\id HEB \h HEBREOS \toc1 CARTA JEE CUAHAN NUU ÑAYUU HEBREO \toc2 HEBREOS \toc3 He. \mt1 CARTA JEE CUAHAN NUU ÑAYUU HEBREO \c 1 \s1 Jeē ní tají Yaā Dios Sēhe ya ni nacani ya jnūhun \p \v 1 Tɨjnɨ jínu te tɨjnɨ modo ni cahān Yaā Dios jiín táca jíí yō nde jenahán, chi ni tají yá tēe ni canacani jnūhun ya. \v 2 Te vijna te tiempo cuándɨhɨ yāha ní tají yá maá Séhe ya ni nacani ya jnūhun nuū yō. Te jíín Séhe ya ni sáha ya ñayɨ̄vɨ jíín táca gá, te ndɨvii jeē iyó ní chihi ya ndaha Séhe ya. \v 3 Te Sēhe ya yōhyo luu cújéhnu ya, nájnūhun luu cújéhnu máá yá. Te ndɨhɨ ndese cúu máá yá, suni súcuan cúu Sēhe ya. Te jíín poder jnūhun ni cahān Sēhe ya te íyó cutú ndɨhɨ‑ni. Te ni sándoo ya yohó táca cuéchi yó, te sáá te ni cucōo ya lado váha mesa maá Yaā cujéhnu nde andɨvɨ́. \s1 Jeē cujéhnu ga Sēhe Yaā Dios vēsú tācá ndajéhé yā \p \v 4 Te ni ndujéhnu ndasɨ́ gá Sēhe ya vēsú tācá ndajéhé andɨvɨ́, chi ni nihīn yā tahū jeē ndíso ya jniñu jéhnu ndasɨ́ gá vēsú jniñu cándiso ndajéhé. \v 5 Chi súcuan ni cahān Yaā Dios jiín Séhe ya, te nasūu jíín ndajéhé yā: \q1 Máá ró cúu Sēhe ri, \q1 te vijna te ni sajéhnu ri rohó jéē cúu ri Tatá rō. \m Te suni ni cahān yā jnūhun Séhe ya, te nasūu jnúhun ndajéhé yā: \q1 Máá rí cúu Tátá nuū Séhe ri, \q1 te máá i cúu Sēhe nuū rī. \m \v 6 Te suni ná ni tají yá Sēhe ya cujéhnu, ni quiji ini ñayɨ̄vɨ yáha, te ni cahān yā: \q1 Ndɨhɨ ndajéhé rī na chíñúhún i Sēhe ri. \m \v 7 Te ni cahān tucu ya jnūhun ndajéhé yā: \q1 Nájnūhun quée tachī, súcuan cájica ndajéhé rī sáha ri, \q1 te tācá un jéē cájejníñu nuū rī, nájnūhun yáñuhūn cácuu. \m \v 8 Te jnūhun Sēhe ya chi sa suhva cáhán yā: \q1 Máá ró cúu Yaā Dios, te ndacu ró jniñu nɨ́ɨ́ cáni, \q1 te jniñu ndácu ró, máni jniñu ndaā cúu. \q1 \v 9 Cúsɨɨ̄ ni rō jiín jniñu váha, te jíto uhū rō jniñu néé. \q1 Jeē yúcuan ruhū, Yaā Dios maá ró, ni sáha ri \q1 jeē yóhyo ga cúsɨɨ̄ ni rō vēsú tāca gá jeē iyó andɨvɨ́. \m \v 10 Te suni cáhán yā: \q1 Máá ró cúu Jitoho, te nde xīhna ñúhún ni sáha ró jéē ni jécōo ñayɨ̄vɨ́. \q1 Te andɨvɨ́ chi suni jeē ni sáha ró cúu. \q1 \v 11 Te tācá un chi naa, te máá ró chi nɨ́ɨ́ cáni íyó ró. \q1 Te tācá un chi cutúhú nájnūhun cútúhú ɨɨn sahma, \q1 \v 12 te nacaquin jnahnū rō te nasama ró jíjnáhan. \q1 Te máá ró chi ma sáma cuɨtɨ rō, \q1 te quɨvɨ̄ cótecu rō ma ndɨ́hɨ cuɨtɨ. \m \v 13 Te súcuan ni cahān tucu yā jiín Séhe ya, te nasūu jíín ndajéhé yā: \q1 Cucōo ró lado váha ri nuū cujéhnu ró, \q1 te na sáha ri jeē quende rō poder tāca jéē cájito uhū rohó. \m Achí yá. \v 14 Te tācá ndajéhé yā chi mozo‑ni cácuu, te tájí yá cuangoo jeē chindéé ñáhán ñáyuu jeē nihín tahū jeē jnama ya. \s1 Jeē ma cúhuun ni yō jiín jnúhun jnáma ya yohó \c 2 \p \v 1 Núu súcuan te cánuú jéē váha ga chuhun ni yō tāca jnúhun ya jeē ní cajini yó, chi núu tuú te sanaa te scuíta yó. \v 2 Chi nde jenahán ní jejníñu ya ndajéhé yā ni cacastūhun jnúhun ya, te ni cajini ñayuu jeē iyó ndáā. Te ñayuu nīhni ni jiín ñáyuu tu ní cájendetū jnūhun ún, vetū‑ni ni canihīn i castigo. \v 3 Te núu súcuan ni cuu, te yóhó, ¿ndese cācu yó núu ma chúhun ni yō jnūhun cánuú gá jeē jnáma ya yohó? Chi xīhna gā maá Jítoho yō ni nacani ya jnūhun yáha, te sáá te tēe jeē ní cajini nahín ni canacani ndaā tucu máá de nuū yō. \v 4 Te Yaā Dios suni ni chindéé ñáhán yá de jeē ní canacani de jnūhun ya. Chi ni sáha ya jiín de jeē ní casáha de sɨ́ɨn sɨ́ɨn jniñu jéhnu jeē nahán náā ni yō jíto yó poder yā. Te suni ni jēhe ya Espíritu Santo yā nuū ɨ́ɨn ɨɨn yó, ndese ni nujnahan ni maá yá sáha yó. \s1 Jeē ní nduu Jesús jnáhan ñayuu \p \v 5 Te Yaā Dios nasūu núū ndajéhé yā ni jéhe ya jnūhun jeē condiso jníñu sɨquɨ̄ ñayɨ̄vɨ jéē quíji, chi sa suhva nuū Séhe ya Cristo ni jēhe ya. Te sɨquɨ̄ ñayɨ̄vɨ́ un cúu jeē cahán rī yāhá. \v 6 Chi suhva yósó núū tútu jeē ni cáhān David jiín yá: \q1 ¿Na vé cúu ñayuu jeē ñúhun ni ní i? \q1 Te ndɨ́hvɨ́ ni ni sɨ́quɨ̄ i, te máá ñáyuu cúu i. \q1 \v 7 Chi jecu‑ni tiempo ni sáha ní jeē núu i nuū tācá ndajéhé ni. \q1 Yūcuán na te sajéhnu ní i te squéndōo yɨ́ñúhún ní i, \q1 te cani ní i jeē ndacu i jniñu nuū tāca jéē ni sáha ní. \q1 \v 8 Te ndɨhɨ jeē iyó chi sáha ní jéē cujéhnu i sɨquɨ̄. \m Achí tutu. Te jeē ni sáha Yaā Dios jeē cujéhnu i sɨquɨ̄ ndɨhɨ, núu súcuan te ma quéndōo ni ɨɨn jeē ma cújéhnu i sɨquɨ̄. Te vēsú súcuan te vijna te ná tu coto yó jéē cujéhnu i sɨquɨ̄ ndɨhɨ jeē iyó. \v 9 Te jeē jiní yō vijna cúu Jesús, Yaā jeē ní nduu núu jecu‑ni tiempo nuū tācá ndajéhé yā. Chi ni ndoho ya jeē ni jíhī yā jehē yō, te jeē yúcuan ní ndujéhnu luu tucu ya, te ndɨhɨ cáhīyo yɨ́ñúhún núū yā. Chi jeē váha ni Yaā Dios jiín yó, jeē yúcuan ní jihī Jesús jehē yō. \p \v 10 Te ndɨhɨ jeē iyó chi cuenta Yaā Dios cúu, chi máá yá ni sáha. Te suni ndéca ya cuehē ndasɨ́ séhe ya jeē quihín i andɨvɨ́ núū luu cujéhnu i jíín yá. Te vāha níhín jníñu jeē ni jéhe ya jnūndóho nuū Jesús, chi jeē ní ndoho ya súcuan te cuu condeca vāha ya ñayuu ní jnama ya. \v 11 Chi Jesús jeē ni sándoo ya i te máá i jeē ní candundoo i, chi ɨɨn‑ni Tátá i jíín yá. Te jeē yúcuan tu cúcanu Jesús jeē cahán yā hermano yā jiín i, vēsú ndasɨ́ núu i. \v 12 Chi yósó núū tútu jeē ni cáhān yā jiín Tátá yā: \q1 Cachi na jnúhun ní núū tācá hermano na, \q1 te mēhñu núū cándutútú i cata ná ndese cújéhnu ní. \m \v 13 Te suni cáhán yā nájnūhun cácahān hermano yā: \q1 Ruhū chi cándíje ri yā. \m Te cáhán tucu yā: \q1 Yāha íne ri jiín táca gá sēhe Yaā Dios jeē ni jéhe ya nuū rī. \m Achí Jesús. \p \v 14 Te nájnūhun cácacu ñayuu jeē cúu i yɨquɨ cúñu, suni súcuan ni cacu Jesús, návāha cuu yā jehē yō. Te súcuan ni snáā yā poder jexeén jeē squɨ́vɨ ñayuu nuū cuéchi te jíhí i. \v 15 Te ni cacu ya súcuan návāha cuu quenehen ya tāca ñáyuu chīji jnūhun jeē yuhú i cuu i. Chi nɨ́ɨ́ vida i ndóho i sáha ún. \v 16 Te jendaá tu ní quíji ya jeē chindéé ñáhán yá tācá ndajéhé yā, chi sa suhva jeē chindéé ñáhán yá ñayuu cácandíje jeē ní nduu yucūn Abraham. \v 17 Jeē yúcuan ní jini ñúhún nduu ɨnuú yá jiín táca hermano yā, návāha cuu ya sutū cujéhnu jeē squícu vāha ya tācá jniñu jehē i nuū Yaā Dios. Chi ni cundáhú ni yā i, te ni ndahva yā cuēchi i jeē ni sócō yā maá yá jehē i. \v 18 Chi suni máá yá ni ndoho ya jeē ní jito ndee jnūndóho ya, te jeē yúcuan cuu chindéé ñáhán yá ñayuu jeē jíto ndee jnūndóho i. \s1 Cújéhnu ga Jesús vēsú Moisés \c 3 \p \v 1 Hermano, ni cana Yaā Dios rohó, te cácuu ró ñáyuu ndoo máá yá. Núu súcuan te na nácani vāha ni rō sɨquɨ̄ Cristo Jesús, Yaā cúu apóstol jeē ní tejníñu Yaā Dios, te suni cúu ya sutū cujéhnu sɨquɨ̄ jnúhun cácandíje yó. \v 2 Chi ni squícu vāha ya nuū Yaā Dios, Yaā ní tee jniñu un sɨ́quɨ̄ yā, nájnūhun ni squícu vāha Moisés nuū ñáyuu jeē ni cáhān Yaā Dios jeē cácuu i ñayuu vehe ya. \v 3 Chi cújéhnu ndasɨ́ gá Jesús vēsú Moisés, nájnūhun cújéhnu ndasɨ́ gá tēe sáha vehe nasūu máá vehe. \v 4 Chi tācá vehe íyó tée ni sáha. Te máá Yaā Dios cúu jeē ni sáha tāca jéē iyó. \v 5 Te Moisés ni squícu vāha de jíín jniñu jeē ní cuu de mozo ni condito de ñayuu vehe Yaā Dios. Te ni castūhún de sɨquɨ̄ tāca jnúhun jeē steén yā tiempo quiji. \v 6 Te Cristo chi sa cúu ya maá Séhe jeē ndácu jniñu nuū ñáyuu vehe Tátá yā, te vāha squícu ya jeē ni jéjnūhun ya nuū i. Te suni máá yó cácuu ñayuu vehe ya, te núu na cuɨ́ñɨ nīhin yó jíín jnúhun cándíje yó ndé quɨvɨ̄ sándɨ̄hɨ́, te núu cúsɨɨ̄ ni yō jeē ñúhun ni yō tāca jéē váha jeē coo. \s1 Jnūhun jeē ndetātu ñáyuu Yaā Dios \p \v 7 Núu súcuan te na chúhun ni yō jeē cahán Espíritu Santo nuū tútu iī: \q1 Vijna te núu cuni sōho ró jéē cahán Yaā Dios, \q1 \v 8 te ma cúnīhni ni rō nájnūhun ni cacunīhni ni ñayuu jenahán. \q1 Chi tu ní cájendetū i nuū yā ná ni cajica i nuū ñúhun téhé. \q1 \v 9 Chi yūcuan ní casáha jíí rō jniñu jeē ni quɨ́tɨ̄ ni rī, achí yá, \q1 vēsú ni cajito i tācá jniñu ni sáha ri uū xico cuiyā. \q1 \v 10 Jeē yúcuan ní quɨtɨ̄ ni rī jiín ñáyuu tiempo un. \q1 Te ni cahān rī jeē máni jeē castóo i ichi ndaā, \q1 chi tu cácuni i condiquīn i jnūhun ri. \q1 \v 11 Te jeē yúcuan ní quɨtɨ̄ ni rī, te ni cahān teyɨ́ rí \q1 jeē ma quɨ́vɨcoo cuɨtɨ i nuū ndetātú i sáha ri. \m Achí yá. \p \v 12 Núu súcuan hermano, coto má conéé ánuá ni ɨɨn ró jéē cáca yátá ró jeē tuá candíje ró Yaā Dios, Yaā técu. \v 13 Chi sa suhva tāca quɨ́vɨ̄ na stɨ́hvɨ́ jnáhan ni rō, níní gá iyó tiempo, návāha ma cúnīhni ni ni ɨɨn ró te stáhú róhó sáha ró cuéchi. \v 14 Te núu na cuɨ́ñɨ nīhin yó ndé quɨvɨ̄ sándɨ̄hɨ jíín jnúhun jeē ní quejéé yó jiín, yūcuán na te cuu yó jnáhan Cristo. \p \v 15 Chi cáhán tutu: \q1 Vijna te núu cuni sōhó ró jéē cahán Yaā Dios, \q1 te ma cúnīhni ni rō nájnūhun ni cunīhni ni ñayuu jenahán. \m Achí. \v 16 ¿Te ndé‑ni cúu ñayuu jeē ní jini jnūhun ya te ni cunīhni ni? Suu ndɨhɨ ñayuu jeē ni scácu Moisés jeē ní quendacoo Egipto. \v 17 ¿Te ndé‑ni cúu ñayuu jeē ni quɨ́tɨ̄ ni yā nuū uū xico cuiyā? Suu ñayuu jeē ní casáha cuēchi, te ni cajihī i nuū ñúhun téhé. \v 18 ¿Te ndé‑ni i cúu jeē ni cáhān teyɨ́ yá jeē ma quɨ́vɨcoo cuɨtɨ i nuū ndetātú i sáha ya? Suu máá ñáyuu jeē tu ní cájendetū nuū yā. \v 19 Núu súcuan te jíní yō jeē tu ní cúu quɨ̄vɨcoo i nuū ndetātú i, sɨquɨ̄ jeē tu ní cácandíje i ya. \c 4 \p \v 1 Te níní íyó gá jnūhun jeē ni jéjnūhun ya jeē quɨ́vɨcoo ñayuu nuū ndetātú i sáha ya, te na cónso īyo yó jéē ma stɨ́vɨ yó, návāha tú coo jíín sava ró jéē ma nihín rō quɨ̄vɨ ró. \v 2 Chi suni máá yó ni cajini sōho yó jnúhun jeē jnáma ya yohó, nájnūhun ñayuu jenahán un. Te nuū maá i tu ní jéjníñu jnūhun ni cajini i ún, sɨquɨ̄ jeē tu ní cácandíje i. \v 3 Te yóhó jéē cácandíje, máá yó cúu jeē quɨ́vɨcoo yó núū ndetātu yó. Te sɨquɨ̄ ñáyuu tu cácandíje ni cahān yā suhva: \q1 Jeē yúcuan ní quɨtɨ̄ ni rī, te ni cahān teyɨ́ rí \q1 jeē ma quɨ́vɨcoo cuɨtɨ i nuū ndetātú i sáha ri. \m Te súcuan ni cahān yā vēsú je íyó túhva nuū ndetātú i nde ná ni jecōo ñayɨ̄vɨ́. \v 4 Chi súcuan yósó jnúhun nuū tútu iī sɨquɨ̄ quɨvɨ̄ uxá: \q1 Ni sínu Yaā Dios tāca jéē ni sáha ya, te ni ndetātu yá quɨvɨ̄ uxá. \m \v 5 Te suni nuū tútu un yósó tucu: \q1 Ma quɨ́vɨcoo cuɨtɨ i nuū ndetātú i sáha ri. \m Achí yá. \v 6 Núu súcuan te sava ñayuu chi quɨ̄vɨcoo nahín i nuū ndetātú i. Te ñayuu jenahán jéē ní cajini jnūhun jeē jnáma ya i, tu ní quɨ́vɨcoo i sɨquɨ̄ jeē tu ní cájendetū i nuū yā. \v 7 Jeē yúcuan ní jeni tucu ya ɨnga quɨvɨ̄ jeē quɨ́vɨcoo ñayuu, te quɨvɨ̄ un cúu vijna. Chi ná ni yāha cuehē tiempo jeē ni cáhān yā jiín ñáyuu jenahán, te yósó núū tútu jeē ni sáha ya jeē suni ni cahān David suhva: \q1 Vijna te núu cuni sōho ró jéē cahán yā, \q1 te ma cúnīhni ni rō núu súcuan. \m Achí tutu. \v 8 Te nde jenahán ní squɨ́vɨ Josué ñayuu Israel un ñuu nuū ndetātú i. Te tu ní cúu squɨ́vɨ de i nuū ndetātu ánuá i sáha ya. Chi núu súcuan te ma cahán gā Yaā Dios jiín táca ñáyuu jeē vijna cúu quɨvɨ̄ jeē quɨ́vɨcoo i nuū ndetātú i. \v 9 Núu súcuan te íyó túhva nahín ɨɨn nuū ndetātu ñáyuu Yaā Dios, nájnūhun ni ndetātu máá yá. \v 10 Chi ñayuu jeē quɨ́vɨcoo nuū ndétātú i jíín yá, chi ndétātú i jeē ní casájniñu i, nájnūhun ni ndetātú Yaā Dios nuū jníñu ni sáha máá yá. \v 11 Núu súcuan te na ndúcú ndéyɨ́ yó quɨ̄vɨ yó núū ndetātu yó un, te ma sáha ni ɨɨn yó cuéchi jeē ma cándíje yó, nájnūhun ni casáha i nde saá. \p \v 12 Chi jnūhun Yaā Dios ndíto técu te íyó poder. Chi cúu nájnūhun ɨɨn espada jeē xeén ndɨndúú lado, chi nástúu cájí ndese íyó jéē níjnūní yō jiín ánuá yō, nájnūhun sáha espada jeē jéhnde te nástúu nuū ñujnáhan yɨquɨ jíín meque. Te jnūhun ya nástúu ndɨhɨ ndese jéni ni yō jiín ndese cúní yō sáha yó. \v 13 Te tu íyó ni ɨɨn jeē yɨ́sāhí jeē tu jíní maá Yaā jeē náquihin cuenta, chi ndɨhɨ‑ni jíní vāha ya, te ndɨhɨ‑ni túu ndijin nuū yā. \s1 Jesús cúu sutū cujéhnu ga \p \v 14 Te cánevāha yó ɨɨn sutū cujéhnu ga, te je ni ndaa ya ni ndɨ̄vɨ ya nuū iyó Yaā Dios. Te Jesús Sēhe Yaā Dios cúu ya. Jeē yúcuan na cuɨ́ñɨ nīhin yó jíín jnúhun jeē ní candíje yó. \v 15 Chi névāha yó ɨɨn sutū cujéhnu jeē jíto ndáhú yóhó jeē tu fuerza yō squícu vāha yó. Chi nájnūhun ndóho yó jéē jíto ndee jexeén yohó, suni súcuan ni ndoho ya jeē ní jito ndee un yá, vēsú tú cuɨtɨ cuēchi ya. \v 16 Núu súcuan te ma yūhu yó, chi na quɨ́vɨ yó yuhu mesa yā, cúu jeē cacān tahú yō. Chi manī yā jiín yó, te cúndáhú ni yā yohó, te sɨquɨ̄ jeē váha ni yā te chíndéé ñáhán yá yohó táca jínu jeē jíni ñúhún yó. \c 5 \p \v 1 Chi tāca sútū jeē ní cujéhnu jenahán, ni nacāji Yaā Dios de mēhñu ñáyuu, te ni jeni ya de jeē cuɨ́ñɨ de nuū yā jehē ñayuu, te socō de ndajníñu jíín quɨtɨ nuū yā jeē sɨquɨ́ cuēchi i. \v 2 Te cuu cahān vītá de jíín ñáyuu tu jécūhun ni jiín ñáyuu castɨ́vɨ, chi máá de suni tú na fuerza ini de squícu vāha de. \v 3 Jeē yúcuan cúu jeē suni cánuú sócō de quɨtɨ nuū yā jeē sɨquɨ́ cuēchi máá de, nasūu máá‑ni jeē sɨquɨ́ cuēchi ñayuu. \p \v 4 Te ni ɨɨn tēe tu cúu sájéhnu de máá de jeē cuu de sutū cujéhnu, chi sa máá Yaā Dios cúu jeē nácāji ya de, nájnūhun ni nacāji ya Aarón nde jenahán. \v 5 Te suni súcuan Cristo, tu ní sájéhnu ya maá yá jeē cuu ya sutū cujéhnu, chi sa Yaā Dios ni sáha, chi ni cahān yā jnūhun yáha: \q1 Máá ró cúu Sēhe ri, \q1 te vijna te ni sajéhnu ri rohó jéē cúu ri Tatá rō. \m \v 6 Te suni cáhán tucu ya nuū tútu iī: \q1 Nɨ́ɨ́ cáni cúu ró sútū, \q1 nájnūhun sutū Melquisedec jenahán. \m \v 7 Te Cristo, ná ni condee ya ñayɨ̄vɨ́, te ni jicān tahú yā, te nde ni ndahyū yā te ni ndahyū cohó yá. Te ni cahān ndahú yá jiín Yaā Dios, Yaā jeē cúu jnama ya jeē ma cúū yā nuú. Te sɨquɨ̄ jeē yɨñúhún ní chiñúhún yá Yaā Dios, te ni chindéé ñájnáhan Yaā Dios jiín yá nuū jnūndóho ún. \v 8 Chi vēsú Sēhe Yaā Dios cúu ya, te ni jendetū yā ni ndoho ya ini ñayɨ̄vɨ́, te súcuan ni jini yā ndese cúu jnūhun jéndetū. \v 9 Te ná ni cuu ni squícu ndɨhɨ ya jeē ní jendetū yā, te ni cucutú jnúhun jeē jnáma ya tāca ñáyuu jéndetū nuū yā, te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. \v 10 Chi ni jeni Yaā Dios yā jeē cúu ya sutū cujéhnu nájnūhun sutū Melquisedec. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ma cáca yátá i \p \v 11 Te íyó cuéhē jnūhun jeē castūhun rí sɨquɨ̄ tāca jéē yáha. Te yɨɨ́ cúu jeē jécūhun ni rō sáha ri, sɨquɨ̄ jeē tu cácuni rō chuhun ni rō. \v 12 Te je ni cunahán cácandíje ró, te jíni ñúhún jéē cúu ró tée stéén nuú. Te tuú chi sa cájini ñúhún tucu máá ró tēe stéén nuū rō tāca jnúhun Yaā Dios jeē tú yɨɨ́ cuɨtɨ. Chi sa ni canduu ró nájnūhun sūchi yɨ́quɨ́n jéē jíni ñúhún caxin i, chi ná tu ije i caji i jeē ndáva. Súcuan cácuu ró chi ná tu ije ró jíín jnúhun yɨɨ́ gá. \v 13 Chi núu máni máá nájnūhun sūchi yɨ́quɨ́n jéxin cácuu ró, núu súcuan te tu cúu jecūhun vāha ni rō jnūhun ndaā. \v 14 Te ñayuu jeē jé ni ije, chi cáyeji i jeē ndáva, cúu jeē ní cutūhva vāha i te je cúu nácāji i jeē váha jíín jéē neé. \c 6 \p \v 1 Núu súcuan te na yáha yó núū tāca jnúhun Cristo jeē tú‑ni yɨɨ́, te na quíhín yō nuū jnúhun yɨɨ́ gá, návāha na íje vāha ni yō jiín jnúhun ya. Te ma ndejéé tucu yó jíín jnúhun jeē ni scuáha yó xíhna gā, suu jnūhun jeē nácani ni yō stóo yo cuéchi yó jéē cúū yō sáha, jíín jéē candíje yó Yaā Dios, \v 2 jíín sɨ́quɨ̄ jeē jéndute, jíín sɨ́quɨ̄ jeē soó ndaha xinī ñáyuu, jíín sɨ́quɨ̄ jeē nátecu ndɨ̄yɨ, jíín sɨ́quɨ̄ jeē jnahnú ndetū ñayuu nɨɨ́ cáni. \v 3 Núu súcuan te na yáha yó núū tāca jéē yáha te quɨ̄vɨ yó núū jnúhun yɨɨ́ gá, te núu cuāha Yaā Dios jnūhun. \p \v 4 Chi íyó ñáyuu jeē jé ni jecūhun ni i, te je ni jini i tāca jéē jéhe Yaā Dios, te je ni quɨ̄vɨ i nuū jnúhun stéén Espíritu Santo, \v 5 te suni je ni jini i jnūhun vāha Yaā Dios jiín ndese coo poder yā tiempo quiji. \v 6 Te ñayuu un núu caca yátá i, te ma cúu ga ndejéé jeé i jeē nácani ni i. Chi jeē cáca yátá i cúu nájnūhun jeē nácahni tucu i Sēhe Yaā Dios jicā cruz, te cájēhe i jnūhun canu yā cájito ñayuu. \v 7 Te ñayuu chi cácuu i nájnūhun ñuhun jeē cúun vāha saū nuū te ndóyo vāha. Te núu cánecoo jeē váha caji tēe cásájniñu, yūcuán na te cúsɨɨ̄ ni Yaā Dios jiín. \v 8 Te núu máni iñu yóquin jíín yucū sajnéñu cánecoo nuū, núu súcuan te tu jéjníñu cuɨtɨ, te squéndōo iī yā, te ɨɨn quɨvɨ̄ te cayū. Súcuan jnahnū ndetū ñayuu cájica yátá. \s1 Jeē ñúhun ni yō tāca jéē váha jeē coo \p \v 9 Te máá ró jijnáhan ró hermano, vēsú cácahān rī súcuan jíín ró, te cácucáhnu ni rī jeē cácuu ró ñayuu cuɨñɨ nīhin, chi ñayuu ni jnama ya cácuu ró. \v 10 Te Yaā ndaā cúu Yaā Dios, te tu náā ni yā jniñu cásáha ró. Chi sɨquɨ̄ jeē cáhīyo manī rō jiín yá te ni cacundáhú ni rō hermano rō cácandíje, te ni cachindéé ñáhán ró i, te súcuan cásáha ró ndé vijna. \v 11 Te cácuni rī jeē niní súcuan sáha ga ná ɨɨn ná ɨɨn ró ndé quɨvɨ̄ sándɨ̄hɨ́, chi jeē sáha ró súcuan te nihīn rō ndɨhɨ jeē cáñuhun ni rō. \v 12 Te cácuni rī jeē ma cúhuun ni rō, chi sa ndacu ró ñáyuu cácandíje jeē jiín paciencia cándetu i, te jeē yúcuan níhīn tahú i tāca jéē ni jéjnūhun ya. \p \v 13 Chi quɨvɨ̄ jeē ni jéjnūhun Yaā Dios nuū Abraham, te ni ndacunehen ya maá yá jeē ni jéjnūhun téyɨ́ yá, chi tuá na ɨnga ndacunehen ya jeē cujéhnu ga vēsú maá yá jeē cuu testigo yā. \v 14 Te ni cahān yā: Jendaá ndije jeē vāha ndasɨ́ sáha ri jiín ró, te sáha ri jeē nducuehē ndasɨ́ yúcūn rō, achí yá jiín Abraham. \v 15 Te jíín paciencia ni condetu de, te súcuan te ni nihīn de jeē ní jejnūhun ya. \v 16 Te núu cáhán teyɨ́ ñáyuu, te ndácunehen i sɨ́hvɨ́ ɨɨn jeē cujéhnu ga vēsú maá i. Te núu íyó ɨɨn jnūhun jeē tu cácandíje jnáhan, te núu ɨɨn tēe cáhán teyɨ́ de jíín sɨ́hvɨ́ Yaā Dios, yūcuán na te jécuɨñɨ̄ jeē cátejnáhan. \v 17 Te suni súcuan Yaā Dios, chi ni jejnūhun téyɨ́ yá nuū ñáyuu jeē cuāha ya tahū i. Chi ni cuni yā jeē cucáhnu vāha ni i jeē ma nácani yátá ni yā sɨquɨ̄ jeē ni jéjnūhun ya nuū i. \v 18 Chi ma nácani yátá cuɨtɨ ni yā sɨquɨ̄ jnúhun jeē ni cáhān yā uū jínu, ɨɨn jeē ni jéjnūhun ya, te ɨnga jeē ni cáhān teyɨ́ tucu ya sɨquɨ̄ suni jnūhun ún. Chi tu stáhú cuɨtɨ yā. Te jeē yúcuan máá yó jeē ní tūhva yó yá, chi yōhyo íyó ndeyɨ́ ni yō, te cáñuhun teyɨ́ ni yō jeē squícu ya jeē ni cáhān yā. \v 19 Te sɨquɨ̄ jeē súcuan ñúhun ni yō, te suu sáha jeē quéndōo nīhin ánuá yō jiín jnúhun ya, te quéndōo ndaā ni yō, nájnūhun quéndōo nīhin barco jeē jnɨ́ɨ gancho yuū. Te sáha jeē cúu quɨ̄vɨ yó andɨvɨ́ núū ií gā, nájnūhun cuarto iī gā jeē ni íyo ichi yátá sahma ni ndita caa ini vehe iī jenahán. \v 20 Te ini yūcuán chi xīhna gā Jesús ni quɨ̄vɨ, návāha nune ya ichi quɨ̄vɨcoo yó. Te jeē yúcuan nɨ́ɨ́ cáni cúu ya sutū cujéhnu nájnūhun sutū Melquisedec. \s1 Jeē cúu Jesús sutū nájnūhun Melquisedec \c 7 \p \v 1 Te máá Melquisedec ni cuu de rey ñuu Salem, te ni cuu de sutū nuū Yaā Dios, Yaā cujéhnu téyɨ́. Te ni jejnahan de Abraham ná ni nandicó Abraham jeē ní cundeyɨ́ de ni cajejnáhan de jíín táca rey. Te ni jicān tahú de jehē Abraham. \v 2 Te tāca úxī ndajníñu jeē ní quende Abraham nuū tāca rey un, ni jēhe de ɨɨn ɨɨn sɨquɨ̄ un núū Melquisedec. Te sɨ́hvɨ́ Melquisedec cuní cahān: rey jeē sáha jniñu ndaā. Te suni nání de rey Salem, te jnūhun Salem cuní cahān: jeē iyó ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni. Te jeē yúcuan suni nání de: rey jeē sáha jeē iyó ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni ñayuu. \v 3 Te tu cáhán tutu jnūhun tátá de ni náná de ni tāca jíí de. Ni tu cáhán núu ni cacu de, ni núu ni jihī de. Chi cúu de nájnūhun Jesús, Sēhe Yaā Dios, chi nɨ́ɨ́ cáni cúu de sutū. \p \v 4 Te condēhe jíjnáhan ró náa jéhnu ni cuu Melquisedec, chi jíí jéhnu yó Abraham ni jēhe de ɨɨn ɨɨn sɨquɨ̄ tāca jéē uxí nuū de sɨquɨ̄ tāca jéē ní quende de nuū rey un. \v 5 Te jíní yō jeē tāca úxī ndajníñu ni canihīn ñayuu, ni cajēhe i ɨɨn ɨɨn sɨquɨ̄ un ní caquihin tēe cácuu sutū yucūn Leví, nájnūhun cáhán ley Moisés. Te ni caquihin de nuū ñáyuu cácuu jnáhan de, chi ɨɨn‑ni yucūn Abraham cácuu de jíín i. \v 6 Te Melquisedec nasūu yúcūn Leví cúu de, te vēsú súcuan te ni quihin de ɨɨn ɨɨn sɨquɨ̄ tāca jéē uxí nuū Abraham. Te suni ni jicān tahú de jehē Abraham, vēsú cúu Abraham tēe jeē ni jéjnūhun ya nuū. \v 7 Te jíní vāha yó jéē tée cújéhnu ga cúu jeē jicán tahú jehē tēe núu ga. \v 8 Te ñayɨ̄vɨ yáha chi tāca sútū cáquihin de ɨɨn ɨɨn sɨquɨ̄ tāca jéē uxí nuū ñáyuu, vēsú cácuu te tēe cájihī. Te Melquisedec suni ni quihin de, te máá de chi cáhán tutu iī jeē técu de. \v 9 Te suni cuu cahān yō jeē Leví, tēe jeē ní quihin ɨɨn ɨɨn sɨquɨ̄ tāca jéē uxí nuū ñáyuu, suni nájnūhun nuū maá de ni quihin Melquisedec ɨɨn ɨɨn sɨquɨ̄ tāca jéē uxí. Chi jeē ni jéhe Abraham nuū Melquisedec, suu cúu nájnūhun jeē suni ni jēhe de jeē sɨquɨ́ Leví jiín ndɨhɨ ga yucūn de jeē quíji. \v 10 Chi yucūn Abraham cúu Leví, te vēsú ná tu cacu de quɨvɨ̄ jeē ni jéjnahan Melquisedec Abraham, te nájnūhun jeē ni jéhe máá de cúu jeē ni jéhe Abraham. \p \v 11 Te yucūn Leví ni cane sutū Aarón jiín táca gá sutū ní quijicoo. Te ni castéén de ley yā nuū ñáyuu Israel jenahán. Te núu ní cúu sáha de jeē quendōo ndaā ñayuu jiín ley un núú, te tuá cánuú jeē núcuɨñɨ̄ ɨnga clase sutū lugar Aarón jíín yúcūn de. Te ɨnga clase sutū cúu Cristo jeē cúu ya nájnūhun sutū Melquisedec. \v 12 Te núu nucuɨñɨ̄ ɨnga clase sutū, te suni cánuú sáma ley sɨquɨ̄ yucūn de. \v 13 Núu súcuan te ni sāma ley un, chi cáhán tutu iī jeē Jítoho yō Jesús cúu ɨnga clase sutū ún, te ni cacu ya chīji ɨnga yucūn. Te yucūn ní quiji ya ún, tú ni ɨɨn ní cúu sutū. \v 14 Chi jíní vāha yó jéē chíji yucūn Judá ni cacu Jitoho yō. Te yucūn ún chi tu ní cáhán cuɨtɨ Moisés jeē cánecoo sutū. \p \v 15 Te cájí cúu jeē ní nucuɨñɨ̄ Cristo jeē cúu ya ɨnga clase sutū nájnūhun sutū Melquisedec. \v 16 Te tu cúu ya sutū jeē ní cacu chīji yucūn Leví nájnūhun cáhán ley jenahán. Chi cúu ya sutū sɨquɨ̄ jeē ndíso ya poder cotecu yā nɨɨ́ cáni te ma cúū cuɨtɨ yā. \v 17 Chi súcuan ni cahān Yaā Dios jnūhun ya: \q1 Nɨ́ɨ́ cáni cúu ró sútū, \q1 nájnūhun sutū Melquisedec. \m \v 18 Núu súcuan te jniñu jeē ní ndacu ley jenahán sɨquɨ̄ sutū, chi ni naa vijna, chi tu ní níhín jníñu quendōo nɨ́ɨ́ cáni. \v 19 Chi ley Moisés tu ní sáha jeē quéndōo ndaā ñayuu. Te ni nihīn yō ɨɨn jnūhun vāha ga jeē ñúhun ni yō jeē ndáhva Cristo cuēchi yó, te súcuan ni cuyajni yó núū Yaā Dios. \p \v 20 Te jíín jéē ni cáhān teyɨ́ Yaā Dios te cúu Jesús sutū. \v 21 Chi tāca gá tēe ún, nasūu jíín jnúhun jeē ni cáhān teyɨ́ yá ní cúu de sutū. Te Jesús chi ni cahān teyɨ́ Yaā Dios jeē cuu ya sutū, chi súcuan cáhán tutu: \q1 Ni cahān teyɨ́ máá Jítoho yō Yaā Dios, te ma nácani yátá ni yā: \q1 Nɨ́ɨ́ cáni cúu ró sútū, \q1 nájnūhun sutū Melquisedec. \m Achí yá. \v 22 Núu súcuan te jíín Jesús ni cucutú ɨɨn contrato vāha ga vēsú ley jenahán. \v 23 Te tāca gá sutū ún, chi ni īyo cuehē de, chi sɨquɨ̄ jeē cájihī de te tu ní cúu cuɨñɨ de nɨ́ɨ́ cáni. \v 24 Te Jesús chi cúu ya sutū jeē cuɨñɨ nɨ́ɨ́ cáni, chi técu yā nɨɨ́ cáni. \v 25 Jeē yúcuan ndíso jníñu ya jnama ya ñayuu quíjicoo nuū Yaā Dios, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. Chi nɨ́ɨ́ cáni técu yā te cáhán yā jehē i jíín Yaā Dios. \p \v 26 Núu súcuan te vāha ndasɨ́ sutū cujéhnu cúu Jesús, jeē nájnūhun jíni ñúhún yó. Chi sutū iī cúu ya, te tú na cuēchi ya, te íyó ndoo ya, te tu cúu ya jnáhan ñayuu casáha cuēchi, te cújéhnu téyɨ́ yá nde nuū sucún gá andɨvɨ́. \v 27 Te máá yá tu jíni ñúhún sáha ya nájnūhun ni casáha sutū cácujéhnu jenahán, jeē ndɨquɨvɨ̄ ni casocō de quɨtɨ sɨquɨ̄ cuēchi máá de xīhna gā, te sáá te sɨquɨ̄ cuēchi ñayuu. Chi ɨɨn jínu‑ni ni socō yā maá yá jehē yō, te ni cuu‑ni. \v 28 Chi ni jeni ley Moisés tāca sútū cujéhnu jeē tú na fuerza squícu vāha. Yūcuán na te cuéé gá te ni cahān teyɨ́ Yaā Dios. Te jíín jéē ni cáhān teyɨ́ yá, te ni jeni ya Sēhe ya jeē cúu ya sutū cujéhnu, te sutū ndaā sutū vāha cúu ya nɨɨ́ cáni. \s1 Jeē ndíso jníñu Cristo sɨquɨ̄ ɨɨn contrato jeé \c 8 \p \v 1 Núu súcuan te jnūhun cánuú gá jeē jé ni cahān rī cúu yāhá: Névāha yó ɨɨn sutū cujéhnu nájnūhun ni cahān rī, te ndéé yá lado váha mesa nuū ndácu jniñu máá Yaā cujéhnu nde andɨvɨ́. \v 2 Te vijna te cúu ya sutū nde andɨvɨ́, jeē cúu ndije lugar iī jeē ni sáha máá Jítoho yō Yaā Dios, nasūu ñáyuu. Chi tu cáa nájnūhun vehe iī jenahán jeē ní casáha ñayuu. \v 3 Te tāca sútū cujéhnu ni jeconaā de jeē socó de ndajníñu jíín quɨtɨ nuū Yaā Dios. Núu súcuan te Jesucristo suni ni jini ñúhún jeē socó yā jeē cúu ya sutū. \v 4 Te núu ní íyo ga yā ini ñayɨ̄vɨ́, te ni ma quijnáhan jeē cúu ya sutū jiín táca gá sutū, chi níní cásocō gā de quɨtɨ nájnūhun cáhán ley Moisés. \v 5 Te jniñu cásáha de, tu quíjnáhan jíín jéē iyó andɨvɨ́. Chi cúu ɨɨn muestra‑ni jeē steén sɨquɨ̄ andɨvɨ́. Te cúu nájnūhun jeē ni cáhān Yaā Dios jiín Moisés quɨvɨ̄ ní quejéé de sáha de vehe iī jenahán: Coto vāha ró jéē sáha ró táca ndajníñu nájnūhun jíto jeē ni stéén rī nuū rō nde xinī yúcu, áchí Yaā Dios jiín de. \v 6 Te vijna te sáha Cristo jniñu jéhnu ndasɨ́ gá vēsú jeē casáha tāca sútū ún, chi ndíso jníñu ya sɨquɨ̄ contrato jeé jéē yóhyo vāha ga, chi ndíso jnūhun jéhnu ga jeē ni jéjnūhun Yaā Dios. \p \v 7 Chi contrato ley xīhna ñúhún, núu jeē ni sáha jeē quée vāha jniñu núú, te tuá cánuú jéē cóo contrato uū. \v 8 Chi ñayuu jenahán un jéē tu ní cáquendōo ndaā, suhva ni cahān Yaā Dios jiín i, áchí tutu: \q1 Quiji quɨvɨ̄ jeē nasáha ri ɨɨn contrato jeé \q1 jíín ñáyuu Israel jiín ñáyuu Judá, áchí Jítoho yō Yaā Dios. \q1 \v 9 Te ma cóo nájnūhun contrato jeē ni sáha ri jiín jíí i jenahán, \q1 quɨvɨ̄ jeē ní jnɨɨ ri ndaha de jíjnáhan de, \q1 te ni quenehen ri de ini nación Egipto. \q1 Chi tu ní cásquícu vāha de jíín contrato ley rī. \q1 Jeē yúcuan tuá ni táñúhún rí de, áchí Yaā Dios. \q1 \v 10 Núu súcuan te suhva coo contrato jeē nasáha ri jiín ñáyuu Israel, \q1 nde na quíji quɨvɨ̄ yúcuan, áchí Jítoho yō Yaā Dios: \q1 Sáha ri jeē jécūhun ley rī nuū jeē níjnūní i, \q1 te suni ini anuá i tee ri jnūhun ley rī. \q1 Te cuu ri Yaā Dios maá i, \q1 te máá i cuu ñayuu maá rí. \q1 \v 11 Te tuá jíni ñúhún stéén i nuū jnáhan i nuū ñáni i, \q1 návāha cuni i ndese Yaā cúu Jitoho i. \q1 Chi ndɨhɨ i cuni ndese Yaā cúu ri, \q1 nde ñayuu núu ga jiín ndé ñayuu cujéhnu ga. \q1 \v 12 Chi cone cáhnu ni rī nuū i jeē ní casáha i jniñu néé, \q1 te ni ma núcūhun ga ni rī cuēchi ni casáha i. \m Achí Yaā Dios. \v 13 Te jeē ni cáhān yā jeē cuáha ya ɨɨn contrato jeé cúu jeē ní cachi yā jeē tuá cuajníñu contrato xīhna ñúhún. Te ɨɨn jeē ní cutúhú jéē tuá jejníñu, chi jíní yō jeē je yajni naa. \s1 Vehe iī ñayɨ̄vɨ yáha ní steén ndese cáa andɨvɨ́ \c 9 \p \v 1 Te ndaā chi contrato xīhna ñúhún ní ndacu jniñu ndese chiñúhún i ya, jíín ndese coo ɨɨn vehe iī ini ñayɨ̄vɨ yáha. \v 2 Te ni cuvāha vehe iī ún, te ni īyo uū cuarto. Te cuarto xīhna ñúhún jéē naní cuarto iī, ni īin candelero oro jiín mesa oro jiín pan iī. \v 3 Te ni īyo sahma jeē ndíta caa jeē ndihyú ɨnga cuarto jeē naní cuarto iī ndasɨ́ gá. \v 4 Te ini un ní īyo ɨɨn altar oro nuū cayú sūje cūtú, jíín yéjnū jeē ñúhun contrato ley, te máni oro cúu nɨ́ɨ́ sɨ́quɨ̄ yejnú. Te ini yejnū un íne ɨɨn tijehēn oro jeē ñúhun maná jeē ní cuun andɨvɨ́. Te suni íne vara Aarón jeē ní nane numa, jíín tabla yuū jeē yosó jnúhun contrato ley. \v 5 Te sɨquɨ̄ yejnú un ní cahīin ndɨndúú figura ndajéhé querubín jeē steén jeē íne Yaā Dios. Te ni sáha cuandahū sɨquɨ̄ tapa yejnū nuū ni cósō yuyú nɨ́ñɨ̄ jeē ndáhva cuēchi. Te tu núne yó cáhān gā yō sɨquɨ̄ tāca yúcuan vijna. \p \v 6 Te ná ni jīnu tācá un, te núu‑ni núu‑ni quɨ́vɨcoo sutū ini cuarto xīhna ñúhún jéē casáha de jniñu jeē cúu de sutū. \v 7 Te ini cuarto uū, chi tu cúu quɨ̄vɨcoo na‑ni sutū jiín ɨnga ñayuu, chi máñúhún‑ni sutū cujéhnu ga cúu jeē quɨ́vɨ, te suni ɨɨn‑ni vuelta jeē cuiyá. Te suni ma cúu quɨ̄vɨ de núu tú nɨñɨ̄ quɨtɨ jeē socó de nuū Yaā Dios jeē sɨquɨ́ cuéchi máá de jíín sɨ́quɨ̄ cuéchi ñayuu. \v 8 Te jíín yúcuan stéén Espíritu Santo nuū yō jeē ná ni īyo ga cuarto iī xīhna ñúhún ini ñayɨ̄vɨ́, te tu ní núne ichi jeē quɨ́vɨ ñayuu ini lugar iī ndasɨ́ jeē cúu andɨvɨ́. \v 9 Chi tāca yúcuan cúu jeē ni stéén ndese cúu tiempo vijna. Chi jeē ní casocō i ndajníñu jíín quɨtɨ nuū Yaā Dios, chi tu ní cúu cuɨtɨ sáha jeē quéndōo ndoo ánuá ñayuu ní casocō ún. \v 10 Chi tācá un ní steén máni sɨquɨ̄ yɨquɨ cúñu yō, ndese caji yō, ndese coho yó, ndese ndundoo yó. Te ni jejníñu máá‑ni nde ni quiji Cristo jiín ɨɨn modo vāha ga. \p \v 11 Chi vijna je ni quiji Cristo, te cúu ya sutū cujéhnu ga jeē ndíso jníñu ya sɨquɨ̄ tāca jéē váha jeē ní quiji vijna. Te cúu ya sutū ini lugar iī nde andɨvɨ́ jéē cujéhnu ga te vāha ga vēsú cuarto iī jenahán. Te nasūu jéē ní casáha ñayuu cúu, chi nasūu cuenta ñayɨ̄vɨ yáha cúu. \v 12 Te jeē ni quɨ́vɨ ya ini lugar iī ndasɨ́ gá nde andɨvɨ́, te nasūu jíín nɨ́ñɨ̄ ndixúhú ni nɨñɨ̄ becerro, chi jíín nɨ́ñɨ̄ maá yá ni quɨ̄vɨ ya, ni socō yā ɨɨn jínu‑ni jeē nɨɨ́ cáni. Te súcuan ni jnama ya yohó jéē cótecu yō nɨɨ́ cáni. \v 13 Chi nde jenahán te nɨñɨ̄ stɨ́quɨ̄ jiín nɨ́ñɨ̄ ndixúhú jiín yáā becerro jeē ni cáyū nuū altar, ni cacosō yuyú de sɨquɨ̄ ñáyuu jeē tu íyó ndoo ánuá i, te súcuan ni ndundoo i nuū yā. \v 14 Te núu ni nihīn jníñu nɨñɨ̄ tācá quɨtɨ ún, te nagā ni cuu nɨñɨ̄ maá Cristo. Chi Yaā ndoo cúu ya, te ni socō yā maá yá nuū Yaā Dios, ni sáha Espíritu jeē iyó nɨ́ɨ́ cáni. Te nɨñɨ̄ yā nácate ánuá yō nuū jníñu néé jéē cúū yō sáha. Te súcuan te cuu cuajníñu yó núū Yaā Dios, Yaā técu. \p \v 15 Jeē yúcuan cúu jeē ndíso jníñu ya sɨquɨ̄ ɨɨn contrato jeé. Chi ni jihī yā, te súcuan ni quende yā cuēchi ni casáha ñayuu ná ni īyo i chīji contrato xīhna ñúhún. Te ñayuu jeē cána Yaā Dios i quɨ́vɨcoo i ndaha ya, nihīn i tahū i jeē cóo nɨ́ɨ́ cáni, nájnūhun ni jejnūhun ya. \v 16 Chi cúu nájnūhun núu sáha ɨɨn tēe acta jeē cahán sɨquɨ̄ tahū, te nde na cúū de te níhín jníñu. \v 17 Chi núu técu gā tēe ni sáha, te tu níhín jníñu. Te nde núu ni jihī de, te sáá te jéjníñu. \v 18 Te suni súcuan contrato xīhna ñúhún, suni ni jini ñúhún cucutú jíín nɨ́ñɨ̄ quɨtɨ ní jíhī. Te contrato jeé chi ni cucutú jíín nɨ́ñɨ̄ Cristo jeē ni jíhī yā. \v 19 Chi ná ni cuu ni cachi Moisés tācá jniñu ndácu contrato ley un núū ndɨvii ñayuu, te ni quihin de nɨñɨ̄ becerro jiín nɨ́ñɨ̄ ndixúhú jíín ndute, te jíín ixi cácuéhé jíín yúcū hisopo ni cosō yuyú de sɨquɨ̄ libro ley jiín sɨ́quɨ̄ ndɨvii ñayuu. \v 20 Te ni cahān de: Yāha cúu nɨñɨ̄ jeē cúcutú contrato ley jeē ní sáha Yaā Dios jiín yó, achí de. \v 21 Te suni nɨñɨ̄ un ní cosō yuyú de nde maá vehe iī jiín táca ndajníñu ni cajejníñu de jeē cáchiñúhún de ya. \v 22 Te je yajni ndɨhɨ ndajníñu, chi cáhán ley un jeē jíni ñúhún ndundoo jíín nɨ́ñɨ̄. Te núu ma cátɨ nɨñɨ̄ te ma cóne cáhnu ni yā nuū cuéchi núú. \s1 Jeē ni sócō Cristo maá yá jeē quénde yā cuēchi \p \v 23 Núu súcuan te tācá ndajníñu un jéē cácuu muestra tāca jéē iyó andɨvɨ́, ni jini ñúhún ndundoo jíín nɨ́ñɨ̄ quɨtɨ. Te tāca máá jéē iyó andɨvɨ́, chi ni jini ñúhún ndundoo jíín nɨ́ñɨ̄ Cristo jeē yóhyo vāha ga. \v 24 Te Cristo chi tu ní quɨ́vɨ ya ini lugar iī jeē ní casáha ñayuu, chi ɨɨn muestra‑ni ni cuu un jéē steén ndese íyó lugar iī ndije nde andɨvɨ́. Chi máá andɨvɨ́ ní quɨ̄vɨ ya, te vijna íne ya nuū Yaā Dios jeē cahán yā jehē yō. \v 25 Te máá sútū cujéhnu ga quɨ́vɨ de tāca cuíyā ini cuarto iī gā jeē socó de nɨñɨ̄ quɨtɨ. Te Cristo tu ní sócó yā maá yá cuehē jínu, chi ɨɨn jínu‑ni. \v 26 Chi núu jeē súcuan te cánuú jéē cuehē jínu ndoho ya nde ná ni jecōo ñayɨ̄vɨ́ te nde vijna núú. Te tuú chi sa tiempo cuándɨhɨ yāhá ni quenda ndijin yā ɨɨn jínu‑ni jeē nɨɨ́ cáni, ni socō yā maá yá jeē ní quende yā cuēchi. \v 27 Te nájnūhun ni cundaā jeē cúū tāca ñáyuu ɨɨn jínu‑ni, yūcuán na te sándaā Yaā Dios jniñu i, \v 28 suni súcuan Cristo ni jihī yā ɨɨn jínu‑ni jeē ni sócō yā maá yá jeē ní quende yā cuēchi cuehē ñayuu. Yūcuán na te ndiji ya ɨnga jínu, te nasūu jéē socó tucu ya maá yá jeē quénde yā cuēchi, chi sa suhva jeē jnáma ya ñayuu jeē cándetu i jeē ndíji ya. \c 10 \p \v 1 Chi ley Moisés ni cuu ɨɨn muestra‑ni tāca jéē váha jeē ní quiji jíín Cristo, ɨɨn jeē steén‑ni ndese coo máá jéē váha. Jeē yúcuan tu cúu cuɨtɨ sáha ley un jéē quéndōo ndaā ñayuu jeē quíjicoo i nuū Yaā Dios jeē cásocō i quɨtɨ nuū cuiyá nuū cuiyá. \v 2 Chi núu ní cúu sáha ley un jéē quéndōo ndaā i, te jecuɨñɨ̄ jeē cásocō i quɨtɨ núú. Chi núu ní cúu, te ɨɨn jínu‑ni te je ni quendōo ndoo ánuá ñayuu cásocō ún, te ma yūhu gá anuá i jeē ni sáha i cuēchi núú. \v 3 Te tuú chi jeē cásocō i quɨtɨ ún táca cuíyā, sa sáha jeē núcūhun ni i cuēchi i. \v 4 Chi nɨñɨ̄ stɨ́quɨ̄ jiín nɨ́ñɨ̄ ndixúhú, ma cúu cuɨtɨ quende cuēchi. \p \v 5 Jeē yúcuan ná ni quiji Cristo ini ñayɨ̄vɨ́, te ni cahān yā jiín Yaā Dios: \q1 Jeē jéhni i quɨtɨ jíín jéē jéhe i ofrenda nuū ní, chi tu ní nújnahan ni ní. \q1 Te ni sátūhva ní yɨquɨ cúñu maá ná jeē socó na. \q1 \v 6 Te tu ní cúsɨɨ̄ ni ni jéē jéhmu i quɨtɨ te sócó i tɨ jeē ndúndoo cuēchi i núú. \q1 \v 7 Yūcuán na te ni cahān ná: Yāha véji ná jéē squícu ná jniñu jeē nújnahan ni ní, Tátā Yaā Dios. \q1 Chi súcuan je yósó jnúhun na núū tútu. \m Achí Jesús. \v 8 Xīhna gā ni cahān yā jeē tu ní nújnahan ni Yaā Dios te tu ní cúsɨɨ̄ ni yā jeē jéhni i quɨtɨ te jéhe i ofrenda, jiín jéē jéhmu i tɨ te sócó i tɨ jeē ndúndoo cuēchi i núú, nájnūhun ndácu ley jenahán jniñu. \v 9 Te ni cahān gā yā: Yāha véji ná jéē squícu ná jniñu jeē nújnahan ni ní, Tátā Yaā Dios. Te jeē ni cáhān yā súcuan, te ni sáha ya jeē jécuɨñɨ̄ jeē cásocō i quɨtɨ, chi ni socō yā maá yá. \v 10 Te ni sáha Yaā Dios jeē iyó ndoo íyó íī yō nuū yā sɨquɨ̄ jeē ni sáha Jesucristo jeē nújnahan ni Yaā Dios, suu jeē ni sócō yā yɨquɨ cúñu yā ɨɨn jínu‑ni jeē nɨɨ́ cáni. \p \v 11 Te tāca sútū ún ndɨquɨvɨ̄ ni cahīin de ni cajejníñu de nuū yā, te cuehē jínu cájehni de suu quɨtɨ jeē socó socó de. Te tācá un chi ma cúu cuɨtɨ quende cuēchi. \v 12 Te Cristo chi ɨɨn jínu‑ni jeē nɨɨ́ cáni ni socō yā maá yá jeē sɨquɨ́ cuéchi yó. Te sáá te ni cucōo ya lado váha Yaā Dios nuū cujéhnu ya. \v 13 Te yūcuan ndétu ya vijna nde quiji quɨvɨ̄ jeē quénde yā poder tāca jéē jíto uhū nuū yā. \v 14 Chi jeē ni sócō yā maá yá ɨɨn jínu‑ni, te ni sáha ya jeē nɨɨ́ cáni quendōo ndaā ñayuu ni sándoo ya. \v 15 Te máá Espíritu Santo suni cájí cáhán yā sɨquɨ̄ jnúhun yáha, chi xīhna gā cahán yā: \q1 \v 16 Suhva coo contrato jeē nasáha ri jiín i, \q1 nde na quíji quɨvɨ̄ yúcuan, áchí Jítoho yō Yaā Dios: \q1 Sáha ri jeē jécūhun ley rī ini anuá i, \q1 te suni nuū jeē níjnūní i tee ri jnūhun ley rī. \m \v 17 Yūcuán na te cáhán gā yā: \q1 Ma núcūhun cuɨtɨ gā ni rī tāca cuéchi jíín jniñu néé ní casáha i. \m Achí yá. \v 18 Núu súcuan te núu je ni ine cáhnu ni yā nuū cuéchi yó, te tuá cánuú jéē socó gā yō jeē sɨquɨ́ cuéchi yó. \s1 Jeē ní nune ichi quɨ́vɨ yó núū Yaā Dios \p \v 19 Jeē yúcuan hermano, ma ɨ́ɨn jeē cáni ni yō, chi cuu quɨ̄vɨ yó lugar iī ndasɨ́ ndé nuū iyó Yaā Dios, sɨquɨ̄ jeē ní jetɨ nɨñɨ̄ Jesucristo. \v 20 Chi ni nune ya ɨɨn ichi jéé jéē cótecu yō nɨɨ́ cáni sáha ya. Chi ná ni jihī yā te ni tahndē sahma ndíta caa jeē ndihyú lugar iī ndasɨ́ gá ini vehe iī. Te súcuan ni steén Yaā Dios jeē núne quɨ́vɨ yó lugar iī ndasɨ́ gá nuū iyó yá. \v 21 Te Jesús cúu sutū cujéhnu ndasɨ́ jeē ndíto yóhó ñáyuu cácuu sēhe Yaā Dios. \v 22 Núu súcuan te na quɨ́vɨcoo yó núū Yaā Dios, te na cóo ndije ndaā anuá yō, te na cándíje nīhin yó jéē iyó ndáā ndɨhɨ jnūhun ya. Chi jíín nɨ́ñɨ̄ Cristo ni ndundoo ánuá yō nuū tāca cuéchi ni casáha yó, nájnūhun ni ndundoo yó núū yā jeē ní jendute yó jíín ndute. \v 23 Te na cuɨ́ñɨ nīhin yó jíín jnúhun jeē cácahān yō jeē ñúhun ni yō jeē sáha ya jeē váha jíín yó. Te ma cáca yátá yó, chi vāha squícu máá Yaā Dios jeē ni jéjnūhun ya nuū yō. \v 24 Te na nácani ni yō ndese stɨ́hvɨ́ jnáhan ni yō jeē cundáhú gá ni yō jnáhan yó, jíín jéē sáha yó jniñu váha. \v 25 Te níní na ndútútú yó chiñúhún yó yā, te ma cúhuun ni yō nájnūhun cásáha sava i, chi sa víhyá gā na stɨ́hvɨ́ jnáhan ni yō, chi je cájini yō jeē cuácuyajni quɨvɨ̄ ndíji ya. \p \v 26 Te núu je ni jecūhun ni yō te ni jetáhú yó jnūhun ndaā, te núu máni sáha sáha‑ni yó cuéchi, núu súcuan te tuá na ɨnga iyó jéē cúū sɨquɨ̄ cuéchi yó. \v 27 Chi sa quéndōo máni ga jnūhun xeēn sɨquɨ̄ yō jeē quiji quɨvɨ̄ juicio te quiji yáñuhūn xeēn jeē cayū ñayuu jeē cájito uhū i ya. \v 28 Ñayuu squéhichī ley Moisés, te núu uū chí únī ñayuu cahán cuēchi sɨquɨ̄ i, te cuu nahín i, te tuá na jnūhun cúndáhú ni iyó. \v 29 Te nagā ni cuu jeē ma ndóho xeēn gā ñayuu jeē squéhichī i máá Séhe Yaā Dios, chi nájnūhun jeē jeñú níhnu i sɨquɨ̄ yā. Te sáha i jeē tu ndé jéjníñu nɨñɨ̄ yā jeē ní jetɨ sɨquɨ̄ contrato jeē ndúndoo i nuū yā nuú. Te súcuan sáha ndevāha i nuū maá Espíritu Yaā Dios jeē sáha jeē váha yóhó. \v 30 Chi je jíní yō jeē ni cáhān maá yá: Máá rí sáha jeē ndutahū i sɨquɨ̄ cuéchi i, máá rí cuāha castigo i, áchí Jítoho yō. Te suni cáhán: Máá Jítoho yō sándaā yā sɨquɨ̄ cuéchi ñayuu yā. \v 31 Núu súcuan te xeēn ndasɨ́ cúu jeē quɨ́vɨ ñayuu ini ndaha Yaā Dios, Yaā técu, jeē ndútahū i sɨquɨ̄ cuéchi i. \p \v 32 Te na núcūhun ni rō ndese ni cuu ichi yátá, nde náa sá ní quejéé ró caca ró jíín luz yā, te ni cajendeyɨ́ ni rō ni candoho ró tɨjnɨ jnūndóho xeēn. \v 33 Chi sava ró ní cacahān neé i nuū rō te ni castóho i róhó ní cajito ñayuu. Te sava ga rō ni cajēhe ró jnúhun cuɨñɨ ró jíín ñáyuu ni candoho súcuan. \v 34 Chi ni cacundáhú ni rō ñayuu ní cahīin vecāa jeē sɨquɨ́ yā, te ni cacusɨɨ̄ ni rō vēsú ni caquende ñayuu ndajníñu ró. Chi ni casáha ró cuenta jeē ndé andɨvɨ́ cánevāha ró ɨɨn tahū jeē váha ndasɨ́ gá jeē coo nɨ́ɨ́ cáni. \v 35 Núu súcuan te ma siaá rō jnūhun jeē ní candíje ndije ró jéē váha ni yā, chi cuehē ndasɨ́ táhū nihīn rō sɨquɨ̄ ún. \v 36 Chi cánuú jéē cuándeyɨ́ ni rō návāha sáha ró jéē nújnahan ni Yaā Dios, te nihīn rō jeē ni jéjnūhun ya. \v 37 Chi cáhán tutu iī: \q1 Ɨɨn núnúu‑ni te ndee Yaā ndiji, te ma cucuéé yá. \q1 \v 38 Te ñayuu jeē ní ndahva rī cuēchi i, cotecu i jeē candíje i jeē sáha ri jehē i. \q1 Te núu na cáca yátá i, te ma cúsɨɨ̄ ni rī jiín i. \m Achí Yaā Dios. \v 39 Te yóhó tu cácuu yó jnáhan ñayuu cájica yátá jeē jnahnú ndetū i. Chi sa cácandíje yó jéē nihín tahū yō cotecu anuá yō. \s1 Sɨquɨ̄ jnūhun cándíje \c 11 \p \v 1 Te jeē candíje yó, suu cúu jeē cúndaā ndije ni yō jeē nihín yō tāca jéē ñúhun ni yō, jiín jéē jiní vāha yó jéē iyó ndije tāca jéē tu cájito yó núū vijna. \v 2 Te ñayuu jenahán chi ni jejnúhún yá i sɨquɨ̄ jeē súcuan ni cacandíje nīhin i. \p \v 3 Sɨquɨ̄ jeē candíje yó cúu jeē jécūhun ni yō jeē ni sáha Yaā Dios ñayɨ̄vɨ jíín jnúhun ni cahān‑ni ya. Te jíín poder Yaā Dios jeē tu jíto yó núū, ni jecōo tāca jéē jíto yó núū. \p \v 4 Ni candíje Abel jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní socō de jeē váha ga nuū Yaā Dios vēsú Caín. Te jeē yúcuan ní jejnúhún yá jeē iyó ndáā de, chi ni jetáhú yá jeē ni sócō de quɨtɨ nuū yā. Te vēsú ni jihī de, te cáhán gā ejemplo de jíín yó nde vijna, chi ni candíje ndaā de. \p \v 5 Ni candíje Enoc jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní naquihin ya de cuahān de andɨvɨ́, te tu ní jíhí de. Te tu ní cánanihīn ñayuu de, chi ni ndoñúhún‑ni de ni sáha ya. Te áchí tutu jeē nde ná tu naquihin ya de te ni cusɨɨ̄ ni yā jiín táca jéē ni sáha de. \v 6 Te núu tu cándíje yó jéē sáha ya jehē yō, te tú na modo cusɨɨ̄ ni Yaā Dios jiín yó. Chi ñayuu jeē cuní quɨ̄vɨcoo ndaha ya, cánuú jéē candíje ndaā i jeē iyó yá jiín jéē cuáha ya tahū nuū ñáyuu jeē nducú i candíje i ya. \p \v 7 Te Noé ni candíje de jeē sáha Yaā Dios jehē de, ná ni castūhun yá nuū de jeē coo jnūndóho jeē ná tu coto de jeē coo. Te jeē yúcuan ní jendetū de ni sáha de barco cáhnu jeē naní arca, návāha cācu de jíín nɨ́ɨ́ vehe de. Te jeē súcuan ni candíje de, te ni cane cuēchi sɨquɨ̄ ñayuu jeē tu ní cándíje i ya. Te ni ndahva yā cuēchi de sɨquɨ̄ jeē ní candíje de jeē sáha ya jehē de. \p \v 8 Te Abraham ni candíje de jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní jetáhú de ná ni cahān yā jiín de jeē quihín de ɨɨn lugar nuū cuáha ya cuu tahū de. Te ni quenda de cuahān de, vēsú tu jíní de ndé nuū quihín de. \v 9 Ni candíje de jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní condee tatú de nuū ñúhun jeē ni jéjnūhun ya jeē cuáha ya nuū de. Te ni condee de vehe ñɨɨ, te suni súcuan Isaac jiín Jacob, chi sēhe de ún suni ɨnuú níhīn tahū i jíín de jeē ni jéjnūhun ya. \v 10 Chi ni ñuhun ni de condee de máá ñuu andɨvɨ́ jéē iyó cutú cimiento, te máá Yaā Dios ni jequin yā ni sama ya ñuu ún. \p \v 11 Te suni ni candíje máá Sara jeē sáha ya jehē ña, te jeē yúcuan ní nihīn ña fuerza jeē ní jecūhun sēhe ña. Chi nde ná ni yāha ndasɨ́ cuíyā ña, te ni cacu ɨɨn sēhe yɨɨ́ ña, chi ni candíje ña jeē squícu Yaā Dios jeē ni jéjnūhun ya. \v 12 Te súcuan ni cuu jeē ni táhū cuehē ñayuu ni sáha ɨɨn‑ni Abraham, vēsú je jéhnu ndasɨ́ de. Te yucūn de ni nducuehē ndasɨ́, nájnūhun quɨ̄mɨ andɨvɨ́, jíín ñɨ́tɨ yumar, jeē ma cúu cuɨtɨ cahu yó. \p \v 13 Te tāca tée cándíje un, ní cajihī de. Te vēsú tu ní cájito de jeē ni jéjnūhun ya, te ni cajini vāha de jeē cóo, te ni cacusɨɨ̄ ni de jeē cóto de ɨnga tiempo. Te súcuan ni cacahān de jeē ñáyuu ñuu jicá ñáyuu tatú cácuu de ini ñayɨ̄vɨ yáha. \v 14 Te tāca tée jeē cahán súcuan, chi stéén cají de jeē nducú de ɨɨn ñuu jeē cúu andɨvɨ́ núū cúu ñuu maá de. \v 15 Chi núu jeē cánacani ni de sɨquɨ̄ ñúū nuū ní quendacoo de, te íyó modo jeē nándicó cóo de te núu jeē cácuni de núú. \v 16 Te tuú chi ni cacuu ndasɨ́ ni de coyūcú de ɨnga ñuu váha ga jeē cúu ñuu andɨvɨ́. Jeē yúcuan tu cúcanu Yaā Dios jeē naní yá Yaā Dios de jíjnáhan de, chi je ni sátūhva ya ɨɨn ñuu nuū cóyūcú de. \p \v 17 Ni candíje Abraham jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní jehēn de jíín Isaac jeē socó de i, ná ni jito ndee ya de. Te ni īyo tūhva de jeē socó de sēhe de un jéē mañúhún ni i nuū de, vēsú ni nihīn de jnūhun jeē ni jéjnūhun ya suhva sɨquɨ̄ i: \v 18 Isaac cúu tēe jeē squejéé rí yucūn rō quihīn, achí jnúhun ni jejnūhun ya. \v 19 Te ni sáha de cuenta jeē cúu nastécu Yaā Dios i. Te nájnūhun súcuan ni cuu, chi cuu cahān yō jeē nájnūhun ni jihī i te ni natecu i nuū de, chi ni jesɨ‑ni ya jeē ma cáhni de i. \p \v 20 Ni candíje Isaac jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní cahān de jeē vāha tahū nihīn sēhe de Jacob jiín Esaú tiempo quiji. \v 21 Te suni súcuan ni candíje Jacob, te jeē yúcuan, náa je yajni cuu de te ni cahān de jeē vāha tahū nihīn ndɨndúú séhe yɨɨ́ José. Te yɨ́tuu de vara de, ni chiñúhún de Yaā Dios. \v 22 Te suni súcuan ni candíje José, te jeē yúcuan, náa cuacuyajni cuu de, te ni cahān de jeē tāca yúcūn Israel, ɨɨn quɨvɨ̄ quendacoo i nación Egipto. Te ni ndacu de jniñu jeē chíndūji i yɨquɨ de ñuu nuū quɨ́vɨcoo i. \p \v 23 Te ná ni cacu Moisés, te tátá i náná i ni cacandíje de jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní cacondito sāhí de i unī yoō. Chi ni cajito de jeē lúu cáa i, te tu ní cáyūhú de sɨquɨ̄ acta jeē ni sáha rey jeē na cúū tāca súchi yɨ́ɨ́. \v 24 Te suni súcuan ni candíje Moisés, te jeē yúcuan ná ni jehnu de te tuá ni jéhe de jnūhun cuu de sēhe ñahan cúu sēhe sɨ́hɨ́ rey Egipto. \v 25 Chi sa ni cuu ni de ndoho de jíín táca jnáhan de ñayuu Yaā Dios, nasūu jéē cusɨɨ̄ ni de jecu‑ni tiempo jiín cuéchi. \v 26 Chi ni sáha de cuenta jeē núu cahān neé ñayuu sɨquɨ̄ de jeē sɨquɨ́ Cristo, te yūcuan sáha jeē cucá ndasɨ́ gá de ndɨhɨ jeē ndíso jnūhun Yaā Dios, vēsú jeē nihín de ndɨhɨ ndajníñu cúcá íyó nación Egipto. Chi ni ñuhun ni de jeē cuáha ya tahū de. \v 27 Te jeē súcuan ni candíje de, jeē yúcuan ní quenda de nación Egipto cuahān de. Te tu ní yúhú de jeē quɨtɨ́ ni rey nuū de. Chi ni īin nīhin de sɨquɨ̄ jniñu sáha de, chi ni sáha de cuenta jeē je jíto de nuū Yaā jeē tu cúu coto yó núū vijna. \p \v 28 Te jeē súcuan ni candíje de, te jeē yúcuan ní cahān de jeē na cáhni ñayuu londe pascua. Te ni ndacu de jniñu jeē na cósó yuyú i nɨñɨ̄ tɨ̄ yehyɨ́ i, návāha núu na quíji ndajéhé jeē cáhni yā tāca séhe nuú ñáyuu Egipto, te ma cáhni yā sēhe nuú ñáyuu Israel. \v 29 Te sɨquɨ̄ jeē ní cacandíje ñayuu Israel jeē sáha ya jehē i, te ni cayāha‑ni i mēhñu Mar Rojo, chi ni nune ya te ni natūu‑ni ñuhun íchi. Te suni súcuan ni cacuni tēe Egipto yāha de núú, te ni nandihyū‑ni ndute sɨquɨ̄ de ni cajihī de. \p \v 30 Ni cacandíje soldado jeē sáha ya jehē de, te jeē yúcuan ní cotúú jeē ní condúū ndihyú ñuu Jericó, ná ni cajicó ndúū de uxā quɨvɨ̄. \v 31 Te Rahab, vēsú ñahan tɨ́jnɨ ni ni cuu ña, te ni candíje ña jeē sáha ya jehē ña. Te ni chindéé ñáhán ña tēe Israel jeē ní quijicoo ni condēhé yuhu ndese íyó ñuu ña. Te jeē yúcuan tu ní jíhí ña jíín ñáyuu nīhni ni ñuu ña ún. \p \v 32 ¿Te ndé jnúhun ga cahān rī núu súcuan? Chi tuá na tiempo jeē nácani ga rī jnūhun Gedeón jiín Barac jiín Sansón jiín Jefté jiín David jiín Samuel jiín táca tée ni canacani jnūhun ya nde jenahán. \v 33 Ni cacandíje de jeē sáha ya jehē de jíjnáhan de, te jeē yúcuan ní cacundeyɨ́ de ni canajnɨɨ de tācá ñuu náhnu, te vāha ni candacu de jniñu nuū, te ni chindéé ñáhán yá de nájnūhun ni jejnūhun ya. Te nuū sava de ni jesɨ Yaā Dios yuhu ndɨ́caha jeē tu ní cáyeji tɨ̄ de. \v 34 Te sava de tu ní cáyú de sáha ñuhūn jeē cayú xeēn. Te sava de ni cācu de jeē tu ní jíhí de jíín espada. Te sava de ni nanihīn ni de náa tuá fuerza de núú, te ndacuī teyɨ́ ní īyo de nuū guerra, te ni cacundeyɨ́ de sɨquɨ̄ soldado tācá ñuu jicá jéē jíto uhū ún de. \v 35 Te sava ñahan ni natecu sēhe ña jeē ni jíhī i. \p Te sava ga ñayuu chi sa suhva ni candoho xeēn i nde ni cajihī i. Te tu ní cájēhe i jnūhun jeē siaá i jnūhun ya te cācu i, chi ni catee ni i jeē natecu i coyūcu váha ga i andɨvɨ́. \v 36 Te sava ga i ni casácatā ñayuu nuū i, te ni cacani ñayuu i, te nde ni caconuhnī cadena i ni cahīin i vecāa. \v 37 Te ni cajēhe yuū xinī i, te ni cajehnde i jíín sierra, te ni cajito ndee i jíín jnúndóho, te ni cajehni i jíín espada. Ni cajica cuu i cháha chúcuan, te máá ñɨɨ lánchi máá ñɨɨ ndíxúhú ní cañuhun i. Ni candoho ndáhú i, ni cajito i jnūndóho, ni castóho ñayuu i. \v 38 Vāha ndasɨ́ ñáyuu ni cacuu i jeē tú cuɨtɨ ñayuu ñayɨ̄vɨ súcuan, te vēsú súcuan te ni casáha ñayuu jeē ní cajica cuu i nuū ñúhun téhé jíín chíji yucu, ni cahīin i yaū cava jíín yáū ñuhun. \v 39 Te tāca ñáyuu yáha, vēsú ni jejnúhún yá i jeē ní cacandíje nīhin i jeē sáha ya jehē i, te tu ní cájito i nuū jeē ni jéjnūhun ya. \v 40 Chi ni sátūhva Yaā Dios ɨɨn jniñu váha ga, te suu cúu jeē sáha Cristo jiín yó, návāha ɨɨn cáhnu‑ni nihīn yō tahū yō jiín i, te jeē yúcuan cúu jeē ná tu nihīn i ndɨhɨ tahū i. \s1 Jeē na cócunuū yō nuū maá ɨɨn‑ni Jesús \c 12 \p \v 1 Te íyó cuéhē ndasɨ́ ñáyuu un jéē ní cacandíje nīhin i jeē sáha ya jehē i, te nájnūhun ni jicó ndúū i yóhó, cástéén gā i nuū yō nde vijna jeē suni súcuan na cándíje yó. Núu súcuan te suni máá yó, na téjiyo yó táca jéē sajnéñu jíín cuéchi jeē ni cáan yó jíín. Te na cuándeyɨ́ ni yō cunu yó jíín carrera jeē ni jéhe ya jeē cunu yó. \v 2 Te na cócunuū vāha yó Jesús, Yaā jeē ni scándíje yóhó te sáha ya jeē íje vāha yó jíín jnúhun ya nde jīnu ije yó. Chi máá yá ni jendeyɨ́ ni yā ni ndoho ya jicā cruz. Te vēsú jnūhun canu cúu jeē súcuan cuu yā, te tu ní sáha ya cuenta. Chi ni ñuhun ni yā jeē sa cusɨɨ̄ ndasɨ́ ni yā ná ni cuu ni ndoho ya. Yūcuán na te ni cucōo ya lado váha mesa nuū ndácu Yaā Dios jniñu. \p \v 3 Te na nácani ni rō ndese ni jendeyɨ́ ni yā ni ndoho ya jeē ni sáha ndevāha ñayuu iyó cuéchi jíín yá. Te súcuan te ma cuíta ró ni ma ndínuu ni rō jiín jnúndóho. \v 4 Chi ni ná tu ndoho ró jéē ndé cuu rō jeē cánducú ndéyɨ́ ró snáā rō cuēchi. \v 5 Te sanaa te je ni canaa ni rō jnūhun cáhán tutu iī, jeē stɨhvɨ́ ni Yaā Dios rohó jéē cácuu ró séhe ya: \q1 Séhē, ma quɨtɨ́ ni rō jeē snahnú Jitoho yō rohó, \q1 te ni ma ndínuu ni rō núu cáhán yā nuū rō. \q1 \v 6 Chi Jitoho yō snáhnú yā ñayuu jeē maní yā jiín, \q1 te jéhe ya castigo tāca jéē náquihin ya cuu sēhe ya. \m Achí tutu. \v 7 Núu súcuan te na cuándeyɨ́ ni rō jeē snahnú Yaā Dios rohó, chi sáha ya jiín ró nájnūhun sáha tátá jiín séhe. Chi tú na sēhe íyó jéē tu snáhnú tatá i. \v 8 Te núu ma snahnú yā rohó, nájnūhun ndóho tāca séhe, núu súcuan te nájnūhun sēhe ndáhú cácuu ró, nasūu séhe ndije ya. \v 9 Te tátá yō ñayɨ̄vɨ yáha, suni ni snahnú de yóhó, te ni īyo yɨ́ñúhún yó jíín de. Te nagā ni cuu jeē ma cuándetū yō nuū maá Tátá yō andɨvɨ́ jeē snahnú yā yohó, te cotecu yō nɨɨ́ cáni. \v 10 Te ndaā chi máá de ni casnáhnú de yóhó jecu‑ni quɨvɨ̄, ndese ni cuu ni maá de. Te máá yá chi snáhnú yā yohó ɨɨn modo jeē quéndōo vāha ga yō, návāha coo ndoo yó nájnūhun íyó ndoo máá yá. \v 11 Te ndaā chi tu cácusɨɨ̄ ni yō maá hora jeē ndóho yó castigo, chi sa cúcuíhyá ni yō. Te cúcuéé gá te cuni yō jeē ní quendōo ndaā yō te coo ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni yō jeē ni snáhnú yā yohó. \s1 Sɨquɨ̄ ñáyuu jeē casquéhichī i jnūhun cáhán Yaā Dios \p \v 12 Núu súcuan te ma cóo ró nájnūhun tēe ni cuīta íī ndaha te quɨ́sɨ i xinī yɨtɨ́, chi sa ndacuī na sáha ró máá ró nuū jnúndóho. \v 13 Te sáha ró ichi ndóó caca ndaā rō, návāha nduvāha róhó jéē tu fuerza ini, jeē cácuu ró nájnūhun tēe chácuá jeē tu cúu caca vāha. \p \v 14 Te na cóndɨhvɨ̄ ni rō jeē condee manī rō jiín táca ñáyuu, jíín jéē cóo ndoo coo iī rō nuū yā. Chi ma cúu coto ni ɨɨn ñayuu nuū maá Jítoho yō te núu tu íyó ndoo i. \v 15 Te coto má cáca yátá ni ɨɨn ró te scuíta ró jnúhun jeē sáha Yaā Dios jeē váha róhó, návāha tú cuu ró nájnūhun ɨɨn yucū uvuá jeē stɨ́vɨ te sáha daño jiín cuéhē ñayuu. \v 16 Te ni ɨɨn ró ma cáca jnéní. Te ni ma cóo jéē ni rō nuū Yaā Dios, nájnūhun ni īyo Esaú. Chi máá ɨɨn cohō ndeyu ni jicān de nuū ñáni de, ni sama de jíín derecho de jeē cúu de sūchi núú, te súcuan ni xīcó de derecho de. \v 17 Te cájini rō jeē cucuéé gá te ni cuni de jeē na cáhán tatá de jeē váha tahū nihīn de, te tu ní cúu, chi tuá ni táñúhún Yaā Dios de. Chi tu ní níhīn jníñu jeē ní nacani ni de, vēsú ni nducú ndéyɨ́ de te nde ndahyú de. \p \v 18 Te róhó jíjnáhan ró tu ní quíjicoo ró núū íyo cúu, nájnūhun īyo ni cuu máá yucu nuū ni jéhe ya ley yā nuū ñáyuu Israel. Chi ni cane yáñuhūn yucu Sinaí, te nee lúchi jnúú jíto, te quée tachī xeén. \v 19 Te ni jecu trompeta, te ni cahān Yaā Dios. Te ñayuu jeē ní cajini sōho jeē cahán yā, ni cacahān ndahú i jeē ma cahán gā yā jiín i. \v 20 Chi tu ní cúndeyɨ́ i jíín jnúhun jeē ní ndacu ya jniñu nuū i, chi ni cahān yā: Vēsú ɨɨn quɨtɨ‑ni núu quɨ̄vɨ tɨ yucu yáha, jíni ñúhún cuu tɨ̄ jiín yúū chí jíín lanza, achí yá. \v 21 Te sɨquɨ̄ jeē íyo ndasɨ́ cúu jeē cájito i ún, te ni cahān Moisés: Quɨ́sɨ i ruhū jeē yuhú rí, achí de. \p \v 22 Te vijna róhó jéē cácandíje, tu ní quíjicoo ró núū yúcu yúcuan. Chi sa suhva nuū maá yucu Sion jiín núū maá ñuu Yaā Dios, Yaā técu, ni quɨ̄vɨcoo ró. Te ñuu un cúu Jerusalén jeē iyó andɨvɨ́, nuū cáhīyo tútú cuéhē ndasɨ́ mil ndajéhé cáchiñúhún Yaā Dios. \v 23 Te ni quɨ̄vɨcoo ró núū cáyūcu tútú ñáyuu cácandíje jeē cácuu sēhe Yaā Dios, jeē iyó lista i andɨvɨ́. Te ni quɨ̄vɨcoo ró núū Yaā Dios, Yaā sándaā jniñu ndɨhɨ ñayuu, jiín núū cáhīyo ánuá ñayuu vāha jeē jé ni squéndōo ndaā yā i. \v 24 Te suni nuū maá Jesús, Yaā ndíso jníñu sɨquɨ̄ contrato jeé ní quɨ̄vɨcoo ró. Te yahu ndasɨ́ gá jniñu sáha nɨñɨ̄ yā jeē ni jétɨ jeē ndáhva cuēchi yó, nasūu nɨ́ñɨ̄ Abel jeē ni jícān cuēchi. \p \v 25 Núu súcuan te coto má squéhichī rō jnūhun jeē cahán yā jiín ró jijnáhan ró. Chi ñayuu jeē tu ní cájetáhú ná ni cahān yā jiín i ñayɨ̄vɨ yáha, tu ní cácācu i. Te xeēn gā ndoho yóhó te núu ma cuatáhú yó nuū yā jeē cahán yā nde ichi ándɨvɨ́ núu súcuan. \v 26 Te nde saá ní quɨsɨ i ñayɨ̄vɨ jéē ni cáhān yā. Te vijna chi cáhán yā: Ɨɨn na jínu quɨsɨ ri ñayɨ̄vɨ́, te nasūu máá‑ni ñayɨ̄vɨ́, chi suni tāca jéē íin andɨvɨ́, áchí yá. \v 27 Te jnūhun yáha jéē cahán, ɨɨn na jínu, chi cúní cahān jeē téjiyo ya tāca jéē tu íyó cutú, suu jeē ní cuvāha, návāha na quéndōo jeē cóo cutú nɨ́ɨ́ cáni. \v 28 Núu súcuan te cuāha Yaā Dios ɨɨn ñuu nuū yō jeē cóo cutú nɨ́ɨ́ cáni. Te jeē yúcuan, na nácuatáhú yó nuū yā, te na chíñúhún yó yā, te na cóo yɨ́ñúhún yó, návāha cusɨɨ̄ ni yā jiín yó. \v 29 Chi Yaā Dios maá yó cúu nájnūhun ɨɨn ñuhūn jeē snáā ndɨhɨ jeē neé. \s1 Ndese sáha yó te cusɨɨ̄ ni Yaā Dios \c 13 \p \v 1 Ma jécuɨñɨ̄ rō jijnáhan ró jéē cundáhú ni rō hermano rō cácandíje. \v 2 Conahán ró jeē cánuú cuáha núu ró vehe nuū ñáyuu cájica. Chi íyó jínu jeē súcuan ni cajēhe núu ñayuu vehe, te tu ní cájini i jeē nuū maá ndajéhé andɨvɨ́ ní cajēhe núu i vehe. \p \v 3 Te conahán ró chindéé ñáhán ró ñayuu cáhīin vecāa, chi sáha ró cuenta jeē nájnūhun cáhīin cáhnu ró jíín i vecāa. Te suni nacani ni rō jehē jnáhan ró jéē cándoho i sáha ñayuu, chi núu súcuan coo jíín máá ró te suni ndoho ró. \p \v 4 Coo yɨ́ñúhún ró sɨ́quɨ̄ jnúhun quíjnáhan ñayuu, te ma cosɨ́quɨ́ ndéē jnáhan ró. Chi máá Yaā Dios sándaā yā cuēchi ñayuu tɨjnɨ ni jiín ñáyuu casɨ́quɨ́ ndéē jnáhan. \p \v 5 Te ma ndíyo ni rō xūhún, chi na cóo sɨɨ̄ ni rō jiín jéē cánevāha ró. Chi máá yá ni cahān: Ma siaá cuɨtɨ rī rohó, ni ma stóo cuɨtɨ rī rohó, áchí yá. \v 6 Núu súcuan te ma ɨ́ɨn jeē cáni ni yō, chi cuu cahān yō: \q1 Máá Jítoho rī chíndéé ñáhán yá ruhū, \q1 te ma yūhu rí núu na vé cuní ñayuu sáha i jíín rí. \m Achi yō. \p \v 7 Te na núcūhun ni rō tācá pastor rō, jeē ní castéén de jnūhun Yaā Dios nuū rō. Te sáha vāha ro cuenta ndese ni nihīn jníñu jeē ní casáha de, te na ndácu ró de jeē ní cacandíje de jeē sáha ya jehē de. \p \v 8 Te Jesucristo chi ɨɨn‑ni cáa ya ichi yátá jiín vijna jíín nɨ́ɨ́ cáni. \v 9 Núu súcuan te ma cuáha ró jnúhun candíje ró táca jnúhun jeē sɨ́ɨn cáhán jeē tu quíjnáhan jíín jnúhun máá yá. Chi íyó váha jeē na íje ánuá yō sáha jnūhun jeē váha ni yā jiín yó. Te tu jíni ñúhún yó jnūhun jeē tajnúní sɨquɨ̄ jeē yéji yō, chi tu níhín jníñu cuɨtɨ jiín ñáyuu cáhīin jíín. \p \v 10 Te máá yó chi cánevāha yó ɨɨn jeē ni sócō maá jéhē yō, cúu Cristo. Te tāca sútū jeē cásocō gā de modo jeē cahán ley jenahán, tú na vé nihín de nuū yā jeē ni sócō yā maá yá. \v 11 Te sutū cujéhnu ga, ná ni socō de nɨñɨ̄ tācá quɨtɨ ini cuarto iī gā jeē sɨquɨ́ cuéchi, te yɨquɨ cúñu tɨ̄ ni cajehmu de ichi yátá ñuu. \v 12 Te suni súcuan ni ndoho máá Jesús ichi yátá ñuu, návāha jíín nɨ́ñɨ̄ maá yá te sándoo ya ñayuu. \v 13 Núu súcuan te ma cóo ɨnuú gá ni yō jiín ñáyuu tu cácandíje, chi nájnūhun quihīn yō jiín yá ichi yátá ñuu, te na ndóho yó jíín yá jeē sácatā i. \v 14 Chi ñayɨ̄vɨ yáha tu íyó ñuu nuū coo yó nɨ́ɨ́ cáni, chi sa cánducú yó máá ñuu nuū cóyūcu yó quɨvɨ̄ quíji. \v 15 Núu súcuan te jeē jiín Jesucristo te níní na cáhán yō jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios, chi suu cúu nájnūhun ɨɨn jeē socó yō nuū yā, suu jeē nácuatáhú yó nuū yā. \v 16 Te ma náā ni rō sáha vāha ró núū jnáhan ró, te cuāha ró jéē cúmanī nuū i. Chi nájnūhun ɨɨn jeē cásocō rō nuū Yaā Dios cúu tāca jéē yáha, te cúsɨɨ̄ ni yā jiín. \p \v 17 Te cuandije ró núū tēe cácuu pastor rō, te cuandetū rō nuū de. Chi cándito de róhó jéē quéndōo vāha ánuá rō, chi cájini de jeē cánuú nacuāha de cuenta nuū yā. Te condɨhvɨ̄ ni rō sáha vāha ró, návāha cusɨɨ̄ ni de sɨquɨ̄ rō te ma cucuíhyá ni de sɨquɨ̄ rō. Chi núu tu súcuan te ma cóo jeē váha jíín ró. \p \v 18 Te cacān tahú rō jehē rī jijnáhan ri. Chi vāha íyó ni anuá rī jeē tú na cuēchi ri. Chi cácuni rī caca yɨ́ñúhún rí jiín táca jniñu. \v 19 Te suni cáhán ndahú rí jiín ró jeē cacán tahū ndasɨ́ ró jehē maá rí, návāha cuāha ya jnūhun jeē yachī gā cuajeē tucu ri nuū rō. \s1 Bendición jiín saludo jeē sándɨ̄hɨ́ \p \v 20 Te máá Yaā jeē jéhe jnūhun ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni nuū yō, ni nastécu yā Jitoho yō Jesucristo mēhñu ndɨ́yɨ. Te Jesús cúu pastor cujéhnu jeē ndíto ñayuu cácuu nájnūhun lanchi ya. Chi jíín nɨ́ñɨ̄ yā ni sácutú yá contrato jeé yá jeē coo nɨ́ɨ́ cáni. \v 21 Te ñúhun ni rī jeē Yaā Dios na sáha ya jeē ije ni rō jijnáhan ró, návāha cuu sáha ró táca jniñu váha ndese nújnahan ni yā. Te ñúhun ni rī jeē jiín fuerza Jesucristo jeē ndeé yá ini yō, na sáha Yaā Dios jeē cuu yó ñáyuu cúsɨɨ̄ ni yā jiín. Te na cáhán yō jeē yóhyo luu cújéhnu ya nɨɨ́ cáni. Amén. \p \v 22 Hermano jijnáhan ró, cáhán ndahú rí jiín ró jeē cone cáhnu ni rō jeē stɨhvɨ́ ni rī rohó jíín jecu‑ni jnūhun ni tee ri nuū carta yáha. \v 23 Te cástūhun rí jeē hermano yō Timoteo, je ni quenda de vecāa. Te núu yachī quiji de yāhá, te cuajecoo ndɨndúú rí nuū rō coto jnáhan yó. \p \v 24 Te cahān rō jiín táca tée cácuu pastor rō jiín táca hermano cácandíje jeē sándeyɨ́ ni de, áchí rí. Te ñayuu Italia suni cácahān i jeē sándeyɨ́ ni rō. \p \v 25 Te ñúhun ni rī jeē na sáha ga Yaā Dios jeē váha róhó jíjnáhan ró. Súcuan na cóo. Amén.