\id EPH \h Efesios \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Éfeso \toc2 Efesios \toc3 Ef. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Éfeso \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Éfeso, ndoꞌó na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ndoꞌó na̱ ndíta toon xíꞌín Cristo Jesús. \v 2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. \s1 Ki̱ꞌo diꞌa ni̱ kemáni̱ Ndios yo̱ \p \v 3 Ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Mií ná ni̱ kemáni̱ ná yó xíꞌín ndidaá ña̱ va̱ꞌa ió noo̱ ná, ta nda̱ noo̱ ió na̱ nda̱ induú ni̱ ta̱ndaꞌá ná ña̱ ni̱ kixian sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo. \v 4 Ta nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá saꞌa̱ ñayuú, nda̱ daá vá ni̱ ka̱xi na yó saꞌa̱ Cristo, dá ná kakuu yó na̱ koo vii, na̱ ko̱ó kua̱chi noo̱ mií ná. \v 5 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ daá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ kakuu yó de̱ꞌe mií ná saꞌa̱ Jesucristo, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini mií ná kee na. \v 6 Dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná naki̱ꞌo yó ña̱ñóꞌó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ mani̱ káꞌano ni̱ kee na xíꞌá, dá ná natiin va̱ꞌa na yó sa̱ꞌá de̱ꞌe mani̱ ná. \v 7 Chi̱ xíꞌín nii̱ de̱ꞌe na ni̱ taó xóo na yó no̱ó ña̱ kánian ndoꞌo yó sa̱ꞌá kua̱chi kée yó, ta ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ yo̱, chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó. \v 8 Ta sa̱ꞌá ña̱ mani̱ káꞌano ni̱ kee na xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ koo ndichí xíxi yó xíꞌín ña̱ kaon koo ña̱xintóni̱ yo̱, \v 9 dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, táꞌa̱n ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ ná, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini na̱. Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na. \v 10 Chi̱ tá ná xi̱nko̱o kuu̱ ni̱ ka̱xi mií ná, koꞌo̱n na̱ nachiꞌi na ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, dá dándáki ñaá ná, miíán kíán ña̱ ñóꞌo induú, o miíán kíán ña̱ ió no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \p \v 11 Ta saꞌa̱ mií Cristo ni̱ ka̱xi Ndios yóó, dá chi̱ nda̱ míí saꞌa̱ ni̱ saki na̱ ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ va̱ꞌa noo̱ ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱, chi̱ kée na ndidaá ña̱ꞌa táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná, \v 12 dá natiin na ña̱ñóꞌó sa̱ꞌá nduꞌu̱, na̱ Israel, chi̱ nduꞌu̱ kúú na̱ sa̱ daá ndáti kasaa̱ Cristo. \v 13 Ta dión ni ndoꞌó, saꞌa̱ Cristo ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n ña̱ kuu ka̱ki ndó tá ni̱ ka̱ndísa ndó ña̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ niꞌi̱ ndo̱ Espíritu ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ yo̱. Ta na̱ yóꞌo kúú táto̱ꞌon iin sello, ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúú taꞌani ndó ña̱yuu Ndios. \v 14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió Espíritu ii̱ ná ini yo̱, ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ natiin yó ña̱ ni̱ kaa tatá yo̱ Ndios ki̱ꞌo na noo̱ yo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nakuaka na ña̱yuu mií ná kandei na noo̱ ió na̱, dá natiin na ña̱ñóꞌó saꞌa̱ ndidaá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ña̱yuu na̱. \s1 Xíka̱ Pablo ña̱ mani̱ noo̱ Ndios ña̱ ná ki̱ꞌo na ña̱ koo ndichí yo̱ no̱ó ña̱ꞌa mií ná \p \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta kúꞌu̱ taꞌani ini ndo̱ saꞌa̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios, \v 16 nda̱ daá, ta nda̱ viti ko̱ sá tuu taꞌon yuꞌu̱ ña̱ naki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, chi̱ daá kuití ndíko̱ꞌon inii̱ ndo̱ꞌó noo̱ káꞌi̱n xíꞌín ná, \v 17 na̱ kúú Ndios noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ kúú tatá yo̱, na̱ kánian natiin ndidaá ña̱ñóꞌó. Chi̱ xíka̱i̱ noo̱ ná ña̱ naki̱ꞌo na ña̱ koo ndichí ndo̱, ta ki̱ꞌo na ña̱ katóni̱ va̱ꞌa ini ndo̱, dá kasandaá ndo̱ kanaꞌá va̱ꞌa ndó mií ná. \v 18 Ta xíka̱ taꞌanii noo̱ ná ña̱ ná dátoo̱n na̱ ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ná kanaꞌá ndó sa̱ꞌá ta̱ndeé iní, ña̱ kía̱n ni̱ na̱kana na ndo̱ꞌó natiin ndó, ta kanaꞌá taꞌani ndó ndi ki̱ꞌo ndato ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱, táꞌa̱n ña̱ koꞌo̱n na̱ ki̱ꞌo na no̱ó ña̱yuu mií ná, \v 19 ta katóni̱ taꞌani ini ndo̱ ndi ki̱ꞌo káꞌano ndée̱ kómí ná, táꞌa̱n ña̱ kéchóon na, dá chindeé ná yóó, na̱ kándísa ñaá. Ta mií ndée̱ yóꞌo ni̱ ke̱chóon Ndios, \v 20 dá ni̱ da̱nátaki na̱ Cristo tein na̱ kúú ndi̱i, ta ni̱ chi̱ko̱o ñaá ná xoo kuáꞌa na̱ nda̱ noo̱ ió na̱ induú. \v 21 Ta kómí ná choon sata̱ ndidaá táꞌa̱n ta̱a néꞌe choon náꞌano, xíꞌín sata̱ ndidaá ta̱ dándáki, xíꞌín sata̱ ndidaá ta̱ ndíta noo̱, xíꞌín sata̱ ndidaá ta̱ kúú satoꞌo. Ta kómí ná iin kuu̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu. Ta o̱ du̱ú ñayuú yóꞌo oon ni kíán dión, nda̱ ñayuú ve̱i chí noo̱ kakian dión. \v 22 Chi̱ ni̱ na̱chiꞌi Ndios ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa ti̱xi saꞌa̱ Cristo, ta ni̱ chi̱kani ñaá ná kakuu na dini̱ noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá mií ná. \v 23 Ta ña̱yuu yóꞌo kúú yikí ko̱ño Cristo, ta dáxi̱no na ña̱ kóni̱ na̱ xíꞌín ña̱yuu na̱, chi̱ iin tóꞌón míí ná kúú na̱ dáxi̱no ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa táto̱ꞌon kánian kooan. \c 2 \s1 Ni̱ da̱káki Ndios yo̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée yó \p \v 1 Ta ni̱ saꞌa̱n Ndios ni̱ da̱nátaki na̱ ndo̱ꞌó, chi̱ ndi̱i va ni̱ sa̱ kuu ndó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní sá seídóꞌo ndó choon saꞌándá na̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ kee ndó kua̱chi. \v 2 Chi̱ sa̱ kee ndó kua̱chi yóꞌo tá sata̱ táto̱ꞌon kée na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ta sa̱ kee ndó ña̱ kóni̱ ña̱ néꞌe choon noo̱ táchi̱ káa, táꞌa̱n ña̱ dándáki ña̱xintóni̱ ña̱yuu ko̱ se̱ídóꞌo choon saꞌándá Ndios. \v 3 Ta ndidaá vá yó ni̱ sa̱ kee dión tá sata̱, chi̱ sa̱ xi̱onoo yó sa̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, chi̱ sa̱ kee yó ña̱ kini kóni̱a̱n xíꞌín ña̱ kini sa̱ ka̱toó ña̱xintóni̱ yo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kuu yó ña̱yuu kómí kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ xído̱ ini Ndios sa̱ xini na̱ yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo taꞌani ndidaá ka̱ ña̱yuu ko̱ náꞌá ñaá. \v 4 Tído káꞌano nda̱ꞌo ini Ndios, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱, \v 5 dá chi̱ va̱ꞌará ndi̱i ni̱ sa̱ kuu yó noo̱ ná sa̱ꞌá kua̱chi sa̱ kee yó, tído ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ na̱taki yo̱ noo̱ ná, ta takí yo̱ xíꞌín Cristo viti. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ki yó no̱ó ña̱ kánian ndoꞌo yó sa̱ꞌá kua̱chi kée yó. \v 6 Ta ni̱ na̱taki dáó yó xíꞌín ná ni̱ kee Ndios, ta ni̱ na̱chi̱nde̱i taꞌani na yó nda̱ induú xíꞌín Cristo Jesús. \v 7 Ta dión ni̱ kee na xíꞌá, dá daá kuití naꞌa̱ na̱ ndi ki̱ꞌo ví káꞌano ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó, chi̱ ni̱ kee na ña̱ va̱ꞌa xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús. \v 8 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱káki na ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta ko̱ ní dáka̱ki na ndo̱ xíꞌín ndée̱ mií ndó, chi̱ kíán iin ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ndó, \v 9 chi̱ ko̱ ní dáka̱ki na ndo̱ꞌó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, dá kía̱n ni iin tóꞌón ndó ná o̱ chíndaya̱ꞌi mií ndó. \v 10 Dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ñaá, ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱va̱ꞌa na yó ña̱ kía̱n kee yó ña̱ va̱ꞌa, táꞌa̱n ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee yó nda̱ míí saꞌa̱. \s1 Ndéi va̱ꞌa yó xíꞌín iin rá iin yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús saꞌa̱ yo̱ \p \v 11 Ta o̱ sa̱ nándodó ndo̱ꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel xaa̱n, ña̱ tá sata̱ ni̱ kaa na̱ Israel ña̱ kúú ndoꞌó, “na̱ ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ñíi̱.” Dión kaá na̱ chi̱ kúú ná na̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱, ta sa̱ꞌá ño̱ó káꞌán ná ña̱ kúú ná na̱ ñoo Ndios, tído xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a va ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná. \v 12 Nda̱ tiempo sata̱ ñoó ko̱ ní sá kuu ndó kuendá Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin kuu̱ vá ko̱ ní kasandaá ndo̱ kakuu ndó na̱ ñoo Ndios táto̱ꞌon kúú na̱ Israel. Ta ni lúꞌu̱ ví kuendá ko̱ ní sá komí ndó no̱ó to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios no̱ó ña̱yuu na̱. Ta ni lúꞌu̱ ví ta̱ndeé iní ko̱ ní sá komí ndó ni̱ sa̱ ndei ndó ñayuú yóꞌo, ta ni ko̱ ní sá naꞌá ví ndó ndá yoo kúú Ndios ta̱kí. \v 13 Tá sata̱ ko̱ ní sá naꞌá ndó Ndios, xíká sa̱ ndei ndó noo̱ ná. Tído viti, ndíta ndó xíꞌín Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tuu yati ndó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xita̱ nii̱ Cristo saꞌa̱ ndo̱. \p \v 14 Chi̱ mií Cristo kúú na̱ ni̱ na̱chi̱ndei va̱ꞌa yó, sa̱ꞌá ño̱ó na̱ ñoo Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ni̱ nduu na iin tóꞌón ñoo ni̱ kee Cristo, dá chi̱ ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ di̱tá ná ña̱ sa̱ kedaá xíꞌín ná sa̱ xini uꞌu̱ táꞌan na. \v 15 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱ndíꞌi na ley xíꞌín choon saꞌándáa̱n. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ndee na ña̱yuu Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel iin tóꞌón vá, dá kakuu na iin tóꞌón ña̱yuu sa̱á, dá ná koni na̱ kandei va̱ꞌa na. \v 16 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ na̱ ndi̱ka cruz, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱chi̱ndei va̱ꞌa na ña̱yuu Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel xíꞌín Ndios, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo ndi̱ka cruz, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ di̱tá ná ndidaá ña̱ sa̱ kedaá xíꞌín ná sa̱ xini uꞌu̱ táꞌan na. \p \v 17 Ni̱ kii Cristo ñayuú yóꞌo, ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ xíꞌo ña̱ kandei va̱ꞌa yó xíꞌín Ndios, ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱án noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ni̱ sa̱ ndei xíká noo̱ Ndios, xíꞌín no̱ó nduꞌu̱, na̱ ndéi yati noo̱ Ndios. \v 18 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ niꞌi̱ ña̱ ndu̱ꞌu yó noo̱ ió tatá Ndios kée iin tóꞌón na̱ kúú Espíritu ii̱. \p \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú ka̱ ndo̱ na̱ tu̱kú o na̱ xíonoo ndava̱ꞌa. Dá chi̱ ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kakuu ndó ña̱yuu Ndios, ta ni̱ niꞌi̱ taꞌani ndó ña̱ kakuu ndó kuendá na̱ veꞌe na. \v 20 Ta no̱ó to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ kúú apóstol, xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ sa̱ kuu profeta ni̱ sa̱ kui̱ta iin rá iin ndó. Ta mií Jesucristo kúú yu̱ú tito̱ ndáya̱ꞌi kúú do̱ꞌo veꞌe, \v 21 chi̱ xíꞌín míí yuu̱ ñoó luu kasáꞌá káto̱ táꞌan saꞌa̱ véꞌe káva̱ꞌan kuaꞌa̱n xi̱nko̱oan kakuuan iin veꞌe ño̱ꞌo ii̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \v 22 Ta xíꞌín míí ná sá káva̱ꞌa ndó kuaꞌa̱n ndo̱, dá xi̱no ndó kakuu ndó iin veꞌe noo̱ koo Ndios kée Espíritu ii̱ ná. \c 3 \s1 Ni̱ chi̱kani Ndios Pablo ña̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel \p \v 1 Ta yuꞌu̱, Pablo, kéchóon saꞌa̱ choon yóꞌo. Nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a viti sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon Cristo Jesús noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. \v 2 Ta sa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ndó ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ yúꞌu̱ ña̱ kía̱n chindeéí ndo̱ꞌó, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ mani̱ xíꞌo na noo̱ ndo̱. \v 3 Ta ni̱ naꞌa̱ túu Ndios ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ ná noo̱ yúꞌu̱. Ta sa̱ ni̱ taa va yuꞌu̱ cháá sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱. \v 4 Tá kaꞌi ndó ña̱, dá kandaa̱ va̱ꞌa ini ndo̱ ña̱ náꞌá yuꞌu̱ ña̱ ió de̱ꞌé noo̱ Ndios, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Cristo. \v 5 Ta ko̱ ní xi̱ꞌo na ña̱ kandaa̱ ini ña̱yuu sa̱ ndei sa̱ naꞌá sa̱ꞌán. Tído viti kándaa̱ ini na̱ kúú apóstol xíꞌín profeta na̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo kée Espíritu ii̱ Ndios. \v 6 Táꞌa̱n ña̱ sa̱ io de̱ꞌé ñoó kía̱n kaá ña̱ natiin taꞌani ndoꞌó, na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ña̱ va̱ꞌa koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na no̱ó na̱ Israel, ta ndee na ndo̱ꞌó iin tóꞌón ñoo xíꞌín na̱ ñoo Israel, ta koo taꞌani taꞌi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ ni̱ kaa Ndios ki̱ꞌo na no̱ó na̱ Israel sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon va̱ꞌa káꞌa̱n saꞌa̱ ná. \v 7 Ta ni̱ chi̱kani Ndios yuꞌu̱ ña̱ kía̱n dánaꞌi̱ to̱ꞌon yóꞌo, chi̱ choon yóꞌo ni̱ kemáni̱ ná yuꞌu̱, ta xíꞌín ndée̱ mií ná kándééí kéei ña̱. \p \v 8 Ta va̱ꞌará kúú yuꞌu̱ na̱ lóꞌo̱ cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios, tído ni̱ xi̱ꞌo na choon yóꞌo no̱ó yuꞌu̱, ña̱ kía̱n dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndi ki̱ꞌo náꞌano ña̱ va̱ꞌa xíꞌo Cristo, \v 9 ta ki̱ꞌoi ña̱ kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kee na nda̱ míí saꞌa̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ ná, ta mií ná kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá táꞌa̱n ña̱ꞌa. \v 10 Ki̱ꞌo dión, dá naꞌa̱ yóó, na̱ kúú kuendá Jesús, ndi ki̱ꞌo káꞌano ña̱ ndi̱chí kómí Ndios, dá kía̱n kandaa̱ ini ña̱ kómí choon xíꞌín ña̱ dándáki chí induú sa̱ꞌán. \v 11 Chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kee na nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta xíꞌín ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ni̱ da̱xínko̱o na ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na. \v 12 Ta viti ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱, ta nónó noo̱ yo̱ nakui̱ta yó noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ni ndi̱ko ndó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo nío̱í sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, dá chi̱ ña̱ va̱ꞌa mií ndó kíán. \s1 Kóni̱ Pablo ña̱ kandaa̱ va̱ꞌa ini yo̱ ndi ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ yo̱ \p \v 14 Sa̱ꞌá ño̱ó nákuii̱n xi̱tíí noo̱ Ndios, na̱ kuu tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, káꞌi̱n xíꞌín ná. \v 15 Ta mií ná kúú na̱ xíꞌo iin kuu̱ noo̱ ndidaá ña̱yuu na̱, á mií ná ndéi na induú o no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \v 16 Ta xíka̱i̱ noo̱ ná ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká na̱ chí induú, ki̱ꞌo dión kendakí ná ndo̱ꞌó xíꞌín ndée̱ káꞌano kómí míí ná, dá ná koo ndeé iní ndo̱ kee Espíritu ii̱ ná, \v 17 dá ná koo Cristo nío̱ ndo̱ dándáki na sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, dá ná kui̱ta toon ndó xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ yo̱, ta kandiko̱ toon ndóa̱n, \v 18 dá kandeé ndó kandaa̱ va̱ꞌa ini ndo̱ xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ndi ki̱ꞌo káꞌano ña̱ kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ yo̱, ta ndi ki̱ꞌo káni̱án, ta ndi ki̱ꞌo konóa̱n, ta ndi ki̱ꞌo dikóa̱n, \v 19 dá kasandaá ndo̱ kanaꞌá va̱ꞌa ndó ndi ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ yo̱, va̱ꞌará ko̱ kándeé taꞌon ña̱xintóni̱ yo̱ kandaa̱ ndiꞌi inia̱n sa̱ꞌán. Ta ki̱ꞌo dión xíka̱i̱ noo̱ ná, dá nakutí ndó xíꞌín ña̱xintóni̱ Ndios. \p \v 20 Ta mií ná kúú na̱ kómí ndée̱ káꞌano, ta kándéé ná kée na cháá ka̱ ña̱ꞌa noo̱ ndidaá ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná o ña̱ kasandaá ña̱xintóni̱ yo̱ nakani inia̱n, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ndée̱ ná ini yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kée na ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín yó. \v 21 Ta ná natiin mií ná ndidaá ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kúú kuendá na̱, ta saꞌa̱ mií Jesús daá ná natiin na ña̱ñóꞌó, ta ki̱ꞌo dión daá kuití ná natiin naa̱n. Dión ná koo. \c 4 \s1 Iin tóꞌón vá ni̱ nduu yó ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios \p \v 1 Nákaa̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a sa̱ꞌá ña̱ néꞌi to̱ꞌon Jesús, na̱ kuu satoꞌo yo̱, ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ kendísáꞌano ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ ni̱ kana Ndios xoo mií ná. \v 2 Ndaꞌí koo ini ndo̱, ta va̱ꞌa koo ini ndo̱, ta kueé ná koo ini ndo̱, ta ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱ saꞌa̱ iin rá iin ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 3 Ta koo ini ndo̱ ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ndó, chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ kandei ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin rá iin ndó. \v 4 Dá chi̱ iin tóꞌón vá ni̱ nduu yó, ta iin tóꞌón vá Espíritu kómí yó, ta iin tóꞌón taꞌani ta̱ndeé iní kía̱n ni̱ na̱kana ñaá Ndios natiin yó. \v 5 Dión taꞌani iin tóꞌón vá kúú satoꞌo yo̱, ta iin tóꞌón kúú ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ni̱ sodo̱ ndúta̱ yo̱ sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, \v 6 ta iin tóꞌón vá kúú Ndios, na̱ kúú tatá ndidaá yó. Ta mií ná kúú na̱ kómí choon sata̱ ndidaá yó, ta mií ná kúú na̱ kédaá, dá kandá yo̱ noo̱ choon na, ta ió na̱ ini ndidaá yó. \p \v 7 Ta iin rá iin yó ni̱ na̱tiin ña̱ kati̱ꞌa yó kee yó iin choon noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií Cristo dasá náa̱n noo̱ iin rá iin yó. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios diꞌa: \q1 Tá ni̱ kaa na nda̱ noo̱ díkó, dá ndáka na ta̱a sa̱ na̱á xíꞌín ná kuaꞌa̱n na̱. \q1 Ta ni̱ dasá ná ña̱ va̱ꞌa noo̱ iin rá iin ña̱yuu na̱. \p \v 9 ¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ni̱ kaa na noo̱ díkó, káꞌán ndó? Dión kaáa̱n, dá chi̱ dinñóꞌó ni̱ noo na ni̱ kii na nda̱ noo̱ nino̱ cháá ka̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \v 10 Ta mií ná kúú na̱ ni̱ noo ni̱ kixi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta mií ná kúú na̱ ni̱ kaa tuku nda̱ noo̱ díkó, dá dákútí ná ndidaá kúú xíán xíꞌín ña̱ ndato kée na. \v 11 Ta mií vá ná kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo noo̱ iin rá iin yó ña̱ kati̱ꞌa yó kee yó iin choon noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ kee na dao yó ña̱ kakuu yó apóstol, dá kaneꞌe yó to̱ꞌon Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu profeta, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ xíonoo dánaꞌa̱ saꞌa̱ Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ ndáka na̱ kúú kuendá Jesús, ta dao ka̱ yo̱ kakuu na̱ kandita dánaꞌa̱. \v 12 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee na xíꞌín yóó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná, dá koni yo̱ dákuáꞌano yó iin rá iin na̱ kúú kuendá Cristo xíꞌín to̱ꞌon Ndios, \v 13 dá ví kasandaá yo̱ kakuu yó iin tóꞌón no̱ó ña̱ kándéé iní yo̱ de̱ꞌe Ndios, xíꞌín no̱ó ña̱ náꞌá yó saꞌa̱ ná. Ndiꞌi, dá koni yo̱ kasandaá yo̱ nda̱ noo̱ kóni̱ Ndios, chi̱ kasandaá yo̱ kakomí yó ña̱xintóni̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ña̱xintóni̱ Cristo. \v 14 Dá kía̱n, ná dáꞌa ni ndoꞌo yó táto̱ꞌon ndóꞌo takuálí, chi̱ vitá ini xi̱, sa̱ꞌá ño̱ó xoo diꞌa xoo diꞌa kuaꞌa̱n ña̱xintóni̱ xí kée ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ dao ta̱ ma̱ñá. Chi̱ ta̱a yóꞌo kúú ra̱ kéndaa̱ ra̱ ña̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ ra̱, dá kandeé rá dándaꞌí ñaá rá xíꞌín ña̱ ma̱ñá ti̱ꞌa ra. \v 15 Va̱ꞌa ka̱a̱n ná ndiko̱ yo̱ ña̱ ndaa̱ xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dión keeá, dá ná kuaꞌano yó koo yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Cristo, na̱ kúú dini̱ noo̱ yo̱. \v 16 Ta kúú yó táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yó xíꞌín yikí ko̱ño mií yó, ña̱ nákato̱ táꞌan xíꞌín tu̱chi yo̱, ta chíndeé táꞌan, dá sáꞌanoan kuaꞌa̱n, ki̱ꞌo dión ndóꞌo yó xíꞌín Jesús, chi̱ mií ná kúú na̱ dákuáꞌano yó, dá kati̱ꞌa yó kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó. \s1 Ná koo inio̱ keeá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Jesús \p \v 17 Xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús no̱ói̱, saꞌándái̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kee ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, chi̱ kée na ndidaá ña̱ nóo ndáki ini na̱, \v 18 chi̱ kómí ná iin ña̱xintóni̱ íin naá, ta xíká vá ndéi na no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios, chi̱ ko̱ náꞌá taꞌon na sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios sa̱ꞌá ña̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ ná. \v 19 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xíkaꞌan ka̱ noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná noo̱ ndidaá ña̱ kini xíꞌín ña̱ kaꞌan noo̱, chi̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná noo̱ ndidaá ka̱ ña̱ yakó noo̱ Ndios. \p \v 20 Tído ndoꞌó, tá ni̱ seídóꞌo ndó saꞌa̱ Cristo, ko̱ ní dákuáꞌa ndó ña̱ kee ndó dión \v 21 tá miía̱n ndaa̱ ni̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon na, tá miía̱n ndaa̱ ni̱ da̱kuáꞌa ndó ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ ná, chi̱ noo̱ iin tóꞌón dini̱ Jesús ió ña̱ ndaa̱. \v 22 Tá sata̱ sa̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií ndó, tído viti dánkoo ndó ña̱yuu yátá ni̱ sa̱ kuu ndó, ña̱ ni̱ chitíán ñóꞌo ña̱ kini, ña̱ dándaꞌí ndo̱ꞌó, dá kee ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱. \v 23 Diꞌa ki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ ndusa̱á nío̱ ndo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ ndo̱, \v 24 dá nduu ndó iin ña̱yuu sa̱á, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios koo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná, dá kakuu ndisa ndó iin ña̱yuu ndaa̱, iin ña̱yuu vii noo̱ míí ná. \p \v 25 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ka̱ ni kaꞌa̱n to̱ꞌón ndó, ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, dá chi̱ iin tóꞌón vá kúú yó. \v 26 Ta va̱ꞌará xído̱ ini ndo̱, ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi. Ná dáꞌa ni kandati ndó nda̱ keta ndi̱ndii, dá ya̱ꞌa ña̱ xído̱ ini ndo̱, \v 27 ta ná dáꞌa ni konó ndó no̱ó ña̱ uꞌu̱ ña̱ dátu̱ú ñaá. \v 28 Ta ndoꞌó, na̱ kíꞌin kuíꞌíná, ná dáꞌa ka̱ ni kiꞌin kuíꞌíná ndó. Diꞌa koo ini ndo̱ kechóon ndó, ta xíꞌín ndáꞌa̱ míí ndó kee ndó choon va̱ꞌa, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ꞌa kemáni̱ ndo̱ na̱ kúndaꞌí. \v 29 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon kini kuaꞌa̱n xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu. Diꞌa ñóchí vii kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, dá ná niꞌi̱ iní na̱ kuaꞌano na íchi̱ Ndios. Tá kee ndó dión, dá kía̱n chindeé ndó ña̱yuu seídóꞌo. \v 30 Ná dáꞌa ni dákúndaꞌí iní ndo̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá chi̱ mií ná kúú táto̱ꞌon iin sello ni̱ niꞌi̱ ndo̱, ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu mií ná, dá nakiꞌin na ndo̱ꞌó tá ná kasandaá kuu̱ nakuaka ñaá ná noo̱ ió na̱. \v 31 Ná dáꞌa ka̱ ni taꞌuꞌu̱ ini ndo̱ koni ndo̱ dao ka̱ ñani ndo̱, ta ná dáꞌa ka̱ ni kuido̱ ini ndo̱, ta ná dáꞌa ka̱ ni karyíí ndó, ta ná dáꞌa ka̱ ni kayuꞌú ni̱ꞌi noo̱ sátáꞌan ndó, ta ná dáꞌa ka̱ ni chinaní kini ndó ñani ndo̱, ta ná dáꞌa ni kee ndó ndidaá ña̱ kini yóꞌo noo̱ dao ka̱ ñani ndo̱. \v 32 Diꞌa va̱ꞌa koo ini ndo̱ xíꞌín iin rá iin ndó, ta kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó, ta kuꞌu̱ káꞌano ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi mií ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo. \c 5 \s1 Miía̱n kánian koo vii yo̱, chi̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios \p \v 1 Kúú ndó de̱ꞌe mani̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kee ndó táto̱ꞌon kée mií ná, \v 2 ta kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ míí ndó, dá chi̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱, ta ña̱ ni̱ doko̱ ná mií ná ni̱ sa̱ kuu táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa támi sáꞌa̱n noo̱ Ndios. \p \v 3 Ta o̱ sa̱ kíꞌo ndó ña̱ kaꞌa̱n ña̱yuu ña̱ kée ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o kée ndó ña̱ kaꞌan noo̱, o ña̱ kátoó ndo̱ kakomí ndó kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká. Diꞌa kee ndó ña̱ kánian kee na̱ kúú ña̱yuu Ndios. \v 4 Ta ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ndó kaꞌa̱n ndo̱ to̱ꞌon nóo, xíꞌín to̱ꞌon ko̱ chóon, xíꞌín to̱ꞌon kini, dá chi̱ ko̱ kánian kee yó dión sa̱ꞌá ña̱ kúú yó ña̱yuu Ndios. Va̱ꞌa ka̱a̱n daá naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ Ndios. \v 5 Ta kanaꞌá ndó ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, xíꞌín na̱ kée ña̱ kaꞌan noo̱, xíꞌín na̱ kátoó kakomí kua̱ꞌá ña̱ kui̱ká, no̱ón kúú na̱ o̱ ko̱ní taꞌon na natiin na taꞌi̱ ná noo̱ dándáki Cristo xíꞌín Ndios. Chi̱ na̱ kátoó téí ña̱ kui̱ká, ño̱ó kúú yoko̱ noo̱ ná. \v 6 O̱ sa̱ kónó ndó ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ná o̱ sa̱ dándaꞌí ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon mañá, dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti noo̱ ña̱yuu kée dión ve̱i ña̱ xído̱ ini Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱ídóꞌo na choon saꞌándá na̱. \v 7 Tído ndoꞌó, ná dáꞌa ni ndiko̱ ndo̱ ña̱ kée na̱ kée dión. \p \v 8 Dá chi̱ tá sata̱, dá sa̱ kuu ndó ña̱yuu sa̱ íi̱n naá ña̱xintóni̱. Tído viti ni̱ na̱too̱n va ña̱xintóni̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó ña̱yuu satoꞌo yo̱ Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ kúú ña̱yuu ni̱ na̱too̱n noo̱. \v 9 Dá chi̱ ña̱ va̱ꞌa xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱ kíán ña̱ kakuu yó ña̱yuu váꞌa, ta kakuu yó ña̱yuu ndísáꞌano, ta kanaꞌá yó ña̱ ndaa̱. \v 10 Kaꞌi va̱ꞌa ini ndo̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa, ná nde̱ꞌá á kíán ña̱ nátaꞌan ini satoꞌo yo̱ Ndios kee ndó. \v 11 Ta o̱ sa̱ kíꞌo ndó mií ndó kee ndó ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi kée ña̱yuu íin naá ña̱xintóni̱, diꞌa koo ini ndo̱ kuñóꞌó ndó ña̱ nóo kée na, \v 12 dá chi̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ kíán ña̱ kantóꞌón yó sa̱ꞌá ña̱ kini kéde̱ꞌé na̱. \v 13 Ndidaá vá ña̱ꞌa nátu̱u tá nátoo̱n ñóꞌo̱, ta xíꞌoan ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndá ña̱ꞌa kíán, dá chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa nátu̱u tá nátoo̱n ñóꞌo̱. \v 14 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n na̱ diꞌa: \q1 Ndoto yo̱ꞌó, ta̱a kídi̱ xaa̱n. \q1 Ndako̱o tein na̱ kúú táto̱ꞌon ndi̱i xaa̱n, \q1 dá dátoo̱n Cristo ña̱xintóno̱n. \p \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌán ndo̱ kandaa ndo̱ mií ndó noo̱ iin rá iin ña̱ꞌa kée ndó, o̱ sa̱ kée ndó táto̱ꞌon kée na̱ ndeé to̱ꞌon, va̱ꞌa ka̱a̱n kee ndó táto̱ꞌon kée na̱ ió ña̱xintóni̱. \v 16 Ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa viti nónó noo̱ ndo̱, dá chi̱ tiempo kini nda̱ꞌo kía̱n ndéi yó viti. \v 17 Ta ná dáꞌa ni kakuu ndó ña̱yuu xi̱xi, diꞌa ki̱ꞌo ndó mií ndó ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ndí ki̱án kóni̱ Ndios kee ndó. \p \v 18 Ná dáꞌa ni koꞌo ndó vino, dá dáxi̱ni ndó mií ndó, dá naá ini ndo̱ kee ndó ña̱ ko̱ váꞌa. Va̱ꞌa ka̱a̱n konó ndó ná nakutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. \v 19 Ta kaꞌa̱n ndo̱ tein iin rá iin ndó salmo xíꞌín himno, xíꞌín yaa ii̱. Ta ndinoꞌo ini ndo̱ kata ndó yaa yóꞌo kekáꞌano ndó satoꞌo yo̱ Jesús, \v 20 ta daá kuití naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, sa̱ꞌá ndidaá ña̱ꞌa ndóꞌo ndó, chi̱ kúú ndó kuendá Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \s1 Káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndí ki̱án kánian kee na̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱ \p \v 21 Kueídóꞌo táꞌan ndó sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱ñóꞌó ndó noo̱ Ndios. \v 22 Ta dión ni ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱ xaa̱n, kueídóꞌo ndó yíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon seídóꞌo ndó satoꞌo yo̱ Jesús. \v 23 Dá chi̱ yíi̱ ndo̱ kúú dini̱ noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú Cristo dini̱ no̱ó ña̱yuu mií ná, na̱ kúú táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱. Ta mií ná kúú na̱ dáka̱ki ñaá. \v 24 Sa̱ꞌá ño̱ó táto̱ꞌon ki̱ꞌo seídóꞌo ndó Cristo, ki̱ꞌo dión kánian kueídóꞌo ndó yíi̱ ndo̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa. \p \v 25 Ta ndoꞌó, ra̱ ta̱a xaa̱n, kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ñadiꞌí ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Cristo saꞌa̱ ña̱yuu na̱, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na mií ná ña̱ kía̱n ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yóó, na̱ kúú kuendá na̱, \v 26 dá koo vii yo̱ noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ da̱ndóo na kua̱chi yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kata na yó xíꞌín ta̱kui̱í, ta kiróón kúú to̱ꞌon na. \v 27 Dión, dá kuu natiin na yó kakuu yó ña̱yuu mií ná, ta kakuu yó ña̱yuu ndato, ta ni lúꞌu̱ taꞌon yáko̱ o̱ káneꞌe yó, ta ni o̱ kóo ti̱tii̱ taꞌon yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo dáꞌo̱n, ta o̱ ndóꞌo taꞌon yó dao ka̱ ña̱ꞌa kuaꞌa̱n táto̱ꞌon kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo. Diꞌa kakuu yó na̱ ndáa vii, na̱ ñóchí ndáa noo̱ ná. \p \v 28 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kuꞌu̱ ini ndo̱ꞌó, ta̱ ta̱a xaa̱n, saꞌa̱ ñadiꞌí ndo̱ táto̱ꞌon kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ yikí ko̱ño mií ndó, dá chi̱ ta̱a kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ñadiꞌí ra̱, ro̱ón kúú ra̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ mií rá. \v 29 Dá chi̱ ko̱ íin taꞌon káñóꞌó yikí ko̱ño mií ná. Diꞌa ndaá na̱ ñá, ta xíto na ña̱. Dión taꞌani kée Cristo xíꞌín yó, na̱ kúú ña̱yuu na̱, \v 30 chi̱ kúú yó yikí ko̱ño na̱. \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱ iin tóꞌón vá. \v 32 Ndichí nda̱ꞌo kuaꞌa̱n ña̱ yóꞌo, tído ni̱ kaꞌi̱n sa̱ꞌán, dá dákíꞌin táꞌin ña̱ xíꞌín táto̱ꞌon ndóꞌo Cristo xíꞌín ña̱yuu na̱. \v 33 Sa̱ꞌá ño̱ó iin rá iin mií vá ndó, ta̱ ta̱a xaa̱n, kánian kuꞌu̱ ini saꞌa̱ ñadiꞌí ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín mií ndó. Ta ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱ xaa̱n, kánian koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ yíi̱ ndo̱. \c 6 \p \v 1 Ta ndoꞌó, takuáchí yíí xíꞌín takuáchí diꞌí kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó tatá ndo̱ xíꞌín naná ndo̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n va̱ꞌa noo̱ Ndios. \v 2 “Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ tatá ndo̱ xíꞌín noo̱ naná ndo̱”, kaá choon saꞌándá Ndios. Ta ña̱ yóꞌo kúú choon mií no̱ó ña̱ kía̱n dánaꞌa̱ noo̱ yo̱ ña̱ nandió néꞌe Ndios ña̱ va̱ꞌa noo̱ yo̱ ñayuú yóꞌo, \v 3 chi̱ káꞌa̱n taꞌani na: “Tá kée ndó dión, dá kía̱n koni ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó, ta koni ndo̱ kuaꞌano yatá ndó ñayuú yóꞌo.” \p \v 4 Ta dión taꞌani ndoꞌó, na̱ kúú tatá xíꞌín naná, ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ dákuido̱ ini ndo̱ de̱ꞌe ndó. Diꞌa koo ini ndo̱ dákuáꞌano va̱ꞌa ndó xi̱, ta va̱ꞌa taó ndo̱ xí, ta dánaꞌa̱ ndo̱ noo̱ xí ná kee xi táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \p \v 5 Dión ni ndoꞌó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo ñayuú yóꞌo, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó na̱ xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, ta kayu̱ꞌú niꞌini ndó na̱ xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndó xíꞌín Cristo. \v 6 Kechóon va̱ꞌa ndó, va̱ꞌará ko̱ íin satoꞌo ndo̱ ndéꞌé rá ndo̱ꞌó, ta ná dáꞌa ni kee ndó táto̱ꞌon kée na̱ ndúkú ña̱ nataꞌan ini ta̱a koni ñaá rá. Va̱ꞌa ka̱a̱n kechóon ndó no̱ó na̱ kúú satoꞌo ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéchóon ndó noo̱ Cristo. Ndinoꞌo ini ndo̱ kechóon ndó, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ Ndios kee ndó. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó ndinoꞌo ini ndo̱ kechóon ndó noo̱ satoꞌo ndo̱. Kee ndó kuendá ña̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios vá kéchóon ndó, ta o̱ du̱ú no̱ó ta̱a ñayuú yóꞌo, \v 8 chi̱ sa̱ náꞌá vá míí ndó ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa iin rá iin ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndó, ki̱ꞌo dión koo ña̱ va̱ꞌa nandió néꞌe Ndios noo̱ ndo̱, á mií ndó ñóꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo o ko̱ó. \p \v 9 Ta dión ni ndoꞌó, na̱ kúú satoꞌo, keva̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱, ta o̱ sa̱ dáyu̱ꞌú ndo̱ ná xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, chi̱ sa̱ náꞌá vá míí ndó ña̱ nda̱ induú ió satoꞌo ndo̱, na̱ kúú taꞌani satoꞌo na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱. Ta sa̱ náꞌá taꞌani ndó ña̱ ko̱ íin taꞌon mani̱ cháá ka̱ noo̱ ná, iin nóó kúú ndiꞌi va yó noo̱ ná. \s1 Ná kandixi yó ndaꞌá chóon, ña̱ kía̱n xíꞌo Ndios noo̱ yo̱, dá kandeé yó xíꞌín ña̱ uꞌu̱ \p \v 10 Ñani mani̱ miíi̱, noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, koo ini ndo̱ kendakí ndó mií ndó xíꞌín ña̱ kándísa ndó satoꞌo yo̱ Jesús, ta kendakí taꞌani ndó mií ndó xíꞌín ndée̱ káꞌano mií ná. \v 11 Ta nandixi ndó ndaꞌá chóon, ña̱ kía̱n xíꞌo Ndios noo̱ ndo̱, dá kandeé ndó kandita ni̱ sisa ndó kuió néꞌe ndó ña̱ kini tándaꞌá ña̱ uꞌu̱ ve̱i noo̱ ndo̱. \v 12 Dá chi̱ ko̱ na̱á taꞌon yó xíꞌín ña̱yuu xi̱ꞌín yó, diꞌa naá yo̱ xíꞌín ña̱ kini néꞌe choon noo̱ táchi̱ káa, xíꞌín ña̱ kini ndakí cháá ka̱ ndéi noo̱ táchi̱ káa, xíꞌín ña̱ kini dándáki nío̱ ña̱yuu ndéi ñayuú íin naá yóꞌo, xíꞌín iin rá iin tuꞌu ña̱ kini xíonoo noo̱ díkó káa. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó nandixi ndó ndidaá ndaꞌá chóon xíꞌo Ndios noo̱ ndo̱ kechóon ndó, dá kandeé ndó na̱á ndo̱ xíꞌín ña̱ kini tein kuu̱ ve̱i ña̱ dándóꞌoan nío̱ ndo̱, dá kía̱n kandeé ndó kuita toon ndó noo̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoꞌo ndó. \v 14 Sa̱ꞌá ño̱ó kuita toon ndó, dá chi̱ sa̱ ndíko̱ va cincho ti̱i ndó, ña̱ dándáki ña̱ ndíko̱ ndo̱ ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ ndíxi taꞌani ndó ka̱a ndadí yuꞌú ndíká ndo̱, ña̱ dándáki ña̱ kúú ndó ña̱yuu ndaa̱ noo̱ Ndios. \v 15 Ta sa̱ yíꞌi taꞌani ndó ndisa̱ ndo̱, táꞌa̱n ña̱ dándáki ña̱ sa̱ ió nduu ndo̱ kanoo ndó dánaꞌa̱ ndo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, ña̱ kía̱n nachindei va̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín Ndios. \v 16 Ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa natiin ndó ka̱a dáꞌándá, ña̱ néꞌe soldado chindeé rá míí rá, chi̱ ka̱a yóꞌo dándáki ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo kandeé ndó chituu ndó yiryókó kéi̱ ita̱ tándaꞌá ña̱ kini ve̱i dándóꞌo nío̱ ndo̱. \v 17 Ta natiin taꞌani ndó ka̱a kañoꞌo ndó, dá chindeéán dini̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo dándáki ña̱ ni̱ ka̱ki ndó ni̱ kee Ndios. Ta natiin taꞌani ndó espada, ña̱ kía̱n xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱. Ta espada yóꞌo kúú to̱ꞌon Ndios. \v 18 Ta daá kuití koo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, ta kueí ndaꞌí ndo̱ noo̱ ná xíꞌín to̱ꞌon xíꞌo Espíritu ii̱. Ta daá kañoꞌo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná, ta o̱ sa̱ kátuu ndó ña̱ kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu kuendá mií ná. \v 19 Ta kaka̱ taꞌani ndó ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ yúꞌu̱, dá nani̱ꞌí to̱ꞌon kaꞌi̱n, dá kía̱n ná dáꞌa ni yu̱ꞌíi̱ dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu ndi dándáki to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ sa̱ io de̱ꞌé noo̱ Ndios, \v 20 chi̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱í, ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a. Ta kaka̱ taꞌani ndó ña̱ mani̱ noo̱ ná sa̱ꞌí, dá ná koo ndeé iníi̱ kaꞌi̱n sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná. \s1 Xíꞌín ndisáꞌán yóꞌo dándíꞌi Pablo ña̱ káꞌa̱n na̱ \p \v 21 Tá ko̱saa̱ ñani mani̱ yo̱ Tíquico noo̱ ndéi ndó, dá nakani ra xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌi xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ kéei. Ta iin ta̱a ndísáꞌano nda̱ꞌo kúú rá íin ra noo̱ choon satoꞌo yo̱ Jesús. \v 22 Ta saꞌa̱ choon yóꞌo tándaꞌí ra̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndo̱, dá nakani ra xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo ndu, ta ki̱ꞌo ra ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱. \p \v 23 Ná ki̱ꞌo tatá Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ña̱ ná koo va̱ꞌa ini ndo̱ꞌó, ñani, ta ná ki̱ꞌo taꞌani na ña̱ ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná. \v 24 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios xíꞌín ndidaá ní ndoꞌó, na̱ ndinoꞌo ini kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo. Dión ná koo.