\id 2PE \h 2 Pedro \toc1 YA'A KUU CARTA UU JA NI CHAA SAN PEDRO APOSTOL NUU TAKA ÑAYƗVƗ KAKANDIJA \toc2 2 Pedro \toc3 2 P. \mt2 LA SEGUNDA EPISTOLA UNIVERSAL DE SAN PEDRO APOSTOL \mt1 YA'A KUU CARTA UU JA NI CHAA SAN PEDRO APOSTOL NUU TAKA ÑAYƗVƗ KAKANDIJA \c 1 \p \v 1 Máá‑rí kúu Simón Pedro. Te mozo jíín apóstol Jesucristo kúu‑ri̱. Te cháa‑ri̱ tutu̱ yá'a nuu̱ róó ja̱ ɨ́ɨn ká'nu kákandíja‑yó tú'un luu‑ya̱, te káyi̱'i‑yó chíi tiñu ndaa̱ Dios máá‑yó jíín Jesucristo, I'a̱ nama yóó. \v 2 Tu̱'un luu íó ini̱ jíín tú'un kuaká'nu ini̱ ná ndeá ini̱‑ro̱ jíná'an‑ró, chi̱ kájini̱‑ro̱ núu̱ Dios jíín núu̱ Jíto'o̱‑yo̱ Jesús. \s1 Sɨkɨ̱ já kuítú iní kandíja va̱'a \p \v 3 Chi̱ I'a̱ ñá'nu I'a̱ va̱'a kúu‑ya̱, te ja̱ yúán ní kana‑ya̱ xiní‑yo̱. Te kájini̱‑yo̱ núu̱‑yá, te jíín fuerza ii̱‑yá, te ni̱ ja̱'a‑ya̱ táká ndatíñu kánandɨ'ɨ‑yó já kúchaku̱‑yo̱ jíín já chíñú'ún‑yó‑yá. \v 4 Ja̱ yúán te tu̱'un luu tu̱'un kánúú xáa̱n ní keyu'u‑yá nuu̱‑yo̱, náva̱'a jíín tú'un‑ún te ka̱ku‑ró iní ñu̱yɨ́vɨ, te ma̱ stɨ́vɨ́‑ró máá‑ró jíín tíñu kákani̱ ini̱‑i sá'a‑i, chi̱ sua ná ndúndoo ta'a̱n‑ro̱ jíín‑yá. \v 5 Te róó, suni ná ndúkú ndéé‑ró jíín tú'un yá'a. Nú kákandíja‑ró, te sɨkɨ̱‑ún ná chísó‑ró tíñu va̱'a. Te nú kásá'a‑ró tíñu va̱'a, te sɨkɨ̱‑ún ná chísó‑ró tú'un ndíchí. \v 6 Te nú ndíchí‑ró, te sɨkɨ̱‑ún ná káka ñúkúún‑ró. Te nú kájika ñúkúún‑ró, sɨkɨ̱‑ún ná kuíñi ni̱'in‑ró. Te nú ká'i̱in ni̱'in‑ró, sɨkɨ̱‑ún te ná chíñú'ún‑vá'a‑ró Dios. \v 7 Te nú káchiñú'ún vá'a‑ró Dios, sɨkɨ̱‑ún ná kóo mani̱‑ro̱ jíín tá'an‑ró. Te nú mani̱‑ro̱ jíín tá'an‑ró, te sɨkɨ̱‑ún ná kúndá'ú ini̱‑ro̱ tá'an‑ró. \v 8 Chi̱ nú ndea̱ tu̱'un yá'a ini̱‑ro̱, yúan‑na te ma̱ káka kuu kúxí‑ró, chi̱ sua kee va̱'a tiñu sá'a‑ró, jíín tú'un júku̱'un ini̱‑ro̱ cuenta Jito'o̱‑yo̱ Jesucristo. \v 9 Ko ña̱yɨvɨ tú sá'a súan, kákuáá‑i, te kákuáá ndɨ́ɨ‑í, te a ni̱ naa iní‑i ja̱ ní nakacha‑ya̱‑í ta̱ká kua̱chi ni̱ sá'a‑i onde̱ sáá. \v 10 Ñáni̱, ja̱ yúán ná kuítú xáa̱n iní‑ro̱ náva̱'a koo seguro ja̱ ní kana‑ya̱ xiní‑ro̱ jíín já ní ka̱ji‑ya̱ róó. Chi̱ nú súan sá'a‑ró táká tiñu yá'a, te ma̱ júngava kutɨ‑ro. \v 11 Yúan‑na te kundéé‑ró kɨ́vɨ‑ró iní ñuu̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo, I'a̱ náma yóó, te yúan tá'ú‑yá tiñu nɨ́ɨ́ káni. \v 12 Ja̱ yúán tú júkuiñi̱‑ri̱ ja̱ xndáku‑ri̱ tu̱'un yá'a nuu̱‑ro̱, va̱sa a kájini̱‑ro̱, te va̱sa a ká'i̱in ni̱'in‑ró jíín tú'un ndaa̱ kákandíja‑ró vína. \v 13 Chi̱ jáni ini̱‑ri̱ ja̱ íó va̱'a ja̱ xndáku‑ri̱ nuu̱‑ro̱ nini chakú‑ga̱‑ri̱ vina, náva̱'a ndukanda̱ ini̱‑ro̱, \v 14 chi̱ jiní‑ri̱ ja̱ á yani sía̱‑ri̱ yikɨ kúñu‑ri̱ yá'a, nátu̱'un ni̱ kastu̱'ún máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo nuu̱‑rí. \v 15 Te jíku ni̱'in‑rí xndáku‑ri̱ nuu̱‑ro̱, náva̱'a nú a ni̱ ji'i̱‑ri̱, te ni'i̱n‑ro̱ modo ja̱ nené ná núku̱'un ini̱‑ro̱ táká tu̱'un yá'a. \s1 Tu̱'un ña̱yɨvɨ ní ka̱jini jíín núu̱ \p \v 16 Chi̱ tú ní káka'a̱n‑ri̱ cuento ja̱ ní ka̱tava ñúkúún máá‑i, ná ni̱ kaka̱stu̱'ún‑rí tu̱'un máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo nuu̱‑ro̱, ndasa ndii‑ya̱ jíín fuerza. Chi ni̱ kajini̱ jíín núu̱‑rí ndasa I'a̱ ñá'nu kúu‑ya̱. \v 17 Chi̱ máá Táa̱‑ya̱ Dios, ni̱ ka'a̱n jíñú'ún‑yá jíín‑yá, te ni̱ sáñá'nu‑ya̱ Jesús. Chi̱ ichi ándɨ́vɨ́ ní ka'a̱n ɨɨn tu̱'un jíín‑yá: Ya̱'á kúu Se̱'e‑ri̱ ja̱ kúndá'ú ini̱‑ri̱, te kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ jíín‑i. Achí. \v 18 Te ruu̱, ná ni̱ ka'i̱in tútú‑rí jíín‑yá xini̱ máá yúku íi̱, te ni̱ ka̱jini so̱'o‑ri̱ tu̱'un yá'a ja̱ ní kii ichi ándɨ́vɨ́. \v 19 Te suni kájini̱‑yo̱ tú'un ni̱ kaka'a̱n cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios onde̱ sáá, te vina a ni̱ kukútu vá'a‑ga̱ tu̱'un. Te tu̱'un‑ún kúu nátu̱'un ɨɨn luz ja̱ stúu̱n ñu̱ñáa. Núsáá te ná chú'un ini̱‑ro̱ tú'un‑ún onde̱ kundiji̱n te stúu̱n lucero ini̱ añú‑ro̱. \v 20 Ko xna'a̱n‑ga̱ ná kuní‑ro̱ já ɨ́ɨn ña̱yɨvɨ ma̱ kúu juku̱'un ini̱‑i ni ɨɨn tu̱'un ká'a̱n tutu̱ ii̱ jíín fuerza máá‑i. \v 21 Chi cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios, tú ní kájani‑de tu̱'un ja̱ kúu ini̱ máá‑de, chi̱ sua ni̱ ka̱jani‑de tu̱'un Dios ni̱ sá'a Espíritu jíín‑de. \c 2 \s1 Sɨkɨ̱ cháa stá'a̱n tu̱'un xndá'ú \p \v 1 Ko ma̱'ñú ñáyɨvɨ‑ún ni̱ ka'i̱o cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un xndá'ú. Te suni súan jukuiñi̱ cha̱a stá'a̱n tu̱'un xndá'ú ma̱'ñú‑ró. Te skɨ́vɨ sa̱'í‑de sa'a̱n ja̱ náa‑ro sá'a. Te ma̱ kuátú'ún‑de ja̱ ní nakuaan Jito'o̱‑yo̱‑dé, chi̱ sua xnáa yachí‑de máá‑de. \v 2 Te kua'a̱ cháa kúndiki̱n‑de ichi kuáxán kája'a̱n‑de. Te ja̱ sɨkɨ́ cháa‑ún te kuaku̱ nchaa̱‑i koto‑i ichi ndáa̱. \v 3 Te ja̱ tóó iní‑de jíná'an‑de te xndá'ú‑de róó, náva̱'a sanaa te ni'i̱n‑dé xu̱'ún sɨkɨ́‑ro̱. Ko ma̱ kúkuéé kɨvɨ̱ tá'nu̱ ndatu̱‑de, ni tú kixí tu̱ndó'o naa‑dé. \v 4 Chi̱ Dios, tú ní kúndá'ú ini̱‑ya̱ ndájá'a̱‑yá ja̱ ní ka̱sá'a kua̱chi, chi̱ sua ni̱ ju'ni̱‑ya̱‑í jíín cadena ñu̱ñáa, te ni̱ súngoyo‑ya̱‑í onde̱ ini̱ infierno. Yúan ni̱ taan tú'a‑ya̱‑í onde̱ chaa̱ juicio. \v 5 Te ni tú ní kúndá'ú ini̱‑ya̱ ñúyɨ́vɨ áná'án, chi̱ sua ni̱ skúun‑ya̱ saú xáa̱n sɨkɨ́ ñáyɨvɨ káñáá. Ko Noé, cha̱a ni̱ jani tu̱'un ndaa̱, ni̱ ndi̱to va̱'a‑ya̱‑dé jíín usiá‑ga̱ ña̱yɨvɨ. \v 6 Te ni̱ naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́ ñúu̱ Sodoma jíín ñúu̱ Gomorra ja̱ ní naa‑í. Te ni̱ nduu máá nían‑na̱ yaa̱ ní sá'a‑ya̱. Te súan ni̱ kuu‑i ɨɨn ejemplo nuu̱ táká‑ga̱ ña̱yɨvɨ já tú kákuni̱ chiñú'ún Dios. \v 7 Ko Lot, ni̱ kuu‑de cha̱a ndaa̱ te ni̱ ndukuí'a̱ ini̱‑de ja̱ ní jini̱‑de nuu̱ tíñu kuáxán ní ka̱sá'a ña̱yɨvɨ ñáá‑ún. Te ni̱ nama‑ya̱‑dé. \v 8 Chi cha̱a ndaa̱ yúan, ni̱ ncha̱a‑de ma̱'ñú ñáyɨvɨ‑ún, te ni̱ jini̱‑de te ni̱ jini so̱'o‑de tiñu ñáá ni̱ ka̱sá'a‑i. Te ndɨta'a̱n kɨvɨ̱ ní ndukuí'a̱ ini̱‑de ja̱ súan ni̱ ka̱sá'a‑i, chi ni̱ i̱o ndaa̱ ini̱ añú‑de. \v 9 Te nú súan ni̱ i̱o, núsáá te nú va̱i tu̱ndó'o sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ káchiñú'ún‑i máá Tatá Dios, te jiní‑ya̱ náma‑ya̱‑í, te chíndasu̱‑ya̱ ñáyɨvɨ ñáá, náva̱'a ndo'o‑i kɨvɨ̱ cháa̱ juicio. \v 10 Ví'í‑gá ndo'o ña̱yɨvɨ kásá'a tiñu ja̱ kaní ini̱ máá‑i, chi̱ chá'án xáa̱n kájika kuáxán‑i, te káské'ichi̱‑i ña̱yɨvɨ kátá'ú tíñu. Ña̱yɨvɨ ní'in ini̱ kákuu‑i, te kásá'a‑i ja̱ kúu ini̱ máá‑i, te tú káyu̱'ú‑i ká'a̱n ndɨva̱'a‑i sɨkɨ̱ já kákuñá'nu. \v 11 Ni máá ndájá'a̱‑yá, va̱sa ñá'nu‑ga̱‑ya̱ jíín fuerza jíín tíñu kándi̱so‑ya̱, ko tú káka'a̱n ndɨva̱'a‑ya̱ sɨkɨ́ yúán núu̱ máá Tatá Dios. \v 12 Ko ña̱yɨvɨ yá'a, káka'a̱n ndɨva̱'a‑i sɨkɨ̱ já tú kájuku̱'un ini̱‑i, te kákuu‑i nátu̱'un kɨtɨ yúkú ja̱ ní ka̱kaku‑tɨ̱ náva̱'a kunu'ni̱‑tɨ̱ te kuu̱‑tɨ̱. Te súan naa ñáyɨvɨ‑ún sá'a ya̱ku‑i, \v 13 chi kii tu̱ndó'o sɨkɨ̱‑í kua̱chi tiñu ñáá kásá'a‑i. Chi̱ máni sɨkɨ̱ tú'un sɨɨ̱ iní kájata'a̱n ini̱‑i ndɨta'a̱n kɨvɨ̱. Ña̱yɨvɨ kíni ña̱yɨvɨ chá'án kákuu‑i. Te nini káyee‑í jíín‑ró jíná'an‑ró, te kákusɨɨ̱ xáa̱n iní‑i káxndá'ú‑i róó. \v 14 Te jí'vá‑i sɨkɨ̱ tú'un ísɨ́kɨ ncháa̱ tá'an. Te tɨ́ndɨ́‑i sɨkɨ̱ kuáchi. Te skaní‑i ini̱ ña̱yɨvɨ tá'ya ini̱. Te bueno tóó iní añú‑i, te se̱'e tasɨ̱ kákuu‑i. \v 15 Ni̱ ka̱sía̱‑i ichi ndóó. Te ni̱ kasa̱na‑i. Te ni̱ kandiki̱n‑i ichi Balaam, se̱'e Beor. Chi cha̱a‑ún ni̱ kusɨɨ̱ iní‑de jíín yá'u tiñu ñáá ni̱ sá'a‑de. \v 16 Ko ɨɨn burro, va̱sa kɨtɨ ndíso kɨtɨ ñí'ín kúu‑tɨ̱, ko ni̱ ka'a̱n‑tɨ̱ nátu̱'un ɨɨn ña̱yɨvɨ. Te ni̱ kana jíín‑tɨ́ nuu̱‑dé. Te súan ni̱ jasu̱‑tɨ̱ núu̱ tíñu kátachi̱ ndúkú sá'a cha̱a jáni tu̱'un‑ún. \v 17 Ña̱yɨvɨ‑ún kákuu‑i nátu̱'un sókó íchí. Te suni kákuu‑i nátu̱'un viko̱ já ndéché‑ni jíín tachí. Ko íó tu̱'a ñu̱ñáa lúchi túún nuu̱ kúxiu̱kú‑i nɨ́ɨ́ káni. \v 18 Chi̱ kásávixi̱‑i máá‑i jíín tú'un sáni kákana‑i. Te jíín tíñu kaní ini̱ máá‑i te káñu'un‑i sava‑ga̱ cha̱a ja̱ ná káka kuáxán‑de, va̱sa a ni̱ ka̱jinu ndija cha̱a‑ún ni̱ ka̱jito‑de ña̱yɨvɨ kásá'a tiñu ñáá. \v 19 Te máá‑i, va̱sa kákeyu'u‑í ja̱ ndúu libre cha̱a‑ún, ko kájatíñu máá‑i nuu̱ tíñu ñáá. Chi̱ nú ni̱ yuji̱ ɨ́ɨn cha̱a ni̱ sá'a ɨnga̱ cha̱a, yúan‑na te kuatíñu‑de nuu̱ cháa ni̱ kundéé jíín‑de‑ún. \v 20 Chi ni̱ kajini̱‑de nuu̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo, te ni̱ nama‑ya̱‑dé, te ni̱ ka̱kuxio‑de nuu̱ tíñu chá'án íó ini̱ ñu̱yɨ́vɨ. Te nú ndɨ̱vɨ tuku‑de ɨnga̱ jínu nuu̱ tíñu chá'án‑ún, te a ni̱ kayuji̱‑ní‑de nú súan. Te ñáá xaa̱n‑gá kendo̱o‑de ja̱ sándɨ̱'ɨ́‑na̱ vásá já xnáñúú. \v 21 Chi̱ va'a̱‑ga̱ kendo̱o‑de nú tú ní kájini̱‑de ichi ndáa̱, nasu̱ já á ni̱ kajini̱‑de, te káské'ichi̱‑de tiñu ii̱ já ní tá'ú‑yá nuu̱‑dé. \v 22 Te ni̱ kata'a̱n‑de nátu̱'un ká'a̱n ndija ɨɨn tu̱'un aná'án: Ti'ina̱, ni̱ nakaji‑tɨ́ ja̱ ní nduxian‑tɨ̱. Te kuchí, va̱sa a ni̱ ndundoo‑tɨ̱, ko ni̱ nakɨɨn‑tɨ́ máá‑tɨ́ nuu̱ ndé'yu̱. \c 3 \s1 Tu̱'un ni̱ keyu'u‑yá ncháa̱‑ya̱ \p \v 1 Ñáni̱ máni̱, ya̱'á kúu carta uu̱ cháa‑ri̱ nuu̱‑ro̱ vína, te jíín ndéndúú xndáku‑ri̱ nuu̱‑ro̱ náva̱'a ná ndúkanda̱ ini̱‑ro̱, chi̱ íó kájí xiní‑ro̱. \v 2 Náva̱'a ná núku̱'un ini̱‑ro̱ táká tu̱'un ni̱ kaka'a̱n cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios onde̱ sáá, jíín tíñu ni̱ tá'ú Jíto'o̱‑yo̱, I'a̱ náma yóó, ja̱ ní ka'a̱n‑ya̱ jíín yú'u cháa kákuu apóstol nuu̱‑ro̱. \v 3 Tu̱'un yá'a ná kuní‑ro̱ xná'a̱n‑ga̱, ja̱ ondé sandɨ̱'ɨ́‑na̱ te chaa̱ cha̱a sákátá jíín tú'un kátá‑de. Te sá'a‑de ta̱ká ja̱ kákani̱ ini̱ máá‑de. \v 4 Te kachi̱‑de: Naja̱ tú ncháa̱‑ya̱ nátu̱'un ni̱ keyu'u‑yá. Chi̱ onde̱ kɨvɨ̱ ní kaji'i̱ ndɨ̱yi táa̱‑yo̱, te ta̱ká ndatíñu yá'a tú ní sáma kutɨ onde̱ kɨvɨ̱ ní kejá'á‑yá ni̱ sá'a‑ya̱ ñúyɨ́vɨ, achi̱‑de. \v 5 Chi̱ kájasu̱‑de nuu̱ jiní tuní‑de, náva̱'a tú kuni̱‑de ja̱ íó andɨ́vɨ́ ondé aná'án, te jíín tú'un Dios ni̱ kuva̱'a ñu̱yɨ́vɨ jíín ndúcha má'ñú máá ndúcha‑ún. \v 6 Te suni jíín ndúcha‑ún ni̱ naa ñúyɨ́vɨ áná'án, chi ni̱ sa̱'u chi̱i nducha‑ún. \v 7 Ko andɨ́vɨ́ jíín ñúyɨ́vɨ íó vina, suni súan jíín tú'un máá‑yá te yíndasu̱ tu̱'a náva̱'a kayu̱ jíín ñú'u̱n kɨvɨ̱ cháa̱ juicio. Te suni kɨvɨ̱‑ún naa táká ña̱yɨvɨ tú káchiñú'ún Dios. \v 8 Ko róó ñáni̱ máni̱, ma̱ náa iní‑ro̱ tú'un yá'a jíná'an‑ró. Chi̱ ɨɨn kɨvɨ̱ jíín máá Jíto'o̱‑yo̱, nátu̱'un mil‑ni kuia̱ kúu. Te mil kuia̱ nátu̱'un ɨɨn kɨvɨ̱‑ní kúu. \v 9 Tú kú'uun ini̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ sɨkɨ́ tú'un ni̱ keyu'u‑yá‑ún, nátu̱'un kájani ini̱ sava ña̱yɨvɨ. Chi̱ sua íó paciencia ini̱‑ya̱ núu̱‑yo̱, tú kuní‑ya̱ já náa ní ɨɨn‑yó, chi̱ sua ndɨ'ɨ‑yó ná nákani ini̱‑yo̱ kuní‑ya̱. \v 10 Ko kɨvɨ̱ máá I'a̱ kúu Tatá Dios chaa̱ nátu̱'un ñakui̱'ná ákuáa. Te kɨvɨ̱‑ún nɨ̱'ɨn xaa̱n, te naa ándɨ́vɨ́, te ta̱ká ndatíñu andɨ́vɨ́ ndɨ́'ɨ kayu̱ te nducha. Te ñu̱yɨ́vɨ jíín táká ndatíñu íó, ndɨ'ɨ kayu̱. \v 11 Te nú súan nduxia̱ ta̱ká ndatíñu yá'a, núsáá te jínu ñú'ún já káka ndoo‑ró te chiñú'ún‑ró‑yá. \v 12 Nini káinda̱tu‑ró, te kásátiñu‑ró náva̱'a yachi̱ chaa̱ máá kɨvɨ́ Dios. Te kɨvɨ̱‑ún kayu̱ andɨ́vɨ́ te nducha‑ni. Te ta̱ká ndatíñu andɨ́vɨ́ nducha̱ jíín ñú'u̱n. \v 13 Ko máá‑yó, káinda̱tu‑yó ándɨ́vɨ́ jáá jíín ñúyɨ́vɨ jáá, nátu̱'un ni̱ keyu'u‑yá. Te yúan koo máni tiñu ndaa̱. \v 14 Ñáni̱ máni̱, a káinda̱tu‑ró cháa̱ tu̱'un yá'a. Ja̱ yúán ná ndúkú ndéé vá'a‑ró já ní'i̱n‑yá róó, ja̱ tú káchá'án iní‑ro̱, ni ja̱ tú na̱ kua̱chi‑ró kóo. Ni ja̱ tú kána̱á‑ro̱. \v 15 Te ná kuní‑ro̱ já núu̱‑yo̱ íó paciencia ini̱ máá Jíto'o̱‑yo̱, te ja̱ yúán káku‑yó. Chi̱ ñani̱‑yo̱ Pablo ja̱ maní‑yo̱ jíín‑de, suni súan ni̱ chaa‑de tutu̱ nuu̱‑ro̱. Chi ni̱ stá'a̱n‑ya̱ tú'un ndíchí núu̱‑dé. \v 16 Suni súan yóso tú'un yá'a nuu̱ táká carta ni̱ chaa‑de. Te nuu̱ carta‑de‑ún íó yaku̱ tu̱'un yíí ja̱ tú kájuku̱'un yachi̱ ini̱‑yo̱ jíín. Te ña̱yɨvɨ tú tu̱'a jíín ñáyɨvɨ tá'ya ini̱, kásama‑i tu̱'un yíí yúan. Nátu̱'un kásama‑i sava‑ga̱ tutu̱ ii̱. Te ja̱ yúán káxnáa‑í máá‑i. \v 17 Ko róó ñáni̱ máni̱, onde̱ jíín tiempo te a kájini̱‑ro̱ tú'un yá'a. Núsáá te koto‑ró máá‑ró, náva̱'a tú kukuu‑ró jíín kuáchi kásá'a ña̱yɨvɨ ñáá, chi̱ sanaa te jungava‑ró já tuká ká'i̱in ni̱'in‑ró. \v 18 Chi̱ sua ná ndeá tu̱'un luu‑ya̱ iní‑ro̱. Te ná júku̱'un‑ga̱ ini̱‑ro̱ tú'un máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo, I'a̱ náma yóó. Te ná nákana jaa‑yó‑yá vina, te suni súan nɨ́ɨ́ káni nɨ́ɨ́ kuiá. Súan ná kóo. Amén.