\id GAL \h GÁLATAS \toc1 Minoo Carta I Tasi Ra San Pablo Sii Ñiyɨvɨ Sino Iñi Sii Ra Ndyoo Ñuu Galacia \toc2 GÁLATAS \toc3 Gá. \mt1 Minoo Carta I Tasi Ra San Pablo Sii Ñiyɨvɨ Sino Iñi Sii Ra Ndyoo Ñuu Galacia \c 1 \s1 Tyaa ra Pablo minoo carta sii ñiyɨvɨ sino iñi sii ra Ndyoo ñuu Galacia \p \v 1 Yuhvi ra Pablo, minoo ra apóstol ra i casi ra Jesucristo cui. Yɨvɨ ñiyɨvɨ i saha tyiño ya sii, ta yɨvɨ ñiyɨvɨ i tasi sii, sino ca ra Jesucristo ta ra Ndyoo Zutu yo, ra i zanandoto sii ra Jesús sisi sa i sihi ra. \p \v 2 Yuhvi ta tandɨhɨ ra hermano ndyaa ihya sihin, tyaa ndi carta ya sii ñiyɨvɨ sino iñi ñuu Galacia. \p \v 3 Nacuhva xaan ra Ndyoo Zutu yo tumañi iñi sii ndo ta sa coo sa taxi añima ndo, ta tacuan tucu nacuhva ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 4 I saha maa ra Jesús sa cuu ra sa cuenda cuatyi maa yo vatyi tacuan ta cua zacacu ra sii yo sii sa quiñi iyo ñuu ñiyɨvɨ ya vatyi yucuan cuu sa cuñi ra Ndyoo Zutu yo. \p \v 5 Yucuan cuenda ¡nazacahnu yo sii ra Ndyoo tandɨhɨ cuii tyiemvu! Amén. \s1 Ñahñi inga ca cuhva cuu cacu añima yo \p \v 6 Iyo xaan cuñi vatyi yatyi xaan cuñi zanandoo ndo sii ra Ndyoo. I cana ra sii ndo sihin cuhva cuñi xaan ra Cristo sii ndo, zoco vityi tyaa ndo yahvi sii inga tuhun ta ndyico ndo inga cuhva cua cacu ndo cuñi ndo. \p \v 7 Zoco ñahñi inga ca cuhva cua cacu yo sa ndisa. Iyo zuhva ra cuñi nazaca ra sa siñi tuñi sii ndo, ta cuñi ra zatɨvɨ ra Tuhun Vaha sa cuenda ra Cristo. \p \v 8 Zoco vazu maa ndi a minoo ángel quisi ndya andɨvɨ ta zacuaha ndi inga Tuhun Vaha sii ndo sa cuenda ra Cristo ta zɨquɨ tuhun sa yaha zacoto ndi sii ndo, tatu yoo ra zacuaha inga cuhva cuan, nacuxaan xaan maa ra Ndyoo sihin ra. \p \v 9 Ta tañi sa catyi, cua catyi tuqui inga saha. Tatu yoo ra zacuaha inga Tuhun Vaha sii ndo ta zɨquɨ tuhun sa yaha tɨɨn cuenda ndo, nacuxaan xaan maa ra Ndyoo sihin ra cuan. \p \v 10 Ta sihin cuhva ya, cuu ndyehe ndo vatyi ña nduqui cuhva caca iñi ñiyɨvɨ vatyi vaha xein. Nduqui cuhva cui minoo ñiyɨvɨ vaha ityi nuu ra Ndyoo vatyi tatu nducu que cuhva cuzɨɨ iñi ñiyɨvɨ sihin, yɨvɨ muzu vaha ra Cristo cui. \s1 Cuhva i nduu ra Pablo minoo apóstol \p \v 11 Ta zacote sii ndo hermanos vatyi tuhun vaha sa i zacote sii ndo, yɨvɨ tuhun sa quisi xiñi ñiyɨvɨ ñi cuu si. \p \v 12 Yɨvɨ tuhun ñiyɨvɨ i tɨɨn cuende, ta yɨvɨ ñiyɨvɨ i zacuaha sii. Maa ra Jesucristo i zacoto sii. \p \v 13 Sa sito ndo cuhva i cui quɨvɨ tañaha ca sino iñi ta sindyique cuhva sino iñi ñiyɨvɨ hebreo. Sito ndo cuhva i zayanga xein sii ñiyɨvɨ i casi ra Ndyoo ta cuhva i cuñi sa ndaha zacunei cuhva yucu ñu. \p \v 14 Quɨvɨ i sindyique ley hebreo ta minoo ra cu nuu i cui sii inga ra sa ɨɨn ñi cuiya ndi vatyi i cuñi xein zavehi tandɨhɨ costumbre sa i zavaha ñiyɨvɨ sahnu sii ndi. \p \v 15 Zoco cumañi ca càquì, ta sa cundaa iñi ra Ndyoo vatyi cua casi ra sii. Ta sa saa si quɨvɨ i catyi ra ta zɨquɨ i cana ra sii, vatyi cuñi xaan ra sii. Ta catyi ra vatyi cua zatyiñe tyiño ra. \p \v 16 Ta i zacoto ra sii, sa cuenda Zehe ra vatyi cua quehin tuhun ra nu ndyaa ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. Ta quɨvɨ i tehin cuhva cuan yoñi sii i nducu tuhin tatu vaha. \p \v 17 Ta ñá sehin ñuu Jerusalén nu ndyaa inga ra apóstol i casi ra Jesús cuee ca ta zɨquɨ mi. Zoco i sehin nu cu si Arabia, ta zɨquɨ i sinanuhin ndya ñuu Damasco. \p \v 18 I yaha uñi cuiya ta zɨquɨ i sehin ñuu Jerusalén vatyi cuñi quehin sihin ra Pedro. Ta i ndoi sahun quɨvɨ sihin ra. \p \v 19 Zoco yoñi inga ra apóstol i ndyehi, maa ñi ca ra Jacobo yañi ra Jesús. \p \v 20 Sito vaha ra Ndyoo vatyi cuhva tyei ihya maa ñi sa ndisa cuu si. \p \v 21 Ta sa yaha sehin ñuu Jerusalén ta zɨquɨ i sehin nu cu si Siria ta nu cu si Cilicia. \p \v 22 Ta ñiyɨvɨ sino iñi sii ra Cristo nu cu si Judea, ta coto ca ñu sii, quɨvɨ cuan. \p \v 23 Zoco i siñi ñu sa cahan ñiyɨvɨ sa cuende ta catyi ñu: “Ra i zayanga xaan sii yo quɨvɨ cuan, vityi sino iñi ra ta nacatyi ra tuhun ra Cristo. Ta quɨvɨ cuan i cuñi ra zanaa ra sii si.” Catyi ñu. \p \v 24 Ta i zacahnu xaan ñu sii ra Ndyoo sa cuenda mi. \c 2 \s1 Inga ra apóstol, ndoo ra vaha sihin cuhva zacuaha ra Pablo \p \v 1 I yaha usi cumi cuiya, ta zɨquɨ i sehin ñuu Jerusalén inga saha sihin ra Bernabé. Ta i sahan tucu ra Tito sihin ndi. \p \v 2 I sehin vatyi maa ra Ndyoo i zañaha sii, vatyi cuñi si sa cuhin. Ta i nacatyi sihin ra yucuan, cuhva zacuehi tuhun sa cuenda ra Cristo sii ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. Maa ñi sihin ra cu nuu sii ra hermano yucuan i quehin vatyi cuñi cote yozo caa sica iñi ra coto ma tahan iñi ra cuhva zacuehi ta catyi ra vatyi sa caha ñi cuu tyiño zacui. \p \v 3 Ta i ndoo ra vaha sihin cuhva zacuehi. Ta ñá zañiñi ra sii ra Tito sa zavaha ra costumbre circuncisión cuan, ta yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu ra Tito. \p \v 4 Ndisa vatyi i quɨhvɨ xehe zuhva ra catyi vatyi hermano cuu ra, zoco ña ndisa ra. I cuñi maa ra cahan cuehe ra sa cuenda cuhva iyo yo. Sa cuenda ra Cristo, ta ñahñi ca sa ndyaca ñaha sii yo, zoco cuñi ra cuan vatyi tyaa yo yahvi sii tandɨhɨ costumbre sahnu. \p \v 5 Zoco ñá saha maa ndi sa cundyaca ñaha ra cuan sii ndi nu siin vatyi ña cuñi ndi sa zandoo maa ndo tuhun ndisa sa cuenda ra Cristo. (Vatyi yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu ndo, ta ña cuñi ndi sa caca iñi ndo vatyi cuñi ca si sa tyaa yo yahvi sii ley sahnu ta cacu yo.) \p \v 6 Ta ra hermano, ra ndyaca ñaha sii ñiyɨvɨ sino iñi ñuu Jerusalén, ñahñi inga sa siñi tuñi vaha i saha ra sii, quɨvɨ cuan. Catyi ra ñiñi ca sii ra, zoco ña ñiñi ra sa cuenda mi vatyi ña ndyehe ra Ndyoo tatu sica iñi ñiyɨvɨ vatyi ra ñiñi cuu yo. Ndyehe maa ra ñaa sa iyo añima yo. \p \v 7 Ñahñi inga ca tuhun i saha ra cuan sii. I nacoto ra vatyi maa ra Ndyoo i tasi sii, sa quehin tuhun ra Cristo sihin ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu tañi i tasi ra sii ra Pedro sa cahan ra sihin ñiyɨvɨ hebreo. \p \v 8 Vatyi zuun ñi ra Ndyoo cuu ra i tasi sii ra Pedro sa cuu ra minoo apóstol nu ndyaa ñiyɨvɨ hebreo tañi yuhvi cui sa cuenda ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. \p \v 9 Yucuan cuenda i nacoto ra Jacobo, ta ra Pedro, ta ra Juan, ra cu nuu cuu tandɨhɨ ra yucuan, ta i nacoto ra vatyi maa ra Ndyoo cuu ra i saha sa vaha sii, sa quehin tuhun ra Cristo sihin ñiyɨvɨ. Ta zɨquɨ i natɨɨn ndaha tahan ra sihin mi ta sihin ra Bernabé vatyi ndoo ra vaha vatyi cua zatyiño ndi sihin ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu, ta cua zatyiño maa ra sihin ñiyɨvɨ hebreo. \p \v 10 Minoo ñi cuhva i catyi ra sihin ndi sa nacohon iñi ndi ta tyindyee ndi sii ñiyɨvɨ ndahvi, ta yucuan cuu sa tuhva xein zavaha. \s1 Cuxaan ra Pablo zuhva sihin ra Pedro \p \v 11 Ta quɨvɨ i saa ra Pedro ñuu Antioquía i catyi sihin ra vatyi ña vaha cuhva zavaha ra. \p \v 12 Vatyi sa xihna ñi i zavaha ra sa vaha ta sasi ra sihin ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. Tacuan i zavaha ra ndya i saa zuhva ra hebreo, ra i tasi ra Jacobo, ta zɨquɨ ñá cuñi ca ra Pedro casi sihin ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu vatyi yuhu ra sii ra i saa cuan vatyi sica iñi ra cuan vatyi ñiñi xaan costumbre circuncisión. \p \v 13 Ta i cu‑ɨɨn inga ra hebreo sihin ra Pedro ta nduu tucu ra ra vatya, ta ndya cuhva i ndu‑ɨɨn tucu ra Bernabé sihin ra. \p \v 14 Ta i ndyehi vatyi ña vaha cuhva zavaha ra. Ña sasi tahan si sihin cuhva catyi tuhun ra Cristo. Yucuan cuenda i catyi sihin ra Pedro ityi nuu tandɨhɨ ra yucu yucuan: “Yoho, minoo ra hebreo cuun, zoco zavohon cuhva zavaha ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. Ta ña zavaha con tandɨhɨ costumbre hebreo. ¿Ta ñaa cuenda cuñun zañiñun sii ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu sa cua zavaha ñu costumbre maa yo ra hebreo?” I catyi. \s1 Inuu ñi cuhva cua cacu ñiyɨvɨ hebreo ta ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu, sihin sa sino ñi iñi yo \p \v 15 Maa yo sa cuu yo ñiyɨvɨ hebreo, ña yaha xaan zavaha yo cuatyi sa nuu inga ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. \p \v 16 Zoco sito yo vatyi ma catyi ra Ndyoo sihin numinoo ra vatyi ñahñi cuatyi ra sa cuenda sa tyaa ra yahvi sii ley i saha ra Ndyoo sii ra Moisés. Nduvaha yo ityi nuu ra Ndyoo sihin sa sino iñi yo sii ra Cristo Jesús. Yucuan cuenda sino iñi yo sii ra. Ta tacuan ta catyi ra Ndyoo vatyi ñahñi ca cuatyi yo ta yɨvɨ sa cuenda sa tyaa yo yahvi sii ley sahnu vatyi yoñi sihin cua catyi ra Ndyoo vatyi ñahñi ca cuatyi ra sa tyaa ra yahvi sii ley sahnu cuan, ta sii ra Cristo ña sino iñi ra. \p \v 17 Vityi sino iñi yo sii ra Cristo ta sica iñi yo vatyi sihin sa yucuan ñi ta cua catyi ra Ndyoo vatyi ñahñi ca cuatyi yo. Zoco tatu cuee ca ta cua nacoto yo vatyi ña ndisa cuu tuhun ra Cristo ta ma cacu yo tatu ma zavaha yo tandɨhɨ sa catyi ley sahnu. ¿Atu cuñi si sa catyi yo vatyi sa sino iñi yo sii ra Cristo cuu sa i zatɨvɨ sii yo vatyi i zandoo yo ley sahnu sa cuenda sa sino iñi yo sii ra? ¡Numinoo saha ma catyi yo tacuan vatyi ña ndisa! \p \v 18 Zoco cua coo cuatyi yo tatu nanducu tucu yo cuhva sa natyaa tucu yo yahvi sii ley sahnu sa i zanandoo yo. \p \v 19 I nducu yo cuhva tyaa yo yahvi sii si quɨvɨ cuan. Ta zɨquɨ i nacoto yo vatyi ma cuu cacu yo cuhva cuan, ta i zandoo yo sii si vatyi cuñi yo nduvaha yo ityi nuu ra Ndyoo sihin cuhva saha maa ra. \p \v 20 Tañi sa sihi yo nu cruz sihin ra Cristo cuu si, zoco ndito yo. Zoco yɨvɨ ca maa yo ndito, ra Cristo cuu ra iyo añima yo. Ta cuhva iyo yo vityi ñuu ñiyɨvɨ ya, iyo yo tacuan vatyi sino iñi yo sii Zehe ra Ndyoo. Maa ra cuñi xaan sii yo, ta saha ra sa cuu ra sa cuenda yo. \p \v 21 Yuhvi ña cuñi tyaa siye cuhva cuñi xaan ra Ndyoo sii yo vatyi tatu cuu nduu yo ñiyɨvɨ vaha ityi nuu ra Ndyoo sihin sa tyaa yo yahvi sii ley sahnu, sa caha ñi cuu sa i sihi ra Cristo. \c 3 \s1 Sihin sa sino iñi yo sii ra Cristo ta ñihi yo Tatyi Ii \p \v 1 Tondo xaan iyo ndo ndoho hermanos ñuu Galacia. ¿Yoo ra i zatɨvɨ sii ndo ta vityi ña cuñi ca ndo tyaa ndo yahvi sii sa ndisa? Casi xaan i nacatyi ndi sihin ndo sa cuenda ra Jesucristo. Ta i cutuñi vaha iñi ndo ñaa cuenda i sihi ra nu cruz. \p \v 2 Iyo minoo ñi tuhun cuñi nducu tuhin sii ndo: ¿Atu i ñihi ndo Tatyi Ii ra Ndyoo vatyi i tyaa ndo yahvi sa catyi ley ra Moisés a sa sino iñi ndo tuhun sa cuenda ra Cristo? \p \v 3 ¿Ñaa cuenda i ndutondo xaan ndo? Quɨvɨ i quisaha sino iñi ndo, vaha xaan i tyaa ndo yahvi sii ra Ndyoo sihin cuhva i tyindyee Tatyi Ii sii ndo. Zoco vityi cuñi ndo zatyiño ndo tyiño ra Ndyoo sihin tundyee iñi maa ndo. \p \v 4 ¿Atu sa caha ñi i ndyehe ndo cuhva i zacuu Tatyi Ii sihin ndo? Yɨvɨ sa caha ñi cuu si cuñi. \p \v 5 Saha ra Ndyoo Tatyi Ii ra sii ndo, ta zavaha ra sa ndyityi nu yucu ndo. Ta zavaha ra sii si vatyi sino iñi ndo sii ra Cristo, ta yɨvɨ sa cuenda sa zavaha ndo cuhva catyi ley ra Moisés. \p \v 6 Ta ra Abraham tucu, i sino iñi ra sii ra Ndyoo. Yucuan cuenda i catyi ra Ndyoo vatyi ñahñi ca cuatyi ra iyo. \p \v 7 Yucuan cuenda cuñi si sa coto ndo vatyi ñiyɨvɨ sino iñi sa ndisa cuii cuu ñiyɨvɨ sii ra Abraham. \p \v 8 Ta sa naha i sicundyaa Tuhun Ndyoo nuu tutu. Ta catyi si vatyi ityi nuu ca cua zanduvaha ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu sihin ra vatyi cua sino iñi ñu. Ta yucuan cuenda i catyi ra Ndyoo sihin ra Abraham ta sa naha: “Sa cuenda moo ta cua cuhve sa vaha sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ.” \p \v 9 Yucuan cuenda, ñiyɨvɨ sino iñi tañi sino iñi ra Abraham, saha ra Ndyoo sa vaha sii ñu tañi i saha ra sa vaha sii ra Abraham vatyi i sino iñi ra. \p \v 10 Ta ñiyɨvɨ sica iñi vatyi cua cacu ñu tatu zavaha ñu zuhva sa catyi ley sahnu, cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ñu vatyi catyi Tuhun Ndyoo vatyi cua tasi tuñi ra Ndyoo sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa ma zavaha tandɨhɨ cuii sa catyi ley cuan. \p \v 11 Ma catyi ra Ndyoo sihin numinoo ñiyɨvɨ vatyi ñahñi cuatyi ñu ityi nuu ra vatyi tyaa ñu yahvi sii ley sahnu vatyi catyi Tuhun Ndyoo: “Nduvaha ñiyɨvɨ ityi nuu ra Ndyoo sihin sa sino iñi ñu sii ra. Ta cua cundito ñu tandɨhɨ cuii tyiemvu.” \p \v 12 Ta ley ra Moisés, ña ɨɨn ñi cuu si sihin sa sino iñi yo vatyi catyi si: “Ra zavaha tandɨhɨ cuii tuhun ya, cua cundito ra tandɨhɨ cuii tyiemvu.” (Zoco ma cuu zavaha yo sii tandɨhɨ cuii si.) \p \v 13 I tava ra Cristo sii yo sisi cuhva i zatɨvɨ ley cuan sii yo vatyi sa i tɨvɨ maa ra sa cuenda yo tañi catyi Tuhun Ndyoo: “Yoo ra cua cuu nu cruz, yɨvɨ ra vaha cuu ra ityi nuu ra Ndyoo.” Ta yɨvɨ ra vaha i cuu ra Jesús ityi nuu ra Ndyoo cuhva sa sindyaa ra nuu cruz vatyi ndyizo ra cuatyi maa yo. \p \v 14 Sa cuenda ra Cristo ta saha ra Ndyoo sa vaha sii ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu tañi i saha ra sa vaha sii ra Abraham. Vatyi sihin sa sino iñi yo sii ra Ndyoo ta ñihi yo Tatyi Ii sa catyi ra Ndyoo sa cua cuhva ra sii yo. \s1 Zañaha ley sahnu sii yo vatyi iyo cuatyi yo, zoco ma zacacu si sii yo \p \v 15 Vityi, hermanos, cua quehin zuhva zɨquɨ cuhva iyo si ihya ñuu ñiyɨvɨ. Tatu catyi minoo ra vatyi cua cuhva ra minoo sa cua cuhva ra sii inga ra ta tatu sa tyaa ra zɨvɨ ra, yoñi cuu zama sii si ta yoñi cuu tyizo zuhva ca zɨquɨ si. \p \v 16 Ta i catyi maa ra Ndyoo vatyi cua cuhva ra sa cua cuhva ra sii ra Abraham ta sii minoo zehe ra. Ña catyi si nu tutu ra Ndyoo vatyi cua cuhva ra sii si sii cuaha ñiyɨvɨ zoco sii minoo ñi ra. Ta ra yucuan cuu ra Cristo. \p \v 17 Ta ihya cuu sa catyi: I cahan ra Ndyoo cuhva i cahan ra sihin ra Abraham, ta casi xaan i catyi ra sii si. I yaha cumi ziendu oco usi cuiya ta zɨquɨ i saa ley ra Moisés. Zoco ma cuu zanaa ley cuan cuhva i catyi ra Ndyoo sihin ra Abraham. Ma cuu zandɨhɨ si sii si. \p \v 18 Tatu cuu ñihi yo sa tahan si sii yo sihin sa tyaa yo yahvi sii ley sahnu, sa caha ñi cuu cuhva i catyi ra Ndyoo vatyi cua cuhva ra sii yo. Zoco sito yo vatyi i ñihi ra Abraham sa tahan si sii ra sa cuenda cuhva i cahan ra Ndyoo sihin ra. \p \v 19 ¿Ta yozo caa tyindyee ley ra Moisés? I saha ra Ndyoo ley cuan vatyi cua zacuaha si sii yo vatyi iyo cuatyi yo. Ta i ndoo si ndya cuhva ndya quɨvɨ i quisi ra Cristo, ra cu ñiyɨvɨ sii ra Abraham, vatyi i catyi ra Ndyoo sihin Abraham vatyi cua cuhva ra sa vaha sii ra cua quisi. Ta i saha ángel ley sii ra Moisés, ta ra Moisés saha sii si sii ñiyɨvɨ. \p \v 20 Zoco ra Ndyoo cuu ra i cahan sihin ra Abraham quɨvɨ cuan, ta ñá nanducu ra Ndyoo yoo ca ra cua cahan sihin ra Abraham. \s1 Cuenda sa iyo ley ra Ndyoo \p \v 21 ¿Atu cuñi si catyi si vatyi cuxaan ley ra Moisés sii tuhun sa saha ra Ndyoo sii yo? Ña tacuan. Zoco ma cuu nduvaha yo ityi nuu ra Ndyoo sihin sa tyaa yo yahvi sii ley sahnu cuan. Tatu sa vatyi cuu coo yo cuhva saa sihin sa tyaa yo yahvi sii zuhva ley cuan, vaha maa tacuan ñi. Zoco ña tacuan cuu si. \p \v 22 Catyi tutu ra Ndyoo vatyi iyo cuatyi sii tandɨhɨ cuii ñiyɨvɨ. Ta tacuan ta cuu ñihi yo sa catyi ra Ndyoo sa cua cuhva ra vatyi cua cacu yo sa cuenda ra Jesucristo. Ta cua ñihi yo sii si sihin sa sino iñi yo. \p \v 23 Quɨvɨ cumañi ca coo tuhun sa sino iñi yo sii ra Cristo, i tyazi ley cuan sii yo tañi sa ñoho yo vehe caa vatyi i ndatu yo quɨvɨ cua zañaha ra Ndyoo sii yo cuhva cua sino iñi yo sii ra, ta cua zacacu ra sii yo. \p \v 24 Ley cuan i cuu si tañi minoo sa zacuenda sii yo ndya sa quisi ra Cristo, ta zɨquɨ cuu nduvaha yo ityi nuu ra Ndyoo sihin sa sino iñi yo. \p \v 25 Ta vityi sa saa quɨvɨ sino iñi yo sii ra Cristo ta ña siñi ñuhu ca ley cuan sa zacuenda si sii yo. \p \v 26 Vatyi tandɨhɨ yo cuu zehe ra Ndyoo vatyi sino iñi yo sii ra Cristo Jesús. \p \v 27 Tandɨhɨ yo, yo sa sicoo ndutya, sa cuenda ra Cristo cuu yo. Ta sa ndu‑ɨɨn yo sihin ra, ta nduu yo tañi maa ra. \p \v 28 Vityi ña ñiñi ca tatu cuu yo ñiyɨvɨ hebreo a ñiyɨvɨ inga tata a tatu cuu yo muzu ñiyɨvɨ a yɨvɨ a tatu cuu yo rayɨɨ a ñuzɨhɨ. Vatyi tandɨhɨ yo sa ndu‑ɨɨn yo sa cuenda ra Cristo Jesús. \p \v 29 Ta tatu ñiyɨvɨ ra Cristo cuu yo, ñiyɨvɨ sii ra Abraham cuu yo sa ndisa cuii. Ta cua ñihi yo sa catyi ra Ndyoo sihin ra Abraham vatyi cua cuhva ra sii yo. \c 4 \p \v 1 Vityi cua quehin zɨquɨ minoo cuhva. Minoo ra luhlu tatu sihi zutu ra ta zandoo ra tandɨhɨ ndaha tyiño ra sa cuenda zehe ra, ma cuu cutyiño ñaha ra luhlu cuan sii si ndya cuahnu ra. Nɨɨ ñi sa luhlu ra, ta cuu ra tañi minoo muzu vehe zutu ra vazu tandɨhɨ ndaha tyiño zutu ra cuu sii maa ra. \p \v 2 Cuñi si coo minoo ra zacuenda sii ra ta ra cundyaca ñaha sa sii ra ndya cuhva ndya cua tahan si cuiya i catyi zutu ra, ta zɨquɨ cuu naquihin ra ndaha tyiño zutu ra. \p \v 3 Ta zuun ñi cuhva cuan iyo tucu si sa cuenda maa yo. Quɨvɨ cumañi ca sino iñi yo sii ra Cristo, i sindyaca ñaha ley sahnu sii yo; i tyaa yo yahvi sii costumbre sahnu i zacuu si. \p \v 4 Ta tahan si quɨvɨ i tasi ra Ndyoo sii Zehe ra. I zacacu minoo ñaha sii ra, ta minoo ñiyɨvɨ hebreo i cuu ra, ta i tyaa ra yahvi sii ley sahnu. \p \v 5 I tasi ra Ndyoo sii ra vatyi cua zacacu ra sii ñiyɨvɨ tyaa yahvi sii ley sahnu vatyi tacuan ta cuu nduu ñu zehe ra Ndyoo. \p \v 6 Ta sa cuenda sa nduu yo zehe ra Ndyoo ta tasi ra Ndyoo Tatyi Ii ra Cristo sisi añima yo. Ta yucuan cuenda catyi yo: “Ndyoo Zuti.” \p \v 7 Yucuan cuenda zehe ra Ndyoo cuu sii yo, ta yɨvɨ ca muzu cuu yo sii ley. Ta sa cuenda sa cuu yo zehe ra Ndyoo ta cua cuhva ra tandɨhɨ sii yo sa cuenda ra Cristo. \s1 Sica xaan iñi ra Pablo sa cuenda ñiyɨvɨ sino iñi \p \v 8 Quɨvɨ cumañi ca coto ndo sii ra Ndyoo, muzu i cuu ndo sii inga ndyoo sa yɨvɨ ndyoo cuu sa ndisa. \p \v 9 Zoco vityi sito ndo sii ra Ndyoo, a catyi vatyi maa ra sito sii ndo. ¿Ta ñaa cuenda cuñi ndo nduu ndo muzu inga saha ta nandyico ndo sii cuhva sahnu cuan (sii costumbre sahnu cuan)? \p \v 10 Zacahnu ca ndo vico, quɨvɨ nduyutya yoo ta vico tahan cuiya. \p \v 11 Sica xaan iñi vazu sa caha ñi i zatyiñe sihin ndo. \p \v 12 Ndoho hermanos, sica xein tumañi iñi sii ndo vatyi nduu ndo tañi mi vatyi ña ndyaca ñaha ca ley cuan sii. Sa ndui tañi i cuu maa ndo vatyi ñá tyaa ndo yahvi ley ra Moisés quɨvɨ ta cumañi ca sino iñi ndo. Zoco ña tyei cuatyi sata ndo vatyi i zavaha ndo sa ña vaha sihin mi vatyi ñahñi. \p \v 13 Sito ndo vatyi quɨvɨ i zacote Tuhun Ndyoo sii ndo sa xihna ñi, i cuhu xein. \p \v 14 Ta cuehe cuan tañi minoo prueba i cuu si sii, zoco ñá catyi ndo sa ma tyizoho ndo sa quehin, ta ñá sino sihin ndo sii. I tɨɨn cuenda ndo sii, tañi minoo ángel ra Ndyoo cui a tañi ra Cristo Jesús. \p \v 15 ¿Ndyamaa cuahan sa zɨɨ xaan cuñi ndo quɨvɨ cuan? vatyi sehi sa ndaa sa cuenda ndo vatyi tatu cuu, cua tava ndo sɨtɨ nuu ndo ta cuhva ndo sii si sii, quɨvɨ cuan. \p \v 16 Ta vityi ¿atu sica iñi ndo vatyi ndui ra xaan iñi sii ndo vatyi quehin sa ndisa sihin ndo? \p \v 17 Ta ñiyɨvɨ zacuaha inga cuhva cuan, vaha xaan zavaha ñu sihin ndo cuñi ndo, zoco yɨvɨ sa vaha cuu si sa ndisa. Cuñi ñu zacuzɨɨn ñu sii ndo vatyi tacuan ta cua cundyico ndo sii maa ñu. \p \v 18 Ndisa vatyi vaha tatu zavaha ñu sa vaha sihin ndo. Tatu sa vaha cuu sa nanducu ñu sa ndisa, nazavaha ñu sii si tañi quɨvɨ sa ndyei sihin ndo. \p \v 19 Zehe ndyihi, ndyehi tundoho inga saha sa cuenda ndo tañi tundoho ndyehe minoo ñaha tatu sa cuñi cacu zehe ña. Ta cua ndyehi tundoho ndya cua ndundyee iñi ndo sa ndisa sihin tundyee iñi ra Cristo. \p \v 20 Vaha xaan tatu cuu quisi nu yucu ndo vityi; cuñi quehin sihin maa ndo. Ña ñihi que cuhva zacui sihin ndo. \s1 Minoo cuhva cuenda ña Agar ta ña Sara \p \v 21 Ndoho, ra cuñi sa cundyaca ñaha ley ra Moisés sii ndo, nacatyi ndo sihin: ¿Atu cutuñi iñi ndo cuhva catyi ley cuan? \p \v 22 Catyi Tuhun Ndyoo vatyi i sicoo uu tahan zehe ra Abraham. Minoo ra i cuu zehe ra sihin ñaha i cuu muzu ñazɨhɨ ra. Ta inga ra i cuu zehe ra sihin ñazɨhɨ ra. Ta yɨvɨ muzu i cuu ñazɨhɨ ra Abraham. \p \v 23 Agar i sinañi muzu cuan, ta i cacu zehe ña tañi cacu zehe tandɨhɨ ñiyɨvɨ. Zoco zehe maha Sara, ñazɨhɨ ra Abraham, i cacu ra vatyi i catyi ra Ndyoo sihin ra Abraham vatyi cua coo minoo zehe ñazɨhɨ ra. \p \v 24 Ta sa nduu tahan ñaha cuan cuu tañi uu tahan tyiño zandaa ra Ndyoo. Minoo si i saha ra nu yucu Sinaí. Yucuan i saha ra ley sii ra Moisés. Ta ñiyɨvɨ sa cuu cuenda ley cuan cuu tañi ña Agar vatyi minoo muzu ñi i cuu ña sihin zehe ña. \p \v 25 Tañi ña Agar ta tañi yucu Sinaí ta tacuan iyo ñuu Jerusalén vityi vatyi ndyaca ñaha ley sahnu sii ñiyɨvɨ ñuu cuan. Cuu ñu tañi muzu sii ley cuan. \p \v 26 Zoco andɨvɨ iyo inga ñuu Jerusalén. Minoo ñuu sa ñahñi sa ndyaca ñaha sii cuu si. Ta ñahñi tucu sa ndyaca ñaha sii maa yo vatyi cuenda ñuu sa iyo andɨvɨ cuu yo. \p \v 27 Ta catyi Tuhun Ndyoo: \q1 Cuzɨɨ xaan iñun ñaha sa ñá sicoo zehe; yoñi zehun, ta i zandoo yɨun suun. \q1 Zɨɨ xaan cuñun ndya cuhva cua vacu soon sihin sa zɨɨ cuñun, yoho ñaha sa yoñi zehe. \q1 Vatyi cuaha ca zehe ñaha sa zandoo yɨɨ sii cua coo ta zɨquɨ ñaha sa iyo yɨɨ. \p \v 28 Ta maa yo hermanos, cuu yo tañi ra Isaac zehe ra Abraham vatyi i cacu ra cuhva i catyi maa ra Ndyoo. \p \v 29 Zoco ra i cacu cuenda ñaha sa cuu muzu cuan i cuu ra ra xaan iñi sii ra i cacu cuhva catyi ra Ndyoo, ta tacuan cuu si ndya cuhva ndya vityi. Ñiyɨvɨ sa cuñi zavaha cuhva catyi ley, xaan iñi ñu sii maa yo ñiyɨvɨ zacacu ra Ndyoo sa cuenda Tatyi Ii ra. \p \v 30 Ta ¿ñaa catyi Tuhun Ndyoo? Catyi si: “Tava ndyizo ndo sii ñaha sa cuu muzu sihin zehe ña. Vatyi zehe muzu cuan ma cuu ñihi ra sa sii zutu ra tañi cua ñihi zehe ñaha sa cuu ñazɨhɨ ra sa ndisa.” \p \v 31 Yucuan cuenda, hermanos, yɨvɨ zehe ñaha cu muzu cuu maa yo. Maa yo cuu tañi zehe ñazɨhɨ ra Abraham vatyi yɨvɨ muzu cuu yo. (Tɨɨn cuenda ra Ndyoo sii yo vatyi sino iñi yo ta yɨvɨ sa cuenda sa tyaa yo yahvi sii ley sahnu.) \c 5 \s1 I ndasi ra Cristo sii ndo; coo ndo cuhva cuan \p \v 1 I ndasi ra Cristo sii yo vatyi cua coo yo libre. Coo ndo cuhva cuan, ta ma nduu ndo muzu sii ley sahnu cuan inga saha a sii costumbre sa zavaha ñiyɨvɨ. \p \v 2 Ndyehe ndo, yuhvi ra Pablo catyi sihin ndo vatyi tatu zavaha ndo costumbre circuncisión cuan ta sica iñi ndo vatyi cua zacacu si sii ndo, ma cuu tyindyee ra Cristo sii ndo. \p \v 3 Cuñi catyi inga saha sihin tandɨhɨ ra cuñi cacu sihin costumbre circuncisión cuan vatyi tatu tacuan cuñi ra, cuñi si sa zavaha ra tandɨhɨ cuii sa catyi ley ra Moisés. \p \v 4 Tandɨhɨ ndoho ra sica iñi vatyi cua catyi ra Ndyoo vatyi ñahñi cuatyi ndo vatyi zavaha ndo cuhva catyi ley sahnu cuan, cuu si tañi i zandoo ndo sii ra Cristo. Sa zaña ndo sa vaha sa saha ra Ndyoo sii ndo. \p \v 5 Vatyi maa yo sa iyo tundyee iñi sa saha Tatyi Ii sii yo, ndatu yo sa cua zanduvaha ra Ndyoo sii yo ityi nuu maa ra sa cuenda sa sino iñi yo. \p \v 6 Vatyi tatu sa ndu‑ɨɨn yo sihin ra Cristo Jesús, ña tyindyee si tatu zavaha yo costumbre circuncisión cuan a tatu ma zavaha yo sii si. Sa tyindyee cuu sa sino iñi yo sii ra Cristo, ta zañaha yo tatu sino iñi yo tatu zavaha yo sa vaha sihin tandɨhɨ ñiyɨvɨ. \p \v 7 Vaha xaan i zavaha ndo quɨvɨ cuan. ¿Yoo sa zatɨvɨ sii ndo? ta vityi ña tyaa ca ndo yahvi sii sa ndisa. \p \v 8 Yɨvɨ cuenda ra Ndyoo, ra i cana sii ndo, cuu cuhva cuan. \p \v 9 Tañi cua ndaa pan sihin zuhva ñi yusa iya, tacuan cuu cuhva cuu zatɨvɨ minoo ñi ñiyɨvɨ sii cuaha xaan ñiyɨvɨ. \p \v 10 Cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ra zatɨvɨ sii ndo vazu yoo ca ra cuu ra. Zoco sito vehi vatyi cua tyindyee ra ndyaca ñaha sii yo sii ndo ta ma caca iñi ndo inga cuhva ta zɨquɨ cuhva i zacuehi sii ndo. \p \v 11 Ta sa cuenda mi, hermanos, tatu cua catyi vatyi vaha zavaha ca yo costumbre circuncisión cuan, ma cuxaan xaan ñiyɨvɨ hebreo sihin. Zoco cuxaan ñu vatyi catyi vatyi sihi ra Cristo nuu cruz sa cuenda cuatyi yo. \p \v 12 Ta sa cuenda ra zatɨvɨ sii maa ndo ¡vaha xaan tatu ndaha zaña ra sii ndo ta cuhun ra! \p \v 13 Vatyi i casi ra Ndyoo sii maa ndo, hermanos, vatyi ñahñi ca sa cua cundyaca ñaha sii ndo, zoco yɨvɨ sa cuenda sa cua zavaha ndo ñaa sa cuñi maa ndo. Cuñi si sa tyindyee ndo sii ñiyɨvɨ vatyi cuñi ndo sii ñu. \p \v 14 Iyo minoo tuhun sisi Tuhun ra Ndyoo ta catyi si: “Cuñi ndo sii ñiyɨvɨ tañi cuñi ndo sii maa ndo.” Ta tatu cuñi ndisa cuii yo sii ñiyɨvɨ, sihin minoo ñi cuhva cuan ta zavaha yo tandɨhɨ sa catyi ley ra Ndyoo. \p \v 15 Zoco tatu xaan cuñi ndo ndyehe ndo sii minoo tahan ndo, ta tatu cahan cuehe ndo sii tahan ndo, coto vaha ndo sii ndo coto ndaha zatɨvɨ ndo sii minoo ndo ta sii inga ndo. \s1 Cuhva ña vaha sa cuñi yo zavaha yo, ta cuhva zavaha yo tatu zavaha yo cuhva cuñi Tatyi Ii \p \v 16 Ihya cuu sa cuñi catyi sihin ndo: Zavaha ndo cuhva cuñi Tatyi Ii ra Ndyoo, ta tacuan ta ma zavaha ndo sa ña vaha sa cuñi maa ndo zavaha ndo. \p \v 17 Vatyi iyo minoo cuhva sa cuñi Tatyi Ii zavaha yo, ta maa yo cuñi yo zavaha yo inga cuhva. Ta ña cuñi yo zavaha yo cuhva cuñi Tatyi Ii. Cuhva cuñi Tatyi Ii, ña sasi tahan si sihin cuhva cuñi maa yo. Ta yucuan cuenda ma cuu zavaha yo cuhva cuñi maa yo. \p \v 18 Zoco tatu zavaha yo cuhva cuñi Tatyi Ii, ña ndyaca ñaha ca ley cuan sii yo. \p \v 19 Ña yɨɨ ndyehe yo ñaa sa zavaha ñiyɨvɨ tatu zavaha ñu cuhva cuñi maa ñu. Quixi rayɨɨ sihin inga ñaha sa yɨvɨ ñazɨhɨ ra cuu a ña tindaha ñu. Ta tacuan tucu zavaha ñuzɨhɨ sihin rayɨɨ, ta cuaha xaan sa quiñi zavaha ñiyɨvɨ sihin coño ñuhu ñu. \p \v 20 Zacahnu ñu sii zandu. Zatazi ñu. Cuxaan ñu ndyehe ñu sii inga ñiyɨvɨ. Sahñi tahan ñu. Cuñi xaan ñu sa sii inga ñiyɨvɨ. Yatyi xaan cuxaan ñu. Maa ñi sa cuenda maa ñu sica iñi ñu. Sahñi tahan ñu ta zɨquɨ zavaha ñu zɨɨn zɨɨn ityi. \p \v 21 Cuñi xaan ñu ndaha tyiño inga ñiyɨvɨ. Sahñi ñu ñiyɨvɨ. Siñi ñu. Zacahnu xaan ñu vico. Ta inga cuhva tañi cuhva ya zavaha ñu. Ta nacatyi sihin ndo tañi sa catyi sihin ndo quɨvɨ cuan vatyi ñiyɨvɨ zavaha cuhva ya ma cuu cuhun ñu nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \p \v 22 Zoco tatu zatyiño xaan Tatyi Ii sihin yo, ihya cuu cuhva cua coo yo. Cua cuñi xaan yo sii inga ñiyɨvɨ; cua cuzɨɨ xaan iñi yo; cua coo sa taxi añima yo. Cua coo xaan tundyee iñi sii yo sihin ñiyɨvɨ. Vii xaan cua coo yo, ta cuu yo ñiyɨvɨ vaha xaan. Ta cua zavaha yo sa vaha sihin ñiyɨvɨ, ta ma zaña yo sa zavaha yo sa vaha. \p \v 23 Ta inga cuhva saha Tatyi Ii sii yo cuu sa mazu xaan iñi yo ta sa cuu cundyaca ñaha yo sii yo. Tatu zavaha yo tandɨhɨ cuhva ya ma cuu catyi ley sahnu vatyi iyo cuatyi yo. \p \v 24 Ta maa yo sa cuu cuenda ra Cristo Jesús, sa zaña yo sa zavaha yo sa ña vaha, ta ña zavaha ca yo cuhva cuñi maa yo. \p \v 25 Ta tañi sa nduu yo ñiyɨvɨ saa sa cuenda Tatyi Ii ra Ndyoo, tacuan cuñi si sa tyaa yo yahvi sa zacuaha ra sii yo cuhva cua zavaha yo. \p \v 26 Ta ma nducu yo cuhva sa zacahnu ñiyɨvɨ sii yo. Ta ma zacahñi tahan yo sii ñiyɨvɨ, ta ma cuñi yo sa sii inga ñiyɨvɨ. \c 6 \s1 Tahan si sii yo sa tyindyee yo sii ra tahan yo \p \v 1 Hermanos, tatu ndyehe ndo vatyi zavaha minoo ra tahan ndo minoo cuatyi, cuñi si sa tyindyee ndo sii ra ta nazandoo ra sii si, ndoho ra tyaa xaan yahvi sii ra Ndyoo. Zoco vii ñi cahan ndo sihin ra ta coto vaha ndo sii ndo coto nducu coto ihñi tucu cuihna sii maa ndo. \p \v 2 Ta tahan si sa cuizo yo zuhva sa vee sa ndyizo inga ra. Tatu tacuan zavaha yo, cuñi si catyi si vatyi tyaa vaha yo yahvi sii ra Cristo. \p \v 3 Ta tatu iyo yo sica iñi yo vatyi ra ñiñi xaan cuu yo ta ña ndisa, zuun ñi sii maa yo zandavi ñaha yo cuhva cuan. \p \v 4 Nandyehe xihna yo sii tyiño maa yo, ta cua coto yo tatu zavaha yo sa vaha, ta zɨɨ cua cuñi yo. Ta ma ndyehe xaan yo ñaa sa zavaha inga ra. \p \v 5 Vatyi tahan si sii minoo minoo yo cundyee iñi yo ñaa sa tahan yo ñuu ñiyɨvɨ ya. \p \v 6 Ta cuñi si sa tyindyee ndo sii ra zacuaha Tuhun Ndyoo sii ndo, ñaa sa siñi ñuhu sii ra. \p \v 7 Ta ma zandavi ñaha ndo sii ndo. Yoñi sa cuu zandavi ñaha sii ra Ndyoo. Tandɨhɨ sa cua tasi minoo ra, yucuan cuu sa cua naquihin ra. (Tatu zavaha ndo sa vaha cua nañihi ndo sa vaha, ta tatu zavaha ndo sa ña vaha cua nañihi ndo sa ña vaha.) \p \v 8 Tatu zavaha ndo sa ña vaha cuhva cuñi maa ndo, cua zatɨvɨ si cuan sii ndo. Zoco tatu zavaha ndo cuhva cuñi Tatyi Ii, cua cuhva Tatyi Ii sa cundito ndo tandɨhɨ cuii tyiemvu. \p \v 9 Ma cuhva yo sa cundɨhɨ iñi yo ta zaña yo sa zavaha yo sa vaha vatyi tatu ma zaña yo sa zavaha yo sa vaha, cua coo quɨvɨ cua ñihi yo sa vaha sa cuenda si. \p \v 10 Yucuan cuenda tandɨhɨ saha tatu saha si cuhva, nazavaha yo sa vaha sihin tandɨhɨ ñiyɨvɨ, ta ñihi ca nazavaha yo sii si sihin ñiyɨvɨ sino iñi. \s1 Nu sa cuñi ndɨhɨ carta ra Pablo \p \v 11 Ndyehe ndo vatyi nahnu xaan letra tyei ihya sihin ndaha mi. \p \v 12 Ra sa cuñi zañiñi sii ndo sa zavaha ndo costumbre circuncisión cuan, zavaha ra cuhva cuan vatyi cuñi ra sa coo vaha ra sihin ñiyɨvɨ. Ña cuñi ra ndyehe ra tundoho sa cuenda sa sino iñi ra vatyi sa sihi ra Cristo sa cuenda maa yo ta yucuan cuu cuhva cua cacu yo. Ñahñi ca inga cuhva. \p \v 13 Zoco nu maa ra sa zavaha costumbre cuan ta ña tyaa ra yahvi sii tandɨhɨ ley sahnu. Zoco cuñi ra sa zavaha maa ndo costumbre cuan vatyi tacuan ta cua caca iñi ra vatyi ra ñiñi xaan cuu ra vatyi ndyico ndo cuhva catyi ra. \p \v 14 Ta mi, ña cuñi zacahni sii, nu siin. Zoco zɨɨ xaan cuñi vatyi i sihi ra Jesucristo nu cruz sa cuenda mi. Maa ra ndyaca ñaha sii yo. Sa cuenda sa sihi maa ra, ta ña cuñi que sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, ta ña ndyaca ñaha ca si sii. \p \v 15 Vatyi tatu ndyico yo sii ra Cristo Jesús, ña ñiñi ca sa zavaha yo costumbre circuncisión a sa ma zavaha yo sii si. Sa ñiñi ca cuu sa nduu yo ñiyɨvɨ saa. \p \v 16 Ta nacuhva ra Ndyoo sa coo sa taxi añima tandɨhɨ ndoho sa iyo cuhva ya. Ta nacundahvi iñi ra sii tandɨhɨ ndo sa cuu ñiyɨvɨ ra sa ndisa cuii. \p \v 17 Ityi nuu ca ña cuñi sa cuhva ca ndo tizɨhɨ sii, saha tuhun ya vatyi tandɨhɨ pehla sa iyo coño ñuhi zañaha si vatyi minoo muzu ra Jesús cui sa ndisa. \p \v 18 Hermanos, nanazoco xaan ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo, sii ndo. Ta nacuu si sa ndisa.