\id GAL \h GÁLATAS \toc1 CARTA JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU GALACIA \toc2 GÁLATAS \toc3 Gá. \mt1 CARTA JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU GALACIA \c 1 \p \v 1 Máá rí cúu Pablo apóstol. Te nasūu ñáyuu ni jéni ruhū ni nasūu ñáyuu ni tájí rúhū jeē nácani ri jnūhun, chi sa suhva máá Jesucristo jiín Tátá yō Yaā Dios, Yaā ní nastécu Jesús mēhñu ndɨ́yɨ. \v 2 Te ruhū jiín táca hermano cáyūcu jíín rí yāhá, cátee ri carta yáha cuájeē nuū rohó ñáyuu cácandíje nɨ́ɨ́ región Galacia. \v 3 Te cáñuhun ni rī jeē Tatá yō Yaā Dios jiín Jítoho yō Jesucristo, na sáha ga yā jeē váha róhó, te sáha ya jeē coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō. \v 4 Chi Jesús ni socō yā maá yá jeē ni jíhī yā jeē sɨquɨ́ cuéchi yó, návāha jnama ya yohó núū tāca jéē neé íyó ñayɨ̄vɨ yáha, chi súcuan ni nujnahan ni maá Tátá yō Yaā Dios. \v 5 Jeē yúcuan na cáhán yō jeē yóhyo luu cújéhnu ya nɨɨ́ cáni. Súcuan na cóo. Amén. \s1 Sɨquɨ̄ jeē tuá na ɨnga jnūhun cācu ñayuu \p \v 6 Te náhán náā ni rī jíto ri jeē yóhyo yachī cánducú ró stóo ró Yaā Dios, Yaā ní cana róhó jéē quɨ́vɨ ró ndaha ya sɨquɨ̄ jeē cundáhú ni Cristo yohó. Chi ni candiquīn rō ɨnga jnūhun jeē sɨ́ɨn cáhán. \v 7 Te tú cuɨtɨ na ɨnga jnūhun jnama yóhó íyó. Te cáhīyo jecu ñayuu castáhān i róhó, te cácuni i nasama i jnūhun ndese jnáma Cristo yohó. \v 8 Te núu ɨɨn ñayuu nacani ɨnga jnūhun nuū rō ndese jnáma ya rohó, te núu tu quíjnáhan jíín jnúhun ni canacani ri nuū rō xīhna gā, na jnáhnú ndetū ñayuu ún. Te vēsú maá rí chí ɨɨn ndajéhé jeē quíji nde andɨvɨ́ nacani ɨnga jnūhun núú, na jnáhnú ndetū. \v 9 Je ni cahān rī jiín ró, te suni súcuan cáhán tucu ri vijna: Na‑ni tēe nacani ɨnga jnūhun nuū rō, te núu tu quíjnáhan jíín jnúhun jeē ní cajetáhú ró, na jnáhnú ndetū tēe ún. \p \v 10 Te jeē cahán rī súcuan, ¿á ndúcú rí jeē cuajnúhún ñáyuu ruhū, chí Yaā Dios? ¿Chí ndúcú rí jeē cúsɨɨ̄ ni ñayuu jiín rí, cájeni ni rō? Núu ndúcú gá rī jeē cúsɨɨ̄ ni ñayuu jiín rí, te nasūu mozo Cristo cúu ri núu súcuan. \s1 Ndese ni jinū Pablo cúu de apóstol \p \v 11 Te cástūhun rí nuū rō, hermano jijnáhan ró, jéē jnúhun jnáma ya yohó jéē nácani ri, nasūu jéē ní jeni ni maá rí jiín ñáyuu cúu. \v 12 Chi nasūu ñáyuu ni stéén nuū rī, ni nasūu ñáyuu ni sáha jeē ní cutūhva ri, chi sa suhva máá Jesucristo ni steén nuū rī. \p \v 13 Chi je ni cajini jnūhun ró ndese ni sáha ri nde saá, ná ni chiñúhún rí sahān jnáhan ri ñayuu hebreo. Te cájini rō jeē yōhyo ni jito xeēn rī ñayuu cácandíje nuū Yaā Dios, te ni condɨhvɨ̄ ni rī snáā rī i núú. \v 14 Te vāha ga ni cutūhva ri sahān ún vēsú cuehē gā tēe nación rī jeē ní cajehnu jíín rí, chi ni condɨhvɨ̄ gā ni rī sɨquɨ̄ tāca jéē ní cajequin jií rī. \v 15 Te vēsú súcuan te Yaā Dios je ni nacāji ya ruhū nde ná tu cacu ri, te ɨɨn quɨvɨ̄ te ni cusɨɨ̄ ni yā ni cana ya ruhū jeē quɨ́vɨ ri ndaha ya, sɨquɨ̄ jeē yóhyo ni cundáhú ni yā ruhū. \v 16 Te ni steén yā Sēhe ya nuū rī, návāha nacani ri jnūhun ndese jnáma ya ñayuu tācá nación jeē tu jíní jnūhun ya. Yūcuán na te tu ní cájnūhun rí ni ɨɨn ñayuu, \v 17 ni tu ní jéhén rī ñuu Jerusalén nuū tée cácuu apóstol xīhna gā vēsú ruhū. Chi sa suhva ni jehēn‑ni ri nde región Arabia, te sáá te ni nuhūn tucu ri ñuu Damasco. \p \v 18 Yūcuán na te nde ni yāha unī cuiyā, te ni jehēn rī Jerusalén. Te ni jini jnáhan ri jiín Pedro, te ni condee rī jiín de xahūn‑ni quɨvɨ̄. \v 19 Te tu ní jíto ri nuū tāca gá apóstol, chi máá ɨɨn‑ni nuū Jacobo ñani maá Jítoho yō. \v 20 Jnūhun yáha jéē tée ri cuajeē nuū rō, chi jíní Yaā Dios jeē ndaā cúu. \p \v 21 Yūcuán na te ni jehēn rī nɨɨ́ región Siria jiín Cilicia. \v 22 Te ñayuu cácandíje jeē yɨ́hɨ ndaha Cristo, jeē cáyūcú región Judea, ná tu coto cuɨtɨ i nuū rī saá. \v 23 Chi máni jnūhun‑ni ni cajini i cácahān ñayuu: Tēe ni jito xeēn yohó ndé saá, vijna chi nácani de jnūhun cándíje yó jéē ní nducú de snáā de nde saá, áchí i. \v 24 Te ni cacahān i jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios jeē súcuan ni sáha ya jiín rí. \s1 Jeē ní cajetáhú táca gá apóstol un Pablo \c 2 \p \v 1 Yūcuán na te nde nuū uxí cuūn cuiyā, te ni jehēn tucu ri Jerusalén jiín Bernabé, te suni ni jeca ri Tito ni jehēn de jíín rí. \v 2 Te ni jehēn rī chi máá Yaā Dios ni steén yā jeē jíni ñúhún quíhīn rī. Te ni candutútú sɨ́ɨn nene tēe cácujéhnu nuū ñáyuu cácandíje ún. Te ni castūhun rí nuū de sɨquɨ̄ jnúhun jnáma ya yohó jéē nácani ri nuū ñáyuu tācá nación tu jíní jnūhun ya. Te súcuan ni sáha ri návāha cuajnúhún de jniñu ri, te ma quéndōo cāhá jniñu sáha ri jiín jéē ni sáha ri. \v 3 Te ni tu ní cásáha fuerza de Tito, tēe ni jica jíín rí, jeē cóndee jnunī circuncidar de, vēsú nasūu tée hebreo cúu de. \v 4 Te súcuan ni cundaā, vēsú ni quɨ̄vɨcoo jecu tēe stáhú jéē sáha de jeē hermano cácuu de. Te tēe un ní quɨ̄vɨcoo de návāha yuhu‑ni coto de ndese ni ndulibre yō nuū ley circuncidar sɨquɨ̄ jeē yɨ́hɨ yó ndaha Cristo Jesús. Chi cácuni de jeē squícu tucu yó ley un, nduu tucu yó mozo nuū ley un. \v 5 Te tu ní cájetáhú cuɨtɨ rī nuū tée ún, chi cúní rī jeē quéndōo nīhin ró jíjnáhan ró jíín jnúhun jnáma ya yohó. \p \v 6 Te máá tée cácujéhnu nuū ñáyuu cácandíje ún, tuá na ɨnga jniñu jéé ní cándacu de nuū rī. Te máá rí chi tu ní chíhi ri cuenta sɨquɨ̄ jeē cácujéhnu de, chi suni Yaā Dios tu sáha ya cuenta, chi ɨnuú‑ni cúu ndɨvii tēe nuū yā. \v 7 Chi sa suhva ni cajini de jeē jnúhun jnáma ya yohó, ndíso jníñu ri nacani ri nuū ñáyuu tācá nación jeē tu cásáha circuncidar, nájnūhun nácani Pedro jnūhun un núū ñáyuu hebreo jeē casáha circuncidar. \v 8 Chi Yaā Dios jeē ní tají Pedro jeē nácani de jnūhun nuū ñáyuu hebreo, suni máá yá ni tají rúhū jeē nácani ri jnūhun nuū ñáyuu tācá nación tu jíní jnūhun ya. \p \v 9 Jeē yúcuan, Jacobo jiín Pedro jiín Juan, ni cajini de jeē Yaā Dios ni jēhe ya jniñu luu yáha nuū rī. Te tēe un cácahān ñayuu cácandíje jeē maá de cácujéhnu ga. Te ni cajnɨɨ de ndaha ri jiín ndaha Bernabé, jeē ní castéén de jeē cáhīyo manī de jíín rí, jiín jéē ní cacundaā ni de jeē maá rí quingōo nacani jnūhun nuū ñáyuu tāca gá nación, te máá de jíjnáhan de nuū ñáyuu hebreo. \v 10 Te máá ɨɨn‑ni jeē ní cajicān de cúu jeē cónahán rí chindéé ñáhán rí ñayuu cándoho ndáhú, te jniñu ún je ni condɨhvɨ̄ ni rī ni sáha ri. \s1 Jeē ni cáhān Pablo nuū Pedro \p \v 11 Te ná ni quiji Pedro ñuu Antioquía, te ni cahān cají rí nuū de, chi ni stɨ́vɨ de jniñu. \v 12 Chi nde ná tu quecoo sava jnáhan de hebreo jeē ní tají Jacobo, te yéji de staā jiín ñáyuu jeē násūú hebreo cácuu. Yūcuán na te nuū ní quecoo tēe ún, te ni cusɨ́ɨn de jeē tuá yéji de jíín i, chi yúhú de jeē cúni tāca tée un jéē tuá squícu de ley jnáhan de hebreo. Chi áchí ley jeē ma cúu caji de staā jiín ñáyuu jeē tu cásáha circuncidar. \v 13 Te sava ga tēe hebreo jeē cácandíje, suni ni cacujiyo de nuū i, nájnūhun ni sáha Pedro, chi cáyūhú de jeē cúni tēe ún. Te nde máá Bernabé ni cascáhán de ni cujiyo. \v 14 Yūcuán na te ni jini rī jeē ní canayūhú de caji de staā jiín ñáyuu ún, cúu jeē tuá jíca de jíín modo jeē cahán jnūhun jnáma ya yohó. Te ni cahān rī nuū Pedro, jíto jínúū tācá de: Róhó jéē cúu tēe nación yō hebreo, tuá squícu ró ley jnáhan yó hebreo, chi yéji rō jiín ñáyuu ún. ¿Te najehē safuerza rō i jeē squícu i ley jnáhan yo hebreo núu súcuan? ni achi rī. \s1 Ɨɨn‑ni modo jnáma ya ñayuu hebreo jiín táca gá nación \p \v 15 Te yóhó chi cúu yó ñáyuu hebreo, te cácahān yō jeē násūu ñáyuu tāca gá nación casáha cuēchi cácuu yó. \v 16 Te vēsú súcuan te jíní yō jeē ní ɨɨn yó tu quéndōo ndaā yō nuū Yaā Dios jeē squícu yó jniñu ndácu ley Moisés jenahán, chi máá jéē candíje yó jeē Jesucristo ndahva yā cuēchi yó. Jeē yúcuan suni máá yó ni candíje yó Jesucristo, návāha ndahva yā cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē candíje yó, nasūu jíín jéē nducú yó squícu yó ley un. Chi áchí tutu iī: Ni ɨɨn ñayuu ma quéndōo ndaā i nuū Yaā Dios jiín jéē nducú i squícu i jniñu jeē ndácu ley, achí. \p \v 17 Te máá yó ñayuu hebreo, núu cúní yō jeē ndahva Yaā Dios cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē ni jíhī Cristo jehē yō, suu cúu jeē jécūhun ni yō jeē suni ñayuu casáha cuēchi cúu yó, nájnūhun tāca gá ñayuu. Núu súcuan ¿te á cuéchi ni sáha yó jeē ni stóo yó ley jenahán ná ni candíje yó Cristo? Tú cuɨtɨ jeē súcuan. \v 18 Chi sa núu naquihin tucu yó ley jeē ni stóo yó un, te súcuan tée yó cuéchi sɨquɨ̄ maá yó. \v 19 Chi ruhū, nájnūhun ni jihī rī ni sáha ley un, te jeē yúcuan má cúu ga ndacu jniñu nuū rī. Te súcuan te cuu cotecu rī jeē sáha ri jeē cuní Yaā Dios. \v 20 Chi nájnūhun je ni jihī rī jicā cruz jiín Cristo, te vijna chi tuá técu rī jeē maá rí, chi máá Cristo cúu jeē técu ini rī. Te jeē técu rī ini ñayɨ̄vɨ yáha vijna cúu jeē candíje ri jeē Sēhe Yaā Dios chindéé ñáhán yá ruhū. Chi ni cundáhú ni yā ruhū te ni socō yā maá yá jehē rī. \v 21 Núu súcuan te tu cúní rī casɨ rī nuū jnúhun jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē yóhyo vāha ni yā jiín yó. Chi núu jeē quéndōo ndaā yō nuū yā jeē nducú yó squícu yó ley jenahán, yūcuán na te tu ndé jéjníñu jeē ni jíhī Cristo nuú. \s1 Jnūhun ley jiín jnúhun cándíje \c 3 \p \v 1 Róhó hermano ñuu Galacia, ¿naun tu cájecūhun ni rō? ¿Ndé tée ni saca núu xinī rō jeē tuá cájetáhú ró jnūhun ndaā? Chi ná ni canacani ri jnūhun ya nuū rō, te cájí ndasɨ́ ni cajecūhun ni rō jeē ni jíhī Jesucristo jicā cruz jehē rō. \v 2 Ɨɨn‑ni jnūhun yáha cájnūhun rí rohó: ¿Ndese ni canihīn rō Espíritu Santo? ¿A jéē ní cacundeyɨ́ ró squícu ró jniñu ndácu ley Moisés? Tú cuɨtɨ, chi jeē ní cacandíje ró jnúhun jnáma ya rohó jéē ní cajini sōho ró. \v 3 ¿Ndese cúu jeē tu cájecūhun cuɨtɨ ni rō? Chi xīhna gā ni cacandíje ró jéē ni jíhī Cristo jeē jnama ya rohó, te ni canihīn rō Espíritu. Te vijna ¿á cájeni ni rō jeē stóo ró jnúhun ún te fuerza maá ró squícu ró ley un, te cācu ró naún? \v 4 Núu súcuan te tu ndé ní jéjníñu cuɨtɨ jeē ní castóho ñayuu rohó sɨ́quɨ̄ jnúhun jnáma Cristo rohó, chi vijna cánducú ró squéndōo ró jnúhun ún. Nacā jeē váha te núu jeē tu ní castóo ró, chi sa cácandíje ndije ró yá. \v 5 ¿Te na sɨquɨ̄ cúu jeē jéhe Yaā Dios Espíritu yā nuū rō te sáha ya jniñu jéhnu mēhñu ró? Tu sáha ya sɨquɨ̄ jeē cánducú ró squícu ró ley un, chi sɨquɨ̄ jeē ní cacandíje ró jnúhun jnáma ya rohó jéē ní cajini sōho ró. \p \v 6 Abraham ni candíje de jeē sáha Yaā Dios jeē ni jéjnūhun ya, te jeē yúcuan ní ndahva yā cuēchi de. \v 7 Núu súcuan te na jécūhun ni rō jijnáhan ró jéē ñáyuu cácandíje jeē sáha Yaā Dios jehē i, ndɨ́vɨ i yucūn Abraham sɨquɨ̄ jeē súcuan cácandíje i. \v 8 Chi nde jenahán je cáhán tutu iī jeē ñáyuu tācá nación tu jíní jnūhun Yaā Dios, ndahva yā cuēchi i núu candíje i ún. Te nde ná tu cuu tāca jéē yáha te je ni jejnūhun ya jnūhun vāha yáha nuū Abraham: Jeē rohó cúu jeē quendōo ndetū ñayuu tācá nación. \v 9 Núu súcuan te ñayuu cácandíje, quéndōo ndetū i jíín Abraham, tēe ni candíje jeē ni jéjnūhun ya. \p \v 10 Te sa jnahnū ndetū ñayuu jeē cánducú i quendōo ndaā i jeē jiín ley Moisés. Chi súcuan yósó núū tútu iī: Jnahnū ndetū tāca ñáyuu jeē tu squícu ndɨhɨ cuɨtɨ jnūhun yósó núū tútu ley, achí. \v 11 Núu súcuan te cájí cúu jeē ni ɨɨn ñayuu ma quéndōo ndaā i nuū Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē nducú i squícu i ley un. Chi cáhán tutu: Ñayuu jeē ní ndahva yā cuēchi i, técu i jeē candíje i jeē sáha ya jehē i, áchí. \v 12 Te ley Moisés tu cáhán jeē cótecu yō nɨɨ́ cáni sɨquɨ̄ jeē candíje yó, chi sa suhva cáhán: Núu ndé ñáyuu squícu jniñu yáha, te cotecu i sáha, áchí. \p \v 13 Te Cristo ni jnama ya yohó núū jnúhun cáhán ley jeē jnahnú ndetū yō sɨquɨ̄ cuéchi yó, chi máá yá ni ndoho sɨquɨ̄ jnúhun jeē jnahnú ndetū yō. Chi yósó núū tutu iī: Tāca ñáyuu condita caa jicā yújnu, jnahnū ndetū i, áchí. \v 14 Te Cristo Jesús ni jihī yā jicā yújnu cruz návāha quendōo ndetū ñayuu tācá nación sáha ya. Chi jnūhun jeē ni jéjnūhun ya quendōo ndetū Abraham, jinū nuū i. Te súcuan te núu candíje yó jeē ni sáha Yaā Dios jehē yō, te nihīn yō Espíritu jeē ni jéjnūhun ya quiji. \s1 Sɨquɨ̄ ley jiín sɨ́quɨ̄ contrato jeē ni jéjnūhun ya \p \v 15 Hermano, na cáhán rī ɨɨn jnūhun ndese cásáha ñayuu ñayɨ̄vɨ́: Núu ɨɨn tēe sáha de ɨɨn contrato chí ɨɨn acta, te núu je ni cucutú ni sáha de firmar, te ma cúu ga najnanū, ni ma cúu jecosō gā. \v 16 Te suni súcuan ni sáha Yaā Dios ɨɨn contrato jeē ni jéjnūhun ya nuū Abraham jiín yúcūn de jeē quíji. Te tu cáhán tutu iī sɨquɨ̄ cuehē yucūn de, chi sa cáhán sɨquɨ̄ ɨɨn‑ni yucūn de, te suu cúu Cristo. \v 17 Núu súcuan te jnūhun jeē cahán rī yāha cúu jeē xīhna gā ni sáha Yaā Dios ɨɨn contrato jiín Abraham, jeē quiji Cristo jnama ya yohó, te ni sácutú yá. Yūcuán na te ni yāha cuūn ciento ocō uxī cuiyā, te sáá te ni jēhe ya ley nuū Moisés. Te ley un jéē ní quee cueé gá, ma cúu nacanu contrato un, ni ma cúu casɨ nuū jnúhun jeē ni jéjnūhun ya jeē jnama ya yohó. \v 18 Chi núu jeē jiín ley Moisés jnama Yaā Dios ñayuu, yūcuán na te nasūu sɨ́quɨ̄ contrato jeē ni jéjnūhun ya cúu. Chi sa suhva sɨquɨ̄ maá jéē ni jéjnūhun Yaā Dios nuū Abraham cúu jeē ní jnama ya de. \p \v 19 Núu súcuan ¿te ndese jéjníñu ley Moisés? Jéjníñu chi ni jēhe ya un cuéé gá návāha nastúu cuēchi i. Te ni ndacu jniñu máá‑ni nde ná tu quiji Cristo, Yaā cúu yucūn jeē ni jéjnūhun Yaā Dios jeē quíji. Te nde ná ni jēhe Yaā Dios ley un núū ñayuu, te ni tají yá tācá ndajéhé yā ni cacastūhun núū Moisés, te Moisés ni nacachī nuū i. \v 20 Te sɨ́ɨn cúu jnūhun jeē ni jéjnūhun ya nuū Abraham jeē quíji Cristo, chi máñúhún‑ni ya ni jejnūhun, te tu ní jíni ñúhún ni ɨɨn jeē nacachī nuū Abraham. \s1 Sɨquɨ̄ ndese jéjníñu ley jenahán \p \v 21 Núu súcuan ¿te á cúní cahān jeē ley jeē ni jéhe Yaā Dios nuū Moisés, téjiyo jeē ni jéjnūhun ya ún? Tú cuɨtɨ jeē súcuan. Chi núu jeē ni jéhe Yaā Dios ɨɨn ley jeē cótecu ñayuu nɨɨ́ cáni sáha, yūcuán na te quendōo ndaā i nuū yā sɨquɨ̄ jeē squícu i jniñu ndácu ley un núú. \v 22 Te tuú chi yósó núū tútu iī jeē ndɨhɨ ñayuu ñayɨ̄vɨ́, nájnūhun yɨ́ndihyū i vecāa chi cáyɨhɨ i chīji cuēchi. Te súcuan cúu návāha tācá i jeē candíje i jeē ni jíhī Jesucristo jehē i, nihīn i máá jéē ni jéjnūhun ya nuū i sɨquɨ̄ jeē candíje i ún. \p \v 23 Chi nde ná tu quee jnūhun candíje yó Cristo, te nájnūhun ni yɨndihyū yō ni sáha ley jenahán, návāha condetu yó quɨ́vɨ̄ quiji Cristo, Yaā candíje yó. \v 24 Núu súcuan te ley ni cuu ɨɨn jeē ndíto yóhó nájnūhun ɨɨn mozo ndíto sūchi lúlí, te ni jejníñu nde quɨvɨ̄ ní quiji Cristo, návāha candíje yó jéē ni jíhī yā jehē yō, te ndahva Yaā Dios cuēchi yó. \v 25 Te vijna jeē ní quee Cristo, Yaā candíje yó, te tuá yɨ́hɨ yó ndaha ley jeē cúu nájnūhun mozo ndíto yóhó. \p \v 26 Chi ndɨvii rō cácuu sēhe Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ní cacandíje ró Cristo Jesús. \v 27 Chi tāca ró jeē ní jendute ró sɨ́quɨ̄ jeē ni quɨ́vɨ ró ndaha Cristo, ni sáha ya jeē ní nduu ró nájnūhun cúu máá yá. \v 28 Te vijna chi tuá cúu ró ni ñayuu hebreo ni ñayuu griego, ni mozo jeē ní jeen ñayuu, ni ñayuu sájniñu cuenta maá, ni tēe ni ñahan. Chi ɨɨn na cúu ró núū yā jeē cáyɨhɨ ró ndaha Cristo Jesús. \v 29 Te núu cáyɨhɨ ró ndaha Cristo, núu súcuan te yucūn Abraham cácuu ndije ró, te nihīn rō maá táhū jeē ni jéjnūhun ya. \c 4 \p \v 1 Jeē cahán rī jiín ró jijnáhan ró cúu jeē yáha: Ɨɨn sūchi chíí táhū, vēsú maá i naquihin ndɨhɨ jeē névāha tátá i, te núu lulí i chi ɨnuú cúu i jíín mozo. \v 2 Chi yɨ́hɨ i ndaha tāca jéē ndíto i jíín jéē ndíto ndajníñu i, nde quee quɨvɨ̄ jeē ní jeni tátá i, te sáá te nihīn i. \v 3 Te suni súcuan yóhó, chi nde ná tu jecūhun ni yō sɨquɨ̄ Cristo te ni cuu yó nájnūhun sūchi lúlí, te ni yɨhɨ yó chíji tācá costumbre jeē ní cajequin ñayuu ñayɨ̄vɨ́. \v 4 Te nde ná ni quee quɨvɨ̄ jeē ní jeni Yaā Dios, te ni tají yá Sēhe ya, ni cacu ya chīji ɨɨn ñahan, te ni cacu ya yucūn ñayuu nación hebreo jeē cáyɨhɨ chīji ley Moisés. \v 5 Súcuan ni cacu ya návāha jnama ya yohó jéē tuá quɨhɨ yó chíji ley un, te návāha naquihin Yaā Dios yohó cuu yó séhe ya. \p \v 6 Te sɨquɨ̄ jeē cácuu ró séhe ya, te ni tají Yaā Dios Espíritu Sēhe ya ni quɨ̄vɨ ini anuá rō, te sáha ya jeē cácahān jee ró: Tátá maá ná. \v 7 Núu súcuan te tuá cácuu ró nájnūhun mozo, chi sēhe ya cácuu ró. Te jeē cácuu ró séhe Yaā Dios, te suni nihīn rō maá táhū jeē ni jéjnūhun ya jeē jiín Cristo. \s1 Jeē nácani ni Pablo sɨquɨ̄ ñáyuu cácandíje \p \v 8 Chi nde saá, nde ná tu jecūhun ni rō ndese Yaā cúu Yaā Dios, te ni cacuu ró mozo nuū tāca jéē násūu yáā ndaā cúu. \v 9 Te vijna chi je cájini rō ndese Yaā cúu ya, te vāha ga na cáhán rī jeē maá yá je jíní yā rohó. Núu súcuan ¿te najehē cácuni rō nandió cóo ró nduu tucu ró mozo nuū tācá costumbre ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē tu níhín jníñu cuɨtɨ? \v 10 Chi máni jeē cánēe iī rō quɨvɨ̄ jiín yóō jiín vico jíín cuíyā. \v 11 Te yúhú rí sanaa te tu ní jéjníñu cuɨtɨ jeē ní nacani ri jnūhun nuū rō. \p \v 12 Cáhán ndahú rí jiín ró hermano, jeē na cáni ni rō nájnūhun jéni ni maá rí jeē tuá squícu ri costumbre ñayuu hebreo. Chi ruhū ni nasáha ri maá rí nájnūhun máá ró jeē tu ní cáyɨhɨ ró núū ley costumbre ñayuu hebreo. Te tú na vé ni cásáha ró jéē cucuíhyá ni rī nde saá. \v 13 Chi cájini rō ndese ni cuu ná ni nacani núú rí jnūhun nuū rō ndese jnáma ya yohó. Chi sɨquɨ̄ jeē cuhú rī te ni jecuɨñɨ̄ rī ñuu rō ni nacani ri jnūhun. \v 14 Te vēsú jnūndóho ni cuu jeē ní cocuhū rī, te tu ní cásájéē ni rō nuū rī, ni tu ní cásquéhichī ni rō ruhū. Chi sa ni cajetáhú ró ruhū nájnūhun jeē cúu ri ɨɨn ndajéhé Yaā Dios, chí nájnūhun jeē cúu ri maá Cristo Jesús. \v 15 Núu súcuan ¿te najehē cúu jeē tuá cácusɨɨ̄ ni rō jiín rí vijna? Chi náhán rí jeē vāha ni casáha ró jéē ní cajnahuhū ni rō núu jeē cúu te tava rō tɨnūu váha máá ró, cuāha ró nduu tɨnūu rí nuú. \v 16 Te vijna ¿á ní nduu ri enemigo rō sɨquɨ̄ jeē cachí rí máni jnūhun ndaā nuū rō, chí naún? \p \v 17 Te cáhīyo tēe jeē cándɨhvɨ̄ ni sɨquɨ̄ rō jijnáhan ró, te nasūu jéē quéndōo vāha ánuá rō, chi sa jeē cácuni de nasásɨ́ɨn de róhó jíín rúhū, návāha condɨhvɨ̄ ni rō jeē cúu máá de. \v 18 Te íyó váha jeē cándɨhvɨ̄ ni de jehē rō, te núu jeē quéndōo vāha ánuá rō cúu núú. Chi níní jíni ñúhún sáha de jeē váha róhó, vēsú núu íne ri jiín ró chí núu tú ri íne. \v 19 Séhē mánī jijnáhan ró, jeē sɨquɨ́ rohó cúu jeē ɨnga jínu jnáhuhū ni rī, chi nájnūhun ɨɨn ñahan scácu sēhe, súcuan ndóho ri jehē rō. Te suu cúu jeē jnáhuhū ni rī ndétu ri jeē na ndúndaā anuá rō ndacu ró Cristo. \v 20 Nacā jeē váha núu jeē ndeé rí jiín ró vijna ñúhún, návāha cuu cahān manī rī jiín ró. Te tu cújnúní cuɨtɨ ni rī ndese ga cúu jeē cáni ni rī sɨquɨ̄ rō. \s1 Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ Agar jiín Sara \p \v 21 Róhó jíjnáhan ró jéē cácuni rō quɨhɨ ró chíji ley Moisés, cachi nuū rī: ¿A tu ní cájini sōho ró ndese cáhán ley un? \v 22 Chi cáhán tutu iī jeē Abraham ni īyo uū sēhe yɨɨ́ de. Te ɨɨn i cúu sēhe Agar, ñahan cúu mozo vehe de. Te ɨnga i cúu sēhe ñahan íyó libre, suu ñasɨhɨ́ de Sara jeē ní cuu ña ñahan numá. \v 23 Te sēhe ñahan cúu mozo, ni cacu i nájnūhun cácu tāca gá sūchi lúlí. Te sēhe ñahan cúu libre, ni cacu i máá sɨ́quɨ̄ jeē súcuan ni jejnūhun Yaā Dios. \v 24 Te yāha cúu ɨɨn jnūhun yátá, chi ndɨndúú ñahan un cúu ña nájnūhun ndɨndúú contrato jeē ni sáha Yaā Dios jiín ñáyuu. Máá ñahan nání Agar, cúu ña nájnūhun contrato ley jeē véji nde yucu Sinaí. Te ñayuu cáyɨhɨ chīji contrato ley, cácuu i mozo nuū ley un. \v 25 Chi Agar cúu nájnūhun ley jeē ni jéhe Yaā Dios xinī yucu Sinaí jeē íin nde Arabia. Te cúu ña nájnūhun Jerusalén, ñuu ñayuu hebreo, jeē iyó vijna, chi tāca séhe ñuu Jerusalén, cácuu i nájnūhun mozo nuū ley un. \v 26 Te Jerusalén jeē iyó andɨvɨ́, chi sa suhva íyó libre nájnūhun Sara. Te yóhó ñáyuu cácandíje, nájnūhun sēhe un cácuu yó, chi íyó libre yō nuū contrato ley. \v 27 Chi suhva yósó núū tútu iī: \q1 Róhó jeē ní cuu ró ñahan numá jéē tú sēhe ró, na cúsɨɨ̄ ni rō. \q1 Róhó jéē tu ní jéhnde chīji ró jéē scácu ró, na cána jee ró jéē cúsɨɨ̄ ni rō. \q1 Chi coo cuehē gā sēhe róhó jéē ní cuu ró ñahan numá vēsú ñahan jeē jé ni scácu sēhe. \m Achí tutu. \p \v 28 Hermano, sēhe Yaā Dios cácuu yó, chi súcuan ni jejnūhun ya nuū yō, nájnūhun ni jejnūhun ya nuū Abraham jeē cacu sēhe de Isaac. \v 29 Te nde saá te ɨnga sūchi ní cacu nájnūhun cácu tāca gá ñayuu, ni jito xeēn i Isaac, sūchi ní cacu ni sáha Espíritu. Te nájnūhun ni īyo sáá, suni súcuan cájito xeēn ñayuu tāca séhe Yaā Dios nde vijna. \v 30 ¿Te ndese cáhán tutu iī? Achí: Quenehen ró ñahan cúu mozo na quíhín ña jíín séhe ña. Chi sēhe ñahan cúu mozo, ma nihín i tahū jiín séhe ñahan libre, achí yá jiín Abraham. \v 31 Núu súcuan hermano, tu cúu yó nájnūhun sēhe ñahan cúu mozo, chi nájnūhun sēhe ñahan libre cúu yó. \s1 Na cuɨ́ñɨ nīhin yó jíín jnúhun jeē ni sáha libre yohó \c 5 \p \v 1 Te Cristo ni sáha libre yā yohó jéē tuá yɨ́hɨ yó chíji ley Moisés. Núu súcuan te cuɨñɨ nīhin ró jíín jnúhun jeē ni sáha libre yā yohó, te ma ndɨ́vɨcoo tucu ró cuu ró mozo nuū ley un. \p \v 2 Sáha ró cuenta jijnáhan ró, chi ruhū Pablo cahán rī jiín ró jeē núu squícu ró ley circuncidar, yūcuán na te tu níhín jníñu cuɨtɨ jeē ní candíje ró jéē ni jíhī Cristo jehē rō. \v 3 Te ɨnga jínu cáhán nīhin ri jiín táca tée cánducú cuu circuncidar, jeē núu súcuan te suni cánuú jéē squícu de ndɨvii cuɨtɨ gā jnūhun cáhán ley Moisés. \v 4 Róhó jéē cánducú ró quendōo ndaā rō jeē squícu ró ley un, je ni casiáá rō Cristo núu súcuan. Je ni castóo ró jnúhun jeē ndahva yā cuēchi ró sɨ́quɨ̄ jeē cundáhú ni Yaā Dios rohó. \v 5 Te máá yó chi cájica yó jíín Espíritu, te cácandíje yó jéē ní ndahva yā cuēchi yó, te jeē yúcuan ñúhun ni yō jeē quendōo ndaā yō quɨvɨ̄ cuɨ́ñɨ yó núū Yaā Dios. \v 6 Chi yóhó jéē cáyɨhɨ ndaha Cristo Jesús, vēsú núu jeē cúu yó circuncidar chí tu cúu yó, tú na vé níhín jníñu. Jeē nihín jníñu cúu jeē candíje yó jeē sáha ya jehē yō. Te yūcuan sáha jeē cundáhú ni yō jnáhan yó. \p \v 7 Vāha ni cacandíje ró núú. ¿Te ndé ɨɨn ni jesɨ jeē tuá cájetáhú ró jnūhun ndaā núu súcuan? \v 8 Jnūhun jeē ní cascáhán de róhó, chi tú vēji nuū maá Yaā ní cana róhó ní quɨ̄vɨcoo ró ndaha ya. \v 9 Te ma náā ni rō jeē tée cástáhú róhó, jnūhun cástéén de cúu nájnūhun levadura, chi vēsú jecu‑ni levadura, te ndáa ndɨhɨ ñujen sáha. \v 10 Te cúcáhnu ni rī jeē maá Jítoho yō sáha ya jeē ma cándíje ró jíjnáhan ró ɨnga jnūhun jeē sɨ́ɨn cáhán. Te máá Yaā Dios cuāha ya castigo tēe jeē sáca núu xinī rō, núu na‑ni tēe cúu de. \p \v 11 Te ruhū, hermano, núu jeē nácani ga rī jnūhun ley circuncidar nde vijna, te jnáhan ri ñayuu hebreo ma cóto xeēn i ruhū nuú. Chi ma quɨtɨ́ ni i jeē nácani ri jnūhun jeē ni jíhī Cristo jicā cruz, núu jeē súni nácani ri jnūhun circuncidar nuú. \v 12 Te tāca tée jeē sáca núu xinī rō sɨquɨ̄ jnúhun ún, vāha ga na cáhnde gā de máá de núu súcuan. \p \v 13 Chi máá ró jijnáhan ró hermano, ni cana ya rohó návāha coo libre rō nuū ley un. Te vēsú iyó libre rō, te ma cáni ni rō jeē cúu quɨ̄vɨcoo ró táca cuéchi jeē cúu modo neé cúní maá ró, chi sa suhva na sáha ró máá ró mozo jeē chindéé ñáhán ró jnáhan ró sɨquɨ̄ jeē cundáhú ni rō i. \v 14 Chi je ni squícu ró ndɨhɨ ley núu squícu ró ɨɨn‑ni jnūhun ndácu jniñu yáha: Cundáhú ni rō jnáhan ró nájnūhun cúndáhú ni rō maá ró, achí. \v 15 Te núu máni jeē ndónda xeēn rō sɨquɨ̄ jnáhan ró jéē cuajnáhan ró, te coto ma snáā rō jniñu jeē ni sáha ya mēhñu ró jijnáhan ró. \s1 Modo cuní ñayuu tu cándíje jíín modo sáha Espíritu \p \v 16 Súcuan cáhán rī jiín ró jijnáhan ró: Caca ró nájnūhun cúní maá Espíritu, te yūcuán na te ma sáha ga rō modo jeē cuní maá ró. \v 17 Chi tāca jéē cuní maá yó, yūcuan jésɨ nuū jeē cuní maá Espíritu. Te jeē cuní Espíritu, jésɨ nuū modo neé jéē cuní maá yó. Te jeē ndɨndúú yáha chi cájesɨ nuū jnáhan, te jeē yúcuan tu cúu sáha ró jniñu váha jeē cuní rō sáha ró. \v 18 Te núu máá Espíritu steén nuū rō, núu súcuan te tuá cáyɨhɨ ró chíji ley jenahán. \p \v 19 Te íyó ndijin tācá jniñu cásáha ñayuu cájica jíín modo neé máá, te yāha cúu: Cásɨ́quɨ́ ndéē jnáhan i, cásáha i jniñu jnéhén, cásáha néé ndasɨ́ i. \v 20 Cáchiñúhún i ídolo, cásáha tásɨ́ i, cájito uhū jnáhan i, cájejnáhan i, cácucuɨ́ñɨ́ ni i. Te yachī cáquɨtɨ̄ ni i, te cándɨhvɨ̄ ni i jeē cúu máá‑ni i, te cátejnáhan i cásásɨ́ɨn i máá i. \v 21 Te cácucuésún ni i, cájehni i ndɨ̄yɨ, cánajīni i, cásáha i vico néé, jíín táca gá jeē súcuan. Te cáhán nīhin ri jiín ró, nájnūhun je ni cahān rī jiín ró saá, jeē ñáyuu casáha súcuan, ma nihín tahú i quɨ̄vɨcoo i ñuu nuū ndácu Yaā Dios jniñu. \p \v 22 Te ñayuu jeē nduú i jíín Espíritu, tācá jniñu yáha sáha ya jiín i: Jeē cundáhú ni jnáhan, jeē cúsɨɨ̄ ni, jeē iyó ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni, jeē iyó paciencia, jeē maní ni, jeē váha ni, jeē squícu vāha, \v 23 jeē tu sáha jeē cujéhnu, jíín jéē jésɨ modo jeē cuní maá. Te tú na ley cacān cuēchi sɨquɨ̄ rō núu sáha ró táca jniñu yáha. \v 24 Te ñayuu cáyɨhɨ ndaha Cristo, nájnūhun je ni cajehni i modo neé máá i jicā cruz, nde jiín táca jéē ndíyo néé ni i te cútɨ́ndɨ́ i. \v 25 Te jeē súcuan ni jēhe máá Espíritu ɨɨn vida jeé núū yō, te suni na cáca yó jíín modo steén Espíritu. \p \v 26 Te ma sandúxí yó jéē squɨtɨ́ ni yō jnáhan yó, te ni ma cucuésún ni yō sɨquɨ̄ jnáhan yó. \s1 Jnūhun jeē chindéé ñáhán yó jnáhan yó \c 6 \p \v 1 Hermano, núu ɨɨn jnáhan ró ni sáha cuēchi, te róhó jéē cájica jíín Espíritu, na náchuhun ichí ró i. Te jíín jnúhun vītá cahān rō jiín i, te suni condito ró máá ró jeē ma cacán ini rō sáha ró táca cuéchi. \v 2 Te chindéé ñáhán ró jnáhan ró núu na vé cúu jeē ndóho i, chi súcuan cúu jeē squícu ró ley Cristo. \p \v 3 Chi núu ɨɨn ñayuu jéni ni i jeē ñáyuu teyɨ́ cúu i, vēsú nasūu súcuan cúu, te stáhú i máá i núu súcuan. \v 4 Te tācá ɨɨn ɨɨn ró na cóto ndee rō ndese cáa jniñu sáha ró. Te núu vāha sáha ró, yūcuán na te cuu cusɨɨ̄ ni rō jiín jéē sáha máá ró, te tu níní jéē scáni jnáhan ró máá ró jiín jnáhan ró. \v 5 Chi tācá ɨɨn ɨɨn yó cánuú squícu yó jíín jniñu ní jéhe ya nuū maá yó. \p \v 6 Te róhó jéē cascuáha jnūhun vāha ya, na chíndéé ñáhán ró tēe cástéén nuū rō jiín táca jéē váha cánevāha ró. \p \v 7 Ma stɨ́vɨ ró cani ni rō jeē cuu sáha ró cuéchi. Chi ma cúu sácatā rō nuū Yaā Dios cani ni rō jeē tu sáha ya cuenta. Chi tāca núu ndese sáha ñayuu, suu yūcuán nanihīn i. \v 8 Chi ñayuu jeē sáha i jeē cuní modo neé máá i, nihīn i jeē jnahnú ndetū i sáha modo jeē cuní maá i ún. Te ñayuu jeē sáha jeē cuní maá Espíritu, chi nihīn i jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́ sáha Espíritu. \v 9 Te ma cuíta yó jeē sáha yó jniñu váha núu súcuan, chi jeē quée maá quɨ́vɨ̄ te nanihīn yō, te núu ma cuíta yó. \v 10 Núu súcuan te tāca jínu jeē cúu sáha yó, te na sáha vāha yó jíín táca ñáyuu, te hermano yō jeē cácandíje cúu jeē cánuú gá. \s1 Saludo jiín jnúhun cástūhun Pablo jeē sándɨ̄hɨ́ \p \v 11 Condēhe ró jeē náhnu letra tée ri cuajeē nuū rō jijnáhan ró, chi ndaha máá rí tée ri yāhá. \v 12 Te tēe jeē casáfuerza de róhó cuu ró circuncidar, cásáha de sɨquɨ̄ jeē cácuni de cuajnúhún ñáyuu de. Te cásáha de návāha ma cóto xeēn ñayuu de jeē cánacani de jnūhun jeē ni jíhī Cristo jehē yō. \v 13 Te ni máá de jeē casáha de circuncidar, suni tu squícu vāha de ndɨhɨ ga ley jenahán. Te cácuni de jeē cuu ró circuncidar, návāha cuu sátéyɨ́ de máá de núu quihin ró jnúnī circuncidar sáha de. \v 14 Te ruhū tu cúní rī satéyɨ́ rí maá rí sɨquɨ̄ ní ɨɨn jeē yúcuan, chi máá ɨɨn‑ni sɨquɨ̄ jeē ni jíhī Jitoho yō Jesucristo jicā cruz. Chi sɨquɨ̄ yūcuan cúu nájnūhun ni jihī rī, chi ni siaá rī tāca jéē iyó ini ñayɨ̄vɨ́, te suni nájnūhun ɨɨn ndɨ̄yɨ cúu ri nuū ñayɨ̄vɨ́. \v 15 Chi núu yɨ́hɨ yó ndaha Cristo Jesus, te tu níhín jníñu núu cúu yó circuncidar chí tuú. Chi jeē níhín jníñu cúu jeē ní nasájeé yá anuá yō. \v 16 Te ñúhun ni rī jeē tāca ró jeē jíca ró jíín modo yáha, na sáha ga yā jeē coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō, te cundáhú ni yā rohó. Te suni ñúhun ni rī jeē súcuan sáha ya jiín táca gá i jeē cúu ndije i ñayuu cácandíje Yaā Dios. \p \v 17 Te vijna jíín nɨ́ɨ́ gá cuahān yō, cúní rī jeē ma stáhān gā ni ɨɨn ñayuu ruhū. Chi yɨquɨ cúñu rī ndíso seña jeē ni tújī rī ni ndoho ri jeē cúu ri mozo maá Jítoho yō Jesús. \p \v 18 Hermano, ñúhun ni rī jeē na sáha ga Jitoho yō Jesucristo jeē váha róhó jíjnáhan ró. Súcuan na cóo. Amén.