\id 1CO \h 1 CORINTIOS \toc1 Sa Xihna Ñi Carta I Tyaa Ra San Pablo Sii Ñiyɨvɨ Sino Iñi Sii ra Ndyoo Ñuu Corinto \toc2 1 CORINTIOS \toc3 1 Co. \mt1 Sa Xihna Ñi Carta I Tyaa Ra San Pablo Sii Ñiyɨvɨ Sino Iñi Sii ra Ndyoo Ñuu Corinto \c 1 \s1 Tyaa ra Pablo minoo carta sii ñiyɨvɨ sino iñi sii ra Ndyoo ñuu Corinto \p \v 1 Yuhvi ra Pablo i casi ra Ndyoo sii vatyi cui minoo ra cua zatyiño tyiño ra Jesucristo. Ta vityi tyei carta ya sihin ra Sóstenes hermano yo. \p \v 2 Ta zacuhun ndi sii si sii maa ndo ra cuu vehe ñuhu ra Ndyoo ñuu Corinto. Ñiyɨvɨ ra Ndyoo cuu sii ndo vityi vatyi sa ndu‑ɨɨn ndo sihin ra Cristo Jesús. I casi ra Ndyoo sii ndo vatyi cuu ndo ñiyɨvɨ vaha xaan tañi tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa zacahnu sii ra Jesucristo nacahnu ñuu ñiyɨvɨ. Ndyaca ñaha ra sii tandɨhɨ yo sa cuu cuenda ra. \p \v 3 Sique sii ra Ndyoo Zutu yo ta sii ra Jesucristo ra ndyaca ñaha sii yo vatyi nacuhva xaan ra tumañi iñi sii ndo ta sa coo sa taxi añima ndo. \s1 Cuhva i saha xaan ra Ndyoo sa vaha sii ñiyɨvɨ ra ñuu Corinto \p \v 4 Tandɨhɨ cuhva saha xein tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo sa cuenda tandɨhɨ ndo vatyi i saha xaan maa ra tumañi iñi sii ndo sa cuenda ra Cristo Jesús. \p \v 5 Ta vityi i saha xaan ra cuhva sii ndo, ta cuu cahan ndo Tuhun ra, ta iyo xaan sa siñi tuñi sii ndo. \p \v 6 Tandɨhɨ sa i catyi ndi sihin ndo sa cuenda ra Cristo, ta i cuu si cuhva cuan sa cuenda maa ndo. \p \v 7 Ta yucuan cuenda ñahñi sa cumañi sii ndo. Saha xaan maa ra Ndyoo tandɨhɨ cuii ndatu sii ndo nɨɨ ñi sa ndatu ndo quɨvɨ cua quisi tucu ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 8 Ta cua tyindyee ra sii ndo sihin tandɨhɨ cuii cuhva, ta ma ndoyo ñuhu ndo, ta yoñi cua cuu tyaa cuatyi sata ndo quɨvɨ cua quisi ra Jesucristo. \p \v 9 Zavaha ra Ndyoo cuhva catyi ra tandɨhɨ saha. Ta maa ra cuu ra i casi sii ndo vatyi cu‑ɨɨn ndo sihin ra Jesucristo zehe ra. Maa ra cuu ra ndyaca ñaha sii yo. \s1 Ña vaha sa coo zɨɨn zɨɨn ityi yo \p \v 10 Ta vityi sihin zɨvɨ ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo, sica xein sii ndo hermano vatyi ɨɨn ñi cuu ndo, ta ma coo zɨɨn ndo. Ɨɨn ñi cuhva caca iñi ndo. Ɨɨn ñi cuhva nacoo sa siñi tuñi sii ndo. \p \v 11 Tacuan catyi sihin ndo hermano vatyi sa i nacatyi ñiyɨvɨ ra Cloé sihin vatyi iyo tizɨhɨ nu yucu ndo \p \v 12 vatyi zɨɨn zɨɨn cahan ndo. Iyo ndo catyi ndo: “Yuhvi ndyique sii ra Pablo”, catyi ndo. Ta inga ndo catyi ndo: “Ta yuhvi ndyique sii ra Apolos.” Ta iyo ndo catyi ndo: “Ndyique sii ra Pedro.” Ta inga tucu ndo catyi ndo vatyi ndyico ndisa cuii ndo sii ra Cristo. \p \v 13 Ña vaha sa cahan ndo tacuan vatyi ma cuu sa coo zɨɨn yo vatyi ɨɨn ñi coño ñuhu ra Cristo cuu yo tatu sino iñi yo sii ra. ¿Atu yuhvi ra Pablo i sihi nu cruz sa cuenda ndo? ¿Atu i sicoo ndutya ndo sihin zɨvɨ mi? Yɨvɨ. \p \v 14 Sehi tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo vatyi ñá zacoo ndutye sii numinoo ndo, maa ñi ra Crispo sihin ra Gayo ta yoñi inga ra \p \v 15 coto catyi ndo vatyi i zacoo ndutye sii ndo sihin zɨvɨ mi ta cundyico ndo sii. \p \v 16 Aan, ndisa i zacoo ndutye sii ñiyɨvɨ ra Estéfanas, zoco sica iñi vatyi yoñi ca inga ra i zacoo ndutye. \p \v 17 Vatyi ñá zaquisi ra Cristo sii mi sa zacoo ndutye sii ñiyɨvɨ. I tava ra tyiño sii, vatyi nacatyi tuhun ra, cuhva zacacu ra sii yo. Zoco ña quehin sihin sa siñi tuñi sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya coto caca iñi ñiyɨvɨ vatyi tyaqui xaan cuhva quehin, ta ma nacañi vaha iñi ñu cuhva catyi si sa cuenda cuhva i sihi ra Cristo nu cruz sa cuenda cuatyi yo. \s1 Sito yo vatyi vaha ca sa siñi tuñi sa iyo sii maa ra Ndyoo ta zɨquɨ sa siñi tuñi sa iyo sii ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ \p \v 18 Ñiyɨvɨ cua cunaa, sica iñi ñu vatyi sa tondo ñi cuu cuhva i sihi ra Jesús nu cruz sa cuenda cuatyi yo. Zoco sa cuenda maa yo, ra i zacacu ra Ndyoo, ta tundyee iñi cuu si vatyi sihin sa sino iñi yo sii si ta cacu yo. \p \v 19 Vatyi catyi Tuhun Ndyoo: \q1 Sica iñi ñiyɨvɨ sa sito xaan, vatyi cuu ñihi ñu cuhva ta cacu ñu. \q1 Zoco cua zanei tandɨhɨ cuhva cuan, ta ma ñihi ñu cuhva cacu ñu sihin sa siñi tuñi maa ñu. \m Tacuan catyi Tuhun Ndyoo. \p \v 20 Ñahñi maa tyindyee si sa cuu yo ra sito xaan a ra maestro a ra sito natuhun zɨquɨ tyiño sa iyo ñuu ñiyɨvɨ. Tandɨhɨ sa sito xaan ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ ya, ñahñi cuu si ityi nuu ra Ndyoo. \p \v 21 Casi xaan iñi ra Ndyoo, ta ña saha ra sa coto ñiyɨvɨ sii ra sihin sa siñi tuñi ñu. Zoco i zavaha ra inga cuhva, ta cuu coto ñiyɨvɨ sii ra ta cacu ñu tatu cuɨñɨ ñu Tuhun ra ta sino iñi ñu sii si. Ta iyo ñiyɨvɨ sica iñi ñu vatyi sa tondo ñi cuu Tuhun Ndyoo. \p \v 22 Vatyi cuñi ñiyɨvɨ hebreo ndyehe ñu sa ndyityi. Ta ñu griego nanducu xaan ñu sa siñi tuñi, cuhva sica iñi ñu. \p \v 23 Zoco maa yo nacatyi yo sihin ñiyɨvɨ cuhva i sihi ra Cristo nuu cruz. Cuxaan ñiyɨvɨ hebreo sihin cuhva cuan, ta sica iñi inga ñiyɨvɨ vatyi minoo sa tondo ñi cuu si. \p \v 24 Zoco sa cuenda ñiyɨvɨ i casi ra Ndyoo, vazu ñiyɨvɨ hebreo a ñiyɨvɨ griego cuu ñu, zoco sito tandɨhɨ ñu vatyi sa cuenda ra Cristo ta cuu zacacu ra Ndyoo sii yo. Ta yucuan cuu cuhva zañaha maa ra Ndyoo vatyi casi xaan ca iñi maa ra. \p \v 25 Sica iñi ñiyɨvɨ vatyi i zavaha maa ra Ndyoo minoo sa tondo, zoco vaha xaan ca cuhva i zavaha maa ra Ndyoo ta zɨquɨ sa zavaha ñiyɨvɨ. Ta iyo xaan ca tundyee iñi sii maa ra Ndyoo ta zɨquɨ sii ñiyɨvɨ. \p \v 26 Ndoho hermanos, zaha vaha ndo cuenda cuhva i casi maa ra Ndyoo sii yo vatyi ña cuaha yo cuu ra casi xaan iñi sihin sa siñi tuñi sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya. Ña cuaha yo cuu ra ñiñi ta ra cuca ñuu ñiyɨvɨ ya. \p \v 27 Zoco i casi ra Ndyoo sii yo ta cua catyi inga ñiyɨvɨ vatyi tondo xaan iyo yo. Vatyi cua cuu si ticahan nuu sii ñiyɨvɨ sa sica iñi vatyi casi xaan iñi ñu. Ta i casi ra sii yo, ra ña ñiñi ta ña cuca, vatyi cua zaha yo ticahan nuu sii ñiyɨvɨ iyo xaan cuhva sii ihya ñuu ñiyɨvɨ. \p \v 28 Ta i casi ra sii ñiyɨvɨ ndyihi, ñiyɨvɨ sa ñahñi maa sa sito, ñiyɨvɨ sa ña cuu ndyehe ñiyɨvɨ sii. Tacuan i zavaha ra vatyi cua cutyiño ra sii yo, ta cua quindyaa ra sa tuhva inga ñiyɨvɨ, ñu cuu ñiyɨvɨ ñiñi vityi. \p \v 29 Tacuan i zavaha ra Ndyoo, ta yoñi cua catyi vatyi ra cahnu xaan cuu ra ityi nuu ra Ndyoo. \p \v 30 Zoco zuun ñi maa ra Ndyoo cuu ra sa zandu‑ɨɨn sii maa ndo sihin ra Cristo Jesús. I saha maa ra Ndyoo vatyi cuu ra Jesús sa siñi tuñi vaha sii yo. Sihi ra Jesús, ta tyiyahvi ra sa cuenda tandɨhɨ cuatyi yo. Sa cuenda ra Cristo, ta ñahñi ca cuatyi yo ityi nuu ra Ndyoo. I zanduvaha ra cuhva iyo yo. \p \v 31 Tacuan i zavaha ra Ndyoo, ta i cuu si cuhva catyi Tuhun Ndyoo: “Tatu iyo minoo ra cuñi ra catyi ra vatyi vaha xaan ra, ma cuu. Ɨɨn ñi sii maa ra Ndyoo zacahnu yo vatyi i zavaha maa ra tandɨhɨ.” \c 2 \s1 Cuhva nacatyi ra Pablo cuhva i sihi ra Jesús nuu cruz \p \v 1 Hermanos, quɨvɨ sa sehin nu yucu ndo ta nacatyi Tuhun Ndyoo sihin ndo. Ñá cahan xein tuhun nahnu, ta ñá quehin sihin cuhva iyo sa siñi tuñi ihya ñuu ñiyɨvɨ. \p \v 2 Ñá quehin inga cuhva nu yucu ndo, maa ñi cuhva i sihi ra Cristo nuu cruz sa cuenda cuatyi maa yo vatyi maa ñi cuhva cuan cuu sa cuñi quehin sihin ndo. \p \v 3 Ta quɨvɨ i sei nu yucu ndo, i yuhu xein quehin sihin ndo ndya cuhva nehi. \p \v 4 Ta ndoo xaan i nacatyi Tuhun Ndyoo sihin ndo. Ñá nazaque cuaha tuhun nahnu a tuhun tañi sa sito ra tuhva xaan cahan. Ñahñi. Zoco i ndyehe ndo vatyi i quehin sihin tundyee iñi sa iyo sii Tatyi Ii maa ra Ndyoo, ta sicoo xaan cuhva sihin tuhun quehin. \p \v 5 Tacuan i quehin vatyi cuñi sa cua sino iñi ndo sa cuenda cuhva sa iyo sii maa ra Ndyoo ta yɨvɨ sa vatyi tyaqui xaan quehin a vatyi i quehin sihin sa siñi tuñi sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya. \s1 Sihin Tatyi Ii maa ra Ndyoo ta zañaha ra Ndyoo sii ra sii yo \p \v 6 Zoco cahan ndi sihin minoo cuhva vaha xaan sihin ñiyɨvɨ sa naha sino iñi. Zoco sa siñi tuñi sa cuenda maa ra Ndyoo cuu si ta yɨvɨ sa siñi tuñi sa iyo cuenda ñuu ñiyɨvɨ ya a sa cuenda sa iyo sii ra ndyaca ñaha ñuu ñiyɨvɨ ya vatyi cuee ca ta cua naa tyiño sii tandɨhɨ ra. \p \v 7 Zoco cahan ndi sihin sa siñi tuñi sa saha maa ra Ndyoo. Nacatyi ndi cuhva i tyaa ra Ndyoo cuhva cumañi ca sino ñuu ñiyɨvɨ vatyi cua zanduu ra sii yo tañi maa ra. Xehe xaan i cuu tuhun ya ta sa naha, zoco vityi cuu coto yo sii si. \p \v 8 Yoñi numinoo ra ndyaca ñaha ñuu ñiyɨvɨ ya ta i cutuñi iñi ra tuhun ya vatyi tatu cutuñi iñi ra, ma cahñi ra sii ra ndyaca ñaha sii yo nuu cruz. Ta ra cahnu ca cuu ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 9 Catyi Tuhun Ndyoo: \q1 Yoñi maa sa ndyehe a sa siñi a sa cutuñi iñi tandɨhɨ sa vaha xaan sa zanduvaha ra Ndyoo sa cuenda ñiyɨvɨ cuñi xaan sii ra. Catyi si. \p \v 10 Zoco vityi sa cuenda Tatyi Ii maa ra Ndyoo ta saha ra Ndyoo sa coto yo vatyi zañaha Tatyi Ii maa ra tandɨhɨ cuii sii yo ndya cuhva ndya sa xehe xaan ca ta tuhun sa tuhva xaan maa ra Ndyoo tyixehe. \p \v 11 Ma cuu coto numinoo yo ñaa sa sica iñi inga yo. Zoco sito maa yo ñaa sa sica iñi yo. Ta zuun ñi cuhva cuan, sito Tatyi Ii maa ra Ndyoo tandɨhɨ sa sica iñi maa ra Ndyoo. \p \v 12 Ta saha maa ra Ndyoo Tatyi Ii ra sii yo vatyi cua zacoto ra sii yo tandɨhɨ sa vaha xaan sa saha maa ra Ndyoo sii yo. \p \v 13 Ta nacatyi ndi cuhva zacuaha Tatyi Ii sii ndi ta yɨvɨ sihin sa siñi tuñi sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya. Nacatyi ndi tuhun sa saha maa ra Ndyoo sihin maa ndo sa iyo Tatyi Ndyoo sii. \p \v 14 Zoco ñiyɨvɨ ta ñihi ca Tatyi Ii ra Ndyoo, ña cuñi ñu cuɨñɨ ñu cuhva nacatyi Tatyi Ndyoo. Tañi sa tondo cuu si cuñi ñu vatyi ña cutuñi iñi ñu sii si. Maa ñi ñiyɨvɨ sa iyo Tatyi Ndyoo sii, ta cuu cutuñi iñi ñu. \p \v 15 Zoco ra sa iyo Tatyi Ii ra Ndyoo, cutuñi iñi ra tandɨhɨ. Zoco ñiyɨvɨ ndya vaha ñi ña cutuñi iñi ñu cuhva iyo maa ra cuan. \p \v 16 Catyi Tuhun Ndyoo: “Yoñi cuu cutuñi iñi ñaa sa sica iñi ra Ndyoo. Yoñi cuu zacuaha sii maa ra”, catyi si. Zoco sica iñi maa yo cuhva sica iñi ra Cristo. \c 3 \s1 Cuhva cuñi si sa zatyiño yo tyiño ra Ndyoo \p \v 1 Zoco hermanos i quehin sihin ndo quɨvɨ cuan tañi sa lee cuu ndo vatyi tañi sa nacaa cacu ndo cuhva saa ya cuu si, ta tacuan iyo ndo ndya vityi. Vatyi cumañi nduvaha cuhva iyo ndo sa ndisa cuii. Ta ñá cuu quehin sihin ndo quɨvɨ cuan tañi ñiyɨvɨ sa zatyiño Tatyi Ii maa ra Ndyoo añima. \p \v 2 Tañi sa tuhva yo cuhva zɨcuɨ sii sa ndyihi tatu ta cuu ca casi si. Tacuan i quehin sihin maa ndo sihin tuhun ña yɨɨ ñi. Tañi sa lee cuu ndo cuu si vatyi ta cuu ca casi vaha ndo. Siin xaan cuhva sino iñi ndo, ta tacuu ca cutuñi iñi ndo sa siñi tuñi sii maa ra Ndyoo. \p \v 3 Maa ñi ñiyɨvɨ ta sino vaha ca iñi cuu ndo ndya vityi, ta cuñi ndo cuu sii ndo tañi cuu sii inga ñiyɨvɨ, ta sahñi tahan ndo sihin minoo ndo ta sihin inga ndo. Zavaha ndo cuhva zavaha ñiyɨvɨ sa cuu cuenda ñuu ñiyɨvɨ ya, ta ña zavaha ndo tañi ñiyɨvɨ cuenda ra Ndyoo. \p \v 4 Yucuan cuenda iyo ndo catyi ndo: “Yuhvi ndyique sii ra Pablo.” Ta inga ndo catyi ndo: “Yuhvi ndyique sii ra Apolos.” Catyi ndo. Ta sihin cuhva cuan zañaha ndo vatyi ta cuahnu ca ndo sihin Tuhun Ndyoo. \p \v 5 Zoco ¿yoo ra cuu yuhvi? ta ¿yoo ra cuu ra Apolos ta sahñi tahan ndo sa cuenda ndi? Maa ñi ra zacoto Tuhun Ndyoo sii ndo cuu nduhvi, ta i sino iñi ndo. Tahan tahan ndi i zavaha ndi cuhva i catyi maa ra Ndyoo sihin ndi. \p \v 6 Yuhvi i tasi sɨtɨ sa cuu Tuhun Ndyoo. Ta ra Apolos i quisi cozo. Ta i zacuahnu maa ra Ndyoo tyiño cuan. \p \v 7 Yucuan cuenda ñahñi cuu ra tasi ta ra tyozo, zoco maa ra Ndyoo cuu ra ñiñi ca vatyi maa ra zacuahnu tyiño cuan. \p \v 8 Ɨɨn ñi cuu si tatu tasi yo a tyozo yo, ta tahan tahan yo cua cuhva maa ra Ndyoo sa vaha sii yo cuhva tahan si sa cuenda tyiño yo. \p \v 9 Ɨɨn ñi i zatyiño maa ndi sihin ra Ndyoo. Ta maa ndo cuu tañi minoo ñuhu nu zatyiño maa ra Ndyoo. A tañi minoo vehe zandaa ra cuu ndo. \p \v 10 I catyi maa ra Ndyoo vatyi yuhvi cua cui tañi minoo ra sa sito xaan zandaa vehe. Sa i saqui cimiento si, ta inga ra zandaa vehe nuu cimiento. Zoco ra cua zandaa vehe nuu cimiento cuan, cuñi si sa zacuenda ra cuhva zatyiño ra. \p \v 11 Ta yoñi ra cuu caqui inga cimiento ta zɨquɨ cimiento sa sa ndyaa vatyi ra Jesucristo cuu cimiento vehe cuan. \p \v 12 Zoco cuu zandaa maa yo minoo vehe nuu cimiento cuan. Cuu cutyiño yo xuhun cuaan a xuhun cuisi a yuu tyaqui. A cuu cutyiño yo yutu a itya a mihin. \p \v 13 Ta quɨvɨ quisi ra Cristo cua ndyehe ra tyiño zacuu minoo minoo yo. Cua zaquisi ra ñúhu, ta cua ndyehe ra tatu vaha tyiño yo a ña vaha si. \p \v 14 Tatu ma cayu tyiño yo sa zandaa yo nuu cimiento cuan, cua cuhva ra Ndyoo sa vaha sii yo. \p \v 15 Zoco tatu cayu tyiño i zacuu minoo yo, cua ndoyo ñuhu si, ta cunaa si, zoco ra cuan, cacu ra. Sa yatyi cuii ca sa ma cacu ra tañi minoo ra quita si vehe sa cayu. \p \v 16 ¿Atu ña sito ndo vatyi sa tandɨhɨ maa ndo cuu vehe ñuhu ra Ndyoo ta ndyaa Tatyi Ii ra Ndyoo sihin ndo? \p \v 17 Tatu zatɨvɨ minoo ra vehe ñuhu ra Ndyoo, cua zanaa ra Ndyoo sii ra cuan vatyi ii xaan vehe ñuhu ra Ndyoo, ta maa ndo cuu vehe ñuhu ra. \p \v 18 Numinoo ndo ta ma zandavi ñaha ndo sii ndo. Tatu caca iñi ndo vatyi sito xaan ndo sihin sa siñi tuñi sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, vaha ca zanduu ndo sii ndo tañi minoo ra sa ñahñi maa sito, ta cua cuhva ca maa ra Ndyoo sa siñi tuñi maa ra sii ndo. \p \v 19 Vatyi sa siñi tuñi sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya, ñahñi maa cuu si ityi nuu ra Ndyoo. Sa tondo ñi cuu si sa cuenda maa ra. Vatyi catyi Tuhun Ndyoo: “Sihin sa siñi tuñi sa iyo sii ñiyɨvɨ, ta cua zanduva ra Ndyoo sii ñu.” \p \v 20 Ta inga tucu cuhva catyi Tuhun Ndyoo: “Sito ra Ndyoo cuhva sica iñi minoo ra casi xaan iñi vatyi ñahñi vale si.” \p \v 21 Yucuan cuenda yoñi ndo tyaa xaan ndo yahvi sii numinoo ñiyɨvɨ vatyi sa saha maa ra Ndyoo tandɨhɨ cuii sa cuñi si sii ndo. \p \v 22 Saha maa ra Ndyoo sii yuhvi ra Pablo sii ndo, ta saha ra sii ra Apolos ta ra Pedro tucu vatyi tyindyee ndi sii ndo. Ta tandɨhɨ cuii sa iyo ñuu ñiyɨvɨ saha ra sii ndo. Ta vazu ndito ndo a sa sihi ndo, zoco ndyaa ra sihin ndo. Ta tandɨhɨ sa iyo vityi ta sa cua coo ityi nuu ca, tandɨhɨ cuii ñaa sa cuu si, ta cuu si cuenda maa ndo vatyi tyindyee si sii ndo. \p \v 23 Ta maa ndo cuu sii ra Cristo, ta ra Cristo cuu sii ra Ndyoo. \c 4 \s1 Tyiño i zavaha ra apóstol \p \v 1 Cuñi si sa nacoto ndo sii ndi tañi ra zatyiño sa cuenda ra Cristo. Tyiño maa ndi cuu sa zacuaha ndi sii ñiyɨvɨ tuhun xehe ca sii maa ra Ndyoo. \p \v 2 Ta sa cuenda maa ndi, ra cuu muzu ra Ndyoo, cuñi si vatyi tandɨhɨ saha tyaa ndi yahvi tandɨhɨ sa nacatyi ra Ndyoo sihin ndi. \p \v 3 Ta ña sica iñi atu catyi ndo vatyi vehi a ña vehi a tatu catyi inga ñiyɨvɨ. Ñahñi sa cuu. Ta nu mi ta ma cuu catyi tatu zavehi sa vaha a sa ña vaha. \p \v 4 Catyi sa siñi tuñi vehi sihin, vatyi ñahñi ca cuatyi. Zoco numaa tacuan ta ña cuñi si catyi si vatyi ñahñi maa cuatyi caña ñi. Maa ra Ndyoo cuu ra cua tyicuhva sii. \p \v 5 Yucuan cuenda ma catyi ndo tatu vaha a ña vaha sa zavaha ñiyɨvɨ vatyi ta saa ca quɨvɨ. Quɨvɨ cua quisi ra Cristo ta cua zandundisi ra nu ñaa. Ta cua zatuu ra sa xehe sa iyo añima yo. Ta zɨquɨ cua tyiyahvi ra Ndyoo sii minoo minoo yo cuhva tahan si sii yo. \p \v 6 Ndoho hermanos quehin cuhva ya vatyi cua tyindyee si sii maa ndo. Natyicuhva maa ra Ndyoo sii mi ta sii ra Apolos, ta ma zacahnu maa ndo cuaha ca sii minoo ndi a sii inga ndi. Ña tacuan catyi Tuhun Ndyoo. \p \v 7 Yoñi minoo ndo sa ñiñi ca ta zɨquɨ inga ndo. Tandɨhɨ sa cuu sii ndo, maa ra Ndyoo i saha. Yucuan cuenda ma zacahnu ndo sii ndo. \p \v 8 Zoco sica iñi maa ndo vatyi sito ndo tandɨhɨ cuii sa iyo sa cuenda maa ra Ndyoo ta ñahñi sa cumañi sii ndo. Sa ndyaca ñaha ndo tañi sa rey cuu ndo, ta cuu tyaa siyo ndo sii maa ndi. Vaha xaan tatu sa ndisa vatyi rey cuu ndo, ta tacuan ta cua cuu cundyaca ñaha ndi sihin ndo. \p \v 9 Ta sica iñi vatyi maa ndi, ra apóstol, i zanduluhlu xaan ca ra Ndyoo sii ndi. Ndyehe xaan ndi tundoho tañi minoo ra sa ñoho vehe caa, ta cuñi cuu ra. Tañi sa sindyaca zandaru sii ndi ityi cahnu ta ndyehe ñiyɨvɨ ta ángel sii ndi. Ta saha xaan si ticahan nuu sii ndi cuu si. \p \v 10 Sa cuenda ra Cristo ta sica iñi ñiyɨvɨ vatyi tondo xaan maa ndi, zoco maa ndo sito xaan ndo cuñi ndo sa cuenda ra Cristo. Tañi sa ñahñi sa cuu zacuu maa ndi, zoco maa ndo cuu xaan sii ndo, cuñi ndo. Sacu ndyaa ñiyɨvɨ sii maa ndi, zoco sii ndoho zacahnu ñu. \p \v 11 Ndya cuhva ndya vityi ta ndyehe xaan ndi tundoho. Sizoco ndi. Ityi ndi. Ñahñi ca zahma ndi. Ñahñi vehe ndi. Ta tuhva ñiyɨvɨ cañi sii ndi. \p \v 12 Sitatu xaan ndi vatyi ñihi xaan zatyiño ndi. Quiñi cahan ñiyɨvɨ sihin ndi, zoco vaha cahan ndi sihin ñu. Zavaha ñu sa ña vaha sihin ndi, zoco zandyee ndi iñi ndi. \p \v 13 Cahan ñu sii ndi. Zoco vii ñi cahan ndi sihin ñu. Zaha ñu tuhun tañi mihin cuu ndi tañi sa ñahñi yahvi ndyaa ndi ndya cuhva ndya vityi. \p \v 14 Ña tyei cuhva ya sii ndo sa cua cucahan nuu ndo. Zoco tañi sa sehi tyiño sii zehe ndyihi, ra cuñi xein. \p \v 15 Vazu usi mil maestro zacuaha sii ndo sa cuenda ra Cristo, zoco ña cuaha zutu ndo. Mi cuu tañi zutu ndo sa cuenda ra Jesucristo vatyi xihna ca mi i nacatyi sihin ndo yozo caa cuu cacu añima ndo. \p \v 16 Yucuan cuenda zañiñi sii ndo vatyi zavaha ndo tandɨhɨ cuhva zavehi. \p \v 17 Ta yucuan cuenda tasi sii ra Timoteo nu yucu ndo. Cuñi xein sii ra tañi minoo zehi. Vaha xaan ndyico ra sii ra ndyaca ñaha sii yo. Cua zanacohon ra iñi ndo cuhva iye sa cuenda ra Cristo ta cuhva zacuehi tahan tahan vehe ñuhu. \p \v 18 Iyo ndo zacahnu xaan ndo sii ndo. Sica iñi ndo vatyi ma cuhun que nu yucu ndo. \p \v 19 Zoco tatu cuhva cuñi maa ra Ndyoo cuu, ña naha ca ta cua cuhin nu yucu ndo. Ta cua ndyehi sii ndoho sa zacahnu sii ndo tatu ndyizo ndo tundyee iñi maa ra Ndyoo a tuhun cahan ñi ndo. \p \v 20 Vatyi tatu ndisa vatyi ndyaca ñaha ra Ndyoo sii ndo, yɨvɨ sa cahan ñi maa ndo cuu si, zoco cua cuu zatyiño ndo sihin tundyee iñi maa ra Ndyoo. \p \v 21 ¿Yozo caa cuñi maa ndo? ¿Atu cuñi ndo sa quisi quehin sii ndo? ¿A cuñi ndo sa quisi zañehi sii ndo cuhva cuñi xein sii ndo ta vii ñi cua quehin sihin ndo? \c 5 \s1 Tatu ña cuñi minoo hermano zandoo ra cuatyi ra, cuñi si sa tava yo sii ra \p \v 1 Catyi ñiyɨvɨ sihin vatyi iyo minoo ra nu yucu ndo ndyaa ra sihin zɨhɨ ndahvi ra. Cahnu xaan cahnu xaan cuatyi cuan. Ndya cuhva ndya ñiyɨvɨ ta coto ca Tuhun Ndyoo ta ña tuhva ñu zavaha sii si. \p \v 2 Sica iñi ndo vatyi vaha xaan ndo, ta ña nducuihya iñi ndo sa cuenda cuatyi cuan tañi tahan si. Ta ña tava ndo sii ra zavaha cuhva quiñi xaan cuan. \p \v 3 Ndisa yoñi ndyaa sihin ndo sihin coño ñuhi, zoco tañi sa ndyei sihin ndo cuu si vatyi ñoho xaan iñi sii ndo. Ta sihin zɨvɨ ra Jesús, ra ndyaca ñaha sii yo, sa cundaa iñi cuhva cuñi si zavaha ndo sihin ra zavaha cuatyi cuan. \p \v 4 Cuñi si sa titahan ndo. Ta zaha ndo tuhun vatyi ndyei sihin ndo. Ta cua coo xaan tundyee iñi ra Jesús sihin ndo. \p \v 5 Ta zɨquɨ cuhva cuenda ndo sii ra cuan sii cuihna vatyi cua cuu zatɨvɨ ra sii coño ñuhu ra, ta cua cuu cacu añima ra quɨvɨ cua tasi tuñi ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ. \p \v 6 Ña vaha sa catyi ndo vatyi vaha xaan ndo vatyi saha ndo sa coo cuatyi cuan nu yucu ndo. ¿Atu ña sito ndo tuhun sa catyi si vatyi cua ndaa pan tatu tyihi yo zuhva ñi yusa iya? (Ta tañi yusa iya cuu ra cuan. Ta coto cua nduu tandɨhɨ ndo tañi maa ra.) \p \v 7 Tava ndo yusa iya ña vaha cuan coto zatɨvɨ si sii tandɨhɨ ndo. Tacuan ta cua cuu ndo tañi pan ña ndaa vatyi ñahñi yusa iya ña vaha cuan cua quɨhvɨ tɨcuɨ ndo. Ta zuun ñi maa ra Cristo cuu ra i sihi nu cruz sa cuenda yo. Ta sa naha i sahñi ñiyɨvɨ mvee ticatyi ta ndasi cuatyi ñu sihin nɨñɨ tɨ. Ta zuun ñi cuhva cuan i sati nɨñɨ ra Cristo nu sihi ra, ta sihin nɨñɨ cuan zandasi ra Ndyoo cuatyi yo ta zacacu ra sii yo. \p \v 8 Yucuan cuenda nacuu yo ñiyɨvɨ vaha sa ndisa. Ma zavaha ca yo sa quiñi ta sa ña vaha. Zoco nazavaha yo sa vaha sa ndisa cuii ta sa ndoo. \p \v 9 Nu inga carta i tasi sii ndo i catyi sihin ndo vatyi ma coo ndo sihin ñiyɨvɨ iyo cuatyi. \p \v 10 Zoco ñá quehin tuhun cuan sa cuenda ñiyɨvɨ ta sino ca iñi Tuhun Ndyoo. Iyo ra zavaha ra sa quiñi sihin sa zɨɨn zɨɨn ñaha. Iyo ra cuñi xaan ra sa coo xaan sa sii ra. Iyo ra zuhu ra ta zandavi ñaha ra. Zoco ma cuu cuɨñɨ siyo ndo sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa iyo tacuan vatyi ndyaa ndo ñuu ñiyɨvɨ sihin ñu. \p \v 11 Zoco quehin tuhun cuenda ra cuu hermano. Ma cutahan ndo sihin ra tatu zavaha ra sa quiñi sihin sa zɨɨn zɨɨn ñaha, a tatu cuñi xaan ra sa coo xaan sa sii ra, a tatu zacahnu ra sii inga ndyoo, a tatu quiñi cahan ra ta sahñi tahan ra sihin ñiyɨvɨ a tatu ra siñi cuu ra a ra zuhu. Ta ma casi ndo xita sihin numinoo ra zavaha minoo cuhva cuan tatu catyi ra vatyi hermano cuu ra. \p \v 12-13 Vatyi maa yo ña tahan si tyaa yo cuatyi sata ñiyɨvɨ ityi sata. Cua tasi tuñi maa ra Ndyoo sii maa ñu. Zoco cuñi si sa coto vaha ndo sii ñiyɨvɨ ndyico sii ra Ndyoo nu yucu ndo. Yucuan cuenda tava ndo sii ra iyo cuatyi cuan nu yucu ndo, ra sa quehin tuhun. \c 6 \s1 Ma tyaa yo cuatyi sata ra hermano nuu ra cu tyiño \p \v 1 ¿Ñaa cuenda tuhva maa ndo tyaa cuatyi sata inga hermano nuu ra cu tyiño, ra ña sino iñi Tuhun Ndyoo? ¿Ñaa cuenda ma zandaa ndo tyiño cuan nuu tandɨhɨ hermano? \p \v 2 ¿Atu ña sito ndo vatyi ityi nuu ca cua tyicuhva maa yo sii ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ? Tatu cua cuu tyicuhva ndo ñuu ñiyɨvɨ, ¿ñaa cuenda sica iñi ndo vatyi ma cuu tyicuhva ndo tyiño ndyihi vityi? \p \v 3 Ityi nuu ca cua tyicuhva maa yo sii ángel. Yucuan cuenda cuu tucu tyicuhva ndo tyiño ña ñiñi xaan tañi sa iyo vityi. \p \v 4 Tatu iyo cuatyi nu yucu ndo ¿ñaa cuenda saha ndo sa zandaa inga ñiyɨvɨ tyiño? Ñahñi ra cuu ra cuan sa cuenda maa ndo. \p \v 5 Quehin cuhva ya sihin ndo vatyi cuñi sa cua cucahan nuu ndo. Zaha ndo tuhun vatyi yoñi sa iyo sa siñi tuñi vaha nu yucu ndo vatyi ña saha ndo sa zandaa ra cuan tyiño. \p \v 6 Zoco sahan ndo nuu ra cu tyiño ta tyaa ndo cuatyi sata hermano ndo nuu ra ña sino iñi. \p \v 7 Iyo cuatyi nu yucu ndo vatyi sahan ndo nuu ra cu tyiño sihin hermano ndo. Vaha ca zandyee ndo iñi ndo sihin ñaa sa zavaha ñiyɨvɨ sihin ndo vazu zuhu ñu ndaha tyiño ndo. \p \v 8 Zoco maa ndo cuu ra zavaha sa ña vaha. Ndya sa sii hermano ndo ta zuhu ndo. \p \v 9 ¿Atu ña sito ndo vatyi ma cuu quɨhvɨ ñiyɨvɨ ña vaha nu ndyaca ñaha ra Ndyoo? Ma zandavi ñaha ndo sii ndo. Ma cuu quɨhvɨ ra sa ndyaa sihin minoo ñaha ta ña tindaha ra, a ñiyɨvɨ zacahnu sii inga ndyoo, a ra ndyaa sihin inga ñaha sa yɨvɨ ñazɨhɨ ra a ra ndyaa sihin inga ra. \p \v 10 Ta ma cuu quɨhvɨ ra zuhu a ñiyɨvɨ cuñi xaan sa coo sa sii ñu, a ra siñi, a ñiyɨvɨ quiñi cahan sihin inga ñiyɨvɨ. Ma cuu cuhun tandɨhɨ ñiyɨvɨ sa tacuan caa nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. \p \v 11 Ta tacuan i cuu zuhva maa ndo. Zoco i nacatya ra Ndyoo añima ndo. Sihin Tatyi Ii maa ra Ndyoo i zanduvaha ra cuhva iyo ndo. Sa cuenda sa i zavaha ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo, ta ñahñi ca cuatyi ndo ityi nuu maa ra Ndyoo. \s1 Coño ñuhu maa yo cuu vehe ñuhu ra Ndyoo \p \v 12 Cuu zacui ñaa sa cuñi, zoco ma tyindyee tandɨhɨ si sii. Saha ra Ndyoo sa zacui sii si, zoco ma cuhve sa cundyaca ñaha si sii. \p \v 13 Iyo sa casi yo sa cuenda sisi yo, ta sisi yo iyo sa cuenda sa casi yo. Zoco ityi nuu ca cua naa tandɨhɨ cuhva cuan cua zacuu ra Ndyoo. Zoco ña iyo coño ñuhu yo sa vatyi zavaha yo sa quiñi sihin sa zɨɨn zɨɨn ñaha. Coño ñuhu yo cuu sii maa ra Ndyoo. Ta cuñi maa ra cundyaca ñaha ra coño ñuhu yo sihin Tatyi Ii ra. \p \v 14 I zanandoto ra Ndyoo sii ra Jesús, ta zuun ñi cuhva cuan cua zanandoto ra sii coño ñuhu yo sihin tundyee iñi maa ra. \p \v 15 ¿Atu ña sito ndo vatyi cuu ndo zuhva coño ñuhu ra Cristo? ¿Atu vaha tatu zandu‑ɨɨn ndo coño ñuhu ra Cristo sihin minoo ñaha zana? ¡Numinoo saha! \p \v 16 ¿Atu ña sito ndo vatyi tatu zandu‑ɨɨn minoo ra sii coño ñuhu ra sihin minoo ñaha zana sa nduu ñu tañi minoo ñi ñiyɨvɨ? Catyi maa ra Ndyoo sisi Tuhun ra vatyi ndyehe ra sii ñu tañi minoo ñi ñiyɨvɨ. \p \v 17 Zoco ra sa ndu‑ɨɨn sihin ra Cristo, sa ndu‑ɨɨn añima ra sihin ra Cristo vatyi zuun ñi Tatyi Ii iyo sii nduu tahan ra. \p \v 18 Zandoo ndo sii cuatyi sa cuñi ndo sii minoo ñaha sa yɨvɨ ñazɨhɨ ndo cuu. Iyo inga cuatyi sa ma zatɨvɨ xaan sii ndo. Zoco ñiyɨvɨ zavaha cuatyi ya, zuun ñi sii maa ñu zatɨvɨ ñu. \p \v 19 ¿Atu ña sito ndo vatyi coño ñuhu maa yo cuu vehe Tatyi Ii? Saha maa ra Ndyoo sii ra sii yo, ta iyo ra sisi añima yo. Ta yɨvɨ ca cuenda maa yo cuu yo. \p \v 20 Yahvi xaan i zata maa ra Ndyoo sii yo. Yucuan cuenda zacahnu xaan ndo sii ra Ndyoo sihin coño ñuhu ndo. \c 7 \s1 Cuhva cuñi si coo ñiyɨvɨ sa yaha tindaha \p \v 1 Ta vityi cua nacatyi sihin ndo sa cuenda cuhva i nducu tuhun ndo sii, nuu carta i zaquisi ndo. Sa xihna ñi, sa ndisa cuu si vatyi vaha ca tatu ma tindaha ñiyɨvɨ. \p \v 2 Zoco coto coo cuatyi ndo natindaha tahan tahan ndo sihin minoo ñaha ta tahan tahan ñaha sihin minoo rayɨɨ. \p \v 3 Nazavaha rayɨɨ cuhva tahan si sihin ñazɨhɨ ra. Ta tacuan tucu ñaha, nazavaha ña cuhva tahan si sihin yɨɨ ña. \p \v 4 Ma cuu zavaha ñaha cuan ñaa sa cuñi maa ña sihin coño ñuhu ña vatyi tahan tucu si sii yɨɨ ña catyi ra yozo caa cua zavaha ña. Ta tacuan tucu rayɨɨ, sii ñaha ra cuu tucu coño ñuhu ra. \p \v 5 Ma catyi ndo vatyi ma cuu cuzu ndo sihin ñaha ndo a sihin yɨɨ ndo. Zoco tatu cuñi ndo, cuu zaña ndo sii si zuhva quɨvɨ tatu nduu tahan ndo cuñi cuhva cuan. Ta cuu coo ndyitya ndo ta cahan ndo sihin ra Ndyoo. Ta zɨquɨ ndu‑ɨɨn tucu ndo coto zandavi ñaha cuihna sii ndo ta coo cuatyi ndo vatyi ma cuu cundyaca ñaha ndo sii ndo. \p \v 6 Quehin cuhva ya vatyi sehi sa tindaha ndo, zoco yɨvɨ sa zañiñi sii ndo. \p \v 7 Vatyi vaha xaan tatu cuu coo tandɨhɨ ndo tañi mi. Zoco zɨɨn zɨɨn cuhva saha ra Ndyoo sii sa minoo minoo yo. \p \v 8 Catyi sihin ñu yoco ta sihin ñundahvi vatyi vaha tatu ndoo ñu tacuan ñi tañi mi. \p \v 9 Zoco tatu ma cuu cundyee iñi ñu sa ma tindaha ñu, vaha ca natindaha ñu. \p \v 10 Ta sihin ñiyɨvɨ sa yaha tindaha, catyi minoo cuhva sa cuenda ra ndyaca ñaha sii yo vatyi ma zandoo ñuzɨhɨ sii yɨɨ ñu. \p \v 11 Ta tatu zandoo minoo ña sii yɨɨ ña, ma cuu tindaha tucu ña sihin inga ra. Zoco cuu nacoo vaha ña sihin yɨɨ ña. Ta ma cuu sa sino tutu ta zandoo minoo ra sii ñazɨhɨ ra. \p \v 12 Ta vityi cua quehin zɨquɨ inga zuhva ca cuhva, ta ña site tatu catyi maa ra Ndyoo cuhva ya a maa ñi mi, zoco tyehen catyi. Tatu iyo minoo hermano ta ña sino iñi ñazɨhɨ ra, zoco cuñi ña cundyaa ña sihin ra, ma cuu sa sino tutu ta zandoo ra sii ña. \p \v 13 A tatu iyo minoo hermana ta ña sino iñi yɨɨ ña, zoco cuñi ra cundyaa ra sihin ña. Ma cuu natani tutu ñu ta zandoo ña sii ra. \p \v 14 Vatyi sa cuenda sa sino iñi ñazɨhɨ ra ta tyindyee tucu ra Ndyoo sii maa ra. Ta zuun ñi cuhva tyindyee ra Ndyoo sii minoo ñaha ña sino iñi tatu sino iñi yɨɨ ña. Ta sihin cuhva cuan ta nduu zehe ñu tañi zehe ñiyɨvɨ sino iñi ta yɨvɨ tañi zehe ñiyɨvɨ ña sino iñi. \p \v 15 Zoco tatu zandoo, ra ña sino iñi sii ñaha ra a ñaha ña sino iñi sii yɨɨ ña, nacuhun ñu. Ta sihin cuhva cuan sa i ndasi ra hermano a ña hermana. Cuñi maa ra Ndyoo sa coo sa taxi. \p \v 16 Vatyi ña siton hermana tatu cua cuu zasinon iñi yɨun. Ta ña siton hermano tatu cua cuu zasinon iñi ñazɨhun. \p \v 17 Ta tyehen catyi sihin ndo: Coo ndo cuhva catyi ra Ndyoo sihin ndo. Ta ndoo ndo vaha sihin cuhva iyo ndo quɨvɨ i cana ra Ndyoo sii ndo. Ta tacuan catyi sihin tandɨhɨ ñiyɨvɨ sino iñi zɨɨn zɨɨn vehe ñuhu. \p \v 18 Tatu i casi ra Ndyoo sii minoo ndo ta sa yaha tahndya ñɨɨ xiñi xuu ndo. Ma caca xaan iñi ndo sa cuenda si. A tatu iyo ndo tañaha ca coo costumbre cuan sii ndo, ña cuñi si sa coo si vityi. \p \v 19 Ña ñiñi tatu zavaha yo costumbre cuan a ma zavaha yo sii si. Sa ñiñi cuu sa tyaa yo yahvi tuhun cahan maa ra Ndyoo. \p \v 20 Ndoo ndo vaha tañi iyo ndo quɨvɨ i cana ra Ndyoo sii ndo. \p \v 21 Tatu iyo patrón quɨvɨ i cana ra Ndyoo suun, ma caca iñun. Zoco tatu cuu ndasun, nducun cuhva. \p \v 22 Vatyi quɨvɨ i cana ra Ndyoo sii minoo ra iyo patrón, ndisa iyo patrón ra, zoco ña ndyaca ñaha ca cuatyi ra sii ra. Zoco ra sa yoñi patrón quɨvɨ i cana ra Ndyoo sii ra, nduu ra tañi ra iyo patrón vatyi nduu ra muzu ra Ndyoo. \p \v 23 Yahvi xaan i zata ra Ndyoo sii ndo. Ma cuhva ndo sa cundyaca ñaha sa ña vaha sii ndo. (Cuhva ndo sii ndo sii ra Ndyoo nacundyaca ñaha ra sii ndo, ta zatyiño ndo tyiño ra.) \p \v 24 Catyi sihin ndo hermano vatyi ndoo ndo vaha cuhva iyo ndo quɨvɨ i cana ra Ndyoo sii ndo, ñaa ñi maa tyiño. \p \v 25 Ta catyi sihin ñu yoco, ñahñi tuhun i saha ra Ndyoo sii sa cuenda ndo, zoco catyi sihin ndo cuhva sica iñi, ta cuu tɨɨn cuenda ndo tuhin vatyi sito ndo vatyi i saha maa ra Ndyoo tumañi iñi sii, ta tuhve cahan maa ñi sa vaha sa saha maa ra sii. \p \v 26 Ta sica iñi vatyi vaha ca ma tindaha ñu yoco sa vityi vatyi ndyehe xaan maa yo, ra sino iñi, tundoho sisi quɨvɨ ya. \p \v 27 Zoco tatu sa iyo ñazɨhun, ma nducu ndo cuhva natani tutu ndo. Zoco tatu ta coo ca ñazɨhun, ma cuñun sa coo. \p \v 28 Zoco tatu tindohon, yɨvɨ cuatyi cuu si. Ta tatu tindaha ñu yoco, yɨvɨ cuatyi cuu si. Zoco tatu tindaha ndo cua coo xaan tizɨhɨ ta tundoho sii ndo ihya ñuu ñiyɨvɨ. Ta yucuan cuenda catyi sihin ndo vatyi vaha ca sa ma tindaha ndo vatyi ña cuñi sa ndyehe xaan ndo tundoho ta tizɨhɨ cuan. \p \v 29 Ta tyehen catyi sihin ndo hermanos vatyi ña cuaha ca quɨvɨ ndyaa. Cuñi si vatyi ra iyo ñazɨhɨ ma quɨhɨ xaan iñi ra sii ña vatyi cuñi si sa caca iñi ra sa cuenda tyiño ra Ndyoo tandɨhɨ saha. \p \v 30 Ta tatu cuihya xaan cuñi ndo zoco ma tyaa xaan ndo yahvi sii si. Ta tatu zɨɨ cuñi ndo ma tyaa xaan ndo yahvi sii si. A tatu cuca ndo ma tyaa xaan ndo yahvi sii si, zatyiño xaan ndo tyiño ra Ndyoo. \p \v 31 Ta ra sa iyo ndaha tyiño vityi, nacutyiño ra sii si sa cuenda tyiño ra Ndyoo vatyi ñuu ñiyɨvɨ sa ndyehe yo vityi sa cuñi naa si. \p \v 32 Cuñi sa ma caca xaan iñi ndo sa cuenda sa iyo ñuu ñiyɨvɨ ya. Caca iñi ndo maa ñi sa cuenda tyiño ra Ndyoo. Minoo ra sa ta coo ca ñazɨhɨ, sica iñi ra sa cuenda tyiño ra Ndyoo, ta cuu zatyiño ra tyiño ra Ndyoo. \p \v 33 Zoco ra sa iyo ñazɨhɨ, sica iñi ra cuhva coo vaha ra ihya ñuu ñiyɨvɨ ta cuhva cua cuzɨɨ iñi ñazɨhɨ ra. \p \v 34 Ta zɨɨn zɨɨn cuhva iyo sii ñuzɨhɨ sa iyo yɨɨ ta ñu yoñi. Ñaha sa tañaha ca coo yɨɨ, sica iñi ña sa cuenda tyiño maa ra Ndyoo. Sii ra Ndyoo cuu coño ñuhu ña ta sa siñi tuñi sii ña. Zoco ñaha sa iyo yɨɨ, sica iñi ña cuhva coo sa vaha sii ña ihya ñuu ñiyɨvɨ ta cuhva cua cuzɨɨ iñi yɨɨ ña. \p \v 35 Nacatyi cuhva ya sihin ndo vatyi cuñi tyindyei sii ndo. Ña cuñi catyi vatyi ma cuu tindaha ndo. Zoco cuñi sa cua coo ndo minoo cuhva vaha ta minoo cuhva ma zayanga si sii ndo ta cua cuu zacahnu ndisa cuii ndo sii maa ra Ndyoo. \p \v 36 Zoco tatu iyo ndo sica iñi ndo vatyi vaha natindaha zehe ndo vatyi cua yaha quɨvɨ ñu, vaha cuhva cuan. Natindaha ñu tatu cuñi ndo. Yɨvɨ cuatyi cuu si. \p \v 37 Zoco tatu iyo inga ndo sa nacañi vaha iñi ndo ta cuñi ndo sa ma tindaha zehe ndo. Vaha sa ma tindaha ñu. \p \v 38 Vaha zavaha ra saha tindaha zehe, zoco vaha ca zavaha ra sa ña saha. \p \v 39 Catyi ley maa ra Ndyoo vatyi nɨɨ ñi sa ndito minoo ra, ɨɨn ñi cuu ra sihin ñazɨhɨ ra. Zoco tatu sa sihi ra, cuu tindaha ña sihin yoo ra cuñi ña tatu sino iñi ra sii ra Cristo. \p \v 40 Zoco sica iñi vatyi zɨɨ ca cua cuñi ña tatu ma tindaha tucu ña. Ta sica iñi vatyi sehi tuhun ya sa cuenda Tatyi Ii ra Ndyoo. \c 8 \s1 Ma zanduva yo sii hermano yo \p \v 1 Ta vityi cua quehin sa cuenda ndyayu sa saha maa ñiyɨvɨ sii inga ndyoo. Sica iñi tahan tahan yo vatyi sito yo ñaa sa cuu sa ndoo sa cuenda cuhva ya. Zacahnu yo sii yo vatyi iyo xaan sa siñi tuñi sii yo cuñi yo. Zoco minoo cuhva vaha ca cuu sa cuñi yo sii tahan yo. \p \v 2 Ta tatu iyo yo sica iñi yo vatyi sito xaan yo, cuñi si catyi si vatyi tañaha ca coto yo cuhva cuñi si coto yo. \p \v 3 Zoco yoo ra cuñi xaan sii ra Ndyoo, sito ra Ndyoo sii ra cuan. \p \v 4 Ta vityi sa cuenda sa casi yo ndyayu sa saha maa ñiyɨvɨ sii inga ndyoo, sito maa yo vatyi inga ndyoo cuan ña vale si vatyi minoo tuhun ñi ra Ndyoo iyo sa ndisa. \p \v 5 Ityi zɨquɨ ta nu ñuhu iyo cuaha sa catyi ñiyɨvɨ vatyi ndyoo cuu si. \p \v 6 Zoco sa cuenda maa yo, iyo minoo tuhun ñi ra cuu Ndyoo Zutu yo. Ta i zavaha maa ra tandɨhɨ sa iyo. Ta sa cuenda maa ra iyo yo. Ta iyo minoo tuhun ñi ra ndyaca ñaha sii yo, ra Jesucristo. Ta sa cuenda maa ra ta iyo tandɨhɨ sa iyo; ndya maa yo ta sa cuenda maa ra i sino yo. \p \v 7 Zoco ña sito tandɨhɨ ñiyɨvɨ cuhva ya vatyi iyo ñiyɨvɨ i zacahnu inga ndyoo cumañi ca coto ñu sii ra cuu Ndyoo sa ndisa, ta ndya cuhva ndya vityi sica iñi ñu vatyi ndito inga ndyoo cuan. Ta tatu cua casi ñu ndyayu cuan, sica iñi ñu vatyi cuatyi cuu si nuu ra Ndyoo. \p \v 8 Zoco Ndyoo ñahñi cuenda ra tatu casi yo sii si a ma casi yo. Yɨvɨ cuatyi cuu tatu casi yo, ta yɨvɨ cuatyi cuu tatu ma casi yo. \p \v 9 Zoco zacuenda ndo sii ndo coto zatɨvɨ ndo sii minoo hermano, ra tañaha ca sino vaha iñi, sihin minoo cuhva sa cua zavaha ndo. \p \v 10 Tatu ndyehe minoo ra sii yoho vatyi sasun ndyayu sa saha maa ñiyɨvɨ sii inga ndyoo. Cua casi tucu ra cuan vazu sica iñi ra vatyi ña vaha. \p \v 11 Ta sa cuenda sa sito xoon ta sasun ta cua zatɨvun sii minoo hermano. Ta sa cuenda tucu ra cuan i sihi ra Cristo vatyi ma cunaa ra. \p \v 12 Tatu tacuan zavaha yo ta zatɨvɨ yo sii minoo hermano ta sino vaha ca iñi, cuatyi cuu si ityi nuu ra Cristo. \p \v 13 Yucuan cuenda catyi, tatu sa cuenda sa casi mi coño cuan ta zatɨvɨ si sii minoo hermano. Ma casi que sii si caña ñi coto zatɨvi sii ra ta coo cuatyi ra. \c 9 \s1 Tyiño tahan si zavaha minoo ra apóstol \p \v 1 Yuhvi cui minoo ra apóstol. Ta ndisa vatyi yoñi ñiyɨvɨ ndyaca ñaha sii. I ndyehi sii ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo. Ta maa ndo cuu tyiño mi vatyi sa cuenda mi i sino iñi ndo sii ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 2 Vazu sica iñi inga ñiyɨvɨ vatyi yɨvɨ minoo apóstol cui, zoco sito vaha maa ndo vatyi zuun ra cui. I sino iñi ndo Tuhun Ndyoo vatyi maa ra Jesús i tava tyiño sii, sa zacote sii ndo. \p \v 3 Vityi cua nacatyi minoo cuhva sihin ñiyɨvɨ sa cuñi tyaa cuatyi sate. \p \v 4 Iyo cuhva sii, ta cuu quihin tandɨhɨ sa saha maa ñiyɨvɨ sa casi ta sa cohi. \p \v 5 Ta tatu coo ñazɨhi, ñaha sino iñi, cuu caca noo ña sihin, tyiño ra Ndyoo. Tacuan zavaha inga ra apóstol, ta yañi ra Jesús, ta ra Pedro tucu. \p \v 6 Yuhvi ta ra Bernabé i zandoo ndi tyiño ndi vatyi cua cahan ndi Tuhun Ndyoo. Ta ña cuñi ndo tyindyee ndo sii ndi. ¿Ñaa cuenda sa ña cuñi ndo tyindyee ndo sii maa ndi, ta tyindyee ndo sii tandɨhɨ inga ra cahan Tuhun Ndyoo? \p \v 7 Tyiyahvi ra ndyaca ñaha sii ra cu zandaru. Ta ra tasi yoho uva, sasi ra yucu vixi si. Ta ra zacuenda quɨtɨ, cuu coho ra zɨcuɨ tɨ. \p \v 8-9 Ta ma caca iñi ndo vatyi maa ñi cuhva sa sica ñi iñi mi cuu sa nacatyi ihya. Ña tacuan vatyi nu ley ra Ndyoo i tyaa ra Moisés catyi si tyehen: “Ma cuhñi ndo yuhu zɨndɨquɨ nu zatyiño tɨ nu sañi tɨ sɨtɨ yutu ta quita zoo si. Nacasi tɨ zuhva.” Ña ɨɨn ñi sa cuenda quɨtɨ cahan ra Ndyoo tuhun cuan. \p \v 10 Cahan ra sii si sa cuenda maa yo vatyi ra tahvi ñuhu ta ra naquihin ndaha tyiño, nduu tahan ra cuñi ra quihin ra zuhva zuhva sa vaha sa cuenda tyiño ra. \p \v 11 I tasi maa ndi Tuhun Ndyoo nu yucu ndo. Ta yɨvɨ sa cuaha cuu si tatu quihin ndi zuhva zuhva sa vaha sii ndo (tatu tyindyee ndo sii ndi zuhva sihin ndaha tyiño). \p \v 12 Tatu tyindyee ndo sii inga ra nacatyi Tuhun Ndyoo sihin ndo, ñihi ca cua tyindyee ndo sii nduhvi. Zoco ña cahan ndi. Zandyee ndi iñi ndi sihin tandɨhɨ cuii cuhva coto ma cuñi ndo Tuhun Ndyoo. \p \v 13 Sito tandɨhɨ ndo vatyi ra zatyiño vehe ñuhu hebreo sasi ra sa iyo yucuan. Zatyiño ra nu saha maa ñiyɨvɨ quɨtɨ sii ra Ndyoo, ta cuu quihin ra coño tɨ. \p \v 14 Ta zuun ñi cuhva cuan cuñi ra Ndyoo vatyi ñiyɨvɨ nacatyi Tuhun Vaha ra, cuñi si sa tyindyee ñiyɨvɨ sino iñi cuan sii ra. \p \v 15 Zoco yuhvi tañaha ca cua caque tundyee iñi sii maa ndo. Ta ña tyei cuhva ya vityi vatyi cuñi sa cua tyindyee ndo sii. Ña tahan iñi sa tyiyahvi ñiyɨvɨ sii ta nacatyi Tuhun Ndyoo. Vaha ca nacui zoco. \p \v 16 Ta vazu nacatyi xein Tuhun Vaha ra, zoco ma cuu catyi vatyi vaha xein vatyi maa ra Ndyoo zañiñi sii. Ta ndahvi vii ra ndahvi tatu ma zavehi cuhva catyi ra. \p \v 17 Tatu zatyiñe tyiño ya vatyi cuñi, cua tyiyahvi ra Ndyoo sii. Zoco vazu ña cuñi zatyiñe sii si, zoco tyiño sa i saha maa ra Ndyoo sii cuu si. \p \v 18 Ta yahvi sa ñihi cuu sa zɨɨ xaan cuñi vatyi cuu nacatyi Tuhun Ndyoo ta ma zatyiyahvi sii ñiyɨvɨ. Ña sique sa tahan si sii sa cuenda tyiñe. \p \v 19 Ta yɨvɨ minoo muzu cui, zoco minoo muzu zandui sii, sii tandɨhɨ cuii ñiyɨvɨ vatyi tacuan ta cuu zasine iñi ñu tuhun ra Cristo. \p \v 20 Tatu cuhin nu ndyaa ñiyɨvɨ hebreo, ndui tañi maa ñu vatyi cuñi sa cua sino iñi ñu sii ra Cristo. A tatu ndyei sihin ñiyɨvɨ tyaa xaan yahvi tandɨhɨ ley sahnu, tyei yahvi sii si vatyi cuñi sa cua sino iñi ñu sii ra Cristo. Zoco ña ndyaca ñaha ley cuan sii, sa ndisa cuii. \p \v 21 Ta tatu cuñi tyindyei sii ñiyɨvɨ tañaha ca sino iñi, ndui tañi maa ñu, zoco ña zavehi sa ña vaha tañi maa ñu vatyi tyei yahvi sii ra Cristo. \p \v 22 Tatu ndyei sihin ñiyɨvɨ tañaha ca sino vaha iñi, ndui tañi maa ñu vatyi tacuan ta cuu cahan que Tuhun Ndyoo sihin ñu, ta cua sino ca iñi ñu. Ndui tañi cuhva iyo sa zɨɨn zɨɨn ñiyɨvɨ vatyi tacuan ta cua tyizoho ñu sa quehin, ta iyo ñu cua cacu ñu. \p \v 23 Tacuan zavehi sa cuenda Tuhun Vaha ra Ndyoo vatyi cuñi sa cua tyindyee si sii tandɨhɨ ñiyɨvɨ, ta cua zacacu si sii yo. \p \v 24 Sito ndo vatyi nu iyo minoo carrera, sino tandɨhɨ ra sino, zoco minoo tuhun ñi ra zahacanaa. Yatyi cono ndo tacuhva cuu zahacanaa ndo. \p \v 25 Ta yoo ra cuñi zahacanaa, zandoo ra tandɨhɨ sa cuu zatɨvɨ sii ra. Cumi vaha xaan ra sii ra. Tacuan zavaha ra vatyi cuñi ra zahacanaa ra minoo corona ndaha yutu ñi sa cua tɨvɨ. Zoco maa yo nducu yo cuhva zahacanaa yo minoo sa ma ndɨhɨ. \p \v 26 Yucuan cuenda sino mi, zoco yɨvɨ tañi sa ña site ndyamaa cuehin. Ta sahñi tehin tañi minoo ra cuñi zahacanaa. \p \v 27 Ta zandyehi tundoho sii coño ñuhi ta cundyaca ñehi sii si coto sa yaha zacuehi sii inga ñiyɨvɨ ta zɨquɨ zuun ñi mi cua nandoi ityi sata. \c 10 \s1 Ma zacahnu yo sii inga ndyoo \p \v 1 Cuñi sa cua coto ndo, hermanos, tandɨhɨ sa i tahan zutu sahnu yo ityi cuahan ra nu cu si desierto ta sa naha. I tasi ra Ndyoo minoo vico sa cuahan ityi nuu tandɨhɨ ra, ta zañaha si ityi sii ra. Ta i yaha tandɨhɨ ñu sisi tyañuhu. \p \v 2 Ta tacuan i sicoo ndutya tandɨhɨ ñu sisi vico cuan ta sisi tyañuhu vatyi cua cundyico ñu sii ra Moisés. \p \v 3 Ta i sasi tandɨhɨ ñu ndyayu i saha maa ra Ndyoo sii ñu. \p \v 4 Ta i sihi tandɨhɨ ñu ndutya i saha maa ra Ndyoo sii ñu. Ta ndutya i sihi ñu i tava ra Ndyoo sisi minoo yuu vatyi coho ñu. Ta yuu cuan cuu tañi maa ra Cristo. \p \v 5 Zoco vazu i ndyehe tandɨhɨ ñu sa ndyityi i zavaha maa ra Ndyoo ityi, zoco cuaha xaan ñu ñá zavaha ñu cuhva cuñi ra Ndyoo, ta ñá tahan iñi ra, ta i zanaa ra sii ñu. \p \v 6 Ta tandɨhɨ cuhva cuan zañaha si minoo cuhva sii maa yo vatyi ma cuñi yo sii sa ña vaha tañi i cuñi maa ñu. \p \v 7 Ta ma zacahnu yo sii inga ndyoo tañi i zavaha zuhva maa ñu. Catyi Tuhun Ndyoo: “I sasi ñiyɨvɨ, ta i sihi ñu, ta zɨquɨ i nduvita ñu vatyi cua cata saha ñu” (vatyi zacahnu ñu sii zɨndɨquɨ xuhun cuaan). \p \v 8 Ta ma cuzu yo sihin numinoo ñaha tatu ma tindaha xihna yo. Minoo quɨvɨ i sihi oco uñi mil ñu vatyi i zavaha ñu cuatyi cuan. \p \v 9 Ta ma coto ihñi yo sii ra ndyaca ñaha sii yo tañi i zavaha zuhva maa ñu, ta i sahñi coo sii ñu. \p \v 10 Ta ma cahan ndo sii ra Ndyoo tañi i zavaha zuhva maa ñu, ta i tasi ra Ndyoo sii minoo ángel sa cua cahñi sii ñu, ta i sihi ñu. \p \v 11 Tandɨhɨ cuhva ya i tahan zutu sahnu yo ta sa naha, ta i sicundyaa si nuu tutu Ndyoo vatyi coto yo. Ta zañaha si sii yo vatyi ma zavaha yo cuhva cuan. Ta maa yo cuu yo ndito nu sa cuñi ndɨhɨ tyiemvu. \p \v 12 Yucuan cuenda tatu sica iñun vatyi nɨɨ xaan iñun sii ra Ndyoo, zoco coto vohon suun coto zavohon cuatyi. \p \v 13 Tandɨhɨ cuii cuatyi sa cuñun zavohon ta iyo tucu inga ñiyɨvɨ cuñi zavaha cuhva cuan. Zoco cuu cunɨɨ iñi yo sii ra Ndyoo vatyi ma cuhva maa ra sa cuñi xaan con zavohon sa ña vaha. Cua zañaha ra minoo ityi suun, ta cua cuu conon sii sa cuñi zatɨvɨ suun. Ta cua cundyee iñun ta ma zavohon sii si. \p \v 14 Yucuan cuenda, ndoho hermanos, zandoo ndo sa zacahnu ndo sii inga ndyoo. \p \v 15 Quehin sihin ndo tañi sa ñiyɨvɨ siñi tuñi xaan cuu ndo. Tyizoho vaha ndo sa catyi tatu ndisa a ña ndisa cuu si. \p \v 16 Quɨvɨ sa nacohon iñi yo vatyi i sihi ra Cristo nuu cruz sa cuenda maa yo, sihi yo vino ta sasi yo pan. Sa sihi yo vino cuan ɨɨn ñi, cuñi si catyi si vatyi tyindyee nɨñɨ ra Cristo sii tandɨhɨ yo. Ta pan cuan cuñi si catyi si vatyi tyindyee coño ñuhu ra Cristo sii tandɨhɨ yo. \p \v 17 Vazu cuaha yo cuu yo, zoco minoo ñi pan sasi yo, ta yucuan cuenda minoo ñi coño ñuhu cuu yo. \p \v 18 Ndyehe ndo cuhva iyo ñiyɨvɨ hebreo, saha ñu sa saha maa ñu sii ra Ndyoo, ta sasi ñu zuhva si. Ta sihin cuhva cuan ndu‑ɨɨn ñu. \p \v 19 Ña catyi sihin ndo vatyi ndisa iyo cuhva sii inga ndyoo. Ñahñi. Ta ñahñi tucu cuhva iyo sii coño sa saha maa ñiyɨvɨ sii inga ndyoo. \p \v 20 Zoco tyehen catyi vatyi ñiyɨvɨ sa ña sito sii ra Ndyoo, saha ñu sa saha maa ñu sii cuihna ta yɨvɨ sii ra Ndyoo. Ta ña cuñi sa ndu‑ɨɨn ndo sihin cuihna. \p \v 21 Ma cuu coho ndo vino cuenda ra Cristo ta vino cuenda cuihna. Ta ma cuu casi ndo nu ndyaa mesa ra Ndyoo ta nu ndyaa mesa sii cuihna. \p \v 22 ¿Atu cuñi yo sa cuxaan ra Ndyoo sihin yo? ¿Atu iyo ca tundyee iñi sii maa yo ta zɨquɨ ca ra Ndyoo? \s1 Cuu zavaha yo ñaa sa cuñi yo tatu ma zatɨvɨ si sii inga hermano \p \v 23 Cuu zacuu yo ñaa sa cuñi maa yo, zoco ma tyindyee tandɨhɨ si sii yo. Ndisa, saha maa ra Ndyoo sa zavaha yo ñaa sa cuñi yo, zoco ma tyindyee tandɨhɨ si sii yo ta ndundyee ca yo sihin Tuhun Ndyoo. \p \v 24 Cuñi si sa nducu yo cuhva coo sa vaha sii inga ñiyɨvɨ ta yɨvɨ sii sa maa ñi maa yo. \p \v 25 Casun ñaa ñi maa sa xico ñiyɨvɨ nuyahvi, ta ma nducu tuhun tatu sa saha maa ñiyɨvɨ sii si sii inga ndyoo coto caca iñi ndo tatu vaha a ña vaha tatu casi ndo. \p \v 26 Vatyi tandɨhɨ sa iyo ñuu ñiyɨvɨ cuu cuenda ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 27 Ta tatu cua cana minoo ñiyɨvɨ ña sino iñi sii ndo vatyi casi ndo vehe ñu ta cuñi ndo cuhun ndo, cuu cuhun ndo ta casi ndo ñaa sa saha maa ñu sii ndo. Ta ma nducu tuhun ndo tatu sa cuenda inga ndyoo cuu si. \p \v 28 Zoco tatu catyi ñu sihin ndo: “Coño sa saha maa ñiyɨvɨ sii inga ndyoo cuu ya”, catyi ñu. Ma casi ndo sii si coto zatɨvɨ ndo sii ñu nacatyi sihin ndo ta caca iñi ñu vatyi zavaha ndo cuatyi. \p \v 29 Zatɨvɨ si sii inga ñiyɨvɨ ta yɨvɨ sii maa ndo. Ta iyo ndo cua catyi ndo: “¿Ñaa cuenda cua zaña ndi sa vaha, tatu sa sica iñi ñiyɨvɨ ñi cuu si? \p \v 30 Saha ndi tyahvi ndyoo sii Ndyoo sa cuenda sa cua casi ndi, ta ¿ñaa cuenda cua cahan ñiyɨvɨ sii ndi tatu casi ndi sii si?” cua catyi ndo. \p \v 31 Ta cua catyi sihin ndo vatyi ñaa ñi maa sa casi ndo a ñaa ñi maa sa coho ndo, zavaha ndo sii si minoo cuhva sa cua tahan iñi ra Ndyoo ta cua zacahnu si sii ra. \p \v 32 Ma zatɨvɨ ndo sii ñiyɨvɨ hebreo a sii inga ñiyɨvɨ a sii ñiyɨvɨ sino iñi Tuhun Ndyoo. \p \v 33 Zavaha ndo cuhva zavehi vatyi zavehi cuhva tahan iñi ñiyɨvɨ, ta ma caca iñi ñu vatyi iyo cuatyi. Ta ña nduqui sa vaha sa cuenda ñi mi. Nduqui sa vaha sa cuenda cuaha xaan ñiyɨvɨ vatyi tacuan ta cua sino iñi ñu ta cua cacu ñu. \c 11 \p \v 1 Cundyico ndo sii mi tañi ndyique sii ra Cristo. \s1 Cuhva cuñi si zavaha ñuzɨhɨ nu iyo culto \p \v 2 Ta vityi, zɨɨ xaan cuñi, hermanos, vatyi nacohon iñi ndo sii mi tandɨhɨ cuhva ta tyaa ndo yahvi cuhva sa zacuehi sii ndo. \p \v 3 Zoco cuñi sa cua coto ndo vatyi ra Cristo cuu xiñi sii tandɨhɨ rayɨɨ vatyi ndyaca ñaha ra sii ra. Ta rayɨɨ cuu xiñi sii ñazɨhɨ ra. Ta ra Ndyoo cuu xiñi ra Cristo. \p \v 4 Tatu zahvi minoo ra zahma xiñi ra ta cahan ra sihin ra Ndyoo sisi vehe ñuhu a cuhva sa cahan ra tuhun saha ra Ndyoo sii ra, saha ra ticahan nuu sii ra Cristo cuhva cuan. \p \v 5 Zoco tatu ma zahvi ñuzɨhɨ zahma xiñi ñu cuhva cahan ñu sihin ra Ndyoo a cuhva cahan ñu tuhun i saha ra Ndyoo sii ñu, cuu si tañi sa zatya xiñi ñu. Ta saha ñu ticahan nuu sii yɨɨ ñu vatyi tatu ma zahvi ñu zahma xiñi ñu cuñi si catyi si vatyi ña ndyaca ñaha yɨɨ ñu sii ñu. \p \v 6 Tatu ña cuñi ñuzɨhɨ sa cuzahvi xiñi ñu, nazatya xiñi ñu. Zoco tatu saha si ticahan nuu sii ñuzɨhɨ sa zatya xiñi ñu, nazahvi ñu zahma xiñi ñu. \p \v 7 Ña vaha sa zahvi rayɨɨ zahma xiñi ra vatyi tañi caa maa ra Ndyoo caa ra. Ta ndyaca ñaha ra sii ñazɨhɨ ra tañi ndyaca ñaha ra Ndyoo sii maa ra. \p \v 8 Quɨvɨ i zavaha ra Ndyoo sii rayɨɨ, ñá zavaha ra sii ra sihin yɨquɨ naha ñaha. Zoco i zavaha ra sii ñaha sihin yɨquɨ naha rayɨɨ. \p \v 9 Xihna ca i zavaha ra Ndyoo sii rayɨɨ. Ta sa cuenda rayɨɨ i zavaha ra sii ñaha. \p \v 10 Yucuan cuenda cuñi si sa zahvi ñuzɨhɨ zahma xiñi ñu. Zañaha si vatyi ndyaca ñaha yɨɨ ñu sii ñu. Ta tacuan ta zɨɨ cua cuñi ángel sa ndyehe si cuhva cuan. \p \v 11 Zoco sa cuenda maa yo, ra sino iñi, ta siñi ñuhu rayɨɨ sii ñu zɨhɨ, ta siñi ñuhu ñu zɨhɨ sii rayɨɨ. Ta cuñi si nduu tahan ñu sa cuenda tyiño ra Ndyoo. \p \v 12 Yɨquɨ naha rayɨɨ i sino minoo ñu zɨhɨ sa xihna ñi, ta vityi zacacu ñu zɨhɨ sii tandɨhɨ rayɨɨ. Ta maa ra Ndyoo zavaha tandɨhɨ sa iyo. \p \v 13 Ta vityi catyi maa ndo tatu vaha a ña vaha tatu ma zahvi ñuzɨhɨ zahma xiñi ñu ta cahan ñu sihin ra Ndyoo. \p \v 14 Sito ndo vatyi saha si ticahan nuu sii rayɨɨ tatu nañi xaan xiñi ra. \p \v 15 Zoco tatu nañi xaan xiñi ñu zɨhɨ, zɨɨ xaan cuñi ñu sihin si vatyi saha ra Ndyoo sa cunañi ixi xiñi ñu vatyi zahvi si xiñi ñu. \p \v 16 Ta tatu iyo minoo ra cuñi cahñi tahan saha tuhun ya, cuñi si sa coto ndo vatyi ñahñi inga ca costumbre iyo sii maa ndi a sii vehe ñuhu ra Ndyoo. \s1 Nacatyi ra Pablo vatyi ña vaha cuhva zavaha ñu Santa Cena \p \v 17 Ta vityi iyo inga cuhva cuñi nacatyi sihin ndo. Ta ña zɨɨ cuñi sihin ndo cuhva ya vatyi titahan ndo, zoco ña tyindyee si sii ndo. Zatɨvɨ si sii ndo. \p \v 18 Nacatyi ñiyɨvɨ sihin, vatyi cuhva titahan ndo sa zavaha ndo culto ta ña ɨɨn ñi cuhva sica iñi ndo. Ta sino iñi zuhva sa cahan ñiyɨvɨ sii ndo. \p \v 19 Cuñi ndo sa coo zɨɨn ndo, ta tacuan ta cua coto ñiyɨvɨ yoo ndo sino iñi sa ndisa cuii, cuñi ndo. \p \v 20 Ta cuhva sa titahan ndo, yɨvɨ Santa Cena cuu sa sasi ndo sa ndisa \p \v 21 vatyi minoo minoo ndo cuxiñi ndo cuhva cuñi maa ndo. Iyo ndo numi ndo ta sasi ndo cuaha, ta inga ra ña ñihi ra ta sizoco ra. Ta iyo tucu ndo siñi ndo. \p \v 22 ¿Atu ñahñi vehe ndo nu cuu casi ndo ta coho ndo? Zanduquiñi caa ndo sii vehe ñuhu ra Ndyoo, ta saha ndo ticahan nuu sii ra hermano ndahvi, ra ñahñi sa cuaha casi. ¿Yozo caa cua catyi sihin ndo vityi sa cuenda cuhva ya? ¿Atu catyi vatyi vaha zavaha ndo? Ma catyi. \s1 Cuenda sa vatyi iyo Santa Cena \p \v 23 Saha maa ra Jesús cuhva ya sii mi tañi sa nacatyi sihin ndo vatyi zuun ñi sa cuaa sa saha cuenda ra Judas sii ra Jesús, sa xihna ñi i quihin ra Jesús pan. \p \v 24 Ta sa yaha saha ra tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo, ta i tahvi ra sii si, ta zasa ra sii ra apóstol, ta catyi ra: “Casi ndo. Ihya cuu tañi coño ñuhi. Cua tahvi si sa cuenda maa ndo. Zavaha ndo cuhva ya vatyi cua nacohon iñi ndo sii.” Catyi ra. \p \v 25 Ta sa yaha sasi tandɨhɨ ra pan, ta i tɨɨn ra Jesús tasa ta catyi ra: “Sihin ihya zandaa ra Ndyoo minoo tyiño saa sihin ndo. Ihya ñoho vino ta cuu si tañi nɨñi. Tandɨhɨ saha sa cua coho ndo sii si, coho ndo sii si vatyi nacohon iñi ndo sii.” I catyi ra Jesús quɨvɨ cuan. \p \v 26 Ta tandɨhɨ saha titahan ndo ta casi ndo pan ta coho ndo vino cuhva ya, zañaha ndo sii ñiyɨvɨ cuhva i sihi ra Jesús ndya quɨvɨ cua quisi tucu ra. \s1 Cuhva cuñi si zavaha yo Santa Cena \p \v 27 Tatu casi yo pan ya ta coho yo vino ra Cristo sihin minoo cuhva ña tahan iñi ra Ndyoo, cua coo cuatyi yo vatyi ña tyaa yo yahvi sii coño ñuhu ta nɨñɨ ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 28 Cuñi si sa ndyehe vaha yo sii yo tatu iyo vaha yo sihin ra Ndyoo, ta zɨquɨ casi yo pan cuan ta coho yo vino cuan. \p \v 29 Vatyi tatu casi yo ta coho yo ta ña zaha yo cuenda vatyi coño ñuhu ra Cristo cuu si, zavaha yo minoo cuhva sa cua tasi tuñi ra Ndyoo sii yo. \p \v 30 Ta zuun ñi yucuan cuenda cuaha xaan ndo cuhu ndo ta vita iyo ndo, ta iyo ñu tahan ndo sa yaha sihi ñu. \p \v 31 Zoco tatu ndyehe vaha yo sii yo, ma tahan yo tacuan. \p \v 32 Zoco tatu tacuan zavaha ra Ndyoo sihin maa yo, cañi ra sii yo vityi sa vatyi ma cunaa yo sihin inga ñiyɨvɨ ñuu ñiyɨvɨ. \p \v 33 Ta yucuan cuenda, ndoho hermanos, tatu titahan ndo sa cuenda Santa Cena, cuatu noo ndo sii inga ndo ta ɨɨn ñi casi ndo ta coho ndo. \p \v 34 Zoco tatu iyo ndo sizoco ndo, casi xihna ndo ndya vehe ndo coto zavaha ndo minoo cuhva sa ma tahan iñi ra Ndyoo ta cua tasi tuñi ra sii ndo. Ta inga tucu tyiño sa cumañi ndundoo cua zandundoi quɨvɨ cua cuhin nu yucu ndo. \c 12 \s1 Ndatu sa saha Tatyi Ii sii minoo minoo yo \p \v 1 Hermanos, cuñi sa cua coto ndo tandɨhɨ sa vaha sa saha maa Tatyi Ii ra Ndyoo sii sa minoo minoo yo. \p \v 2 Sito ndo vatyi quɨvɨ sa ña sito ndo sii ra Ndyoo, i saha ndo sii ndo sa cundyaca ñaha inga ndyoo sa ña cuu cahan. \p \v 3 Yucuan cuenda cuñi sa coto maa ndo vatyi tatu cahan minoo ra sihin cuhva saha Tatyi Ii sii ra, ma cuu cahan ra ndya vaha ñi sii ra Jesús. Ta ma cuu catyi ra vatyi ndyaca ñaha ra Jesús sii ra tatu ña tyindyee Tatyi Ii sii ra. \p \v 4 Zɨɨn zɨɨn ndatu saha maa ra Ndyoo sii minoo minoo yo. Zoco zuun ñi maa Tatyi Ii cuu ra saha sii si. \p \v 5 Ta zɨɨn zɨɨn cuhva zatyiño yo tyiño ra Ndyoo, zoco minoo ñi ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 6 Zɨɨn tyiño saha ra sii sa minoo minoo yo, zoco minoo ñi ra Ndyoo cuu ra sityiño sii tandɨhɨ yo. \p \v 7 Saha maa ra Tatyi Ii ra sii minoo minoo yo sihin minoo cuhva sa cuu tyindyee si sii tandɨhɨ yo. \p \v 8 Vatyi sii minoo yo saha xaan ra sa siñi tuñi sa cuenda Tatyi Ii. Ta sii inga ra saha Tatyi Ii ndatu sa cuu nacoto ra minoo sa zacoto ra Ndyoo sii ra. \p \v 9 Ta sii inga ra saha ra sa cunɨɨ xaan iñi ra. Ta inga ra cuu zanduvaha ra sii ñiyɨvɨ cuhu sihin Tatyi Ii. \p \v 10 Inga ra cuu zavaha ra sa ndyityi. Ta inga ra cuu xaan nacatyi ra Tuhun Ndyoo. Inga ra cuu nacoto ra tatu cahan Tatyi Ii a tatyi ña vaha; inga ra cuu cahan ra zahan sa ña tuhva ra cahan; ta inga ra cuu nacatyi ra ñaa sa cahan ra cahan cuhva cuan. \p \v 11 Ta tandɨhɨ cuhva ya zavaha sa minoo tuhun ñi Tatyi Ii; zɨɨn zɨɨn cuhva saha maa ra sii sa minoo minoo yo cuhva cuñi maa ra. \s1 Tandɨhɨ yo cuu yo minoo ñi coño ñuhu ra Cristo \p \v 12 Ra Cristo cuu tañi minoo coño ñuhu. Ta minoo coño ñuhu iyo sa zɨɨn zɨɨn cuhva sii si. Iyo xiñi si, iyo saha si, iyo ndaha si. Zoco sa tandɨhɨ si cuan minoo ñi coño ñuhu cuu si. \p \v 13 Ta tacuan cuu maa yo vatyi minoo ñi Tatyi Ii i zacoo ndutya sii tandɨhɨ yo, ta minoo ñi coño ñuhu cuu tandɨhɨ yo sa sino iñi vazu cuu yo ñiyɨvɨ hebreo a griego a vazu iyo patrón yo a vazu yoñi. I ñihi tandɨhɨ yo sa minoo ñi Tatyi Ii \p \v 14 vatyi sa minoo coño ñuhu, iyo cuaha cuhva sii si, yɨvɨ sa minoo ñi. \p \v 15 Tatu catyi saha cuan: “Yɨvɨ ndaha cui, ta yucuan cuenda yɨvɨ sa cuenda coño ñuhu cui.” ¿Atu ndisa sa cahan si? \p \v 16 A tatu catyi zoho cuan: “Yɨvɨ sɨtɨ nuu cui, ta yucuan cuenda yɨvɨ sa cuenda coño ñuhu cui.” ¿Atu ndisa? \p \v 17 Tatu tandɨhɨ coño ñuhu cuan cuu sɨtɨ nuu, ¿yozo caa cua cuɨñɨ si? A tatu tandɨhɨ coño ñuhu cuu zoho, ¿yozo caa cua ñihi si xico? \p \v 18 Zoco i zavaha ra Ndyoo zɨɨn zɨɨn cuhva sihin minoo coño ñuhu cuhva cuñi maa ra. \p \v 19 Tatu ɨɨn ñi cuhva caa tandɨhɨ si, yɨvɨ minoo coño ñuhu cuu si, ta ña tyaqui cua cuu si. \p \v 20 Zoco sa cuenda sa cuaha cuhva iyo sii si, ta minoo ñi coño ñuhu cuu si. \p \v 21 Ma cuu catyi sɨtɨ nuu cuan sihin ndaha cuan: “Ña siñi ñuhun sii, cuahan.” Ta ma cuu catyi xiñi cuan sihin saha cuan: “Ña siñi ñuhun sii.” \p \v 22 Ña tacuan, vatyi zuhva coño ñuhu caa si tañi sa ña ñiñi si, yucuan cuu sa ñiñi xaan ca. \p \v 23 Ta zuhva coño ñuhu sa sica iñi yo vatyi ma tyaa yo yahvi sii si, yucuan cuu sa ñihi ca zacuenda yo. Ta sii sa quiñi ca caa, zandutyaqui ca yo sii si. \p \v 24 Ta sihin sa tyaqui ca caa, ñahñi zavaha yo. Ta i zandu‑ɨɨn ra Ndyoo sii coño ñuhu ra sihin minoo cuhva zacahnu ca si sii ra hermano ña tuhva ñiyɨvɨ tyaa yahvi. Ta maa yo cuu coño ñuhu ra. \p \v 25 Ta tacuan i zavaha ra vatyi ma cuzɨɨn zɨɨn coño ñuhu ra, zoco cua zacuenda tahan si sii tahan si. \p \v 26 Tatu zuhva coño ñuhu ra Cristo ndyehe si tundoho, ndyehe tandɨhɨ si tundoho. Ta tatu iyo zuhva si zacahnu ñiyɨvɨ, tandɨhɨ si cua cuzɨɨ iñi. \p \v 27 Ta maa yo cuu coño ñuhu ra Cristo. Minoo minoo yo cuu yo zuhva zuhva coño ñuhu ra. \p \v 28 Ta i tyihi ra Ndyoo sii minoo minoo yo sisi vehe ñuhu ra vatyi cuu tyindyee yo sii inga yo. Ra ñiñi ca cuu ra tava ra Jesús tyiño sa cuu ra apóstol. Sa cu uu cuu ra cahan tuhun saha ra Ndyoo sii ra; profeta cuu ra. Sa cu uñi cuu ra zacuaha. Ta zɨquɨ iyo ra zavaha sa ndyityi, ta ra zanduvaha sii ñiyɨvɨ cuhu, ta ra cuu tyindyee sii inga hermano, ta ra cuu cundyaca ñaha sii inga hermano, ta ra cuu cahan inga zahan sa ña tuhva ra cahan. \p \v 29 Ña tandɨhɨ yo cuu yo apóstol a ra cahan tuhun saha ra Ndyoo sii ra, a ra zacuaha, a ra zavaha sa ndyityi. \p \v 30 Ña tandɨhɨ yo cuu zanduvaha yo sii ñiyɨvɨ cuhu a cahan yo lengua a nacatyi yo ñaa sa cahan ñiyɨvɨ cahan lengua. \p \v 31 Zoco nacuñi yo sa vaha ca. Ta cua zañehi sii ndo minoo ityi vaha xaan ca. \c 13 \s1 Cuhva cuñi si sa cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ \p \v 1 Vazu cuu quehin zahan sa cahan ñiyɨvɨ ta sa cahan ángel, zoco tatu ña cuñi sii ñiyɨvɨ, minoo nduzu ñi cui tañi nañi minoo tamvu a nañi minoo caa. \p \v 2 Ta vazu cuu xaan quehin tuhun saha ra Ndyoo sii, ta cutuñi iñi tandɨhɨ sa xehe ta tandɨhɨ sa siñi tuñi sii maa ra Ndyoo, ta tatu nɨɨ xaan cuu iñi ndya cuhva ndya cuu zacuɨñɨ siye yucu zoco ña cuñi sii ñiyɨvɨ, ñahñi maa ra cui. \p \v 3 A tatu sehi tandɨhɨ cuii ndaha tyiñe sii ñiyɨvɨ ndahvi ta cuhve sa cayu coño ñuhi zoco ña cuñi sii ñiyɨvɨ, ñahñi maa cua tyindyee si sii. \p \v 4 Tatu cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ, zandyee xaan yo iñi yo sihin ñu ta zavaha xaan yo sa vaha sihin ñu. Ma cuxaan yo tatu iyo sa vaha sii ñu. Ma zacahnu yo sii yo ta catyi yo vatyi vaha xaan maa yo. \p \v 5 Tatu cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ, ma cuhva yo ticahan nuu sii ñu. Cua nanducu yo sa vaha sii ñu ta yɨvɨ sa cuenda ñi maa yo. Ma yatyi xaan cuxaan yo. Ta ma ndoo sa cuxaan yo añima yo. \p \v 6 Tatu cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ, ma cuzɨɨ iñi yo tatu zavaha ñu sa ña vaha, zoco cua cuzɨɨ iñi yo sihin sa vaha ta sa ndoo. \p \v 7 Tatu cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ, zandyee yo iñi yo sihin tundoho sa saha ñu sii yo; sino iñi yo vatyi cua zavaha ñu sa vaha; nɨɨ cuu iñi yo sii ñu. Ta cua zandyee yo iñi yo ñaa ndɨhɨ cuii ca tundoho. \p \v 8 Cuhva sa cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ ma naa si. Cua coo quɨvɨ ma cahan ca yo tuhun saha ra Ndyoo sii yo. Ma cahan ca yo lengua. Ma nacoto ca yo minoo sa zacoto ra Ndyoo sii yo. \p \v 9 Vatyi vityi zuhva ñi sito yo, ta zuhva ñi cuu nacatyi yo Tuhun Ndyoo. \p \v 10 Zoco quɨvɨ cua quisi ra Cristo ta cua naa tandɨhɨ inga cuhva cuan vatyi cua coto yo vatyi zuhva cuii ñi cuu sa sito yo vityi. \p \v 11 Quɨvɨ i culuhli i quehin tañi cahan minoo ra luhlu, ta tacuan i cuu sa siñi tuñi, ta tacuan ñi i cutuñi iñi. Zoco quɨvɨ i sahni, i zandoi cuhva zacuu sa ndyihi. \p \v 12 Ta zuun ñi cuhva cuan vityi, cuu yo tañi sa ndyihi sa cuenda ra Ndyoo. Cuu si tañi ndyehe yo zuhva ñi sihin minoo ino ta ña casi xaan ndyehe yo. Zoco quɨvɨ cua quisi ra Cristo, ta cua ndyehe vaha yo sii ra ityi nuu ra. Zuhva ñi sito yo vityi, zoco quɨvɨ cuan cua coto yo tandɨhɨ tañi sito ra Ndyoo sii maa yo vityi. \p \v 13 Ta vityi nɨɨ iñi yo sii ra Ndyoo. Ta iyo minoo sa ndatu yo. Quɨvɨ cua quisi ra Cristo cuu sa ndatu yo. Ta cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ. Ta sa ñiñi ca sisi sa uñi tahan ya cuu sa cuñi xaan yo sii ñiyɨvɨ. \c 14 \s1 Cuhva cahan yo inga zahan sa ña tuhva yo cahan \p \v 1 Nducu ndo cuhva cuñi xaan ndo sii ñiyɨvɨ. Ta cuñi xaan ndo sa cua cuhva ra Ndyoo sa zɨɨn zɨɨn ndatu sa saha maa Tatyi Ii sii ndo. Ta sa ñiñi ca cuu sa cahan yo tuhun saha ra Ndyoo sii yo. Sa zaha yo profetizar cuu cuhva cuan. \p \v 2 Vatyi tatu cahan ndo lengua, cahan ndo sihin ra Ndyoo, ña cahan ndo sihin ñiyɨvɨ vatyi yoñi cutuñi iñi sa cahan ndo. Cahan ndo sa xehe sihin maa ra Ndyoo. \p \v 3 Zoco tatu cahan yo tuhun saha ra Ndyoo sii yo, cua cutuñi iñi ñiyɨvɨ. Cua zandundyee ca ra Ndyoo iñi ñu, ta cua cuhva ca ra tundyee iñi sii ñu tatu cuihya cuñi ñu. \p \v 4 Tatu cahan yo lengua ndundyee iñi maa yo, zoco tatu cahan yo tuhun saha ra Ndyoo sii yo zandundyee yo iñi tandɨhɨ ñiyɨvɨ tyizoho. \p \v 5 Cuñi vatyi cahan tandɨhɨ ndo lengua, zoco sa ñiñi ca cuñi sa zaha ndo profetizar vatyi tyindyee ca ra cahan cuhva cuan ta zɨquɨ ra cahan lengua. Zoco tatu cuu nacatyi ra cahan lengua ñaa tuhun i cahan ra a tatu cuu nacatyi inga ndo, cua tyindyee si sii tandɨhɨ ndo. \p \v 6 Ta quɨvɨ sei nu yucu ndo, hermanos, tatu maa lengua ñi quehin ma tyindyee si sii ndo vatyi ma cutuñi iñi ndo. Zoco tatu quehin sihin tuhun sa cutuñi iñi ndo ta nacatyi tuhun sa saha ra Ndyoo sii a ñaa minoo cuhva sa catyi Tuhun ra ta zanducasi sii si, tyindyee si sii tandɨhɨ ndo. \p \v 7 Tañi ra zavacu guitarra a ra tɨvɨ cutu, tatu ma ñihi ra cuhva tɨvɨ ra a ma ñihi ra cuhva zavacu ra, ma nacoto yo ñaa yaa cuu si. \p \v 8 Ta nu iyo cuatyi tatu ma tɨvɨ vaha ra tɨvɨ trompeta, ma coto zandaru yozo caa nu cundyaa listo ra. \p \v 9 Ta tacuan tucu maa yo, tatu ma cahan yo tuhun sa cuu cutuñi iñi ñiyɨvɨ, ma coto ñu ñaa sa catyi yo. Tañi sa ndyayu ñi yuhu yo cuu si. \p \v 10 Iyo cuaha xaan nuu zahan ñuu ñiyɨvɨ ya, ta tandɨhɨ cuii si iyo cuhva cuñi si catyi si. \p \v 11 Zoco tatu ña cutuñi iñi yo zahan sa cahan minoo ñiyɨvɨ, ma cuu natuhun yo sihin ra, ta ma cuu natuhun ra sihin yo. \p \v 12 Site vatyi cuñi tandɨhɨ ndo ñihi ndo ndatu sa saha Tatyi Ii sii ndo; yucuan cuenda catyi sihin ndo vatyi ñihi xaan cuñi ndo cuhva vaha ca vatyi tacuan ta cua cuu tyindyee ndo sii tandɨhɨ hermano. \p \v 13 Ta ndoho sa cahan lengua, caca ndo sii ra Ndyoo vatyi cuhva ra cuhva sa cuu nacatyi ndo ñaa sa cahan ndo. \p \v 14 Vatyi tatu cahan yo lengua, cahan añima yo, zoco ña tyindyee sa siñi tuñi sii yo. \p \v 15 Cuñi si sa cahan yo sihin ra Ndyoo sihin añima yo ta sihin sa siñi tuñi tucu yo. Cuu cata yo sihin añima yo (sihin lengua) ta sihin sa siñi tuñi tucu yo (sihin tuhun sa cutuñi iñi yo). \p \v 16 Vatyi tatu maa ñi sihin lengua zacahnun sii ra Ndyoo ta ndyaa inga ra ña sito ñaa sa cuu si, ma cuu zacahnu ra Ndyoo suhun vatyi ña cutuñi iñi ra sa cohon. \p \v 17 Vazu vaha xaan nacuhvon tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo, zoco ñahñi maa tyindyee si sii inga ra cuan. \p \v 18 Sehi tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo vatyi cuaha ca quehin lengua ta zɨquɨ tandɨhɨ ndo. \p \v 19 Zoco nu iyo culto vaha ca cuñi vazu ohon tahan ñi tuhun sa cuu cutuñi iñi ñiyɨvɨ quehin ta zacuehi sii ñu ta zɨquɨ ca sa quehin usi mil tuhun sihin lengua sa ma cutuñi iñi ñu. \p \v 20 Hermanos, ma cuu ndo tañi sa ndyihi sihin cuhva iyo sa siñi tuñi sii ndo. Caca iñi ndo cuhva sica iñi ra sahnu, zoco tañi sa ña tuhva ra ndyihi zavaha sa quiñi, cuhva cuan cuu tucu maa ndo. \p \v 21 Catyi ra Ndyoo nuu libro sa cuu ley maa ra: “Cua quehin sihin ñiyɨvɨ ya sihin inga zahan, ta cua cutyiñe ñiyɨvɨ inga ñuu, zoco numaa tacuan ta ma tyaa ñu yahvi sa quehin.” Catyi ra. \p \v 22 Yucuan cuenda, sa cahan yo lengua cuu minoo zeña zañaha ra Ndyoo sii ñiyɨvɨ sa ña sino iñi sii ra. Zoco sa cahan yo tuhun i saha ra Ndyoo sii yo cuu sa cuenda ñiyɨvɨ sa sino iñi ta yɨvɨ sa cuenda ñiyɨvɨ ña sino iñi. \p \v 23 Tatu titahan tandɨhɨ ndo ta cahan tandɨhɨ ndo lengua, ta tatu quisi ñiyɨvɨ ña sito ñaa sa cuu si a ñiyɨvɨ ña sino iñi sii ra Ndyoo, cua catyi ñu vatyi zana xiñi ndo. \p \v 24 Zoco tatu tandɨhɨ ndo cahan ndo tuhun i saha ra Ndyoo sii ndo ta quɨhvɨ ñiyɨvɨ ña sino iñi a ña sito, cua nacoto ñu vatyi iyo cuatyi ñu vatyi cutuñi iñi ñu sa cahan ndo. \p \v 25 Cua coto ñu vatyi sito ra Ndyoo sa xehe sa iyo añima ñu. Ta cua cuɨñɨ sɨtɨ ñu, ta cua zacahnu ñu sii ra Ndyoo ta catyi ñu vatyi ndisa cuii ndyaa xaan ra Ndyoo sihin ndo. \s1 Cuhva zavaha yo culto sihin minoo cuhva tyaqui ta vaha \p \v 26 Ihya cuu cuhva cuñi si, hermanos; tatu cua titahan ndo, tahan tahan ndo quisi ndo sihin minoo coro sa cuñi ndo cata ndo a minoo cuhva sa cua zacuaha ndo a minoo cuhva sa zacuaha ra Ndyoo sii ndo, ta nacatyi ndo sii si. A cuu cahan ndo lengua a cuu nacatyi ndo ñaa sa catyi ra cahan lengua. Tahan tahan ndo zavaha ndo cuhva sa cua tyindyee sii tandɨhɨ ndo. \p \v 27 Tatu iyo ndo cuñi ndo cahan ndo lengua, nacahan a uu a uñi tahan ñi ndo minoo minoo ndo. Ta nacatyi minoo ra ñaa sa catyi ndo. \p \v 28 Zoco tatu yoñi nacoto, vaha ca ma cahan ndo lengua nu iyo culto. Cuee ñi cahan ndo maa ñi maa ndo sihin ra Ndyoo. \p \v 29 Ta tatu iyo ndo cuñi ndo cahan ndo tuhun i saha ra Ndyoo sii ndo, cuu cahan a uu a uñi tahan ndo minoo minoo ndo. Tyizoho inga ndo ta ndyehe ndo tatu vaha a ña vaha sa cahan ra cahan. \p \v 30 Ta tatu zacoto ra Ndyoo ñaa minoo cuhva sii minoo ra tyizoho, cuñi si vatyi nacutaxi ra cahan cuan ta nacahan inga ra. \p \v 31 Ta tacuan tandɨhɨ ndo sa ñihi ndo tuhun i saha ra Ndyoo sii ndo, cuu cahan ndo sii si minoo minoo ndo, ta cua cutuhva tandɨhɨ ndo cuaha ca, ta cua ñihi ca ndo tundyee iñi sihin Tuhun Ndyoo. \p \v 32 Tatu saha maa ra Ndyoo minoo tuhun sii ndo sa cua cahan ndo, cuu cuatu noo ndo. \p \v 33 Vatyi ña cuñi ra Ndyoo sa coo tizɨhɨ ta sa cuvaa. Cuñi ra sa coo sa vii tañi iyo tandɨhɨ inga vehe ñuhu nu titahan ra hermano. \p \v 34 Nacutaxi ñu zɨhɨ nu iyo culto. Ma cuu cahan ñu vatyi catyi ley maa ra Ndyoo vatyi nacundyaca ñaha rayɨɨ. \p \v 35 Ta tatu iyo sa cuñi ñu coto ñu, nandaca tuhun ñu sii yɨɨ ñu ndya vehe ñu vatyi ña tyaqui cuu si tatu cahan ñu nu iyo culto. \p \v 36 Tatu sica iñi ndo inga cuhva, cuñi si sa nacohon iñi ndo vatyi ñá quisaha Tuhun Ndyoo sihin maa ndo. Ta ña vasi si sa cuenda sa maa ñi maa ndo. \p \v 37 Tatu iyo ndo sica iñi ndo vatyi cuu cahan ndo tuhun saha ra Ndyoo sii ndo a tatu iyo ndo sica iñi ndo vatyi saha ra Ndyoo Tatyi Ii ra sii ndo, cua nacoto ndo vatyi cuhva tyei ihya cuu tyiño i tava ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 38 Zoco tatu iyo ndo ña cuñi ndo coto ndo ñaa sa cuu sa ndisa, nandoo ndo tacuan ñi. \p \v 39 Tacuan catyi sihin ndo hermanos, cuñi xaan ndo sa cahan ndo tuhun saha ra Ndyoo sii ndo, ta ma catyi ndo vatyi ma cuu cahan ñiyɨvɨ lengua. \p \v 40 Vii ñi zavaha ndo tandɨhɨ ta ña vaa xaan. \c 15 \s1 Cuhva i nandoto ra Cristo \p \v 1 Vityi, yañi xaa, cuñi sa cua nacohon iñi ndo tuhun sa cuenda cuhva cacu yo, tuhun sa i zacote sii ndo. Sa i tɨɨn cuenda ndo sii si, ta sino iñi ndo sii si ndya vityi. \p \v 2 Ta zuun ñi si cuu sa zacacu sii ndo tatu ma naa iñi ndo tuhun sa zacote sii ndo, ta tatu ndisa cuii i sino iñi ndo sii si. \p \v 3 Sa xihna ñi sa i zacote sii ndo cuu cuhva i sihi ra Cristo sa cuenda cuatyi maa yo tañi catyi Tuhun Ndyoo. Ihya cuu sa i cutuhva mi sa xihna ñi. \p \v 4 Ta i tyihi ñiyɨvɨ sii ra sisi ñaña, ta sa cu uñi quɨvɨ i nandoto ra tañi catyi si nu tutu ra Ndyoo cuhva cua tahan ra. \p \v 5 Ta i ndyehe ra Pedro sii ra ta zɨquɨ ca tandɨhɨ usi uu tahan ra i tava ra tyiño. \p \v 6 Yaha cuan ta i ndyehe ohon ziendu ra hermano sii ra ɨɨn ñi cuhva. Ta cuaha xaan ra cuan ndito ra ndya vityi, zoco iyo ra sa sihi ra. \p \v 7 Cuee ca i ndyehe ra Jacobo sii ra, ta zɨquɨ ca tandɨhɨ ra i tava ra Jesús tyiño. \p \v 8 Ta sa yaha tandɨhɨ cuan ta zɨquɨ i ndyehe tucu mi sii ra. Tañi minoo ra cuee xaan i cacu cui. \p \v 9 Vatyi ñiñi ca tandɨhɨ inga ra i tava ra tyiño ta zɨquɨ ca mi. Yɨvɨ ra vaha cui tañi inga ra i tava ra tyiño vatyi i zavaha xein sa ña vaha sihin ñiyɨvɨ ñoho cuenda ra Ndyoo quɨvɨ ta sino ca iñi. \p \v 10 Zoco cahnu xaan cuu cuhva cundahvi iñi ra Ndyoo sii. Zaha xaan ra tumañi iñi sii, ta i tava ra tyiño sii. Ta yɨvɨ sa caha ñi i tava ra tyiño sii vatyi i zatyiñe ñihi ca ta zɨquɨ tandɨhɨ inga ra i tava ra tyiño. Zoco yɨvɨ mi zatyiño sa ndisa vatyi maa ra Ndyoo ndyaa sihin, ta maa ra zacuu tyiño cuan. \p \v 11 Ta zuun ñi si cuu si a mi a inga ra vatyi sa ñiñi ca cuu sa i zacoto ndi Tuhun Ndyoo sii ndo, ta i sino iñi ndo sii si. \s1 Ndisa vatyi cua nandoto ñiyɨvɨ i sihi \p \v 12 Nacatyi ndi sihin ndo vatyi i nandoto ra Cristo sa yaha i sihi ra. ¿Ta ñaa cuenda iyo ndo catyi ndo vatyi ma nandoto ñiyɨvɨ tatu sa yaha i sihi ñu? \p \v 13 Zoco tatu sica iñi ndo vatyi ma nandoto ñiyɨvɨ, vazɨquɨ ndya ra Cristo ta ñá nandoto ra. \p \v 14 Ta tatu ñá nandoto ra Cristo, sa caha ñi cuu sa nacatyi ndi Tuhun Ndyoo, ta sa caha ñi sino iñi ndo. \p \v 15 Tatu ña ndisa vatyi i zanandoto ra Ndyoo sii ra Cristo, ra vatya cuu maa ndi vatyi catyi ndi vatyi i zanandoto ra Ndyoo sii ra. Ta ñá zanandoto ra sii ra tatu ma nandoto ñiyɨvɨ i sihi, (tañi catyi maa ndo). \p \v 16 Vatyi tatu ma nandoto ñiyɨvɨ i sihi, ñá nandoto ra Cristo. \p \v 17 Ta tatu ñá nandoto ra Cristo, sa caha ñi sino iñi ndo sa i zandasi ra cuatyi ndo. Ndoo ca cuatyi ndo sata ndo tatu ñá nandoto ra. \p \v 18 Ta tatu tacuan cuu si, ndya cuhva ndya ra sino iñi sii ra Cristo, ra sa sihi, cunaa ra. \p \v 19 Tatu cuhva sino iñi yo sii ra Cristo tyindyee si sii yo maa ñi ihya ñuu ñiyɨvɨ, ndahvi ñi cuu yo. Yoñi ca inga ñiyɨvɨ ndyehe ca tundoho ta zɨquɨ maa yo. \p \v 20 Zoco sa ndisa cuu si vatyi i nandoto ra Cristo. Sa xihna ñi maa ra i nandoto nu yucu ñiyɨvɨ i sihi, ta yucuan cuenda cua nandoto tucu maa yo. \p \v 21 Sa cuenda minoo rayɨɨ, ta i quisaha cuhva sihi ñiyɨvɨ. Ta sa cuenda inga rayɨɨ, ta i quisaha coo cuhva sa nandoto ñiyɨvɨ. \p \v 22 Sa cuenda ra Adán ta sihi tandɨhɨ ñiyɨvɨ. Ta sa cuenda ra Cristo ta cua nandoto tandɨhɨ yo sa cuu cuenda ra. \p \v 23 Zoco cua nandoto yo quɨvɨ tahan si sii yo. Xihna ca ra Cristo i sihi ta i nandoto ra, ta cuee ca, quɨvɨ quisi tucu ra, cua nandoto ñiyɨvɨ sa cuu cuenda ra. \p \v 24 Yucuan cuu nu cua ndɨhɨ tuhun. Xihna ca cua zanaa ra Cristo cuhva sii tandɨhɨ ra ndyaca ñaha ta ra cu tyiño ta tandɨhɨ ra xaan iñi sii ra. Ta cua nacuhva cuenda ra tandɨhɨ si, ta cua cundyaca ñaha ra Ndyoo Zutu yo sii si. \p \v 25 Vatyi tahan si sii ra Cristo cundyaca ñaha ra ndya cua zandɨhɨ ra cuhva sii tandɨhɨ ra xaan iñi sii ra. \p \v 26 Ta minoo sa xaan iñi sii ra Cristo cuu cuhva sa sihi ñiyɨvɨ. Ta nu ndɨhɨ tuhun, cua zanaa ndɨhɨ ra cuhva cuan \p \v 27 vatyi i saha ra Ndyoo sa cundyaca ñaha ra Cristo tandɨhɨ. Zoco nu catyi Tuhun Ndyoo vatyi cua cundyaca ñaha ra tandɨhɨ, ña cuñi si catyi si vatyi cua cundyaca ñaha ra sii ra Ndyoo vatyi maa ra Ndyoo cuu ra saha sa cundyaca ñaha ra Cristo tandɨhɨ. \p \v 28 Zoco tatu sa ndyaca ñaha ra Cristo, zehe ra Ndyoo, tandɨhɨ ta zɨquɨ cua cuhva cuenda ra tandɨhɨ si sii Zutu ra sa cundyaca ñaha maa ra, ta zuun ñi maa ra cua cuhva ra sii ra cundyaca ñaha Zutu ra. Ta ra Ndyoo cua cuu ra Ndyoo sii tandɨhɨ sa iyo. \p \v 29 Ta inga tucu cuhva; iyo ndo sicoo ndutya ndo sa cuenda ñiyɨvɨ i sihi. Zoco sica iñi ndo vatyi ma nandoto ñiyɨvɨ i sihi, ta sa caha ñi sa coo ndutya ndo sa cuenda ñu tatu ma nandoto ñu. \p \v 30 Ta tatu ma nandoto yo cuñi ndo, ¿ñaa cuenda sino iñi yo Tuhun Ndyoo? Ta tatu ma nandoto yo cuñi ndo, sa caha ñi cuu sa sino iñi yo Tuhun Ndyoo ta saha yo cuhva sii ñiyɨvɨ sa cahñi ñu sii yo ndya vaha ñi cuhva. \p \v 31 Ndisa vatyi tandɨhɨ quɨvɨ cuñi cahñi ñiyɨvɨ sii. Ndisa xaan cuhva cuan tañi sa ndisa tucu vatyi zɨɨ xaan cuñi sihin maa ndo sihin cuhva sino xaan iñi ndo sii ra Cristo Jesús, ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 32 Ta quɨvɨ sahñi tehin sihin ñiyɨvɨ tañi quɨtɨ xaan cuu ñu ñuu Efeso ¿yozo caa cua tyindyee si cuan sii, tatu ma nandoto ñiyɨvɨ i sihi? Ta tatu sa ndisa vatyi ma nandoto ñiyɨvɨ, nacasi yo ta nacoho yo ta nacuzɨɨ iñi yo ñuu ñiyɨvɨ ya vatyi ityaan a iza cua cuu yo, ta cua ndɨhɨ si yucuan ñi. \p \v 33 Ma cuhva ndo sa zandavi ñaha ñiyɨvɨ sii ndo. Ndisa minoo cuhva catyi si: “Tatu cu‑ɨɨn ndo sihin ñiyɨvɨ ña vaha, cua zatɨvɨ ñu sii ndo.” \p \v 34 Zaha cuenda ndo ñaa sa cuu sa vaha, ta ma zavaha ca ndo cuatyi vatyi ndya vityi iyo ndo tañaha ca coto ndo sii ra Ndyoo. Catyi cuhva ya vatyi cuñi sa cucahan nuu ndo. \s1 Cuhva cua nandoto ñiyɨvɨ i sihi \p \v 35 Ta iyo ndo cua catyi ndo: ¿Yozo caa cua nandoto tucu ñiyɨvɨ i sihi? ¿Yozo caa cua nduu coño ñuhu ñu? \p \v 36 Ma tondo xaan cuu ndo. Ñaa ñi maa sa tasi yo, ma caña si tatu ma tyahyu xihna coño si. \p \v 37 Vatyi ña tuhva yo tasi tuñama, tasi yo nuñi. Ta tatu cuñi yo sa caña yoho ndutyi, cua tasi yo ndutyi. Maa sɨtɨ ñi cuu sa tasi yo. \p \v 38 Ta cua caña si cuhva cuñi ra Ndyoo vatyi zɨɨn zɨɨn cuhva caña sa zɨɨn zɨɨn sɨtɨ. \p \v 39 Ña inuu ñi caa tandɨhɨ coño ñuhu. Zɨɨn caa coño ñuhu ñiyɨvɨ, ta zɨɨn caa coño quɨtɨ. Ta tucu caa coño zaa ta coño tyiyaca. \p \v 40 Ta tucu caa sa iyo ityi zɨquɨ sihin sa iyo nu ñuhu. Tyaqui xaan sa iyo ityi zɨquɨ, ta tyaqui tucu sa iyo nu ñuhu, zoco tucu caa si. \p \v 41 Zɨɨn caa sa ndisi ñicandyi ta sa ndisi yoo, ta zɨɨn tucu caa tiñoo. Ta ña inuu ñi caa tandɨhɨ tiñoo. \p \v 42 Ta zuun ñi cuhva cuan cua cuu quɨvɨ nandoto yo vatyi cua ndu‑zɨɨn yo. Sa tyihi ñiyɨvɨ sisi ñuhu cuu coño ñuhu yo sa cua tyahyu, zoco sa cua nandoto cuu minoo sa ma tyahyu ta ma tɨvɨ. \p \v 43 Coño ñuhu yo sa iyo vityi, yɨvɨ sa vaha xaan cuu si vatyi cua tyahyu si tatu quɨhvɨ si sisi ñuhu, zoco cuhva sa cua nandoto yo, yaha xaan tyaqui cua nduu yo. Ñahñi ca sa cuu zacuu coño ñuhu yo quɨvɨ quɨhvɨ si ñaña, zoco cua nandoto si sihin cuaha xaan cuhva. \p \v 44 Coño ñuhu yo sa cuu cuenda ñuu ñiyɨvɨ ya, cua quɨhvɨ si sisi ñaña, zoco quɨvɨ cua nandoto si, yɨvɨ ca cuenda ñuu ñiyɨvɨ ya cua cuu si. Iyo coño ñuhu yo sa cuu cuenda ñuu ñiyɨvɨ ya, ta cua coo tucu inga si sa yɨvɨ cuenda ñuu ñiyɨvɨ ya zoco sa cuenda andɨvɨ. Ta yucuan cuu sa ma tɨvɨ. \p \v 45 Catyi Tuhun Ndyoo: “Rayɨɨ sa sicoo sa xihna ñi, ra Adán, i sicoo coño ñuhu ra ta ndito añima ra”, zoco vaha ca ra Cristo vatyi saha maa ra cuhva sii ñiyɨvɨ sa nandoto ñu. \p \v 46 Sa xihna ñi iyo coño ñuhu yo. Sa cuenda ñuu ñiyɨvɨ ya cuu si. Cuee ca cua cuhva ra Ndyoo inga coño ñuhu sii yo sa cuu cuenda andɨvɨ. \p \v 47 Tacuan cuu si vatyi sa xihna ñi rayɨɨ i zavaha ra Ndyoo, ñuhu i cuu ra. Zoco sa cuu uu i quisi inga ra ndya andɨvɨ. Ta maa ra cuu ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 48 Coño ñuhu maa yo cuu sa sino sihin ndyahyu tañi coño ñuhu ra Adán, ta tatu sino iñi yo sii ra Cristo cuee ca cua cuhva maa ra minoo coño ñuhu saa sii yo sa cua cundito andɨvɨ, ta cua cuu yo tañi maa ra. \p \v 49 Vityi caa yo tañi caa rayɨɨ i sino sihin ndyahyu, ta cuee ca cua nduu yo tañi caa ra Cristo. \p \v 50 Cuñi catyi sihin ndo hermanos, vatyi ma cuu quɨhvɨ coño ñuhu yo nu ndyaca ñaha ra Ndyoo. Ma cuu quɨhvɨ minoo sa cua tɨvɨ nu ñahñi sa tɨvɨ iyo. \p \v 51 Vityi cua nacatyi minoo tuhun xehe sihin ndo. Ña tandɨhɨ cuii yo cua cuu, zoco cua nazama ra Ndyoo sii tandɨhɨ yo. \p \v 52 Natahan si quɨvɨ, yatyi xaan cua nacasi tahan tyiño; tañi tyehen ñi, tañi minoo tuhun zatahan nuu ñi cua cuu si. Sa xihna ñi cua coo nduzu cutu, ta zɨquɨ cua nandoto ñiyɨvɨ i sihi. Cua zama ra Ndyoo cuhva iyo ñu, ta ma cuu ca ñu. Ta maa yo tatu ndito ca yo, cua zama tucu ra Ndyoo cuhva iyo yo. \p \v 53 Vityi cuu tɨvɨ coño ñuhu yo, zoco cua zama ra Ndyoo sii yo minoo cuhva sa ma tɨvɨ ca yo. \p \v 54 Vityi iyo coño ñuhu yo minoo cuhva sa cuu cuu si, zoco quɨvɨ cua nazama ra Ndyoo sii si, ta ma cuu ca si. Tacuan ta cua tahan si cuhva catyi si sisi Tuhun Ndyoo nu catyi si: “Zahacanaa ra Ndyoo sii tuhun sihi ñiyɨvɨ.” \p \v 55 Ta catyi tucu Tuhun Ndyoo: “Cua zacaqui sii ndo sisi sa i sihi ndo, ta ma cuu cuii ndo. Ta ma zahacanaa ca tuhun sihi sii ñiyɨvɨ.” \p \v 56 Sa saha cuhva sii tuhun sihi cuu cuatyi yo. Ta catyi ley sahnu ñaa sa cuu cuatyi yo. \p \v 57 Zoco tyahvi ndyoo sii ra Ndyoo vatyi saha ra cuhva sii maa yo, ta cuu zahacanaa yo sa cuenda ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo. \p \v 58 Yucuan cuenda, ndoho hermanos, ra sa ñoho xaan iñi, ɨɨn xaan cuu ndo sihin Tuhun Ndyoo. Coto ñáha cuɨñɨ siyo ndo. Ñihi xaan zatyiño ndo tyiño ra ndyaca ñaha sii yo vatyi sa sito ndo vatyi yɨvɨ sa caha ñi zatyiño ndo tyiño ra. (Vatyi cua coo quɨvɨ cua nandoto yo, ta cua cundyaa yo minoo nu tyaqui xaan sihin ra.) \c 16 \s1 Cuhva cuñi si tyindyee yo sii inga hermano sihin xuhun \p \v 1 Vityi cua nacatyi sihin ndo cuhva cuñi si tyindyee ndo sii ñiyɨvɨ cuenda ra Ndyoo sihin xuhun. Zavaha ndo cuhva i nacatyi sihin sa zɨɨn zɨɨn ityi ra hermano nu cu si Galacia. \p \v 2 Ma cuatu ndo ndya sa sei yucuan ta zɨquɨ zatahan ndo xuhun. Tahan tahan tumingu tava zɨɨn ndo sa minoo minoo ndo ñaa sa cua cuhva ndo. Tatu cuaha ca zahacanaa ndo, cuaha ca cuhva ndo. \p \v 3 Ta tatu sa sei yucuan, cua tasi yoo ra cuñi ndo ndya ñuu Jerusalén vatyi cundyaca ra xuhun cua cuhva ndo sihin carta ndo ndya nu yucu ra hermano yucuan. \p \v 4 Ta tatu iyo tyiño sa cuhin yucuan, cua cuhun ra sihin. \s1 Nacatyi ra Pablo ndyamaa cua cahan ra Tuhun Ndyoo \p \v 5 Sa cuñi quisi nu yucu ndo, zoco xihna ca cua cuhin nu cu si Macedonia, ta yaha cuan ta cua sei nu yucu ndo. \p \v 6 Ta tatu cuu, cua ndoi sihin maa ndo ndya yaha tyiemvu sa visi xaan. Ta cua tyindyee ndo sii, ta cua cuu ca cuhin ityi nuu ca ndya inga ñuu. \p \v 7 Ña cuñi sa ɨɨn yaha ñi nu yucu ndo. Cuñi ndoi naha tatu cuhva maa ra Ndyoo. \p \v 8 Zoco cua ndoi ihya ñuu Efeso ndya sa yaha vico Pentecostés. \p \v 9 Cua ndoi vazu sahñi tahan xaan ñiyɨvɨ sihin, saha Tuhun Ndyoo ñuu ya vatyi iyo xaan cuhva sa cuu nacatyi Tuhun Ndyoo ihya. \p \v 10 Tatu saa ra Timoteo nu yucu ndo, cuu ndo ñiyɨvɨ vaha sihin ra ta tyindyee ndo sii ra ñaa sa cumañi sii ra vatyi zatyiño tucu maa ra tyiño ra Ndyoo tañi mi. \p \v 11 Tyaa tandɨhɨ ndo yahvi sii ra, ta tasi ndo sii ra ihya sihin sa vaha quɨvɨ cua quisi ra nu ndyei vatyi ndati sii ra sihin inga ra hermano. \p \v 12 Ta ra hermano Apolos, i zañiñi sii ra sa cuhun ra nu yucu ndo ɨɨn ñi sihin inga ra hermano, zoco ñá cuñi maa ra cuhun vityi. Zoco cua cuhun ra quɨvɨ nacuyatyi ra. \s1 Saha maa ra Pablo minoo nacumi sii tandɨhɨ ñu sino iñi ñuu Corinto \p \v 13 Coto ñáha cuzu ndo; coto ñáha zaña ndo cuhva sino iñi ndo. Zandyee xaan ndo iñi ndo, ta ma cuu ndo tañi sa ndyihi. \p \v 14 Ñaa ñi maa sa zavaha ndo, zavaha ndo sii si sihin minoo cuhva zañaha si vatyi cuñi ndisa cuii ndo sii inga ñiyɨvɨ. \p \v 15 Sito ndo sii ñiyɨvɨ ra Estéfanas vatyi xihna ca maa ñu i sino iñi Tuhun Ndyoo nu cu si Acaya, ta vityi zatyiño xaan ñu sa tyindyee ñu sii inga ñiyɨvɨ sino iñi. \p \v 16 Ta zañiñi sii ndo, hermanos, vatyi tyaa ndo yahvi sii ñiyɨvɨ tañi maa ñu ta sii tandɨhɨ inga ñiyɨvɨ tyindyee sihin tyiño ra Ndyoo. \p \v 17 Zɨɨ xaan cuñi vatyi i quisi ra Estéfanas, ra Fortunato ta ra Acaico vatyi cuu tyindyee ra sii ndi sa cuenda maa ndo vatyi ñá cuu quisi ndo. \p \v 18 Saha xaan ra tundyee iñi sii, tañi saha ra sii maa ndo. Cuñi si sa tyaa xaan ndo yahvi sii ñiyɨvɨ tañi maa ra. \p \v 19 Tasi tandɨhɨ ra hermano ityi Asia minoo nacumi sii ndo. Tacuan tucu ra Aquila ta ña Priscila sihin tandɨhɨ ñu sino iñi, ñu titahan vehe ñu, zaquisi ñu minoo nacumi sii maa ndo sa cuenda ra Jesús. \p \v 20 Tandɨhɨ cuii ra hermano tasi ra minoo nacumi sii maa ndo. Cuhva ndo minoo nacumi sii minoo ndo ta sii inga ndo. \p \v 21 Ta ihya tyei yuhvi ra Pablo minoo nacumi sii ndo. Sihin ndaha mi tyei ihya. \p \v 22 Tatu iyo ra ña cuñi sii ra Jesucristo, ra ndyaca ñaha sii yo, nacuhun ra cuan andyaya. Ta catyi mi: ¡Quisi tucun Jesús, quisi tucun! \p \v 23 Ta cuñi sa cua cuhva xaan ra Jesucristo sa vaha sii ndo. \p \v 24 Ta catyi sihin ndo vatyi cuñi xein sii ndo sa cuenda ra Cristo Jesús. Ta nacuu si tacuan.