\id MRK \h SAN MARCOS \toc1 JNUHUN VAHA NI TEE SAN MARCOS \toc2 SAN MARCOS \toc3 Mr. \mt1 JNUHUN VAHA NI TEE SAN MARCOS \c 1 \s1 Jnūhun Juan tēe scuándute \r (Mt. 3.1‑12; Lc. 3.1‑9, 15‑17; Jn. 1.19‑28) \p \v 1 Yāha quéjéé jnúhun vāha máá Jesucristo Sēhe Yaā Dios, jeē ní quiji ya jeē jnama ya yohó. \p \v 2 Isaías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, súcuan ni tee de jnūhun Juan nuū tútu: \q1 Tají rí tēe nacani jnūhun ri cosnūú de ichi núú rō, \q1 návāha coo tūhva ñayuu jeē jinú rō, achí Yaā Dios jiín Cristo. \q1 \v 3 Te tēe ún cana jee de nde nuū ñúhun téhé: \q1 Sátūhva ró máá ró jijnáhan ró, chi quee maá Jítoho yō. \q1 Te sáha ró jniñu ndaā, chi vēji ya, achi de. \m Achí Isaías. \v 4 Te Juan ni jinū de nde nuū ñúhun téhé, scuándute de ñayuu. Te cáhán de jíín i jeē na nácani ni i jeē stóo i cuēchi i te cuandute i, návāha cone cáhnu ni Yaā Dios nuū cuéchi i. \v 5 Te tāca ñáyuu región Judea jiín ñáyuu ñuu Jerusalén, ni quijicoo i nuū de. Te ni canacani ndaā i cuēchi i nuū Yaā Dios, te ni scuándute de i ini yūte Jordán. \p \v 6 Te sahma ñúhun Juan cúu ixi camello, te núhní ɨɨn cinturón ñɨɨ chīji de. Te jeē técu de cúu tɨ́ca ndɨcuéhyɨ́ jíín ndúxi yocō. \v 7 Te suhva ni nacani de jnūhun: \p Quiji máá Yaā cujéhnu ndasɨ́. Chi tú na vé jéhnu cuɨtɨ cúu ri nuū yā, ni jeē cuajníñu ri nuū yā vēsú ɨɨn jniñu lúlí gá nájnūhun jeē cuíta ndeyɨ ri ndají rí correa ndijēn yā. \v 8 Te ruhū chi jíín ndute scuándute ri rohó jíjnáhan ró, te Yaā ún chi nájnūhun jeē scuándute ya rohó cúu jeē cuáha ya Espíritu Santo condee ini anuá rō, achí Juan. \s1 Jeē ní jendute Jesús \r (Mt. 3.13‑17; Lc. 3.21‑22) \p \v 9 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te Jesús ni quenda ya ñuu Nazaret ndañúū Galilea, te Juan ni scuándute de ya ini yūte Jordán. \v 10 Te ná ni quenda ya nuū ndúte, te ni jito ya jeē ní nune‑ni andɨvɨ́, te ni cuun Espíritu Santo ni quee xinī yā, te cáa nájnūhun ɨɨn paloma. \v 11 Te ichi ándɨvɨ́ ní cahān ɨɨn jnūhun: \p Máá ró cúu Sēhe ri jeē maní ndasɨ́ rí jiín, te yōhyo cúsɨɨ̄ ni rī jiín ró, achí. \s1 Jeē ní jito ndee jexeén Jesús \r (Mt. 4.1‑11; Lc. 4.1‑13) \p \v 12 Yūcuán na te ni jinū Jesús nde nuū ñúhun téhé ní sáha Espíritu Santo. \v 13 Te uū xico quɨvɨ̄ ni condee yā nuū ñúhun téhé un núū íin quɨtɨ yúcú. Te ni jito ndee Satanás yā, chi cúní jeē sáha ya cuēchi. Te nuū ní cujiyo Satanás cuahān, te ni quecoo ndajéhé Yaā Dios, ni cajejníñu nuū yā. \s1 Jeē ní quejéé Jesús nácani ya jnūhun \r (Mt. 4.12‑17; Lc. 4.14‑15) \p \v 14 Yūcuán na te ná ni cachune de Juan vecāa, te ni jinū Jesús región Galilea, nácani ya jnūhun vāha ndese ndácu Yaā Dios jniñu. \v 15 Te ni cahān yā: \p Je ni jinū quɨvɨ̄, te je ni cuyajni jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū rō. Nacani ni rō jeē stóo ró cuéchi ró jíjnáhan ró, te candíje ró jnúhun jeē jnáma ya rohó. Achí yá. \s1 Jeē ní cana ya cuūn tēe jnɨ́ɨ chācá \r (Mt. 4.18‑22; Lc. 5.1‑11) \p \v 16 Te jíca Jesús yumar Galilea cuahān yā. Te ni jito ya nuū Simón jiín ñani de Andrés. Te tēe cájnɨɨ chācá cácuu de, te cásɨ́nga de ñunu de ini mar. \v 17 Te ni cahān yā jiín de: \p Condiquīn ruhū na quíhín yō, te nasáha ri rohó tée nihīn cuehē ñayuu candíje ruhū, nájnūhun cánihīn rō chācá, áchí yá. \p \v 18 Yūcuán na te ni castóo‑ni de ñunu de, te ni candiquīn de ya. \p \v 19 Te ni jica ya jecu gā, te ni jito ya nuū Jacobo jiín ñani de Juan, sēhe Zebedeo, suni cáyūcú de ini barco de, cánachijnɨ̄ɨ de ñunu de. \v 20 Te suni ni cana ya de jeē cóndiquīn de ya. Te ni castóo‑ni de tátá de Zebedeo ini barco un jíín mozo de, te ni candiquīn de ya cuangoo de. \s1 Jeē ní quenehen ya tachī ini ɨɨn tēe \r (Lc. 4.31‑37) \p \v 21 Te ni jinū yā jiín de ñuu Capernaum. Te quɨvɨ̄ ndétātu ní quɨ̄vɨ ya ini vehe iī sinagoga, te ni steén yā jnūhun. \v 22 Te ni canaa ni ñayuu ni cajini i jnūhun stéén yā. Chi ni steén vāha ya nuū i, chi máá yá cúu jeē ndíso jníñu sɨquɨ̄ ndɨhɨ. Te tēe cástéén tutu ley Yaā Dios, tu súcuan cástéén de. \v 23 Te ini vehe iī sinagoga ñuu un íne ɨɨn tēe jeē ñúhun tachī ini. Te ni cana cóhó de: \p \v 24 ¿Naun vēji ní núū na jíjnáhan ná, Jesús ñuu Nazaret? ¿A véji ní jéē snáā ni sáña, chí naún? Je jíní na ndé ɨɨn cúu ní, chi Sēhe iī Yaā Dios cúu ní. Achí de. \p \v 25 Te Jesús ni cahān xeēn yā jiín táchī ún: \p Casɨ yuhu ró te quenda ró ini de, áchí yá. \p \v 26 Te tachī ún xeēn ni jehni yɨ̄hɨ́ tée ún. Te ni cana cóhó, te ni quenda ini de cuahān. \v 27 Te ndɨhɨ ñayuu ni cayūhú i, te cácajnūhun jnáhan i: \p ¿Na vé cúu jeē yáha? ¿A ɨɨn jnūhun jéé cúu jeē yáha? Chi tēe yáha cújéhnu de jeē ndácu de jniñu nde nuū tachī te quéndacoo, áchí i. \p \v 28 Te yachī ni jitē núu jnūhun Jesús cuahān nɨɨ́ cáhnu región Galilea. \s1 Jeē ní nasávāha ya naná chīsó Simón Pedro \r (Mt. 8.14‑15; Lc. 4.38‑39) \p \v 29 Te ni quenda ya jiín de jíjnáhan de ini vehe iī sinagoga. Te Jesús ni jehēn yā jiín Jacobo jiín Juan nde vehe Simón jiín Andrés. \v 30 Te náná chīsó Simón, cátú ña yɨ́hɨ quīji ña. Te ni cacastūhún de nuū yā jeē cuhú ña. \v 31 Yūcuán na te ni quindehe ya nuū catú ña, te ni jnɨɨ ya ndaha ña, te ni ndonehen ya ña. Te ni quenda‑ni quīji ún ña, te ni sáha ña jeē ní cayeji de jíín yá. \s1 Jeē ní nasávāha ya cuehē ñayuu \r (Mt. 8.16‑17; Lc. 4.40‑41) \p \v 32 Te ni quēe niāndii te ni cuaa. Te ni quecoo ñayuu jiín táca ñáyuu cácuhū jiín jéē ñúhun tachī ini. \v 33 Te tāca ñáyuu ñuu un ní cacutútú i yéhyɨ́ un. \v 34 Te ni nasávāha ya cuehē ñayuu cácuhū tɨjnɨ nuū cuehyɨ́, te ni quenehen ya cuehē tachī un cuángoo. Te tachī chi je cájini un yá, te tu ní jéhe ya jnūhun jeē cástūhun ndé ɨɨn cúu ya. \s1 Jeē ní nacani ya jnūhun región Galilea \r (Lc. 4.42‑44) \p \v 35 Te nehen ndasɨ́ ní ndonda ya, nde yɨ́nee gā. Te ni quenda ya cuahān sɨ́ɨn ya yatā ñúū nuū tú ñayuu, te yūcuan ní jicān tahú yā. \v 36 Te Simón jiín tée cáhīin jíín de, ni jenanducú de ya. \v 37 Te ni cananihīn de ya, te ni cacahān de jíín yá: \p Tāca ñáyuu cánanducú i níhín, áchí de. \p \v 38 Te máá yá ni cahān yā: \p Sa suhva na quíhín yō tāca gá ñuu íne yajni, návāha suni nacani ri jnūhun nuū i, chi jeē yúcuan ní quee rī. Achí yá. \p \v 39 Te súcuan te ni jica cuu ya nɨɨ́ región Galilea, ni nacani ya jnūhun ini vehe iī sinagoga tācá ñuu, te ni quenehen ya tachī ini ñayuu. \s1 Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú \r (Mt. 8.1‑4; Lc. 5.12‑16) \p \v 40 Te ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú, ni quee de ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā, te ni cahān de jíín yá: \p Jíní na jeē cuu sáha ní jéē nduvāha ná, te núu cúní ni, áchí de. \p \v 41 Te Jesús ni cundáhú ni yā de, te ni soó yá ndaha ya sɨquɨ̄ de, te ni cahān yā: \p Cúní rī. Te na ndúvāha ró, áchí yá. \p \v 42 Te ná ni cahān yā súcuan, te ni nduvāha‑ni tēe ndóho cuehyɨ̄ stehyú un. \v 43 Yūcuán na te nátají yá de quinuhun de, te ni cahān nīhin ya jiín de: \p \v 44 Ma cáchi cuɨtɨ rō nuū ní ɨɨn. Chi quisteén rō maá ró nuū sutú, te condahá ró jeē socó rō nuū Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ndúndoo ró núū yā, nájnūhun ni ndacu Moisés jniñu jenahán. Te súcuan te cuni ñayuu jeē ní nduvāha ró. Achí yá. \p \v 45 Te ni quenda de cuahān de, te ni quejéé de nácani de jnūhun nuū ndɨhɨ ñayuu ndese ni nduvāha de. Te sɨquɨ̄ yúcuan tuá ni cúu quɨ̄vɨ Jesús tācá ñuu, chi cúchitú ndasɨ́ ñáyuu nuū yā. Te ni jica ya yatā tācá ñuu nuū tu cúchitú ñáyuu. Te tāca lado ni quijicoo ñayuu nuū yā. \s1 Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ ni íjin \r (Mt. 9.1‑8; Lc. 5.17‑26) \c 2 \p \v 1 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te ni quɨ̄vɨ tucu Jesús ñuu Capernaum. Te ni cajini ñayuu jeē néne ya vehe. \v 2 Te ni cacutútú‑ni cuehē ñayuu, te ni chitú vehe jeē ndé yehyɨ́ tuá núne. Te ni nacani ya jnūhun Yaā Dios nuū i. \v 3 Yūcuán na te ni quecoo cuūn tēe nuū yā, cándiso de ɨɨn tēe ndóho cuehyɨ̄ ni íjin. \v 4 Te tu ní cúu quɨ̄vɨcoo de nuū yā sɨquɨ̄ jeē chitú ñáyuu. Te ni cacoo de sɨquɨ̄ véhe, te ni canune de ndaā nuū íin ya, te yaū un ní cascúun de tēe cúhú, cátú de nuū ɨɨn camilla. \v 5 Te ni jini Jesús jeē cácandíje de jeē cúu nasávāha ya tēe cúhú un. Te ni cahān yā jiín tée cúhú un: \p Séhē, je íne cáhnu ni rī nuū tāca cuéchi ró, áchí yá. \p \v 6 Te yūcuan cáyūcú jecu tēe cástéén tutu ley Yaā Dios, te tēe un ní cajeni ni de sɨquɨ̄ yā: \v 7 ¿Naun cáhán tēe yáha súcuan? Cáhán de jnūhun ndevāha jeē quɨtɨ́ ni Yaā Dios, chi nasūu Yáā Dios cúu de jeē cóne cáhnu ni de nuū cuéchi. \v 8 Te ni jini Jesús jeē súcuan cájeni ni de, te ni cahān yā jiín de: \p ¿Naun cájeni ni rō jeē cahán ndevāha ri? \v 9 Jeē uú jnūhun yáha, ¿ndé ɨɨn yɨɨ́ gá cáa? ¿A jéē cahán rī jiín tée cúhú: Je íne cáhnu ni rī nuū tāca cuéchi ró? ¿Chí yɨɨ́ gá jeē cahān rī: Ndocuɨñɨ̄ te naquihin ró camilla rō, te caca ró, achi rī? \v 10 Te vijna te na stéén rī jeē maá rí, Yaā ní nduu tēe, ndíso jníñu ri ini ñayɨ̄vɨ yáha jéē cóne cáhnu ni rī nuū cuéchi. \p Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée ni íjin ún: \p \v 11 Cáhán rī jiín ró, ndocuɨñɨ̄ te naquihin ró camilla rō, te quinuhun rō vehe ró, áchí yá jiín de. \p \v 12 Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄‑ni tēe ún, te ni naquihin de camilla de, te ni quenda de cuahān de, jíto jínúū ndɨhɨ ñayuu. Te ndɨvii i ni canaa ni i cájito i, te ni cacahān i jeē yóhyo vāha Yaā cúu Yaā Dios. Te áchí i: \p Ná tu coto cuɨtɨ yō ni ɨɨn jniñu súcuan, áchí i. \s1 Jeē ní cana ya Leví \r (Mt. 9.9‑13; Lc. 5.27‑32) \p \v 13 Te ni quenda tucu ya cuahān yā nde yumar. Te tāca ñáyuu ni jinūcoo i nuū yā, te ni steén yā jnūhun nuū i. \v 14 Yūcuán na te ni yāha ya cuahān yā, te ni jito ya nuū Leví sēhe Alfeo, néne de nuū cutútú xúhun renta. Te ni cahān yā jiín de: \p Condiquīn ruhū na quíhín yō. \p Te ni ndocuɨñɨ̄ de, te cuahān de jíín yá. \p \v 15 Yūcuán na te ni jehēn yā ni yeji yā staā vehe de. Te cuehē tēe cástútú xúhun renta jiín ɨnga tēe cásáha cuēchi, suni cáyūcú de cáyeji de staā jiín Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá, chi íyó cuéhē de jeē cándiquīn de ya. \v 16 Te tēe cástéén tutu ley Yaā Dios jiín tée grupo fariseo, ni cajito de jeē yéji yā staā jiín ndɨhɨ tāca tée ún. Te ni cacahān de jíín tée cáscuáha jíín yá: \p ¿Naun yéji maestro rō jiín tée cástútú xúhun renta jiín ɨnga tēe cásáha cuēchi? áchí de. \p \v 17 Te ni jini Jesús, te ni cahān yā jiín de: \p Ñayuu cáhīyo váha, tu jíni ñúhún i tēe tájná, chi ñayuu cácuhū cúu jeē jíni ñúhún. Te ruhū nasūu jéē véji ri cana ri ñayuu tú cuēchi, jeē cúu i nájnūhun ñayuu cáhīyo vāha. Chi sa suhva vēji ri cana ri ñayuu cáhīyo cuéchi, jeē na nácani ni i te stóo i cuēchi i. Áchí yá. \s1 Jeē ní cacajnūhún de ya sɨquɨ̄ jeē cóndite ni \r (Mt. 9.14‑17; Lc. 5.33‑39) \p \v 18 Te ni cuu ɨɨn quɨvɨ̄ jeē cáhīyo ndite ni tēe cáscuáha jíín Juan, jiín tée cáscuáha jíín grupo fariseo. Te ni quecoo jecu tēe, ni cacahān de jíín Jesús: \p Tēe cáscuáha jíín Juan jiín jéē cascuáha jíín grupo fariseo, tɨjnɨ jínu cáhīyo ndite ni de. Te tēe cáscuáha jíín máá ní, ¿naun tu cásáha de súcuan? \p \v 19 Te ni cahān Jesús jiín de: \p ¿A cuu condite ni de níní jéē iyó rí jiín de? ¿A cuu condite ni ñayuu cáhīin vico nándāha, te núu níní néne tēe nándāha? Chi núu néne tēe nándāha, te ma cúu condite ni i. \v 20 Te quee quɨvɨ̄ jeē cújiyo tēe nándāha, te quɨvɨ̄ ún chi condite ni i. \p \v 21 Te ni cahān yā uū jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ jeē tu quíjnáhan jnūhun jeé jéē steén yā jiín táca jnúhun jenahán. Achí yá: \p Ni ɨɨn tu náchuhun ɨɨn pedazo sahma jéé núū ɨɨn sahma túhú. Chi núu súcuan te ndɨyɨ pedazo jeé un, te tahndē gā jeē tuhú un, te nducáhnu ga nuū cátáhndé un. \v 22 Te suni tu cáchuhun vino jeé ini ñɨɨ túhú. Chi núu súcuan te vino jeé un ndatá ñɨɨ ún, te naa vino jiín ñɨɨ. Jeē yúcuan cánuú jéē chúhun i vino jeé ini ñɨɨ jéé. \s1 Jeē ní cataxín de yoco trigo quɨvɨ̄ ndétātú \r (Mt. 12.1‑8; Lc. 6.1‑5) \p \v 23 Te ɨɨn quɨvɨ̄ ndétātu ní yāha Jesús cuahān yā mēhñú nuū cáa trigo. Te tēe cáscuáha jíín yá, cájica de cuahān de, te ni quejéé de cátaxín de yoco trigo cáyeji de. \v 24 Yūcuán na te tēe grupo fariseo ni cacahān de jíín yá: \p Condēhé. ¿Najehē casáha tēe cáscuáha jíín ró súcuan? Chi áchí ley Moisés jeē ma cúu sáha yó ni ɨɨn jniñu quɨvɨ̄ ndétātú. Achí de. \p \v 25 Te ni cahān maá yá jiín de: \p ¿A tu ní cácahu cuɨtɨ rō tutu ndese ni sáha David, ɨɨn quɨvɨ̄ ní cumanī jeē cáji de, te ni jiī de sōco jíín tée cáhīin jíín de? \v 26 Te ni quɨ̄vɨ de ini vehe Yaā Dios. Te Abiatar ni cuu sutū cujéhnu ga. Te ni yeji de pan iī jeē yosó ndijin nuū Yaā Dios. Te tú na ley jeē cáji ni ɨɨn tēe, chi máá‑ni sutū cuu caji. Te suni ni jēhe de ni cayeji tēe cáhīin jíín de. Te tú na cuēchi ní íyo sɨquɨ̄ de. Achí yá. \p \v 27 Te suni ni cahān yā jiín de jíjnáhan de: \p Tu ní jéconaā ñayuu jeē ndóho i nuū quɨvɨ̄ ndétātú, chi ni jeconaā quɨvɨ̄ un jéē ndétātú i. \v 28 Núu súcuan te ruhū, Yaā ní nduu tēe, máá rí cúu jeē ndácu jniñu sɨquɨ̄ ndese sáha ñayuu quɨvɨ̄ ndétātú, áchí yá. \s1 Jeē ní nduvāha tēe ni ichī ndaha \r (Mt. 12.9‑14; Lc. 6.6‑11) \c 3 \p \v 1 Te ni quɨ̄vɨ tucu Jesús ini vehe iī sinagoga. Te yūcuan íne ɨɨn tēe ni ichī ɨɨn ndaha de. \v 2 Te tēe grupo fariseo cájito yuhu de ya núu nasávāha ya tēe un quɨ́vɨ̄ ndétātú, návāha nihīn de cuēchi sɨquɨ̄ yā. \v 3 Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée ni ichī ndaha ún: \p Ndocuɨñɨ̄ te condichi rō mēhñu yáha, áchí yá. \p \v 4 Te ni cajnūhun yá de jíjnáhan de: \p ¿Ndese cáhán ley sɨquɨ̄ quɨvɨ̄ ndétātú? ¿A jéē sáha vāha yó, chí sáha néé yó? ¿A jéē nasávāha yó ñáyuu je yajni cuu, chí sáha yó jéē cúū i? áchí yá. \p Te máá de tú na vé ni cacahān de. \v 5 Te ni quɨtɨ̄ ni yā ni jito ya nuū de jíjnáhan de, te ni cucuíhyá ni yā jeē níhni ni de. Te ni cahān yā jiín tée ni ichī ndaha: \p Scáá ndaha ró. \p Te ni scaá de, te ni nduvāha‑ni ndaha de. \v 6 Yūcuán na te ni quendacoo tēe grupo fariseo, te ni casquíjnáhan de jnūhun jíín tée grupo Herodes sɨquɨ̄ yā, ndese cahni de ya. \s1 Jeē ní quecoo cuehē ñayuu nuū yā yumar \p \v 7 Te Jesús cuahān yā nde yumar jiín tée cáscuáha jíín yá. Te cuehē ñayuu región Galilea ni candiquīn i ya. \v 8 Te suni ñayuu región Judea, jiín ñáyuu ñuu Jerusalén, jiín ñáyuu Idumea, jiín ñáyuu ichi núū cáne niāndii yūte Jordán, jiín ñáyuu región Tiro jiín Sidón, cuehē ndasɨ́ ñáyuu ni cajini jnūhun i jniñu jéhnu ni sáha ya, te ni quecoo i nuū yā. \v 9 Te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá jeē na cóo tūhva ɨɨn barco quɨ̄vɨ ya, návāha ma chitú níhin ñayuu cuehē ún xiin ya. \v 10 Chi cuehē ñayuu je ni nasávāha ya, te jeē yúcuan vējicoo cuehē gā ñayuu cándoho tāca núū cuehyɨ̄, te chítú níhin i xiin ya jeē quehé i ya cácuni i. \v 11 Te ñayuu cáñuhun tachī ini, núu ni cajito nuū yā, te cájecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ núū yā, te cácana cóhó: \p Máá ní cúu Sēhe Yaā Dios, achí. \p \v 12 Te ni ndacu nīhin ya nuū tachí un jéē ma cáhán gā jeē cúu ya Sēhe Yaā Dios. \s1 Jeē ní nacāji ya uxī uū tēe apóstol \r (Mt. 10.1‑4; Lc. 6.12‑16) \p \v 13 Yūcuán na te ni caa ya cuahān yā ɨɨn yucu. Te ni cana ya tāca tée jeē cuní maá yá caca jíín yá, te ni quecoo de nuū yā. \v 14 Te ni jeni ya uxī uū de jeē cuɨ́ñɨ de jíín yá, te tají yá de quingoo de nacani de jnūhun. \v 15 Te ni sáha ya jeē cóndiso jníñu de nasávāha de ñayuu cuhú te quenehen de tachī ini ñayuu. \v 16 Te yāha cúu ndɨhúxí uū tēe jeē ní nacāji ya: Simón jeē ní nasnání yá de Pedro. \v 17 Te Jacobo jiín ñani de Juan, sēhe Zebedeo. Te ni nasnání yá ndɨndúú de Boanerges, jeē cuní cahān: Tēe yɨ́hɨ fuerza nacani jnūhun, nájnūhun yɨ́hɨ fuerza taja. \v 18 Te sava ga de nání de Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Jacobo sēhe Alfeo, Tadeo, Simón tēe grupo cananista, \v 19 jíín Judas Iscariote, tēe jeē ní nastúu de ya. \s1 Jeē ní cacahān ñayuu jeē jejníñu ya fuerza Satanás \r (Mt. 12.22‑32; Lc. 11.14‑23; 12.10) \p Yūcuán na te ni quɨ̄vɨ ya ɨɨn vehe jíín tée cáscuáha jíín yá un. \v 20 Te ni ndutútú tucu cuehē ñayuu, te ni tuá ni cúu caji yā staā jiín de. \v 21 Te tāca jnáhan vehe ya ni cajini jnūhun jeē súcuan cúu. Te ni quecoo de venūquīhin de ya. Chi cácahān de jeē ní sana xinī yā. \p \v 22 Te suni tēe cástéén tutu ley Yaā Dios jeē ní quijicoo nde ñuu Jerusalén, ni cacahān de: \p Tēe yáha ñúhun Satanás ini de, jeē cujéhnu nuū tachí. Te jíín fuerza un quénehen de tachī, achí de. \p \v 23 Te ni cana ya de jíjnáhan de, te ni cahān yā ɨɨn jnūhun yátá jíín de: \p ¿Ndese cuu quenehen Satanás maá? \v 24 Chi núu ɨɨn nación sásɨ́ɨn máá te cuajnáhan máá, nación un má cúu ga coyūcu cáhnu. \v 25 Te núu ñayuu ɨɨn vehe sásɨ́ɨn máá te cuajnáhan máá, ñayuu un má cúu ga coyūcu cáhnu. \v 26 Te suni súcuan Satanás jiín jnáhan tachī, chi núu sásɨ́ɨn máá te cuajnáhan máá, núu súcuan te ma cóo ga, chi sa suhva naa. \p \v 27 ’Te ni ɨɨn tēe ma cúu quɨ̄vɨ de ini vehe tēe ndacuī jeē quenehen de ndajníñu de. Chi cánuú jeē xíhna gā cuhni de tēe ndacuī ún. Te suni súcuan cúu jeē jíhni rī Satanás te quénehen ri tachī. \p \v 28 ’Te jendaá cahán rī jiín ró jeē iyó modo coo jnūhun cáhnu ni nuū tāca cuéchi cásáha ñayuu, te suni nuū tāca jnúhun néé cácahān i. \v 29 Te núu cahān ndevāha i sɨquɨ̄ Espíritu Santo, te ma cóne cáhnu ni Yaā Dios nuū i, chi sa suhva condee cuēchi sɨquɨ̄ i nɨ́ɨ́ cáni, áchí yá. \p \v 30 Súcuan ni cahān yā, chi ni cacahān i jeē quénehen ya tachī jiín fuerza Satanás. \s1 Náná yā jiín ñani yā \r (Mt. 12.46‑50; Lc. 8.19‑21) \p \v 31 Yūcuán na te ni quee naná yā jiín táca ñani yā. Te íin ña nuū quéhe, te ni tají ña jnūhun cuahān nuū yā jeē cána ña ya. \v 32 Te ñayuu cáyūcu nɨ́ɨ́ xiin ya, ni cacahān i jíín yá: \p Náná ni jíín táca ñani ni cáhīin nuū quéhe, te cácuni cahān jiín ní, áchí i. \p \v 33 Te ni cahān maá yá: \p ¿Ndé ɨɨn cúu náná rī jiín ñani rī? achí yá. \p \v 34 Yūcuán na te ni ndacoto ya nuū ñáyuu cáyūcú xiin ya ún, te ni cahān yā: \p Suni náná rī jiín ñani rī cácuu tāca ñáyuu yáha. \v 35 Chi tāca ñáyuu casquícu jniñu cúní Yaā Dios, suu cácuu ñani rī, cuāha ri, náná rī, achí yá. \s1 Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ tēe jéte trigo \r (Mt. 13.1‑9; Lc. 8.4‑8) \c 4 \p \v 1 Te yumar ni quejéé tucu Jesús steén yā jnūhun. Te ni cutútú cuéhē ndasɨ́ ñáyuu nuū yā, te jeē yúcuan ní quɨ̄vɨ ya ni cucōo ya ini ɨɨn barco nuū mar. Te tāca ñáyuu un cáyūcú i yumar. \v 2 Te jíín jnúhun yátá ni steén yā cuehē jnūhun nuū i, te súcuan ni cahān yā: \p \v 3 Cuni nahín jíjnáhan ró: ɨɨn tēe cate trigo, ni quenda de jeē cáte de. \v 4 Te ná ni quejéé de jéte de, te jecu trigo ni jitē yuhíchi. Te ni quecoo saa, ni cayeji tɨ̄. \v 5 Te jecu gā trigo ni jitē nuū ñúhun yuū, nuū tú cuehē ñuhun. Te yachī‑ni ni cane, chi tu cóquin ñuhun. \v 6 Te nuū ní cane niāndii, te ni ichī‑ni, te ni casun, chi tu ní níhín nuū quihín yoho. \v 7 Te jecu gā trigo ni jitē nuū náne iñu. Te ni jehnu iñu ún, te ni jesɨ nuū, te tu ní jéhe nunī. \v 8 Te jecu ni jitē nuū ñúhun váha. Te ni cane, te ni jehnu, te ni jēhe cuehē nunī. Sava ni jēhe ocō uxī jeē ɨ́ɨn ɨɨn nunī, te sava ga ni jēhe unī xico, te sava ga ni jēhe ciento. Achí yá. \p \v 9 Yūcuán na te ni cahān yā jiín de: \p Tāca róhó jéē jíni sōho, na chúsóhó ró. Achí yá. \s1 Najehē cahán yā máni jnūhun yátá \r (Mt. 13.10‑17; Lc. 8.9‑10) \p \v 10 Yūcuán na te ni quendōo máá na yā, jiín ndɨhúxí uū tēe cáscuáha jíín yá, jiín jecu gā ñayuu cáhīin jíín de. Te ni cacajnūhún de ya na vé cuní cahān jnūhun yátá un. \v 11 Te ni cahān yā jiín de: \p Róhó, chi sáha Yaā Dios jeē cájecūhun ni rō jnūhun ni yɨsāhi yáha, ndese quɨ́vɨcoo ñayuu ndaha ya ndacu ya jniñu nuū i. Te ñayuu jeē cáhīin sɨ́ɨn sɨquɨ̄, chi máni jíín jnúhun yátá cáhán rī tāca jnúhun jíín i. \v 12 Súcuan cáhán rī návāha vēsú cájito i, te quendōo i nájnūhun jeē tú na vé ni cájito i. Te vēsú cájini sōho i, te ma jécūhun ni i, te ma násāma ini i quɨ̄vɨcoo i nuū rī, te ma cóo jnūhun cáhnu ni nuū cuéchi i, áchí yá. \s1 Jeē ní castūhun cájí yá jnūhun yátá tée jéte trigo \r (Mt. 13.18‑23; Lc. 8.11‑15) \p \v 13 Te ni cahān gā yā jiín de jíjnáhan de: \p Núu tu cájecūhun ni rō jnūhun yátá yáha, ¿te ndese jecūhun ni rō tāca gá jnūhun yátá núu súcuan? \v 14 Tēe jéte trigo cúu tēe scuíté núu jnūhun Yaā Dios. \v 15 Te trigo jeē ni jítē yuhíchi cúu nájnūhun ánuá sava ñayuu. Chi cájini nahín i jnūhun ya, te ná ni cajini i, te quíji‑ni Satanás te quénde‑ni jnūhun ini anuá i. \v 16 Te trigo jeē ni jítē nuū ñúhun yuū, chi cúu nájnūhun ánuá sava ñayuu cájini nahín jnúhun, te yachī‑ni cájetáhú i te cácusɨɨ̄ ni i jíín. \v 17 Te tu cúcutú jnúhun ún ini anuá i, te jecu‑ni quɨvɨ̄ cájetáhú i. Te núu ni quejéé jnúndóho, chí jíto xeēn ñayuu i sɨquɨ̄ jnúhun ún, te quéjéé nácani yátá ni i. \v 18 Te jeē ni jítē nuū náne iñu cúu nájnūhun jecu gā ñayuu. Chi vēsú ni cajini sōho i, \v 19 te cándɨhvɨ̄ ni i sɨquɨ̄ jeē iyó ini ñayɨ̄vɨ yáha. Te cácuni i cucúcá i, te stáhú un i jeē cutóó ni i sɨquɨ̄ tācá ndajníñu. Te ndɨhɨ jeē yáha cácujnéñu i jíín, te jésɨ nuū jnúhun ya, te tu íje i jíín jnúhun ya. \v 20 Te trigo jeē ni jítē nuū ñúhun váha cúu nájnūhun ñayuu cájini nahín jnúhun, te cájetáhú i, te cáhije i jíín jnúhun ya. Te sava i cúu nájnūhun nunī jeē jéhe ocō uxī jeē ɨ́ɨn ɨɨn, te sava i jéhe unī xico, te sava ga i jéhe ciento. Achí yá. \s1 Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ lámpara \r (Lc. 8.16‑18) \p \v 21 Suni ni cahān yā jiín de: \p Núu nástɨ́ɨn ñayuu ɨɨn lámpara, ¿a chúne i chīji ɨɨn cajón chí chíji jīto? Tuú, chi jéni i nuū sucún návāha cundijin. \v 22 Te suni súcuan, tu íyó ni ɨɨn jnūhun sāhi jéē ma cúni ñayuu, chi ndɨhɨ tāca jnúhun natūu ndijin te cuni ñayuu. \v 23 Tāca róhó jéē jíni sōho, na chúsóhó ró, áchí yá. \p \v 24 Te suni ni cahān yā jiín i: \p Cuni sōho vāha ró. Chi cūhva jeē chusóhó ró jnúhun Yaā Dios, suni cūhva un cuáha ya nuū rō, te víhyá gā cuāha ya nuū maá ró jeē chusóhó váha ró. \v 25 Chi ñayuu je jécūhun ni, stéén gā yā nuū i. Te ñayuu tu cándíje, máá jecu jeē jiní i ún, sa suhva naa. Achí yá. \s1 Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ trigo jeē jéhnu \p \v 26 Te ni cahān gā yā: \p Súcuan cúu jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū ñáyuu: Cúu nájnūhun trigo jeē ní jete ɨɨn tēe. \v 27 Yūcuán na te quíxí de te ndónda de, te súcuan jíca quɨvɨ̄ cuahān. Te trigo un cáne te jéhnu. Te máá de tu jíní de ndese cúu jeē jéhnu. \v 28 Chi máá ñuhun sáha jeē jéhnu trigo, xīhna gā yucū, sáá te cáne yoco, yūcuán na te íje máá núnī. \v 29 Te núu ni cuaan trigo un, te quéjéé ñáyuu cájehnde i, chi je ni jinū quɨvɨ̄ tahndé. Achí yá. \s1 Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ ndɨquɨn mostaza \r (Mt. 13.31‑32; Lc. 13.18‑19) \p \v 30 Te suni ni cahān yā: \p Na cáhán rī ɨɨn jnūhun yátá návāha cuni rō ndese ndúcuehē ñayuu jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū. \v 31 Ndúcuehē i nájnūhun jéhnu ɨɨn ndɨquɨn mostaza jeē jéquin i nuū ñúhun. Te yūcuan cúu ɨɨn ndɨquɨn lúlí gá vēsú tācá ndɨquɨn jeē iyó. \v 32 Te ná ni jequin i, te cáne te jéhnu ga vēsú tāca gá yucū, te cúnáhnu ndaha. Te tācá saa chi sáha tɨ tacā tɨ̄ nuū cuándahū xinī ún. Achí yá. \s1 Jeē máni jnūhun yátá cáhán yā jiín i \r (Mt. 13.34‑35) \p \v 33 Te cuehē jnūhun yátá súcuan ni cahān yā jiín ñáyuu, núu nasaa cánda i jecūhun ni i. \v 34 Te tāca jéē ni stéén yā, máni máá jnúhun yátá ní cahān yā jiín i. Te nuū tēe cáscuáha jíín yá chi ni nacastūhun cájí yá jnūhun ún. \s1 Jeē ní jecuɨñɨ̄ tachī níhin jíín mar ni sáha ya \r (Mt. 8.23‑27; Lc. 8.22‑25) \p \v 35 Te jeē cuácuaa quɨvɨ̄ ún, te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá: \p Na yáha yó quíhīn yō ɨnga lado mar, achí yá. \p \v 36 Te ni casquéndōo de ñayuu cuehē ún, te ni quɨ̄vɨcoo de ini barco nuū je íne Jesús, cuangoo de jíín yá. Te suni cuangoo jecu gā barco jiín de jíjnáhan de. \v 37 Te ni jequɨ̄hɨ ɨɨn tachī níhin, te ni stónda ndute mar, te ni quɨ̄vɨ ini barco. Te je yajni chitú ndute ini barco. \v 38 Te Jesús cátú yá yatā de ini barco, quíxí yā te yɨ́hɨ ɨɨn sahma cástíhi xinī yā. Te ni castónda de ya, te ni cacahān de: \p Maestro, ¿á tu sáha ní cuenta jeē quēe yó chíji ndute te cuu yō? achí de. \p \v 39 Te ni ndocuɨñɨ̄ yā, te ni cahān yā nuū tachí níhin un jíín núū mar: \p Jecuɨñɨ̄ te nayúú‑ni coo ró, áchí yá. \p Te ni jecuɨñɨ̄ tachī, te ni cuu nayúú íī‑ni. \v 40 Te ni cahān yā jiín de jíjnáhan de: \p ¿Naun cáyūhú ndasɨ́ ró? ¿Naun tu cácandíje ró jéē cācu ró sáha ri? \p \v 41 Te yōhyo ni cayūhú de, te ni cacahān de jíín jnáhan de: \p ¿Ndé ɨɨn ga cúu tēe yáha jéē nde tachī níhin jíín mar cájetáhú jéē cahán de? áchí de. \s1 Tēe Gadara jeē ndóho tachī \r (Mt. 8.28‑34; Lc. 8.26‑39) \c 5 \p \v 1 Te ni jinū Jesús jiín de jíjnáhan de ɨnga lado mar, región Gadara. \v 2 Te ná ni quenda ya ini barco un, te ɨɨn tēe ñúhun tachī ini, ni quenda de nde nuū yɨ́ndūji ndɨ̄yɨ, te ni quee de nuū yā. \v 3 Tēe un ndéé de nuū yɨ́ndūji ndɨ̄yɨ. Te tu jéjníñu jeē jíhni ñayuu de, ni jíín cadena. \v 4 Chi cuehē jínu ni conuhnī jehē de ndaha de jíín cadena. Te tāca jínu jéhnde de, te sácuéchí de. Te tú ni ɨɨn cúndeyɨ́ jíín de. \v 5 Te nduú ñuú jíca de yucu jíín núū yɨ́ndūji ndɨ̄yɨ, te cána cóhó de, te stújí de máá de jíín yúū. \v 6 Te náa jícá gá vēji Jesús, te ni jito de ya. Te jínu de ni quee de nuū yā, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā. \v 7 Te ni cana cóhó de: \p ¿Naun vēji ní núū ná, Jesús Sēhe Yaā Dios, Yaā cujéhnu téyɨ́? Cáhán ndahú ná jíín ní, jíni nahín Yaā Dios, ma stóho ní sáña, áchí de. \p \v 8 Súcuan ni cahān de, chi je ni cahān Jesús: \p Táchī, quenda ini tēe yáha quíhīn rō. \p \v 9 Te ni cajnūhun yá de: \p ¿Na vé naní ró? \p Te ni cahān de: \p Legión naní ná, chi cuehē tachī ñúhun ini ná, áchí de. \p \v 10 Te ni cahān ndahú ndasɨ́ de jíín yá jeē ma tájí yá tachī quendacoo región ún. \v 11 Te yajni yucu yúcuan cáhīin cuehē quɨnɨ̄ cájitu tɨ. \v 12 Te tachī jeē ñúhun ini tēe un ní cacahān ndahú jíín yá: \p Núu tají ní sāñá, te cuāha ní jnúhun quɨ̄vɨcoo ná ini quɨnɨ̄ yūcuán, áchí. \p \v 13 Te Jesús ni jēhe ya jnūhun. Te ni quendacoo tachī ún ini tēe ún, te ni quɨ̄vɨcoo ini quɨnɨ̄, te íyó nájnūhun uū mil tɨ̄. Te quɨnɨ̄ un ní cajinu tɨ ni nɨngoo tɨ ɨɨn yucáva, ni quɨ̄vɨcoo tɨ nuū mar. Te ni ndaquɨ̄hɨ tɨ ndute, ni cajihī tɨ̄. \p \v 14 Te tēe cándito tɨ, ni cajinu de cuangoo de jeē ní cayūhú de. Te ni jinūcoo de ni cacastūhún de nuū ñáyuu ñuu un jíín ñáyuu tāca rancho. Te cuangoo ñayuu un cuácondēhé i na vé ni cuu. \v 15 Te ni jinūcoo i nuū íne Jesús, te ni cajito i nuū tée ni ñuhun cuehē tachī ini. Te néne de, te ñúhun de sahma, te je ni nducájí xínī de. Te ni cayūhú ñáyuu ún. \v 16 Te tēe ní cajito, ni canacani de jnūhun nuū ñáyuu, ndese ni nduvāha tēe ni ñuhun tachī ini, jiín ndese ni candoho quɨnɨ̄ ún. \v 17 Yūcuán na te ni caquejéé i cácahān ndahú i jíín yá jeē na cújiyo ya región yūcuan quíhīn yā. \p \v 18 Te ni ndɨ̄vɨ ya ini barco. Te tēe ni ñuhun tachī ini un ní cahān ndahú de jíín yá jeē na cuáha ya jnūhun quihīn de jíín yá. \v 19 Te Jesús tu ní jéhe ya jnūhun, chi ni cahān yā jiín de: \p Cuánuhun vehe ró núū jnáhan ró, te nacani ró jnúhun nuū i ndese yōhyo jéhnu jniñu ni sáha máá Jítoho rō jiín ró, te ndese ni cundáhú ni yā rohó, áchí yá. \p \v 20 Te ni quenda de cuahān de, te ni quejéé de nácani de jnūhun tācá ñuu Decápolis ndese yōhyo jéhnu jniñu ni sáha Jesús jiín de. Te ndɨvii ñayuu un ní canaa ni i cájini nahín i. \s1 Jnūhun sēhe sɨ́hɨ́ Jairo jiín ñahan ní quehé yusáhma ya \r (Mt. 9.18‑26; Lc. 8.40‑56) \p \v 21 Te ni nayāha tucu Jesús cuanuhun yā ɨnga lado mar jiín barco. Te ni quecoo cuehē ñayuu nuū yā, nuū íne ya yumar. \v 22 Te ni quee ɨɨn tēe cújéhnu ini vehe iī sinagoga, naní de Jairo. Te ná ni jito de nuū yā, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū jehé yā. \v 23 Te ni cahān ndahú ndasɨ́ de jíín yá: \p Sēhe sɨ́hɨ́ ná je yajni cuu i. Na quíhín yō vehe ná te soó ní ndaha ní sɨ́quɨ̄ i návāha na ndúvāha i te cotecu i, áchí de. \p \v 24 Yūcuán na te cuahān yā jiín de. Te cuehē ñayuu cándiquīn i ya, te ni chitú níhin i xiin ya cuangoo i. \v 25 Te mēhñu ñáyuu un cuáhān ɨɨn ñahan cúhú, jeē ní cuu uxī uū cuiyā ndóho ña cuehyɨ̄ nɨñɨ̄. \v 26 Te yōhyo ni ndoho ña, chi ni jexin ña tāca jéē névāha ña jíín cuéhē tēe tájná, te tu ní jéjníñu jeē ndúvāha ña, chi sa suhva víhyá gā sáha. \v 27 Te ñahan yáha ná ni nihīn ña jnūhun Jesús, te ni quee ña ichi yátá yā mēhñu ñáyuu cuehē ún, te ni quehé ña yusáhma ya. \v 28 Chi ni jeni ni ña: Vēsú maá sahma ya na níhín rī quehé rí, te nduvāha ri, jéni ni ña. \v 29 Te ni jecuɨñɨ̄‑ni nɨñɨ̄ ña, te ni jini ña jeē ní nduvāha ña cuehyɨ̄ ún. \v 30 Te Jesús ni jini yā jeē ní nduvāha ɨɨn ñayuu jiín fuerza yā. Te ni ndió cóto ya nuū ñáyuu cuehē, te ni cahān yā: \p ¿Ndé ɨɨn ni quehé sahma ri? Achí yá. \p \v 31 Te tēe cáscuáha jíín yá, ni cacahān de: \p Jíto ní jéē ñáyuu cuehē yāha ní chitú níhin i xiin ní te cáquɨ̄hɨ i níhín nɨ́ɨ́ cáni ichi, te cájnūhun ní ndé ɨɨn ni quehé sahma ní. \p \v 32 Te máá yá jíto ya cháha chúcuan, cúní yā jeē na cáchi ñayuu ni sáha. \v 33 Te ñahan un yúhú ña te quɨ́sɨ i ña, te je jíní ña jeē ní nduvāha ña. Te ni quee ña, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ ña nuū yā, te ni cachi ña ndɨhɨ ndese ni cuu jíín ña. \v 34 Te ni cahān yā jiín ña: \p Séhē, ni candíje ró jéē cuu nasávāha ri rohó, te jeē yúcuan ní nduvāha ró. Cuáhán te na ndúsɨɨ̄ ni rō, chi je ni nduvāha ró cuéhyɨ̄ ní ndoho ró, áchí yá. \p \v 35 Te níní cáhán gā yā súcuan, te ni quecoo ñayuu cáyūcú vehe tēe cújéhnu ini vehe iī sinagoga, te ni cacahān i jíín de: \p Je ni jihī sēhe sɨ́hɨ́ ní. Te ma sajnéñu ga ní Maestro, achí i. \p \v 36 Te Jesús tu ní sáha ya cuenta jeē súcuan cácahān i, te ni cahān yā jiín tée cújéhnu ini vehe iī sinagoga: \p Ma yūhu ró, chi candíje ró jéē nastécu rī i, áchí yá. \p \v 37 Te tu ní jéhe ga yā jnūhun condiquīn ñayuu yā, chi máá‑ni Pedro jiín Jacobo, jiín Juan ñani Jacobo. \v 38 Te ni jinū yā vehe tēe cújéhnu ini vehe iī sinagoga, te ni jito ya ñayuu, cácuvaā i, te cándahyū i, te cácana cóhó i. \v 39 Te ni quɨ̄vɨ ya, te ni cahān yā: \p ¿Najehē yōhyo cásávaā rō te cándahyū rō? Sūchi sɨ́hɨ́ yáha, tu ní jíhí i, chi quíxí‑ni i, áchí yá. \p \v 40 Te ni cajecū catá i jeē ni cáhān yā. Te ni quenehen ndɨhɨ ya i cuahān i nuū quéhe. Te ni cana ya máá‑ni tátá jiín náná sūchi sɨ́hɨ́ un, jíín tée cáhīin jíín yá, te ni quɨ̄vɨ ya jiín de nuū catú súchi sɨ́hɨ́ ní jihī ún. \v 41 Te ni jnɨɨ ya ndaha i, te ni cahān yā jiín i: \p Talita cumi, achí yá. Te jnūhun un cúní cahān: Sɨ́hɨ̄, cáhán rī jiín ró, ndocuɨñɨ̄, achí yá. \p \v 42 Te ni ndocuɨñɨ̄‑ni sūchi sɨ́hɨ́ un, te ni nacaca i, chi je íyó i uxī uū cuiyā. Te yōhyo ni canaa ni ñayuu cájito i. \v 43 Te ni ndacu nīhin ya jniñu nuū i jíjnáhan i jeē ma cáchi cuɨtɨ i nuū ni ɨɨn. Te ni cahān yā jeē na cuáha ña jeē cáji sūchi sɨ́hɨ́. \s1 Jeē cuánuhun yā ñuu Nazaret \r (Mt. 13.53‑58; Lc. 4.16‑30) \c 6 \p \v 1 Te ni quenda Jesús yūcuán, te cuanuhun yā ñuu yā. Te tēe cáscuáha jíín yá cuangoo de jíín yá. \v 2 Te máá quɨ́vɨ̄ ndétātu ní steén yā jnūhun ini vehe iī sinagoga. Te cuehē ñayuu ni canaa ni i cájini nahín i, te ni cacahān i: \p ¿Ndé nuū ní cutūhva tēe yáha tāca jnúhun yáha? ¿Te ndese cúu jeē cahán de jnūhun ndíchí yáha jíín jéē sáha de jniñu jéhnu yáha? \v 3 Chi tēe yáha cúu carpintero, te sēhe María cúu de, te ñani Jacobo jiín José jiín Judas jiín Simón cúu de. Te suni cáyūcu cuáha de jíín yó yāhá. Achí i. \p Te súcuan ni cacujéē ni i nuū Jesús. \v 4 Te ni cahān yā jiín i: \p Tāca tée nácani jnūhun Yaā Dios, íyó yɨ́ñúhún ñayuu jiín de, chi máni ñayuu ñuu maá de, jíín jnáhan de, jíín ñáyuu vehe de cúu jeē tu íyó yɨ́ñúhún jíín de. Achí yá. \p \v 5 Te tu ní cúu sáha ya cuehē jniñu jéhnu yūcuán. Chi jecu‑ni ñayuu cácuhū ni soó yá ndaha ya sɨquɨ̄ i, te ni nasávāha ya i. \v 6 Te náā ni yā jíto ya jeē tu cácandíje ñayuu jijnáhan i. Yūcuán na te ni jica cuu ya tācá ñuu yajni, ni steén yā jnūhun. \s1 Jeē ní tají yá ndɨhúxí uū de cuanacani de jnūhun \r (Mt. 10.5‑15; Lc. 9.1‑6) \p \v 7 Te ni cana ya ndɨhúxí uū tēe cáscuáha jíín yá, te ni tají yá ndɨhuū ndɨhuū de quingoo de. Te ni sáha ya jeē cóndiso jníñu de quenehen de tachī ini ñayuu. \v 8 Te ni ndacu ya jeē tú na vé condiso de jeē cuajníñu de ichi, ni ñunu, ni staā, ni xūhún. Chi máá vara‑ni condahá de. \v 9 Te quɨhɨ de ndijēn, te ma quihín de jíín úū sahma, áchí yá. \v 10 Te suni ni cahān yā jiín de: \p Na‑ni vehe núu ni quɨ̄vɨcoo ró, te yūcuán coyūcu ró ndé quenda tucu ró quíhīn rō ɨnga ñuu. \v 11 Te núu ɨɨn ñuu tu cájetáhú i róhó, ni tu cúní i cuni nahín i jnūhun cahān rō, na quéndacoo ró yúcuan, te scóyo ró tɨ́cachā jehē rō, te súcuan stéén rō jeē iyó cuéchi i jeē tu ní cájetáhú i. Jendaá cahán rī jiín ró jeē quɨvɨ̄ coo juicio te xeēn gā coo castigo sɨquɨ̄ ñuu cásáha súcuan vēsú sɨquɨ̄ ñuu Sodoma jiín ñuu Gomorra nuū ní casáha ndasɨ́ ñáyuu cuēchi. \p \v 12 Te ni quendacoo de cuahān de, te ni canacani de jnūhun jeē na nácani ni ñayuu jeē stóo i cuēchi i. \v 13 Te suni ni caquenehen de cuehē tachī ini ñayuu. Te ni cachihi de aceite cuehē ñayuu cácuhū, te ni canduvāha i. \s1 Jeē ni jíhī Juan tēe scuándute \r (Mt. 14.1‑12; Lc. 9.7‑9) \p \v 14 Te rey Herodes ni jini jnūhun de jnūhun Jesús, chi ni jitē núu jnūhun ya nɨɨ́ cáhnu. Te ni cahān de: \p Tēe yúcuan cúu Juan tēe ni scuándute, te ni natecu de. Jeē yúcuan íyó poder de sáha de jniñu jéhnu. Achí de. \p \v 15 Te sava ga ñayuu ni cacahān i: \p Tēe un cúu Elías jeē ní nacani jnūhun jenahán. \p Te sava ga i ni cacahān: \p Tuú chi ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios cúu de, nájnūhun tēe ni canacani jnūhun ya nde jenahán, áchí i. \p \v 16 Te ná ni jini Herodes, te ni cahān de: \p Tuú chi yūcuan cúu Juan jeē ní ndacu ri jniñu ni tahndē xinī, te ni natecu de núu súcuan, áchí de. \p \v 17 Chi máá Herodes ni ndacu de jniñu jeē na quɨ́vɨ Juan vecāa, jíín jéē na cónuhnī de jíín cadena. Súcuan ni sáha de jeē sɨquɨ́ Herodías, ñasɨhɨ́ ñani de Felipe. Chi Herodes ni quihin de ña jeē cúu tucu ña ñasɨhɨ́ de. \v 18 Te Juan ni cahān de nuū Herodes: \p Tu íyó ley jeē cóndeca ró ñasɨhɨ́ ñani rō, achí de. \p \v 19 Te jeē yúcuan Herodías ni jito uhū ña Juan, te cúní ña jeē na cúū de, te tu ní níhín ña modo. \v 20 Chi Herodes yúhú de cahni de Juan, chi jíní de jeē tēe ndaā tēe ndoo cúu Juan. Te jeē yúcuan ní jesɨ de jeē nducú ña jeē cúū Juan. Te nújnahan ni de jíni nahín de jnūhun cáhán Juan, vēsú tu jécūhun vāha ni de. \v 21 Te ni quee ɨɨn quɨvɨ̄ jeē ní cundeyɨ́ Herodías. Chi ni sáha Herodes ɨɨn vico quɨvɨ̄ ní cacu de, te ni jēhe de jeē ní cacuxíni tēe cándiso jníñu nuū de, jíín tée cácuu capitán, jíín tée cácujéhnu región Galilea. \v 22 Te ni quɨ̄vɨ sēhe sɨ́hɨ́ máá Herodías, ni jita jéhé i nuū chitú un. Te ni cacusɨɨ̄ ni rey Herodes jiín tée cácuxíni jíín de. Te ni cahān de jíín súchi sɨ́hɨ́ un: \p Cacān na vé cuní rō, te cuāha ri nuū rō, achí de. \p \v 23 Te ni cahān teyɨ́ de jeē cuáha de núu na vé cuní i cacān i, vēsú nde sava región jeē yɨ́hɨ ndaha de. \v 24 Te ni quenda i, ni jecajnūhún i náná i: \p ¿Na vé cacān na núū de? áchí i. \p Te ni cahān ña: \p Xinī Juan tēe scuándute cacān rō nuū de, áchí ña. \p \v 25 Yūcuán na te ni ndɨ̄vɨ‑ni i nuū rey, te ni cahān i: \p Cúní na jéē vijna ñúhún‑ni cuāha ní xínī Juan tēe scuándute, cone nuū ɨɨn cohō, achí i jíín de. \p \v 26 Yūcuán na te ni cucuíhyá ndasɨ́ ni rey un jeē ní cundeyɨ́ Herodías jeē cúū Juan. Te sɨquɨ̄ jeē ni jéjnūhun téyɨ́ de, jíín jéē ní cajini sōho tēe cáyeji staā jiín de, jeē yúcuan tu ní cúní de sásáhán de jeē ni jícān i. \v 27 Te ni tají‑ni de ɨɨn soldado jeē quíquīhin de xinī Juan. \v 28 Te ni jehēn soldado un vecāa, te ni jehnde de xinī Juan. Te ni quee de jíín xínī Juan, íne nuū ɨɨn cohō. Te ni jēhe de nuū sūchi sɨ́hɨ́ un, te máá i ni jēhe i nuū naná i. \p \v 29 Te tēe cáscuáha jíín Juan ni canihīn de jnūhun, te ni jengoo de, ni candonehen de yɨquɨ cúñu Juan, te ni cachindūji de. \s1 Jeē ni scáji yā uhūn mil tēe \r (Mt. 14.13‑21; Lc. 9.10‑17; Jn. 6.1‑14) \p \v 30 Yūcuán na te tēe cácuu apóstol jeē ní tají yá cuangoo nacani jnūhun, ni ndecoo de nuū Jesús. Te ni canacani de nuū yā tācá jniñu ni casáha de, jíín jnúhun ni castéén de. \v 31 Te ni cahān yā jiín de: \p Na quíngoo yó ɨɨn lugar nuū tú ñayuu, te ndetātu yó jecu, achí yá. \p Chi cuehē ñayuu cuahān i vēji i nuū yā, te ni tu ní núne ya jeē cáji yā staā jiín de. \v 32 Yūcuán na te ni quɨ̄vɨ ya ɨɨn barco jiín táca tée apóstol un, te cuangoo sɨ́ɨn ya jiín de ɨɨn lugar nuū tú ñayuu. \v 33 Te cuehē ñayuu ni cajito i jeē cuahán yā jiín de, te ni canacuni i jeē maá yá cúu. Te nde tācá ñuu ni quendacoo i, te yachī cuangoo i, te xīhna gā i ni jinūcoo vēsú maá yá. \v 34 Te nuū ní quenda Jesús ini barco, te ni jito ya ñayuu cuehē ún. Te ni cundáhú ni yā i, chi cúu i nájnūhun lanchi jeē tú jitoho tɨ̄. Te ni steén yā cuehē jnūhun nuū i. \v 35 Te nuū ní ini, te tēe cáscuáha jíín yá, ni quecoo de nuū yā, te ni cacahān de: \p Je ni ini, te yāhá chi tú na ñayuu yúcu. \v 36 Núu súcuan te tají ní ñayuu na quíngoo i tāca rancho jiín ñuu yajni, te cuaan i staā caji i, chi tú na vé cándiso i caji i, áchí de. \p \v 37 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Cuāha máá ró jeē cáji i, áchí yá. \p Te ni cacahān de: \p ¿Te ndese cuu? Chi ni ma cúu vēsú núu quicuaan ná ndé uū ciento denario staā caji ñayuu, achí de. \p \v 38 Te ni cahān yā jiín de: \p ¿Nasaa staā cánevāha ró? Cuacondēhe, áchí yá. \p Te nuū ní cajini de, te ni cacahān de: \p Uhūn‑ni staā jiín úū chācá íyó, áchí de. \p \v 39 Yūcuán na te ni cahān yā jiín ñáyuu jeē na cúcōo sɨ́ɨn i cuenta grupo nuū íte. \v 40 Te ni cacucōo sɨ́ɨn ciento ciento i, jíín cincuenta cincuenta i. \v 41 Te ni quihin ya ndɨhúhún staā jiín úū chācá un, te ni ndacoto ya ichi ándɨvɨ́, te ni nacuatáhú yá. Te ni tahú cuéchí yá staā ún, te ni jēhe ya nuū tée cáscuáha jíín yá, te máá de ni casaja de nuū ñáyuu cuehē ún. Te suni ni jēhe ya ndɨndúú chācá, ni casaja de nuū i. \v 42 Te ndɨvii i ni cayeji, te ni candutú chíji i. \v 43 Yūcuán na te ni canastútú de pedazo staā jiín cháca jéē ní quendōo, te ni chitú úxī uū jīca. \v 44 Te tēe ni cayeji, chi uhūn mil de cúu. \s1 Jeē ní jica jéhé yá nuū mar \r (Mt. 14.22‑27; Jn. 6.16‑21) \p \v 45 Yūcuán na te ni cahān‑ni Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá jeē na quɨ́vɨcoo de barco, te cosnūú de yāha de ɨnga lado mar ñuu Betsaida. Te máá yá chi natají yá ñayuu quinuhun i, te sáá te suni quihīn yā. \v 46 Te nuū ní cuu ni natají yá i, te ni caa ya yucu cuacacān tahú yā. \v 47 Te jeē ní cuaa, te barco un je ni cuu sava nuū mar cuahān, te máñúhún‑ni ya ni quendōo nuū ñúhun íchi. \v 48 Te ni jito ya jeē yóhyo jnūndóho cáscáca de barco, chi nīhin vēji tachī ichi núú de. Te jeē yɨ́nee gā ni quee ya nuū de, jíca jéhé yá nuū mar. Te yāha ya nuū de quihīn yā nuú. \v 49 Te ni cajito de jeē jíca ya nuū mar, te ni cajeni ni de jeē jihná cúu, te ni cacana cóhó de. \v 50 Chi ndɨhɨ de ni cajito nuū yā, te ni cayūhú ndasɨ́ de. Te ni cahān‑ni ya jiín de: \p Ndeyɨ́ coo ni rō, te ma yūhu ró, chi máá rí cúu, áchí yá. \p \v 51 Te ni quɨ̄vɨ ya ini barco un, te ni jecuɨñɨ̄‑ni tachī. Te yōhyo ni canaa ni de cájito de. \v 52 Chi cándāa néé gá jeē níjnūní de, chi ni jíín jniñu jéhnu jeē ní nducuehē staā, tu ní cájecūhun ni de jeē maá yá cúu Yaā ní tají Yaā Dios. \s1 Jeē ní nasávāha ya ñayuu cácuhū región Genesaret \r (Mt. 14.34‑36) \p \v 53 Te ni quenda jíyo ya jiín de nuū mar ún, ní jinū yā región Genesaret. Te yundúte un ní cajihni de barco. \v 54 Te nuū ní quenda ya jiín de ini barco, te ñayuu yúcuan ni canacuni‑ni i ya. \v 55 Te yachī ni jengoo i tācá ndañúū yūcuán, te ni caquindeca i ñayuu cácuhū, cáyosó i nuū camilla, vējicoo ñayuu nuū ní jito i íne ya. \v 56 Te ndé‑ni cúu‑ni núu ni quɨ̄vɨ ya, núu ñuu lulí, chí ñuu cáhnu, chí rancho, te cájequin i ñayuu cácuhū yuhíchi, te cácahān ndahú i jíín yá jeē na quéhé i vēsú yusáhma ya. Te tāca ñáyuu jeē ní caquehé sahma ya, ni canduvāha‑ni i. \s1 Sɨquɨ̄ ndese cújnéhén ñayuu \r (Mt. 15.1‑20) \c 7 \p \v 1 Yūcuán na te tēe grupo fariseo jiín jecu tēe cástéén tutu ley Yaā Dios, ni quendacoo de ñuu Jerusalén, te ni quecoo de nuū Jesús. \v 2 Te tēe un ní cajito de jeē sava tēe cáscuáha jíín Jesús, ni cayeji jnehén de staā, chi tu ní cásquícu de costumbre jeē nándahá de nuū Yaā Dios. Te ni cacahān sɨquɨ̄ de. \v 3 Chi tēe fariseo jiín ndɨhɨ ñayuu hebreo, névāha i costumbre jenahán jéē ma cáji i staā núu tu nandahá váha i xīhna gā. \v 4 Te núu ni ndecoo i jeē ni jéngoo i nuū yáhu, te tu cáyeji i te núu tu nandahá i. Te íyó cuéhē gā costumbre jenahán jeē casquícu i, nájnūhun jeē ndúndoo taza, tɨndohō, cohō cáa, jíín jíto. \v 5 Te tēe fariseo jiín tée cástéén tutu ley Yaā Dios, ni cacajnūhún de ya: \p Tēe cáscuáha jíín ró, ¿naun tu cásquícu de costumbre ñayuu jenahán? Chi sa cáyeji jnehén de staā, achí de. \p \v 6 Te ni cahān yā jiín de: \p Ndaā ni nacani Isaías jnūhun sɨquɨ̄ rō jijnáhan ró jéē tēe stáhú‑ni cácuu ró. Chi súcuan ni tee de jnūhun ni cahān Yaā Dios nde jenahán: \q1 Ñayuu yáha chi máá yuhu‑ni i cájetáhú i ruhū, \q1 te nasūu ndé jiín ini jiín ánuá i. \q1 \v 7 Te cáchiñúhún sáá‑ni i ruhū, \q1 chi jnūhun cástéén i cúu jniñu ní candacu tēe, \q1 te nasūu jéē ní ndacu máá rí cúu. \m Achí Yaā Dios. Achí Isaías. \v 8 Súcuan cácuu ró, chi ni casiáá rō jniñu ní ndacu Yaā Dios nuū rō, te cásquícu ró costumbre jeē ní cajequin ñayuu, jeē ndúndoo tɨndohō jiín taza. Te cuehē gā costumbre súcuan cásquícu ró, áchí yá. \p \v 9 Te suni ni cahān yā: \p Cásiáá rō jniñu ní ndacu Yaā Dios, návāha squícu ró costumbre ni cajequin máá ró. \v 10 Chi Moisés ni cahān de: Coo yɨ́ñúhún ró jiín tátá rō jiín náná rō. Te núu ndé ɨɨn cahān sɨquɨ̄ tatá chí sɨ́quɨ̄ naná, na cúū nahín. Achí Moisés. \v 11 Te máá ró chi cácahān rō jeē cuu cahān ɨɨn tēe jíín tátá de náná de: Ma cúu chindéé ñáhán ná níhín cuáha na jéē cáji ni jéē cúhun ní, chi ndɨhɨ jeē névāha ná, chi Corbán cúu, áchí ró. (Te jnūhun Corbán cuní cahān jeē ni sócō nuū Yaā Dios.) \v 12 Te cácahān rō jeē núu súcuan cahān ɨɨn tēe, te tuá cánuú chindéé ñáhán de tátá de náná de. \v 13 Te súcuan cástɨ́vɨ ró jniñu ní ndacu Yaā Dios, jeē sɨquɨ́ costumbre ni cajequin ñayuu jenahán vēji. Te cuehē gā jniñu súcuan cásáha ró, áchí yá. \p \v 14 Te ni cana tucu ya ñayuu cuehē ún, te ni cahān yā jiín i: \p Cuni sōho vāha ró jíjnáhan ró, te chuhun ni rō: \v 15 Tāca jéē iyó, te núu ni quɨ̄vɨ yuhu ñayuu te tu cújnéhén i sáha. Chi jeē quénda ini anuá ñayuu, yūcuan cúu jeē cujnéhén i sáha. \v 16 Tāca róhó jéē jíni sōho, na chúsóhó ró, áchí yá. \p \v 17 Te ni stóo ya ñayuu cuehē ún, te ni quɨ̄vɨ ya ini vehe. Te tēe cáscuáha ún, ni cacajnūhún de ya sɨquɨ̄ jnúhun yátá yáha jéē ni cáhān yā. \v 18 Te ni cahān yā jiín de: \p ¿A máá ró suni ná tu jecūhun ni rō, chí naún? ¿A tu cájini rō jeē tāca jéē quɨ́vɨ ini ñayuu, ma cúu cujnéhén i sáha? \v 19 Chi tu quɨ́vɨ ini anuá i, chi chīji i quɨ́vɨ, te quénda‑ni cuahān, achí yá. \p Súcuan ni steén yā jeē tāca jéē yéji ñayuu, tu cújnéhén ánuá i sáha. \v 20 Te ni cahān gā yā: \p Jeē quénda ini anuá ñayuu, yūcuan cúu jeē cujnéhén i sáha. \v 21 Chi nde ini anuá ñayuu quénda jeē jéni néé ni, jeē casɨ́quɨ́ ndéē jnáhan, jeē jíca jnéní, jeē jéhni ndɨ̄yɨ, \v 22 jeē sacuíhná, jeē ndíyo ni ndajníñu jnáhan, jeē sáha néé, jeē stahú jnáhan, jeē máni cuēchi sáha, jeē cucuésún ni, jeē cahán yāa sɨ́quɨ̄ jnáhan, jeē sandúxí máá, jeē canéé xínī. \v 23 Tācá jniñu néé yáha, máni ini anuá ñayuu quénda, te cújnéhén i sáha, áchí yá. \s1 Ñahan ɨnga nación jeē ní candíje nīhin \r (Mt. 15.21‑28) \p \v 24 Te ni quenda ya yūcuan cuáhān yā región Tiro jiín Sidón. Te ni quɨ̄vɨ ya ɨɨn vehe, te cúní yā jeē tú ni ɨɨn ñayuu cuni jeē íne ya yūcuán. Te vēsú súcuan, te tu ní cúu cone sāhi yá. \v 25 Te ɨɨn ñahan íyó séhe sɨ́hɨ́ ña jeē ñúhun tachī ini i, ni nihīn‑ni ña jnūhun jeē íne ya. Te ni quee ña, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ ña nuū jehé yā. \v 26 Te ñahan ñuu jicá cúu ña, chi nde Sirofenicia cúu nación ña. Te ni cahān ndahú ña jíín yá jeē na quénehen ya tachī ini sēhe sɨ́hɨ́ ña. \v 27 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p Nasūu núū maá ní vēji ná, chi máni nuū ñáyuu cácuu sēhe Israel. Chi tu íyó váha jeē quénde yō staā sēhe te cuāha yó núū ína, achí yá. \p \v 28 Te ni cahān ña: \p Jendaá cahán ni Tátā, te chindéé ñáhán ní sáña vēsú cúu ná nájnūhun ina. Chi suni máá tɨ́ cáhīin tɨ chīji mesa, cánihīn tɨ̄ staā cuechí jéē cóyo yuhu sūchi lúlí cáyeji tɨ̄, achí ña. \p \v 29 Yūcuán na te ni cahān yā jiín ña: \p Vāha ni cahān ní. Cuáhán ní núu súcuan, chi je ni quenda tachī ún ini sēhe sɨ́hɨ́ ní, achí yá. \p \v 30 Te ni najinū ña vehe ña, te ni jito ña jeē catú sēhe sɨ́hɨ́ ña nuū jíto, te je ni quenda tachī ún ini i. \s1 Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe sóhó cástété \p \v 31 Te ni quenda tucu ya región Tiro, ni yāha ya Sidón jiín táca ñuu Decápolis, te ni jinū yā mar Galilea. \v 32 Te ni caquindeca i ɨɨn tēe sóhó cástété nuū yā, te ni cacahān ndahú i jíín yá jeē na sóó yá ndaha ya sɨquɨ̄ de. \v 33 Te ni quenehen sɨ́ɨn ya de nuū ñáyuu cuehē ún, te ni chune ya xinī ndáha ya sōho de, te ni tesɨ̄hɨ yá, te ni quehé yá yaá de. \v 34 Te ni ndacoto ya ichi ándɨvɨ́, te ni jitū ni yā, te ni cahān yā: \p Efata, achí yá, jeē cuní cahān: Nanune. \p \v 35 Te ni nanune‑ni sōho de, te ni nduvāha yáá de, te ni nacahān vāha de. \v 36 Te ni ndacu ya jniñu nuū ñáyuu un jéē ma cáchi i nuū ní ɨɨn. Te vēsú ni cahān nīhin ya jiín i, te víhyá gā ni cajete i jnūhun. \v 37 Te yōhyo ni canaa ni i cájito i, te ni cacahān i: \p Vāha sáha ya tācá jniñu, chi nde tēe cásóhó, cánacuni sōho de, te tēe cándāa ñɨ́hɨ́n, cánacahān vāha de sáha ya, achí i. \s1 Jeē ni scáji yā cuūn mil ñayuu \r (Mt. 15.32‑39) \c 8 \p \v 1 Te tiempo un ní candutútú cuéhē ndasɨ́ ñáyuu, te tuá na vé caji i. Te ni cana Jesús tēe cáscuáha jíín yá, te ni cahān yā: \p \v 2 Cúndáhú ni rī ñayuu yāhá, chi je ni cuu unī quɨvɨ̄ cáyūcú i jíín rí, te tuá na vé caji i. \v 3 Te núu natají rí i quinuhun ndite i vehe i, te cuīta íī i sava ichi, chi íyó sava i jeē jicá véjicoo i, áchí yá. \p \v 4 Te tēe cáscuáha un ní cacahān de: \p ¿Te ndé nuū nihín yō staā caji i jíjnáhan i? Chi yāhá tú na ñayuu yúcu, áchí de. \p \v 5 Te ni cajnūhun yá de: \p ¿Nasaa staā cánevāha ró? \p Te ni cacahān de: \p Uxā‑ni, áchí de. \p \v 6 Yūcuán na te ni cahān yā jiín ñáyuu cuehē un jéē na cúcōo i. Te ni quihin ya ndɨhúxá staā ún, te ni nacuatáhú yá nuū Yaā Dios. Te ni tahú cuéchí yá, te ni jēhe ya nuū tée cáscuáha jíín yá. Te máá de ni casaja de nuū ñáyuu cuehē ún. \v 7 Te suni cándiso de jecu chācá lúlí. Te ni nacuatáhú yá sɨquɨ̄, te ni cahān yā jeē suni saja de jíjnáhan de. \v 8 Te ndɨhɨ i ni cayeji, te ni candutú chíji i. Yūcuán na te ni canastútú de pedazo jeē ní quendōo, te ni chitú úxā jīca. \v 9 Te tēe ni cayeji un, íyó nájnūhun cuūn mil de. Te ni nacuatáhú yá nuū ñáyuu ún, te cuanungoo i. \v 10 Yūcuán na te ni ndɨ̄vɨ‑ni ya ini barco jiín tée cáscuáha jíín yá, te cuahān yā región Dalmanuta. \s1 Jeē ní cajicān de ɨɨn jniñu jéhnu nuū yā \r (Mt. 16.1‑4; Lc. 12.54‑56) \p \v 11 Yūcuán na te ni quecoo tēe grupo fariseo, te ni caquejéé de stíchí de Jesús. Te cácuni de coto ndee de ya, te ni cajicān de jeē sáha ya ɨɨn jniñu jéhnu jeē coo ɨɨn seña ichi ándɨvɨ́. \v 12 Te ni jitū ni yā sɨquɨ̄ jeē tu cácandíje de jíjnáhan de, te ni cahān yā: \p ¿Naun cájicān ñayuu yáha ɨɨn jniñu jéhnu nuū rī? Jendaá cahán rī jeē ma stéén rī ni ɨɨn jniñu jéhnu nuū ñáyuu yāhá. \p \v 13 Te ni squéndōo ya de jíjnáhan de, te ni ndɨ̄vɨ tucu ya ini barco, te cuahān yā ɨnga lado mar. \s1 Jnūhun levadura tēe fariseo \r (Mt. 16.5‑12) \p \v 14 Te tēe cáscuáha jíín yá ni canaa ni de condiso de jeē cáji de, chi ɨɨn‑ni pan cánevāha de ini barco. \v 15 Te ni ndacu ya jniñu nuū de: \p Coto má candíje ró levadura tēe grupo fariseo jiín levadura Herodes, achí yá. \p \v 16 Te ni cacahān tēe cáscuáha un jíín táca jnáhan de: \p Va sɨquɨ̄ jeē tú na staā ndíso yó, jeē yúcuan cáhán yā súcuan, áchí de. \p \v 17 Te ni jini Jesús, te ni cahān yā: \p ¿Najehē cándajnūhun ró jeē ni cáhān rī súcuan sɨquɨ̄ jeē tú na staā cándiso ró? ¿A ná tu cuni rō, á ná tu jecūhun ni rō jeē tu ní cáhān rī súcuan sɨquɨ̄ jeē tu cándiso ró stáā? ¿A yóhyo uun ni rō candíje ró? \v 18 Iyó tɨ́nūu ró ¿te á tu cájito ró? Iyó sóho ró ¿te á tu cájini ró? ¿Te á tu cánucūhun ni rō? \v 19 Chi ná ni tahú cuéchí rí uhūn staā ni cayeji uhūn mil tēe, ¿te nasaa jīca ni chitú pedazo staā jeē ní canastútú ró? Achí yá. \p Te ni cacahān de: \p Uxī uū jīca, áchí de. \p \v 20 Te suni súcuan ná ni tahú cuéchí rí uxā staā ni cayeji cuūn mil tēe, ¿te nasaa jīca ni chitú pedazo staā jeē ní canastútú ró? Achí yá. \p Te ni cacahān de: \p Uxā jīca, áchí de. \p \v 21 Te ni cahān yā jiín de: \p Te nde vijna ¿á ná tu jecūhun ni rō jijnáhan ró? \p Súcuan ni cahān yatá yá jeē ma cándíje de jnūhun stáhú cástéén tēe ún. \s1 Jeē ní nasávāha ya tēe cuáá ñuu Betsaida \p \v 22 Yūcuán na te ni jinū yā jiín de ñuu Betsaida. Te ni caquindeca ñayuu ɨɨn tēe cuáá núū yā, te ni cacahān ndahú i jíín yá jeē na tée ya ndaha ya nuū de. \v 23 Yūcuán na te ni jnɨɨ ya ndaha tēe cuáá un, te ni quenehen ya de yatā ñúū ún. Te ni tee ya tesɨ̄hɨ yá tɨnūú de, te ni tee ya ndaha ya sɨquɨ̄. Te ni cajnūhun yá de núu cuu coto de jecu. \v 24 Te ni ndacoto de, te ni cahān de: \p Jíto ná ñayuu jeē cájica i, te tu jíto cájí ná, chi ná cáa yujnu cáa i, áchí de. \p \v 25 Yūcuán na te ni tee tucu ya ndaha ya sɨquɨ̄ tɨnūú de. Te ni ndacoto vāha de, te ni nduvāha‑ni tɨnūú de, te ni jito cájí de ndɨhɨ‑ni. \v 26 Te ni natají yá de quinuhun de vehe de, te áchí yá: \p Ma quɨ́vɨ ró ñuu, ni ma cáchi cuɨtɨ rō nuū ní ɨɨn, áchí yá. \s1 Jeē ni cáhān Pedro jeē Jesús cúu Cristo \r (Mt. 16.13‑20; Lc. 9.18‑21) \p \v 27 Yūcuán na te Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá, cuahān yā tācá ndañúū Cesarea Filipo. Te ichi un ní cajnūhun yá de: \p Ruhū, ¿ndé ɨɨn cúu ri cácahān ñayuu? \p \v 28 Te ni cacahān de: \p Sava i cácahān jeē cúu ní Juan tēe ni scuándute. Te sava ga i cácahān jeē cúu ní Elías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Te sava ga i cácahān jeē ɨnga tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios cúu ní. \p \v 29 Yūcuán na te ni cajnūhun yá de: \p Te máá ró, ¿ndé ɨɨn cúu ri cácahān rō? \p Te ni cahān Pedro: \p Máá ní cúu Cristo, Yaā ní tají Yaā Dios, achí de. \p \v 30 Te ni ndacu ya jniñu nuū de jíjnáhan de jeē ma cáchi de jnūhun yáha nuū ní ɨɨn ñayuu. \s1 Jeē ní castūhún Jesús jeē cúū yā \r (Mt. 16.21‑28; Lc. 9.22‑27) \p \v 31 Te ni quejéé yá steén yā nuū de: \p Máá rí, Yaā ní nduu tēe, cánuú ndoho xeēn rī. Te tāca tée jéhnu jíín sútū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley, squéhichī de ruhū, te cahni de ruhū. Te nuū uní quɨvɨ̄ te natecu rī, achí yá. \p \v 32 Te cájí ní cahān yā jnūhun yáha. Yūcuán na te Pedro, ni cana máñúhún de ya, te ni quejéé de cáhán de nuū yā jeē ma cuáha ya jnūhun coo súcuan. \v 33 Te máá yá ni ndió cóto ya ni jito ya nuū tée cáscuáha jíín yá. Te ni cahān yā nuū Pedro: \p Cujiyo quihīn rō, chi cáhán rō ná cáhán Satanás. Chi tu jéni ni rō nájnūhun jéni ni Yaā Dios, chi sa suhva jéni ni rō nájnūhun cájeni ni ñayuu, achí yá. \p \v 34 Te ni cana ya tēe cáscuáha jíín yá jiín ñáyuu cuehē ún, te ni cahān yā: \p Na‑ni ñayuu núu cúní i condiquīn i ruhū, na cásɨ i jeē cuní maá i, te na cóndiquīn i ruhū te cuāha i jnūhun ndoho i jnūndóho jeē sɨquɨ́ rī, vēsú na cúū i. \v 35 Chi núu ndé ñáyuu cuní i cācu i nuū jnúndóho quiji nuū i jeē sɨquɨ́ ruhū, núu súcuan te jnahnū ndetū i nɨ́ɨ́ cáni. Te núu ndé ñáyuu, vēsú na cúū i jeē sɨquɨ́ ruhū jiín sɨ́quɨ̄ jeē scáca i jnūhun jeē jnáma ri ñayuu, núu súcuan te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 36 ¿Chi ndé cuajníñu vēsú na cúndeyɨ́ ñáyuu nihīn i nɨ́ɨ́ ñáyɨ̄vɨ́, te núu quɨ̄vɨ i nuū jnahnú ndetū i? \v 37 Chi tú na jiín cuɨtɨ chunaa ñayuu jeē cácu ánuá i. \v 38 Te ñayuu yáha tu cácandíje cuɨtɨ i, te máni máá cuéchi cásáha i. Te núu na‑ni ñayuu cúcanu i nuū ñáyuu yáha jeē sɨquɨ́ ruhū, Yaā ní nduu tēe, jíín sɨ́quɨ̄ jnúhun cáhán rī, suni súcuan cucanu rī jeē sɨquɨ́ máá i, quɨvɨ̄ ndíji ri jiín táca ndajéhé ndoo ri. Te quɨvɨ̄ ún chi yōhyo luu cujéhnu ri nájnūhun cújéhnu Tátá rī. Achí yá. \c 9 \p \v 1 Te suni ni cahān yā jiín de jíjnáhan de: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē sava tēe cáhīin yāhá, ma cúū de chi nde cuni de jeē ndácu Yaā Dios jniñu jíín poder yā, achí yá. \s1 Jeē tucu ni nduu ya \r (Mt. 17.1‑13; Lc. 9.28‑36) \p \v 2 Yūcuán na te nuū iñú quɨvɨ̄ te Jesús ni jeca ya Pedro jiín Jacobo jiín Juan, cuahān sɨ́ɨn ya jiín de ɨɨn yucu súcún. Te yūcuán, tucu ni nduu ya nuū de. \v 3 Te sahma ya ni ndindēé, te ni nducuíjín quɨyɨ, nájnūhun yuhvā volcán. Te tú ni ɨɨn ñayuu ñayɨ̄vɨ yáha cuu nacate jeē ndúquɨyɨ ndasɨ́ súcuan. \v 4 Te ni cajito de jeē Elías jiín Moisés cándajnūhún de jíín yá. \v 5 Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín Jesús: \p Maestro, nacā jeē váha jeē cáhīin na yáha. Te na sáha ná únī vehe ramada, ɨɨn cuu máá ní, ɨnga cuu Moisés, te ɨnga cuu Elías, achí de. \p \v 6 Chi yōhyo ni cayūhu tée cáscuáha ún, te Pedro tu ní sáha de cuenta na vé cúu jeē cahán de. \v 7 Te ni quiji vicō nūhun ní jesɨ‑ni nuū de. Te nuū vicó un ní cahān ɨɨn jnūhun: \p Yāha cúu Sēhe ri jeē maní ndasɨ́ rí jiín. Te na cúni nahín ró jnūhun cáhán yā. Achí. \p \v 8 Te ni candacoto‑ni de, te tuá tēe un ní cájito de, chi máá ɨɨn na Jesús. \p \v 9 Te ni cananuu de jíín yá yucu ún. Te ni ndacu nīhin ya jniñu nuū de jeē ma cáchi de nuū ní ɨɨn jeē súcuan ni cajito de, chi nde na nátecu maá yá, Yaā ní nduu tēe, áchí yá. \v 10 Jeē yúcuan ní cachuvāha de tāca jéē ní cuu ún, te cácajnūhun jnáhan de na jnūhun cúu jeē nátecu yā. \v 11 Te ni cacajnūhún de ya: \p Te tēe cástéén tutu ley Yaā Dios, ¿najehē cácahān de jeē cánuú ndiji Elías xīhna gā, te sáá te quiji Yaā cúu Cristo? achí de. \p \v 12 Te ni cahān yā: \p Jendaá cúu jeē xíhna gā quiji ɨɨn tēe cúu nájnūhun Elías, te sátūhva de ndɨhɨ, áchí tutu. ¿Te ndese cáhán tucu tutu iī sɨquɨ̄ ruhū, Yaā ní nduu tēe? Cáhán jeē ndoho xeēn rī, te sájéē ni i nuū rī. \v 13 Te cáhán rī jiín ró jeē jé ni quiji tēe ni cuu nájnūhun Elías, te ni casáha ndevāha ñayuu jiín de tāca jéē ní cacuu ni maá i, nájnūhun cáhán jnūhun de nuū tútu, áchí yá. \s1 Jeē ní nasávāha ya ɨɨn sūchi ñúhun tachī ini \r (Mt. 17.14‑21; Lc. 9.37‑43) \p \v 14 Te ni najinū yā jiín de nuū sava ga tēe cáscuáha jíín yá, te ni cajito ya ñayuu cuehē ndasɨ́, ni cajicó ndúū i de. Te suni cáhīin tēe cástéén tutu ley Yaā Dios, cátejnáhan jíín de. \v 15 Te nuū ní cajito tāca ñáyuu un jéē véji ya, te ni canaa ni i. Te cájinu i cuangoo i nuū yā jeē cahān i jíín yá. \v 16 Te ni cajnūhun yá i: \p ¿Na sɨquɨ̄ cátejnáhan ró jíín de jíjnáhan de? áchí yá. \p \v 17 Te ni cahān ɨɨn tēe íne yūcuán: \p Maestro, vendeca ná séhe ná núū ní, chi ñúhun ɨɨn tachī ini i, te ni cuñɨ́hɨ́n i ni sáha. \v 18 Te ndé-ni cúu nuū íne i, te tachī un scótúú i, te jéhni yɨ̄hɨ́‑ni i. Te jée tiñū yuhu i, te squɨ́hñɨ jnúhun i. Te cuacuxií ndasɨ́ i sáha. Te ni cahān ndahú ná jiín tée cáscuáha jíín ní jeē na quénehen de tachī ún, te tu ní cúu sáha de, áchí de. \p \v 19 Te ni cahān yā jiín de jíjnáhan de: \p Ñayuu tu cándíje cuɨtɨ cácuu ró. ¿Nasaa ga quɨvɨ̄ condee rī jiín ró? ¿Te nasaa ga quɨvɨ̄ cuandeyɨ́ ni rī jiín ró? Cuáquihin sūchí un, na quíji i, áchí yá. \p \v 20 Te ni caquindeca de i nuū yā. Te nuū ní jito tachī un núū yā, te ni jehni yɨ̄hɨ́‑ni i. Te ni cotúú i, te cónéhén cócáni i, te jée tiñū yuhu i. \v 21 Te Jesús ni cajnūhun yá tatá i: \p ¿Nasaa cuiyā ni cuu jeē sáha súcuan jíín i? \p Te ni cahān de: \p Nde lulí i. \v 22 Te ni cuu cuehē jínu scótúú táchī ún i nuū ñuhún nuū ndúte, jeē cáhni i cúní. Te núu cuu sáha ní, te cundáhú ni ní chindéé ñáhán ní sāña jéē ndúvāha sēhe ná, áchí de. \p \v 23 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Núu cuu candíje ró jéē sáha ri, chi ñayuu candíje te cuu tāca jéē cuní i, áchí yá. \p \v 24 Te máá tátá sūchí un ní cahān jee de: \p Cándíje ná, te chindéé ñáhán ní sāña jéē candíje nīhin ga ná, áchí de. \p \v 25 Te ni jito Jesús jeē ní cutútú cuéhē ñayuu nuū yā. Te ni cahān yā nuū tachí: \p Tachī jeē sañɨ́hɨ́n sásóhó, ruhū ndácu ri jniñu jeē na quénda ró ini sūchi yáha, te ma ndɨ́vɨ ga rō ini i, áchí yá. \p \v 26 Yūcuán na te ni cana cóhó táchī ún, te ni jehni yɨ̄hɨ́ tucu i, te ni quenda cuahān. Te sūchí un ní cuu i nájnūhun ndɨ̄yɨ. Te ni cacahān cuehē ñayuu jeē jé ni jihī i. \v 27 Te Jesús ni jnɨɨ ya ndaha i, te ni ndonehen ya i, te ni nucuɨñɨ̄‑ni i. \p \v 28 Yūcuán na te ni quɨ̄vɨ ya ini ɨɨn vehe, te tēe cáscuáha jíín yá, ni cacajnūhun sɨ́ɨn de ya: \p ¿Najehē tu ní cúu quenehen ná tachī un jíjnáhan ná? áchí de. \p \v 29 Te ni cahān yā: \p Ɨɨn tachī súcuan chi ma quénda cuɨtɨ te núu tú cacān tahú rō te coo ndite ni rō, achí yá. \s1 Jeē ni cáhān tucu ya jeē cúū yā \r (Mt. 17.22‑23; Lc. 9.43‑45) \p \v 30 Te ni quenda ya yūcuan jíín de jíjnáhan de, te ni yāha ya ndañúū Galilea cuahān yā. Te tu ní cúní yā jeē cúni ni ɨɨn ñayuu. \v 31 Chi stéén yā nuū tée cáscuáha jíín yá, te áchí yá: \p Máá rí, Yaā ní nduu tēe, nastúu i ruhū nuū tāca tée xeēn. Te cahni de ruhū, te núu ni jihī rī, te nuū uní quɨvɨ̄ te natecu rī, achí yá. \p \v 32 Te tu ní cájecūhun ni de jnūhun yáha, te cáyūhú de cajnūhún de ya sɨquɨ̄ jnúhun ni cahān yā. \s1 Ndé ñáyuu cúu jeē cujéhnu ga \r (Mt. 18.1‑5; Lc. 9.46‑48) \p \v 33 Te ni jinū yā jiín de ñuu Capernaum, te nuū ni quɨ́vɨ ya ini vehe, te ni cajnūhun yá de: \p ¿Na jnūhun ni candajnūhun ró ichi véji yó? áchí yá. \p \v 34 Te tu ní cácahān cuɨtɨ de, chi ichi un ní cacahān de sɨquɨ̄ núu ndé ɨɨn de cújéhnu ga. \v 35 Yūcuán na te ni cucōo ya, te ni cana ya ndɨhúxí uū de, te ni cahān yā: \p Núu ndé ɨɨn ró cúní cujéhnu ga, na cúu ró tée núu ga nuū tāca jnáhan ró, te cuajníñu ró núū jnáhan ró. \p \v 36 Yūcuán na te ni jnɨɨ ya ndaha ɨɨn sūchi lúlí, te ni jeni ya i mēhñú de jíjnáhan de. Te ni nundee yā i, te ni cahān yā jiín de: \p \v 37 Na‑ni ñayuu núu jeē sɨquɨ́ ruhū jetáhú i ɨɨn sūchi lúlí nájnūhun sūchi yáha, te ruhū jetáhú i. Te ñayuu jetáhú rúhū, nasūu máá ɨɨn‑ni ruhū, chi suni Yaā ní tají rúhū jetáhú i, áchí yá. \s1 Ñayuu tu cáhán sɨquɨ̄ yā, íin i jíín yá \r (Mt. 10.42; Lc. 9.49‑50) \p \v 38 Yūcuán na te ni cahān Juan jiín yá: \p Maestro, ni cajito ná ɨɨn tēe jeē jiín sɨ́hvɨ́ ní quénehen de tachī ini ñayuu. Te ni cajesɨ ná jéē sáha de, chi tu jíca de jíín yó, achí de. \p \v 39 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Ma cásɨ rō jeē sáha de. Chi ni ɨɨn tēe jeē jiín sɨ́hvɨ́ rí sáha de jniñu jéhnu, ma cúu nacahān de sɨquɨ̄ rī. \v 40 Chi tēe tu cáhán sɨquɨ̄ yō, íin de jíín yó. \v 41 Te na‑ni ñayuu núu jeē sɨquɨ́ ruhū cuāha i vēsú ɨɨn ñajin ndute coho ró, sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró ruhū, ndaā ndije cúu jeē nihín i tahū i. Achí yá. \s1 Xeēn coo sɨquɨ̄ ñáyuu quɨ́vɨ nuū cuéchi \r (Mt. 18.6‑9; Lc. 17.1‑2) \p \v 42 ’Te núu ɨɨn sūchi lúlí yáha cándíje i ruhū, te núu quɨ̄vɨ i cuēchi sáha na‑ni ñayuu, te vāha ga núu ni conuhnī ɨɨn yōso cáhnu sucūn ñayuu ún, te quēe i chīji ndute mar nuú. \v 43 Te núu ndaha ró sáha jeē quɨ́vɨ ró cuéchi, vāha ga cahnde rō na quíhín, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha ga jeē cóndee ɨɨn‑ni ndaha ró te quɨ̄vɨ ró núū cotecu rō nɨɨ́ cáni, vēsú jeē cóndee ndɨndúú ndaha ró te quɨ̄vɨ ró infierno, nuū cayú ñuhūn jeē ma ndahvá cuɨtɨ. \v 44 Te yūcuán chi tu cájihī tɨndacú, te tu ndáhvá cuɨtɨ ñuhūn. \v 45 Te núu jehē rō sáha jeē quɨ́vɨ ró cuéchi, suni vāha ga cahnde rō na quíhín, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha ga jeē cóo cúhndu ró te quɨ̄vɨ ró núū cotecu rō nɨɨ́ cáni, vēsú jeē cóndee ndɨndúú jehē rō te quɨ̄vɨ ró infierno, nuū cayú ñuhūn jeē ma ndahvá cuɨtɨ. \v 46 Te yūcuán chi tu cájihī tɨndacú, te tu ndáhvá cuɨtɨ ñuhūn. \v 47 Te núu tɨnūu ró sáha jeē quɨ́vɨ ró cuéchi, vāha ga tava ró na quíhín, návāha tuá sáha ró cuéchi. Chi vāha ga jeē quɨ́vɨ ró ñuu nuū ndácu Yaā Dios jniñu jíín ɨɨn na tɨnūu ró, vēsú jeē cóndee ndɨndúú tɨnūu ró te quɨ̄vɨ ró infierno. \v 48 Te yūcuán chi tu cájihī tɨndacú, te tu ndáhvá cuɨtɨ ñuhūn. \p \v 49 ’Chi nájnūhun quénda vāha oro sáha ñuhūn, súcuan quénda vāha ñayuu sáha jnūndóho. Te tāca cúñu jeē socó ñayuu nuū yā, cúhuhvuā sáha ñɨɨ̄. \v 50 Vāha íyó ñɨ́ɨ̄, te núu ñɨɨ̄ ún na náā jeē uhvuá, ¿te ndese nduu uhvuā tucu sáha ró? Núu súcuan te cuu ró ñáyuu váha, nájnūhun íyó váha ñɨɨ̄. Te na cóyūcu váha ró jíín jnáhan ró. Achí yá jiín de. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ma stóo jnáhan tēe jíín ñahan \r (Mt. 19.1‑12; Lc. 16.18) \c 10 \p \v 1 Te ni quenda ya ñuu Capernaum, te ni jinū yā región Judea, ɨnga lado yūte Jordán, ichi nuū cáne niāndii. Te yūcuan ní cutútú tucu ñayuu nuū yā, te ni steén tucu ya jnūhun nuū i, nájnūhun sáha ya. \v 2 Yūcuán na te jecu tēe grupo fariseo ni quecoo de nuū yā, chi cácuni de coto ndee de ya núu ndese cahān yā. Te ni cacajnūhún de ya núu íyó ley jeē cuu ndusɨ́ɨn ɨɨn tēe jíín ñasɨhɨ́ de. \v 3 Te ni cahān yā jiín de: \p ¿Na jniñu ni ndacu Moisés nuū rō nde jenahán? \p \v 4 Te ni cacahān de: \p Moisés ni jēhe de jnūhun jeē cúvāha ɨɨn acta jeē ndusɨ́ɨn de jíín ña, te ndōo ña, áchí de. \p \v 5 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Sɨquɨ̄ jeē níhni ni rō jijnáhan ró, jeē yúcuan ní ndacu de jniñu yáha núū rō. \v 6 Te nde xīhna ñúhún, ná ni sáha Yaā Dios ndɨhɨ, chi tēe jíín ñahan ni sáha ya. \v 7 Jeē yúcuan cúu jeē stóo tēe tátá de náná de, te quijnáhan de jíín ñasɨhɨ́ de. \v 8 Te ɨɨn na cuu ndɨndúú de, áchí Yaā Dios. Núu súcuan te tuá cúu uū jnáhan de, chi ɨɨn na cúu. \v 9 Jeē yúcuan tu íyó váha jeē stóo jnáhan, chi jeē ni squíjnáhan Yaā Dios cúu, áchí yá. \p \v 10 Te tēe cáscuáha ún nuū ni quɨ́vɨcoo de vehe, te ni cacajnūhún tucu de ya sɨquɨ̄ jnúhun ún. \v 11 Te ni cahān yā jiín de: \p Núu ndé tée stóo de ñasɨhɨ́ de te condeca de ɨnga ñahan, núu súcuan te cásɨ́quɨ́ ndéē de ñasɨhɨ́ de. \v 12 Te núu ɨɨn ñahan stóo ña yɨɨ ña te condeca ña ɨnga tēe, suni cásɨ́quɨ́ ndéē ña de. Achí yá. \s1 Jeē ni jícān tahú Jesús jehē sūchi lúlí \r (Mt. 19.13‑15; Lc. 18.15‑17) \p \v 13 Yūcuán na te ni quecoo ñayuu jiín súchi lúlí, jéē na sóó yá ndaha ya xinī i. Te tēe cáscuáha jíín yá, ni cacahān de nuū ñáyuu vējicoo jíín i. \v 14 Te ni jito Jesús, te ni quɨtɨ̄ ni yā, te ni cahān yā jiín de: \p Cuāha jnūhun na quíjicoo sūchi lúlí jíñā nuū rī, te ma cásɨ rō jeē quíjicoo i. Chi ñayuu jeē ndió cóo ni i cani ni i nájnūhun sūchi yáha, suu i quɨ́vɨ ndaha Yaā andɨvɨ́ jeē ndacu ya jniñu nuū i. \v 15 Te jendaá cahán rī jiín ró, núu ɨɨn ñayuu tú cuatáhú i jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū i, nájnūhun jétáhú ɨɨn sūchi lúlí, ma quɨ́vɨ cuɨtɨ i ndaha ya, achí yá. \p \v 16 Te ni nundee ya i, te ni soó yá ndaha ya xinī i, te ni jicān tahú yā jehē i jíjnáhan i. \s1 Jnūhun tēe cúcá \r (Mt. 19.16‑30; Lc. 18.18‑30) \p \v 17 Yūcuán na te ni quihin tucu ya ichi cuahān yā. Te jínu ɨɨn tēe ni quee de, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā, ni cajnūhún de ya: \p Tēe vāha cúu ní Maestro. Te cachi ní, ¿na jniñu váha sáha ná te nihīn tahú na cotecu na nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́? áchí de. \p \v 18 Te ni cahān yā jiín de: \p ¿Naun cáhán rō jeē tée vāha cúu ri? Tú ni ɨɨn tēe vāha íyó, chi máá ɨɨn‑ni Yaā Dios. \v 19 Je jíní rō tācá jniñu ní ndacu Yaā Dios: Ma cosɨ́quɨ́ ndéē jnáhan ró. Ma cáhni rō ndɨ̄yɨ. Ma sacuíhná ró. Ma sajnúhún ró. Ma stahú ró jnáhan ró. Cuatáhú ró nuū tatá rō nuū naná rō. Achí yá. \p \v 20 Te ni cahān tēe un jíín yá: \p Tācá jniñu yáha je ni squícu ná ndé ná lulí ná, Maestro, achí de. \p \v 21 Yūcuán na te ndáhú jíto ya nuū de jeē cúsɨɨ̄ ni yā jiín de. Te ni cahān yā: \p Ɨɨn na jniñu cúmanī sáha ró núu súcuan. Cuáhán te xīco ró ndɨhɨ jeē névāha ró, te cuāha ró núū ñáyuu ndahú. Te nde andɨvɨ́ cuāha ya jeē váha ndasɨ́ núū rō. Yūcuán na te quiji ró condiquīn rō ruhū, te cuāha ró jnúhun ndoho ró jnúndóho jeē sɨquɨ́ rī, achí yá. \p \v 22 Te ná ni jini sōho de jnūhun yáha, te ni jnahuhū ni de, te cúcuíhyá ni de cuahān de, chi cúcá ndasɨ́ de. \p \v 23 Yūcuán na te Jesús ni ndacoto ya nɨɨ́ xiin ya, te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá: \p Tēe cúcá chi yōhyo yɨɨ́ quɨ́vɨcoo de ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū de, áchí yá. \p \v 24 Te tēe cáscuáha jíín yá, yōhyo ni canaa ni de jeē ní cajini de jnūhun ni cahān yā. Te ni cahān tucu ya jiín de: \p Séhē, ñayuu ténuū xūhún, yōhyo yɨɨ́ quɨ́vɨcoo i ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū i. \v 25 Yachī gā yāha ɨɨn camello yaū yutɨ́cuɨ, vēsú jeē quɨ́vɨ ɨɨn ñayuu cucá ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū i, áchí yá. \p \v 26 Te víhyá gā ni canaa ni de cájini de, te ni cacajnūhun jnáhan de: \p ¿Ndé ñáyuu cúu jeē cácu núu súcuan? \p \v 27 Te ni ndacoto ya nuū de, te ni cahān yā: \p Ñayuu chi ma cúu squɨ́vɨ i máá i ndaha Yaā Dios, te máá yá chi cuu sáha ya, chi ndɨhɨ‑ni jniñu cuu sáha ya, achí yá. \p \v 28 Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín yá: \p Sāña jíjnáhan ná, ní castóo ná ndɨhɨ jeē cánevāha ná, te cándiquīn na níhín, áchí de. \p \v 29 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró jijnáhan ró, núu na‑ni ñayuu stóo i vehe, chí ñani, chí cuáha, chí tátá, chí náná, chí ñasɨhɨ́, chí séhe, chí ñuhun, jeē sɨquɨ́ ruhū jiín sɨ́quɨ̄ jeē scáca i jnūhun jeē jnáma ri ñayuu, \v 30 núu súcuan te nanihīn i ɨɨn ciento gā jeē súcuan vijna, cúu vehe, cúu ñani, cúu cuāha, cúu náná, cúu sēhe, cúu ñuhun, te nde jiín jéē cóto xeēn ñayuu i. Te nde ɨnga vida quiji te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 31 Te cuehē ñayuu jeē vijna cácujéhnu, nduu i ñayuu núu ga. Te ñayuu jeē núu ga vijna, chi ndujéhnu i, áchí yá. \s1 Jeē ni cáhān tucu ya jeē cúū yā \r (Mt. 20.17‑19; Lc. 18.31‑34) \p \v 32 Te cáñuhun de ichi jeē cáa cuahān ñuu Jerusalén. Te Jesús yósnúu yá nuū tée cáscuáha ún. Te cánaa ni de ni cajini sōho de jnūhun ni cahān yā. Te cáyūhú de cuángoo de jíín yá. Yūcuán na te ni cana sɨ́ɨn tucu ya ndɨhúxí uū tēe cáscuáha, te ni quejéé yá cástūhún tucu ya nuū de tāca jéē quíji sɨquɨ̄ yā. \v 33 Achí yá: \p Cuni sōho ró, chi je cuángoo yó ñuu Jerusalén vijna, te yūcuán nastúu ñayuu ruhū, Yaā ní nduu tēe, nuū sutú cácujéhnu jíín núū tée cástéén tutu ley. Te ndonda de sɨquɨ̄ rī jeē cúū rī, te squɨ́vɨ de ruhū nuū tée nación Roma jeē cáyūcú Jerusalén cándacu jniñu. \v 34 Te tāca tée un sácatā de nuū rī, te cani de ruhū, te tesɨ̄hɨ́ de nuū rī, te sáá te cahni de ruhū. Te nuū uní quɨvɨ̄ te natecu rī, achí yá. \s1 Jeē ni jícān Jacobo jiín Juan ɨɨn favor nuū yā \r (Mt. 20.20‑28) \p \v 35 Yūcuán na te Jacobo jiín Juan, ndɨndúú séhe Zebedeo, ni quecoo de nuū Jesús, te ni cacahān de: \p Maestro, cácuni na jéē sáha ní ɨɨn jeē cacán na núū ní, áchí de. \p \v 36 Te ni cahān yā jiín de: \p ¿Ndese cácuni rō jeē sáha ri jiín ró? achí yá. \p \v 37 Te ni cacahān de: \p Cuāha ní jnúhun jeē cónēne ná xiin ní quɨ́vɨ ndujéhnu ní, ɨɨn ná lado váha ní, te ɨnga ná lado jecó ní, áchí de. \p \v 38 Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín de: \p Tu cájini rō na vé cúu jeē cájicān rō. ¿A cuu ndoho ró jnúndóho nájnūhun jeē quíji sɨquɨ̄ rī? ¿Te á canda ró ndoho xeēn rō nájnūhun ndoho ri? achí yá. \p \v 39 Te ni cacahān de: \p Cuu sáha ná. \p Te ni cahān yā jiín de: \p Jendaá jeē ndoho ró jnúndóho nájnūhun jeē quíji sɨquɨ̄ rī, te ndoho xeēn rō nájnūhun ndoho ri. \v 40 Te jeē cónēne ró lado váha ri jiín lado jecó rí, nasūu rúhū cúu jeē cuáha jnūhun. Chi je íyó túhva cuu tāca tée jeē ní nacāji Tátá rī, te tēe un níhīn, achí yá. \p \v 41 Te uxī gā tēe cáscuáha un, ní cajini de jnūhun yáha, te ni caquɨtɨ̄ ni de nuū Jacobo jiín Juan. \v 42 Te Jesús ni cana ya de, te ni cahān yā jiín de: \p Cájini rō ndese cásáha tēe cácujéhnu nuū ñáyuu tācá nación. Chi cándacu nīhin de jniñu nuū i, te máá de cáchí ndese coo. \v 43 Te máá ró jijnáhan ró, chi ma sáha ró súcuan. Chi núu ndé ɨɨn ró cúní cujéhnu, sa suhva cuajníñu ró núū jnáhan ró. \v 44 Te núu ndé ɨɨn ró cúní cuu nuū, sa suhva sáha ró máá ró mozo nuū tāca jnáhan ró. \v 45 Chi suni súcuan sáha ruhū, Yaā ní nduu tēe, chi nasūu jéē véji ri jeē cuajníñu ñayuu nuū rī, chi sa suhva vēji ri jeē cuajníñu ri nuū ñáyuu. Te cuāha ri maá rí cuu rī návāha jnama ri cuehē ñayuu, achí yá. \s1 Jeē ní nasávāha ya Bartimeo tēe cuáá \r (Mt. 20.29‑34; Lc. 18.35‑43) \p \v 46 Yūcuán na te ni jinū yā ñuu Jericó jiín tée cáscuáha jíín yá. Te sáá te ni quenda ya yūcuan jíín de jíín ñáyuu cuehē ndasɨ́. Te Bartimeo tēe cuáá, sēhe Timeo, néne de yuhíchi, jícán de caridad. \v 47 Te ni jini de jnūhun jeē Jesús ñuu Nazaret vēji ya. Te ni quejéé de cána jee de: \p Jesús Sēhe yucūn David, cundáhú ni ni sáña, áchí de. \p \v 48 Te cuehē ñayuu ni cacahān i nuū de jeē na cásɨ de yuhu de. Te máá de víhyá gā ni cana jee de: \p Máá ní jeē cúu ní Séhe yucūn David, cundáhú ni ni sáña víī, achí de. \p \v 49 Yūcuán na te ni jecuɨñɨ̄ Jesús, te ni cahān yā: \p Cana de na quíji de. \p Te ni cacana i tēe cuáá un: \p Ndeyɨ́ coo ni rō. Ndocuɨñɨ̄, na quíhín yō, chi cána ya rohó, áchí i jíín de. \p \v 50 Yūcuán na te ni scáne de tɨcāchí de, te yachī ni ndocuɨñɨ̄ de, te ni jinū de nuū Jesús. \v 51 Te ni cahān yā jiín de: \p ¿Na vé cuní rō jeē sáha ri jiín ró? \p Te máá de ni cahān de: \p Maestro, jeē na ndúndijin tɨnūu ná cuní na, áchí de. \p \v 52 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Cuáhán núu súcuan. Ni candíje ró jeē cuu nasávāha ri rohó, te jeē yúcuan ní nduvāha ró, áchí yá. \p Te ni ndundijin‑ni tɨnūú de, te ni ndiquīn de Jesús cuahān de jíín yá ichi ún. \s1 Jeē ni quɨ́vɨ Jesús ñuu Jerusalén \r (Mt. 21.1‑11; Lc. 19.28‑40; Jn. 12.12‑19) \c 11 \p \v 1 Te ni cuyajni ya ñuu Jerusalén, vēji ya ñuu Betfagé jiín ñuu Betania, jeē íne jehē yucu Olivos. Te ni tají yá uū tēe cáscuáha jíín yá jeē quíngoo de. \v 2 Te áchí yá jiín de: \p Cuángoo ñuu lulí íne ichi núú. Te núu ni quɨ̄vɨ‑ni ró yúcuan, te nihīn rō ɨɨn burro núhní tɨ̄, jeē ní ɨɨn tēe ná tu coso de tɨ. Te ndají ró tɨ̄, quijicoo ró jíín tɨ́. \v 3 Te núu ndé ɨɨn cajnūhún naun cándají ró tɨ̄, te cachi rō: Máá Jítoho yō jíni ñúhún yá tɨ̄, te yachī natají yá tɨ̄ ndiji tɨ, achi rō. Achí yá jiín de. \p \v 4 Te cuangoo de, te ni canihīn de burro un núhní tɨ̄ yehyɨ́ núū quéhe nuū náquijnáhan ichi. Te ni candají de tɨ. \v 5 Te sava ñayuu cáhīin yūcuan ní cacahān jiín de: \p ¿Na vé cúu jeē casáha ró jeē cándají ró burro jiñā? achí i. \p \v 6 Yūcuán na te ni cacahān de nájnūhun ni cachi Jesús. Te ni casiáá i tɨ vējicoo de jíín tɨ́. \v 7 Te ni ndecoo de jíín tɨ́ nuū Jesús, te ni casoó de sahma de sɨquɨ̄ tɨ̄, te ni jecosō yā tɨ̄. \v 8 Te cuehē ñayuu ni cascáá i sahma i ini ichi. Te sava ga i ni cajehnde i ndaha ñúú, te ni cachucun i ini ichi ún. \p \v 9 Te ñayuu cuangoo ichi núú jíín ñáyuu cuangoo ichi yátá, cácana jee i: \p Yōhyo cújéhnu ya. Yōhyo vāha Yaā cúu Yaā jeē véji jíín jniñu máá Jítoho yō Yaā Dios. \v 10 Te yōhyo luu coo, chi je yajni ndacu ya jniñu nájnūhun ni ndacu jíí yō rey David. Te yōhyo cújéhnu máá Yaā Dios. Achí i. \p \v 11 Te ni quɨ̄vɨ Jesús ñuu Jerusalén, jíín ini templo cáhnu. Te ni jito ya nuū tācá ndajníñu yúcu nɨ́ɨ́ yúcuan. Te ni quenda ya cuahān yā ñuu Betania jiín ndɨhúxí uū de, chi je ni ini. \s1 Jeē ni cáhān yā nuū yújnu higo \r (Mt. 21.18‑19) \p \v 12 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún, nuū ní quenda ya ñuu Betania cuahān yā jiín de, te jíí yā sōco. \v 13 Te nde jicá ni jito ya ɨɨn nundēhe higo jeē íin ndaha. Te ni jecondēhe yá núu sanaa te nihīn yā ndehē caji yā. Te tú na vé ni níhín yā, chi máá ndaha‑ni íin. Chi nasūu tiempo ndehē cúu. \v 14 Yūcuán na te ni cahān yā nuū yujnu ún: \p Tuá na ndehē cuun cuɨtɨ xinī rō jeē cáji ñayuu, achí yá. \p Te tēe cáscuáha jíín yá ni cajini de jeē súcuan ni cahān yā. \s1 Jeē ní quenehen ya ñayuu ini templo \r (Mt. 21.12‑17; Lc. 19.45‑48; Jn. 2.13‑22) \p \v 15 Te ni najinū yā jiín de ñuu Jerusalén. Te ni quɨ̄vɨ ya ini templo cáhnu, te ni quenehen ya ñayuu cájeen quɨtɨ te cánaxīco núū ñáyuu jeē socō i. Te ni scotúú ndeyɨ ya tāca mesa tēe cástáyɨ xūhún, jíín silla tēe cáxīcó paloma. \v 16 Te tu ní jéhe ya jnūhun jeē yáha ñayuu ini templo jiín ndajníñu ndíso i. \v 17 Te ni steén yā jnūhun nuū i, áchí yá: \p Yósó núū tútu iī jeē cahán Yaā Dios: Vehe ri chi vehe nuū cájicān tahú ñayuu tācá nación cúu, áchí yá. Te máá ró jijnáhan ró chi nájnūhun yaū cava ñacuīhna ní canasáha ró, áchí yá. \p \v 18 Te tēe cástéén tutu ley Yaā Dios jiín sútū cácujéhnu, ni cajini de jnūhun yáha, te ni quejéé de cánducú de modo ndese cahni de ya. Chi cáyūhú de jeē ndujéhnu ga maá yá vēsú maá de, chi tāca ñáyuu yōhyo cácusɨɨ̄ ni i cájini i jnūhun stéén yā. \v 19 Te jeē cuácuaa, te ni quenda ya ñuu Jerusalén cuahān yā. \s1 Jeē ni íchī nundēhe higo \r (Mt. 21.20‑22) \p \v 20 Te jenéhen ɨnga quɨvɨ̄ ni nayāha ya jiín de cuahān yā. Te ni cajito de jeē núndēhe higo un je ni ichī nde yoho. \v 21 Yūcuán na te ni nucūhun ni Pedro, te ni cahān de jíín yá: \p Maestro, cundēhe ní nundēhe higo jeē ni cáhān ni núū, te vijna je ni ichī caján, áchí de. \p \v 22 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Candíje ró jéē sáha Yaā Dios jeē jicán rō. \v 23 Chi jendaá cahán rī jiín ró, núu ndé ñáyuu cahān i jeē cújiyo yucu yáha quihīn nde nuū mar, te núu tú nacani sɨquɨ́ ni i, chi sa suhva candíje i jeē cóo nájnūhun ni cahān i, yūcuán na te cundaā jeē ni jícān i. \v 24 Jeē yúcuan cáhán rī jiín ró, tāca jéē cacán tahú rō, te núu candíje ró jéē nihín rō, te nihīn rō. \v 25 Te jeē cájicān tahú rō, te cone cáhnu ni rō nuū ñáyuu casáha cuēchi sɨquɨ̄ rō, návāha máá Tátá rō jeē ndeé yá andɨvɨ́, suni cone cáhnu ni yā nuū cuéchi ró. \v 26 Chi núu tú cone cáhnu ni rō nuū jnáhan ró, te suni máá Tátá rō jeē ndeé yá andɨvɨ́, ma cóne cáhnu ni yā nuū cuéchi ró, áchí yá. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ndíso jníñu Jesús \r (Mt. 21.23‑27; Lc. 20.1‑8) \p \v 27 Yūcuán na te ni najinū tucu ya ñuu Jerusalén. Te jíca cuu ya ini templo cáhnu. Te sutū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley Yaā Dios jiín tée jéhnu cándacu jniñu, ni quecoo de nuū yā. \v 28 Te ni cacajnūhún de ya: \p ¿Ndé ní nihīn jníñu ró jéē sáha ró jniñu yáha? ¿Te ndé ɨɨn ni tee jniñu sɨquɨ̄ rō jeē sáha ró súcuan? áchí de. \p \v 29 Te ni cahān Jesús: \p Suni ruhū, cajnūhun rí rohó ɨɨn jnūhun jíjnáhan ró. Te núu cuu stíó cuɨ́ñɨ́ rō, yūcuán na te cachi rī nuū rō ndé ní nihīn jníñu ri jeē sáha ri jniñu yáha. \v 30 ¿Ndé ɨɨn ni tee jniñu sɨquɨ̄ Juan jeē ni scuándute de? ¿A Yaā Dios chí táca tée? Cachi nuū rī, achí yá. \p \v 31 Yūcuán na te ni candajnūhun máá de: \p Núu cahān yō jeē Yaā Dios ni tee ya jniñu un sɨ́quɨ̄ Juan, te cahān de jíín yó: Núu súcuan ¿te najehē tu ní cácandíje ró de? \v 32 Te núu cahān yō jeē ñáyuu ni catee jniñu un sɨ́quɨ̄ de, te quɨtɨ̄ ni ñayuu nuū yō, achí de cácahān maá de. \p Chi cáyūhú de jeē quɨtɨ̄ ni ñayuu, chi ndɨvii i cácandíje i jeē tée ni nacani jnūhun Yaā Dios ni cuu ndije Juan. \v 33 Jeē yúcuan ní cacahān de jíín yá: \p Tu cájini rī, achí de. \p Yūcuán na te ni cahān Jesús: \p Ni ruhū, suni ma cáchi rī nuū rō ndé ɨɨn ni tee jniñu sɨquɨ̄ rī sáha ri jniñu yáha, áchí yá. \s1 Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ tēe néé cásájniñu nuū uva \r (Mt. 21.33‑46; Lc. 20.9‑19) \c 12 \p \v 1 Te ni quejéé yá cahán yā jnūhun yátá jiín de jíjnáhan de: \p Ɨɨn tēe ni nachuhun de cuehē uva, te ni jesɨ de corral, te ni sáha de ɨɨn nuū cúhun ndehē un táxīn. Te ni sáha de ɨɨn vehe súcún návāha cuu coto de nɨ́ɨ́ cáhnu. \p ’Te ni stóo de nuū sava tēe sájniñu nuū, te cuu sava de ndehē jiín. Te ni tee de ichi cuahān jicá de. \v 2 Te máá tiempo ndutútú uva, te ni tají de ɨɨn mozo de cuanuquīhin sava uva nuū tée cásájniñu ún. \v 3 Te tēe un ní cajnɨɨ de mozo un, te ni cacani de i, te ni canatají de i cuanuhun i súcuan‑ni. \v 4 Yūcuán na te tēe chíí uva un ní tají tucu de ɨnga mozo cuahān. Te tēe cásájniñu un ní cajēhe de yuū xinī mozo un, te ni castújí de, te ni cacahān ndevāha de nuū. \v 5 Te tēe chíí uva ni tají tucu de ɨnga mozo cuahān. Te ni cajehni de i. Te suni súcuan ni tají de cuehē gā mozo cuahān, te sava i ni cacani de, te sava i ni cajehni de. \p \v 6 ’Te tēe chíí uva, íyó ɨɨn sēhe de jeē maní ndasɨ́ de jíín. Te jeē sándɨ̄hɨ́ na ni tají de sēhe de un cuáhān nuū tée cásájniñu. Te jéni ni de: Tēe ún chi cuatáhú de jíjnáhan de nuū séhe ri. \v 7 Te tēe cásájniñu un ní cacahān maá: Tēe chíí táhū cúu jeē yáha. Na cáhni yō de, te ndōo tahū de cuu máá yó, achí. \v 8 Te ni cajnɨɨ de i, ni cajehni de i, te ni cascáne de i ɨnga lado. Achí yá. \p \v 9 Yūcuán na te ni cajnūhun yá de: \p Núu súcuan ¿te ndese sáha tēe chíí uva un? Ndiji de te cahni de tēe cásájniñu ún, te cuāha de ñuhun cáá uva un núū ɨnga sava tēe sájniñu nuū. \p \v 10 ’¿Te á ná tu cahu ró jnúhun yáha jéē yosó núū tútu iī, jeē ruhū cúu nájnūhun ɨɨn yuū? Chi áchí tutu: \q1 Yuū jeē ní casquéhichī tēe cájeni vehe, \q1 yuū yáha nduu jeē quítuu vehe. \q1 \v 11 Máá Jítoho yō Yaā Dios ni sáha ya súcuan, \q1 te cánaa ni yō jíto yó jniñu yáha. \m Achí tutu, achí yá. \p \v 12 Yūcuán na te ni canducú de modo jnɨɨ de ya. Chi ni cajecūhun ni de jeē sɨquɨ̄ maá de cúu jnūhun yátá ní cahān yā sɨquɨ̄ tée cásájniñu nuū uva jiín tée cájeni vehe. Te sɨquɨ̄ jeē cáyūhú de jeē quɨtɨ̄ ni ñayuu, te ni castóo de ya te cuangoo de. \s1 Sɨquɨ̄ xúhun renta \r (Mt. 22.15‑22; Lc. 20.20‑26) \p \v 13 Yūcuán na te ni catají de sava tēe grupo fariseo jiín tée grupo Herodes cuangoo de nuū yā, ndúcú de ndese sáha de návāha cahān yā ɨɨn jnūhun jeē nihín de cuēchi sɨquɨ̄ yā. \v 14 Te ni quecoo de, te ni cacahān de jíín yá: \p Maestro, cájini na jéē tée cáhán ndaā cúu ní, te tu yúhú ní jeē cahán ni ɨɨn ñayuu sɨquɨ̄ ní. Chi tu sáha ní cuenta ndese cúu ɨɨn ɨɨn i, chi ɨnuú‑ni sáha ní jíín i. Te stéén ndaā ní ndese squícu ñayuu nuū Yaā Dios. ¿Te á íyó váha jeē chúnaa yō renta nuū rey nación Roma jeē jnɨ́ɨ nación yō, chí tuú? ¿A chúnaa yō, chí má chúnaa yō? Achí de jíín yá. \p \v 15 Te máá yá jiní yā jeē stahú‑ni de, te ni cahān yā jiín de: \p ¿Najehē cájito ndee rō ruhū? Cuāha ɨɨn xūhún na cóto ri, achí yá. \p \v 16 Te ni cajēhe de xūhún. Te ni jito ya, te ni cajnūhun yá de: \p ¿Ndé ɨɨn nuū cúu jeē ndeé nuū xúhun yáha, te ndé sɨ́hvɨ́ cúu jeē ndeé yāhá? \p Te ni cacahān de jíín yá: \p Nuū jiín sɨ́hvɨ́ rey un cúu, áchí de. \p \v 17 Yūcuán na te ni cahān yā jiín de: \p Núu súcuan te nacuāha ró núū rey un jéē yɨ́hɨ cuenta nuū de, te nacuāha ró núū Yaā Dios tāca jéē yɨ́hɨ cuenta nuū maá yá, achí yá. \p Te ni canaa ni de ni cajini de jeē ndichí ní cahān yā. \s1 Jeē ní cacajnūhún de sɨquɨ̄ jeē nátecu ndɨ̄yɨ \r (Mt. 22.23‑33; Lc. 20.27‑40) \p \v 18 Yūcuán na te jecu tēe grupo saduceo ni quecoo de nuū yā. Te tēe un cácahān jeē tu nátecu cuɨtɨ ndɨ̄yɨ. Te ni cacahān de jíín yá sɨquɨ̄ ɨɨn jnūhun, áchí de: \p \v 19 Maestro, Moisés ni tee de nuū tútu jeē cánevāha yó: Núu ɨɨn tēe cuu de, te ndōo ñasɨhɨ́ de, te núu tu ní íyo sēhe de jíín ña, núu súcuan te cánuú jeē ñani de naquihin ñasɨhɨ́ de, te sēhe de jeē cácu jíín ña nucuɨñɨ̄ i nuū ndɨ́yɨ ñani de, áchí tutu. \v 20 Núu súcuan te ni īyo uxā ñani. Te tēe núú ní quijnáhan de jíín ñahan. Te ni jihī de, te tú sēhe de ní íyo. \v 21 Te tēe uū ni naquihin de ña, te suni ni jihī de, te tú sēhe de ní íyo. Te suni súcuan tēe unī. \v 22 Te ndɨhúxá de ni condeca de ña, te ni ɨɨn de tú sēhe de ní íyo. Te jeē sándɨ̄hɨ́ te suni ni jihī ñahan ún. \v 23 Núu súcuan te núu na nátecu de jíjnáhan de quɨvɨ̄ nátecu ndɨ̄yɨ, ¿te ndé ɨɨn de cuu ña ñasɨhɨ́ de? Chi ndɨhúxá de ni condeca de ña. Achí de jíín yá. \p \v 24 Yūcuán na te ni cahān yā jiín de: \p Yōhyo cástɨ́vɨ ró jnūhun sɨquɨ̄ jeē tu cájecūhun ni rō jeē cahán tutu iī, ni tu cájini rō jeē iyó poder Yaā Dios jeē nastécu yā ndɨ̄yɨ. \v 25 Chi quɨvɨ̄ nátecu ndɨ̄yɨ, te tuá na jnūhun quijnáhan tēe jíín ñahan coo. Chi coo i nájnūhun ndajéhé Yaā Dios andɨvɨ́. \v 26 Te sɨquɨ̄ jeē nátecu ndɨ̄yɨ, ¿á tu ní cácahu ró tutu ní tee Moisés, ndese ni cahān Yaā Dios jiín de mēhñu yúcū jeē cayú yáñuhūn? Máá rí cúu Yaā Dios Abraham jiín Isaac jiín Jacob, achí yá jiín Moisés. \v 27 Chi vēsú je ni cajihī de, te cátecu de nuū iyó máá yá, chi cúu ya Yaā sáha jeē técu ñayuu nɨɨ́ cáni. Yōhyo cástɨ́vɨ ró jnūhun núu súcuan. Achí yá jiín de. \s1 Jniñu cánuú ndasɨ́ gá jeē ní ndacu Yaā Dios \r (Mt. 22.34‑40) \p \v 28 Te ni quee ɨɨn tēe stéén tutu ley Yaā Dios, te ni jini de jeē castíchí jnáhan tēe un jíín Jesús. Te ni jini de jeē váha ni nastíó cuɨ́ñɨ́ yā jnūhun. Te ni cajnūhún de ya: \p ¿Ndé ɨɨn cúu jnūhun ndácu jniñu cánuú ndasɨ́ gá nuū tāca gá jniñu ni ndacu ya jenahán? áchí de. \p \v 29 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Yāha cúu jniñu jeē cánuú ndasɨ́ gá nuū tāca gá. Achí tutu: Ñayuu Israel, cuni nahín ró. Máá Jítoho yō Yaā Dios, maá ɨɨn‑ni ya iyó. \v 30 Núu súcuan te coo manī ndasɨ́ ró jiín máá Jítoho rō Yaā Dios, nde jnáā ndasɨ́ ró sáha ró ndɨhɨ jeē cúsɨɨ̄ ni yā, nde jiín ini jiín ánuá rō, jiín nɨ́ɨ́ jeē níjnūní rō, jiín nɨ́ɨ́ fuerza rō. Yāha cúu jniñu ndácu ya jeē cánuú ndasɨ́ gá. \v 31 Te jniñu uū jeē ní ndacu ya, suni súcuan cáhán: Cundáhú ni rō jnáhan ró nájnūhun cúndáhú ni rō maá ró. Tuá ɨnga jnūhun ndácu jniñu cánuú gá iyó, chi suu máá jéē yáha‑ni. Achí yá jiín de. \p \v 32 Yūcuán na te ni cahān tēe stéén tutu ley jiín yá: \p Vāha ni cahān ní, Maestro. Chi ndaā chi íyó ɨɨn‑ni Yaā Dios, te tuá na ɨnga yā iyó. \v 33 Te cánuú jéē coo manī ndasɨ́ yó jiín yá nde jiín ini jiín ánuá yō, jiín nɨ́ɨ́ jeē níjnūní yō, jiín nɨ́ɨ́ fuerza yō, te cundáhú ni yō jnáhan yó nájnūhun cúndáhú ni yō maá yó. Te cánuú ndasɨ́ gá jeē yáha vēsú jeē cáhmu yó quɨtɨ jíín táca gá jeē socó yō nuū yā. Achí de jíín yá. \p \v 34 Yūcuán na te ni jini Jesús jeē váha ni stió cuɨ́ñɨ́ de, te ni cahān yā jiín de: \p Je yajni cuu quɨ̄vɨ ró ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū rō, achí yá. \p Yūcuán na te ni ɨɨn ga de, tuá ni chúndeyɨ́ ni de cajnūhún de ya. \s1 Sɨquɨ̄ jeē cúu Cristo sēhe yucūn David \r (Mt. 22.41‑46; Lc. 20.41‑44) \p \v 35 Te stéén Jesús jnūhun ini templo, te ni cahān yā: \p ¿Ndese cúu jeē cácahān tēe cástéén tutu ley Yaā Dios jeē Cristo cúu sēhe yucūn David? \v 36 Chi máá David suhva ni cahān de jnūhun ya ni sáha Espíritu Santo nde jenahán: \q1 Máá Jítoho yō Yaā Dios ni cahān yā jiín Jítoho rī, Yaā quiji: \q1 Cucōo ró lado váha ri nuū cujéhnu ró, \q1 te na sáha ri jeē quende rō poder tāca jéē cájito uhū rohó. \m Achí Yaā Dios. Achí David. \v 37 Te núu sēhe yucūn David cúu Cristo, ¿te ndese cúu jeē ni cáhān de jeē Jítoho de cúu ya? áchí yá. \p Te ñayuu cuehē, cánujnahan ni i cájini nahín i tāca jnúhun cáhán yā. \s1 Jeē ni cáhān yā jeē iyó cuéchi de jíjnáhan de \r (Mt. 23.1‑36; Lc. 11.37‑54; 20.45‑47) \p \v 38 Te stéén yā jnūhun, te ni cahān yā jiín i: \p Coto má candíje ró táca tée cástéén tutu ley. Chi cácusɨɨ̄ ni de cáñuhun de sahma cáni jeē steén jeē cujéhnu de, cájica cuu de jíín. Te cánujnahan ni de jeē cahán yɨñúhún ñáyuu jiín de ini calle. \v 39 Te cánujnahan ni de cucōo de nuū silla yɨñúhún gá ini vehe iī sinagoga, jiín silla yɨñúhún gá nuū víco cáyeji ñayuu. \v 40 Te cáquende de vehe ñahan ní caquendōo ndáhú. Te nahán cájicān tahú de návāha cani ni ñayuu jeē tú na cuēchi de. Tēe yáha jíjnáhan de chi xeēn gā ndoho de castigo. Achí yá. \s1 Jeē ni sócō ñahan viuda xūhún \r (Lc. 21.1‑4) \p \v 41 Te ɨɨn quɨvɨ̄ néne Jesús ini templo ichi núú tāca yéjnū nuū cásocō i xūhún. Te jíto ya ndese cáchuhun ñayuu xūhún ini yejnū ún. Te cuehē ñayuu cucá ní cachuhun i cuehē xūhún. \v 42 Te ni quee ɨɨn ñahan viuda jeē ndóho ndáhú. Te ni chuhun ña uū centavo lulí ini yejnū ún. \v 43 Yūcuán na te ni cana ya tēe cáscuáha jíín yá, te ni cahān yā jiín de: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē cuehē gā cúu jeē ni sócō ñahan viuda ndahú yáha, vēsú jeē ní casocō tāca ñáyuu cucá. \v 44 Chi tācá i ni casocō i jeē ni ndóo sɨquɨ̄ xúhun cuéhē i. Te ñahan yáha, vēsú ndahú ndóho ña, te ni chuhun ndɨhɨ ña jeē cótecu ña. Achí yá jiín de. \s1 Jeē ní cachi yā jeē náā templo \r (Mt. 24.1‑2; Lc. 21.5‑6) \c 13 \p \v 1 Te ni quenda Jesús ini templo cáhnu, te ɨɨn tēe scuáha jíín yá ni cahān de: \p Maestro, condēhe ní ná luu jíto tācá vehe yáha jéē cúu templo, jiín táca yúū jeē ní cuvāha, áchí de. \p \v 2 Te ni cahān yā jiín de: \p Tācá vehe náhnu yāha jéē cájito ró, chi ma cóso jnáhan ga ni ɨɨn yuū, chi ndɨhɨ jnanū. Achí yá. \s1 Na seña coo nuū cuácuyajni ndɨhɨ ñayɨ̄vɨ́ \r (Mt. 24.3‑28; Lc. 21.7‑24; 17.22‑24) \p \v 3 Te ni jehēn yā jiín de yucu Olivos jeē íne ichi núú templo cáhnu. Te ni cucōo ya yūcuán. Te Pedro jiín Jacobo jiín Juan jiín Andrés ni cacajnūhun sɨ́ɨn de ya: \p \v 4 Castūhun ní nuū ná, ¿ndé quɨ́vɨ̄ coo tāca jéē ní cachi ní jéē coo? ¿Te na seña coo núu cuacuyajni squícu tāca jéē ni cáhān ní? áchí de. \p \v 5 Te ni cahān yā jiín de: \p Coto ró jéē ma stahú ni ɨɨn de róhó. \v 6 Chi quijicoo cuehē tēe jeē stahú jíín sɨ́hvɨ́ rí. Máá rí cúu Cristo, achi de. Te súcuan stáhú de cuehē ñayuu. \p \v 7 ’Te nihīn rō jnūhun jeē tāca lado iyó guerra, chí je yajni coo guerra. Te ma yūhu ró, chi cánuú coo súcuan. Te ni ná tu jinū quɨvɨ̄ ndɨhɨ ñayɨ̄vɨ́. \v 8 Chi ndonda nación sɨquɨ̄ ɨnga nación, te ndonda ñuu sɨquɨ̄ ɨnga ñuu jeē cuajnáhan. Te cháha chúcuan jnāa, te coo jnamā, te ndonda ñayuu sɨquɨ̄ jnáhan i. Te tāca jéē yáha cácuu jnūndóho quejéé xíhna ñúhún gá. \p \v 9 ’Te condito ró máá ró, chi nastúu i róhó núū tāca tóhō, te ini tācá vehe iī sinagoga cani i róhó. Te quindeca i sava ró núū tācá gobernador jiín núū tāca rey, te cahān i cuēchi sɨquɨ̄ rō sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró rúhū. Te súcuan te cuu nacani ró jnúhun ri nuū de. \v 10 Te jíni ñúhún jéē xíhna gā cuitē núu jnūhun nuū tācá nación ndese jnáma ri i, te sáá te ndɨhɨ quɨvɨ̄. \v 11 Te núu ni cajnɨɨ de róhó cuángoo de jíín ró nuū tāca tóhō, te ma nácani ni rō xīhna gā ndese stíó cuɨ́ñɨ́ rō nuū de te cācu ró. Chi máá hora un te máá Yaā Dios cuāha ya jnūhun nuū rō ndese cahān rō, te jnūhun ún cahān rō. Chi nasūu máá ró cúu jeē cahān, chi Espíritu Santo cúu jeē cahān. \v 12 Te ñani jiín ñani nastúu jnáhan jeē na cúū. Te tátá nastúu sēhe jeē cúū. Te sēhe ndonda sɨquɨ̄ tatá jiín náná jeē cahni. \v 13 Te tāca ñáyuu quɨtɨ̄ ni i nuū rō jeē sɨquɨ́ ruhū. Te ñayuu cuɨñɨ nīhin jíín jnúhun ri nde quɨvɨ̄ jínu, chi cācu i. \p \v 14 ’Te Daniel, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios, ni tee de jnūhun ɨɨn tēe néé jéē quíji. Te róhó jéē cácahu tutu ún, na jécūhun ni rō. Chi ɨɨn quɨvɨ̄ te cuni rō jeē sáha ndevāha de jeē stɨ́vɨ de tācá ndajníñu iī ini templo, te cuɨñɨ de nuū tú na ley cuɨñɨ de. Te núu cuni rō jeē súcuan cúu, te ñayuu cáyūcú región Judea, na cúnu i caa i yucu quingoo i. \v 15 Te ñayuu cáyūcu núū quéhe, ma ndɨ́vɨ i ini vehe jeē quénehen i ndajníñu i, chi cánuú cunu yachī i návāha cācu i. \v 16 Te ñayuu cáhīin nuū ítu, ma ndíji i vehe jeē quíhin i sahma i. \v 17 Te quɨvɨ̄ ún nacā jeē ndahú ñahan cáñuhun sēhe jíín ñahan cándeca yɨquɨ́n, chi ma cúnihin ña cunu yachī ña. \v 18 Te cacān tahú rō jeē ma quíji jnūndóho un jéē cunu ró máá tiempo cúun yuhvā. \v 19 Chi jeē quejéé un te coo cuehē jnūndóho xeēn, jeē ná tu coo súcuan nde quɨvɨ̄ ní sáha Yaā Dios ñayɨ̄vɨ́ te nde vijna. Te jeē ndɨ́hɨ jnūndóho ún te ni ma cóo ga jeē súcuan. \v 20 Te núu tú nastɨ́yɨ máá Jítoho yō Yaā Dios tiempo jnūndóho ún, te ni ɨɨn ñayuu ma cácu cuɨtɨ i. Te jeē sɨquɨ́ ñáyuu cácandíje jeē ní nacāji ya, jeē yúcuan nastɨ́yɨ ya tiempo un. \p \v 21 ’Núu súcuan te núu ɨɨn ñayuu cahān jiín ró: Yāhá condēhe ró íne Cristo, chí: Yūcuán condēhe ró íne ya, achi i, te ma candíje ró jéē cahán i. \v 22 Chi canecoo tēe cástáhú te cahān de jeē Cristo cúu de, chí cáhān de jeē tée nácani jnūhun Yaā Dios cúu de. Te sáha de jniñu jéhnu jeē naa ni ñayuu coto i, návāha stáhú de nde maá ñáyuu ní nacāji ya, te núu na cúu. \v 23 Te ndito na cóo ni rō, chi je ni castūhun rí nuū rō vijna nde ná tu coo. \s1 Ndese coo quɨvɨ̄ ndiji Yaā ní nduu tēe \r (Mt. 24.29‑35, 42‑44; Lc. 21.25‑36) \p \v 24 ’Te quɨvɨ̄ ún, núu je ni ndɨhɨ jnūndóho ún, te cujnúú níāndii, te yoō ma ndíī gā. \v 25 Te nɨngoo quɨ̄mɨ íin andɨvɨ́. Te tāca jéē íin andɨvɨ́ chi quɨsɨ i. \v 26 Yūcuán na te coto ñayuu nuū maá rí, Yaā ní nduu tēe, ndiji ri jiín vícō, te condiso ri cuehē poder, te yōhyo luu cujéhnu ri. \v 27 Yūcuán na te tají rí ndajéhé rī quinastútú yá ñayuu ní nacāji ri ndɨcúún lado ñayɨ̄vɨ́, nde nuū ndɨ́hɨ ñayɨ̄vɨ́ te nde nuū ndɨ́hɨ andɨvɨ́. \p \v 28 ’Vijna te scuáha ró ndese sáha nundēhe higo: Núu je ni nane numa, te ni najee ndaha, te cájini rō jeē jé ni cuyajni tiempo jihní. \v 29 Te suni súcuan núu ni cajini rō jeē ní quejéé cúu tācá jniñu jeē ni cáhān rī, yūcuán na te na jécūhun ni rō jeē ní cuyajni quɨvɨ̄ ndíji ri, te yachī coo. \v 30 Jendaá cahán rī jiín ró jeē ma cúū ndɨhɨ ñayuu jeē cóto jnūndóho ún, chi nde squícu ndɨhɨ jniñu ún. \v 31 Andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́ chi naa, te tāca jnúhun cáhán rī chi ma náā, chi ndɨhɨ squícu. \p \v 32 ’Te quɨvɨ̄ jiín hora jeē ndíji ri, tú ni ɨɨn ñayuu jiní, ni máá ndajéhé cáhīyo andɨvɨ́, ni máá rí, Sēhe Yaā Dios. Chi máá ɨɨn ni Tátá rī cúu jeē jiní. \p \v 33 ’Núu súcuan te na cócuhun ni rō tāca jnúhun yáha, te ndito na cóo ni rō, te cacān tahú rō, chi tu cájini rō na quɨvɨ̄ ndiji ri. \v 34 Chi coo nájnūhun ɨɨn tēe jeē quihín jicá de, te nde ná tu quenda de vehe de, te ni ndacu de jniñu nuū tāca mozo de ndese sáha ɨɨn ɨɨn de. Te ni ndacu de jniñu nuū tée ndíto yéhyɨ́ jéē na cóndito de. \v 35 Te suni súcuan róhó jíjnáhan ró, ndito na cóo ni rō. Chi cúu ri nájnūhun jitoho vehe ún, te tu cájini rō na hora ndiji ri, á jéē cuácuaa, chí ñuú, chí jéē cána líhli, chí jénéhen. \v 36 Chi ɨɨn sanaa‑ni te ndiji ri, te coto ró jéē ma nánihīn rī rohó jéē tu ndíto ró. \v 37 Te jnūhun cáhán rī jiín ró jijnáhan ró, suni cáhán rī jiín ndɨvii ñayuu: Ndito na cóo ni rō jijnáhan ró. Achí yá. \s1 Jeē ní casquíjnáhan de jnūhun jeē jnɨɨ de Jesús \r (Mt. 26.1‑5; Lc. 22.1‑2; Jn. 11.45‑53) \c 14 \p \v 1 Te cúmanī uū gā quɨvɨ̄ te quejéé vico pascua jeē cáyeji ñayuu hebreo pan jeē tú na levadura yɨ́hɨ. Te sutū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley, ni canducú de modo ndese jnɨɨ de Jesús jiín jnúhun stáhú, te cahni de ya. \v 2 Te ni cacahān de: \p Ma jnɨ́ɨ yó de máá quɨ́vɨ̄ víco, chi ndonda ñayuu sɨquɨ̄ yō, achí de. \s1 Jnūhun ñahan jeē ní chuhun perfume xinī yā \r (Mt. 26.6‑13; Jn. 12.1‑8) \p \v 3 Te íne Jesús ñuu Betania vehe Simón, tēe ni ndoho cuehyɨ̄ stehyú. Te níní yéji yā staā, te ni quee ɨɨn ñahan nuū yā, ndáhá ña ɨɨn frasco yuū luu jeē ñúhun aceite perfume, jeē máni ita nardo cúu, te yōhyo yahu ndéé. Te ni tahú ña frasco un, te ni chuhun ña xinī yā. \v 4 Te sava tēe cáhīin yūcuan ní caquɨtɨ̄ ni de, te ni cacahān de: \p ¿Najehē cúu jeē náā saá‑ni perfume jiñā? \v 5 Chi cuu xīcó yahu yó víhyá gā unī ciento denario, te cuāha yo núū ñáyuu ndahú núú, áchí de. \p Te ni cacahān sōó de jíín ña. \p \v 6 Te ni cahān Jesús: \p Ma stáhān rō ña. ¿Naun cásáha ró jéē nácani uhū ni ña? Chi ɨɨn jniñu váha cúu jeē ni sáha ña jíín rí. \v 7 Chi níní coyūcu ñáyuu ndahú jíín ró, te núu cácuni rō te cuu sáha vāha ró jíín i. Te ruhū chi tuá condee rī jiín ró. \v 8 Chi ni sáha ña ndɨhɨ jeē cuu sáha ña jeē maní ña jíín rí. Chi nde ná tu quindūji ri te je ni sátūhva ña ruhū jeē ní chuhun ña perfume ruhū. \v 9 Jendaá cahán rī jiín ró jeē nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ ndé‑ni cúu nuū cuité núu jnūhun jeē jnáma ri ñayuu, suni nacani i jnūhun jeē ni sáha ñahan yáha, návāha cocuhun ni ñayuu ña, áchí yá. \s1 Jeē ní nastúu Judas yā \r (Mt. 26.14‑16; Lc. 22.3‑6) \p \v 10 Yūcuán na te Judas Iscariote, ɨɨn jeē ndɨhúxí uū tēe cáscuáha un, ní jehēn de nuū sutú cácujéhnu, ni sándaā de jíín jéē nastúu de Jesús nuū jijnáhan. \v 11 Te nuū ní cajini sōho sutū un jéē cahán de, te ni cacusɨɨ̄ ni, te ni cajejnūhun jeē cuáha xūhun núū de. Te nde quɨvɨ̄ un ní nducú de modo ndese nastúu de ya. \s1 Jeē ní jequin yā Cena yā \r (Mt. 26.17‑29; Lc. 22.7‑23; Jn. 13.21‑30; 1 Co. 11.23‑26) \p \v 12 Te ni quee máá quɨ́vɨ̄ jeē quejéé vico pascua jeē cáyeji ñayuu pan jeē tú na levadura yɨ́hɨ, te suni quɨvɨ̄ un cájehni i londe nájnūhun ni ndacu Yaā Dios jniñu jeē sáha i vico pascua un. Te tēe cáscuáha un ní cacajnūhún de ya: \p ¿Ndé nuū cuní ni jéē quísátūhva ná cuxíni ní vico pascua? achí de. \p \v 13 Te ni tají yá uū tēe cáscuáha ún quingoo de, te áchí yá jiín de: \p Cuángoo nde ñuu, te yūcuán najnáhan ró jíín ɨɨn tēe ndíso quɨ̄yɨ ndute. Te condiquīn rō de quihīn rō jiín de. \v 14 Te vehe jeē ndɨ́vɨ de, yūcuan cáhān rō jiín tée chíí vehe: Achí máá Maestro: ¿Ndé ɨɨn cúu cuarto vehe ní cuāha núú ní núū cuxíni ya vico pascua jiín tée cáscuáha jíín yá? achi rō. \v 15 Te máá de stéén de ɨɨn cuarto cáhnu nde xinī véhe jeē je íyó túhva. Te yūcuan sátūhva ró jéē cuxíni yó, áchí yá jiín de. \p \v 16 Te cuangoo tēe cáscuáha ún, te ni jinūcoo de ñuu, te ni canihīn de nájnūhun ni cahān yā jiín de. Te ni casátūhva de jeē cuxíni ya vico pascua. \p \v 17 Te jeē cuácuaa, te ni quee ya jiín ndɨhúxí uū de. \v 18 Te ni cacucōo de mesa cáyeji de staā, te ni cahān yā: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē ɨɨn róhó jéē yéji jiín rí, nastúu ro rúhū, achí yá. \p \v 19 Yūcuán na te ni cacucuíhyá ni de, te ná ɨɨn ná ɨɨn de ni cacajnūhún de ya: \p ¿A sáña cúu? áchí ɨɨn de. \p Te suni súcuan ɨnga de: \p ¿A sáña cúu? áchí ɨɨn ɨɨn de. \p \v 20 Te ni cahān yā jiín de: \p Ɨɨn jeē uxí uū rō jeē cáyeji cáhnu jíín rí ɨɨn cohō, suu nastúu ruhū. \v 21 Te ruhū, Yaā ní nduu tēe, jendaá cúu jeē quihín rī cuu rī, nájnūhun yósó jnúhun ri nuū tútu iī. Te nacā xeēn ndoho tēe nastúu ruhū. Vāha ga núu tu ní cácu tēe un núú, áchí yá. \p \v 22 Te níní cáyeji de jíín yá, te ni quihin ya pan, te ni nacuatáhú yá, te ni tahú cuéchí yá, te ni jēhe ya nuū tée cáscuáha jíín yá. Te ni cahān yā: \p Caji rō jijnáhan ró, chi yāha cúu yɨquɨ cúñu rī, achí yá. \p \v 23 Yūcuán na te ni quihin ya ɨɨn copa ndūxi uva, te ni nacuatáhú yá, te ni jēhe ya ni cajihi ndɨhɨ de. \v 24 Te ni cahān yā jiín de: \p Yāha cúu nɨñɨ̄ rī jeē cuáha ri jeē cúu contrato jeé, te catɨ jeē ndundoo cuēchi cuehē ñayuu. \v 25 Te jendaá cahán rī jiín ró jeē ndé vijna te ma cóho ga rī ndūxi ndehē uva yāhá, chi nde quiji quɨvɨ̄ ndacu Yaā Dios jniñu nɨ́ɨ́ ñayɨ̄vɨ́, te sáá te coho tucu ri jiín ró jijnáhan ró. Achí yá. \s1 Jeē ní cachi yā jeē yūhu Pedro cahān de jeē jiní de ya \r (Mt. 26.30‑35; Lc. 22.31‑34; Jn. 13.36‑38) \p \v 26 Te ni jita ya ɨɨn yaa iī jiín de jíjnáhan de. Te ni quenda ya cuahān yā jiín de nde yucu Olivos. \v 27 Yūcuán na te ni cahān yā: \p Ndɨvii rō nayūhu ró jeē sɨquɨ́ ruhū jecuáā vijna. Chi suhva je yósó jnúhun ri nuū tútu iī, ni cahān Yaā Dios: Cuāha ri jnūhun jeē cáhni ñayuu tēe ndíto lanchi, te lanchi un cuítē núu tɨ jeē yūhu tɨ́, achí. \v 28 Te jeē nátecu rī, te xīhna ruhū cosnūu rí quihīn rī región Galilea, te sáá te najinūcoo ró, áchí yá. \p \v 29 Yūcuán na te ni cahān Pedro: \p Vēsú ndɨhɨ de na náyūhú de, te máá ná chi ma náyūhú cuɨtɨ ná, áchí de jíín yá. \p \v 30 Te ni cahān yā jiín de: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē jecuáā vijna, nde ná tu cana líhli uū jínu, te yūhu ró jeē jnɨɨ ñayuu rohó, te unī jínu cahān rō jeē tu jíní rō ruhū, achí yá. \p \v 31 Te ni cahān teyɨ́ de jíín yá: \p Vēsú núu cuu na jíín ní, te ma cahán cuɨtɨ na jéē tu jíní na níhín, áchí de. \p Te suni súcuan ni cacahān ndɨhɨ de. \s1 Jeē ni jícān tahú yā nuū huerto Getsemaní \r (Mt. 26.36‑46; Lc. 22.39‑46) \p \v 32 Yūcuán na te ni jinū Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá ɨɨn lugar nuū naní Getsemaní. Te ni cahān yā jiín de: \p Yāhá‑ni cucōo ró, te na quíhín rī cacān tahú rī, achí yá. \p \v 33 Te ni jeca ya Pedro jiín Jacobo jiín Juan, cuahān yā jiín de. Te ni quejéé yá cucuíhyá ndasɨ́ ni yā te cúxií ni yā jeē quíji jnūndóho sɨquɨ̄ yā. \v 34 Te ni cahān yā jiín de: \p Yōhyo cúcuíhyá ni rī, te ndúcú sáha jeē cúū rī. Yāhá condetu ró te condito ró, áchí yá. \p \v 35 Te ni jica ya jecu gā, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ yá ni jequin ya nuū yā nuū ñúhun. Te ni jicān tahú yā nuū Yaā Dios jeē núu cuu te ma ndóho ya jnūndóho jeē quejéé quiji sɨquɨ̄ yā. \v 36 Te suhva ni cahān yā: \p Tátá maá ná, ndɨhɨ‑ni jniñu cuu sáha máá ní. Te tejiyo ní jnúndóho yáha jéē ma quíji sɨquɨ̄ ná. Te nasūu jéē cuní maá ná, chi jeē cuní maá ní na cóo, áchí yá. \p \v 37 Te ni ndee yā nuū ndɨnúní tée cáscuáha jíín yá, te ni jito ya jeē cáquixī de. Te ni cahān yā jiín Pedro: \p Simón, ¿á quíxí rō? ¿A tu ní cánda ró condito ró jíín rí vēsú ɨɨn hora? \v 38 Coo ndito ni rō te cacān tahú rō jeē chindéé ñáhán yá rohó jeē ma sáha ró cuéchi jeē coto ndee jeneé róhó. Chi cúní ndije ánuá rō squícu vāha ró, te yɨquɨ cúñu rō chi tu fuerza, achí yá. \p \v 39 Te ni jehēn tucu ya, ni jicān tahú yā, te suni jnūhun yúcuan ní cahān yā. \v 40 Te ni ndee ya nuū de, te ni jito ya jeē cáquixī tucu de, chi yōhyo cájiī de māhná. Te tuá ni cánihīn de jnūhun stíó cuɨ́ñɨ́ de nuū yā. \v 41 Te ni ndee yā jeē vuelta unī, te ni cahān yā jiín de: \p Vijna te cusū rō te ndetātu ró. Te tuú chi je ni cuu, chi je ni quee hora, te ruhū, Yaā ní nduu tēe, natūu ri te jnɨɨ tēe cáhīyo cuēchi ruhū. \v 42 Ndocuɨñɨ̄ jijnáhan ró, chi je vēji tēe nastúu ruhū, te quihīn yō jiín de. Achí yá. \s1 Jeē ní cajnɨɨ de Jesús \r (Mt. 26.47‑56; Lc. 22.47‑53; Jn. 18.2‑11) \p \v 43 Te sá cáhán gā yā súcuan, te ni quee‑ni Judas, ɨɨn jnáhan jeē uxí uū tēe cáscuáha jíín yá. Te vējicoo cuehē tēe jíín de, cándaha de espada jiín yujnu. Chi sutū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley jiín tée jéhnu cándacu jniñu, ni catají de tēe ún. \v 44 Te Judas, tēe nástúu ya ún, je ni jēhe de ɨɨn seña nuū tée un jíjnáhan, chi ni cachi de: \p Tēe jeē téchūhu rí un cúu. Te jnɨɨ ró jíjnáhan ró quihīn rō jiín, te ma siaá cuɨtɨ rō, achí de. \p \v 45 Te ni quee de nde nuū Jesús, te ni cahān de jíín yá: \p Maestro, Maestro, achí de. \p Te ni techūhú de ya. \v 46 Te tāca gá tēe un ní cajnɨɨ de ya, te cuangoo de jíín yá. \p \v 47 Te ɨɨn tēe íne jíín yá ni tava de espada de, te ni jehnde de sōho ɨɨn mozo maá sútū cujéhnu ga. \v 48 Te ni cahān Jesús jiín ñáyuu cuehē ún: \p ¿Te va tēe cuíhná cúu ri jeē véjicoo ró jíín espada jiín yujnu jnɨɨ ró rúhū jeē súcuan? \v 49 Tāca quɨ́vɨ̄ ni ine ri jiín ró jijnáhan ró ini templo cáhnu, ni steén rī jnūhun, te tu ní cájnɨɨ ró rúhū. Te súcuan cásáha ró návāha na squícu jeē cahán tutu iī, achí yá. \p \v 50 Yūcuán na te ndɨhɨ tēe cáscuáha jíín yá, ni castóo de ya, ni cajinu de cuangoo de. \s1 Tēe suchí jeē ní jinu \p \v 51 Te ɨɨn tēe suchí, ndíquín de ya cuahān de jíín yá. Te ndíi de máá ɨɨn sahma cuitá. Te ni cajnɨɨ tēe ún de. \v 52 Te máá sahma cuitá un ní canihīn. Te ni jinu máá ñɨɨ‑ni de cuahān de. \s1 Jeē ní indichi Jesús nuū junta tēe cácujéhnu ga \r (Mt. 26.57‑68; Lc. 22.54‑55, 63‑71; Jn. 18.12‑14, 19‑24) \p \v 53 Yūcuán na te ni jinūcoo de jíín Jesús nuū sutū cujéhnu ga. Te tāca sútū cácujéhnu jíín tée jéhnu cándacu jniñu jíín tée cástéén tutu ley, ni candutútú de. \v 54 Te Pedro chi jícá‑ni ndíquín de ya, te ni jinū de nde ini patio sutū cujéhnu ga. Te ni cucōo de jíín táca policía, násaā de ñuhūn. \p \v 55 Te sutū cácujéhnu jíín ndɨhɨ tēe cásáha junta cujéhnu ga, ni canducú de cuēchi sɨquɨ̄ Jesús, chi cahni de ya cácuni de. Te tu ní cánihīn de. \v 56 Chi cuehē de ni cacahān yaá sɨ́quɨ̄ yā, te tu ní quíjnáhan jnūhun ni cacahān de. \v 57 Yūcuán na te ni candocuɨñɨ̄ sava de, te ni catee de cuēchi sɨquɨ̄ yā, achí de: \p \v 58 Máá ná ni cajini ná cáhán de jeē canu de templo yáha jéē ní cuvāha ni casáha tēe, te nuū uní quɨvɨ̄ te nacani de ɨnga jeē násūu jíín ndaha tée cuvāha, áchí de. Achí jíjnáhan. \p \v 59 Te ni jnūhun yáha tu ní quíjnáhan tucu jeē cácahān de sɨquɨ̄ yā. \p \v 60 Yūcuán na te sutū cujéhnu ga ni ndocuɨñɨ̄ de nuū ñáyuu cuehē ún, te ni cajnūhún de Jesús: \p ¿Naun tu cáhán cuɨtɨ rō? ¿A íyó ndáā jeē cácahān tēe yáha sɨ́quɨ̄ rō? achí de. \p \v 61 Te máá yá tu ní cáhán cuɨtɨ yā, chi tú na vé ni stíó cuɨ́ñɨ́ yā. Te sutū cujéhnu ga ni cajnūhún tucu de ya: \p ¿A máá ró cúu Cristo, Sēhe Yaā vāha jeē cujéhnu? áchí de jíín yá. \p \v 62 Te ni cahān yā: \p Suu ri cúu. Te coto ró jéē ruhū, Yaā ní nduu tēe, condee rī lado váha Yaā iyó poder, te ndiji ri ichi ándɨvɨ́ jíín vícō, achí yá. \p \v 63 Yūcuán na te sutū cujéhnu ga ni jehnde de sahma de jeē quɨtɨ́ ndasɨ́ ni de, te ni cahān de: \p ¿Ndé jíni ñúhún gá yō testigo núu súcuan? \v 64 Chi je ni cajini ró jéē cahán de jnūhun ndevāha jeē quɨtɨ́ ni Yaā Dios, chi sáha de máá de Sēhe Yaā Dios. ¿Te ndese cájeni ni rō? Achí de. \p Te ndɨhɨ de ni cacahān jeē na cúū yā. \p \v 65 Te sava de ni catesɨ̄hɨ́ de nuū yā, te ni cajesɨ de sahma nuū yā, te ni cacani de ya. Te cácahān de jíín yá: \p Cachi ndé ɨɨn cúu jeē ní cani róhó, áchí de. \p Te tāca tée policía ni cacani de nuū yā. \s1 Jeē ní cachi Pedro jeē tu jíní de ya \r (Mt. 26.69‑75; Lc. 22.56‑62; Jn. 18.15‑18, 25‑29) \p \v 66 Te íne Pedro ini patio ichi chíji nuū cáhīin de jíín Jesús. Te ni quee ɨɨn ñahan jéjníñu vehe sutū cujéhnu ga ún. \v 67 Te ni jito ña nuū de jeē néne de násaā de yuñúhún. Te ni jito vāha ña nuū de, te ni cahān ña: \p Róhó chi suni ni jica ró jíín Jesús, tēe ñuu Nazaret, achí ña. \p \v 68 Te máá de tu ní cáchi de, chi ni cahān de: \p Tu jíní rī de, ni tu jíní rī na jnūhun cáhán rō, achí de. \p Te ni quenda de yéhyɨ́ núū quéhe. Te ni cana‑ni líhli. \v 69 Te ñahan jéjníñu un ní jito tucu ña nuū de, te ni quejéé ña cáhán ña jíín ñáyuu cáhīin yūcuán: \p Tēe yáha suni jnáhan tāca tée un cúu, áchí ña. \p \v 70 Te máá de tu ní cáchi tucu de. Te ni cunúu jecu gā, te ñayuu cáhīin yūcuan ní cacahān tucu i jíín Pedro: \p Jendaá ndije jeē suni jnáhan de cúu ró, chi tēe Galilea cúu ró, te ɨnuú‑ni cáhán rō jiín de jíjnáhan de. Achí i. \p \v 71 Yūcuán na te ni quejéé de cáhán teyɨ́ de jeē na cóndee cuēchi sɨquɨ̄ de núu tu cáhán ndaā de: \p Tu jíní rī tēe un jéē cácahān rō jnūhun de, áchí de. \p \v 72 Yūcuán na te ni cana‑ni líhli vuelta uū. Te ni nucūhun ni de jnūhun ni cahān Jesús jiín de: Nde ná tu cana líhli uū jínu, te yūhu ró te cahān rō unī jínu jeē tu jíní rō ruhū. Te ni nacani ni de sɨquɨ̄ jnúhun ún, te ni ndahyū de. \s1 Jeē ní indichi Jesús nuū Pilato \r (Mt. 27.1‑2, 11‑14; Lc. 23.1‑5; Jn. 18.28‑38) \c 15 \p \v 1 Te jeē ní cundijin, te sutū cácujéhnu ni candutútú de jíín tée jéhnu cándacu jniñu, jíín tée cástéén tutu ley, jiín ndɨhɨ tēe cásáha junta cujéhnu ga, te ni casquíjnáhan de jnūhun. Te ni cajihni de Jesús, te cuangoo de jíín yá nuū Pilato, tēe cúu gobernador. \v 2 Te Pilato ni cajnūhún de ya: \p ¿A máá ró cúu Rey ñayuu hebreo? achí de. \p Te ni cahān yā: \p Suu ri cúu, nájnūhun cáhán rō. \p \v 3 Te sutū cácujéhnu un ní cacahān de cuehē cuēchi sɨquɨ̄ yā. \v 4 Te Pilato ni cajnūhún tucu de ya: \p ¿Naun tu cáhán cuɨtɨ rō? ¿A tu jíni ró jéē cuehē cuēchi cácahān de sɨquɨ̄ rō? achí de. \p \v 5 Te tu ní cáhán cuɨtɨ yā ni ɨɨn jnūhun jíín de. Te nahán ní naa ni Pilato ndéhé de nuū yā. \s1 Jeē ní cundaā jeē cúū yā \r (Mt. 27.15‑31; Lc. 23.13‑25; Jn. 18.38‑19.16) \p \v 6 Te íyó costumbre Pilato jeē quɨvɨ̄ víco un siáá de ɨɨn tēe íne vecāa, núu na‑ni tēe cácuni ñayuu. \v 7 Te íyó ɨɨn tēe nání Barrabás, íne de vecāa jíín táca jnáhan de sɨquɨ̄ jeē ní candonda de sɨquɨ̄ tohō te ni cajehni de ndɨ̄yɨ. \v 8 Te ni quecoo ñayuu cuehē, te ni cacahān i jíín Pilato jeē na sáha de nájnūhun íyó costumbre de. \v 9 Te ni cahān Pilato jiín i: \p ¿A tu cácuni rō jeē siaá rī tēe cúu Rey rohó ñáyuu hebreo? achí de. \p \v 10 Súcuan ni cahān de, chi cúní de siáá de Jesús. Chi je ni jecūhun ni de jeē ní cacucuésún ni tāca sútū un cájito de ya, te jeē yúcuan ní quijicoo jíín yá nuū de. \v 11 Te sutū cácujéhnu un ní cascáhán de ñayuu cuehē un jéē váha ga na cácán i jeē siaá Pilato Barrabás. \v 12 Yūcuán na te ni cajnūhún tucu Pilato: \p Núu súcuan ¿te ndese cácuni rō jeē sáha ri jiín tée jeē cácahān rō jeē cúu de Rey rohó ñáyuu hebreo? áchí de jíín i. \p \v 13 Te ni cacana jee i: \p Cata caa ní de jicā cruz, na cúū de, áchí i. \p \v 14 Te ni cahān Pilato: \p ¿Na cuēchi ni sáha de núu súcuan? \p Te ñayuu un ní cacana jee tucu i: \p Cata caa ní de jicā cruz, na cúū de, áchí i. \p \v 15 Te Pilato cuní de jeē na cúsɨɨ̄ ni ñayuu jiín de, te ni siaá de Barrabás. Yūcuán na te ni ndacu de jniñu jeē na cáni tācá soldado Jesús, jiín jéē cata caa de ya jicā cruz. \p \v 16 Yūcuán na te soldado un cuángoo de jíín yá ini patio palacio, jeē sácatā de nuū yā. Te ni canastútú de ndɨhɨ jnáhan de. \v 17 Te ni cachuhun de ya ɨɨn sahma cuehé ndíhí jéē cúu sahma rey. Te ni casáha de ɨɨn corona iñu, ni cachuhun de xinī yā. \v 18 Yūcuán na te ni cacana de: \p Nacā jeē váha rey cúu Rey ñayuu hebreo, achí de. \p \v 19 Te ni cacani de yujnu xinī yā, te ni catesɨ̄hɨ́ de nuū yā, te ni cajecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā, casáha de jeē chiñúhún de ya. \v 20 Te nuū ní cuu ni casácatā de nuū yā, te ni catava de sahma cuehé ndíhí un, te ni canachuhun de ya sahma máá yá. Te ni caquenehen de ya jeē cata caa de ya jicā cruz. \s1 Jeē ní cacata caa de ya jicā cruz \r (Mt. 27.32‑44; Lc. 23.26‑43; Jn. 19.17‑27) \p \v 21 Te ɨɨn tēe nání Simón ñuu Cirene, tēe cúu tátá Alejandro jiín Rufo, vendiji de jeē ni jéhēn de rancho. Te ni yāha de yūcuán, te ni catejníñu soldado un de jeē cóndiso de cruz yā. \p \v 22 Te cuangoo de jíín yá ɨɨn lugar nuū naní Gólgota, jeē cuní cahān Lugar Yɨquɨ Xíní. \v 23 Te ni cajēhe de vino jeē ni sácā núu jíín súje uvuā jeē cóho ya, te tu ní jíhi ya. \v 24 Te ni cacata caa de ya jicā cruz. Te ni casáha de sorteo jeē sɨquɨ́ ndese nihīn ɨɨn ɨɨn de sahma ya. \p \v 25 Te cahɨɨ̄n ni cacata caa de ya. \v 26 Te jnūhun ni catee de xinī cruz cahán na sɨquɨ̄ ni jihī yā: Yāha cúu Rey ñayuu hebreo, achí. \v 27 Te suni ni cacata caa de uū tēe cuíhná núū uū gā cruz, ɨɨn de lado váha ya, te ɨnga de lado jecó yá. \v 28 Te ni squícu jnūhun cáhán tutu iī: Ni casquíjnáhan de ya jiín tée cásáha néé, áchí. \p \v 29 Te ñayuu cáyāha yūcuán cáscuícó i xinī i, te cácahān neé i: \p Jājaān. Róhó chi cáhán rō jeē cánu rō templo cáhnu, te nuū uní quɨvɨ̄ te nucondichi sáha ró. \v 30 Núu súcuan te jnama ró máá ró, te nuu ró jícā cruz viī, achí i. \p \v 31 Te suni súcuan ni cacahān catá sutū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley, te áchí de cácahān maá de: \p Núu ɨnga ñayuu ni jnama de, ¿te naun tu cúu jnama de máá de vijna? \v 32 Núu na cúni yō jeē Cristo, Rey ñayuu Israel, nuu de jicā cruz vijna, yūcuán na te candíje yó, áchí de jíjnáhan de. \p Te tēe cándita caa jíín yá, suni súcuan ni cacahān neé de. \s1 Jeē ni jíhī Jesús \r (Mt. 27.45‑56; Lc. 23.44‑49; Jn. 19.28‑30) \p \v 33 Te nuū ní cuu cahuxī uū, te ni cunee nɨɨ́ cáhnu nde cahunī. \v 34 Te nuū ní cuu cahunī, te ni cana jee Jesús: \p Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? achí yá. Te jnūhun un cúní cahān: Yaā Dios maá ná, Yaā Dios maá ná, ¿naun ni stóo ní sáña? \p \v 35 Te sava ñayuu cáhīin yūcuan, ní cajini i jnūhun ún, te ni cacahān i: \p Cuni nahín, chi cána de xinī Elías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios jenahán, achí i. \p \v 36 Te ni jinu ɨɨn tēe, ni jechundaji de cachī nuū vinagre iyá. Te ni tee de xinī ɨɨn yujnu, te ni tee de yuhu ya jeē cóho ya. Te ni cahān de: \p Na cóndēhe yó núu quiji Elías nasnúu de, áchí de. \p \v 37 Te máá Jesús ni cana jee ya, te ni jihī‑ni ya. \v 38 Yūcuán na te sahma ndíta caa jeē ndihyú cuarto iī ini templo cáhnu, ni ndatā sava sava nde xinī te nde nuū jehé. \v 39 Te tēe ñuu Roma jeē cúu capitán, índichi de nuū yā, te ni jini de jeē ní cana jee ya te ni jihī yā. Te ni cahān de: \p Jendaá ndije jeē Séhe Yaā Dios cúu tēe yáha, áchí de. \p \v 40 Te suni cáhīin sava ñahan, cándēhe jícá ña. Te unī ña cácuu María ñuu Magdala, jiín María naná José jiín Jacobo suchí, jíín ñahan nání Salomé. \v 41 Te ñahan yáha ní candiquīn ña ya, ni cajejníñu ña nuū yā nde náa jíca ya Galilea. Te suni cáhīin cuehē gā ñahan jeē ni jéngoo jíín yá ñuu Jerusalén. \s1 Jeē ní quindūji Jesús \r (Mt. 27.57‑61; Lc. 23.50‑56; Jn. 19.38‑42) \p \v 42 Te ni ini quɨvɨ̄ ún. Te quɨvɨ̄ sátūhva cúu, chi sajnē cúu quɨvɨ̄ ndétātú. \v 43 Te ni quee José, tēe ñuu Arimatea. Te cúu de ɨɨn tēe cújéhnu nuū junta cujéhnu ga. Te suni ñúhun ni de jeē quiji quɨvɨ̄ jeē ndacu Yaā Dios jniñu. Te tu yúhú de chi ni quɨ̄vɨ de nuū Pilato, ni jicān de yɨquɨ cúñu Jesús. \v 44 Te Pilato chi náā ni de jeē yachí ni jihī yā. Te ni cana de capitán, te ni cajnūhún de tēe un núu je ni jihī yā. \v 45 Yūcuán na te ni cucáhnu ni de jeē ni cáhān capitán jiín de, te ni jēhe de jnūhun jeē quihin José yɨquɨ cúñu yā. \v 46 Te José ni jeen de ɨɨn sahma cuitá váha. Te ni snúu de yɨquɨ cúñu yā, te ni chusúcún de sahma ún. Te ni chindūji de ya ini ɨɨn yaū jeē quíndūji ndɨ̄yɨ, jeē ní caan jicā ɨɨn cava. Te ni jesɨ de ɨɨn yuū yuhu yáú un. \v 47 Te María ñuu Magdala, jiín María naná José, ni cajito ña nuū ní cachindūji de ya. \s1 Jeē ní natecu Jesús \r (Mt. 28.1‑10; Lc. 24.1‑12; Jn. 20.1‑10) \c 16 \p \v 1 Te ni ini quɨvɨ̄ ndétātú, te María ñuu Magdala, jiín María naná Jacobo, jiín Salomé, ni cajeen ña tācá perfume jeē quíchuhun ña yɨquɨ cúñu yā. \v 2 Te jenéhen quɨvɨ̄ domingo, jeē ní cane niāndii, te ni jinūcoo ña nuū ní yɨndūji ya. \v 3 Te cácahān ña: \p ¿Ndé níhīn yō tēe tejiyo yuū ndihyú yuhu yáú? áchí ña. \p \v 4 Te ni candacoto ña, te ni cajito ña jeē jé ni cujiyo yuū cáhnu un cuáhān. \v 5 Te ni quɨ̄vɨcoo ña ini yaū ndɨ̄yɨ. Te ni cajito ña ɨɨn ndajéhé Yaā Dios jeē cáa nájnūhun tēe suchí, néne ya ichi lado váha, ñúhun ya ɨɨn sahma cuijín cáni. Te ni cayūhú ña. \v 6 Te ni cahān yā jiín ña: \p Ma yūhu ró jijnáhan ró. Chi vecondēhe ró Jesús ñuu Nazaret, Yaā ni jíhī jicā cruz. Tuá yā yāhá, chi je ni natecu yā. Yāhá condēhé ró nuū ní cachindūji de ya. \v 7 Cuánungoo te cachi rō nuū tée cáscuáha jíín yá, jíín núū Pedro, jeē xíhna gā maá yá jinū Galilea, te sáá te najinūcoo de. Te yūcuán coto de nuū yā, nájnūhun ni cahān yā jiín de nde saá, áchí yá jiín ña. \p \v 8 Yūcuán na te ñahan un ní quendacoo ña nuū ní yɨndūji ya, te cájinu ña cuangoo ña. Chi quɨ́sɨ i ña jeē cáyūhú ña. Te tu ní cácachi cuɨtɨ ña nuū ní ɨɨn, chi cáyūhú ña. \s1 Jeē ní nane Jesús nuū María ñuu Magdala \r (Jn. 20. 11‑18) \p \v 9 Te Jesús ni natecu yā jenéhen quɨvɨ̄ domingo. Te xīhna gā ni nane ndijin yā nuū María ñuu Magdala, ñahan jeē ní quenehen ya uxā tachī ini. \v 10 Te cuahān ña cuacastūhún ña nuū tāca tée ni cajica jíín yá jeē ní nane ya nuū ña. Te cácucuíhyá ni de te cándahyū de. \v 11 Te nuū ní cajini de jnūhun jeē ní jito ña nuū yā jeē técu yā, te tu ní cácandíje de jnūhun cáhán ña. \s1 Jeē ní nane ya nuū uū tēe cáscuáha jíín yá \r (Lc. 24.13‑35) \p \v 12 Yūcuán na te ni quendacoo uū jnáhan tēe ún, cájica de cuahān de ichi rancho, te sɨ́ɨn modo ni nane ndijin yā nuū de. \v 13 Te ni canandicó de, ni cacastūhún de nuū tāca gá jnáhan de. Te ni tu ní cácandíje tucu jnáhan de jeē cácahān ndɨndúú de. \s1 Jeē ní tejníñu ya de nacani de jnūhun \r (Mt. 28.16‑20; Lc. 24.36‑49; Jn. 20.19‑23) \p \v 14 Te cúcuéé gá te ni nane ndijin yā nuū ndɨhúxí ɨɨn de jeē cáyūcú de mesa cáyeji de staā. Te ni cahān yā nuū de, chi nīhni ni de jeē tu cácandíje de jeē cácahān jnáhan de un, jéē ní natecu yā ni cajito de ya. \v 15 Te ni cahān yā jiín de: \p Cuángoo jíjnáhan ró nɨ́ɨ́ ñayɨ̄vɨ́, te nacani ró jnúhun ri nuū tāca ñáyuu ndese jnáma ri i. \v 16 Te ñayuu candíje te cuandute i, chi cācu i. Te ñayuu tú candíje, chi jnahnū ndetū i. \v 17 Te ñayuu candíje, sáha i tācá jniñu jéhnu yáha jeē steén jeē iyó rí jiín i: Jíín sɨ́hvɨ́ rí quenehen i tachī ini ñayuu. Te cahān i tɨjnɨ yuhu jéé. \v 18 Te núu ni jnɨɨ sanaa i coō, chí núu ni jihi i veneno, te ma sáha daño jiín i. Te suni soó i ndaha i sɨquɨ̄ ñáyuu cácuhū, te nduvāha. Achí yá jiín de. \s1 Jeē ní ndaa ya cuanuhun yā andɨvɨ́ \r (Lc. 24.50‑53) \p \v 19 Yūcuán na te nuū ní ndɨhɨ ni cahān maá Jítoho yō jiín de jíjnáhan de, te ni ndaa ya cuanuhun yā andɨvɨ́, te ni cucōo ya lado váha Yaā Dios nuū cujéhnu ya. \v 20 Te máá de ni quendacoo de, ni canacani de jnūhun ya tāca lado ndese jnáma ya ñayuu. Te máá Jítoho yō ni chindéé ñáhán yá de. Te ni jēhe ya fuerza jeē sáha de tācá jniñu jéhnu jeē steén jeē iyó ndáā jnūhun cánacani de. Te ni cuu. Amén.