\id 1CO \h 1 Corintios \toc1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Corinto \toc2 1 Corintios \toc3 1 Co. \mt1 To̱ꞌon yóꞌo kía̱n mií no̱ó ni̱ taa San Pablo ni̱ saꞌa̱n no̱ó na̱ ñoo Corinto \c 1 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndisáꞌán \p \v 1 Yuꞌu̱ kúú Pablo, na̱ ni̱ na̱kana Ndios kakuu iin apóstol Jesucristo, dá kaneꞌi to̱ꞌon na, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ mií Ndios. Ta yuꞌu̱ xíꞌín ñani yo̱ Sóstenes \v 2 káꞌa̱n ndu̱ ndisáꞌán xíꞌín ndoꞌó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Corinto, ndoꞌó na̱ ni̱ ndu̱vii Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús, ta ni̱ kana na ndo̱ꞌó ña̱ kakuu ndó ña̱yuu mií ná, ta dión taꞌani ni̱ kee na xíꞌín ña̱yuu ndéi ndidaá kúú xíán, na̱ nákoni ña̱ satoꞌo na̱ kúú Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo na̱ xíꞌín satoꞌo yo̱. \v 3 Ta mií tatá yo̱ Ndios xíꞌín satoꞌo yo̱ Jesucristo ná kee ña̱ mani̱ xíꞌín ndó, ta naki̱ꞌo na ña̱ koo va̱ꞌa ini ndo̱. \s1 Náki̱ꞌo Pablo ndivéꞌe sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo oon Ndios no̱ó ña̱yuu ñoó, dá ná kati̱ꞌa na kechóon na noo̱ ná \p \v 4 Ta daá kuití vá náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ tatá yo̱ Ndios saꞌa̱ ndo̱ꞌó, saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ mani̱ ña̱ kía̱n ni̱ xi̱ꞌo oon na noo̱ ndo̱ saꞌa̱ Cristo Jesús. \v 5 Dá chi̱ ni̱ kekuíká Ndios ndo̱ꞌó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesús, chi̱ ni̱ kekuíká ná ndo̱ꞌó xíꞌín to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, xíꞌín ña̱ koo ndichí cháá ka̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌon na. \v 6 Ta ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌon va̱ꞌa ni̱ seídóꞌo ndó saꞌa̱ Cristo. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱ꞌa o̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó choon Ndios xía̱n nani ndáti ndó kasandaá kuu̱ naꞌa̱ noo̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo. \v 8 Ta mií tatá Ndios kúú na̱ chindeé ndoꞌó, dá kandita toon ndó xíꞌín ná nda̱ noo̱ ndíꞌi, dá kía̱n ni iin tóꞌón taꞌon kua̱chi o̱ kóo sata̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, kasaa̱ na̱. \v 9 Iin na ndaa̱ kúú Ndios, ta mií ná kúú na̱ ni̱ na̱kana ndoꞌó ña̱ kandita ndó xíꞌín de̱ꞌe na Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \s1 Ko̱ váꞌa ña̱ táꞌa̱nda̱ táꞌan na̱ kúú kuendá Jesús \p \v 10 Seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, ñani miíi̱, xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo ña̱ iin tóꞌón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱, ta ná dáꞌa ni kaꞌanda táꞌan ndó. Ñóchí kandei ndó, iin tóꞌón ná kakuu ña̱xintóni̱ ndo̱, ta iin tóꞌón ná kakuu ña̱ nákani ini ndo̱. \v 11 Chi̱ ni̱ ka̱tóni̱ inii̱, ñanii̱, ni̱ kee na̱ veꞌe Cloé, ña̱ naá táꞌan ndó no̱ó ña̱ kándísa ndó. \v 12 Dión káꞌi̱n xíꞌín ndó, dá chi̱ dao ndó kaá ña̱ kúú ndó kuendá Pablo, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Apolos, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Cefas, ta dao ka̱ ndo̱ kaá ña̱ kúú ndó kuendá Cristo. \v 13 ¿Á kuaꞌa̱ vá ni̱ taꞌa̱nda̱ Cristo, xiní ndo̱? ¿Á ni̱ sa̱rkaa Pablo ndi̱ka cruz, xiní ndo̱? O, ¿á xíꞌín kuu̱ yuꞌu̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱ꞌó, káꞌán ndó? \v 14 Náki̱ꞌoi ndivéꞌe noo̱ Ndios chi̱ ni iin tóꞌón ndó ko̱ ní dákodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱, sa̱va̱ꞌa Crispo xíꞌín Gayo va kúú ra̱ ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ yuꞌu̱. \v 15 Sa̱ꞌá ño̱ó ni iin ña̱yuu o̱ kúu kaa ña̱ ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín kuu̱ yúꞌu̱. \v 16 Ta ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱ taꞌanii na̱ veꞌe Estéfanas, tído ko̱ ndúsaa̱ inii̱ á ió dao ka̱ na̱ ni̱ da̱kódo̱ ndúta̱í. \v 17 Dá chi̱ ko̱ ní saꞌándá Cristo choon noo̱í ña̱ dákodo̱ ndúta̱í ndo̱ꞌó, diꞌa ni̱ xi̱ꞌo na choon noo̱í ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa na. Ta ko̱ ndúkú taꞌon yuꞌu̱ to̱ꞌon ndi̱chí dáxino̱ inii̱ ndo̱ꞌó, chi̱ ko̱ kóni̱i̱ kenóoi ña̱ ni̱ kee Cristo tá ni̱ xiꞌi̱ na̱ saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz. \s1 Jesucristo kúú ndée̱ mií Ndios xíꞌín ña̱ ndi̱chí mií ná \p \v 18 Dá chi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo ndi̱ka cruz kíán di̱ki no̱ó na̱ kuaꞌa̱n naá. Tído noo̱ yóó, na̱ ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki, to̱ꞌon yóꞌo kúú ndée̱ mií Ndios ña̱ dáka̱ki ñaá. \v 19 Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: \q1 Dánaá vai ña̱ ndi̱chí ta̱a, \q1 ta kañóꞌí ña̱xintóni̱ ña̱yuu kándaa̱ ini. \p \v 20 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi ndóꞌo na̱ kómí ña̱ ndi̱chí viti, tá dáá? Ta, ¿ndi ndóꞌo na̱ dákuáꞌa ña̱ ndi̱chí? Ta, ¿ndi ndóꞌo na̱ káꞌa̱n to̱ꞌon ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ kenóo Ndios ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo? \v 21 Ta xíꞌín ña̱ ndi̱chí kómí Ndios ni̱ chi̱kaa̱ ini na̱ ña̱ o̱ kásandaá ña̱yuu kanaꞌá ná mií Ndios xíꞌín ña̱ ndi̱chí ñayuú yóꞌo. Diꞌa ni̱ na̱taꞌan ini mií Ndios dáka̱ki na ña̱yuu kándísa to̱ꞌon dánaꞌa̱ ndu̱, va̱ꞌará to̱ꞌon di̱kí va kíán noo̱ dao ka̱ ña̱yuu. \p \v 22 Ta na̱ Israel kúú na̱ xíka̱ iin ña̱ ndato, dá kandía na, ta na̱ griego kúú na̱ ndúkú to̱ꞌon ndi̱chí, dá kandía na. \v 23 Tído nduꞌu̱ kúú na̱ dánaꞌa̱ saꞌa̱ Cristo, na̱ ni̱ xiꞌi̱ ndi̱ka cruz. Ta to̱ꞌon yóꞌo kía̱n dárꞌuꞌu̱ na̱ Israel, ta kíán to̱ꞌon di̱ki no̱ó na̱ griego. \v 24 Tído no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱kana mií Ndios, á mií ná kúú ná na̱ Israel, o á mií ná kúú ná na̱ griego, Jesucristo kúú ndée̱ mií Ndios xíꞌín ña̱ ndi̱chí mií ná. \v 25 Dá chi̱ to̱ꞌon Ndios, ña̱ chínaní ña̱yuu kúú to̱ꞌon di̱ki, ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ kíán o̱ du̱ú ña̱ ndi̱chí kómí na̱ ndéi ñayuú yóꞌo. Ta ña̱ꞌa Ndios, ña̱ káꞌán ña̱yuu kúú ña̱ vitá cháá ka̱, diꞌa ña̱ꞌa ndakí cháá ka̱ kíán o̱ du̱ú ña̱ ndakí no̱ó ña̱yuu. \p \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó, kande̱ꞌé ndó, ñani, chi̱ tá ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ꞌó xoo mií ná, cháá vá ndó ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu ndi̱chí no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, ta cháá taꞌani ndó ni̱ sa̱ kuu ña̱yuu néꞌe choon, ta cháá taꞌani ndó ni̱ sa̱ kuu de̱ꞌe na̱ kui̱ká ndáya̱ꞌi. \p \v 27 Chi̱ ni̱ ka̱xi Ndios ña̱yuu xi̱xi no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, dá kenóo na ña̱yuu kaá ndichí. Ta ni̱ ka̱xi taꞌani na ña̱yuu ko̱ nda̱kí no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, dá kenóo na ña̱yuu kaá ndakí. \v 28 Ta ni̱ ka̱xi taꞌani na ña̱yuu nóo xíꞌín ña̱yuu ko̱ ndáya̱ꞌi no̱ó ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, xíꞌín na̱ ko̱ó ña̱ꞌa kúú, dá dátu̱ú ná ña̱ ndáya̱ꞌi ñayuú yóꞌo. \v 29 Ki̱ꞌo dión ni̱ kee Ndios, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱yuu ná o̱ kúu chindaya̱ꞌi mií noo̱ ná. \p \v 30 Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo ña̱ ni̱ nduu yó ña̱yuu Cristo Jesús, ta sa̱ꞌá Cristo ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ndi̱chí noo̱ yo̱, xíꞌín ña̱ kando̱o vii yo̱ noo̱ ná, xíꞌín ña̱ koo vii yo̱, xíꞌín ña̱ ka̱ki yó ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi yo̱. \v 31 Ki̱ꞌo dión ni̱ kee Ndios, dá chi̱ ki̱ꞌo diꞌa va káꞌa̱n tuti ii̱ ná: “Táꞌa̱n na̱ káꞌán kuryíí, kánian kuryíí ná sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios saꞌa̱ ná.” \c 2 \s1 Dánaꞌa̱ Pablo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Jesucristo ndi̱ka cruz saꞌa̱ yo̱ \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, tá ni̱ saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó ni̱ da̱náꞌi̱ to̱ꞌon ni̱ ni̱ꞌí noo̱ mií Ndios, ko̱ ní kéchóoin to̱ꞌon táyíí o to̱ꞌon ndi̱chí. \v 2 Chi̱ ni̱ chi̱kaa̱ inii̱ dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ sa̱va̱ꞌa saꞌa̱ Jesucristo, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na saꞌa̱ yo̱ ndi̱ka cruz. \v 3 Tá ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín ndó, ndaꞌí va ni̱ sa̱ ioi̱, ta ni̱ sa̱ ndei̱ ni̱no nda̱ꞌoi ña̱ yuꞌíi̱. \v 4 Ta ko̱ ní ndúkúí to̱ꞌon luu, ña̱ kána ña̱xintóni̱ ta̱a ñayuú yóꞌo kaꞌi̱n xíꞌín ndó, dá xino̱ ini ndo̱. Chi̱ diꞌa ni̱ naꞌa̱ mií Espíritu ii̱ Ndios ndée̱ kómí ná tein ña̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱. \v 5 Dión dá kía̱n ná dáꞌa ni kandeé iní ndo̱ Jesús kee ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, diꞌa kandeé iní ndo̱ ná kee ndée̱ Ndios. \s1 Kómí yó Espíritu ii̱ Ndios \p \v 6 Tído nduꞌu̱ kúú na̱ káꞌa̱n to̱ꞌon ndi̱chí xíꞌín na̱ ndíta ni̱ sisa xíꞌín ña̱ kándísa na, tído to̱ꞌon ndi̱chí yóꞌo, ko̱ kíán to̱ꞌon ndi̱chí kómí na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo, ta ko̱ kíán to̱ꞌon ndi̱chí dándáki ta̱a néꞌe choon ñayuú yóꞌo, táꞌa̱n ra̱ sa̱ kuaꞌa̱n naá vá. \v 7 Tído nduꞌu̱ kúú na̱ káꞌa̱n saꞌa̱ to̱ꞌon ndi̱chí, ña̱ náꞌá iin tóꞌón míí Ndios, táꞌa̱n ña̱ sa̱ káa̱ de̱ꞌé. Ta ña̱ ndi̱chí yóꞌo kíán ña̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kee na tá ko̱ ñáꞌa̱ kava̱ꞌa na ñayuú yóꞌo, dá ná kuu natiin yó ña̱ñóꞌó ki̱ꞌo na noo̱ yo̱. \v 8 Ta ni iin tóꞌón ta̱a néꞌe choon ñayuú yóꞌo ko̱ ní xi̱ꞌo kuendá sa̱ꞌá ña̱ ndi̱chí yóꞌo, dá chi̱ tá ni̱ xi̱ꞌo ra kuendá sa̱ꞌán, dá kía̱n o̱ chírkaa taꞌon ra satoꞌo yo̱ Jesús, na̱ kómí ndidaá ña̱ñóꞌó, ndi̱ka cruz, ní kúu. \v 9 Chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: \q1 Táꞌa̱n ña̱ꞌa ko̱ ní xiní ña̱yuu xíꞌín noo̱ ná, \q1 xíꞌín ña̱ ko̱ ní seídóꞌo na, \q1 xíꞌín ña̱ ni iin kuu̱ ko̱ ní nákani ini nío̱ ná saꞌa̱, \q1 ño̱ó kía̱n ni̱ kenduu Ndios ki̱ꞌo na no̱ó ña̱yuu kóni̱ ñaá. \m \v 10 Tído ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n ni̱ naꞌa̱ Ndios noo̱ yo̱ ni̱ kee Espíritu ii̱ míí ná. Chi̱ Espíritu ná kúú na̱ ndéꞌé va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa, va̱ꞌará nda̱ ma̱á ini nío̱ Ndios kíán. \p \v 11 Ta, ¿ndá yoo kúú iin ta̱a náꞌá ndi nákani ini iin ka̱ ta̱a? Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón espíritu nákaa̱ ini ra̱ kía̱n náꞌá ndí ki̱án nákani ini ra̱. Ta dión taꞌani, ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu ko̱ náꞌá ndi nákani ini Ndios, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón Espíritu mií vá ná náꞌá ndí ki̱án nákani ini na̱. \v 12 Ta yóó kúú na̱ ko̱ ní nátiin taꞌon yó espíritu kómí na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo. Diꞌa ni̱ na̱tiin yó Espíritu ni̱ kii noo̱ míí Ndios, dá kuu kandaa̱ ini yo̱ ndí ki̱án kúú ña̱ va̱ꞌa ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ yo̱. \v 13 Ta saꞌa̱ ndidaá kúú ña̱ꞌa yóꞌo káꞌa̱n ndu̱, tído ko̱ káꞌa̱n taꞌon ndu táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌa̱ na̱ kómí ña̱ ndi̱chí ñayuú yóꞌo. Diꞌa dánaꞌa̱ ndu̱ xíꞌín to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndú, chi̱ dánaꞌa̱ ndu̱ to̱ꞌon ni̱ kii noo̱ Espíritu Ndios no̱ó na̱ kómí Espíritu ná. \p \v 14 Ta ña̱yuu ko̱ kómí Espíritu ii̱ Ndios, o̱ kúu taꞌon natiin na ña̱ dánaꞌa̱ Espíritu ii̱ Ndios, dá chi̱ di̱ki va kíán noo̱ ná. Ta o̱ kúu taꞌon katóni̱ ini na̱ ñá. Dá chi̱ sa̱va̱ꞌa na̱ kómí Espíritu ii̱ Ndios kúú na̱ kuu kandaa̱ ini sa̱ꞌán. \v 15 Ta ña̱yuu kómí Espíritu Ndios kúú na̱ kéyíko̱ va̱ꞌa saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa, ta ko̱ íin taꞌon kuu keyíko̱ saꞌa̱ ná. \v 16 Chi̱ diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “¿Ndá yoo kandeé kanaꞌá ndí ki̱án nákani ini satoꞌo yo̱ Ndios? ¿Ndá yoo kati̱ꞌa dánaꞌa̱ noo̱ ná?” Tído yóó kúú na̱ kómí ña̱xintóni̱ Cristo. \c 3 \s1 Kéchóon nduú Pablo xíꞌín Apolos noo̱ Ndios \p \v 1 Tído ko̱ ní kúu taꞌon dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ꞌó, ñani, táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu kómí Espíritu ii̱ Ndios. Diꞌa ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo dánaꞌi̱ no̱ó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, chi̱ táto̱ꞌon takuálí vá kúú ndó no̱ó to̱ꞌon Cristo. \v 2 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ xi̱ꞌoi lechí va ni̱ xiꞌi ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na xíꞌín takuálí, dá chi̱ o̱ kúu keí xí ña̱ seí na̱ yatá. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó, dá chi̱ ko̱ ní kúu taꞌon natiin ndó ña̱ ndi̱chí cháá ka̱ saꞌa̱ Ndios, ta nda̱ viti o̱ kúu ii̱ vá natiin ndóa̱n. \v 3 Dá chi̱ kée ii̱ vá ndó ña̱ kóni̱ ñíi̱ ndo̱, dá chi̱ ió ii̱ vá ña̱ uꞌu̱ ini ndo̱, ta naá táꞌan ii̱ vá ndó, ta saꞌándá táꞌan ii̱ vá ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ña̱ yóꞌo náꞌa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱, ta náꞌa̱ taꞌanian ña̱ kée ndó táto̱ꞌon kée ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios? \v 4 Dá chi̱ tá káꞌa̱n ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendá Pablo, o káꞌa̱n ndo̱ ña̱ kúú ndó kuendá Apolos, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ña̱ yóꞌo náꞌa̱ ña̱ kúú ndó ña̱yuu kée ña̱ kóni̱ ñíi̱? \p \v 5 Ta, ¿ndí ki̱án kúú Pablo, káꞌán ndó? Ta, ¿ndí ki̱án kúú Apolos, káꞌán ndó? Chi̱ sa̱va̱ꞌa na̱ kéchóon noo̱ Ndios oon va kúú nduꞌu̱, ta ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, dá ni̱ ka̱ndísa ndó. Chi̱ iin rá iin ndu kée choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ Ndios noo̱ ndú. \v 6 Yuꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ chiꞌi tata, ta Apolos ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ koꞌoni naa̱n. Tído mií vá Ndios kúú na̱ dákuáꞌanoan. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó ni ña̱ꞌa ko̱ kúú ta̱a ni̱ chiꞌi tata, ni ra̱ ni̱ soꞌonian, sa̱va̱ꞌa Ndios vá kúú na̱ ndáya̱ꞌi, chi̱ mií ná kúú na̱ dákuáꞌanoan. \v 8 Iin nóó vá ndáya̱ꞌi ta̱a ni̱ chiꞌi tata, xíꞌín ra̱ ni̱ soꞌonian, va̱ꞌará iin rá iin ra nátiin ya̱ꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa choon ni̱ kee ra. \v 9 Chi̱ nduꞌu̱ kúú ra̱ kéchóon noo̱ choon Ndios, ta ndoꞌó kúú táto̱ꞌon ñoꞌó xíti noo̱ ná, ta kúú taꞌani ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo iin veꞌe, ña̱ nákaa̱ na̱ káva̱ꞌa na. \p \v 10 Ta sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌíi̱n, sa̱ꞌá ño̱ó kúúí táto̱ꞌon iin na̱ ti̱ꞌa kava̱ꞌa veꞌe, chi̱ ni̱ chi̱ndúꞌí sa̱ꞌán. Ta dao ka̱ na̱ kúú na̱ dáxi̱noan. Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kandaa iin rá iin na choon kée na, dá kando̱o va̱ꞌan. \v 11 Dá chi̱ ko̱ íin ka̱ kuu chinduꞌu̱ iin ka̱ saꞌa̱ veꞌe no̱ó ña̱ sa̱ kánduꞌu̱, chi̱ saꞌa̱ veꞌe ñoó kúú mií Jesucristo. \v 12 Ta sata̱ saꞌa̱ veꞌe yóꞌo kuu va ndaneꞌe na iin veꞌe xíꞌín oro, o plata, o xíꞌín yuu̱ luu ndáa, o xíꞌín yíto̱, o xíꞌín ñoo̱ te̱i̱ꞌí, o xíꞌín ra̱ i̱tá tirió. \v 13 Tído iin rá iin choon kía̱n náꞌa̱ miíán á choon va̱ꞌa kíán o ko̱ó. Chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌán, dá kandaa̱ inio̱ ndi ndoꞌan kee ñoꞌó kéi̱. Ta dión keean xíꞌín iin rá iin choon, dá chi̱ ñoꞌó kéi̱ kía̱n korndodó ñaá. \v 14 Tá ko̱ó ña̱ꞌa ndoꞌo ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na sata̱ saꞌa̱ veꞌe ñoó, dá kía̱n natiin na ya̱ꞌi saꞌa̱ choon ni̱ kee na. \v 15 Tído tá ná kei̱ ña̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa na, dá kía̱n naá óon va choon ni̱ kee na. Ta va̱ꞌará ná ka̱ki na, tído ndoꞌo nío̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo na̱ yáꞌa noo̱ ñoꞌó kéi̱. \p \v 16 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ña̱ kúú ndó veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta Espíritu ná ió ini ndo̱? \v 17 Tá ió iin káa ña̱yuu ndúkú dánaá na̱ veꞌe ño̱ꞌo Ndios, dá kía̱n dánaá vá ñaá Ndios, chi̱ veꞌe ño̱ꞌo ii̱ Ndios vá kúú ndoꞌó. \p \v 18 O̱ sa̱ dándaꞌí ndo̱ mií ndó, chi̱ tá káꞌán dao ndoꞌó ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí xíꞌín ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, dá kía̱n va̱ꞌa cháá ka̱ kee ndó mií ndó kakuu ndó ña̱yuu ko̱ ndi̱chí xíꞌín ña̱ ndi̱chí yóꞌo, dá kía̱n kasandaá ndo̱ kakuu ndó ña̱yuu ndichí noo̱ Ndios. \v 19 Dá chi̱ ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo kíán iin ña̱ꞌa ko̱ chóon noo̱ Ndios. Chi̱ diꞌa va káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Nátiin Ndios ta̱ ndi̱chí tein ña̱ ma̱ñá kée ra.” \v 20 Ta káꞌa̱n taꞌanian diꞌa: “Náꞌá vá Ndios ña̱ nákani ini ta̱ ndi̱chí, ña̱ kíán ña̱ ko̱ chóon”, kaáa̱n. \v 21 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni chindaya̱ꞌi ndó mií ndó sa̱ꞌá ña̱ ndíta ndó xíꞌín ta̱a yóꞌo o ta̱a káa, chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa kúú ña̱ꞌa mií ndó. \v 22 Sa̱ꞌá ño̱ó Pablo, xíꞌín Apolos, xíꞌín Cefas, xíꞌín ñayuú yóꞌo, xíꞌín ña̱ ta̱kí yo̱, xíꞌín ña̱ kuu yo̱, xíꞌín ña̱ ndóꞌo yó viti, xíꞌín ña̱ ve̱i ndoꞌo yó chí noo̱, ndidaá kúú vá ña̱ yóꞌo kúú ña̱ꞌa mií ndó. \v 23 Ta ndoꞌó kúú kuendá Cristo, ta Cristo kúú kuendá Ndios. \c 4 \s1 Káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa ni̱ kee na sa̱ꞌá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi ñoo Corinto \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian kee ndó kuendá ña̱ kúú nduꞌu̱ ta̱a kéchóon noo̱ Cristo, ta ni̱ na̱tiin ndu choon ña̱ kía̱n dánaꞌa̱ ndu̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá iin tóꞌón mií Ndios. \v 2 Ta ndidaá na̱ ni̱ na̱tiin iin choon, miía̱n ndúsa̱ kánian naꞌa̱ na̱ mií ná ña̱ kéndaa̱ na̱ choon ni̱ na̱tiin na. \v 3 Ta ko̱ néꞌe ta̱ndínii á keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kéei, o á ta̱a néꞌe choon ná keyíko̱ saꞌa̱ ñá. Ta ni mií yuꞌu̱ ko̱ kéyíko̱ sa̱ꞌá ña̱ kéei. \v 4 Ta va̱ꞌará ko̱ nákani kuáchi̱ inii̱ no̱ó ña̱ kéei, tído ña̱ yóꞌo ko̱ kóni̱ kaa ña̱ ni̱ keva̱ꞌi noo̱ Ndios. Dá chi̱ na̱ kéyíko̱ ndaa̱ sa̱ꞌí kúú satoꞌo yo̱ Ndios. \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni chindaa̱ noo̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ni iin ña̱yuu. Kandati ndó nda̱ ná nandió ko̱o na̱ kúú satoꞌo yo̱ Jesús, chi̱ no̱ón kúú na̱ dánátu̱u ndidaá kúú ña̱ꞌa ni̱ ke̱de̱ꞌé yo̱. Ta dánátu̱u taꞌani na ña̱ nákani ini yo̱, dá natiin iin rá iin yó ña̱ñóꞌó kánian niꞌi̱ yo̱ noo̱ Ndios. \p \v 6 Ñani, ni̱ kaꞌi̱n saꞌa̱ ndidaá ña̱ kée miíí xíꞌín ña̱ kée Apolos sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini ndu̱ saꞌa̱ ndo̱, dá kía̱n kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ndu, dá kati̱ꞌa ndó kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá tuti ii̱ Ndios choon, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni chindaya̱ꞌi ndó dao na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱, ta kenóo ndó dao ka̱ na̱. \v 7 Ta, ¿ndá yoo kúú ndó, xiní ndo̱? Ta, ¿ndí ki̱án ió noo̱ ndo̱, ña̱ kía̱n ko̱ ní xi̱ꞌo Ndios noo̱ ndo̱? Ni ña̱ꞌa va. Ta sa̱ꞌá ña̱ ni̱ niꞌi̱ óon ndóa̱n, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa chíndaya̱ꞌi ndó mií ndó ña̱ káꞌa̱n ndo̱ ña̱ ko̱ ní niꞌi̱ ndo̱án, tá dáá? \p \v 8 Káꞌán ndó ña̱ ni iin ña̱ꞌa ko̱ kámani̱ noo̱ ndo̱, ta káꞌán ndó ña̱ kuíká ndó xíꞌín ña̱ꞌa Ndios, ta káꞌán ndó ña̱ kúú ndó rey, ta ko̱ó ka̱ choon kúú ndó nduꞌu̱. Tído ndeé ka̱ vía̱n va̱ꞌa tá miía̱n ndaa̱ ndisa kúú ndó rey, dá kía̱n niꞌi̱ taꞌani ndu ña̱ dándáki nduú nduꞌu̱ xíꞌín ndó. \p \v 9 Chi̱ káꞌán yuꞌu̱ ña̱ nda̱ sata̱ kuií ni̱ chi̱kata Ndios nduꞌu̱, na̱ kúú apóstol. Chi̱ ndóꞌo nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ra̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ choon ña̱ kuu. Ta kúú nduꞌu̱ táto̱ꞌon ña̱yuu náꞌa̱ di̱ki ñayuú yóꞌo, noo̱ ángel xíꞌín no̱ó ña̱yuu. \v 10 Ta nduꞌu̱ kúú ña̱yuu xi̱xi no̱ó ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌa̱ ndu̱ saꞌa̱ Cristo. Tído ndoꞌó, kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndi̱chí saꞌa̱ Cristo. Ta nduꞌu̱ kúú na̱ vitá ini noo̱ ndo̱ꞌó, tído ndoꞌó kúú na̱ nda̱kí. Ta ndoꞌó kúú na̱ ió ña̱ñóꞌó, ta nduꞌu̱ kúú ra̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó, xiní ndo̱. \v 11 Ta nda̱ viti ndaꞌí kuíko nduꞌu̱, ta ndaꞌí íchi̱ ini ndu̱, ta ko̱ níꞌi̱ ndú dáꞌo̱n kandixi ndu. Ta kéndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, ta ni veꞌe ndu ko̱ó. \v 12 Ta kuitá ndu̱ kéchóon ndu xíꞌín ndáꞌa̱ mií ndú. Ta káꞌa̱n ndava̱ꞌa ña̱yuu xíꞌín ndú, tído nduꞌu̱, xíka̱ ndu̱ ña̱ va̱ꞌa saꞌa̱ ná noo̱ Ndios. Ta kéndava̱ꞌa na xíꞌín nduꞌu̱, tído xíꞌo ndeé vá ini ndu̱. \v 13 Chínaní kini na nduꞌu̱, tído luu káꞌa̱n ndu̱ xíꞌín ná. Ta ni̱ kasa̱ndaá ndu̱ kúú ndú táto̱ꞌon xeꞌe̱, chi̱ nda̱ viti kée na xíꞌín nduꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na xíꞌín ña̱ ko̱ chóon. \p \v 14 Ta ko̱ táai ña̱ yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, dá kakaꞌan noo̱ ndo̱. Diꞌa táai ña̱ ko̱saa̱ noo̱ ndo̱, chi̱ kóni̱i̱ kaꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, chi̱ kúú ndó táto̱ꞌon de̱ꞌe mani̱í. \v 15 Ta va̱ꞌará ná kakomí ndó táto̱ꞌon uxi̱ mil ta̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱ saꞌa̱ Cristo, tído iin tóꞌón vá kúú tatá ndo̱. Ta yuꞌu̱ kúú tatá ndo̱, chi̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kúú to̱ꞌon va̱ꞌa ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Cristo Jesús, ta ni̱ ka̱ndísa ndóa̱n. \v 16 Sa̱ꞌá ño̱ó seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée miíí. \p \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ Timoteo ko̱saa̱ xi̱ noo̱ ndéi ndó. Ta kúú xí táto̱ꞌon de̱ꞌe mani̱í, ta íin ndaa̱ xi̱ xíꞌín satoꞌo yo̱ Ndios. Ta mií xí dándusaa̱ ini ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ kándísai Cristo, ta ki̱ꞌo dión dánaꞌi̱ no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi iin rá iin xíán noo̱ yáꞌi kuaꞌi̱n. \v 18 Ta ió dao ndó ni̱ ka̱sáꞌá kée ndó mií ndó ña̱ kúú ndó na̱ ndáya̱ꞌi, chi̱ káꞌán ndó ña̱ o̱ sáa̱ ka̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n. \v 19 Tído yachi̱ nda̱ꞌo saa̱i̱ koto niꞌini ndoꞌó tá ki̱ꞌo dión kóni̱ satoꞌo yo̱ Ndios, dá ná kandaa̱ inii̱ á miía̱n ndaa̱ ndisa kómí na̱ chíndaya̱ꞌi mií ñóó ndée̱ Ndios, o to̱ꞌon káꞌa̱n oon va na kíán. \v 20 Dá chi̱ tá ñóꞌo yó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, ko̱ kíán ña̱ kaꞌa̱n oon yó, chi̱ kíán ña̱ kómí ndisa yó ndée̱ ná. \v 21 ¿Ndá ki̱án kóni̱ ndo̱? ¿Á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ dána̱nii ndo̱ꞌó, o á kóni̱ ndo̱ ña̱ saa̱i̱ xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ inii̱ saꞌa̱ ndo̱, ta xíꞌín ña̱ kueé inii̱? \c 5 \s1 Saꞌándá Pablo choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ taó xóo na ta̱a ni̱ kee kua̱chi kini \p \v 1 Miía̱n ndaa̱ ni̱ niꞌi̱ tóꞌin ña̱ tein mií ndó xaa̱n nákaa̱ iin ta̱a kée kua̱chi kaꞌan noo̱. Ta kua̱chi kini nda̱ꞌo kía̱n yóꞌo, chi̱ ni ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios ko̱ kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱a xaa̱n, chi̱ kídi̱ ra̱ xíꞌín naná keꞌén ra̱. \v 2 Tído ndoꞌó kúú ra̱ kúryíí ii̱ vá ndó. ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ kánian kundaꞌí va ini ndo̱, dá taó ndo̱ ta̱ kée kua̱chi ñoó tein mií ndó xaa̱n? \v 3 Ta va̱ꞌará ko̱ó yuꞌu̱ ió xíꞌín ndó xaa̱n, tído kee ndó kuendá ña̱ ió ña̱xintóni̱í xíꞌín ndó. Ta sa̱ꞌá ña̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo iói̱ xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó sa̱ ni̱ keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱ kini ni̱ kee ta̱a xaa̱n. \v 4 Ta xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo nataka ndo̱, ta kee ndó kuendá ña̱ iói̱ xíꞌín ndó, ta xíꞌín ndée̱ satoꞌo yo̱ Jesucristo \v 5 naki̱ꞌo ndó ta̱a xaa̱n noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, dá ná ndoꞌo nío̱ rá, dá ná naá ña̱ kini kátoó ñíi̱ rá, dá ka̱ki nío̱ rá tá ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o tuku satoꞌo yo̱ Jesús kasaa̱ na̱. \p \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ kúryíí ndó. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ xíꞌín lúꞌu̱ chíꞌí vá levadura, ta kúú dákuita̱ ta̱chí vaan iin tuꞌu yúsa̱ káva̱ꞌa pan? \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó nduvii ndo̱ mií ndó no̱ó kua̱chi kée ra, chi̱ kíán táto̱ꞌon levadura dátu̱úán ndo̱ꞌó, dá kakuu ndó táto̱ꞌon yúsa̱ sa̱á, ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín levadura. Dá chi̱ Cristo kúú táto̱ꞌon léko saꞌání na̱ Israel kékáꞌano na víko̱ pascua, chi̱ ni̱ doko̱ ná mií ná saꞌa̱ yo̱. \v 8 Sa̱ꞌá ño̱ó ná kekáꞌano yó víko̱ pascua miíá, ta ná dáꞌa ni kechóon yó levadura, ña̱ kúú ña̱ kini xíꞌín ña̱ ko̱ váꞌa. Diꞌa ná kechóon yó pan, ña̱ ko̱ ní kíꞌin táꞌan xíꞌín levadura, ña̱ kúú ña̱ kée yó ña̱ ndaa̱ xíꞌín ndinoꞌo ini yo̱. \p \v 9 Ta noo̱ iin ka̱ tuti ni̱ ta̱ndaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ káꞌa̱n ña̱ o̱ sa̱ káneꞌe táꞌan ka̱ ndo̱ xíꞌín ña̱yuu kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱. \v 10 Tído ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ kankuei xoo ndó tein ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, xíꞌín na̱ kátoó kakomí ña̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, xíꞌín na̱ kíꞌin kuíꞌíná, xíꞌín na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱. Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ kánian kankuei va ndó ñayuú yóꞌo, dá kandeé ndó kankuei ndó tein na. \v 11 Tído tuti ni̱ ta̱ndaꞌí ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ káꞌa̱n ña̱ o̱ sa̱ káneꞌe táꞌan ndó xíꞌín ña̱yuu káꞌa̱n kúú kuendá Jesús tá kée na kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, o tá kátoó na̱ kakomí ná ña̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu, o tá ndáño̱ꞌo na yoko̱, o tá kúú ná na̱ to̱ꞌón, o tá xíꞌi na, o tá kíꞌin kuíꞌíná ná. Ta ni o̱ sa̱ kóo ini ndo̱ kasáꞌan ndó xíꞌín ná. \v 12 Chi̱, ¿ndí ki̱án kúú yuꞌu̱ ña̱ keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱yuu ko̱ nátaka dákuáꞌa xíꞌá? Tído, ¿á ko̱ náꞌá ndó ña̱ kánian keyíko̱ yo̱ sa̱ꞌá na̱ dákuáꞌa dáó xíꞌá? \v 13 Chi̱ ña̱yuu ko̱ nátaka dákuáꞌa xíꞌá, mií Ndios kúú na̱ keyíko̱ saꞌa̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó taó ndo̱ ta̱a kée kua̱chi nákaa̱ tein ndó xaa̱n ná koꞌo̱n ra̱. \c 6 \s1 Ná dáꞌa ni koꞌo̱n ndo̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon tá ndóꞌo ndó ta̱ndóꞌó tein mií ndó \p \v 1 ¿Á ko̱ náꞌá ndó ña̱ tá naá iin káa ndó xíꞌín iin ñani ndo̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ko̱ váꞌa taꞌon kée ndó tá ná koꞌo̱n ndo̱ no̱ó ta̱a néꞌe choon ñayuú yóꞌo kaꞌa̱n kua̱chi ndó saꞌa̱ ñani ndo̱? ¿Ndiva̱ꞌa ko̱ káꞌa̱n diꞌa ndó xíꞌín na̱ kúú ña̱yuu Ndios, dá keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱? \v 2 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ña̱ kasandaá iin kuu̱, dá niꞌi̱ yóó, na̱ kúú ña̱yuu Ndios, ña̱ keyíko̱ yo̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu? Ta sa̱ꞌá ña̱ niꞌi̱ ndo̱ ña̱ keyíko̱ ndo̱ saꞌa̱ ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa o̱ kúu keyíko̱ mií ndó ta̱ndóꞌó leé ndóꞌo mií ndó xaa̱n, tá dáá? \v 3 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndoꞌó ña̱ nda̱ ángel ndéi induú keyíko̱ yó saꞌa̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ió choon ña̱ keyíko̱ yo̱ sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo yó ñayuú yóꞌo? \v 4 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ndóꞌo ndó ta̱ndóꞌó ñayuú yóꞌo, ¿ndiva̱ꞌa kuaꞌa̱n ndo̱ no̱ó ra̱ néꞌe choon, táꞌa̱n ra̱ ko̱ saꞌání mií sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios? \v 5 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo káꞌi̱n xíꞌín ndó, dá ná koo cháá ña̱ kaꞌan noo̱ ndo̱. ¿Á ko̱ó ví iin ta̱ ndi̱chí tein mií ndó xaa̱n kuu keyíko̱ saꞌa̱ ndo̱ tá naá iin ñani ndo̱ xíꞌín iin ka̱ na̱? \v 6 Chi̱ diꞌa iin kúú mií ndó, na̱ kúú kuendá Jesús xaa̱n, naá táꞌan ndó, ta néꞌe táꞌan ndó kuaꞌa̱n ndo̱ keyíko̱ saꞌa̱ ndo̱ no̱ó ta̱a néꞌe choon, táꞌa̱n ra̱ ko̱ náꞌá Ndios. \p \v 7 Ta sa̱ꞌá ña̱ naá táꞌan mií ndó, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌa̱ ndo̱ mií ndó ña̱ ko̱ ndíta ndaa̱ ndo̱ xíꞌín Ndios. ¿Ndiva̱ꞌa ko̱ xíꞌo ndeé ní iní ndo̱ tá kéndava̱ꞌa na xíꞌín ndó? Ta, ¿ndiva̱ꞌa ko̱ xíꞌo ndeé ní iní ndo̱ tá kíꞌin kuíꞌíná ná ndo̱ꞌó? \v 8 Tído diꞌa kéndava̱ꞌa ndó xíꞌín ñani ndo̱, na̱ kúú kuendá Jesús, ta kíꞌin kuíꞌíná ndó na̱. \p \v 9 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ o̱ ndúꞌu taꞌon ña̱yuu kíni noo̱ dándáki Ndios? O̱ sa̱ dándaꞌí ndo̱ mií ndó, chi̱ o̱ ndúꞌu na̱ kátoó kudi̱ xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu noo̱ ió Ndios, ni na̱ ndáño̱ꞌo yoko̱, ni na̱ kídi̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, ni ra̱ kídi̱ xíꞌín ta̱a xi̱ꞌín rá, ni ñáꞌa̱ kídi̱ xíꞌín ñáꞌa̱ xi̱ꞌán, \v 10 ni na̱ kui̱ꞌíná, ni na̱ kátoó téí di̱ꞌón, ni na̱ xíꞌi, ni na̱ kini káꞌa̱n, ni na̱ ma̱ñá o̱ ndúꞌu noo̱ dándáki Ndios. \v 11 Ndidaá ña̱ yóꞌo ni̱ sa̱ kee dao ndoꞌó tá sata̱, tído sa̱ ni̱ ndu̱vii va ndó noo̱ Ndios viti, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ koo vii ndo̱, ta ni̱ ka̱ndo̱o vii ndo̱ noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándéé iní ndo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, xíꞌín sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱tiin ndó Espíritu ii̱ Ndios. \s1 Ná dáꞌa ni kee ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ndo̱ o ñadiꞌí ndo̱ \p \v 12 Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá ki̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa noo̱ yo̱. Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído ná o̱ kíꞌo yó mií yó noo̱ ni iin ña̱ꞌa ña̱ dándákian yó. \v 13 Ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ña̱ꞌa kaxío̱ kañoꞌo ti̱xió, ta ni̱ ka̱va̱ꞌa ti̱i yó ña̱ kañoꞌo ña̱ꞌa kaxío̱, tído ndi nduú vaan dánaá na̱. Tído ko̱ ní káva̱ꞌa na ñíi̱ yo̱ ña̱ kía̱n kudi̱ yo̱ xíꞌín ndi ndáa mií vá ña̱yuu. Chi̱ diꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa na ñíi̱ yo̱, dá koni kuáchí yó noo̱ mií ná, ta mií ná kúú satoꞌo ñíi̱ yo̱. \v 14 Chi̱ Ndios, na̱ ni̱ da̱nátaki satoꞌo yo̱ Jesús, no̱ón taꞌani kúú na̱ dánátaki yó xíꞌín ndée̱ ná. \p \v 15 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ñíi̱ ndo̱ kúú kuendá Cristo? Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á kuu koꞌo̱ xíꞌín ñíi̱ yo̱, ña̱ kúú kuendá Cristo, ta dákíꞌin táꞌan yóa̱n xíꞌín ñíi̱ iin ñáꞌa̱ díkó míí no̱ó ta̱a? Ko̱ó, o̱ kúu taꞌon. \v 16 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan ñíi̱ iin ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱ díkó míí, dá kía̱n ni̱ nduu na iin tóꞌón vá? Dá chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Tá ni̱ na̱kiꞌin táꞌan iin ta̱a xíꞌín iin ñáꞌa̱, dá kía̱n ni̱ nduu na iin tóꞌón vá.” \v 17 Tído na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo mií noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dión ni̱ nduu na iin tóꞌón xíꞌín ná. \p \v 18 Kuino kíi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ kátoó ndo̱ kudi̱ ndo̱ xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí ndo̱ o yíi̱ ndo̱. Dá chi̱ ndidaá ka̱ kua̱chi kée ña̱yuu ko̱ kíán kua̱chi kée na xíꞌín ñíi̱ míí ná, tído na̱ kée kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ná o ñadiꞌí na̱, no̱ón kúú na̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín ñíi̱ míí ná. \v 19 Chi̱, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ yikí ko̱ño ndo̱ kúú veꞌe ño̱ꞌo noo̱ ió Espíritu ii̱ Ndios? Chi̱ ió na̱ ini ndo̱, chi̱ ni̱ na̱tiin ndó na̱ noo̱ Ndios. Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ dándáki ka̱ ndo̱ mií ndó, \v 20 dá chi̱ yaꞌi nda̱ꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌi Ndios saꞌa̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kekáꞌano ndó Ndios xíꞌín ñíi̱ ndo̱, xíꞌín espíritu ndo̱, chi̱ ña̱ꞌa Ndios kíán. \c 7 \s1 Káꞌa̱n niꞌini Pablo no̱ó ña̱yuu saꞌa̱ ndí ki̱án kee na tá tándaꞌa̱ ná \p \v 1 Ta viti kía̱n koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón ndó yuꞌu̱ noo̱ tuti ni̱ ta̱ndaꞌá ndó ni̱ kii noo̱í, á ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kíán ña̱ ná o̱ tándaꞌa̱ ta̱a xíꞌín ñáꞌa̱. \v 2 Tído sa̱ꞌá ña̱ ióa̱n ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú yíi̱ ndo̱ o ñadiꞌí ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó va̱ꞌa cháá ka̱ ná koo ñadiꞌí iin rá iin ndó, ta iin rá iin na̱ ñáꞌa̱ ná koo yíi̱ ná. \v 3 Ta iin rá iin ta̱a kánian kudi̱ nduú ra̱ xíꞌín ñadiꞌí ra̱, ta ki̱ꞌo dión taꞌani kánian kee na̱ ñáꞌa̱ xíꞌín yíi̱ ná. \v 4 Dá chi̱ na̱ ñáꞌa̱ ko̱ dándáki ka̱ na̱ ñíi̱ ná, nda̱á yíi̱ vá ná kúú ra̱ dándáki ñaá. Ta ni ta̱a ko̱ dándáki ka̱ ñíi̱ rá, nda̱á ñadiꞌí ra̱ kúú na̱ dándáki ñaá. \v 5 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kádíꞌi̱nda̱ ndo̱ ñíi̱ ndo̱ noo̱ yíi̱ ndo̱ o noo̱ ñadiꞌí ndo̱. Tído tá ni̱ ka̱ndo̱o mií ndó ña̱ o̱ nákiꞌin táꞌan ndó dao kuu̱, chi̱ kóni̱ ndo̱ kaneꞌe ii̱ ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ xíꞌín Ndios, dá kía̱n kuu va kee ndó dión. Tído ndiꞌi daá, nakiꞌin táꞌan nduú tuku ndó, chi̱ oon ni ví o̱ kíꞌo ndeé iní ndo̱, ta kexíxi ña̱ uꞌu̱ xíꞌín ndó, dá ya̱ꞌa ndó kee ndó kua̱chi xíꞌín iin ka̱ na̱. \p \v 6 Ndidaá ña̱ꞌa káꞌi̱n xíꞌín ndó yóꞌo kía̱n káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱, tído ko̱ kúú taꞌan vaan choon saꞌándái̱ noo̱ ndo̱. \v 7 Káꞌa̱n yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kíán ña̱ ná kandei mií ndidaá ta̱a táto̱ꞌon ki̱ꞌo ió mií yuꞌu̱. Tído díin díin va ña̱ꞌa ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ iin rá iin ña̱yuu noo̱ Ndios, chi̱ ió dao na ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ ki̱ꞌo ndeé iní na̱ kandei mií ná, ta ió taꞌani dao na ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná. \p \v 8 Ta ña̱ yóꞌo káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín takuáchí tákí, xíꞌín na̱ kuáa̱n ña̱ iin ña̱ va̱ꞌa kíán ña̱ ná kandei mií ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱. \v 9 Tído tá ko̱ xíꞌo ndeé iní na̱ chituu na ña̱ kóni̱ ñíi̱ ná, dá kía̱n va̱ꞌa cháá ka̱ ná tandaꞌa̱ ná. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná o̱ du̱ú ka̱a̱n ndoꞌo nío̱ ná koni na̱ iin ta̱a o iin ñáꞌa̱. \p \v 10 Ta noo̱ ndo̱ꞌó, na̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱, saꞌándái̱ choon noo̱ ndo̱, tído ko̱ kíán choon ni̱ ndaki ña̱xintóni̱í, chi̱ choon saꞌándá mií satoꞌo yo̱ Ndios noo̱í kíán, ña̱ ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱, o̱ sa̱ dánkoo ndó yíi̱ ndo̱. \v 11 Tído tá sa̱ ni̱ da̱nkoo iin ñáꞌa̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ná dáꞌa ni tandaꞌa̱n xíꞌín iin ka̱ ta̱a. Va̱ꞌa cháá ka̱ ná ndaka ña̱ mani̱ noo̱ sátáꞌan iin rá iin na, dá nakiꞌin táꞌan tuku na kandei na. Ta ndoꞌó, ra̱ ta̱a xaa̱n, o̱ sa̱ dánkoo ndó ñadiꞌí ndo̱. \p \v 12 Ta ió ña̱ kaꞌi̱n xíꞌín dao ka̱ ndo̱, va̱ꞌará ko̱ káꞌa̱n satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌán. Tá ió iin káa ñani yo̱, ta ko̱ kándísa ñadiꞌí ra̱ Jesús, tído ióa̱n ña̱ koo ii̱a̱n xíꞌín rá, dá kía̱n ná dáꞌa ni dánkoo ñaá rá. \v 13 Tá ió iin káa na̱ ñáꞌa̱ kándísa Jesús, ta ko̱ kándísa yíi̱ ná, tído tá ió ra̱ ña̱ koo ii̱ rá xíꞌín ná, dá kía̱n ná dáꞌa ni dánkoo ñaá ná. \v 14 Chi̱ iin yíi̱ ko̱ kándísa Jesús, ndéꞌé va̱ꞌa ñaá Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándísa ñadiꞌí ra̱. Ta iin ñadiꞌí ko̱ kándísa Jesús, ndéꞌé va̱ꞌa ñaá Ndios sa̱ꞌá ña̱ kándísa yíi̱a̱n. Chi̱ tá ko̱ kíán dión, dá kía̱n kando̱o kini de̱ꞌe na noo̱ Ndios, tído viti kúú xí takuáchí vii noo̱ ná. \p \v 15 Tído tá káꞌán yíi̱ ndo̱ o ñadiꞌí ndo̱, na̱ ko̱ kándísa Jesús, ña̱ dánkoo na ndo̱ꞌó, dá kía̱n konó ndó ná kee na dión. Chi̱ ni̱ ndaxi̱ ndo̱ no̱ó ña̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ndó xíꞌín ná tá ndóꞌo ndó dión. Chi̱ ni̱ na̱kana Ndios ndo̱ꞌó ña̱ kía̱n kandei va̱ꞌa ndó. \v 16 Chi̱ ndoꞌó, na̱ ñáꞌa̱ xaa̱n, ¿xíni̱ á kandeé ndó xíꞌín yíi̱ ndo̱, dá nduu ra kuendá Jesús? Ta ndoꞌó, ta̱ kúú yíi̱, ¿xíni̱ á kandeé ndó xíꞌín ñadiꞌí ndo̱, dá nduu na kuendá Jesús? \p \v 17 Tído iin rá iin ndó kánian koo táto̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií satoꞌo yo̱ Ndios koo ndó tá ni̱ na̱kana ñaá ná xoo mií ná. Ta ña̱ yóꞌo kía̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndidaá kúú na̱ kúú kuendá Jesús iin iin xíán noo̱ xíonooi. \v 18 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á sa̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ ndo̱ tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios? Dá kía̱n nda̱ dión koo va ndó. ¿Á ió dao ndó ko̱ ñáꞌa̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios? Dá kía̱n ná dáꞌa ni kaꞌanda ndo̱án. \v 19 Dá chi̱ ña̱ taꞌa̱nda̱ ñíi̱ yo̱ xíꞌín ña̱ ko̱ ní taꞌa̱nda̱ ña̱, ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi ña, dá chi̱ ña̱ ndáya̱ꞌi noo̱ Ndios kía̱n kee yó choon saꞌándá na̱. \v 20 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian koo ii̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndáa ndó tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios xoo mií ná. \v 21 ¿Á ni̱ sa̱ ñoꞌo ndó ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo tá ni̱ kana ñaá Ndios? Ná dáꞌa ni nakani ini ndo̱. Tído tá ió ta̱ndeé iní ña̱ kankuei ndó ti̱xi ndáꞌa̱ satoꞌo ndo̱, dá kía̱n choꞌon ini ndo̱ yaa̱ ndo̱. \v 22 Chi̱ ndoꞌó, na̱ sa̱ ñoꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo tá ni̱ kana ñaá Ndios, ndoꞌó kúú na̱ ni̱ taó xóo Ndios ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi, dá nono̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ na̱. Ta ndoꞌó, na̱ ko̱ ní sá ñoꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios, viti kía̱n ni̱ ndu̱ꞌu ndó ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, dá koni kuáchí ndó noo̱ ná. \v 23 Yaꞌi nda̱ꞌo ni̱ chi̱ya̱ꞌi Ndios saꞌa̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ná dáꞌa ni nachiꞌi ndó mií ndó ti̱xi ndáꞌa̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu. \v 24 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, táto̱ꞌon ni̱ sa̱ ndaa iin rá iin ndó tá ni̱ na̱kana ñaá Ndios, ki̱ꞌo dión ii̱ ní koo ndó noo̱ ná. \p \v 25 Ta viti koꞌi̱n kaꞌi̱n cháá xíꞌín ndó sa̱ꞌá na̱ ta̱kí, va̱ꞌará ko̱ ta̱ꞌón choon ní ni̱ꞌí noo̱ satoꞌo yo̱ Ndios kíán. Tído káꞌa̱n niꞌinii noo̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káꞌán mií yuꞌu̱ kúú ña̱ va̱ꞌa, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini satoꞌo yo̱ Ndios sa̱ꞌí, sa̱ꞌá ño̱ó kúúí iin ta̱a káꞌa̱n ña̱ ndaa̱. \v 26 Ta sa̱ꞌá ña̱ ndéi yó tiempo uꞌu̱ nda̱ꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó káꞌán yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ná kandei mií ndó, ta̱ ta̱a, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéi ndó. \v 27 Tá ió ñadiꞌí ndo̱, o̱ sa̱ dánkoo ñaá ndó. Ta tá ko̱ó ñadiꞌí ndo̱, o̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ tandaꞌa̱ ndo̱. \v 28 Tído tá ná tandaꞌa̱ ndo̱, ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán. Ta dión taꞌani takuáchí diꞌí tákí, ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán tá ná tandaꞌa̱ xí. Tído na̱ tándaꞌa̱, kasáꞌá ndoꞌo nío̱ ná, ta ko̱ kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndó dión. \p \v 29 Tído ña̱ yóꞌo káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó, chi̱ nda̱dá cháá vá tiempo kámani̱ noo̱ yo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó, na̱ ió ñadiꞌí, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ó ná ió, ta ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ saꞌa̱ Ndios. \v 30 Ta ndoꞌó, na̱ kúndaꞌí ini, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ kúndaꞌí ini ndo̱. Ta ndoꞌó, na̱ ndéi dii̱, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ ndéi dii̱ ndo̱. Ta ndoꞌó, na̱ xíin, kee ndó kuendá ña̱ ko̱ó ña̱ꞌa ní xíin ndó. \v 31 Ta ndoꞌó, na̱ kéchóon ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo, ná dáꞌa ni ndi̱ꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌán. Dá chi̱ ñayuú ndéi yó viti naá váán xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. \p \v 32 Chi̱ ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kíán ña̱ ná dáꞌa ni nakani téí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa ió ñayuú yóꞌo. Chi̱ na̱ ko̱ ñáꞌa̱ tandaꞌa̱, ndíꞌi cháá ka̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios, chi̱ ndúkú ná ña̱ nataꞌan ini satoꞌo yo̱ koni ñaá ná. \v 33 Tído ta̱a ni̱ ta̱ndáꞌa̱, nákani cháá ka̱ ini ra̱ sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo, chi̱ ndúkú rá ña̱ nataꞌan ini ñadiꞌí ra̱ koni ñaáán. \v 34 Ta dión taꞌani ko̱ kúú nóó taꞌan vaan xíꞌín ñáꞌa̱ ió yíi̱ xíꞌín ñáꞌa̱ ko̱ó yíi̱. Chi̱ ñáꞌa̱ ko̱ó yíi̱, ndíꞌi inia̱n sa̱ꞌá ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios, chi̱ ndúkúán ña̱ kando̱o vii ñíi̱a̱n, xíꞌín níma̱n noo̱ Ndios. Tído diꞌa ñáꞌa̱ ió yíi̱, ndíꞌi cháá ka̱ inia̱n sa̱ꞌá ña̱ ió ñayuú yóꞌo, chi̱ ndúkúán ña̱ nataꞌan ini yíi̱a̱n koni ñaá rá. \v 35 Káꞌi̱n ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ndó, dá niꞌi̱ i̱ní cháá ka̱ ndo̱ ndi kee ndó. Ta ko̱ káꞌi̱n saꞌa̱ ñá sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ chituui ndo̱ꞌó. Ña̱ kóni̱ yuꞌu̱ kía̱n kee ndó ña̱ va̱ꞌa xíꞌín ña̱ ndísáꞌano, dá kía̱n ni iin tóꞌón ña̱ꞌa ná o̱ kétéin noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kóni̱ Ndios. \p \v 36 Tá ió iin káa ndó káꞌán ña̱ ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ kuyatá de̱ꞌe diꞌí tákí ndo̱, ta káꞌán ndó ña̱ kánian tandaꞌa̱ xí, dá kía̱n kuu ki̱ꞌo ndó ña̱ tandaꞌa̱ xí, chi̱ ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán. \v 37 Tído ndoꞌó, na̱ ió ini ña̱ ná o̱ tándaꞌa̱ de̱ꞌe diꞌí ndo̱, ta o̱ du̱ú ña̱ miía̱n ndúsa̱ kíán ña̱ tandaꞌa̱ xí, ta nónó noo̱ ndo̱ kee ndó ña̱ kía̱n kóni̱ mií ndó, tá sa̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini ndo̱ ña̱ o̱ tándaꞌa̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe diꞌí tákí ndo̱, dá kía̱n va̱ꞌa va kée ndó. \v 38 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ xíꞌo de̱ꞌe diꞌí na̱ tandaꞌa̱ xí, va̱ꞌa kée na, ta na̱ ko̱ xíꞌo xi tandaꞌa̱ xí, va̱ꞌa cháá ka̱ kée na. \p \v 39 Ta iin ñáꞌa̱ ió yíi̱, ni̱ kato̱ táꞌan xíꞌín yíi̱a̱n noo̱ ley xía̱n nani takí ra̱ ió ra̱. Tído tá ni̱ xiꞌi̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ni̱ nono̱ noo̱a̱n tandaꞌa̱n xíꞌín ndi ndáa ta̱a kóni̱ miíán, tído ta̱a kándísa satoꞌo yo̱ Cristo ná kakuu ra. \v 40 Tído kaá yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa cháá ka̱ ví keeán tá ná o̱ tándaꞌa̱ tukuán, ta káꞌín ña̱ ki̱ꞌo dión taꞌani kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios. \c 8 \s1 Káꞌa̱n niꞌini Pablo sa̱ꞌá ko̱ño dóko̱ ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios no̱ó yoko̱ \p \v 1 Viti, dá kuaꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó sa̱ꞌá ko̱ño dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Sa̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Tído sa̱ꞌá ña̱ kátóni̱ ini yo̱, ña̱ yóꞌo kédaá xíꞌá, sa̱ꞌá ño̱ó kúryíí yó. Tído tá kúꞌu̱ ndisa ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó, dá dákuáꞌano yó na̱ xíꞌín to̱ꞌon Ndios. \v 2 Tá ió iin káa ndó káꞌán ña̱ náꞌá nda̱ꞌo ndó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa, diꞌa ko̱ náꞌá ndó sa̱ꞌán táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kanaꞌá ndó. \v 3 Tído tá miía̱n ndaa̱ kóni̱ yo̱ Ndios, dá kía̱n náꞌá ná yó, ña̱ kúú yó ña̱yuu na̱. \p \v 4 Ta viti koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ dóko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱. Náꞌá yó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa ndáya̱ꞌi yoko̱ ndéi ñayuú yóꞌo, chi̱ ko̱ó ka̱ iin ka̱ ndios, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios. \v 5 Va̱ꞌará káꞌa̱n ña̱yuu ña̱ ndéi dao ka̱ ndios induú o no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ kaá na̱ ña̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndios xíꞌín kua̱ꞌá nda̱ꞌo satoꞌo ndéi, \v 6 tído noo̱ yóó, iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios, na̱ kúú tatá yo̱, na̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ndidaá kúú ña̱ꞌa, ta no̱ón kúú na̱ xíꞌo ña̱ ta̱kí yo̱ kéchóon yó noo̱ ná. Ta iin tóꞌón dini̱ taꞌani kúú satoꞌo yo̱ Jesucristo. Ta xíꞌín ndáꞌa̱ míí ná ió ndidaá kúú ña̱ꞌa, ta mií ná kédaá xíꞌá, dá takí yo̱ ndéi yó. \p \v 7 Tído o̱ du̱ú ndidaá ña̱yuu kátóni̱ ini sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo. Dá chi̱ ñóꞌo dao ña̱yuu tein ndó, nda̱ kuálí ná ni̱ ka̱sáꞌá ná ndáño̱ꞌo na yoko̱. Sa̱ꞌá ño̱ó tá seí na̱ ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱, káꞌán ná ña̱ sa̱ ndáño̱ꞌo taꞌani na yoko̱ ñoó, ta kasáꞌá ná nákani kuáchi̱ ini na̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ náꞌá va̱ꞌa na, ta káꞌán ná ña̱ ni̱ yako̱ na̱ noo̱ Ndios. \v 8 Sa̱ náꞌá vá yó ña̱ o̱ du̱ú ña̱ꞌa seí yo̱ kedaá xíꞌín yó, dá kando̱o va̱ꞌa yó noo̱ Ndios. Dá chi̱ ko̱ kúú yó ña̱yuu ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ seí yo̱ dao ña̱ꞌa, ta ni o̱ kándo̱o nóo yó noo̱ ná sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱í yo̱ dao ka̱ ña̱ꞌa. \v 9 Tído kaon koo ndó, chi̱ va̱ꞌará kuu keí ndo̱án, tído ná dáꞌa ni ki̱ꞌo ndó ña̱ kía̱n kue̱i dao na̱ kómani̱ kuaꞌano xíꞌín to̱ꞌon Ndios no̱ó kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ seí ndo̱án. \v 10 Dá chi̱ tá ná koni na̱ iin káa ndoꞌó, na̱ sa̱ náꞌá sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo, ta ió ndo̱ seí ndo̱ ko̱ño ini veꞌe noo̱ ndáño̱ꞌo ña̱yuu yoko̱, dá kía̱n kaꞌán taꞌani na keí ná ña̱, va̱ꞌará nákani kuáchi̱ ini na̱ keí náa̱n. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó xíno̱ ini na̱ keí ná ko̱ño ni̱ doko̱ ña̱yuu no̱ó yoko̱? \v 11 Ta sa̱ꞌá ña̱ náꞌá va̱ꞌa ndó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón kua̱chi kíán keí ndó ko̱ño ñoó, sa̱ꞌá ño̱ó dátu̱ú ndó ñani ndo̱, na̱ ko̱ ñáꞌa̱ kuaꞌano xíꞌín to̱ꞌon Ndios, na̱ ni̱ chi̱ya̱ꞌi Cristo saꞌa̱. \v 12 Ta sa̱ꞌá ña̱ yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi noo̱ ñani ndo̱, ta sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo ndó ña̱ xíno̱ ini na̱ kée na ña̱ káꞌán ná kúú kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó yáꞌa ndó kée ndó kua̱chi noo̱ mií Cristo. \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ña̱ꞌa seí yuꞌu̱ kédaá xíꞌín ñanii̱, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, dá kía̱n ni iin kuu̱ ka̱ ná o̱ ka̱xíí ko̱ño, dá kía̱n ná dáꞌa ni ya̱ꞌa ñanii̱ kee na kua̱chi saꞌa̱ yúꞌu̱. \c 9 \s1 Káꞌa̱n Pablo ña̱ kúú ná iin apóstol \p \v 1 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kúúí iin apóstol, na̱ néꞌe to̱ꞌon Jesús? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kuu kee yuꞌu̱ ndidaá ña̱ꞌa kée dao ka̱ apóstol? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ xini taꞌani yuꞌu̱ Jesús, na̱ kúú satoꞌo yo̱? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ni̱ nduu ndó kuendá Jesús sa̱ꞌá ña̱ kéei choon ni̱ xi̱ꞌo satoꞌo yo̱ noo̱í? \v 2 Ndá ndi kuu ko̱ kándía dao ka̱ ña̱yuu ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti kúú yuꞌu̱ apóstol Jesús, tído ndoꞌó kúú na̱ kánian nakoni ndo̱ yuꞌu̱. Ta sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá satoꞌo yo̱ Jesús, ño̱ó kía̱n náꞌa̱ ña̱ kúúí iin apóstol. \p \v 3 Ta ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndoꞌó, na̱ kána̱ꞌá xíꞌíín ndéi xaa̱n: \v 4 ¿Á ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ndú ña̱ ki̱ꞌo ndó ña̱ꞌa kasáꞌan ndu, ña̱ ki̱ꞌo ndó ña̱ꞌa koꞌo ndu? \v 5 ¿Á ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ndú ña̱ kandaka ndu na̱ ñáꞌa̱ kándísa Jesús kakuu ñadiꞌí ndu̱, ta kanoo nduú na̱ xíꞌín ndú, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ na̱ kúú apóstol, xíꞌín ñani satoꞌo yo̱ Jesús, xíꞌín Cefas? \v 6 ¿Á sa̱va̱ꞌa yuꞌu̱ xíꞌín Bernabé kúú na̱ kánian koto mií xíꞌín choon kée ndu? \v 7 Ta, ¿ndi káa iin soldado xíto mií xíꞌín di̱ꞌón mií rá? Ta, ¿ndi káa iin ta̱a xíti uva, ta ko̱ se̱í ra̱ uva kána no̱ñóꞌo̱ rá? Ta, ¿ndi káa iin ta̱a ndáka léko, ta ko̱ xíꞌi ra lechí ri̱? \p \v 8 ¿Á káꞌán ndó ña̱ nákani ini ta̱a káꞌi̱n xíꞌín ndó? ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dión taꞌani káꞌa̱n ley Moisés? \v 9 Dá chi̱ ley Moisés kía̱n kaá diꞌa: “O̱ sa̱ ta̱án ndo̱ ñóno̱ yúꞌu̱ che̱e tá sádi̱ ri̱ tirió, dá ná kuu keí rí chááán.” ¿Á káꞌán ndó ña̱ ndíꞌi ini Ndios sa̱va̱ꞌa sa̱ꞌá che̱e? \v 10 O, ¿á ni̱ taa taꞌani na to̱ꞌon yóꞌo saꞌa̱ yóó? Saꞌa̱ yóó ni̱ taa naa̱n. Ta dión ni na̱ xíti, ió ta̱ndeé iní noo̱ ná ña̱ natiin na ña̱ꞌa no̱ñóꞌo̱ ni̱ xiti na, ta na̱ sádi̱ tirió, ió taꞌani ta̱ndeé iní noo̱ ná ña̱ natiin na ña̱ꞌa no̱ó ni̱ ndu̱vii na ñoó. \p \v 11 Nduꞌu̱ kúú na̱ ni̱ chiꞌi tata ña̱ kúú to̱ꞌon Ndios ini nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á kakian iin ña̱ dátaꞌán nda̱ꞌo nduꞌu̱ ndo̱ꞌó ña̱ natiin nduꞌu̱ cháá ña̱ xínñóꞌó ndú noo̱ ndo̱? \v 12 Tá dao ka̱ va ta̱a kúú ra̱ nátiin ña̱ xíto ndó ra̱, ta va̱ꞌa cháá ka̱ ví kánian kee ndó xíꞌín nduꞌu̱. \p Ta va̱ꞌará ió íchi̱ ndú ña̱ koto ñaá ndó, tído ko̱ kéchóon taꞌon nduꞌa̱n. Diꞌa xíꞌo ndeé vá iní ndu̱ no̱ó ndidaá ña̱ꞌa, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ná o̱ kétéin no̱ó ña̱yuu ña̱ kandísa na to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús. \v 13 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ta̱a kéchóon noo̱ Ndios ini veꞌe ño̱ꞌo káꞌano seí ra̱ ña̱ ñóꞌo ini veꞌe ñoó, ta ra̱ dóko̱ kíti̱ noo̱ náa̱ seí ra̱ cháá ko̱ño ri̱? \v 14 Dión taꞌani ni̱ saꞌanda satoꞌo yo̱ Jesús choon ña̱ na̱ xíonoo dánaꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ ná, kánian kataki na̱ noo̱ choon kée na. \p \v 15 Tído yuꞌu̱, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón ko̱ ní kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ koto ndó yuꞌu̱, ta ni ko̱ táai to̱ꞌon yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kóni̱i̱ ña̱ koto ndó yuꞌu̱. Va̱ꞌa ka̱a̱n ná kuu diꞌa yuꞌu̱, o̱ du̱ú ka̱ ña̱ di̱tá ndó ña̱ nátaꞌan inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kíꞌin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱. \v 16 Tá dánaꞌa̱ yuꞌu̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús, dá kía̱n ko̱ kánian chindaya̱ꞌi yuꞌu̱ miíí, dá chi̱ ni̱ taꞌa̱nda̱ choon no̱ói̱ ña̱ dión kánian keei. Ndaꞌí yuꞌu̱ tá ná o̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo. \p \v 17 Tá ni̱ chi̱kaa̱ ini mií yuꞌu̱ keei choon yóꞌo, dá kía̱n kuu va natiiin ya̱ꞌi noo̱ ndo̱. Tído o̱ du̱ú mií yuꞌu̱ ní chíkaa̱ inii̱ keei ña̱, dá chi̱ choon ni̱ taꞌa̱nda̱ noo̱ vá yuꞌu̱ kíán. \v 18 Ta, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa nátiin yuꞌu̱, tá dáá? Ña̱ va̱ꞌa nátiin yuꞌu̱ kía̱n nátaꞌan inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kíꞌin ya̱ꞌavii noo̱ ndo̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Cristo Jesús. Chi̱ ko̱ kóni̱i̱ dándi̱ꞌi inii̱ ndo̱ꞌó kee ndó ña̱ kánian kee ndó xíꞌíín sa̱ꞌá ña̱ dánaꞌi̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús. \p \v 19 Ta sa̱ꞌá ña̱ ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu, sa̱ꞌá ño̱ó nónóí ki̱ꞌoi miíí konkuáchíí noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu, dá kía̱n kandeéí ña̱ kandísa kuaꞌa̱ cháá ka̱ na̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús. \v 20 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá nákaa̱i̱ tein na̱ kúú na̱ Israel, dá kéei miíí kúúí iin na̱ Israel, dá kandeéí kandísa na Jesús. Chi̱ tá nákaa̱i̱ tein na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, ta va̱ꞌará ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley ñoó, tído kéei miíí ña̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌán, dá kandeéí kandísa na Jesús. \v 21 Ta dión taꞌani kée yuꞌu̱ tá nákaa̱i̱ tein ña̱yuu ko̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley Moisés, chi̱ kée yuꞌu̱ miíí ña̱ ko̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley. Tído ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ ko̱ se̱ídóꞌo yuꞌu̱ choon saꞌándá ley Ndios, chi̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo. Dión kéei, dá kandísa na̱ ko̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ley to̱ꞌon va̱ꞌa Jesús. \v 22 Tá nákaa̱i̱ tein na̱ ko̱ ñáꞌa̱ kuaꞌano xíꞌín to̱ꞌon Ndios, dá kía̱n kée yuꞌu̱ miíí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú mií ná, dá kandeéí kuaꞌano na xíꞌín to̱ꞌon Ndios. Ta daá kuití vá kée yuꞌu̱ miíí táto̱ꞌon ki̱ꞌo kúú iin rá iin ña̱yuu, dá kandeéí ka̱ki dao na no̱ó kua̱chi na̱. \v 23 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kée yuꞌu̱, dá naka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús kuaꞌa̱n, ta ki̱ꞌo dión kandeé taꞌani yuꞌu̱ ni̱ꞌí ña̱ kúú ña̱ va̱ꞌa sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo. \p \v 24 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndi ndóꞌo ta̱a taxí táꞌan? Chi̱ ndidaá vá rá ndúndéé taxí táꞌan, tído iin tóꞌón vá kúú ra̱ kándéé. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndundéé ndó kuita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín to̱ꞌon Ndios, dá kandeé ndó niꞌi̱ ndo̱ ña̱ kánian natiin ndó. \v 25 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo ra̱ koꞌo̱n chídáó táꞌan, chi̱ ndíꞌi nda̱ꞌo ini ra̱ kénduu ra̱ mií rá, dá kandeé rá niꞌi̱ rá iin corona, ña̱ naá óon. Tído yóó kúú na̱ ndíꞌi ini kuita ndaa̱ xíꞌín Ndios, dá niꞌi̱ yo̱ iin corona, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ na̱á. \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo dión ndaa̱ kánkonoi íchi̱ Ndios, chi̱ ko̱ kánkono naá taꞌon yuꞌu̱. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kéei tá naái̱ xíꞌín ña̱ kini, chi̱ ko̱ kéei táto̱ꞌon kée na̱ dákoꞌo̱n yi̱kí noo̱ táchi̱. \v 27 Diꞌa dándóꞌo yuꞌu̱ ñíi̱í, ta kéndúsa̱i̱ xíꞌán, dá kandeéí ña̱ keean ña̱ kóni̱ Ndios. Dá chi̱ tá ko̱ó, dá kía̱n, va̱ꞌará ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ dao ka̱ ña̱yuu, oon ni ví o̱ kándeéí kasandaái̱ nda̱ no̱ó ni̱ chi̱náꞌa̱ Ndios. \c 10 \s1 Kuino kíi̱ ndo̱ no̱ó yoko̱, ta o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndóa̱n \p \v 1 Tído ko̱ kóni̱i̱, ñani, ña̱ nandodó ndo̱ ña̱ ni̱ xika na̱ sáꞌano ñoo nduꞌu̱ ti̱xi káti̱ viko̱, ña̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon xíꞌín ná noo̱ kánian koꞌo̱n na̱. Ta ndidaá vá ná ni̱ chi̱kaꞌanda me̱ꞌí ta̱ñoꞌo̱ naní Ta̱ñoꞌo̱ Kua̱ꞌá. \v 2 Ta ki̱ꞌo dión ni̱ ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Moisés, chi̱ kíán táto̱ꞌon ni̱ sodo̱ ndúta̱ ná xíꞌín viko̱ ñoó xíꞌín ta̱ñoꞌo̱ ñoó. \v 3 Ta ndidaá ná ni̱ seí ña̱ꞌa ni̱ ta̱ndaꞌá Ndios ni̱ kii induú, \v 4 ta ndidaá taꞌani na ni̱ xiꞌi ta̱kui̱í ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná. Chi̱ ni̱ xiꞌi na ta̱kui̱í ni̱ kana ndi̱ka káo̱, ta káo̱ ñoó kúú Cristo. \v 5 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ñoó ko̱ ní nátaꞌan ini Ndios koni na̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱ndo̱o yikí ko̱ño na̱ no̱ñóꞌo̱ i̱chí ñoó. \p \v 6 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n kásto̱ꞌon xíꞌín yó ña̱ ko̱ váꞌa taꞌon ña̱ katoó yo̱ kee yó ña̱ kini táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee ña̱yuu ñoó. \v 7 Sa̱ꞌá ño̱ó o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndó yoko̱ táto̱ꞌon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ diꞌa káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios: “Ni̱ sa̱ ndei na ni̱ sa̱sáꞌan na, ta ni̱ xiꞌi na, dá ni̱ nda̱kuei na ni̱ sa̱ ndei dii̱ ná no̱ó yoko̱.” \v 8 Ta ná dáꞌa ni kee yó kua̱chi xíꞌín na̱ ko̱ kúú ñadiꞌí yo̱ o yíi̱ yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó iin kuu̱ ni̱ xiꞌi̱ oko̱ oni̱ mil na̱ ni̱ kee Ndios. \v 9 Ta ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ korndodó yó satoꞌo yo̱ Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱ ná ni̱ xiꞌi̱ tá ni̱ seí ñaá koo̱. \v 10 Ta ni o̱ sa̱ káꞌa̱n kua̱chi ndó noo̱ Ndios táto̱ꞌon ni̱ kee dao ña̱yuu ñoó, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee na dión, sa̱ꞌá ño̱ó kuaꞌa̱ ná ni̱ xiꞌi̱ ni̱ kee iin ángel néꞌe choon saꞌání ña̱yuu. \p \v 11 Ndidaá kúú ña̱ yóꞌo kía̱n ni̱ ndoꞌo ña̱yuu ñoó, ta kásto̱ꞌan xíꞌín yó ña̱ ná o̱ sa̱ kóo ini yo̱ kee yó dión, ta ni̱ taa naa̱n noo̱ tuti ii̱ Ndios kaꞌa̱n niꞌinian noo̱ yóó, na̱ ni̱ kasa̱ndaá ndéi tiempo noo̱ ndíꞌi. \v 12 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa ndó káꞌán ña̱ ndíta toon ndó xíꞌín Ndios, dá kía̱n kandaa ndo̱ mií ndó, dá ná dáꞌa ni kue̱i ndó no̱ó kua̱chi. \v 13 Kanaꞌá ndó ña̱ ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndó, iin nóó vá kúúán xíꞌín ta̱ndóꞌó ndóꞌo ndidaá ka̱ ña̱yuu. Tído iin na̱ ndaa̱ kúú Ndios, chi̱ o̱ kónó taꞌon na ña̱ ndoꞌo cháá ka̱ nío̱ ndo̱ no̱ó ña̱ o̱ ki̱ꞌo ndeé iní ndo̱. Dá chi̱ diꞌa ki̱ꞌo va Ndios ta̱ndeé iní noo̱ ndo̱, dá kandeé ndó kankuei ndó no̱ó ta̱ndóꞌó xírndodó ñaá. \p \v 14 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ mani̱ miíi̱, taó xóo ndó mií ndó no̱ó ña̱ kúú yoko̱, o̱ sa̱ kándaño̱ꞌo ndóa̱n. \v 15 Káꞌi̱n xíꞌín ndó táto̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín na̱ kándaa̱ ini. Sa̱ꞌá ño̱ó taó kuendá va̱ꞌa ndó sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó yóꞌo. \v 16 Tá xíꞌi yó copa ndutá uva, ndirá dándáki ña̱ ni̱ kee Cristo Jesús saꞌa̱ yo̱, ta náki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios saꞌa̱ ra̱, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo ni̱ kee nii̱ ná? Ta tá dákuáchi yó pan, dá seí yo̱án, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ iin ni̱ nduu yó xíꞌín Cristo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xi̱ꞌo na yikí ko̱ño na̱ ni̱ xiꞌa̱n saꞌa̱ yo̱? \v 17 Va̱ꞌará kuaꞌa̱ vá kúú yó, tído iin tóꞌón vá pan seí yo̱, sa̱ꞌá ño̱ó iin tóꞌón vá ni̱ nduu yó, chi̱ iin tóꞌón vá pan seí ndiꞌi yó. \p \v 18 Kande̱ꞌé ndó táto̱ꞌon kée na̱ Israel. Chi̱ seí na̱ cháá ko̱ño kíti̱ dóko̱ ná noo̱ náa̱, ta, ¿á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ kíán táto̱ꞌon iin ni̱ nduu na xíꞌín noo̱ náa̱ ñoó? \v 19 Ta sa̱ꞌá ña̱ káꞌi̱n dión xíꞌín ndó, ¿á kóni̱ kaa ña̱ ndáya̱ꞌi yoko̱, o ndáya̱ꞌi ña̱ dóko̱ ña̱yuu noo̱án? \v 20 Ko̱ó, chi̱ ña̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó kóni̱ kaa ña̱ tá dóko̱ ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios ko̱ño no̱ó yoko̱, no̱ó ña̱ uꞌu̱ va dóko̱ náa̱n, ta o̱ du̱ú noo̱ Ndios ta̱kí, ta ko̱ kóni̱ taꞌon yuꞌu̱ ña̱ iin nduu ndó xíꞌín ña̱ uꞌu̱. \p \v 21 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kánian koꞌo ndó copa kuendá Cristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, ta koꞌo taꞌani ndó copa kuendá ña̱ uꞌu̱, chi̱ ko̱ kánian kasáꞌan ndó mesa kuendá satoꞌo yo̱ Cristo, ta iin nduu ndó xíꞌín ná, ta kasáꞌan taꞌani ndó noo̱ mesa kuendá ña̱ uꞌu̱, ta iin nduu ndó xíꞌán. \v 22 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ dárꞌuꞌu̱ yo̱ satoꞌo yo̱ no̱ó ña̱ kuión na̱ tá kée yó dión? ¿Á káꞌán ndó ña̱ ndakí cháá ka̱ yo̱ o̱ du̱ú Ndios? \s1 Ná dáꞌa ni ndukú yó ña̱ va̱ꞌa mií yó. Diꞌa nandukú yó ña̱ va̱ꞌa dao ka̱ na̱ \p \v 23 Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá ki̱ꞌo ña̱ va̱ꞌa noo̱ yo̱. Ndidaá vá ña̱ꞌa kuu kee yó, tído o̱ du̱ú ndidaá ñá dákuáꞌano dao ka̱ ña̱yuu. \v 24 O̱ sa̱ ndíꞌi ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ kandei va̱ꞌa ndó, diꞌa ndi̱ꞌi ini ndo̱ ña̱ ná kandei va̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu. \v 25 Ta ndi ndáa mií ko̱ño kúya̱ꞌi noo̱ díkó náa̱n, kuu va keí ndo̱án. Ta o̱ sa̱ ndáto̱ꞌón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kasáꞌá nakani kuáchi̱ ini ndo̱. \v 26 Dá chi̱ ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóꞌo xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. \v 27 Tá ni̱ kana iin na̱ ko̱ náꞌá Ndios ndo̱ꞌó ña̱ koꞌo̱n ndo̱ veꞌe na kasáꞌan ndó xíꞌín ná, ta tá káꞌán ndó koꞌo̱n ndo̱, keí ní ndó ndidaá kúú ña̱ xíꞌo na noo̱ ndo̱. O̱ sa̱ ndáto̱ꞌón ndó ndeí ni̱ kixian, dá kía̱n ná dáꞌa ni kasáꞌá nakani kuáchi̱ ini ndo̱. \v 28 Tído tá ió iin na kaa xíꞌín ndó: “Ko̱ño ni̱ doko̱ ná no̱ó yoko̱ vá kíán xaa̱n”, dá kía̱n ná dáꞌa ni keí ndo̱án sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ná o̱ nákani kuáchi̱ ini na̱ kande̱ꞌé ná ndo̱ꞌó, dá chi̱ ña̱ꞌa satoꞌo yo̱ Ndios kúú iin níí kúú vá ñayuú yóꞌo xíꞌín ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱án. \v 29 Káꞌi̱n sa̱ꞌá ña̱ nákani ini dao ka̱ na̱, o̱ du̱ú sa̱ꞌá ña̱ nákani ini mií ndó. \p Tído ndá ndi kuu kaa ndo̱ xíꞌíín: “¿Ndiva̱ꞌa kánian chituu yuꞌu̱ ña̱ nónóí keei sa̱ꞌá ña̱ nákani kuáchi̱ ini dao ka̱ ña̱yuu? \v 30 Chi̱ tá ni̱ na̱ki̱ꞌo va yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ꞌa saxíi̱, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n uꞌu̱ ña̱yuu sa̱ꞌí, ta sa̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌán?” \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó tá sásáꞌan ndó, o xíꞌi ndó, o kée ndó dao ka̱ ña̱ꞌa, daá kuití kee ndóa̱n saꞌa̱ Ndios, dá ná natiin na ña̱ñóꞌó. \v 32 O̱ sa̱ kákuu ndó táto̱ꞌon iin ña̱ꞌa kétéin no̱ó ña̱yuu, dá kue̱i na no̱ó kua̱chi, á mií ná kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná ko̱ kúú ná na̱ ñoo Israel, o á mií ná kúú ná kuendá Cristo. \v 33 Chi̱ dión kée mií yuꞌu̱ no̱ó ndidaá ña̱ kéei, chi̱ ndúkúí ña̱ nataꞌan ini ndidaá ña̱yuu, chi̱ ko̱ kée yuꞌu̱ saꞌa̱ miíí, diꞌa kée yuꞌu̱ saꞌa̱ dao ka̱ na̱, dá niꞌi̱ ná ña̱ ka̱ki na no̱ó kua̱chi na̱. \c 11 \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée yuꞌu̱, chi̱ yuꞌu̱ kúú na̱ kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée Cristo. \s1 Ki̱ꞌo diꞌa kee ndó tá nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó to̱ꞌon Ndios \p \v 2 Nákoni yuꞌu̱ ndo̱ꞌó, ñani, dá chi̱ ndíko̱ꞌon ini ndo̱ yuꞌu̱, ta kée ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱. \v 3 Tído kóni̱i̱ ña̱ kía̱n kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ Cristo kúú dini̱ noo̱ ndidaá kúú ta̱a. Ta dión taꞌani ndóꞌo ta̱a, chi̱ mií rá kúú dini̱ noo̱ ñadiꞌí ra̱, ta Ndios kúú dini̱ noo̱ Cristo. \v 4 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa mií vá ta̱a káꞌa̱n xíꞌín Ndios o dánaꞌa̱ ra̱ to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ rá tá kánóo iin ña̱ꞌa dini̱ rá, dá kía̱n ko̱ xíꞌo taꞌon ra ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ kúú dini̱ noo̱ rá. \v 5 Tído ndi ndáa mií vá na̱ ñáꞌa̱ káꞌa̱n xíꞌín Ndios o dánaꞌa̱ na̱ to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱ ná tá ko̱ dáda̱ꞌi na dini̱ ná, dá kía̱n ko̱ xíꞌo taꞌon na ña̱ñóꞌó no̱ó ra̱ kúú dini̱ noo̱ ná, ta kéeá kuendá táto̱ꞌon ni̱ da̱tá táꞌí dini̱ ná. \v 6 Chi̱ tá ko̱ kóni̱ na̱ ñáꞌa̱ dáda̱ꞌi na dini̱ ná, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱a̱n ná da̱tá táꞌí náa̱n. Tído tá kíán iin ña̱ kaꞌan noo̱ noo̱ ná, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱a̱n ná dáda̱ꞌi naa̱n. \v 7 Ta ni iin ta̱a ko̱ kánian dáda̱ꞌi dini̱ rá, dá chi̱ káa ra táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa mií Ndios, ta nátiin na ña̱ñóꞌó noo̱ rá. Tído ta̱ ta̱a kúú ra̱ nátiin ña̱ñóꞌó no̱ó na̱ ñáꞌa̱, \v 8 dá chi̱ ko̱ ní kíꞌin Ndios lásá yika̱ na̱ ñáꞌa̱, dá kava̱ꞌa na ta̱a, diꞌa lásá yika̱ ta̱a ni̱ kiꞌin na, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa na na̱ ñáꞌa̱. \v 9 Ta ko̱ ní káva̱ꞌa Ndios ta̱a sa̱ꞌá na̱ ñáꞌa̱, diꞌa ni̱ ka̱va̱ꞌa na na̱ ñáꞌa̱ sa̱ꞌá ta̱a, dá chindeé ñaá. \v 10 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian kada̱ꞌi dini̱ na̱ ñáꞌa̱, dá náꞌa̱ na̱ ña̱ nákaa̱ na̱ ti̱xi ndáꞌa̱ yíi̱ ná, chi̱ ndéꞌé káxí ñaá ángel ndéi induú. \v 11 Tído mií satoꞌo yo̱ Ndios kúú na̱ ni̱ saki ña̱ o̱ kúu taꞌon koo iin ta̱a tá ko̱ó iin ñáꞌa̱, ta o̱ kúu taꞌon koo iin ñáꞌa̱ tá ko̱ó iin ta̱a, \v 12 dá chi̱ va̱ꞌará ni̱ kiꞌin Ndios lásá yika̱ ta̱a, dá ni̱ ka̱va̱ꞌa na̱ ñáꞌa̱, tído ti̱xi na̱ ñáꞌa̱ taꞌani káki ta̱a. Tído ndidaá ña̱ yóꞌo ve̱i noo̱ Ndios. \p \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó nakani va̱ꞌa ini mií ndó, ¿á ña̱ va̱ꞌa kíán ña̱ kanonó dini̱ na̱ ñáꞌa̱ tá káꞌa̱n na̱ xíꞌín Ndios o ko̱ó? \v 14 Ta náꞌá yó ña̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ kíán ña̱ konó iin ta̱a kuaꞌano náni̱ idí dini̱ rá. \v 15 Tído ña̱ va̱ꞌa va kíán ña̱ konó na̱ ñáꞌa̱ kuaꞌano náni̱ idí dini̱ ná, dá chi̱ iin ña̱ñóꞌó vá kíán, dá chi̱ ni̱ niꞌi̱ ná idí dini̱ ná ña̱ kakuuan ña̱ dáda̱ꞌi dini̱ ná. \v 16 Tído tá káꞌán ndó kanaꞌá ndó saꞌa̱ ña̱ yóꞌo, dá kía̱n kánian kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ ta̱ꞌón iin ka̱ ña̱ꞌa náꞌá nduꞌu̱ kee ndu xíꞌín dao ka̱ na̱ kúú kuendá Ndios, sa̱va̱ꞌa ña̱ yóꞌo va kía̱n kée ndu. \s1 Dána̱ni Pablo ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ko̱ váꞌa kée na tá kuaꞌa̱n na̱ kee na Santa Cena \p \v 17 Tído ña̱ koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó viti, ko̱ kíán ña̱ káꞌa̱n va̱ꞌi saꞌa̱ ndo̱, chi̱ noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó kánian dákuáꞌano táꞌan ndó, ta viti diꞌa dátu̱ú táꞌan ndó. \v 18 Ña̱ mií no̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó kía̱n ni̱ niꞌi̱ tóꞌin ña̱ noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó, daá kuití vá taó xóo táꞌan ndó. Ta kándísai ña̱ miía̱n ndaa̱ dión kée ndó. \v 19 Dá chi̱ ki̱ꞌo dión kánian taó xóo táꞌan ndó, káꞌán ndó, dá kándaa̱ ini ndo̱ ndá yoo kúú na̱ miía̱n ndaa̱ ndíta ndaa̱ xíꞌín ña̱ dákuáꞌa na. \v 20 Chi̱ tá nátaka ndo̱ sádíni ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱ndúꞌu̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ko̱ kéndúsáꞌano ndóa̱n. \v 21 Dá chi̱ noo̱ seí ndo̱án, chíndaa noo̱ dao ndó seí ndo̱ ña̱ néꞌe mií ndó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱, ta ko̱ ndáti ndó ña̱ kaꞌanda na̱án. Sa̱ꞌá ño̱ó dao ka̱ ndo̱ kándo̱o ndaꞌí kuíko, ta dao ka̱ ndo̱ xíni. \v 22 ¿Ndiva̱ꞌa kée ndó dión? ¿Á ko̱ ta̱ꞌón veꞌe ndó kasáꞌan ndó, ta koꞌo ndó? ¿Ndiva̱ꞌa kénóo ndó veꞌe ño̱ꞌo Ndios, ta kándaa ndo̱ ña̱ñóꞌó na̱ ndaꞌí ko̱ó ña̱ꞌa néꞌe ni̱ ka̱sáa̱? ¿Ndi kaai̱ xíꞌín ndó viti? ¿Á nakoni yuꞌu̱ ndo̱ꞌó ña̱ va̱ꞌa kée ndó, káꞌán ndó? Ko̱ó, chi̱ ko̱ váꞌa taꞌon kée ndó. \s1 Ki̱ꞌo diꞌa níyi̱ká yó kee yó tá kuaꞌa̱ keeá Santa Cena \p \v 23 Chi̱ táto̱ꞌon ni̱ na̱tiin yuꞌu̱ choon noo̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ki̱ꞌo dión sa̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱: Mií sa̱kuaá ni̱ na̱ki̱ꞌo iin ta̱a satoꞌo yo̱ Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ néꞌe choon, dá ni̱ tiin na pan. \v 24 Dá tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱ki̱ꞌo na ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá ni̱ saꞌanda dao na̱án, dá ni̱ kaa na̱: “Tiin ndó pan yóꞌo, ta keí ndo̱án, dá chi̱ ña̱ yóꞌo kúú yikí ko̱ñoi̱, ña̱ kía̱n naki̱ꞌoi kuu saꞌa̱ ndo̱. Ta daá kee ndó ña̱ yóꞌo, dá ndiko̱ꞌon ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keei.” \v 25 Ta dión taꞌani ni̱ kee na tá ni̱ tiin na copa vino no̱ó ni̱ ndiꞌi ni̱ sa̱sáꞌan na, dá ni̱ kaa na̱: “Ndúta̱ ñóꞌo ini copa yóꞌo dáxi̱nko̱o ña̱ sa̱á ni̱ ka̱ndo̱o Ndios kee na xíꞌín ña̱yuu na̱, ta xínko̱oan xíꞌín nii̱ yúꞌu̱. Ta ki̱ꞌo dión kee ndó iin rá iin taꞌándá xíꞌi ndó ra̱, dá ndiko̱ꞌon ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ keei.” \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá seí ndo̱ pan yóꞌo, ta xíꞌi ndó vino yóꞌo, náchinaꞌá ndó ña̱yuu ña̱ ni̱ xiꞌi̱ satoꞌo yo̱ Jesús sa̱ꞌá kua̱chi yo̱. Ta dión kee ndó nda̱ ná kasandaá kuu̱ nandió ko̱o na kasaa̱ na̱. \s1 Ndóꞌo nío̱ ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ se̱í na̱ pan ñoó, ta ko̱ xíꞌi na ndutá uva ñoó xíꞌín ña̱ñóꞌó \p \v 27 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa miíó ña̱yuu seí pan yóꞌo, ta xíꞌi na ndúta̱ yóꞌo, ta ko̱ kée naa̱n xíꞌín ña̱ñóꞌó, dá kía̱n kando̱o na ndío na kua̱chi sa̱ꞌá ña̱ xiní xíxi na yikí ko̱ño satoꞌo yo̱ Jesús xíꞌín nii̱ ná. \v 28 Sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndúsa̱ kánian korndodó va̱ꞌa ndó nío̱ ndo̱, nde̱ꞌá á ndíta ndaa̱ ndo̱, dá keí ndo̱ pan yóꞌo, ta koꞌo ndó ndúta̱ ñóꞌo ini copa. \v 29 Dá chi̱ na̱ seí pan ñoó, ta na̱ xíꞌi ndutá uva ñoó, ta ko̱ kée naa̱n xíꞌín ña̱ñóꞌó, ta ko̱ kékuendá na̱ ña̱ kíán yikí ko̱ño satoꞌo yo̱ Jesús, dá kía̱n ndoꞌo nío̱ ná kee Ndios. \v 30 Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ndó dión, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo ndó kúꞌu̱, ta kuaꞌa̱ taꞌani ndó kuitá, ta kuaꞌa̱ ndo̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 31 Chi̱ tá dinñóꞌó taó yo̱ kuendá ña̱ vii káa nío̱ yo̱, dá kía̱n ná o̱ dándóꞌo taꞌon Ndios nío̱ yo̱. \v 32 Tído kéyíko̱ Ndios saꞌa̱ yo̱, ta dándóꞌo na nío̱ yo̱ viti, dá kía̱n ná dáꞌa ni tandaꞌá ná yó koꞌo̱ naá yó noo̱ kánian koꞌo̱n na̱ kúú kuendá ñayuú yóꞌo. \p \v 33 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani miíi̱, tá ni̱ na̱taka ndo̱ keí ndo̱ pan, ta koꞌo ndó ndutá uva, koo ini ndo̱ kandati táꞌan ndó, dá kasáꞌan ndó. \v 34 Tá ió iin káa ndó kuíko, dá kía̱n va̱ꞌa ka̱ veꞌe ndó kasáꞌan ndó, dá kía̱n ná dáꞌa ka̱ ni ya̱ꞌa ndó noo̱ nátaka ndo̱, dá ná o̱ dándóꞌo Ndios nío̱ ndo̱. Ta ió dao ka̱ ña̱ꞌa kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta ño̱ó kía̱n ndeyíko̱i̱ tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó. \c 12 \s1 Káꞌa̱n Pablo sa̱ꞌá ña̱ xíꞌo oon Espíritu ii̱ Ndios noo̱ iin rá iin yó, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná \p \v 1 Kóni̱ yuꞌu̱, ñani, ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ choon ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ yo̱, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ ná. \v 2 Ta sa̱ náꞌá va̱ꞌa mií ndó ña̱ tá ni̱ sa̱ kuu ndó ña̱yuu ko̱ ní sá naꞌá Ndios ta̱kí, sa̱ xi̱onoo ndava̱ꞌa ndó sa̱ kee yoko̱, ña̱ ko̱ tíꞌa káꞌa̱n. \v 3 Tído kóni̱i̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ ña̱ ni iin tóꞌón ña̱yuu kómí Espíritu ii̱ Ndios o̱ kúu taꞌon dátai̱ chiꞌan na Jesús. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kaꞌa̱n ña̱ Jesús kúú satoꞌo na̱ tá ko̱ kómí ná Espíritu ii̱ Ndios. \p \v 4 Ta viti, kua̱ꞌá nda̱ꞌo kúú noo̱ choon nátiin yó, dá kati̱ꞌa yó kechóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú Espíritu ii̱ Ndios, na̱ xíꞌo ndidaáán. \v 5 Chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ choon ió kéchóon yó noo̱ Ndios, tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú satoꞌo yo̱, na̱ dándáki sa̱ꞌán. \v 6 Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo noo̱ choon ió kée yó, tído Ndios, na̱ xíꞌo ña noo̱ ndidaá yó, iin tóꞌón vá kúú ná. \v 7 Ta noo̱ iin rá iin yó xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios choon, dá kati̱ꞌa yó dákuáꞌano táꞌan yó. \v 8 Chi̱ noo̱ dao ña̱yuu xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios to̱ꞌon ndi̱chí kaꞌa̱n na̱, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá ña̱ náꞌá mií Ndios kée na̱ kúú Espíritu ii̱. \v 9 Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kandeé káꞌano ini na̱ Ndios kée mií Espíritu ii̱, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ choon ña̱ nduva̱ꞌa na ña̱yuu kúꞌu̱ kée Espíritu ii̱. \v 10 Ta noo̱ dao ka̱ ña̱yuu xíꞌo na ña̱ kee na ña̱ꞌa ndato, ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kasto̱ꞌon na sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ ná noo̱ mií Ndios. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kandaa̱ ini na̱ ndá yoo kómí Espíritu ii̱, ta ndá yoo kómí espíritu to̱ꞌón. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa na. Ta dao ka̱ na̱ níꞌi̱ ña̱ kati̱ꞌa na nandió néꞌe na yúꞌu̱ káꞌa̱n ña̱yuu ñoó. \v 11 Ta ndidaá ña̱ yóꞌo kée iin tóꞌón dini̱ mií Espíritu ii̱ Ndios. Ta xíꞌo na ña̱ noo̱ iin rá iin ña̱yuu táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná ki̱ꞌo naa̱n. \s1 Iin tóꞌon vá kúú yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Jesús \p \v 12 Iin tóꞌón vá kúú yikí ko̱ño yo̱, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo táꞌí kíán. Ta ndidaá táꞌí ñoó, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo kíán, iin tóꞌón yikí ko̱ño kíán. Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo yó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo, \v 13 chi̱ xíꞌín iin tóꞌón vá Espíritu ii̱ Ndios ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndidaá yó, dá ni̱ nduu yó iin tóꞌón, va̱ꞌará dao yó kúú na̱ Israel, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ kúú na̱ Israel, ta dao yó kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ iin satoꞌo, ta dao ka̱ yó kúú na̱ ko̱ó satoꞌo. Tído iin tóꞌón dini̱ vá kúú Espíritu ni̱ na̱tiin yó. \p \v 14 Ta dión taꞌani ndóꞌo yó xíꞌín yikí ko̱ño yo̱, chi̱ ko̱ kíán iin tóꞌón táꞌí, kuaꞌa̱ vá táꞌí kíán. \v 15 Dá chi̱ tá ná kaa saꞌa̱ yo̱: “Sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kúú yuꞌu̱ iin ndáꞌa̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ kuendá yikí ko̱ño yóꞌo”, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán. \v 16 Ta tá ná kaa do̱ꞌo yó: “Sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kúú yuꞌu̱ iin nduchí nóó, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ kúú taꞌon yuꞌu̱ kuendá yikí ko̱ño yóꞌo”, ¿á ña̱ yóꞌo kóni̱ kaa ña̱ ko̱ kíán kuendá yikí ko̱ño yo̱? Ko̱ó, dá chi̱ ñaá vá kíán. \v 17 Sa̱ꞌá ño̱ó tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu nduchí nóó, dá kía̱n, ¿ndi koo kueídóꞌo yó, tá dáá? Ta tá iin níí yikí ko̱ño yo̱ ná kakuu do̱ꞌo yó, dá kía̱n, ¿ndi koo taꞌami yó ña̱ꞌa? \v 18 Tído mií Ndios kúú na̱ ni̱ chi̱rndaa iin rá iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱ noo̱ kánian karndaaa̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ koni̱ mií ná. \v 19 Dá chi̱ tá iin tóꞌón táꞌí ndáꞌa̱ ná kakuu iin níí yó, ¿ndeí kakuu yikí ko̱ño yo̱, tá dáá? \v 20 Tído viti, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo táꞌí kúú yikí ko̱ño yo̱, tído iin tóꞌón dini̱ vá ña̱yuu kúú yó. \p \v 21 Ta o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n nduchí nóó yo̱ xíꞌín ndáꞌa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ꞌón choon kuui ndo̱ꞌó.” Ta ni dini̱ yo̱, o̱ kúu taꞌon kaꞌa̱n xíꞌín saꞌa̱ yo̱: “Ko̱ ta̱ꞌón choon kuui ndo̱ꞌó.” \v 22 Tído táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ káꞌán yó ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi, ñoó diꞌa xínñóꞌó cháá ka̱ yikí ko̱ño yo̱. \v 23 Ta dao táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ ko̱ ndáya̱ꞌi noo̱ yo̱, ñoó diꞌa kía̱n dándi̱xi va̱ꞌa yó. Ta dión taꞌani kée yó xíꞌín táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ña̱ kédaá xíꞌá, dá xíkaꞌan noo̱ yo̱, ño̱ó diꞌa kía̱n dáda̱ꞌi yó xíꞌín ña̱ñóꞌó. \v 24 Ta ko̱ kánian dáda̱ꞌi yó ñíi̱ yo̱ no̱ó va̱ꞌa náꞌa̱. Ta mií Ndios ni̱ ndeyíko̱ na̱ yikí ko̱ño yo̱, dá natiin ña̱ ko̱ó ña̱ñóꞌó yó noo̱, cháá ka̱ ña̱ñóꞌó. \v 25 Ta dión ni̱ kee na, dá kía̱n ná dáꞌa ni kañóꞌó táꞌan táꞌí yikí ko̱ño yo̱, diꞌa ná kuꞌu̱ inia̱n saꞌa̱ sátáꞌan. \v 26 Sa̱ꞌá ño̱ó tá tárkueꞌe̱ iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ uꞌu̱. Ta tá ió iin táꞌí yikí ko̱ño yo̱ va̱ꞌa ndóꞌo, ta kúú iin níí vá ñíi̱ yo̱ va̱ꞌa ndóꞌo, ta kádii̱ inía̱n. \p \v 27 Ta ndoꞌó kúú táto̱ꞌon yikí ko̱ño Cristo, ta iin rá iin ndó kúú táto̱ꞌon táꞌí yikí ko̱ño na̱. \v 28 Ta dao ndó ni̱ chi̱kata Ndios ña̱ kee ndó choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús. Ta choon mií no̱ó ni̱ xi̱ꞌo na kúú ña̱ dao yó kakuu apóstol, dá kaneꞌe yó to̱ꞌon na, ta dao ka̱ yó kakuu profeta, dá kasto̱ꞌon yó to̱ꞌon ni̱ na̱tiin yó noo̱ mií Ndios. Ta choon kúú oni̱ ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó kakuu yó na̱ dánaꞌa̱. Ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ kandeé yó kee yó ña̱ꞌa ndato. Ndiꞌi, dá ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ dao ka̱ yó choon ña̱ nduva̱ꞌa yó na̱ kúꞌu̱. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ chindeé yó ña̱yuu kúndaꞌí. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kakuu yó na̱ kaꞌanda choon no̱ó na̱ kúú kuendá Cristo. Ta dao ka̱ yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n yo̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa yó. \v 29 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ndidaá yó kúú apóstol? ¿Á ndidaá yó kúú profeta? ¿Á ndidaá yó kúú na̱ dánaꞌa̱? Ta, ¿á ndidaá yó kándéé kée ña̱ꞌa ndato? \v 30 Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ nduva̱ꞌa yó na̱ kúꞌu̱? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ kaꞌa̱n yo̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa yó? Ta, ¿á ndidaá yó ni̱ niꞌi̱ táꞌi̱ ña̱ nandió néꞌe yó to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n iin na̱ ni̱ kaꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. \v 31 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi̱ꞌi ini ndo̱ niꞌi̱ ndo̱ choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ Ndios. Tído viti koꞌi̱n dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱ iin íchi̱ va̱ꞌa cháá ka̱. \c 13 \s1 Káꞌa̱n Pablo ndi kee yó, dá kuꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu \p \v 1 Va̱ꞌará káti̱ꞌa yuꞌu̱ káꞌi̱n dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ káꞌa̱n na̱ ndéi ñayuú yóꞌo o ña̱ káꞌa̱n ángel ndéi induú, tído tá ko̱ kúꞌu̱ inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌíín, dá kía̱n kúúí táto̱ꞌon iin ka̱a kásá oon, o ka̱a chíi̱n kádí oon. \v 2 Ta va̱ꞌará ná natiin yuꞌu̱ to̱ꞌon ni̱ kii noo̱ Ndios, ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kanaꞌí ña̱ ndi̱chí ió de̱ꞌé, ta va̱ꞌará ndidaa ka̱ vía̱n ná kanaꞌí ndidaá kúú ña̱ ndi̱chí ió ñayuú yóꞌo, ta va̱ꞌará kandeé káꞌano inii̱ Ndios, ña̱ kandeéí nada̱oin yúku̱ káa nakuii̱a̱n iin ka̱ xíán, tído tá ko̱ kúꞌu̱ inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌíín, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ko̱ kúúí. \v 3 Ta va̱ꞌará ná dasáí ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱í no̱ó na̱ kúndaꞌí, ta va̱ꞌará ná ki̱ꞌoi yikí ko̱ñoi̱ ña̱ kei̱ ña̱, tído tá ko̱ kúꞌu̱ inii̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌíín, dá kía̱n ni iin ña̱ꞌa ko̱ ndáya̱ꞌi va ña̱ ni̱ keei. \p \v 4 Ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó kíán ña̱ ki̱ꞌo ndeé ini yo̱ saꞌa̱ ná, ta va̱ꞌa koo ini yo̱ xíꞌín ná. Ta ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó ko̱ kúú taꞌan vaan ña̱ koo uꞌu̱ ini yo̱ koni yo̱ ná, ta ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ ná ko̱ kúú taꞌan vaan ña̱ kuvatá yó noo̱ ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ kuryíí yó noo̱ ná, \v 5 ta ni ko̱ kíán ña̱ kexíxi yó xíꞌín ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ koo díꞌi̱nda̱ ini yo̱, ta ni ko̱ kíán ña̱ karyíí yó xíꞌín ná, ta ni ko̱ kíán ña̱ kañoꞌo uꞌu̱ ini yo̱ koni yo̱ ná, \v 6 ta ni ko̱ kíán ña̱ kadii̱ iní yo̱ tá kée na ña̱ kini, chi̱ kíán ña̱ kadii̱ diꞌa ini yo̱ tá kée na ña̱ ndaa̱. \v 7 Ta sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó, sa̱ꞌá ño̱ó ki̱ꞌo ndeé iní yo̱ saꞌa̱ ndidaá ña̱ꞌa kée na xíꞌá, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kandeé iní yo̱ ná, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa kandati yó na̱, ta noo̱ ndidaá ña̱ꞌa ndeé koo ini yo̱ saꞌa̱ ná. \p \v 8 Ta ña̱ kúꞌu̱ ini yo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu, ni iin kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ndíꞌan. Tído iin kuu̱ ndiꞌi va ña̱ kásto̱ꞌon ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios, ta ndiꞌi taꞌani ña̱ káꞌa̱n na̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa na. Ta ndiꞌi taꞌani ña̱ ndi̱chí náꞌá ná. \v 9 Chi̱ náꞌá niꞌini va yó cháá ña̱ꞌa Ndios, ta sa̱va̱ꞌa cháá to̱ꞌon ni̱ na̱tiin yó noo̱ ná, ki̱ꞌo dión dánaꞌa̱ yo̱. \v 10 Tído tá ná kasandaá kuu̱ koo ndidaá ña̱ꞌa táto̱ꞌon ki̱ꞌo kóni̱ Ndios kooan, dá kía̱n ndiꞌi va ndidaá ña̱ kéchóon tóo yó viti. \p \v 11 Tá ni̱ sa̱ kuu yuꞌu̱ iin tayií lóꞌo̱, dá sa̱ kaꞌi̱n táto̱ꞌon káꞌa̱n xi̱, ta sa̱ nakani inii̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo nákani ini xi̱, ta sa̱ ndoꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo xi. Tído tá ni̱ kasa̱ndaái̱ kúúí iin ta̱ yatá, dá ni̱ da̱nkooi ña̱ kée iin tayií lóꞌo̱. \v 12 Chi̱ ña̱ ndóꞌo yó viti kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yó tá ndéꞌé yó noo̱ iin espejo ko̱ náꞌa̱ va̱ꞌa, chi̱ cháá vá ña̱ꞌa náꞌá yó viti. Tído kasandaá iin kuu̱, dá koni xíꞌín noo̱ yo̱ Ndios. Ta viti kía̱n cháá vá náꞌá yó saꞌa̱ ná, tído nda̱ daá ví, dá kanaꞌá va̱ꞌa yó Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo náꞌá mií ná yó. \v 13 Ta viti, daá ná koo ini yo̱ kandeé iní yo̱ Ndios, ta daá kuití ná kandati yó na̱ xíꞌín ta̱ndeé iní, ta daá kuití ná kuꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó. Tído ña̱ ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndin oni̱ ña̱ yóꞌo kía̱n kuꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó. \c 14 \s1 Diꞌa kee ndó tá ni̱ na̱tiin ndó noo̱ Ndios ña̱ káti̱ꞌa ndó kaꞌa̱n ndo̱ iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó \p \v 1 Sa̱ꞌá ño̱ó koo ini ndo̱ kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó. Ta ndukú ndó ña̱ kakomí ndó choon, ña̱ kía̱n xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱, dá kati̱ꞌa ndó kechóon ndó noo̱ ná. Tído katoó cháá ka̱ ndo̱ choon ña̱ kía̱n kásto̱ꞌon ndó xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon nátiin ndó noo̱ mií Ndios. \v 2 Dá chi̱ ña̱yuu káꞌa̱n iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa na, ko̱ káꞌa̱n taꞌon na xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, sa̱va̱ꞌa xíꞌín Ndios vá káꞌa̱n na̱, dá chi̱ ko̱ kándaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu ña̱ káꞌa̱n na̱, chi̱ kíán iin ña̱ꞌa ko̱ kátóni̱ ini yo̱ ni̱ xi̱ꞌo mií Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ná. \v 3 Tído táꞌa̱n ña̱yuu kásto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios xíꞌín dao ka̱ ña̱yuu, na̱ yóꞌo kúú na̱ xíꞌo ña̱ kuaꞌano cháá ka̱ ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon Ndios, ta káꞌa̱n niꞌini na noo̱ ná, ta xíꞌo ñaá ná ta̱ndeé iní. \v 4 Chi̱ na̱ káꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa na, no̱ón kúú na̱ dákuáꞌano mií vá ná. Tído na̱ kásto̱ꞌon xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ mií Ndios, na̱ yóꞌo kúú na̱ dákuáꞌano ndidaá ña̱yuu kuendá Jesús xíꞌín to̱ꞌon Ndios. \v 5 Kóni̱ yuꞌu̱ ña̱ kía̱n ndidaá ndó kaꞌa̱n iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, tído va̱ꞌa cháá ka̱ ví kíán tá ná kasto̱ꞌon ndó to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios xíꞌín ña̱yuu. Dá chi̱ va̱ꞌa cháá ka̱ kée na̱ kásto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ Ndios o̱ du̱ú ka̱ na̱ káꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱. Tído tá ió dao na ni̱ na̱tiin ña̱ kándaa̱ ini na̱ ndi kóni̱ kaa yúꞌu̱ káꞌa̱n na̱ ñoó, dá kía̱n kuaꞌano ña̱yuu kuendá Jesús xíꞌín to̱ꞌon Ndios. \p \v 6 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, tá ná saa̱ yuꞌu̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, ta kasáꞌí kaꞌi̱n xíꞌín ndó iin yúꞌu̱ ko̱ kándaa̱ ini ndo̱, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ ndo̱, tá dáá? Tído tá ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó saꞌa̱ iin to̱ꞌon sa̱á ni̱ xi̱ꞌo Ndios noo̱í, o saꞌa̱ iin to̱ꞌon ndi̱chí ni̱ ni̱ꞌí noo̱ ná, o saꞌa̱ iin to̱ꞌon ni̱ na̱tiiin noo̱ ná, o saꞌa̱ iin ka̱ to̱ꞌon ndaa̱, dá kía̱n kandaa̱ ini ndo̱. \v 7 Miía̱n ndaa̱ ko̱ nákiꞌin táꞌan nóó taꞌon noo̱ káꞌa̱n yír tuú xíꞌín yír dákáꞌa ra. Tído tá ko̱ káꞌa rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánian kaꞌa rá, dá kía̱n, ¿ndi kee yó kandaa̱ ini yo̱ ndá yaa tuú na̱, o ndá yaa dákáꞌa na? \v 8 Ta tá ná o̱ tu̱ú ndísáꞌano ra iin trompeta, dá kía̱n, ¿ndi koo kandaa̱ ini soldado ña̱ kánian kenduu ra̱ mií rá koꞌo̱n ra̱ na̱á ra̱? \v 9 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó tá káꞌa̱n ndo̱ iin yúꞌu̱ ko̱ kándaa̱ ini dao ka̱ ña̱yuu. ¿Ndi kee na kandaa̱ ini na̱ ña̱ káꞌa̱n ndo̱? Ta noo̱ táchi̱ vá káꞌa̱n ndo̱. \v 10 Kua̱ꞌá nda̱ꞌo yúꞌu̱ káꞌa̱n ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo, ta iin rá iin ña̱yuu kándaa̱ ini yúꞌu̱ káꞌa̱n na̱. \v 11 Tído tá ko̱ kándaa̱ ini yuꞌu̱ yúꞌu̱ káꞌa̱n dao ka̱ ña̱yuu, dá kía̱n iin ta̱ tu̱kú vá kúú yuꞌu̱ noo̱ ná. Ta dión taꞌani iin na̱ tu̱kú vá kúú ná noo̱ yúꞌu̱. \v 12 Sa̱ꞌá ño̱ó ndoꞌó, na̱ kátoó kakomí choon xíꞌo Espíritu ii̱ Ndios, ndi̱ꞌi cháá ka̱ ini ndo̱ kakomí ndó choon dákuáꞌano ndó dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús xíꞌín to̱ꞌon Ndios. \p \v 13 Sa̱ꞌá ño̱ó ndi ndáa ndó káꞌa̱n iin ka̱ yúꞌu̱ ña̱ kía̱n ko̱ ní dákuáꞌa ndó, dá kía̱n kaka̱ ndo̱ noo̱ Ndios ña̱ ná ki̱ꞌo na ña̱ kati̱ꞌa ndó nandió néꞌe ndó ndi kóni̱ kaa yúꞌu̱ káꞌa̱n ndo̱. \v 14 Dá chi̱ tá káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín Ndios xíꞌín iin ka̱ yúꞌu̱ ko̱ kándaa̱ inii̱, dá kía̱n miía̱n ndaa̱ káꞌi̱n xíꞌín ná xíꞌín espírituí, tído ña̱ yóꞌo ko̱ chíndeéán ña̱xintóni̱í. \v 15 ¿Ndá ki̱án kee yuꞌu̱, tá dáá? Kánian kaꞌi̱n xíꞌín Ndios xíꞌín espírituí, tído káni taꞌanian kaꞌi̱n xíꞌín ná xíꞌín ña̱xintóni̱í. Kánian katai xíꞌín espírituí, tído káni taꞌanian katai xíꞌín ña̱xintóni̱í. \v 16 Chi̱ tá kékáꞌano ndó Ndios xíꞌín sa̱va̱ꞌa espíritu ní ndó, ta nákaa̱ iin na̱ ko̱ kándaa̱ ini to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n, ¿ndi kee na kaa na̱: “Dión ná koo”, sa̱ꞌá ndivéꞌe ni̱ na̱ki̱ꞌo ndó noo̱ Ndios? Chi̱ ko̱ ní kándaa̱ ini na̱ ndí ki̱án ni̱ kaꞌa̱n ndo̱. \v 17 Chi̱ miía̱n ndaa̱ kuiti va̱ꞌa ni̱ kee ndó ni̱ na̱ki̱ꞌo ndó ndivéꞌe noo̱ Ndios, tído ko̱ ní sáꞌano dao ka̱ ña̱yuu xíꞌín to̱ꞌon Ndios, chi̱ ko̱ ní kándaa̱ ini na̱. \v 18 Náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios, dá chi̱ káꞌa̱n cháá ka̱i̱ dao ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌi, o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ndo̱ꞌó. \v 19 Tído tá nákaa̱i̱ ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, dá kía̱n kátoó cháá ka̱i̱ káꞌi̱n va̱ꞌará oꞌo̱n káa to̱ꞌon, ña̱ kía̱n kándaa̱ inii̱, dá dánaꞌi̱ noo̱ ndo̱, o̱ du̱ú ña̱ kaꞌi̱n uxi̱ mil to̱ꞌon xíꞌín iin yúꞌu̱, ña̱ ko̱ kándaa̱ ini ña̱yuu. \p \v 20 Ñani miíi̱, o̱ sa̱ kákuu ña̱xintóni̱ ndo̱ ña̱xintóni̱ takuálí leé. Va̱ꞌa ka̱a̱n takuálí kakuu ndó, tído no̱ó kua̱chi va, dá chi̱ ko̱ náꞌá xí sa̱ꞌá kua̱chi kini. Na̱ yatá kakuu ndó no̱ó ña̱ nákani ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ꞌa Ndios. \v 21 Dá chi̱ ki̱ꞌo diꞌa kaá tuti ii̱ Ndios: “Kaꞌi̱n xíꞌín na̱ ñooi̱ xíꞌín yúꞌu̱ na̱ tu̱kú, xíꞌín iin yúꞌu̱ ko̱ náꞌá ná. Ta va̱ꞌará xíꞌa̱n dión ná keei, o̱ kékuendá taꞌon na ña̱ kaꞌi̱n xíꞌín ná, kaá satoꞌo yo̱ Ndios.” \v 22 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá káꞌa̱n ndo̱ iin ka̱ yúꞌu̱, ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, ño̱ó kía̱n náꞌa̱ no̱ó ña̱yuu ko̱ kándísa ña̱ ió Ndios xíꞌín ndó, tído ko̱ chíndeéán ña̱yuu sa̱ kándísa. Tído tá kásto̱ꞌon ndó xíꞌín ña̱yuu to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ña̱ yóꞌo kía̱n chíndeé cháá ka̱ ña̱yuu kándísa o̱ du̱ú na̱ ko̱ kándísa. \p \v 23 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ndi̱tútí ndidaá ndó ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, ta ndéi ndó káꞌa̱n ndo̱ iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, ta ni̱ ka̱sáa̱ iin na̱ kátoó kueídóꞌo to̱ꞌon Ndios o iin na̱ ko̱ kándísa, dá kaa na̱ xíꞌín ndó ña̱ lóko̱ va kúú ndó. \v 24 Tído tá ndidaá ndó ni̱ ka̱sáꞌá kásto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ta ni̱ ka̱sáa̱ iin na̱ ko̱ kándísa o iin na̱ kátoó kueídóꞌo to̱ꞌon Ndios, ta kúú to̱ꞌon yóꞌo kedaá xíꞌín ná, ta kandaa̱ ini na̱ ña̱ kómí ná kua̱chi, dá kasáꞌá nakani ini na̱ ña̱ ko̱ váꞌa kée na. \v 25 Dá kía̱n nono̱ nda̱ ma̱á ini nío̱ ná kandaa̱ ini na̱ ña̱ ko̱ váꞌa kée na, dá taxí táꞌan na nakui̱ta xítí ná noo̱ Ndios, ta kekáꞌano ñaá ná. Ta kaa na̱ xíꞌín ndó: “Miía̱n ndaa̱ kuiti ió Ndios xíꞌín ndó.” \s1 Koo ini ndo̱ ña̱ ndidaá ña̱ꞌa kee ndó ná dákuáꞌanoan ndo̱ íchi̱ Ndios \p \v 26 ¿Ndi koo kee yó viti, tá dáá, ñani? Tá ni̱ ndi̱tútí ndó ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱, dá kekáꞌano dao ndó Ndios xíꞌín iin yaa, ta dao ka̱ ndo̱ dánaꞌa̱ to̱ꞌon Ndios, ta dao ka̱ ndo̱ kaꞌa̱n iin to̱ꞌon sa̱á ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, ta dao ka̱ ndo̱ kaꞌa̱n yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, ta dao ka̱ ndo̱ nandió néꞌe ndi kóni̱ kaa yúꞌu̱ ni̱ kaꞌa̱n dao na. Tído koo ini ndo̱ kendaa̱ ndo̱ ndidaá ña̱ yóꞌo, dá ná kuaꞌano dao ka̱ ndo̱ íchi̱ Ndios. \v 27 Tá kuaꞌa̱n ndo̱ kaꞌa̱n ndo̱ iin yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa ndó, dá kía̱n sa̱va̱ꞌa uu̱ ndo̱, o oni̱ ndo̱ kaꞌa̱n. Tído iin rá iin ni ndó kaꞌa̱n. Ta kánian koo iin na̱ ti̱ꞌa nandió néꞌe ndi kóni̱ kaa to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n ndo̱. \v 28 Tído tá ko̱ íin ti̱ꞌa nandió néꞌe yúꞌu̱ ni̱ kaꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n ná dáꞌa ni nakui̱ta ndó kaꞌa̱n ndo̱án. Va̱ꞌa ka̱a̱n ndatóꞌón kayá ni ndó xíꞌín Ndios. \v 29 Ta dión taꞌani ná kee na̱ kuaꞌa̱n kasto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin na noo̱ mií Ndios ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱. Sa̱va̱ꞌa uu̱ na̱, o oni̱ na̱ ná kaꞌa̱n. Ta dao ka̱ ndo̱ kandei taꞌí iní sa̱ꞌá to̱ꞌon ni̱ kaꞌa̱n na̱. \v 30 Tído tá ni̱ na̱tiin iin na̱ ió seídóꞌo iin to̱ꞌon sa̱á noo̱ Ndios, dá kía̱n ná katuu tóo na̱ íin káꞌa̱n, dá kuu kaꞌa̱n na̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon sa̱á ni̱ na̱tiin na. \v 31 Iin rá iin ni ndó ya̱ꞌa kasto̱ꞌon to̱ꞌon ni̱ na̱tiin ndó noo̱ mií Ndios, dá kía̱n ndidaá ndó kandaa̱ cháá ka̱ ini ndí ki̱án kóni̱ Ndios, dá koo cháá ka̱ ta̱ndeé iní ndo̱ xíꞌín ná. \v 32 Chi̱ iin na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon noo̱ mií Ndios kasto̱ꞌon na, ió choon noo̱ ndáꞌa̱ ná ña̱ katuu tóo na noo̱ káꞌa̱n na̱, \v 33 dá chi̱ Ndios, na̱ ndáño̱ꞌo yó, ko̱ kúú taꞌon na iin Ndios xíꞌo ña̱ nakui̱na vaa̱ yo̱. Diꞌa xíꞌo na ña̱ kandei yó xíꞌín ña̱ñóꞌó. \p Táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée dao ka̱ na̱ kúú ña̱yuu Ndios ini veꞌe noo̱ dákuáꞌa na, \v 34 kánian tádi̱ kandei na̱ ñáꞌa̱ veꞌe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó, chi̱ ko̱ ta̱ꞌón íchi̱ ná ndatóꞌón ná. Diꞌa kánian kañoꞌo na ti̱xi ndáꞌa̱ yíi̱ ná táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley Ndios choon. \v 35 Tá ndáa ña̱ꞌa ko̱ ní kándaa̱ ini na̱, dá kía̱n tá ná nasaa̱ na̱ veꞌe na, dá ná ndato̱ꞌón ná yíi̱ ná. Dá chi̱ iin ña̱ kaꞌan noo̱ kíán ña̱ ndatóꞌón ná ini veꞌe noo̱ nátaka ndo̱ dákuáꞌa ndó. \v 36 ¿Á sa̱va̱ꞌa noo̱ ndo̱ꞌó ni̱ na̱too̱n to̱ꞌon Ndios, xiní ndo̱? O, ¿á sa̱va̱ꞌa noo̱ ndo̱ꞌó ní ni̱ ka̱sáa̱a̱n, káꞌán ndó? \p \v 37 Tá ió iin káa ndó káꞌán ña̱ kúú ndó na̱ ni̱ na̱tiin to̱ꞌon noo̱ mií Ndios, o káꞌán ndó ña̱ kómí ndó iin choon ni̱ xi̱ꞌo Espíritu ii̱ Ndios noo̱ ndo̱, dá kía̱n kánian nakoni ndo̱ ña̱ choon táai noo̱ tuti yóꞌo kúú choon saꞌándá Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \v 38 Tá ió iin káa ndó ko̱ nákoni ña̱ dión kíán, dá kía̱n ná dáꞌa ni nakoni ndo̱ ná. \v 39 Sa̱ꞌá ño̱ó, ñani, ndi̱ꞌi ini ndo̱ natiin ndó choon ña̱ kasto̱ꞌon ndó to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ ndo̱ noo̱ mií Ndios. Ta o̱ sa̱ chítuu ndó dao ka̱ na̱ ña̱ kaꞌa̱n na̱ iin ka̱ yúꞌu̱ ko̱ ní dákuáꞌa na, \v 40 tído kee ndó ndidaá ña̱ yóꞌo xíꞌín ña̱ñóꞌó, ta yíko̱ kee ndó ña̱. \c 15 \s1 Káꞌa̱n Pablo saꞌa̱ ndi koo tá ná nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱ \p \v 1 Ñani miíi̱, koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó sa̱ꞌá to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesucristo, táꞌa̱n ña̱ sa̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, táꞌa̱n ña̱ ni̱ na̱tiin ndó, ta ndíta toon ndó xíꞌán. \v 2 Tá ná kandita toon ndó xíꞌín mií to̱ꞌon va̱ꞌa yóꞌo, ña̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱, dá kía̱n niꞌi̱ ndo̱ ña̱ ka̱ki ndó. Tá ko̱ó, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon ña̱ kándísa ndó. \p \v 3 Chi̱ ña̱ mií no̱ó ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ kúú to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo mií Ndios noo̱í, chi̱ ni̱ da̱náꞌi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo Jesús sa̱ꞌá kua̱chi yó, tá ki̱ꞌo dión, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios. \v 4 Dá ni̱ ndu̱xi na. Ta ni̱ na̱taki na̱ ti̱xi kuu̱ óni̱, dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios. \v 5 Dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ Cefas. Ndiꞌi daá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ ndin uxi̱ uu̱ ta̱a ni̱ sa̱ xi̱onoo xíꞌín ná. \v 6 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná no̱ó oꞌo̱n ciento ka̱ ña̱yuu kúú kuendá na̱. Ta kuaꞌa̱ i̱í vá na̱ yóꞌo ndéi takí, tído dao na ni̱ xiꞌi̱. \v 7 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ ná noo̱ Jacobo. Ndiꞌi, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ túku na noo̱ ndidaá ta̱a kúú apóstol, táꞌa̱n ra̱ ni̱ ka̱xi na kaneꞌe to̱ꞌon na. \v 8 Nda̱ noo̱ ndíꞌi kuií, dá ni̱ naꞌa̱ noo̱ taꞌani na noo̱ mií yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó kúúí táto̱ꞌon iin talóꞌo̱ kueé ni̱ kaki. \p \v 9 Ta kúúí na̱ nóo cháá ka̱ no̱ó ndidaá ka̱ apóstol, ta ko̱ káni vía̱n ña̱ kananí yuꞌu̱ ña̱ kakuui apóstol, chi̱ sa̱ xi̱onoo yuꞌu̱ sa̱ kendava̱ꞌi xíꞌín na̱ kúú kuendá Jesús. \v 10 Tído sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee Ndios xíꞌíín, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ kee na yuꞌu̱ kúúí iin apóstol. Ta ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌín yuꞌu̱, ko̱ ní naá óon taꞌan vaan. Diꞌa kéchóon cháá ka̱i̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ni ta̱a néꞌe to̱ꞌon na. Tído o̱ du̱ú míí yuꞌu̱ kéchóon, mií vá Ndios kúú na̱ chíndeé yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ mani̱ ni̱ kee na xíꞌíín. \v 11 Tído ko̱ ta̱ꞌón ña̱ꞌa kíán á yuꞌu̱ o dao ka̱ na̱ dánaꞌa̱ noo̱ ndo̱. Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo dánaꞌa̱ ndiꞌi ndu, ta ña̱ yóꞌo kía̱n kándísa ndó. \p \v 12 Nduꞌu̱ kúú na̱ dánaꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ na̱taki Jesús tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n dao ndó ña̱ o̱ nátaki taꞌon na̱ ni̱ xiꞌi̱? \v 13 Tído tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, dá kía̱n ni Cristo ko̱ ní nátaki, ní kúu. \v 14 Tído tá ko̱ ní nátaki Jesús, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ndo̱, ta ni ña̱ kándísa ndó saꞌa̱ Jesús ko̱ chóon, ní kúu. \v 15 Tá ki̱ꞌo dión kíán, dá kía̱n ni̱ ka̱ndo̱o ndu kúú ndú na̱ káꞌa̱n to̱ꞌón saꞌa̱ Ndios, dá chi̱ xíꞌo ndu kuendá ña̱ Ndios kúú na̱ ni̱ da̱nátaki Cristo. Tído ko̱ ní nátaki taꞌon Cristo tá miía̱n ndaa̱ o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ní kúu. \v 16 Chi̱ tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, dá kía̱n ni Cristo ko̱ ní nátaki taꞌon, ní kúu. \v 17 Tá ko̱ ní nátaki Jesús, dá kía̱n ko̱ chóon taꞌon ña̱ kándéé iní ndo̱ ná, ta kómí ii̱ vá ndó kua̱chi noo̱ Ndios. \v 18 Tá dión kíán, dá kía̱n ni̱ naá óon va na̱ ni̱ xiꞌi̱ íchi̱ Cristo. \v 19 Sa̱ꞌá ño̱ó tá sa̱va̱ꞌa ñayuú yóꞌo va ió ta̱ndeé iní noo̱ yo̱ xíꞌín Cristo, dá kía̱n ndaꞌí cháá ka̱ ndóꞌo yó o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱yuu ndéi ñayuú yóꞌo. \p \v 20 Tído miía̱n ndaa̱ kuiti va ni̱ na̱taki Cristo tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta mií ná kúú na̱ mií no̱ó ni̱ na̱taki, sa̱ꞌá ño̱ó miía̱n ndaa̱ nataki ndidaá ka̱ ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱. \v 21 Ta sa̱ꞌá iin tóꞌón ta̱a, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kúú ña̱yuu xíꞌi̱. Ta dión taꞌani sa̱ꞌá iin ka̱ ta̱a nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. \v 22 Chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Adán kua̱chi, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu xíꞌi̱. Ta dión taꞌani, sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ ni̱ꞌí ña̱ nataki na̱. \v 23 Tído iin rá iin ña̱ꞌa ió yíko̱a̱n táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ chi̱kaa̱ ini Ndios kooan. Chi̱ dinñóꞌó Cristo ni̱ na̱taki, dá tá ná nandió ko̱o na kasaa̱ na̱, dá ví nataki ña̱yuu kuendá na̱. \v 24 Dá kasandaá kuu̱ naá ñayuú yóꞌo, dá naki̱ꞌo Cristo ndidaá kúú choon noo̱ ndáꞌa̱ tatá Ndios tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ka̱ndeé ná ni̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáꞌa̱ ndidaá ña̱ sa̱ komí ndée̱, xíꞌín ndidaá ra̱ sa̱ saꞌanda choon xíꞌín ndidaá ra̱ sa̱ da̱ndáki ñayuú yóꞌo. \v 25 Dá chi̱ miía̱n kánian dándáki Cristo nda̱ ná nataán ndiꞌi Ndios ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi saꞌa̱ ná. \v 26 Dá nda̱ noo̱ ndíꞌi kuií, dá kía̱n dánaá na̱ ña̱ xiní uꞌu̱ ñaá, táꞌa̱n ña̱ kédaá xíꞌín yó, dá xíꞌi̱ yo̱. \v 27 Chi̱ ndidaá vá ña̱ꞌa nataán Ndios ti̱xi saꞌa̱ Cristo. Tído tá kaáa̱n ña̱ ndidaá vá ña̱ꞌa kañoꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ ná, ko̱ kóni̱ kaaa̱n ña̱ kakaa̱ taꞌani mií Ndios, chi̱ mií vá ná kúú na̱ ni̱ na̱taán ndidaá kúú ña̱ꞌa ti̱xi saꞌa̱ ná. \v 28 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ndu̱ꞌu ndidaá kúú ña̱ꞌa ti̱xi ndáꞌa̱ Cristo, dá ndu̱ꞌu mií Cristo, na̱ kúú de̱ꞌe Ndios, ti̱xi ndáꞌa̱ mií Ndios, na̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo ndidaá kúú ña̱ꞌa ti̱xi ndáꞌa̱ ná. Dá kía̱n mií Ndios kakuu na̱ mií no̱ó noo̱ ndidaá ña̱ꞌa. \p \v 29 Ta viti, ¿ndiva̱ꞌa sódo̱ ndúta̱ dao ndó sa̱ꞌá ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱ tá ko̱ kándísa ndó ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱? ¿Ndiva̱ꞌa sódo̱ ndúta̱ ndo̱ sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱, tá dáá? \v 30 Ta, ¿ndiva̱ꞌa daá kuití ndóꞌo nío̱ nduꞌu̱ sa̱ꞌá to̱ꞌon Ndios tá ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱, tá dáá? \v 31 Káꞌa̱n ndaa̱i̱ xíꞌín ndó, ñani, ña̱ sa̱ꞌá ña̱ kádii̱ ini yuꞌu̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín ndó, sa̱ꞌá ño̱ó ndidaá kuu̱ vá ió ña̱ kuui̱. \v 32 Ta ni̱ xió néꞌe táꞌin xíꞌín ta̱ to̱ndó ndéi ñoo Éfeso, tído, ¿ndí ki̱án va̱ꞌa niꞌi̱ yuꞌu̱ tá dión ná o̱ nátaki na̱ ni̱ xiꞌi̱? Dá chi̱ tá ná o̱ nátaki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, dá kía̱n: “Ná kasáꞌan yó, ta ná koꞌo yó, ta ná xi̱nió, dá chi̱ iin taa̱n kuu va yó.” \p \v 33 O̱ sa̱ kíꞌo ndó mií ndó ña̱ dándaꞌí na̱ ndo̱ꞌó, dá chi̱: “Tá xíonoo ndó xíꞌín ta̱a kini, dá kía̱n dátu̱ú vá rá ndo̱ꞌó no̱ó ña̱ va̱ꞌa kée ndó.” \v 34 Sa̱ꞌá ño̱ó kánian ndito koo ini ndo̱, dá ná o̱ yáꞌa ndó kee ndó kua̱chi noo̱ Ndios. Chi̱ ndéi dao ña̱yuu ko̱ náꞌá Ndios tein mií ndó xaa̱n. Dión káꞌa̱n yuꞌu̱ xíꞌín ndó, dá ná kakaꞌan noo̱ ndo̱. \s1 Ki̱ꞌo diꞌa koo, dá nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱ \p \v 35 Ndá ndi kuu ndato̱ꞌón iin káa ndoꞌó, ta kaa ndo̱: “¿Ndí koo, dá nataki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱? ¿Ta ndi koo yikí ko̱ño kandixi na noo̱ nataki na̱?” \v 36 Ña̱yuu xi̱xi kúú ndó. Chi̱ tá chíꞌi ndó iin tata no̱ñóꞌo̱ ndo̱, miía̱n ndúsa̱ kánian kuua̱n ti̱i ñóꞌo̱, dá dákuita̱a̱n kakuuan iin yuku̱ sa̱á. \v 37 Ta ña̱ chíꞌi ndó no̱ñóꞌo̱ ndo̱ ko̱ kíán sa̱ iin yuku̱ kuíi̱, diꞌa dinñóꞌó iin tata i̱chí kía̱n chíꞌi ndó, miía̱n kíán noni̱ tirió o dao ka̱ tata. \v 38 Tído mií vá Ndios kúú na̱ xíꞌo ndi koo iin rá iin yuku̱ táto̱ꞌon ni̱ chi̱kaa̱ ini mií ná kooan, sa̱ꞌá ño̱ó iin rá iin tata xíꞌín yuku̱án. \p \v 39 Ta dión taꞌani o̱ du̱ú iin nóó kúú ndidaá yikí ko̱ño. Chi̱ díin vá kúú yikí ko̱ño ña̱yuu, ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño kirí kúú kíti̱. Ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño ti̱yaká, ta sa̱ díin vá kúú yikí ko̱ño kirí ió to̱mi. \v 40 Ió yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú, ta díin vá kúú yikí ko̱ño kómí ña̱yuu ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Chi̱ ndato cháá ka̱ yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú o̱ du̱ú yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. \v 41 Ta dión taꞌani díin vá ndato ndia̱ndii, ta díin vá ndato yoo̱. Ta díin vá ndato ti̱ñoo̱. Ta díin vá ndato dao ti̱ñoo̱ noo̱ dao ka̱ ri̱. \p \v 42 Ta ki̱ꞌo dión taꞌani ndoꞌo na̱ ni̱ xiꞌi̱ tá ná nataki na̱, chi̱ yikí ko̱ño na̱, ña̱ ni̱ ndu̱xi, kía̱n téíꞌi̱. Tído tá ná nataki na̱, dá kía̱n naniꞌi̱ ná iin yikí ko̱ño, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ téíꞌi̱. \v 43 Chi̱ yikí ko̱ño ni̱ ndu̱xi kúú iin yikí ko̱ño kañóꞌó ña̱yuu. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin ña̱ꞌa ndato. Chi̱ tá ni̱ ndu̱xian ni̱ sa̱ kian iin ña̱ꞌa ko̱ó ndée̱. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin ña̱ꞌa ió ndée̱. \v 44 Tá ni̱ ndu̱xian, dá ni̱ sa̱ kíán iin yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Tído tá ná natakia̱n, dá nduuan iin yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú. Dá chi̱ ió yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, ta ió taꞌani yikí ko̱ño kómí na̱ ndéi induú. \p \v 45 Chi̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios ña̱ mií Ndios ni̱ ka̱va̱ꞌa ta̱a mií no̱ó, táꞌa̱n ra̱ sa̱ naní Adán, ta ni̱ xi̱ꞌo na ña̱ ni̱ sa̱ taki ra̱. Tído Cristo, na̱ ni̱ kii sata̱ Adán, no̱ón kúú iin Espíritu xíꞌo ña̱ kataki chíchí yó. \v 46 Tído ko̱ ní niꞌi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá induú mií no̱ó, diꞌa ni̱ niꞌi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo va. Ndiꞌi, dá niꞌi̱ yo̱ yikí ko̱ño kuendá induú. \v 47 Chi̱ ta̱a mií no̱ó ni̱ sa̱ kuu kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa ra xíꞌín ñóꞌo̱. Tído ta̱a kúú uu̱, na̱ kúú satoꞌo yo̱, no̱ón kúú kuendá induú, chi̱ ni̱ kii na chí induú. \v 48 Dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa yikí ko̱ño sa̱ komí ta̱a ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín ñóꞌo̱, ki̱ꞌo dión kúú yikí ko̱ño na̱ kúú kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Ta yikí ko̱ño na̱ kúú kuendá induú kúúán táto̱ꞌon yikí ko̱ño na̱ ni̱ kii induú. \v 49 Ta viti ndáa yikí ko̱ño yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ sa̱ kaa yikí ko̱ño ta̱a ni̱ sa̱ kuu kuendá no̱ñóꞌo̱ yóꞌo. Tído kasandaá iin kuu̱, dá nduu yikí ko̱ño yo̱ táto̱ꞌon káa yikí ko̱ño na̱ ni̱ kii chí induú. \v 50 Sa̱ꞌá ño̱ó káꞌi̱n xíꞌín ndó, ñani miíi̱, ña̱ o̱ kúu taꞌon ndu̱ꞌu ko̱ño yo̱ xíꞌín nii̱ yo̱ noo̱ dándáki Ndios. Chi̱ ña̱ꞌa túú, o̱ kúu taꞌon natiian kuendá no̱ó ña̱ꞌa ko̱ túú. \p \v 51 Ta viti kóni̱i̱ kaꞌi̱n xíꞌín ndó saꞌa̱ iin ña̱ꞌa náꞌá iin tóꞌón mií Ndios. O̱ du̱ú ndidaá vá yó kuu, tído ndidaá vá yó ndesa̱á Ndios yikí ko̱ño, \v 52 chi̱ iin ndakána va kakuuan, táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée noo̱ yo̱ tá nákua̱ni̱ yo̱. Dión koo tá tuu trompeta noo̱ ndiꞌi. Dá chi̱ tá ni̱ tuu trompeta, dá nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ta niꞌi̱ ná iin yikí ko̱ño o̱ téíꞌi̱. Ta ndidaá yó, na̱ ndéi takí, ndesa̱á Ndios yikí ko̱ño yo̱. \v 53 Dá chi̱ miía̱n ndúsa̱ nada̱on yikí ko̱ño téíꞌi̱ yóꞌo, dá kandixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ ni̱ iin kuu̱ o̱ téíꞌi̱. Ta yikí ko̱ño yóꞌo, ña̱ xíꞌi̱, kánian nada̱oan, dá kandixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ kía̱n ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú. \p \v 54 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱da̱on yikí ko̱ño téíꞌi̱ yóꞌo, ta ni̱ na̱ndixi yó iin yikí ko̱ño ko̱ téíꞌi̱, ta tá ni̱ ndiꞌi ni̱ na̱da̱on yikí ko̱ño yóꞌo, ña̱ xíꞌi̱, ta ni̱ na̱ndixi yó iin yikí ko̱ño, ña̱ ni iin kuu̱ o̱ ku̱ú, dá xi̱nko̱o to̱ꞌon káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Ni̱ ka̱ndeé Ndios ni̱ da̱naá na̱ no̱ó ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱. \v 55 Sa̱ꞌá ño̱ó, yoꞌó, ña̱ kédaá xíꞌín ña̱yuu, dá xíꞌi̱ na̱, ¿ndeí kuaꞌa̱n ío̱n? Ta yoꞌó, yái̱ ndi̱i, ¿ndeí kuaꞌa̱n ña̱ sa̱ ka̱ndeéón xíꞌín ndi̱i?” \v 56 Chi̱ ío̱n, ña̱ kédaá xíꞌín yó, dá xíꞌi̱ yo̱, kúú kua̱chi kée yó. Ta ley Moisés kía̱n dátai̱ kua̱chi yó sa̱ꞌá ña̱ yáꞌa yó kee yó kua̱chi. \v 57 Tído viti ná naki̱ꞌo yó ndivéꞌe noo̱ Ndios, chi̱ ni̱ ka̱ndeé yó xíꞌín ndidaá ña̱ yóꞌo sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. \v 58 Sa̱ꞌá ño̱ó, na̱ mani̱ miíi̱, kandita toon ndó, ta kandita ndaa̱ ndo̱ xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó. Ta ndi̱ꞌi ini ndo̱ kechóon ndó choon satoꞌo yo̱ Ndios, ta o̱ sa̱ kátuu ndó kee ndóa̱n. Chi̱ náꞌá vá mií ndó ña̱ choon kée yó no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱, o̱ na̱á óon taꞌan vaan. \c 16 \s1 Káꞌa̱n Pablo sa̱ꞌá di̱ꞌón dátaká ña̱yuu ñoó, dá chindeé ná na̱ kúndaꞌí \p \v 1 Ta viti koꞌi̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó sa̱ꞌá di̱ꞌón dátaká ndo̱, dá chindeé ndó na̱ kúú ña̱yuu Ndios ndéi ñoo Jerusalén. Koo ini ndo̱ kee ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ saꞌandai̱ choon no̱ó na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Galacia diꞌa. \v 2 Ta iin iin kuu̱ kasáꞌá saꞌa̱ semana, kánian taó xóo iin rá iin ndó no̱ó ya̱ꞌi táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ niꞌi̱ ndo̱ no̱ó ni̱ ke̱chóon ndó, ta taxi va̱ꞌa ndóa̱n. Dá kía̱n tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó xaa̱n, ná dáꞌa ni nditútí ndóa̱n mií hora daá. \v 3 Dá tá ná saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó, dá ki̱ꞌoi iin tuti no̱ó ta̱a ni̱ ndukú mií ndó, dá tandaꞌí ra̱ koꞌo̱n ra̱ xíꞌín di̱ꞌón ni̱ ndi̱tútí ndó chindeé ndó na̱ kúndaꞌí ndéi ñoo Jerusalén. \v 4 Tído tá kánian koꞌo̱n yuꞌu̱, dá kía̱n kaneꞌe táꞌan dáó rá koꞌo̱n ra̱ xíꞌíín. \s1 Kóni̱ Pablo koꞌo̱n na̱ korniꞌini na ñoo Corinto cháá tiempo \p \v 5 Saa̱i̱ noo̱ ndéi ndó tá ni̱ ndiꞌi ni̱ ya̱ꞌi chí kuendá Macedonia, chi̱ Macedonia ñoó kánian ya̱ꞌi. \v 6 Ndá ndi kuu koo tóoi xíꞌín ndó, o ndá ndi kuu kando̱oi kooi xíꞌín ndó tein ndidaá yoo̱ vi̱xi, dá kuu chindeé ndó yuꞌu̱ ná koꞌi̱n noo̱ kánian koꞌi̱n. \v 7 Ko̱ kóni̱i̱ ña̱ kía̱n chikaꞌanda oon ni noo̱ ndéi ndó, chi̱ kóni̱i̱ kooi cháá tiempo xíꞌín ndó tá ki̱ꞌo dión kóni̱ na̱ kúú satoꞌo yo̱. \v 8 Tído koo tóo vai ñoo Éfeso yóꞌo nda̱ ná kasandaá kuu̱ víko̱ Pentecostés, \v 9 dá chi̱ ndato nda̱ꞌo nónó no̱ói̱ kechóoin noo̱ Ndios, ta ió iin ta̱ndeé iní káꞌano ña̱ kuaꞌa̱ cháá ka̱ ña̱yuu kandísa to̱ꞌon Jesús, va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo na xiní uꞌu̱ ñaá. \p \v 10 Tá ni̱ saa̱ Timoteo noo̱ ndéi ndó xaa̱n, koo ini ndo̱ keva̱ꞌa ndó xíꞌín xí, dá ná kadii̱ ini xi̱ koo xi xíꞌín ndó, dá chi̱ kéchóon xi no̱ó na̱ kúú satoꞌo yo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kéchóon mií yuꞌu̱. \v 11 Ta ni iin ndó o̱ sa̱ kúꞌichi̱ ini koni ndo̱ xí. Diꞌa koo ini ndo̱ chindeé ndó xi̱, dá ná koo va̱ꞌa ini xi̱ nandió ko̱o va̱ꞌa xi kii xi noo̱ iói̱, dá chi̱ ió yuꞌu̱ ndátii ndisaa̱ xi̱ xíꞌín dao ka̱ ñani yo̱. \p \v 12 Ta kóni̱i̱ ña̱ kandaa̱ ini ndo̱ saꞌa̱ ñani yo̱ Apolos. Ni̱ seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ná ña̱ saa̱ na̱ xíꞌín dao ka̱ ñani yo̱ kande̱ꞌé ná ndo̱ꞌó. Tído ko̱ ní xíin taꞌon na saa̱ na̱ viti. Tído tá ni̱ nono̱ ná iin ka̱ taꞌándá, dá saa̱ na̱ koo tóo na xíꞌín ndó. \s1 Xíꞌín ndisáꞌán yóꞌo dándíꞌi Pablo ña̱ káꞌa̱n na̱ \p \v 13 Ta kañoꞌo ini ndo̱, ta kandita toon ndó xíꞌín ña̱ ndaa̱ kándísa yó, ta choꞌon ta̱a ini ndo̱, ta ndakí koo ndó. \v 14 Ta noo̱ ndidaá ña̱ kée ndó, kee ndóa̱n xíꞌín ña̱ kúꞌu̱ ini ndo̱ saꞌa̱ dao ka̱ ña̱yuu. \p \v 15 Ñani, sa̱ náꞌá vá ndó ña̱ na̱ veꞌe Estéfanas ni̱ sa̱ kuu na̱ mií no̱ó ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi chí kuendá Acaya xaa̱n. Ta náꞌá taꞌani ndó ña̱ ni̱ na̱ki̱ꞌo na mií ná ña̱ chindeé ná ndidaá kúú na̱ kúú ña̱yuu Ndios. \v 16 Ta seí ndaꞌávíi̱ noo̱ ndo̱ ña̱ kueídóꞌo ndó ndidaá ka̱ ni ña̱yuu kée táto̱ꞌon kée na̱ yóꞌo, xíꞌín ndidaá ka̱ na̱ chíndeé dao ka̱ ña̱yuu, na̱ kéchóon noo̱ choon yóꞌo. \p \v 17 Ta kádii̱ nda̱ꞌo inii̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ka̱sáa̱ Estéfanas, xíꞌín Fortunato, xíꞌín Acaico, ta ni̱ ndu̱ndeé iníi̱, va̱ꞌará ko̱ó mií ndó ndéi xíꞌíín, \v 18 chi̱ ni̱ xi̱ꞌo na ta̱ndeé iní noo̱í táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée taꞌani na xíꞌín míí ndó. Ta koo ini ndo̱ nakoni ndo̱ ña̱yuu kée táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na̱ yóꞌo. \p \v 19 Ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús ndéi chí kuendá Asia káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta ñani yo̱ Aquila, xíꞌín ki̱ꞌo yó Priscila, xíꞌín ndidaá na̱ kúú kuendá Jesús nátaka dákuáꞌa veꞌe na káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá satoꞌo yo̱ Jesús. \v 20 Ta ndidaá na̱ kúú ñani yo̱ ndéi yóꞌo káꞌa̱n na̱ ndisáꞌán xíꞌín ndó. Ta viti chitó táꞌan ndó noo̱ ndo̱, ta ña̱ yóꞌo ná kakuu iin ña̱ñóꞌó kaꞌa̱n táꞌan ndó ndisáꞌán sa̱ꞌá ña̱ kúú ndó kuendá Jesús. \p \v 21 Ta yuꞌu̱ kúú Pablo, ta táai ndisáꞌán yóꞌo ko̱saa̱ noo̱ ndo̱ xíꞌín ndáꞌa̱ mííí. \v 22 Ta tá ió iin káa ndó ko̱ kóni̱ Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱, dá kía̱n chiꞌan ná katai̱ ndo̱ kee Ndios. Satoꞌo yo̱ Jesús, nakíi̱ kíi̱ ní. \p \v 23 Ta ná koo ña̱ mani̱ xíꞌo satoꞌo yo̱ Jesucristo xíꞌín iin rá iin ndó. \v 24 Kúꞌu̱ ndava̱ꞌo inii̱ saꞌa̱ ndidaá ní ndó sa̱ꞌá ña̱ kúú yó kuendá Cristo Jesús. Dión ná koo.