\id 1CO \h 1 CORINTIOS \toc1 CARTA ƗƗN JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU ÑUU CORINTO \toc2 1 CORINTIOS \toc3 1 Co. \mt1 CARTA ƗƗN JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU ÑUU CORINTO \c 1 \p \v 1 Máá rí cúu Pablo, te ni cana Yaā Dios ruhū cúu ri apóstol Jesucristo. Chi súcuan ni nujnahan ni yā ni tají yá ruhū nacani ri jnūhun ya. Te ndɨndúú rí jiín hermano yō Sóstenes \v 2 cátee ri carta yáha cuájeē nuū rohó ñáyuu ñuu Corinto jeē cácandíje ró Yaā Dios. Chi cácuu ró ñayuu maá yá, chi cáyɨhɨ ró ndaha Cristo Jesús. Chi ni cana Yaā Dios rohó jíjnáhan ró jéē coo ndoo coo iī rō nuū yā. Te ni cana ya rohó ndé jiín táca gá ñayuu jeē ndácunehen i máá Jítoho yō Jesucristo, ndé‑ni cúu nuū cáhīyo i. Chi Jitoho tāca yó jíín i cúu ya. \v 3 Te cáñuhun ni rī jeē Tatá yō Yaā Dios jiín Jítoho yō Jesucristo na sáha ga yā jeē váha róhó, te sáha ya jeē coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō. \s1 Cristo sáha ya tāca jéē váha yóhó \p \v 4 Te níní nácuatáhú rí nuū Yaā Dios jeē sɨquɨ́ rohó jijnáhan ró, chi jeē jiín Cristo Jesús ni sáha ya jeē váha róhó. \v 5 Chi cáyɨhɨ ró ndaha Cristo, te jeē yúcuan ní sáha Yaā Dios jeē cáhīyo cúcá ró jíín táca jnúhun ya, chi cájecūhun vāha ni rō te cúu nácani ró. \v 6 Chi súcuan cúu jeē cáhīin nīhin ró jíín jnúhun Cristo jeē ní canacani ri nuū rō. \v 7 Te súcuan te tu cúmanī ni ɨɨn tahū jeē jéhe ya cuu ánuá rō níní jéē cándetu ró quɨ́vɨ̄ jeē quénda ndijin Jitoho yō Jesucristo. \v 8 Te máá yá chi sáha ya jeē cuɨñɨ nīhin ró nde na jínu quɨvɨ̄, návāha ma cóo cuēchi sɨquɨ̄ rō quɨvɨ̄ ndíji Jitoho yō Jesucristo. \v 9 Te squícu Yaā Dios tāca jéē ni jéjnūhun ya, te ni cana ya rohó jíjnáhan ró návāha cuni jnáhan ró jíín Séhe ya, Yaā cúu Jitoho yō Jesucristo. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ma cóo sɨ́ɨn ni i jíín jnáhan i \p \v 10 Hermano, nde jiín sɨ́hvɨ́ Jítoho yō Jesucristo cahán ndahú rí jiín ró jeē ɨnuú‑ni na ndájnūhun ró jijnáhan ró, te ma cóo sɨ́ɨn ni rō. Chi vāha ɨnuú na cóo ni rō jiín táca jéē cájeni ni rō. \v 11 Súcuan cáhán rī, ñánī mánī, chi ni cacastūhun ñáyuu vehe Cloé nuū rī jeē cátejnáhan ró. \v 12 Chi tācá ɨɨn ɨɨn ró sɨ́ɨn sɨ́ɨn cácahān rō: Ruhū chi jíín Pablo índichi rī, cácahān sava ró. Te sava ga rō: Ruhū chi jíín Apolos. Ruhū chi jíín Pedro. Ruhū chi jíín Cristo. Cácahān rō. \v 13 Te jeē cácahān rō súcuan ¿te á cájeni ni rō jeē sɨ́ɨn sɨ́ɨn Cristo iyó jéē cánacani ri jnūhun? ¿Te á rúhū Pablo ni jihī jicā cruz jehē rō? ¿Chí jíín sɨ́hvɨ́ rúhū ni cajendute ró, chí naún? \v 14 Tú cuɨtɨ. Te na cútahū rī nuū Yaā Dios jeē tú cuehē rō ni scuándute ri, chi máá Crispo jiín Gayo‑ni, \v 15 návāha ma cahán ni ɨɨn ró jéē jiín sɨ́hvɨ́ rí ni jendute ró. \v 16 Te sá núcūhun ni rī jeē suni ni scuándute ri Estéfanas jiín ñáyuu vehe de. Te sanaa te súcuan‑ni cúu ñayuu ni scuándute ri, jéni ni rī. \v 17 Chi tu ní téjníñu Cristo ruhū jeē scuándute ri, chi sa suhva jeē nácani ri jnūhun jeē jnáma ya ñayuu. Te tu ní ndúcú rí jeē steén rī nuū rō ɨɨn modo ndichí jéē ma jécūhun ni rō, chi núu súcuan te ma cúu jecūhun vāha ni rō jnūhun jeē ni jíhī Cristo jicā cruz. \s1 Jíín Cristo ni steén Yaā Dios poder yā jiín jnúhun ndíchí yá \p \v 18 Te jnūhun jeē ni jíhī yā jicā cruz jeē jnáma ya ñayuu, chi jnūhun cánéé íī cúu nuū ñáyuu cuangoo nuū jnahnú ndetū. Te máá yó jeē cuahán yō nuū cácu yó, chi jíní yō jeē jnūhun Yaā Dios jeē ndíso poder cúu. \v 19 Chi suhva yósó núū tútu iī jeē ni cáhān Yaā Dios: \q1 Na snáā rī jnūhun ndíchí cácahān ñayuu ndichí cuenta ñayɨ̄vɨ yáha, \q1 te ma cuátáhú rí jnūhun cácahān ñayuu jeē jéni ni jeē jiní vāha. \m Achí yá. \p \v 20 Núu súcuan ¿te ndé cuajníñu tēe ndíchí cuenta ñayɨ̄vɨ yáha, jíín tée cástéén tutu, jíín tée cánanducú yúcún sɨ́quɨ̄ jeē steén ñayuu ñayɨ̄vɨ yáha? Chi tāca jnúhun ndíchí cuenta ñayɨ̄vɨ yáha, ni cahān Yaā Dios jeē jnúhun cánéé íī cúu. \v 21 Te yōhyo ndíchí sáha Yaā Dios. Chi tāca jnúhun ndíchí cájini ñayuu ñayɨ̄vɨ́, ni cachi ya jeē tu jéjníñu jeē cúni i ndese Yaā cúu ya. Yūcuán na te ni nujnahan ni yā jeē jiín jnúhun ya jeē cánacani ri te jnama ya ñayuu cácandíje, vēsú cájeni ni ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē jnúhun cánéé íī cúu. \p \v 22 Chi ñayuu hebreo, máni cácuni i jeē sáha Yaā Dios cuehē jniñu jéhnu jeē steén poder yā. Te ñayuu griego chi máni sɨquɨ̄ jnūhun ndíchí cándɨhvɨ̄ ni i. \v 23 Te máá rí chi sa suhva cánacani ri jnūhun jeē ni jíhī Cristo jicā cruz jeē jnáma ya ñayuu. Te jnūhun yáha sáha jeē jnánīní ni ñayuu hebreo, te ñayuu tāca gá nación chi cájeni ni i jeē jnúhun cánéé íī cúu. \v 24 Te ñayuu jeē ní cana ya ni quɨ̄vɨcoo ndaha ya, vēsú ñayuu hebreo chí ñáyuu griego, chi jíní i jeē jiín Cristo ni steén Yaā Dios poder yā jiín jnúhun ndíchí yá. \v 25 Chi jnūhun Yaā Dios jeē cácahān ñayuu jeē jnúhun cánéé íī cúu, yōhyo ndíchí gá vēsú jnūhun ndíchí ñáyuu. Te cájeni ni ñayuu jeē tú na poder yā ná ni jihī Jesús jeē jnáma ya yohó, te tuú chi nīhin téyɨ́ gá poder yā ún vēsú poder ñayuu. \v 26 Hermano, máá ró cácuu jeē ní cana ya ni quɨ̄vɨcoo ró ndaha ya. Te condēhe ró jeē tú cuehē rō ndichí jíín jnúhun ñayɨ̄vɨ́, ni tú cuehē rō cándacu jniñu, ni tú cuehē rō cácuu sēhe ñayuu cujéhnu. \v 27 Chi sa suhva ni nacāji Yaā Dios tāca jéē cácahān ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē tu ndíchí cuɨtɨ, návāha coo jnūhun canu nuū tāca jéē ndichí. Te ni nacāji ya ñayuu tu téyɨ́ ini ñayɨ̄vɨ́, návāha coo jnūhun canu nuū ñayuu teyɨ́. \v 28 Te suni ni nacāji Yaā Dios tāca jéē tu cújéhnu ini ñayɨ̄vɨ́, jíín táca jéē sajéē ni i nuū, nde jiín táca jéē tú jniñu cájeni ni i, návāha snúu ya tāca jéē cujéhnu ini ñayɨ̄vɨ́. \v 29 Súcuan ni sáha ya návāha ni ɨɨn ñayuu ma cúu sátéyɨ́ i máá i nuū yā. \v 30 Te máá ró jijnáhan ró chi ni sáha Yaā Dios jeē nduú ró jiín Cristo Jesús. Chi nde nuū maá yá ni canihīn yō jnūhun ndíchí, te ni ndahva yā cuēchi yó, te ni sáha ya jeē iyó ndoo íyó íī yō nuū yā, chi ni jnama ya yohó. \v 31 Te jeē yúcuan na cóo nájnūhun cáhán tutu iī: Núu ɨɨn ñayuu cuní i cutéyɨ́ i, te na cútéyɨ́ i sɨquɨ̄ jeē ni sáha máá Jítoho yō jehē i, áchí. \s1 Jeē nácani Pablo jnūhun jeē ni jíhī Cristo \c 2 \p \v 1 Te ruhū, hermano, ná ni jeē rī nuū rō jijnáhan ró jéē nácani ndaā rī jnūhun Yaā Dios, te tu ní nácani ri jnūhun ndíchí jéē ma jécūhun ni rō. \v 2 Chi ná ni īyo ri jiín ró te tú na ɨnga jnūhun ní ndúcú rí castūhun rí nuū rō, chi máni máá jnúhun Jesucristo jeē ni jíhī yā jicā cruz jeē jnáma ya yohó. \v 3 Te ná ni jinū rī nuū rō jijnáhan ró, chi tú na fuerza rī, te yúhú rí, te quɨ́sɨ i ruhū. \v 4 Te ná ni nacani ri jnūhun nuū rō, chi nasūu jíín jnúhun ndíchí ñáyuu ñayɨ̄vɨ ní scándíje ri rohó, chi sa suhva jiín máá poder Espíritu yā ni steén rī nuū rō jijnáhan ró, \v 5 návāha ma cuɨ́ñɨ ró sɨ́quɨ̄ jnúhun ndíchí cácahān ñayuu, chi cuɨñɨ ró sɨ́quɨ̄ poder Yaā Dios. \s1 Jíín Espíritu te stéén Yaā Dios ndese Yaā cúu ya \p \v 6 Te ndaā chi ndíchí cácahān rī jiín ñáyuu jeē jé ni ije jíín jnúhun cándíje i ya. Te nasūu jnúhun ndíchí jéē iyó ini ñayɨ̄vɨ yáha, ni nasūu jnúhun ndíchí cácahān tēe cácujéhnu ñayɨ̄vɨ yáha, chi tēe ún yāha‑ni jeē cácujéhnu de. \v 7 Chi jnūhun cácahān rī cúu jnūhun ndíchí máá Yaā Dios jeē ní yɨsāhí. Chi jnūhun ndíchí un jéē ní yɨsāhí, ni jequin Yaā Dios nde ná tu jecōo ñayɨ̄vɨ́, návāha cācu yó jéē cótecu yō nɨɨ́ cáni sáha jnūhun ún. \v 8 Chi ni ɨɨn tēe cújéhnu nuū ñáyɨ̄vɨ yáha, tu ní jécūhun ni de jnūhun ndíchí un. Chi núu ni jecūhun ni de núú, te ma cáhni cuɨtɨ de máá Jítoho yō, Yaā cujéhnu luu. \v 9 Chi cúu nájnūhun cáhán tutu: \q1 Tāca jéē ni sátūhva Yaā Dios jeē cúu ñayuu jeē maní jiín yá, \q1 ni ɨɨn ún tu ní jíto jínúū ñayuu, ni tu ní jíni sōho i, \q1 ni tu ní quíji jeē súcuan cani ni i. \m Achí tutu. \v 10 Te máá yó jijnáhan yó chi ni steén Yaā Dios tācá un núū yō jeē jiín Espíritu yā. Chi máá Espíritu jiní vāha ya te stéén yā ndɨhɨ, chi nde ndɨhɨ jeē ndichí gá maá Yaā Dios. \p \v 11 Chi ni ɨɨn ñayuu ma cúu cuni i ndese jéni ni ɨnga ñayuu, chi máá‑ni i jíín ánuá i cúu jeē jiní. Te suni súcuan ni ɨɨn ñayuu tu jíní i ndese jéni ni Yaā Dios, chi máá‑ni Espíritu Yaā Dios cúu jeē jiní. \v 12 Te máá yó chi ni nihīn yō Espíritu un jéē véji nuū Yaā Dios, te tu cájeni ni yō nájnūhun cájeni ni ñayuu ñayɨ̄vɨ́. Te jeē yúcuan cúu jeē cájecūhun ni yō ndese ni sáha Yaā Dios jeē váha yóhó sɨ́quɨ̄ jeē váha ni yā. \v 13 Te suu sɨquɨ̄ tāca jéē yáha cúu jeē cácahān rī, te nasūu jíín jnúhun jeē castéén ñayuu ndichí, chi jíín jnúhun jeē steén maá Espíritu. Chi cástéén rī jnūhun Espíritu nuū ñáyuu cánevāha Espíritu. \p \v 14 Te ñayuu ñayɨ̄vɨ́ tu cájetáhú i tāca jnúhun jeē véji nuū Espíritu Yaā Dios, chi cájeni ni i jeē jnúhun cánéé íī cúu. Te ma cúu jecūhun ni i, chi tu cánevāha i máá Espíritu jeē sáha jeē jécūhun ni i. \v 15 Te ñayuu cánevāha Espíritu, chi cájecūhun ni i ndese íyó ndɨhɨ‑ni. Te ñayuu ñayɨ̄vɨ́ ma cúu jecūhun ni i ndese ñayuu cácuu ñayuu ún. \v 16 Chi suhva cáhán tutu iī: ¿Ndé ɨɨn cuu cuni ndese jéni ni maá Jítoho yō? ¿Te ndé ɨɨn cuu stéén nuū yā? Ni ɨɨn ma cúu. Achí tutu. Te vēsú súcuan te máá yó chi cájeni ni yō nájnūhun jéni ni Cristo. \s1 Jeē cáchindéé ñájnáhan de cájejníñu de nuū Yaā Dios \c 3 \p \v 1 Te ruhū, hermano, tu ní cúu cahān rī jiín ró jijnáhan ró nájnūhun cáhán rī jiín ñáyuu jíca jíín Espíritu. Chi ni cahān rī jiín ró nájnūhun jíín ñáyuu cájica jíín modo maá, chi cácuu ró nájnūhun sūchi lúlí jéē ná tu ije ró jíín jnúhun Cristo. \v 2 Ni steén rī nuū rō jeē tú yɨɨ́, chi cácuu ró nájnūhun sūchi lúlí jéē jéxin gā. Te tu ní cáhán rī jiín ró jnūhun yɨɨ́ jeē cúu nájnūhun jeē ndáva jeē yéji ñayuu ni ije, chi ná tu canda ró jíín ndé saá. Te ni vijna ná tu canda ró jíín. \v 3 Chi cájica ga rō jiín modo neé máá ró. Chi cácucuésún ni rō, te cácajnáhan ró, te cácusɨ́ɨn ni rō. Núu súcuan te cácuu ró nájnūhun ñayuu ñayɨ̄vɨ jéē cájica jíín modo neé máá. \v 4 Chi ɨɨn ró cáhán: Ruhū chi jíín Pablo índichi rī. Te ɨnga rō cahán: Ruhū chi jíín Apolos. Te súcuan cúu jeē cájica ró jíín modo neé máá ró \p \v 5 ¿Te ndé ɨɨn cúu ruhū, te ndé ɨɨn cúu Apolos núu súcuan? Chi máá mozo‑ni Yaā Dios cácuu ri, te ni jejníñu ya ruhū návāha candíje ró máá Jítoho yō. Chi ná ɨɨn ná ɨɨn ri ni sáha jniñu ndese ni jēhe máá Jítoho yō nuū rī. \v 6 Ruhū, nájnūhun ni taji ri jnūhun ya ini anuá rō, te Apolos, nájnūhun ni chuhun de ndute cúu jeē ní steén gā de nuū rō. Te máá Yaā Dios cúu jeē ni scuéhnu jnūhun ini anuá rō. \v 7 Núu súcuan te tú na vé cúu sáha tēe táji ni tēe chúhun ndute, chi sa suhva máá Yaā Dios cúu jeē scuéhnu. \v 8 Te tēe táji jíín tée chúhun ndute, ɨɨn‑ni cácuu de. Te tācá de chi cuāha ya yāhu nuū de ndese jniñu ni casáha ɨɨn ɨɨn de. \v 9 Chi ruhū jijnáhan ri chi tēe chíndéé ñájnáhan cájejníñu nuū Yaā Dios cácuu ri. Te máá ró jijnáhan ró cácuu nájnūhun itu Yaā Dios jeē jícu ya jiín. \p Te suni nájnūhun ɨɨn vehe jeē sáha Yaā Dios cácuu ró. \v 10 Te ruhū chi cúu ri nájnūhun ɨɨn maestro albañil jeē ní jequin rī cimiento vehe ún, cúu jeē ni scándíje ri rohó. Te ɨnga de cásama de sɨquɨ̄, cúu jeē castéén gā de nuū rō. Núu súcuan te ná ɨɨn ná ɨɨn de na cóo cuidado de ndese sáma de sɨquɨ̄. \v 11 Te Jesucristo cúu cimiento vehe ún, te ni ɨɨn ma cúu caquin ɨnga cimiento, chi máá yá cúu jeē ní ndahva cuēchi ró. \v 12 Te tāca ñáyuu cácandíje, chi sáha i vehe sɨquɨ̄ cimiento un, núu jíín ndajníñu vāha nájnūhun oro chí plata chí yúū luu, chí jíín jéē yachí naa, nájnūhun yujnu chí ite chí ndayóhō. \v 13 Te natūu jniñu un jéē ní sáha ɨɨn ɨɨn i, te suu cúu ndese ni condɨhvɨ̄ ni i sɨquɨ̄ maá yá. Chi máá quɨ́vɨ̄ juicio jeē sándaā yā jniñu ñayuu, quɨvɨ̄ ún natūu cájí jniñu i. Chi jíín ñúhūn quiji quɨvɨ̄ ún, te nájnūhun sáha ñuhūn jeē jéhmu tāca jéē cúu cayū, súcuan coto ndee ya jniñu ɨɨn ɨɨn i. \v 14 Te núu tú cayū jniñu ní sáha i sɨquɨ̄ cimiento un, te nihīn i tahū i. \v 15 Te núu tu ní cóndɨhvɨ̄ ni i jíín jniñu ya, te ma nihín i tahū i, chi nájnūhun cayū jniñu i. Te máá i chi cācu ánuá i, vēsú nájnūhun je yajni cayū i nuū yáñuhūn. \p \v 16 ¿A tu cájini rō jeē cácuu ró nájnūhun templo Yaā Dios, chi ndéé Espíritu Yaā Dios ini anuá rō? \v 17 Te núu ɨɨn tēe stɨ́vɨ de templo Yaā Dios, te snáhnú ndetū yā tēe ún. Chi ndoo ndasɨ́ cúu templo yā, te suu cácuu máá ró. \p \v 18 Ni ɨɨn ró ma stahú ró maá ró jiín jéē jéni ni rō. Núu ɨɨn ñayuu jéni ni i jeē ndichí i jíín jnúhun ñayɨ̄vɨ yáha, vāha ga na siáā i ún, návāha coo ndíchí ndije i jíín jnúhun máá yá. \v 19 Chi jnūhun ndíchí jéē iyó ini ñayɨ̄vɨ yáha, jnūhun cánéé íī cúu nuū Yaā Dios. Chi cáhán nuū tútu iī: Ñayuu ndichí cuenta ñayɨ̄vɨ́, chi nájnɨɨ ya i sɨquɨ̄ jnúhun ndíchí i jeē jésɨ i jnūhun ya, achí. \v 20 Te cáhán tucu tutu: Máá Jítoho yō jiní yā tāca jéē jéni ni ñayuu ndichí, chi máni jeē jéni cāhá ni i, áchí. \v 21 Núu súcuan te ni ɨɨn ró má cutéyɨ́ ró jeē sɨquɨ́ ni ɨɨn tēe ndíchí. Chi cuenta maá ró cúu ndɨhɨ‑ni. \v 22 Cúu Pablo, cúu Apolos, cúu Pedro jeē castéén nuū rō. Cúu ndɨhɨ jeē iyó ini ñayɨ̄vɨ́, jeē iyó vijna jíín jéē quíji. Te vēsú núu cotecu rō chí cuu rō, te ndɨhɨ‑ni chi cuenta maá ró cúu. \v 23 Te máá ró cácuu cuenta Cristo, te Cristo cúu cuenta Yaā Dios. \s1 Jeē casájniñu apóstol sɨquɨ̄ jnúhun ya \c 4 \p \v 1 Núu súcuan te na cáni ni rō jijnáhan ró jeē mozo‑ni nuū Cristo cácuu ri, jeē ní tejníñu ya ruhū jeē steén rī jnūhun Yaā Dios jeē ní yɨsāhi ndé jenahán. \v 2 Te ndaā chi tēe jeē sájniñu sɨquɨ̄ ún, íyó responsable ná ɨɨn ná ɨɨn de jeē squícu vāha de. \v 3 Te ruhū tu sáha ri cuenta núu cánanducú ró sɨquɨ̄ rī ndese sáha ri, chí núu cánanducú ñáyuu cácujéhnu ini ñayɨ̄vɨ́. Te ni máá rí tu chíhi ri cuenta sɨquɨ̄ maá rí. \v 4 Chi vēsú jiní rī jiín ánuá rī jeē tú na cuēchi ri, te nasūu yúcuan cúu jeē quéndōo ndaā rī, chi máá Jítoho yō cúu jeē jíto ndee ruhū. \v 5 Jeē yúcuan ma nánducú ró sɨquɨ̄ jníñu jnáhan ró, chi nde na quéē maá quɨ́vɨ̄ te cuni rō. Chi nde na ndíji máá Jítoho yō te nastúu ndijin yā tācá jniñu jeē yɨ́sāhi núū néē, te stéén ndijin yā tāca jéē jéni ni ñayuu jiín ánuá i. Yūcuán na te máá Yaā Dios cuajnúhún yá ná ɨɨn ná ɨɨn i ndese ni casáha i. \p \v 6 Hermano, tāca jnúhun yáha ní cahān rī návāha quendōo vāha ró jíjnáhan ró. Te ni cachi rī jeē maá rí jiín Apolos cácuu ri mozo‑ni nuū yā, te súcuan cácuu ri ɨɨn ejemplo nuū rō. Te cáhán rī jeē súcuan cácuu ri, návāha cutūhva ró cani ni rō maá‑ni nájnūhun cáhán tutu iī. Chi ma sandúxí ró jeē cuajnúhún ró ɨɨn tēe stéén, te ɨnga de tuú. \v 7 ¿Te naun cácutéyɨ́ ró nuū jnáhan ró núu súcuan? ¿Te na vé cúu jeē iyó núū rō jeē tu ní cácutahū rō nuū yā? Te núu ni cacutahū rō nuū yā, ¿te naun cásátéyɨ́ ró maá ró jeē nájnūhun jeē nasūu jéē ní cacutahū rō cúu? \p \v 8 Va je ni cacucúcá ró, chi je cánevāha ró ndɨhɨ, cájeni ni rō. Te je cándacu máá ró jniñu, te ni tuá cájini ñúhún ró ruhū, cájeni ni rō. Tú vāha jeē súcuan cácutéyɨ́ ró. Te nacā jeē váha núu jeē cándacu ndije nde ró jniñu núú, návāha suni cuāha ró jnúhun jeē ndacu nde ri jniñu jíín ró jijnáhan ri. \v 9 Te íyó jéni ni rī jeē ruhū tēe cácuu apóstol, ni sáha Yaā Dios jeē cácuu ri nájnūhun tēe núu ga nuū ñáyuu, nájnūhun tēe jeē jé ni cundaā jeē cúū. Te nɨ́ɨ́ ñáyɨ̄vɨ jíín andɨvɨ́ cándēhe váha nuū rī, cúu ndajéhé Yaā Dios jiín ñáyuu. \v 10 Chi jeē sɨquɨ́ Cristo te cácahān i jeē tée cánéé cácuu ri. Te tāca róhó va ndíchí ró jíín jnúhun Cristo, cájeni ni rō. Te tāca rúhū chi tu fuerza rī, te róhó va íyó fuerza rō, cájeni ni rō. Te róhó chi cáhīyo yɨ́ñúhún ñáyuu nuū rō, te nuū rī chi cásájéē ni i. \v 11 Nɨ́ɨ́ véjicoo ri cájiī rī sōco te nde vijna. Te cájichī rī ndute, te cúmanī sahma ri, te tu cásáha vāha ñayuu jiín rí, te ni tu cánevāha ri vehe. \v 12 Te nīhin cásájniñu ri jiín ndaha ri. Cácahān neé i nuū rī, te cácahān vāha ri jiín i. Cájito xeēn i ruhū, te cájendeyɨ́ ni rī. \v 13 Cácahān neé i sɨquɨ̄ rī, te sa cácahān manī rī jiín i. Te cácuu ri nájnūhun yācá ini ñayɨ̄vɨ́, te cásquéhichī i ruhū nde vijna. \p \v 14 Te nasūu jéē tée ri yāha jéē cúcanu rō, chi sa suhva jeē stɨhvɨ́ ni rī rohó, chi cácuu ró nájnūhun sēhe ri chi manī rī jiín ró. \v 15 Chi vēsú na cóo uxī mil tēe stéén jnūhun Cristo nuū rō, te ɨɨn‑ni tátá rō iyó. Te máá rí cúu nájnūhun tátá rō, chi ni scandíje ri rohó jéē ní nacani ri jnūhun vāha Cristo Jesús jeē jnáma ya yohó. \v 16 Núu súcuan te cáhán ndahú rí jiín ró jeē na ndácu ró rúhū jijnáhan ró. \p \v 17 Te jeē yúcuan cúu jeē tají rí Timoteo cuajeē de nuū rō. Chi cúu de nájnūhun sēhe ri jeē maní rī jiín de, te squícu vāha de nuū maá Jítoho yō. Te máá de nacachi tucu de nuū rō ndese jíca ri jeē candíje ri Cristo, jíín ndese stéén rī nuū tāca grupo ñayuu cácandíje tāca lado. \v 18 Te sava ró chi cásátéyɨ́ ró maá ró, chi cájeni ni rō jeē ma jéé cuɨtɨ gā rī nuū rō. \v 19 Te tuú chi yachī jeē rī nuū rō te núu súcuan cúní maá Jítoho yō. Yūcuán na te nanducú rí sɨquɨ̄ tée cácutéyɨ́, te ma sáha ri cuenta jnūhun cácahān‑ni de, chi sa coto ndee rī de núu cuu squícu nde de. \v 20 Chi jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū yō, nasūu máá jéē cahán iī‑ni yó cúu, chi jíni ñúhún condiso poder jnūhun cáhán yō jiín jniñu sáha yó. \v 21 Núu súcuan ¿te ndese cácuni rō? ¿A jéē cuxeēn rī nuū rō núu na jéé rī, sɨquɨ̄ jeē tu cánacani ni rō, chí nacani ni rō te jeē rī jiín jnúhun cúndáhú ni jíín jnúhun vītá ni? \s1 Jeē sándaā Pablo sɨquɨ̄ ɨɨn cuēchi \c 5 \p \v 1 Te ni nihīn rī jnūhun jeē jíca jnéní ɨɨn tēe jeē íne mēhñu ró, chi ndéca de naná uū de. Te xeēn ndasɨ́ sáha tēe ún, chi ni ñayuu jeē tu cájini jnūhun Yaā Dios, tu cásáha i súcuan. \v 2 Te vēsú súcuan te cásátéyɨ́ ró maá ró jijnáhan ró. Vāha ga jeē na cúcuíhyá ndasɨ́ ni rō. Te cánuú jéē na quénehen ró tée sáha cuēchi ún na quénda de mēhñu ró. \v 3 Te ruhū, vēsú tu íyó rí jiín ró, te nájnūhun jeē iyó rí jiín ró cúu jeē ñúhún ni rī rohó. Te je ni sándaā rī sɨquɨ̄ tēe ni sáha cuēchi ún, chi nájnūhun jeē iyó rí jiín ró cúu. \v 4 Núu súcuan te na ndútútú ró jijnáhan ró, te máá Jítoho yō Jesucristo coo ya jiín ró. Te máá rí chi nájnūhun cone ri jiín ró, chi ñúhún ni rī rohó. Te poder maá Jítoho yō Jesús suni coo jíín ró. \v 5 Te na chíhi yó tée ún ndaha Satanás, návāha na ndóho yɨquɨ cúñu de, te nacani ni de te cācu ánuá de quɨvɨ̄ ndiji Jitoho yō Jesús. \p \v 6 Tuú vāha jeē casátéyɨ́ ró maá ró. ¿A tu cájini rō jnūhun cáhán suhva? Vēsú jecu‑ni levadura te ndáa nɨ́ɨ́ ñujen sáha, áchí. \v 7 Núu súcuan te quenehen ró tée un nájnūhun scáne ró levadura jeē ni tɨ́vɨ. Te súcuan te cuu ró nájnūhun pan jeē cúvāha jíín ñujen jéé jéē tú na levadura yɨ́hɨ, jeē cáyeji i vico pascua. Te ndaā jeē súcuan cácuu ró. Chi je ni jihī Cristo jeē ni sócō yā maá yá jehē yō, chi cúu ya nájnūhun londe pascua jeē ni jíhī. \v 8 Núu súcuan te na cócūhun ni yō ndese ni cuu vico pascua un, te na cóo ndije ndaā anuá yō, te suu cúu nájnūhun pan jeē tú na levadura yɨ́hɨ. Te ma sáha yó jniñu néé jíín jniñu jnéhén, jeē cúu nájnūhun levadura jeē ni tɨ́vɨ. \p \v 9 Nuū ɨnga carta jeē ní tee ri nuū rō jijnáhan ró ni cahān rī jeē ma quɨ́vɨ nduu rō jiín ñáyuu cájica jnéní. \v 10 Te tu ní cáchi rī jeē ma quíjnáhan cuɨtɨ rō jiín ñáyuu tu cácandíje jeē cájica jnéní, jeē ndíyo ni, jeē sácuíhná, jeē chiñúhún ídolo. Chi núu súcuan te jíni ñúhún jeē quénda ró ini ñayɨ̄vɨ núú, chi tuá na ɨnga modo jeē cújiyo ró núū i chi ndéé yó ñayɨ̄vɨ jíín i. \v 11 Chi sa suhva ni cachi rī jeē ma quɨ́vɨ nduu rō jiín máá ñáyuu jeē cácahān i jeē cúu i hermano, te núu jíca jnéní i, chí ndíyo ni i, chí chíñúhún i ídolo, chí chísó jnúhun i sɨquɨ̄ jnáhan i, chí nájīni i, chí cuíhná i. Te ni ma cáji cuɨtɨ rō staā jiín ñáyuu casáha súcuan. \v 12-13 Chi nasūú jniñu ri cúu jeē sándaā rī sɨquɨ̄ ñáyuu jeē tu cáhīin jíín yó. Yaā Dios cúu jeē sándaā sɨquɨ̄ i. Te ñayuu cáhīin jíín ró chi cánuú jéē sándaā rō sɨquɨ̄ i. Núu súcuan te cánuú jéē quénehen ró tée ni sáha cuēchi un jéē íne de mēhñu ró, na quénda de. \s1 Jeē ma cáquin i cuēchi sɨquɨ̄ jnáhan i nuū tohó tu cácandíje \c 6 \p \v 1 Te núu jnáhan ró jéē candíje ni sáha cuēchi sɨquɨ̄ rō, ¿te naun jéngoo ró jíín de nuū tohó jeē tu cácandíje jíín yó? ¿Te naun tu cásándaā rō nuū jnáhan ró cácandíje Yaā Dios? \v 2 ¿A tu cájini rō jeē ñáyuu cácandíje Yaā Dios chi ɨɨn quɨvɨ̄ te sándaā i jniñu ñayuu ñayɨ̄vɨ́? Te núu ɨɨn quɨvɨ̄ sándaā rō jniñu ñayuu ñayɨ̄vɨ́, ¿te á má cúu sándaā rō vijna sɨquɨ̄ tāca cuéchi lúlí cásáha jnáhan ró? \v 3 ¿A tu cájini rō jeē ɨɨn quɨvɨ̄ te sándaā yō nde jniñu tācá ndajéhé andɨvɨ́? Te nagā ni cuu jniñu ñayɨ̄vɨ yáha jeē ma cúu sándaā yō. \v 4 Núu súcuan te núu jnáhan ró sáha de ɨɨn cuēchi sɨquɨ̄ rō, ¿te naun jéngoo ró sa nuū tāca tée jeē tu cúu de jnáhan ñayuu cácandíje jeē sándaā de sɨquɨ̄ cuéchi ún? \v 5 Súcuan cáhán rī návāha na cúcanu rō jijnáhan ró. ¿A tu íyó ni ɨɨn tēe jécūhun ni mēhñu ró jeē cuu sándaā de sɨquɨ̄ rō? \v 6 Tú vāha jeē ɨɨn hermano caquin cuēchi sɨquɨ̄ ɨnga hermano nuū tohó jeē tu cácandíje. \p \v 7 Te jeē cájequin rō cuēchi sɨquɨ̄ jnáhan ró, chi jeē castɨ́vɨ íī rō cúu. ¿A tú vāha ga cuandeyɨ́ ni rō na sáha i cuēchi sɨquɨ̄ rō chí quende i ndajníñu ró? \v 8 Te tuú chi sa máá ró cásáha cuēchi te cáquende ró ndajníñu, te nuū tācá hermano rō cúu jeē casáha ró. \p \v 9-10 ¿A tu cájini rō jeē ñáyuu tu íyó ndáā, ma nihín tahú i quɨ̄vɨ i ñuu nuū ndácu Yaā Dios jniñu? Ma stahú ró maá ró cani ni rō jeē nihín tahú rō, chi ni ñayuu jeē jíca jnéní, ni ñayuu chiñúhún ídolo, ni ñayuu casɨ́quɨ́ ndéē jnáhan, ni tēe sáha ndɨyɨ̄ jiín jnáhan yɨ́ɨ́, ni ñayuu cuīhná, ni ñayuu ndíyo ni, ni ñayuu nájīni, ni ñayuu chisó jnúhun sɨquɨ̄ jnáhan, ni ñayuu stahú jnáhan sɨquɨ̄ xúhun, ma nihín tahú i quɨ̄vɨcoo i ñuu nuū ndácu Yaā Dios jniñu. \v 11 Te súcuan ni candāa sava ró núú, te vijna chi je ni nacate ya rohó, te cáhīyo ndoo cáhīyo iī rō nuū yā. Chi je ni ndahva yā cuēchi ró jéē jiín máá Jítoho yō Jesús jiín Espíritu Yaā Dios. \s1 Jeē iyó ndoo íyó íī yɨquɨ cúñu ñayuu cácandíje \p \v 12 Te ndaā cúu jeē cácahān jeē ndɨhɨ‑ni jniñu íyó váha sáha yó núu ndese cúní yō. Te vēsú súcuan te nasūú ndɨhɨ sáha jeē quéndōo vāha ánuá yō. Ndɨhɨ chi cuu sáha yó, te vēsú súcuan te tu íyó váha jeē quɨ́vɨ yó núū jníñu jeē stɨ́vɨ ánuá yō. \v 13 Te ndaā cúu jeē cácahān jeē ndeyu cúu jeē cúhun chīji, te chīji cúu jeē cúhun ndeyu. Te ɨɨn quɨvɨ̄ te tuá coo súcuan, chi naa ndɨndúú un sáha Yaā Dios. Te nasūu sɨ́quɨ̄ jeē cáca jnéní yó cúu jeē iyó yɨquɨ cúñu yō, chi sa suhva jeē sáha yó jéē cuní maá Jítoho yō. Te Jitoho yō chi ndíto ya yɨquɨ cúñu yō. \v 14 Te nájnūhun jeē ní nastécu Yaā Dios Jitoho yō, suni súcuan nastécu yā yohó jíín poder yā. \p \v 15 ¿A tu cájini rō jeē yɨ́quɨ cúñu tācá ɨɨn ɨɨn ró cúu nájnūhun tāca parte yɨquɨ cúñu Cristo? Núu súcuan ¿te á cuu quende yó ɨɨn parte yɨquɨ cúñu Cristo te squíjnáhan yó jíín ɨɨn ñahan jíca jnéní? Ma cúu cuɨtɨ súcuan. \v 16 ¿A tu cájini rō jeē tēe quíjnáhan jiín ñahan jíca jnéní, ɨɨn na yɨquɨ cúñu ni nduu de jíín ña? Chi cáhán tutu iī: Jeē ndɨndúú chi ɨɨn na yɨquɨ cúñu cuu, áchí. \v 17 Te ñayuu jeē quijnáhan jiín máá Jítoho yō, chi suni súcuan ɨɨn na cúu i jíín yá sɨquɨ̄ jeē candíje i ya. \p \v 18 Núu súcuan te cunu ró jéē ma quɨ́vɨ ró núū jnúhun jíca jnéní. Chi tāca gá cuēchi jeē sáha ñayuu, chi nasūú yɨquɨ cúñu i stɨ́vɨ i. Te núu jíca jnéní i, te sɨquɨ̄ yɨquɨ cúñu i cúu jeē sáha i cuēchi. \v 19 ¿A tu cájini rō jeē yɨquɨ cúñu rō cúu templo Espíritu Santo jeē ni jéhe Yaā Dios nuū rō, te ndéé yá ini rō? Te nasūu cuenta maá ró cácuu ró. \v 20 Chi Yaā Dios yahu ni cuu jeē ní nacuaan ya rohó jíjnáhan ró. Te jeē yúcuan cánuú jéē cáca yɨ́ñúhún ró nuū Yaā Dios jeē sáha ró jniñu váha nde jiín yɨquɨ cúñu rō jiín ini jiín ánuá rō, chi máni cuenta Yaā Dios cúu. \s1 Jnūhun cástūhun sɨ́quɨ̄ tēe jíín ñasɨhɨ́ \c 7 \p \v 1 Vijna te na cáchi rī sɨquɨ̄ tāca jnúhun jeē ní cacajnūhun ró ruhū nuū carta. Jendaá jeē vāha ga quendōo ɨɨn tēe núu tú condeca de ñahan. \v 2 Te sɨquɨ̄ jeē iyó jnúhun jnéní, te vāha ga jeē tāca tée na cóo ñasɨhɨ́ máá de, te suni tācá ñahan coo yɨɨ máá ña. \v 3 Te yɨɨ na squícu vāha de nuū ñasɨhɨ́ de jeē cúu de yɨɨ ña. Te suni súcuan ñasɨhɨ́ na squícu vāha ña nuū yɨɨ ña. \v 4 Chi ñasɨhɨ́ chi tu cúu sáha ña jeē cuní ña jíín yɨquɨ cúñu ña, chi suni jeē cuní yɨɨ ña. Te suni súcuan yɨɨ tu cúu sáha de jeē cuní de jíín yɨquɨ cúñu de, chi suni jeē cuní ñasɨhɨ́ de. \v 5 Te ma sasáhán ró maá ró nuū jnáhan ró. Te núu cácuni rō jeē vihyá gā cacān tahú rō jecu tiempo, te núu cáhīyo conforme ndɨndúú ró, te cuu sásáhán ró maá ró nuū jnáhan ró. Te yūcuán na te vāha ga naquijnáhan tucu ró, návāha ma cóto ndee Satanás rohó sɨquɨ̄ jnūhun jnéní. \p \v 6 Te nasūu jéē ndácu ri jniñu jeē cánuú quijnáhan ró, chi jeē jéhe ri jnūhun cúu. \v 7 Chi nújnahan ni rī jeē tāca tée na cóo máá ɨɨn‑ni de, nájnūhun íyó máá rí. Te sɨ́ɨn sɨ́ɨn ni sáha Yaā Dios jiín ɨɨn ɨɨn de ndese cúu máá de, chi sava de cuu quendōo máá ɨɨn‑ni de, te ɨnga de chi tuú chi sɨ́ɨn ni sáha ya jiín de. \p \v 8 Núu súcuan te cáhán rī jiín ñáyuu cáhīyo máá ɨɨn‑ni, jíín ñahan ní caquendōo ndáhú, jeē vāha ga te núu quendōo máá ɨɨn‑ni i, nájnūhun íyó máá rí. \v 9 Te núu jíní i jeē ma cánda i quendōo máá ɨɨn‑ni i, te na quíjnáhan i núu súcuan. Chi vāha ga jeē quijnáhan i vēsú jeē ndúquīji i. \p \v 10 Te nuū ñáyuu jeē jé ni quijnáhan chi ndácu ri jniñu jeē ñahan ma ndusɨ́ɨn ña jíín yɨɨ ña. Te nasūu rúhū cúu jeē ndácu jniñu, chi máá Jítoho yō. \v 11 Te núu ɨɨn ñahan ndusɨ́ɨn ña jíín yɨɨ ña, te na quéndōo máá ɨɨn‑ni ña, chí cuu naquijnáhan ña jíín yɨɨ ña. Te yɨɨ suni ma ndusɨ́ɨn de jíín ñasɨhɨ́ de. \p \v 12 Te jíín sava ga ñayuu chi cahān rī yāha jéē jéni ni maá rí, te nasūu jéē ní cachi maá Jítoho yō cúu. Núu ɨɨn hermano ndéca de ñahan jeē tu cándíje, te núu nújnahan ni ña condee ña jíín de, te ma ndusɨ́ɨn de jíín ña. \v 13 Te núu ɨɨn ñahan ndéca ña tēe jeē tu cándíje, te núu nújnahan ni de condee de jíín ña, te ma ndusɨ́ɨn ña jíín de. \v 14 Chi tēe tu cándíje, yɨ́hɨ cuenta de nuū Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ní quijnáhan de jíín ñahan cándíje. Te ñahan tu cándíje, yɨ́hɨ cuenta ña nuū Yaā Dios sɨquɨ̄ jeē ní quijnáhan ña jíín tée cúu hermano candíje. Chi núu tu súcuan te sēhe i ma quɨ́hɨ cuenta i nuū Yaā Dios, te vijna chi yɨ́hɨ cuenta i nuū yā. \v 15 Te yɨɨ chí ñasɨhɨ́ tu cándíje, núu fuerza cuní i ndusɨ́ɨn i jíín jnáhan i, te na ndúsɨ́ɨn i. Chi núu súcuan cúní i, te hermano chí hermana candíje tu cánuú casɨ i jeē ndusɨ́ɨn jnáhan i jeē tu cándíje. Chi ni cana Yaā Dios yohó jéē condee manī yō jiín jnáhan yó. \v 16 Te róhó jéē cácuu ñasɨhɨ́, tu cájini rō, sanaa te candíje yɨɨ ró sáha ró, te cācu de. Te suni súcuan róhó jéē cácuu yɨɨ, tu cájini rō, sanaa te candíje ñasɨhɨ́ ró sáha ró, te cācu ña. \p \v 17 Te ná ɨɨn ná ɨɨn ró na quéndōo ró ndese ni sáha Jitoho yō jeē cúu ró, jiín ndese íyó ró ná ni cana ya rohó ní candíje ró. Te súcuan ndácu ri nuū tāca grupo ñayuu cácandíje. \v 18 Núu ni cana ya ɨɨn tēe jeē ní cuu circuncidar, te súcuan na quéndōo de. Núu ni cana ya ɨɨn tēe jeē tu ní cúu circuncidar, te ma cúu de circuncidar. \v 19 Chi tú na vé sáha núu cúu yó circuncidar chí tuú, chi jeē cánuú gá cúu jeē na squícu vāha yó jniñu cúní Yaā Dios. \v 20 Ná ɨɨn ná ɨɨn ró na quéndōo ró ndese íyó ró ná ni cana ya rohó ní candíje ró. \v 21 Núu mozo jeē ní jeen ñayuu cúu ró ná ni cana ya rohó, te ma cóndɨhvɨ̄ ni rō jeē quénda ró. Te núu íyó modo jeē quénda ró nduu libre rō, te íyó váha jeē sáha ró. \v 22 Chi tēe cúu mozo jeē ní jeen ñayuu, te núu ni cana Jitoho yō de, te vijna chi ni nduu libre de nuū cuéchi de, jéjníñu de nuū maá Jítoho yō. Te suni súcuan tēe sájniñu cuenta maá, te núu ni cana ya de, te vijna chi ni nduu de mozo jejníñu nuū Cristo jeē ní nacuaan ya de. \v 23 Chi yahu ni cuu jeē ní nacuaan Yaā Dios rohó jijnáhan ró, cúu jeē ni jíhī Sēhe ya jehē rō. Núu súcuan te ma cuajníñu ró núū jníñu cāhá‑ni jeē ndácu ñayuu ñayɨ̄vɨ́. \v 24 Núu súcuan hermano, ná ɨɨn ná ɨɨn ró na quéndōo ró núū Yaā Dios ndese íyó ró ná ni cana ya rohó. \p \v 25 Te vijna te sɨquɨ̄ ñayuu jeē iyó máá‑ni, tú na jnūhun ní ndácu Jitoho yō nuū rī. Te na cáhán rī jeē jéni ni maá rí, chi ni cundáhú ni Jitoho yō ruhū, te ni sáha ya jeē cúu cahān ndaā rī. \v 26 Jéni ni rī jeē vāha‑ni núu quendōo‑ni tēe ndese cáhīyo de, jeē sɨquɨ́ jeē iyó jnúndóho tiempo yáha. \v 27 Núu íyó ñasɨhɨ́ ró, te ma ndusɨ́ɨn ró jíín ña. Te núu tu íyó ñasɨhɨ́ ró, te ma nducú ró ña. \v 28 Te núu quijnáhan ró, te nasūu cuéchi cúu. Te núu quijnáhan sūchi sɨ́hɨ́, te suni nasūu cuéchi cúu. Te ñayuu quijnáhan, chi nihīn i jnūndóho ñayɨ̄vɨ yáha, te cúní rī jeē ma nihín rō jnūndóho. \p \v 29 Hermano jijnáhan ró, jnūhun jeē cahán rī yāha cúu jeē yachī‑ni ndɨhɨ tiempo jeē sáha yó jniñu ya. Núu súcuan te nde vijna te tēe íyó ñasɨhɨ́, na cóndɨhvɨ̄ gā ni de sɨquɨ̄ jníñu máá yá vēsú sɨquɨ̄ ña. \v 30 Te ñayuu jeē ni jíhī jnáhan vehe i, na sáha i nájnūhun jeē tu cúcuíhyá ni i. Te ñayuu cúsɨɨ̄ ni, na sáha i nájnūhun jeē tu cúsɨɨ̄ ni i. Te ñayuu jéen, na sáha i nájnūhun jeē nasūú ndajníñu i cúu. Ma cuáha i jnūhun jeē cásɨ tācá un jéē ma cúu condɨhvɨ̄ ni i jniñu máá yá. \v 31 Te ñayuu jeē ní cacondɨhvɨ̄ ni sɨquɨ̄ ndajníñu ñayɨ̄vɨ yáha, ma cujnéñu ga i jíín. Chi je yajni naa tāca jéē iyó ñáyɨ̄vɨ yáha. \p \v 32 Cúní rī jeē ma nácani ndasɨ́ ni rō sɨquɨ̄ tāca jéē iyó ini ñayɨ̄vɨ́. Chi tēe cúu soltero, ndɨ́hvɨ́ ni de jniñu máá Jítoho yō, ndese cusɨɨ̄ ni Jitoho yō sáha de. \v 33 Te tēe íyó ñasɨhɨ́ chi ndɨ́hvɨ́ ni de jniñu íyó ñayɨ̄vɨ́, ndese cusɨɨ̄ ni ñasɨhɨ́ de sáha de. \v 34 Te suni súcuan sɨ́ɨn sɨ́ɨn jéni ni ñahan íyó yɨɨ jíín ñahan íyó máá. Chi ñahan íyó máá, ndɨ́hvɨ́ ni ña jniñu máá Jítoho yō, chi cúní ña jeē coo ndoo coo iī anuá ña jíín yɨquɨ cúñu ña cuajníñu ña nuū yā. Te ñahan íyó yɨɨ chi ndɨ́hvɨ́ ni ña jniñu íyó ñayɨ̄vɨ́, ndese cusɨɨ̄ ni yɨɨ ña sáha ña. \p \v 35 Jeē váha máá ró jijnáhan ró cúu jeē ni cáhān rī súcuan. Chi nasūu jéē nducú rí casɨ rī jeē quijnáhan ró, chi sa suhva cúní rī jeē caca yɨ́ñúhún ró te nune ró cuajníñu cutú ró núū maá Jítoho yō. \p \v 36 Te núu ɨɨn tēe íyó sēhe sɨ́hɨ́ de, te núu cuayɨɨ i, te núu jéni ni de jeē vāha ga jeē quijnáhan i, núu súcuan te na sáha de jeē jéni ni de, te cuāha de jnūhun quijnáhan i, chi nasūu cuéchi cúu. \v 37 Te núu ɨɨn tēe ni cundaā ni de jeē cóndee sēhe sɨ́hɨ́ de súcuan‑ni, jeē ma cuáha de i vēsú fuerza jícán ñayuu i, núu súcuan te cuu quendōo i nájnūhun cúní de, chi jeē váha sáha de. \v 38 Núu súcuan te tēe jéhe jnūhun quijnáhan i, vāha sáha de. Te tēe tu jéhe jnūhun, chi vāha ga sáha de. \p \v 39 Te ñahan ní quijnáhan, chi yɨ́hɨ ña ndaha yɨ́ɨ ña níní jeē técu de. Te núu je ni jihī yɨɨ ña, yūcuán na te je ni cuu libre ña jeē quijnáhan tucu ña jíín na‑ni tēe cúu ni ña, te núu tēe cándíje nuū Jítoho yō cúu de. \v 40 Te jéni ni rī jeē ndetū gā coo ña te núu quendōo ña súcuan‑ni. Te suni jéni ni rī jeē jiín Espíritu Yaā Dios cúu jeē cahán rī. \s1 Sɨquɨ̄ cūñu ni sócō nuū ídolo \c 8 \p \v 1 Te vijna te na cáchi rī sɨquɨ̄ cūñu ni sócō nuū ídolo. Ndaā chi tāca yó jéni ni yō jeē maá yó cúu jeē jiní ndese cúu. Te tāca jéē jiní yō ún, chi ndúcú sáha jeē cundúxí yó. Te sa suhva jeē cundáhú ni yō jnáhan yó, sáha un jéē íje i jíín jnúhun ya. \v 2 Núu na‑ni ñayuu jéni ni i jeē jiní vāha i, te tuú chi ná tu cuni cuɨtɨ i nájnūhun cánuú cuni i. \v 3 Te sa suhva ñayuu jeē maní i jíín Yaā Dios, máá i cúu jeē jetáhú yá. \p \v 4 Núu súcuan te na cástūhun rí sɨquɨ̄ cúñu jeē ní casocō ñayuu nuū ídolo. Ndaā chi jíní yō jeē tāca ídolo ñayɨ̄vɨ́, tú ndaā cuɨtɨ. Te tú na ɨnga yaā iyó, chi máá ɨɨn‑ni Yaā Dios. \v 5 Te ñayuu chi cájeni ni i jeē iyó táca yáā ini andɨvɨ́ jíín ñáyɨ̄vɨ́, chi cácahān i jeē iyó ndije cuehē yaā i jíín jítoho i. \v 6 Te nuū maá yó chi ɨɨn‑ni Yaā iyó, jeē cúu Tátá yō Yaā Dios. Te máá yá ni sáha tāca jéē iyó, te cuenta maá yá cúu yó jíjnáhan yó. Te suni íyó ɨɨn‑ni Jitoho yō Jesucristo, te nde nuū maá yá vēji tāca jéē iyó, te suni máá yá ni sáha yóhó. \p \v 7 Te ñayuu cácandíje, chi tú ndɨhɨ i jíní jnūhun yáha. Chi sava i ni cacāan i ni chiñúhún i ídolo nde ná tu candíje i. Te nde vijna núu cáyeji i cūñu ún te sáha i cuenta jeē ni sócō nuū ídolo cúu. Te sɨquɨ̄ jeē ná tu ije i jíín jnúhun Yaā Dios, te jéni ni i jeē cujnéhén ánuá i sáha cūñu jeē ni sócō nuū ídolo ún. \v 8 Te ndaā chi nasūu jéē yéji yō cúu jeē sáha jeē cuatáhú Yaā Dios yohó. Chi núu yéji yō, nasūu yúcuan sáha jeē quéndōo vāha ga yō nuū Yaā Dios. Te núu tu yéji yō, ni tu sáha jeē quéndōo ndáhú gá yō nuū yā. \v 9 Te vēsú tú ni ɨɨn jésɨ jeē ma cúu caji rō cūñu ún, te coto ró jnáhan ró jéē ná tu ije jíín jnúhun ya, te ma sáha ró jéē suni caji i jeē jéni ni i jeē cuēchi cúu. \v 10 Vāha ga ma cáji rō núu súcuan, chi sanaa te hermano rō jeē ná tu ije jíín jnúhun ya, coto de róhó jéē yéji rō ini vehe ídolo, chi jíní vāha ró jéē tú na vé sáha. Te súcuan te sáha ró jéē cájni ni de jeē suni caji maá de cūñu jeē ni sócō nuū ídolo, vēsú jéni ni de jeē cuēchi cúu. \v 11 Te súcuan stɨ́vɨ ró anuá hermano rō jeē ná tu ije jíín jnúhun ya, vēsú jiní vāha máá ró jeē tú na vé sáha jeē cáji rō. Te tú vāha sáha ró, chi suni jehē maá de ni jihī Cristo. \v 12 Te núu súcuan stɨ́vɨ ró anuá hermano rō jeē ná tu ije jíín jnúhun ya, núu súcuan te sɨquɨ̄ Cristo cúu jeē sáha ró cuéchi. \v 13 Núu súcuan te núu cūñu un sáha jeē quɨ́vɨ hermano rī cuēchi, te ma cáji cuɨtɨ ga rī cūñu ún, návāha ma sáha ri jeē quɨ́vɨ de cuēchi. \s1 Sɨquɨ̄ jeē iyó derecho tēe cácuu apóstol \c 9 \p \v 1 Te máá rí chi jíca libre rī, te íyó derecho rī sɨquɨ̄ jeē cúu ri apóstol, tēe ni tají yá scáca jnūhun ya. Chi ni jito ri nuū maá Jítoho yō Jesús, te máá ró jijnáhan ró cácuu jniñu jeē ni sáha ri jeē ni squɨ́vɨ ri rohó ndaha Jítoho yō. \v 2 Te núu sava ga ñayuu tu jétáhú i jeē cúu ri apóstol, te nuū maá ró chi suu cúu ndije ri. Chi sɨquɨ̄ jeē ní scandíje ri rohó jíjnáhan ró, te jeē yúcuan cácuu ró prueba jeē steén jeē ndíso jníñu ri cúu ri apóstol nuū maá Jítoho yō. \p \v 3 Te jnūhun yáha cáhán rī jehē maá rí nuū ñáyuu cácahān sɨquɨ̄ rī. \v 4 Achí rí: Iyó derecho rī caji rī coho ri jeē cájēhe ñayuu núu cúní rī. \v 5 Te suni íyó derecho rī núu jeē cuní rī condeca ri ɨɨn hermana candíje cuu ñasɨhɨ́ rí, caca ña jíín rí, nájnūhun íyó ñasɨhɨ́ Pedro jiín táca gá apóstol jiín tée cácuu ñani maá Jítoho yō. \v 6 ¿Chí cájeni ni rō jeē maá rúhū‑ni jíín Bernabé tú na derecho rī jeē stóo ri jniñu cásáha ri jeē cótecu rī, návāha nune ga rī nacani ri jnūhun vāha ya, chí naún? \v 7 ¿A íyó soldado jeē técu de xūhún vehe de? ¿A íyó tée jeē jítu uva te tu yéji de ndehē ún? ¿A íyó tée jeē ndíto lanchi te tu jíhi de leche tɨ̄? Tú cuɨtɨ. ¿Te á suni tu íyó derecho rī cotecu rī sɨquɨ̄ jnúhun ya naún? \v 8 Te ma cáni ni rō jeē tāca jéē cahán rī yāhá, máni máá jéē cácahān ñayuu ñayɨ̄vɨ cúu. Chi nde maá ley yā jeē ni jéhe ya nuū Moisés, cáhán súcuan. \v 9 Chi cáhán nuū tútu ley yā: Ma chúhun ró ñunu yuhu stɨ́quɨ̄, quɨtɨ jéxín trigo, achí. Te ndaā chi nasūu máni sɨquɨ̄ stɨ́quɨ̄ cúu jeē ni cáhān yā súcuan. \v 10 Chi suni sɨquɨ̄ maá yó ní cahān yā. Chi ley un ní jēhe ya jeē váha máá yó, chi stéén jeē tēe jítu jíín tée jéxín trigo cánuú jeē nihín de sava un quɨ́vɨ̄ ndutútú. \v 11 Te suni súcuan ruhū jijnáhan ri jeē ní cataji ri jnūhun Espíritu ini anuá rō, ¿te á véyɨ cúu jíín ró núu nastútú rí jeē cótecu rī nuū rō? \v 12 Te núu sava ga tēe cástéén nuū rō, íyó derecho de cacān de nuū rō, te nagā ni cuu ruhū jijnáhan ri jeē ma cóo derecho rī cacān rī. \p Te tu ní cájicān rī derecho un, chi sa suhva ni jendeyɨ́ ni rī coto máá rí jeē cáji rī, návāha ma cásɨ rī jeē cáca jnūhun vāha Cristo. \v 13 Te cájini rō jeē sutū ni cajejníñu ini templo, ni cacotecu de sɨquɨ̄ jeē ní casocō ñayuu ini templo. Chi sutū ni cajejníñu nuū altar nuū ní casocō i quɨtɨ, suni ni cayeji de sava quɨtɨ ún. \v 14 Te suni súcuan ni ndacu máá Jítoho yō jniñu jeē tée cánacani jnūhun jeē jnáma ya yohó, sɨquɨ̄ jníñu un níhīn de jeē cótecu de. \v 15 Te ruhū tu ní jícán cuɨtɨ rī derecho rī yāhá, te suni nasūu jéē tée ri jnūhun yáha návāha cuāha ró núū rī jijnáhan ró. Chi jéni ni rī jeē vāha ga núu na cúū rī nasūu jéē quíhin ri jeē cuáha ró, chi casɨ jeē cúsɨɨ̄ ni rī scáca ri jnūhun ya súcuan‑ni. \p \v 16 Te tú vāha núu sátéyɨ́ rí maá rí sɨquɨ̄ jeē nácani ri jnūhun jeē jnáma ya yohó. Chi ɨɨn jeē ní tejníñu ya ruhū cúu, te cánuú squícu ri. Chi nacā ndahú cúu ri te núu tú nacani ri jnūhun ya. \v 17 Te núu jeē cúu ni maá rí sáha ri nuú, yūcuán na te cuu cacān rī yāhu ri. Te tuú chi cánuú sáha ri, chi máá Yaā Dios ni tee ya jniñu sɨquɨ̄ rī. \v 18 Núu súcuan te yāhu ri cúu jeē cúsɨɨ̄ ni rī jeē súcuan‑ni nácani ri jnūhun jeē jnáma ya yohó, te tu jícán rī derecho rī jeē cotecu rī sɨquɨ̄ jeē nácani ri jnūhun ya. \p \v 19 Chi vēsú tú ni ɨɨn ñayuu ndácu jniñu nuū rī, te ni sáha ri maá rí mozo nuū tācá i jeē nácani ri jnūhun nuū i, návāha nihīn rī cuehē i candíje i Cristo. \v 20 Núu íne ri jiín jnáhan ri hebreo te sáha ri nájnūhun cásáha i, návāha cuu scándíje ri i. Chi násáha ri maá rí nájnūhun tēe cáyɨhɨ chīji ley Moisés, návāha cuu scándíje ri i jeē cáyɨhɨ i chīji ley un, vēsú tuá yɨ́hɨ ri chīji ley un. \v 21 Te suni násáha ri maá rí nájnūhun ñayuu tu cáyɨhɨ chīji ley Moisés, návāha cuu scándíje ri ñayuu ún. Te vēsú súcuan te yɨ́hɨ ri chīji ley Yaā Dios, chi suu cúu ley Cristo jeē squícu ri. \v 22 Te núu íne ri jiín ñáyuu jeē ná tu ije jíín jnúhun ya, te sáha ri maá rí nájnūhun jeē ná tu ije ri jiín jnúhun ya, návāha cuu scándíje ga rī i. Núu súcuan te násáha ri maá rí núu ndese cándāa tāca ñáyuu, návāha tācá‑ni modo un te cuu scándíje ri sava i. \v 23 Tāca yáha sáha ri jeē sɨquɨ́ jnúhun jeē jnáma ya yohó, návāha suni nihīn rī tahū jeē ndíso jnūhun ya. \p \v 24 Je cájini rō jeē tée cájinu carrera, jendaá chi ndɨhɨ de cájinu, te ɨɨn‑ni de cúndeyɨ́ níhīn premio. Te suni súcuan nducú ndéyɨ́ máá ró squícu ró, návāha nihīn rō premio nuū yā. \v 25 Te tāca tée cúní cundeyɨ́ sɨ́quɨ̄ ɨɨn deporte, chi cáscuáha de te cándito de máá de. Súcuan cásáha de návāha nihīn de ɨɨn premio jeē cúu corona ndaha yújnu jeē náā yachī. Te máá yó chi sa suhva cánducú ndéyɨ́ yó návāha nihīn yō ɨɨn premio jeē ma náā cuɨtɨ. \v 26 Te máá rí suni ndúcú ndéyɨ́ rí nájnūhun tēe cájinu, te tu ndúcú ndéyɨ́ cāha rí. Te sáha ri nájnūhun tēe cácajnáhan juego jeē tu jéhe iyú de, chi quée jniñu sáha ri. \v 27 Chi sa suhva stóho ri yɨquɨ cúñu rī, te stɨ́hvɨ́ ni rī maá rí squícu ri. Chi vēsú ni stɨ́hvɨ́ ni rī ɨnga ñayuu jeē nducú ndéyɨ́ i, te núu tu nducú ndéyɨ́ máá rí te snáā rī premio rī. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ma chíñúhún i ídolo \c 10 \p \v 1 Hermano jijnáhan ró, cúní rī jeē na jécūhun ni rō ndese ni cajica jíí yō jenahán. Chi ndɨhɨ de ni cajica chīji vicō jeē ni stéén ichi nuū de, te ndɨhɨ de ni cayāha mēhñú ndute Mar Rojo jeē ní cusɨ́ɨn, ni nune ichi. \v 2 Súcuan cúu jeē ní canduu ɨnuú ndɨhɨ i jíín Moisés, chi ni candiquīn i de chīji vicō jiín méhñu mar. \v 3 Te ndɨhɨ i chi ɨnuú‑ni ni cayeji i alimento jeē ni jéhe máá Espíritu. \v 4 Te suni ndɨhɨ i ni cajihi ndute jeē ni jéhe Espíritu. Chi ni cajihi i ndute jeē ní cane jicā cáva nuū ní cajica cuu i. Te Cristo cúu nájnūhun cava un jéē jéhe ya ndute cotecu yō nɨɨ́ cáni. \v 5 Te vēsú súcuan te cuehē i ni cunīhni ni i, te tu ní cúsɨɨ̄ ni Yaā Dios jiín i, te jeē yúcuan ní cajihī i nuū ñúhun téhé. \p \v 6 Te tāca jéē ní cuu ún, ɨɨn ejemplo cúu nuū yō, návāha ma ndíyo ni yō tāca jéē neé, nájnūhun ni candiyo ni ñayuu ún. \v 7 Te ma chiñúhún ró ídolo, nájnūhun ni casáha sava i. Chi súcuan cáhán nuū tútu iī: Ni cacucōo ñayuu ún, ni cayeji i ni cajihi i vico ídolo, te ni ndocuɨñɨ̄ i ni cajita jéhé i, áchí. \v 8 Te ni ma cáca jnéní ró nájnūhun ni casáha sava i, te ni cajihī ocō unī mil i jeē ɨɨn quɨvɨ̄‑ni. \v 9 Te ni ma sáha ró jniñu jeē squɨtɨ́ ni rō Jitoho yō, nájnūhun ni casáha sava i, te ni cajihī i jeē ní catuu coō i, ni sáha ya. \v 10 Te ni ma cahán sōó ró sɨquɨ̄ Yaā Dios, nájnūhun ni cacahān sōó sava i, te ni cajihī i jeē ní jehni ndajéhé yā i. \p \v 11 Te tāca jéē ní cuu ún, chi ɨɨn ejemplo cúu nuū yō. Te súcuan yósó núū tútu návāha na chúhun vāha ni maá yó. Chi cácuu yó ñayuu cátecu quɨvɨ̄ cuándɨhɨ ñayɨ̄vɨ́. \v 12 Núu súcuan te róhó jéē cájeni ni rō jeē cáhīin nīhin ró jéē ma sáha ró cuéchi, coto má quɨ̄vɨ ró cuéchi. \v 13 Chi máni íyó jéē nducú squɨ́vɨ róhó cuēchi, te ɨnuú‑ni cándoho ró súcuan nde jiín táca gá ñayuu. Te cuu cucáhnu ni rō Yaā Dios jeē ma cuáha ya jnūhun jeē vihyá gā coto ndee jexeén róhó vēsú jeē cúu cundeyɨ́ ró jiín. Chi sa suhva núu vēji jeē nducú squɨ́vɨ róhó cuéchi, te chindéé ñáhán yá rohó quenda ró te cundeyɨ́ ró sɨquɨ̄. \p \v 14 Ñánī mánī, ma chiñúhún cuɨtɨ rō ídolo núu súcuan. \v 15 Cáhán rī jiín ró jéē cúu ró ñáyuu cájecūhun ni, te na sáha ró cuenta núu ndaā jnūhun cáhán rī. \v 16 Máá copa iī jeē cájicān tahú yō jehē, suu cájihi cáhnu yó jéē steén yō jeē ɨnuú cúu ndɨhɨ yó, chi ni jetɨ nɨñɨ̄ Cristo jeē sɨquɨ́ yō ná ni jihī yā jicā cruz. Te pan jeē sacuéchí yó cáyeji cáhnu yó, stéén jeē ɨnuú cúu ndɨhɨ yó sɨ́quɨ̄ jeē ni jéhe Cristo yɨquɨ cúñu yā ni jihī yā jehē yō. \v 17 Te vēsú cuehē yō iyó, te ɨɨn‑ni ñayuu cácuu yó, chi ɨɨn‑ni pan un cáyeji cáhnu yó sɨ́quɨ̄ jeē cácandíje yó. \p \v 18 Condēhe ró ndese cásáha ñayuu Israel. Tāca tée jeē yéji quɨtɨ jeē ni sócō nuū yā, chi ɨnuú‑ni cúu ndɨhɨ de sɨquɨ̄ jeē cáyeji de jeē ni sócō ún. \v 19 Núu súcuan te cáhán rī jeē tu ndé jéjníñu ídolo, ni tu jéjníñu cūñu jeē ni sócō nuū ídolo, chi ɨnuú cúu jíín táca gá cūñu. \v 20 Te suni cáhán rī jeē ñáyuu tu cájini jnūhun Yaā Dios, núu cásocō i, te nuū tachī cásocō i, nasūu núū Yaā Dios. Te tu cúní rī jeē cuajníñu ró núū tachī. \v 21 Ma cúu coho ró copa maá Jítoho yō te núu cájihi ró jéē ni sócō nuū tachī. Te ma cúu caji rō nuū mesa Jitoho yō te núu cáyeji rō jeē ni sócō nuū tachī. \v 22 Ma quɨ́vɨ nduu yō súcuan jíín táchī, návāha ma cucuɨ́ñɨ́ Jítoho yō jiín yó. ¿Chí téyɨ́ gá maá yó vēsú maá yá jeē ma cúu stóho ya yohó, cájeni ni rō, chí naún? \s1 Ndɨhɨ chi sáha yó jíín jnúhun cúndáhú ni \p \v 23 Te ndaā cúu jeē cácahān jeē ndɨhɨ‑ni jniñu íyó váha sáha yó núu ndese cúní yō. Te tuú chi nasūú ndɨhɨ sáha jeē quéndōo vāha ánuá yō. Ndɨhɨ chi cuu sáha yó, te vēsú súcuan te nasūú ndɨhɨ sáha jeē ije jnáhan yó jiín jnúhun ya. \v 24 Chi cánuú sáha yó jéē váha jnáhan yó, nasūu máni máá jéē váha máá yó. \p \v 25 Cuu caji rō ndɨhɨ‑ni cūñu cúyāhu nuū yáhu, te ma cájnūhun ró ni ma cáni ni rō núu jeē ni sócō nuū ídolo cúu. \v 26 Chi cuenta maá Jítoho yō cúu ñayɨ̄vɨ jíín ndɨvii jeē iyó ini, te cuu cuajníñu yó. \p \v 27 Te núu ɨɨn tēe tu cándíje, cana de róhó caji rō jiín de, te núu cácuni rō quihīn rō, núu súcuan te caji rō tāca jéē cáni de nuū rō. Te ma cájnūhun ró ni ma cáni ni rō núu jeē ni sócō nuū ídolo cúu. \v 28 Te núu cachi ɨɨn i nuū rō jeē cūñu ni sócō nuū ídolo cúu, yūcuán na te ma cáji rō, chi sɨquɨ̄ jeē jéni ni i jeē cuēchi cúu, te tu cúní rō sáha ró jéē quɨ́vɨ i cuēchi. \v 29 Te súcuan cáhán rī sɨquɨ̄ jeē ɨnga i cájeni ni i jeē cuēchi cúu, te nasūu jéē súcuan cájeni ni maá ró. \p Te sanaa te cahān ɨɨn ró: ¿A tu íyó libre rī caji rī jeē cuní maá rí, vēsú cájeni ni ɨnga i jeē cuēchi cúu? \v 30 ¿Te núu nácuatáhú rí nuū Yaā Dios te yéji rī, te najehē cácahān i sɨquɨ̄ rī jeē yéji rī? achi rō. \v 31 Tuú chi ndɨhɨ jeē sáha ró, vēsú jeē caji rō chí jéē coho ró, chí na‑ni jniñu sáha ró, ndɨhɨ na sáha yɨ́ñúhún ró jíín Yaā Dios, návāha cuni ñayuu jeē luu cújéhnu ya. \v 32 Te ma sáha ró jniñu jeē squɨ́vɨ ró ñáyuu nuū cuéchi, cúu ñayuu hebreo, cúu ñayuu tācá nación jeē tu jíní jnūhun ya, cúu ñayuu cácandíje Yaā Dios. \v 33 Te ruhū chi ndúcú rí jeē na cúsɨɨ̄ ni tāca ñáyuu jiín táca jniñu sáha ri. Tu ndúcú rí jeē váha máá‑ni ri, chi sa ndúcú rí sáha ri jeē váha cuehē ñayuu, návāha cācu i. \c 11 \p \v 1 Te na ndácu ró rúhū jijnáhan ró, nájnūhun ndácu máá rí Cristo. \s1 Sɨquɨ̄ ndese cánuú sáha ñahan cándutútú \p \v 2 Vāha cásáha ró, hermano, jeē niní cánucūhun ni rō ruhū, te cándɨhvɨ̄ ni rō jiín táca jniñu jeē ni steén rī nuū rō. \v 3 Te cúní rī jeē na jécūhun ni rō jeē Cristo cúnuú yá nuū tāca tée. Te tēe cúnuú de nuū ñasɨhɨ́ de. Te Yaā Dios cúnuú yá nuū Cristo. \v 4 Núu ɨɨn tēe ñúhun de lélú te jícán tahú de chí nácani de jnūhun nuū ndutútú ñáyuu cácandíje, núu súcuan te jéhe de jnūhun canu máá de. \v 5 Te sa núu ɨɨn ñahan tu ndésɨ xinī ña te jícán tahú ña chí nácani ña jnūhun, núu súcuan te jéhe ña jnūhun canu máá ña, chi ɨɨn‑ni cúu un núu ní sáte xínī ña. \v 6 Chi núu tú casɨ ña xinī ña, vāha ga na sáte ña ixi ña núu súcuan. Te núu cúcanu ña jeē sáte ña ixi ña chí jéē sáte lɨɨ ña, te na cásɨ ña núu súcuan. \v 7 Te tēe chi ma cásɨ de xinī de, chi máá de cúu muestra jeē steén ndese cúu Yaā Dios jeē cujéhnu ya. Te ñahan chi stéén ña jeē cujéhnu tēe. \v 8 Chi ná ni sáha ya tēe, te nasūu jíín yɨquɨ ñáhan ni sáha ya, chi sa suhva jíín yɨquɨ tée ni sáha ya ñahan. \v 9 Te ñahan chi ni cuvāha ña jeē sɨquɨ́ tée, nasūu tée jeē sɨquɨ́ ñahan. \v 10 Te jeē yúcuan cánuú jéē cóndesɨ xinī ñahan, te suu stéén jeē cujéhnu tēe, chi suni cándēhé ndajéhé yā ndese sáha ña. \v 11 Te vēsú súcuan te yóhó jéē candíje yó, chi jíní yō jeē tu íyó tée núu jeē tu íyó ñahan, te tu íyó ñahan núu jeē tu íyó tée. \v 12 Chi vēsú ni sáha ya ñahan jíín yɨquɨ tée, te vijna cácu tēe chīji ñahan, te máá Yaā Dios cúu jeē sáha tācá‑ni. \p \v 13 Na sáha máá ró cuenta ¿á íyó váha núu tu ndésɨ xinī ñahan te jícán tahú ña nuū Yaā Dios? \v 14 Chi sáha yó cuenta jeē ini ñayɨ̄vɨ yáha, núu cáni ixi tēe te cúcanu de sáha. \v 15 Te ñahan chi sa vāha jíto ña te núu cáni ixi ña, chi suu ni jēhe ya jeē cóndesɨ xinī ña. \v 16 Te núu ndé ɨɨn ñayuu cuní i cahān i sɨquɨ̄ jnúhun yáha, te ruhū jiín táca grupo ñayuu cácandíje nuū Yaā Dios, tú na ɨnga costumbre jejnúhún rí sɨquɨ̄ jnúhun yáha. \s1 Jeē castɨ́vɨ i sɨquɨ̄ Cena Jitoho yō \p \v 17 Te íyó ɨnga jnūhun cánuú cahān rī jiín ró, chi tu cúu cahān rī jeē vāha cásáha ró. Chi nuū cándutútú ró te tu sáha jeē quéndōo vāha ga rō, chi sa jeē castɨ́vɨ ró. \v 18 Xīhna jnūhun yáha cáhán rī, jeē nihín rī jnūhun jeē nuū cándutútú ró te cácusɨ́ɨn ni rō. Te jéni ni rī jeē ndaā cúu. \v 19 Chi níní coo sava ró jéē cusɨ́ɨn ni, návāha natūu ndé‑ni cúu jeē cácandíje vāha mēhñu ró. \v 20 Te jeē cácusɨ́ɨn ró súcuan nuū cándutútú ró, te nasūu cena maá Jítoho yō cúu jeē cáyeji rō núu súcuan. \v 21 Chi núu cáyeji rō, te tācá ɨɨn ɨɨn ró cúní caji xīhna gā vēsú jnáhan ró. Te súcuan te sava ró tu cánihīn, te cájiī sōco, te sava ró cánajīni jeē cájihi cuehē. \v 22 ¿A tu cánevāha ró vehe nuū cáji rō coho ró, chí naún? Chi jeē casáha ró súcuan cúu jeē tu íyó yɨ́ñúhún ró ini vehe nuū cándutútú ñáyuu cácandíje Yaā Dios, chi cásáha ró jéē cácucanu ñayuu jeē tú na vé névāha. ¿Ndese cahān rī jiín ró núu súcuan? ¿A cáhān rī jeē vāha cásáha ró? Tuú chi nasūu jéē váha cúu jeē casáha ró súcuan. \s1 Sɨquɨ̄ jeē ní jequin Jitoho yō Cena yā \r (Mt. 26.26‑29; Mr. 14.22‑25; Lc. 22.14‑20) \p \v 23 Chi jnūhun yáha jéē ní nastéén rī nuū rō, chi nuū maá Jítoho yō ni nihīn rī: Jeē maá jecuáā jeē ní nastúu de Jitoho yō Jesús, te ni quihin ya pan. \v 24 Te ni nacuatáhú yá, te ni tahú cuéchí yá, te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá: Quihin te caji rō jijnáhan ró, chi yāha cúu yɨquɨ cúñu rī jeē ni sócō rī jeē sɨquɨ́ rō. Te níní caji rō súcuan jeē cáñuhun ni rō ruhū jeē ni jíhī rī jehē rō. Achí yá. \v 25 Te suni súcuan ni quihin ya copa ná ni cuu ni cuxíni ya jiín de, te ni cahān yā: Jeē ñúhun copa yáha cúu nɨñɨ̄ rī jeē sácutú contrato jeé jeē jnáma ri ñayuu. Te tāca jínu jeē cájihi ró, te nucūhun ni rō ruhū. Achí yá. \v 26 Chi tāca jínu jeē cáyeji rō pan un te cájihi ró copa un, súcuan cástéén rō jeē ni jíhī Jitoho yō jehē yō. Te súcuan na sáha ró ndé quɨvɨ̄ ndíji ya. \s1 Ndese caji yɨñúhún i Cena yā \p \v 27 Te núu na‑ni ñayuu caji i pan un chí coho i copa Jitoho yō ún, te núu tu sáha yɨ́ñúhún i nuū Yaā Dios, núu súcuan te sáha i cuēchi jeē tu íyó yɨ́ñúhún i sɨquɨ̄ yɨquɨ cúñu maá Jítoho yō jiín sɨ́quɨ̄ nɨñɨ̄ yā. \v 28 Núu súcuan te coto ndee rō maá ró núu íyó ndoo ánuá rō jeē tú cuēchi ró. Te sáá te cuu caji rō pan un te coho ró copa un. \v 29 Chi núu ɨɨn ñayuu tu yéji tu jíhi yɨ́ñúhún i te tu núcūhun ni i jeē yɨquɨ cúñu yā cúu, ñayuu ún chi nihīn i castigo núu na cáji i coho i. \v 30 Jeē yúcuan cúu jeē iyó cuéhē ñayuu cácuhū jiín jéē ní cacuxií, cáhīyo mēhñu ró. Te sava i je ni cajihī. \v 31 Te núu coto ndee yō maá yó nde ná tu caji yō, te Jitoho yō ma cuáha ya castigo yohó. \v 32 Te núu Jitoho yō jéhe ya castigo yohó, te súcuan stóho ya yohó návāha ma jnahnú ndetū yō jiín ñáyuu ñayɨ̄vɨ́. \p \v 33 Ñánī mánī, núu súcuan te jeē cándutútú ró jeē cáji rō Cena yā, te condetu ró te caji ɨnuú ró. \v 34 Te núu ɨɨn ñayuu jií i sōco, te xīhna gā na cáji i vehe i návāha ma stɨ́vɨ i nuū cándutútú ró. Te súcuan te ma cuáha ya castigo i. Te quɨvɨ̄ jécondēhe rí rohó te cachi rī ndese coo sava ga jniñu. \s1 Sɨquɨ̄ tāca táhū jeē jéhe Espíritu \c 12 \p \v 1 Hermano, cúní rī jeē na jécūhun ni rō sɨquɨ̄ tāca táhū jeē jéhe Espíritu nuū yō, suu tāca modo jejníñu ɨɨn ɨɨn yó núū Yaā Dios. \p \v 2 Te cájini rō jeē ná ni cuu ró ñáyuu ná tu candíje, te ni cacondɨhvɨ̄ ni rō ni cachiñúhún ró ídolo ñɨhɨ́n. \v 3 Te vijna te na jécūhun ni rō jeē núu ndé ñáyuu cahán ndevāha i sɨquɨ̄ Jesús, te nasūu jíín poder Espíritu Yaā Dios cúu jeē cahán i súcuan. Te ni ɨɨn i ma cúu cahān i jeē Jitoho i cúu Jesús, te núu tu ndéé poder Espíritu Santo ini i. \p \v 4 Te sɨ́ɨn sɨ́ɨn tahū jéhe ya jeē cuajníñu ɨɨn ɨɨn yó núū yā, te ɨɨn‑ni máá Espíritu cúu jeē jéhe. \v 5 Te sɨ́ɨn sɨ́ɨn jéjníñu yó, te nuū maá ɨɨn‑ni Jitoho yō jejníñu yó. \v 6 Te sɨ́ɨn sɨ́ɨn modo sáha yó jniñu ya, te ɨɨn‑ni Yaā Dios cúu jeē sáha jniñu un jíín yó. \v 7 Te nuū ná ɨɨn ná ɨɨn yó ní jēhe Yaā Dios tahū jeē sáha Espíritu yā jiín yó, návāha na sáha yó jéē ije jnáhan yó jiín jnúhun ya. \v 8 Chi sava yó ní canihīn tahū jeē ndichí cáhán yō jnūhun ya, sáha máá Espíritu. Te sava ga yō ni canihīn yō jeē cúu jécūhun vāha ni yō te castūhun yó, te suni máá Espíritu sáha. \v 9 Te nuū sava ga yō ni jēhe ya tahū jeē cúu cándíje nīhin yó jéē sáha ya jeē jicán yō, te sava ga yō cúu sáha yó jéē ndúvāha ñayuu cácuhū, te suni máá Espíritu sáha. \v 10 Te sava ga yō cúu sáha jniñu jéhnu jíín fuerza Yaā Dios. Te sava ga yō cúu nácani jnūhun ya. Te sava ga yō ni sáha ya jeē nácuni yō tāca jnúhun, núu vēji nuū Espíritu yā chí tuú. Te sava ga yō ni nihīn tahū jeē cahán yō tɨjnɨ yuhu jeē tu jécūhun ni yō. Te sava ga yō cúu nacastūhun yó jnūhun ni cahān jnáhan yó jíín ɨnga yuhu ún. \v 11 Te tāca táhū yáha, chi ɨɨn‑ni máá Espíritu sája, te sɨ́ɨn sɨ́ɨn jéhe ya nuū ɨɨn ɨɨn yó, ndese nújnahan ni maá yá. \s1 Ndɨhɨ yó cúu nájnūhun ɨɨn na yɨquɨ cúñu \p \v 12 Chi nájnūhun ɨɨn yɨquɨ cúñu iyó cuéhē parte, súcuan cúu yó jíín Cristo jeē cúu yó nájnūhun yɨquɨ cúñu yā, chi ɨɨn na cúu yó jíín yá. Te vēsú cuehē parte cácuu yó te ɨɨn‑ni cúu yó, nájnūhun ɨɨn yɨquɨ cúñu jeē iyó cuéhē parte. \v 13 Chi ɨɨn na ni canduu yó jíín yá ni sáha ɨɨn‑ni máá Espíritu ná ni cajendute yó. Súcuan cúu vēsú cúu yó ñáyuu hebreo chí ñáyuu griego, vēsú mozo jeē ní jeen ñayuu chí tée sájniñu cuenta maá. Te ndɨhɨ yó chi ɨɨn‑ni Espíritu ni canihīn yō. \p \v 14 Te ɨɨn yɨquɨ cúñu chi nasūú ɨɨn‑ni parte cúu, chi sa cuehē parte cúu. \v 15 Te núu jehē cahān: Nasūu cuenta yɨquɨ cúñu cúu ri, chi nasūú ndaha cúu ri, te tuú chi parte yɨquɨ cúñu cúu nahín. \v 16 Te núu sōho cahān: Nasūu cuenta yɨquɨ cúñu cúu ri, chi nasūu tɨ́nūu cúu ri, te tuú chi parte yɨquɨ cúñu cúu nahín. \v 17 Núu nɨ́ɨ́ yɨquɨ cúñu yō cúu tɨnūú, ¿te ndese cuni sōho yó núu súcuan? Te núu nɨ́ɨ́ yɨquɨ cúñu yō cúu sōho, ¿te ndese cuaan yó xícō núu súcuan? \v 18 Te Yaā Dios ni chujnáhan ya ɨɨn ɨɨn parte yɨquɨ cúñu, nájnūhun cúní yā jeē coo. \v 19 Chi núu ɨɨn‑ni parte cúu ndɨhɨ, te nasūú ɨɨn nɨ́ɨ́ yɨquɨ cúñu cúu núu súcuan. \v 20 Te tuú chi cuehē parte iyó, te ɨɨn‑ni yɨquɨ cúñu cúu. \p \v 21 Te ni ma cúu cahān tɨnūu jíín ndaha: Tu jíni ñúhún rí rohó. Te ni xinī ma cúu cahān jiín jéhē: Tu jíni ñúhún rí rohó. \v 22 Chi sa suhva tāca parte yɨquɨ cúñu jeē jéni ni yō jeē núu ga fuerza, suu cúu jeē cánuú gá. \v 23 Te tāca parte yɨquɨ cúñu jeē jéni ni yō jeē tu cáa vāha, suu cúu jeē yucún gá chúhun yó sahma. Te parte jeē tú‑ni luu cáa, sa vāha ga jésɨ yō. \v 24 Chi parte jeē lúu cáa, tu cánuú jéē condihyū. Chi súcuan ni chujnáhan Yaā Dios yɨquɨ cúñu, jeē yucún gá ndíto yó jéē tu cáa luu. \v 25 Súcuan ni sáha ya návāha ma cusɨ́ɨn tāca parte yɨquɨ cúñu, chi sa chindéé ñájnáhan vāha jíín jnáhan. \v 26 Te núu jétú ɨɨn parte yɨquɨ cúñu, te suni nɨ́ɨ́ cáhnu‑ni jétú. Te núu ɨɨn parte ndíto yúcún yó, te suni ndɨhɨ‑ni parte quéndōo vāha. \p \v 27 Te róhó jíjnáhan ró chi nájnūhun yɨquɨ cúñu Cristo cácuu ró, chi ɨɨn na cúu yó jíín yá. Te ná ɨɨn ná ɨɨn ró cúu ɨɨn ɨɨn parte yā. \v 28 Núu súcuan te sɨ́ɨn sɨ́ɨn jniñu ni jēhe Yaā Dios nuū tāca ñáyuu cácandíje jeē cácuu i nájnūhun ɨɨn ɨɨn parte yā: Te suu ɨɨn parte yā cúu tācá apóstol jeē ní jeni ya xīhna gā jeē scáca de jnūhun ya. Yūcuán na te jeē uú, tēe cánacani jnūhun ya, te jeē uní, tēe cástéén. Yūcuán na te ñayuu casáha jniñu jéhnu jíín fuerza yā, jiín ñáyuu casáha jeē ndúvāha ñayuu cácuhū, jíín ñáyuu cachíndéé ñájnáhan, jíín ñáyuu cándiso jníñu, jíín ñáyuu cácahān sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuhu jeē tu cájecūhun ni. \v 29 ¿A ndɨhɨ yó cácuu apóstol, chí naún? ¿A ndɨhɨ yó cánacani jnūhun? ¿A ndɨhɨ yó cástéén? ¿A ndɨhɨ yó cuu sáha jniñu jéhnu? \v 30 ¿A ndɨhɨ yó cuu sáha jeē ndúvāha ñayuu cácuhū? ¿A ndɨhɨ yó cuu cahān sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuhu? ¿A ndɨhɨ yó cuu nacastūhún yuhu ún, chí naún? Tuú chi sɨ́ɨn sɨ́ɨn tahū ni canihīn yō. \v 31 Núu súcuan te na cóndɨhvɨ̄ ni rō cacān rō jeē cuáha Yaā Dios tahū cánuú gá nuū rō. Te vijna te na stéén rī nuū rō ɨɨn jeē váha ga nuū tāca gá tahū ún, suu jnūhun cúndáhú ni jnáhan. \s1 Jnūhun jeē cundáhú ni jnáhan \c 13 \p \v 1 Vēsú núu cuu cahān yō tɨjnɨ yuhu jeē cácahān ñayuu chí jéē cácahān ndajéhé Yaā Dios, te núu tu cúndáhú ni yō jnáhan yó, te jnūhun cahān yō un cúu nájnūhun ɨɨn tambor jeē ndaxín cáján chí ɨɨn platillo jeē ndaxín cáxín sánee sōho ñayuu. \v 2 Te vēsú cuu nacani vāha yó jnúhun ya, te cuu jecūhun ni yō tāca jnúhun sāhi yá jiín táca jnúhun ndíchí, te núu tu cúndáhú ni yō jnáhan yó, te tu ndé jéjníñu cuɨtɨ yō núu súcuan. Te vēsú cuu candíje téyɨ́ yó jeē nde cuu cahān yō jeē cújiyo yucu, te núu tu cúndáhú ni yō jnáhan yó, te tu ndé jéjníñu cuɨtɨ. \v 3 Te vēsú na sája yó ndɨhɨ jeē névāha yó cuu ñayuu ndahú, te vēsú núu cuāha yó jnúhun cahmu ñayuu yohó jéē sɨquɨ́ jnúhun ya, te núu tu cúndáhú ni yō jnáhan yó, te tu ndé jéjníñu cuɨtɨ. \p \v 4 Ñayuu cundáhú ni chi íyó paciencia jiín jnáhan, te íyó mánī ni, te tu cúcuésún ni. Te tu sándúxí, te tu sátéyɨ́ máá. \v 5 Tu sájéē ni, tu ndúcú jéē cúu máá‑ni, tu quɨ́tɨ́ ni, tu ñúhun ni jnūhun quɨ́tɨ́ ni. \v 6 Tu cúsɨɨ̄ ni jíto jniñu néé cásáha jnáhan, chi sa cúsɨɨ̄ ni jiín jniñu váha. \v 7 Ñayuu cundáhú ni chi ndɨhɨ jéhnde ni ndoho jehē jnáhan, te tu jécuɨñɨ̄ jeē candíje jnáhan, jíín jéē ñúhun ni jeē squícu jnáhan, jíín jéē jéndeyɨ́ ni jiín jnáhan. \p \v 8 Jnūhun cúndáhú ni chi ma náā cuɨtɨ. Te quiji quɨvɨ̄ jeē tuá nacani i jnūhun, ni tuá cahān i tɨjnɨ yuhu, ni tuá jíni ñúhún jnūhun ndíchí. \v 9 Chi tu jíní vāha vāha yó vijna, te jnūhun cánacani yó suni jecu‑ni cúu. \v 10 Te núu na quíji quɨvɨ̄ jeē cúni yō ndɨhɨ, yūcuán na te tuá coo jeē jiní yō jecu‑ni. \p \v 11 Ná ni cuu yó súchi lúlí te ni cahān yō, ni jeni ni yō, ni jecūhun ni yō nájnūhun sūchi lúlí. Te ná ni jehnu yó te ni stóo yó modo sūchi lúlí. \v 12 Te suni súcuan, jecu‑ni jécūhun ni yō vijna, nájnūhun jeē jíto yó núū ɨɨn espejo jeē tú ndijin vāha. Te cúcuéé gá te jecūhun cájí ni yō ndɨhɨ. Te vijna chi jecu‑ni jíní yō, te cúcuéé gá te cuni vāha yó ndese Yaā cúu ya, nájnūhun jíní vāha ya yohó ndese ñayuu cúu yó. \v 13 Núu súcuan te íyó únī jnūhun jeē quéndōo cutú nɨ́ɨ́ cáni: Jeē candíje nīhin yó jéē squícu ya jeē ni jéjnūhun ya, jeē cócuhun ni yō tāca jéē váha coo, jíín jéē cundáhú ni yō jnáhan yó. Te jnūhun cúndáhú ni chi jéhnu ndasɨ́ gá cúu nuū tāca jéē yáha. \s1 Sɨquɨ̄ jeē cácahān i tɨjnɨ yuhu \c 14 \p \v 1 Na cóndɨhvɨ̄ ni rō cundáhú ni rō jnáhan ró, te suni condɨhvɨ̄ ni rō cacān rō tāca táhū jeē jéhe Espíritu. Te tahū jeē cánuú gá cúu jeē nácani ró jnúhun ya. \v 2 Chi tēe névāha tahū jeē cahán de tɨjnɨ yuhu jeē tu jécūhun ni de, chi máá‑ni Yaā Dios jiní jeē cahán de, nasūu ñáyuu. Chi ni ɨɨn i ma jécūhun ni jeē cahán de. Chi sáha Espíritu jeē cahán de tāca jnúhun yɨ́sāhí. \v 3 Te sa suhva tēe nácani jnūhun ya, chi jíín ñáyuu cahán de návāha ije i jíín jnúhun ya, te stɨ́hvɨ́ ni de i, te cáhán ndeyɨ́ ni de jíín i. \v 4 Te tēe jeē cahán tɨjnɨ yuhu, chi máá‑ni de íje jíín jnúhun ya. Te tēe jeē nácani jnūhun ya, chi sa suhva sáha de jeē ñáyuu cácandíje íje i jíín jnúhun ya. \p \v 5 Nújnahan ni rī jeē ndɨhɨ ró cuu cahān rō tɨjnɨ yuhu jeē tu jécūhun ni rō, te jeē cánuú ndasɨ́ gá cúu jeē nácani ró jnúhun ya. Chi jéhnu ga jniñu sáha tēe nácani jnūhun ya vēsú tēe cáhán tɨjnɨ yuhu. Chi núu tú tēe castūhun jnúhun cáhán de, te ma cuajníñu jeē íje ñayuu cácandíje. \v 6 Jeē yúcuan hermano jijnáhan ró, núu na jéé rī nuū rō, te núu cahān rī tɨjnɨ yuhu jeē tu jécūhun ni rō, ¿te ndé cuajníñu ún? Te núu na cáhán rī ɨɨn jeē ni stéén yā, chí ɨɨn jeē cútūhva ró jnúhun ndaā, chí ɨɨn jeē nácani ri jnūhun ya, chí ɨɨn jeē steén rī nuū rō, yūcuan cúu jeē cuajníñu. \p \v 7 Sáha yó cuenta jeē nájnūhun instrumento música, vēsú tu técu, te cuu cata, nájnūhun flauta jiín arpa. Te núu tu jíta sɨ́ɨn sɨ́ɨn nota, ¿te ndese cuni yō na yaa jíta? \v 8 Te núu corneta tu jécu cájí, te ni ɨɨn tēe ma sátūhva de quihīn de guerra. \v 9 Te suni súcuan róhó jíjnáhan ró, núu tu cáhán cají ró jnūhun jecūhun ni ñayuu, ¿te ndese cuni i na vé cahán rō? Chi jnūhun cáhán rō ndíso tachī cuahān jiín. \v 10 Te ndaā chi íyó cuéhē yuhu ini ñayɨ̄vɨ́, te tācá yuhu chi íyó ñáyuu jécūhun ni. \v 11 Te núu tu jécūhun ni yō yuhu cáhán ɨɨn tēe, te cúu yó nájnūhun tēe ñuu jicá núū tēe cáhán, te suni nájnūhun tēe ñuu jicá cúu de nuū maá yó. \v 12 Jeē yúcuan róhó jéē cácuni ndasɨ́ ró nihīn rō tahū jeē jéhe Espíritu, na cácán rō tahū jeē sáha jeē íje ñayuu cácandíje jíín jnúhun ya. \p \v 13 Núu súcuan te ñayuu jeē cahán ɨnga yuhu jeē tu jécūhun ni i, na cácán tahú i jeē cuu nacastūhún i yuhu ún. \v 14 Chi núu jícán tahú yō jiín ɨnga yuhu, te máá ánuá‑ni yó cúu jeē jicán tahú, te tu ndé jéjníñu nuū jeē níjnūní yō. \v 15 ¿Ndese sáha yó núu súcuan? Na cácán tahú yō jiín ánuá yō, te suni jíín jéē níjnūní yō. Na cáta yó yaa iī jiín ánuá yō, te suni jíín jéē níjnūní yō. \v 16 Chi núu nácuatáhú ró máni jnūhun jeē ní quiji nuū anuá rō te tu jécūhun ni rō, núu súcuan te tēe jíni sōho te tu jécūhun ni, ma cúu nacuatáhú de jíín ró. Chi tu jíní cuɨtɨ de na jnūhun cáhán rō. \v 17 Ndaā chi vāha nácuatáhú máá ró, te ɨnga de chi tú na vé nihín de jeē íje de jíín jnúhun ya. \v 18 Na cútahū rī nuū Yaā Dios jeē cahán gā rī jiín tɨjnɨ yuhu vēsú maá ró jijnáhan ró. \v 19 Te vēsú súcuan te núu íne ri nuū cáyūcu tútú ñáyuu cácandíje, te nújnahan gā ni rī cahān rī uhūn‑ni jnūhun jeē jécūhun ni i te stéén nuū i, vēsú jeē cahán rī uxī mil jnūhun jíín ɨnga yuhu jeē tu jíní cuɨtɨ i. \p \v 20 Hermano jijnáhan ró, ma cáni ni rō nájnūhun sūchi lúlí, chi sa suhva na íje ró jéē jecūhun vāha ni rō. Te coo ró nájnūhun sūchi lúlí jéē tu jíní i jniñu néé. \v 21 Te yósó núū tútu ley yā jenahán: Jíín jnúhun cácahān tēe ɨnga yuhu, jíín jnúhun cácahān tēe ñuu jicá, sáha ri jeē cúni sōho ñayuu yáha jnúhun ri. Te ni jíín súcuan ma sáha i cuenta jnūhun cahān rī, achí máá Jítoho yō. \v 22 Núu súcuan te tahū jeē cahán yō tɨjnɨ yuhu, yūcuan cúu ɨɨn jeē steén poder Yaā Dios nuū ñáyuu tu cácandíje, nasūu núū ñáyuu cácandíje. Te jeē nácani yó jnúhun ya, yūcuan cúu jeē steén nuū ñáyuu cácandíje, nasūu núū ñáyuu tu cácandíje. \v 23 Núu súcuan te núu ndɨhɨ ró ñáyuu cácandíje cáhīyo tútú, te tāca ró cácahān sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuhu, te quɨ̄vɨcoo ñayuu tu jécūhun ni jiín ñáyuu tu cándíje, ¿te á má cahán i jeē ní canduu loco rō? \v 24 Te núu tāca ró cánacani jnūhun ya, te núu quɨ̄vɨ ɨɨn tēe tu cándíje chí ɨɨn tēe tu jécūhun ni, yūcuán na te nacuni de jeē tée íyó cuéchi cúu de, te coto ndee de máá de jíín jnúhun cánacani ró. \v 25 Te nucūhun ni de tāca jéē ní jeni yuhu ni de jíín ánuá de. Yūcuán na te jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de te chiñúhún de Yaā Dios. Te cahān de jeē íne ndije Yaā Dios jiín ró jijnáhan ró. \s1 Sɨquɨ̄ jeē yucún yɨ́ñúhún na cóo nuū ndutútú yó \p \v 26 Núu súcuan hermano jijnáhan ró: Nuū cándutútú ró te tāca ró coo ɨɨn yaa iī cata ró, chí ɨɨn jnūhun stéén rō, chí ɨɨn jnūhun jeē ni sáha Yaā Dios jeē jécūhun ni rō, chí ɨnga yuhu jeē cahán rō, chí jéē nácastūhun ró jnūhun ɨnga yuhu ún. Te ndɨhɨ ún na sáha ró návāha ije ñayuu cácandíje jíín jnúhun ya. \v 27 Te núu cáhīyo tēe cahān ɨnga yuhu, te na cáhán uū de chí únī‑ni de, te ná ɨɨn ná ɨɨn de na cáhán. Te suni jíni ñúhún jéē nacastūhún ɨɨn tēe jnūhun ún. \v 28 Te núu tu íyó tée jeē cúu nacastūhun jnúhun ún, te tēe cácahān ɨnga yuhu, vāha ga ma cahán de nuū cándutútú ró, te na cáhán maá‑ni de jíín Yaā Dios. \v 29 Te suni súcuan tēe cánacani jnūhun, na cáhán uū de chí únī de, te sava ga rō nacani ni rō núu íyó ndáā jeē cácahān tēe ún. \v 30 Te núu ɨnga tēe néne ni nihīn de ɨɨn jnūhun jeē ni stéén yā nuū de, núu súcuan te tēe cáhán na jécuɨñɨ̄ jeē cahán de, návāha cahān ɨnga tēe ún. \v 31 Te súcuan te ná ɨɨn ná ɨɨn ró cuu nacani ró jnúhun jeē steén yā nuū rō, návāha cutūhva ró te coo ndeyɨ́ ni rō. \v 32 Te tēe cánacani jnūhun, jíni ñúhún cuatáhú de jeē nácani ɨnga tēe jnūhun te jecuɨñɨ̄ jeē cahán maá de. \v 33 Chi Yaā Dios cuní yā jeē coo nayúú méhñu ró, násūu jéē sacā núu cuvaā rō. \p Te nájnūhun cásáha tāca grupo hermano cácandíje, \v 34 suni súcuan tācá ñahan cándutútú jíín ñáyuu cácandíje, na cóo nayúú ña. Chi tú vāha jeē cahán ña, chi sa cuatáhú ña nájnūhun cáhán tutu ley yā. \v 35 Te núu cúní ña cucáhnu ni ña ɨɨn jnūhun, te nde vehe na cájnūhún ña yɨɨ ña. Chi jnūhun canu cúu jeē cahán ɨɨn ñahan mēhñu núū cándutútú ró. \p \v 36 Te na sáha ró cuenta jeē tu ní quénda jnūhun Yaā Dios nuū maá ró jijnáhan ró, te nasūu máá ɨɨn máá ró ní cánihīn jnūhun ya. \v 37 Núu ɨɨn tēe jéni ni de jeē tée nácani jnūhun ya jiín tée névāha Espíritu cúu de, núu súcuan te na cuájnúhún de jeē jniñu ní ndacu Jitoho yō cúu jeē tée ri yāhá. \v 38 Te núu tu jétáhú de jnūhun yáha, suni ma cuatáhú yó de. \p \v 39 Núu súcuan, ñánī mánī jijnáhan ró, na cóndɨhvɨ̄ ni rō nacani ró jnúhun ya, te ma cásɨ rō nuū tée cácahān sɨ́ɨn sɨ́ɨn yuhu. \v 40 Te yúcún yɨ́ñúhún na sáha ró táca jniñu. \s1 Jnūhun jeē ní natecu Cristo \c 15 \p \v 1 Hermano jijnáhan ró, vijna te nucūhun ni rō jnūhun jnáma ya yohó jeē ní nacani ri nuū rō. Te jnūhun ún chi je ni cajetáhú ró, te suni cáhīin nīhin ró jíín. \v 2 Te suni jíín jnúhun ún te ni jnama ya rohó, te núu cáhīin nīhin ró jíín jnúhun ni nacani ri nuū rō, te núu tu ní cácandíje cāha ró. \p \v 3 Chi jnūhun cánuú gá jeē ni níhīn maá rí ni nastéén rī nuū rō: Jeē ni jíhī Cristo sɨquɨ̄ cuéchi yó, nájnūhun je cáhán tutu iī nde jenahán. \v 4 Te ni quindūji ya, te ni natecu yā nuū uní quɨvɨ̄, nájnūhun cáhán tutu iī. \v 5 Te ni nane ya nuū Pedro. Te sáá te ni nane ya nuū ndɨhúxí gā apóstol. \v 6 Te sáá te ni nane ya nuū vihyá gā uhūn ciento hermano jeē cáyūcu tútú. Te sava i técu gā nde vijna, te sava i je ni jihī. \v 7 Te sáá te ni nane ya nuū Jacobo, yūcuán na te nuū ndɨhɨ ga apóstol. \p \v 8 Te jeē sándɨ̄hɨ́ na te ni nane ya nuū maá rí. Te nájnūhun ɨɨn jeē ní cacu yúte, súcuan cúu jeē ɨɨn sanaa‑ni te ni nduu ri apóstol. \v 9 Chi tēe núu ga nuū tāca gá apóstol cúu ri, te ni nasūu tée vāha cúu ri jeē cónaní rí apóstol, chi ni jito xeēn rī ñayuu cácandíje nuū Yaā Dios. \v 10 Te sɨquɨ̄ jeē ni sáha Yaā Dios jeē váha ruhū, jeē yúcuan cúu ri apóstol vijna. Te jeē ni sáha ya jeē váha ruhū, chi tú cāha ní cúu, chi sa ni scáca ga rī jnūhun ya vēsú tāca gá tēe apóstol. Te nasūu máá rí ni sáha, chi Yaā Dios ni sáha ya jeē váha un jíín rí. \v 11 Núu súcuan te vēsú ruhū chí táca gá tēe ún, súcuan cánacani ri jnūhun, te súcuan ni cacandíje ró. \s1 Jnūhun jeē natecu ndɨ̄yɨ \p \v 12 Te jeē cánacani ri jnūhun Cristo jeē ní natecu yā mēhñu ndɨ́yɨ, ¿te naun cácahān sava ró jéē ma nátecu ndɨ̄yɨ? \v 13 Chi núu jeē tú natecu ndɨ̄yɨ, te suni tu ní nátecu Cristo nuú. \v 14 Te núu jeē tu ní nátecu Cristo, te cánacani cāha rí jnūhun ya nuú, te suni cácandíje cāha ró núú. \v 15 Chi núu jeē súcuan cúu núú, te cácuu ri tēe jeē tu cácahān ndaā jnūhun Yaā Dios, chi ni cacachi rī jeē ní nastécu Yaā Dios Cristo. Te núu jeē tú natecu ndije ndɨ̄yɨ, núu súcuan te tú ndaā jeē ní nastécu Yaā Dios Cristo. \v 16 Chi núu tú natecu ndɨ̄yɨ, te ni Cristo suni tu ní nátecu yā nuú. \v 17 Te núu tu ní nátecu Cristo, te cácandíje cāha ró te cándiso iī gā rō cuēchi ró núú. \v 18 Te núu jeē súcuan cúu núú, te suni je ni cajnahnū ndetū ñayuu ni cacandíje Cristo. \v 19 Chi núu tú natecu ndɨ̄yɨ, te núu máá ɨɨn‑ni sɨquɨ̄ vida yáha ñúhun ni yō jeē sáha Cristo jeē váha yóhó, núu súcuan te ndahú ndasɨ́ gá cácuu yó vēsú tāca gá ñayuu, chi cácandíje cāha yó nuú. \p \v 20 Te tuú chi íyó ndáā jeē ní natecu Cristo mēhñu ndɨ́yɨ. Te máá yá cúu jeē xíhna gā ni natecu nuū tāca gá ndɨ̄yɨ jeē natecu. \v 21 Chi sɨquɨ̄ jeē ni stɨ́vɨ ɨɨn‑ni tēe Adán, te ni quejéé jíhí ñayuu. Te suni súcuan sɨquɨ̄ jeē ni sáha ɨɨn‑ni tēe Cristo, te natecu ñayuu. \v 22 Chi nájnūhun cájihī ndɨhɨ yó sɨ́quɨ̄ jeē cácuu yó yúcūn Adán, suni súcuan natecu ndɨhɨ yó sɨ́quɨ̄ jeē yɨ́hɨ yó ndaha Cristo. \v 23 Te ná ɨɨn ná ɨɨn ndese ndíquín jnáhan máá: Xīhna gā Cristo ni natecu yā, te sáá te quɨvɨ̄ ndíji ya te natecu tāca ñáyuu yɨ́hɨ ndaha ya. \v 24 Yūcuán na te jīnu tiempo, te snáā yā poder tācá enemigo jeē cujéhnu jíín jéē ndácu jniñu jíín jéē iyó poder. Te ndɨhɨ jeē ndácu ya jniñu nuū, nacuāha ya nuū Tatá yā Yaā Dios. \v 25 Chi cánuú jéē ndacu Cristo jniñu nde quiji quɨvɨ̄ jeē quénde Yaā Dios poder tāca jéē jíto uhū nuū Cristo, te stóho ya. \v 26 Te jeē sándɨ̄hɨ́ na te snáā yā cuehyɨ jéhni ñayuu. \v 27 Chi cáhán tutu iī jeē sáha Yaā Dios jeē cujéhnu Cristo sɨquɨ̄ ndɨhɨ, te cuatáhú núū yā. Te jeē cahán jeē cujéhnu ya nuū ndɨhɨ‑ni, te jíní vāha yó jéē maá Yaā Dios ma quɨ́hɨ ya ndaha Cristo, chi Yaā Dios cúu jeē ni chíhi tācá un ndaha Cristo. \v 28 Te ná ni quɨ̄vɨ ndɨhɨ ún ndaha Cristo, yūcuán na te suni máá Cristo jeē cúu ya Sēhe, quɨ̄vɨ ya ndaha Tátá yā, Yaā jeē ní chihi tācá un ndaha ya. Te súcuan te máá Yaā Dios jnɨɨ ya ndɨhɨ‑ni. \p \v 29 Te íyó ñáyuu cájendute jehē ndɨ́yɨ. Te núu tú natecu cuɨtɨ ndɨ̄yɨ, ¿te najehē cájendute i jehē ndɨ́yɨ núu súcuan? \p \v 30 Te ruhū jijnáhan ri, ¿najehē cúu jeē ndɨquɨvɨ̄ cájendeyɨ́ ni rī jíto ri jnūndóho cuu rī, te núu tú natecu ndɨ̄yɨ? \v 31 Hermano, nájnūhun íyó ndáā jeē cúsɨɨ̄ ni rī sɨquɨ̄ jeē cácandíje ró Jítoho yō Jesucristo, suni súcuan íyó ndáā jeē ndɨquɨvɨ̄ nducú ñáyuu cahni ruhū sɨquɨ̄ jníñu ya. \v 32 Te jeē ní ndoho ri ni casáha tēe xeēn ñuu Efeso, jeē cácuu de nájnūhun quɨtɨ xéén, ¿te na vé nihín rī sɨquɨ̄ un núu súcuan? Chi núu tú natecu ndɨ̄yɨ, te cuu cahān yō nájnūhun áchí ɨɨn jnūhun: Na cúsɨɨ̄ ni yō caji yō coho yó, chi sanaa te sajnē te cuu yō, achi yō nuú. \p \v 33 Ma cuáha ró jnúhun stáhú ñáyuu rohó. Chi áchí ɨɨn jnūhun: Núu cájica ró jíín ñáyuu neé, te stɨ́vɨ i róhó jéē tuá caca ndaā rō. \v 34 Nachuhun ni rō jijnáhan ró, te sáha ró jniñu ndaā, te ma sáha ga rō cuēchi. Chi sava ró tu cájini cuɨtɨ rō ndese Yaā cúu Yaā Dios. Súcuan cáhán rī návāha na cúcanu rō. \s1 Ndese natecu ndɨ̄yɨ \p \v 35 Te sanaa te cahān ɨɨn ró: ¿Ndese natecu ndɨ̄yɨ? ¿Ndese coo yɨquɨ cúñu i? achi rō. \v 36 Tu jécūhun cuɨtɨ ni rō núu súcuan. Chi cúu nájnūhun jeē cátají ró táca tata chīji ñuhun návāha nane yucū i. \v 37 Te tata jeē quɨ́vɨ chīji ñuhun, núu trigo chí ɨnga tata, chi nasūu yúcū cúu, chi máá núnī‑ni cúu. \v 38 Te cuéé gá te cane, chi Yaā Dios ni jēhe ya yucū tata ún, ndese ni nujnahan ni maá yá, te ná ɨɨn ná ɨɨn tata chi sɨ́ɨn sɨ́ɨn cáa yucū ni sáha ya. \v 39 Te suni súcuan tācá yɨquɨ cúñu, chi tú ɨnuú cándāa. Chi sɨ́ɨn cáa ñayuu, te sɨ́ɨn cáa quɨtɨ, te sɨ́ɨn cáa saa, te sɨ́ɨn cáa chācá. \v 40 Te suni súcuan cúu tāca jéē íin andɨvɨ́ jíín táca jéē iyó ñáyɨ̄vɨ́. Te sɨ́ɨn luu cáa jeē íin andɨvɨ́, te sɨ́ɨn luu cáa jeē iyó ñáyɨ̄vɨ́. \v 41 Te sɨ́ɨn ndíndēe níāndii, te sɨ́ɨn ndíndēe yóō, te sɨ́ɨn ndíndēe táca quɨ́mɨ. Te tācá ɨɨn ɨɨn quɨ̄mɨ chi suni sɨ́ɨn sɨ́ɨn ndíndēé. \v 42 Te suni súcuan coo jíín ndɨ́yɨ jeē natecu. Ndɨ̄yɨ jeē chíndūji yó chi téhyū, te jeē nastécu yā chi ma cúū gā. \v 43 Jeē chíndūji yó chi ndáhú cáa, te jeē nastécu yā chi luu cujéhnu. Jeē chíndūji yó chi tú na fuerza, te jeē nastécu yā chi coo fuerza. \v 44 Jeē chíndūji yó chi ɨɨn yɨquɨ cúñu cuenta ñayɨ̄vɨ cúu, te jeē nastécu yā chi ɨɨn yɨquɨ cúñu cuenta Espíritu yā cúu. Chi íyó yɨquɨ cúñu cuenta ñayɨ̄vɨ́, te suni íyó yɨquɨ cúñu cuenta Espíritu. \p \v 45 Chi súcuan yósó núū tútu iī: Adán, tēe xīhna ñúhún, ni cuvāha de jíín vida cuenta ñayɨ̄vɨ́, áchí. Te Cristo cúu nájnūhun ɨnga Adán uū, te máá yá cúu Espíritu jeē jéhe vida. \v 46 Te nasūú yɨquɨ cúñu cuenta Espíritu cúu jeē ní cuvāha xīhna gā, chi sa suhva yɨquɨ cúñu cuenta ñayɨ̄vɨ́, te sáá te nduu cuenta Espíritu. \v 47 Te cuenta ñayɨ̄vɨ cúu tēe xīhna ñúhún, chi ni cuvāha de jíín tɨ́cachā ñuhun. Te Adán uū jeē cúu máá Jítoho yō, chi nde andɨvɨ́ ní quiji ya. \v 48 Te ñayuu ñayɨ̄vɨ yáha, chi cúu i jnáhan Adán jeē ní cuvāha jíín tɨ́cachā ñuhun. Te ñayuu jeē quɨ́vɨcoo andɨvɨ́, chi ndúu i nájnūhun máá Yaā ní quiji nde andɨvɨ́. \v 49 Chi jeē cáa yó nájnūhun tēe ni cuvāha jíín tɨ́cachā ñuhun, suni súcuan coo yó nájnūhun cáa máá Yaā ní quiji nde andɨvɨ́. \p \v 50 Jnūhun yáha cástūhun rí nuū rō jijnáhan ró, hermano, jeē yɨquɨ cúñu yō cuenta ñayɨ̄vɨ yáha, ma cúu quɨ̄vɨ ñuu nuū ndácu Yaā Dios jniñu. Chi jeē jihí cúu, te ma cúu quɨ̄vɨ nuū cótecu nɨɨ́ cáni. \v 51 Te cúní rī jeē na jécūhun ni rō jnūhun yáha jeē ní yɨsāhí: Nasūú ndɨhɨ yó cuu, te ndɨhɨ yó chi nasāma yɨquɨ cúñu yō. \v 52 Chi quɨvɨ̄ jeē cuécu sandɨ̄hɨ́ na trompeta, te ɨɨn yachī‑ni, nájnūhun ɨɨn jeē nácuenī‑ni yó, te nasama ya yohó. Chi cuecu trompeta un, te natecu tāca ndɨ́yɨ jeē ma cúū gā i. Te tāca yó jeē cátecu yō quɨvɨ̄ ún, chi nasama ya yɨquɨ cúñu yō. \v 53 Chi jeē tehyú yāhá, cánuú nucūhun jeē ma téhyú gā. Te jeē jihí cánuú nucūhun jeē ma cúū cuɨtɨ gā. \v 54 Chi jeē jihí jeē tehyú, chi quiji quɨvɨ̄ jeē nucūhun jeē ma cúū gā ma tehyú gā. Yūcuán na te cundaā jnūhun yósó núū tútu iī: Jíín poder yā ni snáā yā cuehyɨ̄ jéhni ñayuu. \v 55 Cuehyɨ̄ jéhni yóhó ¿ndese ga cuu sáha xeēn jiín yó? Chi natecu yō. ¿Te ndese ga cundeyɨ́ jíín yó? Chi snáā yā. Achí tutu. \v 56 Chi cuēchi cúu jeē sáha jeē cúndeyɨ́ cuehyɨ̄ jéhni ñayuu. Te ley yā jenahán sáha jeē náne cuēchi sɨquɨ̄ yō. \v 57 Te na cútahū yō nuū Yaā Dios, chi jíín máá Jítoho yō Jesucristo sáha ya jeē cúndeyɨ́ yó sɨquɨ̄ cuéchi jíín sɨ́quɨ̄ jnūhun cuu yō. \p \v 58 Jeē yúcuan, ñánī mánī, cuɨñɨ nīhin ró te ma cáca yátá ró jijnáhan ró. Te níní na sájniñu vāha ró jíín jniñu máá Jítoho yō. Chi je cájini rō jeē tu cásájniñu cāha ró jiín máá Jítoho yō. \s1 Sɨquɨ̄ jeē cáquin i xūhún cuu tācá hermano \c 16 \p \v 1 Te vijna te cahān rī sɨquɨ̄ xūhun jéē cáquin rō cuu hermano cácandíje cándoho ndáhú. Suni na sáha máá ró jijnáhan ró nájnūhun ni ndacu ri nuū tāca grupo ñayuu cácandíje ichi Galacia. \v 2 Tācá domingo te ná ɨɨn ná ɨɨn ró chuvāha sɨ́ɨn ró jecu xūhún, núu ndese ni nihīn maá ró, návāha quɨvɨ̄ jeē jinú rī nuū rō te je íyó túhva. \v 3 Te jeē jeé rī, te cuāha ri carta nuū tāca tée jeē nácāji ró, te tají rí de quingoo de nuū tācá hermano cáyūcú Jerusalén, quīsiáha de xūhun jéē ní casocō rō. \v 4 Te núu íyó váha jeē quihín rī, te suni quihīn rī jiín de jíjnáhan de. \s1 Jeē cahán Pablo sɨquɨ̄ jeē quícondēhé de ñayuu cácandíje \p \v 5 Te jeē jeé rī nuū rō jijnáhan ró, te jíni ñúhún jeē xíhna gā jeē rī región Macedonia, yūcuán na te jeē rī ñuu rō Corinto. \v 6 Te sanaa te quendōo ri jiín ró jijnáhan ró jecu tiempo, chí sanaa te coyūcu yó nɨɨ́ tiempo mījin. Yūcuán na te cuu chindéé ñáhán ró ruhū, núu ndé chi quíhín tucu ri. \v 7 Chi tu cúní rī jeē rī nuū rō vijna te yāha yachī rī quihīn rī, chi ñúhun ni rī jeē quendōo ri jiín ró jecu tiempo, te núu cuāha Jitoho yō jnūhun. \v 8 Te cone ri ñuu Efeso yāhá nde na yáha quɨvɨ̄ Pentecostés. \v 9 Chi coo cuehē ñayuu scandíje ri, te vāha quihīn jniñu Jitoho yō. Te suni íyó cuéhē ñayuu cácuu contra. \p \v 10 Te núu na jéé Timoteo, te sáha ró jéē coo sɨɨ̄ ni de mēhñu ró, te ni ɨɨn ma cáni ni de sɨquɨ̄. Chi suni jniñu máá Jítoho yō sáha de, nájnūhun máá rí. \v 11 Núu súcuan te ni ɨɨn ró má sajéē ni rō nuū de. Chi sa suhva chindéé ñájnáhan ró jíín de jeē na quíhín gā de, te coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni de, návāha ndiji de coto jnáhan ri jiín de. Chi ruhū jiín sava ga hermano cándetu ri de. \p \v 12 Te hermano Apolos chi ni cahān ndahú rí jiín de jeē na jéé de jíín sava ga hermano, condēhé de róhó. Te ni jeni ni de jeē ma cúu jeē de vijna. Te núu na núne de te jeē de. \s1 Saludo jeē sándɨ̄hɨ́ \p \v 13 Ndito coo ni rō jijnáhan ró, te cuɨñɨ nīhin ro jíín jnúhun cácandíje ró. Te téyɨ́ na cóo ni rō, te na cóo fuerza ini rō. \v 14 Te tāca jéē casáha ró, na sáha ró jíín jnúhun cúndáhú ni jnáhan. \p \v 15 Hermano, cájini rō jeē xíhna gā ñayuu vehe Estéfanas ni cacandíje ichi Acaya. Te ni cajēhe i máá i nuū jniñu jeē chindéé ñáhán i tācá hermano cácandíje. \v 16 Te cúní rī jeē suni máá ró jijnáhan ró, cuatáhú váha ró ñáyuu casáha súcuan, jíín táca ñáyuu cachindéé ñájnáhan te cásájniñu sɨquɨ̄ jníñu ya. \v 17 Cúsɨɨ̄ ni rī jeē ní quijicoo Estéfanas jiín Fortunato jiín Acaico, chi tēe yáha ni cajejníñu de nuū rī jehē rō jeē tu ní cáhīyo ró jíín rí. \v 18 Chi ni ndundeyɨ́ ni rī, te suni súcuan máá ró jijnáhan ró, ni casáha de. Te cánuú cuajnúhún ró tāca tée cándāa súcuan. \p \v 19 Sándeyɨ́ ni rō jijnáhan ró, áchí táca grupo ñayuu cácandíje cáyūcu Asia. Aquila jiín Priscila jiín ñáyuu cácandíje jeē cándutútú vehe de, cácahān i jeē sándeyɨ́ ndasɨ́ ni rō jiín jnúhun máá Jítoho yō. \v 20 Te tācá hermano cácahān i jeē sándeyɨ́ ni rō. Te jeē cahán rō jiín táca jnáhan ró, te yɨ́ñúhún techūhu ró ndaha i. \p \v 21 Ruhū Pablo, jiín ndaha máá rí tée ri jnūhun yáha jeē na sándeyɨ́ ni rō jijnáhan ró. \p \v 22 Te núu ndé ɨɨn tu íyó mánī jiín Jítoho yō Jesucristo, te na jnáhnú ndetū i núu súcuan. Te na cáhán yō: Jitoho ná, cúní na jéē yachī ndiji ní. \p \v 23 Te ñúhun ni rī jeē maá Jítoho yō Jesucristo na sáha ga yā jeē váha róhó jíjnáhan ró. \v 24 Te manī rī jiín ró jijnáhan ró jéē cácandíje ró Cristo Jesús. Súcuan na cóo. Amén.