\id 1TI \h 1 TIMOTEO \toc1 Sa Xihna Ñi Carta I Tyaa Ra San Pablo Sii Ra Timoteo \toc2 1 TIMOTEO \toc3 1 Ti. \mt1 Sa Xihna Ñi Carta I Tyaa Ra San Pablo Sii Ra Timoteo \c 1 \s1 Tyaa ra Pablo minoo carta sii ra Timoteo \p \v 1 Yuhvi ra Pablo minoo apóstol ra Jesucristo cui, cuhva i saha maa ra Ndyoo tyiño sii. Maa ra Ndyoo cuu ra zacacu sii yo. Ta maa ra Jesucristo cuu ra ndyaca ñaha sii yo. Sii maa ra ndatu yo. \p \v 2 Tyei tutu ya suun Timoteo. Ndisa cuii vatyi zehe mi cuu suun sa catyi Tuhun Ndyoo. Nacuhva ra Ndyoo Zutu yo sihin ra ndyaca ñaha, ra Jesucristo, cuaha xaan sa vaha suun; nacundahvi iñi ra suun, ta nacuhva ra sa coo sa taxi añimon. \s1 Zacuenda ndo sii ndo sihin ñiyɨvɨ zacuaha sa ña ndisa \p \v 3 Zuun ñi cuhva catyi suhun vityi tañi sa catyi quɨvɨ i quite ñuu cuan sa cua cuhin ndya nu cu si Macedonia, ndoon ñuu Efeso vatyi cua nacatyun sihin ñiyɨvɨ vatyi ma zacuaha ñu sa ña ndisa. \p \v 4 Ta ma tyizoho ñu tuhun cahan ñiyɨvɨ sahnu a cuhva tyaa xaan ñiyɨvɨ yahvi tatu cuñi ñu coto ñu yoo cuu tandɨhɨ ñiyɨvɨ sahnu sii ñu. Ihya tuhun zacahñi tahan si sii ñiyɨvɨ, ta ñahñi tyindyee si sa zacuu yo tyiño sa saha ra Ndyoo sii yo vatyi sihin sa sino ñi iñi yo ta cacu añima yo. \p \v 5 Ta sisi tandɨhɨ tuhun i saha ra Ndyoo sii yo sa ñiñi ca cuu sa cuñi yo sii ñiyɨvɨ sihin sa ndɨɨ vaha añima yo ta sihin minoo sa siñi tuñi vaha. Ta cuñi si vatyi sino vaha iñi yo Tuhun Ndyoo, ta tacuan ta cua cuñi vaha yo sii ñu. \p \v 6 Iyo zuhva ñiyɨvɨ sa i zaña ñu tuhun ya. Nazaca ñu inga tuhun sihin si, ta natuhun xaan ñu tuhun ña ñiñi. \p \v 7 Cuñi ñu cuu ñu maestro cuenda ley sahnu, zoco nu maa ñu ta ña cutuñi iñi ñu sa nacatyi ñu. Ta zuun ñi maa ñu ta ña cutuñi iñi ñu sa zacuaha ñu. \p \v 8 Sito yo vatyi vaha xaan cuu ley maa ra Ndyoo, zoco cuñi si sa cutyiño yo sii si minoo cuhva vaha, cuhva catyi si. \p \v 9 Cuñi si coto yo vatyi ñahñi ley Ndyoo sa cua cuxaan sii yo tatu zavaha yo sa vaha. Iyo si vatyi tasi tuñi si sii ñiyɨvɨ ña vaha, sa cuenda ñiyɨvɨ ña tyaa yahvi sii ra Ndyoo ta ña cuñi ñu sii ra. Iyo si sa cuenda ñiyɨvɨ iyo cuatyi, ñiyɨvɨ sa cahan ndya vaha ñi, cuenda ñiyɨvɨ sahñi sii zutu ñu a sii zɨhɨ ñu a sii inga ñiyɨvɨ. \p \v 10 Iyo ley ra Ndyoo sa cuenda ra iyo sihin inga ñaha sa yɨvɨ ñazɨhɨ ra cuu a ra iyo sihin inga ra ta sa cuenda ra zuhu ñiyɨvɨ, ra vatya, ra catyi “sito vaha Ndyoo” ta ña ndisa ra. Sa cuenda tandɨhɨ cuhva cuan iyo ley maa ra Ndyoo a ñaa inga cuhva zavaha ñiyɨvɨ ta ña vaha si. \p \v 11 Ta tandɨhɨ tuhun sa quehin sihin ndo ihya, sasi tahan si sihin tuhun vaha xaan sa cuenda ra Cristo, cuhva cacu yo. Maa ra Ndyoo saha tyiño sii, sa nacatyi sii si, ta cahnu xaan cuu maa ra. \s1 Saha ra tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo vatyi cundahvi iñi ra Ndyoo sii ra \p \v 12 Sehi tyahvi ndyoo sii ra Jesucristo ra ndyaca ñaha sii yo vatyi sito maa ra vatyi cuu zavehi tyiño ra, ta saha ra tyiño ya sii, ta saha ra tundyee iñi sii, ta cuu zavehi sii si. \p \v 13 Tacuan i zavaha ra vazu nu quisi quɨvɨ i cui minoo ra cahan xaan ndya vaha ñi sii ra. I zayuhu xein sii ñiyɨvɨ sino iñi sii ra, ta i quehin ndya vaha ñi sii ñu. Zoco i cundahvi iñi ra Ndyoo sii vatyi quɨvɨ i zavehi cuhva cuan tañaha ca sino iñi sii ra, ta ñá site vatyi yɨvɨ cuhva vaha cuu cuhva zavehi. \p \v 14 Ta i tyindyee xaan ra ndyaca ñaha sii yo sii, ta yucuan cuenda sino xaan iñi sii ra, ta cuñi xein sii inga ñiyɨvɨ tañi cuñi maa ra Jesucristo sii ñu. \p \v 15 Cuñi si vatyi tandɨhɨ cuii yo cua sino iñi yo vatyi i quisi ra Cristo Jesús ñuu ñiyɨvɨ vatyi cua zacacu ra sii ñiyɨvɨ iyo cuatyi tañi mi. Cuaha ca cuatyi i zavehi ta zɨquɨ inga ñiyɨvɨ iyo cuatyi. \p \v 16 Ta yucuan cuenda i cundahvi iñi ra Ndyoo sii, vatyi cua cuu si sa xihna ñi nu zañaha ra Jesucristo vatyi ndyee xaan iñi ra sihin ñiyɨvɨ iyo cuatyi. Zañaha si cuhva sii ñu ta cua sino iñi ñu sii maa ra, ta tacuan ta ma cuu ca ñu. \p \v 17 Ta yucuan cuenda zacahnu xaan yo sii ra Ndyoo ta saha xaan yo tyahvi ndyoo sii ra tandɨhɨ cuii tyiemvu vatyi ra ndyaca ñaha cuu ra tandɨhɨ cuii tyiemvu, ta ma cuu ra ndaha cuii ñi. Ma cuu ndyehe yo sii ra vityi. Minoo ñi ra cuu Ndyoo, ta casi xaan iñi ra. Ta tacuan cuu si. \p \v 18 Yoho Timoteo zehi, sa nacohon iñun cuhva i catyi ra yañi yo suhun quɨvɨ i cahan ra cuenda maa ra Ndyoo. Yucuan cuenda catyi suhun inga saha vatyi zatyiño vohon tyiño maa ra Ndyoo. \p \v 19 Ma zañon cuhva sa sino xaan iñun. Ta tandɨhɨ sa zavohon, zavohon sii si sihin minoo sa siñi tuñi vaha. Vatyi iyo zuhva ñiyɨvɨ ña tyaa ñu yahvi sa catyi sa siñi tuñi vaha ñu, ta naa iñi ñu sii Ndyoo. \p \v 20 Tacuan iyo ra Himeneo ta ra Alejandro. Yucuan cuenda i nacuhve sii ra sii cuihna zuhva quɨvɨ vatyi ndoho ra ta cutuhva ra ta ma cahan ra ndya vaha ñi sii ra Ndyoo. \c 2 \s1 Cuhva tahan si cahan yo sihin ra Ndyoo \p \v 1 Sa xihna ñi sehi tyiño vatyi cahan ndo sihin ra Ndyoo sa cuenda tandɨhɨ ñiyɨvɨ. Caca ndo tumañi iñi sii ra, ta nacuhva ndo tyahvi ndyoo sii ra cuenda tandɨhɨ cuii ñu. \p \v 2 Caca ndo sii ra sa cuenda ra ndyaca ñaha ta tandɨhɨ cuii ra cu tyiño. Caca ndo vatyi coo xaan sa vaha sii yo ta ma coo cuatyi ñuu ñiyɨvɨ. Tacuan ta cua cuu tyaa yo yahvi sii ra Ndyoo tandɨhɨ cuii cuhva ta zavaha yo tandɨhɨ cuii sa vaha. \p \v 3 Vatyi ihya cuu cuhva vaha sa tahan iñi maa ra Ndyoo, ta maa ra cuu ra zacacu sii yo. \p \v 4 Cuñi maa ra vatyi cacu tandɨhɨ cuii ñiyɨvɨ ta coto ñu ñaa sa cuu sa ndisa. \p \v 5 Vatyi minoo ñi ra Ndyoo iyo, ta minoo ñi ra cua cahan sa cuenda yo nuu ra Ndyoo Zutu yo, ra Jesucristo. Ta ñiyɨvɨ cuu tucu maa ra tañi maa yo. \p \v 6 I saha maa ra Jesús sa cuu ra, ta cuhva cuan i tyiyahvi ra vatyi cuu cacu tandɨhɨ ñiyɨvɨ. Ta i quita tuhun cuan nu tahan si coto ñiyɨvɨ. \p \v 7 Ta sa cuenda ya i saha ra Ndyoo tyiño sii, vatyi zacote sii ñiyɨvɨ tuhun ra ta cui minoo ra apóstol ta zacuehi sa ndisa sii ñiyɨvɨ sa yɨvɨ ñiyɨvɨ hebreo cuu. Cua zacuehi sii ñu cuhva sino iñi ñu. Tañi minoo ra sino vaha iñi sii ra Cristo quehin sa ndisa. Ña quehin cuendu. \p \v 8 Yucuan cuenda cuñi vatyi nacahnu cuii ñi nacahan rayɨɨ sihin ra Ndyoo. Nazandaa ra ndaha ra. Ta ndɨɨ vaha coo añima ra. Ta ma cuxaan ra a cahñi tahan ra. \p \v 9 Ta tacuan tucu ñuzɨhɨ. Ta ma ndɨhvɨ ñu zahma cuɨtɨ xaan zoco minoo cuhva vaha ta sa ña yahvi xaan. Ta ma zandutyaqui xaan ñu sii ñu sihin cuaha xaan cuhva zavaha ñu sihin ixi xiñi ñu a sihin xuhun cuaan a perla a zahma yahvi xaan. \p \v 10 Zoco nazavaha ñu tandɨhɨ nuu sa vaha tañi tahan si zavaha minoo ñiyɨvɨ tatu sito ñu sii ra Ndyoo sa ndisa. \p \v 11 Cuñi si vatyi taxi ñi tyizoho ñuzɨhɨ Tuhun Ndyoo nu zacuaha ñiyɨvɨ sii si ta tyaa ñu yahvi tandɨhɨ sa siñi ñu. \p \v 12 Ña sehi sa zacuaha ñuzɨhɨ Tuhun Ndyoo (nuu cuaha ñiyɨvɨ) a sa cundyaca ñaha ñu sii rayɨɨ vatyi cuñi si sa coo taxi ñu. \p \v 13 Vatyi sa xihna ñi i zavaha ra Ndyoo sii ra Adán ta zɨquɨ cu Eva. \p \v 14 Ta yɨvɨ sii ra Adán i zandavi ñaha cuihna. Sii ñaha cuan i zandavi ñaha ra, ta tacuan i quisaha sicoo cuatyi. \p \v 15 Zoco cua cacu añima ñuzɨhɨ tatu zavaha ñu tandɨhɨ cuhva zavaha ñiyɨvɨ cuu zɨhɨ sa ndyihi ta tatu sino vaha iñi ñu ta cuñi ñu sii ra Ndyoo sa ndisa ta zavaha ñu tandɨhɨ cuii cuhva vaha ta coo minoo sa siñi tuñi vaha sii ñu. \c 3 \s1 Cuhva cuñi si coo minoo ra tatu ndyizo ra tyiño ra Ndyoo \p \v 1 Ndisa cuii tuhun ya vatyi tatu cuñi minoo ra cuizo ra tyiño nu iyo ñiyɨvɨ sino iñi Tuhun Ndyoo, vaha xaan cuu tyiño ya tatu cuñi ra cuizo ra sii si. \p \v 2 Yucuan cuenda, tatu cuñi ra cuizo ra tyiño sa cundyaca ñaha ra sii ñiyɨvɨ sino iñi, cuñi si vatyi coo ra minoo cuhva vaha xaan ta yoñi cuu tyaa cuatyi sata ra. Cuñi si vatyi minoo ñi ñazɨhɨ ra coo, ta ma coo uu tahan. Cuñi si vatyi ñihi zatyiño ra sa ndisa ta coo vaha xaan sa siñi tuñi ra ta cuu ra minoo ra tyaa ñiyɨvɨ yahvi sii. Cuñi si vatyi cuhva ra xita casi ñiyɨvɨ saa vehe ra. Cuñi si vatyi zacuaha vaha ra sii ñiyɨvɨ. \p \v 3 Ma cuu ra ra siñi a ra nanducu tizɨhɨ. Ta ma cuñi ra zahacanaa ra xuhun sihin minoo cuhva ña vaha. Cuñi si vatyi coo xaan tundyee iñi sii ra sihin ñiyɨvɨ, ta ma cahñi tahan ra sihin ñu, ta ma cuu caca xaan iñi ra tuhun xuhun. \p \v 4 Cuñi si cuu ra minoo ra cundyaca ñaha vaha vehe ra, ta nacoto zehe ra tyaa si yahvi tandɨhɨ saha. \p \v 5 Vatyi tatu ña sito minoo ra cundyaca ñaha ra vehe ra ¿yozo caa cuu cundyaca ñaha ra sii ñiyɨvɨ sino iñi? Ma cuu. \p \v 6 Ra sa cuñi cuizo tyiño cuan, ma cuu cuu minoo ra saa, coto zacahnu xaan ra sii ra, ta cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ra tañi i tasi tuñi ra sii cuihna. \p \v 7 Ta ra sa cua cuizo tyiño, cuñi si minoo ra vaha ñiyɨvɨ cuu nuu ñiyɨvɨ ña sino iñi coto quisaha tyaa ñu cuatyi sata ra ta canacava tucu ra inga saha sisi xayu cuihna. \s1 Cuhva cuñi si coo minoo ra tyindyee sii ñiyɨvɨ sino iñi \p \v 8 Ta tacuan tucu sihin ra cuñi tyindyee sii ñiyɨvɨ sino iñi, cuñi si vatyi cuu ra minoo ra vaha xaan. Ta cuu ra minoo ra ndoo xaan cahan ta zavaha ra cuhva catyi ra. Ma cuu coho xaan ra ndixi a cuñi ra zahacanaa ra xuhun sihin minoo cuhva ña vaha. \p \v 9 Cuñi si vatyi quihin vaha xaan ra tuhun ndisa, cuhva sino iñi yo. Ta minoo ñi cuhva ndoo vaha coo sa siñi tuñi xiñi ra. \p \v 10 Cua ndyehe xihna ñiyɨvɨ tatu tacuan iyo ra, ta tatu ña quiñi iyo ra, tacuan ta cuu cuizo tyiño ra. \p \v 11 Ta tacuan tucu ñazɨhɨ ra, cuñi si vatyi cuu ñu ñiyɨvɨ vaha xaan. Ta ma cahan ñu ndya vaha ñi sii ñiyɨvɨ. Cuñi si vatyi coo taxi xaan ñu ta zavaha ñu sa vaha tandɨhɨ cuii tyiemvu. \p \v 12 Ta ra ndyizo tyiño ya, nacoo minoo ñi ñazɨhɨ ra. Ta cuñi si vatyi cundyaca ñaha vaha ra sii zehe ra ta tacuan tucu tandɨhɨ tyiño vehe ra. \p \v 13 Vatyi ra ndyizo tyiño ya tatu zatyiño vaha ra cua ñihi ñiyɨvɨ cuhva tyaa xaan ñu yahvi sii ra. Ta ma yuhu ca ra cahan ra sihin ñiyɨvɨ cuhva sino iñi ra sii ra Cristo Jesús. \s1 Minoo tuhun sa tyindyee xaan sii yo ta cuu cundyico yo Tuhun Ndyoo \p \v 14 Zacote zuhva tuhun ya suun, ta cuñi cuhin cundyehi suun, \p \v 15 zoco tatu nducuei sa siton yozo caa cuñi si zavohon. Vatyi maa yo cuu vehe ñuhu ra Ndyoo ndito. Ta cuñi si vatyi ñihi xaan sino iñi yo sii sa ndisa ta zacuaha yo sii si sii ñiyɨvɨ. \p \v 16 Ndisa cuii vatyi iyo minoo sa vaha xaan sa sino iñi yo: \q1 I quisi ra Ndyoo ñuu ñiyɨvɨ, ta caa ra cuhva caa maa yo. \q1 I catyi Tatyi Ii vatyi ñahñi cuatyi ra. \q1 I ndyehe ángel sii ra. \q1 Nacahnu ñuu ñiyɨvɨ i nacatyi ñiyɨvɨ cuhva i zavaha ra. \q1 Ta sino iñi ñiyɨvɨ nacahnu ñuu ñiyɨvɨ. \q1 Ta zɨquɨ cuahan ra ndya gloria nu zacahnu ñu sii ra tandɨhɨ tyiemvu. \c 4 \s1 Ñiyɨvɨ sa cua zaña cuhva sino iñi ñu \p \v 1 Ta casi xaan catyi Tatyi Ii vatyi nu sa cuñi ndɨhɨ tyiemvu cua coo ñiyɨvɨ sa cua zaña cuhva sa sino iñi ñu. Cua sino iñi ñu sii tatyi ña vaha sa zandavi ñaha. Ta cua cundyico ñu tuhun zacuaha cuihna. \p \v 2 Ma cucahan nuu ñu cahan ñu sa vatya. Ñahñi ca sa siñi tuñi vaha xiñi ñu. Zavaha xaan ñu sa ña vaha ndya cuhva ña tuu ca iñi ñu vatyi ña vaha si. \p \v 3 Ihya ñiyɨvɨ catyi vatyi cuatyi cuu si tatu tindaha ñiyɨvɨ, ta cuatyi cuu si sa casi yo zuhva nuu ndyayu, catyi tucu ñu. Zoco maa ra Ndyoo i zavaha tandɨhɨ, ta ñiyɨvɨ sa sino iñi ta sito ñu sa ndisa, cuu casi ñu ñaa ñi maa ndyayu ta nacuhva ñu tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo. \p \v 4 I zavaha ra Ndyoo tandɨhɨ nuu quɨtɨ, ta vaha tɨ. Ta ña vaha sa ma casi yo sii tɨ tatu sa nacuhva yo tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo ta casi yo. \p \v 5 Vatyi ndu‑ii si sa cuenda Tuhun Ndyoo ta sa cuenda sa nacuhva yo tyahvi ndyoo sii ra. \s1 Cuhva iyo minoo muzu vaha ra Jesucristo \p \v 6 Tatu nacatyi moo tuhun ya sihin ra yañi yo, minoo ra zatyiño vaha sa cuenda ra Jesucristo cua cuun. Vaha xaan cua cuu cuhva sino iñun ta cuhva ndyicon. \p \v 7 Zoco ñáha tyoon yahvi cuendu sa nacatyi ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ ya, costumbre sa zacuaha ñiyɨvɨ sahnu. Nducun cuhva zavohon cuhva cuñi ra Ndyoo tandɨhɨ tyiemvu. \p \v 8 Tyindyee si zuhva sii coño ñuhu yo sa cuzɨquɨ yo, zoco sa zavaha yo cuhva cuñi ra Ndyoo, yucuan tyindyee sii yo tandɨhɨ cuii cuhva. Vatyi tyindyee si sii yo ihya ñuu ñiyɨvɨ, ta cua tyindyee tucu si sii yo nu cua cundito yo sihin ra. \p \v 9 Ndisa cuii cuu cuhva ya, ta cuñi si sa sino iñi tandɨhɨ ñiyɨvɨ. \p \v 10 Ta sa catyi ya zatyiño ndi ta ndyehe ndi tundoho vatyi ndatu ndi sii ra Ndyoo ndito. Tyindyee ra sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ ta ñihi ca sii ñiyɨvɨ sino iñi vatyi cua zacacu ra sii yo. \p \v 11 Ihya tuhun zacuohon, ta zañiñun sii ñiyɨvɨ vatyi cutuhva ñu. \p \v 12 Ndisa minoo ra yoco cuun, zoco zañohon minoo cuhva vaha sii ñiyɨvɨ sino iñi sihin cuhva zavohon, sihin tuhun cohon, sihin cuhva cuñun sii ñiyɨvɨ, sihin cuhva sino iñun ta sihin cuhva sa ñahñi maa sa ña vaha zavohon. \p \v 13 Nɨɨ ñi sa cumañi sei nu yucu ndo, nducun cuhva cahvun Tuhun Ndyoo nuu ñiyɨvɨ. Zacuohon sii ñu, ta nacatyun sihin ñu yozo caa cua cuu ñu ñiyɨvɨ vaha. \p \v 14 Ra ndyizo tyiño cuenda tandɨhɨ ra yañi yo i tyizo ra ndaha ra xiñun quɨvɨ cuan, ta i saha ra Ndyoo minoo cuhva suun vatyi zatyiñon tyiño ra. Coto ñáha naa iñun cuhva cuan, ta zatyiñon tyiño ra Ndyoo cuhva i catyi ra cuan. \p \v 15 Tyaa xoon yahvi sii tandɨhɨ tuhun ya vatyi cua ndyehe tandɨhɨ ñiyɨvɨ vatyi vaha xaan i cutuhvon. \p \v 16 Zacuendon suun sihin cuhva ndyicuun ta cuhva zacuohon, ta ñáha zañon sa vaha. Tatu tacuan zavohon, cua cacun, ta cua cacu ñiyɨvɨ tyizoho sa cohon. \c 5 \s1 Ihya cuu cuhva zavohon sihin ñiyɨvɨ sino iñi Tuhun Ndyoo \p \v 1 Ma cuxoon ta cohon sihin minoo hermano sahnu. Cuñi si vatyi cuhvon tuhun sii ra tañi sa zutun sii ra. Ta cahan vohon sihin ra yoco tañi sa yañun sii ra. \p \v 2 Cahan vohon sihin ñuzɨhɨ sahnu tañi sa zɨhun sii ñu. Ta sihin ñu yoco tañi sa cuhvon sii ñu. Ta ma zavohon sa ña vaha sihin ñu. \p \v 3 Tyindyeun sii ñu ndahvi sa sihi yɨɨ tatu ndisa vatyi cumañi si sii ñu. \p \v 4 Zoco tatu iyo zehe minoo ña ndahvi a zehe ñañi ña, cuñi si sa cutuhva xihna maa ra sa tyindyee ra sii ña. Nanacohon iñi zehe ña cuhva i tyindyee xaan zutu ra ta zɨhɨ ra sii ra ta luhlu ra. Ta yucuan cuenda cuñi si vatyi natyindyee ñiyɨvɨ sii zutu ñu a sii zɨhɨ ñu. Vatyi ihya cuu sa vaha, ta tacuan ta zɨɨ cua cuñi ra Ndyoo. \p \v 5 Iyo ñuzɨhɨ sa ndoo ndahvi sa ndisa cuii sa maa ñi maa ñu. Yucuan cuu ñu ndatu sa vaha ɨɨn ñi sii maa ra Ndyoo, ta ña zaña ñu sa cahan ñu sihin ra ora ta sa cuaa. \p \v 6 Zoco ñu ndahvi sa cuzɨɨ iñi cuhva cuñi maa ñu, tañi sa sihi ñu nuu Tuhun Ndyoo cuu si nɨɨ ñi sa ndito ñu. \p \v 7 Tacuan cuhvon tyiño sii tandɨhɨ yañi yo ta cuhva yo vatyi coto ñu ta zavaha ñu sa vaha. \p \v 8 Zoco tatu iyo ra yañi yo ña tyindyee ra sii ñiyɨvɨ sii ra, ta nu ñiyɨvɨ vehe ra ta ña saha ra sa casi ñu, minoo ra ña sino ca iñi cuu ra. Cahnu ca ra ña vaha nduu ra ta zɨquɨ ñiyɨvɨ ta sino ca iñi. \p \v 9 Nacoo minoo tutu sihin zɨvɨ ñu ndahvi sa yaha uñi xico cuiya, ñu i sicoo minoo ñi yɨɨ. \p \v 10 Cuñi si sa coto ñiyɨvɨ sii ña saha sa catyi sa vaha sa zavaha ña, tatu zacuahnu vaha ña sii zehe ña ta tyaa nuu vaha ña sii ñiyɨvɨ saa vehe ña. Tatu saha vaha ña sa casi yañi yo, ra saa vehe ña. Tatu tyindyee ña sii ñiyɨvɨ ndyehe tundoho, ta tatu zavaha ña tandɨhɨ nuu sa vaha. \p \v 11 Zoco ma tyihi ndo zɨvɨ ñu ndahvi ñu tañaha ca cusahnu vaha vatyi cua cuñi ñu tindaha ñu inga saha, ta cua zaña ñu tyiño zavaha ñu sa cuenda ra Cristo. \p \v 12 Ta cua coo cuatyi ñu vatyi zaña ñu cuhva i catyi ñu sa cua zavaha ñu. \p \v 13 Ta inga tucu cuhva, tatu tañaha ca cusahnu vaha ñu ndahvi, cua nduzusa ñu ta cua caca noo ñu tahan tahan vehe. Ta ña tacuan ñi, zoco cua quisaha cahan ñu cuendu. Cua natuhun xaan ñu zɨquɨ tyiño inga ñiyɨvɨ ta zɨquɨ tuhun ña tahan si cahan ñu. \p \v 14 Yucuan cuenda cuñi vatyi ñu ndahvi ña sahnu xaan, natindaha tucu ñu. Nacoo zehe ñu. Nazacuenda ñu vehe ñu, ta ma cuhva ñu cuhva cahan xaan ñiyɨvɨ xaan iñi sii yo. \p \v 15 Vatyi iyo ñu ndahvi sa quita ñu ityi ra Ndyoo, ta nanduu nandyico ñu sii cuihna. \p \v 16 Tatu iyo ra yañi yo a cuhva yo ta iyo ñiyɨvɨ ndahvi tahan ñu, natyindyee maa ñu sii ñu, ta ma cuhva ñu sa ñihi xaan tyindyee inga yañi yo. Ta zɨquɨ cuu tyindyee tandɨhɨ yañi yo sii ñiyɨvɨ sa yoñi ca ñiyɨvɨ sii, iyo sa ndisa. \p \v 17 Ta ra sahnu zatyiño tyiño ra Ndyoo, ra ndyaca ñaha vaha sii tandɨhɨ ra yañi yo, cuñi si vatyi tyaa xaan yo yahvi sii ra, ta ñihi ca tatu nacatyi ra ta zacuaha ra Tuhun Ndyoo. \p \v 18 Vatyi catyi Tuhun Ndyoo: “Ma cuhñi ndo yuhu zɨndɨquɨ nu sañi tɨ sɨtɨ yutu sa quita zoo si.” Ta tacuan tucu: “Ra zatyiño tyiño ra Ndyoo cuñi si vatyi coo yahvi ra vatyi yucuan cundito ra.” \p \v 19 Tatu yoñi uu a uñi tahan sa ndaa ma tyizohon tatu tyaa ñiyɨvɨ cuatyi sata minoo ra sahnu zatyiño tyiño ra Ndyoo. \p \v 20 Zoco ñiyɨvɨ sa ña zaña cuatyi, ñihi cohon sihin ñu nu yucu tandɨhɨ yañi yo vatyi tacuan ta cua cuyuhu tandɨhɨ ñu ta ma zavaha ñu sa ña vaha. \p \v 21 Sehi tyiño ya suun ityi nuu ra Ndyoo ta nuu ra ndyaca ñaha sii yo, ra Jesucristo, sihin tandɨhɨ ángel ra, ta catyi suhun vatyi zavohon tandɨhɨ cuhva ya inuu ñi sihin tandɨhɨ ra yañi yo. Ta tatu cuñi con sii minoo ra, zoco ma cuhvon sa zavaha ra sa ña vaha. \p \v 22 Ma numi xaan cuhvon tyiño sii minoo ra sa cuu ra ra cuizo tyiño nu iyo ra yañi yo coto coo cuatyun tatu zavaha ra sa ña vaha. Ta ñahñi maa sa ña vaha zavohon caña ñi. \p \v 23 Tuhva xoon cuhu sihin sisun, yucuan cuenda ma cohon maa ndutya ñi. Coho tucun zuhva vino. \p \v 24 Iyo ñiyɨvɨ casi xaan naha cuatyi ñu vazu cumañi ca cuhun ñu nu cua ndoho ñu. Ta iyo tucu inga ñiyɨvɨ ña sito yo ñaa sa cuu cuatyi ñu ndya cuee ca ta cua quituu si. \p \v 25 Ta zuun ñi cuhva cuan, casi xaan naha si tatu zavaha ñiyɨvɨ sa vaha. Ta vazu iyo si sa ña ndyehe yo, zoco ma cuu coo xehe si tandɨhɨ tyiemvu. \c 6 \p \v 1 Ra cuu muzu, cuñi si sa tyaa xaan ra yahvi sii patrón ra. Tacuan ta ma cahan ñiyɨvɨ ndya vaha ñi sii ra Ndyoo ta sii Tuhun ra. \p \v 2 Ta tatu sino iñi patrón ra Tuhun Ndyoo, ña cuñi si sa ma tyaa ra yahvi sii ra vatyi yañi yo cuu sii ra. Ña tacuan. Ñihi ca cuñi si tyindyee ra sii ra sihin sa vaha ca vatyi zuun ñi ra sino iñi cuu ra. Ta nacuñi ra sii patrón ra vatyi yañi yo cuu sii ra. Nacatyun tuhun ya, ta zañiñun sii ñiyɨvɨ vatyi zavaha ñu sii si. \s1 Tuhun sa saha sa cuzɨɨ iñi yo \p \v 3 Tatu iyo minoo ra zacuaha minoo cuhva ña ndisa ta ña sasi tahan si sihin cuhva cahan ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo, ta sihin cuhva zacuaha maa yo, \p \v 4 zacahnu xaan ra cuan zuun ñi sii maa ra, ta ñahñi maa sa sito ra. Zoco tahan xaan iñi ra natuhun xaan ra, ta sahñi tahan xaan ra zɨquɨ minoo tuhun ta inga tuhun. Ta sa cuenda cuhva ya vasi sa cuñi xaan ñiyɨvɨ cundyaca ñaha ñu sii yañi yo. Ta nduu si tizɨhɨ, ta cahan ñiyɨvɨ ndya vaha ñi, ta ña cutuñi iñi ñiyɨvɨ yoo cuu yañi yo cahan sa ndoo. \p \v 5 Ta ña ndɨhɨ tuhun sahñi tahan ñu vatyi ñahñi sa vaha iyo xiñi ñu. Ta ña sito ñu ñaa sa cuu sa ndisa. Sica iñi ñu vatyi minoo cuhva vaha xaan cuu sa zahacanaa yo xuhun sihin Tuhun Ndyoo. \p \v 6 Ndisa vatyi sa ñihi yo minoo sa vaha xaan tatu zavaha yo tandɨhɨ sa catyi ra Ndyoo ta tatu ñahñi ca sa ndyiyo iñi yo. \p \v 7 Ñahñi sa ndaha yo sa saa yo ñuu ñiyɨvɨ ya, ta nu siin ta ma cuu cuizo yo cuhun yo. \p \v 8 Zoco tatu iyo sa casi yo ta zahma yo, sihin ñi si cuan nandoo yo vaha. \p \v 9 Ta ñiyɨvɨ sa cuñi xaan sa cucuca ñu, nducu coto cuihna sii ñu ta canacava ñu sisi cuatyi. Vatyi cuaha xaan sa cuñi ñu, ta ña ñiñi, ta zatɨvɨ si sii ñu. Ta cua ndoyo ñuhu ñu sa cuenda ndaha tyiño ñu ta cua naa ñu. \p \v 10 Vatyi tatu cuñi xaan yo xuhun, cuaha xaan sa ña vaha ndyicuu yo. Ta iyo ñiyɨvɨ quisaha ndyiyo iñi ñu xuhun, ta zandoo ñu sa sino iñi ñu Tuhun Ndyoo, ta cuaha xaan tundoho ndyehe ñu. \s1 Cuhva zatyiño yo tatu sino iñi yo sii ra Ndyoo \p \v 11 Zoco yoho Timoteo, sii ra Ndyoo cuu suun. Zandoon tandɨhɨ cuii sa ña vaha. Cuñi si vatyi cundyicon minoo cuhva vaha xaan, cuhva cuñi maa ra Ndyoo. Ta sino xaan iñun. Cuñi xoon sii inga ra yañi yo ta cundyee xaan iñun. Ta vii ñi cohon sihin ra. \p \v 12 Ñihi zatyiñon tyiño ra Ndyoo. Ta ma zañon cuhva cundito añimon tandɨhɨ tyiemvu vatyi yucuan cuenda i casi ra Ndyoo suun vatyi cunditon sihin ra. Sa i zavohon minoo cuhva vaha xaan vatyi i nacatyun cuhva sino iñun nuu cuaha xaan ñiyɨvɨ. \p \v 13 Ta vityi ndyehe ra Ndyoo. Maa ra saha sa cundito tandɨhɨ sa ndito. Ta ndyehe tucu ra Jesucristo cuhva sehi tyiño ya suun. Ta maa ra, vaha xaan i zavaha ra, ta i saha ra sa ndaa nuu ra Poncio Pilato. \p \v 14 Ta catyi suhun vatyi tyoon yahvi tuhun ya, ta ma zamon numinoo cuhva sihin si ndya quɨvɨ quisi tucu ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo. Tacuan ta ma ñihi ñiyɨvɨ cuhva catyi ñu vatyi ña vaha tuhun cahan maa ra Ndyoo. \p \v 15 Tatu tahan si quɨvɨ, cua zandyehe tucu ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ sii ra Jesús inga saha. Ta minoo ñi ra Ndyoo cuu ra ndyaca ñaha. Cahnu xaan ra, ta cuu xaan sa zacuu ra. Rey cuu ra sii tandɨhɨ inga rey ta ra ndyaca ñaha sii tandɨhɨ inga ra ndyaca ñaha. \p \v 16 Maa ñi maa ra Ndyoo cuu ra ña sihi. Iyo ra nu ndisi xaan, nu yoñi sa cuu tuhva. Ta yoñi ca ndyehe sii ra, ta ma cuu ndyehe yo sii ra vityi. Nazacahnu ñiyɨvɨ sii ra, ta nacundyaca ñaha ra tandɨhɨ cuii tyiemvu. Ta tacuan cuu si. \p \v 17 Cuhvon tyiño sii ñiyɨvɨ cuca xaan ihya ñuu ñiyɨvɨ vatyi ma zacahnu xaan ñu sii ñu ta ma nɨɨ xaan cuu iñi ñu sihin xuhun ñu coto coo quɨvɨ ta ndɨhɨ si. Vaha ca cua sino iñi ñu ɨɨn ñi sii ra Ndyoo ndito vatyi maa ra cuu ra saha tandɨhɨ. Ta sihin sa saha maa ra, ta cua cuzɨɨ iñi yo. \p \v 18 Ta catyun sihin ñiyɨvɨ cuca vatyi nazavaha ñu maa ñi sa vaha. Nanducuca ñu ityi nuu ra Ndyoo sihin cuhva zavaha ñu sa vaha. Nandoo ñu vaha cuhva ñu sa sii ñu sii inga ñiyɨvɨ, ta nazasa ñu sii si. \p \v 19 Tacuan ta cua coo sa cuca ñu ndya gloria, ta ma cunaa si. Ta cua cundito ñu sihin ra Ndyoo. \s1 Saha ra minoo ca tyiño sii ra Timoteo \p \v 20 Yoho Timoteo, zacuenda vohon tyiño sa i saha ra Ndyoo suun. Ma tyizohon sa cahan ñiyɨvɨ ndya vaha ñi ta tuhun cahan ñiyɨvɨ ña sito. Cahan xaan ñu sa ña vaha ta sa ña ndisa, ta catyi ñu vatyi sito xaan ñu. \p \v 21 Vatyi iyo ñiyɨvɨ sa i quita ñu ityi vaha. Ta ña sino vaha ca iñi ñu Tuhun Ndyoo. Ña sino vaha ca iñi ñu cuhva iyo si sa ndisa. Natyindyee xaan maa ra Ndyoo suun. Ndɨhɨ si vityi.