\id 1TH \h I Tesalonicenses \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Tesalónica \toc2 I Tesalonicenses \toc3 1 Ts. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Tesalónica \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, ta yuꞌu̱ xíꞌín Silvano xíꞌín Timoteo káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo káꞌano Tesalónica xaa̱n, ndoꞌó na̱ ndíta xíꞌín tatá yo̱ Ndios, xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \p Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo ná ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. \s1 Náꞌa̱ na̱ ñoo Tesalónica ña̱ ndíta ndaa̱ na̱ xíꞌín Ndios \p \v 2 Daá kuití vá náki̱ꞌo nduꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ndoꞌó, ta daá kuití vá ndíko̱ꞌon ini ndu̱ ndo̱ꞌó no̱ó káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ná, \v 3 ta daá kuití ñóꞌo ini ndu̱ noo̱ káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ndó sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, xíꞌín saꞌa̱ choon kée ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ na̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ta̱ndeé iní kómí ndó saꞌa̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \p \v 4 Náꞌá nduꞌu̱, ñani, ndoꞌó na̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱, ña̱ mií ná ni̱ ka̱xi ñaá kakuu ndó ña̱yuu na̱. \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús noo̱ ndo̱, o̱ du̱ú xíꞌín to̱ꞌon oon ni ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱, dá chi̱ ni̱ ke̱chóon ndu ndée̱ Ndios, ta mií Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ táꞌí ini ndo̱ ña̱ kíán to̱ꞌon ndaa̱. Ta náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ va̱ꞌa va ni̱ sa̱ kee nduꞌu̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ iní ndu̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 6 Ta kúú ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kée ndó táto̱ꞌon kée mií ndú, ta ni̱ kasa̱ndaá taꞌani ndó kée ndó táto̱ꞌon sa̱ kee satoꞌo yo̱ Jesús. Ta va̱ꞌará ni̱ ndoꞌo naní nío̱ ndo̱, tído ni̱ na̱tiin ndó to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná xíꞌa̱n kádii̱ iní ndo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios. \v 7 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ndoꞌo ndó, dá ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó ña̱yuu náꞌa̱ mií noo̱ ndidaá na̱ kándísa Jesús ndéi chí kuendá Macedonia xíꞌín kuendá Acaya. \v 8 Chi̱ xíꞌín ndoꞌó ni̱ na̱ka̱ꞌani to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón ní Macedonia xíꞌín Acaya ní náka̱ꞌani to̱ꞌon ñoó ni̱ kee ndoꞌó, dá chi̱ sa̱ ndidaá kúú vá xíán náꞌá ña̱yuu ña̱ kándéé iní ndo̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ ña̱ kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ná. \v 9 Chi̱ diꞌa nákani va mií ná xíꞌín nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱tiin ndó nduꞌu̱, ta nákani taꞌani na táto̱ꞌon ni̱ kee ndó ni̱ da̱nkoo ndó ndidaá kúú yoko̱ ni̱ sa̱ nda̱ño̱ꞌo ndó, dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáño̱ꞌo ndó na̱ kúú Ndios takí, na̱ miía̱n ndaa̱ kuití kúú Ndios, ta kéchóon ndó noo̱ ná viti. \v 10 Ta nákani taꞌani na xíꞌín nduꞌu̱ ña̱ ndáti ndó nandió ko̱o tuku Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, kii na chí induú, ta Jesús yóꞌo kúú na̱ ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta na̱ yóꞌo kúú na̱ dáka̱ki ñaá no̱ó ña̱ xído̱ ini Ndios ve̱i sata̱ ña̱yuu kée kua̱chi. \c 2 \s1 Ki̱ꞌo diꞌa ni̱ ke̱chóon Pablo ñoo Tesalónica \p \v 1 Ta sa̱ náꞌá ndó, ñani, ña̱ ko̱ ní naá óon taꞌon choon ni̱ saa̱ ndu̱ ni̱ kee ndu noo̱ ndéi ndó. \v 2 Dá chi̱ náꞌá ndó ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu ndéi ñoo Filipos xíꞌín nduꞌu̱, ta ni̱ kendava̱ꞌa na xíꞌín ndú. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ta̱ndeé iní noo̱ ndúꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní yuꞌú taꞌon ndu saa̱ ndu̱ kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, va̱ꞌará ni̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ ndú ni̱ kee dao na̱ ñoo ndo̱. \v 3 Ta ko̱ ní dánaꞌa̱ ndu̱ ña̱ to̱ꞌón noo̱ ndo̱, ta ko̱ ní dánaꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ xíꞌín ña̱xintóni̱ kíni, ta ko̱ ní ndúkú ndú ña̱ dándaꞌí ndu̱ ndo̱ꞌó. \v 4 Mií vá Ndios kúú na̱ ni̱ na̱taꞌan ini ni̱ xini na̱ nduꞌu̱, ta ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱ ndú ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús. Ta ko̱ ndúkú taꞌon nduꞌu̱ ña̱ kía̱n nataꞌan ini ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ kée ndu. Diꞌa ndúkú nduꞌu̱ ña̱ nataꞌan ini Ndios, na̱ náꞌá táto̱ꞌon nákani ini nío̱ iin rá iin yó. \v 5 Ta náꞌá ndó ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ko̱ ní kéchóon nduꞌu̱ to̱ꞌon luu káꞌa̱n, dá dánaꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱. Ta ko̱ ní ndúkú taꞌon ndu ña̱ ki̱ꞌo ndó di̱ꞌón noo̱ ndú. Ta mií Ndios kúú na̱ xíꞌo kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kíán. \v 6 Ta ni ko̱ ndúkú nduꞌu̱ ña̱ kía̱n chindaya̱ꞌi ñaá ña̱yuu, ni ña̱ chindaya̱ꞌi ñaá ndoꞌó, ta ni dao ka̱ na̱, va̱ꞌará kánian koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ndúꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndú apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Cristo Jesús. \v 7 Ni̱ sa̱ io leé ini ndu̱ xíꞌín ndó, chi̱ sa̱ kee ndu xíꞌín ndó táto̱ꞌon kée iin ñáꞌa̱ ndaá va̱ꞌa de̱ꞌán. \v 8 Ta ndóꞌo nda̱ꞌo nduꞌu̱ saꞌa̱ ndo̱. Ta o̱ du̱ú to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios oon ni ní chíkáa̱ ini ndu̱ ki̱ꞌo ndu noo̱ ndo̱ daá ñóó, chi̱ ni̱ sa̱ io nduu taꞌani ndu naki̱ꞌo ndu mií ndú kuu ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, chi̱ ni̱ kukáꞌano nda̱ꞌo ña̱ kúꞌu̱ ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 9 Sa̱ náꞌá vá mií ndó, ñani, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo ndu ni̱ sa̱ kechóon ndu. Nduú ñoó sa̱ ke̱chóon nduꞌu̱, dá ná dáꞌa ni dátaꞌán ndu̱ ni iin ndoꞌó xía̱n nani ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa Ndios noo̱ ndo̱. \p \v 10 Mií ndó xíꞌo ndaa̱ kuendá xíꞌín Ndios ña̱ vii ni̱ sa̱ ndei ndu, ta ni̱ kendaa̱ ndu̱ xíꞌín ndó, ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní ya̱ꞌa ndu kee ndu tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú kuendá Jesús. \v 11 Ta náꞌá taꞌani mií ndó ña̱ táto̱ꞌon kée iin tatá xíꞌín de̱ꞌe na, ki̱ꞌo dión sa̱ káꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ iin rá iin ndó, ta sa̱ xi̱ꞌo nduꞌu̱ ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱, \v 12 ta sa̱ saꞌanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kee na̱ kúú ña̱yuu Ndios, chi̱ ni̱ na̱kana ñaá ná ña̱ kandei ndó noo̱ ndato náyeꞌe̱ ndaa noo̱ ió na̱ dándáki na. \p \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ sá tuu taꞌon ndu náki̱ꞌo nduꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios, chi̱ tá ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon Ndios noo̱ ndo̱, kúú ndato ni̱ na̱tiin ndóa̱n tá ni̱ seídóꞌo ndóa̱n. Ta ko̱ ní nátiin ndóa̱n kíán to̱ꞌon ni̱ kana tein ña̱xintóni̱ ta̱a. Diꞌa ni̱ na̱tiin ndóa̱n ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa kíán to̱ꞌon Ndios, táꞌa̱n ña̱ chíndeé ndoꞌó ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándísa ndó. \v 14 Ta ndoꞌó, ñani, ni̱ ndoꞌo taꞌani ndó ta̱ndóꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo na̱ kúú ña̱yuu Ndios kúú kuendá Cristo Jesús ndéi chí kuendá Judea diꞌa. Chi̱ ni̱ kendava̱ꞌa taꞌani na̱ ñoo mií ndó xíꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo sa̱ kendava̱ꞌa ta̱ ñoo Israel xíꞌín mií ná. \v 15 Ta ni̱ saꞌání ta̱ ñoo Israel yóꞌo satoꞌo yo̱ Jesús táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌání rá profeta mií rá ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá. Ta ni̱ taó xóo ra nduꞌu̱ tein mií rá, ta ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní ñaá ná, ta xiní uꞌu̱ ra̱ ndidaá ña̱yuu, \v 16 chi̱ sadí ra̱ noo̱ ndú, dá ná dáꞌa ni dánaꞌa̱ ndu̱ no̱ó na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, dá ná o̱ níꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱. Dión kée ra, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndukuaꞌa̱ cháá ka̱ kua̱chi ra̱ noo̱ Ndios, ta ni̱ ka̱sáa̱ ña̱ xído̱ nda̱ꞌo ini na̱ sata̱ rá sa̱ꞌá ña̱ kini kée ra. \s1 Kóni̱ Pablo koꞌo̱n tuku na koto niꞌini ñaá ná \p \v 17 Ñani, tá ni̱ ya̱ꞌa cháá kuu̱ ni̱ ke̱xoo nduꞌu̱ tein ndó, kúú sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá ndaꞌí káꞌa̱n nduꞌu̱ nandió kuéi ndu kande̱ꞌé ndú ndo̱ꞌó, dá chi̱ va̱ꞌará ndéi xoo ndu, tído daá kuití vá ñóꞌo ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱. \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kaꞌán ndú saa̱ ndu̱ kande̱ꞌé ndú ndo̱ꞌó. Ta yuꞌu̱ Pablo, kua̱ꞌá nda̱ꞌo taꞌándá ni̱ kaꞌín saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, tído ni̱ ketéin ña̱ uꞌu̱ noo̱ ndú. \v 19 Dá chi̱ ¿á ko̱ náꞌá ndó ndá yoo kakuu ta̱ndeé iní noo̱ ndú, ta ndá yoo ki̱ꞌo ña̱ kadii̱ ini ndu̱, ta ndá yoo kakuu corona ndu̱, na̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ndu saꞌa̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ñaá kakuu ndoꞌó tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱? \v 20 Chi̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó natiin ndu ña̱ñóꞌó xíꞌa̱n kadii̱ iní ndu̱. \c 3 \s1 Ni̱ saꞌa̱n Timoteo ñoo Tesalónica ni̱ xi̱to niꞌini ñaá xí \p \v 1 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xíꞌo ndeé ka̱ iní ndu̱ ña̱ nákani ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o ndu ña̱ kía̱n kándo̱o ndu ñoo Atenas, \v 2 dá ni̱ ta̱ndaꞌá ndú ñani ndu̱ Timoteo ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó, chi̱ kéchóon xi noo̱ Ndios, ta kéchóon dáó taꞌani xi xíꞌín ndú no̱ó xíonoo ndu dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús. Dá ná chindeé xí ndo̱ꞌó kandita toon cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta ná ki̱ꞌo taꞌani xi ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱, \v 3 dá kía̱n ná dáꞌa ni kexoo ni iin ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó kée ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó, chi̱ sa̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ kánian kandoꞌo yó ta̱ndóꞌó. \v 4 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei ndu xíꞌín ndoꞌó, dá ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndu ña̱ kendava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Jesús, ta náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ ki̱ꞌo dión ndóꞌo yó viti. \v 5 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé ka̱ inii̱ ña̱ nákani inii̱ saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌí Timoteo ko̱saa̱ xi̱ no̱ó ndéi ndó, dá kandaa̱ inii̱ nde̱ꞌá á ndíta ndaa̱ ii̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Dá chi̱ ni̱ yu̱ꞌíi̱ ña̱ oon ni ví ni̱ kexíxi ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ndó, ta ni̱ ka̱ndeéán ni̱ da̱nda̱ꞌávía̱n ndo̱ꞌó, ta ni̱ naá óon choon ni̱ kee ndu ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱. \p \v 6 Tído sa̱ ni̱ na̱ndió ko̱o va Timoteo ni̱ ndu̱sáa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndu. Ta va̱ꞌa káꞌa̱n xi̱ saꞌa̱ ndo̱, ña̱ ndíta ndaa̱ ii̱ va ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. Ta kúꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ii̱ va ndó. Ta kaá taꞌani xi ña̱ daá vá ñóꞌo va ini ndo̱ saꞌa̱ ndú sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ndo̱ ndú, ta kóni̱ kíi̱ ndo̱ koni tuku ndó nduꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ taꞌani nduꞌu̱ koni ndu̱ ndo̱ꞌó. \p \v 7 Ñani, ndóꞌo ndu ta̱ndóꞌó no̱ó ndéi ndu yóꞌo, ta ndaꞌí kúu ini ndu̱, tído ni̱ ndu̱ndeé iní ndu̱ tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. \v 8 Ta kúú ni̱ na̱níꞌi̱ ini ndu̱, xiní ndu̱, tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ndu̱ ña̱ ndíta toon ndó xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús. \v 9 ¿Ndí ku̱ú ví ndivéꞌe naki̱ꞌo nduꞌu̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱? Chi̱ kádii̱ nda̱ꞌo ini nduꞌu̱ noo̱ Ndios kée ndó, \v 10 ta nduú ñoó xíka̱ nduꞌu̱ noo̱ ná ña̱ ná konó ná saa̱ ndu̱ kande̱ꞌé ndú ndo̱ꞌó, dá dáxi̱nko̱o ndu ña̱ kómani̱ kandaa̱ ini ndo̱, dá kuaꞌano cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús. \p \v 11 Ta kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná konó ná íchi̱ saa̱ ndu̱ noo̱ ndéi ndó. \v 12 Ta na̱ kúú satoꞌo yo̱ ná chindeé ná ndo̱ꞌó, dá ná kuaꞌano cháá ka̱ ña̱ kúꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱ xíꞌín saꞌa̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée nduꞌu kúꞌu̱ ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, \v 13 ta ná ki̱ꞌo na ña̱ kandita toon ndó, dá ná koo vii ndo̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o mií Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín ndidaá ña̱yuu na̱. Dión ná koo. \c 4 \s1 Ki̱ꞌo diꞌa kánian kee yó, dá nataꞌan ini Ndios koni na̱ yó \p \v 1 Ta viti, ñani, seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱, ta káꞌa̱n niꞌini ndu noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. Chi̱ sa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱ ndí ki̱án kánian kee ndó, dá nataꞌan ini Ndios koni ñaá ná. Ta ki̱ꞌo dión kée ndó viti, tído koo ini ndo̱ kati̱ꞌa cháá ka̱ ndo̱ kee ndóa̱n. \v 2 Chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó ndá choon ni̱ saꞌanda ndu̱ noo̱ ndo̱ kee ndó, chi̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús ni̱ ni̱ꞌí nduꞌu̱ choon yóꞌo. \p \v 3 Chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios kía̱n koo vii ndo̱ noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ dáyako̱ ndo̱ mií ndó xíꞌín kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. \v 4 Diꞌa koo ini iin rá iin ndó kati̱ꞌa ndó koo vii ndo̱ xíꞌín na̱ kúú ñadiꞌí mií ndó, ta koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ná. \v 5 Ta o̱ sa̱ kátoó ndo̱ kee ndó ña̱ kaꞌan noo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. \v 6 Ta ni iin tóꞌón ndó o̱ sa̱ kóo ini koni xíxi ñani ndo̱ kuendá Jesús xíꞌín ña̱ kini yóꞌo, chi̱ kaꞌí nda̱ꞌo dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá kua̱chi yóꞌo táto̱ꞌon sa̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó, ta ni̱ xi̱ꞌo ndu kuendá noo̱ ndo̱. \v 7 Chi̱ ko̱ ní kána taꞌon Ndios yó ña̱ kía̱n kandei yó kee yó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ yo̱. Diꞌa ni̱ kana na yó ña̱ koo vii yo̱ noo̱ ná. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ndó kénóo to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱ yóꞌo, kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ kénóo taꞌon ndó ni iin ta̱a ñayuú yóꞌo. Diꞌa mií vá Ndios, na̱ ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ ná noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ kénóo ndó. \p \v 9 Ko̱ káni ka̱a̱n ña̱ taa nduꞌu̱ ña̱ kuꞌu̱ sátáꞌan ini ndo̱ saꞌa̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ da̱náꞌa̱ va mií Ndios noo̱ ndo̱ ña̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó. \v 10 Ta dión taꞌani kée ndó xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús, na̱ ndéi chí kuendá Macedonia diꞌa. Tído seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ káꞌano cháá ka̱ ná kakuu ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ná. \v 11 Ta koo ini ndo̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱ xíꞌín ndidaá ña̱yuu. Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ noo̱ choon kée mií ndó, o̱ sa̱ chírnee ndó mií ndó noo̱ dao ka̱ ña̱ꞌa. Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ kechóon ndó, dá niꞌi̱ ndo̱ ña̱ꞌa kasáꞌan ndó, táto̱ꞌon ni̱ saꞌanda ndu̱ choon noo̱ ndo̱. \v 12 Dá kía̱n ná koo ña̱ñóꞌó ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios noo̱ ndo̱, ta ni iin ña̱ꞌa ná o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱. \s1 Diꞌa koo, dá nandió ko̱o tuku Jesús kii na ñayuú yóꞌo \p \v 13 Ta viti kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ kanaꞌá ndó, ñani, saꞌa̱ ndí ki̱án ndoꞌo ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, dá ná o̱ kúndaꞌí ini ndo̱ saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo na̱ ko̱ó ta̱ndeé iní noo̱. \v 14 Chi̱ kándísa yó ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesús, ta ni̱ na̱taki na̱. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani dákíꞌin táꞌan Ndios na̱ kúú kuendá Jesús ni̱ xiꞌi̱ xíꞌín mií Jesús. \p \v 15 Ta viti koꞌo̱n ndu̱ kasto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n mií satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ ni̱ kaa na̱ ña̱ yóó, na̱ ndéi takí ii̱ tá ná nandió ko̱o mií Jesús kii na ñayuú yóꞌo, o̱ kuió no̱ó taꞌon yó koꞌo̱n yo̱ no̱ó na̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ koꞌo̱ nakiꞌin táꞌan yó xíꞌín Jesús. \v 16 Chi̱ dinñóꞌó taꞌa̱nda̱ choon chí induú, dá tái̱ kayuꞌú iin arcángel, ta tái̱ kaꞌa̱n trompeta Ndios, dá ví noo satoꞌo yo̱ Jesús nda̱ induú kii na. Ta kúú dinñóꞌó ka̱ nataki na̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ kúú kuendá Jesús. \v 17 Tá ni̱ ndiꞌi, ndidaá yóó, na̱ ndéi takí ii̱ no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, nadi̱tá Ndios koꞌo̱n dáó yó xíꞌín na̱ ni̱ na̱taki ñoó noo̱ viko̱ káa nakiꞌin táꞌan yó xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesús no̱ó tachi̱. Ta dión kandei kuií yo̱ xíꞌín ná. \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní noo̱ iin rá iin ndó xíꞌín to̱ꞌon yóꞌo. \c 5 \s1 Ná kandei nduu yo̱, chi̱ ko̱ náꞌá yó ndá oon nandió ko̱o Jesús \p \v 1 Ta saꞌa̱ ndá oon koo dión xíꞌín ndi kooan, ko̱ káni ka̱a̱n taai ña̱ saa̱ noo̱ ndo̱, ñani, \v 2 dá chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ iin ndakána va kasandaá kuu̱ nandió ko̱o satoꞌo yo̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ta̱ kui̱ꞌíná tá ve̱i ra sa̱kuaá kiꞌin kuíꞌíná ñaá rá. \v 3 Mií kuu̱ kaꞌa̱n ña̱yuu diꞌa: “Va̱ꞌa nda̱ꞌo ndéi yó, ko̱ó ka̱ va ta̱ndóꞌó noo̱ yo̱ viti”, kaa na̱, ta kúú iin ndakána va tiin ñaá ta̱ndóꞌó kini ñoó, táto̱ꞌon iin ndakána kásáꞌá káki de̱ꞌe na̱ ñáꞌa̱. Ta ni iin tóꞌón ná o̱ káki no̱ó ta̱ndóꞌó yóꞌo. \p \v 4 Tído ndoꞌó, ñani, sa̱ náꞌá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo koo, chi̱ ko̱ íin naá ka̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ tíin ndakána kuu̱ yóꞌo ndo̱ꞌó táto̱ꞌon ki̱ꞌo tíin ndakána iin ta̱ kui̱ꞌíná ña̱yuu kiꞌin kuíꞌíná rá. \v 5 Chi̱ sa̱ ndidaá kúú vá ndoꞌó kúú na̱ tóo̱n noo̱, chi̱ sa̱ ni̱ na̱too̱n noo̱ ndo̱. Ta ko̱ íin naá ka̱ noo̱ yo̱, chi̱ ko̱ kúú ka̱ yo̱ kuendá noo̱ íin naá. \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó ná o̱ sa̱ kúdi̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. Diꞌa ná kandei nduu yo̱, ta ná kañoꞌo ini yo̱. \v 7 Dá chi̱ na̱ kídi̱, sa̱kuaá kídi̱ na̱, ta na̱ xíꞌi, sa̱kuaá xíꞌi na. \v 8 Tído yóó kúú na̱ sa̱ tóo̱n noo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná kañoꞌo ini yo̱. Ná koo ini yo̱ ña̱ kandeé iní yo̱ Jesús, ta ná kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu. Ta ña̱ yóꞌo ná kakuu táto̱ꞌon iin ka̱a kandaꞌa̱ yika̱ yo̱. Ta ta̱ndeé iní kómí yó ña̱ miía̱n ndaa̱ kuití ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱ ná kakuu táto̱ꞌon iin ka̱a kanóo dini̱ yo̱. \v 9 Chi̱ ko̱ ní ka̱xi Ndios yó, dá kuido̱ ini na̱ koni na̱ yó. Diꞌa ni̱ ka̱xi na yó, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ ka̱ki yó no̱ó kua̱chi yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, \v 10 na̱ ni̱ xiꞌi̱ saꞌa̱ yo̱, dá kía̱n, va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ yo̱ o takí yo̱, tído kandei dáó yó xíꞌín ná. \v 11 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo táꞌan ndó ta̱ndeé iní yóꞌo noo̱ iin rá iin ndó, ta dákuáꞌano táꞌan ndó xíꞌín to̱ꞌon Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndó ndéi ndó. \s1 Káꞌa̱n niꞌini Pablo no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 12 Ta seí ndaꞌí ndu̱ noo̱ ndo̱, ñani, ña̱ koo ini ndo̱ koo ña̱ñóꞌó ndó no̱ó na̱ kéchóon noo̱ ndo̱, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Jesús choon noo̱ ná ña̱ kuita na noo̱ ndo̱, ta kaꞌa̱n niꞌini na noo̱ ndo̱. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ná, ta kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ndo̱ saꞌa̱ ná saꞌa̱ choon kée na noo̱ ndo̱. Ta ná koo ini ndo̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín iin rá iin ndó. \p \v 14 Ta seí ndaꞌí taꞌani ndu noo̱ ndo̱ ña̱ koo ini ndo̱ dána̱ni ndó na̱ du̱sá, na̱ ko̱ kóni̱ kechóon. Ta ki̱ꞌo ndó ta̱ndeé iní no̱ó na̱ ni̱ ndi̱ko, ta chindeé ndó na̱ vitá ini. Ta kueé koo ini ndo̱ xíꞌín ndidaá kúú ña̱yuu. \v 15 Ta o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ nandió néꞌe ndó ña̱ kini kée dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín ndó. Diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa xíꞌín iin rá iin ndó. Ta dión taꞌani kee ndó xíꞌín ndidaá ka̱ ni ña̱yuu. \p \v 16 Ta daá kuití ná koo dii̱ i̱ní ndo̱. \v 17 Ta o̱ sa̱ kátuu ndó ña̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios. \v 18 Ta naki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ ná saꞌa̱ ndidaá ña̱ ndóꞌo ndó, chi̱ ki̱ꞌo dión kóni̱ mií Ndios kee yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús. \p \v 19 O̱ sa̱ kadí ndo̱ no̱ó ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios kee na. \v 20 O̱ sa̱ kúꞌichi̱ ini ndo̱ kueídóꞌo ndó to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios no̱ó ña̱yuu dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱. \v 21 Korndodó va̱ꞌa ndó ndidaá kúú ña̱ dánaꞌa̱ na̱, dá nakiꞌin va̱ꞌa ndó ña̱ kía̱n va̱ꞌa. \v 22 Ta taó xóo ndó mií ndó no̱ó ndidaá ña̱ kini. \p \v 23 Ta mií Ndios, na̱ xíꞌo ña̱ koo va̱ꞌa ini yo̱, ná kevii níi ná ndo̱ꞌó, ta ná taxí vii ná iin níí kúú ndó, espíritu ndo̱, xíꞌín nío̱ ndo̱, xíꞌín yikí ko̱ño ndo̱, dá kía̱n ná koo vii ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱. \v 24 Dá chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, na̱ ni̱ kana ndoꞌó xoo mií ná, ta no̱ón kúú na̱ kee ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó. \s1 Xíꞌín ndisáꞌán yóꞌo dándíꞌi Pablo ña̱ káꞌa̱n na̱ \p \v 25 Ñani, kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ndúꞌu̱. \p \v 26 Ta chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo ná kakuu iin ña̱ñóꞌó kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán xíꞌín na̱ kúú ñani ndo̱. \p \v 27 Ta saꞌándái̱ choon noo̱ ndo̱ xíꞌín choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í ña̱ kaꞌi ndó tuti yóꞌo noo̱ ndidaá ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios. \p \v 28 Ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. Dión ná koo.