\id ACT \h Hechos \toc1 To̱ꞌon yóꞌo káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na̱ kúú apóstol \toc2 Hechos \toc3 Hch. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na̱ kúú apóstol \c 1 \s1 Ni̱ kaa Jesús ña̱ kasaa̱ Espíritu ii̱ Ndios koo na xíꞌín yó \p \v 1 Ta libro mií no̱ó ña̱ kía̱n ni̱ taai koo noo̱ ní, Teófilo, kía̱n káꞌa̱n saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ ni̱ kee Jesús, xíꞌín ndidaá kúú ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ nda̱ rá míí saꞌa̱, \v 2 ta nda̱ kuu̱ ni̱ kaa na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ nana na noꞌo̱ na̱, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios no̱ó ta̱ kúú apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi na kaneꞌe to̱ꞌon na. \p \v 3 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taki Jesús, dá ni̱ naꞌa̱ na̱ mií ná no̱ó ta̱a ñoó. Ta kua̱ꞌá ña̱ꞌa ni̱ kee na noo̱ rá, dá ná kandaa̱ ini ra̱ ña̱ ta̱kí na̱. Chi̱ tein uu̱ diko kuu̱ ni̱ naꞌa̱ na̱ mií noo̱ rá, ta sa̱ da̱náꞌa̱ na̱ saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \p \v 4 Ta tein ió na̱ xíꞌín ta̱a ñoó, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ rá, ta kaá na̱: \p ―O̱ sa̱ kánkuei ndó ñoo Jerusalén yóꞌo. Kandati ndó nda̱ ná kasaa̱ na̱ ni̱ kaa tatái̱ ki̱ꞌo na noo̱ ndo̱, táto̱ꞌon ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó. \v 5 Miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ Juan kúú na̱ ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ña̱yuu xíꞌín ta̱kui̱í. Tído ti̱xi cháá vá kuu̱, dá kodo̱ ndúta̱ ndo̱ xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios ―kaá na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ nana Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú \p \v 6 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ ni̱ ndi̱tútí ndéi xíꞌín ná ñoó, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tatá, ¿á koꞌo̱n ní ki̱ꞌo ní ña̱ dándáki na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel mií ná viti? \p \v 7 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ko̱ káni taꞌan vaan ña̱ kanaꞌá ndoꞌó ndá kuu̱ o ndá oon ni̱ chi̱kaa̱ ini tatá Ndios koo dión, chi̱ iin tóꞌón mií vá ná kómí choon kaa ndá oon kooan. \v 8 Tído natiin ndó choon tá ná xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dákútí ná nío̱ ndo̱, dá kankuei ndó ki̱ꞌo ndó kuendá sa̱ꞌá yúꞌu̱ no̱ó na̱ ñoo Jerusalén, xíꞌín ndidaá ka̱ ñoo ñóꞌo kuendá Judea yóꞌo, xíꞌín ndidaá kúú ñoo ñóꞌo chí kuendá Samaria, xíꞌín ndidaá kúú xíán nda̱ noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo. \p \v 9 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Jesús dión, dá ni̱ xini ta̱a ñoó ña̱ ko̱nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Ta kúú ni̱ ndu̱ꞌu na tein iin viko̱. Ta kúú ni̱ da̱ꞌi na noo̱ rá. \p \v 10 Ta kúú ndíta i̱ó rá ndéꞌé rá chí induú no̱ó ko̱nana Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná. Kúú iin kuitíó ni̱ sa̱ kui̱ta uu̱ ta̱a ndíxi daꞌón kuxí noo̱ ndíta ra ñoó. \v 11 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ndoꞌó, ta̱a Galilea xaa̱n, ¿ndiva̱ꞌa ndíta ndoꞌó ndéꞌé ndó chí induú káa? Mií Jesús, na̱ ni̱ nana kuaꞌa̱n nóꞌo̱ induú, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xini ndo̱ ni̱ nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú, ki̱ꞌo dión ii̱ vá koni ndo̱ nandió ko̱o tuku na kii na ―kaá ángel ñoó xíꞌín rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ tu̱u iin ka̱ ta̱a nakuii̱n kakuu apóstol noo̱ Judas \p \v 12 Dá ni̱ noo ta̱a ñoó yúku̱ naní Olivos, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Jerusalén, chi̱ yati néꞌe táꞌan xíꞌín ñoo Jerusalén, chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo sónó ley kuu kaka na̱ Israel kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná. \v 13 Dá tá ni̱ na̱sáa̱ na̱ veꞌe noo̱ ndéi na ñoó, dá ni̱ kaa na ni̱ ku̱ꞌu na ini veꞌe kánóo dini̱ veꞌe ñoó. Ta ñoó kúú noo̱ ió Pedro xíꞌín Jacobo, xíꞌín Juan, xíꞌín Andrés, xíꞌín Felipe, xíꞌín Tomás, xíꞌín Bartolomé, xíꞌín Mateo, xíꞌín Jacobo, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe ta̱a naní Alfeo, xíꞌín Simón, táꞌa̱n ra̱ kúú kuendá ta̱ Zelote, xíꞌín Judas, táꞌa̱n ra̱ kúú ñani Jacobo. \v 14 Ndidaá ta̱a yóꞌo kúú ra̱ daá kuití nátaka káꞌa̱n xíꞌín Ndios, ta ndéi taꞌani dao na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín rá, xíꞌín María, na̱ kúú naná Jesús, xíꞌín ra̱ kúú ñani Jesús. \p \v 15 Ta tein kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pedro me̱ꞌí na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Ta kúú ná táto̱ꞌon iin ciento oko̱ ña̱yuu. Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: \p \v 16 ―Ndoꞌó, ñani, miía̱n kánian xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín David tá sa̱ naꞌá. Chi̱ ni̱ kaꞌa̱n David sa̱ꞌá ña̱ kee Judas, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. \v 17 Ta Judas ñoó ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a ni̱ sa̱ káa̱ tein nduꞌu̱, ta ni̱ na̱tiin dáó taꞌani ra choon xíꞌín nduꞌu̱. \p \v 18 ’Ta ni̱ xiin ra iin ñóꞌo̱ xíꞌín di̱ꞌón ni̱ kiꞌin ya̱ꞌi ra sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee ra. Kúú ni̱ ka̱nkao díní rá, ta ni̱ kaꞌandi ti̱i ra, ta kúú ni̱ ka̱nkuei ndiꞌi xiti ra̱. \v 19 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ndéi ñoo Jerusalén ña̱ dión ni̱ ndoꞌo ra, dá ni̱ chi̱naní ná no̱ñóꞌo̱ ñoó Acéldama. Ta to̱ꞌon yóꞌo kóni̱ kaa Ñóꞌo̱ Nii̱. \v 20 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n libro Salmos, chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 Ná kando̱o ndava̱ꞌa veꞌe ra. \q1 Ta ni ko̱ íin ka̱ ná kandei inia̱n. \m Ta kaá taꞌanian: \q1 Ña̱ iin ka̱ va ña̱yuu natiin choon ni̱ sa̱ neꞌe ra. \p \v 21 ’Ta viti tein yó yóꞌo ñóꞌo dao ta̱a, táꞌa̱n ra̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo taꞌani xíꞌín nduꞌu̱ ndidaá tiempo ni̱ sa̱ io satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín ndú, \v 22 nda̱ kuu̱ ni̱ ka̱sáꞌá dákodo̱ ndúta̱ Juan ña̱yuu, ta nda̱ kuu̱ ni̱ xini ndu̱ ni̱ nana Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n kánian ndu̱ꞌu iin ra tein nduꞌu̱, dá kanoo dáó rá xíꞌín nduꞌu̱ ki̱ꞌo ra kuendá no̱ó ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱taki Jesús ―kaá Pedro. \p \v 23 Dá ni̱ xi̱ꞌo na uu̱ kuu̱ ta̱a ñóꞌo tein ña̱yuu ñoó. Iin ra̱ naní José, ta naní taꞌani ra Barsabás, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Justo, ta iin ka̱ ra̱ naní Matías. \p \v 24 Dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kaá na̱ diꞌa: \p ―Satoꞌo ndu̱ Ndios, mií ní kúú na̱ náꞌá ndi ki̱ꞌo kúú nío̱ iin rá iin ña̱yuu. Ta viti naꞌa̱ ní noo̱ ndúꞌu̱ ndi káa iin ta̱a yóꞌo ni̱ ka̱xi mií ní, \v 25 dá kaneꞌe dáó rá choon xíꞌín nduꞌu̱, ta kaneꞌe ra to̱ꞌon ní kanoo ra, dá chi̱ ni̱ tu̱ú vá Judas sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ra. Ta sa̱ kuaꞌa̱n va ra noo̱ kánian koꞌo̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra ―kaá na̱. \p \v 26 Dá ni̱ sa̱dikí na̱ suerte. Ta kúú ni̱ kasa̱ndaáa̱n ña̱ Matías kánian kakuu apóstol. Dá ni̱ ndu̱ꞌu na tein ndin uxi̱ iin ka̱ apóstol ñoó. \c 2 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kutí na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios \p \v 1 Tá ni̱ kasa̱ndaá víko̱ naní Pentecostés, ndéi tútí ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ini iin veꞌe. \v 2 Ta kúú iin kuití vá ni̱ ni̱ꞌi iin níí kúú ini veꞌe noo̱ ndéi na ñoó ni̱ kee iin ña̱ꞌa ni̱ kii chí induú, ta kíán táto̱ꞌon iin tachi̱ dée̱n. \v 3 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ndéꞌé táto̱ꞌon ndéꞌé ñoꞌó ita̱. Dá ni̱ na̱xino̱a̱n dini̱ iin rá iin na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. \v 4 Ta kúú ndidaá kúú ná ni̱ na̱kutí xíꞌín na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá iin rá iin na káꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ Espíritu ii̱ Ndios. \p \v 5 Ta ñoo Jerusalén ñoó ndéi na̱ Israel ni̱ kii na ndidaá nación ñóꞌo ñayuú yóꞌo, ta ndíta ndaa̱ na̱ xíꞌín choon Ndios. \v 6 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ña̱yuu yóꞌo ña̱ ni̱ ni̱ꞌi, dá ni̱ na̱taka na̱ no̱ó ndéi na̱ kúú kuendá Jesús. Ta kúú ni̱ naá vá iní na̱, chi̱ ni̱ seídóꞌo na ña̱ iin rá iin na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n yúꞌu̱ iin rá iin ña̱yuu ñoó. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá vá iní na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan ná: \p ―¡Kueídóꞌo ndó! ¿Á o̱ du̱ú na̱ Galilea kúú ña̱yuu káꞌa̱n káa? \v 8 Ta, ¿ndiva̱ꞌa seídóꞌo yó káꞌa̱n na̱ iin rá iin yúꞌu̱ ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ti̱ꞌa yó nda̱ ni̱ kaki yó? \v 9 Chi̱ tein yó ñóꞌo ña̱yuu ni̱ kii nación Partia, xíꞌín nación Media, xíꞌín nación Elam, xíꞌín nación Mesopotamia, xíꞌín kuendá Judea, xíꞌín kuendá Capadocia, xíꞌín kuendá Ponto, xíꞌín kuendá Asia, \v 10 xíꞌín kuendá Frigia, xíꞌín kuendá Panfilia, xíꞌín nación Egipto, xíꞌín na̱ ndéi chí kuendá Africa no̱ó ñóꞌo ñoo xíká cháá ka̱ o̱ du̱ú ñoo Cirene. Ndéi taꞌani na̱ ni̱ kii ñoo Roma. Dao ka̱ na̱ kúú na̱ Israel, ta dao ka̱ na̱ ni̱ nduu na̱ kándísa to̱ꞌon kándísa na̱ Israel. \v 11 Ndéi taꞌani dao ka̱ na̱ ni̱ kii nación Creta xíꞌín nación Arabia. Tído iin rá iin yó kándaa̱ ini ña̱ káꞌa̱n na̱ káa, chi̱ káꞌa̱n na̱ iin rá iin yúꞌu̱ ña̱ káꞌa̱n miíá sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee Ndios ―kaá ña̱yuu ñoó. \p \v 12 Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ naá iní. Ta ko̱ náꞌá ná ndí ki̱án nakani ini na̱. Ta ndáto̱ꞌón táꞌan ná: \p ―¿Ndí kóni̱ kaa ndidaá kúú ña̱ xinío̱ kuu̱ víti? \p \v 13 Ta dao ka̱ ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱sáꞌá kédi̱ki na̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta kaá na̱: \p ―Xíni va na̱ káa. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ Pedro no̱ó ña̱yuu saꞌa̱ Jesús \p \v 14 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pedro xíꞌín ndin uxi̱ iin ka̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín Jesús. Ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n Pedro xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó: \p ―Ndoꞌó, na̱ Israel, xíꞌín ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó na̱ ndéi ñoo Jerusalén, koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. \v 15 Kanaꞌá ndó ña̱ ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu yóꞌo ko̱ xíni, táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌán ndoꞌó nákani ini ndo̱. Chi̱ ka̱ ii̱n naꞌa ii̱ vá kíán. \v 16 Tído ndidaá ña̱ yóꞌo kúu, dá xi̱nko̱o no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín profeta Joel, táꞌa̱n na̱ sa̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱: \q1 \v 17 Diꞌa kaá Ndios: Tein kuu̱ noo̱ ndíꞌi, \q1 dá dákóon yuꞌu̱ Espírituí dini̱ ndidaá kúú ña̱yuu. \q1 Dá kía̱n ndidaá de̱ꞌe yií ndo̱, xíꞌín ndidaá de̱ꞌe diꞌí ndo̱ kaꞌa̱n xi̱ saꞌa̱ ndí ki̱án ve̱i koo. \q1 Ta ndidaá takuáchí tákí koni túu xi ña̱ꞌa ndato dánaꞌi̱ noo̱ xí. \q1 Ta ndidaá na̱ sáꞌano sa̱ní kee yuꞌu̱. \q1 \v 18 Ta tein kuu̱ dáá ñóó dákóon yuꞌu̱ Espírituí dini̱ ta̱a xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ kéchóon noo̱í, \q1 dá kasáꞌá ná kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ndí ki̱án ve̱i koo. \q1 \v 19 Ta keei ña̱ꞌa ndato chí induú, \q1 ta kee taꞌani yuꞌu̱ ña̱ náꞌano no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, \q1 chi̱ koo nii̱, xíꞌín ñóꞌo̱ kéi̱, ta nakuii̱n ndichi ñoꞌo̱ma̱, \q1 \v 20 ta nakuii̱n naá noo̱ ndi̱ndii, \q1 ta ndukuaꞌá nii̱ no̱ó yoo̱. \q1 Dión koo, dá kasandaá kuu̱ satoꞌo yo̱ Ndios. \q1 Ta kuu̱ yóꞌo kakuu iin kuu̱ káꞌano, \q1 iin kuu̱ naꞌa̱ Ndios choon káꞌano néꞌe na. \q1 \v 21 Ta ndi ndáa miíó ña̱yuu nakoni ña̱ Ndios kúú satoꞌo na̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na. \m Dión kaá tuti ii̱ Ndios. \p \v 22 ’Kueídóꞌo va̱ꞌa ndoꞌó, na̱ Israel, ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. Miía̱n ndaa̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, ni̱ sa̱ kuu iin ta̱a ni̱ naꞌa̱ ña̱ ni̱ kii na noo̱ Ndios, dá chi̱ sa̱ kee na ña̱ náꞌano, xíꞌín ña̱ ndato noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ kee Ndios. Ta náꞌá va̱ꞌa mií ndó ndí ki̱án ni̱ sa̱ kee na. \v 23 Tído ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá iin ta̱a noo̱ ndáꞌa̱ ndo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios koo nda̱ mií saꞌa̱. Dá ni̱ tiin ñaá ndoꞌó ni̱ saꞌa̱n ndo̱ ni̱ saꞌání ñaá ndó ndi̱ka cruz xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱ kini. \v 24 Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios no̱ó ña̱ ni̱ ndoꞌo na ni̱ xiꞌi̱ na̱. Chi̱ ña̱ saꞌání ña̱yuu ko̱ kómíán choon sata̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kandeéán kaꞌání chíchíán na̱. \p \v 25 ’Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani rey David saꞌa̱ Jesús tá sa̱ naꞌá. Ta diꞌa ni̱ kaa na̱: \q1 Ni̱ xinii̱ ña̱ daá kuití vá ió satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌíín. \q1 Ta íin na xoo kuáꞌa yuꞌu̱, \q1 sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa o̱ dáyu̱ꞌú yuꞌu̱. \q1 \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ nda̱ꞌo ini nío̱í. \q1 Ta xíta yáa̱ lóꞌi̱ xíꞌa̱n kádii̱ inía̱n. \q1 Ta iin níí kúú yikí ko̱ñoi̱ naniꞌi̱ ndée̱ xíꞌín ta̱ndeé iní. \q1 \v 27 Chi̱ o̱ dánkoo taꞌon ní yuꞌu̱ no̱ó ñóꞌo ndi̱i. \q1 Ta o̱ kónó taꞌon mií ní ña̱ natani̱ yikí ko̱ño yuꞌu̱, na̱ kéchóon noo̱ ní. \q1 \v 28 Chi̱ ni̱ naꞌa̱ ní íchi̱ noo̱í noo̱ katakii̱, \q1 dá kasandaá iin kuu̱, dá kadii̱ nda̱ꞌo iníi̱ tá ná nakuii̱i̱n noo̱ ní. \m Dión ni̱ kaa David. \p \v 29 ’Ñani, káꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó ña̱ ni̱ xiꞌi̱ tatá sáꞌano yo̱ David, ta ni̱ ndu̱xi na. Ta kúú nda̱ kuu̱ víti nákaa̱ i̱íó ná yái̱ no̱ó ni̱ ndu̱xi na ñoo yóꞌo. \v 30 Tído ni̱ sa̱ kuu na iin profeta, ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa na ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ tein na̱ veꞌe mií ná, ñoó kana Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta kakuu na rey, táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kuu David rey no̱ó na̱ ñoo yo̱. \v 31 Ta sa̱ꞌá ña̱ sa̱ náꞌá ná ndí ki̱án kee Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ ña̱ dánátaki Ndios Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, ta ni̱ kaa taꞌani na ña̱ o̱ kándo̱o taꞌon nío̱ Cristo noo̱ ñóꞌo ndi̱i, ta ni yikí ko̱ño na̱ o̱ nátani̱ taꞌan vaan. \p \v 32 ’Ta dión ni̱ kuu, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ da̱nátaki Ndios Jesús. Ta ndidaá vá nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ xini ña̱ dión ni̱ kuu. \v 33 Dá ni̱ na̱chi̱ko̱o ñaá Ndios xoo kuáꞌa na̱. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo tatá Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na ña̱ kía̱n kee na. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá Jesús Espíritu ii̱ yóꞌo ni̱ ka̱sáa̱ na̱ noo̱ ndúꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xini ndo̱ꞌó, ta ni̱ seídóꞌo ndó ña̱ káꞌa̱n nduꞌu̱ iin rá iin yúꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ káꞌa̱n iin rá iin mií ndó. \p \v 34 ’Ta o̱ du̱ú David kúú na̱ ni̱ nana koꞌo̱n induú koo na xoo kuáꞌa Ndios, chi̱ mií ná kúú na̱ ni̱ kaꞌa̱n diꞌa: \q1 Diꞌa ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌi̱: \q1 “Nako̱o yoꞌó xoo kuáꞌa yuꞌu̱, \q1 \v 35 nda̱ ná nataán ndíꞌii ta̱a xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.” \p Dá ni̱ kaa taꞌani Pedro: \p \v 36 ―Miía̱n kánian kanaꞌá ndidaá kúú ndoꞌó, na̱ Israel, ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti Jesús, na̱ ni̱ chi̱rkaa ndó ndi̱ka cruz, no̱ón kúú na̱ ni̱ ndee Ndios kakuu na satoꞌo noo̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa, ta kakuu taꞌani na na̱ dáka̱ki ñaá. \p \v 37 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Pedro, kúú ni̱ ka̱sáꞌá táꞌa̱nda̱ tóꞌo̱n ini na̱ ndéi na. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ná Pedro xíꞌín dao ka̱ apóstol ñoó, ta ni̱ kaa na̱: \p ―Ñani, ¿ndí ki̱án kánian kee nduꞌu̱, tá dáá? \p \v 38 Dá ni̱ kaa Pedro: \p ―Nandikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó, ta kodo̱ ndúta̱ iin rá iin ndó xíꞌín kuu̱ Jesús. Dá ná ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱, dá natiin ndó Espíritu ii̱ ná. \v 39 Chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na ña̱ kee na xíꞌín ndoꞌó xíꞌín de̱ꞌe ndó. Ta dión taꞌani kee na xíꞌín ña̱yuu ndéi xíká cháá ka̱, dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií satoꞌo yo̱ Ndios kee na xíꞌín ndidaá na̱ ni̱ ka̱xi mií ná kakuu ña̱yuu na̱ ―kaá na̱. \p \v 40 Ta xíꞌín to̱ꞌon yóꞌo, ta xíꞌín cháá ka̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n niꞌini Pedro no̱ó ña̱yuu ñoó, ta ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ ná, ta kaá na̱: \p ―Kandísa ndó to̱ꞌon káꞌi̱n, dá kía̱n ka̱ki ndó no̱ó ta̱ndóꞌó ve̱i ndoꞌo ña̱yuu kómí kua̱chi ndéi tiempo viti ―kaá na̱. \p \v 41 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱. Ta kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná. Ta kuu̱ dáá ñóó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, chi̱ táto̱ꞌon oni̱ ka̱ mil ña̱yuu ni̱ nduu kuendá Jesús. \v 42 Ta ndidaá ná ni̱ na̱kui̱ta ndaa̱ xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ apóstol. Ta iin ni̱ nduu va na xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ndéi tútí ná saꞌándá na̱ pan, ta káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. \s1 Iin ni̱ nduu ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 43 Ta ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ naá iní, ta ni̱ yu̱ꞌú na̱, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ ndato ni̱ kee apóstol ñoó. \v 44 Ta iin ni̱ nduu ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ni̱ chi̱ndeé táꞌan na xíꞌín ña̱ꞌa ió noo̱ iin rá iin na. \v 45 Ta ni̱ di̱kó ná ñóꞌo̱ ná, xíꞌín ndidaá ka̱ ni ña̱ꞌa ió noo̱ ná, dá ni̱ dasá náa̱n noo̱ ndidaá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo xínñóꞌó ná. \p \v 46 Ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sa̱ ndi̱tútí ná yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Ta sa̱ na̱taka taꞌani na ini veꞌe iin rá iin na sa̱ saꞌanda na̱ pan, ta iin sásáꞌan ndiꞌi va na xíꞌa̱n kádii̱ iní na̱, xíꞌín ña̱ nda̱ꞌí ió ini na̱. \v 47 Ta kékáꞌano na Ndios. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo ñoó saꞌa̱ ná. Ta iin rá iin kuu̱ kuu̱ sá ndekuaꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios ña̱yuu, na̱ ni̱ na̱tiin ña̱ ka̱ki na. \c 3 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱ \p \v 1 Iin kuu̱, dá ni̱ kee Pedro xíꞌín Juan kuaꞌa̱n nduú na̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, ta kíán táto̱ꞌon ka̱ oni̱ sa̱ꞌini, chi̱ hora daá ñóó káꞌa̱n ña̱yuu ndéi Israel xíꞌín Ndios. \v 2 Ta sa̱ io iin ta̱a ni̱ na̱tií saꞌa̱, ta nda̱ rá ni̱ kaki va ra káa ra dión. Ta ndidaá kuu̱ néꞌe ñaá ná ve̱i na chíko̱o na yéꞌé ño̱ꞌo ñoó no̱ó naní yéꞌé luu káa, dá ko̱o ra kaka̱ ra̱ di̱ꞌón no̱ó na̱ ko̱kuꞌu yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó. \p \v 3 Tá ni̱ xini ra̱ ko̱kuꞌu Pedro xíꞌín Juan kuaꞌa̱n na̱ ini yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ndaꞌí ra̱ ña̱ ná ki̱ꞌo na di̱ꞌón noo̱ rá. \v 4 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé Pedro xíꞌín Juan noo̱ rá. Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: \p ―Kande̱ꞌé nduꞌu̱. \p \v 5 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa ñaá ta̱ kúꞌu̱ saꞌa̱ ñoó, chi̱ ndáti ra niꞌi̱ rá di̱ꞌón noo̱ ná. \v 6 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: \p ―Ko̱ ta̱ꞌón plata ni oro no̱ói̱. Tído ña̱ ió no̱ói̱, ki̱ꞌoi noo̱o̱n. Xíꞌín kuu̱ Jesucristo, na̱ ñoo Nazaret, ndakuii̱n ndichi, ta kaka kuaꞌán ―kaá na̱. \p \v 7 Kúú ni̱ tiin Pedro ndáꞌa̱ kuáꞌa ra̱. Ta kúú ni̱ na̱chi̱kani ndichi ñaá ná. Ta kúú vitíꞌón ni̱ ndu̱ndakí saꞌa̱ rá xíꞌín diko̱ sáꞌa̱ rá. \v 8 Ta kúú ni̱ ndao ra ni̱ na̱kuii̱n ndichi ra. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá xíka ra. Dá ni̱ ndu̱ꞌu ra kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Pedro xíꞌín Juan ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. Xíka ra, ta kándita ra, ta kékáꞌano ra Ndios ni̱ ku̱ꞌu ra kuaꞌa̱n ra̱. \p \v 9 Ta kúú ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ni̱ xini ña̱ xíka ra, ta kékáꞌano ra Ndios kuaꞌa̱n ra̱. \v 10 Ta ni̱ na̱koni na̱ ña̱ ta̱a ni̱ sa̱ io sa̱ sati yéꞌé ño̱ꞌo naní yéꞌé luu káa ñoó kúú ta̱a ñoó. Kúú ni̱ naá ini na̱, ta ni̱ yu̱ꞌú na̱ tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pedro no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñóꞌo ñoó saꞌa̱ Jesús \p \v 11 Ta ni̱ tiin toon ta̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa saꞌa̱ ñoó Pedro xíꞌín Juan. Ta ni̱ naá iní ndidaá kúú ña̱yuu ñoó taxí táꞌan na ve̱i na kande̱ꞌé ñaá ná noo̱ kúú corredor naní Salomón. \v 12 Tá ni̱ xini Pedro ña̱yuu ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: \p ―Na̱ Israel, ¿ndiva̱ꞌa naá téí iní ndo̱? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ndéꞌé ndó nduꞌu̱? ¿Á káꞌán ndó ña̱ xíꞌín ndée̱ mií nduꞌu̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a yóꞌo? O, ¿á káꞌán ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndú ña̱yuu va̱ꞌa noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa ndu ra̱? \v 13 Mií Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo tatá sáꞌano yo̱ Abraham xíꞌín Isaac xíꞌín Jacob tá sa̱ naꞌá, no̱ón kúú na̱ ni̱ nda̱neꞌe dikó Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe na. No̱ón kúú na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ndó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon. Dá ni̱ ku̱ñóꞌó ndó na̱ tá ni̱ kaꞌán ta̱ néꞌe choon naní Pilato dáyaa̱ ñaá rá. \v 14 Ta ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ku̱ñóꞌó na̱ kúú na̱ ii̱ xíꞌín na̱ ndaa̱. Diꞌa ni̱ xika̱ ndo̱ ña̱ yaa̱ iin ta̱a saꞌání ndi̱i. \v 15 Ta ni̱ saꞌání ndo̱ Jesús, na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó. Tído ni̱ na̱taki va na̱ ni̱ kee Ndios. Ta nduꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión ni̱ kuu. \v 16 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndu̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ ndéꞌé ndó, ta náꞌá ndó. Chi̱ xíꞌín kuu̱ mií Jesús, ta xíꞌín ña̱ kándéé iní nduꞌu̱ na̱ ni̱ kedaá xíꞌín ta̱a yóꞌo, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra, ta ni̱ xini xíꞌín noo̱ ndidaá ndó ña̱ dión ni̱ kuu. \p \v 17 ’Ta viti ndoꞌó, na̱ ñoo miíi̱, sa̱ náꞌá véí ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ náꞌá ndó ndá yoo kúú ná, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee ndó dión xíꞌín ná. Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ta̱ néꞌe choon noo̱ ndo̱. \v 18 Tído ni̱ da̱xi̱nko̱o ndiꞌi Ndios ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndidaá profeta na̱ kee na. Chi̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ ndoꞌo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ña̱yuu. \v 19 Ta viti nandikó iní ndo̱ saꞌa̱ kua̱chi kée ndó. Ta nandió kuéi ndó noo̱ Ndios, dá ná dándóo na kua̱chi ndo̱, dá ná ki̱ꞌo satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ ná koo va̱ꞌa ini ndo̱. \v 20 Ta tandaꞌá tuku na Jesucristo kii na, dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na nda̱ mií saꞌa̱. \p \v 21 ’Tído miía̱n kánian koo Jesucristo noo̱ ió Ndios chí induú nda̱ ná ndeyíko̱ Ndios ndidaá kúú ña̱ꞌa, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ kaa Ndios kee na, kaá profeta na̱ nda̱ mií saꞌa̱. \v 22 Dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa Moisés xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá: “Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ki̱ꞌo na ña̱ kana iin profeta tein na̱ ñoo yo̱, ta kee na táto̱ꞌon kée yuꞌu̱. Ta kandísa ndó ndidaá kúú to̱ꞌon kaꞌa̱n na̱. \v 23 Dá chi̱ taó xóo va Ndios ndidaá kúú ña̱yuu ko̱ xi̱ín kueídóꞌo noo̱ kaꞌa̱n profeta yóꞌo.” Dión ni̱ kaa Moisés. \p \v 24 ’Ta ndidaá kúú profeta ni̱ sa̱ ndei nda̱ tiempo Samuel, ta nda̱ tiempo viti ni̱ kaꞌa̱n taꞌani na saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa kúu viti. \v 25 Ta ndoꞌó kúú na̱ kánian natiin ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n profeta saꞌa̱, ta natiin taꞌani ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌá. Dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa Ndios xíꞌín Abraham: “Ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú ni̱ꞌí ña̱ va̱ꞌa saꞌa̱ iin na̱ kana tein na̱ veꞌón”, kaá Ndios xíꞌín ná. \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ da̱nátaki Ndios de̱ꞌe na, ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná dinñóꞌó noo̱ mií ndó, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios, dá kía̱n dankoo iin rá iin ndó ña̱ kini kée ndó ―kaa Pedro. \c 4 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaꞌa̱n Pedro xíꞌín ta̱ néꞌe choon ña̱ iin tóꞌón Jesús kúú na̱ dáka̱ki ñaá \p \v 1 Ndíta ii̱ vá ná káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó, kúú ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱, xíꞌín ta̱ saꞌándá choon no̱ó ra̱ ndaá veꞌe ño̱ꞌo ñoó, xíꞌín ta̱ saduceo. \v 2 Ta káryíí rá xíꞌín Pedro xíꞌín Juan chi̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó nataki taꞌani ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱. \v 3 Dá ni̱ tiin ñaá rá néꞌe ra ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sadi ra̱ veꞌe ka̱a. Ñoó ni̱ sa̱ ñoꞌo na nda̱ ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, chi̱ sa̱ ni̱ ini va kíán. \v 4 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Pedro saꞌa̱ Jesús, ta kúú ni̱ ka̱ndísa naa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kúú kuendá Jesús, ta ni̱ kasa̱ndaá na̱ kúú ná táto̱ꞌon oꞌo̱n mil ta̱a. \p \v 5 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ na̱taka ta̱a néꞌe choon no̱ó na̱ Israel ñoo Jerusalén, xíꞌín ta̱ sáꞌano, xíꞌín ta̱ dánaꞌa̱ ley, \v 6 xíꞌín ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Anás, xíꞌín Caifás, xíꞌín Juan, xíꞌín Alejandro, xíꞌín dao táꞌan ta̱ duti̱ ñoó. \v 7 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ taó rá Pedro xíꞌín Juan veꞌe ka̱a, ta ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ chi̱kata ra me̱ꞌí noo̱ ndéi ta̱ néꞌe choon ñoó. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá, ta kaá ra̱: \p ―¿Ndá choon néꞌe ndoꞌó ña̱ ndúva̱ꞌa ndó na̱ kúꞌu̱? ¿Ndá kuu̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱, dá ni̱ kee ndó ña̱ yóꞌo? \p \v 8 Kúú ni̱ na̱kutí Pedro xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, dá ni̱ kaa na̱: \p ―Mií ní, na̱ néꞌe choon ñoo yóꞌo, xíꞌín mií ní, na̱ sáꞌano ñoo Israel, \v 9 mií ní kúú na̱ ndáto̱ꞌón nduꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndu xíꞌín ta̱a ni̱ sa̱ kúꞌu̱ yóꞌo, xíꞌín saꞌa̱ ndi ni̱ kuu ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra. \v 10 Sa̱ꞌá ño̱ó kanaꞌá ní, xíꞌín ndidaá kúú na̱ ñoo Israel ña̱ xíꞌín kuu̱ Jesucristo, na̱ ñoo Nazaret, na̱ ni̱ chi̱rkaa ní ndi̱ka cruz, na̱ ni̱ da̱nátaki Ndios, no̱ón vá kúú na̱ ni̱ kedaá, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a íin noo̱ ní yóꞌo. \v 11 Ta Jesús kúú táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin yuu̱, ta ni̱ ka̱ñóꞌó ñaá ndoꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ kava̱ꞌa veꞌe. Tído ni̱ kasa̱ndaá na̱ kakuu na yu̱ú tito̱. \v 12 Ta ko̱ó ka̱ iin ka̱ na̱ kándéé dáka̱ki yó, dá chi̱ ko̱ ní xíꞌo Ndios choon noo̱ ni iin ka̱ na̱ ió ñayuú yóꞌo ña̱ dáka̱ki na yó ―kaá Pedro xíꞌín rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ Pedro xíꞌín Juan ña̱ o̱ kánoo ka̱ na̱ dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesús \p \v 13 Tá ni̱ xini ta̱ néꞌe choon ñoó ña̱ ko̱ yu̱ꞌú Pedro xíꞌín Juan kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús, kúú ni̱ naá iní ra̱, chi̱ náꞌá rá ña̱ kúú ná ta̱a ko̱ ní dákuáꞌa, ta kúú ná ta̱a oon. Ta ni̱ na̱koni ñaá rá ña̱ ni̱ sa̱ xi̱onoo na xíꞌín Jesús. \v 14 Ta ni̱ xini taꞌani ra ña̱ íin ndichi ta̱a ni̱ ndu̱va̱ꞌa ñoó noo̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu taꞌon ketóꞌón ñaá rá. \v 15 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná keta tóo Pedro xíꞌín Juan sata̱ véꞌe. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kueꞌé ra̱ ndéi ra, \v 16 ta kaá ra̱: \p ―¿Ndí koo kee yó xíꞌín ta̱a ñoó viti? Chi̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ni̱ kee ra iin ña̱ꞌa ndato, ta ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén yóꞌo náꞌá ña̱ dión ni̱ kee ra. Ta o̱ kúu taꞌon kaa yo̱ ña̱ ko̱ kíán ña̱ ndaa̱. \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáyu̱ꞌú yo̱ rá, dá ná dáꞌa ka̱ ni kanoo ra kasto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ Jesús, dá kía̱n ná o̱ náka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ñoo yo̱ ―kaá ra̱. \p \v 18 Dá ni̱ kana ñaá rá. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ka̱ ní kaꞌa̱n na̱, ta dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesús. \p \v 19 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín Juan xíꞌín rá: \p ―Taó kuendá va̱ꞌa ní, á ña̱ va̱ꞌa kíán noo̱ Ndios ña̱ kueídóꞌo cháá ka̱ nduꞌu̱ noo̱ káꞌa̱n mií ní o̱ du̱ú noo̱ káꞌa̱n Ndios. \v 20 Chi̱ o̱ kúu taꞌon dánkoo nduꞌu̱ ña̱ kaꞌa̱n ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ndu. \p \v 21 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee ra tata̱ dáyu̱ꞌú ñaá rá, dá ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá chi̱ ko̱ ní niꞌi̱ rá nda̱ saꞌa̱ dándóꞌo ra nío̱ ná, chi̱ ndidaá kúú na̱ ñoo ñoó kékáꞌano na Ndios sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee na. \v 22 Ta̱a ni̱ sa̱ kúꞌu̱ saꞌa̱ ñoó, uu̱ diko cháá ka̱ kuia̱ ió ra̱ tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa ra ni̱ kee Ndios. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ xika̱ na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ Ndios \p \v 23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá, dá ni̱ saꞌa̱n na̱ noo̱ ndéi dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Ta ni̱ na̱kani na xíꞌín ná ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano. \v 24 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ to̱ꞌon ni̱ kaa ta̱ néꞌe choon ñoó, kúú ndidaá kúú ná ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n xíꞌín Ndios, ta kaá na̱: \p ―Satoꞌo ndu̱ Ndios, mií ní kúú na̱ káꞌano. Mií ní kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ xíꞌín ta̱ñoꞌo̱, xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. \v 25 Ta xíꞌín yúꞌu̱ David, na̱ sa̱ ke̱chóon noo̱ ní, ni̱ kaꞌa̱n ní diꞌa: \q1 ¿Ndiva̱ꞌa ni̱ nduto̱ndó téí ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo? \q1 Ta, ¿ndiva̱ꞌa nákani ini na̱ kee na ña̱ ko̱ chóon? \q1 \v 26 Chi̱ ni̱ ndi̱tútí ta̱ kúú rey dándáki ñayuú yóꞌo, xíꞌín ta̱ néꞌe choon, \q1 dá na̱á ra̱ xíꞌín Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. \p \v 27 ’Ta miía̱n ndaa̱ dión ni̱ kuu ñoo yóꞌo viti, chi̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan Herodes xíꞌín Poncio Pilato, xíꞌín ta̱ tu̱kú, xíꞌín na̱ Israel. Dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ na̱á na̱ xíꞌín de̱ꞌe ii̱ ní Jesús, na̱ ni̱ kaa ní. \v 28 Dá chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ní koo nda̱ mií saꞌa̱, ta dión ni̱ kee ní. \v 29 Sa̱ꞌá ño̱ó, satoꞌo ndu̱ Ndios, sa̱ náꞌá ní ña̱ káꞌa̱n ta̱ néꞌe choon kendava̱ꞌa ra xíꞌín nduꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kee ní ña̱ mani̱ ki̱ꞌo ní ndée̱ nduꞌu̱, na̱ kúú na̱ kéchóon noo̱ ní, dá ná o̱ yu̱ꞌú nduꞌu̱ kaꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ to̱ꞌon ní. \v 30 Ta xíꞌín ndáꞌa̱ mií ní nduva̱ꞌa ní na̱ kúꞌu̱. Ta kee ní ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ꞌa ndato xíꞌín kuu̱ de̱ꞌe ii̱ ní Jesús. \p \v 31 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kúú ni̱ ta̱an noo̱ ndéi na ñoó. Ta kúú ndidaá ná ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta ko̱ ní yu̱ꞌú na̱ kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios. \s1 Iin tóꞌón vá ni̱ sa̱ kuu ña̱xintóni̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 32 Iin tóꞌón vá ni̱ sa̱ kuu ña̱xintóni̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús, ta iin tóꞌón ni̱ sa̱ kuu nío̱ ná. Ta ni iin tóꞌón ná ko̱ káꞌa̱n ña̱ ña̱ꞌa mií ná kía̱n kómí ná, chi̱ ña̱ꞌa ndiꞌi va na kíán, kaá na̱. \v 33 Ta xíꞌín ndée̱ xíꞌo Ndios ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ kúú apóstol no̱ó ña̱yuu, chi̱ xíꞌo ndaa̱ na̱ kuendá ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱ Jesús. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ mani̱ sa̱ chindeé Ndios ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, \v 34 sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ko̱ ní sá kámani̱ noo̱ ni iin na. Dá chi̱ ndidaá kúú na̱ ió ñóꞌo̱, xíꞌín na̱ ió veꞌe ni̱ sa̱ di̱kó náa̱n, ta néꞌe na di̱ꞌón ni̱ niꞌi̱ ná sa̱ꞌán ni̱ saa̱ na̱, \v 35 ta ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ apóstol, dá ni̱ xi̱ꞌo na cháá cháá di̱ꞌón ñoó noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo xínñóꞌó náa̱n. \p \v 36 Ta dión taꞌani ni̱ kee iin ta̱a naní José, táꞌa̱n ra̱ ni̱ chi̱naní na̱ kúú apóstol Bernabé. Kuu̱ yóꞌo kóni̱ kaa ta̱a xíꞌo ta̱ndeé iní. Ta ta̱a yóꞌo kúú iin ta̱a ni̱ kii tein na̱ veꞌe Leví. Ta kúú rá ta̱ kuendá Chipre. \v 37 Chi̱ ni̱ di̱kó rá iin ñóꞌo̱ kómí rá. Dá néꞌe ra di̱ꞌón ñoó ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ xi̱ꞌo raa̱n no̱ó na̱ kúú apóstol ñoó. \c 5 \s1 Diꞌa ni̱ ndoꞌo iin ta̱a naní Ananías xíꞌín ñadiꞌí ra̱ naní Safira \p \v 1 Tído ni̱ sa̱ ió iin ta̱a sa̱ naní Ananías, ta ñadiꞌí ra̱ ni̱ sa̱ naní Safira. Ta na̱ yóꞌo ni̱ di̱kó iin táꞌí ñóꞌo̱ ná. \v 2 Dá ni̱ taó xóo ra cháá di̱ꞌón no̱ó ña̱ ni̱ niꞌi̱ rá saꞌa̱ ñóꞌo̱ rá. Ta náꞌá ñadiꞌí ra̱ ña̱ dión ni̱ kee ra. Ta ni̱ xi̱ꞌo ra sa̱va̱ꞌa di̱ꞌón ni̱ ka̱ndo̱o ñoó noo̱ apóstol. Ta ni̱ kaa ra̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kúú vá di̱ꞌón ni̱ niꞌi̱ rá saꞌa̱ ñóꞌo̱ rá. \v 3 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: \p ―Ananías, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ sonó ní ni̱ ku̱ꞌu ña̱ uꞌu̱ ini nío̱ ní, dá kaꞌa̱n to̱ꞌón ní no̱ó na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios? Chi̱ ni̱ taó xóo ní cháá di̱ꞌón no̱ó ña̱ ni̱ niꞌi̱ ní saꞌa̱ ñóꞌo̱ ní. \v 4 Ña̱ꞌa mií vá ní ni̱ sa̱ kuu ñóꞌo̱ ñoó. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ di̱kó nía̱n, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ní ña̱ kuu va kee ní xíꞌín di̱ꞌón ñoó ndi ki̱ꞌo káꞌán mií ní kee ní xíꞌán? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ na̱kani ini ní kaꞌa̱n to̱ꞌón ní? Chi̱ ko̱ ní káꞌa̱n to̱ꞌón taꞌon ní no̱ó ta̱a, noo̱ Ndios vá ni̱ kaꞌa̱n to̱ꞌón ní. \p \v 5 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Ananías to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱nkao va ra ni̱ xiꞌi̱ ra̱. Ta ndidaá kúú ña̱yuu ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ dión ni̱ ndoꞌo ra. \v 6 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao takuáchí yíí. Dá ni̱ chi̱tuú xi̱ yikí ko̱ño ra̱ xíꞌín iin dáꞌo̱n. Dá néꞌe ñaá xí ni̱ saꞌa̱n xi̱ ni̱ da̱ndúxi xi. \p \v 7 Tá ni̱ ya̱ꞌa táto̱ꞌon oni̱ hora, dá ni̱ ka̱sáa̱ ñadiꞌí Ananías. Ta ko̱ xíni̱ taꞌan vaán ndí ki̱án ni̱ ndoꞌo yíi̱a̱n. \v 8 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Pedro: \p ―Kaꞌa̱n ndaa̱ ní xíꞌín yuꞌu̱. ¿Á táto̱ꞌon ki̱ꞌo kaá ndo̱ ni̱ di̱kó ndó ñóꞌo̱ ñoó, á ki̱ꞌo dión ni̱ di̱kó ndóa̱n? \p Dá ni̱ kaaa̱n: \p ―Jaa̱n. Miía̱n ndaa̱ dión vá ni̱ di̱kó ndúa̱n. \p \v 9 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌán: \p ―¿Ndiva̱ꞌa iin nóó ni̱ nda̱tóꞌón ndó ña̱ korndodó ndó na̱ kúú Espíritu satoꞌo yo̱ Ndios? Yéꞌé káa ve̱i takuáchí ni̱ saꞌa̱n ni̱ da̱ndúxi yíi̱ ní. Ta vitíꞌón kaneꞌe taꞌani xi mií ní koꞌo̱n xi̱. \p \v 10 Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ ka̱nkao ñáꞌa̱ ñoó noo̱ sáꞌa̱ Pedro, kúú ni̱ xiꞌi̱ vaán. Tá ni̱ ndu̱ꞌu takuáchí ñoó, ta kúú sa̱ ni̱ xiꞌi̱ vaán. Dá ni̱ taó ñaá xí néꞌe xi ni̱ saꞌa̱n xi̱ ni̱ da̱ndúxi xi díi̱n noo̱ nákaa̱ yikí ko̱ño yíi̱a̱n ñoó. \v 11 Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ dión ni̱ ndoꞌo Ananías xíꞌín ñadiꞌí ra̱. \s1 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ ndato ni̱ kee na̱ kúú apóstol \p \v 12 Ta ni̱ kee apóstol ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín ña̱ꞌa ndato no̱ó na̱ ñoo ñoó. Ta ndéi tútí na̱ kúú kuendá Jesús yéꞌé corredor naní Salomón. \v 13 Ta ko̱ ní xíꞌo ndeé iní dao ka̱ ña̱yuu ndu̱ꞌu na nakiꞌin táꞌan na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús, tído va̱ꞌa nda̱ꞌo káꞌa̱n na̱ ñoo ñoó saꞌa̱ ná. \v 14 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌa̱ apóstol ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. \v 15 Ta ni̱ taó ña̱yuu ndéi ñoo ñoó na̱ kúꞌu̱ sata̱ véꞌe, ta ni̱ chi̱nóo ñaá ná noo̱ iin xi̱to, o noo̱ iin yúu̱. Dá ni̱ chi̱ndei ñaá ná íchi̱ noo̱ ya̱ꞌa Pedro, dá va̱ꞌará ko̱ndaꞌi̱ óon na ná ya̱ꞌa sata̱ na̱ kúꞌu̱ ñoó, dá ná nduva̱ꞌa na. \v 16 Ta kúú kua̱ꞌá na̱ ndéi ñoo yati ñoó ve̱i na ñoo Jerusalén, ta néꞌe na na̱ kúꞌu̱ ve̱i na xíꞌín na̱ ndóꞌo naní nío̱ kée espíritu kini. Ta kúú ndidaá vá ná ni̱ ndu̱va̱ꞌa. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ taán ta̱ néꞌe choon na̱ kúú apóstol veꞌe ka̱a \p \v 17 Dá ni̱ nda̱kuei ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíꞌín ta̱a kíꞌin táꞌan xíꞌín rá, táꞌa̱n ra̱ kúú ta̱ saduceo, chi̱ ni̱ na̱kutí rá xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ra̱. \v 18 Kúú ni̱ tiin ra na̱ kúú apóstol, dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sadi ñaá rá veꞌe ka̱a. \v 19 Tído ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios sa̱kuaá dáá ñóó noo̱ ñóꞌo na veꞌe ka̱a. Dá ni̱ sonó ná yéꞌán. Dá ni̱ taó ñaá ná. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná: \p \v 20 ―Kuaꞌán ndo̱, ta nakui̱ta ndó noo̱ kúú yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Ta kasto̱ꞌon ndó xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí ná. \p \v 21 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sei̱do̱ꞌo na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ ku̱ꞌu na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon Ndios. \p Dá ni̱ na̱taka tuku ta̱ duti̱ kúú no̱ó xíꞌín ndidaá ka̱ ni ta̱a kíꞌin táꞌan xíꞌín rá. Dá ni̱ na̱kana ra ndidaá ta̱a néꞌe choon xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano ndéi Israel, ta ni̱ kee ra iin junta káꞌano. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná koꞌo̱n soldado taó rá apóstol ñóꞌo veꞌe ka̱a kasaa̱ ra̱, káꞌán rá. \v 22 Tído, tá ni̱ saa̱ ra̱ yéꞌé ka̱a ñoó ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá, ta kúú ko̱ó ka̱ apóstol ñoó ñóꞌo ñoó. Dá ni̱ na̱ndió kuéi ra kuaꞌa̱n ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín ta̱ néꞌe choon. \v 23 Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Tá ni̱ saa̱ ndu̱ yéꞌé ka̱a, kúú ndadí toon vaan. Ta kúú ndíta soldado yéꞌé ka̱a ñoó ndaá ra̱. Tído, tá ni̱ sonó ndú yéꞌán, ni iin tóꞌón ka̱ ta̱a ko̱ ñóꞌo inia̱n ―kaá ra̱. \p \v 24 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ta̱ duti̱ kúú no̱ó, xíꞌín ta̱a saꞌándá choon no̱ó ta̱a ndaá yéꞌé ño̱ꞌo, xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, kúú ni̱ ka̱sáꞌá nákani ini ra̱: “¿Ndeí ndiꞌi ví ña̱ ni̱ kuu diꞌa viti?” \v 25 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ va iin ta̱a. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: \p ―Táꞌa̱n ta̱a ni̱ sadi ndo̱ veꞌe ka̱a ñoó, yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano va ndíta ro̱ón dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó na̱ ñoo yo̱ ―kaá ra̱. \p \v 26 Dá ni̱ saꞌa̱n ta̱ saꞌándá choon no̱ó ta̱a ndaá yéꞌé ño̱ꞌo ñoó xíꞌín ra̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá ni̱ sa̱ kiꞌin ra apóstol ñoó. Tído ko̱ ní kéndava̱ꞌa taꞌon ra xíꞌín ná, chi̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ chiyúú ñaá ña̱yuu ndéi seídóꞌo ñaá ñoó. \v 27 Dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ veꞌe no̱ó ni̱ na̱taka ndidaá ra̱ kómí choon náꞌano ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ rá. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ duti̱ mií no̱ó, \v 28 ta kaá ra̱: \p ―¿Á ko̱ ní saꞌándá taꞌon ndu choon noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kanoo ndó dánaꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó? Tído viti iin níí kúú ñoo Jerusalén yóꞌo ni̱ na̱ka̱ꞌani ña̱ dánaꞌa̱ ndo̱. Ta chínóo kua̱chi ndo̱ nduꞌu̱ ña̱ ni̱ saꞌání ndú ta̱a ñoó ―kaá ra̱. \p \v 29 Dá ni̱ na̱ndió néꞌe Pedro xíꞌín dao ka̱ apóstol ñoó to̱ꞌon noo̱ rá, ta kaá na̱ xíꞌín rá: \p ―Káni cháá ka̱a̱n kueídóꞌo ndu choon saꞌándá Ndios, ndiꞌi, dá kee ndu choon saꞌándá ta̱a. \v 30 Tatá Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ sáꞌano veꞌá, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Jesús, na̱ ni̱ saꞌání ndoꞌó tá ni̱ chi̱rkaa ndó na̱ ndi̱ka iin yíto̱. \v 31 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi mií Ndios, chi̱ ni̱ chi̱ko̱o ñaá ná xoo kuáꞌa na̱. Ta ni̱ ndee ñaá ná na̱ kómí choon sata̱ ña̱yuu, ta ni̱ ndee taꞌani ñaá ná na̱ dáka̱ki ñaá. Dión, dá ná nandikó iní na̱ Israel sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ ná. \v 32 Ta nduꞌu̱ kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ yóꞌo. Ta na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ xíꞌo Ndios no̱ó na̱ seídóꞌo ñaá, no̱ón taꞌani kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ dión kíán ―kaá na̱. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n iin ta̱a naní Gamaliel \p \v 33 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ kaꞌán rá kaꞌání ñaá rá. \v 34 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi iin ta̱ fariseo néꞌe choon naní Gamaliel, ta kúú rá iin ta̱a dánaꞌa̱ ley. Ta ta̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú rá noo̱ ndidaá na̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná taó tóo ra apóstol ñoó sata̱ véꞌe. \p \v 35 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín dao ka̱ ta̱ néꞌe choon ñoó: \p ―Ndoꞌó, ta̱ ñoo Israel, kaꞌi va̱ꞌa ini ndo̱ á va̱ꞌa ni káꞌán ndó kee ndó dión xíꞌín ta̱a ñoó. \v 36 Dá chi̱ tá sata̱ cháá, dá ni̱ nda̱kuíi̱n iin ta̱a naní Teudas. Ta ni̱ chi̱ndaya̱ꞌi ra mií rá, ta táto̱ꞌon komi̱ ciento kúú ta̱a ni̱ sa̱ ndita xíꞌín rá. Tído ni̱ saꞌání vá ñaá ná. Ta ni̱ xita̱ noo ndidaá kúú ta̱a ni̱ sa̱ ndita xíꞌín rá. Ta kúú ni̱ naá vá noo̱ rá. \v 37 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ nda̱kuíi̱n iin ta̱a Galilea naní Judas tein kuu̱ ni̱ na̱chi̱kodó na̱ ñoo yo̱ kuu̱ ná noo̱ tuti ta̱a néꞌe choon. Ta kúú kuaꞌa̱ taꞌani ta̱a ñoo yo̱ ni̱ sa̱ kiꞌin táꞌan xíꞌín rá. Tído ni̱ saꞌání taꞌani ñaá ná. Ta kúú ndidaá ta̱a sa̱ ndita xíꞌín rá ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n. \v 38 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó, o̱ sa̱ dátaꞌán ka̱ ndo̱ ta̱a káa, ta dáyaa̱ ndo̱ rá. Chi̱ tá choon kée ra kúú ña̱ꞌa ta̱a o tá kíán to̱ꞌon káꞌa̱n ta̱a oon, dá kía̱n naá vá noo̱án. \v 39 Tído tá kíán ña̱ꞌa Ndios, dá kía̱n o̱ kúu taꞌon dánaá ndo̱án. Kaon koo ndó, chi̱ oon ni ví na̱á ndo̱ xíꞌín Ndios ―kaá Gamaliel ñoó. \p \v 40 Ta kúú ni̱ na̱taꞌan va ini ra̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Gamaliel ñoó. Dá ni̱ kana tuku ra apóstol ñoó. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani ra sata̱ ná xíꞌín chirrión, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ka̱ ni kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús. Dá ví ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá kuaꞌa̱n na̱. \p \v 41 Dá ni̱ ka̱nkuei na no̱ó ta̱ néꞌe choon kuaꞌa̱n na̱. Tído kádii̱ nda̱ꞌo ini na̱, chi̱ ni̱ sonó Ndios ña̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ ná saꞌa̱ Jesús. \v 42 Ta ndidaá kuu̱ ñóꞌo na dánaꞌa̱ na̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano, xíꞌín iin rá iin veꞌe ña̱yuu, ta ko̱ ní dánkoo taꞌon na ña̱ dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesucristo. \c 6 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱xi na̱ kúú kuendá Jesús usa̱ ta̱a ña̱ kaneꞌe ra iin choon káꞌano \p \v 1 Ta tiempo daá ñóó ndúkuaꞌa̱ ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús kuaꞌa̱n na̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá na̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ griego káꞌa̱n kuáchi̱ na̱ xíꞌín na̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ hebreo. Chi̱ kaá na̱ ña̱ ko̱ xíꞌo ndúsáꞌano na ña̱ꞌa kasáꞌan na̱ kuáa̱n káꞌa̱n yúꞌu̱ griego táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian niꞌi̱ ná iin rá iin kuu̱ kuu̱. \p \v 2 Ta ndin uxi̱ uu̱ apóstol ñoó ni̱ ndi̱tútí ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: \p ―Ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ kía̱n chituu tóo nduꞌu̱ ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, dá nono̱ ndú ña̱ kía̱n dasá ndú ña̱ꞌa kasáꞌan ña̱yuu. \v 3 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ná ka̱xi ndó usa̱ ta̱a tein mií ndó xaa̱n, ta ná kakuu ra ta̱a ndíta ndaa̱ xíꞌín Ndios no̱ó ña̱yuu, ta̱a ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, ta̱a ni̱ na̱kutí taꞌani xíꞌín ña̱ ndi̱chí. Dá ki̱ꞌo ndu choon yóꞌo noo̱ rá kee ra, \v 4 dá kía̱n ná o̱ kátuu ndu ña̱ káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios, ta ni ña̱ dánaꞌa̱ nduꞌu̱ to̱ꞌon na ―kaá apóstol. \p \v 5 Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ñoó ni̱ na̱taꞌan ini ña̱ dión koo. Dá ni̱ ka̱xi na iin ta̱a naní Esteban, chi̱ kándéé káꞌano iní na̱ Ndios, ta ni̱ na̱kutí nío̱ ná xíꞌín Espíritu ii̱. Ta ni̱ ka̱xi taꞌani na Felipe, xíꞌín Prócoro, xíꞌín Nicanor, xíꞌín Timón, xíꞌín Parmenas, xíꞌín Nicolás, ta̱a ñoo Antioquía, ta̱a sa̱ ka̱ndísa táto̱ꞌon kándísa na̱ ndéi Israel. \v 6 Dá ndáka na ndin usa̱ ta̱a ñoó ni̱ saa̱ na̱ noo̱ apóstol. Dá ni̱ chi̱kodó ná ndáꞌa̱ ná dini̱ ná. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndin usa̱ ta̱a ñoó. \p \v 7 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ na̱ kúú kuendá Jesús ñoo Jerusalén. Ta kúú kuaꞌa̱ taꞌani ta̱ duti̱ ni̱ ka̱sáꞌá kándísa ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ tiin dao ta̱a Esteban ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon \p \v 8 Kua̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín Esteban, ta ni̱ na̱kutí ná xíꞌín ndée̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sa̱ ka̱ndeé ná sa̱ kee na kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ náꞌano xíꞌín ña̱ ndato tein ña̱yuu ndéi ñoo ñoó. \v 9 Ta kúú ni̱ nda̱kuei dao ta̱a ñóꞌo veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel, ña̱ káꞌa̱n xíꞌín ná, veꞌe na̱ ko̱ ñóꞌo ka̱ ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, ta ni̱ nda̱kuei taꞌani dao ra̱ ñoo Cirene, xíꞌín ra̱ ñoo Alejandría, xíꞌín ra̱ kuendá Cilicia, xíꞌín ra̱ kuendá Asia. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndátóꞌón kuáchi̱ ra̱ xíꞌín Esteban. \v 10 Tído ko̱ ní kándeé taꞌon ra dátu̱ú rá noo̱ káꞌa̱n na̱, chi̱ kómí ná ña̱ ndi̱chí kée Espíritu ii̱ Ndios. \p \v 11 Dá ni̱ chi̱ya̱ꞌi ra dao ta̱a ña̱ ná kaꞌa̱n ra̱ ña̱ ni̱ seídóꞌo ra káꞌa̱n ndava̱ꞌa Esteban saꞌa̱ Moisés, xíꞌín saꞌa̱ Ndios. \v 12 Ta dión ni̱ kee ra, dá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ na̱ ñoo xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano, xíꞌín ndidaá ta̱ dánaꞌa̱ ley. Dá ni̱ na̱tuu ra ni̱ tiin ra Esteban. Dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon. \v 13 Dá ni̱ chi̱kata ra ta̱a káꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ Esteban, dá kaa ra̱: \p ―Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ko̱ sá tuu taꞌon ra ña̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ veꞌe ño̱ꞌo ii̱ yo̱, xíꞌín saꞌa̱ ley Moisés. \v 14 Chi̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo nduꞌu̱ káꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ Jesús, ra̱ ñoo Nazaret, ña̱ ro̱ón kúú ra̱ koꞌo̱n nakani ndiꞌi veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yó, ta nadaon ra ña̱ ni̱ da̱nkoo Moisés keeá ―kaá ra̱. \p \v 15 Ta ndidaá ta̱a ndéi no̱ó táꞌa̱nda̱ choon ñoó, tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé rá noo̱ Esteban, ta kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ ndato nda̱ꞌo noo̱ ná táto̱ꞌon ndato noo̱ iin ángel. \c 7 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Esteban xíꞌín ta̱ néꞌe choon \p \v 1 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ duti̱ mií no̱ó: \p ―¿Á ña̱ ndaa̱ kúú ña̱ káꞌa̱n ta̱a káa sa̱ꞌo̱n? \p \v 2 Dá ni̱ kaa Esteban xíꞌín rá: \p ―Kueídóꞌo ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ñani, ndoꞌó, ta̱ sáꞌano viti. Na̱ ndato nda̱ꞌo kúú Ndios, ta ni̱ naꞌa̱ na̱ mií ná noo̱ tatá sáꞌano yo̱ Abraham tá ni̱ sa̱ io na̱ chí nación naní Mesopotamia, tá ko̱ ñáꞌa̱ koꞌo̱n na̱ koo na ñoo naní Harán. \v 3 Dá ni̱ kaa Ndios xíꞌín ná: “Dánkoo ñoo noo̱ ióo̱n xaa̱n, ta dánkoo ndidaá kúú táꞌón. Ta kuaꞌán kooón no̱ñóꞌo̱ koꞌi̱n naꞌi̱ noo̱o̱n.” \p \v 4 ’Dá ni̱ keta na no̱ñóꞌo̱ na̱ Caldea kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ sa̱ io na̱ ñoo naní Harán. Ta ñoó ni̱ xiꞌi̱ tatá na̱. Dá ndáka ñaá Ndios ni̱ saa̱ na̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ ndéi yó viti. \v 5 Tído ni lúꞌu̱ taꞌon ñóꞌo̱ yóꞌo ko̱ ní xíꞌo Ndios niꞌi̱ ná, ni noo̱ kuei̱n saꞌa̱ ná. Tído ni̱ kaꞌa̱n Ndios ña̱ ki̱ꞌo naa̱n noo̱ mií ná xíꞌín no̱ó de̱ꞌe na, xíꞌín no̱ó de̱ꞌe ñání na̱, va̱ꞌará ko̱ ñáꞌa̱ kandei de̱ꞌe Abraham tiempo daá ñóó. \v 6 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani Ndios ña̱ de̱ꞌe ñání na̱ xíꞌín de̱ꞌe díkó na̱ kakuu na̱ tu̱kú kandei ndaꞌí iin ka̱ ñoo. Ta kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ na̱ ñoo ñoó, ta kendava̱ꞌa na xíꞌín ná noo̱ komi̱ ciento kuia̱. \v 7 Ta ni̱ kaa taꞌani Ndios diꞌa: “Ta yuꞌu̱ kúú na̱ keyíko̱ sa̱ꞌá na̱ ñoo, na̱ kendúsa̱ xíꞌín ña̱yuui̱ ña̱ kechóon na noo̱ ná. Tá ni̱ ndiꞌi, dá kankuei ña̱yuui̱ kii na kandei na no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta yóꞌo̱ kandaño̱ꞌo na yuꞌu̱.” \p \v 8 ’Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱ndo̱o Ndios xíꞌín Abraham ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ná xíꞌín ndidaá de̱ꞌe na, ta ñoó kía̱n náꞌa̱ ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ sa̱ io de̱ꞌe Abraham ni̱ sa̱ naní Isaac, dá ni̱ saꞌanda na̱ ñíi̱ xí tá ni̱ xi̱no xi ona̱ kuu̱. Dá tá ni̱ sa̱ io de̱ꞌe Isaac ni̱ sa̱ naní Jacob, dá ni̱ saꞌanda taꞌani na ñíi̱ xí. Ta dión taꞌani ni̱ kee Jacob xíꞌín ndin uxi̱ uu̱ de̱ꞌe yií na̱, táꞌa̱n na̱ ni̱ sa̱ kuu ndin uxi̱ uu̱ tatá sáꞌano yo̱. \p \v 9 ’Tído sa̱ꞌá ña̱ uꞌu̱ ini tatá sáꞌano yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ di̱kó ná ñani lóꞌo̱ na̱ José no̱ó ta̱a Egipto. Tído ni̱ sa̱ io va Ndios xíꞌín José, \v 10 ta ni̱ chi̱ndeé ñaá ná noo̱ iin rá iin ta̱ndóꞌó ni̱ sa̱ ndoꞌo na. Ta ni̱ kemáni̱ ñaá ná, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱xintóni̱ ndi̱chí noo̱ ná tá ni̱ sa̱ íin na noo̱ Faraón, ta̱ kúú rey Egipto. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra choon káꞌano noo̱ ná ña̱ dándáki na Egipto, xíꞌín veꞌe mií rey ñoó. \p \v 11 ’Dá ni̱ ka̱sáa̱ tama̱ iin níí kúú kuendá Egipto xíꞌín Canaán. Ta ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndidaá ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní ni̱ꞌí na̱ sáꞌano veꞌe yó ña̱ keí ná. \v 12 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon Jacob ña̱ ió tirió chí Egipto diꞌa, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná de̱ꞌe na, na̱ sa̱ kuu tatá sáꞌano yo̱, ni̱ saꞌa̱n na̱ Egipto. Ta ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kuu taꞌándá mií no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱. \v 13 Dá tá ni̱ saꞌa̱n na̱ taꞌándá kúú uu̱, nda̱ daá, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon José xíꞌín ñani na̱ ndá yoo kúú ná. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ taꞌani ini Faraón ndeí ni̱ kixi José, ta ndá yoo kúú na̱ veꞌe na. \v 14 Dá ni̱ saꞌanda José choon noo̱ ñani na̱ ña̱ ná noꞌo̱ na̱ nakuaka na tatá na̱ Jacob xíꞌín ndidaá kúú na̱ veꞌe na, dá ná kasaa̱ na̱ Egipto. Ta ni̱ sa̱ kúú ná oni̱ diko saꞌo̱n ña̱yuu. \p \v 15 ’Ta dión ni̱ kuu. Dá ni̱ ka̱sáa̱ Jacob xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe na kandei na Egipto. Ta ñoó ni̱ sa̱ io Jacob nda̱ no̱ó ni̱ xiꞌi̱ na̱. Ta ñoó taꞌani ni̱ xiꞌi̱ tatá sáꞌano yo̱. \v 16 Tído ni̱ saꞌa̱n na̱ ñoo yo̱ ni̱ da̱ndúxi na lásá na̱ iin ñoo naní Siquem ini iin káo̱, ña̱ ni̱ xiin Abraham no̱ó de̱ꞌe iin ta̱ ñoo Siquem ni̱ sa̱ naní Hamor. \p \v 17 ’Dá tá sa̱ kuaꞌa̱n xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ Abraham, kúú sa̱ ni̱ ndu̱kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ veꞌe yó ndéi Egipto, \v 18 nda̱ rá ni̱ ka̱sáꞌá dándáki iin ka̱ rey Egipto. Ta ko̱ náꞌá taꞌon ra sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee José ñoo ñoó. \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá rá dándaꞌí ra̱ na̱ sáꞌano veꞌe yó, ta ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín ná, ta ni̱ kendúsa̱ ra̱ xíꞌín ná ña̱ ná kata ndava̱ꞌa na de̱ꞌe yií kuálí ná, ta du̱ú ni̱ kaki, dá ná kuu xi̱. \p \v 20 ’Ta mií tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ kaki Moisés. Ta ni̱ sa̱ kuu xi iin taleé ñóchí káa noo̱ Ndios. Ta ni̱ xito va ñaá na̱ veꞌe xi oni̱ yoo̱. \v 21 Tído ni̱ da̱kána ñaá ná táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon. Ta kúú mií de̱ꞌe diꞌí Faraón ni̱ na̱kiꞌin ñaá. Ta ni̱ da̱kuáꞌano ñaáán táto̱ꞌon de̱ꞌe miíán. \v 22 Ta kúú ni̱ da̱kuáꞌa Moisés ndidaá ña̱ ndi̱chí dákuáꞌa na̱ Egipto. Ta ndichí na̱ xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n na̱, ta kándéé ná kée na ndá choon kúú mií vá. \p \v 23 ’Tá ni̱ xi̱nko̱o Moisés uu̱ diko kuia̱, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ koꞌo̱n na̱ koto niꞌini na na̱ ñoo na̱, na̱ Israel ndéi Egipto. \v 24 Dá tá ni̱ xini Moisés ña̱ kéndava̱ꞌa iin ra̱ Egipto xíꞌín iin ta̱ ñoo na̱, dá ni̱ chi̱ndeé ñaá ná. Kúú ni̱ saꞌání vá ñaá ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín iin ra̱ ñoo na̱. \v 25 Chi̱ ni̱ kaꞌán ná ña̱ kandaa̱ ini na̱ ñoo na̱ ña̱ mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱xi ñaá kuaꞌa̱n na̱ chindeé ñaá ná, dá kankuei na ti̱xi ndáꞌa̱ ra̱ ñoo ñoó. Tído ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini na̱ ñoo na̱ ña̱ dión kíán. \p \v 26 ’Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ xini Moisés ña̱ ndéi uu̱ ta̱a Israel naá táꞌan mií rá. Dá ni̱ kaꞌán ná nachindei va̱ꞌa ñaá ná, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: “Iin ñani kúú vá ndoꞌó. ¿Ndiva̱ꞌa dárꞌuꞌu̱ táꞌan ndó?”, kaá na̱. \v 27 Dá ni̱ chi̱tuu ta̱a kéndava̱ꞌa xíꞌín ñani ra̱ ñoó noo̱ káꞌa̱n Moisés. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoꞌó kakuuón iin ta̱ saꞌándá choon noo̱ ndúꞌu̱ o iin ta̱a kéyíko̱ sa̱ꞌá nduꞌu̱? \v 28 ¿Á kóni̱ taꞌani yoꞌó kaꞌánóo̱n yuꞌu̱ táto̱ꞌon ni̱ keeón ni̱ saꞌánóo̱n iin ta̱ Egipto koni?”, kaá ra̱ xíꞌín ná. \v 29 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Moisés ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ dión, kúú ni̱ xino na kuaꞌa̱n xi̱ká ná nda̱ noo̱ naní Madián. Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ ni̱ sa̱ kuu na iin ta̱ tu̱kú. Ta ñoó taꞌani ni̱ sa̱ io uu̱ de̱ꞌe na. \p \v 30 ’Dá tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ diko ka̱ kuia̱, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel tein ñoꞌó ita̱ kánkuei tein iin yitó táka̱ lóꞌo̱ íin noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí saꞌa̱ yúku̱ naní Sinaí. \v 31 Ta kúú ni̱ naá vá ini Moisés tá ni̱ xini na̱ ña̱ dión kúu. Dá ni̱ na̱tuu yati na kande̱ꞌé va̱ꞌa na. Ta kúú ñoó ni̱ sei̱do̱ꞌo na ni̱ kaꞌa̱n tachi̱ satoꞌo yo̱ Ndios: \v 32 “Yuꞌu̱ kúú Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ sáꞌano veꞌón, chi̱ yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Jacob”, kaá Ndios xíꞌín ná. Ta ni̱ ka̱sáꞌá ndéi̱ Moisés ña̱ ni̱ yu̱ꞌú na̱. Ta kúú ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé ka̱ iní na̱ kande̱ꞌé ná. \v 33 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ná: “Taó ndisa̱ ñóꞌo sa̱ꞌo̱n, chi̱ ñóꞌo̱ ii̱ kíán séi̱n niꞌínón xaa̱n. \v 34 Miía̱n ndaa̱ kuiti kíán xiní yuꞌu̱ ña̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndóꞌo nío̱ ña̱yuui̱ ndéi na Egipto. Ta miía̱n ndaa̱ seídóꞌi ña̱ ndaꞌí nda̱ꞌo ndéíꞌi̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ dáka̱kii na̱. Ta viti nakíi̱ yati cháá ka̱, chi̱ tandaꞌá yuꞌu̱ yo̱ꞌó koꞌo̱n ñoo Egipto”, kaá Ndios xíꞌín Moisés. \p \v 35 ’Ta Moisés yóꞌo kúú na̱ sa̱ ni̱ ku̱ñóꞌó vá ña̱yuu ñoó, chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: “¿Ndá yoo ni̱ chi̱kani yoꞌó ña̱ kakuuón iin ta̱ saꞌándá choon noo̱ ndúꞌu̱ o iin na̱ kéyíko̱ sa̱ꞌá nduꞌu̱?”, kaá na̱. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Moisés ña̱ kakuu na iin na̱ saꞌándá choon, ta kakuu na iin na̱ dáka̱ki ña̱yuu ñoó xíꞌín ndáꞌa̱ ángel, táꞌa̱n na̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ tein yitó táka̱ lóꞌo̱ ñoó. \p \v 36 ’Chi̱ Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ taó xóo na̱ sáꞌano ñoo yo̱ Egipto, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato xíꞌín ña̱ náꞌano ni̱ kee na no̱ó na̱ Egipto. Ta ni̱ saꞌanda dao na̱ ta̱ñoꞌo̱ naní Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá. Ta sa̱ kee taꞌani na ña̱ náꞌano tein uu̱ diko kuia̱ noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí. \v 37 Ta mií Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ kaꞌa̱n diꞌa xíꞌín na̱ Israel: “Ta mií satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ki̱ꞌo ña̱ kana iin profeta tein mií ndó, dá kasto̱ꞌon ná xíꞌín ndó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií Ndios xíꞌín ná, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱. Ta kueídóꞌo ndó ndidaá kúú ña̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndó.” \v 38 Tá Moisés yóꞌo kúú na̱ ni̱ sa̱ káa̱ tein na̱ sáꞌano veꞌe yó noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí ñoó, ta ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ángel ni̱ kii noo̱ Ndios dini̱ yúku̱ naní Sinaí. Ta ñoó ni̱ niꞌi̱ ná to̱ꞌon Ndios, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki yo̱. Dá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n no̱ó na̱ sáꞌano veꞌá, dá ni̱ na̱ya̱ꞌan noo̱ yóó. \p \v 39 ’Tído ko̱ ní xíin taꞌon na̱ sáꞌano veꞌá kueídóꞌo na ña̱ káꞌa̱n Moisés, ta ni̱ ku̱ñóꞌó ñaá ná. Ta ñóꞌo ini na̱ nandió kuéi na ñoo Egipto. \v 40 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaa na̱ xíꞌín Aarón: “Kava̱ꞌa ní dao ka̱ ndios, dá ná kandaka na yó noꞌo̱ Egipto, chi̱ xíni̱ ndí ki̱án ni̱ ndoꞌo Moisés, táꞌa̱n na̱ ni̱ taó yó Egipto, dá ve̱i yó yóꞌo.” \v 41 Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ña̱yuu ñoó iin yoko̱ káa táto̱ꞌon káa iin chikerró. Dá ni̱ doko̱ ná kíti̱ ndáka na noo̱án, ta ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná ni̱ kekáꞌano na yoko̱, ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na xíꞌín ndáꞌa̱ mií ná. \p \v 42 ’Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ ndáꞌa̱ ñaá Ndios, ta ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná no̱ó ña̱ kini. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na ti̱ñoo̱ ñóꞌo induú, chi̱ diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa iin profeta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios: \q1 Ndoꞌó, na̱ ndéi Israel, \q1 ¿á noo̱ yúꞌu̱ va ni̱ doko̱ ndoꞌó kíti̱ ndáka ndó tein uu̱ diko kuia̱ ni̱ sa̱ ndei ndó no̱ñoꞌó i̱chí ñoó? \q1 \v 43 Ko̱ó, diꞌa ni̱ doko̱ ndo̱ rí no̱ó yoko̱, chi̱ ni̱ sa̱ neꞌe ndó veꞌe ño̱ꞌo ñíi̱ kuendá yoko̱ naní Moloc \q1 xíꞌín iin ka̱ veꞌe ño̱ꞌo kuendá yoko̱ kúú ti̱ñoo̱ naní Refán. \q1 Ta ña̱ yóꞌo kúú ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndó xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndó, dá ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ndóa̱n. \q1 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó tandaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n xíká cháá ka̱ ndo̱ o̱ du̱ú ñoo Babilonia. \m Dión kaá to̱ꞌon ni̱ taa profeta. \p \v 44 ’Ta sa̱ komí na̱ sáꞌano veꞌe yó veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñíi̱, táꞌa̱n ña̱ náꞌa̱ ña̱ ió Ndios xíꞌín ná, nani ni̱ sa̱ ndei na no̱ñoꞌó i̱chí ñoó. Ta veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo kía̱n káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda Ndios choon, chi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌan táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ Moisés dini̱ yúku̱. \v 45 Dá ni̱ na̱tiin de̱ꞌe na̱ sáꞌano veꞌe yó veꞌe ño̱ꞌo yóꞌo. Ta néꞌe naa̱n ni̱ saa̱ na̱ xíꞌín José no̱ñóꞌo̱ na̱ tu̱kú. Dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ keña̱ꞌa na ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ mií Ndios ni̱ taó ña̱yuu ni̱ sa̱ ndei yóꞌo kuaꞌa̱n na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ sa̱ kíán veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñíi̱ nda̱ tiempo ni̱ sa̱ da̱ndáki rey David. \p \v 46 ’Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ na̱tiin kua̱ꞌá ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xika̱ na̱ ña̱ kía̱n kava̱ꞌa na iin veꞌe ño̱ꞌo náo̱ noo̱ kekáꞌano ña̱yuu Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo tatá sáꞌano yo̱ Jacob. \v 47 Tído rey Salomón, na̱ sa̱ kuu de̱ꞌe rey David, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa iin veꞌe ño̱ꞌo náo̱. \v 48 Tído na̱ kómí ndidaá choon ko̱ ió taꞌon na ini ni iin veꞌe ño̱ꞌo ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a, chi̱ iin profeta ni̱ taa ña̱ ni̱ kaa Ndios diꞌa: \q1 \v 49 Induú va kúú noo̱ ió yuꞌu̱ dándákii, ta no̱ñóꞌo̱ yóꞌo kúú noo̱ ndíta sa̱ꞌí. \q1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi koo ví veꞌe kava̱ꞌa ndó koo yuꞌu̱, káꞌán ndó?, kaá satoꞌo yo̱ Ndios. \q1 Ta, ¿ndi koo iin veꞌe kava̱ꞌa ndó noo̱ kooi nániꞌi̱ ndée̱í, káꞌán ndó? \q1 \v 50 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ mií vá yuꞌu̱ kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo? \m Dión kaá satoꞌo yo̱ Ndios ―kaá Esteban. \p \v 51 Dá ni̱ kaa taꞌani Esteban xíꞌín ta̱a ñoó: \p ―Tído ndeé nda̱ꞌo to̱ꞌon ndó, ta káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, ta na̱ dóꞌó nda̱ꞌo kúú ndó. Daá kuití vá ko̱ kóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee na̱ sáꞌano veꞌe ndó, ki̱ꞌo dión kée ii̱ vá ndó. \v 52 Chi̱, ¿ndi káa iin profeta ko̱ ní kéndava̱ꞌa na̱ sáꞌano veꞌe ndó xíꞌín? Ni̱ saꞌání ná ndidaá profeta, na̱ ni̱ sa̱ kaꞌa̱n ña̱ kii iin na̱ ndaa̱ noo̱ Ndios. Ta miía̱n ndaa̱ ni̱ kixi na, tído ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ndó noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ kini, ta ni̱ saꞌání ñaá ndó. \v 53 Ta va̱ꞌará ni̱ na̱tiin túu ndó ley Ndios noo̱ ángel ni̱ kii induú, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon ndóa̱n. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xiꞌi̱ Esteban \p \v 54 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ta̱a néꞌe choon to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra, ta ni̱ chichi táꞌan no̱ꞌo ra, chi̱ ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Esteban. \v 55 Tído ni̱ na̱kutí Esteban xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Ta ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná chí induú. Ta ni̱ xini na̱ ña̱ ndato oon ví náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió Ndios, ta íin Jesús xoo kuáꞌa na̱. \v 56 Dá ni̱ kaa Esteban: \p ―Kande̱ꞌé ndó, chi̱ ndéꞌí ña̱ nónó induú káa. Ta na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo íin na xoo kuáꞌa tatá Ndios ―kaá na̱. \p \v 57 Ta kúú ni̱ sadi ndidaá ta̱a ndéi ñoó do̱ꞌo ra. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá. Dá ni̱ ndao niꞌini ra ni̱ tiin ra Esteban. \v 58 Dá ni̱ taó ñaá rá nda̱ yuꞌú ñoo, dá kaꞌání ñaá rá xíꞌín yuu̱. Ta ra̱ chínóo kua̱chi Esteban ni̱ chi̱ndei ra dáꞌo̱n rá noo̱ íin tayií naní Saulo. \v 59 Ta xíꞌín tein kóon ñaá rá yuu̱, kúú ni̱ ka̱sáꞌá Esteban káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kaá na̱: \p ―Tatá Jesús, nakiꞌin va̱ꞌa ní nío̱í. \p \v 60 Dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná. Ta kúú ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú ná, ta kaá na̱: \p ―Tatá Jesús, o̱ sa̱ kékuendá ní kua̱chi yáꞌa ta̱a yóꞌo kée ra xíꞌín yuꞌu̱ ―kaá na̱. \p Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ví ni̱ xiꞌi̱ na̱. \c 8 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáꞌá Saulo kéndava̱ꞌa ra xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 1 Ta ni̱ na̱taꞌan va ini Saulo ñoó ña̱ ni̱ saꞌání rá Esteban. Ta mií kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xita̱ noo ndiꞌi na kuaꞌa̱n na̱ kandei na dao ka̱ ñoo ñóꞌo chí kuendá Judea diꞌa xíꞌín kuendá Samaria. Ta sa̱va̱ꞌa na̱ kúú apóstol va ni̱ ka̱ndo̱o ndéi ñoo Jerusalén. \v 2 Tído ndéi dao ka̱ ta̱a ndíta ndaa̱ noo̱ Ndios, ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ da̱ndúxi Esteban. Ta ndaꞌí ni̱ saki ra saꞌa̱ ná. \v 3 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá Saulo kéndava̱ꞌa ra xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús. Kúú ni̱ xi̱onoo ra tá veꞌe tá veꞌe taó ra̱ ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱, ta ñóꞌo ñaá rá kuaꞌa̱n na̱ veꞌe ka̱a. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ Felipe to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús chí kuendá Samaria \p \v 4 Ta ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei ñoo Jerusalén kuaꞌa̱n dao ka̱ ñoo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱sáꞌá dánaꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ndidaá kúú xíán no̱ó ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱. \v 5 Dá ni̱ kiꞌin taꞌani iin ta̱a naní Felipe kuaꞌa̱n ra̱ iin ñoo káꞌano nákaa̱ chí kuendá Samaria diꞌa, ta ni̱ ka̱sáꞌá rá kásto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. \v 6 Ta ni̱ na̱taka kua̱ꞌá ña̱yuu. Ta ndinoꞌo ini na̱ ni̱ seídóꞌo na ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Felipe, chi̱ ni̱ xini na̱ ndidaá ña̱ꞌa ndato ni̱ kee ra. \v 7 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñóꞌo espíritu kini ni̱ ndu̱va̱ꞌa, ta ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ ka̱yuꞌú espíritu kini ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei ña kuaꞌa̱n ini na̱. Ta kua̱ꞌá ña̱yuu ni̱ na̱tií saꞌa̱ xíꞌín na̱ ko̱ ku̱ú kaka va̱ꞌa ni̱ ndu̱va̱ꞌa. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu ndéi ñoó. \p \v 9 Ta ñoo ñoó ió taꞌani iin ta̱a naní Simón, ta sa̱ naꞌá vá xíonoo ra kétadí ra̱ xíꞌín na̱ ñoo ñoó. Ta dándaꞌí ra̱ ña̱yuu ndéi ñoó, chi̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá iin ta̱a ndáya̱ꞌi. \v 10 Ta ndidaá ña̱yuu seídóꞌo va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n ra̱, nda̱ na̱ kuálí cháá ka̱ xíꞌín nda̱ na̱ sáꞌano cháá ka̱, ta kaá na̱ ña̱ mií Ndios ni̱ xi̱ꞌo choon káꞌano ñoó noo̱ rá. \v 11 Ta kándísa ña̱yuu ñoó ña̱ káꞌa̱n ra̱, chi̱ sa̱ naꞌá nda̱ꞌo xíonoo ra dándaꞌí ñaá rá xíꞌín ña̱ ta̱dí kée ra. \v 12 Tído tá ni̱ da̱náꞌa̱ Felipe noo̱ ná to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, kúú ni̱ ka̱ndísa naa̱n, ta ni̱ ka̱ndísa taꞌani na ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ Jesucristo. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱. \v 13 Ta kúú ni̱ ka̱ndísa taꞌani Simón ñoó. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá, kúú ni̱ ka̱sáꞌá rá xíonoo ra xíꞌín Felipe. Ta kúú naá vá iní ra̱ xiní ra̱ ña̱ ndato xíꞌín ña̱ náꞌano kée Felipe. \p \v 14 Tá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na̱ kúú apóstol ndéi ñoo Jerusalén ña̱ kua̱ꞌá ña̱yuu ndéi kuendá Samaria ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon Ndios, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná Pedro xíꞌín Juan kuaꞌa̱n na̱ ñoó. \v 15 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu ñoó, dá ná natiin na Espíritu ii̱ Ndios, \v 16 chi̱ ni iin tóꞌón ná ko̱ ñáꞌa̱ natiin Espíritu ii̱ Ndios, chi̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ óon va na xíꞌín kuu̱ Jesús. \v 17 Dá ni̱ chi̱nóo Pedro xíꞌín Juan ndáꞌa̱ ná dini̱ ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñoó, ta kúú ni̱ na̱tiin na Espíritu ii̱ Ndios. \p \v 18 Tá ni̱ xini Simón ña̱ ni̱ na̱tiin ña̱yuu ñoó Espíritu ii̱ Ndios tá ni̱ chi̱nóo apóstol ñoó ndáꞌa̱ ná dini̱ ná, dá ni̱ kaꞌán rá ki̱ꞌo ra di̱ꞌón noo̱ ná, \v 19 chi̱ ni̱ kaa ra̱: \p ―Di̱kó taꞌani ndoꞌó choon néꞌe ndó xaa̱n noo̱ yúꞌu̱. Dá kía̱n, tá ná chinóo yuꞌu̱ ndáꞌí dini̱ ndi ndáa mií ña̱yuu, ta kúú ná natiin taꞌani na Espíritu ii̱ Ndios ―kaá Simón. \p \v 20 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: \p ―Kuaꞌán yo̱ꞌó naá nduúo̱n xíꞌín di̱ꞌón xaa̱n, chi̱ káꞌán yoꞌó ña̱ xíꞌín di̱ꞌón kuu kuiión ña̱ xíꞌo oon Ndios no̱ó ña̱yuu. \v 21 Ni lúꞌu̱ ví kuendá yo̱ꞌó, ni táꞌí yoꞌó ko̱ó noo̱ choon kée nduꞌu̱ yóꞌo chi̱ ko̱ íin ndaa̱ taꞌon nímo̱n noo̱ Ndios. \v 22 Kuaꞌán nandikó inóo̱n saꞌa̱ ña̱ kini kéeón xaa̱n. Ta kueí ndaꞌí noo̱ Ndios, dá ndá ndi kuu kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ sa̱ꞌá kua̱chi nákani ino̱n xaa̱n. \v 23 Chi̱ kátóni̱ ini yuꞌu̱ ña̱ ni̱ chití yoꞌó xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ino̱n. Ta ndadí toon yoꞌó nákaa̱o̱n ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini ―kaá na̱. \p \v 24 Dá ni̱ kaa Simón: \p ―Kueí ndaꞌí ndo̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ yúꞌu̱, dá ná o̱ ndóꞌi táꞌa̱n ña̱ kaá ndo̱ ve̱i ndoꞌi ―kaá ra̱. \p \v 25 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ Pedro xíꞌín Juan no̱ó ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios, dá ni̱ kiꞌin na íchi̱ kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín Felipe. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ñoó noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñoo ñóꞌo chí kuendá Samaria ñoó. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ndió kuéi na ni̱ na̱sáa̱ na̱ ñoo Jerusalén. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ Felipe sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús noo̱ iin ta̱a ni̱ kii nación Etiopía \p \v 26 Tá ni̱ ndiꞌi yóꞌo, dá ni̱ kaꞌa̱n iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín Felipe: \p ―Ndakuii̱n, ta kiꞌin íchi̱ ña̱ kuaꞌa̱n chí sur Jerusalén diꞌa, ña̱ kuaꞌa̱n nda̱ ñoo Gaza. Ta íchi̱ ñoó kía̱n yáꞌa kuaꞌa̱n noo̱ kúú no̱ñoꞌó i̱chí ―kaá na̱. \p \v 27 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n Felipe. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú íchi̱ no̱ó kuaꞌa̱n ra̱ ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ra xíꞌín iin ta̱a nación Etiopía. Ta kúú rá iin ta̱a o̱ kúu kandei de̱ꞌe. Ta kúú rá iin ta̱a kéchóon noo̱ iin ñáꞌa̱ naní Candace, ña̱ kúú reina nación Etiopía, chi̱ néꞌe va̱ꞌa ra di̱ꞌóa̱n. Ta ni̱ saꞌa̱n ra̱ ñoo Jerusalén ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo ra Ndios. \v 28 Ta kúú ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Ta ió ra̱ noo̱ carreta, kiró ñóꞌo kuéi̱. Ta káꞌi ra tuti ni̱ taa profeta Isaías. \v 29 Dá ni̱ kaa Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín Felipe: \p ―Natuu yati kuaꞌán ni̱ꞌo̱n carreta káa ―kaá na̱. \p \v 30 Dá ni̱ ka̱nkono Felipe ni̱ na̱tuu yati ra no̱ó kuaꞌa̱n ra̱. Kúú ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ káꞌi ta̱a ñoó noo̱ tuti ni̱ taa profeta Isaías. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Felipe: \p ―¿Á kátóni̱ ini ní ndí kóni̱ kaa ña̱ káꞌi ní xaa̱n? \p \v 31 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: \p ―¿Ndi kee yuꞌu̱ kandaa̱ inii̱ ña̱ káꞌa̱n tá ko̱ íin taꞌon nakani xíꞌín yuꞌu̱? \p Dá ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Felipe ña̱ ná kaa ra noo̱ carreta, ta ná kako̱o dáó rá xíꞌín rá. \v 32 Ta káꞌi ra tuti ii̱ Ndios noo̱ káꞌa̱n diꞌa: \q1 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáka ra iin léko kuaꞌa̱n ri̱ no̱ó ta̱a saꞌání ri̱, ki̱ꞌo dión ni̱ kee ra xíꞌín ná. \q1 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo tádi̱ iin léko dátá ri̱, ki̱ꞌo dión ni̱ kee na, \q1 chi̱ ni iin tóꞌón to̱ꞌon ko̱ ní káꞌa̱n na̱ chindeé ná mií ná. \q1 \v 33 Ta ni̱ kenóo ñaá ta̱a, ta ko̱ íin taꞌon ní kéyíko̱ ndaa̱ saꞌa̱ ná. \q1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndá yoo kuu nakani sa̱ꞌá de̱ꞌe na? \q1 Chi̱ ni̱ saꞌání ñaá ña̱yuu, dá ná o̱ kóo ka̱ na̱ ñayuú yóꞌo. \p \v 34 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ta̱a ñoó Felipe, ta kaá ra̱: \p ―Kee ní ña̱ mani̱ nakani ní xíꞌín yuꞌu̱. ¿Ndá saꞌa̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta yóꞌo? ¿Á ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ mií ná, o ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ iin ka̱ ta̱a? \p \v 35 Dá ni̱ na̱kani Felipe ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon káa noo̱ tuti ii̱ yóꞌo. Xíꞌín sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dánaꞌa̱ ra̱ noo̱ rá sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús. \v 36 Dá ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ ñóꞌo ta̱kui̱í noo̱ yáꞌa ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoó. Dá ni̱ kaa ta̱a Etiopía ñoó xíꞌín Felipe: \p ―Yóꞌo ñóꞌo ta̱kui̱í. ¿Á o̱ kúu taꞌon kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ yóꞌo? \p \v 37 Dá ni̱ kaa Felipe xíꞌín rá: \p ―Tá kandeé iní ní Jesús xíꞌín ndinoo ini nío̱ ní, dá kía̱n kuu va. \p Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó: \p ―Kándísai ña̱ Jesucristo kúú de̱ꞌe Ndios ―kaá ra̱. \p \v 38 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná ka̱kuíi̱n carreta ñoó. Dá ni̱ noo ndi nduú ra̱ noo̱ ñóꞌo ta̱kui̱í ñoó. Dá ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá Felipe. \v 39 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ra no̱ó ta̱kui̱í ñoó, ta kúú ni̱ nda̱ñóꞌó niꞌini va Felipe ni̱ kee Espíritu satoꞌo yo̱ Ndios. Ta kúú ko̱ ní xiní ka̱ ñaá ta̱a ñoó. Ta kádii̱ nda̱ꞌo ini ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ íchi̱ ñoó. \v 40 Kúú ni̱ kasa̱ndaá Felipe iin ñoo naní Azoto. Ta ni̱ ya̱ꞌa ra iin rá iin ñoo sá xíka ra kuaꞌa̱n ra̱, ta sá kásto̱ꞌon ra̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ ñoo naní Cesarea. \c 9 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ nduu Saulo kuendá Jesús \p \v 1 Ta káꞌa̱n ii̱ vá Saulo ña̱ kaꞌání rá na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. Kúú ni̱ saꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ ta̱ duti̱ mií no̱ó. \v 2 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ki̱ꞌo ra tuti kaneꞌe ra koꞌo̱n ra̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo Damasco, ta tuti ñoó káꞌa̱n ña̱ kómí rá choon tiin ra ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱ ndíko̱ íchi̱ Jesús koꞌo̱n na̱ veꞌe ka̱a ñoo Jerusalén. \p \v 3 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Damasco ñoó. Tído tá ni̱ kasa̱ndaá yati ra ñoo ñoó, kúú iin kuití vá ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa no̱ó kuaꞌa̱n ra̱ ni̱ kee iin ñóꞌo̱ ni̱ kii induú. \v 4 Ta kúú ni̱ ka̱nkao va ra no̱ñóꞌo̱. Dá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra tái̱ ni̱ kaꞌa̱n iin ña̱yuu: \p ―Saulo, Saulo. ¿Ndiva̱ꞌa xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌón xíꞌín yuꞌu̱? \p \v 5 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá? \p Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Yuꞌu̱ kúú Jesús, na̱ xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌa xíꞌón. Tído kéeón xíꞌín miíón táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin che̱e tá chísáꞌá rí dini̱ karochá, ta dárꞌuꞌu̱ ri̱ mií rí. \p \v 6 Ta kúú nda̱ ndéi̱ ni̱no oon va Saulo chi̱ ni̱ yu̱ꞌú ra̱, dá kaá ra̱: \p ―¿Ndí ki̱án keei kóni̱ ní, tatá? \p Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá: \p ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán ku̱ꞌu ñoo káꞌano káa, dá káa ná kasto̱ꞌon na xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón ―kaá na̱. \p \v 7 Ta ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín Saulo ñoó, kúú ni̱ naá vá iní ra̱ ndíta ra, chi̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo taꞌani ra ni̱ kaꞌa̱n iin ña̱yuu, tído ko̱ íin taꞌon ní xiní ra̱. \v 8 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Saulo. Tído tá ni̱ kaꞌán rá kande̱ꞌé rá, ko̱ ní kúu ka̱, chi̱ ni̱ kukuaa va ra. Dá ni̱ na̱tiin ndaa ñaá ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín rá ñoó, dá ndáka ñaá rá ni̱ saa̱ ra̱ ñoo Damasco. \v 9 Ta ñoó ni̱ sa̱ io ra̱ oni̱ kuu̱. Ta ko̱ túu noo̱ rá, ta ko̱ ní sásáꞌan ra, ta ko̱ ní xíꞌi ra ta̱kui̱í. \p \v 10 Ta ñoo Damasco ñoó ió iin ta̱a kúú kuendá Jesús naní Ananías. Ta ni̱ naꞌa̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ ná, ta ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: \p ―¡Ananías! \p Dá ni̱ kaa Ananías: \p ―Yóꞌo nákaa̱i̱, tatá. \p \v 11 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Jesús: \p ―Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán kíi̱ keí naní keí Ndaa̱. Tá ni̱ saa̱o̱n veꞌe iin ta̱a naní Judas, dá ndato̱ꞌón saꞌa̱ iin ta̱a ni̱ kaki ñoo Tarso naní Saulo, chi̱ ñoó ió ra̱ káꞌa̱n ra̱ xíꞌíín. \v 12 Chi̱ ni̱ xi̱ꞌoi ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ta̱a naní Ananías, ta ku̱ꞌu ra chinóo ra ndáꞌa̱ rá dini̱ rá, dá ná natu̱u tuku noo̱ rá. \p \v 13 Dá ni̱ kaa Ananías: \p ―Tatá, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu nákani xíꞌín yuꞌu̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó, ña̱ xíonoo ra kéndava̱ꞌa ra xíꞌín ña̱yuu mií ní ndéi ñoo Jerusalén. \v 14 Ta viti ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ñoo yóꞌo. Ta néꞌe ra choon ni̱ xi̱ꞌo ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ña̱ tiin ra ndidaá kúú ña̱yuu nákoni ña̱ kúú ní satoꞌo na̱ koꞌo̱n na̱ veꞌe ka̱a. \p \v 15 Dá ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Jesús: \p ―Kuaꞌán, chi̱ mií vá yuꞌu̱ ni̱ ka̱xi ta̱a ñoó ña̱ kaneꞌe ra to̱ꞌin dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, xíꞌín noo̱ rey, xíꞌín no̱ó na̱ Israel. \v 16 Ta koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ rá ña̱ kánian ndoꞌo naní nío̱ rá saꞌa̱ yúꞌu̱ ―kaá na̱. \p \v 17 Dá ni̱ kee Ananías kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ veꞌe noo̱ ió Saulo, kúú ni̱ ku̱ꞌu na ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ rá. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ñani Saulo, mií satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ noo̱ yo̱ꞌó íchi̱ no̱ó ve̱iín yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, dá natu̱u noo̱o̱n, ta nakutón xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios ―kaá na̱. \p \v 18 Ta kúú vitíꞌón diꞌa va ni̱ kue̱i ña̱ ndáa táto̱ꞌon ndáa taꞌi̱ ti̱yaká nduchí nóó Saulo. Ta kúú ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Dá ví ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá. \v 19 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱sáꞌan ra, kúú ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ vá rá. Ta ni̱ sa̱ io ra̱ dao kuu̱ xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Damasco ñoó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ dánaꞌa̱ Saulo to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús ñoo Damasco \p \v 20 Ta ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱sáꞌá Saulo dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Cristo Jesús ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó, chi̱ kaá na̱ ña̱ Jesús kúú de̱ꞌe Ndios. \v 21 Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá naá vá iní ndidaá kúú ña̱yuu seídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ Saulo, ta kaá na̱: \p ―¿Á o̱ du̱ú ta̱a káa kúú ra̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén? Ta, ¿á o̱ du̱ú ra̱ káa taꞌani kúú ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ yóꞌo tiin ra na̱ kúú kuendá Jesús, ta kandaka ñaá rá koꞌo̱n ra̱ naki̱ꞌo ra noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱? ―kaá na̱. \p \v 22 Tído víꞌí ka̱ ví ni̱ ndu̱ndeé iní Saulo dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesús, ta ko̱ níꞌi̱ ta̱ Israel ndéi ñoo Damasco ndí ki̱án kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín Saulo, dá chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. \p \v 23 Kúú sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuu̱ ni̱ ya̱ꞌa, dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱a Israel ña̱ kaꞌání rá Saulo. \v 24 Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o ra kee ra. Ta nduú ñoó ndéi ra ndáti ra keta na yéꞌé noo̱ ko̱nduꞌu na̱ ñoo Damasco, dá kaꞌání ñaá rá, káꞌán rá. \v 25 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ kuaá, dá ni̱ da̱nóo na̱ kúú kuendá Jesús Saulo ini iin ti̱yika̱ káꞌano sata̱ náo̱ ndadí ñoo ñoó. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saa̱ Saulo ñoo Jerusalén \p \v 26 Dá tá ni̱ saa̱ Saulo ñoo Jerusalén, dá ni̱ kaꞌán ná nakiꞌin táꞌan na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Tído ndidaá vá ná yuꞌú xiní ñaá, chi̱ ko̱ kándía na ña̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ nduu Saulo kuendá Jesús. \v 27 Dá ni̱ kee Bernabé ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ noo̱ ndéi na̱ kúú apóstol. Dá ni̱ na̱kani na ña̱ ni̱ xini Saulo satoꞌo yo̱ Jesús íchi̱ kuaꞌa̱n ñoo Damasco. Ta ni̱ na̱kani taꞌani na ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ná íchi̱ ñoó. Ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon taꞌani na xíꞌín ña̱yuu ñoó ña̱ ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon Saulo dánaꞌa̱ na̱ saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Damasco ñoó. \v 28 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Saulo ni̱ sa̱ io na̱ xíꞌín apóstol ñoo Jerusalén. Ta sa̱ xi̱onoo na xíꞌín ná. \v 29 Ta ko̱ yu̱ꞌú taꞌon Saulo kanoo na kasto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ta dándichi̱ táꞌan na xíꞌín ta̱ Israel káꞌa̱n yúꞌu̱ griego. Tído kaꞌání vá ñaá rá kóni̱ ra̱. \v 30 Dá tá ni̱ ka̱tóni̱ ini dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ ra̱ kee ra, dá ni̱ kee na ndáka na Saulo kuaꞌa̱n na̱ nda̱ ñoo Cesarea. Ta ñoó ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ná kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Tarso. \p \v 31 Ta kúú ndéi va̱ꞌa va ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin níí kúú kuendá Judea, xíꞌín Galilea, xíꞌín Samaria. Ta sáꞌano cháá ka̱ na̱ kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Ta yuꞌú nío̱ ná satoꞌo yo̱ Ndios. Ta ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ ná, ta ni̱ sisa cháá ka̱ na̱ xíꞌín ña̱ kándísa na kée Espíritu ii̱ Ndios. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱va̱ꞌa iin ta̱a naní Eneas \p \v 32 Ta noo̱ xíonoo Pedro xíto niꞌini na ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi iin rá iin ñoo, ta kúú ñoó ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ ndéi na̱ kúú kuendá Jesús ñoo naní Lida. \v 33 Ta ñoó ni̱ na̱níꞌi̱ ná iin ta̱a naní Eneas. Ta sa̱ io ona̱ va kuia̱ kánduꞌu̱ rá noo̱ xíto, chi̱ ni̱ na̱tií saꞌa̱ rá. \v 34 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín rá: \p ―Eneas, Jesucristo kúú na̱ nduva̱ꞌa yoꞌó. Ndakuii̱n ndichi, ta natuú xi̱to̱n. \p Ta kúú ni̱ na̱kuíi̱n ndichi ra̱. \v 35 Tá ni̱ xini ña̱yuu ndéi ñoo Lida ñoó xíꞌín ñoo naní Sarón ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱ kúꞌu̱ ñoó, kúú ni̱ nduu taꞌani na kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱taki iin ñáꞌa̱ naní Dorcas \p \v 36 Ta ñoo naní Jope ió iin ñáꞌa̱ kúú kuendá Jesús naní Tabita. Ta xíꞌín to̱ꞌon griego naníán Dorcas. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa sa̱ keeán, chi̱ sa̱ chi̱ndeéán ña̱yuu kúndaꞌí. \v 37 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá kúꞌa̱n. Ta kúú ni̱ xiꞌi̱ vaan. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱kata na ñíi̱a̱n, dá ni̱ chi̱ndúꞌu̱ ñaá ná ini veꞌe kúú uu̱ kánóo ni̱no. \p \v 38 Ta yati néꞌe táꞌan ñoo Jope ñoó xíꞌín ñoo Lida. Kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jope ña̱ ió Pedro ñoo Lida. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná uu̱ ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ kuaka ñaá rá. Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ió na̱, dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná, ta kaá ra̱: \p ―¿Á koꞌo̱n ní xíꞌín nduꞌu̱ vitíꞌón ní? ―kaá ra̱. \p \v 39 Dá ni̱ kee Pedro kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jope, dá ni̱ kee ña̱yuu ñoó ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ kánduꞌu̱ ndi̱i naní Dorcas ñoó. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kuáa̱n ni̱ kao̱ noo sata̱ Pedro, ta ndéíꞌi̱ na̱ ndéi na sa̱ꞌá ndi̱i ñoó. Ta dánaꞌa̱ na̱ dáꞌo̱n xíꞌín doꞌo̱no̱ ni̱ sa̱ ka̱va̱ꞌaán tá ni̱ sa̱ takia̱n noo̱ Pedro. \p \v 40 Dá ni̱ taó ndíꞌi Pedro ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ini veꞌe ñoó. Dá ví ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ kánduꞌu̱ ndi̱i ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Tabita, ndako̱o ―kaá na̱. \p Ta kúú ni̱ na̱nde̱ꞌé váán. Dá tá ni̱ xinia̱n Pedro, kúú ni̱ nda̱ko̱oán ióa̱n. \v 41 Dá ni̱ tiin Pedro ndáꞌa̱n. Dá ni̱ na̱chi̱kani ndichi ñaá ná. Dá ni̱ na̱kana na ndidaá na̱ kúú ña̱yuu Ndios xíꞌín na̱ kuáa̱n ñoó ini veꞌe ñoó. Dá ni̱ chi̱kani takí ñaá ná noo̱ ná. \v 42 Dá tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ndéi ñoo Jope ñoó ña̱ ni̱ na̱takia̱n, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na ni̱ ka̱ndísa satoꞌo yo̱ Jesús. \v 43 Ta kúú kua̱ꞌá ka̱ va kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Pedro ñoo Jope ni̱ sa̱ io na̱ veꞌe iin ta̱a sa̱ ndu̱vii ñíi̱ kíti̱ naní Simón. \c 10 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ naꞌa̱ noo̱ iin ángel noo̱ iin ta̱a naní Cornelio \p \v 1 Ta ñoo Cesarea ió iin ta̱a naní Cornelio. Ta dándáki ra iin ciento soldado, ra̱ kúú iin taꞌándá naní, ra̱ Italiano. \v 2 Ta ndáño̱ꞌo ra Ndios, ta yuꞌú niꞌini ñaá rá xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra. Ta kuaꞌa̱ di̱ꞌón xíꞌo ra chíndeé rá ña̱yuu kúndaꞌí. Ta daá kuití káꞌa̱n ra̱ xíꞌín Ndios. \v 3 Ta iin kuu̱ ni̱ xini ra̱ ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios táto̱ꞌon ka̱ oni̱ sa̱ꞌini, chi̱ ni̱ xini túu ra iin ángel ni̱ kii noo̱ Ndios. Ta ni̱ ku̱ꞌu na noo̱ nákaa̱ ra̱. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―¡Cornelio! \p \v 4 Tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌa Cornelio ángel ñoó, kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndí ki̱án kóni̱ ní, tatá? \p Dá ni̱ kaa ángel ñoó: \p ―Nátaꞌan ini Ndios seídóꞌo na ña̱ xíko̱n noo̱ ná, ta nátaꞌan taꞌani ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaꞌí. \v 5 Ta viti tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón kandaka ra kasaa̱ ra̱. Ta ta̱ yóꞌo naní taꞌani Pedro. \v 6 Ta ió na̱ veꞌe iin ka̱ ta̱a naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veꞌe ra yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Ta no̱ón kúú na̱ kasto̱ꞌon xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón ―kaá ángel ñoó. \p \v 7 Dá ni̱ kee ángel ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kana Cornelio uu̱ ta̱a kéchóon noo̱ rá xíꞌín iin soldado, táꞌa̱n ra̱ ndáño̱ꞌo taꞌani Ndios takí. Ta kándéé ini Cornelio ñoó ta̱a yóꞌo. \v 8 Dá ni̱ na̱kani ndiꞌi ra xíꞌín ta̱a yóꞌo ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó xíꞌín rá. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jope kuaka ra Pedro kii na. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xini Pedro iin ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios \p \v 9 Ta iin ka̱ kuu̱, tá sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá yati ra ñoo Jope ñoó, kúú ni̱ kaa Pedro dini̱ véꞌe kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta kíán táto̱ꞌon dao nduú. \v 10 Ta ni̱ kixian ni̱ kuiko nda̱ꞌo na. Ta sa̱ kasáꞌan va na kóni̱ na̱. Ta xía̱n nani kénduu na̱ veꞌe ñoó ña̱ꞌa kasáꞌan na, ta kúú ni̱ xini túu na iin ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios. \v 11 Chi̱ ni̱ xini na̱ ni̱ nono̱ induú. Ta ni̱ xini na̱ ko̱noo iin ña̱ꞌa ve̱i ña̱, ta káaan táto̱ꞌon káa iin dáꞌo̱n káꞌano. Ta ndíko̱ táꞌan ndin komi̱ tito̱án. Ta ni̱ na̱xino̱a̱n nda̱ no̱ñóꞌo̱. \v 12 Ta kúú ini dáꞌo̱n ñoó ñóꞌo ndidaá kúú kíti̱ komi̱ saꞌa̱, ta ñóꞌo taꞌani kirí xíka ti̱xi, xíꞌín ndidaá ka̱ ni laa. \v 13 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌo Pedro tachi̱ iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n, ta kaá na̱ diꞌa: \p ―Pedro, nakuii̱n ndichi. Ta kaꞌání kíti̱ xaa̱n, ta kaso̱n rí. \p \v 14 Dá ni̱ kaa Pedro: \p ―Ko̱ó, tatá, chi̱ ko̱ óon taꞌon keí yuꞌu̱ ña̱ꞌa yako xíꞌín ña̱ ko̱ ió vii noo̱ Ndios. \p \v 15 Dá ni̱ kaa tuku tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n ñoó xíꞌín ná: \p ―Táꞌa̱n ña̱ ni̱ ndu̱vii Ndios, o̱ sa̱ chínaní taꞌon yoꞌáa̱n ña̱ kía̱n ña̱ yako. \p \v 16 Ta oni̱ taꞌándá ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión xíꞌín Pedro. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku dáꞌo̱n ñoó kuaꞌa̱n nóꞌa̱n induú. \p \v 17 Ta kúú xía̱n ió Pedro nákani ini na̱ ndi kóni̱ kaa ña̱ ndato ni̱ xini na̱ ñoó, kúú sa̱ ni̱ saa̱ va ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Cornelio veꞌe noo̱ ió na̱, chi̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón rá na̱ ñoo ñoó ndeí kúú veꞌe Simón. Ta kúú sa̱ ni̱ kasa̱ndaá ra̱ yéꞌé veꞌe ñoó. \v 18 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón rá na̱ ndéi veꞌe ñoó, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―¿Á veꞌe yóꞌo ió iin ta̱a naní Simón, ta̱a káꞌa̱n xíꞌín ná Pedro? ―kaá ra̱. \p \v 19 Ta nákani ii̱ vá ini Pedro sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱, dá ni̱ kaa Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín ná: \p ―Ni̱ ka̱sáa̱ oni̱ ta̱a nándukú rá yo̱ꞌó. \v 20 Ndakuii̱n, ta kuaꞌán noo kíi̱, ta o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ino̱n koꞌo̱n xíꞌín rá, chi̱ miíó yuꞌu̱ ni̱ ta̱ndaꞌá rá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ ―kaá na̱. \p \v 21 Dá ni̱ noo Pedro, dá ni̱ saꞌa̱n na̱ noo̱ ndíta ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌá Cornelio ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Yuꞌu̱ kúú ta̱a nándukú ndoꞌó. ¿Ndá choon ve̱i ndó? \p \v 22 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Ve̱i ndu choon iin ta̱a naní Cornelio, táꞌa̱n na̱ dándáki iin ciento soldado. Ta na̱ yóꞌo kúú iin ta̱a ndaa̱, ta ndáño̱ꞌo na Ndios takí. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa ndidaá kúú na̱ Israel saꞌa̱ ná. Ta ni̱ na̱tiin na choon noo̱ iin ángel kéchóon noo̱ Ndios ña̱ kía̱n kana na mií ní ña̱ koꞌo̱n ní veꞌe na, dá ná kueídóꞌo na ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ní xíꞌín ná ―kaá ta̱a ñoó. \p \v 23 Dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá Pedro. Dá ni̱ sa̱ ndei ra veꞌe ñoó ni̱ kidi̱ ra̱ sa̱kuaá dáá ñóó. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee Pedro xíꞌín dao ka̱ ta̱a kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jope ñoó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndin oni̱ ta̱a ñoó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saa̱ Pedro veꞌe Cornelio \p \v 24 Nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo naní Cesarea. Ta sa̱ io va Cornelio ndáti ra kasaa̱ Pedro veꞌe ra. Ta ndéi taꞌani ndidaá táꞌan ra, xíꞌín na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín rá ni̱ kana ra ñoó. \p \v 25 Dá tá ni̱ saa̱ Pedro yéꞌé veꞌe ñoó, kúú ni̱ keta Cornelio nakuaka ñaá rá. Ta kúú ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná, dá kandaño̱ꞌo ñaá rá, káꞌán rá. \v 26 Tído ni̱ na̱chi̱kani ndichi va ñaá Pedro, chi̱ ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ndakuii̱n ndichi ní, chi̱ ta̱a xi̱ꞌín vá ní kúú yuꞌu̱. \p \v 27 Ta kúú ndátóꞌón Pedro xíꞌín rá ni̱ ndu̱ꞌu na veꞌe ra. Dá ni̱ xini na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ndáti ñaá. \v 28 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná: \p ―Sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ ko̱ sónó taꞌon ley nduꞌu̱, na̱ kúú na̱ Israel, ña̱ nakiꞌin táꞌan ndu ta ni ña̱ natuu yati ndu xíꞌín ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. Tído ni̱ da̱náꞌa̱ Ndios noo̱í ña̱ ko̱ kánian chinaní yuꞌu̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ kúú ná ña̱yuu ko̱ chóon, o ña̱yuu yako noo̱ Ndios. \v 29 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ kana ndó yuꞌu̱ ve̱i, ko̱ ní nákani kuáchi̱ taꞌon inii̱ kixii. Ta viti ndáto̱ꞌín ndoꞌó, ¿ndá saꞌa̱ kíán ni̱ kana ndó yuꞌu̱ ve̱ii? ―kaá na̱. \p \v 30 Dá ni̱ kaa Cornelio xíꞌín ná: \p ―Sa̱ io komi̱ kuu̱, táto̱ꞌon mií hora viti, iói̱ néꞌe ii̱í. Kúú tá ni̱ kasa̱ndaá ka̱ oni̱ nani káꞌi̱n xíꞌín Ndios, ta kúú iin ndakána vá ni̱ sa̱ kuíi̱n iin ta̱a ndíxi dáꞌo̱n ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱í. \v 31 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yuꞌu̱: “Cornelio, sa̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ xiko̱n noo̱ ná, ta nátaꞌan ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ chíndeéón ña̱yuu kúndaꞌí. \v 32 Ta viti tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo káꞌano naní Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Pedro. Ta ió na̱ veꞌe iin ta̱a naní Simón, táꞌa̱n ra̱ ndúvii ñíi̱ kíti̱. Ta íin veꞌe ra yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Dá ná kii na kasto̱ꞌon na xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón”, kaá ángel ñoó xíꞌín yuꞌu̱. \v 33 Sa̱ꞌá ño̱ó mií hora daá ni̱ ta̱ndaꞌí ta̱a yóꞌo ko̱saa̱ ra̱ kuaka ra mií kii ní. Ta kúú va̱ꞌa va ni̱ kee ní chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ yachi̱ ní. Ta viti kía̱n ndéi ndiꞌi nduꞌu̱ noo̱ Ndios, dá kueídóꞌo ndu ndidaá to̱ꞌon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ní ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱ ―kaá ra̱ xíꞌín Pedro. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pedro saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka veꞌe Cornelio \p \v 34 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pedro káꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó: \p ―Viti kía̱n kátóni̱ va̱ꞌa inii̱ ña̱ ko̱ káxi taꞌon Ndios ña̱yuu, iin nóó kúú vá ná noo̱ ná. \v 35 Ta nátaꞌan ini na̱ xiní na̱ ña̱yuu ndéi ndi ndáa mií vá ñoo tá yuꞌú niꞌini ñaá ná, ta kée na ña̱ ndaa̱. \v 36 Ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín na̱ Israel sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n ña̱ kuu va nandei va̱ꞌa na xíꞌín Ndios saꞌa̱ Jesucristo, na̱ dándáki ndidaá ña̱yuu. \v 37 Ta sa̱ náꞌá vá mií ndó ndí ki̱án ni̱ kuu chí Judea diꞌa. Ta ni̱ ka̱sáꞌán chí kuendá Galilea diꞌa tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ Juan no̱ó ña̱yuu ña̱ kánian kodo̱ ndúta̱ ná. \v 38 Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios Espíritu ii̱ ná noo̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret, ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌani na choon noo̱ ná. Ta sa̱ xi̱onoo Jesús sa̱ kee na kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa, ta sa̱ ndu̱va̱ꞌa na ndidaá kúú ña̱yuu sa̱ da̱ndóꞌo ña̱ uꞌu̱. Dión ni̱ kee Jesús, chi̱ ió Ndios xíꞌín ná. \v 39 Ta nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ xini ndidaá kúú ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Jesús chí kuendá Judea, xíꞌín ña̱ ni̱ kee na ñoo Jerusalén. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ saꞌání ñaá rá, chi̱ ni̱ chi̱rkaa ñaá rá ndi̱ka iin cruz. \v 40 Tído ni̱ da̱nátaki ñaá Ndios ti̱xi kuu̱ óni̱. Ta ni̱ naꞌa̱ takí tuku Jesús noo̱ ndúꞌu̱ ni̱ kee Ndios. \v 41 Tído ko̱ ní xiní taꞌon ñaá ndidaá na̱ Israel. Sa̱va̱ꞌa mií nduꞌu̱, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios, ni̱ xini ñaá, chi̱ ni̱ sa̱sáꞌan nduú ndu̱ xíꞌín ná, ta ni̱ xiꞌi nduú nduꞌu̱ xíꞌín ná tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taki na̱. \v 42 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ ndúꞌu̱ ña̱ kanoo ndu kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu ña̱ ni̱ chi̱kani Ndios mií Jesús ña̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu takí xíꞌín ndidaá na̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 43 Ta saꞌa̱ mií taꞌani ná ni̱ taa profeta, chi̱ ni̱ taa na ña̱ kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ kua̱chi ndidaá ña̱yuu kandeé iní ñaá ―kaá Pedro. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kutí nío̱ na̱ veꞌe Cornelio xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios \p \v 44 Ta kúú káꞌa̱n ió Pedro íin na, kúú ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi seídóꞌo ñoó. \v 45 Ta ta̱ Israel kúú kuendá Jesús, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱sáa̱ xíꞌín Pedro ñoó, kúú ni̱ naá vá iní ra̱ ndíta ra, chi̱ ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ñoó, \v 46 chi̱ ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ ka̱sáꞌá ná káꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ta kékáꞌano na Ndios. \v 47 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ta̱a ni̱ ka̱sáa̱ xíꞌín ná ñoó: \p ―Ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu chituu ña̱ kodo̱ ndúta̱ na̱ yóꞌo, chi̱ sa̱ ni̱ na̱tiin va na Espíritu ii̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin ñaá mií yó ―kaá na̱. \p \v 48 Dá ni̱ saꞌanda Pedro choon no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñoó ña̱ ná kodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ni ndiꞌi, dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ Pedro ña̱ ná koo na xíꞌín ná cháá ka̱ kuu̱. \c 11 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon Pedro xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 1 Kúú ni̱ niꞌi̱ tóꞌon taꞌani apóstol xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea ña̱ ni̱ ka̱ndísa dao ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios. \v 2 Dá tá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pedro ñoo Jerusalén, dá ni̱ ka̱sáꞌá dána̱ni ñaá dao ta̱a, táꞌa̱n ra̱ kaá ña̱ miía̱n ndúsa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a kúú kuendá Jesús, \v 3 ta kaá ra̱: \p ―¿Ndiva̱ꞌa ni̱ saꞌa̱n ní ni̱ ku̱ꞌu ní veꞌe ta̱a ko̱ ní táꞌa̱nda̱ ñii̱? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan nduú ní xíꞌín rá? \p \v 4 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pedro nákani ndiꞌi na ndi ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo na, ta kaá na̱: \p \v 5 ―Tá nákaa̱ yuꞌu̱ ñoo káꞌano naní Jope, ta xía̱n nani káꞌi̱n xíꞌín Ndios, ta kúú ni̱ naꞌa̱ na̱ iin ña̱ꞌa ndato noo̱í. Ta káaan táto̱ꞌon káa iin dáꞌo̱n chi̱káꞌano. Ta ndíko̱ táꞌan ndin komi̱ tito̱án. Dión káaan ni̱ nooan ni̱ kiian nda̱ induú káa. Ta ni̱ na̱xino̱a̱n nda̱ noo̱ iói̱. \v 6 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé va̱ꞌi inia̱n, kúú ni̱ xinii̱ ñóꞌo kíti̱ komi̱ saꞌa̱, xíꞌín kirí yukú dee̱n, xíꞌín kirí xíka ti̱xi, xíꞌín ndidaá ka̱ ni laa. \v 7 Dá ni̱ sei̱do̱ꞌi tachi̱ iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n: “Pedro, ndakuii̱n ndichi. Ta kaꞌání kirí xaa̱n, ta kaso̱n rí”, kaá na̱ xíꞌíi̱n. \v 8 Dá ni̱ kaai̱: “Ko̱ó, tatá, chi̱ ko̱ óon taꞌon keí yuꞌu̱ ña̱ꞌa yako xíꞌín ña̱ ko̱ ió vii noo̱ Ndios”, ni̱ kaai̱ xíꞌín ná. \v 9 Ta chí induú ni̱ kaꞌa̱n tuku tachi̱ ñoó xíꞌíi̱n: “Táꞌa̱n ña̱ ni̱ ndu̱vii Ndios, o̱ sa̱ chínaní taꞌon yoꞌáa̱n ña̱ kía̱n ña̱ yako”, kaáa̱n. \v 10 Ta oni̱ taꞌándá ni̱ ndoꞌi dión. Dá ni̱ na̱ndió ko̱oan kuaꞌa̱n nóꞌa̱n induú. \p \v 11 ’Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáa̱ oni̱ ta̱a nándukú rá yuꞌu̱ veꞌe noo̱ sa̱ ioi̱. Ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ kii nda̱ ñoo Cesarea. \v 12 Ta kúú ni̱ kaꞌa̱n na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios xíꞌíín ña̱ ná dáꞌa ni nakani kuáchi̱ inii̱ koꞌi̱n xíꞌín rá. Ta kúú ni̱ saꞌa̱n taꞌani ndin iño̱ ñani yo̱ yóꞌo xíꞌíín. Tá ni̱ saa̱ nduꞌu̱, dá ni̱ ku̱ꞌu ndu ini veꞌe ta̱a ñoó. \v 13 Dá ni̱ na̱kani ra xíꞌín ndú ña̱ ni̱ xini ra̱ iin ángel ini veꞌe ra, ta ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín rá: “Tandaꞌá dao ta̱a ná koꞌo̱n ra̱ ñoo káꞌano Jope kuaka ra iin ta̱a naní Simón, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín rá Pedro. \v 14 Ta ro̱ón kúú ra̱ kasto̱ꞌon xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón, dá ka̱ki miíón xíꞌín na̱ veꞌón no̱ó kua̱chi ndo̱”, kaá ángel xíꞌín rá. \v 15 Tá ni̱ ka̱sáꞌí dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu ñoó, kúú ni̱ na̱xino̱ Espíritu ii̱ Ndios dini̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱xino̱ na̱ dini̱ mií yó mií saꞌa̱. \v 16 Nda̱ daá ví ni̱ ndi̱sáa̱ inii̱ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Jesús: “Miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ Juan ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ñaá xíꞌín ta̱kui̱í, tído ndoꞌó kúú na̱ kodo̱ ndúta̱ xíꞌín Espíritu ii̱.” \v 17 Mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ ná no̱ó ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná noo̱ mií yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndísa yó satoꞌo yo̱ Jesucristo. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni, ¿ndá yoo kúú yuꞌu̱ ña̱ ketéiin no̱ó ña̱ kóni̱ Ndios? ―kaá Pedro. \p \v 18 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, ta kúú ni̱ sadi ra̱ yúꞌu̱ rá, ta kúú ko̱ ní dána̱ni ka̱ ra̱ Pedro. Nda̱á ni̱ ka̱sáꞌá rá kékáꞌano ra Ndios, ta kaá ra̱: \p ―Dá kía̱n nda̱ ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel xíꞌo Ndios ña̱ nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá kasandaá na̱ niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná ―kaá ra̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱ndísa kua̱ꞌá ña̱yuu ndéi ñoo Antioquía to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús \p \v 19 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n tá tiempo ni̱ saꞌání rá Esteban, chi̱ ni̱ ka̱sáꞌá kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín iin rá iin na. Ta dao no̱ón ni̱ kee kuaꞌa̱n nda̱ kuendá Fenicia. Ta dao ka̱ na̱ kuaꞌa̱n iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Chipre. Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kiꞌin kuaꞌa̱n ñoo káꞌano naní Antioquía. Ta ko̱ ní dánaꞌa̱ na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ꞌa no̱ó na̱ Israel vá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱án. \v 20 Tído tein na̱ kuendá Jesús ndéi ñoo Antioquía ñoó ñóꞌo dao na̱ ni̱ kii Chipre xíꞌín na̱ ni̱ kii ñoo Cirene. Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ ka̱sáꞌá dánaꞌa̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Jesús. \v 21 Ta kúú ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ñaá satoꞌo yo̱ Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá, ta ni̱ nduu na kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. \p \v 22 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Jerusalén saꞌa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kuu ñoo Antioquía, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná Bernabé kuaꞌa̱n na̱ ñoó. \v 23 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ xini na̱ ña̱ kée Ndios kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ mani̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó. Ta kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini Bernabé ñoó. Dá ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó ña̱ ndinoꞌo ini na̱ ná kandita ndaa̱ na̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús. \p \v 24 Ta Bernabé ñoó kúú iin ta̱a va̱ꞌa, ta̱ ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, ta kándéé káꞌano ini na̱ Jesús. Ta kúú kua̱ꞌá ka̱ ví ña̱yuu ni̱ nduu kuendá satoꞌo yo̱ Jesús ñoo ñoó. \p \v 25 Tá ni̱ ndiꞌi yóꞌo, dá ni̱ kee Bernabé kuaꞌa̱n na̱ ñoo Tarso nándukú ná Saulo. Dá tá ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá ná, dá ni̱ kee na ndáka ñaá ná kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía. \v 26 Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ sa̱ ndei na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús iin kuia̱ toon. Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. Ta ñoo Antioquía ñoó kúú noo̱ ni̱ ka̱sáꞌá ña̱yuu chínaní ná na̱ kúú kuendá Jesús, cristianos. \p \v 27 Ta tein kuu̱ dáá ñóó ni̱ kee dao profeta ndéi ñoo Jerusalén kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía. \v 28 Ta xía̱n ndéi na ñoó, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi iin ta̱a naní Agabo. Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ni̱ kedaá xíꞌín rá, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ koo iin tama̱ iin níí kúú no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, kaá ra̱. \p Ta kúú miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ sa̱ io iin tama̱ tein tiempo ni̱ sa̱ neꞌe iin ta̱a naní Claudio choon káꞌano cháá ka̱. \v 29 Dá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ tandaꞌá ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáa̱ ndée̱ ná koꞌa̱n chindeé ná na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea. \v 30 Dión ni̱ kee na, dá ni̱ chi̱ndaꞌá náa̱n néꞌe Bernabé xíꞌín Saulo kuaꞌa̱n na̱ naki̱ꞌo naa̱n no̱ó na̱ sáꞌano kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Judea. \c 12 \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ chi̱káa̱ rey Herodes Pedro veꞌe ka̱a \p \v 1 Ta mií tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá rey Herodes kéndava̱ꞌa ra xíꞌín dao na̱ kúú kuendá Jesús. \v 2 Chi̱ ni̱ saꞌanda ra̱ choon, dá ni̱ saꞌání rá Jacobo, na̱ kúú ñani Juan, xíꞌín espada. \v 3 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Herodes ña̱ ni̱ na̱taꞌan nda̱ꞌo ini na̱ ñoo Israel ña̱ ni̱ saꞌání rá Jacobo, kúú ni̱ tiin taꞌani ra Pedro chikaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a. Ña̱ yóꞌo ni̱ ndoꞌo na tein kuu̱ víko̱ tá seí na̱ Israel pan, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n. \p \v 4 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ tiin ra Pedro, dá ni̱ chi̱káa̱ ñaá rá veꞌe ka̱a. Dá ni̱ chi̱kata ra komi̱ tuꞌu soldado, ta komi̱ soldado ni̱ sa̱ kuu iin iin tuꞌu ni̱ chi̱kata ra ndíta ndaá Pedro. Chi̱ ni̱ kaꞌán Herodes taó ñaá rá chikani ra no̱ó na̱ ñoo Israel tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io víko̱ Pascua, dá kaꞌání ñaá rá, káꞌán rá. \v 5 Ta ndaá va̱ꞌa ñaá rá noo̱ nákaa̱ na̱ veꞌe ka̱a. Tído ko̱ sá tuu taꞌon na̱ kúú kuendá Jesús káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios saꞌa̱ Pedro. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ taó iin ángel Pedro veꞌe ka̱a \p \v 6 Nda̱ ná tu̱u noo̱, dá taó ñaá Herodes, káꞌán rá. Ta mií sa̱kuaá dáá ñóó kánduꞌu̱ Pedro kídi̱ na̱, ta iin iin xoo xoo na̱ ndéi iin iin soldado ndaá ñaá rá. Ta ndíko̱ na̱ xíꞌín uu̱ cadena. Ta ndíta uu̱ ka̱ soldado yéꞌé ka̱a ndaá rá ndidaá ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó. \v 7 Ta kúú iin kuití vá ni̱ ka̱sáa̱ iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Ta kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú ini veꞌe ka̱a ñoó. Dá ni̱ da̱ka̱ndá na̱ díi̱n Pedro noo̱ kánduꞌu̱ ná. Dá ni̱ ndoto na. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná: \p ―Ndako̱o kíi̱. \p Tá ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, kúú ni̱ kue̱i va cadena ndíko̱ ndáꞌa̱ ná. \v 8 Dá ni̱ kaa taꞌani ángel ñoó: \p ―Nakató ña̱ ndíko̱ ti̱són xaa̱n. Ta naku̱ꞌu ndiso̱n ―kaá na̱. \p Dá ni̱ kee Pedro dión. Dá ni̱ kaa ángel ñoó xíꞌín ná: \p ―Na̱ndii kotóo̱n, ta karkaa yuꞌu̱. Nakíi̱, ná koꞌo̱. \p \v 9 Dá ni̱ kee na tákaa na sata̱ ángel kuaꞌa̱n na̱. Ta ko̱ kándaa̱ va̱ꞌa ini na̱, á miía̱n ndaa̱ kúu dión o dión náꞌa̱ oon va Ndios iin ña̱ꞌa ndato noo̱ ná, káꞌán ná. \v 10 Ta kúú ni̱ ya̱ꞌa na noo̱ ndéi iin tuꞌu soldado ndaá ñaá ñoó. Dá ni̱ ya̱ꞌa taꞌani na noo̱ ndéi iin ka̱ tuꞌu soldado. Dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ noo̱ kúú yiryéꞌé ka̱a chí keí diꞌa. Ta kúú ni̱ nono̱ mií vá yiryéꞌé ñoó. Dá ni̱ ka̱nkuei na sá xíka na keí ñoó kuaꞌa̱n na̱. Ta kúú ñoó ni̱ da̱nkoo ñaá ángel ñoó. \p \v 11 Nda̱ daá ví, dá ni̱ ka̱tóni̱ va̱ꞌa ini Pedro, dá ni̱ na̱kani ini na̱: \p ―Viti kía̱n ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ni̱ chi̱ndaꞌá iin ángel ni̱ kii na ni̱ da̱káki na yó noo̱ ndáꞌa̱ Herodes xíꞌín noo̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kini katoó na̱ Israel kee na xíꞌá ―káꞌán ná kuaꞌa̱n na̱. \p \v 12 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ni̱ kee Ndios xíꞌín ná, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ veꞌe María, na̱ kúú naná Juan, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Marcos. Chi̱ ñoó ni̱ na̱taka kua̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi na káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. \v 13 Dá tá ni̱ saa̱ Pedro, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dákásá ná yéꞌé keí sata̱ véꞌe. Ta kúú ni̱ keta iin tadiꞌí kéchóon veꞌe ñoó naní Rode kande̱ꞌé xí ndá yoo dákásá yéꞌé ñoó. \v 14 Tá ni̱ na̱koni xi̱ tachi̱ Pedro, kúú ko̱ ní sónó taꞌon xi yéꞌé ñoó, chi̱ ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini xi̱. Kúú ni̱ na̱ndió ko̱o xi kuaꞌa̱n xi̱ kasto̱ꞌon xi xíꞌín na̱ ndéi ini veꞌe ñoó ña̱ Pedro va kúú na̱ dákásá yéꞌé ñoó. \v 15 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín xí: \p ―Nádana va dini̱ yo̱ꞌó ―kaá na̱. \p Tído ndúndéé ka̱ ví xí káꞌa̱n xi̱ ña̱ ndaa̱ va kíán. Dá ni̱ kaa no̱ón: \p ―O̱ du̱ú taꞌon mií Pedro kúú ná. Nío̱ vá ná kíán. \p \v 16 Tído dákásá i̱ó Pedro yéꞌé ñoó íin na. Dá tá ni̱ sonó ña̱yuu ñoó yéꞌé ñoó, kúú ni̱ xini na̱ Pedro, kúú ni̱ naá vá iní na̱. \v 17 Kúú ni̱ da̱kúu Pedro ndáꞌa̱ ná káꞌa̱n na̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱kani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios ni̱ taó ñaá ná ini veꞌe ka̱a. Dá ni̱ kaa taꞌani na: \p ―Nakani ndó xíꞌín Jacobo, xíꞌín ndidaá ka̱ ni na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee Ndios xíꞌín yuꞌu̱ ―kaá na̱. \p Dá ni̱ keta na kuaꞌa̱n na̱ iin ka̱ xíán. \p \v 18 Tá ni̱ tu̱u noo̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá naá táꞌan mií soldado ndéi ra, chi̱ yuꞌú ra̱, chi̱ ko̱ ní xiní ra̱ ndi ni̱ kuu ni̱ keta Pedro veꞌe ka̱a ñoó. \v 19 Dá ni̱ saꞌanda Herodes choon noo̱ dao ka̱ soldado ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ nandukú ñaá rá, tído ko̱ ní nániꞌi̱ taꞌon ñaá rá. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱to̱ꞌón va̱ꞌa Herodes ñoó soldado sa̱ ndei sa̱ ndaa Pedro ini veꞌe ka̱a ñoó, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kuu ra̱. Tá ni ndiꞌi daá, dá ni̱ keta Herodes kuendá Judea kuaꞌa̱n ra̱ koo tóo ra ñoo naní Cesarea. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xiꞌi̱ rey Herodes \p \v 20 Káryíí nda̱ꞌo Herodes xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín na̱ ndéi ñoo Sidón. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱tóꞌón ña̱yuu ñoó ña̱ koꞌo̱n na̱ ndaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ rá. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, kúú ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ xino̱ ini iin ta̱a naní Blasto, táꞌa̱n ra̱ dándáki na̱ kéchóon veꞌe Herodes. Ta Blasto ñoó kúú ra̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndaka̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Herodes saꞌa̱ ná. Dión ni̱ kee ña̱yuu ñoó, chi̱ no̱ñóꞌo̱ rey Herodes ñoó kána ña̱ꞌa seí na̱. \v 21 Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Herodes kantóꞌón rá xíꞌín ná, dá ni̱ na̱ndixi ra dáꞌo̱n, táꞌa̱n ña̱ sá níꞌino ra tá saꞌándá ra̱ choon. Dá ni̱ na̱ko̱o ra noo̱ téi̱ noo̱ saꞌándá ra̱ choon. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá káꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná. \p \v 22 Dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó, ta kaá na̱: \p ―¡Ndios vá kúú na̱ káꞌa̱n yóꞌo, ta o̱ du̱ú ta̱a oon kúú rá! ―kaá na̱. \p \v 23 Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá kúꞌu̱ Herodes ni̱ kee iin ángel ni̱ kii noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní náki̱ꞌo ra ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios tá ni kaꞌa̱n ña̱yuu ñoó dión xíꞌín rá. Kúú ni̱ xiꞌi̱ va ra ni̱ kee ti̱ku̱dí. \p \v 24 Ta ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Jesús, ta ni̱ ndu̱kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kándísa ñaá. \p \v 25 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee Bernabé xíꞌín Saulo choon ni̱ xio na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱ndió kuéi na ñoo Antioquía. Ta ndáka na Juan, ta̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Marcos, kuaꞌa̱n na̱. \c 13 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱xi Ndios Pablo xíꞌín Bernabé ña̱ koꞌo̱n na̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús \p \v 1 Tein na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káꞌano naní Antioquía ndéi dao profeta xíꞌín na̱ dánaꞌa̱ to̱ꞌon Ndios. Ta na̱ yóꞌo kúú Bernabé, xíꞌín Simón, táꞌa̱n ra̱ naní taꞌani ta̱a nde̱i̱ꞌí, xíꞌín Lucio, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo Cirene, xíꞌín iin ka̱ ta̱a naní Manaén, táꞌa̱n ra̱ ni̱ saꞌano dáó xíꞌín ra̱ néꞌe choon sa̱ naní Herodes, ta nákaa̱ taꞌani Saulo tein ta̱a yóꞌo. \v 2 Ta xía̱n nani ndéi no̱ón ndáño̱ꞌo na satoꞌo yo̱ Ndios, ta néꞌe ii̱ ná, dá ni̱ kaa Espíritu ii̱: \p ―Taó xóo ndó Bernabé xíꞌín Saulo, dá ná koꞌo̱n na̱ kee na choon, ña̱ ni̱ na̱kanai na̱ kee na ―kaá na̱. \p \v 3 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, ta ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ ná, dá ni̱ chi̱kodó ná ndáꞌa̱ ná dini̱ ndi nduú ta̱a yóꞌo. Dá ni̱ chi̱ndaꞌá ñaá ná kuaꞌa̱n na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ Bernabé xíꞌín Saulo chí kuendá Chipre \p \v 4 Ta mií Espíritu ii̱ Ndios ndáka Bernabé xíꞌín Saulo kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo naní Seleucia. Ta ñoó ni̱ kaa na iin barco, dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Chipre. \v 5 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo naní Salamina noo̱ nákui̱ta barco, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon Ndios ini iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta ndáka taꞌani na Juan kuaꞌa̱n na̱ chindeé ñaá rá. \p \v 6 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taꞌan na̱ ni̱ xi̱onoo na iin níí noo̱ naní Chipre ñoó, dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ ñoo naní Pafos. Ta ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱ ta̱dí, ta kúú rá iin profeta to̱ꞌón, ta kúú rá iin ta̱ Israel, ta naní rá Barjesús. \v 7 Ta daá ió va ra xíꞌín ta̱a néꞌe choon káꞌano naní Sergio Paulo, táꞌa̱n ra̱ kúú iin ta̱ ndi̱chí. Ta ra̱ yóꞌo ni̱ kana Bernabé xíꞌín Saulo, chi̱ kóni̱ ra̱ kueídóꞌo ra to̱ꞌon Ndios. \v 8 Tído ko̱ nátaꞌan taꞌon ini ta̱ ta̱dí ñoó, ra̱ naní taꞌani Elimas, to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sadi ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoó ña̱ ná dáꞌa ni kandeé iní ra̱ Jesús. \v 9 Ta Saulo, na̱ naní taꞌani Pablo, ni̱ na̱kutí xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé káxí ná no̱ó ta̱ ta̱dí ñoó, \v 10 dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―¡Ta̱a to̱ꞌón, ta̱ kini, de̱ꞌe ña̱ uꞌu̱ va kúú yoꞌó, ta xiní uꞌu̱ yo̱ꞌó ndidaá kúú ña̱ ndaa̱! ¿Ndá oon ví dánkoo yoꞌó ña̱ to̱ꞌón chiꞌón tein to̱ꞌon ndaa̱ Ndios? \v 11 Ta viti kía̱n ve̱i satoꞌo yo̱ Ndios dándóꞌo na yo̱ꞌó, chi̱ o̱ kátu̱u ka̱ noo̱o̱n, ta o̱ ko̱ní ka̱ yo̱ꞌó ña̱ tóo̱n ndi̱ndii cháá tiempo ―kaá Pablo xíꞌín rá. \p Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ na̱kuíi̱n naá noo̱ rá. Kúú ni̱ kukuaa vá rá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá xíonoo ra ndúkú rá ndá yoo katiin ndaa ñaá koꞌo̱n ra̱. \p \v 12 Ta kúú, tá ni̱ xini ta̱a néꞌe choon ñoó ña̱ dión ni̱ ndoꞌo ta̱ ta̱dí ñoó, kúú ni̱ ka̱ndísa ra to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, chi̱ ni̱ naá iní ra̱ ni̱ kee to̱ꞌon va̱ꞌa káꞌa̱n saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin ñoo naní Antioquía, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Pisidia \p \v 13 Dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín ta̱a néꞌe táꞌan xíꞌín ná ñoó ini iin barco ñoo Pafos ñoó, dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ ñoo naní Perge, ña̱ nákaa̱ kuendá Panfilia diꞌa. Tído tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ da̱nkoo ñaá Juan. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá ñoo Jerusalén. \v 14 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ka̱nkuei na Perge ñoó. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ ñoo káꞌano naní Antioquía, ña̱ nákaa̱ kuendá Pisidia diꞌa. Ta mií kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ saa̱ na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ ku̱ꞌu na, dá ni̱ sa̱ ndei na ndéi na. \p \v 15 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ra tuti ley xíꞌín to̱ꞌon ni̱ taa profeta, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ta̱a dándáki veꞌe ñoó iin ta̱a ni̱ saꞌa̱n ni̱ kaꞌa̱n diꞌa xíꞌín ná: \p ―Ñani kuálí, tá ió to̱ꞌon va̱ꞌa kaꞌa̱n niꞌini ndó no̱ó ña̱yuu ndéi yóꞌo, ná kuita ndó ta kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ná viti ―kaá ra̱. \p \v 16 Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pablo. Dá ni̱ nda̱neꞌe na ndáꞌa̱ ná, ña̱ kóni̱ kaa ña̱ tádi̱ ná kandei ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ndoꞌó, ra̱ Israel, xíꞌín ndidaá ka̱ ni ndoꞌó, ta̱ ndáño̱ꞌo Ndios, kueídóꞌo va̱ꞌa ndó ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. \v 17 Na̱ kúú Ndios noo̱ yóó, na̱ Israel, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱xi na̱ sáꞌano veꞌe yó ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Dá ni̱ ndee ñaá ná iin ñoo káꞌano tá tiempo ni̱ sa̱ ndei ndaꞌí na̱ Egipto. Ta ndáꞌa̱ mií Ndios ni̱ taó ñaá ti̱xi ndáꞌa̱ ta̱ Egipto ñoó. \v 18 Ta tein uu̱ diko kuia̱ ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní Ndios sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kee ña̱yuu ñoó tá sa̱ xi̱onoo na no̱ñoꞌó i̱chí. \v 19 Dá ni̱ da̱naá na̱ usa̱ ñoo náꞌano ñóꞌo no̱ñóꞌo̱ naní Canaán. Dá ni̱ xi̱ꞌo na ñóꞌo̱ ñoó no̱ó na̱ sáꞌano veꞌá, dá ni̱ sa̱ kian ña̱ꞌa mií ná. \v 20 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ ndoꞌo na tein komi̱ ciento uu̱ diko uxi̱ kuia̱. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xi̱ꞌo Ndios juez sa̱ da̱ndáki na̱ ñoo yo̱ nda̱ tiempo ni̱ sa̱ kuu Samuel profeta. \v 21 Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xika̱ na̱ ñoo yo̱ iin rey dándáki ñaá. Dá ni̱ xi̱ꞌo Ndios Saúl ña̱ kakuu ra rey noo̱ ná. Ta ro̱ón ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe iin ta̱a ni̱ sa̱ naní Cis. Ta ni̱ kii ra tein na̱ veꞌe Benjamín. Ta sa̱ kuu ra rey táto̱ꞌon uu̱ diko kuia̱. \v 22 Tído ni̱ di̱tá Ndios choon noo̱ ndáꞌa̱ Saúl ñoó, dá ni̱ na̱chi̱kani na David sa̱ kuu ra rey. Dá ni̱ xi̱ꞌo Ndios kuendá saꞌa̱ rá, ta kaá na̱ diꞌa: “Nátaꞌan ini yuꞌu̱ xiníi̱ David, de̱ꞌe ta̱ naní Isaí, chi̱ koꞌo̱n xi̱ kee xi ndidaá kúú ña̱ kóni̱ yuꞌu̱.” \p \v 23 ’Ta tein na̱ veꞌe rey David ñoó ni̱ kii Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ kii dáka̱ki na̱ Israel. \v 24 Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ kasaa̱ Jesús, dá sa̱ da̱náꞌa̱ Juan noo̱ ndidaá na̱ Israel ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá ná kodo̱ ndúta̱ ná. \v 25 Dá tá kuaꞌa̱n dáxi̱nko̱o Juan choon ve̱i na, dá ni̱ kaa na̱: “¿Ndá yoo kúú yuꞌu̱, káꞌán ndó? Ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ na̱ kii dáka̱ki ñaá, chi̱ sata̱ yúꞌu̱ ve̱i iin ka̱ ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni ko̱ kánian nakuii̱n ndei yuꞌu̱ ndaxíí yóꞌo̱ ndisa̱ ná”, kaá Juan. \p \v 26 ’Ñani, ndoꞌó na̱ kúú na̱ veꞌe Abraham, xíꞌín ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndáño̱ꞌo Ndios. Ndios kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá nduꞌu̱ ve̱i ndu dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon yóꞌo noo̱ ndo̱, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi koo, dá ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱. \v 27 Chi̱ ko̱ ní nákoni ña̱yuu ndéi Jerusalén, xíꞌín ta̱a néꞌe choon ña̱ Jesús kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios kii dáka̱ki ñaá. Ta ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini na̱ to̱ꞌon ni̱ taa profeta, va̱ꞌará káꞌi naa̱n noo̱ ná iin iin kuu̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱. Tído ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta ñoó tá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ ñoo yo̱ ña̱ kánian kuu Jesús. \v 28 Chi̱ va̱ꞌará ni iin tóꞌón kua̱chi Jesús ko̱ ní niꞌi̱ ná, dá kuu na̱, tído ni̱ xika̱ ña̱yuu ñoó noo̱ Pilato ña̱ ná kaꞌanda ra̱ choon ña̱ kuu na̱. \v 29 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ndoꞌo na, dá ni̱ da̱nóo ñaá rá ndi̱ka cruz. Dá ni̱ da̱ndúxi ñaá rá. \v 30 Tído Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nátaki ñaá. \v 31 Ta tein kuaꞌa̱ vá kuu̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ni̱ ka̱nkuei xíꞌín ná nda̱ Galilea, ta ni̱ sa̱ xi̱onoo na xíꞌín ná nda̱ ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén. Ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu. \p \v 32 ’Ta dión taꞌani nduꞌu̱ ve̱i ndu dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, chi̱ táꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios xíꞌín na̱ yatá veꞌá, \v 33 ñoó kía̱n ni̱ kee na xíꞌín mií yó, na̱ kúú de̱ꞌe na̱ sáꞌano ñoó, chi̱ ni̱ da̱nátaki na̱ Jesús. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ kaa Ndios noo̱ salmo kúú uu̱, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Yoꞌó kúú de̱ꞌe yuꞌu̱, ta viti náꞌi̱ ña̱ kúúí tatóo̱n.” \p \v 34 ’Ta sa̱ daá vá ni̱ kaa Ndios ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kíán dánátaki na̱ Jesús, dá kía̱n o̱ téíꞌi̱ yikí ko̱ño na̱, ta ni o̱ nátani̱ taꞌan vaan. Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ ka̱ndo̱oi keei xíꞌín David, ña̱ yóꞌo kía̱n kee yuꞌu̱ xíꞌín ndó.” \v 35 Ta diꞌa káꞌa̱n taꞌani David noo̱ iin ka̱ salmo: “O̱ kónó taꞌon mií ní ña̱ natani̱ yiki ko̱ño na̱ kéchóon noo̱ ní.” \p \v 36 ’Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ ke̱chóon David no̱ó na̱ ñoo yo̱ ni̱ sa̱ ndei tiempo daá táto̱ꞌon ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios. Dá tá ni̱ xiꞌi̱ na̱, kúú ni̱ ndu̱xi na no̱ó ni̱ ndu̱xi na̱ veꞌe na. Ta kúú ni̱ teiꞌi̱ va yikí ko̱ño na̱. \v 37 Tído mií Jesús, na̱ ni̱ da̱nátaki Ndios, ko̱ ní teiꞌi̱ taꞌon yikí ko̱ño na̱. \p \v 38 ’Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ ñoo miíi̱, kanaꞌá ndó ña̱ dánaꞌa̱ nduꞌu̱ noo̱ ndo̱ ña̱ xíꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús. \v 39 Chi̱ ko̱ ní kúu taꞌon kando̱o vii yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó choon saꞌándá ley Moisés. Tído, ndidaá na̱ kándéé iní Jesús, no̱ón kúú na̱ kándo̱o vii noo̱ Ndios. \v 40 Kueídóꞌo va̱ꞌa ndó to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, dá ná o̱ ndóꞌo ndó táꞌa̱n ña̱ ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 \v 41 Kueídóꞌo ndoꞌó, na̱ kédi̱ki ndaa to̱ꞌon káꞌi̱n. \q1 Naá iní ndo̱ kande̱ꞌé ndó ña̱ kéei, ta ndañóꞌó kíi̱ ndo̱ noo̱í. \q1 Dá chi̱ koꞌi̱n keei iin ña̱ káꞌano tein kuu̱ ndéi ndó. \q1 Tído o̱ kándísa taꞌon ndóa̱n, va̱ꞌará ná koo iin yoo nakani xíꞌín ndó sa̱ꞌán. \m Dión kaáa̱n ―kaá Pablo. \p \v 42 Dá tá kuaꞌa̱n keta Pablo veꞌe Israel ñoó xíꞌín Bernabé, kúú ni̱ xika̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ná kasaa̱ tuku na iin ka̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná, dá ná dánaꞌa̱ tuku na sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ñoó noo̱ ná. \v 43 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱nkuei ña̱yuu ñoó veꞌe ñoó, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel tákuei sata̱ Pablo xíꞌín Bernabé kuaꞌa̱n na̱. Ta tákuei taꞌani ñaá kua̱ꞌá ña̱yuu kándísa táto̱ꞌon kándísa na̱ Israel kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pablo xíꞌín Bernabé káꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná ña̱ ná kuita toon na xíꞌín ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ná. \p \v 44 Tá ni̱ kasa̱ndaá iin ka̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ na̱taka táto̱ꞌon iin níí ñoo ñoó kueídóꞌo na to̱ꞌon Ndios. \v 45 Dá tá ni̱ xini ta̱ Israel ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka, kúú ni̱ na̱kutí rá xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá ndéineꞌe ra Pablo, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra xíꞌín ná. \v 46 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndúndéé cháá ka̱ Pablo xíꞌín Bernabé káꞌa̱n na̱ xíꞌín ra̱ Israel ñoó: \p ―Miía̱n kánian dánaꞌa̱ nduꞌu̱ to̱ꞌon Ndios dinñóꞌó noo̱ ndo̱ꞌó, chi̱ kúú ndó na̱ ñoo Ndios. Tído sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ndó to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ka̱ íchi̱ ndo̱ natiin ndó ña̱ kataki chíchí ndó noo̱ ió Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó viti kía̱n koꞌo̱n va nduꞌu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. \v 47 Chi̱ diꞌa ni̱ saꞌanda satoꞌo yo̱ Ndios choon noo̱ ndúꞌu̱, ta kaá na̱: \q1 Tandaꞌá yuꞌu̱ yo̱ꞌó koꞌo̱n kakuuón ña̱ tóo̱n noo̱ ndidaá ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, \q1 dá ni̱ꞌí ña̱yuu ndéi noo̱ xíká cháá ka̱ ñayuú yóꞌo ndi kee na ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱. \p \v 48 Dá tá ni̱ sei̱do̱ꞌo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel to̱ꞌon yóꞌo, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini na̱. Ta ni̱ kekáꞌano na satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ ni̱ seídóꞌo na. Ta kúú ni̱ ka̱ndísa ñaá ndidaá kúú ña̱yuu, na̱ ni̱ ka̱xi Ndios ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchí. \p \v 49 Ta kúú ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Jesús ndidaá ñoo ñóꞌo ñoó. \p \v 50 Tído ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ta̱ Israel, ta̱ ko̱ ní xíin kandísa ñaá xíꞌín dao na̱ ñáꞌa̱ ndáya̱ꞌi, táꞌa̱n na̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín ña̱ kándísa na, xíꞌín dao ta̱a ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé na̱ dao ka̱ ña̱yuu ña̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín Pablo xíꞌín Bernabé. Dión ni̱ kuu, dá ni̱ taxí ñaá ná. \v 51 Dá ni̱ kidi niꞌini Pablo xíꞌín Bernabé ño̱ya̱ká íin saꞌa̱ ná, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní ñaá ná. Dá ni̱ kiꞌin na íchi̱ kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káꞌano naní Iconio. \p \v 52 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini, ta ni̱ na̱kutí ná xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios. \c 14 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ ndei na dánaꞌa̱ na̱ iin ñoo naní Iconio \p \v 1 Tá nani ió Pablo xíꞌín Bernabé ñoo Iconio ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu nduú na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ ka̱ndísa ñaá. \v 2 Tído ta̱a Israel, ra̱ ko̱ xi̱ín kandísa ñaá, ro̱ón kúú ra̱ ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ko̱ kúú ta̱a Israel ndéi ñoo ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá xiní uꞌu̱ ra̱ Pablo xíꞌín Bernabé. \v 3 Tído naꞌá vá ni̱ ka̱ndo̱o na ni̱ sa̱ ndei na ñoo ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kándéé káꞌano iní na̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na ña̱ kía̱n kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús. Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ to̱ꞌon dánaꞌa̱ apóstol ñoó sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios kíán ña̱ ndaa̱, chi̱ xíꞌín ndáꞌa̱ apóstol ñoó ni̱ kee Ndios ña̱ꞌa náꞌano, xíꞌín ña̱ꞌa ndato. \v 4 Kúú ni̱ ka̱sáꞌá táꞌa̱nda̱ táꞌan ña̱yuu ndéi ñoo káꞌano ñoó, chi̱ dao na nákui̱ta xoo ta̱ Israel ñoó, ta dao na nákui̱ta xoo na̱ kúú apóstol ñoó. \p \v 5 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ Israel ñoó xíꞌín ra̱ ko̱ kúú ta̱ Israel ndíta xoo ra̱, xíꞌín ta̱ néꞌe choon ñoo ñoó ña̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín apóstol ñoó, ta kaꞌání ñaá rá xíꞌín yuu̱. \v 6 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ndátóꞌón ta̱a ñoó kee ra xíꞌín ná, dá ni̱ xino na kuaꞌa̱n na̱ ñoo naní Listra, xíꞌín ñoo naní Derbe, xíꞌín ndidaá ka̱ ni ñoo ñóꞌo chí kuendá Licaonia diꞌa. \v 7 Ta ñoó ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱yúú ná Pablo ñoo Listra \p \v 8 Ta ñoo Listra ñoó ió iin ta̱a ko̱ ku̱ú kaka. Ta ió niꞌini ra, chi̱ nda̱ rá ni̱ kaki va ra ko̱ ku̱ú kaka ra. \v 9 Ta ió ra̱ seídóꞌo ra noo̱ káꞌa̱n Pablo. Dá tá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná noo̱ rá, kúú ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ kándéé iní ra̱ ña̱ kándéé Ndios nduva̱ꞌa ñaá ná. \v 10 Dá ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá: \p ―¡Ndakuii̱n ndichi ndaa̱! \p Ta kúú iin ni̱ ndao ra ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi ra̱. Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá xíka ra xíonoo ra. \p \v 11 Tá ni̱ xini ña̱yuu ñoó ña̱ ndato ni̱ kee Pablo, kúú ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ná xíꞌín yúꞌu̱ naní licaónica, ta kaá na̱: \p ―¡Ni̱ noo túu ndios ni̱ ka̱sáa̱ na̱, ta ndáa na táto̱ꞌon ndáa ta̱a ñayuú yóꞌo! \p \v 12 Ta kaá na̱ ña̱ Bernabé kúú ndios naní Júpiter, ta Pablo kúú ndios naní Mercurio, chi̱ Pablo ñoó kúú na̱ káꞌa̱n cháá ka̱ o̱ du̱ú Bernabé. \v 13 Ta nda̱ yuꞌú ñoo ñoó íin iin veꞌe ño̱ꞌo kuendá Júpiter, ta ñoó nákaa̱ iin duti̱, dá ndáka ra toro, ta néꞌe ra ita ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ yéꞌé ñoo ñoó noo̱ nákaa̱ Pablo xíꞌín Bernabé. Chi̱ kóni̱ ta̱ duti̱ ñoó xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó doko̱ ná ña̱ꞌa noo̱ Pablo xíꞌín Bernabé, dá kandaño̱ꞌo ñaá ná, káꞌán ná. \p \v 14 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini Bernabé xíꞌín Pablo ña̱ dión káꞌán ña̱yuu ñoó kee na, kúú ni̱ ndatá ná dáꞌo̱n ná, chi̱ ko̱ nátaꞌan ini na̱ ña̱ kée ña̱yuu ñoó dión. Ta ni̱ ku̱ꞌu na tein ña̱yuu ñoó, ta káyuꞌú ná: \p \v 15 ―¿Ndiva̱ꞌa kée ndó dión? Chi̱ ña̱yuu xi̱ꞌín vá ndó kúú nduꞌu̱. Diꞌa ve̱i nduꞌu̱ ña̱ kía̱n kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndoꞌó ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian dánkoo ndó ña̱ ko̱ chóon téí kée ndó yóꞌo, dá kandaño̱ꞌo ndó na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios ta̱kí, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa induú káa xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. \v 16 Tá sa̱ naꞌá vá, dá sa̱ sonó Ndios no̱ó ña̱yuu sa̱ kee na ña̱ kóni̱ mií ná. \v 17 Tído ko̱ ní sá tuu taꞌon na naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kúú ná Ndios tein ña̱ va̱ꞌa kée na, chi̱ dákóon na dai̱, dá kana ña̱ꞌa noo̱ xíti yó. Ta xíꞌo na ña̱ꞌa sásáꞌan yó, dá kadii̱ inío̱ ―kaá na̱. \p \v 18 Ta va̱ꞌará ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, tído uꞌu̱ nda̱ꞌo, dá ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ chi̱tuu na ña̱yuu ñoó, dá ko̱ ní doko̱ ná ña̱ꞌa ñoó noo̱ ná kandaño̱ꞌo ñaá ná. \p \v 19 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ Israel, táꞌa̱n ra̱ ndéi ñoo Antioquía xíꞌín ñoo Iconio. Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ ña̱yuu ñoó, dá ni̱ chi̱yúú ná Pablo. Ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ da̱kána ñaá ná nda̱ yuꞌú ñoo ñoó, chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va na, ni̱ kaꞌán ná. \v 20 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ kao̱ noo na ndíta na noo̱ kánduꞌu̱ Pablo. Dá ni̱ nda̱ko̱o na, dá ni̱ ndu̱ꞌu tuku na ñoo ñoó. Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín Bernabé ñoo naní Derbe. \p \v 21 Dá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Derbe ñoó. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ nduu kuendá Jesús ni̱ kee na. Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ na̱ndió kuéi tuku na ñoo Listra xíꞌín ñoo Iconio, xíꞌín ñoo Antioquía. \v 22 Ta ñoó ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, ta ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná ña̱ ná kandita toon na xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa na, ta kaá na̱ xíꞌín ná: “Miía̱n kánian ndoꞌo yó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó, dá ndu̱ꞌu yó noo̱ dándáki Ndios”, kaá na̱. \v 23 Ta ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ dao ra̱ sáꞌano ndéi iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kía̱n kandaka ñaá rá. Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ neꞌe ii̱ ná, ta ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ra̱ sáꞌano ñoó, kúú ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá ná ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ kándísa ra. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱ndió ko̱o Pablo xíꞌín Bernabé kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Antioquía \p \v 24 Tá ni̱ ya̱ꞌa na chí kuendá Pisidia, dá ni̱ saa̱ na̱ chí Panfilia diꞌa. \v 25 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús ñoo naní Perge, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo naní Atalia. \v 26 Dá ni̱ kaa na ini iin barco kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía no̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ ndáꞌa̱ Ndios ña̱ chindeé ñaá ná noo̱ chóon. Ta viti ni̱ da̱ndíꞌi na choon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ Ndios. \v 27 Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ na̱da̱taká na̱ ndidaá ña̱yuu kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná náki̱ꞌo na kuendá saꞌa̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee Ndios xíꞌín ná no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱. Ta ni̱ na̱kani taꞌani na ña̱ ni̱ sonó Ndios nío̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ni̱ ka̱ndeé iní na̱ Jesús. \v 28 Ta naꞌá vá ni̱ sa̱ ndei na ñoó xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús. \c 15 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱taka na̱ ndío choon sa̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 1 Kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱a ni̱ kii chí kuendá Judea diꞌa. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó, ta kaá ra̱: \p ―Tá ná o̱ táꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon, dá kía̱n o̱ níꞌi̱ taꞌon ndó ña̱ ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱ ―kaá ra̱. \p \v 2 Ta Pablo xíꞌín Bernabé kúú na̱ ni̱ nda̱kuei, ta de̱én nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá chídáó táꞌan na xíꞌín ta̱a ñoó sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ ra̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ koꞌo̱n Pablo xíꞌín Bernabé ñoo Jerusalén xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá na̱, dá ná ndatóꞌón ná sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo xíꞌín na̱ kúú apóstol, xíꞌín na̱ sáꞌano ndéi ñoo Jerusalén. \v 3 Dá ni̱ chi̱ndaꞌá ñaá na̱ kúú kuendá Jesús ñoó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ ya̱ꞌa na kuendá Fenicia xíꞌín Samaria. Dá ni̱ na̱kani na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ni̱ nduu kuendá Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu ñoó tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ dión ni̱ kuu. \p \v 4 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá na̱ kúú apóstol, xíꞌín na̱ sáꞌano xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pablo xíꞌín Bernabé nákani na saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ kee Ndios xíꞌín ná no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. \v 5 Tído dao ta̱ fariseo, táꞌa̱n ra̱ kándísa Jesús, ni̱ na̱kui̱ta ndichi. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Miía̱n ndúsa̱ kánian taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndidaá ta̱a ko̱ kúú ta̱ Israel ni̱ nduu kuendá Jesús, ta kánian kaꞌanda yo̱ choon noo̱ rá ña̱ ná kee ra choon saꞌándá ley Moisés ―kaá ra̱. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pedro ña̱ ka̱ki yó saꞌa̱ iin tóꞌón dini̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús \p \v 6 Dá ni̱ na̱taka na̱ kúú apóstol ñoó xíꞌín na̱ sáꞌano, dá keyíko̱ na̱ choon yóꞌo. \v 7 Ta kúú ni̱ kukáni̱ vá ndátóꞌón táꞌan na sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi Pedro, dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ñani, sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ sa̱ naꞌá cháá ka̱ va ni̱ ka̱xi Ndios yuꞌu̱ ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta kúú ni̱ ka̱ndísa ñaá ná. \v 8 Ta mií Ndios, na̱ náꞌá ndi ndáa nío̱ ndidaá kúú ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ noo̱ yo̱ ña̱ nátaꞌan ini na̱ xiní na̱ ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná no̱ó ña̱yuu ñoó táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín mií yó. \v 9 Chi̱ táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín yó, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ná, chi̱ ni̱ ndu̱vii na nío̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní na̱ Jesús. \v 10 Ta viti, ¿ndiva̱ꞌa káꞌán ndó kee yó iin ña̱ꞌa ko̱ nátaꞌan ini Ndios keeá? ¿Ndiva̱ꞌa kátoó ndo̱ chinóo ndó choon kuáchi̱ yóꞌo sata̱ na̱ kúú kuendá Jesús, chi̱ ni na̱ sáꞌano veꞌe yó ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, ta ni mií yó ko̱ ní kándeé kee choon saꞌándáa̱n? \v 11 Chi̱ kándísa yó ña̱ ni̱ ka̱ki oon ni na yó no̱ó kua̱chio̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús saꞌa̱ yo̱. Ta dión taꞌani ndóꞌo na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ―kaá Pedro. \p \v 12 Ta kúú tádi̱ óon ndéi ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó seídóꞌo na ña̱ nákani Bernabé xíꞌín ña̱ nákani Pablo sa̱ꞌá ña̱ꞌa náꞌano xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ꞌa ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín ná tein ña̱yuu ko̱ kúú na̱ Israel. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jacobo \p \v 13 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kaa Jacobo: \p ―Ñani, kueídóꞌo ndó to̱ꞌon koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó. \v 14 Simón Pedro kúú na̱ ni̱ na̱kani táto̱ꞌon ni̱ kee Ndios ni̱ kemáni̱ ná na̱ ko̱ kúú na̱ Israel taꞌándá mií no̱ó. Chi̱ tein mií ná ni̱ ka̱xi Ndios dao na, dá kakuu na ña̱yuu na̱. \v 15 Ta ña̱ yóꞌo kía̱n nákiꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta, chi̱ diꞌa kaáa̱n: \q1 \v 16 Tá ni̱ ndiꞌi, dá nandió ko̱o tuku yuꞌu̱ keei táto̱ꞌon ni̱ sa̱ io tá sa̱ da̱ndáki rey David, \q1 chi̱ sa̱ ni̱ naá vá no̱ó ni̱ da̱ndáki na. \q1 Tído koꞌo̱n tuku yuꞌu̱ nduva̱ꞌi no̱ó ni̱ sa̱ da̱ndáki na, \q1 táto̱ꞌon kée ña̱yuu ndúva̱ꞌa na iin veꞌe ni̱ koon. \q1 \v 17 Dión, dá kía̱n kasáꞌá dao ka̱ ña̱yuu nandukú ná yuꞌu̱, \q1 chi̱ na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ ni̱ kasa̱ndaá ni̱ seídóꞌo to̱ꞌin, \q1 no̱ón kúú na̱ kasáꞌá nandukú yuꞌu̱. \q1 \v 18 Dión ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kía̱n kanaꞌá yó sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo nda̱ rá sa̱ naꞌá vá. \p \v 19 ’Dión kaáa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó kaá yuꞌu̱ ña̱ ná dáꞌa ni chinóo yó iin choon kuáchi̱ sa̱tá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ ni̱ nduu kuendá Ndios. \v 20 Va̱ꞌa ka̱a̱n diꞌa ná taa yóa̱n kaꞌa̱ xíꞌín ná ña̱ ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱ ko̱ño kíti̱ ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, ta ná o̱ sa̱ kée ka̱ na̱ kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí na̱ o yíi̱ ná, ta ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱ ko̱ño iin kíti̱ ko̱ ní xita̱ nii̱, ta ni nii̱ ri̱ ná o̱ sa̱ ke̱í ka̱ na̱. \v 21 Chi̱ nda̱ rá sa̱ naꞌá vá, ta nda̱ viti ndéi ta̱a iin rá iin ñoo dánaꞌa̱ ra̱ ley Moisés. Ta káꞌi raa̱n ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo miíá iin rá iin kuu̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ yo̱ ―kaá Jacobo. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa na noo̱ iin tuti, ni̱ ta̱ndaꞌá náa̱n kuaꞌa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel \p \v 22 Dá ni̱ ka̱ndo̱o na̱ kúú apóstol ñoó xíꞌín na̱ sáꞌano xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ ka̱xi na dao ta̱a kuendá mií ná, dá tandaꞌá ñaá ná koꞌo̱n na̱ ñoo Antioquía xíꞌín Pablo xíꞌín Bernabé. Dá ni̱ ka̱xi na Judas, táꞌa̱n na̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Barsabás, xíꞌín iin ta̱a naní Silas, chi̱ ndi nduú ta̱a yóꞌo kúú na̱ ndíta no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús. \v 23 Dá ni̱ xi̱ꞌo na iin tuti noo̱ ná, táꞌa̱n ña̱ káꞌa̱n diꞌa: \p “Nduꞌu̱, na̱ kúú apóstol, xíꞌín na̱ sáꞌano, xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, nduꞌu̱ kúú na̱ táa tuti yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús, ndoꞌó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi ñoo Antioquía, xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi chí kuendá Siria diꞌa, xíꞌín ndoꞌó, na̱ ndéi Cilicia. Ná kandei va̱ꞌa ndó. \v 24 Ni̱ niꞌi̱ tóꞌon nduꞌu̱ ña̱ tein mií ndú yóꞌo ni̱ kana dao ta̱a ko̱saa̱ noo̱ ndéi ndó, tído ko̱ ta̱ꞌón nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ rá. Chi̱ dátaꞌán ra̱ ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ ra̱, ta dánaá ini ra̱ ndó, ta saꞌándá ra̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱, ta kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ndó ña̱ kee ndó ndidaá choon saꞌándá ley Moisés. \v 25 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndu ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná tandaꞌá ndú dao ta̱a ndéi tein ndu yóꞌo ko̱saa̱ na̱ noo̱ ndéi ndó. Ta saa̱ dáó ná xíꞌín ñani mani̱ yo̱ Bernabé xíꞌín Pablo, \v 26 táꞌa̱n na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo mií ña̱ ndoꞌo naní na̱ saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo. \v 27 Sa̱ꞌá ño̱ó tándaꞌá ndú Judas xíꞌín Silas ko̱saa̱ na̱ nakani ndiꞌi na sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ taa ndu noo̱ tuti yóꞌo xíꞌín ndó. \v 28 Chi̱ nátaꞌan ini Espíritu ii̱ Ndios, ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ ko̱ kánian chinóo ndu choon kuáchi̱ sata̱ ndo̱. Sa̱va̱ꞌa ña̱ kánian kee ndó kía̱n kaáa̱n diꞌa: \v 29 o̱ sa̱ ke̱í ka̱ ndo̱ ko̱ño kirí ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Ta ni o̱ sa̱ ke̱í ka̱ ndo̱ nii̱ ri̱, ni ko̱ño kirí ko̱ ní xita̱ nii̱, ta o̱ sa̱ kée ka̱ ndo̱ kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Tá seídóꞌo ndó choon yóꞌo, dá kía̱n va̱ꞌa kee ndó. Ndios ná koo xíꞌín ndó.” \p Dión káꞌa̱n tuti ni̱ taa na ñoó. \v 30 Dá ni̱ kee ta̱a ni̱ xio choon ñoó kuaꞌa̱n na̱ ñoo Antioquía. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó, dá ni̱ ndi̱tútí ná ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na tuti ñoó noo̱ ná. \v 31 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi naa̱n, kúú ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ta̱ndeé iní xíꞌo ña noo̱ ná. \v 32 Ta Judas xíꞌín Silas ñoó kúú profeta, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús, ta xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n niꞌini ra noo̱ ná. \p \v 33 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ ndei na cháá tiempo ñoo ñoó, dá ni̱ chi̱ndaꞌá ñaá na̱ kúú kuendá Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná, ta ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná. Dá ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná ñoo Jerusalén noo̱ ndéi na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ñaá ni̱ saꞌa̱n na̱. \v 34 Tído ni̱ chi̱kaa̱ ini Silas ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kando̱o na ñoó. \v 35 Ta ni̱ ka̱ndo̱o taꞌani Pablo xíꞌín Bernabé ni̱ sa̱ ndei na ñoo Antioquía ñoó, ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Jesús. Ta kua̱ꞌá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ chi̱ndeé táꞌan xíꞌín ná sa̱ ka̱sto̱ꞌon na to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús xíꞌín ña̱yuu. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ taꞌa̱nda̱ táꞌan Pablo xíꞌín Bernabé \p \v 36 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín Bernabé: \p ―Ná koꞌo̱n tukuó korniꞌini yó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ndidaá ni ñoo no̱ó ni̱ saꞌa̱n yo̱ ni̱ da̱náꞌa̱ yo̱ to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Jesús, dá ná kandaa̱ ini yo̱ ndi ndóꞌo na ―kaá Pablo. \p \v 37 Dá ni̱ kaꞌán Bernabé kandaka na Juan, táꞌa̱n ra̱ káꞌa̱n xíꞌín ná Marcos, koꞌo̱n ra̱. \v 38 Tído ko̱ ní xíin taꞌon Pablo kandaka na ra̱ koꞌo̱n ra̱, chi̱ ni̱ da̱nkoo va ñaá rá kuendá Panfilia, ta ko̱ ní xíonoo ka̱ ra̱ xíꞌín ná noo̱ choon Ndios. \v 39 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní nákiꞌin táꞌan taꞌon to̱ꞌon no̱ó ni̱ nda̱tóꞌón Bernabé xíꞌín Pablo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ taꞌa̱nda̱ táꞌan na. Dá ni̱ kee Bernabé ndáka na Marcos kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na ini barco kuaꞌa̱n na̱ Chipre. \p \v 40 Dá ni̱ na̱taꞌan ini Pablo ña̱ koꞌo̱n na̱ xíꞌín Silas. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá na̱ kúú kuendá Jesús noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ ná chindeé ñaá ná no̱ó koꞌo̱n na̱. \v 41 Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. Ta ni̱ ya̱ꞌa na chí kuendá Siria xíꞌín Cilicia, ta sá káꞌa̱n niꞌini na no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó kuaꞌa̱n na̱. \c 16 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱sáꞌá Timoteo xíonoo xi xíꞌín Pablo xíꞌín Silas \p \v 1 Dá ni̱ ya̱ꞌa Pablo xíꞌín Silas ñoo naní Derbe, dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Listra. Ta ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱a kúú kuendá Jesús naní Timoteo. Ta kúú xí de̱ꞌe iin ñáꞌa̱ Israel kándísa Jesús. Ta tatá xi̱ kúú ta̱a griego. \v 2 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Listra xíꞌín ñoo Iconio káꞌa̱n va̱ꞌa saꞌa̱ xí. \v 3 Dá ni̱ na̱taꞌan ini Pablo ña̱ kía̱n koꞌo̱n xi̱ xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni ni̱ saꞌanda na̱ ñíi̱ xí táto̱ꞌon saꞌándá ley choon, dá kía̱n ná o̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ Israel, táꞌa̱n na̱ ndéi ñoo ñoó, koni na̱ xí. Chi̱ sa̱ ndidaá vá ná náꞌá ña̱ tatá Timoteo kúú iin ta̱ griego. \p \v 4 Ta kúú ndidaá ñoo no̱ó yáꞌa na kuaꞌa̱n na̱, ñoó ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ kúú apóstol xíꞌín na̱ sáꞌano ndéi Jerusalén, dá ná kueídóꞌo naa̱n. \v 5 Ta ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó ni̱ na̱kui̱ta ndaa̱ cháá ka̱ na̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní na̱ Jesús tá ni̱ seídóꞌo na to̱ꞌon yóꞌo. Ta kuu̱ rá kuu̱ ndúkuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kúú kuendá Jesús kuaꞌa̱n na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ naꞌa̱ Ndios iin ña̱ ndato noo̱ Pablo \p \v 6 Kúú ni̱ chi̱kaꞌanda na̱ kuendá Frigia xíꞌín Galacia, chi̱ ko̱ ní sónó taꞌon Espíritu ii̱ Ndios ña̱ dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús chí kuendá Asia diꞌa. \v 7 Tá ni̱ saa̱ na̱ kuendá Misia, dá ni̱ kaꞌán ná koꞌo̱n na̱ chí kuendá Bitinia diꞌa, tído ko̱ ní sónó taꞌon Espíritu Jesús ña̱ koꞌo̱n na̱ ñoó. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ya̱ꞌa na kuendá Misia kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo Troas noo̱ kúú yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. \p \v 9 Dá tá ni̱ kuaá, dá ni̱ naꞌa̱ Ndios iin ña̱ ndato noo̱ Pablo, chi̱ ni̱ xini na̱ iin ta̱a ió chí kuendá Macedonia diꞌa. Ta íin ndichi ra̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Pablo, ta kaá ra̱: “Kee ní ña̱ mani̱ kii ní Macedonia yóꞌo, ta chindeé ní nduꞌu̱”, kaá ra̱. \p \v 10 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ xini na̱ ña̱ꞌa ndato yóꞌo, ta kúú mií hora daá ni̱ kenduu ndu̱ koꞌo̱n ndu̱ chí kuendá Macedonia, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ta̱ꞌí ini ndu̱ ña̱ mií Ndios kúú na̱ kana ñaá ña̱ kía̱n koꞌo̱n ndu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱ndísa iin ñáꞌa̱ naní Lidia \p \v 11 Dá ni̱ tiin ndu iin barco ñoo Troas. Dá ni̱ chi̱ndaa̱ ndu̱ kuaꞌa̱n ndu̱ niꞌi̱ ndú iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Samotracia. Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kaa tuku ndu ini barco ñoó kuaꞌa̱n ndu̱ ñoo naní Neápolis. \v 12 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoó, dá ni̱ kee ndu xíka sáꞌá ndú kuaꞌa̱n ndu̱ iin ñoo naní Filipos, ta kíán ñoo ndáya̱ꞌi cháá ka̱ nákaa̱ kuendá Macedonia diꞌa, ta kíán iin ñoo kuendá ta̱ romano. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu cháá kuu̱. \p \v 13 Ta tein iin kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel, dá ni̱ ka̱nkuei ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yuꞌú ñoo ñoó, chi̱ ñoó nákaa̱ iin yu̱ta noo̱ sáꞌa̱n na̱ Israel ndéi ñoo ñoó káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios. Dá tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoó, dá ni̱ sa̱ ndei ndu. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndú káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ ni̱ na̱taka ndéi ñoó saꞌa̱ Jesús. \v 14 Ta ñoó nákaa̱ iin ñáꞌa̱ naní Lidia. Ta kíán ñá ñoo káꞌano naní Tiatira, ta díkóán dáꞌo̱n dío̱n kuaꞌá to̱ón, ta ndáño̱ꞌán Ndios ta̱kí. Ta kúú seídóꞌo va̱ꞌán to̱ꞌon káꞌa̱n Pablo. Ta kúú ni̱ na̱konó satoꞌo yo̱ Jesús níma̱n, ta kúú ni̱ ka̱ndísáán to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱. \v 15 Ta kúú ni̱ sodo̱ ndúta̱a̱n xíꞌín ndidaá na̱ veꞌán. Dá ni̱ seí ndaꞌávía̱n noo̱ ndú, ta kaáa̱n: \p ―Tá kándaa̱ ini ndo̱ ña̱ kúúí iin ñáꞌa̱ kándéé ndisa iníi̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dá kía̱n nákíi̱ ndo̱ ná koꞌo̱ veꞌi kandei ndó ―kaáa̱n. \p Dá ni̱ ka̱ndeéán ni̱ xino̱ ini ndu̱ ña̱ koꞌo̱n ndu̱ kandei ndu veꞌán dao kuu̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱káa̱ ta̱ néꞌe choon Pablo xíꞌín Silas veꞌe ka̱a \p \v 16 Ta diꞌa ni̱ ndoꞌo ndu iin ka̱ kuu̱ tá kuaꞌa̱n ndu̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios. No̱ó kuaꞌa̱n ndu̱ ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín iin tadiꞌí. Ta nákaa̱ iin espíritu kini ña̱ nákoni iní ini xi̱. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón níꞌi̱ satoꞌo xi̱ sa̱ꞌá ña̱ nákoni iní xi̱. \v 17 Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá tadiꞌí yóꞌo tákaa xi Pablo xíꞌín nduꞌu̱ ve̱i xi, ta káyuꞌú xí: \p ―¡Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ kéchóon noo̱ Ndios, na̱ kómí ndidaá táꞌa̱n choon! Ta dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱ ―kaá xi̱. \p \v 18 Ta kúú kuaꞌa̱ vá kuu̱ ni̱ sa̱ kee xi dión. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé ka̱ ini Pablo saꞌa̱ xí. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín espíritu kini nákaa̱ ini xi̱: \p ―Xíꞌín kuu̱ Jesucristo, na̱ xíꞌo choon no̱ói̱, saꞌándái̱ choon noo̱o̱n. Kuaꞌán keta kíi̱ ini tadiꞌí xaa̱n. \p Ta kúú vitíꞌón vá ni̱ keta espíritu kini ñoó kuaꞌa̱n. \v 19 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini satoꞌo xi̱ ña̱ ko̱ó ka̱ di̱ꞌón niꞌi̱ rá xíꞌín xí, dá ni̱ tiin ra Pablo xíꞌín Silas. Dá ni̱ kee ra ñóꞌo ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ yáꞌi noo̱ ndéi ta̱ néꞌe choon. \v 20 Dá ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ chi̱kata ñaá rá no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: \p ―Ta̱a yóꞌo kúú ta̱ Israel. Ta xíonoo ra dána̱á táꞌan ra ña̱yuu ndéi ñoo yo̱. \v 21 Ta xíonoo ra dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ kánian kee yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií rá, ta ko̱ káni taꞌan vaan natiin yóa̱n, ta kee yóa̱n, chi̱ kúú yó ta̱ romano ―kaá ra̱. \p \v 22 Dá ni̱ nda̱kuei ña̱yuu ni̱ ka̱sáꞌá ná kéndava̱ꞌa na xíꞌín Pablo, xíꞌín Silas. Dá ni̱ ndatá ta̱ néꞌe choon ñoó dáꞌo̱n ná. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kani ñaá rá xíꞌín vara. \v 23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kani kini ñaá rá, dá ni̱ taán ñaá rá veꞌe ka̱a. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ra̱ ndaá yéꞌé ka̱a ña̱ ná kandaa va̱ꞌa ñaá rá. \v 24 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ taꞌa̱nda̱ choon yóꞌo noo̱ rá, dá ni̱ taán ñaá rá veꞌe ka̱a naá ñóꞌo nda̱ ma̱á ini veꞌe ka̱a ñoó. Dá ni̱ taán rá saꞌa̱ ná yái̱ yíto̱ naní cepo kánduꞌu̱ ini veꞌe ka̱a ñoó, dá ni̱ kató toon ra yíto̱ ñoó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ka̱ndísa ta̱a ndaá yéꞌé ka̱a ñoó Jesús \p \v 25 Tá ni̱ kuu ñoó tádi̱, káꞌa̱n ii̱ vá Pablo xíꞌín Silas xíꞌín Ndios ñóꞌo na, ta xíta na yaa noo̱ ná. Ta seídóꞌo va̱ꞌa ñaá dao ka̱ ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó ndéi ra. \v 26 Ta kúú iin kuitíó ni̱ ka̱sáꞌá ni̱ꞌi nda̱ꞌo táan. Ta kúú nda̱ saꞌa̱ véꞌe ka̱a ñoó ni̱ kidi niꞌini. Ta kúú ni̱ nono̱ vá ndidaá kúú yéꞌé ka̱a ñoó. Ta kúú ni̱ ndaxí vá cadena ndíko̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó. \p \v 27 Dá ni̱ ndoto ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó, kúú ni̱ xini ra̱ ña̱ ndidaá yéꞌé ka̱a ni̱ nono̱. Ta kúú ni̱ taó rá espada ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ kaꞌání rá mií rá, chi̱ ni̱ kaꞌán rá ña̱ ni̱ xino ndidaá kúú vá ra̱ ñóꞌo veꞌe ka̱a ñoó kuaꞌa̱n ra̱. \v 28 Kúú ni̱ ka̱yuꞌú Pablo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―O̱ sa̱ kéndava̱ꞌa ní xíꞌín mií ní, chi̱ yóꞌo va ñóꞌo ndidaá kúú nduꞌu̱ ―kaá na̱. \p \v 29 Dá ni̱ saꞌanda ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó choon ña̱ ná natoo̱n ñóꞌo̱, dá ná katoo̱n. Kúú ni̱ ka̱nkono ra kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ nákaa̱ Pablo xíꞌín Silas. Ta ndéi̱ ni̱no oon ra ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ sáꞌa̱ ná. \v 30 Dá ni̱ taó ñaá rá, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá, ta kaá ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tatá, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ ka̱kii no̱ó kua̱chii̱? \p \v 31 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Kandeé iní ní satoꞌo yo̱ Jesucristo, dá niꞌi̱ ní ña̱ ka̱ki ní xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ní. \p \v 32 Dá ni̱ ka̱sáꞌá dánaꞌa̱ Pablo to̱ꞌon va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ mií rá, xíꞌín no̱ó na̱ veꞌe ra. \v 33 Ta mií hora daá ñóó ni̱ taó ñaá rá, ta ni̱ na̱kata ra no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñíi̱ ná. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ sodo̱ ndúta̱ mií rá xíꞌín ndidaá kúú na̱ veꞌe ra. \v 34 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ndáka ñaá rá ni̱ noꞌo̱ ra̱ veꞌe ra. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra ña̱ꞌa ni̱ sa̱sáꞌan na. Ta kúú kádii̱ nda̱ꞌo ini mií rá xíꞌín na̱ veꞌe ra, chi̱ ndidaá ná ni̱ ka̱ndísa Ndios. \p \v 35 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ kuu̱ dáá ñóó, dá ni̱ ta̱ndaꞌá ta̱a néꞌe choon táto̱ rá kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ kaa ra̱ diꞌa xíꞌín ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó: \p ―Dáyaa̱ ní ta̱a káa ná koꞌo̱n ra̱. \p \v 36 Dá ni̱ kaa ta̱ ndaá yéꞌé ka̱a ñoó xíꞌín Pablo: \p ―Sa̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱í ña̱ tavéí ndo̱ꞌó veꞌe ka̱a yóꞌo. Ta viti kía̱n kankuei va̱ꞌa ndó koꞌo̱n ndo̱ ―kaá ra̱. \p \v 37 Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Ni̱ kani ra nduꞌu̱ noo̱ kua̱ꞌá ña̱yuu, ta ko̱ ñáꞌa̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín nduꞌu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ndu̱, va̱ꞌará ta̱ romano kúú ndú. Ta ni̱ taán rá nduꞌu̱ veꞌe ka̱a. Ta viti, ¿á káꞌán rá dáyaa̱ de̱ꞌé ra̱ ndú? Tído o̱ kóo oon taꞌon dión saꞌa̱ ndú. Va̱ꞌa ka̱a̱n mií ta̱ néꞌe choon ná kii taó nduꞌu̱ ―kaá na̱. \p \v 38 Dá ni̱ saꞌa̱n táto̱ ñoó ni̱ na̱kani ra xíꞌín ta̱ néꞌe choon to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n Pablo. Tá kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ kúú ná ta̱ romano. \v 39 Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ ndaka̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ ná. Dá ví ni̱ taó ñaá rá. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná kankuei na ñoo ñoó koꞌo̱n na̱. \v 40 Dá tá ni̱ ka̱nkuei na veꞌe ka̱a ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná veꞌe ñáꞌa̱ naní Lidia ñoó. Ta ñoó ni̱ xini na̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ no̱ón. Dá ni̱ ka̱nkuei na ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱. \c 17 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ña̱yuu ndéi ñoo Tesalónica \p \v 1 Dá ni̱ ya̱ꞌa Pablo xíꞌín Silas ñoo naní Anfípolis xíꞌín iin ka̱ ñoo naní Apolonia. Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káꞌano naní Tesalónica. Ta ñoó íin iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. \v 2 Ta ni̱ saꞌa̱n na̱ veꞌe ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ná ndidaá ñoo noo̱ sáꞌa̱n na̱. Ta tein ndin oni̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ na̱ Israel ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ña̱yuu ñoó, \v 3 ta ni̱ na̱kani na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n rá ió tuti ii̱ Ndios. Chi̱ xíꞌín miíán ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ miía̱n ndúsa̱ kánian ndoꞌo naní nío̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, dá kuu na̱, dá nataki na̱ tein na̱ kúú ndi̱i. Dá ni̱ kaa taꞌani na: \p ―Jesús, na̱ káꞌa̱n yuꞌu̱ saꞌa̱ xíꞌín ndoꞌó, no̱ón kúú Cristo ―kaá na̱. \p \v 4 Ta kúú ni̱ ka̱ndísa va dao na̱ Israel ñoó to̱ꞌon yóꞌo. Dá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín Pablo xíꞌín Silas. Ta ni̱ ka̱ndísa taꞌani kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ griego, na̱ ndáño̱ꞌo Ndios, xíꞌín kua̱ꞌá na̱ ñáꞌa̱ ndáya̱ꞌi. \p \v 5 Kúú ni̱ ka̱sáꞌá kúꞌuꞌu̱ ini ta̱a Israel ko̱ xi̱ín kandísa. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱taká ra̱ dao ta̱ kini xíonoo keí ñoó. Ta ro̱ón kúú ra̱ ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá nákui̱na vaa̱ na̱. Dá ni̱ saa̱ tondó na̱ veꞌe iin ta̱a naní Jasón, dá taó ná Pablo xíꞌín Silas, dá ná naki̱ꞌo ñaá ná noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon, káꞌán ná. \v 6 Tído ko̱ ní nániꞌi̱ taꞌon ñaá ná. Dá ni̱ tiin na mií Jasón ñoó xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó, dá ni̱ kee na ñóꞌo ñaá ná kuaꞌa̱n na̱. Tá ni̱ saa̱ na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá ni̱ ka̱yuꞌú ta̱ Israel ñoó: \p ―Táꞌa̱n ta̱a xíonoo nádaká ña̱xintóni̱ ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú, ro̱ón taꞌani kúú ra̱ ni̱ ka̱sáa̱ ñoo yo̱ viti. \v 7 Ta kúú ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá Jasón yóꞌo veꞌe ra. Ta ndidaá ta̱a ñoó kúú ra̱ ko̱ xi̱ín kueídóꞌo choon saꞌándá ta̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱, ra̱ kúú César, chi̱ kaá ra̱ ña̱ ió iin ka̱ rey ndáya̱ꞌi cháá ka̱ naní Jesús ―kaá ra̱. \p \v 8 Ta kúú ni̱ na̱kui̱na vaa̱ cháá ka̱ ña̱yuu ñoó xíꞌín ta̱ néꞌe choon tá ni̱ seídóꞌo na ña̱ ni̱ kaa ra̱ dión. \v 9 Tído tá ni̱ ndiꞌi ni̱ chi̱ya̱ꞌi Jasón ñoó xíꞌín dao ka̱ na̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon, dá ni̱ da̱yáa̱ ñaá rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ iin ñoo naní Berea \p \v 10 Ta mií sa̱kuaá dáá ñóó ni̱ ta̱ndaꞌá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó Pablo xíꞌín Silas ña̱ kía̱n koꞌo̱n na̱ ñoo naní Berea. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó, dá ni̱ ku̱ꞌu na veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó. \v 11 Tído ña̱yuu va̱ꞌa cháá ka̱ ini kúú na̱ ndéi ñoo Berea o̱ du̱ú na̱ ndéi ñoo Tesalónica, chi̱ ndinoꞌo ini na̱ ni̱ sei̱do̱ꞌo na to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús. Ta ndidaá kuu̱ ni̱ da̱kuáꞌa na noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, dá ná kande̱ꞌá á ña̱ ndaa̱ kía̱n káꞌa̱n Pablo o ko̱ó. \v 12 Dión ni̱ kee na, dá kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel ndéi ñoo ñoó ni̱ ka̱ndísa na to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱. Ta kua̱ꞌá na̱ ñáꞌa̱ griego ndáya̱ꞌi xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a griego ni̱ ka̱ndísa taꞌani ñaá. \p \v 13 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱ Israel ndéi ñoo Tesalónica ña̱ nákaa̱ Pablo dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon Ndios ñoo Berea, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoó. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá nákui̱na vaa̱ ña̱yuu ñoó ni̱ kee ra. \v 14 Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ ta̱ndaꞌá na̱ kúú kuendá Jesús Pablo kuaꞌa̱n na̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱. Tído ni̱ ka̱ndo̱o va Silas xíꞌín Timoteo ni̱ sa̱ ndei na ñoo Berea ñoó. \v 15 Dá ni̱ kee na ndáka na Pablo kuaꞌa̱n na̱ nda̱ ñoo káꞌano naní Atenas. Tá ni̱ saa̱ na̱ ñoó xíꞌín ná, dá ni̱ saꞌanda Pablo choon noo̱ ná ña̱ ná kasto̱ꞌon na xíꞌín Silas xíꞌín Timoteo ña̱ ná kii kíi̱ ná noo̱ ió na̱, kaá na̱. Dá ni̱ na̱ndió kuéi na̱ ni̱ saꞌa̱n ni̱ ndaka na ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ káa̱ Pablo iin ñoo naní Atenas \p \v 16 Ta nani ndáti Pablo kasaa̱ Silas xíꞌín Timoteo, kúú ni̱ kixian ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini na̱, chi̱ ni̱ xini na̱ ña̱ iin níí kúú ñoo ñoó kándodó yoko̱ ndáño̱ꞌo na. \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó, ta ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín na̱ Israel, xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu ndáño̱ꞌo Ndios ta̱kí. Ta ndidaá kuu̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu xíonoo noo̱ yáꞌi ñoó saꞌa̱ Jesús. \v 18 Dá ni̱ da̱ndíchi̱ táꞌan na xíꞌín dao ka̱ ta̱a dákuáꞌa ña̱ dánaꞌa̱ ta̱ kúú kuendá epicúreo, xíꞌín dao ka̱ ta̱a dákuáꞌa ña̱ dánaꞌa̱ ta̱ kúú kuendá estoico. Dá ni̱ kaa ro̱ón: \p ―¿Ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon káꞌa̱n ta̱a káni̱ téí káꞌa̱n yóꞌo? \p Dá ni̱ kaa dao ka̱ ra̱: \p ―Kándaa̱ ini nduꞌu̱ ña̱ xíonoo ra káꞌa̱n ra̱ saꞌa̱ dao ka̱ ndios. \p Dión ni̱ kaa ra̱ chi̱ xíonoo Pablo káꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús, ta káꞌa̱n na̱ ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 19 Dá ndáka ra Pablo ni̱ saa̱ ra̱ iin xíán noo̱ naní Areópago, noo̱ nátaka ta̱a ndátóꞌón rá. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―¿Á kee ní ña̱ mani̱ kasto̱ꞌon ní xíꞌín nduꞌu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon sa̱á dánaꞌa̱ ní? \v 20 Chi̱ ko̱ óon taꞌon kueídóꞌo nduꞌa̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó kátoó nduꞌu̱ kandaa̱ ini ndu̱ ndi kuaꞌa̱n sa̱ꞌán. \p \v 21 Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ kátoó nda̱ꞌo ndidaá ta̱a ndéi ñoo Atenas xíꞌín ta̱ tu̱kú ndéi ñoó kueídóꞌo ra, ta káꞌa̱n ra̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱á. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo no̱ó ta̱a ñoó \p \v 22 Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo me̱ꞌí ndidaá ta̱a ni̱ na̱taka ndéi noo̱ naní Areópago. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ndoꞌó, na̱ ndéi ñoo Atenas yóꞌo, kándaa̱ ini yuꞌu̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó. \v 23 Chi̱ tá ni̱ xi̱onooi ni̱ sa̱ nde̱ꞌí noo̱ náa̱ ndáño̱ꞌo ndó, dá ni̱ xinii̱ iian tándaa to̱ꞌon noo̱án kaá diꞌa: “Ña̱ yóꞌo kúú noo̱ náa̱ iin ndios ko̱ náꞌá ndú”, kaáa̱n. Ta mií Ndios ndáño̱ꞌo ndó, na̱ kaá ndo̱ ña̱ ko̱ náꞌá ndó, no̱ón kúú na̱ koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó saꞌa̱. \p \v 24 ’Ta mií Ndios, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa iin níí kúú ñayuú yóꞌo, xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án, no̱ón kúú na̱ dándáki induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ió taꞌon na ini ni iin veꞌe ño̱ꞌo, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a. \v 25 Ta ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ió noo̱ yo̱ ko̱ xínñóꞌó ná, chi̱ ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ko̱ kómani̱ noo̱ ná. Mií diꞌa na xíꞌo ña̱ ta̱kí yo̱ ndéi yó ñayuú yóꞌo, ta xíꞌo na tachi̱ ña̱ nákiꞌin yó, ta xíꞌo taꞌani na ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ yo̱. \p \v 26 ’Ta xíꞌín iin tóꞌón vá ta̱a ni̱ na̱taꞌi̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ kee Ndios, dá ná nakuita̱ noo na kandei na iin níí kúú ñayuú yóꞌo. Chi̱ sa̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ vá Ndios noo̱ kúú sa̱ꞌá ña̱ kataki yo̱, ta ni̱ chi̱náꞌa̱ taꞌani na noo̱ ndiꞌá, ta ni̱ chi̱náꞌa̱ taꞌani na noo̱ kandei iin rá iin yó. \v 27 Dión ni̱ kee Ndios, dá ná nandukú yó na̱, dá ná ndundéé yó nda̱ ná kandeé yó naniꞌi̱ yo̱ ná. Chi̱ miía̱n ndaa̱ kíán ña̱ ko̱ xíká taꞌon ió Ndios noo̱ iin rá iin yó. \v 28 Chi̱ mií ná kédaá xíꞌín yó, dá takí yo̱, ta kandá yo̱, ta ndéi yó. Ta kíán táto̱ꞌon ni̱ taa dao ta̱a kuendá mií ndó, táꞌa̱n ra̱ ti̱ꞌa taa to̱ꞌon luu kuaꞌa̱n, chi̱ ni̱ taa ra ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios. \v 29 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ níyi̱ká yó kaꞌán yó ña̱ kúú ná iin naꞌáná ni̱ ka̱va̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a xíꞌín oro o plata o xíꞌín yuu̱, chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ na̱kani ini ña̱xintóni̱ ta̱a ti̱ꞌa káva̱ꞌa ña kíán. \p \v 30 ’Tído ko̱ ní taó kuendá taꞌon Ndios sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kee ña̱yuu tá sata̱, chi̱ ko̱ ní sá naꞌá ná mií Ndios. Tído viti saꞌándá na̱ choon noo̱ iin rá iin ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na. \v 31 Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá keyíko̱ ndaa̱ na̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi iin níí kúú ñayuú yóꞌo xíꞌín ndáꞌa̱ iin ta̱a ni̱ chi̱kani mií ná. Ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ ndá yoo kúú ta̱a ñoó, chi̱ ni̱ da̱nátaki ñaá ná tein na̱ kúú ndi̱i ―kaá na̱. \p \v 32 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo sa̱ꞌá ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá dao ra kédi̱ki ñaá rá. Tído dao ka̱ ra̱ ni̱ kaa xíꞌín ná: \p ―Kóni̱ nduꞌu̱ kueídóꞌo ndu cháá ka̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. \p \v 33 Dá ni̱ keta na kuaꞌa̱n na̱. \v 34 Tído ni̱ ka̱ndísa dao ña̱yuu ñoó to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo, ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín ná. Ta tein na̱ ni̱ ka̱ndísa ñoó nákaa̱ iin ta̱a naní Dionisio, ta kúú rá iin ta̱a néꞌe choon noo̱ naní Areópago ñoó. Ta nákaa̱ taꞌani iin ñáꞌa̱ naní Dámaris, ta ni̱ ka̱ndísa taꞌani dao ka̱ ña̱yuu. \c 18 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo naní Corinto \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ keta Pablo ñoo Atenas. Dá ni̱ kiꞌin na kuaꞌa̱n na̱ ñoo káꞌano naní Corinto. \v 2 Tá ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín iin ta̱ Israel naní Aquila, ra̱ ni̱ kaki kuendá Ponto. Ta du̱ú ni̱ ka̱sáa̱ va ra ni̱ kii ra kuendá Italia xíꞌín ñadiꞌí ra̱, ñá naní Priscila, chi̱ ta̱a néꞌe choon káꞌano naní Claudio kúú ra̱ ni̱ saꞌanda choon ña̱ ná kankuei ndidaá kúú na̱ Israel ñoo Roma koꞌo̱n na̱ kandei na dao ka̱ xíán. Dá ni̱ kee Pablo kuaꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ ndéi na ñoó. \v 3 Ta iin nóó choon kée Pablo xíꞌín ná, chi̱ ti̱ꞌa na kava̱ꞌa na veꞌe xíꞌín ñíi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ió na̱ veꞌe na, ta ni̱ ke̱chóon nduú na̱ xíꞌín ná. \v 4 Ta ni̱ da̱ndíchi̱ táꞌan Pablo xíꞌín ña̱yuu ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó iin iin kuu̱ kuu̱ nániꞌi̱ ndée̱ ná, dá ná xino̱ ini na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel kandísa na to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱. \p \v 5 Dá ni̱ ka̱sáa̱ Silas xíꞌín Timoteo ni̱ ndee na kuendá Macedonia diꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo Pablo dao ka̱ choon sa̱ kee na, ta sa̱va̱ꞌa ña̱ kée na kía̱n dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, chi̱ kásto̱ꞌon na xíꞌín na̱ Israel ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. \v 6 Tído ni̱ nda̱kuei na ni̱ ka̱sáꞌá naá na̱ xíꞌín Pablo, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa na xíꞌín ná. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kidi niꞌini Pablo dáꞌo̱n ná, dá ni̱ kaa na̱: \p ―Kua̱chi mií ndó kíán, dá kía̱n kakomí ii̱ vá ndó kua̱chi noo̱ Ndios. Ko̱ ndío kua̱chi ka̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta viti chí noo̱ koꞌi̱n dánaꞌi̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ―kaá na̱. \p \v 7 Dá ni̱ keta na veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ñoó. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ veꞌe iin ta̱a naní Justo, ta yuꞌú niꞌini ta̱a yóꞌo Ndios. Ta ió ra̱ díi̱n veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoó. \v 8 Ta Crispo naní iin ta̱a ndáya̱ꞌi ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel, kúú ni̱ ka̱ndísa ra satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín ndidaá na̱ veꞌe ra. Ta kúú kua̱ꞌá ña̱yuu ndéi ñoo Corinto ñoó ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ñaá ná, ta ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná. \p \v 9 Iin sa̱kuaá, dá ni̱ xini Pablo iin ña̱ꞌa ndato ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ná: \p ―O̱ sa̱ yu̱ꞌóo̱n. Ta o̱ sa̱ kátuuón ña̱ kaꞌo̱n sa̱ꞌí. \v 10 Chi̱ ió va yuꞌu̱ xíꞌón, ta ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kónóí kendava̱ꞌa xíꞌón. Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu yuꞌu̱ ndéi ñoo káꞌano yóꞌo ―kaá na̱. \p \v 11 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ni̱ sa̱ io na̱ iin kuia̱ dao ñoo Corinto ñoó. Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios. \p \v 12 Ta nani nákaa̱ ta̱a naní Galión néꞌe ra choon kuendá Acaya yóꞌo, kúú iin nóó ni̱ nda̱tóꞌón ta̱a Israel kendava̱ꞌa ra xíꞌín Pablo. Dá ni̱ saꞌa̱n ra̱ ni̱ tiin ñaá rá ndáka ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon. \v 13 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Galión ñoó: \p ―Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ xíonoo dákaꞌa̱n kue̱ꞌé ña̱yuu, dá ná dáꞌa ni kandaño̱ꞌo na Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Moisés choon ―kaá ra̱. \p \v 14 Tá kuaꞌa̱n Pablo kaꞌa̱n na̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n Galión xíꞌín ta̱a Israel ñoó: \p ―Tá ni̱ kee ra iin ña̱ kini o iin kua̱chi káꞌano, dá kía̱n naki̱ꞌoi miíí kueídóꞌi ña̱ káꞌa̱n ndoꞌó, ta̱ Israel xaa̱n. \v 15 Tído tá kíán sa̱ꞌá to̱ꞌon, o sa̱ꞌá kuu̱ Ndios ndo̱ o saꞌa̱ ley mií ndoꞌó, dá kía̱n kuu keyíko̱ mií ndóa̱n, chi̱ yuꞌu̱ kúú ra̱ o̱ chínee taꞌoin miíí keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo ―kaá ra̱. \p \v 16 Dá ni̱ taó ñaá rá sata̱ véꞌe. \v 17 Dá ni̱ tiin dao ta̱ griego iin ta̱a naní Sóstenes, táꞌa̱n ra̱ dándáki veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta kúú mií yéꞌé chóon ñoó ni̱ kani ñaá rá. Tído ko̱ ní kékuendá taꞌon Galión sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ra. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱ndió ko̱o Pablo ñoo Antioquía \p \v 18 Ta kúú kuaꞌa̱ ii̱ vá kuu̱ ni̱ ka̱ndo̱o Pablo ni̱ sa̱ io na̱ ñoo Corinto ñoó. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ tiin na iin barco. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Siria diꞌa. Ta kuaꞌa̱n taꞌani Priscila xíꞌín Aquila xíꞌín ná. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ kee na koꞌo̱n na̱, dá ni̱ da̱tá táꞌí Pablo dini̱ ná noo̱ naní Cencrea, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ ka̱ndo̱o na xíꞌín Ndios. \p \v 19 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo káꞌano naní Éfeso, ta kúú ñoó ni̱ taꞌa̱nda̱ táꞌan Pablo xíꞌín Priscila xíꞌín Aquila. Dá ni̱ kee Pablo kuaꞌa̱n na̱ veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta ñoó ni̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ra̱ Israel. \v 20 Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Pablo ña̱ ná koo na cháá ka̱ kuu̱ xíꞌín rá, tído ko̱ ní xíin taꞌon na. \v 21 Dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín rá, dá ni̱ kaa na̱: \p ―Miía̱n ndúsa̱ kakaa̱i̱ víko̱ ña̱ sa̱ ve̱i koo ñoo Jerusalén, tído nandió ko̱o tukui kooi xíꞌín ndó tá dión kóni̱ Ndios ―kaá na̱. \p Dá ni̱ keta na ñoo Éfeso ñoó, dá ni̱ tiin na iin barco kuaꞌa̱n na̱. \v 22 Dá tá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Cesarea, dá ni̱ kee na ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ xino̱ na̱ ñoo Antioquía. \p \v 23 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ io na̱ ñoo Antioquía cháá tiempo, dá ni̱ kee tuku na kuaꞌa̱n na̱, ta ni̱ xi̱onoo na chí kuendá Galacia diꞌa, xíꞌín Frigia, ta ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ iin ta̱a naní Apolos \p \v 24 Iin kuu̱ ni̱ ka̱sáa̱ iin ta̱ Israel naní Apolos ñoo Éfeso. Ta kúú rá iin ta̱a ni̱ kaki ñoo káꞌano naní Alejandría. Ta ti̱ꞌa va̱ꞌa ra kaꞌa̱n ra̱, ta ndichí nda̱ꞌo ra xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios. \v 25 Ta sa̱ ni̱ da̱kuáꞌa va̱ꞌa ra saꞌa̱ íchi̱ ndaa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ta ndinoꞌo ini ra̱ xíonoo ra kásto̱ꞌon ra xíꞌín ña̱yuu, ta dánaꞌa̱ ndaa̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá rá saꞌa̱ Jesús. Tído náꞌá rá sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Juan tá sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu. \v 26 Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dánaꞌa̱ ra̱ ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel, ta ko̱ yu̱ꞌú taꞌon ra. Tído tá ni̱ sei̱do̱ꞌo Priscila xíꞌín Aquila ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱, dá ni̱ taó xóo ñaá ná. Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon va̱ꞌa cháá ka̱ na̱ xíꞌín rá saꞌa̱ íchi̱ ndaa̱ Ndios. \p \v 27 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ kaꞌán Apolos koꞌo̱n ra̱ kuendá Acaya. Dá ni̱ xi̱ꞌo na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso ñoó ta̱ndeé iní noo̱ rá. Ta ni̱ taa na iin tuti kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Acaya ñoó, dá ná natiin va̱ꞌa na Apolos. Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ Acaya, kúú ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ra ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱ndísa sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ná. \v 28 Ta kúú ni̱ ndu̱ndéé rá ni̱ da̱túú rá noo̱ káꞌa̱n ta̱ Israel noo̱ ndidaá ña̱yuu ndéi ñoó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo ra ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. \c 19 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo Éfeso \p \v 1 Ta xía̱n nani nákaa̱ ii̱ Apolos ñoo Corinto, kúú ni̱ ya̱ꞌa Pablo iin xíán noo̱ ndíta yukú ñóꞌó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Éfeso. Ta kúú ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín dao ta̱a kúú kuendá Jesús. \v 2 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Pablo: \p ―¿Á ni̱ na̱tiin ndoꞌó Espíritu ii̱ Ndios tá ni̱ ka̱ndísa ndó? \p Dá ni̱ kaa ro̱ón: \p ―Ko̱ óon taꞌon kueídóꞌo ndu ña̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios. \p \v 3 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ñaá Pablo: \p ―¿Ndí ki̱án ni̱ ka̱ndísa ndó tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱, tá dáá? \p Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Ni̱ ka̱ndísa nduꞌu̱ ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Juan tá sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu. \p \v 4 Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ Juan ña̱yuu, táꞌa̱n na̱ ni̱ na̱ndikó iní sa̱ꞌá kua̱chi kée na. Ta ni̱ kaꞌa̱n Juan xíꞌín ná ña̱ ná kandeé iní na̱ iin ka̱ ta̱a ve̱i sata̱ ná. Ta na̱ yóꞌo kúú Jesús, ta no̱ón kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. \p \v 5 Tá ni̱ seídóꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \v 6 Dá tá ni̱ chi̱nóo Pablo ndáꞌa̱ ná dini̱ rá, kúú ni̱ na̱tiin ra Espíritu ii̱ Ndios ini ra̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá vá káꞌa̱n ra̱ dao ka̱ yúꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa ra. Dá ni̱ ka̱sáꞌá taꞌani ra kásto̱ꞌon ra to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ rá noo̱ mií Ndios. \v 7 Ta kúú rá táto̱ꞌon uxi̱ uu̱. \p \v 8 Dá ni̱ ku̱ꞌu Pablo ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta no̱ó oni̱ yoo̱ ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús. Ta ni̱ da̱ndíchi̱ táꞌan na xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó, dá ná xino̱ ini na̱ ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. \v 9 Tído ni̱ ndu̱káxí nda̱ꞌo nío̱ dao na, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xíin taꞌon na kandísa na to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ íchi̱ ndaa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Pablo. Dá ni̱ kee na ndáka na na̱ ni̱ nduu kuendá Jesús kuaꞌa̱n na̱. Ta ndidaá kuu̱ vá sa̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús ini iin veꞌe ta̱a naní Tirano, ta kíán iin veꞌe noo̱ nátaka ña̱yuu ndátóꞌón ná. \v 10 Ta dión ni̱ sa̱ kee na tein uu̱ kuia̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi chí Asia diꞌa ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \p \v 11 Ta xíꞌín ndáꞌa̱ Pablo sa̱ kee Ndios ña̱ꞌa náꞌano, \v 12 chi̱ va̱ꞌará peñito Pablo o táꞌí dáꞌo̱n ná néꞌe ña̱yuu kuaꞌa̱n na̱ chinóo naa̱n sata̱ na̱ kúꞌu̱, ta kúú nduva̱ꞌa va na. Ta kánkuei taꞌani espíritu kini ini na̱ kuaꞌa̱n. \p \v 13 Sa̱ xi̱onoo dao ta̱ Israel sa̱ taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu. Tído iin kuu̱ ni̱ kaꞌán rá kaꞌanda ra̱ choon xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dá taó rá espíritu kini, chi̱ diꞌa ni̱ kaa ra̱ xíꞌán: \p ―Saꞌándá nduꞌu̱ choon noo̱o̱n xíꞌín kuu̱ Jesús, táꞌa̱n na̱ káꞌa̱n Pablo saꞌa̱. Kuaꞌán keta kíi̱ ini ta̱a xaa̱n ―kaá ra̱ xíꞌán. \p \v 14 Ta ta̱a káꞌa̱n dión kúú ndin usa̱ de̱ꞌe iin ta̱ Israel naní Esceva, táꞌa̱n ra̱ kúú iin duti̱ kúú no̱ó. \p \v 15 Tído ni̱ kaꞌa̱n espíritu kini ñoó xíꞌín rá: \p ―Náꞌá vá yuꞌu̱ Jesús. Ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ndá yoo kúú Pablo. Tído ndoꞌó, ¿ndá yoo kúú ndoꞌó ña̱ saꞌándá ndo̱ choon noo̱ yúꞌu̱, tá dáá? ―kaáa̱n xíꞌín rá. \p \v 16 Ta kúú ni̱ ndao niꞌini ta̱a yíꞌi espíritu kini ñoó ni̱ tiin ñaá rá, chi̱ ni̱ ndu̱ndakí nda̱ꞌo ra ni̱ kee espíritu kini ñoó. Kúú ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín ndin usa̱ ta̱a ñoó, ta ni̱ ndatá ndíꞌi ra dáꞌo̱n rá. Ta kúú nda̱ ndáa vichí vá rá ni̱ ka̱nkuei ra veꞌe ñoó kuaꞌa̱n ra̱, ta ni̱ ta̱rkueꞌe̱ nda̱ꞌo ra ni̱ keean. \p \v 17 Ta kúú ndidaá kúú na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi ñoo Éfeso ñoó ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱ dión ni̱ kuu. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na. Dá ni̱ ka̱sáꞌá kékáꞌano na kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \v 18 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ du̱ú ni̱ ka̱ndísa Jesús ni̱ ka̱sáꞌá náꞌo̱ na̱ kua̱chi na̱, ta xíꞌo na kuendá sa̱ꞌá ña̱ kini sa̱ kee na. \v 19 Ta kua̱ꞌá ña̱yuu kétádí néꞌe na libro na̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱. Dá ni̱ da̱kéi̱ na̱án noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ñoó. Ta ni̱ kekuendá na̱ ndidaá ya̱ꞌi libro ñoó. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ ya̱ꞌi ña táto̱ꞌon uu̱ diko uxi̱ mil di̱ꞌón plata. \v 20 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta kúú kua̱ꞌá ka̱ ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá. \p \v 21 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo koꞌo̱n na̱ korniꞌini na ña̱yuu ndéi chí kuendá Macedonia xíꞌín Acaya, dá koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén. Ta ni̱ kaa na̱: \p ―Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ saꞌi̱n Jerusalén, dá ví, dá kía̱n miía̱n koꞌi̱n ñoo káꞌano naní Roma ―kaá na̱. \p \v 22 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá Pablo uu̱ ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná koꞌo̱n na̱ chí kuendá Macedonia. Ta na̱ yóꞌo kúú Timoteo xíꞌín Erasto. Tído ni̱ ka̱ndo̱o i̱ó Pablo ni̱ sa̱ io na̱ cháá ka̱ kuu̱ chí kuendá Asia. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ña̱yuu ndéi ñoo Éfeso \p \v 23 Tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá káryíí nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo Éfeso saꞌa̱ íchi̱ sa̱á ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús. \v 24 Chi̱ ió iin ta̱a kéchóon xíꞌín plata naní Demetrio ñoo ñoó. Ta kúú rá iin ta̱a káva̱ꞌa yoko̱ xíꞌín plata, ña̱ ndáa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa veꞌe ño̱ꞌo iin ndios diꞌí naní Diana. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón sa̱ níꞌi̱ rá sa̱ꞌá sa̱ kee ra choon yóꞌo, xíꞌín ta̱a kéchóon xíꞌín rá. \v 25 Kúú ni̱ na̱da̱taká ra̱ ta̱a kéchóon xíꞌín rá, xíꞌín dao ka̱ ta̱a kéchóon xíꞌín plata. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: \p ―Náꞌá vá mií ndó ña̱ xíꞌín choon kée yó yóꞌo níꞌi̱ yo̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón. \v 26 Tído sa̱ ni̱ xini va mií ndó, ta ni̱ sei̱do̱ꞌo ndó saꞌa̱ iin ta̱a naní Pablo. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón ñoo Éfeso yóꞌo xíonoo ra, chi̱ iin níí kúú vá kuendá Asia yóꞌo xíonoo ra. Ta sa̱ ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ xino̱ ini kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kandísa na noo̱ káꞌa̱n ra̱, chi̱ kaá ra̱ ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ndios kíán káva̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a. \v 27 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa choon kée ni yó i̱o ió ña̱ naá, chi̱ i̱o taꞌani nda̱ꞌo ió ña̱ kasáꞌá kenóo ña̱yuu veꞌe ño̱ꞌo ndios diꞌí yo̱ Diana, dá o̱ kíꞌo ka̱ na̱ ña̱ñóꞌó noo̱ ná, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo taꞌani ndidaá na̱ ndéi chí kuendá Asia diꞌa, xíꞌín na̱ ndéi iin níí kúú ñayuú ―kaá ra̱. \p \v 28 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱a ñoó no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Demetrio, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ ka̱yuꞌú rá: \p ―Na̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú Diana, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóꞌo ―kaá ra̱. \p \v 29 Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ndéi ñoo ñoó ni̱ na̱kui̱na vaa̱. Kúú ni̱ tiin na iin ta̱a naní Gayo xíꞌín ta̱ naní Aristarco. Ta ndi nduú ta̱a yóꞌo ni̱ kii chí kuendá Macedonia, ta xíonoo ra xíꞌín Pablo. Ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ ku̱ꞌu na ini iin veꞌe káꞌano noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó ndátóꞌón ná saꞌa̱ ña̱ꞌa ndóꞌo na. \v 30 Dá ni̱ kaꞌán Pablo koꞌo̱n na̱ ku̱ꞌu na veꞌe ñoó kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñóꞌo ñoó. Tído dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ko̱ ní sónó taꞌon na ña̱ ku̱ꞌu na. \v 31 Ta ndéi taꞌani dao ta̱ néꞌe choon kuendá Asia ñoó, táꞌa̱n ra̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín Pablo. Dá ni̱ chi̱ndaꞌá rá choon kuaꞌa̱n ña̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ni ku̱ꞌu na veꞌe ñoó. \p \v 32 Kúú ni̱ na̱taka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. Dao na káyuꞌú iin ña̱ꞌa, ta dao ka̱ na̱ káyuꞌú saꞌa̱ iin ka̱ ña̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ naá iní na̱. Chi̱ kuaꞌa̱ vá ña̱yuu ñoó ko̱ kándaa̱ ini nda̱ saꞌa̱ kíán ña̱ ni̱ na̱taka na̱. \v 33 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá niꞌini dao ta̱a Israel iin ta̱a naní Alejandro noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó, dá ná kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná, káꞌán rá. Dá ni̱ da̱kúu Alejandro ndáꞌa̱ rá xíka̱ ra̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó, dá ná chindeé rá na̱ ñoo ra̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. \p \v 34 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ta̱ Israel kúú Alejandro ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ndidaá kúú ná táto̱ꞌon uu̱ ka̱ hora, dá kaá na̱: \p ―¡Na̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú Diana, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóꞌo! ―kaá na̱. \p \v 35 Nda̱ daá ví ni̱ ka̱ndeé ra̱ kúú secretario ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Kueídóꞌo ndó yuꞌu̱, ndidaá ndoꞌó, na̱ ñoo Éfeso. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndidaá kúú ña̱yuu náꞌá ña̱ ñoo káꞌano Éfeso yóꞌo ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ kía̱n kandaa yo̱ veꞌe ño̱ꞌo ndios ndáya̱ꞌi naní Diana xíꞌín naꞌánáa̱n, ña̱ ni̱ noo túu ni̱ kii induú? \v 36 Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kaá ña̱ ko̱ó. Sa̱ꞌá ño̱ó kandei tádi̱ ndo̱. Ná dáꞌa ni kee ndó iin ña̱ꞌa kini. \v 37 Chi̱ ni iin ta̱a ndáka ndó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱ yóꞌo ko̱ ní xiní xíxi ra veꞌe ño̱ꞌo ndo̱, ta ni ko̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ ndios diꞌí ndáño̱ꞌo ndó. \v 38 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kóni̱ Demetrio xíꞌín ta̱a kéchóon xíꞌín rá kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ dao ta̱a, dá kía̱n kuu koꞌo̱n ra̱ veꞌe chóon, dá chi̱ ñoó ndéi ta̱a néꞌe choon keyíko̱ saꞌa̱ ña̱ ndóꞌo ndó. Ta ñoó kánian kaꞌa̱n kua̱chi táꞌan iin rá iin ndó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó. \v 39 Ta tá kóni̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ dao ka̱ ña̱ꞌa, dá kía̱n kánian nataka ndo̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon, dá keyíko̱ ra̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 40 Chi̱ i̱o va ió ña̱ chinóo kua̱chi ta̱ néꞌe choon yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kui̱na vaa̱ yo̱ viti. Chi̱ o̱ níꞌi̱ taꞌon yó ndí ki̱án kaꞌa̱n yo̱ xíꞌín rá sa̱ꞌá ña̱ kéeá diꞌa ―kaá ra̱. \p \v 41 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó ña̱ ná noꞌo̱ na̱ veꞌe na. \c 20 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo chí kuendá Macedonia xíꞌín kuendá Grecia \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ñoó, dá ni̱ na̱kana Pablo na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná, ta ni̱ nomi ñaá ná. Dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ná. Dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱ chí kuendá Macedonia diꞌa. \v 2 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱taꞌan Pablo ni̱ xi̱onoo na ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ na̱, dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ chí kuendá Grecia diꞌa. \v 3 Ta ñoó ni̱ sa̱ io na̱ oni̱ yoo̱. Ta sa̱ io nduu na̱ tiin na barco koꞌo̱n na̱ chí kuendá Siria, káꞌán ná. Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ ndátóꞌón kueꞌé ta̱ Israel ña̱ kaꞌání ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ nandió ko̱o sáꞌá tuku na noꞌo̱ na̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí kuendá Macedonia. \v 4 Ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín dao ta̱a néꞌe táꞌan xíꞌín ná kuaꞌa̱n na̱ nda̱ kuendá Asia. Ta iin ra naní Sópater, táꞌa̱n ra̱ ñoo Berea, xíꞌín ta̱ naní Aristarco, xíꞌín iin ka̱ ta̱ naní Segundo. Ta ndi nduú ta̱a yóꞌo kúú ta̱ ñoo Tesalónica. Ta kuaꞌa̱n taꞌani Gayo, táꞌa̱n ra̱ ñoo Derbe, xíꞌín Timoteo, xíꞌín uu̱ ka̱ ta̱a naní Tíquico xíꞌín Trófimo, ta̱ kuendá Asia. \p \v 5 Ta ndidaá ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ xi̱onoo kuaꞌa̱n ñoo Troas, dá kandati ra ñoó saa̱ ndu̱. \v 6 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ya̱ꞌa víko̱ seí na̱ Israel pan, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ dákuita̱ ta̱chía̱n, dá ni̱ tiin ndu iin barco ñoo Filipos kuaꞌa̱n ndu̱. Ta ti̱xi oꞌo̱n kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñoó, chi̱ ndéi ra ndáti ra ndu̱ ñoo Troas. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu usa̱ kuu̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo naní Troas \p \v 7 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ kásáꞌá saꞌa̱ semana, dá ni̱ na̱taka nduꞌu̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ni̱ saꞌanda ndu̱ pan. Ta sa̱ꞌá ña̱ kánian kana Pablo koꞌo̱n na̱ tá ná tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kukáni̱ vá dánaꞌa̱ na̱ nákaa̱ na̱. Ta kúú ni̱ kasa̱ndaá dao ñoó. \v 8 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ñóꞌo̱ tóo̱n ini veꞌe kánóo dikó noo̱ ni̱ ndi̱tútí ndú ñoó. \p \v 9 Ta ió iin tayií naní Eutico yéꞌé ventana, ta ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ ma̱ꞌánó, chi̱ ni̱ kukáni̱ nda̱ꞌo ña̱ dánaꞌa̱ Pablo nákaa̱ na̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ naá vá iní xi̱ ni̱ kidi̱ xi̱. Ta kúú ni̱ ka̱nkao xi nda̱ piso kúú oni̱ ñoó nda̱ no̱ñóꞌo̱. Ta kúú ni̱ nda̱neꞌe na xi̱, tído nda̱á ndi̱i va kúú xí. \v 10 Kúú ni̱ noo Pablo ni̱ na̱xino̱ na̱ no̱ñóꞌo̱ ñoó. Ta kúú ni̱ sa̱ noo ndei na noo̱ tayií ñoó. Kúú ni̱ nomi na xi̱. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ñoó: \p ―O̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱, chi̱ takí va xi ―kaá na̱. \p \v 11 Ta kúú ñoó ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Pablo ni̱ kaa na ni̱ xi̱nko̱o na veꞌe kánóo dini̱ ñoó. Dá ni̱ saꞌanda na̱ pan, dá ni̱ seí ndúa̱n. Dá ni̱ ka̱sáꞌá tuku va na dánaꞌa̱ na̱ nda̱ ni̱ tu̱u noo̱ yáa. Nda̱ daá ví ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱. \v 12 Tído takí va tayií ñoó ni̱ na̱kuaka ñaá ná ndáka na kuaꞌa̱n na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱tiin na iin ta̱ndeé iní káꞌano cháá ka̱. \p \v 13 Dá ni̱ tiin ndu iin barco, dá ni̱ xi̱onoo ndu kuaꞌa̱n ndu̱ noo̱ Pablo ñoo naní Asón, chi̱ ñoó ni̱ ka̱ndo̱o ndu natiin ndu na̱, chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ saa̱ sáꞌá ná. \v 14 Dá tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín Pablo ñoo naní Asón, dá ni̱ kaa na ini barco ñoó. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mitilene. \v 15 Dá ni̱ na̱kiꞌin tuku ndu kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín barco ñoó. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá yati ndu noo̱ naní Quío. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ naní Samos. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ sa̱ tuu tóo barco ñoo naní Trogilio. Dá nda̱ iin ka̱ ví kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Mileto. \v 16 Chi̱ sa̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo ña̱ o̱ kóꞌo̱n taꞌon na nda̱ ñoo Éfeso, chi̱ ko̱ kóni̱ taꞌon na katuu naꞌá ná kuendá Asia ñoó. Chi̱ nómi̱ kíi̱ ná saa̱ na̱ ñoo Jerusalén, dá ndá ndi kuu kasaa̱ na̱ kakaa̱ na̱ noo̱ koo víko̱ káꞌano naní Pentecostés. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo no̱ó na̱ sáꞌano néꞌe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso \p \v 17 Ta tein ndéi ndu ñoo Mileto ñoó, dá ni̱ ta̱ndaꞌá Pablo dao ta̱a kuaꞌa̱n ra̱ kuaka ra na̱ sáꞌano néꞌe choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Éfeso. \v 18 Dá tá ni̱ ka̱sáa̱ na̱ sáꞌano ñoó noo̱ ió Pablo, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín ná: \p ―Ndidaá ndoꞌó kúú na̱ náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee yuꞌu̱ ni̱ sa̱ káa̱i̱ tein ndó nda̱ rá kuu̱ mií no̱ó ni̱ ka̱sáa̱i̱ kuendá Asia yóꞌo. \v 19 Chi̱ ni̱ keei ña̱ kóni̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta ko̱ ní ndúkú taꞌon yuꞌu̱ ña̱ñóꞌó miíí. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sakii xíꞌín ndirá noo̱í saꞌa̱ ndo̱. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó ni̱ ndoꞌi ni̱ kee ta̱ Israel. \v 20 Ta náꞌá taꞌani ndó ña̱ ko̱ ní dánkoo taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ndidaá kúú ña̱ va̱ꞌa ña̱ kía̱n chindeé ndó. Ta ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, ta ni̱ da̱náꞌa̱ taꞌanii noo̱ ndo̱ ini veꞌe mií ndó. \v 21 Ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon taꞌanii xíꞌín na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel sa̱ꞌá ña̱ kánian nandikó iní yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée yó noo̱ Ndios, ta sa̱ꞌá ña̱ kánian kándéé iní yo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo. \p \v 22 ’Ta viti kía̱n tándaꞌá na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios yuꞌu̱ ña̱ koꞌi̱n ñoo Jerusalén. Tído ko̱ náꞌí ndí ki̱án ndoꞌi ñoó. \v 23 Sa̱va̱ꞌa ña̱ náꞌí kíán ña̱ ndidaá ñoo náꞌano no̱ó ni̱ saꞌi̱n, ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ xíꞌín yuꞌu̱ ña̱ chikaa̱ ra̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a. Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó ndoꞌi, kaá na̱. \v 24 Tído ko̱ ndíꞌi taꞌon inii̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ ve̱i ndoꞌi. Ta ni ko̱ ndíꞌi inii̱ sa̱ꞌá ña̱ katakii̱ o kuui̱. Ña̱ kía̱n ndíꞌi inii̱ saꞌa̱ kía̱n dáxi̱nko̱o ndiꞌii choon ni̱ saꞌanda satoꞌo yo̱ Jesús noo̱í, ña̱ kasto̱ꞌin sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ña̱yuu. \p \v 25 ’Ta viti kía̱n sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ ni iin tóꞌón ndoꞌó, na̱ ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌi̱ saꞌa̱ ndi kee ña̱yuu ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, o̱ nándió kuéi ka̱ koni noo̱í. \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó viti ña̱ ko̱ ndío kua̱chi ka̱ yuꞌu̱ saꞌa̱ ni iin tóꞌón ndoꞌó, \v 27 chi̱ ko̱ ní chítuu inii̱, diꞌa ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndiꞌii xíꞌín ndó saꞌa̱ ndidaá kúú vá ña̱ kóni̱ Ndios kee ndó. \p \v 28 ’Ta viti, kandaa va̱ꞌa ndó mií ndó, ta kandaa taꞌani ndó ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱. Chi̱ mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱ ndo̱ ña̱ kandaka va̱ꞌa ndó na̱ kúú kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ xíꞌín nii̱ mií ná ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ na̱níꞌi̱ ñaá ná kakuu na ña̱yuu mií ná. \v 29 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaa va̱ꞌa ndó na̱, chi̱ sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ tá ná kexooi koꞌi̱n noo̱ ndo̱, dá kasaa̱ dao ta̱a kini, ta ku̱ꞌu ra tein ndó, chi̱ kee ra táto̱ꞌon kée ndigüe̱ꞌi lobo tondó tá ko̱kuꞌu rí saꞌání rí léko. \v 30 Ta kúú tein mií ndó xaa̱n ndakuei taꞌani dao ta̱a dánaꞌa̱ ña̱ to̱ꞌón, chi̱ kóni̱ ra̱ taó xóo ra na̱ kúú kuendá Jesús koꞌo̱n na̱ kakuu na kuendá ra̱. \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó kañoꞌo ini ndo̱, ta daá ndusaa̱ ini ndo̱ ña̱ tein oni̱ kuia̱, nduú ñoó ko̱ ní sá tuui ña̱ kía̱n kaꞌa̱n niꞌini noo̱ iin rá iin ndó xíꞌín ndirá noo̱í ña̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó. \p \v 32 ’Ta viti kía̱n náki̱ꞌoi ndo̱ꞌó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, xíꞌín no̱ó ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín ndó. Chi̱ ñoó kía̱n kómí choon ña̱ dákuáꞌanoan ndo̱ꞌó íchi̱ Ndios, dá natiin ndó ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa na̱ ki̱ꞌo na no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii ná. \p \v 33 ’Ni plata ni oro ni dáꞌo̱n kómí dao ka̱ ña̱yuu ko̱ ní kátoó taꞌon yuꞌu̱, \v 34 chi̱ náꞌá va̱ꞌa va mií ndó ña̱ xíꞌín ndáꞌa̱ mií váí ni̱ ke̱chóoin, dá ni̱ ni̱ꞌí ndí ki̱án xínñóꞌí, xíꞌín ña̱ꞌa xínñóꞌó na̱ xíonoo xíꞌíín. \v 35 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ keei, dá sa̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kánian kechóon ndó, dá kuu chindeé ndó ña̱yuu kámani̱ ña̱ꞌa noo̱. Ta ndisaa̱ ini ndo̱ to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo yo̱ Jesús tá ni̱ kaa na̱ diꞌa: “Ndikáꞌán cháá ka̱ ví ña̱yuu xíꞌo ña̱ꞌa o̱ du̱ú ka̱ na̱ ndáti natiian.” Dión ni̱ kaa Jesús ―kaá Pablo. \p \v 36 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí ná, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios xíꞌín ndidaá na̱ sáꞌano ñoó. \v 37 Ta ndaꞌí ni̱ saki ndidaá kúú na̱ sáꞌano ñoó. Dá ni̱ nomi niꞌini na Pablo, ta ni̱ chitó ná noo̱ ná. \v 38 Chi̱ ni̱ ku̱ndaꞌí nda̱ꞌo ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaa Pablo ña̱ o̱ nándió kuéi ka̱ na̱ koni na̱ noo̱ ná. Dá ni̱ saꞌa̱n ndidaá na̱ sáꞌano ñoó ni̱ ndaka na Pablo nda̱ noo̱ íin barco. \c 21 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kee Pablo kuaꞌa̱n na̱ ñoo Jerusalén \p \v 1 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ sáꞌano ñoó, dá ni̱ kaa ndu ini iin barco. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndaa̱ ndu̱ noo̱ naní Cos. Ta nda̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ naní Rodas. Ta kúú ñoó ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱ nda̱ ñoo naní Pátara. \v 2 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ Pátara ñoó, dá ni̱ tiin ndu iin ka̱ barco, táꞌa̱n kiró kuaꞌa̱n chí kuendá Fenicia. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. \v 3 Dá ni̱ ya̱ꞌa yati ndu noo̱ íin yúku̱ naní Chipre, ña̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱. Ta ni̱ ka̱ndo̱oan chí xoo íti diꞌa ndu. Ta ni̱ ya̱ꞌa ndu kuaꞌa̱n ndu̱ chí kuendá Siria diꞌa. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ nákui̱ta barco ñoo naní Tiro, chi̱ ñoó kúú noo̱ kánian noo ña̱ꞌa ndío barco ñoó. \v 4 Ta ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín dao na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ ndei ndu usa̱ kuu̱ xíꞌín ná. Ta ni̱ na̱kani na xíꞌín Pablo ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín ná, ña̱ ná dáꞌa ni koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén. \p \v 5 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa usa̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ kee na xíꞌín ñadiꞌí na̱ xíꞌín de̱ꞌe na kuaꞌa̱n na̱ dáya̱ꞌa na nduꞌu̱ nda̱ yúꞌu̱ ñoo ñoó. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta xi̱tí ndidaá ndú yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios xíꞌín ná. \v 6 Dá ni̱ nomi táꞌan iin rá iin ndu xíꞌín ná. Dá ni̱ kaa ndu barco kuaꞌa̱n ndu̱. Ta no̱ón, ni̱ na̱ndió kuéi na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná veꞌe na. \p \v 7 Ta ñoo Tiro ñoó kúú noo̱ ndíꞌi ni̱ tiin ndu barco, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo naní Tolemaida. Ta ñoó ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó. Dá ni̱ sa̱ ndei tóo ndu xíꞌín ná iin kuu̱. \v 8 Ta iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee ndu xíka sáꞌá ndú kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Pablo. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo káꞌano naní Cesarea. Dá ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ veꞌe iin ta̱a naní Felipe, táꞌa̱n na̱ xíonoo dánaꞌa̱ saꞌa̱ Jesús. Ta no̱ón kúú iin ta̱a nákaa̱ tein ndin usa̱ ta̱a ni̱ ka̱xi apóstol chindeé ñaá. Ta ni̱ sa̱ ndei tóo ndu veꞌe na. \v 9 Ta ndéi komi̱ de̱ꞌe diꞌí tákí Felipe ñoó, ta kúú xí profeta di̱ꞌí. \p \v 10 Tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱ ndéi ndu ñoó, dá ni̱ na̱xino̱ iin profeta ni̱ kii chí kuendá Judea naní Agabo. \v 11 Tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndu, dá ni̱ taó rá ñíi̱ ndíko̱ ti̱xi Pablo. Dá ni̱ soꞌoni ra̱án saꞌa̱ mií rá xíꞌín ndáꞌa̱ mií rá. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Diꞌa ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ xíꞌín yuꞌu̱ ña̱ ki̱ꞌo diꞌa koꞌoni ta̱ Israel ndáꞌa̱ ta̱ kúú satoꞌo ñíi̱ yóꞌo, dá naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú ―kaá ra̱. \p \v 12 Dá tá ni̱ sei̱do̱ꞌo nduꞌu̱ xíꞌín na̱ ndéi veꞌe ñoó to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ Pablo ña̱ ná dáꞌa ni koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén. \v 13 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín nduꞌu̱: \p ―¿Ndí ki̱án ndóꞌo ndó ña̱ ndéíꞌi̱ ndo̱, ta dákundaꞌí ini ndo̱ yuꞌu̱? Chi̱ sa̱ io nduui̱ ña̱ kía̱n kandiko̱ ndáꞌí xíꞌín sa̱ꞌí. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ió nduu yuꞌu̱ ndoꞌi, chi̱ ió nduu taꞌanii ña̱ kía̱n kuui̱ ñoo Jerusalén saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús ―kaá na̱. \p \v 14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kúu taꞌon nadaon ndu ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ini ndu̱, dá ni̱ kaa ndu̱: \p ―Ná koo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií satoꞌo yo̱ Jesús. \p \v 15 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱ ndei ndu ñoó cháá kuu̱, dá ni̱ kenduu ndu̱ ña̱ꞌa ndu, dá ni̱ kiꞌin ndu íchi̱ kuaꞌa̱n ndu̱ ñoo Jerusalén. \v 16 Dá ni̱ kee taꞌani dao na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Cesarea kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ndú. Tá ni̱ saa̱ yati ndu ñoo Jerusalén, dá ndáka na nduꞌu̱ ni̱ saꞌa̱n na̱ veꞌe iin ta̱ kuendá Chipre naní Mnasón. Ta sa̱ naꞌá nda̱ꞌo kúú rá kuendá Jesús. Dá ni̱ xi̱ꞌo ra veꞌe ra ni̱ sa̱ ndei ndu. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saa̱ Pablo ñoo Jerusalén \p \v 17 Tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ñaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoó xíꞌa̱n kádii̱ ini na̱. \v 18 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Pablo korniꞌini ndu Jacobo. Tá ni̱ saa̱ ndu̱, sa̱ ni̱ ndi̱tútí ndidaá vá na̱ sáꞌano ndéi na. \v 19 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo ndisáꞌán xíꞌín ná, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná nákani na xíꞌín no̱ón saꞌa̱ iin rá iin ña̱ ndato ni̱ kee Ndios xíꞌín ná no̱ó ni̱ saꞌa̱n na̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. \v 20 Tá ni̱ seídóꞌo na to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ kekáꞌano na Ndios. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín Pablo: \p ―Náꞌá vá mií ní, ñani, ña̱ tein na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, kua̱ꞌá nda̱ꞌo mil ña̱yuu kándísa Jesús, ta ndidaá vá ná káꞌa̱n ña̱ miía̱n ndúsa̱ kee yó choon saꞌándá ley Moisés. \v 21 Tído ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na ña̱ dánaꞌa̱ ní noo̱ ndidaá kúú na̱ Israel ndéi dao ka̱ nación ña̱ ná o̱ sa̱ kékuendá na̱ choon ni̱ saꞌanda Moisés, chi̱ kaá mií ní ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n taꞌa̱nda̱ ñíi̱ de̱ꞌe yií na̱, ta kaá taꞌani ní ña̱ ko̱ káni ka̱a̱n kee na táto̱ꞌon ni̱ sa̱ kee na̱ veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. \p \v 22 ’¿Ndi koo keeá, tá dáá? Dá chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti nataka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tá ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ ní. \v 23 Sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ kee ní ña̱ koꞌo̱n ndu̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ní: Chi̱ tein nduꞌu̱ yóꞌo ndéi komi̱ ta̱a, táꞌa̱n ra̱ kánian dáxi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo ra noo̱ Ndios. \v 24 Ta kandaka ní ra̱ kuaꞌa̱n ní veꞌe ño̱ꞌo káꞌano. Dá nduvii ní mií ní xíꞌín rá noo̱ Ndios, ta chiya̱ꞌi ní saꞌa̱ rá saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kee ní dión, dá kía̱n kuu da̱tá ra̱ idí dini̱ rá. Dión, dá ná kandaa̱ ini ndidaá ña̱yuu ña̱ o̱ du̱ú ña̱ ndaa̱ taꞌon kía̱n káꞌa̱n ña̱yuu saꞌa̱ ní, chi̱ diꞌa kéndaa̱ ii̱ vá ní choon saꞌándá ley Moisés. \p \v 25 ’Ta sa̱ ni̱ taa va yó iin tuti kuaꞌa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, na̱ kándísa Jesús, ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini na̱ keí ná ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, ta ná o̱ sa̱ keí ná nii̱ ri̱, ta ni ko̱ño kíti̱ ko̱ ní xíta̱ nii̱, ta ná o̱ sa̱ kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱. Sa̱va̱ꞌa ñoó vá kía̱n kánian kee na ―kaá na̱. \p \v 26 Dá ni̱ kee Pablo ndáka na ndin komi̱ ta̱a ñoó kuaꞌa̱n na̱. Ta kúú iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ ndu̱vii ná mií ná xíꞌín ro̱ón. Dá ni̱ ku̱ꞌu na yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ta̱ duti̱ ndá oon xi̱no ndin usa̱ kuu̱ ña̱ nduvii ná mií ná xíꞌín ta̱a ñoó noo̱ Ndios, dá kuu chiñóꞌo̱ ta̱ duti̱ ñoó iin kíti̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ iin rá iin na. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá kuaꞌa̱n ña̱yuu kuaꞌa̱ kaꞌání ná Pablo \p \v 27 Tá sa̱ kuaꞌa̱n xi̱no usa̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ xini dao ta̱a Israel ni̱ kii kuendá Asia ña̱ nákaa̱ Pablo yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano. Dá ni̱ da̱káꞌa̱n kue̱ꞌé ra̱ dao ka̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ tiin ñaá rá. \v 28 Ta ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá: \p ―¡Ndoꞌó, ta̱a Israel, chindeé ndó nduꞌu̱, chi̱ ta̱a yóꞌo kúú ta̱a xíonoo iin níí kúú xíán kénóo ra ñoo yo̱, ta kénóo taꞌani ra ley Moisés, ta kénóo taꞌani ra veꞌe ño̱ꞌo káꞌano yóꞌo! Ta viti kía̱n víꞌí ka̱ ví ni̱ kee ra, chi̱ ni̱ chiꞌi ra dao ta̱ griego ni̱ xini xíxi ra veꞌe ño̱ꞌo ii̱ yóꞌo ―kaá ra̱. \p \v 29 Dión ni̱ kaa ra̱ chi̱ ni̱ xini ra̱ xíonoo Pablo ñoo ñoó xíꞌín iin ta̱a ñoo Éfeso naní Trófimo. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán rá ña̱ ni̱ chiꞌi Pablo ta̱a ñoó ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó. \v 30 Ta kúú ndidaá ña̱yuu ndéi ñoo Jerusalén ñoó ni̱ na̱kui̱na vaa̱. Dá ni̱ ka̱nkuei na ndidaá kúú xíán taxí táꞌan na ni̱ saa̱ na̱ noo̱ íin veꞌe ño̱ꞌo ñoó. Dá ni̱ tiin na Pablo, ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ taó ná sata̱ véꞌe ño̱ꞌo ñoó. Ta kúú vitíꞌón ni̱ sadi na̱ yéꞌán. \p \v 31 Ta kóni̱ na̱ kaꞌání ñaá ná. Tído ni̱ ka̱ndaa̱ ini ta̱a dándáki soldado ña̱ ndidaá kúú ña̱yuu ndéi Jerusalén ni̱ na̱kui̱na vaa̱. \v 32 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱taká ra̱ kuaꞌa̱ soldado xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá. Dá ni̱ kee ra taxí táꞌan ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ni̱ na̱taka ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Dá tá ni̱ xini na̱ ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a dándáki soldado ñoó xíꞌín soldado ra̱, dá ví ni̱ da̱ndíꞌi na ña̱ káni na Pablo. \p \v 33 Dá ni̱ na̱tuu yati ta̱a dándáki soldado ñoó, dá ni̱ tiin ra Pablo. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kandiko̱ na̱ xíꞌín uu̱ cadena. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá ña̱yuu ñoó, tá kaá ra̱: \p ―¿Ndá yoo kúú ta̱a yóꞌo? Ta, ¿ndí ki̱án ni̱ kee ra? ―kaá ra̱. \p \v 34 Tído dao ña̱yuu ñoó káꞌa̱n iin ña̱ꞌa, ta dao ka̱ na̱ káꞌa̱n iin ka̱a̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kátóni̱ taꞌon ini ra̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi Pablo, chi̱ ni̱ na̱kui̱na vaa̱ nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kandaka ñaá rá koꞌo̱n ra̱ veꞌe noo̱ ndéi soldado ñoó. \v 35 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi kuei̱n ko̱kuꞌu ra veꞌe soldado ñoó, dá ni̱ ka̱neꞌe ni̱no ra Pablo, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ve̱i kóni̱ kani ñaá. \v 36 Ta ndidaá ña̱yuu tákuei ve̱i ñoó káyuꞌú, ta kaá na̱: \p ―¡Kaꞌání ní ta̱a xaa̱n! \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sonó ta̱a dándáki soldado ñoó ña̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó \p \v 37 Tá kuaꞌa̱n soldado nachiꞌi ra Pablo ini veꞌe noo̱ ndéi ra ñoó, dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ griego xíꞌín ta̱a dándáki soldado ñoó: \p ―¿Á konó ní ná kaꞌi̱n cháá xíꞌín ní? \p Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Pablo: \p ―¿Á ti̱ꞌa yoꞌó káꞌo̱n yúꞌu̱ griego, nda̱ni? \v 38 ¿Á o̱ du̱ú yoꞌó kúú iin ta̱a Egipto, táꞌa̱n ra̱ ni̱ nda̱kuíi̱n ni̱ na̱á xíꞌín ta̱ néꞌe choon tá sata̱? Chi̱ ni̱ taó rá komi̱ mil ta̱a saꞌání ndi̱i, dá ndáka ñaá rá ni̱ saꞌa̱n ra̱ nda̱ noo̱ kúú ñoꞌó i̱chí ―kaá ra̱. \p \v 39 Dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín rá: \p ―Yuꞌu̱ kúú iin ta̱ Israel, ta ni̱ kakii ñoo Tarso, táꞌa̱n ña̱ kúú iin ñoo ndáya̱ꞌi chí kuendá Cilicia diꞌa. Tído xíka̱i̱ iin ña̱ mani̱ noo̱ ní ña̱ konó ní ná kaꞌi̱n cháá xíꞌín ña̱yuu yóꞌo ―kaá na̱. \p \v 40 Dá ni̱ sonó ta̱a ñoó ña̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo noo̱ kuei̱n yéꞌé veꞌe soldado ñoó. Dá ni̱ nda̱neꞌe na ndáꞌa̱ ná ni̱ xika̱ na̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá tá ni̱ kutádi̱ ná, dá ni̱ kaꞌa̱n na̱ yúꞌu̱ hebreo xíꞌín ná, ta kaá na̱: \c 22 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó \p \v 1 ―Ñani kuálí, xíꞌín ndoꞌó, na̱ sáꞌano viti, kueídóꞌo ndó yuꞌu̱, chi̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n chindeéí miíí noo̱ ndo̱. \p \v 2 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu ñoó ña̱ káꞌa̱n Pablo yúꞌu̱ hebreo, kúú tádi̱ ka̱ ví ni̱ na̱ndei na kueídóꞌo na. Dá ni̱ kaa Pablo: \p \v 3 ―Yuꞌu̱ kúú ta̱ Israel, ta ni̱ kaki yuꞌu̱ ñoo Tarso, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Cilicia diꞌa. Tído ni̱ saꞌano yuꞌu̱ ñoo Jerusalén yóꞌo. Ta ni̱ da̱kuáꞌi ti̱xi ndáꞌa̱ Gamaliel. Ta ni̱ da̱kuáꞌa va̱ꞌi to̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda na̱ sáꞌano yó choon. Ta ndinoꞌo inii̱ íin ndaa̱i̱ xíꞌín Ndios, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ndó viti. \v 4 Chi̱ ni̱ sa̱ xi̱onooi ni̱ sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ ndíko̱ íchi̱ Jesús, dá dánaái̱ noo̱ ná, chi̱ ni̱ sa̱ tiin yuꞌu̱ ta̱a xíꞌín na̱ ñáꞌa̱ sa̱ sadii̱ veꞌe ka̱a. \v 5 Ta ra̱ duti̱ kúú no̱ó xíꞌín ndidaá ta̱ sáꞌano kúú ra̱ náꞌá ña̱ sa̱ keei dión. Chi̱ mií rá ni̱ xi̱ꞌo tuti noo̱í ña̱ kía̱n koꞌi̱n naneꞌi ña̱ no̱ó na̱ ñoo yo̱ ndéi ñoo Damasco. Chi̱ ni̱ kaꞌín koꞌi̱n ñoo ñoó nandukúí na̱ kúú kuendá Jesús, dá kandakai na̱ kixii ñoo Jerusalén yóꞌo, dá kañoꞌo na veꞌe ka̱a ndoꞌo naní nío̱ ná. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndí ki̱án ni̱ kuu, dá ni̱ nduu na kuendá Jesús \p \v 6 ’Tído tein noo̱ xíka yuꞌu̱ kuaꞌi̱n íchi̱ noo̱ kuaꞌa̱n kuyati ñoo Damasco, ta kíán táto̱ꞌon dao nduú, ta kúú iin kuitíó ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú no̱ó kuaꞌi̱n, ta ña̱ yéꞌe̱ ñoó ni̱ kii chí induú. \v 7 Ta kúú ni̱ ka̱nkao vai no̱ñóꞌo̱. Ta ni̱ seídóꞌi iin na̱ ni̱ kaa diꞌa: “Saulo, Saulo, ¿ndiva̱ꞌa xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌón xíꞌín yuꞌu̱?” \v 8 Dá ni̱ kaa yuꞌu̱: “¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Yuꞌu̱ kúú Jesús, na̱ ñoo Nazaret, na̱ xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌa xíꞌón.” \v 9 Ta ndidaá ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín yuꞌu̱ ñoó ni̱ xini ra̱ ña̱ ni̱ na̱yeꞌe̱, ta ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo ra. Tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon ra tachi̱ na̱ ni̱ kaꞌa̱n ñoó. \v 10 Dá ni̱ kaa yuꞌu̱ xíꞌín ná: “¿Ndí ki̱án kóni̱ ní keei, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Ndakuii̱n ndichi, ta kuaꞌán ñoo Damasco. Ta ñoó kaꞌa̱n iin ta̱a xíꞌón ndí ki̱án kánian keeón”, kaá na̱ xíꞌíín. \v 11 Ta kúú ni̱ ndaꞌo va noo̱ yúꞌu̱ ni̱ kee ña̱ ndato ni̱ na̱yeꞌe̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ tíin ndaa ñaá ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌín yuꞌu̱ ñoó ndáka ra yuꞌu̱ ni̱ saa̱ ra̱ ñoo Damasco. \p \v 12 ’Ta ñoó ió iin ta̱a naní Ananías, ta íin ndaa̱ ra̱ xíꞌín choon saꞌándá ley Moisés. Ta káꞌa̱n va̱ꞌa ndidaá kúú na̱ Israel ndéi ñoó saꞌa̱ rá. \v 13 Dá ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ noo̱ iói̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌíín: “Ñani Saulo, ná natu̱u noo̱ ní.” Ta kúú mií hora daá ñóó ni̱ na̱tu̱u noo̱í. Ta kúú ni̱ xini vai ra̱. \v 14 Dá ni̱ kaa taꞌani ra xíꞌín yuꞌu̱: “Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií ní ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ní ndí ki̱án kóni̱ na̱. Ta ni̱ ka̱xi na mií ní ña̱ koni ní Jesús, na̱ kúú na̱ ndaa̱, dá kueídóꞌo ní tachi̱ yúꞌu̱ mií ná. \v 15 Chi̱ mií ní kakuu iin na̱ ki̱ꞌo ndaa̱ kuendá noo̱ ndidaá ña̱yuu saꞌa̱ Jesús, chi̱ koꞌo̱n ní kasto̱ꞌon ní xíꞌín ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ní xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ní. \v 16 Ta viti, ¿ndiva̱ꞌa kuu oon ini ní? Ndakuii̱n ndichi ní, ta kodo̱ ndúta̱ kíi̱ ní, ta kaka̱ ní ña̱ mani̱ noo̱ Ndios ña̱ ná kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ ní, dá ná ndoo kua̱chi ní noo̱ ná”, kaá Ananías xíꞌín yuꞌu̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ niꞌi̱ Pablo choon ña̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel \p \v 17 ’Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱i̱ ñoo Jerusalén yóꞌo, dá ni̱ keei kuaꞌi̱n veꞌe ño̱ꞌo káꞌano kaꞌi̱n xíꞌín Ndios. Ta kúú ñoó ni̱ naꞌa̱ Ndios iin ña̱ꞌa ndato noo̱í. \v 18 Chi̱ ni̱ xinii̱ satoꞌi̱ Jesús. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Ndi̱ꞌi ino̱n, ta kuaꞌán keta kíi̱ ñoo Jerusalén yóꞌo, chi̱ ko̱ íin taꞌon kueídóꞌo ñaá tá ná kaꞌo̱n xíꞌín ná saꞌa̱ yúꞌu̱.” \v 19 Dá ni̱ kaai̱ xíꞌín ná: “Satoꞌi̱, ndidaá vá na̱ yóꞌo náꞌá ña̱ ni̱ sa̱ sáꞌa̱n yuꞌu̱ iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel. Ta sa̱ taáín ndidaá na̱ kándísa mií ní veꞌe ka̱a. Ta sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná. \v 20 Dá tá ni̱ saꞌání dao ta̱a Esteban, na̱ sa̱ xi̱ꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ní, ta ñoó ni̱ sa̱ íi̱n yuꞌu̱, ta ni̱ na̱taꞌan va inii̱ tá ni̱ saꞌání ñaá rá. Ta kúú ni̱ sa̱ ndaai̱ dáꞌo̱n ta̱a ni̱ sa̱ ndei ni̱ saꞌání ñaá.” \v 21 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín yuꞌu̱: “Kuaꞌán, chi̱ xíká vá tandaꞌí yo̱ꞌó koꞌo̱n dánaꞌo̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel”, kaá na̱ xíꞌín yuꞌu̱ ―kaá Pablo xíꞌín ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá kuaꞌa̱n kani soldado ñoó Pablo \p \v 22 Tádi̱ vá ndéi ña̱yuu ñoó seídóꞌo na ña̱ nákani Pablo. Tído tá ni̱ kaꞌa̱n na̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná káyuꞌú ná, ta kaá na̱: \p ―¡Kaꞌání kíi̱ ní ta̱a xaa̱n, chi̱ ko̱ káni taꞌan vaan kataki ra̱! \p \v 23 Ta ndúndéé ii̱ vá ña̱yuu ñoó káyuꞌú ná, ta ndátá ná dáꞌo̱n ná, ta sóꞌono niꞌini na ño̱ya̱ká ñóꞌo̱ noo̱ táchi̱. \v 24 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ta̱a dándáki soldado ñoó choon ña̱ ná chiꞌi ra Pablo ini veꞌe ñoó. Ta kúú ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kani ñaá rá xíꞌín chirrión, dá ná kaꞌa̱n ndaa̱ Pablo ndá saꞌa̱ kía̱n káꞌa̱n kua̱chi ña̱yuu ñoó saꞌa̱ ná. \p \v 25 Tído, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ soꞌoni ñaá rá xíꞌín ñíi̱, ña̱ kuaꞌa̱n ra̱ kani ñaá rá, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín iin soldado néꞌe choon íin ñoó: \p ―¿Á va̱ꞌa kée ní ña̱ kani ní iin ta̱ romano xíꞌín chirrión tá ko̱ ñáꞌa̱ keyíko̱ ta̱ néꞌe choon saꞌa̱ rá? \p \v 26 Tá ni̱ seídóꞌo soldado néꞌe choon ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kasto̱ꞌon ra xíꞌín ta̱a dándáki ñaá ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―¿Ndi koo keeá xíꞌín ta̱a káa, chi̱ iin ta̱ romano kúú rá? \p \v 27 Dá ni̱ na̱tuu ta̱a dándáki soldado ñoó noo̱ íin Pablo. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―Kaꞌa̱n ndaa̱, ¿á ta̱ romano kúúón? \p Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Jaa̱n. Ñaá kúúí. \p \v 28 Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón ni̱ chi̱ya̱ꞌi yuꞌu̱, dá ni̱ nduui ta̱ romano. \p Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Tído yuꞌu̱, nda̱ ni̱ kaki vei kúúí ta̱ romano. \p \v 29 Dá tá ni̱ seídóꞌo ta̱a kuaꞌa̱n kani ñaá ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo, dá ni̱ ke̱xoo ra kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú nda̱ miíó ta̱a dándáki soldado ñoó ni̱ yu̱ꞌú tá ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ kúú Pablo ta̱ romano, chi̱ sa̱ ni̱ ya̱ꞌa ra noo̱ ley romano sa̱ꞌá ña̱ ni̱ soꞌoni ñaá rá. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín ta̱ néꞌe choon Israel \p \v 30 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, kóni̱ ta̱a dándáki soldado ñoó kandaa̱ va̱ꞌa ini ra̱ ndiva̱ꞌa káꞌa̱n kua̱chi na̱ Israel saꞌa̱ Pablo. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ di̱tá rá cadena ndíko̱ ndáꞌa̱ ná xíꞌín saꞌa̱ ná. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná nataka kíi̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ taó rá Pablo. Dá ni̱ chi̱kani ñaá rá noo̱ ndidaá kúú ta̱a ñoó. \c 23 \p \v 1 Dá ni̱ sa̱ nde̱ꞌé Pablo noo̱ ndidaá ta̱ néꞌe choon ni̱ na̱taka ndéi ñoó, dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ñani miíi̱, ni iin ña̱ꞌa ko̱ kédaá xíꞌíi̱n ña̱ kía̱n kútúú inii̱, chi̱ ió vii vá ña̱xintóni̱í noo̱ Ndios nda̱ kuu̱ víti. \p \v 2 Dá ni̱ saꞌanda ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Ananías choon no̱ó ta̱a ndíta yati noo̱ íin Pablo ña̱ ná kani ra daꞌa̱nda̱ yúꞌu̱ ná. \p \v 3 Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Ná kani Ndios mií ní, chi̱ kúú ní táto̱ꞌon iin náo̱ kini káa ña̱ ni̱ na̱keꞌi kuxí oon. Ta mií ní kúú ra̱ kómí choon ña̱ keyíko̱ ndúsáꞌano ní sa̱ꞌí táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa yáꞌa mií ní noo̱ káꞌa̱n ley, chi̱ ni̱ saꞌanda ní choon ña̱ ná kani ra yúꞌí? \p \v 4 Dá ni̱ kaa dao ka̱ ta̱a ndéi ñoó xíꞌín Pablo: \p ―¿Á va̱ꞌa nda̱ꞌo kéeón xinóo̱n, ña̱ ni̱ ya̱ꞌón ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌón xíꞌín ta̱ duti̱ kúú no̱ó kuendá Ndios? \p \v 5 Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Ñani miíi̱, ko̱ náꞌá taꞌon yuꞌu̱ ña̱ kúú ná ta̱ duti̱ kúú no̱ó. Chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ ko̱ kánian kaꞌa̱n ndava̱ꞌa yó xíꞌín ta̱a néꞌe choon no̱ó na̱ ñoo yo̱ ―kaá na̱. \p \v 6 Kúú ni̱ ka̱tóni̱ ini Pablo ña̱ dao ta̱a ni̱ na̱taka ñoó kúú ta̱a saduceo, ta dao ka̱ ra̱ kúú ta̱a fariseo. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá: \p ―Ñani, yuꞌu̱ kúú ta̱a fariseo. Ta kúúí de̱ꞌe iin ta̱a fariseo. Ta chínóo kua̱chi ndo̱ yuꞌu̱ chi̱ ió ta̱ndeé iní noo̱í ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. \p \v 7 Tá ni̱ kaꞌa̱n Pablo dión, dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a fariseo xíꞌín ta̱a saduceo dándichi̱ táꞌan mií rá. Kúú ni̱ na̱taꞌa̱nda̱ táꞌan va ra ndéi ra. \v 8 Chi̱ ta̱a saduceo kúú ra̱ káꞌa̱n ña̱ o̱ nátaki taꞌon na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta ni ángel ko̱ó, ta ni espíritu ko̱ó. Tído ta̱ fariseo kúú ra̱ kándísa ndidaá kúú ña̱ yóꞌo. \v 9 Ta ndidaá kúú rá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú. Dá ni̱ nda̱kuei dao ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, táꞌa̱n ra̱ kúú taꞌani kuendá ta̱ fariseo. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée ta̱a yóꞌo, chi̱ ndá ndi kuu ni̱ kaꞌa̱n iin espíritu o iin ángel xíꞌín rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni na̱á yo̱ xíꞌín Ndios ―kaá ra̱. \p \v 10 Ta de̱én nda̱ꞌo ni̱ ka̱sáꞌá dándichi̱ táꞌan mií rá ndéi ra. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú va ta̱a dándáki soldado ñoó, chi̱ oon ni ví ndakuei ta̱a ñoó dákuáchi ra Pablo, káꞌán rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kixi soldado taó rá Pablo tein ña̱yuu ñoó, dá kandaka ñaá rá koꞌo̱n tuku ra ini veꞌe noo̱ ndéi mií soldado ñoó. \p \v 11 Ta kúú iin ka̱ sa̱kuaá ñoó, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ Pablo. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Ndeé koo inóo̱n, Pablo. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌón kuendá saꞌa̱ yúꞌu̱ ñoo Jerusalén yóꞌo, ki̱ꞌo dión taꞌani miía̱n ndúsa̱ ki̱ꞌón kuendá sa̱ꞌí ñoo Roma ―kaá na̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé uu̱ diko ta̱a ña̱ kaꞌání rá Pablo \p \v 12 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé dao ta̱ Israel ña̱ kaꞌání rá Pablo. Ta ni̱ xi̱ꞌo ra mií rá ña̱ ni iin tóꞌón rá o̱ kásáꞌan, ta ni ta̱kui̱í o̱ kóꞌo ra nda̱ ná kandeé rá kaꞌání rá Pablo. \v 13 Ta uu̱ diko cháá ka̱ kúú ta̱a ni̱ ka̱ndo̱o kee dión. \v 14 Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín ta̱ sáꞌano, dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ xi̱ꞌo mií ña̱ kuu ndu̱, chi̱ o̱ kásáꞌan taꞌon ndu ta ni o̱ kóꞌo ndu ta̱kui̱í nda̱ kandeé ndú kaꞌání ndú Pablo. \v 15 Ta viti, koꞌo̱n mií ní xíꞌín ta̱ néꞌe choon ñoo yo̱ kaꞌa̱n ní xíꞌín ta̱a dándáki soldado ñoó ña̱ ná kandaka ra Pablo kii ra noo̱ ní taa̱n, ta kee ní ña̱ keyíko̱ cháá ka̱ ní saꞌa̱ rá, kaa ní xíꞌín rá. Ta nduꞌu̱ kúú ra̱ kandei nduu kaꞌání ñaá tá sa̱ kuaꞌa̱n kuyati ra kasandaá ra̱ ―kaá ra̱. \p \v 16 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini daxi̱ Pablo ña̱ dión ndátóꞌón kueꞌé ta̱a ñoó, dá ni̱ kee xi kuaꞌa̱n xi̱ veꞌe noo̱ ndéi soldado. Dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon xi xíꞌín Pablo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndátóꞌón rá. \v 17 Dá ni̱ kana Pablo iin soldado néꞌe choon ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Kee ní ña̱ mani̱ kandaka ní tayií lóꞌo̱ yóꞌo ná koꞌo̱n xi̱ no̱ó ta̱a dándáki ndoꞌó, chi̱ ió iin ña̱ꞌa kaꞌa̱n xi̱ xíꞌín rá ―kaá na̱. \p \v 18 Dá ndáka ñaá rá ni̱ saꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱a dándáki ñaá ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Pablo, táꞌa̱n ra̱ nákaa̱ veꞌe ka̱a yóꞌo, ni̱ kana ra yuꞌu̱, ta ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱í ña̱ ná kandakai tayií lóꞌo̱ yóꞌo kii xi noo̱ mií ní, chi̱ ió ña̱ kaꞌa̱n xi̱ xíꞌín ní ―kaá ra̱. \p \v 19 Dá ni̱ tiin ta̱a ñoó ndáꞌa̱ tayií lóꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ taó xóo ñaá rá. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá: \p ―¿Ndí ki̱án kaꞌa̱n yo̱ꞌó xíꞌín yuꞌu̱, kóno̱n? \p \v 20 Dá ni̱ kaa xi̱: \p ―Ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ Israel ña̱ kasaa̱ ra̱ taa̱n kueí ndaꞌí ra̱ noo̱ ní ña̱ kandaka ní Pablo koꞌo̱n ní no̱ó ta̱ néꞌe choon Israel, dá kee ra ña̱ keyíko̱ cháá ka̱ ra̱ saꞌa̱ ná, kaa ra̱. \v 21 Tído, o̱ sa̱ kándísa ní, chi̱ uu̱ diko cháá ka̱ ta̱a kañoꞌo de̱ꞌé íchi̱ kandati ra kaꞌání rá Pablo, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo ra mií rá ña̱ o̱ kásáꞌan ra ta ni ta̱kui̱í o̱ kóꞌo ra nda̱ kandeé rá kaꞌání ñaá rá. Ta viti ndéi nduu ra̱ ndáti ra ná kande̱ꞌá ndi kaa mií ní ―kaá xi̱. \p \v 22 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ xí kuaꞌa̱n nóꞌo̱ xí, ta ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín xí ña̱ o̱ sa̱ kóo ini xi̱ kaꞌa̱n xi̱ xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ña̱ ni̱ na̱kani xi xíꞌín rá. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ saꞌanda ta̱a dándáki soldado choon ña̱ koꞌo̱n Pablo noo̱ iin ta̱ néꞌe choon káꞌano naní Félix \p \v 23 Dá ni̱ kana ra uu̱ soldado néꞌe choon. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ro̱ón ña̱ ná kenduu ra̱ uu̱ ciento soldado koꞌo̱n sáꞌá, xíꞌín oni̱ diko uxi̱ ka̱ ra̱ ná kakuu ta̱ kandodó kuéi̱, xíꞌín uu̱ ciento ka̱ ra̱ ná kakuu ta̱ kaneꞌe kúxi̱ koꞌo̱n ra̱, ta ná kana ra ka̱ ii̱n sa̱kuaá koꞌo̱n ra̱ ñoo Cesarea. \v 24 Dá ni̱ saꞌanda taꞌani ra choon ña̱ ná kenduu taꞌani ro̱ón iin kuéi̱ kanóo Pablo koꞌo̱n na̱, ta ná kandaka ñaá rá koꞌo̱n ra̱ noo̱ iin ta̱ néꞌe choon káꞌano naní Félix, kaá ra̱. \p \v 25 Dá ni̱ taa ra iin tuti kaneꞌe soldado koꞌo̱n ra̱, ta diꞌa kaáa̱n: \v 26 “Yuꞌu̱ kúú Claudio Lisias, ta táai tuti yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ní, Félix. Mií ní kúú iin ta̱a ndáya̱ꞌi, ta káꞌi̱n ndisáꞌán xíꞌín ní. \v 27 Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ tiin ta̱ Israel, ta kuaꞌa̱n ra̱ kaꞌání ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌi̱n xíꞌín soldadoi̱, ta ni̱ da̱káki ñaáí, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ta̱ romano kúú rá. \v 28 Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ kandaa̱ inii̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ta̱a yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ndákai ra̱ ni̱ saꞌi̱n no̱ó ta̱ néꞌe choon ta̱ Israel. \v 29 Dá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ saꞌa̱ ley mií vá rá dákuío kua̱chi ra̱ ta̱a yóꞌo. Tído ni iin ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée ra sa̱ꞌá ña̱ kánian kuu ra̱ o kakaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a. \v 30 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé dao ta̱ Israel kaꞌání ñaá rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌí ta̱a yóꞌo ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ní. Ta ni̱ saꞌanda taꞌani yuꞌu̱ choon no̱ó ta̱a káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá ña̱ ná kakui̱ta ra noo̱ mií ní, dá ná kaꞌa̱n ra̱, ná kande̱ꞌá ndí ki̱án kúú ña̱ kini ni̱ kee ta̱a yóꞌo. Ná kukueé ní.” Dión kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ taa ra. \p \v 31 Dá ni̱ kee soldado ndáka ra Pablo kuaꞌa̱n ra̱ táto̱ꞌon ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱ rá iin ñoo naní Antípatris sa̱kuaá dáá ñóó. \v 32 Dá tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ñoó, dá nda̱dá ta̱ kándodó kuéi̱ ñoó kuaꞌa̱n xíꞌín Pablo, dá ni̱ na̱ndió kuéi soldado xíka sáꞌá ñoó kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá veꞌe noo̱ ndéi ra ñoó. \v 33 Dá tá ni̱ saa̱ soldado kándodó kuéi̱ ñoo naní Cesarea, dá ni̱ xi̱ꞌo ra tuti ñoó no̱ó ta̱ néꞌe choon káꞌano naní Félix. Ta ni̱ na̱ki̱ꞌo taꞌani ra Pablo noo̱ rá. \v 34 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌi ra tuti ñoó, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón rá ndeí ni̱ kaki Pablo. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ kúú ná ta̱ kuendá Cilicia. \v 35 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Tá ná kasaa̱ ta̱a káꞌa̱n kua̱chi sa̱ꞌo̱n, nda̱ daá ná kueídóꞌi noo̱ káꞌo̱n ―kaá ra̱. \p Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ soldado ña̱ ná nachiꞌi ra Pablo noo̱ kúú veꞌe chóon naní Herodes, ta ná kandaa va̱ꞌa ñaá rá. \c 24 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaꞌa̱n kua̱chi ta̱ Israel saꞌa̱ Pablo \p \v 1 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa oꞌo̱n kuu̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ duti̱ kúú no̱ó naní Ananías ñoo Cesarea ñoó xíꞌín dao ka̱ ta̱ sáꞌano Israel, xíꞌín iin ta̱a ti̱ꞌa kaꞌa̱n naní Tértulo. Dá ni̱ sa̱ kui̱ta ra no̱ó ta̱ néꞌe choon káꞌano ñoó kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ Pablo. \v 2 Dá tá ni̱ kana ra Pablo ni̱ saa̱ na̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n kua̱chi ta̱ naní Tértulo ñoó saꞌa̱ ná no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoó, ta kaá ra̱: \p ―Ta xíꞌín mií ní ndéi va̱ꞌa nduꞌu̱, ta kua̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ní xíꞌín ñoo ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱xintóni̱ ní. \v 3 Chi̱ iin na̱ káꞌano kúú mií ní, Félix, ta daá kuití vá náki̱ꞌo nduꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ ní saꞌa̱ ndidaá ña̱ va̱ꞌa kée ní xíꞌín ndú ndeí kúú míí vá. \v 4 Tído ko̱ kóni̱ ndu̱ kandaa ndu̱ cháá ka̱ tiempo ní, sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ní ña̱ kueídóꞌo ní yuꞌu̱ iin tóó víꞌí sa̱ꞌá ña̱ kúú ní iin ta̱a va̱ꞌa ini. \v 5 Ni̱ na̱níꞌi̱ ndú ña̱ ta̱a yóꞌo kúú táto̱ꞌon iin kueꞌe̱ nákaa̱ ñoo nduꞌu̱, chi̱ xíonoo ra saꞌándá táꞌan ra na̱ Israel ndéi iin níí kúú ñayuú. Ta ta̱a yóꞌo taꞌani kúú ra̱ íin noo̱ saꞌándá choon no̱ó ra̱ kúú kuendá ta̱ nazareno. \v 6 Ta ni̱ kaꞌán rá ña̱ ku̱ꞌu ra koni xíxi ra veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tiin ñaá nduꞌu̱, ta kuaꞌa̱n ndu̱ keyíko̱ ndu̱ saꞌa̱ rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki ley ndu̱. \v 7 Tído ni̱ ka̱sáa̱ ta̱a dándáki soldado naní Lisias xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo soldado ra̱, ta ni̱ xi̱o ndaa ñaá rá ndáꞌa̱ nduꞌu̱. \v 8 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná kii na̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ Pablo noo̱ mií ní. Sa̱ꞌá ño̱ó ndéi ndu yóꞌo viti. Tá ndato̱ꞌón mií ní ra̱, dá kandaa̱ va̱ꞌa ini ní ña̱ ndaa̱ va kía̱n káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ rá ―kaá ra̱. \p \v 9 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani ndidaá ka̱ ta̱ Israel ndéi ñoó ña̱ ki̱ꞌo dión kíán. \s1 Xíꞌo Pablo kuendá noo̱ Félix sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo na \p \v 10 Dá ni̱ da̱kúu ta̱ néꞌe choon káꞌano ñoó ndáꞌa̱ rá noo̱ Pablo, dá ná kaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Náꞌá yuꞌu̱ ña̱ sa̱ ió kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuia̱ nákaa̱ ní kéyíko̱ va̱ꞌa ní ñoo ndu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ inii̱ viti íiin xíꞌoi kuendá noo̱ ní sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌi. \v 11 Ta kuu va ndato̱ꞌón ní dao ka̱ ña̱yuu, dá ná kandaa̱ va̱ꞌa ini ní ña̱ sa̱ io uxi̱ uu̱ kuu̱ ni̱ saꞌi̱n ñoo Jerusalén ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌi Ndios. \v 12 Ta ko̱ ní nátiin na yuꞌu̱ chídáó táꞌin xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu. Ta ni ko̱ ní nátiin na yuꞌu̱ nákaa̱i̱ dána̱á táꞌin ña̱yuu ini ni iin veꞌe noo̱ nátaka na̱, ta ni iin ka̱ xíán ñoo Jerusalén. \v 13 Ta o̱ kúu taꞌon kendaa̱ ra̱ ña̱ káꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ yúꞌu̱ viti. \p \v 14 ’Tído yóꞌo kásto̱ꞌin xíꞌín ní ña̱ yuꞌu̱ kúú na̱ xíka íchi̱ Jesús, táꞌa̱n ña̱ chínaní ta̱a yóꞌo kúú ña̱ ko̱ váꞌa. Ta ki̱ꞌo dión ndáño̱ꞌo yuꞌu̱ Ndios, na̱ ni̱ sa̱ ndaño̱ꞌo na̱ veꞌi ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, chi̱ kándísa yuꞌu̱ ndidaá kúú choon saꞌándá ley xíꞌín ña̱ ni̱ taa profeta nda̱ rá sa̱ naꞌá. \v 15 Chi̱ ió ta̱ndeé iní yuꞌu̱ ña̱ kee Ndios ña̱ ni̱ kaa na̱ kee na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió taꞌani ta̱ndeé iní no̱ó ta̱a yóꞌo. Chi̱ kándísa yuꞌu̱ ña̱ dánátaki Ndios na̱ ni̱ xiꞌi̱, mií ná va̱ꞌa na o mií ná kini na. \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó daá kuití vá ndíꞌi inii̱ koo vii ña̱xintóni̱í noo̱ Ndios xíꞌín no̱ó ña̱yuu. \p \v 17 ’Tído tá ni̱ ya̱ꞌa dao kuia̱ ni̱ xi̱onoo yuꞌu̱ dao ka̱ xíán, dá ni̱ na̱ndió ko̱oi ñooi̱ chindeéí na̱ kúndaꞌí xíꞌín cháá di̱ꞌón, ta doko̱í kíti̱ noo̱ Ndios. \v 18 Ta nákaa̱i̱ kéei ña̱ yóꞌo, ta kúú ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ Israel ni̱ kii chí kuendá Asia diꞌa, ta ni̱ tiin ra yuꞌu̱ ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu nákaa̱i̱ ndúvii miíí noo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon. Tído ko̱ ta̱ꞌón ña̱yuu kuáꞌa̱ ñóꞌo xíꞌín yuꞌu̱, ta ko̱ nákaa̱i̱ dána̱á táꞌin ña̱yuu. \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kii ta̱a ñoó kuita ra noo̱ mií ní, dá ná kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ yúꞌu̱ noo̱ mií ní tá ndáa ña̱ꞌa ndóꞌo ra xíꞌíín. \v 20 O ná kaꞌa̱n ta̱a ndéi yóꞌo ná nde̱ꞌá ndí ki̱án kúú iin kua̱chi yuꞌu̱ ni̱ na̱níꞌi̱ rá tá ni̱ sa̱ íii̱n no̱ó ta̱ néꞌe choon ñoo ndu̱. \v 21 Ta ndá ndi kuu kua̱chi ni̱ ya̱ꞌa yuꞌu̱ ni̱ keei kíán ña̱ ni̱ꞌi ni̱ kaꞌi̱n tá ni̱ sa̱ káa̱i̱ tein mií rá ñoó, chi̱ ni̱ kaꞌi̱n diꞌa: “Sa̱ꞌá ña̱ kándísa yuꞌu̱ ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱nóo kua̱chi ndó yuꞌu̱ viti”, ni̱ kaai̱ xíꞌín rá ―kaá na̱. \p \v 22 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa va Félix ñoó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kuaꞌa̱n saꞌa̱ íchi̱ Jesús. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo, dá ni̱ chi̱tuu tóó ra ta̱ndóꞌó na̱. Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Tá ná kasaa̱ ta̱a dándáki soldado naní Lisias, nda̱ daá ví, dá kandaa̱ inii̱ nde̱ꞌá ndi kuaꞌa̱n ta̱ndóꞌó ndo̱ ―kaá ra̱. \p \v 23 Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ta̱a ndaá Pablo ña̱ ná kandaa va̱ꞌa ñaá rá. Tído ni̱ kaꞌa̱n ra̱ ña̱ ná konó rá kee Pablo dao ña̱ꞌa, ta ná konó taꞌani ra ku̱ꞌu ta̱ xíonoo xíꞌín ná koto niꞌini ñaá rá, kaá ra̱. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo noo̱ Félix \p \v 24 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa dao kuu̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ Félix xíꞌín ñadiꞌí ra̱ naní Drusila, ña̱ kúú ñáꞌa̱ Israel. Dá ni̱ kana ra Pablo. Dá ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ndi dándáki ña̱ kándéé iní yo̱ Jesucristo. \v 25 Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani Pablo ña̱ kánian kee yó ña̱ ndaa̱, ta kánian chituu ini yo̱ kee yó ña̱ kini. Ta ni̱ kaꞌa̱n taꞌani na ña̱ kasandaá iin kuu̱ keyíko̱ ndaa̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu. Kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo Félix. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná: \p ―Kuaꞌán viti, dá tá ná nono̱í, dá kana tukui yo̱ꞌó kasaa̱o̱n ―kaá ra̱. \p \v 26 Tído ndáti ra ña̱ ki̱ꞌo Pablo cháá di̱ꞌón noo̱ rá, dá dáyaa̱ ñaá rá, káꞌán rá. Sa̱ꞌá ño̱ó tóó tóó sa̱ kana ñaá rá sa̱ nda̱tóꞌón xíꞌín rá. \v 27 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ kuia̱, dá ni̱ keta Félix noo̱ choon néꞌe ra. Dá ni̱ ndu̱ꞌu ta̱a naní Porcio Festo kúú rá ta̱ néꞌe choon káꞌano ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ Félix kando̱o va̱ꞌa ra no̱ó na̱ Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo ra Pablo nákaa̱ na̱ veꞌe ka̱a. \c 25 \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaa Pablo xíꞌín ra̱ naní Festo \p \v 1 Dá ni̱ na̱tiin Festo choon kakuu ra ta̱ néꞌe choon káꞌano. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa oni̱ kuu̱, dá ni̱ keta ra ñoo Cesarea ñoó kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Jerusalén. \v 2 Tá ni̱ saa̱ ra̱ ñoó, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱a néꞌe choon no̱ó na̱ Israel. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá káꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ Pablo noo̱ Festo. \v 3 Dá ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mani̱ noo̱ Festo ña̱ ná tandaꞌá rá Pablo kii na ñoo Jerusalén. Ta ña̱ yóꞌo ni̱ xika̱ ra̱ chi̱ sa̱ ni̱ nda̱tóꞌón kueꞌé ra̱ ña̱ kaꞌání rá Pablo íchi̱. \v 4 Dá ni̱ kaa Festo: \p ―Nákaa̱ Pablo veꞌe ka̱a ñoo Cesarea. Tído yachi̱ va noꞌi̱. \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó ná koꞌo̱n dao ta̱a kúú kuendá mií ndó xíꞌín yuꞌu̱ ñoo Cesarea. Tá ió iin ña̱ꞌa ni̱ ya̱ꞌa ra ni̱ kee ra, dá kía̱n kuu kaꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ rá ñoó. \p \v 6 Dá ni̱ ka̱ndo̱o Festo ni̱ sa̱ io ra̱ ñoo Jerusalén xíꞌín ta̱a ñoó táto̱ꞌon ona̱ o uxi̱ kuu̱. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o ra kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá ñoo Cesarea. Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ na̱ko̱o ra noo̱ téi̱ noo̱ koo ra kaꞌanda ra̱ choon. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kuaka ra Pablo kasaa̱ na̱. \v 7 Tá ni̱ saa̱ Pablo ni̱ sa̱ kuíi̱n na̱ noo̱ ió ra̱, dá ni̱ na̱tuu yati ta̱ Israel, táꞌa̱n ra̱ ni̱ kii ñoo Jerusalén. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá dákuío ra Pablo kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi kini. Tído ko̱ ní niꞌi̱ taꞌon ra ndi kee ra, dá kando̱o ndaa̱ ña̱ káꞌa̱n ra̱. \p \v 8 Dá ni̱ ka̱sáꞌá Pablo chindeé ná mií ná, ta kaá na̱: \p ―Ko̱ ní ya̱ꞌi noo̱ ni iin ley nduꞌu̱, na̱ Israel, ta ni ko̱ ní xiní xíxii veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu, ta ni noo̱ ley César, ta̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱, ko̱ ní ya̱ꞌi ―kaá na̱. \p \v 9 Tído kóni̱ Festo kando̱o va̱ꞌa ra no̱ó ta̱ Israel. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón rá Pablo: \p ―¿Á nátaꞌan ni ino̱n koꞌo̱ ñoo Jerusalén, ta ñoó ná keyíko̱i̱ sa̱ꞌo̱n? ―kaá ra̱. \p \v 10 Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Sa̱ íin va yuꞌu̱ noo̱ mií ní, ta néꞌe ní choon ni̱ kee César. Ta yóꞌo va kúú noo̱ kánian keyíko̱ ní sa̱ꞌí. Chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa ní ña̱ ni iin tóꞌón ña̱ kini ko̱ ní ya̱ꞌi keei xíꞌín na̱ ñooi̱, na̱ Israel. \v 11 Chi̱ tá ní ya̱ꞌi keei iin kua̱chi kini, ña̱ kánian kuui̱, dá kía̱n iói̱ ña̱ kuui̱ sa̱ꞌán. Tído ni iin tóꞌón kua̱chi, ña̱ dákuío ta̱a yóꞌo yuꞌu̱, ko̱ kúú ña̱ ndaa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ íin taꞌon kuu naki̱ꞌo yuꞌu̱ noo̱ ndáꞌa̱ rá. Sa̱ꞌá ño̱ó xíka̱i̱ noo̱ ní ña̱ va̱ꞌa ka̱ mií César ná keyíko̱ sa̱ꞌí ―kaá Pablo. \p \v 12 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱tóꞌón Festo xíꞌín ta̱a káꞌa̱n niꞌini noo̱ rá, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Pablo: \p ―Ni̱ xika̱ miíón ña̱ keyíko̱ César sa̱ꞌo̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó tandaꞌí yo̱ꞌó koꞌo̱n noo̱ rá, tá dáá ―kaá ra̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín rey Agripa \p \v 13 Dá tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱ ñoó, dá ni̱ ka̱sáa̱ iin rey naní Agripa xíꞌín ñadiꞌí ra̱ naní Berenice ñoo Cesarea, chi̱ ni̱ ka̱sáa̱ ra̱ kaꞌa̱n ra̱ ndisáꞌán xíꞌín Festo. \v 14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ sa̱ ndei na kuaꞌa̱ vá kuu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kani Festo xíꞌín rey ñoó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo Pablo, ta kaá ra̱: \p ―Ni̱ da̱nkoo Félix iin ta̱a nákaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a yóꞌo. \v 15 Dá tá ni̱ saꞌi̱n ñoo Jerusalén, dá ni̱ kaꞌa̱n kua̱chi ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ xíꞌín ta̱ sáꞌano no̱ó na̱ Israel sa̱ꞌá ta̱a ñoó, ta ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ ná kaꞌandai̱ choon ña̱ ná kuu ra̱. \v 16 Dá ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín rá ña̱ ko̱ óon taꞌon kaꞌání ta̱a néꞌe choon romano iin ta̱a tá ko̱ ñáꞌa̱ ná kuita na̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá noo̱ rá, dá kía̱n kuu chindeé rá mií rá no̱ó kua̱chi dákuío ñaá ná, ni̱ kaai̱ xíꞌín rá. \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ka̱sáa̱ ta̱ Israel ñoo yóꞌo, ta ko̱ ní sá ndati taꞌon yuꞌu̱, chi̱ tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, kúú ni̱ na̱ko̱oi noo̱ téi̱ kaꞌandai̱ choon. Dá ni̱ saꞌandai̱ choon ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kuaka ra ta̱a naní Pablo ñoó kasaa̱ ra̱ noo̱í. \v 18 Dá ni̱ na̱kui̱ta ta̱ Israel káꞌa̱n kua̱chi ra sa̱ꞌá ta̱a ñoó. Tído ko̱ ní káꞌa̱n taꞌon ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáti yuꞌu̱ chinóo kua̱chi ñaá rá. \v 19 Chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ kúú ley mií rá. Ta káꞌa̱n taꞌani ra saꞌa̱ iin ta̱a naní Jesús, iin ra̱ ni̱ xiꞌi̱, tído Pablo kúú ra̱ kaá ña̱ takí va Jesús ñoó. \v 20 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní niꞌi̱ taꞌon yuꞌu̱ ndi koo keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌín ra̱, nde̱ꞌá á kándía ra koꞌo̱n ra̱ ñoo Jerusalén keyíko̱i̱ saꞌa̱ rá sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, ni̱ kaai̱ xíꞌín rá. \v 21 Tído ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ mií César Augusto ná keyíko̱ saꞌa̱ rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌandai̱ choon ña̱ ná kakaa̱ ii̱ rá veꞌe ka̱a nda̱ ná kasandaá kuu̱ tandaꞌí ra̱ koꞌo̱n ra̱ noo̱ César ñoó ―kaá Festo xíꞌín rey Agripa. \p \v 22 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Festo: \p ―Kóni̱ taꞌani yuꞌu̱ kueídóꞌi to̱ꞌon káꞌa̱n ta̱a ñoó. \p Dá ni̱ kaa Festo: \p ―Taa̱n, dá kueídóꞌo ní ña̱ kaꞌa̱n ra̱ ―kaá ra̱. \p \v 23 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ ka̱sáa̱ rey Agripa xíꞌín ñadiꞌí ra̱ naní Berenice veꞌe noo̱ saꞌándá Festo choon, ta ndíxi na dáꞌo̱n táyíí ndáa. Dá ni̱ ku̱ꞌu ra ini veꞌe xíꞌín ndidaá ta̱a dándáki soldado, xíꞌín ndidaá ta̱a ndáya̱ꞌi ñoo Cesarea. Dá ni̱ saꞌanda Festo choon ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ kuaka ra Pablo kasaa̱ na̱ noo̱ rá. \v 24 Dá ni̱ kaa ra̱: \p ―Mií ní, rey Agripa, xíꞌín ndidaá ní mií ní, na̱ ni̱ na̱taka ndéi yóꞌo viti xíꞌín nduꞌu̱. Ta ta̱a íin yóꞌo, kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel ndéi ñoo Jerusalén xíꞌín na̱ ndéi ñoo yóꞌo káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ rá noo̱ yúꞌu̱. Ta ko̱ sá tuu na ña̱ káyuꞌú ná ña̱ kánian kuu ra̱. \v 25 Tído ni iin tóꞌón ña̱ kini ko̱ ní nániꞌi̱ yuꞌu̱ ni̱ kee ra ña̱ kánian kuu ra̱. Tído ni̱ xika̱ mií rá ña̱ César Augusto keyíko̱ saꞌa̱ rá. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ tandaꞌí ra̱ koꞌo̱n ra̱. \v 26 Tído ko̱ níꞌi̱ taꞌon yuꞌu̱ ndí ki̱án taai sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo koꞌa̱n no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱ César. Sa̱ꞌá ño̱ó chíkani yuꞌu̱ ra̱ noo̱ ndidaá mií ní, na̱ ndéi yóꞌo, xíꞌín noo̱ mií ní, rey Agripa, dá ndato̱ꞌón va̱ꞌa ní ra̱, dá naniꞌi̱ yuꞌu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi ra chinóoi noo̱ tuti ñoó. \v 27 Chi̱ ko̱ váꞌa taꞌon keei tá ná tandaꞌí iin ta̱a nákaa̱ veꞌe ka̱a koꞌo̱n ra̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon káꞌano xía̱n nani ko̱ó kua̱chi ra̱ koꞌo̱n xíꞌín rá ―kaá ra̱. \c 26 \s1 Diꞌa ni̱ kaa Pablo xíꞌín rey Agripa xíꞌo na kuendá saꞌa̱ ña̱ ndóꞌo na \p \v 1 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Pablo: \p ―Viti kía̱n ní kuu ki̱ꞌón kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌón ―kaá ra̱. \p Dá ni̱ chi̱nee Pablo ndáꞌa̱ ná, dá ni̱ ka̱sáꞌá ná xíꞌo na kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo na: \p \v 2 ―Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, rey Agripa, chi̱ sónó ní ki̱ꞌoi kuendá noo̱ ní saꞌa̱ ndidaá kúú kua̱chi káꞌa̱n ta̱ ñooi̱, ta̱ Israel, sa̱ꞌí. \v 3 Ta kádii̱ taꞌani inii̱, chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa va mií ní saꞌa̱ ley nduꞌu̱, na̱ Israel. Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa taꞌani ní saꞌa̱ ndí ki̱án kédaá xíꞌín na̱ ñooi̱, dá ko̱ nákiꞌin táꞌan ña̱xintóni̱ ndú. Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌíi̱ noo̱ ní ña̱ kueé ni koo ini ní, dá kueídóꞌo ní ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ní. \s1 Káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndí ki̱án ni̱ sa̱ kee na tá ko̱ ñáꞌa̱ kandísa na Jesús \p \v 4 ’Ndidaá vá na̱ ñooi̱, na̱ Israel, náꞌá táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee yuꞌu̱ tá ni̱ sa̱ kuui talóꞌo̱ tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo miíí, ta náꞌá taꞌani na táto̱ꞌon ni̱ sa̱ keei tá ni̱ sa̱ ioi̱ ñoo Jerusalén. \v 5 Ta náꞌá taꞌani na ña̱ nda̱ ni̱ kaki va yuꞌu̱ kúúí ta̱a fariseo. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá kóni̱ na̱, kuu va ki̱ꞌo ndaa̱ na̱ kuendá ña̱ ni̱ sa̱ kuui iin ta̱a fariseo, táꞌa̱n ra̱ kúú iin taꞌándá ta̱a ndíta toon cháá ka̱ xíꞌín choon Ndios tein na̱ ñooi̱. \v 6 Tído viti, sa̱ꞌá ña̱ ió ta̱ndeé iní yuꞌu̱ ña̱ xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano ñoo ndu̱ tá sata̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndéi ta̱a yóꞌo chínóo kua̱chi ra yuꞌu̱ noo̱ mií ní. \v 7 Ta ndin uxi̱ uu̱ tuꞌu, nduꞌu̱ na̱ kúú na̱ veꞌe na̱ Israel, ndáti xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaa Ndios kee na xíꞌín na̱ sáꞌano ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó kéchóon ndu noo̱ Ndios nduú ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kómí yuꞌu̱ ta̱ndeé iní yóꞌo, rey Agripa, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n kua̱chi ta̱ Israel yóꞌo sa̱ꞌá yuꞌu̱ viti. \v 8 ¿Á káꞌán ní ña̱ kuáchi̱ nda̱ꞌo kíán noo̱ Ndios dánátaki na̱ ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱? \s1 Káꞌa̱n Pablo táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 9 ’Ta yuꞌu̱ ni̱ kaꞌán taꞌanii ña̱ níyi̱káí kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ kándísa kuu̱ Jesús, na̱ ñoo Nazaret. \v 10 Ta dión ni̱ sa̱ keei ñoo Jerusalén, chi̱ ni̱ sa̱ taáín kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúú ña̱yuu Ndios veꞌe ka̱a xíꞌín choon sa̱ xi̱ꞌo ta̱ duti̱ kúú no̱ó noo̱í. Ta sa̱ na̱taꞌan va inii̱ tá sa̱ saꞌání ñaá rá. \v 11 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná ini iin rá iin veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ndu̱, ta sa̱ kendúsa̱i̱ xíꞌín ná ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ Jesús. Ta sa̱ꞌá ña̱ sa̱ xído̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ xinii̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ xi̱onooi sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín ná nda̱ dao ka̱ ñoo tu̱kú ñóꞌo xíká. \s1 Káꞌa̱n Pablo ndi ni̱ kuu, dá ni̱ nduu na kuendá Jesús \p \v 12 ’Ta saꞌa̱ choon yóꞌo ni̱ keei kuaꞌi̱n ñoo Damasco, ta mií ta̱ duti̱ kúú no̱ó ni̱ xi̱ꞌo choon noo̱í kuaꞌi̱n. \v 13 Tído táto̱ꞌon dao nduú kíán, ná kaai̱ xíꞌín ní, rey, xíkai kuaꞌi̱n íchi̱ ñoó. Ta kúú ni̱ xinii̱ iin ña̱ yéꞌe̱ ni̱ kii chí induú. Ta ndato ka̱ víán o̱ du̱ú ndi̱ndii. Ta kúú ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa iin níí kúú no̱ó kuaꞌi̱n xíꞌín ta̱a kuaꞌa̱n xíꞌíín ñoó. \v 14 Ta kúú ndidaá vá nduꞌu̱ ni̱ kue̱i no̱ñóꞌo̱. Ta kúú ni̱ sei̱do̱ꞌo yuꞌu̱ ni̱ kaꞌa̱n iin na̱ káꞌa̱n yúꞌu̱ hebreo, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Saulo, Saulo, ¿ndiva̱ꞌa xíonooón kéndava̱ꞌón xíꞌín yuꞌu̱? Chi̱ kéeón táto̱ꞌon kée che̱e tá chísáꞌá rí dini̱ karochá.” \v 15 Dá ni̱ kaa yuꞌu̱: “¿Ndá yoo kúú mií ní, tatá?” Dá ni̱ kaa na̱: “Yuꞌu̱ kúú Jesús, na̱ xíonoo yoꞌó kéndava̱ꞌa xíꞌón. \v 16 Ta viti ndakuii̱n ndichi, chi̱ ni̱ naꞌa̱ noo̱ yúꞌu̱ noo̱ yo̱ꞌó, dá kechóon noo̱í, ta kanooón ki̱ꞌo ndaa̱o̱n kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xino̱n yuꞌu̱, xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱ꞌa koꞌi̱n naꞌi̱ noo̱o̱n. \v 17 Ta kandaa yuꞌu̱ yo̱ꞌó no̱ó na̱ ñoo miíón, na̱ Israel, xíꞌín noo̱ ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, chi̱ no̱ó na̱ yóꞌo tandaꞌí yo̱ꞌó koꞌo̱n, \v 18 dá ná natu̱u noo̱ ná, dá ná dánkoo na íchi̱ noo̱ íin naá, dá ná nakiꞌin na íchi̱ noo̱ ndato yéꞌe̱ kuaꞌa̱n induú. Dá ná o̱ káñoꞌo ka̱ na̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, ta ná ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Ta sa̱ꞌá ña̱ kandeé iní na̱ iin tóꞌón dini̱ mií yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo káꞌano ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi na, dá natiin na ña̱ va̱ꞌa ki̱ꞌo Ndios no̱ó ña̱yuu ni̱ ndu̱vii mií ná”, kaá Jesús xíꞌín yuꞌu̱. \s1 Káꞌa̱n Pablo ña̱ ni̱ kee na choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ ná \p \v 19 ’Dión ni̱ ndoꞌo yuꞌu̱, rey Agripa. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúsaá taꞌon inii̱ keei ndidaá choon ni̱ saꞌanda Jesús noo̱í ndá induú. \v 20 Ta mií no̱ó ni̱ da̱náꞌi̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo no̱ó na̱ ndéi ñoo Damasco. Ni ndiꞌi, dá ni̱ saꞌi̱n ni̱ da̱náꞌi̱ no̱ó na̱ ndéi ñoo Jerusalén, xíꞌín no̱ó na̱ ndéi iin níí kúú kuendá Judea diꞌa, xíꞌín no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Chi̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná ña̱ ná nandikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na, ta ná nduu na ña̱yuu Ndios, ta xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée na ná naꞌa̱ na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée na. \v 21 Ta sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ tiin ta̱ Israel yuꞌu̱ noo̱ nákaa̱i̱ veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ndu. Ta ni̱ kaꞌán rá kaꞌání rá yuꞌu̱. \v 22 Tído ni̱ chi̱ndeé vá ñaá Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó takí ii̱ váí nda̱ viti íin xíꞌoi kuendá no̱ó ña̱yuu ko̱ ndáya̱ꞌi, xíꞌín no̱ó na̱ ndáya̱ꞌi. Ta káꞌi̱n xíꞌín ná táto̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n profeta xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Moisés sa̱ꞌá ña̱ kánian koo, \v 23 chi̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ yóꞌo ña̱ ndoꞌo naní nío̱ na̱ kakuu Cristo, dá kuu na̱, dá mií ná kakuu na nataki mií no̱ó, dá kía̱n dátoo̱n na̱ no̱ó ña̱yuu, dá nani̱ꞌí na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ña̱ ka̱ki na ―kaá Pablo. \s1 Kóni̱ Pablo ña̱ kandísa rey Agripa to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús \p \v 24 Tá xíꞌo ii̱ vá Pablo kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo na, dá ni̱ ka̱yuꞌú Festo, ta kaá ra̱: \p ―¡Pablo, ni̱ ndulóko̱ va yoꞌó ni̱ kee ña̱ kuaꞌa̱ téí ña̱ ndi̱chí ni̱ da̱kuáꞌón! \p \v 25 Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Ko̱ ndúlóko̱ taꞌon yuꞌu̱, tatá Festo, chi̱ to̱ꞌon káꞌa̱n yuꞌu̱ kúú ña̱ ndaa̱, ta kíán to̱ꞌon ndi̱chí. \v 26 Ta sa̱ náꞌá vá mií rey xaa̱n sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó kándéé iníi̱ káꞌi̱n ña̱ yóꞌo noo̱ ná. Chi̱ kándaa̱ inii̱ ña̱ náꞌá va̱ꞌa va na saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ yóꞌo, chi̱ ko̱ kúu de̱ꞌé taꞌan vaan. \v 27 ¿Á kándísa ní, rey Agripa, to̱ꞌon ni̱ taa profeta? Sa̱ náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ kándísa nía̱n ―kaá na̱. \p \v 28 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Pablo: \p ―Nda̱dá cháá vá, dá kandeéón xino̱ ini yuꞌu̱ ña̱ kakuui iin ta̱ kuendá Jesús. \p \v 29 Dá ni̱ kaa Pablo: \p ―Tá cháá o tá kuaꞌa̱ ni̱ kamani̱, tído xíka̱i̱ noo̱ Ndios ña̱ o̱ du̱ú iin tóꞌón mií ní ná nduu kuendá Jesús, ná nduu taꞌani ndidaá na̱ ndéi seídóꞌo to̱ꞌon káꞌi̱n yóꞌo kuendá Jesús, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú yuꞌu̱. Tído ná dáꞌa ni kandiko̱ ndáꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yuꞌu̱ ndíko̱ ndáꞌí. \p \v 30 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ndichi rey ñoó xíꞌín Festo ñoó, xíꞌín ñá naní Berenice, xíꞌín ña̱yuu ndéi xíꞌín ná ñóó. \v 31 Dá tá ni̱ ka̱nkuei xoo na̱ kuaꞌa̱n na̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan na, ta kaá na̱: \p ―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée ta̱a káa. Ko̱ káni taꞌan vaan ña̱ kuu ra̱, ta ni ko̱ kánian kakaa̱ ra̱ veꞌe ka̱a ―kaá na̱. \p \v 32 Dá ni̱ kaa rey Agripa xíꞌín Festo: \p ―Kuu va dáyaa̱ yo̱ ta̱a káa, ní kúu. Tído ni̱ xika̱ ra̱ ña̱ keyíko̱ mií César saꞌa̱ rá ―kaá ra̱. \c 27 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱ néꞌe choon ña̱ tandaꞌá rá Pablo koꞌo̱n na̱ ñoo Roma \p \v 1 Dá ni̱ chi̱kaa̱ ini ta̱ néꞌe choon ñoó tandaꞌá rá nduꞌu̱ koꞌo̱n ndu̱ xíꞌín barco chí kuendá Italia. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱ki̱ꞌo ra Pablo xíꞌín dao ka̱ ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ saꞌándá choon noo̱ iin ciento soldado naní Julio, ta ra̱ yóꞌo nákaa̱ tein iin taꞌándá soldado naní Augusto. \v 2 Dá ni̱ kaa ndu ini iin barco ni̱ kii ñoo Adramitio, chi̱ sa̱ íi̱n nduu ra̱ ña̱ nada̱on rá koꞌo̱n ra̱ noo̱ nákui̱ta barco sáꞌa̱n chí kuendá Asia diꞌa. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. Ta néꞌe táꞌan ndu xíꞌín iin ta̱a naní Aristarco. Ta kúú rá iin ta̱a ñoo Tesalónica, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Macedonia diꞌa. \p \v 3 Tá nda̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Sidón. Dá ni̱ kuꞌu̱ ini ta̱ naní Julio ñoó saꞌa̱ Pablo, chi̱ ni̱ sonó rá ni̱ saꞌa̱n na̱ noo̱ ndéi na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ná ndéi ñoo ñoó. Dá ni̱ chi̱ndeé ná Pablo. \v 4 Dá ni̱ kaa tuku ndu ini barco ñoó, dá ni̱ ka̱nkuei ndu ñoo Sidón ñoó kuaꞌa̱n ndu̱. Dá ni̱ kao̱ ndu̱ iin xoo yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Chipre, ta ni̱ ka̱ndo̱oan chí xoo íti diꞌa, chi̱ kána nda̱ꞌo tachi̱ xoo no̱ó ni̱ kaꞌán ndú koꞌo̱n ndu̱. \v 5 Dá ni̱ ya̱ꞌa yati ndu chí kuendá Cilicia xíꞌín Panfilia. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ noo ndu ñoo káꞌano naní Mira, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Licia diꞌa. \p \v 6 Ta ñoó ni̱ na̱níꞌi̱ ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó iin ka̱ barco, táꞌa̱n kirá ni̱ kii chí ñoo naní Alejandría, chi̱ kiróón kúú rá kuaꞌa̱n chí Italia. Dá ni̱ da̱káa ra nduꞌu̱ ini róón. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. \v 7 Ta sa̱ ni̱ ku̱kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuu̱ kuaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín barco ñoó no̱ó ta̱ñoꞌo̱, chi̱ kueé nda̱ꞌo kuaꞌa̱n ra̱. Ta kúú xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó, dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ xíto ndaa táꞌan xíꞌín ñoo naní Gnido, chi̱ kána i̱ó tachi̱ dée̱n no̱ó kuaꞌa̱n ndu̱. Ta ko̱ ku̱ú taꞌon koꞌo̱n ndaa̱ ndu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kao̱ ndu̱ sata̱ iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Creta. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ noo̱ xíto ndaa táꞌan xíꞌín ñoo naní Salmón, ña̱ nákaa̱ yúku̱ Creta ñoó. \v 8 Ta dión xíꞌín ta̱ndóꞌó daá vá xíka ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yati yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin xíán naní Puerto Va̱ꞌa yati noo̱ nákaa̱ ñoo naní Lasea. \v 9 Ta kúú sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo kuu̱ xíka ndu no̱ó ta̱ñoꞌo̱ kuaꞌa̱n ndu̱. Kúú sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá i̱o nda̱ꞌo ió ña̱ kía̱n kaka ndu koꞌo̱n ndu̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱, chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n kuyati va yoo̱ vi̱xi, dá kasáꞌá kána cháá ka̱ tachi̱ dée̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌa̱n niꞌini Pablo no̱ó ña̱yuu ñoó, \v 10 ta kaá na̱: \p ―Ñani, kándaa̱ inii̱ ña̱ i̱o nda̱ꞌo ió ña̱ ndoꞌo yó ta̱ndóꞌó no̱ó koꞌo̱n yo̱, chi̱ naá vá barco yóꞌo xíꞌín ndidaá ña̱ꞌa ndío rá kuaꞌa̱n ra̱. Ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni, chi̱ i̱o taꞌani ió ña̱ kuu yo̱ ―kaá na̱. \p \v 11 Tído ko̱ ní kékuendá taꞌon ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Pablo, chi̱ ni̱ kee cháá ka̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n satoꞌo barco ñoó xíꞌín ta̱ dákáka ra ña̱ ná koꞌo̱n ra̱. \v 12 Ta sa̱ꞌá ña̱ kíán iin xíán noo̱ ko̱ váꞌa kandita barco yoo̱ vi̱xi, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a ñoó ni̱ ka̱ndo̱o ra ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱, nde̱ꞌá á kandeé rá kasandaá ra̱ iin ka̱ ñoo naní Fenice, ña̱ nákaa̱ mií yúku̱ naní Creta ñoó, dá nakuii̱n va̱ꞌa barco ñoó, dá ná kandati ra nda̱ ná ya̱ꞌa yoo̱ vi̱xi, káꞌán rá. Ta ñoo Fenice ñoó nákaa̱ chí xoo noo̱ kéta ndia̱ndii tá ni̱ ini. \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndoꞌo ndu ta̱ndóꞌó káꞌano ni̱ kee tachi̱ dée̱n \p \v 13 Ta kueé vá ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán ña̱yuu ña̱ kuu va kaka na koꞌo̱n na̱, táto̱ꞌon nákani ini na̱ kee na. Dá ni̱ taó ná ka̱a ve̱e ña̱ kúú freno barco ñoó. Dá ni̱ kiꞌin ndu tátuu yati ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yúꞌu̱ yúku̱ naní Creta ñoó. \v 14 Tído cháá vá ni̱ saꞌa̱n ndu̱, kúú ni̱ ka̱sáꞌá vá kána tachi̱ dée̱n, ta ve̱i ña chí yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ diꞌa, chi̱ ve̱i ña xoo kuáꞌa noo̱ xínko̱o ndia̱ndii, ta naníán Euroclidón. \v 15 Ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá néꞌe tachi̱ dée̱n barco ñoó kuaꞌa̱n ra̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní kúu ka̱ dákáka ndu barco koꞌo̱n ndu̱ niꞌi̱ ndú ñoꞌó i̱chí, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱yáa̱ va ndu barco néꞌe ñaá tachi̱ kuaꞌa̱n. \p \v 16 Dá ni̱ ya̱ꞌa ndu sata̱ iin yúku̱ lóꞌo̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ naní Clauda. Ta ko̱ kána ni̱ꞌi taꞌon tachi̱ ñoó. Ta kúú xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó, dá ni̱ ka̱ndeé ndú ni̱ na̱di̱tá ndú barco le̱é ni̱ na̱chiꞌi ndu ra̱ ini barco káꞌano ñoó. \v 17 Dá tá ni̱ ndu̱ꞌu barco le̱é ñoó, dá ni̱ kató toon ra barco káꞌano ñoó xíꞌín yóꞌo̱ ndéé. Dá ni̱ ndu̱toon rá. Tído ni̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ koꞌo̱n ra̱ karnee niꞌini rá tein ño̱tí noo̱ naní Sirte. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nóo ra dáꞌo̱n tánee dini̱ barco ñoó. Dá ni̱ da̱yáa̱ ra̱ barco kaneꞌe tuku ñaá tachi̱ koꞌa̱n. \p \v 18 Ta kána ii̱ vá tachi̱ dée̱n tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá dao ta̱a ñoó taó ra̱ ña̱ꞌa ñóꞌo ini barco ñoó satá ra̱án kuaꞌa̱n ini ta̱ñoꞌo̱. \v 19 Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ óni̱, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndú taó ndu̱ ña̱ꞌa kéchóon mií barco ñoó satá ndu̱án kuaꞌa̱n ini ta̱ñoꞌo̱. \p \v 20 Ta kúú kuaꞌa̱ vá kuu̱ ko̱ ní xiní ndu̱ ndia̱ndii ni ti̱ñoo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndú ni̱ kee tachi̱ dée̱n ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda va ini ndu̱ ña̱ ko̱ó ka̱ ta̱ndeé iní ña̱ ka̱ki ndu. \v 21 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ya̱ꞌa kua̱ꞌá kuu̱ ko̱ ní sásáꞌan ndu, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi Pablo tein ta̱a ñoó. Dá ni̱ kaa na̱: \p ―Tá ní seídóꞌo ndó ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ váꞌa kankuei yó noo̱ naní Creta, dá kía̱n o̱ ndóꞌo taꞌon yó ta̱ndóꞌó yóꞌo, ta ni o̱ naá taꞌon ña̱ néꞌe barco yóꞌo, ní kúu. \v 22 Tído viti káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱ ña̱ ndeé koo ini ndo̱, chi̱ ni iin tóꞌón taꞌon yó o̱ ku̱ú, va̱ꞌará ná naá barco yóꞌo. \v 23 Chi̱ sa̱kuaá víti ni̱ sa̱ io iin ángel xíꞌíi̱n, ta ni̱ kii na noo̱ mií Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yuꞌu̱, na̱ kéchóon yuꞌu̱ noo̱. \v 24 Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Pablo, o̱ sa̱ yu̱ꞌóo̱n, chi̱ kánian nakuii̱o̱n noo̱ César. Sa̱ꞌá ño̱ó dáka̱ki va Ndios ndidaá ña̱yuu ve̱i xíꞌón ini barco yóꞌo”, kaá na̱ xíꞌíín. \v 25 Sa̱ꞌá ño̱ó ndeé koo ini ndo̱, ñani, chi̱ kándísa ndaa̱ yuꞌu̱ ña̱ kee Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n ángel ñoó xíꞌíín. \v 26 Tído miía̱n saa̱ barco yóꞌo tuu rá iin yúku̱ íin ini ta̱ñoꞌo̱ ―kaá Pablo. \p \v 27 Ta kúú sa̱ ni̱ xi̱no va uxi̱ komi̱ kuu̱ yáꞌa ndu ta̱ñoꞌo̱ naní Adriático kuaꞌa̱n ndu̱. Ta xoo diꞌa xoo diꞌa kíꞌin barco ñóꞌo ndu kuaꞌa̱n ra̱ kée tachi̱. Tá ni̱ kuu dao ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ kéchoon xíꞌín barco ñoó ña̱ sa̱ na̱tuu yati ndu kuaꞌa̱n ndu̱ yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ noo̱ kúú no̱ñóꞌo̱. \v 28 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱ki̱ꞌó ra̱ ndi ki̱ꞌo konó nákaa̱ ta̱kui̱í ñoó. Dá ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ kíán oko̱ ndaꞌá. Dá xíka barco kuaꞌa̱n ra̱ cháá ka̱ chí noo̱. Dá ni̱ chi̱ki̱ꞌó tuku ra ndi ki̱ꞌo konó. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ nda̱dá saꞌo̱n va ndaꞌá kíán. \v 29 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ yu̱ꞌú ra̱ ña̱ tuu táꞌan barco ñoó xíꞌín yuu̱ náꞌano ndíta yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Dá ni̱ chi̱rkuei ra ndin komi̱ ka̱a ve̱e chí sata̱ diꞌa barco ñoó, dá ná katuu rá. Dá ni̱ ka̱sáꞌá rá seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Ndios ña̱ ná tu̱u noo̱ kíi̱. \p \v 30 Dá ni̱ ka̱sáꞌá ta̱ kéchóon xíꞌín barco ñoó kée ra ña̱ ñóꞌo ra taán rá ka̱a ve̱e chí noo̱ diꞌa barco ñoó, tído barco le̱é ñoó vá taó ra̱ ñóꞌo ra, dá kuino ra dáka̱ki ra mií rá, káꞌán rá. \p \v 31 Kúú ni̱ ka̱sto̱ꞌon Pablo xíꞌín ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado, xíꞌín mií soldado, ta kaá na̱: \p ―Tá ná o̱ káñoꞌo ta̱a káa xíꞌín yó ini barco yóꞌo, dá kía̱n o̱ káki taꞌon ndó ―kaá na̱. \p \v 32 Dá ví ni̱ saꞌanda soldado ñoó yóꞌo̱ ndíko̱ barco le̱é ñoó, dá ni̱ yaa̱ ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱ñoꞌo̱. \p \v 33 Dá tá sa̱ kuaꞌa̱n tu̱u noo̱, dá ni̱ kaꞌa̱n Pablo xíꞌín ndidaá kúú ta̱a ñoó ña̱ ná kasáꞌan ra, ta kaá na̱: \p ―Sa̱ ni̱ xi̱no uxi̱ komi̱ kuu̱ ndéi ndó néꞌe ii̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ nákani ini ndo̱, ta ni lúꞌu̱ ví ña̱ꞌa ko̱ ní seí ndo̱. \v 34 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kasáꞌan ndó, dá naniꞌi̱ iní ndo̱ cháá, dá chi̱ ni iin tóꞌón ndó, ta ni iin tóꞌón idí dini̱ ndo̱ o̱ naá ―kaá na̱. \p \v 35 Tá ni̱ kaꞌa̱n Pablo dión, dá ni̱ tiin na iin pan. Dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios noo̱ ndidaá kúú ta̱a ñoó. Dá ví ni̱ saꞌanda na̱án. Dá ni̱ ka̱sáꞌá seí na̱án. \v 36 Dá ni̱ ndu̱ndeé iní ndidaá ka̱ ta̱a ñoó. Dá ni̱ sa̱sáꞌan taꞌani ra. \v 37 Ta ndidaá nduꞌu̱, na̱ ni̱ sa̱ ñoꞌo ini barco ñoó, ni̱ sa̱ kuu ndu uu̱ ciento oni̱ diko saꞌo̱n iin. \v 38 Dá tá ni̱ ndi̱noo ini ndu̱ ni̱ sa̱sáꞌan ndu, dá ví ni̱ taó ndíꞌi ra tirió ñóꞌo ini barco ñoó ni̱ sata ra̱án no̱ó ta̱ñoꞌo̱, dá ni̱ ka̱ndaa cháá ña̱ ve̱e rá, dá ni̱ na̱xi̱nko̱o rá lúꞌu̱ ka̱ no̱ó ta̱kui̱í. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ na̱táni̱ barco ñoó ni̱ kee ta̱kui̱í \p \v 39 Tá ni̱ tu̱u noo̱, kúú ko̱ nákoni ii̱ vá ta̱a ñoó ndá yúku̱ kíán. Tído ni̱ xini ra̱ iin ndáꞌa̱ ta̱ñoꞌo̱ nákaa̱ saꞌa̱ yúku̱ íin ñoó, ta ñoó ndéi ño̱tí. Dá ni̱ kaꞌán rá ña̱ ndá ndi kuu kandeé rá dákáka ra barco ñoó koꞌo̱n ra̱ nda̱ ñoó. \v 40 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌanda ra̱ yóꞌo̱ ndíko̱ ka̱a ve̱e ñoó. Dá ni̱ ka̱ndo̱oan ini ta̱kui̱í. Dá ni̱ ndaxí rá yóꞌo̱ ndíko̱ yíto̱, kirá dákáka ra barco ñoó, dá ni̱ na̱xino̱ ra̱ ini ta̱kui̱í, dá kuu kao tuku ra barco. Dá ni̱ da̱káa ra dáꞌo̱n, táꞌa̱n ña̱ tánee chí xoo noo̱ diꞌa barco ñoó. Dá ni̱ na̱kiꞌin barco kuaꞌa̱n ra̱ niꞌi̱ ra̱ noo̱ ndéi ño̱tí ñoó. \p \v 41 Tído ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ tuu rá noo̱ ndéi iin tuꞌu ño̱tí ini ta̱ñoꞌo̱ ñoó, chi̱ kíán noo̱ nákiꞌin táꞌan no̱ó ta̱kui̱í ñáni táꞌan. Ta ñoó ni̱ saa̱ noo̱ barco ñoó ni̱ sa̱rneean tein ño̱tí ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu kasandaá ra̱ nda̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó. Ta sa̱ꞌá ña̱ ndée̱ téí ñáni ta̱kui̱í chí sata̱ diꞌa barco ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá cháchi rá. \p \v 42 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ndidaá soldado ña̱ kaꞌání rá ndidaá ta̱a kuaꞌa̱n veꞌe ka̱a néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱, dá ni iin tóꞌón rá ná o̱ kuíno di̱tá rá kasandaá ra̱ nda̱ yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱. \v 43 Tído kóni̱ ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó ña̱ dáka̱ki ra Pablo. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní sónó taꞌon ra ña̱ koo dión. Dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ ndidaá ta̱a ti̱ꞌa di̱tá ña̱ ná kee ra ini ta̱ñoꞌo̱, dá ná kasandaá ra̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí. \v 44 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ra̱ ko̱ tíꞌa di̱tá ña̱ ná tiin ra tabla o táꞌí barco, dá ná kasandaá ra̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí, kaá ra̱. Ta dión ni̱ kee ndu, ta kúú ndidaá vá nduꞌu̱ ni̱ ka̱ki. \c 28 \s1 Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ ndei ndu noo̱ naní Malta \p \v 1 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kasa̱ndaá ndiꞌi ndu yúꞌu̱ ta̱ñoꞌo̱ ñoó, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ yúku̱ ñoó naní Malta. \v 2 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini ña̱yuu ndéi ñoó saꞌa̱ ndúꞌu̱, chi̱ ni̱ saꞌon na ñóꞌo̱, dá ni̱ kana na nduꞌu̱ ña̱ ná natuu yati ndu nadaa̱ ndú, chi̱ kóon dai̱, ta vi̱xi nda̱ꞌo. \p \v 3 Dá ni̱ saꞌa̱n taꞌani Pablo ni̱ da̱taká na̱ cháá títo̱ ni̱ taán ná noo̱ kéi̱ ñóꞌo̱ ñoó. Tído tá ni̱ taán ná ra̱, kúú ni̱ keta iin koo̱ dée̱n tein rá, chi̱ ni̱ ka̱sáꞌá ndii̱ ri̱. Kúú ni̱ tiin rí ndáꞌa̱ ná. \p \v 4 Dá tá ni̱ xini na̱ ndéi Malta ñoó ña̱ tákaa koo̱ ñoó ndáꞌa̱ Pablo, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón táꞌan mií ná: \p ―Miía̱n ndaa̱ iin ta̱a saꞌání ndi̱i va kúú ta̱a káa, nda̱ni ndóꞌo ra dión. Ko̱ ní xíꞌi̱ taꞌon ra ni̱ kee ta̱ñoꞌo̱, tído o̱ káki taꞌon ra viti, chi̱ miía̱n chiya̱ꞌi ra sa̱ꞌá kua̱chi ra̱ ―kaá na̱. \p \v 5 Tído tá ni̱ kidi niꞌini Pablo ndáꞌa̱ ná, ta kúú ni̱ ka̱nkao va koo̱ dée̱n ñoó noo̱ ñoꞌó kéi̱ ñoó, ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ni̱ ndoꞌo na ni̱ kee rí. \v 6 Ndidaá kúú ña̱yuu ñoó ndáti ña̱ nein ñíi̱ Pablo, o iin ndakána kankao na kuu na̱. Ta sa̱ ni̱ ku̱naꞌá vá ndáti ña̱yuu ñoó, tído ko̱ó ña̱ꞌa taꞌon ni̱ ndoꞌo na. Dá ni̱ na̱da̱on na ña̱ nákani ini na̱, ta ni̱ kaa na̱ ña̱ iin ndios vá kúú ná. \p \v 7 Ta yati ñoó ndéi dao ñóꞌo̱ iin ta̱a naní Publio, ra̱ néꞌe choon ñoo ñoó. Ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ra nduꞌu̱, ta ni̱ xito ñaá rá oni̱ kuu̱. \v 8 Ta kánduꞌu̱ tatá Publio ñoó noo̱ xíto, chi̱ kúꞌu̱ ra̱ kée kueꞌe̱ dáa̱ xíꞌín tachí níí. Dá ni̱ saꞌa̱n Pablo ni̱ xito niꞌini ñaá ná. Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios, kúú ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná sata̱ rá. Ta kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa va ra. \v 9 Tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ndéi ñoó ña̱ ni̱ ndu̱va̱ꞌa ta̱a ñoó, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kúꞌu̱ ni̱ saa̱ noo̱ ió Pablo, ta kúú ni̱ ndu̱va̱ꞌa taꞌani na. \v 10 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ mani̱ ni̱ kee ña̱yuu ñoó xíꞌín nduꞌu̱. Dá tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ tiin tuku ndu barco koꞌo̱n ndu̱, kúú ni̱ kemáni̱ ná nduꞌu̱ xíꞌín kua̱ꞌá ña̱ꞌa, ña̱ xínñóꞌó ndú no̱ó koꞌo̱n ndu̱. \s1 Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Roma \p \v 11 Tá ni̱ xi̱no oni̱ yoo̱ ni̱ sa̱ ndei ndu ñoó, dá ni̱ tiin ndu iin barco ni̱ sa̱ íi̱n ni̱ sa̱ ndati ni̱ ya̱ꞌa yoo̱ vi̱xi. Ta ni̱ kii ra chí ñoo káꞌano naní Alejandría, ta kándodó uu̱ yoko̱ chí noo̱ ra̱. Iian naní Cástor, ta iin ka̱a̱n naní Pólux. Dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n ndu̱. \v 12 Dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Siracusa. Ta ñoó ni̱ sa̱ ndei ndu oni̱ kuu̱. \v 13 Dá ni̱ kee barco ñoó tátuu yati ra yuꞌú ta̱ñoꞌo̱ kuaꞌa̱n ra̱ nda̱ ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ iin ñoo naní Regio. Dá nda̱ iin ka̱ kuu̱ ni̱ ka̱sáꞌá kána tachi̱ ve̱i chí xoo sur diꞌa. Dá tá ni̱ ya̱ꞌa uu̱ ka̱ kuu̱, dá ni̱ saa̱ ndu̱ iin ñoo naní Puteoli. \v 14 Ta ñoó ni̱ na̱níꞌi̱ ndú dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ seí ndaꞌí na̱ noo̱ ndúꞌu̱ ña̱ ná kandei ndu xíꞌín ná usa̱ kuu̱. Dá tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ kee ndu kuaꞌa̱n sáꞌá ndú ñoo Roma. \p \v 15 Ta sa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌon na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Roma ña̱ ve̱i ndu, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saa̱ na̱ ni̱ niꞌi̱ ná nduꞌu̱ íchi̱ ve̱i ñoo naní Foro de Apio xíꞌín iin ka̱ ñoo naní Ndin oni̱ Tabernas. Tá ni̱ xini Pablo ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱ kúú kuendá Jesús ñoó, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios, ta ni̱ ndu̱ndeé iní na̱. \v 16 Dá tá ni̱ saa̱ ndu̱ ñoo Roma, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ta̱ saꞌándá choon noo̱ soldado ñoó ta̱a ñóꞌo veꞌe ka̱a néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱ no̱ó ta̱a dándáki veꞌe ka̱a ñoo Roma. Tído ni̱ sonó rá ña̱ koo xoo Pablo iin ka̱ veꞌe, ta koo iin soldado kandaa ñaá rá. \s1 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo no̱ó na̱ Israel ndéi ñoo Roma \p \v 17 Tá ni̱ xi̱no oni̱ kuu̱ ni̱ saa̱ Pablo ñoo Roma, dá ni̱ na̱kana na ta̱ sáꞌano Israel ndéi ñoo Roma ñoó. Dá tá ni̱ na̱taka ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá: \p ―Ñani, ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa kini ko̱ ní kée yuꞌu̱ xíꞌín na̱ ñoo yo̱, ta ko̱ ní káꞌa̱n ndava̱ꞌi saꞌa̱ choon ni̱ saꞌanda na̱ sáꞌano veꞌá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Tído ni̱ tiin ra yuꞌu̱ ñoo Jerusalén, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ romano. \v 18 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ da̱ndíchi̱ ra̱ yuꞌu̱, dá ni̱ kaꞌán rá dáyaa̱ ñaá rá, chi̱ ko̱ ní nániꞌi̱ taꞌon ra ni iin tóꞌón kua̱chii̱ sa̱ꞌá ña̱ kánian kuui̱. \v 19 Tído ko̱ ní xíin taꞌon ta̱ ñoo yo̱, ta̱ Israel, ña̱ dáyaa̱ ta̱ néꞌe choon yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xika̱i̱ ña̱ ná keyíko̱ César sa̱ꞌí, va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa ndóꞌi xíꞌín na̱ ñooi̱. \v 20 Ta ña̱ yóꞌo kóni̱i̱ kasto̱ꞌin xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kanai ndo̱ꞌó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱, dá kaꞌi̱n xíꞌín ndó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kómíí ta̱ndeé iní táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ na̱ ñoo yo̱, na̱ Israel, sa̱ꞌá ño̱ó ndíko̱ yuꞌu̱ cadena yóꞌo ―kaá na̱. \p \v 21 Dá ni̱ kaa ta̱ sáꞌano ñoó xíꞌín ná: \p ―Ni iin tóꞌón tuti ko̱ ní nátiin nduꞌu̱ no̱ó na̱ ndéi chí kuendá Judea ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ní. Ta ni iin ñani yo̱ ni̱ kii ñoó ko̱ káꞌa̱n kua̱chi saꞌa̱ ní. \v 22 Tído kóni̱ ndu̱ kueídóꞌo ndu ndi kaá ní sa̱ꞌá ña̱yuu kándísa dión, chi̱ iin níí kúú xíán káꞌa̱n kini ña̱yuu saꞌa̱ ná ―kaá ra̱. \p \v 23 Dá ni̱ ka̱ndo̱o ra iin kuu̱ ña̱ nataka ra̱ kueídóꞌo ra Pablo. Tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ dáá ñóó, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ na̱taka veꞌe noo̱ ió Pablo. Ta nda̱ naꞌa, ta kúú nda̱ ni̱ ini, ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, chi̱ kóni̱ na̱ ña̱ xino̱ ini ña̱yuu ñoó, dá ná kandísa na Jesús. Chi̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌa̱ ley Moisés, xíꞌín ña̱ ni̱ kaꞌa̱n profeta sa̱ naꞌá. \v 24 Ta dao ra ni̱ ka̱ndísa ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo, tído dao ra, ko̱ ní xíin kandísa. \v 25 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní nákiꞌin táꞌan nóó ña̱xintóni̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáꞌá nduta̱ ra̱ kuaꞌa̱n nóꞌo̱ rá. Tído tá ko̱ ñáꞌa̱ ka̱ kankuei ra yéꞌé ñoó, dá ni̱ kaa Pablo xíꞌín rá: \p ―Ndaa̱ va ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ Ndios xíꞌín profeta Isaías tá ni̱ kaa na̱ diꞌa xíꞌín na̱ sáꞌano veꞌá: \q1 \v 26 Kuaꞌán kaꞌo̱n diꞌa xíꞌín ña̱yuu xaa̱n: \q1 Va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ná kueídóꞌo ndó, tído o̱ kátóni̱ taꞌon ini ndo̱. \q1 Ta va̱ꞌará ndidaá ka̱ vía̱n ndéꞌé ndó, tído o̱ kándaa̱ taꞌon ini ndo̱. \q1 \v 27 Dión ndoꞌo na chi̱ ni̱ ndu̱káxí nda̱ꞌo nío̱ ná. \q1 Ta ko̱ tái̱ taꞌon do̱ꞌo na. \q1 Ta ndadí taꞌani noo̱ ná, \q1 dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíꞌín noo̱ ná, \q1 ta ni xíꞌín do̱ꞌo na ná o̱ kueídóꞌo na, \q1 ta ni o̱ kátóni̱ taꞌon ini na̱, \q1 dá ná o̱ nándió kuéi na noo̱ yúꞌu̱, \q1 dá nduva̱ꞌi na̱. \m Dión ni̱ kaꞌa̱n Espíritu ii̱ xíꞌín Isaías. \v 28 Ta kanaꞌá ndó viti ña̱ tándaꞌá Ndios to̱ꞌon va̱ꞌa, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi kee na dáka̱ki na yó, kuaꞌa̱n no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta no̱ón diꞌa kúú na̱ natiin va̱ꞌan ―kaá Pablo xíꞌín rá. \p \v 29 Tá ni̱ kaꞌa̱n Pablo to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ ka̱sáꞌá dándichi̱ táꞌan mií ra̱ Israel ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱. \v 30 Ta ni̱ sa̱ io Pablo uu̱ kuia̱ toon ini veꞌe ni̱ xiin ndodó ná ñoó. Ta sa̱ na̱tiin va̱ꞌa na ndidaá ña̱yuu sa̱ sáa̱ sa̱ xito niꞌini ñaá. \v 31 Ta ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó saꞌa̱ ndi koo ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ta ni̱ da̱náꞌa̱ taꞌani na saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo. Ta ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na kaꞌa̱n na̱, ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ ní chítuu noo̱ dánaꞌa̱ na̱.