xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱ꞌa náꞌano no̱ó ña̱yuu, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ na̱tiin iin rá iin ta̱a yóꞌo choon ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná. \s1 Jesús kúú na̱ xíꞌo ña̱ ka̱ki yó \p \v 5 Dá chi̱ ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ ndáꞌa̱ ángel ña̱ kía̱n dándáki na ñayuú sa̱á ve̱i chí noo̱, ña̱ kía̱n káꞌi̱n saꞌa̱ xíꞌín ndó. \v 6 Dá chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa iin ta̱a noo̱ tuti ii̱ Ndios: \q1 ¿Ndí ki̱án kúú ta̱a ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ ñóꞌo ini ní saꞌa̱ rá, tatá Ndios? \q1 Ta, ¿ndí ki̱án kúú rá ña̱ ndíꞌi téí ini ní saꞌa̱ rá? \q1 \v 7 Ta ni̱ ndee ní ra̱ sa̱ kuu ra iin ra̱ lóꞌo̱ cháá noo̱ ángel, \q1 ta ni̱ xi̱ꞌo ní choon káꞌano noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ꞌo ní ña̱ñóꞌó noo̱ rá, \q1 ta ni̱ chi̱kani ní ra̱ ña̱ dándáki ra ndidaá ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa ní, \q1 \v 8 ta ni̱ na̱taán ní ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ti̱i saꞌa̱ rá. \m Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taán Ndios ndidaá ña̱ꞌa ti̱i saꞌa̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kándo̱o ni iin tóꞌán, ndidaá ña̱ ñóꞌo ti̱i saꞌa̱ rá, tído kándaa̱ ini yo̱ ña̱ o̱ du̱ú ndidaá ña̱ꞌa dándáki ra viti. \v 9 Tído viti kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ió iin na̱ ni̱ ndelóꞌo̱ cháá mií noo̱ ángel, ta na̱ yóꞌo kúú Jesús, ta ni̱ na̱tiin na choon káꞌano, ta ni̱ na̱tiin taꞌani na ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Ndios kee na ña̱ mani̱ xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ yo̱. \p \v 10 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá ña̱ꞌa ñóꞌo ña̱yuu yóꞌo, ta no̱ón kúú na̱ xíto ñaá, ta kóni̱ na̱ nakuaka na ña̱yuu mií ná noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó iin ña̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ kian ña̱ ni̱ da̱xínko̱o va̱ꞌa na Jesús xíꞌín ña̱ ni̱ ndoꞌo na, chi̱ mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá. \v 11 Dá chi̱ mií Jesús, na̱ ni̱ nde̱vii yó, xíꞌín yóó, na̱ ni̱ ndu̱vii, iin tóꞌón vá kúú tatá yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱ Jesús káꞌa̱n na̱ ña̱ kúú yó ñani na̱. \v 12 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Ki̱ꞌo yuꞌu̱ kuendá saꞌa̱ mií ní noo̱ ñanii̱ xíꞌín ki̱ꞌoi, \q1 ta tein ndidaá ña̱yuu kuendá ní kekáꞌano yuꞌu̱ mií ní. \m \v 13 Ta kaá taꞌanian: \q1 Kandeé káꞌano iníi̱ Ndios. \m Ta kaá taꞌanian: \q1 Yóꞌo íiin xíꞌín ndidaá táꞌa̱n de̱ꞌe ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í. \p \v 14 Ta de̱ꞌe ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ko̱ño xíꞌín nii̱ kúú de̱ꞌe ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nduu taꞌani mií Jesús ko̱ño xíꞌín nii̱, dá ni̱ kuu ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ka̱ choon noo̱ ndáꞌán kaꞌáníán ña̱yuu. \v 15 Dión, dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ taó xóo na yó no̱ó ña̱ yuꞌóo̱ kuu yo̱, dá chi̱ nda̱ rá ni̱ kaki yó ni̱ ka̱sáꞌá dándáki ñaá. \v 16 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱ ní kíi Jesús chindeé ná ni iin ángel, sa̱va̱ꞌa na̱ kúú na̱ veꞌe Abraham ni̱ kii na ni̱ chi̱ndeé ná. \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ ni̱ nduu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ñani na̱, dá ni̱ xi̱nko̱o na kúú ná duti̱ kúú no̱ó, iin duti̱ káꞌano ini, iin duti̱ íin ndaa̱ noo̱ Ndios, dá ni̱ kuu ni̱ doko̱ ná mií ná, dá ni̱ꞌí ña̱yuu na̱ ña̱ kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na. \v 18 Ni̱ ndoꞌo naní nío̱ ná tá ni̱ kaꞌán ña̱ uꞌu̱ dátu̱ú ñaáán, sa̱ꞌá ño̱ó kuu va chindeé ná yó tá kéxíxi ña̱ uꞌu̱ xíꞌín yó. \c 3 \s1 Ndáya̱ꞌi cháá ka̱ Jesús o̱ du̱ú Moisés \p \v 1 Viti, ñani, ndoꞌó na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoꞌó na̱ ni̱ na̱kana Ndios kandei induú, koo ini ndo̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó Cristo Jesús, na̱ néꞌe to̱ꞌon mií Ndios noo̱ yo̱, ta kúú ná duti̱ kúú no̱ó no̱ó ña̱ kándísa iin rá iin yó. \v 2 Ta ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi na choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi Moisés choon ni̱ niꞌi̱ ná koni kuáchí ná no̱ó na̱ kúú veꞌe Ndios. \v 3 Ta kánian natiin Jesús ña̱ñóꞌó káꞌano cháá ka̱ o̱ du̱ú Moisés, dá chi̱ ta̱a káva̱ꞌa veꞌe kánian natiin cháá ka̱ ña̱ñóꞌó o̱ du̱ú veꞌe ni̱ ka̱va̱ꞌa ra. \v 4 Dá chi̱ ió yoo káva̱ꞌa iin rá iin veꞌe, dá ndítaan, tído na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa kúú Ndios. \v 5 Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ íin ndaa̱ Moisés noo̱ Ndios tá ni̱ sa̱ xinkuáchí ná no̱ó na̱ veꞌe Ndios, ta xíꞌín ña̱ ni̱ kee na ni̱ naꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ kaꞌa̱n Ndios chí noo̱. \v 6 Tído Cristo kúú mií de̱ꞌe Ndios, na̱ kánian dándáki veꞌe na. Ta veꞌe na kúú yóó tá ná kandita toon yó xíꞌín ña̱ kándéé iní yo̱ ná nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií, ta ná kadii̱ inío̱ xíꞌín ta̱ndeé iní kómí yó. \s1 Xíꞌo Ndios no̱ó na̱ ñoo na̱ ña̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná \p \v 7 Chi̱ diꞌa kaá Espíritu ii̱ Ndios: \q1 Tá ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios kuu̱ víti, \q1 \v 8 dá kía̱n o̱ sa̱ kédóꞌó ndó mií ndó táto̱ꞌon ni̱ kee na̱ sáꞌano ñoo ndo̱ tá ni̱ da̱ta̱ꞌán na̱ Ndios, \q1 chi̱ ni̱ xito iní ná Ndios no̱ó ni̱ xi̱onoo na yukú i̱chí ñoó. \q1 \v 9 Ta ñoó ni̱ da̱ta̱ꞌán na̱ yuꞌu̱, ta ni̱ xito iní ná yuꞌu̱, \q1 va̱ꞌará uu̱ diko toon kuia̱ ni̱ xini na̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ ndato ni̱ kee yuꞌu̱ xíꞌín ná. \q1 \v 10 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní nátaꞌan inii̱ ni̱ xinii̱ ña̱yuu ñoó, \q1 dá ni̱ kaai̱ xíꞌín mííí: “Daá kuití vá kéxoo xíká nío̱ ná no̱ó ña̱ kóni̱ yuꞌu̱, \q1 chi̱ ko̱ kóni̱ na̱ kañoꞌo na íchi̱ yuꞌu̱.” \q1 \v 11 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xido̱ inii̱ ni̱ kee na, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ꞌu na no̱ó ki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, \m kaá Ndios. \p \v 12 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaa ndo̱ mií ndó, ñani, dá kía̱n ni iin tóꞌón ndó ná o̱ kákomí iin nío̱ kini, iin nío̱ káxí, ña̱ kía̱n kedaá xíꞌín ndó, dá kexoo xíká ndó noo̱ Ndios ta̱kí. \v 13 Diꞌa koo ini ndo̱ kaꞌa̱n niꞌini ndó noo̱ iin rá iin ndó iin rá iin kuu̱ kuu̱. Dá chi̱ káꞌa̱n to̱ꞌon ñoó ña̱ kánian kee ndó dión kuu̱ víti, dá kía̱n ná dáꞌa ni kusaá ini ndo̱ koni ndo̱ to̱ꞌon Ndios kee ña̱ dándaꞌí ñaá kua̱chi. \v 14 Dá chi̱ ió taꞌani kuendá yo̱ xíꞌín Jesucristo tá ná ndiko̱ toon yó ta̱ndeé iní ni̱ na̱tiin yó nda̱ míí saꞌa̱. \v 15 Dá chi̱ diꞌa kaá to̱ꞌon Ndios: \q1 Tá ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios kuu̱ víti, \q1 dá kía̱n o̱ sa̱ kédóꞌó ndó mií ndó táto̱ꞌon ni̱ kee na̱ sáꞌano ñoo ndo̱ tá ni̱ da̱ta̱ꞌán na̱ Ndios. \p \v 16 ¿Ndá yoo ni̱ sa̱ kuu na̱ ni̱ seídóꞌo no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios, ta vati̱ xía̱n daá ni̱ da̱ta̱ꞌán ñaá ná? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ no̱ón kúú ndidaá na̱ ni̱ ka̱nkuei ti̱xi ndaꞌá na̱ ñoo Egipto ni̱ kee Moisés? \v 17 Ta, ¿ndá yoo ni̱ ka̱ryíí Ndios xíꞌín ndin uu̱ diko kuia̱ noo̱ kúú yukú i̱chí ñoó? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, ta ni̱ kue̱i na ni̱ xiꞌi̱ na̱ yukú i̱chí ñoó? \v 18 Ta, ¿ndá yoo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios o̱ náchiꞌi na noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ no̱ón kúú na̱ ko̱ ní xíin kueídóꞌo ñaá? \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ko̱ ní kúu taꞌon ndu̱ꞌu na noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kándísa ndaa̱ na̱ Ndios. \c 4 \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kandaa yo̱ mií yó, viti íin ii̱ Ndios xíꞌín to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ ndu̱ꞌu yó noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ yo̱, dá chi̱ oon ni ví tu̱ú dao ndoꞌó, ta o̱ ko̱ní ndo̱ ndu̱ꞌu ndó ñoó. \v 2 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin yó to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús ni̱ kee Ndios, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó to̱ꞌon Ndios tá sata̱. Tído ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ seídóꞌo na ña̱, dá chi̱ ko̱ ní kándeé iní na̱ Ndios. \v 3 Tído yóó kúú na̱ kándísa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó koni yo̱ ndu̱ꞌu yó naniꞌi̱ ndée̱ yo̱ noo̱ ió na̱. Tído diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín na̱ ko̱ ní kándísa ñaá tá sata̱ ñoó: \q1 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xido̱ inii̱ ni̱ kee na, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ ndu̱ꞌu na noo̱ ki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná. \m Dión ni̱ kaa na̱, va̱ꞌará sa̱ ni̱ da̱xíno ndiꞌi na ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú yóꞌo. \v 4 Dá chi̱ diꞌa kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá kuu̱ úsa̱: \q1 Kuu̱ úsa̱ ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ Ndios noo̱ ndidaá choon ni̱ kee na. \m \v 5 Ta kaá taꞌani tuti ii̱ Ndios diꞌa: \q1 O̱ ko̱ní taꞌon na ndu̱ꞌu na no̱ó ki̱ꞌoi ña̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná. \m \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kómani̱ vá ndu̱ꞌu dao ña̱yuu noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ná, ta ko̱ ní ndu̱ꞌu na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon yóꞌo mií no̱ó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní seídóꞌo na choon ni̱ saꞌanda Ndios. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n tuti ii̱ ña̱ ni̱ saki Ndios iin ka̱ kuu̱, ta kuu̱ ñóó kúú kuu̱ víti. Chi̱ tá ni̱ ya̱ꞌa kua̱ꞌá nda̱ꞌo tiempo, dá ni̱ taa David ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios saꞌa̱ kuu̱ yóꞌo: \q1 Tá ná kueídóꞌo ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios kuu̱ víti, \q1 dá kía̱n o̱ sa̱ kédóꞌó ndó mií ndó. \m \v 8 Dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo Josué ña̱ kía̱n ndu̱ꞌu na̱ sáꞌano ñoo yo̱ noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ ndisa na, dá kía̱n o̱ káꞌa̱n taꞌon Ndios saꞌa̱ iin ka̱ kuu̱. \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá koni ña̱yuu Ndios ndu̱ꞌu na noo̱ miía̱n ndaa̱ kuiti naniꞌi̱ ndée̱ ná. \v 10 Dá chi̱ na̱ ndu̱ꞌu ñoó, no̱ón kúú na̱ koni naniꞌi̱ ndée̱ noo̱ ndidaá choon ni̱ kee na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ mií Ndios tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú yóꞌo. \p \v 11 Sa̱ꞌá ño̱ó ná choꞌon ini yo̱, dá ná konio̱ ndu̱ꞌó noo̱ naniꞌi̱ ndée̱ yo̱, ta ná dáꞌa ni ki̱ꞌo yó miíá ña̱ kusaá inio̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee na̱ sáꞌano ñoo yo̱, chi̱ ko̱ ní seídóꞌo na no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios. \v 12 Chi̱ to̱ꞌon takí kúú to̱ꞌon Ndios, ta to̱ꞌon ndakí nda̱ꞌo kíán. Ta dee̱n cháá ka̱ saꞌándáa̱n o̱ du̱ú iin espada saꞌándá ndi nduú xoo. Sa̱ꞌá ño̱ó tá seídóꞌo yóa̱n, xíno̱a̱n nda̱ ma̱á inio̱, ta sónó níꞌinian nío̱ yo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ yo̱. Ta sónó níꞌini taꞌanian tu̱chi yo̱, ta kásandaáa̱n nda̱ ma̱á noo̱ ñóꞌo da̱ndiki lásá yo̱. Ta nádátu̱uan ndidaá ña̱ nákani inio̱ xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ñóꞌo ini nío̱ yo̱. \v 13 Ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo ko̱ i̱ó de̱ꞌé noo̱ Ndios. Diꞌa ndidaá táꞌa̱n vaan túu noo̱ ná ndéꞌé ná, ta ndidaá táꞌa̱n vaan ndáa vichí noo̱ ná, ta iin kuu̱ nakui̱ta yó naki̱ꞌo yó kuendá noo̱ ná. \s1 Jesús kúú mií mií duti̱ kúú no̱ó \p \v 14 Ta viti ió iin duti̱ kúú no̱ó noo̱ yo̱, ta ni̱ kaa na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná noo̱ ió Ndios induú, ta na̱ yóꞌo kúú Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ná kandita toon yó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. \v 15 Dá chi̱ viti kómí yó iin duti̱ kúú no̱ó kandoꞌo saꞌa̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú yó ña̱yuu vitá ini no̱ó kua̱chi. Chi̱ ni̱ kaꞌán taꞌani ña̱ uꞌu̱ dátu̱ú ñaá, dá ya̱ꞌa na kee na kua̱chi, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéean xíꞌín yó, tído ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon na kee na ni iin kua̱chi. \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó ná natuu yati yó xíꞌín ta̱ndeé iní noo̱ ió Ndios dándáki na, chi̱ nda̱ ñoó xíꞌo na ña̱ mani̱ noo̱ yo̱, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kuꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, ta niꞌi̱ taꞌani yó ndée̱ ña̱ kía̱n chindeé ñaá noo̱ iin rá iin ta̱ndóꞌó ve̱i noo̱ yo̱. \c 5 \p \v 1 Dá chi̱ iin rá iin duti̱ kúú no̱ó ni̱ ndukú Ndios tein ña̱yuu mií ná, dá kuiin ra kaꞌa̱n niꞌini ra sa̱ꞌá ña̱yuu ñoo ra̱ noo̱ Ndios, dá doko̱ rá ña̱ꞌa, ta dákei̱ ra̱ kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ndidaá na̱ ñoo ra̱. \v 2 Ta xíꞌo ndeé iní ra̱ sa̱ꞌá na̱ ko̱ kándaa̱ ini ndí ki̱án va̱ꞌa kánian kee na, xíꞌín na̱ xíonoo ndava̱ꞌa kée kua̱chi, chi̱ kúú taꞌani ra iin ta̱a vitá ini no̱ó kua̱chi. \v 3 Ta sa̱ꞌá ña̱ vitá ini ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó kánian doko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií rá, xíꞌín sa̱ꞌá kua̱chi ña̱yuu ñoo ra̱. \v 4 Ta ko̱ íin taꞌon kuu ka̱xi mií choon yóꞌo, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa na̱ ni̱ kana mií Ndios kúú na̱ kuu kakomí choon yóꞌo, táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo Aarón. \p \v 5 Ta ni Cristo ko̱ ní ka̱xi mií ña̱ natiin na ña̱ñóꞌó ña̱ kakuu na duti̱ kúú no̱ó. Ndios vá ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱ ná, dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: \q1 Yoꞌó kúú de̱ꞌe yuꞌu̱, ta viti náꞌi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n. \m \v 6 Ta kaá taꞌani na iin ka̱ xíán noo̱ tuti ii̱: \q1 Daá kuití kakuu yoꞌó duti̱, \q1 táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec. \p \v 7 Tá ni̱ sa̱ kuu Cristo iin ta̱a ñayuú yóꞌo, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, ta ndaꞌí ni̱ saki na xíꞌín ndutá noo̱ ná noo̱ Ndios, na̱ kándéé di̱tá ñaá no̱ó ña̱ kuu na̱. Ta ni̱ seídóꞌo Ndios ndidaá ña̱ ni̱ xika̱ na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ñaá ná xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini na̱. \v 8 Ta va̱ꞌará kúú ná de̱ꞌe Ndios, tído tein ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ ná ni̱ ka̱ti̱ꞌa na ni̱ seídóꞌo na ña̱ kóni̱ Ndios. \v 9 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi na choon ni̱ kii na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná na̱ dáka̱ki chíchí ñaá, chi̱ dáka̱ki na ndi ndáa mií ña̱yuu seídóꞌo ñaá. \v 10 Ta mií Ndios ni̱ chi̱kani ñaá kakuu na duti̱ kúú no̱ó táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec duti̱ tá sa̱ naꞌá. \s1 Ná dáꞌa ni dánkoo yó ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús \p \v 11 Ió kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa nakani yuꞌu̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, tído kuáchi̱ nda̱ꞌo nakanii ña̱, dá kandaa̱ ini ndo̱, dá chi̱ oon nda̱ꞌo ini ndo̱. \v 12 Sa̱ diꞌa kánian kakuu ndó na̱ dánaꞌa̱ noo̱ dao ka̱ na̱, dá chi̱ sa̱ naꞌá nda̱ꞌo dákuáꞌa ndó saꞌa̱ ña̱ yóꞌo. Tído diꞌa xínñóꞌó ndó ña̱ dánaꞌa̱ tuku na noo̱ ndo̱ ña̱ ni̱ da̱kuáꞌa ndó nda̱ míí saꞌa̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó kúú ndó táto̱ꞌon takuálí leé, chi̱ xínñóꞌó ii̱ vá ndó lechí, chi̱ o̱ kúu keí ndó ña̱ꞌa káxí, ña̱ kúú ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ saꞌa̱ Ndios. \v 13 Ta ndidaá na̱ xíꞌi sa̱va̱ꞌa lechí ñoó, no̱ón kúú na̱ ko̱ kátóni̱ ini ndí ki̱án va̱ꞌa, ta ndí ki̱án ko̱ váꞌa, chi̱ kúú ná táto̱ꞌon takuálí no̱ó ña̱ꞌa Ndios. \v 14 Tído na̱ sa̱ ni̱ chi̱chi, no̱ón kúú na̱ seí ña̱ káxí, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ saꞌano na xíꞌín ña̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ti̱ꞌa na kandaa̱ ini na̱ ndí ki̱án va̱ꞌa, ta ndí ki̱án ko̱ váꞌa. \c 6 \p \v 1 Ná dáꞌa ni katuu yó xíꞌín sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon ndaa̱ Cristo, chi̱ ña̱ yóꞌo kúú ña̱ sa̱ ni̱ ka̱ti̱ꞌa yó nda̱ míí saꞌa̱. Va̱ꞌa cháá ka̱ ná ndi̱ꞌi ini yo̱ koꞌo̱n yo̱ chí noo̱ xíꞌín to̱ꞌon na, ta ko̱ kánian nandió kuéi tuku yó dákuáꞌa yó sa̱ꞌá ña̱ kánian nandikó iní yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kini kée yó, o sa̱ꞌá ña̱ kánian kandeé iní yo̱ Ndios. \v 2 Ta ko̱ kánian dákuáꞌa tuku yó saꞌa̱ ndi kee yó kodo̱ ndúta̱ yo̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ chínóo yó ndáꞌa̱ yo̱ dini̱ na̱ dákuáꞌa xíꞌá, xíꞌín saꞌa̱ ndi koo nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ miía̱n ndaa̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu noo̱ ndiꞌi. \v 3 Ta ki̱ꞌo dión kee yó tá kóni̱ mií Ndios. \p \v 4 Dá chi̱ ndi ndáa na̱ sa̱ ni̱ da̱tóo̱n Ndios ña̱xintóni̱, ta sa̱ ni̱ xirndodó ná ña̱ ndato ve̱i noo̱ Ndios, ta sa̱ ió taꞌani kuendá na̱ xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, \v 5 ta sa̱ ni̱ xirndodó ná to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, ta sa̱ ni̱ xirndodó taꞌani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki Ndios ñayuú sa̱á ve̱i chí noo̱, \v 6 tído tá ná dánkoo na ña̱ ndaa̱ yóꞌo, dá kía̱n ni iin tóꞌón ka̱ ña̱ꞌa o̱ kúu kee yó xíꞌín ná, dá nandió kuéi na nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱, dá chi̱ kíán táto̱ꞌon ndéi tuku na chírkaa na Cristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ndi̱ka cruz, ta xíꞌo na ña̱ kedi̱ki ndaa ñaá ña̱yuu. \v 7 Chi̱ kíán táto̱ꞌon ñoꞌó xítí, ña̱ xíꞌi va̱ꞌan ta̱kui̱í tá koon dai̱. Ta dao ñoꞌó xítí, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa xíꞌoan no̱ó na̱ ni̱ xiti ñaá, ta ió nda̱ꞌo chooan noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ndato ka̱ ví kémáni̱ ñaá Ndios. \v 8 Tído ñoꞌó xítí, táꞌa̱n ña̱ xíꞌo ndinoꞌo ta̱ꞌíón xíꞌín ión títí, ño̱ó kúú ñóꞌo̱ ko̱ chóon, ta ño̱ó kúú ñóꞌo̱ ndéi ndáti tai̱ chiꞌan kee Ndios, ta ndátian kei̱ ña̱ iin kuu̱. \p \v 9 Tído va̱ꞌará ndátóꞌón ndú saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, na̱ mani̱ miíi̱, tído náꞌá káxí vá ndú ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ndoꞌo ndoꞌó, ta kee ndó ña̱ va̱ꞌa táto̱ꞌon kánian kee ña̱yuu ni̱ da̱káki Ndios. \v 10 Chi̱ kúú ná iin Ndios ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ nándodó taꞌon na saꞌa̱ choon ni̱ kee ndó noo̱ ná, ni sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, chi̱ ni̱ chi̱ndeé ndó ña̱yuu mií ná, ta ndéi ii̱ ndo̱ chíndeé ñaá ndó nda̱ viti. \v 11 Tído kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ ná kandita toon ii̱ iin rá iin ndó xíꞌín ndidaá ña̱ va̱ꞌa kée ndó nda̱ noo̱ ndiꞌi kuií, dá kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ natiin ndó ta̱ndeé iní kómí ndó noo̱ Ndios. \v 12 Chi̱ ko̱ kóni̱ ndu̱ ña̱ kandei dúsá oon ndó. Diꞌa koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu, táꞌa̱n na̱ kándéé káꞌano ini Ndios, ta ndáti kueé ñaá ná, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kée na dión, sa̱ꞌá ño̱ó natiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná. \p \v 13 Dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ Abraham ña̱ kía̱n kemáni̱ ñaá ná, dá ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná, dá chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ yo̱ káꞌano cháá ka̱ o̱ du̱ú mií ná, \v 14 ta ni̱ kaa na̱: “Miía̱n ndaa̱ kuiti kemáni̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱ yo̱ꞌó, ta ndekuaꞌa̱ nda̱ꞌo yuꞌu̱ tata yo̱ꞌó.” \v 15 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ ndati kueé Abraham, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá na̱ ni̱ na̱tiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná. \v 16 Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti náchinaꞌá ña̱yuu ndéi ña̱yuu yóꞌo iin yoo káꞌano cháá ka̱ o̱ du̱ú mií ná, dá kéndaa̱ na̱ noo̱ káꞌa̱n na̱. Ta ki̱ꞌo dión ndadí ña̱ ni̱ tiin táꞌan na saꞌa̱. \v 17 Ta kóni̱ Ndios ña̱ kanaꞌá na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ o̱ nándikó taꞌon iní na̱ kee na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná. \v 18 Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu taꞌon nada̱on no̱ó uu̱ ña̱ꞌa ni̱ kee Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ yo̱, ta ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná, ta o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n to̱ꞌón Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ió iin ta̱ndeé iní káꞌano noo̱ yóó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, chi̱ kándéé iní yo̱ ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. \v 19 Ta ta̱ndeé iní yóꞌo kía̱n tíin toon nío̱ yo̱ noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo tíin toon ka̱a ve̱e iin barco, dá sá tuu ra ini ta̱ñoꞌo̱. Ta mií ta̱ndeé iní yóꞌo ndáka yó kuaꞌa̱n yo̱ nda̱ sata̱ dáꞌo̱n ndadí ini veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Ndios, \v 20 no̱ó ni̱ ku̱ꞌu mií Jesús ni̱ sonó ná íchi̱ noo̱ yo̱, chi̱ iin ni̱ ka̱ndo̱o na kúú duti̱ kúú no̱ó táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec duti̱ tá sa̱ naꞌá. \c 7 \s1 Ki̱ꞌo diꞌa ni̱ ke̱chóon ta̱ duti̱ sa̱ naní Melquisedec \p \v 1 Ta Melquisedec yóꞌo ni̱ sa̱ kuu rey ñoo naní Salem, ta sa̱ kuu ra duti̱ noo̱ Ndios, na̱ ió induú. Ta kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ iin kuu̱ ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱tiin ra Abraham íchi̱ nda̱ no̱ó ko̱ndii na no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ na̱á na̱ xíꞌín dao rey, ta ñoó ni̱ kemáni̱ ñaá Melquisedec xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n ra̱. \v 2 Ta noo̱ mií rá ni̱ xi̱ꞌo Abraham uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ ni̱ xi̱o ndaa na̱ no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ na̱á ná xíꞌín rey ñoó. Ta kuu̱ Melquisedec ñoó kóni̱ kaá “rey kéndaa̱”. Ta mií rá ni̱ sa̱ kuu rey ñoo Salem, ta to̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa “rey náchíndei va̱ꞌa ña̱yuu”. \v 3 Ko̱ íin náꞌá saꞌa̱ tatá ra̱, ni saꞌa̱ naná ra̱, ta ni ko̱ íin náꞌá ndá yoo ni̱ sa̱ kuu na̱ sáꞌano veꞌe ra, ta ni ko̱ íin náꞌá ndá oon ni̱ kaki ra, ta ni ko̱ íin náꞌá ndá oon ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Ta ni̱ sa̱ kuu ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ iin ni̱ ka̱ndo̱o ra kúú rá duti̱. \p \v 4 Taó kuendá mií ndó ña̱ káꞌano nda̱ꞌo choon ni̱ sa̱ neꞌe Melquisedec, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n Abraham, na̱ kúú tatá ñoo yo̱, ni̱ xi̱ꞌo na uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa noo̱ Melquisedec, ña̱ ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ xi̱o ndaa na̱ ndáꞌa̱ dao ka̱ rey tu̱kú ñoó. \v 5 Ta miía̱n ndaa̱ ni̱ ka̱xi Ndios ta̱a tein na̱ veꞌe Leví ña̱ kakuu ra duti̱, ña̱ kakomí rá choon ña̱ kiꞌin ya̱ꞌi ra uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa níꞌi̱ na̱ ñoo ra̱ noo̱ choon kée na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Ndios choon. Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ kánian kiꞌin ya̱ꞌi ra noo̱ ñani ra̱, va̱ꞌará iin tóꞌón dáá kúú tatá ra̱, chi̱ na̱ veꞌe Abraham kúú ndi ndiꞌi ra. \v 6 Ta va̱ꞌará ko̱ ní kíi Melquisedec tein na̱ veꞌe Leví, tído ni̱ na̱tiin ra uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ ió noo̱ Abraham, ta ni̱ kemáni̱ taꞌani ra Abraham xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ra̱. Ta Abraham kúú na̱ kánian natiin ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná. \v 7 Ta náꞌá yó ña̱ na̱ lóꞌo̱ kúú na̱ nátiin to̱ꞌon va̱ꞌa kée na̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱. \v 8 Ta kándaa̱ taꞌani inio̱ ña̱ xíꞌi̱ ta̱ veꞌe Leví, táꞌa̱n ra̱ kíꞌin ya̱ꞌi uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa ió no̱ó na̱ ñoo ra̱, tído káꞌa̱n to̱ꞌon Ndios saꞌa̱ Melquisedec ña̱ ta̱kí ii̱ vá rá. \v 9 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi Abraham uxi̱ ña̱ꞌa noo̱ iin iin ciento ña̱ꞌa ñoó noo̱ Melquisedec, sa̱ꞌá ño̱ó kuu kaa yo̱ ña̱ nda̱ Leví xíꞌín ta̱ veꞌe ra ni̱ chi̱ya̱ꞌi taꞌani, va̱ꞌará mií rá kíꞌin ya̱ꞌi no̱ó na̱ ñoo ra̱. \v 10 Dá chi̱ ñóꞌo ii̱ vá na̱ veꞌe Leví kúú ná nii̱ ini Abraham tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín Melquisedec íchi̱ ñoó. \p \v 11 Tá kuu koo vii ña̱yuu noo̱ Ndios saꞌa̱ choon kée ta̱ duti̱ kuendá Leví, dá kía̱n, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ chi̱kani Ndios iin ka̱ duti̱? Ta va̱ꞌará mií na̱ veꞌe Leví ni̱ na̱tiin ley Ndios, tído duti̱ ni̱ na̱chi̱kani Ndios tiempo viti kúú ná táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec, ta ko̱ ní taó taꞌon ñaá ná tein na̱ veꞌe Aarón. \v 12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nda̱ko̱o iin duti̱ sa̱á, sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian nada̱on taꞌani ley, chi̱ sa̱ díin va kée duti̱ sa̱á yóꞌo. \v 13 Táꞌa̱n duti̱ káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱, ko̱ ní kíi na tein na̱ veꞌe Leví, chi̱ ni̱ kii na tein na̱ veꞌe iin ka̱ ña̱yuu, ta ni iin taꞌon na̱ veꞌe yóꞌo ko̱ ní sá kuu duti̱ Ndios. \v 14 Dá chi̱ náꞌá yó ña̱ ni̱ kii na̱ kúú satoꞌo yo̱ tein na̱ veꞌe Judá, ta ni iin tóꞌón na̱ veꞌe Judá ko̱ ní chíkani Moisés ña̱ kakuu na duti̱. \p \v 15 Ta kándaa̱ inio̱ ña̱ dión kíán, dá chi̱ ni̱ nda̱ko̱o iin duti̱ sa̱á, ta kúú ná táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec. \v 16 Chi̱ ko̱ kúú ná duti̱ saꞌa̱ ley, chi̱ kaá ley ña̱ sa̱va̱ꞌa na̱ veꞌe Leví kuu kakuu duti̱. Diꞌa kúú ná duti̱ sa̱ꞌá ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ná ña̱ kataki kuií na̱. \v 17 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios saꞌa̱ ná: \q1 Daá kuití kakuu yoꞌó duti̱, \q1 táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu Melquisedec. \m \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱tuu Ndios ley yatá, chi̱ ko̱ ní kándeéán dáxi̱nko̱oan choon ni̱ sa̱ neꞌan, chi̱ ko̱ nda̱kí taꞌan vaan, \v 19 chi̱ ko̱ ní kándeé taꞌon ley ña̱ dánkoo viián ni iin tóꞌón ña̱yuu noo̱ Ndios. Tído viti ni̱ niꞌi̱ yo̱ iin ta̱ndeé iní va̱ꞌa cháá ka̱, dá kuu kuyati cháá ka̱ yo̱ noo̱ Ndios. \p \v 20 Ta dión ni̱ kuu, dá chi̱ ni̱ chi̱naꞌá Ndios mií ná ña̱ dión koo. \v 21 Tído ko̱ ní kée taꞌon Ndios dión tá ni̱ chi̱kata na ta̱ duti̱, ta̱ kúú kuendá Leví. Tído miía̱n ndaa̱ ni̱ chi̱naꞌá ná mií ná tá ni̱ chi̱kani na iin duti̱ sa̱á, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ ná: \q1 Ni̱ chi̱naꞌá Ndios mií ná, ta o̱ nándikó taꞌon iní na̱ no̱ó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱: \q1 “Daá kuití kakuu yoꞌó duti̱, \q1 táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu Melquisedec.” \m \v 22 Ta Jesús kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ xíꞌín yó o̱ du̱ú ley ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ Moisés. \p \v 23 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu dao ka̱ duti̱ ñoó, dá chi̱ tá ni̱ xiꞌi̱ iin ra, dá ni̱ na̱kuíi̱n iin ka̱ ra̱. \v 24 Tído Jesús kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o kakuu kuií duti̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ nakuii̱n iin ka̱ duti̱ noo̱ ná. \v 25 Sa̱ꞌá ño̱ó ndá hora kúú mií vá kuu dáka̱ki na ña̱yuu, na̱ nónó natuu yati noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ñaá ná, dá chi̱ daá takí kuií na̱ ió na̱ seí ndaꞌí na̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios. \p \v 26 Ta iin duti̱ kúú no̱ó kée dión kúú na̱ xínñóꞌó yó, chi̱ kúú ná iin na̱ vii, iin na̱ ko̱ó kua̱chi, iin na̱ ko̱ó yáko̱, iin na̱ ko̱ xíonoo íchi̱ na̱ kée kua̱chi, iin na̱ ni̱ chi̱ko̱o dikó cháá ka̱ Ndios nda̱ induú. \v 27 Ta ko̱ xínñóꞌó taꞌon na kee na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ duti̱ kúú no̱ó, chi̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ dóko̱ rá kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií rá, ndiꞌi, dá dóko̱ rá kíti̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱ ñoo ra̱. Tído Jesús, iin tóꞌón vá taꞌándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yó, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña. \v 28 Ta ley Moisés chíkataan ta̱a, táꞌa̱n ra̱ vitá ini no̱ó kua̱chi, kakuu ra duti̱ kúú no̱ó. Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley yóꞌo, dá ni̱ na̱chi̱naꞌá ná mií ná ña̱ chikani na de̱ꞌe mií ná ña̱ daá kuití vá kakuu na duti̱ kúú no̱ó, chi̱ ni̱ da̱xínko̱o ndiꞌi na choon Ndios. \c 8 \s1 Saꞌa̱ Jesús ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín yó \p \v 1 Ta viti, to̱ꞌon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kóni̱ yuꞌu̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó kía̱n kanaꞌá ndó ña̱ ki̱ꞌo dión kée duti̱ kúú no̱ó íin noo̱ yo̱, ta ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios, na̱ kúú rey ió dándáki nda̱ induú. \v 2 Ta kéchóon na no̱ó ii̱ cháá ka̱ ini veꞌe ño̱ꞌo ndisa íin induú, ña̱ kía̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa mií satoꞌo yo̱ Ndios, ta ko̱ kíán ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a. \v 3 Chi̱ ndidaá táꞌa̱n ta̱ duti̱ kúú no̱ó níꞌi̱ choon ña̱ doko̱ rá ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta chíñóꞌo̱ ra̱ kíti̱ noo̱ ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú Jesús duti̱ íin noo̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kánian doko̱ taꞌani na ña̱ꞌa noo̱ Ndios. \v 4 Tá ni̱ ka̱ndo̱o na ñayuú yóꞌo, dá kía̱n o̱ kákuu taꞌon na duti̱, dá chi̱ sa̱ ndéi va duti̱ dóko̱ rá ña̱ꞌa noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon. \v 5 Chi̱ choon kée duti̱ yóꞌo kúú táto̱ꞌon ko̱ndaꞌi̱ óon va ña̱ kúu induú. Dá chi̱ tá kuaꞌa̱n Moisés kava̱ꞌa na veꞌe ño̱ꞌo, dá ni̱ kaa Ndios xíꞌín ná: “Miía̱n koo ino̱n kava̱ꞌón veꞌe ño̱ꞌo yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió veꞌe ño̱ꞌo, ña̱ kía̱n ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱o̱n dini̱ yúku̱ ñoó.” \v 6 Tído choon va̱ꞌa cháá ka̱ kée Jesús viti o̱ du̱ú dao ka̱ duti̱ ñoó, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ yó noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ña̱ kee na iin ña̱ꞌa va̱ꞌa cháá ka̱ xíꞌín yó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na ña̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ noo̱ yo̱. \v 7 Dá chi̱ tá ní kándeé ley Moisés ña̱ koo vii yo̱ noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ka̱ Ndios kando̱o na kee na iin ña̱ꞌa sa̱á xíꞌín yó. \v 8 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios ña̱ kée ley ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín na̱ ñoo yo̱: \q1 Ve̱i iin kuu̱, kaá satoꞌo yo̱ Ndios, \q1 ña̱ kía̱n kando̱oi keei ña̱ sa̱á xíꞌín na̱ ñoo Israel, xíꞌín na̱ kúú kuendá Judá. \q1 \v 9 Ta o̱ kándo̱o ka̱i̱ xíꞌín ná táto̱ꞌon ni̱ ka̱ndo̱oi xíꞌín na̱ yatá veꞌe na \q1 tá ni̱ taóí na̱ xíꞌín ndáꞌí ñoo Egipto. \q1 Chi̱ ko̱ ní sá ndita ndaa̱ na̱ xíꞌín ña̱ ni̱ ka̱ndo̱oi xíꞌín ná, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌí na̱, kaá satoꞌo yo̱ Ndios. \q1 \v 10 Ta viti kía̱n diꞌa koꞌi̱n kando̱oi xíꞌín na̱ ñoo Israel \q1 ña̱ keei iin ña̱ sa̱á xíꞌín ná tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱, kaá satoꞌo yo̱ Ndios: \q1 Ta nda̱ ma̱á ini ña̱xintóni̱ ná koꞌi̱n chikaa̱i̱ leyi̱, \q1 ta nda̱ ma̱á ini nío̱ ná koꞌi̱n taai ña̱, \q1 Ta yuꞌu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, ta mií ná kakuu na̱ ñooi̱. \q1 \v 11 Ta ni iin tóꞌón taꞌon na o̱ kánian dánaꞌa̱ no̱ó na̱ ndéi yati xíꞌín ná, \q1 ni noo̱ ñani mií ná, ta kaa na̱: \q1 “Nandukú ndó satoꞌo yo̱ Ndios”, \q1 dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n va na kanaꞌá ña̱ yuꞌu̱ kúú Ndios, \q1 nda̱ na̱ kua̱lí cháá ka̱ xíꞌín nda̱ na̱ sáꞌano cháá ka̱. \q1 \v 12 Ta koꞌi̱n ki̱ꞌo káꞌano inii̱ sa̱ꞌá kua̱chi na, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíko̱ꞌon inii̱ sa̱ꞌán, \q1 xíꞌín saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ sa̱ kee na. \m Dión kaá tuti ii̱ Ndios. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaá Ndios ña̱ kando̱o na kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín na̱ ñoo yo̱, dá kía̱n ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na mií no̱ó ni̱ ku̱yatá váán, ta ndidaá ña̱ꞌa kúyatá, ndátian naá váán. \c 9 \p \v 1 Ta viti, ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌe yó tá sata̱ saꞌándáa̱n choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kandaño̱ꞌo yó na̱, ta saꞌándáa̱n choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian koo veꞌe ño̱ꞌo na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \v 2 Ta diꞌa káa veꞌe ño̱ꞌo na̱: ini veꞌe mií no̱ó kúú noo̱ ii̱ cháá, ta ñoó íin iin candilero, ta íin iin mesa noo̱ kándodó pan dóko̱ rá noo̱ Ndios. \v 3 Ta sata̱ dáꞌo̱n kúú uu̱ tákaa ñoó kúú míí noo̱ ii̱ cháá ka̱. \v 4 Ta ñoó íin iin ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro noo̱ chíñóꞌo̱ na̱ du̱sa támi sáꞌa̱n, ta ñoó taꞌani íin iin sato̱ ni̱ na̱kuchi ndinoꞌo oro, ta yiróón dándáki ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ ñoo yo̱. Ta ñoó nákaa̱ iin ki̱di oro noo̱ ñóꞌo maná, ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios ni̱ seí na̱ ñoo yo̱, ta ñoó taꞌani nákaa̱ vara Aarón, kirá ni̱ nana nóma̱ kuíi̱, ta ñóꞌo taꞌani yuu̱ dáꞌándá noo̱ tándaa choon ni̱ saꞌanda Ndios. \v 5 Ta sa̱tá sato̱ ñoó ndíta uu̱ querubín oro ió ndixi̱, ta ño̱ó dándáki ña̱ nákaa̱ Ndios ñoó, ta xíꞌín ndixi̱án dáda̱ꞌi ña sa̱tá sato̱ ñoó, noo̱ sóꞌono ndaa ra̱ nii̱ kíti̱ noo̱ Ndios, dá kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱ ñoo yo̱. Tído ko̱ nónóí kaꞌi̱n cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó. \p \v 6 Dá tá ni̱ xi̱no ndidaá ña̱ yóꞌo táto̱ꞌon kánian kooan, dá ni̱ ka̱sáꞌá tóo tóo ko̱kuꞌu ta̱ duti̱ veꞌe mií no̱ó ñoó, dá kechóon ra inia̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon. \v 7 Tído veꞌe kúú uu̱, noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱ ñoó, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ míí vá ta̱ duti̱ kúú no̱ó kuu ku̱ꞌu ini veꞌe ñoó iin tóꞌón kuu̱ noo̱ kuía̱. Ta o̱ kúu taꞌon ku̱ꞌu ra tá ko̱ néꞌe ra nii̱ kuaꞌa̱n ra̱, dá chi̱ nii̱ ñoó dóko̱ rá noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií rá xíꞌín sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kenaá na̱ ñoo ra̱. \v 8 Ta ña̱ yóꞌo xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kándaa̱ inio̱ ña̱ o̱ kúu taꞌon ku̱ꞌu yó nda̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ xía̱n nani íin ii̱ vá veꞌe mií no̱ó ñoó. \v 9 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndi ndóꞌo ña̱yuu tiempo viti, dá chi̱ va̱ꞌará dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa noo̱ Ndios, ta va̱ꞌará chíñóꞌo̱ ra̱ kíti̱ noo̱ ná, tído ko̱ kándo̱o vii taꞌon ña̱xintóni̱ ña̱yuu xíꞌo ña̱ꞌa ñoó, chi̱ kútúú ii̱ vá ini na̱. \v 10 Dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ꞌa káꞌa̱n ley yóꞌo saꞌa̱ kía̱n ndi ndáa ña̱ꞌa kuu keí ña̱yuu, xíꞌín ña̱ koꞌo na, xíꞌín saꞌa̱ ndi kee na nduvii ná ñíi̱ ná noo̱ Ndios, ta dión ni̱ sa̱ kian nda̱ ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ndesa̱á Ndios ndidaá ña̱ꞌa. \p \v 11 Chi̱ sa̱ ni̱ kixi Cristo, ta mií ná kúú duti̱ kúú no̱ó, ta noo̱ ndáꞌa̱ míí ná ió ndidaá táꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. Ta mií ná nákaa̱ xínkuáchí ini veꞌe ño̱ꞌo ndáya̱ꞌi cháá ka̱, iin veꞌe ño̱ꞌo va̱ꞌa cháá ka̱, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní káva̱ꞌa xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a, dá chi̱ o̱ du̱ú ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo kíán. \v 12 Ta ko̱ ní ku̱ꞌu Cristo doko̱ ná nii̱ kíti̱, ni ko̱ ní ku̱ꞌu na doko̱ ná nii̱ chikerró noo̱ Ndios ini veꞌe ño̱ꞌo na̱. Diꞌa nii̱ míí vá ná néꞌe na ni̱ ku̱ꞌu na ni̱ doko̱ ná noo̱ Ndios noo̱ kúú noo̱ ii̱ cháá ka̱, ta iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ kee na dión, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee na, ta kúú iin íchi̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios. \v 13 Chi̱ nii̱ toro, xíꞌín nii̱ chivato, xíꞌín yaa̱ chikerró, kirí ni̱ chi̱ñóꞌo̱ ta̱ duti̱ noo̱ Ndios, kúú ña̱ ni̱ soꞌono niꞌini ra ñíi̱ ña̱yuu ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, dá nduvii ñíi̱ ná noo̱ Ndios. \v 14 Tído kándo̱o vii cháá ka̱ yo̱ ni̱ kee nii̱ Cristo, chi̱ xíꞌín ndée̱ Espíritu, na̱ ió kuií, ni̱ doko̱ ná mií ná noo̱ Ndios, ta ni iin kua̱chi ko̱ ní sá komí ná. Sa̱ꞌá ño̱ó nii̱ míí ná kándéé nduvii ña̱xintóni̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ná o̱ kée ka̱ yo̱ ña̱ kini kuaꞌa̱n dánaá ñaá, dá koni yo̱ kee yó ña̱ kóni̱ Ndios ta̱kí. \p \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios, ta kúú ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín yó. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee yó kaá ley ni̱ xi̱ꞌo Ndios. Dión, dá koni ndidaá na̱ ni̱ kana Ndios natiin na ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na, ta ña̱ va̱ꞌa yóꞌo kúú ña̱ kataki chíchí ná. \v 16 Dá chi̱ tá ni̱ ka̱ndo̱o iin ta̱a ki̱ꞌo ra ña̱ꞌa kómí rá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kía̱n tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kuu natiin na ña̱ꞌa kómí rá. \v 17 Dá chi̱ kuu natiin na ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra ki̱ꞌo ra noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Tído xía̱n nani takí ra̱, o̱ kúu taꞌon natiin na ña̱. \v 18 Tá kuaꞌa̱n Ndios kando̱o na kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ ñoo yo̱ tá sata̱, dá ni̱ kee ii̱ náa̱n xíꞌín nii̱. \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi Moisés ndidaá choon saꞌándá ley no̱ó na̱ sáꞌano ñoo yo̱, dá ni̱ kiꞌin na nii̱ chikerró, xíꞌín nii̱ kíti̱, xíꞌín ta̱kui̱í, xíꞌín kachi̱ kuaꞌá nii̱, xíꞌín ndáꞌa̱ yuku̱ hisopo, dá ni̱ soꞌono ndaa na̱ nii̱ ñoó xíꞌín yuku̱ yóꞌo sa̱tá yuu̱ noo̱ káa ley, xíꞌín sata̱ ndidaá ña̱yuu ñoó. \v 20 Dá kaá Moisés xíꞌín ná: “Nii̱ yóꞌo dáxi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ndoꞌó, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ noo̱ yo̱.” \v 21 Ta ni̱ soꞌono ndaa taꞌani na nii̱ yóꞌo veꞌe ño̱ꞌo ñoó, xíꞌín sata̱ ndidaá ndaꞌá choon kúchóon na inia̱n. \v 22 Ta kaá ley ña̱ xíꞌín nii̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa kando̱o vii noo̱ Ndios. Chi̱ tá ná o̱ kuíta̱ nii̱, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi kée ña̱yuu. \s1 Ni̱ ndoo kua̱chi yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Jesús mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱ \p \v 23 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ dión ni̱ kee na tá sata̱, dá ni̱ ka̱ndo̱o vii ndidaá ña̱ꞌa ñoó. Ta ña̱ ni̱ kee na tá sata̱ ñoó kúú ko̱ndaꞌi̱ ña̱ ndaa̱ ió induú. Ta ña̱ ndaa̱ ió induú kía̱n xínñóꞌó nii̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú nii̱ kíti̱. \v 24 Dá chi̱ ko̱ ní ku̱ꞌu taꞌon Cristo ini veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a ñayuú yóꞌo, dá chi̱ sa̱va̱ꞌa ko̱ndaꞌi̱ óon va veꞌe ño̱ꞌo íin induú kúú veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Diꞌa ni̱ ku̱ꞌu na mií mií noo̱ ió Ndios induú ni̱ doko̱ ná nii̱ míí ná saꞌa̱ iin rá iin yó. \v 25 Ta ko̱ ní nándió ko̱o tóo tóo taꞌon na doko̱ ná nii̱ ná saꞌa̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ duti̱ kúú no̱ó no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ro̱ón kúú ra̱ kúꞌu tá noo̱ kuía̱ no̱ó ii̱ cháá ka̱ dóko̱ rá nii̱ kíti̱. \v 26 Dá chi̱ tá dión kánian kee Jesús, dá kía̱n nda̱ míí saꞌa̱ ñayuú kánian ndoꞌo tóo tóo nío̱ ná saꞌa̱ yo̱. Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ tein kuu̱ noo̱ ndiꞌi yóꞌo iin tóꞌón dini̱ vá taꞌándá ni̱ kii na ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dá ndoo kua̱chi yó noo̱ Ndios, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ kee na. \v 27 Ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ kía̱n kuu ndidaá ña̱yuu iin tóꞌón taꞌándá, dá keyíko̱ saꞌa̱ ná. \v 28 Dión taꞌani ni̱ ndoꞌo Cristo. Iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dá ni̱ da̱ndóo na kua̱chi kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu noo̱ Ndios. Ndiꞌi daá, naꞌa̱ noo̱ ná taꞌándá kúú uu̱ ñayuú yóꞌo. Ta o̱ kíi ka̱ na̱ di̱tá ná kua̱chi yó, nda̱á kasaa̱ na̱ dáka̱ki na na̱ ndáti ñaá. \c 10 \p \v 1 Dá chi̱ ley ni̱ taa Moisés kíán sa̱va̱ꞌa ko̱ndaꞌi̱ óon ña̱ va̱ꞌa ki̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ ko̱ kúu taꞌan vaan mií mií ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌará tá noo̱ kuía̱ tá noo̱ kuía̱ dóko̱ ta̱ duti̱ ña̱ꞌa xíꞌín kíti̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ña̱yuu ve̱i ñoó, o̱ kúu taꞌon kando̱o vii ná noo̱ Ndios. \v 2 Dá chi̱ tá ná kandeé ña̱ ni̱ doko̱ ná ñoó dánkoo viián na̱ iin íchi̱ noo̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ xínñóꞌó ka̱ na̱ koꞌo̱n na̱ doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Ndios, dá chi̱ o̱ kútúú ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi na. \v 3 Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ chíñóꞌo̱ na̱ kíti̱ noo̱ Ndios tá noo̱ kuía̱ tá noo̱ kuía̱, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín ná, dá ñóꞌo ini na̱ ña̱ kómí ná kua̱chi noo̱ Ndios. \v 4 Chi̱ ko̱ kándeé taꞌon nii̱ chikerró xíꞌín nii̱ chivato dándóo rá kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios. \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ku̱ꞌu Jesús ñayuú yóꞌo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Ndios: \q1 Ko̱ kóni̱ ní ña̱ chiñóꞌo̱ na̱ kíti̱ noo̱ ní, ta ko̱ kóni̱ ní ña̱ doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ ní. \q1 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ní ni̱ ka̱va̱ꞌa ní yikí ko̱ñoi̱. \q1 \v 6 Chíñóꞌo̱ na̱ kíti̱ noo̱ ní, ta satá na̱ nii̱ noo̱ ní sa̱ꞌá kua̱chi na̱, tído ko̱ nátaꞌan ini ní xiní ní ña̱ kée na. \q1 \v 7 Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín ní: “Viti kía̱n ve̱ii keei ña̱ kóni̱ mií ní, tatá Ndios, \q1 táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ mií ní saꞌa̱ yúꞌu̱.” \m \v 8 ¿Á ni̱ xini ndo̱ꞌó? Ña̱ mií no̱ó ni̱ kaa na̱ káꞌa̱n diꞌa: “Ko̱ kóni̱ ní ña̱ chiñóꞌo̱ ná kíti̱ noo̱ ní, ta ko̱ kóni̱ ní ña̱ doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ ní, ta ni ko̱ kóni̱ ní ña̱ kata na̱ nii̱ noo̱ ní sa̱ꞌá kua̱chi na̱, ta ko̱ nátaꞌan ini ní xiní ní ña̱ yóꞌo.” Dión kaá na̱, va̱ꞌará ki̱ꞌo dión saꞌándá ley choon. \v 9 Dá ni̱ kaa taꞌani na: “Viti kía̱n ve̱ii keei ña̱ kóni̱ mií ní, tatá Ndios.” Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ sadi Ndios íchi̱ yatá, ta ni̱ chi̱náꞌa̱ sa̱á na̱ iin ka̱ íchi̱ noo̱ yo̱. \v 10 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús ña̱ kóni̱ Ndios, dá ni̱ kuu ni̱ ndu̱vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ doko̱ ná yikí ko̱ño na̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, ta iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ kee na dión, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ kee na. \p \v 11 Ta miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ ndíta ta̱ duti̱ xínkuáchí rá ini veꞌe ño̱ꞌo, ta tóo tóo chíñóꞌo̱ ra̱ kíti̱, ta tóo tóo dóko̱ rá ña̱ꞌa noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na̱ ñoo ra̱. Tído ko̱ kándeé taꞌon ña̱ꞌa ñoó dándóoan kua̱chi ña̱yuu noo̱ Ndios. \v 12 Tído Cristo, iin tóꞌón dini̱ vá taꞌándá ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ndidaá ña̱yuu, ta daá kuití vá ndáya̱ꞌi ña̱ ni̱ kee na. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios. \v 13 Ta ñoó ió na̱ ndáti na nda̱ ná kasandaá kuu̱ nataán Ndios ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi saꞌa̱ ná. \v 14 Iin tóꞌón dáá vá taꞌándá ni̱ doko̱ Jesús mií ná, ta kúú iin íchi̱ vá ni̱ da̱nkoo ndaa̱ na̱ ña̱yuu ni̱ ndu̱vii ná noo̱ Ndios. \v 15 Ta ña̱ yóꞌo taꞌani xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kándaa̱ ini yo̱, dá chi̱ dinñóꞌó ka̱ kaá na̱ diꞌa: \q1 \v 16 Ki̱ꞌo diꞌa kando̱oi keei xíꞌín na̱ ñoo Israel tá ná kasandaá kuu̱ dáá ñóó, kaá satoꞌo yo̱ Ndios: \q1 Chi̱ ini nío̱ ná koꞌi̱n chikaa̱i̱ leyi̱, ta ini ña̱xintóni̱ ná taai ña̱. \m \v 17 Ta kaá taꞌani na diꞌa: \q1 Koꞌi̱n ki̱ꞌo káꞌano inii̱ sa̱ꞌá kua̱chi na̱, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíko̱ꞌon inii̱ sa̱ꞌán, xíꞌín saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee na. \m \v 18 Ta viti, sa̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ yo̱ doko̱ yo̱ ña̱ꞌa noo̱ ná sa̱ꞌán. \p \v 19 Kanaꞌá ndó, ñani miíi̱, ña̱ ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ku̱ꞌu yó noo̱ ii̱ cháá ka̱, noo̱ ió mií Ndios sa̱ꞌá nii̱ Jesucristo, kirá ni̱ xita̱ saꞌa̱ yo̱. \v 20 Chi̱ ni̱ nono̱ iin íchi̱ sa̱á noo̱ yo̱, iin íchi̱ ta̱kí, dá chi̱ ni̱ nono̱ vá noo̱ tákaa dáꞌo̱n sadí noo̱ yo̱ ku̱ꞌu yó noo̱ ii̱ cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ doko̱ Jesús yikí ko̱ño na̱ saꞌa̱ yo̱. \v 21 Viti kía̱n kómí yó iin duti̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱, na̱ ió dándáki na̱ veꞌe Ndios, \v 22 sa̱ꞌá ño̱ó ná natuu yati yó noo̱ Ndios xíꞌín iin nío̱ ndaa̱, ta ná kandeé káꞌano ini yo̱ ña̱ natiin va̱ꞌa na yó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱vii nío̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kútúú ka̱ ini yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee yó, ta sa̱ ni̱ ndu̱vii na ñíi̱ yo̱ xíꞌín ta̱kui̱í vii. \v 23 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kui̱ta toon yó xíꞌín ta̱ndeé iní kómí yó, ta ná dáꞌa ni nakani kuáchi̱ ini yo̱, dá chi̱ iin na̱ ndaa̱ nda̱ꞌo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ta̱ndeé iní yóꞌo noo̱ yo̱. \v 24 Ta ná kaꞌi ini yo̱ ndi keeá kaꞌa̱n niꞌini yó noo̱ iin rá iin yó, dá ná kuꞌu̱ sátáꞌan ini yo̱ saꞌa̱ yo̱, ta ná kee yó ña̱ va̱ꞌa. \v 25 Ta ná dáꞌa ni koo ini yo̱ dánkoo yó ña̱ nditútí yó kandaño̱ꞌo yó Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ ña̱yuu. Diꞌa ná kaꞌa̱n niꞌini yó noo̱ iin rá iin yó, víꞌí ka̱ ví viti, chi̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ sa̱ kuaꞌa̱n kuyati kuu̱ nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱. \s1 Ná dáꞌa ni ki̱ꞌo yó mií yó ña̱ kañoꞌo tuku yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi \p \v 26 Tído tá ná ki̱ꞌo yó miíá ña̱ kañoꞌo tuku yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi xía̱n nani sa̱ náꞌá yó to̱ꞌon ndaa̱ Ndios, dá kía̱n ko̱ ta̱ꞌón iin ka̱ ña̱ꞌa kuu doko̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá kando̱o vii yo̱ noo̱ ná. \v 27 Sa̱va̱ꞌa ña̱ ndáti yó niꞌi̱ yo̱ kúú ña̱ kaꞌí nda̱ꞌo ndoꞌo yó tá ná kui̱ta yó keyíko̱ saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ñoó, dá kue̱i yó noo̱ sáꞌano ita̱ ñóꞌo̱, ña̱ kía̱n dánaá ndidaá na̱ xiní xíxi Ndios. \v 28 Ta ndidaá ña̱yuu ko̱ ní xíin kueídóꞌo ley Moisés, ni lúꞌu̱ ña̱ mani̱ o̱ kóo saꞌa̱ ná xía̱n nani ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ o oni̱ ña̱yuu xíꞌo to̱ꞌon ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ ya̱ꞌa na, dá kía̱n kaꞌání ñaá ta̱ néꞌe choon. \v 29 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo na̱ kénóo Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios? Chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo séi̱n niꞌini ñaá ná, ta ko̱ nákoni na̱ nii̱ Jesús, kirá ni̱ da̱xínko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌá, kirá ni̱ ndu̱vii ñaá noo̱ ná, ta yáꞌa na dárꞌuꞌu̱ na̱ Espíritu ii̱, na̱ kée kua̱ꞌá ña̱ mani̱ xíꞌá. \v 30 Dá chi̱ náꞌá va̱ꞌa yó ndá yoo kaá diꞌa: “No̱ó yuꞌu̱ ni̱ ya̱ꞌa na, ta mií vá yuꞌu̱ kúú na̱ ndaka̱ kuendá noo̱ ná”, kaá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta kaá taꞌani tuti mií ná: “Miía̱n keyíko̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, sa̱ꞌá na̱ ñoo na̱.” \v 31 Nandeé ka̱ vía̱n kaꞌí ndoꞌo ña̱yuu kée dión tá ná kue̱i na noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ta̱kí. \p \v 32 Ndiko̱ꞌon ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ndó nda̱ míí saꞌa̱ tá ni̱ da̱tóo̱n Ndios ña̱xintóni̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱, chi̱ ni̱ sa̱ ndita ndaa̱ ndo̱ tein ta̱ndóꞌó náꞌano ni̱ sa̱ ndoꞌo ndó. \v 33 Chi̱ ni̱ kenóo kini ña̱yuu ndo̱ꞌó, ta ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín ndó no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱, ta dao ka̱ taꞌándá ni̱ xi̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ ndoꞌo dáó nío̱ ndo̱ xíꞌín ñani ndo̱. \v 34 Ta ni̱ saꞌa̱n taꞌani ndó ni̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ na̱ ñóꞌo veꞌe ka̱a. Ta ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ndo̱ tá ni̱ xi̱o ndaa ña̱yuu ña̱ꞌa ndó, vati̱ daá ni̱ kadii̱ iní ndo̱, dá chi̱ náꞌá ndó ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ꞌa natiin ndó chí induú, ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ túúán. \v 35 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ dánkoo ndó ta̱ndeé iní kómí ndó, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti káꞌano nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa natiin ndó noo̱ Ndios. \v 36 Ta miía̱n ndúsa̱ kánian ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱, dión dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, nda̱ daá ví natiin ndó ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱. \v 37 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Sa̱ yati va kasaa̱ na̱ ni̱ kaai̱ tandaꞌí saa̱, ta o̱ kue̱é ka̱ na̱. \q1 \v 38 Tído na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí. \q1 Tído o̱ nátaꞌan taꞌon inii̱ konii̱ ná tá ná dánkoo na ña̱ kándéé iní ná yuꞌu̱. \m \v 39 Tído yóó, ko̱ kúú taꞌon yó na̱ dánkoo ña̱ kándéé iní yo̱ ná, dá koꞌo̱n yo̱ naá yó. Diꞌa kúú yó na̱ kándéé káꞌano iní ñaá, dá koni yo̱ ka̱ki nío̱ yo̱. \c 11 \s1 Ki̱ꞌo diꞌa dándáki ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios \p \v 1 Dá chi̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios kóni̱ kaa ña̱ kándéé káꞌano ini yo̱ natiin yó ña̱ ndáti yó niꞌi̱ yo̱ noo̱ ná. Ta náꞌá káxí yó ña̱ natiin yóa̱n, va̱ꞌará ko̱ túuan viti. \v 2 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ sáꞌano ñoo yo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱taꞌan ini Ndios ni̱ xini ñaá ná. \v 3 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kana yúꞌu̱ mií ná ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú ndéꞌé yó viti xíꞌín ña̱ꞌa ko̱ túu. \p \v 4 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abel Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ doko̱ rá ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ noo̱ ná o̱ du̱ú Caín, sa̱ꞌá ño̱ó kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ sa̱ kuu ra iin ta̱a ndaa̱, ta kaá taꞌanian ña̱ ni̱ na̱taꞌan ini Ndios ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ doko̱ rá noo̱ ná. Ta va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ ra̱, tído ña̱ꞌa ni̱ kee ra dánaꞌa̱ ii̱ váán noo̱ yo̱ nda̱ viti. \p \v 5 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Enoc Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱ñóꞌó níꞌini ra ñayuú yóꞌo, chi̱ ko̱ ní xiꞌi̱ taꞌon ra, chi̱ ko̱ íin taꞌon náꞌá ndeí kuaꞌa̱n ra̱, dá chi̱ ni̱ na̱kiꞌin ñaá mií Ndios. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nakiꞌin ñaá ná, kaá tuti ii̱ Ndios ña̱ sa̱ na̱taꞌan nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ xini ñaá ná. \v 6 Dá chi̱ tá ko̱ kándeé iní yo̱ Ndios, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ nátaꞌan ini na̱ koni na̱ yó. Dá chi̱ tá kóni̱ yo̱ kaneꞌe táꞌan va̱ꞌa yó xíꞌín ná, dá kía̱n kánian kandísa ndaa̱ yo̱ ña̱ ió na̱, ta káni taꞌanian kandísa yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kemáni̱ ná na̱ nándukú ñaá. \v 7 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Noé Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon Ndios xíꞌín rá sa̱ꞌá iin ña̱ꞌa ko̱ xi̱ní ra̱ koo, chi̱ ni̱ ndi̱ꞌi ini ra̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ra iin barco no̱ó ni̱ ka̱ki mií rá xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndidaá ka̱ ña̱yuu kúú ná ña̱yuu kíni, ta ni̱ xiꞌi̱ na̱, ta ni̱ niꞌi̱ Noé ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o va̱ꞌa ra noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ñaá rá. \p \v 8 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seídóꞌo ra no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios tá ni̱ kana na ra̱ ña̱ kía̱n koꞌo̱n ra̱ natiin ra ñóꞌo̱, ña̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ rá. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱, va̱ꞌará ko̱ náꞌá rá ndeí saa̱ ra̱. \v 9 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sa̱ io ra̱ no̱ñóꞌo̱ ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na noo̱ rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió iin ta̱ tu̱kú, dá chi̱ ni̱ sa̱ io ra̱ veꞌe ñíi̱ kíti̱, mií rá xíꞌín de̱ꞌe ra Isaac, xíꞌín de̱ꞌe ñání ra̱ Jacob, táꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱tiin dáó xíꞌín rá to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ rá. \v 10 Ta ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ra̱, dá chi̱ ni̱ sa̱ ndati ra niꞌi̱ rá iin ka̱ va ñoo noo̱ koo ra, ña̱ kía̱n ni̱ chi̱náꞌa̱ mií Ndios saꞌa̱, ña̱ kía̱n ni̱ na̱taó mií ná, ña̱ kía̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa mií ná. \p \v 11 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé taꞌani iní Sara Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaáa̱n ñóꞌo de̱ꞌán, va̱ꞌará o̱ kúu taꞌon kandei de̱ꞌán. Ta va̱ꞌará iin ñá sáꞌano kíán, tído ni̱ ka̱ndeé ii̱ váán ni̱ da̱kákián xi̱, dá chi̱ ni̱ ka̱ndísaán ña̱ iin na̱ ndaa̱ nda̱ꞌo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo to̱ꞌon noo̱a̱n ña̱ koo de̱ꞌán. \v 12 Ta dión taꞌani Abraham, va̱ꞌará sa̱ yati kuu ra̱, tído ni̱ kasa̱ndaá ra̱ kúú rá tatá no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱ kúú ti̱ñoo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱ kúú ño̱tí ndéi yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱. \p \v 13 Ta ndidaá vá ña̱yuu yóꞌo ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios nda̱ no̱ó ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ko̱ ní nátiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na, tído ni̱ xini na̱ ña̱ kee na chí noo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ ná. Ta ni̱ ka̱ndísa ndaa̱ na̱ ña̱ dión koo, ta ni̱ kadii̱ ini na̱. Ta ni̱ na̱koni na̱ ña̱ na̱ tu̱kú vá kúú ná, na̱ xíonoo ndava̱ꞌa ñayuú yóꞌo kúú ná. \v 14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱koni na̱ ña̱ kúú ná na̱ tu̱kú ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ iin ka̱ va ñoo ndáti na kakuu ñoo na̱. \v 15 Dá chi̱ tá ní nákani ini na̱ saꞌa̱ ñoo na̱, ña̱ ni̱ da̱nkoo na tá ni̱ ka̱nkuei na xíonoo na, dá kía̱n vati̱ ii̱ vá nandió kuéi na noꞌo̱ na̱, ní kúu. \v 16 Tído iin ka̱ ñoo ndato cháá ka̱ va ni̱ ndi̱ꞌi ini na̱ kandei na, ta ñoo ñoó kúú ñoo nákaa̱ induú. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱ Ndios chínaní ná mií ná ña̱ kúú ná Ndios no̱ó ña̱yuu yóꞌo, dá chi̱ ni̱ kenduu na̱ iin ñoo chí induú noo̱ kandei na. \p \v 17 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱n ra̱ doko̱ rá de̱ꞌe ra Isaac táto̱ꞌon ni̱ kaa Ndios xíꞌín rá, nde̱ꞌá á kándéé káꞌano iní ñaá rá. Ta va̱ꞌará ndáti ra natiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ rá, tído ni̱ sa̱ io nduu ra̱ chiñóꞌo̱ ra̱ iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe ra, \v 18 chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín rá: “Xíꞌín sa̱va̱ꞌa de̱ꞌón Isaac kakuu na̱ veꞌón.” \v 19 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini Abraham ña̱ ió choon noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ña̱ dánátaki na̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱. Ta viti ná keeá kuendá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ va Isaac, ta ni̱ na̱taki va xi ni̱ kee Ndios, chi̱ ko̱ ní sónó taꞌon na kuu xi̱. \p \v 20 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Isaac Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kemáni̱ rá de̱ꞌe ra Jacob xíꞌín Esaú xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín rá cháá ka̱ chí noo̱. \v 21 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Jacob Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tá sa̱ yati kuu ra̱ ni̱ kemáni̱ rá ndin nduú de̱ꞌe José xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa. Ni̱ ndiꞌi, dá xíꞌín ndée̱ karrotí ra̱ ni̱ sa̱ tuu ra ni̱ sa̱ íi̱n ra̱, dá ni̱ kekáꞌano ra Ndios. \v 22 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní José Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tá sa̱ yati kuu ra̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra ndi koo kankuei na̱ ñoo Israel Egipto koꞌo̱n na̱, ta ni̱ saꞌanda ra̱ choon ndi kee na xíꞌín lásá ra̱. \p \v 23 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ veꞌe Moisés Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ kaki ra, dá ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ñaá ná oni̱ toon yoo̱, dá chi̱ luu nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kaa ra tá ni̱ sa̱ io leé ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na kui̱o kao na choon ni̱ saꞌanda rey Faraón ña̱ kánian kuu ndidaá takuálí yíí. \v 24 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Moisés Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xíin ra kananí rá kakuu ra de̱ꞌe no̱ó de̱ꞌe diꞌí rey Faraón tá ni̱ ku̱yatá rá. \v 25 Diꞌa ni̱ ndukú rá ndoꞌo nío̱ rá xíꞌín na̱ ñoo ra̱, na̱ kúú ñoo Ndios, ta ko̱ ní xi̱ꞌo ra mií rá koo dii̱ tóo ra tein kua̱chi. \v 26 Dá chi̱ ni̱ na̱kani ini ra̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kee ra tá ná naki̱ꞌo ra mií rá ndoꞌo naní nío̱ rá saꞌa̱ Cristo, na̱ tandaꞌá Ndios kii dáka̱ki ñaá, o̱ du̱ú ka̱a̱n kakomí rá ña̱ kui̱ká ió no̱ó na̱ ñoo Egipto, dá chi̱ ndáti ra natiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ rá. \v 27 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kana ra ñoo Egipto, ta ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon ra, va̱ꞌará xído̱ nda̱ꞌo ini rey Faraón xiní ñaá rá. Ta ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní ra̱, dá chi̱ kée ra táto̱ꞌon xiní ra̱ Ndios, va̱ꞌará ko̱ kándeé yó koni xíꞌín noo̱ yo̱ ná. \v 28 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ndúꞌu̱ rá ña̱ kía̱n kekáꞌano na̱ Israel víko̱ pascua. Ta tein víko̱ pascua yóꞌo ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná keꞌi na̱ yúꞌu̱ yéꞌé ná xíꞌín nii̱ borrego, dá ná dáꞌa ni kuu de̱ꞌe no̱ó na̱ kee ángel néꞌe choon ña̱ kaꞌání de̱ꞌe no̱ó na̱ ñoo Egipto. \p \v 29 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Israel Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na no̱ó Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá táto̱ꞌon yáꞌa na no̱ñóꞌo̱ i̱chí. Ta dión taꞌani ni̱ kaꞌán ta̱ Egipto chikaꞌanda ra̱ táto̱ꞌon ni̱ kee mií ná, tído ni̱ ka̱ndaa ra̱, dá ni̱ xiꞌi̱ ra̱. \v 30 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní na̱ ñoo Israel Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó tein usa̱ kuu̱ ni̱ kao̱ noo na sata̱ náo̱ ñoo Jericó, ta kúú ni̱ ko̱on vaan. \v 31 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní iin ñáꞌa̱ díkó míí naní Rahab Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xiꞌa̱n xíꞌín dao ka̱ na̱ ñooa̱n, na̱ ko̱ ní xíin kueídóꞌo Ndios, chi̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌán veꞌán ta̱a Israel, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ na̱ní ñoo Jericó ñoó. \p \v 32 ¿Ndí ki̱án kaꞌa̱n cháá ka̱i̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo? Chi̱ ko̱ nónóí nakani ndiꞌii sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Gedeón, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Barac, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Sansón, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jefté, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee David, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Samuel xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee dao ka̱ profeta, \v 33 chi̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ra̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ da̱ndáki ra dao ka̱ ñoo, ta sa̱ kee ra ña̱ ndaa̱, ta sa̱ na̱tiin ra ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ rá, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ sadi ra̱ yúꞌu̱ ndikaꞌa, \v 34 ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ ndaꞌo ra̱ ñóꞌo̱ dee̱n kéi̱ ita̱, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ ka̱ki ra noo̱ espada. Ta va̱ꞌará ko̱ kuíí ka̱ ndée̱ rá, tído mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo ndée̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ níꞌi̱ rá ndée̱ sa̱ na̱á ra̱ xíꞌín dao ka̱ ñoo, ta sa̱ ka̱ndeé rá sa̱ taxí rá ta̱ xiní uꞌu̱ táꞌan xíꞌín rá. \v 35 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní dao na̱ ñáꞌa̱ ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱taki táꞌan na, na̱ ni̱ xiꞌi̱. \p Tído dao ka̱ ña̱yuu Ndios ni̱ ndoꞌo naní nío̱ ná, ta ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ Ndios, tído ko̱ ní saꞌa̱n na̱ dánkoo na ña̱ kándéé iní na̱ Ndios, dá chi̱ náꞌá ná ña̱ nataki na̱ kandei va̱ꞌa cháá ka̱ na̱ kee Ndios. \v 36 Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kedi̱ki ndaa ñaá ta̱ kini, ta ni̱ kani ñaá rá xíꞌín chirrión, ta dao ka̱ na̱ ni̱ kató rá xíꞌín cadena, ta ni̱ sadi ñaá rá veꞌe ka̱a. \v 37 Ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌání rá xíꞌín yuu̱, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌanda dao ra xíꞌín espada, ta dao ka̱ na̱ ni̱ xirndodó rá, dá ná ya̱ꞌa na kee na kua̱chi, ta dao ka̱ na̱ ni̱ saꞌání rá xíꞌín espada. Ta yóꞌo yóꞌo ni̱ xi̱onoo na, ta nda̱ ñíi̱ borrego xíꞌín ñíi̱ kíti̱ ni̱ sa̱ ndixi na. Ta ña̱yuu kúndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu na, ta sa̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná, ta sa̱ kendava̱ꞌa nda̱ꞌo ña̱yuu xíꞌín ná. \v 38 Ta ña̱yuu ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo noo̱ Ndios ni̱ sa̱ kuu na̱ yóꞌo, ta ko̱ kánian ni̱ꞌí ña̱yuu ñayuú yóꞌo ña̱ kandei na xíꞌín ná, ta vati̱ xía̱n daá sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa na noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí, xíꞌín noo̱ kúú yúku̱, xíꞌín noo̱ kúú káo̱, xíꞌín noo̱ kúú daꞌo̱. \p \v 39 Ta ni̱ na̱koni Ndios ndidaá na̱ yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ sa̱ ka̱ndeé iní ñaá ná, tído ko̱ ní nátiin na ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná, \v 40 dá chi̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na noo̱ ná, ta ni̱ chi̱tuu tóo ña̱ Ndios, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ natiin nduú yo̱ ña̱ dánkoo vii ná yó xíꞌín ña̱yuu ñoó. \c 12 \s1 Ná kande̱ꞌé yó iin tóꞌón Jesús, ta kee yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ná \p \v 1 Dión ví kuaꞌa̱ ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ni̱ sa̱ ka̱ndeé iní Ndios, ta xíꞌo na kuendá noo̱ yo̱, ta káo̱ noo na yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo káo̱ noo ñaá viko̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ná taó xóo yó ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa kétéin noo̱ yo̱ xíꞌín ndidaá kua̱chi ña̱ sadí noo̱ yo̱, ta ná koo ini yo̱ taxí táꞌan yó xíꞌín ta̱ndeé iní koꞌo̱n yo̱ chí noo̱. Ná dáꞌa ni katuu yó. \v 2 Ná kande̱ꞌé yó iin tóꞌón dini̱ Jesús, dá chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kandeé iní yo̱ ná, ta mií ná dáxi̱nkuei yó nda̱ noo̱ kánian kasandaá yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ ná. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá ná ña̱ niꞌi̱ ná ña̱ kadii̱ iní na̱ tá ná ndiꞌi, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ni̱ ndoꞌo nío̱ ná ndi̱ka cruz, ta ko̱ ní sá neꞌe na ta̱ndíni ña̱ kíán iin ña̱ kaꞌan noo̱ kuu na̱ ndi̱ka cruz. Ndiꞌi daá, dá ni̱ na̱ko̱o na xoo kuáꞌa Ndios, noo̱ ió na̱ dándáki na. \p \v 3 Kande̱ꞌé ndó ña̱ ki̱ꞌo dión ni̱ ndoꞌo Jesús ni̱ kee ña̱yuu kíni xiní uꞌu̱ ñaá, dá kía̱n ná dáꞌa ni kuitá ndo̱, ta ná dáꞌa ni ndi̱ko ndó tá ndoꞌo nío̱ ndo̱. \v 4 Dá chi̱ va̱ꞌará ndóꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xi̱ín ndo̱ kee ndó kua̱chi, tído ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon kaꞌání ná ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín Jesús. \v 5 ¿Á sa̱ ni̱ na̱ndodó va ndó ña̱ káꞌa̱n niꞌini tuti ii̱ Ndios noo̱ yo̱? Ta táto̱ꞌon káꞌa̱n niꞌini iin tatá no̱ó de̱ꞌe ra, ki̱ꞌo dión káꞌa̱n niꞌinian noo̱ yo̱, dá chi̱ kaáa̱n: \q1 De̱ꞌe lóꞌo̱ miíi̱, o̱ sa̱ kúꞌichi̱ ino̱n tá ndéndaa̱ ñaá satoꞌo yo̱ Ndios, \q1 ta ná dáꞌa ni kutúú ino̱n tá dána̱ni na yo̱ꞌó, \q1 \v 6 dá chi̱ ndidaá na̱ kúꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱, ndéndaa̱ ñaá ná, \q1 ta dándóꞌo na nío̱ ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ kakuu na de̱ꞌe na. \p \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ tá ndéndaa̱ ñaá Ndios, dá chi̱ ki̱ꞌo dión kée na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó de̱ꞌe mií ná. Dá chi̱, ¿ndi káa iin de̱ꞌe ko̱ ndéndaa̱ ñaá tatá ra? \v 8 Tído tá ko̱ ndéndaa̱ Ndios ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéndaa̱ na̱ dao ka̱ de̱ꞌe na, dá kía̱n ko̱ kúú taꞌon ndó de̱ꞌe na, de̱ꞌe ndaꞌí va kúú ndó. \v 9 Dión ni̱ ndoꞌo yó xíꞌín tatá yo̱ ñayuú yóꞌo tá ni̱ sa̱ kuu yó takuálí, ni̱ ndendaa̱ na̱ yó, ta ni̱ sa̱ io ña̱ñóꞌó yó noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kánian ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini yo̱ kueídóꞌo yó tatá yo̱ Ndios, na̱ ió induú, dá ná konio̱ kataki chíchí yó? \v 10 Tatá yo̱ ñayuú yóꞌo ni̱ ndendaa̱ ra̱ yó cháá tiempo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌán mií rá. Tído tatá yo̱ Ndios kúú na̱ ndéndaa̱ na̱ yó, dá keva̱ꞌa yó noo̱ ná, dá kati̱ꞌa yó koo vii yo̱ noo̱ ná táto̱ꞌon vii mií ná. \v 11 Ta ko̱ íin taꞌon nátaꞌan ini tá ndéndaa̱ ñaá tatá xi̱, diꞌa táꞌuꞌu̱ ini xi̱ tá ndóꞌo xi dión. Tído ña̱ va̱ꞌa mií vá xí kíán, dá chi̱ cháá ka̱ chí noo̱ kasandaá xi̱ koo va̱ꞌa ini xi̱, ta kati̱ꞌa xi kakuu xi ña̱yuu kendísáꞌano sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ xí. \s1 Ki̱ꞌo diꞌa ndoꞌo ña̱yuu ko̱ xi̱ín natiin ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios noo̱ ná \p \v 12 Ta viti ndaneꞌe ndó ndáꞌa̱ ndo̱ xíꞌín ndée̱, ta ná chikata ndakí ndo̱ kondo̱ ndo̱. Ná dáꞌa ni ndi̱ko ndó. \v 13 Ná konó ndó iin íchi̱ ndaa̱ noo̱ kaka ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni natani̱ cháá ka̱ saꞌa̱ ndo̱, ña̱ ni̱ xió kodo̱, dá kía̱n ná ndaꞌaan. \p \v 14 Ta koo ini ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín ndidaá ña̱yuu, ta koo ini ndo̱ koo vii ndo̱ noo̱ Ndios, dá chi̱ na̱ ko̱ kée dión, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ satoꞌo yo̱ Ndios. \v 15 Koo ini ndo̱ kandaa táꞌan ndó, dá kía̱n ni iin ndó ná o̱ kána xoo no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saꞌa̱ ndo̱. Chi̱ oon ni ví kakuu iin káa mií ndó táto̱ꞌon iin yo̱ꞌo ova̱, dá dátu̱ú ndó dao ka̱ ndo̱, dá kasáꞌá ndi̱ko dao ka̱ na̱ kee ndó. \v 16 Ta kaon koo ndó, dá ná dáꞌa ni kee iin káa ndoꞌó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Ta ná dáꞌa ni kenóo ndó ña̱ꞌa Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee Esaú, dá chi̱ saꞌa̱ iin koꞌo̱ ndéi̱ ni̱ da̱on táꞌan ra ña̱ kánian natiin ra sa̱ꞌá ña̱ kúú rá de̱ꞌe no̱ó. \v 17 Ta sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ tá ni̱ ndiꞌi daá, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndaꞌí sáki ra xíka̱ ra̱ taꞌi̱ rá noo̱ tatá ra̱, ña̱ kía̱n ve̱i noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kúú rá de̱ꞌe no̱ó, tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra natiin ra ña̱, ta ko̱ ní kúu taꞌon nada̱on ra ña̱ ni̱ kee ra, va̱ꞌará ni̱ saki ra xíꞌín ndirá noo̱ rá. \p \v 18 Ta ko̱ ní kasandaá ndo̱ noo̱ íin iin yúku̱, ña̱ kía̱n kuu dákoꞌo̱n ndáꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo na̱ sáꞌano veꞌe yó tá sata̱, chi̱ tá ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin yúku̱ ñoó, de̱én nda̱ꞌo kéi̱ ita̱a̱n, íin naá nda̱ꞌo noo̱ íian, ta ñoꞌo̱ma̱ tóón ndúchí ni̱ na̱ka̱ꞌani dini̱án, ta níꞌi xído̱ oon kána tachi̱ dée̱n ñoó. \v 19 Tá ni̱ seídóꞌo na̱ sáꞌano veꞌe yó ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ tuu trompeta, ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ Ndios, dá ni̱ seí ndaꞌí ña̱yuu ñoó ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kaꞌa̱n na̱, \v 20 dá chi̱ ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na tá ni̱ seídóꞌo na choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ ná, chi̱ ni̱ kaꞌa̱n ña̱ ni mií ná, ta ni iin tóꞌón kíti̱ ndáka na o̱ kúu kako̱ꞌon yúku̱ ñoó, dá chi̱ tá ko̱ó, dá kánian kuu na̱ xíꞌín yuu̱, o xíꞌín iin yúchi̱. \v 21 Ta sa̱ꞌá ña̱ xíxi nda̱ꞌo kúu ña̱ ni̱ xini na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa Moisés: “Ndéi̱ ni̱no oon ví yuꞌu̱ ña̱ yuꞌíi̱”, kaá ra̱. \p \v 22 Tído ndoꞌó, sa̱ ni̱ ku̱yati ndó noo̱ íin yúku̱ Sion noo̱ nákaa̱ ñoo Ndios ta̱kí, ña̱ kúú ñoo Jerusalén nákaa̱ induú, noo̱ ndéi kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil ángel. \v 23 Ta ñoó kúú noo̱ ndítútí ndiꞌi na̱ mií no̱ó ni̱ kana Ndios, ta kándodó kuu̱ ná induú. Ta ñoó ió mií Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ saꞌa̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu. Ta ñoó ndéi taꞌani nío̱ na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ niꞌi̱ ná ña̱ kakuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios. \v 24 Ta sa̱ ni̱ ku̱yati taꞌani ndó noo̱ Jesús, na̱ ni̱ kaꞌa̱n saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios, dá ni̱ ka̱ndo̱o na kee na iin ña̱ sa̱á xíꞌín yó. Ta ió taꞌani kuendá ndo̱ xíꞌín nii̱ ná, kirá ni̱ xita̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta nii̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kúú rá o̱ du̱ú nii̱ Abel, chi̱ ko̱ xíka̱ ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá kua̱chi táto̱ꞌon ni̱ kee nii̱ Abel. \p \v 25 Ta ná dáꞌa ni kedóꞌó ndó mií ndó noo̱ káꞌa̱n Ndios. Dá chi̱ ko̱ ní ka̱ki taꞌon na̱ sáꞌano ñoo yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kedóꞌó ná mií ná no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta víꞌí ka̱ ví ndoꞌo yó tá ná kedóꞌó yó mií yó noo̱ káꞌa̱n Ndios nda̱ induú. \v 26 Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií ná ni̱ da̱kídi niꞌini na sa̱va̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ yóꞌo tá sata̱, tído viti kaá na̱ diꞌa: “Koꞌo̱n tukui keei dión, tído o̱ du̱ú no̱ñóꞌo̱ yóꞌo oon ni koꞌi̱n dákídi niꞌinii, nda̱ induú dákídi niꞌini taꞌanii.” \p \v 27 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaa na̱ “koꞌo̱n tukui keei dión”, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ inio̱ ña̱ koꞌo̱n na̱ di̱tá ná ndidaá ña̱ kuu kidi niꞌini, ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñayuú yóꞌo, dá kando̱o ndidaá ña̱ o̱ kúu kidi niꞌini. \v 28 Ta viti, sa̱ꞌá ña̱ ni̱ niꞌi̱ yo̱ noo̱ Ndios iin ñayuú sa̱á noo̱ dándáki na, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ kídi niꞌini, sa̱ꞌá ño̱ó daá kuití ná naki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios. Ta ki̱ꞌo dión ná koni kuáchí yó noo̱ ná, ta ná kayu̱ꞌú niꞌini yó na̱, ta ná koo ña̱ñóꞌó yó noo̱ ná, dá ná nataꞌan ini na̱ koni na̱ yó. \v 29 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ñoꞌó ita̱ chíñóꞌo̱ ndidaá ña̱ꞌa, ki̱ꞌo dión kúú tatá yo̱ Ndios. \c 13 \s1 Ki̱ꞌo diꞌa kánian kee yó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús \p \v 1 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dánkoo ndó ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 2 Ta ná dáꞌa ni nandodó ndo̱ natiin va̱ꞌa ndó ndi ndáa mií ña̱yuu tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ veꞌe ndó, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá dao ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tiin na ángel ni̱ kii noo̱ Ndios ni̱ saa̱ veꞌe na, va̱ꞌará ko̱ ní kándaa̱ ini na̱ ndá yoo kúú ná. \p \v 3 Ta koo ini ndo̱ ndiko̱ꞌon ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ ñóꞌo veꞌe ka̱a, ta kee ndó kuendá ña̱ nákaa̱ nduú ndo̱ xíꞌín ná. Ta dión taꞌani kandoꞌo ndó xíꞌín na̱ kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín, ta kee ndó kuendá ña̱ ñíi̱ mií ndó kéndava̱ꞌa na xíꞌín. \v 4 Ta kanaꞌá ndó ña̱ iin ña̱ va̱ꞌa kíán ña̱ tándaꞌa̱ ña̱yuu. Ta iin ña̱ vii kíán ña̱ kídi̱ ta̱a xíꞌín ñadiꞌí ra̱. Tído ndidaá ña̱yuu kídi̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ kée dao ka̱ kua̱chi kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ndoꞌo nío̱ ná kee Ndios. \v 5 Ta o̱ sa̱ kátoó téí ndo̱ ña̱ kui̱ká, kuaꞌán ndo̱ kadii̱ iní ndo̱ xíꞌín ña̱ꞌa sa̱ ió noo̱ ndo̱, dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa mií Ndios: “Ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ dáyaa̱ ndáꞌí yo̱ꞌó, ta ni kuu̱ ta̱ꞌón o̱ dánkoo ndava̱ꞌi yo̱ꞌó.” \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó kuu kaa yo̱ diꞌa xíꞌín ta̱ndeé iní: \q1 Miía̱n ndaa̱ kuiti satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ chíndeé ñaá, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó ni ko̱ yu̱ꞌíi̱ xiníi̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa ná kee ta̱a ñayuú yóꞌo xíꞌíín. \p \v 7 Daá kuití ndiko̱ꞌon ini ndo̱ na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ mií ná ni̱ da̱náꞌa̱ to̱ꞌon Ndios noo̱ ndo̱. Ta ndiko̱ꞌon va̱ꞌa ini ndo̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa ni̱ kana no̱ó ña̱ sa̱ kee na, ta kandeé iní ndo̱ Ndios táto̱ꞌon sa̱ ka̱ndeé iní ñaá ná. \v 8 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú Jesucristo koni, ki̱ꞌo dión kúú ná viti, ta ki̱ꞌo dión kuií va kakuu na. \v 9 Ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ ndiko̱ ndo̱ ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ dao ka̱ ta̱a, ta o̱ sa̱ kándía ndó tá díin dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ Jesús. Va̱ꞌa cháá ka̱ kíán ña̱ koo ndeé ndo̱ xíꞌín ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios saꞌa̱ ndo̱, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ seí ndo̱ ña̱ yóꞌo o ña̱ káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌa̱ dao ka̱ ra̱. Dá chi̱ va̱ꞌará ndúndéé dao ña̱yuu kée na ña̱ yóꞌo, tído ko̱ chíndeé taꞌon ñaá. \p \v 10 Níꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ doko̱ Jesús mií ná noo̱ Ndios tá ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ta̱ duti̱ kéchóon ini veꞌe ño̱ꞌo na̱ Israel niꞌi̱ rá ña̱ va̱ꞌa yóꞌo. \v 11 Néꞌe ta̱ duti̱ kúú no̱ó nii̱ kíti̱ kuaꞌa̱n ra̱ ini veꞌe ño̱ꞌo noo̱ kúú no̱ó ii̱ cháá ka̱, ta dóko̱ ñaá rá noo̱ Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ña̱yuu. Ndiꞌi, dá chíñóꞌo̱ ra̱ yikí ko̱ño ri̱ nda̱ noo̱ kúú yuꞌú ñoo. \v 12 Dión taꞌani ni̱ ndoꞌo Jesús, dá chi̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ nda̱ noo̱ kúú yuꞌú ñoo, ta xíꞌín nii̱ mií ná ni̱ ndu̱vii ña̱yuu na̱. \v 13 Ta viti ná kankuei yó koꞌo̱ no̱ó ni̱ ndoꞌo nío̱ Jesús yuꞌú ñoo, dá kía̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kedi̱ki ñaá ña̱yuu, ki̱ꞌo dión taꞌani ná ndoꞌo miíá. \v 14 Dá chi̱ o̱ du̱ú ñayuú yóꞌo nákaa̱ ñoo noo̱ kandei chíchí yó. Diꞌa nandukú yó iin ka̱ ñoo, ña̱ koo chí noo̱. \v 15 Ta saꞌa̱ mií Jesús ná doko̱ yo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, to̱ꞌon ñóꞌó noo̱ Ndios ndidaá táꞌa̱n kuu̱, dión dá nakoni yo̱ ná xíꞌín to̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ yo̱. \v 16 Ta ná o̱ sa̱ nándodó ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa, ta koo ini ndo̱ chindeé táꞌan ndó xíꞌín ña̱ ió noo̱ ndo̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n nátaꞌan ini Ndios xiní na̱, ña̱ dóko̱ yo̱ noo̱ ná. \p \v 17 Ta koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó na̱ ndíta dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱, ta kee ndó choon saꞌándá na̱, dá chi̱ nduú ñoó ndaá na̱ nío̱ ndo̱, chi̱ náꞌá ná ña̱ miía̱n ndaa̱ naki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ ndo̱ noo̱ Ndios. Tá kée ndó dión, dá kía̱n xíꞌo ndó ña̱ kádii̱ iní na̱, ta ná dáꞌa ni kundaꞌí ini na̱, chi̱ ni iin ña̱ va̱ꞌa o̱ níꞌi̱ ndo̱ tá ná dákúndaꞌí ini ndo̱ ná. \p \v 18 Kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá nduꞌu̱, dá chi̱ náꞌá va̱ꞌa ndu ña̱ ió vii ña̱xintóni̱ ndú noo̱ Ndios, ta kóni̱ nduꞌu̱ kendúsáꞌano ndu ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \v 19 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ daá kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌí, dá ná chindeé ná yuꞌu̱ nandió ko̱o yachi̱i̱ koto niꞌinii ndo̱ꞌó noo̱ ndéi ndó xaa̱n. \s1 Káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán noo̱ ndíꞌi \p \v 20 Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ ió va̱ꞌa ini yo̱, ta mií ná kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta Jesús kúú míí na̱ ndáka léko, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na nii̱ ná ni̱ xita̱ ra̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, dión, dá ni̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌá, ta daá kuití ndáya̱ꞌi ña. \v 21 Ta mií Ndios ná ki̱ꞌo ña̱ kati̱ꞌa ndó kee ndó ndidaá táꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa, dá kandeé ndó kee ndó ña̱ kóni̱ mií ná, ta kee taꞌani na xíꞌín ndó ña̱ nátaꞌan ini na̱ kee na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesucristo saꞌa̱ yo̱. Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóꞌó. Dión ná koo. \p \v 22 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ kueídóꞌo ndó to̱ꞌon káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, chi̱ cháá nda̱ꞌo kúú to̱ꞌon ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. \v 23 Ta kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ yaa̱ va ñani yo̱ Timoteo veꞌe ka̱a. Tá ná kasaa̱ yachi̱ xi yóꞌo, dá kandakai xi̱ saa̱i̱ kande̱ꞌí ndo̱. \p \v 24 Kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ndidaá na̱ ndíta dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ xaa̱n kuendá nduꞌu̱, xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios. Ta natiin ndó ndisáꞌán tándaꞌá ndidaá ñani yo̱ ndéi Italia yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱. \p \v 25 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.