\id 1JN \h 1 Juan \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Juan ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús \toc2 1 Juan \toc3 1 Jn. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Juan ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús \c 1 \s1 Yóꞌo káꞌa̱n San Juan saꞌa̱ Jesús, na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó \p \v 1 Kásto̱ꞌon nduꞌu̱ xíꞌín ndoꞌó sa̱ꞌá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Chi̱ ni̱ seídóꞌo ndu ña̱ ni̱ kaꞌa̱n mií ná, ta ni̱ xini ñaá ndú xíꞌín noo̱ ndú, ta ni̱ xini va̱ꞌa ndu ndidaá ña̱ ni̱ kee na, ta kúú ni̱ tiin ñaá ndú xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndú. Ta na̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó. \v 2 Ta ni̱ naꞌa̱ no̱ó na̱ xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó noo̱ mií ndú, ta ni̱ xini ñaá ndú. Sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndaa̱ ndu̱ kuendá sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, ta kásto̱ꞌon ndu sa̱ꞌá na̱ daá takí kuií, na̱ sa̱ daá ió xíꞌín tatá yo̱ Ndios. Ta ni̱ kixi na, ta ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ ndú. \v 3 Ta kásto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ seídóꞌo ndu, dá kía̱n iin tóꞌón ná kakuu ndó xíꞌín nduꞌu̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin tóꞌón kúú nduꞌu̱ xíꞌín tatá yo̱ Ndios, xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo. \v 4 Ta táa ndu to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ꞌó, dá kía̱n ndinoꞌo ini ndo̱ ná kadii̱ ini ndo̱. \s1 Miía̱n kánian nakoni yo̱ ña̱ yáꞌa yó kée yó kua̱chi noo̱ Ndios \p \v 5 Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesucristo noo̱ ndúꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó kásto̱ꞌon ndu xíꞌín ndó. Chi̱ ni̱ da̱náꞌa̱ na̱ noo̱ ndú ña̱ ndato tóo̱n Ndios, chi̱ na̱ vii kúú ná, ta ni lúꞌu̱ ko̱ íin naá ná. \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kaá yo̱ ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín ná, ta xíonoo ii̱ yo̱ íchi̱ noo̱ íin naá, ña̱ kúú íchi̱ kini, dá kía̱n kúú yó ña̱yuu to̱ꞌón, ta ko̱ kée yó ña̱ ndaa̱. \v 7 Tído tá xíonoo yó íchi̱ ndato tóo̱n, ña̱ kúú íchi̱ vii, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndato vii kúú mií Ndios, dá kía̱n iin ni̱ nduu iin rá iin yó, ta ni̱ ndoo kua̱chi yó ni̱ kee nii̱ de̱ꞌe na Jesucristo. \v 8 Chi̱ tá kaá yo̱ ña̱ ko̱ kée yó kua̱chi, dá kía̱n dándaꞌí yo̱ mií vá yó, ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ ndaa̱ nákaa̱ ini nío̱ yo̱. \v 9 Tído tá ná naꞌo̱ yo̱ kua̱chi yó noo̱ Ndios, dá kía̱n ki̱ꞌo káꞌano ini na̱ saꞌa̱ yo̱, ta nduvii ná yó noo̱ ndidaá ña̱ kini kée yó, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú ná, ta íin ndaa̱ na̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱. \v 10 Chi̱ tá kaá yo̱ ña̱ ko̱ kée yó kua̱chi, dá kía̱n ketóꞌón yó Ndios, ta ko̱ ta̱ꞌón to̱ꞌon na nákaa̱ nío̱ yo̱. \c 2 \s1 Jesús kúú na̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi saꞌa̱ kua̱chi yó ndi̱ka cruz \p \v 1 De̱ꞌe kuálí miíi̱, táai ndidaá kúú to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni kee ndó kua̱chi. Tído tá ni̱ ya̱ꞌa iin káa ndó ni̱ kee ndó kua̱chi, kanaꞌá ndó ña̱ ió iin na̱ seí ndaꞌí saꞌa̱ yo̱ noo̱ tatá Ndios. Ta na̱ yóꞌo kúú Jesucristo, na̱ kúú na̱ ndaa̱. \v 2 Ta na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi saꞌa̱ kua̱chi yó, dá kuu kuꞌu̱ káꞌano ini Ndios saꞌa̱ yo̱. Ta o̱ du̱ú saꞌa̱ kua̱chi yó oon ni ni̱ chi̱ya̱ꞌi na saꞌa̱, nda̱ saꞌa̱ kua̱chi ndidaá kúú ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌi na. \s1 Tá miía̱n ndaa̱ náꞌá yó Ndios, dá kía̱n kánian kueídóꞌo yó choon saꞌándá na̱ \p \v 3 Tá kée yó choon saꞌándá Ndios, ñoó kía̱n xíꞌo ña̱ kandaa̱ ini yo̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa náꞌá yó na̱. \v 4 Ta ndi ndáa mií na̱ kaá ña̱ náꞌá ná Ndios, ta ko̱ kée na choon saꞌándá na̱, dá kía̱n kúú ná ña̱yuu to̱ꞌón, ta ni lúꞌu̱ ña̱ ndaa̱ ko̱ nákaa̱ ini nío̱ ná. \v 5 Tído na̱ kée choon saꞌándá to̱ꞌon Ndios, no̱ón ndisa kúú na̱ ni̱ kasa̱ndaá kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée Ndios. Ta ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ ná. \v 6 Tá kaá yo̱ ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, dá kía̱n kánian kee yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kee na tá sa̱ xi̱onoo na ñayuú yóꞌo. \s1 Táa Juan iin choon sa̱á \p \v 7 Ñani, ko̱ ta̱ꞌón choon sa̱á kía̱n táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱. Diꞌa choon yatá kíán, táꞌa̱n ña̱ sa̱ daá ió noo̱ ndo̱ nda̱ mií saꞌa̱, chi̱ ña̱ yóꞌo kúú choon yatá ni̱ seídóꞌo ndó nda̱ mií saꞌa̱. \v 8 Tído kuu va kaa yo̱ ña̱ iin choon sa̱á kía̱n táai ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ miía̱n ndaa̱ ni̱ kee Jesús choon yóꞌo, ta nda̱ mií ndó kée ña. Chi̱ sa̱ kuaꞌa̱n ndañóꞌó vá ña̱ íin naá no̱ó ña̱yuu, ta sa̱ kuaꞌa̱n natu̱u va noo̱ ná kée mií Ndios. \v 9 Ta ndi ndáa na̱ kaá ña̱ nákaa̱ na̱ íchi̱ noo̱ ndato tóo̱n, ta xiní uꞌu̱ i̱í vá ná ñani na̱, dá kía̱n nákaa̱ i̱í vá ná íchi̱ noo̱ íin naá, ña̱ kúú íchi̱ kini. \v 10 Tído na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ nákaa̱ íchi̱ noo̱ ndato tóo̱n, ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kédaá xíꞌín ná, dá kankao na no̱ó kua̱chi. \v 11 Tído na̱ xiní uꞌu̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ nákaa̱ noo̱ íin naá, ta xíonoo na íchi̱ noo̱ íin naá, ta ko̱ náꞌá ná ndeí chí koꞌo̱n na̱, dá chi̱ ni̱ sadi va ña̱ íin naá nduchí nóó na̱. \p \v 12 De̱ꞌe kuálí, táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ ni̱ xi̱ꞌo káꞌano va ini Ndios sa̱ꞌá kua̱chi ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús. \v 13 Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú tatá, dá chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó sa̱ꞌá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, takuáchí tákí, dá chi̱ ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱. Ta táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, de̱ꞌe kuálí, dá chi̱ sa̱ ni̱ kasa̱ndaá ndo̱ náꞌá va̱ꞌa ndó tatá Ndios. \v 14 Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kúú tatá, chi̱ sa̱ náꞌá vá ndó sa̱ꞌá na̱ sa̱ daá ió tá ni̱ ka̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo. Ta táa taꞌani yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ꞌó, takuáchí tákí, dá chi̱ ndíta toon ndó xíꞌín Ndios, ta ni̱ na̱tiin ndó to̱ꞌon na ini nío̱ ndo̱, ta ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱. \s1 O̱ sa̱ ndíꞌi ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo \p \v 15 O̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ni sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió noo̱án. Ta ió iin káa ndó ndíꞌi ini sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo, dá kía̱n ko̱ kóni̱ taꞌon ndó tatá Ndios. \v 16 Dá chi̱ ndidaá ña̱ꞌa kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ña̱ kúú kua̱chi kátoó ña̱yuu kée na xíꞌín ñíi̱ ná, xíꞌín ña̱ kátoó na̱ kakomí ná ndidaá ña̱ꞌa xiní na̱, xíꞌín ña̱ kátoó na̱ kandaya̱ꞌi mií ná, ni iin ña̱ yóꞌo ko̱ véi noo̱ Ndios, ña̱ꞌa kuendá ñayuú yóꞌo va kíán. \v 17 Ta sá ndíꞌi va ñayuú yóꞌo kuaꞌa̱n xíꞌín ndidaá ña̱ kini kátoó ña̱yuu kée na. Tído na̱ ndéi kée ña̱ kóni̱ Ndios, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí. \s1 Kandaa ndo̱ mií ndó, chi̱ ndeí kúú míí vá xíonoo ta̱a xiní uꞌu̱ Jesucristo \p \v 18 De̱ꞌe kuálí, sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá va tiempo noo̱ ndíꞌi. Sa̱ ni̱ seídóꞌo vá ndó ña̱ kasaa̱ iin ta̱a xiní uꞌu̱ Cristo, ta ndee ra mií rá kúú rá Cristo. Ta sa̱ ni̱ ka̱sáꞌá vá xíonoo kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱a xiní uꞌu̱ Cristo. Sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ kátóni̱ va inio̱ ña̱ sa̱ kuaꞌa̱n kasandaá tiempo noo̱ ndíꞌi. \v 19 Ta tein mií vá yó ni̱ ka̱nkuei ra, tído o̱ du̱ú kuendá yo̱ ni̱ sa̱ kuu ra. Dá chi̱ tá kuendá yo̱ ni̱ sa̱ kuu ra, dá kía̱n kandita toon ra xíꞌín yó, ní kúu. Dión ni̱ kee ra, dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini yo̱ ña̱ o̱ du̱ú ndi ndiꞌi ra kúú kuendá yo̱. \v 20 Tído ni̱ na̱kutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ va̱ꞌa ini ndo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱. \v 21 Ta ko̱ táa taꞌon yuꞌu̱ to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱a̱n noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ náꞌá ndó ndí ki̱án kúú ña̱ ndaa̱. Diꞌa táai ña̱ ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá ndóa̱n. Chi̱ sa̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ ni iin tóꞌón ña̱ to̱ꞌón o̱ kúu kakaa̱ tein ña̱ ndaa̱. \v 22 Ta, ¿ndá yoo kúú na̱ to̱ꞌón? Na̱ to̱ꞌón kúú na̱ ko̱ nákoni ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Táꞌa̱n na̱ kée dión, no̱ón kúú na̱ xiní uꞌu̱ Cristo, chi̱ ko̱ nákoni na̱ tatá Ndios, ta ni de̱ꞌe na. \v 23 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ nákoni de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ko̱ ta̱ꞌón tatá Ndios ió xíꞌín ná. Tído na̱ nákoni de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ió tatá Ndios xíꞌín ná. \v 24 Koo ini ndo̱ kandita toon ndó xíꞌín ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó saꞌa̱ Jesús nda̱ rá mií saꞌa̱. Dá chi̱ tá ndíta toon ndó xíꞌín ña̱ ni̱ seídóꞌo ndó, dá kía̱n ñóꞌo ndó noo̱ ndáꞌa̱ de̱ꞌe Ndios, ta ñóꞌo taꞌani ndó noo̱ ndáꞌa̱ tatá na̱. \v 25 Chi̱ ni̱ xi̱ꞌo Jesús to̱ꞌon na noo̱ yo̱ ña̱ kía̱n ki̱ꞌo na ña̱ kandei chíchí yó xíꞌín mií ná. \p \v 26 Ta táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kandaa̱ ini ndo̱ ndi kée ta̱a kátoó dándaꞌí ñaá. \v 27 Tído sa̱ ni̱ na̱kutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, ta daá ió va na xíꞌín ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ xínñóꞌó ka̱ ndo̱ ña̱ dánaꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu noo̱ ndo̱, dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kutí ndó xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa. Ta ña̱ dánaꞌa̱ na̱ noo̱ ndo̱ kúú ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kíán ña̱ to̱ꞌón. Táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ dánaꞌa̱ Espíritu ii̱ noo̱ ndo̱, ki̱ꞌo dión koo ini ndo̱ kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín Jesús. \p \v 28 Ta viti, de̱ꞌe kuálí, kandita toon ndó xíꞌín Jesús, dá kía̱n koo ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱ tá ná naꞌa̱ noo̱ tuku na noo̱ yo̱. Ta ni iin ña̱ꞌa o̱ kédaá xíꞌín ndó, dá xíkaꞌan noo̱ ndo̱ tá ná nandió ko̱o na kasaa̱ na̱. \v 29 Ta sa̱ náꞌá ndó ña̱ kúú ná iin na̱ ndaa̱, ta kánian kanaꞌá taꞌani ndó ña̱ ndi ndáa na̱ kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú de̱ꞌe Ndios. \c 3 \s1 Kúú yó de̱ꞌe Ndios \p \v 1 Kande̱ꞌé ndó ndi ki̱ꞌo ví kúꞌu̱ ini tatá Ndios saꞌa̱ yo̱, chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kía̱n kuu kananí yó de̱ꞌe mií ná, ta miía̱n ndaa̱ dión kíán. Sa̱ꞌá ño̱ó na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo ko̱ nákoni na̱ yó, ña̱ kúú yó de̱ꞌe Ndios, dá chi̱ ni mií Ndios ko̱ nákoni na̱. \v 2 Na̱ mani̱í, sa̱ kúú vá yó de̱ꞌe Ndios viti, ta kámani̱ vá kandaa̱ ini yo̱ ndí ki̱án kasandaá yo̱ kakuu yó. Tído sa̱ náꞌá yó ña̱ tá ná nandió ko̱o Jesús kasaa̱ na̱, dá kía̱n kakuu yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií ná, dá chi̱ koni túu yó na̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa rá ió na̱. \v 3 Ta ndidaá kúú na̱ kómí ta̱ndeé iní yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ndúvii mií, táto̱ꞌon ki̱ꞌo vii mií Jesús. \p \v 4 Ta ndi ndáa ña̱yuu yáꞌa kée kua̱chi, no̱ón kúú na̱ xío̱ kao na choon ni̱ saꞌanda Ndios. Dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n kua̱chi xío̱ kao choon ni̱ saꞌanda Ndios. \v 5 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ ni̱ kii Jesús ñayuú yóꞌo ni̱ di̱tá ná yó noo̱ kua̱chi, ta ni iin tóꞌón kua̱chi mií ná ko̱ ní sá io. \v 6 Ta ndidaá ña̱yuu ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ Jesús ko̱ yáꞌa taꞌon na kée na kua̱chi. Tído ndidaá na̱ yáꞌa kée kua̱chi, ni iin kuu̱ ko̱ ní xini na̱ Jesús, ta ni ko̱ náꞌá ñaá ná. \p \v 7 De̱ꞌe kuálí, o̱ sa̱ kónó ndó ña̱ dándaꞌí ñaá ña̱yuu, chi̱ ndi ndáa mií vá ña̱yuu kée ña̱ ndaa̱, no̱ón kúú ña̱yuu ndaa̱, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndaa̱ mií Jesús. \v 8 Tído na̱ kée kua̱chi, no̱ón kúú kuendá ña̱ uꞌu̱, dá chi̱ ña̱ uꞌu̱ kía̱n kée kua̱chi ndá rá ni̱ ka̱sáꞌá saꞌa̱ ñayuú yóꞌo, ta nda̱ viti kée i̱íán dión. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kixi de̱ꞌe Ndios ni̱ da̱naá ná ña̱ kini kéean. \v 9 Ta ña̱yuu ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios ko̱ kée ka̱ kua̱chi, dá chi̱ ña̱ kóni̱ Ndios nákaa̱ ini nío̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon ya̱ꞌa na kee na kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nduu na de̱ꞌe Ndios. \v 10 Ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ inio̱ ndá yoo kúú de̱ꞌe Ndios, ta ndá yoo kúú de̱ꞌe ña̱ uꞌu̱. Chi̱ ña̱yuu ko̱ kée ña̱ ndaa̱, xíꞌín na̱ ko̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ña̱yuu xi̱ꞌín ná, no̱ón kúú na̱ ko̱ kúú de̱ꞌe Ndios. \s1 Ná koo ini yo̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó \p \v 11 Ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ seídóꞌo ndó nda̱ mií saꞌa̱, ña̱ ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó. \v 12 Ta ná dáꞌa ni kee yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee Caín tá sa̱ naꞌá, chi̱ ni̱ sa̱ íi̱n ra̱ xoo ña̱ uꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌání rá ñani lóꞌo̱ mií rá. Ta, ¿ndiva̱ꞌa ni̱ saꞌání ñaá rá, káꞌán ndoꞌó? Dá chi̱ ndinoꞌo ña̱ kini va sa̱ kee ra, ta ndinoꞌo ña̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ kee ñani ra̱ noo̱ Ndios. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, o̱ sa̱ náá iní ndo̱ tá xiní uꞌu̱ ñaá ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. \v 14 Ta náꞌá yó ña̱ sa̱ ni̱ kanxoo yó noo̱ kúú íchi̱ noo̱ kuaꞌa̱n yo̱ kuu yo̱, ta viti ñóꞌo yó íchi̱ noo̱ kataki chíchí yó, chi̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱. Ta na̱ ko̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ ñani na̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo i̱í vá íchi̱ noo̱ kuu na̱. \v 15 Ta ndidaá ña̱yuu xiní uꞌu̱ ñani na̱, no̱ón kúú iin na̱ saꞌání ndi̱i noo̱ Ndios. Ta sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ ndidaá na̱ saꞌání ndi̱i ko̱ ñáꞌa̱ taꞌon niꞌi̱ ná ña̱ kataki chíchí ná noo̱ Ndios. \v 16 Ta sa̱ kándaa̱ va̱ꞌa ini yo̱ ndí ki̱án keeá, dá kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱. Chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ na̱ki̱ꞌo Jesús mií ná ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱, ki̱ꞌo dión taꞌani kánian naki̱ꞌo yó mií yó kuu yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱. \v 17 Tído tá ió ña̱ꞌa noo̱ yo̱ ñayuú yóꞌo, ta ndéꞌé yó ña̱ xínñóꞌó ñani yo̱ ñá, ta kediꞌi̱nda̱ yo̱án noo̱ ná, dá kía̱n, ¿ndí kaá yo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée Ndios, tá dáá? \v 18 De̱ꞌe kuálíí, ná dáꞌa ni kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n oon ni yó, o̱ xíꞌín to̱ꞌon kánkuei yúꞌu̱ óon ni yó. Va̱ꞌa ka̱a̱n ná kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ná xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kée yó, ta ná chindeé ndisa yó na̱. \p \v 19 Tá kée yó dión, dá kía̱n kándaa̱ inio̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kúú yó kuendá ña̱ ndaa̱, ta ko̱ kútúú ini yo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée yó. \v 20 Tído tá kutúú ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee yó, dá kía̱n ná kanaꞌá yó ña̱ káꞌano cháá ka̱ Ndios o̱ du̱ú nío̱ yo̱, chi̱ náꞌá va̱ꞌa ná saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa kée yó. \p \v 21 Na̱ mani̱ miíi̱, tá ko̱ kútúú ini yo̱, dá kía̱n ió ta̱ndeé iní yo̱ xíꞌín Ndios, \v 22 ta ndi ndáa miíó ña̱ꞌa ná kaka̱ yo̱ noo̱ ná, ta kúú niꞌi̱ vá yóa̱n, dá chi̱ kée yó choon saꞌanda na̱, ta kée yó ña̱ kóni̱ na̱. \v 23 Ta ña̱ yóꞌo kúú choon ni̱ saꞌanda Ndios noo̱ yo̱ ña̱ ná kandísa yó de̱ꞌe na Jesucristo, ta ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌanda na̱ choon noo̱ yo̱. \v 24 Chi̱ ndi ndáa na̱ kée choon saꞌándá Ndios, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió Ndios xíꞌín ná. Ta sa̱ꞌá ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios ini nío̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ió Ndios xíꞌín yó. \c 4 \s1 Ta ki̱ꞌo diꞌa kándaa̱ ini yo̱ ndá yoo kómí Espíritu Ndios \p \v 1 Na̱ mani̱ miíi̱, o̱ sa̱ kándísa ndó ndidaá ña̱yuu, na̱ káꞌa̱n ña̱ kómí ná Espíritu Ndios. Dinñóꞌó ka̱ korndodó ndó na̱, ná kande̱ꞌá á miía̱n ndaa̱ kómí ná Espíritu Ndios o ko̱ó. Dá chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo profeta to̱ꞌón xíonoo iin níí kúú ñayuú. \v 2 Diꞌa kee ndó, dá kandaa̱ ini ndo̱ tá miía̱n ndaa̱ kuiti kómí ná Espíritu Ndios: tá nákoni na̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ nduu Jesús iin ta̱a ñayuú yóꞌo, dá kía̱n no̱ón kúú na̱ kómí Espíritu Ndios. \v 3 Ta ña̱yuu ko̱ nákoni ña̱ ni̱ nduu Jesús iin ta̱a ñayuú yóꞌo, no̱ón kúú na̱ ko̱ kómí Espíritu Ndios, chi̱ nákani ini na̱ táto̱ꞌon ta̱a xiní uꞌu̱ Cristo. Sa̱ ni̱ seídóꞌo vá mií ndó ña̱ kii ra, ta sa̱ xíonoo va ra ñayuú yóꞌo viti. \p \v 4 De̱ꞌe kuálí, kanaꞌá ndó ña̱ ndoꞌó kúú ña̱yuu Ndios, ta sa̱ ni̱ ka̱ndeé ndó xíꞌín ra̱ kátoó dándaꞌí ñaá, chi̱ káꞌano cháá ka̱ Ndios, na̱ ió xíꞌín ndó, o̱ du̱ú ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo. \v 5 Ta̱a yóꞌo kúú kuendá ñayuú yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó dánaꞌa̱ ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo va. Ta kúú kándísa vá ñaá ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios. \v 6 Tído yóó, kúú yó kuendá Ndios. Ta na̱ náꞌá Ndios, no̱ón kúú na̱ seídóꞌo ña̱ dánaꞌa̱ yo̱. Ta na̱ ko̱ kúú kuendá Ndios, no̱ón kúú na̱ ko̱ kóni̱ kueídóꞌo ña̱ ndaa̱ dánaꞌa̱ yo̱, chi̱ ko̱ náꞌá ná Ndios. Ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ ini yo̱ ndá yoo kómí Espíritu ndaa̱, ta ndá yoo kómí espíritu to̱ꞌón. \s1 Ndios kúú na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱ \p \v 7 Na̱ mani̱ miíi̱, ná koo ini yo̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, chi̱ ña̱ kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ iin rá iin yó, ña̱ yóꞌo kúú ña̱ꞌa Ndios. Ta ndidaá kúú ña̱yuu, na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, na̱ yóꞌo kúú na̱ ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios, ta náꞌá ná Ndios. \v 8 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, no̱ón kúú na̱ ko̱ náꞌá Ndios, chi̱ Ndios kúú na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱. \v 9 Mií Ndios ni̱ da̱náꞌa̱ noo̱ yo̱ ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱, chi̱ ni̱ ta̱ndaꞌá ná iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe na ñayuú yóꞌo ni̱ kii na, dá niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó saꞌa̱ ná. \v 10 Ta ña̱ yóꞌo xíꞌo ña̱ kándaa̱ ini yo̱ ndi ki̱ꞌo kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱, ta ña̱ káꞌano cháá ka̱ kía̱n yóꞌo o̱ du̱ú ña̱ kóni̱ yo̱ mií ná. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ nda̱ꞌo ini na̱ saꞌa̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá ná de̱ꞌe na ni̱ kii na ñayuú yóꞌo, ta ni̱ chi̱ya̱ꞌi na sa̱ꞌá kua̱chi yó. \v 11 Na̱ mani̱ miíi̱, tá ki̱ꞌo dión kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱, dá kía̱n ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó. \v 12 Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu ko̱ ní kúu koni xíꞌín noo̱ ná Ndios, tído tá ná kuꞌu̱ ini saꞌa̱ sátáꞌan yó, dá kía̱n ió Ndios xíꞌín yó, ta ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ná. \p \v 13 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na Espíritu ii̱ ná noo̱ yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó kándaa̱ ini yo̱ ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió na̱ xíꞌín yó. \v 14 Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini ndu̱, sa̱ꞌá ño̱ó xíꞌo ndu kuendá noo̱ ña̱yuu ña̱ ni̱ ta̱ndaꞌá tatá Ndios de̱ꞌe na ni̱ kii na, ta no̱ón kúú na̱ dáka̱ki ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. \v 15 Ta ndi ndáa ña̱yuu nákoni ña̱ Jesús kúú de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió Ndios xíꞌín ná. \v 16 Ta sa̱ kándaa̱ ini yo̱, ta kándísa yó ña̱ kúꞌu̱ ini Ndios saꞌa̱ yo̱. Ndios kúú na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ná, dá kía̱n ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, ta ió na̱ xíꞌín yó. \p \v 17 Ta xíꞌín ña̱ yóꞌo ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó koo ta̱ndeé iní yo̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ yo̱, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée mií ná, ki̱ꞌo dión kée yó ñayuú yóꞌo. \v 18 Tá kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, dá kían ko̱ kánian yu̱ꞌú yo̱ noo̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ yo̱. Chi̱ tá ni̱ kasa̱ndaá yo̱ kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ko̱ káni ka̱a̱n yu̱ꞌú yo̱. Chi̱ ña̱ yu̱ꞌú yo̱ kíán kóni̱ kaa ña̱ káꞌán yó ña̱ dándóꞌo Ndios nío̱ yo̱. Ta ndi ndáa na̱ yuꞌú, no̱ón kúú na̱ ko̱ ñáꞌa̱ kasandaá na̱ kuꞌu̱ ndisa ini na̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu. \p \v 19 Kóni̱ yo̱ Ndios, chi̱ dinñóꞌó mií ná ni̱ kuꞌu̱ ini saꞌa̱ yo̱. \v 20 Tá kaá yo̱ ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, ta xiní uꞌu̱ yo̱ ñani yo̱, dá kía̱n kúú yó ña̱yuu to̱ꞌón. Dá chi̱ tá ko̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱, táꞌa̱n na̱ ndéꞌé yó ndéi xíꞌá, ¿ndi koo ví kaa yo̱ ña̱ kóni̱ yo̱ Ndios, na̱ ko̱ xíni yo̱? \v 21 Dá chi̱ mií Jesús ni̱ saꞌanda choon yóꞌo noo̱ yo̱, ña̱ tá kóni̱ ndisa yó Ndios, dá kía̱n kánian kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ñani yo̱. \c 5 \s1 Kúú yó de̱ꞌe Ndios tá kándísa yó ña̱ Jesús kúú na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios dáka̱ki ñaá \p \v 1 Ndi ndáa ña̱yuu kándísa ña̱ Jesús kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá, no̱ón kúú na̱ ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios. Ta ndi ndáa na̱ kúꞌu̱ ini saꞌa̱ iin tatá, ta nda̱ de̱ꞌe na kúꞌu̱ taꞌani ini na̱ saꞌa̱. \v 2 Ta ki̱ꞌo dión kándaa̱ ini yo̱ ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ndidaá na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ kóni̱ yo̱ Ndios, ta kée yó choon saꞌándá na̱. \v 3 Tá kóni̱ ndisa yó Ndios, dá kía̱n kee yó choon saꞌándá na̱. Ta ko̱ ta̱ꞌón ña̱ kuáchi̱ kíán kee yó choon saꞌándáa̱n, \v 4 dá chi̱ ndidaá na̱ ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ kándéé xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní yo̱ Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kándéé yó xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo. \v 5 Ta, ¿ndá yoo kúú na̱ kándéé xíꞌín ña̱ kini ió ñayuú yóꞌo? No̱ón kúú na̱ kándísa ña̱ Jesús kúú de̱ꞌe Ndios. \s1 Xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios kuendá saꞌa̱ Jesús \p \v 6 Táꞌa̱n ña̱ xíꞌo kuendá ña̱ ni̱ kii ndisa Jesucristo noo̱ Ndios kúú ta̱kui̱í xíꞌín nii̱. Ta o̱ du̱ú ta̱kui̱í oon ni xíꞌo kuendá, dá chi̱ nii̱ xíꞌín ta̱kui̱í kúú ra̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kíán. Ta Espíritu ii̱ Ndios taꞌani kúú na̱ xíꞌo ndaa̱ kuendá ña̱ ki̱ꞌo dión kíán, chi̱ iin na̱ ndaa̱ kúú Espíritu. \v 7 [Ta na̱ xíꞌo kuendá chí induú kúú tatá Ndios, xíꞌín de̱ꞌe, xíꞌín Espíritu ii̱. Ta iin tóꞌón vá kúú ndin oni̱ na̱ yóꞌo.] Ta oni̱ taꞌani kúú ña̱ xíꞌo kuendá chí no̱ñóꞌo̱ yóꞌo ña̱ ni̱ kii Jesús noo̱ Ndios. \v 8 Iin na̱ kúú Espíritu ii̱ Ndios, ta iin ka̱ ra̱ kúú ta̱kui̱í, ta iin ka̱ ra̱ kúú nii̱. Ta iin nóó xíꞌo ndaa̱ Espíritu ii̱ kuendá xíꞌín ta̱kui̱í xíꞌín nii̱ ña̱ ki̱ꞌo dión kíán. \v 9 Tá nátiin va̱ꞌa yó kuendá xíꞌo ta̱a, ná kanaꞌá yó ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ kuendá xíꞌo Ndios, chi̱ kuendá xíꞌo mií ná kía̱n káꞌa̱n sa̱ꞌá de̱ꞌe na. \v 10 Ta ña̱yuu kándísa de̱ꞌe Ndios, no̱ón kúú na̱ ni̱ taxi va̱ꞌa to̱ꞌon yóꞌo nío̱ ná. Ta na̱ ko̱ kándísa noo̱ káꞌa̱n Ndios, no̱ón kúú na̱ kétóꞌón Ndios, chi̱ ko̱ kándísa na to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios, ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ de̱ꞌe na. \v 11 Ta ña̱ yóꞌo kúú kuendá ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱, ña̱ sa̱ ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ kataki chíchí yó, ta sa̱va̱ꞌa noo̱ iin tóꞌón de̱ꞌe na niꞌi̱ yo̱ ña̱ kataki chíchí yó. \v 12 Ta ndi ndáa ña̱yuu ni̱ na̱tiin Jesús, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ini nío̱ ná, no̱ón kúú na̱ kataki chíchí. Tído ndi ndáa na̱ ko̱ ní xíin natiin ñaá, no̱ón kúú ná o̱ níꞌi̱ taꞌon na ña̱ kataki chíchí ná. \s1 Sa̱ꞌá ña̱ kándísa yó Jesús, sa̱ꞌá ño̱ó kataki chíchí yó \p \v 13 Táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ kándísa de̱ꞌe Ndios, dá kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ kómí ndó ña̱ kataki chíchí ndó. \v 14 Ta ña̱ yóꞌo kúú ta̱ndeé iní kómí yó noo̱ Ndios, chi̱ tá xíka̱ yo̱ iin ña̱ꞌa noo̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií ná, ta kúú seídóꞌo na ña̱ xíka̱ yo̱. \v 15 Ta sa̱ꞌá ña̱ náꞌá yó ña̱ seídóꞌo va̱ꞌa ñaá Ndios tá xíka̱ yo̱ ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa noo̱ ná, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌá taꞌani yó ña̱ niꞌi̱ yo̱ ña̱ xíka̱ yo̱ noo̱ ná. \p \v 16 Tá ni̱ xini iin káa ndó iin ñani yo̱ kée na kua̱chi, ña̱ kía̱n ko̱ kúú kua̱chi ko̱ kánian kuu na̱, dá kía̱n kánian kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ná, ta kúú ki̱ꞌo vá Ndios ña̱ kía̱n kataki na̱. Dión kee ndó tá ko̱ ní ya̱ꞌa na kee na kua̱chi ña̱ kía̱n ko̱ kánian kuu na̱. Chi̱ miía̱n ndaa̱ ió kua̱chi, ña̱ kía̱n kánian kuu yo̱. Tído ko̱ káꞌa̱n taꞌoin xíꞌín ndó ña̱ ná kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ ña̱yuu kée dión. \v 17 Ndidaá kúú vá ña̱ꞌa kini kúú kua̱chi noo̱ Ndios. Tído ió kua̱chi, ña̱ kía̱n ko̱ kánian kuu yo̱. \p \v 18 Sa̱ náꞌá vá yó ña̱ ndi ndáa ña̱yuu ni̱ nduu de̱ꞌe Ndios, ko̱ kée ka̱ na̱ kua̱chi, dá chi̱ ndaá va ñaá mií de̱ꞌe Ndios no̱ó ña̱ uꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó o̱ kúu taꞌon kendava̱ꞌa ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ná. \v 19 Ta sa̱ náꞌá taꞌani yó ña̱ ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ Ndios, va̱ꞌará iin níí kúú ñayuú yóꞌo nákaa̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱. \v 20 Ta sa̱ náꞌá taꞌani yó ña̱ ni̱ kixi de̱ꞌe Ndios, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱xintóni̱ yo̱, dá ná kanaꞌá yó na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios. Ta ñóꞌo yó noo̱ ndáꞌa̱ na̱ kúú Ndios ndaa̱, ta ñóꞌo taꞌani yó noo̱ ndáꞌa̱ de̱ꞌe na Jesucristo. Na̱ yóꞌo kúú na̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú Ndios, ta xíꞌo na ña̱ kataki chíchí yó. \p \v 21 De̱ꞌe kuálí miíi̱, kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ña̱ kúú yoko̱. Dión ná koo.