\id LUK \h SAN LUCAS \toc1 Tuhun Vaha Sa I Tyaa Ra San Lucas \toc2 SAN LUCAS \toc3 Lc. \mt1 Tuhun Vaha Sa I Tyaa Ra San Lucas \c 1 \s1 Tasi ra Lucas minoo tuhun sii ra Teófilo \p \v 1 Sa cuaha xaan ñiyɨvɨ nducu ñu cuhva tyaa ñu cuhva yozo caa i sicoo sa minoo minoo cuhva sa sino iñi yo \p \v 2 tañi i nacatyi ra sica noo sihin ra Jesús ndya ta xihna ñi, nu i quisaha zatyiño ra, ta i tyindyee ra cuan sihin tyiño ra. Ta i ndyehe ra tandɨhɨ sa zavaha ra. \p \v 3 Ta yuhvi tucu, i nducu cote tandɨhɨ sa nacatyi ra cuan tatu ndisa cuii. Ta yucuan cuenda cuñi tyei sii si minoo minoo si vatyi coton, yoho Teófilo. \p \v 4 Cuñi sa cua coton vatyi sa ndisa cuii cuu cuhva sa zacoto ñiyɨvɨ suun. \s1 Zacoto minoo ángel vatyi cua cacu ra Juan, ra cua zacoo ndutya sii ñiyɨvɨ \p \v 5 Quɨvɨ i sindyaca ñaha ra rey Herodes nu cu si Judea, sicoo minoo ra cu zutu cuenda vehe ñuhu hebreo, ta i sinañi ra Zacarías. Siñoho ra minoo ityi ra cu zutu sa nañi Abías. Elisabet i sinañi ñazɨhɨ ra. Ta ra Aarón i cuu ñiyɨvɨ sahnu sii ña ta sa naha. \p \v 6 Ndoo xaan i cuu nduu tahan ñu ityi nuu ra Ndyoo vatyi i tyaa xaan ñu yahvi ley ra, ta yoñi i cuu tyaa cuatyi sata ñu. \p \v 7 Zoco yoñi maa zehe ña Elisabet i sicoo. Ta sahnu xaan nduu tahan ñu. \p \v 8 Ta minoo quɨvɨ sa i tahan si sii ra Zacarías sa cua zatyiño ra ityi nuu ra Ndyoo \p \v 9 tañi sicoo costumbre cuenda ra cu zutu, ta i sizɨquɨ ra ta i tahan si sii ra Zacarías sa quɨhvɨ ra sisi vehe ñuhu cahnu nu ii, cua cahmi ra cutu ityi nuu ra Ndyoo. \p \v 10 Ta nɨɨ ñi sa sahmi ra cutu sisi vehe ñuhu ta tandɨhɨ inga ñiyɨvɨ i siyucu ñu ityi sata ta cahan ñu sihin ra Ndyoo. \p \v 11 Ta i quituu minoo ángel ra Ndyoo ityi nuu ra Zacarías. Nandyaa ra ityi siyo cuaha nu sahmi ra cutu. \p \v 12 Ta sa ndyehe ra Zacarías sii ángel cuan, iyo xaan i cuñi ra, ta i yuhu xaan ra. \p \v 13 Zoco i catyi ángel cuan sihin ra: Ma yuhun Zacarías vatyi i siñi ra Ndyoo sa cohon, ta cua ñihi ña Elisabet ñazɨhun minoo zehe, ta cua zacunañi ndo sii ra Juan. \p \v 14 Zɨɨ xaan cua cuñun, ta cuaha xaan ñiyɨvɨ cua cuzɨɨ iñi vatyi cua cacu ra. \p \v 15 Vatyi cahnu xaan cua cuu ra nuu Ndyoo. Ma coho ra vino ta nu ndixi. Ta cua cutu cuii Tatyi Ii sii ra ndya ta ñoho ra sisi zɨhɨ ra cuee ca sa cacu ra. \p \v 16 Ta sa cuenda maa ra, cuaha xaan ñiyɨvɨ hebreo cua sino iñi ñu sii ra Ndyoo, ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 17 Cua zatyiño ra tyiño ra Ndyoo vatyi cua coo xaan Tatyi Ii ra Ndyoo sihin ra, ta cuaha xaan tundyee iñi ra Ndyoo cua coo sii ra. Ta cua cuu ra tañi ra Elías, ra cahan Tuhun Ndyoo ta sa naha. Sa cuenda maa ra ta cua coo sa taxi sii ñiyɨvɨ sahnu sihin zehe ñu. Ta sa cuenda maa ra ta ñiyɨvɨ quiñi iyo cua zama ñu cuhva iyo ñu, ta cua tyaa ñu yahvi. Cua zandulisto ra sii ñiyɨvɨ, ta cua tɨɨn cuenda vaha ñu sii ra ndyaca ñaha sii yo. Tacuan i catyi ángel cuan. \p \v 18 Ta i nducu tuhun ra Zacarías sii ángel cuan: ¿Yozo caa cuu cote tatu sa ndisa cuii cuu cuhva ya? Vatyi sa sahnu xein, ta sahnu xaan ñazɨhi. \p \v 19 Ta i catyi ángel cuan sihin ra: Yuhvi nañi Gabriel. Tuhve sica tyiño ra Ndyoo. Ta tasi ra sii, sa quehin suhun, ta zacote tuhun ya suun. \p \v 20 Ta vityi cua nduñɨhun, ta ma cuu cohon ndya quɨvɨ cua tahan si cuhva sa catyi suhun vatyi ña sino iñun sa quehin. Ta cua cuu tandɨhɨ si tañi sa catyi suhun, catyi ángel cuan. \p \v 21 Ta ñiyɨvɨ i sindatu sii ra Zacarías sata vehe ñuhu, iyo xaan i cuñi ñu vatyi naha xaan i ñoho ra sisi vehe ñuhu. \p \v 22 Ta zɨquɨ i quita ra, ta ñá cuu cahan ra sihin ñu, ta i sito ñu vatyi i ndyehe ra minoo sa ndyehe ra sisi vehe ñuhu. Ta i quisaha cahan ra sihin ñu sihin zeña ñi vatyi ña cuu cahan ra. \p \v 23 Tacuan i cuu si, ta i saa quɨvɨ sa ndɨhɨ ndyizo tyiño ra Zacarías vehe ñuhu cuan. Ta i sinuhu ra ndya vehe ra. \p \v 24 Ta sa yaha cuan ta zɨquɨ i ñihi ña Elisabet minoo zehe. Ta ñá quita ña sata vehe ohon tahan yoo, ta i sica iñi ña: \p \v 25 “Vaha xaan cuu cuhva zavaha maa ra Ndyoo sihin vatyi vityi ma cahan cuehe ca ñiyɨvɨ sii.” \s1 I zacoto minoo ángel sii ña María vatyi cua cacu ra Jesús \p \v 26 Ta sa iñu yoo sa ñoho zehe ña Elisabet, ta zɨquɨ i tasi ra Ndyoo sii ángel Gabriel ndya nu cu si Galilea ndya minoo ñuu sa nañi Nazaret \p \v 27 vatyi cua cahan ra sihin minoo ñaha yoco sa cuñi tindaha sihin minoo ra sa nañi José. Ra rey David i cuu ñiyɨvɨ sahnu sii ra ta sa naha. Ta ñaha cuan, María nañi ña. \p \v 28 I quituu ángel cuan nu ndyaa ña, ta catyi ra: Nacumi suun. Saha xaan ra Ndyoo sa vaha suun. Maa ra ndyaa suhun. \p \v 29 Ta cuhva sa siñi ña sa cahan ángel cuan, ta iyo xaan i cuñi ña. Ta i sica iñi ña ñaa cuenda cahan ra cuhva cuan sihin ña. \p \v 30 Ta i catyi tucu ángel cuan sihin ña: Ma yuhun María vatyi saha xaan ra Ndyoo sa vaha suun. \p \v 31 Cua coo minoo zehun. Ta Jesús cua zacunañun sii ra. \p \v 32 Cahnu xaan cua cuu ra, ta cua cunañi ra Zehe ra Ndyoo ra cahnu ca. Ta cua zacuu ra Ndyoo minoo rey sii ra tañi i cuu ra David, ñiyɨvɨ sii ra ta sa naha. \p \v 33 Ta cua cundyaca ñaha ra sii ñiyɨvɨ hebreo tandɨhɨ cuii tyiemvu. Ta ma ndɨhɨ maa sa ndyaca ñaha ra. Catyi ángel cuan. \p \v 34 Tacuan ta i ndaca tuhun ña María sii ángel, ta catyi ña: ¿Yozo caa cuu si cuhva ya vatyi tañaha ca coo yɨi? Catyi ña. \p \v 35 Ta i catyi ángel cuan sihin ña: Tatyi Ii maa ra Ndyoo cua quisi zɨcun. Ta tundyee iñi sii Zutu mañi yo cua coo suhun. Yucuan cuenda lee sa cua cacu cuan cua cunañi ra Zehe ra Ndyoo. \p \v 36 Ta tacuan tucu ña Elisabet tyixun. Sahnu xaan ña, zoco sa ñihi tucu ña minoo zehe. Tuhva xaan ñiyɨvɨ catyi vatyi ma cuu coo zehe ña, zoco vityi sa iñu yoo sa ñoho zehe ña \p \v 37 vatyi ñahñi sa ma cuu zavaha maa ra Ndyoo. Catyi ángel sihin ña. \p \v 38 Ta i catyi ña María: Muzu maa ra Ndyoo cui. Nazacuu maa ra sihin cuhva catyun. Catyi ña. Tacuan ta cuahan ángel cuan. \s1 Cuahan ña María cua ndyehe ña sii ña Elisabet \p \v 39 Ta quɨvɨ cuan numi ñi i quita ña María, ta yatyi xaan cuahan ña minoo ñuu nu maa yucu ñi cuu si, nu cu si Judea. \p \v 40 Ta i quɨhvɨ ña vehe ra Zacarías, ta i saha ña minoo nacumi sii ña Elisabet. \p \v 41 Ta cuhva sa siñi ña Elisabet sa cahan ña María ta i natyoño lee sa ñoho sisi ña, ta i situ cuii Tatyi Ii sii ña. \p \v 42 Ta saa xaan i cahan ña, ta catyi ña: Cuaha ca sa vaha saha ra Ndyoo suun ta zɨquɨ sii tandɨhɨ inga ñuzɨhɨ. Ta saha xaan ra sa vaha sii zehun sa ñoho sisun. \p \v 43 ¿Ta ñaa ña cuu vii? ta vasi zɨhɨ ra ndyaca ñaha sii; vasi cahan ña sihin. \p \v 44 Ta zuun ñi cuhva sa siñi tuhun cohon, ta i natyoño lee sisi sihin sa zɨɨ xaan cuñi ra. \p \v 45 Zɨɨ xaan cua cuñun, vatyi i sino iñun, ta cua cuu tuhun sa cahan ra Ndyoo suhun. Catyi ña Elisabet. \p \v 46 Ta i quisaha catyi ña María: \q1 Zacahni sii ra Ndyoo sihin tandɨhɨ cuii añime. \q1 \v 47 Ta zɨɨ xaan cuñi vatyi zacacu ra Ndyoo sii. \q1 \v 48 Cundahvi iñi ra Ndyoo sii mi, ñaha ndahvi. Ta vityi tandɨhɨ tyiemvu cua catyi ñiyɨvɨ sihin vatyi saha xaan ra Ndyoo sa vaha sii. \q1 \v 49 Vatyi ra Ndyoo ra cahnu ca cuu ra. \q1 Ta cahnu xaan cuu sa zavaha ra sihin. \q1 Ii xaan cuu zɨvɨ ra. \q1 \v 50 Ta cua cundahvi iñi ra sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ yuhu sii ra. \q1 \v 51 Cahnu xaan cuu tyiño zavaha ra. Cua tyaa siyo ra sii ñiyɨvɨ zacahnu sii ñu. \q1 \v 52 Cua zanduluhlu ra sii ñu. Ta cua zanducahnu ra sii ñiyɨvɨ ndyihi. \q1 \v 53 Ñiyɨvɨ sa cuñi xaan coto sii ra, saha xaan ra sa vaha sii ñu. Ta ñu sica iñi vatyi sa vaha ñu, ñahñi cua cuhva ra sii ñu. \q1 \v 54 Tyindyee ra sii ñiyɨvɨ hebreo, ñu cuu muzu ra. \q1 Ña naa iñi ra sii ñu, ta cundahvi iñi ra sii ñu \q1 \v 55 tañi i catyi ra sihin ra Abraham siin yo ta sihin zehe ra. \m Catyi ña María. \p \v 56 Ta i ndoo ña María sihin ña Elisabet uñi yoo, ta zɨquɨ i sinuhu ña ndya vehe ña. \s1 Quɨvɨ i cacu ra Juan, ra cua zacoo ndutya \p \v 57 I saa quɨvɨ sa cua cacu zehe ña Elisabet, ta rayɨɨ i cuu zehe ña. \p \v 58 Ta ñiyɨvɨ sa yucu yatyi sihin ñu ta ñiyɨvɨ sii ña i sito ñu vatyi vaha xaan sa zavaha ra Ndyoo sihin ña. Ta zɨɨ xaan i cuñi ñu ɨɨn ñi sihin ña. \p \v 59 Ta sa cu uña quɨvɨ sa cacu lee cuan, ta i sahan ñu sa tahndya ñɨɨ xiñi xuu ra tañi catyi costumbre. Ta i zacunañi ñu sii ra Zacarías cuhva nañi zutu ra. \p \v 60 Zoco i catyi zɨhɨ ra: Ña tacuan cuu si. Juan cua cunañi ra. Catyi ña. \p \v 61 Ta i catyi inga ñu sihin ña: ¿Ñaa cuenda cua zacunañun Juan sii ra? Yoñi ñiyɨvɨ sii ndo sa nañi tacuan. Catyi ñu. \p \v 62 Ta i quisaha nducu tuhun ñu sihin zeña sii zutu ra vatyi cuñi ñu coto ñu ñaa zɨvɨ cuñi ra sa cunañi ra. \p \v 63 Ta i sica ra minoo vitu vatyi cua tyaa ra. Ta i tyaa ra zɨvɨ ra: Juan cuu zɨvɨ ra. Tyaa ra. Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ yucu yucuan, iyo xaan i cuñi ñu. \p \v 64 Ta zuun ñi caa cuhva cuan i cuu nacahan ra Zacarías, ta i quisaha zacahnu ra sii ra Ndyoo. \p \v 65 Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa ndyaa yatyi yucuan i yuhu xaan ñu. Ta i sito tandɨhɨ ñiyɨvɨ yucu nu cu si Judea. \p \v 66 Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa siñi tuhun cuan, i sica iñi ñu ta catyi ñu sihin tahan ñu: ¿Ñaa ra cua cuu lee cuan? Catyi ñu. Ta i tyindyee xaan ra Ndyoo sii ra. \s1 Zacahnu ra Zacarías sii ra Ndyoo \p \v 67 Ta i situ cuii Tatyi Ii sii ra Zacarías zutu ra. Ta i quisaha cahan ra tuhun sa saha ra Ndyoo sii ra. Ta catyi ra: \q1 \v 68 Cahnu xaan cuu ra Ndyoo Zutu mañi yo, ra Ndyoo cuenda maa yo hebreo vatyi i quisi ra nu ndyaa yo, ta i zacacu ra sii yo. \q1 \v 69 Ta saha ra minoo ra cahnu sii yo; ñiyɨvɨ sii ra David muzu ra Ndyoo cua cuu sii ra, ta cua zacacu ra sii yo. \q1 \v 70 Tacuan i cahan ra Ndyoo sihin ra profeta ta sa naha. \q1 \v 71 I catyi ra vatyi cua zacacu ra sii yo ndaha ra xaan iñi sii yo ta sii ra ña cuu ndyehe sii yo. \q1 \v 72 Ta tañi sa catyi ra Ndyoo sihin ñiyɨvɨ sahnu sii yo, cua cundahvi xaan iñi ra sii yo. Ta ma naa iñi ra tuhun sa cahan ra. \q1 \v 73 Ihya cuu tuhun i catyi ra Ndyoo sihin ra Abraham siin sahnu yo. \q1 \v 74 I catyi ra vatyi cua zacacu ra sii yo sii ra xaan iñi sii yo, ta ma cuyuhu yo zacahnu yo sii ra Ndyoo. \q1 \v 75 Vatyi maa ra zanduvaha xaan sii yo ityi nuu ra. Ta zandundoo xaan ra sii yo tandɨhɨ quɨvɨ cua coo yo ñuu ñiyɨvɨ ya. \m Catyi ra Zacarías. \p \v 76 Ta i cahan ra Zacarías sa cuenda ra Ndyoo ta catyi ra sihin lee cuan: \q1 Ta yoho zehi, cua catyi ñiyɨvɨ vatyi minoo profeta ra Ndyoo cahnu cuun. Vatyi cua cuhun ityi nuu ra ndyaca ñaha sii yo, ta cua catyun sihin ñiyɨvɨ vatyi cua quisi ra. \q1 \v 77 Ta cua zacoton sii ñiyɨvɨ vatyi cua zandasi ra Ndyoo cuatyi ñu, ta cua zacacu ra sii ñu. \q1 \v 78 Vatyi cuñi xaan ra Ndyoo sii yo. Ta cundahvi iñi ra sii yo, ta zaquisi ra sii minoo ra cua tyindyee sii yo. Tañi minoo ñúhu ñicandyi cua cuu ra. \q1 \v 79 Vatyi sihin sa zañaha ra sii ñiyɨvɨ, natava ra sii ñu iyo nu ñaa sa cuenda cuatyi ñu. Yuhu ñu vatyi iyo ñu nu ñaa, ta cua cuu cuii ñu. Zoco cua zañaha ra sii ñu yozo caa cua quɨhvɨ ñu ityi vaha. \m Catyi ra Zacarías. \p \v 80 Ta ra luhlu cuan, i sahnu ra, ta i ndundyee ra sihin Tatyi Ii. Ta i sicoo ra minoo nu ityi xaan. Ta zɨquɨ cuee ca zañaha ra sii ra sii ñiyɨvɨ hebreo, ta i quisaha cahan ra sihin ñu. \c 2 \s1 Cuhva i cacu ra Jesús \p \v 1 Ta quɨvɨ cuan sicoo minoo ra ndyaca ñaha sa nañi Augusto, ta i tasi ra tyiño vatyi cua coo minoo censo sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ. \p \v 2 Ta quɨvɨ cuan ndyaca ñaha ra Cirenio nacahnu nu cu si Siria. \p \v 3 Ta tahan si cunuhu tandɨhɨ ñiyɨvɨ ñuu ñu vatyi cua cuhva ñu zɨvɨ ñu yucuan. \p \v 4 Yucuan cuenda i quita ra José nu cu si Galilea ñuu Nazaret, ta cuahan ra nu cu si Judea ndya ñuu Belén. Yucuan cuu ñuu nu i cacu ra rey David ta sa naha. Cuahan ra José yucuan vatyi ñiyɨvɨ sii ra David cuu sii ra. \p \v 5 Cuahan ra sa cua cuhva ra zɨvɨ ra sihin ña María vatyi sa cuñi tindaha ñu. Ta sa cuñi cacu zehe ña María. \p \v 6 Ta nɨɨ ñi sa ndyaa ñu yucuan, ta i tahan si quɨvɨ cacu zehe ña. \p \v 7 Ta i zacacu ña sii zehe ña, ra nuu, ta i zucu ña zahma sii ra. Ta i saqui ña sii ra sisi minoo canua nu sasi quɨtɨ vatyi ñá ñihi ñu minoo vehe cundyaa ñu vatyi ña nuña ca vehe hotél. \s1 I cahan ángel sihin ra zacuenda mvee \p \v 8 Yatyi ñuu cuan yucu zuhva ra sisi cuhu vatyi zacuenda ra sii quɨtɨ zono ra sa sa cuaa. \p \v 9 Ta zana ñi iñi ra ta i quituu minoo ángel Ndyoo nu yucu ra. Ta sa ndisi sii Zutu mañi yo i zandundisi si nacahnu nu yucu ra, ta i yuhu xaan ra. \p \v 10 Ta i catyi ángel cuan sihin ra: Ma yuhu ndo vatyi vasi nacatyi minoo sa vaha xaan sihin ndo. Zɨɨ xaan cua cuñi tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa cuenda si. \p \v 11 Vatyi vityi i cacu minoo ra ñuu ra David. Vasi ra sa cuenda maa ndo vatyi cua zacacu ra sii ñiyɨvɨ. Ra Cristo cuu ra, ta ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 12 Ta ihya cuu cuhva cua nacoto ndo sii ra. Cua nañihi ndo sii lee cuan zucu ra zahma, ta catuu ra sisi minoo canua. \p \v 13 Ta zuun ñi caa cuhva cuan i saa cuaha xaan ca ángel sihin ángel cuan. Ta zacahnu ángel cuan sii ra Ndyoo, ta catyi ra: \q1 \v 14 Cahnu xaan cuu maa ra Ndyoo ra ndyaa gloria, ta nacoo sa vaha ta sa taxi sii ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ. \m Catyi ángel cuan. \p \v 15 Ta zɨquɨ cua nanuhu ángel cuan ndya gloria, ta i catyi ra zacuenda mvee sihin tahan ra: Coho yo Belén. Cua ndyehe yo ñaa sa cuu cuhva i zacoto ra Ndyoo sii yo. \p \v 16 Ta numi xaan cuahan ra, ta saa ra ñuu Belén, ta i nañihi ra sii ña María sihin ra José. Ta catuu lee cuan sisi canua. \p \v 17 Ta sa yaha i ndyehe ra sii lee cuan, ta i nacatyi ra cuhva i catyi ángel cuan sihin ra sa cuenda lee cuan. \p \v 18 Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ i siñi tuhun cuan iyo xaan i cuñi ñu. \p \v 19 Zoco ña María, cuenda nacañi ñi iñi ña sa cuenda tuhun cuan. \p \v 20 Ta cuanuhu ra zacuenda mvee, ta zacahnu xaan ra sii ra Ndyoo sa cuenda tandɨhɨ sa i ndyehe ra ta sa i siñi ra cuhva i catyi ángel cuan sihin ra. \s1 Saha cuenda ñu sii ra Jesús sii ra Ndyoo sisi vehe ñuhu cahnu \p \v 21 Ta sa ndu‑uña quɨvɨ lee cuan, i sahndya ñu ñɨɨ xiñi xuu ra tañi catyi costumbre ñu, ta i zacunañi ñu sii ra Jesús tañi catyi ángel cuee ca sa ñihi ña María sii ra. \p \v 22 Ta sa yaha quɨvɨ cuhva catyi ley ra Moisés sa cuenda sa nduvaha ña ityi nuu Ndyoo, ta zɨquɨ sindyaca ñu sii ra Jesús ndya ñuu Jerusalén vatyi cua cuhva cuenda ñu sii ra sii ra Ndyoo. \p \v 23 Tacuan i zavaha ñu vatyi catyi ley ra Ndyoo: “Rayɨɨ ra cacu sa xihna ñi zacuu minoo ñaha, cua cuhva cuenda ñu sii ra sii ra Ndyoo”, catyi ley. \p \v 24 Ta i sahan ñu, ta saha cuenda ñu uu tahan quɨtɨ tañi catyi ley maa ra Ndyoo nu catyi si tyehen: “Cuhva ndo uu tahan curuu a uu tahan paloma”, catyi ley. \p \v 25 Ta quɨvɨ cuan sicoo minoo ra ñuu Jerusalén sa nañi Simeón. Minoo ra ndoo xaan i cuu ra, ta i zacahnu ra sii ra Ndyoo sa ndisa cuii. Ta ndatu ra sa cua quisi ra cua zacacu sii ñiyɨvɨ hebreo. Ta ñoho Tatyi Ii ra Ndyoo sii ra. \p \v 26 Ta i zacoto Tatyi Ii sii ra vatyi ma cuu ra ndya cuhva ndya ndyehe ra sii ra cua zacacu sii ñiyɨvɨ. Cua ndyehe ra sii ra Cristo, ra cua tasi ra Ndyoo. \p \v 27 Ta i sahan ra Simeón vehe ñuhu cuhva catyi Tatyi Ii ra Ndyoo sihin ra. Ta i saa zutu ra ta zɨhɨ ra Jesús sihin maa ra vatyi cua zavaha ñu cuhva catyi ley. \p \v 28 Ta cuhva sa saa ñu nu ndyaa ra Simeón, ta i quihin ra sii ra Jesús i tyihi zucu ndaha ra. Ta i quisaha zacahnu ra sii ra Ndyoo ta catyi ra: \q1 \v 29 Zutu mañi yuu, nacui vityi sihin sa taxi añime. \q1 Vatyi sa zavohon cuhva sa catyun sihin muzun. \q1 \v 30 Vatyi sa ndyehi sihin sɨtɨ nui sii ra cua zacacu sii ñiyɨvɨ. \q1 \v 31 Sa cua zañohon sii ra sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ. \q1 \v 32 Ihya ra cua zanducahnu ca sii ñiyɨvɨ hebreo, ñiyɨvɨ i casun. \q1 Ta cua cuhva ra ya ñúhu sa cua zandundisi ityi sii inga ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. \m Catyi ra Simeón. \p \v 33 Ta ra José sihin zɨhɨ ra Jesús, iyo xaan i cuñi ñu sihin cuhva cahan ra Simeón cuenda lee cuan. \p \v 34 Tacuan ta i cahan ra Simeón sihin ra Ndyoo sa cuenda ñu, ta zɨquɨ i catyi ra sihin ña María, zɨhɨ ra Jesús: Ndyehun vatyi lee ya cua zanduva a cua zanduvita ra sii cuaha xaan ñiyɨvɨ hebreo. Cua cuu ra tañi minoo zeña, ta cuaha xaan ñiyɨvɨ cua cuxaan sii ra. \p \v 35 Ta uhvi xaan cua cuu añimon, María, tañi sa yaha zava minoo tyicaa añimon. Ta cuhva sa sica iñi ñiyɨvɨ sisi añima ñu, casi xaan cua quita si. Catyi ra Simeón. \p \v 36 Ta yucuan ndyaa tucu minoo ñaha sa cahan Tuhun Ndyoo. Nañi ña Ana. Ra Fanuel i cuu zutu ña, ñiyɨvɨ sii ra Aser. Sa sahnu xaan ña. Ndya luhlu ña ta tindaha ña, zoco usa cuiya ñi ta i sihi yɨɨ ña. \p \v 37 Ta quɨvɨ cuan ñandahvi i cuu ña, ta cumi xico cumi cuiya ña. Ta ñá quita ña sisi vehe ñuhu vatyi ñiyaca ta ndyiyaca i cahan ña sihin ra Ndyoo. Ta iyo saha ñá sasi ña ta cahan ña sihin ra Ndyoo. \p \v 38 Ta zuun ñi caa cuhva sa cahan ra Simón ta i saa tucu ña Ana nu ndyaa ra José ta ña María sihin lee. Ta i nacuhva ña tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo cuenda ra. Ta i quisaha cahan ña cuenda ra Jesús sihin tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa ndatu quɨvɨ cua cacu ñiyɨvɨ ñuu Jerusalén. \s1 I sinanuhu ñu ndya ñuu Nazaret \p \v 39 Ta sa ndɨhɨ zavaha ñu tandɨhɨ sa catyi ley ra Ndyoo ta i sinanuhu ñu ndya nu cu si Galilea ndya ñuu Nazaret nu cuu ñuu ñu. \p \v 40 Ta i sahnu ra Jesús. Ta i ndundyee ca ra sihin sa siñi tuñi ra Ndyoo. Ta i tyindyee xaan ra Ndyoo sii ra. \s1 Cuhva i cahan ra luhlu Jesús sihin ra sito xaan sisi vehe ñuhu cahnu \p \v 41 Ta ra José sihin zɨhɨ ra Jesús tuhva ñu sahan ñuu Jerusalén tahan tahan cuiya sa cuenda vico zuhun. \p \v 42 Ta sa ndusi ra Jesús sa usi uu cuiya ra, ta i sahan ñu ñuu Jerusalén tañi tuhva tandɨhɨ ñiyɨvɨ sahan sa cuenda vico cuan. \p \v 43 Ta sa ndɨhɨ vico cuan ta cua nuhu ñu, zoco i ndoo ra Jesús ñuu Jerusalén, ta ñá sito ra José ta zɨhɨ ra. \p \v 44 I sica iñi ñu vatyi ndɨhɨ ra sihin ñu vatyi cuaha xaan ñiyɨvɨ cuahan sihin ñu. Ta sa minoo quɨvɨ sica ityi ñu, ta zɨquɨ i nanducu ñu sii ra tɨcuɨ amigo ñu ta ñiyɨvɨ sii ñu. \p \v 45 Zoco ñá nañihi ñu sii ra. Yucuan cuenda i sinanuhu sata ñu ndya ñuu Jerusalén cua nanducu ñu sii ra. \p \v 46 I yaha uñi quɨvɨ ta zɨquɨ i nañihi ñu sii ra sisi vehe ñuhu cahnu. Ndyaa ra mahñu ra maestro. Tyizoho ra Jesús sa cahan ra ta nducu tuhun ra sii ra. \p \v 47 Ta tandɨhɨ ra i siñi sa cahan ra Jesús, iyo xaan i cuñi ra sihin sa siñi tuñi sii ra Jesús ta sihin tuhun cahan ra, ndɨhɨ ca. \p \v 48 Ta sa ndyehe zutu ra ta zɨhɨ ra sii ra, iyo xaan i cuñi ñu. Ta i catyi zɨhɨ ra sihin ra: Zehe luhli, ¿ñaa cuenda i zavohon cuhva ya sihin ndi? Catyi ña. Zutun ta yuhvi i sica xaan iñi ndi sa cuendon, ta i nanducu xaan ndi suun. Catyi ña. \p \v 49 Ta i catyi ra Jesús sihin ñu: ¿Ñaa cuenda nanducu ndo sii? ¿Atu ña sito ndo vatyi cuñi si sa zatyiñe tyiño Zuti? Catyi ra. \p \v 50 Zoco ñá cutuñi iñi ñu tuhun cahan ra sihin ñu. \p \v 51 Ta cua nuhu ra sihin ñu ndya ñuu Nazaret, ta i tyaa ra yahvi sii ñu. Ta i nacañi iñi ña María sa cuenda cuhva i cahan ra. \p \v 52 Ta ra Jesús i sahnu ra, ta cahnu ca nduu ra, ta i nducuaha ca sa siñi tuñi sii ra. Ta zɨɨ xaan i cuñi ra Ndyoo sihin ra ta ñiyɨvɨ ndɨhɨ ca. \c 3 \s1 Cuhva i cahan ra Juan, ra i zacoo ndutya sii ñiyɨvɨ \p \v 1 Ta sa sahun cuiya sa ndyaca ñaha ra Tiberio nacahnu, ta ra Poncio Pilato i cuu ra gobernador nu cu si Judea. Ta ndyaca ñaha ra Herodes nu cu si Galilea. Ta yañi ra, ra Felipe cuu ra ndyaca ñaha nu cu si Iturea sihin Traconite. Ta ra Lisanias ndyaca ñaha ra nu cu si Abilinia quɨvɨ cuan. \p \v 2 Ta ra Anás sihin ra Caífas i cuu ra cu nuu sii tandɨhɨ ra cu zutu. Ta quɨvɨ cuan i cahan ra Ndyoo sihin ra Juan zehe ra Zacarías minoo nu ityi xaan nu sindyaa ra. \p \v 3 Ta i sica noo ra Juan tandɨhɨ ñuu sa ndyaa yatyi ñi nu ndyaa yutya sa nañi Jordán. I nacatyi ra sihin ñiyɨvɨ vatyi nazama ñu cuhva iyo ñu ta coo ndutya ñu. Ta zɨquɨ cua zandasi ra Ndyoo cuatyi ñu. \p \v 4 Tañi catyi si nuu libro i tyaa ra Isaías, minoo ra profeta ta sa naha. Nu catyi ra tyehen: \q1 Cua cuɨñɨ ndo nduzu minoo ra cana saa minoo nu ityi xaan. \q1 Ta catyi ra cuan: “Tañi zanduvaha ndo minoo ityi, tacuan zanduvaha ndo añima ndo vatyi cua quisi ra ndyaca ñaha sii yo. Tañi zandundoo ndo ityi, tacuan nazama ndo cuhva iyo ndo. \q1 \v 5 Ta tañi zanandutu ndo tandɨhɨ xahva, ta tañi zandundaa ndo tandɨhɨ yucu ta zandundoo ndo nu yacua ityi ta zanduvaha ndo nu quiñi caa, tacuan cuñi si sa zama ndo cuhva iyo ndo. \q1 \v 6 Tacuan ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ cua ndyehe sii Zehe ra Ndyoo, ra cua zacacu sii yo.” \m Tacuan i tyaa ra Isaías ta sa naha vatyi cuhva cuan cua cahan ra Juan sihin ñiyɨvɨ. \p \v 7 Tacuan i cahan ra Juan sihin ñiyɨvɨ. Ta cuhva sa siñi ñu sa cahan ra ta i catyi ñu sihin ra vatyi cuñi ñu sa zacoo ndutya ra sii ñu. Ta zɨquɨ i catyi ra sihin ñu: ¡Ñiyɨvɨ quiñi xaan iyo cuu ndo tañi coo! ¿Yoo sa nacatyi sihin ndo vatyi cuu cacu ndo sihin cuhva sa cua tasi tuñi xaan ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ? \p \v 8 Cuñi si sa zama ndisa cuii ndo cuhva iyo ndo, ta zavaha ndo sa vaha. Ta ma catyi ndo vatyi maa ra Abraham cuu zutu ndo, ta ma catyi ndo vatyi maa ra cua zacacu sii ndo. Ma zacahnu ndo sii ndo vatyi vazu sihin yuu ya ta cuu zavaha ra Ndyoo ñiyɨvɨ sii ra Abraham sihin si. \p \v 9 Tañi minoo yutu sa ña saha sɨtɨ cuu ndo. Vatyi ña zavaha ndo cuhva cuñi ra Ndyoo. Ta yutu sa ña saha sɨtɨ, sahndya ñiyɨvɨ sii tu. Ta sahmi ñu sii tu. Ta zuun ñi cuhva cuan cua cuhun maa ndo nu cayu ñúhu. Catyi ra Juan. \p \v 10 Ta i ndaca tuhun ñiyɨvɨ sii ra ta catyi ñu: ¿Ñaa sa cuñi si zavaha ndi? Catyi ñu. \p \v 11 Ta i nacatyi ra Juan sihin ñu: Ndoho ra iyo uu tahan camisa, nacuhva ndo minoo sii ra ñahñi. Ta ra iyo sa casi, nacuhva tucu ra sii ra ñahñi. Catyi ra. \p \v 12 Ta i saa coyo tucu zuhva ra zatyiyahvi sii ñiyɨvɨ xuhun cuenda ra ndyaca ñaha, ta i cuñi ra coo ndutya ra. Ta i ndaca tuhun ra sii ra Juan: Maestro, ¿ñaa sa cuñi si zavaha ndi? Catyi ra. \p \v 13 Ta i catyi ra Juan sihin ra: Ma zatyiyahvi zana ndo sii ñiyɨvɨ minoo cuhva ña catyi ley. Catyi ra Juan. \p \v 14 Tacuan ta i ndaca tuhun tucu zuhva ra zandaru sii ra Juan ta catyi ra: Ta nduhvi tucu, ¿ñaa sa cuñi si zavaha ndi? Catyi ra. Ta i catyi ra Juan sihin ra: Ma quindyaa ndo ndaha tyiño ñiyɨvɨ. Ta ma zayuhu xaan ndo sii ñiyɨvɨ. Ma tyaa ndo cuatyi sata ñu tatu ña ndisa. Ta ndoo ndo vaha ta yahvi ñi ndo. Catyi ra Juan. \p \v 15 Ta i nacañi iñi ñiyɨvɨ sa cuenda ra Juan tatu ra Cristo cuu ra a yɨvɨ vatyi ndatu ñu sa cua quisi ra Cristo. \p \v 16 Ta i catyi ra Juan sihin tandɨhɨ ñu: Ndisa zacoo ndutye sii ndo sihin ndutya, zoco vasi inga ra cahnu ca ta zɨquɨ mi. Ña tahan si sii, nu sa cui muzu ra ta cuize ndisa ra, zoco zuun ñi maa ra i saha tyiño sii. Ta maa ra cua zacoo ndutya sii ndo sihin Tatyi Ii ta sihin ñúhu. \p \v 17 Sa ndaha ra pala ra, ta cua zanduvii ra sɨtɨ trigo ra, ta cua tava zɨɨn ra zoo si. Cua zandu‑ɨɨn ra sii trigo cuan, ta cua cucumi vaha ra sii si, ta cua cahmi ra zoo si sisi minoo ñúhu sa ma ndahva ca. Tacuan i catyi ra Juan sihin ñiyɨvɨ. \p \v 18 Ta sihin cuaha xaan ca cuhva i cahan ra Juan sihin ñiyɨvɨ, ta i zayuhu ra sii ñu, ta i nacatyi ra vatyi cua quisi minoo ra cua zacacu sii ñiyɨvɨ. \p \v 19 I nacatyi ra Juan sihin ra rey Herodes tandɨhɨ cuii sa ña vaha sa i zavaha ra vatyi i quihin ra sii ña Herodías, ñazɨhɨ ra Felipe yañi ra. \p \v 20 Cuñi si sa zanduvaha ra Herodes cuhva iyo ra, zoco i zavaha ra minoo ca sa ña vaha ta i tyihi ra sii ra Juan vehe caa. \s1 Cuhva i sicoo ndutya ra Jesús \p \v 21 Cuaha xaan ñiyɨvɨ i zacoo ndutya ra Juan, ta i zacoo ndutya ra sii ra Jesús. Ta cuhva sa sicoo ndutya ra Jesús, i cahan ra sihin ra Ndyoo, ta i nuña andɨvɨ. \p \v 22 Ta i noo Tatyi Ii zɨquɨ ra tañi minoo paloma. Ta i siñi ñiyɨvɨ minoo nduzu sa quita andɨvɨ ta catyi si: Yoho cuu zehi, ra cuñi xein. Zɨɨ xaan cuñi suhun. Catyi nduzu cuan. \s1 Ñiyɨvɨ sahnu sii ra Jesús \p \v 23 Oco usi cuiya ra Jesús ta i quisaha zatyiño ra. Tandɨhɨ ñiyɨvɨ i sica iñi ñu vatyi zehe ra José cuu sii ra. Ta ra José, zehe ra Elí cuu sii ra. \p \v 24 Ta ra Elí, zehe ra Matat cuu sii ra. Ta ra Matat, zehe ra Leví cuu sii ra. Ta ra Leví, zehe ra Melqui cuu sii ra. Ta ra Melqui, zehe ra Jana cuu sii ra. Ta ra Jana, zehe ra José cuu sii ra. \p \v 25 Ta ra José cuan, zehe ra Matatías cuu sii ra. Ta ra Matatías, zehe ra Amós cuu sii ra. Ta ra Amós, zehe ra Nahum cuu sii ra. Ta ra Nahum, zehe ra Esli cuu sii ra. Ta ra Esli, zehe ra Nagai cuu sii ra. \p \v 26 Ta ra Nagai, zehe ra Maat cuu sii ra. Ta ra Maat, zehe ra Matatías cuu sii ra. Ta ra Matatías, zehe ra Semei cuu sii ra. Ta ra Semei, zehe ra José cuu sii ra. Ta ra José cuan, zehe ra Judá cuu sii ra. \p \v 27 Ta ra Judá, zehe ra Joana cuu sii ra. Ta ra Joana, zehe ra Resa cuu sii ra. Ta ra Resa, zehe ra Zorobabel cuu sii ra. Ta ra Zorobabel, zehe ra Salatiel cuu sii ra. Ta ra Salatiel, zehe ra Neri cuu sii ra. \p \v 28 Ta ra Neri, zehe ra Melqui cuu sii ra. Ta ra Melqui, zehe ra Adi cuu sii ra. Ta ra Adi, zehe ra Cosam cuu sii ra. Ta ra Cosam, zehe ra Elmodam cuu sii ra. Ta ra Elmodam, zehe ra Er cuu sii ra. \p \v 29 Ta ra Er, zehe ra Josué cuu sii ra. Ta ra Josué, zehe ra Eliezer cuu sii ra. Ta ra Eliezer, zehe ra Jorim cuu sii ra. Ta ra Jorim, zehe ra Matat cuu sii ra. \p \v 30 Ta ra Matat, zehe ra Leví cuu sii ra. Ta ra Leví, zehe ra Simeón cuu sii ra. Ta ra Simeón, zehe ra Judá cuu sii ra. Ta ra Judá, zehe ra José cuu sii ra. Ta ra José, zehe ra Jonán cuu sii ra. Ta ra Jonán, zehe ra Eliaquim cuu sii ra. \p \v 31 Ta ra Eliaquim, zehe ra Melea cuu sii ra. Ta ra Melea, zehe ra Mainán cuu sii ra. Ta ra Mainán, zehe ra Matata cuu sii ra. Ta ra Matata, zehe ra Natán cuu sii ra. \p \v 32 Ta ra Natán, zehe ra David cuu sii ra. Ta ra David, zehe ra Isaí cuu sii ra. Ta ra Isaí, zehe ra Obed cuu sii ra. Ta ra Obed, zehe ra Booz cuu sii ra. Ta ra Booz, zehe ra Salmón cuu sii ra. Ta ra Salmón, zehe ra Naasón cuu sii ra. \p \v 33 Ta ra Naasón, zehe ra Aminadab cuu sii ra. Ta ra Aminadab, zehe ra Aram cuu sii ra. Ta ra Aram, zehe ra Esrom cuu sii ra. Ta ra Esrom, zehe ra Fares cuu sii ra. Ta ra Fares, zehe ra Judá cuu sii ra. \p \v 34 Ta ra Judá, zehe ra Jacob cuu sii ra. Ta ra Jacob, zehe ra Isaac cuu sii ra. Ta ra Isaac, zehe ra Abraham cuu sii ra. Ta ra Abraham, zehe ra Taré cuu sii ra. Ta ra Taré, zehe ra Nacor cuu sii ra. \p \v 35 Ta ra Nacor, zehe ra Serug cuu sii ra. Ta ra Serug, zehe ra Ragau cuu sii ra. Ta ra Ragau, zehe ra Peleg cuu sii ra. Ta ra Peleg, zehe ra Heber cuu sii ra. Ta ra Heber, zehe ra Sala cuu sii ra. \p \v 36 Ta ra Sala, zehe ra Cainán cuu sii ra. Ta ra Cainán, zehe ra Arfaxad cuu sii ra. Ta ra Arfaxad, zehe ra Sem cuu sii ra. Ta ra Sem, zehe ra Noé cuu sii ra. Ta ra Noé, zehe ra Lamec cuu sii ra. \p \v 37 Ta ra Lamec, zehe ra Matusalén cuu sii ra. Ta ra Matusalén zehe ra Enoc cuu sii ra. Ta ra Enoc, zehe ra Jared cuu sii ra. Ta ra Jared, zehe ra Mahalaleel cuu sii ra. Ta ra Mahalaleel, zehe ra Cainán cuu sii ra. \p \v 38 Ta ra Cainán, zehe ra Enós cuu sii ra. Ta ra Enós, zehe ra Set cuu sii ra. Ta ra Set, zehe ra Adán cuu sii ra. Ta ra Adán, zehe ra Ndyoo cuu sii ra. \c 4 \s1 Cuhva i nducu coto ihñi cuihna sii ra Jesús \p \v 1 Ta i situ cuii Tatyi Ii Ndyoo sii ra Jesús sa yaha sicoo ndutya ra. Ta i quita ra nu cu si yuu Jordán, ta sindyaca Tatyi Ii ra Ndyoo sii ra minoo nu ityi xaan. \p \v 2 Yucuan i sindyaa ra uu xico quɨvɨ, ta i nducu coto ihñi cuihna sii ra. Ta sisi quɨvɨ cuan ñahñi maa i sasi ra. Ta yaha cuan, ta i sizoco xaan ra. \p \v 3 Ta i catyi cuihna sihin ra: Tatu ndisa vatyi Zehe ra Ndyoo cuu suun, catyun sihin yuu sa catuu ihya vatyi nanduu si pan. Catyi cuihna sihin ra Jesús. \p \v 4 Ta i catyi ra Jesús sihin cuihna: Catyi Tuhun Ndyoo vatyi ña maa sihin sa casi ñi yo ta cundito yo. Sihin sa sasi yo ndito coño ñuhu yo, zoco sihin sa tyaa yo yahvi tuhun cahan ra Ndyoo ta ndito añima yo sa ndisa cuii. Catyi ra Jesús sihin cuihna. \p \v 5 Tacuan ta i sindyaca cuihna sii ra Jesús xiñi minoo yucu zucu xaan, ta i zañaha ra tandɨhɨ cuii ñuu ñiyɨvɨ sii ra. \p \v 6 Ta i catyi cuihna sihin ra Jesús: Ndaha mi ndyaa tandɨhɨ ya vatyi saha ra Ndyoo sa cundyaca ñehi tandɨhɨ ñuu ñiyɨvɨ ya. Ta cuu cuhve sii si sii yoo ra cuñi, ta cua cundyaca ñaha ra. \p \v 7 Ta cua cuhve tandɨhɨ si suun tatu cua cuɨñɨ sɨtun nui ta zacahnun sii. Catyi cuihna sihin ra Jesús. \p \v 8 Zoco i catyi ra Jesús sihin cuihna: Cuɨñɨ siyo suun sii, cuihna, vatyi catyi Tuhun Ndyoo vatyi ɨɨn ñi sii maa ra Ndyoo ra ndyaca ñaha sii ndi cua zacahnu ndi. Ta ɨɨn ñi tyiño maa ra cua zacuu ndi. Catyi ra Jesús sihin cuihna. \p \v 9 Yaha cuan ta i sindyaca cuihna sii ra Jesús ndya ñuu Jerusalén. Ta i zandaa ra sii ra xiñi vehe ñuhu cahnu. Ta i catyi ra sihin ra Jesús: Tatu ndisa vatyi Zehe ra Ndyoo cuu suun, ndavon ndya nu ñuhu. \p \v 10 Vatyi catyi Tuhun Ndyoo: “Cua cuhva ra Ndyoo tyiño sii ángel ra vatyi zacuenda ra suun. \p \v 11 Cua naqueen ra suun sihin ndaha ra ta ma ñicuehe sohon sihin minoo yuu.” Catyi cuihna sihin ra Jesús. \p \v 12 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Catyi Tuhun Ndyoo vatyi ma nducu coto ihñi ndi sii ra Ndyoo ra ndyaca ñaha sii ndi. Catyi ra. \p \v 13 Ta ñá cuu zandavi ñaha cuihna sii ra Jesús. Ta cuahan cuihna zuhva ñi quɨvɨ. \s1 I quisaha ra Jesús zatyiño ra tyiño ra Ndyoo nu cu si Galilea \p \v 14 Ta sa yaha sa nducu coto ihñi cuihna sii ra Jesús, ta zɨquɨ i quisi nanuhu ra Jesús ndyaa Galilea. Situ cuii ra sihin tundyee iñi Tatyi Ii. Ta i cahan ñiyɨvɨ tuhun ra nacahnu cuii ityi cuan. \p \v 15 Ta i zacuaha ra sii ñiyɨvɨ sisi vehe ñuhu tahan tahan ñuu. Ta i zacahnu tandɨhɨ ñiyɨvɨ sii ra. \s1 Cuhva i zavaha ñiyɨvɨ sihin ra Jesús ñuu Nazaret \p \v 16 Tacuan ta i nasaa ra Jesús ñuu Nazaret nu i sahnu ra. Ta minoo quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ i quɨhvɨ ra vehe ñuhu tañi sa tuhva maa ra zavaha, ta i sicuɨñɨ ndyaa ra vatyi cua cahvi ra Tuhun Ndyoo. \p \v 17 Ta i saha ñu minoo libro Tuhun Ndyoo sii ra sa i tyaa ra Isaías, minoo ra profeta ta sa naha. Ta i nuña ra libro, ta i nañihi ra nu catyi si tyehen, ta i cahvi ra tuhun ya: \q1 \v 18 Ndyaa Tatyi Ii ra Ndyoo sihin, vatyi maa ra i tyaa tyiño sii, vatyi nacatyi tuhun vaha ra sihin ñiyɨvɨ ndahvi. \q1 I tasi ra sii, sa zacote sii ñu ndyaa ndaha ra ña vaha vatyi cua quita ñu. \q1 Ta zacote sii ñu cuaa vatyi cua nandyehe ñu. \q1 Ta zacote sii ñu ndyehe tundoho vatyi cua cacu ñu. \q1 \v 19 Ta zacote sii ñiyɨvɨ vatyi sa saa quɨvɨ cua cuhva xaan ra Ndyoo sa vaha sii ñu. \m Tacuan i cahvi ra Jesús. \p \v 20 Ta sa ndɨhɨ cahvi ra, ta i nacazi ra libro, ta nacuhva ra sii minoo ra zatyiño vehe ñuhu cuan. Ta i sicundyaa ra. Ta i ndyehe xaan tandɨhɨ ñiyɨvɨ yucu yucuan sii ra. \p \v 21 Ta i quisaha catyi ra sihin ñu: Zuun ñi vityi natahan si ityi nuu maa ndo cuhva catyi tuhun ya. Catyi ra Jesús. \p \v 22 Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ yucu yucuan, vaha i cahan ñu sa cuenda ra Jesús. Ta iyo cuñi ñu sihin sa cahan ra vatyi vaha xaan si. Ta i nducu tuhun ñu sii tahan ñu: ¿Atu yɨvɨ ra ihya cuu zehe ra José? Catyi ñu. \p \v 23 Ta i catyi ra Jesús sihin ñu: Site cuhva sica iñi ndo. Ta tyehen cua catyi ndo sihin: “Yoho ra cu médico, xihna ca sii moo zanduvohon.” Ta cua catyi tucu ndo: “Sa siñi ndi sa zavohon ñuu Capernaum. Cuhva cuan zavaha tucun ñuu moo.” Tacuan cua catyi ndo sihin. Catyi ra Jesús. \p \v 24 Tacuan ta i catyi ra Jesús: Sa ndisa catyi sihin ndo vatyi minoo ra profeta, ña tyaa ñiyɨvɨ ñuu ra yahvi sii ra. \p \v 25 Ta catyi sa ndisa sihin ndo vatyi cuaha xaan ñundahvi hebreo, ñu sihi yɨɨ, i sicoo quɨvɨ i sica noo ra Elías. Ta ñá coon zavi uñi cuiya zazava. Ta sicoo xaan tama nacahnu. \p \v 26 Zoco ñá tasi ra Ndyoo sii ra Elías vatyi tyindyee ra sii numinoo ñundahvi hebreo. I tasi ra Ndyoo sii ra nu ndyaa minoo ñandahvi minoo ñuu nañi Sidón nu cu si Sarepta. Catyi ra Jesús. \p \v 27 Ta i catyi tucu ra Jesús: Cuaha xaan ra hebreo cuhu sihin cuehe sa tyahyu ra quɨvɨ i sica noo ra Eliseo, ra cu profeta. Zoco ñá nduvaha numinoo ra hebreo, zoco i nduvaha ra Naamán, minoo ra ñuu Siria. Catyi ra Jesús. \p \v 28 Ta sa siñi ñiyɨvɨ ñoho vehe ñuhu tuhun cuan, i cuxaan xaan tandɨhɨ ñu. \p \v 29 Ta i nduvita ñu. Ta i tɨɨn ñu sii ra Jesús sindyaca ñu sii ra yuñuu nu iñi noo vatyi cua zavita ñu sii ra yucuan. \p \v 30 Zoco i yaha ra Jesús mahñu ñu, ta cuahan ra. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo ra ñoho tatyi cuihna \p \v 31 Ta cuahan ra Jesús ñuu Capernaum nu cu si Galilea. Ta tahan quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ i zacuaha ra sii ñu. \p \v 32 Ta iyo xaan i cuñi ñu sihin cuhva cahan ra vatyi cahan ra tañi minoo ra sito xaan tañi cahan ra ndyaca ñaha vatyi cahan ra sihin sa siñi tuñi ra Ndyoo. \p \v 33 Ta sisi vehe ñuhu sicoo minoo ra ñoho minoo tatyi ña vaha sii, ta saa xaan i cana saa ra ta catyi ra: \p \v 34 Zañon sii ndi, yoho ra Jesús. ¿Ñaa sa cuñun sihin ndi? Catyi ra. ¿Atu vasi zanoon sii ndi? Site yoo ra cuun. Yoho cuu ra Ii, ra tasi ra Ndyoo. Tacuan i catyi ra cuan zacuu tatyi cuihna. \p \v 35 Ta i cahan ra Jesús sihin tatyi ña vaha cuan, ta i catyi ra: Taxi ñi, ta zañon sii ra ya. Catyi ra. Tacuan ta i zanduva tatyi cuihna sii ra cuan mahñu nu yucu ñiyɨvɨ, ta i quita si, ta ñá zañicuehe si sii ra. \p \v 36 Ta i yuhu xaan tandɨhɨ ñiyɨvɨ i ndyehe. Ta i catyi ñu sihin tahan ñu: ¿Ñaa tuhun cuu ya? Iyo xaan cuhva ta tundyee iñi sii ra Jesús, ta cuu cahan ra sihin tatyi cuihna ta quita si. Catyi ñu. \p \v 37 Ta nacahnu cuii yucuan i cahan xaan ñiyɨvɨ tuhun ra. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii tyizo ra Simón Pedro \p \v 38 Ta i quita ra Jesús vehe ñuhu cuan, ta i quɨhvɨ ra vehe ra Simón. Ta cuhu xaan tyizo ra Simón sihin cahñi. Ta i cahan ñu sihin ra Jesús sa cuenda ña. \p \v 39 Ta i saa ra Jesús nu catuu ña, ta i catyi ra sihin cuehe cuan vatyi naquita si. Ta i quita cahñi cuan sii ña. Ta zuun ñi cuhva cuan i nduvita ña, ta i zavaha ña sa casi ra. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii cuaha xaan ñiyɨvɨ cuhu \p \v 40 Ta cuhva sa cua cuizo ñicandyi i quisi ndyaca ñiyɨvɨ sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ cuhu iyo vehe ñu, ñaa ndɨhɨ cuii ca cuehe. Ta i tyizo ra Jesús ndaha ra zɨquɨ minoo minoo ñu, ta i zanduvaha ra sii ñu. \p \v 41 Ta i quita tucu tatyi cuihna sii cuaha xaan ñiyɨvɨ cuan, ta i cana saa si ta catyi si: Yoho cuu ra cu Zehe Ndyoo. Catyi si. Zoco ñá saha ra Jesús sa cahan ca si vatyi nacoto si sii ra vatyi ra zacacu sii ñiyɨvɨ cuu ra. \s1 Nacatyi ra Jesús Tuhun Ndyoo nacahnu Galilea \p \v 42 Ta sa cundisi inga quɨvɨ, ta i quita ra Jesús ñuu cuan. Cuahan ra minoo nu ityi xaan nu yoñi ñiyɨvɨ iyo. Zoco i nanducu ñiyɨvɨ sii ra, ta i saa ñu nu ñoho ra, ta cuñi ñu sa ndoo ra sihin ñu. \p \v 43 Zoco i catyi ra Jesús sihin ñu: Cuñi si sa zacote sii ñiyɨvɨ inga ñuu cuhva ndyaca ñaha ra Ndyoo vatyi yucuan cuenda i tasi ra Ndyoo sii. \p \v 44 Ta tacuan i sica noo ra Jesús, ta i nacatyi ra Tuhun Ndyoo tandɨhɨ vehe ñuhu nacahnu Galilea. \c 5 \s1 Cuhva i saha ra Jesús ndatu sii ra tɨɨn tyiyaca, ta i ñihi xaan ra tyiyaca \p \v 1 Minoo saha nandyaa ra Jesús yuhu miñi sa nañi Genesaret, ta i saa coyo ñiyɨvɨ. Ta tɨhɨn xaan i siyucu ñu vatyi cuñi ñu cuɨñɨ ñu Tuhun Ndyoo. \p \v 2 Ta i ndyehe ra Jesús uu tahan barco yatyi ñi yumiñi. Ta sa quita coyo ra tɨɨn tyiyaca ta nacatya ra taraya ra. \p \v 3 Tacuan ta i quɨhvɨ ra Jesús sisi minoo barco sa cuu sii ra Simón, ta i catyi ra sihin ra vatyi nazatuhva ra zuhva ca sii tu nu cono ca. Ta zɨquɨ i sicundyaa ra Jesús sisi barco, ta i quisaha zacuaha ra sii ñiyɨvɨ yucu yumiñi cuan. \p \v 4 Cuhva sa ndɨhɨ cahan ra ta i catyi ra sihin ra Simón: Zacuhun barcun ndya nu cono ca ta cañi ndo taraya ndo nu ndutya vatyi cua tɨɨn ndo tyiyaca. Catyi ra Jesús. \p \v 5 Ta i nacahan ra Simón ta catyi ra: Maestro, sa zatyiño xaan ndi ñiyaca cuii, ta ñá ñihi maa ndi. Zoco tatu moo catyi, cua cañi tucu ndi taraya. Catyi ra Simón. \p \v 6 Ta sa zavaha ra cuhva cuan, ta i tɨɨn ra cuaha xaan tyiyaca, ndya cuhva i tahndya taraya ra sihin sa vee tɨ. \p \v 7 Ta i saha ra zeña sii ra tahan ra sa ñoho inga barco vatyi naquisi tyindyee ra sii ra. Ta i quisi ra, ta i zacutu ra nduu tahan barco cuan sihin tyiyaca cuan, ta ndya cuhva i cuñi ndyee tu. \p \v 8 Ta sa ndyehe ra Simón Pedro cuhva cuan, ta i sicuɨñɨ sɨtɨ ra nuu ra Jesús. Ta i quisaha catyi ra sihin ra: Zandoon sii, tata, vatyi ra iyo xaan cuatyi cui. \p \v 9 Iyo xaan i cuñi ra Simón ta tandɨhɨ ra ndɨhɨ sihin ra vatyi cuaha xaan tyiyaca i tɨɨn ra. \p \v 10 Ta iyo xaan cuñi tucu ra Jacobo sihin ra Juan zehe ra Zebedeo. I zatyiño ra ɨɨn ñi sihin ra Simón. Ta i catyi ra Jesús sihin ra Simón: Ma iyo xaan cuñun. Ndya vityi ma tɨɨn con tyiyaca. Cua tɨun sii ñiyɨvɨ vatyi cua zacoton Tuhun Ndyoo sii ñu. Catyi ra Jesús sihin ra Simón. \p \v 11 Ta sa yaha zandaa ra barco ra nu ñuhu ityi, i zandoo tandɨhɨ uñi tahan ra sii tandɨhɨ ndaha tyiño ra, ta cuahan ra sihin ra Jesús. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo ra tyahyu \p \v 12 Ta minoo quɨvɨ ndyaa ra Jesús minoo ñuu nu ndyaa minoo ra tyahyu. Ta sa ndyehe ra sii ra Jesús, sicuɨñɨ sɨtɨ ra nuu ra Jesús, ta i nacañi noo ra xiñi ra ndya nu ñuhu. Ta i sica xaan ra sii ra ta catyi ra: Tata, iyo cuhva suun; ta cuu zanduvohon sii tatu cuñun. Catyi ra. \p \v 13 Ta i tyizo ra Jesús ndaha ra xiñi ra, ta i catyi ra: Cuñi. Sa nduvohon. Ta zuun ñi caa cuhva cuan i quita cuehe tyahyu cuan sii ra. \p \v 14 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ma nacatyun sihin numinoo ñiyɨvɨ. Zoco cuhun nu ndyaa ra cu zutu ta cuhvon ñaa ndɨhɨ sa tahan si cuhvon tañi i catyi ra Moisés, ta cua cuu si minoo sa ndaa sii ra cu zutu vatyi sa nduvohon. Catyi ra Jesús sihin ra. \p \v 15 Zoco vazu i catyi ra Jesús sihin ra vatyi ma nacatyi ra sihin ñiyɨvɨ, zoco cuaha xaan ñiyɨvɨ i ñihi tuhun cuan. Ta cuaha xaan cuaha xaan ñiyɨvɨ i titahan vatyi cuñi ñu tyizoho ñu sa cahan ra Jesús, ta cuñi ñu sa zanduvaha ra sii ñu. \p \v 16 Zoco i quita ra Jesús nu yucu ñu ndya minoo nu ityi xaan nu yoñi ñiyɨvɨ iyo, ta yucuan i cahan ra sihin ra Ndyoo. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo ra xii \p \v 17 Minoo quɨvɨ zacuaha ra Jesús sii ñiyɨvɨ, ta yucu zuhva ra fariseo ta ra maestro cuenda ley hebreo. I quita ra cuan ñuu Jerusalén ta inga ñuu ndyihi nacahnu Galilea ta Judea. Ta sicoo xaan tundyee iñi ra Ndyoo sihin ra Jesús quɨvɨ cuan, ta i zanduvaha xaan ra sii ñiyɨvɨ cuhu. \p \v 18 Tacuan ta i saa coyo ra ndyizo sii minoo ra cuhu sihin minoo tyuhva. I nducu ra cuhva quɨhvɨ ra sisi vehe vatyi cuñi ra caqui ra sii ra nu nandyaa ra Jesús. \p \v 19 Zoco ñá ñihi ra cuhva quɨhvɨ ra vatyi tuu xaan ñiyɨvɨ. Tacuan ta i ndaa ra xiñi vehe, ta i tyaa siyo ra zuhva tyiyo, ta i zanoo ra sii ra nu nandyaa ra Jesús mahñu ñiyɨvɨ. \p \v 20 Ta sa ndyehe ra Jesús vatyi sino xaan iñi tandɨhɨ ra, ta i catyi ra sihin ra cuhu: Tata, sa ndasi tandɨhɨ cuatyun. Catyi ra Jesús. \p \v 21 Tacuan ta ra maestro cuenda ley cuan sihin ra fariseo i quisaha sica iñi ra: “¿Yoo ra cuu ra ya? Quiñi xaan cahan ra sii ra Ndyoo. Sica iñi ra vatyi cuu zandasi ra cuatyi yo, zoco minoo tuhun ñi maa ra Ndyoo cuu zandasi cuatyi yo.” \p \v 22 Zoco i sito ra Jesús cuhva sica iñi ra, ta i quisaha catyi ra sihin ra: ¿Ñaa cuenda sica iñi ndo tacuan? \p \v 23-24 ¿Ñaa sa ña yɨɨ ca catyi yo? ¿Atu yɨɨ ca catyi yo? “Sa ndasi cuatyun”, a yɨɨ ca catyi yo: “Nduviton ta cacon; sa nduvohon.” Ña yɨɨ catyi yo: “Sa ndasi cuatyun.” Vatyi yɨvɨ sa ndyehe yo cuu cuhva cuan. Ma coto ñiyɨvɨ tatu ndisa a ña ndisa. Zoco cua ndyehe ñu tatu zanduvaha yo sii minoo ñiyɨvɨ sa ndisa. Ta vityi cua zañehi sii ndo vatyi cuu zacui tandɨhɨ vatyi ra i quisi ndya gloria cui. Cuu zandasi cuatyi ñiyɨvɨ, ta cuu zanduvehi sii ra ya. Catyi ra Jesús. Ta i catyi ra sihin ra cuhu catuu yucuan: Catyi suhun, nduviton. Naquihin tyuhvon ta cunuhun ndya vehun. \p \v 25 Ta zuun ñi caa cuhva cuan i nduvita ra, ta i naquihin ra tyuhva ra, ta cua nuhu ra ndya vehe ra. Ta ityi cuahan ra zacahnu xaan ra sii ra Ndyoo. \p \v 26 Ta iyo xaan i cuñi tandɨhɨ ñiyɨvɨ, ta i zacahnu ñu sii ra Ndyoo. Ta i yuhu xaan ñu, ta i catyi ñu: Vityi ndisa i ndyehe yo minoo sa iyo xaan caa. \s1 Cana ra Jesús sii ra Leví \p \v 27 Ta sa yaha cuan, ta i quita ra Jesús vehe cuan, ta cuahan ra. Ta i ndyehe ra sii minoo ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha romano. Leví nañi ra. Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Coho sihin. \p \v 28 Tacuan ta i nduvita ra Leví. I zandoo ra tandɨhɨ sa sii ra, ta cuahan ra sihin ra Jesús. \p \v 29 Tacuan ta i zavaha ra Leví minoo vico cahnu xaan vehe ra sa cuenda ra Jesús. Ta cuaha xaan ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha sindyaa mesa sihin inga ca ñiyɨvɨ. \p \v 30 (I sica iñi ra fariseo ta ra maestro cuenda ley hebreo vatyi ñahñi cuatyi maa ra), ta yucuan cuenda i quisaha cahan cuehe ra sihin ra sica noo sihin ra Jesús, ta catyi ra: ¿Ñaa cuenda sasi ndo ta sihi ndo sihin ra tava xuhun ta ra iyo xaan cuatyi? \p \v 31 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ra iyo vaha, ña siñi ñuhu minoo médico sii ra. Zoco ra cuhu, siñi ñuhu médico sii ra. \p \v 32 Ta maa ndo sica iñi ndo vatyi vaha xaan ndo; ñahñi cuatyi ndo cuñi ndo. Yucuan cuenda ña vasi tyindyei sii maa ndo. Vasi tyindyei sii ñu sito vatyi iyo cuatyi ñu vatyi cua nazama ñu cuhva iyo ñu. Catyi ra Jesús. \s1 Ndaca tuhun ñiyɨvɨ sii ra Jesús ñaa cuenda ña cuñi ra sica noo sihin ra cahñi zoco ra sii ra \p \v 33 Tacuan ta i quisaha ndaca tuhun ra cuan sii ra Jesús ta catyi ra: Ra ndyico sii ra Juan ta sii ra fariseo, tuhva ra sahñi zoco sii ra, ta cahan ra sihin ra Ndyoo. Zoco ra sica noo sihin moo, tandɨhɨ quɨvɨ sasi ra xita ta sihi ra ndutya. ¿Ñaa cuenda? \p \v 34 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Atu cuu sa ma cuhva ndo casi ñu yucu minoo vico tindaha tatu ndyaa ra i tindaha sihin ñu? Ma cuu. Cuñi ñu casi ñu vatyi zɨɨ xaan cuñi ñu. \p \v 35 Zoco cua saa quɨvɨ cua ndɨhɨ vico. Cua cuhun ra i tindaha vatyi cua quindyaa ñiyɨvɨ sii ra. Tacuan ta zɨquɨ ma casi ra sica noo sihin ra xita. \p \v 36 Tacuan ta i cahan ra Jesús zɨquɨ minoo cuhva, ta i catyi ra: Yoñi ñiyɨvɨ cua cahndya minoo zahma saa ta natyaa ñu zuhva si sii minoo zahma sahnu vatyi cua ndɨyɨ zahma saa cuan, ta zɨquɨ cua tahndya ca zahma sahnu cuan. Ta ña vaha naha si ndɨhɨ ca tatu natyaa ñu zahma saa sii zahma sahnu. \p \v 37 Ta yoñi zavaha ndixi panela sisi quɨzɨ sahnu vatyi cua cuizo si ta ndaa si. Ta cua cahndi quɨzɨ cuan tatu sahnu si. Ta cua cati ndixi ta cua tɨvɨ quɨzɨ. \p \v 38 Cuñi si quɨzɨ saa tatu zavaha ñiyɨvɨ ndixi panela, ta ma ndoyo ñuhu si. \p \v 39 Ta tatu sa sihi minoo ra ndixi panela sa ndaa, ma cuñi ra sa ñá ndaa vatyi catyi ra: “Vaha ca ndixi sa ndaa.” Ndixi sahnu ca cuu si cuan. (Ta tacuan iyo ñiyɨvɨ sihin costumbre ñu. Sa caan xaan ñu sii sa sahnu, ta ma cuu nazaca si sihin minoo cuhva saa.) \c 6 \s1 Tohon ra sica noo sihin ra Jesús yoco trigo quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ \p \v 1 Minoo quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ i yaha ra Jesús mahñu itu trigo ñiyɨvɨ. Ta ra sica noo sihin ra i tohon ra zuhva yoco trigo ta i zavii ra sihin ndaha ra, ta sasi ra sii si. \p \v 2 Tacuan ta i catyi zuhva ra fariseo sihin ra: Ña catyi ley yo sa zatyiño yo quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ. ¿Ñaa cuenda zatyiño ndo? \p \v 3 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Atu tañaha ca cahvi ndo cuhva i zavaha ra David ta ra ndɨhɨ sihin ra minoo quɨvɨ i sizoco xaan ra? \p \v 4 I quɨhvɨ ra sisi vehe ñuhu, ta i quihin ra pan ii. Ta i sasi ra sii si, ta saha ra sii ra ndɨhɨ sihin ra. Ta catyi ley vatyi maa ñi ra cu zutu tahan si casi pan cuan. Catyi ra Jesús. \p \v 5 Ta i catyi tucu ra Jesús sihin ra: Ra i quisi ndya gloria cui, ta ndyaca ñaha tuqui quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo ra na‑ityi ndaha \p \v 6 Ta inga quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ i quɨhvɨ ra Jesús sisi vehe ñuhu ta zacuaha ra sii ñiyɨvɨ. Ta yucuan i ndyehe ra sii minoo ra na‑ityi ndaha siyo cuaha. \p \v 7 Ta ra maestro cuenda ley hebreo sihin ra fariseo i ndyehe xaan ra sii ra Jesús tatu cua zanduvaha ra sii ra cuan quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ. Tacuan ta cua cuu tyaa ra cuatyi sata ra. \p \v 8 Zoco sa sito ra Jesús cuhva sica iñi ra, ta i catyi ra sihin ra na‑ityi ndaha: Nduvita. Ta cuɨñɨ ndyoon mahñu. Ta i nduvita ra, ta sicuɨñɨ ndyaa ra mahñu. \p \v 9 Ta zɨquɨ i nducu tuhun ra Jesús sii ra yucu yucuan ta catyi ra: Minoo ñi tuhun cua nducu tuhin sii ndo. ¿Atu catyi ley vatyi zavaha yo sa vaha a sa ña vaha quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ? ¿Atu zacacu yo sii ñiyɨvɨ a cahñi ndɨhɨ yo sii ñu? \p \v 10 Ta i ndyehe ra Jesús sii minoo minoo ra yucu yucuan. Ta i catyi ra sihin ra cuhu: Nandɨca ndohon. Ta i nandɨca ra ndaha ra, ta i nduvaha ndaha ra. \p \v 11 Ta zuhva ra yucu yucuan, i cuxaan xaan ra, ta i natuhun tahan ra yozo caa cua zavaha ra sihin ra Jesús. \s1 I casi ra Jesús usi uu tahan ra apóstol \p \v 12 Ta minoo quɨvɨ i ndaa ra Jesús minoo yucu vatyi cua caca tahvi ra sii ra Ndyoo. Ta i cahan ra sihin ra Ndyoo ñiyaca cuii. \p \v 13 Ta cuhva sa cundisi i cana ra sii tandɨhɨ ra sica noo sihin ra, ta i casi ra usi uu tahan ra vatyi cuu ra apóstol, ta cua tava ra Jesús tyiño sii ra. \p \v 14 Ta ihya cuu zɨvɨ sa usi uu tahan ra: Ra Simón Pedro, ta yañi ra, ra Andrés. Ra Jacobo, ra Juan, ra Felipe, ta ra Bartolomé. \p \v 15 Ta ra Mateo, ta ra Tomás, ta ra Jacobo zehe ra Alfeo ta ra Simón Zelote. \p \v 16 Ta ra Judas, yañi ra Jacobo, ta ra Judas Iscariote, ra cua xico sii ra Jesús. \s1 Zacuaha ra Jesús sii cuaha xaan ñiyɨvɨ \p \v 17 Ta i noo ra Jesús yucu cuan sihin sa usi uu tahan ra cuan. Ta i sicuɨñɨ ndyaa ra minoo nu ndaa sihin ra sica noo sihin ra ta sihin cuaha ca ñiyɨvɨ, ñu i quita coyo nacahnu Judea ta ñuu Jerusalén ta ñuu Tiro sihin ñuu Sidón sa ndyaa yuhu tyañuhu. I saa ñu yucuan vatyi cua cuɨñɨ ñu sa cahan ra Jesús. Ta ñu cuhu, cuñi ñu sa zanduvaha ra sii ñu. \p \v 18 Ta ñiyɨvɨ ñoho tatyi ña vaha, i nduvaha tucu ñu. \p \v 19 Ta tandɨhɨ ñu, cuñi ñu tɨɨn ñu sii ra Jesús vatyi iyo tundyee iñi ra Ndyoo sii ra Jesús, ta i zanduvaha si sii tandɨhɨ ñu. \s1 Ñiyɨvɨ ñihi tumañi iñi ta ñiyɨvɨ ma ñihi tumañi iñi \p \v 20 Tacuan ta i ndyehe ra Jesús sii ñiyɨvɨ sica noo sihin ra. Ta i catyi ra: Tandɨhɨ ndoho sa ndahvi, zɨɨ xaan cuu sii ndo vatyi tahan si sii ndo sa cundyaca ñaha ra Ndyoo sii ndo. \p \v 21 Ta tandɨhɨ ndoho sa sizoco vityi, zɨɨ xaan cuu sii ndo vatyi cua coo quɨvɨ ta ma ndyehe ca ndo zoco. Ta tandɨhɨ ndoho sa sacu xaan vityi, zɨɨ xaan cuu sii ndo vatyi cua coo quɨvɨ ñahñi ca tucuihya iñi cua coo sii ndo. Ta cua vacu ndo sihin sa zɨɨ cuñi ndo. \p \v 22 Zɨɨ xaan cuu sii ndo tatu ña cuu ndyehe ñiyɨvɨ sii ndo, ta tatu cua tava ñu sii ndo nu yucu ñu, a tatu cahan cuehe ñu sii ndo a tatu catyi ñu vatyi ñiyɨvɨ ña vaha cuu ndo vatyi sino iñi ndo sii mi, ra i quisi ndya gloria cui. \p \v 23 Zɨɨ xaan cuñi ndo quɨvɨ ndyehe ndo tundoho cuan, ta ndava ndo sihin sa zɨɨ cuñi ndo vatyi cahnu xaan sa cua cuhva ra Ndyoo sii ndo gloria. Zuun ñi cuhva ña vaha cuan i zavaha ñiyɨvɨ sahnu ta tyiemvu sihin ra profeta. \p \v 24 Zoco ndahvi ndoho ra cuca vityi vatyi sa iyo sa zɨɨ sii ndo ihya ñuu ñiyɨvɨ ya. \p \v 25 Ta ndahvi ndoho ra sica iñi vatyi ñahñi sa cumañi sii ndo vityi vatyi cua coo quɨvɨ cua ndyehe xaan ndo zoco. Ta ndahvi ndoho tatu zɨɨ xaan cuñi ndo vityi vatyi cua coo quɨvɨ cua nducuihya xaan iñi ndo, ta cua vacu xaan ndo. \p \v 26 Ta ndahvi ndoho tatu catyi tandɨhɨ ñiyɨvɨ vatyi vaha xaan ndo vityi vatyi zuun ñi cuhva cuan i cahan ñiyɨvɨ sahnu sii ñu cuenda ra i catyi vatyi profeta ra Ndyoo cuu ra, ta ña ndisa ra. \s1 Cuñi xaan ndo sii ñiyɨvɨ xaan iñi sii ndo \p \v 27 Tandɨhɨ ndoho ra siñi sa quehin, catyi sihin ndo vatyi cuñi xaan ndo sii ñu xaan iñi sii ndo. Zavaha ndo sa vaha sihin ñiyɨvɨ ña cuu ndyehe sii ndo. \p \v 28 Cahan vaha ndo sihin ñiyɨvɨ cahan ndya vaha ñi sii ndo, ta cahan ndo sihin ra Ndyoo cuenda ñiyɨvɨ zavaha sa ña vaha sihin ndo. \p \v 29 Tatu iyo ra cati ii siyo xɨtɨ ndo, cuhva ndɨhɨ ndo inga siyo nacati ra. Tatu iyo ra quindyaa siqueta ndo, cuhva ndɨhɨ ndo camisa ndo sii ra. \p \v 30 Cuhva ndo ñaa ndɨhɨ sa sica ñiyɨvɨ sii ndo, ta tatu iyo ra quindyaa sa sii ndo, ma nandaca ndo sii si. \p \v 31 Tatu cuñi ndo sa cua zavaha ñiyɨvɨ sa vaha sihin maa ndo, tacuan zavaha tucu maa ndo sihin maa ñu. \p \v 32 Tatu ɨɨn ñi sii ñiyɨvɨ cuñi xaan sii ndo cuñi ndo, ¿ñaa sa vaha zavaha ndo cuhva cuan? vatyi tacuan tucu zavaha ñiyɨvɨ quiñi xaan iyo. Cuñi xaan ñu sii ñiyɨvɨ sa cuñi sii maa ñu. \p \v 33 A tatu zavaha ndo sa vaha sihin ñiyɨvɨ zavaha sa vaha sihin ndo, ¿ñaa sa vaha zavaha ndo cuhva cuan? vatyi tacuan tucu zavaha ñiyɨvɨ quiñi xaan iyo. \p \v 34 A tatu saha noo ndo ndaha tyiño ndo sii ñiyɨvɨ vatyi cuñi ndo sa zaha ñu tumañi iñi sii ndo, ¿ñaa sa vaha zavaha ndo cuhva cuan? vatyi ñiyɨvɨ quiñi xaan iyo, saha noo ñu sa sii ñu ta ndatu ñu sa cua nacuhva tucu ñiyɨvɨ sii si. \p \v 35 Zoco maa ndo, cuñi xaan ndo sii ñu xaan iñi sii ndo. Ta zavaha ndo sa vaha. Ta cuhva noo ndo sa sii ndo, zoco ma cuatu ndo ñaa tumañi iñi cua zavaha tucu maa ñu sii ndo. Ta tacuan ta cahnu xaan sa vaha cua ñihi ndo nu ndyaa ra Ndyoo. Ta sa ndisa cuii cua cuu ndo zehe ra Ndyoo, ra cahnu ca. Vatyi ra Ndyoo, vaha ñiyɨvɨ cuu ra sihin ñiyɨvɨ quiñi xaan iyo ta sihin ñu ña saha tyahvi ndyoo sii ra. \p \v 36 Yucuan cuenda cundahvi xaan iñi ndo sii ñiyɨvɨ tañi maa ra Ndyoo cundahvi xaan iñi ra sii ñu. \s1 Ma cahan cuehe yo sii ñiyɨvɨ \p \v 37 Ma cahan cuehe ndo sii ñiyɨvɨ coto catyi ra Ndyoo vatyi ña vaha zavaha tucu maa ndo. Ma catyi ndo vatyi ña vaha ñiyɨvɨ, ta ma catyi tucu ra Ndyoo vatyi ña vaha ndo. Zaha ndo tucahnu iñi sii ñiyɨvɨ, ta cua zaha ra Ndyoo tucahnu iñi sii maa ndo. \p \v 38 Cuhva maa ndo sa siñi ñuhu sii ñiyɨvɨ, ta cua cuhva tucu maa ra Ndyoo sa siñi ñuhu sii maa ndo. Tañi ñiyɨvɨ vaha tatu xico ñu ñaa sa xico ñu sii ndo, situ cuii saha ñu ndya cuhva sitya cuii ñi ca si. Tacuan tucu cua zavaha ra Ndyoo sihin ndo. Vaha xaan cua tyicuhva ra sa vaha ndya cuhva sitya cuii si, ta cua cuhva ra sii ndo. Vatyi tañi cuhva cua cuhva maa ndo sii ñiyɨvɨ, tacuan cuu cuhva cua cuhva ra Ndyoo sii maa ndo. Catyi ra Jesús. \p \v 39 Ta zɨquɨ i cahan ra Jesús sihin ñu sihin minoo cuhva ta catyi ra: Ma cuu zañaha minoo ra cuaa ityi sii inga ra cuaa. Cua canacava nduu tahan ra sisi xahva. \p \v 40 Ta cahnu ca cuu minoo ra cu maestro ta zɨquɨ ra zacuaha sihin ra, zoco tatu sa ndɨhɨ zacuaha ra, cua nduu ra tañi maestro ra. \p \v 41 ¿Ñaa cuenda ndyehun mihin luhlu cuii ñi sa ñoho sɨtɨ nuu yañun, ta ña zohon cuenda mihin cahnu sa ñoho sɨtɨ nuun? \p \v 42 Ta ¿ñaa cuenda catyun sihin yañun vatyi nacuhva ra sa tavon mihin luhlu sa ñoho sɨtɨ nuu ra? ta ña tuu iñun vatyi minoo mihin cahnu xaan ñoho sɨtɨ nuun. Cuhva cuan zohon tuhun vatyi vaha xoon, ta ña ndisa. Tava xihnon mihin cahnu sa ñoho sɨtɨ nuun, ta cua ndundisi ndyehun, ta cua cuu tavon mihin sa ñoho sɨtɨ nuu yañun. \s1 Nacoto yo tatu vaha minoo yutu tatu saha tu yucu vixi vaha \p \v 43 Minoo yutu vaha, ña saha tu sɨtɨ ña vaha. Ta minoo yutu ña vaha, ña saha tu sɨtɨ vaha. \p \v 44 Nacoto yo ñaa yutu cuu tahan tahan tu sa cuenda sɨtɨ saha tu. Vatyi minoo tu mihndya ma cuhva tu mango, ta minoo iñu ma cuhva tu yucu vixi sa nañi uva. \p \v 45 Ta tacuan tucu sihin ñiyɨvɨ. Minoo ra vaha, cahan ra tuhun vaha sa iyo añima ra. Ta ñiyɨvɨ ña vaha, ña vaha añima ñu, ta cahan ñu sa quiñi sa iyo añima ñu vatyi ñaa ndɨhɨ sa situ añima ñiyɨvɨ, yucuan cuu sa cahan ñu. \s1 Cuhva cua cuu si sihin ñiyɨvɨ tyaa yahvi sa cahan ra Jesús, ta cuhva cua cuu si sihin ñiyɨvɨ ña tyaa yahvi \p \v 46 ¿Ñaa cuenda catyi ndo sihin: “Zutu mañi yuu, Zutu mañi yuu”, ta ña zavaha ndo cuhva catyi sihin ndo? \p \v 47 Tatu iyo ra cua quisi nu ndyei, ta siñi ra sa quehin, ta zavaha ra sii si, ihya cuu cuhva iyo ra: \p \v 48 Cuu ra tañi minoo ra i zandaa vehe. Cono xaan sitya ra ndya tahan ra minoo yuu cahnu, ta i zandaa ra vehe ra zɨquɨ yuu cuan. Ta quɨvɨ i coon xaan zavi, ñihi xaan i yaha ndutya saha vehe ra, zoco ñá cuu zanduva si vehe ra vatyi ndyaa si zɨquɨ yuu cuan. \p \v 49 Zoco ra ña siñi sa quehin, ta ña zavaha ra sii si, cuu ra tañi minoo ra ñá zavaha cimiento, ta i zandaa ra vehe ra nu ñuhu ñi. Ta ñihi xaan i yaha ndutya saha vehe ra, ta tañi tyehen ñi i nduva vehe ra, ta i ndoyo ñuhu si. \c 7 \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo muzu ra ndyaca ñaha sii zandaru \p \v 1 Cuhva sa ndɨhɨ cahan ra Jesús sihin ñiyɨvɨ ta cua nanuhu tucu ra inga saha ndya ñuu Capernaum. \p \v 2 Ta yucuan ndyaa minoo ra ndyaca ñaha sii minoo ziendu zandaru. Ta minoo muzu ra, ra sa cuñi xaan ra, cuhu xaan ra, ta cuñi cuu ra. \p \v 3 Quɨvɨ sa sito ra cu nuu sii zandaru cuan tuhun ra Jesús, i tasi ra sii zuhva ra sahnu hebreo vatyi caca ra tumañi iñi sii ra Jesús sa quisi zanduvaha ra sii muzu ra. \p \v 4 Ta i saa coyo ra sahnu cuan nu ndyaa ra Jesús, ta i sica xaan ra tumañi iñi sii ra ta catyi ra: Iyo minoo ra romano. Ra cu nuu sii zandaru cuu ra. \p \v 5 Ta vaha xaan ñiyɨvɨ cuu ra sihin maa yo ñiyɨvɨ hebreo ndya cuhva ndya i tyiyahvi maa ra ta i ndaa minoo vehe ñuhu ndi. \p \v 6 Tacuan ta cuahan ra Jesús sihin ra sahnu cuan, zoco cumañi ca saa ra vehe ra cu nuu cuan, ta i tasi ra cuan zuhva amigo ra, ta i catyi ra sihin ra Jesús: Tata, catyi ra cu nuu cuan vatyi ma zayangon suun sa cuhun ndya vehe ra vatyi cahnu xaan ca cuu moo, ta cahan nuu ra vatyi iyo cuatyi ra. Ta yoho, ra vaha xaan cuun. \p \v 7 Yucuan cuenda ña cuñi ra quisi ra nu ndyoon. Zoco tatu cua catyi moo vatyi nduvaha muzu ra, cua nduvaha ra vazu ma cuhun, catyi ra. \p \v 8 Vatyi maa ra, ra ndyaca ñaha sii zandaru cuu ra. Ta cuu catyi ra sihin minoo ra: “Cuahan”, ta cuhun ra. Ta catyi ra sihin inga ra: “Ñaha”, ta vasi ra. Ta catyi ra sihin muzu ra: “Tyehen zavohon”, ta zavaha ra sii si. Ta tacuan tucu moo, catyi ra, vatyi tatu catyun vatyi nduvaha muzu ra, cua nduvaha ra. Catyi ra cuan sihin ra Jesús. \p \v 9 Ta sa siñi ra Jesús cuhva cahan ra cuan, ta iyo xaan i cuñi ra sa cuenda ra cu nuu cuan. Ta i nasico cava ra, ta i catyi ra sihin ñiyɨvɨ ndyico sii ra: Catyi sihin ndo vatyi tañaha ca nañihi sii minoo ra hebreo ra sino iñi sii ra Ndyoo tañi sino iñi ra cuan. Catyi ra. \p \v 10 Ta cuanuhu ra i tasi ra cu nuu cuan, ta sa nasaa ra i ndyehe ra vatyi sa nduvaha muzu cuan. \s1 Zanandoto ra Jesús sii zehe minoo ñandahvi sa sihi yɨɨ \p \v 11 Yaha cuan ta inga quɨvɨ cuahan ra Jesús minoo ñuu sa nañi Naín. Ta cuahan tucu ra sica noo sihin ra ta cuaha xaan ca ñiyɨvɨ. \p \v 12 Ta cuhva sa cua saa ra yatyi ñi ñuu cuan, ta ndyehe ra vatyi quita cuaha xaan ñiyɨvɨ ñuu cuan. Ta ndyizo ñu minoo ndɨyɨ. Minoo tuhun ñi zehe ña iyo cuu ra i sihi cuan. Ta ñandahvi cuu maa ña. \p \v 13 Ta sa ndyehe ra Jesús sii ña, i cundahvi xaan iñi ra sii ña, ta i catyi ra: Ma vacun. \p \v 14 Ta i tuhva ra Jesús, ta i tɨɨn ra satu ñoho ndɨyɨ. Ta ra ndyizo satu cuan, i sicuɨñɨ ra. Ta i catyi ra Jesús sihin ra ñoho cuan: Ra yoco, catyi suhun vatyi nduviton. \p \v 15 Tacuan ta i nduvita ra cuan, ta i quisaha cahan ra. Ta i nacuhva cuenda ra Jesús sii ra sii zɨhɨ ra. \p \v 16 Ta i yuhu xaan tandɨhɨ ñiyɨvɨ i ndyehe. Ta i zacahnu xaan ñu sii ra Ndyoo, ta i catyi ñu: Ihya ra cuu minoo profeta cahnu. Ta inga ñu i catyi: Cahnu xaan sa zavaha ra Ndyoo sihin yo vityi. \p \v 17 Ta i sito ñiyɨvɨ nacahnu Judea ta nacahnu ityi cuan cuhva i zavaha ra Jesús. \s1 Tasi ra Juan sii uu tahan ra sica noo sihin ra ndya nu ndyaa ra Jesús \p \v 18 Ta i nacatyi ra sica noo sihin ra Juan sihin ra tandɨhɨ sa zavaha ra Jesús. Ta i cana ra Juan sii uu tahan ra sica noo sihin ra. \p \v 19 Ta i tasi ra sii ra nu ndyaa ra Jesús vatyi cua ndaca tuhun ra sii ra tatu ra Cristo cuu ra, ra cua zacacu sii ñiyɨvɨ, a tatu cuñi si sa cuatu ra ndya cua quisi inga ra. \p \v 20 Ta saa ra i tasi ra Juan nu ndyaa ra Jesús, ta i catyi ra sihin ra: ¿Atu yoho cuu Cristo, ra cua zacacu sii ndi a cuatu ca ndi naquisi inga ra? \p \v 21 Ta zuun ñi cuhva sa yucu ra cuan, i zanduvaha ra Jesús sii cuaha xaan ñiyɨvɨ cuhu, cuaha nuu cuehe, ta ñu ñoho tatyi cuihna. Ta cuaha xaan ñiyɨvɨ cuaa i nandyehe zacuu ra. \p \v 22 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra i tasi ra Juan: Cuahan ndo ta nacatyi ndo sihin ra Juan tandɨhɨ sa i ndyehe ndo ta sa siñi ndo. Nacatyi ndo cuhva nandyehe ra cuaa, ta cuhva nacaca ra coxo, ta cuhva nduvaha ra tyahyu, ta cuhva nacuɨñɨ ra zoho, ta cuhva nandoto ñiyɨvɨ i sihi. Ta nacatyi ndo cuhva siñi ñiyɨvɨ ndahvi Tuhun Vaha, cuhva cua cacu ñu. \p \v 23 Ta catyi ndo sihin ra vatyi zɨɨ xaan cua cuñi ñiyɨvɨ tatu ma zaña ñu sa sino iñi ñu sii. Catyi ra Jesús sihin ra. \p \v 24 Ta sa yaha cuahan ra i tasi ra Juan, ta i quisaha ndaca tuhun ra Jesús sii ñiyɨvɨ, ta catyi ra: ¿Ñaa sa sindyehe ndo quɨvɨ i sahan ndo nu ityi xaan nu yoñi ñiyɨvɨ iyo? ¿Atu sahan ndo vatyi cua ndyehe ndo minoo tuñɨɨ sa canda zacuu tatyi? \p \v 25 ¿A atu sahan ndo vatyi cua ndyehe ndo sii minoo ra ñoho zahma vaha? Zoco ña tacuan vatyi ñiyɨvɨ ñoho zahma vaha xaan, iyo ñu vehe rey. \p \v 26 ¿Atu yɨvɨ minoo ra cu profeta cuu sa sindyehe ndo? Zuun. Ta cahnu ca ra cuu ra ta zɨquɨ tandɨhɨ inga ra cahan tuhun i saha ra Ndyoo sii ra. \p \v 27 Zuun ra cuu ra sa cahan si tuhun nuu tutu ra Ndyoo nu i tyaa ra Isaías tyehen: “Yuhvi ra Ndyoo cua tasi sii minoo ra ityi nuu ca, ta cua zanduvaha ra cuhva iyo ñiyɨvɨ vatyi cua saa moo cuee ca, ta cua tyizoho ñu sa cohon.” \p \v 28 Ta catyi sihin ndo vatyi tandɨhɨ rayɨɨ ra cacu, yoñi inga ca ra ñiñi ca ta zɨquɨ ra Juan. Zoco ra luhlu ca, ra cuhun nu ndyaca ñaha ra Ndyoo, cahnu ca ra ta zɨquɨ ra Juan, ra zacoo ndutya sii ñiyɨvɨ. Catyi ra Jesús. \p \v 29 Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa siñi sa cahan ra Jesús ta ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha, i zacahnu xaan ñu sii ra Ndyoo, ta nacoto ñu vatyi ndoo xaan sa zavaha ra Ndyoo. Sa yaha sicoo ndutya maa ñu i zacuu ra Juan. \p \v 30 Zoco ra fariseo ta ra maestro cuenda ley hebreo ñá cuñi ra quihin ra sa saha ra Ndyoo sii ra. Yucuan cuenda ñá cuñi ra coo ndutya ra. \p \v 31 Ta i catyi ra Jesús sa cuenda ra: ¿Ñaa ñi cuhva quehin sihin ñiyɨvɨ iyo vityi? ¿Tañi yoo ñi sa caa caa ñu? \p \v 32 Caa ñu tañi sa ndyihi sa ndyaa nuyahvi, ta cana saa si sii tahan si, ta catyi si: “Tɨvɨ ndi cutu, ta ñá sata saha ndo. Ta sata ndi yaa tucuihya iñi, ta ñá sacu ndo.” \p \v 33 Tacuan iyo maa ndo vatyi ra Juan, ra i zacoo ndutya sii ñiyɨvɨ, i quisi ra ta ñá sasi vaha ra, ta ñá sihi ra vino. Ta catyi ndo vatyi ñoho minoo tatyi cuihna sii ra. \p \v 34 Ta zɨquɨ i saa mi, ra i quisi ndya gloria. Ta sasi ta sihi. Ta catyi ndo vatyi tuhva xein coho ta cuahyi xein. Ta cuxaan ndo vatyi vaha ñiyɨvɨ cui sihin ra iyo cuatyi ta sihin ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha. \p \v 35 Ta catyi sihin ndo vatyi saha ra Ndyoo sa siñi tuñi maa ra sii ñiyɨvɨ sino iñi sii ra. Ta cua zañaha ñu sii maa ndo vatyi vaha sa siñi tuñi ra Ndyoo. \s1 Sasi ra Jesús xita vehe minoo ra fariseo sa nañi Simón \p \v 36 Ta i cana minoo ra fariseo sii ra Jesús sa cua casi ra xita vehe ra. Ta cuahan ra Jesús vehe ra fariseo cuan, ta sicundyaa ra mesa. \p \v 37 Tacuan ta minoo ñaha zɨɨ iñi ñuu cuan i sito ña vatyi ndyaa ra Jesús vehe ra fariseo cuan, ta i quisi ña sihin minoo yutyi azetye vixi. \p \v 38 Ta i sicuɨñɨ ndyaa ña saha ra Jesús, ta i sacu xaan ña vatyi ndu‑uu iñi ña cuatyi ña, ta i quisaha nacatya ña saha ra Jesús sihin ndutya nuu ña. Ta zɨquɨ i zana‑ityi ña saha ra sihin ixi xiñi ña. Ta sihi ña saha ra. Ta i saca ña azetye vixi cuan saha ra. \p \v 39 Ta cuhva sa ndyehe ra Simón tacuan, ta i sica iñi ra: “Tatu ndisa vatyi minoo ra profeta cuu ra ya, cua nacoto ra yozo caa iyo ñaha sa tɨɨn sii ra vatyi iyo xaan cuatyi ña.” \p \v 40 Ta i catyi ra Jesús sihin ra Simón: Simón, iyo minoo tuhun cuñi nacatyi suhun. Ta i catyi ra Simón: Vaha, maestro. Nacatyun sihin. \p \v 41 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Sicoo minoo ra, ta uu tahan ra i sitavi sii ra. Minoo ra tavi ra ohon ziendu denario (tañi ohon mil peso cuu si). Ta inga ra tavi ra uu xico usi ñi denario (tañi ohon ziendu peso ñi). \p \v 42 Ta nduu tahan ra cuan, ñá cuu tyiyahvi ra sa tavi ra. Ta ra sa saha noo xuhun cuan, zaha ra tucahnu iñi sii nduu tahan ra, ta ñá tyiyahvi ca ra sii ra. Ta vityi catyun, Simón, ¿ndya ra cua cuñi ca sii ra sa saha noo cuan? Catyi ra Jesús. \p \v 43 Ta i nacahan ra Simón ta catyi ra: Ra sa cuaha ca tavi cuan. Catyi ra. Tacuan ta i catyi ra Jesús: Ndisa sa cohon. \p \v 44 Ta zɨquɨ i nandyehe ra Jesús sii ñaha cuan, ta i catyi ra sihin ra Simón: Ndyehun sii ñaha ya. Yuhvi i quɨhvi vehun, ta ñá sohon ndutya ndoo sehi. Zoco maa ña i nacatya ña sehi sihin ndutya nuu ña, ta zana‑ityi ña sihin ixi xiñi ña. \p \v 45 Yoho ñá suhun xɨti. Zoco ndya cuhva ndya quɨhvi ihya ta ñá zaña maa ña sa sihi ña sehi. \p \v 46 Ñá tyuhun azetye xiñi. Zoco ihya ñaha i tyihi azetye vixi sehi. \p \v 47 Yucuan cuenda catyi suhun, Simón, vatyi vazu cuaha xaan cuatyi ña iyo, zoco sa zehi tucahnu iñi sii ña tandɨhɨ si. Yucuan cuenda cuñi xaan ña sii. Inga ñiyɨvɨ sa zuhva ñi cuatyi ñu iyo, zuhva ñi zehi tucahnu iñi sii ñu, ta zuhva ñi cuñi ñu sii. \p \v 48 Ta i catyi ra Jesús sihin ñaha cuan: Sa ndasi cuatyun. Catyi ra. \p \v 49 Tacuan ta inga ra yucu mesa sihin ra, i quisaha sica iñi ra sihin añima ra: “¿Yoo ra cuu ra ya vatyi zandasi tucu ra cuatyi ñiyɨvɨ?” \p \v 50 Ta i catyi ra Jesús sihin ñaha cuan: Cuahan vityi, sa cacun vatyi sino iñun. Cuahan sihin sa vaha. \c 8 \s1 Ñuzɨhɨ sa tyindyee sii ra Jesús \p \v 1 Yaha cuan ta cuee ca ta cuahan ra Jesús tahan tahan ñuu nahnu ta ñuu ndyihi. I cahan ra Tuhun Ndyoo nuu ñiyɨvɨ. Ta i zacoto ra sii ñu Tuhun Vaha, cuhva cuñi ra Ndyoo cundyaca ñaha ra sii ñu. Ta ndɨhɨ sa usi uu tahan ra i casi ra sihin ra. \p \v 2 Ta cuahan tucu ñu zɨhɨ sihin ra. Maa ñu cuu ñu i zanduvaha ra ta cuhu ñu a i ñoho tatyi cuihna sii ñu ta i tava ra. Ta cuahan ña María minoo ñaha ñuu Magdala sihin ñu. I siñoho usa tahan tatyi cuihna sii ña, ta nduvaha ña. \p \v 3 Ta cuahan tucu ña Juana, ñazɨhɨ ra Chuza. Minoo ra cu tyiño sa cuenda ra rey Herodes cuu maa ra. Ta cuahan ña Susana ta cuaha xaan ca ñu cuahan. Ta i tyindyee ñu sii ra Jesús sihin xuhun ñu. \s1 Cahan ra Jesús zɨquɨ minoo cuhva, cuhva ra tasi \p \v 4 Cuaha xaan ñiyɨvɨ i quita sa zɨɨn zɨɨn ñuu, ta titahan ñu vatyi cua tyizoho ñu sa cahan ra Jesús. Ta i cahan ra sihin ñu zɨquɨ minoo cuhva ta catyi ra: \p \v 5 Cuahan minoo ra nu iyo tyiño ra vatyi cua quɨtɨ ra sɨtɨ trigo nu ñuhu ra. Ta cuhva sa quɨtɨ ra sii si, zuhva si canacoyo si ityi. Ta i sañi ñiyɨvɨ sii si, ta i sasi zaa sii si. \p \v 6 Ta zuhva sɨtɨ cuan, i canacoyo si nu yaxi ñoho ñuhu vatyi ñoho xaan yuu. Ta quɨvɨ i caña si, i na‑ityi si vatyi ña coco caa ñuhu ta i cumañi ndutya sii si. \p \v 7 Ta zuhva sɨtɨ cuan, i canacoyo si tɨcuɨ iñu. Ta i caña si sisi iñu, zoco i zahvi iñu sii si. Ta ñá saha si sɨtɨ si. \p \v 8 Ta zuhva ca sɨtɨ cuan, i canacoyo si nu vaha ñuhu, ta saha xaan si sɨtɨ si. Iyo si saha si minoo ziendu sɨtɨ si. Catyi ra Jesús. Ta sa yaha cahan ra tuhun cuan, i cana saa ra, ta i catyi ra: Tatu siñi ndo, cuɨñɨ ndo sa quehin. Catyi ra. \p \v 9 Tacuan ta i ndaca tuhun ra i casi ra sii ra ñaa cuñi si catyi si cuhva cahan ra sihin ñiyɨvɨ. \p \v 10 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Saha ra Ndyoo sa coto maa ndo tuhun xehe sa cuenda cuhva ndyaca ñaha maa ra. Zoco sihin inga ñiyɨvɨ, maa ñi sihin minoo cuhva quehin vatyi cua ndyehe ñu, zoco ma nacoto ñu ñaa sa ndyehe ñu. Cua cuɨñɨ ñu, zoco ma cutuñi iñi ñu. \p \v 11 Ihya cuu cuhva cuñi si catyi si: Sɨtɨ cuan cuu tañi Tuhun Ndyoo. \p \v 12 Ta tañi sa canacoyo sɨtɨ cuan ityi, tacuan iyo minoo ityi ñiyɨvɨ siñi Tuhun Ndyoo. Ta saa cuihna, ta quindyaa ra sii si sisi añima ñu coto cua sino iñi ñu ta cacu ñu. \p \v 13 Ta tañi sa canacoyo sɨtɨ nu ñoho xaan yuu iyo inga ityi ñiyɨvɨ sa siñi Tuhun Ndyoo. Zɨɨ xaan cuñi ñu sihin si zuhva ñi quɨvɨ, zoco ña quɨhvɨ vaha si añima ñu. Ta ña naha cua sino iñi ñu. Tatu cua quisi minoo tundoho zɨquɨ ñu a cuxaan ñiyɨvɨ sihin ñu sa cuenda Tuhun Ndyoo, yatyi xaan cua zaña ñu sii si. \p \v 14 Ta inga ñiyɨvɨ cuu tañi sa canacoyo sɨtɨ nu ndyaa iñu. Siñi ñu Tuhun Ndyoo, zoco sica xaan iñi ñu inga tuhun, tuhun sa iyo ñuu ñiyɨvɨ. Sica iñi ñu tuhun sa nducuca ñu ta cuhva cua cuzɨɨ iñi ñu ñuu ñiyɨvɨ ya. Ta ma zatyiño vaha Tuhun Ndyoo sihin ñu. \p \v 15 Zoco tañi sɨtɨ canacoyo nu vaha ñuhu, tacuan iyo inga ñiyɨvɨ. Ndoo xaan iyo ñu, ta vaha xaan añima ñu. Siñi ñu Tuhun Ndyoo, ta zavaha ñu sii si. Ta cundyee xaan iñi ñu. Ta cuaha xaan sa vaha zavaha ñu cuhva catyi Tuhun Ndyoo. \s1 Cuhva sii minoo lámpara \p \v 16 Tatu tyaa ñiyɨvɨ minoo lámpara sisi vehe ñu, ma tyihi ñu sii si xu sito a inga nu xehe. Ña tacuan vatyi tyaa ñu sii si nu zucu vatyi tacuan ta ndundisi sisi vehe, ta cuu ndyehe ñiyɨvɨ quɨhvɨ sisi vehe. \p \v 17 Ta tañi lámpara tatu ñoho xehe si, tacuan iyo cuhva zacuehi sii ndo vityi. Zoco cua coo quɨvɨ ta cua cuɨñɨ ñiyɨvɨ nacahnu ñuu ñiyɨvɨ cuhva zacuehi ihya. \p \v 18 Yucuan cuenda coto vaha ndo sii ndo sihin sa siñi ndo vatyi tatu tyaa ndo yahvi sa quehin, cuaha ca cua zacuehi sii ndo. Zoco tatu ma tyizoho ndo cua quindyei ndya cuhva ndya sa zuhva ñi sa sica iñi ndo vatyi sa cutuñi iñi ndo. \s1 Zɨhɨ ra Jesús ta yañi ra \p \v 19 Tacuan ta i saa zɨhɨ ra ta yañi ra Jesús, zoco ñá cuu quɨhvɨ ñu nu ndyaa ra vatyi tuu xaan ñiyɨvɨ. \p \v 20 Ta i zacoto ñiyɨvɨ yucu yucuan sii ra ta catyi ñu: Zɨhun ta yañun, nandyaa ñu sata vehe, ta cuñi ñu cahan ñu suhun. \p \v 21 Ta i nacahan ra Jesús, ta catyi ra: Ñiyɨvɨ sa cuu zɨhi ta yañi cuu ñu siñi Tuhun Ndyoo ta zavaha ñu sii si. \s1 Zacutaxi ra Jesús tatyi ta ndutya \p \v 22 Minoo quɨvɨ i quɨhvɨ ra Jesús minoo barco sihin ra i casi ra. Ta i catyi ra sihin ra: Coho yo inga siyo miñi. Ta cuahan ra sihin barco cuan. \p \v 23 Ta cuhva sa cuahan ra mahñu miñi cuan, ta quixi ra Jesús. Ta sicava minoo tatyi cahnu xaan. Ta quɨhvɨ ndutya sisi barco. Ta i situ tu, ta i quisaha ndyee tu. \p \v 24 Ta i zandoyo ra sii ra Jesús ta catyi ra: ¡Maestro! ¡Maestro! ¡Sa cuñi cunaa yo! Catyi ra. Ta i nduvita ra Jesús, ta i cahan ra sihin tatyi ta sihin ndutya, ta i cutaxi si. \p \v 25 Ta i catyi ra sihin ra yucu sihin ra: ¿Ñacu ña nɨɨ iñi ndo? Catyi ra. Zoco ra cuan, yuhu xaan ra, ta iyo xaan i cuñi ra. Ta i quisaha ndaca tuhun ra sii ra tahan ra: ¿Yoo ra cuu ra ya? vatyi cuhva ndya tatyi ta cuhva ndya ndutya ta tyaa si yahvi sii ra. \s1 Minoo ra ñoho tatyi cuihna \p \v 26 Tacuan ta i saa ra Jesús nu cu si Gadara sa ndyaa inga siyo miñi cahnu sa nañi Galilea. \p \v 27 I quita ra Jesús barco, ta i tuhva minoo ra ñuu cuan sii ra. Sa naha xaan ñoho tatyi cuihna sii ra, ta ña ñoho ra zahma ra, ta ña ndyaa ra vehe ra. Sica noo ñi maa ra nu ñaña. \p \v 28-29 Ta tuhva tatyi ña vaha cuan tɨɨn sii ra, ta yucuan cuenda sihñi ñu cadena ndaha ra ta saha ra vatyi ma cuu cuhun ra. Zoco i sahnu ra cadena sihin fuerza sa saha tatyi ña vaha cuan sii ra, ta i zacono tatyi cuan sii ra ndya nu yoñi ñiyɨvɨ iyo. Ta cuhva sa ndyehe ra sii ra Jesús, i sicuɨñɨ sɨtɨ ra nuu ra, ta i cana saa ra, ta catyi ra: ¿Ñaa sa cuñun sihin mi, Jesús? Moo cuu zehe Ndyoo ra cahnu ca. Sa ndyoo ñi ma zandyehun tundoho sii. Tacuan i catyi ra vatyi sa catyi ra Jesús sihin tatyi cuihna vatyi naquita si sisi añima ra. \p \v 30 Ta zɨquɨ i ndaca tuhun ra Jesús sii ra: ¿Ñaa nañun? Ta tatyi cuan nacahan si ta catyi si: Nañi Legión. Tacuan catyi tatyi ña vaha cuan vatyi cuaha xaan si ñoho sii ra. \p \v 31 Ta i sica tatyi ña vaha cuan tumañi iñi sii ra Jesús sa ma zacuhun ra sii si sisi minoo xahva cono xaan nu ma cuu quita si. \p \v 32 Ta sica tatyi ña vaha cuan sii ra Jesús vatyi nacuhva ra sa quɨhvɨ si sisi quɨnɨ vatyi yucu xaan tɨ yucuan. Ta i saha ra Jesús sa quɨhvɨ si sisi quɨnɨ cuan. \p \v 33 Ta i quita tatyi ña vaha cuan sii ra ndahvi cuan, ta i quɨhvɨ si sisi quɨnɨ cuan. Ta ñihi xaan i cacono quɨnɨ cuan nu iñi noo yuhu miñi. Ta i sihi tandɨhɨ tɨ sisi ndutya. \p \v 34 Ta cuhva sa ndyehe ra zacuenda quɨnɨ cuan sa tahan tɨ, i sino xaan ra, ta i nacatyi ra sihin ñiyɨvɨ sa ndyehe ra sisi cuhu ta sisi ñuu. \p \v 35 Ta i quita coyo ñiyɨvɨ vatyi cua ndyehe ñu ñaa sa cuu, ta i saa ñu nu ndyaa ra Jesús. Ta i ndyehe ñu sii ra sa quita tatyi cuihna cuan. Nandyee ra nuu ra Jesús. Sa ñoho ra zahma ra, ta sa nduvaha cuñi xiñi ra. Ta i yuhu xaan ñu. \p \v 36 Ta ñiyɨvɨ i ndyehe, i nacatyi ñu sihin inga ñu cuhva i quita tatyi ña vaha sii ra ta i nduvaha ra. \p \v 37 Tacuan ta cuaha xaan ñiyɨvɨ nacahnu Gadara i catyi ñu sihin ra Jesús vatyi nacuhun ra vatyi i yuhu xaan ñu sa cuenda cuhva i zavaha ra sihin tatyi cuihna cuan. Ta i nandɨhvɨ ra Jesús sisi barco. \p \v 38 Ta ra sa quita tatyi cuihna cuan, i sica ra sii ra Jesús sa cuhun ra sihin ra, zoco i catyi ra Jesús sihin ra: \p \v 39 Cuanuhun ndya vehun. Ta nacatyun sihin ñiyɨvɨ suun ñaa sa i zavaha ra Ndyoo suhun, cuhva sa cahnu xaan i tyindyee ra suun. Ta cuahan ra cuan, ta i nacatyi ra nacahnu ñuu ra cuhva sa cahnu xaan i zavaha ra Jesús sihin ra. \s1 Nduvaha zehe ra Jairo, ta i tɨɨn minoo ñaha yuzahma ra Jesús \p \v 40 Ta quɨvɨ sa nasaa ra Jesús inga siyo miñi, cuaha xaan ñiyɨvɨ ndatu sii ra. Ta zɨɨ xaan cuñi ñu vatyi nasaa ra. \p \v 41 Tacuan ta i saa minoo ra sa nañi Jairo. Minoo ra cu tyiño cuenda vehe ñuhu ñuu cuan cuu ra. Ta i sicuɨñɨ sɨtɨ ra nuu ra Jesús, ta i sica xaan ra tumañi iñi sii ra sa cuhun ra sihin ra ndya vehe ra. \p \v 42 Vatyi minoo tuhun ñi zehe ra iyo. Usi uu cuiya ña, ta sa cuñi cuu ña sihin cuehe. Ta cuahan ra Jesús vehe ra cuan. Ta i sindyico cuaha xaan ñiyɨvɨ sii ra. Ñihi xaan i catyihi ñu sii ra. \p \v 43 Ta tɨcuɨ ñiyɨvɨ cuan ñoho minoo ñaha cuhu. Sa usi uu cuiya sa cuhu ña cuehe sa cuu ña nɨñɨ. Cuaha xaan médico i zacuu tata sii ña. I zanaa ña tandɨhɨ cuii sa iyo sii ña. Zoco ñá nduvaha ña sihin cuhva zavaha médico. \p \v 44 Ta i quisi ña ityi sata ra Jesús zava mahñu ñiyɨvɨ cuan, ta i tɨɨn ña yuzahma ra. Ta zuun ñi caa cuhva cuan i sicuita nɨñɨ ña. \p \v 45 Ta i catyi ra Jesús: ¿Yoo sa tɨɨn sii? Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ cuahan sihin ra catyi ñu vatyi yɨvɨ maa ñu. Ta ra Pedro ta inga ra ndɨhɨ sihin ra Jesús i catyi ra: Maestro, tuu xaan ñiyɨvɨ cuahan suhun, ta catyihi ñu suun. ¿Ta ñaa cuenda ndaca tuhun yoo sa tɨɨn suun? \p \v 46 Zoco i catyi ra Jesús: Iyo minoo ñiyɨvɨ i tɨɨn sii, vatyi tuu iñi vatyi cuahan zuhva tundyee iñi sii. \p \v 47 Ta sa sito ñaha cuan vatyi ma cuu tyixehe ña, ta i quisaha nɨhɨ ña vatyi yuhu xaan ña. Ta i sicuɨñɨ sɨtɨ ña nuu ra Jesús. Ta ityi nuu tandɨhɨ ñiyɨvɨ i nacatyi ña sihin ra ñaa cuenda i tɨɨn ña sii ra ta yozo caa i nduvaha ña sa zuun ñi caa cuhva cuan. \p \v 48 Ta i catyi ra Jesús sihin ña: Zihi, i nduvohon vatyi i sino iñun sii. Cuahan sihin sa vaha. Catyi ra. \p \v 49 Nɨɨ ñi sa cahan ra Jesús tuhun ya, ta i quisi minoo ra iyo vehe ra Jairo cuan. Ta i catyi ra sihin ra Jairo: Sa sihi zehun. Ma zayanga con sii ra maestro ya. \p \v 50 Ta sa siñi ra Jesús tuhun cuan, i catyi ra: Ma yuhun. Sino iñun ta cua nduvaha ña. \p \v 51 Ta sa saa ra Jesús vehe ra Jairo, ñá saha ra quɨhvɨ ñiyɨvɨ, maa ñi ra Pedro ta ra Jacobo ta ra Juan ta ra Jairo, zutu ña, sihin ñazɨhɨ ra. \p \v 52 Ta i sacu xaan tandɨhɨ ñiyɨvɨ vatyi i sihi ña, zoco i catyi ra Jesús: Ma vacu ndo. Ñá sihi ña. Quixi ña. \p \v 53 Ta i sacu ndyaa ñu sii ra vatyi sito ñu vatyi sa sihi ña. \p \v 54 Tacuan ta i tɨɨn ra Jesús ndaha ña luhlu cuan, ta i catyi ra sihin ña: Ñaha luhlu, nduviton. \p \v 55 Ta i nandɨhvɨ añima ña, ta zuun ñi caa cuhva cuan i nduvita ña. Ta i catyi ra sihin ñu nacuhva ñu sa casi ña. \p \v 56 Iyo xaan i cuñi zutu ña ta zɨhɨ ña, zoco ñihi xaan i saha ra tyiño sii ñu sa ma nacatyi ñu nu sihin minoo ñiyɨvɨ cuhva i cuu. \c 9 \s1 Tasi ra Jesús sii sa usi uu tahan ra i casi ra vatyi cua nacatyi ra Tuhun Ndyoo sihin ñiyɨvɨ \p \v 1 I zandu‑ɨɨn ra Jesús sii sa usi uu tahan ra i casi ra, ta i saha ra tundyee iñi sii ra vatyi cua tava ra tatyi ña vaha, ta cua zanduvaha ra sii ñiyɨvɨ cuhu. \p \v 2 Ta i tasi ra sii ra sa cahan ra Tuhun Ndyoo, ta cua nacatyi ra sihin ñiyɨvɨ cuhva ndyaca ñaha ra Ndyoo. Ta cua zanduvaha ra sii ñiyɨvɨ cuhu. \p \v 3 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ñahñi sa cuizo ndo ityi cuhun ndo. Ma cuñaa ndo numinoo tutatu, ta numinoo yɨtɨ, ta nu sa casi ndo. Ma cuizo ndo xuhun. Ndɨhɨ ñoho ñi ndo zahma ndo cuhun ndo, ta ma cuizo ndo inga. \p \v 4 Tatu saha ñiyɨvɨ minoo vehe cundyaa ndo, yucuan ndoo ndo ndya cua cuhun ndo inga ñuu. \p \v 5 Ta tatu saa ndo minoo ñuu ta ña cuñi ñiyɨvɨ tyizoho ñu sa cahan ndo, quita ndo ñuu cuan. Naquɨzɨ ndo saha ndo vatyi ma cuhun nu ñiyaca ñuu cuan sihin ndo. Tacuan ta cua coto ñiyɨvɨ vatyi i zavaha ñu sa ña vaha sihin ndo. Tacuan i catyi ra Jesús. \p \v 6 Ta i quihin ra ityi cuahan ra tahan tahan ñuu. I nacatyi ra Tuhun Vaha sihin ñiyɨvɨ, ta nacahnu i zanduvaha ra sii ñu cuhu. \s1 Cuñi ra rey Herodes coto ra yoo ra cuu ra Jesús \p \v 7 Ra Herodes i cuu ra ndyaca ñaha nacahnu Galilea. Ta i ñihi ra tuhun sa cuenda tandɨhɨ sa zavaha ra Jesús. Ta ñá ñihi vaha ra cuhva yoo ra cuu ra Jesús vatyi zuhva ñiyɨvɨ i catyi ñu vatyi ra Juan cuu ra ta i nandoto ra. \p \v 8 Ta inga ñiyɨvɨ i catyi ñu vatyi ra Elías cuu ra Jesús. Ta inga ñu i catyi ñu vatyi i nandoto minoo ra profeta. \p \v 9 Zoco i catyi ra Herodes: Zuun ñi mi i tava tyiño sii ra sahndya yuu zucu ra Juan. ¿Ta yoo ra cuu ra siñi xein tuhun vityi? Ta i cuñi xaan ra Herodes ndyehe ra sii ra Jesús. \s1 Cuhva i saha ra Jesús sa casi ohon mil rayɨɨ \p \v 10 Ta i nasaa coyo ra apóstol, ta i nacatyi ra sihin ra Jesús tandɨhɨ sa i zavaha ra. Tacuan ta i quihin ra Jesús sii ra ta cuahan ra sihin maa ñi maa ra ityi ñuu Betsaida. \p \v 11 Zoco i sito ñiyɨvɨ, ta sindyico tuu xaan ñu sii ra, ta i cahan vaha ra sihin ñu sa cuenda cuhva ndyaca ñaha ra Ndyoo. Ta i zanduvaha ra sii ñiyɨvɨ cuhu. \p \v 12 Ta sahiñi i tuhva ra i casi ra sii ra, ta i catyi ra sihin ra Jesús: Catyun sihin ñiyɨvɨ nacuhun ñu tandɨhɨ ñuu, tandɨhɨ cuadria sa ndyaa yatyi ñi cuzata ñu sa casi ñu ta cuzu ñu vatyi ñahñi maa sa iyo ihya. \p \v 13 Zoco i catyi ra Jesús sihin ra: Cuhva maa ndo sa casi ñu. Ta i catyi ra sihin ra Jesús: Ñahñi maa sa cumi ndi ihya, ohon tahan ñi pan ta uu tahan ñi tyiyaca. ¿A atu sica iñun sa cuu zata ndi sa casi tandɨhɨ ñu ya? Catyi ra. \p \v 14 Vatyi tañi ohon mil rayɨɨ yucu yucuan. (Ta zɨɨn ñu zɨhɨ ta sa ndyihi.) Ta i catyi ra Jesús sihin ra i casi ra: Catyi ndo sihin ñu vatyi nacundyaa ñu. Uu xico usi tahan ñu sa minoo minoo ityi ñu. \p \v 15 Ta tacuan i sicundyaa ñu i zacuu ra. \p \v 16 Ta zɨquɨ i quihin ra Jesús sa ohon tahan pan ta uu tahan tyiyaca, ta i nandyehe ndaa ra ityi andɨvɨ, ta i saha ra tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo. Ta i sahnu ndyihi ra pan ta tyiyaca cuan. Ta i nducuaha si. Ta i saha ra sii si sii ra i casi ra vatyi cua zasa ra sii si sii ñiyɨvɨ. \p \v 17 Ta i sasi tandɨhɨ ñu, ta i ndaha xaan iñi ñu. Ta zɨquɨ i zanacutu ñu usi uu tahan tyica sihin yɨquɨ pan sa nandoo ta tyiyaca cuan. \s1 Nacatyi ra Pedro vatyi ra Jesús cuu ra cua zacacu sii ñiyɨvɨ \p \v 18 Minoo quɨvɨ i quita zɨɨn ra Jesús sihin ra i casi ra minoo nu taxi ñi, ta i sica tahvi ra Jesús sii ra Ndyoo. Ta yaha cuan ta zɨquɨ i ndaca tuhun ra sii ra ndɨhɨ sihin ra ta catyi ra: ¿Yoo ra cui, catyi ñiyɨvɨ? \p \v 19 Ta i nacahan ra ta catyi ra: Iyo ñu catyi ñu vatyi ra Juan, ra i zacoo ndutya quɨvɨ cuan cuun. Ta inga ñu catyi vatyi ra Elías cuun. Ta inga tucu ñu catyi vatyi i nandoto minoo profeta, ta zuun ra cuan cuun. Catyi ñu. \p \v 20 Tacuan ta i ndaca tuhun ra Jesús sii tandɨhɨ ra ta catyi ra: ¿Ta yoo ra cui catyi maa ndo? Ta i nacahan ra Pedro ta catyi ra: Yoho cuu ra Cristo. Zehe ra Ndyoo. \s1 Nacatyi ra Jesús yozo caa cua cuu ra \p \v 21 Ta i nacatyi ra Jesús sihin ra i casi ra vatyi ma nacatyi ra tuhun cuan sihin numinoo ñiyɨvɨ. \p \v 22 Ta i catyi ra: Cuaha xaan tundoho cua ndyehe ra i quisi ndya gloria. Cua cuxaan ra mandoñi ta ra zutu nahnu ta ra maestro cuenda ley hebreo sihin ra. Ta cua cahñi ra cuan sii ra. Ta sa cu uñi quɨvɨ cua nandoto ra. \p \v 23 Ta i catyi ra Jesús sihin tandɨhɨ ra: Tatu iyo ra cuñi ra cundyico ra sii, nazama ra cuhva iyo ra. Ta ma zacahnu ra sii ra. Ta nandyehe ra tundoho sa cuenda mi. Ta nazavaha ra cuhva zavehi. \p \v 24 Tatu ña cuñi ñiyɨvɨ sa cuu ñu sa cuenda Tuhun Ndyoo, cua cuu ñu. Ta cua cuhun ñu andyaya. Ta ma cundito ñu sihin ra Ndyoo. Zoco tatu cua cuu ñiyɨvɨ sa cuenda mi a sa cuenda Tuhun Ndyoo, cua cundito ñu sihin ra Ndyoo. \p \v 25 ¿Ñaa sa ñihi ñiyɨvɨ sa zahacanaa ñu tandɨhɨ sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ta quɨvɨ cua cuu ñu ndaha cua naa ñu? \p \v 26 Tatu iyo ra cahan nuu sa cuenda mi a sa cuenda Tuhun Ndyoo, tacuan tucu cua cucahan nui sihin ra. Vatyi ra i quisi ndya gloria cui, ta cua quisi tuqui sihin ángel. Ta cua ndyehe ñiyɨvɨ vatyi cahnu xaan cuu Zuti. \p \v 27 Ta sa ndisa cuii catyi sihin ndo vatyi iyo zuhva ra yucu ihya, ma cuu ra ndya cuhva ndya cua ndyehe ra cuhva cua cundyaca ñaha ra Ndyoo. \s1 Cuhva i zama ra Ndyoo cuhva caa ra Jesús minoo saha \p \v 28 I yaha tañi uña quɨvɨ sa yaha catyi ra Jesús cuhva cuan. Ta zɨquɨ i ndaa ra Jesús xiñi minoo yucu cua cahan ra sihin ra Ndyoo, ta cuahan ra Pedro ta ra Juan ta ra Jacobo sihin ra. \p \v 29 Ta cuhva sa sica tahvi ra sii ra Ndyoo, ta i zama cuhva caa nuu ra, ta i nducuisi xaan zahma ra ta xiño xaan si. \p \v 30 Ta i quituu uu tahan ra natuhun sihin ra. Minoo ra cuu ra ra Moisés, ta inga ra cuu ra ra Elías. (Ra i sihi ta sa naha cuu nduu tahan ra cuan.) \p \v 31 Ndisi xaan nu siyucu ra, ta i cahan ra tuhun yozo caa cua cuu ra Jesús ñuu Jerusalén. \p \v 32 Ta ra Pedro ta ra tahan ra cuñi xaan ra cuzu ra, zoco ñá quixi ra vatyi ndyehe ra sa ndisi xaan nu nandyaa ra Jesús sihin sa uu tahan ra nandyaa sihin ra. \p \v 33 Ta cuhva sa cuahan ra yucu sihin ra Jesús, i catyi ra Pedro sihin ra Jesús: Maestro, vaha xaan yucu yo ihya. Nazavaha ndi uñi tahan vehe tyiyahva, minoo cuenda moo, ta minoo cuenda ra Moisés, ta minoo cuenda ra Elías, catyi ra. Zoco ñá sito ra Pedro ñaa tuhun cahan ra. \p \v 34 Ta cuhva sa cahan ra Pedro tacuan ta i noo minoo vico ta ndaha tyazi si sii tandɨhɨ ra. Ta i yuhu xaan ra sa quɨhvɨ ra sisi vico cuan. \p \v 35 Ta sisi vico cuan i siñi ra minoo nduzu sa catyi: Ra ihya cuu Zehi. Cuñi xein sii ra. Cuɨñɨ ndo sa cahan ra. \p \v 36 Ta sa yaha cahan nduzu cuan, tuhun cuan, ta i ndyehe ra ndɨhɨ sihin ra Jesús vatyi ña ndyaa ca inga ra cuan sihin ra Jesús. Maa tuhun ñi ca maa ra. Ta i sicumi xehe ra tandɨhɨ sa i ndyehe ra, ta sisi quɨvɨ cuan ñá nacatyi ra sihin numinoo ñiyɨvɨ. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo ra luhlu sa ñoho tatyi cuihna \p \v 37 Ta inga quɨvɨ cuhva sa noo ra yucu cuan, cuaha xaan ñiyɨvɨ i zatahan sii ra Jesús. \p \v 38 Ta minoo ra ñoho tɨcuɨ ñiyɨvɨ cuan i cana saa ra ta catyi ra: Maestro, sica xein tumañi iñi suun sa cua ndyehun sii zehi vatyi minoo tuhun ñi zehi iyo. \p \v 39 Ñoho minoo tatyi cuihna sii ra, ta ndya vaha ñi cuhva nduxaan si sii ra. Ta sacu saa ra, ta zanduva si sii ra nu ñuhu, ta saa tɨñɨ yuhu ra. Ña zaña si sii ra, ta zañicuehe si sii ra. \p \v 40 Sa catyi vatyi natava ra i casi moo sii si, zoco ñá cuu sii ra. \p \v 41 Ta i nacahan ra Jesús, ta catyi ra (sihin tandɨhɨ ñiyɨvɨ): Ndoho cuu ñiyɨvɨ ña sino iñi. ¿Yozo tahan ca quɨvɨ cua ndoi sihin ndo ta zɨquɨ cua sino iñi ndo? Ma cundyee iñi cundyei sihin ndo naha xaan ca. Sa naha xaan cundyee iñi sihin ndo. Ta ndyaca sii zehun ihya. \p \v 42 Ta cuhva sa vasi ra luhlu cuan, i zanduva tatyi cuihna cuan sii ra ta quiñi xaan i tahan ra. Ta xaan xaan i cahan ra Jesús sihin tatyi ña vaha cuan. Ta i zanduvaha ra sii ra luhlu cuan, ta zɨquɨ i nacuhva cuenda ra sii ra sii zutu ra. \p \v 43 Ta iyo xaan i cuñi tandɨhɨ ñiyɨvɨ vatyi cahnu xaan cuu tundyee iñi maa ra Ndyoo. \s1 Zacoto tucu ra Jesús inga saha cuhva cua cuu ra \m Nɨɨ ñi sa iyo xaan cuñi tandɨhɨ ñiyɨvɨ sihin sa zavaha ra Jesús ta i quisaha catyi ra sihin ra i casi ra: \p \v 44 Tyizoho vaha ndo sa quehin vatyi cua xico minoo ra sii ra i quisi ndya gloria. Ta cua tɨɨn ñiyɨvɨ sii. Catyi ra Jesús. \p \v 45 Zoco, ñá cutuñi iñi ra ñaa tuhun cahan ra. Ta ñá nacatyi ra Jesús sihin ra ñaa cuñi si catyi si. Ta yuhu ra ndaca tuhun ra sii ra Jesús ñaa tuhun cahan ra. \s1 ¿Yoo ra cuu ra ñiñi ca? \p \v 46 Tacuan ta i quisaha natuhun tahan xaan ra i casi ra Jesús sa cuenda cuhva yoo ra cuu ra ñiñi ca sii ra. \p \v 47 Ta i sito ra Jesús ñaa sa sica iñi ra cuan sihin añima ra. Ta i quihin ra sii minoo ra luhlu, i sañi ndyaa ra sii ra ii siyo xiin ra. \p \v 48 Ta i catyi ra sihin ra ndɨhɨ sihin ra: Tatu zavaha ñiyɨvɨ sa vaha sihin minoo ra luhlu sa cuenda mi, tañi sihin mi zavaha ñu sa vaha cuu si. Ta tatu zavaha ñiyɨvɨ sa vaha sihin mi, zavaha ñu sa vaha sihin Zuti. Ta ra sa luhlu ca zaha maa ndo tuhun, yucuan ra cuu ra cahnu ca ityi nuu ra Ndyoo. Ta ra sa cahnu ca cuñi ndo, yucuan ra cuu ra luhlu ca ityi nuu ra Ndyoo. Catyi ra Jesús. \s1 Tatu ña cahan ñiyɨvɨ ndya vaha ñi sii yo, tyindyee ñu sii yo cuhva cuan \p \v 49 Tacuan ta i catyi ra Juan: Maestro, i ndyehe ndi minoo ra tava tatyi cuihna sihin zɨvɨ moo, zoco yɨvɨ ra tahan ndi cuu ra. Ta i catyi maa ndi sihin ra vatyi ma zavaha ra tacuan. \p \v 50 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ña vaha sa ñá saha ndo. Vatyi tatu ña cahan ñiyɨvɨ ndya vaha ñi sii yo, tyindyee ñu sii yo. \s1 Catyi ra Jesús vatyi ña vaha cuhva sica iñi ra Jacobo ta ra Juan \p \v 51 Ta sa cuñi saa quɨvɨ cunanuhu ra Jesús ndya gloría, ityi i quisi ra. Yucuan cuenda cuñi ra Jesús cuhun ra ñuu Jerusalén nu cua cuu ra. Ta i quihin ra ityi cuahan ra. \p \v 52 Ta i tasi ra tyiño ityi nuu ca nu cuahan ra, ta i quɨhvɨ ra i tasi ra minoo ñuu nu cu si Samaria vatyi cua nducu ra minoo nu cua quitatu ra Jesús. \p \v 53 Ta ñá saha ra samaritano sa cundyaa ra Jesús ñuu ra vatyi cuahan ra Jerusalén. (Ta ña cuu ndyehe ñiyɨvɨ samaritano sii ñiyɨvɨ ñuu Jerusalén.) \p \v 54 Ta cuhva sa sito ra Jacobo ta ra Juan vatyi ñá saha ra samaritano sa cundyaa ra ñuu ra ta i cuxaan ra ta catyi ra: Tata, ¿atu cuñun vatyi zavaha yo cuhva i zavaha ra Elías ta sa naha? Cuu caca yo sii ra Ndyoo nazaquisi ra ñúhu zɨquɨ ñiyɨvɨ Samaria, ta cua cayu tandɨhɨ ñu. Catyi ra. \p \v 55 Zoco xaan xaan i cahan ra Jesús sihin ra ta catyi ra: Taxi ñi ndo. Ña cutuñi iñi ndo ñaa tyiño vasi. \p \v 56 Ra i quisi ndya gloria cui, ta ña vasi zanei sii ñiyɨvɨ, vasi zacaqui sii ñu. Catyi ra. Ta zɨquɨ cuahan coyo ra inga ñuu. \s1 Ñu cuñi cundyico sii ra Jesús \p \v 57 Ta cuhva sa cuahan ra ityi, i catyi minoo ra sihin ra Jesús: Tata, cuñi cundyique suun vazu ndya ndya maa cuohon. \p \v 58 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Atu ndison? vatyi yuhvi, ñahñi sa iyo sii. Iyo vehe ñicuii, ta iyo taca zaa. Zoco ra i quisi ndya gloria ñahñi vehe ra iyo. \p \v 59 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin inga ra: Cundyicon sii. Zoco i catyi ra cuan: Tata, cuatu ndya nacuu zuti, ta zɨquɨ cua cundyique suun. \p \v 60 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ña vaha sa ñoho xaan iñun tuhun ñiyɨvɨ suun. Natyihi ñiyɨvɨ ña sito sii ra Ndyoo sii tahan sihi sihin ñu sisi ñuhu, zoco yoho cuahan ta nacatyun sihin ñiyɨvɨ cuhva ndyaca ñaha ra Ndyoo. \p \v 61 Tacuan ta zɨquɨ i catyi inga ra sihin ra Jesús: Tata, cua cundyique suun, zoco cuhvon sa cunuhu xihne cua naquehin sihin ñiyɨvɨ sii. \p \v 62 Zoco i catyi ra Jesús sihin ra: Yoo ra quisaha zatyiño ra tyiñe ta ndu‑uu iñi ra, ma cuu quɨhvɨ ra nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \c 10 \s1 Tasi ra Jesús sii uñi xico usi tahan ra cua nacatyi Tuhun Ndyoo sihin ñiyɨvɨ \p \v 1 Sa yaha cuan ta zɨquɨ i casi ra Jesús uñi xico usi tahan ca ra. Ta i tasi ra sii ra ityi nuu ra. Uu uu ra cuahan tandɨhɨ ñuu ta tandɨhɨ ityi nu cua cuhun ra Jesús cuee ca. \p \v 2 Ta i catyi ra sihin ra: Tañi minoo itu cahnu xaan, tacuan iyo tyiño zavehi. Zoco ña cuaha muzu iyo. Yucuan cuenda caca ndo sii ra Ndyoo natasi ca ra muzu vatyi cua tyindyee ra sihin tyiño, ta cua nacatyi tucu ra Tuhun Ndyoo sihin ñiyɨvɨ. \p \v 3 Cuahan ndo ta ma naa iñi ndo vatyi tañi mvee ticatyi lee cuu ndo, ta tasi sii ndo nu yucu xaan ina nduvahu. \p \v 4 Ta ma cuizo ndo xuhun nu sa quɨhɨ xuhun ndo a inga ndisa ndo. Zanumi ndo, ta ma cucuee xaan ndo ityi sa natuhun ndo sihin ñiyɨvɨ. \p \v 5 Ta yoo sii vehe saa ndo, sa xihna ñi catyi ndo: “Nacoo sa taxi sa saha ra Ndyoo sii ndo.” Catyi ndo. \p \v 6 Ta tatu ndisa vatyi iyo ñiyɨvɨ vaha vehe cuan, cua ndoo sa vaha sihin ñu. Zoco tatu yoñi ñu vaha añima, ma ndoo sa vaha sihin ñu. \p \v 7 Ta minoo ñi vehe nu cua saa ndo, yucuan ndoo ndo. Casi ndo ta coho ndo ñaa sa saha maa ñu sii ndo. Vatyi minoo ra zatyiño, iyo cuhva sii ra sa ñihi ra sa casi ra. Ta ma quita ndo vehe nu ndyaa ndo ta cundyaa ndo zɨɨn zɨɨn vehe. \p \v 8 Ta ñaa ñi maa ñuu saa ndo, tatu vaha cahan ñu sihin ndo, casi ndo ñaa sa cua cuhva ñu sii ndo. \p \v 9 Zanduvaha ndo sii ñiyɨvɨ cuhu ñuu cuan, ta catyi ndo sihin ñiyɨvɨ: “Sa cuñi saa cuhva cundyaca ñaha ra Ndyoo.” \p \v 10 Zoco tatu quɨhvɨ ndo minoo ñuu ta ña tɨɨn cuenda ñu sii ndo, quita ndo ityi cahnu ta catyi ndo sihin ñu: \p \v 11 “Ndya cuhva ndya ñiyaca ñuu ndo sa iñi saha ndi ta cua tava ndi sii si. Minoo zeña cuu si vatyi cua ndoo cuatyi ndo zɨquɨ ndo. Zoco coto ndo vatyi sa cuñi quisi quɨvɨ cundyaca ñaha ra Ndyoo.” Tacuan catyi ndo sihin ñu. Catyi ra Jesús. \p \v 12 Ta catyi tucu ra Jesús sihin ra: Ta catyi ndo vatyi quɨvɨ cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ, ñihi ca cua tasi tuñi ra sii ñiyɨvɨ ñuu ña tɨɨn cuenda sii ndo ta zɨquɨ ca ñiyɨvɨ ñuu Sodoma. \s1 Cua ndyehe xaan ñiyɨvɨ tundoho vatyi ña tyaa ñu yahvi sa cahan ra Jesús \p \v 13 Tacuan ta i catyi ra Jesús: Ndahvi ndoho ñiyɨvɨ ñuu Corazín. Ta ndahvi ndoho ñiyɨvɨ ñuu Betsaida vatyi ña zama ndo cuhva iyo ndo vazu ndyehe ndo sa ndyityi nahnu. I zanaa ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ ñuu Tiro ta ñuu Sidón ta sa naha sa cuenda cuatyi ñu. Zoco tatu sa i ndyehe maa ñu sa ndyityi nahnu tañi sa ndyehe maa ndo, cua zandoo ndisa cuii ñu cuatyi ñu, ta cua zama ñu cuhva iyo ñu, ta cacu ñu. \p \v 14 Yucuan cuenda, ndoho ñiyɨvɨ ñuu Corazín ta ñiyɨvɨ ñuu Betsaida, ñihi ca cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ndo ta zɨquɨ sii ñiyɨvɨ ñuu Tiro ta ñuu Sidón cuan. \p \v 15 Ta ndoho ñiyɨvɨ ñuu Capernaum, sica iñi maa ndo vatyi cua ndaa ndo ndya andɨvɨ, zoco cua noo ndo ndya andyaya vatyi ña tyaa ndo yahvi sii Tuhun Ndyoo. \p \v 16 Ta i catyi ra Jesús sihin sa uñi xico usi tahan ra cuan: Ñiyɨvɨ tyizoho sa cahan maa ndo, tañi tyizoho tucu ñu sa cahan mi cuu si. Ta ñiyɨvɨ ña tyaa yahvi sii maa ndo, ña tyaa tucu ñu yahvi sii mi. Ta tatu ña tyaa ñu yahvi sii mi, ña tyaa ñu yahvi sii ra i tasi sii. \s1 Nasaa coyo sa uñi xico usi tahan ra i tasi ra Jesús \p \v 17 Tacuan ta cuee ca i nasaa coyo sa uñi xico usi tahan ra cuan, ta zɨɨ xaan cuñi ra, ta catyi ra sihin ra Jesús: Tata, ndya cuhva ndya tatyi cuihna ta tyaa si yahvi sa cahan ndi tatu cahan ndi zɨvun. Catyi ra. \p \v 18 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra: I ndyehi cuhva i canacava cuihna cu nuu sa nañi Satanás ndya andɨvɨ. Tañi caa minoo tasa zavi; tacuan caa cuhva canacava ra. \p \v 19 Ta sehi tundyee iñi sii maa ndo, ta cuu zahacanaa ndo zɨquɨ tandɨhɨ cuhva sa iyo sii cuihna. Ta cuu cuañi ndo zɨquɨ coo ta zɨquɨ tizuhma, ta ñahñi maa sa cuu zañicuehe sii ndo. \p \v 20 Zoco ma zɨɨ xaan cuñi ndo vatyi cuu tava ndo tatyi cuihna cuan. Zɨɨ ca cuñi ndo vatyi sa ndyaa zɨvɨ ndo nu libro ra Ndyoo andɨvɨ. \s1 Zacahnu ra Jesús sii ra Ndyoo vatyi cuaha xaan sa zañaha ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ ndahvi \p \v 21 Cuhva cuan ta zɨɨ xaan i cuñi ra Jesús zacuu Tatyi Ii, ta i catyi ra: Zacahnu xein suun Ndyoo Zuti. Yoho ndyaca ñohon andɨvɨ ta ñuu ñiyɨvɨ. Tyixehun sa siñi tuñi suun sii ñiyɨvɨ sica iñi vatyi sito xaan ñu, ta zañohon sii si sii ñu cuu tañi sa ndyihi ñuu ñiyɨvɨ ya. Tacuan zavohon vatyi tacuan cuñi moo. Catyi ra Jesús. \p \v 22 Ta i catyi ra Jesús sihin tandɨhɨ ra zatyiño tyiño ra: Saha maa ra Ndyoo Zuti tandɨhɨ sa iyo sii ra sii mi. Ta yoñi sa sito sii. Maa ñi ra Ndyoo Zuti cuu ra sito sii. Ta maa ñi mi sito sii ra Ndyoo Zuti. Yoñi inga ra sito sii ra sa ndisa cuii. Ta zañehi sii yoo ra cuñi, cuhva iyo Zuti sa ndisa. \p \v 23 Ta zɨquɨ i nandyehe ra Jesús sii ra i casi ra, ta i catyi ra ɨɨn ñi sihin maa ra: Zɨɨ xaan cuu sii maa ndo vatyi ndyehe ndo tandɨhɨ sa ndyehe ndo. \p \v 24 Vatyi catyi sihin ndo vatyi cuaha xaan rey ta ra profeta ta sa naha, i cuñi xaan ra ndyehe ra sa ndyehe maa ndo vityi, zoco ñá ndyehe ra sii si. Ta i cuñi xaan ra cuɨñɨ ra sa siñi maa ndo, ta ñá siñi ra sii si. \s1 Zacuaha ra Jesús vatyi tahan si tyindyee yo sii ñiyɨvɨ ndya vaha ñi \p \v 25 Tacuan ta i cahan minoo ra maestro cuenda ley hebreo. I cuñi ra nducu coto ihñi ra sii ra Jesús, ta i ndaca tuhun ra sii ra: Maestro, ¿yozo caa zavehi ta ñihi tahvi añime? \p \v 26 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Ñaa sa catyi ley? ¿Ñaa sa cahvun yucuan? \p \v 27 Ta i nacahan ra cuan, ta catyi ra: Catyi si vatyi cuñi xaan yo sii ra Ndyoo sihin tandɨhɨ cuii añima yo, sihin sa nɨɨ iñi yo, sihin tandɨhɨ tundyee iñi sii yo, ta sihin tandɨhɨ sa siñi tuñi sii yo. Ta catyi tucu ley vatyi cuñi si sa cuñi xaan yo sii inga tahan yo tañi cuñi yo sii maa yo. Tacuan catyi si. Catyi ra cuan. \p \v 28 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ndisa sa cohon. Tacuan zavohon, ta cua ñihi tahvi añimon. Catyi ra Jesús. \p \v 29 Zoco ra maestro cuenda ley hebreo cuan, i cuñi ra zañaha ra vatyi vaha cuhva i ndaca tuhun ra. Yucuan cuenda i catyi tucu ra: Zoco ¿yoo ra cuu tehin? \p \v 30 Ta i nacahan ra Jesús ta catyi ra: I quita minoo ra ñuu Jerusalén ta cuahan ra ndya ñuu Jericó. Ta i tahan ra sii ra zuhu. Ta i zuhu ra tandɨhɨ cuii sa ndyizo ra ndya cuhva ndya zahma ra, ta i cañi xaan ra sii ra ndya cuhva sa yatyi cahñi ra sii ra. Ta zɨquɨ i zandoo ra sii ra. \p \v 31 Tacuan ta i yaha minoo ra cu zutu ityi cuan. Ndyehe ra sii ra catuu ra yucuan, ta i yaha ra ndya zava. \p \v 32 Ta zɨquɨ i yaha tucu inga ra cuenda vehe ñuhu. Minoo ra tyindyee sii ra cu zutu cuu ra. Zoco i saa ra, ta i ndyehe ra sii ra catuu ra yucuan, ta zɨquɨ i yaha ra ndya zava. \p \v 33 Tacuan ta i yaha minoo ra samaritano sihin burro zono ra ityi cuan. Ta i ndyehe ra sii ra, ta i cundahvi xaan iñi ra sii ra. \p \v 34 Ta i noo ra burro zono ra, ta i zavaha ra tata sii ra. I tyihi ra azetye ta vino nu cahvi ra, ta i nazucu ra zahma sii ra, ta i tyizo ra sii ra sata burro zono ra. Ta i quihin ra sii ra ta i sinducu ra minoo nu cua cundyaa ra ta zacuu ca ra tata sii ra. \p \v 35 Ta inga quɨvɨ i cuñi ra samaritano cuan cuhun ra, ta i tava ra xuhun ta saha ra sii ra xu vehe. Ta i catyi ra sihin ra: “Zacuendon sii ra ya. Ta ñaa ca sa cua zanaa ndo sihin ra, yuhvi cua nacuhve sii ndo naquisi inga saha.” Tacuan i catyi ra ta cuahan ra. Catyi ra Jesús. \p \v 36 Tacuan ta zɨquɨ i ndaca tuhun ra Jesús sii ra maestro cuenda ley cuan ta catyi ra: Sisi sa uñi tahan ra cuan, ¿yoo ra cuu ra tahan ra ndahvi cuan? \p \v 37 Ta i catyi ra maestro cuan: Ra sa cundahvi iñi sii ra. Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Cuahan, ta zuun ñi cuhva cuan zavaha tucu moo. \s1 Sahan ra Jesús vehe ña Marta ta ña María \p \v 38 Ta cuahan ra Jesús minoo ityi, ta saa ra minoo ñuu. Ta yucuan ndyaa minoo ñaha sa nañi Marta. Ta i tɨɨn cuenda ña sii ra vehe ña. \p \v 39 Ta iyo minoo cuhu ña Marta. Nañi ña María. Ta i sicundyaa ña saha ra Jesús ta tyizoho ña sa cahan ra. \p \v 40 Zoco cuaha xaan tyiño i zavaha ña Marta sa zavaha ña sa casi ra, ta i quisi ña nu ndyaa ra Jesús ta catyi ña sihin ra: Tata ¿atu ña sica iñi oo sa zandoo cuhi sii, ta zatyiñe maa tuhun ñi? Catyun sihin ña natyindyee ña sii. \p \v 41 Zoco i catyi ra Jesús sihin ña: Marta, Marta, sica xaan iñun cuaha xaan cuhva. \p \v 42 Zoco iyo minoo ñi sa ñiñi xaan, ta sa i cutuñi vaha iñi ña María cuhva vaha cuan. Ta yoñi cua cuu quindyaa cuhva cuan sii ña. Catyi ra Jesús. \c 11 \s1 Zañaha ra Jesús yozo caa caca tahvi yo sii ra Ndyoo \p \v 1 Ta minoo saha sa sica tahvi ra Jesús sii ra Ndyoo ta sa ndɨhɨ sica tahvi ra, ta i catyi minoo ra i casi ra sihin ra: Tata, zañohon sii ndi yozo caa caca tahvi ndi sii ra Ndyoo tañi i zañaha ra Juan sii ra i sica noo sihin ra. \p \v 2 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra: Cuhva sa cua cahan ndo sihin ra Ndyoo tyehen catyi ndo: “Ndyoo Zutu ndi ra ndyaa andɨvɨ, ii xaan cuu zɨvɨ moo. Nasaa quɨvɨ cua cundyaca ñohon ihya ñuu ñiyɨvɨ. Nazavaha ñiyɨvɨ cuhva cuñi moo ihya ñuu ñiyɨvɨ tañi cuu si ndya gloria. \p \v 3 Cuhvon sa siñi ñuhu sii ndi minoo minoo quɨvɨ. \p \v 4 Ta zohon tucahnu iñi sii ndi sa cuenda cuatyi ndi tañi maa ndi zaha ndi tucahnu iñi sii ñiyɨvɨ zavaha sa ña vaha sihin ndi. Ma cuhvon sa nducu coto ihñi cuihna sii ndi coto zavaha ndi sa ña vaha.” Tacuan i zacuaha ra Jesús sii ra. \p \v 5 Ta zɨquɨ i catyi tucu ra: Tatu maañuu cua soon vehe amigun ta catyun sihin ra: “Xaa, cuhva noo uñi tahan pan sii. \p \v 6 Vatyi nacaa saa ra tehin. Sica xaan i quisi ra, ta ñahñi maa sa cuhve casi ra.” \p \v 7 Ta ndya sisi vehe cua cahan amigun, ta cua catyi ra: “Ma zayangon sii. Sa ndazi cutu yuvehi. Ta quixi sa ndyihi zehi. Ta coto ndoyo si, ma cuu nduvite ta cuhve suun vityi.” Tacuan cua catyi ra suhun. \p \v 8 Ta catyi suhun vatyi vazu amigun sii ra cuan, zoco ma nduvita ra ta cuhva ra sa yatyi. Zoco tatu ndoon yucuan ta ndita ñi cacon sii ra, tacuan ta cua nduvita ra ta cuhva ra yozo tahan si cuñun. \p \v 9 Ta tacuan tucu maa ndo. Caca ndo sii ra Ndyoo, ta cua cuhva ra sa sica ndo. Nanducu ndo, ta cua nañihi ndo. Cati ndo yuvehe, ta cua nuña si. \p \v 10 Vatyi tandɨhɨ ndoho ra sica, cua ñihi ndo. Ta tatu nanducu ndo, cua nañihi ndo. Ta tatu cati ndo yuvehe, cua nuña si. \p \v 11 Ndoho, ra cuu zutu sa ndyihi, tatu cua caca zehun minoo pan ¿atu cua cuhva ndo minoo yuu sii ra? Ña tacuan. A tatu caca ra minoo tyiyaca ¿atu cua cuhva ndo minoo coo? \p \v 12 A tatu cua caca ra minoo ndɨvɨ ¿atu cua cuhva ndo minoo tizuhma? Ña tacuan. \p \v 13 Ñiyɨvɨ quiñi xaan cuu maa ndo, zoco sito ndo yozo caa cuhva ndo sa vaha sii zehe ndo; vaha xaan ca cua zavaha ra Ndyoo, ta cua cuhva ra Tatyi Ii sii ñiyɨvɨ sica sii ra. \s1 Catyi ra xaan iñi sii ra Jesús vatyi zatyiño ra sihin tundyee iñi sii cuihna \p \v 14 Tava ra Jesús minoo tatyi cuihna sii minoo ra ñehe. Ta cuhva sa quita tatyi cuihna cuan ta i cuu nacahan ra ñehe. Ta iyo xaan i cuñi ñiyɨvɨ. \p \v 15 Zoco zuhva ñu i catyi ñu: Tava ra ya tatyi cuihna sihin tundyee iñi ra Beelzebú, ra cu nuu sii cuihna. Catyi ñu. \p \v 16 Ta inga ñu nducu coto ihñi ñu sii ra Jesús, ta i sica ñu sa zañaha ra minoo zeña ityi andɨvɨ. \p \v 17 Zoco i sito ra Jesús cuhva sica iñi ñu, ta i catyi ra sihin ñu: Tatu sahñi tahan xaan ñiyɨvɨ minoo ñuu, ndaha cua tɨvɨ ta naa ñuu cuan. Ta tacuan tucu minoo vehe ñiyɨvɨ, tatu sahñi tahan ñu sihin tahan ñu, yatyi xaan cua ndɨhɨ cuhva vaha nu yucu ñu. \p \v 18 Ta ma cahñi tahan ra cu nuu sii cuihna sihin inga cuihna vatyi tatu tacuan zavaha si, yatyi xaan cua ndɨhɨ cuhva iyo sii si. Ma tava cuihna sii cuihna. Ta catyi ndo vatyi yuhvi tave sii cuihna sihin tundyee iñi sii ra cu nuu sii cuihna. \p \v 19 Zoco tatu yuhvi tave sii cuihna sihin tundyee iñi ra Beelzebú, tacuan tucu zavaha ra ndyico sii maa ndo. Zoco maa ra cuan cua nacatyi sihin ndo vatyi ma tava minoo cuihna sii inga cuihna. \p \v 20 Ta yuhvi tave sii cuihna sihin tundyee iñi maa ra Ndyoo. Ta cuñi si catyi si vatyi ndisa cuii sa saa cuhva ndyaca ñaha ra Ndyoo. \s1 Zañaha ra Jesús vatyi ñihi ca tundyee iñi iyo sii ra Ndyoo ta zɨquɨ sii cuihna \p \v 21 Tatu minoo ra ñihi xaan zacuenda ra vehe ra sihin mityi ra, yoñi cuu quihin ndaha tyiño ra. \p \v 22 Zoco tatu quisi inga ra ñihi ca ta zɨquɨ ra cuan ta quindyaa ra mityi ra, ma cuu ca zacacu ra sii ra. Ta cuu quihin inga ra ndaha tyiño ra ta zasa ra sii ra tahan ra. \p \v 23 Tatu ña zatyiño ñiyɨvɨ sihin, zatɨvɨ ñu tyiñe. Ta tatu ma tyindyee ñu sii, sa nacatyi Tuhun Ndyoo sihin ñiyɨvɨ, cuñi si catyi si vatyi ña saha ñu sa coto ñiyɨvɨ tuhin. \s1 Cuhva nandisi tucu tatyi ña vaha inga saha tatu naa iñi ñiyɨvɨ sii ra Ndyoo \p \v 24 Tatu quita minoo tatyi ña vaha sii minoo ra, sica noo tatyi cuihna cuan nu ityi xaan, ta nanducu si nu cua quitatu si. Zoco ña nañihi si nu quitatu si, ta catyi si: “Cunuhu tuqui ndya vehi nu i quite”, catyi si. \p \v 25 Tacuan ta nasaa si añima ra cuan nu i quita si. Ta ndyehe si vatyi ndɨɨ xaan; yoñi ndyaa yucuan. \p \v 26 Ta zɨquɨ cuahan si, ta quihin si usa tahan ca tatyi cuihna xaan ca ta zɨquɨ maa si. Ta ndɨhvɨ tandɨhɨ tatyi cuihna cuan añima ra cuan, ta ndoo si. Ta yaha ca cuhva cua nanduu ra cuan ta zɨquɨ sa xihna ñi. \s1 Ñiyɨvɨ sa zɨɨ xaan cuñi sa ndisa \p \v 27 Ta nɨɨ ñi sa cahan ra Jesús cuhva cuan, ta i cana saa minoo ñaha sa ñoho tɨcuɨ ñiyɨvɨ, ta catyi ña: Zɨɨ xaan cuu sii ñaha i zacacu suun, ñaha i zacaxi suun. \p \v 28 Zoco i catyi ra Jesús sihin ña: Ndison sa cohon, zoco zɨɨ xaan ca cua cuu sii ñu siñi Tuhun Ndyoo ta zavaha ñu sii si. \s1 Maa maa ñi sa ndyityi cuñi ñiyɨvɨ ña vaha ndyehe ñu \p \v 29 I siconduu cuii ñiyɨvɨ nu ndyaa ra Jesús, ta i catyi ra sihin ñu: Quiñi xaan iyo ñiyɨvɨ iyo vityi. Cuñi xaan ñu ndyehe ñu minoo zeña, zoco ñahñi inga ca zeña cua ndyehe ñu ta zɨquɨ sa i cuu sa cuenda ra Jonás. \p \v 30 Ra Jonás i cuu ra minoo zeña sii ñiyɨvɨ ñuu Nínive, ta tacuan tucu cua cuu ra i quisi ndya gloria sihin ñiyɨvɨ sa iyo vityi. \p \v 31 Quɨvɨ cua tyicuhva ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ, cua nandoto minoo ñaha sa sindyaca ñaha sii ñiyɨvɨ ndya siyo tyañuhu ta sa naha. Ta maa ña cua tyaa cuatyi sata maa ndo vatyi sa ndisa iyo cuatyi ndo, vatyi ña tyizoho ndo sa cahan Zehe ra Ndyoo. Ta maa ña, sica xaan i sahan ña i sityizoho ña sa siñi tuñi sa saha ra Ndyoo sii ra rey Salomón. Ta vityi ndyaa inga ra cahnu ca ta zɨquɨ ra Salomón sihin ndo, ta ña tyizoho ndo sa quehin. \p \v 32 Ta tacuan tucu ñiyɨvɨ ñuu Nínive, cua tyaa ñu cuatyi sata ndo quɨvɨ cua zandaa ra Ndyoo tyiño cuenda ñiyɨvɨ vatyi i tyizoho ñu sa cahan ra Jonás, ta i ndu‑uu iñi ñu cuatyi ñu. Ta cahnu ca mi ta zɨquɨ ra Jonás, ta ña cuñi ndo tyizoho ndo sa quehin. \s1 Nazaha vaha yo cuenda sii yo coto ñahñi sa ndisi ra Ndyoo iyo sii yo \p \v 33 Yoñi yo cua tyaa yo minoo tyuma ta tyihi yo sii si minoo nu xehe a sisi minoo caja vatyi ñúhu cuan tahan si cozo si minoo nu zucu vatyi tacuan ta ndisi ndyehe ñiyɨvɨ quɨhvɨ sisi vehe. \p \v 34 Sɨtɨ nuu yo cuu tañi minoo sa zandisi sii yo ta cuu ndyehe yo nu cuahan yo. Tatu vaha sɨtɨ nuu yo, ndisi ndyehe yo nu cuahan yo. Ta tacuan tucu añima yo, tatu iyo sa ndisi sa saha ra Ndyoo añima yo, vaha ñiyɨvɨ cuu yo. Tatu ñahñi sa ndisi sa saha ra Ndyoo iyo añima minoo ñiyɨvɨ, yɨvɨ ñiyɨvɨ vaha cuu ñu. Tañi minoo ra cuaa cuu ñu. \p \v 35 Yucuan cuenda zaha ndo cuenda sii ndo tatu ndyaa sa ndisi ra Ndyoo sihin ndo a sa ñaa. \p \v 36 Tatu situ cuii sa ndisi ra Ndyoo añima ndo, nu siin ta ma cuu zavaha ndo sa ña vaha. Ñahñi ca sa quiñi ta sa ña vaha iyo sii ndo. Tatu sino iñi ndo, cuu si tañi minoo ñúhu cahnu zandisi sii ndo. \s1 Tyaa ra Jesús cuatyi sata ra fariseo ta ra maestro cuenda ley hebreo \p \v 37 Cuhva sa ndɨhɨ cahan ra Jesús ta i cana minoo ra fariseo sii ra vatyi cua casi ra xita vehe ra. Ta cuahan ra Jesús vehe ra. Ta i sicundyaa ra mesa. \p \v 38 Ta i ndyehe ra fariseo cuhva zavaha ra. Ta iyo xaan i cuñi ra vatyi ña zavaha ra Jesús costumbre sa nacatya xaan ra ndaha ra tañi tuhva maa ñu zavaha cuee ca sa casi ñu xita. \p \v 39 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ndoho ra fariseo nacatya xaan ndo sata vaso ta sata coho, zoco sisi añima maa ndo yaha xaan quiñi iyo ndo ta zuhu xaan ndo. \p \v 40 Tondo xaan iyo maa ndo. I zavaha ra Ndyoo sata vaso ta coño ñuhu maa ndo, zoco ¿atu sica iñi ndo vatyi ña zavaha tucu ra añima ndo? \p \v 41 Cuñi si sa cuhva ndo xuhun sii ñiyɨvɨ ndahvi ta zavaha ndo sa vaha sihin ñu. Tacuan ta cua ndundɨɨ tucu añima ndo. \p \v 42 Ndahvi ndoho ra fariseo vatyi saha ndo diezmo sii ra Ndyoo tandɨhɨ yucu sa tasi ndo tañi menta ta ruda ta inga sa sasi ndo, zoco ña zavaha ndo sa ñiñi ca vatyi ña zavaha ndo sa ndoo sihin ñiyɨvɨ, ta ña cuñi ndo sii ra Ndyoo sa ndisa cuii. Ta yucuan cuu sa ñiñi ca, ta ma naa iñi ndo sa cuhva ndo diezmo, ndɨhɨ ca. \p \v 43 Ndahvi ndoho ra fariseo vatyi cuñi ndo cundyaa ndo tyayu vaha vehe ñuhu. Ta cuñi ndo sa zacahnu ñiyɨvɨ sii ndo nuyahvi. \p \v 44 Ndahvi ndoho ra maestro cuenda ley ta ndoho ra fariseo vatyi zaha ndo tuhun vatyi vaha xaan ndo ta ña ndisa. Cuu ndo tañi ndɨyɨ sa ñoho sisi ñaña, ta yaha ñiyɨvɨ zɨquɨ si, zoco ña sito ñu ñaa sa ñoho. Catyi ra Jesús. \p \v 45 Tacuan ta i nacahan minoo ra maestro cuenda ley sihin ra, ta catyi ra: Maestro, tatu cohon cuhva cuan, tyaa tucun cuatyi sata maa ndi. \p \v 46 Ta i catyi tucu ra Jesús sihin ra: Ndahvi tucu ndoho ra maestro cuenda ley vehe ñuhu vatyi zanducuaha ca ndo ley i tasi ra Ndyoo ta sa naha, ta ña tahan si zavaha ndo tacuan. Yoñi sa cuu zavaha tandɨhɨ si. Ta nu maa ndo ta ña zavaha ndo tandɨhɨ si vatyi sa sito ndo vatyi ma cuu. \p \v 47 Ndahvi ndoho vatyi zandutyaqui xaan ndo ñaña cuenda ra i cuu profeta ta sa naha, ta zuun ñi ñiyɨvɨ sahnu sii ndo ta sa naha i sahñi ñu sii ra cuan. \p \v 48 Sihin cuhva zavaha ndo zañaha ndo vatyi ndoo ndo vaha cuhva i zavaha ñiyɨvɨ sahnu sii ndo ta sa naha vatyi maa ra i sahñi sii ra profeta, ta maa ndo zandutyaqui xaan ndo ñaña ra profeta cuan. \p \v 49 Yucuan cuenda i catyi ra Ndyoo ta sa naha: Cua tasi sii ra cua cahan tuhun sa cua cuhve sii ra, ta cua tasi sii ra cua tave tyiño sa zatyiño ra tyiñe. Ta cua cahñi ñiyɨvɨ sii zuhva ra, ta sii inga ra cua zayanga xaan ñu. \p \v 50 Ta ndisa vatyi tacuan zavaha ndo. Ta cua tasi tuñi ra Ndyoo sii maa ndo sa cuenda tandɨhɨ ra profeta i sahñi ñiyɨvɨ ta sa naha ta ndya cuhva ndya vityi. \p \v 51 Ndya cuhva ndya ñɨñɨ ra Abel, ra i sahñi ra Caín yañi ra, ta ndya cuhva ndya nɨñɨ ra Zacarías, ra i sahñi ñiyɨvɨ sisi vehe ñuhu, ta catyi sihin ndo sa ndisa cuii vatyi cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ iyo vityi sa cuenda tandɨhɨ si cuan. \p \v 52 Ndahvi ndoho ra maestro cuenda ley vehe ñuhu vatyi i tyixehe ndo ndaha tɨcuɨ cuenda yuvehe nu quɨhvɨ ñiyɨvɨ ityi ra Ndyoo. Ñá quɨhvɨ maa ndo ityi cuan, ta inga ñiyɨvɨ sa cuñi quɨhvɨ, ña saha ndo sa quɨhvɨ ñu. \p \v 53 Sa ndɨhɨ cahan ra Jesús tuhun cuan, ta ra maestro cuenda ley ta ra fariseo i cuxaan xaan ra sihin ra, ta i quisaha nducu tuhun xaan ra sii ra cuaha xaan cuhva \p \v 54 vatyi nducu ra cuhva sa cahan ra Jesús minoo cuhva ña vaha. Ta zɨquɨ cua tyaa ra cuatyi sata ra. \c 12 \s1 Nacatyi ra Jesús vatyi ma cuu tyixehe yo cuatyi yo \p \v 1 Cuenda mil ñiyɨvɨ i titahan ndya cuhva catyihi tahan ñu vatyi cuaha xaan ñu. Ta sa xihna ñi i catyi ra Jesús sihin ra i casi ra: Zacuenda vaha ndo sii ndo sihin cuhva iyo ra fariseo vatyi ra zandavi ñaha cuu ra. \p \v 2 Vatyi tandɨhɨ sa ña vaha sa zavaha ñiyɨvɨ ta tyixehe ñu sii si, cuee ca ta cua quita si nu ndisi, ta cua coto inga ñiyɨvɨ sii si. \p \v 3 Yucuan cuenda ñaa ndɨhɨ ca sa cahan xehe ndo sisi vehe ndo, cua coo quɨvɨ cua cuɨñɨ tandɨhɨ ñiyɨvɨ sii si. Ta vazu xehe xaan cahan ndo minoo tuhun, zoco cua coto tandɨhɨ cuii ñiyɨvɨ sii si cuee ca. \s1 Cuñi si sa yuhu yo sii ra Ndyoo ta yɨvɨ sii ñiyɨvɨ \p \v 4 Ta catyi sihin ndoho ra cuu amigi vatyi ma yuhu ndo sii ra cuu cahñi sii coño ñuhu ñi ndo vatyi yaha cuan ta ñahñi ca sa cuu zacuu ra. \p \v 5 Zoco cua catyi sihin ndo yoo sii tahan si cuyuhu ndo. Cuyuhu ndo sii ra sa cuu cahñi sii ndo sa ndisa cuii ta zacuhun ra sii ndo andyaya. \p \v 6 Ña yahvi ndyaa zaa. Cuu zata yo ohon tahan tɨ sa uu peso. Ta ña naa iñi ra Ndyoo sii numinoo tɨ. \p \v 7 Ta sito ra Ndyoo yozo tahan ixi xiñi ndo iyo. Yucuan cuenda ma yuhu ndo sii ra cahñi sii ndo vatyi yahvi xaan ca ndyaa maa ndo ta zɨquɨ ca cuaha xaan zaa. \s1 Ma yuhu yo cahan yo Tuhun Ndyoo sihin ñiyɨvɨ \p \v 8 Ta catyi sihin ndo vatyi tandɨhɨ ndo sa nacatyi ndo sihin ñiyɨvɨ vatyi sito ndo sii, yuhvi cua catyi sihin ángel ra Ndyoo ndya gloria vatyi site sii ndo. Ta ra i quisi ndya gloria cui. \p \v 9 Zoco yoo ra catyi vatyi ña sito ra sii, yuhvi cua catyi ityi nuu ángel vatyi ña site sii ra. \p \v 10 Ra i quisi ndya gloria cui, ta vazu cahan ñiyɨvɨ ndya vaha ñi sii, zoco cua zaha ra Ndyoo tucahnu iñi sii ñu. Zoco tatu cahan ñiyɨvɨ ndya vaha ñi sii Tatyi Ii ra Ndyoo, ma zaha ca ra Ndyoo tucahnu iñi sii ñu. \p \v 11 Ta cuhva cundyaca ñiyɨvɨ sii ndo sisi vehe ñuhu a nuu ra cu juez a ra cu tyiño, ma caca xaan iñi ndo ñaa sa cua cahan ndo. \p \v 12 Vatyi zuun ñi caa cuhva cuan cua cuhva Tatyi Ii tuhun cua cahan ndo. \s1 Ica xaan tatu caca xaan iñi yo yozo caa ñihi yo xuhun \p \v 13 Cuaha xaan ñiyɨvɨ i siyucu sihin ra Jesús, ta minoo ra ndɨhɨ sihin ñu i catyi ra sihin ra Jesús: Maestro, catyun sihin yañi vatyi natahvi zava ra ndaha tyiño sa zandoo zutu ndi sii ndi. \p \v 14 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra: Xaa, ¿yoo ra saha tyiño sii sa cui juez a cui minoo ra sa tahvi zava ndaha tyiño? \p \v 15 Ta i catyi ra Jesús sihin tandɨhɨ ñiyɨvɨ: Zaha vaha ndo cuenda ta ma ndyiyo iñi ndo ndaha tyiño vatyi ña siñi ñuhu sa coo cuaha xaan ndaha tyiño yo ta coo vaha yo. \p \v 16 Ta i cahan ra Jesús zɨquɨ minoo cuhva sihin ñiyɨvɨ, ta i catyi ra: Sicoo minoo ra cuca xaan, ta vaha xaan i cuu ndaha tyiño ra. \p \v 17 Ta i sica iñi ra sihin añima ra, ta i catyi ra: “¿Yozo caa cua zavehi? Ñahñi nu quɨhɨ tandɨhɨ ndaha tyiñe. \p \v 18 Zoco tyehen cua zavehi. Cua cani yaca ndyihi, ta cua zavaha que sa nahnu ca. Ta yucuan cua quɨhɨ tandɨhɨ nɨñi. \p \v 19 Tacuan ta ma zatyiño que cuaha xaan cuiya. Cua quitati, ta zɨɨ xaan cua cuñi. Cua casi vehi ta coho vehi.” Tacuan i sica iñi ra. \p \v 20 Zoco i catyi ra Ndyoo sihin ra: “Tondo xaan sica iñun vatyi vityi sa cuaa cua cuun. Ta ndaha tyiño sa sicumi vaha xoon, cua ndoo si sihin inga ñiyɨvɨ.” \p \v 21 Ta tacuan iyo ñiyɨvɨ sa zacaya xaan ndaha tyiño sa cuenda ñi maa ñu, ta ñahñi maa sa iyo sii ñu nu ndyaa ra Ndyoo. Catyi ra Jesús. \s1 Ma caca xaan iñi yo sa cuenda ñaa sa siñi ñuhu sii yo \p \v 22 Ta i catyi ra Jesús sihin ra i casi ra: Catyi sihin ndo vatyi ma caca xaan iñi ndo yozo caa cua ñihi ndo sa casi ndo ñuu ñiyɨvɨ ya. Ta ma caca xaan iñi ndo yozo caa cua ñihi ndo zahma quɨhɨ ndo. \p \v 23 Vatyi iyo inga sa siñi ñuhu ca sii yo ta zɨquɨ sa casi yo ta sa quɨhɨ yo. \p \v 24 Ndyehe ndo cuhva iyo zaa. Ña tasi tɨ, ta ña naquihin tɨ tyiño zacuu tɨ, ta ña tyihi vaha tɨ ndaha tyiño tɨ. Zoco sasi tɨ vatyi maa ra Ndyoo saha sa casi tɨ. Ta ñiñi xaan ca cuu maa ndo ityi nuu ra Ndyoo ta zɨquɨ zaa cuan. \p \v 25 ¿Ta yoo ndo cuu nduzucu ca ndo siin ca tatu caca xaan iñi ndo sa cuenda si? Ma cuu ca. \p \v 26 Ta tatu ma cuu zavaha ndo numinoo cuhva luhlu cuan, ¿ñaa cuenda sica xaan iñi ndo sa cuenda tandɨhɨ inga cuhva? \p \v 27 Zaha ndo cuenda cuhva iyo ita vatyi ña tavi si ta ña cono si iza, zoco catyi sihin ndo vatyi vazu cuca xaan i cuu ra Salomón ta tyaqui xaan zahma ra, zoco ña tyaqui ca si ta zɨquɨ minoo ita cuan. \p \v 28 Ta tatu zandutyaqui xaan ra Ndyoo sii tu‑ita sa iyo vityi ta ityaan cua nduu tu nducu ta cayu tu, tyaqui xaan tucu zahma cua cuhva ra sii maa ndo. Zoco maa ndo ña sino vaha iñi ndo sii ra. \p \v 29 Ma caca xaan iñi ndo ta nanducu ndo sa casi ndo ta sa coho ndo. Ta ma caca xaan iñi ndo tatu cua cuhva ra Ndyoo sii si a ma cuhva ra. \p \v 30 Vatyi sica xaan iñi ñiyɨvɨ ña sito sii ra Ndyoo sa cuenda sa casi ñu. Zoco ma caca xaan iñi maa ndo tuhun cuan vatyi sito Zutu ndo vatyi siñi ñuhu si sii ndo. \p \v 31 Vaha ca nducu ndo cuhva yozo caa cua cuhva cuenda ndo sii ndo sii ra Ndyoo vatyi cundyaca ñaha ra sii ndo. Ta tacuan ta cua ñihi ñdo tandɨhɨ cuii sa siñi ñuhu sii ndo. \s1 Cuhva vaha xaan sa iyo ndya gloria \p \v 32 Ma yuhu ndo, mvee ticatyi zone. Vazu ña cuaha ndo zoco zɨɨ xaan cuñi Zutu yo, ta cua cuhva ra quɨhvɨ ndo nu ndyaca ñaha ra. \p \v 33 Xico ndo sa sii ndo ta cuhva ndo sii ñiyɨvɨ ndahvi. Tatu tacuan zavaha ndo, zacaya ndo sa vaha nu ndyaa ra Ndyoo. Ta yucuan ma ndɨhɨ sa vaha cuan vatyi ma cuu quɨhvɨ ra zuhu, ta yoñi tiquixi zatɨvɨ sii si. \p \v 34 Nu ndyaa sa cuca ndo, yucuan cuu nu ndyaa añima ndo. \s1 Cuñi si sa cundyaa listo yo \p \v 35 Cundyaa listo ndo, ta cuatu ndo quɨvɨ cua quisi inga saha. \p \v 36 Cuu ndo tañi minoo muzu sa ndatu listo sii patrón ra ñaa quɨvɨ cua nasaa ra sa cuahan ra minoo vico tindaha. Ta cayu ñúhu sisi vehe vatyi tatu nasaa patrón ta cati ra yuvehe, yatyi xaan cua nuña muzu yuvehe. \p \v 37-38 Ta cuhva cuan zɨɨ xaan cua cuñi patrón ndyehe ra sii muzu ra vatyi ndatu listo ra ñaa ñi cuhva cua nasaa ra vazu sa cuaa a vazu ñaa ca. Ta cua tyaa ra sii muzu ra yumesa ta cuhva ra sa casi ra vatyi i ndatu ra sii ra. Ta zɨɨ xaan cua cuñi muzu cuan vatyi tacuan zavaha patrón ra sihin ra. \p \v 39 Ta coto ndo cuhva ya vatyi tatu cua coto minoo ra xu vehe ñaa cuhva cua quɨhvɨ ra zuhu vehe ra, cua zacuenda xaan ra vehe ra. Ta ma cuzu ra. Ta ma cuhva ra sa nuña ra zuhu vehe ra ta zuhu ra ndaha tyiño ra. \p \v 40 Zuun ñi cuhva cuan cundyaa listo tucu maa ndo vatyi zana ñi iñi ndo ta cuhva cuan cua nasaa ra i quisi ndya gloria. \s1 Muzu vaha ta muzu ña vaha \p \v 41 Tacuan ta i ndaca tuhun ra Pedro sii ra Jesús ta catyi ra: Tata, ¿Yoo sii cuenda cohon tuhun ya? ¿Atu sa cuenda sa maa ñi maa ndi a sa cuenda tandɨhɨ ñiyɨvɨ? \p \v 42 Tacuan ta i nacahan ra Jesús, ta i catyi ra sihin ra: Muzu sa tyizoho sa cahan patrón ra, yucuan cuu muzu vaha vatyi zacuenda ra vehe patrón ra. Ta saha ra sa casi tandɨhɨ inga muzu minoo cuhva vaha. \p \v 43 Ta zɨɨ xaan cua cuñi muzu cuan tatu nasaa patrón ra cuhva sa zatyiño ra ta zavaha ra tandɨhɨ sa catyi patrón ra. \p \v 44 Sa ndisa catyi sihin ndo vatyi cua cuhva patrón ra sa cundyaca ñaha ra tandɨhɨ sa sii ra vatyi tyaa xaan ra yahvi sii patrón ra. \p \v 45 Zoco tatu sica iñi muzu cuan vatyi naha xaan cuahan patrón ra, ta yucuan cuenda quisaha cañi ra sii inga muzu ta sasi cuahyi ra ta sihi xaan ra ndixi ta siñi ra, \p \v 46 tacuan ta zana ñi iñi ra ta cua nasaa patrón ra minoo quɨvɨ sa ña ndatu ra sii ra. Ta cua tasi tuñi xaan patrón ra sii ra. Ta cua tahan si sii ra tañi cua tahan si sii ñiyɨvɨ ña sino iñi. \p \v 47 Ta minoo muzu sa sito ñaa sa cuñi patrón ra zavaha ra, zoco ña ndyaa listo ra ta ña zavaha ra cuhva cuñi patrón ra, cuaha xaan tundoho cua zandyehe patrón ra sii ra. \p \v 48 Ta tatu ña sito minoo muzu ñaa sa cuñi patrón ra ta ña zavaha ra sii si, tahan si sa ndoho ra. Zoco zuhva ñi cua ndoho ra vatyi ña sito ra. Ta tatu saha ra Ndyoo cuaha ca sa siñi tuñi sii minoo ra, cuaha ca sa vaha cuñi si zavaha ra. Ta tatu cuaha ca tyiño ndyizo minoo ra, cuñi si vatyi ñihi ca zatyiño ra. \s1 Ña cuu cu‑ɨɨn ñiyɨvɨ sa cuenda ra Jesús \p \v 49 Tañi sa zatehin minoo ñúhu ñuu ñiyɨvɨ, yucuan cuu tyiño vasi. Ta ñúhu cuan cua zanduvaha si sii ñu sino iñi sii, ta cua zanaa si sii ñu ña sino iñi. Sa quisaha cayu ñúhu cuan, zoco cumañi zacayu que sii si. \p \v 50 Ta cuaha xaan tundoho cua ndyehi ndya cuhva ndya cua ndɨhɨ tyiño zacui. \p \v 51 Sica iñi maa ndo vatyi vasi cuhve sa taxi ñuu ñiyɨvɨ, zoco ña tacuan. Vasi zacuzɨin sii ñiyɨvɨ. \p \v 52 Ta ndya vityi ta ityi nuu ca ihya cuu cuhva cua cuu si. Tatu ohon tahan ñiyɨvɨ iyo minoo vehe, uñi tahan ñu cua cahñi tahan sihin uu tahan ñu, ta uu tahan ñu cua cahñi tahan sihin uñi tahan. \p \v 53 Cua cahñi tahan zutu sa ndyihi sihin zehe ra ta zehe ra sihin zutu ra. Ta zɨhɨ ña cua cahñi tahan sihin zehe ña, ta zehe ña sihin zɨhɨ ña. Ta cua cahñi tahan tyizo ña sihin sono ña ta sono ña sihin tyizo ña. \s1 Nacatyi ra Jesús sihin ñiyɨvɨ vatyi ña nacoto ñu vatyi sa ndyaa Zehe ra Ndyoo \p \v 54 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ñiyɨvɨ yucu yucuan: Tatu ndyehe ndo vatyi iñi ñaa vityi, catyi ndo vatyi cua coon zavi. Ta ndisa ndo sa cahan ndo. \p \v 55 Ta tatu ndyehe ndo vatyi vasi tatyi ityi tyañuhu, catyi ndo vatyi sa cua ndu‑cahñi. Ta tacuan cuu si. \p \v 56 Ra tondo xaan cuu maa ndo. Nacoto ndo sa iyo andɨvɨ ta nu ñuhu. ¿Yozo caa vatyi ña nacoto ndo ñaa tyiemvu cuu si vityi? \s1 Nducu ndo cuhva coo sa taxi sii ndo sihin ra xaan iñi sii ndo \p \v 57 ¿Ñaa cuenda ña cutuñi iñi ndo ñaa sa cuu sa ndoo? \p \v 58 Tatu iyo minoo ra cuñi ra cuatyi suhun ta cuhun sihin ra nu ndyaa ra cu tyiño, nducun cuhva nacoo vohon sihin ra cuee ca sa saa ndo nuu ra cu tyiño coto catyi ra cu tyiño vatyi cuhun vehe caa. Ta cua cuhva ra suun sii ra cu policía. Ta cua tyihi ra suun vehe caa. \p \v 59 Tatu tacuan cua cuu si, ma quiton ndya tyiyahvun tandɨhɨ sa tahan si tyiyahvun, (ta tacuan cua zavaha ra Ndyoo suhun andyaya tatu ma nduvohon sihin ra). \c 13 \s1 Cuñi si sa zama yo cuhva iyo yo \p \v 1 Cuhva cuan yucu zuhva ra nacatyi sihin ra Jesús cuhva i zavaha ra Pilato sihin zuhva ra Galilea. Catyi ra nacatyi sihin ra Jesús vatyi i tava ra Pilato tyiño sa cahñi zandaru sii ra Galilea cuan nɨɨ ñi sa saha ra ofrenda sii ra Ndyoo sisi vehe ñuhu. Ta i nazaca ra nɨñɨ ra cuan sihin nɨñɨ quɨtɨ sa cuu ofrenda ra. \p \v 2 Ta i nacahan ra Jesús, ta catyi ra sihin ra: Sica iñi ndo vatyi cahnu xaan cuatyi ra Galilea cuan. Ta yucuan cuenda ndyehe ra tundoho ta sihi ra. \p \v 3 Zoco catyi sihin ndo vatyi ña tacuan. Ta tatu ma zama maa ndo cuhva iyo ndo cunaa tucu maa ndo. \p \v 4 Ta sito ndo vatyi i sihi sahun uñi tahan ra quɨvɨ i nduva torre Siloé cuan zɨquɨ ra. ¿Atu sica iñi ndo vatyi cuaha ca cuatyi ra cuan ta zɨquɨ inga ra ñuu Jerusalén? \p \v 5 Ña tacuan. Ta tatu ma zama maa ndo cuhva iyo ndo, cunaa tucu maa ndo. \s1 Ndatu ra Ndyoo sa nazama yo cuhva iyo yo \p \v 6 Tacuan ta i cahan ra Jesús zɨquɨ cuhva ya, ta catyi ra: Sicoo minoo yutu higuera sii minoo ra nu ndyaa yoho uva ra. Ta i sahan ra ta i sinanducu ra yucu vixi nuu tu, ta ñá nañihi ra. \p \v 7 Ta i catyi ra sihin ra zanduvii nu ndyaa ndaha tyiño ra: “Ndyehe, sa uñi cuiya quisi nanduqui yucu vixi nuu tu ya, ta ña nañihi. Cahndyon sii tu vatyi nandyaa ñi tu, ta ñahñi maa saha tu.” Catyi ra. \p \v 8 Zoco i nacahan inga ra, ta catyi ra sihin ra: “Tata, nandoo tu minoo ca cuiya. Cua zanduvite ñuhu saha tu ta tyihi ñuhu tyahyu. \p \v 9 Ta tatu cuhva tu yucu vixi, vaha, ta tatu ma cuhva tu cua cahndye sii tu.” \s1 Quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ zanduvaha ra Jesús sii minoo ña tehe sata \p \v 10 Minoo quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ zacuaha ra Jesús sii ñiyɨvɨ sisi vehe ñuhu. \p \v 11 Ta yucuan ndyaa minoo ñaha sa ñoho minoo tatyi ña vaha. Sa sahun uñi cuiya, ña cuu ndundoo ña. \p \v 12 Ta i ndyehe ra Jesús sii ña. Ta i cana ra sii ña ndya nu ndyaa ra, ta i catyi ra sihin ña: Maha, sa nduvohon. \p \v 13 Ta i tyizo ra ndaha ra xiñi ña, ta zuun ñi caa cuhva cuan i ndundoo ña. Ta i zacahnu xaan ña sii ra Ndyoo. \p \v 14 Zoco i cuxaan xaan ra cu nuu sii vehe ñuhu cuan vatyi i zanduvaha ra Jesús sii ña quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ. Ta i catyi ra sihin ñiyɨvɨ yucu yucuan: Iyo iñu tahan quɨvɨ tahan si zatyiño yo. Yucuan cuenda quisi ndo quɨvɨ cuan ta nduvaha ndo ta yɨvɨ quɨvɨ sa quitatu ñiyɨvɨ. \p \v 15 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ra ña vaha cuu ndo. ¿Atu ma ndasi ndo quɨtɨ zono ndo sa cuu zacoho ndo ndutya sii tɨ quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ? \p \v 16 Ta tacuan tucu maha ya. Zehe ra Abraham cuu sii ña, ta sa sahun uñi cuiya nuhñi ña zacuu cuehe ya. ¿Atu ña vaha sa cua ndasi ña quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ? Catyi ra Jesús. \p \v 17 Ta sa yaha catyi ra cuhva ya, i cucahan xaan nuu ra xaan iñi sii ra. Ta zɨɨ xaan i cuñi tandɨhɨ ñiyɨvɨ sihin sa vaha xaan sa zavaha ra Jesús. \s1 Tañi minoo sɨtɨ mostaza, tacuan caa sa ndyaca ñaha ra Ndyoo \p \v 18 Tacuan ta i catyi ra Jesús: ¿Yozo caa iyo sa ndyaca ñaha ra Ndyoo? ¿Ñaa sihin zacasi tehin sa ndyaca ñaha ra Ndyoo? \p \v 19 Cuu si tañi minoo sɨtɨ mostaza sa i tasi minoo ra nu ñuhu ra, ta i sahnu tu. I cucahnu xaan tu ndya cuhva cua cozo zaa zoco tu. \s1 Tañi yusa iya cuu sa ndyaca ñaha ra Ndyoo \p \v 20 Ta i catyi tucu ra Jesús inga saha: ¿Ñaa sihin zacasi tehin sa ndyaca ñaha ra Ndyoo? \p \v 21 Cuu si tañi yusa iya sa quihin minoo ñaha ta nazaca ña sihin uñi tahan arroba yutyi pan. Yusa iya cuan cuu sa cua zanandaa sii tandɨhɨ yusa pan cuan. (Ta tacuan tucu cuahan nducahnu ca sa ndyaca ñaha ra Ndyoo.) \s1 Yuvehe tɨhɨn ta ityi cuɨñɨ cuu sa cuahan nu ndyaa ra Ndyoo \p \v 22 Tacuan ta cuahan ra Jesús tahan tahan ñuu nahnu ta ñuu ndyihi, zacuaha ra sii ñiyɨvɨ. Cuahan ra ndya Jerusalén. \p \v 23 Ta minoo quɨvɨ i ndaca tuhun minoo ra sii ra: Tata, ¿atu zuhva ñi ñiyɨvɨ cua cacu? Ta i catyi ra Jesús sihin ra: \p \v 24 Nducu xoon cuhva quɨhvun yuvehe tɨhɨn vatyi yɨɨ xaan cua quɨhvɨ ñiyɨvɨ nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. Catyi suhun vatyi cuaha xaan ñiyɨvɨ cua cuñi ñu quɨhvɨ ñu, ta ma cuu. \p \v 25 Tañi ra xu vehe, tacuan iyo ra Ndyoo. Ta ra xu vehe cuan cua nacazi ra yuvehe ra. Ta cua cuyucu ndo sata vehe, ta cua cati ndo, ta cua catyi ndo: “Tata, tata, nuña yuvehe naquɨhvɨ ndi.” Ta cua catyi ra sihin ndo: “Ña site yoo ndoho cuu ndo.” \p \v 26 Tacuan ta cua catyi maa ndo: “Sasi ndi ta sihi ndi suhun, ta i zacuohon sii ndi ñuu ndi.” \p \v 27 Ta cua catyi ra Ndyoo sihin ndo: “Ña site yoo ndoho cuu ndo. Cuɨñɨ siyo ndo sii, vatyi ñá zavaha ndo sa vaha sa i catyi sihin ndo.” Cua catyi ra. \p \v 28 Ta cua vacu xaan ndo ndya cuhva cua casi quihñi noho ndo vatyi cua ndyehe ndo vatyi ñoho ra Abraham ta ra Isaac ta ra Jacob ta tandɨhɨ ra profeta. Ñoho tandɨhɨ ra cuan nu ndyaca ñaha ra Ndyoo, ta maa ndo cua ndoo ndo ityi sata. \p \v 29 Ta cua quisi ñiyɨvɨ ityi caña ñicandyi ta ityi cuahiñi ta ityi yucu ta ityi tyañuhu, ta cua cundyaa ñu nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \p \v 30 Ta iyo ñiyɨvɨ ña ñiñi vityi, ta cua nduu ñu ñiyɨvɨ ñiñi xaan yucuan. Ta ñiyɨvɨ ñiñi vityi cua nduu ñu ñiyɨvɨ ña ñiñi. \s1 Sacu xaan ra Jesús sa ndyehe ra ñuu Jerusalén \p \v 31 Ta zuun ñi quɨvɨ cuan i quisi zuhva ra fariseo, ta i catyi ra sihin ra Jesús: Quiton ihya ta cuhun vatyi cuñi cahñi ra rey Herodes suun. \p \v 32 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Cuahan ndo ta nacatyi ndo sihin ra ñicuii cuan vatyi yuhvi catyi vatyi tave tatyi cuihna ta zanduvehi sii ñiyɨvɨ vityi ta ityaan. Ta iza cua sei nu cuehin. \p \v 33 Zoco tahan si sa caca ityi vityi ta ityaan ta iza vatyi ma cuu cuu minoo ra cahan Tuhun Ndyoo tatu ta saa ca ra ñuu Jerusalén. \p \v 34 ¡Ndahvi yoho ñuu Jerusalén! Sahñi ñiyɨvɨ sii ra profeta ihya. Ta ra tasi ra Ndyoo ihya, cañi ñu sii ra sihin yuu. ¡Cuaha xaan cuaha xaan saha cuñi zandu‑ɨin sii ñiyɨvɨ ñuu ya ta zacuende sii ñu tañi zacuenda minoo ndɨvɨ sii zehe tɨ sisi ndisi tɨ, zoco ña cuñi ñu! \p \v 35 Ndyehe ndo vityi, ndoho ñiyɨvɨ ñuu Jerusalén, vatyi vityi zandoi sii ndo. Ta sa ndisa cuii catyi sihin ndo vatyi ma ndyehe ca ndo sii, ndya cuhva ndya quɨvɨ cua catyi ndo vatyi vaha xaan cuu ra vasi sa cuenda ra ndyaca ñaha sii yo. \c 14 \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo ra ndaa \p \v 1 Minoo quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ i sahan ra Jesús vehe minoo ra cu nuu sii ra fariseo cua casi ra xita. Ta ndyehe xaan ra fariseo ñaa sa cua zavaha ra Jesús. \p \v 2 Ta ñoho minoo ra cuhu yucuan; ndaa xaan ra. \p \v 3 Ta i catyi ra Jesús sihin ra maestro cuenda ley ta ra fariseo: ¿Atu catyi ley vatyi cuu zanduvaha yo sii ñiyɨvɨ quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ a ma cuu? \p \v 4 Tacuan ta tandɨhɨ ra cuan, taxi cuii ñi yucu ra ta ña cahan ra. Ta zɨquɨ i quihin ra Jesús sii ra cuhu cuan, ta i zanduvaha ra sii ra, ta i natasi ra sii ra sa cunuhu ra. \p \v 5 Ta zɨquɨ i catyi ra Jesús sihin ra fariseo: Tatu canacava minoo burro zono ndo a minoo zɨndɨquɨ zono ndo sisi minoo xahva quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ ¿atu ma tava ndo sii tɨ yatyi ñi vazu quɨvɨ quitatu ñiyɨvɨ cuu si? Catyi ra. \p \v 6 Tacuan ta ña cuu ca nacahan ra cuan. \s1 Ma zacahnu yo sii yo \p \v 7 I ndyehe ra Jesús cuhva i zavaha tandɨhɨ ñiyɨvɨ yucu vico cuan vatyi saa ra cuan ta i casi ra maa ñi tyayu vaha ca cundyaa ra, ta i cahan ra Jesús sihin minoo cuhva sihin ra, ta i catyi ra: \p \v 8 Tatu cana minoo ra suun sa cuhun minoo vico tindaha, ma nanducun tyayu vaha ca cundyoon coto quisi inga ra ñiñi ca. \p \v 9 Ta ra i cana suun sa cuenda vico cuan cua quisi ra ta cua catyi ra suhun: “Cuhvon tyayu ya cundyaa inga ra ya.” Ta cua cucahan xaan nuun, ta cua cuhun nu ndyaa tyayu cuenda ñiyɨvɨ ña ñiñi. \p \v 10 Vaha ca tatu cana ñu suun minoo vico, cuhun xihnon nu ndyaa tyayu ña ñiñi cundyoon. Ta zɨquɨ cua quisi ra i cana suun ta cua catyi ra: “Amigo, cuhun nu ndyaa tyayu vaha ca.” Cua catyi ra. Ta sihin cuhva cuan cua zacahnu ra suun nuu ñiyɨvɨ yucu suhun yumesa. \p \v 11 Vatyi yoo ra zacahnu sii, cua zanduluhlu ñiyɨvɨ sii ra. Ta yoo ra zanduluhlu sii, cua zacahnu ñiyɨvɨ sii ra. \p \v 12 Ta zɨquɨ i catyi ra Jesús sihin ra i cana sii ra sa cua casi ra: Tatu cua cuhvon minoo sa cuzama a sa cuxiñi sii ñiyɨvɨ, ma canon sii amigun a tohon a sii ñiyɨvɨ suun a sii ra cuca sa ndyaa yatyi yuvehun. Vatyi quɨvɨ nacoo tucu minoo vico vehe maa ra ta cua cana tucu ra suun. \p \v 13 Zoco tatu cua zavohon minoo vico, canon sii ñu ndahvi, ñu coxo, ñu xii ta ñu cuaa. \p \v 14 Ta zɨɨ xaan cua cuñun. Vatyi ra yucuan ma cuu nacuhva ra sa casun, zoco cua tyiyahvi ra Ndyoo suun quɨvɨ cua nandoton sihin ñiyɨvɨ vaha. \s1 Cuhva cua cuu si quɨvɨ cua quɨhvɨ ñiyɨvɨ nu ndyaca ñaha ra Ndyoo \p \v 15 Ta siñi minoo ra ndyaa mesa cuan sa cahan ra Jesús, ta catyi ra sihin ra: Zɨɨ xaan cua cuñi ra casi xita nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \p \v 16 Ta zɨquɨ i catyi ra Jesús sihin ra: I zavaha minoo ra minoo sa cuxiñi cahnu xaan vehe ra. \p \v 17 Ta cuhva sa cua cuhva ra sa cuxiñi ñu, i tasi ra sii muzu ra sa nacana ra sii ñu sa i cana ra vatyi sa ndyaa listo si, ta sa cuu quisi casi ñu. \p \v 18 Zoco tandɨhɨ ñu i catyi ñu vatyi ma cuu cuhun ñu. Ra sa xihna ñi i catyi ra: “Nacaa zate minoo ñuhu, ta cuñi sa cundyehi sii si. Catyun sihin ra vatyi nazaha ra tucahnu iñi sii, vatyi ma cuhin.” \p \v 19 Ta inga ra i catyi ra: “Nu zate ohon tahan yunta, ta cuehin cua ndyehi tatu vaha tɨ. Catyun sihin ra vatyi nazaha ra tucahnu iñi sii, vatyi ma cuhin.” \p \v 20 Ta inga tucu ra i catyi ra: “Nacaa tindehi, ta yucuan cuenda ma cuhin.” Catyi ra. \p \v 21 Ta cua nuhu muzu cuan, ta i nacatyi ra tandɨhɨ cuhva ya sihin patrón ra. Ta i cuxaan xaan patrón ra, ta i catyi ra sihin muzu ra: “Cuahan yatyi cuii ñi tandɨhɨ ityi cahnu ta ityi ndyihi ta cuhun sii ra ndahvi ta ra coxo ta ra xii ta ra cuaa, ta quisi ndyacon sii ra ihya.” Catyi ra. \p \v 22 Ta i zavaha muzu ra cuhva catyi ra, ta zɨquɨ i catyi ra: “Tata, sa zavehi tandɨhɨ cuhva catyun, ta nuña ca.” Catyi ra. \p \v 23 Ta i catyi patrón ra sihin ra: “Cuahan tandɨhɨ cuii ityi, ta zañiñun sii ñiyɨvɨ vatyi naquisi ñu. Cuñi sa cua cutu cuii vehi. \p \v 24 Vatyi catyi suhun vatyi numinoo ra i cane sa xihna ñi, ma cuhva que sa casi ra sihin.” \s1 Cuaha xaan tundoho cua ndyehe yo tatu cua cundyico yo sii ra Cristo \p \v 25 Cuaha xaan ñiyɨvɨ cuahan sihin ra Jesús. Ta i ndyehe ra sii ñu ta i catyi ra sihin ñu: \p \v 26 Tandɨhɨ ndoho ra ndyico sii, tatu cuñi ca ndo sii ñiyɨvɨ sii ndo ta zɨquɨ sii mi, ma cuu cuu ndo ñiyɨvɨ sii mi. \p \v 27 Vatyi yoñi ra cuu cuu ñiyɨvɨ sii mi tatu ma ndyehe ra tundoho sa cuende, ta vazu cuu ra sa cuende. \p \v 28 Vatyi yoñi minoo ra tatu cua zandaa ra minoo torre ta ma cundyaa xihna ra ta tava ra cuenda tatu ñihi xuhun ra ta cundyee iñi ra zandɨhɨ ra tyiño cuan. \p \v 29 Coto sa zavaha ra cimiento ta zɨquɨ ma cuu zandɨhɨ ra tyiño. Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ cua ndyehe sii si, ta cua vacu ndyaa xaan ñu sii ra. \p \v 30 Ta cua catyi ñu: “Ihya ra i quisaha zandaa ra minoo torre, ta ñá cuu zandɨhɨ ra sii si.” \p \v 31 A tatu iyo minoo rey sa cuñi cahñi tahan sihin inga rey sa iyo oco mil zandaru. Rey sa xihna ñi cuan cua cundyaa xihna ra ta nacañi iñi ra tatu cuu zahacanaa ra sihin sa usi mil zandaru sa iyo sii maa ra. \p \v 32 Ta tatu sa sito ra vatyi ma cuu, cua tasi ra tyiño nɨɨ ñi sa ndyaa inga rey cuan nusica, ta cua caca ra sii ra vatyi nandɨhɨ ñi maa tuhun. \p \v 33 Ta tacuan tucu maa ndo, tatu ma cahndya iñi ndo tandɨhɨ sa cuñi xaan ndo ta tandɨhɨ sa cumi ndo, ma cuu cuu ndo ñiyɨvɨ sii mi sa ndisa cuii. \s1 Catyi ra Jesús vatyi iyo ñiyɨvɨ tañi ñɨɨ sa ña uhva ca \p \v 34 Vaha xaan cuu ñɨɨ, zoco tatu ña uhva ca si ¿yozo caa cuu cutyiño ñiyɨvɨ sii si? \p \v 35 Ñahñi ca sa cuu zacuu ñu sihin si. Nu sa tyindyee si sii ñuhu ta ma cuu. Nu ndɨhɨ tuhun zavita ñu sii si. Tatu ndyaa zoho ndo, cuɨñɨ ndo tuhun ya. Catyi ra Jesús. \c 15 \s1 Tañi mvee ticatyi sa cua naa cuu ñiyɨvɨ iyo cuatyi \p \v 1 Ta tandɨhɨ ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha ta ra iyo cuatyi, i tuhva ra sii ra Jesús vatyi cuñi ra tyizoho ra sa cahan ra. \p \v 2 Ta i cahan xehe ra fariseo ta ra maestro cuenda ley sa cuenda ra Jesús, ta i catyi ra: Ra ihya, cahan ra sihin ra iyo cuatyi, ta sasi ra sihin ra. \p \v 3 Tacuan ta i cahan ra Jesús sihin ra zɨquɨ minoo cuhva ta catyi ra: \p \v 4 Yoo ndoho, ra iyo minoo ziendu mvee ticatyi zono, tatu cua naa minoo tɨ ¿atu ma zandoo ndo tandɨhɨ tɨ sicuhu? Ta cua nanducu ndo sii sa minoo tɨ cuan ndya nañihi ndo sii tɨ. \p \v 5 Ta cuhva sa cua nañihi ndo sii tɨ, cua cozo zoco ndo sii tɨ, ta zɨɨ xaan cua cuñi ndo. \p \v 6 Ta tatu sa nasaa ndo vehe ndo cua cana ndo sii amigo ndo ta sii ñiyɨvɨ yucu yatyi, ta cua catyi ndo: “Cuzɨɨ xaan iñi ndo sihin, vatyi i nañihi mvee ticatyi zone quɨtɨ sa cua naa.” \p \v 7 Ta catyi sihin maa ndo vatyi zuun ñi cuhva cuan, zɨɨ xaan cua cuñi ángel gloria sa cuenda minoo ra cua ndu‑uu iñi cuatyi. Zɨɨ ca cua cuñi ángel sihin sa minoo ra cuan ta zɨquɨ sihin sa cumi xico sahun cumi tahan ñiyɨvɨ vaha sa ñahñi cuatyi ta ña zama ñu cuhva iyo ñu. \s1 Tañi xuhun sa cua naa cuu ñiyɨvɨ iyo cuatyi \p \v 8 Ta inga tucu cuhva, tatu iyo minoo ñaha sa cumi usi tahan xuhun, ta tatu cua naa minoo xuhun ña. ¿Atu ma tyaa ña minoo candil ta natɨhvɨ ña sisi vehe ña ta nanducu ña xuhun cuan ndya cuhva ndya cua nañihi ña sii si? \p \v 9 Ta tatu sa nañihi ña sii si, cua cana ña sii amigo ña ta sii ñiyɨvɨ yucu yatyi, ta cua catyi ña: “Cuzɨɨ xaan iñi ndo sihin, vatyi i nañihi xuhin sa cua naa.” \p \v 10 Ta zuun ñi cuhva cuan catyi sihin maa ndo vatyi zɨɨ xaan cua cuñi ángel ra Ndyoo sa cuenda minoo ra cua ndu‑uu iñi cuatyi. \s1 Tañi ra ñá tyaa yahvi sii zutu cuu ñiyɨvɨ sa cua naa \p \v 11 Tacuan ta i catyi tucu ra Jesús cuhva ya: Sicoo minoo ra, ta uu tahan zehe yɨɨ ra i sicoo. \p \v 12 Ta minoo saha i catyi ra luhlu ca sihin zutu ra: “Tata, cuhvon ndaha tyiño sa tahan si sii.” Ta i natahvi zutu ra ndaha tyiño sa tahan si sii minoo minoo zehe ra. \p \v 13 Ta ña cuaha ñi quɨvɨ ta zɨquɨ i xico ra luhlu ca cuan tandɨhɨ cuii sa nacuhva zutu ra sii ra. Ta i zatahan ra xuhun ra, ta cuahan ra nusica. Ta yucuan i zanaa ra tandɨhɨ cuii xuhun ra sihin sa cuzɨɨ iñi ra. Ta zana xaan i sicoo ra. \p \v 14 Ta sa yaha zanaa ra tandɨhɨ, ta zɨquɨ i sicoo minoo tama ñuu cuan, ta i quisaha sizoco ra. \p \v 15 Tacuan ta sahan ra vehe minoo ra ñuu cuan. Ta i tasi ra cuan sii ra nu iyo quɨnɨ zono ra vatyi cua cuhva ra sa casi tɨ. \p \v 16 Ta i sizoco xaan ra ndya cuhva cuñi ra casi ra sa sasi quɨnɨ. Ta yoñi maa sa saha sa casi ra. \p \v 17 Tacuan ta i quisaha nacañi iñi ra ta i catyi ra: “Tandɨhɨ cuii muzu zuti, sasi vaha ra ndya cuhva ndoo ca sa sasi ra. Ta yuhvi, cuñi cahñi zoco sii. \p \v 18 Vityi cunanuhi nu ndyaa zuti, ta tyehen cua catyi sihin ra: Tata, sicoo cuatyi nuu Ndyoo ta nuu moo. \p \v 19 Zohon tuhun sa yɨvɨ ca zehun cuu sii, zoco cuhvon sa cui minoo muzun.” Tacuan i sica iñi ra. \p \v 20 Ta i nduvita ra, ta i quihin ra ityi cua nanuhu ra ndya vehe zutu ra. Zoco sica ca vasi ra ta sa i ndyehe zutu ra sii ra. Ta i cundahvi iñi ra sii zehe ra, ta i cacono ra cua zatahan ra sii ra. Ta i sicunumi ra sii ra, ta i sihi ra xɨtɨ ra. \p \v 21 Ta i catyi zehe ra sihin ra: “Tata, sicoo cuatyi nuu ra Ndyoo ta nuu moo. Zohon tuhun sa yɨvɨ ca zehun cuu sii.” Catyi ra. \p \v 22 Zoco i catyi zutu ra sihin muzu ra: “Ta ndyaca ndo zahma vaha ca, ta natyihi ndo sii ra. Ta tyihi ndo minoo xehe nundaha ra. Ta natyihi ndo zapato saha ra. \p \v 23 Ta cahñi ndo minoo zɨndɨquɨ luhlu, quɨtɨ xahan ca, vatyi casi yo, ta nacuzɨɨ xaan iñi yo. \p \v 24 Vatyi zehi, sa i zehi tuhun vatyi sa i sihi ra, ta vityi ndito ra. Cua naa ra ta vityi naquita ra.” Catyi zutu ra. Ta i quisaha zavaha ñu minoo vico. Ta zɨɨ xaan i cuñi ñu. \p \v 25 Ta inga zehe ra cuan, ra nuu, zatyiño ra sisi cuhu. Ta cuhva sa cua nasaa ra ndya vehe, ta siñi ra yaa ta sa sata saha ñiyɨvɨ. \p \v 26 Ta i cana ra sii minoo muzu, ta i ndaca tuhun ra ñaa sa cuu. \p \v 27 Ta i catyi muzu sihin ra: “Nasaa yañun, ta i tava zutun tyiño sa cuu minoo zɨndɨquɨ luhlu, quɨtɨ xahan xaan, vatyi vaha ñi i nasaa yañun.” Catyi ra. \p \v 28 Ta i cuxaan xaan ra nuu cuan, ta ñá cuñi ra quɨhvɨ sisi vehe. Yucuan cuenda i quita zutu ra, ta i cana ra sii ra. \p \v 29 Zoco i catyi ra sihin zutu ra: “Ndyehe, sa cuaha xaan cuiya zatyiñe suhun, ta ñahñi cuhva sa ñá tyei yahvi sa cohon. Zoco numinoo saha ta ñá sohon minoo mvee luhlu sii, vatyi cua zavehi minoo vico sihin amigi. \p \v 30 Ta sa nasaa zehun, ra i zanaa xuhun moo sihin ñu zɨhɨ zɨɨ iñi, ta yatyi xaan sahñun minoo zɨndɨquɨ cuenda ra.” Catyi ra. \p \v 31 Tacuan ta i nacahan zutu ra, ta i catyi ra sihin ra: “Zehe luhli, ndyoon sihin tandɨhɨ cuii tyiemvu. Ta tandɨhɨ sa sii, sii tucu moo cuu. \p \v 32 Zoco vityi tahan si sa zacahnu yo vico ya ta cuzɨɨ xaan iñi yo vatyi i zehi tuhun vatyi sa i sihi yañun, ta vityi ndito ra. Cua naa ra ta naquita ra.” \c 16 \s1 Cuhva cuñi si tyindyee yo sii ñiyɨvɨ sihin sa iyo sii yo \p \v 1 Tacuan ta i quisaha catyi ra Jesús sihin ra i casi ra: Sicoo minoo ra cuca, ta sicoo minoo ra zacuenda xuhun ra. Zoco i catyi inga ñiyɨvɨ sihin ra cuca cuan vatyi zatɨvɨ xaan ra zacuenda cuan xuhun ra. \p \v 2 Ta i cana ra cuca cuan sii ra, ta i catyi ra sihin ra: “Cuaha xaan tuhun ñihi sa cuendon. Nacuhva cuendon tandɨhɨ cuii tyiño i zacuun sii, vatyi ma zatyiño con sihin.” \p \v 3 Ta zɨquɨ i sica iñi ra zacuenda xuhun cuan sihin añima ra: “¿Yozo caa zacui vityi? Cuñi quindyaa patroin tyiñe, ta ñahñi tundyee iñi iyo sii, sa zatyiñe. Ta cahan xaan nui caque caridad sii ñiyɨvɨ. \p \v 4 Zoco site yozo caa cua zavehi vatyi vaha sa coo amigi, ta zɨquɨ tatu ñahñi tyiñe, zoco cuu cuhin vehe ra.” \p \v 5 Tacuan i sica iñi ra cuan, ta zɨquɨ i cana ra sii sa minoo minoo ra tavi sii patrón ra. Ta i catyi ra sihin ra i saa sa xihna ñi: “¿Yozo tavun sii patroin?” Catyi ra. \p \v 6 Ta i catyi ra cuan: “Tavi cumi mil litro azetye.” Catyi ra. Ta i catyi ra sihin ra: “Quihin inga tutu ya, ta tyoon uu mil ñi, ta tyoon zɨvun, ta zaviton tutu sahnu cuan.” Catyi ra. Ta tacuan i zavaha ra ta cuahan ra. \p \v 7 Ta zɨquɨ i saa inga ra, ta i catyi ra sihin ra: “¿Yozo tavun sii patroin?” Ta i catyi ra cuan: “Tavi minoo mil arroba trigo.” Catyi ra. Ta i catyi ra sihin ra: “Quihin inga tutu ya, ta tyoon uña ziendu arroba ñi, ta tyoon zɨvun, ta zaviton tutu sahnu cuan.” \p \v 8 Tacuan ta i sito patrón ra sa ña vaha sa zavaha ra, ta iyo xaan i cuñi ra vatyi casi xaan iñi ra zavaha ra sa ña vaha. Catyi ra Jesús. Ta i catyi tucu ra sihin ra i casi ra: Casi ca iñi ñiyɨvɨ ña vaha añima ta zɨquɨ ñiyɨvɨ vaha añima. \p \v 9 Ta catyi sihin ndo vatyi cutyiño ndo ndaha tyiño ndo sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, ta tyindyee ndo sii ñiyɨvɨ. Ta quɨvɨ cua ndɨhɨ si, cua ñihi ndo minoo nu cundyaa ndo sa ma naa ca nu ndyaa ra Ndyoo. \p \v 10 Ra zavaha sa ndoo sihin sa zuhva ñi sa iyo sii ra, tacuan cua zavaha tucu ra vazu sihin cuaha ca. Ta ra ña zavaha sa ndoo sihin sa zuhva ñi, ma zavaha tucu ra sa ndoo sihin sa cuaha ca iyo sii ra. \p \v 11 Yucuan cuenda tatu ña zavaha ndo sa ndoo sihin sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, ma cuhva ra Ndyoo sa vaha xaan sa iyo andɨvɨ sii ndo. \p \v 12 Tandɨhɨ sa iyo sii ndo, maa ra Ndyoo saha noo sii si sii ndo. Ta tatu ña zavaha ndo sa ndoo sihin si, ma cuhva maa ra sa cuu sii maa ndo. \p \v 13 Ma cuu zatyiño minoo muzu sa cuenda uu tahan patrón vatyi cua cuñi ca ra sii minoo patrón ra, ta ma cuñi ra sii inga ra. A sii minoo ra cua tyaa ra yahvi, ta sii inga ra ma tyaa ra yahvi. Ma cuu cuñi ndo sii ra Ndyoo ta cuñi ndo sii xuhun. Catyi ra Jesús. \p \v 14 Ta i siñi ra fariseo tandɨhɨ sa cahan ra Jesús. Ta i sacu ndyaa ra sii ra vatyi cuñi xaan ra fariseo cuan xuhun. \p \v 15 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ityi nuu ñiyɨvɨ zaha maa ndo tuhun vatyi vaha xaan ñiyɨvɨ cuu ndo, zoco sito maa ra Ndyoo añima ndo. Ta tandɨhɨ sa zacahnu xaan ñiyɨvɨ, ña cuu ndyehe ra Ndyoo sii si. \s1 Ma naa ley maa ra Ndyoo \p \v 16 Ley ra Ndyoo sa i tyaa ra Moisés ta tuhun i tyaa ra profeta ta sa naha, yucuan cuu sa zañaha ityi sii ndo ndya quɨvɨ i saa ra Juan. Quɨvɨ i saa ra Juan ta i quisaha nacatyi ra sihin ñiyɨvɨ cuhva ndyaca ñaha ra Ndyoo. Ta cuaha xaan ñiyɨvɨ cuñi xaan ñu cuhva cuan. \p \v 17 Zoco catyi sihin ndo vatyi vazu cunaa ñuu ñiyɨvɨ a sa iyo ityi zɨquɨ, zoco ley ra Ndyoo sa i tyaa ra Moisés ma cuu naa si nu siin. \s1 Ña vaha sa zandoo rayɨɨ sii ñazɨhɨ ra ta tani tutu ñu \p \v 18 Tatu iyo minoo rayɨɨ ta zandoo ra sii ñazɨhɨ ra ta tani tutu sa tindaha ra ta tindaha ra sihin inga ñaha, zavaha ra cuan sa cuu adulterio. A tatu tindaha inga ra sihin ñaha sa zandoo yɨɨ sii, zuun ñi cuatyi cuan zavaha ra. \s1 Cuhva i cuu sii minoo ra cuca, ta cuhva i cuu sii ra Lázaro \p \v 19 I sicoo minoo ra cuca, ta tyaqui xaan i cuu zahma ra tyacu yuhva tixinda, ta yahvi xaan ndyaa si. Ta sasi vaha xaan ra tandɨhɨ quɨvɨ. \p \v 20 Ta sicoo tucu minoo ra ndahvi sa nañi Lázaro. Iñi xaan ra ityi, ta catuu ra yuvehe ra cuca cuan. \p \v 21 Cuñi xaan ra casi ra vazu sa canacava yumesa ra cuca cuan. Ta i saa ina nu catuu ra ndahvi cuan, ta yuyaa tɨ nu cahvi ra. \p \v 22 Ta minoo quɨvɨ i sihi ra, ta i sindyaca ángel ra Ndyoo sii ra ndya nu ndyaa ra Abraham gloria. Ta i sihi tucu ra cuca cuan, ta tyihi ñu sii ra sisi ñuhu. \p \v 23 Ta cuahan añima ra andyaya, ta ndyehe xaan ra tundoho yucuan. Ta i nandyehe ndaa ra, ta sica xaan i ndyehe ra sii ra Abraham sihin ra Lázaro. \p \v 24 Ta i cana saa ra ñoho andyaya cuan ta catyi ra: “Tata Abraham, cundahvi iñun sii, ta tasun sii ra Lázaro nazatyii ra siin nundaha ra ta quisi zatoon ra nu yei vatyi yaha xaan cahnu tundoho ndyehi sisi ñúhu ya.” Catyi ra. \p \v 25 Zoco i catyi ra Abraham sihin ra: “Nacohon iñun vatyi cuaha xaan sa vaha sicoo suun quɨvɨ i sinditon ñuu ñiyɨvɨ. Ta ra Lázaro ndahvi xaan i cuu ra ñuu ñiyɨvɨ. Ta vityi iyo sa vaha sii ra, ta yoho ndyehun tundoho. \p \v 26 Ta inga tucu cuhva vatyi iyo minoo xahva cahnu xaan mahñu nu yucu yo. Ta vazu cuñi ra ihya cuhun ra nu ndyoon, zoco ma cuu. Ta ma cuu quisi minoo ra ñoho nu ñohon nu ndyaa ndi.” \p \v 27 Ta zɨquɨ i catyi ra cuca cuan: “Tata Abraham, zohon tumañi iñi sii, ta tasun sii ra Lázaro ndya vehe zuti. \p \v 28 Vatyi iyo ohon tahan yañi, ta cuñi vatyi cunacatyi ra sihin ra yozo caa iye ihya nu ndyehi tundoho coto quisi tucu ra ihya.” \p \v 29 Tacuan ta i catyi ra Abraham sihin ra: “Iyo ley sa i tyaa ra Moisés ta iyo tuhun i tyaa ra profeta ta sa naha. Nazavaha yañun sa catyi si cuan.” \p \v 30 Tacuan ta i catyi ra cuca cuan: “Tata Abraham, ma tyaa ra yahvi sii si cuan. Zoco tatu cua nandoto minoo ra sa i sihi ta cuhun ra nu ndyaa ra, yucuan ndisa cua tyaa ra yahvi, ta cua zama ra cuhva iyo ra.” \p \v 31 Ta i catyi ra Abraham sihin ra: “Tatu ma tyaa ra yahvi sii ley i tyaa ra Moisés ta sii tuhun i tyaa ra profeta, ma sino iñi ra vazu cua nandoto minoo ñiyɨvɨ ta cahan ra sihin ra.” \c 17 \s1 Ica xaan tatu zavaha yo cuatyi \p \v 1 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra i casi ra: Tandɨhɨ cuii tyiemvu cua coo sa quiñi caa sa zatɨvɨ sii ñiyɨvɨ, zoco ndahvi ñi cuu ra tyiyuhu sii ñiyɨvɨ ta zavaha ñu cuatyi ta tɨvɨ ñu. \p \v 2 Vaha ca tatu cuhñi yo minoo yuu vee xaan zucu ra ta zavita yo sii ra sisi tyañuhu coto zatɨvɨ ra sii ñu sino iñi sii Ndyoo. \p \v 3 Zaha ndo cuenda sii ndo. Tatu zavaha minoo ra tahan ndo minoo sa ña vaha suhun, catyun sihin ra ñaa sa ña vaha i zavaha ra. Ta tatu zama ra cuhva iyo ra, zohon tucahnu iñi sii ra. \p \v 4 Ta tatu usa tahan saha sa minoo quɨvɨ zavaha ra sa ña vaha suhun ta tandɨhɨ usa tahan saha catyi ra suhun: “Zohon tucahnu iñi sii.” Zohon tucahnu iñi sii ra. \s1 Tatu sino iñi yo sii ra Jesús cuu zavaha yo cuaha sa vaha \p \v 5 Tacuan ta i catyi ra apóstol sihin ra Jesús: Cuhvon cuhva sii ndi ta cua sino xaan ca iñi ndi suun. \p \v 6 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Tatu sino iñi ndo sii mi siin ñi vazu tañi caa minoo sɨtɨ mostaza luhlu ñi cuu cuhva sino iñi ndo, ta cua cuu catyi ndo sihin yutu sicómoro sa nandyaa ihya vatyi cuɨñɨ siyo tu nu ndyaa tu ta cuhun tu sisi tyañuhu, ta cua tyaa tu yahvi sa cahan ndo. \s1 Cuhva tahan si tyaa yo yahvi sii ra Ndyoo \p \v 7 Ta zɨquɨ i catyi ra Jesús: Yoo ndoho tatu tahvi muzu ndo ñuhu a saha ra sa casi zɨndɨquɨ zono ndo ta zɨquɨ nasaa ra vehe, ¿atu cua catyi ndo sihin ra: “Cundyaa ta casun xita”? \p \v 8 Tyehen cua catyi ndo sihin ra: “Zavohon sa cuxiñi, ta tyizon coho nu mesa. Ta tatu sa sasi ta zɨquɨ casi tucu moo.” Cua catyi ndo. \p \v 9 ¿Atu nacuhvon tyahvi ndyoo sii ra vatyi zavaha ra tyiño tavon sii ra? Ña tacuan vatyi tahan si zavaha ra tyiñon. \p \v 10 Ta tacuan tucu maa ndo. Tatu sa zavaha ndo tandɨhɨ cuii tyiño sa tava ra Ndyoo sii ndo. Catyi ndo: “Ñahñi maa sa vaha zavaha ndi. Maa ñi cuhva tahan si zavaha ndi i zavaha ndi.” Tacuan tahan si catyi ndo. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii usi tahan ra tyahyu \p \v 11 Ta cuhva sa cuahan ra Jesús ndya ñuu Jerusalén, i yaha ra nu cu si Galilea ta nu cu si Samaria. \p \v 12 Ta sa i saa ra minoo ñuu ta i quita usi tahan ra tyahyu ta yucu ra ndya zava. \p \v 13 Ta i cana saa tandɨhɨ ra, ta catyi ra: Maestro Jesús, cundahvi iñun sii ndi. \p \v 14 Ta sa ndyehe ra Jesús sii ra, ta i catyi ra sihin ra: Cuahan ndo cua zañaha ndo sii ndo sii ra cu zutu. Tacuan i catyi ra Jesús sihin ra cuan, ta ityi cuahan ra i nduvaha ra. \p \v 15 Ta minoo ra, cuhva sa ndyehe ra vatyi sa nduvaha ra, i sinanuhu sata ra. Ta ñihi xaan i cana saa ra ta i zacahnu ra sii ra Ndyoo. \p \v 16 Ta i sicuɨñɨ sɨtɨ ra, ta i sicava ndyayu ra nu ñuhu nu ndyaa saha ra Jesús, ta i saha xaan ra tyahvi ndyoo sii ra. Ta minoo ra samaritano cuu ra nduvaha cuan. \p \v 17 Tacuan ta i catyi ra Jesús: ¿Atu ña usi tahan ra i nduvaha? ¿Ndyamaa cuahan ɨɨn tahan ca ra? \p \v 18 ¿Atu minoo tuhun ñi ra inga ñuu ya cuu ra i ndisi nanuhu sata sa nacuhva ra tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo? \p \v 19 Ta i catyi ra Jesús sihin ra i nduvaha: Nduvita ta cuhun. I nduvohon vatyi sino iñun. \s1 Cuhva cua cuu si quɨvɨ cua quisaha cundyaca ñaha ra Ndyoo ñuu ñiyɨvɨ \p \v 20 I ndaca tuhun ra fariseo sii ra Jesús: ¿Ama cua quisaha cundyaca ñaha ra Ndyoo ñuu ñiyɨvɨ? Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ma coto ndo ama cua quisaha cundyaca ñaha ra Ndyoo vatyi yɨvɨ sa cuu ndyehe yo cuu si. \p \v 21 Ma cuu catyi ñiyɨvɨ: “Ihya ndyaa ra”, a “Ityi cuan ndyaa ra” vatyi zɨɨn cuu cuhva ndyaca ñaha ra. Sisi añima ñiyɨvɨ cuu nu ndyaca ñaha ra, añima ñiyɨvɨ sa tyaa yahvi sii ra. \p \v 22 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra i casi ra: Cua coo quɨvɨ ta cua cuñi ndo ndyehe ndo sii ra i quisi ndya gloria, zoco ma ndyehe ca ndo sii ra. \p \v 23 Ta cua catyi ñiyɨvɨ sihin ndo: “Ihya ndyaa ra”, a “Yucuan ndyaa ra.” Zoco ma cuhun ndo cundyehe ndo. Ta ma cundyico ndo sii ra cuan vatyi yɨvɨ yuhvi cuu ra. \p \v 24 Vatyi quɨvɨ cua quisi inga saha, cua ndyehe tandɨhɨ ñiyɨvɨ sii. Tañi ndyehe tandɨhɨ ñiyɨvɨ tatu yaha tasa zavi nacahnu andɨvɨ, tacuan cua cuu si quɨvɨ cua quisi tucu ra i quisi ndya gloria. \p \v 25 Zoco xihna ca tahan si ndyehi tundoho cuaha xaan cuhva. Ta ñiyɨvɨ sa iyo vityi ma cuñi ñu sii. \p \v 26 Tañi i cuu si quɨvɨ ra Noé, tacuan cua cuu tucu si quɨvɨ cua quisi tucu ra i quisi ndya gloria. \p \v 27 Quɨvɨ ra Noé, sasi ñu. Sihi ñu. Tindaha ñu. Ta saha ñu sii zehe ñu sa tindaha ñu ndya cuhva ndya quɨvɨ i quɨhvɨ ra Noé sisi barco ta i coon zavi xaan. Ta i naa tandɨhɨ ñiyɨvɨ. \p \v 28 Tacuan i cuu tucu si quɨvɨ ra Lot. Sasi ñu. Sihi ñu. Zata ñu. Naxico ñu. Tasi ra itu. Ta zavaha ra vehe ra. \p \v 29 Ta zuun ñi quɨvɨ i quita ra Lot ñuu Sodoma cuan, i coon xaan ñúhu sihin azufre ndya andɨvɨ, ta i naa tandɨhɨ cuii ñiyɨvɨ ñuu cuan. \p \v 30 Ta zuun ñi tacuan cua cuu si quɨvɨ cua quisi tucu ra i quisi ndya gloria. \p \v 31 Quɨvɨ cuan tatu ñoho minoo ndo xiñi vehe, ma noo ndo ta tava ndo ndaha tyiño ndo. A tatu ñoho ndo itu ndo ma cunuhu ndo ndya vehe ndo. \p \v 32 Nacohon iñi ndo cuhva i tahan si sii ñazɨhɨ ra Lot. \p \v 33 Yoo ra cua nducu cuhva zacacu ra sii ra, cunaa ra. Ta yoo ra cua cuhva sa cuu ra sa cuenda mi, cua cacu ndisa cuii ra. \p \v 34 Ta catyi sihin ndo vatyi sa cuaa cuan, uu tahan ñiyɨvɨ quixi ɨɨn ñi nu sito. Cua naquihin sii minoo ñi ta minoo cua nandoo. \p \v 35 Ta uu tahan ñuzɨhɨ ndyico ɨɨn ñi quɨvɨ cuan, cua naquihin sii minoo ñi ña. Ta inga ña cua nandoo. \p \v 36 Ta uu tahan ra ñoho itu ra, cua quihin sii minoo ra. Ta inga ra cua nandoo. \p \v 37 Tacuan catyi ra Jesús. Ta cuhva sa siñi ñiyɨvɨ tuhun ya, i ndaca tuhun ñu sii ra: ¿Ndyamaa cua cuhun ñiyɨvɨ cuan? Ta i catyi ra Jesús sihin ñu: Nu catuu ndɨyɨ, yucuan cua titahan tyasii. \c 18 \s1 Cuhva cuñi ra Ndyoo sa caca yo sii ra \p \v 1 Tacuan ta i cahan ra Jesús zɨquɨ minoo cuhva ya vatyi cuñi ra sa cua coto ñu vatyi tahan si sa caca ñiyɨvɨ tumañi iñi sii ra Ndyoo tandɨhɨ saha, ta ma zandɨhɨ yo tuhun sa caca yo sii ra. \p \v 2 Ihya cuu cuhva i catyi ra Jesús: Minoo ñuu sicoo minoo ra juez. Ta ña yuhu ra sii ra Ndyoo. Ta ña tyaa ra yahvi sii ñiyɨvɨ. \p \v 3 Ta zuun ñi ñuu cuan sicoo minoo ñandahvi. Ta i sahan ña nu ndyaa ra juez cuan, ta catyi ña sihin ra vatyi sica ña cuatyi saha minoo ra xaan iñi sii ña. \p \v 4 Ta ña tyizoho ra juez cuan sa cahan ña. Ña cuñi ra zandaa ra tyiño ña. Ta sa naha xaan sica ña. Ta zɨquɨ i sica iñi ra juez: “Vazu ña yuhi sii ra Ndyoo ta ña tyei yahvi sii ñiyɨvɨ, \p \v 5 zoco zayanga xaan maha ya sii. Yucuan cuenda cua zandei tyiño ña coto quisi ca ña ta zayanga ca ña sii.” \p \v 6 Ta i catyi ra Jesús: Sa siñi ndo cuhva catyi ra juez, ra ña vaha cuan. \p \v 7 Ta maa ra Ndyoo ¿atu ma zacacu ra sii ñiyɨvɨ i casi ra vatyi sica ñu tumañi iñi sii ra ora ta sa cuaa? ¿Atu cuatu xaan ra ta zɨquɨ tyindyee ra sii ñu? \p \v 8 Catyi sihin ndo vatyi yatyi xaan cua zacacu ra sii ñu. Zoco quɨvɨ cua quisi tucu ra i quisi ndya gloria, sito Ndyoo tatu nañihi que sii ñu sino iñi sii, sa ndisa cuii. \s1 Minoo cuhva cuenda ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha ta ra fariseo \p \v 9 Tacuan ta i cahan ra Jesús zɨquɨ minoo cuhva cuenda ñiyɨvɨ zaha tuhun vatyi vaha xaan ñu ta ña cuu ndyehe ñu sii inga ñiyɨvɨ. Ta ihya cuu cuhva i catyi ra: \p \v 10 I quɨhvɨ uu tahan ra vehe ñuhu vatyi cua cahan ra sihin ra Ndyoo. Minoo ra cuu ra minoo ra fariseo, ta inga ra cuu minoo ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha. \p \v 11 Iñi ndyaa ra fariseo, ta ihya cuhva i sica iñi ra sisi añima ra: “Zutu mañi yuu, nacuhve tyahvi ndyoo suun vatyi ña iye tañi iyo inga ñiyɨvɨ. Ña zuhi. Ña quiñi iye. Yoñi tyañi. Ta ña iye tañi ra tava xuhun ya. \p \v 12 Vaha xaan tyei yahvi tuhun cohon vatyi uu saha sa minoo vitya sahñi zoque sii, ta sehi diezmo suun sihin tandɨhɨ cuii sa iyo sii.” Catyi ra. \p \v 13 Ta ndya zava, iñi ndyaa ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha. Ta nu ña nandyehe ndaa ra andɨvɨ. Ta cati ra yɨquɨ ndyica ra vatyi ndu‑uu iñi ra cuatyi ra. Ta tyehen cahan ra sihin ra Ndyoo: “Zutu mañi yuu, cundahvi iñun sii, vatyi iyo xaan cuatyi.” Tacuan i catyi ra. \p \v 14 Ta catyi sihin ndo vatyi sii maa ra cuan i zaha ra Ndyoo tucahnu iñi ta yɨvɨ sii inga ra. Zanaa ra Ndyoo cuatyi ra tava xuhun cuan, ta cuanuhu ra ndya vehe ra. Zoco ra fariseo cuan, ñahñi tucahnu iñi ñihi ra vatyi ña vaha cuhva sica ra. Ta zɨɨn sa zacahnu xaan ra sii ra. Yucuan cuenda luhlu ñi ndyehe ra Ndyoo sii ra. Zoco tatu zanduluhlu yo sii yo, cua nducahnu yo nuu ra Ndyoo. \s1 Zoco ñaha ra Jesús sii sa ndyihi \p \v 15 Ta i quisi ndyaca tucu ñiyɨvɨ sii sa ndyihi vatyi cua tyizo ra Jesús ndaha ra xiñi si. Ta sa ndyehe ra i casi ra Jesús cuhva zavaha ñu, ñá saha ca ra. \p \v 16 Zoco i cana ra Jesús sii ra, ta i catyi ra sihin ra: Cuhva ndo sa quisi sa ndyihi nu ndyei, ta ma catyi ndo vatyi ma cuu vatyi tañi iyo sa ndyihi tacuan iyo ñiyɨvɨ saha sa cundyaca ñaha ra Ndyoo sii ñu. \p \v 17 Ta catyi sihin ndo vatyi tatu ma cuhva ndo sii ndo sii ra Ndyoo ta sino iñi ndo sii ra tañi sino iñi sa ndyihi sii zutu si, ma cuu quɨhvɨ ndo nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \s1 Catyi ra Jesús vatyi yɨɨ xaan cua cuhva cuenda minoo ra cuca sii ra sii ra Ndyoo \p \v 18 Tacuan ta i ndaca tuhun minoo ra ndyaca ñaha cuenda vehe ñuhu sii ra Jesús ta catyi ra: Yoho maestro vaha xoon, ¿yozo caa zacui ta ñihi tahvi añime? \p \v 19 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Ñaa cuenda catyun vatyi vaha xein? Minoo tuhun ñi ra vaha iyo, maa ra Ndyoo. \p \v 20 Sa siton tandɨhɨ cuii ley maa ra Ndyoo cuhva catyi si: “Ma cuzun sihin inga ñaha sa yɨvɨ ñazɨhun cuu. Ma cahñun sii ñiyɨvɨ. Ma zuhun. Ma cohon cuendu zɨquɨ ñiyɨvɨ. Ta tyoon yahvi sii zutun ta sii zɨhun.” Catyi ra Jesús sihin ra. \p \v 21 Ta i catyi ra cuan: Tyei yahvi sii tandɨhɨ tuhun cuan cuhva ndya luhli. \p \v 22 Ta sa siñi ra Jesús cuhva catyi ra, ta i catyi ra sihin ra: Minoo ñi ca cuhva cumañi suun. Xicon tandɨhɨ sa iyo suun, ta cuhvon xuhun cuan sii ñiyɨvɨ ndahvi, ta cua coo sa cuca suun ndya gloria, ta quisun ta cundyicon sii. Catyi ra. \p \v 23 Ta sa siñi ra cuan cuhva catyi ra Jesús, ta i nducuihya xaan iñi ra vatyi cuca xaan ra. \p \v 24 Ta sa ndyehe ra Jesús vatyi cuihya xaan cuñi ra, ta i catyi ra sihin ra: Yɨɨ xaan cua quɨhvɨ ñiyɨvɨ cuca nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \p \v 25 Yɨɨ ca quɨhvɨ minoo ra cuca nu ndyaca ñaha ra Ndyoo ta zɨquɨ ca minoo camello yaha tɨ xuu minoo yɨcuɨ tɨcuɨ. Catyi ra. \p \v 26 Ta ñiyɨvɨ sa siñi cuhva catyi ra Jesús i ndaca tuhun ñu: Tatu tacuan cuu si ¿yoo ra cuu cacu? \p \v 27 Ta i catyi ra Jesús sihin ñu: Tandɨhɨ sa ña cuu zavaha ñiyɨvɨ, cuu zavaha ra Ndyoo sii si. Catyi ra. \p \v 28 Tacuan ta i catyi ra Pedro sihin ra: Sa zandoo ndi tandɨhɨ sa sii ndi, ta ndyico ndi suun. \p \v 29 Ta i catyi ra Jesús sihin tandɨhɨ ra: Sa ndisa catyi sihin ndo vatyi tandɨhɨ ndo sa zandoo vehe ndo a ñazɨhɨ ndo a tahan ndo a zutu ndo a zɨhɨ ndo a zehe ndo ta nducu ndo sa vaha sa cuenda nu ndyaca ñaha ra Ndyoo, \p \v 30 cuaha xaan sa vaha cua ñihi ndo ihya ñuu ñiyɨvɨ ya, ta inga ñuu ñiyɨvɨ saa cua cundito ndo tandɨhɨ cuii tyiemvu. \s1 Nacatyi ra Jesús inga saha vatyi cua cahñi ñiyɨvɨ sii ra \p \v 31 I cana ra Jesús sii sa usi uu tahan ra i casi ra, ta i catyi ra sihin ra: Vityi cua cuhun yo ñuu Jerusalén. Ta yucuan cua cuu tandɨhɨ sa i tyaa ra profeta ta sa naha sa cuenda ra i quisi ndya gloria. \p \v 32 Vatyi cua cuhva cuenda ñiyɨvɨ sii ra sii ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu, ta cua vacu ndyaa ñiyɨvɨ sii ra. Quiñi xaan cua zavaha ñu sihin ra, ta cua tyicu zɨɨ ñu sii ra. \p \v 33 Ta cua cañi xaan ñu sii ra, ta cua cahñi ñu sii ra. Ta sa cu uñi quɨvɨ cua nandoto tucu ra. Catyi ra Jesús. \p \v 34 Ta ra apóstol cuan ñá cutuñi iñi ra nusiin sa cahan ra Jesús vatyi tañaha ca cuhva ra Ndyoo sa cutuñi iñi ra sii si. \s1 Zanduvaha ra Jesús sii minoo ra cuaa yatyi ñi ñuu Jericó \p \v 35 Tacuan ta sa cuñi saa ra Jesús ñuu Jericó, ta yu‑ityi ndyaa minoo ra cuaa, sica ra caridad. \p \v 36 Ta siñi ra cuaa vatyi yaha cuaha xaan ñiyɨvɨ, ta i ndaca tuhun ra ñaa cuenda. \p \v 37 Ta i catyi ñiyɨvɨ sihin ra vatyi cua yaha ra Jesús, ra ñuu Nazaret. \p \v 38 Ta i cana saa ra, ta catyi ra: ¡Yoho Jesús, zehe ra David, cundahvi iñun sii! Catyi ra. \p \v 39 Ta ra sa cuahan coyo ityi nuu i catyi ra sihin ra vatyi nacutaxi ra. Zoco ñihi ca i cana saa ra ta catyi ra: ¡Zehe ra David, cundahvi iñun sii! \p \v 40 Ta i sicuɨñɨ ra Jesús yucuan, ta i catyi ra sihin ñiyɨvɨ naquisi ndyaca ñu sii ra. Ta cuhva sa saa ra cuaa nu ndyaa ra Jesús, i ndaca tuhun ra Jesús sii ra ta catyi ra: \p \v 41 ¿Ñaa sa cuñun zavehi suhun? Ta i catyi ra cuaa cuan: Cuñi xein sa nandyehi. \p \v 42 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Nandyehe. Sa nduvaha sɨtɨ nuun vatyi sino iñun sii. \p \v 43 Ta zuun ñi caa cuhva cuan i cuu nandyehe ra, ta i sindyico ra sii ra Jesús. Zacahnu xaan ra sii ra Ndyoo. Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa ndyehe cuhva cuan, i zacahnu xaan ñu sii ra Ndyoo. \c 19 \s1 Ra Jesús sihin ra Zaqueo \p \v 1 I quɨhvɨ ra Jesús ñuu Jericó, ta cua yaha ra mahñu ñuu cuan. \p \v 2 Ta ñuu cuan ndyaa minoo ra sa nañi Zaqueo. Cuca xaan ra. Ta ra cu nuu cuu ra sa cuenda ra tava xuhun cuenda ra ndyaca ñaha. \p \v 3 Cuñi xaan ra ndyehe ra sii ra Jesús yoo ra cuu ra. Zoco ñá cuu ndyehe ra vatyi tyaha xaan ra. \p \v 4 Yucuan cuenda i cacono ra ityi nuu nu cuahan ra Jesús, ta i ndaa ra minoo nu yutu sicómoro sa nandyaa yu‑ityi nu cua yaha ra Jesús. \p \v 5 Ta sa saa ra Jesús yucuan i ndyehe ndaa ra, ta i ndyehe ra sii ra. Ta i catyi ra sihin ra: Zaqueo, zanumi ta noon vatyi vityi cua ndoi vehun. \p \v 6 Ta i zanumi ra Zaqueo ta i noo ra. Ta zɨɨ xaan i cuñi ra, ta cuahan ra sihin ra ndya vehe ra. \p \v 7 Ta sa ndyehe ñiyɨvɨ cuhva cuan i quisaha cahan ñu ndya vaha ñi sii ra Jesús ta catyi ñu vatyi cuahan ra Jesús vehe minoo ra iyo cuatyi. \p \v 8 Ta sa ñoho ra vehe ra, i sicuɨñɨ ndyaa ra Zaqueo, ta i catyi ra sihin ra Jesús: Zava ndaha tyiñe cua cuhve sii ñiyɨvɨ ndahvi. Ta tatu i zandavi ñehi ta zuhi xuhun ñiyɨvɨ, cua nacuhve cumi saha sii ñu. \p \v 9 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Vityi sa cacun, ta ñiyɨvɨ ra Abraham cuu suun vatyi sino iñun sii ra Ndyoo tañi i sino iñi ra Abraham. \p \v 10 Ta yuhvi, ra i quisi ndya gloria cui, ta vasi ñuu ñiyɨvɨ vatyi cua nanduqui ta zacaqui sii ñiyɨvɨ sa cua naa. \s1 Cuñi si sa cutyiño yo tandɨhɨ sa saha ra Ndyoo sii yo \p \v 11 Ta nɨɨ ñi sa siñi ñiyɨvɨ sa cahan ra Jesús, ta i quisaha cahan tucu ra inga cuhva ya vatyi sa cuñi saa ra ñuu Jerusalén, ta sica iñi ñiyɨvɨ vatyi cua quisaha cundyaca ñaha ra yucuan. \p \v 12 Yucuan cuenda i catyi ra Jesús: Sicoo minoo ra vaha, ta cuñi ra cuhun ra minoo ñuu nusica vatyi yucuan cua nduu ra rey ta zɨquɨ cua ndisi ra ñuu ra zoco sa cuu ra minoo rey. \p \v 13 Ta cumañi ca cuhun ra, i cana ra sii sa usi tahan muzu ra, ta saha ra minoo ziendu peso sii sa minoo minoo ra. Ta i catyi ra sihin ra: “Zatyiño ndo sihin xuhun ya ndya quɨvɨ cua quisi.” \p \v 14 Zoco ñiyɨvɨ ñuu ra, ñá cuñi ñu sa cuu ra rey sii ñu. Ta sa cuahan ra ityi, i tasi ñu tyiño sihin zuhva ra ta catyi ñu: “Ma cuhva ndi sa cundyaca ñaha ra ya sii ndi.” \p \v 15 Zoco ra cuan i nduu ra rey, ta zɨquɨ i nasaa ra ndya ñuu ra. Ta sa nasaa ra i cana ra sii muzu ra, ra i zandoo ra xuhun cuan sihin vatyi cuñi ra coto ra yozo i zahacanaa xuhun ra nɨɨ ñi sa sahan ra. \p \v 16 Ta saa minoo muzu cuan ta catyi ra: “Tata, i zahacanei minoo mil sihin sa minoo ziendu i zandoon sii.” \p \v 17 Ta i catyi rey cuan sihin ra: “Vaha xaan. Minoo muzu vaha cuun. Vaha i zatyiñon sihin sa zuhva ñi xuhun i zandoi suhun. Yucuan cuenda vityi sehi sa cundyaca ñohon usi tahan ñuu.” \p \v 18 Tacuan ta i saa tucu inga ra sa i saha ra xuhun sii. Ta i catyi ra: “Tata, i zahacanei ohon ziendu sihin sa minoo ziendu i zandoon sii.” \p \v 19 Ta i catyi tucu rey cuan sihin ra: “Cuu cundyaca ñaha tucu moo; ohon tahan ñuu cua cundyaca ñohon.” \p \v 20 Tacuan ta i quisi inga ra, ta i catyi ra: “Tata, ica xuhun ya sa minoo ziendu cuan. I sicumi vehi sii si nuu minoo pañitu \p \v 21 vatyi yuhi suun vatyi minoo ra xaan cuun, ta tuhvon naquihin sa yɨvɨ suun cuu, ta nacuhun tyiño zacuu inga ra.” \p \v 22 Tacuan ta i catyi rey cuan sihin ra: “Yoho minoo muzu ña vaha cuun. Vityi sihin cuhva cohon ta cua catyi tuqui suhun vatyi siton vatyi xein ta tuhve naquihin sa yɨvɨ sii cuu, ta naquihin tyiño zacuu inga ra. \p \v 23 Yucuan cuenda ¿ñaa cuenda ñá tyuhun xuhin banco, ta sa cua nasei ta cua naquihin sii si, zoco sa zahacanaa si zuhva?” Catyi rey cuan. \p \v 24 Ta i catyi ra sihin inga ra yucu yucuan: “Quindyaa ndo xuhun sa sehi sii ra ya, ta cuhva ndo sii si sii ra sa cumi cuaha ca.” \p \v 25 Ta i catyi ra cuan sihin ra: “Zoco sa cumi minoo mil.” \p \v 26 Ta i catyi rey cuan: “Ta catyi sihin ndo vatyi ra zatyiño vaha sihin sa sehi sii ra, cua cuhve cuaha ca sii ra. Ta ra ña cuñi zatyiño sihin sa sehi sii ra, cua quindyei sii si. \p \v 27 Ta ñu xaan iñi sii, ñu ña cuñi sa cundyaca ñehi sii ñu, quisi ndyaca ndo sii ñu ihya, ta cahñi ndo sii ñu nui.” Catyi rey cuan i catyi ra Jesús. \s1 Cuhva i quɨhvɨ ra Jesús ñuu Jerusalén \p \v 28 Ta sa yaha cahan ra Jesús cuhva cuan ta cuahan ra ityi nuu ca ndya ñuu Jerusalén. \p \v 29 Ta cuhva sa cuñi saa ra ñuu Betfagé ta ñuu Betania yatyi ñi minoo yucu sa nañi yucu Olivos, ta i tasi ra sii uu tahan ra apóstol. \p \v 30 I catyi ra sihin ra: Cuahan ndo minoo ñuu sa ndyaa yatyi ñi yucuan, ta cuhva sa quɨhvɨ ndo ñuu cuan cua nañihi ndo sii minoo burro nuhñi tɨ. Quɨtɨ ta yoñi ca cozo. Ndasi ndo sii tɨ, ta quisi ndo sihin tɨ. \p \v 31 Ta tatu iyo ñiyɨvɨ ndaca tuhun sii ndo ñaa cuenda ndasi ndo sii tɨ, catyi ndo: “Vatyi siñi ñuhu tɨ sii ra ndyaca ñaha sii yo.” \p \v 32 Ta ra apóstol cuan, cuahan ra, ta i nañihi ra sii tɨ tañi cuhva i catyi ra Jesús sihin ra. \p \v 33 Ta cuhva sa cua ndasi ra sii tɨ i catyi sitoho tɨ sihin ra: ¿Ñaa cuenda ndasi ndo burro ña? \p \v 34 Ta i catyi ra cuan: Siñi ñuhu tɨ sii ra ndyaca ñaha sii yo. Catyi ra. \p \v 35 Ta sindyaca ra sii tɨ sii ra Jesús. Ta i tyizo ra zahma ra sata tɨ, ta i tyizo ra sii ra Jesús sata tɨ. \p \v 36 Tacuan ta cuahan ra Jesús. Ta i saqui ñiyɨvɨ zahma ñu ityi nu cua yaha ra. \p \v 37 Ta cuhva sa cua cuyatyi ñu ñuu Jerusalén, saa ñu nu iñi noo yucu Olivos cuan. Ta tandɨhɨ cuii ñiyɨvɨ ndyico sii ra Jesús i quisaha cuzɨɨ xaan iñi ñu. Ta saa xaan cana saa ñu, ta zacahnu ñu sii ra Ndyoo sa cuenda sa ndyityi nahnu xaan i ndyehe ñu. \p \v 38 Ta i catyi ñu: ¡Nazacahnu yo sii ra cuu rey, ra vasi sa cuenda ra Ndyoo! ¡Nazacahnu xaan yo sii maa ra Ndyoo! ¡Vaha xaan, vaha xaan cuu maa ra Ndyoo! Catyi ñu. \p \v 39 Tacuan ta zuhva ra fariseo sa cuahan coyo sihin ñiyɨvɨ cuan i quisaha catyi ra: Maestro, zacutaxun sii ñu sica noo suhun. \p \v 40 Zoco i catyi ra Jesús sihin ra: Catyi sihin ndo vatyi tatu cua cutaxi ñiyɨvɨ ya, cua cana saa yuu. \p \v 41 Tacuan ta sa cuñi saa ra Jesús ñuu Jerusalén, ta cuhva sa ndyehe ra ñuu cuan i sacu xaan ra. \p \v 42 Ta i catyi ra: Tatu sa i sito ndo ta cutuñi iñi ndo yozo caa cuu coo sa taxi sii ndo sihin ra Ndyoo, cuu nduvaha ndo. Zoco vityi sa yaha cuhva. Ta sa siñi tuñi cuan, ñoho xehe si sii ndo, ta ma cuu coto ndo sii si. \p \v 43 Ta cua quisi quɨvɨ, ta ra xaan iñi sii ndo cua zavaha ra minoo sacu viconduu nu yucu ndo, ta ma cuu quita ndo. \p \v 44 Ta ndaha cua zatɨvɨ ra ñuu ndo. Cua cuu tandɨhɨ cuii ndo. Ta ma zandoo ra numinoo yuu zɨquɨ inga si vatyi ña cuñi ndo nacoto ndo sa quisi ra Ndyoo nu ndyaa ndo. \s1 Tava ndyizo ra Jesús sii ñiyɨvɨ zavaha ndya vaha ñi yuvehe ñuhu cahnu \p \v 45 Tacuan ta i quɨhvɨ ra Jesús nu cuu nuquehe vehe ñuhu cahnu, ta i quisaha tava ndyizo ra sii ñu xico ta ñu zata yucuan. \p \v 46 Ta i catyi ra sihin ñu: Catyi tutu Tuhun Ndyoo: “Vehe mi cuu vehe nu cahan ñiyɨvɨ sihin ra Ndyoo.” Zoco maa ndo zacuu ndo vehe ra zuhu sii si. Catyi ra. \p \v 47 Ta tahan tahan quɨvɨ i zacuaha ra Jesús sii ñiyɨvɨ sisi vehe ñuhu. Ta ra zutu nahnu, ta ra maestro cuenda ley ta ra cu tyiño ñuu cuan i nducu ra cuhva yozo caa cuu cahñi ra sii ra. \p \v 48 Zoco ñá ñihi ra cuhva yozo caa cua zacuu ra vatyi i tyizoho tandɨhɨ ñiyɨvɨ tandɨhɨ sa cahan ra Jesús. \c 20 \s1 Ndaca tuhun ra fariseo sii ra Jesús yoo ra i saha tyiño sii ra ta zavaha ra cuhva zavaha ra \p \v 1 Minoo quɨvɨ sa quɨvɨ cuan zacuaha ra Jesús sisi vehe ñuhu cahnu, ta nacatyi ra tuhun vaha sihin ñiyɨvɨ. Ta saa coyo ra zutu nahnu ta ra maestro cuenda ley ta ra sahnu ñuu cuan. \p \v 2 Ta i catyi ra sihin ra Jesús: Nacatyun sihin ndi ¿yoo sa saha tyiño suun vatyi zavohon tandɨhɨ cuhva ya? \p \v 3 Ta i nacahan ra Jesús, ta catyi ra sihin ra: Cuñi tuqui nducu tuhin minoo tuhun sii maa ndo, ta nacatyi ndo sihin. \p \v 4 ¿Yoo ra i tasi sii ra Juan sa zacoo ndutya ra? ¿Atu i tasi ra Ndyoo sii ra a ñiyɨvɨ? Catyi ndo. \p \v 5 Ta i natuhun tahan ra cuan sihin tahan ra ta catyi ra: Tatu catyi yo vatyi i tasi ra Ndyoo sii ra Juan cua catyi ra ya: “¿Ñaa cuenda ñá sino iñi ndo sa cahan ra?” \p \v 6 Zoco tatu catyi yo vatyi ñiyɨvɨ i tasi sii ra Juan, cua cahñi ñiyɨvɨ sii yo sihin yuu vatyi sica iñi tandɨhɨ maa ñu vatyi maa ra Ndyoo i tasi sii ra Juan ta minoo profeta i cuu ra. Catyi ra cuan sihin tahan ra. \p \v 7 Yucuan cuenda i catyi ra sihin ra Jesús vatyi ña sito ra yoo ra i tasi sii ra Juan. \p \v 8 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ta ma nacatyi tucu vii yoo ra i saha cuhva ya sii. \s1 Tañi ra ña cuñi zatyiño vaha tacuan iyo ra cua cahñi sii ra Jesús \p \v 9 Tacuan ta i quisaha cahan ra Jesús sihin ñiyɨvɨ zɨquɨ cuhva ya ta catyi ra: I tasi minoo ra yoho uva minoo sacu. Ta i saha noo ra sii si sii inga ra cua zatyiño ra yucuan, ta cuahan ra nusica naha xaan. \p \v 10 Ta saa quɨvɨ sa iyo yucu vixi cuan, ta i tasi ra sii minoo muzu nu ndyaa ra zatyiño yucuan vatyi cua quihin ra zuhva yucu vixi cuhva tahan si sii patrón ra. Zoco i cañi xaan ra sii muzu cuan. Ta ñahñi sa saha ra sii ra. Ta i natasi ra sii ra. \p \v 11 Ta i tasi sitoho yoho uva cuan sii inga muzu ra, ta i cañi xaan tucu ra sii ra. Ta quiñi xaan i zavaha ra sihin ra. Ta ñahñi maa i saha ra sii ra, ta i natasi ra sii ra. \p \v 12 Ta i tasi tucu patrón cuan inga muzu ra, sa cu uñi saha i cuu si. Ta zuun ñi cuhva cuan i zavaha ra sihin ra. I zañicuehe ra sii ra, ta tava ndyizo ra sii ra. \p \v 13 Yaha cuan, ta i catyi sitoho sacu cuan: “¿Yozo caa zacui vityi? Cua tasi sii zehi. Cuñi xein sii ra, vazu tyaa ra yahvi sii maa ra vatyi zehi cuu sii ra.” \p \v 14 Zoco cuhva sa ndyehe ra zatyiño yucuan sii ra, i natuhun tahan ra sihin tahan ra ta catyi ra: “Ihya ra cuu ra cua nañihi ndaha tyiño quɨvɨ cua cuu zutu ra. Nacahñi yo sii ra vatyi ndoo maa yo sihin sacu ya.” Catyi ra. \p \v 15 Ta i tava ndyizo ra sii ra sata sacu, ta i sahñi ra sii ra. Catyi ra Jesús. Ta zɨquɨ i ndaca tuhun ra sii ñiyɨvɨ tyizoho: ¿Yozo caa cua zavaha sitoho sacu cuan sihin ra sahñi sii zehe ra? \p \v 16 Cua quisi ra, ta cua zanaa ra sii ra, ta cua cuhva noo ra sacu cuan sii inga ra. Catyi ra Jesús. Ta sa siñi ñiyɨvɨ tuhun cuan ta catyi ñu: Zoco ma zavaha ra Ndyoo cuhva cuan. \p \v 17 Ta i nandyehe ra Jesús sii ñu, ta catyi ra: Tatu tacuan sica iñi ndo ¿ñaa cuñi si catyi si cuñi maa ndo nu catyi si tyehen? “I zavita ihno ñiyɨvɨ zandaa vehe sii yuu sa cuñi si sa cuenda sɨquɨ vehe. Ta vityi yuu cuan cuu sa ñiñi ca ta zɨquɨ tandɨhɨ sa cuenda vehe cuan vatyi tacuan catyi ra Ndyoo. \p \v 18 Ta yoo ra cua nduva zɨquɨ yuu cuan cua tahnu cuatyi ra, zoco yoo ra cua canacava yuu cuan zɨquɨ, cua caxi cuatyi si sii ra ndyihi ndyihi.” \s1 Tahan si tyaa yo yahvi sii ra cu tyiño ta sii ra Ndyoo \p \v 19 Ta ra zutu nahnu ta ra maestro cuenda ley i nducu ra cuhva zuun ñi cuhva cuan sa tɨɨn ra sii ra Jesús vatyi tuu iñi ra vatyi i cahan ra Jesús cuhva iyo maa ra. Zoco i yuhu ra sii ñiyɨvɨ. \p \v 20 Yucuan cuenda i tasi ra sii zuhva ra cua nducu coto ihñi sii ra Jesús. Cua zaha ra cuan tuhun vatyi ra vaha cuu ra, zoco cua nducu ra cuhva ñaa minoo tuhun ña vaha cua cahan ra Jesús, ta cua ñihi ra cuhva tyaa ra cuatyi sata ra nuu ra cu gobernador. \p \v 21 Yucuan cuenda i catyi ra tyehen sihin ra Jesús: Maestro, sito ndi vatyi ndoo xaan cohon, ta ndoo xaan cuhva zacuohon. Ña tyaa con yahvi sii minoo ñiyɨvɨ ta zɨquɨ sii inga ñu zoco zacuohon ityi ra Ndyoo sa ndisa cuii. \p \v 22 Yucuan cuenda cuñi ndi coto ndi: ¿Atu vaha tyiyahvi yo xuhun sii ra ndyaca ñaha a ña vaha? Catyi ra. \p \v 23 Zoco i tuu iñi ra Jesús vatyi ña vaha añima ra cuan, ta i catyi ra sihin ra: ¿Ñaa cuenda nducu coto ihñi ndo sii? \p \v 24 Zañaha ndo minoo xuhun sii. ¿Yoo sii nuu ndyaa ya? ¿Ta yoo sii zɨvɨ ndyaa ya? Ta i nacahan ra cuan ta catyi ra: Sii ra gobierno César. \p \v 25 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Cuhva ndo sii ra gobierno César sa cuu sii maa ra. Ta cuhva ndo sii ra Ndyoo sa cuu sii maa ra Ndyoo. I catyi ra Jesús. \p \v 26 Ta ñá cuu maa zandavi ñaha ra cuan sii ra Jesús sihin tuhun cahan ra nuu ñiyɨvɨ. Ta iyo xaan i cuñi ra cuhva i cahan ra Jesús, ta i cutaxi ra. \s1 Ndaca tuhun ra tatu cua nandoto tucu ñiyɨvɨ \p \v 27 Yaha cuan ta zɨquɨ i saa coyo zuhva ra saduceo nu ndyaa ra Jesús. Catyi ra saduceo cuan vatyi ma nandoto ñiyɨvɨ tatu sa sihi ñu. Ta i ndaca tuhun ra cuan sii ra Jesús cuhva ya: \p \v 28 Maestro, i tyaa ra Moisés minoo ley vatyi tatu sihi minoo rayɨɨ ta ndoo ndahvi ñazɨhɨ ra ta yoñi zehe ra i sicoo, natindaha yañi ra sihin ñaha cuan. Ta cua coo zehe ra sihin ña sa cuenda yañi ra, ra i sihi cuan. \p \v 29 Sicoo usa tahan rayɨɨ sihin yañi ra. I tindaha ra nuu. Ta i sihi ra, ta yoñi zehe ra i sicoo. \p \v 30 Ta zɨquɨ i tindaha ra cu uu sihin ñandahvi cuan. Sihi tucu ra cuan. Ta yoñi zehe ra i sicoo. \p \v 31 I tindaha tucu ra cu uñi sihin ña. Ta tacuan tucu cuahan tyiño ndya i tindaha tandɨhɨ sa usa tahan ra sihin ña. Ta i sihi tandɨhɨ sa usa tahan ra, ta yoñi zehe ra i sicoo. \p \v 32 Ta nu ndɨhɨ tuhun i sihi ndɨhɨ tucu maa ñaha cuan. \p \v 33 Yucuan cuenda cuñi ndi coto ndi ¿yoo ra cua cuu yɨɨ ña quɨvɨ cua nandoto ñiyɨvɨ? vatyi ñazɨhɨ tandɨhɨ sa usa tahan ra i cuu sii ña. Tacuan i catyi ra cuan sihin ra Jesús. \p \v 34 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ihya ñuu ñiyɨvɨ tindaha rayɨɨ ta ñu zɨhɨ. \p \v 35 Zoco ñiyɨvɨ cua nandoto inga ñuu ñiyɨvɨ saa nu ndyaca ñaha ra Ndyoo, ma tindaha ca ñu indyacuan. \p \v 36 Ta ma cuu ca ñu vatyi sa nduu ñu tañi ángel. Ta zehe ra Ndyoo cuu sii ñu sa ndisa cuii vatyi cua nandoto ñu. \p \v 37 Sa ndisa cuu si vatyi nandoto ñiyɨvɨ vatyi i zandoo ra Moisés tuhun cuan nu tutu i tyaa ra. Vatyi quɨvɨ i cahan ra Ndyoo sihin ra nu cayu taca iñu cuan zoco ñá ndɨhɨ si, i cahan ra Moisés cuhva ya sihin ra Ndyoo ta catyi ra: “Zutu mañi yuu, Ndyoo cuun sii ra Abraham ta sii ra Isaac ta sii ra Jacob.” (Tacuan i catyi ra Moisés vatyi sito ra vatyi ndito ra Abraham sihin tandɨhɨ zehe ra vazu sa sihi coño ñuhu ra.) \p \v 38 Vatyi yɨvɨ Ndyoo sii ñiyɨvɨ ndaha sihi cuii cuu ra Ndyoo. Ndyoo cuu ra sii ñiyɨvɨ cua cundito tandɨhɨ cuii tyiemvu. Ta ndito añima ñiyɨvɨ sa cuenda maa ra Ndyoo. Ña sihi ñu. \p \v 39 Tacuan ta i cahan zuhva ra maestro cuenda ley ta catyi ra: Vaha xaan tuhun cohon, Maestro. \p \v 40 Ta yaha cuan ta ñá caña ca iñi ra ndaca tuhun ra numinoo ca tuhun sii ra Jesús. \s1 ¿Yoo sii zehe cuu sii ra Cristo? \p \v 41 Tacuan ta i catyi ra Jesús: Catyi ra maestro cuenda ley vatyi ra Cristo cuu ñiyɨvɨ sii ra rey David, ta ndisa cuu si cuhva cahan ra cuan. \p \v 42 Zoco zuun ñi maa ra rey David i cahan ta sa naha tuhun i saha ra Ndyoo sii ra, ta i tyaa ra cuhva cahan ra Ndyoo sihin ra Cristo. Tyehen i tyaa ra David: \q1 Cahan ra Ndyoo sihin ra ndyaca ñaha sii mi ta catyi ra: \q1 “Cundyoon siyo cuehi \q1 \v 43 ndya cuhva ndya cua saa quɨvɨ cua cuhve cuhva cua zahacanoon sii ñiyɨvɨ xaan iñi suun.” \m Tacuan i tyaa ra David. \p \v 44 ¿Ta yozo caa vatyi catyi ra maestro cuenda ley vatyi ñiyɨvɨ ra David cuu sii ra Cristo ta zuun ñi maa ra David catyi vatyi ndyaca ñaha ra Cristo sii ra? Catyi ra Jesús. \s1 Tyaa ra Jesús cuatyi sata ra maestro cuenda ley \p \v 45 Ta cuhva i tyizoho tandɨhɨ ñiyɨvɨ i catyi ra Jesús sihin ñiyɨvɨ sica noo sihin ra: \p \v 46 Zacuenda vaha ndo sii ndo, ta ma zacuu ndo cuhva zacuu ra maestro cuenda ley. Tahan xaan iñi ra quɨhɨ ra zahma nañi vatyi cua nacoto ñiyɨvɨ sii ra vatyi ra ñiñi cuu ra. Ta cuhun ra nuyahvi vatyi cuñi xaan ra sa tyaa ñiyɨvɨ yahvi sii ra. Ta cuñi xaan ra sa cundyaa ra nu ndyaa ñiyɨvɨ ñiñi sisi vehe ñuhu. Ta cuñi xaan ra sa cundyaa ra tyayu vaha nu sasi ñiyɨvɨ zacahnu vico. \p \v 47 Cuaha ca cua cutuñi ra maestro cuenda ley ta zɨquɨ inga ñiyɨvɨ vatyi zuhu ra ndaha tyiño ñundahvi. Ta zandavi ñaha ra sii ñiyɨvɨ vatyi naha xaan sica tahvi ra sii Ndyoo vatyi cuñi ra sa cua ndyehe ñiyɨvɨ ta cua catyi ñu vatyi sito xaan ra sii Ndyoo. Catyi ra Jesús. \c 21 \s1 Cuhva i saha minoo ñandahvi xuhun \p \v 1 I ndyehe ra Jesús vatyi tyihi ra cuca xuhun sisi minoo satu sisi vehe ñuhu cahnu. \p \v 2 Ta i ndyehe tucu ra sii minoo ñaha ndahvi. Tyihi ña uu tahan xuhun ndyihi sa cu ohon zendavu sisi satu cuan. \p \v 3 Ta i catyi ra Jesús: Ndisa cuii catyi sihin ndo vatyi i tyihi ñandahvi cuan cuaha ca xuhun ta zɨquɨ tandɨhɨ ca ra cuca. \p \v 4 Saha maa ra sa nandoo ñi ca sii ra. Zoco ñandahvi cuan, ndɨhɨ i saha ñi ca ña xuhun cuita casi ña. \s1 Cuhva i catyi ra Jesús cuhva cua tani vehe ñuhu cahnu \p \v 5 Tacuan ta zuhva ñu i natuhun ñu tuhun vehe ñuhu cahnu cuan. Catyi ñu vatyi tyaqui xaan yuu i sino si. Ta tyaqui xaan sa tacaa sa saha maa ñiyɨvɨ, ndɨhɨ ca. Tacuan ta i catyi ra Jesús: \p \v 6 Cua coo quɨvɨ ta tandɨhɨ sa ndyehe ndo ihya cua tani si. Numinoo yuu ya ta ma ndoo si zɨquɨ tahan si. Cua nacoyo tandɨhɨ si. \p \v 7 Ta i ndaca tuhun ra sii ra Jesús ta catyi ra: Maestro, ¿ama cua coo cuhva cuan? ¿Ñaa zeña cua ndyehe ndi, ta zɨquɨ cua coto ndi vatyi sa cua tahan si? \p \v 8 Ta i catyi ra Jesús: Zacuenda ndo sii ndo coto zandavi ñaha ñiyɨvɨ sii ndo. Vatyi cuaha xaan ra cua quisi ta cua catyi ra: “Yuhvi cui Cristo, ta sa cuñi naa ñiyɨvɨ.” Cua catyi ra. Zoco ma sino iñi ndo sii ra, ta ma cundyico ndo sii ra. \p \v 9 Ta cua cuɨñɨ ndo tuhun vatyi cua coo cuatyi ta cahñi tahan xaan ñiyɨvɨ, zoco ma yuhu ndo. Xihna ca cua cuu tandɨhɨ cuhva cuan, cumañi ca sa saa quɨvɨ naa ñiyɨvɨ. Catyi ra. \p \v 10 Ta catyi tucu ra: Cua cahñi tahan minoo ñuu sihin inga ñuu, ta cua coo cuatyi ñuu nahnu sihin inga ñuu nahnu. \p \v 11 Ta cua coo sa taan ñihi xaan zɨɨn zɨɨn ityi. Ta cua coo cuehe tandɨhɨ ityi. Ta cua coo tama. Ta cua coo sa zayuhu xaan sii ñiyɨvɨ. Ta cua coo cuaha xaan zeña andɨvɨ. \p \v 12 Zoco cumañi ca sa cuu tandɨhɨ cuhva cuan, cua cuxaan xaan ñiyɨvɨ ndyehe ñu sii ndo. Cua zayanga xaan ñu sii ndo, ta cua tɨɨn ñu sii ndo vatyi caca ñu cuatyi saha ndo sisi vehe ñuhu. Ta cua tyihi ñu sii ndo vehe caa. Ta cua cuhva maa ndo sa ndaa sa cuenda mi ityi nuu ra cu rey ta ra cu tyiño. \p \v 13 Ta cua cuu cahan ndo sa cuenda mi. \p \v 14 Zoco zaha ndo cuenda, ta ma caca iñi ndo ñaa sa cua cahan ndo nuu ra cu tyiño cuan. \p \v 15 Vatyi yuhvi cua cuhve tuhun cahan ndo, ta cua cuhve sa siñi tuñi xiñi ndo. Ta numinoo ra xaan iñi sii ndo ta ma cuu zahacanaa ra sii ndo sihin tuhun cahan ra. \p \v 16 Zoco zuun ñi ñiyɨvɨ sii ndo cua xico tuhun sii ndo, zutu ndo ta zɨhɨ ndo, ta tahan ndo ta ra tahan ndo, ta amigo ndo. Cua cuhva ñu sii ndo sii ñu xaan iñi sii ndo. Ta cua cahñi ñu sii zuhva ndo. \p \v 17 Tandɨhɨ ñiyɨvɨ cua cuxaan xaan ñu ndyehe ñu sii ndo sa cuenda mi. \p \v 18 Zoco ma cunaa numinoo ixi xiñi ndo. \p \v 19 Ta tatu ma ndu‑uu iñi ndo, cua cundito ndo tandɨhɨ cuii tyiemvu. \p \v 20 Ta quɨvɨ cua ndyehe ndo vatyi yucu zandaru siconduu ñuu Jerusalén ya, cua coto ndo vatyi sa cuñi saa quɨvɨ cunaa ñuu ya. \p \v 21 Tacuan ta ñiyɨvɨ ndyaa nacahnu Judea, nacono ñu ta naquɨhvɨ xehe ñu ndya yucu. Ta ñu yucu sisi cuhu, ma cunuhu ñu ndya ñuu ñu. \p \v 22 Vatyi quɨvɨ cuan cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ ñuu ya. Ta tacuan ta cua cuu si tandɨhɨ cuhva catyi tutu ra Ndyoo. \p \v 23 Zoco cuaha xaan tundoho cua ndyehe ñu zɨhɨ, ñu ñoho zehe, quɨvɨ cuan a tatu iyo zehe ñu sa tyaxi quɨvɨ cuan vatyi cahnu xaan tundoho cua coo quɨvɨ cuan vatyi cua cuxaan xaan ra Ndyoo sihin ñiyɨvɨ ñuu Jerusalén. \p \v 24 Cua cahñi zandaru sii ñiyɨvɨ sihin mityi ra, ta inga ñiyɨvɨ cua tɨɨn ra ta cundyaca ra sii ñu zɨɨn zɨɨn ñuu. Ta ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu, cua cuyucu ñu ñuu Jerusalén ndya quɨvɨ cua catyi maa ra Ndyoo. \s1 Cuhva cua quisi tucu ra i quisi ndya gloria \p \v 25 Ta cuaha sa iyo cua ndyehe ñiyɨvɨ nu ñicandyi ta nu yoo ta cuhva iyo tiñoo. Ta cua yuhu xaan ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ ya cuhva cua ndaa noo xaan tyañuhu. \p \v 26 Yaha xaan yaha xaan cua yuhu ñiyɨvɨ sihin sa sica xaan iñi ñu sa cuenda sa iyo sa cua cuu ñuu ñiyɨvɨ. Ta tandɨhɨ sa iyo andɨvɨ cua canda si. \p \v 27 Tacuan ta zɨquɨ cua ndyehe ñiyɨvɨ sii ra i quisi ndya gloria. Cua quisi tucu ra sihin vico ta sihin cuaha xaan cuhva. Ta tyaqui xaan caa ra. \p \v 28 Ta tatu sa quisaha cuu tandɨhɨ cuhva ya, zɨɨ xaan cuñi ndo vatyi sa yatyi cuii cua cacu ndo. \p \v 29 Tacuan i catyi ra Jesús, ta zɨquɨ i cahan ra zɨquɨ minoo cuhva ya ta catyi ra: Ndyehe ndo cuhva iyo yutu higuera ta tandɨhɨ inga yutu. \p \v 30 Tatu cua ndyehe ndo sa cua nacoyo ndaha tu ta cua nduyutya tu, tacuan ta sa sito ndo vatyi sa cua nducahñi. \p \v 31 Ta tacuan tucu tatu sa ndyehe ndo vatyi sa cuu tandɨhɨ tuhun sa quehin sihin ndo ihya, tacuan ta cua coto ndo vatyi sa cua cuyatyi cundyaca ñaha ra Ndyoo ñuu ñiyɨvɨ ya. \p \v 32 Sa ndisa catyi sihin ndo vatyi cua cuu cuhva ya cuee ca sa cuu ñiyɨvɨ sa iyo vityi. \p \v 33 Yutyi andɨvɨ ta ñuhu ñuu ñiyɨvɨ cunaa si. Zoco tuhun quehin ma naa si. \p \v 34 Coto vaha ndo sii ndo coto ñáha zandava ndo iñi ndo sa cuenda cuatyi zavaha ndo tañi sa zavaha xaan ndo vico ta sihi xaan ndo ndixi ta sica xaan iñi ndo tuhun sa iyo ñuu ñiyɨvɨ. Tatu tacuan iyo ndo ta ña ndatu listo ndo, zana ñi iñi ndo ta cua quisi tundoho zɨquɨ ndo. \p \v 35 Vatyi tacuan cua cuu si sihin tandɨhɨ ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ. Zana ñi iñi ñu, ta cua cuu si tañi minoo sa nacazi ra Ndyoo nu ñoho ñu, ta ma cuu ca quita ñu. \p \v 36 Yucuan cuenda cuatu listo ndo, ta caca xaan ndo sii ra Ndyoo tandɨhɨ quɨvɨ vatyi cua cuhva ra sa ma ndyehe ndo tundoho cahnu xaan sa cua coo. Ta caca ndo sii ra vatyi cuhva ra sa cua saa vaha ndo ityi nuu ra i quisi ndya gloria. Tacuan i catyi ra Jesús. \p \v 37 Ora i zacuaha ra Jesús sii ñiyɨvɨ sisi vehe ñuhu cahnu ta sa sa cuaa tuhva ra sahan ndya yucu sa nañi Olivos. \p \v 38 Ta tahan ñaha ñi saa coyo ñiyɨvɨ vehe ñuhu vatyi cuñi ñu tyizoho ñu sa cahan ra. \c 22 \s1 Xico ra Judas Iscariote sii ra Jesús \p \v 1 Sa cuñi tahan si vico sihi mvee ticatyi. Quɨvɨ sasi ñiyɨvɨ pan ña ndaa. Pascua nañi vico cuan. Ta catyi maa yo vico zuhun. \p \v 2 Ta ra zutu nahnu sihin ra maestro cuenda ley, sa nducu ra cuhva yozo caa cuu cahñi ra sii ra Jesús, zoco yuhu ra sii ñiyɨvɨ. \p \v 3 Tacuan ta i quɨhvɨ cuihna sii ra Judas Iscariote. Ta minoo sa usi uu tahan ra i casi ra Jesús cuu ra. \p \v 4 Ta cuahan ra cua cahan ra sihin ra zutu nahnu ta ra cu nuu sii ra zacuenda vehe ñuhu cahnu. Natuhun tahan ra yozo caa cua xico ra Judas sii ra Jesús. \p \v 5 Ta zɨɨ xaan i cuñi ra cuan ta i zandaa ra tyiño vatyi cua cuhva ra xuhun sii ra Judas. \p \v 6 Ta i ndoo ra Judas vaha, ta i quisaha nducu ra cuhva yozo caa cua cuhva cuenda ra sii ra Jesús sii ra cuan cuhva sa yoñi ñiyɨvɨ yucu sihin ra. \s1 I cuxiñi ra Jesús sihin ra i casi ra \p \v 7 Ta sa saa quɨvɨ tuhva ñu hebreo sasi pan ña ndaa, quɨvɨ sa tahan si cahñi ñu sii minoo mvee ticatyi. \p \v 8 Ta i tasi ra Jesús sii ra Pedro ta ra Juan sihin minoo tyiño, ta catyi ra sihin ra: Cuahan ndo cua zanduvaha ndo minoo mvee ticatyi vatyi cua cuxiñi yo. \p \v 9 Ta i ndaca tuhun ra sii ra Jesús ta catyi ra: ¿Ndyamaa cuñun sa zanduvaha ndi sa cuxiñi yo? Catyi ra. \p \v 10 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Cuahan ndo sisi ñuu. Ta yucuan cua ndyehe ndo sii minoo ra ndyizo ra minoo quɨyɨ ndutya. Cundyico ndo sii ra, ta quɨhvɨ ndo vehe nu cua quɨhvɨ maa ra. \p \v 11 Ta catyi ndo sihin sitoho vehe cuan: “Catyi ra Maestro: ¿ndyamaa ndyaa cuarto nu cua cuxiñi sa cuenda vico ya sihin ra i casi?” Tacuan catyi ndo sihin ra catyi ra Jesús. \p \v 12 Ta cua zañaha ra minoo cuarto cahnu ndya zɨquɨ. Sa yaha nduvii si. Yucuan zanduvaha ndo sa cuxiñi yo. \p \v 13 Tacuan catyi ra Jesús sihin ra. Ta cuahan ra, ta i nañihi ra cuarto cuan tañi cuhva i catyi ra Jesús. Ta i zanduvaha ra sa cuxiñi ra sa cuenda vico zuhun cuan. \p \v 14 Ta sa saa cuhva ta i sicundyaa ra Jesús yumesa sihin sa usi uu tahan ra i casi ra. \p \v 15 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra: Cuñi xein cuxiñi sihin ndo sisi vico zuhun ya cuee ca sa ndyehi tundoho. \p \v 16 Ta catyi sihin ndo vatyi ma casi que inga saha sihin ndo sa cuenda vico ya ndya cua cuu si inga saha nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \p \v 17 Tacuan ta i quihin ra minoo vaso ñoho vino, ta i saha ra tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo, ta i catyi ra: Quihin ndo vaso ya, ta coho minoo minoo ndo zuhva zuhva. \p \v 18 Vatyi catyi sihin ndo vatyi ma coho que vino ndya cua cundyaca ñaha ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ. \p \v 19 Tacuan ta i quihin ra pan. Ta i saha ra tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo, ta i sahnu ra sii si, ta i saha ra sii si sii ra. Ta i catyi ra: Ihya cuu tañi coño ñuhi sa cua cuhve sa cuenda maa ndo. Zavaha ndo cuhva ya vatyi nacohon iñi ndo sii. Catyi ra. \p \v 20 Ta sa yaha cuxiñi ra i quihin ra minoo vaso vino, ta i catyi ra: Ihya cuu tañi nɨñi. Cua cati si sa cuenda maa ndo. Vityi zandaa ra Ndyoo minoo tyiño saa. Cua zandasi ra cuatyi ñiyɨvɨ sihin nɨñi. \p \v 21 Zoco vityi ra sa xico sii, ɨɨn ñi ndyaa ra mesa ya sihin. \p \v 22 Ta ndisa vatyi ra i quisi ndya gloria cua cuu tandɨhɨ sii ra tañi sa ndyaa cuu sii ra, zoco ¡ndahvi ñi cuu ra xico sii! Catyi ra Jesús. \p \v 23 Tacuan ta i quisaha nducu tuhun tahan ra i casi ra sii ra tahan ra, ndya ra cuu ra zacuu cuhva cahan ra Jesús tuhun. \s1 Natuhun tahan ra i casi ra Jesús ndya ra cuu ra ñiñi ca \p \v 24 Yaha cuan ta i quisaha natuhun tahan xaan ra i casi ra Jesús sa cuenda ndya ra cuu ra ñiñi ca nu yucu ra. \p \v 25 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Ra cu rey sii ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ ya cuñi ra vatyi zacahnu ñiyɨvɨ sii ra. Ta cuñi ra vatyi catyi ñiyɨvɨ vatyi tyindyee ra sii ñu. \p \v 26 Zoco ña tacuan cua cuu si sa cuenda maa ndo. Tatu cuñi ndo cuu ndo ra cu nuu, zanduluhlu ndo sii ndo. Ta ra cuñi cundyaca ñaha sii inga ndo, cuñi si sa cuu ra muzu sii tandɨhɨ ndo. \p \v 27 Ihya ñuu ñiyɨvɨ, ra ñiñi ca cuu ra ña zatyiño. Ndyaa ra yumesa ra, ta tyizo muzu ra coho nu mesa. Zoco ña tacuan zavaha mi vatyi zatyiñe tañi muzu cui sii ndo. \p \v 28 Ta maa ndo cuu ra i sindyaa sihin sisi quɨvɨ ña vaha ya nu ndyehe xein tundoho. \p \v 29 Yucuan cuenda cua cuhve minoo nu cua cundyaca ñaha ndo tañi cua cuhva Zuti minoo nu cua cundyaca ñehi. \p \v 30 Ta cua cuhve sa cua casi ndo ta cua coho ndo numesa sihin mi nu cua cundyaca ñehi. Ta cua tyicuhva ndo sii sa usi uu tahan ityi ñiyɨvɨ hebreo. \s1 Catyi ra Jesús vatyi cua catyi ra Pedro vatyi ña sito ra sii ra \p \v 31 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra Pedro: Ndyehe vohon yoho Simón vatyi cuñi ra cu nuu sii cuihna suun vatyi cuñi ra nducu coto ihñi ra suun. \p \v 32 Zoco i cahan xein sihin ra Ndyoo sa cuendon vatyi ma naa sa sino iñun sii ra Ndyoo. Ta quɨvɨ cua ndu‑uu iñun cuatyun, zandundyee con iñi ra tohon. \p \v 33 Ta i catyi ra Simón sihin ra: Tata, sa ndyaa listi sa cuhin suhun vazu ndya vehe caa ta vazu cui suhun. Catyi ra. \p \v 34 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Catyi suhun yoho Pedro vatyi cumañi ca sa vacu saa ndɨvɨ tyahnu sa cuaa vityi ta cua catyun uñi tahan saha vatyi ña siton sii. \s1 Sa cuñi saa cuhva cua cuhva cuenda ra Judas sii ra Jesús \p \v 35 Tacuan ta i ndaca tuhun ra Jesús sii ra i casi ra ta catyi ra: Nacohon iñi ndo quɨvɨ i tasi sii ndo sa nacatyi ndo tuhin sihin ñiyɨvɨ ta ñahñi sindyizo ndo, nu xuhun ta nu sa casi ndo ta nu inga zahma ndo. ¿Atu i cumañi si sii ndo quɨvɨ cuan? Ta i nacahan ra cuan ta catyi ra: Ñahñi i cumañi sii ndi. \p \v 36 Ta zɨquɨ i catyi ra Jesús sihin ra: Zoco vityi tatu iyo xuhun ndo a sa casi ndo a zahma ndo, cuizo ndo sii si. Ta tatu ñahñi mityi ndo, xico ndo minoo zahma ndo ta zata ndo minoo si. \p \v 37 Vatyi catyi sihin ndo vatyi cuhva ndyaa si nu tutu ra Ndyoo sa cuenda mi, sa cuñi tahan si cuhva catyi si: “Cua tasi tuñi ñiyɨvɨ sii ra tañi ra iyo cuatyi.” Tacuan catyi si, ta cua cuu tandɨhɨ cuhva ndyaa si. \p \v 38 Ta i catyi ra cuan sihin ra Jesús: Tata, cumi yo uu tahan mityi. Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Maa vatu ñi. \s1 Cahan ra Jesús sihin ra Ndyoo minoo nu yucu yutu tyaqui nu nañi si Getsemaní \p \v 39 I quita ra Jesús vehe cuan ta cuahan ra ndya yucu Olivos tañi tuhva maa ra sahan. Ta cuahan tucu ra i casi ra sihin ra. \p \v 40 Ta cuhva sa saa ra yucuan i catyi ra sihin ra i casi ra: Caca tahvi ndo sii maa ra Ndyoo vatyi ma cuhva ra sa nducu coto ihñi cuihna sii ndo. \p \v 41 Tacuan ta cuahan ra Jesús zuhva ca maa ñi maa ra. Tañi cuhva zavita yo minoo yuu, tacuan ñi cuu cuhva cuahan ra. Ta yucuan i sicuɨñɨ sɨtɨ ra, ta i cahan ra sihin ra Ndyoo. \p \v 42 Ta i catyi ra sihin ra Ndyoo: Ndyoo Zuti, tatu cuhva cuñi moo cuu, cuhvon sa ma ndyehi tundoho ya. Zoco ma cuhvon tañi cuhva cuñi mi. Nacuu si tañi cuhva cuñi moo. \p \v 43 Tacuan ta i quituu minoo ángel nu ndyaa ra, ta saha ca si tundyee iñi sii ra. \p \v 44 Cuaha xaan tundoho ndyehe ra Jesús vatyi cuihya xaan cuñi ra, ta ñihi ca sica tahvi ra sii ra Ndyoo. Ta cuaha xaan tyeen ra i quita tañi toon nɨñɨ nu ñuhu. \p \v 45 Ta sa nduvita ra sa ndɨhɨ cahan ra sihin ra Ndyoo ta sahan ra nu yucu ra ndɨhɨ sihin ra, ta nañihi ra sii ra quixi ra vatyi cuihya xaan cuñi ra. \p \v 46 Ta i catyi ra sihin ra: ¿Ñacu quixi xaan ndo? Nduvita ndo ta cahan ndo sihin ra Ndyoo coto nducu coto ihñi cuihna sii ndo. \s1 Tɨɨn ra sii ra Jesús \p \v 47 Nu cahan ca ra Jesús ta i saa ra Judas, minoo sa usi uu tahan ra i casi ra Jesús cuu ra. Ta i saa cuaha xaan ñiyɨvɨ sihin ra. I tuhva ra Judas sii ra Jesús vatyi cua coho ra xɨtɨ ra. \p \v 48 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Judas, ¿atu sihin sa cohon xɨti cua nacuhva cuendon sii ra i quisi ndya gloria? Catyi ra. \p \v 49 Ndyehe ra yucu sihin ra Jesús cuhva sa cuu, ta ndaca tuhun ra sii ra: Tata, ¿atu cañi ndi sii ra sihin mityi? Catyi ra. \p \v 50 Ta minoo ra cuan i sahndya ra zoho minoo ra cu muzu ra cu zutu ya cahnu, siyo cuaha. \p \v 51 Zoco i catyi ra Jesús sihin ra: Zaña ndo. Vaha ñi. Catyi ra. Ta i naquihin ra Jesús zoho ra cuan ta natyaa ra. Ta i zanduvaha ra zoho ra. \p \v 52 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra zutu nahnu, ta ra cu policía cuenda vehe ñuhu ta ra mandoñi: ¿Atu vasi tɨɨn ndo sii minoo ra zuhu vatyi ñaa ndo mityi ta ndaha tyiño xaan? \p \v 53 Tahan tahan quɨvɨ i sehin vehe ñuhu cahnu ta yucu ndo, zoco ñá tɨɨn ndo sii yucuan. Vityi cuu cuhva ndyaca ñaha ra ña vaha, ta yucuan cuenda vityi cua tɨɨn ndo sii. \s1 I catyi ra Pedro vatyi ña sito ra sii ra Jesús \p \v 54 Tacuan i tɨɨn ra sii ra Jesús, ta i sindyaca ra sii ra ndya vehe ra cu nuu sii ra cu zutu. Ta i sindyico ra Pedro sii ra sica sica ñi. \p \v 55 Ta cuhva sa saa coyo ra yucuan i zatahan ra ñuhu nuquehe ta sicundyaa ra, ta i sicundyaa ra Pedro mahñu. \p \v 56 Ta cuhva sa ndyaa ra Pedro yunuhu ta i ndyehe minoo ña cu muzu sii ra, ta nacoto ña sii ra, ta catyi ña: Ra ihya, ra tahan ra cuu sii ra. \p \v 57 Zoco i catyi ra Pedro: Maha, ña site sii ra. \p \v 58 Ta i yaha zuhva cuhva, ta i ndyehe tucu inga ra sii ra Pedro, ta catyi ra: Yoho tucu, ra tahan oo cuu sii ra. Ta i catyi ra Pedro sihin ra: Yɨvɨ yuhvi, tata. \p \v 59 Ta i yaha tañi minoo ora, ta i catyi tucu inga ra: Ndisa cuii vatyi ra ihya cuu tucu minoo ra tahan ra vatyi zuun ñi ra Galilea cuu tucu ra. \p \v 60 Ta i catyi ra Pedro sihin ra: Tata, ña site ñaa tuhun cohon. Catyi ra. Ta zuun ñi caa cuhva sa cahan ra Pedro, ta i sacu saa minoo ndɨvɨ tyahnu. \p \v 61 Tacuan ta i nasico cava ra Jesús, ta i nandyehe ra sii ra Pedro. Ta i nacohon iñi ra Pedro cuhva sa i catyi ra Jesús sihin ra: “Cumañi ca vacu saa ndɨvɨ tyahnu, cua catyun uñi tahan saha vatyi ña siton sii.” \p \v 62 Ta cuhva cuan i quita ra Pedro, ta i sacu xaan ra vatyi i nducuihya xaan iñi ra. \s1 Sacu ndyaa ñiyɨvɨ sii ra Jesús \p \v 63 Tacuan ta ra i sicumi sii ra Jesús i quisaha sacu ndyaa ra sii ra, ta i cañi ra sii ra. \p \v 64 I sihñi ra minoo zahma nuu ra, ta zɨquɨ i cati ra nuu ra ta catyi ra: Nacoton yoo ra i cañi suun. Catyi ra. \p \v 65 Ta cuaha xaan inga sa quiñi i cahan ra sihin ra. \s1 I sindyaca ra sii ra Jesús nu titahan ra cu tyiño hebreo \p \v 66 Ta cuhva sa cundisi i titahan ra mandoñi sihin ra zutu nahnu sihin ra maestro cuenda ley. Ta i quihin ra sii ra Jesús, ta sindyaca ra sii ra nu cuu junta cahnu cuenda tandɨhɨ ra ñiñi hebreo. Ta i catyi ra sihin ra: \p \v 67 Nacatyun sihin ndi ¿atu ra Cristo cuun, ra cua zacacu sii ndi? Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Tatu catyi sihin ndo vatyi zuun ra cui, ma sino iñi ndo. \p \v 68 A tatu ndaca tuhin ñaa minoo cuhva sii maa ndo, ma nacahan ndo. Ta zuun ñi sa ma zaña ndo sii. \p \v 69 Zoco ndya vityi cua cundyaa ra i quisi ndya gloria siyo cuaha ra Ndyoo. Catyi ra. \p \v 70 Tacuan ta i ndaca tuhun tandɨhɨ ra sii ra Jesús ta catyi ra: ¿Zɨquɨ zehe ra Ndyoo cuu suun? Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Zuun cui tañi catyi maa ndo. \p \v 71 Tacuan ta i catyi ra cuan sihin tahan ra: Xihna sa cahan ra. Ñahñi ca sa ndaa cuñi si vityi. Zuun ñi maa yo i siñi sa cahan ra sihin yuhu ra. \c 23 \s1 Nacuhva cuenda ra sii ra Jesús sii ra Pilato \p \v 1 I nduvita tandɨhɨ ra xaan iñi sii ra Jesús, ta i sindyaca ra sii ra nu ndyaa ra Pilato, ra cu governador. \p \v 2 Ta i quisaha tyaa ra cuatyi sata ra Jesús nuu ra Pilato ta catyi ra: Ra ihya, zatɨvɨ xaan ra sii ñiyɨvɨ sihin tuhun cahan ra nuu ñu. Ta catyi ra vatyi ña vaha sa tyiyahvi ndi xuhun sii ra ndyaca ñaha. Ta catyi ra vatyi Cristo cuu ra, minoo ra cu rey. Tacuan i nacatyi tandɨhɨ ra cuan sihin ra Pilato. \p \v 3 Ta zɨquɨ i ndaca tuhun ra Pilato sii ra Jesús: ¿Atu yoho cuu rey cuenda ñiyɨvɨ hebreo? Ta i catyi ra Jesús: Tacuan cu si tañi catyi moo. \p \v 4 Tacuan ta i catyi ra Pilato sihin ra zutu nahnu ta sihin inga ñiyɨvɨ: Ñahñi cuatyi ra ya iyo. Catyi ra. \p \v 5 Zoco i nduxaan ca ñiyɨvɨ ta i catyi ñu: Cahnu xaan cuatyi ra ya. Cuaha xaan tizɨhɨ saha ra vatyi zacuaha ra sii ñiyɨvɨ ta zanandɨquɨ ra sii ñu ndya Galilea ta ndya ihya. \s1 Tasi ra Pilato sii ra Jesús nuu ra Herodes \p \v 6 Cuhva sa siñi ra Pilato tuhun cuan ta i ndaca tuhun ra tatu ra Galilea cuu ra Jesús. \p \v 7 Ta sa sito ra vatyi zuun ra cuu ra, ta zɨquɨ i zacuhun ra sii ra nu ndyaa ra Herodes vatyi ra Herodes i cuu gobernador nacahnu Galilea. Ta quɨvɨ cuan ñoho ra Herodes ñuu Jerusalén. \p \v 8 Ta zɨɨ xaan i cuñi ra Herodes sa ndyehe ra sii ra Jesús vatyi sa naha xaan cuñi ra ndyehe ra sii ra. Sa siñi xaan ra Herodes tuhun ra Jesús, ta cuñi ra ndyehe ra sa zavaha ra Jesús minoo sa ndyityi. \p \v 9 Cuaha xaan cuhva i ndaca tuhun ra sii ra Jesús, zoco ñá nacahan maa ra Jesús sa cahan ra. \p \v 10 Ta yucu tucu ra zutu nahnu ta ra maestro cuenda ley cuhva cuan, ta i tyaa xaan ra cuatyi sata ra Jesús. \p \v 11 Ta ra Herodes sihin zandaru ra, i sacu ndyaa ra sii ra Jesús. Ta i natyihi ra minoo zahma yahvi xaan sii ra, ta tyaqui xaan si tañi sa sityiño minoo rey, ta i natasi ra Herodes sii ra nu ndyaa ra Pilato. \p \v 12 Ta quɨvɨ cuan i nduu amigo ra Pilato sii ra Herodes vatyi nu quisi quɨvɨ ñá cuu ndyehe ra sii tahan ra. \s1 Saha ra Pilato sa cuu ra Jesús \p \v 13 I zandu‑ɨɨn ra Pilato sii ra zutu nahnu ta ra cu tyiño ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ. \p \v 14 Ta i catyi ra sihin ñu: I quisi ndyaca ndo sii ra ya sii, ta catyi ndo vatyi zatɨvɨ xaan ra sii ñiyɨvɨ. Zoco sa tyicuhve sii ra nuu ndo. Ta ñahñi cuatyi ra iyo cuhva catyi maa ndo. \p \v 15 Ta ra Herodes tucu ñá nañihi ra numinoo cuatyi ra, ta i natasi tucu ra sii ra ihya. Sa ndyehe ndo vatyi ñahñi sa zavaha ra ta cua cuu ra. \p \v 16 Yucuan cuenda cua cañi sii ra, ta cua zañe sii ra. \p \v 17 Tacuan i catyi ra Pilato vatyi cuñi si sa zaña ra sii minoo ra ñoho vehe caa tañi iyo costumbre sa cuenda vico cuan. \p \v 18 Zoco ɨɨn ñi i cana saa tandɨhɨ ñiyɨvɨ ta catyi ñu: Cahñun sii ra ya, ta zañon sii ra Barrabás. Catyi ñu. \p \v 19 Ta ra Barrabás cuan ñoho ra vehe caa vatyi iyo cuatyi ra sa cuñi ra nduvita ra zɨquɨ ra cu tyiño. Ta i sahñi ra ñiyɨvɨ. \p \v 20 Ta ra Pilato cuñi ra zaña ra sii ra Jesús, ta i cahan ra sihin ñiyɨvɨ inga saha vatyi cua zaña ra sii ra. \p \v 21 Zoco i cana saa ñu ta catyi ñu: Nacuu ra nu cruz. Nacuu ra nu cruz. \p \v 22 Ta i catyi tucu ra Pilato sihin ñu sa cu uñi saha: ¿Ñaa cuenda? ¿Ñaa sa ña vaha i zavaha ra? Ñahñi cuatyi ra i nañihi ta cua cuu ra. Yucuan cuenda cua cañi sii ra, ta cua zañe sii ra. Catyi ra Pilato. \p \v 23 Zoco i cana saa xaan ñiyɨvɨ, ta i zañiñi ñu vatyi nacuu ra nu cruz. Yaha xaan i cana saa ñiyɨvɨ, ta ra zutu nahnu ndya cuhva ndya sa cuu cuhva cuñi ñu. \p \v 24 Ta i zandaa ra Pilato tyiño cuhva cuñi maa ñu. \p \v 25 Ta tañi cuhva cuñi ñiyɨvɨ, i zaña ra sii ra Barrabás, ra ñoho vehe caa sa cuenda sa sahñi ra ñiyɨvɨ ta nduvita ra zɨquɨ ra cu tyiño. Ta i zavaha ra sihin ra Jesús cuhva catyi ñiyɨvɨ. \s1 Nu i tyaa ra sii ra Jesús nu cruz \p \v 26 Tacuan ta i quihin zandaru sii ra Jesús ta cuahan ra sihin ra. Ta i tɨɨn zandaru sii minoo ra ñuu Cirene. Simón nañi ra. I quita ra sicuhu, ta vasi ra ñuu Jerusalén. Ta i zacuizo zandaru cruz ra Jesús sii ra, ta cuahan ra sata ra Jesús. \p \v 27 Ta i sindyico tucu cuaha xaan inga ñiyɨvɨ sii ra Jesús. Ta cuaha xaan ñu zɨhɨ i sacu xaan ñu vatyi cuihya xaan cuñi ñu sa cuenda ra. \p \v 28 Ta i ndyehe ra Jesús sii ñu, ta i catyi ra sihin ñu: Tandɨhɨ ndoho ñu zɨhɨ ñuu Jerusalén, ma vacu ndo sa cuenda mi. Vacu ndo sa cuenda maa ndo ta sa cuenda zehe ndo. \p \v 29 Vatyi cua quisi quɨvɨ cua ndyehe xaan ndo tundoho. Ta cua cahan ñiyɨvɨ sa cuenda ñu sa yoñi zehe, ta cua catyi ñu: “Zɨɨ xaan cuñi ñu yoñi zehe iyo vatyi ma yaha xaan ndyehe ñu tundoho tañi ñiyɨvɨ iyo zehe.” \p \v 30 Vatyi quɨvɨ cuan, cua cuñi ñu sa nduva yucu xiñi ñu ta zahvi si sii ñu. \p \v 31 Vatyi tatu tyehen zavaha ñu sihin mi ta ñahñi cuatyi, yaha ca cua zavaha ñu sihin maa ndo ra iyo cuatyi. Catyi ra Jesús. \p \v 32 Ta i quihin tucu zandaru sii uu tahan ra quiñi xaan iyo vatyi cua cahñi ra sii ra ɨɨn ñi sihin ra Jesús. \p \v 33 Ta sa saa coyo ra minoo nu nañi si Yɨquɨ Xiñi Ndɨyɨ, yucuan i tyaa ra sii ra Jesús nuu cruz. Ta i tyaa ra sii minoo ra ña vaha cuan nuu inga cruz ta sañi ndyaa ra siyo cuaha ra Jesús. Ta inga ra siyo zatyi ra. \p \v 34 Ta cuhva sa ndyaa ra Jesús nu cruz ta i catyi ra: Ndyoo Zuti, zohon tucahnu iñi sii ra ya vatyi ña sito ra ñaa sa ndyicuu ra sihin. Tacuan i cahan ra Jesús sihin ra Ndyoo. Ta i sizɨquɨ zandaru cuan vatyi cua ndyehe ra yoo ra cua zahacanaa minoo minoo zahma ra Jesús. \p \v 35 Ta yucu ñiyɨvɨ, ta ndyehe ñu. Ta ra cu tyiño sa yucu sihin ñu i sacu ndyaa ra sii ra Jesús ta catyi ra: I zacacu ra sii inga ñiyɨvɨ. Nazacacu ra sii maa ra tatu ndisa vatyi ra Cristo cuu ra, ra i casi ra Ndyoo. \p \v 36 Ta i sacu ndyaa tucu zandaru sii ra. I tuhva ra sii ra, ta saha ra vinagre coho ra. \p \v 37 Ta i catyi ra: Tatu rey cuenda ñiyɨvɨ hebreo cuun, zacacun suun. Catyi ra. \p \v 38 Ta i tyaa ra letra xiñi cruz ra sihin zahan griego, ta zahan latín ta zahan hebreo ta catyi si: “Rey ñiyɨvɨ hebreo cuu ra.” \p \v 39 Ta minoo ra quiñi, ra ndyaa nu cruz ii siyo ra Jesús, quiñi xaan i cahan ra sihin ra ta i catyi ra: Tatu ndisa vatyi ra Cristo cuun, zacacun sii moo ta sii maa ndi. Catyi ra. \p \v 40 Zoco inga ra cuan i catyi ra sihin ra tahan ra: ¿Atu ña yuhun sii ra Ndyoo? Ta zuun ñi tundoho sa ndyehe maa ra, ndyehun vityi. \p \v 41 Ta maa yo tahan si ndyehe yo tundoho ya vatyi iyo cuatyi yo, zoco maa ra ya ñahñi cuatyi ra iyo. Catyi ra. \p \v 42 Ta i catyi ra sihin ra Jesús: Jesús, nacohon iñun sii, quɨvɨ cua cundyaca ñohon. \p \v 43 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Sa ndisa catyi suhun vatyi vityi cua cundyoon sihin mi nu cuahan añima ñu sino iñi sii ra Ndyoo. \s1 Nu i sihi ra Jesús \p \v 44 Tacuan i catyi ra Jesús. Ta i cuu si maa ora, ta i quisaha nduñaa. Ta ñaa xaan i nduu nacahnu ñuu ñiyɨvɨ ndya caa uñi sa sahiñi. \p \v 45 I nduñaa ñicandyi. Ta zahma coco sa ndita sisi vehe ñuhu cahnu i ndata zava si. \p \v 46 Ta i cana saa ra Jesús minoo sa ñihi xaan ta i catyi ra: Ndyoo Zuti, ndaha moo tyei añime. Ta sa yaha cahan ra Jesús cuhva cuan ta ndaha i sihi ñi ra. \p \v 47 Ta sa ndyehe minoo ra cu nuu sii zandaru tandɨhɨ sa cuu, ta i zacahnu ra sii ra Ndyoo, ta catyi ra: Ndisa cuii vatyi ñahñi cuatyi ra i sicoo. \p \v 48 Ta tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa i titahan yucuan vatyi cua ndyehe ñu ñaa sa cua cuu, i quita ñu ta cuahan ñu. Yaha xaan cuihya i cuñi ñu. \p \v 49 Ta tandɨhɨ amigo ra Jesús ta ñu zɨhɨ sa sindyico sii ra ndya Galilea i si‑iñi ndyaa ñu ndya zava. Ta i ndyehe ñu tandɨhɨ sa i cuu. \s1 I tyihi ra sii ra Jesús sisi ñaña \p \v 50 Sicoo minoo ra nañi José. Vaha xaan ra, ta ndoo xaan ra. Ta i cuu ra minoo ra cu nuu cuenda ra hebreo. \p \v 51 Ra ñuu Arimatea cuu ra José, ta ndatu ra quɨvɨ cua cundyaca ñaha ra Ndyoo. Ta ñá ndoo ra vaha sihin sa zavaha ra hebreo ra tahan ra. \p \v 52 Ta i sahan ra José nu ndyaa ra Pilato, ta i sica ra coño ñuhu ra Jesús. \p \v 53 Ta i zanoo ra sii si nuu cruz. Ta i cava noo ra zahma sii si. Ta i saqui ra sii si sisi minoo ñaña nu cuu minoo yavi yuu. Minoo ñaña saa cuu si ta yoñi ca cutyiño sii si. \p \v 54 Ta i cuu si viarni, quɨvɨ i zanduvaha ñiyɨvɨ sa cua casi ñu zavuru vatyi zavuru cuu quɨvɨ tuhva ñu quitatu. \p \v 55 Ta ñu zɨhɨ sa i quisi sihin ra Jesús ndya Galilea i sindyico ñu sii ra, ta i ndyehe ñu ñaña ta cuhva catuu coño ñuhu ra Jesús sisi si. \p \v 56 Ta zɨquɨ cuahan ñu ta zanduvaha ñu xahan vixi (sa cua vaca ñu sii coño ñuhu ra Jesús cuee ca), ta i quitatu ñu zavuru tañi catyi ley hebreo. \c 24 \s1 Cuhva i nandoto ra Jesús \p \v 1 Ta quɨvɨ tumingu ñaha cuii ñi i sinanuhu ñu zɨhɨ ndya ñaña ra. Ndaha ñu xahan vixi sa zanduvaha ñu. Ta i sahan tucu inga ñu zɨhɨ sihin ñu. \p \v 2 Ta cuhva sa saa ñu i ndyehe ñu vatyi yuu cahnu sa sindazi yuñaña cuan sa sɨñɨ siyo si. \p \v 3 I quɨhvɨ ñu sisi ñaña cuan, zoco ña nañihi ñu coño ñuhu ra Jesús, ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 4 Ta ñá ñihi ñu cuhva ñaa sa cuu. Ta cuhva cuan i quisi uu tahan ra nu nandyaa ñu; ñoho ra zahma xiño xaan si. \p \v 5 Ta i yuhu xaan ñu. Ta i sicava ndyayu ñu nu ñuhu. Ta i catyi ra cuan sihin ñu: ¿Ñacu nanducu ndo sii minoo ra ndito ihya nu iyo ñiyɨvɨ i sihi? \p \v 6 Yoñi ca ra ihya; sa i nandoto ra. Nacohon iñi ndo cuhva i cahan ra sihin ndo quɨvɨ sa sica noo ra Galilea. \p \v 7 Vatyi i catyi ra: “Tahan si sa cuhva cuenda ñu sii ra i quisi ndya gloria ndaha ra iyo cuatyi. Ta cua cahñi ra sii ra nuu cruz. Ta sa cu uñi quɨvɨ cua nandoto tucu ra.” \p \v 8 (Tacuan i catyi ángel cuan sihin ñu.) Ta i nacohon iñi ñu tuhun i cahan ra Jesús quɨvɨ cuan. \p \v 9 Ta i quita ñu nuñaña, ta i sinuhu ñu. Ta i nacatyi ñu tandɨhɨ cuhva cuan sihin sa usi ɨɨn tahan ca ra i casi ra Jesús ta sihin tandɨhɨ inga ñu sino iñi. \p \v 10 Ta ñu nacatyi tuhun cuan sihin ra cuan cuu ña María Magdalena, ta ña Juana, ta ña María zɨhɨ ra Jacobo ta inga zuhva ca ñu. \p \v 11 Zoco ñá sino iñi ra cuan sa cahan ñu vatyi sica iñi ra vatyi cahan ñi maa ñu. \p \v 12 Zoco i nduvita ra Pedro, ta i cacono ra ta cuahan ra ndya ñaña. Ta i ndyehe ra sisi yavi yuu cuan. Ta i ndyehe ra vatyi zahma ñi ca ra catuu ndya zava. Ta i sinuhu ra. Ta iyo xaan i cuñi ra vatyi ñá catuu ca coño ñuhu ra Jesús sisi ñaña cuan. \s1 I quituu ra Jesús nuu uu tahan ra i sica noo sihin ra \p \v 13 Ta zuun ñi quɨvɨ cuan cuahan uu tahan ra i sica noo sihin ra Jesús ndya minoo ñuu luhlu sa nañi Emaús. Ñuu cuan ndyaa si tañi usi ɨɨn kilómetro sata ñuu Jerusalén. \p \v 14 Ta cuhva sa cuahan ra, natuhun tahan ra sa cuenda tandɨhɨ sa i cuu. \p \v 15 Ta cuhva sa natuhun tahan ra sihin ra tahan ra, i natahan ra Jesús sii ra ta cuahan ra sihin ra. \p \v 16 Zoco vazu i ndyehe ra sii ra Jesús, ñá nacoto ra yoo ra cuu ra Jesús. \p \v 17 Tacuan ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Ñaa sa natuhun xaan ndo ityi cuahan ndo? Ta ¿ñacu nducuihya xaan iñi ndo? \p \v 18 Tacuan ta i nacahan minoo ra sa nañi Cleofas, ta catyi ra: ¿Yozo caa cuu si vatyi i sohon ñuu Jerusalén, ta ña siton cuhva sa i cuu ñuu cuan? \p \v 19 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Ñaa sa i cuu? Catyi ra. Ta i catyi ra cuan sihin ra: Sa cuenda ra Jesús, ra ñuu Nazaret vatyi i cuu ra minoo ra profeta. Ta sihin tundyee iñi ra Ndyoo i zavaha xaan ra sa ndyityi. Vaha xaan i cuu ra nuu ra Ndyoo, ta vaha xaan i cahan ra nuu ñiyɨvɨ ndɨhɨ ca. \p \v 20 Zoco ra zutu nahnu ta ra cu nuu vehe ñuhu i saha cuenda ra sii ra sii zandaru romano vatyi cahñi ra sii ra. Ta i sihi ra nuu cruz. \p \v 21 Ta vityi sa cuu si uñi quɨvɨ sa i cuu cuhva cuan. Ta i sica iñi maa ndi vatyi maa ra cuu ra cua zacacu sii ñiyɨvɨ hebreo. \p \v 22 Ta inga tucu cuhva vatyi iyo xaan cuñi ndi sihin cuhva catyi zuhva ñu zɨhɨ vatyi ñaha cuii ñi i sahan ñu nu ndyaa ñaña ra. \p \v 23 Ta ñá nañihi ñu coño ñuhu ra yucuan. Ta i quisi nacatyi ñu sihin ndi vatyi i ndyehe ñu sii uu tahan ángel. Ta catyi ángel cuan vatyi ndito ra Jesús. \p \v 24 Ta sahan zuhva ra tahan ndi nu ndyaa ñaña ra. Ta i ndyehe ra vatyi sa ndisa cuu cuhva catyi ñu zɨhɨ cuan. Ta ñahñi ca coño ñuhu ra Jesús ñoho. \p \v 25 Tacuan i catyi ra cuan. Ta i catyi ra Jesús sihin ra: Zuhva cuii ñi cutuñi iñi ndo. Ta cuee xaan sino iñi ndo tuhun i tyaa ra profeta ta sa naha. \p \v 26 ¿Atu ña sito ndo vatyi tahan si sa ndyehe xihna ra Cristo tundoho? ta zɨquɨ cua ñihi ra tyiño sa cundyaca ñaha ra. Catyi ra Jesús sihin ra. \p \v 27 Ta zɨquɨ i quisaha nacatyi ra yozo caa cuahan tuhun nu tutu ra Ndyoo. I quisaha ra sihin tuhun i tyaa ra Moisés ta zɨquɨ sa i tyaa tandɨhɨ ra profeta. Ta i zañaha ra Jesús cuhva i cahan Tuhun Ndyoo sa cuenda maa ra. \p \v 28 Ta cuhva sa saa ra ñuu nu cuahan ra, i zaha ra Jesús tuhun vatyi cua cuhun ra ityi nuu ca. \p \v 29 Zoco i zañiñi inga ra cuan sii ra ta catyi ra: Ndoon sihin ndi vatyi sa cua iñi xaan. Ta i quɨhvɨ ra Jesús vatyi cua ndoo ra sihin ra. \p \v 30 Ta cuhva sa sacundyaa ra sihin ra mesa, i quihin ra pan. Ta saha ra tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo. Ta i sahnu ra sii si, ta saha ra sii si sii ra. \p \v 31 Ta cuhva cuan i nacoto ra sii ra Jesús, zoco i naa ñi ra Jesús, ta ñá ndyehe ca ra sii ra. \p \v 32 Ta i catyi ra sihin ra tahan ra: ¿Ñacu ñá nacoto yo sii ra cuhva sa vasi yo sihin ra? Vatyi zɨɨ xaan i cuñi yo cuhva sa natuhun ra sihin yo ta cuhva zacuaha ra sii yo yozo caa cuahan Tuhun Ndyoo. \p \v 33 Tacuan i catyi ra cuan, ta zuun ñi caa cuhva cuan i nduvita ra ta i sananuhu ra ndya ñuu Jerusalén. Yucuan i nañihi ra sii sa usi ɨɨn tahan ca ra i casi ra Jesús. Ɨɨn ñi yucu ra sihin inga ra. \p \v 34 Ta i catyi ra sihin ra: Ndisa vatyi i nandoto ra ndyaca ñaha sii yo, ta sa ndyehe ra Pedro sii ra. \p \v 35 Tacuan i catyi ra, ta i nacatyi tucu ra i saa cuan cuhva i natuhun ra Jesús sihin ra ityi cuahan ra ta cuhva i nacoto ra sii ra nu i sahnu ra pan. \s1 Quituu ra Jesús nuu sa usi ɨɨn tahan ra i casi ra \p \v 36 Ta cuhva sa natuhun tahan ra tuhun cuan, ta i quituu ra Jesús mahñu nu yucu ra, ta i catyi ra sihin ra: Nacoo xaan sa taxi añima ndo. Catyi ra. \p \v 37 Zoco i yuhu xaan ra cuan vatyi sica iñi ra vatyi ndyehe ra sii minoo añima. \p \v 38 Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Ñacu yuhu xaan ndo? Ta ¿ñacu sica xaan iñi ndo? ta yuhvi cui. \p \v 39 Ndyehe ndo ndehi ta sehi vatyi zuun yuhvi cui. Tɨɨn ndo sii, ta cua coto ndo vatyi yɨvɨ minoo añima cui. Ñahñi yɨquɨ ta coño ñuhu iyo sii minoo añima tañi iyo sii mi. \p \v 40 Ta cuhva sa ndɨhɨ cahan ra Jesús tuhun ya, i zañaha ra ndaha ra ta saha ra sii ra. \p \v 41 Zoco maa ra cuan, iyo xaan cuñi ra ta zɨɨ xaan cuñi ra ndya cuhva ndya ña cuu ca sino iñi ra sa ndyehe ra. Ta i catyi ra Jesús sihin ra: ¿Atu iyo sa casi? \p \v 42 Ta i saha ra zuhva tyiyaca sa tyihyo ta zuhva xita tyahiñu sii ra. \p \v 43 Ta i quihin ra sii si, ta i sasi ra nuu tandɨhɨ ra. \p \v 44 Ta i catyi ra sihin ra: Tandɨhɨ sa i cuu sii, cuu sa nacatyi sihin ndo ta ndyei sihin ndo. I catyi vatyi cua cuu tandɨhɨ cuhva ndyaa nuu Tutu ra Ndyoo sa cuenda mi, tandɨhɨ sa catyi tuhun i tyaa ra Moisés, ta tuhun i tyaa ra profeta ta sa ndyaa nu libro salmos ndɨhɨ ca. \p \v 45 Tacuan i catyi ra Jesús sihin ra, ta i saha ra sa cutuñi iñi ra cuhva catyi si nuu tutu ra Ndyoo. \p \v 46 Ta i catyi tucu ra Jesús sihin ra: Tacuan ndyaa si vatyi tahan si sa cui. Ta sa cu uñi quɨvɨ cua nandoto tuqui, catyi si. Vatyi ra Cristo cui, ra zacacu sii ndo. \p \v 47 Ta vityi tahan si sa cuhun ndo tandɨhɨ ñuu nacahnu ñuu ñiyɨvɨ ta nacatyi ndo sihin ñiyɨvɨ vatyi cuñi ra Ndyoo sa ndu‑uu iñi ñu cuatyi ñu ta cua zandasi ra Ndyoo cuatyi ñu. Quisaha ndo cahan ndo tuhun ya ñuu Jerusalén ya. \p \v 48 Ta maa ndo cuu sa ndaa tandɨhɨ tuhun ya. \p \v 49 Ta cua zaquisi Tatyi Ii ra Ndyoo zɨquɨ ndo tañi catyi Zuti vatyi cua cuhva ra sii ndo. Zoco ndoo ndo ñuu Jerusalén ya ndya cua quisi Tatyi Ii, ta cua ñihi ndo tundyee iñi sa cua quisi ndya andɨvɨ. \s1 I ndaa xica ra Jesús ityi andɨvɨ \p \v 50 Tacuan i cahan ra Jesús sihin ra i casi ra, ta i sindyaca ra sii ra ndya ñuu Betania. Ta i zandaa ra ndaha ra, ta i nazoco ra sii ra. \p \v 51 Ta cuhva sa nazoco ra sii ra ta i ndaa xica ñi ra ityi andɨvɨ. \p \v 52 Ta i zacahnu xaan ra yucu yucuan sii ra Jesús. Ta i sinanuhu ra ndya ñuu Jerusalén. Ta zɨɨ xaan zɨɨ xaan i cuñi ra. \p \v 53 Ta ñiyaca ta ndyiyaca yucu ra vehe ñuhu cahnu yucuan. Ta zacahnu xaan ra sii ra Ndyoo. Ndɨhɨ si vityi.