\id 2TI \h 2 Timoteo \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n noo̱ Timoteo \toc2 2 Timoteo \toc3 2 Ti. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n noo̱ Timoteo \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndisáꞌán xíꞌín Timoteo \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na to̱ꞌon na noo̱ yo̱ ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús. \v 2 Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín yoꞌó, Timoteo, de̱ꞌe mani̱ miíi̱. Mií tatá yo̱ Ndios, xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee na ña̱ mani̱ xíꞌín yoꞌó, ta ná kuꞌu̱ ini na̱ sa̱ꞌo̱n, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ino̱n. \s1 Ná dáꞌa ni kakaꞌan noo̱ yo̱ dánaꞌa̱ yo̱ saꞌa̱ Jesús \p \v 3 Náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios, na̱ kéchóon yuꞌu̱ noo̱ xíꞌín iin ña̱xintóni̱ vii, táto̱ꞌon sa̱ kee na̱ sáꞌano veꞌi, chi̱ daá kuití ndíko̱ꞌon inii̱ yo̱ꞌó noo̱ káꞌi̱n xíꞌín ná nduú ñoó. \v 4 Daá ndaꞌí va ndísaa̱ inii̱ yo̱ꞌó, táto̱ꞌon ndaꞌí ni̱ sakón tá ni̱ keei ve̱ii. Sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ kíi̱í saa̱i̱ kande̱ꞌí yo̱ꞌó, dá ná ndinoo inii̱ xíꞌín ña̱ kádii̱ inii̱. \v 5 Ta daá ñóꞌo inii̱ ña̱ ndinoꞌo ino̱n kándéé ino̱n Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándéé iní ñaá Loida, na̱ kúú naná paꞌo̱n, xíꞌín Eunice, na̱ kúú naná miíón. Ta kátóni̱ ndaa̱ inii̱ ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani kándéé iní ñaá miíón. \p \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n niꞌinii noo̱o̱n ña̱ ndinoꞌo ino̱n keeón choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱o̱n, chi̱ kíán táto̱ꞌon iin ñóꞌo̱ kéi̱, o̱ sa̱ kónón ña̱ ndaꞌo̱ ña̱, diꞌa ndato cháá ka̱ ná nakei̱ ña̱. Chi̱ choon yóꞌo ni̱ ni̱ꞌo̱n noo̱ Ndios tá ni̱ chi̱nóoi ndáꞌí dino̱n. \v 7 Chi̱ ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios iin espíritu, táꞌa̱n ña̱ kédaá xíꞌín yó, dá yu̱ꞌú yo̱. Diꞌa ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu mií ná noo̱ yo̱, dá kía̱n ná koo ndeé cháá ka̱ ini yo̱, ta ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, ta ná kendísáꞌano yó. \p \v 8 Ná dáꞌa ni kakaꞌan noo̱o̱n dánaꞌo̱n no̱ó ña̱yuu saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta o̱ sa̱ kákaꞌan noo̱o̱n sa̱ꞌá ña̱ nákaa̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a saꞌa̱ ná. Diꞌa koo ino̱n ná ki̱ꞌón miíón ndoꞌo naní nímo̱n táto̱ꞌon ndóꞌo yuꞌu̱ saꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús dánaꞌa̱ yo̱, ta keeón ña̱ xíꞌín ndée̱ mií Ndios, \v 9 na̱ ni̱ da̱káki ñaá, ta mií ná ni̱ na̱kana ñaá keeá choon ii̱ mií ná. Ta ko̱ ní kée na dión xíꞌín yó saꞌa̱ ña̱ kée yó ña̱ va̱ꞌa. Diꞌa ni̱ kee na xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yó sa̱ꞌá Cristo Jesús nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa ñayuú yóꞌo. \v 10 Tído nda̱ viti ni̱ naꞌa̱ Ndios ña̱ mani̱ yóꞌo noo̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kii Jesucristo, na̱ kúú na̱ dáka̱ki ñaá, ñayuú yóꞌo. Ta ni̱ di̱tá ná choon néꞌe ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱. Ta ki̱ꞌo dión ni̱ da̱nátu̱u na noo̱ yo̱ ña̱ kuu va kataki yo̱, ta ni kuu̱ ka̱ o̱ ku̱ú yo̱. Ta dión dándáki to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ mií ná. \v 11 Ta ni̱ taꞌa̱nda̱ choon noo̱í ña̱ kía̱n kasto̱ꞌin sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, ña̱ kakuui iin apóstol, dá kaneꞌi ña̱, ta dánaꞌi̱ ñá no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. \v 12 Ta saꞌa̱ choon yóꞌo ndóꞌo nío̱í, tído ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱í, chi̱ náꞌá va̱ꞌa mií yuꞌu̱ ndá yoo kúú na̱ kándísai, ta ió ta̱ndeé iníi̱ ña̱ kándeé ná kandaa va̱ꞌa na choon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱í nda̱ ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌí. \p \v 13 Ta natiin toon to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱o̱n. Sa̱ꞌá ño̱ó kuiin ndaa̱ xíꞌín ña̱ kándéé ino̱n Cristo Jesús, ta kuꞌu̱ ino̱n saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu. \v 14 Ta kandaa va̱ꞌón ña̱ ndaa̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱o̱n xíꞌín ndée̱ xíꞌo na̱ kúú Espíritu ii̱, na̱ ió ini yo̱. \p \v 15 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌón ña̱ ndidaá na̱ ndéi chí kuendá Asia diꞌa ni̱ da̱nkoo ndava̱ꞌa na yuꞌu̱, ta dao ro̱ón kúú Figelo xíꞌín Hermógenes. \p \v 16 Ná kuꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Jesús sa̱ꞌá na̱ veꞌe Onesíforo, dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ xi̱ꞌo ra ta̱ndeé iní noo̱í, ta ko̱ ní xíkaꞌan noo̱ rá koni ra̱ yuꞌu̱, va̱ꞌará ndíko̱ sa̱ꞌí, ndíko̱ ndáꞌí nákaa̱i̱ veꞌe ka̱a. \v 17 Dá chi̱ tá ni̱ kii ra ñoo Roma, ni̱ ndi̱ꞌi nda̱ꞌo ini ra̱ ni̱ na̱ndukú rá yuꞌu̱, ta kúú ni̱ na̱níꞌi̱ vá ñaá rá. \v 18 Ta naki̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ kía̱n kuꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ rá tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ na̱ saꞌa̱ yo̱. Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa miíón ña̱ ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ra yó ñoo Éfeso xaa̱n. \c 2 \s1 Ndeé ná koo ini yo̱ tá ndóꞌo yó ta̱ndóꞌó \p \v 1 Ta yoꞌó, de̱ꞌe lóꞌo̱ miíi̱, choꞌon ino̱n kuiin tooón xíꞌín ña̱ mani̱ ni̱ kee Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱. \v 2 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa miíón to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ da̱náꞌi̱ no̱ó kua̱ꞌá ña̱yuu. Ña̱ yóꞌo koo ino̱n dánaꞌo̱n no̱ó ta̱a ndíta toon xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, dá ná kati̱ꞌa va̱ꞌa ra dánaꞌa̱ ra̱ ñá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu. \v 3 Ta ndeé koo ino̱n tá ndóꞌo nímo̱n sa̱ꞌá ña̱ kúúón táto̱ꞌon iin soldado nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Jesucristo. \v 4 Dá chi̱ ko̱ ndíꞌi taꞌon ini iin ra̱ kúú soldado sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini ña̱yuu óon. Diꞌa ndíꞌi ini ra̱ ña̱ kía̱n nataꞌan ini ta̱ dándáki ñaá. \v 5 Ta dión taꞌani ndóꞌo ra̱ chídáó táꞌan, tá ko̱ ní kéndaa̱ ra̱ noo̱ taxí táꞌan ra, dá kía̱n o̱ níꞌi̱ taꞌon ra ña̱ va̱ꞌa, ña̱ ni̱ꞌí ra̱ kándéé. \v 6 Ta dión taꞌani ndóꞌo iin ta̱ kéchóon, dinñóꞌó ka̱ mií rá kánian natiin kui̱ꞌi ni̱ kana no̱ñóꞌo̱ xíti ra. \v 7 Nakani va̱ꞌa ino̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌón, ta mií satoꞌo yo̱ Jesús naki̱ꞌo ña̱ kandaa̱ táꞌí ino̱n ndi dándáki ña. \p \v 8 Ndiko̱ꞌon ino̱n saꞌa̱ Jesucristo, ña̱ kúú ná na̱ veꞌe rey David, ta ni̱ na̱taki na̱ tein na̱ ni̱ xiꞌi̱. Ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ yuꞌu̱. \v 9 Ta saꞌa̱ mií to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo ndóꞌo naní níma̱í, nda̱ veꞌe ka̱a sadí na̱ yuꞌu̱, ta kátó ná sa̱ꞌíi̱ táto̱ꞌon kée na xíꞌín iin ta̱ kini. Tído to̱ꞌon Ndios, o̱ kúu taꞌon kató náa̱n, ta chikaa̱ na̱ veꞌe ka̱a. \v 10 Sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndeé vá inii̱ ndóꞌi ndidaá vá ña̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ña̱yuu ni̱ ka̱xi mií Ndios, dá niꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, dá koni na̱ kandei chíchí ná noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa. \p \v 11 Ta miía̱n ndaa̱ kuiti to̱ꞌon ndaa̱ kía̱n yóꞌo: \q1 Tá ni̱ na̱ki̱ꞌo yó mií yó ni̱ xiꞌi̱ nduú yo̱ xíꞌín ná, \q1 dá kía̱n kataki chíchí yó xíꞌín ná. \q1 \v 12 Tá xíꞌo ndeé ini yo̱ tein ta̱ndóꞌó ndóꞌo yó, \q1 dá kía̱n koni yo̱ dándáki nduú yo̱ xíꞌín ná. \q1 Ta tá ni̱ ndata̱ yo̱ saꞌa̱ ná, \q1 dá kía̱n ndata̱ taꞌani na saꞌa̱ yo̱ noo̱ Ndios. \q1 \v 13 Ta va̱ꞌará ko̱ kúú yó ña̱yuu ndaa̱, \q1 daá kuití vá íin ndaa̱ na̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo na noo̱ yo̱, \q1 dá chi̱ o̱ kúu taꞌon tu̱ú ná no̱ó ni̱ kaꞌa̱n na̱. \s1 Kánian kakuu yó iin na̱ kechóon va̱ꞌa noo̱ Ndios \p \v 14 Dándisaa̱ ino̱n ña̱yuu ndéi xaa̱n sa̱ꞌá to̱ꞌon yóꞌo, ta noo̱ mií satoꞌo yo̱ Jesús kaꞌa̱ndo̱n choon noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ni dándichi̱ táꞌan mií ná sa̱ꞌá to̱ꞌon ko̱ ndáya̱ꞌi, dá chi̱ o̱ chíndeé taꞌon ñaá. Diꞌa dátu̱ú váán ña̱yuu ndéi seídóꞌan. \v 15 Choꞌon ino̱n kechóon va̱ꞌón, dá ná nataꞌan ini Ndios koni na̱ yo̱ꞌó. Kakuuón iin ra̱ kéchóon ndaa̱, iin ra̱ ko̱ xíkaꞌan noo̱ saꞌa̱ choon kée ra, chi̱ dánaꞌa̱ ra̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió ña̱ ndaa̱. \v 16 Taó xóo miíón no̱ó to̱ꞌon kini xíꞌín ña̱ ko̱ chóon, ña̱ dánaꞌa̱ dao ta̱a, dá chi̱ ña̱ yóꞌo kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá kuxíká cháá ka̱ na̱ noo̱ Ndios, \v 17 ta kíán táto̱ꞌon iin kueꞌe̱ kaon xíka. Ta̱a ñóꞌo tein ra̱ dánaꞌa̱ ña̱ yóꞌo kúú Himeneo xíꞌín Fileto. \v 18 Ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ nda̱ñóꞌó no̱ó to̱ꞌon ndaa̱, dá chi̱ káꞌa̱n ra̱ ña̱ sa̱ ni̱ na̱taki va ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, ta kándeé rá nadaká rá ña̱xintóni̱ dao ka̱ ña̱yuu no̱ó to̱ꞌon ndaa̱ kándísa yó. \v 19 Tído ña̱ ndaa̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios kíán táto̱ꞌon iin saꞌa̱ véꞌe toon kánduꞌu̱, ta noo̱ miíán tándaa to̱ꞌon káꞌa̱n diꞌa: “Náꞌá vá satoꞌo yo̱ Ndios ndá yoo kúú ña̱yuu na̱.” Ta kaá taꞌanian: “Ndidaá na̱ nákoni ña̱ kúú ná kuendá Cristo kánian dánkoo ndiꞌi na kua̱chi kée na.” \p \v 20 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa yó ña̱ iin veꞌe kui̱ká, ko̱ kómí taꞌon na sa̱va̱ꞌa ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín oro xíꞌín plata, chi̱ ió taꞌani ña̱ꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yíto̱ xíꞌín ñóꞌo̱ noo̱ ná. Ña̱ va̱ꞌa ñoó kía̱n ió choon kéchóon na xíꞌín ña̱ñóꞌó. Ta ña̱ nóo ñoó, ndá choon kúú mií vá kéchóon na ña̱. \v 21 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani, tá ná taó xóo yó mií yó no̱ó to̱ꞌon ko̱ chóon dánaꞌa̱ ta̱a ñoó, dá kakuu yó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi xíꞌo ña̱ñóꞌó noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, xíꞌín iin ña̱ꞌa vii, xíꞌín iin ña̱ꞌa ió choon noo̱ ná, dá koo nduu yo̱ kee yó ndidaá ña̱ va̱ꞌa. \p \v 22 Kuino no̱ó ña̱ ko̱ váꞌa kátoó takuáchí tákí kée xi. Ta tiin kíi̱ ña̱ ndaa̱, ta kandeé káꞌano ino̱n Jesús, ta kuꞌu̱ ino̱n saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta koo va̱ꞌón xíꞌín ná. Ta ndidaá ña̱ yóꞌo ndi̱ꞌi ino̱n keeón xíꞌín dao ka̱ na̱ ndinoꞌo ini káꞌa̱n xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús. \v 23 Ta o̱ sa̱ chíneeón miíón noo̱ ndéi ña̱yuu ndatóꞌón kuáchi̱ saꞌa̱ to̱ꞌon ko̱ chóon, saꞌa̱ to̱ꞌon ko̱ ndáya̱ꞌi, chi̱ sa̱ náꞌá vóón ña̱ ño̱ó kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá kasáꞌá ná dárꞌuꞌu̱ táꞌan na. \v 24 Dá chi̱ iin na̱ kéchóon noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ko̱ kánian kakuu na iin na̱ kátoó ta̱ndóꞌó. Diꞌa kánian koo va̱ꞌa ini na̱ xíꞌín ndidaá ña̱yuu, ta kánian koo ti̱ꞌa na dánaꞌa̱ na̱, ta kánian ndeé koo ini na̱. \v 25 Ta kánian koo ti̱ꞌa na kaꞌa̱n niꞌini na no̱ó ña̱yuu na̱á xíꞌín ná, ta kánian kee na ña̱ xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió ini na̱, chi̱ ndá ndi kuu konó vá Ndios ña̱ kía̱n nandikó iní ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá kua̱chi kée na, dá koni na̱ kandaa̱ ini na̱ ña̱ ndaa̱, \v 26 dá yaa̱ na̱ noo̱ ndadí niꞌini na ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, chi̱ ñóꞌo na kée na ña̱ kóni̱a̱n. \c 3 \s1 Diꞌa kee ta̱ kini tein kuu̱ noo̱ ndíꞌí \p \v 1 Kánian kanaꞌón ña̱ tein kuu̱ noo̱ ndíꞌí, dá koo nda̱ꞌo ta̱ndóꞌó. \v 2 Dá chi̱ kandei ña̱yuu nakani ini sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ mií vá ná, xíꞌín na̱ katoó di̱ꞌón, xíꞌín na̱ kaꞌa̱n táyíí, xíꞌín na̱ ió táyíí ini, xíꞌín na̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa saꞌa̱ Ndios, xíꞌín na̱ ko̱ koni̱ kueídóꞌo tatá xíꞌín naná, xíꞌín na̱ ko̱ó ndivéꞌe noo̱, xíꞌín na̱ o̱ kékuendá sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios, \v 3 xíꞌín na̱ o̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, xíꞌín na̱ o̱ kíꞌo káꞌano ini, xíꞌín na̱ kava̱ꞌa ña̱ to̱ꞌón, xíꞌín na̱ o̱ kándeé chituu mií, xíꞌín na̱ to̱ndó, xíꞌín na̱ kuñóꞌó ña̱ va̱ꞌa, \v 4 xíꞌín na̱ dikó na̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ná, xíꞌín na̱ chindaa̱ noo̱, xíꞌín na̱ chindaya̱ꞌi mií, xíꞌín na̱ ndukú ña̱ kóni̱ mií ná o̱ du̱ú ña̱ kóni̱ Ndios. \v 5 Ta kee na mií ná ña̱ kúú ná ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ Ndios, tído xíꞌín ña̱ kee na naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ ko̱ kándísa na ndée̱ Ndios. O̱ sa̱ kíꞌin táꞌón xíꞌín ña̱yuu kée dión. \p \v 6 Ta dao ta̱a kée dión kúú ra̱ ko̱kuꞌu dao veꞌe, ta kándéé rá dándaꞌí ra̱ na̱ ñáꞌa̱ vitá ini, na̱ ndído kua̱ꞌá kua̱chi, chi̱ ñóꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kini kóni̱ mií ná. \v 7 Ta daá kuití vá dákuáꞌa na, tído ni kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kásandaá na̱ katóni̱ ini na̱ ña̱ ndaa̱. \p \v 8 Tá sa̱ naꞌá, Janes xíꞌín Jambres ni̱ na̱kui̱ta ni̱ xió néꞌe táꞌan ra xíꞌín Moisés. Dión taꞌani kée ta̱a kini yóꞌo xíó néꞌe táꞌan ra xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, chi̱ ña̱xintóni̱ kini va kómí rá, ta ni̱ nda̱ñóꞌó rá no̱ó ña̱ ndaa̱ kándísa yó. \v 9 Tído yachi̱ vá kue̱i ra, dá chi̱ yachi̱ vá kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ kúú rá ta̱a ndeé to̱ꞌon táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo ta̱a ni̱ na̱á xíꞌín Moisés. \p \v 10 Tído sa̱ náꞌá miíón ndá saꞌa̱ dánaꞌa̱ yuꞌu̱, ta ni̱ xino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱ xíꞌín ña̱yuu, ta náꞌón ndí ki̱án ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ keei, ta ni̱ xino̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱ kándéé káꞌano inii̱ Jesús, ta sa̱ náꞌón ña̱ kueé ió inii̱, ta ni̱ xino̱n ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ta náꞌón ña̱ xíꞌo ndeé iníi̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, \v 11 ta ni̱ xino̱n ña̱ ni̱ kendava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín yuꞌu̱ saꞌa̱ Ndios, ta ni̱ xino̱n ña̱ ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo níma̱í. Ta náꞌón ña̱ ni̱ ndoꞌi ñoo Antioquía, ñoo Iconio, ñoo Listra viti. Ta noo̱ ndidaá ña̱ ni̱ ndoꞌi, ni̱ chi̱ndeé nda̱ꞌo ñaá satoꞌo yo̱ Jesús. \v 12 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa miíó na̱ kóni̱ kuita ndaa̱ xíꞌín Cristo Jesús, ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ná kee ña̱yuu ko̱ kándísa. \v 13 Tído iin rá iin kuu̱ kuu̱, ndúkini cháá ka̱ ta̱ kini xíꞌín ta̱ to̱ꞌón kuaꞌa̱n ra̱, ta dándaꞌí ra̱ ña̱yuu, ta dándaꞌí táꞌan mií rá. \p \v 14 Tído yoꞌó, kuaꞌán kuiin toon xíꞌín ña̱ ndaa̱ ni̱ da̱kuáꞌón, chi̱ sa̱ náꞌá vá miíón ña̱ kíán ña̱ ndaa̱, ta náꞌá taꞌánón ndá yoo ni̱ da̱náꞌa̱ ña̱ noo̱o̱n. \v 15 Chi̱ nda̱ rá ni̱ sa̱ kuuón iin tayií lóꞌo̱, nda̱ daá vá náꞌón ndí dánaꞌa̱ tuti ii̱ Ndios, ta saꞌa̱ miíán kándaa̱ ino̱n ña̱ ka̱ki yó saꞌa̱ ña̱ kándéé iní yo̱ Cristo Jesús. \v 16 Chi̱ mií vá Ndios ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ dao ta̱a, dá ni̱ taa ra ndidaá to̱ꞌon tándaa noo̱ tuti ii̱ ná. Ta to̱ꞌon yóꞌo kía̱n va̱ꞌan dánaꞌa̱a̱n no̱ó ña̱yuu, va̱ꞌan kuió néꞌan na̱, va̱ꞌan ná chikani ndaa̱a̱n ná, va̱ꞌan dákuáꞌanoan na̱, dá ná kee na ña̱ ndaa̱, \v 17 dá xi̱nkuei ña̱yuu Ndios kakuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios, dá kati̱ꞌa na kee na ndidaá ña̱ va̱ꞌa. \c 4 \s1 Ndi̱ꞌi ino̱n dánaꞌo̱n to̱ꞌon Ndios noo̱ ña̱yuu \p \v 1 Ta noo̱ Ndios xíꞌín noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ keyíko̱ sa̱ꞌá na̱ ndéi takí xíꞌín sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱ tá nandió ko̱o tuku na ñayuú yóꞌo dándáki na, ta no̱ó na̱ yóꞌo saꞌándái̱ choon noo̱o̱n ña̱ \v 2 koo ino̱n dánaꞌo̱n to̱ꞌon Ndios. Ta daá kuití koo nduuo̱n dánaꞌo̱n ñá nani nónó o ko̱ nónó. Dáxino̱ ino̱n ña̱yuu, ta dána̱nón na̱, ta kaꞌa̱n niꞌínón noo̱ ná xíꞌín ña̱ kueé ió ino̱n, ta dánaꞌo̱n noo̱ ná to̱ꞌon ndaa̱ kándísa yó. \v 3 Chi̱ ve̱i kuu̱ o̱ kándía ka̱ ña̱yuu kueídóꞌo na ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ katoó na̱ kueídóꞌo na dao ka̱ to̱ꞌon, sa̱ꞌá ño̱ó ndukú ná kuaꞌa̱ ta̱ to̱ꞌón dánaꞌa̱ noo̱ ná, táꞌa̱n ra̱ dánaꞌa̱ ña̱ nataꞌan ini mií ná kueídóꞌo na. \v 4 Ta kedóꞌó ná mií ná no̱ó ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, dá natiin va̱ꞌa na cuento to̱ꞌón. \v 5 Tído yoꞌó, kañoꞌo táꞌí ino̱n, ndeé koo ino̱n tá ndóꞌón ta̱ndóꞌó, ndi̱ꞌi ino̱n dánaꞌo̱n to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, ta dáxi̱nko̱o va̱ꞌón xíꞌín choon ni̱ ni̱ꞌo̱n noo̱ Ndios. \p \v 6 Dión koo ino̱n keeón, dá chi̱ sa̱ ió va yuꞌu̱ ña̱ kuui̱ saꞌa̱ Ndios, chi̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va hora ña̱ kía̱n kuui̱ dánkooi ñayuú yóꞌo. \v 7 Sa̱ ni̱ ke̱chóoin noo̱ Ndios xíꞌín ndidaá ndée̱í. Ni̱ ka̱nkono va̱ꞌi, ta ni̱ xi̱nko̱oi nda̱ noo̱ ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios, ta ni̱ sa̱ íi̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. \v 8 Ta viti sa̱ ió nduu va iin corona natiin yuꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ꞌí na̱ kúú na̱ ndaa̱, ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na̱ kúú satoꞌo yo̱ noo̱ yúꞌu̱ tá ná kasandaá kuu̱ dáá, chi̱ kúú ná iin na̱ kéyíko̱ ndaa̱. Ta o̱ du̱ú noo̱ iin tóꞌón yuꞌu̱ ki̱ꞌo naa̱n, chi̱ ki̱ꞌo taꞌani naa̱n noo̱ ndidaá ka̱ na̱ ndáti kíi̱ kasaa̱ na̱. \s1 Yóꞌo xíka̱ Pablo iin ña̱ mani̱ noo̱ Timoteo \p \v 9 Yachi̱ koo ino̱n kiión kande̱ꞌón yuꞌu̱. \v 10 Dá chi̱ ni̱ da̱nkoo ndava̱ꞌa va Demas yuꞌu̱, chi̱ kátoó nda̱ꞌo ra ña̱ ió ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ ñoo Tesalónica. Ta Crescente ni̱ kiꞌin kuaꞌa̱n chí kuendá Galacia diꞌa, ta Tito ni̱ kiꞌin kuaꞌa̱n chí kuendá Dalmacia. \v 11 Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón Lucas vá kúú na̱ ni̱ ka̱ndo̱o ió xíꞌín yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó nakuaka Marcos kandakón kisón, dá chi̱ xínñóꞌí xi̱ noo̱ chóon. \v 12 Ta Tíquico ni̱ ta̱ndaꞌí ko̱saa̱ ñoo Éfeso. \v 13 Tá va̱són, dá kaneꞌón kotói̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱nkooi ñoo Troas noo̱ kúú veꞌe Carpo, ta kaneꞌe taꞌánón libroi̱, ta o̱ sa̱ nándodóo̱n kaneꞌón libro ñíi̱ kisón. \p \v 14 Alejandro, ta̱ kéchóon xíꞌín ka̱a, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa kini ni̱ kee ra xíꞌín yuꞌu̱. Tído satoꞌo yo̱ Jesús ná chiya̱ꞌi ra saꞌa̱ iin rá iin ña̱ kini ni̱ kee ra xíꞌíín. \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó kandaao̱n miíón noo̱ rá, chi̱ xiní uꞌu̱ nda̱ꞌo ra to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ yo̱. \p \v 16 Tá ni̱ chi̱ndeéí miíí no̱ó ta̱ néꞌe choon taꞌándá mií no̱ó, ko̱ íin taꞌon ní sá íi̱n xíꞌín yuꞌu̱. Ndidaá vá rá ni̱ da̱nkoo mií ñaá. Tído ná dáꞌa ni taó kuendá Ndios ña̱ ni̱ kee ra. \v 17 Tído ni̱ sa̱ íi̱n va mií satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín yuꞌu̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na ndée̱í, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndeéí ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa, dá ni̱ seídóꞌo ndidaá na̱ ko̱ kúú na̱ Israel saꞌa̱ Jesús. Ta dión ni̱ kuu, dá ni̱ ka̱ki yuꞌu̱, dá ko̱ ní xíꞌi̱i̱ yúꞌu̱ ndikaꞌa. \v 18 Ta chindeé vá satoꞌo yo̱ Jesús yuꞌu̱ noo̱ ndidaá ña̱ kini kóni̱ ña̱yuu kee na xíꞌíín, dá kandaka na yuꞌu̱ nda̱ kuu̱ ná kasandaái̱ noo̱ ió na̱ dándáki na. Ta daá kuití ná natiin na ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Dión ná koo. \s1 Xíꞌín ndisáꞌán yóꞌo dándíꞌi Pablo ña̱ káꞌa̱n na̱ xíꞌín Timoteo \p \v 19 Káꞌo̱n ndisáꞌán xíꞌín Prisca xíꞌín Aquila, xíꞌín na̱ veꞌe Onesíforo. \v 20 Ni̱ ka̱ndo̱o va Erasto ñoo Corinto, ta ni̱ da̱nkoo yuꞌu̱ Trófimo ñoo Mileto, chi̱ kúꞌu̱ va ra. \v 21 Ta koo ino̱n kisón tá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá yoo̱ vi̱xi. Ta káꞌa̱n Eubulo ndisáꞌán xíꞌón, xíꞌín Pudente, xíꞌín Lino, xíꞌín Claudia viti xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi yóꞌo. \p \v 22 Ná kuiin Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌón. Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo na xíꞌín iin rá iin ndoꞌó. Dión ná koo.