\id 1TI - Nadëb New Testament (Brazil) - 2012 -bd (web edition) \h 1 Tsimoot \toc1 1 Tsimoot Pooj jé Tsimoot hã Paw-Ro ma erih do hahỹỹh \toc2 1 Tsimoot \toc3 Timóteo \mt1 1 Tsimoot \mt2 Pooj jé Tsimoot hã Paw-Ro ma erih do hahỹỹh \c 1 \p \v 1-2 Ỹ Paw-Ro, Kristo Jesus mejũũ do seeh, ỹ edëng õm Tsimoot, hëp ỹ n'aa Jesus hã mah'yy ka'eeh do hyb n'aa tah ỹ hado däk doo. Kristo mejũũ do see ỹ wén hado däk, P'op Hagä Doo, ër h'yyb tym dëëb, Kristo Jesus, ta hã ër h'yy kasadä do ỹ ramejũũ do hyb n'aa. \p Ỹ karẽn P'op Hagä Do ër Yb, Kristo Jesus ër Wahë N'aa na-ããj hẽ ky en'yym a hã. Ỹ karẽn õm rat'yyd mehĩĩn, baad õm rah'yyb n'yym. \s1 Ma matëg oow ky n'aa hahỹỹh \p \v 3 Masedonija häd näng do häj n'aa hẽnh ỹ bahõm noo gó tak'ëp ỹ betsẽẽ doo da a hã Epeso häd näng do panang bä mabaym hyb n'aa, tii da p'aa hẽnh ỹ betsẽẽ a hã, t'ĩĩ hẽnh mabaym hyb n'aa, mameduuk hyb n'aa ajyy ta see hadoo Jesus ky n'aa ma met'ëëk doo. \v 4 Maher'ood sa hã raberéd hõm hyb n'aa panyyg heh'äät ub nadoo doo, noo kanesa doo. Maher'ood sa hã na-ããj hẽ, sa wahë makũ sa häd ketsén do nahänh do raberéd hõm hyb n'aa. Ky kedak do du n'aa do tii. Dooh tamasaa bä P'op Hagä Do karẽn do hã. Jããm né hẽ P'op Hagä Do hã ji h'yy kae bä, takarẽn do ji bahapäh. \v 5 Tii da ỹ karẽn mamejũũ sa hã, sahõnh hẽ Jesus hã h'yy ka'eeh do t'ĩĩ hẽnh habong do rakamahä̃n hyb n'aa sa da hadoo doo. Ỹ karẽn sa da hadoo do rakamahä̃n, baad hado däk do hyb n'aa sa h'yyb tym, t'õp madäk doo me rah'yy ka'eeh do hyb n'aa na-ããj hẽ. \v 6 Dooh tii da raboo boo bä nanäng ma matëg oow, daap hadoo do rawén her'ood kän. \v 7 Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do rakarẽn rabahado paawä, sa daaj hẽ na-ããj hẽ dooh rah'yyb mepëë bä raher'oot do hã. Baad rabahapäh ji ed'oo raher'oot doo. Ti hado né hẽ paawä, dooh rah'yyb mepëë bä raher'oot do hã. \p \v 8 Baad ub né hẽ Mosees ky n'aa jaw'yyk do ër hapäh, baad ub, P'op Hagä Do karẽn doo da ji mahũũm bä ti ji h'yyb tym gó. \v 9 Dooh P'op Hagä Do an'oo bä ta ky n'aa jaw'yyk do takarẽn doo da habong do sa hyb n'aa. P'op Hagä Do anoo ta ky n'aa jaw'yyk do hahỹ sa hyb n'aa: Ky n'aa jaw'yyk do ky nadah'eeh do sa hyb n'aa, ta hã h'yy kawereem do sa hyb n'aa, P'op Hagä Do hã h'yy kana'eeh do sa hyb n'aa, nesaa do moo bok do sa hyb n'aa, P'op Hagä Do waneh'ëëh do sa hyb n'aa, P'op Hagä Do raky n'aa rejãã do sa hyb n'aa, sa yb sa ỹỹn ta wób na-ããj hẽ dahej'ëëp do sa hyb n'aa, \v 10 sa ỹỹm, sa patug nadoo do sii he'ỹỹh do sa hyb n'aa, ajyy ajyy sii he'ỹỹh do sa hyb n'aa, ta wób ramesoo rabesëëm h'ũũm do hyb n'aa sa hyb n'aa, daap men'yyh do sa hyb n'aa, P'op Hagä Do häd gó daap raky kajäk do sa hyb n'aa. P'op Hagä Do banoo ta ky n'aa jaw'yyk doo, baad hadoo do ky n'aa hã baad kanejäk do hyb n'aa na-ããj hẽ. \v 11 Baad hadoo do ky n'aa ỹ hanäng doo, baad tabadäng P'op Hagä Do ky n'aa hanäm do hã. Ti né hẽ ta T'aah ky n'aa hanäm do P'op Hagä Do anoo hã ỹỹ, ỹ metëëk hyb n'aa ta wób sa hã. P'op Hagä Doo, baad had'op doo, ër weh'ëëh do ky n'aa né tii. \s1 Paw-Ro P'op Hagä Do t'yyd mehĩĩn do ky n'aa hahỹỹh \p \v 12 Ỹ tsebé Kristo Jesus ër wahë n'aa wë, ỹ tah'yyb hejoonh doo. Ta hã pé baad had'yyt hẽ ỹ moo wät ỹ tamejũũ doo, ti hyb n'aa hã ỹ tah'yyb däng ta ky n'aa ỹ baher'ood hõm hyb n'aa. \v 13 P'ooj ub ta hã ỹ ky n'aa rejã né paawä, ta karapee ỹ no n'aa maso né paawä, ỹ rejã né paawä sa hã, Jesus Kristo ỹ tat'yyd mehĩĩn, dooh ta hã ỹ h'yy kae nä bä do hyb n'aa, dooh ỹ h'yy ganyy nä bä P'op Hagä Do t'aah tado bä do hyb n'aa. \v 14 Tak'ëp né hẽ ër Wahë N'aa ky enyym hã ỹỹ, nes'aa né paawä ỹỹ. Hã ỹ tabanoo baad ỹ h'yy ka'eeh hyb n'aa ta hã. Hã ỹ tabanoo na-ããj hẽ, baad ta wób ỹ kamahä̃n hyb n'aa. Séd hã ji h'yy kata däg bä Kristo Jesus hã, tii d' né hẽ tabanoo ji hã. \p \v 15 Te hub né hẽ hahỹỹh, taw'ããts hẽ ji ky daheeh: Kristo Jesus ewäd hyng ër mahang, nesaa do moo bok do tabed'ëëp hyb n'aa nesaa do mahä̃nh. Ta ti nesaa do moo heb'ook do sa bahä̃nh baad nadoo do paa ỹỹh. \v 16 Ti hadoo né hẽ, ỹ tat'yyd mehĩĩn, ỹ sa bahä̃nh nesaa do moo wät do paah. Ỹ tawén t'yyd mehĩĩn, ta wób rahegãã bä, rahapäh hyb n'aa dooh Jesus Kristo ty n'aa gesyyg bä ji. Baad ub Kristo. Hã ỹ tabad'oo do hã rabahapäh hỹỹ kä, dooh h'yy kejỹỹk pé ta hã. Ỹ tat'yyd mehĩĩn bä, ta wób ta hã h'yy ka'eeh do na-ããj da tat'yyd mehĩĩn, edëb had'yyt do ta pa ragadoo hyb n'aa. \p \v 17 P'op Hagä Do né hẽ sahõnh hẽ bag'ããs doo. Ti né hẽ hawäd had'yyt doo, nadajëp doo, ji nahapäh doo. Sét ub né tii. Dooh ta see péh. Taw'ããts hẽ ji wehëë had'yyt hẽ. Taw'ããts hẽ ta hã ji j'aa etsëë had'yyt hẽ. Ỹỹ. Tii d' né hẽ. Taw'ããts hẽ. \p \v 18-19 Tsimoot, tah ỹ hadoo doo, õm ỹ mejũũ hahỹỹh, baad mamoo wäd, baad mama met'ëëg, baad awäd, baad mameduug ta s'ee hẽnh ma metëëk do na-ããj hẽ. Taw'ããts hẽ Jesus hã mah'yy kae had'yyt hẽ. Baad awäd, a h'yyb tym õm taky n'aa natapaa hyb n'aa. Õm ỹ mejũũ do baad tanu kejäk P'op Hagä Do kyyh hã p'ooj ub a hã ta rod n'aa raher'oot doo. Ta wób dooh raky dahé bä sa h'yyb tym sa hã metëëk doo. Ti hyb n'aa gawatsig jëng Jesus hã rah'yy ka'eeh do paah. \v 20 Ti hedoo do mahang ti abong ajyy Imenéw Aresãn häd enäh doo. Ỹ ah'eed h'ũũm, Jesus hã h'yy ka'eeh do mahang ranabok hyb n'aa. Nesaa Do Yb moo gó ỹ bahaëëj däk. Tii d' ỹ wén d'oo sa hã, rabahapäh hyb n'aa, dooh P'op Hagä Do ji ky n'aa rejã bä. \c 2 \s1 P'op Hagä Do hã ji ky n'aa etsẽẽ do ky n'aa hahỹỹh \p \v 1 Pooj jé tak'ëp péj ỹ betsẽẽ a hã, P'op Hagä Do hã ji ky n'aa etsẽẽ, P'op Hagä Do sii ji ber'oot hyb n'aa sahõnh hẽ sa hyb n'aa. Taw'ããts hẽ na-ããj hẽ P'op Hagä Do ji j'aa etsë sahõnh hẽ sa hyb n'aa. \v 2 Taw'ããts hẽ ji häj n'aa wahë n'aa ji ky n'aa etsẽẽ P'op Hagä Do hã. Ta wób wahë n'aa hedoo do ji ky n'aa etsẽẽ né tii d' ẽnh. Taw'ããts hẽ ji ky n'aa etsẽẽ né tii, baad ub, h'yyb nyyw gó, P'op Hagä Do karẽn doo da, tsyt hẽ ta wë ër bahajaa ër babok hyb n'aa. \v 3 P'op Hagä Do ji h'yyb tym dëëb gen'aak ta hã ji ky n'aa etsẽẽ doo. Baad ti ta hã. \v 4 Takarẽn sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do tabed'ëëp nesaa do mahä̃nh. Takarẽn baad hadoo do ky n'aa rabahapäh hyb n'aa. \v 5 Jããm né hẽ sét hẽ P'op Hagä Doo. Jããm né hẽ sét hẽ sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do rod n'aa P'op Hagä Do wë, P'op Hagä Do wë ji mahũũm doo. Kristo Jesus, aj'yy gó kesok do né hẽ tii. \v 6 Ta daaj hẽ ti takan'oo däk dajëb hã, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do tabed'ëëp hyb n'aa. Ta daaj hẽ takan'oo däk dajëb hã ër ted'ëëp do säm. Ti né hẽ ta T'aah ky n'aa, tah'yyb däng noo gó badäk hahỹỹ hã habong do sa hã P'op Hagä Do metëëh doo. \v 7 Ta ti ky n'aa ỹ baher'oot hyb n'aa ỹ P'op Hagä Do wén sëëw hõm, ta ky n'aa rod, ta mejũũ do ỹ bahadoo hyb n'aa, Judah buuj nadoo do sa hã ỹ ma metëëk hyb n'aa Jesus hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa kä. Ỹ tasëëw hõm panyyg baad hadoo do ỹ ma metëëk hyb n'aa sa hã. Dooh daap ỹ menä bä. Né hup ỹ né hẽ tii. \p \v 8 Ti hyb n'aa ỹ karẽn jé pad'yyt hẽ rakahet'aa bä P'op Hagä Do rahyb n'aa jew'yyk hyb n'aa, baad ub ajyy raky n'aa etsẽẽ. P'op Hagä Do wë sa moo ragadabëëh bä p'op raky n'aa etsẽẽ bä, taw'ããts hẽ baad ub sa h'yyb tym P'op Hagä Do matym gó. Taw'ããts hẽ ky n'aa ets'ẽẽ doo, dooh rakawaj'ããn bä ta wób sa wë, dooh raky kedag bä ta wób sa hã. \v 9 Rakahet'aa bä P'op Hagä Do rahyb n'aa jew'yyk hyb n'aa, ỹ karẽn ỹỹj dooh rakametä bä sa saroor hyb n'aa. Taw'ããts hẽ dooh rapadedäg bä nu meby n'aa näng doo. Taw'ããts hẽ taw'ããts hadoo do rapadedëëk. Taw'ããts hẽ dooh rakametä bä ta see mo n'aa hado däk do sa sëën ramahetsooh doo me. Taw'ããts hẽ dooh rakametä bä k'ããts tëg gabarëëh do s'ëëb me, perora häd näng doo me, saroor tak'ëp ky n'aa gebah doo me na-ããj hẽ.\f + \fr 2:9 \ft Tii da Paw-Ro wén mejũũ, ỹỹj wë ta wób raty gapanad'ëëk hyb n'aa, ta s'ee hẽnh sa h'yyb nawät hyb n'aa.\f* \v 10 Taw'ããts hẽ ỹỹj P'op Hagä Do hã raky daheeh rahanäng do ta wób ramasa. Ti né sa hetsó sa hã. \v 11 Taw'ããts hẽ bag hẽnh, rakanasab'ee doo gó rama kametëëk P'op Hagä Do ky n'aa. \v 12 Dooh ỹ an'oo bä ỹỹj rama met'ëëg bä ajyy. Dooh ỹ an'oo bä ỹỹj ramejõ bä ajyy. Bag hẽnh ỹ karẽn ỹỹj rabab'ëëh, ramaa newëë, Jesus hã h'yy ka'eeh do rakahet'aa bä. \v 13 Tii d' ỹ wén edoo, pooj jé P'op Hagä Do pahuuj wät Adãw, ta jawén Ewa. \v 14 Dooh aj'yy tado bä Nesaa Do Yb wadii doo. Ewa né paa ti tawadii. Ewa né paa P'op Hagä Do mejũũ do ky nadaheeh doo. \v 15 Ti hadoo né hẽ rahet'aah do hyb n'aa P'op Hagä Do ed'ëëp da nesaa do mahä̃nh, Kristo hã rah'yy kae had'yyt bä, ta wób rakamahä̃n had'yyt bä, rakanasabé bä, P'op Hagä Do karẽn doo da rabok bä. \c 3 \s1 Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa ji asëëw hõm do ky n'aa hahỹỹh \p \v 1 Te hub né hẽ hahỹỹh: Jé karẽn pé ta h'yyb gó Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa, sa hagã n'aa tabahadoo hyb n'aa, baad ub né tii. \v 2 Ti hyb n'aa, taw'ããts hẽ baad ub tabawät Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hagã n'aa tabahadoo karẽn doo. Taw'ããts hẽ dooh baad nadoo do rahapäh pé ta hã. Taw'ããts hẽ sét ub ta ỹỹm. Taw'ããts hẽ dooh ta ỹỹm tawad'ii bä ỹỹnh see sii. Taw'ããts hẽ kaja hẽ denaa hẽ ta h'yyb tamahũũm. Taw'ããts hẽ tah'yy keb'aah nesaa do hã. Taw'ããts hẽ ta wób hã baad ta h'yyb, ta hã raweh'ëëh hyb n'aa. Taw'ããts hẽ baad tagadoo ta wób ta tób yt hã. Taw'ããts hẽ tahajaa ta wób tama metëëk P'op Hagä Do panyyg hã. \v 3 Taw'ããts hẽ dooh jarakë hedoo do heëëk do tado bä. Taw'ããts hẽ da dooh kahep'uuk do tado bä. Taw'ããts hẽ ta wób baad taky n'aa en'yym, dooh tamebaaj bä. Taw'ããts hẽ dooh dajẽẽr tahyb n'aa hũũm bä. \v 4 Taw'ããts hẽ baad tah'yyb mahũũm ta panaa. Taw'ããts hẽ ta taah tametëëk raky daheeh hyb n'aa sa yb, baad raweh'ëëh hyb n'aa sa yb. \v 5 Ta panaa baad h'yyb manahũũm doo, dooh tahaja bä Jesus hã h'yy ka'eeh do tah'yyb mahũũm bä. \v 6 Dooh taw'ããts hẽ tado bä papuuj Jesus hã h'yy kae däk do sa wahë n'aa. Papuuj Jesus hã h'yy kae däk do tado bä paawä, nepäh ta daaj hẽ, ta hã hẽ tah'yy kasabé bä. Tah'yy kasabé bä, P'op Hagä Do ky n'aa etyy da, Dijab\f + \fr 3:6 \ft Gereg kyy me ramaneëënh Nesaa Do Yb, Dijab. “Ji taky n'aa tapa had'yyt doo”, tahanäng pé ti Dijab.\f* taky n'aa etyy do paa hadoo. \v 7 Taw'ããts hẽ Jesus hã h'yy ka'eeh sa wahë n'aa pan'aa baad rabaher'oot sa ky n'aa, ta wób sa hã, Jesus hã h'yy kana'eeh do sa hã na-ããj né hẽ. Dooh hyb n'aa raky n'aa rejãã pé tii bä. Tii bä dooh Dijab haja bä sa hã. \s1 Jesus hã h'yy ka'eeh do wahë n'aa sa masa n'aa sa ky n'aa hahỹỹh \p \v 8 Ti hadoo Jesus hã h'yy ka'eeh do wahë n'aa masa n'aa sa hã. Taw'ããts hẽ ta wób weh'ëëh do tii. Taw'ããts hẽ ky kaneh'ỹỹt doo. Taw'ããts hẽ dooh jarakë hedoo do heëëk do tado bä. Taw'ããts hẽ dooh tawad'ii bä dajẽẽr tagadoo hyb n'aa. \v 9 Taw'ããts hẽ baad rababoo had'yyt hẽ, sa h'yyb tym ky n'aa natapaa hyb n'aa sa hã. Taw'ããts hẽ sa h'yyb gó rabenyyw had'yyt hẽ baad hadoo do ky n'aa P'op Hagä Do metëëh doo, ër ky daheeh doo. \v 10 Taw'ããts hẽ pooj jé ji metyy ta ti ajyy. Tii bä, baad ramoo boo bä, baad raboo bä, ji anoo Jesus hã h'yy ka'eeh do mahang ramasa hyb n'aa. \v 11 Ti hadoo na-ããj hẽ Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa masa n'aa sa ỹỹm. Taw'ããts hẽ ta wób weh'ëëh do tii. Taw'ããts hẽ dooh ta wób ranu mer'ood. Taw'ããts hẽ kaja hẽ denaa hẽ sa h'yyb ramahũũm, baad rababok hyb n'aa. Taw'ããts hẽ sahõnh hẽ ramoo bok do hã baad né hẽ ramoo bok. \p \v 12 Taw'ããts hẽ sét ub ta ỹỹm, Jesus hã h'yy ka'eeh do wahë n'aa masa n'aa hã. Taw'ããts hẽ baad tah'yyb mahũũm ta taah, ta tób yt haj'eenh do na-ããj hẽ. \v 13 Baad ub Jesus hã h'yy ka'eeh do wahë n'aa masa n'aa ramoo boo bä, ta wób raweh'ëëh da, ta wób raky daheeh da sa hã. H'yyb neỹỹm doo me rahajaa tii bä raher'ood bä nyy da Kristo Jesus hã ji h'yy ka'eeh doo. \s1 Ta T'aah ky n'aa P'op Hagä Do metëëh do hahỹỹh \p \v 14 Nayyw hẽ ỹ karẽn a wë ỹ bahõm. Ti hadoo né hẽ õm ỹ ma erih hahỹỹh, \v 15 ỹ tahewad bä mabahapäh hyb n'aa ỹ erih do hã, nyy da P'op Hagä Do karẽn ta karapee rababok. P'op Hagä Do hedëb had'yyt do karapee né tii, panyyg hanäm do ta wób hã metëëh doo, panyyg hanäm do mo n'aa jesuu doo. \v 16 Tak'ëp tabahetsooh né hẽ ta T'aah ky n'aa ër hã P'op Hagä Do metëëh doo: \b \q1 “Aj'yy gó Kristo kas'ee wät. \q1 Baad had'op do né hẽ Kristo P'op Hagä Do Sahee metëëh. \q1 Ããs rahapäh. \q1 Ta ky n'aa raher'ood hõm badäk hahỹ häj n'aa babuuj sa hã. \q1 Badäk hahỹ haw'ããts hẽ habong do wób rah'yy kae däk ta hã. \q1 Hỹ pong jé ta wë tabasëëk P'op Hagä Do an'oo bä.” \c 4 \s1 Ajyy j'ooj madäk doo me wedii do sa ky n'aa hahỹỹh \p \v 1 Baad ub P'op Hagä Do Sahee metëëh hahỹỹh: Hỹ jawén ta wób raberéd hõm da ër ky daheeh do Jesus ky n'aa. Raky daheeh da noo kanesa do sahee, Nesaa Do Yb karapee metëëk doo. \v 2 Ajyy j'ooj madäk doo me wedii do né hẽ metëëk ta tii. Nes'aa däg sa h'yyb rawén hyb n'aa nap'eed wät taw'ããts hẽ hadoo do hã. \v 3 Ramejũũ ji kanatëë. Ramejũũ ji nawa ji nawëh ta nawë wób. Dooh taw'ããts hẽ tado bä ta ti rametëëk doo. P'op Hagä Do pahuuj wät ta ti ji waa, ji tä, baad hadoo do ky n'aa hapäh do ky dah'eeh do ratsebé doo me ragadoo hyb n'aa. \v 4 Baad né hẽ sahõnh hẽ P'op Hagä Do pahuunh doo. Ti hyb n'aa dooh ji jesyk péh. Taw'ããts hẽ sahõnh hẽ ër gadoo P'op Hagä Do hã ër h'yyb tsebé doo me ji waa, ji tä hyb n'aa. \v 5 Sahõnh hẽ baad däg ta ti ji waa, ji tä, P'op Hagä Do tii da taky hadoo do hyb n'aa, ji waa ji tä ji ky n'aa etsẽẽ do hyb n'aa na-ããj hẽ ta hã. \s1 Nyy da Kristo Jesus karom baad hadoo do ji bahadoo do ky n'aa hahỹỹh \p \v 6 Ta ti ỹ mejũũ doo, Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hã mama met'ëëg bä, Kristo Jesus karom baad hadoo do hado däk da õm. A h'yyb hejój n'aa Jesus ky n'aa ër ky daheeh doo. A h'yyb hejój n'aa baad hadoo do ky n'aa maky daheeh doo. \v 7 Mah'yyb ehód manä P'op Hagä Do nahapäh do sa panyyg hã, h'yy gatemah do sa panyyg hã. Mah'yyb ehód had'yyt hẽ P'op Hagä Do karẽn do hã, baad takah'ũũm hyb n'aa a h'yyb tym gó P'op Hagä Do karẽn doo. \v 8 Taw'ããts hẽ ji hub ji metëëk ji karajan hyb n'aa. Taw'ããts hẽ ta bahä̃nh ji ma kametëëk P'op Hagä Do karẽn do hã. Baad ub ti ji hã wawẽẽ hẽ ji bawät nä bä, hỹ pong jé ji awäd bä na-ããj hẽ. \v 9 Te hub né hẽ ta tii. Taw'ããts hẽ sahõnh hẽ ky daheeh. \v 10 Baad ub P'op Hagä Do karẽn do ër ma kametëëk do hyb n'aa tak'ëp ër moo bok, tak'ëp ër ma metëëk, baad ër baher'oot ta ky n'aa. Dooh ër h'yy gejë bä ta hã. P'op Hagä Do hedëb had'yyt do hã ër h'yy kasadä. Sahõnh hẽ sa h'yyb tym dëëb tii. Jesus hã h'yy ka'eeh do ti ted'ëëp. \v 11 Mama met'ëëg, mamejõ na-ããj hẽ sa hã sahõnh hẽ õm ỹ ma erih doo. \p \v 12 Man'oo õm raty n'aa gesyyg manä pahëëw nä mabahadoo do hyb n'aa. Baad awäd, baad hadoo do maher'ood, baad ub ta wób makamahä̃n, baad ub Jesus hã mah'yy kae, baad menyyw a h'yyb tym, a hã Jesus hã h'yy ka'eeh do rabahapäh hyb n'aa nyy da ji bad'oo, nyy da ji bawät. \v 13 Ỹ kanajaa nä bä, ỹ karẽn maner'ood had'yyt hẽ P'op Hagä Do kyy kerih do Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hã. Maher'ood sa hã ta ky n'aa. Mama met'ëëg sa hã. \v 14 Baad mahyb n'aa matakä P'op Hagä Do Sahee anoo do a hã mamoo wät hyb n'aa. A hã tabanoo tii, P'op Hagä Do ky n'aa rod a hã raher'oot noo gó a hã tah'yyb däng do mamoo wät do pan'aa, Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa a nuu gó sa moo radatoonh\f + \fr 4:14 \ft Tsimoot P'op Hagä Do asëëw hõm do heen n'aa tii.\f* noo gó. \v 15 Baad mamoo wäd ta ti õm ỹ mejũũ doo. Ta hã had'yyt hẽ h'yyb däg. Tii bä da, Jesus karẽn do hã a h'yyb kahũũm magyys hẽ tii b' sahõnh hẽ rabahapäh. \p \v 16 Baad kanä a daaj hẽ. Baad manä ti mametëëk doo, baad had'yyt hẽ mametëëk hyb n'aa. Tii d' had'yyt hẽ madoo bä, P'op Hagä Do ed'ëëp da õm. Mametëëk do ky dah'eeh do na-ããj hẽ ted'ëëp da nesaa do mahä̃nh. \c 5 \p \v 1 Manabuuj gedo manä ajyy wehëh hedoo doo. Kaja hẽ denaa hẽ mamaher'ood sa hã. A yb hadoo man'oo bä sa hã. Ajyy wanehëh nä doo, hanäm gó er'ood sa hã. A hỹỹj ky n'aa hadoo man'oo bä. \v 2 Ỹỹj wehëh hedo padëëk doo, baad er'ood sa hã, a ỹỹn hã maber'oot doo da. Ỹỹj wanehëh nä doo, baad er'ood sa hã. A ä̃nh ky n'aa hadoo man'oo bä. Baad had'op doo da mabad'oo sa hã. \s1 Patug tema bong do sa ky n'aa hahỹỹh \p \v 3 Mamasaa ỹỹj patug tema bok do sa mab hẽ haj'eenh doo, wakããn temah doo. \v 4 Ỹỹnh patug tamah do ta taah nyy bä, ta tataah nyy bä, taw'ããts hẽ ti né hẽ mas'aa ta hã. Taw'ããts hẽ ti né hẽ mas'aa sa wakããn, tii da P'op Hagä Do karẽn do hyb n'aa ji hã. Taw'ããts hẽ sa yb, sa ỹỹn, sa oow, sa hoonh ramasa. Raned'ëëd is noo gó ramasa do paa ramebaanh do tii. P'op Hagä Do gen'aak tii d' ji adoo bä. \v 5 Ỹỹnh patug tamah do wakããn tamah doo, kamanasa doo, P'op Hagä Do hã tadaab yyp. P'op Hagä Do hã taky n'aa etsẽẽ adëb bä, atsëm na-ããj hẽ tamasa hyb n'aa ta hã. \v 6 Ỹỹnh patug tamah do ajyy hã had'yyt h'yyb däk doo, edëb né paawä, dajëp do hadoo ta h'yyb tym P'op Hagä Do matym gó. \v 7 Mamaher'ood patug temah doo, raky daheeh hyb n'aa ỹ mejũũ doo, ta wób raky n'aa natapaa hyb n'aa sa hã. \v 8 Jé wakããn näng péh, tamanasa do ta wakããn, ta yb, ta ỹỹn nahag'ããs doo, teréd hõm Jesus ky n'aa ër h'yy kaha'eeh doo. Jesus hã h'yy kana'eeh do bahä̃nh däg sa h'yyb nesaa do hã. \p \v 9 Ji erih ỹỹnh patug tamah do häd ji masa do pan'aa sa häd kerih do heen n'aa hã, 60 ta baab bahä̃nh tabahado däk bä, ta patug makũ wanadii do paah, \v 10 taky n'aa etsä bä baad hadoo do tamoo wät do hã, baad ub ta taah tawä bä, baad ta wób tagado bä ta tób bä, Jesus hã h'yy ka'eeh do tamasaa bä, tat'yyd mehĩĩn bä kas'uut doo, baad hadoo doo me ta wób tamasaa bä. Tii d' tado bä ji erih ta häd ji masa do pan'aa heen n'aa hã. \p \v 11 Taw'ããts hẽ dooh ji erii bä patug tema bong do wanehëh nä do sa häd ji masa do pan'aa heen n'aa hã. Aj'yy hã rah'yy kejäg bä sa häd ji erii däk do jawén paa bä paawä, reréd hõm da Kristo ma had'yyt ramoo bok do paah, raketëë hyb n'aa p'aa hẽnh. \v 12 Ti tahado bä sa daaj hẽ raky n'aa katakyyk baad nadoo doo me, pooj jé Kristo hã raky kajäk do raky keh'ỹỹt do hyb n'aa. \v 13 Moo nehõj padäg da patug temah do wób rawanehëh nä bä ji masaa bä. Boo kahah'ũũnh da ta wób sa tób hẽnh. Ta wób da ranu mer'oot, ta wób da raher'oot. Ta wób kyy hã da ranu toonh. Raher'oot da ji naher'oot doo. \v 14 Ti hyb n'aa hã ỹỹ pé taw'ããts hẽ patug tema bong doo, wanehëh nä doo, p'aa hẽnh raketëë. Na metaah. Taw'ããts hẽ baad rabahag'ããs sa tób yt haj'eenh doo. Taw'ããts baad had'yyt hẽ rababok, dooh ër majĩĩ ky n'aa rejãã pé do hyb n'aa ëër. \v 15 Ta ti ỹ wén her'oot, ỹỹj patug tema bong do wób raberéd hõm do hyb n'aa Jesus hã rah'yy ka'eeh do paah. Nesaa Do Yb raky dahé däk. \p \v 16 Ỹỹnh Jesus hã h'yy ka'eeh doo, patug tamah do tanyy bä ta wakããn mahang, taw'ããts hẽ ti tahag'ããs, tamasa. Dooh taw'ããts hẽ tado bä tadaab yb bä Jesus hã h'yy ka'eeh do wób sa wë. Jesus hã h'yy ka'eeh do wób ramasa ỹỹj patug tema bong doo, wakããn temah doo. Ta wakããn nyy bä, ti né hẽ hag'ããs. \s1 Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa ky n'aa hahỹỹh \p \v 17-18 Hahỹỹ da P'op Hagä Do baher'oot ta kyy kerih doo gó: “Taw'ããts hẽ ji anoo tiriig uuh tabawa booj yb hã, tiriig tahes'ooj hõm do ta moo me. Dooh ji noo maw'yyd däg bä tanawa hyb n'aa”,\f + \fr 5:17-18 \ft Dew-Teronom 25.4\f* näng mä P'op Hagä Do kyyh. “Taw'ããts hẽ moo bok do sa hã ramoo bok do säm ji banoo”,\f + \fr 5:17-18 \ft Rukas 10.7\f* näng mä na-ããj hẽ ta kyy kerih do hã. Ti hyb n'aa na-ããj ji weh'ëëh, baad ji banoo Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa baad moo bok do säm, jé tak'ëp Jesus ky n'aa her'oot doo, Jesus hã h'yy ka'eeh do ma met'ëëk doo. \p \v 19 Mamaa newë manä Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa see raky n'aa tapa bä. Pawóp hẽ, tamawoob hẽ tado bä ti ky n'aa tapaa doo, ti mahyb n'aa matakä sa kyyh. \v 20 Nesaa do Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa see moo wäd bä, ji nabuuj gedoo sahõnh hẽ sa matym gó, ta wób rajeỹỹm hyb n'aa, nesaa do ramoo nabok hyb n'aa. \v 21 P'op Hagä Doo, Kristo Jesus, ããs P'op Hagä Do pa hab'ëëh do na-ããj sa matym gó õm ỹ mejũũ baad maky daheeh hyb n'aa sahõnh hẽ a hã ỹ mejũũ doo. Taw'ããts hẽ baad ub a h'yyb sahõnh hẽ sa hã. Séd demuun maher'ood, séd demuun magado sahõnh hẽ a najiis rado bä, a najiis ranado bä na-ããj hẽ. \p \v 22 Mahyb n'aa jóh manä a moo madatoonh do ta see nuu gó, Jesus hã h'yy ka'eeh do wahë n'aa tabahadoo hyb n'aa. Mahyb n'aa jóh bä, nepäh õm ta h'yyb hata hado däk nesaa do tamoo wät do paa hã. Taw'ããts hẽ baad makan'yyh, baad had'yyt hẽ mabawät hyb n'aa. \v 23 Meëg had'yyt manä naëng. A nahëë hyb n'aa taw'ããts hẽ mahãd eëëk na-ããj uwa bëëh hejoonh doo, mah'yy gamahỹỹnh do hyb n'aa, mah'yy gamahỹỹnh do badoo wät hyb n'aa. \p \v 24 Wyt ta maab hẽ nesaa do ta wób moo bok doo. Ji metyy do pooj jé, baad raboo bä ji bahapäh hyb n'aa, wyt ta maab hẽ nesaa do ramoo bok doo. Kejën nä nesaa do ta wób moo bok doo. Ta jawén kä ji bahapäh. \v 25 Ti hadoo né hẽ baad hadoo do hã. Wyt ta maab hẽ baad hadoo do ta wób ramoo bok doo. Ta wób baad hadoo do sa mo haj'aa, ta jawén ji bahapäh.\f + \fr 5:25 \ft Nayyw hẽ ji nahapäh do hyb n'aa ta see pé noo gó ta wób sa h'yyb, dooh Paw-Ro karẽn bä Tsimoot hyb n'aa jóh bä Jesus hã h'yy ka'eeh do wahë n'aa pan'aa tabasëm bä.\f* \c 6 \s1 Karom kanep'aak do Jesus hã h'yy ka'eeh do ky n'aa hahỹỹh \p \v 1 Taw'ããts hẽ sa karom kanep'aak do baad sa kariw n'aa rawehëë had'yyt hẽ, P'op Hagä Do ta wób raky n'aa narejãã hyb n'aa, ër metëëk do raky n'aa narejãã hyb n'aa na-ããj hẽ. \v 2 Dooh taw'ããts hẽ tado bä sa kariw n'aa raty n'aa gesyyg bä séd demuun Jesus hã rah'yy ka'eeh do hyb n'aa. Taw'ããts hẽ ta bahä̃nh ramoo bok sa kariw n'aa wë, sa wakããn rabahadoo do hyb n'aa, Jesus hã rah'yy ka'eeh do hyb n'aa, sa hã rakamahä̃n do hyb n'aa na-ããj né hẽ. \p Mama met'ëëg ta ti a hã ỹ metëëk doo. Mamaher'ood sahõnh hẽ sa hã raky daheeh hyb n'aa. \s1 Taw'ããts hẽ ji h'yy gadajang ji wë hanäng do hã ky n'aa hahỹỹh \p \v 3 Jé te hub nadoo do ma metëëk péh, Jesus Kristo ër Wahë N'aa ky n'aa ky nadaheeh péh, P'op Hagä Do ky n'aa ër mahetëk do ky nadaheeh péh, \v 4 ta daaj hẽ ta hã hẽ tah'yy kasab'ee tii. Dooh tahapäh pé ta tii. Tak'ëp ta ti hedoo do ragen'aak kyy p'ãã raky kedag bä. Nahëë hado däk ta ti sa hã. Ta ti han'aa hyb n'aa jewës doo, kep'uuk doo, ky n'aa rejãã doo, daap tah'yy ganäng do ta wób hã. \v 5 Ta ti hedoo do raky kedag had'yyt hẽ. H'yy gatema bok. Ta see hado däk sa h'yyb. Dooh sa h'yyb tym gó baad hadoo do awäd wäd bä. P'op Hagä Do hã rawén h'yyb däk, dajẽẽr hyb n'aa red'oo. \p \v 6 P'op Hagä Do karẽn doo da ji aboo bä, tak'ëp baad hadoo do tanoo né ji hã, ji h'yy gadajaa bä ji wë hanäng do hã, dooh ji hyb n'aa hũũm bä ti bahä̃nh. \v 7 Dooh ji manaa pé ji henäng noo gó. Dooh né hẽ ji mahũũm pé ji dajëp noo gó. \v 8 Ti hyb n'aa, taw'ããts hẽ baad ji tsebé ji waa nyy bä, ji saroor enä bä. \v 9 Ta wób, tak'ëp ma näng do karẽn do raky daheeh da Nesaa Do Yb sa hã h'yyb tatuk doo. Kadëë bëëh hadoo da sa h'yyb tym h'yy gatamah doo gó rakarẽn do hã. Rah'yy karẽn do nes'aa d' sa hã, kasuud bong da, dooh d' rahyb n'aa jawyg wäd bä sa hã, sa daaj hẽ rakawatsik da. \v 10 Dajẽẽr ji kamahä̃n doo, hajõng nesaa do du n'aa do tii. Ta wób, dajẽẽr rakamahä̃n do hyb n'aa, reréd hõm Jesus hã rah'yy ka'eeh doo, sa daaj hẽ rabahoop rakarehejãã doo, tak'ëp dajẽẽr rakarẽn do hyb n'aa. \s1 Taw'ããts hẽ P'op Hagä Do karẽn do hã ji h'yyb däk do ky n'aa hahỹỹh \p \v 11 Õm Tsimoot, P'op Hagä Do sii hawät doo, tii d' madoo manäh. Baad hadoo do hã h'yyb däg. P'op Hagä Do karẽn do hã mah'yyb däg. P'op Hagä Do hã h'yy kae had'yyt hẽ. Ta wób makamahä̃n had'yyt hẽ. H'yy gajëë hõm manä P'op Hagä Do karẽn doo da mabawät do hã. Kaja hẽ denaa hẽ had'yyt hẽ er'ood ta wób sa hã. \v 12 Jé tsyym kas'ỹỹ doo, tak'ëp né hẽ rawaj'aah raj'aa ketsë do säm ragadoo hyb n'aa. Ti hadoo ỹ karẽn tak'ëp mah'yyb däg Kristo karapee heh'äät do mabahadoo hyb n'aa, edëb had'yyt do magadoo hyb n'aa, hỹ pong jé Jesus sii had'yyt hẽ mabawät hyb n'aa kä. Ta ti hyb n'aa õm P'op Hagä Do bats'yyt paa hajõk do ramaa newëë bä, baad ub mabaher'oot noo gó Jesus hã mah'yy ka'eeh doo. \p \v 13 P'op Hagä Doo, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã hanäng do tabed'ëëp. Kristo Jesus ky kaneh'ỹỹt baad hadoo do hã Pon-Sijo Pirato sii taber'oot noo gó. Ti hyb n'aa kä, P'op Hagä Doo, Kristo Jesus daheeh sa matym gó õm ỹ mejũũ hahỹỹh: \v 14 Baad mamoo wäd õm ỹ mejũũ do hã, õm raky n'aa natapaa hyb n'aa mamoo wät do hã Jesus Kristo ër Wahë N'aa matëëh bä kä. \v 15 Jesus Kristo matëëh da P'op Hagä Do an'oo bä, tah'yyb däng noo gó. Ti né hẽ P'op Hagä Doo, sahõnh hẽ weh'ëëh doo. Jããm né hẽ ti sahõnh hẽ bag'ããs doo. Sahõnh hẽ badäk hahỹ wahë n'aa sa wahë n'aa. Hyb n'aa jewyk do sa wahë n'aa. \v 16 Sét né hẽ ti nadajëp doo. Ta bag tak'ëp gabarëëh do mahang tabawät. Ti hyb n'aa dooh ji haja bä p'eets hẽ ta hã ji kaja bä. Dooh hapäh péh, tabad'op hẽ da ji ty gepëëh. Taw'ããts hẽ sahõnh hẽ raweh'ëëh tii. Taw'ããts hẽ né hẽ tak'ëp tahaj'ap doo me tabagãã had'yyt hẽ. Ỹỹ. Tii d' né hẽ. Taw'ããts hẽ. \p \v 17 Mamejõ badäk hahỹỹ bä tak'ëp wekãp do sa hã, rah'yy kanasab'ee hyb n'aa. Maher'ood sa hã rah'yy kanasadä hyb n'aa sa ma hã. Nayyw hẽ tagawatsik tii. Ti hyb n'aa dooh ta hã ji h'yy kasadëë bä. Taw'ããts hẽ P'op Hagä Do hã rah'yy kasadä. Ti né hẽ tak'ëp hanoo do ji hã sahõnh hẽ ji karẽn do ji h'yyb tsebé n'aa. \v 18 Mamejõ wekãp do sa hã, baad hadoo doo, masa doo, sa wë hanäng doo me ramoo bong hyb n'aa. Taw'ããts hẽ hajõng do sa mo haj'aa taw'ããts hẽ hadoo doo. Taw'ããts hẽ wë bedoh do ramasa. \v 19 Tii d' radoo bä da, ti anäng da ta säm heh'äät do nahänh do ragadoo do pan'aa hỹ pong jé P'op Hagä Do wë. Edëb had'yyt do ragadoo tii bä. \p \v 20 Tsimoot, baad manä a hã P'op Hagä Do anoo doo. Baad kanä P'op Hagä Do panyyg nadoo do daap kaher'oot do mahä̃nh. Maky gado manä karẽn do a hã ky kedak doo, “h'yy ganäng do ky n'aa” daap ramaneëënh do hã. \v 21 Ta wób raky dahé däk ta ti ky n'aa, ti raberéd hõm Jesus hã rah'yy ka'eeh do paah. \p Ỹ karẽn P'op Hagä Do ky enyym bë hã. Jããm hẽ kä.