\id 1TH \h 1 Tesalonicenses \toc1 YA'A KUU CARTA ƗƗN JA NI CHAA PABLO APOSTOL NUU ÑAYƗVƗ ÑUU TESALONICA \toc2 1 Tesalonicenses \toc3 1 Ts. \mt2 LA PRIMERA EPISTOLA DEL APOSTOL SAN PABLO A LOS TESALONICENSES \mt1 YA'A KUU CARTA ƗƗN JA NI CHAA PABLO APOSTOL NUU ÑAYƗVƗ ÑUU TESALONICA \c 1 \p \v 1 Máá‑rí kákuu Pablo jíín Silvano jíín Timoteo, te káchaa‑ri̱ tutu̱ yá'a nuu̱ tɨ́ku'ni̱ kákandíja ñuu̱ Tesalónica, ja̱ ká'i̱in‑i nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, jíín núu̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo: Tu̱'un luu íó ini̱‑ya̱ jíín tú'un kuaká'nu ini̱ ja̱ kíi nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios, jíín núu̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo, ná kóo jíín‑ró jíná'an‑ró. \s1 Ja̱ ní kandíja va̱'a‑i \p \v 2 Nene̱ kánakuatá'ú‑rí nuu̱ Dios sɨkɨ̱ táká róó. Te kánuku̱'un ini̱‑ri̱ róó, hora kájika̱n ta'u̱‑rí. \v 3 Nene̱ káxndáku‑ri̱ róó nuu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios ndasa kásátiñu‑ró jíín tú'un kándíja, jíín ndása kákundá'ú ini̱‑ro̱‑í kásátiñu‑ró já'a̱‑í, jíín ndása káñukuu ni̱'in ini̱‑ro̱, sá'a máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo. \v 4 A kájini̱‑ri̱, ñáni̱, ja̱ Dios kúndá'ú ini̱‑ya̱ róó, te ni̱ ka̱ji‑ya̱ róó jíná'an‑ró. \v 5 Ko nasu̱ jíín máá tú'un ní jáa̱ tu̱'un va̱'a‑ri̱ nuu̱‑ro̱, chi̱ suni ni̱ jaa̱ jíín fuerza, jíín Espíritu Santo, te ni̱ ka̱yija ini̱‑ro̱ jíín. Te kájini̱‑ro̱ ndasa clase ña̱yɨvɨ ní ka̱kuu‑ri̱ jíín‑ró, chi ni̱ kundá'ú ini̱‑ri̱ róó. \v 6 Te ruu̱ jíná'an‑ri̱, jíín máá Jíto'o̱‑yo̱ ni̱ ka̱ndaku‑ró. Te jíín túndó'o xaa̱n ní ka̱jatá'ú‑ró tú'un, te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑ro̱ ní sá'a Espíritu Santo. \v 7 Te ni̱ ka̱nduu‑ró ñáyɨvɨ stá'a̱n ichi núu̱ táká ña̱yɨvɨ kákandíja íó ini̱ ñuu̱ Macedonia jíín ñúu̱ Acaya. \v 8 Chi̱ máá‑ró, ni̱ ka̱skáka‑ró tú'un máá Jíto'o̱‑yo̱. Ko nasu̱ máá ɨ́ɨn ñuu̱ Macedonia jíín ñúu̱ Acaya, chi̱ nɨ́ɨ́ ká'nu‑ni ni̱ jicha̱ tu̱'un kua'a̱n ja̱ kákandíja‑ró núu̱ Dios, te tú nɨ́nɨ já ká'a̱n kutɨ‑gá‑ni‑ri̱. \v 9 Chi̱ máá‑i kájani‑i tu̱'un‑ri̱ ndasa ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ri̱ nuu̱‑ro̱ jíná'an‑ró, jíín já ní ka̱xndóo‑ró ndosó, te ni̱ ndɨ̱vɨ‑ró núu̱ Dios ndija, náva̱'a kuatíñu‑ró núu̱‑yá, chi̱ chakú‑ya̱, \v 10 te náva̱'a kundatu‑ró ncháa̱ Se̱'e‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́, I'a̱ ni̱ naschakú‑ya̱‑ún. Te máá Jesús kúu‑ya̱. Te a ni̱ nama‑ya̱ yóó nuu̱ tú'un kiti̱ ini̱ ja̱ cháa̱ sá'a Dios núú. \c 2 \s1 Ndasa ni̱ sá'a Pablo ini̱ ñuu̱ Tesalónica \p \v 1 Chi̱ a kájini̱ máá‑ró, ñáni̱, ja̱ tú ní jákoyo sáni‑ri̱ nuu̱‑ro̱. \v 2 Chi̱ a kájini̱‑ro̱ já súa ni̱ ka̱ndo'o‑ri̱ xna'a̱n‑ga̱ ini̱ ñuu̱ Filipos, te yúan ni̱ kaja̱'a‑de tuka̱ nuu̱ rúu̱. Te Dios máá‑yó, ni̱ nasá'a téyíí‑yá ruu̱ náva̱'a kani‑ri̱ tu̱'un va̱'a‑ya̱ núu̱‑ro̱, va̱sa ni̱ ka̱jito‑ri̱ tu̱ndó'o. \v 3 Chi̱ tu̱'un káka'a̱n nda̱'ú‑ri̱ jíín‑ró, tú ndíso tu̱'un tú'ún, ni tú káchá'án, ni tú xndá'ú. \v 4 Chi̱ nátu̱'un ni̱ jatú'ún Dios ruu̱ jíná'an‑ri̱, te ni̱ chaa tiñu‑ya̱ rúu̱ ja̱ káni‑ri̱ tu̱'un va̱'a, suni súan káka'a̱n‑ri̱. Ko na̱ tú kásá'a‑ri̱ nátu̱'un kásá'a ña̱yɨvɨ já kúsɨɨ̱ iní tá'an‑i sá'a‑i, chi̱ sua kúsɨɨ̱ iní Dios sá'a‑ri̱, chi̱ máá‑yá jíto nchaa̱‑ya̱ añú‑yo̱. \v 5 Chi̱ a kájini̱‑ro̱ já tú ní káka'a̱n nchaa̱ kutɨ‑rí róó, ni tú ní kákutóó iní‑ri̱ sɨkɨ̱‑ro̱. Te máá Dios kúu‑ya̱ testigo‑ri̱. \v 6 Ni tú ní kándúkú‑rí ja̱ kuátú'ún ñáyɨvɨ rúu̱, va̱sa róó xí sáva‑ga̱‑i, va̱sa kuu tá'ú ní'in‑ri̱ tiñu nuu̱‑ro̱ núú, chi̱ kájí já apóstol Cristo kákuu‑ri̱. \v 7 Chi̱ sua ni̱ kaka'a̱n vi̱tá‑ri̱ jíín‑ró nátu̱'un ɨɨn ña'an ncháka yɨ́kɨ́n, ja̱ ñúkúún iní‑ña jíín sé'e‑ña. \v 8 Te ni̱ ka̱kundá'ú xaa̱n iní‑ri̱ róó, te yu̱án ní kakuni̱‑ri̱ ja̱ násu̱ máá ɨ́ɨn tu̱'un va̱'a Dios kua̱'a‑ri̱ nuu̱‑ro̱, chi̱ suni onde̱ jíín añú‑ri̱ núú, chi̱ mani̱ xáa̱n‑rí jíín‑ró. \v 9 Chi̱ a kánuku̱'un ini̱‑ro̱, ñáni̱, ndasa ni̱ ka̱ndo'o‑ri̱ jíín tíñu. Te ni̱ ka̱sátiñu‑ri̱ ndúú ñúú‑ni, náva̱'a tú stáa‑ri̱ sɨkɨ̱ ní ɨɨn‑ró, nini ni̱ ka̱jani‑ri̱ tu̱'un va̱'a Dios nuu̱‑ro̱. \v 10 Máá‑ró, a kájini̱‑ro̱, te suni jiní Dios, ndasa ndoo, ndasa ndaa̱ ni̱ ka̱jika‑ri̱ jíín‑ró, te tú kua̱chi ní kásá'a‑ri̱ nuu̱ máá‑ró ña̱yɨvɨ kákandíja. \v 11 Te suni a kájini̱‑ro̱ ndasa ni̱ kaka'a̱n nda̱'ú‑ri̱ jíín ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró, te ndasa ni̱ kaka'a̱n‑ri̱ tu̱'un ndéé iní jíín‑ró, nátu̱'un ɨɨn cha̱a jíín sé'e‑de, \v 12 te ni̱ kaka'a̱n ni̱'in‑ri̱ jíín‑ró já ná káka jíñú'ún‑ró núu̱ Dios, chi ni̱ kana‑ya̱ xiní‑ro̱ kí'i̱n‑ro̱ núu̱ ñúu̱ luu tá'ú‑yá tiñu. \v 13 Ja̱ yúán, suni tú kájukuiñi̱‑ri̱ ja̱ kánakuatá'ú‑rí nuu̱ Dios ja̱ ní ka̱jatá'ú‑ró tú'un Dios ni̱ kaka'a̱n‑ri̱. Te ni̱ jini̱‑ro̱ já násu̱ tú'un cha̱a kúu, chi ja̱ndáa̱ máá tú'un Dios kúu, te máá tú'un‑ún sátiñu ini̱ róó ña̱yɨvɨ kákandíja. \v 14 Te máá‑ró jíná'an‑ró ñáni̱, ɨɨn‑ni káta'a̱n‑ro̱ jíín tɨ́ku'ni̱ ñuu̱ Judea ja̱ kákandíja‑i nuu̱ Dios jíín núu̱ Cristo Jesús, chi̱ nátu̱'un ni̱ ka̱ndo'o máá‑i ni̱ ka̱sá'a cha̱a judío, te suni súan ni̱ ka̱ndo'o máá‑ró ní ka̱sá'a ña̱yɨvɨ ñúu̱‑ro̱. \v 15 Chi̱ judío‑ún ni̱ ka̱ja'ni‑dé máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesús jíín cháa ni̱ ka̱jani tu̱'un‑ya̱ ondé sáá. Te ni̱ ka̱chindiki̱n‑de ruu̱ ni̱ ka̱kenda‑ri̱, te tú kúsɨɨ̱ iní Dios kásá'a‑de, te kándonda‑de sɨkɨ̱ táká ña̱yɨvɨ. \v 16 Te kájasu̱‑de ja̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación náva̱'a ka̱ku‑i. Te súan káskútú ná'ín‑de ku̱'a kua̱chi kándi̱so‑de. Te sɨkɨ̱‑dé ni̱ chaa̱ ndɨ'ɨ‑ni tu̱'un kití ini̱ Dios. \s1 Ja̱ ní kuxio núu Pablo \p \v 17 Ko ruu̱ jíná'an‑ri̱, ñáni̱, a ni̱ ka̱kuxio núu‑ri̱ nuu̱‑ro̱, ko máá‑ni‑ri̱, nasu̱ jíín añú‑ri̱. Te ví'í‑gá kándúkú ndéé‑rí kájítú iní‑ri̱ ja̱ kuní‑ri̱ nuu̱‑ro̱. \v 18 Te ja̱ yúán ní kakuni̱‑ri̱ jaa̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱ núú, chi̱ ruu̱ Pablo, ɨɨn uu̱ jínu ni̱ kuni̱ ndija‑ri̱, ko Satanás ni̱ jasu̱ nuu̱‑rí jíná'an‑ri̱. \v 19 Chi na̱ún sɨkɨ̱ káñukuu ini̱‑ri̱, xí já kákusɨɨ̱ iní‑ri̱, xí já kúu premio ja̱ sáñá'nu‑ri̱ máá‑rí. Nasu̱ máá‑ró kákuu jia̱n náún, hora kuiñi‑yó núu̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo kɨvɨ̱ ndíi‑ya̱. \v 20 Suu ja̱ sɨkɨ́ róó te nduñá'nu‑ri̱ te kusɨɨ̱ iní‑ri̱ jíná'an‑ri̱. \c 3 \s1 Sɨkɨ̱ tíñu ni̱ sá'a Timoteo \p \v 1 Ja̱ yúán tú ní kándá‑ri̱ kundatu‑ga̱‑ri̱, te ni̱ ka̱sándaa̱‑ri̱ ja̱ kéndo̱o máá‑na̱‑ri̱ ñuu̱ Atenas jíná'an‑ri̱, \v 2 te ni̱ ka̱tájí‑rí ñani̱‑ri̱ Timoteo, cha̱a játíñu nuu̱ Dios sɨkɨ̱ tú'un va̱'a Cristo, chi̱ sátiñu ta'a̱n‑de jíín‑rí, kujaa̱‑de nuu̱‑ro̱ náva̱'a síyíja‑de ini̱‑ro̱ jíná'an‑ró, te ka'a̱n nda̱'ú‑de jíín‑ró sɨkɨ́ tú'un kákandíja‑ró. \v 3 Náva̱'a ni ɨɨn‑ró ma̱ náyu̱'ú‑ro̱ sá'a tu̱ndó'o yá'a, chi̱ róó a kájini̱‑ro̱ já sɨkɨ́ tú'un yá'a ni̱ jani‑ya̱ yóó. \v 4 Chi̱ onde̱ ná káxiu̱kú‑rí jíín‑ró núú, ni̱ ka̱kastu̱'ún‑rí nuu̱‑ro̱ já kóto ná'ín‑yó túndó'o, nátu̱'un ni̱ kata'a̱n‑ro̱ te a kájini̱‑ro̱. \v 5 Ja̱ yúán súni máá‑rí tú ní kándá‑ri̱ kundatu‑ga̱‑ri̱, te ni̱ tájí‑rí‑de kujaa̱‑de ja̱ ná kuní‑ri̱ ndasa kákandíja‑ró, chi̱ sanaa te ni̱ jito nchaa̱ máá‑ún róó, te naa sáni tiñu ni̱ ka̱sá'a‑ri̱. \v 6 Ko vina, a ni̱ nchaa̱ Timoteo nuu̱‑rí ja̱ ní jaa̱‑de nuu̱‑ro̱. Te ni̱ nakani‑de tu̱'un‑ró núu̱‑rí jíná'an‑ri̱ ndasa kákandíja‑ró, te kákundá'ú ini̱‑ro̱ tá'an‑ró, te nene̱ kánuku̱'un va̱'a ini̱‑ro̱ rúu̱, te kákuu ini̱‑ro̱ kuní‑ro̱ núu̱‑rí, te suni súan kákuu ini̱‑ri̱ kuni̱‑ri̱ nuu̱‑ro̱. \v 7 Ja̱ yúán, te ni̱ ka̱ndundéé iní‑ri̱, ñáni̱, ni̱ sá'a tu̱'un ja̱ kákandíja‑ró, va̱sa kájito‑ri̱ tu̱ndó'o, te kánandɨ'ɨ‑ri̱. \v 8 Te vina a ni̱ ka̱nani'i̱n iní‑ri̱ te nú ká'i̱in ni̱'in‑ró jíín máá Jíto'o̱‑yo̱. \v 9 Te ndasa nákuatá'ú‑rí nuu̱ Dios ja̱ sɨkɨ́ róó jíná'an‑ró, sɨkɨ̱ táká tu̱'un kúsɨɨ̱ iní‑ri̱ nuu̱ Dios máá‑yó ní ka̱sá'a‑ró. \v 10 Chi̱ ndúú ñúú‑ni kájika̱n ta'u̱ téyíí‑rí ja̱ ná kuní‑ri̱ nuu̱‑ro̱, te stá'a̱n ndɨ'ɨ‑ga̱‑ri̱ ndéja̱ kúmani̱ kándíja‑ga̱‑ro̱. \v 11 Ko máá Táa̱‑yo̱ Dios jíín máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo, ná chú'un íchí‑yá ruu̱ ja̱koyo‑ri̱ nuu̱‑ro̱, kuní‑ri̱. \v 12 Te máá Jíto'o̱‑yo̱ ná skuá'nu‑ya̱ róó te ná xndeá‑ya̱ tú'un ja̱ kúndá'ú ini̱‑ro̱ tá'an‑ró, jíín táká‑ga̱‑i, suni nátu̱'un kákundá'ú ini̱‑ri̱ róó. \v 13 Náva̱'a násíyíja‑ya̱ añú‑ro̱, te ná kóo ndoo ini̱, náva̱'a tú kenda ni ɨɨn kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱ núu̱ máá Táa̱‑yo̱ Dios kɨvɨ̱ ncháa̱ Jito'o̱‑yo̱ Jesucristo jíín táká ña̱yɨvɨ ndóo‑ya̱. \c 4 \s1 Ndasa sá'a‑yó te kusɨɨ̱ iní Dios \p \v 1 Ɨɨn‑na̱ tu̱'un íó, ñáni̱. Ná ká'a̱n ni̱'in‑ri̱ te ná ká'a̱n nda̱'ú‑ri̱ jíín‑ró sɨkɨ̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesús, chi̱ nátu̱'un ni̱ ka̱kutu̱'a‑ró já ní ka̱stá'a̱n‑ri̱ nuu̱‑ro̱, ndasa kánúú káka‑ró, te kusɨɨ̱ iní Dios sá'a‑ró, súan ná kúkuu‑ga̱‑ro̱ jíín. \v 2 Chi̱ a kájini̱‑ro̱ na̱ún tiñu ni̱ ka̱tá'ú‑rí nuu̱‑ro̱ sɨkɨ́ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesús. \v 3 Chi̱ kuní Dios ja̱ ná kóo ndoo‑ró, te ma̱ káka téné‑ró. \v 4 Te ná ɨɨn ná ɨɨn‑ró ná kuní‑ro̱ ndasa koo jíñú'ún‑ró jíín ñásɨ́'ɨ́‑ro̱, te koo ndoo‑ña. \v 5 Te ma̱ kaní xaa̱n iní‑ro̱ jásɨ̱'ɨ́, nátu̱'un kásá'a ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ tú kájini̱‑i nuu̱ Dios, \v 6 náva̱'a tú ni ɨɨn‑ró sáña'mu‑ró, ni tú xndá'ú‑ro̱ ñaní‑ro̱ sɨkɨ́ tú'un yá'a, chi̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ kúu I'a̱ nani'i̱n tá'an‑ya̱ jíín táká yu̱án, nátu̱'un ni̱ kakachi̱ ka̱jí‑rí nuu̱‑ro̱. \v 7 Chi̱ tú ní kána Dios xini̱‑yo̱ já kóo chá'án‑yó, chi ja̱ ná kóo ndoo‑yó. \v 8 Núsáá te cha̱a ské'ichi̱ tu̱'un yá'a, tú ské'ichi̱‑de nuu̱ cháa, chi̱ sua nuu̱ Dios, I'a̱ ni̱ ja̱'a‑ya̱ Espíritu Santo‑ya̱ núu̱‑yo̱. \v 9 Ko tú nɨ́nɨ já cháa‑ri̱ tutu̱ nuu̱‑ro̱ sɨkɨ́ já kúnchaka mani̱ tá'an‑ró, chi̱ a ni̱ stá'a̱n Dios nuu̱‑ro̱ já kóo mani̱‑ro̱ jíná'an‑ró. \v 10 Te suni súan kásá'a‑ró jíín táká ñani̱‑yo̱ já káxiu̱kú‑de nɨ́ɨ́ ñúu̱ Macedonia. Ko káka'a̱n nda̱'ú‑ri̱ jíín‑ró, ñáni̱, ja̱ ví'í‑gá nándeá‑ga̱ tu̱'un mani̱‑ún ini̱‑ro̱. \v 11 Te ná cháa ini̱‑ro̱ kúxiu̱kú ná'ín‑ró. Te ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ ɨngá tiñu. Te tɨɨn‑ró tíñu jíín ndá'a‑ro nátu̱'un ni̱ ka̱tá'ú‑rí tiñu nuu̱‑ro̱. \v 12 Súan sá'a‑ró náva̱'a ná káka jíñú'ún‑ró jíín ñáyɨvɨ ká'i̱in sɨ́ɨn sɨkɨ̱, náva̱'a suni tú nandɨ'ɨ‑ró. \s1 Kɨvɨ̱ ncháa̱‑ya̱ jíín já náchaku̱‑i \p \v 13 Suni kákuni̱‑ri̱, ñáni̱, ja̱ ná júku̱'un ini̱‑ro̱ sɨkɨ́ ñáyɨvɨ kákixi̱, náva̱'a ma̱ ndúkuí'a̱ ini̱‑ro̱ nátu̱'un kásá'a sava ña̱yɨvɨ tú káñukuu ini̱‑i. \v 14 Chi̱ nú kákandíja‑yó já ní ji'i̱ Jesús te ni̱ nachaku̱‑ya̱, suni súan kinaki'in Dios ña̱yɨvɨ kákixi̱ nuu̱ ndá'a Jesús. \v 15 Chi ya̱'á kákastu̱'ún‑rí nuu̱‑ro̱ jíín tú'un máá Jíto'o̱‑yo̱, ja̱ yóó ja̱ káichaku̱‑yo̱, ja̱ ní ka̱kendo̱o‑yó ondé kɨvɨ̱ ncháa̱ máá Jíto'o̱‑yo̱, ma̱ kúxnúú‑yó xná'a̱n‑ga̱ nuu̱ ñáyɨvɨ kákixi̱‑ún. \v 16 Chi̱ máá Jíto'o̱‑yo̱, nuu‑ya̱ kíi‑ya̱ íchi ándɨ́vɨ́, te kana jaa‑ya̱, te ka'a̱n jaa ndajá'a̱ ñá'nu andɨ́vɨ́, te nde'e̱ clarín máá Dios. Te nachaku̱ xna'a̱n‑ga̱ ta̱ká ndɨ̱yi nuu̱ ndá'a Cristo. \v 17 Yúan‑na te yóó ja̱ káichaku̱‑yo̱, ja̱ ní ka̱kendo̱o‑yó, ɨɨn ká'nu‑ni kañaa‑ya̱ yóó ki'i̱n‑yo̱ jíín‑yá ma̱'ñú vikó nu̱'ún. Te kita'a̱n‑yo̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ sáva andɨ́vɨ́. Te súan kunchaa̱‑yo̱ nɨ́ɨ́ káni jíín máá Jíto'o̱‑yo̱. \v 18 Te jíín tú'un yá'a ná ká'a̱n ká'nu‑ró jíín tá'an‑ró núsáá. \c 5 \p \v 1 Ko sɨkɨ̱ kuiá jíín kɨvɨ́, tú nɨ́nɨ cháa‑ri̱ tutu̱ nuu̱‑ro̱, ñáni̱. \v 2 Chi̱ a kájini̱ va̱'a‑ró já kɨvɨ́ ncháa̱ máá Jíto'o̱‑yo̱, koo nátu̱'un cháa̱ ñakui̱'ná ákuáa. \v 3 Te nú káka'a̱n‑i: Vina te ná'ín‑ni íó, te ma̱ kíi tu̱ndó'o. Yúan‑na te ɨɨn sanaa‑ní te chaa̱ tu̱ndó'o sɨkɨ̱‑í ja̱ náa‑í, nátu̱'un sɨkɨ̱ ñá'an já já'ncha̱ skáku‑ña, te súan ma̱ kúu ka̱ku kutɨ‑í jíná'an‑i. \v 4 Ko máá‑ró ñáni̱, nasu̱ ká'i̱in‑ró ñúñáa. Te ja̱ yúán ma̱ jinú‑ya̱ nátu̱'un ñakui̱'ná sɨkɨ́‑ro̱ kɨvɨ́‑ún. \v 5 Chi ta̱ká róó kákuu‑ró sé'e ñu̱ndiji̱n jíín sé'e ndúú, nasu̱ sé'e akuáa ni nasu̱ sé'e ñu̱ñáa kákuu‑yó. \v 6 Núsáá te ma̱ kusú‑yo̱ nátu̱'un sava‑ga̱‑i. Chi̱ sua ná kúndito‑yó, te ná kóo kuándí'í‑yo̱. \v 7 Te ña̱yɨvɨ kákixi̱, chi̱ akuáa kákixi̱‑i, te ña̱yɨvɨ kánaji̱ni, chi̱ akuáa kánaji̱ni‑i. \v 8 Te máá‑yó, chi se̱'e ndúú kákuu‑yó, te ná kóo kuándí'í‑yo̱. Te ná kú'un‑yó tú'un kándíja jíín tú'un kúndá'ú ini̱ tá'an, nátu̱'un ɨɨn su'nu̱ káa. Te ná kú'un‑yó tú'un kuñukuu ini̱‑yo̱ káku‑yó, nátu̱'un kachíní káa. \v 9 Chi̱ Dios, tú ní téta'a̱n‑ya̱ yóó ja̱ kóto u'u̱‑ya̱ yóó, chi̱ sua ja̱ ná káku‑yó sá'a máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo. \v 10 Te I'a̱‑ún ni̱ ji'i̱‑ya̱ já yóó, náva̱'a kunchaa̱ ká'nu‑yó jíín‑yá, va̱sa kusu̱‑yo̱ xí kúndito‑yó. \v 11 Ja̱ yúán ná ká'a̱n ndéé‑ró jíín tá'an‑ró. Te ná síyíja‑ró tá'an‑ró, nátu̱'un kákuu‑ró jíín. \s1 Consejo Pablo \p \v 12 Te káka'a̱n nda̱'ú‑ri̱ jíín‑ró ñáni̱, ja̱ kuándatu̱‑ro̱ núu̱ cháa kásátiñu jíín‑ró, te kátá'ú‑de tiñu nuu̱‑ro̱ já cuenta máá Jíto'o̱‑yo̱ te kákana jíín‑de nuu̱‑ro̱. \v 13 Te ná kóo ja̱ jíñú'ún xáa̱n‑ro̱ núu̱‑dé, te koo mani̱‑ro̱ jíín‑de sɨkɨ̱ tíñu kásá'a‑de. Te vindáa̱ vinené ná kúxiu̱ku‑ró jíín tá'an‑ró. \v 14 Te káka'a̱n nda̱'ú‑ri̱ jíín‑ró ñáni̱, ja̱ kána jíín‑ró núu̱ cháa kájika ñáá, te ka'a̱n ká'nu‑ró jíín cháa tú kua'a̱ iní, te kutuu‑ró cháa vi̱tá ini̱, te koo paciencia ini̱‑ro̱ jíín táká‑i. \v 15 Te nde̱'é‑ró, ma̱ násá'a ndɨva̱'a‑ró jíín ní ɨɨn ña̱yɨvɨ, nú ni̱ sá'a ndɨva̱'a‑i jíín‑ró, chi̱ sua nene̱ ná ndúkú‑ró tíñu ja̱ kée va̱'a jíín tá'an‑ró, jíín táká‑i. \v 16 Te nene̱ ná kóo sɨɨ̱ iní‑ro̱ jíná'an‑ró. \v 17 Ma̱ júkuiñi̱‑ro̱ já jikán ta'u̱‑ro̱. \v 18 Ná nákuatá'ú‑ró nú na̱ún ndɨ'ɨ kúu, chi̱ súan kuní Dios ja̱ sá'a‑ró núu̱ Cristo Jesús. \v 19 Ma̱ kasú‑ro̱ núu̱ máá Espíritu. \v 20 Ma̱ sájá'a̱ ini̱‑ro̱ núu̱ tú'un kájani‑i tu̱'un‑ya̱. \v 21 Ná kóto nchaa̱ vii‑ro táká‑ni, te nú ja̱ vá'a kúu, te kutɨɨn ni̱'in‑ró, \v 22 te nú ja̱ ú'u̱ kúu, ma̱ kɨ́vɨ nduu̱‑ro̱ jíín. \v 23 Te máá Dios, I'a̱ ndíso tu̱'un kuaká'nu ini̱, nasándoo ndɨ'ɨ‑ya̱ iní‑ro̱ jíná'an‑ró. Te kundito kútu‑yá ini̱‑ro̱, añú‑ro̱, jíín yíkɨ kúñu‑ró, náva̱'a tú naku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́‑ro̱ kɨvɨ́ ncháa̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo. \v 24 Te bueno skíkuu máá‑yá, I'a̱ ni̱ kana xini̱‑ro̱, te súan sá'a‑ya̱. \v 25 Ñáni̱ jíná'an‑ró, kaka̱n ta'u̱‑ro̱ já'a̱‑rí jíná'an‑ri̱. \v 26 Nú káka'a̱n‑ro̱ jíín ñaní‑yo̱, te ndoo titú‑ro̱‑í. \v 27 Káka'a̱n ni̱'in‑ri̱ jíín‑ró jíná'an‑ró sɨkɨ́ máá Jíto'o̱‑yo̱, ja̱ ká'u‑ró tutú yá'a nuu̱ táká ñani̱‑yo̱, cha̱a ká'i̱o ndoo. \v 28 Tu̱'un luu íó ini̱ máá Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo ná kóo jíín‑ró jíná'an‑ró. Súan ná kóo. Amén.