\id JHN \h SAN JUAN \toc1 JNUHUN VAHA NI TEE SAN JUAN \toc2 SAN JUAN \toc3 Jn. \mt1 JNUHUN VAHA NI TEE SAN JUAN \c 1 \s1 Yaā naní Jnúhun Yaā Dios ni nduu ya tēe \p \v 1 Nde xīhna ñúhún ná ni jecōo ndɨhɨ jeē iyó, te je íyó Yaā naní Jnúhun Yaā Dios, chi stéén yā ndɨhɨ jnūhun ndese Yaā cúu Yaā Dios. Te Yaā naní Jnúhun un ndéé yá jiín Yaā Dios, te Yaā Dios cúu ya. \v 2 Máá yá ndeé yá nde jeē xíhna ñúhún jíín Yaā Dios. \v 3 Te ni sáha Yaā Dios jeē jiín máá yá ni jecōo ndɨhɨ tāca jéē iyó. Te ma jécōo ni ɨɨn jeē iyó núu tu ní sáha máá yá. \v 4 Máá yá sáha jeē técu ndɨhɨ‑ni, te máá yá cúu luz jeē steén ini anuá ñayuu, cúu jeē sáha ya jeē jécūhun ni i sɨquɨ̄ Yaā Dios. \v 5 Te Yaā cúu luz ún ndíndēe núū ñáyuu tu cájica ndaā, jeē nájnūhun cáhīyo i nuū néē. Te ñayuu cáhīyo nuū néē tu cúu ndahva i luz yā. \p \v 6 Te ni īyo ɨɨn tēe jeē ní tají Yaā Dios, naní de Juan. \v 7 Tēe un ní quiji de jeē nácani cájí de jnūhun máá Yaā cúu luz, návāha candíje tāca ñáyuu jeē jiín jnúhun cáhán de. \v 8 Nasūu máá Juan cúu luz ún, chi cúu de ɨɨn jeē ní nacani cájí jnúhun máá luz un. \v 9 Te máá Yaā cúu luz ndije jeē steén ini anuá tāca ñáyuu, nde saá ní quiji ya ini ñayɨ̄vɨ́. \p \v 10 Te Yaā cúu Jnūhun Yaā Dios ni condee yā ini ñayɨ̄vɨ́, te vēsú jeē jiín máá yá ni sáha Yaā Dios ñayɨ̄vɨ́, te ñayuu ñayɨ̄vɨ́ tu ní cácuni i cuatáhú i jeē maá yá cúu. \v 11 Ni quiji ya nuū ñáyuu maá yá nación hebreo, te ñayuu ún tu ní cájetáhú i ya. \v 12 Te vēsú súcuan te sava ñayuu chi ni cajetáhú i ya, te ni cacandíje i jeē sáha ya jehē i. Te nuū maá i ni jēhe ya jnūhun jeē ndúu i sēhe Yaā Dios. \v 13 Te jeē ndúu i sēhe Yaā Dios, nasūu jíín modo jeē cácacu ñayuu ini ñayɨ̄vɨ́, ni nasūu sɨ́quɨ̄ jeē cácuni tēe, chi máá Yaā Dios sáha ya jeē ndúu i sēhe ya. \p \v 14 Te máá Yaā cúu Jnūhun Yaā Dios ni nduu ya tēe, te ni condee yā jiín yó. Te ni cajito yó jéē yóhyo luu cújéhnu ya, chi máñúhún‑ni ya cúu Sēhe Tátá yā, Yaā cujéhnu súcuan. Te máni máá jéē sáha ya jeē váha yóhó, te máni máá jnúhun ndaā cahán yā. \v 15 Te Juan ni nacani de jnūhun ya, te ni cahān de: \p Yaā yáha cúu jeē ni cáhān rī náa áchí rí jeē Yaā quiji chi cújéhnu ga yā vēsú ruhū, chi je íyó yá nde ná tu cacu ri, achí de. \p \v 16 Te ndɨhɨ yó ní canihīn yō cuehē ndasɨ́ jeē váha íyó núū yā, chi máni jeē váha sáha sáha ya jiín yó. \v 17 Moisés ni steén de ley Yaā Dios nuū ñáyuu jenahán, te Jesucristo chi sáha ya jeē váha yóhó te stéén yā tāca jnúhun ndaā Yaā Dios nuū yō. \v 18 Tú ni ɨɨn ñayuu ni jíto cuɨtɨ nuū Yaā Dios. Te máñúhún‑ni Sēhe ya jeē ndeé yá jiín Tátá yā, suu ya ni steén nuū yō ndese Yaā cúu Yaā Dios. \s1 Jnūhun Jesús jeē ni cáhān Juan tēe scuándute \r (Mt. 3.11‑12; Mr. 1.7‑8; Lc. 3.15‑17) \p \v 19 Te ñayuu hebreo ñuu Jerusalén, ni catají i jecu sutū jiín tée grupo levita jeē cájejníñu ini templo, ni jengoo de nuū Juan, návāha cajnūhún de ndé ɨɨn cúu Juan te na jniñu ndíso de. \v 20 Te Juan cájí ní cachi de: \p Nasūu rúhū cúu Cristo, achí de. \p \v 21 Te ni cacajnūhún tucu de: \p Núu súcuan ¿te ndé ɨɨn cúu ró? ¿A cúu ró Elías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, chí naún? \p Te ni cahān Juan: \p Nasūú de cúu ri. \p Te ni cacajnūhún tucu de: \p Núu súcuan ¿te á cúu ró tée nacani jnūhun Yaā Dios jeē achí tutu iī jeē quíji? \p Tuú, áchí tucu Juan. \p \v 22 Te ni cacahān tucu jíín de: \p ¿Te ndé ɨɨn cúu ró núu súcuan? Cachi nuū rī jijnáhan ri, chi jíni ñúhún castūhun rí nuū tāca tée ni catají rúhū vējicoo ri. Cachi na jniñu ndíso ró víī. \p \v 23 Te ni cahān Juan: \p Máá rí cúu tēe jeē ni cáhān Isaías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, jeē quíji ri cana jee ri nde nuū ñúhun téhé. Te cáhán rī jiín ñáyuu jeē na sátūhva i máá i, chi quiji máá Jítoho yō. Achí Juan. \p \v 24 Te tēe grupo fariseo cácuu jeē ní catají tée ni quijicoo ún. \v 25 Te ni cacajnūhún de Juan: \p Núu súcuan ¿te naun scuándute ró te núu nasūu Cristo ni Elías ni máá tée quiji nacani jnūhun Yaā Dios cúu ró? \p \v 26 Te ni cahān Juan: \p Ruhū chi jíín ndute scuándute ri. Te mēhñu ró jijnáhan ró íne ɨɨn Yaā jeē tu cájini rō. \v 27 Te Yaā un cúu jeē ni cáhān rī jeē quíji ya te cújéhnu ga yā vēsú ruhū. Chi tú na vé jéhnu cuɨtɨ cúu ri nuū yā, ni jeē cuajníñu ri nuū yā vēsú ɨɨn jniñu lúlí gá nájnūhun jeē ndají rí correa ndijēn yā. Achí de. \p \v 28 Súcuan ni cuu jeē ní candajnūhún de jíín Juan nde Betábara jeē íne ichi núū cáne niāndii yūte Jordán, nuū scuándute Juan. \s1 Sɨquɨ̄ jeē cúu ya Londe Yaā Dios \p \v 29 Te ɨnga quɨvɨ̄ un ní jito Juan nuū Jesús jeē véji ya nuū de. Te ni cahān de jíín ñáyuu: \p Condēhe jíjnáhan ró, chi yāha véji Yaā cúu Londe jeē ní tají Yaā Dios, te cuu yā jeē sándoo ya cuēchi ñayuu ñayɨ̄vɨ́. \v 30 Yaā yáha cúu jeē ni cáhān rī jeē quíji ɨɨn Yaā cujéhnu ndasɨ́, chi je íyó yá nde ná tu cacu ri. \v 31 Te nde saá te tu ní jíní rī jeē yāha cúu Yaā ní tají Yaā Dios. Te ni quiji ri jeē scuándute ri ñayuu ñuu yō Israel jiín ndute, návāha stéén rī nuū i jeē suu ya cúu, áchí Juan. \p \v 32 Te suni ni cahān gā de jnūhun ya: \p Ni jito ri Espíritu Santo, ni cuun ya ichi ándɨvɨ́, cáa ya nájnūhun paloma, te ni quee ya xinī Jesús. \v 33 Te nde saá te ná tu cuni rī jeē Jesús cúu. Te máá Yaā Dios jeē ní tají yá ruhū jeē scuándute ri jiín ndute, ni cahān yā jiín rí: Núu ni jito ró jéē cúun Espíritu Santo te quendōo xinī ɨɨn tēe, yūcuan cúu Yaā jeē cuáha Espíritu Santo condee ini anuá ñayuu, achí Yaā Dios. \v 34 Te je ni jito ri ún, te nácani cájí rí jnūhun jeē maá yá cúu Sēhe Yaā Dios. Achí Juan. \s1 Uū tēe jeē ní cana ya xīhna gā \p \v 35 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún te Juan íne tucu de yūcuan jíín úū tēe cájica jíín de. \v 36 Te ni jito de nuū Jesús jeē jíca ya yūcuán. Te ni cahān de: \p Condēhe jíjnáhan ró, chi yūcuan cúu Yaā cúu Londe jeē ní tají Yaā Dios. \p \v 37 Te ndɨndúú tée cájica jíín Juan ni cajini sōho de jnūhun yáha, te ni candiquīn de Jesús. \v 38 Te ni ndió cóto Jesús, te ni jito ya jeē cándiquīn de yatā yā. Te ni cahān yā jiín de: \p ¿Na vé cánanducú ró? \p Te ni cacahān de jíín yá: \p Maestro, ¿ndé nuū ndeé ní? \p \v 39 Te ni cahān yā jiín de: \p Quíngoo yó te cuni rō. \p Te ni jengoo de, te ni cajito de nuū ndeé yá. Te ni caquendōo de jíín yá quɨvɨ̄ ún, chi nájnūhun cacuūn jehíni cúu. \p \v 40 Te Andrés, ñani Simón Pedro, cúu ɨɨn jeē ndɨndúú tée un jéē ní cajini sōho jnūhun ni cahān Juan, te ni candiquīn Jesús. \v 41 Te Andrés, yachī ni jenanducú de ñani de Simón, te ni cahān de jíín: \p Ni caquijnáhan ri jiín Mesías, achí de. Te jnūhun un cúní cahān Cristo, Yaā ní tají Yaā Dios. \p \v 42 Yūcuán na te cuanuhun de nuū Jesús jiín Simón. Te nuū ní jito Jesús nuū Simón, te ni cahān yā: \p Máá ró cúu Simón sēhe Jonás. Te nde vijna te conaní ró Cefas, achí yá. Te jnūhun un cúní cahān Pedro, jeē cuní cahān yuū. \s1 Jeē ní cana ya Felipe jiín Natanael \p \v 43 Te ɨnga quɨvɨ̄ un cúní Jesús quihīn yā región Galilea. Te ni nihīn jnáhan ya jiín Felipe, te ni cahān yā jiín de: \p Condiquīn ruhū na quíhín yō. \p \v 44 Te Felipe cúu tēe ñuu Betsaida, jeē cúu ñuu Andrés jiín Pedro. \v 45 Te ni jenanducú de Natanael, te ni cahān de jíín: \p Ni canihīn jnáhan ri jiín Yaā jeē yosó jnúhun ya nuū tútu ley jeē ní tee Moisés, jiín núū tútu ni catee tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Te Jesús sēhe José ñuu Nazaret cúu ya. Achí de. \p \v 46 Te ni cahān Natanael jiín de: \p ¿Te ndese cúu cujéhnu ɨɨn tēe jeē ní cacu ñuu ndahú Nazaret? \p Te ni cahān Felipe: \p Quíhín yō de cuni rō, achí de. \p \v 47 Te ni jito Jesús jeē véji Natanael, te ni cahān yā: \p Yāha véji ɨɨn tēe ndaā jeē cúu ndije yucūn Israel, chi tu stáhú cuɨtɨ de, áchí yá. \p \v 48 Te ni cahān Natanael jiín yá: \p ¿Ndese jíní ni sáña? \p Te ni cahān Jesús: \p Je ni jito ri rohó ndé ná tu cana Felipe xinī rō, ná íne ró jéhē nundéhe higo, achí yá. \p \v 49 Yūcuán na te ni cahān Natanael jiín yá: \p Maestro, máá ní cúu Sēhe Yaā Dios, máá ní cúu Rey ñuu yō Israel, achí de. \p \v 50 Te ni cahān Jesús: \p ¿A máá jéē ni cáhān rī jeē ní jito ri rohó ná íne ró jéhē nundéhe higo, te jeē yúcuan cándíje ró rúhū naún? Tuú chi coo jniñu jéhnu ga coto ró vēsú jeē yáha, áchí yá jiín de. \p \v 51 Te ni cahān gā yā: \p Jendaá cahán rī jiín ró jijnáhan ró jéē nde vijna te coto ró jéē núne andɨvɨ́, te tācá ndajéhé Yaā Dios cándaa cánuu nuū ruhū, Yaā ní nduu tēe, áchí yá. \s1 Jeē ni jéhēn yā ɨɨn vico nándāha ñuu Caná \c 2 \p \v 1 Te ni yāha unī quɨvɨ̄, te ni īyo ɨɨn vico nándāha ñuu Caná ndañúū Galilea. Te yūcuan íne náná Jesús. \v 2 Te suni ni cacana i Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá, ni jehēn yā vico un jíín de. \v 3 Te ni ndoco vino. Te náná Jesús ni cahān ña jíín yá: \p Ni ndoco vino i, áchí ña. \p \v 4 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p ¿Naun cáhán ni súcuan jíín ná nánā? Chi ná tu quee quɨvɨ̄ jeē sáha ná jniñu jéhnu, áchí yá. \p \v 5 Te náná yā chi ni cahān ña jíín ñáyuu cájeni cohō: \p Sáha ró jíjnáhan ró táca jéē cahān yā jiín ró. Achí ña. \p \v 6 Te yūcuan íyó íñū tenéjá yuū jeē ñúhun ndute cájichi ñayuu hebreo jeē ndúndoo i nuū Yaā Dios. Te ɨɨn ɨɨn tenéjá un cánda cuhun cuūn xico chí ciento litro ndute. \v 7 Te ni cahān Jesús jiín ñáyuu cájeni cohō: \p Scútú ndɨ́ɨ̄ rō tācá tenéjá yáha. \p Te ni cascútú ndɨ́ɨ̄ i. \v 8 Te ni cahān yā jiín i: \p Vijna te quēen ró jecu te quindeca ró coto ndee tēe ndíto vico, áchí yá. \p Te ni cajendeca i nuū de. \v 9 Te ni séyūhú de ndute jeē ní nduu vino, te tu jíní de ndé ní canihīn i. Chi máni mozo un cúu jeē cájini, chi máá i ni caquēen ndute ún. Yūcuán na te tēe ndíto vico ni cana de tēe nándāha. \v 10 Te ni cahān de jíín: \p Tāca ñáyuu chi xīhna gā vino váha cájēhe i, te núu je ni cajihi vāha ñayuu cáhīin vico, yūcuán na te jéhe de vino ndahú na. Te máá ró tucu ni sáha ró, chi nde jeē sándɨ̄hɨ́ te jéhe ró vino jeē yóhyo vāha ga jíhi, áchí de. \p \v 11 Jniñu yáha jéē ni sáha Jesús ini ñuu Caná ndañúū Galilea cúu jniñu jéhnu xīhna ñúhún jéē ni sáha ya jeē steén yā poder yā. Te súcuan ni steén yā jeē yóhyo cújéhnu ya. Te tēe cáscuáha jíín yá ni cacandíje de ya. \p \v 12 Te ná ni yāha jniñu yáha, te cuahān yā ñuu Capernaum jiín náná yā jiín táca ñani yā jiín tée cáscuáha jíín yá. Te ni coyūcu yá yūcuán jecu quɨvɨ̄. \s1 Jeē ní quenehen ya ñayuu ini templo \r (Mt. 21.12‑13; Mr. 11.15‑18; Lc. 19.45‑46) \p \v 13 Te jeē cuácuyajni vico pascua casáha jnáhan ñuu yā hebreo, te cuahān yā ñuu Jerusalén. \v 14 Te ini templo cáhnu ni jito ya ñayuu cáxīcó stɨquɨ̄ jiín lanchi jíín paloma, jiín ñáyuu castáyɨ xūhun, cáyūcú i nuū mesa i. \v 15 Te jeē súcuan ni jito ya, te ni sáha ya ɨɨn cuarta ñɨɨ. Te ni scúnu ya tācá i ini templo, nde jiín lanchi jíín stɨ́quɨ̄ i. Te ni jete yā xūhun ñáyuu castáyɨ. Te ni scotúú yá tāca mesa i. \v 16 Te ni cahān yā jiín ñáyuu cáxīcó paloma: \p Tava tācá quɨtɨ yáha. Te ma sáha ró yáhu ini vehe Tátá rī. Achí yá. \p \v 17 Yūcuán na te tēe cáscuáha jíín yá, ni canucūhun ni de jnūhun yósó núū tútu iī: Je yajni cuu na jéē yóhyo ndɨ́hvɨ́ ni na sɨ́quɨ̄ vehe ní, áchí yá jiín Tátá yā, achí tutu. \p \v 18 Te tēe ñuu yā hebreo ni cacajnūhún de ya: \p ¿Na jniñu jéhnu sáha ró jéē steén rō poder rō, te cucáhnu ni rī jeē ndíso jníñu ró sáha ró súcuan? áchí de jíín yá. \p \v 19 Te ni cahān yatá Jesús: \p Canu rō templo yáha, te nuū uní quɨvɨ̄ te nucondichi sáha ri, achí yá. \p \v 20 Yūcuán na te ni cacahān tēe hebreo un: \p Uū xico iñū cuiyā te ni jīnu ni cuvāha templo yáha. Te róhó, ¿á núū uní‑ni quɨvɨ̄ te nucondichi sáha ró naún? Achí de. \p \v 21 Te templo jeē cahán Jesús cúu máá yɨquɨ cúñu yā, chi cahni ñayuu yā te natecu yā nuū uní quɨvɨ̄. \v 22 Jeē yúcuan cúu jeē ná ni natecu yā jeē ni jíhī yā, te tēe cáscuáha jíín yá ni canucūhun ni de jeē ni cáhān yā jnūhun yáha. Te ni cacandíje de jnūhun jeē yosó núū tútu iī, jiín jnúhun yáha jéē ni cáhān Jesús. \s1 Jeē jiní Jesús ndese cáa ini anuá ñayuu \p \v 23 Te ná íne Jesús ñuu Jerusalén máá vico pascua, te cuehē ñayuu ni cacandíje i jeē cúu ya Cristo, chi ni cajito i tācá jniñu jéhnu sáha ya jeē steén yā poder yā. \v 24 Te máá Jesús chi tu ní jétáhú yá i, chi je jíní yā ndese cáa ini anuá i jíjnáhan i. \v 25 Te tu jíni ñúhún yá jeē cáchi ni ɨɨn ñayuu nuū yā ndese íyó táca ñáyuu, chi máá yá je jíní yā ndese cáa ini anuá i. \s1 Jeē ní candajnūhún Jesús jiín Nicodemo \c 3 \p \v 1 Te ni īyo ɨɨn tēe grupo fariseo, naní de Nicodemo, te cújéhnu de nuū ñáyuu ñuu de hebreo. \v 2 Tēe yáha ní quiji de nuū Jesús ɨɨn jecuáā, te ni cahān de jíín yá: \p Maestro, je cájini na jéē maá Yaā Dios ni tají yá nihín jéē steén ni jnúhun ya nuū na jíjnáhan ná. Chi núu tu íyó Yaā Dios jiín ní, te ma cúu sáha ní ni ɨɨn jniñu jéhnu nájnūhun sáha máá ní jeē steén ni poder ní, áchí de. \p \v 3 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē núu tu nacacu jeé ɨɨn ñayuu, te ma cúu quɨ̄vɨ i ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū i, áchí yá jiín de. \p \v 4 Te ni cahān Nicodemo jiín yá: \p ¿Te ndese cuu nacacu ɨɨn tēe te núu je ni jehnu de? ¿A cuu nucūhun tucu de chīji náná de te nacacu tucu de? áchí de. \p \v 5 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē núu tú nacacu ɨɨn ñayuu, te ma cúu quɨ̄vɨ i ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū i. Te jeē nácacu i cúu jeē ndúndoo cuēchi i nájnūhun jíín ndute, te condee Espíritu Santo ini anuá i. \v 6 Jeē cácu sáha ñayuu, chi sēhe ñayuu cúu. Te jeē cácu sáha Espíritu yā, chi sēhe ya cúu. \v 7 Ma náā ni rō cani ni rō ndese cúu jnūhun ni cahān rī jiín ró jeē cánuú jéē nacacu jeé ró jijnáhan ró. \v 8 Te tachī chi quée cuahān ndé‑ni cúu nuū cuní maá, te jíni sōho ró jéē cáyu, te tu jíní rō ndé nuū véji ni ndé nuū quihín. Te suni súcuan cúu tāca ñáyuu jeē nácacu sáha Espíritu, chi tu jíní rō ndese sáha ya jniñu ún, áchí yá. \p \v 9 Te ni cahān tucu Nicodemo: \p ¿Ndese ga cúu núu súcuan? \p \v 10 Te ni cahān Jesús: \p Máá ró cúu ɨɨn maestro jeē cujéhnu nuū ñáyuu ñuu yō Israel, te ¿á tu jécūhun ni rō jnūhun yáha naún? \v 11 Jendaá cahán rī jiín ró jeē jnūhun cájecūhun ni rī cúu jeē cácahān rī jiín ró. Te cánacani cájí rí jnūhun jniñu ní cajito ri. Te tu cácandíje ró jnúhun cácahān rī. \v 12 Chi ni cahān rī jnūhun ndese sáha Yaā Dios ini ñayɨ̄vɨ́, te tu cácandíje ró. Núu súcuan ¿te ndese candíje ró núu cahān rī jnūhun tācá ndese sáha ya nde andɨvɨ́? \p \v 13 ’Chi ni ɨɨn tu ní cáa andɨvɨ́ jeē cúni ndese íyó yúcuan, chi máñúhún‑ni ruhū, Yaā ní nduu tēe. Chi andɨvɨ́ ndéé rí, te ni cuun ri vēji ri. \v 14 Te nájnūhun ni cata caa Moisés ɨɨn coō cāa nuū ɨɨn yujnu, ná ni cajica ñayuu nuū ñúhun téhé, suni súcuan máá rí, Yaā ní nduu tēe, cánuú jéē cóndita caa ri jicā cruz. \v 15 Te súcuan cánuú návāha tāca ñáyuu jeē candíje i jeē jnáma ri i, ma jnahnú ndetū i, chi sa suhva cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. \s1 Yōhyo ni cundáhú ni yā ñayuu ñayɨ̄vɨ́ \p \v 16 ’Chi Yaā Dios yōhyo ni cundáhú ni yā ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Jeē yúcuan ní tají yá Sēhe ya ni quiji, vēsú mañúhún‑ni ya iyó, návāha tāca ñáyuu jeē candíje i jeē jnáma ya i, ma jnahnú ndetū, chi sa suhva cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. \v 17 Chi tu ní tájí Yaā Dios Sēhe ya ini ñayɨ̄vɨ jéē snahnú ndetū yā ñayuu, chi sa suhva jeē jnáma ya ñayuu. \p \v 18 ’Ñayuu jeē candíje i jeē jnáma ya i, ma jnahnú ndetū i. Te ñayuu tu cándíje, je ni jnahnū ndetū i, chi tu ní cándíje i máá Séhe Yaā Dios, te máá ɨɨn‑ni ya iyó. \v 19 Máá Yaā jeē stíndēé ini anuá ñayuu, je ni quee ya ini ñayɨ̄vɨ́. Te cánujnahan gā ni ñayuu caca i nájnūhun nuū néē vēsú nuū luz yā, chi jniñu cásáha i cúu jniñu néé. Jeē yúcuan cúu jeē jnahnú ndetū ñayuu tu cácandíje ún. \v 20 Chi tāca ñáyuu casáha jniñu néé, tu nújnahan cuɨtɨ ni i luz yā. Te tu jéhe i jnūhun jeē stíndēe yá ini anuá i, chi tu cúní i jeē natūu jniñu néé cásáha i. \v 21 Te ñayuu jeē cájica jíín jniñu ndaā, jéhe i jnūhun jeē stíndēe yá ini anuá i, návāha natūu ndijin jeē tācá jniñu cásáha i cúu jniñu cúní Yaā Dios. Achí yá jiín de. \s1 Jeē ni cáhān tucu Juan jnūhun Jesús \p \v 22 Yūcuán na te Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá, cuahān yā región Judea. Te ni condee yā yūcuán jecu tiempo jiín de, te cáscuándute de ñayuu. \v 23 Te suni scuándute Juan, íne de lugar jeē naní Enón yajni ñuu Salim, chi yūcuan íyó cuéhē ndute. Te ni quijicoo ñayuu nuū de, te ni scuándute de i. \v 24 Súcuan ni sáha Juan nde ná tu quɨ̄vɨ de vecāa. \p \v 25 Yūcuán na te sava tēe cáscuáha jíín Juan yōhyo ni cacahān de jíín sava jnáhan de hebreo sɨquɨ̄ núu ndé ɨɨn cúu modo vāha ga jeē cúchi ñayuu ndundoo i nuū Yaā Dios. \v 26 Te ni quecoo de nuū Juan, te ni cacahān de: \p Maestro, tēe ní ine jíín ní yūte Jordán ichi núū cáne niāndii, jeē ní nacani ní jnúhun de nuū ná, vijna te scuándute máá de, te ndɨvii ñayuu cuangoo i nuū de. \p \v 27 Te ni cahān Juan: \p Ni ɨɨn tēe ma cúu sáha de jniñu Yaā Dios te núu ma tejníñu ya de. \v 28 Máá ró jijnáhan ró chi ni cajini sōho ró jéē ni cáhān cají rí jeē násūu máá rí cúu Cristo, chi cúu ri ɨɨn jeē ní tají Yaā Dios jeē cósnūú nacani jnūhun jeē quíji ya. \v 29 Te núu cásáha vico quíjnáhan, te máá yɨɨ cúu jeē ndéca ñasɨhɨ́. Te amigo yɨɨ un íne jíín de, te jíni sōho jnūhun cáhán de. Te yōhyo cúsɨɨ̄ ni jíni sōho jnūhun cáhán yɨɨ ún. Te suni súcuan ruhū, chi cúu ri nájnūhun amigo yɨɨ, chi ni quee maá Cristo, te yōhyo cúsɨɨ̄ ni rī jíni sōho ri jnūhun cáhán yā. \v 30 Te jíni ñúhún jéē ndujéhnu ga maá yá te ndululí gá maá rí, achí Juan. \s1 Jeē ní quiji ya nde nuū sucún \p \v 31 Te Yaā jeē véji nde andɨvɨ́, cújéhnu ya nuū ndɨhɨ. Chi tāca jéē ní cacu ini ñayɨ̄vɨ yáha, sēhe ñayɨ̄vɨ cúu, te máni jnūhun ñayɨ̄vɨ cáhán. Te Yaā jeē véji ichi ándɨvɨ́, chi cújéhnu ya nuū ndɨhɨ ñayuu. \v 32 Te nácani ya jnūhun jeē ní jito ya jiín jéē ní jini sōho ya. Te ñayuu chi tu cácandíje i jnūhun cáhán yā. \v 33 Te núu ɨɨn ñayuu candíje i jnūhun cáhán yā, suu cúu jeē jejnúhún i jeē Yaā ndaā cúu Yaā Dios. \v 34 Chi Yaā ní tají Yaā Dios vēji, máni máá jnúhun Yaā Dios cahán yā. Chi Yaā Dios tu yɨ́cuāha jéhe ya Espíritu yā nuū Yaā ní tají yá. \v 35 Máá yá jeē cúu ya Tatá, yōhyo manī yā jiín Séhe ya, te ndɨvii ni jēhe ya ndaha Séhe ya jeē ndacu ya jniñu nuū. \v 36 Ñayuu jeē candíje máá Séhe ya jeē jnáma ya i, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. Te ñayuu tu cúní candíje Sēhe ya, ma cótecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́, chi sa suhva cuāha Yaā Dios castigo jeē ndoho i nɨ́ɨ́ cáni. \s1 Jeē ni cáhān Jesús jiín ñahan ñúū Samaria \c 4 \p \v 1 Te tēe grupo fariseo, ni canihīn de jnūhun jeē iyó cuéhē gā tēe cáscuáha jíín Jesús vēsú jiín Juan, jiín jéē cuehē gā ñayuu scuándute ya vēsú Juan. \v 2 Te nasūu jéē scuándute máá yá, chi tēe cáscuáha jíín yá cúu jeē cascuándute. \v 3 Te ná ni jini Jesús jeē súcuan ni canihīn de jnūhun, te ni quenda ya región Judea, te cuanuhun yā región Galilea. \p \v 4 Te ichi jeē nuhún yā chi yáha región Samaria. \v 5 Te ni jinū yā ɨɨn ñuu región Samaria jeē naní Sicar, yajni ñuhun jeē ni jéhe Jacob nuū séhe de José nde jenahán. \v 6 Te yūcuan íne pozo jeē naní pozo Jacob. Te ni cucōo Jesús xiin pozo un, chi ni cuīta yá jeē cuahán yā ichi. Te nájnūhun cahuxī uū cúu. \v 7 Te ni quee ɨɨn ñahan Samaria, vēji ña vequihin ña ndute. Te ni cahān Jesús jiín ña: \p Cuāha ní ndute coho ná, áchí yá. \p \v 8 Te tēe cáscuáha jíín yá, chi je cuangoo de nde ñuu, cuacuaan de jeē cáji de jíín yá. \v 9 Te ñahan Samaria un ní cahān ña jíín yá: \p ¿Ndese cúu jeē jicán ni ndute nuū ná coho ní? Chi tēe hebreo cúu ní, te ñahan Samaria cúu ná, áchí ña. \p Súcuan ni cahān ña, chi ñayuu hebreo tu cácahān i jíín ñáyuu Samaria. \v 10 Te ni cahān Jesús: \p Núu jeē jiní ni ndese cúní Yaā Dios sáha ya jeē váha níhín, jíín ndé ɨɨn cúu sāña jéē jicán na ndute nuū ní, yūcuán na te máá ní cacān ni núū ná, te cuāha ná ndute jeē cótecu ni nɨ́ɨ́ cáni sáha, áchí yá. \p \v 11 Te ni cahān ña jíín yá: \p Tátā, yōhyo cúnú pozo yáha, te tú na vé ndahá ní jéē táva ní ndute. Núu súcuan ¿te ndé nuū nihín ni ndute jeē cótecu na sáha? \v 12 ¿Te á cújéhnu ga maá ní vēsú jií yō Jacob, chí naún? Chi máá de ni stóo de pozo yáha nuū yō. Te yāha ní cajihi máá de ndute, jíín táca séhe de, jíín quɨtɨ ndéca de. Achí ña. \p \v 13 Te ni cahān Jesús: \p Tāca ñáyuu jeē jíhi ndute yáha, chi jichī tucu i. \v 14 Te ñayuu coho ndute jeē cuáha na núū i, chi ma jichí cuɨtɨ gā i. Chi ndute jeē cuáha ná un, cane ini i nájnūhun ndute jeē cáne ñuhún, te sáha jeē cotecu i nɨ́ɨ́ cáni, áchí yá jiín ña. \p \v 15 Te máá ña tu ní jécūhun ni ña, te ni cahān ña jíín yá: \p Tátā, cuāha ní ndute ún coho ná, návāha ma jichí cuɨtɨ gā ná, ni tuá jíni ñúhun quiquihin ná ndute pozo yáha, áchí ña. \p \v 16 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p Cuácana ní yɨɨ ní te quiji ní jíín de, áchí yá. \p \v 17 Te ni cahān ña: \p Tú yɨɨ ná íyó. \p Te ni cahān Jesús: \p Ndaā cahán ni jéē tú yɨɨ ní íyó. \v 18 Chi je ni cuu uhūn yɨɨ ní, te tēe ndéca ní vijna chi nasūú yɨɨ ní cúu de. Yāha cúu jeē ni cáhān ndaā ní, áchí yá. \p \v 19 Te jeē súcuan ni cahān yā, te ni cahān ña: \p Tátā, ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios cúu ní, jéni ni ná. \v 20 Tāca jíí na ñáyuu Samaria, yucu yáha ní cachiñúhún i Yaā Dios. Te máá ní ñayuu hebreo, cácahān ni jéē ñuu Jerusalén cúu nuū cánuú chiñúhún yó yā, achí ña. \p \v 21 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p Nánā, candíje ní jnúhun cáhán na, chi quee quɨvɨ̄ jeē ni nasūú yucu yáha ni nasūú ñuu Jerusalén cúu nuū chiñúhún ní maá Yaā cúu Tátá, chi ndɨhɨ‑ni lugar te cuu chiñúhún ní yá. \v 22 Máá ní ñáyuu Samaria tu cájini ni ndé ɨɨn cúu jeē cáchiñúhún ní. Te máá ná jijnáhan ná chi cájini na ndé ɨɨn cúu jeē cáchiñúhún ná. Chi nde nuū maá ná jijnáhan ná ñáyuu hebreo cúu nuū véji Yaā jnama ñayuu. \v 23 Te je ni quee quɨvɨ̄ jeē ñáyuu cáchiñúhún ndáā, vijna te chiñúhún ndije i Yaā cúu Tátá nde jiín ini jiín ánuá i. Chi máá Tátá cúní yā jeē súcuan chiñúhún ñáyuu yā. \v 24 Yaā Dios cúu Espíritu, te ñayuu jeē cuní i chiñúhún i ya, cánuú jéē chiñúhún ndije i ya jiín ini jiín ánuá i, áchí yá. \p \v 25 Te ni cahān ñahan ún: \p Jíní na jéē quíji Mesías jeē cúu Cristo, Yaā jeē tají Yaā Dios. Te núu ni quee maá yá, te stéén cají yá tāca jnúhun nuū yō. \p \v 26 Te ni cahān Jesús: \p Máá ná jeē cahán jiín ní, suu ná cúu Yaā ún. \p \v 27 Te sá cáhán gā yā súcuan, te ni ndecoo‑ni tēe cáscuáha jíín yá. Te ni canaa ni de cájito de jeē ndájnūhun yá jiín ñahan yúcuan. Te ni ɨɨn de tu ní cájnūhún de ya núu na vé cájnūhun yá ña chí na vé ndájnūhun yá jiín ña. \v 28 Yūcuán na te ñahan un ní stóo ña quɨ̄yɨ ña, te cuahān ña nde ñuu. Te ni cahān ña jíín ñáyuu ún: \p \v 29 Nehen na quíngoo yó te coto ró ɨɨn tēe jeē ní cachi ndɨhɨ tāca jéē ni sáha ri. Sanaa te máá yá cúu Cristo, jeē cándetu yó quiji, áchí ña. \p \v 30 Yūcuán na te ni quendacoo i ñuu ún, te cuangoo i nuū íne Jesús. \v 31 Te nde ná tu jinūcoo i, te tēe cáscuáha jíín yá ni cacahān ndahú de jíín yá: \p Maestro, caji ni stáā víī, achí de. \p \v 32 Te ni cahān yā jiín de: \p Iyó stáā caji rī jeē tu cájini rō ndese cúu. \p \v 33 Yūcuán na te tēe cáscuáha jíín yá, ni cacajnūhun jnáhan de: \p ¿A ní quindeca ɨɨn ñayuu jeē ní yeji yā, chí naún? áchí de. \p \v 34 Te ni cahān Jesús: \p Jeē ní cachi rī jeē iyó jéē cáji rī cúu jeē cúsɨɨ̄ ni rī sáha ri jniñu cúní Yaā ní tají rúhū vēji ri, jiín jéē sínu ri jniñu ún. \v 35 Te cácahān rō jeē cúmanī cuūn gā yoō te tahndē trigo. Te ruhū chi cáhán rī jiín ró: Condēhe jíjnáhan ró, chi ñayuu cuehē cácuu i nájnūhun trigo jeē jé ni cuaan jeē tahndé, chi je cáhīyo tūhva i candíje i ruhū. \v 36 Te tēe scándíje ñayuu cácuu de nájnūhun tēe cájehnde trigo, te nihīn de yāhu de. Te jeē cánastútú de ñayuu cúu jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. Te tēe cáscuíté núu jnūhun ri, ɨnuú‑ni cusɨɨ̄ ni de jíín tée cástéén gā jnūhun ri. \v 37 Chi ndaā cúu jnūhun jeē cahán: Ɨɨn tēe jéte, te ɨnga tēe nástútú, áchí. \v 38 Te suu cúu jeē ní tají rí rohó jíjnáhan ró jéē scándíje ró ñayuu jeē jé ni canihīn jnūhun ya ni casáha ɨnga tēe. Chi ɨnga tēe je ni canacani de jnūhun nuū ñáyuu, te máá ró chi nájnūhun cánastútú ró i cúu jeē scándíje ró i. \p \v 39 Te cuehē ñayuu Samaria jeē cáyūcú ñuu ún, ni cacandíje i Jesús jeē ní jini sōho i jnūhun ni cahān ñahan ún. Chi ni cahān ña: Ni cachi ya ndɨhɨ tāca jéē ni sáha ri. \v 40 Te jeē yúcuan cúu jeē ñayuu Samaria un ní jinūcoo i nuū yā, te ni cacahān ndahú i jíín yá jeē na quéndōo ya ñuu i. Te ni ndōo ya yūcuan úū quɨvɨ̄. \v 41 Te cuehē gā i ni cacandíje i ya jiín jnúhun cáhán maá yá. \v 42 Te ni cacahān i jíín ñahan ún: \p Tuá niní jéē cahán maá ró te candíje ri yā, chi je ni cajini sōho ri jnūhun cáhán maá yá. Te cájini yō jeē maá yá cúu ndije Cristo, Yaā jnama ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Achí i. \s1 Jeē ní nasávāha ya sēhe tēe ndíso jníñu nuū rey \p \v 43 Te nuū ni yáha uū quɨvɨ̄ ún, te Jesús ni quenda ya Samaria, te ni quihin tucu ya ichi cuanuhun yā región Galilea. \v 44 Chi je ni cahān maá yá jeē tée cánacani jnūhun Yaā Dios, tu cáhīyo yɨ́ñúhún ñáyuu ñuu de jíín de, te suni súcuan ni cuu jíín máá yá. \v 45 Te ná ni najinū yā Galilea, te ñayuu un ní cajetáhú i ya, chi suni máá i ni jengoo i vico pascua ñuu Jerusalén, te ni cajito i tācá jniñu ní sáha ya quɨvɨ̄ ni íyo vico ún. \p \v 46 Yūcuán na te ni jehēn tucu ya ñuu Caná ndañúū Galilea, nuū ni sáha ya jeē ndúte ni nduu vino. Te ini ñuu Capernaum ni īyo ɨɨn tēe cújéhnu jeē ndíso jníñu nuū rey. Te cúhú sēhe de. \v 47 Tēe un ní jini jnūhun de jeē ní najinū Jesús región Galilea jeē ni jéhēn yā región Judea. Te ni jecondēhé de ya, te ni cahān ndahú de jíín yá jeē na quíhín yā jiín de vehe de, te nasávāha ya sēhe de, chi je yajni cuu i. \v 48 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Núu tú coto ró jniñu jéhnu jeē náā ni rō sáha, te ma candíje cuɨtɨ rō jijnáhan ró, áchí yá. \p \v 49 Te tēe ndíso jníñu nuū rey, ni cahān de: \p Cava vāha ni ní na quíhín yō, chi núu cucuéé ní te cuu sēhe ná, áchí de. \p \v 50 Yūcuán na te ni cahān Jesús: \p Cuánuhun vehe ró, chi cotecu sēhe ró. \p Te tēe un ní candíje de jnūhun ni cahān Jesús, te cuanuhun‑ni de. \v 51 Te níní jíca de cuanuhun de vehe de, te ni quijicoo mozo de ni caquijnahan i de, te ni cacahān i: \p Je ni nduvāha sēhe ní, áchí i. \p \v 52 Te ni cajnūhún de na hora ni quejéé ndúvāha i. Te ni cacahān i jíín de: \p Cahɨɨn jeē ícu ni quenda quīji i. \p \v 53 Yūcuán na te máá tátá i ni sáha de cuenta jeē hora un cúu jeē ni cáhān Jesús jiín de jeē cótecu sēhe de. Te ni candíje de jíín nɨ́ɨ́ vehe de jeē cúu ya Yaā ní tají Yaā Dios. \p \v 54 Yāha cúu vuelta uū jeē ni sáha Jesús jniñu jéhnu jeē ni stéén yā poder yā región Galilea, jeē ní najinū yā jeē ni jéhēn yā región Judea. \s1 Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe cátú yuhu pila Betesda \c 5 \p \v 1 Yūcuán na te cuahān tucu Jesús ñuu Jerusalén, chi íyó tucu vico cásáha jnáhan ñuu yā hebreo. \v 2 Te Jerusalén iyó ɨɨn pila ndute yajni yéhyɨ́ jéē naní yéhyɨ́ lanchi. Te yuhu hebreo naní Betesda. Te nuū íne pila un íyó úhūn corredor. \v 3 Te ini tācá corredor un cácāa cuehē ñayuu cácuhū, jeē cuaá, jeē chacuá, jeē ni íjin. Te cándetu i jeē canda ndute ún. \v 4 Chi íyó quɨ́vɨ̄ jeē cúun ɨɨn ndajéhé yā ini pila un, te scánda ya ndute. Te ñayuu quɨ́vɨ xīhna gā ini pila un ná scánda ya ndute, te ndúvāha i na‑ni cuehyɨ̄ ndóho i. \v 5 Te yūcuan íyó ɨɨn tēe jeē ní cuu ocō xahūn unī cuiyā cuhú de. \v 6 Te ni jito Jesús jeē catú de, te ni jini yā jeē ní cuu cuehē cuiyā cuhú de. Te ni cahān yā jiín de: \p ¿A cúní rō nduvāha ró? áchí yá. \p \v 7 Te ni cahān tēe cúhú un jíín yá: \p Tu níhín na ni ɨɨn tēe squɨ́vɨ sāñá ini pila hora jeē cánda ndute. Chi tāca jínu jeē cuní na quɨ́vɨ ná, te quɨ́vɨ‑ni ɨnga ñayuu xīhna gā. Achí de. \p \v 8 Te ni cahān Jesús: \p Ndocuɨñɨ̄ te naquihin ró camilla rō te caca ró, áchí yá. \p \v 9 Te tēe un ní nduvāha‑ni de. Te ni naquihin de camilla de, te ni quejéé de jíca de. Te quɨvɨ̄ ndétātu cúu quɨvɨ̄ ún. \v 10 Yūcuán na te jnáhan de tēe hebreo un ní cacahān jiín de: \p Quɨvɨ̄ ndétātu cúu vijna. Te áchí ley jeē ma cúu condiso ró camilla rō. \p \v 11 Te ni cahān tēe ni nduvāha ún: \p Tēe ni nasávāha ruhū, ni cahān de jíín rí jeē náquihin ri camilla rī te caca ri, achí de. \p \v 12 Yūcuán na te ni cacajnūhún un de: \p ¿Ndé tée ni cahān jiín ró jeē náquihin ró camilla rō te caca ró? \p \v 13 Te tēe ni nduvāha ún, tu jíní de ndé ɨɨn cúu jeē ní nasávāha de. Chi cáhīin cuehē ñayuu yūcuán, te Jesús je cuahān yā. \v 14 Te cúcuéé gá te ni najnáhan Jesús jiín de ini templo cáhnu. Te ni cahān yā: \p Vijna chi je ni nduvāha ró. Ma sáha ga rō cuēchi, chi núu tuú, te quiji ɨɨn jnūndóho xeēn gā sɨquɨ̄ rō, achí yá. \p \v 15 Yūcuán na te cuahān tēe ún, te ni castūhún de nuū jnáhan de hebreo un jéē Jesús cúu jeē ní nasávāha ya de. \v 16 Te sɨquɨ̄ jeē ní sáha Jesús jniñu yáha quɨ́vɨ̄ ndétātú, jeē yúcuan cúu jeē tée hebreo un cájito xeēn de ya, te cácuni de cahni de ya. \v 17 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Máá Tátá rī chi nɨ́ɨ́ cáni te nde vijna sáha ya jniñu váha, te suni súcuan ruhū sáha ri jniñu váha. \p \v 18 Te sɨquɨ̄ jeē ni cáhān yā súcuan, te tēe hebreo un víhyá gā cácuni de cahni de ya. Chi nasūu máá ɨɨn‑ni jeē tu squícu ya jeē cahán ley sɨquɨ̄ quɨvɨ̄ ndétātú, chi suni jeē ni cáhān yā jeē Tatá yā cúu Yaā Dios, te súcuan sáha ɨnuú yá maá yá jiín Yaā Dios. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ndíso jníñu Sēhe Yaā Dios \p \v 19 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró jijnáhan ró: Ruhū jeē cúu Sēhe Yaā Dios, tú na vé cúu sáha ri jeē maá rí, chi máni sáha ri jeē jíto ri sáha Tátá rī. Chi tāca jéē sáha Tátá rī, suni sáha ruhū jeē cúu ri Sēhe ya. \v 20 Chi máá Tátá rī, manī yā jiín ruhū jeē cúu ri Sēhe ya, te stéén yā nuū rī ndɨhɨ jeē sáha ya. Te jéhnu ga jniñu stéén yā vēsú jeē ní cuu vijna, jeē naa ni rō coto ró jíjnáhan ró. \v 21 Te nájnūhun jeē nastécu maá Tátá rī ndɨ̄yɨ te cotecu tucu i, suni súcuan ruhū jeē cúu ri Sēhe ya, nástécu rī ndé‑ni cúu jeē cuní maá rí. \v 22 Te máá Tátá rī, tu sándaā yā sɨquɨ̄ ni ɨɨn ñayuu, chi ni jēhe ya jnūhun jeē sándaā maá rí sɨquɨ̄ tāca ñáyuu, chi Sēhe ya cúu ri. \v 23 Te súcuan te coo yɨ́ñúhún ndɨhɨ ñayuu nuū rī, nájnūhun yɨ́ñúhún i nuū Tatá rī. Te ñayuu tu íyó yɨ́ñúhún núū rī, núu súcuan te suni tu yɨ́ñúhún i nuū maá Tátá rī jeē ní tají yá ruhū vēji ri. \p \v 24 ’Jendaá cahán rī jiín ró: Núu ɨɨn ñayuu chuhun ni i jnūhun cáhán rī, te candíje i jeē Yaā ndaā cúu Yaā ní tají rúhū vēji ri, ñayuu ún cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́, te ma jnahnú ndetū i. Chi ma cúu ga i nájnūhun ndɨ̄yɨ, chi sa suhva cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 25 Jendaá cahán rī jiín ró jeē quiji quɨvɨ̄, te vijna je ni quejéé, jeē tāca ñáyuu cácuu nájnūhun ndɨ̄yɨ, cuni nahín i jnūhun cáhán ruhū, Sēhe Yaā Dios. Te ñayuu cuatáhú, chi cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 26 Chi nájnūhun íyó poder maá Tátá rī jeē sáha ya jeē técu ndɨhɨ‑ni, suni súcuan ni jēhe ya poder nuū ruhū jeē sáha ri jeē cotecu ndɨhɨ‑ni. \v 27 Te suni ni sáha ya jeē ndíso jníñu ri sándaā rī sɨquɨ̄ ñayuu, chi cúu ri Yaā ní nduu tēe. \v 28 Ma náā ni rō cani ni rō sɨquɨ̄ jnúhun cáhán rī. Chi quee quɨvɨ̄ jeē tāca ndɨ́yɨ cuni sōho i jnūhun cahān rī, \v 29 te quendacoo i nuū yɨ́ndūji i. Te ndɨ̄yɨ jeē ní casáha jniñu váha, natecu i jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni. Te ndɨ̄yɨ jeē ní casáha jniñu néé, natecu i te quɨ̄vɨcoo i nuū jnahnú ndetū i. \s1 Ndé vé cúu jeē steén jeē ní tají Yaā Dios yā \p \v 30 ’Tú na vé cúu sáha ri jeē maá rí. Chi nájnūhun ndácu Yaā Dios jniñu nuū rī, súcuan sándaā rī jniñu. Te ndaā sándaā rī, chi tu sáha ri jeē cuní maá rí, chi sáha ri jeē cuní maá Tátá rī, Yaā ní tají rúhū vēji ri. \v 31 Núu ruhū cahān rī jeē cúu ri Sēhe Yaā Dios, te cachi ñayuu jeē tu jéjníñu jnūhun cáhán rī. \v 32 Te íyó ɨnga jeē cahán jeē cúu ri Sēhe ya. Te jíní rī jeē jnúhun un jéē cahán yā, chi níhín jníñu. \v 33 Máá ró ni catají ró tēe ni cacajnūhún de Juan. Te Juan chi ndaā ni cahān de jnūhun ri. \v 34 Te vēsú súcuan te nasūu rúhū cúu jeē jíni ñúhún jeē steén ɨɨn tēe jeē Séhe Yaā Dios cúu ri. Chi máá ró cúu jeē jíni ñúhún návāha candíje ró te cācu ró jíjnáhan ró. Jeē yúcuan ní cahān rī jeē iyó ndáā jnūhun ri jeē ní nacani Juan. \v 35 Máá Juan ni cuu de nájnūhun ɨɨn lámpara jeē cayú te cúndijin, cúu jeē ní nacani de jnūhun ri. Te máá ró, jecu‑ni quɨvɨ̄ ni canujnahan ni rō jeē ni stéén de nuū rō. \v 36 Te íyó jéē steén cají gá jeē cujéhnu ri vēsú jeē ni cáhān Juan. Suu jniñu sáha ri, jniñu jeē ní tejníñu Tátá rī ruhū jeē sáha ri, jniñu un stéén ndije jeē maá yá ni tají rúhū vēji ri. \v 37 Te Tátá rī jeē ní tají yá ruhū vēji ri, suni máá yá cahán nuū tútu iī jeē cujéhnu ri, vēsú tu ní cájini sōho cuɨtɨ rō jeē cahán yā, ni tu ní cájito ró yá. \v 38 Te tu ní cáchuhun ni rō jnūhun un jéē ni cáhān Tatá rī, chi tu cácandíje ró rúhū, Yaā ní tají yá vēji. \v 39 Cánanducú vii rō tāca jnúhun cáhán tutu iī, chi cájeni ni rō jeē yūcuan níhīn rō jnūhun jeē cótecu rō nɨɨ́ cáni sáha. Te jnūhun sɨquɨ̄ maá rí cúu jeē cahán tutu ún. \v 40 Te vēsú súcuan te tu cácuni rō cuatáhú ró ruhū quɨ̄vɨcoo ró ndaha ri návāha cotecu rō nɨɨ́ cáni. \p \v 41 ’Tu chíhi ri cuenta jnūhun jeē cácahān ñayuu jeē cujéhnu ri. \v 42 Chi je jíní rī ndese cándāa ánuá rō jeē tu cáhīyo manī rō jiín Yaā Dios. \v 43 Ruhū vēji ri jiín jniñu cúní Tatá rī, te tu cájetáhú ró ruhū. Te núu ɨnga tēe quee de jíín jniñu cúní maá de, sa tēe un yáchī cuatáhú ró de. \v 44 ¿Ndese cuu candíje ró jíjnáhan ró? Chi máni cácuni rō jeē cujéhnu ró sáha jnáhan ró, te tu cánducú ró jeē cujéhnu ró sáha Yaā Dios, jeē maá ɨɨn‑ni ya iyó. \v 45 Ma cáni ni rō jeē cáquin rī cuēchi sɨquɨ̄ rō nuū Tatá rī. Chi íyó ɨɨn jeē cáquin cuēchi sɨquɨ̄ rō, suu Moisés, tēe jeē cáñuhun ni rō jeē quendōo ndaā rō jiín ley jeē ní tee de. \v 46 Chi núu ní cácandíje ró jéē ní tee Moisés, te suni candíje ró rúhū nuú, chi jnūhun máá rí ni tee de. \v 47 Te núu tu cácandíje ró jnúhun ri jeē ní tee de, ¿te ndese candíje ró jnúhun cáhán maá rí núu súcuan? Achí yá jiín de. \s1 Jeē ni scáji yā uhūn mil tēe \r (Mt. 14.13‑21; Mr. 6.30‑44; Lc. 9.10‑17) \c 6 \p \v 1 Yūcuán na te cuahān Jesús ɨnga lado mar Galilea, jeē cúu mar Tiberias. \v 2 Te yōhyo cuehē ñayuu ni candiquīn i ya, chi ni cajito i tācá jniñu jéhnu jeē steén yā poder yā jeē ní nasávāha ya ñayuu cácuhū. \v 3 Te ni caa ya ɨɨn yucu, te ni cucōo ya yūcuan jíín tée cáscuáha jíín yá. \v 4 Te je ni cuyajni vico pascua jeē cánucūhun ni jnáhan ñuu yā hebreo jeē ní cacācu i nuū ñáyuu nación Egipto. \v 5 Te ni ndacoto ya, te ni jito ya jeē véjicoo cuehē ndasɨ́ ñáyuu. Te ni cahān yā jiín Felipe: \p ¿Ndé nuū cuaan yó jéē cáji ñayuu yáha jíjnáhan i? \p \v 6 Te súcuan ni cahān yā jeē jíto ndee yā de núu ndese cahān de. Chi je jíní maá yá ndese sáha ya. \v 7 Te ni cahān Felipe jiín yá: \p Te ni ma cánda uū ciento denario staā, ni vēsú jeē cáji i jecu jecu jijnáhan i, áchí de. \p \v 8 Yūcuán na te ni cahān Andrés, ñani Simón Pedro, ɨnga tēe scuáha jíín yá un: \p \v 9 Yāha íne ɨɨn sūchi yɨ́ɨ́ jéē ndíso i uhūn staā cebada jiín úū chācá. ¿Te ndé canda cuɨtɨ ún, chi ñayuu cuehē ndasɨ́ cúu? \p \v 10 Yūcuán na te ni cahān Jesús: \p Cahān jiín ñáyuu na cúcōo i, áchí yá. \p Te yūcuan cáa cuehē ite, te ni cacucōo i, te nájnūhun uhūn mil tēe cúu. \v 11 Te ni quihin Jesús staā ún, te ni nacuatáhú yá nuū Yaā Dios. Te ni jēhe ya nuū tée cáscuáha jíín yá, te máá de ni casaja de nuū ñáyuu ní cacucōo ún. Te suni súcuan ni sáha ya jiín cháca, te ni cayeji i nasaa cácuni maá i. \v 12 Te nuū ní candutú chíji i, te ni cahān yā jiín tée cáscuáha ún: \p Nastútú ró tācá pedazo jeē ni ndóo, návāha tu stɨ́vɨ cuɨtɨ yō. \p \v 13 Te ni canastútú de, te ni chitú úxī uū jīca pedazo jeē ni ndóo sɨquɨ̄ ndɨhúhún staā cebada un jeē tuá ni ndɨ́hɨ caji ñayuu. \v 14 Te ñayuu un ní cajito i jniñu jéhnu ni sáha Jesús jeē ni stéén yā poder yā. Te ni cacahān i: \p Jendaá ndije jeē tée yáha cúu jeē cahán tutu jeē quíji ini ñayɨ̄vɨ jéē nácani jnūhun Yaā Dios. Achí i. \p \v 15 Te ni jini Jesús jeē cácuni i sáfuerza i ya jeē cuu ya rey i núú. Te ni cujiyo tucu máá ɨɨn‑ni ya, ni caa ya cuahān yā nuū sucún gá yucu. \s1 Jeē ní jica jéhé yá nuū mar \r (Mt. 14.22‑27; Mr. 6.45‑52) \p \v 16 Te nuū cuácuaa, te tēe cáscuáha jíín yá ni nanuu de cuangoo de nde mar. \v 17 Te ni ndɨ̄vɨcoo de ini barco, te ni cascáca de jeē quíngoo de nde ɨnga lado mar nde ñuu Capernaum. Te je ni cunee, te ná tu ndee Jesús nuū de. \v 18 Yūcuán na te ni jequɨ̄hɨ ɨɨn tachī níhin, te sáha jeē ndónda ndute mar un. \v 19 Te jeē ní cuu nájnūhun uhūn chí íñū kilómetro cájica de jíín barco, te ni cajito de jeē jíca Jesús nuū mar, te ni cuyajni ya vēji ya nuū barco. Te ni cayūhú de. \v 20 Te máá yá ni cahān yā jiín de: \p Máá rí cúu. Ma yūhu ró jijnáhan ró. \p \v 21 Te ni cacusɨɨ̄ ni de jeē na quɨ́vɨ ya ini barco. Te ni sáha ya jeē yachī‑ni ni jinūcoo‑ni de ñuhun íchi núū cuángoo de ún. \s1 Jeē cánanducú ñayuu Jesús \p \v 22 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún, te ñayuu jeē ní caquendōo ɨnga lado mar, ni cajini i jeē tée cáscuáha jíín yá cuangoo de jíín máñúhún‑ni barco ni íne yūcuán, jíín jéē tu ní quɨ́vɨ Jesús quihīn yā jiín de jíjnáhan de. \v 23 Te sava ga barco jeē véjicoo ichi ñúū Tiberias, ni quecoo yajni lugar nuū ní cayeji i staā jeē ní nacuatáhú máá Jítoho yō jehē. \v 24 Te jeē ní cajito ñayuu un jéē tuá Jesús íne ya yūcuán, ni tēe cáscuáha jíín yá, te ni quɨ̄vɨcoo i tāca barco un, te cuangoo i ñuu Capernaum cuananducú i ya. \s1 Jesús cúu staā jeē cótecu yō nɨɨ́ cáni \p \v 25 Te nuū ni jínūcoo i nde ɨnga lado mar, te ni nanihīn jnáhan i jíín Jesús. Te ni cacajnūhún i ya: \p Maestro, ¿na hora ni quee ni yáha? \p \v 26 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē cánanducú ró ruhū sɨquɨ̄ jeē ní cayeji rō nde ni candutú chíji ró, te nasūu sɨ́quɨ̄ jeē ní cajito ró táca jniñu jéhnu jeē steén rī poder rī. \v 27 Ma cóndɨhvɨ̄ ni rō maá sɨ́quɨ̄ jeē caji rō jeē yachī nataxīn, chi sa suhva condɨhvɨ̄ ni rō sɨquɨ̄ jeē nihín rō jeē cótecu rō nɨɨ́ cáni sáha. Te máá rí, Yaā ní nduu tēe, cuāha ri nájnūhun staā jeē cótecu rō nɨɨ́ cáni sáha. Chi Tátá rī Yaā Dios ni jeni ya ruhū jeē sáha ri súcuan. Achí yá jiín i. \p \v 28 Yūcuán na te ni cacajnūhún i ya: \p ¿Ndese sáha ná návāha squícu ná jniñu cúní Yaā Dios? \p \v 29 Te ni cahān Jesús: \p Jniñu jeē cuní Yaā Dios cúu jeē candíje ró rúhū, Yaā ní tají yá vēji. \p \v 30 Yūcuán na te ni cacahān i: \p Núu súcuan ¿te na jniñu jéhnu sáha ní coto ná jíjnáhan ná te candíje ná jéē ní tají yá nihín? ¿Na jniñu cúu jeē sáha ní? \v 31 Chi tāca jíí yō jenahán ni cayeji de maná jeē ní cuun ichi ándɨvɨ́ ndé nuū ñúhun téhé, nájnūhun yósó núū tútu: Yaā Dios ni jēhe ya staā ni cuun ichi ándɨvɨ́, ni cayeji i, áchí tutu. Achí i jíín yá. \p \v 32 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró: Nasūú Moisés ni jéhe staā un núū de jíjnáhan de jeē ní cuun ichi ándɨvɨ́, chi máá Tátá rī ni jēhe. Te máá yá jéhe staā andɨvɨ́ jéē cótecu rō nɨɨ́ cáni sáha. \v 33 Chi staā jéhe Yaā Dios cúu máá Yaā ní quiji ichi ándɨvɨ́, te sáha ya jeē ñáyuu ñayɨ̄vɨ́ cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. Achí yá. \p \v 34 Te ni cacahān i jíín yá: \p Níní cuáha ni stáā ún caji na núu súcuan. \p \v 35 Te ni cahān Jesús: \p Máá rí cúu máá stáā jeē cótecu rō nɨɨ́ cáni sáha. Ndé vé quɨ́vɨ ndaha ri, ma cúū cuɨtɨ gā sōco. Te ndé vé candíje ruhū, ma jichí cuɨtɨ gā. \v 36 Te nájnūhun je ni cahān rī jiín ró, tu cácandíje ró rúhū, vēsú ni cajito ró núū rī. \v 37 Tāca ñáyuu jeē sáha Tátá rī jeē candíje i ruhū, máá i quɨ́vɨcoo ndaha ri. Te jétáhú rí tāca jéē cuní quɨ̄vɨ ndaha ri, chi ma squéhichī cuɨtɨ rī quihīn. \v 38 Chi ni quiji ri ichi ándɨvɨ́ návāha sáha ri jniñu jeē cuní Yaā ní tají rúhū, te nasūu jéē sáha ri jeē cuní maá rí. \v 39 Te jniñu jeē cuní Tatá rī, Yaā ní tají rúhū, cúu jeē ma scuíta ri ni ɨɨn ñayuu ni jéhe ya nuū rī, chi condito ri i te nastécu rī i quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. \v 40 Te Yaā ní tají rúhū, cuní yā jeē tāca ñáyuu jeē nihín i jnūhun ruhū, Sēhe Yaā Dios, te candíje i ruhū, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. Chi nastécu rī i quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. Achí yá. \p \v 41 Yūcuán na te ni caquejéé jnáhan ñuu yā hebreo cácahān de sɨquɨ̄ yā, chi ni cahān yā jeē maá yá cúu staā ní quiji ichi ándɨvɨ́. \v 42 Te ni cacahān de: \p ¿A násūu tée yáha cúu Jesús, sēhe José? Te cájini yō tatá de náná de. ¿Te ndese cúu jeē cahán de jeē ni quíji de ichi ándɨvɨ́ núu súcuan? \p \v 43 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Ma cahán rō sɨquɨ̄ rī jijnáhan ró. \v 44 Ni ɨɨn ñayuu ma cúu quɨ̄vɨ i ndaha ri núu ma sáha Tátá rī jeē cúu ni i quɨ̄vɨ i, chi máá yá ni tají rúhū vēji ri. Te nastécu rī i quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. \v 45 Te suhva yósó núū tútu ni catee tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios: Tācá i chi stéén Yaā Dios nuū i, áchí. Núu súcuan te tāca ñáyuu jíni sōho jnūhun cáhán Tatá rī, te jétáhú i jeē steén yā nuū i, ñayuu ún chi quɨ́vɨcoo i ndaha ri. \p \v 46 ’Te tu ní jíto ni ɨɨn ñayuu nuū maá Tátá rī. Chi máñúhún‑ni ruhū ni jito ri nuū yā, chi nde nuū maá yá vēji ri. \v 47 Jendaá cahán rī jiín ró jijnáhan ró jéē ñayuu jeē candíje i jeē jnáma ri i, máá i cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 48 Máá rí cúu staā jeē cótecu rō nɨɨ́ cáni sáha. \v 49 Tāca jíí rō jenahán, ni cayeji de staā maná jeē ní cuun ichi ándɨvɨ́ ndé nuū ñúhun téhé, te tu ní sáha jeē cótecu de nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. \v 50 Te staā jeē cahán rī jeē véji ichi ándɨvɨ́, chi na‑ni ñayuu caji, te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. \v 51 Te suu máá rí cúu staā un jéē ní quiji ichi ándɨvɨ́ jéē sáha jeē cótecu rō nɨɨ́ cáni. Te ñayuu jeē cáji staā yáha, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. Te staā jeē cuáha ri un cúu yɨquɨ cúñu rī, te cuāha ri návāha ñayuu ñayɨ̄vɨ́ cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. Achí yá. \p \v 52 Yūcuán na te jnáhan ñuu yā hebreo ni cacahān de jíín táca jnáhan de: \p ¿Ndese cuu cuāha tēe yáha yɨquɨ cúñu de caji yō? achí de. \p \v 53 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Jendaá cahán rī jiín ró: Núu tú candíje ró jéē yɨquɨ cúñu ruhū, Yaā ní nduu tēe, cúu nájnūhun staā, te nɨñɨ̄ rī cúu nájnūhun ndute, núu súcuan te ma cótecu rō nɨɨ́ cáni andɨvɨ́. \v 54 Chi ñayuu cácandíje jeē yɨquɨ cúñu rī cúu nájnūhun staā te nɨñɨ̄ rī cúu nájnūhun ndute, máá i cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. Te nastécu rī i quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. \v 55 Chi yɨquɨ cúñu rī jiín nɨ́ñɨ̄ rī cúu ndije jeē sáha jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 56 Te ñayuu cácandíje jeē yɨquɨ cúñu rī jiín nɨ́ñɨ̄ rī cúu nájnūhun staā jiín ndute jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni sáha, máá i níní ndúú i jíín rí, te ndúú rí jiín i. \v 57 Máá Tátá rī, Yaā técu, ni tají yá ruhū vēji ri, te técu rī sáha máá yá. Te suni súcuan, ñayuu cácandíje jeē cúu ri nájnūhun staā i ndute i, suni súcuan cotecu i nɨ́ɨ́ cáni sáha ri. \v 58 Máá rí cúu staā ní quiji ichi ándɨvɨ́. Te staā jeē cahán rī tu cúu nájnūhun staā maná jeē ní cayeji tāca jíí rō jenahán, chi tu ní sáha jeē cótecu de nɨ́ɨ́ cáni. Te staā jeē cahán rī, chi ñayuu caji, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni sáha, áchí yá. \p \v 59 Tāca jnúhun yáha ní steén Jesús nuū ñáyuu ní candutútú ini vehe iī sinagoga ñuu Capernaum. \s1 Jnūhun cotecu yō nɨɨ́ cáni \p \v 60 Te cuehē ñayuu cascuáha jíín yá, ni cajini sōho i jnūhun yáha jéē ni stéén yā. Te ni cacahān maá i: \p Yōhyo yɨɨ́ jnúhun cáhán yā yāhá. ¿Ndese cuu cuatáhú yó? \p \v 61 Te ni jini Jesús jeē cácahān i jeē yɨɨ́ cúu jnūhun yāhá, te ni cahān yā jiín i: \p ¿A yɨɨ́ sáha jnūhun yáha jíín ró jijnáhan ró? \v 62 ¿Te ndese sáha ró núu coto ró jéē ruhū, Yaā ní nduu tēe, ndaa ri nuhun rī nuū ni cóndee rī xīhna ñúhún? \v 63 Máá ánuá ñayuu cúu jeē sáha jeē técu i. Chi yɨquɨ cúñu i tu jéjníñu cuɨtɨ súcuan. Te tāca jnúhun ni cahān rī jiín ró cúu jeē quéndōo vāha ánuá rō, te cotecu rō nɨɨ́ cáni sáha. \v 64 Te sava ró chi tu cácandíje ró. Achí yá. \p Chi nde xīhna ñúhún je jíní Jesús ndé‑ni cúu ñayuu jeē ma cándíje, jíín ndé ɨɨn de cúu jeē nastúu de ya. \v 65 Te ni cahān gā yā: \p Jeē yúcuan ní cahān rī jiín ró jeē ma cúu quɨ̄vɨ ni ɨɨn ñayuu ndaha ri, te núu tu sáha Tátá rī jeē cúu ni i quɨ̄vɨ i, áchí yá. \p \v 66 Te nde quɨvɨ̄ ún te cuehē ñayuu cascuáha jíín yá, ni castóo i ya, te tuá ni cájica i jíín yá. \v 67 Yūcuán na te ni cahān yā jiín máá ndɨhúxí uū tēe cáscuáha jíín yá: \p ¿A suni cácuni máá ró quingoo ró, chí naún? \p \v 68 Te ni cahān Simón Pedro: \p ¿Ndé núū gā quingoo ná? Chi máá ní cúu jeē nácani jnūhun jeē cótecu na nɨ́ɨ́ cáni sáha. \v 69 Te ni cacandíje ná te cájini na jéē maá ní cúu Cristo, Sēhe Yaā Dios, Yaā técu, achí de. \p \v 70 Te ni cahān Jesús: \p Te vēsú ni nacāji ri ndɨhúxí uū rō, te íyó ɨɨn ró jeē ní quɨ̄vɨ jexeén ini. Achí yá. \p \v 71 Te súcuan ni cahān yā sɨquɨ̄ Judas Iscariote, sēhe Simón. Chi máá de nastúu de ya, vēsú ɨɨn jnáhan jeē uxí uū tēe cáscuáha jíín yá cúu de. \s1 Jeē tu ní cácandíje ñani Jesús \c 7 \p \v 1 Yūcuán na te jíca cuu Jesús región Galilea. Chi tu cúní yā caca cuu ya región Judea, chi jnáhan ñuu yā hebreo jeē cáyūcu yúcuan, cácuni de cahni de ya. \v 2 Te cuacuyajni vico jeē casáha ñayuu yā hebreo vehe ramádá, cáyūcú i chīji. \v 3 Te ñani yā ni cacahān de jíín yá: \p ¿Naun máá yáha‑ni íne ró? ¿Naun tú quihīn rō región Judea, návāha tēe yūcuan jéē cácandíje de róhó, suni coto de jniñu jéhnu sáha ró. \v 4 Chi núu cúní ɨɨn tēe jeē cuité núu jnūhun de, te tu sáha yuhu de jniñu. Te núu sáha nde ró táca jniñu jéhnu, vāha ga na sáha ró jéē cúni ndɨvii ñayuu. \p \v 5 Súcuan ni cacahān ñani yā jiín yá, chi ni máá de tu cácandíje de ya. \v 6 Yūcuán na te ni cahān Jesús: \p Ná tu quee maá quɨ́vɨ̄ jeē quihín rī. Te máá ró jijnáhan ró chi na‑ni quɨvɨ̄‑ni te cuu quingoo ró. \v 7 Chi ma quɨtɨ́ ni ñayuu ñayɨ̄vɨ núū rō, te máá rí chi quɨ́tɨ́ ni i jíto i ruhū, chi cáhán rī jeē jiní rī jeē máni jniñu néé cásáha i. \v 8 Cuángoo máá ró vico ún. Te máá rí chi ma quihín rī vijna, chi ná tu quee maá quɨ́vɨ̄ cánuú quíhīn rī. Achí yá. \p \v 9 Súcuan ni cahān yā jnūhun yáha jíín de, te ni quendōo ya Galilea. \s1 Jeē ni jéhēn Jesús vico vehe ramádá \p \v 10 Te nuū ni yáha ñani yā cuangoo de vico ún, te sáá te suni cuahān maá yá. Te tú cuahān ndijin yā, chi tu ní stéén yā maá yá. \v 11 Te jnáhan ñuu yā hebreo cánanducú i ya nuū víco ún, te cácahān i: \p ¿Ndé nuū íne tēe ún? áchí i. \p \v 12 Te yōhyo ni cacahān ñayuu jeē sɨquɨ́ yā, chi sava i cácahān: Tēe vāha cúu de. Te sava ga i cácahān: Tuú chi stáhú de ñayuu. \p \v 13 Te yuhu‑ni ni cacahān i jnūhun ya, chi cáyūhú i jeē quɨtɨ́ ni jnáhan i tēe hebreo. \p \v 14 Te jeē ní cuu sava vico, te ni quee Jesús, ni quɨ̄vɨ ya templo cáhnu, te ni quejéé yá steén yā jnūhun. \v 15 Te ni canaa ni jnáhan ñuu yā hebreo cájini sōho i, te ni cacahān i: \p ¿Ndese jíní tēe yáha cuéhē jnūhun ndíchí, chi tu ní jíca de escuela? áchí i. \p \v 16 Yūcuán na te ni cahān Jesús: \p Jnūhun stéén rī chi nasūu jnúhun máá rí cúu, chi jnūhun jeē ni jéhe máá Yaā ní tají rúhū cúu. \v 17 Núu ɨɨn ñayuu cuní i sáha i jniñu cúní Yaā Dios, ñayuu ún chi jecūhun ni i núu nde nuū Yaā Dios vēji jnūhun stéén rī, chí jnúhun jeē jéni ni maá‑ni ri cúu. \v 18 Tēe cáhán jnūhun jéni ni maá de, tēe un ndúcú de jeē na sájéhnu ñayuu de. Te núu ɨɨn tēe ndúcú de jeē sajéhnu de Yaā ní tají de, tēe un cúu tēe ndaā, te tú na jnūhun stáhú íyó jíín de. \p \v 19 ’¿A násūu jéē ni jéhe Moisés ley yā nuū rō jeē squícu ró? Te ni ɨɨn ró tu cásquícu. Chi sa jeē cácuni rō cahni rō ruhū, ¿te najehē cúu? Achí yá. \p \v 20 Te ni cacahān ñayuu cuehē ún: \p Tachī ndóho ró. ¿Ndé ɨɨn cúní cahni rohó? \p \v 21 Te ni cahān Jesús: \p Ni nasávāha ri ɨɨn tēe quɨvɨ̄ ndétātú, te ndɨvii rō ni canaa ni rō ni cajito ró jéē quɨvɨ́ ndétātú ni sáha ri jniñu ún. \v 22 Te Moisés ni jēhe de ley jeē cúu circuncidar nuū rō. Te cásáha ró circuncidar sūchi yɨ́ɨ́ núū uná quɨvɨ̄ jeē ní cacu i, vēsú quɨvɨ̄ ndétātu cúu. (Te nasūu máá Moisés ní jéquin ley un, chi je ni īyo nuū tāca jíí de.) \v 23 Núu súcuan te núu cásáha ró circuncidar vēsú quɨvɨ̄ ndétātu cúu, návāha squícu ró ley Moisés, ¿te najehē cáquɨtɨ̄ ni rō jeē ní nasávāha ndɨhɨ ri ɨɨn tēe quɨvɨ̄ ndétātú? \v 24 Ma yachí cani ni rō jeē cuéchi cúu jeē sáha ri. Chi sa cani vāha ni rō sɨquɨ̄ tācá jniñu váha. Achí yá. \s1 Jeē ní cachi Jesús ndé nuū véji ya \p \v 25 Yūcuán na te sava ñayuu ñuu Jerusalén ni cacajnūhun jnáhan i: \p ¿A násūu tée yáha cúu jeē cánanducú tée cácujéhnu jeē cáhni de, chí naún? \v 26 Te yāha cáhán ndijin de nuū chitú, te tú na jnūhun cácahān jiín de. ¿A sanaa te ni cacundaā ni tēe cácujéhnu jeē tée yáha cúu Cristo jeē achí tutu jeē quiji, chí naún? \v 27 Te tuú chi je cájini yō nuū véji tēe yáha. Te jeē quíji Cristo, chi ni ɨɨn yó má cúni ndé chi quíji ya. Achí i. \p \v 28 Yūcuán na te ni cahān jee Jesús jeē steén yā jnūhun ini templo: \p Cájini rō ruhū, te cájini rō ndé ñuu vēji ri. Te vēsú súcuan te máá Yaā ndaā cúu jeē ní tají rúhū vēji ri, te tú vēji ri jeē cuní maá rí. Te tu cájini rō ndese Yaā cúu ya. \v 29 Te máá rí chi jíní rī yā, chi nde nuū maá yá vēji ri, te máá yá ni tají rúhū, achí yá. \p \v 30 Yūcuán na te ni canducú de jnɨɨ de ya. Te ni ɨɨn de tu ní cúu jnɨɨ de ya, chi ná tu quee maá quɨ́vɨ̄ jeē jnɨ́ɨ de ya. \v 31 Te cuehē ñayuu chi ni cacandíje i ya, te ni cacahān i: \p ¿A násūu tée yáha cúu Cristo, Yaā ndétu yó jéē quiji? Chi cuehē ndasɨ́ jniñu jéhnu sáha ya jeē steén yā poder yā. Achí i. \s1 Jeē ní catají de policía jeē jnɨɨ de Jesús \p \v 32 Te ni cajini tēe fariseo jeē súcuan cácahān ñayuu jnūhun ya. Te máá de jíín sútū cácujéhnu, ni catají de policía cándito templo jeē jnɨ́ɨ de ya. \v 33 Te ni cahān Jesús: \p Jecu na quɨvɨ̄ condee rī jiín ró jijnáhan ró. Yūcuán na te nuhun rī nuū Yaā ní tají rúhū vēji ri. \v 34 Te nanducú ró ruhū, te ma nánihīn rō ruhū. Chi ma cúu jinūcoo ró núū cóndee rī. Achí yá. \p \v 35 Yūcuán na te máá tée un ní cacajnūhun jnáhan de: \p ¿Te ndé nuū quihín tēe yáha jeē ma nánihīn yō de? ¿A quíhīn de nuū jnáhan yó hebreo jeē ní cajitē núu cáyūcu ndé nación Grecia? ¿Te á stéén de jnūhun nuū ñáyuu Grecia, chí naún? \v 36 ¿Te na jnūhun cúu jeē ni cáhān de jíín yó jeē nanducú yó de te ma nánihīn yō de, chi ma cúu jinūcoo yó núū cóndee de? Achí tée un jíjnáhan de. \s1 Sɨquɨ̄ ndute jeē cótecu yō nɨɨ́ cáni sáha \p \v 37 Te quɨvɨ̄ sándɨ̄hɨ́ vico ún te cúu vico cáhnu ga. Te quɨvɨ̄ un ní ndocuɨñɨ̄ Jesús, te ni cahān jee ya: \p Núu ndé ñáyuu jnáa ndasɨ́ i tāca jéē váha jeē sáha ri jehē i, nájnūhun jeē jichí i ndute, núu súcuan te na quɨ́vɨ i ndaha ri te coho i ndute, cúu jeē nihín i jeē váha ún. \v 38 Te ñayuu jeē candíje jeē jnáma ri i, chi ini anuá i condee Espíritu Santo, te cuu ya nájnūhun yūte cáne ñuhún jeē sáha ya jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni, nájnūhun cáhán tutu iī. Achí yá. \p \v 39 Te súcuan ni cahān yā jeē ñáyuu candíje jeē jnáma ya i, nihīn i Espíritu Santo. Chi ná tu quee Espíritu ún, chi ná tu ndaa Jesús quinuhun yā nuū ndujéhnu ya. \s1 Jeē ní cacusɨ́ɨn ñayuu sɨquɨ̄ yā \p \v 40 Te sava ñayuu cuehē ún, ná ni cajini sōho i jnūhun yáha, te ni cacahān i: \p Jendaá jeē tée yáha cúu jeē achí tutu jeē quiji de nacani de jnūhun Yaā Dios, achí i. \p \v 41 Te sava ga i ni cacahān: \p Tēe yáha cúu Cristo, Yaā ní tají Yaā Dios. \p Te sava ga i chi ni cacahān i: \p Tuú chi nasūú Galilea quiji Cristo. \v 42 Chi cáhán tutu iī jeē ndé yucūn rey David cacu Cristo, te cacu ya ñuu Belén, ñuu nuū ní cacu máá David. Achí i. \p \v 43 Te súcuan te ni cacusɨ́ɨn ñayuu jeē sɨquɨ́ yā. \v 44 Te sava i cácuni i jnɨɨ i ya, te ni ɨɨn i tu ní jnɨ́ɨ i ya. \s1 Jeē tu ní cácandíje tēe cácujéhnu \p \v 45 Yūcuán na te policía cándito templo tu ní cájnɨɨ de Jesús, te cuanungoo de nuū tāca tée fariseo jiín núū sutú cácujéhnu. Te tēe ún ni cacajnūhún de policía: \p ¿Najehē tu ní quécoo ró jíín de? áchí. \p \v 46 Te ni cacahān policía un: \p Tú cuɨtɨ ni ɨɨn tēe cáhán vāha ndasɨ́ nájnūhun cáhán tēe yúcuan, áchí. \p \v 47 Te ni cacahān tēe fariseo: \p ¿Te á suni nde máá ró jijnáhan ró ní stáhú de naún? \v 48 Ni ɨɨn jnáhan ruhū tēe cácujéhnu jíín tée fariseo, tu cácandíje ri jnūhun cáhán tēe ún, ¿te naun cácandíje máá ró? \v 49 Te ñayuu cuehē yāhá jéē tu cájecūhun ni i ley Moisés, chi jnahnū ndetū i jeē cácandíje i tēe ún, áchí de jíjnáhan de. \p \v 50 Te ni cahān Nicodemo, tēe ni jéhēn nuū yā ɨɨn jecuáā, te suni ɨɨn tēe fariseo cúu de: \p \v 51 Cáhán ley yō jeē ma cúu tee yó cuéchi sɨquɨ̄ ɨɨn tēe, te núu tú xīhna gā cuni sōho yó ndese cáhán de, návāha cucáhnu ni yō na cuēchi ni sáha de. Achí de. \p \v 52 Te ni cacahān jiín de: \p Te róhó, ¿á suni nde Galilea vēji ró jéē cahán rō jehē tēe ún? Nanducú váha ró núū tútu iī te cuni rō jeē ndé Galilea tu quénda cuɨtɨ ni ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios. Achí jíín de. \v 53 Te cuanungoo de ná vehe ná vehe de. \s1 Jnūhun ñahan ní casɨ́quɨ́ ndéē jnáhan \c 8 \p \v 1 Te ni caa Jesús cuahān yā yucu Olivos. \v 2 Te jeē cuácundijin ɨnga quɨvɨ̄, te ni ndee tucu ya templo. Te ndɨhɨ ñayuu ni quecoo i nuū yā. Te ni cucōo ya, te ni steén yā jnūhun nuū i. \v 3 Yūcuán na te tēe cástéén tutu ley Yaā Dios jiín tée grupo fariseo, ni quecoo de jíín ɨɨn ñahan jeē ní canihīn de ña jeē casɨ́quɨ́ ndéē ña. Te ni cajeni de ña mēhñú. \v 4 Te ni cacahān de jíín yá: \p Maestro, ni canihīn ná ñahan yáha jéē casɨ́quɨ́ ndéē ña. \v 5 Te ley Moisés ndácu jniñu nuū yō jeē cuáha yó yúū xinī ñahan cásáha súcuan návāha cuu ña. Te máá ní, ¿ndese cáhán ni? \p \v 6 Te súcuan ni cacahān de jeē cájito ndee de ya núu cuatáhú yá jeē cahán ley un, chi núu tuú te caquin de cuēchi sɨquɨ̄ yā. Te Jesús ni jīta ndeyɨ ya, te ni tee ya nuū ñúhun jíín xínī ndáha ya. \v 7 Te jeē cácajnūhun cácajnūhún de ya, te ni ndonehen ya maá yá, te ni cahān yā jiín de: \p Núu ndé ɨɨn máá ró tú na cuēchi ró, te xīhna gā maá ró cuāha yuū xinī ña núu súcuan, áchí yá. \p \v 8 Te ni jīta ndeyɨ tucu ya, te ni tee tucu ya nuū ñúhun. \v 9 Te nuū ní cajini de jeē súcuan ni cahān yā, te ni cajecūhun ni de jeē suni cáhīyo cuēchi de. Te ná ɨɨn ná ɨɨn de ni quendacoo de cuahān de, xīhna gā tēe jéhnu ga te nde nuū ní ndɨhɨ na. Te ni ndōo máá ɨɨn na Jesús jiín ñahan índichi mēhñú un. \v 10 Te ni ndonehen tucu ya maá yá, te tuá ni ɨɨn tēe un ní jíto ya, chi máá na ñahan ún. Te ni cahān yā jiín ña: \p ¿Ndé chi cuángoo tēe cájequin cuēchi sɨquɨ̄ rō? ¿A tú ni ɨɨn de ní ndónda cahān gā cuēchi sɨquɨ̄ rō? \p \v 11 Te ni cahān ña: \p Tú ni ɨɨn de, áchí ña. \p Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín ña: \p Ni ruhū, ma cahán rī cuēchi sɨquɨ̄ rō. Cuáhán te ma sáha ga rō cuēchi, áchí yá. \s1 Jesús cúu máá luz jeē steén ini anuá ñayuu \p \v 12 Te ɨnga jínu ni cahān Jesús jiín ñáyuu: \p Máá rí cúu nájnūhun luz jeē steén ini anuá ñayuu ñayɨ̄vɨ́, jeē sáha jeē jécūhun ni i sɨquɨ̄ Yaā Dios. Ñayuu candíje ruhū chi ma cáca i nájnūhun nuū néē, chi sa suhva conevāha i luz ini anuá i jeē sáha jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni. \p \v 13 Yūcuán na te ni cacahān tēe fariseo jiín yá: \p Róhó chi cáhán rō jnūhun jehē maá ró, te tu jéjníñu jnūhun cáhán rō. \p \v 14 Te ni cahān Jesús jiín de jíjnáhan de: \p Vēsú cáhán rī jehē maá rí, te íyó ndáā jnūhun cáhán rī. Chi jíní rī ndé nuū véji ri jiín ndé nuū quihín rī. Te róhó tu cájini rō ndé nuū véji ri ni ndé nuū quihín rī. \v 15 Máá ró chi cuenta ñayuu ñayɨ̄vɨ cásándaā rō sɨquɨ̄ jnúhun cáhán rī. Te ruhū chi tu sándaā mañúhún rí sɨquɨ̄ ni ɨɨn ñayuu. \v 16 Te núu sándaā rī sɨquɨ̄ i, te ndaā sáha ri, chi tu sáha máñúhún rí, chi sándaā rī nde jiín máá Tátá rī, Yaā ní tají rúhū vēji ri. \v 17 Te yósó núū tútu ley cánevāha ró jéē núu ɨnuú cácahān uū testigo, te jíni ñúhún cuatáhú ró jeē cácahān, chi íyó ndáā jnūhun ún. \v 18 Núu súcuan te ruhū cúu ɨɨn jeē cahán ndaā rī jehē rī. Te ɨnga jeē cahán ndaā jehē rī cúu máá Tátá rī, Yaā ní tají rúhū. Achí yá. \p \v 19 Te ni cacahān de jíín yá: \p ¿Ndé nuū ndeé Tátá rō? \p Te ni cahān Jesús: \p Tu cájini rō ruhū ni Tátá rī. Te núu jeē cájini rō ruhū, suni cuni rō Tatá rī nuú. \p \v 20 Tāca jnúhun yáha ní cahān Jesús jeē steén yā ini templo nuū cáyūcu yéjnū jeē cásocō i xūhún. Te tú ni ɨɨn de ní jnɨ́ɨ de ya, chi ná tu quee maá quɨ́vɨ̄ jeē jnɨ́ɨ de ya. \s1 Jeē ni cáhān yā jeē ma cúu jinūcoo de nuū cóndee yā \p \v 21 Te ni cahān tucu Jesús jiín de: \p Ruhū chi quihīn rī, te nanducú ró rúhū, te ma nánihīn rō ruhū, chi quendōo cuēchi ró sɨquɨ̄ rō quɨvɨ̄ cúū rō. Te jeē yúcuan má cúu jinūcoo ró núū quihín rī, achí yá. \p \v 22 Yūcuán na te tēe hebreo un ní cacahān maá de: \p ¿A cahni tēe yáha máá de, te jeē yúcuan cáhán de jeē ma cúu jinūcoo yó núū quihín de, chí naún? Achí de. \p \v 23 Te ni cahān yā: \p Máá ró jijnáhan ró chi ñayɨ̄vɨ yáha véjicoo ró, te ruhū chi nde andɨvɨ́ véji ri. Máá ró cácuu ñayuu ñayɨ̄vɨ yáha, te ruhū chi nasūu tée ñayɨ̄vɨ yáha cúu ri. \v 24 Jeē yúcuan ní cahān rī jeē quendōo cuēchi ró sɨquɨ̄ rō quɨvɨ̄ cúū rō. Chi núu ma candíje ró jéē maá rí cúu Cristo, te quendōo nahín cuéchi ró sɨquɨ̄ rō quɨvɨ̄ cúū rō. Achí yá. \p \v 25 Te ni cacajnūhún de ya: \p Núu súcuan ¿te ndé ɨɨn cúu ró? \p Te ni cahān yā: \p Je ni cachi ri nuū rō nde xīhna ñúhún ndé ɨɨn cúu ri. \v 26 Te íyó cuéhē gā jnūhun cuu cahān rī jiín ró te sándaā rī sɨquɨ̄ rō. Te ma cahán rī, chi ini ñayɨ̄vɨ yáha cáhán rī maá‑ni jnūhun jeē ní jini ri ni cahān Yaā ní tají rúhū vēji ri. Te máni jnūhun ndaā cahán yā. Achí yá. \p \v 27 Te tu ní cájecūhun ni de jeē cahán yā jnūhun Tátá yā andɨvɨ́ jíín de. \v 28 Jeē yúcuan ní cahān gā yā: \p Nde na yáha jeē cáta caa ró rúhū, Yaā ní nduu tēe, jicā cruz, yūcuán na te cuni rō ndé ɨɨn cúu ri. Te cuni rō jeē tú na vé sáha ri jeē maá rí, chi cáhán rī maá‑ni jnūhun ni steén Tatá rī nuū rī. \v 29 Chi máá Tátá rī, Yaā ní tají rúhū, ndéé yá jiín rí. Te tu stóo máñúhún yá ruhū, chi níní sáha ri jniñu jeē nújnahan ni maá yá. Achí yá. \p \v 30 Te jeē ni cáhān yā jnūhun yáha, te cuehē ñayuu ni cacandíje i ya. \s1 Sɨquɨ̄ ndé‑ni cúu sēhe Yaā Dios jiín séhe jexeén \p \v 31 Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín jnáhan ñuu yā hebreo jeē ní cacandíje i ya: \p Te núu cuɨñɨ nīhin ró jíín jnúhun stéén rī nuū rō, te cuu ndije ró ñáyuu scuáha jíín rí. \v 32 Te jecūhun ni rō jnūhun ndaā, te jnūhun ndaā un sáha jeē nduu libre rō nuū jeē yɨ́hɨ ró ndaha. \p \v 33 Te ni cacahān i jíín yá: \p Sēhe yucūn Abraham cácuu ri, te tu cáyɨhɨ cuɨtɨ rī ndaha ni ɨɨn. ¿Te ndese cúu jeē cahán rō jeē nduu libre rī núu súcuan? \p \v 34 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē tāca ñáyuu casáha cuēchi, tu íyó libre i, chi yɨ́hɨ i chīji cuēchi jeē jejníñu cāhá i nuū. \v 35 Te ñayuu jejníñu cāhá, chi tu cúu i ɨɨn jnáhan ñayuu vehe nuū jejníñu i. Te ɨɨn sēhe chi sa suhva cúu ndije i jnáhan ñayuu vehe ún. \v 36 Núu súcuan te máá rí jeē cúu Sēhe Yaā Dios, núu sáha ri jeē tuá cuajníñu cāhá ró nuū cuéchi, núu súcuan te nduu libre ndije ró jíjnáhan ró, te cuu ró séhe ya. \v 37 Te jíní rī jeē séhe yucūn Abraham cácuu ró, te vēsú súcuan te cácuni rō cahni rō ruhū, chi tu cájetáhú ró jnūhun cáhán rī. \v 38 Ruhū chi cáhán rī jnūhun jeē ni stéén Tatá rī nuū rī. Te máá ró chi cásáha ró jniñu jeē ni cáhān tatá maá ró jijnáhan ró. Achí yá. \p \v 39 Te ni cacahān i: \p Sēhe yucūn Abraham cácuu ri. \p Te ni cahān Jesús: \p Núu jeē candíje ró nájnūhun ni candíje Abraham návāha cuu ndije ró yúcūn de, yūcuán na te jniñu váha ni sáha de suni sáha máá ró nuú. \v 40 Te vijna chi cácuni rō cahni rō ruhū, vēsú ni cahān rī jiín ró tāca jnúhun ndaā ni steén Tatá rī nuū rī. Te Abraham chi tu ní sáha cuɨtɨ de súcuan. \v 41 Máá ró chi ɨnuú cásáha ró jíín tátá maá ró. Achí yá jiín i. \p Yūcuán na te ni cacahān i: \p Máá rí chi tu cácuu ri sēhe ndáhú jéē tu tátá. Chi íyó ɨɨn‑ni tátá rī, te Yaā Dios cúu ya. \p \v 42 Te ni cahān Jesús: \p Núu Yaā Dios cúu ndije tátá rō, te coo manī rō jiín rí nuú. Chi nde nuū Yaā Dios ni quenda ri vēji ri. Te tú vēji ri jeē cuní maá rí, chi máá yá ni tají rúhū. \v 43 ¿Te najehē tu cájecūhun ni rō jnūhun cáhán rī núu súcuan? Suu sɨquɨ̄ jeē tu cácuni rō chusóhó ró jnúhun nácani ri. \v 44 Máá ró jijnáhan ró chi tátá rō cúu jexeén. Te cácuni rō sáha ró máá jéē cuní tatá rō ún. Máá jéxeén ni jehni ndɨ̄yɨ nde jeē xíhna ñúhún. Te tu ní íin cuɨtɨ jiín jnúhun ndaā, te tú cuɨtɨ na jnūhun ndaā cahán. Te jeē cahán jexeén jnūhun stáhú cúu jeē súcuan cáa máá. Chi máá un cúu jeē ndíso jnūhun stáhú, te máá un cúu jeē ní squéjéé ndɨhɨ jnūhun stáhú. \v 45 Te ruhū chi cáhán rī jnūhun ndaā, te jeē yúcuan cúu jeē tu cácandíje ró rúhū. \v 46 Te ni ɨɨn ró ma nihín rō cuēchi sɨquɨ̄ rī, chi tú cuɨtɨ na cuēchi ri. Te máni jnūhun ndaā cahán rī, ¿te naun tu cácandíje ró rúhū? \v 47 Ñayuu cácuu sēhe Yaā Dios, chi cáchusóhó i jnūhun Yaā Dios. Te nasūu séhe Yaā Dios cácuu ró, te jeē yúcuan tu cácuni rō chusóhó ró. Achí yá jiín de. \s1 Iyó Jesús nde ná tu coo Abraham \p \v 48 Yūcuán na te ni cacahān jnáhan ñuu yā hebreo un: \p Ndaā cácahān rī jeē canéé ró nájnūhun ñayuu Samaria, te ñúhun tachī ini rō. \p \v 49 Te ni cahān Jesús: \p Tu ñúhun tachī ini rī, chi yɨ́ñúhún rí jiín Tátá rī. Te máá ró jijnáhan ró chi tu cáhīyo yɨ́ñúhún ró jiín rí. \v 50 Máá rí tu ndúcú rí jeē cujéhnu ri. Iyó ɨɨn jeē sáha jeē cujéhnu ri, te máá yá sándaā sɨquɨ̄ jnúhun cácahān rō. \v 51 Jendaá cahán rī jiín ró, núu ndé ñáyuu squícu jnūhun cáhán rī, ma cúū cuɨtɨ i. Achí yá. \p \v 52 Te tēe hebreo un tu ní cájecūhun ni de, te ni cacahān de: \p Vijna te ni cacucáhnu ni rī jeē ñúhun ndije tachī ini rō. Chi Abraham jiín táca tée ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, ni cajihī de. Te róhó cáhán rō, núu ndé vé squícu jnūhun cáhán rō, te ma cúū cuɨtɨ i, áchí ró. \v 53 ¿Te chí jéhnu ga rō vēsú jií yō Abraham naún? Chi ni jihī de, te suni ni cajihī tāca tée ni canacani jnūhun ya. ¿Te ndé ɨɨn ga sáha ró máá ró núu súcuan? Achí de. \p \v 54 Te ni cahān Jesús: \p Núu ruhū sajéhnu ri maá rí, te tu níhín jníñu. Máá Tátá rī cúu jeē sajéhnu ruhū. Te cácahān rō jeē maá yá cúu Yaā Dios maá ró. \v 55 Te vēsú súcuan te tu cájini rō ndese Yaā cúu ya. Te ruhū chi jíní rī yā. Te núu cahān rī jeē tu jíní rī yā, te cuu ri tēe stáhú nájnūhun máá ró jijnáhan ró. Te tuú chi jíní ndije ri yā, te squícu ri jnūhun cáhán yā. \v 56 Te jíí rō Abraham ni cusɨɨ̄ ni de jeē coto de quɨvɨ̄ quéē rī. Te je ni jito de, te ni jito ri jeē ní cusɨɨ̄ ndasɨ́ ni de. Achí yá. \p \v 57 Yūcuán na te ni cacahān tēe hebreo un jíín yá: \p Ni ná tu coo ró uū xico uxī cuiyā, ¿te ndese cúu jeē cahán rō jeē ní jito ró núū Abraham? achí de. \p \v 58 Te ni cahān Jesús: \p Jendaá cahán rī jiín ró jeē nde ná tu cacu Abraham te je íyó rí, achí yá. \p \v 59 Yūcuán na te ni caquihin de yuū jeē cuáha de xinī yā. Te Jesús chi ni quenda sāhi yá ni yāha ya mēhñú de, ni quenda ya ini templo cuahān yā. \s1 Jeē ní nasávāha ya ɨɨn tēe ni cacu cuáá \c 9 \p \v 1 Te jeē jíca Jesús cuahān yā, te ni jito ya nuū ɨɨn tēe ni cacu cuáá. \v 2 Te tēe cáscuáha jíín yá ni cacajnūhún de ya: \p Maestro, ¿naun ni cacu cuáá tée yáha? ¿A cuéchi tátá de náná de cúu, chí cuéchi máá de cúu, chí naún? \p \v 3 Te ni cahān Jesús: \p Nasūu cuéchi máá de, ni nasūu cuéchi tátá de náná de cúu jeē ní cacu de súcuan, chi sa suhva návāha cuni ñayuu jniñu jéhnu sáha Yaā Dios jiín de. \v 4 Níní jéē cúu nájnūhun nduú ini ñayɨ̄vɨ́, te cánuú sáha ri jniñu Yaā ní tají rúhū. Chi quee tiempo jeē coo nájnūhun jecuáā, jeē tuá cuu sájniñu ni ɨɨn. \v 5 Níní jéē iyó rí ini ñayɨ̄vɨ́ te cúu ri luz jeē cúndijin ini anuá ñayuu ñayɨ̄vɨ́, návāha jecūhun ni i sɨquɨ̄ Yaā Dios. Achí yá. \p \v 6 Te ná ni cahān yā súcuan, te ni tesɨ̄hɨ yá nuū ñúhun, te ni sáha ya ndehyū jiín tésɨ̄hɨ yá un, te ni tee ya sɨquɨ̄ tɨ́nūu tée cuáá un. \v 7 Te ni cahān yā jiín de: \p Cuáhán núū pila Siloé te nacate ró tɨ́nūu ró, achí yá. Te jnūhun Siloé cuní cahān, ndute ní cascáca de ni quee. \p Yūcuán na te cuahān de, te ni nacate de tɨnūú de, te ni ndundijin‑ni, te ni nandicó de vēji de. \v 8 Yūcuán na te ñayuu yúcu yajni jíín de, jíín ñáyuu jeē ní cajito jeē cúu de tēe cuáá, ni cacajnūhun jnáhan i: \p ¿A násūu tée yáha cúu jeē ndeé-ni yāhá te jícán caridad? \p \v 9 Te sava i ni cacahān: \p Suu de cúu. \p Te sava ga i ni cacahān: \p Nasūú de cúu, te súcuan cúní coto de. \p Te máá de chi ni cahān de: \p Suu ri cúu. \p \v 10 Yūcuán na te ni cacajnūhún i de: \p ¿Te ndese cúu jeē ní nanune tɨnūu ró núu súcuan? \p \v 11 Te ni cahān de: \p Tēe nání Jesús ni sáha de ndehyū, te ni tee de tɨnūu rí, te ni cahān de jíín rí: Cuáhán núū pila Siloé te nacate ró tɨ́nūu ró. Te ni jehēn rī, te ni nacate ri, te ni nanune‑ni tɨnūu rí, achí de. \p \v 12 Yūcuán na te ni cacajnūhún i de: \p ¿Ndé nuū íne tēe ún? áchí i. \p Tu jíní rī, achí de. \s1 Jeē ní castíchí tēe fariseo tēe ni cacu cuáá \p \v 13 Yūcuán na te ni cajendeca i tēe ni īyo cuáá un núū tée grupo fariseo. \v 14 Te quɨvɨ̄ ndétātu cúu jeē ni sáha Jesús ndehyū jeē ní nanune ya tɨnūú de. \v 15 Te tēe fariseo un ní cacajnūhún tucu de tēe ún ndese ni nanune tɨnūú de. Te ni cahān de: \p Ni tee de ndehyū sɨquɨ̄ tɨnūu ná, te ni nacate ná, te ni ndundijin‑ni tɨnūu ná, achí de. \p \v 16 Yūcuán na te ni cacahān sava tēe fariseo: \p Tēe ún chi nasūu ndé nuū Yaā Dios vēji de, chi tu née iī de quɨvɨ̄ ndétātú. \p Te sava ga de chi ni cacahān: \p ¿Ndese cuu sáha tēe un táca jniñu jéhnu yáha te núu tēe íyó cuéchi cúu de? \p Te ni cacusɨ́ɨn de sɨquɨ̄ yā. \v 17 Te ni cacajnūhún tucu de tēe ni īyo cuáá un: \p Róhó, ¿ndese cáhán rō sɨquɨ̄ tée ni nanune tɨnūu ró núu súcuan? \p Te máá de ni cahān de: \p Ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios cúu de, áchí de. \p \v 18 Te tēe hebreo un chi tu ní cácandíje de jeē ni íyo cuáá tée ún te ni ndundijin tɨnūú de. Te ni cacana xinī tatá de náná de. \v 19 Te ni cacajnūhún de: \p ¿A yáha cúu sēhe ro jéē ní cacu cuáá cácahān rō? Núu súcuan ¿te ndese ni ndundijin tɨnūú de vijna? áchí. \p \v 20 Te ni cacahān tatá de náná de: \p Suu sēhe ri cúu tēe yáha jéē ní cacu cuáá. \v 21 Te tu cájini rī ndese ni ndundijin tɨnūú de vijna, ni tu cájini rī ndé tée ni nanune tɨnūú de. Cajnūhun ró maá de, chi je jéhnu de, te na cáchi máá de. \p \v 22 Súcuan ni cacahān tatá de náná de, chi cáyūhú de cájito de jnáhan de tēe hebreo. Chi je ni casándaā tēe un jéē núu ndé ñáyuu cachi i jeē Jesús cúu Cristo, Yaā ní tají Yaā Dios, te quenehen de i jeē ma cúu ga quɨ̄vɨ i ini vehe iī sinagoga. \v 23 Jeē yúcuan ní cacahān tatá de náná de: Cajnūhun ró maá de, chi je jéhnu de. \p \v 24 Yūcuán na te tēe hebreo un ní cacana tucu de tēe ni īyo cuáá un. Te ni cacahān de jíín: \p Cachi cají ró nuū rī, jíto jínúū Yaā Dios. Chi cájini rī jeē tée íyó cuéchi cúu tēe ni nanune tɨnūu ró. \p \v 25 Yūcuán na te ni cahān de: \p Tu jíní na núu íyó cuéchi de, chí naún. Te íyó ɨɨn jeē jiní ná, cúu jeē tēe cuáá ní cuu ná, te vijna chi ni ndundijin tɨnūu ná. Achí de. \p \v 26 Te ni cacajnūhún tucu de: \p ¿Ndese ni sáha de jíín ró? ¿Ndese ni nanune de tɨnūu ró núu súcuan? \p \v 27 Te ni cahān de: \p Je ni cuu ni castūhun ná nuū ní, te tu ní cácuni ní cuatáhú ní. ¿Te najehē cácuni ni jéē cáchi tucu ná núū ní? ¿Te chí suni cácuni ni jíjnáhan ní candíje ní yá naún? \p \v 28 Yūcuán na te ni cacahān neé jíín de, te áchí: \p Máá ró chi cándíje ró tée ún, te máá rí chi cácandíje ri Moisés. \v 29 Te cájini rī jeē ni cáhān Yaā Dios jiín Moisés. Te tēe yúcuan, ni tu cájini rī ndé nuū véji de. \p \v 30 Te ni cahān tēe ni īyo cuáá: \p Náā ni na jéē cácahān ni jéē tu cájini ní jeē véji de nuū Yaā Dios, vēsú ni nanune de tɨnūu ná. \v 31 Te cájini yō jeē Yaā Dios tu jíni nahín yá jeē cájicān ñayuu iyó cuéchi. Chi jíni nahín yá nuū maá‑ni ñayuu jeē cáchiñúhún i ya te cásáha i jeē cuní yā. \v 32 Te nɨ́ɨ́ véji yó te tu ní jíni sōho cuɨtɨ yō jeē ɨ́ɨn tēe nanune de tɨnūú ɨnga tēe ni cacu cuáá. \v 33 Te núu nasūu ndé nuū Yaā Dios vēji tēe ún, te ma cúu cuɨtɨ sáha de ɨɨn jniñu súcuan. Achí de. \p \v 34 Te ni cacahān tēe hebreo un: \p Róhó chi íyó ndasɨ́ cuéchi ró ndé quɨvɨ̄ ní cacu ró, ¿te á máá ró steén nuū rī naún? áchí. \p Te ni caquenehen tēe un yátā vehe iī sinagoga. \s1 Sɨquɨ̄ ñayuu cáhīyo cuáá ánuá \p \v 35 Te ni jini jnūhun Jesús jeē ní caquenehen de tēe ún. Te ni nihīn jnáhan ya jiín de, te ni cahān yā jiín de: \p ¿A cándíje ró Séhe Yaā Dios? \p \v 36 Te ni cahān de: \p ¿Ndé ɨɨn cúu ya návāha candíje ná yá? \p \v 37 Te ni cahān Jesús: \p Je ni jito ró núū yā, te suu cúu ruhū jeē cahán jiín ró, achí yá. \p \v 38 Yūcuán na te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā, te ni cahān de: \p Cándíje ná jéē nihín cúu Jitoho ná. \p \v 39 Te ni cahān Jesús: \p Vēji ri ini ñayɨ̄vɨ yáha jéē sándaā rī sɨquɨ̄ ñáyuu. Chi ñayuu jeē nájnūhun cácuáá ánuá, ndundijin ini anuá i jeē jécūhun ni i sɨquɨ̄ rī. Te ñayuu jeē jéni ni i jeē cájecūhun ni i, nájnūhun nducuáá ánuá i. Achí yá. \p \v 40 Te sava tēe fariseo jeē cáhīin jiín yá, ná ni cajini de jnūhun yáha, te ni cacahān de jíín yá: \p ¿Te chí jéni ni rō jeē suni tēe tu cájecūhun ni cácuu máá rí naún? \p \v 41 Te ni cahān Jesús: \p Núu jeē cácuu ró tée tu jécūhun ni nuú, te ma cóo cuēchi ró. Te sɨquɨ̄ jeē ní cacahān rō jeē cájecūhun ni rō, te tu cájetáhú ró, jeē yúcuan condee cuēchi sɨquɨ̄ rō. \s1 Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ lanchi \c 10 \p \v 1 ’Jendaá cahán rī jiín ró, núu yɨ́hɨ lanchi ini corral cánevāha cáhnu ñayuu, te núu ndé tée tu quɨ́vɨ de ichi yéhyɨ́ corral un, chi sa suhva ɨnga lado cáa de quɨ́vɨ de, tēe un cúu ñacuīhná, chi vēji jeē sacuíhná. \v 2 Te tēe quɨ́vɨ ichi yéhyɨ́, chi tēe un cúu pastor ndíto lanchi. \v 3 Te tēe ndíto yéhyɨ́, núne de te quɨ́vɨ tēe ún. Te lanchi de cánacuni tɨ̄ tachī de. Te cána de sɨ́hvɨ́ lanchi máá de, te táva de tɨ. \v 4 Te núu ni tava de ndɨhɨ lanchi máá de, te yósnúu de nuū tɨ̄ cuahān de. Te lanchi un cándiquīn tɨ̄ de, chi nácuni tɨ̄ tachī de. \v 5 Te ma cóndiquīn tɨ̄ yatā ɨnga tēe, chi sa suhva cunu tɨ coto tɨ de, chi nácuni tɨ̄ jeē nasūu jítoho tɨ̄ cúu. \p \v 6 Jnūhun yátá yáha ní cahān Jesús jiín ñáyuu, te tu ní cájecūhun ni i na jnūhun cúu jeē ni cáhān yā. \s1 Jesús cúu máá pastor vāha \p \v 7 Yūcuán na te ni cahān gā Jesús jiín i: \p Jendaá cahán rī jiín ró: Máá rí cúu nájnūhun yéhyɨ́ corral nuū quɨ́vɨcoo ñayuu cácuu nájnūhun lanchi ri. \v 8 Tāca tée jeē tu ní tájí Yaā Dios, jeē ní quijicoo de nde ná tu quee rī, cácuu de nájnūhun ñacuīhná, chi tu ní cástéén de jnūhun ndaā. Te ñayuu cácuu nájnūhun lanchi ri, tu ní cájetáhú i de. \v 9 Máá rí cúu nájnūhun yéhyɨ́. Te ñayuu jeē jiín máá rí quɨ́vɨcoo, jnama ri i. Te cuu i nájnūhun lanchi jeē ndɨ́vɨcoo tɨ nuū yɨ́hɨ vāha tɨ, te quéndacoo tɨ nuū cáji vāha tɨ. \p \v 10 ’Tēe cuíhná chi máni vēji de jeē sacuíhná de lanchi, te cahni de, te snáā de. Te ruhū chi vēji ri návāha cotecu ñayuu cácuu lanchi ri, te nde yōhyo vāha ndetū coo i. \v 11 Máá rí cúu máá pastor vāha. Te pastor vāha chi ndíto vāha de lanchi de, vēsú nde cuu de jeē sɨquɨ́ tɨ̄. \v 12 Te ɨɨn tēe yɨ́yāhu, nasūú pastor tɨ̄ cúu de, chi nasūú lanchi máá de cúu tɨ. Te núu jíto de jeē véji yɨhɨ̄, te stóo de lanchi, te jínu de cuahān de. Te yɨhɨ̄ chi jnɨ́ɨ tɨ lanchi, te sáha tɨ jeē jité núu lanchi. \v 13 Te tēe yɨ́yāhu ún chi jínu de cuahān de sɨquɨ̄ jeē lanchi tátú cúu jeē ndíto de, te jeē yúcuan tu cúndáhú ni de tɨ. \p \v 14 ’Máá rí cúu máá pastor vāha. Te jíní rī tāca ñáyuu cácuu nájnūhun lanchi ri, te máá i cájini i ruhū. \v 15 Te yāha cúu nájnūhun jeē Tatá rī jiní yā ruhū, te máá rí jiní rī Tatá rī. Te cuu rī jeē sɨquɨ́ ñayuu cácuu lanchi ri. \v 16 Te suni íyó gá ñayuu jeē cácuu lanchi ri, te sɨ́ɨn sɨ́ɨn ñayuu cácuu i. Te cánuú jéē suni condeca ri ñayuu ún. Te cuatáhú i jnūhun cáhán rī. Te coyūcu cáhnu‑ni ndɨhɨ ñayuu candíje, te coo ɨɨn‑ni pastor i. \p \v 17 ’Te Tátá rī manī ndasɨ́ yá jiín rí sɨquɨ̄ jeē jéhe ri maá rí jeē cúū rī jehē ñayuu, te natecu tucu ri. \v 18 Ni ɨɨn ma cúu cahni ruhū, chi máá rí cúu jeē jéhe jnūhun cuu rī. Jeē cachí máá rí te cuu rī, te jeē cachí máá rí te natecu rī, chi súcuan íyó poder rī. Súcuan ni cahān Tatá rī jeē sáha ri. Achí yá. \p \v 19 Te jeē ní cajini jnáhan ñuu yā hebreo jnūhun yáha, te ni cacusɨ́ɨn tucu i. \v 20 Te cuehē i ni cacahān: \p ¿Naun cáchusóhó ró jeē cahán de? Chi ñúhun tachī ini de, te ni tɨ̄vɨ xínī de. \p \v 21 Te sava ga i ni cacahān: \p Tu súcuan cáhán tēe ñúhun tachī ini, nájnūhun cáhán tēe yáha. Te tēe ñúhun tachī ini, ¿á cuu nanune de tɨnūu tée cuáá naún? Achí. \s1 Jeē ní casquéhichī i Jesús \p \v 22 Te tiempo míjin cúu, te ñuu Jerusalén cánasáha ñayuu vico jeē cánucūhun ni i quɨvɨ̄ ní cuhiī templo cáhnu. \v 23 Te jíca cuu Jesús ini templo, ini corredor jeē naní Salomón. \v 24 Te jnáhan ñuu yā hebreo ni cacutútú i nuū yā, te ni cacahān i: \p ¿Nasaa ga quɨvɨ̄ sáha ró jéē ma cucáhnu ni rī? Cachi cají núū rī jijnáhan ri núu máá ró cúu Cristo. \p \v 25 Te ni cahān Jesús: \p Je ni castūhun rí nuū rō, te tu ní cácandíje ró. Tācá jniñu jeē ní tejníñu Tátá rī ruhū sáha ri, yūcuan stéén cají jéē maá yá ni tají rúhū. \v 26 Te tu cácandíje ró, chi nasūú lanchi ri cácuu ró, nájnūhun je ni cahān rī jiín ró. \v 27 Ñayuu cácuu lanchi ri, chi nácuni i jeē maá rí cúu jeē cahán jiín i. Te jíní rī i, te cándiquīn i ruhū. \v 28 Te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni sáha ri, te ma jnahnú ndetū cuɨtɨ i. Te ni ɨɨn ma cúu quende i ndaha ri. \v 29 Máá Tátá rī ni squɨ́vɨ ya i ndaha ri. Te cújéhnu ga maá yá vēsú tāca gá. Te ni ɨɨn ma cúu quende i ndaha ya. \v 30 Máá rí jiín Tátá rī, chi ɨɨn‑ni cúu ri, achí yá. \p \v 31 Yūcuán na te jnáhan ñuu yā hebreo ni caquihin tucu de yuū jeē cuáha de xinī yā. \v 32 Te ni cahān yā jiín de: \p Ni steén rī cuehē jniñu váha nuū rō jeē ni sáha ri jiín poder Tatá rī. ¿Te á sɨ́quɨ̄ jeē ni sáha ri jniñu váha cúu jeē cuáha ró yúū xinī rī núu súcuan? Achí yá. \p \v 33 Te ni cacahān de jíín yá: \p Nasūu sɨ́quɨ̄ jeē ni sáha ró jniñu váha cúu jeē cuáha ri yuū xinī rō, chi sɨquɨ̄ jeē cahán ndevāha ró jéē achí ró jeē ɨnuú cúu ró jíín Yaā Dios. Chi tēe‑ni cúu ró, te sáha ró jéē ɨnuú cúu ró jíín Yaā Dios. Achí de jíín yá. \p \v 34 Te ni cahān Jesús: \p Yósó núū tútu ley cánevāha ró jéē ni cáhān Yaā Dios: Nájnūhun yaā cácuu ró, áchí Yaā Dios, achí tutu. \v 35 Chi ñayuu jeē ní cajetáhú jnúhun ya, ni cahān yā jeē cácuu i nájnūhun yaā. Te cájini yō jeē ma cúu cahān yō jeē tú ndaā jnūhun cáhán tutu iī. \v 36 Núu súcuan ¿te naun cácahān rō jeē jnúhun ndevāha cúu jeē ni cáhān rī jeē Séhe Yaā Dios cúu ri? Chi máá Yaā Dios ni jeni ya ruhū sɨquɨ̄ jníñu iī, te ni tají yá ruhū vēji ri ini ñayɨ̄vɨ́. \v 37 Núu tu sáha ri jniñu sáha Tátá rī, núu súcuan te ma candíje ró rúhū. \v 38 Te núu sáha ri, te vēsú tu cácandíje ró rúhū, te na cándíje ró sɨ́quɨ̄ jniñu sáha ri ún. Te súcuan te cucáhnu ni rō jeē ɨɨn‑ni cúu Tátá rī jiín rí, te ɨɨn‑ni cúu ri jiín Tátá rī. Achí yá. \p \v 39 Yūcuán na te cánducú tucu de jnɨɨ de ya. Te ni ndoñúhún‑ni ya cuahān yā. \p \v 40 Te cuanuhun yā yūte Jordán ichi núū cáne niāndii, nuū ni íne Juan ni scuándute de. Te ni condee yā yūcuán. \v 41 Te ni quijicoo cuehē ñayuu nuū yā, te ni cacahān i jíín táca jnáhan i: \p Ndaā chi vēsú tu ní sáha Juan ni ɨɨn jniñu jéhnu, te ni cundaā ndɨhɨ jnūhun ni cahān de sɨquɨ̄ ndese sáha tēe yáha. Achí i. \p \v 42 Te cuehē ñayuu jeē ni jéngoo nuū yā yūcuán, ni cacandíje i ya. \s1 Jeē ni jíhī Lázaro \c 11 \p \v 1 Te ni īyo ɨɨn tēe cúhú, nání de Lázaro. Te máá de jíín cuáha de María jiín Marta, cácuu de ñayuu ñuu Betania. \v 2 Te María un jéē cúu cuāha Lázaro, suu ña cúu jeē ní chihi aceite perfume jehē Jitoho yō, te ni nasíchí ña jíín ixi xíní ña. \v 3 Te ndɨndúú cuáha de un ní catají ña jnūhun cuahān nuū Jesús: \p Tēe jeē maní ni jíín, cúhú de, áchí ña, áchí mozo. \p \v 4 Te ná ni jini Jesús jnūhun, te ni cahān yā: \p Cuehyɨ̄ yáha chi nasūu cuéhyɨ̄ jeē ví cuu de cúu. Chi sa suhva sáha Yaā Dios jeē cuni ñayuu ndese cújéhnu ya. Chi ruhū, Sēhe Yaā Dios, jiín cuéhyɨ̄ yáha te stéén rī jeē suni cújéhnu máá rí. Achí yá. \p \v 5 Te manī Jesús jiín Marta jiín cúhū ña jíín Lázaro. \v 6 Te vēsú súcuan te nuū ni níhīn yā jnūhun jeē cuhú de, te ni quendōo ya uū gā quɨvɨ̄ nuū ndeé yá un. \v 7 Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá: \p Na quíhín tucu yó región Judea. \p \v 8 Te tēe cáscuáha un ní cacahān de jíín yá: \p Maestro, ná tu cuu quɨvɨ̄ jeē ní canducú jnáhan yó hebreo cuāha de yuū xinī ní. ¿Te cúní ni quíhīn tucu ní yúcuan naún? Achí de. \p \v 9 Te ni cahān Jesús: \p Ma cúu cahni ñayuu ruhū núu ná tu quee maá quɨ́vɨ̄ cuu rī. Chi jeē iyó rí ñayɨ̄vɨ yáha cúu nájnūhun jeē iyó úxī uū hora ɨɨn nduú. Te jeē sáha ri jeē cuní Yaā Dios, cúu ri nájnūhun tēe jeē jíca nduú, te tu cáchihi de jehē de, chi cúndijin nuū de ñayɨ̄vɨ yáha. \v 10 Te tēe jeē tu sáha jeē cuní Yaā Dios, chi nájnūhun jíca de jecuáā, te nájnūhun cáchihi de jehē de, chi tu cúndijin ini anuá de. Achí yá. \p \v 11 Yūcuán na te ni cahān tucu ya: \p Amigo yō Lázaro quíxí de, te quihīn rī sáha ri jeē nátahū ni de. Achí yá. \p \v 12 Yūcuán na te tēe cáscuáha un ní cacahān de: \p Núu quíxí de te jíní yō jeē nduvāha de. \p \v 13 Te Jesús chi súcuan ni cahān yā jeē jé ni jihī de. Te cájeni ni tēe cáscuáha jeē quixí ndije de. \v 14 Yūcuán na te ni cahān cají yá: \p Je ni jihī Lázaro. \v 15 Te cúsɨɨ̄ ni rī jeē tu ní cóyūcu yó yūcuán, návāha vāha ga candíje ró jéē coto ró jniñu jéhnu sáha ri. Núu súcuan te na quíngoo yó núū ndɨ́yɨ ún. Achí yá. \p \v 16 Yūcuán na te Tomás, tēe cúu cuátí, ni cahān de jíín jnáhan de jeē cascuáha jíín yá: \p Suni na quíngoo yó návāha cuu yō jiín yá, achí de. \s1 Jesús cúu jeē sáha jeē nátecu te cotecu nɨɨ́ cáni \p \v 17 Te nuū ní quee Jesús, te jíní yā jeē ní cuu cuūn quɨvɨ̄ yɨ́ndūji Lázaro. \v 18 Te yajni‑ni íne ñuu Betania jiín ñuu Jerusalén, nájnūhun uū kilómetro yosáva. \v 19 Te Marta jiín María, ni quecoo cuehē jnáhan ña hebreo jeē cahán i jnūhun ndeyɨ́ ni jiín ña jeē sɨquɨ́ jeē ni jíhī cuāha ña. \v 20 Te nuū ní jini Marta jeē véji Jesús, te ni quenda ña cuajnahan ña ya. Te María chi ni ndōo ña vehe. \v 21 Te ni cahān Marta jiín Jesús: \p Núu ní íyo ní yáha, te ma cúū cuāha ná núú. \v 22 Te vēsú súcuan te jíní na jéē tāca jéē cacán ni núū Yaā Dios, te sáha ya, achí ña. \p \v 23 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p Natecu cuāha ró. \p \v 24 Te ni cahān Marta: \p Jíní na jéē nátecu de quɨvɨ̄ nátecu tāca ndɨ́yɨ nde quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. \p \v 25 Te ni cahān Jesús: \p Máá rí cúu Yaā sáha jeē nátecu jiín jéē cótecu nɨɨ́ cáni. Ñayuu candíje jeē jnáma ri i, vēsú na cúū i, te natecu i. \v 26 Te ñayuu cátecu te cándíje i ruhū, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. ¿A cándíje ró jnúhun yáha? Achí yá. \p \v 27 Te ni cahān ña: \p Cándíje ná jéē maá ní cúu Cristo, Sēhe Yaā Dios, jeē achí tutu jeē quíji ini ñayɨ̄vɨ, áchí ña. \s1 Jeē ni ndáhyū Jesús nuū yɨ́ndūji Lázaro \p \v 28 Te ná ni cahān ña súcuan, te cuahān‑ni ña, cuacana yuhu ña cuhū ña María: \p Máá Maestro ni quee yā, te cána ya rohó, áchí ña. \p \v 29 Te jeē ní jini María jnūhun yáha, te yachī ni ndocuɨñɨ̄ ña, cuahān ña nuū yā. \v 30 Te ná tu quɨ̄vɨ Jesús ñuu, chi ni ndōo‑ni ya nuū ni jéjnahan Marta yā. \v 31 Te ñayuu hebreo un jéē cáyūcú ini vehe jíín María, jeē cácahān i jnūhun ndeyɨ́ ni jiín ña, ni cajito i jeē yachí ni ndocuɨñɨ̄ ña cuahān ña. Te ni candiquīn i ña cuangoo i, chi cájeni ni i jeē cuándahyū ña nde nuū yɨ́ndūji ndɨ̄yɨ. \p \v 32 Yūcuán na te ni jinū María nuū íne Jesús, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ ña nuū jehé yā, te ni cahān ña: \p Núu ní íyo ní yáha, te ma cúū cuāha ná núú, áchí ña. \p \v 33 Te ni jito Jesús jeē ndahyú ña jíín jéē cándahyū ñayuu vējicoo jíín ña. Te yōhyo ni nducuíhyá ni yā, te ni jnahuhū ni yā jeē cundáhú ni yā i. \v 34 Te ni cajnūhun yá ña: \p ¿Ndé mí ní cachindūji ró de? \p Te ni cacahān ña jíín yá: \p Quíhín yō te cuni ní, áchí ña. \p \v 35 Te ni ndahyū Jesús. \v 36 Yūcuán na te ni cacahān ñayuu hebreo un: \p Condēhe náa yōhyo manī de jíín ndɨ́yɨ ún. \p \v 37 Te sava i chi ni cacahān i: \p Tēe yáha jéē ní nanune de tɨnūu tée cuáá, ¿á tu ní cúu sáha de jeē ma cúū Lázaro nuú? áchí i. \s1 Jeē ní natecu Lázaro \p \v 38 Te yōhyo ni jnahuhū ni tucu Jesús, te ni quee yā nde nuū yɨ́ndūji ndɨ̄yɨ. Te ɨɨn yaū cava cúu, te yuyáú un ndíhyú ɨɨn yuū. \v 39 Te ni cahān yā: \p Tejiyo yuū un jíjnáhan ró, áchí yá. \p Te Marta, cuāha ndɨ̄yɨ un, ní cahān ña: \p Je jéén xicō de, chi je ni cuu cuūn quɨvɨ̄ yɨ́ndūji de. \p \v 40 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p ¿A násūú je ni cahān rī jiín ró jeē núu candíje ró te coto ró jéē yóhyo cújéhnu Yaā Dios jiín poder yā? achí yá. \p \v 41 Yūcuán na te ni catejiyo i yuū jeē ndésɨ yuyáú ndɨ̄yɨ ún. Te ni ndacoto‑ni Jesús ichi ándɨvɨ́, te ni cahān yā: \p Tátā, na cútahū na núū ni jéē sáha ní jéē jicán na. \v 42 Te jíní na jéē niní sáha ní jéē jicán na. Te jeē váha ñayuu cáhīin yáha cúu jeē súcuan cáhán na, návāha na cándíje i jeē maá ní ni tají sáña. \p \v 43 Te ná ni cahān yā súcuan, te ni cahān jee ya: \p Lázaro, quenda quiji ró, áchí yá. \p \v 44 Te ni quenda‑ni tēe ni jihī ún, te ñúsúcún ndaha de sɨ̄hɨn de jíín tira sahma. Te nuū de ñúsúcún ɨɨn sahma. Te ni cahān Jesús jiín i: \p Nandají ró sahma ñúsúcún de, návāha cuu caca de, áchí yá. Te ni canandají i. \s1 Jeē ní casquíjnáhan de jnūhun jeē cáhni de Jesús \r (Mt. 26.1‑5; Mr. 14.1‑2; Lc. 22.1‑2) \p \v 45 Yūcuán na te cuehē ñayuu hebreo jeē ní quijicoo nuū María, ni cacandíje i Jesús, chi ni cajito i jniñu ni sáha ya. \v 46 Te sava i chi cuangoo i nuū tée grupo fariseo, te ni cacastūhún i ndese ni sáha Jesús. \v 47 Yūcuán na te tēe fariseo un jíín sútū cácujéhnu ni candutútú de junta jiín táca gá tēe cácujéhnu. Te ni cacahān de: \p ¿Ndese sáha yó? Chi tēe ún yōhyo cuehē jniñu jéhnu sáha de. \v 48 Te núu condēhé‑ni yó, te ndɨvii ñayuu candíje i de. Te quijicoo tāca tée nación Roma jeē cácujéhnu, te canu de templo cáhnu yó, te scuíté núu de ñayuu nación yō, achí de jíjnáhan de. \p \v 49 Te ɨɨn jnáhan de jeē naní Caifás, jeē cúu máá sútū cujéhnu ga cuiyā ún, ni cahān de: \p Róhó chi tu cájini cuɨtɨ rō, \v 50 ni tu cájecūhun ni rō jeē váha ga jeē cúū ɨɨn tēe jehē ñáyuu nación yō vēsú jeē náā ndɨvii i, áchí de. \p \v 51 Te tu ní cáhán de jnūhun yáha jéē jéni ni maá de. Chi sɨquɨ̄ jeē cúu de sutū cujéhnu ga cuiyā ún, te ni sáha Yaā Dios jiín de jeē ní nacani de jnūhun jeē cúū Jesús jehē ñáyuu nación hebreo. \v 52 Te nasūu máá ɨɨn‑ni jehē nación hebreo, chi suni jehē ndɨvii ñayuu cácuu sēhe Yaā Dios jeē ní cajitē núu tācá nación, návāha ɨɨn na cuu i jíjnáhan i. \v 53 Yūcuán na te nde quɨvɨ̄ ún te tāca tée hebreo cácujéhnu un, ní casquíjnáhan de jnūhun jeē cáhni de Jesús. \p \v 54 Jeē yúcuan tuá ní jíca ndijin yā nuū jnáhan ñuu yā hebreo un, chi ni quenda ya región Judea, te cuahān yā ɨɨn ñuu naní Efraín, nuū iyó yajni ñuhun téhé. Te ni condee yā yūcuan jíín tée cáscuáha jíín yá. \p \v 55 Te ni cuyajni vico pascua jeē cánasáha ñayuu hebreo. Te cuehē ñayuu tācá ñuu yūcuán cuángoo i ñuu Jerusalén, návāha squícu i jeē cahán ley jeē cúchi i ndundoo i nuū Yaā Dios, te sáá te quejéé vico pascua. \v 56 Te cánanducú i Jesús, te cácajnūhun jnáhan i ini templo: \p ¿Ndese cájeni ni rō? ¿A quiji de vico, chí tuú? Achí i. \p \v 57 Te sutū cácujéhnu jíín tée fariseo ni candacu de jniñu jeē núu ndé ɨɨn ñayuu jiní ndé nuū íne ya, te na cástūhún i, návāha jnɨɨ de ya. \s1 Jeē ní chuhun María perfume jehē Jesús \r (Mt. 26.6‑13; Mr. 14.3‑9) \c 12 \p \v 1 Te cúmanī iñū gā quɨvɨ̄ te coo vico pascua. Te ni jehēn tucu Jesús ñuu Betania nuū ndeé Lázaro, tēe ni jihī te ni nastécu yā de. \v 2 Te ni casáha i ɨɨn vico xíni jeē yɨñúhún i jíín yá. Te Marta ni jeni ña cohō. Te Lázaro yéji de staā jiín yá nuū mesa jiín táca gá ñayuu. \v 3 Yūcuán na te María ni quee ña jíín nájnūhun sava litro aceite perfume jeē máni ita nardo cúu, te yōhyo yahu ndéé. Te ni chuhun ña jehē Jesús, te ni nasíchí ña jíín ixi ña. Te nɨ́ɨ́ ini vehe un ní chitú xícō perfume un. \v 4 Yūcuán na te ni cahān Judas Iscariote sēhe Simón, ɨɨn tēe scuáha jíín yá un, te suu de cúu jeē nastúu de ya: \p \v 5 ¿Najehē tu ní cúyāhu perfume yáha jéē uní ciento denario, te cuāha yó núū ñáyuu ndahú núú. Achí de. \p \v 6 Súcuan ni cahān de, nasūu jéē cundáhú ndije ni de ñayuu ndahú, chi sa suhva jeē cúu de tēe cuíhná. Chi máá de ndíso yɨjnɨ xūhún, te quíhin cuíhná de jeē cájequin tāca tée ún. \v 7 Yūcuán na te ni cahān Jesús: \p Ma stáhān rō ña. Chi jeē ni sáha ña yāhá cúu jeē ni sátūhva ña ruhū nde quɨvɨ̄ jeē quíndūji ri. \v 8 Chi níní cáyūcu ñáyuu ndahú jíín ró, te ruhū chi tuá condee rī jiín ró. Achí yá. \s1 Jeē ní casquíjnáhan de jnūhun jeē cahni de Lázaro \p \v 9 Te cuehē ñayuu hebreo ni cajini jnūhun i jeē néne ya ñuu Betania. Te ni jinūcoo i, te nasūu máá ɨɨn jeē cuní i coto i nuū Jesús, chi suni jeē cuní i coto i nuū Lázaro, tēe jeē ní nastécu yā. \v 10 Yūcuán na te sutū cácujéhnu ni casquíjnáhan de jnūhun jeē suni cahni de Lázaro. \v 11 Chi jeē sɨquɨ́ Lázaro te ni cujiyo cuehē jnáhan ñuu de hebreo nuū de, te cácandíje i Jesús. \s1 Jeē ni quɨ́vɨ Jesús Jerusalén \r (Mt. 21.1‑11; Mr. 11.1‑11; Lc. 19.28‑40) \p \v 12 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún, te ñayuu cuehē jeē ní quecoo vico pascua un, ní cajini jnūhun i jeē véji Jesús ñuu Jerusalén. \v 13 Te ni cajehnde i ndaha ñúú, te ni quendacoo i cuajnahan i ya. Te cácana jee i: \p Yōhyo cújéhnu Yaā Dios. Yōhyo vāha Yaā cúu Yaā jeē véji jíín jniñu máá Jítoho yō Yaā Dios. Yōhyo vāha Yaā cúu Rey nación yō Israel. Achí i. \p \v 14 Te ni nihīn Jesús ɨɨn burro, te ni jecosō yā tɨ̄, nájnūhun cáhán tutu iī: \q1 \v 15 Ñayuu ñuu Jerusalén jeē naní ñuu Sion, ma yūhu ró jijnáhan ró. \q1 Yāhá condēhe ró jeē véji Rey rō, \q1 te yósó yá ɨɨn burro. \m Achí tutu. \p \v 16 Te quɨvɨ̄ ún te tēe cáscuáha jíín yá, tu ní cájecūhun ni de jeē súcuan squícu tāca jéē yosó núū tútu iī. Te nde ná ni ndujéhnu Jesús jeē cuánuhun yā andɨvɨ́, te sáá te ni canucūhun ni de tāca jnúhun yósó sɨ́quɨ̄ yā, jiín jéē ní casáha de súcuan jíín yá. \p \v 17 Te ñayuu ní cahīin jíín yá ná ni cana ya xinī Lázaro nuū ní yɨndūji de, te ni nastécu yā de, ni canacani i jnūhun ndese ni sáha ya. \v 18 Jeē yúcuan ní quendacoo ñayuu cuehē un, ní jejnahan i ya, chi ni cajini jnūhun i jeē ni sáha ya jniñu jéhnu un jéē ni steén yā poder yā. \v 19 Yūcuán na te ni cacahān maá tée fariseo: \p Vijna te je ni cajito yó jéē ma cúu cuɨtɨ gā casɨ yō. Chi jíto yó jéē ndɨvii cuɨtɨ ñayuu cuangoo i jíín de. Achí de jíjnáhan de. \s1 Ñayuu nación Grecia nánducú i Jesús \p \v 20 Te sava ñayuu nación Grecia, suni ni quijicoo i ñuu Jerusalén vico pascua un jéē chiñúhún i Yaā Dios. \v 21 Te ni quecoo i nuū Felipe, tēe ñuu Betsaida ndañúū Galilea. Te ni cacahān i jíín de: \p Tátā, cácuni ná cahān na jíín Jesús, achí i. \p \v 22 Te ni jehēn Felipe, ni castūhún de nuū Andrés. Te ndɨndúú de cuacastūhún de nuū Jesús. \v 23 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Je ni quee quɨvɨ̄ jeē ndujéhnu Yaā ní nduu tēe. \v 24 Te jendaá cahán rī jiín ró, ɨɨn nunī trigo núu tú nɨngava nuū ñúhun te quindūji, núu súcuan te quendōo máá ɨɨn‑ni. Te núu quindūji, te nacayā cuehē ndasɨ́. Te suni súcuan cánuú cuu rī quindūji ri, návāha coo cuehē ñayuu jeē ndúu i sēhe Yaā Dios. \v 25 Te na‑ni ñayuu núu tu jéhe i jnūhun ndoho i jeē sɨquɨ́ ruhū, te jnahnū ndetū i. Te ñayuu jeē jéhe i jnūhun ndoho i jeē sɨquɨ́ ruhū ini ñayɨ̄vɨ yáha, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. \v 26 Núu ndé ñáyuu cuní i cuajníñu i nuū rī, na cóndiquīn i ruhū. Te nuū cóndee rī, suni yūcuán condee ñayuu jejníñu nuū rī. Te ñayuu jejníñu nuū rī, chi sáha Tátá rī jeē cujéhnu i. \s1 Jeē ni cáhān Jesús jeē cuu yā \p \v 27 ’Te vijna te cúcuíhyá ndasɨ́ ni rī sáha jnūndóho quiji sɨquɨ̄ rī. ¿Te ndese cahān rī? ¿A cáhān rī jiín Tátá rī: Jnama ní sáña núū jnúndóho jeē quíji sɨquɨ̄ ná, achi rī? Ma cúu, chi jeē sɨquɨ́ yúcuan cúu jeē véji ri. \v 28 Tátā, stéén ni jéē cujéhnu ndasɨ́ ní jiín poder ni, áchí yá. \p Yūcuán na te ichi ándɨvɨ́ ní cahān ɨɨn jnūhun: \p Je ni steén rī jeē cujéhnu ri, te sáha tucu ri ɨnga jínu, áchí yá. \p \v 29 Te ni cajini ñayuu cáhīin yūcuán, te ni cacahān i jeē taja cáhán. Te sava ga i ni cacahān: \p Ɨɨn ndajéhé Yaā Dios ni cahān jiín yá. \p \v 30 Te ni cahān Jesús jiín i: \p Tu ní cáhán jnūhun yáha jéē sɨquɨ́ ruhū, chi sa suhva návāha cuni rō sɨquɨ̄ jnúhun jeē ni cáhān yā jiín rí. \v 31 Vijna cúu jeē sándaā Yaā Dios sɨquɨ̄ cuéchi ñayuu ñayɨ̄vɨ yáha. Vijna cúu jeē scúnu ya jexeén jeē ndácu jniñu ini ñayɨ̄vɨ yáha. \v 32 Te ruhū, núu na jínu condita caa ri cuu rī ini ñayɨ̄vɨ́, te sáha ri jeē jnáā tāca ñáyuu quɨ̄vɨcoo i ndaha ri, achí yá. \p \v 33 Súcuan ni cahān yā jeē steén yā ndese modo cuu yā. \v 34 Te ni cacahān ñayuu jiín yá: \p Ni cajini sōho ná jéē cahán tutu ley Yaā Dios cánevāha yó, jeē Cristo cotecu yā nɨɨ́ cáni. ¿Te naun cáhán ni jéē Yaā ní nduu tēe, cánuú condita caa ya cuu yā? ¿Ndé ɨɨn cúu máá Yáā ní nduu tēe núu súcuan? Achí i. \p \v 35 Yūcuán na te ni cahān Jesús: \p Máá jecu na quɨvɨ̄ condee rī jiín ró jeē cúu ri luz cundijin ini anuá rō. Núu súcuan te vijna jeē iyó gá luz rī jiín ró, te caca ró jíín, chi sanaa ni rō te cuahān rī, te nájnūhun quendōo ró núū néē. Chi ñayuu cájica nájnūhun nuū néē, tu cájini i ndé nuū cuángoo i. \v 36 Núu súcuan te níní ndéé gá rī jiín ró, te candíje ró rúhū jeē cúu ri luz, návāha nduu ró ñáyuu cájica jíín luz, achí yá. \p Súcuan ni cahān Jesús tāca jnúhun yáha, te cuahān‑ni ya, te tuá ni stéén yā maá yá nuū i. \s1 Jeē tu ní cácandíje ñayuu hebreo jeē cúu ya Cristo \p \v 37 Te vēsú cuehē jniñu jéhnu ni sáha Jesús jeē steén yā poder yā nuū i, te tu ní cácandíje i ya. \v 38 Chi squícu nahín jnúhun ni cahān Isaías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán: \q1 Tátā Yaā Dios, tu ní cácandíje ñayuu jnūhun ni canacani ná, \q1 te tu ní cácandíje i jniñu jéhnu jeē ni stéén ni poder ni núū i. \m Achí Isaías. \v 39 Jeē yúcuan tu ní cúu candíje i, chi ni cahān tucu Isaías: \q1 \v 40 Ni sáha ya jeē nájnūhun cáhīyo cuáá ánuá i, \q1 jíín jéē cácunīhni ni i, \q1 návāha coo nájnūhun jeē tu cájito i, \q1 te ni ma jécūhun ni i, \q1 ni ma násāma ini i quɨ̄vɨcoo i nuū rī, \q1 jeē nasávāha ri anuá i nuū cuéchi i. \m Achí Cristo, achí tutu. \v 41 Jnūhun yáha ní cahān Isaías, chi je ni jito de ndese yōhyo cújéhnu Jesús, te ni cahān de ndese coo quɨvɨ̄ jeē quíji ya. \p \v 42 Te vēsú súcuan te cuehē ñayuu hebreo chi ni cacandíje i ya, te suni nde jiín sava tēe cándacu jniñu. Te tu ní cácachi de jeē cácandíje de ya, chi sɨquɨ̄ jeē cáyūhú de tāca tée fariseo. Chi núu súcuan te quenehen ún de ini vehe iī sinagoga jeē ma cuáha ga jnūhun quɨ̄vɨcoo de. \v 43 Chi cácusɨɨ̄ gā ni de jeē cujéhnu de sáha ñayuu, vēsú jeē cujéhnu de sáha Yaā Dios. \s1 Jnūhun cáhán Jesús cúu jeē sándaā sɨquɨ̄ ñáyuu \p \v 44 Te ni cahān jee Jesús: \p Ñayuu cácandíje ruhū, nasūu máñúhún‑ni ruhū cácandíje i, chi suni cácandíje i nde maá Tátá rī, Yaā ní tají rúhū. \v 45 Te ñayuu cájito nuū rī, suni cájito i nuū Yaā ní tají rúhū. \v 46 Máá rí jeē cúu ri luz cúndijin ini anuá ñayuu, ni quiji ri ini ñayɨ̄vɨ návāha tāca ñáyuu cácandíje ruhū, ma cáca i nájnūhun nuū néē. \v 47 Te núu ɨɨn ñayuu jíni sōho i jnūhun cáhán rī, te núu tu jétáhú i, te nasūu rúhū sándaā sɨquɨ̄ i. Chi tú vēji ri jeē ndénehen ri cuēchi sɨquɨ̄ ñayuu ñayɨ̄vɨ́, chi sa suhva jeē jnáma ri i. \v 48 Te ñayuu jeē casquéhichī i ruhū te tu cájetáhú i jnūhun cáhán rī, íyó ɨɨn jeē sándaā sɨquɨ̄ i. Suu tāca jnúhun jeē ni cáhān rī, jnūhun un cúu jeē ndenehen cuēchi sɨquɨ̄ i quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. \v 49 Chi tu cáhán rī jeē cúu ni maá rí, chi Tátá rī, Yaā ní tají rúhū, máá yá ni ndacu jniñu nuū rī ndese cahān rī jiín ndese stéén rī. \v 50 Te jíní rī jeē jniñu ndácu Tátá rī sáha jeē cótecu ñayuu nɨɨ́ cáni. Núu súcuan te jnūhun cáhán rī, chi máni jnūhun jeē ní cachi Tatá rī cúu, áchí yá. \s1 Jeē ní nacate ya jehē tēe cáscuáha \c 13 \p \v 1 Te jehíni ɨnga quɨvɨ̄ te quejéé vico pascua. Te je jíní Jesús jeē ní quee quɨvɨ̄ jeē quénda ya ñayɨ̄vɨ yáha quínuhun yā nuū Tatá yā. Te níní cúndáhú ni yā ñayuu maá yá jeē cáyūcú ini ñayɨ̄vɨ́. Te vijna jeē jínu jeē íne ya ñayɨ̄vɨ́, te sáha ya ɨɨn jniñu jeē steén cají yá jeē cundáhú ni yā i. \p \v 2 Te jexeén je ni squɨ́vɨ ini anuá Judas Iscariote sēhe Simón, jeē vijna nastúu de ya. \v 3 Te jíní Jesús jeē véji ya nuū Yaā Dios, te nuhūn yā nuū Yaā Dios, jiín jéē ni sáha Tátá yā jeē cujéhnu ya sɨquɨ̄ ndɨhɨ‑ni. \v 4 Te cúxíni ya jiín tée cáscuáha jíín yá, te ni ndocuɨñɨ̄ yā. Te ni stáa ya sahma ndíi ya, te ni jihni yā ɨɨn toalla chīji ya. \v 5 Te ni chuhun ya ndute ini ɨɨn tijehēn. Te ni quejéé yá nácate ya jehē tēe cáscuáha. Te násíchí yā jiín toalla jeē nuhní chīji ya. \p \v 6 Te ni jinū yā nuū Simón Pedro. Te ni cahān Pedro jiín yá: \p ¿Sa máá ní nacate jehē ná naún? \p \v 7 Te ni cahān Jesús: \p Tu jécūhun ni rō jeē sáha ri vijna, te cúcuéé gá te jecūhun ni rō. \p \v 8 Te ni cahān Pedro jiín yá: \p Ma nácate cuɨtɨ ni jéhē ná. \p Te ni cahān Jesús: \p Núu tú nacate ri jehē rō, te ma cúu cundúú ró jiín rí. \p \v 9 Te ni cahān Simón Pedro: \p Núu súcuan cúu te nasūu máá jéhē‑ni ná, chi suni nacate ní ndaha ná jíín xínī ná, áchí de. \p \v 10 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Tēe jeē sa ní jichi, tu jíni ñúhún ndundoo nɨ́ɨ́ cáhnu de, chi máá jéhē‑ni de, chi je íyó ndoo nɨ́ɨ́ cáhnu de. Te máá ró chi je ni candundoo ró. Te tú ndɨhɨ ró cáhīyo ndoo. \p \v 11 Chi je jíní yā ndé ɨɨn de cúu jeē nastúu de ya, te jeē yúcuan ní cahān yā: Tú ndɨhɨ ró cáhīyo ndoo. \p \v 12 Te nuū ni jínu ni nacate ya jehē de jíjnáhan de, te ni naquihin ya sahma ndíi ya, te ni nucōo tucu ya nuū mesa. Te ni cahān yā: \p ¿A cájecūhun ni rō na vé cuní cahān jeē ni sáha ri jiín ró? \v 13 Cácahān rō jeē Maestro jiín Jítoho rō cúu ri, te ndaā cácahān rō, chi suu ndije cúu ri. \v 14 Núu súcuan te vēsú Maestro rō jiín Jítoho rō cúu ri, te ni nacate ri jehē rō jijnáhan ró, te suni súcuan cánuú jéē nacate máá ró jehē jnáhan ró. \v 15 Chi jniñu yáha ni sáha ri jeē steén rī nuū rō jeē suni súcuan sa cuajníñu ró núū jnáhan ró, nájnūhun sa máá rí ni jejníñu ri nuū rō. \v 16 Jendaá cahán rī jiín ró jeē ɨɨn mozo tu cújéhnu de nuū patrón de, te tēe jíca jniñu táhú nuū de, te cújéhnu de nuū tée ni tají de. Te máá ró cácuu mozo rī, te na cuájníñu ró núū jnáhan ró nájnūhun ni steén rī nuū rō. \v 17 Te núu ni cajecūhun ni rō jnūhun yáha, te yōhyo ndetū rō te núu squícu ró. \p \v 18 ’Te nasūu jéē cahán rī jeē ndɨhɨ ró ndétū, chi je jíní rī tāca róhó jéē ní nacāji ri. Te cánuú squícu jnūhun yáha jeē cáhán tutu iī: Tēe yéji staā jiín rí, ni ndió cuɨ́ñɨ́ de sɨquɨ̄ rī, achí tutu. \v 19 Te vijna te je cástūhun rí tāca jéē yáha núū rō nde ná tu coo, návāha núu na cóo, te candíje ró jéē maá rí cúu Yaā ní tají Yaā Dios. \v 20 Jendaá cahán rī jiín ró jeē na‑ni ñayuu jeē cuatáhú i tāca jéē tají rí, te ruhū jetáhú i. Te ñayuu jetáhú rúhū, suni jétáhú i Yaā ní tají rúhū vēji ri, achí yá. \s1 Jeē ní cachi yā jeē nastúu Judas yā \r (Mt. 26.20‑25; Mr. 14.17‑21; Lc. 22.21‑23) \p \v 21 Te ná ni cahān Jesús tāca jnúhun yáha, te ni cucuíhyá ndasɨ́ ni yā. Te ni cahān cají yá: \p Jendaá cahán rī jiín ró jijnáhan ró jéē ɨɨn máá ró nastúu ruhū, achí yá. \p \v 22 Yūcuán na te tēe cáscuáha jíín yá, ni candacoto de nuū jnáhan de, cájeni ni de ndé ɨɨn de cúu jeē ni cáhān yā. \v 23 Te ɨɨn máá tée scuáha jeē maní gā yā jiín, néne de xiin ya mesa jeē cácuxíni de jíín yá. \v 24 Te ni sáha Simón Pedro seña nuū de jeē na cájnūhún de ya ndé ɨɨn de cúu jeē ni cáhān yā. \v 25 Yūcuán na te tēe un ní scáyɨ de máá de nuū Jesús, te ni cajnūhún de ya: \p ¿Ndé ɨɨn de cúu? áchí de jíín yá. \p \v 26 Te ni cahān Jesús: \p Na chúndaji ri staā te cuāha ri nuū ɨɨn de, te suu tēe un cúu, áchí yá. \p Te ni chundaji ya staā, te ni jēhe ya nuū Judas Iscariote sēhe Simón. \v 27 Te jeē ní quihin de staā ún, te ni quɨ̄vɨ‑ni Satanás ini anuá de. Yūcuán na te ni cahān Jesús jiín de: \p Jniñu jeē sáha ró, na sáha yachī rō. \p \v 28 Te ni ɨɨn tēe cáyeji staā jiín yá, tu ní cájecūhun ni de naun ni cahān yā súcuan jíín de. \v 29 Chi sava de cájeni ni de jeē ni cáhān Jesús jiín Judas jeē cuáan de jeē jíni ñúhún yá vico ún, chí jéē cuáha de jecu xūhun núū ñayuu ndahú. Chi máá de ndíso yɨjnɨ xūhún. \v 30 Te jeē ní yeji de staā ún, te ni quenda‑ni de cuahān de. Te je ni cuaa. \s1 Jeē ní ndacu ya jniñu jéé \p \v 31 Yūcuán na te jeē cuahán Judas te ni cahān Jesús: \p Vijna te ruhū, Yaā ní nduu tēe, stéén rī ndese cújéhnu ri, te suni jíín rúhū te cuni ñayuu ndese cújéhnu Yaā Dios. \v 32 Te núu jíín rúhū cuni ñayuu ndese cújéhnu Yaā Dios, núu súcuan te suni stéén Yaā Dios ndese cújéhnu ruhū jeē cúu ri Sēhe ya. Te yachī‑ni stéén yā. \v 33 Séhē, tuá nahán condee rī jiín ró jijnáhan ró. Te nanducú ró ruhū, te nájnūhun ni cahān rī jiín táca jnáhan yó hebreo, suni súcuan cáhán rī jiín ró vijna, jeē ma cúu jinūcoo ró núū quihín rī. \v 34 Te vijna te ndácu ri ɨɨn jniñu jéé núū rō, jeē na cúndáhú ni rō jnáhan ró. Nájnūhun cúndáhú ni rī rohó, suni súcuan na cúndáhú ni rō jnáhan ró. \v 35 Te núu cúndáhú ni rō jnáhan ró, súcuan te cuni tāca ñáyuu jeē cácuu ró tée cáscuáha jíín rí, achí yá. \s1 Jeē ní cachi yā jeē yūhu Pedro cahān de jeē jiní de ya \r (Mt. 26.31‑35; Mr. 14.27‑31; Lc. 22.31‑34) \p \v 36 Te ni cahān Simón Pedro jiín yá: \p ¿Ndé nuū quihín ni núu súcuan? \p Te ni cahān Jesús: \p Nuū quihín rī chi ma cúu condiquīn rō ruhū vijna, te cúcuéé gá te jinū rō. \p \v 37 Te ni cahān Pedro: \p ¿Najehē ma cúu condiquīn na níhín vijna? Tu yúhú ná cuu na jéē sɨquɨ́ ni. \p \v 38 Te ni cahān Jesús: \p ¿A jéni ni rō jeē tu yúhú ró cuu rō jeē sɨquɨ́ rī? Jendaá cahán rī jiín ró jeē nde ná tu cana líhli, te unī jínu yūhu ró te cahān rō jeē tu jíní rō ruhū. Achí yá. \s1 Jesús cúu ichi jeē jinú yō nuū Tatá yā \c 14 \p \v 1 Te ni cahān gā yā: \p Ma cucuíhyá ni rō sɨquɨ̄ tāca jnúndóho. Na cándíje ró jéē sáha Yaā Dios jehē rō, te suni na cándíje ró jéē sáha ri jehē rō. \v 2 Chi nuū ndeé Tátá rī, íyó cuéhē vehe condee rō jijnáhan ró. Te núu jeē tu súcuan íyó, te je ni castūhun rí nuū rō nuú. Núu súcuan te quihīn rī quisátūhva ri nuū cóyūcu ró. \v 3 Te jeē quihín rī sátūhva ri nuū cóyūcu ró, te ndiji ri quinaquihin ri rohó quíhīn yō, návāha suni coyūcu ró nuū cóndee maá rí. \v 4 Te je cájini rō ndé nuū quihín rī, te cájini rō ndese jinū rō yūcuán. Achí yá. \p \v 5 Te ni cahān Tomás jiín yá: \p Tu cájini na ndé nuū quihín ni, ¿te ndese cuni ná ichi jínú yūcuan núu súcuan? \p \v 6 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Máá rí cúu ichi jinū rō andɨvɨ́, te máá rí cúu jnūhun ndaā jiín jnúhun cotecu rō nɨɨ́ cáni. Te ni ɨɨn ma jinú nuū Tatá rī te núu tú ruhū. \v 7 Te núu je ni cajini rō ruhū, te suni je ni cajini rō Tatá rī núu súcuan. Te ndé vijna je cájini rō yā, chi je ni cajito ró núū rī, achí yá. \p \v 8 Te ni cahān Felipe jiín yá: \p Stéén ni Tátá ni núū ná, te na cúvāha ni na jíjnáhan ná, áchí de. \p \v 9 Te ni cahān Jesús: \p Felipe, je ni cuu cuehē quɨvɨ̄ jíca ri jiín ró jijnáhan ró, ¿te á ná tu cuni rō ndé ɨɨn cúu ri naún? Tēe jeē jíto ruhū, suu Tátá rī jíto de. Núu súcuan ¿te najehē cahán rō jeē steén rī Tatá rī nuū rō? \v 10 ¿A tu cándíje ró jéē ɨɨn‑ni cúu ri jiín Tátá rī, te Tátá rī ɨɨn‑ni cúu ya jiín rí? Tāca jnúhun cáhán rī jiín ró, nasūu jnúhun máá rí cúu. Chi Tátá rī jeē ɨɨn‑ni cúu ya jiín rí, máá yá sáha tācá jniñu jeē sáha ri. \v 11 Candíje ró jíjnáhan ró jéē ɨɨn‑ni cúu ri jiín máá Tátá rī, te Tátá rī ɨɨn‑ni cúu ya jiín rí. Te núu tu cájecūhun ni rō, te candíje ró rúhū sɨquɨ̄ tācá jniñu sáha ri. \v 12 Jendaá cahán rī jiín ró, núu ndé ñáyuu candíje ruhū, jniñu jéhnu jeē sáha ri yāhá, suni sáha i. Te jéhnu ga jniñu sáha i vēsú yāhá, chi quinuhun rī nuū ndeé Tatá rī. \v 13 Te tācá na‑ni vé cacán rō nuū Tatá rī sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró jéē cúu ri Sēhe ya, te sáha ri jeē cacán rō, te súcuan stéén rī jeē yóhyo cújéhnu Tátá rī. \v 14 Chi tācá na‑ni vé cacán rō sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró rúhū, te sáha nahín rí. \s1 Jeē ni jéjnūhun ya jeē tají yá Espíritu Santo \p \v 15 ’Te núu manī rō jiín rí jijnáhan ró, te na squícu ró jniñu ndácu ri nuū rō. \v 16 Te cacān tahú rī nuū Tatá rī, te tají yá ɨnga Yaā chindéé ñáhán róhó, te sáha ya jeē cóo sɨɨ̄ ni rō jijnáhan ró. Te Yaā un cúu máá Espíritu jeē steén jnūhun ndaā, te condee yā jiín ró nɨɨ́ cáni. \v 17 Te ñayuu ñayɨ̄vɨ má cúu cuatáhú i ya, chi tu cúu coto i nuū yā, ni tu cúu cuni i ndese Yaā cúu ya. Te máá ró chi je cájini rō ndese Yaā cúu ya, chi ndéé yá jiín ró, te condee yā ini anuá rō nɨɨ́ cáni. \v 18 Ma stóo uun ri rohó, chi ndiji ri nuū rō. \v 19 Jecu na quɨvɨ̄ te ma cóto ga ñayuu ñayɨ̄vɨ núū rī. Te máá ró jijnáhan ró chi coto ró núū rī, chi cotecu rī nɨɨ́ cáni, te jeē yúcuan suni cotecu maá ró. \v 20 Te quɨvɨ̄ ún te cuni rō jeē ɨɨn‑ni cúu ri jiín Tátá rī, te máá ró ɨɨn‑ni cúu ró jíín rí jeē ndeé rí ini anuá rō jijnáhan ró. \v 21 Te na‑ni ñayuu núu ñúhun ni i jniñu ní ndacu ri, te squícu i, ñayuu un cúu jeē maní ndije jíín rí. Te ñayuu jeē maní jiín rí, suni coo manī Tatá rī jiín i. Te suni ruhū coo manī rī jiín i, te stéén rī nuū i jeē nduú rí jiín i. Achí yá. \p \v 22 Te ni cahān Judas jiín yá (te nasūu tée cúu Iscariote): \p Najehē cúu jeē steén ni máá ní nuū ná, te nuū ñáyuu ñayɨ̄vɨ́ chi tuú? \p \v 23 Te ni cahān Jesús: \p Ñayuu jeē maní jiín rí, chi cásquícu i jeē cahán rī. Te coo manī Tatá rī jiín i. Te Tátá rī jiín máá rí quijicoo ri cundúú rí jiín i. \v 24 Te ñayuu jeē tú manī jiín rí, tu cásquícu i jeē cahán rī. Te jnūhun cájini sōho ró cáhán rī, nasūu jnúhun máá rí cúu, chi jnūhun máá Tátá rī jeē ní tají rúhū cúu. \p \v 25 ’Tāca jnúhun yáha cáhán rī jiín ró níní íne ga rī jiín ró. \v 26 Te Tátá rī chi tají yá Espíritu Santo, quiji nucuɨñɨ̄ nuū rī. Te máá yá chindéé ñáhán yá rohó, te sáha ya jeē cóo sɨɨ̄ ni rō. Te stéén yā tāca jnúhun nuū rō, te nacachi tucu ya tāca jéē ni cáhān rī jiín ró. \p \v 27 ’Te jeē quihín rī, te sáha ri jeē cóo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō. Nájnūhun íyó ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni maá rí, suni súcuan coo ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni rō sáha ri. Te jeē sáha ri jeē cóo ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni rō, tu quíjnáhan jíín jnúhun ndeyɨ́ cácahān ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Ma cucuíhyá ni rō sɨquɨ̄ tāca jnúndóho, te ni ma yūhu ró. \v 28 Je ni cajini sōho ró jéē ni cáhān rī jeē quihín rī, te ndiji ri cundúú rí jiín ró. Te núu cáhīyo manī vāha ró jiín rí, te cusɨɨ̄ ni rō jeē ni cáhān rī jeē nuhún rī nuū Tatá rī. Chi cújéhnu ga Tatá rī vijna vēsú ruhū. \v 29 Je ni castūhun rí nuū rō tāca jnúhun yáha nde ná tu coo, návāha núu je ni cuu, te candíje ró rúhū jijnáhan ró. \p \v 30 ’Ma cahán rī cuehē gā jnūhun jíín ró, chi je vēji jexeén jeē ndácu jniñu ini ñayɨ̄vɨ yáha. Te tú na vé cúu sáha sɨquɨ̄ rī nuú. \v 31 Te na cóo nájnūhun ni ndacu Tátá rī jniñu nuū rī, návāha cuni ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē maní rī jiín Tátá rī, te sáha ri jniñu ní ndacu ya. Ndocuɨñɨ̄ jijnáhan ró na quíngoo yó. Achí yá. \s1 Jesús cúu nájnūhun yoyúcú uva \c 15 \p \v 1 ’Máá rí cúu nájnūhun yoyúcú uva váha ndaā, te Tátá rī cúu nájnūhun tēe ndíto yoyúcú uva un. \v 2 Te máá ró chi cácuu ró nájnūhun ndaha, te núu tu jéhe ró ndéhē te quende yā rohó. Te núu cácuu ró nájnūhun ndaha jeē jéhe ndehē, te nasándoo ya nacahnde yā rohó nájnūhun jeē cúu ró ndaha ún, návāha cuāha ró cuéhē gā ndehē. \v 3 Te máá ró chi je ni candundoo ánuá rō jiín jnúhun ni steén rī nuū rō, nájnūhun ndúndoo ndaha uva. \v 4 Na cúndúú ró jiín rí, te suni máá rí cundúú rí jiín ró. Ɨɨn ndaha uva ma cúu cuāha ndehē jeē maá, te núu tu yɨ́jnɨ̄ɨ jicā yóho. Te suni súcuan máá ró, ma cúu sáha ró jniñu váha te núu tu cúndúú ró jiín rí. \p \v 5 ’Máá rí cúu yoyúcú un, te máá ró cácuu ndaha ri. Ñayuu jeē nduú jíín rí, te ruhū ndúú rí jiín i, máá i cúu nájnūhun ndaha jeē jéhe cuehē ndehē. Chi núu tú cundúú ró jiín rí, te tú cuɨtɨ na jniñu váha cuu sáha ró. \v 6 Ñayuu jeē tu cúndúú jíín rí, quende yā i nájnūhun ɨɨn ndaha uva, te ichī. Te ndoho i nájnūhun ndaha uva un jéē ndutútú te cayū nuū ñuhún. \p \v 7 ’Núu ndúú ró jiín rí, te cáñuhun ni rō jnūhun cáhán rī, yūcuán na te cacān rō na‑ni vé cácuni rō, te sáha ri jeē cácahān rō. \v 8 Te núu cásáha ró cuéhē jniñu váha, súcuan cástéén rō jeē cúu ndije ró ñáyuu cascuáha jíín rí, te súcuan nácuni ñayuu jeē yóhyo cújéhnu Tátá rī. \v 9 Nájnūhun manī Tatá rī jiín rí, suni súcuan manī rī jiín ró jijnáhan ró. Núu súcuan te ma siaá rō jnūhun manī rī jiín ró. \v 10 Núu squícu ró jniñu ní ndacu ri nuū rō, te níní coo manī rī jiín ró, nájnūhun máá rí squícu ri jniñu ní ndacu Tátá rī nuū rī, te níní íyó mánī yā jiín rí. \p \v 11 ’Súcuan ni cahān rī jiín ró návāha coo sɨɨ̄ ni rō nájnūhun íyó sɨ́ɨ̄ ni rī, chi nde cusɨɨ̄ teyɨ́ ni rō. \v 12 Te yāha cúu jniñu ndácu ri nuū rō jijnáhan ró: jeē na cúndáhú ni rō jnáhan ró nájnūhun cúndáhú ni rī rohó. \v 13 Núu ɨɨn tēe cuu de jehē amigo de, te tuá na vé cúmanī gā sáha de jeē cundáhú ni de amigo de. \v 14 Te máá ró cácuu amigo rī núu squícu ró jniñu ndácu ri nuū rō. \v 15 Ma cahán gā rī mozo jiín ró, chi ɨɨn mozo tu cástūhún patrón nuū i ndese jéni ni de sáha de. Chi sa suhva amigo cahān rī jiín ró, chi je ni castūhun rí nuū rō tāca jnúhun ni cahān Tatá rī jiín rí. \v 16 Máá rí ni nacāji róhó jéē jnáma ri rohó, te nasūu máá ró ni cánacani ni xīhna gā jeē cóndiquīn rō ruhū. Te ni jeni ri rohó jéē caca ndaā rō te scándíje ró cuéhē ñayuu jeē cuu i sēhe ri nɨɨ́ cáni. Te súcuan te ndɨhɨ jeē cacán rō nuū Tatá rī sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró rúhū, sáha ya jeē jicán rō. \v 17 Te yāha cúu jniñu ndácu ri nuū rō: jeē na cúndáhú ni rō jnáhan ró. \s1 Jeē cáquɨtɨ̄ ni ñayuu ñayɨ̄vɨ núū Jesús jiín núū ñáyuu cácandíje \p \v 18 ’Te núu cáquɨtɨ̄ ni ñayuu ñayɨ̄vɨ núū rō jijnáhan ró, te je cájini rō jeē xíhna gā nuū maá rí ni caquɨtɨ̄ ni i. \v 19 Te núu jeē iyó gá rō jiín modo ñayuu ñayɨ̄vɨ́, te coo manī ñayuu ñayɨ̄vɨ jíín ró nuú, nájnūhun manī i jíín jnáhan i. Te ni nacāji ri rohó jéē tuá coo ró jíín modo ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Te jeē yúcuan cáquɨtɨ̄ ni i nuū rō, chi tuá cácuu ró cuenta ñayɨ̄vɨ́. \v 20 Nucūhun ni rō jnūhun ni cahān rī jiín ró: Núu tu íyó yɨ́ñúhún ñáyuu nuū patrón, te nagā ni cuu nuū mozo de. Núu ni cajito xeēn i ruhū, te suni súcuan coto xeēn i róhó jéē cácuu ró mozo rī. Te núu jeē ni cájetáhú i jnūhun ni steén rī, te suni cuatáhú i jnūhun cástéén rō. \v 21 Te tācá jniñu yáha sáha i jíín ró jeē sɨquɨ́ ruhū, chi tu cájini i Yaā ní tají rúhū vēji ri. \p \v 22 ’Núu jeē tu ní quíji ri nacani ri jnūhun nuū i, te ma cóo cuēchi i núú. Te vijna chi ma cúu ga cahān i jeē tu jíní i jeē iyó cuéchi i. \v 23 Ñayuu jeē cáquɨtɨ̄ ni nuū rī, suni nuū Tatá rī cáquɨtɨ̄ ni i. \v 24 Núu jeē tu ní sáha ri jniñu jéhnu nuū i jeē ní ɨɨn tēe tu ní sáha de súcuan, te ma cóo cuēchi i núú. Te vijna je ni cajito i jniñu ún, te vēsú súcuan te cáquɨtɨ̄ ni i nuū rī jiín núū Tatá rī. \v 25 Te súcuan cásáha i návāha squícu jnūhun yósó núū tútu ley Yaā Dios jeē cánevāha i: Ni caquɨtɨ̄ ni i nuū rī, vēsú tú na cuēchi ri, achí. \p \v 26 ’Te tají rí maá Yaā chindéé ñáhán róhó te sáha ya jeē cóo sɨɨ̄ ni rō. Te Yaā un cúu máá Espíritu jeē steén jnūhun ndaā, te quiji ya nde nuū Tatá rī, te nacani cájí yá jnūhun ri. \v 27 Te suni máá ró nacani ró jnúhun ri, chi je cáhīin ro jíín rí nde ná ni quejéé rí nácani ri jnūhun. \c 16 \p \v 1 ’Tāca jnúhun yáha ní cahān rī jiín ró návāha ma náyūhu ró jeē quíji jnūndóho. \v 2 Chi quenehen i róhó jéē ma cuáha ga i jnūhun cone ró táca vehe iī sinagoga. Te quee quɨvɨ̄ jeē cahni i róhó, te cani ni i jeē ɨɨn jniñu váha ni sáha i nuū Yaā Dios. \v 3 Te súcuan sáha i jíín ró, chi tu cájini cuɨtɨ i máá Tátá rī ni máá rí. \v 4 Te ni cahān rī jnūhun yáha jíín ró návāha núu je ni quee quɨvɨ̄ jeē súcuan coo, te nucūhun ni rō jeē jé ni cahān rī jiín ró. \s1 Jniñu sáha Espíritu Santo \p ’Te tu ní cáhán rī jnūhun yáha jíín ró nde xīhna ñúhún, chi íne máá rí jiín ró jijnáhan ró. \v 5 Te vijna chi nuhūn rī condee rī jiín Yaā ní tají rúhū vēji ri. Te ni ɨɨn ró tu cájnūhun ró ndé nuū quihín rī. \v 6 Chi máá jéē cácucuíhyá ndasɨ́ ni rō jeē ni cáhān rī súcuan jíín ró. \v 7 Jendaá cahán rī jiín ró: Jeē váha máá ró jijnáhan ró cúu jeē quihín rī. Chi núu tú quihīn rī, te ma quíji Yaā chindéé ñáhán róhó te sáha ya jeē cóo sɨɨ̄ ni rō. Te núu cuahān rī, te tají rí yā quiji ya nuū rō. \v 8 Te jeē quée yā, te stéén yā nuū ñáyuu ñayɨ̄vɨ jéē iyó cuéchi i, jíín ndese quɨ̄vɨcoo i ichi ndaā, jiín jéē sándaā Yaā Dios sɨquɨ̄ cuéchi i. \v 9 Stéén yā jeē iyó cuéchi i, chi tu cácandíje i ruhū. \v 10 Te stéén yā sɨquɨ̄ ichi ndaā, chi máá rí nuhūn rī nuū Tatá rī, te ma cóto ga rō nuū rī. \v 11 Te stéén yā sɨquɨ̄ jeē sándaā Yaā Dios cuēchi ñayuu, chi je ni cundaā jeē jnahnú ndetū maá jéxeén jeē cujéhnu ini ñayɨ̄vɨ yáha. \p \v 12 ’Te íyó cuéhē gā jnūhun cúní rī cahān rī jiín ró, te ma cúu jecūhun ni rō vijna. \v 13 Te jeē quée maá Espíritu jeē steén jnūhun ndaā, te máá yá steén tāca jnúhun ndaā un núū rō. Chi ma cahán yā jeē maá yá, chi cahān yā tāca jéē jíni sōho ya cahán Yaā Dios. Te stéén yā sɨquɨ̄ tācá jniñu jeē coo. \v 14 Te stéén yā jeē cujéhnu ri, chi nacastūhun yá nuū rō tāca jnúhun jeē jé ni cahān rī, te sáha ya jeē jécūhun ni rō. \v 15 Ndɨhɨ ndese cújéhnu Tátá rī, suni súcuan cújéhnu máá rí. Jeē yúcuan ní cahān rī jeē Espíritu Santo nacastūhun yá nuū rō tāca jnúhun jeē jé ni cahān rī, te sáha ya jeē jécūhun ni rō jijnáhan ró. \s1 Vēsú cácucuíhyá ni rō, te ndusɨɨ̄ ni rō \p \v 16 ’Jecu na te ma cóto ga rō nuū rī. Te jecu tucu quɨvɨ̄ te coto tucu ró núū rī, chi quinuhun rī nuū ndeé Tátá rī. Achí yá. \p \v 17 Yūcuán na te sava tēe cáscuáha jíín yá, ni cacajnūhun jnáhan de: \p ¿Na jnūhun cúu jeē yáha jeē cahán yā jiín yó? Chi áchí yá jeē jecu na te ma cóto ga yō nuū yā, te jecu tucu quɨvɨ̄ te coto tucu yó núū yā, chi sɨquɨ̄ jeē quínuhun yā nuū ndeé Tátá yā. \v 18 ¿Na jnūhun cúu jeē yáha jeē cahán yā, jecu na? Tu cájecūhun ni yō na vé cúu jeē cahán yā. Achí de. \p \v 19 Te ni jini Jesús jeē cácuni de cajnūhún de ya. Te ni cahān yā jiín de: \p ¿A cácajnūhun jnáhan ró na vé cúu jeē ni cáhān rī jiín ró jeē jecu na te ma cóto ga rō nuū rī, te jecu tucu quɨvɨ̄ te coto tucu ró núū rī? \v 20 Jendaá cahán rī jiín ró jeē ndahyū rō jijnáhan ró te cucuíhyá ni rō, te ñayuu ñayɨ̄vɨ́ chi sa cusɨɨ̄ ni i. Te vēsú cucuíhyá ni rō, te sa ndusɨɨ̄ ni rō jeē cóto tucu ró núū rī. \v 21 Ɨɨn ñahan núu cuacuyajni scácu ña, te jéhnde chīji ña, chi je ni quee hora jeē scácu ña. Te núu je ni scácu ña sūchi lúlí, te tuá nahán ña jeē ní ndoho ña, chi cúsɨɨ̄ ni ña jeē ní cacu sēhe ña. \v 22 Te suni súcuan cúu jeē cándoho ró vijna, chi cácucuíhyá ni rō jiín rí. Te jecu‑ni quɨvɨ̄ te coto jnáhan tucu yó, te cusɨɨ̄ ndasɨ́ ni rō. Te ni ɨɨn ma cúu casɨ jeē cúsɨɨ̄ ni rō. \p \v 23 ’Te quɨvɨ̄ ún chi tú na vé cacān gā rō nuū rī. Chi jendaá cahán rī jiín ró jeē nuū maá Tátá rī cacān rō, te sáha ya ndɨhɨ jeē cájicān rō, sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró rúhū. \v 24 Nde vijna te ná tu cacān rō nuū Tatá rī jeē jiín sɨ́hvɨ́ rí. Te vijna te na quéjéé ró cacān rō jiín sɨ́hvɨ́ rí, te nihīn rō, návāha cusɨɨ̄ ndasɨ́ ni rō. \s1 Je ni quende yā poder ndɨhɨ jeneé cáhīyo ini ñayɨ̄vɨ́ \p \v 25 ’Tāca jnúhun yáha ní cahān yatá rí jiín ró. Te quee quɨvɨ̄ jeē ma cahán yatá gá rī jiín ró, chi sa suhva castūhun cájí rí nuū rō sɨquɨ̄ Tatá rī. \v 26 Te quɨvɨ̄ ún chi cacān rō nuū Tatá rī sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró rúhū. Te tu cáhán rī jiín ró jeē cacán tahú rī jehē rō nuū Tatá rī. \v 27 Chi máá Tátá rī je cúndáhú ni yā rohó sɨquɨ̄ jeē cáhīyo manī rō jiín rí, te ni cacandíje ró jéē ndé nuū maá yá vēji ri. \v 28 Ni quenda ri nde nuū Tatá rī, te ni quee rī ini ñayɨ̄vɨ́. Te vijna te quenda ri ini ñayɨ̄vɨ́, te nuhūn tucu ri nuū Tatá rī. Achí yá. \p \v 29 Te ni cacahān tēe cáscuáha jíín yá: \p Vijna te cáhán cají ní, te tuá cahán yatá ní. \v 30 Vijna te cájini na jéē jiní ni ndɨvii cuɨtɨ, te tuá jíni ñúhún jéē cájnūhún ni ɨɨn ná níhín. Jeē yúcuan cácandíje ná jéē véji ní ndé nuū Yaā Dios. Achí de. \p \v 31 Te ni cahān Jesús jiín de: \p ¿A ndé vijna te cácandíje ró naún? \v 32 Te quiji quɨvɨ̄, te je ni quee, jeē cuité núu ró quínungoo ró ná vehe ná vehe ró, te stóo máñúhún ró ruhū. Te nasūu jéē quéndōo máñúhún rí, chi Tátá rī íne ya jiín rí. \v 33 Tāca jnúhun yáha ní cahān rī jiín ró návāha coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró rúhū. Ini ñayɨ̄vɨ́ chi cánuú coto ró jnúndóho. Te vēsú súcuan te na cóo sɨɨ̄ ni rō, chi je ni quende rī poder tāca jéneé cáhīyo ini ñayɨ̄vɨ́. Achí yá. \s1 Jeē ni jícān tahú Jesús jehē ñayuu cácandíje \c 17 \p \v 1 Te ná ni cahān Jesús tāca jnúhun yáha, te ni ndacoto ya ichi ándɨvɨ́, te ni cahān yā: \p Tátā, je ni quee quɨvɨ̄ jeē ndóho ná. Vijna te stéén ni jéē cujéhnu máá ná jeē cúu ná Séhe ní, návāha suni máá ná steén na jéē cujéhnu máá ní. \v 2 Chi ni sáha ní jéē ndíso jníñu ná sɨ́quɨ̄ tāca ñáyuu, návāha tāca ñáyuu jeē ni jéhe ní núū ná, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni sáha ná. \v 3 Te suhva cúu jnūhun cotecu i nɨ́ɨ́ cáni: suu jeē na cúni i níhín jéē mañúhún‑ni ní cúu Yaā ndaā, jiín jéē cúni i sāñá jeē cúu ná Jesucristo, Yaā ní tají ní. \p \v 4 ’Je ni steén na núū ñáyuu ñayɨ̄vɨ jéē cujéhnu ní, te je sínu ná jniñu ní ndacu ní núū ná. \v 5 Te vijna, Tátā, sáha ní jéē ndujéhnu tucu ná ndé nuū néne ní, nájnūhun cújéhnu ná jíín ní nde ná tu jecōo ñayɨ̄vɨ́. \p \v 6 ’Ñayuu jeē ní nacāji ní ini ñayɨ̄vɨ́, ni jēhe ní i nuū ná, te ni steén na núū i ndese Yaā cúu ní. Cuenta maá ní cúu i, te ni jēhe ní i nuū ná. Te ni cajetáhú i jnūhun ní, te ni casquícu i. \v 7 Te vijna te cájini i jeē ndé nuū maá ní vēji tāca jéē iyó jíín ná. \v 8 Chi tāca jnúhun ni cahān ni jíín ná, ní castūhun ná núū i, te ni cajetáhú i. Te ni cajini i jeē ní quenda ndije ná ndé nuū maá ní, te ni cacandíje i jeē maá ní ni tají sáña. \p \v 9 ’Te jícán tahú na jéhē maá i jíjnáhan i. Tu jícán tahú na jéhē ñáyuu ñayɨ̄vɨ jéē tu cácandíje, chi sa jehē maá ñáyuu ni jéhe ni núū ná, chi cuenta maá ní cácuu i. \v 10 Te tācá i jeē yɨ́hɨ i ndaha máá ná, suni cuenta maá ní cúu. Te tācá i jeē cúu i cuenta maá ní, suni cuenta maá ná cúu i. Te cástéén i ndese cújéhnu ná. \p \v 11 ’Te tuá condee ná ini ñayɨ̄vɨ́. Te máá i chi quendōo i ini ñayɨ̄vɨ́, te máá ná chi najeē ná condee na jíín ní. Yaā iī Yaā ndoo cúu ní, Tátā. Te jíín poder ní condito ní táca ñáyuu ni jéhe ni núū ná, návāha ɨnuú na cóo ni i jíjnáhan i, nájnūhun cúu máá yó. \v 12 Te jeē ní condee na jíín i ini ñayɨ̄vɨ́, te jíín poder ni ní condito ná i. Tāca ñáyuu ni jéhe ni núū ná, ni condito yúcún ná i. Te tu ní jéhe na jnúhun naa i jíjnáhan i, chi máá ɨɨn‑ni tēe jeē je cúu de tēe jnahnū ndetū, návāha squícu jnūhun yósó núū tútu iī. \p \v 13 ’Te vijna te najeē na núū ní, te cáhán na táca jnúhun yáha jíín i níní jéē íne ga ná ini ñayɨ̄vɨ́, návāha na cóo sɨɨ̄ ndasɨ́ ni i nájnūhun cúsɨɨ̄ ni maá ná. \v 14 Ni castūhun ná jnūhun ní núū i. Te ni caquɨtɨ̄ ni ñayuu ñayɨ̄vɨ núū i, chi tuá cácuu i cuenta ñayɨ̄vɨ́, nájnūhun máá ná tu cúu ná cuenta ñayɨ̄vɨ́. \v 15 Te tu jícán tahú na jéē quénehen ní i ini ñayɨ̄vɨ́, chi sa suhva jeē cóndito ní i nuū jexeén. \v 16 Nasūu cuenta ñayɨ̄vɨ cácuu i, nájnūhun máá ná jéē násūu cuenta ñayɨ̄vɨ cúu ná. \v 17 Jíín jnúhun ndaā ní te sáha ní jéē coo ndoo coo iī i nuū ní. Tāca jnúhun cáhán maá ní cúu jnūhun ndaā. \v 18 Te nájnūhun ni tají ní sāña ní quiji ná ini ñayɨ̄vɨ́, suni súcuan tají ná i nacani i jnūhun ní núū ñáyuu ñayɨ̄vɨ́. \v 19 Te jehē maá i cúu jeē jéhe ná máá ná cuu ná, návāha suni máá i coo ndoo coo iī i nuū ni jéē jiín jnúhun ndaā. \p \v 20 ’Te nasūu máá ɨɨn‑ni jehē ñáyuu yáha jícán tahú na, chi suni jehē tāca gá ñáyuu jeē candíje i sāña núu na cúni sōho i jnūhun jeē nácani máá i jíjnáhan i. \v 21 Te jícán tahú na jéē ɨnuú na cóo ni i jíjnáhan i. Nájnūhun ɨɨn‑ni cúu ní jíín ná, Tátā, te ɨɨn‑ni cúu ná jíín máá ní, suni súcuan na cóo ɨnuú i jíín yó. Te cúní na jéē ɨnuú na cóo ni i, návāha na cándíje ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē maá ní ni tají ní sāñá. \v 22 Ni sajéhnu ná i nájnūhun ni sajéhnu ní sáña, návāha ɨnuú na cóo ni i, nájnūhun ɨnuú‑ni cúu yó. \v 23 Te ndúú ná jiín i, te ndúú ní jiín ná, te súcuan te ɨnuú cuɨtɨ coo ni i jíjnáhan i. Yūcuán na te cuni ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē maá ní ní tají ní sāña, jíín jéē maní ndasɨ́ ní jiín i nájnūhun manī ni jíín ná. \p \v 24 ’Tátā, máá ní ni jēhe ní i nuū ná. Te cúní na jéē cóyūcú i jíín ná nuū cóndee ná, návāha coto i ndese luu cújéhnu ná ni sáha ní. Chi íyó mánī ndasɨ́ ní jiín ná nde ná tu jecōo ñayɨ̄vɨ́ te nde vijna. \v 25 Yaā ndaā cúu ní, Tátā, te ñayuu ñayɨ̄vɨ́ tu jíní i níhín, te máá ná chi jíní na níhín. Te ñayuu yáha chi cájini i jeē maá ní ni tají sáña. \v 26 Ni steén na núū i jíjnáhan i ndese Yaā cúu ní. Te stéén gā na súcuan nuū i, návāha na cóo manī ndasɨ́ i jíín jnáhan i, nájnūhun íyó mánī ndasɨ́ ní jiín ná, te návāha condee ná ini anuá i. Achí yá. \s1 Jeē ní cajnɨɨ de Jesús \r (Mt. 26.47‑56; Mr. 14.43‑50; Lc. 22.47‑53) \c 18 \p \v 1 Te nuū ní cuu ni cahān Jesús tāca jnúhun yáha, te ni quenda ya jiín tée cáscuáha jíín yá, cuahān yā ɨnga lado yuu Cedrón. Te yūcuan íyó ɨɨn huerto nuū ní quɨ̄vɨ ya jiín tée cáscuáha jíín yá. \v 2 Te Judas, tēe jeē nastúu de ya, suni jíní de lugar un, chi cuehē jínu ni nataca Jesús yūcuan jíín tée cáscuáha jíín yá. \v 3 Te ni jinū de yūcuan jíín ɨɨn grupo soldado jiín jecu policía cándito templo, jeē ní catají sutū cácujéhnu jíín tée grupo fariseo. Te cándiso de machete, te cájnɨɨ de linterna jiín yɨtɨ. \v 4 Te Jesús je jíní yā tāca jnúndóho jeē véji sɨquɨ̄ yā. Te ni quenda ya ichi núú de, te ni cahān yā: \p ¿Ndé ɨɨn cánanducú ró? \p \v 5 Te ni cacahān de jíín yá: \p Jesús tēe ñuu Nazaret cánanducú rí. \p Te ni cahān yā: \p Máá rí cúu. \p Te Judas, tēe jeē nástúu de ya, suni íne de jíín tée ún. \v 6 Te jeē súcuan ni cahān yā, máá rí cúu, te ni cajica yátá de, te ni cacotúú‑ni de. \v 7 Yūcuán na te ni cajnūhún tucu ya de: \p ¿Ndé ɨɨn cánanducú ró? \p Te ni cacahān de: \p Jesús tēe ñuu Nazaret. \p \v 8 Te ni cahān Jesús: \p Je ni cachi rī jeē maá rí cúu. Te núu ruhū cánanducú ró, te máá‑ni ri jnɨɨ ró, te tēe yáha na quíngoo de. Achí yá. \p \v 9 Súcuan ni cuu návāha na squícu jnūhun jeē ni cáhān yā jiín Tátá yā: Tu ní jéhe na jnúhun naa ni ɨɨn tēe jeē ni jéhe ni núū na, áchí yá. \v 10 Te Simón Pedro ndíso de ɨɨn espada. Te ni tava de, te ni jehnde de sōho lado váha ɨɨn tēe nání Malco. Te tēe un cúu de mozo maá sútū cujéhnu. \v 11 Te ni cahān Jesús jiín Pedro: \p Nachuvāha espada rō ini cubierta. ¿A tu cánuú jéē ndóho ri jnūndóho yáha jeē ni sándaā Tatá rī jeē ndóho ri? Achí yá. \s1 Jeē ní indichi Jesús nuū sutú cujéhnu \r (Mt. 26.57‑58; Mr. 14.53‑54; Lc. 22.54) \p \v 12 Yūcuán na te tācá soldado un, jíín capitán de, jíín táca policía tēe hebreo un, ni cajnɨɨ de Jesús, te ni cajihni de ya. \v 13 Te xīhna gā vehe Anás cuangoo de jíín yá. Te tátá chīsó Caifás cúu Anás. Te Caifás cúu máá sútū cujéhnu ga cuiyā ún. \v 14 Te suu de ni cachi nuū jnáhan de hebreo jeē cánuú jéē cúū ɨɨn tēe jehē nación de. \s1 Jeē ní cachi Pedro jeē tu jíní de ya \r (Mt. 26.69‑70; Mr. 14.66‑68; Lc. 22.55‑57) \p \v 15 Te Simón Pedro jiín ɨnga tēe scuáha, cándiquīn de Jesús cuangoo de yatā yā. Te ɨnga tēe scuáha ún chi jíní jnáhan de jíín sútū cujéhnu. Jeē yúcuan ní quɨ̄vɨ de jíín Jesús ini patio vehe sutū cujéhnu ún. \v 16 Te Pedro ni quendōo de yatā yehyɨ́. Te máá tée scuáha jéē jiní jnáhan jíín sútū cujéhnu ún, ni quenda de ni cahān de jíín ñahan ndíto yéhyɨ́, te ni squɨ́vɨ de Pedro ini patio. \v 17 Yūcuán na te ñahan ndíto yéhyɨ́ un ní cajnūhún ña Pedro: \p ¿A násūú ɨɨn tēe scuáha jíín tée índichi nuū sutú un cúu ró? \p Te ni cahān de: \p Nasūu cúu ri, achí de. \p \v 18 Te tāca mozo jiín policía un ní cascáyú de ñuhūn jiín tɨ́cāyɨ, chi mījin sáha. Te cáhīin de cánasaā de. Te suni índichi Pedro, násaā de jíín táca tée ún. \s1 Jeē ni stíchí sutū cujéhnu ún Jesús \r (Mt. 26.59‑66; Mr. 14.55‑64; Lc. 22.66‑71) \p \v 19 Te sutū cujéhnu un ní stichí de Jesús ndé‑ni cúu tēe cáscuáha jíín yá, jiín na jnūhun cúu jeē steén yā. \v 20 Te ni cahān Jesús: \p Níní ní cahān rī nuū chitú ñáyuu, ni cajini sōho ndɨhɨ ñayuu. Te níní ní steén rī jnūhun ini tācá vehe iī sinagoga jiín ini templo cáhnu nuū ndutútú ndɨvii jnáhan yó hebreo. Te tú ni ɨɨn jnūhun ní cáhán sāhi rí. \v 21 ¿Te naun cájnūhun ró ruhū? Cajnūhun ñáyuu ní cajini sōho jnūhun ni cahān rī, te máá i cachi ndese ni cahān rī. Chi cájini i ndese ni cahān rī. \p \v 22 Te jeē ni cáhān Jesús súcuan, te ɨɨn policía ndíto templo jeē índichi de yūcuán, ní cani‑ni de nuū yā. Te ni cahān de jíín yá: \p ¿A súcuan cáhán rō jiín sútū cujéhnu naún? \p \v 23 Te ni cahān Jesús: \p Núu ni cahān rī ɨɨn jnūhun néé, cachi na jnūhun néé ní cahān rī. Te núu tu ní cáhán rī ɨɨn jnūhun néé, ¿te naun cáni ró rúhū? achí yá. \p \v 24 Yūcuán na te Anás, sutū cujéhnu un, ní tají de ya, núhní yā cuahān yā nuū Caifás, tēe cúu máá sútū cujéhnu ga. \s1 Jeē ní cachi tucu Pedro jeē tu jíní de ya \r (Mt. 26.71‑75; Mr. 14.69‑72; Lc. 22.58‑62) \p \v 25 Te níní jéē súcuan cúu, te índichi‑ni Pedro, násaā de yuñúhún. Te ni cacahān jiín de: \p ¿A násūú ɨɨn tēe scuáha jíín tée un cúu ró, chí naún? \p Te máá de tu ní cáchi de: \p Nasūu cúu ri, achí de. \p \v 26 Yūcuán na te ɨɨn mozo sutū cujéhnu, jnáhan tēe jeē ní jehnde Pedro sōho, ni cahān jiín de: \p ¿A násūu máá ró cúu jeē ní jito ri jiín de ini huerto? \p \v 27 Te Pedro tu ní cáchi tucu de. Te ni cana‑ni líhli. \s1 Jeē ní indichi Jesús nuū Pilato \r (Mt. 27.1‑2, 11‑14; Mr. 15.1‑5; Lc. 23.1‑5) \p \v 28 Yūcuán na te ni quendacoo de jíín Jesús vehe Caifás, cuangoo de jíín yá nde palacio tēe nación Roma jeē cúu gobernador. Te je cuacundijin. Te ñayuu hebreo tu ní quɨ́vɨcoo i ini palacio, návāha tu stɨ́vɨ i ley i jeē cahán jeē ma quɨ́vɨ i ini vehe ɨɨn ñayuu jeē násūú hebreo cúu. Chi núu súcuan te ma cúu cuxíni i vico pascua jeē cóo ɨnga quɨvɨ̄ ún. \v 29 Yūcuán na te ni quenda Pilato, tēe cúu gobernador, ni cahān de jíín i jíjnáhan i: \p ¿Na cuēchi cájicān rō sɨquɨ̄ tée yáha? \p \v 30 Te ni cacahān i: \p Núu jeē násūu tée cúnéé cúu tēe yáha, te ma jnɨ́ɨ ná de jeē quíndeca ná de nuū ni núú, áchí i. \p \v 31 Te ni cahān Pilato: \p Cuángoo jíjnáhan ró, te sándaā rō sɨquɨ̄ de jíín ley cánevāha máá ró. \p Te ni cacahān ñayuu hebreo un: \p Máá ná jeē cácuu ná ñáyuu hebreo, tú na permiso cánevāha ná jéē cáhni ná ni ɨɨn ñayuu. \p \v 32 Súcuan ni cacahān i návāha squícu jnūhun jeē ní cachi Jesús jeē quɨ́vɨ ya ndaha tēe Roma te cahni de ya jicā cruz. \v 33 Te ni ndɨ̄vɨ Pilato ini palacio, te ni cana de jeē na quíji Jesús. Te ni cajnūhún de ya: \p ¿A máá ró cúu Rey ñayuu hebreo naún? \p \v 34 Te ni cahān Jesús jiín de: \p ¿A cájnūhun ró ruhū jeē súcuan jéni ni maá ró, chí jéē ní cacastūhun ñáyuu hebreo nuū rō? \p \v 35 Te ni cahān Pilato: \p ¿Chí tée hebreo cúu ri jeē cúni rī? Ñayuu nación maá ró jiín sútū cácujéhnu ni cachihi róhó ndaha ri. ¿Na vé ni sáha ró núu súcuan? Achí de. \p \v 36 Te ni cahān Jesús: \p Nasūu jéē ndácu ri jniñu nájnūhun cándacu tāca rey ñayɨ̄vɨ yáha. Chi núu jeē ñáyuu ñayɨ̄vɨ ní casáha jeē cúu ri rey, yūcuán na te tēe cándiquīn ruhū, cuajnáhan de návāha ma quɨ́vɨ ri ndaha jnáhan ri hebreo nuú. Te nasūu núū ñayɨ̄vɨ yáha cúu jeē ndácu ri jniñu vijna. Achí yá. \p \v 37 Yūcuán na te ni cahān Pilato jiín yá: \p ¿Te á ɨɨn rey cúu ró jéē súcuan? \p Te ni cahān Jesús: \p Rey cúu ri, nájnūhun cáhán rō. Ni quiji ri ni cacu ri ini ñayɨ̄vɨ yáha návāha nacani ri jnūhun ndaā. Te ndɨhɨ ñayuu cájetáhú jnúhun ndaā, cájini nahín i jnūhun cáhán rī. Achí yá. \p \v 38 Te ni cahān Pilato: \p ¿Ndese cuni yō ndé ɨɨn cúu máá jnúhun ndaā? \s1 Jeē ní cundaā jeē cúū yā \r (Mt. 27.15‑31; Mr. 15.6‑20; Lc. 23.13‑25) \p Te jeē ni cáhān de jnūhun yáha, te ni quenda tucu de nuū ñáyuu hebreo. Te ni cahān de jíín i: \p Tú cuɨtɨ na cuēchi níhín rī sɨquɨ̄ de. \v 39 Te íyó costumbre maá ró jijnáhan ró jéē vico pascua te siáá rī ɨɨn tēe íne vecāa nuū rō. ¿Te á tu cácuni rō jeē siaá rī Rey rō nuū rō? Achí de. \p \v 40 Yūcuán na te ndɨvii i ni cacana jee tucu i: \p Ma siaá ni tée jíñá, chi Barrabás siaá ni, áchí i. \p Te tēe cuíhná cúu Barrabás. \c 19 \p \v 1 Yūcuán na te ni cahān Pilato jeē na jnɨ́ɨ soldado Jesús, te cani de ya jiín cuarta ñɨɨ. \v 2 Te ni casáha de ɨɨn corona iñu, ni cachuhun de xinī yā. Te ni cachuhun de ya ɨɨn sahma cuehé ndíhí jéē cúu sahma rey. \v 3 Te ni jecondichi de nuū yā, te ni cacahān catá de: \p Nacā jeē váha rey cúu Rey ñayuu hebreo. \p Te ni cacani de nuū yā. \p \v 4 Yūcuán na te ni quenda Pilato ɨnga jínu, te ni cahān de jíín ñáyuu: \p Yāhá condēhe ró tava rī de, návāha na cúni rō jeē tú na cuēchi níhín rī sɨquɨ̄ de. \p \v 5 Te ni quenda Jesús, ñúhun ya corona iñu jíín sahma cuehé ndíhí un. Te ni cahān Pilato jiín i: \p Yāhá condēhe ró de jíjnáhan ró. \p \v 6 Te nuū ní cajito sutū cácujéhnu jíín táca policía nuū yā, te ni cacana jee de: \p Cata caa ní de jicā cruz, na cúū de. \p Te ni cahān Pilato: \p Núu súcuan te najnɨɨ máá ró de te cahni rō de. Chi ruhū, tú na cuēchi níhín rī sɨquɨ̄ de. \p \v 7 Te ni cacahān ñayuu hebreo un: \p Cánevāha ná ɨɨn ley, te jeē sɨquɨ́ ley un cánuú jéē cúū de, chi sáha de máá de jeē Séhe Yaā Dios cúu de. \p \v 8 Te jeē ní jini sōho Pilato jnūhun yáha, te víhyá gā ni yūhú de. \v 9 Te ni ndɨ̄vɨcoo tucu de ini palacio, te ni cajnūhún de Jesús: \p ¿Ndé nuū véji ró? \p Te tu ní cáhán cuɨtɨ Jesús jiín de. \v 10 Yūcuán na te ni cahān de jíín yá: \p ¿Naun tu cáhán rō jeē cahán rī? ¿A tu jíní rō jeē ndíso jníñu ri jeē cáhni rī rohó jícā cruz, te suni ndíso jníñu ri jeē siaá rī rohó quíhīn rō? \p \v 11 Te ni cahān Jesús: \p Núu tu ní sáha Yaā Dios jeē ndíso jníñu ró, te tú na vé cúu sáha ró sɨ́quɨ̄ rī. Jeē yúcuan tēe jeē ní nacuāha ruhū ndaha ró, cuēchi xeēn gā condee sɨquɨ̄ de vēsú maá ró. Achí yá. \p \v 12 Yūcuán na te nde hora un ndúcú ndéyɨ́ Pilato ndese siáá de ya. Te ñayuu hebreo chi cácana jee i: \p Núu siáá ni tée jiñā, te tu cúu ní amigo rey Roma jeē cujéhnu ndácu jniñu núu súcuan. Chi tāca tée jeē sáha de rey maá de, núu súcuan te cúu de enemigo sɨquɨ̄ rey un. Achí i. \p \v 13 Te jeē ní jini sōho Pilato jnūhun yáha, te ni ndacu de jniñu jeē na quénda Jesús ini vehe quiji ya. Te ni cucōo de silla nuū cúndaā jniñu, nuū máni máá yúū ni jecāva, te lugar un nání Gabata nuū yúhu hebreo. \v 14 Te cuacuu cahuxī uū, te jehíni quɨvɨ̄ ún quejéé vico pascua. Te ni cahān Pilato jiín ñáyuu hebreo: \p Yāha índichi maá rey rō. \p \v 15 Te ni cacana jee i: \p Na cúū de. Cata caa ní de jicā cruz, achí i. \p Te ni cahān Pilato jiín i: \p ¿A jéē cata caa rī rey rō jicā cruz naún? \p Te sutū cácujéhnu un ní cacahān de: \p Tuá na ɨnga rey cánevāha ná jíjnáhan ná, chi máá‑ni rey Roma jeē cujéhnu ndácu jniñu nuū ná. \p \v 16 Yūcuán na te Pilato ni nacuāha de ya nuū i jeē na cúū yā jicā cruz. Te ni cajnɨɨ i ya cuangoo i jíín yá. \s1 Jeē ní cacata caa de ya jicā cruz \r (Mt. 27.32‑44; Mr. 15.21‑32; Lc. 23.26‑43) \p \v 17 Te ni quenda Jesús, ndíso ya cruz yā, cuangoo de jíín yá ɨɨn lugar nuū naní Yɨquɨ Xíní, te nuū yúhu hebreo naní Gólgota. \v 18 Te yūcuan ní cacata caa de ya jicā cruz. Te suni ni cacata caa de uū tēe nuū uū gā cruz, ɨɨn ɨɨn de ɨɨn lado yā, te máá Jesús mēhñú. \v 19 Te suni ni ndacu Pilato jniñu jeē na cóndee jnūhun xinī cruz yā, jeē cahán: Tēe yáha cúu Jesús ñuu Nazaret, Rey ñayuu hebreo, achí. \v 20 Te cuehē ñayuu hebreo ni cacahu i jnūhun yáha, chi máá yajni yuñúū cúu nuū ní cacata caa de ya. Te jnūhun un yósó jíín yuhu hebreo jiín griego jiín latín. \v 21 Te tāca sútū cácujéhnu nuū ñáyuu hebreo, ni cacahān de jíín Pilato: \p Ma tée ní jéē cúu de Rey ñayuu hebreo, chi sa suhva tee ní jéē maá de ni cahān jeē cúu de Rey ñayuu hebreo. \p \v 22 Te ni cahān Pilato: \p Ma násama ri jeē jé ni ndacu ri jniñu ni jecondee. \p \v 23 Te soldado un, nuū ní cuu ni cacata caa de Jesús jicā cruz, te ni caquihin de sahma ya, te ni cajehnde de ni nduu cuūn parte, te ɨɨn ɨɨn parte ni cuu ɨɨn ɨɨn soldado un. Te suni ni caquihin de camisa yā. Te camisa un tu ní quícu, chi ni cunu nɨ́ɨ́. \v 24 Te ni cacahān maá de: \p Ma cáhnde yō, chi vāha ga na sáha yó sorteo, te na cóndēhe yó ndé ɨɨn yó níhīn, achí de. \p Te súcuan ni squícu jnūhun yósó núū tútu iī nde jenahán jéē cahān Jesús: Ni caquihin de sahma ri cuu máá de. Te ni casáha de sorteo sɨquɨ̄ camisa rī. Achí. Súcuan ni casáha soldado un. \p \v 25 Te yajni cruz nuū ndíta caa Jesús íne náná yā, jiín cúhū ña María ñasɨhɨ́ Cleofas, jiín María ñuu Magdala. \v 26 Te ni jito Jesús nuū naná yā jiín núū tée scuáha jeē maní gā yā jiín, suni índichi de yūcuán. Te ni cahān yā jiín náná yā: \p Nánā, nde vijna te máá de nucuɨñɨ̄ de cuu de sēhe ní. \p \v 27 Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée scuáha ún: \p Nde vijna te cuu ña nájnūhun náná rō, achí yá. \p Te nde hora un ní cana de ña cuacondee ña vehe de condito de ña. \s1 Jeē ni jíhī Jesús \r (Mt. 27.45‑56; Mr. 15.33‑41; Lc. 23.44‑49) \p \v 28 Yūcuán na te ni jini Jesús jeē jé ni jīnu tācá jniñu jeē cánuú ndoho ya. Te návāha squícu jnūhun cáhán tutu iī, te ni cahān yā: \p Jíchí rī ndute, áchí yá. \p \v 29 Te yūcuan íin ɨɨn tɨndohō ñúhun chitú vinagre iyá. Te ni cachundaji de ɨɨn cachī nuū vinagre un, te ni catee de xinī ɨɨn ndaha yújnu hisopo, te ni catee de yuhu ya jeē cóho ya. \v 30 Te ná ni jihi ya vinagre un, te ni cahān yā: \p Je ni jīnu, áchí yá. \p Te ni cāyɨ́‑ni xinī yā, te ni jihī‑ni ya. \s1 Jeē ní cují soldado lanza xiin ya \p \v 31 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún coo vico pascua. Te tēe hebreo tu cácuni de jeē cóndita caa ndɨ̄yɨ ún jícā cruz quɨvɨ̄ ndétātú un. Chi quɨvɨ̄ ndétātú jeē cúu vico pascua, iī ndasɨ́ gá vēsú tāca gá quɨvɨ̄ ndétātú. Te ni cacahān de jíín Pilato jeē na ndácu de jniñu jeē jnahnú sɨ̄hɨn tēe cándita caa, te na cújiyo de jicā cruz. \v 32 Te ni quecoo soldado, te ni cajehnū de sɨ̄hɨn ɨɨn tēe jeē ndíta caa jíín yá, te suni súcuan ɨnga de. \v 33 Te nuū ní quecoo de nuū Jesús, te ni cajito de jeē jé ni jihī yā. Jeē yúcuan tu ní cájehnū de sɨ̄hɨn ya. \p \v 34 Te ɨɨn soldado chi ni cují de lanza xiin ya, te ni cane‑ni nɨñɨ̄ jiín ndute. \v 35 Te máá rí jeē tée tutu yáha, ni jito ri jeē súcuan ni cuu, te nácani ndaā rī jnūhun ndese ni cuu. Te jíní rī jeē iyó ndáā jnūhun cáhán rī, návāha suni candíje máá ró jijnáhan ró. \v 36 Chi súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun cáhán tutu iī: Ma cahnú de ni ɨɨn yɨquɨ ya, achí. \v 37 Te suni ɨnga jnūhun cáhán tutu iī: Ɨɨn quɨvɨ̄ te coto i nuū Yaā jeē ní cují i lanza, achí. \s1 Jeē ní quindūji Jesús \r (Mt. 27.57‑61; Mr. 15.42‑47; Lc. 23.50‑56) \p \v 38 Te ni cuu tāca jéē yáha. Te íyó ɨɨn tēe ñuu Arimatea jeē naní José, te cúu de tēe cándíje Jesús. Te yuhu‑ni cándíje de, chi yúhú de jnáhan de hebreo. Te ni cahān ndahú de jíín Pilato jeē na cuáha jnūhun quihin de yɨquɨ cúñu Jesús. Te ni jēhe Pilato jnūhun. Yūcuán na te cuahān José, ni snúu de yɨquɨ cúñu Jesús. \v 39 Te suni ni jinū Nicodemo, tēe ni quiji nuū Jesús ɨɨn jecuáā. Te ndíso de nájnūhun ocō uxī kilo sūje uvuā jeē ní saca jnáhan jíín yúcū áloe. \v 40 Te ndɨndúú de ni caquihin de yɨquɨ cúñu Jesús, te ni cachusúcún de jíín tira sahma jeē ni quɨ́vɨ yucū jeē jeén asɨ̄n ún, nájnūhun íyó costumbre maá ñáyuu hebreo jeē cáchindūji i ndɨ̄yɨ. \v 41 Te yajni nuū ni jíhī Jesús íyó ɨɨn huerto. Te nuū huerto un ndéé ɨɨn yaū jeē ní caan jeé jicā ɨɨn cava, nuū ná tu quindūji ndɨ̄yɨ. \v 42 Te yūcuan ní cachindūji de Jesús, chi íne yajni yaū ndɨ̄yɨ ún. Chi je yajni quejéé quɨ́vɨ̄ ndétātú de jeē cácuu de ñayuu hebreo, te tú na ley chindūji de ndɨ̄yɨ núu je ni quejéé quɨ́vɨ̄ ún. \s1 Jeē ní natecu Jesús \r (Mt. 28.1‑10; Mr. 16.1‑8; Lc. 24.1‑12) \c 20 \p \v 1 Te jenéhen quɨvɨ̄ domingo ni jinū María ñuu Magdala nuū ní yɨndūji Jesús, te yɨ́nee gā cúu. Te ni jito ña jeē ní cujiyo yuū ndihyú yuyáú ndɨ̄yɨ. \v 2 Yūcuán na te jínu ña cuahān ña nuū Simón Pedro jiín núū ɨnga tēe scuáha ún jeē maní gā Jesús jiín. Te ni cahān ña jíín de: \p Ni catava de Jitoho yō nuū ní yɨndūji ya, te tu cájini yō ndé nuū ní cachune de ya, achí ña. \p \v 3 Te ni quendacoo Pedro jiín ɨnga tēe scuáha ún, cuácondēhé de yaū ndɨ̄yɨ. \v 4 Te cájinu tayɨ́ ndɨndúú de. Te ɨnga tēe scuáha ún, nīhin ga ni jinu de vēsú Pedro. Te xīhna gā de ni jinū yaū ndɨ̄yɨ. \v 5 Te ni scáyɨ de máá de, te ni jito nihni de ini yaū. Te ni jito de jeē tira sahma un cáyūcu máá na. Te tu ní quɨ́vɨ de. \v 6 Te sáá te ni jinū Simón Pedro jeē ndiquín jnáhan de vēji de jíín ɨnga tēe ún. Te ni quɨ̄vɨ de nuū ní yɨndūji Jesús. Te suni ni jito de jeē tira sahma cáyūcu máá na. \v 7 Te ni jito de sahma jeē ni ñúsúcún xínī Jesús, tu cátú jíín tira sahma, chi ni natuu te cátú sɨ́ɨn. \v 8 Yūcuán na te suni ni quɨ̄vɨ ɨnga tēe scuáha jeē ni jínū xīhna gā nuū ní yɨndūji ya. Te ni jito de ndese íyó, te ni candíje de jeē ní natecu yā. \v 9 Chi nde ná tu jinūcoo de yaū ndɨ̄yɨ, te tu ní jécūhun ni de jnūhun cáhán tutu iī, jeē jíni ñúhún natecu yā núu je ni jihī yā. \v 10 Yūcuán na te ndɨndúú tée cáscuáha ún cuanungoo de vehe de. \s1 Jeē ní nane ya nuū María ñuu Magdala \r (Mr. 16.9‑11) \p \v 11 Te María índichi ña ndáhyú ña nuū ní yɨndūji ya. Te níní ndáhyú ña, te ni scáyɨ ña máá ña, ni jito nihni ña ini yaū ún. \v 12 Te ni jito ña uū ndajéhé andɨvɨ́, cáñuhun ya sahma cuijín. Te ɨɨn ya néne ichi xíní, te ɨnga ya néne ichi núū jehé nuū ni cátu yɨquɨ cúñu Jesús. \v 13 Te ni cacahān yā jiín ña: \p ¿Najehē ndahyú rō? \p Te ni cahān ña: \p Ni catava de Jitoho ná, te tu jíní na ndé nuū ní cachune de ya. \p \v 14 Te jeē ni cáhān ña súcuan, te ni ndió cóto ña, te ni jito ña nuū Jesús jeē índichi yā yūcuán. Te tu ní nácuni ña jeē maá yá cúu. \v 15 Te ni cahān yā jiín ña: \p ¿Najehē ndahyú rō? ¿Ndé ɨɨn nánducú ró? achí yá. \p Te máá ña jéni ni ña jeē tée ndíto huerto cúu ya. Te ni cahān ña jíín yá: \p Núu máá ní ni quenehen ní yá, te cachi ní ndé nuū ni jéchune ní yá, te na quínuquihin ná yá, achí ña. \p \v 16 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p María, achí yá. \p Te jeē ni cáhān yā súcuan, te ni nacuni ña ya, te ni ndió cóto ña, te ni cahān ña jíín yuhu hebreo: \p Raboni, achí ña. Te jnūhun un cúní cahān, Maestro. \p \v 17 Te ni cahān Jesús jiín ña: \p Ma quehé ró rúhū, chi ná tu ndaa ri quinuhun rī nuū Tatá rī. Te cuáhán núū tācá hermano rī, tēe ni cascuáha jíín rí, te cachi rō nuū de jeē ndaa ri quinuhun rī nuū Tatá rī, jeē suni Tátá maá ró jijnáhan ró cúu. Te cúu ya Yaā Dios maá rí jiín Yaā Dios maá ró jijnáhan ró. Achí yá. \p \v 18 Yūcuán na te María ñuu Magdala un, cuáhān ña, te ni castūhún ña nuū tée cáscuáha un jéē ní jito ña nuū maá Jítoho yō jiín jéē ni cáhān yā jnūhun yáha jíín ña. \s1 Jeē ní nane ya nuū tée cáscuáha jíín yá \r (Mt. 28.16‑20; Mr. 16.14‑18; Lc. 24.36‑49) \p \v 19 Te jeē ní cuaa máá quɨ́vɨ̄ domingo un, te cáhīin tútú tée cáscuáha ún ini ɨɨn vehe. Te cándihyū yehyɨ́, chi cáyūhú de jnáhan de hebreo jeē coto xeēn i de. Te ni quee‑ni Jesús, ni jecuɨñɨ̄ yā mēhñú de vēsú ndihyú yehyɨ́, te ni cahān yā jiín de: \p Ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ coo ni rō jijnáhan ró, áchí yá. \p \v 20 Te ná ni cahān yā súcuan, te ni steén yā ndaha ya jiín xiin ya nuū de. Te ni cacusɨɨ̄ ni tēe cáscuáha un jéē ní cajito de nuū maá Jítoho yō. \v 21 Yūcuán na te ni cahān tucu Jesús: \p Ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ coo ni rō jijnáhan ró. Te nájnūhun ni tají Tátá rī ruhū ini ñayɨ̄vɨ́, suni súcuan tájí rí rohó nacani ró jnúhun ri nuū ñáyuu. Achí yá. \p \v 22 Yūcuán na te ni tɨ̄vɨ tachī yā nuū de jíjnáhan de. Te ni cahān yā: \p Vijna te ni canihīn rō Espíritu Santo. \v 23 Te tāca ñáyuu jeē cone cáhnu ni rō nuū cuéchi i, núu súcuan te coo jnūhun cáhnu ni nuū cuéchi i. Te núu tú cone cáhnu ni rō nuū cuéchi i, te ma cóo jnūhun cáhnu ni nuū cuéchi i. Achí yá. \s1 Jeē ní nane ya nuū Tomás \p \v 24 Te Tomás, tēe ni cacu cuátí, ɨɨn jnáhan jeē uxí uū tēe cáscuáha jíín yá, tu ní íne de quɨvɨ̄ jeē ní nane Jesús nuū tāca gá tēe cáscuáha. \v 25 Yūcuán na te sava ga tēe cáscuáha un, ní cacahān de jíín Tomás: \p Ni cajito ri nuū maá Jítoho yō. \p Te ni cahān Tomás: \p Núu tú coto ri nuū ni túji ndaha ya ni sáha ndūyu cāa, te núu tú chune ri xinī ndáha ri nuū ni íne ndūyu cāa, te núu tú chune ri ndaha ri xiin ya, te ma candíje cuɨtɨ rī, achí de. \p \v 26 Te nuū uná quɨvɨ̄, te tēe cáscuáha un cáhīin tútú tucu de ini ɨɨn vehe. Te íne Tomás jiín de. Yūcuán na te ni quee‑ni tucu Jesús, ni jecuɨñɨ̄ yā mēhñú de, vēsú cándihyū yehyɨ́. Te ni cahān yā jiín de: \p Ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ coo ni rō jijnáhan ró. \p \v 27 Te ni cahān‑ni ya jiín Tomás: \p Chune xinī ndáha ró ini ndaha ri yāhá te coto ró. Te scáá ndaha ró, te chune ró xiin ri nuū ni tújī. Te ma cáni sɨquɨ́ gá ni rō, chi sa suhva na cándíje ró. \p \v 28 Yūcuán na te ni cahān Tomás jiín yá: \p Aī, Jitoho maá ná jiín Yaā Dios maá ná cúu ní, áchí de. \p \v 29 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Tomás, nde ni jito ró núū rī, te ni candíje ró. Te yōhyo ndetū tāca ñáyuu jeē candíje ruhū vēsú tu ní jíto i nuū rī, achí yá. \s1 Najehē ni tee Juan libro yáha \p \v 30 Te suni ni sáha Jesús cuehē gā jniñu jéhnu jeē ni stéén yā poder yā nuū tée cáscuáha jíín yá, jeē tu yósó núū tútu yáha. \v 31 Te tācá jniñu yáha ní tee ri návāha candíje ró jijnáhan ró jéē Jesús cúu Cristo, maá Séhe Yaā Dios. Chi jeē candíje ró yá, te cotecu rō nɨɨ́ cáni sáha ya. \s1 Jeē ní nane ya nuū uxá tēe cáscuáha jíín yá \c 21 \p \v 1 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te ɨnga jínu ni nane Jesús nuū tée cáscuáha jíín yá, jeē cáhīin de yumar Tiberias. Te suhva ni steén yā maá yá nuū de: \v 2 Cáhīin tútú Simón Pedro, jiín Tomás, tēe ni cacu cuátí, jiín Natanael, tēe ñuu Caná ndañúū Galilea, jiín ndɨndúú séhe Zebedeo, jiín úū gā tēe cáscuáha. \v 3 Te ni cahān Simón Pedro jiín de jíjnáhan de: \p Quíjnɨɨ ri chācá. \p Te ni cacahān de: \p Suni quingoo ri jiín ró. \p Te cuangoo de, te ni quɨ̄vɨcoo de ɨɨn barco. Te tu ní cánihīn cuɨtɨ de tɨ jecuáā yúcuan. \v 4 Te jeē cuácundijin, te íne Jesús yumar. Te tēe cáscuáha ún, tu ní cánacuni de jeē maá yá cúu. \v 5 Yūcuán na te ni cahān yā jiín de: \p Aá rō jijnáhan ró, ¿á ní canihīn rō chācá caji yō? \p Te ni cacahān de: \p Tú cuɨtɨ, achí de. \p \v 6 Yūcuán na te ni cahān yā jiín de: \p Sɨ́ngava ñunu ró ichi lado váha barco, te nihīn rō tɨ̄. \p Te ni casɨ́ngava de ñunu, te tuá ní cúu cuɨtɨ natava de, jeē ni quɨ́vɨcoo cuehē ndasɨ́ cháca. \v 7 Yūcuán na te tēe scuáha jeē maní gā Jesús jiín, ní cahān de jíín Pedro: \p Máá Jítoho yō cúu, áchí de. \p Te jeē ní jini sōho Simón Pedro jeē maá Jítoho yō cúu, te ni nachuhun de sahma de, chi ni tava de jeē sájniñu de. Te ni ndava‑ni de nuū mar cuahān de nuū yā. \v 8 Te tāca gá tēe cáscuáha ún, vendicoo de jíín barco yundúte, cástáa de ñunu ñúhun chitú cháca. Chi tu jícá cáhīin de jíín ñuhun íchi, chi nájnūhun ciento‑ni metro cúu. \v 9 Te nuū ní quendacoo de ini barco, te ni cajito de jeē nduhvá tɨ̄cua ñuhūn, te íne staā jiín ɨɨn chācá chíhyó. \v 10 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Cuáquihin jecu chācá jéē sa ní cajnɨɨ ró, na táu yó, áchí yá. \p \v 11 Te ni quɨ̄vɨ Simón Pedro ini barco, te ni stáa de ñunu, ni quee de jíín ndé nuū ñúhun íchi. Te ñúhun chitú cháca náhnu, ɨɨn ciento uū xico uxī unī tɨ̄ cúu. Te vēsú ɨɨn súcuan tɨ ñúhun, te tu ní táhndé ñunu. \v 12 Te ni cahān Jesús jiín de: \p Nehen jijnáhan ró na cási ni yō. \p Te ni ɨɨn tēe cáscuáha ún tu ní cúndeyɨ́ ni de cajnūhún de ya núu ndé ɨɨn cúu ya. Chi je cájini de jeē maá Jítoho yō cúu ya. \v 13 Te ni quindēhe Jesús yuñúhún, te ni quihin ya staā ún, te ni jēhe ya nuū de, te suni súcuan chācá un. \p \v 14 Yāha cúu vuelta unī jeē ní nane Jesús nuū tée cáscuáha jíín yá, ná ni natecu yā. \s1 Jeē ní ndajnūhún Jesús jiín Simón Pedro \p \v 15 Te nuū ní cuu ni cajesi ni de, te Jesús ni cajnūhun yá Simón Pedro: \p Simón sēhe Jonás, ¿á mánī gā rō jiín rí vēsú tāca gá tēe yáha? \p Te ni cahān de: \p Je jíní ni jéē maní na jíín ní, achí de. \p Te ni cahān yā jiín de: \p Núu súcuan te stéén rō jnūhun ri nuū ñáyuu cácuu nájnūhun londe ri. \p \v 16 Te ni cajnūhun yá de vuelta uū: \p Simón sēhe Jonás, ¿á mánī rō jiín rí? \p Te ni cahān de jíín yá: \p Je jíní ni jéē maní na jíín ní, achí de. \p Te ni cahān yā: \p Condito ró ñáyuu cácuu nájnūhun lanchi ri núu súcuan. \p \v 17 Te ni cajnūhún tucu ya de vuelta unī: \p Simón sēhe Jonás, ¿á mánī rō jiín rí? \p Te ni cucuíhyá ni Pedro jeē ní cajnūhun yá de vuelta unī núu manī de jíín yá. Te ni cahān de: \p Máá ní jiní ni ndɨhɨ, te jíní ni jéē maní na jíín ní. \p Te ni cahān yā: \p Núu súcuan te stéén rō jnūhun ri nuū ñáyuu cácuu nájnūhun lanchi ri. \v 18 Te jendaá cahán rī jiín ró jeē nde ná suchí ró, te ni quihin máá ró sahma ró, te ni jica ró ndé nuū cuní maá ró. Te núu na yɨ́ɨ ró, te nasūu jéē cuní maá ró, chi ɨnga ñayuu quindēca i róhó nuū tu cúní rō quihīn rō. Te scáá rō ndɨndúú ndaha ró jéē cuu rō. \p \v 19 Jnūhun yáha ní cahān yā jeē ni stéén yā jeē cóndita caa de jicā cruz cuu de, te jeē súcuan cuatáhú de cúu jeē steén de jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios. Yūcuán na te ni cahān gā yā: \p Condiquīn rō ruhū jeē sáha ró jniñu ní ndacu ri nuū rō, achí yá. \s1 Jnūhun tēe scuáha jeē maní gā yā jiín \p \v 20 Te ni ndió cóto Pedro, te ni jito de tēe scuáha jeē maní gā Jesús jiín, ndíquín de vēji de yatā. Tēe un cúu jeē ní conene xiin Jesús ná ni cacuxíni de jíín yá, te ni cajnūhún de ya: ¿Ndé ɨɨn de cúu jeē nastúu níhín? \v 21 Te jeē ní jito Pedro nuū tée ún, te ni cajnūhún de Jesús: \p Te tēe yáha, ¿ndese coo jíín de? \p \v 22 Te ni cahān Jesús: \p Núu cúní rī jeē cótecu de nde quɨvɨ̄ ndíji ri, ¿te naun ndɨ́hvɨ́ ni rō? Máá ró chi condiquīn rō ruhū jeē sáha ró jniñu ní ndacu ri nuū rō, achí yá. \p \v 23 Yūcuán na te jnūhun yáha ní jitē núu nuū tācá hermano, jeē tée scuáha un má cúū de. Te tu ní cáhán Jesús jeē ma cúū de, chi sa suhva ni cahān yā: Núu cúní rī jeē cótecu de nde quɨvɨ̄ ndíji ri, ¿te naun ndɨ́hvɨ́ ni rō? \p \v 24 Te tēe scuáha un jéē maní gā Jesús jiín, suu cúu ruhū jeē nácani jnūhun tācá jniñu yáha, te suu ri tée tāca jnúhun yáha. Te cájini rō jijnáhan ró jéē iyó ndáā jnūhun nácani ri. \p \v 25 Te suni íyó cuéhē ndasɨ́ gá jniñu ní sáha Jesús. Te núu tee yó ná ɨɨn ná ɨɨn, te ma cánda nɨ́ɨ́ ñáyɨ̄vɨ́ cuhun tutu jeē cóso jnūhun ún, jéni ni rī. Te ni cuu. Amén.