\id 2CO \h 2 CORINTIOS \toc1 CARTA UU JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU ÑUU CORINTO \toc2 2 CORINTIOS \toc3 2 Co. \mt1 CARTA UU JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU ÑUU CORINTO \c 1 \p \v 1 Máá rí cúu Pablo, apóstol Jesucristo, chi súcuan ni nujnahan ni Yaā Dios ni tají yá ruhū nacani ri jnūhun ya. Te ndɨndúú rí jiín hermano yō Timoteo cátee ri carta yáha cuájeē nuū rohó hermano ñuu Corinto jeē cácandíje ró Yaā Dios, jiín núū ndɨhɨ róhó jéē cáyɨhɨ ndaha Yaā Dios jeē cáyūcu nɨ́ɨ́ cáhnu Acaya. \v 2 Te cáñuhun ni rī jeē Tatá yō Yaā Dios jiín Jítoho yō Jesucristo na sáha ga yā jeē váha róhó te sáha ya jeē coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ní ndoho Pablo jnūndóho \p \v 3 Na cáhán yō jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios, Yaā cúu Tátá maá Jítoho yō Jesucristo. Chi máá yá cúu Tátá yō jeē cundáhú ni yohó, te níní sáha ya jeē ndúsɨɨ̄ ni yō. \v 4 Chi sáha ya jeē ndúsɨɨ̄ ni yō sɨquɨ̄ tāca jnúndóho ndóho yó, návāha suni cuu sáha máá yó jeē ndúsɨɨ̄ ni jnáhan yó jéē cándoho jnūndóho. Chi nájnūhun ni sáha ya jeē ndúsɨɨ̄ ni maá yó, suni súcuan sáha yó jéē ndúsɨɨ̄ ni i. \v 5 Chi jeē ndóho yó cuehē jnūndóho nájnūhun ni ndoho Cristo, suni súcuan nihīn yō cuehē jnūhun ndusɨɨ̄ ni, sáha Cristo. \v 6 Jeē yúcuan núu cándoho ri jnūndóho te súcuan te cuu sáha ri jeē ndúsɨɨ̄ ni rō te quendōo vāha ga anuá rō. Te jeē sáha Yaā Dios jeē ndúsɨɨ̄ ni rī, suu sáha tucu jeē ndúsɨɨ̄ ni maá ró, te quéndōo vāha ga anuá rō. Te súcuan te nihīn rō fuerza jeē cuándeyɨ́ ni rō jiín táca jnúndóho nájnūhun cándoho ri. \v 7 Te cáñuhun ndasɨ́ ni rī jeē cúu róhó, chi cájini rī jeē nájnūhun cándoho ró jnúndóho jíín rí, suni súcuan ndusɨɨ̄ ni rō jiín rí sáha máá Yaā Dios. \p \v 8 Hermano, cácuni rī jeē na cúni rō jijnáhan ró ndese ni candoho ri ichi Asia. Chi yōhyo xeēn jnūndóho ni cajito ri, nde je yajni tuá canda ri, te ni jeni ni rī jeē cuu rī nuú. \v 9 Te sɨquɨ̄ jeē ní cajehnde ni rī cuu rī, te yūcuan ní sáha jeē ní cajecūhun ni rī jeē ma ténuū rī maá rí chi tú jniñu ri, chi sa suhva Yaā Dios jeē nastécu ndɨ̄yɨ tenuū rī. \v 10 Chi máá yá ni scácu ruhū jijnáhan ri nuū jnúndóho xeēn jeē jé yajni cuu rī nuú, te suni súcuan scácu ya ruhū vijna. Te ñúhun ni rī jeē suni scácu tucu ya ruhū ichi núú gā. \v 11 Te suni na chíndéé ñáhán ró rúhū jijnáhan ri jeē cacān tahú rō jehē rī. Chi núu cuehē ñayuu cacān tahú jehē rī, te suni cuehē i cuu nacuatáhú jehē rī jeē ni sáha ya jeē váha ruhū. \s1 Jeē ní cucuéé Pablo quihīn de ñuu Corinto \p \v 12 Iyó ɨɨn jeē sáha jeē cácusɨɨ̄ ni rī: Chi vāha íyó ni anuá rī jeē váha ndoo te ndaā ni cajica ri nuū ñáyuu ñayɨ̄vɨ́, te víhyá gā nuū maá ró jijnáhan ró. Chi sɨquɨ̄ jeē váha ni Yaā Dios, te ni chindéé ñáhán yá ruhū, te nasūu sɨ́quɨ̄ jéē ndichí máá rí cúu jeē ní cajica ri súcuan. \v 13 Te jnūhun cátee ri nuū tāca carta rī, chi máni jeē cúu cahu ró te jecūhun ni rō cúu. Te ñúhun ni rī jeē jecūhun vāha ga ni rō, \v 14 nájnūhun je cájecūhun ni rō jecu. Te súcuan te cuu cusɨɨ̄ ni rō sɨquɨ̄ rī quɨvɨ̄ ndíji Jitoho yō Jesús, nájnūhun cácusɨɨ̄ ni rī sɨquɨ̄ maá ró. \p \v 15 Te sɨquɨ̄ jeē súcuan ni cucáhnu ni rī, te jeē yúcuan ní jeni ni rī jeē núu na quíhín rī Macedonia te jeē rī nuū maá ró xīhna gā, návāha cusɨɨ̄ ni rō jeē jécondēhe rí rohó úū jínu núú. \v 16 Chi ni jeni ni rī jeē jécondēhe rí rohó, te yāha ri quihīn rī Macedonia, te jeē nándicó rí Macedonia te ndiji tucu ri nuū rō. Yūcuán na te cuu chindéé ñáhán ró ruhū jeē quihín rī ichi Judea nuú. \v 17 Te jeē súcuan ni jeni ni rī, ¿te á tée tu nácani vāha ni cúu ri jeē tu ní jéé rī nuū rō, chí naún? ¿A cájeni ni rō jeē cúu ri nájnūhun ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē yachī cahán jeē cuu, yūcuán na te tuú, chí naún? \v 18 Tuú chi máá Yaā Dios jíní yā jeē tu cáhán rī jiín ró jeē cuu, te yachī nácahān rī jeē ma cúu. \v 19 Chi ruhū jiín Silvano jiín Timoteo ni canacani ri jnūhun Jesucristo Sēhe Yaā Dios nuū rō jijnáhan ró. Te máá yá tu cáhán yā jeē cuu te nacahān tucu ya jeē ma cúu. Chi squícu ya jeē cahán yā. \v 20 Chi ndɨhɨ jeē ni jéjnūhun Yaā Dios, squícu máá Cristo. Te jeē yúcuan cácahān yō jeē yóhyo luu cújéhnu Yaā Dios, te cácahān yō Amén, chi ndɨhɨ squícu Cristo Jesús. \v 21 Te Yaā Dios cúu jeē sáha jeē ruhū jijnáhan ri jiín róhó jíjnáhan ró, cáhīin nīhin yó jíín Cristo, te ni sándoo ya yohó jéē cuajníñu yó núū yā. \v 22 Te suni ni jēhe ya Espíritu yā jeē cóndee ini anuá yō, te cúu ya nájnūhun ɨɨn sello jeē steén jeē cúu yó séhe Yaā Dios. Te sáha Espíritu jeē iyó ndáā ni yō jeē cuāha Yaā Dios tahū yō. \p \v 23 Te jeē ná tu jeē rī nuū rō ñuu Corinto, nájnūhun ni jeni ni rī, suu cúu sɨquɨ̄ jeē tu ní cúní rī cuxeēn rī nuū rō jeē tu cásáha vāha ró. Te máá Yaā Dios cúu Yaā jiní jeē cahán ndaā rī. Te íyó váha jeē na cúū rī te núu tu cáhán ndaā rī. \v 24 Te nasūu jéē cácuni rī ndacu nīhin ri jniñu nuū rō sɨquɨ̄ jnúhun cácandíje ró yá, chi je cáhīin nīhin ro jíín jnúhun ún. Chi sa suhva cácuni rī chindéé ñáhán rí rohó jéē na cúsɨɨ̄ gā ni rō. \c 2 \p \v 1 Núu súcuan te ni jeni ni rī jeē ma jéé rī ɨnga jínu nuū rō jiín jnúhun cuxeēn rī te cucuíhyá ni rō sáha ri. \v 2 Chi núu cucuíhyá ni rō sáha ri, ¿te ndé ñáyuu sáha jeē cusɨɨ̄ ni maá rí? Tuá na ɨnga ñayuu, chi máni máá róhó, te ndese cuu te núu ni sáha ri jeē cucuíhyá ni rō. \v 3 Te jeē yúcuan cúu jeē ní tee ri carta un núū rō, návāha nacani ni rō sɨquɨ̄ cuéchi ró sáha, te ma cucuíhyá ni rī sáha cuēchi ró quɨ́vɨ̄ jeé rī nuū rō. Chi sa suhva sáha ró jéē cúsɨɨ̄ ni rī. Te jíní vāha ri jeē núu cusɨɨ̄ ni rī, te suni ndɨhɨ ró jíjnáhan ró cusɨɨ̄ ni rō. \v 4 Te jeē ní tee ri carta un núū rō, te yōhyo ni nacani ni rī sɨquɨ̄ rō, te ni jnahuhū ni rī, te nde ndahyú rī ni tee ri. Te tu ní tée ri jeē sáha ri jeē cucuíhyá ni rō, chi sa suhva návāha cuni rō ndese yōhyo manī rī jiín ró. \s1 Jeē íne cáhnu ni Pablo nuū tée ni sáha cuēchi \p \v 5 Te jeē ní cucuíhyá ni rī ni sáha tēe jeē ni sáha cuēchi ún, te nasūu máá‑ni ri, chi suni nde máá ró jijnáhan ró ni sáha de jeē ní cacucuíhyá ni rō jecu. Te cáhán rī jeē jecu‑ni, chi tu cúní rī cuxeēn ndasɨ́ rí. \v 6 Te jíín jéē ní cacuxeēn rō nuū de ná ni candutútú ró, te jíín yúcuan‑ni te ni cuu‑ni. \v 7 Te vijna chi jíni ñúhún jeē cóne cáhnu ni rō nuū de, te sáha ró jéē ndúsɨɨ̄ ni de, chi sanaa te caa ga cucuíhyá ni de, te ma ndúsɨɨ̄ gā ni de. \v 8 Núu súcuan te cáhán ndahú rí jiín ró jijnáhan ró jéē steén tucu ró jéē iyó mánī rō jiín de. \v 9 Chi jeē sɨquɨ́ jniñu yáha cúu jeē ní tee ri carta un núū rō, návāha coto ndee rī rohó núu cuatáhú váha ró jniñu ndácu ri nuū rō. \v 10 Núu súcuan te núu íne cáhnu ni rō nuū ñayuu, te suni súcuan ruhū. Chi jeē íne cáhnu ni rī nuū ñayuu núu ni sáha i cuēchi, te sáha ri súcuan sɨquɨ̄ jeē maní rī jiín ró jíto jínúū Cristo. \v 11 Chi cánuú cone cáhnu ni yō, chi tu cúní yō jeē nihín Satanás cuēchi sɨquɨ̄ yō, chi je jíní vāha yó ndese ndúcú un stáhú yóhó sáha yó cuéchi. \s1 Jeē tu ní íyo nayúú ni Pablo ini ñuu Troas \p \v 12 Ná ni jehēn rī ñuu Troas jeē nácani ri jnūhun Jitoho yō Cristo, te vāha ni sáha ya jeē ni íyo modo jeē nácani ri jnūhun ya. \v 13 Te vēsú súcuan te tu ní íyo nayúú ni anuá rī, chi tu ní níjnáhan ri jiín hermano yō Tito. Yūcuán na te ni nacuatáhú rí nuū ñáyuu yūcuán, te cuananducú rí de ichi Macedonia. \s1 Jnūhun jeē cujéhnu ndúú yó jiín Cristo \p \v 14 Te na cútahū yō nuū Yaā Dios, chi níní ndéca vāha ya yohó cuángoo yó jíín Cristo Jesús, te ndúú yó jiín yá jeē cujéhnu ndasɨ́ yá snáā yā poder ndɨhɨ enemigo yā. Te jéjníñu ya yohó jéē scuité núu yó jnúhun ya tācá‑ni lugar, nájnūhun jíté núu ɨɨn xicō asɨ̄n. \v 15 Te cúu yó nájnūhun ɨɨn sūje jeē jeén asɨ̄n nuū Yaā Dios sáha Cristo. Te nájnūhun jeē jinú xicō un núū ñáyuu cācu ánuá jiín núū ñáyuu jnahnū ndetū. \v 16 Nuū ñáyuu jnahnū ndetū chi cúu yó nájnūhun ɨɨn xicō jeē cúū i sáha, te nuū ñáyuu cācu ánuá chi cúu yó nájnūhun ɨɨn xicō váha jeē cótecu i sáha. Te ni ɨɨn yó ma cánda yó sáha yó jniñu yáha, te núu ma chindéé ñáhán yá yohó. \v 17 Te ruhū jijnáhan ri, tu cásáha ri nájnūhun cásáha cuehē tēe jeē cánducú de nihīn de xūhun sɨ́quɨ̄ jnūhun Yaā Dios. Chi sa cánacani ndaā rī jnūhun ya, chi máá Yaā Dios ni tají rúhū, te máá yá jiní jeē cánacani ndaā rī sɨquɨ̄ jeē cácandíje ri Cristo. \s1 Jnūhun sɨquɨ̄ contrato jeé \c 3 \p \v 1 Te jeē cácahān rī súcuan, ¿te á cájeni ni rō jeē cánducú tucu ri cahān rī jeē váha ga tēe cácuu ri, chí naún? ¿Te chí jíni ñúhún jéē steén rī carta recomendación nuū rō, chí jéē cacán rī cuāha ró núū rī jijnáhan ri, nájnūhun cásáha sava i? \v 2 Tuú chi máá‑ni ró cácuu nájnūhun ɨɨn carta recomendación rī. Te jeē ñúhun ni rī jeē ní cacandíje vāha ró ni sáha ri, suu cúu nájnūhun jeē yosó jnúhun carta un ini anuá rī. Te ndɨhɨ ñayuu chi nájnūhun cáhu i, cúu jeē jiní i ndese ni nasāma ró. \v 3 Chi máá ró cácuu nájnūhun ɨɨn carta jeē ní tee Cristo te cáscáca ri. Te nasūu jíín tinta ni tee ya, chi sa suhva jíín Espíritu Yaā Dios, Yaā técu. Te nasūu núū tabla yuū nájnūhun ni tee ya ley yā, chi sa suhva nuū anuá ñayuu ni tee ya. \p \v 4 Te cácahān rī súcuan, chi cácucáhnu ni rī Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ni sáha Cristo. \v 5 Te nasūu jéē cájeni ni rī jeē cúu canda máá rí sáha ri jniñu ún. Chi sa suhva máá Yaā Dios sáha jeē cuu squícu ri. \v 6 Te máá yá ni sáha jeē cuu cuajníñu vāha ri sɨquɨ̄ contrato jeé yá. Te contrato yáha tu cáhán jeē squícu yó ley jeē ní tee jíín letra, chi sa suhva jeē caca yó jíín vida jeé, suu jeē ni jéhe Espíritu yā. Chi contrato ley jeē yosó jíín letra, jnahnū ndetū ñayuu sáha. Te jeē sáha máá Espíritu cúu jeē cótecu yō nɨɨ́ cáni. \p \v 7 Te ley jenahán jeē ni jéhe ya nuū Moisés, ni yosō letra nuū tabla yuū. Te yōhyo ni cujéhnu, te ni ndindēé ndasɨ́ ni sáha, te nde Moisés ndíī nuū de ni sáha. Te tu ní cúu coto vāha ñayuu Israel nuū de ni sáha. Te vēsú súcuan te cuéé‑ni cuéé‑ni ni ndahvā jeē ndíndēe núū de. Te núu súcuan ni cujéhnu ndasɨ́ ley jeē sáha jeē cuu ñayuu te jnahnū ndetū i, \v 8 te sa víhyá gā cujéhnu ndasɨ́ gá jnūhun cotecu yō jeē jéhe Espíritu nuū yō. \v 9 Chi núu yōhyo ni cujéhnu ley un jéē jnahnú ndetū ñayuu sáha, te sa víhyá gā cujéhnu jnūhun jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi yó. \v 10 Chi ley un jéē ní cujéhnu nde saá, tuá cujéhnu cuɨtɨ, sɨquɨ̄ jeē cujéhnu ndasɨ́ gá jnūhun Espíritu jeē iyó vijna. \v 11 Te núu súcuan ni cujéhnu ley jeē ni íyo jecu‑ni tiempo, te sa cujéhnu ndasɨ́ gá jnūhun jeē coo nɨ́ɨ́ cáni. \p \v 12 Te jeē súcuan cáñuhun ni rī, jeē yúcuan cáhīyo téyɨ́ ni rī nácani ri jnūhun yáha. \v 13 Chi tu cásáha ri nájnūhun ni sáha Moisés jeē ní jesɨ de ɨɨn sahma nuū de, návāha tú coto ñayuu Israel ndese cuandahvā jeē ní ndindēe núū de. \v 14 Te ñayuu ún tu ní cájecūhun ni i. Te nde vijna núu cácahu ñayuu Israel tutu contrato ley jenahán, suni tu cájecūhun ni i, chi nájnūhun jésɨ sahma un núū jeē níjnūní i, te tu cújiyo cuɨtɨ. Chi nde jeē candíje i Cristo, yūcuán na te cujiyo. \v 15 Te suni súcuan nde vijna núu cácahu i tutu ley Moisés, te nájnūhun jeē jésɨ ɨɨn sahma nuū jeē níjnūní i. \v 16 Te jeē násāma ini ɨɨn ñayuu quɨ̄vɨ i nuū maá Jítoho yō Cristo, yūcuán na te cújiyo‑ni jeē jésɨ ún. \v 17 Chi Jitoho yō cúu máá Espíritu. Te nuū íne Espíritu maá Jítoho yō, yūcuan cúu nuū iyó libre ñayuu jeē tuá yɨ́hɨ i chīji ley jenahán. \v 18 Te jeē yúcuan máá yó jijnáhan yó, tuá jésɨ nuū jeē níjnūní yō. Chi cácuu yó nájnūhun espejo jeē jéhe nduva, cúu jeē cájica ndaā yō te suu stéén ndese yōhyo luu cújéhnu máá Jítoho yō. Te máá yó tāca quɨ́vɨ̄ cuanasāma yó cuanduu luu ga anuá yō nájnūhun cáa máá yá. Chi máá Jítoho yō jeē cúu ya Espíritu, súcuan sáha ya jiín yó. \c 4 \p \v 1 Núu súcuan te tu ndínuu ni rī cánacani ri jnūhun ya. Chi sɨquɨ̄ jeē ní cundáhú ni yā ruhū jijnáhan ri te ni jēhe ya jniñu yáha nuū rī. \v 2 Te tu cásáha ri jniñu néé jéē cúcanu yō sáha, ni tu cájica cuu ri jiín jnúhun ndíchí stáhú, ni tu cásama ri jnūhun Yaā Dios. Chi sa suhva cácahān rī máni jnūhun ndaā. Te súcuan te cuu cuni tāca ñáyuu ini anuá i jeē cácahān ndaā rī jíto jínúū Yaā Dios. \v 3 Te núu íyó ñáyuu tu jécūhun ni jnūhun jnama ya yohó jéē cánacani ri, te súcuan cúu nuū máni máá ñáyuu jnahnū ndetū. \v 4 Te jeē tu cácandíje i, te máá jéxeén jeē ndácu jniñu ini ñayɨ̄vɨ yáha, ní jesɨ nuū jeē níjnūní i, návāha ma ndíndēe jnúhun Cristo ini anuá i, te ma cúni i jeē yóhyo luu cújéhnu Cristo, Yaā jeē ɨ́nuú cáa jiín Yaā Dios. \v 5 Te jeē cánacani ri jnūhun, te nasūu jnúhun máá rí, chi sa suhva jnūhun Jitoho yō Jesucristo cánacani ri. Te máá rí chi cácuu ri mozo‑ni nuū rō jijnáhan ró jéē sɨquɨ́ jeē maní rī jiín Jesús. \v 6 Chi ná ni sáha Yaā Dios ñayɨ̄vɨ́ te ni cahān yā jeē na cúndijin nuū néē. Te suni súcuan ni sáha ya jeē ní cundijin nuū anuá yō jeē cájecūhun ni yō sɨquɨ̄ Jesucristo, ndese ndíndēe núū yā, cúu jeē yōhyo luu cújéhnu ya nájnūhun cúu Yaā Dios. \s1 Jeē cándiquīn yō jnūhun cácandíje yó yá \p \v 7 Te tāca jnúhun yáha jeē yóhyo luu cújéhnu, chi nájnūhun jeē ñúhun ini ɨɨn quɨ̄sɨ ñuhun. Chi cácuu yó nájnūhun quɨ̄sɨ ñuhun, chi tú na fuerza yō. Te jeē yúcuan cájini vāha ri jeē maá Yaā Dios cúu jeē jéhe poder sɨquɨ̄ jnúhun yáha jeē yóhyo luu cújéhnu, te nasūu fuerza maá rí cúu. \v 8 Te jeē yúcuan, vēsú tāca lado cájito ri jnūndóho, te tu sáha jeē ma ndúsɨɨ̄ gā ni rī. Te vēsú cácucuíhyá ni rī sɨquɨ̄ jnūndóho, te cáñuhun ni rī jeē quee vāha jniñu ri. \v 9 Te vēsú cájito xeēn ñayuu ruhū, te máá yá tu stóo ya ruhū jijnáhan ri. Te vēsú cánducú i snáā i ruhū jiín jniñu sáha ri, te ma cúu. \v 10 Te ndé-ni cúu nuū cuángoo ri, te nájnūhun ni ndoho Jesús jeē ni jíhī yā, suni súcuan cándoho ri jeē jé yajni cuu rī, návāha suni cuu stéén rī fuerza Jesús jeē técu yā ini yɨquɨ cúñu rī. \v 11 Chi jeē niní cátecu rī, te tāca quɨ́vɨ̄ je yajni cahni ñayuu ruhū jeē sɨquɨ́ Jesús. Te súcuan te cájito ñayuu jeē técu Jesús ini yɨquɨ cúñu rī jeē cúū. \v 12 Núu súcuan te ruhū jijnáhan ri, níní cúu jeē jé yajni cuu rī sɨquɨ̄ jnúhun ya, te yūcuan sáha jeē cotecu maá ró nɨɨ́ cáni jijnáhan ró. \p \v 13 Te yósó núū tútu iī: Ni candíje ri te jeē yúcuan ní cahān rī, achí. Te suni jeē cácandíje máá rí cúu jeē cánacani ri jnūhun ya. \v 14 Chi cájini rī jeē maá Yaā jeē ní nastécu Jitoho yō Jesús, suni súcuan nastécu yā ruhū, te sáha ya jeē ɨɨn cáhnu ni cuɨñɨ ndɨhɨ yó núū yā. \v 15 Chi tāca jnúndóho yáha cándoho ri návāha coo vāha ró jíjnáhan ró. Te súcuan te cayā cuehē gā ñayuu jeē sáha ya jeē váha i. Yūcuán na te suni yōhyo cuehē i nacuatáhú i nuū Yaā Dios, te cujéhnu ga yā sáha. \p \v 16 Jeē yúcuan cúu jeē tu ndínuu ni rī, te vēsú cuandɨhɨ fuerza yɨquɨ cúñu rī, te sa suhva cuanduu fuerza gā anuá rī tāca quɨ́vɨ̄. \v 17 Chi jnūndóho jeē ndóho yó ñayɨ̄vɨ yáha, tú‑ni xeēn cúu, te yachī yāha. Te sáha jeē nihín yō ɨɨn tahū jeē cujéhnu yó nɨ́ɨ́ cáni jeē cáa ndasɨ́ gá vēsú jnūndóho ún. \v 18 Te tu táñúhún yó nuū tāca jnúndóho jíto yó núū vijna, chi sa suhva táñúhún yó nuū tāca jéē váha jeē tu jíto yó núū vijna. Chi tāca jéē jíto yó núū vijna, chi yachī ndɨhɨ, te tāca jéē tu jíto yó núū, chi coo nɨ́ɨ́ cáni. \c 5 \p \v 1 Chi yɨquɨ cúñu yō jeē ndeé yó ñáyɨ̄vɨ yáha, cúu nájnūhun ɨɨn vehe jeē náā. Te cájini yō jeē núu na náā, te cuāha Yaā Dios ɨɨn yɨquɨ cúñu jeé, te suu cúu nájnūhun ɨɨn vehe jeē coo nɨ́ɨ́ cáni ichi ándɨvɨ́. Te nasūú ɨɨn vehe jeē sáha ñayuu cúu, chi jeē sáha Yaā Dios cúu. \v 2 Te níní jéē ndeé yó vehe yáha jeē cúu yɨquɨ cúñu yō, te cájitū ni yō sáha, chi yōhyo cúní yō jeē núcūhun yó yɨquɨ cúñu jeé yó nde andɨvɨ́. \v 3 Chi jeē núcūhun yó un, te ma cóo máá na anuá yō jeē náā yɨquɨ cúñu yō yáha. \v 4 Chi níní jéē iyó gá yō ini vehe yɨquɨ cúñu yō yáha, te jítú ni yō te cúcuíhyá ni yō. Te nasūu jéē cuní yō jeē stóo yó yɨquɨ cúñu yō te coo máá‑ni ánuá yō. Chi sa suhva cúní yō nucūhun yó jéē jeé, návāha ndahvā yɨquɨ cúñu yō jeē náā, te coo máá jéē cótecu nɨɨ́ cáni. \v 5 Te Yaā Dios cúu jeē ni sáha ya jeē súcuan coo yó. Te ni jēhe ya Espíritu yā jeē cóndee ini anuá yō, te sáha Espíritu jeē iyó ndáā ni yō jeē cuáha Yaā Dios tahū yō. \p \v 6 Núu súcuan te níní cúu jeē cácucáhnu ni rī. Chi cájini rī jeē niní ndéé gá rī chīji yɨquɨ cúñu yáha, te jícá cúu ri jiín núū ndeé máá Jítoho yō. \v 7 Chi vijna chi cácandíje ri jeē iyó yá jiín rí, vēsú ná tu coto ri nuū yā. \v 8 Te cácucáhnu ni rī, chi sáha ri cuenta jeē váha ga núu na quénda ri chīji yɨquɨ cúñu yáha te quihīn rī condee rī jiín máá Jítoho yō. \v 9 Jeē yúcuan cúu jeē cánducú ndéyɨ́ rí sáha ri jeē cusɨɨ̄ ni yā jiín rí, vēsú núu ndéé gá rī yɨquɨ cúñu rī chí vēsú núu condee rī jiín yá. \v 10 Chi cánuú jéē ndɨhɨ yó cuɨñɨ yuhu mesa Cristo jeē sándaā yā jniñu yó. Te ná ɨɨn ná ɨɨn yó níhīn yō sɨquɨ̄ ndese ni casáha yó, á jéē váha chí jéē neé, ná ni condee yō chīji yɨquɨ cúñu yō. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ndɨ́vɨcoo yó núū jnúhun manī Yaā Dios jiín yó \p \v 11 Núu súcuan te cándiso īyo ri nuū maá Jítoho yō, te jeē yúcuan ndúcú ndéyɨ́ rí scandíje ri ñayuu. Te jíní Yaā Dios jeē cáhīyo ndaā rī, te ñúhun ni rī jeē suni súcuan cájini maá ró. \v 12 Te nasūu jéē cánducú tucu ri cahān rī jeē váha ga tēe cácuu ri, chi sa suhva cástūhun rí jeē cuu cusɨɨ̄ ni rō jeē sɨquɨ́ rī jijnáhan ri. Te súcuan te cuu stíó cuɨ́ñɨ́ rō nuū ñáyuu jeē cutéyɨ́ i sɨquɨ̄ ndese cáa ñayuu, te tu sáha i cuenta ndese cáa ini anuá ñayuu. \v 13 Te va sanaa te cájeni ni rō jeē tée loco cácuu ri jeē cácahān rī súcuan. Te sɨquɨ̄ jeē cándɨhvɨ̄ ni rī jehē Yaā Dios cúu. Te tuú chi cáhīyo vāha xinī rī, te jeē yúcuan cájejníñu ri jeē quéndōo vāha ró. \v 14 Chi sɨquɨ̄ jeē ní cundáhú ni Cristo ruhū jijnáhan ri cúu jeē cánuú nacani ri jnūhun ya. Chi cájini vāha ri jeē ni jíhī mañúhún‑ni ya jeē sɨquɨ́ ndɨhɨ yó, te jeē yúcuan nájnūhun ni jihī ndɨhɨ yó jíín yá. \v 15 Chi ni jihī yā jeē sɨquɨ́ ndɨhɨ yó návāha tāca yó jéē técu, ma cótecu ga yō jeē sáha yó jéē cuní maá yó, chi sa suhva jeē cuní maá yá jeē ni jíhī yā te ni natecu yā jeē sɨquɨ́ yō. \v 16 Jeē yúcuan tuá casáha ri cuenta ndese‑ni cándāa ñayuu, nájnūhun cásáha ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Te vēsú súcuan ni casáha ri cuenta sɨquɨ̄ Cristo nde saá, jeē ɨɨn tēe‑ni cúu ya, te vijna chi cájini rī jeē cúu ya Sēhe Yaā Dios. \v 17 Chi núu ɨɨn ñayuu yɨ́hɨ i ndaha Cristo, te je ni ndujeé i. Te tāca modo neé ní nevāha i, je ni yāha cuahān, te vijna je ni ndujeé ndɨhɨ. \p \v 18 Te Yaā Dios cúu jeē sáha ndɨhɨ jeē yáha, chi jíín Cristo ni sáha ya jeē ní ndɨ̄vɨcoo yó núū jnúhun manī yā jiín yó. Te ni tejníñu ya ruhū jeē cánacani ri jnūhun jeē ndɨ̄vɨcoo ñayuu nuū jnúhun manī yā jiín i. \v 19 Chi jíín Cristo te ni sáha Yaā Dios jeē ñáyuu ñayɨ̄vɨ ndɨ́vɨcoo i nuū jnúhun manī yā jiín i. Te tu ndácunehen ya cuēchi ni casáha ñayuu. Te ni tejníñu ya ruhū jeē cánacani ri jnūhun yáha ndese ndɨ̄vɨcoo i nuū jnúhun manī yā jiín i. \v 20 Núu súcuan te cácuu ri tēe cájica jniñu máá Cristo. Te jeē cahán rī, te nájnūhun jeē maá Yaā Dios cahán ndahú yá jiín ró. Núu súcuan te cácahān ndahú rí jiín ró jeē cahán Cristo, jeē na ndɨ́vɨcoo ró núū jnúhun manī Yaā Dios jiín ró. \v 21 Te Cristo, vēsú tú ni ɨɨn cuēchi ya, te ni sáha Yaā Dios jeē ní nucondee cuēchi yó sɨ́quɨ̄ yā. Te súcuan te yóhó jéē yɨ́hɨ ndaha Cristo, ni nucondee sɨquɨ̄ yō jeē iyó ndáā yō nájnūhun íyó ndáā Yaā Dios. \c 6 \p \v 1 Núu súcuan te sɨquɨ̄ jeē cácuu ri tēe cásájniñu jíín yá, te cácahān ndahú rí jiín ró jeē ma stóo uun ró jnúhun jeē ni sáha Yaā Dios jeē váha róhó. \v 2 Chi áchí yá nuū tútu iī: \q1 Máá tiempo cuní maá rí te cuni sōho rí jnūhun cáhán ndahú ró jiín rí. \q1 Te máá tiempo jnáma ri ñayuu, te jnama ri rohó. \m Achí yá. Te vijna‑ni cúu máá tiempo jeē cuní yā, chi vijna‑ni cúu tiempo ni quiji Yaā jnáma yóhó. \p \v 3 Te cánducú rí jeē ma sáha ri ni ɨɨn jniñu jeē casɨ jeē candíje ñayuu, návāha ma cahán i sɨquɨ̄ jníñu ndíso ri. \v 4 Chi sa suhva cánducú rí jeē ndɨhɨ jeē sáha ri, steén jeē cácuu ri tēe cájejníñu nuū Yaā Dios. Jeē yúcuan cájendeyɨ́ ni rī jiín jéē ndóho ri jnūndóho, jíín jéē cúmanī nuū rī, jiín jéē yɨɨ́ sáha jíín rí. \v 5 Chi ni īyo tɨjnɨ jínu jeē ní cacani i ruhū, jeē ní cachune i ruhū vecāa, jeē ní candonda i sɨquɨ̄ rī, jeē ní casájniñu nīhin ri, jeē ní cajehni rī māhna máá rí, jeē ní cahīyo ndite ni rī. \v 6 Te suni cánducú rí jeē cuajnúhún i ruhū sɨquɨ̄ jeē ndoo cájica ri, te cájecūhun vāha ni rī jnūhun ndaā, te cáhīyo paciencia ni rī, te vāha ni rī, te ndéé Espíritu Santo ini rī, te cácundáhú ndije ni rī jnáhan ri. \v 7 Te cánacani ndaā rī jnūhun, te poder Yaā Dios íne jíín rí. Te jíín jnúhun ndaā cándahva rī tācá jniñu néé, chi nájnūhun jeē cájejnáhan ri sɨquɨ̄. Chi nájnūhun jeē ndónda un sɨ́quɨ̄ rī te ndónda ri sɨquɨ̄. \v 8 Iyó jínu yɨ́ñúhún ñáyuu jiín rí, te íyó jínu tuú. Iyó jínu jéjnúhún i ruhū, te íyó jínu cácahān i sɨquɨ̄ rī. Iyó jínu cácahān i jeē tée stáhú cácuu ri, te íyó jínu cácahān i jeē tée ndaā cácuu ri. \v 9 Iyó jínu cásáha i nájnūhun jeē tu jíní i ruhū jijnáhan ri, te íyó jínu jeē jiní vāha i ruhū. Iyó jínu jeē cuní ñayuu cahni i ruhū, te cátecu nahín rí. Te vēsú cástóho i ruhū, te tu cájihī rī sáha. \v 10 Te vēsú iyó jéē cácucuíhyá ni rī, te níní cácusɨɨ̄ ni rī. Te vēsú tēe ndáhú cácuu ri, te sácúcá rí cuehē ñayuu jiín jnúhun ya. Te vēsú tú na vé cánevāha ri, te jíín máá yá te ndɨhɨ‑ni cúu jeē cánevāha ri. \p \v 11 Hermano ñuu Corinto, súcuan cúu jeē cácahān cají rí jiín ró jijnáhan ró, chi sɨquɨ̄ jeē maní rī jiín ró, jeē yúcuan cáchí ndɨhɨ ri ndese cándoho ri. \v 12 Máá rí jijnáhan ri cácahān cají rí sɨquɨ̄ jeē maní ndasɨ́ rí jiín ró, te máá ró jijnáhan ró sanaa te tu súcuan cúu. \v 13 Nájnūhun cáhán tatá jiín séhe, súcuan cáhán ndahú rí jiín ró jeē nájnūhun íyó mánī rī jiín ró, súcuan na cóo manī tucu ró jíín rí. \s1 Sɨquɨ̄ jeē cúu yó templo Yaā Dios \p \v 14 Ma quɨ́vɨ nduu rō jiín jniñu néé cásáha ñayuu tu cácandíje, chi ma cúu coo ɨnuú ró jíín i. ¿Chi ndese cuu quijnáhan jniñu cásáha ñayuu ndaā jiín jniñu cásáha ñayuu tú ndaā? ¿Te ndese cuu coyūcú ɨnuú ñáyuu cájica jíín luz yā jiín ñáyuu cájica nájnūhun nuū néē? \v 15 ¿Ndese cuu coo ɨnuú ni Cristo jiín Satanás? ¿Te ndese cuu cuɨñɨ cáhnu ñayuu cácandíje jíín ñáyuu tu cácandíje? \v 16 ¿Te ndese cuu quijnáhan templo Yaā Dios jiín ídolo? Chi máá ró cácuu templo Yaā Dios, Yaā técu, chi ndéé yá ini anuá rō, nájnūhun ni cahān yā: \q1 Condee rī ini i te caca cuu ri mēhñú i, \q1 te cuu ri Yaā Dios maá i, \q1 te cuu i ñayuu maá rí. \m \v 17 Te jeē yúcuan ní cahān gā yā: \q1 Ma quɨ́vɨ nduu rō jiín jniñu néé cásáha i, \q1 te cusɨ́ɨn ró jijnáhan ró, áchí Jítoho yō. \q1 Te ma jnɨ́ɨ ró tāca jéē tú ndaā. \q1 Yūcuán na te naquihin ri rohó, \q1 \v 18 te cuu ri Tatá rō jijnáhan ró, \q1 te cuu ró séhe yɨɨ́ rí jiín séhe sɨ́hɨ́ rí, \q1 áchí Jítoho yō, Yaā jnɨ́ɨ ndɨhɨ poder. \m Achí tutu. \c 7 \p \v 1 Núu súcuan, ñánī mánī, cánevāha yó táca jnúhun yáha jéē ni jéjnūhun ya. Jeē yúcuan na sándoo yó máá yó tāca jéē sajnéhén yɨquɨ cúñu yō jiín ánuá yō. Te na cónso īyo yó núū Yaā Dios, te coo ndoo coo iī yō nuū yā jiín ndɨhɨ jniñu cúní yā. \s1 Jeē ní canacani ni ñayuu Corinto sɨquɨ̄ cuéchi i \p \v 2 Coo manī rō jiín rí jijnáhan ró víī. Chi tu ní sáha ri falta nuū ní ɨɨn ró, te tu ní stɨ́vɨ rí anuá ni ɨɨn ró, te ni ɨɨn ró tu ní stáhú rí. \v 3 Te nasūu jéē nducú rí cahān rī nuū rō cúu jeē cahán rī súcuan, chi je ni cahān rī jeē yóhyo manī rī jiín ró. Te níní ñúhun ni rī rohó, vēsú cuu yō chí cotecu yō. \v 4 Te cúcáhnu ndasɨ́ ni rī rohó jíjnáhan ró, te cúsɨɨ̄ teyɨ́ ni rī jeē sɨquɨ́ rō. Te vēsú cájito ri tāca jnúndóho yáha, te íyó ndeyɨ́ ni rī te cúsɨɨ̄ ndasɨ́ ni rī jeē sɨquɨ́ rō. \p \v 5 Ná ni jengoo ri Macedonia te tu ní íyo nayúú ni anuá rī, chi sa suhva yɨɨ́ ní īyo jnūndóho jíín rí tāca lado. Chi ni īyo jeē ní castáhān jnáhan jíín rí, te ni cayūhu rí sanaa te caca yátá ñáyuu cácandíje. \v 6 Te Yaā Dios jeē sáha jeē ndúndeyɨ́ ni ñayuu cácucuíhyá ni, ni sáha ya jeē ní candundeyɨ́ ni rī, chi ni quiji Tito ni sáha ya. \v 7 Te ni candusɨɨ̄ ni rī, nasūu máá ɨɨn‑ni sɨquɨ̄ jeē ní quiji de, chi suni jeē ní ndundeyɨ́ ni de ni casáha ró. Chi ni castūhún de jeē cáñuhun ni rō coto tucu ró rúhū, jíín jéē cácucuíhyá ni rō jeē sɨquɨ́ cuéchi ró, jíín jéē cánacani ni rō jehē rī. Te jeē yúcuan ní cusɨɨ̄ gā ni rī. \p \v 8 Te carta jeē ní tají rí nuū rō, vēsú ni sáha jeē ní cacucuíhyá ni rō, te tuá nácani cuíhyá ni rī jeē ni sáha súcuan. Chi vēsú ni cucuíhyá ni rī saá, te vijna te tuá, chi jíní rī jeē jecu‑ni quɨvɨ̄ ni cacucuíhyá ni rō ni sáha. \v 9 Te vijna te cúsɨɨ̄ ni rī, te nasūu sɨ́quɨ̄ maá jéē ní cacucuíhyá ni rō. Chi cúsɨɨ̄ ni rī jeē ní jejníñu jeē ní cacucuíhyá ni rō, chi ni sáha jeē ní canacani ni rō sɨquɨ̄ cuéchi ró. Chi ni cacucuíhyá ni rō nájnūhun cúní maá Yaā Dios, te nasūu jéē ni sáhuhū rī rohó. \v 10 Chi núu cúcuíhyá ni yō nájnūhun cúní Yaā Dios, te suu sáha jeē nácani ni yō sɨquɨ̄ cuéchi yó te jnama ya yohó, te ma cóo ga jeē nácani cuíhyá ni yō. Te jeē cácucuíhyá ni ñayuu tu cácandíje, tu jéjníñu jeē nácani ni i, chi sa jnahnū ndetū i. \v 11 Te ni cacucuíhyá ni rō nájnūhun cúní Yaā Dios, te vijna te cájito ró náa vāha ni jejníñu. Chi ni canacani ndasɨ́ ni rō ni sáha, te ni canducú ró jeē quéndōo ndaā rō, te ni cacuxeēn rō nuū tée ni sáha cuēchi, te ni cayūhu ró jeē ní castɨ́vɨ ró núū yā. Yūcuán na te yōhyo ni cacuni rō coto tucu ró núū rī, te yōhyo ni candɨhvɨ̄ ni rō ni cacuxeēn rō nuū tée ni sáha cuēchi ún. Te súcuan ni castéén rō jeē tú cuēchi ró, chi tu ní cájejnúhún ró cuēchi ni sáha tēe ún. \v 12 Te jeē ní tee ri carta un, nasūu máá‑ni jeē cúxeēn rī nuū tée ni sáha cuēchi ún, ni nasūu máá‑ni jeē cahán rī jehē tēe ni ndoho ni sáha de. Chi sa suhva ni tee ri návāha nucūhun ni rō ndese yōhyo ni canacani ni rō jehē rī jíto jínúū Yaā Dios. \v 13 Jeē yúcuan ní candusɨɨ̄ ni rī jeē sɨquɨ́ rō. \p Te víhyá gā ni cacusɨɨ̄ ni rī jeē ní jini rī jeē cúsɨɨ̄ ni Tito, chi ni nduu nayúú ini de ni casáha ró. \v 14 Chi je ni cahān rī jiín de jeē cúsɨɨ̄ ni rī jeē váha ñayuu cácuu ró, te vijna te tu ní quéndōo ri jnūhun canu jeē sɨquɨ́ rō. Chi nájnūhun ni cajini rō jeē iyó ndáā tāca jnúhun ni cacahān rī jiín ró, suni súcuan ni cundaā jnūhun ni cacahān rī jiín Tito jeē cúsɨɨ̄ ni rī sɨquɨ̄ rō jeē váha cásquícu ró. \v 15 Te víhyá gā manī de jíín ró vijna jeē ñúhun ni de jeē vāha ni cajetáhú ró jeē cahán de, te ni cahīyo yɨ́ñúhún ró ni candiso īyo ró núū de. \v 16 Núu súcuan te cúsɨɨ̄ ni rī sɨquɨ̄ jeē cucáhnu ndasɨ́ ni rī rohó jíjnáhan ró. \s1 Jeē na cúsɨɨ̄ ni i socō i cuehē \c 8 \p \v 1 Hermano, vijna te suni cácuni rī castūhun rí nuū rō jijnáhan ró ndese cuehē jeē váha ni sáha Yaā Dios jiín ñáyuu cácandíje cáyūcú Macedonia. \v 2 Chi vēsú yōhyo ni jito ndee jnūndóho i, te suni yōhyo ni cacusɨɨ̄ ni i jíín jnúhun ya. Te vēsú ñayuu ndahú ndasɨ́ cácuu i, te yōhyo vāha ni cajequin i cuehē xūhun jéē cúu ñayuu ndahú cácandíje. \v 3 Chi cúu ri testigo jeē ní cacusɨɨ̄ ni maá i ni cajēhe i ndésaa ni canda i, te nde vihyá gā ni cajēhe i. \v 4 Chi ni cacahān ndahú ndasɨ́ i jíín rí jeē na cuáha ri jnūhun chindéé ñáhán i jíín yó cuāha i xūhún cuu hermano cándoho ndáhú. \v 5 Te víhyá gā ni casáha i vēsú jeē ní cajeni ni rī, chi xīhna gā ni casocō i máá i nuū Jítoho yō, te sáá te ni cajēhe i máá i sáha i tāca jéē cácuni rī, ndɨhɨ ndese nújnahan ni Yaā Dios. \v 6 Te jeē súcuan ni casáha ñayuu Macedonia, te ni castɨ́hvɨ́ ni rī Tito jeē na jéé tucu de nuū maá ró, sáha de jeē jīnu jniñu jeē ni squéjéé de jíín ró jeē suni caquin rō cuehē xūhún cuu ñayuu ndahú. \v 7 Chi máá ró yōhyo vāha cásáha ró táca‑ni, chi vāha cácandíje ró, vāha cánacani ró jnúhun, vāha cájecūhun ni rō, vāha cándɨhvɨ̄ ni rō, vāha manī rō jiín rí jijnáhan ri. Núu súcuan te suni cánuú sáha vāha ró jniñu yáha jéē cuáha ró jéē cúu ñayuu ndahú. \p \v 8 Te nasūu jéē cuní rī ndacu ri jniñu nuū rō, chi sa cástūhun rí nuū rō ndese yōhyo cácusɨɨ̄ ni sava ga ñayuu jéhe i xūhún, te súcuan te cuni rī jeē suni máá ró cácundáhú ndije ni rō ñayuu ndahú. \v 9 Chi je cájini rō ndese yōhyo vāha ni Jitoho yō Jesucristo jiín yó. Chi sɨquɨ̄ jeē ní cundáhú ni yā rohó te ni nasáha ndáhú yá maá yá, vēsú cucá ndasɨ́ yá nde andɨvɨ́ núú. Te súcuan ni sáha ya jeē cácucúcá ró ndɨhɨ jeē ndíso jnūhun ya, sɨquɨ̄ jeē ní nasáha ndáhú yá maá yá. \p \v 10 Te jeē váha máá ró cúu jeē na cáchi rī ndese jéni ni rī sɨquɨ̄ jníñu yáha. Vāha ni caquejéé ró nde jendujin, chi nasūu máá‑ni jeē ní cajequin rō xūhún, chi suni yōhyo ni cacusɨɨ̄ ni rō sáha ró. \v 11 Núu súcuan te vijna te sínu ró. Te nájnūhun ni cacusɨɨ̄ ni rō ni caquejéé ró jiín, suni súcuan na cúsɨɨ̄ ni rō sínu ró, chi cuāha ró núu ndese cánevāha ró. \v 12 Chi núu cúsɨɨ̄ ni yō cuāha yó, te jétáhú yá núu ndese névāha yó, chi tu jícán yā jeē cuāha yó jéē tu névāha yó. \p \v 13 Te nasūu jéē cahán rī jeē cáhni ndahú ró máá ró jeē cáa ga nihīn i vēsú jeē ndóo nuū maá ró. \v 14 Chi sa suhva jeē ɨɨn cūhva‑ni conevāha ró jíín i. Chi cánevāha cuehē rō vijna, te cuu cuāha ró jéē cúmanī nuū i. Yūcuán na te núu ndé ɨɨn quɨvɨ̄ conevāha i, te suni cuu cuāha i te núu ni cumanī nuū rō. Te súcuan te ɨɨn cūhva‑ni conevāha ró jíjnáhan ró, \v 15 nájnūhun cáhán tutu iī sɨquɨ̄ ñáyuu jeē ní canastútú maná nde jenahán: Tēe jeē ní nastútú cuéhē, tu ní ndóo ga nuū de. Te tēe jeē ní nastútú jecu‑ni, suni tu ní cúmanī nuū de. Achí tutu. \s1 Jnūhun Tito jiín úū gā jnáhan de \p \v 16 Te na cútahū rī nuū Yaā Dios jeē ni sáha ya jeē ndɨhvɨ́ ni Tito jehē rō nájnūhun cándɨhvɨ̄ ni maá rí. \v 17 Chi ni jetáhú de jeē ní cacahān rī jiín de jeē jeé de nuū rō. Te sɨquɨ̄ jeē ndɨhvɨ́ ni de jehē rō, jeē yúcuan cuájeē de, chi súcuan cúu ni maá de. \p \v 18 Te suni cátají rí ɨɨn hermano cuajeē jiín Tito nuū rō. Te tāca grupo ñayuu cácandíje cájejnúhún i tēe un jéē váha jéjníñu de sɨquɨ̄ jnúhun jeē jnáma ya yohó. \v 19 Te tāca grupo ñayuu cácandíje suni ni catee i jniñu sɨquɨ̄ de jeē cáca de jíín rí chindéé ñáhán de quindēca de xūhun jíín rí jeē ní cajēhe ñayuu. Te jniñu yáha cásáha ri návāha cahān ñayuu jeē yóhyo vāha Yaā cúu máá Jítoho yō, chi cuni i ndese yōhyo cácusɨɨ̄ ni rō cásocō rō xūhún. \v 20 Te quingoo ndɨndúú rí návāha ni ɨɨn ñayuu ma tée i cuēchi sɨquɨ̄ rī sɨquɨ̄ xúhun cásocō ñayuu. \v 21 Chi ndúcú rí jeē squícu ndaā rī tācá jniñu, nasūu máá ɨɨn‑ni nuū Yaā Dios, chi suni nuū ñáyuu. \p \v 22 Te suni cátají rí ɨnga hermano yō cuajeē de jíín ndɨndúú tée yáha. Te tɨjnɨ jínu ni steén de jeē yóhyo cúsɨɨ̄ ni de ndɨ́hvɨ́ ni de tācá jniñu. Te vijna chi ndɨ́hvɨ́ gā ni de jehē rō, chi cúcáhnu ndasɨ́ ni de jeē cásquícu ró. \v 23 Te núu cácajnūhún ñayuu sɨquɨ̄ Tito, te achi rō jeē cúu de tēe chindéé ñáhán jéjníñu jíín rí nuū rō sɨquɨ̄ jnúhun ya. Te uū gā hermano yō yáha, achi rō jeē cácuu de tēe jeē ní catejníñu ñayuu cácandíje, te cáhīyo yɨ́ñúhún de nuū Cristo. \v 24 Núu súcuan te stéén rō nuū de jeē cáhīyo manī ndije ró jíín de, návāha na cúni tāca grupo ñayuu cácandíje. Te súcuan cuni i jeē tu ní cácusɨɨ̄ cāhá ni rī sɨquɨ̄ rō. \s1 Sɨquɨ̄ jeē cájequin i xūhún cuu tācá hermano \c 9 \p \v 1 Te vijna te tuá jíni ñúhún tee ri nuū rō sɨquɨ̄ xúhun jeē cájequin rō cuu tācá hermano cándoho ndáhú. \v 2 Chi je jíní rī jeē cánujnahan ni rō cuāha ró. Te jeē yúcuan máni cúsɨɨ̄ ni rī cahán rī jiín ñáyuu Macedonia jeē rohó ñáyuu Acaya, je ni casátūhva ró xúhun ndé jendujin. Te jeē súcuan ni cacusɨɨ̄ ni maá ró, te jeē yúcuan cuehē ñayuu Macedonia ni cacondɨhvɨ̄ ni i ni cajēhe máá i. \v 3 Te tájí rí ndɨnúní hermano yáha cuájeē maá de nuū rō xīhna gā, návāha jeē jinú maá rí te ma quéndōo néé rí sɨquɨ̄ jnúhun ni cahān rī jeē squícu vāha ró jíín jniñu ún. Chi coo tūhva ndije ró jíín xúhun nájnūhun ni cahān rī jiín i. \v 4 Chi sanaa te jecoo jecu tēe Macedonia jiín rí, te núu cuni de jeē tu cáhīyo tūhva ró, te coo jnūhun canu nuū rī, te suni nuū maá ró jijnáhan ró, chi ni cahān teyɨ́ rí jeē cáhīyo tūhva ndije ró. \v 5 Jeē yúcuan ní jeni ni rī jeē cánuú cahān rī jiín táca hermano yáha jecoo de xīhna gā, te sáá te jinū rī, návāha stɨ́hvɨ́ ni de róhó jéē yáchī na cóo tūhva xūhun jéē ní cacahān rō jeē cuáha ró. Te súcuan te coo tūhva sɨquɨ̄ jeē váha ni rō, te nasūu jéē safuerza rī rohó. \p \v 6 Cocuhun ni rō jnūhun yáha, jeē núu jecu‑ni cuāha ró te suni jecu‑ni nanihīn rō: Chi tēe jeē tihlí‑ni táji, suni tíhlí‑ni nastútú. Te tēe jeē táji cuehē, suni cuehē nastútú. Achí tutu. \v 7 Tācá ɨɨn ɨɨn ró cuāha ró ndésaa ni tee ni rō. Ma cúxīi ni rō cuāha ró, chi nasūu fuerza cúu. Chi Yaā Dios manī yā jiín ñáyuu jeē cúsɨɨ̄ ni cuāha. \v 8 Te máá Yaā Dios cuu sáha ya jeē nducuehē ndɨnuū jeē váha cuu ró jíjnáhan ró, návāha níní conevāha ró ndɨhɨ tācá jeē jíni ñúhún ró, te coo sobra gā jeē cuāha ró jéē cúu tācá jniñu váha. \v 9 Chi súcuan cáhán tutu iī sɨquɨ̄ tāca ñáyuu jéhe: \q1 Ni scáa i ni jēhe i nuū ñáyuu ndahú. \q1 Te tācá jniñu váha sáha i, chi quendōo nɨ́ɨ́ cáni. \m Achí tutu. \v 10 Te Yaā Dios jéhe ya tata nuū tēe táji, te nihīn de staā jeē cáji de. Te suni súcuan cuāha ya ndɨnuū jeē váha cuu ró, te sáha ya jeē cáyā te nducuehē jniñu váha cásáha ró. \v 11 Súcuan cucúcá ró jiín táca‑ni, návāha cuu cuāha cuehē rō. Te xūhun jéē cuáha ró quíhīn nuū hermano cándoho ndáhú, suu sáha jeē nácuatáhú i nuū Yaā Dios. \v 12 Chi xūhun jéē cuáha ró núū i, nasūu máá ɨɨn‑ni jeē nihín i jeē cúmanī nuū i, chi suni sáha jeē nácuatáhú ndasɨ́ i nuū Yaā Dios. \v 13 Te cahān i jeē yóhyo vāha Yaā cúu Yaā Dios, chi xūhun jéē ní cajēhe ró stéén jeē váha cácandíje ró jnúhun Cristo. Te suni sáha jeē cahān i jeē yóhyo cújéhnu Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ní cajēhe cuehē rō nuū i jíín núū sava ga ñayuu. \v 14 Te suni cacān tahú i jehē rō, chi coo manī ndasɨ́ i jíín ró sɨquɨ̄ jeē yóhyo vāha ni sáha Yaā Dios jiín ró. \v 15 Te na cútahū yō nuū Yaā Dios, chi ni jēhe ya Sēhe ya nuū yō, jeē cúu ɨɨn tahū cáhnu ndasɨ́ jéē ma cánda cuɨtɨ yō castūhún ndɨhɨ yó. \s1 Jeē ndíso jníñu Pablo cúu de apóstol \c 10 \p \v 1 Te ruhū Pablo, cáhán ndahú rí jiín ró jijnáhan ró jíín modo maá Cristo jeē vītá ni yā te vāha ni yā. Ruhū, chi cácahān rō jeē iyó suchí ni rī núu ndéé rí jiín ró, te núu ndéé jícá rí te tu yúhú cuɨtɨ rī cahān nīhin ri jiín ró, cácahān rō. \v 2 Núu súcuan te cáhán ndahú rí jiín ró jeē núu na jéé rī te ma cahán rō jnūhun jeē sáha jeē cuxeēn rī nuū rō. Chi sava ró cácahān jeē casáha ri jniñu ya sɨquɨ̄ jeē máni jeē na níhín rī sɨquɨ̄ ún. Núu súcuan te íyó túhva ri cuxeēn rī nuū ñáyuu cácahān súcuan. \v 3 Chi vēsú cácuu ri ñayuu cáyūcú ini ñayɨ̄vɨ́, te tu cájejnáhan ri modo cájejnáhan ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Chi nájnūhun jeē cájejnáhan ri sɨquɨ̄ tācá jniñu neé. \v 4 Chi nasūú ndajníñu ñayɨ̄vɨ́ jéjníñu ri cájejnáhan ri, chi jíín poder Yaā Dios cájejnáhan ri snáā rī tāca fuerza jeē cúu contra sɨquɨ̄ yā. \v 5 Súcuan cásnáā rī tāca jnúhun ndúxí jíín jnúhun téyɨ́ jeē nducú casɨ jeē ma cúni ñayuu ndese Yaā cúu Yaā Dios. Te cájesɨ ri nuū ndɨhɨ jeē tú vāha jeē cájeni ni ñayuu, návāha cuandetū i nuū Cristo. \v 6 Te jeē jínu cuandetū vāha máá ró, yūcuán na te coo tūhva ri cuāha ri castigo nuū tāca gá ñayuu jeē tu cájendetū. \p \v 7 Máá ró jijnáhan ró máni cájeni ni rō modo ñayuu tu cájecūhun ni. Núu na‑ni tēe jéni ni de jeē Cristo ni tejníñu ya de, te na sáha de cuenta jeē suni súcuan ni tejníñu ya ruhū jijnáhan ri. \v 8 Te núu ni cahān teyɨ́ rí jiín ró jeē ndíso jníñu ri, te tu cúcanu rī sáha. Chi máá Jítoho yō ni tejníñu ya ruhū jijnáhan ri, návāha sáha ri jeē ije ánuá rō jiín jnúhun ya, nasūu jéē snáā rī. \v 9 Núu súcuan te tu cúní rī jeē cáni ni rō jeē nducú rí siúhú rí rohó jíín carta rī. \v 10 Chi cácahān sava ró jéē tāca carta rī yōhyo stɨ́hvɨ́ ni te nīhin ndácu jniñu, te sa suhva núu ndéé rí jiín ró te tu cúndeyɨ́ ni rī ndacu nīhin ri jniñu, te suni tu cúu cahān vāvíhí rí, achí ró. \v 11 Te ñayuu cácahān súcuan na sáha i cuenta jeē nájnūhun nīhin cáhán carta rī jeē íne jícá rí, suni súcuan nīhin ndacu ri jniñu nuū rō jeē cóndee rī jiín ró. \p \v 12 Te va ma chúndeyɨ́ cuɨtɨ ni nde ri jeē sajéhnu ri maá rí, nájnūhun cásáha sava tēe un jéē cájejnúhún nde de máá de. Tāca tée ún chi cácunéé de jeē cájeni ni de jeē cujéhnu ga de vēsú jnáhan de, te tu cásáha de cuenta ndese cúní Yaā Dios jeē caca de. \v 13 Te ruhū jijnáhan ri, chi cutéyɨ́ nde ri maá cúhva‑ni jniñu jeē ni jéhe Yaā Dios nuū rī, te ma yáha ga rī. Máá Yaā Dios ni tee cūhva yá ndésaa cúu jeē sáha ri, te máá yá ni jēhe jnūhun jeē ni jínū rī nuū rohó ñáyuu ñuu Corinto. \v 14 Jeē yúcuan ná ni jinūcoo ri nuū rō jeē xíhna ñúhún te nasūu jéē ni yáha ri nuū cúhva jniñu ní jéhe ya nuū rī. Chi xīhna gā maá rí ni jinūcoo nuū rō ni canacani ri jnūhun vāha Cristo. \v 15 Te tu cácutéyɨ́ rí sɨquɨ̄ jníñu ní casáha ɨnga tēe, nájnūhun jeē jníñu máá rí cúu. Chi sa suhva cáñuhun ni rī jeē cuehē gā candíje ró, te súcuan te cuu sáha ri cuehē gā jniñu ya mēhñu ró, te níní máá cúhva jeē ni jéhe ya nuū rī. \v 16 Yūcuán na te cácuni rī scuité núu ga rī jnūhun jnáma ya yohó núū tāca gá ñuu yúcu ndé yūcuan gá. Te súcuan te ma quɨ́vɨ nduu rī cutéyɨ́ rí nuū jeē jé ni canacani ɨnga tēe jnūhun. \p \v 17 Te núu ndé tée cúní de cutéyɨ́ de, na cútéyɨ́ de sɨquɨ̄ jeē sáha máá Jítoho yō, nasūu sɨ́quɨ̄ jéē sáha máá de. \v 18 Chi nasūu tée jeē jejnúhún máá cúu jeē quéndōo yɨ́ñúhún, chi sa suhva tēe jeē jejnúhún máá yá. \s1 Jeē cahán Pablo sɨquɨ̄ tée cánacani jnūhun stáhú \c 11 \p \v 1 Cone cáhnu ni rō jijnáhan ró jeē cahán rī jecu jnūhun modo nájnūhun cácahān ñayuu canéé. Núu súcuan te cáhnu coo ni rō víī. \v 2 Chi cúcuɨ́ñɨ́ rí jehē rō jijnáhan ró, nájnūhun cúcuɨ́ñɨ́ Yaā Dios. Chi cácuu ró nájnūhun ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́ íyó ndoo, te ni sáha ri jeē quijnáhan ró jíín Cristo, nájnūhun quíjnáhan ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́ jíín máñúhún‑ni yɨɨ i. \v 3 Te yúhú rí sanaa te cuāha ro jnúhun stáhú táca tée un róhó, te siáá rō jnūhun jeē chiñúhún ndáā rō Cristo nde jiín ini jiín ánuá rō. Chi suni súcuan ni sáha Satanás jiín Eva, chi ni quɨ̄vɨ ini ɨɨn coō, te ni stahú un ña jíín jnúhun ndíchí stáhú. \v 4 Chi núu quíjicoo tēe nuū rō jeē tu cánacani ndaā de jnūhun Jesús nájnūhun ni canacani ri nuū rō, te va yōhyo vāha cájetáhú nde ró de. Te suni súcuan vāha cájetáhú nde ró núū ɨnga espíritu jiín núū ɨnga jnūhun jeē tu quíjnáhan jíín Espíritu jiín jnúhun jeē ní cacandíje ró jéē jnáma ya rohó. \v 5 Te tāca tée cácandíje ró un jéē cácahān jeē apóstol cujéhnu ga cácuu, tú cuɨtɨ jeē cujéhnu ga nde de nuū rī. \v 6 Chi vēsú tu níhín vāha nde ri modo cahān rī, te jécūhun vāha ni rī. Chi jíín ndɨhɨ jniñu ni casáha ri mēhñu ró ni castéén cají rí nuū rō jeē súcuan cúu. \p \v 7 Tu ní jícán rī xūhun núū rō sɨquɨ̄ jeē ní nacani ri jnūhun jnáma ya yohó. Te súcuan ni cotecu ndahú rí návāha quendōo vāha ga maá ró jiín jnúhun ya. ¿Te va cuēchi ni sáha ri jeē ni sáha ri súcuan, chí naún? \v 8 Chi sava ga grupo ñayuu cácandíje ni quihin ri xūhun jéē ní cajēhe i nuū rī, návāha súcuan‑ni nacani ri jnūhun ya nuū rō jijnáhan ró. \v 9 Te ná ni condee rī jiín ró te ni ndɨhɨ xūhun rí, te tu ní jícán cuɨtɨ rī nuū ní ɨɨn ró. Chi hermano jeē ní quijicoo ichi Macedonia ni cajēhe de nuū rī jeē cúmanī. Te jeē súcuan tu ní stáhān rī rohó, te ni ma sáha cuɨtɨ rī. \v 10 Te nájnūhun cúcáhnu vāha ni rī jeē jiní rī jnūhun ndaā Cristo, suni súcuan jíní rī jeē ma quíhin ri xūhún nuū ni ɨɨn ñayuu nɨɨ́ ndáñúū Acaya, návāha ma cásɨ i jeē cúsɨɨ̄ ni rī jeē súcuan‑ni nácani ri jnūhun ya. \v 11 ¿Te á sɨ́quɨ̄ jeē tú manī rī jiín ró cúu jeē cahán rī súcuan, jéni ni rō, chí naún? Tuú chi máá Yaā Dios jiní yā jeē maní rī jiín ró jijnáhan ró. \p \v 12 Te sáha ri ná‑ni sáha ri, chi ma quíhin ri xūhun ró, návāha casɨ rī nuū jeē casátéyɨ́ tée un máá de jeē cácahān de jeē ɨnuú cásáha de jniñu ya jiín rí. \v 13 Te tēe ún chi nasūú apóstol ndaā cácuu de, chi máni máá jnúhun stáhú cácahān de, te cásáha de máá de jeē cácuu de apóstol Cristo. \v 14 Te tu náā ni yō jíto yó jéē casáha de súcuan, chi je jíní yō jeē suni Satanás násama máá te stáhú jéē sáha máá nájnūhun ɨɨn ndajéhé Yaā Dios jeē jíca jíín luz yā. \v 15 Te jeē yúcuan suni tu náā ni yō jíto yó jéē tée cájejníñu nuū Satanás, cásáha de máá de jeē tée ndaā cácuu de. Te ɨɨn quɨvɨ̄ te nanihīn de sɨquɨ̄ jniñu néé cásáha de. \s1 Jnūndóho ni ndoho Pablo sɨquɨ̄ jeē cúu de apóstol \p \v 16 Ɨnga jínu cáhán rī jiín ró jeē ni ɨɨn ró ma cáni ni rō jeē tée cánéé cúu ri. Te núu súcuan cájeni ni rō, te va cuatáhú nde ró jéē cahán rī nájnūhun tēe cánéé, návāha suni cuu cutéyɨ́ nde ri jecu nájnūhun cásáha tēe ún. \v 17 Jeē cahán rī vijna chi nasūu jéē ní ndacu máá Jítoho yō cúu, chi sa nájnūhun tēe cánéé cáhán rī jeē cutéyɨ́ nde ri. \v 18 Chi cuehē de cásátéyɨ́ de máá de modo jeē iyó ini ñayɨ̄vɨ́, te suni súcuan na sátéyɨ́ nde ri maá rí núu súcuan. \v 19 Te va tēe cáhīyo cájí xínī cácuu nde ró, te jeē yúcuan cúu vāha ni nde ró cuatáhú ró ɨɨn tēe cánéé núu súcuan. \v 20 Chi va vāha‑ni cájendeyɨ́ ni rō nuū tée un jéē casáfuerza de róhó cuajníñu ró núū de, chí cásáha de jeē ndundáhú ró, chí cáquende de ndajníñu ró, chí cásájéhnu de máá de nuū rō, chí ndé cácatu de nuū rō. \v 21 Te vēsú cúcanu nde ri cahān rī, te na cáhán rī jeē tu ní cúndeyɨ́ ni nde ri satéyɨ́ rí maá rí nájnūhun casáha tēe ún. \p Te vijna te núu íyó sava tēe chúndeyɨ́ ni de sátéyɨ́ de máá de, te va suni chundeyɨ́ ni nde máá rí núu súcuan. Te va cáhán rī nájnūhun cáhán ɨɨn tēe cánéé. \v 22 Núu cácutéyɨ́ de jeē tée hebreo cácuu de, te suni súcuan ruhū. Núu tēe Israel cácuu de, te suni ruhū. Núu yucūn Abraham cácuu de, te suni ruhū. \v 23 Núu tēe cájejníñu nuū jnúhun Cristo cácuu de, te víhyá gā ruhū. Te va cáhán rī nájnūhun tēe cánéé jéē cutéyɨ́ rí súcuan. Chi ni caa ga ni sájniñu ri vēsú maá de jíjnáhan de, te ni caa ga ni cacani i ruhū, te cuehē gā jínu ni ine ri vecāa, te suni cuehē gā jínu ni cacuni ñayuu cahni i ruhū. \v 24 Te jnáhan ri hebreo, uhūn jínu ni cacani xeēn de ruhū jiín cuarta ñɨɨ, ɨɨn cūhva jeē jé yajni cuu rī sáha. \v 25 Unī jínu ni cacani de ruhū jiín yujnu xíi, te ɨɨn jínu ni cajēhe de yuū xinī rī. Unī jínu ni quēe barco jeē ní jica ri sɨquɨ̄ jnúhun ya. Te ɨɨn jecuáā jiín ɨɨn ndiáca ni yosō candá rí nuū cunú ndute mar. \v 26 Cuehē jínu ni ndoho ri ni jica ri ichi, te ni cācu ri nuū táca yúte, te ni cācu ri nuū táca ñácuīhná. Ni cācu ri nuū ñáyuu nación rī jiín núū ñáyuu ñuu jícá. Ni cācu ri cháha chúcuan ná ni īyo ri ñuu jiín rancho jiín mar. Ni cācu ri nuū tāca jnáhan ri jeē tu íyó ndáā. \v 27 Ni sájniñu nīhin ri te yɨɨ́ ní ndoho ri. Cuehē jínu ni jehni rī maá rí māhná. Ni jiī rī sōco, ni jichī rī ndute. Cuehē jínu ni īyo ndite ni rī, ni cuijnu rī, ni cumanī sahma ri \p \v 28 Te sɨquɨ̄ tāca jéē yáha chi íyó gá. Chi ndɨquɨvɨ̄ ndóho ri jeē nácani ndasɨ́ ni rī jehē tāca grupo ñayuu cácandíje. \v 29 Núu ɨɨn ñayuu tu fuerza ini i, te suni ndóho ri jehē i. Te núu ɨɨn ñayuu quɨ́vɨ i cuēchi sáha jnáhan i, te ndóho ri jnūhun cúcanu jiín jnúhun náxeēn ni. \v 30 Núu súcuan te núu cánuú cutéyɨ́ nde ri, te va cutéyɨ́ rí sɨquɨ̄ tāca jéē steén jeē tú na fuerza ini rī. \v 31 Te Yaā Dios, Yaā cúu Tátá maá Jítoho yō Jesucristo, jíní yā jeē cahán ndaā rī. Te nɨ́ɨ́ cáni na cáhán ñayuu jeē vāha ndasɨ́ Yaā cúu ya. \v 32 Ná ni īyo ri ñuu Damasco, te gobernador jeē ndácu jniñu ndañúū jeē jnɨ́ɨ rey Aretas, ni jeni de soldado ni cacondito tāca yéhyɨ́ jeē ní condúū ndihyú ñuu ún, chi jnɨɨ de ruhū quihīn rī vecāa ni cuni de núú. \v 33 Te ni quɨ̄vɨ ri chīji ɨɨn jīca, te ñayuu cácandíje ni cascúun i ruhū ventana ɨɨn vehe jeē néne jicā jeē ndihyú ñuu ún. Te súcuan ni cācu ri nuū tée ún. \s1 Jeē ní jito ndijin Pablo jeē ni stúu ya nuū de \c 12 \p \v 1 Te tu níhín jníñu jeē cutéyɨ́ rí. Te vāha ga na cástūhun rí nuū rō sɨquɨ̄ jeē ní jito ri jeē ni stúu maá Jítoho yō nuū rī te ni steén ndijin yā nuū rī. \v 2 Jíní rī ɨɨn tēe cándíje Cristo, te je ni cuu uxī cuūn cuiyā jeē ní sáha ya jeē ní caa tēe un ní jehēn de nde andɨvɨ́ únī. Te tu jíní rī núu ni jehēn rī jiín yɨquɨ cúñu rī, chí ní jehēn anuá‑ni ri. Máá Yaā Dios cúu jeē jiní. \v 3 Te jíní rī jeē ní ndonehen ya ruhū. Te á ní jehēn rī jiín yɨquɨ cúñu rī, chí ní ndōo, tu jíní rī, chi máá‑ni Yaā Dios cúu jeē jiní. \v 4 Chi ni sáha ya jeē ní caa ri ni jehēn rī nde jardín andɨvɨ́. Te yūcuan ní jini sōho ri tāca jnúhun sāhí ndasɨ́ jéē ma cúu castūhun yóhó ñáyuu. \v 5 Te sɨquɨ̄ jeē ni sáha ya súcuan jíín rí cúu jeē cutéyɨ́ rí, te ma cutéyɨ́ rí sɨquɨ̄ ndese cúu máá rí. Chi cutéyɨ́ rí máni jeē tú na fuerza ini rī. \v 6 Te núu cúní rī cutéyɨ́ rí sɨquɨ̄ maá rí nuú, te nasūu jéē canéé rí núu sáha ri súcuan núú, chi ndaā cúu jeē iyó jeē cutéyɨ́ rí. Te ni ma sáha ri, chi tu cúní rī jeē cani ni ñayuu jeē cujéhnu ga rī vēsú jeē ní jito i chí jéē ní jini i jnūhun ri. \p \v 7 Te tu cúní yā jeē yáha ri cutéyɨ́ rí sɨquɨ̄ jeē ni stéén ndijin yā jniñu jéhnu ndasɨ́ un núū rī, te jeē yúcuan ni quiji ɨɨn jnūndóho jeē ndiquín ruhū te stóho ruhū. Te ɨɨn jeē ni jéhe ya jnūhun ni tají Satanás cúu, ɨɨn jeē stóho ruhū, návāha ma yáha ri cutéyɨ́ rí. \v 8 Te unī jínu ni cahān ndahú rí jiín máá Jítoho yō jeē na téjiyo ya quihīn. \v 9 Te ni cahān yā jiín rí: Tuú chi tu cúmanī jeē cundáhú ni rī rohó. Chi ñayuu jeē tú na fuerza ini, sáha ri jeē nducuehē gā fuerza maá rí ini i, ni achi yā. Núu súcuan te cúsɨɨ̄ ni rī jeē tú na fuerza ini rī, chi súcuan te nducuehē gā fuerza Cristo ini rī. \v 10 Jeē yúcuan cúu jeē cúsɨɨ̄ ni rī jeē tú na fuerza rī, jiín jéē cácahān ndevāha ñayuu jiín rí, jiín jéē cúmanī nuū rī, jiín jéē cájito xeēn i ruhū, jiín jéē ndóho ri jnūndóho sɨquɨ̄ Cristo. Chi jeē tú na fuerza maá rí, yūcuan sáha jeē nihín rī fuerza maá yá. \s1 Jeē nácani ni Pablo sɨquɨ̄ ñayuu cácandíje ñuu Corinto \p \v 11 Te va tēe cánéé cúu ri jeē ni sátéyɨ́ nde ri maá rí. Te sɨquɨ̄ jeē tu cácandíje ró rúhū, jeē yúcuan ní satéyɨ́ rí maá rí. Chi cánuú jéē máá ró cuajnúhún ró ruhū nuú. Chi vēsú tú jniñu ri jeē maá rí, te va tu núu cuɨtɨ nde ri nuū tāca tée un jéē cácahān rō jeē apóstol cujéhnu cácuu de. \v 12 Chi mēhñu ró ní sáha ri tācá jniñu jeē steén jeē cúu ndije ri apóstol. Chi jíín cuéhē paciencia ni sáha ri tācá jniñu jéhnu jeē steén poder Yaā Dios, jíín táca jniñu jeē nahán ní canaa ni rō ni cajito ró. \v 13 Te tu ní sáha ri jeē núu ga cácuu ró núū tāca gá grupo ñayuu cácandíje, chi máá ɨɨn‑ni jeē tu ní stáhān rī rohó jéē cuáha ro jéē jíni ñúhún rí. Cone cáhnu ni rō núu súcuan ni sáha nde ri falta nuū rō víī. \p \v 14 Te vijna je íyó túhva ri jecondēhe rí rohó vuelta unī. Te suni tú na vé cacán rī nuū rō, chi nasūú ndajníñu ró cúu jeē cuní rī, chi sa suhva jeē quendōo vāha ró jíín jnúhun ya. Chi nájnūhun sēhe ri cácuu ró, te sēhe chi tu cánuú caya i jeē cúu tátá i, chi sa tátá cánuú cuāha de jeē quéndōo vāha sēhe de. \v 15 Jeē yúcuan cúsɨɨ̄ ni rī stɨ́hɨ ri jeē névāha ri, te nde stɨ́hɨ ri fuerza maá rí, návāha sáha ri jeē quéndōo vāha ánuá rō jijnáhan ró. Te manī gā coo ri jiín ró, vēsú sanaa te jecu‑ni cáhīyo manī rō jiín rí. \p \v 16 Te íyó jecu rō cácahān jeē vēsú tú na vé ni jícán rī nuū rō, te tēe stáhú cúu ri, chi ni nducú rí modo ndichí nihīn rī xūhun ró, cácahān rō. \v 17 ¿A táca tée ní tají rí nuū rō, á ɨɨn máá de ni stahú de róhó jéē nihín de xūhun ró cuu máá rí, chí naún? Tú cuɨtɨ. \v 18 Ni cahān ndahú rí jiín Tito jeē jécondēhé de róhó, te ni tají rí ɨɨn hermano ni jeē jiín de. ¿Te chí ní stahú Tito rohó ní quihin de xūhun núū rō jeē cuu máá de, chí naún? Tuú chi ɨnuú‑ni cásáha ndɨndúú rí, te ɨɨn‑ni ánuá ndɨndúú rí. \p \v 19 ¿Sanaa te cájeni ni rō jeē cahán rī jnūhun yáha návāha quendōo vāha ri jiín ró, chí naún? Nasūu súcuan cúu, chi Yaā Dios jiní yā jeē cahán rī maá‑ni jnūhun jeē cuní Cristo. Te ndɨhɨ jeē cahán rī chi ndúcú rí jeē ije ró jíín jnúhun ya, ñánī mánī. \v 20 Chi yúhú rí jeē núu na jéé rī, te sanaa te cuni rī jeē tu cásáha ró jniñu nújnahan ni rī. Te máá ró jijnáhan ró, suni ma nújnahan ni rō ruhū. Chi sanaa te cátejnáhan ró, cácucuésún ni rō, cáquɨtɨ̄ ni rō, cásándúxí ró, cásájnúhún ró, cácahān rō sɨquɨ̄ jnáhan ró, cácutéyɨ́ ró, cájica néé ró. \v 21 Te yúhú rí jeē núu na jéé tucu ri te cuāha Yaā Dios jnūhun canu nuū rī jeē súcuan cásáha ró. Te sanaa te cucuíhyá ni rī núu íyó cuéhē rō jeē ní casáha cuēchi ichi yátá, te tu nácani ni rō stóo ró jniñu jnéhén jniñu jíca jnéní jíín jniñu néé ndasɨ́ ní casáha ró. \s1 Saludo jiín jnúhun cástūhun Pablo jeē sándɨ̄hɨ́ \c 13 \p \v 1 Yāha cúu vuelta unī jeē jécondēhe rí rohó. Te sándaā yō jniñu nájnūhun cáhán tutu: Jíín jnúhun jeē cahán uū chí únī testigo te cundaā tācá jniñu, áchí. \v 2 Te vijna jeē íne jícá rí te cáhán tucu ri nájnūhun ni cahān rī ná ni ine ri jiín ró. Cáhán rī nuū ñáyuu ni casáha cuēchi un jíín núū ndɨhɨ ró, jeē núu na jéé tucu ri te ma cóo vītá ni rī jiín ró. \v 3 Te yūcuán cuu prueba jeē cánducú ró, suu núu jendaá jeē cahán rī jiín fuerza Cristo. Chi Cristo tu cúmanī fuerza yā jeē sándaā yā jiín ró, chi stéén yā poder yā mēhñu ró. \v 4 Te vēsú tu ní stéén yā fuerza yā ná ni jihī yā jicā cruz, te vijna chi técu yā jiín poder Yaā Dios. Te nájnūhun ni ndoho máá yá, suni súcuan cándoho ri vijna jeē tu fuerza rī. Te vēsú súcuan te jíín poder Yaā Dios cátecu rī jiín yá jeē cuajníñu ri nuū rō jeē sɨquɨ́ jnúhun ya. \p \v 5 Coto ndee rō maá ró núu cáhīin nīhin ró jíín jnúhun cácandíje ró yá. Sáha vāha ro cuenta. ¿Te á tu cájini rō jeē ndeé Jesucristo ini anuá rō, te núu ndaā jeē ní cacandíje ndije ró? \v 6 Te ñúhun ni rī jeē suni cácucáhnu ni rō jeē maá rí cácandíje ndije ri. \v 7 Te cájicān tahú rī nuū Yaā Dios jeē ma sáha ró ni ɨɨn jniñu néé. Te vēsú núu cuajnúhún ró jeē váha ndácu ri jniñu nuū rō, chí vēsú núu ma cuajnúhún ró, te tú na vé sáha, chi máni jeē na sáha ró jniñu ndaā cúu jeē cánducú rí. \v 8 Chi tu jésɨ ri nuū jníñu ndaā, chi sa suhva scáca ri. \v 9 Núu súcuan te cácusɨɨ̄ ni rī núu tú na fuerza maá rí, te núu íyó fuerza maá ró. Te níní cácān tahú rī jeē na íje ga ni rō jijnáhan ró jíín jnúhun ya. \v 10 Te tée ri carta yáha nuū rō nde ná tu jeē rī, návāha núu na jéé rī te tuá jíni ñúhún cuxeēn rī nuū rō. Chi ni jēhe Jitoho yō jniñu ndíso ri yāha jéē sáha ri jeē íje ánuá rō jiín jnúhun ya, nasūu jéē snáā rī. \p \v 11 Je ni cahān yō núu súcuan hermano, te na cóo jeē váha jíín ró jijnáhan ró. Te na cóndɨhvɨ̄ ni rō ije ró jíín jnúhun ya, te coo ndeyɨ́ ni rō. Te na cóo ɨnuú ni rō te coyūcu mánī rō jiín jnáhan ró. Te Yaā ndíso jnūhun ndeyɨ́ sɨ́ɨ̄ ni jiín jnúhun cúndáhú ni, coo ya jiín ró jijnáhan ró. \v 12 Te jeē cahán rō jiín táca jnáhan ró, te yɨ́ñúhún techūhu ró ndaha i. \v 13 Sándeyɨ́ ni rō jijnáhan ró, áchí hermano cácandíje jeē cáyūcu yáha. \p \v 14 Te ñúhun ni rī jeē Jítoho yō Jesucristo na sáha ga yā jeē váha róhó jíjnáhan ró, te Yaā Dios cundáhú ni yā rohó, te Espíritu Santo condee cáhnu ya jiín ró. Súcuan na cóo. Amén.