\id GAL \h Gálatas \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ndéi kuendá Galacia \toc2 Gálatas \toc3 Gá. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ndéi kuendá Galacia \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo. Ta ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ iin yoo ni̱ ta̱ndaꞌá iin ta̱a, o iin ra̱ ni̱ ka̱xi ta̱a. Dá chi̱ mií vá Jesucristo xíꞌín tatá Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús, kúú na̱ ni̱ ka̱xi yuꞌu̱. \v 2 Ta yuꞌu̱ xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi xíꞌíín yóꞌo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo kuálí ñóꞌo chí kuendá Galacia xaa̱n. \v 3 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. \v 4 Jesucristo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌá kua̱chi yo̱, dá ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini tatá Ndios ña̱ kee na xíꞌá. \v 5 Ta daá kuití kánian natiin na ña̱ñóꞌó. Dión ná koo. \s1 Iin tóꞌón dini̱ vá Jesús kándéé iní yo̱, dá ndoo kua̱chi yo̱ noo̱ Ndios \p \v 6 Naá vá inii̱ xiníi̱ sa̱ꞌá ña̱ yachi̱ téí ni̱ ka̱sáꞌá ndó kankuei xoo ndó noo̱ Ndios, na̱ ni̱ kana ñaá sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Jesucristo saꞌa̱ ndo̱. Ta viti káꞌán ndó ña̱ ió iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á ki̱ꞌo ña̱ ka̱ki ndó. \v 7 Tído ko̱ ta̱ꞌón iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á ki̱ꞌo ña̱ ka̱ki yó. Ndéi dao ta̱a tein mií ndó xaa̱n, ta kátoó ra̱ dátu̱ú rá ndo̱ꞌó, ta kátoó ra̱ nada̱on ra to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Cristo. \v 8 Ta va̱ꞌará nduꞌu̱ o iin ángel ni̱ kii induú ná dánaꞌa̱ iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á no̱ó ña̱ ni̱ sa̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n iin íchi̱ ná kando̱o ndu kakomí ndú kua̱chi noo̱ Ndios. \v 9 Ta sa̱ ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó, ta nándió kuéi tuku ndu káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó; ndi ndáa ta̱a díin dánaꞌa̱ o̱ du̱ú to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n iin íchi̱ ná kando̱o ra kakuu ra ta̱a kómí kua̱chi noo̱ Ndios. \p \v 10 ¿Á káꞌán ndó ña̱ xíꞌín to̱ꞌon káꞌi̱n yóꞌo ndúkúí ña̱ kando̱o va̱ꞌi no̱ó ña̱yuu o noo̱ Ndios? ¿Á káꞌán ndó ña̱ dión káꞌi̱n, dá kando̱o va̱ꞌi no̱ó ña̱yuu? Chi̱ tá ndúkú yuꞌu̱ ña̱ kando̱o va̱ꞌi no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ iin na̱ kéchóon noo̱ Cristo. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kana Jesús yuꞌu̱ ña̱ kaneꞌi to̱ꞌon na \p \v 11 Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kanaꞌá ndó, ñani miíi̱, ña̱ to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ yuꞌu̱ ko̱ kúú taꞌan vaan ña̱ ni̱ ndaki ini ña̱xintóni̱ ta̱a. \v 12 Dá chi̱ ko̱ ní nátiin taꞌon yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo noo̱ ni iin tóꞌón ta̱a, ta ni iin tóꞌón ta̱a ko̱ ní dánaꞌa̱ ña̱ noo̱í. Mií vá Jesucristo kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo noo̱í. \v 13 Sa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon va ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee yuꞌu̱ tá sa̱ ka̱ndísai táto̱ꞌon kándísa na̱ Israel. Sa̱ náꞌá vá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kini sa̱ kendava̱ꞌa yuꞌu̱ xíꞌín ña̱yuu kúú kuendá Jesús, chi̱ sa̱ ka̱toói̱ dánaá ndiꞌi noo̱ ná. \v 14 Ta yuꞌu̱ ni̱ sa̱ kuu iin ra̱ sa̱ ndíko̱ cháá ka̱ choon saꞌándá ta̱ sáꞌano ñooi̱ o̱ du̱ú dao ka̱ ta̱a dáó xíꞌíín, chi̱ ni̱ sa̱ ndi̱ꞌi cháá ka̱ inii̱ sa̱ keei choon saꞌándá ta̱ sáꞌano ñoó. \v 15 Tído mií Ndios ni̱ ka̱xi yuꞌu̱ nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kakii, ta ni̱ kana na yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌí. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱taꞌan ini \v 16 naꞌa̱ na̱ de̱ꞌe na noo̱í, dá ná dánaꞌa̱ yuꞌu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta ko̱ ní saꞌa̱n taꞌoin ndato̱ꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ndí ki̱án dánaꞌi̱. \v 17 Ta ni ñoo Jerusalén ko̱ ní saꞌi̱n ndato̱ꞌín ta̱ sa̱ daá kúú apóstol no̱ó yuꞌu̱ sa̱ꞌá ndi kee dánaꞌi̱. Ña̱ ni̱ keei kía̱n dinñóꞌó ka̱ ni̱ saꞌi̱n chí kuendá Arabia diꞌa. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tukui ñoo Damasco. \p \v 18 Tá ni̱ ya̱ꞌa oni̱ kuia̱, dá ni̱ keei kuaꞌi̱n ñoo Jerusalén, dá konii̱ Pedro, ta kanaꞌí na̱. Tá ni̱ saa̱i̱ noo̱ ió na̱, dá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ná saꞌo̱n va kuu̱. \v 19 Tído ko̱ ta̱ꞌón dao ka̱ na̱ kúú apóstol ni̱ xinii̱, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón Jacobo, na̱ kúú ñani satoꞌo yo̱ Jesús, kúú na̱ ni̱ xinii̱. \v 20 Ta náꞌá míí Ndios ña̱ ko̱ káꞌa̱n to̱ꞌín no̱ó ña̱ táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. \p \v 21 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌi̱n chí kuendá Siria, xíꞌín kuendá Cilicia diꞌa. \v 22 Ta na̱ kúú kuendá Jesucristo ndéi chí kuendá Judea ko̱ náꞌá taꞌon na yuꞌu̱ tiempo daá. \v 23 Sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ seídóꞌo na saꞌa̱ yúꞌu̱ kúú ña̱: “Ta̱a káa kúú ta̱a sa̱ kendava̱ꞌa xíꞌín yó tá sata̱, tído viti xíonoo ra kásto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, táꞌa̱n ña̱ sa̱ ka̱toó ra̱ dánaá ra̱ tá sata̱.” \v 24 Ta ni̱ kekáꞌano na Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na xíꞌíín. \c 2 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌi̱n ñoo Jerusalén, ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín na̱ kúú apóstol \p \v 1 Tá ni̱ ya̱ꞌa uxi̱ komi̱ kuia̱, dá ni̱ na̱ndió ko̱o tukui ñoo Jerusalén xíꞌín Bernabé. Ta ndáka taꞌanii Tito ni̱ saꞌi̱n. \v 2 Chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian koꞌi̱n ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kóni̱i̱ ña̱ naá óon choon kéei, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kanii xíꞌín sa̱va̱ꞌa na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús saꞌa̱ ndí ki̱án dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. \v 3 Ta ni̱ na̱taꞌan va ini na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kéndúsa̱ na̱ ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ Tito, ta̱ ni̱ sa̱ ió dáó xíꞌíín, va̱ꞌará kúú rá iin ta̱a griego. \v 4 Ta ni̱ ku̱ꞌu de̱ꞌé taꞌani dao ra̱ kaá kúú kuendá Jesús tein nduꞌu̱ kana̱ní ñaá rá, ná kande̱ꞌá ndí ki̱án kée ndu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱nkuei xoo ndu ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés sa̱ꞌá ña̱ ndíta ndu xíꞌín Cristo Jesús. Chi̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kañoꞌo i̱í ndú ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés. \v 5 Tído ni lúꞌu̱ ví ko̱ ní sónó nduꞌu̱ noo̱ rá ña̱ kee ndu ña̱ kóni̱ ra̱, dá kía̱n ná kandita ndaa̱ ii̱ ní ndó no̱ó to̱ꞌon ndaa̱ ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús. \p \v 6 Tído ni iin ka̱ to̱ꞌon sa̱á ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌíi̱n. Ta̱a ndáya̱ꞌi kúú ná, tído ko̱ néꞌe ta̱ndíni, dá chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ máni̱ cháá ka̱ noo̱ Ndios o̱ du̱ú dao ka̱ na̱. Iin nóó vá kúú ndidaá ña̱yuu noo̱ Ndios. \v 7 Ta diꞌa ni̱ na̱koni va na ña̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon no̱ói̱ ña̱ dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ Pedro ña̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo no̱ó na̱ Israel. \v 8 Ta mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱xi Pedro ña̱ kaneꞌe na to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús dánaꞌa̱ no̱ó na̱ Israel, no̱ón taꞌani kúú na̱ ni̱ ka̱xi yuꞌu̱ ña̱ kaneꞌi to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. \p \v 9 Ta ni̱ na̱koni Jacobo xíꞌín Cefas xíꞌín Juan, táꞌa̱n na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱í, chi̱ ni̱ tiin na ndáꞌí, xíꞌín ndáꞌa̱ Bernabé, ña̱ náꞌa̱ ña̱ iin ni̱ nduu ndu xíꞌín ná. Ta ni̱ ka̱ndo̱o ndu xíꞌín ná ña̱ koꞌo̱n ndu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta mií ná koꞌo̱n dánaꞌa̱ tein na̱ Israel. \v 10 Sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ xika̱ na̱ no̱ó ndu̱ kíán ña̱ ná dáꞌa ni nandodó ndu̱ chindeé ndú na̱ kúndaꞌí ndéi ñoo Jerusalén. Ta sa̱ ño̱ó kúú váán ndíꞌi inii̱ keei. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náni yuꞌu̱ Pedro \p \v 11 Tído tá ni̱ ka̱sáa̱ Pedro ñoo Antioquía, dá ni̱ da̱náni yuꞌu̱ na̱, dá chi̱ ña̱ ni̱ kee na ñoó kúú iin ña̱ ko̱ váꞌa noo̱ Ndios. \v 12 Chi̱ tá ko̱ ñáꞌa̱ kasaa̱ dao ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Jacobo, dá ni̱ sa̱sáꞌan Pedro xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá kúxoo va Pedro no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ko̱ ní sásáꞌan ka̱ na̱ xíꞌín ná, chi̱ yuꞌú na̱ kée ra̱ káꞌa̱n ña̱ miía̱n ndúsa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a kúú kuendá Jesús. \v 13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ku̱xoo taꞌani dao ka̱ na̱ Israel kuendá Jesús. Ta nda̱ Bernabé ni̱ kee taꞌani dión, chi̱ ni̱ ku̱xoo taꞌani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ka̱ ta̱ uu̱ noo̱ ñoó. \p \v 14 Tá ni̱ xini yuꞌu̱ ña̱ ko̱ kéndúsáꞌano na táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki to̱ꞌon ndaa̱ ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, dá ni̱ kaai̱ xíꞌín Pedro noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ na̱taka ñoó: “Mií ní kúú iin ta̱a Israel, tído kée ní táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta ko̱ nákaa̱ ka̱ ní ti̱xi ndáꞌa̱ ley na̱ Israel. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa kéndúsa̱ ní xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ kee na choon saꞌándá ley na̱ Israel, tá dáá? \p \v 15 “Mií yó kúú na̱ Israel, chi̱ ni̱ kakió ñoo Israel. Ta ko̱ kúú yó ña̱yuu tu̱kú yáꞌa kée kua̱chi noo̱ ley yo̱. \v 16 Ta náꞌá yó ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley Moisés, chi̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní na̱ Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii ná noo̱ Ndios. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa yó Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios. Ta kíán sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ iin tóꞌón dini̱ Jesucristo va, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley. Chi̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley. \p \v 17 “Ta sa̱ꞌá ña̱ ndúkú yó kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n dao ña̱yuu ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi. Ta, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ Jesucristo kúú na̱ xíꞌo ña̱ ya̱ꞌa yó kee yó kua̱chi? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. \v 18 Dá chi̱ tá ni̱ na̱ndió kuéi tuku yó kándéé iní yo̱ ley, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱nkoo yó, dá kía̱n kakuu ii̱ vá yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios. \p \v 19 “Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va yuꞌu̱ noo̱ ley Moisés, chi̱ ko̱ kándéé ka̱ iníi̱ ña̱ dáka̱ki ñaá. Ta ni̱ na̱taki yuꞌu̱ no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios. \v 20 Ta viti kíán kékuendái̱ ña̱ ni̱ xiꞌi̱ nduúi̱ xíꞌín Jesucristo ndi̱ka cruz. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ta̱kí ka̱ yuꞌu̱ no̱ó ña̱ kóni̱ miíí. Nda̱ Cristo va kúú na̱ nákaa̱ níma̱í dándáki na yuꞌu̱ viti. Ta ndidaá ña̱ kéei viti, kúú ña̱ kéei sa̱ꞌá ña̱ kándéé iníi̱ Jesucristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, na̱ kúꞌu̱ ini sa̱ꞌí, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ña̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ sa̱ꞌí. \v 21 Ta ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ dánkoo yuꞌu̱ ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios sa̱ꞌí. Dá chi̱ tá ná kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley, dá kía̱n ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús ni̱ xiꞌi̱ na̱ ndi̱ka cruz saꞌa̱ yo̱, ní kúu.” \c 3 \s1 Ni̱ na̱tiin yó Espíritu ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús \p \v 1 Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndoꞌó, na̱ Gálatas xaa̱n. ¿Ndá yoo ni̱ da̱naá iní ndo̱, dá o̱ kándísa ka̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús? Chi̱ sa̱ táꞌí ni̱ na̱kani nduꞌu̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz. \v 2 Ta viti, ña̱ kóni̱ kandaa̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱ kíán, ¿á ni̱ na̱tiin ndó na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée ndó choon saꞌándá ley o sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ Jesús tá ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná? \v 3 Nandeé ka̱ vía̱n xi̱xi ndó. Chi̱ sa̱ va̱ꞌa va ni̱ ka̱sáꞌá kándéé iní ndo̱ Jesús ni̱ kee na̱ kúú Espíritu ii̱. Tído, ¿á káꞌán ndó viti ña̱ xíꞌín ndée̱ míí ndó, dá kandeé ndó ka̱ki ndó? \v 4 ¿Á ni̱ naá óon va ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesucristo? Va̱ꞌa nda̱ꞌo tá ko̱ ní naá óon ña̱ ni̱ ndoꞌo ndó. \v 5 Ni̱ xi̱ꞌo Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ ndo̱, ta kée na ña̱ꞌa ndato xíꞌín ndó. ¿Á dión kée na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó choon saꞌándá ley, káꞌán ndó? Ko̱ó, chi̱ kée na dión sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndo̱ Jesús tá ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná. \s1 Natiin taꞌani yó ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios ki̱ꞌo na noo̱ Abraham \p \v 6 Kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní Abraham Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o vii ná noo̱ ná. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó kanaꞌá ndó ña̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu kándéé iní Ndios, no̱ón kúú na̱ veꞌe mií Abraham. \v 8 Dá chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ sa̱ daá ni̱ chi̱kaa̱ va ini Ndios ña̱ dánkoo vii ná na̱ ko̱ kúú na̱ Israel noo̱ míí ná sa̱ꞌá ña̱ kandeé ini ñaá ná, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín Abraham: “Saꞌa̱ yo̱ꞌó niꞌi̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ña̱ va̱ꞌa.” \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu kándéé ini Jesús, no̱ón kúú na̱ natiin ña̱ va̱ꞌa xíꞌo Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo Abraham sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndísa na to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín ná. \p \v 10 Ndi ndáa miíó ña̱yuu ndúkú ña̱ kando̱o vii ná noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley Moisés, na̱ yóꞌo kúú na̱ tái̱ chiꞌan noo̱ Ndios. Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Ndidaá kúú na̱ ko̱ ní kándeé kee ndi ndiꞌi choon saꞌándá ley, na̱ yóꞌo kúú na̱ tái̱ chiꞌan noo̱ Ndios.” \v 11 Sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ko̱ íin taꞌon kando̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée na choon saꞌándá ley. Dá chi̱ diꞌa taꞌani káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Na̱ ni̱ ka̱ndo̱o vii noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé ini ñaá ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí.” \v 12 Tído díin va dándáki ña̱ kúú ley no̱ó ña̱ kándéé iní yo̱ Ndios, dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Na̱ kándéé kée ndi ndiꞌi kuií choon saꞌándá ley, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki na̱ keean.” \p \v 13 Ta Cristo Jesús kúú na̱ ni̱ taó xóo yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱tái̱ chiꞌan ñaá noo̱ Ndios. Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ni̱ na̱kuio na ndidaá kúú chiꞌan saꞌa̱ yo̱, dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ta ndi ndáa miíó ta̱a ná karkaa ndi̱ka iin yíto̱, ro̱ón kúú ra̱ tái̱ chiꞌan.” \v 14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuu niꞌi̱ taꞌani na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ va̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ Abraham. Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ yo̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín yó. \s1 Nda̱ tá sa̱ naꞌá, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ tandaꞌá ná Jesús kii na chiya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi yo̱ \p \v 15 Ñanii̱, ná koꞌi̱n kaꞌi̱n saꞌa̱ iin ta̱a ñayuú yóꞌo xíꞌín ndó, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Tá ni̱ ka̱va̱ꞌa iin ta̱a iin tuti ña̱ káꞌa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ ra̱ kee ra, dá ni̱ kani ra sello noo̱ tuti ra̱, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu dátu̱ú ná to̱ꞌon ni̱ taa ra, ta o̱ kúu taꞌon chiꞌi na cháá ka̱ to̱ꞌon no̱ó ña̱ ni̱ taa ra. \p \v 16 Dión taꞌani ni̱ kee Ndios, chi̱ ni̱ kaa na̱ noo̱ tuti ii̱ ná ña̱ ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa noo̱ Abraham, xíꞌín no̱ó na̱ veꞌe na. Ta ko̱ ní kaꞌa̱n Ndios ki̱ꞌo na ña̱ va̱ꞌa yóꞌo noo̱ “ndidaá na̱ veꞌe na”, chi̱ ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá kua̱ꞌá ña̱yuu, dá chi̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ iin tóꞌón ta̱a, chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín Abraham: “Tein na̱ veꞌe yoꞌó kana iin ta̱a.” Ta ta̱a ñoó kúú Cristo Jesús. \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá sa̱ naꞌá ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ kee na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíꞌín Abraham. Dá ni̱ ya̱ꞌa komi̱ ciento oko̱ uxi̱ kuia̱, dá ni̱ xi̱ꞌo na ley na̱ noo̱ Moisés. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon dátu̱ú ley yóꞌo to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ Abraham, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kee Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o na kee na. \v 18 Chi̱ tá niꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa yóꞌo noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley, dá kía̱n ko̱ ndáya̱ꞌi taꞌon to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ Abraham. Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo oon va na ña̱ va̱ꞌa yóꞌo noo̱ Abraham, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ná. \s1 Yóꞌo nákani Pablo saꞌa̱ ndá choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley na̱ noo̱ Moisés \p \v 19 Ta viti, ¿ndá choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley na̱ noo̱ Moisés, tá dáá? Ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ Moisés dá chi̱ va̱ꞌan dánaꞌa̱a̱n ndi ndáa iin rá iin ña̱ꞌa kini kée yó. Ta ni̱ da̱náꞌa̱a̱n no̱ó ña̱yuu nda̱ rá ni̱ tu̱u no̱ó na̱ ni̱ kii tein na̱ veꞌe Abraham. No̱ón kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na. Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley yóꞌo noo̱ Moisés xíꞌín ndáꞌa̱ ángel. Ta xíꞌín ndáꞌa̱ Moisés ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó ña̱yuu. \v 20 Tído ko̱ ní kéchóon taꞌon Ndios iin ka̱ ña̱yuu, dá kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Abraham, chi̱ iin tóꞌón míí vá Ndios ni̱ kaꞌa̱n xíꞌín ná. \p \v 21 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á dátu̱ú ley Moisés ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín Abraham? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Dá chi̱ tá kandeé ley ki̱ꞌo ña̱ kataki chíchí yó, dá kía̱n xíꞌín míí vá ley kuu kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios. \v 22 Tído ko̱ ta̱ꞌón dión kíán, dá chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ñóꞌo ndidaá ña̱yuu ti̱xi ndaꞌá kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ ki̱ꞌo na noo̱ yo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo, chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱yuu kándísa ñaá kuu niꞌi̱ ñá. \p \v 23 Tá ko̱ ñáꞌa̱ kandeé iní yo̱ Jesucristo, dá ni̱ sa̱ ndadi yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Ta sa̱ da̱ndáki ñaá ley nda̱ rá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ Jesús. \v 24 Ta ley ñoó ni̱ sa̱ ndakaan yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáka iin na̱ kéchóon takuálí de̱ꞌe satoꞌo na̱. Ta dión ni̱ sa̱ ndaka ley ñoó yó nda̱ ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kandeé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándo̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ ná. \v 25 Tído viti kándéé iní yo̱ Jesús, ta ni̱ ka̱nkuei yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, ña̱ kúú táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú na̱ ndáka takuálí, \v 26 chi̱ viti kúú yó de̱ꞌe Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús. \v 27 Iin ni̱ nduu va yó xíꞌín Cristo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní yo̱ ná. Tá kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱ndixi yó na̱. \v 28 Ta viti ko̱ néꞌe ta̱ndíni á kúú yó na̱ Israel o na̱ griego, o á kúú yó na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo o ko̱ó, o á kúú yó ta̱a o ñáꞌa̱, chi̱ iin tóꞌón dini̱ ni̱ nduu ndidaá yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús. \v 29 Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nduu yó na̱ veꞌe Abraham, ta niꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na no̱ó na̱ veꞌe Abraham. \c 4 \p \v 1 Ta diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ iin tayií lóꞌo̱, táꞌa̱n ra niꞌi̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa tatá xi̱, iin nóó vá kúú xí xíꞌín iin mozo, va̱ꞌará kakuu xi satoꞌo ndidaá ña̱ꞌa na̱ veꞌe xi. \v 2 Dá chi̱ nákaa̱ xi̱ ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ kéchóon noo̱ tatá xi̱ xíꞌín na̱ ndáka ñaá nda̱ ná xi̱no xi kuia̱ ña̱ kía̱n ni̱ kaa tatá xi̱ natiin xi ña̱ꞌa ió noo̱ ná. \v 3 Ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ sa̱ ndoꞌo yó, chi̱ ni̱ sa̱ kuu yó táto̱ꞌon takuálí ndóꞌo dión, chi̱ ni̱ sa̱ ñoꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. \v 4 Tído tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo ña̱ kía̱n ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Ndios, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná de̱ꞌe na Jesús ni̱ kii na ni̱ kaki na ti̱xi iin ñáꞌa̱. Ta ni̱ kaki taꞌani na ti̱xi ndáꞌa̱ ley. \p \v 5 Dión ni̱ kee na, dá ni̱ taó xóo na yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kakuu yó de̱ꞌe na. \v 6 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná Espíritu de̱ꞌe na ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ió na̱ ini nío̱ yo̱. Ta Espíritu ñoó kúú na̱ kédaá xíꞌá, dá kayuꞌú yó Ndios: “Tatá lóꞌo̱ miíi̱.” \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñóꞌo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley, chi̱ nda̱á de̱ꞌe Ndios vá kúú yó viti. Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú yó de̱ꞌe na, sa̱ꞌá ño̱ó kánian natiin yó ña̱ va̱ꞌa noo̱ ná saꞌa̱ Cristo. \s1 Kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó saꞌa̱ Jesús \p \v 8 Tá sa̱ naꞌá, ta ko̱ ñáꞌa̱ kanaꞌá ndó Ndios, dá ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndaꞌá ña̱ ko̱ kúú ndios. \v 9 Tído viti sa̱ náꞌá vá ndó ndá yoo kúú Ndios, o va̱ꞌa ka̱a̱n ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ sa̱ náꞌá diꞌa va Ndios ndo̱ꞌó. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ na̱ndió kuéi tuku ndó no̱ó ña̱ꞌa ko̱ chóon, táꞌa̱n ña̱ kini dándáki ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ na̱chiꞌi tuku ndó mií ndó ti̱xi ndáꞌán? \v 10 Chi̱ kékáꞌano ndó dao kuu̱, xíꞌín dao yoo̱, xíꞌín dao víko̱ xíꞌín dao kuia̱. \v 11 Sa̱ꞌá ño̱ó nákani inii̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, dá chi̱ ndá ndi kuu naá óon va choon ni̱ keei tein ndó. \p \v 12 Ñani miíi̱, seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ꞌon kée miíi̱, dá chi̱ ni̱ kee yuꞌu̱ táto̱ꞌon kée mií ndó tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó. Ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní ya̱ꞌa ndó noo̱í. \v 13 Ta sa̱ náꞌá vá míí ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kúꞌu̱ vai, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kuu ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ taꞌándá míí no̱ó sa̱ꞌá ña̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús. \v 14 Ta ko̱ ní kúꞌichi̱ ini ndo̱ koni ndo̱ yuꞌu̱, ta ko̱ ní káñóꞌó ñaá ndó va̱ꞌará ni̱ sa̱ kúꞌi̱. Diꞌa ni̱ na̱kuaka va̱ꞌa ndó yuꞌu̱ táto̱ꞌon iin ángel ni̱ kii noo̱ Ndios, ta ni̱ kee ndó yuꞌu̱ kúúí táto̱ꞌon mií Cristo Jesús. \v 15 Ta, ¿ndeí kuaꞌa̱n ña̱ kádii̱ téí iní ndo̱ koni ndo̱ yuꞌu̱? Ta xíꞌo ndaa̱i̱ kuendá saꞌa̱ ndo̱, chi̱ nda̱ nduchí nóó ví ndó kúꞌu̱ ini ndo̱ taó ndo̱ ki̱ꞌo ndó noo̱ yúꞌu̱ tiempo daá ñóó, ní kúu. \v 16 Ta viti, ¿á nda̱á xiní uꞌu̱ va ndó yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndó? \p \v 17 Ta ndéi dao ta̱a kádíꞌi̱nda̱ rá ndo̱ꞌó, chi̱ kátoó ra̱ ña̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií rá, tído o̱ du̱ú ña̱ va̱ꞌa kía̱n kóni̱ ra̱. Dá chi̱ ña̱ kóni̱ ra̱ kía̱n taó xóo ra ndo̱ꞌó tein nduꞌu̱, dá nduu ndó kuendá mií rá, dá koo kuión ndo̱ xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱. \v 18 Ña̱ va̱ꞌa kíán tá daá kuití ná koo kuión ndo̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa, va̱ꞌará ko̱ó yuꞌu̱ ió xíꞌín ndó. \p \v 19 De̱ꞌe kuálí miíi̱, tuku va ni̱ ka̱sáꞌá ndóꞌo naní nío̱ yuꞌu̱ kée ndó, chi̱ ndóꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ñáꞌa̱ tá káki de̱ꞌán. Ta kúú dión kandoꞌo vai saꞌa̱ ndo̱ nda̱ ná kasandaá ndo̱ kee ndó to̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee mií Cristo. \v 20 Kóni̱ kíi̱i̱ kakaa̱i̱ tein ndó, dá kaꞌi̱n iin to̱ꞌon vitá cháá ka̱ xíꞌín ndó, chi̱ nákani nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱. \s1 Ña̱ yóꞌo kía̱n ni̱ ndoꞌo Agar xíꞌín Sara \p \v 21 Ta viti káꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó, na̱ kátoó ndu̱ꞌu tuku ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés: ¿á ko̱ óon taꞌon kueídóꞌo ndó ndi kaá ley ni̱ taa Moisés? \v 22 Chi̱ kaá to̱ꞌon ni̱ taa na ña̱ ni̱ sa̱ ndei uu̱ de̱ꞌe yií Abraham. Iin xi ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe ñáꞌa̱ sa̱ káa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌí na̱. Ta iin ka̱ de̱ꞌe na ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe ñadiꞌí na̱, ñáꞌa̱ dándáki mií. \v 23 Ta de̱ꞌe ñáꞌa̱, ña̱ sa̱ káa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌí na̱, ni̱ kaki xi chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ Abraham. Tído de̱ꞌe ñadiꞌí na̱, ñáꞌa̱ dándáki mií, kúú ra ni̱ kaki táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios to̱ꞌon na noo̱ Abraham. \p \v 24 Ndi nduú ñáꞌa̱ yóꞌo kúú táto̱ꞌon uu̱ to̱ꞌon ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱. Ta to̱ꞌon mií no̱ó kúú ley ni̱ xi̱ꞌo Ndios dini̱ yúku̱ naní Sinaí. Ta ña̱yuu ni̱ kaki ti̱xi ley yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌán. Ta ley yóꞌo kúú táto̱ꞌon Agar, ta ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley kúú táto̱ꞌon de̱ꞌe Agar. \v 25 Dá chi̱ ñáꞌa̱ naní Agar ñoó kúú táto̱ꞌon yúku̱ naní Sinaí íin chí Arabia no̱ó ni̱ xi̱ꞌo Ndios ley noo̱ Moisés. Ta kúú taꞌanián táto̱ꞌon ñoo Jerusalén, ña̱ nákaa̱ viti. Dá chi̱ ñoo yóꞌo nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley xíꞌín ndidaá ña̱yuu ndéi noo̱án, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ káa̱ Agar ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌí Abraham. \v 26 Tído iin ka̱ ñoo Jerusalén, ña̱ nákaa̱ chí induú, ko̱ nákaa̱ taꞌan vaan ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Ta ñoo ñoó kúú táto̱ꞌon naná yo̱, na̱ kúú kuendá Jesús. \v 27 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Kadii̱ iní yo̱ꞌó, ñáꞌa̱, yoꞌó ñá ko̱ ku̱ú kandei de̱ꞌe, yoꞌó, ñá ko̱ óon taꞌon kaki de̱ꞌe. \q1 Kayuꞌú yoꞌó xíꞌa̱n kádii̱ inóo̱n, chi̱ ko̱ ñáꞌa̱ ndoꞌo naní nío̱, dá kaki iin de̱ꞌón. \q1 Dá chi̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ kakuu de̱ꞌe yoꞌó, \q1 ñá ni̱ ka̱ndo̱o ndaꞌí xaa̱n, \q1 o̱ du̱ú na̱ ñáꞌa̱ ió yíi̱. \p \v 28 Ta viti, ñani miíi̱, kúú yó táto̱ꞌon Isaac, chi̱ kúú yó de̱ꞌe ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na noo̱ Abraham. \v 29 Ni̱ sa̱ kendava̱ꞌa tayií ni̱ kaki xíꞌín ña̱ kóni̱ míí Abraham xíꞌín tayií ni̱ kaki ni̱ kee Espíritu ii̱. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kéndava̱ꞌa na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley xíꞌín yó viti. \v 30 Tído, ¿á ko̱ ndúsaa̱ taꞌon ini ndo̱ ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa va kaáa̱n: “Taó xóo ñáꞌa̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ñadiꞌóo̱n ná koꞌa̱n xíꞌín de̱ꞌán. Dá chi̱ o̱ kúu taꞌon niꞌi̱ nduú xi̱ ña̱ va̱ꞌa xíꞌín de̱ꞌe ñáꞌa̱ dándáki mií.” \p \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ kúú taꞌon yó de̱ꞌe ñáꞌa̱ nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ iin ka̱ na̱. Diꞌa kúú yó de̱ꞌe ñáꞌa̱ dándáki mií. \c 5 \s1 Ko̱ ñóꞌo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó kandita toon ndó xíꞌín ña̱ ni̱ kee Cristo saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ni̱ taó xóo na ndo̱ꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, ña̱ sa̱ da̱ndáki ñaá. Ta o̱ sa̱ nándió kuéi ka̱ ndo̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌán, dá dándáki tukuan ndo̱ꞌó. \v 2 Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó, chi̱ yuꞌu̱ kúú Pablo, na̱ káꞌa̱n xíꞌín ndó. Tá ná naki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ Israel, dá kía̱n ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa natiin ndó no̱ó ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱. \v 3 Ta nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndidaá ta̱a, táꞌa̱n ra̱ kándía ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ rá, ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kee ra ndi ndiꞌi choon saꞌándá ley Moisés, dá kando̱o vii rá noo̱ Ndios. \p \v 4 Tá káꞌán ndó ña̱ kando̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée ndó choon saꞌándá ley, dá kía̱n ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ni̱ taó xóo va ndó mií ndó noo̱ Jesús, ta ni̱ taó xóo taꞌani ndó mií ndó no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee na saꞌa̱ ndo̱. \p \v 5 Tído sa̱ꞌá ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús. \v 6 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌará ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ña̱, ni iian ko̱ ndáya̱ꞌi. Ña̱ ndáya̱ꞌi kía̱n kándéé iní yo̱ Jesús, ta ña̱ yóꞌo kédaá xíꞌín yó, dá kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó. \p \v 7 Ta sa̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo kuaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. ¿Ndá yoo ni̱ na̱daká ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ko̱ se̱ídóꞌo ka̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱? \v 8 Tído kanaꞌá ndó ña̱ o̱ du̱ú Ndios ní nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱, chi̱ diꞌa mií ná kúú na̱ ni̱ kana ndo̱ꞌó. \v 9 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ xíꞌín lúꞌu̱ chíꞌí vá levadura, ta kúú dákuita̱ ta̱chí vaan iin tuꞌu yúsa̱ káva̱ꞌa pan. Ta dión taꞌani kée ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ ta̱a ñoó xíꞌín ndó. \v 10 Ta kándéé iní yuꞌu̱ satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ nandió kuéi ndó kandísa ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándísa yuꞌu̱. Chi̱ ña̱yuu kátoó nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱, miía̱n ndaa̱ chiya̱ꞌi na noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱. Ko̱ néꞌe ta̱ndíni ndá yoo kúú ná. \p \v 11 Ñani miíi̱, tá dánaꞌa̱ i̱í yuꞌu̱ no̱ó ña̱yuu ña̱ miía̱n kánian taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná to̱ꞌon kée ra̱ Israel, dá kía̱n, ¿ndiva̱ꞌa kéndava̱ꞌa i̱í ra̱ Israel xíꞌín yuꞌu̱, tá dáá? Chi̱ tá dánaꞌi̱ dión noo̱ ná, dá kía̱n o̱ kuído̱ taꞌon ini ra̱ kee to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz, tá dáá. \v 12 ¡Tído va̱ꞌa cháá ka̱a̱n iin íchi̱ diꞌa ná dákuáchi ta̱a nádaká ña̱xintóni̱ ndo̱ ñíi̱ mií rá! \p \v 13 Kanaꞌá ndó, ñani miíi̱, ña̱ sa̱ ni̱ na̱kana va Ndios ndo̱ꞌó ña̱ o̱ káñoꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ñóꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley, sa̱ꞌá ño̱ó kuu kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱. Diꞌa kánian chindeé táꞌan ndó xíꞌa̱n kúꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó. \v 14 Chi̱ dáxi̱nko̱o ndiꞌi yó choon saꞌándá ley Moisés tá ná kueídóꞌo yó choon kuaꞌa̱n diꞌa: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín míí ndó.” \v 15 Tído tá chídáó táꞌan ndó xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, ta seí yi̱ꞌí táꞌan ndó, dá kía̱n kaon koo ndó, chi̱ kasandaá kuu̱, dá naá ndíꞌi iin rá iin ndó. \s1 Ki̱ꞌo ndó mií ndó noo̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios ña̱ ná kandaka na ndo̱ꞌó \p \v 16 Ta káꞌa̱n taꞌanii xíꞌín ndó ña̱ koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta o̱ sa̱ kée ndó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱. \v 17 Dá chi̱ ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ ko̱ nákiꞌin táꞌan nóóán xíꞌín ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ naá táꞌan va ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu kee ndó ña̱ kóni̱ ndo̱. \v 18 Tído tá naki̱ꞌo ndó mií ndó noo̱ Espíritu ii̱ Ndios ña̱ ndaka na ndo̱ꞌó, dá kía̱n ko̱ ñóꞌo ka̱ ndo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley. \p \v 19 Ta ko̱ úꞌu̱ taꞌon kandaa̱ inio̱ ndi kée ña̱yuu xíꞌo mií no̱ó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, dá chi̱ kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, ta kée na ña̱ kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ná, ta ko̱ chítuu ini na̱ kee na ña̱ kaꞌan noo̱. \v 20 Ta ndáño̱ꞌo na ña̱ ko̱ kúú ndios, ta kétadí na̱ xíꞌín ña̱yuu, ta xiní uꞌu̱ táꞌan na, ta naá na̱ xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, ta kuión na̱, ta yachi̱ xído̱ ini na̱, ta sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ míí vá ná nákani ini na̱, ta saꞌándá táꞌan na ña̱yuu, ta taó xóo na ña̱yuu kando̱o xoo mií ná, \v 21 ta uꞌu̱ ini na̱, ta saꞌání na̱ ndi̱i, ta daá xíni na, ta tein víko̱ yáꞌa na kée na ña̱ kini kaꞌan noo̱. Ta kée na dao ka̱ ña̱ꞌa kini táto̱ꞌon kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo. Sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta káꞌa̱n tukui ña̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu ndéi kée ña̱ yóꞌo, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ko̱ní na̱ natiin na kandei na no̱ó dándáki Ndios. \p \v 22 Tído diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ va̱ꞌa xíꞌo na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios ña̱ kía̱n kee yó: kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó, ta ió dii̱ ini yo̱, ta va̱ꞌa ndéi yó xíꞌín dao ka̱ na̱, ta kueé ini yo̱, ta kéva̱ꞌa yó xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta va̱ꞌa ini yo̱ xíꞌín dao ka̱ na̱, ta kúú yó ña̱yuu ndaa̱, \v 23 ta ndaꞌí ió ini yo̱, ta chítuu inio̱ kee yó ña̱ kini. Ta noo̱ ni iin tóꞌón ley ko̱ yáꞌa yó tá kée yó ndidaá ña̱ va̱ꞌa yóꞌo. \v 24 Ta na̱ ndíta xíꞌín Cristo, no̱ón kúú na̱ ni̱ chi̱rkuei ndidaá kúú ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná keean ndi̱ka cruz, chi̱ ko̱ kée ka̱ na̱ ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ná. \v 25 Tá dándáki na̱ kúú Espíritu ii̱ nío̱ yo̱, dá kía̱n ná kee yó ña̱ kóni̱ mií ná. \v 26 Ta ná dáꞌa ni kakuu yó ña̱yuu ió táyíí ini. Ná dáꞌa ni dátaꞌán táꞌan yó. Ná dáꞌa ni koo uꞌu̱ ini yo̱ koni yo̱ ñani yo̱. \c 6 \s1 Koo ini ndo̱ chindeé táꞌan ndó xíꞌín iin rá iin mií ndó \p \v 1 Ñani miíi̱, tá iin ndakána ni̱ na̱tiin ndó iin ñani yo̱ no̱ó kua̱chi, dá kía̱n ndoꞌó, na̱ ndíta toon xíꞌín Espíritu ii̱, kúú na̱ kánian chindeé ná, dá ná kuii̱n ndaa̱ tuku na. Ta ndaꞌí ni kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ta kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ oon ni ví kue̱i taꞌani mií ndó no̱ó kua̱chi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ñani yo̱. \v 2 Ta chindeé táꞌan ndó xíꞌín iin rá iin ndó tá ndóꞌo nío̱ ndo̱, ta ki̱ꞌo dión kee ndó, dá kee ndó choon ni̱ saꞌanda Cristo. \v 3 Ta na̱ chínaní míí ña̱ kúú ná na̱ ndáya̱ꞌi, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ kúú ná, dá kía̱n dándaꞌí na̱ mií vá ná. \v 4 Ta iin rá iin mií vá ndó kánian kande̱ꞌé va̱ꞌa ña̱ kée ndó, dá kía̱n nataꞌan ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ndó. Ta o̱ sa̱ chídáó táꞌan ndó ña̱ kée ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu. \v 5 Dá chi̱ iin rá iin mií vá ndó xíꞌín choon ni̱ niꞌi̱ ndo̱ noo̱ Ndios. \p \v 6 Ta ndidaá ndoꞌó, na̱ dákuáꞌa to̱ꞌon Ndios, kánian chindeé ndó na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ndo̱. \p \v 7 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dándaꞌí ndo̱ mií ndó, dá chi̱ ko̱ íin taꞌon kuu dándaꞌí Ndios, chi̱ ndidaá ña̱ꞌa xíti ndó, ño̱ó kía̱n dákée ndó. \v 8 Ta dión taꞌani ndoꞌo na̱ kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ naá ná. Tído na̱ kée ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí ná kee Espíritu ii̱. \p \v 9 Ta ná dáꞌa ni kuitá yo̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa, chi̱ tá ko̱ sá tuu yó ña̱ kée yóa̱n, dá kía̱n kasandaá iin kuu̱ natiin yó ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios. \v 10 Sa̱ꞌá ño̱ó tá nónó yó kee yó ña̱ va̱ꞌa, dá kía̱n ná kee yóa̱n xíꞌín ndidaá ña̱yuu. Ta ná ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini yo̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa xíꞌín na̱ kándísa dáó xíꞌín yó Jesús. \s1 Ta viti kúú yó ña̱yuu sa̱á sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús \p \v 11 Kande̱ꞌé ndó, diꞌa ví náꞌano letra táai xíꞌín ndáꞌa̱ miíí. \v 12 Ta ndidaá ra̱ kóni̱ kando̱o va̱ꞌa noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, ro̱ón kúú ra̱ kéndúsa̱ xíꞌín ndó ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kendava̱ꞌa na̱ Israel xíꞌín rá, sa̱ꞌá ño̱ó kénóo ra ña̱ ni̱ kee Cristo saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz. \v 13 Tído ni mií ra̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ko̱ kándéé kee ndidaá choon saꞌándá ley. Tído kóni̱ ra̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ndó ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, dá chindaya̱ꞌi ra mií rá no̱ó na̱ Israel. \v 14 Tído ni lúꞌu̱ ko̱ kóni̱ yuꞌu̱ chindaya̱ꞌi miíí sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Ña̱ kékáꞌano yuꞌu̱ kúú ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesucristo sa̱ꞌí ndi̱ka cruz. Chi̱ kée yuꞌu̱ kuendá ña̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo noo̱í ndi̱ka cruz táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xiꞌi̱ taꞌani miíi̱ no̱ó ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo. \v 15 Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ndíta yó xíꞌín Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ o ko̱ó. Ña̱ ndáya̱ꞌi noo̱ Ndios kúú ña̱ ni̱ nduu yó ña̱yuu sa̱á. \v 16 Ta ndidaá ndoꞌó, na̱ taxi va̱ꞌa choon ni̱ taai noo̱ tuti yóꞌo, ná koo va̱ꞌa ini ndo̱, ta ná kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndidaá kúú ndoꞌó, na̱ ndisa kúú na̱ ñoo Ndios. \p \v 17 Ta yóꞌo chí noo̱ o̱ sa̱ dátaꞌán ka̱ ni iin ndó yuꞌu̱, dá chi̱ sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ya̱nda tándaa ñíi̱í kée ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \p \v 18 Ñani miíi̱, ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndoꞌó. Dión ná koo.