\id ACT \h HECHOS \toc1 JNIÑU JEHNU JEE NI CASAHA TEE APOSTOL \toc2 HECHOS \toc3 Hch. \mt1 JNIÑU JEHNU JEE NI CASAHA TEE APOSTOL \c 1 \s1 Jeē ni jéjnūhun ya quiji Espíritu Santo \p \v 1 Amigo Teófilo, nuū tútu jeē ní tee ná xíhna gā ni castūhun ná nuū ni táca jniñu ní sáha Jesús, jiín táca jnúhun ni steén yā nde quɨvɨ̄ ní quejéé yá ni sáha ya \v 2 te nde quɨvɨ̄ ní ndaa ya cuanuhun yā andɨvɨ́. Te nde ná tu ndaa ya quihīn yā, te ni sáha Espíritu Santo jeē ní ndacu ya jniñu nuū táca apóstol, tēe ni nacāji ya. \v 3 Te nuū ni jínu ni ndoho ya jeē ni jíhī yā, te uū xico quɨvɨ̄ te tɨjnɨ jínu ni steén ndijin yā maá yá nuū tée un jíjnáhan de, te súcuan ni cajini de jeē iyó ndáā jeē ní natecu yā. Te ni cahān yā jiín de sɨquɨ̄ ndese ndácu Yaā Dios jniñu. \p \v 4 Te ná cáhīin tútú de jíín yá, te ni cahān yā jiín ndɨhɨ de jeē ma quéndacoo de ini ñuu Jerusalén, chi áchí yá: \p Condetu ró ndé quee Espíritu Santo jeē ni jéjnūhun máá Tátá rī Yaā Dios. Chi je ni cachi rī nuū rō jeē ni jéjnūhun ya quiji Espíritu Santo. \v 5 Chi Juan, jendaá jeē maá ndute‑ni ni scuándute de ñayuu. Te róhó jíjnáhan ró, jecu na quɨvɨ̄ te nájnūhun cuandute ró jíín Espíritu Santo, cúu jeē condee yā ini anuá rō, achí yá. \s1 Jeē ní ndaa Jesús cuanuhun yā andɨvɨ́ \p \v 6 Yūcuán na te tēe cáhīin tútú jíín yá, ni cacajnūhún de ya: \p ¿A vijna te nasáha ní jéē ñáyuu ñuu yō Israel ndujéhnu i ndacu i jniñu nuū nación yō chí naún? áchí de. \p \v 7 Te ni cahān yā: \p Ma cúu cuni rō quɨvɨ̄ chí cuíyā jeē cóo jeē ni sándaā maá Tátá rī, chi máá ɨɨn‑ni máá yá jiní yā na quɨvɨ̄ sáha ya. \v 8 Te jeē cúni rō cúu jeē quée Espíritu Santo te condee yā ini anuá rō jijnáhan ró. Yūcuán na te nihīn rō poder te nacani ró jnúhun ri nɨɨ́ ini ñuu Jerusalén, nɨ́ɨ́ Judea, nɨ́ɨ́ Samaria, nde nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ́, áchí yá jiín de. \p \v 9 Te ni ndɨhɨ ni cahān yā tāca jnúhun yáha. Te níní cájito de nuū yā, te ni ndaa‑ni ya cuanuhun yā andɨvɨ́. Te ni quee vicō ni jesɨ‑ni nuū cuahán yā, te tuá ni cájito de ya. \v 10 Te níní cáhīin de cájito ndaa de ichi ándɨvɨ́ núū ní ndaa ya cuahān yā, te uū jnáhan ndajéhé yā cáñūhun ya sahma cuijín ní cajecuɨñɨ̄ yā xiin de jíjnáhan de, te cájito ya nájnūhun tēe. \v 11 Te ni cacahān yā jiín de: \p Róhó tée Galilea, ¿najehē cájito ndaa ró ichi ándɨvɨ́? Chi máá Yáā Dios ni naquihin ya Jesús cuanuhun yā andɨvɨ́, te suni súcuan ndiji ya nájnūhun cájito ró cuáhān yā andɨvɨ́, áchí yá. \s1 Jeē ní canacāji de Matías jeē nucuɨñɨ̄ de nuū Judas \p \v 12 Yūcuán na te ni nanungoo de yucu jeē naní Olivos, cuanungoo de ñuu Jerusalén. Te yajni‑ni íne yucu un jíín ñuu Jerusalén, nájnūhun ɨɨn kilómetro‑ni, cūhva jeē ni jéhe ley permiso caca ñayuu quɨvɨ̄ ndétātú. \v 13 Te ni ndɨ̄vɨcoo de ini ñuu. Te ni ndacoo de cuarto xinī véhe nuū cáyūcu núu de. Te tācá de cúu Pedro, Jacobo, Juan, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Jacobo sēhe Alfeo, Simón jeē cúu jnáhan grupo cananista, jiín Judas ñani Jacobo. \v 14 Tāca tée yáha, níní cándutútú ɨnuú de cájicān tahú de jíín táca ñani Jesús jiín náná yā María jiín sava ga ñahan. \p \v 15 Te ɨɨn quɨvɨ̄ te ni jecondichi Pedro nuū tācá hermano cácandíje. Te cáhīin nájnūhun ciento ocō ñayuu. Te ni cahān de: \p \v 16 Hermano jijnáhan ní, ni squícu nahín jnúhun cáhán tutu iī jeē ni cáhān David nde jenahán ní sáha Espíritu Santo. Te jnūhun un ní cuu sɨquɨ̄ Judas jeē ní yosnūu núū tée ni cajnɨɨ Jitoho yō Jesús. \v 17 Te suu tēe un ní jica de jíín yó, te ni chindéé ñáhán jnáhan de jíín yó sɨquɨ̄ jníñu ní jeni ya yohó. \v 18 Te ni cajeen ɨɨn ñuhun jíín xúhun ní nihīn tēe un sɨ́quɨ̄ jníñu neé ní sáha de. Te ni nɨnga ndeyɨ de, te ni ndatā sáva chīji de, te ndɨhɨ yɨtɨ de ni jitē. \v 19 Te ni jitē jnūhun yáha núū tāca ñáyuu cáyūcú ñuu Jerusalén, te jeē yúcuan cúu jeē ní casnání i ñuhun ún Acéldama nuū yúhu máá i, jeē cuní cahān ñuhun jeē cúu cuenta nɨñɨ̄. \v 20 Chi súcuan je yósó núū tútu Salmo sɨquɨ̄ Judas: \q1 Vehe de na quéndōo iyú, \q1 te ma cóndee ni ɨɨn ga ñayuu ini vehe ún. \m Te suni cáhán: \q1 Jniñu ní condiso de na cóndiso ɨnga tēe. \m Achí. \p \v 21 ’Núu súcuan te jíni ñúhún jéē núcuɨñɨ̄ ɨɨn tēe lugar maá de jíín yó. Te tēe nucuɨñɨ̄ jiín yó un, nacāji yó de mēhñu táca tée ni cajica jíín yó tāca quɨ́vɨ̄ jeē ní jica máá Jítoho yō Jesús jiín yó. \v 22 Te tēe nacāji yó un cúu tēe jeē ni íyo de jíín yó nde quɨvɨ̄ ní jendute ya ni sáha Juan, te nde quɨvɨ̄ ní ndaa ya cuanuhun yā andɨvɨ́. Te tēe nucuɨñɨ̄ jiín yó na cúu de testigo jiín yó jeē jé ni natecu yā, achí de. \p \v 23 Te ni catee nuū de uū jnáhan tēe: Matías jiín José jeē naní de Barsabás te suni nání de Justo. \v 24 Te ni cajicān tahú de: \p Tátā Yaā Dios, máá ní chi jíní ni ndese cáa ánuá tāca ñáyuu. Núu súcuan te jeē ndɨndúú tée yáha, stéén ni ndé ɨɨn de cúu jeē ní nacāji ní. \v 25 Te condiso jníñu de cuu de apóstol. Te naquihin de jniñu ní stóo Judas, chi ni sáha de cuēchi te cuahān de lugar xeēn nuū cánuú quíhīn de, áchí de. \p \v 26 Yūcuán na te ni casáha de ɨɨn sorteo te ni jinū Matías, te ni nucuɨñɨ̄ de ni nduu de jnáhan ndɨhúxí ɨɨn apóstol. \s1 Jeē ní quee Espíritu Santo \c 2 \p \v 1 Te máá quɨ́vɨ̄ víco Pentecostés ni cahīin tútú ñáyuu cácandíje ñuu Jerusalén. \v 2 Te sanaa‑ni te ni quejéé nɨ́hɨn vēji nde andɨvɨ́ nájnūhun tachī níhin quée, te tāca ñáyuu jeē cáyūcú ini vehe un ní cajini sōho i jeē nɨ́hɨn ún. \v 3 Te ni cajito i nájnūhun yáñuhūn jeē ní cajitē núu te ni cacucōo xinī ná ɨɨn ná ɨɨn i. \v 4 Te ndɨhɨ i, ni cunuú Espíritu Santo jiín i, te ni quejéé i cácahān i sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuhu, ndese ni steén maá Espíritu nuū ná ɨɨn ná ɨɨn i cahān i. \p \v 5 Te ñuu Jerusalén, suni cáhīin ñayuu hebreo, yɨñúhún núū Yaā Dios, jeē ní quijicoo i nde tācá nación nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ́. \v 6 Te jeē ni nɨ́hɨn súcuan te ni cacutútú cuéhē ñayuu ún. Te ni cunéé íī ni i jíjnáhan i, chi ná ɨɨn ná ɨɨn i ni cajini sōho i jeē tée ni canihīn Espíritu Santo cácahān de jnūhun yuhu ñúū jicá nuū véji i. \v 7 Te ni canaa ni i cájito i te ni cacahān i: \p ¿A násūu tée Galilea cácuu tāca tée yáha jéē cácahān de tācá yuhu ñúū nuū véjicoo yó? \v 8 ¿Na vé ni cuu yāha núu súcuan? Chi ná ɨɨn ná ɨɨn yó cájini sōho yó cácahān de jnūhun yuhu ñúū nuū ní cacacu yó. \v 9 Chi vējicoo yó ndé tācá ñuu jicá. Sava yó véji nde Partia jiín Media jiín Elam. Te sava ga yō vēji yó ndé Mesopotamia jiín Judea jiín Capadocia jiín Ponto jiín Asia. \v 10 Suni nde Frigia jiín Panfilia jiín Egipto jiín tɨjnɨ ñuu jeē íne nde yatā gā ñuu Cirene ñuhun Africa vējicoo yó. Te sava ga yō nde ñuu Roma vējicoo yó, te cáyūcu jínu‑ni yó yáha. Te máá yó jeē véjicoo ñuu Roma, sava yó cácuu máá ñáyuu hebreo te sava ga yō cácuu ñayuu sɨ́ɨn ñuu, ni cacandíje yó ndíquín yō ley ñayuu hebreo. \v 11 Suni nde Creta jiín Arabia vējicoo sava yó. Te cájini sōho yó jéē jiín jnúhun yuhu ñúū ná ɨɨn ná ɨɨn máá yó cácahān de tācá jniñu jéhnu ní sáha Yaā Dios, achí i. \p \v 12 Te ndɨhɨ i chi ni canaa iī ni i cájini nahín i. Te ni candajnūhún i jíín jnáhan i: \p ¿Na vé cúu jeē ní cuu núu súcuan jeē cácahān de yuhu ñúū yō? achí i. \p \v 13 Te sava i ni cacahān catá i: \p Tuú chi jeē cánajīni de, áchí i. \s1 Jeē ní nacani Pedro jnūhun nuū ñáyuu \p \v 14 Yūcuán na te ni candocuɨñɨ̄ Pedro jiín ndɨhúxí ɨɨn ga apóstol, te ni cahān jee Pedro jiín ñáyuu ún: \p Níhín jnáhan ñuu yō hebreo, jiín ndɨhɨ níhín jéē cáyūcu ní Jerusalén, jnūhun yáha na chúhun ni ni jíjnáhan ní, chi cuni nahín ní cahān na jíín ní. \v 15 Chi máá ná jijnáhan ná, nasūu jéē cájīni ná nájnūhun cájeni ni ní, chi sáá cahɨɨ̄n jenéhen cúu, te nasūu hora cánajīni ñayuu cúu. \v 16 Chi sa suhva squícu jniñu yáha nájnūhun ni cahān Joel, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, chi súcuan ni cahān de: \q1 \v 17 Achí Yáā Dios: Quɨvɨ̄ sándɨ̄hɨ́ na \q1 te tají rí Espíritu rī cunuú yá jiín táca ñáyuu, \q1 te sēhe yɨɨ́ ró jiín séhe sɨ́hɨ́ ró, nacani i jnūhun ri, \q1 te tāca tée lulí chi coto ndijin de jeē steén rī nuū de, \q1 te tāca tée jéhnu chi sáha ri jeē scóto jēni de. \q1 \v 18 Te quɨvɨ̄ ún chi tají rí Espíritu rī cunuú yá jiín táca mozo rī, cúu tēe cúu ñahan, \q1 te nacani i jnūhun ri. \q1 \v 19 Te ichi ándɨvɨ́ sáha ri jniñu jéhnu jeē náā ni ñayuu coto i, \q1 te sáha ri jniñu jéhnu ini ñayɨ̄vɨ jéē steén jeē cujéhnu ri, \q1 chi coo nɨñɨ̄ jiín ñúhūn jiín ñúhmā nájnūhun vicō. \q1 Yūcuan cúu jeē sáha ri jeē cóo jnūndóho xeēn. \q1 \v 20 Te nduu jnúú níāndii te ma cúndijin gā, \q1 te yoō coto cuéhé nájnūhun nɨñɨ̄. \q1 Yūcuán na te quee quɨvɨ̄ jeē ndíji máá Jítoho rō Jesús. \q1 Quɨvɨ̄ ún coo cuehē jniñu jéhnu, te cuni ndɨhɨ ñayuu jeē quɨvɨ́ maá Jítoho rō cúu. \q1 \v 21 Te tāca ñáyuu jeē cahān ndahú i jíín yá te jnama ya i, áchí Yáā Dios. \m Achí Joel ni nacani de jnūhun ya. \p \v 22 ’Jeē yúcuan níhín tée ñuu yō Israel, cuni nahín gá ni jnúhun yáha jíjnáhan ní. Ni steén Yaā Dios jeē ní tají yá maá Jesús, Yaā ní jehnu ñuu Nazaret, chi máá Yáā Dios ni jēhe ya jeē ni sáha Jesús jniñu jéhnu mēhñu máá ní, jiín jniñu jeē steén jeē cujéhnu ya, te jniñu un ní canaa ni ni ní cajito ní. Te je cájini vāha ní jéē súcuan ni cuu. \v 23 Te máá ní ni cajnɨɨ ní yá, te ni cajendēca ní yá nuū tée xeēn ni cajehni de ya jicā cruz ni casáha ní. Te nde jiín tiempo je ni jini Yaā Dios jeē súcuan sáha ní jíjnáhan ní, chi súcuan je ni sándaā yā. \v 24 Te ni nastécu Yaā Dios Jesús te tuá ni cúu ya ndɨ̄yɨ, chi jnūhun xeēn jeē jihí ñayuu, tuá na vé cúu ga sáha jíín yá. \v 25 Chi nde jenahán suhva ni tee David jnūhun ndese ni cahān Jesús jiín Yáā Dios: \q1 Jíní na núū maá ní jeē cúu ní Jítoho ná, chi nɨ́ɨ́ cáni ndéé ní jiín ná, \q1 chi ndéé ní ichi ndáváha ná, cúu jeē chindéé ñáhán ní sāña návāha coo ndeyɨ́ ni ná. \q1 \v 26 Jeē yúcuan cúsɨɨ̄ ni ná te cáhán na jnúhun sɨɨ̄ ni. \q1 Jeē yúcuan ma nácani uhū ni na sɨ́quɨ̄ jnúhun cuu ná. \q1 \v 27 Chi ma cuáha ni jnúhun quendōo ánuá na lugar nuū cáyūcu ánuá ndɨ̄yɨ, \q1 ni ma cuáha ni jnúhun tehyū ná, chi jéjníñu ná núū ní te manī ni jíín ná. \q1 \v 28 Te ni steén ni núū na jéē nátecu ná, \q1 te sáha ní jéē cusɨɨ̄ teyɨ́ ni ná condee na jíín ní nɨɨ́ cáni. \m Achí Jesús, ni achi David. \p \v 29 ’Tāca níhín jíjnáhan ní, na cástūhun cájí ná nuū ni jnúhun jíí yō David, chi tu ní cáhán de jnūhun yáha sɨ́quɨ̄ maá de. Chi ni jihī de te ni quindūji de, te jíní yō nuū yɨ́ndūji de nde vijna. \v 30 Chi ni cuu de tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Te ni jini de jeē váha ni jejnūhun ya nuū de jeē chíji yucūn maá de quiji Cristo, te condee yā mesa de ndacu ya jniñu nájnūhun ni ndacu de jniñu jeē ní cuu de rey. \v 31 Te nde jiín tiempo ni jini de jeē nátecu Cristo, te ni cahān de jeē anuá yā, ma ndóo lugar nuū cáyūcu ánuá ndɨ̄yɨ, ni yɨquɨ cúñu yā ma tehyú. \v 32 Chi Yaā Dios ni nastécu yā Jesús, te máá ná cácuu ná testigo jeē ní natecu yā. \v 33 Te ni ndujéhnu tucu ya ni sáha Yaā Dios jiín poder yā. Te nde nuū maá Yáā Dios, Yaā cúu Tátá yā, ni nihīn Jesús Espíritu Santo, chi súcuan ni jejnūhun ya. Te ni tají Jesús Espíritu Santo, te suu ya sáha jniñu jeē cájito ní te cájini sōho ní vijna. \v 34 Te David, nasūu sɨ́quɨ̄ maá de ní cáhán de tāca jnúhun yáha, chi tu ní ndáa yɨquɨ cúñu de andɨvɨ́. Chi sɨquɨ̄ Cristo cúu jeē ni cáhān de suhva: \q1 Máá Yáā Dios ni cahān yā jiín Jítoho rī Cristo: \q1 Cucōo ró ichi ndáváha ri jeē steén jeē cujéhnu ró. \q1 \v 35 Te na sáha ri jeē quende rō poder tāca jéē cájito uhū rohó, áchí yá. \m Achí David. \p \v 36 ’Núu súcuan te ndɨhɨ ní jéē cácuu yó ñayuu Israel, na cúni vāha ní jéē vēsú ni cajehni ni yá jicā cruz, te Yaā Dios ni jeni ya maá Jesús jeē cúu ya Jitoho yō te suni cúu ya Cristo, Yaā jnáma yóhó, áchí Pedro jiín i. \p \v 37 Te jeē súcuan ni cajini sōho i jnūhun yáha, te ni cajnahuhū ni anuá i. Te ni cacajnūhún i Pedro jiín táca gá apóstol: \p ¿Te ndese sáha ná jíjnáhan ná núu súcuan? áchí i. \p \v 38 Te ni cahān Pedro jiín i: \p Nacani ni ni jéē stóo ni cuéchi ní jíjnáhan ní, te cuandute ní jéē ní cacandíje ní Jesucristo, návāha cone cáhnu ni Yaā Dios nuū cuéchi ní, te cuāha Yaā Dios Espíritu Santo yā condee yā ini anuá ni. \v 39 Chi súcuan ni jejnūhun máá Tátá yō Yaā Dios nuū yō jiín núū séhe yó, te suni súcuan ni jejnūhun ya nuū ñáyuu tāca gá nación, tācá i jeē cána ya i candíje i. \p \v 40 Te jíín cuéhē gā jnūhun súcuan ni cahān cají Pedro, te ni stɨhvɨ́ ni de i: \p Nducú ndéyɨ́ ní jeē na cácu ní, chi jnahnū ndetū ñayuu casáha jniñu néé, áchí de. \p \v 41 Yūcuán na te tācá i jeē ní cajetáhú jnúhun ni cahān de, ni cajendute i. Te quɨvɨ̄ un ní nducuehē gā ñayuu cácandíje, nájnūhun unī mil gā ñayuu. \v 42 Te ni cahīin nīhin i sɨquɨ̄ jnúhun cástéén apóstol. Te ɨnuú‑ni cándajnūhun mánī i te cájicān tahú i, te ɨɨn cáhnu‑ni cáyeji i pan, nájnūhun ni steén maá Jítoho yō jeē núcūhun ni yō sɨquɨ̄ yā. \s1 Ndese ni coyūcu ñáyuu jeē ní cacandíje jeē xíhna ñúhún \p \v 43 Te ndɨhɨ ñayuu ni cayūhú i ni cajito i, chi cuehē jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu ya ni casáha tēe apóstol. \v 44 Te ɨnuú ní cahīyo ni ñayuu cácandíje, te ni cacuu ɨnuú i tāca jéē cánevāha i. \v 45 Te ni caxīcó i na‑ni na vé cánevāha i, te ni casaja i xūhún un núū tāca jnáhan i, núu ndese jíni ñúhún ɨɨn ɨɨn i. \v 46 Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ni candutútú i ini templo. Te manī ni cayeji cáhnu i pan tācá vehe jnáhan i nájnūhun ni steén yā, te ni cahīyo sɨɨ̄ ni i. \v 47 Te ni cacahān i jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios. Te ndɨhɨ ñayuu ñuu un ní cajejnúhún i ñayuu cácandíje. Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ni jnama Jitoho yō sava ga ñayuu, te ni nduu ɨnuú i jíín ñáyuu cácandíje. \s1 Jeē ní nduvāha tēe ríngo \c 3 \p \v 1 Te ɨɨn quɨvɨ̄ te máá cáhunī jehíni ni caa Pedro jiín Juan cuangoo de templo, chi hora un cájicān tahú jnáhan de hebreo. \v 2 Te cájendēca ñayuu ɨɨn tēe cáríngo nde quɨvɨ̄ ní cacu de. Te tēe un ndéé de ndɨjnahan quɨvɨ̄ yehyɨ́ templo jeē naní Hermosa, jícán de caridad nuū tāca ñáyuu quɨ́vɨcoo ini templo. \v 3 Te tēe un ní jito de nuū Pedro jiín Juan jeē véji de quɨ̄vɨcoo de ini templo, te ni jicān de caridad nuū Pedro jiín Juan. \v 4 Te Pedro jiín Juan ni cajito vāha de nuū tée ún. Te ni cahān Pedro jiín de: \p Condēhe núū rī jijnáhan ri, achí de. \p \v 5 Te máá tée un ndétu tūhva de, ni jeni ni de jeē cuáha Pedro jiín Juan jecu xūhun núū de. \v 6 Te ni cahān Pedro: \p Tú na xūhun plata ni xūhun oro cánevāha ri. Te íyó ɨɨn jeē váha ga sáha ri jiín ró: jíín poder maá Jesucristo, Yaā ní jehnu ñuu Nazaret, cáhán rī jiín ró, ndocuɨñɨ̄ te caca ró, áchí de. \p \v 7 Te ni jnɨɨ de ndaváha tēe ún, te ni ndonehen de. Te jehē de jíín súcūn jehé de ni nduvāha‑ni. \v 8 Te ɨɨn ni scánda de máá de ni ndocuɨñɨ̄ de, te ni quejéé de jíca de. Te ni quɨ̄vɨ de jíín Pedro jiín Juan ini templo, jíca de, cánda de, te nácuatáhú de nuū Yaā Dios. \v 9 Te ni cajini tāca ñáyuu jeē jíca de te nácuatáhú de nuū yā. \v 10 Te ni canacuni i de jeē maá de cúu tēe ni condee yehyɨ́ templo jeē naní Hermosa, ni jicān de caridad. Te ni canaa ni i ni cajito i, te ni cayūhú i cájito i jeē ní nduvāha tēe ún. \s1 Jeē ní nacani Pedro jnūhun ini corredor jeē naní Salomón \p \v 11 Te tēe ni nduvāha ún, tu siáá de Pedro jiín Juan. Te ni cacutútú‑ni cuehē ñayuu nuū de ini corredor jeē naní Salomón, te ni canaa ni i cájito i. \v 12 Te ni jito Pedro jeē ní cutútú ñáyuu ún, te ni cahān de jíín i: \p Níhín tée ñuu yō Israel jijnáhan ní, ¿najehē cánaa ni ni cájito ní jniñu yáha? ¿Najehē cájito ní núū ná te cájeni ni ni jéē maá ná jijnáhan ná íyó poder na jéē sáha ná jéē nácaca tēe yáha? ¿Chí ní nduvāha de sɨquɨ̄ jeē tée cájica ndaā cácuu ná cájeni ni ní? \v 13 Tuú chi máá Yáā Dios jií yō Abraham jiín Isaac jiín Jacob jiín táca gá jií yō, ni sáha ya jniñu yáha návāha cuni ñayuu jeē cujéhnu Sēhe ya Jesús, Yaā jeē ní cajendēca ní núū tée cácujéhnu. Te ná ni cuni Pilato jeē siaá de ya, te tu ní cájēhe ni jnúhun. \v 14 Te ni casquéhichī ni yá vēsú cúu ya Yaā ndaā, Yaā iī. Te sa suhva ɨɨn tēe jéhni ndɨ̄yɨ ni cacahān ni jíín Pilato jeē na siáá de. \v 15 Te ni cacahān ni jéē na cúū Yaā jeē sáha jeē técu ndɨhɨ‑ni. Te Yaā Dios ni nastécu yā Jesús jeē ní cuu ya ndɨ̄yɨ, te máá ná cácuu testigo jeē ní natecu yā. \v 16 Te tēe yáha jéē cájito ní te cánacuni ní de, ni candíje de jíín ná jeē iyó poder Jesús nasávāha ya de, te jeē yúcuan ní nasávāha ya de. Te jeē súcuan ni cacandíje ná ní sáha ya, jeē yúcuan ní nduvāha vāha de nájnūhun cájito ndɨhɨ ní. \p \v 17 ’Te na cástūhun ná nuū ni jíjnáhan ní, je jíní na jéē maá ní jíjnáhan ní jíín tée cácujéhnu nuū yō, tu ní cájecūhun ni ní, te jeē yúcuan ní cajehni ni yá. \v 18 Te súcuan ni squícu jnūhun ni cahān Yaā Dios nde jenahán jéē cánuú ndoho Cristo sɨquɨ̄ cuéchi ñayuu, chi ni sáha ya jeē súcuan ni cacahān tēe ni canacani jnūhun ya nde jenahán. \v 19 Te na nácani ni ni jéē stóo ni cuéchi ní, te nasāma ini ní, te quɨ̄vɨcoo ní ndaha Yaā Dios návāha ndahva yā cuēchi ní. Te quee quɨvɨ̄ jeē ndúsɨɨ̄ ni ni sáha máá Jítoho yō. \v 20 Te natají yá Jesús ndiji ya, chi cúu ya Cristo, Yaā ní jeni Yaā Dios jeē jnáma ya yohó. \v 21 Te jíni ñúhún jéē cóo ya andɨvɨ́ ndé nasájeé yá tāca jéē iyó, nájnūhun ni cacahān tēe ndoo ni canacani jnūhun nde jenahán ní sáha Yaā Dios. \v 22 Chi suhva ni nacani jíí yō Moisés jnūhun nuū tāca jíí yō: Máá Jítoho yō Yaā Dios cani ya Yaā nacani jnūhun nuū rō jijnáhan ró, nájnūhun ni jeni ya ruhū. Te cuu ya ɨɨn jnáhan ñuu yō. Te na chúhun ni rō tāca jnúhun jeē nácani ya ún. \v 23 Te núu ndé tée tú chuhun ni de jnūhun cahān yā, jnahnū ndetū de, te ma cúu ga de jnáhan ñayuu yā Israel, áchí Moisés. \p \v 24 ’Te tāca tée ni canacani jnūhun nde jenahán, nde tiempo ni quiji Samuel te nɨ́ɨ́ gá nde vijna, suni ni canacani de jnūhun sɨquɨ̄ tācá jniñu cúu quɨvɨ̄ yáha. \v 25 Yucūn maá tée ni canacani jnūhun ya nde jenahán cácuu yó, te suni sɨquɨ̄ maá yó jijnáhan yó cúu jeē ni sáha Yaā Dios contrato jiín jíí yō. Chi ni cahān yā jiín Abraham: Yucūn maá ró cane Yaā sáha jeē quéndōo ndetū tāca ñáyuu nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ, áchí yá. \v 26 Te jeē ní nastécu Yaā Dios Sēhe ya, te ni quiji ya nuū maá yó xíhna gā, návāha quendōo ndetū yō sáha ya, chi sama ya anuá yō jeē ma sáha ga yō jniñu neé, áchí Pedro. \s1 Jeē ní cajendēca de Pedro jiín Juan nuū tēe cácujéhnu \c 4 \p \v 1 Te Pedro jiín Juan níní cácahān gā de jíín ñáyuu ún te ni quecoo tāca sútū jiín tée grupo saduceo, jiín tée cácujéhnu nuū tée cándīto templo. \v 2 Te yōhyo ni caquɨtɨ̄ ni de sɨquɨ̄ jeē castéén Pedro jiín Juan nuū ñáyuu, jíín jéē cánacani de jnūhun jeē nátecu ndɨ̄yɨ chi je ni natecu Jesús. \v 3 Te ni cajnɨɨ ún de, te ni cachuhun ún de vecāa cone de nde cundijin ɨnga quɨvɨ̄, chi je ni ini. \v 4 Te cuehē ñayuu jeē ní cajini sōho jnūhun ni cacahān Pedro jiín Juan ni cacandíje i. Te ni nduu nájnūhun uhūn mil jeē maá nene tēe jeē ní cacandíje. \p \v 5 Te jeē ní cundijin ɨnga quɨvɨ̄ ún, te tēe cácujéhnu nuū ñáyuu hebreo jiín tée jéhnu cándīso jníñu jíín tée cástéén jnūhun tutu ley yā, ni candutútú de ini ñuu Jerusalén. \v 6 Te suni ni candutútú de jíín Anás jeē cúu sutū cujéhnu ga, jiín Caifás jiín Juan jiín Alejandro jiín táca gá jeē cácuu jnáhan sutū cujéhnu ga ún. \v 7 Te ni candacu jniñu jeē na quíjicoo Pedro jiín Juan condichi de mēhñú, te ni cacajnūhún de: \p ¿Ndé ɨɨn ni tejníñu róhó te ndese ni nihīn jníñu ró ní sáha ró jéē ndúvāha tēe yáha? áchí. \p \v 8 Yūcuán na te Pedro chi ni cunuú maá Espíritu Santo jiín de, te jíín poder yā ni cahān de jíín táca tée ún: \p Tāca níhín tée cácujéhnu nuū ñúū yō Israel jiín táca níhín tée jéhnu cándīso jníñu, \v 9 vijna te cástíchí ni sáña sɨ́quɨ̄ ɨɨn jniñu váha ní casáha ná jéē ní nduvāha tēe cúhú yāhá. \v 10 Te na cástūhun ná nuū nihín jéē cácujéhnu ní, návāha suni cuni ndɨhɨ jnáhan ñuu yō Israel jeē jiín poder maá Jesucristo, Yaā ní jehnu ñuu Nazaret, ni nduvāha tēe índichi nuū ni yáha. Te suu ya cúu Yaā jeē ní cajehni ni jícā cruz, te ni sáha Yaā Dios jeē ní natecu yā. \v 11 Jesús cúu nájnūhun yuū cimiento jeē quítuu vehe. Te máá ní jijnáhan ní cácuu nájnūhun tēe cásáha vehe, te ni casquéhichī ni yá nájnūhun jeē cátejiyo ní yúū, chi tu ní cácandíje ní yá. Te ni sáha Yaā Dios jeē cúu ya nájnūhun yuū cánuú gá jeē quítuu vehe. \v 12 Te tú cuɨtɨ ɨnga jeē cúu jnama yóhó, chi tuá na ɨnga jeē cujéhnu ní jéni Yaā Dios ini ñayɨ̄vɨ yáha jéē cúu jnama yóhó, áchí Pedro. \p \v 13 Yūcuán na te ni cajini un jéē Pedro jiín Juan jéhnu‑ni cácahān de. Te je cájini jeē tú tūhva de, chi tēe súcuan‑ni cácuu de. Te ni canaa ni cájito nuū de, te ni casáha cuenta jeē ní cajica de jíín Jesús. \v 14 Te cándēhe núū tée ni nduvāha un, índichi de jíín Pedro jiín Juan, te tu ní cánihīn gā modo ndese ga cahān. \v 15 Yūcuán na te ni candacu jniñu jeē na quéndacoo sɨ́ɨn de yatā véhe juzgado te ndajnūhun máá jíjnáhan. \v 16 Te ni cacahān: \p ¿Ndese sáha yó jíín tée yáha núu súcuan? Chi ni jitē jnūhun yáha núū tāca ñáyuu ñuu Jerusalén jeē súcuan ni casáha de ɨɨn jniñu jéhnu, te ma cúu cahān yō jeē tu íyó ndáā. \v 17 Te návāha ma cuité ga jnūhun yáha, na cúxeēn yō nuū de jeē ma cahán cuɨtɨ gā de jnūhun Jesús nuū ní ɨɨn ñayuu, áchí. \p \v 18 Te ni cacana ún de, te ni cacahān nīhin jíín de jeē ma cahán cuɨtɨ gā de jnūhun Jesús ni ma steén gā de jnūhun un núū ní ɨɨn ñayuu. \v 19 Yūcuán na te ni cacahān Pedro jiín Juan: \p Cani vāha ni ní te núu nújnahan ni Yaā Dios jeē stóo ná jniñu ní ndacu ya jeē sáha ná te cuandije ná máá na jniñu nándacu ní. \v 20 Chi ma cúu stóo ná jniñu jeē nácani ná jnúhun ní cajini sōho ná jíín jniñu ní cajito ná, áchí de. \p \v 21 Yūcuán na te tēe ni cacutútú un ní cacuxeēn tucu de nuū Pedro jiín Juan. Te ni casiáá de cuangoo de, chi tú cuɨtɨ na modo stóho de chi cáyūhu cájito ñayuu, chi sɨquɨ̄ jníñu jéhnu ni cuu ún te ndɨhɨ i cácahān i jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios. \v 22 Chi tēe jeē ní sáha ya jniñu jéhnu jíín de jeē ní nduvāha de, víhyá gā uū xico cuiyā de. \s1 Jeē ní cajicān tahú ñayuu cácandíje \p \v 23 Te ná ni casiáá un Pedro jiín Juan cuangoo de, te ni najinūcoo de nuū tāca gá jnáhan de, te ni cacachi de ndese ni cacahān sutū cácujéhnu jíín tée jéhnu cándīso jníñu. \v 24 Te jeē ní cajini sōho de jnūhun yúcuan, te ɨnuú‑ni ni cajicān tahú de nuū Yaā Dios: \p Tátā Yaā Dios jeē cujéhnu ní núū ndɨhɨ, máá ní cúu Yaā Dios ni sáha andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ jíín mar jiín táca ndɨhɨ jeē iyó. \v 25 Te jeē jiín Espíritu Santo te ni sáha ní jéē ni cáhān mozo ní David nde jenahán: \q1 ¿Najehē cáquɨtɨ̄ ndevāha ni ñayuu sɨ́ɨn nación? \q1 ¿Te najehē cájeni sáá ni i jeē ndónda i sɨquɨ̄ ní? \q1 \v 26 Ni cacutútú jéē cácuu rey ñayɨ̄vɨ jíjnáhan, \q1 te tēe cácujéhnu ni cacutútú de, \q1 te ɨnuú‑ni ni candonda de sɨquɨ̄ maá ní jeē cúu ní Jitoho ná, \q1 jíín sɨ́quɨ̄ Cristo, Yaā jeē ní jeni ní. \m Achí David. \p \v 27 ’Te jendaá chi Herodes jiín Poncio Pilato jiín táca tée ñuu yō Israel jiín tée tāca gá nación, ni cacutútú de ini ñuu yáha ní candonda de sɨquɨ̄ Séhe iī ní Jesús, Yaā ní jeni ní. \v 28 Te súcuan ni cuu návāha squícu tācá jniñu jeē jiín poder ni ní cundaā ni ni ndé jenahán jéē súcuan coo. \v 29 Te vijna, Tátā, coto ní ndese cácahān xeēn de nuū na jíjnáhan ná, te cuāha ni fuerza ni núū na jéē cácuu ná mozo ni, návāha jéhnu‑ni nacani ná jnúhun máá ní. \v 30 Te jíín poder ní nasávāha ni ñáyuu cácuhū, te sáha ní jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu ní. Te tāca jéē yáha sáha ní jíín poder Sēhe iī ní Jesús, áchí i jíjnáhan i. \p \v 31 Te nuū ní ndɨhɨ ni cajicān tahú i, te nuū cáyūcu tútú i un ní sáha ya jeē ni jnáa. Te ndɨhɨ i ni cunuú Espíritu Santo jiín i, te ni jēhe ya fuerza te jéhnu‑ni ni canacani i jnūhun Yaā Dios. \s1 Jeē ní canevāha cáhnu i ndajníñu \p \v 32 Te ñayuu cuehē jeē ní cacandíje chi ɨnuú cáhīyo ni i jíjnáhan i. Te tú ni ɨɨn i ní cáhán jeē ndajníñu jeē névāha máá i cuu máá‑ni i, chi tācá ndajníñu ni canevāha cáhnu i. \v 33 Te nīhin cánacani apóstol jnūhun jeē ní cajito de jeē ní natecu Jitoho yō Jesús. Te yōhyo ni chindéé ñáhán yá ñayuu cácandíje. \v 34 Chi tú cuɨtɨ ni ɨɨn i ní ndóho jeē cumanī nuū i, chi tāca ñáyuu cánevāha cuehē ñuhun chí vehe, ni caxīcó i sava te ni caquindeca i xūhún un. \v 35 Te ni cajēhe i xūhún un núū tée apóstol, te ni casaja tēe apóstol nuū ñáyuu cácandíje núu ndese jíni ñúhún ɨɨn ɨɨn i. \v 36 Te íyó ɨɨn tēe nání José jeē cúu yucūn Leví, ni cacu de Chipre, ñuhun jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte. Te tēe apóstol ni casnání de tēe ún Bernabé, jeē cuní cahān: tēe cáhán jnūhun ndeyɨ́ ni. \v 37 Te ni xīcó de ɨɨn ñuhun de, te ndáhá de xūhún un ní jēhe de nuū tée apóstol. \s1 Sɨquɨ̄ cuēchi jeē ní casáha Ananías jiín Safira \c 5 \p \v 1 Te suni ɨnga tēe nání Ananías jiín ñasɨhɨ́ de Safira, ni caxīcó de ɨɨn ñuhun de. \v 2 Te ni chuvāha de sava xūhún un cuu máá de jíín ña, chi súcuan ni candajnūhún de jíín ña, te ndáhá de ɨnga sava nájnūhun jeē ndɨ́hɨ cúu, te ni jēhe de nuū tée cácuu apóstol. \v 3 Te ni cahān Pedro: \p Ananías, ¿naun ni jēhe ro jnúhun jeē quɨ̄vɨ jexeén, jeē cúu Satanás, ini anuá rō te stáhú ró Espíritu Santo cuní rō? Chi jeē ní caxīco ró ñuhun ró te cuēchi ró cúu jeē tu ní cáchi ndaā rō jeē ni squéndōo ró jecu xūhún un cuajníñu máá ró, chi ni sáha ró nájnūhun jeē ndɨhɨ xūhun ní jēhe ró. \v 4 ¿Te á násūu cuenta maá ró cúu ñuhun un ndé ná tu xīco ró? Te ná ni xīco ró ¿te á násūu cuenta maá ró cúu xūhun jéē cuajníñu ró ndé nuū cuní maá ró? ¿Te naun ni jeni ni rō jeē stahú ró súcuan? Te nasūu máni máá tée cúu jeē jícu ró stáhú ró, chi suni Yaā Dios, áchí Pedro. \p \v 5 Te ná ni jini sōho Ananías tāca jnúhun yáha, te ni cotúú‑ni de ni jihī de. Te tāca ñáyuu ní canihīn jnūhun ún, yōhyo ni cayūhú i. \v 6 Te ni candocuɨñɨ̄ tēe suchí, te ni cachusúcún de ndɨ̄yɨ un cuáchindūji de. \p \v 7 Te ni cunúu nájnūhun unī hora. Te ni jinū ñasɨhɨ́ ndɨ́yɨ un ní quɨ̄vɨ ña ini vehe ún, te tú na vé jiní cuɨtɨ ña. \v 8 Te Pedro ni cajnūhún de ña: \p Cachi nuū rī, ¿á ɨɨn súcuan‑ni ni caxīco ró ñuhun ró chí tuú? áchí de. \p Te ni cachi ña: \p Suu súcuan‑ni ni caxīco ná, áchí ña. \p \v 9 Te ni cahān Pedro jiín ña: \p ¿Naun ni casquíjnáhan jnūhun ró jéē cóto ndee rō Espíritu Santo maá Jítoho yō? Chi ni nducú ró stahú ró yā. Cuni nahín jéē cáhma nanecoo tēe cuachindūji yɨɨ ró, te suni súcuan quichindūji de róhó, áchí de. \p \v 10 Te ni cotúú‑ni ña nuū jehé Pedro te ni jihī‑ni ña. Te ni ndɨ̄vɨcoo tēe suchí un te ni cajito de jeē jé ni jihī ña, te ni caquenehen de ña, te ni jechindūji de ña xiin yɨ́ɨ ña. \v 11 Te yōhyo ni cayūhú ndɨvii ñayuu cácandíje jíín táca gá ñayuu jeē ní cajini jnūhun jeē súcuan ni cuu. \s1 Cuehē jniñu jéhnu ni casáha apóstol \p \v 12 Te cuehē jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu Yaā Dios ni casáha tēe apóstol nuū ñáyuu. Te tāca ñáyuu cácandíje, ɨnuú‑ni cándutútú i ini corredor jeē naní Salomón. \v 13 Te tu ní cáchundeyɨ́ ni ɨnga ñayuu quijnáhan jíín i. Te cájejnúhún i ñayuu cácandíje. \v 14 Te ni nducuehē gā i, chi cúu tēe cúu ñahan ni cacandíje i máá Jítoho yō. \v 15 Te cáquindeca ñayuu jnáhan i jeē cácuhū, te cájequin i ini calle cácaa i nuū camilla jiín núū yúu, chi cácuni i vēsú ste cuándahū Pedro na yáha sɨquɨ̄ i te nduvāha i. \v 16 Te suni cuehē ñayuu tācá ñuu cáhīyo yajni yūcuan ní quijicoo i ñuu Jerusalén ni caquindeca i jnáhan i jeē cácuhū jiín jéē cándoho tachī, te ndɨhɨ i ni canduvāha i. \s1 Jeē ní cajito xeēn i tēe cácuu apóstol \p \v 17 Yūcuán na te sutū cujéhnu ga jiín táca gá jnáhan jeē cácandíje sahān saduceo, ni cacucuésún ni jeē sɨquɨ́ tēe cácuu apóstol. \v 18 Te ni cajnɨɨ de tēe cácuu apóstol ni cachuhun de vecāa. \v 19 Te ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō ni nune ya yehyɨ́ vécāa ún jecuáā, te ni quenehen ya de jíjnáhan de. Te ni cahān yā jiín de: \p \v 20 Cuáhán te cuɨñɨ ró ini templo, te yūcuán nacani cájí ró jnūhun nuū ñáyuu sɨquɨ̄ ndese nihīn tahú i cotecu i nɨ́ɨ́ cáni, áchí ndajéhé yā. \p \v 21 Te ni cajini sōho de jnūhun yáha. Te nuū ní cundijin te nehen ni quɨ̄vɨcoo de ini templo, te cástéén de jnūhun ya nuū ñáyuu. \p Te níní cástéén de te sutū cujéhnu ga jiín táca jnáhan de ni canastútú de tēe junta cujéhnu ga, jeē cúu ndɨhɨ tēe jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu nación Israel. Te ni catají de policía cuaquenehen tēe apóstol ini vecāa. \v 22 Te nuū ni jínūcoo te tuá gā tēe apóstol. Te ni canandió cóo te ni cacachi: \p \v 23 Jendaá cúu jeē ní cajito ná ndésɨ vāha vecāa, te cáhīin tēe cándīto yéhyɨ́ un. Te nuū ní canune ná, te tú cuɨtɨ gā tēe un cáhīin ini vecāa ún, áchí de. \p \v 24 Te sutū cujéhnu ga jiín tée cújéhnu nuū tée cándīto templo jiín sútū cácujéhnu, nuū ní cajini sōho de jnūhun yáha, te ni cajeni ni de ndese ga cúu un núu súcuan. \v 25 Te ni quee‑ni ɨɨn tēe te ni cachi: \p Tēe jeē ní cachuhun ní vecāa, cáhīin de ini templo, te cástéén de jnūhun nuū ñáyuu, áchí de. \p \v 26 Yūcuán na te tēe cácujéhnu nuū tée cándīto templo, jiín tée cácuu policía de, ni jengoo de, te yúcún ní nacueca de tāca tée apóstol vendicoo de jíín, chi cáyūhú de jeē sanaa te cuāha ñayuu yuū xinī de núu sáha xeēn de jíín táca tée apóstol. \v 27 Te nuū ní najinūcoo de jíín tée apóstol, te ni cajecuɨñɨ̄ de nuū tée cásáha junta. Te sutū cujéhnu ga ni cahān: \p \v 28 Ni cacahān nīhin ri jiín ró jeē ma steén cuɨtɨ gā rō jnūhun tēe nání Jesús. ¿Te naun ni casáha ró jéē ní ndecāva jnūhun un nɨ́ɨ́ ñuu Jerusalén yāhá? Te cácuni rō staú yáhu ró rúhū jijnáhan ri sɨquɨ̄ jeē ni jíhī tēe ún, áchí. \p \v 29 Te Pedro jiín táca gá apóstol ni cacahān de: \p Cánuú jéē squícu ná jniñu ní ndacu Yaā Dios nuū ná te nasūú jniñu nándacu tēe. \v 30 Máá Yáā Dios jií yō ni nastécu yā Jesús, Yaā ní cajehni maá ní jeē ní cata caa ní yá jicā cruz. \v 31 Te ni sáha Yaā Dios jeē ní ndujéhnu tucu Jesús néne ya ichi ndáváha Yaā Dios, te cúu ya Yaā ndácu jniñu, Yaā jnáma ñayuu. Te súcuan ni sáha Yaā Dios návāha yóhó, jéē cácuu yó ñáyuu Israel, na nácani ni yō jeē stóo yó cuéchi yó, te cone cáhnu ni yā nuū tāca cuéchi yó. \v 32 Te máá ná ni cajito ná táca jniñu yáha, te suni máá Espíritu Santo steén cají yá jeē súcuan cúu, chi jéhe Yaā Dios Espíritu Santo yā condee ini anuá tāca ñáyuu jeē cájendetū nuū yā, achí de. \p \v 33 Te ná ni cajini sōho un jnúhun yáha, te yōhyo ni caquɨtɨ̄ ni, te cahni de cácuni nuú. \v 34 Te mēhñú un jíjnáhan néne ɨɨn tēe grupo fariseo nání de Gamaliel, te cúu de maestro jeē steén ley yā, te tāca ñáyuu cájejnúhún i de. Te ni ndocuɨñɨ̄ de, te ni ndacu de jniñu jeē na cújiyo núu tēe apóstol. \v 35 Te ni cahān de: \p Róhó jnáhan ñuu yō Israel, cani vāha ni rō núu na vé cácuni rō sáha ró jíín táca tée yáha. \v 36 Chi nucūhun ni rō jeē ɨɨn cuiyā ni ndonda Teudas sɨquɨ̄ gobierno, te ni cahān de jeē tée téyɨ́ cúu de, te ni cacutútú nájnūhun cuūn ciento tēe jíín de. Yūcuán na te ni cajehni ñayuu Teudas, te tāca jéē ní caquijnáhan jíín de ni cajitē núu cuangoo sáá‑ni, te ni jecuɨñɨ̄‑ni jniñu ún. \v 37 Yūcuán na te quɨvɨ̄ ni íyo censo te Judas, ɨɨn tēe Galilea, ni ndonda de sɨquɨ̄ gobierno, te ni cacutútú cuéhē tēe jíín de. Te suni ni cajehni ñayuu Judas, te tāca tée jeē ní caquijnáhan jíín de ni cajitē núu cuangoo. \v 38 Te vijna na cuáha ri consejo rohó. Ma stáhān gā rō tēe yáha. Siáá de na quíngoo de. Chi núu ñayuu‑ni ni squejéé jniñu yáha, te jecuɨñɨ̄ iī. \v 39 Te núu Yaā Dios ni squejéé, te ma cúu casɨ rō, chi sanaa te sɨquɨ̄ Yaā Dios cándonda ró, áchí de. \p \v 40 Te ni cachusóhó jéē ni cáhān Gamaliel. Te ni canacana tēe cácuu apóstol, te ni cacani de jíín cuarta ñɨɨ te ni cacahān xeēn jiín de jeē ma cahán gā de jnūhun Jesús, te ni casiáá de cuangoo de. \v 41 Te máá apóstol ni quendacoo de nuū junta cuangoo de, cácusɨɨ̄ ni de jeē ni jéhe ya jnūhun ndoho de jeē cuáha ñayuu jnūhun canu de sɨquɨ̄ jeē cácandíje de ya. \v 42 Te ndɨquɨvɨ̄ castéén de jnūhun vāha Jesucristo, te cánacani de jnūhun ún ini templo jiín táca‑ni vehe. \s1 Jeē ní cajeni de uxā tēe cuajníñu mēhñu ñáyuu cácandíje \c 6 \p \v 1 Te ni cucuehē ñayuu cácandíje. Te tiempo un te tēe hebreo jeē cácahān yuhu griego, ni quejéé de cácahñu de nuū jnáhan hebreo de, áchí de jeē ñahan viuda jeē cácahān yuhu griego tu cánihīn vāha ña staā jeē cásaja de tāca quɨ́vɨ̄ cuu ña. \v 2 Yūcuán na te máá ndɨhúxí uū apóstol ni canastútú de tāca ñáyuu cácandíje, te ni cacahān de: \p Tú vāha jeē jécuɨñɨ̄ jniñu jeē cánacani ri jnūhun Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē cásaja rī staā. \v 3 Núu súcuan te róhó, hermano, nacāji ró úxā jnáhan máá yó, te na cóndiso jníñu de saja de staā. Te nacāji ró tée jeē cájejnúhún ñáyuu de, tēe ndíchí jéē ní cunuú Espíritu Santo jiín de. \v 4 Te ruhū jijnáhan ri, máni cacān tahú rī jiín jéē nácani ri jnūhun ya, achí de. \p \v 5 Te ndɨhɨ ñayuu ni canujnahan ni i jnūhun ni cacahān de. Te ni canacāji i Esteban, tēe cándíje vāha jeē ní cunuú Espíritu Santo jiín de. Te suni ni canacāji i Felipe jiín Prócoro jiín Nicanor jiín Timón jiín Parmenas jiín Nicolás. Te Nicolás cúu tēe ñuu Antioquía, te ni nduu de tēe cándíje sahān ñayuu hebreo nde ná tu candíje de jnūhun Cristo. \v 6 Te ni cajeni i tāca tée yáha núū tée cácuu apóstol, te tēe apóstol un ní casoó de ndaha de xinī tāca tée un ní cajicān tahú de nuū Yaā Dios sɨquɨ̄ jníñu condiso de. \p \v 7 Te jnūhun Yaā Dios ni jitē gā cuahān, te ni nducuehē teyɨ́ ñáyuu cácandíje i jnūhun ya ini ñuu Jerusalén. Te suni cuehē sutū ni cacandíje de jnūhun ya. \s1 Jeē ní cajnɨɨ de Esteban \p \v 8 Te ni chindéé ñáhán yá Esteban ni jēhe ya poder nuū de, te ni sáha de tācá jniñu jéhnu nuū ñáyuu, jniñu jeē steén jeē cujéhnu Yaā Dios. \v 9 Te ñayuu hebreo jeē ní cacuyāhu i te ni canduu libre i, íyó vehe iī sinagoga i. Te tēe un cácuu tēe ñuu Cirene jiín tée ñuu Alejandría jiín tée Cilicia jiín tée Asia. Te sava tēe un ní caquejéé de cástáhān jnáhan de jíín Esteban. \v 10 Te tu ní cácundeyɨ́ jíín de, chi ndíchí ní cahān de ni sáha máá Espíritu Santo. \v 11 Yūcuán na te ni cascáhán sava tēe jeē na cáhán jnūhun stáhú sɨ́quɨ̄ Esteban. Te ni cacahān jeē ní cajini sōho cáhán ndevāha Esteban sɨquɨ̄ Moisés jiín sɨ́quɨ̄ Yaā Dios. \v 12 Te jeē súcuan ni cacahān te ni caquɨtɨ̄ ni tāca ñáyuu jiín tée jéhnu cándīso jníñu jíín tée cástéén jnūhun tutu ley yā. Te ndɨhɨ de ni candonda sɨquɨ̄ Esteban, te ni cajnɨɨ de cuangoo jíín de nde nuū junta cujéhnu ga. \v 13 Te ni cajeni de tēe cahān jnūhun yáá sɨ́quɨ̄ Esteban, te suhva ni cacahān: \p Tēe yáha tu ndé jécuɨñɨ̄ de jeē cahán ndevāha de sɨquɨ̄ templo iī yáha jíín sɨ́quɨ̄ ley yā. \v 14 Chi ni cajini sōho ná cáhán de jeē Jesús, tēe ni jehnu ñuu Nazaret, canu de templo yáha te nasama de jeē tajnúní ley yā jeē ni jéhe Moisés nuū yō, áchí. \p \v 15 Yūcuán na te ndɨhɨ tēe cáyūcu núū junta un ní candacoto vāha nuū Esteban, te ni cajini jeē jíto nuū de ná jíto nuū ɨɨn ndajéhé Yaā Dios. \s1 Jnūhun ni nacani Esteban \c 7 \p \v 1 Te máá sútū cujéhnu ga ni cajnūhún Esteban: \p ¿A ndáā jeē súcuan ni sáha ró nájnūhun cácahān de yāhá? áchí. \p \v 2 Te ni cahān Esteban: \p Ndɨhɨ níhín jéē cácuu ní jnáhan ñuu yō, jíín ndɨhɨ níhín jéē cácujéhnu ní núū ñúū yō, cuni nahín ní jnūhun cahān ná: Máá Yáā Dios jeē yóhyo cújéhnu ya, ni steén yā maá yá nuū jií yō Abraham nde na néne ga de región Mesopotamia, nde ná tu quihīn de condee de ñuu Harán. \v 3 Te ni cahān yā jiín de: Stóo ñuu rō jiín táca jnáhan ró te quihīn rō nuū cuáha ri condee rō, chi máá rí steén ichi nuū quihín rō, achí yá. \v 4 Yūcuán na te ni quenda de región Caldea, te ni jinū de ni condee de ñuu Harán. Te yūcuan ní jihī tatá de. Yūcuán na te ni sáha Yaā Dios jeē ní quee de ñuu yáha núū cáyūcu yó vijna. \v 5 Te tu ní jéhe ya ni ɨɨn tíhlí ñuhun yáha cuu tahū de. Te vēsú súcuan te ni jejnūhun ya jeē cuáha ya ñuhun un núū de nde jiín núū tāca séhe de, vēsú ná tu coo sēhe de sáá. \v 6 Te súcuan ni cahān Yaā Dios jiín de: Sēhe ró coyūcu jícá i ɨnga ñuu, te cuūn ciento cuiyā sájniñu sáá‑ni i te stóho ñayuu yúcuan i. \v 7 Te sɨquɨ̄ jeē súcuan sáha i jíín séhe ró, te máá rí chi stóho ri ñayuu ñuu ún. Te sáá te quendacoo sēhe ró yúcuan, te nucoyūcú i yāhá chiñúhún i ruhū, achí yá. \v 8 Te ni cahān yā jiín Abraham jeē na cúu de circuncidar, jeē cúu ɨɨn jnunī jeē ni sáha ya contrato jiín de. Te ná ni cacu sēhe de Isaac te ni sáha de circuncidar i nuū uná quɨvɨ̄. Te suni súcuan ni sáha Isaac jiín séhe de Jacob, te Jacob jiín séhe yɨɨ́ de jeē cácuu ndɨhúxí uū yucūn ñayuu Israel. \p \v 9 ’Te tāca séhe Jacob ni cacucuésún ni de jíín ñani maá de José, te ni caxīcó de i nuū tée jeē ní cajendēca i nde nación Egipto. Te Yaā Dios chi ni ndito ya José. \v 10 Te ni jnama ya i nuū tāca jnúndóho ní jito i, te ni cundíchí i ni sáha ya. Te Faraón, tēe cúu rey nación Egipto, ni cusɨɨ̄ ni de jíín i ni sáha ya, te ni tejníñu de José jeē cúu de gobernador te ndacu de jniñu nación Egipto jiín núū ñáyuu cáyūcú vehe Faraón. \p \v 11 ’Te ni quiji quɨvɨ̄ jeē ni íyo ɨɨn jnamā xeēn, te ni ndoho ñayuu nɨɨ́ cáhnu nación Egipto jiín ndé ñuu Canaán. Te tāca jíí yō ún, tuá ni cánihīn de jeē cáji de. \v 12 Te ni nihīn Jacob jnūhun jeē iyó trigo nde nación Egipto, te ni tají de sēhe de ni jengoo de ni cajeen de trigo vuelta ɨɨn. \v 13 Te jeē cuángoo de vuelta uū te ni nastúu José jeē maá de cúu ñani de jíjnáhan de. Yūcuán na te ni jini rey Faraón ndé ɨɨn jnáhan cúu José. \v 14 Te ni cahān José jiín táca ñani de jeē na cóndeca de tátá de Jacob jiín ndɨhɨ jnáhan vehe de. Te ni īyo unī xico xahūn i. \v 15 Te súcuan ni cuu jeē ni jínū Jacob ni condee de nación Egipto nde ni jihī de. Te suni yūcuan ní coyūcu séhe de jeē cácuu jíí yō un ndé ni cajihī maá de. \v 16 Te ná ni quee quɨvɨ̄ jeē ndénehen ya tāca yúcūn de jeē cáyūcu tátú de nación Egipto, te ni cacondiso de yɨquɨ ndɨhúxí uū ndɨ̄yɨ jií un jéē ndíji ñuu Siquem, te ni cachindūji de ini yaū ndɨ̄yɨ ndeé jícā cáva jeē ní jeen jíí yō Abraham nuū tāca séhe Hamor ñuu Siquem. \p \v 17 ’Te nde ná cáyūcu gá de nación Egipto, te cuacuyajni quɨvɨ̄ jeē squícu jnūhun ni cahān Yaā Dios jiín Abraham jeē quéndacoo sēhe de nucoyūcú i ñuu ni jéjnūhun ya nuū i, te ñayuu un ní tahū cuehē i ini nación Egipto. \v 18 Yūcuán na te ni nucuɨñɨ̄ ɨnga rey ñuu Egipto jeē tu ní jíní de jeē váha ni sáha ndɨ̄yɨ José. \v 19 Te rey un ní stahú de tāca jíí yō te ni sáha ndevāha de jíín i, chi ni sáha fuerza de i jeē ma cóto ga i sēhe yɨquɨ́n i te na cúū. \v 20 Te tiempo un ní cacu Moisés, te ni cusɨɨ̄ ni Yaā Dios jiín i. Te unī yoō ni condito sāhi náná i tátá i. \v 21 Te tuá ni cúu condito sāhí de i, te ni cachune de i nuū nanihīn sēhe sɨ́hɨ́ Faraón i, te ni naquihin séhe ña i ni scuéhnu ña i nájnūhun sēhe máá ña. \v 22 Te ni cutūhva Moisés tāca jnúhun ndíchí ñuu Egipto, te ni cujéhnu de jíín jnúhun cáhán de jíín jniñu sáha de. \p \v 23 ’Te nuū uú xico cuiyā de te ni jecondēhé de jnáhan de jeē cácuu ñayuu Israel. \v 24 Te ni jito de nuū ɨɨn tēe nación Egipto jeē sáha ndevāha jíín ɨɨn tēe Israel. Te Moisés ni jnama de jnáhan de Israel ún, chi ni jehni de tēe Egipto un. Te súcuan ni ndutahū jeē ni sáha ndevāha jíín jnáhan de ún. \v 25 Te máá Moisés jéni ni de jeē jécūhun ni tāca jnáhan de jeē Yáā Dios ni tají yá de jeē jnáma de jnáhan de ún ini nación Egipto nuú, te tu ní cájecūhun cuɨtɨ ni jnáhan de ún. \v 26 Te ɨnga quɨvɨ̄ suni ni jito de nuū uú tēe Israel jeē cájejnáhan, te cúní de jeē na jécuɨñɨ̄. Te jeē yúcuan ní cahān de jíín: ¿Najehē casáha ndevāha ró jíín jnáhan ró? Chi nájnūhun ɨɨn ñani‑ni cácuu ró, áchí de. \v 27 Te máá tée cáni tahū jnáhan un ní chundahá de Moisés te ni cahān de: ¿Ndé ɨɨn ni jeni róhó jéē cujéhnu ró núū rī te sándaā rō jniñu ri jijnáhan ri? \v 28 ¿Chí suni cúní rō cahni rō ruhū nájnūhun ni jehni rō tēe Egipto icu chí naún? áchí de jíín Moisés. \v 29 Te nuū ní jini sōho Moisés jnūhun yáha, te ni yūhú de jeē cáhni rey de, te ni jinu de cuahān de ɨnga nación. Te ni condee de ñuu jicá Madián, te yūcuan ní scácu ñasɨhɨ́ de uū sēhe yɨɨ́ de. \p \v 30 ’Te ni jīnu uū xico cuiyā jeē néne de yūcuán. Yūcuán na te ɨɨn ndajéhé Yaā Dios ni quenda ya nuū de nde nuū ñúhun téhé nuū íin yucu súcún Sinaí. Te ni quenda ya nuū de xinī ɨɨn yucū cuíi cáhnu cándahá yáñuhūn, te tu ní cáyú yucū ún. \v 31 Yūcuán na te Moisés ni naa ni de jíto de ún, te ni jehēn de nde nuū, návāha coto vāha de. Te ni jini sōho de jeē cahán maá Jítoho yō jiín de: \v 32 Máá rí cúu Yaā Dios tāca jíí rō jenahán, Abraham jiín Isaac jiín Jacob, achí yá. Te Moisés, quɨ́sɨ i de jeē yūhú de, te jeē yúcuan tuá ni cúndeyɨ́ ni de coto de nuū. \v 33 Te máá Jítoho yō ni cahān yā jiín de: Quenehen ndijēn rō chi nuū íin ró, ñuhun íí cúu. \v 34 Je ni jini rī ñayuu maá rí jeē yóhyo cándoho i nación Egipto, te suni jíni sōho ri jeē cájnana uhū i, te ni cuun ri vēji ri jeē jnáma ri i jíjnáhan i. Núu súcuan te vijna chi tají rí rohó ndicó ró quihīn rō nde nación Egipto, achí yá jiín de. \p \v 35 ’Te nde ná tu quenda Moisés Egipto, te tāca jnáhan de ni casquéhichī i de jeē ní cacahān i jíín de: ¿Ndé ɨɨn ni jeni róhó jéē cujéhnu ró núū rī te sándaā rō jniñu ri? ni cacahān i jíín de. Te vēsú súcuan te máá ndajéhé Yaā Dios ni quenda nuū Moisés un jéē cándahá cáyú yucū cuíi ún. Te súcuan ni cuu jeē ní natají yá de cuanuhun de nde Egipto jeē ndácu de jniñu nuū i te jnama de i. \v 36 Te máá Moisés ni sáha de jeē ní quendacoo jnáhan ñuu de ini nación yúcuan, te ni cayāha de Mar Rojo, te ni cajica cuu de ñuhun téhé úū xico cuiyā. Te nɨ́ɨ́ tiempo un ní sáha de cuehē jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu Yaā Dios. \v 37 Te máá Moisés cúu jeē suhva ni cahān de jnūhun yáha jíín jnáhan ñuu yō Israel: Máá Yáā Dios cani ya Yaā nacani jnūhun nuū rō jijnáhan ró nájnūhun ni jeni ya ruhū. Te cuu ya ɨɨn jnáhan ñuu yō. Te na chúhun ni rō jnūhun cahān Yaā ún, áchí. \v 38 Te suni nde ná ni cajica cuu jíí yō nde nuū ñúhun téhé, te ni cahān ndajéhé yā jiín Moisés xinī yúcu súcún Sinaí, te ni nihīn de jnūhun jeē cahán ndese nihīn tahú yō cotecu yō, te ni nacani de jnūhun un núū tāca jíí yō, te ni quendōo jnūhun un núū yō. \p \v 39 ’Te tāca jíí yō ún tu ní cácuni de cuandetū de nuū Moisés, chi sa suhva ni cacuni de squéhichī ni de Moisés, te ni cacuni de nandicó de nungoo de Egipto nuú. \v 40 Te ni cacahān de jíín Aarón: Sáha ní tɨjnɨ yaā na cósnūu núū yō. Chi Moisés, jeē ní quenehen de yóhó Egipto vējicoo yó, tu cájini yō na vé ni ndoho de jeē tú de ndéē jeē cuahán de xinī yucu Sinaí, achí. \v 41 Yūcuán na te ni cajēhe de oro ni cuvāha ɨɨn becerro oro, te nuū becerro ídolo un ní casocō de quɨtɨ, te ni cacusɨɨ̄ ni de jíín ídolo ni casáha de ún. \v 42 Te Yaā Dios ni cujiyo ya cuahān yā, te ni stóo ya de na chíñúhún de nuū tāca jéē jíto yó íin andɨvɨ́, nájnūhun yósó núū tútu tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán: \q1 Ni cahān yā: Róhó ñáyuu Israel, \q1 ¿á cájeni ni rō jeē nuū ruhū ni casocō rō quɨtɨ \q1 ná ni cajica cuu ró úū xico cuiyā nde nuū ñúhun téhé? \q1 \v 43 Tuú, chi sa suhva ni cacondiso ró nicho jeē íne ídolo jeē naní Moloc \q1 jíín figura quɨ̄mɨ jeē naní Renfán, \q1 ídolo jeē ní casáha máá ró ni cachiñúhún ró. \q1 Jeē yúcuan cúu jeē siáha ri rohó quíhīn jicá ró nde yatā ñúū Babilonia, achí yá. \p \v 44 ’Te ni ndacu ya jniñu nuū Moisés jeē na sáha de vehe ñɨɨ nuū chiñúhún de ya, nájnūhun cáa jeē ní steén yā nuū de. Te tāca jíí yō, nde nuū ñúhun téhé ní canevāha de vehe iī un núū ní cachuvāha de tabla yuū jeē yosó jnúhun ley yā. \v 45 Te ni castóo de vehe un núū ndɨhɨ sēhe de jeē cúu jíí yō. Te ni quɨ̄vɨ Josué jiín jíí yō ini nación yáha, te ni sáha ya jeē ní cacundeyɨ́ de jíín táca ñáyuu jeē ní cacoyūcu yáha ní cajinu i cuangoo i. Te ni quɨ̄vɨcoo de tācá ñuu i jíín vehe iī ún, te ni quendōo nde quɨvɨ̄ ní cuu David rey. \v 46 Te ni cusɨɨ̄ ni Yaā Dios jiín rey David. Te ni jicān de nuū yā jeē sáha de ɨɨn vehe iī yā nuú, chi máá yá cúu Yaā Dios jií de Jacob. \v 47 Te ni cuu jeē nde sēhe yɨɨ́ de Salomón ni sáha vehe iī yā. \v 48 Te vēsú súcuan ni cuu te Yaā cujéhnu téyɨ́, tu ndéé yá maá vehe jeē casáha ñayuu, nájnūhun ni cahān tēe ni nacani jnūhun ya nde jenahán: \q1 \v 49 Ni cahān yā: \q1 Andɨvɨ́ cúu nájnūhun mesa nuū ndácu ri jniñu \q1 te ñayɨ̄vɨ cúu nájnūhun ɨɨn nuū yɨ́tuu jehē rī. \q1 Núu súcuan ¿te ndese cuu sáha ró vehe jeē cóndee rī, \q1 te ndese cuu sáha ró núū ndétātu rí? \q1 \v 50 ¿A násūu máá rí ní sáha ndɨhɨ jeē iyó? \q1 áchí máá Jítoho yō Yaā Dios. \p \v 51 Te cáhán gā Esteban: \p Yōhyo cácunīhni ni ní, te tu cácuni ní chusóhó ní, te cácuu ní nájnūhun ñayuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya ni tu cácandíje i ya. Chi níní cájesɨ ni núū Espíritu Santo, te nájnūhun ni casáha jíí yō jenahán, suni súcuan cásáha ní vijna. \v 52 ¿A ní īyo tēe nácani jnūhun ya nde jenahán jeē tu ní sáha ndevāha jíí yō jiín de? Chi jíí yō ni cajehni de tēe ni canacani jnūhun jeē quíji máá Yáā ndaā. Te je ni quiji Yaā ún, te máá ní ni canastúu ni yá nuū tée ni cajehni de ya. \v 53 Te vēsú nde jiín táca ndajéhé yā ni jēhe ya ley yā nuū yō, te máá ní chi tu cásquícu ní, áchí Esteban. \s1 Jeē ní cajehni de Esteban \p \v 54 Tāca jnúhun yáha ní cajini sōho, te yōhyo ni caquɨtɨ̄ ni, te cánacayɨ̄hɨ́ yuhu cájito nuū Esteban. \v 55 Te máá Esteban chi ni cunuú Espíritu Santo jiín de. Te ni jito de ichi ándɨvɨ́, te ni jini de jeē ndíndēe núū néne Yaā Dios, te índichi Jesús ichi ndáváha ya. \v 56 Te ni cahān de: \p Vijna te jíto ri jeē núne andɨvɨ́, te jíto ri nuū maá Yáā ní nduu tēe, índichi yā nuū cujéhnu ya lado váha Yaā Dios, áchí de. \p \v 57 Yūcuán na te ni cajesɨ un sóho, te ni cacana cóhó, te ɨnuú‑ni ni candonda sɨquɨ̄ Esteban. \v 58 Te ni caquenehen Esteban cuangoo jíín de nde yatā ñúū. Te tēe ni cacahān yaá un jíín ndɨhɨ jnáhan de ni cachucú de tɨcāchí de ndíto ɨɨn tēe suchí nání Saulo, te ni cacani de yuū xinī Esteban. \v 59 Te níní jéē cácani tāca tée un yúū xinī de te ni jicān tahú de nuū yā: \p Tátā Jesús jeē cúu ní Jitoho ná, naquihin ní ánuá na vijna, áchí de. \p \v 60 Te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de te ni cahān jee de: \p Tátā Yaā Dios, ma quénehen ní cuéchi sɨquɨ̄ i jeē casáha i jíín ná, áchí de. \p Súcuan ni cahān de te ni jihī‑ni de. \s1 Jeē ní jito xeēn Saulo ñayuu cácandíje \c 8 \p \v 1 Te Saulo, ni nujnahan ni de jeē ni jíhī Esteban. \p Te quɨvɨ̄ un ní caquejéé de cájito xeēn ndasɨ́ de ñayuu cácandíje Jesús ini ñuu Jerusalén, te jeē yúcuan cúu jeē ní cajitē núu ñayuu cácandíje cuangoo i nɨ́ɨ́ Judea jiín nɨ́ɨ́ Samaria. Te tēe apóstol chi tu ní cájitē núu de. \v 2 Te sava tēe yɨ́ñúhún núū Yaā Dios, ni cachindūji de Esteban. Te yōhyo ni candahyū de jeē ni jíhī Esteban. \v 3 Te Saulo chi jíto xeēn de ñayuu cácandíje, te quɨ́vɨ de ndɨjnahan vehe te jnɨ́ɨ de tēe, ñahan, chúhun de i vecāa. \s1 Jeē ní canacani i jnūhun Yaā Dios ndañúū Samaria \p \v 4 Te tācá ñuu nuū cuángoo tāca ñáyuu ní cajitē núu un ní canacani i jnūhun ndese jnáma Yaā Dios ñayuu. \v 5 Te ni jinū Felipe ɨɨn ñuu ndañúū Samaria, te nuū ñáyuu yúcuan ní nacani de jnūhun Cristo, Yaā ní jeni Yaā Dios jeē jnáma ya yohó. \v 6 Te tāca ñáyuu ní cacutútú un ní cajini nahín váha i tāca jnúhun ni nacani Felipe, te ni cajito i tācá jniñu jéhnu ni sáha de. \v 7 Chi cuehē ñayuu cándoho tachī ni canduvāha i, te cácana cóhó táchī un ní caquendacoo. Te cuehē ñayuu ni íjin jíín ñáyuu ríngo ni canduvāha. \v 8 Te jeē yúcuan ní cacusɨɨ̄ teyɨ́ ni ñayuu ñuu ún. \p \v 9 Te ini ñuu un néne ɨɨn tēe nání Simón, te tēe tásɨ́ cúu de. Te nde ná tu jinū Felipe ñuu Samaria, te yōhyo cánaa ni ñayuu ñuu un cájito i jeē sáha Simón, te ni stahú de i ni cahān de jeē ɨ́ɨn tēe cújéhnu téyɨ́ cúu máá de. \v 10 Te nde tēe cácujéhnu jíín ndɨvii cuɨtɨ ñayuu, cájetáhú ndasɨ́ i jnūhun cáhán de, te ni cajeni ni maá i te ni cacahān i: \p Tēe yáha ní jēhe Yaā Dios cuehē poder nuū de, áchí i. \p \v 11 Te cájetáhú váha i jnūhun cáhán de, chi cuehē tiempo ni sáha de jniñu stáhú ní canaa ni i ni cajito i. \v 12 Te nuū ni jínū Felipe, ni nacani de jnūhun vāha ndese ndácu Yaā Dios jniñu, jíín jnúhun Jesucristo, te ni cacandíje i te ni cajendute i, cúu tēe cúu ñahan. \v 13 Te suni máá Simón ni candíje de te ni jendute de, te ni jica cuu de jíín Felipe. Te ni naa ni de jíto de tācá jniñu jéhnu jeē sáha Felipe jeē steén jeē cujéhnu Yaā Dios. \p \v 14 Te cáyūcu tée apóstol ñuu Jerusalén, te ni canihīn de jnūhun jeē ñáyuu Samaria ni cacandíje i jnūhun Yaā Dios. Te ni catají de Pedro jiín Juan cuangoo de yūcuán. \v 15 Te ni jinūcoo de, te ni cajicān tahú de jehē ñáyuu un návāha na quɨ́vɨ Espíritu Santo ini anuá i jíjnáhan i. \v 16 Chi ná tu quɨ̄vɨ ya ini anuá ni ɨɨn i, chi máá‑ni jeē ní cajendute i jeē ní cacandíje i Jitoho yō Jesús. \v 17 Yūcuán na te Pedro jiín Juan ni casoó de ndaha de xinī i jíjnáhan i, te ni quɨ̄vɨ Espíritu Santo ini anuá i. \p \v 18 Te ni jito Simón jeē súcuan cásoó apóstol ndaha de xinī ñáyuu ún te súcuan quɨ́vɨ Espíritu Santo ini anuá i, te cúní de cuāha de xūhun núū tée apóstol návāha nihīn de poder un núú. \v 19 Chi ni cahān de: \p Cúní na jéē cuāha ní poder yáha núū na, návāha núu ndé ñáyuu soó ná ndaha ná xínī i te quɨ̄vɨ Espíritu Santo ini anuá i, áchí de. \p \v 20 Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín de: \p Na náā xūhun ró je jnahnū ndetū rō sɨquɨ̄ jeē jéni ni rō jeē jiín xúhun te cuu cuaan ró táhū jeē véji nuū Yaā Dios. \v 21 Ma nihín tahú rō jeē sáha ró jniñu yáha, chi tu íyó ndáā anuá rō nuū Yaā Dios. \v 22 Núu súcuan te jíni ñúhún jéē stóo rō jnúhun jeē jéni néé ni rō súcuan te cahān ndahú ró jiín Yáā Dios, te máá yá sanaa te cone cáhnu ni yā sɨquɨ̄ jeē jéni néé ni rō súcuan. \v 23 Chi jíní rī jeē cucuésún ni rō sɨquɨ̄ jeē sáha ri jniñu yáha. Te tāca jéē neé jéni ni rō ni cunuú un jíín ró, achí Pedro jiín de. \p \v 24 Yūcuán na te ni cahān Simón jiín de: \p Cacān tahú ni jéhē na jíjnáhan ní núū maá Jítoho yō návāha tú jnahnū ndetū na nájnūhun ni cahān ní, áchí de. \p \v 25 Te Pedro jiín Juan ni cacahān cají de ndese cácandíje de jnūhun Yaā Dios. Te jeē cuánungoo de ichi ñúū Jerusalén, te tɨjnɨ ndañúū Samaria ni canacani de jnūhun jeē jnáma ya ñayuu. \s1 Felipe jiín tée nación Etiopía \p \v 26 Yūcuán na te ni cahān ndajéhé maá Jítoho yō jiín Felipe: \p Quihin ichi te quihīn rō ichi sur, ichi jeē quénda Jerusalén cuahān nde ñuu Gaza, áchí yá. \p Te ichi chúcuan chi máá ñuhun téhé cúu. \v 27 Te ni quihin Felipe ichi cuahān de. Te nde nación Etiopía ni quiji ɨɨn tēe eunuco jeē ndíso jníñu de cúu de tesorero nuū ñáhan cúu reina ndácu jniñu nación Etiopía, nání ña Candace. Tēe un ní quichiñúhún de Yaā Dios ñuu Jerusalén. \v 28 Te cuanuhun de néne de nuū carreta de, te cáhu de tutu jeē ní tee Isaías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. \v 29 Te máá Espíritu ni cahān yā jiín Felipe: \p Cuáhán quíjnahan rō tēe cuahān jiín carreta un. \p \v 30 Te ni jejnahan Felipe carreta un, te ni jini sōho de jeē cáhu tēe ún tutu jeē ní tee Isaías. Te ni cajnūhún de tēe ún: \p ¿A jécūhun ni ni jnúhun jeē cáhu ní chí tuú? áchí de. \p \v 31 Te ni cahān maá tée un jíín Felipe: \p ¿Te ndese jecūhun ni ná? Chi tú na tēe castūhun núū ná ndese cúu ún, áchí de. \p Te ni cahān de jíín Felipe jeē na cáa de conēne ndúú de jíín de ini carreta. \p \v 32 Te jnūhun cáhu de tutu iī un cáhán suhva: \q1 Nájnūhun lanchi jeē cuahán tɨ̄ nuū cúū tɨ̄, súcuan ni casáha ñayuu jiín yá. \q1 Te nájnūhun ɨɨn londe quɨtɨ sáte jéē tu ndáhyú tɨ̄, súcuan ni sáha ya, \q1 chi tú na vé ni cáhán cuɨtɨ yā ná ni cajicān i cuēchi sɨquɨ̄ yā. \q1 \v 33 Te hora jeē ní cajēhe i jnūhun canu yā, tu ní cásáha ndaā i sɨquɨ̄ yā jiín jnúhun ndaā, \q1 te ni cajehni i ya ini ñayɨ̄vɨ yáha. \q1 Te coo cuehē ñayuu candíje nuū yā jeē ma cánda ni ɨɨn ñayuu cahu i ñayuu ún. \m Achí. \p \v 34 Yūcuán na te ni cahān tēe Etiopía un: \p Cava vāha ni ní cachi ni núū ná, ¿ndé sɨ́quɨ̄ cahán tēe ni nacani jnūhun yáha? ¿A sɨ́quɨ̄ maá de chí sɨ́quɨ̄ ɨ́nga tēe? áchí de jíín Felipe. \p \v 35 Yūcuán na te ni nacani Felipe jnūhun vāha Jesús nuū tée ún, chi ni quejéé de ni castūhún de jnūhun jeē ní cahu tēe ún, jíín táca gá jnūhun jeē yosó núū tútu yā. \v 36 Te níní cuángoo de ichi ún te ni jinūcoo de nuū ñúhun ndute, te ni cahān tēe Etiopía: \p Yāha ñúhun ndute ¿te á tú cuu cuandute ná? áchí de. \p \v 37 Te ni cahān Felipe: \p Cuu te núu cándíje nīhin ni ndé jiín ini jiín ánuá ni táca jéē ni sáha Jitoho yō Jesús jehē yō, achí de. \p Te ni cahān tēe Etiopía: \p Cándíje ná jéē Jesucristo cúu máá Séhe Yaā Dios, achí de. \p \v 38 Te ni sáha de jeē na jécuɨñɨ̄ carreta de, te ni nuu ndɨndúú de cuangoo de ichi véyɨ́ núū ñúhun ndute ún, te ni scuándute Felipe tēe Etiopía. \v 39 Te nuū ní quendacoo de nuū ndúte, te Espíritu maá Jítoho yō ni sáha ya jeē ní ndoñúhún‑ni Felipe. Te tēe Etiopía vēsú tuá ni jíto de nuū Felipe, te cúsɨɨ̄ ni de cuahān de. \v 40 Te ni nane Felipe ñuu Azoto. Te nácani de jnūhun ndese jnáma ya ñayuu, cuahān de tācá ñuu nde ni jinū de Cesarea. \s1 Jeē ní nasāma ini Saulo ni sáha Jesucristo \r (Hch. 22.6‑16; 26.12‑18) \c 9 \p \v 1 Te Saulo chi máni cáhán de jeē cáhni de tāca ñáyuu cácandíje i máá Jítoho yō, te jeē yúcuan ní jehēn de nuū sutú cujéhnu ga. \v 2 Te ni jicān de carta jeē cahán jeē quihín de tācá vehe iī sinagoga ñuu Damasco te cuhni de tēe ñahan jeē cácandíje i Jesús, quiji de jíín i ñuu Jerusalén nuú. \v 3 Te ni quihin de ichi cuahān de. Te cuacuyajni de ñuu Damasco, te sanaa‑ni te ichi ándɨvɨ́ ní stíndēé ɨɨn luz nuū de. \v 4 Te ni cotúú‑ni de nuū ñúhun, te ni jini sōho de ɨɨn jnūhun cáhán jiín de: \p Saulo, Saulo, ¿najehē jíto xeēn rō ruhū? achí. \p \v 5 Te ni cahān maá de: \p ¿Na nihín cúu jeē cahán, Tátā? \p Te ni cahān yā jiín de: \p Máá rí cúu Jesús, te jeē jíto xeēn rō ñayuu cácandíje i ruhū cúu jeē jíto xeēn rō ruhū. Te jeē sáha ró súcuan cúu nájnūhun stɨquɨ̄ jeē tu jéndíje tɨ te jéñú yatá tɨ́ xinī pulla, te súcuan stóho tɨ maá tɨ́, achí yá. \p \v 6 Te máá de chi quɨ́sɨ i de jeē yūhú de, te ni cahān de: \p Tátā, ¿na vé cuní ni jéē sáha ná núu súcuan? áchí de. \p Te ni cahān maá Jítoho yō jiín de: \p Ndocuɨñɨ̄, quɨ̄vɨ ró ini ñuu, te yūcuan íyó ɨɨn tēe jeē cachi nuū rō na vé cúu jeē cánuú sáha ró, achí yá. \p \v 7 Te tēe cuangoo jíín Saulo, ni canaa ndasɨ́ ni de cájini sōho de ndusu jeē cahán, te tu ní cájito cuɨtɨ de nuū jeē cahán un. \v 8 Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ Saulo. Te ni nducú de coto de, te tuá cúu coto de, te ni cajnɨɨ tēe ún ndaha de ni jinūcoo jíín de nde ini ñuu Damasco. \v 9 Te yūcuan ní condee de unī quɨvɨ̄. Te tu ní cúu cuɨtɨ coto de, ni tú na vé ni yéji de, ni tú na vé ni jíhi de. \p \v 10 Te ñuu Damasco néne ɨɨn tēe cándíje, nání de Ananías. Te máá Jítoho yō ni steén ndijin ya maá yá nuū de te ni cahān yā jiín de: \p Ananías, achí yá. \p Te máá de ni cahān de jíín yá: \p Naun ní sáña, Tátā, áchí de. \p \v 11 Te ni cahān maá Jítoho yō jiín de: \p Quihin ichi te quihīn rō calle jeē naní Calle Derecha, te vehe Judas cajnūhun ró ɨɨn tēe nání Saulo ñuu Tarso, chi jícán tahú de. \v 12 Te nájnūhun ni jito ndijin de jeē maá ró, Ananías, ni jinū rō, te ni soó ró ndaha ró xínī de, te ni nanune tɨnūú de, áchí yá. \p \v 13 Yūcuán na te ni cahān Ananías: \p Tátā, cuehē ñayuu cácahān jeē tée yúcuan yōhyo jíto xeēn de ñayuu cácandíje i níhín ñuu Jerusalén. \v 14 Te vijna ni quee de yāhá, chi sutū cácujéhnu ni catejníñu de vēji de jnɨɨ de tāca ñáyuu cácahān ndahú i jíín ní, áchí de. \p \v 15 Te ni cahān maá Jítoho yō jiín de: \p Cuáhán, chi máá rí ni nacāji tēe un jéē quihīn de nacani de jnūhun ri nuū tāca ñáyuu nación Israel jiín núū ñáyuu tāca gá nación nde jiín núū tāca rey. \v 16 Chi stéén rī nuū de jeē cánuú ndoho de cuehē jnūndóho jeē sɨquɨ́ rī, achí yá. \p \v 17 Yūcuán na te cuahān Ananías. Te ni quɨ̄vɨ de ini vehe nuū néne Saulo, te ni soó de ndaha de xinī Saulo, te ni cahān de: \p Hermano Saulo, máá Jítoho yō Jesús, Yaā ní quenda ndijin nuū ní ichi jeē véji ní, ni tají yá sāña véji ná núū ni návāha na nánune tɨnūu ní, te návāha na cúnuú Espíritu Santo yā jiín ní, áchí de. \p \v 18 Te ni nanune‑ni tɨnūu Saulo, chi ni nungoo‑ni nájnūhun soō chācá ní condihyū tɨnūú de ún. Te ni ndocuɨñɨ̄ de ni jendute de. \v 19 Yūcuán na te ni nacaji de staā, te ni nanihīn ni de. Te ni condee de jecu quɨvɨ̄ jiín tée cácandíje jeē cáyūcú ini ñuu Damasco. \s1 Jeē ní nacani Saulo jnūhun ini ñuu Damasco \p \v 20 Te ni quejéé‑ni de nácani de jnūhun Jesús ini tācá vehe iī sinagoga, áchí de jeē Jesús cúu Sēhe Yaā Dios. \v 21 Te tāca ñáyuu ni cajini sōho jnūhun cáhán de ni canaa ni i, te ni cacahān i: \p ¿A násūu tée yáha cúu jeē yóhyo jíto xeēn de tāca ñáyuu Jerusalén jeē cájicān tahú nuū Jesús? Te sɨquɨ̄ yúcuan ní quee de yāha jéē cúhni de ñayuu cácandíje, te quihīn de jíín i nuū sutú cácujéhnu núú, áchí i. \p \v 22 Te víhyá gā ni nacani Saulo jnūhun ya, te ni steén cají de jeē Jesús cúu Cristo, Yaā ní jeni Yaā Dios jeē jnáma ya yohó. Te tēe hebreo jeē cáyūcú ñuu Damasco, tu ní cánihīn de modo cahān de jeē tu íyó ndáā jeē cahán Saulo. \s1 Jeē ni cácu Saulo nuū jnáhan de hebreo \p \v 23 Te ni yāha cuehē quɨvɨ̄. Te jnáhan de hebreo ni casquíjnáhan jnūhun de jeē cáhni de Saulo. \v 24 Te ni nihīn Saulo jnūhun jeē cándīto de nduú ñuú táca yéhyɨ́ pared jeē ní condúū ndihyú ñuu ún. \v 25 Yūcuán na te ɨɨn jecuáā te tēe cácandíje ni caquihin de Saulo, te ini ɨɨn jīca cáhnu ni cascúun de Saulo jicā pared ún, te súcuan ni cācu de. \s1 Jeē ní najinū Saulo ñuu Jerusalén \p \v 26 Te nuū ní najinū de ñuu Jerusalén, te cúní de najnáhan de jíín tée cácandíje. Te ni cayūhu tée un ní cajito de Saulo, chi tu ní cácandíje de jeē ní nduu Saulo tēe cándíje nuū Jesús. \v 27 Te Bernabé cuahān de jíín Saulo nuū cáyūcu tée apóstol, te ni nacani de jnūhun nuū tée ún ndese ni jini Saulo nuū maá Jítoho yō ichi nuū cuahán de, jíín jéē ni cáhān yā jiín de, jíín jéē jéhnu‑ni ni nacani de jnūhun Jesús ini ñuu Damasco. \v 28 Te ni condee Saulo ñuu Jerusalén ni jica de jíín táca tée apóstol. \v 29 Te jéhnu‑ni ni nacani de jnūhun máá Jítoho yō. Te jnáhan ñuu de hebreo jeē cácahān yuhu griego, ni castáhān jnáhan jíín de, te máá tée un cácuni de cahni de Saulo. \v 30 Te ni cajini tācá hermano cácandíje, te ni cajendēca de Saulo nde ñuu Cesarea. Te yūcuan ní canatají de Saulo cuanuhun de nde ñuu de Tarso. \p \v 31 Te ñayuu cácandíje Jesús jeē cáyūcú Judea jiín Galilea jiín Samaria, tuá ni cájito xeēn ñayuu i. Te ni ije ga i jíín jnúhun ya, te cándīso īyo i nuū maá Jítoho yō. Te Espíritu Santo ni chindéé ñáhán yá i te ni nducuehē gā i. \s1 Jeē ní nduvāha Eneas \p \v 32 Te tāca lado jécondēhe Pedro ñayuu cácandíje, te suni ni jecondēhé de ñayuu cácandíje cáyūcú ñuu Lida. \v 33 Te yūcuan ní jini de nuū ɨ́ɨn tēe nání Eneas jeē ní cuu unā cuiyā cáa de chi ni ījin de. \v 34 Te ni cahān Pedro jiín de: \p Eneas, Jesucristo cúu Yaā nasávāha ya rohó. Ndocuɨñɨ̄ te natuu rō yuu ró, áchí de. \p Te ni ndocuɨñɨ̄‑ni tēe ún. \v 35 Te tāca ñáyuu cáyūcú ñuu Lida jiín ndúhvā Sarón ni cajito i jeē ní nacaca Eneas, te ni casquéndōo i tāca jnúhun jeē tu íyó ndáā te ni cacandíje i máá Jítoho yō. \s1 Jeē ní natecu Dorcas \p \v 36 Te nde ñuu Jope ni īyo ɨɨn ñahan cándíje, nání ña Tabita, te nuū yúhu griego nání ña Dorcas. Te ñahan yáha máni jniñu váha ni sáha ña, te ni sáha ña caridad ni chindéé ñáhán ña ñayuu cúmanī nuū. \v 37 Te tiempo yúcuan ní quejéé cuéhyɨ̄ jiín ña, te ni jihī ña. Te ni cascúchi i ndɨ̄yɨ ún, te ni cajequin i ndɨ̄yɨ un ndé ini cuarto xinī véhe. \v 38 Te yajni íne ñuu Lida jiín ñuu Jope, te tēe cácandíje ñuu Jope ni cajini jnūhun de jeē néne Pedro ñuu Lida, te ni catají de uū tēe cuacana de Pedro, te ni cacahān de: \p Ma cucuéé ní na quíhín yachī yō ñuu Jope, achí de. \p \v 39 Yūcuán na te ni quihin Pedro ichi cuahān de jíín tée ún. Te nuū ni jínū de, te ni cacoo tēe un jíín de nde xinī véhe nuū catú ndɨ́yɨ ún. Te tācá ñahan viuda ni candicó ndúū ña de cándahyū ña, te cástéén ña tācá sahma jíín tɨ́cāchi jéē ni sáha Dorcas te ni saja ña nde na técu ña. \v 40 Yūcuán na te ni ndacu Pedro jniñu jeē na quéndacoo ndɨhɨ ñayuu ún quingoo i nde yatā véhe. Te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de ni jicān tahú de, te ni nandió cóto de nuū catú ndɨ́yɨ ún, te ni cahān de: \p Tabita, ndocuɨñɨ̄ ní, áchí de. \p Te máá ña ni ndacoto‑ni ña te ni jito ña nuū Pedro, te ni nucōo‑ni ña. \v 41 Te ni jnɨɨ de ndaha ña, te ni ndonehen de ña. Yūcuán na te ni nacana de xinī ñáyuu cácandíje nde jiín ñahan viuda ni ndɨ̄vɨcoo i, te ni steén de ña nuū i jeē ní natecu ña. \v 42 Te ni jitē jnūhun jniñu yáha nɨ́ɨ́ ñuu Jope cuahān, te cuehē ñayuu ni cacandíje i jnūhun máá Jítoho yō. \v 43 Te cuehē quɨvɨ̄ ni ndōo Pedro ini ñuu Jope, néne de vehe ɨɨn tēe sáha curtir ñɨɨ, nání de Simón. \s1 Pedro jiín Cornelio \c 10 \p \v 1 Te ini ñuu Cesarea ni īyo ɨɨn tēe nání Cornelio, ni cuu de capitán grupo soldado jeē naní Italiano. \v 2 Te cúu de tēe ndíso īyo nuū Yaā Dios nde jiín ndɨhɨ ñayuu vehe de, te yōhyo caridad ni tēe cúu de, chi jéhe de xūhun núū ñáyuu hebreo cándoho ndáhú, vēsú nasūu tée hebreo cúu de. Te níní jícán tahú de nuū Yaā Dios. \v 3 Te ɨɨn quɨvɨ̄ ni steén ndijin yā nuū tēe yáha nájnūhun cahunī jehíni, te ni jito de jeē ɨ́ɨn ndajéhé maá Yáā Dios ni quɨ̄vɨ ya nuū néne de. Te ni cahān yā jiín de: \p Cornelio, achí yá. \p \v 4 Te máá de ni ndacoto vāha de nuū yā, te ni yūhú de. Te ni cahān de: \p ¿Na vé cuní ni, Tátā? achí de. \p Te ni cahān yā jiín de: \p Je chíhi Yaā Dios cuenta jeē jicán tahú rō jiín jéē sáha ró caridad. \v 5 Vijna te tají ró jecu tēe na quíngoo de nde ñuu Jope, quicana de Simón jeē suni nání de Pedro, na quíji de. \v 6 Chi néne núu de vehe tocayo de Simón, tēe sáha curtir ñɨɨ, te ndéé vehe ún yajni yumar. Te máá de castūhun núū rō na vé cúu ɨnga jeē cánuú sáhá ró, áchí ndajéhé yā. \p \v 7 Te ndajéhé yā jeē ni cáhān jiín Cornelio, cuahān‑ni ya. Te ni cana de uū mozo de jíín ɨɨn soldado jeē yɨñúhún núū Yaā Dios, chi cúcáhnu ni de jeē squícu vāha tēe ún. \v 8 Te ni nacani ndɨhɨ de jnūhun nuū tāca tée ún, te ni tají de cuangoo nde ñuu Jope. \p \v 9 Te ɨnga quɨvɨ̄ un cájica de ichi cuangoo de, te cuacuyajni de ñuu Jope. Te je yajni cahuxī uū cúu, te suu hora un ní caa Pedro sɨquɨ̄ véhe chi cándaā, te yūcuan cácān tahú de. \v 10 Te ni quee sōco chīji de, te ni cuni de caji de staā. Te sáá cásáha ña ndeyu te ni steén ndijin yā nuū de. \v 11 Te ni jito de jeē núne andɨvɨ́. Te ni jito de nájnūhun ɨɨn sahma manta jité cáhnu te núhní jnáhan ndɨcúún punta, te ni cuun vēji nuū de. \v 12 Te chīji un cáñūhun ndɨnuū quɨtɨ, tācá quɨtɨ cúún ndaha jíín táca cóō jiín táca quɨtɨ cándava. \v 13 Te ni jini sōho de ɨɨn jnūhun ni cahān: \p Pedro, ndocuɨñɨ̄ te cahni rō tācá quɨtɨ jiñā, te caji rō tɨ̄, áchí. \p \v 14 Te ni cahān Pedro: \p Ma cáji na, Tátā, chi tu yéji cuɨtɨ na táca quɨtɨ jeē cahán ley ni jéē tú vāha caji na tɨ́, chi nájnūhun jeē tu cáhīyo ndoo tɨ nuū ní, áchí de. \p \v 15 Te ni cahān tucu jnūhun un jíín de: \p Achí rí jeē iyó váha caji rō tācá quɨtɨ jiñā, chi ni sándoo ri, te ma cahán maá ró jeē tu cáhīyo ndoo tɨ, áchí. Te súcuan ni steén cají yá nuū de jeē cúu quihīn de nuū ñáyuu vēsú násūu jnáhan ñuu de hebreo cúu. \p \v 16 Te unī jínu ni cahān súcuan jíín de. Te sahma un ní ndaa cuanuhun andɨvɨ́. \v 17 Te níní nácani ndasɨ́ ni Pedro na vé cuní cahān jeē ní jito ndijin de ún, te ni jinūcoo‑ni tēe ni tají Cornelio, cácajnūhún de vehe Simón nde ni jinūcoo de yéhyɨ́ tée ún. \v 18 Te cácahān jee de cácajnūhún de núu yūcuan ndéé Simón jeē suni nání de Pedro. \v 19 Te níní nácani ga ni Pedro sɨquɨ̄ jeē ní jito ndijin de ún, te Espíritu Santo ni cahān yā jiín de: \p Ni quecoo unī tēe cánanducú róhó. \v 20 Ndocuɨñɨ̄ te nanuu ró, te ma cáni ni rō jeē tú vāha quihīn rō jiín de, vēsú nasūu jnáhan ñuu rō hebreo cácuu de, chi máá rí ni tají rí de vējicoo de, áchí yá. \p \v 21 Yūcuán na te ni nanuu Pedro nuū tée ni tají Cornelio, te ni cahān de: \p Máá ná cúu tēe cánanducú ní. ¿Te na sɨquɨ̄ vējicoo ní núū na núu súcuan? áchí de. \p \v 22 Te ni cacahān mozo un: \p Cornelio, tēe cúu capitán, ni tají de sāñá. Te tēe ndaā, tēe ndíso īyo nuū Yaā Dios cúu de, te tāca ñáyuu hebreo suni cácahān i jeē tée vāha cúu de. Te ni cahān ɨɨn ndajéhé yā jiín de jeē na cána de níhín jéē ní vehe de te chusóhó de jnūhun cahān ni jíín de. \p \v 23 Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín mozo un jéē na cúcōo de ini vehe ún, te ni candōo de yūcuán. Te nuū ní cundijin, te ni quihin Pedro ichi cuahān de jíín mozo un. Te suni cuangoo jecu hermano cácandíje ñuu Jope jiín de. \p \v 24 Te nde ɨnga quɨvɨ̄ ni jinūcoo de ñuu Cesarea. Te Cornelio ndétu de jinūcoo Pedro, chi ni nastútú de tāca jnáhan de jíín táca amigo de jeē quijnáhan vāha ga de jíín. \v 25 Te nuū ni jínū Pedro jijnáhan de, te ni quenda Cornelio ni cahān de jíín Pedro, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de jeē chiñúhún de Pedro nuú. \v 26 Te Pedro ni ndonehen de Cornelio, te ni cahān de: \p Ndocuɨñɨ̄ ní, chi sāñá suni ɨɨn tēe‑ni cúu ná, áchí de. \p \v 27 Te cándajnūhún de ni quɨ̄vɨcoo de ini vehe. Te ni jito Pedro jeē cáyūcu cuéhē ñayuu ini vehe de. \v 28 Te ni cahān Pedro jiín ñáyuu ún: \p Je cájini vāha ni jíjnáhan ní jéē ley jeē cánevāha sāña ñáyuu hebreo, cáhán jeē tú vāha jeē quijnáhan ná jíín ní quɨ̄vɨcoo ná vehe ní sɨ́quɨ̄ jeē cúu ní ñáyuu sɨ́ɨn nación. Te Yaā Dios chi ni steén yā nuū na jéē ma cujéē ni na núū ní ɨɨn ñayuu. \v 29 Jeē yúcuan cúu jeē vēji‑ni ná, chi ni cana ní sáña, te tu ní sájéē ni ná. Te na cájnūhun ná nihín, ¿na sɨquɨ̄ ni cana ní sáña? áchí Pedro. \p \v 30 Yūcuán na te ni cahān Cornelio: \p Vijna íyó cúūn quɨvɨ̄ nájnūhun máá hora yáha jéē cúu cahunī jehíni, te ndite ni ná chi súcuan chíñúhún ná nuū yā, te jícán tahú na ini vehe ná. Te ni quiji ɨɨn ndajéhé yā nuū ná, te ndíndēé sahma ñúhun ya. \v 31 Te ni cahān yā jiín ná: Cornelio, je ni jini sōho Yaā Dios jeē jicán tahú rō, te chíhi ya cuenta jeē sáha ró caridad. \v 32 Núu súcuan te tají ró mozo na quíngoo de ñuu Jope quicana de Simón jeē suni nání de Pedro, na quíji de nuū rō. Chi tēe un néne de vehe tocayo de Simón, tēe sáha curtir ñɨɨ, te yajni yumar ndeé vehe de. Te quee tēe ún te castūhún de nuū rō jnūhun cánuú, áchí yá jiín ná. \v 33 Súcuan ni cuu te ni tají‑ni ná mozo na cuajēcoo de cana de níhín, te na cútahū ná, chi vāha ni sáha ní jéē véji ní. Te vijna ni candutútú ná yāha návāha tāca ná cuni sōho ná ndɨhɨ jnūhun Jitoho yō Yaā Dios jeē ni jéhe ya cahān ní, áchí de. \s1 Jeē ní nacani Pedro jnūhun ya vehe Cornelio \p \v 34 Yūcuán na te ni cahān Pedro: \p Vijna te ni jini vāha ná jéē Yaā Dios ɨnuú‑ni sáha ya jiín táca ñáyuu, cúu ñayuu hebreo jiín ñáyuu tāca gá nación. \v 35 Chi cúsɨɨ̄ ni yā jiín ñáyuu tācá‑ni nación núu cándīso īyo i nuū ya te cásáha i jniñu ndaā. \v 36 Chi ni cahān yā jiín ñáyuu Israel jeē ndɨ́vɨcoo tāca ñáyuu nuū jnúhun manī yā jiín i sáha Jesucristo. Te máá yá cúu Jitoho tāca yóhó. \v 37 Máá ní je cájini ní ndese ni cuu. Chi ná ni jīnu ni nacani Juan jnūhun jíín jéē ni scuándute de ñayuu, te ni quejéé Jesús nácani ya jnūhun nde Galilea, te ni jitē jnūhun un nɨ́ɨ́ cáhnu Judea. \v 38 Te cájini ni jéē Yaā Dios ni jēhe ya Espíritu Santo jiín poder nuū Jesús, Yaā ní jehnu ñuu Nazaret. Te cájini ni jéē ní jica cuu ya ni sáha ya jniñu váha, te ni nasávāha ya tāca ñáyuu jeē cándoho i sáha jexeén, chi Yaā Dios ni chindéé ñáhán yá Jesús. \v 39 Chi máá ná cánacani cájí ná jnūhun tācá jniñu ní cajito ná ní sáha ya nɨɨ́ cáhnu Judea jiín ini ñuu Jerusalén. Yūcuán na te ni cajehni i ya, chi ni cata caa i ya jicā cruz. \v 40 Te Yaā Dios ni nastécu yā maá Jesús nuū uní quɨvɨ̄, te ni ndiji ya nuū na ní cajito ná núū yā ni sáha Yaā Dios. \v 41 Te tu ní quíji ya nuū tācá ɨnga ñayuu, chi nuū maá‑ni tāca ná jeē jé ni nacāji Yaā Dios sāña jéē nácani ná jnúhun tācá jniñu jeē ní cajito ná. Chi ni cayeji na stáā ni cajihi ná ndute jíín yá ná ni nane ya jeē ní natecu yā. \v 42 Te ni ndacu ya jniñu nuū na jíjnáhan ná jéē na nácani ná jnúhun ya nuū tāca ñáyuu te cahān cají ná jeē maá Yáā Dios ni jeni ya Jesús jeē sándaā yā jniñu ñayuu cátecu jiín ñáyuu ní cajihī. \v 43 Chi jnūhun Jesús cúu jeē ní cacahān tāca tée ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Chi ni cacahān de jeē tāca ñáyuu jeē candíje i Jesús, cone cáhnu ni yā nuū cuéchi i, áchí Pedro. \s1 Jeē ni quɨ́vɨ Espíritu Santo ini anuá ñayuu jeē násūú hebreo cácuu \p \v 44 Te níní cáhán gā Pedro tāca jnúhun yáha te ni quɨ̄vɨ‑ni Espíritu Santo ini anuá tāca ñáyuu cájini nahín jnūhun ya jeē cahán de. \v 45 Te tēe hebreo jeē ni jínūcoo jíín Pedro jeē suni cácandíje de Jesús, nahán ní canaa ni de ni cajito de jeē suni ni quɨ̄vɨ Espíritu Santo ini anuá ñayuu jeē násūú hebreo cácuu. \v 46 Chi ni cajini sōho de cácahān ñayuu un sɨ́ɨn yuhu, te cácahān i jeē yōhyo cújéhnu Yaā Dios. \v 47 Yūcuán na te ni cahān Pedro: \p ¿Ndé ɨɨn casɨ jeē ma cuándute ñayuu yáha? Chi ni quɨ̄vɨ Espíritu Santo ini anuá maá i, nájnūhun ni quɨ̄vɨ ya ini anuá maá yó, áchí de. \p \v 48 Te ni cahān de jíín i jeē na cuándute i sɨquɨ̄ jeē ní cacandíje i Jesucristo. Yūcuán na te ni cacahān ndahú i jíín Pedro jeē na quéndōo de jecu quɨvɨ̄ jiín i. \s1 Jeē ní nacuāha Pedro cuenta nuū ñáyuu cácandíje ini ñuu Jerusalén \c 11 \p \v 1 Te tēe apóstol jiín táca hermano cáyūcú Judea, ni canihīn de jnūhun jeē súni ñayuu sɨ́ɨn nación ni cacandíje i jnūhun Yaā Dios. \v 2 Te cuanuhun Pedro ñuu Jerusalén. Te sava tēe hebreo jeē cácandíje de ya ni cacahān de nuū Pedro: \p \v 3 ¿Najehē ni condee ní vehe ñayuu jeē násūu ñáyuu nación yō cúu? Te ni yeji ni jíín i, áchí. \p \v 4 Yūcuán na te ni nacani cájí Pedro jnūhun nuū tée ún ndɨhɨ ndese ni cuu sɨquɨ̄ tée sɨ́ɨn nación: \p \v 5 Néne ná ñuu Jope. Te níní jícán tahú na, te ni steén ndijin yā nuū ná, te ni jito ná nájnūhun ɨɨn sahma manta jité cáhnu jeē nuhní jnáhan ndɨcúún punta, te nde ichi ándɨvɨ́ ní cuun ni quiji nuū ná. \v 6 Te ni jito vāha ná, te ni jini na jéē chíji un cáñūhun quɨtɨ cúún ndaha jíín quɨtɨ xéén jíín cóō jiín quɨtɨ cándava. \v 7 Te ni jini sōho ná ɨɨn jnūhun ni cahān jiín ná: Pedro, ndocuɨñɨ̄ te cahni rō tācá quɨtɨ jiñā, te caji rō tɨ̄, áchí jíni ná. \v 8 Te ni cahān ná: Ma cáji na, Tátā, chi tu yéji cuɨtɨ na táca quɨtɨ jeē cahán ley ni jéē tu cáhīyo ndoo tɨ nuū ní, áchí ná. \v 9 Yūcuán na te jnūhun jeē véji nde andɨvɨ́ ní cahān tucu jíín ná: Ni sándoo máá rí tɨ̄, te ma cahán gā rō jeē tu cáhīyo ndoo tɨ, áchí jíni ná. \v 10 Te unī jínu ni cahān súcuan. Yūcuán na te ni ndaa sahma un cuánuhun andɨvɨ́. \v 11 Te hora un ní jinūcoo unī tēe vehe nuū ni cóndee ná un, cánanducú de sāñá, te ɨɨn jnáhan ñuu de Cesarea ni tají de vējicoo de. \v 12 Te máá Espíritu ni cahān yā jiín ná jeē ma cáni ni na jéē tú vāha quihīn na jíín de. Te suni iñū hermano yáha ní jengoo jíín ná, te ni quɨ̄vɨcoo ná ini vehe tēe nání Cornelio. \v 13 Te tēe un ní nacani de jnūhun nuū na jíjnáhan ná jéē ní jito de ɨɨn ndajéhé Yaā Dios, índichi yā ini vehe de, te ni cahān yā jiín de: Tají ró jecu tēe na quíngoo de ñuu Jope, quicana de Simón jeē suni nání de Pedro, na quíji de. \v 14 Te tēe ún cachi de nuū rō ndese jnama Yaā Dios rohó jíín ndɨhɨ ñayuu cáyūcú vehe ró, áchí yá. Achí Cornelio jiín ná. \v 15 Te nuū ní quejéé ná cahán na, te ni quɨ̄vɨ‑ni Espíritu Santo ini anuá i jíjnáhan i, nájnūhun ni quɨ̄vɨ ya ini anuá maá yó xīhna gā. \v 16 Yūcuán na te ni nucūhun ni na jnúhun ni cahān maá Jítoho yō: Jendaá jeē maá ndute‑ni ni scuándute Juan ñayuu. Te róhó jíjnáhan ró chi nájnūhun cuandute ró jíín Espíritu Santo, cúu jeē cóndee yā ini anuá rō, achí yá. \v 17 Te suni ni jēhe Yaā Dios Espíritu yā nuū maá i nájnūhun ni jēhe ya nuū maá yó jeē cácandíje yó Jítoho yō Jesucristo. Núu súcuan ¿te ndé ɨɨn cúu ná jéē cásɨ ná jniñu jeē sáha Yaā Dios? áchí Pedro. \p \v 18 Súcuan ni cajini sōho de jnūhun yáha, te tuá ni cácahān de nuū Pedro, chi sa suhva ni cacahān de jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios. Te ni cacahān de: \p Suni ni jēhe Yaā Dios jnūhun jeē na nácani ni ñayuu tāca gá nación jeē stóo i cuēchi i návāha cotecu i nɨ́ɨ́ cáni núu súcuan, áchí de. \s1 Ñayuu cácandíje ini ñuu Antioquía \p \v 19 Te quɨvɨ̄ ní cajehni de Esteban ni quejéé de cájito xeēn de ñayuu cácandíje, te jeē yúcuan ní cajitē núu ñayuu un táca ñuu cuangoo i, te ni jinūcoo i Fenicia jiín Chipre jiín ñuu Antioquía. Te ni canacani i jnūhun vāha ya nuū máni jnáhan hebreo i jeē cáyūcu yúcuan, te tu ní cánacani i jnūhun ya nuū ɨ́nga ñayuu. \v 20 Te jecu tēe cácandíje jeē cáyūcu Chipre jiín ñuu Cirene ni jinūcoo de ñuu Antioquía, te suni nuū ñáyuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya ni canacani de jnūhun máá Jítoho yō Jesús jeē jnáma ya i. \v 21 Te máá Jítoho yō ni chindéé ñáhán yá de, te cuehē ñayuu ni castóo i jniñu jeē tu íyó ndáā te ni cacandíje i máá Jítoho yō. \p \v 22 Te ñayuu cácandíje ini ñuu Jerusalén ni cajini jnūhun i, te ni catají i Bernabé cuahān de nde ñuu Antioquía. \v 23 Te nuū ni jínū Bernabé yūcuán, te ni jini de jeē yóhyo vāha ni sáha Yaā Dios jiín i, te ni cusɨɨ̄ ndasɨ́ ni de. Te ni stɨhvɨ́ ni de tāca ñáyuu un jéē jiín ini jiín ánuá i na cóndɨhvɨ̄ ni i squícu vāha i nuū maá Jítoho yō, te ma náyūhú i. \v 24 Chi tēe vāha cúu Bernabé, te ni cunuú Espíritu Santo jiín de, te cándíje nīhin de. Te ni cacandíje cuehē ñayuu nuū maá Jítoho yō ni sáha de. \p \v 25 Yūcuán na te cuahān de nde ñuu Tarso cuananducú de Saulo. Te ni nanihīn jnáhan de jíín Saulo, te ndéca de tēe un ní ndee de ñuu Antioquía. \v 26 Te nɨ́ɨ́ ɨɨn cuiyā ni candutútú de jíín ñáyuu cácandíje yūcuán, te ni castéén de jnūhun ya nuū cuehē ñayuu. Te ñuu Antioquía cúu nuū xíhna ñúhún gá ni caconaní ñayuu cristiano sɨquɨ̄ jeē ní cacandíje i Cristo. \p \v 27 Te suni tiempo un ní quendacoo tēe cánacani jnūhun Yaā Dios ñuu Jerusalén cuangoo de nde ñuu Antioquía. \v 28 Te ɨɨn jnáhan de jeē naní Agabo ni ndocuɨñɨ̄ nuū hermano cácandíje. Te ni steén Espíritu Santo nuū de, te ni castūhún de jeē cóo ɨɨn jnamā xeēn nɨɨ́ cáhnu. Te ni cuu jnamā ún ɨɨn parte tiempo jeē ní ndacu Claudio jniñu jeē ní cuu de rey. \v 29 Yūcuán na te ni candajnūhun tée cácandíje ñuu Antioquía jeē cuáha ɨɨn ɨɨn de nasaa canda de cuāha de te tají de quihīn cotecu hermano cáyūcú Judea. \v 30 Te súcuan ni casáha de. Te ni catají de Bernabé jiín Saulo ni cajendēca de nuū tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje cáyūcú Judea. \s1 Jeē ní jehni Herodes Jacobo, te ni chune de Pedro vecāa \c 12 \p \v 1 Te suu tiempo un ní quejéé rey Herodes jíto xeēn de sava ñayuu cácandíje. \v 2 Te ni ndacu de jniñu jeē jiín espada na cáhni i Jacobo ñani Juan. \v 3 Te ni jini de jeē ní cacusɨɨ̄ ni tēe hebreo jeē ni sáha de súcuan, te jeē yúcuan suni ni jnɨɨ de Pedro. Te máá quɨ́vɨ̄ un ní cuu vico jeē yéji ñayuu pan jeē tu yɨ́hɨ levadura. \v 4 Te nuū ní jnɨɨ de Pedro, te ni chune de vecāa, te ni jeni de cuūn grupo soldado jeē cóndito Pedro, cuūn cuūn soldado cúu jeē ɨ́ɨn ɨɨn grupo. Chi cúní Herodes jeē na yáha vico un jéē cúu vico pascua te quenehen de Pedro vecāa un stéén de nuū ñáyuu cuehē. \v 5 Te súcuan íne Pedro vecāa, te cándīto soldado un de. Te ñayuu cácandíje chi nīhin ni cajicān tahú i jehē Pedro nuū Yaā Dios jeē na cácu de. \s1 Jeē ní quenehen Yaā Dios Pedro vecāa \p \v 6 Te jéni ni Herodes jeē na cúndijin ɨnga quɨvɨ̄ te quenehen de Pedro vecāa, te stéén de nuū ñáyuu un núú. Te núhní Pedro jiín úū cadena, cátú de quíxí de mēhñu úū soldado jecuáā ún, te suni cáhīin ga soldado cándīto yéhyɨ́ vécāa ún. \v 7 Te suu jecuáā ún te sanaa‑ni te ni jinū ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō, te ni ndindēé ini vecāa. Te ni squɨ́hɨ ya Pedro, te ni natahū ni de. Te ni cahān yā: \p Yachī ndocuɨñɨ̄ rō, achí yá. \p Te cadena nuhní ndaha de un ní canandajī‑ni. \v 8 Te ni cahān ndajéhé yā jiín de: \p Nacuhni nīhin chīji ró, te nuquɨ̄hɨ ró ndíjēn rō, achí yá. \p Te súcuan ni sáha de. Te ni cahān tucu ndajéhé yā jiín de: \p Condii tɨcāchi ró, te condiquīn rō ruhū na quíhín yō, achí yá. \p \v 9 Te ni quenda de ndíquín de ya cuahān de jíín yá, te jéni ni de jeē násūu jéndaá cúu jeē sáha ndajéhé yā jiín de, chi jéni ni de jeē ɨɨn jeē ni stéén yā jíto ndijin de cúu. \v 10 Te ni yāha ya jiín de uū nuū cándīto soldado. Te ni jinū yā jiín de yéhyɨ́ cáa nuū quénda de caca de calle, te yéhyɨ́ un ní nune iī‑ni máá. Te ni quenda ya jiín de, te ni yāha de ɨɨn calle cuahān de. Yūcuán na te ni cujiyo‑ni ndajéhé yā nuū de cuahān yā. \v 11 Te ni nducájí ni Pedro te ni cahān maá ní cahān ɨɨn de: \p Vijna te ni jini ndaā rī jeē ní tají máá Jítoho rī ndajéhé yā ni quiji, te ni jnama ya ruhū nuū Herodes jiín núū tāca ñáyuu hebreo jeē cácuni i sáha xeēn i jíín rí nuú, áchí de. \p \v 12 Te nuū ní jini de jeē ni cácu ndije de, te ni quihin de ichi cuahān de vehe María naná Juan jeē suni nání de Marcos. Te yūcuan cáhīin tútú cuéhē ñayuu cájicān tahú i jehē Pedro. \v 13 Te cáhán Pedro ni jinū de yéhyɨ́ fuera, te ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́ nání Rode cuahān i jeē cúni i núu ndé ɨɨn cúu jeē cahán. \v 14 Te ni nacuni i tachī Pedro, te jeē ní cusɨɨ̄ ni i te tu ní núne i yéhyɨ́ un, chi ni nandió cóo i te jínu i ni ndɨ̄vɨ i ini cuarto. Te ni castūhún i jeē ní quee Pedro índichi de yéhyɨ́ fuera. \v 15 Te ni cacahān jiín i: \p Jeē cahán neé ró, achí. \p Te máá i nīhin cáhán i jeē maá de cúu. Yūcuán na te ni cacahān: \p Ndajéhé yā jeē ndíto Pedro cúu núu súcuan, áchí. \p \v 16 Te víhyá gā cahán Pedro. Yūcuán na te ni canune i yéhyɨ́, te ni canacuni i nuū de, te nahán ní canaa ni i cájito i. \v 17 Te máá de ni sáha de ndaha de jeē ma cúvaā gā i, te ni castūhún de ndese ni quenehen máá Jítoho yō de vecāa. Te ni cahān de: \p Castūhun núū Jacobo jiín núū tāca gá hermano jeē ní quenehen ya ruhū vecāa, áchí de. \p Te ni quenda de cuahān de ɨnga lugar. \p \v 18 Te nuū ní cundijin, te ni cacuvaā teyɨ́ soldado jeē tuá Pedro. \v 19 Te ni ndacu Herodes jniñu jeē na nánducú váha i Pedro. Te tu ní cánanihīn i de, te nuū ní cuu ni stichí de soldado jijnáhan, te ni ndacu de jniñu jeē na cúū. Yūcuán na te ni quenda Herodes Judea cuahān de ñuu Cesarea, te ni condee de yūcuán. \s1 Jeē ni jíhī Herodes \p \v 20 Te yōhyo ni quɨtɨ̄ ni rey Herodes nuū ñáyuu ñuu Tiro jiín ñuu Sidón. Te ñayuu un ní candajnūhún i jeē ɨnuú‑ni quɨ̄vɨcoo ndɨhɨ i nuū rey un. Te ni casáha i amigo i jíín Blasto, tēe cújéhnu jéjníñu nuū rey un. Te ni cacahān ndahú i jíín de jeē na cáhán ndahú de jíín rey un jéē na ndéē ni de jíín i. Chi nde ñuu maá rey un cájeen i jeē cáyeji i. \v 21 Te ni jeni Herodes ɨɨn quɨvɨ̄. Te ni nucūhun de sahma yɨ́ñúhún de, te ni cucōo de mesa nuū ndácu de jniñu, te ni cahān de ɨɨn jnūhun jehū ni cajini sōho i. \v 22 Te ñayuu un ní caquejéé i cácahān jee i jnūhun yɨ́ñúhún jíín de: \p Nasūu tée‑ni cúu ní, chi ɨɨn yaā cúu ní, áchí i jíjnáhan i. \p \v 23 Te máá hora un ní sáha‑ni ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō jeē ní jnɨɨ ɨɨn cuehyɨ̄ xeēn rey Herodes, te ni cayeji tɨndācú de, te ni jihī de, chi ni sandúxí‑ni de máá de te tu ní cáhán de jeē Yaā Dios cúu jeē cujéhnu. \p \v 24 Te ni jitē gā jnūhun máá Jítoho yō, te cuehē ndasɨ́ ñáyuu ni cacandíje i tācá‑ni lugar. \p \v 25 Te ni jīnu jniñu jeē ní quindeca Bernabé jiín Saulo jeē cótecu ñayuu Judea. Te ni quendacoo de Jerusalén cuanungoo de Antioquía, te cándēca de Juan jeē suni nání de Marcos cuahān jiín de. \s1 Jeē ní caquejéé Bernabé jiín Saulo caca cuu de nacani de jnūhun ya \c 13 \p \v 1 Te mēhñu grupo ñayuu cácandíje ini ñuu Antioquía ni cahīyo tēe cástéén jiín tée cánacani jnūhun Yaā Dios, te cánaní de Bernabé, Simón jeē suni nání de Negro, Lucio ñuu Cirene, Saulo, jiín Manaén tēe ni jehnu jíín ɨnga Herodes jeē ní cuu gobernador Galilea. \v 2 Te ɨɨn quɨvɨ̄ jeē cáhīyo ndite ni tēe yáha cáchiñúhún de nuū maá Jítoho yō, te ni cahān maá Espíritu Santo jiín de: \p Cúní rī jeē sasɨ́ɨn ró Bernabé jiín Saulo na quíngoo de jniñu jeē ní jeni ri de, áchí yá. \p \v 3 Yūcuán na te ni cajicān tahú ndite ni de, te ni casoó de ndaha de xinī Bernabé jiín Saulo, te súcuan ni catají de ndɨndúú tée ún cuanacani de jnūhun nuū tāca ñáyuu. \s1 Jeē ní canacani Bernabé jiín Saulo jnūhun ya nde Chipre \p \v 4 Te ni sáha Espíritu Santo jeē íchi ñúū Seleucia cuangoo de. Te yūcuan ní quɨ̄vɨcoo de ɨɨn barco cuangoo de nde Chipre, ñuhun jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte. \v 5 Te ni jinūcoo de ñuu Salamina nuū cájecuɨñɨ̄ barco, te ni canacani de jnūhun Yaā Dios ini tācá vehe iī sinagoga jnáhan hebreo de. Te suni cuahān Juan chindéé ñáhán jíín de. \v 6 Te ni cajica nuu de nɨ́ɨ́‑ni Chipre nde ni jinūcoo de ñuu Pafos jeē suni íne nuū Chipre. Te yūcuan ní cajini de nuū ɨ́ɨn tēe hebreo nání Barjesús. Te tēe tásɨ́ cúu de, te cáhán stahú de jeē ɨ́ɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios cúu de. \v 7 Te tēe tásɨ́ un jéjníñu de nuū gobernador Sergio Paulo, te tēe ndíchí cúu gobernador ún. Te ni cana de Bernabé jiín Saulo jeē cúni nahín de jnūhun Yaā Dios. \v 8 Te tēe tásɨ́ un suni nání de Elimas. Te ndúcú ndéyɨ́ de casɨ de jeē ma cándíje gobernador ún. \v 9 Te Saulo jeē suni nání de Pablo, ni cunuú Espíritu Santo jiín de, te ni ndacoto vāha de nuū tée tásɨ́ un. \v 10 Te ni cahān de: \p Tēe sáha jniñu néé stáhú ñáhán cúu ró, chi sēhe jexeén cúu ró te jésɨ rō nuū tācá jniñu ndaā. Te tu jécuɨñɨ̄ rō jeē sáca núu ró sɨ́quɨ̄ jnúhun ndaā maá Jítoho yō návāha ma candíje ñayuu nuū yā. \v 11 Te máá Jítoho yō stóho ya rohó vijna, te cucuáá ró jeē ma cóto ga rō niāndii jecu quɨvɨ̄, achí Pablo. \p Te ni cunee‑ni nuū tée tásɨ́ un, te quéndāha quéhiyú de cuahān de ndúcú de ndé vé jnɨ́ɨ ndaha de stéén ichi nuū de quinuhun de. \v 12 Yūcuán na te ni jini gobernador jeē súcuan ni cuu, te ni candíje de jnūhun máá Jítoho yō, te náā ni de jíni sōho de jnūhun ya. \s1 Jeē ní coyūcu Pablo jiín Bernabé Antioquía ndañúū Pisidia \p \v 13 Yūcuán na te ni quendacoo Pablo jiín Bernabé jiín Juan ñuu Pafos, te ni quɨ̄vɨcoo de barco te cuangoo de ñuu Perge ndañúū Panfilia. Te yūcuan ní cusɨ́ɨn Juan, te cuanuhun de ñuu Jerusalén. \v 14 Te ni quendacoo Pablo jiín Bernabé ñuu Perge cuangoo de, te ni jinūcoo de ñuu Antioquía ndañúū Pisidia. Te quɨvɨ̄ ndétātu ní quɨ̄vɨcoo de ini vehe iī sinagoga, te ni cacucōo de. \v 15 Te ni cahu tutu ley yā jiín tutu ní catee tēe ni canacani jnūhun ya nde jenahán. Yūcuán na te tēe cácujéhnu ini vehe iī sinagoga, vii‑ni ni catají de tēe cahān jiín Pablo jiín Bernabé: \p Amigo, núu íyó jnúhun cahān ni jéē stɨhvɨ́ ni ni ñáyuu yáha, te cahān ní na cúni nahín i núu súcuan, áchí de. \p \v 16 Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ Pablo te ni sáha de seña jiín ndaha de jeē nahín‑ni coo ñayuu ún, te ni cahān de: \p Níhín jnáhan ñuu yō Israel jiín níhín tée jeē suni cáchiñúhún ní Yaā Dios, cuni nahín ní jijnáhan ní. \v 17 Máá Yáā Dios yohó ñáyuu Israel, ni nacāji ya jií yō jijnáhan de. Te níní jéē cáyūcu tátú de ñuu Egipto, te ni sáha ya jeē ní nducuehē de. Yūcuán na te jíín poder maá yá ni quenehen ya de nación Egipto. \v 18 Te uū xico cuiyā ni cajica de nuū ñúhun téhé, te ni jendeyɨ́ ni yā jiín de jeē ní castɨ́vɨ de. \v 19 Te ni snáā yā uxā nación Canaán, te ni jēhe ya ñuhun un núū tāca jíí yō cúu tahū de. \v 20 Yūcuán na te ni jeni ya tāca tée ni candacu jniñu nuū de nájnūhun cuūn ciento uū xico uxī cuiyā, nde quɨvɨ̄ ní cotecu Samuel, tēe ni nacani jnūhun ya. \v 21 Yūcuán na te máá ñáyuu un ní cajicān i ɨɨn rey, te ni jeni Yaā Dios Saúl ni ndacu de jniñu nuū i uū xico cuiyā. Te yucūn Benjamín sēhe Cis ni cuu Saúl. \v 22 Te ni quenehen ya jniñu Saúl, te ni jeni ya David ni cuu de rey nuū i. Te ni cahān cají yá jnūhun de: Cúsɨɨ̄ ni rī jiín David sēhe Isaí, chi sáha de tāca jéē cuní rī, achí yá. \p \v 23 Te cáhán gā Pablo: \p Te sēhe yucūn David ni cacu Jesús, Yaā ní jeni Yaā Dios jeē jnáma ya yohó ñáyuu Israel, chi súcuan ni jejnūhun ya. \v 24 Te nde ná tu quejéé Jesús nacani ya jnūhun nuū ñáyuu, te ni nacani Juan jnūhun nuū tāca jnáhan ñuu yō Israel jeē na nácani ni i jeē stóo i cuēchi i, te cuandute i. \v 25 Te nuū cuácuyajni jeē cúū Juan, te ni cahān de: Cándētu ró jéē quíji Cristo, te jéni ni rō jeē ruhū cúu, te nasūu rí cúu. Chi quiji ya, te cújéhnu ndasɨ́ yá jeē ni ndijēn yā tu cújéhnu ri tava rī, achí de. \p \v 26 ’Amigo jijnáhan ní, tāca níhín jéē cácuu yó séhe yucūn Abraham jiín táca níhín jéē suni cándiso īyo ní núū Yaā Dios, chi cúní Yaā Dios jeē na cúni yō jnūhun yáha jeē cáhán ndese jnáma ya yohó. \v 27 Chi tāca ñáyuu ñuu Jerusalén jiín táca tée cácujéhnu nuū i, tu ní cájecūhun ni i jeē Jesús cúu Cristo, Yaā ní jeni Yaā Dios jeē jnáma ya yohó. Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ndétātu ní cajini sōho i jnūhun ni cacahu jeē ní catee tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Te vēsú súcuan te tu ní cájecūhun ni i, te ni candonda i ni cacahān i jeē na cúū yā. Te súcuan ni casquícu i sɨquɨ̄ tāca jnúhun jeē ní cacahān tēe ni canacani jnūhun ya nde jenahán. \v 28 Vēsú tu ní cánihīn i ni ɨɨn cuēchi sɨquɨ̄ yā jeē cúū yā, te ni cacahān nīhin i jíín Pilato jeē na cúū yā. \v 29 Te ná ni jīnu ni squícu sɨquɨ̄ yā tāca jnúhun cáhán nuū tútu iī, te ni casnúu de ya jicā cruz, te ni cachindūji de ya ɨɨn yaū ní jete jicā cáva. \v 30 Te ni sáha Yaā Dios jeē ní natecu yā. \v 31 Te ñayuu Galilea jeē ni jéngoo jíín yá nde Jerusalén nde na técu yā, nuū maá i ni steén ndijin yā maá yá cuehē quɨvɨ̄ ná ni natecu yā, te ñayuu un cácuu jeē cánacani cájí jnúhun ya nuū táca gá jnáhan yó hebreo vijna. \p \v 32 ’Te máá ná jijnáhan ná cánacani ná jnúhun vāha yáha núū ni jíjnáhan ní jéē súcuan ni jejnūhun ya nuū tāca jíí yō. \v 33 Te jnūhun yáha ní squícu Yaā Dios nuū maá yó jeē cácuu yó séhe yucūn de, chi ni nastécu yā Jesús. Chi suhva cáhán salmo uū jeē cahán yā jiín Séhe ya Jesús: Máá ró cúu Sēhe ri, te vijna ni sajéhnu ri rohó jéē cúu ri Tatá rō, achí yá. \v 34 Te ni nastécu yā Sēhe ya Jesús návāha ma tehyú cuɨtɨ yā, chi suhva cáhán tutu iī jeē ni cáhān Yaā Dios nde jenahán: Te nihīn maá ró tāca jéē váha ni jejnūhun ri nuū David, áchí. \v 35 Te suni súcuan cáhán ɨnga salmo jeē ní tee David jnūhun jeē cahán Jesús jiín Yáā Dios: Ma cuáha ni jnúhun tehyū ná, chi jéjníñu ná núū ní te manī ni jíín ná, achí. \v 36 Te David chi jíní yō jeē ní jejníñu de nuū ñáyuu ní cotecu de jíín, nájnūhun ni cuni Yaā Dios. Te ni jihī de, te ni quindūji de nájnūhun ni quindūji tāca jíí yō, te ni tehyū de. \v 37 Te Jesús, Yaā ní nastécu Yaā Dios, chi tu ní téhyú cuɨtɨ yā. \v 38 Jeē yúcuan jíni ñúhún jecūhun ni ní, amigo, jeē Jesús cúu Yaā cóne cáhnu ni nuū tāca cuéchi yó. \v 39 Chi ni canducú ní ndahva ni cuéchi ní jéē squícu ní ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés, te tu ní cúu ndahvā cuēchi ní súcuan. Te Jesús cúu Yaā ndáhva ndɨhɨ cuēchi ñayuu jeē cácandíje i tāca jéē ni sáha ya jehē i. \v 40 Núu súcuan te coto ní jíjnáhan ní jéē ma ndóho ní táca castigo jeē ní cacahān tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, chi suhva ni cahān Yaā Dios: \q1 \v 41 Tāca róhó ñáyuu jeē casácatā, na cóto ró na castigo xeēn quiji sɨquɨ̄ rō, \q1 te naa ni rō coto ró, te cuu rō. \q1 Chi tiempo maá ró te sáha ri jniñu xeēn \q1 jeē ma cándíje cuɨtɨ rō jeē súcuan sáha ri vēsú nacani ñayuu jnūhun un núū rō, achí yá. \m Achí Pablo. \p \v 42 Te ni quendacoo Pablo jiín táca jnáhan de vehe iī sinagoga jnáhan hebreo de. Te ñayuu sɨ́ɨn nación ni cacahān ndahú i jíín de jeē ɨnga quɨvɨ̄ ndétātú nacani tucu de jnūhun yáha núū i. \v 43 Te ni jitē ñayuu un cuángoo i. Te cuehē ñayuu hebreo jiín ñáyuu sɨ́ɨn nación jeē ní cacandíje sahān hebreo te cáchiñúhún i nuū Yaā Dios, cuangoo i jíín Pablo jiín Bernabé. Te ni cacahān nīhin de jíín i jeē na cuɨ́ñɨ nīhin i jíín jnúhun jeē maní Yaā Dios jiín i. \p \v 44 Te quɨvɨ̄ ndétātú ɨnga semana te je yajni ndɨhɨ ñayuu ñuu un ní candutútú i jeē cúni nahín i jnūhun Yaā Dios. \v 45 Te nuū ní cajini tēe hebreo jeē ní candutútú cuéhē ñayuu, te ni cacucuésún ni de, te ni cacahān de jeē násūu jnúhun vāha cúu jeē steén Pablo, te ni cacahān neé de nuū Pablo. \v 46 Yūcuán na te jéhnu-ni ni cacahān Pablo jiín Bernabé, áchí de: \p Cánuú jéē xíhna gā nuū maá ní jeē cácuu ní jnáhan ñuu yō hebreo nacani ná jnúhun Yaā Dios, te tu ní cájetáhú ní. Núu súcuan te cuēchi máá ní cúu jeē ma nihín tahú ni cotecu ni nɨ́ɨ́ cáni. Te vijna te quinacani ná jnúhun ya nuū ñáyuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya. \v 47 Chi suhva ni ndacu máá Jítoho yō jniñu nuū na jíjnáhan ná: \q1 Ni jeni ri rohó jéē cúu ró nájnūhun luz jeē steén ini anuá ñayuu tācá nación, \q1 chi nɨ́ɨ́ ñayɨ̄vɨ stéén rō jnūhun ri nuū ñáyuu jeē jnáma ri i, áchí yá. \m Achí de. \p \v 48 Te ñayuu sɨ́ɨn nación, nuū ní cajini sōho i jnūhun yáha te ni cacusɨɨ̄ teyɨ́ ni i. Te ni cacahān i jeē yōhyo vāha jnūhun cúu jnūhun máá Jítoho yō, te tāca ñáyuu jeē ní nacāji Yaā Dios i jeē cótecu i nɨ́ɨ́ cáni, ni cacandíje i. \v 49 Te ni jitē jnūhun máá Jítoho yō cuahān nɨɨ́ región yūcuán. \v 50 Te ñuu Antioquía cáyūcú ñahan cácuu nuū te cáchiñúhún ña Yaā Dios. Te tēe hebreo ni cascáhán de ña, te suni ni cascáhán de tēe cácujéhnu ñuu ún, te ni cajito xeēn i Pablo jiín Bernabé te nde ni cascúnu i de cuangoo de. \v 51 Te ni cascóyo de tɨcachā jehē de jeē steén de jeē iyó cuéchi i. Te ni jinūcoo de ñuu Iconio. \v 52 Te vēsú súcuan te ñayuu cácandíje un ní cunuú Espíritu Santo jiín i, te cácusɨɨ̄ teyɨ́ ni i. \s1 Jeē ní coyūcu Pablo jiín Bernabé ñuu Iconio \c 14 \p \v 1 Te ñuu Iconio ni quɨ̄vɨcoo Pablo jiín Bernabé ini vehe iī sinagoga jnáhan de hebreo. Te jíín jnúhun jeē ní canacani de te ni cacandíje cuehē jnáhan de hebreo, te suni súcuan cuehē ñayuu sɨ́ɨn nación ni cacandíje i. \v 2 Te jnáhan de hebreo jeē tu ní cácandíje, ni cascáhán de ñayuu sɨ́ɨn nación, te ni cajeni ni i jeē násūu ñáyuu váha cácuu ñayuu cácandíje. \v 3 Te ni caquendōo Pablo jiín Bernabé yūcuan cuéhē gā quɨvɨ̄. Te jéhnu-ni ni canacani de jnūhun Jitoho yō, chi cácucáhnu ni de ya jeē váha quihīn jniñu un sáha ya. Te máá yá chi ni steén yā jeē iyó ndáā jnūhun jeē yóhyo vāha ni yā jiín i jeē cánacani de, chi ni jēhe ya jeē sáha de jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu ya. \v 4 Te ñayuu ñuu un ní cacusɨ́ɨn ni i jíjnáhan i, sava i jíín tée hebreo jeē tu cácandíje de Jesús, te sava ga i jíín tée apóstol. \v 5 Te ñayuu hebreo jiín ñáyuu sɨ́ɨn nación jiín tée cácuu tohō ni casquíjnáhan jnūhun jeē sáha xeēn jiín Pablo jiín Bernabé, jiín jéē cuáha yuū xinī de núú. \v 6 Te ni cajini de jeē súcuan cácuni sáha, te ni cajinu de cuangoo de nde ñuu Listra jiín ñuu Derbe ndañúū Licaonia jiín táca ñuu yajni yūcuán. \v 7 Te yūcuan ní canacani de jnūhun jeē jnáma ya yohó. \s1 Jeē ní cajēhe i yuū xinī Pablo ini ñuu Listra \p \v 8 Te ñuu Listra néne ɨɨn tēe jeē tu cúu caca, te tu jíca cuɨtɨ de chi nde quɨvɨ̄ ní cacu de cácójó de. \v 9 Tēe un ní jini sōho de jnūhun jeē cahán Pablo, te ni jito vāha Pablo nuū de, te ni jini de jeē candíje vāha tēe un jéē ndúvāha de. \v 10 Te ni cahān jee Pablo jiín de: \p Ndocuɨñɨ̄, condichi rō, achí de. \p Te ni scánda tēe un máá de ni nucōndichi‑ni de, te ni quejéé de caca de. \v 11 Te ni cajini ñayuu ún jniñu jéhnu jeē ni sáha Pablo, te ni cacahān jee i jíín yuhu máá i jeē cúu yuhu Licaonia: \p Ni cuun yaā ni quecoo nuū yō, te cájica nájnūhun cájica tēe, áchí i. \p \v 12 Te ni cacahān i jeē Bernabé cúu yaā Júpiter, te Pablo cúu yaā Mercurio chi Pablo cúu tēe nácani jnūhun. \v 13 Te yajni yuñúū un néne veñūhun yaā Júpiter. Te máá sútū jejníñu ini veñūhun un ní quihin de stɨquɨ̄ jijnáhan tɨ te ni scutú de tɨ ita te vēji de nde nuū quɨ́vɨ i yuñúū, te máá de jíín ñáyuu ñuu un cácuni de cahni de stɨquɨ̄ un sócō de nuū Bernabé jiín Pablo nuú. \v 14 Te Bernabé jiín Pablo, tēe cácuu apóstol, ni cajito de jeē súcuan cácuni ñayuu un sáha i, te ni candatá de sahma de jeē steén de jeē castɨ́vɨ ndasɨ́ i jeē casáha i súcuan. Te ni quenendava de ni quɨ̄vɨcoo de mēhñu ñáyuu cuehē ún, te ni cacana jee de: \p \v 15 Tátā jijnáhan ní, ma sáha cuɨtɨ ni súcuan, chi sāñá suni tēe‑ni cácuu ná nájnūhun máá ní jíjnáhan ní. Te vējicoo ná nacani ná jnúhun vāha Yaā Dios nuū ní, chi cahān na jíín ní jeē ma sáha ga ni táca jniñu yáha jéē tu ndé jéjníñu cuɨtɨ, chi sa suhva na chíñúhún ní maá Yáā Dios, Yaā técu, Yaā ni sáha andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ jíín ndute mar jiín táca gá jeē iyó nɨ́ɨ́ cáhnu. \v 16 Te nde jenahán ní jēhe ya jnūhun jeē na sáha tāca ñáyuu modo cácuni maá i. \v 17 Te vēsú súcuan te níní stéén yā ndese Yaā cúu ya, chi máni sáha ya jniñu váha jíín yó, chi scúun ya saū, te sáha ya jeē cúu vāha itu yō, te jéhe ya jeē jíni ñúhún yó návāha caji yō te coo sɨɨ̄ ni yō, achí ndɨndúú de. \p \v 18 Te vēsú súcuan ni cacahān de, te yōhyo uhū ni cajesɨ de nuū ñáyuu un návāha tú socō i stɨquɨ̄ un núū de jeē chiñúhún i ndɨndúú de. \p \v 19 Yūcuán na te ni quecoo jecu tēe hebreo ñuu Antioquía jiín ñuu Iconio, te ni cascáhán de ñayuu cuehē ún, te ni cajēhe i yuū xinī Pablo. Te ni caquenehen i de yatā ñúū ún, chi ni cajeni ni i jeē jé ni jihī de. \v 20 Te tēe cácandíje ni cacondúū de Pablo, te ni ndonda Pablo, te ni ndɨ̄vɨ de ini ñuu. Te ɨnga quɨvɨ̄ ni quihin de ichi cuahān de jíín Bernabé nde ñuu Derbe. \p \v 21 Te ini ñuu un ní canacani de jnūhun jeē jnáma ya ñayuu, te ni cacandíje cuehē ñayuu ni casáha de. Te ni canandicó de cuanuhun de ñuu Listra jiín ñuu Iconio jiín ñuu Antioquía. \v 22 Te ni cahije ga ni ñayuu cácandíje yūcuan ní casáha de. Te ni castɨ́hvɨ́ ni de i jeē na cuɨ́ñɨ nīhin i jíín jnúhun ya, chi ni cacahān de jeē niní quiji cuehē jnūndóho sɨquɨ̄ yō te yūcuán na te jinū yō ñuu nuū ndácu Yaā Dios jniñu. \v 23 Te tācá ñuu ni cajeni de tēe jéhnu cándīso jníñu condito de ñayuu cácandíje. Te ni cahīyo ndite ni Pablo jiín Bernabé nuū yā, te ni cajicān tahú de, te ni cacahān de jíín máá Jítoho yō jeē na cóto ya ñayuu ún chi cácandíje i máá yá. \s1 Jeē cuánuhun tucu Pablo jiín Bernabé ñuu Antioquía ndañúū Siria \p \v 24 Te ni cayāha de cuangoo de región Pisidia, te ni najinūcoo de región Panfilia. \v 25 Te ni canacani de jnūhun ya ini ñuu Perge región Panfilia, te sáá te cuangoo de ñuu Atalia. \v 26 Te yūcuan ní quɨ̄vɨcoo de barco, te ni najinūcoo de ñuu Antioquía. Te ñuu yúcuan cúu nuū ní cajicān tahú ñayuu nuū Yaā Dios jehē de jeē na chíndéé ñáhán yá de jeē quíngoo de nacani de jnūhun. Te ni jīnu jniñu, te ni najinūcoo de ñuu ún. \v 27 Te nuū ní najinūcoo de yūcuán, te ni casáha de junta jiín ñáyuu cácandíje, te ni canacani de jnūhun tācá ndese cuehē jeē váha ni sáha Yaā Dios jiín de, chi ni jēhe ya jnūhun jeē suni candíje ñayuu tācá nación jeē tu ní cájini i jnūhun ya. \v 28 Te ni caquendōo de yūcuan cuéhē quɨvɨ̄ jiín ñáyuu cácandíje. \s1 Sɨquɨ̄ junta ñuu Jerusalén \c 15 \p \v 1 Yūcuán na te jecu tēe Judea ni quijicoo de ñuu Antioquía, te ni castéén de nuū tācá hermano jeē núu tu sáha i circuncidar, nájnūhun cáhán ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés, te tú na modo cācu i. \v 2 Te Pablo jiín Bernabé ni catejnáhan de jíín tée ún, te tu ní cúndaā. Te jeē yúcuan ní candajnūhún de jeē quíngoo Pablo jiín Bernabé jiín jecu gā tēe cácandíje un ndé ñuu Jerusalén, te yūcuán ndajnūhún de sɨquɨ̄ jnúhun yáha jíín tée cácuu apóstol jiín tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje yūcuán. \p \v 3 Te ñayuu cácandíje un ní canachuhun íchí i de. Te ni cayāha de ichi Fenicia jiín Samaria, te cánacani de jnūhun jeē suni ñayuu tāca gá nación jeē tu ní cájini i jnūhun ya, ni castóo i jniñu jeē tu íyó ndáā te ni cacandíje i Yaā Dios. Te yōhyo ni cacusɨɨ̄ ni tācá hermano jeē ní canihīn de jnūhun jeē súcuan ni cacandíje ñayuu ún. \p \v 4 Te ni najinūcoo de ñuu Jerusalén, te ñayuu cácandíje yūcuan jíín tée apóstol jiín tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu un, ní cacusɨɨ̄ ni de jeē ní najinūcoo jnáhan de ún. Te Pablo jiín Bernabé ni canacani de tāca jnúhun ndese cuehē jeē váha ni sáha ya sɨquɨ̄ jníñu jeē ní canacani de jnūhun ya. \v 5 Te sava tēe grupo fariseo jeē cácandíje ni candocuɨñɨ̄ te ni cacahān: \p Ñayuu sɨ́ɨn nación jeē cácandíje i Jesús, jíni ñúhún jéē sáha i circuncidar nájnūhun cásáha máá yó, te cánuú ndacu yó jniñu nuū i jeē na squícu i ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés, áchí. \p \v 6 Te tāca tée apóstol jiín táca tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje, ni candutútú de junta návāha ndajnūhún de te sándaā de sɨquɨ̄ jnúhun yáha. \v 7 Te tācá de ni cacahān de ndese cájeni ni de. Yūcuán na te ni ndocuɨñɨ̄ Pedro, te ni cahān de: \p Hermano jijnáhan ní, je cájini vāha ni jéē je íyó tiempo jeē ní nacāji Yaā Dios sāña jéē quihín na núū ñáyuu sɨ́ɨn nación te nacani ná jnúhun nuū i jeē jnáma ya i, návāha candíje i Jesucristo. \v 8 Te Yaā Dios chi jíní yā ndese cáa ánuá ndɨhɨ ñayuu, te ni steén yā jeē jetáhú yá i, chi suni ni jēhe ya Espíritu Santo nuū i jíjnáhan i, nájnūhun ni jēhe ya nuū maá yó. \v 9 Te ɨnuú‑ni sáha ya jiín yó jiín máá i, chi sɨquɨ̄ jeē suni ni cacandíje i jnūhun jeē jnáma ya i, te jeē yúcuan ní sándoo ya anuá i nuū tāca cuéchi i. \v 10 Te vijna ¿naun cácuni ní ndacu ní jniñu jeē na squícu i ley un? Chi tu nújnahan ni Yaā Dios jeē súcuan. Chi cácuni ní tee ní jniñu yɨɨ́ yáha sɨ́quɨ̄ ñáyuu cácandíje ún, te ni tāca jíí yō tu ní cácundeyɨ́ de squícu de, te ni máá yó. \v 11 Chi sa suhva cácandíje yó jéē jnáma ya yohó súcuan‑ni sɨquɨ̄ jeē yóhyo vāha ni maá Jítoho yō Jesús jiín yó, te suni súcuan‑ni jnáma ya maá i, nasūu sɨ́quɨ̄ jeē squícu i ley un, áchí de. \p \v 12 Yūcuán na te tēe cuehē un ní cacuu nayúú de, te ni cajini nahín de jnūhun cácahān Bernabé jiín Pablo. Chi ni cacastūhún de jeē ni jéhe ya poder jeē ní casáha de tācá jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu ya, ni cajito ñayuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya. \v 13 Te nuū ni jínu ni cacahān Pablo jiín Bernabé, te ni cahān Jacobo: \p Hermano jijnáhan ní, cuni sōho ní na cáhán na. \v 14 Ni nacani Simón Pedro jnūhun ndese ni quejéé nuú jniñu jeē jnáma Yaā Dios ñayuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya, chi suni mēhñu máá i nácāji ya ñayuu jeē ndúu i ñayuu maá yá. \v 15 Te quíjnáhan jnūhun ni cahān de yāha jíín jnúhun ni catee tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán jeē yosó núū tútu iī: \q1 \v 16 Achí Yáā Dios: \q1 Nájnūhun ni cotúú vehe David cúu jeē tuá ndácu sēhe yucūn de jniñu, \q1 nájnūhun ni ndacu máá de jniñu nde jenahán. \q1 Te ɨɨn quɨvɨ̄ te ndee rī \q1 te jeē nasáha ri vehe de cúu jeē sáha ri jeē nandacu Sēhe yucūn de jniñu. \q1 \v 17 Súcuan sáha ri návāha tāca gá ñayuu na nánducú i ruhū \q1 nde jiín ñáyuu tācá nación jeē tu cájini jnūhun ri, tācá i jeē cána ri i candíje i ruhū. \q1 \v 18 Súcuan cáhán maá Jítoho yō, te nde jenahán ní steén yā jnūhun yáha núū ñáyuu. \m Achí tutu iī. \p \v 19 ’Jeē yúcuan jéni ni na jéē ñáyuu tāca gá nación jeē ní castóo i jniñu jeē tu íyó ndáā te ni cacandíje i máá Yáā Dios, ma stáhān yō i jeē ndácu yó jniñu jeē squícu i ley Moisés. \v 20 Chi sa suhva na tée yó carta quihīn nuū i jeē ma cáji i ndeyu jeē ni sócō nuū ídolo, te ma cáca jnéní i, te ma cáji i cūñu quɨtɨ jeē jihí jeē tu jétɨ nɨñɨ̄ tɨ̄, te ni ma cáji i nɨñɨ̄. \v 21 Jnūhun yáha‑ni tee yó quíhīn nuū i nájnūhun je cástéén nde jenahán. Chi nde jenahán je íyó tée cástéén jnūhun ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés, te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ndétātu cácahu de ley un ini vehe iī sinagoga tācá ñuu, áchí Jacobo. \p \v 22 Yūcuán na te tēe apóstol, jiín tée jéhnu cándīso jníñu, jíín ndɨvii ñayuu cácandíje, ni cacundaā ni de jeē nácāji de tēe quingoo jíín Pablo jiín Bernabé nde ñuu Antioquía. Te tēe ni canacāji de un cácuu Silas jiín Judas, te ɨnga sɨhvɨ́ de cúu Barsabás. Te cándīso jníñu de nuū tācá hermano cácandíje. \v 23 Te ni cajendēca de carta jeē cahán suhva: \p Máá ná cácuu tēe apóstol, jiín táca tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje, jíín táca gá hermano yō. Te cátee ná carta yáha cuájeē nuū ni jíjnáhan ní, hermano, jeē cácuu ní ñáyuu sɨ́ɨn nación jeē cáyūcu ní ñuu Antioquía jiín Siria jiín Cilicia. Cuandeyɨ́ ni ni jíjnáhan ní. \v 24 Ni cajini jnūhun ná jéē ní quendacoo sava jnáhan ná yáha ní jengoo nuū ní, te jíín jnúhun jeē ní cacahān de te ni casáha jeē ní canacani ndasɨ́ ni ní, te ni cacuxií ni ní, chi cándacu de jniñu jeē sáha ní circuncidar jiín jéē squícu ní jniñu cáhán ley jenahán jéē ni jéhe ya nuū Moisés. Te nasūu sáña ní cátají tée un jéē jeé de nuū ní. \v 25 Jeē yúcuan ní cajeni ni ná, te ɨnuú‑ni ni cacundaā ni ná, te ni nacāji ná tée cuajēcoo nuū ni jíín úū hermano yō jeē maní yō jiín, cúu Bernabé jiín Pablo. \v 26 Te ndɨndúú de je ni catana de máá de nuū jnúndóho vēsú na cúū de jeē sɨquɨ́ jnūhun Jitoho yō Jesucristo. \v 27 Núu súcuan te cátají ná Judas jiín Silas jeē nuū ní, te suni nájnūhun cáhán carta yáha suni súcuan castūhún de nuū ni jíjnáhan ní. \v 28 Chi máá Espíritu Santo ni steén yā ɨɨn modo jeē ní cacundaā ni na jéē ma tée ná táca jniñu yɨɨ́ ley Moisés sɨquɨ̄ ní, chi máá‑ni jniñu yáha jéē cánuú gá: \v 29 Ma cáji ni táca jéē ní casocō nuū ídolo, ni ma cáji ni nɨ́ñɨ̄ ni quɨtɨ jeē jihí jeē tu jétɨ nɨñɨ̄ tɨ̄, te ma cáca jnéní ní. Te vāha squícu ní núu tuá sáha ní táca jéē yáha. Súcuan na cóo te sándeyɨ́ ni ní, áchí carta. \p \v 30 Yūcuán na te tēe quingoo un cuángoo de nde ñuu Antioquía. Te ni cacana de xinī ñáyuu cácandíje ni candutútú de junta, te ni cajēhe de carta un núū i. \v 31 Te ni cacahu i, te ni candusɨɨ̄ ni i jeē ni níhīn i jnūhun ndeyɨ́ ni nuū carta ún. \v 32 Te suni tēe cánacani jnūhun Yaā Dios cácuu Judas jiín Silas, te jíín cuéhē jnūhun ni cacahān de te ni candundeyɨ́ ni tācá hermano un, te ni cahije ga ni i jíín jnúhun ya. \v 33 Te ni coyūcú de yūcuán jecu quɨvɨ̄. Yūcuán na te hermano yúcuan ní canacuatáhú i nuū de jeē quinuhun de nuū tée jeē ní catají de. \v 34 Te Silas ni nujnahan ni de ni quendōo de yūcuán. \v 35 Te suni ni caquendōo Pablo jiín Bernabé ñuu Antioquía, te máá de jíín sava ga tēe ni castéén de te ni canacani de jnūhun vāha máá Jítoho yō. \s1 Jeē quihín Pablo ɨnga jínu nacani de jnūhun ya \p \v 36 Te ni cuu ga quɨvɨ̄, te ni cahān Pablo jiín Bernabé: \p Vijna te na quícondēhe yó tācá hermano yō ndɨjnahan ñuu nuū ní nacani yó jnúhun máá Jítoho yō, na cóndēhe yó ndese cáhīyo i, áchí de. \p \v 37 Te Juan jeē suni nání de Marcos, cúní Bernabé jeē quihín tēe un jíín de. \v 38 Te tu ní cúní Pablo jeē quihín tēe un jíín de, chi nde Panfilia ni cusɨ́ɨn Marcos nuū Pablo jiín Bernabé, chi tuá ni chindéé ñáhán de ndɨndúú tée un sɨ́quɨ̄ jníñu ya nde saá. \v 39 Te nahán ní candajnūhun Pablo jiín Bernabé, te tu ní cácundaā ni de sɨquɨ̄ Marcos, te ni cacusɨ́ɨn de. Te Bernabé ni jeca de Marcos, te ni quɨ̄vɨcoo de barco cuangoo de nde Chipre, ñuhun jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte. \v 40 Te Pablo ni nacāji de Silas quihīn jiín de. Te tācá hermano cácandíje ni cajicān tahú de nuū maá Jítoho yō jeē sɨquɨ̄ jeē váha ni yā te na chíndéé ñáhán yá Pablo. Te cuahān Silas jiín Pablo. \v 41 Te ni cajica cuu de nɨ́ɨ́ Siria jiín Cilicia. Te tāca grupo ñayuu cácandíje ni cahije ga ni i jíín jnúhun ya ni casáha de. \s1 Jeē cuahán Timoteo jiín Pablo jiín Silas \c 16 \p \v 1 Yūcuán na te sáá te ni jinū Pablo jiín Silas ñuu Derbe jiín ñuu Listra. Te yūcuan néne ɨɨn tēe suchí cándíje, nání i Timoteo. Sēhe yɨɨ́ ɨɨn ñahan hebrea cúu i, te ñahan cándíje cúu ña. Te tátá i chi tēe griego cúu de. \v 2 Te tācá hermano ñuu Listra jiín ñuu Iconio cájejnúhún de Timoteo. \v 3 Te cúní Pablo condeca de Timoteo quihīn de jíín i. Te ni cahān Pablo jeē quihín i cuu i circuncidar, chi tu cúní Pablo jeē cahān ñayuu hebreo jeē tu ní squícu Timoteo costumbre un, chi ndɨhɨ ñayuu cájini i jeē tée griego cúu tátá i. \v 4 Te tācá ñuu nuū cuángoo de te ni cacastūhún de nuū ñáyuu cácandíje jeē na squícu i máá jniñu jeē ní casándaā tēe apóstol jiín táca tée jéhnu cáyūcú ñuu Jerusalén jeē cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje. \v 5 Te ñayuu cácandíje ni cahije ga ni i. Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ni cacandíje cuehē gā ñayuu. \s1 Jeē ní jito ndijin Pablo ɨɨn tēe ñuu Macedonia \p \v 6 Te tu ní jéhe Espíritu Santo yā jnūhun jeē nácani de jnūhun ya nɨ́ɨ́ Asia. Jeē yúcuan ní cayāha de ichi Frigia jiín Galacia cuangoo de. \v 7 Te ni jinūcoo de nuū quijnáhan Misia jiín Bitinia. Te cácuni de quingoo de Bitinia, te máá Espíritu Jesús tu ní jéhe ya jnūhun quingoo de. \v 8 Te ni cayāha de ɨɨn lado Misia cuangoo de ñuu Troas jeē íne yajni yumar. \v 9 Te ɨɨn jecuáā te nájnūhun ɨɨn jēni ni jito ndijin Pablo, te ni jito de jeē índichi ɨɨn tēe ñuu Macedonia nuū de cáhán ndahú jíín de: Nehen ní ñuu ná Macedonia te chindéé ñáhán ní sāña jíjnáhan ná, áchí. \v 10 Te súcuan ni jito ndijin de. Yūcuán na te sāña, Lucas, ni quijnáhan ná jíín de. Te ni casátūhva ná jíín de jíjnáhan de jeē quíngoo ná Macedonia, chi ni cajini cají ná jeē maá Yáā Dios tájí yá sāña jíjnáhan ná jéē castūhun ná nuū ñáyuu yūcuan jnúhun jnama ya i. \s1 Jeē ní coyūcu Pablo jiín Silas ñuu Filipos \p \v 11 Te jíín barco ni quendacoo ná ñuu Troas, te cuangoo ndaā‑ni ná ndé Samotracia, ñuhun jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte. Te ɨnga quɨvɨ̄ ni jinūcoo ná ñuu Neápolis. \v 12 Te yūcuan ní quendacoo ná, te ni jinūcoo ná ñuu Filipos jeē cúu ñuu cujéhnu ga íne Macedonia, chi máá ñáyuu ñuu Roma ni casáha i ñuu i ún. Te ni coyūcu ná ñuu Filipos jecu quɨvɨ̄. \v 13 Te ɨɨn quɨvɨ̄ ndétātu ní quendacoo ná ñuu ún, te ni jengoo ná ɨɨn yuyúte, chi yūcuan cúu ɨɨn lugar nuū cájicān tahú ñayuu. Te ni cacucōo ná, te ni canacani ná jnúhun ya nuū tācá ñahan ní canataca yūcuán. \v 14 Te ɨɨn ña nání Lidia jeē véji ña ñuu Tiatira, xíco ña sahma ndihí jéē yáhu ga ndeé. Te máá ña níní chíñúhún ña Yaā Dios. Te ni jini sōho ña jnūhun cánacani ná, te máá Jítoho yō Jesús ni sáha ya jeē ní candíje ña jnūhun jnáma ya ña jeē ni cáhān Pablo. \v 15 Te ni jendute ña nde jiín ñáyuu cáyūcú vehe ña, te ni cahān ndahú ña jíín ná: \p Núu cácucáhnu ni ni jéē candíje ndije ná máá Jítoho yō, te cuajeē ní coyūcu ní vehe ná, áchí ña. \p Te ni cana fuerza ña sāña jíjnáhan ná. \p \v 16 Te ɨɨn quɨvɨ̄ te cuangoo tucu ná suu lugar nuū jéngoo ñayuu cájicān tahú. Te ni canajnáhan ná jíín ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́ jéē ñúhun tachī ini i, te máá un sáha jeē cahán i tācá ndese coo te cúndaā jeē cahán i. Te sūchí un ní cajeen patrón i, návāha nihīn de cuehē xūhun sɨ́quɨ̄ jeē cástūhún i nuū ɨɨn ɨɨn ñayuu ndese coo ichi núú. \v 17 Te sūchí un ndíquín i sāña jíjnáhan ná cána jee i: \p Tēe yáha cájejníñu de nuū Yaā Dios, Yaā cujéhnu téyɨ́, te cácastūhún de ndese cācu ní núū cuéchi ní jíjnáhan ní, áchí i. \p \v 18 Te cuehē quɨvɨ̄ ni cuu súcuan te nde ni jnaniní ni Pablo. Te ni ndió cóto de nuū i, te ni cahān de jíín táchī ún: \p Jíín poder maá Jesucristo ndácu ri jniñu nuū rō jeē na quénda ró ini i quihīn rō, achí de. \p Te hora un ní quenda‑ni cuahān. \p \v 19 Yūcuán na te ni cajini patrón i jeē ma níhín gā i xūhún cuu de, te jeē yúcuan ní cajnɨɨ de Pablo jiín Silas cuangoo jíín de nde vehe juzgado nuū cáyūcu tóhō. \v 20 Te ni cajeni ún de nuū juez, tēe cásándaā jniñu, te ni cacahān: \p Tēe hebreo cácuu tēe yáha, te cástónda de ñayuu ñuu yō cúvaā i. \v 21 Te cájequin de ɨnga costumbre jeē ma cúu cuatáhú cuɨtɨ yō, ni ma cúu sáha yó, chi tu jéhe ley nación yō jnūhun, chi ñayuu nación Roma cácuu yó, áchí. \p \v 22 Te suni ni candonda ñayuu sɨquɨ̄ Pablo jiín Silas. Te tēe cácuu juez ni candacu de jniñu jeē na quénda sahma ndɨndúú de te cani yujnu sɨquɨ̄ de. \v 23 Te nuū ni jínu ni cacani téyɨ́ un de, te ni casquɨ́vɨ de vecāa. Te ni candacu jniñu nuū tée ndíto vecāa jeē na cóndito ndasɨ́ de jeē ma cácu ndɨndúú tée ún. \v 24 Te jeē súcuan ni tahū jniñu nuū tée ndíto vecāa te ni squɨ́vɨ de Pablo jiín Silas nde ichi íni gā, te ni squɨ́vɨ jehē de tɨ̄sɨn yujnu ndéé yaū te ni cajihni de. \p \v 25 Te nuū ní cuu sava ñuú, te cájicān tahú Pablo jiín Silas, te cájita de yaa iī nuū maá Yáā Dios. Te ñayuu cáhīin jíín de vecāa un ní cajini nahín i. \v 26 Te sanaa‑ni te ni jnāa nīhin téyɨ́, te nde nuū cimiento vecāa un ní canda. Te ni canune‑ni yéhyɨ́ vécāa ún, te ni canandajī‑ni cadena jeē cánuhnī tāca ñáyuu ún. \v 27 Te ni natahū ni tēe ndíto vecāa, te ni jito de jeē núne yéhyɨ́ vécāa ún. Te ni tava de espada jeē cáhni de máá de núú, chi ni jeni ni de jeē ndɨvii cuɨtɨ ñayuu cáhīin vecāa un cuángoo i. \v 28 Te ni cana jee Pablo: \p Ma cáhni ni máá ní, chi cáhīin ndɨhɨ ná, áchí de. \p \v 29 Yūcuán na te máá tée ndíto vecāa ni cana de jeē na quíndeca i ñuhūn, te yachī ni quɨ̄vɨ de ini vecāa. Te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū Pablo jiín Silas, te quɨ́sɨ i de jeē yūhú de. \v 30 Te ni quenehen de Pablo jiín Silas, te ni cajnūhún de: \p Tátā, ¿na vé cánuú sáha ná te jnama ya sāñá? áchí de. \p \v 31 Te ni cacahān de jíín tée ún: \p Candíje ní táca jéē ni sáha Jitoho yō Jesucristo jehē ní te cācu ní, te suni súcuan cācu ndɨhɨ ñayuu cáyūcú vehe ní, áchí de. \p \v 32 Te ni canacani de jnūhun máá Jítoho yō nuū tée un jíín núū táca ñáyuu cáyūcú vehe de. \v 33 Te suu máá jecuáā yúcuan ní nacate tēe ndíto vecāa un núū ní catujī Pablo jiín Silas jeē ní cacani yujnu sɨquɨ̄ de. Yūcuán na te ni jendute de jíín ndɨhɨ ñayuu cáyūcú vehe de. \v 34 Te ni jeca de Pablo jiín Silas cuahān de jíín vehe de, te ni jēhe de staā ni cayeji de, te cácusɨɨ̄ ni ndɨhɨ de vehe de jeē ní cacandíje de Yaā Dios. \p \v 35 Te nuū ní cundijin, te tēe cácuu juez ni catají de policía cuangoo jíín jnúhun jeē na siáá tēe ndíto vecāa un Pablo jiín Silas quingoo de. \v 36 Te tēe ndíto vecāa un ní castūhún de jnūhun yáha núū Pablo: \p Tēe cácuu juez ni catají de jnūhun vēji jeē na siáá na níhín quíngoo ní. Núu súcuan te quendacoo ní quíhīn ní, te cuandeyɨ́ ni ní, áchí de. \p \v 37 Te ni cahān Pablo jiín policía: \p Cuehē ñayuu ni cajito i jeē ní cacani de sāñá, te ni tu ní cásándaā de xīhna gā núu ndaā jeē iyó cuéchi ná. Te ni cachuhun de sāñá vecāa, vēsú cácuu ná séhe nación Roma, te íyó ley jeē ma cúu sáha súcuan jíín ñáyuu cácuu sēhe nación Roma. Te vijna ¿á quenehen sāhí de sāña cácuni de naún? Ma cúu cuɨtɨ. Na quícoo máá de quenehen de sāña jíjnáhan ná, áchí Pablo. \p \v 38 Te ni canandió cóo policía ni castūhún de jnūhun yáha núū tée cácuu juez, te ni cayūhú de jeē ní cajini sōho de jnūhun jeē séhe nación Roma cácuu Pablo jiín Silas. \v 39 Te ni quecoo tēe cácuu juez ún, te yōhyo ni cacahān ndahú jíín Pablo jiín Silas jeē na cóne cáhnu ni de. Te ni caquenehen de vecāa ún, te ni cacahān ndahú jíín de jeē na quéndacoo de ñuu un quíngoo de. \v 40 Yūcuán na te ni quendacoo de vecāa, te ni jengoo tucu de vehe Lidia, te ni cacahān de jnūhun ndeyɨ́ ni jiín táca hermano. Te ni caquihin de ichi cuangoo de. \s1 Jeē ní cacuvaā ñayuu Tesalónica \c 17 \p \v 1 Te Pablo jiín Silas ni cayāha de ñuu Anfípolis jiín ñuu Apolonia cuangoo de, te ni jinūcoo de ñuu Tesalónica nuū iyó ɨɨn vehe iī sinagoga jnáhan de hebreo. \v 2 Te ni coyūcú de yūcuan únī semana, te tāca quɨ́vɨ̄ ndétātu jéhén Pablo vehe iī sinagoga, nájnūhun sáha sáha de, te ni nacani de jnūhun ya nuū tée un. \v 3 Te jíín jnúhun cáhán tutu iī ni steén de jeē súcuan ni jini ñúhún ndoho Cristo jeē cúū yā te natecu yā. Te ni cahān de: \p Jnūhun nácani ná núū ni cúu jnūhun Jesús, te máá yá cúu Cristo, Yaā ní jeni Yaā Dios jeē jnáma ya yohó, áchí de. \p \v 4 Te ni cacandíje sava jnáhan de hebreo jiín cuéhē ñayuu griego jeē cáchiñúhún i Yaā Dios, jiín cuéhē ñahan cácuu nuū, te ni nduu ɨnuú ni i jíín Pablo jiín Silas. \v 5 Yūcuán na te yōhyo ni cacucuésún ni jnáhan de hebreo jeē tu cácandíje, te ni castútú tée cunéé jéē cájica cúxí‑ni, te ni quejéé cácana ndee cuangoo. Te súcuan ni casaca núu de xinī ñáyuu ñuu ún. Te ni jengoo de vehe Jasón cánanducú de Pablo jiín Silas jeē jnɨ́ɨ de tēe un quíndēca de nuū ñáyuu cuehē. \v 6 Te tu ní cánanihīn de, te ni cañuhun de Jasón jiín sava ga hermano cuangoo de jíín núū tohó ñuu ún. Te jeē sɨquɨ́ Pablo jiín Silas ni cacana jee de: \p Tēe jeē castɨ́vɨ xínī ñáyuu nɨɨ́ ñáyɨ̄vɨ́, je ni quecoo de nde yāhá. \v 7 Te máá Jasón ni jēhe núu vehe cáyūcu tée ún. Te tēe ún tu cájetáhú de ley maá rey yohó ñáyuu Roma, chi sa suhva cácahān de jeē cájetáhú de nuū ɨnga rey jeē naní Jesús, achí de jíjnáhan de. \p \v 8 Te ñayuu jiín tée cácuu tohō ni cajini sōho i jnūhun yáha, te ni cacuvaā i sɨquɨ̄. \v 9 Te Jasón jiín táca gá hermano ni castóo de xūhún de, chi ni cacahān tohō un jíín de jeē nde núu tají de Pablo jiín Silas quingoo de ɨnga ñuu, yūcuán na te nacuāha tohō un xúhun de. Te súcuan te ni casiáá de Jasón jiín táca gá hermano cuangoo de. \s1 Jeē ní coyūcu Pablo jiín Silas ñuu Berea \p \v 10 Yūcuán na te tācá hermano un, yachī‑ni ni cascáca de Pablo jiín Silas jecuáā un, cuángoo de nde ñuu Berea. Te nuū ni jínūcoo de yūcuán, te ni quɨ̄vɨcoo de vehe iī sinagoga jnáhan ñuu de hebreo. \v 11 Te jnáhan ñuu de hebreo cáyūcu yúcuan, vāha ga ni maá de vēsú jnáhan ñuu de hebreo cáyūcú ñuu Tesalónica, chi vāha ni cacusɨɨ̄ ni de jíín jnúhun ni cacahān Pablo jiín Silas. Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ cánanducú yúcún de nuū tútu iī núu súcuan cáhán chí tuú. \v 12 Jeē yúcuan ní cacandíje cuehē jnáhan ñuu de hebreo te suni nde jiín cuéhē ñayuu griego, cúu tēe cúu ñahan cácuu nuū. \v 13 Te jnáhan ñuu de hebreo cáyūcú ñuu Tesalónica ni cajini jnūhun de jeē suni nde ñuu Berea nácani Pablo jnūhun Yaā Dios, te ni caquihin de ichi cuangoo de Berea, te suni yūcuan ní castónda de ñayuu sɨquɨ̄ Pablo. \v 14 Yūcuán na te tācá hermano ni catají‑ni de Pablo cuahān de nde yumar. Te ni ndōo Silas jiín Timoteo ñuu Berea. \v 15 Te jecu hermano ni cajendēca de Pablo nde ñuu Atenas. Te ni cahān Pablo jiín de jeē cahān de jíín Silas jiín Timoteo jeē na quíngoo yachī de nuū Pablo. Te vendicoo de ñuu Berea. \s1 Jeē ni íne Pablo ñuu Atenas \p \v 16 Te níní ndétu Pablo jeē jinúcoo Silas jiín Timoteo nuū de ñuu Atenas, te ni jini de jeē ñáyuu ñuu ún yōhyo cáchiñúhún i ídolo, te ni nacani cuíhyá ni de. \v 17 Te ini vehe iī sinagoga ni cahān de jnūhun ya jiín jnáhan ñuu de hebreo jiín táca gá tēe cáchiñúhún Yáā Dios. Te suni tāca quɨ́vɨ̄ ni nacani de jnūhun ya nuū tāca ñáyuu cáhīin nuū yáhu. \v 18 Te sava tēe cáscuáha jnūhun jeē castéén grupo epicúreo, jiín ɨnga sava tēe cáscuáha jnūhun jeē castéén grupo estoico, ni caquejéé cácahān jiín Pablo. Te sava ni cacahān: \p ¿Na jnūhun cáhán tēe tɨ́lóhlé yāha? áchí. \p Te sava ga de ni cacahān: \p Tēe nácani jnūhun tāca yáā jeē tu cánevāha yó cúu de, áchí. \p Súcuan ni cacahān de, chi nácani Pablo jnūhun vāha Jesús jeē ní natecu yā mēhñu ndɨ́yɨ. \v 19 Te ni cajeca de Pablo cuangoo de, te ni jinūcoo de nde lugar nuū naní Areópago nuū cándutútú ñáyuu cándacu jniñu, te ni cacahān de: \p Cácuni ná cachi ni núū na jnúhun jeé jéē steén ni. \v 20 Chi cáhán ni jnúhun jeē ná tu cuni cuɨtɨ na jíjnáhan ná, te jeē yúcuan cácuni ná jecūhun ni na sɨ́quɨ̄ tāca jnúhun yáha, áchí jíín de. \p \v 21 Chi tāca ñáyuu ñuu Atenas jiín táca ñáyuu ɨnga ñuu jeē cáyūcu núu i yūcuán, tuá na ɨnga jniñu cácusɨɨ̄ gā ni i jíín chi máá‑ni jeē cuni nahín i jnūhun jeé chí jéē cahán i jnūhun jeé. \p \v 22 Te índichi Pablo mēhñu ñáyuu ní candutútú núū naní Areópago, te ni cahān de: \p Tēe ñuu Atenas jijnáhan ní, jíto ná jéē yóhyo cáchiñúhún ní yaā maá ní. \v 23 Chi ni jica nuu ná, te ni jecondēhe ná nuū jeē cáchiñúhún ní, te ni jito ná ɨɨn altar jeē yosó jnúhun yáha: Yāha cúu altar yaā jeē ná tu cuni yō jnūhun ya, achí. Te máá Yáā un jéē cáchiñúhún ní, vēsú ná tu cuni ni jnúhun ya, suu jnūhun Yaā un cúu jeē nácani ná núū ní vijna. \p \v 24 ’Chi Yaā un cúu Yaā jeē ni sáha ñayɨ̄vɨ jíín táca ndɨhɨ jeē iyó, te máá yá cúu Jitoho andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́, te tu ndéé yá ini veñūhun cásáha ñayuu. \v 25 Te ni tu cúmanī ni ɨɨn nuū yā jeē cuáha ñayuu nuū yā, chi máá yá sáha jeē técu ñayuu, jiín jéē stáa i tachī i, jíín jéē nihín i ndɨhɨ jeē jíni ñúhún i. \p \v 26 ’Te ni sáha ya jeē chíji ɨɨn‑ni yucūn ni tahū tāca ñáyuu jeē ní nduu tācá nación, návāha coyūcú i nɨ́ɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ́, te ni tana yā cuiyā cotecu ñayuu jiín lugar coyūcú i jíjnáhan i. \v 27 Te súcuan ni sáha ya chi cúní yā jeē nanducú yó yā, chi núu nanducú yó yā te cuni yō jeē iyó yá, chi yajni‑ni cúu ya jiín ɨɨn ɨɨn yó. \v 28 Chi máá yá sáha jeē iyó yó jiín jéē cátecu yō jiín jéē cácanda yō. Chi suni súcuan ni cacahān sava tēe ñuu ni jéē cátava yaa: Suni nde yucūn maá yá cácuu yó, áchí. \v 29 Te núu yucūn Yaā Dios cácuu yó, te ma cáni ni yō jeē ídolo oro chí plata chí yúū cúu ya, chi cájeni ni ñayuu jeē súcuan cáa ya, te súcuan cásávāha i ídolo. \v 30 Te ni jendeyɨ́ ni yā sɨquɨ̄ jeē tu ní cájecūhun ni i nɨ́ɨ́ ndé saá, te vijna chi ndácu ya jniñu jeē ñáyuu nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ́ na nácani ni i jeē stóo i cuēchi i. \v 31 Chi Yaā Dios, je ni jeni ya quɨvɨ̄ jeē ndaā sándaā yā sɨquɨ̄ ñayuu ñayɨ̄vɨ́, te ni jeni ya Jesús jeē maá yá sándaā. Te je ni steén cají Yaā Dios nuū tāca ñáyuu jeē maá yá ni jeni Jesús, chi ni nastécu yā Jesús, achí Pablo. \p \v 32 Te jeē ní cajini sōho i jnūhun jeē nátecu ndɨ̄yɨ te sava i ni cacahān catá i, te sava ga i ni cacahān i: \p Vāha te núu cuu cuni sōho na jnúhun cáhán ni ndé ɨnga jínu, áchí i. \p \v 33 Te ni quenda Pablo mēhñu ñáyuu un cuáhān de. \v 34 Te cuahān jecu ñayuu jiín Pablo, te ni cacandíje. Te ɨɨn de cúu Dionisio, tēe ndútútú jíín tée cácujéhnu cásáha junta nuū naní Areópago, jíín ɨɨn ñahan nání Dámaris, jíín jecu gā i. \s1 Jeē ni íne Pablo ñuu Corinto \c 18 \p \v 1 Yūcuán na te ni quenda Pablo ñuu Atenas, te cuahān de nde ñuu Corinto. \v 2 Te yūcuan ní jito de nuū ɨɨn jnáhan ñuu de hebreo, nání Aquila, te tēe región Ponto cúu de. Te sáá jecu‑ni tiempo ni quee de jíín ñasɨhɨ́ de Priscila jeē ní quenda de Italia, chi rey Claudio ni ndacu de jniñu jeē na quéndacoo tāca ñáyuu hebreo ñuu Roma, jeē cúu capital Italia. Te ni jinū Pablo vehe Aquila jiín Priscila jeē cáyūcú de ñuu Corinto. \v 3 Te suni jniñu sáha tēe un sáha Pablo, chi cáquīcu de ñɨɨ cuu vehe. Te ni quendōo Pablo jiín tée ún, te ni casájniñu de. \v 4 Te tāca quɨ́vɨ̄ ndétātu ní jehēn Pablo vehe iī sinagoga ni nacani de jnūhun ya, te ni nducú ndéyɨ́ de jeē na cándíje ñayuu jnūhun Jesús, cúu jnáhan ñuu de hebreo jiín ñáyuu tācá nación jeē tu ní cájini i jnūhun ya. \p \v 5 Te ni jinūcoo Silas jiín Timoteo ñuu Corinto jeē véjicoo de nde Macedonia. Yūcuán na te tuá na ɨnga jniñu ní sáha Pablo, chi máni jnūhun ya nácani cájí de nuū ñáyuu cácuu jnáhan de hebreo, jeē maá Jesús cúu ya Cristo, Yaā jeē cáñūhun ni i quiji ya. \v 6 Te ni caquejéé i ni cacahān i sɨquɨ̄ jnúhun ún, te ni cacahān xeēn i nuū Pablo. Te máá de ni caja de sahma de jeē cúu seña jeē stóo de i jíín cuéchi i, te ni cahān de jíín i: \p Cuēchi máá ní cúu jeē jnahnū ndetū ni núu súcuan, te nasūu cuéchi máá ná cúu. Nde vijna te quihīn na núū ñáyuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya, te nacani ná jnúhun ya nuū i, áchí de. \p \v 7 Te ni quenda de ini vehe iī sinagoga, te ni jinū de vehe ɨɨn tēe nání Justo ni condee de. Te chíñúhún tée un Yáā Dios, te vehe tēe un néne yajni xiin véhe iī sinagoga. \v 8 Te Crispo, tēe cújéhnu ini vehe iī sinagoga, ni candíje de máá Jítoho yō nde jiín ndɨhɨ ñayuu vehe de. Te cuehē ñayuu ñuu Corinto ni cajini nahín i jnūhun nácani Pablo, te ni cacandíje i, te ni cajendute i. \v 9 Te ɨɨn jecuáā ni sáha máá Jítoho yō jeē ní jito ndijin Pablo yā ni cahān yā jiín de: \p Ma yūhu ró ni ma cásɨ rō yuhu ró, chi níní nacani ró jnúhun ri. \v 10 Chi ndíto ri rohó, te ma cúu sáha xeēn ni ɨɨn ñayuu jiín ró. Nacani ró jnúhun ri, chi coo cuehē ñayuu candíje jnūhun ri ñuu yáha, áchí yá. \p \v 11 Te ni condee Pablo yūcuán ɨɨn cuiyā yosáva ni steén de jnūhun Yaā Dios nuū ñáyuu ún. \p \v 12 Te ná cúu Galión gobernador Acaya, te ñayuu hebreo jeē cúu jnáhan ñuu Pablo, ɨɨn cáhnu‑ni ni candonda i sɨquɨ̄ Pablo. Te ni cajeca i de cuangoo i jíín de nde vehe juzgado. \v 13 Te ni cacahān i jíín Galión: \p Tēe yáha yōhyo scáhán de tāca ñáyuu jeē ɨnga modo chiñúhún i Yaā Dios, suu ɨɨn modo jeē cúu contra sɨquɨ̄ ley, achí i. \p \v 14 Te quejéé Pablo cahān de núú, te ni cahān‑ni Galión jiín ñáyuu hebreo un: \p Ñayuu hebreo jijnáhan ró, núu ɨɨn cuēchi xeēn cúu, te cánuú cuni nahín rí jnūhun cácahān rō núú. \v 15 Te tuú, chi máni sɨquɨ̄ jnúhun‑ni jíín sɨ́quɨ̄ ley maá ró jíín sɨ́quɨ̄ tée cástéén cúu. Te na sándaā maá ró sɨquɨ̄ jníñu yáha, chi tu sándaā rī sɨquɨ̄ maá ɨɨn jeē súcuan‑ni, áchí de. \p \v 16 Te ni cahān de nuū i jeē na quíngoo i fuera. \v 17 Yūcuán na te ñayuu griego ni cajnɨɨ i Sóstenes, tēe cújéhnu ini vehe iī sinagoga, te máá fuera yehyɨ́ vehe juzgado ni cacani i de, te Galión chi tu ní sáha cuɨtɨ de cuenta. \s1 Jeē ní najinū Pablo ñuu Antioquía, te cuahān de vuelta unī jeē nacani de jnūhun ya \p \v 18 Te cuehē gā quɨvɨ̄ ni condee Pablo ñuu Corinto. Yūcuán na te ni nacuatáhú de nuū tācá hermano yúcuan, te Aquila jiín ñasɨhɨ́ de Priscila cuangoo de jíín Pablo, te ni jinūcoo de ñuu Cencrea. Te yūcuan ní saté lɨɨ Pablo xinī de, te súcuan stéén de jeē squícu de nuū Yaā Dios jeē ni jéjnūhun de. Te ni quɨ̄vɨcoo de barco jiín Aquila jiín Priscila quihīn de región Siria. \v 19 Te ni jinūcoo de ñuu Efeso, te yūcuan ní caquendōo Aquila jiín Priscila. Te ni jehēn‑ni Pablo vehe iī sinagoga, te ni cahān de jnūhun ya jiín jnáhan ñuu de hebreo jeē cándutútú yúcuan. \v 20 Te ni cacahān ndahú i jíín de jeē na cónēne de jecu gā quɨvɨ̄ jiín i, te tu ní jéhe de jnūhun. \v 21 Chi ni nacuatáhú de nuū i, te ni cahān de: \p Cánuú jéē nuhūn ná ñuu Jerusalén cone ná vico. Te núu cúní Yaā Dios te ndee tucu ná núū ní, áchí de. \p Te ni quenda de ñuu Efeso, te ni quɨ̄vɨ de barco cuahān de. \v 22 Te ni jinū de ñuu Cesarea, te ni jehēn de ñuu Jerusalén. Te nuū ní ndɨhɨ ni cahān de jíín grupo ñayuu cácandíje yūcuán, te cuanuhun de ñuu Antioquía. \v 23 Te ni coyūcú de yūcuán jecu quɨvɨ̄, te sáá te ni quenda tucu de cuahān de ni jica cuu de nɨ́ɨ́ Galacia jiín Frigia. Te ñayuu cácandíje ni cahije ga ni i jíín jnúhun ya ni sáha de. \s1 Jeē ní nacani Apolos jnūhun Jesús ñuu Efeso \p \v 24 Te ñuu Efeso ni quee ɨɨn tēe hebreo nání Apolos, te tēe ñuu Alejandría cúu de. Te vāha nácani de jnūhun ya, chi vāha jíní de jnūhun jeē cahán tutu iī. \v 25 Te je ni cutūhva vāha tēe un jíín jnúhun máá Jítoho yō Jesús, vēsú jiní de máni máá jnúhun ya jeē ni stéén Juan ná ni scuándute de ñayuu, te ndɨ́hvɨ́ ni de stéén cají de jnūhun ya nuū ñáyuu. \v 26 Te jéhnu‑ni ni nacani de jnūhun ya ini vehe iī sinagoga. Te ni cajini sōho Aquila jiín Priscila jnūhun nácani de, te ni cajeca de Apolos cuangoo sɨ́ɨn de, te ni cacastūhun yúcún ndɨndúú de jnūhun ya jeē ná tu cuni Apolos. \v 27 Te cúní Apolos quihīn de nde región Acaya. Te je cácandíje sava ñayuu yúcuan ní sáha Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē váha ni yā. Te tācá hermano ñuu Efeso ni cachindéé ñáhán i de, chi ni catee i carta quihīn de jíín núū ñáyuu cácandíje cáyūcú Acaya jeē na cuátáhú i Apolos. Te nuū ni jínū de yūcuán, te vāha ni chindéé ñáhán de tāca ñáyuu cácandíje un jíín jnúhun ya. \v 28 Te nuū tāca ñáyuu ñuu un ndé jiín jnáhan ñuu de hebreo jeē cáyūcu yúcuan, ní steén cají de ndese cástɨ́vɨ táca jnáhan hebreo de sɨquɨ̄ jnúhun ya. Te tu ní cánihīn jnáhan de un jnúhun cahān sɨquɨ̄ jeē ni stéén de, chi jíín jéē cahán tutu iī ni steén de jeē Jesús cúu Cristo, Yaā jeē cáñūhun ni de quiji ya. \s1 Jeē ni íne Pablo ñuu Efeso \c 19 \p \v 1 Te níní néne Apolos ñuu Corinto, te ni yāha Pablo ichi sɨ́quɨ́ ñuu Efeso, te ni nanuu de ni jinū de máá ñuu ún. Te yūcuan ní nijnáhan de jíín tɨjnɨ tēe cácandíje. \v 2 Te ni cajnūhún de tēe ún: \p ¿A ní canihīn ní Espíritu Santo ná ni cacandíje ní, chí ná tuú? áchí de. \p Te ni cacahān de jíín Pablo: \p Tuú, chi ni ná tu nihīn na jnúhun jeē iyó Espíritu Santo, achí de. \p \v 3 Yūcuán na te ni cahān Pablo: \p ¿Na sɨquɨ̄ ni cajendute ní núu súcuan? áchí de. \p Te ni cacahān de: \p Ni cajendute ná sɨ́quɨ̄ jnúhun ni steén Juan, achí de. \p \v 4 Te ni cahān Pablo: \p Jeē ní scuándute Juan ñayuu cúu jeē ni stéén de jeē na nácani ni i jeē stóo i cuēchi i, te ni cahān de jeē na cándíje i máá Yáā quiji jeē cúu Cristo Jesús, áchí Pablo. \p \v 5 Te nuū ní cajini sōho tēe un jnúhun yáha, te ni cajendute de jeē ní cacandíje de máá Jítoho yō Jesús. \v 6 Te ni soó Pablo ndɨndúú ndaha de xinī tāca tée ún, te ni quɨ̄vɨ ni Espíritu Santo ini anuá de jíjnáhan de, te ni cacahān de sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuhu te ni canacani de jnūhun ya. \v 7 Te ni īyo nájnūhun uxī uū jnahán tēe. \p \v 8 Te unī yoō ni jehēn jehēn Pablo vehe iī sinagoga. Te jéhnu ni nacani de jnūhun ya, te ni nducú ndéyɨ́ de jeē na cándíje ñayuu jnūhun ndese ndácu Yaā Dios jniñu. \v 9 Yūcuán na te sava i ni cacunīhni ni i te tu ní cácandíje i, chi sa ni cacahān neé i sɨquɨ̄ jnúhun vāha Yaā Dios jiín ñáyuu cánataca. Jeē yúcuan ní cujiyo‑ni Pablo nuū ñáyuu ún, te ñayuu cácandíje cuangoo i jíín de. Te ndɨjnahan quɨvɨ̄ ni steén de nuū ñáyuu ún ini escuela ɨɨn tēe nání Tiranno. \v 10 Te súcuan ni sáha de uū cuiyā, te tāca ñáyuu cáyūcu Asia, cúu ñayuu hebreo cúu ñayuu tāca gá nación, ni cajini sōho i jnūhun máá Jítoho yō Jesús. \v 11 Te ni jēhe Yaā Dios poder nuū Pablo jeē sáha de cuehē jniñu jéhnu téyɨ́. \v 12 Te nde pañú jiín sahma jeē ní jnɨɨ de ni cajengoo jíín núū ñáyuu cácuhū, te ni canduvāha‑ni i cuehyɨ̄ cándoho i, te ni quendacoo tachī ini i cuangoo. \p \v 13 Te jecu tēe hebreo cájica cuu de jeē quénehen de tachī ini ñayuu, te ni cajeni sɨquɨ́ ni de jeē suni jíín poder maá Jítoho yō Jesús quenehen de tachī, te suhva ni cacahān de jíín táca táchī: \p Jíín poder Jesús jeē nácani Pablo jnūhun ya, cáhán nīhin ri jiín ró jeē na quénda ró quíhīn rō, achí de. \p \v 14 Te súcuan ni casáha uxā sēhe yɨɨ́ ɨɨn tēe hebreo nání Esceva, cúu de ɨɨn sutū cujéhnu. \v 15 Te ná ni casáha de, te ni cahān‑ni tachī ún: \p Je jíní rī Jesús, te suni jíní rī Pablo. Te róhó jíjnáhan ró ¿ndé tée cácuu ró jéē cuatáhú rí rohó? áchí jíín de. \p \v 16 Te tēe ndóho tachī un ní ndonda de, te ni cundeyɨ́ de sɨquɨ̄ ndɨhúxá tēe ún. Te ni sáha xeēn ndasɨ́ de jíín ndé ni catujī te ni cacuvichí lɨ́ɨ ni quendacoo vehe un ní cajinu cuangoo. \v 17 Te jnūhun yáha ní cajini tāca ñáyuu cáyūcú ini ñuu Efeso, cúu ñayuu hebreo cúu ñayuu tāca gá nación, te yōhyo ni cayūhú i, te ni cacahān i jeē yóhyo cújéhnu máá Jítoho yō Jesús. \p \v 18 Te cuehē ñayuu jeē ní cacandíje ni quijicoo i nuū Pablo ni nacani ndaā i jnūhun tācá jniñu neé ní casáha i. \v 19 Te cuehē i jeē ní casáha jniñu tásɨ́ ní jinūcoo i cándīso i tutu i, te ni cajehmu i tutu un jíto nuū tāca ñáyuu. Te ni catava i cuenta nasaa ndéé tutu ni cáyū ún, te ni cajini i jeē uú xico uxī mil xūhun plata cúu. \v 20 Te ni jitē jnūhun máá Jítoho yō cuahān, te ndɨhɨ ñayuu ni cajini i jeē cujéhnu ndasɨ́ jnúhun ya. \p \v 21 Te nuū ní ndɨhɨ tācá jniñu yáha, te jéni téyɨ́ ni Pablo jeē quihīn de Macedonia jiín Acaya, te sáá te najinū de ñuu Jerusalén. Te ni cahān de jeē na nájinū de ñuu Jerusalén, yūcuán na te jíni ñúhún quíhīn de nde ñuu Roma. \v 22 Te uū tēe jeē cáchindéé ñáhán jíín Pablo cúu Timoteo jiín Erasto, te ni scándu de ndɨndúú tée yāhá cuángoo de nde Macedonia, te ni quendōo máá de Asia jecu gā quɨvɨ̄. \s1 Jeē ní cacuvaā ñayuu ñuu Efeso \p \v 23 Te suu quɨvɨ̄ ún yōhyo ni candonda ñayuu sɨquɨ̄ jnúhun ya. \v 24 Chi ni īyo ɨɨn tēe sájniñu sɨquɨ̄ plata, nání de Demetrio. Te máá de jíín ndɨhɨ tēe cásájniñu jíín de, cánihīn de cuehē xūhún, chi jíín plata casáha de vehe lulí jéē modo veñūhun ídolo i jeē cúu yaā Diana. \v 25 Te Demetrio ni nastútú de tēe cásájniñu jíín de jíín táca gá tēe jeē suni jniñu yúcuan cásáha, te ni cahān de: \p Tátā, cájini ni jéē sɨquɨ́ jniñu cásáha yó yáha vāha cánihīn yō xūhún. \v 26 Te cájito ní te cájini sōho ní jéē ɨɨn tēe nání Pablo chi cáhán de jeē násūu yáā cácuu jeē casáha ñayuu. Te je ni scandíje de cuehē ñayuu, nasūu máá ɨɨn‑ni ñuu Efeso yāhá chi nɨ́ɨ́ cáhnu Asia. \v 27 Te quíyūhú ni na jéē cahān ñayuu jeē tu ndé jéjníñu jeē casáha yó. Te sanaa te suni súcuan cahān i coto i máá veñūhun yaā sɨhɨ́ Diana jeē cujéhnu, te suni sájéē ni i nuū yaā Diana, te ma cúu ga cujéhnu ya vēsú ndɨvii ñayuu Asia jiín ñáyuu nɨɨ́ cáhnu ñayɨ̄vɨ́ cáchiñúhún i ya vijna, áchí de. \p \v 28 Súcuan ni cajini sōho de jnūhun yáha te yōhyo ni caquɨtɨ̄ ni de, te ni cacana jee de: \p Cújéhnu téyɨ́ Diana, yaā cúu patrona ñuu yō Efeso, achí de. \p \v 29 Te ñayuu ñuu Efeso ni cacuvaā i, te ɨɨn cáhnu‑ni ni candonda i ni cajnɨɨ i Gayo jiín Aristarco cuangoo i jíín de nde vehe nuū cándutútú ñáyuu casáha i junta. Te ndɨndúú tée un cácuu tēe Macedonia, te cájica de jíín Pablo. \v 30 Te cúní Pablo quɨ̄vɨ de nuū ñáyuu cuehē un cáhān de jíín i, te ñayuu cácandíje tu ní cájēhe i jnūhun quihīn de. \v 31 Te suni sava tohō jeē cácuu amigo de cáyūcu Asia, ni catají jnúhun cuahān nuū de, cácahān ndahú jíín de jeē ma quihín de nuū ní cacutútú ñáyuu ún. \v 32 Te ñayuu ní cacutútú un, sava i ni cacana jee i ɨɨn jnūhun te sava ga i ɨnga jnūhun, te súcuan ni cacuvaā teyɨ́ i, te cuehē i ni tu cájini cuɨtɨ i na sɨquɨ̄ cúu jeē ní cacutútú i. \v 33 Te sava tēe hebreo ni cajeni de ɨɨn jnáhan de jeē naní Alejandro nuū ñáyuu cuehē ún, te ni cacastūhún de nuū tée ún na sɨquɨ̄ cúu jeē cácuvaā i. Yūcuán na te Alejandro ni sáha de seña jiín ndaha de jeē na cúnayúú ñáyuu, chi cúní de cahān de jíín i jeē násūu cuéchi tāca ñáyuu hebreo cúu. \v 34 Te ni canacuni ñayuu un jéē tée hebreo cúu de, te jeē yúcuan ní cacana jee téyɨ́ gá i nájnūhun uū hora: \p Cújéhnu téyɨ́ Diana, yaā cúu patrona ñuu yō Efeso, achí i. \p \v 35 Yūcuán na te ni cacunahín ñáyuu ni sáha tēe cúu secretario ñuu ún, te ni cahān de: \p Níhín ñáyuu ñuu yō Efeso, ndɨhɨ ñayuu chi je cájini i jeē cándīto vāha yó veñūhun yaā Diana jiín imagen Diana jeē ní nɨnga nde andɨvɨ́. \v 36 Te ni ɨɨn chi ma cúu cahān jeē tú ndaā jnūhun yáha. Núu súcuan te vāha ga na cásɨ ní yuhu ní, te ma sáha yachī ní ɨɨn jeē tu ní nácani vāha ni ni sɨ́quɨ̄. \v 37 Chi tēe yáha ní caquindeca ní de yāhá vēsú tu ní cásáha de ni ɨɨn cuēchi sɨquɨ̄ Diana yō, ni tu ní cácahān ndevāha de ni ɨɨn jnūhun sɨquɨ̄. \v 38 Te Demetrio jiín táca gá tēe jeē ɨ́ɨn‑ni jniñu cásáha jíín de, núu cácuni de cahān de cuēchi sɨquɨ̄ ɨɨn tēe, te na quíngoo de nde vehe juzgado nuū cáyūcu juez, tēe cásándaā jniñu, te yūcuán cundaā sɨquɨ̄ de jíjnáhan de. \v 39 Te núu íyó jnúhun jeē ma cúu cundaā yūcuán, te jíni ñúhún cundaā nuū ɨɨn junta nájnūhun tájnúní ley. \v 40 Chi yúhú ná jeē sanaa te cahān tāca tóhō Roma jeē sɨquɨ́ gobierno de ni candonda yó, chi ma nihín yō jnūhun castūhun yó na sɨquɨ̄ cúu jeē ní cacutútú yó ni cacuvaā yō vijna, áchí de. \p \v 41 Te nuū ní ndɨhɨ ni cahān secretario jnūhun yáha, te ni cajitē ñayuu un cuángoo. \s1 Jeē ni jéhēn Pablo Macedonia jiín Grecia \c 20 \p \v 1 Te ná ni yāha jéē ní cacuvaā ñayuu, te ni cana Pablo ñayuu cácandíje, te ni jeni ichí de i. Te ni cañunundee jnáhan de jíín Pablo jeē ní nacuatáhú de, te cuahān de Macedonia. \v 2 Te ni jica cuu de tācá ñuu yúcuan. Te jíín cuéhē jnūhun ni stɨhvɨ́ ni de tācá hermano cácandíje. Te ni jinū de Grecia. \v 3 Te ni condee de yūcuan únī yoō. Te je yajni quihīn de jíín barco nde Siria nuú, te máá quɨ́vɨ̄ ún te ni nihīn de jnūhun jeē jnáhan ñuu de hebreo ni casquíjnáhan jnūhun jeē ndonda sɨquɨ̄ de ichi nuū quihín de, te jeē yúcuan ní nacani ni de te cuahān tucu de ichi Macedonia. \v 4 Te ni cahīyo sava tēe cájica jíín Pablo, te cánaní de Sópater ñuu Berea, Aristarco jiín tée nání Segundo nde ñuu Tesalónica, Gayo ñuu Derbe, Tíquico jiín Trófimo nde Asia, jiín Timoteo. \v 5 Te ni cacandu tēe yáha, te cándētu de Pablo jiín sáña, Lucas, nde ñuu Troas. \v 6 Te nuū ni yáha vico jeē cáyeji i pan jeē tu yɨ́hɨ levadura, te jíín barco ni quendacoo ná ñuu Filipos, te nde nuū uhún quɨvɨ̄ te ni canajnáhan ná jíín de nde ñuu Troas. Te ñuu yúcuan ní coyūcu ná uxā quɨvɨ̄. \s1 Jeē ni íne Pablo ñuu Troas \p \v 7 Te máá quɨ́vɨ̄ domingo ni candutútú ñáyuu cácandíje jeē cáji i pan, nájnūhun ni steén maá Jítoho yō jeē núcūhun ni yō sɨquɨ̄ yā. Te ni steén Pablo jnūhun nuū ñáyuu ún. Te sɨquɨ̄ jeē ɨnga quɨvɨ̄ un jíni ñúhún quenda de quihīn de, te nahán ní nacani de jnūhun nde ni cuñuú. \v 8 Te vehe yósó jnáhan cúu vehe ún. Te nde cuarto xinī nuū ní candutútú ná un ní īyo cuehē lámpara ni cundijin. \v 9 Te ɨɨn sūchi yɨ́ɨ́ nání i Eutico, néne i yuhu ventana. Te jeē ní cunahán nácani Pablo jnūhun, te yōhyo jíí i māhná, te ni quixī‑ni i. Te nde piso unī un ní nɨnga i nde nuū ñúhun. Te je ni jihī i ni candonehen de i. \v 10 Yūcuán na te ni nuu Pablo te ni jita ndeyɨ de ni canehen de i ni ñunundee de i, te ni cahān de: \p Ma yūhu ní jíjnáhan ní, chi ni natecu i, áchí de. \p \v 11 Te ni ndaa Pablo, te ni yeji de pan jiín i jíjnáhan i jeē cánucūhun ni de sɨquɨ̄ yā. Te nahán gá ni nacani de jnūhun nde cuacundijin. Yūcuán na te ni quenda de cuahān de. \v 12 Te Eutico chi íyó váha i cuanuhun i jíín de jíjnáhan de, te ndɨvii ñayuu ún yōhyo cácusɨɨ̄ ni i. \s1 Jeē ní quenda Pablo ñuu Troas cuahān de ñuu Mileto \p \v 13 Te ni quɨ̄vɨcoo ná ini barco cuangoo ná. Te Pablo chi cúní de caca jéhé de, te ni cundaā jeē najnáhan ná jíín de nde ñuu Asón. \v 14 Te nuū ní canajnáhan ná jíín de ñuu Asón, te ni quɨ̄vɨ de barco te cuangoo ná jíín de nde ñuu Mitilene. \v 15 Te yūcuan ní quendacoo tucu ná jíín barco te ɨnga quɨvɨ̄ ni jinūcoo ná xiin Quío, ñuhun jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte. Te quɨvɨ̄ uní ni jinūcoo ná Samos jeē súni nuū ndúte íne, te ni caquendōo ná Trogilio. Te quɨvɨ̄ cuún ni jinūcoo ná ñuu Mileto. \v 16 Te tu ní jéngoo ná ñuu Efeso, chi jéni ni Pablo jeē yáha‑ni de ñuu un quíhīn de, návāha ma cucuéé de Asia te naa tiempo nuú, chi núú de jinū yachī de ñuu Jerusalén cone de máá quɨ́vɨ̄ Pentecostés núu na cúu. \s1 Jeē ní jeni ichí Pablo tēe jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje ñuu Efeso \p \v 17 Te ná íne ga Pablo ñuu Mileto, te ni tají de jnūhun cuahān nde ñuu Efeso jeē na quíjicoo tēe jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje yūcuán. \v 18 Te nuū ní quecoo tēe ún, te ni cahān de: \p Je cájini vāha ní ndese ni jica ndaā na ndé ná ni quee nuú ná Asia te nde vijna. \v 19 Chi nɨ́ɨ́ tiempo jeē ni íne ná jíín ní te nde vijna, jéjníñu vāha na sɨ́quɨ̄ jnúhun máá Jítoho yō, te tu ní sándúxí ná maá ná. Te íyó jínu ni ndahyū na jéhē ñáyuu. Te ni ndoho ná jnúndóho ni casáha jnáhan ñuu ná hebreo, chi ni casquíjnáhan jnūhun i sɨquɨ̄ ná. \v 20 Te cájini ni jéē tu ní táñúhún ná ni ɨɨn, vēsú ndese ga cácahān ñayuu sɨquɨ̄ ná, chi ni nacani ná ndɨhɨ jnūhun ya jeē quéndōo vāha ní sáha. Te ni steén na jnúhun ya nuū ni jíjnáhan ní, cúu nuū chitú cúu tācá vehe ní. \v 21 Te ɨnuú‑ni jnūhun ni nacani ná núū ndɨhɨ ní, cúu jnáhan ñuu ná hebreo cúu ñayuu tāca gá nación, chi ni cahān na jéē na nácani ni ni jéē stóo ni cuéchi ní te na cándíje ní máá Jítoho yō Jesucristo. \v 22 Te vijna chi ñúhun ichí ná quihīn ná ñuu Jerusalén, chi stɨ́hvɨ́ ni Espíritu Santo sāña quíhīn ná. Te tu jíní ná ndese ga coo jíín ná yūcuán. \v 23 Te íyó ɨɨn jeē jiní na, cúu jeē chune i sāñá vecāa te quiji jnūndóho sɨquɨ̄ ná, chi Espíritu Santo súcuan cáhán jiín ná ndɨjnahan ñuu nuū jíca ná. \v 24 Te ni tu sáha ná cuenta vēsú na cáhni i sāñá, chi jeē cuní na cúu jeē na sínu vāha ná jniñu jeē ní tee máá Jítoho yō Jesús sɨquɨ̄ ná, te súcuan cusɨɨ̄ ni ná. Te jniñu un cúu jeē nácani ná jnúhun vāha ya nuū tāca ñáyuu ndese vāha ni Yaā Dios jiín yó. \p \v 25 ’Te je ni jica cuu ná, ní nacani ná jnúhun ya nuū ní ndese ndácu Yaā Dios jniñu. Te vijna chi jíní na jéē ni ɨɨn ní ma najnáhan ga yō nuū ñáyɨ̄vɨ yáha. \v 26 Jeē yúcuan cástūhun cájí ná nuū ni jíjnáhan ní vijna jeē násūu cuéchi ná cúu núu ndé ɨɨn ní stɨ́vɨ. \v 27 Chi ni nacani ná núū ní ndɨhɨ jnūhun Yaā Dios jeē ni sándaā yā ndese coo, te tu ní quéndōo ni ɨɨn jnūhun. \v 28 Núu súcuan te coto vāha ní máá ní jiín ndɨhɨ ñayuu cácandíje, chi Espíritu Santo ni jeni ya nihín jéē cóndito ní ñáyuu maá Jítoho yō, chi ni nacuaan ya i jíín nɨ́ñɨ̄ yā. \v 29 Chi jeē quihín na te jíní na jéē quijicoo tēe cástáhú quɨ́vɨcoo mēhñu ní, te nducú de snáā de jnūhun ni cajetáhú ñáyuu cácandíje, te xeēn sáha jnūhun stáhú de nájnūhun xeēn sáha yɨhɨ̄ jeē cájehni tɨ̄ lanchi. \v 30 Te suni nuū grupo maá ní quejéé sava de cahān de jnūhun stáhú, te stáhú de sava ñayuu cácandíje jeē na cóndiquīn i jnūhun stáhú stéén de. \v 31 Jeē yúcuan condito ní jéē ma cóo súcuan. Te ma náā ni ni jéē uní cuiyā ndɨquɨvɨ̄ ndɨ́ñuu ni condɨhvɨ̄ ndasɨ́ ni na ndé ndahyú na jéhē ni, ní jeni ichí ná ɨɨn ɨɨn ní jíjnáhan ní. \p \v 32 ’Te vijna, hermano, jícán tahú na núū Yaā Dios jeē coto ya nihín. Chi jnūhun jeē váha ni yā ndíso poder sáha jeē íje ga ni jíín, te suu sáha jeē ɨɨn quɨvɨ̄ te cuāha ya tahū jeē ndujéhnu luu ní ndé jiín ndɨhɨ ñayuu ní nacāji ya jeē cóo ndoo coo iī i nuū yā. \v 33 Tu ní ndúcú ná jeē nihín na xúhun chí sahma nuū ní ɨɨn i. \v 34 Chi je cájini vāha ni jéē sa suhva ni sájniñu nīhin ná návāha nihīn na jéē cótecu na ndé jiín táca tée cájica jíín ná. \v 35 Te níní ní steén na núū ni jéē súcuan jíni ñúhún sájniñu yó návāha nihīn yō jeē cuáha yó núū ñayuu cúmanī nuū. Te ma náā ni ni jnúhun jeē ni cáhān maá Jítoho yō Jesús, chi suhva ni cahān yā: Ndetū gā quendōo yó jéē cuáha yó vēsú jeē nihín yō, achí yá. Achí Pablo. \p \v 36 Te ni ndɨhɨ ni cahān de tāca jnúhun yáha, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de, te ni jicān tahú de jíín ndɨhɨ tēe ún. \v 37 Yūcuán na te ndɨhɨ de ni cajecunundee jnáhan de jíín Pablo ni catechūhú de jeē cánacuatáhú de, te ni candahyū de. \v 38 Chi cácucuíhyá ndasɨ́ ni de jíín jnúhun ni cahān Pablo jeē ma ndácoto jnáhan ga de. Te cuangoo‑ni de jíín Pablo nde núū íin barco. \s1 Jeē cuánuhun Pablo ñuu Jerusalén \c 21 \p \v 1 Yūcuán na te ni caquendōo tācá hermano ñuu Efeso, te ni quɨ̄vɨcoo ná barco, te cuangoo ndaā‑ni ná ndé Cos. Te ɨnga quɨvɨ̄ ni jinūcoo ná Rodas, te yūcuan ní quendacoo ná te ni jinūcoo ná ñuu Pátara. \v 2 Te ni cane ɨɨn barco jeē quihín Fenicia, te ni quɨ̄vɨcoo ná cuángoo ná. \v 3 Te nuū ní cajito ná núū Chipre jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte, te ni quendōo ichi lado jecó barco, chi ni cayāha ná cuángoo ná nde Siria. Te ni jinūcoo ná ñuu Tiro, chi yūcuan ndóo jeē ndíso barco ún. \v 4 Te ni jenanducú ná ñayuu cácandíje, te ni caquendōo ná jíín i uxā quɨvɨ̄. Te máá Espíritu Santo ni steén nuū i jeē quíji jnūndóho sɨquɨ̄ Pablo ñuu Jerusalén, te jeē yúcuan ní cacahān i jíín de jeē ma quihín de. \v 5 Te ni yāha uxā quɨvɨ̄ ún, te ni quendacoo ná. Te tāca tée cácandíje jíín ñasɨhɨ́ de jíín séhe de ni cachuhun ichí de sāña ní jengoo de jíín ná nde yatā ñúū, te ni cajecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ ná jiín de yumar te ni cajicān tahú na. \v 6 Te ni cañunundee jnáhan ná ní canacuatáhú ná yūcuán, te ni quɨ̄vɨcoo ná barco cuangoo ná. Te ni canandió cóo de cuanungoo de vehe de. \p \v 7 Te ni quendacoo ná ñuu Tiro cuangoo ná jíín barco, te ni jinūcoo ná ñuu Tolemaida ni quendacoo ná ini barco. Te yūcuan ní jengoo ná ní cacahān na jíín táca hermano, te ni caquendōo ná jíín de ɨɨn quɨvɨ̄. \v 8 Te ɨnga quɨvɨ̄ un ní cajica jéhé ná jiín Pablo, te ni jinūcoo ná ñuu Cesarea, te ni quɨ̄vɨcoo ná vehe Felipe, tēe nácani jnūhun vāha ya. Tēe un cúu jnáhan jeē ndɨhúxá tēe jeē ní casaja staā nuū ñáhan viuda. Te ni caquendōo ná jíín de. \v 9 Te tēe un íyó cúūn sēhe sɨ́hɨ́ de jeē cáhīyo máá i, te cánacani i jnūhun Yaā Dios. \v 10 Te ni coyūcu ná yūcuán tɨjnɨ quɨvɨ̄. Te ichi Judea ni quiji ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios, nání de Agabo. \v 11 Te ni quee de nuū ná. Te ni quihin de sanchíi Pablo, te ni jihni de ndaha de jíín jéhē de, te ni cahān de: \p Suhva cáhán Espíritu Santo. Jnáhan yó hebreo súcuan cuhni i tēe chíí sanchíi yáha ini ñuu Jerusalén, te nastúu i de nuū ñáyuu sɨ́ɨn nación, áchí de. \p \v 12 Te jeē ní cajini sōho na jnúhun yáha te máá ná jiín táca tée cácandíje cáyūcú ñuu Cesarea ni cacahān ndahú ná jiín Pablo jeē ma quihín de ñuu Jerusalén. \v 13 Yūcuán na te ni cahān Pablo: \p ¿Najehē cándahyū ni jíjnáhan ní, te cásáha ní jéē cucuíhyá ni ná? Chi sāñá je íyó túhva ná jéē násūu máá jéē cónuhnī ná ini ñuu Jerusalén, chi suni jeē vēsú na cúū na jéē sɨquɨ́ maá Jítoho yō Jesús, áchí de. \p \v 14 Te jeē tu ní cúu cuɨtɨ casɨcoo ná, yūcuán na te sa suhva ni cacahān ná: \p Na cóo ndese cúní maá Jítoho yō nuu súcuan, áchí ná. \p \v 15 Yūcuan na te sáá te ni casátūhva ná, te cuangoo ná ñuu Jerusalén. \v 16 Te suni jecu tēe ñuu Cesarea jeē cácandíje cuangoo de jíín ná. Suni cuahān ɨɨn tēe Chipre nání de Mnasón, te je ni cuu cuehē cuiyā candíje de. Te ná ni jinūcoo ná ñuu Jerusalén, te ni cacoyūcu ná vehe de. \s1 Jeē ni jécondēhe Pablo Jacobo \p \v 17 Te nuū ni jínūcoo ná ñuu Jerusalén, te hermano cáyūcú ñuu ún yōhyo ni cacusɨɨ̄ ni de jeē ni jínūcoo ná. \v 18 Te ɨnga quɨvɨ̄ un ní cajengoo ná jíjnáhan ná jiín Pablo vehe Jacobo, te yūcuan ní candutútú táca tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu cácandíje. \v 19 Te Pablo ni sáha de saludar tēe ún jíjnáhan de. Yūcuán na te ni castūhún de ndɨhɨ jniñu ní sáha Yaā Dios ná ni nacani de jnūhun ya nuū ñáyuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya. \v 20 Te ni cajini sōho de jnūhun yáha, te ni cacahān de jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios. Te ni cacahān de jíín Pablo: \p Hermano, vijna te jíní ni náa cuehē mil jnáhan ñuu yō hebreo ni cacandíje i Jesús, te cácahān nīhin i jeē cánuú squícu yó ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés. \v 21 Te ni canihīn i jnūhun cácahān jeē stɨ́vɨ ní steén ni núū tāca jnáhan yó ñáyuu hebreo cáyūcu jícá i tāca gá nación, chi ni steén ni núū i jeē ma cuatáhú gá i nuū ley Moisés, ni ma sáha ga i circuncidar sēhe i, ni ma cuatáhú gá i tāca gá jeē tajnúní jenahán. \v 22 ¿Ndese sáha ní núu súcuan? Chi cuni ñayuu un jéē ní ndee ní te cutútú cuéhē i. \v 23 Suhva sáha ní núu súcuan. Yāha íyó cúūn tēe jeē ní cajejnūhun de ɨɨn jeē squícu de nuū Yaā Dios. \v 24 Cueca ní tée yáha quíhīn ni jíín de templo, te cuchi ní nasándoo ní máá ní jiín de nuū yā, te cuaan ní jeē socó de nuū Yaā Dios jijnáhan de. Yūcuán na te cuu sāté de xinī de, te suu stéén jeē ní casquícu de ndɨhɨ jeē ní cajejnūhun de nuū yā. Yūcuán na te cuni ndɨhɨ ñayuu jeē tú ndaā tāca jnúhun ni cajini sōho i sɨquɨ̄ ní, chi coto i jeē suni máá ní sa squícu ní ley yā. \v 25 Te ñayuu tācá nación jeē násūu ñáyuu hebreo cácuu i te ni cacandíje i ya, je ni catee ná carta cuahān nuū i jeē tu cánuú squícu i ley un, chi máá‑ni jeē ma cáji i cūñu jeē ni sóco nuū ídolo ni nɨñɨ̄ ni quɨtɨ jeē jihí jeē tu jétɨ nɨñɨ̄ tɨ̄, te ni ma cáca jnéní i, áchí de. \s1 Jeē ní cajnɨɨ de Pablo ini templo \p \v 26 Yūcuán na te ni jeca Pablo tēe ún, te ɨnga quɨvɨ̄ un ní cajichi de ni canasándoo de máá de nuū yā. Te ni quɨ̄vɨ Pablo ini templo ni cachi de nuū sutú na quɨvɨ̄ jínu jeē nasándoo tēe un máá de nuū yā, te quindeca de quɨtɨ jeē socó de nuū yā. \p \v 27 Yūcuán na te cácuu de jeē sínu de ndɨhúxá quɨvɨ̄ jeē cándundoo de nuū yā, te sava jnáhan hebreo de jeē véjicoo Asia ni cajini de jeē íne Pablo ini templo, te ni cascáhán de ndɨhɨ ñayuu, te ni cajnɨɨ i Pablo. \v 28 Te ni cacana jee i: \p Tēe ñuu yō Israel, cuāha núú ní ndaha jíjnáhan ní na jnɨ́ɨ yó tée yáha. Chi máá de cúu tēe jíca cuu nɨ́ɨ́ cáhnu stéén de nuū tāca ñáyuu, te cáhán de sɨquɨ̄ nación yō jiín sɨ́quɨ̄ ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés jiín sɨ́quɨ̄ templo yáha. Te suni je ni quɨ̄vɨcoo de jíín jecu tēe griego ini templo iī yāhá, te súcuan stɨ́vɨ de jnūhun iī jeē cahán jeē ma cúu quɨ̄vɨ ñayuu ini templo te núu nasūu ñáyuu hebreo cúu i, áchí. \p \v 29 Chi nde na íne Pablo ini ñuu un ní cajini tēe hebreo jeē jíca de jíín Trófimo, tēe ñuu Efeso jeē násūú hebreo cúu de, te cájeni ni de jeē ni quɨ́vɨ tēe un jíín Pablo ini templo. \p \v 30 Te ndɨhɨ ñayuu ñuu un ní cuvaā, te ni cacutútú‑ni i, te ni cajnɨɨ i Pablo, te ni castáa i de ni quenehen i de ini templo un, te ni canacasɨ‑ni i yéhyɨ́. \v 31 Te ni cacuni i cahni i de núú. Te general, tēe cújéhnu nuū ndɨ́hɨ soldado, ni nihīn de jnūhun jeē ndɨhɨ ñayuu ñuu Jerusalén ni candonda i cácuvaā i. \v 32 Te ni jeca general tācá soldado jiín capitán, te cájinu de cuangoo de nde nuū cáhīin ñayuu cuehē ún. Te ná ni cajito ñayuu jeē ni jínūcoo general jiín soldado, te ni cajecuɨñɨ̄ i jeē cácani i Pablo. \v 33 Yūcuán na te ni quɨ̄vɨ general mēhñu ñáyuu, te ni jnɨɨ de Pablo, te ni ndacu de jniñu jeē conuhnī de jíín úū cadena. Yūcuán na te ni cajnūhún general ndé tée cúu Pablo te na cuēchi ni sáha de. \v 34 Te ni cacana ñayuu cuehē ún, sava i ɨɨn jnūhun te sava ga i ɨnga jnūhun, te tu ní cúu cuni de na cuēchi ni sáha Pablo, chi cácuvaā i. Te ni ndacu de jniñu cuahān Pablo nde cuartel. \v 35 Te nuū ni jínū Pablo escalera cuartel ún, te soldado ni cajnɨɨ de Pablo cándīso de sɨquɨ̄ jeē cácuni ñayuu ún jnɨɨ i Pablo sáha xeēn i jíín de. \v 36 Chi ndɨhɨ i vējicoo i ichi yátá soldado, te cácana jee i: \p Cahni ni tée jíñá, achí i. \s1 Jeē ni cáhān Pablo jehē maá de nuū ñáyuu \p \v 37 Te cásquɨ́vɨ de Pablo ini cuartel nuú, te jíín jnúhun griego ni cahān Pablo jiín general: \p ¿A cuáha ni jnúhun cahān ná ɨɨn jnūhun jíín ní? achí de. \p Te ni cahān general jiín de: \p Te jíní rō cahán rō yuhu griego jeē súcuan. \v 38 Núu súcuan te nasūu róhó cúu tēe Egipto jeē jé ni cuu quɨvɨ̄ ni ndonda sɨquɨ̄ gobierno te ni quenehen cuūn mil tēe jéhni ndɨ̄yɨ cuangoo jíín de nde nuū ñúhun téhé, áchí. \p \v 39 Yūcuán na te ni cahān Pablo: \p Tuú, chi tēe hebreo cúu ná, te ni cacu ná ñuu Tarso, ɨɨn ñuu jeē cujéhnu ndañúū Cilicia. Te quiñūhun ni ni cuáha ní jnúhun na cáhán na jíín ñáyuu yáha jíjnáhan i, áchí de. \p \v 40 Te general ni jēhe de jnūhun jeē cahān de. Te ni jecondichi Pablo nuū escalera, te ni sáha de seña jiín ndaha de jeē na cúu nayúú ñáyuu ún. Te nuū ní cuu nayúú‑ni i, te jíín jnúhun yuhu ñúū de hebreo ni cahān de: \c 22 \p \v 1 Ndɨhɨ níhín jeē cácuu ní jnáhan ñuu yō jiín ndɨhɨ níhín jeē cácujéhnu ní núū ñúū yō, cuni sōho ní jnúhun cahān na jéhē maá ná, achí de. \p \v 2 Te ni cajini sōho i jeē cahán Pablo yuhu hebreo jeē cúu yuhu ñúū i, te víhyá gā ni cacunahín i. Te ni cahān Pablo: \p \v 3 Máá ná cúu jnáhan ñuu yō hebreo, te ni cacu ná ini ñuu Tarso ndañúū Cilicia. Te ini ñuu Jerusalén yāha ní jehnu ná, te ni cutūhva ná núū Gamaliel, te ni steén de nuū ná ndɨhɨ sɨquɨ̄ ley jeē ni jéhe ya nuū jií yō. Te nde jiín ini jiín ánuá na ní nducú ndéyɨ́ ná squícu ná súcuan nuū Yaā Dios, nájnūhun cásáha máá ní vijna. \v 4 Te ni jito xeēn na ñáyuu cácandíje i jnūhun Jesús te nde cuní na jéē na cúū ndɨhɨ i núú. Chi cúu tēe cúu ñahan ni jnɨɨ ná ni chuhun ná vecāa. \v 5 Te sutū cujéhnu ga jiín táca tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñúū yō, cácuu de testigo jeē súcuan ni sáha ná, te suni máá de ni cajēhe de tɨjnɨ carta cuahān na jíín jéē cuáha na núū tāca jnáhan yó cáyūcú ñuu Damasco. Chi cuahān ná ñuu un jéē jnɨɨ ná ñáyuu cácandíje i Jesús te quindeca ná i ñuu Jerusalén yāha, návāha ndoho i núú. \s1 Jeē ní cachi Pablo ndese ni sama ya de \r (Hch. 9.1‑19; 26.12‑18) \p \v 6 ’Te ni quihin ná ichi cuahān ná, te cuacuyajni ná ñuu Damasco, te nájnūhun caxū cúu. Te ichi ándɨvɨ́ ní quiji ɨɨn nduva ní ndindēé ndaxín núū ná. \v 7 Te ni cotúú‑ni ná núū ñúhun, te ni jini sōho ná ɨɨn jnūhun cáhán jiín ná: Saulo, Saulo, ¿najehē jíto xeēn rō ruhū? achí. \v 8 Yūcuán na te ni cahān ná: ¿Na nihín cúu jeē cahán, Tátā? achí ná. Te ni cahān yā jiín ná: Máá rí cúu Jesús jeē ní jehnu ñuu Nazaret, te jeē jíto xeēn rō ñayuu cácandíje i ruhū cúu jeē jíto xeēn rō ruhū, achí yá. \v 9 Te tēe cuangoo jíín ná ni cajini ndije de jeē ndíndēé, te ni cayūhú de, te tu ní cájini sōho de ndese ni cahān yā jiín ná. \v 10 Yūcuán na te ni cahān ná: Tátā, ¿na vé cuní ni jéē sáha ná? áchí ná. Te ni cahān maá Jítoho yō jiín ná: Ndocuɨñɨ̄ te quihīn rō ñuu Damasco, te yūcuan íyó ɨɨn tēe jeē cachi nuū rō na vé cúu jeē cánuú sáha ró, áchí yá jiín ná. \v 11 Te jeē ní ndindēé un ní sacuáá núū ná, te tēe cuangoo jíín ná un ní cajnɨɨ de ndaha ná cuángoo de jíín ná ní jinūcoo ná ndé ñuu Damasco. \p \v 12 ’Te yūcuan ní condee ɨɨn tēe nání Ananías, te tāca jnáhan yó hebreo yūcuan cácahān jeē tée vāha cúu Ananías, chi vāha squícu de ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés. \v 13 Te ni quee tēe un núū néne ná, te ni cahān de jíín ná: Hermano Saulo, na ndúndijin tɨnūu ní, achí de. Te ni ndundijin‑ni tɨnūu ná, te ni jito ná núū de. \v 14 Te ni cahān Ananías: Máá Yáā Dios tāca jíí yō, je ni nacāji ya nihín návāha cuni ní na vé cuní yā jeē sáha ní, te coto ní núū maá Cristo, Yaā ndaā, te cuni sōho ni jnúhun jeē cahán yā. \v 15 Te nacani ní jnúhun ya nuū ndɨvii ñayuu tāca jéē ní jito ní jíín jéē ní jini sōho ní. \v 16 Ma cúhuun ni ni núu súcuan. Ndocuɨñɨ̄ ní, te cuandute ní te cahān ndahú ní jiín máá Jítoho yō, návāha nacate ya anuá ni núū cuéchi, áchí de jíín ná. \s1 Jeē ní cachi Pablo ndese ni tají Yaā Dios de nuū ñáyuu tāca gá nación \p \v 17 ’Te ni nandió cóo na ní ndee ná ñuu Jerusalén. Te jícán tahú na ini templo, te ni sáha máá Jítoho yō jeē ní jito ndijin ná. \v 18 Te ni jini na núū yā ni cahān yā jiín ná: Yachī quenda ró ñuu Jerusalén yāhá, chi ma cuatáhú ñáyuu yáha jéē nácani ró jnúhun ri nuū i, áchí yá. \v 19 Te ni cahān na jíín yá: Tuú, chi cuatáhú i, Tátā, chi je cájini i jeē ni quɨ́vɨ ná ndɨjnahan vehe iī sinagoga ni jnɨɨ ná táca ñáyuu cácandíje i níhín, te ni cani ná i, te ni chuhun ná i vecāa. \v 20 Te je cájini i jeē quɨvɨ̄ ní cajehni i Esteban, tēe ni nacani cájí jnúhun ní, suni ni indichi na yúcuan, te ni jejnúhún ná jeē na cúū de, chi ni condito ná sahma tēe ni cajehni Esteban, áchí ná jiín yá. \v 21 Te ni cahān yā jiín ná: Cuáhán, chi máá rí tají rí rohó quíhīn jicá ró nde nuū ñáyuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ri, achí yá jiín ná. Achí Pablo. \s1 Jeē ni íne Pablo nuū general \p \v 22 Te tāca ñáyuu ún vāha‑ni ni cajini sōho i te nde jnūhun sandɨ̄hɨ yáha jéē ní tají yá de nuū ñáyuu tāca gá nación. Yūcuán na te ni cacuvaā i, te ni cacahān jee i: \p Na cúū tēe jíñá, chi tú vāha jeē cótecu gā de, áchí i. \p \v 23 Te súcuan cácana jee i, te ni cascándoó i tɨcāchí i, te ni cascánda i tɨcachā. Te súcuan cástéén i jeē cáquɨtɨ̄ xeēn ni i. \v 24 Te ni ndacu general jniñu jeē na quɨ́vɨ Pablo ini cuartel, te ni cahān de jeē na stíchí soldado Pablo nde jiín cuarta ñɨɨ, návāha cujnúní ni general na sɨquɨ̄ cúu jeē ní candonda ñayuu un sɨ́quɨ̄ de. \v 25 Te ni cajihni de Pablo návāha súcuan te cani de. Te ni cahān Pablo jiín capitán jeē índichi tūhva: \p ¿A jéhe ley jnūhun jeē cani ní cuarta tēe cúu sēhe nación Roma núu ná tu sándaā ní núu íyó cuéchi de? áchí de. \p \v 26 Te ni jini sōho capitán jnūhun yáha, te ni jecahān jiín general: \p Coto vāha ní jéē ma stɨ́vɨ ní sáha ní jíín tée yáha, chi cúu de sēhe nación Roma, achí. \p \v 27 Yūcuán na te ni jinū general nuū Pablo, te ni cajnūhún de: \p Cachi núu jendaá cúu jeē séhe nación Roma cúu ró, áchí. \p Te ni cahān Pablo: \p Suu cúu ndije ná, áchí de. \p \v 28 Te ni cahān general: \p Ruhū chi nde jeē ni jéhe ri cuehē xūhún te ni nduu ri sēhe nación Roma, áchí. \p Te ni cahān Pablo: \p Te sāñá chi nde quɨvɨ̄ ní cacu ná cúu ná séhe nación yō Roma, achí de. \p \v 29 Yūcuán na te tāca tée jeē cácuni cani Pablo nuú, ni cacujiyo‑ni cuangoo, te suni nde general ni yūhú de, chi ni stɨ́vɨ de jeē ní jihni de Pablo, chi tu íyó váha sáha súcuan jíín séhe nación Roma. \s1 Jeē ni índichi Pablo nuū junta cujéhnu ga jnáhan ñuu de hebreo \p \v 30 Te ɨnga quɨvɨ̄ un cúní general cundaā vāha ni de na sɨquɨ̄ cúu jeē ní candonda tēe hebreo sɨquɨ̄ Pablo. Te ni ndají de cadena jeē nuhní Pablo, te ni ndacu de jniñu ni cacutútú táca sútū cácujéhnu jíín táca tée cásáha junta cujéhnu ga, te ni quenehen de Pablo, te ni jeni de nuū tée ni candutútú un. \c 23 \p \v 1 Yūcuán na te ni ndacoto Pablo nuū tée ni candutútú junta un, te ni cahān de: \p Tátā jijnáhan ní, nɨ́ɨ́ ndé vijna vāha íyó ni anuá na jéē tú na cuēchi ná, jíto jínúū Yaā Dios, áchí de. \p \v 2 Yūcuán na te Ananías, sutū cujéhnu ga, ni cahān jiín tée cáhīin yajni nuū de jeē na cátu maá yuhu de. \v 3 Te ni cahān Pablo jiín sútū cujéhnu ga ún: \p Yaā Dios stóho ya nihín chi tēe stáhú‑ni cúu ní, chi néne ní jéē sándaā ni núu ni stɨ́vɨ ná ley yā, ¿te naun stɨ́vɨ máá ní ley jeē ndácu ní jniñu jeē cáni de sāñá? áchí de. \p \v 4 Te ni cacahān tēe cáhīin nuū de ún: \p ¿Naun cáhán rō súcuan jíín sútū cujéhnu ga? Chi nuū Yaā Dios jejníñu de, áchí jíín de. \p \v 5 Te ni cahān Pablo: \p Tátā jijnáhan ní, tu ní jíní na jéē sutú cujéhnu ga cúu de, chi núu ní jíní na te ma cahán na súcuan núú, chi yósó núū tútu iī jeē ni cáhān yā jeē ma cahán neé yó coto yó táca tée cácujéhnu nuū yō, áchí Pablo. \p \v 6 Te nuū ní jini Pablo jeē sava de cácuu grupo saduceo te sava ga de cácuu grupo fariseo, te ni cahān jee de: \p Tátā jijnáhan ní, máá ná cúu ɨɨn jnáhan grupo fariseo, te suni súcuan ni īyo tátá na. Chi suni máá ná ñúhun ni na jéē nastécu yā ndɨ̄yɨ, te sɨquɨ̄ yúcuan cúu jeē cácahān ni cuéchi sɨquɨ̄ ná, áchí de. \p \v 7 Te jeē súcuan ni cahān de te ni cacusɨ́ɨn ni tēe junta jeē cácuu grupo fariseo jiín grupo saduceo, te ni cacahān nīhin. \v 8 Chi cácahān tēe grupo saduceo jeē ma nátecu ndɨ̄yɨ, ni tu cáhīyo ndajéhé yā ni ánuá, te tēe grupo fariseo cájejnúhún de ndɨnúní jnúhun yáha. \v 9 Te yōhyo ni cuvaā. Te sava tēe cástéén jnūhun cáhán tutu ley yā jeē cácuu jnáhan grupo fariseo, ni candocuɨñɨ̄ de, te ni cacahān de: \p Tú ni ɨɨn cuēchi cánihīn na sɨ́quɨ̄ tée yáha. Sanaa te ni cahān ndije ɨɨn ánuá jiín de chí ɨɨn ndajéhé yā. Ma sánīhni ni yō nuū Yaā Dios nuu súcuan, áchí. \p \v 10 Te yōhyo ni catejnáhan, te yúhú general jeē quende i chiyō Pablo, te ni ndacu de jniñu jeē na quɨ́vɨ soldado te quenehen de Pablo sava mēhñú i, te na ndɨ́vɨ de ini cuartel. \p \v 11 Te jecuáā un ní quee‑ni máá Jítoho yō nuū de, te ni cahān yā jiín de: \p Pablo, cuandeyɨ́ ni rō, chi nájnūhun ni nacani ró jnúhun ri ini ñuu Jerusalén yāhá, suni súcuan nacani nahín ró jnūhun ri ini ñuu Roma, achí yá. \s1 Jeē ní casquíjnáhan jnūhun cahni Pablo \p \v 12 Te nuū ní cundijin te ni cacutútú sava ñayuu hebreo, te ni casquíjnáhan jnūhun, te ni cacahān teyɨ́ i jeē ma cáji cuɨtɨ i ni ɨɨn ni ma cóho cuɨtɨ i nde núu tu cahni i Pablo. \v 13 Te víhyá gā uū xico tēe hebreo ni cacahān teyɨ́ jnúhun yáha. \v 14 Te ni jengoo nuū sutú cácujéhnu jíín núū tée jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu hebreo, te ni cacahān jiín tée ún: \p Ni cacahān teyɨ́ ná jeē ma cáji cuɨtɨ ná ni ɨɨn níní nde ná tu cahni na Pablo. \v 15 Núu súcuan te máá ní jijnáhan ní jíín táca gá tēe cásáha junta cujéhnu ga, cuácáhān ni jíín general jeē quenehen de Pablo na jéé de nuū junta sajnē, chi cachi ni jéē cácuni ni stíchí vāha ga ní de. Te máá ná jijnáhan ná cotūhva ná cahni ná de nde ná tu quee de nuū cáhīin tútú ní, achí. \p \v 16 Te sēhe yɨɨ́ cuáha Pablo ni nihīn i jnūhun jeē súcuan ni cacahān, te ni jehēn i cuartel, te ni castūhún i nuū Pablo. \v 17 Te ni cana Pablo xinī ɨɨn jnáhan capitán, te ni cahān de: \p Condeca ní súchi yáha quíhīn ni jíín i nuū general, chi íyó ɨɨn jnūhun castūhún i nuū de, áchí de. \p \v 18 Te capitán un ní jeca de i cuahān i jíín de nuū general, te ni cahān de: \p Pablo, tēe íne vecāa, ni cana de sāñá, te ni cahān de jíín ná jeē quíndeca ná súchi yáha núū ní, chi íyó ɨɨn jnūhun cahān i jíín ní, áchí de. \p \v 19 Te ni jnɨɨ general ndaha i cuahān de jíín i ɨɨn lado, te yuhu‑ni ni cajnūhún de i: \p Na jnūhun cúní rō cahān rō jiín rí, áchí de. \p \v 20 Te ni cahān i: \p Tēe hebreo ni casquíjnáhan jnūhun de jeē cahān ndahú de jíín ní quenehen ní Pablo sajnē quihīn de nuū tāca tée cásáha junta cujéhnu ga, chi cahān‑ni de jíín ní jeē cácuni de jeē stichí vāha ga de Pablo. \v 21 Te ma cuáha ni jnúhun, chi víhyá gā uū xico de cándētu sāhí de ichi, te ni cacahān teyɨ́ de jeē ma cáji cuɨtɨ de ni ɨɨn ni ma cóho cuɨtɨ de nde núu tú cahni de Pablo, te vijna je cándētu tūhva de jeē cuáha ni jnúhun quihīn Pablo nuū junta, áchí i. \p \v 22 Te ni cahān general jiín i jeē ma cáchi i nuū ní ɨɨn ñayuu jeē ni cáhān i jnūhun yáha jíín de, te ni tají de i cuanuhun i. \s1 Jeē ní tají general Pablo cuahān de nuū Félix, tēe cúu gobernador \p \v 23 Yūcuán na te ni cana general uū capitán de, te ni ndacu de jniñu jeē sátūhva de uū ciento soldado cájica jéhé jíín únī xico uxī jeē cáyōsó caballo jiín úū ciento jeē cándāha lanza, chi cahɨɨ̄n jecuáā ún quendacoo de jíín Pablo quingoo de nde ñuu Cesarea. \v 24 Te suni ni ndacu de jniñu jeē coo tūhva caballo jeē cóso Pablo, te condito vāha soldado un Pablo quingoo de nde nuū Félix, tēe cúu gobernador. \v 25 Te ni tee de ɨɨn carta jeē cahán jnūhun yáha: \p \v 26 Máá ná cúu Claudio Lisias, te tée ná carta yáha cuájeē nuū ní, señor Félix, gobernador cujéhnu. Ndese tahū cúu ní. \v 27 Ñayuu hebreo ni cajnɨɨ i tēe yáha, te je yajni cahni i de núú, te ni jnama ná de jíín soldado, chi ni jini na jéē séhe nación Roma cúu de. \v 28 Te ni jendeca ná de nuū junta maá i jíjnáhan i jeē sándaā i núu na cuēchi ni sáha de. \v 29 Te ni jini na jéē sɨquɨ́ ley maá i cúu cuēchi cácahān i sɨquɨ̄ de, te tu níhín na ni ɨɨn cuēchi sɨquɨ̄ de jeē cúū de ni jeē cóne de vecāa. \v 30 Te ni nihīn na jnúhun jeē sava tēe hebreo ni casquíjnáhan jnūhun de jeē cahni de tēe yáha, te jeē yúcuan cúu jeē yachī ni tají ná de cuajeē de nuū ní. Te suni je ni cahān na jíín ñáyuu cájicān cuēchi sɨquɨ̄ de jecoo i nuū ní, te jiñā cahān i jíín ní na cuēchi ni sáha de. Je ni cahān yō, achí carta. \p \v 31 Te ni cajeca ñuú‑ni soldado Pablo cuangoo jíín de nde ñuu Antípatris, nájnūhun ni tahū jniñu nuū de. \v 32 Te ɨnga quɨvɨ̄ ni canandió cóo‑ni soldado cájica jéhé cuánungoo nde cuartel, te soldado cáyōsó caballo cuangoo de jíín Pablo. \v 33 Te ni jinūcoo ñuu Cesarea, te ni cachihi carta ndaha gobernador, te suni ni cajeni Pablo nuū de. \v 34 Te ni cahu gobernador carta un. Te ni cajnūhún de ndé ñuu cúu Pablo, te ni jini de jeē tée ndañúū Cilicia cúu Pablo. \v 35 Te ni cahān de: \p Nde na quécoo tēe cájequin cuēchi sɨquɨ̄ rō te cuni nahín rí jnūhun cahān rō, áchí de. \p Te ni cahān de jeē na quíndihyū Pablo ini palacio ndɨ̄yɨ Herodes. \s1 Jeē ni cáhān Pablo jehē maá de nuū Félix \c 24 \p \v 1 Te nuū uhún quɨvɨ̄ te Ananías, sutū cujéhnu ga, ni quee de ñuu ún. Te suni ni quecoo sava tēe jéhnu cándīso jníñu nuū jnáhan ñuu de hebreo jiín ɨɨn tēe cúu abogado, nání de Tértulo. Te ni quɨ̄vɨcoo de nuū gobernador jeē cahān de cuēchi sɨquɨ̄ Pablo. \v 2 Te ni cana gobernador Pablo ni quee de. Te ni quejéé Tértulo cahán de cuēchi sɨquɨ̄ Pablo, chi suhva ni cahān de jíín Félix: \p Tátā gobernador, sɨquɨ̄ jeē cúu ní tóhō jeē váha ndíchí ndácu ní jniñu, te jeē yúcuan tú na jnūhun cájejnáhan íyó, chi cáyūcu váha yó. \v 3 Te na cútahū ná, chi tāca quɨ́vɨ̄ vāha cúu tāca núū ndácu ní jniñu jeē váha sáha ní, tátā Félix. \v 4 Te tu cúní na snáā na cuéhē tiempo ni, te cáhán ndahú ná jiín ní cuni nahín ní jecu‑ni jnūhun cahān na jíín ní. \v 5 Chi ni cajini na tée yáha jéē cúu de ɨɨn tēe tíxín, te sáha de jeē cánacuajnáhan máá jnáhan ñuu ná hebreo nɨɨ́ cáhnu‑ni tāca lado, te cúu de tēe cújéhnu nuū ñáyuu cascuáha jnūhun tēe nání Jesús jeē ní jehnu ñuu Nazaret. \v 6 Te suni je ndúcú de jeē stɨ́vɨ de tācá jniñu ini templo iī, te ni cajnɨɨ ná de. Te cácuni na sándaā na sɨ́quɨ̄ de núú, nájnūhun cáhán ley ñuu ná. \v 7 Te ni jinū‑ni general Lisias, te ni quende fuerza de tēe yáha núū na jíjnáhan ná. \v 8 Te ni ndacu de jniñu jeē tāca ná jeē cácahān na cuéchi sɨquɨ̄ tée yáha quijicoo ná ndé nuū ní. Te vijna cuu stíchí maá ní de, te jíín jnúhun cahān maá de te cuni ni jéē ni sáha de cuēchi jeē cácahān na jíín ní, áchí Tértulo. \p \v 9 Te suni ni cacahān tēe hebreo jeē ni jínūcoo jíín de jeē iyó ndáā jeē súcuan cúu cuēchi Pablo. \v 10 Yūcuán na te ni sáha gobernador seña nuū Pablo jeē na cáhán de, te ni cahān Pablo: \p Je jíní na jéē cuehē cuiyā cúu ní gobernador ñuu yáha, te jeē yúcuan nújnahan ni na jéē sándaā ni sɨ́quɨ̄ ná. \v 11 Chi máá ní cuu nanducú ní te cuni ni jéē sáá máá úxī uū quɨvɨ̄ ni cuu jeē ni jéhēn ná ñuu Jerusalén jeē chiñúhún ná Yaā Dios. \v 12 Te tu ní stáhān jnáhan ná jíín ni ɨɨn ñayuu, ni tu ní stónda ná ñáyuu ini templo ni ini vehe iī sinagoga ni ini maá ñuu. \v 13 Ni tú na jiín stéén de jeē iyó ndáā jnūhun cácahān de sɨquɨ̄ ná. \v 14 Te jnūhun cáhán cají ná jiín ní cúu jeē chiñúhún ná Yaā Dios tāca jíí na, te suu cúu jeē chiñúhún ná maá Jesucristo, te máá jnúhun yáha‑ni cúu jeē cácahān de jeē stɨ́vɨ ná. Te cándíje ná táca jnúhun yósó núū tútu ley yā jiín núū tútu jeē ní catee tēe ni canacani jnūhun ya nde jenahán. \v 15 Te ɨnuú ñúhun ni na jíín de jeē sáha Yaā Dios jeē nátecu tāca ndɨ́yɨ, cúu ñayuu ní casáha vāha jíín ñáyuu ní casáha néé. \v 16 Te jeē yúcuan máni jeē váha ndɨ́hvɨ́ ni na sáha ná. Súcuan te vāha íyó ni anuá na jéē tú na cuēchi ndéé sɨquɨ̄ na núū Yaā Dios ni nuū ñáyuu. \p \v 17 ’Te ni jica cuu ná táca ñuu jicá jecu cuiyā, te sáá te ni ndee na jíín xúhun jéē ní cajēhe tāca ñáyuu jeē chindéé ñáhán i jnáhan ñuu na cáyūcú Jerusalén. Te suni ni ndee na jéē socó na quɨtɨ nuū Yaā Dios. \v 18 Te íne ná ini templo sɨquɨ̄ jeē cuchi ná ndundoo ná núū Yaā Dios te socō ná. Te jecu jnáhan ñuu ná hebreo jeē véjicoo Asia ni cajito de sāñá ini templo, te tú na ñayuu cuehē ni cóyūcu jíín ná jeē sávaā i. \v 19 Te núu ni stɨ́vɨ ná ¿te naun tu ní quíjicoo tēe Asia un návāha suni cahān de ndese ni stɨ́vɨ ná? \v 20 Chí tée ni quecoo yāhá na cáhán maá de núu na cuēchi ni canihīn de sɨquɨ̄ na ná ni indichi na núū junta tēe cácujéhnu ini ñuu ná. \v 21 ¿Te chí cájequin de cuēchi sɨquɨ̄ na jéē ni cáhān jee ná suhva ná ni īyo ná nuū junta naún? Chi ni achi na jéē cándíje ná jéē nátecu tāca ndɨ́yɨ, te jeē yúcuan cájequin ni cuéchi sɨquɨ̄ ná, ni achi na jíín de. Achí Pablo. \p \v 22 Te Félix chi je jíní vāha de ndese cácandíje ñayuu Cristo. Te jeē ní jini sōho de jnūhun yáha te ni stétu de un jíjnáhan, te ni cahān de: \p Nde na quée general Lisias te cajnūhun gá rī sɨquɨ̄ jníñu yáha, áchí de. \p \v 23 Te ni ndacu de jniñu nuū capitán jeē na cóne ga Pablo vecāa, te ma cásɨ jeē sáha de jeē cuní de, te ni ma cásɨ jeē quíjicoo jnáhan de jeē chindéé ñáhán i de. \p \v 24 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te ni quiji tucu Félix jiín ñasɨhɨ́ de Drusila, te ñahan hebrea cúu ña. Te ni ndacu de jniñu jeē na quíji Pablo návāha nacani de jnūhun ndese candíje yó Jesucristo. \v 25 Te ni cahān Pablo jiín de jeē cánuú sáha yó jniñu ndaā, te cánuú coto yó máá yó jeē ma sáha yó jniñu stɨ́vɨ, chi quɨvɨ̄ sándɨ̄hɨ́ te sándaā Yaā Dios jniñu ndɨvii ñayuu ndese ni casáha i. Te ni yūhu Félix te ni cahān de: \p Vijna te cuáhán, te ɨnga quɨvɨ̄ jeē núne ri te cana ri rohó quiji ró, áchí de. \p \v 26 Te ñúhun ni de jeē cuāha Pablo xūhun núū de te siáá de quenda de vecāa. Jeē yúcuan tɨjnɨ jínu ni cana de Pablo ni candajnūhún de. \v 27 Te súcuan ni cuu uū cuiyā, te sáá te ni nucuɨñɨ̄ Porcio Festo nuū Félix. Te cúní Félix jeē na cúsɨɨ̄ ni ñayuu hebreo jiín de, te jeē yúcuan ní squéndōo de Pablo vecāa. \s1 Jeē ni índichi Pablo nuū Festo \c 25 \p \v 1 Te sáá únī quɨvɨ̄ jeē ni quɨ́vɨ Festo cuu de gobernador Judea, te ni quenda de ñuu Cesarea cuahān de ñuu Jerusalén. \v 2 Te tāca sútū cácujéhnu jíín tée cácujéhnu nuū ñáyuu hebreo ni jinūcoo nuū Festo, te ni cajicān cuēchi sɨquɨ̄ Pablo. \v 3 Te ni cacahān ndahú jíín Festo jeē núu vāha ni de te na nátají de Pablo ndiji ñuu Jerusalén. Súcuan ni cacahān, chi je ni casquíjnáhan jnūhun jeē cahni Pablo ichi. \v 4 Te ni cahān Festo jeē yɨ́ndesɨ vāha Pablo nde ñuu Cesarea, te je jéni ni de jeē jecu na quɨvɨ̄ te nuhūn maá de ñuu Cesarea. \v 5 Te jeē yúcuan ní cahān de jíín táca tée ún: \p Tāca níhín jeē cándīso jníñu, na quíngoo yó nde Cesarea, te yūcuan cácān ni cuéchi sɨquɨ̄ de te núu íyó cuéchi de, áchí de. \p \v 6 Te ni ine de yūcuan únā chí úxī‑ni quɨvɨ̄, te ni ndee de ñuu Cesarea, te ɨnga quɨvɨ̄ ni cucōo de mesa nuū sándaā de jniñu, te ni cahān de jeē na quíji Pablo. \v 7 Te je cáhīin tēe hebreo jeē ní quijicoo nde ñuu Jerusalén. Te ni quee Pablo, te ni cajicó ndúū nuū de, te ni caquejéé‑ni cásájnúhún téyɨ́ sɨ́quɨ̄ de, te tú na jiín ní cástéén jeē iyó ndáā jnūhun cácahān. \v 8 Te ni cahān Pablo jehē maá de: \p Tu ní sáha ná ni ɨɨn cuēchi sɨquɨ̄ ley ñuu na jéē cácuu ná ñayuu hebreo, ni sɨquɨ̄ templo, ni sɨquɨ̄ rey nación Roma, achí de. \p \v 9 Te Festo chi cúní de jeē cusɨɨ̄ ni ñayuu hebreo jiín de, te ni cajnūhún de Pablo: \p ¿A tu cúní rō quinuhun rō Jerusalén te yūcuan sándaā rī sɨquɨ̄ rō? achí de. \p \v 10 Te ni cahān Pablo: \p Je índichi na núū cúndaā jniñu jeē ndácu máá tée cúu rey nación Roma, te yāha cúu nuū cánuú cundaā jniñu ná. Máá ní je jíní vāha ni jéē tú na cuēchi ní sáha ná sɨ́quɨ̄ tāca jnáhan ñuu ná hebreo. \v 11 Chi núu ni sáha ná ɨɨn cuēchi xeēn jeē jíni ñúhún cuu ná, te íyó váha jeē cúū na núu súcuan. Te núu tu íyó ndáā jnūhun jeē casájnúhún tée yáha sɨ́quɨ̄ ná, te ni ɨɨn tēe ma cúu chihi de sāñá ndaha tēe yáha jíjnáhan de. Núu súcuan te cúní na quíhīn na núū maá rey nación Roma sándaā de sɨquɨ̄ na, áchí de. \p \v 12 Te ni cajnūhun Festo ndese cájeni ni tēe cándīso jníñu jíín de. Yūcuán na te ni cahān de jíín Pablo: \p Je ni cahān rō jeē cuní rō quihīn rō nuū maá rey nación Roma sándaā de sɨquɨ̄ rō. Núu súcuan te quihīn nahín ró nuū de, áchí de. \s1 Jeē ni índichi Pablo nuū rey Agripa \p \v 13 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te rey Agripa jiín Berenice ni jecondēhé de Festo nde ñuu Cesarea. \v 14 Te tɨjnɨ quɨvɨ̄ ni coyūcú de yūcuán. Te ni nacani Festo jnūhun sɨquɨ̄ Pablo nuū rey un. Te suhva ni cahān de: \p Félix jeē ní cuu de gobernador, ni stóo de ɨɨn tēe íne vecāa yāhá. \v 15 Te ná ni jehēn ná ñuu Jerusalén, te sutū cácujéhnu jíín ñáyuu jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu hebreo ni jinūcoo i nuū na cájequin i cuēchi sɨquɨ̄ tée ún, te cácuni i jeē na cúū de. \v 16 Te ni cahān na jíín i jeē tu íyó costumbre tāca tóhō Roma jeē cahni de ɨɨn tēe súcuan‑ni, chi jíni ñúhún condichi de jíín ñáyuu cájequin cuēchi sɨquɨ̄ de, návāha cahān de jehē maá de te cundaā núu íyó cuéchi de. \v 17 Yūcuán na te ni quecoo tútú i yāhá. Te ɨnga quɨvɨ̄ ún tu ní cúcuéé ná, chi ni cucōo na mesa nuū sándaā na sɨ́quɨ̄ cuéchi, te ni ndacu ná jniñu jeē na quíji tēe ún. \v 18 Te cáhīin ñayuu cájequin cuēchi sɨquɨ̄ de. Te ni jeni ni na jéē iyó cuéchi xeēn cahān de sɨquɨ̄ tēe un núú, te tú cuɨtɨ. \v 19 Chi jeē cácahān de cúu máni sɨquɨ̄ jnúhun cácandíje‑ni máá de, jíín sɨ́quɨ̄ ɨɨn tēe nání Jesús jeē jé ni jihī de, te Pablo cahán nīhin de jeē ní natecu ndije tēe ún. \v 20 Te tu ní cújnúní cuɨtɨ ni ná ndese sándaā ná, te ni cajnūhun ná de núu cúní de quihīn de ñuu Jerusalén te yūcuán cundaā sɨquɨ̄ de. \v 21 Te máá Pablo ni cahān de jeē cuní de quihīn de nuū Augusto, rey yō nación Roma, te yūcuan sándaā rey cuēchi de, ni achi de. Te ni cahān na jéē na cóne de vecāa nde tají ná de quihīn de nuū rey un, áchí Festo. \p \v 22 Yūcuán na te ni cahān Agripa jiín Festo: \p Suni cúní maá ná cuni sōho ná jéē cahán tēe un, áchí de. \p Te ni cahān Festo: \p Sajnē te cuni sōho ní jéē cahán de núu súcuan, áchí de. \p \v 23 Te ɨnga quɨvɨ̄ un ní quecoo Agripa jiín Berenice. Te cáñūhun de sahma cújéhnu de, ni quɨ̄vɨcoo de ini vehe juzgado jiín táca general jiín tée cácujéhnu ini ñuu ún. Te ni ndacu Festo jniñu jeē na quíji Pablo. \v 24 Te ni cahān Festo: \p Cáhán na jíín ní, tátā rey Agripa, jíín ndɨhɨ níhín jéē cáyūcu jíín yó yāhá vijna. Yāha cúu tēe jeē sɨquɨ̄ de ni candonda ndɨvii jnáhan de hebreo ñuu Jerusalén jiín ndé ñuu Cesarea yāhá, te máni cácahān i jeē tú vāha jeē cótecu gā de. \v 25 Te jéni ni maá ná jéē tú na cuēchi xeēn ni sáha de jeē cúū de. Te je ni cahān de jeē cuní de quihīn de nuū rey Augusto jeē sándaā rey un sɨ́quɨ̄ de, te jeē yúcuan ní cahān na jéē tají ná de quihīn de nuū rey un. \v 26 Te tu cúcáhnu ni ná na jnūhun tee ná núū tútu quihīn jiín de nuū rey yō. Jeē yúcuan ní ndacu ná jniñu ni quee de nuū yō jijnáhan yó, te cánuú gá nuū maá ní, tátā rey Agripa. Te stíchí ni de návāha nihīn na jnúhun tee ná sɨ́quɨ̄ de, te quihīn jnūhun un jíín de nuū rey. \v 27 Chi tu jéjníñu cuɨtɨ jeē tají ná ɨɨn preso quihīn te núu tú castūhun ná nuū tútu na cuēchi ni sáha de, áchí Festo. \s1 Jeē ni cáhān Pablo jehē maá de nuū rey Agripa \c 26 \p \v 1 Yūcuán na te ni cahān rey Agripa jiín Pablo: \p Vijna te jéhe ri jnūhun cahān rō jehē maá ró, achí de. \p Te Pablo ni sáha de ndaha de jeē ní quejéé de cáhán de, te suhva ni cahān de: \p \v 2 Tátā rey Agripa, cúsɨɨ̄ ni ná vijna jeē cúu cahān na jíín ní sɨquɨ̄ ndɨhɨ jeē casájnúhún ñáyuu ñuu yō hebreo sɨquɨ̄ ná. \v 3 Chi je jíní vāha máá ní tāca jéē ní tajnúní ñayuu ñuu yō hebreo jiín táca jnúhun jeē tu cáhīin ɨnuú i jíín. Jeē yúcuan cáhán ndahú ná jiín ní jeē coo paciencia ni cuni sōho ní jnúhun cahān na jíín ní. \s1 Jeē ní cachi Pablo ndese ni sáha de nde ná tu sama ya ini de \p \v 4 ’Je cájini tāca jnáhan ñuu yō hebreo ndese ni sáha ná ini ñuu nuū ní cacu ná jíín ini ñuu Jerusalén nde ná lulí ná. \v 5 Te núu cácuni maá de cahān ndaā de, te je cájini de sāña jéē ndé lulí ná ni quɨ̄vɨ ná nuū grupo fariseo, te grupo un nīhin ga cánducú ndéyɨ́ de squícu de ley yā vēsú tāca gá grupo tēe nación yō. \v 6 Te ñúhun ni na jnúhun ni jejnūhun Yaā Dios nuū tāca jíí yō jeē nastécu yā ndɨ̄yɨ, te máá sɨ́quɨ̄ tāca jnúhun yáha‑ni cúu jeē cájequin de cuēchi sɨquɨ̄ ná. \v 7 Chi máá yó jeē cácuu yó jnáhan ndɨhúxí uū yucūn ñayuu Israel, cáñūhun ni yō jnūhun ni jejnūhun ya jeē nastécu yā ndɨ̄yɨ, te jeē yúcuan nduú ñuú cáchiñúhún yó Yaā Dios te cájejníñu yó núū yā. Te suni súcuan ñúhun ni maá ná, tátā rey Agripa, te sɨquɨ̄ jeē nácani ná jnúhun jeē natecu ndɨ̄yɨ cúu jeē cájicān jnáhan ñuu yō hebreo cuēchi sɨquɨ̄ ná. \v 8 ¿Te chí má nastécu Yaā Dios tāca ndɨ́yɨ cájeni ni ní naún? \s1 Jeē ní cachi Pablo ndese ni jito xeēn de ñayuu cácandíje \p \v 9 ’Te máá ná chi ni jeni ni na jéē jíni ñúhún ndonda ná sɨ́quɨ̄ ñayuu cácandíje i Jesús, Yaā ní jehnu ñuu Nazaret. \v 10 Te súcuan ni sáha ná ini ñuu Jerusalén, chi tāca sútū cácujéhnu ni cajēhe de jnūhun jeē cóndiso jníñu ná chuhun ná cuéhē ñayuu vecāa sɨquɨ̄ jeē cácandíje i Jesús, te íyó váha ni na núu cájehni de i. \v 11 Te tɨjnɨ jínu ni sáha ndevāha na jíín i ini tācá vehe iī sinagoga jeē ni sáha fuerza na i jeē na stóo i jnūhun cácandíje i. Te xeēn ni quɨtɨ̄ ni na núū i, chi nde ñuu jicá ní jehēn ná ni sáha xeēn na jíín i. \s1 Jeē ní cachi tucu Pablo ndese ni sama ya ini de \r (Hch. 9.1‑19; 22.6‑16) \p \v 12 ’Te sutū cácujéhnu ni cajēhe de jnūhun jeē cóndiso jníñu ná quíhīn na sáha xeēn na jíín ñáyuu cácandíje cáyūcú ñuu Damasco nuú. \v 13 Te cuahān ná ichi ún, tátā rey, te caxū cúu, te ichi ándɨvɨ́ ní quiji ɨɨn nduva ni ndindēé ndaxín núū na jíín núū tée cuangoo jíín ná, te víhyá gā ndíī vēsú niāndii. \v 14 Te ndɨhɨ ná ní cacotúú ná nuū ñúhun. Te ni jini sōho ná ɨɨn jnūhun ni cahān jiín ná jiín jnúhun yuhu yó hebreo: Saulo, Saulo, ¿najehē jíto xeēn rō ruhū? Chi jeē sáha ró súcuan cúu nájnūhun stɨquɨ̄ jeē tu jéndije tɨ, te jéñú yatá tɨ́ xinī pulla, te súcuan stóho tɨ maá tɨ́, áchí. \v 15 Yūcuán na te ni cahān ná: ¿Na nihín cúu jeē cahán, Tátā? achí ná. Te máá Jítoho na ní cahān yā jiín ná: Máá rí cúu Jesús, te jeē jíto xeēn rō ñayuu cácandíje i ruhū cúu jeē jíto xeēn rō ruhū. \v 16 Ndonda condichi rō, chi vēji ri nuū rō jeē tejníñu ri rohó sáha ró jniñu cúní rī, te nacani cájí ró jnūhun tāca jéē ní jito ró vijna, jíín jéē steén gā rī nuū rō tāca quɨ́vɨ̄ quíji. \v 17 Te jnama ri rohó núū tāca jnáhan ñuu rō jiín núū ñáyuu tāca gá nación, chi nuū ñáyuu un tájí rí rohó quíhīn rō. \v 18 Te tájí rí rohó quíhīn rō nuū i, chi nájnūhun nanune ró tɨ́nūú i cúu jeē steén rō jnūhun ri nuū i te jecūhun ni i. Chi ñayuu ná tu candíje i ruhū, nájnūhun cájica i nuū néē. Te jeē candíje i ruhū, quɨ̄vɨ i nuū luz rī, te tuá quɨhɨ i chīji jniñu jeē cuní jexeén jeē cúu Satanás, chi sa suhva quɨhɨ i chīji jniñu cúní maá rí. Te tájí rí rohó quíhīn rō nuū i, návāha candíje i ruhū te cone cáhnu ni rī nuū cuéchi i. Yūcuán na te ɨnuú níhīn tahú i jíín táca gá ñayuu jeē ni sándoo ri anuá i, áchí yá jiín ná. \s1 Jeē ní cachi Pablo ndese ni jetáhú de jnūhun ni cahān yā \p \v 19 ’Jeē yúcuan tu ní sánīhni ni na núū jnúhun ni cahān yā ichi ándɨvɨ́ jíín ná, tátā rey Agripa. \v 20 Chi ni jetáhú ná, te ni nacani ná jnúhun ya xīhna gā nuū ñáyuu ñuu Damasco, te sáá te ni nacani ná jnúhun ya nuū ñáyuu ñuu Jerusalén jiín nɨ́ɨ́ región Judea jiín núū ñáyuu tāca gá nación. Te jnūhun ni nacani ná núū i cúu jeē na nácani ni i jeē stóo i cuēchi i te nasāma ini i sáha Yaā Dios, te na sáha i jniñu váha jeē steén jeē ní nasāma ini i. \v 21 Te sɨquɨ̄ jeē súcuan ni nacani ná jnúhun te ni cajnɨɨ jnáhan ñuu yō hebreo sāñá ini templo, te ni cacuni i cahni i sāña núú. \v 22 Te ni chindéé ñáhán Yáā Dios sāñá, te jeē yúcuan índichi nīhin na ndé vijna nácani cájí ná jnūhun ya nuū ñáyuu cácujéhnu jíín núū tācá‑ni ñayuu. Chi tu chísó gá na jnúhun sɨquɨ̄ jnúhun jeē ní nacani Moisés jiín táca gá tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. \v 23 Te ni cundaā jnūhun ni canacani de un jéē cánuú ndoho Cristo nde cuu yā, te xīhna gā maá yá natecu vēsú tāca gá ndɨ̄yɨ, te súcuan stéén cají yá nuū ñáyuu jeē jnáma ya i, cúu ñayuu nación yō Israel jiín ñáyuu tāca gá nación, áchí Pablo. \s1 Jeē ní nducú ndéyɨ́ Pablo scandíje de Agripa jnūhun Jesús \p \v 24 Te súcuan ni cahān Pablo jehē maá de, te ni cahān jee Festo: \p Ni nduloco rō, Pablo. Sɨquɨ̄ jeē ni scuáha ndasɨ́ ró te jeē yúcuan ní tɨ̄vɨ xínī rō, áchí de. \p \v 25 Te ni cahān Pablo: \p Tu ní tɨ́vɨ xínī na, tátā Festo, chi sa suhva íyó cájí ndáā jnūhun cáhán na. \v 26 Te máá rey Agripa je jíní vāha de tācá jniñu ní íyo jeē ní nacani ná, te tu yúhú ná cahān na táca jnúhun yáha, chi je jíní vāha na jéē jiní de tāca jnúhun yáha, chi tú sāhi ní cúu tācá jniñu yáha. \v 27 Tátā rey Agripa, ¿á cándíje ní jnúhun jeē ní cacahān tēe ni canacani jnūhun ya nde jenahán? Jéni ni na jéē candíje ní, áchí Pablo. \p \v 28 Yūcuán na te ni cahān Agripa jiín Pablo: \p Va jéni ni rō jeē jiín jecu jnūhun ni cahān rō te sáha ró jeē candíje ri Cristo, achí de. \p \v 29 Te ni cahān Pablo: \p Vēsú jiín jecu‑ni jnūhun chí jíín cuéhē, te jícán tahú na jéē maá ní jíín táca gá tēe cájini sōho jnūhun cáhán na vijna, na cándíje ní nájnūhun cándíje máá ná, te tu cúní na jéē cónuhnī ni nájnūhun núhní na. \p \v 30 Te ni ndɨhɨ ni cahān Pablo tāca jnúhun yáha. Te ni ndocuɨñɨ̄ rey jiín gobernador jiín Berenice jiín táca gá tēe cácujéhnu cáyūcu jíín de. \v 31 Te ni cacujiyo de, te ni candajnūhun sɨ́ɨn máá de: \p Tú ni ɨɨn cuēchi ní sáha tēe yáha jéē cúū de ni jeē cóne ga de vecāa. \p \v 32 Te ni cahān Agripa jiín Festo: \p Cuu siáá ni tée yáha núu jeē tu ní cáhán maá de jeē quihín de nde nuū rey yō nación Roma nuú, áchí de. \s1 Jeē ní catají de Pablo cuahān de ñuu Roma \c 27 \p \v 1 Te ni cundaā jeē quihín Pablo jiín barco nde Italia, te suni quingoo ná jíín de. Te Pablo jiín sava ga tēe cáhīin vecāa ni quɨ̄vɨcoo de ndaha ɨɨn capitán naní Julio jeē quíndēca de tēe un ndé Italia. Te Julio cúu ɨɨn jnáhan grupo soldado naní Augusto. \v 2 Te nde ñuu Adramitio nuū cájecuɨñɨ̄ barco ni quenda ɨɨn barco ni quee, te ni quɨ̄vɨcoo ná, te quihīn barco un táca ñuu jeē yɨ́hɨ chīji Asia jeē yúcu yumar. Te suni cuahān Aristarco jiín ná, te máá de cúu tēe ñuu Tesalónica región Macedonia. \v 3 Te ɨnga quɨvɨ̄ ni jinūcoo ná ñuu Sidón nuū cájecuɨñɨ̄ barco. Te Julio ni cundáhú ni de Pablo, te ni jēhe de jnūhun ni jecondēhe Pablo tācá amigo de, te ni cachindéé ñáhán i de. \v 4 Te ñuu yúcuan ní quenda barco cuahān jiín ná. Te sɨquɨ̄ jeē níhin yɨ́hɨ tachī te tu ní cúu quihīn yohó barco, te ni tee xíin barco cuahān jiín ná xiin isla Chipre, ñuhun jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte, te lado jecó barco ni quendōo Chipre. \v 5 Te ni cayāha ná yumar Cilicia jiín Panfilia cuahān ná, te ni jinūcoo ná ñuu Mira ndañúū Licia. \p \v 6 Te ñuu yúcuan ní nihīn capitán ɨɨn barco jeē véji ñuu Alejandría te quihīn ichi Italia, te ni cahān de jíín ná ni quɨ̄vɨcoo ná barco un. \v 7 Te cuehē quɨvɨ̄ ni cahīin na núū ndúte jíín barco, chi cuéé ní jica, te fuerza‑ni ni jinūcoo ná yuñúū Gnido. Te tuá ni jéhe tachī un jnúhun quihīn yohó barco, te ni cayāha ná núū jnúhma tachī xiin ñúū Salmón jeē íne nuū isla Creta. \v 8 Te yōhyo ni canducú ndéyɨ́ tée cáscáca barco un, ní yāha jíín ná nɨɨ́ yumar xiin Creta. Te ni jinūcoo ná ɨɨn lugar naní Buenos Puertos nuū cájecuɨñɨ̄ barco, te yajni un íne ñuu Lasea. \p \v 9 Te je ni cuu cuehē quɨvɨ̄ ni cajica ná jíín barco. Te je yajni quejéé vico míjin, te yūcuan cúu tiempo jeē yɨɨ́ jíca barco te sanaa te coo jnūndóho nuū mar. Te ni cahān nīhin Pablo jiín de: \p \v 10 Tátā jijnáhan ní, jíní na jéē yóhyo yɨɨ́ coo viaje yáha, te quiji jnūndóho sɨquɨ̄ barco, te naa barco jiín ndajníñu, te nde maá yó sanaa te cuu yō, achí de. \p \v 11 Te tu ní chúsóhó capitán jeē cahán Pablo, chi sa suhva jeē cahán tēe scáca barco un jíín tée chíí barco. \v 12 Te sɨquɨ̄ jeē tu íyó váha lugar nuū ni jécuɨñɨ̄ barco un jéē cóyūcú de nɨ́ɨ́ vico míjin, te ni cajeni ni cuehē gā de jeē vāha ga núu quendacoo de yūcuán. Chi cájeni ni de jeē núu cuu te jinūcoo de ñuu Fenice te yūcuán coyūcú de vico míjin. Chi Fenice suni íne yundúte isla Creta nuū cájecuɨñɨ̄ barco, te ndijin ichi noroeste jiín suroeste. \s1 Jeē ni jéquɨ̄hɨ ɨɨn tachī níhin jeē stónda ndute mar \p \v 13 Te ni jequɨ̄hɨ vīta táchī ichi sur, te ni cajeni ni de jeē jinú de Fenice nuú, te ni cascáca ga de barco jíca jíín de xiin Creta. \v 14 Te ni cunúu jecu gā, te ni quejéé‑ni ɨɨn tachī níhin ndasɨ́ jeē naní táchī nordeste. \v 15 Te tuá ni cúu ga quihīn yohó barco, chi ni chundahá‑ni tachī cuahān jiín, te ni casiáá‑ni de jeē cascáca de, te cháha chúcuan cuahān barco jiín ndɨhɨ ná sáha tachī. \v 16 Te ni yāha jíín ná xiin isla lulí jéē naní Clauda, nuū jnúhma tachī. Te vēsú súcuan te yōhyo uhū ni cascáa ná barco lulí jeē ndiquín yatā barco cáhnu. \v 17 Te ni casquɨ́vɨ ná ini barco cáhnu. Te ni casucun núu de barco cáhnu jíín yoho. Te cáyūhú de jeē quihín barco nuū yaxín ndute nuū naní Sirte te jnɨ̄ɨ nuū ñɨ́tɨ, te jeē yúcuan ní casnúu de sahma cóquin jeē stechí te jíca barco. Te ni casiáá de jeē na quíhín ndé chi chúndahá táchī. \v 18 Te tu jécuɨñɨ̄ cuɨtɨ jeē yɨ́hɨ tachī níhin. Te ɨnga quɨvɨ̄ un ní caquejéé de cájete de ndajníñu ndíso barco, návāha nduñama gā barco te ma quée chīji ndute. \v 19 Te quɨvɨ̄ uní ni cajēhe núu ná ndaha ni cajete ná máá ndajníñu jéjníñu barco. \v 20 Te cuehē quɨvɨ̄ tu ní cájito ná níāndii ni quɨ̄mɨ sɨquɨ̄ jeē íin vicō, ni tu jécuɨñɨ̄ cuɨtɨ tachī níhin ún, te tuá cáñūhun ni na cácu ná. \p \v 21 Te ni cuu quɨvɨ̄ jeē tuá cáyeji cuɨtɨ na stáā. Te ni jecondichi Pablo sava mēhñu tée ún, te ni cahān de: \p Tátā jijnáhan ní, núu ní cájetáhú ní jnūhun jeē ni cáhān ná te ma quéndacoo yó Creta nuú, te ni ma cóto yó jnúndóho yáha ni ma náā ndajníñu núú. \v 22 Te vijna cáhán nīhin na jíín ní jeē cuandeyɨ́ ni ni jíjnáhan ní, chi ni ɨɨn ní má cúū ní, vēsú naa barco. \v 23 Chi jeē cúni ni quiji ɨɨn ndajéhé jeē ní tají máá Yáā Dios nuū ná. Chi máá yá cúu Jitoho ná, te jéjníñu ná núū yā. \v 24 Te ndajéhé yā ún suhva ni cahān yā jiín ná: Pablo, ma yūhu ró, chi vāha‑ni jinū rō nuū rey nación Roma, te jeē sɨquɨ́ rohó te sáha Yaā Dios jeē cácu ndɨhɨ tēe cáhīin jíín ró ini barco yāhá, áchí yá jiín ná. \v 25 Tátā jijnáhan ní, ma yūhu ní núu súcuan, chi máá ná cúcáhnu ni na Yáā Dios jeē coo nájnūhun ni cahān ndajéhé yā jiín ná. \v 26 Te jinū nahín yó ɨɨn isla, te ma jinú yachī yō nuū quíngoo yó, áchí de. \p \v 27 Te ni cuu uxī cuūn jecuáā nde jeē ní quejéé táchī, te jíca barco nuū mar Adria, te cháha chúcuan cuahān barco sáha tachī. Te máá jecuáā ún te jeē ní cuu sava ñuú te cájeni ni tēe cáscáca barco jeē jé cuacuyajni jinū barco ñuhun íchi. \v 28 Te ni casɨ́nga de ɨɨn jeē cáchicuāhá de nasaa cúnú ndute, te ni cajini de jeē iyó ócō xahūn ɨɨn metro. Te ni jica barco jecu gā te ni casɨ́nga tucu de, te ni cajini de jeē iyó ócō uxā na metro. \v 29 Te cáyūhú de jeē jécujnáhan barco jiín toto, te ni cajihni de cuūn cāa gancho náhnu yatā barco un, te ni cascáne de nde jehē ndúte návāha chituu te jecuɨñɨ̄ barco. Te yōhyo jnáā de jeē na cúndijin yachī. \v 30 Te tēe cáscáca barco un ní canducú de cunu de quingoo de jíín barco lulí te cācu de nuū jnúndóho quiji sɨquɨ̄ barco cáhnu núú. Jeē yúcuan ní casnúu de barco lulí un núū ndúte, te cásáha‑ni de nájnūhun jeē snúu de ɨnga cāa gancho ichi núú barco návāha tú cuni ñayuu jeē cácuni de cunu de quingoo de. \v 31 Te ni cahān Pablo jiín capitán jiín táca soldado: \p Núu tú coyūcu tée yáha ini barco cáhnu jíín yó, te ma cácu cuɨtɨ maá ní jijnáhan ní, áchí de. \p \v 32 Yūcuán na te soldado ni cajehnde de yoho núhní barco lulí, te ni jneni‑ni cuahān. \p \v 33 Te nuū cuácundijin te ni cahān Pablo jiín táca tée un jéē na cáji de staā. Te suhva ni cahān de: \p Vijna íyó úxī cuūn quɨvɨ̄ jeē cándīto ní te tu cáyeji cuɨtɨ ni stáā. \v 34 Te cáhán ndahú ná jiín ní jeē na cáji ni stáā, návāha nanihīn ni ní te cācu ní, chi ni ɨɨn yó má cúū, ni ma tují cuɨtɨ yō, achí de. \p \v 35 Te ni ndɨhɨ ni cahān de jnūhun yáha, te ni quihin de ɨɨn staā, te mēhñu táca ñáyuu un ní nacuatáhú de nuū Yaā Dios, te ni tahú sáva de staā ún, te ni quejéé de yéji de. \v 36 Yūcuán na te ni candusɨɨ̄ ni ndɨhɨ de, te suni ni cayeji de staā. \v 37 Te ndɨvii na jéē cáñūhun ná ini barco cúu uū ciento unī xico xahūn ɨɨn ná. \v 38 Te ni cayeji vāha ndɨhɨ ná. Yūcuán na te ni cajete de trigo cuahān nuū ndúte un, návāha na ndúñama gā barco. \s1 Jeē ni quée barco chīji ndute \p \v 39 Te nuū ní cundijin te ni cajito de ñuhun, te tu ní cánacuni de ndé nuū cúu. Te ni cajito de nuū íne cuɨ́ñɨ ndute, te suni máá ñɨ́tɨ cúu, te cájeni ni de jinū de yūcuan jíín barco núu na cúu núú. \v 40 Te ni cajehnde de yoho núhní cāa gancho yúcuan, te ni caquendōo cāa un núū mar. Te ni canandají de yujnu jeē scotú chíí barco, te ni nacata caa de sahma cóquin ichi núú návāha chundahá táchī barco, te ni quejéé caca quihīn jiín de ichi núū iyó ñɨ́tɨ. \v 41 Te ni jinū barco nuú níhin náquijnáhan ndute. Te ni quēe barco nuū ñɨ́tɨ ñúhun chīji ndute, te ni jnɨ̄ɨ‑ni ichi núú te tuá ni jíca cuɨtɨ, te yatā barco un ní cahya‑ni jeē níhin ni cani suhmā ndute mar. \v 42 Yūcuán na te ni candajnūhún soldado jeē cáhni de tāca preso návāha ma súte i te cunu i quingoo i. \v 43 Te cúní capitán un jéē cācu Pablo, te ni jesɨcoo de. Chi sa ni cahān de núu ndé ñáyuu jiní sūté te xīhna gā i na núngoo i sūté i nuū ndúte, te na quénda‑ni i quihīn i nuū ñúhun íchi. \v 44 Te suni súcuan na quécoo ndɨhɨ i quihīn i, sava i coso candá i jíín yujnu cúnu te sava ga i jíín pedazo yujnu barco. Te súcuan ni cacācu ndɨhɨ ná ní jinūcoo ná ñuhun íchi. \s1 Jeē ni íne Pablo isla Malta \c 28 \p \v 1 Te nuū ní cacācu ná te ñayuu cáyūcu yúcuan ní cacachi i nuū na jéē isla un nání Malta. \v 2 Te ñayuu un ní cacundáhú ni i sāña jíjnáhan ná, te ni cascáyú i ɨɨn ñuhūn cáhnu, te ni cacahān i jíín ná jeē nasaā ná, chi mījin sáha jeē cúun saū. \v 3 Te ni stutú Pablo jecu tujnu íchi. Te jeē jnáā de tujnu un núū ñuhún te ɨɨn coō xeén jínu tɨ ni quenda tɨ tujnu un jéē ní cujihní, te ni chiyuhú‑ni tɨ ndaha de. \v 4 Te ñayuu cáyūcu yúcuan ní cajito i jeē ndíta caa coō un yɨ́yuhú tɨ́ ndaha de, te ni cacahān i: \p Tēe yáha vā sanaa te ni jehni de ndɨ̄yɨ núu súcuan, te vēsú je ni cācu de nuū mar, te máá yáā sándaā jniñu ñayuu tu jéhe ga yā jnūhun jeē cótecu de, áchí i. \p \v 5 Te ni caja Pablo ndaha de, te ni nɨnga coō un núū ñuhún, te tú na vé ni ndóho de. \v 6 Te cándētu tāca ñáyuu jeē chúhun i cuɨñɨ de chí cotúú‑ni de te cuu de. Te ni cunahán téyɨ́ cándētu i, te ni cajito i jeē tú na vé ni ndóho de. Yūcuán na te ni nasāma cájeni ni i, te ni cacahān i jeē ɨ́ɨn yaā cúu Pablo. \p \v 7 Te yajni yūcuan íyó ñuhun tēe cújéhnu ga Malta un, nání de Publio. Te ni cana tēe un sáña jíjnáhan ná, te ni jēhe núu de vehe de ni coyūcu ná jiín de unī quɨvɨ̄, te ni jito yúcún de sāñá. \v 8 Te tátá Publio cáa de, chi ndóho de cuehyɨ̄ quīji jiín cuéhyɨ̄ nɨñɨ̄. Te ni jecondēhe Pablo tēe ún, te ni jicān tahú de te ni soó de ndaha de sɨquɨ̄ tée ún, te ni nduvāha‑ni de. \v 9 Yūcuán na te ni quijicoo ndɨhɨ ga ñayuu cácuhū yūcuán, te suni súcuan ni canduvāha‑ni i. \v 10 Te ñayuu un ní cajēhe i cuehē ndajníñu ni cacutahū ná. Te nuū ni jínū quɨvɨ̄ jeē quíngoo tucu ná jíín barco, te ni cajēhe i tācá ndajníñu cuu ná ichi. \s1 Jeē ni jínū Pablo ñuu Roma \p \v 11 Te unī yoō ni coyūcu ná Malta. Te ɨɨn barco jeē véji ñuu Alejandría ni ine Malta nɨɨ́ vico míjin, te ichi núú barco un ndéé uū figura ídolo ñuu de nání Cástor jiín Pólux. Te ni quɨ̄vɨcoo ná barco un cuángoo ná. \v 12 Te ni jinūcoo ná ñuu Siracusa, te yūcuan ní coyūcu ná unī quɨvɨ̄. \v 13 Te ni quenda barco cuahān jiín ná nduu nduu yundúte, te ni jinūcoo ná ñuu Regio. Te ɨnga quɨvɨ̄ ún vāha ni quiji tachī ichi sur, te ni quendacoo ná ñuu Regio, te uū quɨvɨ̄ te ni jinūcoo ná ñuu Puteoli. \v 14 Te yūcuan ní caquijnáhan ná jíín jecu hermano cácandíje, te ni cacana de sāña ní coyūcu ná jiín de ɨɨn semana. Yūcuán na te ni quendacoo ná jéē quihīn ná ñuu Roma. \v 15 Te hermano cáyūcú ini ñuu Roma, je ni canihīn de jnūhun jeē jinúcoo ná, te ni quendacoo de, te sava de ni caquijnahan de sāña ndé ñuu Foro de Apio te sava ga de ñuu Tres Tabernas. Te ná ni jito Pablo nuū de jíjnáhan de, te ni nacuatáhú de nuū Yaā Dios, te ni ndundeyɨ́ ni de. \v 16 Te sáá te ni jinūcoo ná ini ñuu Roma, te capitán ni squɨ́vɨ de tāca preso ndaha tēe cújéhnu nuū tācá soldado ñuu Roma. Te ni cajēhe de jnūhun jeē cone sɨ́ɨn Pablo te condito ɨɨn soldado de. \s1 Jeē ní nacani Pablo jnūhun ya ini ñuu Roma \p \v 17 Te nuū uní quɨvɨ̄ te ni cana Pablo tāca tée cácujéhnu nuū jnáhan ñuu de hebreo cáyūcú ini ñuu Roma. Te ni cacutútú de, te ni cahān Pablo jiín de: \p Tátā jijnáhan ní, tú cuɨtɨ na vé ni sáha ná sɨ́quɨ̄ jnáhan yó hebreo ni sɨquɨ̄ tācá jniñu ní catajnúní jií yō. Te vēsú súcuan te ni cajnɨɨ i sāña ndé ñuu Jerusalén ni casquɨ́vɨ i sāñá ndaha tēe ñuu Roma jijnáhan de. \v 18 Te tēe ñuu Roma jeē cácujéhnu cáyūcú Cesarea ni castíchí de sāñá, te cácuni de siáá de sāña núú, chi ni cajini de jeē tú na cuēchi ná jéē cúū ná. \v 19 Te jnáhan ñuu yō hebreo tu ní cájēhe de jnūhun. Jeē yúcuan ní cahān na jéē quiji ná núū maá rey cujéhnu ga nde ñuu Roma yāhá te sándaā maá de sɨquɨ̄ ná. Te tú vēji ná jéē cáquin na cuéchi sɨquɨ̄ ñayuu nación yō. \v 20 Jeē yúcuan ní cana ná níhín jíjnáhan ní, návāha cuni na táca ní te ndajnūhun yó. Chi yóhó ñáyuu Israel cáñūhun ni yō jeē nátecu ndɨ̄yɨ, te suu jnūhun un nácani ná, te jeē yúcuan cúu jeē nuhní na jíín cadena yáha, áchí de. \p \v 21 Te ni cacahān tēe un jíín Pablo: \p Tú ni ɨɨn carta ni cátají ñáyuu cáyūcú Judea nuū na jéē cástūhún de jnūhun ní, te tāca jnáhan yó Judea jeē ní quijicoo yāhá, tú ni ɨɨn jnūhun néé ní cácahān de sɨquɨ̄ ní. \v 22 Te cánujnahan ni ná cuni sōho ná ndese cúu jnūhun jeē cahán ni, chi je cájini na jéē tācá‑ni lado cácahān ñayuu contra sɨquɨ̄ jnúhun jeé jéē steén ni, áchí de. \p \v 23 Te ni cajeni de ɨɨn quɨvɨ̄, te ni quijicoo cuehē de vehe nuū néne Pablo. Te ni nacani de jnūhun ndese ndácu Yaā Dios jniñu, te ni steén cají de jnūhun nde jenéhen te nde ni ini. Te súcuan ni nducú ndéyɨ́ de scándíje de tāca tée un jnúhun Jesús, te ni steén de jeē suni súcuan cáhán ley jeē ni jéhe ya nuū Moisés jiín jnúhun jeē ní catee tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. \v 24 Te ni cacandíje sava de jnūhun ni cahān Pablo, te sava ga de tu ní cájetáhú de. \v 25 Chi tú ɨnuú cáhīyo ni de. Te sáá cánducú de quingoo de te ni cahān Pablo: \p Ndaā cahán jnūhun jeē ni cáhān Isaías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, chi suhva ni cahān de jíín táca jíí yō ni sáha Espíritu Santo: \q1 \v 26 Ni cahān Yaā Dios: \q1 Cuáhán núū jnáhan ñuu rō yāhá te cahān rō jiín i: \q1 Vēsú cuni nahín váha ró te ma jécūhun ni rō, \q1 te vēsú coto vāha ró te ma cúni rō. \q1 \v 27 Chi yōhyo nīhni ni rō, \q1 chi tu cácuni rō cuatáhú ró. \q1 Te yōhyo uhū cájini sōho ró, \q1 chi tu cánujnahan ni rō cuni sōho ró jnúhun ri. \q1 Te nájnūhun cájesɨ rō tɨnūu ró \q1 cúu jeē tu cácuni rō nanducú ró ndese cúu, \q1 te tu cácuni rō jeē násāma ini rō \q1 návāha nasávāha ri anuá rō nuū cuéchi ró, ní achi Yaā Dios. \m Achí tutu. \v 28 Núu súcuan te na cástūhun ná nuū ni jéē jnúhun ni tají Yáā Dios jeē jnáma ya yohó, nde vijna te tájí yá jnūhun yáha quíhīn nuū ñáyuu tācá nación jeē tu cájini i jnūhun ya, te máá i chi cuni sōho i, áchí de. \p \v 29 Te ni jīnu ni cahān de jnūhun yáha, te cuangoo jnáhan de hebreo, te yōhyo ni cacahān de sɨquɨ̄ jnúhun yáha jíjnáhan de. \p \v 30 Te ni condee Pablo uū cuiyā vehe jeē ní quihin núu de ún. Te ni cusɨɨ̄ ni de cahān de jíín táca ñáyuu ní quijicoo nuū de. \v 31 Te jéhnu‑ni ni nacani de jnūhun ndese ndácu Yaā Dios jniñu, te ni steén de jnūhun máá Jítoho yō Jesucristo, te tú ni ɨɨn ní jésɨ jeē nácani de jnūhun.