\id 2PE \h 2 PEDRO \toc1 CARTA UU JA NI NTEE SAN PEDRO APOSTOL NUU NDA NCHIVI \toc2 2 PEDRO \toc3 2 P. \mt1 CARTA UU JA NI NTEE SAN PEDRO APOSTOL NUU NDA NCHIVI CANDIJA \c 1 \p \v 1 Maá nī cúu Simón Pedro, de cúu nī mozo Jesucristo, de cúu nī apóstol jā ní ntají yā. De tée nī carta yáhá cuēē nūū ndá nú jā ní nsāhá Yāā Dios jā inuú-ni nī nīhīn ndá nú jíín ndá nī tūhun viī tūhun vāha jā cándíja ó yā. Chi Yāā ndāā cúu Yāā Dios jíín Jesucristo jā scácu yóhó. \p \v 2 De ñúhún inī ni jā ná sáhá cā yā jā váha ndasí ndá nú, jíín jā coo ndeé coo siī inī nū sīquī jā jícūhun vāha inī nū nāsa Yāā cúu Yāā Dios jíín Jētohō ō Jesús. \s1 Sīquī nāsa cánuú coo nchivī cándíja \p \v 3 De Yāā Dios jíín poder yā nī jēhe yā nūū ō ndācá jā sáhá jā cuu caca ndaā ō nūū yā jíín jā chiñúhún vāha ó yā. Chi nī stéhēn yā maá yā nūū ō, chi maá yā cúu jā ní ncana yóhó, sīquī jā ndasí cúñáhnú yā jíín ndācá tiñu ñáhnú jā sáhá yā. \p \v 4 Jā ñúcuán nī nquee yuhú yā ndācá jā ñáhnú ndasí de vāha ndasí jā sáhá yā yóhó, tácua jíín ndācá ñúcuán de nduu ndá nú tá cúu nūū íyó maá yā, de cācu nú nūū ndá tiñu néhén jā ndíyo inī nchivī jā sáhá ji inī ñayīví yáhá. \p \v 5 Túsaá de nducú ndéé ndá nú jíín tūhun yáhá. De jā cándíja ndá nú, de sīquī ñúcuán chisó nú jā caca ndaā nū. De jā jíca ndaā ndá nú, de sīquī ñúcuán chisó nú jā cundihvī inī nū jīcūhun vāha inī nū sīquī maá yā. \p \v 6 De sīquī ñúcuán chisó nú jā casī nū jā cúnī modo maá nú. De sīquī ñúcuán chisó nú jā cuandeé inī nū, de sīquī ñúcuán chisó nú jā chiñúhún vāha nú Yāā Dios. \p \v 7 De sīquī ñúcuán chisó nú jā coo manī nū jíín táhán nú, de sīquī ñúcuán chisó nú jā cundáhví inī nū táhán nú. \p \v 8 Chi tú cāyā ndá tiñu yáhá jíín ndá nú, de suu sāhá jā má cútecū cāhá nú, chi sa quee vāha tiñu sáhá nú, sīquī jā jícūhun inī nū nāsa Yāā cúu Jētohō ō Jesucristo. \p \v 9 De nchivī jāá nduú sáhá tiñu yáhá, cúu ji modo nchivī cuāá, chi nduú jícūhun inī ji tūhun yā, de ja nī naā inī ji jā ní nsāhá ndoo yā ji ndācá cuāchi jā ní nsāhá ji ichi chátā. \p \v 10 Jā ñúcuán nducú ndéé ndá nú hermano, tácua coo seguro jā ní ncana yā ndá nú jíín jā ní nacāji yā ndá nú. Chi tú sáhá nú ndācá tiñu yáhá, de mā cācá yátá cuitī nū. \p \v 11 Ñúcuán de nune vāha ichi jā quīvi nú inī ñuū maá Jētohō ō Jesucristo, Yāā scácu yóhó, nūū tátúnī yā níí cání. \p \v 12 Jā ñúcuán mā jéncuiñī ni jā nándacu nī ndá tūhun yáhá nūū ndá nú, vísō ja jínī nū de íñí nīhin nú jíín tūhun ndāā jā cándíja nú. \p \v 13 Chi jáni inī ni jā íyó vāha jā sndíhvī inī ni ndá nú mitan técū cā ni, tácua nūcūhun inī nū. \p \v 14 Chi maá Jētohō ō Jesucristo nī ncachī tūhun yā nūū ni jā má cútecū nahán cā ni ñayīví yáhá. \p \v 15 Jā ñúcuán cúu jā ndúcú ndéé cā ni sndíhvī inī ni ndá nú, tácua tá ja nī jīhī ni, de níní nūcūhun inī nū ndācá tūhun yáhá. \s1 Jā ní jinī ndá dē jā cúñáhnú Cristo \p \v 16 Tá nī stéhēn ndá nī tūhun maá Jētohō ō Jesucristo nūū ndá nú, nāsa nenda yā jíín poder yā, de nduú ní ncáhān ndá nī iin cuento-ni jā ní ntavā ndīchí nchivī. Chi tá nī īyo ndá nī jíín yā xīnī yūcú, de nī jinī jínúū ndá nī jā ñáhnú nī nduu yā. \p \v 17 Chi nī jinī ndá nī jā Tatá ó Yāā Dios nī ncāhān yíñúhún yā jíín Jesús, de nī nsāhá ñáhnú yā Jesús. Chi ichi andiví nī nquiji tūhun viī, nī ncāhān Yāā Dios: Yáhá cúu Sēhe nī jā mānī ndasí nī jíín, de cúsiī inī ni jíín, ncachī yā. \p \v 18 De nī jini ndá nī tūhun ñúcuán jā ní ncāhān ichi andiví, chi nī īyo ndá nī jíín maá Jētohō ō xīnī yucu īī ñúcuán. \p \v 19 De súcuán jínī ō jā íyó ndāā ndija ndācá tūhun jā ní ntee ndá tēe nī nacani tūhun yā jondē janahán. De vāha jā chuhun inī ndá nú ndá tūhun ñúcuán, chi suu cúu tá cúu iin luz jā stúu nūū neē, jondē tūu maá quīvī jā nenda yā, de stúu yā inī ánō nū tá cúu nūū jéndūtē lucero. \p \v 20 De xihna cā ná jícūhun inī ndá nú jā ni iin tūhun jā cáhān tutū īī, nsūú jā ní jani inī iin tēe súcuán-ni cúu. \p \v 21 Chi ndācá tēe ndoo jā ní nacani tūhun yā jondē janahán, nduú ní nácani cuitī dē tūhun jā cúu inī maá dē. Chi sa nī nacani dē tūhun Yāā Dios jā ní stéhēn Espíritu Santo nūū dē. \c 2 \s1 Sīquī ndá tēe jā stéhēn tūhun stáhví \r (Judas 4‑13) \p \v 1 De māhñú nchivī Israel suni nī īyo ndá tēe jā ní nacani tūhun stáhví. De suni súcuán coo sava tēe stéhēn tūhun stáhví māhñú ndá nú. De squívi ndá dē tūhun stáhví jā tīví nchivī sāhá. De mā cuétúhún dē maá Jētohō ō jā scácu yā dē, de súcuán sāhá dē jā ñamā tānū tāhvī dē. \p \v 2 De cuāhā nchivī cuniquīn ji modo nēhén jā stéhēn ndá dē. De sāhá dē jā cāhān nēhén nchivī sīquī tūhun vāha yā jā cúu ichi ndāā. \p \v 3 De sīquī jā ndíyo inī ndá dē xūhún, de candeē dē xūhún ndá nú sīquī tūhun stáhví jā stéhēn dē nūū nū. De nduú quíxīn tūndóhó jā tānū tāhvī dē, chi jondē janahán ja íyó tūhun jā nenda yā sīquī cuāchi dē. \p \v 4 Chi nduú ní née cáhnú inī Yāā Dios nūū ndācá ángel yā jā ní nsāhá cuāchi, chi sa nī ntaān yā infierno nūū yíndasī nūū neē, de núhnī jíín cadena. De nī nchindasī yā jondē quīvī jā sāhá ndāā yā sīquī. \p \v 5 De suni nduú ní née cáhnú inī yā nūū nchivī janahán, chi sa nī scúun yā sāvī xéēn sīquī nchivī nēhén ñúcuán. Chi maá-ni Noé, tēe nī nacani tūhun ndāā, nī scácu yā dē jíín ūjā cā nchivī. \p \v 6 De suni nī nenda yā sīquī cuāchi nchivī ñuū Sodoma jíín ñuū Gomorra, de nī ncāyū ñuū ji nī nduu maá yāā-ni cā. De súcuán cúu ji iin ejemplo nūū ndá cā nchivī nēhén jā quiji cā. \p \v 7 De nī scácu yā Lot, chi tēe ndāā nī ncuu dē, de nī ncucuécá ndasí inī dē nī jinī dē tiñu néhén jā ní nsāhá nchivī nēhén ñúcuán. \p \v 8 Chi tēe vāha ñúcuán nī ndeē dē māhñú ndá ji, de ndiquivī nī ncucuécá inī dē jā ní jinī dē de nī jini dē ndācá tiñu néhén jā ní nsāhá ndá ji. \p \v 9 Túsaá de maá Jētohō ō chi scácu yā nchivī jā chíñúhún nūū yā, de tú quiji tūndóhó sīquī ji. De chíndasī yā nchivī nēhén, tácua ndoho ji castigo quīvī juicio jā sāhá ndāā yā cuāchi ji. \p \v 10 De víhí cā sndóho yā ndá tēe sáhá tiñu téhén jā ndíyo nēhén inī dē, de cújéhe inī dē sīquī tiñu ndácu maá Jētohō ō. Nīhin ndasí inī ndá dē, de chúndeé inī dē sáhá dē jā cúnī ndá máá dē, de nduú yúhú dē cāhān nāvāha dē sīquī ndācá jā cúñáhnú nūū sūcún. \p \v 11 De juni ndá ángel jā íñí nūū maá Jētohō ō, vísō cúñáhnú cā yā jíín fuerza jíín tiñu ndíso yā, de nduú cáhān nāvāha yā sīquī ndācá jā cúñáhnú ñúcuán. \p \v 12 De ndá tēe ñúcuán chi cúu dē tá cúu quiti yúcú jā ní jēcōo tī jíín modo maá tī, de táhvī ndá tī tácua nīhīn nchivī tī jā cahnī ji tī. Chi cáhān nēhén ndá dē sīquī ndācá jāá nduú jícūhun inī dē. De tá cúu nūū jíhī ndācá quiti ñúcuán, suni súcuán cuū dē. \p \v 13 De jā ní sndóho ndá dē nchivī, suni súcuán nanihīn dē ndoho dē. De cúsiī inī ndá dē jíín ndācá jā cútíndí inī dē jā ndíyo nēhén inī dē. De cúu ndá dē tēe quini jā sáhá tiñu jā cúcanoō nchivī. De jā ndútútú ndá dē jíín nú vico nú, de níní cúsiī inī dē jíín tiñu néhén tiñu stáhví. \p \v 14 De ndíyo inī ndá dē jínī dē ñahan, de nduú jéncuiñī dē jā sáhá dē cuāchi. De stáhví ndá dē nchivī tayā inī. Chi nī ncāan ndá dē jíín tūhun ndíyo inī dē ndācá ndatíñú. De tēe jā tānū tāhvī cúu ndá dē. \p \v 15 Chi nī nsana ndá dē, chi nī sndóo dē tūhun jā cúu ichi ndāā. De nī niquīn ndá dē modo Balaam, tēe nī nacani tūhun jondē janahán, sēhe Beor. Chi tēe ñúcuán nī ncusiī inī dē jā nīhīn dē xūhún sīquī tūhun néhén jā cāhān dē nícu. \p \v 16 De iin burro nī ncāhān tī tá nūū cáhān iin nchivī, vísō nduú cúu cāhān tī. De nī ncāhān tī nūū tēe ñúcuán, de súcuán nī jasī tī jā má quíhīn dē cāhān dē ndācá tūhun néhén stáhví. \p \v 17 De ndá tēe jā stíví ndasí súcuán, chi cúu dē tá cúu ntesócó jā ní nchīchī, jíín vīcō jā stéchí tāchī. De ja íyó tūha nūū neē ndasí nūū cundeē dē níí cání. \p \v 18 Chi ndasí sáhá vīxī ndá dē maá dē jíín tūhun jā cáhān cāhá dē. De ndúcú ndá dē squívi tucu dē sava nchivī nūū tiñu néhén tiñu ndíyo inī. De súcuán stáhví dē nchivī jā cáta nī nquee ji nī ncācu ji nūū nchivī sáhá tiñu néhén. \p \v 19 De cáhān ndá dē jā íyó libre ji jā cuu sāhá ji nāsa-ni cúnī maá ji, de juni maá dē chi nduú íyó libre dē, chi cúu dē mozo nūū cuāchi, chi cúsá maá tiñu téhén sáhá dē. Chi ndācá tiñu jā cúndeé jíín iin tēe jā sāhá dē, suu ñúcuán ndúu dē mozo nūū. \p \v 20 Chi tú ja nī jinī ndá dē nāsa Yāā cúu maá Jētohō ō Jesucristo, Yāā jā scácu yóhó, de tú súcuán nī nquee dē nī ncācu dē nūū tiñu téhén jā íyó inī ñayīví, de tú ndīvi tucu ndá dē nūū tiñu ñúcuán jā cundeé tucu jíín dē, túsaá de nēhén cā quendōo dē jā sándīhí nsūú cā jā xíhna ñúhún. \p \v 21 Chi vāha cā tú nduú ní jínī dē ichi ndáā nícu, nsūú cā jā ní jinī dē, de sndóo tucu dē tiñu ndoo jā ní ndacu yā nūū dē. \p \v 22 Chi nī ncundaā sīquī dē tá cúu nūū cáhān iin tūhun janahán: Tinā nī nacajī tī jā ní nujan tī. De quinī jā ní ndundoo, nī nacuchi tucu tī ndēhyū, cáchī. \c 3 \s1 Sīquī jā nenda maá Jētohō ō \p \v 1 Ñanī mánī, yáhá cúu carta ūū jā tée nī nūū ndá nú. De jíín ndúū carta yáhá cúnī ni jā nacani inī nū sīquī ndihi jā váha jā ndáā jā jáni ichí nī ndóhó. \p \v 2 De nūcūhun inī nū ndācá tūhun jā ní nacani ndá tēe ndoo jondē janahán, jíín tiñu jā ní ndacu maá Jētohō ō, Yāā jā scácu yóhó. De suu cúu jā ní stéhēn ndá tēe apóstol nūū nū. \p \v 3 De xihna cā tūhun yáhá ná jícūhun inī ndá nú: Jā tá cuāndihi quīvī de quiji ndá tēe jā sāhá catá sīquī tūhun ndāā yā, chi sāhá dē ndá tiñu néhén jā ndíyo inī maá dē. \p \v 4 De cāhān ndá dē: ¿Nājēhē cúu jāá nduú ndíji Cristo tá cúu nūū ní nquee yuhú yā? Chi jondē quīvī jā ní jīhī ndá ndīyi tatā ō de jondē mitan, de nduú sáma cuitī ndihi jā íyó tá nī jēcōo ñayīví, cachī ndá dē. \p \v 5 Chi nduú cúnī ndá dē jīcūhun inī dē jā jondē janahán nī ncuvāha andiví jíín tūhun jā ní ncāhān-ni Yāā Dios. De nī ndacu yā tiñu jā ná cúvāha ñayīví jíín ndute, de māhñú ndute nī nquenda ñuhun yíchí. \p \v 6 De suni jíín ndute nī naā ñayīví janahán, chi nī ndaa ndute jā ní ncuun sāvī xéēn. \p \v 7 De suni súcuán jíín tūhun jā ní ncāhān Yāā Dios de nī nsāhá tūha yā jā cāyū andiví jíín ñayīví jā íyó mitan. Chi maá quīvī juicio de cāyū ndihi, de tānū tāhvī nchivī nēhén. \p \v 8 De suni mā náā inī ndá nú tūhun yáhá, ñanī mánī: Jā nūū maá Jētohō ō chi iin-ni quīvī cúu tá cúu mil cuīyā, de mil cuīyā cúu tá cúu iin-ni quīvī. \p \v 9 De nsūú jā cúcuéé inī maá Jētohō ō sīquī tūhun jā ní nquee yuhú yā jā nenda yā, tá cúu nūū jáni inī sava nchivī. Chi sa íyó paciencia inī yā nūū ō, chi nduú cúnī yā jā tānū tāhvī ni iin ó, chi sa cúnī yā jā ndihi ó nacani inī ō jā sndóo ó cuāchi ó. \p \v 10 De quīvī jā nenda maá Jētohō ō, iin sanaā-ni quenda, tá nūū cúu jā iin sanaā-ni quénda jācuīhná jacuáā. De quīvī ñúcuán chi nihin ndasí andiví, de naā-ni. De ndihi jā íyó andiví chi naā sāhá ñuhūn. De ñayīví jíín ndācá jā íyó inī, ndihi cāyū. \p \v 11 De tú súcuán naā ndācá ñúcuán, de cánuú ndasí jā coo ndoo ánō ndá nú de chiñúhún vāha nú yā. \p \v 12 De cundetu nú de cundihvī inī nū jā ná quíji ñamā quīvī nenda Yāā Dios. De quīvī ñúcuán cāyū andiví de naā-ni. De ndācá jā íyó chi ndute sāhá ñuhūn. \p \v 13 De maá ó chi ndétu ó andiví jéé jíín ñayīví jéé, chi súcuán nī nquee yuhú Yāā Dios jā coo. De ñúcuán chi maá-ni tiñu ndāā jíín tiñu váha coo. \p \v 14 Túsaá ñanī mánī, juni ndétu ndá nú jā quee ndaā ndācá tiñu yáhá, de nducú ndéé nú tácua tá nenda yā de nīhīn yā ndá nú jā ndéē mānī nū jíín táhán nú, de coo ndoo nú jāá nduú nā cuāchi nú. \p \v 15 De ná jícūhun inī ndá nú jā síquī jā íyó paciencia maá Jētohō ō, jā ñúcuán cúu jā cācu ó. Chi hermano ō Pablo jā mānī ō jíín, suni súcuán nī ntee dē nūū nū, chi súcuán nī stéhēn Yāā Dios tūhun ndíchí yā nūū dē. \p \v 16 De cáhān dē sīquī tūhun yáhá nūū ndācá carta jā ní ntee dē. De nūū ndá carta dē ñúcuán chi íyó jacū tūhun jā víjín jícūhun inī ō. De ndá nchivī jāá nduú jícūhun inī jíín nchivī jāá nduú jíja jíín tūhun cándíja, chi násāma ji modo jā cáhān ndá tūhun víjín ñúcuán, tá cúu nūū násāma ji jā cáhān sava cā tutū īī. De súcuán sáhá ji jā tānū tāhvī maá ji. \p \v 17 De ndá ndóhó ñanī mánī, mitan de ja nī jinī nū nāsa coo ndācá tiñu yáhá. Túsaá de coto nú maá nú jā má cúniquīn nū tūhun stáhví jā stéhēn ndá tēe nēhén ñúcuán jāá nduú jétáhví dē yā. Chi tú nduú de snáā nū tūhun jā íñí nīhin nú jíín. \p \v 18 Chi sa cundihvī cā inī nū jā jīcūhun inī nū nāsa Yāā cúu maá Jētohō ō Jesucristo, Yāā scácu yóhó. De ná cúja cā inī nū jíín tūhun cúndáhví inī yā ndóhó. De ná cáhān ō jā viī ndasí cúñáhnú yā jondē mitan jíín níí cání. Súcuán ná cóo. Amén.