\id 2CO \h 2 Corintios \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Corinto \toc2 2 Corintios \toc3 2 Co. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n kúú uu̱ ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Corinto \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. Ta yuꞌu̱ xíꞌín ñani yo̱ Timoteo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Corinto xaa̱n, xíꞌín ndidaá ka̱ ña̱yuu Ndios ndéi chí kuendá Acaya. \v 2 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo ná ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. \s1 Yóꞌo káꞌa̱n Pablo sa̱ꞌá ta̱ndóꞌó ndóꞌo na \p \v 3 Ná natiin Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó. Mií ná kúú tatá, na̱ daá kuití kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱, ta xíꞌo na ta̱ndeé iní káꞌano noo̱ yo̱. \v 4 Ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱ tein ndi ndáa mií ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndu, dión, dá ná niꞌi̱ iní ndu̱ ndi koo kee ndu ki̱ꞌo ndu ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ ña̱yuu tá ndóꞌo na ndi ndáa mií ta̱ndóꞌó. Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo Ndios ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱, ki̱ꞌo dión taꞌani xíꞌo ndu ta̱ndeé iní noo̱ dao ka̱ ña̱yuu. \v 5 Ta sa̱ꞌá ña̱ sá sáꞌano ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndu kuaꞌa̱n sa̱ꞌá to̱ꞌon Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó sáꞌano taꞌani ta̱ndeé iní níꞌi̱ ndú noo̱ ná. \v 6 Chi̱ tá ndóꞌo nío̱ ndú, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín ndó, dá niꞌi̱ ndo̱ ta̱ndeé iní, ta koni ndo̱ ka̱ki ndó. Ta sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo Ndios ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó níꞌi̱ taꞌani ndó ta̱ndeé iní kée nduꞌu̱, ta koni ndo̱ ka̱ki ndó. Dión, dá ki̱ꞌo taꞌani na ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ tá ndóꞌo nío̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo nío̱ nduꞌu̱. \v 7 Ta miía̱n ndaa̱ ió ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ náꞌá ndú ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo dáó nío̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó táto̱ꞌon ki̱ꞌo xíꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱, ki̱ꞌo dión taꞌani xíꞌo na ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ꞌó. \p \v 8 Ñani, kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ kanaꞌá ndó sa̱ꞌá ta̱ndóꞌó káꞌano ni̱ ndoꞌo nío̱ ndú tá ni̱ saꞌa̱n ndu̱ chí kuendá Asia diꞌa. Ta kaꞌí nda̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ndu o̱ du̱ú ña̱ ki̱ꞌo ndeé iní ndu̱ kíán, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndiꞌi va ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱ ña̱ kankuei takí ndu̱. \v 9 Ta ño̱ó kúú no̱ó ni̱ ka̱tóni̱ ini ndu̱ ña̱ kuaꞌa̱n ndu̱ kuu ndu̱. Ta dión ni̱ ndoꞌo ndu, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé iní ndu̱ mií ndú, diꞌa ná kandeé iní ndu̱ iin tóꞌón dini̱ Ndios, na̱ dánátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 10 Chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ da̱káki ñaá tiempo daá, ta mií taꞌani na dáka̱ki ñaá viti, ta kándéé iní ndu̱ ña̱ dáka̱ki ñaá noo̱ ndidaá ta̱ndóꞌó náꞌano kóni̱ dánaá ñaá, \v 11 dá chi̱ chíndeé ndó nduꞌu̱ xíka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá nduꞌu̱. Chi̱ tá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu xíka̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ndu̱, dá kía̱n kuaꞌa̱ ka̱ ví ña̱yuu naki̱ꞌo ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱ mani̱ kée na xíꞌín ndú. \s1 Yóꞌo nákani Pablo ndiva̱ꞌa ko̱ ní saꞌa̱n na̱ ñoo Corinto \p \v 12 Ta ió iin ña̱ꞌa kédaá xíꞌín ndú, dá kaꞌa̱n va̱ꞌa ndu cháá saꞌa̱ mií ndú, ta kíán ña̱ ko̱ kútúú taꞌon ini ndu̱ saꞌa̱ ni iin ña̱ꞌa kée ndu, dá chi̱ kéndaa̱ ndu̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta kée ndua̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndú noo̱ Ndios. Ta ko̱ kéchóon taꞌon ndu ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo. Diꞌa kée ndua̱n sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ndú. Ta dión kée ndu iin níí kúú vá noo̱ xíonoo ndu, ta dión kéndaa̱ cháá ka̱ ndu̱ xíꞌín ndoꞌó. \v 13 Ta ko̱ táa taꞌon ndu dao ka̱ to̱ꞌon, ña̱ kía̱n o̱ kándaa̱ ini ndo̱, o ña̱ o̱ káti̱ꞌa ndó kaꞌi ndó. Chi̱ ndáti yuꞌu̱ ña̱ miía̱n kasandaá ndo̱ kandaa̱ ndiꞌi ini ndo̱, \v 14 dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kandaa̱ ini ndo̱ cháá ña̱ nduꞌu̱ kúú na̱ ió ña̱ñóꞌó ndó noo̱, ki̱ꞌo dión taꞌani koo ña̱ñóꞌó ndú noo̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱. \p \v 15 Ta xíꞌín ta̱ndeé iní yóꞌo ni̱ kaꞌín saa̱i̱ dinñóꞌó noo̱ ndéi ndó, dá chindeéí ndo̱ꞌó uu̱ taꞌándá, \v 16 chi̱ ni̱ kaꞌín chikaꞌandai̱ noo̱ ndéi ndó, dá ya̱ꞌi koꞌi̱n chí kuendá Macedonia diꞌa. Ndiꞌi daá, nandió ko̱o tukui noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n kee ndó ña̱ mani̱ koꞌo̱n ndo̱ dáya̱ꞌa ndó yuꞌu̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí Judea diꞌa, ni̱ kaꞌín. \v 17 Tá ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ dión keei, ¿á káꞌán ndó ña̱ iin ndakána ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó? O, ¿á káꞌán ndó ña̱ kée yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, táꞌa̱n na̱ káꞌa̱n “jaa̱n” xíꞌín yúꞌu̱ ná, ta xíꞌín ña̱xintóni̱ ná káꞌa̱n na̱ ña̱ “ko̱ó”? \v 18 Tído iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, ta mií ná kúú na̱ náꞌá ña̱ ko̱ káꞌa̱n ndu̱ “jaa̱n” xíꞌín yúꞌu̱ ndú, ta xíꞌín ña̱xintóni̱ ndú káꞌa̱n ndu̱ ña̱ “ko̱ó”. \v 19 Ta sa̱ꞌá Jesucristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ni̱ da̱náꞌa̱ yuꞌu̱ xíꞌín Silvano, xíꞌín Timoteo noo̱ ndo̱. Ta ko̱ káꞌa̱n Jesús “jaa̱n” xíꞌín yúꞌu̱ ná, ta xíꞌín ña̱xintóni̱ ná káꞌa̱n ña̱ “ko̱ó”. Ta saꞌa̱ mií ná káꞌa̱n Ndios “jaa̱n” xíꞌín yó, \v 20 dá chi̱ saꞌa̱ mií Jesús xínko̱o ndiꞌi to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱, ta saꞌa̱ mií ná káꞌa̱n yo̱ “Dión ná koo” dá ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó noo̱ kékáꞌano yó na̱. \v 21 Ta mií Ndios kúú na̱ náꞌa̱ ndaa̱ ña̱ nduꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó kúú ña̱yuu mií ná sa̱ꞌá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo, ta mií taꞌani na kúú na̱ ni̱ ka̱xi yó kakuuó ña̱yuu na̱, \v 22 chi̱ ni̱ kani na sello nío̱ iin rá iin yó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná koo na nío̱ yo̱, dá katóni̱ ini yo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ natiin yó ndidaá ka̱ ña̱ va̱ꞌa ni̱ kaa na̱ tei na noo̱ yo̱. \v 23 Mií Ndios kúú na̱ chíkanii xíꞌo kuendá sa̱ꞌí, chi̱ náꞌá ná ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní xíin dákúndaꞌí ini ndo̱ꞌó, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñáꞌa̱ kasandaái̱ ñoo Corinto xaa̱n. \v 24 Tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ kóni̱ ndu̱ kaꞌanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kánian kee ndó sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndó Jesús. Diꞌa ndúndéé nduꞌu̱ kéchóon ndu noo̱ ndo̱, dá kadii̱ ini ndo̱, chi̱ sa̱ ndíta toon ndó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. \c 2 \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ o̱ sáa̱ taꞌoin noo̱ ndéi ndó viti, dá ná dáꞌa ni dákúndaꞌí inii̱ ndo̱ꞌó. \v 2 Dá chi̱ tá ná dákúndaꞌí inii̱ ndo̱ꞌó, dá kía̱n, ¿ndá yoo ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ iníi̱, tá dáá? Chi̱ na̱ ndáti yuꞌu̱ ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ iníi̱, nandei ndaꞌí diꞌa na kee yuꞌu̱. \v 3 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ taai iin ka̱ tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kundaꞌí inii̱ kee na̱ kánian ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ iníi̱. Ta kándéé káꞌano inii̱ ña̱ tá kadii̱ ini yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kadii̱ taꞌani ini mií ndó. \v 4 Ta ndaꞌí nda̱ꞌo ni̱ sa̱ kuu inii̱ tá ni̱ taai tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, chi nda̱ nío̱ víi̱ ni̱ tarꞌuꞌu̱, xiníi̱, ta xíꞌín ndirá noo̱í ni̱ taai ña̱. Tído ko̱ ní ndukúí ña̱ dákúndaꞌí inii̱ ndó. Diꞌa ni̱ keei, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndi ki̱ꞌo kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱. \s1 Kúꞌu̱ káꞌano ini Pablo sa̱ꞌá ta̱a ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi \p \v 5 Ió iin ta̱a ni̱ ya̱ꞌa ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí ini yuꞌu̱, tído o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón yuꞌu̱ ní kúndaꞌí inii̱ ni̱ kee ra, chi̱ kuu va kaai̱ ña̱ ndidaá ndoꞌó ni̱ ku̱ndaꞌí taꞌani ini. \v 6 Sa̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndó ni̱ da̱ndóꞌo nío̱ ta̱a ñoó. Cháá dión ka̱ ni ná kakuuan. \v 7 Ña̱ kánian kee ndó viti kía̱n ki̱ꞌo káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱ rá, ta ki̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní noo̱ rá, dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé ña̱ kundaꞌí ini ra̱ dánaá ñaá. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ naꞌa̱ tuku ndó ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ rá. \v 9 Chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌí iin ka̱ tuti ñoó ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ seídóꞌo ndó ndidaá choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱. \v 10 Chi̱ na̱ xíꞌo káꞌano ini ndo̱ saꞌa̱, ta nda̱ yuꞌu̱ taꞌani ki̱ꞌo káꞌano inii̱ saꞌa̱ ná. Ta sa̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano taꞌani inii̱ sa̱ꞌá ta̱a ñoó tá ió iin ña̱ꞌa ni̱ kee ra xíꞌín miíí, ta sa̱ꞌá mií ndó ni̱ keei dión, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ mií Cristo kee yó, \v 11 dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé ña̱ uꞌu̱ kexíxian xíꞌín yó, chi̱ sa̱ náꞌá vá yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo mañáa̱n. \s1 Yóꞌo ni̱ na̱kani ini Pablo saꞌa̱ Tito nani sa̱ io na̱ ñoo Troas \p \v 12 Tá ni̱ saa̱i̱ ñoo Troas dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo, ndato ni̱ sonó satoꞌo yo̱ Ndios ña̱ kía̱n dánaꞌi̱ to̱ꞌon na ñoo ñoó. \v 13 Tído ko̱ ní sá io va̱ꞌa inii̱, chi̱ ko̱ ní nániꞌi̱ táꞌin xíꞌín ñani yo̱ Tito ñoo ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌi̱n ndisáꞌán xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó, dá ni̱ keei kuaꞌi̱n chí kuendá Macedonia. \s1 Dáxi̱nko̱o va̱ꞌa Ndios ndidaá ña̱ꞌa ndóꞌo yó sa̱ꞌá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo \p \v 14 Tído náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá chi̱ mií ná dáxi̱nko̱o va̱ꞌa ndidaá ña̱ꞌa ndóꞌo yó sa̱ꞌá ña̱ ndíko̱ yo̱ Cristo Jesús. Ta noo̱ ndúꞌu̱ ni̱ xi̱ꞌo na choon dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon na, dá kía̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo náka̱ꞌani díko̱ támi sáꞌa̱n, ki̱ꞌo di̱ꞌón náka̱ꞌani to̱ꞌon na noo̱ ndidaá ña̱yuu. \v 15 Ta noo̱ míí Ndios kúú nduꞌu̱ táto̱ꞌon iin du̱sa támi sáꞌa̱n, ña̱ chíñóꞌo̱ Cristo noo̱ Ndios. Chi̱ to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱ náka̱ꞌani kuaꞌa̱n no̱ó na̱ kuaꞌa̱n ka̱ki, xíꞌín no̱ó na̱ kuaꞌa̱n naá. \v 16 Ta to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱ kíán táto̱ꞌon díko̱ ndi̱i no̱ó na̱ kuaꞌa̱n naá, ña̱ xíꞌo ña̱ naá ná. Ta no̱ó na̱ kuaꞌa̱n ka̱ki, to̱ꞌon yóꞌo kíán táto̱ꞌon iin díko̱ támi sáꞌa̱n, ña̱ xíꞌo ña̱ kataki na̱. Tído, ¿ndá yoo kandeé kee choon yóꞌo, tá dáá? \v 17 Ta ko̱ kée taꞌon nduꞌu̱ táto̱ꞌon kée kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a, táꞌa̱n ra̱ xíonoo nákaꞌán ndaꞌi̱ to̱ꞌon Ndios xíꞌín ña̱ ma̱ñá. Diꞌa ndísáꞌano kéchóon ndu noo̱ Ndios, chi̱ mií ná ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo no̱ó ndu̱, ta noo̱ mií Ndios káꞌa̱n ndu̱ saꞌa̱ Cristo. \c 3 \s1 Dánaꞌa̱ Pablo no̱ó ña̱yuu ña̱ ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na ña̱ sa̱á xíꞌín ná \p \v 1 ¿Á káꞌán ndó ña̱ nandió kuéi tuku nduꞌu̱ ndukú ndú ña̱ nakoni ndo̱ nduꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ káꞌa̱n ndu̱ dión? O, ¿á káꞌán ndó ña̱ xínñóꞌó ndú iin tuti chindeé ndú mií ndú noo̱ ndo̱ꞌó, o iin tuti noo̱ káꞌa̱n va̱ꞌa mií ndó sa̱ꞌá ndu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo xínñóꞌó ñaá dao ka̱ ra̱? Ko̱ó, \v 2 dá chi̱ tuti káꞌa̱n va̱ꞌa saꞌa̱ ndú kúú iin rá iin mií ndoꞌó, ta káa̱a̱n ini nío̱ ndú. Ta ndidaá táꞌa̱n ña̱yuu xíꞌo kuendá saꞌa̱ choon va̱ꞌa ni̱ kee ndu tein ndó xaa̱n, \v 3 chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ndoꞌó kúú tuti káꞌa̱n va̱ꞌa sa̱ꞌá nduꞌu̱, ña̱ kía̱n ni̱ taa mií Cristo, ña̱ kía̱n néꞌe ndu xíonoo ndu. Ta ko̱ ní táa naa̱n noo̱ iin tuti xíꞌín tinta. Diꞌa ni̱ taa naa̱n xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios ta̱kí. Ta ko̱ ní táa naa̱n noo̱ yuu̱ dáꞌándá, diꞌa ni̱ taa naa̱n ini nío̱ ndo̱. \p \v 4 Ta kándéé káꞌano ini nduꞌu̱ Ndios ña̱ ki̱ꞌo dión kíán sa̱ꞌá ña̱ ió Cristo xíꞌín ndú. \v 5 Ta ni lúꞌu̱ ña̱ ndi̱chí ko̱ kómí míí nduꞌu̱ ña̱ kía̱n kédaá xíꞌín ndú kaꞌán ndú ña̱ kati̱ꞌa ndu kee ndu choon yóꞌo, dá chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ xíꞌo ña̱ ndi̱chí no̱ó ndu̱, dá kati̱ꞌa ndu kee ndua̱n. \v 6 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ káti̱ꞌa ndu dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o na kee na xíꞌín ña̱yuu na̱. Ta díin va kíán o̱ du̱ú ley, ña̱ ni̱ taa na xíꞌín letra, chi̱ noo̱ Espíritu ii̱ míí ná ni̱ kii ña̱ sa̱á ñoó. Ta ley ñoó xíꞌo ña̱ kánian kuu ña̱yuu, tído Espíritu ii̱, no̱ón kúú na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó. \p \v 7 Ta ley ñoó, táꞌa̱n ña̱ xíꞌo ña̱ kánian kuu yo̱, ni̱ taa Ndios ña̱ no̱ó yuu̱. Ta ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ꞌo naa̱n noo̱ Moisés. Ta ko̱ ní kúu taꞌon kande̱ꞌé na̱ ñoo Israel noo̱ Moisés sa̱ꞌá ña̱ ndato téí yéꞌa̱n, tído sa̱ kuaꞌa̱n ndañóꞌó vá ña̱ yéꞌe̱ noo̱ ná. \v 8 Tído ndato ka̱ ví nayeꞌe̱ ndaa tá kemáni̱ Ndios yo̱ xíꞌín Espíritu ii̱ ná. \v 9 Dá chi̱ tá dión ndato ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ꞌo na ley yatá, ña̱ káꞌa̱n ña̱ kúú yó ña̱yuu kómí kua̱chi noo̱ Ndios, víꞌí ka̱ ví ndato ña̱ sa̱á xíꞌo Ndios noo̱ yo̱, chi̱ xíꞌoan ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ ná. \v 10 Chi̱ va̱ꞌará ndi ki̱ꞌo ví ndato náyeꞌe̱ ndaa tá ni̱ xi̱ꞌo na ley yatá, tído ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kíán no̱ó ña̱ ndato téí náyeꞌe̱ ndaa xíꞌo Ndios noo̱ yo̱ viti. \v 11 Dá chi̱ ley yatá, ña̱ naá, ndato ni̱ sa̱ yeꞌe̱ ndaaa̱n, tído víꞌí ka̱ ví ndato náyeꞌe̱ ndaa ña̱ sa̱á xíꞌo Ndios noo̱ yo̱ viti, chi̱ ndidaá táꞌa̱n tiempo kooan. \p \v 12 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió ta̱ndeé iní ndu̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ yu̱ꞌú taꞌon ndu kaꞌa̱n ndu̱ sa̱ꞌán, \v 13 ta ko̱ kée taꞌon ndu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee Moisés, chi̱ ni̱ da̱dáꞌi na noo̱ ná xíꞌín iin dáꞌo̱n, dá ná o̱ ko̱ní na̱ ñoo Israel ña̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndaꞌo̱ ña̱ ndato tóo̱n noo̱ ná. \v 14 Tído ni̱ ndadi va ña̱xintóni̱ ña̱yuu ñoó. Ta nda̱ na̱ ndéi viti ndóꞌo taꞌani dión, chi̱ tá káꞌi na ley yatá, ió táto̱ꞌon iin dáꞌo̱n sadí ña̱xintóni̱ ná. Tído tá ná kandeé iní na̱ Cristo, nda̱ daá ví kexoo dáꞌo̱n, ña̱ sadí ña̱xintóni̱ ná. \v 15 Ta nda̱ kuu̱ víti ndóꞌo na dión, chi̱ tá káꞌi na ley Moisés ñoó, sadí ii̱ vá dáꞌo̱n ñoó ña̱xintóni̱ ná. \v 16 Tído tá ná kandeé iní na̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dá kía̱n kexoo dáꞌo̱n, ña̱ sadí ña̱xintóni̱ ná. \v 17 Dá chi̱ satoꞌo yo̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta noo̱ nákaa̱ Espíritu ii̱ Ndios, ñoó kúú no̱ó ni̱ nono̱, ko̱ó ña̱ꞌa ka̱ ketéin. \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ka̱ dáꞌo̱n sadí noo̱ yo̱, ta mií yó náꞌa̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato yéꞌe̱ satoꞌo yo̱ Ndios, táto̱ꞌon kée iin espejo náꞌa̱ ndatoán táto̱ꞌon káa yó. Chi̱ iin rá iin kuu̱ kuu̱ náyeꞌe̱ cháá ka̱ yo̱ kuaꞌa̱n yo̱ kooó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato yéꞌe̱ mií ná, ta ña̱ yóꞌo kía̱n kée na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \c 4 \p \v 1 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon yóꞌo noo̱ ndú sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndú, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kútúú ini ndu̱. \v 2 Diꞌa kúñóꞌó ndú ndidaá ña̱ kaꞌan noo̱ kéde̱ꞌé dao ka̱ ña̱yuu. Ta ko̱ xíonoo ndu dándaꞌí ndu̱ ña̱yuu, ta ko̱ nádaká taꞌon ndu to̱ꞌon tóꞌón xíꞌín to̱ꞌon Ndios noo̱ dánaꞌa̱ ndu̱. Diꞌa dánaꞌa̱ ndaa̱ ndu̱, ta ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá ná o̱ sa̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ꞌé ná nduꞌu̱. Ta mií Ndios náꞌá ña̱ dión kíán. \v 3 Ta to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌa̱ ndu̱, ko̱ kándaa̱ ini dao ña̱yuu, chi̱ ió iin ña̱ꞌa sadí ña̱xintóni̱ ná. Ta ña̱yuu kuaꞌa̱n naá, no̱ón kúú na̱ ndadí ña̱xintóni̱. \v 4 Ta ña̱ uꞌu̱ dándáki ñayuú yóꞌo viti, ta ño̱ó kía̱n ni̱ sadi ña̱xintóni̱ ña̱yuu ko̱ xi̱ín kandísa, dá kía̱n ná dáꞌa ni natoo̱n ña̱xintóni̱ ná kee to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ ndi ki̱ꞌo káꞌano choon kómí Cristo Jesús, na̱ káa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa Ndios. \v 5 Ta ko̱ xíonoo taꞌon nduꞌu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ saꞌa̱ míí ndú, diꞌa dánaꞌa̱ ndu̱ ña̱ iin tóꞌón Jesucristo kúú satoꞌo noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta nduꞌu̱ kúú na̱ xínkuáchí noo̱ ndidaá ndó sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndu̱ Jesús. \v 6 Dá chi̱ mií Ndios, na̱ ni̱ saꞌanda choon, dá ni̱ na̱yeꞌe̱ ndaa noo̱ íin naá, no̱ón taꞌani kúú na̱ ni̱ da̱tóo̱n ña̱xintóni̱ ndú, dión dá kuu dátoo̱n ndu̱ ña̱xintóni̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kanaꞌá ná ndi ki̱ꞌo káꞌano tatá Ndios, ta náꞌa̱ Ndios ña̱ ndato yóꞌo xíꞌín Jesucristo. \s1 Ki̱ꞌo diꞌa kée ndu sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndu̱ Jesús \p \v 7 Ta nduꞌu̱ kúú táto̱ꞌon iin ki̱di ñóꞌo̱ noo̱ ñóꞌo iin ña̱ kui̱ká, ña̱ kúú to̱ꞌon ndato dánaꞌa̱ ndu̱, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ndée̱ káꞌano yóꞌo ni̱ kii noo̱ Ndios, ta o̱ du̱ú ndée̱ kómí míí ndú kíán. \v 8 Ta va̱ꞌará sóꞌóní ta̱ndóꞌó nduꞌu̱, tído ko̱ ní tadi̱ taꞌon ndu. Ta va̱ꞌará nákani nda̱ꞌo ini ndu̱, tído ko̱ ndíꞌi taꞌon ta̱ndeé iní ndu̱. \v 9 Kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, tído ko̱ dáyaa̱ ndáꞌa̱ taꞌon ñaá Ndios. Kóon na nduꞌu̱ no̱ñóꞌo̱, tído ko̱ kándeé taꞌon na dánaá na̱ nduꞌu̱. \v 10 Ndeí kúú míí vá noo̱ xíonoo ndu, daá kuití vá ió ña̱ kaꞌání ná yikí ko̱ño ndu̱ táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín Jesús, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ió takí Jesús sa̱ꞌá ña̱ náki̱ꞌo ndu yikí ko̱ño ndu̱ ndoꞌan dión. \v 11 Chi̱ xía̱n nani takí ndu̱ ndéi ndu, daá kuití vá ió nduu ndu̱ naki̱ꞌo ndu mií ndú kuu ndu̱ saꞌa̱ Jesús, dá ná kandaa̱ ini ña̱yuu ña̱ ió takí na̱ sa̱ꞌá ña̱ náki̱ꞌo ndu yikí ko̱ño ndu̱ ndoꞌan dión. \v 12 Ta sa̱ꞌá ña̱ daá kuití ió ña̱ kuu ndu̱, sa̱ꞌá ño̱ó nónó noo̱ ndo̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kataki chíchí ndó. \p \v 13 Ta kándéé iní ndu̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱ndeé ini ñaá na̱ ni̱ taa diꞌa noo̱ tuti ii̱ Ndios: “Sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndaa̱i̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ná.” Ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo nduꞌu̱, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísa ndu na̱, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó saꞌa̱ ná, \v 14 dá chi̱ náꞌá ndú ña̱ ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱ Jesús ni̱ kee Ndios, ta kándísa taꞌani ndu ña̱ dánátaki na̱ nduꞌu̱ táto̱ꞌon ni̱ kee na xíꞌín Jesús, dá nakui̱ta dáó yó noo̱ ná. \v 15 Chi̱ xíꞌo ndu mií ndú ña̱ ndóꞌo ndu ndidaá ta̱ndóꞌó yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, dión, dá ná ndukuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu natiin ña̱ mani̱ xíꞌo Ndios, dá kía̱n kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu naki̱ꞌo ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá ná natiin na cháá ka̱ ña̱ñóꞌó. \p \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kútúú taꞌon ini ndu̱, va̱ꞌará sa̱ kúyatá yikí ko̱ño ndu̱ kuaꞌa̱n, tído iin rá iin kuu̱ kuu̱ diꞌa ndúsa̱á nío̱ ndú kuaꞌa̱n. \v 17 Dá chi̱ ta̱ndóꞌó lóꞌo̱, ña̱ ndóꞌo tóo nío̱ ndú ñayuú yóꞌo, ño̱ó kía̱n xíꞌo ña̱ niꞌi̱ ndú iin ña̱ ndato káꞌano noo̱ Ndios, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndíꞌi. \v 18 Ta ko̱ ndíꞌi taꞌon ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ndéꞌá xíꞌín noo̱ yo̱. Diꞌa ndíꞌi ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ túu, ña̱ ko̱ xi̱ní yo̱ xíꞌín noo̱ yo̱. Dá chi̱ ña̱ ndéꞌé yó xíꞌín noo̱ yo̱, ño̱ó kía̱n ndiꞌi va. Tído ña̱ ko̱ xi̱ní yo̱ xíꞌín noo̱ yo̱, ño̱ó kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌi. \c 5 \p \v 1 Dá chi̱ náꞌá nduꞌu̱ ña̱ yikí ko̱ño ndíxi ndu kúú táto̱ꞌon iin veꞌe ndéi tóo ndu ñayuú yóꞌo. Ta tá ná kasandaá kuu̱ nata̱ni̱a̱n, dá koꞌo̱n Ndios ki̱ꞌo na iin veꞌe kandei ndu, ña̱ kía̱n ko̱ ní káva̱ꞌa xíꞌín ndáꞌa̱ ta̱a, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ndíꞌi, ña̱ kúú kuendá induú. \v 2 Sa̱ꞌá ño̱ó ndaꞌí tána ndu, chi̱ kóni̱ kíi̱ ndu̱ nandixi ndu yikí ko̱ño sa̱á, ña̱ kúú kuendá induú. \v 3 Ki̱ꞌo dión, dá nandixi ndu iin yikí ko̱ño sa̱á, dá o̱ kóo vichí ndú. \v 4 Ta nani ndíxi ndu yikí ko̱ño yóꞌo, ndaꞌí tána ndu, dá chi̱ ko̱ kóni̱ taꞌon ndu kando̱o vichí ndú. Diꞌa kóni̱ ndu̱ ña̱ nandixi ndu iin yikí ko̱ño sa̱á, dá kía̱n naá yikí ko̱ño xíꞌi̱ yóꞌo, dá niꞌi̱ ndú iin yikí ko̱ño ña̱ kataki chíchí. \v 5 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ saki ña̱ dión kee na xíꞌín ndú, ta ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ná noo̱ ndú, dá ná kandaa̱ ini ndu̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ dión kee na xíꞌín ndú. \p \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó daá ió ta̱ndeé iní ndu̱ no̱ó ña̱ yóꞌo, ta náꞌá ndú ña̱ xía̱n nani ndíxi ii̱ ndú yikí ko̱ño yóꞌo, xíká vá ndíta ndu noo̱ ió satoꞌo yo̱ Jesús. \v 7 Xíonoo ndu xíꞌín ña̱ kándéé iní ndu̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, ta ko̱ ndíꞌi ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ xiní ndu̱ xíꞌín noo̱ ndú. \v 8 Tído kándéé káꞌano ini ndu̱ ña̱ dión koo, sa̱ꞌá ño̱ó kóni̱ cháá ka̱ ndu̱ dánkoo ndu yikí ko̱ño yóꞌo, dá kuu nakui̱ta ndu noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús. \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini ndu̱, á mií ndú ndéi xíká ndú noo̱ ná o á mií ndú sa̱ ndíta ndu noo̱ ná, ña̱ kóni̱ ndu̱ kíán nataꞌan ini na̱ xiní na̱ ña̱ kée ndu. \v 10 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ nakui̱ta ndidaá táꞌa̱n yó noo̱ Cristo Jesús, noo̱ koo na keyíko̱ na̱, dá natiin iin rá iin yó ya̱ꞌi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee yó nani ni̱ sa̱ ndixi yó yikí ko̱ño yóꞌo, á mií yó ni̱ kee yó ña̱ va̱ꞌa, o á mií yó ni̱ kee yó ña̱ kini. \s1 Ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon noo̱ ndú ña̱ dánákiꞌin táꞌan va̱ꞌa ndu ña̱yuu xíꞌín Ndios \p \v 11 Ta sa̱ꞌá ña̱ náꞌá ndú ña̱ kánian yu̱ꞌú niꞌini yó na̱ kúú satoꞌo yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini ndu̱ dáxino̱ ini ndu̱ ña̱yuu, dá kandísa na ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ ndu̱. Ta mií Ndios kúú na̱ náꞌá va̱ꞌa táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ndú, ta kándéé iní ndu̱ ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani kátóni̱ ini ndo̱. \v 12 Tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ nandió kuéi ndu chinaní va̱ꞌa ndu mií ndú noo̱ ndo̱, diꞌa kóni̱ ndu̱ ña̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ndó saꞌa̱ ndúꞌu̱, dá kía̱n nónó noo̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín ña̱yuu kátoó chíndaya̱ꞌii mií sa̱ꞌá ña̱ luu káꞌa̱n na̱, tído yakó nda̱ꞌo nío̱ ná. \v 13 Chi̱ tá káꞌán dao ndó ña̱ lóko̱ kúú ndú, dá kía̱n lóko̱ va kúú ndú sa̱ꞌá Ndios, tá dáá. Tído tá káꞌán ndó ña̱ kéndísáꞌano ndu, dá kía̱n ña̱ va̱ꞌa mií vá ndó kíán. \v 14 Ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini Cristo saꞌa̱ ndú, ta ño̱ó kía̱n kédaá, sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini ndu̱ kéchóon ndu noo̱ ná, chi̱ náꞌá ndú ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ mií ná saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xiꞌi̱ ndidaá ña̱yuu. \v 15 Ni̱ xiꞌi̱ Jesús saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni kandei yó keeá ña̱ kóni̱ mií yó. Diꞌa kánian kandei yó kee yó ña̱ kóni̱ na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ yo̱, ta ni̱ na̱taki na̱. \p \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ nákani ka̱ ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Ta va̱ꞌará ni̱ sa̱ kaꞌán ndú ña̱ iin ta̱a oon ni̱ sa̱ kuu Cristo, tído viti ko̱ nákani ka̱ ini ndu̱ dión saꞌa̱ ná. \v 17 Dá chi̱ ndi ndáa miíó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, ni̱ nduu na iin ña̱yuu sa̱á. Ta ndidaá ña̱ ni̱ sa̱ kuu na tá sata̱ ni̱ ka̱ndo̱o vaan, ta ndidaá ñá ni̱ nduu sa̱á. \v 18 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kée mií Ndios, na̱ ni̱ na̱kiꞌin táꞌan va̱ꞌa xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo. Ta ni̱ xi̱ꞌo na choon no̱ó nduꞌu̱ ña̱ kía̱n dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na, dá nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa Ndios xíꞌín ná. \v 19 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó kuu nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa Ndios xíꞌín ña̱yuu, chi̱ ko̱ taó kuendá taꞌon ka̱ na̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée ña̱yuu. Ta ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ndu̱ ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó ña̱yuu ndi kee na, dá nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa Ndios xíꞌín ná. \v 20 Ta nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ chi̱kata Cristo kaneꞌe ndu to̱ꞌon na no̱ó ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó kéchóon Ndios nduꞌu̱, dá káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱ꞌó xíꞌín kuu̱ Cristo ña̱ koo ini ndo̱ nakiꞌin táꞌan va̱ꞌa ndó xíꞌín Ndios. \v 21 Ta Cristo kúú na̱ ko̱ ní ya̱ꞌa taꞌon kee kua̱chi, tído ni̱ na̱kuido na kua̱chi yó, dión, dá ni̱ ka̱ndo̱o yó kúú yó ña̱yuu ko̱ó kua̱chi noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión. \c 6 \p \v 1 Ta viti nduꞌu̱ kúú na̱ kéchóon xíꞌín Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ ndo̱ ña̱ ná dáꞌa ni koo ini ndo̱ natiin oon ndó ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌín ndó. \v 2 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Mií kuu̱ ni̱ ka̱xii, kuu̱ dáá ni̱ seídóꞌi ndo̱ꞌó. \q1 Chi̱ tá ni̱ kasa̱ndaá kuu̱ ni̱ da̱kákii ndo̱ꞌó, \q1 kuu̱ dáá ni̱ chi̱ndeéí ndo̱ꞌó. \m Ta kuu̱ víti kúú kuu̱ ni̱ ka̱xi Ndios, chi̱ mií kuu̱ víti kóni̱ na̱ dáka̱ki na ndo̱ꞌó. \p \v 3 Ta ni iin tóꞌón ña̱ꞌa nóo ko̱ yáꞌa ndu kee ndu noo̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu, dá kía̱n ná o̱ níꞌi̱ ná ndi koo kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndú. \v 4 Diꞌa náꞌa̱ ndu̱ mií ndú noo̱ ndidaá ña̱ kée ndu ña̱ kúú ndú na̱ kéchóon ndaa̱ noo̱ Ndios, dá chi̱ xíꞌo ndeé nda̱ꞌo ini ndu̱, va̱ꞌará ndóꞌo ndu ta̱ndóꞌó saꞌa̱ choon kée ndu, o va̱ꞌará kámani̱ ña̱ꞌa noo̱ ndú, ta dión taꞌani kée ndu tá ndóꞌo nío̱ ndú. \v 5 Ta xíꞌo ndeé taꞌani ini ndu̱ va̱ꞌará káni na nduꞌu̱, o va̱ꞌará sadí na̱ nduꞌu̱ veꞌe ka̱a, o va̱ꞌará kua̱ꞌá ña̱yuu ndákuei naá xíꞌín ndú, o va̱ꞌará choon ndeé nda̱ꞌo kée ndu, o va̱ꞌará ko̱ kídi̱ ndu̱ dao sa̱kuaá, o va̱ꞌará ko̱ níꞌi̱ ndú ña̱ꞌa kasáꞌan ndu dao taꞌándá. \v 6 Ta noo̱ choon kée ndu, vii kée ndu, ta kéchóon ndu ña̱ ndi̱chí xíꞌo Ndios, ta ió kueé ini ndu̱, ta va̱ꞌa ini ndu̱, ta xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios kéchóon ndu, ta kúꞌu̱ ndisa ini ndu̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, \v 7 ta dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon ndaa̱, ta xíꞌín ndée̱ mií Ndios kée ndu ndidaá ña̱ꞌa, ta néꞌe ndu ña̱ kúú ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndáꞌa̱ kuáꞌa ndu̱, xíꞌín ndáꞌa̱ íti ndu̱, dá chindeé ndú mií ndú. \v 8 Ió dao ña̱yuu xíꞌo ña̱ñóꞌó noo̱ ndú, ta ió dao ka̱ na̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó ná noo̱ ndú. Ta dao na chínaní kini na nduꞌu̱, ta dao ka̱ na̱ chínaní va̱ꞌa ñaá ná. Ta va̱ꞌará chínaní tóꞌón ná nduꞌu̱, tído na̱ ndaa̱ va kúú ndú. \v 9 Ta ió dao ña̱yuu kée na ña̱ ko̱ nákoni na̱ nduꞌu̱, tído náꞌá vá ná nduꞌu̱. Sa̱ ndi̱i va kúú ndú xiní ndu̱, tído takí ii̱ vá ndú. Ta va̱ꞌará kéndava̱ꞌa kini na xíꞌín nduꞌu̱, tído ko̱ xíꞌi̱ taꞌon ndu. \v 10 Ta va̱ꞌará ndúkú ña̱yuu ña̱ kandei ndaꞌí ndu̱, tído daá kádii̱ iní ndu̱. Ta va̱ꞌará kúndaꞌí ndu̱, tído diꞌa ndekuíká ndú ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Ta va̱ꞌará ni ña̱ꞌa taꞌon ko̱ó noo̱ ndú, tído diꞌa kómí ndú ndidaá ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱. \p \v 11 Ni̱ nono̱ yúꞌu̱ ndú ni̱ kaꞌa̱n ndaa̱ ndu̱ xíꞌín ndó, na̱ ñoo Corinto xaa̱n, ta ndinoꞌo ini ndú xíꞌín nío̱ ndú ni̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ndó. \v 12 Ko̱ ní sadí ndu̱ nío̱ ndú noo̱ ndo̱ꞌó, mií diꞌa ndó kúú na̱ ni̱ sadi nío̱ ndo̱ no̱ó nduꞌu̱. \v 13 Ta kóni̱ ndu̱ ña̱ kee ndó xíꞌín ndú táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee ndu xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée iin tatá xíꞌín de̱ꞌe ra ña̱ konó taꞌani ndó nío̱ ndo̱ noo̱ ndúꞌu̱. \s1 Yóó kúú veꞌe ño̱ꞌo Ndios ta̱kí \p \v 14 O̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nakiꞌin táꞌan nóó ndó xíꞌín ña̱yuu ko̱ kándísa Jesús. Dá chi̱, ¿á nákiꞌin táꞌan nóó ña̱ ndaa̱ xíꞌín ña̱ ko̱ ndáa̱, káꞌán ndó? Ta, ¿á nákiꞌin táꞌan nóó noo̱ tóo̱n xíꞌín noo̱ íin naá? \v 15 Ta, ¿á kuu nakiꞌin táꞌan nóó Cristo xíꞌín ña̱ uꞌu̱? Ta, ¿á kuu nakiꞌin táꞌan nóó iin na̱ kándísa Jesús xíꞌín iin na̱ ko̱ kándísa? \v 16 Ta, ¿á kuu nakiꞌin táꞌan nóó veꞌe ño̱ꞌo Ndios ta̱kí xíꞌín ña̱ kúú yoko̱, káꞌán ndó? Ta yóó kúú veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Ndios ta̱kí, chi̱ diꞌa kaá mií ná noo̱ tuti ii̱ ná: \q1 Kooi xíꞌín ná, ta kanooi tein na. \q1 Ta yuꞌu̱ kakuu Ndios noo̱ ná, \q1 ta mií ná kakuu na̱ ñooi̱. \m \v 17 Ta sa̱ꞌá ña̱ dión kíán, sa̱ꞌá ño̱ó kaá taꞌani na diꞌa: \q1 Kankuei ndó tein ña̱yuu ko̱ kándísa xaa̱n, \q1 ta kuxoo ndó kuaꞌán ndo̱, kaá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \q1 Ta ni o̱ sa̱ káko̱ꞌon ndáꞌa̱ ndo̱ ña̱ kini kée na, \q1 dá kía̱n natiin va̱ꞌi ndo̱ꞌó. \q1 \v 18 Ta yuꞌu̱ ná kakuu tatá noo̱ ndo̱, \q1 ta ndoꞌó ná kakuu de̱ꞌe yií yuꞌu̱ xíꞌín de̱ꞌe diꞌíi̱, \q1 kaá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, na̱ kómí ndidaá táꞌa̱n choon. \c 7 \p \v 1 Na̱ mani̱ miíi̱, ki̱ꞌo dión ví ndato ni̱ xi̱ꞌo Ndios to̱ꞌon na noo̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná taó yo̱ mií yó noo̱ ndidaá táꞌa̱n ña̱ dáyako̱ ñíi̱ yo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ yo̱ noo̱ Ndios. Ta dión, dá ná kasandaá yo̱ koo vii yo̱ noo̱ mií ná sa̱ꞌá ña̱ yuꞌú niꞌini yó na̱. \s1 Kádii̱ ini Pablo ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ ñoo Corinto sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na \p \v 2 Natiin va̱ꞌa ndó nduꞌu̱ xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, dá chi̱ ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dárꞌuꞌu̱ ndu̱, ta ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dákíꞌin ndu iin íchi̱ kini, ta ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dándaꞌí ndu̱. \v 3 Ta ko̱ káꞌi̱n dión, dá kaꞌa̱n kua̱chii saꞌa̱ ndo̱, chi̱ sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ nda̱ ma̱á ini nío̱ ndú ñóꞌo ndoꞌó. Sa̱ꞌá ño̱ó iin kakuu yó tá ni̱ xiꞌi̱ yo̱, ta iin kakuu yó tá takí yo̱. \v 4 Ta ió nda̱ꞌo ta̱ndeé iníi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ nákani inii̱, ta va̱ꞌa nda̱ꞌo káꞌi̱n saꞌa̱ ndo̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta ni̱ na̱kutíí xíꞌín ta̱ndeé iní, ta ni̱ na̱kutí ndaa̱ nío̱ ndú xíꞌa̱n kádii̱ ini ndu̱ tein ndidaá ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndu. \p \v 5 Chi̱ tá ni̱ ka̱sáa̱ ndu̱ Macedonia yóꞌo, ni lúꞌu̱ ko̱ ní nániꞌi̱ ndée̱ ndú, dá chi̱ ndeí kúú míí vá no̱ó ni̱ xi̱onoo ndu ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo ndu, chi̱ ni̱ da̱ndóꞌo ña̱yuu nío̱ ndú, ta ni̱ sa̱ yu̱ꞌú niꞌini nío̱ ndú. \v 6 Tído mií Ndios, na̱ xíꞌo ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ndóꞌo nío̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ta̱ndeé iní no̱ó nduꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndi̱sáa̱ Tito. \v 7 Ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndu̱sáa̱ oon ni xi, dá chi̱ ni̱ na̱tiin taꞌani ndu ta̱ndeé iní sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní noo̱ xí, chi̱ ni̱ na̱kani xi ña̱ ndáti kíi̱ ndo̱ koni tuku ndó yuꞌu̱, ta ni̱ na̱kani taꞌani xi ña̱ kúndaꞌí nda̱ꞌo ini ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ndó, ta ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kadii̱ cháá ka̱ inii̱. \v 8 Dá chi̱ va̱ꞌará ni̱ da̱kúndaꞌí inii̱ ndo̱ꞌó xíꞌín tuti ni̱ taai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, tído ko̱ kútúú taꞌon inii̱ viti no̱ó ña̱ ni taai ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱. Chi̱ va̱ꞌará ni̱ kutúú inii̱ tá ni̱ taai ña̱, tído viti kándaa̱ inii̱ ña̱ tóó vá ni̱ ku̱ndaꞌí ini ndo̱ ni̱ keean. \v 9 Ta viti kádii̱ inii̱, tído ko̱ kádii̱ taꞌon inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱kúndaꞌí iníi̱ ndó. Diꞌa kádii̱ inii̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí iní ndo̱, ño̱ó ni̱ kedaá xíꞌín ndó, dá ni̱ na̱ndikó iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ndó. Chi̱ mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí iní ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni lúꞌu̱ ko̱ ní tu̱ú ndó ni̱ kee ndu. \v 10 Dá chi̱ tá xíꞌo Ndios ña̱ kúndaꞌí iní yo̱ sa̱ꞌá kua̱chi kée yó, ño̱ó kía̱n kédaá xíꞌín yó, dá nandikó iní yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee yó, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ ka̱ki yó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kánian taꞌuꞌu̱ ini yo̱ tá ndóꞌo yó dión. Tído ña̱ kúndaꞌí ini xíꞌo ñayuú yóꞌo, ño̱ó kía̱n xíꞌo ña̱ naá yó. \v 11 Tído kande̱ꞌé ndó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ ni̱ ku̱ndaꞌí iní ndo̱, ño̱ó ni̱ kedaá xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ndi ki̱ꞌo ví ni̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ mií ná, ta ni̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ ndeyíko̱ ndo̱ choon, ta ni̱ taꞌuꞌu̱ ini ndo̱ ni̱ xini ndo̱ kua̱chi ñoó, ta ni̱ yu̱ꞌú ndo̱ ni̱ xini ndo̱án, ta ndi ki̱ꞌo ví ni̱ ka̱toó ndo̱ koni ndo̱ yuꞌu̱, ta ni̱ ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ ni̱ kee ndó choon ni̱ saꞌandai̱ noo̱ ndo̱, ta ni̱ da̱ndóꞌo ndó nío̱ ta̱a ni̱ kee kua̱chi ñoó. Ta noo̱ ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ naꞌa̱ ndo̱ ña̱ ni̱ kendaa̱ ndo̱ choon. \v 12 Tá ni̱ taai tuti ñoó ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, ko̱ ní táai ña̱, dá keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ra̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, ta ni ko̱ ní táai ña̱ ko̱saa̱a̱n chindeéán na̱ ni̱ taꞌuꞌu̱. Diꞌa ni̱ taai ña̱ ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá naꞌa̱ ndo̱ mií ndó noo̱ Ndios ña̱ ndíꞌi ini ndó kee ndó choon saꞌándá ndu̱. \p \v 13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱káꞌano cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndu̱. Tído ni̱ kadii̱ cháá ka̱ ini ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kadii̱ nda̱ꞌo ini Tito, chi̱ ni̱ na̱tiin xi ta̱ndeé iní káꞌano ni̱ kee ndidaá ndoꞌó. \v 14 Chi̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín xí ña̱ va̱ꞌa kee ndó xíꞌín xí, ta ko̱ ní xíkaꞌan taꞌon noo̱í sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌi̱n dión xíꞌín xí. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n ndu̱ ndinoꞌo ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndó, ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ xi̱nko̱o ndaa̱ ndidaá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ndu saꞌa̱ ndo̱ noo̱ xí. \v 15 Ta ni̱ ndu̱káꞌano cháá ka̱ ña̱ kúꞌu̱ ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ndísaa̱ ini xi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ seídóꞌo ndidaá ndó choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ ndo̱, chi̱ ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ndó xi̱ xíꞌín ña̱ yuꞌú ndo̱, ta xíꞌín ña̱ ndéi̱ ni̱no ndó. \v 16 Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱, chi̱ noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kándéé inii̱ ndo̱ꞌó. \c 8 \s1 Yóꞌo káꞌa̱n Pablo sa̱ꞌá di̱ꞌón dátaká na̱ kuaꞌa̱n no̱ó na̱ ndóꞌo nío̱ \p \v 1 Ta viti, ñani, kóni̱ ndu̱ nakani ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ mani̱ kée Ndios xíꞌín ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Macedonia. \v 2 Chi̱ va̱ꞌará ni̱ xirndodó ñaá ta̱ndóꞌó, tído kádii̱ nda̱ꞌo ini na̱, ta va̱ꞌará kúndaꞌí nda̱ꞌo na, tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón ni̱ doko̱ ná. \v 3 Ta yuꞌu̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá saꞌa̱ ná, ña̱ ndinoꞌo ini ná ni̱ xi̱ꞌo na di̱ꞌón táto̱ꞌon ki̱ꞌo sáa̱ ndée̱ ná, ta ni̱ ya̱ꞌa cháá ka̱ ví ni̱ xi̱ꞌo na no̱ó ña̱ sáa̱ ndée̱ ná. \v 4 Ta ni̱ seí ndaꞌí nda̱ꞌo na no̱ó nduꞌu̱ ña̱ ná kandía ndu tiin ndu di̱ꞌón ni̱ da̱taká na̱, dá kuu chindeé ná ña̱yuu kúndaꞌí, na̱ kúú ña̱yuu Ndios. \v 5 Va̱ꞌa cháá ka̱ ví ni̱ kee na no̱ó ña̱ ndáti ndu kee na, dá chi̱ dinñóꞌó ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná noo̱ ndáꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná kueídóꞌo na nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ Tito ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱ndeé xí ndo̱ꞌó tá ni̱ ka̱sáꞌá ndó kétútí ndó di̱ꞌón chindeé ndó na̱ kúndaꞌí ñoó, ki̱ꞌo dión taꞌani ná dáxi̱nko̱o xi choon no̱ó ña̱ mani̱ kee ndó yóꞌo. \v 7 Va̱ꞌa kée ndó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa, chi̱ kándéé káꞌano iní ndo̱ Jesús, ta ti̱ꞌa ndó kaꞌa̱n va̱ꞌa ndó, ta ndichí ndo̱ no̱ó ña̱ꞌa Ndios, ta ndinoꞌo ini ndo̱ kée ndó ndi ndáa mií vá choon, ta kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini ndo̱ saꞌa̱ ndú. Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kee va̱ꞌa taꞌani ndó no̱ó ña̱ mani̱ yóꞌo. \p \v 8 Ta ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó, ko̱ kíán iin choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱. Diꞌa kóni̱i̱ ña̱ kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndíꞌi ini dao ka̱ ñani yo̱ chindeé ná na̱ kámani̱ ña̱ꞌa noo̱, dá ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ ió ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ndóꞌo dión. \v 9 Ta sa̱ naꞌá vá mií ndó sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, saꞌa̱ yo̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndee na mií ná iin ta̱a kúndaꞌí, va̱ꞌará kuíká nda̱ꞌo na. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndendaꞌí na̱ mií ná, sa̱ꞌá ño̱ó niꞌi̱ yo̱ ña̱ koo kuíká yó noo̱ Ndios. \v 10 Ta viti kóni̱ yuꞌu̱ kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Chi̱ kánian dáxi̱nko̱o ndó choon yóꞌo viti, chi̱ nda̱ kuia̱ ao ni̱ ka̱sáꞌá ndó kétútí ndó di̱ꞌón ñoó, ta o̱ du̱ú ña̱ yóꞌo oon ni ní kee ndó, chi̱ mií ndó ni̱ ndaki ini ña̱ dión koo. \v 11 Sa̱ꞌá ño̱ó dáxi̱nko̱o kíi̱ ndo̱ choon yóꞌo, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo luu ni̱ chi̱kaa̱ ini ndo̱ kee ndóa̱n mií saꞌa̱, ki̱ꞌo dión ndi̱ꞌi ini ndo̱ dáxi̱nko̱o ndóa̱n viti. Ta ki̱ꞌo ndóa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió ña̱ noo̱ ndo̱. \v 12 Chi̱ tá ná ki̱ꞌo ndóa̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, dá kía̱n nataꞌan ini Ndios koni na̱án, chi̱ ko̱ xíka̱ taꞌon na ña̱ ki̱ꞌo yó ña̱ ko̱ó noo̱ yo̱. \p \v 13 Ta ko̱ káꞌa̱n taꞌon yuꞌu̱ ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ ña̱ kandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, dá kando̱o ndáꞌa̱ ndo̱. \v 14 Diꞌa kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ chindeé táꞌan yó tá kamani̱ ña̱ꞌa noo̱ yo̱, chi̱ tiempo viti kánian koto niꞌini ndó na̱ kúndaꞌí ñoó xíꞌín ña̱ kándo̱o noo̱ ndo̱, dá chindeé ndó na̱ xíꞌín ña̱ kámani̱ noo̱ ná. Dión, dá ná nandió kuéi na chindeé ná ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ xínñóꞌó ndó ió noo̱ ná, dión, dá chindeé táꞌan yó tá kámani̱ ña̱ꞌa noo̱ yo̱. \v 15 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Ña̱yuu ni̱ ndi̱tútí kua̱ꞌá ña̱ꞌa, ta ko̱ ní kándo̱o taꞌan vaan. Ta na̱ ni̱ ndi̱tútí lúꞌa̱n, ko̱ ní kámani̱ taꞌan vaan.” \p \v 16 Tído ndivéꞌe Ndios, chi̱ mií ná ni̱ kedaá xíꞌín Tito, sa̱ꞌá ño̱ó ndíꞌi ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo miíi̱. \v 17 Chi̱ xíꞌín ndinoꞌo ini xí ni̱ na̱tiin xi choon ni̱ xi̱ꞌo ndu noo̱ xí. Ta sa̱ꞌá ña̱ ndíꞌi ini xi̱ saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini mií xí. \v 18 Ta ni̱ ta̱ndaꞌá taꞌani ndu iin ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ ra̱ xíꞌín xí, ta ndeí kúú míí vá noo̱ ndítútí na̱ kúú kuendá Jesús káꞌa̱n va̱ꞌa na saꞌa̱ rá, chi̱ kéchóon va̱ꞌa ra no̱ó to̱ꞌon va̱ꞌa káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús. \v 19 Ta o̱ du̱ú dión oon ni kíán, ta̱a yóꞌo kúú ra̱ ni̱ ka̱xi dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ña̱ kía̱n kaneꞌe táꞌan ra kanoo ra xíꞌín nduꞌu̱ natiin ndu di̱ꞌón, ña̱ ni̱ ketútí dao ka̱ ñani yo̱. Ta kee ndu choon yóꞌo, dá ná natiin satoꞌo yo̱ ña̱ñóꞌó, dá kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ kóni̱ ndu̱ chindeé ñaá ndú noo̱ choon yóꞌo. \v 20 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ chi̱kaa̱ ini ndu̱, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱yuu ná dáꞌa ni nakani kuáchi̱ ini kande̱ꞌé ná ndu̱ sa̱ꞌá di̱ꞌón kuaꞌa̱ ni̱ ndi̱tútí ná kaneꞌe ndu koꞌo̱n ndu̱. \v 21 Chi̱ ndíꞌi ini ndu̱ kéndísáꞌano ndu choon. Ta o̱ du̱ú noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús oon ni ndíꞌi ini ndu̱ kee ndu dión, nda̱ no̱ó ña̱yuu taꞌani ndíꞌi ini ndu̱ kéndísáꞌano ndu. \p \v 22 Ta tándaꞌá taꞌani ndu iin ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ ra̱ xíꞌín ta̱a yóꞌo. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ naꞌa̱ ra̱ mií rá noo̱ ndú ña̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini ra̱ kendaa̱ ra̱ choon. Ta viti ndíꞌi cháá ka̱ ini ra̱ chindeé rá ndo̱ꞌó, chi̱ ió nda̱ꞌo ta̱ndeé iní ra̱ xíꞌín ndó. \v 23 Ta kanaꞌá ndó ña̱ Tito kúú ra̱ néꞌe táꞌan xíꞌín yuꞌu̱, ta kéchóon dáó xí xíꞌíín noo̱ ndo̱ꞌó. Ta uu̱ ka̱ ñani yo̱ ko̱saa̱ xíꞌín xí kúú ra̱ ni̱ ta̱ndaꞌá dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ko̱saa̱ ra̱, ta xíꞌín ta̱a yóꞌo natiin Cristo ña̱ñóꞌó. \v 24 Ta naꞌa̱ ndo̱ mií ndó no̱ó ta̱a yóꞌo ña̱ kúú ndó na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ na̱ kúndaꞌí ñoó, dá ná kandaa̱ ini dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee ndó, dá ná dáꞌa ni dátu̱ú ndó nduꞌu̱ no̱ó káꞌa̱n va̱ꞌa ndu saꞌa̱ ndo̱ noo̱ rá. \c 9 \p \v 1 Ko̱ xínñóꞌó ka̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó sa̱ꞌá di̱ꞌón, ña̱ kía̱n kétútí dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, dá chindeé ná ña̱yuu Ndios ndéi kuendá Judea, \v 2 chi̱ sa̱ naꞌá váí ña̱ ndinoꞌo ini ndo̱ kóni̱ ndo̱ chindeé ndó na̱. Ta káꞌa̱n va̱ꞌi saꞌa̱ ndo̱ꞌó noo̱ ñani yo̱ ndéi Macedonia yóꞌo, chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ná ña̱ ndoꞌó, na̱ ndéi Acaya xaa̱n, nda̱ kuia̱ ao ió nduu ndo̱ chindeé ndó ña̱yuu kúndaꞌí. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ taꞌani ini na̱ kee na dión. \v 3 Tído ni̱ ta̱ndaꞌí ñani yo̱ yóꞌo ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ni kando̱o tóꞌín no̱ó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n va̱ꞌi saꞌa̱ ndo̱ saꞌa̱ choon yóꞌo, dá ná xi̱nko̱o ña̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná ña̱ kandei nduu ndo̱. \v 4 Dá chi̱ oon ni ví saa̱ dao na̱ ndéi Macedonia xíꞌíín, ta koni na̱ ña̱ ko̱ ndéi nduu ndo̱ xíꞌín di̱ꞌón ñoó, dá kía̱n kakaꞌan nda̱ꞌo noo̱ ndúꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱ndeé iní ndu̱ ndo̱ꞌó, ta ko̱ ní sá ndei nduu ndo̱. Tído víꞌí ka̱ ví kakaꞌan noo̱ mií ndó. \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ni̱ seí ndaꞌí no̱ó ta̱a yóꞌo ña̱ ko̱saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ndó dinñóꞌó, dá chindeé rá ndo̱ꞌó ketútí ndó di̱ꞌón, ña̱ ni̱ kaa ndo̱ ki̱ꞌo ndó. Ta dión, dá ná kandei nduu ndo̱ ki̱ꞌo ndóa̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱, dá ná dáꞌa ni kakian ña̱ ni̱ kendúsa̱ ndu̱ xíꞌín ndó. \p \v 6 Ta káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ndóꞌo na̱ xíti, chi̱ na̱ xíti cháá, cháá vá dákée na. Ta na̱ xíti kuaꞌa̱, kuaꞌa̱ dákée na. \v 7 Ta iin rá iin ndó ki̱ꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini nío̱ ndo̱. Ta o̱ sa̱ kíꞌo ndóa̱n xíꞌa̱n kúndaꞌí ini ndo̱, ni sa̱ꞌá ña̱ miía̱n ndúsa̱ ki̱ꞌo ndóa̱n. Chi̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ na̱ xíꞌo ña̱ xíꞌa̱n kádii̱ iní na̱. \v 8 Ta na̱ káꞌano nda̱ꞌo kúú Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kuu va ndekuaꞌa̱ ná ña̱ꞌa va̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kía̱n ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ná o̱ kómani̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n ná koo ni ña̱ꞌa chindeé ndó dao ka̱ na̱. \v 9 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Ni̱ dasá rá ña̱ ió noo̱ rá, ta ni̱ xi̱ꞌo raa̱n no̱ó na̱ kúndaꞌí, \q1 ta iin ni̱ ka̱ndo̱o va ña̱ ndaa̱ ni̱ kee ra noo̱ Ndios. \m \v 10 Ta mií ná xíꞌo tata no̱ó ra̱ xíti, ta xíꞌo taꞌani na pan no̱ó na̱ kuíko, ta mií ná ndekuaꞌa̱ tata ió noo̱ ndo̱. Ta ndekuaꞌa̱ taꞌani na ña̱ va̱ꞌa kee ndó xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu. \v 11 Dión, dá koni ndo̱ koo kua̱ꞌá ña̱ꞌa noo̱ ndo̱, dá kuu ki̱ꞌo kuaꞌa̱ ndo̱ ña̱ꞌa no̱ó ña̱yuu xínñóꞌán. Dá tá ná naki̱ꞌo ndu di̱ꞌón ñoó noo̱ ná, dá kía̱n naki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán. \v 12 Chi̱ tá ná naki̱ꞌo ndu di̱ꞌón yóꞌo no̱ó na̱ kúndaꞌí ñoó, o̱ du̱ú ña̱ꞌa xínñóꞌó oon ni ña̱yuu Ndios niꞌi̱ ná xíꞌán, dá chi̱ diꞌa kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ ndivéꞌe naki̱ꞌo na noo̱ Ndios sa̱ꞌán. \v 13 Ta sa̱ꞌá ña̱ natiin na di̱ꞌón ni̱ kemáni̱ ndo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó kekáꞌano na Ndios, chi̱ miía̱n ndaa̱ seídóꞌo ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo. Ta kekáꞌano taꞌani na Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo ndó kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón ni̱ chi̱ndeé ndó mií ná xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu. \v 14 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kaka̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ mií Ndios ni̱ kedaá xíꞌín ndó, dá ni̱ kee ndó ña̱ mani̱ káꞌano yóꞌo xíꞌín ná. \v 15 Ta ndivéꞌe káꞌano Ndios, chi̱ káꞌano nda̱ꞌo ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌá. Ta ko̱ níꞌi̱ yo̱ to̱ꞌon va̱ꞌa kaꞌa̱n yo̱ sa̱ꞌán. \c 10 \s1 Káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná \p \v 1 Ta yuꞌu̱ Pablo seí ndaꞌí va̱ꞌi noo̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaꞌí ió inii̱, xíꞌín ña̱ ió va̱ꞌa inii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee mií Cristo, va̱ꞌará káꞌa̱n dao ndó ña̱ iin ta̱a vitá iní kúú yuꞌu̱ tá nákaa̱i̱ tein ndó xaa̱n, tído tá nákaa̱ xíkáí, de̱én nda̱ꞌo káꞌi̱n xíꞌín ndó. \v 2 Tído seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ tá ná saa̱i̱, ná dáꞌa ni kendúsa̱ ndo̱ xíꞌíín ña̱ kaꞌa̱n dee̱ín xíꞌín ndó, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ko̱saa̱ nduui̱ kaꞌa̱n dee̱ín xíꞌín na̱ káꞌa̱n ña̱ xíonoo ndu kée ndu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu kuendá ñayuú yóꞌo. \v 3 Miía̱n ndaa̱ ndéi ndu ñayuú yóꞌo, tído ko̱ kéchóon taꞌon ndu ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo, dá na̱á ndu̱ xíꞌín ña̱ kini. \v 4 Chi̱ ko̱ kéchóon taꞌon ndu ña̱ ió ñayuú yóꞌo, dá na̱á ndu̱ xíꞌín ña̱ kini. Chi̱ ndaꞌá chóon, ña̱ kía̱n kéchóon ndu, kúú ndée̱ xíꞌo mií Ndios. Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo dánaá ndu̱ noo̱ dándáki ña̱ kini. \v 5 Ta xíꞌín ndée̱ yóꞌo taꞌani dátu̱ú ndú ndidaa ña̱ to̱ꞌón kéchóon ña̱yuu. Ta dátu̱ú taꞌani ndu ndidaá ña̱xintóni̱ táyíí, ña̱ kédaá xíꞌín ná, dá ko̱ nákoni na̱ Ndios. Ta náchiꞌi ndu ndidaá ña̱xintóni̱ ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo Jesús, dá ná kueídóꞌo ñaá ná. \v 6 Ta ió nduu ndu̱ dándóꞌo ndu nío̱ na̱ ko̱ xi̱ín kueídóꞌo tá ná kasandaá ndo̱ kueídóꞌo ndisa ndó to̱ꞌon Ndios. \p \v 7 Kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó ndi káa iin rá iin ña̱ꞌa. Tá ió iin káa ndó nákoni mií ña̱ kúú ndó kuendá Cristo, dá kía̱n kánian taó kuendá va̱ꞌa ndó, chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú ndó kuendá Cristo, ki̱ꞌo dión taꞌani kúú nduꞌu̱. \v 8 Chi̱ va̱ꞌará yáꞌi cháá noo̱ chíndaya̱ꞌii choon néꞌi, tído ko̱ xíkaꞌan taꞌon noo̱í, chi̱ mií satoꞌo yo̱ Cristo ni̱ xi̱ꞌo choon yóꞌo noo̱í, dá dákuáꞌanoi ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ kándísa ndó. Ta ko̱ ní xi̱ꞌo na ña̱ noo̱í ña̱ dánaái̱ noo̱ ndo̱. \v 9 Ta o̱ sa̱ káꞌán ndó ña̱ ndúkúí dáyu̱ꞌíi̱ ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon káꞌi̱n noo̱ tuti tándaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. \v 10 Chi̱ kaá dao ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ de̱én nda̱ꞌo káꞌi̱n noo̱ tuti táai tándaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, ta kuáchi̱ nda̱ꞌo choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱. Tído tá iói̱ xíꞌín ndó, ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ iin ta̱a ndeé iní, ta ni ko̱ tíꞌai kaꞌa̱n va̱ꞌi, kaá dao ndó. \v 11 Tído káꞌi̱n xíꞌín na̱ káꞌa̱n dión ña̱ ná kanaꞌá ná ña̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n ndu̱ noo̱ tuti táa ndu, ki̱ꞌo dión taꞌani kee ndu tá ná saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n. \p \v 12 Ta ko̱ chíndaa̱ no̱ó ndu̱ kiꞌin táꞌan ndu xíꞌín ta̱ kátoó chíndaya̱ꞌi mií, ta ni ko̱ chídáó táꞌan ndu mií ndú xíꞌín rá. Tído ta̱a yóꞌo, ndéi ra chíki̱ꞌó ra̱ mií rá xíꞌín ña̱ kée ra, ta chídáó rá mií rá xíꞌín ra̱ kée táto̱ꞌon kée mií rá. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ra dión, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ñóꞌo ndiꞌi taꞌon ini ra̱. \v 13 Tído nduꞌu̱, ko̱ yáꞌa taꞌon ndu chíndaya̱ꞌi ndu mií ndú cháá ka̱ no̱ó choon néꞌe ndu. Diꞌa chíndaya̱ꞌi ndu mií ndú táto̱ꞌon káa choon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios noo̱ ndú, ta xíꞌín choon yóꞌo ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ noo̱ ndéi ndó. \v 14 Ko̱ yáꞌa taꞌon ndu tá saꞌándá ndu̱ choon noo̱ ndo̱, chi̱ yáꞌa ndu tá ko̱ ní saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó. Tído nduꞌu̱ kúú ra̱ mií no̱ó ni̱ saa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús noo̱ ndo̱. \v 15 Ta ko̱ yáꞌa taꞌon ndu chíndaya̱ꞌi ndu mií ndú no̱ó choon kée dao ka̱ na̱. Ña̱ kóni̱ ndu̱ kía̱n kuaꞌano cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá ná kandaya̱ꞌi cháá ka̱ choon kée ndu tein ndó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo dándáki choon néꞌe ndu. \v 16 Ndiꞌi, dá koꞌo̱n ndu̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús no̱ó na̱ ndéi xíká cháá ka̱ noo̱ ndo̱ꞌó, ta o̱ kúꞌu taꞌon ndu dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó dánaꞌa̱ dao ka̱ ta̱a, dá kía̱n ná dáꞌa ni chindaya̱ꞌi ndu mií ndú no̱ó choon ni̱ kee dao ka̱ ra̱. \v 17 Ta na̱ káꞌán kuryíí, kánian kuryíí ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ ná. \v 18 Dá chi̱ ña̱yuu, na̱ chíndaya̱ꞌi mií, ko̱ kándo̱o va̱ꞌa na noo̱ Ndios. Diꞌa ña̱yuu, na̱ chíndaya̱ꞌi mií Ndios, no̱ón kúú na̱ kándo̱o va̱ꞌa. \c 11 \p \v 1 Kóni̱i̱ ña̱ ndeé ní koo ini ndo̱ sa̱ꞌí viti, chi̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée iin ra̱ ndúlóko̱. Tído ndeé koo ini ndo̱ sa̱ꞌí, \v 2 dá chi̱ kékuión yuꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon kuión ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ ka̱ndo̱oi ña̱ naki̱ꞌo viií ndo̱ꞌó noo̱ iin tóꞌón Cristo kakuu yíi̱ ndo̱ táto̱ꞌon kée iin tatá tá kuaꞌa̱n ra̱ naki̱ꞌo ra de̱ꞌe diꞌí tákí ra̱ noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a kakuu yíi̱ xí. Chi̱ kóni̱i̱ ña̱ koo vii ndo̱ naki̱ꞌoi noo̱ mií Cristo. \v 3 Tído nákani inii̱ saꞌa̱ ndo̱, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee koo̱, táꞌa̱n kirí mañá ni̱ da̱nda̱ꞌí Eva, oon ni ví ki̱ꞌo dión nadaká ta̱a to̱ꞌón ña̱xintóni̱ ndo̱, dá ya̱ꞌa ndó koni xíxi ndó Cristo. \v 4 Dá chi̱ tá ve̱i dao ka̱ ta̱a, ta díin dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ Jesús o̱ du̱ú ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ mií nduꞌu̱ noo̱ ndo̱, ta dánaꞌa̱ ra̱ saꞌa̱ iin ka̱ espíritu noo̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ ni̱ na̱tiin ndó, ta díin va dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús o̱ du̱ú ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, tído xíꞌo ndeé ini ndo̱ saꞌa̱ rá. \v 5 Ta kíꞌin ki̱ꞌoi ña̱ ko̱ kúú taꞌoin iin ta̱a nóo no̱ó ta̱a chínaní ndó kúú apóstol ndáya̱ꞌi. \v 6 Chi̱ va̱ꞌará ko̱ tíꞌa yuꞌu̱ kaꞌa̱n va̱ꞌi, tído ko̱ kámani̱ ta̱ꞌón ña̱ ndi̱chí ni̱ xi̱ꞌo Ndios no̱ói̱. Dá chi̱ noo̱ ndidaá vá ña̱ꞌa ni̱ kee ndu, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa ni̱ kaꞌa̱n ndu̱, ni̱ naꞌa̱ ndu̱ tein mií ndó ña̱ dión kíán. \p \v 7 ¿Á ni̱ ya̱ꞌi ni̱ keei kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kenóoi miíí, dá kandaya̱ꞌi ndo̱ꞌó, xiní ndo̱? Chi̱ tá ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios noo̱ ndo̱, ko̱ ní kíꞌin ya̱ꞌi taꞌan vei. \v 8 Ta sa̱ xi̱o ndaai̱ di̱ꞌón ndáꞌa̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ sa̱ kuu ya̱ꞌavii, dá ni̱ sa̱ ioi̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱. \v 9 Tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ta ndaꞌí kómani̱ ña̱ꞌa noo̱í, tído ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dándi̱ꞌi inii̱. Chi̱ ndidaá ña̱ꞌa sa̱ komani̱ noo̱í ni̱ xi̱ꞌo dao ka̱ ñani yo̱, na̱ ni̱ kii chí kuendá Macedonia. Ta noo̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní dándi̱ꞌi inii̱ ndo̱ꞌó, ta ni iin kuu̱ o̱ dándi̱ꞌi inii̱ ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ xínñóꞌí. \v 10 Ta sa̱ꞌá ña̱ nákaa̱ to̱ꞌon ndaa̱ Cristo ini nío̱í, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ íin taꞌon kuu di̱tá ña̱ chíndaya̱ꞌii choon kéei sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kíꞌin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndéi chí Acaya xaa̱n. \v 11 Ta, ¿ndiva̱ꞌa káꞌi̱n dión, káꞌán ndó? ¿Á ko̱ kúꞌu̱ taꞌon inii̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó, nda̱ni? Mií Ndios kúú na̱ náꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndo̱. \p \v 12 Ta ña̱ kéei kía̱n ko̱ kíꞌin ya̱ꞌavii noo̱ ndo̱, ta dión ii̱ vá keei, dá ná o̱ níꞌi̱ dao ka̱ ta̱a, táꞌa̱n ra̱ ndúkú chindaya̱ꞌii mií, ndi kee ra chidáó táꞌan ra mií rá xíꞌín nduꞌu̱. \v 13 Dá chi̱ ta̱a ñoó kúú apóstol to̱ꞌón, ta kúú rá ta̱a kéchóon xíꞌín ña̱ ma̱ñá, chi̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá apóstol Cristo. \v 14 Tído ná dáꞌa ni naá téí ini ndo̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kée ra, dá chi̱ dión taꞌani kée ña̱ uꞌu̱, chi̱ kéean miíán ña̱ kúúán táto̱ꞌon iin ángel ndato tóo̱n. \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ du̱ú iin ña̱ kuáchi̱ kíán kandaa̱ ini yo̱ ña̱ ta̱a kéchóon no̱ó ña̱ uꞌu̱ kée ra mií rá ña̱ kúú rá ta̱ kéchóon no̱ó ña̱ ndaa̱. Tído kasandaá iin kuu̱, dá keyíko̱ saꞌa̱ rá táto̱ꞌon káa choon ni̱ kee ra. \s1 Yóꞌo káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndidaá ta̱ndóꞌó ni̱ ndoꞌo na sa̱ꞌá ña̱ néꞌe na to̱ꞌon Jesús \p \v 16 Nándió ko̱o tukui káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ ndúlóko̱i̱. Tído tá káꞌán ndó ña̱ dión kíán, dá natiin ndó yuꞌu̱ táto̱ꞌon iin na̱ ndúlóko̱, dá nónó noo̱í chindaya̱ꞌii miíí cháá. \v 17 Ta ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó viti, ko̱ kíán ña̱ ni̱ na̱tiiin noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios. Chi̱ kíán táto̱ꞌon káꞌa̱n iin na̱ ndúlóko̱, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé inii̱ chíndaya̱ꞌii miíí. \v 18 Ta sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a chíndaya̱ꞌii mií sa̱ꞌá ña̱ kée ra ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó chindaya̱ꞌi taꞌani yuꞌu̱ miíí. \v 19 Chi̱ ndinoꞌo ini ndo̱ xíꞌo ndeé iní ndo̱ seídóꞌo ndó ta̱a ndeé to̱ꞌon, va̱ꞌará kaá ndo̱ ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí. \v 20 Ta xíꞌo ndeé taꞌani ini ndo̱ va̱ꞌará náchiꞌi dao ra ndo̱ꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ rá, o va̱ꞌará kétíꞌa dao ra ndo̱ꞌó, o va̱ꞌará xío ndaa dao ra ña̱ꞌa ndó, o va̱ꞌará chíndaya̱ꞌi dao ra mií rá noo̱ ndo̱, o va̱ꞌará káni dao ra daꞌa̱nda̱ noo̱ ndo̱. \v 21 Ta xíkaꞌan ví no̱ói̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ko̱ ní kée ndu dión xíꞌín ndó, chi̱ nóo va ió ini ndu̱. \p Ta no̱ó ña̱ chíndaya̱ꞌi dao ka̱ ta̱a ñoó mií rá, chindaya̱ꞌi taꞌani yuꞌu̱ miíí, va̱ꞌará káꞌi̱n táto̱ꞌon káꞌa̱n iin ta̱ ndúlóko̱. \v 22 ¿Á kúú rá ta̱ hebreo? Ñaá taꞌani kúú yuꞌu̱. ¿Á kúú rá ta̱ ñoo Israel, ña̱ kúú ñoo Ndios? Ñaá taꞌani kúú yuꞌu̱. ¿Á kúú rá na̱ veꞌe tatá sáꞌano Abraham? Ñaá taꞌani kúú yuꞌu̱. \v 23 ¿Á kúú rá ta̱ kéchóon noo̱ Cristo? (Káꞌi̱n táto̱ꞌon kée iin na̱ ndúlóko̱.) Tído kéchóon cháá ka̱ yuꞌu̱ noo̱ Cristo o̱ du̱ú mií rá, chi̱ yuꞌu̱ kúú ra̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ ni̱ ke̱chóon noo̱ Cristo. Ta saꞌa̱ mií ná kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ kani ndava̱ꞌa ña̱yuu yuꞌu̱, ta kuaꞌa̱ cháá ka̱ taꞌándá ni̱ sa̱ káa̱ yuꞌu̱ veꞌe ka̱a, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá daá ió ña̱ kuui̱. \v 24 Ta oꞌo̱n taꞌándá ni̱ kani na̱ Israel oko̱ saꞌo̱n komi̱ chirrión sa̱tá yuꞌu̱. \v 25 Ta oni̱ taꞌándá ni̱ kani na yuꞌu̱ xíꞌín vara, ta iin ka̱ taꞌándá kuaꞌa̱n na̱ kaꞌání ná yuꞌu̱ xíꞌín yuu̱, ta oni̱ taꞌándá ni̱ ke̱ta kaꞌani barco ini ta̱ñoꞌo̱ noo̱ nákaa̱i̱ kuaꞌi̱n, ta iin ñoó xíꞌín iin nduú ni̱ sa̱ nóo niꞌinii no̱ó ta̱ñoꞌo̱. \v 26 Ta ndóꞌo nda̱ꞌo nío̱í íchi̱ noo̱ xíonooi, chi̱ ióa̱n kuui̱ kée yu̱ta, ta ió taꞌani ña̱ kuui̱ kée ta̱ kui̱ꞌíná, ta ió ña̱ kuui̱ kée na̱ ñooi̱, ta ió taꞌani ña̱ kuui̱ kée na̱ ko̱ kúú na̱ Israel. Ta ió ña̱ kuui̱ noo̱ kúú ñoo náꞌano, xíꞌín noo̱ kúú yukú i̱chí xíꞌín no̱ó ta̱ñoꞌo̱, ta ió taꞌani ña̱ kuui̱ kée na̱ chínaní mií ña̱ kúú ná kuendá Jesús. \v 27 Ta sa̱ꞌá choon kéei, sa̱ꞌá ño̱ó kúta̱ti nda̱ꞌa vei, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ko̱ ní sá kidi̱i̱, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá sa̱ xíꞌi do̱koi̱ ña̱ kuíkoi xíꞌín ña̱ íchi̱i̱ ta̱kui̱í, ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ sa̱ xi̱onoo nditai̱, ta ni̱ sa̱ ndoꞌo nío̱í ña̱ vi̱xi chi̱ ko̱ó dáꞌo̱n kandixii. \v 28 Ta noo̱ ndidaá ka̱ ña̱ꞌa, ió iin ka̱ ña̱ꞌa ndóꞌi iin iin kuu̱ kuu̱, chi̱ nákani nda̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin ñoo. \v 29 Chi̱, ¿ndi ndáa ndoꞌó ndóꞌo nío̱, ta ko̱ ndóꞌo taꞌani nío̱ miíí? Ko̱ íin taꞌon. O, tá kándéé dao ta̱a dándaꞌí ra̱ ndo̱ꞌó, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ xído̱ nda̱ꞌo inii̱? \p \v 30 Tá miía̱n kánian chindaya̱ꞌii miíí, va̱ꞌa ka̱a̱n ná chindaya̱ꞌii miíí no̱ó ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúúí iin ta̱ ko̱ kómí ndée̱ miíí. \v 31 Ta mií Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, na̱ daá kuití kánian natiin ña̱ñóꞌó, no̱ón kúú na̱ náꞌá ña̱ ko̱ káꞌa̱n to̱ꞌíi̱n. \p \v 32 Tá ni̱ sa̱ io yuꞌu̱ ñoo Damasco, ñoó nákaa̱ iin ta̱ néꞌe choon, ta nákaa̱ ra̱ ti̱xi ndáꞌa̱ rey Aretas. Kúú ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ta̱ ndaá yéꞌé ñoo ñoó ña̱ ná kandei nduu ra̱ tiin ra yuꞌu̱, ni̱ kaꞌán rá. \v 33 Tído ndéi dao ña̱yuu ni̱ taó ná yuꞌu̱ ventana, dá ni̱ da̱nóo na yuꞌu̱ ini iin ti̱yika̱ ndi̱ka náo̱ ñoo ñoó, dá ni̱ kuu ni̱ ka̱kii noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a ñoó. \c 12 \s1 Yóꞌo káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ iin ña̱ꞌa dándóꞌo nío̱ ná \p \v 1 Miía̱n ndaa̱ ndisa ni ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña̱ chindaya̱ꞌii miíí, tído viti ná koꞌi̱n nakanii xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ naꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús noo̱í, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ sa̱á ni̱ na̱kani na xíꞌíín. \v 2 Ta náꞌá yuꞌu̱ saꞌa̱ iin ta̱a, ta ta̱a yóꞌo íin xíꞌín Cristo, ta sa̱ io uxi̱ komi̱ kuia̱ ni̱ na̱kiꞌin ñaá Ndios néꞌe na ni̱ saꞌa̱n na̱ nda̱ induú kúú oni̱. Xíni̱ á ni̱ saꞌa̱n ra̱ xíꞌín nda̱ yikí ko̱ño ra̱, o nío̱ óon ra ni̱ saꞌa̱n. Iin tóꞌón dini̱ Ndios kúú na̱ náꞌá. \v 3 Ta náꞌá yuꞌu̱ sa̱ꞌá ta̱a yóꞌo, ta xíni̱ á ni̱ saꞌa̱n ra̱ xíꞌín yikí ko̱ño ra̱, o nío̱ óon ra ni̱ saꞌa̱n. Iin tóꞌón dini̱ mií vá Ndios kúú na̱ náꞌá. \v 4 Tído miía̱n ndaa̱ ni̱ na̱di̱tá ñaá Ndios noo̱ ndato téí káa noo̱ ió na̱. Ta ñoó ni̱ seídóꞌo ra to̱ꞌon, ña̱ kía̱n o̱ káti̱ꞌa yó nakani yó, chi̱ ni iin ña̱yuu ko̱ ní niꞌi̱ táꞌi̱ nakani na sa̱ꞌán. \v 5 Ta kuu va chindaya̱ꞌi yuꞌu̱ ta̱a yóꞌo, tído o̱ chíndaya̱ꞌi taꞌon yuꞌu̱ miíí, chi̱ chindaya̱ꞌii miíí sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúúí iin ta̱ ko̱ kómí ndée̱ mííí. \v 6 Tído tá káꞌán yuꞌu̱ chindaya̱ꞌavii miíí, dá kía̱n o̱ kákuu taꞌon yuꞌu̱ iin ta̱a oon ini, chi̱ ña̱ ndaa̱ va kaꞌi̱n. Tído o̱ kée taꞌoin dión, dá kía̱n ni iin ña̱yuu ná dáꞌa ni chindaya̱ꞌi cháá ka̱ na̱ yuꞌu̱ no̱ó ña̱ ndéꞌé ná kéei o ña̱ seídóꞌo na dánaꞌi̱. \p \v 7 Ta sa̱ꞌá ña̱ ná o̱ yáꞌa téí chindaya̱ꞌii miíí sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱í, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ iin ña̱ꞌa dándóꞌan nío̱í, ta kíán táto̱ꞌon iin ión yáí tárnee ñíi̱í, xiníi̱, ña̱ kéchóon ña̱ uꞌu̱ dándóꞌan níma̱í, dá kía̱n ná o̱ yáꞌi chindaya̱ꞌavi miíí. \v 8 Ta sa̱ oni̱ taꞌándá ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús ña̱ ná di̱tá ná ña̱ kédaá xíꞌíi̱n ndóꞌo níma̱í. \v 9 Tído diꞌa va ni̱ kaa na̱ xíꞌíín: “Ko̱ó, sa̱ vati̱ va nákaa̱o̱n ti̱xi ña̱ mani̱ kée yuꞌu̱ xíꞌón, chi̱ ndée̱ mií yuꞌu̱ kía̱n náꞌa̱ va̱ꞌa cháá ka̱ no̱ó na̱ ko̱ó ndée̱.” Sa̱ꞌá ño̱ó nda̱ni ndinoꞌo ini yuꞌu̱ chindaya̱ꞌavii miíí sa̱ꞌá ña̱ náꞌa̱ ña̱ kúúí iin ta̱a ko̱ kómí ndée̱ mííí, dión, dá náꞌi̱ ña̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ndée̱ mií Cristo. \v 10 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió ndée̱ Cristo xíꞌíi̱n, sa̱ꞌá ño̱ó kádii̱ inii̱ tá ko̱ó ndée̱í, o tá kána̱ꞌá ña̱yuu xíꞌíi̱n, o tá kámani̱ ña̱ꞌa no̱ói̱, o tá kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌíi̱n, o tá ndóꞌo nío̱í. Dá chi̱ tá ko̱ó ndée̱í, dá diꞌa kúúí iin ta̱a ndakí cháá ka̱ kée Ndios. \p \v 11 Tído, táto̱ꞌon kée iin ta̱ ndeé to̱ꞌon, ki̱ꞌo dión ni̱ keei sa̱ꞌá ña̱ ni̱ chi̱ndaya̱ꞌavi miíí, tído mií vá ndó ni̱ kedaá xíꞌíi̱n, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ keei dión. Diꞌa mií vá ndó kánian nakoni ndo̱ yuꞌu̱, dá chi̱ noo̱ ni iin tóꞌón taꞌon ña̱ꞌa ko̱ kándo̱o nóo yuꞌu̱ no̱ó ta̱a chínaní ndó kúú apóstol ndáya̱ꞌi, va̱ꞌará ko̱ó ña̱ꞌa kúúí. \v 12 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa náꞌano kée na̱ kúú apóstol Jesús ni̱ kee yuꞌu̱ tein mií ndó, ta ni̱ keei ña̱ xíꞌa̱n kueé ió inii̱, chi̱ ni̱ keei ña̱ ndato, xíꞌín ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá naá iní na̱, xíꞌín ña̱ náꞌano ve̱i noo̱ Ndios. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa ni̱ kee yuꞌu̱ xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, ta ko̱ ní kéei ña̱ xíꞌín ndoꞌó, xiní ndo̱? Chi̱ sa̱va̱ꞌa ña̱ ni̱ kee kía̱n ko̱ ní kíꞌin ya̱ꞌi taꞌan vei noo̱ ndo̱. ¡Káꞌano koo ini ndo̱ sa̱ꞌí tá káꞌán ndó ña̱ ña̱ yóꞌo kúú iin kua̱chi kini! \s1 Yóꞌo káꞌa̱n Pablo ña̱ saa̱ na̱ ñoo ñoó taꞌándá kúú oni̱ \p \v 14 Kanaꞌá ndó, chi̱ sa̱ ió nduui̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó taꞌándá kúú oni̱. Ta o̱ dátaꞌán taꞌon yuꞌu̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ni iin ña̱ꞌa, chi̱ ko̱ ndíꞌi taꞌon ini yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ió noo̱ ndo̱, diꞌa ndíꞌi inii̱ saꞌa̱ míí vá ndó. Dá chi̱ ko̱ kánian koto takuáchí leé tatá xi̱, diꞌa na̱ kúú tatá va kánian koto de̱ꞌe na. \v 15 Ta ndinoꞌo ini yuꞌu̱ iói̱ ña̱ dándíꞌi ndidaá ña̱ ió noo̱í saꞌa̱ ndo̱, ta ió taꞌanii dándíꞌi ndidaá ndée̱í sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta va̱ꞌará sáꞌano cháá ka̱ ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, tído ndoꞌó, dánkoo diꞌa ndó ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌí. \v 16 Tído kaá dao ndó ña̱ va̱ꞌará ko̱ ní kíꞌin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱, tído sa̱ꞌá ña̱ kúúí iin ta̱ ma̱ñá, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nda̱ꞌávíi̱ ndo̱ꞌó, kaá ndo̱. \v 17 ¿Á ni̱ da̱nda̱ꞌíi̱ ndo̱ꞌó xíꞌín iin ta̱a ni̱ ta̱ndaꞌí ni̱ saa̱ noo̱ ndo̱, káꞌán ndó? \v 18 Ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ Tito saa̱ xi̱ xíꞌín iin ka̱ ñani yo̱ noo̱ ndéi ndó. Ta, ¿á ni̱ da̱nda̱ꞌí Tito ndo̱ꞌó, tá dáá? ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ iin tóꞌón vá kúú ña̱xintóni̱ ndú, ta iin nóó vá íchi̱ ñóꞌo nduꞌu̱? \p \v 19 Ndá ndi kuu káꞌán ndó ña̱ káꞌa̱n ndu̱ dión, dá chi̱ kóni̱ ndu̱ kando̱o va̱ꞌa ndu noo̱ ndo̱. Tído ko̱ó, chi̱ noo̱ Ndios vá káꞌa̱n ndu̱ dión sa̱ꞌá ña̱ kúú ndú kuendá Cristo. Ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndu, na̱ mani̱ miíi̱, ndúkú nduꞌu̱ ña̱ kuaꞌano cháá ka̱ ndo̱ íchi̱ Ndios. \v 20 Chi̱ yuꞌíi̱ ña̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, oon ni ví natiin yuꞌu̱ ndo̱ꞌó ndéi ndó kée ndó ña̱ ko̱ nátaꞌan inii̱, ta dión ni ndoꞌó, o̱ nátaꞌan ini ndo̱ kee yuꞌu̱. Dá chi̱ oon ni ví ndéi ndó ndátóꞌón kuáchi̱ ndo̱, o ndéi ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱ ini ndo̱, o ndéi ndó xíꞌín ña̱ to̱ndó ndo̱, o ndéi ndó saꞌándá táꞌan ndó, o ndéi ndó dátai̱ chiꞌan táꞌan ndó, o ndéi ndó káva̱ꞌa ndó kua̱chi sata̱ dao ka̱ ña̱yuu, o ndéi ndó xíꞌín ña̱ táyíí ndó, o ndéi iin rá iin ndó kée ndó ña̱ kóni̱ mií ndó. \v 21 Chi̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, oon ni ví natiin yuꞌu̱ ña̱ kaꞌan noo̱ noo̱ Ndios kee ndó. Ta oon ni ví kuakii xíꞌín ndirá noo̱í sa̱ꞌá ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndó ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, ta ko̱ ñáꞌa̱ nandikó iní ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee ndó kua̱chi kaꞌan noo̱, o sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kidi̱ ndo̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱, o sa̱ꞌá ndidaá ka̱ kua̱chi ni̱ kee ndó xíꞌín ñíi̱ ndo̱. \c 13 \p \v 1 Ta viti xíno oni̱ taꞌándá saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó. Ta kanaꞌá ndó ña̱ xínñóꞌó yó uu̱ ña̱yuu o oni̱ ña̱yuu kandita ki̱ꞌo kuendá, dá keyíko̱ yo̱ iin ta̱ndóꞌó. \v 2 Sa̱ ni̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ta viti káꞌa̱n tukui xíꞌín ndó, ta kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíꞌín ndó. Ta xía̱n nani nákaa̱ xíkáí, tándaꞌí tuti yóꞌo ko̱saa̱ no̱ó na̱ ni̱ ya̱ꞌa ni̱ kee kua̱chi, xíꞌín noo̱ ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó, chi̱ tá ná saa̱ tukui noo̱ ndéi ndó, dá kía̱n ni lúꞌu̱ ña̱ mani̱ o̱ kóo saꞌa̱ ndo̱. \v 3 Chi̱ ndúkú ndó korndodó ndó yuꞌu̱ nde̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kuiti Cristo kúú na̱ káꞌa̱n no̱ó yuꞌu̱. Ta kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ kúú taꞌon na iin na̱ ko̱ó ndée̱ xíꞌín ndó. Diꞌa náꞌa̱ na̱ ña̱ kómí ná ndidaá ndée̱ xíꞌín mií ndó. \v 4 Dá chi̱ va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ Jesús ndi̱ka cruz táto̱ꞌon iin ta̱a ko̱ó ndée̱, tído viti takí na̱ kée ndée̱ mií Ndios. Ta dión taꞌani ndóꞌo nduꞌu̱, ko̱ ta̱ꞌón ndée̱ kómí ndú ñayuú yóꞌo táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo mií Cristo. Tído kataki ndu̱ kandei ndu xíꞌín ná kee ndée̱ mií Ndios, dá kechóon ndu noo̱ ndo̱. \p \v 5 Kande̱ꞌé va̱ꞌa ndó mií ndó, ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kándéé iní ndo̱ Jesús o ko̱ó, ta korndodó ndo̱ mií ndó. Ta, ¿á ko̱ xíꞌo taꞌon ndó kuendá ña̱ ió Jesucristo xíꞌín ndó? Chi̱ tá ko̱ i̱ó na̱ xíꞌín ndó, dá kía̱n sa̱ ni̱ ka̱ndo̱o va ndó ni̱ tu̱ú ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó. \v 6 Ta kándéé inii̱ ña̱ xíꞌo ndó kuendá ña̱ ko̱ ní kándo̱o taꞌon ndu ni̱ tu̱ú ndú no̱ó ña̱ kándísa ndu. \v 7 Xíka̱ ndu̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱, dá ni iin tóꞌón ndó ná o̱ yáꞌa kee ña̱ kini. Ta ko̱ kée ndu dión, dá kando̱o va̱ꞌa ndu no̱ó ña̱yuu. Dión kée ndu saꞌa̱ ndo̱ꞌó, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó ña̱ va̱ꞌa, va̱ꞌará káꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu ña̱ ni̱ tu̱ú ndú no̱ó ña̱ kándísa ndu. \v 8 Chi̱ o̱ kúu taꞌon chituu ndu ña̱ ndaa̱, diꞌa ndíta ndu chíndeé ndúa̱n. \v 9 Sa̱ꞌá ño̱ó nátaꞌan ini ndu̱ kakuu ndu ta̱a ko̱ó ndée̱ tá ná kuita toon ndó xíꞌín ña̱ kándísa ndó. Ta xíka̱ ndu̱ noo̱ Ndios ña̱ ná xi̱nkuei ndó koo ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná. \v 10 Ta táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ nani nákaa̱ xíkáí, dá kía̱n, tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, ná dáꞌa ni kaꞌa̱n dee̱ín xíꞌín ndó, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús choon yóꞌo noo̱í, dá dákuáꞌanoi ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta ko̱ ní xi̱ꞌo naa̱n noo̱í ña̱ dánaá diꞌai ndo̱ꞌó. \s1 Xíꞌín ndisáꞌán yóꞌo dándíꞌi Pablo ña̱ káꞌa̱n na̱ \p \v 11 Ta viti koꞌi̱n dándíꞌi ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó. Ná kadii̱ iní ndo̱, ta ndeyíko̱ ndo̱ mií ndó noo̱ Ndios, ta ki̱ꞌo táꞌan ndó ta̱ndeé iní, iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin rá iin ndó. Ta Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ kandei ñóchí yó, na̱ xíꞌo ña̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, ná koo xíꞌín ndó. \v 12 Ta chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo ná kakuu iin ña̱ñóꞌó kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús. \v 13 Ta ndidaá ña̱yuu Ndios ndéi xíꞌín yuꞌu̱ yóꞌo káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó. \p \v 14 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó, ta ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, ta iin ná kakuu ndó kee Espíritu ii̱ ná. Dión ná koo.