\id ROM \h ROMANOS \toc1 CARTA JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU ÑUU ROMA \toc2 ROMANOS \toc3 Ro. \mt1 CARTA JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU ÑUU ROMA \c 1 \p \v 1 Máá rí cúu Pablo, mozo Jesucristo, chi ni cana Yaā Dios ruhū cúu ri apóstol yā, ni jeni ya ruhū te ni tají yá ruhū jeē nácani ri jnūhun jeē jnáma ya ñayuu. \p \v 2 Te jnūhun un ní jejnūhun ya nde jenahán ndasɨ́, te yósó núū tútu iī jeē ní catee tēe ni canacani jnūhun ya. \v 3 Te jnūhun un cáhán sɨquɨ̄ Jitoho yō Jesucristo, Yaā cúu Sēhe Yaā Dios. Te ni nduu ya tēe, ni cacu ya chīji yucūn rey David. \v 4 Te ni natecu yā mēhñu ndɨ́yɨ ni sáha Espíritu iī, te súcuan ni steén Yaā Dios jeē cúu ya Sēhe ya jeē ndíso poder. \v 5 Te jeē jiín Jesucristo ni jēhe Yaā Dios jniñu luu yáha jeē cácuu ri apóstol, cájica ri jiín jnúhun Cristo, návāha coo ñayuu tācá nación jeē candíje i jeē sáha ya jehē i, te cuatáhú i nuū yā. \v 6 Te suni máá ró jijnáhan ró, suni ni cana ya rohó ní quɨ́vɨcoo ró ndaha Jesucristo. \p \v 7 Te tée ri carta yáha cuajeē nuū rohó ñáyuu ñuu Roma. Chi ni cundáhú ni Yaā Dios rohó, te ni cana ya rohó jéē coo ndoo coo iī rō nuū yā. Te ñúhun ni rī jeē maá Tátá yō Yaā Dios jiín Jítoho yō Jesucristo sáha ga yā jeē váha róhó, te sáha ya jeē coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō. \s1 Jeē cuní Pablo quihīn de ñuu Roma \p \v 8 Te xīhna gā cástūhun rí nuū rō jeē nácuatáhú rí nuū Yaā Dios jeē sɨquɨ́ rohó jijnáhan ró, chi ni sáha Jesucristo jeē váha róhó. Chi nɨ́ɨ́ ñáyɨ̄vɨ jíté núu jnūhun cuahān ndese vāha cácandíje ró yá. \v 9 Te máá Yaā Dios jiní yā jeē niní jícán tahú rī jehē rō jijnáhan ró nuū jicán tahú rī. Chi yōhyo ndɨ́hvɨ́ ni rī jejníñu ri nuū yā jeē nácani ri jnūhun Sēhe ya. \v 10 Te níní jícán tahú rī nuū yā jeē núu cúní yā te nde vijna te cuu jecondēhe rí rohó. \v 11 Chi cúu ni rī coto ri nuū rō jijnáhan ró, te stéén gā rī jnūhun ya nuū rō, návāha quendōo vāha ga anuá rō te cuɨñɨ nīhin ga rō jiín. \v 12 Súcuan cúní rī návāha sáha yó jéē ɨnuú coo ndeyɨ́ ni yō jijnáhan yó sɨquɨ̄ jeē ɨ́nuú cácandíje yó yá. \p \v 13 Hermano jijnáhan ró, cúní rī jeē na jécūhun ni rō jeē tɨ́jnɨ jínu ni cuu ni rī jecondēhe rí rohó, te nde vijna ná tu cuu. Chi cúní rī scuité núu ga rī jnūhun ya mēhñu ró, nájnūhun ni sáha ri mēhñu ñáyuu tāca gá nación. \v 14 Chi cúu ri tēe táú sɨquɨ̄ jnúhun ya, chi táú rī nacuāha ri jnūhun ya nuū ndɨhɨ ñayuu, cúu ñayuu jiní gā sɨquɨ̄ ndɨhɨ jeē iyó ñayɨ̄vɨ jíín jéē tu jíní cuɨtɨ, cúu ñayuu tūhva jíín jéē tú tūhva. \v 15 Jeē yúcuan cúu jeē ndɨhvɨ́ ni rī jeē suni nuū rohó ñáyuu ñuu Roma nacani ri jnūhun jnáma ya yohó. \s1 Jeē ndíso jnūhun vāha ya poder \p \v 16 Chi tu cúcanu rī sɨquɨ̄ jnúhun vāha ya, chi yūcuan cúu poder Yaā Dios jeē jnáma ya tāca ñáyuu cácandíje, xīhna gā ñayuu hebreo te suni tāca gá ñayuu. \v 17 Chi jnūhun vāha ya un stéén nuū yō jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē candíje yó jéē sáha ya jehē yō, te máá jéē candíje yó nɨ́ɨ́ cuáhān yō. Chi súcuan cáhán nuū tútu iī: Ñayuu jeē ní ndahva yā cuēchi i, técu i jeē candíje i jeē sáha ya jehē i, áchí. \s1 Sɨquɨ̄ jeē iyó ndasɨ́ cuéchi ñayuu \p \v 18 Chi jíní vāha yó jéē Yaā Dios andɨvɨ́, cuāha ya castigo xeēn nuū tāca ñáyuu tu cácandíje te máni cuēchi cásáha. Chi jíín jniñu néé cásáha i te cájesɨ i nuū jnúhun ndaā. \v 19 Te ma cúu cahān i jeē tu jécūhun ni i sɨquɨ̄ ndese Yaā cúu Yaā Dios, chi máá yá ni steén nuū i. \v 20 Chi jíín táca jeē ni sáha ya te cúu jécūhun ni ñayuu ndese Yaā cúu máá Yaā tu jíto i nuū. Chi nde ni jecōo ñayɨ̄vɨ jíín ndé vijna te cúu jécūhun vāha ni i jeē maá yá cúu Yaā Dios te íyó poder yā nɨɨ́ cáni. Te jeē yúcuan má cúu cuɨtɨ cahān i jeē tu jíní i jeē iyó yá. \v 21 Chi vēsú ni cajini i ndese Yaā cúu ya, te tu ní cáchiñúhún i ya jeē cúu ya Yaā Dios, te ni tu ní nácuatáhú i nuū yā. Chi sa suhva ni nduu i ñayuu cájeni cāhá ni, chi ni candunéé íī i, te ni quendōo nee ini anuá i. \v 22 Cácahān i jeē ndichí i, te sa suhva cácunéé i. \v 23 Chi ni castóo i Yaā Dios jeē yóhyo luu cújéhnu, jeē ma cúū cuɨtɨ. Te ni cajetáhú i tācá imagen jeē casáha i, jeē cáa nájnūhun tēe cájihī, te suni nde imagen saa jiín cóō jiín quɨtɨ cájica ndɨcúún ndaha. \p \v 24 Te jeē yúcuan ní siaá Yaā Dios i jeē na sáha i tācá jniñu jnéhén jniñu néé jéē cuní i. Te cásáha i jniñu néé jíín jnáhan i jeē cúu máá jnúhun canu. \v 25 Chi tu ní cácandíje i jnūhun ndaā Yaā Dios, chi sa ni cacandíje i jnūhun stáhú. Te cáhīyo yɨ́ñúhún i te cáchiñúhún i nuū tāca jéē ni sáha ya, lugar jeē chiñúhún i máá Yaā ni sáha ún, Yaā jeē cánuú cahān yō jeē cujéhnu ya nɨɨ́ cáni. Amén. \p \v 26 Jeē yúcuan ní siaá Yaā Dios i jeē na sáha i tācá jniñu néé jéē cándiyo ni i jeē cúu máá jnúhun canu. Chi nde ñahan ni casama ña modo sɨhɨ́, te ni quɨ̄vɨ ña jíín modo neé. \v 27 Te suni súcuan tēe ni casiáá de modo chíjniñu jíín ñahan. Te nde ni nduquījí de ni casáha ndɨyɨ̄ de jíín jnáhan yɨ́ɨ́ de, te tēe jíín tée ni casáha de jniñu jnúhun canu. Te cándoho de castigo sɨquɨ̄ jníñu néé ní casáha de. \p \v 28 Te jeē tu ní cácuni i cuajnúhún i Yaā Dios, jeē yúcuan ní siaá yā i jeē na cáni néé ni i, te sáha i tācá jniñu jeē tu íyó váha. \v 29 Te máni máá na jniñu jeē tu íyó ndáā cándɨhvɨ̄ ni, te cájica jnéní, cásáha jniñu néé, cándiyo ni, cájito uhū jnáhan. Te máni jeē cácucuésún ni, cájehni ndɨ̄yɨ, cájejnáhan, cástáhú, cásáhuhū jnáhan, cásájnúhún sɨquɨ̄ jnáhan. \v 30 Cácahān jnūhun néé sɨ́quɨ̄ jnáhan, cájito uhū Yaā Dios, cácujéē ni, cásándúxí máá, cásátéyɨ́ máá, cájequin costumbre neé, tu cájendetū nuū tatá nuū naná. \v 31 Te tu cájecūhun cuɨtɨ ni, tu squícu jnūhun jéjnūhun, tu íyó mánī jiín jnáhan, tu íne cáhnu ni nuū jnáhan, tu cúndáhú ni jnáhan. \v 32 Te je cájini vāha i jeē ni sándaā Yaā Dios jeē ñáyuu casáha súcuan, cánuú jnahnū ndetū i. Te vēsú súcuan cájini i, te níní cásáha i jniñu néé un, te suni cánujnahan ni i jeē casáha jnáhan i súcuan. \s1 Ndaā sándaā Yaā Dios sɨquɨ̄ cuéchi \c 2 \p \v 1 Núu súcuan te róhó jéē cahán cuēchi sɨquɨ̄ jnáhan, núu na‑ni ñayuu cúu ró, ma cúu cahān rō jeē tú na cuēchi máá ró. Chi jeē cahán rō cuēchi sɨquɨ̄ jnáhan ró cúu jeē ndénehen ró cuéchi sɨquɨ̄ maá ró. Chi róhó jéē cahán cuēchi, suni súcuan sáha máá ró cuēchi. \v 2 Chi jíní yō jeē Yaā Dios, ndaā sáha ya jeē ndónda ya sɨquɨ̄ cuéchi ñayuu casáha súcuan. \v 3 Te róhó jéē cahán cuēchi sɨquɨ̄ ñáyuu casáha cuēchi, te suni súcuan sáha máá ró, ¿te á jéni ni rō jeē cácu máá ró quɨvɨ̄ ndónda Yaā Dios sɨquɨ̄ cuéchi, chí naún? \v 4 ¿A cújéē ni rō nuū jnúhun jeē yóhyo vāha ni Yaā Dios jiín ró, jíín jéē iyó paciencia yā jeē tú yachī cuāha ya castigo nuū rō? ¿Te á tu jécūhun ni rō jeē jnúhun jeē yóhyo vāha ni yā sáha jeē nácani ni rō sɨquɨ̄ cuéchi ró? \v 5 Chi nīhni ni rō te tu nácani ni rō sɨquɨ̄ cuéchi ró. Te jeē yúcuan cáyā gā rō castigo sɨquɨ̄ rō quɨvɨ̄ sáha Yaā Dios juicio, máá quɨ́vɨ̄ jeē cóo ndijin jeē ndaā sándaā yā sɨquɨ̄ cuéchi. \v 6 Chi chunaa yā nuū ná ɨɨn ná ɨɨn ñayuu núu ndese jniñu ni casáha i. \v 7 Te ñayuu jeē tu jécuɨñɨ̄ i jeē sáha i jniñu váha, cuāha ya jnūhun jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni. Chi ndúcú i quɨ̄vɨ i nuū ndujéhnu yɨ́ñúhún i, nuū nɨɨ́ cáni cotecu i. \v 8 Te quɨtɨ̄ ni yā te cuāha ya castigo nuū ñáyuu cujéē ni nuū yā, te cúnīhni ni nuū jnúhun ndaā, chi sa nuū jnúhun yacuá yóho jetáhú i. \v 9 Te tāca ñáyuu casáha jniñu néé, chi nihīn i jnūndóho xeēn te cucuíhyá ndasɨ́ ni i, xīhna gā ñayuu hebreo te suni súcuan ñayuu tāca gá nación. \v 10 Te sa suhva tāca ñáyuu casáha jniñu váha, chi quɨ̄vɨ i nuū ndujéhnu yɨ́ñúhún i, te coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni i, xīhna gā ñayuu hebreo te suni súcuan ñayuu tāca gá nación. \p \v 11 Chi Yaā Dios tu sáha ya cuenta ndese cúu ɨɨn ɨɨn ñayuu, chi ɨnuú sáha ya jiín i. \v 12 Chi tāca ñáyuu jeē casáha cuēchi, vēsú tu cáyɨhɨ i chīji ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés, te tu níní ley un te jnahnū ndetū i. Te tāca ñáyuu cáyɨhɨ chīji ley Moisés te cásáha cuēchi, jíín ley un sándaā yā cuēchi i. \v 13 Chi tu ndáhva Yaā Dios cuēchi ñayuu jeē maá jéē cúni nahín‑ni i jnūhun cáhán ley yā. Chi sa suhva ñayuu squícu jeē cahán ley yā cúu jeē ndáhva yā cuēchi i. \v 14 Chi ñayuu tācá nación jeē tu cánevāha tutu ley jeē ni jéhe ya nuū ñáyuu hebreo, te núu cásquícu máá i ley yā, suu cúu jeē cánevāha i ley yā ini anuá i, vēsú tu cánevāha i tutu ley un. \v 15 Te súcuan cástéén i jeē jnúhun ndácu ley un chi ñúhun ini anuá i. Te tāca jéē cájeni ni i jíín ánuá i, suu cúu jeē steén nuū i sɨquɨ̄ núu ni sáha i cuēchi chí váha ni sáha i. \v 16 Te súcuan coo máá quɨ́vɨ̄ jeē jiín Jesucristo sándaā Yaā Dios sɨquɨ̄ tāca jéē tu íyó váha jeē ní cajeni sāhí ni tāca ñáyuu. Súcuan cáhán jnūhun vāha ya jeē nácani ri. \s1 Sɨquɨ̄ jeē tu cásquícu ñayuu hebreo ley Moisés \p \v 17 Te róhó cácahān rō jeē tée hebreo cácuu ró, te cátenuū rō maá ley Moisés, te cácutéyɨ́ ró jeē sɨquɨ́ Yaā Dios. \v 18 Te cájeni ni rō jeē jiní rō ndese nújnahan ni yā, jiín jéē cúu nácāji vāha ró ndé‑ni cúu jniñu váha, chi ni cacutūhva ró ley un. \v 19 Te cájeni ni rō jeē maá ró cácuu tēe stéén ichi Yaā Dios nuū ñáyuu tu cájini cuɨtɨ, jíín jéē cúu sáha ró jéē cúndijin ini anuá ñayuu cájica nájnūhun nuū néē. \v 20 Te cájeni ni rō jeē cúu stéén rō nuū ñáyuu tú tūhva jnūhun ya, jiín jéē maá ró cácuu maestro nuū ñáyuu tu jécūhun ni. Chi jíín tutu ley yā te cájini rō ndese cúu jnūhun ndíchí jnūhun ndaā, cájeni ni rō. \v 21 Núu súcuan te máá ró jeē castéén nuū ñáyuu, ¿te naun tu cástéén rō nuū maá ró? Te máá ró jeē cácahān jeē ma sácuíhná i, ¿te naun cásácuíhná máá ró? \v 22 Te máá ró jeē cácahān jeē ma cósɨ́quɨ́ ndéē i, ¿te naun cásɨ́quɨ́ ndéē maá ró? Te máá ró jeē cácahān jeē cácuquini ni rō ídolo, ¿te naun cásácuíhná ró ndajníñu jeē yúcu ini vehe ídolo? \v 23 Te cácutéyɨ́ ró jiín ley Yaā Dios, te vēsú súcuan te cásáha ró jéē cácahān ñayuu sɨquɨ̄ yā, chi tu cásquícu máá ró jnūhun ndácu ley yā ún. \v 24 Chi súcuan yósó núū tútu iī: Ñayuu tāca gá nación, máni cácahān ndevāha i sɨquɨ̄ Yaā Dios, jeē sɨquɨ́ cuéchi róhó ñáyuu hebreo. \p \v 25 Te núu cásquícu ró ley Moisés, yūcuán na te níhín jníñu ndije jeē ní canihīn rō jnunī circuncidar. Te núu tu cásquícu ró ley un, te vēsú ni cuu ró circuncidar, te nájnūhun jeē tu ní cúu ró. \v 26 Te tēe tācá nación, núu cásquícu de jniñu ndácu ley un, vēsú tu ní cánihīn de jnunī circuncidar, núu súcuan te nájnūhun ni canihīn de jnunī circuncidar. \v 27 Te tēe jeē tu ní cúu circuncidar yɨquɨ cúñu de, te cásquícu de ley yā, máá de cahān cuēchi sɨquɨ̄ rō. Chi tu cásquícu ró, vēsú cánevāha ró tutu ley un, te ni cuu ró circuncidar. \v 28 Chi nasūu jéē cáa ichi sɨ́quɨ́ ɨɨn tēe sáha jeē cúu ndije de tēe hebreo. Te ni nasūu jéē cúu circuncidar yɨquɨ cúñu ɨɨn tēe sáha jeē cúu de tēe ndaā. \v 29 Chi sa suhva tēe cúu hebreo ndije, cúu jeē ini anuá de ñúhun jnūhun ndaā. Te tēe cúu circuncidar ndije, chi nde jiín ini jiín ánuá de sáha de jniñu ndaā te nasūu jéē ndíso de jnunī circuncidar jeē cahán ley un cúu. Tēe cándāa súcuan, nasūu ñáyuu cájejnúhún i de, chi máá Yaā Dios. \c 3 \p \v 1 ¿Núu súcuan te na vé iyó gá nuū ñáyuu hebreo jeē quéndōo vāha ga i? ¿Te ndé níhín jníñu jeē casáha i circuncidar? \v 2 Vāha ndasɨ́ níhín jníñu. Xīhna gā nihín jníñu jeē ni jéhe Yaā Dios jnūhun ya nuū maá i. \v 3 Te vēsú sava i tu ní cácandíje, ¿te á suu sáha jeē ma squícu ga Yaā Dios jnūhun ni jejnūhun ya, chí naún? \v 4 Tú cuɨtɨ jeē súcuan, chi vēsú núu ndɨhɨ ñayuu castáhú i, te Yaā Dios chi íyó ndáā yā. Chi suhva yósó nuū tútu iī jeē ni cáhān ɨɨn tēe jíín yá: \q1 Cahān ñayuu jeē iyó ndáā ni jíín táca jnúhun cáhán ni, \q1 te cuni i jeē iyó ndáā ní vēsú núu cácahān i sɨquɨ̄ ní. \m Achí tutu. \p \v 5 Te cácahān sava ñayuu jeē iyó váha jeē sáha yó cuéchi, chi cuēchi yó jéjníñu stéén jeē iyó ndáā Yaā Dios. Núu súcuan ¿te á cuu cahān yō jeē tú vāha sáha Yaā Dios jeē jéhe ya castigo núu jéjníñu cuēchi yó súcuan? (Va cáhán‑ni nde ri nájnūhun cácahān ñayuu ñayɨ̄vɨ́.) \v 6 Tú cuɨtɨ jeē súcuan. Chi núu jeē tú vāha sáha Yaā Dios, ¿te ndese cuu sándaā yā cuēchi ñayuu ñayɨ̄vɨ́? \p \v 7 Te núu jnūhun stáhú cácahān ñayuu jéjníñu stéén jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē máni cáhán ndaā yā, ¿te á cuu cahān yō jeē tú vāha jeē cahán yā jeē cuēchi cúu jeē castáhú i? \v 8 Tuú, chi núu jeē súcuan cúu, te cuu cahān yō jeē vetū‑ni sáha yó jéē neé návāha quee jeē váha núú. Te sava ñayuu cácahān ndevāha i sɨquɨ̄ rī jeē súcuan cástéén rī, te tú ndaā. Ñayuu ún chi íyó váha jeē ndénehen ya cuēchi sɨquɨ̄ i. \s1 Ndɨvii yō iyó cuéchi \p \v 9 Núu súcuan ¿te á váha ga ñayuu cácuu yóhó ñáyuu hebreo vēsú ɨnga ñayuu naún? Tú cuɨtɨ jeē súcuan. Chi je ni cacahān yō jeē vēsú ñayuu hebreo chí ñáyuu tāca gá nación, ndɨvii yō yɨ́hɨ chīji cuēchi. \v 10 Chi suhva cáhán tutu iī: \q1 Tú cuɨtɨ na ñayuu ndaā iyó, ni ɨɨn i. \q1 \v 11 Te tú cuɨtɨ ñayuu jécūhun ni iyó, \q1 te tú ni ɨɨn i nánducú i Yaā Dios. \q1 \v 12 Ndɨhɨ i ni cascuíta i jnūhun ya, \q1 te ɨnuú‑ni ni castɨ́vɨ ndɨhɨ i máá i. \q1 Te tú cuɨtɨ ñayuu sáha jniñu váha íyó, ni ɨɨn i. \q1 \v 13 Yaū sucūn i cúu nájnūhun yaū ndɨ̄yɨ jeē núne, \q1 chi máni jnūhun stáhú cácahān i. \q1 Te nájnūhun veneno coō yɨ́hɨ yuhu i, \q1 \v 14 chi máni máá jnúhun ndevāha jnūhun uvuā cácahān i. \q1 \v 15 Te yōhyo ñama jehē i jeē cáhni i ndɨ̄yɨ. \q1 \v 16 Te ndé‑ni cúu‑ni nuū cájica i te squɨ́vɨ i jnūndóho jeē jnahnú ndetū ñayuu. \q1 \v 17 Te tu cájica cuɨtɨ i jíín jnúhun coyūcu mánī i, \q1 \v 18 te ni tu cánacani ni i jeē cónso īyo i nuū Yaā Dios. \m Achí tutu. \p \v 19 Te jíní yō jeē tāca jnúhun cáhán ley jenahán, chi cáhán nuū ñáyuu yɨ́hɨ chīji ley un, návāha ndɨhɨ i ma cúu cahān i jehē i. Chi ndenehen Yaā Dios cuēchi sɨquɨ̄ i nde jiín ñáyuu nɨɨ́ ñáyɨ̄vɨ́. \v 20 Chi tú ni ɨɨn ñayuu quendōo ndaā i nuū yā jeē nducú i squícu i jniñu ndácu ley un. Chi ley un jéjníñu máni návāha cuni yō jeē iyó cuéchi yó. \s1 Jeē jnáma ya yohó sɨ́quɨ̄ jeē candíje yó jéē sáha ya jehē yō \p \v 21 Te vijna te je cájini vāha yó ndese ndáhva Yaā Dios cuēchi yó. Te nasūu ley un sáha jeē quéndōo ndaā yō, vēsú maá tutu ley jiín tée ni canacani jnūhun ya, ni cacahān ndese ndáhva yā cuēchi ñayuu. \v 22 Chi tāca ñáyuu jeē cácandíje i jeē ni jíhī Jesucristo jeē chúnaa yā cuēchi i, chi ndahva Yaā Dios cuēchi i sɨquɨ̄ jeē súcuan cácandíje i. Chi ɨnuú‑ni cúu tācá ndɨhɨ ñayuu. \v 23 Chi ndɨhɨ yó ni casáha cuēchi, te jeē yúcuan tu ní cúu quendōo ndaā yō nuū Yaā Dios. \v 24 Te sɨquɨ̄ jeē yóhyo vāha ni Yaā Dios, jeē yúcuan ndáhva yā cuēchi yó súcuan‑ni. Chi sɨquɨ̄ jeē ni jíhī Cristo Jesús cúu jeē jnáma ya yohó. \v 25 Chi Yaā Dios ni jeni ya Cristo návāha socō yā maá yá chunaa yā cuēchi yó jéē ni jíhī yā. Te jnáma ya yohó núu súcuan cándíje yó. Te súcuan ni sáha Yaā Dios návāha stéén yā jeē Yaā ndaā cúu ya. Chi ichi yátá ni īyo paciencia yā, te tu ní chíhi ya cuenta cuēchi ñayuu. \v 26 Te tiempo yáha stéén yā jeē Yaā ndaā cúu ya, chi ndaā sáha ya jeē squéndōo ndaā yā ñayuu candíje vēsú íyó cuéchi i, chi cácandíje i jeē ní chunaa Jesús cuēchi i ni ndahva yā. \p \v 27 Núu súcuan ¿te á cuu cutéyɨ́ gá yō sɨquɨ̄ maá yó? Ma cúu cuɨtɨ, chi ma cúu cutéyɨ́ yó cani ni yō jeē vāha squícu yó ley yā. Chi jnáma ya yohó máá sɨ́quɨ̄ jeē candíje yó jéē sáha ya jehē yō. \v 28 Núu súcuan te je jíní yō jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē súcuan cándíje yó, te nasūu jéē nducú yó squícu yó jéē ndácu ley. \p \v 29 ¿Te á núū maá‑ni ñayuu hebreo cúu ya Yaā Dios, chí naún? Tuú, chi suni cúu ya Yaā Dios jeē jnáma ñayuu tāca gá nación. \v 30 Chi ɨɨn‑ni Yaā Dios iyó, te ndáhva yā cuēchi ñayuu cácandíje jeē ni sáha ya jehē i, cúu ñayuu ndíso jnunī circuncidar, cúu ñayuu jeē tuú. \v 31 Te jeē candíje yó jéē jnáma ya yohó, ¿á sáha jeē tuá jíni ñúhún squícu yó ley yā, chí naún? Tú cuɨtɨ, chi sa suhva sáha jeē váha ga cuu squícu yó ley yā. \s1 Abraham cúu ɨɨn ejemplo nuū yō \c 4 \p \v 1 Núu súcuan ¿te ndese cahān yō sɨquɨ̄ tāca jéē ní cuu jíín jíí yō Abraham? ¿Ndese ni ndahvā cuēchi de? \v 2 Nasūu jéē ni sáha máá de cúu jeē ní ndahva Yaā Dios cuēchi de. Chi núu jeē súcuan cúu núú, te cuu cutéyɨ́ de jeē váha ni sáha de. Te tu ní cútéyɨ́ de, chi nasūu sɨ́quɨ̄ jeē ni sáha máá de cúu jeē ní ndahva Yaā Dios cuēchi de. \v 3 ¿Chi ndese cáhán tutu iī? Cáhán jeē ní candíje Abraham jeē sáha ya jeē ni jéjnūhun ya nuū de, te jeē yúcuan ní ndahva yā cuēchi de. \v 4 Te ɨɨn ñayuu sájniñu, te yāhu i chi nasūu jéē cútahū i cúu, chi jeē chúnaa yō nuū i cúu. \v 5 Te jeē jnáma Yaā Dios ñayuu, chi jeē cútahū i cúu. Chi vēsú tu cúu squícu i tācá jniñu váha, te núu candíje i jeē jnáma ya i nuū cuéchi i, yūcuán na te ndahva yā cuēchi i. \v 6 Te David suni ni cahān de ndese yōhyo ndetū ñayuu jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi i, vēsú tu cúu sáha i ni ɨɨn jniñu jeē quéndōo ndaā i nuū yā. \v 7 Chi ni cahān de: \q1 Nacā ndetū ñayuu jeē íne cáhnu ni yā nuū jníñu néé ni sáha i, \q1 te tu ndénehen ya cuēchi sɨquɨ̄ i. \q1 \v 8 Te nacā ndetū tēe jeē tuá chíhi máá Jítoho yō cuenta cuēchi de. \m Achí tutu. \p \v 9 ¿Te á máni máá ñáyuu squícu ley circuncidar cúu jeē quéndōo ndetū? ¿Chí suni quéndōo ndetū ñayuu jeē tu cúu circuncidar naún? Suni máá i quéndōo ndetū i. Chi je ni cahān yō jeē ní candíje Abraham jeē sáha ya jeē ni jéjnūhun ya, te jeē yúcuan ní ndahva yā cuēchi de. \v 10 Te ná ni ndahva yā cuēchi de, ¿á je ni cuu de circuncidar, chí ndé ná tuú? Nasūu jéē jé ni cuu de circuncidar, chi nde ná tuú. \v 11 Te cuéé gá te ni nihīn de jnunī circuncidar. Te suu ni cuu ɨɨn seña, nájnūhun ɨɨn sello jeē ní ndahva yā cuēchi de sɨquɨ̄ jeē súcuan ni candíje de. Te jeē yúcuan ní cahān yā jeē cuu de jíí nuū tāca ñáyuu jeē candíje i jeē sáha ya jehē i, suni nuū ñáyuu tu ní cúu circuncidar, chi suni ndahva yā cuēchi máá i. \v 12 Te suni cúu de jíí nuū ñáyuu ní cuu circuncidar, te nasūu máni jeē ní cuu i circuncidar, chi suni jeē ní jnɨɨ i ejemplo de. Chi cácandíje i jeē sáha ya jehē i, nájnūhun ni candíje máá de nde ná tu cuu de circuncidar. \s1 Núu candíje yó te sáha Yaā Dios jeē ni jéjnūhun ya \p \v 13 Chi ni jejnūhun Yaā Dios nuū Abraham jiín núū tāca yúcūn de jeē cuāha ya nɨɨ́ ñáyɨ̄vɨ́ cuu tahū de. Te nasūu sɨ́quɨ̄ jeē ní nducú de squícu de ley yā cúu jeē ní jejnūhun ya un núū de, chi sa suhva sɨquɨ̄ jeē ní candíje de jeē ni jéjnūhun ya, te ni ndahva yā cuēchi de. \v 14 Chi núu jeē máni máá ñáyuu nducú squícu ley cúu jeē nihín jeē ni jéjnūhun ya, núu súcuan te cándíje cāha yó nuú, te ma nihín jníñu jeē ni jéjnūhun ya ún. \v 15 Te ley chi sáha jeē nihín ñayuu castigo sɨquɨ̄ jeē tu cúu squícu i. Te núu jeē tu ley, te suni tú na jnūhun stɨ́vɨ ñayuu sɨquɨ̄ ley coo núú. \p \v 16 Núu súcuan te ni jejnūhun ya jeē sáha ya jeē váha jíín ñáyuu sɨquɨ̄ jeē candíje i jeē súcuan sáha ya, te jeē cútahū i súcuan‑ni cúu. Te jeē ni jéjnūhun ya ún, íyó cutú nuū tāca yúcūn Abraham, te nasūu núū maá‑ni ñayuu jeē nducú squícu ley jenahán, chi suni nuū tāca ñáyuu cácandíje nájnūhun ni candíje Abraham. Te súcuan cúu de jíí nuū tāca yó jeē cácandíje yó. \v 17 Súcuan ni sáha Yaā Dios chi ni candíje de jeē sáha ya. Chi súcuan cáhán tutu iī: Ni jeni ri rohó cuu ró jíí nuū cuehē ndasɨ́ ñáyuu. Súcuan ni cahān maá Yaā jeē nastécu ndɨ̄yɨ te cáhán yā ndese coo tāca jéē ná tu coo. \p \v 18 Te ni candíje de, te ni cocuhun teyɨ́ ni de jeē ni jéjnūhun ya jeē coo cuehē yucūn de, vēsú tuá na modo coo sēhe de núú. Te jeē yúcuan ní nduu de jíí nuū cuehē ndasɨ́ ñáyuu, nájnūhun ni cahān Yaā Dios: Súcuan nducuehē yucūn rō, achí yá jiín de. \v 19 Te je yajni jinū de ciento cuiyā, te vēsú súcuan te tu ní quénda de nuū jnúhun cándíje de, vēsú jiní de jeē maá de jíín ñasɨhɨ́ de Sara je jéhnu ndasɨ́ ndɨndúú de jeē ma cúu ga coo sēhe de. \v 20 Te tu ní nácani sɨquɨ́ ni de jeē ma cándíje ga de jnūhun ní jejnūhun Yaā Dios jeē coo sēhe de. Chi sa suhva ni candíje nīhin ga de, te ni nacuatáhú de nuū Yaā Dios. \v 21 Chi ni cucáhnu vāha ni de jeē cúu squícu Yaā Dios ndɨhɨ jeē ni jéjnūhun ya. \v 22 Te jeē yúcuan ní ndahva yā cuēchi de sɨquɨ̄ jeē súcuan ni candíje de. \p \v 23 Te nasūu máá‑ni sɨquɨ̄ Abraham cúu jeē yosó núū tútu jeē ní ndahva yā cuēchi de jeē ní candíje de. \v 24 Chi suni yósó jéē sɨquɨ́ yohó jíjnáhan yó. Chi suni ndáhva yā cuēchi máá yó jéē candíje yó jéē cúu ya Yaā ní nastécu Jitoho yō Jesús. \v 25 Chi ni jihī Jesús jeē chúnaa yā cuēchi yó, te ni natecu yā návāha ndahva Yaā Dios cuēchi yó. \s1 Ndese quéndōo ñayuu jeē ndáhva yā cuēchi \c 5 \p \v 1 Núu súcuan te je ni ndahva Yaā Dios cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē ní candíje yó jéē sáha ya jehē yō. Te jeē yúcuan ní sáha ya jeē ní ndɨ̄vɨ yó núū jnúhun manī yā jiín yó, sɨquɨ̄ jeē ni jíhī Jitoho yō Jesucristo jehē yō. \v 2 Chi máá Cristo ni sáha jeē ni quɨ́vɨcoo yó núū Yaā Dios, chi ni sáha ya jeē váha yóhó sɨ́quɨ̄ jeē súcuan cándíje yó. Te cáhīin nīhin yó jíín jnúhun jeē sáha ya jeē váha yóhó. Te cúsɨɨ̄ ni yō chi ñúhun ni yō jeē jinú yō nuū lúu cujéhnu yó jíín Yaā Dios. \v 3 Te nasūu máá yáha‑ni, chi suni cúsɨɨ̄ ni yō jeē ndóho yó jnúndóho. Chi jíní yō jeē maá jnúndóho sáha jeē jéndeyɨ́ ni yō. \v 4 Te jeē jéndeyɨ́ ni yō sáha jeē íje vāha yó cuu yó ñáyuu ndaā. Te jeē íje vāha yó sáha jeē ñúhun ni yō tāca jéē váha jeē cóo. \v 5 Te tāca jéē ñúhun ni yō, chi nihīn nahín yó. Chi jnūhun cúndáhú ni Yaā Dios yohó, ni cunuú ini anuá yō, sáha Yaā Dios jeē jiín Espíritu Santo jeē ni jéhe ya nuū yō. \p \v 6 Chi náa ndóho yó jéē ma cúu cuɨtɨ jnama yó máá yó, te ni jihī Cristo jehē yohó jéē cúu yó ñáyuu íyó cuéchi. Te ni jihī yā maá quɨ́vɨ̄ jeē jé ni jeni Yaā Dios. \v 7 Te yɨɨ́ cúu jeē cúū ɨɨn ñayuu jehē ɨnga ñayuu, vēsú jehē ɨɨn ñayuu ndaā. Chí sanaa te íyó jínu jeē chúndeyɨ́ ni ɨɨn tēe cuu de jehē ɨɨn tēe ndaā vāha. \v 8 Te máá Cristo chi ni jihī yā jehē yō náa máni cuēchi sáha yó, te súcuan ni steén Yaā Dios jeē cundáhú ni yā yohó. \v 9 Te vijna je ni ndahva Yaā Dios cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē ni jíhī Cristo jehē yō. Núu súcuan te suni jíní vāha yó jéē jnama Cristo yohó núū castigo quiji quɨvɨ̄ sáha Yaā Dios juicio. \v 10 Chi náa cúu ga yō enemigo Yaā Dios, te sɨquɨ̄ jeē ni jíhī Sēhe ya jehē yō, te ni sáha ya jeē ndɨ́vɨ yó núū jnúhun manī yā jiín yó. Te jeē súcuan ní ndɨ̄vɨ yó nuū jnúhun manī yā jiín yó, te suni jíní vāha yó jéē cācu yó sɨ́quɨ̄ jeē técu Cristo, nduú yá jiín yó. \v 11 Te nasūu máá yáha‑ni, chi suni cúsɨɨ̄ ndasɨ́ ni yō jiín Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ni sáha Jitoho yō Jesucristo jehē yō, chi máá yá ni sáha jeē ní ndɨ̄vɨ yó núū jnúhun manī Yaā Dios jiín yó. \s1 Jnūhun Adán jiín jnúhun Cristo \p \v 12 Núu súcuan te jíní yō jeē ni quɨ́vɨ cuēchi ini ñayɨ̄vɨ ní sáha máá ɨɨn‑ni tēe Adán. Te jeē sɨquɨ́ cuéchi yúcuan te ni jecōo cuehyɨ̄ jéhni ñayuu. Te jeē yúcuan cúu jeē jihí ndɨhɨ ñayuu, chi ndɨhɨ i yɨ́hɨ cuēchi. \v 13 Te nde ná tu cuāha ya ley nuū Moisés, te je íyó cuéchi ini ñayɨ̄vɨ́. Te sɨquɨ̄ jeē ná tu coo ley yā, te tu ní chíhi ya cuenta jeē castɨ́vɨ i. \v 14 Te vēsú súcuan te nde tiempo Adán te nde tiempo Moisés ni yɨhɨ ñayuu chīji cuehyɨ̄ jeē jéhni i sɨquɨ̄ jeē iyó cuéchi i. Chi ni jihī i sɨquɨ̄ cuēchi ni casáha máá i, vēsú tu ní sáha i jnáhan cuēchi jeē ni sáha Adán jeē ní cunīhni ni de nuū ɨɨn jniñu ní ndacu ya. Te Adán ni cuu de ɨɨn muestra maá Yaā ní quiji cuéé gá. \p \v 15 Te jnūhun jeē ni sáha Adán cuēchi, tu quíjnáhan cuɨtɨ jiín táhū jeē jnáma Yaā Dios yohó. Chi jeē ni stɨ́vɨ máá ɨɨn‑ni tēe ún, jeē yúcuan cúu jeē jihí ndɨhɨ yó. Te jnūhun jeē jnáma Yaā Dios yohó cújéhnu ndasɨ́ gá, chi sɨquɨ̄ jeē ni sáha máá ɨɨn‑ni tēe Jesucristo cúu jeē súcuan‑ni jnáma ya ndɨhɨ ñayuu candíje. \v 16 Te cuēchi jeē ni sáha máá ɨɨn‑ni Adán, tu quíjnáhan cuɨtɨ jíín jnúhun jeē jnáma Yaā Dios yohó. Chi sɨquɨ̄ máá ɨɨn‑ni cuēchi ún te ni quɨ̄vɨcoo ñayuu chīji jnūhun jnahnū ndetū i. Te jnūhun jeē jnáma ya ñayuu, sa suhva sáha jeē súcuan‑ni ndáhva yā cuēchi i, vēsú yōhyo cuehē cuēchi ni casáha i. \v 17 Chi sɨquɨ̄ jeē ni sáha máá ɨɨn‑ni tēe Adán cuēchi, te ni nihīn poder cuehyɨ jéhni ñayuu. Te sa suhva sɨquɨ̄ jeē ni jíhī maá ɨɨn‑ni tēe Jesucristo, te víhyá gā ni nihīn ñayuu maá yá poder jeē cótecu i caca ndaā i jíín yá. Chi ni ndahva yā cuēchi i sɨquɨ̄ jeē yóhyo vāha ni yā. \p \v 18 Núu súcuan te sɨquɨ̄ jeē ni sáha máá ɨɨn‑ni tēe Adán cuēchi, te ni quɨ̄vɨcoo ndɨhɨ ñayuu chīji jnūhun jnahnū ndetū i. Te sa suhva sɨquɨ̄ jeē ni sáha máá ɨɨn‑ni tēe Jesucristo ɨɨn jniñu váha ndasɨ́, te ndáhva Yaā Dios cuēchi ndɨhɨ ñayuu te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 19 Chi sɨquɨ̄ jeē tu ní jéndije máá ɨɨn‑ni tēe, te ni quɨ̄vɨcoo cuehē ndasɨ́ ñáyuu chīji cuēchi. Te suni súcuan sɨquɨ̄ jeē ní jendije máá ɨɨn‑ni tēe Jesucristo, te ndáhva Yaā Dios cuēchi cuehē ndasɨ́ ñáyuu. \p \v 20 Te ni jēhe ya ley yā návāha cuni yō jeē cuéhē cuēchi cásáha yó. Te jeē ní nducuehē cuēchi yó, te víhyá gā cuehē cúu jnūhun jeē váha ni yā jeē íne cáhnu ni yā nuū yō. \v 21 Núu súcuan te nájnūhun ni nihīn poder cuehyɨ̄ jéhni ñayuu sɨquɨ̄ jeē iyó cuéchi i, suni súcuan íyó poder jnūhun jeē váha ni yā jiín yó. Chi ndáhva yā cuēchi yó te cotecu yō nɨɨ́ cáni sɨquɨ̄ jeē ni jíhī Jitoho yō Jesucristo jehē yō. \s1 Jeē tuá yɨ́hɨ yó chíji cuēchi chi yɨ́hɨ yó ndaha Cristo \c 6 \p \v 1 Núu súcuan ¿te ndese cahān yō? ¿A caca ga yō jiín cuéchi návāha víhyá gā sáha ya jeē váha yóhó jéē cóne cáhnu ni yā nuū yō? \v 2 Ma cúu cuɨtɨ. Chi nájnūhun je ni jihī yō jeē tuá yɨ́hɨ yó chíji cuēchi, te ma cúu ga caca yó jiín cuéchi núu súcuan. \v 3 ¿A tu cájecūhun ni rō jeē tāca yó jeē ní jendute yó sɨ́quɨ̄ jeē ni quɨ́vɨ yó ndaha Cristo Jesús, suni ni jendute yó sɨ́quɨ̄ jeē ni quɨ́vɨ yó chíji jnūhun jeē ni jíhī yō jiín yá? \v 4 Chi jeē ní jendute yó cúu nájnūhun ni quindūji yó jéē ni jíhī yō jiín yá. Te vijna te cuu caca yó jíín vida jeé jeē ni jéhe ya nuū yō, chi nájnūhun suni ni natecu yō jiín yá. Chi ni natecu yā ni sáha Tátá yā jiín poder jeē cujéhnu ndasɨ́ yá. \p \v 5 Chi núu ni cundúú yó jiín yá sɨquɨ̄ jnúhun jeē ni jíhī yō jiín yá, te suni súcuan cúndúú yó jiín yá sɨquɨ̄ jnúhun jeē ní natecu yō jiín yá. \v 6 Chi jíní yō jeē ní naa modo maá yó jeē ni jíca yó jíín ichi yátá, chi ni quɨ̄vɨ yó núū jnúhun jeē ni jíhī yō jiín Cristo jicā cruz. Te súcuan ni naa modo yō jeē cúu yó mozo nuū cuéchi, návāha tuá cuajníñu yó núū tācá jniñu jeē máni cuēchi cúu. \v 7 Chi ñayuu jeē jé ni cajihī, je ni quendacoo i chīji tāca cuéchi. \v 8 Te núu je ni jihī yō jiín Cristo, te cándíje yó jéē suni súcuan ni natecu yō jiín yá. \v 9 Chi jíní yō jeē ní natecu Cristo, te ma cúū cuɨtɨ ga yā, chi cuehyɨ̄ jéhni yóhó, tuá na vé cúu sáha jíín yá. \v 10 Chi jeē ni jíhī yā, te ɨɨn jínu‑ni ni jihī yā jeē sɨquɨ́ cuēchi ñayuu. Te jeē técu yā vijna, chi sáha ya jeē cuní Yaā Dios. \v 11 Te suni súcuan róhó jíjnáhan ró, sáha ró cuenta jeē nájnūhun ni cajihī rō jeē ní quendacoo ró chíji cuēchi. Te cátecu rō návāha sáha ró jéē cuní Yaā Dios, chi ndúú ró jiín Jítoho yō Cristo Jesús. \p \v 12 Núu súcuan te ma cuáha ga rō jnūhun quɨhɨ ró chíji cuēchi jíín yɨquɨ cúñu rō jeē cúū. Chi cuēchi ún stɨ́hvɨ́ ni rohó jéē na sáha ró táca jéē ndíyo néé ni rō. \v 13 Te ma cuáha ró máá ró cuajníñu ró núū cuéchi jeē cócuu ró jíín jniñu néé. Chi sa suhva cuāha ró máá ró nuū Yaā Dios, te sáha ró cuenta jeē nájnūhun je ni cajihī rō te ni canatecu rō nuū yā. Te cuāha ndɨhɨ ró máá ró nuū yā jeē cuajníñu ró núū jniñu ndaā. \v 14 Chi tuá na poder cuēchi jeē cundeyɨ́ jíín ró, chi tuá cáyɨhɨ ró chíji ley jenahán, chi sa cáyɨhɨ ró chíji jnūhun jeē váha ni yā jiín ró. \s1 Jnūhun mozo jeē steén ndese quéndōo ñayuu cácandíje \p \v 15 ¿Ndese sáha yó núu súcuan? ¿A caca ga yō jiín cuéchi sɨquɨ̄ jeē tuá yɨ́hɨ yó chíji ley jenahán, chi sa yɨ́hɨ yó chíji jnūhun jeē váha ni yā jiín yó? Ma cúu cuɨtɨ. \v 16 Chi cájini rō jeē núu cuāha ró máá ró jeē cuatáhú ró sájniñu ró núū ɨɨn tēe, núu súcuan te cácuu ró mozo nuū tée ún, te cánuú cuandije ró núū de. Te suni súcuan núu cuāha ró máá ró jeē sáha ró cuéchi, te mozo cuēchi cácuu ró, te cuu rō. Te núu cuatáhú ró nuū maá yá, te mozo yā cácuu ró jéē cáca ndaā rō. \v 17 Te na cútahū yō nuū Yaā Dios, chi vēsú ni cacuu ró mozo nuū cuéchi, te vijna chi nde jiín ini jiín ánuá rō ni cajetáhú ró nuū jnúhun ya jeē ni quɨ́vɨcoo ró núū. \v 18 Te vijna te je ni nduu libre rō jeē tuá cácuu ró mozo nuū cuéchi, te cájejníñu ró núū jníñu ndaā. \v 19 (Ni cahān rī ɨɨn jnūhun ndese cúu sɨquɨ̄ mozo ini ñayɨ̄vɨ yáha, chi tu cájecūhun yachī ni rō sɨquɨ̄ jnúhun ya.) Núu súcuan te nájnūhun ni cajēhe ró máá ró nde saá jeē ní cajejníñu ró núū tācá jniñu jnéhén jniñu néé, suni súcuan cuāha ró máá ró vijna jeē cuajníñu ró núū jníñu ndaā, návāha coo ndoo coo iī rō nuū Yaā Dios. \p \v 20 Chi nde náa cácuu ró mozo nuū cuéchi, te tu ní cájejníñu ró núū jníñu ndaā. \v 21 ¿Te na vé ni canihīn rō sɨquɨ̄ cuéchi ni casáha ró un jéē cácucanu rō vijna sáha? Tú cuɨtɨ, chi máá jéē jnahnú ndetū rō nɨɨ́ cáni sáha. \v 22 Te vijna te je ni canduu libre rō jeē tuá cácuu ró mozo nuū cuéchi, te cájejníñu ró núū Yaā Dios. Te suu sáha jeē quéndōo vāha ró, chi cáhīyo ndoo cáhīyo iī rō nuū yā, te nde sandɨ̄hɨ́ te cotecu rō nɨɨ́ cáni. \v 23 Chi yāhu jeē nihín ñayuu sɨquɨ̄ cuéchi cúu jeē jnahnú ndetū i. Te sa tahū jeē jéhe Yaā Dios cúu jeē cótecu yō nɨɨ́ cáni andɨvɨ́, sɨquɨ̄ jeē nduú yó jíín Jítoho yō Cristo Jesús. \s1 Jnūhun ñasɨhɨ́ jíín yɨɨ jeē steén ndese quéndōo ñayuu cácandíje \c 7 \p \v 1 Hermano, je cájini rō ndese cáhán ley yā, te cájini rō jeē yɨ́hɨ ñayuu chīji ley maá‑ni núu técu i ñayɨ̄vɨ yáha. \v 2 Te yāha cúu nájnūhun ɨɨn ñahan jeē ní quijnáhan, chi cáhán ley jeē yɨ́hɨ ña ndaha yɨɨ ña maá‑ni núu técu de. Te núu ni jihī yɨɨ ña, te je ni quenda ña chīji ley jeē ní quijnáhan ña jíín de. \v 3 Núu súcuan te núu quijnáhan ña jíín ɨnga tēe níní técu gā yɨɨ ña, te cásɨ́quɨ́ ndéē ña de. Te núu je ni jihī yɨɨ ña, te je ni quenda ña chīji ley un. Te cuu quijnáhan ña jíín ɨnga tēe, chi nasūu jéē casɨ́quɨ́ ndéē ña núu súcuan. \p \v 4 Te suni súcuan róhó jíjnáhan ró, ñánī mánī, chi ndúú ró jiín Cristo. Chi nájnūhun ni cajihī rō jiín Cristo, te ni quendacoo ró chíji ley jenahán. Te vijna chi nájnūhun ni quijnáhan ró jíín ɨnga, cúu jeē ní quɨ̄vɨcoo ró ndaha Cristo, Yaā ni natecu mēhñu ndɨ́yɨ, návāha cuu sáha ró jniñu váha jeē cuní Yaā Dios. \v 5 Chi ná ni cajica yó jíín modo maá yó nde saá, te ley un ní sáha jeē ní ndīyo néé ni yō tāca jéē cuní yɨquɨ cúñu yō jeē sáha yó. Te yūcuan ní sáha jeē jnahnú ndetū yō nuú. \v 6 Te vijna te je ni quenda yó chíji ley jenahán, chi nájnūhun je ni jihī yō jeē ma nihín gā poder sɨquɨ̄ yō. Te súcuan te íyó libre yō jeē cuajníñu yó núū Yaā Dios. Te jíca yó jíín modo jeé jéē cuní maá Espíritu, chi tuá yɨ́hɨ yó chíji ley jeē ní tee Moisés jenahán. \s1 Sɨquɨ̄ cuēchi jeē ñúhun ini anuá yō \p \v 7 ¿Ndese cahān yō núu súcuan? ¿A ley ndíso cuēchi? Tú cuɨtɨ jeē súcuan. Te núu jeē tú ley yā, te ma cúni cuɨtɨ rī jeē iyó cuéchi ri. Chi ma cúni rī jeē cuēchi cúu jeē ndíyo ni rī ndajníñu jnáhan ri núu tu ní cáhán ley jeē ma ndíyo ni yō. \v 8 Te súcuan ni nihīn cuēchi modo cocuu jíín rí. Chi sɨquɨ̄ jeē ndácu ley jniñu jeē ma sáha yó cuéchi, te ni quejéé ndíyo ni rī sáha ri tāca jéē neé. Te núu jeē tu ley, te suni tú na jnūhun stɨ́vɨ yó sɨquɨ̄ ley nuú. \v 9 Chi ni īyo tiempo jeē técu rī jeē ná tu jecūhun ni rī jeē cahán ley. Te ná ni quejéé rí jécūhun ni rī jniñu jeē ndácu ley, te ni jecūhun ni rī jeē iyó cuéchi ri, te ni nduu ri nájnūhun ndɨ̄yɨ. \v 10 Chi ni jini rī jeē ley jeē sáha jeē cótecu anuá rī nuú, te tuú chi sa ni sáha jeē jnahnú ndetū rī nuú. \v 11 Chi jíín jéē ndácu ley un jniñu, te ni nihīn cuēchi modo cocuu jíín rí, te ni stahú ruhū. Chi jíín jéē ndácu ley jniñu, te cuēchi ni sáha jeē ní quenda jnūhun jeē jnahnū ndetū rī. \p \v 12 Núu súcuan te íyó ndáā maá ley, te tācá jniñu ndácu chi íyó ndoo íyó ndáā vāha. \v 13 Núu súcuan te ley jeē iyó váha ún, ¿á suu sáha jeē jnahnú ndetū rī naún? Tú cuɨtɨ. Chi sa suhva máá cuéchi cúu jeē sáha jeē jnahnú ndetū rī, te súcuan stúu cuēchi ndese íyó máá. Chi jíín jniñu váha jeē ndácu ley te ni natūu jniñu néé jéē cúu cuēchi. \p \v 14 Chi jíní yō jeē nuū maá Espíritu vēji ley. Te ruhū chi sa névāha ri ɨɨn modo neé máá rí jeē ni squɨ́vɨ ruhū jejníñu cāha rí nuū cuéchi. \v 15 Chi tāca jéē sáha ri, tu jécūhun ni rī najehē cúu jeē sáha ri. Chi jniñu váha jeē cuní rī sáha ri, tu ndé níhín rī fuerza sáha ri, chi sa suhva sáha ri jniñu néé jéē tu cúvāha ni rī sáha ri. \v 16 Te náa sáha ri jniñu néé jéē tu cúní rī sáha ri, núu súcuan te nácuni rī jeē iyó ndáā ley. \v 17 Núu súcuan te nasūu rúhū cúu jeē sáha jniñu néé un, chi modo neé jéē ñúhun ini anuá rī cúu jeē sáha cuēchi. \v 18 Chi jíní rī jeē modo maá rí jeē névāha ri ini anuá rī, tú cuɨtɨ na vé jeē váha íyó. Chi cúní rī sáha ri jniñu váha, te tu ndé níhín rī fuerza sáha ri. \v 19 Chi jniñu váha jeē cuní rī sáha ri, tu sáha ri. Te jniñu néé jéē tu cúní rī, sa yūcuan sáha ri. \v 20 Te náa sáha ri jniñu jeē tu cúní rī sáha ri, te nasūu rúhū cúu jeē sáha, chi modo neé jéē ñúhun ini anuá rī cúu jeē sáha. \p \v 21 Núu súcuan te ni jini rī jeē súcuan cúu jíín rí: Vēsú cuní rī sáha ri jniñu váha, te sa máni modo neé cúu jeē ñúhun ini anuá rī. \v 22 Chi cúsɨɨ̄ ni rī jiín ley Yaā Dios nde jiín ini anuá rī. \v 23 Te ni nacuni rī jeē iyó ɨnga modo neé máá rí jeē jésɨ nuū jeē cuní rī sáha ri jeē váha. Te cúu ri nájnūhun preso nuū cuéchi jeē jícu jíín rí. \p \v 24 Nacā jeē ndahú gá cúu ri núu súcuan. ¿Ndé ɨɨn jnama ruhū nuū modo neé máá rí jeē jícu jíín rí jeē jnahnú ndetū rī? \v 25 Na cútahū ndasɨ́ rí nuū Yaā Dios, chi máá yá cúu jeē jnáma ruhū nuū modo neé rí sɨquɨ̄ jeē ni jíhī Jitoho rī Jesucristo jehē rī. Núu súcuan te vēsú cuní yō squícu yó ley Yaā Dios, te jeē jiín fuerza maá yó ma cúu, chi modo neé máá yó sáha jeē jejníñu cāha yó nuū cuéchi. \s1 Sɨquɨ̄ jeē jíca yó jíín modo cuní Espíritu Yaā Dios \c 8 \p \v 1 Núu súcuan te ma ndénehen Yaā Dios cuēchi sɨquɨ̄ ñayuu cáyɨhɨ ndaha Cristo. Chi tuá cájica i jíín modo neé máá i, chi sa suhva cájica i nájnūhun cúní maá Espíritu yā. \v 2 Chi modo jeē sáha Espíritu cúu jeē técu yō sɨquɨ̄ jeē yɨ́hɨ yó ndaha Cristo Jesús. Te yūcuan ní sáha jeē ní nduu libre yō nuū jnúhun jeē ni yɨ́hɨ yó chíji cuēchi jeē jnahnú ndetū yō nuú. \v 3 Chi ni sáha Yaā Dios jeē quéndōo vāha ñayuu jeē tu ní cúu quendōo vāha jíín ley Moisés, sɨquɨ̄ jeē tú na fuerza i jíín modo maá i jeē squícu i ley un. Chi ni tají yá Sēhe ya ni quiji, te ni nduu ya nájnūhun ñayuu cáhīyo cuēchi, návāha socō yā maá yá sɨquɨ̄ cuéchi, vēsú tú na cuēchi ya. Te súcuan ni ndonda Yaā Dios sɨquɨ̄ cuéchi jeē ní casáha ñayuu jiín modo neé máá i. \v 4 Súcuan ni cuu návāha cuu squícu yó táca jniñu ndaā jeē ndácu ley, chi tuá jíca yó jíín modo neé máá yó, chi jíca yó nájnūhun cúní maá Espíritu. \p \v 5 Chi ñayuu jeē cájica jíín modo neé máá, chi máni ndɨ́hvɨ́ ni i sɨquɨ̄ jeē cuní maá i. Te ñayuu jeē cájica nájnūhun cúní Espíritu, chi máni ndɨ́hvɨ́ ni i sɨquɨ̄ jniñu cúní maá Espíritu. \v 6 Te jeē ndɨhvɨ́ ni yō sɨquɨ̄ modo cuní maá yó sáha jeē jnahnú ndetū yō. Te jeē ndɨhvɨ́ ni yō sɨquɨ̄ jniñu cúní maá Espíritu, sa suhva sáha jeē cotecu yō nɨɨ́ cáni te coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni yō. \v 7 Chi ñayuu jeē ndɨhvɨ́ ni sɨquɨ̄ modo neé cúní maá i, chi jíto uhū i Yaā Dios, chi tu cúní i cuatáhú i ley Yaā Dios, te ni ma cúu squícu i. \v 8 Jeē yúcuan, ñayuu jíca jíín modo cuní maá, tu cúu sáha i jeē cúsɨɨ̄ ni Yaā Dios jiín i. \p \v 9 Te máá ró jijnáhan ró, chi tuá cájica ró jíín modo cuní maá ró, chi cájica ró nájnūhun cúní Espíritu, chi ndéé Espíritu Yaā Dios ini anuá rō. Te ñayuu jeē tu ndéé Espíritu Cristo ini i, tu cáyɨhɨ i ndaha ya. \v 10 Te núu ndéé Cristo ini rō, te vēsú ɨɨn quɨvɨ̄ te cuu yɨquɨ cúñu rō jeē sɨquɨ́ cuēchi, te cotecu anuá rō sɨquɨ̄ jeē ní ndahva Yaā Dios cuēchi ró. \v 11 Te núu ini rō jijnáhan ró ndéé Espíritu maá Yaā jeē ní nastécu Cristo Jesús mēhñu ndɨ́yɨ, yūcuán na te máá yá suni sáha ya jeē natecu yɨquɨ cúñu rō jeē cúū. Te sáha ya súcuan jeē jiín máá Espíritu yā jeē ndeé ini rō. \p \v 12 Núu súcuan, hermano jijnáhan ró, ndéé jníñu yó jéē caca ndaā yō, te nasūu jéē sáha yó modo neé cúní maá yó. \v 13 Chi núu caca ró jíín modo neé máá ró, te jnahnū ndetū rō. Te núu jíín fuerza maá Espíritu snáā rō tācá jniñu cásáha ró jíín modo neé máá ró, te cotecu rō nɨɨ́ cáni. \p \v 14 Chi tāca ñáyuu jeē cándiquīn modo jeē steén Espíritu Yaā Dios, máá i cácuu sēhe Yaā Dios. \v 15 Chi Espíritu jeē ní canihīn rō, tu ní sáha ya rohó jéē cuu ró nájnūhun mozo nuū yā jeē yūhú tucu ró núū yā, chi sa ni sáha ya jeē cúu yó séhe ya. Te jeē yúcuan cúu jeē cahán jee yó: Tátá maá ná. \v 16 Te máá Espíritu steén yā ini anuá yō jeē cúu ndije yó séhe Yaā Dios. \v 17 Te núu sēhe ya cácuu yó, te suni nihīn yō maá táhū jeē ni jéjnūhun ya, te ɨɨn cáhnu‑ni coo tahū yō jiín Cristo. Chi núu ndóho yó jíín yá vijna, suni cujéhnu yó jíín yá andɨvɨ́. \p \v 18 Núu súcuan te sáha ri cuenta jeē tāca jnúndóho jeē ndóho yó vijna, lúlí ndasɨ́ cúu nuū jnúhun jeē cujéhnu luu yó jíín yá cucuéé gá. \v 19 Chi ndɨhɨ jeē ni jécōo, yōhyo cándētu jeē na sáha Yaā Dios jeē nduvāha, quɨvɨ̄ quénda ndijin jeē cujéhnu sēhe Yaā Dios jijnáhan i. \v 20 Chi tāca jéē ni jécōo, chi ni quɨ̄vɨ chīji jnūhun jeē tu quéndōo vāha. Te nasūu jéē ní castɨ́vɨ máá, chi ñayuu ni casáha cuēchi, te jeē yúcuan ní squéndōo Yaā Dios súcuan. Te máni cándētu jeē ndúvāha. \v 21 Chi ɨɨn quɨvɨ̄ te tāca jéē ni jécōo, chi quenda chīji jnūhun jeē tɨ́vɨ jíín jéē tehyú. Te nduluu ndasɨ́ nájnūhun coo tāca séhe Yaā Dios, chi cācu nuū jnúhun jeē tu quéndōo vāha. \v 22 Chi jíní yō jeē tāca jéē ni jécōo, chi nde vijna te nájnūhun ɨnuú‑ni cándoho te cájitū ni jeē na ndúvāha ndɨhɨ. \v 23 Te nasūu máá‑ni tāca jéē ni jécōo cúu jeē ndóho, chi suni nde maá yó ndóho yó, vēsú je névāha yó Espíritu jeē cúu seña jeē ɨɨn quɨvɨ̄ te nihīn yō ndɨhɨ tahū yō. Chi yōhyo ndóho yó jnúndóho, te ndétu yó jéē náquihin séhe ya yohó te jnama ya yɨquɨ cúñu yō jeē tuá ndoho yó jíín. \v 24 Chi ni jnama ya yohó sɨ́quɨ̄ jeē ñúhun ni yō jeē súcuan coo. Te núu je ni sáha ya nájnūhun ñúhun ni yō, yūcuán na te tuá ñúhun ni yō jeē sáha ya súcuan jíín yó. Chi tuá ndétu yó te núu je ni cuu súcuan. \v 25 Te núu ná tu coto yó jéē sáha ya jeē ñúhun ni yō, yūcuán na te jíín paciencia ndétu yó jéē sáha ya. \p \v 26 Te suni súcuan máá Espíritu chíndéé ñáhán yá yohó jéē tú na fuerza ini yō. Chi tu jíní yō cacān tahú yō nájnūhun cánuú. Te máá Espíritu cahán ndahú yá jiín Yaā Dios jehē yō sɨquɨ̄ tāca jéē jitú ndasɨ́ ni yō te tu níhín yō jnūhun ndese cacān tahú yō. \v 27 Te máá Yaā Dios jeē jíto ndee anuá yō, chi jíní yā tāca jéē cuní maá Espíritu cahān yā jehē yō. Chi ñayuu cáyɨhɨ ndaha Yaā Dios, cáhán ndahú Espíritu jehē i nájnūhun cúní Yaā Dios. \s1 Vāha‑ni cúndeyɨ́ yó sɨ́quɨ̄ ndɨhɨ jeneé \p \v 28 Te jíní yō jeē tācá‑ni jeē quíji nuū ñáyuu manī jiín Yaā Dios, jeē váha chí jéē uhú, chi quéndōo vāha ga i nuū yā, sáha ya jiín táca jéē yúcuan. Chi cácuu i ñayuu jeē ní cana ya i ni quɨ̄vɨcoo i ndaha ya sɨquɨ̄ jeē súcuan ni tee ni yā nde jenahán. \v 29 Chi nde ná tu coo i te je jíní yā i, te je ni jeni ya i jeē ndoo ndaā nduu ánuá i ndacu i máá Séhe ya, návāha na cúu Sēhe ya ñani jéhnu nuū cuehē ñayuu cácuu ñani cácandíje. \v 30 Te jeē ní jeni ya i, te suni ni cana ya i. Te jeē ní cana ya i, te suni ni ndahva yā cuēchi i. Te jeē ní ndahva yā cuēchi i, te suni ni sáha ya jeē cujéhnu i. \p \v 31 ¿Te ndese ga cahān yō sɨquɨ̄ jnúhun jéhnu yáha núu súcuan? Chi núu íne Yaā Dios jiín yó, ¿te ndé ɨɨn cuu cahān sɨquɨ̄ yō? Tú ni ɨɨn. \v 32 Chi máá yá tu ní jnáma ya Sēhe ya jeē ma cúū yā, chi sa suhva ni jēhe ya Sēhe ya ni jihī yā jehē ndɨhɨ yó. Te núu súcuan ni jēhe ya Sēhe ya, te nagā ni cuu jeē ma cuáha ya tāca gá jeē jíni ñúhún yó. \v 33 ¿Te ndé ɨɨn cuu cahān cuēchi sɨquɨ̄ ñayuu jeē ní nacāji Yaā Dios? Tú ni ɨɨn. Chi máá yá ni ndahva yā cuēchi i. \v 34 ¿Te ndé ɨɨn cuu ndenehen cuēchi sɨquɨ̄ yō núu súcuan? Tú ni ɨɨn. Chi máá Cristo cúu jeē ni jíhī yā jehē yō, te suni ni natecu yā. Te vijna te ndéé yá lado váha Yaā Dios nuū cujéhnu ya, te cáhán ndahú yá jiín Yaā Dios jehē yō. \v 35 ¿Te ndé ɨɨn cuu quenehen yóhó núū jnúhun cúndáhú ni Cristo yohó? ¿A jnúndóho, chí táca jéē yɨɨ́ sáha, chí jéē cájito xeēn ñayuu yohó, chí jnámā, chí jéē cúmanī sahma, chí jnúhun yúhú, chí jéē cáhni i yóhó naún? Ni ɨɨn tāca jéē yáha. \v 36 Chi súcuan yósó núū tútu iī jeē cácahān ñayuu cácandíje jíín Yaā Dios: \q1 Jeē sɨquɨ́ maá ní te ndɨhɨ‑ni hora cácuni i cahni i sāñá. \q1 Te cásáha i jíín ná nájnūhun cásáha i jíín lanchi, quɨtɨ cúū. \m Achí tutu. \v 37 Te tuú chi vēsú cándoho yó táca jéē yáha, te vāha‑ni cúndeyɨ́ yó sɨquɨ̄ ndɨhɨ‑ni, sáha máá Yaā jeē ní cundáhú ni yohó. \v 38 Jeē yúcuan cúcáhnu ni rī jeē tú ni ɨɨn cuu quenehen yóhó núū jnúhun cúndáhú ni Yaā Dios yohó. Ni núu cuu yō, ni núu cotecu yō, ni tācá ndajéhé andɨvɨ́, ni tāca jéē neé jéē cácujéhnu jnɨ́ɨ poder, ni jeē iyó vijna, ni jeē cóo, \v 39 ni jeē iyó núū sūcún, ni jeē iyó núū cūnú, ni tāca gá jeē ní jecōo, ma cúu cuɨtɨ quenehen yóhó núū Yaā Dios, jeē jiín Jítoho yō Cristo Jesús ni cundáhú ni yā yohó. \s1 Sɨquɨ̄ ndese ni nacāji ya yucūn Israel \c 9 \p \v 1 Te cáhán ndaā rī chi cúu ri tēe cándíje Cristo, te tu stáhú rí, te jíní rī ini anuá rī jeē cahán ndaā rī sáha Espíritu Santo. \v 2 Yōhyo cúcuíhyá ni rī, te níní jnáhuhū ni anuá rī \v 3 jeē sɨquɨ́ tāca jnáhan ri ñayuu nación hebreo, chi ɨɨn‑ni yucūn rī jijnáhan ri. Chi jeē sɨquɨ́ máá i te cúu ni rī jeē núu na cúu te cujiyo ri nuū Cristo te jnahnū ndetū rī, návāha jíín yúcuan te cuu cācu ánuá maá i núú. \v 4 Chi cácuu i yucūn ñayuu Israel, te nde jenahán ni sáha Yaā Dios jeē cúu i sēhe ya, te mēhñu vícō jeē ndíndēé ní condee yā jiín i sáá. Te jíín máá i ni sáha ya tācá contrato, te ni jēhe ya ley yā nuū Moisés jeē cúu máá i, te ni steén yā ndese chiñúhún i ya ini templo, te nuū maá i ni jejnūhun ya cuehē jnūhun. \v 5 Te máá i cácuu yucūn tāca jíí yō jeē ní cacujéhnu, te suni yucūn maá i ni cacu Cristo jeē ní nduu ya tēe. Te máá yá cúu Yaā Dios jeē jnɨ́ɨ ndɨhɨ‑ni, te nɨ́ɨ́ cáni cahān ñayuu jeē cujéhnu ya. Amén. \p \v 6 Te nasūu jéē tu ní quée ndaā tāca jnúhun jeē ni jéjnūhun Yaā Dios nuū ñayuu Israel. Chi ni quee ndaā nahín núū vēsú jecu‑ni i, chi tú ndɨhɨ‑ni yucūn Israel cúu jeē cácandíje. \v 7 Chi nasūú ndɨhɨ yucūn Abraham cácuu ndije sēhe de jeē ni jéjnūhun ya. Chi ni cahān Yaā Dios jiín de: Nuū maá‑ni sēhe ró Isaac cúu nuū coo yucūn rō jeē ni jéjnūhun ri nuū rō. \v 8 Te jnūhun yáha cúní cahān jeē ni ɨɨn ñayuu tu cúu i sēhe Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ní cacu i ɨɨn yucūn jeē jéni ni i jeē váha ga cúu. Chi sa suhva máni yucūn jeē ni jéjnūhun ya cúu ndije yucūn jeē chíhi ya cuenta. \v 9 Chi yāha cúu jnūhun jeē ni jéjnūhun ya nuū Abraham: Máá tiempo jeē ní jeni ri te quiji ri, te cacu ɨɨn sēhe yɨɨ́ ñasɨhɨ́ ró Sara, achí yá. \p \v 10 Te nasūu máá yáha‑ni, chi suni Rebeca ni cacu uū sēhe yɨɨ́ ña, te ɨɨn‑ni tátá ndɨndúú i, jeē ní cuu jíí yō Isaac. \v 11-13 Te nde ná tu cacu ndɨndúú i, te ná tu sáha i jeē váha jeē uhú, te je ni cahān yā jiín Rebeca: Sūchi ní cacu xīhna gā cuajníñu i nuū súchi sándɨ̄hɨ́, áchí yá. Chi suni súcuan cáhán tutu iī: Ni jito manī rī Jacob, te Esaú chi tuú, áchí Yaā Dios. Te súcuan jíní yō jeē maá Yaā Dios cuu nacāji ya ñayuu núu ndese tée ni maá yá, te nasūu sɨ́quɨ̄ jniñu jeē sáha i, chi sa suhva sɨquɨ̄ ndese cúní maá yá nacāji ya i. \p \v 14 ¿Ndese cahān yō núu súcuan? ¿A jéē tu íyó ndáā Yaā Dios jeē sáha ya súcuan, chí naún? Tú cuɨtɨ. \v 15 Chi nde jenahán ní cahān yā jiín Moisés: Ndé‑ni cúu jeē cuní rī cundáhú ni rī, te cundáhú ni rī. Te ndé‑ni cúu jeē cuní rī sáha ri jeē váha jíín, te sáha ri jíín, áchí yá. \v 16 Núu súcuan te nasūu sɨ́quɨ̄ jeē cuní maá ñáyuu, ni nasūu jéē nducú ndéyɨ́ máá i cúu, chi sɨquɨ̄ ndese cúní maá yá cundáhú ni yā i. \v 17 Chi suni súcuan yósó núū tútu iī jeē ni cáhān yā jiín rey ñuu Egipto: Ni jeni ri rohó jéē cúu ró rey, návāha jíín róhó te stéén rī poder rī, te návāha cuitē núu sɨ́hvɨ́ rí nɨɨ́ ñáyɨ̄vɨ́, áchí yá. \v 18 Núu súcuan te núu ndé ɨɨn cúní yā cundáhú ni yā, te cúndáhú ni yā. Te núu ndé ɨɨn cúní yā jeē cunīhni ni, te sáha ya jeē cúnīhni ni. \p \v 19 Te sanaa te cahān ɨɨn ró jíín rí: Núu súcuan cúu ¿te najehē cahán gā yā jeē cuēchi sáha yó? Chi ma cúu casɨ yō nuū yā jeē ndese cúní maá yá sáha ya. Achi rō. \v 20 Te sa suhva cáhán rī jiín ró: Róhó, ¿ndé ɨɨn cúu ró jéē jéni ni rō stió cuɨ́ñɨ́ rō nuū Yaā Dios? ¿A cuu cahān quɨ̄sɨ ñuhun jíín tée ni sáha: Najehē ni sáha ró rúhū súcuan? achi. \v 21 Chi tēe sáha quɨ̄sɨ, cuu sáha de ndese cúní maá de, chi ɨɨn‑ni ñuhun cuu sáha de ɨɨn quɨ̄sɨ fino te ɨnga quɨ̄sɨ corriente. \p \v 22 ¿Te á tu jétáhú ró jeē suni súcuan sáha Yaā Dios jiín ñáyuu? Chi cúní yā steén yā ndese sáha ya juicio sɨquɨ̄ ñáyuu, te súcuan te cuni i poder yā. Te vēsú súcuan te ni īyo paciencia ni yā jeē tu ní ndónda yachī yā sɨquɨ̄ ñáyuu jeē jnahnú ndetū. \v 23 Te sáha ya súcuan návāha stéén yā ndese yōhyo luu cújéhnu ya sɨquɨ̄ jniñu sáha ya jiín yóhó ñáyuu cúndáhú ni yā. Chi nde jenahán je ni sátūhva ya yohó jéē luu cujéhnu yó jíín yá. \v 24 Chi ni cana ya yohó jéē candíje yó, te sava yó cúu ñayuu hebreo te sava yó cúu ñayuu tāca gá nación. \v 25 Chi suni súcuan ni cahān yā, yósó núū tútu Oseas: \q1 Ñayuu jeē tu ní cúu ñayuu maá rí, vijna te cahān rī jeē cácuu i ñayuu maá rí. \q1 Te ñayuu jeē tu ní íyo manī rī jiín, vijna te cahān rī jeē cácuu i ñayuu jeē maní rī jiín. \q1 \v 26 Te máá lugar nuū ni cáhān rī jeē násūu ñáyuu rī cácuu i, \q1 suu yūcuan cáhān ñayuu jeē cácuu i sēhe Yaā Dios, Yaā técu nɨɨ́ cáni. \m Achí yá. \v 27 Te Isaías sa suhva ni cahān de jnūhun ñayuu Israel: Vēsú ni cayā yucūn Israel nájnūhun ñɨ̄tɨ́ yumar, te jecu‑ni i jnama ya. \v 28 Chi Jitoho yō Yaā Dios, yachī sínu ya jniñu jeē sándaā yā cuēchi ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Achí tutu. \v 29 Chi nájnūhun ni cahān tucu Isaías: \q1 Máá Yáā cúu Jitoho nuū tācá ndajéhé andɨvɨ́, núu tu ní jnáma ya jecu yucūn yō nuú, \q1 te je ni ndoho yó nájnūhun ñayuu ñuu Sodoma jiín ñuu Gomorra, jeē ní naa ndɨhɨ. \m Achí tutu. \s1 Jeē tu cájetáhú ñayuu hebreo jnūhun jnama ya i \p \v 30 ¿Ndese cahān yō núu súcuan? Suu jeē ñáyuu tāca gá nación, vēsú tu ní cánducú i quendōo ndaā i nuū Yaā Dios, te ni ndahva yā cuēchi i. Chi sɨquɨ̄ jeē ní candíje i jeē ni jíhī Cristo jehē i cúu jeē ní ndahva yā cuēchi i. \v 31 Te sa suhva ñayuu Israel, vēsú cánducú i quendōo ndaā i nuū Yaā Dios sáha ley yā, te tu cúndeyɨ́ i quendōo ndaā i. \v 32 ¿Te najehē? Sɨquɨ̄ jeē tu cánducú i jeē ndahva yā cuēchi i jeē candíje i jeē ni jíhī Cristo jehē i, chi sa jéni ni i jeē squícu máá i ley te quendōo ndaā i. Te jeē stɨ́vɨ i súcuan cúu nájnūhun cácotúú i sɨquɨ̄ maá yúū jeē cácachihi jehē, te suu cúu Cristo. \v 33 Chi súcuan cáhán nuū tútu iī: \q1 Nde ñuu rī Sion sáha ri jeē cóne maá Yaā jeē cúu nájnūhun yuū jeē cácachihi i jehē i. \q1 Te cúu ya nájnūhun toto jeē cotúú i sáha. \q1 Te sa suhva ñayuu cácandíje Yaā ún, chi jnama nahín yá i. \m Achí Yaā Dios. \c 10 \p \v 1 Hermano jijnáhan ró, cúu ndasɨ́ ni rī te jícán tahú rī nuū Yaā Dios jehē ñayuu nación rī Israel, jeē na jnáma ya i jíjnáhan i. \v 2 Chi cáhán rī jeē vāha cásáha i jeē ndɨhvɨ́ ni i cáchiñúhún i Yaā Dios. Te vēsú súcuan te cáchiñúhún cáhá i. \v 3 Chi tu cájecūhun ni i ndese ndáhva Yaā Dios cuēchi ñayuu, te ndúcú i quendōo ndaā i máá‑ni jeē squícu i ley. Te tu cájetáhú i máá modo jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi i. \v 4 Chi sɨquɨ̄ jeē ni sáha Cristo te cuu quenda ñayuu chīji ley Moisés. Te ndáhva Yaā Dios cuēchi tāca ñáyuu jeē candíje i jeē ni sáha Cristo jehē i. \p \v 5 Chi súcuan ni tee Moisés jnūhun ñayuu jeē cánducú quendōo ndaā jiín ley: Núu ɨɨn ñayuu cuu squícu i tācá jniñu ndácu ley, te cotecu i núú, áchí. \v 6 Te jnūhun jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi ñayuu sɨquɨ̄ jeē candíje i jeē sáha ya jehē i, chi sa suhva cáhán: Ma cáni ni rō jeē jíni ñúhún caa ró andɨvɨ́ nasnúu ró Cristo jeē ndahva yā cuēchi ró. \v 7 Ni ma cáni ni rō jeē jíni ñúhún cuun ró ndé nuū cūnú ndonehen ró Cristo mēhñu ndɨ́yɨ, nájnūhun jeē tu ní nátecu yā. \v 8 ¿Te ndese cáhán jnūhun un núu súcuan? Yajni íyó jnúhun ya jiín ró, chi ñúhun ini yuhu ró jíín ini anuá rō, achí tutu. Te suu cúu jnūhun jeē na cándíje yó jéē jnáma ya yohó. Te jnūhun yáha cúu jeē cánacani ri. \v 9 Chi núu cahān rō jeē Jítoho rō cúu Jesús, te núu candíje ró jíín ini jiín ánuá rō jeē ní natecu yā mēhñu ndɨ́yɨ ni sáha Yaā Dios, yūcuán na te jnama ya rohó. \v 10 Chi jíín ini jiín ánuá yō cándíje yó jéē ni jíhī yā jehē yō, te súcuan te ndáhva Yaā Dios cuēchi yó. Te jeē cahán yō jeē Jítoho yō cúu Jesucristo, te súcuan te jnama ya yohó. \p \v 11 Chi cáhán tutu iī: Tāca ñáyuu jeē candíje i ya, chi jnama nahín yá i, áchí. \v 12 Chi ɨnuú‑ni cúu ñayuu hebreo jiín táca gá ñayuu, chi máá yá cúu Jitoho nuū ndɨhɨ yó, te cuehē jeē váha sáha ya jiín ñáyuu cácahān ndahú jíín yá. \v 13 Chi súcuan cáhán jnūhun ya: Ndɨhɨ ñayuu cácahān ndahú jíín máá Jítoho yō, chi jnama ya i, áchí. \v 14 ¿Te ndese cahān ndahú i jíín yá te núu tu ní cándíje i jeē jnama ya i? ¿Te ndese candíje i te núu tu ní jíni sōho i jnūhun ya? ¿Te ndese cuni sōho i te núu tú na ñayuu nacani jnūhun nuū i? \v 15 ¿Te ndese nacani ñayuu jnūhun ya te núu jeē tu tájí yá i quihīn i? Chi nájnūhun cáhán tutu iī: Yōhyo luu jniñu cásáha ñayuu cájica jíín jnúhun ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni jeē cánacani i jnūhun vāha ya, achí. \p \v 16 Te nasūú ndɨhɨ i jétáhú nuū jnúhun jnama ya i. Chi ni cahān Isaías nde jenahán: Tátā Yaā Dios, ¿ndé ñáyuu ni candíje jnūhun jeē cánacani ná víī? áchí de. \v 17 Núu súcuan te núu cuni nahín ñayuu te cuu candíje i. Te jnūhun cuni nahín i cúu jnūhun Cristo. \p \v 18 Te cájnūhun rí: ¿A tu ní cájini sōho i jnūhun un núu súcuan? Tuú chi ni cajini sōho i, chi cáhán tutu iī: \q1 Nɨ́ɨ́ ñáyɨ̄vɨ ní cajini sōho ñayuu jnūhun jeē ní canacani de. \q1 Te nde nuū jicá gá tāca lado ni jinū jnūhun ún. \m Achí tutu. \v 19 Te suni cájnūhun rí: ¿A tu ní cájecūhun ni ñayuu Israel jnūhun ún? Tuú chi ni cajecūhun ni i, te tu ní cájetáhú i. Chi xīhna gā Moisés ni cachi de jeē ni cáhān Yaā Dios: \q1 Cucuɨ́ñɨ́ ró jijnáhan ró, chi cuāha ri jnūhun ri nuū ɨnga ñayuu jeē násūú ɨɨn nación cúu. \q1 Te quɨtɨ̄ ni rō coto ró jéē cuáha ri jnūhun ri nuū ɨɨn nación jeē tu jécūhun ni. \m \v 20 Te suni Isaías ni chundeyɨ́ ni de ni cachi cājí de jeē ni cáhān Yaā Dios: \q1 Ñayuu jeē tu ní cánanducú rúhū, ni cajini i ruhū. \q1 Te nuū ñáyuu jeē tu ní cácajnūhún, ni steén rī nuū i ndese Yaā cúu ri. \m \v 21 Te sɨquɨ̄ ñáyuu Israel sa ni cahān de jeē ni cáhān yā: Ndɨquɨvɨ̄ ni cana ri i jeē quɨ́vɨcoo i nuū rī, te tu ní cácuni i, chi ñayuu nīhni ni, ñayuu jéē ni cácuu i. Achí yá, achí Isaías. \s1 Jeē iyó jecu na ñayuu Israel jeē jnáma ya \c 11 \p \v 1 Núu súcuan te cájnūhun rí: ¿A ní stóo Yaā Dios ñayuu maá yá Israel, chí naún? Tú cuɨtɨ. Chi ruhū suni tēe Israel cúu ri, te yucūn Abraham cúu ri, te Benjamín cúu jíí rī jenahán. \v 2 Tu ní stóo Yaā Dios ñayuu maá yá, chi je ni nacāji ya i nde jenahán. ¿A tu cájini rō ndese cáhán tutu iī jnūhun Elías, tēe ni nacani jnūhun ya jenahán? Chi náa jícán tahú de, te ni cahān de sɨquɨ̄ ñáyuu Israel: \v 3 Tátā Yaā Dios, ni cajehni i tāca tée cánacani jnūhun ní, te ni cajenu i tācá altar ní. Te máñúhún na sāña ní quendōo, te vijna suni cácuni i cahni i sāña, áchí de. \v 4 Te Yaā Dios ni nastíó cuɨ́ñɨ́ yā: Iyó nahín úxā mil ñayuu cácandíje ruhū jeē tu ní cájecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ i nuū ídolo naní Baal, achí yá. \v 5 Te suni súcuan vijna, chi íyó jecu na ñayuu jeē ní nacāji ya sɨquɨ̄ jeē váha ni yā jiín i. \v 6 Te núu ni nacāji ya i sɨquɨ̄ jeē váha ni yā jiín i, te nasūu sɨ́quɨ̄ jeē ni sáha i jniñu váha cúu. Chi núu sɨquɨ̄ jeē ni sáha i jniñu váha cúu, yūcuán na te nasūu sɨ́quɨ̄ jeē váha ni yā cúu. \p \v 7 ¿Te ndese cúu núu súcuan? Cúu jeē ñáyuu Israel tu ní cúndeyɨ́ i quendōo ndaā i nájnūhun ni canducú i. Te sava i jeē ní nacāji ya, chi máá i ni ndahva yā cuēchi i. Te sava ga i ni ndunīhni ni i, \v 8 nájnūhun cáhán tutu iī: Ni sáha Yaā Dios jeē tu jécūhun cuɨtɨ ni i sɨquɨ̄ yā, ni tu jíní i jiín tɨ́nūú i, ni tu jíni nahín i jnūhun ya, te súcuan cúu nde vijna. Achí tutu. \v 9 Te suni ni cahān David: \q1 Vico jeē casáha i, na cóo nájnūhun ɨɨn trampa chí ɨɨn xeyū, \q1 návāha nihīn i castigo xeēn sɨquɨ̄ jeē castɨ́vɨ i cásáha i cuēchi. \q1 \v 10 Te ánuá i na ndúnee, nájnūhun jeē tuá cúu coto i, \q1 te na jécostɨ́hɨ́ jnūndóho sɨquɨ̄ i nɨ́ɨ́ cáni. \m Achí tutu. \s1 Sɨquɨ̄ jeē jnáma ya ñayuu tāca gá nación \p \v 11 Núu súcuan te cájnūhun rí: ¿A tuá cúu cuɨtɨ ndɨ̄vɨ ñayuu Israel nuū Yaā Dios jeē súcuan ni castɨ́vɨ i? Tú cuɨtɨ. Chi sa suhva jeē ní cacunīhni ni i, te sa ñayuu tāca gá nación ni canihīn tahú máá i jnūhun jeē jnáma ya i. Te yūcuan sáha tucu jeē ñáyuu Israel condɨhvɨ̄ ni i jeē suni candíje máá i. \v 12 Chi jeē ní castɨ́vɨ i, te sa ñayuu nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ ní canihīn maá i jnūhun ya. Te jeē ní cajica yátá i, suu ni sáha jeē ní canihīn ñayuu tācá nación jnūhun ya. Núu súcuan te quɨvɨ̄ jeē ndɨ́vɨcoo tucu ndɨhɨ ñayuu Israel ndaha ya, te ñayuu ñayɨ̄vɨ víhyá gā quendōo ndetū i sáha ún. \p \v 13 Te vijna te cáhán rī jiín róhó ñáyuu tācá nación jeē tu ní jíní jnūhun ya. Chi ni tají Yaā Dios ruhū jeē scáca ri jnūhun nuū rohó ñáyuu tācá nación. Te ndúcú rí jeē na cuájnúhún ró jijnáhan ró jniñu sáha ri jeē nácani ri jnūhun ya. \v 14 Chi cúní rī jeē jiín yúcuan te nacani ni sava jnáhan ri ñayuu Israel jeē suni candíje máá i, te jnama ya i. \v 15 Chi jeē ni stóo ya ñayuu Israel, jeē yúcuan cúu jeē sa ñayuu ñayɨ̄vɨ ní sáha ya jeē ndɨ́vɨcoo i nuū jnúhun manī yā jiín i. Núu súcuan te quɨvɨ̄ naquihin tucu ya ñayuu Israel, quɨvɨ̄ ún suni vāha ndasɨ́ sáha ya jiín ñáyuu nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ́. Chi coo nájnūhun jeē natecu i jeē cúu i nájnūhun ndɨ̄yɨ. \v 16 Te ñayuu Israel cásocō i nuū Yaā Dios pan jeē quénda xīhna gā nuū ñujen, te súcuan stéén i jeē ndɨhɨ un cúu cuenta yā. Te ɨɨn yujnu, núu yɨ́hɨ jeē cuenta yā cúu, te suu cúu nde yoho jíín ndé ndɨhɨ ndaha. Te suni súcuan ñayuu Israel, yɨ́hɨ cuenta i nuū yā, sɨquɨ̄ jeē jií i xīhna ñúhún, ni quɨ̄vɨcoo de ndaha ya. \p \v 17 Chi ñayuu Israel cácuu i nájnūhun ndayújnu olivo váha, te sava ndaha un ní quendē. Te róhó ñáyuu tācá nación jeē tu jíní jnūhun ya, cácuu ró nájnūhun ndayújnu olivo yucú, te ni nachuhun ya rohó núū ni quéndē ñayuu cácuu ndayújnu váha ún. Te nájnūhun ɨnuú‑ni cástáa ró ndúxi jíín cajin jeē véji nde yoho yújnu ún. \v 18 Núu súcuan te ma sáha téyɨ́ ró maá ró nuū ñáyuu Israel jeē cácuu nájnūhun ndayújnu jeē ni quéndē. Ma cutéyɨ́ ró, chi nucūhun ni rō jeē násūú jéē yoho stáa cajin nuū maá ró, chi sa máá ró stáa cajin jeē véji nde yoho. \p \v 19 Te sanaa te cahān rō: Tú chi sava ndaha ni quendē návāha nachuhun ya ruhū nuū ni quéndē ún, achi rō. \v 20 Ndaā, te ni quendē i sɨquɨ̄ jeē tu ní cácandíje i Cristo. Te róhó chi máni sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró, jeē yúcuan cúu jeē ni quɨ́vɨcoo ró lugar i. Te ma sándúxí ró maá ró núu súcuan, chi sa suhva conso īyo ró núū Yaā Dios. \v 21 Chi tu ní íne cáhnu ni yā nuū maá ndaha jeē chíjniñu, te suni súcuan ma cóne cáhnu ni yā nuū rō jijnáhan ró te núu stɨ́vɨ ró. \v 22 Núu súcuan te sáha vāha ro cuenta ndese vāha ni Yaā Dios jiín ndese xeēn ni yā. Chi ni nduxeēn ni yā jiín ñáyuu hebreo jeē ní castɨ́vɨ ún, te sa cúndáhú ni yā rohó. Te cánuú cuɨñɨ nīhin ro jíín jnúhun jeē váha ni yā jiín ró. Chi núu tuú, te suni quende yā rohó. \v 23 Te máá i, núu candíje tucu i, te nucōndee tucu i, chi máá Yaā Dios cuu nachuhun tucu ya i. \v 24 Núu súcuan te róhó ñáyuu tācá nación jeē tu ní jíní jnūhun ya, ni quendē rō xinī yújnu olivo yucú, te ni nachuhun ya rohó xínī yujnu olivo váha, vēsú nasūú ndaha máá yujnu un cácuu ró. Te nagā ni cuu ñayuu hebreo jeē ma náchuhun ya i nuū ni quéndē i, chi cácuu i máá ndayújnu váha ún. \s1 Ɨɨn quɨvɨ̄ te jnama ya ndɨhɨ ñayuu nación Israel \p \v 25 Hermano, cúní rī jeē na jécūhun ni rō jijnáhan ró ndese íyó jnúhun yáha jéē ní yɨsāhí, návāha ma cutéyɨ́ ró cani ni rō jeē ndichí xínī maá ró: Chi sava ñayuu Israel ni ndunīhni ni i, te súcuan coo máá‑ni nde quɨvɨ̄ jínu candíje ñayuu tācá nación jeē tu jíní jnūhun ya. \v 26 Te sáá te jnama ya ndɨhɨ ñayuu nación Israel, chi cáhán tutu iī: \q1 Ichi ñuu rī Sión quiji Yaā jnáma ñayuu, \q1 te sáha ya jeē tuá coo cuēchi nuū tāca yúcūn Jacob. \q1 \v 27 Te yāha cúu contrato jeē sándaā rī jiín i, \q1 quɨvɨ̄ jeē quénde ri cuēchi i jíjnáhan i, áchí Yaā Dios. \m Achí tutu. \p \v 28 Chi ñayuu hebreo un ní nduu i nájnūhun enemigo Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē tu ní cácandíje i jnūhun jnáma ya i. Te jeē yúcuan te cuu cuitē núu jnūhun un núū tāca róhó. Te vēsú súcuan te sɨquɨ̄ jeē ní nacāji ya tāca jíí i jenahán, te cúndáhú gá ni yā i jeē ma stóo ya i nɨ́ɨ́ cáni. \v 29 Chi tu nácani yátá ni yā jeē cána ya ñayuu jiín jéē jéhe ya tahū i. \v 30 Te róhó jíjnáhan ró, suni ni cahīyo nīhni ni rō nuū Yaā Dios nde saá. Te vijna jeē ní cacunīhni ni maá ñáyuu hebreo, te cúndáhú ni yā rohó. \v 31 Te suni súcuan máá i, chi vēsú cácunīhni ni i vijna, te cundáhú tucu ni yā i, nájnūhun cúndáhú ni yā maá ró jijnáhan ró. \v 32 Chi Yaā Dios ni sáha ya jeē ní quendōo ndɨvii ñayuu chīji jnúhun cúnīhni ni i, návāha suni cuu cundáhú ni yā ndɨvii i. \p \v 33 Núu súcuan te náhán náā ni yō jeē yóhyo cuehē jnūhun ndíchí íyó jíín Yaā Dios, te ndɨhɨ cuɨtɨ jiní yā. Te ni ma cúu cuɨtɨ castūhun yó ndese tée ni yā sáha ya tācá‑ni, te ma cánda cuɨtɨ yō jecūhun ni yō ndese cúu tāca jéē sáha máá yá. \v 34 Chi cáhán tutu iī: ¿Ndé ɨɨn ni jecūhun ni ndese jéni ni maá Jítoho yō? ¿Chí ndé ɨɨn ni steén nuū yā? \v 35 ¿Ndé ɨɨn ni jēhe xīhna gā nuū maá yá, návāha nachunaa yā nuū i? \v 36 Chi nde nuū maá yá vēji tāca jéē iyó, te máá yá ni sáha ndɨhɨ, te jeē cúu máá yá cúu. Te na cáhán yō jeē yóhyo luu cújéhnu Yaā Dios nɨɨ́ cáni. Amén. \s1 Jeē na cóo ndoo ánuá yō cuajníñu yó núū Yaā Dios \c 12 \p \v 1 Núu súcuan te cáhán ndahú rí jiín ró jijnáhan ró, hermano, jeē sɨquɨ́ jeē cúndáhú ni Yaā Dios yohó. Na sócó rō maá ró núū yā, coo ndoo coo iī rō cuajníñu ró núū yā, nájnūhun cúsɨɨ̄ ni yā. Chi yāha cúu jeē chiñúhún ró yā nde jiín ini jiín ánuá rō. \v 2 Te ma cáca ró jíín táca modo casáha ñayuu ñayɨ̄vɨ yáha, chi sa na sáma ró modo cani ni rō, te ndujeé jéē níjnūní rō. Te súcuan te cuu nacāji ró ndé‑ni cúu jeē váha jeē nújnahan ni Yaā Dios, jeē cúsɨɨ̄ ni yā, jiín jéē íje ni rō jiín jnúhun ya. \p \v 3 Te sɨquɨ̄ jeē váha ni yā ni jēhe ya jniñu nácani ri jnūhun ya, jeē yúcuan cáhán rī jiín ndɨhɨ ró jéē ma cáni ni rō jeē váha ga ñayuu cúu ró núū cūhva jeē iyó ró. Chi ná ɨɨn ná ɨɨn ró na cáni ndaā ni rō sɨquɨ̄ maá ró, te ma scáa ga rō cani ni rō jeē váha ga ñayuu cúu ró vēsú nuū cūhva jeē ni jéhe Yaā Dios fuerza ini rō cándíje ró. \v 4 Chi cácuu yó nájnūhun ɨɨn yɨquɨ cúñu jeē iyó cuéhē parte, te sɨ́ɨn sɨ́ɨn jéjníñu ɨɨn ɨɨn. \v 5 Chi vēsú iyó cuéhē yō, te nájnūhun ɨɨn‑ni yɨquɨ cúñu cúu yó jéē yɨ́hɨ yó ndaha Cristo, chi ɨɨn‑ni ni nduu yó jíjnáhan yó. \p \v 6 Te sɨ́ɨn sɨ́ɨn tahū ni jēhe Yaā Dios nuū yō jeē cuajníñu yó núū yā, núu ndese ni nujnahan ni yā ni jēhe ya nuū ɨɨn ɨɨn yó. Núu súcuan te na cuájníñu vāha yó jíín táhū ún. Núu ni nihīn yō tahū jeē nácani yó jnúhun ya, te cánuú sáha yó ndé maá cúhva ni jēhe ya cándíje yó. \v 7 Te núu ni nihīn yō tahū jeē chindéé ñáhán yó jnáhan yó, te na sáha yúcún yó. Te núu ni nihīn yō tahū jeē steén yō, te na cóndɨhvɨ̄ ni yō steén yō. \v 8 Te ñayuu jeē stɨhvɨ́ ni ɨnga ñayuu, suni na sáha yúcún i. Te ñayuu jéhe nuū jnáhan, na cuáha i súcuan‑ni. Te ñayuu ndíso jníñu, na ndácu vāha i jniñu. Te ñayuu jíto ndáhú ñayuu ndahú, na cúsɨɨ̄ ni i sáha i. \s1 Ndese cánuú squícu ñayuu cácandíje \p \v 9 Te na cúndáhú ndije ni rō jnáhan ró, nasūu máá jéē cahán‑ni ró. Te coto uhū rō jniñu néé, te condiquīn rō jniñu váha. \v 10 Te cánuú coo manī rō jiín jnáhan ró nájnūhun jéē maní rō jiín ñani rō. Te nducú ró jeē quéndōo yɨ́ñúhún gá jnáhan ró vēsú maá ró. \p \v 11 Te ma cucúxí ró jiín jniñu cásáha ró. Chi jíín ini jiín ánuá rō condɨhvɨ̄ ni rō cuajníñu ró núū maá Jítoho yō. \p \v 12 Te na cúsɨɨ̄ ni rō jeē cáñuhun ni rō tāca jéē váha jeē cóo. Te na cuándeyɨ́ ni rō núu ndóho ró jnúndóho. Te níní na cácán tahú rō. \p \v 13 Te coto ndáhú ró ñayuu cácandíje núu cúmanī nuū i. Te cuāha núu ró vehe nuū ñáyuu cájica. \p \v 14 Te cacān tahú rō jehē ñayuu cájito xeēn rohó. Ma cahán ndevāha ro sɨ́quɨ̄ i, chi sa cacān tahú rō jehē i. \p \v 15 Te núu cúsɨɨ̄ ni ñayuu, te suni na cúsɨɨ̄ ni rō jiín i. Te núu cúcuíhyá ni ñayuu, te suni na cúcuíhyá ni rō jiín i. \p \v 16 Na cóo ɨnuú ni rō jiín táca jnáhan ró. Te ma cundúxí ró, chi sa quijnáhan ró jíín ñáyuu núu ga. Ma cáni ni rō jeē ndichí xínī rō. \p \v 17 Te ma nasáha ndevāha ró jíín ni ɨɨn ñayuu, núu ni sáha ndevāha i jíín ró. Na cóndɨhvɨ̄ ni rō sáha ró jniñu váha, jíto jínúū tāca ñáyuu. \v 18 Te na cóndɨhvɨ̄ ni rō coyūcu mánī rō jiín táca ñáyuu, vēsú ndese cándāa máá i. \v 19 Ñánī mánī jijnáhan ró, ma nácuāha ró jéē ndútahū ñayuu casáha ndevāha jíín ró, chi sa cuāha ró jnúhun jeē maá Yaā Dios cuāha ya castigo i. Chi cáhán tutu iī: Máá rí cuāha castigo i, máá rí nacuāha yāhu i, áchí Jítoho yō. \v 20 Te suni cáhán tutu: Tēe jíto uhū rohó, núu jíí de sōco, te cuāha ró jéē cáji de. Te núu jíchí de, te cuāha ró jéē cóho de. Chi núu sáha ró súcuan, te cucanu de te nacani uhū ni de jeē ni jíto uhū de róhó. \v 21 Ma cuáha ró jnúhun jeē cúndeyɨ́ jniñu néé jíín ró, chi sa jniñu váha na sáha ró návāha ndahvā jniñu néé. \c 13 \p \v 1 Tāca ñáyuu na cuátáhú i nuū tohō cándiso jníñu ñuu. Chi ma cóo tēe cándiso jníñu te núu tu ní sáha máá Yaā Dios. Te tēe cándiso jníñu chi Yaā Dios ni tee jniñu sɨquɨ̄ de. \v 2 Te ñayuu jeē tu jétáhú núū tēe cándiso jníñu, núu súcuan te cúnīhni ni i nuū jeē ní jeni Yaā Dios. Te ñayuu jeē cúnīhni ni, chi cuēchi sáha i, te nihīn i castigo. \v 3 Chi tāca tée ndíso jníñu, nasūu jéē ndíso jníñu de jeē yūhú ñáyuu casáha jniñu váha, chi sa jeē yūhú ñáyuu casáha jniñu néé. Te núu cúní rō jeē ma cúxeēn tēe cándiso jníñu nuū rō, na sáha ró jniñu váha núu súcuan. Yūcuán na te cuajnúhún de róhó. \v 4 Chi jéjníñu Yaā Dios de jíjnáhan de, návāha coyūcu váha ró jíjnáhan ró. Te núu sáha ró jniñu néé, te sa yūhu ró, chi nasūu cáha‑ni cúu jeē cándiso jníñu de stóho de ñayuu. Chi jéjníñu Yaā Dios de, návāha cuāha de castigo ñayuu casáha jniñu néé. \v 5 Jeē yúcuan cánuú jéē cuatáhú ró núū tēe cándiso jníñu, te nasūu máni jeē ma níhín rō castigo, chi suni jeē tú na cuēchi coo ánuá rō. \v 6 Te jeē yúcuan cúu jeē suni cájēhe ró xúhun núū tēe cándiso jníñu cuu jniñu ñuu. Chi jéjníñu Yaā Dios de, te máni jniñu yúcuan cásáha de. \p \v 7 Te chunaa rō ndɨhɨ jeē cátaū rō nuū tāca ñáyuu. Cuāha ró xúhun ñuu nuū tée stútú xúhun ñuu, te cuāha ró xúhun renta nuū tée stútú renta. Te na cóo respeto rō nuū ñáyuu cánuú coo respeto rō. Te na cóo yɨ́ñúhún ró nuū ñáyuu cánuú coo yɨ́ñúhún ró. \v 8 Ma cótaū rō nuū ní ɨɨn. Te íyó ɨɨn jeē taú rō jeē ma tahndé cuɨtɨ, suu jeē ni cáhān Yaā Dios jeē cundáhú ni rō jnáhan ró. Chi ñayuu cundáhú ni jnáhan, je ni squícu i ndɨhɨ jeē ndácu ley yā. \v 9 Chi súcuan ndácu ley jniñu: Ma cosɨ́quɨ́ ndéē rō jnáhan ró, ma cáhni rō ndɨ̄yɨ, ma sacuíhná ró, ma sajnúhún ró, ma ndíyo ni rō jeē névāha jnáhan ró. Te tāca jnúhun yáha jíín táca gá jniñu ndácu ley, ndɨhɨ‑ni yɨ́hɨ chīji jnūhun yáha: Cundáhú ni rō jnáhan ró nájnūhun cúndáhú ni rō maá ró, áchí tutu. \v 10 Te núu cúndáhú ni yō jnáhan yó, te tu sáha yó ni ɨɨn jeē tu íyó váha nuū i. Núu súcuan te jeē cundáhú ni yō jnáhan yó, yūcuan cúu jeē squícu yó nɨ́ɨ́ ley yā. \p \v 11 Súcuan sáha ró jíjnáhan ró, chi sáha ró cuenta jeē cuácuyajni quɨvɨ̄ ndíji ya. Te ma cóo ga rō nájnūhun ñayuu quixí, jeē cúhuun ni rō. Chi vijna je ni cuyajni ga quɨvɨ̄ jnáma ya yohó vēsú quɨvɨ̄ ní candíje yó jnúhun ya. \v 12 Chi nájnūhun je yajni yāha jecuáā, te cuacundijin quɨvɨ̄ jnáma ya yohó. Núu súcuan te na stóo yó jniñu jeē ni sáha yó núū néē, te na cúcutú yó jíín táca jniñu ndaā jeē caca yó jiín luz yā. \v 13 Na cáca yɨ́ñúhún yó nájnūhun cánuú caca yó jíín luz yā. Ma nájīni ró, ma sáha ró táca vico néé, ma cáca jnéní ró, ma sáha ró jniñu néé, ma cuajnáhan ró, ma cucuésún ni rō. \v 14 Chi sa suhva cuɨñɨ cutú ró jíín fuerza maá Jítoho yō Jesucristo, jeē ma cuáha ga rō jnūhun sáha ró jniñu cúní modo neé máá ró. \s1 Ma cahán neé yó coto yó jnáhan yó \c 14 \p \v 1 Cuatáhú ró ñayuu jeē ná tu ije jíín jnúhun ya, te ma tejnáhan ró jíín i sɨquɨ̄ tāca jnúhun jeē sɨ́ɨn jéni ni i jíín máá ró. \v 2 Chi íyó ñáyuu jeē jéni ni i jeē cúu caji i ndɨnuū‑ni. Te íyó ñáyuu jeē ná tu ije jíín jnúhun ya, te cájeni ni i jeē tú vāha caji i cūñu, chi jeē ní casocō ñayuu nuū ídolo cúu. \v 3 Te róhó tée jeē yéji ndɨnuū‑ni, ma cahán rō coto ró tée jeē tu yéji ndɨnuū. Te róhó tée jeē tu yéji ndɨnuū, ma cahán rō coto ró tée jeē yéji ndɨnuū. Chi Yaā Dios ni jetáhú yá tēe ún. \v 4 Te róhó, ¿ndé ɨɨn cúu ró jéē cahán neé ró jíto ró mozo Yaā Dios? Chi núu vāha chí néé sáha de, te máá yá cúu jeē sándaā jiín de, nasūu máá ró. Te tuú chi cuɨñɨ vāha de, chi mozo maá Jítoho yō cúu de, te cuu sáha ya jeē ma stɨ́vɨ de. \p \v 5 Te suni íyó ñayuu jeē jéni ni jeē ií gā ɨɨn quɨvɨ̄ vēsú ɨnga quɨvɨ̄. Te ɨnga ñayuu chi jéni ni i jeē ɨnuú‑ni cúu tāca quɨ́vɨ̄. Te tācá i na cúndaā vāha ni maá i sɨquɨ̄ jeē jéni ni i. \v 6 Chi tēe jeē née iī quɨvɨ̄, chíñúhún de máá Jítoho yō jeē sáha de súcuan. Te tēe jeē tu née iī quɨvɨ̄, suni chíñúhún de Jitoho yō jeē sáha de súcuan. Te tēe jeē yéji ndɨnuū‑ni, chíñúhún de máá Jítoho yō jeē sáha de súcuan, chi nácuatáhú de nuū Yaā Dios. Te tēe jeē tu yéji ndɨnuū, suni chíñúhún de Jitoho yō jeē sáha de súcuan, te suni nácuatáhú de nuū yā. \p \v 7 Chi ni ɨɨn yó tu técu yō jeē váha máá‑ni yó, te ni ɨɨn yó tu jíhí yō jeē cuní maá yó. \v 8 Chi núu técu yō, te técu yō jeē cuajníñu yó núū maá Jítoho yō. Te núu cuu yō, te suni cuu yō sɨquɨ̄ jeē cuní maá Jítoho yō. Núu súcuan te núu jeē cótecu yō chí jéē cuu yō, te yɨ́hɨ yó ndaha Jítoho yō. \v 9 Chi ni jihī Cristo te ni natecu yā, návāha cuu ya Jitoho nuū ñáyuu ni jíhī jiín ñáyuu técu. \p \v 10 Te róhó, ¿naun jéni néé ni rō jíto ró jnáhan ró núu súcuan? ¿Te naun cújéē ni rō jíto ró de? Chi tāca yó cuɨñɨ yó yuhu mesa Cristo jeē sándaā yā jniñu yó. \v 11 Chi suhva yósó núū tútu iī: \q1 Jendaá ndije chi nuū maá rí cuɨñɨ yɨ́tɨ́ táca ñáyuu, \q1 te ndɨhɨ i cahān jeē maá rí cúu Yaā Dios, áchí máá Jítoho yō. \m \v 12 Núu súcuan te ná ɨɨn ná ɨɨn yó nacuāha yo cuenta nuū Yaā Dios ndese jniñu ni casáha yó. \s1 Ma sáha yó jéē quɨ́vɨ jnáhan yó cuéchi \p \v 13 Te jeē yúcuan ma cahán neé gá yō coto yó jnáhan yó. Chi sa tee ni rō jeē ma sáha ró ni ɨɨn jniñu jeē sáha jeē stɨ́vɨ jnáhan ró te quɨ̄vɨ i cuēchi. \v 14 Te jíní rī jeē ni ɨɨn jeē ni sáha Yaā Dios, tu stɨ́vɨ ánuá yō. Chi súcuan ni cucáhnu vāha ni rī sɨquɨ̄ jeē candíje ri Jitoho yō Jesús. Te núu ɨɨn ñayuu jéni ni i jeē iyó jéē stɨ́vɨ ánuá i, yūcuán na te súcuan sáha un jíín máá i. \v 15 Te núu jnáhan ró tu cúvāha ni de jeē yéji rō cūñu ni casocō ñayuu nuū ídolo, chi jéni ni de jeē stɨ́vɨ un ánuá rō, núu súcuan te tu cúndáhú ni rō de jeē sáha ró súcuan. Coto má snáā rō anuá jnáhan ró sɨ́quɨ̄ jeē yéji rō ɨɨn jeē jéni ni de jeē cuēchi cúu. Chi suni jehē maá de ni jihī Cristo. \v 16 Ma sáha ró jniñu jeē cahán i sɨquɨ̄, vēsú jiní maá ró jeē iyó váha. \v 17 Chi jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū yō, nasūu sɨ́quɨ̄ ndese caji yō coho yó cúu, chi sa suhva sɨquɨ̄ jeē na sáha yó jniñu ndaā, te coyūcu mánī yō jiín jnáhan yó, te cusɨɨ̄ ni yō sáha Espíritu Santo. \v 18 Te ñayuu jeē súcuan jéjníñu nuū Cristo, chi cúsɨɨ̄ ni Yaā Dios jiín i, te suni cájejnúhún ñáyuu i. \p \v 19 Núu súcuan te na cóndɨhvɨ̄ ni yō coyūcu mánī yō, návāha jíín yúcuan chindéé ñájnáhan yó ije yó jíín jnúhun ya. \v 20 Te ma cuáha ró jnúhun jeē ndeyu yéji rō snáā jniñu ni sáha Yaā Dios jiín jnáhan ró. Chi íyó ndoo ndije ndɨhɨ jeē yéji yō, te vēsú súcuan te tú vāha jeē yéji rō ndeyu jeē sáha jíín jnáhan ró jéē caji de jeē jéni ni de jeē cuēchi cúu. \v 21 Vāha ga ma cáji rō cūñu, ni ma cóho ró vino, te ni ɨɨn ma sáha ró jéē stɨ́vɨ ánuá jnáhan ró, te quɨ̄vɨ de cuēchi, te caca yátá de nuū jnúhun cándíje de. \v 22 Te núu cándíje ró jéē tú na vé sáha jeē yéji rō, te súcuan na cándíje máá‑ni ró núū Yaā Dios. Te nacā ndetū tēe jeē tu sáha jíín ánuá de jeē cuēchi cúu núu caji de coho de. \v 23 Te tēe yéji ɨɨn jeē jéni ni de sanaa te stɨ́vɨ ánuá de, núu súcuan te sáha de cuēchi, chi tu cándíje de jeē iyó váha jeē yéji de. Chi tāca jéē sáha yó, núu tu cándíje yó jéē iyó váha, te cuēchi cúu. \s1 Jeē na sáha yó jéē cúsɨɨ̄ ni jnáhan yó \c 15 \p \v 1 Te yóhó jéē ni íje yó jíín jnúhun ya, cánuú condito yó ñáyuu jeē ná tu ije jíín jnúhun ya, návāha candíje vāha i. Te ma sáha yó jéē maá‑ni yó cusɨɨ̄ ni. \v 2 Chi ná ɨɨn ná ɨɨn yó na sáha yó jéē cúsɨɨ̄ ni jnáhan yó, návāha quendōo vāha i te ije i jíín jnúhun cándíje i. \v 3 Chi ni Cristo, tu ní sáha ya jeē cúsɨɨ̄ ni maá yá, chi sa suhva jeē cúsɨɨ̄ ni Tatá yā. Chi suhva cáhán tutu iī: Tāca jnúhun ndevāha jeē cácahān ndevāha ñayuu sɨquɨ̄ ní, ni ndɨ̄vɨ sɨquɨ̄ maá ná, áchí Cristo jiín Tátá yā. \v 4 Chi tāca jnúhun jeē ni jécosō nuū tútu iī nde jenahán, chi ni jecosō návāha stéén nuū yō, te nihīn yō jnūhun jeē sáha jeē cuandeyɨ́ ni yō te ndusɨɨ̄ ni yō. Te súcuan te cocuhun ni yō tāca jéē váha jeē cóo. \v 5 Te máá Yaā Dios jeē jéhe jnūhun cuandeyɨ́ ni jiín jnúhun ndúsɨɨ̄ ni, na sáha ya jeē cóo ɨnuú ni rō, nájnūhun cúní Cristo Jesús. \v 6 Te súcuan te ɨɨn‑ni coo ró te ɨnuú‑ni cuu cahān rō jeē yóhyo vāha Yaā cúu Yaā Dios, Tátá Jitoho yō Jesucristo. \s1 Jeē ni jítē jnūhun vāha ya nuū ñáyuu tācá nación \p \v 7 Núu súcuan te cuatáhú ró tāca jnáhan ró, nájnūhun ni jetáhú Cristo yohó, návāha cuni ñayuu jeē luu cújéhnu Yaā Dios. \v 8 Chi cáhán rī jeē ní quiji Cristo Jesús, ni sáha ya tācá jniñu jeē quéndōo vāha ñayuu hebreo, návāha cundaā tāca jnúhun jeē ni jéjnūhun Yaā Dios nuū tāca jíí i. Te súcuan ni steén Cristo jeē squícu Yaā Dios tāca jéē ni jéjnūhun ya. \v 9 Te suni ni quiji ya návāha ñayuu tācá nación jeē tu jíní jnūhun ya, cahān i jeē yóhyo vāha ni Yaā Dios jeē cundáhú ni yā i. Chi suhva cáhán tutu iī: \q1 Núu súcuan te cahān na jéē yóhyo vāha ni ní, cuni ñayuu tācá nación, \q1 te cata ná yaa jeē chiñúhún ná nihín. \m \v 10 Te cáhán tucu tutu iī: \q1 Róhó ñáyuu tācá nación, ɨnuú na cúsɨɨ̄ ni rō jiín ñáyuu maá yá. \m \v 11 Te cáhán tucu: \q1 Róhó ñáyuu tācá nación, na cáhán rō jeē yóhyo vāha ni Jitoho yō Yaā Dios, \q1 te róhó ñáyuu tācá‑ni ñuu, suni na cáhán rō jeē yóhyo cújéhnu ya. \m \v 12 Te suni ni tee Isaías jnūhun yáha: \q1 Nuū yúcūn Isaí quiji ɨɨn jeē cujéhnu, \q1 te ndacu ya jniñu nuū ñáyuu tācá nación. \q1 Te ñayuu ún chi cocuhun ni i tāca jéē sáha ya. \m Achí tutu. \p \v 13 Te máá Yaā Dios jeē sáha jeē cáñuhun ni yō tāca jéē váha jeē coo, na sáha ya jeē cóo sɨɨ̄ ndasɨ́ ni rō jiín jéē cóo ndeyɨ́ ni rō sɨquɨ̄ jeē cácandíje nīhin ró yá. Te súcuan te cocuhun teyɨ́ gá ni rō tāca jéē váha jeē coo, sáha poder maá Espíritu Santo. \p \v 14 Ñánī mánī, cúcáhnu ni rī jeē váha ndasɨ́ cándɨhvɨ̄ ni rō jiín jniñu váha, te vāha ndasɨ́ cájecūhun ni rō, te cúu stɨ́hvɨ́ jnáhan ni rō. \v 15 Te ni jeni ni rī jeē tee ri carta yáha cáhān cají rí jiín ró jijnáhan ró, návāha víhyá gā na cócuhun ni rō tāca jnúhun yáha. Chi súcuan sáha ri sɨquɨ̄ jeē váha ni Yaā Dios te ni jēhe ya jniñu nuū rī \v 16 jeē jejníñu ri nuū Jesucristo, jeē nácani ri jnūhun nuū ñáyuu tācá nación jeē tu jíní jnūhun ya. Te nácani ri jnūhun vāha Yaā Dios nuū i jeē jnáma ya i. Súcuan sáha ri návāha ñayuu tācá nación, cuu squɨ́vɨ ri i ndaha ya jeē cúu i nájnūhun ɨɨn jeē socó rī nuū yā jeē cúsɨɨ̄ ni yā jiín. Chi ni sáha Espíritu Santo jeē iyó ndoo íyó íī i nuū yā. \p \v 17 Núu súcuan te sɨquɨ̄ jeē candíje ri Cristo Jesús, te cúsɨɨ̄ ni rī jeē jejníñu vāha ri nuū Yaā Dios. \v 18 Chi ma cúu cahān rī sɨquɨ̄ jníñu cásáha ɨnga tēe, chi máá‑ni sɨquɨ̄ ndese ni jejníñu Cristo ruhū jeē sáha ri jeē ñáyuu tācá nación tu ní jíní jnūhun Yaā Dios, vijna jétáhú i nuū yā. Chi súcuan ni cuu jíín jnúhun ni cahān rī jiín jniñu ni sáha ri. \v 19 Chi ni sáha ri jniñu jéhnu ndíso poder jeē steén jeē cujéhnu ya, te ni īyo poder Espíritu Santo jiín rí. Te súcuan ni nacani ndɨhɨ ri jnūhun ndese jnáma Cristo ñayuu. Te ni nacani ri nde ñuu Jerusalén, jíín ndɨhɨ tācá ñuu, jiín nde nɨɨ́ región Ilírico. \v 20 Súcuan cúu jeē ní condɨhvɨ̄ ni rī ni nacani ri jnūhun jeē jnáma ya ñayuu. Te ni jehēn rī nuū ñáyuu jeē ná tu cuni jnūhun Cristo, chi tu ní cúní rī nacani ri nuū ñáyuu jeē jé ni jini i ni canacani ɨnga tēe. \v 21 Chi sa suhva ni sáha ri nájnūhun cáhán tutu iī: \q1 Tāca ñáyuu jeē tu ní quíji jnūhun ya nuū i, vijna chi cuni i jnūhun ya, \q1 te tāca ñáyuu jeē tu ní jíní cuɨtɨ jnūhun ya, vijna chi jecūhun ni i. \m Achí tutu. \s1 Jeē ñúhun ni Pablo jeē quihín de Roma \p \v 22 Te jeē yúcuan cúu jeē cuehē jínu ni cujnéñu ri, te tu ní cúu jecondēhe rí rohó jíjnáhan ró. \v 23 Te vijna chi ni ndɨhɨ jniñu ri nɨɨ́ cáhnu tācá región ndañúū yáha. Te je ni cuu cuehē cuiyā jeē cuní rī jeē rī nuū rō. \v 24 Núu súcuan te ñúhun ni rī jecondēhe rí rohó jíjnáhan ró núu na yáha ri quihīn rī España. Te ñúhun ni rī jeē núu je ni cusɨɨ̄ ni rī jeē ní jito jnáhan yó, yūcuán na te chindéé ñáhán ró ruhū jeē quihín gā rī. \v 25 Te xīhna gā na quíhín rī ñuu Jerusalén quindēca ri xūhún cuu hermano cáyūcu yúcuan. \v 26 Chi ñayuu Macedonia jiín Acaya ni cajeni ni i jeē cáquin i xūhun quíhīn nuū hermano cándoho ndáhú ñuu Jerusalén. \v 27 Chi súcuan ni cacusɨɨ̄ ni i ni casáha i. Te íyó váha jeē súcuan, chi máá i jeē cácuu i ñayuu tāca gá nación, táú i jeē sáha vāha i nuū ñáyuu hebreo un. Chi ñayuu hebreo ni casáha jeē ní quiji jnūhun Yaā Dios nuū i jeē quéndōo vāha ánuá i sáha. Jeē yúcuan cánuú jéē chindéé ñáhán i ñayuu hebreo cácandíje jíín ndajníñu ñayɨ̄vɨ yáha. \v 28 Núu súcuan te jeē jínu jniñu yáha jéē quíndēca ri xūhun yáha nuū i, yūcuán na te jecondēhe rí rohó jíjnáhan ró jéē yáha ri quihīn rī España. \v 29 Te jíní vāha ri jeē quɨvɨ̄ jinú rī nuū rō, te vāha ndasɨ́ quendōo ró jéē nacani ga rī jnūhun vāha Cristo nuū rō. \p \v 30 Hermano jijnáhan ró, cáhán ndahú rí jiín ró jeē chindéé ñáhán ró ruhū cacān tahú rō jehē rī nuū Yaā Dios sɨquɨ̄ jníñu ndúcú ndéyɨ́ rí. Súcuan sáha ró sɨ́quɨ̄ jeē candíje yó Jítoho yō Jesucristo, jiín sɨ́quɨ̄ jeē cundáhú ni yō jnáhan yó sáha máá Espíritu. \v 31 Te cacān tahú rō jeē na cácu ri nuū tée región Judea jeē tu cácandíje, jíín jéē na cúsɨɨ̄ ni tācá hermano ñuu Jerusalén jeē quíndēca ri xūhun yáha cuu de. \v 32 Te súcuan te núu cúní Yaā Dios te jecondēhe rí rohó jíjnáhan ró, te cusɨɨ̄ ni yō, te nanihīn ni rī jeē condee rī jiín ró. \v 33 Te máá Yaā Dios jeē jéhe jnūhun ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni, na cóo ya jiín ró jijnáhan ró. Amén. \s1 Jeē cahán Pablo jeē sándeyɨ́ ni i \c 16 \p \v 1 Te vijna te cáhán rī jiín ró jijnáhan ró jéē na chíndéé ñáhán ró hermana Febe, chi cúu ña ñahan jéjníñu jeē sɨquɨ́ jnúhun ya nuū ñáyuu cácandíje ñuu Cencrea. \v 2 Te cuatáhú ró ña nájnūhun cúní maá Jítoho yō, chi súcuan cánuú sáha hermano cácandíje. Te chindéé ñáhán ró ña na‑ni vé cúu jeē jíni ñúhún ña, chi súcuan ni chindéé ñáhán máá ña cuehē ñayuu, te suni nde ruhū. \p \v 3 Cahān rō jiín Priscila jiín Aquila jeē sándeyɨ́ ni ndɨndúú de, áchí rí, chi cáchindéé ñájnáhan de jíín rí sɨquɨ̄ jníñu Cristo Jesús. \v 4 Chi ná ni īyo jnūndóho jeē cuu rī nuú, te ni cachundeyɨ́ ni de ni canducú de scácu de ruhū, vēsú suni cuu maá de núú. Te nácuatáhú rí nuū ndɨndúú de, te nasūu máá‑ni ruhū, chi suni tāca grupo ñayuu cácandíje tācá nación. \v 5 Te suni cahān rō jiín ñáyuu cácandíje ndútútú vehe de, sándeyɨ́ ni i, áchí rí. Te cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Epeneto, tēe manī rī jiín. Chi ñuu Acaya, máá de cúu jeē ní candíje xīhna gā nuū Cristo. \v 6 Suni cahān rō jeē sándeyɨ́ ni María, ñahan jeē ní jejníñu ndasɨ́ jeē sɨquɨ́ jnúhun ya mēhñu ró jijnáhan ró. \v 7 Te cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Andrónico jiín Junias, tēe cácuu jnáhan ñuu rī jeē ní cahīin jíín rí vecāa. Te tācá apóstol chi cájejnúhún de ndɨndúú tée jíñá, te xīhna gā de ni cacandíje Cristo vēsú maá rí. \p \v 8 Cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Amplias, tēe manī rī jiín, chi cándíje de Jitoho yō. \v 9 Te cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Urbano, tēe chíndéé ñájnáhan jíín yó sɨquɨ̄ jníñu Cristo Jesús, te suni súcuan Estaquis, tēe jeē maní rī jiín. \v 10 Suni cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Apeles, tēe jeē ni stéén jeē candíje vāha de Cristo, te suni súcuan cahān rō jiín ñáyuu vehe Aristóbulo. \v 11 Cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Herodión, tēe cúu jnáhan ñuu rī. Te suni súcuan ñayuu vehe Narciso jeē cácandíje maá Jítoho yō. \v 12 Te suni cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Trifena jiín Trifosa, ñahan cásájniñu sɨquɨ̄ jnúhun máá Jítoho yō. Te suni sándeyɨ́ ni Pérsida, hermana jeē maní yō jiín, chi suni ni sájniñu ndasɨ́ ña sɨquɨ̄ jnúhun Jitoho yō. \v 13 Te cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Rufo, tēe cájejnúhún ñáyuu jeē vāha cándíje de máá Jítoho yō. Te suni súcuan cahān rō jiín náná de, te máá ña suni ni jito ña ruhū nájnūhun jeē naná rī cúu ña. \v 14 Te cahān rō jeē sándeyɨ́ ni Asíncrito jiín Flegonte jiín Hermas jiín Patrobas jiín Hermes jiín táca hermano jeē cáyūcu jíín de. \v 15 Te suni súcuan Filólogo jiín Julia jiín Nereo jiín cuáha de, jiín Olimpas jiín ndɨhɨ hermano cácandíje cáyūcu jíín de jíjnáhan de. \p \v 16 Te jeē cahán tāca ró jiín jnáhan ró, te yɨ́ñúhún techūhu ró ndaha i. Te tāca grupo ñayuu cácandíje nuū Cristo, cáhán i jeē na sándeyɨ́ ni rō. \p \v 17 Te cáhán ndahú rí jiín ró, hermano jijnáhan ró, jéē cóto ró máá ró nuū ñáyuu cútucu ni te ndúcú stɨ́vɨ jnáhan jíín jnúhun tu quíjnáhan jíín jéē ní cacutūhva ró. Te cujiyo ró núū i jíjnáhan i. \v 18 Chi ñayuu súcuan, tu jéjníñu i nuū Jítoho yō Jesucristo, chi máni ndɨ́hvɨ́ ni i sɨquɨ̄ jeē cáji i. Te yōhyo ndúxí i jíín jnúhun cácahān i, te súcuan stáhú i ñayuu jeē tu jíní vāha. \v 19 Te máá ró jijnáhan ró, chi je cájini ndɨhɨ ñayuu ndese vāha cájetáhú ró nuū yā, te jeē yúcuan cúsɨɨ̄ ni rī. Te cúní rī jeē cóo listo vāha ró sáha ró jniñu váha, te ma sáha ró jniñu néé. \v 20 Te máá Yaā Dios jeē jéhe jnūhun ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni, yachī sáha ya jeē cúndeyɨ́ ró sɨquɨ̄ jexeén jeē cúu Satanás. Te ñúhun ni rī jeē Jítoho yō Jesucristo na sáha ya jeē váha róhó jíjnáhan ró. \p \v 21 Sándeyɨ́ ni rō jijnáhan ró, áchí Timoteo, tēe chíndéé ñáhán jíín rí sɨquɨ̄ jnúhun ya. Te suni súcuan cácahān jnáhan ñuu rī Lucio jiín Jasón jiín Sosípater. \p \v 22 Te ruhū jeē naní Tercio, jeē tée ri carta yáha jéē cahán Pablo, suni cáhán rī jeē sándeyɨ́ ni rō jeē cácandíje ró Jítoho yō. \p \v 23 Te Gayo, tēe ni jēhe núu vehe ndéé rúhū Pablo, cáhán de jeē sándeyɨ́ ni rō jijnáhan ró. Te suni jéhe núu de vehe nuū tāca ñáyuu cácandíje. Te suni súcuan cáhán Erasto, tēe cúu tesorero ñuu yáha, te suni súcuan cáhán hermano Cuarto. \p \v 24 Te ñúhun ni rī jeē maá Jítoho yō Jesucristo, na sáha ya jeē váha róhó jíjnáhan ró. Amén. \s1 Jnūhun sándɨ̄hɨ jéē cahán jeē yóhyo cújéhnu ya \p \v 25 Te vijna na cáhán yō jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios. Chi máá yá cuu sáha jeē cuɨ́ñɨ nīhin ga rō jijnáhan ró jíín jnúhun jnáma ya rohó jeē nácani ri, jiín jnúhun Jesucristo jeē steén rī. Chi súcuan ni steén Yaā Dios jnūhun sāhi yá, jeē ní yɨsāhi nɨ́ɨ́ cáni nde ná tu jecōo ñayɨ̄vɨ́. \v 26 Te vijna te je ni nane cájí. Chi jíín tútu iī jeē ní catee tēe ni canacani jnūhun ya, ni jitē núu jnūhun sāhi yáha nuū ñáyuu tācá nación, návāha candíje i te cuatáhú i. Chi Yaā Dios jeē técu nɨɨ́ cáni, súcuan ni ndacu ya jniñu. \p \v 27 Te nɨ́ɨ́ cáni na cáhán yō jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios sɨquɨ̄ jníñu ní sáha ya jeē jiín Jesucristo. Chi máá ɨɨn‑ni ya iyó te yōhyo ndíchí yá. Súcuan na cóo. Amén.