\id JAS \h SANTIAGO \toc1 Minoo Carta I Tyaa Ra Santiago \toc2 SANTIAGO \toc3 Stg. \mt1 Minoo Carta I Tyaa Ra Santiago \c 1 \s1 Tyaa ra Santiago carta ya sii ñiyɨvɨ hebreo ñu i sitya cuatyi \p \v 1 Yuhvi ra Santiago cui minoo muzu sii ra Ndyoo ta sii ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo. Tasi carta ya sii tandɨhɨ ndoho ñiyɨvɨ hebreo. Vityi sino iñi ndo sii ra Jesucristo, ta yucu ndo ityi cuan ityi ya. Tasi minoo nacumi sii tandɨhɨ ndo. \s1 Sa siñi tuñi sa saha ra Ndyoo \p \v 2 Zɨɨ xaan cuñi ndo hermanos tatu ndyehe xaan ndo tundoho \p \v 3 vatyi sa sito ndo vatyi tatu saha ra Ndyoo prueba sii ndo, cuñi ra coto ra tatu sino ndisa cuii iñi ndo sii ra. Ta sihin cuhva cuan, ta cua ndundyee xaan ca iñi ndo sihin Tuhun Ndyoo. \p \v 4 Ta nandundyee xaan iñi ndo minoo sa ndisa cuii ta ñahñi ca cua cumañi sii ndo. Cua cuu ndo ñiyɨvɨ vaha sa ndisa cuii, ta yoñi cua cuu tyaa cuatyi sata ndo. \p \v 5 Tatu iyo ndo ña sito ndo ñaa sa cuñi ra Ndyoo cua zavaha ndo, nducu tuhun ndo sii ra. Cua catyi casi ra sihin ndo, ta ma cahan ra sii ndo. \p \v 6 Zoco nɨɨ cuu iñi ndo ta nducu tuhun ndo vatyi tatu ña nɨɨ cuu iñi ndo cuu ndo tañi tyañuhu. Ndaa noo ñi maa si cuhva tyindaha tatyi sii si. \p \v 7-8 Minoo ra ña nɨɨ vaha iñi sii ra Ndyoo, uu sica iñi ra tandɨhɨ saha, ta ma cuu caca iñi ra vatyi cua cuhva ra Ndyoo sa sica ra sii ra. \p \v 9 Ra hermano ra ndahvi, nacuzɨɨ xaan cuñi ra vatyi zanducahnu xaan ra Cristo sii ra. \p \v 10 Ta ra hermano ra cuca, nacuzɨɨ xaan cuñi ra vazu cua nduluhlu ra vatyi tañi minoo ita ñi sa iyo sisi cuhu cuu ra. Cua cuu ra, zoco cua cuhun ra gloria. \p \v 11 Caña ñicandyi, ta ndu‑ihñi xaan, ta xii cuhu ta coyo ita si. Ña tyaqui ca caa si. Zuun ñi cuhva cuan cua tahan si sii ra cuca, vazu zatyiño xaan ra. \s1 Cundyee iñi ndo tatu nducu coto ihñi cuihna sii ndo \p \v 12 Zɨɨ xaan cua cuu sii minoo ra tatu cundyee iñi ra ta ma ndoyo ñuhu ra tatu nducu coto ihñi cuihna sii ra. Vatyi tatu quita vaha ra sa ndyehe ra tundoho cuan, cua cuhva ra Ndyoo minoo corona sii ra sa cua cundito ra tandɨhɨ cuii tyiemvu. Sa catyi ra Ndyoo vatyi cua cuhva ra sii si sii ñiyɨvɨ cuñi xaan sii ra. \p \v 13 Tatu vasi minoo prueba zɨquɨ ndo ta cuñi ndo zavaha ndo cuatyi, ma catyi ndo: “Maa ra Ndyoo nducu coto ihñi sii.” Vatyi ña cuñi ra Ndyoo sa zavaha ndo sa ña vaha, vatyi maa ra ña cuñi ra zavaha ra sa ña vaha numinoo saha, ta yucuan cuenda ña cuñi ra sa zavaha ñiyɨvɨ sa ña vaha. \p \v 14 Minoo minoo yo iyo cuatyi añima yo, ta yucuan cuenda cuñi xaan yo zavaha yo sa ña vaha. \p \v 15 Xihna ca cuñi xaan yo zavaha yo sa ña vaha, ta zɨquɨ cacu cuatyi. Ta tatu sa yaha zavaha yo cuatyi, ta zɨquɨ nducuaha xaan ca sa ña vaha zavaha yo. Ta nu ndɨhɨ tuhun cua cahñi cuii si añima yo. \p \v 16 Ndoho hermanos cuñi xein sii ndo. Ma zandavi ñaha ndo sii ndo ta caca iñi ndo inga cuhva. \p \v 17 Tandɨhɨ sa vaha ta sa ndoo sa cuenda ra Ndyoo cuu si. Maa ra cuu ra i zavaha ñúhu. Ña zama ra cuhva iyo ra, ta ñahñi sa ñaa iyo sii ra. (Sa ñaa cuan cuu sa ña saha coto ñiyɨvɨ sa vaha.) \p \v 18 Sa cuenda sa cuñi maa ra, ta i saha ra minoo cuhva saa coo yo sihin Tuhun Vaha ra. Tacuan i zavaha ra vatyi maa yo cua cuu sa vaha xaan ca sii tandɨhɨ sa i zavaha ra. \s1 Cuhva zavaha yo cuhva cuñi ra Ndyoo sa ndisa cuii \p \v 19 Coto ndo cuhva ya, ndoho hermanos. Tandɨhɨ cuii maa yo cuñi si sa tyizoho vaha yo. Ma yatyi xaan cahan yo, ta ma yatyi xaan cuxaan yo. \p \v 20 Vatyi tatu cuxaan yo, ña zavaha yo cuhva cuñi ra Ndyoo sihin cuhva cuan. \p \v 21 Yucuan cuenda zaña ndo sii tandɨhɨ sa quiñi ta sa ña vaha, ta vii ñi tɨɨn cuenda vaha ndo sii Tuhun Ndyoo sa iyo añima ndo vatyi cua zacacu si cuan sii ndo. \p \v 22 Zoco zavaha ndisa cuii ndo cuhva catyi Tuhun Ndyoo ta yɨvɨ sa tyizoho ñi maa ndo sii si vatyi tatu cuenda tyizoho ñi maa ndo, zuun ñi sii maa ndo zandavi ñaha ndo. \p \v 23 Tatu cuenda tyizoho ñi maa minoo ra cuhva catyi Tuhun Ndyoo ta ña zavaha ra sa catyi si, cuu ra tañi minoo ra ndyehe sii sihin ino. \p \v 24 Ndyehe ra sii ra ta zɨquɨ cuahan ra, ta yatyi xaan naa iñi ra cuhva caa ra. \p \v 25 Zoco tatu ndyehe minoo ra cuhva catyi Tuhun maa ra Ndyoo, nacatyi si sihin ra tandɨhɨ sa cuñi ra Ndyoo sa coto ra, ta yucuan cuu ley ra Ndyoo sa ndasi sii yo. Tatu zavaha ra cuhva catyi si ta ma naa ñi iñi ra sii si, cua tyindyee ra Ndyoo sii ra sihin tandɨhɨ sa zavaha ra. \p \v 26 Zoco tatu sica iñi minoo ra vatyi zavaha ra cuhva cuñi ra Ndyoo ta ña zacuenda ra yuhu ra, zuun ñi sii maa ra zandavi ñaha ra, ta sa caha ñi catyi ra vatyi sino iñi ra sii ra Ndyoo. \p \v 27 Cuhva zavaha yo cuhva cuñi ra Ndyoo sa ndisa cuii ta cuhva zacahnu yo sii ra cuhva cuñi maa ra sa ndisa, cuu sa tyindyee yo sii ñu ndahvi, ñu i sihi yɨɨ, ta sii sa ndyihi ndahvi sihin tundoho sa ndyehe ñu ta ma zavaha yo cuhva zavaha ñiyɨvɨ ña sito sii ra Ndyoo. \c 2 \s1 Ña vaha tatu tyaa ca yo yahvi sii ra hermano cuca ta zɨquɨ sii ra hermano ndahvi \p \v 1 Hermanos, tatu sino ndisa cuii iñi ndo sii ra Jesucristo ra ndyaca ñaha sii yo, ma tyaa xaan ca ndo yahvi sii minoo hermano ta zɨquɨ sii inga. \p \v 2 Vatyi vasi ra hermano nu yucu ndo ta ñoho ra zahma vaha xaan, ta ñoho xehe xuhun cuaan nu ndaha ra. Ta vasi tucu inga hermano, ndahvi ñi caa vasi ra. \p \v 3 Ta tyaa ca ndo yahvi sii ra ñoho zahma vaha ta catyi ndo: “Ihya cundyoon nu tyayu vaha.” Ta sihin ra ndahvi catyi ndo: “Yucuan cuɨñɨ ndyoon a cundyoon nu ñuhu ñi ña.” \p \v 4 Cuhva cuan zazɨɨn ndo sii ra tahan ndo. Ta nduu ndo ñiyɨvɨ sica iñi minoo cuhva ña vaha vatyi tyaa ca ndo yahvi sii ra cuca. \p \v 5 Cuñi xein sii ndo hermanos. Tyizoho vaha ndo sa quehin. I casi ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ ndahvi vatyi cua sino xaan iñi ñu sii ra, ta cua ñihi ñu sa saha maa ra ta cuhun ñu nu ndyaca ñaha ra tañi sa i catyi ra. Cua tɨɨn cuenda ra sii ñiyɨvɨ cuñi xaan sii ra nu ndyaca ñaha ra. \p \v 6 Zoco maa ndo ña tyaa ndo yahvi sii ra ndahvi. ¿Atu yɨvɨ ra cuca cuu ra zavaha xaan sa ña vaha sihin ndo ta sindyaca sii ndo nuu ra juez? \p \v 7 ¿Atu yɨvɨ ra cuca cuu ra quiñi xaan cahan sii ra Jesucristo? Ta maa ndo cuu ra sino iñi sii ra Jesús. \p \v 8 Zavaha ndo sa vaha tatu tyaa ndo yahvi sa ndisa cuii sii ley maa ra Ndyoo sa zacuaha ra Jesús. Sa ñiñi xaan ca cuu nu catyi si tyehen: “Cuñi xoon sii inga ñiyɨvɨ tañi cuñun sii moo.” \p \v 9 Zoco tatu tyaa ca ndo yahvi sii minoo ñiyɨvɨ ta zɨquɨ sii inga, zavaha ndo cuatyi, ta catyi ley ra Ndyoo vatyi ra iyo cuatyi cuu ndo. \p \v 10 Tatu catyi yo vatyi tyaa yo yahvi sii ley ra Ndyoo, ta ña tyaa yo yahvi sii minoo si, ndoo cuatyi zɨquɨ yo sa cuenda tandɨhɨ si. \p \v 11 Maa ra Ndyoo i catyi: “Ma cuzu ndo sihin minoo ñaha tatu yɨvɨ ñazɨhɨ ndo cuu.” Ta i catyi tucu ra: “Ma cahñi ndo ñiyɨvɨ.” Vazu ña zavohon cuatyi sa xihna ñi, zoco tatu cahñun ñiyɨvɨ, zuun ñi ña tyoon yahvi ley ra Ndyoo, ta iyo cuatyun ityi nuu maa ra. \p \v 12 Cua tyicuhva ra Ndyoo sii ndo cuhva catyi tyiño saa i zandaa ra. Yucuan cuenda zacuenda ndo sii ndo sihin cuhva cahan ndo ta sihin cuhva zavaha ndo. \p \v 13 Vatyi ma cundahvi iñi ra Ndyoo sii ndo quɨvɨ tyicuhva ra sii ndo tatu ña cundahvi iñi ndo sii ñiyɨvɨ. Zoco tatu cundahvi iñi ndo sii ñiyɨvɨ, cua cundahvi tucu iñi maa ra Ndyoo sii ndo. \s1 Tatu nɨɨ cuu iñi yo sii ra Ndyoo sa ndisa, cua zatyiño yo tyiño ra \p \v 14 Hermanos, ¿yozo caa cua tyindyee si sii minoo ra tatu catyi ra vatyi nɨɨ xaan cuu iñi ra zoco ñahñi tyiño ra Ndyoo zavaha ra? Sihin sa nɨɨ ñi iñi ra cuan ¿atu cuu cacu ra? \p \v 15 Tatu iyo minoo hermano a minoo hermana ta ñahñi zahma ñu iyo ta sizoco ñu \p \v 16 ta minoo ndo catyi ndo sihin ñu: “Natyindyee ra Ndyoo suun. Vaha xaan tatu coo zahmon ta sa casun.” Tatu tacuan cohon ta ña sohon sa siñi ñuhu sii ñu ¿yozo caa tyindyee si? \p \v 17 Zuun ñi cuhva cuan, vazu nɨɨ xaan iñi ndo catyi ndo, zoco tatu ñahñi maa sa zavaha ndo, ña nɨɨ iñi ndo sa ndisa cuii tatu tacuan caa iyo ndo. \p \v 18 Iyo ndo cua catyi ndo: “Tatu nɨɨ iñi yo sii ra Ndyoo, sa vaha tacuan ñi.” Zoco yuhvi catyi vatyi ñiñi xaan sa zavaha yo sa vaha vatyi tatu ma zavaha yo sa vaha yoñi cua coto tatu nɨɨ iñi yo sii ra Ndyoo a ña nɨɨ iñi yo. Yuhvi zavehi sa vaha, ta cuhva cuan cuu ndyehe ñiyɨvɨ vatyi nɨɨ xaan iñi. \p \v 19 Iyo ndo catyi ndo vatyi sino iñi ndo vatyi iyo minoo ñi Ndyoo. Vaha catyun sa sino iñun sa iyo minoo Ndyoo, zoco cuhva cuan sino tucu iñi tandɨhɨ cuihna, ta yuhu xaan si ndya cuhva nɨhɨ si. \p \v 20 Ñahñi sa siñi tuñi vaha iyo sii ndo. ¿Ama cua cutuhva ndo vatyi ñahñi maa cuu si sa catyi yo vatyi sino iñi yo tatu ma zavaha yo cuhva cuñi ra Ndyoo? \p \v 21 Nduvaha ra Abraham ñiyɨvɨ sahnu sii yo ityi nuu ra Ndyoo sa cuenda cuhva i zavaha ra quɨvɨ cua cuhva ra sii ra Isaac zehe ra sii ra Ndyoo ta cua cahñi ra sii ra. I saha ra Abraham sii ra Isaac sii ra Ndyoo vazu ndaha cuu ra cuñi ra. \p \v 22 Nɨɨ xaan i cuu iñi ra Abraham sii ra Ndyoo, ta yucuan cuenda i zavaha ra cuhva i catyi ra. Ta sa cuenda cuhva i zavaha ra ta nɨɨ ca i nduu iñi ra. \p \v 23 Ta i cuu si cuhva catyi Tuhun Ndyoo: “I sino xaan iñi ra Abraham sii ra Ndyoo, ta i ndyehe ra Ndyoo sii ra tañi sa ñahñi cuatyi ra.” Ta i catyi ra Ndyoo vatyi amigo ra cuu sii ra Abraham. \p \v 24 Cuhva cuan cuu ndyehe ndo vatyi nduvaha yo ityi nuu ra Ndyoo sa cuenda cuhva zavaha yo, ta yɨvɨ sa cuenda sa sino ñi iñi yo sii ra. \p \v 25 Ta zuun ñi cuhva cuan i cuu si sihin ña Rahab minoo ñaha zɨɨ iñi. I catyi ra Ndyoo vatyi ñahñi ca cuatyi ña vatyi i zavaha ña minoo sa vaha quɨvɨ i tɨɨn cuenda vaha ña sii ra i tasi ra Josué. I tyixehe ña sii ra, ta zɨquɨ i natasi ña sii ra inga ityi vatyi ma cahñi ñiyɨvɨ ña vaha sii ra. \p \v 26 Tañi sa quita añima yo tatu sa sihi coño ñuhu yo, zuun ñi tacuan tucu cuu si tatu catyi yo vatyi sino iñi yo sii ra Ndyoo ta ñahñi sa zavaha yo sa cuenda ra. Ñahñi yahvi ndyaa tuhun cahan yo sa sino iñi yo. Ña sino ndisa cuii iñi yo. \c 3 \s1 Cuhva cuñi si zacuenda yo yuhu yo \p \v 1 Ma cuaha xaan ndoho cuñi ndo cuu ndo ra zacuaha sii inga ndo vatyi sa sito ndo vatyi nduhvi ra zacuaha, ñihi ca cua tyicuhva ra Ndyoo sii ndi quɨvɨ cua tasi tuñi ra sii ñiyɨvɨ tatu ña vaha zacuaha ndi. \p \v 2 Ta tandɨhɨ cuii yo iyo saha zavaha yo sa ña vaha a zama yuhu yo. Tatu iyo minoo ra cuu zacuenda ra yuhu ra, ñahñi maa cuatyi ra iyo. Cuu cundyaca ñaha ra sii ra sa ndisa cuii. \p \v 3 Cuu cundyaca ñaha yo sii minoo caballo cahnu tatu tyihi yo minoo freno yuhu tɨ. \p \v 4 Nahnu xaan barco, zoco vazu ñihi xaan caa tatyi cuu zacuhun ra zacaca sii tu ndya ityi cuñi maa ra sihin minoo caa luhlu sa ndyaa xiñi tu. \p \v 5 Ta zuun ñi cuhva cuan, luhlu xaan yaa yo, zoco cuaha xaan sa ña vaha cuu zavaha si. Tañi minoo ñúhu luhlu tatu sa natɨɨn si cua cahmi si candɨɨ cuhu cahnu. \p \v 6 Ta tañi minoo ñúhu cuu yaa yo. Cuaha xaan sa ña vaha cahan si. Zatɨvɨ si sii tandɨhɨ yo, ta zatɨvɨ si sii yo tandɨhɨ quɨvɨ iyo yo ihya ñuu ñiyɨvɨ. Andyaya cuu nu quita tandɨhɨ tyiño ña vaha sa zavaha yaa yo. \p \v 7 Vatyi cuu zandumazu ñiyɨvɨ sii tandɨhɨ cuii nuu quɨtɨ xaan a zaa a coo a quɨtɨ iyo sisi tyañuhu, ta cuu cundyaca ñaha ra sii tɨ. \p \v 8 Zoco yaa ra ña cuu cundyaca ñaha ra. Ndya vaha ñi cuhva ndyaa listo si sa cahan si sa quiñi caa ta zatɨvɨ si sii inga ñiyɨvɨ. \p \v 9 Sihin yaa yo zacahnu yo sii ra Ndyoo Zutu yo, ra ndyaca ñaha sii yo. Ta zuun ñi sihin yaa yo cahan yo ndya vaha ñi sii ñiyɨvɨ, ta maa ra Ndyoo i zavaha sii ñu vatyi cuu ñu zehe ra. \p \v 10 Zuun ñi sihin yuhu yo zacahnu yo sii ra Ndyoo. Ta zuun ñi sihin yuhu yo cahan yo ndya vaha ñi sii ñiyɨvɨ. Hermanos, ña tahan si zacuu yo cuhva cuan. \p \v 11 ¿Atu quita ndutya cuii ta ndutya quiñi caa ɨɨn ñi zoco? \p \v 12 ¿Atu cuu quihin yo mango numinoo tundyica a quihin yo visi numinoo tuticaha? Ma cuu. Ta zuun ñi cuhva cuan ma cuu cuhun yo tyañuhu ta tava yo ndutya vaha. \s1 Sa siñi tuñi sa saha ra Ndyoo \p \v 13 Tatu iyo cuaha sa siñi tuñi vaha suun, zañohon vatyi tacuan iyon sihin cuhva zavohon. Ta ma zacahnun suun ta ma catyun vatyi sito xoon. \p \v 14 Zoco tatu cucuihna iñun, a tatu cuñun vatyi ɨɨn ñi sii moo cua tyaa ñiyɨvɨ yahvi, ma zacahnun suun ta catyun vatyi iyo xaan sa siñi tuñi suun. Cuhva cuan nduun minoo ra vatya vatyi ña zavohon sa vaha. \p \v 15 Ihya cuu sa siñi tuñi sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, cuhva sica iñi maa ñiyɨvɨ, ta yɨvɨ cuhva sica iñi Tatyi Ii. Sa siñi tuñi sii ra cuihna cuu si. \p \v 16 Vatyi tandɨhɨ nu iyo sa cuihna iñi ñiyɨvɨ ta cuñi xaan ñu sa ɨɨn ñi sii maa ñu tyaa ñiyɨvɨ yahvi, yucuan iyo xaan tizɨhɨ ta iyo tandɨhɨ cuii nuu cuatyi. \p \v 17 Zoco sa siñi tuñi vaha sa saha ra Ndyoo, maa ñi sa vaha cua zavaha ñiyɨvɨ tatu iyo si sii ñu. Ma coo tizɨhɨ nu yucu ñu. Vii ñi cua coo ñu. Ta cuu natuhun tahan vaha ñu iyo sa siñi tuñi vaha sii, ta ma cuxaan ñu. Iyo tumañi iñi sii ñu sihin ñiyɨvɨ. Ta cuaha xaan inga nuu tyiño vaha zavaha ñiyɨvɨ iyo sa siñi tuñi sa saha ra Ndyoo. Ma ndu‑uu iñi ñu, ta ma zandavi ñaha ñu. \p \v 18 Ta ñiyɨvɨ nducu cuhva coo sa taxi, yucuan cuu ñu tasi sɨtɨ vaha. Ta sa cua naquihin ñu cuu maa ñi sa vaha. (Cuñi si catyi si vatyi cua cuu ñu ñiyɨvɨ vaha xaan tandɨhɨ saha.) \c 4 \s1 Ma cuñi xaan yo sa iyo ñuu ñiyɨvɨ \p \v 1 ¿Ñaa cuenda iyo tizɨhɨ nu yucu ndo ta sahñi tahan ndo? Tacuan iyo ndo vatyi iyo cuaha xaan sa ña vaha sa cuñi ndo zavaha ndo. \p \v 2 Cuñi xaan ndo coo sa sii ndo. Yucuan cuenda sahñi ndo ñiyɨvɨ. Cuñi xaan ndo sa sii inga ñiyɨvɨ, ta ma cuu ñihi ndo sii si. Yucuan cuenda iyo tizɨhɨ nu yucu ndo, ta sahñi tahan ndo. Ñahñi sa sii ndo iyo vatyi ña sica ndo sii si sii ra Ndyoo. \p \v 3 Ta iyo saha sica ndo sii si ta ña ñihi ndo vatyi ña vaha cuhva sica ndo. Sica ndo maa ñi sa cuenda sa cuzɨɨ iñi ndo. \p \v 4 Cuu ndo tañi minoo ñaha i zandoo sii yɨɨ cuhva zandoo ndo sii ra Ndyoo. ¿Atu ña sito ndo vatyi tatu cuñi xaan ndo sii sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, nduu ndo ñiyɨvɨ xaan iñi sii ra Ndyoo? Yoo ra cuñi xaan sa ña vaha sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, nduu ra minoo ra xaan iñi sii ra Ndyoo. \p \v 5 ¿Atu sica iñi ndo vatyi sa caha ñi cuu sa catyi Tuhun Ndyoo vatyi Tatyi Ii sa tyihi ra Ndyoo añima yo zacuenda xaan si sii yo? Cuñi ra Ndyoo vatyi ɨɨn ñi sii maa ra cua cuñi xaan yo. \p \v 6 Tyindyee xaan ra Ndyoo sii yo. Yucuan cuenda catyi si: “Sii ñiyɨvɨ zanduluhlu sii, saha ra Ndyoo tumañi iñi. Zoco ra zacahnu sii, ña tyindyee ra Ndyoo sii ra.” \p \v 7 Yucuan cuenda zanduluhlu ndo sii ndo, ta tyaa ndo yahvi sii ra Ndyoo. Cuxaan ndo sihin cuihna, ta cua cono ra sii ndo. \p \v 8 Tuhva ndo sii ra Ndyoo, ta cua tuhva ra sii ndo. Zaña ndo sii sa ña vaha, ndoho ra iyo xaan cuatyi. Ta ndoho ra cuñi zuhva sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, ta zuhva cuñi tucu ndo sii ra Ndyoo, zandu‑ɨɨn ndo iñi ndo ta minoo ñi cuhva caca iñi ndo, ta ɨɨn ñi sii ra Ndyoo cuñi xaan ndo. \p \v 9 Zanducuihya ndo iñi ndo ta vacu xaan ndo sa cuenda cuatyi ndo. Nacoo tucuihya iñi sii ndo ta ma cuzɨɨ xaan iñi ndo. \p \v 10 Zanduluhlu ndo sii ndo ityi nuu ra Ndyoo, ta zɨquɨ cua zanducahnu ra sii ndo. \s1 Ma cahan ndo sii yañi ndo \p \v 11 Ma cahan ndo sii minoo ndo ta sii inga ndo. Yoo ra cahan sii inga hermano, sahñi tahan ra sihin ley ra Ndyoo sihin cuhva cuan ta ña tyaa ra yahvi sii ley ra Ndyoo vatyi yoo ra ña zavaha cuhva catyi ley ra Ndyoo, ña tyaa ra yahvi sii si. \p \v 12 Zoco iyo minoo ñi ra sa cuu tava ley, ta minoo ñi ra cuu catyi tatu vaha si a ña vaha si. Iyo cuhva sii ra sa zacacu ra sii ñiyɨvɨ a sa zanaa ra sii ñu. ¿Ta yoo ra cuu oo vatyi cuu catyun atu vaha a ña vaha sa zavaha ra tohon? \s1 Ña sito yo ñaa sa cua cuu sii yo ityaan \p \v 13 Tyizoho ndoho ra tuhva catyi: “Vityi a ityaan cua cuhun ndi inga ñuu, ta cua yaha ndi minoo cuiya. Yucuan cua zatyiño ndi, ta cua ñihi ndi xuhun.” Catyi ndo. \p \v 14 Zoco ña sito ndo ñaa sa cua cuu sii ndo ityaan. Tañi minoo vico nuhu ñi cuu ndo. Ta vico nuhu cuan zuhva ñi cuhva ndyehe yo sii si, ta zɨquɨ naa ñi si. \p \v 15 Yucuan cuenda inga cuhva cuñi si cahan ndo. Tyehen catyi ndo: “Tatu cuhva cuñi ra Ndyoo cuu, cua cundito ca ndi ta zavaha ndi cuhva ya.” \p \v 16 Zoco ndoho, cahnu zaha ndo sii ndo. Ta cuhva zacahnu ndo sii ndo, ña vaha. \p \v 17 Ta yoo ra sito ñaa sa cuu sa vaha ta ña zavaha ra sii si, cuatyi cuu si. \c 5 \s1 Minoo cuhva cua cuu sii ra cuca \p \v 1 Tyizoho ndoho ra cuca, vacu ndo ta vacu saa ndo sa cuenda tundoho sa vasi zɨquɨ ndo. \p \v 2 Sa cuñi tyahyu sa cuca ndo, ta zahma vaha xaan ndo cua casi tiquixi. \p \v 3 Cua cuxi xuhun cuaan ndo ta xuhun cuisi ndo ta cua cuu si minoo sa ndaa vatyi ma cuu coo si tandɨhɨ tyiemvu. Ta tañi zatɨvɨ cuxi cuan sii xuhun ndo, tacuan cua tɨvɨ tucu coño ñuhu maa ndo sihin ñúhu. Ihya cuu sa sicumi vaha xaan ndo, ta cua ndyehe ndo tundoho quɨvɨ cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ. \p \v 4 Tyizoho ndo cuhva sa sacu ra i zatyiño tyiño ndo ta ñá tyiyahvi vaha ndo sii ra. Saa nduzu ra nuu ra Ndyoo, ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 5 Vaha xaan i sicoo ndo ñuu ñiyɨvɨ ya. I zata ndo ñaa ñi maa sa cuñi maa ndo. I zandunahnu ndo sii ndo, ta vityi tahan si cuu ndo tañi zɨndɨquɨ xahan. \p \v 6 I tyaa ndoho, ra cuca, cuatyi sata ñiyɨvɨ vaha, ta sahñi ndo sii ñu, vazu nducu ñu cuhva zacacu ñu sii ñu. \s1 Zandyee ndo iñi ndo tandɨhɨ cuhva ta cahan ndo sihin ra Ndyoo \p \v 7 Ta ndoho hermanos, zandyee ndo iñi ndo ndya quɨvɨ cua quisi tucu ra ndyaca ñaha sii yo. Tañi minoo ra zatyiño sicuhu, zandyee ra iñi ra ta ndatu ra ndya coon zavi uu a uñi saha ta zɨquɨ cuu tasi ra ta cua coo vaha itu ra. \p \v 8 Tacuan tucu zandyee ndo iñi ndo, ta ma yuhu ndo vatyi sa cuñi quisi tucu ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 9 Ma cahan ndo sii minoo ndo ta sii inga ndo hermanos coto catyi ra Ndyoo vatyi zavaha tucu maa ndo sa ña vaha. Sa ndyaa ra cu juez yuvehe. \p \v 10 Zaha ndo cuenda cuhva i sicoo ra profeta ta sa naha, cuhva i zandyee xaan ra iñi ra quɨvɨ i ndyehe xaan ra tundoho. \p \v 11 Sito yo vatyi zɨɨ xaan cuñi ra vityi vatyi i zandyee ra iñi ra. Ta sa sito ndo cuhva i tahan ra Job ta cuhva i zandyee xaan ra iñi ra. Ta sito ndo cuhva i quita vaha ra Job quɨvɨ nu ndɨhɨ nducu coto ihñi cuihna sii ra vatyi vaha xaan maa ra Ndyoo, ta cundahvi xaan iñi ra sii ñiyɨvɨ. \p \v 12 Ta minoo tuhun ñiñi xaan cuu sa cua catyi vityi hermano. Ma tyiñaha ndo Ndyoo nuu ñiyɨvɨ ta catyi ndo ñaa sa cua zavaha ndo a ma zavaha ndo. Ta ma cahan ndo ñaa inga zɨvɨ cuhva cuan. Tatu cuñi ndo cahan ndo minoo cuhva catyi ndo: “Tyehen cua zavehi” a catyi ndo “ma zavehi sii si”, ta ma zama tucu ndo inga cuhva cuee ca. Tacuan ta cua coto ñiyɨvɨ vatyi tuhva ndo cahan sa ndisa, ta ma tasi tuñi ra Ndyoo sii ndo. \p \v 13 ¿Atu iyo ndo ndyehe ndo tundoho? Nacahan ra cuan sihin ra Ndyoo. ¿Atu zɨɨ cuñi ndo? Nacata ra zɨɨ cuñi yaa, ta nazacahnu ra sii ra Ndyoo. \p \v 14 ¿Atu iyo ndo cuhu ndo? Nacana ra cuhu sii tandɨhɨ ra sahnu vehe ñuhu, ta nacahan ra sahnu cuan sihin ra Ndyoo sa cuenda ra ta natyihi ra zuhva azetye xiñi ra cuhu ta cahan ra zɨvɨ ra Jesús. \p \v 15 Ta tatu nɨɨ iñi ra, cua nduvaha ra cuhu cuan. Cua zanduvaha ra Jesús sii ra, ta tatu cuhu ra vatyi i zavaha ra cuatyi, cua zandasi ra Ndyoo cuatyi ra. \p \v 16 Yucuan cuenda nacatyi ndo sihin ra tahan ndo ñaa cuatyi i zavaha ndo, ta cahan ndo sihin ra Ndyoo sa cuenda minoo ndo ta inga ndo vatyi cua nduvaha ndo. Tatu iyo minoo ra ndoo xaan ta cahan ra sihin ra Ndyoo, iyo xaan cuhva sihin oración ra. Ta ñihi xaan zatyiño si. \p \v 17 Ra Elías i cuu ra minoo ñiyɨvɨ tañi maa yo. Ta sica xaan ra sii ra Ndyoo vatyi ma coon zavi. Ta ñá coon ra nu ñuhu ñuu ñiyɨvɨ uñi cuiya zazava. \p \v 18 Ta zɨquɨ i cahan ra sihin ra Ndyoo inga saha ta i coon xaan zavi, ta i zatyiño vaha tucu ñuhu inga saha, ta i nacoo ndaha tyiño. \p \v 19 Hermanos, tatu iyo minoo ndo quita ndo ityi vaha ta zandoo ndo tuhun ndisa, ta tatu quita inga ra zanaquihin ityi vaha sii ra ta natɨɨn cuenda tucu ra Tuhun Ndyoo, \p \v 20 cuñi si sa coto ra zanaquihin ityi vaha sii ra vatyi i zacacu ra sii minoo ra iyo cuatyi, ta ma cuhun ra andyaya. Ta zanaa ra Ndyoo tandɨhɨ cuii cuatyi ra.