\id 1PE \h 1 Pedro \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pedro ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús \toc2 1 Pedro \toc3 1 P. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pedro ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pedro ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pedro, ta kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesucristo. Ta káꞌa̱n yuꞌu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ ni̱ xita̱ noo kuaꞌa̱n ndéi chí kuendá Ponto, xíꞌín Galacia, xíꞌín Capadocia, xíꞌín Asia, xíꞌín Bitinia. \v 2 Ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií tatá Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ kee na xíꞌín ndó nda̱ míí saꞌa̱, dá ná kakuu ndó ña̱yuu na̱ kee Espíritu ii̱ ná, dá kueídóꞌo ndó na̱, ta ná nduvii ndo̱ kee nii̱ Jesucristo. \p Ta ná koo kua̱ꞌá ña̱ mani̱ Ndios xíꞌín ndó, ta ná ki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. \s1 Kómí ndisa yó iin ta̱ndeé iní \p \v 3 Na̱ káꞌano kúú Ndios, na̱ kúú tatá satoꞌo yo̱ Jesucristo, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kuꞌu̱ káꞌano ini na̱ saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ na̱kaki sa̱á yo̱ ni̱ kee na, dá ni̱ kuu ni̱ na̱tiin yó iin ta̱ndeé iní káꞌano nda̱ꞌo noo̱ ná, chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki satoꞌo yo̱ Jesucristo tein na̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 4 Sa̱ꞌá ño̱ó natiin taꞌani ndó iin ña̱ káꞌano nda̱ꞌo chí induú diꞌa, chi̱ sa̱ ió nduu vaan natiin ndoꞌó. Ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ téíꞌi̱, ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ túú, ta kíán ña̱ ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌi. \v 5 Ta táxi va̱ꞌa Ndios ndo̱ꞌó xíꞌín ndée̱ míí ná sa̱ꞌá ña̱ kándéé káꞌano iní ndo̱ ná, dá kasandaá ndo̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó, dá kandei ndó xíꞌín ná, chi̱ sa̱ ió nduu va ña̱ꞌa yóꞌo natiin ndó tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi. \p \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó kadii̱ iní ndo̱, va̱ꞌará tein cháá kuu̱ kánian ndoꞌo nío̱ ndo̱ kée kua̱ꞌá noo̱ ta̱ndóꞌó. \v 7 Chi̱ ta̱ndóꞌó ñoó kía̱n korndodó ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, nde̱ꞌá á ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌán. Ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ña̱ kía̱n kándéé iní ndo̱ ná o̱ du̱ú oro, táꞌa̱n ña̱ xíto ndodó ña̱yuu xíꞌín ñóꞌo̱, dá nde̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kuiti oro ndinoꞌo kíán o ko̱ó. Tído kasandaá iin kuu̱, ta naá vá oro ñoó. Tído ndoꞌó, tá miía̱n ndaa̱ kuiti ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ ná tein ta̱ndóꞌó, dá kía̱n chindaya̱ꞌi ñaá Ndios, ta ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó, xíꞌín ña̱ ndato noo̱ ndo̱ tá ná naꞌa̱ noo̱ tuku Jesucristo. \v 8 Kóni̱ ndo̱ ná, va̱ꞌará ko̱ ní xiní ndo̱ ná xíꞌín noo̱ ndo̱. Ta va̱ꞌará ko̱ ndéꞌé ndó na̱ viti, tído kándísa ndó na̱. Ta ndato nda̱ꞌo kádii̱ iní ndo̱, ta ni ko̱ níꞌi̱ ndo̱ to̱ꞌon kaꞌa̱n ndo̱ saꞌa̱ ndi ki̱ꞌo kádii̱ ini ndo̱, \v 9 chi̱ níꞌi̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta ñoó kía̱n ka̱ki ndó no̱ó kua̱chi ndo̱. \p \v 10 Ni̱ kaꞌa̱n profeta ni̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá sa̱ꞌá ña̱ mani̱ koꞌo̱n Ndios kee na xíꞌín ndó. Ni̱ da̱kuáꞌa va̱ꞌa ra sa̱ꞌán, ta ni̱ kee ra tata̱ kandaa̱ ini ra̱ ndi koo kee Ndios dáka̱ki na ña̱yuu. \v 11 Chi̱ ni̱ da̱kuáꞌa ra saꞌa̱ ndá yoo kakuu na̱ kee dión, ta ndá oon koo na, chi̱ ió Espíritu Cristo ini ra̱, ta ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín rá sa̱ꞌán. Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ ndoꞌo nda̱ꞌo nío̱ Cristo, na̱ kii dáka̱ki ñaá, ndiꞌi daá, dá naniꞌi̱ ná ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios. \v 12 Kúú ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kía̱n ni̱ ka̱ndaa̱ ini ra̱ ña̱ o̱ du̱ú mií rá keva̱ꞌa xíꞌín ña̱ dánaꞌa̱ ra̱, sa̱va̱ꞌa yóó vá kúú na̱ keva̱ꞌa xíꞌán. Ta mií to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ra̱ tá sata̱, mií to̱ꞌon yóꞌo ii̱ vá kía̱n dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱ viti sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús, ta dánaꞌa̱ na̱ ñá xíꞌín ndée̱ Espíritu ii̱ Ndios, na̱ ni̱ kii nda̱ induú. Ta nda̱ mií ángel ndéi induú kátoó kandaa̱ ini sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. \s1 Kóni̱ Ndios ña̱ koo vii yo̱ noo̱ ná \p \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó kenduu ndo̱ ña̱xintóni̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios, ta kañoꞌo ini ndo̱, ta ndinoꞌo ini ndo̱ koo ta̱ndeé iní ndo̱ ña̱ natiin ndó ña̱ mani̱ noo̱ Ndios tá ná nandió ko̱o tuku Jesucristo kasaa̱ na̱. \v 14 Ta koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin de̱ꞌe seídóꞌo tatá, ta o̱ sa̱ kée ka̱ ndo̱ ña̱ kini, ña̱ sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó tá ko̱ ñáꞌa̱ kanaꞌá ndó Ndios. \v 15 Chi̱ táto̱ꞌon na̱ vii kúú míí Ndios, na̱ ni̱ kana ndoꞌó xoo mií ná, ki̱ꞌo dión koo vii ndo̱ no̱ó ndidaá ña̱ kée ndó. \v 16 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Koo vii ndo̱, chi̱ na̱ vii kúú yuꞌu̱.” \p \v 17 Tá káꞌa̱n ndo̱ tatá xíꞌín Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ sa̱ꞌá ña̱ kée iin rá iin yó, dá kía̱n koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ná, ta kayu̱ꞌú niꞌini ndó na̱ xía̱n nani ndéi ndó ñoo tu̱kú xaa̱n. \v 18 Ta náꞌá vá mií ndó ndí ki̱án ni̱ sa̱ kuu ya̱ꞌi, ña̱ ni̱ da̱káki ndoꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ ko̱ chóon sa̱ kee na̱ yatá veꞌe ndó. Chi̱ ko̱ ní sá kian iin ña̱ꞌa túú, táto̱ꞌon ndóꞌo oro xíꞌín plata. \v 19 Diꞌa nii̱ ndato mií Cristo, táꞌa̱n kirá ni̱ xita̱ sa̱ꞌá kua̱chi ndo̱, ni̱ sa̱ kuu ya̱ꞌi ni̱ da̱káki ñaá. Chi̱ ni̱ sa̱ kuu na táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin léko, kirí dóko̱ ña̱yuu noo̱ Ndios, kirí káa vii, kirí ko̱ yáko̱. \v 20 Chi̱ nda̱ rá ko̱ ñáꞌa̱ kasáꞌá ñayuú yóꞌo, nda̱ daá vá ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios ña̱ koo dión. Ta ña̱ yóꞌo ni̱ kuu tein tiempo viti, chi̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱. \v 21 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús dión, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kándísa ndó Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki ñaá tein na̱ ni̱ xiꞌi̱. Ta ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ñóꞌó noo̱ ná. Dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná kandeé iní ndo̱ Ndios, ta ná koo ta̱ndeé iní ndo̱ noo̱ iin tóꞌón dini̱ míí vá ná. \p \v 22 Chi̱ ni̱ ndu̱vii nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ seídóꞌo ndó ña̱ ndaa̱ saꞌa̱ Ndios ni̱ kee Espíritu ii̱ Ndios, dá kandeé ndó kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ sátáꞌan ndó xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ndinoꞌo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ sátáꞌan ndó xíꞌín iin nío̱ vii. \v 23 Dá chi̱ ndoꞌó kúú na̱ ni̱ na̱kaki sa̱á, ta ko̱ ní káki ndó táto̱ꞌon káki ña̱yuu, na̱ ndéi tóo, dá xíꞌi̱ na̱. Dá chi̱ ndo̱ꞌó kúú na̱ ni̱ na̱kaki sa̱á, dá kandei chíchí ndó kee to̱ꞌon mií Ndios, chi̱ to̱ꞌon takí kíán, ta daá kuití vá kooan. \v 24 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Ndidaá kúú ña̱yuu ndóꞌo táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yuku̱ káa yúku̱, \q1 ta ña̱ kúryíí ná kúú táto̱ꞌon ita yuku̱ ñoó. \q1 Chi̱ íchi̱ va yuku̱ ñoó, ta kúú kuéi va itaa̱n. \q1 \v 25 Tído to̱ꞌon satoꞌo yo̱ Ndios, daá koo kuií vaan. \m Ta to̱ꞌon yóꞌo kúú to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, ña̱ kía̱n ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱. \c 2 \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó dánkoo ndiꞌi ndó ña̱ kini xíꞌín ña̱ ma̱ñá kée ndó, ta ko̱ kánian kakuu ndó ña̱yuu uu̱ noo̱, ta ni ko̱ kánian koo uꞌu̱ ini ndo̱, ta kánian dánkoo taꞌani ndó ndidaá ña̱ kini káꞌa̱n ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu. \v 2 Táto̱ꞌon kée takuálí nándukú xí noo̱ chichí xí, ki̱ꞌo dión nandukú ndó to̱ꞌon Ndios, ña̱ kúú ña̱ ndaa̱, dá kuaꞌano ndó xíꞌán nani kasandaá kuu̱ ka̱ki ndó. \v 3 Ta ki̱ꞌo dión kee ndó sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo ndaa̱ ndo̱ kuendá ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ini satoꞌo yo̱ Jesús. \s1 Mií vá Jesús kúú yuu̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ \p \v 4 Sa̱ꞌá ño̱ó kuyati cháá ka̱ ndo̱ noo̱ Jesús, na̱ kúú táto̱ꞌon iin yuu̱ ta̱kí, táꞌa̱n ña̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱a ñayuú yóꞌo. Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ ka̱xi ñaá, ta kúú ná yuu̱ ndato cháá ka̱. \v 5 Ta mií ndó kúú taꞌani táto̱ꞌon yuu̱ ta̱kí. Sa̱ꞌá ño̱ó konó ndó ná kava̱ꞌa Ndios veꞌe ño̱ꞌo na̱ xíꞌín ndó, dá kakuu taꞌani ndó duti̱ ii̱ noo̱ mií ná, dá kuu doko̱ ndo̱ ña̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱, ta kúú natiin va̱ꞌa na ña̱ dóko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo. \v 6 Chi̱ káꞌa̱n taꞌani tuti ii̱ Ndios diꞌa: \q1 Koꞌi̱n chindu̱ꞌí iin yuu̱ ió tito̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ chí ñoo Sion, \q1 dá chi̱ yuu̱ yóꞌo kía̱n ni̱ ka̱xi miíí, ta kíán iin yuu̱ ndato. \q1 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ña̱yuu ná kandísa ñaá, dá kía̱n ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ kákaꞌan noo̱ ná. \p \v 7 Ta noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kándísa, yuu̱ yóꞌo kúú yuu̱ ndato cháá ka̱. Tído ndidaá na̱ ko̱ kándísa ñaá, ndoꞌo na táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: \q1 Táꞌa̱n yuu̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱a káva̱ꞌa veꞌe, \q1 ña̱ yóꞌo diꞌa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yu̱ú tito̱. \m \v 8 Ta káꞌa̱n taꞌanian diꞌa: \q1 Mií yuu̱ yóꞌo kédaá xíꞌín ná, dá kachiꞌi sáꞌá ná, chi̱ kíán iin yuu̱ kédaá xíꞌín ná kue̱i na. \m Ni̱ ka̱chiꞌi sáꞌá ná chi̱ ko̱ xi̱ín na̱ kueídóꞌo na to̱ꞌon va̱ꞌa, chi̱ sa̱ ki̱ꞌo dión ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ná ndoꞌo na. \s1 Kúú yó na̱ ñoo Ndios \p \v 9 Tído ndoꞌó kúú na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios kakuu ña̱yuu na̱, ta kúú ndó duti̱ noo̱ mií Ndios, na̱ kúú rey, ta kúú ndó iin ñoo ii̱, ta kúú ndó ña̱yuu ni̱ taó xóo mií Ndios, dá kasto̱ꞌon ndó sa̱ꞌá ña̱ ndato kée na, chi̱ no̱ón kúú na̱ ni̱ na̱di̱tá ndoꞌó íchi̱ noo̱ íin naá, ta ni̱ na̱chiꞌi na ndo̱ꞌó íchi̱ no̱ó ndato tóo̱n. \v 10 Chi̱ tá sata̱ ko̱ ní sá kuu ndó iin ñoo, tído viti ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ kúú ndó ñoo mií Ndios. Tá sata̱ ko̱ ní kándeé ndó ña̱ kuꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ ndo̱, tído viti kía̱n ni̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini na̱ saꞌa̱ ndo̱. \s1 Kánian naꞌa̱ yo̱ mií yó ña̱ kúú yó kuendá Ndios \p \v 11 Na̱ mani̱, seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ndéi tóo ñoo tu̱kú xaa̱n, ña̱ o̱ sa̱ náki̱ꞌo ndó míí ndó no̱ó ña̱ kini kóni̱ ñíi̱ ndo̱, ña̱ naá táꞌan xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kóni̱ nío̱ ndo̱ keean. \v 12 Diꞌa koo ini ndo̱ kendúsáꞌano ndó no̱ó ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, dá kía̱n va̱ꞌará chínaní kini na ndo̱ꞌó viti, tído ná kekáꞌano na Ndios sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa kée ndó tá ná kasandaá kuu̱ dátoo̱n Ndios ña̱xintóni̱ ná. \p \v 13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ió ña̱ñóꞌó yó noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó ndidaá ta̱ néꞌe choon ñayuú yóꞌo, á mií rá kúú rá rey, ra̱ néꞌe choon káꞌano cháá ka̱, \v 14 o á mií rá kúú rá ta̱ néꞌe choon ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rey ñoó, táꞌa̱n ra̱ ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ kadi ra̱ ña̱yuu kíni veꞌe ka̱a, ta néꞌe taꞌani ra choon ña̱ náki̱ꞌo ra ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kée ña̱ va̱ꞌa. \v 15 Dá chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios kía̱n kee ndó ña̱ va̱ꞌa, dá ná o̱ níꞌi̱ ña̱yuu xi̱xi ko̱ó ña̱xintóni̱ ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ ndo̱. \v 16 Ko̱ ñóꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ni iin ley, tído ná dáꞌa ni kaꞌán ndó ña̱ nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kini. Diꞌa nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios. \v 17 Koo ña̱ñóꞌó ndó noo̱ ndidaá ña̱yuu, ta kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús, ta kayu̱ꞌú niꞌini ndó Ndios, ta koo ña̱ñóꞌó ndó no̱ó ta̱ néꞌe choon. \s1 Naki̱ꞌo ndeé iní yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ xi̱ꞌo ndeé iní Jesús tein ta̱ndóꞌó \p \v 18 Ta ndoꞌó, na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, kueídóꞌo ndó ra̱ kúú satoꞌo ndo̱ xíꞌín ña̱ñóꞌó. Ta ná dáꞌa ni kee ndó dión sa̱va̱ꞌa xíꞌín ra̱ kée ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ndó. Ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kee ndó xíꞌín ra̱ kéndava̱ꞌa xíꞌín ndó. \v 19 Dá chi̱ iin ña̱ va̱ꞌa kíán noo̱ Ndios ña̱ sa̱ꞌá ña̱ ñóꞌo ini ndo̱ saꞌa̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndeé iní ndo̱ tá kéndava̱ꞌa satoꞌo ndo̱ xíꞌín ndó, va̱ꞌará ni iin ña̱ kini ko̱ ní kée ndó. \v 20 Chi̱, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱ tá xíꞌo ndeé iní ndo̱ tá kéndava̱ꞌa satoꞌo ndo̱ xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ kini? Tído tá kéndava̱ꞌa ra xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, ta xíꞌo ndeé iní ndo̱, dá kía̱n nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ndo̱ꞌó. \v 21 Chi̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ kee ndó dión, dá chi̱ ki̱ꞌo dión taꞌani ni̱ ndoꞌo naní nío̱ mií Jesucristo saꞌa̱ yo̱, ta ki̱ꞌo dión ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ yo̱ kaka yó íchi̱ ni̱ xika mií ná. \v 22 “Ni iin tóꞌón kua̱chi ko̱ ní kée na, ta ni iin ña̱ to̱ꞌón ko̱ ní kána yúꞌu̱ ná kaꞌa̱n na̱.” \v 23 Ta va̱ꞌará ni̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌa ra xíꞌín Jesús, tído ni iin tóꞌón to̱ꞌon ndava̱ꞌa ko̱ ní nándió néꞌe na kaꞌa̱n na̱ xíꞌín rá. Ta va̱ꞌará ni̱ da̱ndóꞌo ra nío̱ ná, tído ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní kaꞌa̱n na̱ kee na xíꞌín rá. Diꞌa ni̱ na̱chiꞌi na ndidaá ña̱ ni̱ ndoꞌo na noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, na̱ kéyíko̱ ndaa̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa. \v 24 Ta ni̱ na̱kuido mií Jesús ndidaá kúú kua̱chi yó tá ni̱ sa̱rkaa na ndi̱ka cruz, dá ná kandeé yó dánkoo yó kua̱chi kée yó, dá ná koni yo̱ kee yó ña̱ ndaa̱ noo̱ Ndios. Dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ta̱rkueꞌe̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌa yó, ta ni̱ ndu̱vii yo̱. \v 25 Dá chi̱ ni̱ sa̱ kuu ndó táto̱ꞌon léko ni̱ sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa. Tído viti ni̱ na̱ndió kuéi ndó no̱ó na̱ ndáka ñaá, ta ndaá va̱ꞌa na nío̱ ndo̱. \c 3 \s1 Diꞌa kánian kee na̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱ \p \v 1 Ta ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó yíi̱ ndo̱, dá kía̱n, tá ko̱ xi̱ín ra̱ kandísa ra to̱ꞌon Ndios, kúú xino̱ ini ra̱ kandísa raa̱n sa̱ꞌá ña̱ kéndúsáꞌano ndó, dá kía̱n ko̱ kánian kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín rá, dá kandísa raa̱n, \v 2 chi̱ koni ra̱ ña̱ va̱ꞌa kée ndó, ta ió ña̱ñóꞌó ndó noo̱ rá. \v 3 Ta o̱ sa̱ ndíꞌi téí ini ndo̱ ña̱ koo luu ñíi̱ ndo̱, á kíán ña̱ nachoꞌon lándo̱ dini̱ ndo̱, o á kíán ña̱ keluu ndó mií ndó xíꞌín oro, o á kíán ña̱ kandixi ndó dáꞌo̱n táyíí ndáa. \v 4 Va̱ꞌa ka̱a̱n ndi̱ꞌi ini ndo̱ koo vii nío̱ ndo̱ noo̱ Ndios, ña̱ kía̱n koo luu ndó xíꞌín ña̱ va̱ꞌa ini ndo̱, xíꞌín ña̱ kueé ini ndo̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kía̱n o̱ kúyatá taꞌon, ta ña̱ yóꞌo kía̱n nátaꞌan nda̱ꞌo ini Ndios xiní na̱. \v 5 Chi̱ diꞌa luu ni̱ sa̱ ndaa na̱ ñáꞌa̱ sa̱ ndei sa̱ naꞌá, sa̱ ka̱ndeé iní na̱ Ndios, ta ndinoꞌo ini na̱ ni̱ sa̱ seídóꞌo ná yíi̱ ná. \v 6 Chi̱ ki̱ꞌo dión sa̱ seídóꞌo naná sáꞌano yó Sara yíi̱ ná Abraham, ta sa̱ káꞌa̱n na̱ ña̱ Abraham kúú satoꞌo na̱. Ta kúú ndó táto̱ꞌon de̱ꞌe diꞌí Sara sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ko̱ xíꞌo ndó mií ndó ña̱ yu̱ꞌú ndo̱. \p \v 7 Ta dión ni ndoꞌó, ra̱ ta̱a, kañoꞌo ini ndo̱ kandei ndó xíꞌín ñadiꞌí ndo̱. Ta ki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ kúú ná iin na̱ vi̱tá, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ natiin nduú na̱ xíꞌín ndó ña̱ mani̱ ña̱ kandei chíchí ndó xíꞌín Ndios. Tá kée ndó dión, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱ꞌa o̱ kétéin noo̱ ndo̱ noo̱ káꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios. \s1 Va̱ꞌa ka̱a̱n ná ndoꞌo nío̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée yó ña̱ va̱ꞌa o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kée yó ña̱ kini \p \v 8 Ta noo̱ ndíꞌi, káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndidaá ní ndó, ta ndoꞌo saꞌa̱ sátáꞌan ndó, ta koni̱ ndo̱ iin rá iin ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín na̱ veꞌe mií ndó, ta kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó, ta ndaꞌí koo ini ndo̱. \v 9 O̱ sa̱ nándió kuéi ndó nandió néꞌe ndó ña̱ kini no̱ó na̱ ni̱ kee ña̱ kini xíꞌín ndó. Ta o̱ sa̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ndó xíꞌín na̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa xíꞌín ndó. Diꞌa kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná, dá chi̱ náꞌá ndó ña̱ ni̱ kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ kía̱n natiin ndó ña̱ mani̱ noo̱ ná. \v 10 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Ndi ndáa ndoꞌó katoó kandei va̱ꞌa, ta kandei dii̱ ñayuú yóꞌo, \q1 dá kía̱n kánian kandaa ndo̱ yáa̱ ndo̱, dá ná o̱ yáꞌa ña̱ kaꞌa̱n ndava̱ꞌan, \q1 ta ni yúꞌu̱ ndo̱ ná o̱ sa̱ káꞌa̱n ni iin ña̱ to̱ꞌón. \q1 \v 11 Kexoo ndó no̱ó ña̱ kini, ta kee ndó ña̱ va̱ꞌa. \q1 Ta nandukú ndó ña̱ kandei va̱ꞌa ndó xíꞌín ña̱yuu, ta ndiko̱ toon ndóa̱n. \q1 \v 12 Dá chi̱ ndéꞌé va̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios na̱ kée ña̱ ndaa̱, \q1 ta ió nduu na̱ seídóꞌo na ña̱ xíka̱ na̱ noo̱ ná. \q1 Tído ko̱ nátaꞌan ini na̱ xiní na̱ na̱ kée ña̱ kini. \p \v 13 ¿Ndá yoo kendava̱ꞌa xíꞌín ndó tá ná ndiko̱ ndo̱ ña̱ va̱ꞌa? \v 14 Tído ndikáꞌán ndi kúu ví ndó tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kée ndó ña̱ va̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ yu̱ꞌú ndo̱ tá kée na dión xíꞌín ndó, ta o̱ sa̱ kútúú ini ndo̱. \v 15 Diꞌa naki̱ꞌo ndó ña̱ñóꞌó noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini nío̱ ndo̱. Ta daá kuití kandei nduu ndo̱ ki̱ꞌo va̱ꞌa ndó kuendá xíꞌa̱n kueé ió ini ndo̱, xíꞌín ña̱ñóꞌó noo̱ ndi ndáa mií ña̱yuu ndato̱ꞌón ndoꞌó sa̱ꞌá ta̱ndeé iní kómí ndó. \v 16 Ta koo ini ndo̱ kakomí ndó iin ña̱xintóni̱ vii, dá kía̱n tá káꞌa̱n uꞌu̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱ꞌó, dá kía̱n ná xíkaꞌan noo̱ mií ná sa̱ꞌá ña̱ chínaní kini na ña̱ va̱ꞌa kée ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo. \v 17 Chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná ndoꞌo nío̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée yó ña̱ va̱ꞌa, tá ki̱ꞌo dión kóni̱ mií Ndios, ta o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ kée yó ña̱ kini. \v 18 Dá chi̱ ni̱ ndoꞌo taꞌani nío̱ Cristo tá ni̱ xiꞌi̱ na̱ iin tóꞌón ndée̱ sa̱ꞌá kua̱chi yó. Iin na̱ ndaa̱ kúú ná, tído ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yóó, na̱ kómí kua̱chi, dá kuu kandaka na yó koꞌo̱n na̱ noo̱ Ndios. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ xiꞌi̱ yikí ko̱ño na̱, tído ió takí va Espíritu ná. \p \v 19 Ta ni̱ saꞌa̱n Espíritu ná ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ espíritu ndadí niꞌini noo̱ íin naá, \v 20 ta ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kuu ña̱ ko̱ ní xíin kueídóꞌo Ndios tá sa̱ naꞌá, va̱ꞌará kueé ni̱ sa̱ ndati Ndios xía̱n nani ni̱ ka̱va̱ꞌa Noé arca. Ta cháá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱ki no̱ó ta̱kui̱í kuaꞌa̱ ñoó. Sa̱va̱ꞌa ona̱ ni̱ sa̱ kuu na. \v 21 Ta viti sódo̱ ndúta̱ yo̱ xíꞌín ta̱kui̱í sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, dá ka̱ki yó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱káki Ndios Noé no̱ó ta̱kui̱í ñoó. Ko̱ kée yó dión sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ yo̱ nakata yó ñíi̱ yo̱, diꞌa kée yóa̱n dá chi̱ ndinoꞌo ini yo̱ kóni̱ yo̱ koo vii ña̱xintóni̱ yo̱, chi̱ ni̱ ka̱ki yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki Jesús. \v 22 Ta ni̱ nana na kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú. Ta viti ió na̱ xoo kuáꞌa Ndios. Ta ti̱xi ndáꞌa̱ míí ná ñóꞌo ndidaá ángel, xíꞌín ta̱ néꞌe choon, xíꞌín ta̱ dándáki. \c 4 \s1 Ná dáꞌa ka̱ ni kee yó ña̱ kini sa̱ kee yó tá ko̱ ñáꞌa̱ ni̱ nduu yó kuendá Jesús \p \v 1 Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ndoꞌo nío̱ yikí ko̱ño Jesús, ki̱ꞌo dión kánian kandei nduu ndo̱ ndoꞌo taꞌani nío̱ ndo̱, dá chi̱ na̱ ni̱ ndoꞌo nío̱ yikí ko̱ño, no̱ón kúú na̱ ni̱ taó xóo ndó no̱ó kua̱chi, \v 2 dá kía̱n nani ndéi tóo ndó ndíxi ndó yikí ko̱ño ndo̱, ná dáꞌa ka̱ ni kandei ndó kee ndó ña̱ kini kátoó dao ka̱ ña̱yuu. Diꞌa kandei ndó kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios. \v 3 Cháá dión ka̱ ni̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios, chi̱ sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó kua̱chi xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu, ta sa̱ ka̱toó ndo̱ kee ndó kua̱chi kaꞌan noo̱ xíꞌín ñíi̱ ndo̱, ta sa̱ kuu ndó na̱ xi̱ꞌí, ta sa̱ kee ndó víko̱ kaꞌan noo̱, ta sa̱ xiꞌi lóko̱ ndo̱, ta sa̱ ndaño̱ꞌo ndó yoko̱, ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱. \v 4 Ta naá ini na̱ sa̱ neꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kée ka̱ ndo̱ ndidaá ña̱ kini yóꞌo, ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ ndo̱ viti. \v 5 Tído iin kuu̱ kánian naki̱ꞌo na kuendá noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kini kée na, dá chi̱ sa̱ io nduu va Ndios ña̱ kía̱n keyíko̱ na̱ sa̱ꞌá na̱ ta̱kí, xíꞌín sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ seídóꞌo taꞌani na̱ ni̱ xiꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, dá kía̱n, va̱ꞌará ni̱ xiꞌi̱ na̱ táto̱ꞌon kánian ndoꞌo ndidaá ña̱yuu, tído takí va nío̱ ná kée Ndios. \s1 Ná kee yó choon ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kati̱ꞌa yó kee yó \p \v 7 Sa̱ kuaꞌa̱n kuyati va ña̱ naá ndidaá ña̱ꞌa. Sa̱ꞌá ño̱ó ndito koo ini ndo̱, ta kañoꞌo ini ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios. \v 8 Ta ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kánian kee ndó kía̱n ndinoꞌo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó, chi̱ tá kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n ki̱ꞌo káꞌano ini yo̱ saꞌa̱ ná, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo kua̱chi kée na xíꞌá. \v 9 Ta koo ini ndo̱ natiin va̱ꞌa ndó ñani ndo̱ tá ko̱saa̱ na̱ veꞌe ndó, ta o̱ sa̱ káꞌa̱n kuáchi̱ ndo̱ tá kée ndó dión. \v 10 Ta noo̱ iin rá iin ndó ni̱ xi̱ꞌo Ndios ña̱ kati̱ꞌa ndó kee ndó iin choon, sa̱ꞌá ño̱ó dákuáꞌano ndó dao ka̱ ña̱yuu xíꞌán. Chi̱ ni̱ niꞌi̱ ndo̱ choon ña̱ kechóon va̱ꞌa ndó noo̱ ndidaá ña̱ mani̱ ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndo̱. \v 11 Sa̱ꞌá ño̱ó tá dánaꞌa̱ iin ndó, dá kía̱n dánaꞌa̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌa̱n to̱ꞌon Ndios. Tá xínkuáchí ndó noo̱ ñani ndo̱, dá kía̱n kechóon ndó xíꞌín ndée̱ xíꞌo mií Ndios noo̱ ndo̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó natiin Ndios ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó saꞌa̱ Jesucristo, na̱ daá kuití kómí ndidaá táꞌa̱n ña̱ñóꞌó, ta daá dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. Dión ná koo. \s1 Ná kadii̱ inío̱ tá ndóꞌo nío̱ yo̱ saꞌa̱ Jesús \p \v 12 Ñani mani̱, o̱ sa̱ na̱á ini ndo̱ sa̱ꞌá ta̱ndóꞌó kini ndóꞌo ndó, táꞌa̱n ña̱ xírndodó ndoꞌó. O̱ sa̱ káꞌán ndó ña̱ ko̱ kánian ndoꞌo ndó dión. \v 13 Diꞌa kadii̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo Cristo. Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na xíꞌín ndidaá ña̱ ndato kómí ná, dá kía̱n nakutí ndó xíꞌa̱n kádii̱ iní ndo̱. \v 14 Tá káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo, dá kía̱n ndikáꞌán ndi kúu ví ndó, chi̱ ió Espíritu ndato Ndios xíꞌín ndó. Miía̱n ndaa̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ Espíritu, tído saꞌa̱ ndo̱ꞌó natiin na ña̱ñóꞌó. \v 15 Chi̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ nda̱ꞌo kíán tá ndóꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ saꞌání ndo̱ ndi̱i, o sa̱ꞌá ña̱ kíꞌin kuíꞌíná ndó, o sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó na̱ kini, o sa̱ꞌá ña̱ chírnee chítuu kúu ndó no̱ó ta̱ndóꞌó dao ka̱ na̱. \v 16 Tído tá ndóꞌo nío̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús, dá kía̱n ná dáꞌa ni xíkaꞌan noo̱ ndo̱. Diꞌa kekáꞌano ndó Ndios sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó dión. \p \v 17 Dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu na̱. Ta tá dinñóꞌó keyíko̱ na̱ saꞌa̱ yóó, dá kía̱n, ¿xíni̱ ndí ki̱án ndoꞌo na̱ ko̱ xi̱ín kueídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús tá ná keyíko̱ saꞌa̱ ná? \v 18 Dá chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: \q1 Ndi ki̱ꞌo ví kánian ndoꞌo nío̱ na̱ kée ña̱ kóni̱ Ndios, dá ka̱ki na. \q1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿xíni̱ ndí ki̱án ndoꞌo na̱ ko̱ xi̱ín kandísa Ndios, xíꞌín na̱ kée kua̱chi? \m \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kóni̱ Ndios ña̱ kía̱n ndoꞌo nío̱ ndo̱, dá kía̱n naki̱ꞌo ndó mií ndó noo̱ ndáꞌa̱ ná, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta daá koo ini ndo̱ kee ndó ña̱ va̱ꞌa. \c 5 \s1 Diꞌa kánian kee na̱ sáꞌano néꞌe choon veꞌe ño̱ꞌo \p \v 1 Ta kóni̱i̱ kaka̱i̱ iin ña̱ mani̱ no̱ó na̱ sáꞌano néꞌe choon noo̱ ndo̱, chi̱ na̱ sáꞌano taꞌani kúú yuꞌu̱. Ta ni̱ xini xíꞌín no̱ói̱ táto̱ꞌon ni̱ ndoꞌo nío̱ Cristo, ta koo taꞌani yuꞌu̱ xíꞌín ndó noo̱ ndato káa naꞌa̱ noo̱ Ndios chí noo̱. \v 2 Koo ini ndo̱ kandaka ndó ña̱yuu Ndios ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ndo̱, ta kandaa va̱ꞌa ndó na̱, tído o̱ sa̱ kée ndóa̱n sa̱ꞌá ña̱ kánian kee ndóa̱n, diꞌa kee ndóa̱n xíꞌín ndinoꞌo ini ndo̱. Ta o̱ sa̱ kée ndóa̱n sa̱ꞌá ña̱ kátoó ndo̱ di̱ꞌón. Diꞌa kee ndóa̱n sa̱ꞌá ña̱ ndinoꞌo ini ndo̱ kóni̱ ndo̱ chindeé ndó na̱. \v 3 Ta o̱ sa̱ kée ndó míí ndó iin satoꞌo no̱ó na̱ ndáka ndó. Va̱ꞌa ka̱a̱n kee ndó ña̱ va̱ꞌa noo̱ ná, dá ná kati̱ꞌa taꞌani na kee na dión. \v 4 Dá tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesús, na̱ kúú míí satoꞌo noo̱ ndidaá na̱ ndáka léko, dá natiin ndó iin corona, ña̱ kúú ña̱ñóꞌó, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ na̱á. \p \v 5 Ta dión ni ndoꞌó, takuáchí tákí, koo ini ndo̱ kueídóꞌo ndó na̱ sáꞌano néꞌe choon veꞌe ño̱ꞌo ndo̱. Ta ndidaá ní ndó kánian kueídóꞌo táꞌan ndó xíꞌa̱n nda̱ꞌí ió ini ndo̱, chi̱: \q1 Ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ña̱yuu ió táyíí ini, \q1 ta diꞌa xíꞌo na ña̱ mani̱ no̱ó ña̱yuu ió ndaꞌí ini. \p \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó ndaꞌí koo ini ndo̱ kañoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, dá kía̱n ná ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ ni̱ ka̱xi mií ná. \v 7 Ta chikodó ndó ndidaá ta̱ndíꞌi ini ndóꞌo ndó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, dá chi̱ no̱ón kúú na̱ ndíꞌi ini saꞌa̱ ndo̱. \s1 Kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ uꞌu̱ \p \v 8 Ta kaon koo ndó, ta kañoꞌo ini ndo̱ kandei ndó, chi̱ ña̱ uꞌu̱ kía̱n xiní uꞌu̱ ndo̱ꞌó. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée iin ndikaꞌa to̱ndó, ki̱ꞌo dión kéean xíonooan ndúkúán ndá yoo kendava̱ꞌa xíꞌán. \v 9 O̱ sa̱ kónó ndó ña̱ dátu̱úán ndo̱ꞌó. Kuita toon ndó xíꞌín ña̱ kándéé iní ndo̱ Jesús, dá kandeé ndó xíꞌán. Chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo nío̱ dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin níí kúú ñayuú. \v 10 Tído Ndios, na̱ xíꞌo ndidaá ña̱ mani̱ noo̱ yo̱, no̱ón kúú na̱ ni̱ kana yó ña̱ kandei chíchí yó noo̱ ndato náyeꞌe̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo. Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ndoꞌo nío̱ ndo̱ cháá, dá ndendaa̱ na̱ ndo̱ꞌó, ta nachikata ndaa̱ na̱ ndo̱ꞌó, ta ki̱ꞌo na ndée̱ noo̱ ndo̱, ta ndendakí ná ndo̱ꞌó xíꞌín ña̱ kándísa ndó. \v 11 Ta daá kuití ná natiin na ña̱ñóꞌó, ta daá ná dándáki na ndidaá ña̱ꞌa. Dión ná koo. \s1 Yóꞌo káꞌa̱n Pedro ndisáꞌán noo̱ ndiꞌi \p \v 12 Ta xíꞌín ñani yo̱ Silvano, táꞌa̱n ra̱ kúú iin ta̱a náꞌí íin ndaa̱ xíꞌín Jesús, ni̱ taai cháá to̱ꞌon noo̱ tuti yóꞌo ko̱saa̱a̱n, dá kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, ta xíꞌo ndaa̱i̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kémani̱ Ndios ndo̱ꞌó, ta sa̱ ñóꞌo ndó ti̱xi ña̱ mani̱ yóꞌo viti. \v 13 Ta na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí Babilonia, táꞌa̱n na̱ ni̱ ka̱xi mií Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ ka̱xi na ndo̱ꞌó, xíꞌín ñani yo̱ Marcos, na̱ kúú táto̱ꞌon de̱ꞌe mií yuꞌu̱, tándaꞌá ndisáꞌán ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. \v 14 Ta ña̱ kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán ná kakuuan ña̱ chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan ndó. Ta daá kuití ná koo va̱ꞌa ini ndo̱ꞌó, na̱ kúú kuendá Jesucristo. Dión ná koo.