\id ACT - Thur (Uganda) \ide UTF-8 \h Tic k'Ëkwëna \toc3 Tic k'Ëkwëna \toc1 Tic k'Ëkwëna \toc2 Tic k'Ëkwëna \mt1 Buk më Tic k'Ëkwëna \is Köp na ut ï Buk më Tic k'Ëkwëna \ip Buk ni Luka ënë öcöö ëka obedo buk na lübö kör Emuth na Bër na ën öcöö. Ba ngere kanya ëcöö buk ni kï ïë, ëntö calö Emuth na Bër n'ëcöö both dhanö na pïrë tëk n'ecwodo nï Teopilo. Jö nökënë thamö nï ëcöö ï kin mwaka 63 AD, ëntö jö nökënë thamö nï ëcöö kinge mwaka 70 AD. \ip Buk ni cakërë kï kanya Emuth na Bër jik ïë kï dök ka Yecu ï wi polo. Cë kobo kite n'ëkwëna ëka ëlübkör Yecu nökënë obedo ka kürö gïnï ngö na Yecu öcïkërë ködgï më cobo ï Jerucalem. Ï nïnö më Pentekot, kinge nïnö apar na Yecu ödök ködë ï wi polo, Tipo Naleng obino ï komgï ëka opongogï kï tëkö. Cücüth wel ëlübkör Yecu öcakö mëdërë pïöpïö cakërë kï ï Jerucalem naka ï Camaria ëka “naka ï ajiki lobo” (Cura 1:8). \ip Acaki më buk ni twakö köp ï kom Petero ëka jö n'oye na tye ï Jerucalem. Cakërë kï ï cura 9 cïdh ködë anyim na lübërë kï woth k'akwëna Paulo gïnï wang adek yo lobo na dit më Roma ëka më cïdhö yo both adit öd pido më Roma. \ip Tic k'Ëkwëna obedo buk na nyutho kanya jö n'oye Kiricito öcakërë kï ïë ëka kï kite n'obedo ka döngö ködë, köp ï kom cökërë ëka ayela, köp ï kom nya mërë ëka tic na tëk na Tipo Naleng otio ï kwö ka jö n'oye Kiricito kïbëc ëka ï kwö k'Akiricito acëlacël. \c 1 \s Ëcïkö pï bino ka Tipo Naleng \p \v 1 Adwong Teopilo, ï bukna na cön, acöö ïë köp kïbëc na yam Yecu öcakö tio ëka pwonyo, \v 2 naka othuno ï nïnö n'etero ën ködë ï polo, kinge mïö cïk kï tëkö ka Tipo Naleng both ëkwëna mërë na yam öyërö. \v 3 Kinge can mërë, Yecu obedo ka nyuthere bothgï wang na pol më moko nï ën eut na kwö. Ën obedo ka nen bothgï pï nïnö pyer angwën nakun twakö köp ï kom ker k'Obanga. \v 4 Ï karë mörö acël, na ën onwongo tye ka cem ködgï, ën öcïkögï nï, “Kür ïya unu kï ï Jerucalem, ëntö kür unu pï mïc n'Apapna öcïkërë më mïö, na un iwinyo unu an abedo ka twakö. \v 5 Jon yam obatica kï pii, ëntö odong nïnö na nönök na un ebino baticawu kï Tipo Naleng.” \s Etingo Yecu ï wi polo \p \v 6 Ï karë n'ëkwëna örwatërë gïnï kanya acël, openyo gïnï Yecu nï, “Rwoth, ï karë ni ënë in ibino dwökö kï löc both jö më Icarael?” \p \v 7 Yecu okobo bothgï nï, “Ba obedo nï un myero inge karë onyo nïnö n'Apap öyübö kï twër mërë. \v 8 Ëntö ibino unu nwongo tëkö, ka Tipo Naleng obino ï komwu, ëka un ibino bedo ecaden-na ï Jerucalem, ï Yudea kïbëc, ï Camaria, ëka ï ajiki më lobo.” \p \v 9 Kinge na dong okobo köp ni, etingo Yecu malö na gïn thon nënö, ëka pöl ökanö ën ökö kï ï wang-gï.\fig Etingo Yecu malö ï pöl|alt="He was taken up into a cloud" src="WA03935b.tif" size="col" copy="Wade" ref="Tic k'Ëkwëna 1:9"\fig* \p \v 10 Ëkwëna ka Yecu onwongo öcïkö wang-gï malö ï pöl na ën tye ka cïdhö, athura cwö arïö ocung ï ngetgï n'oruko gïnï böng na tar. \v 11 Gïn okobo nï, “Un jö më Galilaya, pïngö icung unu nakun itye ka nënö unu malö ï pöl? Yecu ni, n'etingo ökö malö ï wi polo kï bothwu, bino dwogo dökï ï yore nön acël na un ïnënö ën tye ka cïdhö ködë ï wi polo.” \s Ëyërö Matiya më leeno ka tyën Yuda \p \v 12 Cë gïn dong öcakö dök yo Jerucalem kï ï wi kidi n'ecwodo nï Kidi më Jeituni, na cwöcwök kï Jerucalem, bor mërë röm kï woth më nïnö acël më Cabït k'Eyuda.\f + \fr 1:12 \fr*\fq Bor mërë röm kï woth më nïnö acël më Cabït k'Eyuda \fq*\ft Man obedo woth më nucu mairo.\ft*\f* \v 13 Ï karë na gïn othuno, öcakö ïdhö gïnï ï öt na malö kanya gïn onwongo bedo gïnï ïë cön. Jö n'onwongo ute gïnï kany nön ënë Petero, Jon, Yakobo ëka Anderiya, Pilipo ëka Tomaci, Batulumayo ëka Matayo, Yakobo wod k'Alipayo, Cimon na yam obedo ï kin jö na mïtö löckën, ëka Yuda wod ka Yakobo. \v 14 Gïn kïbëc rïbërë kanya acël jwijwi kï mon ï lëga ëka Maria aya ka Yecu, ëka kï utmego mërë. \p \v 15 Ï karë nön Petero öya ocung ï kin jö n'oye ï kom Yecu Kiricito\f + \fr 1:15 \fr*\ft Lëb Girik tio kï utmego.\ft*\f* (na welgï römö mia acël kï pyer arïö) \v 16 ëka okobo nï, “Utmegona, Cöc na Leng myero ocobere kakarë na yam cön Tipo Naleng ötwakö pïrë kï ï dhö Daudi ï kom Yuda, n'obino ötëlö jö n'ömakö Yecu. \v 17 Yuda onwongo obedo dhanö acël ï kinwa ëka önywakö ködwa tic ni.” \p \v 18 (Yuda obino öwïlö pwodho kï cïlïng na ën onwongo kï kom tïm mërë na rac, kanya ën opodho acelawic cë ïë öbarë ökö ëka jamïë oukere yökö kïbëc. \v 19 Köp ni owinyere both jö kïbëc na bedo gïnï ï Jerucalem, ëka pwodho nön ecwodo kï lëbgï nï Akeldama, na tyën köp mërë nï, “Pwodho më Remo.”) \p \v 20 Petero ömëdërë nakun kobo nï, “Köp ni ëcöö ï buk më Jabuli, \q1 “ ‘Wëk unu pacö mërë ödök wi obur, \q2 ngat mörö kür obed ïë.’ \m Ëka dökï nï, \q1 “ ‘Ngat nökënë olee tic mërë më tëla.’ \m \v 21 Dong pï manön bër ëyër kï kin jö ni dhanö n'obedo kï onu ï karë kïbëc na Rwoth Yecu obedo ka wïrë ï kin onu, \v 22 cakërë kï ï batica ka Jon naka ï nïnö n'etero kï Yecu malö kï kin onu. Ngat mörö n'ebino yërö bino rïbërë ködwa më bedo acaden më cer ka Yecu.” \p \v 23 Ëka dong gïn otuco nyïng jö arïö: Yocepu n'ecwodo nï Barcaba (n'ecwodo thon nï Yucito) ëka Matiya. \v 24 Cë gïn dong öcakö lëga nï, “Rwoth, in ingeo cwiny ngat acëlacël. Nyuth nïwa kï kin jö arïö ni ngat na in ïyërö \v 25 më bedo akwëna ëk olee tic ni na Yuda öwëkö ëka öcïdhö ödök cen ï kabedo mërë.” \v 26 Cë gïn dong öcakö bolo kwir, ëka kwir opodho ï kom Matiya, ëmëdö ën dong ï kom ëkwëna apar acël. \c 2 \s Bino ka Tipo Naleng \p \v 1 Ï karë na nïnö më Pentekot örömö, ëlübkör Kiricito kïbëc onwongo ögürë gïnï kanya acël. \v 2 Athura wöö owinyere nakun öya kï ï polo na calö yamö na kudho na ger ëka opong ï öt ökö kïbëc kany onwongo gïn obedo ïë. \v 3 Cë gin mörö onen bothgï na cal kï lëb mac n'opokere ëka opye ï wi ngat acëlacël ï kin-gï. \v 4 Gïn kïbëc opong kï Tipo Naleng ëka öcakö gïnï dhümö lëb nökënë na papath kite na Tipo Naleng ömïögï më twakö. \p \v 5 Ï caa nön, onwongo Eyuda na bedo gïnï ï Jerucalem, jö n'onwongo wörö gïnï Obanga n'öya kï ï rok kïbëc na tye ï wi lobo thükül. \v 6 Ï karë na gïn owinyo wöö nön, lwak kïbëc ögürë na wigï ocung ökö, pïën ngat acëlacël onwongo winyogï ka twakö gïnï lëb thurgï kikome. \v 7 Cë ouro gïnï rwök nakun kobo gïnï nï, “Jö ni kïbëc na tye ka twak gïnï ba obedo jö më Galilaya? \v 8 Cë pïngö onu kïbëc etye ka winyogï nakun ngat acëlacël tye ka twak kï lëb thurgï kikome? \v 9 Wan jö më Parithia, jö më Media, jö më Elam, kï jö na bedo ï Mecopotamia, Yudea kï Kapadokia, Ponto ëka Acia, \v 10 Perugia kï Pampulia, Ejip kï lobo Libia na cwök kï Cirene, kï wele n'öya gïnï kï ï Roma \v 11 na gïn Eyuda kï jö nökënë n'ölökërë gïnï ï diniwa, Kurete kï jö Arab, wan ewinyogï ka tuco gïnï pï tic na döngö më twërö k'Obanga ï lëb onu kikome.” \v 12 Gïn kïbëc ouro na ba twërö gïnï nïang. Gïn openyere kën-gï nï, “Man körë nïngö?” \p \v 13 Ëntö jö nökënë okobo köp më anywar ï komgï nakun kobo gïnï nï, “Jö ni ömër amëra kï köngö.” \s Köp na Petero ötwakö ï nïnö më Pentekot \p \v 14 Cë Petero ocung kanya acël k'ëkwëna apar acël, ötwak kï dwön na malö nakun kobo bothgï nï, “Un Eyuda ewodha, ëka un kïbëc nï bedo unu ï Jerucalem, bër inge unu köp ni, dök ïcïk ithwu më winyo twak na mëga. \v 15 Jö ni ba ömër kite na un ïthamö ködë, pïën caa pod adek këkën më kodiko. \v 16 Ëntö man köp na yam adwarpïny Joel ötwakö pïrë nakun kobo nï, \q1 \v 17 “‘Obanga okobo nï, ï karë më ajiki, \q2 abino önyö Tipona ï kom jö kïbëc. \q1 Ëthïnö awopewu ëka anyirawu bino dwaro adwar, \q2 awopewu na thïnö bino nënö gïnï gin anyutha, \q2 jöwu n'otii bino gïnï leko lek. \q1 \v 18 Naka thon eticna, na cwö ëka mon, \q2 an abino önyö Tipona ï komgï ï karë nön, \q2 ëka gïn bino dwaro adwar. \q1 \v 19 An abino nyutho gin më aura ï wi polo malö \q2 ëka anyuth na papath pïny ï wi lobo, \q2 remo, mac, ëka iro na dung. \q1 \v 20 Ceng bino cido ökö na cöl cuc, \q2 ëka dwe bino lökërë dökö na kwar calö remo, \q2 na bara nïnö na dit ëka nïnö më dheo ka Rwoth obino. \q1 \v 21 Ëka jö kïbëc na bino cwodo \q2 nyïng Rwoth bino larë.’” \p \v 22 Petero ömëdërë anyim nakun kobo nï, “Un jö më Icarael, winy unu köp ni: Yecu më Najaret onwongo obedo dhanö n'Obanga onyutho bothwu kï tio tango, gin më aura, ëka anyuth n'Obanga otio kanya acël ködë ï kin onu, na calö un kikomwu ingeo.” \v 23 Yecu ni ëmïö bothwu kite na yam Obanga onwongo öyübö nakun ngeo gin na bino tïmërë ï anyim, ëka un iguro ën ï kom yath arïa, ineko unu kï cïng jö na ba ngeo cïk k'Obanga. \v 24 Ëntö Obanga ocero ën ökö kï ï kin jö n'öthöö nakun gönyö ën ökö kï kom arem më thöö, pïën thöö onwongo ba twërö moko ï kome. \v 25 Daudi okobo köp ï kome: \q1 “ ‘Ï karë kïbëc an anënö nï Rwoth tye köda. \q2 Pïën ën tye ï cïnga kucem, \q2 an ba abino yengara. \q1 \v 26 Pï manön cwinya yom ëka thon lëba twak kï yom cwiny, \q2 koma thon bino bedo kï gen, \q1 \v 27 pïën in ba ibino wëköna ï kin jö n'öthöö, \q2 onyo ba ibino wëkö Dhanöni Naleng töp. \q1 \v 28 In inyutho nïna yoo na tera ï kwö, \q2 in ibino mïöna abedo kï yom cwiny ï nyimi.’” \p \v 29 Petero ömëdërë anyim nakun kobo nï, “Utmegona, myero akob bothwu köp ï kom kwarö onu Daudi atïr nï yam ën öthöö ökö ëka eiko kome, ëka etye kï lyënë both onu kany naka tin. \v 30 Ëntö ën yam onwongo obedo adwarpïny, dök ongeo nï Obanga yam okwongo kwong bothe nï ebino ketho dhanö mörö na tye ï kin ëkwaë mërë më bedo ï then më löc mërë. \v 31 Ën yam önënö gin na bino tïmërë ï karë më anyim, ëka ötwakö köp ï kom cer ka Meciya, nï ën onwongo ba ëwëkö ï kin jö n'öthöö, kome thon ba ötöp. \v 32 Man ënë Yecu n'Obanga ocero ökö, onu kïbëc ebedo ecaden ï kom köp nön. \v 33 Etingo ën malö ï nget cïng Obanga kucem, ögamö Tipo Naleng na yam ëcïkö kï both Apap ëka öönyö ï komwa gin na dong un itye ka nënö kï wangwu ëka thon iwinyo unu kï ithwu. \v 34 Pïën Daudi yam ba öcïdhö ï polo, ëntö ën okobo nï, \q1 “ ‘Rwoth Obanga okobo both Rwodha: \q2 “Bed ï cïnga kucem \q1 \v 35 naka ka abino mïö langni \q2 dökö gin më theno tyeni.” ’ \p \v 36 “Pï manön myero jö më Icarael kïbëc onge gïnï rwök nï Obanga otyeko ketho Yecu ni, na un iguro ï kor yath arïa, më bedo Rwoth ëka Kiricito.” \p \v 37 Ï karë na jïï owinyo köp ni, ödönyö ï cwinygï rwök, cë openyo gïnï Petero ëka ëkwëna nökënë nï, “Utmegowa, ngö na myero wan ëtïm?” \p \v 38 Petero ögamö nï, “Ngut unu ëk ebaticawu, ngat acëlacël kï kinwu, ï nyïng Yecu Kiricito ëk ëtïm kïca ï kom bal na mewu. Ëka ibino unu gamö mïc ka Tipo Naleng. \v 39 Pïën cïkërë ni ëcïkö pïrwu k'ëthïnöwu ëka pï jö kïbëc na tye gïnï kanya bor, na Rwoth Obanga onu bino cwodogï.” \p \v 40 Cë Petero ömëdërë kï tïtö köp nökënë na pol nakun dwekogï nï, “Larë unu kenwu ïya unu ökö kï kom wang rok n'öbal ni.” \v 41 Ëka jö n'oyeo köp na ën okobo bothgï, ebaticagï ëka ömëdërë ï nïnö nön jö na römö elip adek. \s Gürë ka jö n'oye \p \v 42 Jö n'oye kïbëc ömïrë kën-gï më winyo pwony k'ëkwëna, gürë kanya acël, poko ï ogati, ëka lëga. \v 43 Ëkwëna obedo tino tango ëka anyuth na pol, naka jö kïbëc lworo ömakögï. \v 44 Jö n'oye onwongo cökërë gïnï kanya acël, nakun nywakö gïnï jami kïbëc kanya acël. \v 45 Gïn öcadhö lönyögï ëka jamigï, cë gïn opoko both jö kïbëc kï ï kin-gï kite na miti ka ngat acëlacël tye ködë. \v 46 Gïn ömëdërë më gürë kanya acël nïnö kïbëc ï dyekal öt k'Obanga nakun poko gïnï ï ogati kï ï pecigï, n'ëcamö kï yom cwiny ëka kï cwiny na bër, \v 47 n'ëpakö Obanga, na dhanö kïbëc pwöyögï, ëka Rwoth obedo ka mëdö bothgï jö n'ölarë nïnö kï nïnö. \c 3 \s Petero öcangö angwalo \p \v 1 Ï nïnö mörö acël, Petero ëka Jon öcïdhö gïnï ï öt k'Obanga ï caa më lëga, caa abungwën më kothyeno. \v 2 Onwongo tye dhanö mörö n'ongwal cakërë ï karë n'ënywölö ën ködë, n'etingo atinga ï wangkac më Öt k'Obanga n'ecwodo nï Wangkac na Bër, ëk ökwa köny nïnö kï nïnö kï both jö na dönyö ï Öt k'Obanga. \v 3 Ï karë na ën önënö Petero ëka Jon tye ka dönyö gïnï, angwalo ökwaögï cïlïng. \v 4 Petero ëka Jon öcïkö wang-gï ï kome. Cë Petero okobo nïnë nï, “Nënwa!” \v 5 Angwalo oketho cwinye më nënögï, nakun geno nï ebino mïönë gin mörö. \v 6 Ëntö Petero okobo nï, “An ba atye kï lïm mörö, ëntö an amii ngö na an aute ködë. Ï nyïng Yecu Kiricito më Najaret, yaa malö ïcak woth.” \v 7 Cë Petero ömakö cïng angwalo më kucem ëka otingo ën malö, cë cücüth odon tyënë ödökö na tëk. \v 8 Angwalo opye kï tyënë ëka öcakö woth. Cë ödönyö ködgï ï Öt k'Obanga nakun wotho, pye, ëka pakö Obanga. \v 9 Ï karë na jïï kïbëc önënö angwalo ka wotho ëka pakö Obanga, \v 10 gïn önïang nï ënë dhanö na yam kwaö köny kï ï wangkac më Öt k'Obanga n'ecwodo nï Wangkac na Bër. Gïn obedo kï ur rwök ï kom ngö n'ötïmërë ï kome. \s Petero ötïtö köp ï tyën öt ka Colomon \p \v 11 Gïn kïbëc öngwëcö kanya acël kï ur ï tyën öt ka Colomon, kanya angwalo onwongo omoko ï kom Petero ëka Jon. \v 12 Ï karë na Petero önënö köp ni, ën okobo bothgï nï, “Un jö më Icarael, ngö na mïöwu iuro unu ngö n'ötïmërë? Pïngö un itye ka rïpöwa kömanön calö wan ënë ëtïmö kï tëköwa onyo kite na wan elworo k'Obanga ködë ënë ömïö angwalo ni owotho? \v 13 Obanga k'Abraam, Icaka ëka Jakob, Obanga ka kwerewa, oketho dheo mërë ï kom atic mërë Yecu. Un ïmïö ï cïng Pilato ëk enek ën nakun ïkwërö unu ökö ï karë na Pilato mïtö gönyö ën. \v 14 Un ïkwërö Ngat na Leng ëka na kite Atïr, cë ïkwaö unu nï ëk ëgöny niwu dhanö n'obedo anek. \v 15 Un ineko ngat na mïö kwö, ëntö Obanga ocero ën kï ï thöö. Ëka wan ënë ebedo ecaden më köp ni. \v 16 Pï yee ï nyïng Yecu, ënë ömïö ëcwö ni onwongo tëkö kite na un ïnënö ëka ingeo. Obedo nyïng Yecu ëka yee ï kome ënë ömïö ën öcang ï nyimwu kite na un kïbëc itye ka nënö ködë. \p \v 17 “Kobedini dong utmegona, an angeo nï yam ïtïmö unu köp ni ï karë më kwia pïny, kamë ëtëlawu. \v 18 Ëntö kite na yam Obanga ötwak kï ï dhö edwarpïny kïbëc nï Kiricito mërë myero ölïm can, ëka dong ocobere kakarë nï kömanön. \v 19 Ngut unu dong, ëka ïlökërë unu both Obanga, ëk balwu ëjwa ökö, \v 20 ëk karë më yweo na yaa kï both Rwoth obin bothwu, ëka ën bino oro Yecu, na ënë Meciya n'ëyërö niwu. \v 21 Ën myero obed ï polo naka ka karë örömö n'Obanga bino dwökö jami kïbëc kakarë, kite na yam ën öcïkërë ködë k'edwarpïny mërë na leng. \v 22 Muca yam okobo nï, ‘Rwoth Obangani bino oro adwarpïny mörö niwu, na bino yaa kï ï kin utmegowu kite na ën oora ködë. Un ibino winyo unu ën ï köp kïbëc na ën bino kobo niwu. \v 23 Ngat mörö na ba bino winyo ën, ebino rwenyo wangë ökö kï kin jö thurgï.’ \p \v 24 “Cakërë kï ï kom adwarpïny Camuel, edwarpïny kïbëc ötwakö köp ï kom ngö na tye ka tïmërë ï kom karë ni. \v 25 Un ibedo ëkwaë k'edwarpïny nön, ëka un ënë ekethowu ï cïkërë k'Obanga both kwerewu. Pïën Obanga okobo both Abraam nï, ‘Rok kïbëc më wi lobo bino nwongo gum kï both ëkwaëni.’ \v 26 Ï karë na dong Obanga oketho atic mërë, ën öcakö oro bothwu ëk ömïïwu gum na mïö ngat acëlacël lökërë wëkö tïmö bal.” \c 4 \s Petero ëka Jon ï nyim athuko më öd okiko k'edong \p \v 1 Ï karë na Petero ëka Jon onwongo tye ka twak gïnï kï jïï, ëlamdhök ëka adit acikari më öt k'Obanga ëka Ecadukayo obino gïnï bothgï. \v 2 Ëtëla ni onwongo öngö gïnï nï Petero ëka Jon onwongo tye ka pwonyo jïï nï, kï twër më nyïng Yecu, jö n'öthöö bino cer gïnï ökö. \v 3 Gïn ömakö Petero ëka Jon cë ekethogï ï buc naka othuno kodiko, pïën pïny onwongo ocido ökö. \v 4 Ëntö jö na pol n'owinyo köpgï oyee, ëka wel jö n'oye Yecu n'obedo gïnï cwö ömëdërë othuno elip abic. \p \v 5 Kodiko mërë na pïny dong oru, ëlöc ëka edong, k'epwony cïk öcökërë gïnï ï Jerucalem. \v 6 Anac Alamdhök na Dit onwongo tye kany nön, ëka Kayapa, Jon, Alegijanda, ëka jö kïbëc na tye gïnï ï dholokek k'Alamdhök na Dit. \v 7 Gïn okelo Petero ëka Jon ï nyimgï nakun penyogï nï, “Koth tëkö mënë na un itye ka tic ködë onyo kï nyïng nga?” \p \v 8 Cë Petero, opong kï Tipo Naleng ëka okobo bothgï nï, “Un ëlöc ëka edong ka lwak! \v 9 Ka tin ipenyowa unu köp ï kom tic na bër n'ötïmërë ï kom angwalo ëka kite na ën öcang ködë, \v 10 cë dong un kïbëc ëka jö më Icarael myero inge unu nï, pï nyïng Yecu Kiricito më Najaret na un iguro ï kom yath arïa, n'Obanga ocero ökö kï ï kin jö n'öthöö, ënë ëcwö ni ocung ï nyimwu n'öcang ökö. \v 11 Ënë obedo \q1 “ ‘kidi na un egedo ïkwërö unu ökö, \q2 n'ölökërë ödökö kidi na pïrë tëk më gwïc öt.’ \m \v 12 Larë ope both ngat mörö nökënë, pïën Obanga ba ömïö nyïng mörö nökënë ï lobo kany both dhanö na myero onu ëlarë ködë.” \p \v 13 Ï karë na jö na tye ï öd athuko önënö gïnï tëk cwiny Petero ëka Jon cë önïang gïnï nï gïn onwongo obedo jö na ba ökwanö ëka ba ngeo gïnï gin mörö. Obedo gïnï kï ur ëka önïang gïnï nï cwö ni yam obedo kanya acël kï Yecu. \v 14 Ëntö ka gïn önënö ëcwö n'öcang ocung ï ngetgï, köp mörö na gïn myero okobi ölöögï ökö. \v 15 Ëka ëcïkögï më dönyö yökö kï ï athuko më öd okiko k'edong, cë öcakö gïnï yübö köp kën-gï, \v 16 nakun kobo gïnï nï, “Ebino tïmö jö ni nïngö? Jö kïbëc na bedo gïnï ï Jerucalem otyeko ngeeno nï gïn otio anyuth na kome nen, na onu ba ëtwërö kwërö. \v 17 Ëntö më jükö ëk kür ökëth öröm kin jïï, bër ëcïkgï ëk kür ömëdërë gïnï më kobo nyïng ni both ngat mörö këkën.” \v 18 Cë ecwodogï më dwogo cen, ëka ëcïkögï nï kür ötwak onyo opwony gïnï köp mörö kï nyïng Yecu. \v 19 Ëntö Petero ëka Jon ögamö gïnï nï, “Un ïngöl köp kenwu ka cë nen na bër ï wang Obanga më winyowu na löö winyo Obanga, \v 20 pïën wan ba ëtwërö wëkö kobo gin na yam wan ënënö ëka ewinyo.” \p \v 21 Kinge bürögï, cë gïn öwëkögï öcïdhö, gïn ba onwongo yoo më ketho pwod ï komgï, pïën jïï kïbëc onwongo pakö gïnï Obanga pï ngö n'ötïmërë. \v 22 Dhanö na tango më cangö ötïmërë ï kome, onwongo mwaka mërë kadhö pyer angwën ökö. \s Lëga ka jö n'oye \p \v 23 Cücüth n'ëgönyögï, Petero ëka Jon ödök gïnï both jö n'oye nökënë ëka okobo nïgï ngö n'ëlamdhök na dito ëka edong okobo gïnï. \v 24 Ï karë na gïn owinyo köp ni, jö n'oye kïbëc okok gïnï kanya acël kï dwön na malö më lëga both Obanga na kobo gïnï nï, “Rwoth Obanga won twër, in iketho polo kï lobo ëka nam kï jami kïbëc na tye ïë, \v 25 cön ïtwak kï dhö kwaröwa Daudi n'obedo aticni kï tëkö ka Tipo Naleng n'okobo nï, \q1 “ ‘Pïngö erok wöö gïnï kanya acël, \q2 ëka pïngö rok na pol yübö köp na köny mërë ope? \q1 \v 26 Rwodhi më lobo yübërë gïnï pï lwëny, \q2 ëka ëlöc cökërë kanya acël \q2 ï kom Rwoth \q2 ëka ï kom Ngat n'ewiro.’ \m \v 27 Adyer Erode ëka Pontio Pilato k'Erok ëka jö më Icarael ögürë gïnï kanya acël ï pacö ni ï kom aticni Yecu na leng na in iwiro. \v 28 Gïn ötïmö ngö na tëköni ëka mitini omoko nï bino tïmërë. \v 29 Ëka kobedini Rwoth Obanga, winy büragï ëka ïmïïwa eticni, ëk ëtït köpni kï tëk cwiny. \v 30 Ryë cingi më cangö jïï, ëk anyuth më tango ëka gin më aura na pol ötïmërë kï nyïng aticni Yecu na leng.” \p \v 31 Kinge na dong ölëgö gïnï, kabedo na gïn ögürë ïë oyengere. Ëka gïn kïbëc opong kï Tipo Naleng, cë ötïtö gïnï köp k'Obanga kï tëk cwiny abonge lworo mörö. \s Jö n'oye önywakö gïnï jamigï \p \v 32 Jö n'oye kïbëc onwongo nöthërë gïnï kanya acël ï cwiny ëka ï thama. Ngat mörö ope na kobo nï gin na ën etye ködë onwongo obedo mëgë, ëntö gïn önywakö jami kïbëc na gïn onwongo tye ködë. \v 33 Ëkwëna ömëdërë gïnï më mïö caden më cer ka Rwoth Yecu kï tëkö rwök, ëka gum na thwönë opodho ï komgï kïbëc. \v 34 Onwongo ngat mörö ope na gin mörö orem bothe, pïën jö n'onwongo tye kï pwothigï onyo udigï öcadhö gïnï ökö, ëka okelo gïnï lïm n'öya kï ïë, \v 35 cë ömïö gïnï both ëkwëna ëka më poko both ngat acëlacël kite na mïtërë ködë. \p \v 36 Kömanön Yocepu n'obedo Alebi më Caiprac, n'ëkwëna cwodo nï Baranaba (na thërë nï, “Wod k'ajïng cwiny jö”). \v 37 Ën öcadhö pwodho mërë na ën onwongo tye ködë ëka okelo cïlïng both ëkwëna. \c 5 \s Anania ëka Capira \p \v 1 Ëntö ëcwö mörö onwongo tye na nyïngë Anania n'öcadhö pwodho gïn kï dhakö mërë Capira. \v 2 Ën okelo nget lïm mörö both ëkwëna ëka ökanö lïm nökënë nakun dhakö mërë thon ngeo. \p \v 3 Cë Petero okobo bothe nï, “Anania, pïngö Catan opong ï cwinyi, ömïö ïtëmö bwölö Tipo Naleng nakun ïkanö nget lïm mökö n'öya kï ï pwodhoni? \v 4 Pwodho nön onwongo ba obedo megi n'onwongo bara ïcadhö? Ëka kinge na dong ïcadhö ökö, onwongo cïlïng nön ba tye ï twëröni? Ngö n'omii ïthamö më tïmö koth gin-ni? In ba ïbwölö dhanö ëntö ïbwölö Obanga.” \p \v 5 Ï karë n'Anania owinyo köp ni, ën opodho pïny ëka öthöö ökö cüth. Cë thwön lworo ömakö jö kïbëc n'owinyo ngö n'ötïmërë. \v 6 Cë ëthïnö awope obino gïnï anyim, eboo kome kï böngü, ëlabö yökö ëka eiko. \p \v 7 Kinge caa adek, dhakö mërë obino ï öt, nakun ba ngeo ngö n'ötïmërë. \v 8 Petero openyo ën nï, “Kob nïna, man ënë wel na un k'Anania inwongo unu kï cadhö pwodhowu?” \p Ën ögamö nï, “Eyo, wel mërë ënön.” \p \v 9 Petero okobo nïnë nï, “Un ïtwërö rïbërë kanya acël më bwölö Tipo ka Rwoth nïngö? Nën, kör tyën jö n'oiko cwori tye ï dholokek, in thon ebino laböni yökö.” \p \v 10 Ï caa nön cücüth ën opodho ï ka tyën Petero cë öthöö ökö. Cë ëthïnö awope nön obino ödönyö ï öt ëka önënö gïnï nï ën öthöö ökö, gïn otingo ëka ëlabö eiko ï nget cwörë. \v 11 Thwön lworo ömakö jö n'oye Kiricito kïbëc ëka jö kïbëc n'owinyo ngö n'ötïmërë. \s Ëkwëna öcangö jö na pol \p \v 12 Ëkwëna otio gïnï anyuth më tango ëka gin më aura na pol ï kin jïï. Ëka jö n'oye Yecu kïbëc onwongo marö gïnï rïbërë kanya acël ï tyën öt ka Colomon. \v 13 Ëntö ngat mörö ope n'öparö më rïbërë ködgï, kadï bed nï jïï onwongo wörögï rwök. \v 14 Cë jö n'oye Rwoth welgï ömëdërë, cwö ëka mon. \v 15 Na calö adwogi më tic k'ëkwëna, jïï okelo etwoe ï wanga yoo cë epyelogï ï wi ëtana ëka ï kom ökëka gïnï, ëk ka Petero wok ï ngetgï, tipo mërë owok ï kom jö mökö kï kin-gï. \v 16 Lwak thon öcökërë gïnï kï ï peci n'ögürö Jerucalem nakun kelo gïnï etwoe ëka jö na tipo na reco yelogï, cë gïn kïbëc öcang ökö. \s Eyelo Ëkwëna \p \v 17 Cë Alamdhök na Dit ëka jö na ën tio ködë n'onwongo obedo gïnï dul k'Ecadukayo, nyeko ömakögï rwök. \v 18 Cë gïn dong ömakö ëkwëna ëka ekethogï ï buc. \v 19 Ëntö malaika ka Rwoth obino kiwor, öyabö dholokek më buc, ëka okelo ëkwëna yökö cë okobo nïgï nï, \v 20 “Apë icung unu ï dyekal öt k'Obanga ëk ikob unu nï jïï köp më kwö na nyen ni.” \p \v 21 Ï karë na gïn owinyo köp ni cë ödönyö gïnï ï dyekal öt k'Obanga na pïny dong ruu ëka öcakö gïnï pwonyo jïï. \p Ï karë n'Alamdhök na Dit ëka jö na tio ködë othuno, gïn ocwodo athuko më öd okiko k'edong k'Eyuda kïbëc, n'ömëdërë k'ëtëla ka jö Icarael. Cë gïn ooro jö mökö ï buc më kelo ëkwëna. \v 22 Ëntö ï karë na jö n'eorogï othuno ï buc, onwongo gïnï ëkwëna ope. Gïn ödök cen ëka okobo nï, \v 23 “Wan enwongo dholokek më buc ocegere, n'acikari ocung gïnï yökö, ëntö ï caa na wan ëyabö dholokek, enwongo ngat mörö ope ïë.” \v 24 Ï karë na dit acikari më öt k'Obanga ëka ëlamdhök na dito owinyo köp ni, thamagï ocung ökö nakun uro gïnï kite na köp ni kïbëc bino thum ködë. \p \v 25 Cë ngat mörö othuno ëka okobo nï, “Cwö na un iketho ï buc ocung gïnï ï dyekal öt k'Obanga, tye ka pwonyo gïnï jïï.” \v 26 Ï caa nön, adit acikari më öt k'Obanga ëka jö na ën tio ködë öcïdhö gïnï ëka ekelo ëkwëna. Gïn ba otio kï tëkö pïën gïn onwongo lworo nï jïï twërö celogï kï kite. \p \v 27 Ï karë n'ekelo ëkwëna ï nyim athuko më öd okiko k'edong, ëk Alamdhök na Dit openygï. \v 28 Ën okobo nïgï nï, “Wan ëmïöwu cïk na tëk ëk kür ipwony unu kï nyïng ni. Nën ngö na dong un ïtïmö! Ibedo unu ka pwony ï Jerucalem kïbëc, ëka itye unu ka moko më mïö remo ka ngat ni bedo ï wiwa.” \p \v 29 Ëntö Petero ëka ëkwëna nökënë ögamö gïnï nï, “Wan myero ewiny Obanga na löö winyo dhanö. \v 30 Obanga ka kwerewa ocero Yecu na un ineko nakun ïngabö unu ën ï kor yath arïa. \v 31 Obanga otingo ën malö ï nget cïngë kucem ï kabedo më dheo na calö Atëla ëka Alar, ëk jö më Icarael onwong gïnï karë më ngut, cë ën ötïm nïgï kïca ï kom balgï. \v 32 Wan ebedo ecaden më jami ni ëka Tipo Naleng thon n'Obanga ömïö both jö na winyo ën.” \p \v 33 Ï karë n'edong më öd okiko owinyo köp ni, akëmö ömakögï rwök, cë öthamö gïnï më neko ëkwëna. \v 34 Ëntö Aparicayo n'ecwodo nï Gamaliel, n'onwongo obedo apwony cïk, na jïï kïbëc onwongo wörö, öya malö ï nyim athuko më öd okiko k'edong ëka ömïö twërö nï ëk eter ëkwëna yökö pï caa mörö na nönök. \v 35 Cë ën öcakö twak ködgï nï, “Jö më Icarael, bër ïgwökërë unu ï ngö na un ïmïtö tïmö ï kom jö ni. \v 36 Ï karë mörö n'opoth angec, onwongo dhanö mörö tye na nyïngë Teyuda, n'oporo më bedo ngat mörö na pïrë tëk. Jö na römö mia angwën obino örïbërë ködë, ëntö ebino eneko ën ökö, ëka ëlübkörë kïbëc obino ökëth gïnï ökö cë manön obedo ajiki ka jami kïbëc. \v 37 Kinge manön, Yuda më Galilaya thon obino ï karë më kwanö jïï. Ën onwongo ëlübkörë, ëntö ebino eneko ën ökö, ëka ëlübkörë kïbëc obino ökëth ökö. \v 38 Dong pï köp na tye kobedini, amïöwu thama nï, wëk unu jö ni öcïdh gïnï, pïën ka yüb ni onyo tic ni obedo më ka dhanö, cë bino jik. \v 39 Ëntö ka öya kï both Obanga, cë un ba ïrömö unu jükö jö ni, un thon ibino nwongo nï itye ka lwëny unu k'Obanga.” \p Gïn ögamö thama ka Gamaliel \v 40 ëka ecwodo ëkwëna ï öt ëk epwodgï nakun ëcïkögï nï kür dökï ötwak gïnï kï nyïng Yecu. Cë ëwëkögï öcïdhö. \p \v 41 Ëkwëna öya kï ï nyim athuko më öd okiko k'edong na cwinygï yom pïën Obanga ökwanögï nï opore gïnï më nwongo lewic pï nyïng Yecu. \v 42 Nïnö kïbëc gïn onwongo ba kengo pwonyo ëka tïtö köp më Emuth na Bër ï dyekal öt k'Obanga ëka öt kï öt nï Yecu ënë Meciya. \c 6 \s Ëyërö ëköny tic abïrö \p \v 1 Ï karë nön na wel ëlübkör Yecu onwongo tye ka mëdërë, Eyuda n'oyeo Yecu na twakö gïnï lëb Girik öcakö gïnï ngüngüta ï kom Eyuda na twakö lëb Iburu, pïën nïnö kïbëc ka epoko cem mon thöö na mëgï ba ëparö pïrgï. \v 2 Cë ëkwëna apar arïö ocwodo gïnï ëlübkör Yecu kïbëc ëka okobo gïnï nï, “Wan ëkwëna myero ebed ï tic më tïtö köp k'Obanga ëk kür ebed ï tic më poko cem. \v 3 Pï manön utmegona, yër unu jö abïrö kï kinwu n'ëwörögï, n'opong gïnï kï Tipo Naleng ëka tye gïnï kï ryëkö. Wan ebino mïögï tic ni. \v 4 Ëntö wan ebino mïrë më lëga ëka tïtö köp k'Obanga.” \p \v 5 Ngö na gïn okobo oyomo cwiny jïï kïbëc, ëka gïn öyërö Citipwano, dhanö n'opong kï yee ëka kï Tipo Naleng, ëyërö thon Pilipo, Porokuro, Nikanori, Timon, Paramena, ëka Nikolac n'obedo dhanö më Antiokia n'ölökërë ï dini k'Eyuda. \v 6 Ekelo jö abïrö ni ï nyim ëkwëna, n'ölëgö nakun ketho gïnï cïng-gï ï wigï. \p \v 7 Cë köp k'Obanga ömëdërë më nya. Wel ëlübkör Yecu ömëdërë rwök ï Jerucalem, ëka ëlamdhök k'Eyuda na pol oyee gïnï thon. \s Ëmakö Citipwano \p \v 8 Citipwano, n'Obanga ömïö gum ëka kï tëkö, obedo ka tio gin më aura ëka anyuth më tango ï kin jïï. \v 9 Ëntö ï nïnö mörö acël, jö mörö më cinagoga ka jö n'ëgönyögï kï ï opii, kanya acël kï jö mökö më Cirene ëka më Alegijandaria ëka jö n'öya kï ï lobo më Cilicia ëka Acia, jö ni obedo ka pyem kï Citipwano, \v 10 ëntö gïn onwongo ba twërö pyem kï ryëkö ka Citipwano ëka kï Tipo Naleng n'onwongo ën twak ködë. \p \v 11 Cë gïn öcakö cüpö jïï ï müng ëk okob gïnï nï, “Wan ewinyo Citipwano twak nakun kobo köp më ayeny ï kom Muca ëka Obanga.” \v 12 Cë gïn othuro jïï, edong ëka epwony cïk më dini. Ëka ëmakö Citipwano cë ekelo ën ï nyim athuko më öd okiko k'edong. \p \v 13 Gïn okelo ecaden n'obedo gïnï etwodo n'okobo nï, “Karë kïbëc ëcwö ni twakö köp na rac ï kom kabedo na leng ëka ï kom cïk ka Muca. \v 14 Wan ewinyo ën ka kobo nï Yecu ni më Najaret bino balö kabedo ni\f + \fr 6:14 \fr*\fk Kabedo ni \fk*\ft Obedo Öt k'Obanga na tye ï Jerucalem.\ft*\f* ökö ëka bino lökö kit më kwö na yam Muca ömïöwa.” \p \v 15 Jö kïbëc n'onwongo obedo gïnï ï athuko më öd okiko k'edong öcïkö wang-gï ï kom Citipwano, ëka önënö gïnï terinyime na calö terinyim malaika. \c 7 \s Twak ka Citipwano \p \v 1 Cë Alamdhök na Dit openyo Citipwano ka ngö n'ekobo ï kome tye atïr. \v 2 Citipwano ögamö nï, “Utmegona kï jö ka bebena, winya unu! Obanga më dheo onen both kwarö onu Abraam n'onwongo ën pod tye ï lobo Mecopotamia, na ën bara obedo ï lobo më Aran. \v 3 Obanga okobo nïnë nï, ‘Yaa ïwëk loboni ëka kakani, ëk ïcïdh ï lobo na an abino nyutho nini.’ \p \v 4 “Cë Abraam öya öwëkö lobo ka jö Kaladea ëka öcïdhö obedo ï lobo Aran. Kinge na dong apap mërë öthöö, Obanga ooro Abraam ï lobo ni kanya kobedini ïkwö unu ïë. \v 5 Ëntö Obanga ba ömïö ën obedo kï gin mörö më alea kadï kï ngöm mörö na tïtïdï. Ën öcïkërë ködë nï lobo bino bedo mëgë ëka ëkwaë mërë kadï bed ëthïnö mërë pod ope. \v 6 Obanga thon ötwak k'Abraam nï, ‘Ëkwaëni bino bedo wele ï lobo na ba obedo mëgï, ëka gïn bino bedo opii n'ebino yelogï pï mwaka mia angwën.’ \v 7 Ëntö Obanga okobo nï, ‘Abino ketho pwod ï lobo na gïn bino tic ïë kamë opii, ëka ï ajiki mërë gïn bino donyo yökö kï ï lobo nön ëka wöra gïnï ï kabedo ni.’ \v 8 Cë Obanga ömïö cïkërë më lïrë. Ëka Abraam ödökö apap ka Icaka, ën ölïrö Icaka ï nïnö më aboro kinge nywölö ën. Kinge Icaka ödökö apap ka Jakob, ëka Jakob ödökö apap ka jö apar arïö më kaka jö Icarael. \p \v 9 “Adïnga obino ömakö ëthïnö ka Jakob ï kom ömïn-gï Yocepu, ëka öcadhö gïnï ën na calö opii both jö më Ejip. Ëntö Obanga onwongo tye kï Yocepu \v 10 ëka ölarö ën kï kom can kïbëc. Obanga ömïö Yocepu gum ëka ryëkö ï nyim Parao rwoth më Ejip. Parao thon ömïö Yocepu obedo alöc më Ejip ëka pacö mërë. \p \v 11 “Cë kec obino opodho ï lobo Ejip kïbëc ëka lobo Kanaan, n'okelo thwön can, ëka kwere onu onwongo ba twërö nwongo cem mörö. \v 12 Ï karë na Jakob owinyo nï cem tye ï lobo Ejip, ën ooro awope mërë n'obedo kwere onu ï woth na mëgï më acël. \v 13 Ï woth na mëgï më arïö, Yocepu okobo both utmego mërë nga na ën ebedo, ëka Parao ongeo köp ï kom wede ka Yocepu. \v 14 Kinge man, Yocepu okobo nï ëk ekel apap mërë Jakob ëka jö më pacö mërë kïbëc, jö pyer abïrö wie abic. \v 15 Cë Jakob öcïdhö yo kupïny ï lobo Ejip, kanya ën ëka kwere onu öthöö ïë. \v 16 Kom lyenegï ebino edwongo cen ï Cekem ëka epyelo ï bur lyël n'Abraam onwongo öwïlö kï wel cïlïng mörö kï both ëthïnö k'Amor kï ï Cekem. \p \v 17 “Na calö karë onyingo na cwök n'Obanga myero ocob cïkërë mërë both Abraam, wel jö onu kï ï lobo më Ejip ömëdërë rwök. \v 18 Cë rwoth nökënë, n'onwongo ba ngeo gin mörö ï kom Yocepu, obino ödökö alöc më Ejip. \v 19 Ën ötïmö tïm na rac ï kom jö onu, cë ömïö kwere onu ölïmö can na thwönë rwök nakun dïögï më bolo ëthïnö na pod ënywölö anywöla ëk kür ökwö gïnï. \p \v 20 “Ï karë nön ënë ënywölö kï Muca, ën onwongo obedo athïn na leng both Obanga. Ëgwökö ën pï dwethe adek ï öt k'apap mërë. \v 21 Ï karë n'ebolo Muca, nyaka Parao ökwanyö ën ëka ögwökö na calö athïn mërë. \v 22 Epwonyo Muca kï ryëkö ka jö më Ejip kïbëc ëka ën onwongo tëk ï twak ëka ï tic mërë. \p \v 23 “Ï karë na dong Muca othuno mwaka pyer angwën, ën öcakö thamö më cïdhö lïmö utmego mërë n'obedo ëthïnö më Icarael. \v 24 Ën önënö dhanö më Ejip acël ka tye ka makö dhanö më Icarael na rac, cë Muca öcïdhö më könyö dhanö më Icarael nakun cülö kwor kï neko dhanö më Ejip. \v 25 Muca öthamö nï utmego mërë twërö ngeo gïnï nï Obanga onwongo tye ka tic ködë më larögï, ëntö gïn ba dök önïang. \v 26 Ï nïnö na lübö manön, Muca obino onwongo jö më Icarael arïö tye ka lwëny. Ën ötëmö më thekogï nakun kobo nï, ‘Ngö nï mïtö unu wanërë ïë nakun ibedo unu utmego?’ \p \v 27 “Ëntö ngat n'onwongo ömakö awodhe na rac othwaro Muca thenge ëka okobo nïnë nï, ‘Nga n'omii nï ibed alöc ëka angöl-köpwa? \v 28 In ïmïtö nekona kite na woro ineko kï dhanö më Ejip ködë?’ \v 29 Ï karë na Muca owinyo köp ni, cë öngwëcö ökö ï lobo më Midian, kanya ën obedo ïë na calö arok ëka önywölö ëthïnö awope arïö. \p \v 30 “Kinge na dong mwaka pyer angwën opoth ökö, Muca onwongo tye ï thim n'onwongo cwök kï Kidi Cinai, cë Obanga onen bothe na cal kï malaika ï bunga na lyël. \v 31 Ï karë na Muca önënö gin nön, obedo kï thwön ur rwök ëka öcïdhö na cwök ï ngete, cë owinyo dwön Rwoth Obanga na kobo nï, \v 32 ‘An abedo Obanga ka kwereni, Obanga k'Abraam, Icaka ëka Jakob,’ cë kom Muca ömyël, lworo ömakö ëka ba dök ödïö cwinye më nënö. \p \v 33 “Cë Rwoth Obanga okobo both Muca nï, ‘Göny wör ökö kï ï tyeni, kabedo na in icung ïë ni obedo ngöm na leng. \v 34 An dong anënö kite na jöga tye ka lïmö can ködë ï Ejip, atyeko winyo kokogï, ëka atye ka bino dong pïny më larögï. Bin dong ëk aori ïdök cen yo Ejip.’ \p \v 35 “Man ënë Muca na gïn obino ökwërö nakun kobo gïnï nï, ‘Nga n'ömïö nï in ibed alöc ëka angöl-köp?’ Obanga ooro Muca më bedo alöc ëka alar nakun owok kï both malaika n'onen bothe kï ï bunga. \v 36 Muca ökwanyögï kï ï lobo më Ejip nakun tïmö gin më aura ëka anyuth më tango ï lobo Ejip, ï Nam na Kwar ëka pï mwaka pyer angwën ï thim. \p \v 37 “Man ënë Muca n'okobo both jö më Icarael nï, ‘Obanga bino oro niwu adwarpïny na cal köda kï kin jö na mewu.’ \v 38 Muca ënë onwongo tye kanya acël kï jö më Icarael ï thim kï malaika n'ötwak ködë kï ï wi Kidi Cinai, ëka kï kwere onu, cë kï kany nön Muca ögamö köp më kwö më köbö both onu. \p \v 39 “Ëntö kwere onu ökwërö gïnï winyo ën. Gïn ökwërö Muca ëka ölökërë gïnï më dök cen ï lobo më Ejip kï ï cwinygï. \v 40 Gïn okobo both Aron nï, ‘Yüb nïwa obanga na bino tëlö nyimwa, pïën Muca mörö ni, n'ötëlö onu më yaa kï ï lobo më Ejip, ba engeo ngö n'ötïmërë bothe! \v 41 Manön ënë karë na gïn öyübö kï cal jwök n'obedo calö athïn thwön më awöra. Gïn okelo tyërgï both athïn thwön ni ëka öcakö bedo gïnï kï yom cwiny ï kom ngö na gïn öyübö kï cïng-gï. \v 42 Ëntö Obanga ölökërë ökö cë ömïögï karë më wörö cër më polo na calö obangagï, kite na yam ëcöö ködë ï buk k'edwarpïny nï, \q1 “ ‘Un jö më öt Icarael, yam ïtyërö unu gin aryëda mörö më lee botha ëka mïc \q2 pï mwaka pyer angwën na un itye ï thim? \q1 \v 43 Pathï nï kömanön, un itingo këma k'obanga Molek \q2 ëka cër k'obangawu Repan, \q2 cal jwogi na un ïyübö më awöra. \q1 Pï manön an abino terowu ï opii naka ï ngee Babilon.’ \p \v 44 “Kwere onu yam tye kï këma më caden ï thim më nyutho nï Obanga tye ï kin-gï. Gïn öyübö ï kite n'Obanga onwongo onyutho nï Muca, na lübërë kï kite na ën önënö ködë. \v 45 Kinge, kwere onu ögamö këma ëka obino gïnï kï Yocua ï karë na gïn ömaö lobo kï both rok n'Obanga öryëmögï ökö kï ï nyimgï. Këma obedo ï lobo nön naka ï karë ka Daudi. \v 46 Daudi onwongo gum kï both Obanga ëka ökwaö nï ëk ëmïë ëgër öt n'Obanga ka Jakob bedo ïë. \v 47 Ëntö Colomon ënë ögërö öt n'Obanga. \p \v 48 “Kadï bed nï kömanön, Obanga na Malö Rwök ba bedo ï öt n'ëgërö kï cïng jö, kite na yam adwarpïny okobo nï, \q1 \v 49 “‘Polo ënë kabedo më löcna, \q2 ëka lobo ënë ka theno tyëna. \q1 Rwoth okobo nï, \q2 Koth öt mënë na un ibino gërö nïna? \q1 Onyo ka yweona bino bedo kwene? \q2 \v 50 Pathï cïnga ënë öyübö jami ni kïbëc?’ \p \v 51 “Un jö na ngutwu nwang, ïcal unu kï jö n'ökwërö Obanga ëka un ba ibino mïö cwinywu më winyo köp k'Obanga. Un ïcal kï kwerewu: Un ï karë kïbëc ïkwërö unu Tipo Naleng! \v 52 Adwarpïny mënë na kwerewu ba oyelo? Gïn thon oneko jö na yam okobo köp cön më bino ka Ngat na Kite Atïr, na un iketho örörö ï kome ëka ineko unu ökö. \v 53 Un jö n'ëmïöwu cïk k'Obanga na yam emalaika okelo gïnï, cë ba ïlübö unu.” \s Ecelo Citipwano kï kite \p \v 54 Ï karë n'ëtëla k'Eyuda owinyo gïnï ngö na Citipwano okobo, akëmö ömakögï nakun kaö lakgï ï kome. \v 55 Ëntö Citipwano opong kï Tipo Naleng, cë önënö malö ï wi polo ëka önënö dheo k'Obanga na ryëny rwök, ëka Yecu n'ocung ï nget cïng Obanga kucem. \v 56 Cë Citipwano okobo nï, “Nën unu, anënö polo öyabërë ëka Wod ka Dhanö n'ocung ï nget cïng Obanga kucem.” \p \v 57 Jö kïbëc oumo ithgï ëka ëcakö wöö kï dwön na malö cë gïn kïbëc omukere ï kome, \v 58 ëywaö Citipwano yökö ï ngee pacö ëka ëcakö celo ën kï kite. Ecaden opyelo böng-gï ï ka tyën awobi mörö na nyïngë Caulo.\fig Ecelo Citipwano kï kite|alt="They stoned him with stones" src="WA03953b.tif" size="col" copy="Wade" ref="Tic k'Ëkwëna 7:58"\fig* \p \v 59 Ï karë n'etye ka celo Citipwano kï kite, ën ölëgö nï, “Rwoth Yecu gam tipona.” \v 60 Cë Citipwano orumo cöngë pïny ëka okok nï, “Rwoth kür iketh bal ni ï komgï.” Ï karë na ën okobo köp ni, cë öthöö. \c 8 \p \v 1 Ëka Caulo onwongo tye kunön më mïö caden ï kom thöö ka Citipwano. \s Caulo oyelo jö n'oye Kiricito \p Ï nïnö nön ayela na dit opodho ï kom jö n'oye Kiricito na bedo gïnï ï Jerucalem, ëka gïn kïbëc ökëth gïnï ökö ata ï lobo më Yudea ëka Camaria cë ëkwëna këkën ënë odong. \v 2 Jö na wörö Obanga ënë oiko gïnï Citipwano, nakun kumo gïnï pïrë rwök. \v 3 Ëntö Caulo onwongo mïtö nï etyek jö n'oye Kiricito ökö, nakun wotho ï öt kï öt na ywaö cwö thon kï mon më twenogï ï buc. \s Emuth na Bër ëtïtö ï lobo Camaria \p \v 4 Jö n'oye n'onwongo ökëth gïnï ï kabedo kïbëc, ötïtö gïnï köp k'Obanga. \v 5 Pilipo öcïdhö yo kupïny ï pacö mörö më lobo Camaria ëka ötïtö nïgï köp ï kom Meciya kunön. \v 6 Ï karë na lwak na pol owinyo köp ka Pilipo ëka önënö gïnï anyuth më tango na ën otio, gïn kïbëc oketho cwinygï më winyo ngö na ën obedo kobo. \v 7 Tipo na reco odonyo gïnï yökö kï kom jö na pol nakun redo gïnï kï koko rwök, cë jö na pol na two akwea ömakögï ëka engwalo na mulo amula öcang gïnï ökö. \v 8 Cë yom cwiny na thwönë obedo ï pacö nön. \s Cimon n'onwongo tio tic më jwöjwök \p \v 9 Ëntö ï pacö nön onwongo tye ëcwö mörö na nyïngë Cimon n'onwongo tio tic më jwöjwök, na jö Camaria onwongo uro ën rwök. Ën obedo ka wakërë nï ën ebedo ngat mörö na dit. \v 10 Jö kïbëc më rwöm na malö ëka rwöm na pïny oketho gïnï cwinygï ï köp na ën kobo nakun kobo gïnï nï, “Ëcwö ni obedo tëkö k'Obanga n'ecwodo nï ‘Tëkö na Dit.’” \v 11 Gïn obedo ka ketho cwinygï më winyo köp mërë pïën pï karë na lac ën obedo mïögï uro tic mërë më tango më jwöjwök. \v 12 Ëntö ï karë na gïn oye köp më Emuth na Bër na Pilipo ötïtö ï kom ker k'Obanga ëka nyïng Yecu Kiricito, cë cwö naka thon kï mon ebaticagï. \v 13 Cimon thon oye, ëka ebatica ën. Ën öcakö lübö kör Pilipo ï kabedo kïbëc na cïdhö yo ïë nakun bedo kï ur na dit ï kom anyuth ëka tango na dito na ën önënö. \p \v 14 Ï karë n'ëkwëna na tye ï Jerucalem owinyo nï jö Camaria oyeo köp k'Obanga, gïn ooro Petero ëka Jon bothgï. \v 15 Ï karë na gïn othuno, öcakö gïnï lëga pïrgï ëk gïn onwong Tipo Naleng, \v 16 pïën Tipo Naleng onwongo bara obino ï kom ngat mörö kï kin-gï, ëntö yam ebino ebaticagï ï nyïng Rwoth Yecu. \v 17 Cë Petero ëka Jon oketho cïng-gï ï komgï, ëka onwongo gïnï Tipo Naleng. \p \v 18 Ï karë na Cimon önënö nï Tipo Naleng ëmïö ka ëkwëna ketho cïng-gï ï kom jïï, ën ömïtö mïögï cïlïng ëka okobo nï, \v 19 “Mïa unu thon tëkö ni, ëk ngat mörö na an abino ketho cïnga ï kome, onwong Tipo Naleng.” \p \v 20 Ëntö Petero ögamö nï, “Ëk cïlïngni orweny ökö kanya acël kodi, pïën in ïthamö nï ïtwërö wïlö mïc k'Obanga kï cïlïng! \v 21 In ipe kï gin mörö n'epoko nini ï kom köp ni, pïën cwinyi ba tye n'atïr ï nyim Obanga. \v 22 Ngut ökö kï kom bal ni ëka ïlëg both Rwoth, ëk ka twërë ën bino tïmö nini kïca pï bedo kï koth thama ni ï cwinyi. \v 23 Pïën anënö cwinyi opong kï këc cwiny rwök, ëka ïdökö amabuc më bal.” \p \v 24 Cë Cimon ögamö nï, “Lëg unu pïra both Rwoth ëk gin mörö na un ikobo kür opodhi ï koma.” \p \v 25 Ï karë na dong otyeko kobo gïnï köp më caden ëka kï tïtö köp ka Rwoth, Petero ëka Jon ödök gïnï yo Jerucalem, nakun tïtö köp më Emuth na Bër ï kin peci na pol ka jö Camaria. \s Pilipo ëka adit më Ethiopia \p \v 26 Malaika ka Rwoth okobo both Pilipo nï, “Yaa malö ïcïdh yo kukwap ï gudo thim na yaa kï ï Jerucalem lungo pïny yo Gaja.” \v 27 Cë ën öcakö woth ëka oromo k'ëcwö më Ethiopia n'epudho, adit na pïrë tëk na löö lïm ka Kandake kïbëc, alöc na dhakö më lobo Ethiopia. Ëcwö ni onwongo öcïdhö yo Jerucalem më wörö Obanga. \v 28 Ï karë na ën tye ka dök cen yo pacö, ën onwongo obedo ï gadigadi nakun kwanö buk k'adwarpïny Icaya. \v 29 Cë Tipo Naleng okobo both Pilipo nï, “Apë na cwök, iwoth kï gadigadi nön.” \p \v 30 Ëka Pilipo örïngö yo gadigadi, cë owinyo ka ën tye ka kwanö buk k'adwarpïny Icaya, ëka Pilipo openyo nï, “In ïnïang ï ngö nï tye ka kwanö?” \v 31 Ën ögamö nï, “An atwërö nïang ïë nïngö, ka ngat mörö ope na gönyö nïna?” Ëka ocwodo Pilipo ëk obed kanya acël ködë. \v 32 Dul na ën onwongo tye ka kwanö kï ï Cöc na Leng tye nï köman: \q1 “Ëpëö calö römö n'etero më angöla, \q2 ëka na calö athïn römö n'ölïng ï nyim anyar yer, \q2 cë ën ba oelo dhögë. \q1 \v 33 Pï twërö mërë n'ëtürö ökö, ba ëngölö nïnë köp atïr. \q2 Nga na twërö twak pï ëkwaë mërë? \q2 Pïën kwö mërë onwongo ëkwanyö ökö kï wi lobo.” \p \v 34 Ëcwö n'epudho openyo Pilipo nï, “Öma, kob nïna, nga n'adwarpïny tye ka twak ï kome, tye ka twak ï kome kënë onyo ï kom ngat nökënë?” \v 35 Cë Pilipo öcakö kï dul më Cöc na Leng nön ëka okobo nïnë Emuth na Bër ï kom Yecu. \p \v 36 Na gïn tye ka woth ï gudo, othuno gïnï kanya pii tye ïë cë ëcwö n'epudho okobo nï, “Nën, pii ene! Ngö na gënga nwongo batica?” \p \v 37 Ëka Pilipo okobo nïnë nï, “Ka iyee kï cwinyi kïbëc cë ïtwërö.” \p Ën ögamö nï, “An ayee nï Yecu Kiricito ënë obedo Wod k'Obanga.”\f + \fr 8:37 \fr*\ft Baibul nökënë ba oketho tyeng ni.\ft*\f* \v 38 Ëka ën ömïö twërö nï ëk gadigadi ocung. Cë gïn kïbëc ödönyö gïnï ï pii, ëka Pilipo obatica ën. \v 39 Ï karë na gïn donyo malö kï ï pii, cë Tipo ka Rwoth otero Pilipo ökö athura, ëka ëcwö n'epudho ba dök önënö Pilipo, ëntö ën ömëdërë kï woth mërë kï yom cwiny. \v 40 Ëntö Pilipo onwongo nï etye ï Ajota nakun wowotha më tïtö köp më Emuth na Bër ï kin peci kïbëc naka othuno ï Cecaria. \c 9 \s Caulo ölökërë oyeo Yecu \p \v 1 Ëntö, Caulo onwongo pod bürö ëlübkör Rwoth nakun mïtö nekogï. Ën öcïdhö both alamdhök na dit \v 2 ëka openyo pï waraga më cïdhö ködë ï cinagoga kïbëc na tye ï Damaciko, ëk ka ebino nwongo jö na lübö yoo ka Rwoth kunön cwö onyo mon, ekelgï na calö emabuc yo Jerucalem. \v 3 Ï karë na ën tye ka woth, na dong cwök kï Damaciko, cë tar obino kï ï polo athura ëka öryëny öcarö kome. \v 4 Ën opodho ï ngöm ëka owinyo dwön na kobo nïnë nï, “Caulo, Caulo, pïngö itye ka yelona?” \p \v 5 Caulo openyo nï, “In ïnga Rwoth?” \p Cë Rwoth ögamö nï, “An Yecu na in itye ka yelo. \v 6 Kobedini yaa malö, ïdöny ï pacö, cë ebino kobo nini gin na myero ïtïm.” \p \v 7 Jö n'onwongo tye ï woth ködë ocung gïnï alïlïng, gïn owinyo dwön nön, ëntö ba önënö gïnï ngat mörö. \v 8 Caulo öya malö kï pïny, ëntö ï karë na ën öyabö wangë, onwongo ba römö nënö gin mörö. Cë gïn öpëö ën apëa kï cïngë më tero ï Damaciko. \v 9 Pï nïnö adek ën onwongo ba römö neno, ba cemo onyo ba madhö gin mörö. \p \v 10 Ï Damaciko onwongo tye alübkör Yecu na nyïngë Anania. Rwoth ötwak ködë ï anyuth nakun cwodo nï, “Anania!” \p Ën ögamö nï, “Eyo Rwoth.” \p \v 11 Rwoth okobo nïnë nï, “Cïdh ï öt ka Yuda na tye ï Yoo n'Ocung Atïr, ëka ipeny pï ëcwö na nyïngë Caulo më Taruco, ën kobedini tye ï lëga. \v 12 Ï anyuth ën önënö ëcwö mörö na nyïngë Anania ka dönyö bothe më ketho cïngë ï kome ëk wangë öyabërë.” \p \v 13 Anania ögamö nï, “Rwoth, awinyo köp na pol ï kom dhanö ni ëka kï gin na reco na ën obedo ka tïmö ï kom jö k'Obanga na leng na tye ï Jerucalem. \v 14 Ëka ën obino kany kï twër n'öya kï both ëlamdhök na dito më makö jö kïbëc na cwodo gïnï nyingi.” \p \v 15 Ëntö Rwoth okobo both Anania nï, “Cïdhï! Caulo obedo ngat na an ayërö më tero nyïnga both Erok kï rwodhigï ëka both jö më Icarael. \v 16 An abino nyutho nïnë can na thwönë na myero ën ödang pï nyïnga.” \p \v 17 Cë Anania öcïdhö ödönyö ï öt na Caulo tye ïë, oketho cïngë ï kome ëka okobo nïnë nï, “Ömëra Caulo, Rwoth Yecu n'onyuthere bothi ï wanga yoo n'onwongo in itye ka bino yo kany, oora bothi nï ëk wangi öyabërë ïnën pïny dökï, ëka ipong kï Tipo Naleng.” \v 18 Cücüth gin mörö na cal kï pök rëc opodho kï ï wang Caulo cë öcakö neno. Ën öya malö ëka ebatica. \v 19 Kinge camö cem mörö cë tëkö mërë odwogo. \s Caulo ötïtö köp k'Obanga ï Damaciko \p Caulo obedo kanya acël k'ëlübkör Yecu ï Damaciko pï nïnö na nönök. \v 20 Cë cücüth öcakö tïtö ï cinagoga kïbëc nï Yecu obedo Wod k'Obanga. \v 21 Jö kïbëc n'owinyo köp mërë ouro gïnï ëka openyo gïnï nï, “Pathï ëcwö ni ënë yam okelo ayela ï Jerucalem ï kin jö na cwodo nyïng Yecu? Ëka ën ba obino kany më terogï both ëlamdhök na dito na calö emabuc?” \p \v 22 Tïtö köp ka Caulo ömëdërë amëda më bedo na tëk, naka Eyuda na bedo ï Damaciko wigï ocung ökö, pïën ën onyutho atïr nï Yecu ënë Meciya. \p \v 23 Kinge na nïnö na pol opoth, Eyuda mökö öyübërë gïnï më neko ën. \v 24 Ëntö Caulo onwongo önïang ï kom yüb na mëgï. Kiceng ëka kiwor gïn obedo ka kürö dhö wangkac më neko ën. \v 25 Ëntö ï kiwor, ëlübkörë otingo ën ëka elwao pïny k'adïta kï kany mörö na thwolo kï ï kom cël.\fig Elwao Paulo pïny k'adïta|alt="Paul is lowered down in a basket" src="WA03999b.tif" size="col" copy="Wade" ref="Tic k'Ëkwëna 9:25"\fig* \s Caulo öcïdhö ï Jerucalem \p \v 26 Ï karë na Caulo othuno ï Jerucalem, ën ötëmö më rïbërë k'ëlübkör Yecu, ëntö gïn kïbëc onwongo lworo ën nakun ba yee gïnï nï ën dong obedo alübkör Yecu. \v 27 Cë Baranaba okelo ën both ëkwëna ëka okobo nïgï kite na Caulo önënö kï Rwoth ködë ï wanga yoo më Damaciko. Baranaba okobo nïgï thon ngö na Rwoth okobo nï Caulo ëka kite na ën opwonyo ködë abonge lworo kï nyïng Yecu ï Damaciko. \p \v 28 Cë ën dong obedo ködgï kanya acël nakun wowotha ëka twakö nyïng Rwoth abonge lworo ï Jerucalem. \v 29 Ën ötwak ëka opyem k'Eyuda mökö na twakö lëb Girik, ëntö gïn ötëmö më neko ën. \v 30 Ï karë na utmego ongeo gïnï köp ni, gïn otero Caulo ï Cecaria, ëka eoro ën yo Taruco. \p \v 31 Cë jö n'oye Kiricito kïbëc na tye ï lobo Yudea, ï Galilaya, ëka ï Camaria obedo gïnï kï kuc. Ömëdërë gïnï kï döngö na welgï thon mëdërë nakun lübö gïnï yoo më lworo Rwoth, ëka Tipo Naleng obedo jïngö cwinygï. \s Petero öcangö Ainea \p \v 32 Ï karë nön, Petero owotho ï kabedo kïbëc, ëka ï woth mërë nön ën örwatërë kï jö k'Obanga na leng na bedo gïnï ï Lida. \v 33 Kï kunön ën onwongo ëcwö mörö na nyïngë Ainea, n'onwongo tye kï two akwea ëka obedo ka buto abuta ï wi ëtana pï mwaka aboro. \v 34 Petero okobo nïnë nï, “Ainea, Yecu Kiricito öcangö twoni ökö, yaa malö, ïdöl kabutoni.” Cücüth, ën öya malö. \v 35 Jö kïbëc n'onwongo bedo gïnï ï Lida ëka Caron önënö gïnï ën cë ölökërë gïnï both Rwoth. \s Petero ocero Tabica \p \v 36 Ï Jopa onwongo tye alübkör Yecu na dhakö na nyïngë Tabica (na ka ëgönyö ï lëb Girik tyënë nï Dokac). Ën onwongo obedo ka tio tic na bëcö ëka könyö ëcan. \v 37 Ï karë nön, two ömakö cë öthöö ökö. Ëka ëlwökö kome, cë epyelo ï öt na malö. \v 38 Ï karë n'ëlübkör Yecu owinyo gïnï nï Petero onwongo tye ï Lida na cwök kï Jopa, cë ooro gïnï jö arïö bothe më cïdhö kwaö ën nï, “Tïm bër, ibin bothwa pïöpïö.” \p \v 39 Cë Petero öya malö ëka öcïdhö ködgï. Ï karë na ën othuno, etero ën ï öt na malö. Öt onwongo opong kï mon thöö n'onwongo tye ka kok ëka nyutho gïnï böng-gï na Dokac obedo ka yübö nïgï. \v 40 Ëntö Petero okobo nï jö kïbëc më dönyö yökö, cë ën orumo cöngë pïny ëka ölëgö. Ën ölökërë both athöö cë okobo nïnë nï, “Tabica, yaa malö.” Ëka Tabica öyabö wangë! Ï karë na ën önënö Petero, öya malö cë obedo abeda! \v 41 Petero ömakö cïngë cë otingo ën malö. Ën ocwodo mon thöö ëka jö k'Obanga na leng kïbëc cë onyutho ën na kwö bothgï. \p \v 42 Emuth ni ökëth örömö lobo Jopa kïbëc ëka jö na pol oyee gïnï ï kom Rwoth. \v 43 Petero obedo ï Jopa pï nïnö na pol ï pacö k'anyöng löö na nyïngë Cimon. \c 10 \s Petero ëka Korinelio \p \v 1 Yam onwongo ëcwö mörö tye ï Cecaria na nyïngë Korinelio, adit më dul acikari n'ecwodo nï më Itali. \v 2 Ën onwongo ödyërë ëka lworo Obanga kï jö më ödë kïbëc. Ën onwongo thon mïö jami na pol më könyö ëcan, ëka lëgö both Obanga jwijwi. \v 3 Ï nïnö mörö acël ï kin caa abungwën më kothyeno, ën önënö malaika k'Obanga ï anyuth n'obino bothe ëka okobo nï, “Korinelio!” \p \v 4 Korinelio öcïkö wangë bothe kï lworo, cë okobo both malaika nï, “Adwong, kob nïna ngö nï mïtö.” \p Malaika ögamö nï, “Lëgani kï mïc më könyö ëcan othuno malö both Obanga, ömïö ën opo piri. \v 5 Kobedi dong or cwö mörö yo Jopa ëk öcïdh okel gïnï ëcwö na nyïngë Cimon n'ecwodo nï Petero. \v 6 Ën bedo ï pacö ka Cimon anyöng löö, na ödë tye ï dhö nam.” \p \v 7 Ï karë na malaika n'ötwak ködë öcïdhö ökö, Korinelio ocwodo etic mërë arïö ëka acikari acël n'ödyërë kï kin jö na gwökö ën. \v 8 Ën okobo nïgï köp kïbëc n'ötïmërë ëka oorogï yo Jopa. \s Anyuth ka Petero \p \v 9 Kodiko mërë na caa abicël dong cwök, n'ëkwëna ka Korinelio tye ï wothgï na dong cwök dönyö gïnï ï pacö, Petero öïdhö ï wi öt malö më cïdhö ï lëga. \v 10 Kec öcakö neko ën, nakun mïtö nï ëcam gin mörö, ëntö onwongo pod ëyübö cem ayüba cë öcakö nënö anyuth. \v 11 Önënö polo öyabërë ëka gin mörö na cal kï cüka na thwönë obino pïny nakun tye kï thwoke angwën.\fig Gin mörö na cal kï cüka na thwönë obino pïny|alt="Something like a large sheet was let down" src="WA03963b.tif" size="col" copy="Wade" ref="Tic k'Ëkwëna 10:11"\fig* \v 12 Ï cüka nön onwongo tye ïë kwa leeni na tyën-gï angwën, leeni na wotho ï ngöm kï korgï, ëka kï wïny na ngwëcö kï malö. \v 13 Cë dwön mörö obino bothe nakun kobo nïnë nï, “Petero yaa malö, inek, ëka ïcam.” \p \v 14 Ëntö Petero ögamö nï, “Rwoth pathï nï kömanön, pïën an anaka yam bara acamö gin mörö n'obedo më kwer onyo na ba leng.” \p \v 15 Dwön dökï ötwak ködë wang më arïö, “Kür icwod gin mörö nï ba leng n'Obanga ömïö ödökö na leng.” \p \v 16 Man ötïmërë wang adek, cë cücüth gin nön ëdwökö ökö ï wi polo. \p \v 17 Ï karë na Petero onwongo pod tye ka uro tyën köp më anyuth na ën önënö, cwö na Korinelio oorogï onwongo gïnï öt na Petero tye ïë, cë ocung gïnï ï dhö wangkac. \v 18 Gïn öcakö cwodo, nakun penyo gïnï ka Cimon n'ecwodo nï Petero bedo kany nön. \p \v 19 Ï karë na Petero pod tye ka thamö ï kom anyuth na ën önënö, Tipo Naleng okobo nïnë nï, “Petero, cwö adek tye ka rangöni. \v 20 Yaa malö, ïcïdh pïny iwoth ködgï. Kür ïkwër më woth ködgï, pïën an aorogï.” \p \v 21 Petero öcakö cïdhö pïny ëka okobo both cwö nön nï, “An ënë ngat na un itye ka rangö. Tyën köp ngö n'ömïö un ibino?” \p \v 22 Gïn ögamö nï, “Wan ëya kï both Korinelio n'obedo adit acikari më Roma. Ën obedo dhanö na kite atïr ëka lworo Obanga, na jö kïbëc n'obedo Eyuda wörö. Malaika na leng okobo nïnë nï ëk ocwodi ïcïdh ï ödë, ëk ën owiny ngö na in ïrömö kobo.” \v 23 Cë Petero ocwodogï ëka oterogï ï öt më bedo wele mërë. \s Petero ï öt ka Korinelio \p Kodiko mërë Petero öcakö woth ködgï, ëka utmego mökö kï ï Jopa owotho ködgï. \v 24 Ï nïnö na lübö manön gïn othuno ï Cecaria. Korinelio onwongo tye ka kürögï ëka onwongo ocwodo wede ëka nyikonei mërë kïbëc na cwök ködë. \v 25 Ï karë na Petero tye ka dönyö ï öt, Korinelio oromo ködë ëka opodho oryebere pïny ï tyënë më wörö ën. \v 26 Ëntö Petero otingo ën malö nakun kobo nï, “Yaa malö icung, an thon abedo dhanö adhana kamë in.” \p \v 27 Petero obedo ka twak kï Korinelio ëka ödönyö ï öt cë onwongo jö na pol n'öcökërë gïnï. \v 28 Ën öcakö kobo nïgï nï, “Un kïbëc ingeo nï cïk ba yeo nï ëk Ayuda mörö örïbërë k'Arok mörö, kadï thon thuno bothe, ëntö Obanga dong otyeko nyutho nïna nï kür acwod dhanö mörö nï ba opore onyo nï ba leng. \v 29 Ï karë n'ecwoda, an abino na ba akwërö. An apenyi, kob nïna pïngö icwoda?” \p \v 30 Ëka Korinelio ögamö nï, “Nïnö angwën n'opoth angec, an onwongo atye ï lëga ï öda ï koth caa ni, caa abungwën më kothyeno. Athura ëcwö mörö n'oruko böng na ryëny ocung ï nyima \v 31 ëka okobo nï, ‘Korinelio, Obanga otyeko winyo lëgani ëka opo pï mïcni na in ïmïö both ëcan. \v 32 Kobedi dong or jö mörö yo Jopa both Cimon n'ecwodo nï Petero. Ën obedo welo ï pacö ka Cimon n'obedo anyöng löö na bedo ï dhö nam.’ \v 33 Cë aoro jïï ökö cücüth, ëka in thon ïtïmö bër më bino. Kobedini wan kïbëc etye kany ï nyim Obanga më winyo köp kïbëc na Rwoth öcïkö bothi më kobo nïwa.” \s Erok owinyo Emuth na Bër \p \v 34 Cë Petero öcakö twak na kobo nï, “An dong anïang adyer nï Obanga kara ba poko kin dhanö \v 35 ëntö yeo jö kïbëc më rok na papath na lworo ën ëka tio gin na tye atïr. \v 36 Un ingeo köp na yam Obanga ooro both jö më Icarael, nakun tïtö nïgï Emuth na Bër më kuc na bino pï Yecu Kiricito na ën Rwoth ka jö kïbëc. \v 37 Un ingeo ngö n'ötïmërë ï Yudea kïbëc, cakërë kï ï Galilaya kinge batica na Jon ötïtö \v 38 kite n'Obanga owiro Yecu më Najaret kï Tipo Naleng ëka tëkö. Cë Yecu owotho ï kabedo kïbëc na tio tic na bëcö ëka cangö jö kïbëc n'onwongo Catan yelogï, pïën Obanga onwongo tye ködë. \p \v 39 “Ëka wan ëkwëna ebedo ecaden më jami kïbëc na ën ötïmö ï lobo k'Eyuda ëka ï Jerucalem. Gïn oneko ën n'eguro agura ï kor yath arïa, \v 40 ëntö Obanga ocero ën kï kin jö n'öthöö ï nïnö më adek ëka ömïö ën onen, \v 41 jö kïbëc ba önënö ën, ëntö onen bothwa wan jö n'Obanga onwongo öyërö cön më bedo ecaden mërë. Wan ënë jö n'ocemo ëka emedho ködë ï karë na ën ocer kï kin jö n'öthöö. \v 42 Ëka öcïköwa më cïdhö tïtö köp ï kabedo kïbëc ëka më mïö caden nï Yecu ënë ngat n'Obanga öyërö më bedo angöl-köp ka jïï kïbëc, jö na kwö kï jö n'öthöö. \v 43 Edwarpïny kïbëc mïö caden ï kome nï ngat acëlacël na yee ï kome ebino tïmö kïca ï balgï kï nyïng Yecu.” \s Erok ögamö gïnï Tipo Naleng \p \v 44 Na Petero pod tye ka twakö köp ni, Tipo Naleng opye ï kom jö kïbëc n'onwongo tye ka winyo köp mërë. \v 45 Eyuda n'oye n'ëlïrögï n'owotho gïnï kï Petero obedo kï ur nï mïc më Tipo Naleng ëmïö thon both Erok. \v 46 Pïën gïn owinyogï ka twakö lëb na papath ëka pakö gïnï Obanga. \p Cë Petero okobo nï, \v 47 “Ngat mörö tye na römö jükö nï kür ebatica jö ni kï pii? Gïn dong otyeko nwongo Tipo Naleng kite na onu thon enwongo ködë.” \v 48 Cë ën ömïö twërö nï gïn myero ebaticagï kï nyïng Yecu Kiricito. Cë gïn ökwaö Petero më bedo bothgï pï nïnö mörö na nönök. \c 11 \s Petero ödwökö köp both jö n'oye Kiricito \p \v 1 Ï karë nön ëkwëna ëka utmego na tye gïnï ï Yudea owinyo gïnï nï Erok thon oyeo köp k'Obanga. \v 2 Ëntö ï karë na Petero öcïdhö naka ï Jerucalem, dul ka jö n'ëlïrögï n'oye Yecu öcakö kobo nï ën ötïmö gin na rac \v 3 nakun kobo gïnï nï, “In ïcïdhö both jö na ba ëlïrögï ëka icemo ködgï.” \p \v 4 Cë Petero öcakö kobo nïgï ngö n'ötïmërë körë kï körë. \v 5 “Ï karë n'onwongo atye ï lëga ï Jopa, anënö gin anyutha. An anënö gin mörö n'obino pïny kï wi polo na cal kï cüka na thwönë ï wang lek, nakun bino pïny na tye kï thwoke angwën, cë obino naka pïny ï nyima. \v 6 Ï karë na an arïpö kom cüka, anënö leeni na tyën-gï angwën, leeni më thim, leeni na wotho ï ngöm kï korgï ëka wïny na ngwëcö kï malö. \v 7 Cë awinyo dwön mörö na kobo nï, ‘Petero, yaa malö, inek ëka ïcam.’ \p \v 8 “Ëntö an agamö nï, ‘Rwoth pathï nï kömanön, pïën gin mörö më kwer onyo na ba leng anaka yam bara ödönyö ï dhöga.’ \p \v 9 “Dwön öcakö twak kï ï polo wang më arïö nï, ‘Kür icwod gin mörö n'Obanga ömïö ödökö na leng nï ba leng.’ \v 10 Man ötïmërë wang adek cë jami nön kïbëc ëdwökö ökö yo wi polo. \p \v 11 “Ï caa nön cücüth, ënë jö adek n'eorogï kï ï Cecaria othuno gïnï ködë ï öt n'onwongo an abedo ïë. \v 12 Tipo Naleng öcakö kobo nï awoth ködgï kür akwër. Utmego abicël thon owotho gïnï köda ëka wan ëdönyö ï öt k'ëcwö nön. \v 13 Ën okobo nïwa kite na ën önënö kï malaika ka bino bothe ï ödë ëka okobo nï, ‘Or jö mörö yo Jopa ëk öcïdh ocwod gïnï Cimon n'ecwodo nï Petero. \v 14 Ën bino kelo nini köp na in ëka kï jö kïbëc më pari bino larë.’ \p \v 15 “Ï karë na an acakö twak, Tipo Naleng opye ï komgï kite na cön öcakö pye ködë ï komwa ï acaki. \p \v 16 “Cë apo ï kom ngö na Rwoth okobo cön nï, ‘Jon yam batica jïï kï pii, ëntö un ebino baticawu kï Tipo Naleng.’ \v 17 Ka cë Obanga ömïögï mïc na röm kï man ömïö onu jö n'eyee ï kom Rwoth Yecu Kiricito, cë an dökï abedo nga na myero apyem k'Obanga?” \p \v 18 Ï karë n'owinyo gïnï köp ni, gïn dong ölïng alïnga ëka öcakö gïnï pakö Obanga nakun kobo gïnï nï, “Wan ënënö nï Obanga oyeo n'Erok thon më ngut kï kom balgï ëka më nwongo kwö.” \s Jö n'oye Kiricito na bedo ï Antiokia \p \v 19 Jö na yam ökëth ï karë më ayela n'obino öcakërë kinge thöö ka Citipwano, obino öcïdhö gïnï naka ï Poiniki, Caiprac ëka Antiokia, nakun pwonyo gïnï köp k'Obanga both Eyuda këkën. \v 20 Ëntö jö mökö kï kin-gï, n'öya kï ï Caiprac ëka Cirene obino öcïdhö gïnï yo Antiokia cë öcakö gïnï twak kï jö Girik nakun tïtö nïgï Emuth na Bër ï kom Rwoth Yecu. \v 21 Tëkö ka Rwoth Obanga onwongo tye ködgï ëka wel Erok na pol oyee cë ölökërë gïnï both Rwoth. \p \v 22 Emuth ni owinyere both jö n'oye Kiricito na tye gïnï ï Jerucalem ëka gïn ooro Baranaba yo Antiokia. \v 23 Ï karë n'othuno ëka önënö tic më kïca k'Obanga, ën obedo kï yom cwiny cë öcükö cwinygï më cung na tëk ï kom Rwoth kï cwinygï kïbëc. \v 24 Baranaba onwongo obedo dhanö na bër n'opong kï Tipo Naleng ëka yee cë ömïö wel jö na pol obino gïnï both Rwoth. \p \v 25 Cë Baranaba öcïdhö yo Taruco më rangö Caulo. \v 26 Ï karë na ën onwongo, öcakö kelo ën yo Antiokia. Baranaba kï Caulo obedo kanya acël kï jö n'oye Kiricito pï mwaka acël külü nakun pwonyo gïnï jö na pol. Nyïng ëlübkör Yecu ëcakö cwodo nï Ekiricito kï ï Antiokia. \p \v 27 Ï karë nön edwarpïny mökö öya kï ï Jerucalem obino gïnï yo Antiokia. \v 28 Ngat acël kï kin-gï na nyïngë Agabu ocung cë okobo köp na Tipo Naleng onyutho nïnë nï wang mörö kec bino podho ï wi lobo thükül. (Man ötïmërë ï karë më löc ka Kalaudio.) \v 29 Ëlübkör Yecu öcakö moko thamagï nï myero eter köny both utmego na bedo gïnï ï Yudea, nakun ngat acëlacël mïö na lübërë kï tëkö mërë. \v 30 Gïn ötïmö nï kömanön, ëka ooro gïnï Caulo gïn kï Baranaba më tero mïcgï both edong ka jö n'oye Kiricito na tye ï Jerucalem. \c 12 \s Eneko Yakobo, ëka etweo Petero ï buc \p \v 1 Ï karë nön rwoth Erode öcakö makö jö mökö kï kin jö n'oye Kiricito. \v 2 Ën oneko Yakobo ömïn Jon kï pala abadë. \v 3 Ï karë na ën dong önënö nï oyomo cwiny Eyuda, ën ömëdërë kï makö Petero thon. Man ötïmërë ï karë më Kwer më Ogati na Thöbï ope ïë. \v 4 Kinge makö Petero, oketho ën ï buc, ëka ëmïö ën ï cïng ëkürpïny na tye gïnï jö angwënangwën ï dul angwën. Erode öthëna më kelo Petero ï nyim lwak ëk ëtëm pido köp ï kome kinge nïnö më Poth. \p \v 5 Ëntö ï karë na Petero tye ï buc, jö n'oye Kiricito obedo ka mëdërë gïnï kï lëga both Obanga pïrë. \s Ëgönyö Petero kï ï buc \p \v 6 Ï kiwor mërë na dong myero Erode okel ën ï nyim okiko më atëma, Petero onwongo obuto pïny n'önïnö ï kin acikari arïö, nakun etweo ën kï jëgëlë arïö, ëka jö na kürö pïny thon onwongo tye ka kürö dholokek më buc. \v 7 Athura, malaika ka Rwoth onen ëka tar öryëny öcarö ï buc. Ën odhongo lak nget Petero ëka ocoo ën ökö, nakun kobo nïnë nï, “Yaa malö pïöpïö!” Cë jëgëlë opodho ökö kï ngut cïngë. \p \v 8 Cë malaika okobo nïnë nï, “Ruk böngüni ëka wori.” Ëka Petero ötïmö nï kömanön. Malaika dök okobo nïnë nï, “Kac cükani ï komi ëka ïlüb köra.” \v 9 Ëka Petero öcakö lübö körë yo yökö kï ï buc, ëntö ën onwongo ope kï thama mörö këkën nï gin na malaika tye ka tïmö onwongo tye ka tïmërë adyer, ën onwongo thamö nï etye ka nënö gin anyutha ï wang lek. \v 10 Gïn ökadhö ëkürpïny më acël ëka më arïö cë obino gïnï naka ï dholokek nywenyo na wok cïdhö yo pacö. Dholokek öcakö yabërë kënë nïgï, ëka owok gïnï kï ï ïë. Ï karë na gïn dong owotho othuno ï gudo, malaika öcakö wëkö Petero ökö athura. \p \v 11 Ëka Petero öcakö nïang kënë nakun kobo nï, “Kobedi dong anïang atïr nï Rwoth ooro malaika mërë më laröna kï ï cïng Erode, ëka kï kom gin na kïbëc n'Eyuda önënö gïnï nï bino tïmërë ï koma.” \p \v 12 Ï karë na ën dong önïang na bër, öcakö cïdhö ï öt ka Maria aya ka Jon n'ecwodo thon nï Marako, kanya jö na pol onwongo öcökërë gïnï ïë, ëka tye gïnï ï lëga. \v 13 Petero ödwöngö dholokek më wangkac na dönyö ï pacö, ëka atic më pacö nön na nyïngë Roda obino yo bothe më yabö dholokek. \v 14 Ï karë na ën önïang ï dwön Petero, cwinye obedo na yom rwök, öcakö ngwëc ödök cen na ba öyabö dholokek ëka okobo nïgï nï, “Petero tye ocung ï dholokek yökö!” \p \v 15 Gïn okobo nïnë nï, “In wii ba tio.” Ëntö ï karë na ën ökwërö nï tye atïr, gïn öcakö gamö nïnë nï, “Manön twërö bedo malaika mërë.” \p \v 16 Ëntö Petero ömëdërë kï dwöngö dholokek, ëka na gïn öyabö dholokek önënö gïnï ën, cë gïn obedo kï ur rwök. \v 17 Ëka Petero öcakö jükögï kï cïngë nï ëk ölïng gïnï ökö, cë öcakö kobo nïgï kite na Rwoth ökwanyö ën ködë yökö kï ï buc, ëka dök okobo nïgï nï, “Kob unu nï Yakobo ëka utmego nökënë ngö n'ötïmërë.” Cë öcakö yaa öcïdhö yo kany ökënë. \p \v 18 Kodiko na pïny oru, arubaruba obedo tye ï kin acikari na rac, pï gin n'ötïmërë ï kom Petero. \v 19 Kinge n'Erode ömïö twërö më rangö Petero kï tëk cë ba onwongo, öcakö penyo ëkürpïny ëka ömïö twërö nï ëk enekgï ökö. \p Cë Erode öya kï ï Yudea öcïdhö ï Cecaria ëka obedo kunön pï karë mörö na nönök. \s Thöö k'Erode \p \v 20 Erode obedo ka dhaa kï jö më Turo ëka Cidon cë öcökërë gïnï kanya acël më bino twak ködë. Ka gïn onwongo twërö kï both Blacito, atic ka rwoth n'egeno, gïn openyo Erode nï ëmïtö gïnï kuc, pïën lobogï jengere ï kom lobo ka rwothgï pï cem n'ekelo nïgï. \p \v 21 Ï nïnö n'emoko, Erode onwongo oruko ruk më ker mërë, cë öcïdhö obedo ï wi then ker mërë ëka öcakö twak kï lwak. \v 22 Lwak öcakö redo kï wöö rwök nï, “Man ënë dwön obanga, pathï më dhanö.” \v 23 Cücüth, malaika ka Rwoth ömïö ën otwore pïën ba ömïö dheo both Obanga ëka kudi öcakö camö kome cë öthöö ökö. \p \v 24 Ëntö köp k'Obanga ömëdërë amëda më nya. \p \v 25 Ï karë na Baranaba gïn kï Caulo otyeko gïnï tic n'eorogï ïë, cë ödök gïnï ï Jerucalem, nakun wotho gïnï kanya acël kï Jon n'ecwodo nï Marako. \c 13 \s Eoro Baranaba gïn kï Caulo \p \v 1 Jö n'oye Kiricito na tye gïnï ï Antiokia onwongo tye k'edwarpïny ëka epwonye na nyïng-gï: Baranaba, Cimeon n'ecwodo nï Niga, Lucio më Cirene, Manaen (n'ödöngö kanya acël k'Erode n'obedo alöc) ëka Caulo. \v 2 Ï karë na gïn tye ï lëga më wörö Rwoth ëka kï rio kec, Tipo Naleng okobo nïgï nï, “Yër nïna unu Baranaba gïn kï Caulo pï tic na an acwodogï ïë.” \v 3 Kinge na gïn dong otyeko lëga ëka kï rio kec, oketho gïnï cïng-gï ï komgï ëka eorogï më cïdhö tio tic k'Obanga. \s Baranaba ëka Caulo ötïtö köp k'Obanga ï Caiprac \p \v 4 Ï karë na Tipo Naleng oterogï, gïn öcïdhö yo dhö nam ï Celecia. Gïn öya kï kunön, ökwang gïnï naka ï cula nam më Caiprac. \v 5 Ï karë na gïn othuno ï Calamic, ötïtö gïnï köp k'Obanga ï cinagoga k'Eyuda kïbëc. Gïn owotho kï Jon Marako më könyögï. \p \v 6 Gïn owotho öngölö cula nam naka othuno gïnï yo Papoc. Kï kunön, oromo gïnï k'ajwoga mörö, n'obedo adwarpïny na twot n'obedo Ayuda na nyïngë Bar-Yecu. \v 7 Ën onwongo obedo okone k'alöc lobo na nyïngë Cerigio Paulu n'onwongo obedo ngat na ryëk. Alöc nön ocwodo Baranaba gïn kï Caulo bothe, pïën ën onwongo mïtö winyo köp k'Obanga. \v 8 Ëntö Elima n'obedo ajwoga (kite na nyïngë gönyö ködë ï lëb Girik) öcakö pyem ködgï nakun mïtö lökö cwiny alöc ökö kï kom yee mërë. \v 9 Cë Caulo n'onwongo thon ecwodo nï Paulo, opong kï Tipo Naleng, öcïkö wangë ï kom Elima ëka okobo nï, \v 10 “In ibedo athïn ka Catan, langö ka gin na kïbëc na bëcö. In ipong kï köp më bwöl, k'ököra na reco. In ba ïtwërö wëkö lökö köp ka Rwoth Obanga n'atïr më bedo twodo? \v 11 Kobedini cïng Rwoth Obanga dong tye ï komi, wangi bino thöö ökö, ëka pï karë mörö ba ibino nënö tara ceng.” \p Cücüth wangë öcakö thïthïba kï pii ëka pïny ödökö na cöl nïnë. Öcakö tëmö më rangö ngat mörö ëk öpë ën kï cïngë. \v 12 Ï karë n'alöc önënö ngö n'ötïmërë, ën oyee pïën ouro rwök kit pwony n'epwonyo ï kom Rwoth. \s Paulo ëka Baranaba ï lobo Antiokia më Picidia \p \v 13 Kinge, Paulo k'ewodhe öya gïnï kï ï Papoc cë ökwang gïnï kï mel yo Perga ï lobo Pampulia. Kï kunön, Jon Marako öwëkögï cë ödök cen yo Jerucalem. \v 14 Ëntö Paulo gïn kï Baranaba öya gïnï kï ï Perga cë öcïdhö gïnï yo Antiokia më lobo Picidia. Ï nïnö më Cabït k'Eyuda, gïn ödönyö ï Cinagoga ëka obedo gïnï pïny. \v 15 Kinge na dong etyeko kwanö kwan kï ï buk më Cïk ka Muca ëka k'edwarpïny, ëtëla më Cinagoga ooro köp bothgï na kobo gïnï nï, “Utmego, ka itye unu kï köp mörö më cükö cwiny jïï, bin ikob unu.” \p \v 16 Paulo öya malö ocung cë öjükögï kï cïngë na kobo nï, “Jö Icarael ëka un Erok kïbëc na wörö Obanga, winya unu! \v 17 Obanga ka jö Icarael öyërö kwere onu, ömïögï önya na pol ï karë na gïn bedo ï lobo Ejip, kï tëkö na dit, ën ökwanyögï ökö kï ï lobo nön. \v 18 Ödïö cwinye ï komgï ï thim pï mwaka na römö pyer angwën. \v 19 Ën otyeko rok abïrö na tye ï lobo Kanaan ëka ömïö lobo nön both jö Icarael më bedo mëgï. \v 20 Man kïbëc otero mwaka na römö 450. \p “Kinge man, Obanga obino ömïögï ëngöl-köp më löönögï naka ï karë k'adwarpïny Camuel. \v 21 Cë jïï openyo pï rwoth, ëka Obanga obino ömïögï Caulo wod ka Kic na yaa kï ï kaka ka Benjamin n'obedo ï löc pï mwaka pyer angwën. \v 22 Kinge kwanyö Caulo, Obanga öyërö Daudi më bedo rwothgï. Ën okobo ï kome nï: ‘An anwongo Daudi wod ka Jece, ënë ngat na yomo cwinya, ën bino tïmö jami kïbëc na an amïtö nï ën ötïm.’ \p \v 23 “Kï kom ëkwaë ka Daudi, Obanga okelo nï jö më Icarael Alar Yecu, kite na ën öcïkö ködë. \v 24 Na bara Yecu obino, Jon Abatica ötïtö köp më ngut ëka batica both jö më Icarael kïbëc. \v 25 Ï karë na Jon dong cwök tyeko tic mërë, ën okobo nï, ‘Un ïthamö nï an anga? An ba abedo ngat na un itye ka kürö pïrë, ëntö ën tye ka bino kï köra, na an ba apora më gönyö wör tyënë.’ \p \v 26 “Utmegona, un ëkwaë k'Abraam, ëka un Erok na lworo Obanga, köp më larë ni eoro dong ökö both onu! \v 27 Ëntö jö na yam bedo gïnï ï Jerucalem k'ëtëlagï onwongo ba önïang gïnï ï kom Yecu, ba önïang gïnï thon ï köp n'edwarpïny okobo, ëka n'ëkwanö ï ceng Cabït k'Eyuda kïbëc. Gïn ocobo köp k'edwarpïny nakun ngölö gïnï nï köp ölöö Yecu. \v 28 Kadï ba onwongo gïnï bal mörö më ngölö nïnë thöö, gïn openyo Pilato ëk oyee më neko ën ökö. \v 29 Ï karë na dong otyeko gïnï cobo köp na yam ëcöö ï kome, gïn ökwanyö ën ökö kï kor yath, cë epyelo kome ï bur lyël. \v 30 Ëntö Obanga ocero ën ökö kï kin jö n'öthöö. \v 31 Cë ën obedo nen pï nïnö na pol both jö na yam ën owotho ködgï kï ï Galilaya obino yo Jerucalem. Kobedini dong gïn ënë ecaden mërë both jö onu. \p \v 32 “Ëka wan ëtïtö niwu emuth na bër nï gin na yam Obanga öcïkö both kwere onu, \v 33 ën dong ömïö ocobere pï onu, ëkwaëgï, kï cero Yecu. Kite n'ëcöö ködë ï Jabuli më arïö nï, \q1 “‘In ibedo woda, \q2 tin dong adökö apapni.’ \m \v 34 Ëka man ënë gin n'Obanga okobo ï kom cero ën kï kin jö n'öthöö nï ba bino töp ï lyël, ekobo ï köp nï: \q1 “‘Abino mïöwu gum na leng na genere na yam acïkö both Daudi.’ \m \v 35 Dök ekobo ï Jabuli nökënë nï: \q1 “‘Ba ibino wëkö kom Dhanöni Naleng töp.’ \p \v 36 “Ï karë na Daudi otyeko tic na lübërë kï yüb k'Obanga ï karë mërë, cë ën öthöö, ëka eiko kome kanya eiko kwere mërë ïë cë kome ötöp. \v 37 Ëntö ngat n'Obanga obino ocero kï ï thöö, kome ba obino ötöp. \p \v 38 “Pï manön utmegona, an amïtö nï inge unu nï pï Yecu ënë ömïö wan ëtïtö niwu köp më tïmö kïca ï kom bal. \v 39 Dhanö acëlacël n'oye Yecu ebino kwanö nï ën kite atïr ï nyim Obanga, gin mörö na cïk ka Muca ba twërö tïmö. \v 40 Gwökërë unu dong ëk köp na yam edwarpïny okobo kür ötïmërë ï komwu: \q1 \v 41 “ ‘Nën, un wegi angal, \q2 ur unu ëka irweny unu ökö, \q1 pïën an abino tïmö gin mörö ï karëwu, \q2 na un ba ibino yee, \q2 kadï ngat mörö kob niwu.’” \p \v 42 Na Paulo ëka Baranaba yaa dong kï ï cinagoga, jïï ökwaögï nï myero gïn dök odwog cen ëk okob nïgï köp na thuth ï ceng Cabït k'Eyuda na lübö manön. \v 43 Ï karë n'ëkëthö lwak, pol Eyuda ëka jö n'ölökërë gïnï ï dini k'Eyuda n'ömïrë gïnï both Obanga ölübö gïnï kör Paulo gïn kï Baranaba cë gïn obedo twak kï lwak na cükö cwinygï nï myero ömëdërë gïnï më bedo ï kïca k'Obanga. \p \v 44 Ï ceng Cabït k'Eyuda na lübö manön, pol lwak kï ï pacö öcökërë gïnï kanya acël më winyo köp ka Rwoth. \v 45 Ëntö ï karë n'Eyuda mökö önënö gïnï lwak, nyeko ömakögï ökö, ëka öcakö gïnï twakö köp më ayeny ï kom ngö na Paulo onwongo tye ka kobo. \p \v 46 Cë Paulo gïn kï Baranaba ötwak gïnï kï tëk cwiny abonge lworo na kobo gïnï nï, “Wan onwongo myero ëcak twakö köp k'Obanga bothwu, ëntö na calö dong ïkwërö unu ökö ëka ba ïparö unu nï ipore unu pï kwö na ba thum, wan dong ëwëköwu cë ëlökërë both Erok. \v 47 Man ënë gin na yam Rwoth öcïköwa na kobo nï: \q1 “ ‘An akethi më bedo tar both Erok, \q2 ëk ïmïï larë othun naka ï ajiki pïny kïbëc.’ ” \p \v 48 Ï karë n'Erok owinyo gïnï köp ni, cwinygï obedo na yom, ëka öcakö gïnï wörö köp ka Rwoth, cë jö kïbëc n'onwongo ëyërögï pï kwö na ba thum oyee gïnï. \p \v 49 Köp ka Rwoth ökëth örömö lobo nön ökö kïbëc. \v 50 Ëntö Eyuda orubo gïnï cwiny mon na lworo gïnï Obanga, na tye gïnï kï rwöm më dito na malö kanya acël k'ëtëla më pacö nön. Cë öcakö gïnï yelo Paulo gïn kï Baranaba ëka ëryëmögï ökö kï ï lobogï. \v 51 Ëntö Paulo ëka Baranaba ötëngö gïnï apua kï ï tyën-gï më nyutho nï gïn ökwërögï, cë öcïdhö gïnï yo Ikonio. \v 52 Cë ëlübkör Yecu opong kï yom cwiny ëka kï Tipo Naleng.\fig Woth ka Paulo më acël|alt="Paul's First Missionary Journey" src="GPS_Paul1_B&WFlat_Thur.jpg" size="span" copy="SIL" ref="Tic k'Ëkwëna 13:4-14:28"\fig* \c 14 \s Paulo ëka Baranaba ï lobo Ikonio \p \v 1 Na gïn dong tye ï pacö më Ikonio, ödönyö gïnï ï cinagoga k'Eyuda. Kï kunön gïn obedo ka twak kï tëk n'ömïö wel k'Eyuda na pol ëka Erok oyee gïnï. \v 2 Ëntö Eyuda n'ökwërö yee orubo gïnï cwiny Erok nakun mïö gïnï thama na reco ï kom utmego. \v 3 Paulo gïn kï Baranaba obedo gïnï kunön pï karë mörö na lac nakun twakö gïnï pï Rwoth kï tëk cwiny abonge lworo mörö. Rwoth thon omoko caden më kïca mërë nakun mïögï tëkö më tio anyuth më tango ëka gin më aura. \v 4 Ëntö lwak më pacö onwongo opokere gïnï ökö, dul nökënë both Eyuda ëka nökënë both ëkwëna. \v 5 Cë Erok ëka Eyuda, kanya acël k'ëtëlagï omoko thamagï më tïmö gin na rac ï komgï ëka kï celogï kï kidi. \v 6 Ï karë n'ëkwëna önïang gïnï ï kom köp nön, öcakö lüü gïnï ökö naka yo Licitra ëka Derube ï peci na tye ï lobo Likaonia ëka kï lobo n'ögürögï, \v 7 kanya gïn ömëdërë më tïtö Emuth na Bër. \s Paulo ëka Baranaba ï peci më Licitra ëka Derube \p \v 8 Ï karë na gïn tye ï Licitra, onwongo gïnï ëcwö mörö na bedo abeda na ba twërö woth. Ën onwongo ongwal ökö cön kï ï aya mërë ëka ba ötëmö woth. \v 9 Ën obedo winyo ka Paulo twak, cë Paulo öcïkö wangë ï kome ëka önënö nï ën tye kï yee na römö mïö ën cang. \v 10 Cë Paulo oredo kï dwön na malö nï, “Yaa malö, icung atïr!” Ëka ëcwö nön öcakö pye malö cë öcakö woth. \v 11 Ï karë na lwak önënö gïnï ngö na Paulo ötïmö, öcakö wöö gïnï kï lëb Likaonia nakun kobo gïnï nï, “Obanga obino gïnï pïny both onu ï thë cal ka dhanö!” \v 12 Cë öcakö cwodo gïnï Baranaba nï “Jeuc,” ëka Paulo nï, “Ermec,” pïën ën onwongo obedo adwong na löö twak. \v 13 Cë alamdhök ka Jeuc, na öt wörö jwökgï tye ï ngee pacö, okelo thwoni ëka athure ï dhö wangkac më pacö pïën ën ëka lwak onwongo mïtö mïö gïnï tyër both ëkwëna. \v 14 Ëntö ï karë n'ëkwëna Baranaba gïn kï Paulo owinyo gïnï pï köp nön, öcakö yëcö gïnï böng-gï kï komgï nakun mwömërë gïnï yökö kï kin lwak na redo gïnï nï, \v 15 “Pïngö ïtïmö unu gin ni? Wan thon ebedo dhanö adhana calö un. Wan ëtïtö niwu Emuth na Bër ëk ïlökërë unu ökö kï kom gin na köny mërë ope yo both Obanga na kwö n'ocweo polo kï lobo ëka nam kï jami kïbëc na tye ïë. \v 16 Ï karë na cön ën oyeo nï rok kïbëc owoth gïnï ï yoo na ïgï ömïtö. \v 17 Kadï bed nï kömanön, ën yam ba öwëkö dhanö abonge caden mërë ëka kï gin na bër na ën tïmö. Ën mïö köth cwe niwu kï ï polo, ën mïöwu cem na büp ëka mïöwu ibedo unu kï yom cwiny.” \v 18 Ëntö naka thon kï köp ni Paulo ëka Baranaba ba obedo na yot nïgï më jükö lwak më tyërö tyër bothgï. \v 19 Cë Eyuda mökö n'obino gïnï kï ï Antiokia ëka ï Ikonio öcüpö gïnï lwak më dök kukurgï. Gïn ocelo Paulo kï kidi ëka öcakö ywanö gïnï ën yökö ï ngee pacö, nakun thamö gïnï nï ën dong öthöö ökö. \v 20 Ëntö kinge n'ëlübkör Yecu öcökërë gïnï bothe, ën öya malö ëka ödök cen ï pacö. Kodiko na pïny oru, owotho gïnï kanya acël kï Baranaba naka ï Derube. \s Paulo gïn kï Baranaba ödök cen yo Antiokia ï lobo Ciria \p \v 21 Kinge na gïn ötïtö Emuth na Bër ï pacö nön, gïn ölökö jö na pol më bedo ëlübkör Yecu. Cë gïn ödök cen ï Licitra, Ikonio ëka Antiokia, \v 22 nakun jïngö gïnï cwiny ëlübkör Yecu ëka cükö cwinygï më cung ï yee atïr nakun kobo gïnï nï, “Onu myero enwong can na pol më dönyö ï ker k'Obanga.” \v 23 Ï karë na Paulo gïn kï Baranaba öyërö gïnï edong pï jö n'oye Kiricito kï ï kabedo acëlacël, gïn öcakö mïö jö nön ï cïng Rwoth na gïn yee ï kome nakun öcakö gïnï kï lëga both Obanga ëka kï rio kec. \v 24 Kinge na gïn owok ï Picidia, obino gïnï naka ï Pampulia, \v 25 ëka ï karë na gïn otyeko tïtö köp k'Obanga ï Perga, cë öcïdhö gïnï yo Atalia. \p \v 26 Kï kany nön, gïn ökwang kï mel yo Antiokia, kanya yam ëmïögï ïë ï thë kïca k'Obanga pï tic na gïn onwongo dong otyeko. \v 27 Ï karë n'othuno gïnï kunön, öcökö gïnï jö n'oye Kiricito kanya acël, cë okobo gïnï gin na kïbëc n'Obanga otio nakun wok kï bothgï ëka kite n'Obanga öyabö kï dholokek më yee both Erok. \v 28 Ëka obedo gïnï kunön k'ëlübkör Yecu pï karë na lac. \c 15 \s Athuko më Jerucalem \p \v 1 Jö mökö öya kï ï Yudea obino gïnï yo Antiokia nakun pwonyo gïnï utmego nï, “Ka ba ëlïröwu kite na pwony ka Muca mïtö ködë, un ba ïtwërö larë.” \v 2 Man ömïö Paulo ëka Baranaba obedo ka larö köp kï pyem ködgï na tëk. Cë ëyërö Paulo ëka Baranaba kï jö nökënë n'oye gïnï, më cïdhö naka yo Jerucalem both ëkwëna ëka edong pï köp ni. \v 3 Lwak jö n'oye Kiricito oorogï ëka na gïn tye ka woth ngölö ï Poiniki ëka lobo Camaria, gïn okobo kite n'Erok ölökërë gïnï ködë. Emuth ni ömïö utmego kïbëc obedo kï yom cwiny. \v 4 Ï karë n'obino gïnï yo Jerucalem, jö n'oye Kiricito ëka ëkwëna, k'edong obino öjölögï. Baranaba ëka Paulo okobo bothgï gin na kïbëc n'Obanga otio ködgï. \p \v 5 Cë jö n'oye na tye gïnï ï dul k'Eparicayo öya gïnï malö ëka okobo gïnï nï, “Erok myero ëlïrgï, ëk ëcïkgï më lübö cïk ka Muca.” \p \v 6 Ëkwëna ëka edong öcökërë gïnï më larö köp ni. \v 7 Kinge larö köp pï caa na lac, Petero öya malö cë ötwak ködgï: “Utmegona, un ingeo nï ï karë mörö n'opoth angec Obanga obino öyëra kï ï kinwu, ëk amïï Erok owiny köp më Emuth na Bër na yaa kï ï dhöga ëka oyee gïnï. \v 8 Obanga, na ngeo cwiny dhanö, onyutho nï ën oyeogï nakun mïögï Tipo Naleng, kite n'ötïmö ködë ï kom onu. \v 9 Ën ba oketho apokapoka mörö ï kin onu ëka gïn, ëntö ën ömïö cwinygï obedo na leng kï yee. \v 10 Cë kobedini dong, pïngö itye ka tëmö unu Obanga nakun iketho unu ayokoth ï ngut ëlübkör Yecu na wan onyo kwere onu ba twërö gïnï tingo? \v 11 Pathï nï kömanön pïën wan eyee nï onu kïbëc ëlarë ï yoo acël nön pï kïca ka Rwothwa Yecu ï kite na gïn tye ködë nön.” \p \v 12 Jö kïbëc n'öcökërë ölïng gïnï alïnga nakun etye ka winyo Baranaba ëka Paulo ka tye ka kobo gïnï köp ï kom anyuth më tango ëka gin më aura n'Obanga ötïmö ï kin Erok nakun tio ködgï. \v 13 Ï karë na gïn otyeko twak, Yakobo ögamö nï, “Utmegona, winya unu. \v 14 Cimon okobo both onu kite n'Obanga öcakö nyutho par mërë ï kom Erok nakun kwanyö jïï kï kin-gï ëk obed mëgë. \v 15 Köp k'edwarpïny örwatërë kï köp na yam ëcöö nï, \q1 \v 16 “‘Kinge man an abino dwogo \q2 ëka agërö öt ka Daudi na yam örëdhërë. \q1 An abino gërö kanya yam öbal ökö, \q2 ëka abino röcö na bër. \q1 \v 17 Ëk jö n'odong örang gïnï Rwoth, \q2 ëka Erok kïbëc n'ecwodogï kï nyïnga, \q1 man köp ka Rwoth Obanga, na tio jami ni’ \q2 \v 18 n'ömïö ongere anaka yam cön. \p \v 19 “Pï manön thamana dong tye nï onu kür ëmïï obed na tëk pï Erok na tye ka lökërë gïnï both Obanga. \v 20 Nakaka manön, onu myero ëcöö waraga bothgï ëka ekob nïgï nï myero kür öcam gïnï cem mörö n'ëtyërö both cal jwogi, kür obed gïnï jö ölyang, kür öcam gïnï ringo leeni n'ëdëö adëa, ëka kür öcam gïnï remo. \v 21 Pïën cïk ka Muca ebedo ka tïtö ï peci kïbëc cakërë cön ëka ëkwanö ï cinagoga ï ceng Cabït k'Eyuda kïbëc.” \s Waraga both Erok n'oye Yecu \p \v 22 Cë ëkwëna ëka edong, kï jö kïbëc n'oye Kiricito, omoko gïnï më yërö cwö mörö n'obedo mëgï ëk eorgï owoth gïnï kï Paulo ëka Baranaba yo Antiokia. Gïn öyërö Yuda (n'ecwodo nï Barcaba) ëka Cila, cwö arïö n'onwongo obedo gïnï ëtëla ï kin utmego. \v 23 Man waraga n'eorogï ködë: \pi Both utmegowa n'obedo Erok n'oye Kiricito na tye ï Antiokia, Ciria ëka Cilicia, wan ëkwëna ëka edong n'ebedo utmegowu, emothowu. \pi \v 24 Wan ewinyo nï jö mökö öya kï bothwa kany abonge twëröwa, na tye gïnï ka yelowu kï köp mökö na rubo thamawu kï ngö na gïn tye ka kobo. \v 25 Manön ömïö wan emoko kï cwinywa acël më yërö cwö mörö ëk eorgï bothwu nakun wotho gïnï kanya acël kï nyikoneiwa më amara Baranaba ëka Paulo, \v 26 cwö na dong otyeko jalö kwögï pï nyïng Rwoth Yecu Kiricito. \v 27 Pï manön wan eoro Yuda ëka Cila më bino kobo niwu kï dhögï ngö na wan etye ka cöönö. \v 28 Nen calö bër both Tipo Naleng ëka wan ëk kür eketh yëc mörö na pëk rwök ï komwu na kadhö köp na pïrgï tëk na wan ëcö pïny kany: \v 29 Kür ïcam unu cem n'ëtyërö both cal jwogi, kür ïcam unu remo, kür ïcam unu ringo leeni n'ëdëögï adëa ëka kür ïtïm unu tïm më ölyang. Ka ïgwökërë unu kï kom jami ni, cë ibino unu tïmö na bër. \p Bed unu dong na bër. \p \v 30 Ï karë n'eorogï, gïn öcakö cïdhö yo Antiokia, kanya gïn ögürö jö n'oye Kiricito kanya acël ëka ëmïögï waraga. \v 31 Ï karë na gïn ökwanö waraga, obedo gïnï kï yom cwiny pï köp më cükö cwinygï. \v 32 Cë Yuda ëka Cila n'onwongo obedo gïnï edwarpïny, ötwakö gïnï köp na pol më cükö cwinygï ëka më jïngö yeegï. \v 33 Kinge na dong otyeko gïnï karë mörö na nönök, cë jö n'oye ömïögï ödök cen kï gum më kuc both jö n'oorogï. \v 34 Ëntö Cila öthamö nï bër ën ebed kunön.\f + \fr 15:34 \fr*\ft Baibul nökënë ba ketho gïnï tyeng ni.\ft*\f* \v 35 Cë Paulo ëka Baranaba odong gïnï ï Antiokia, kanya gïn kï lwak na pol opwonyo ëka ötïtö gïnï köp ka Rwoth. \s Paulo opokere kï Baranaba \p \v 36 Kinge karë mörö na nönök, Paulo okobo both Baranaba nï, “Ërö ëdök cen ëk ëcïdh ëlïm utmego kï ï peci kïbëc na onu ebedo ka tïtö köp ka Rwoth ïë ëk ënën kite na gïn tye ködë.” \v 37 Baranaba onwongo mïtö nï ewoth gïnï kï Jon na nyïngë nökënë ecwodo nï Marako, \v 38 ëntö Paulo ba dök öthamö na bër më woth ködë pïën obino öwëkögï ökö ï Pampulia ëka ba obino ömëdërë ködgï ï tic. \v 39 Gïn obedo ka larö köp na gwaü, naka othuno nïgï pokere ökö. Baranaba owotho kï Marako cë ökwang gïnï yo Caiprac, \v 40 ëntö Paulo öyërö Cila cë öya gïnï ëka utmego ömïögï ï cïng Rwoth ëk pï kïca mërë ögwökgï. \v 41 Ën owok ï Ciria ëka ï Cilicia nakun jïngö cwiny jö n'oye Kiricito.\fig Woth ka Paulo më arïö|alt="Paul's Second Missionary Journey" src="GPS_Paul2_B&WFlat_Thur.jpg" size="span" copy="SIL" ref="Tic k'Ëkwëna 15:36-18:22"\fig* \c 16 \s Timoteo owotho kï Paulo ëka Cila \p \v 1 Paulo dökï othuno naka yo Derube ëka Licitra, kunön onwongo tye ïë alübkör Yecu na nyïngë Timoteo, n'aya mërë onwongo obedo Ayuda ëka dhanö n'oye Yecu, ëntö n'apap mërë obedo dhanö më Girik. \v 2 Utmego na tye gïnï ï Licitra ëka Ikonio ötwakö gïnï köp na bër ï kom Timoteo. \v 3 Paulo ömïtö nï ewoth ködë ï woth mërë, cë ën ölïrö Timoteo pï Eyuda na tye gïnï kunön pïën gïn kïbëc onwongo ngeo nï apap mërë onwongo obedo dhanö më Girik. \v 4 Kite na gïn obedo wowotha ï peci na papath, gïn ömïö jö n'oye Kiricito cïk na yam ëkwëna ëka edong omoko gïnï ï Jerucalem nï ëk ölüb gïnï. \v 5 Kömanön jö n'oye Kiricito öjïng na tëk ï kom yeegï ëka welgï obedo ka mëdërë na pol nïnö kï nïnö. \s Anyuth na Paulo önënö ï Teroa \p \v 6 Paulo ëka ewodhe owotho gïnï ï lobo Perugia ëka Galatia, pïën Tipo Naleng ögëngögï nï kür ötït gïnï köp k'Obanga ï lobo Acia. \v 7 Ï karë na gïn othuno ï wang lobo më Micia, gïn ötëmö cïdhö yo Bitinia, ëntö Tipo ka Yecu ba oyeo nï gïn öcïdh kunön. \v 8 Gïn dong öcakö wok ï Micia, ëka öcïdhö gïnï yo Teroa. \v 9 Ï kiwor Paulo önënö ëcwö mörö më Macedonia ï gin anyutha, n'ocung nakun kwaö ën nï, “Kwang nam ibin ï Macedonia ëk ïkönywa.” \v 10 Kinge na Paulo dong önënö gin anyutha, wan ëyübërë pïöpïö më yaa cïdhö yo Macedonia, pïën onwongo ënïang na bër nï Obanga ënë ocwodowa më cïdhö tïtö köp më Emuth na Bër bothgï. \s Lökërë ka Lidia \p \v 11 Wan ëcakö kwang kï yeya kï ï Teroa atïr naka ï Camoturake ëka kodiko mërë ethuno ï Neapoli. \v 12 Kï kunön wan ëcïdhö yo Pilipi ï pacö na jö Roma löö, na ënë pacö na dit na löö kï ï lobo Macedonia. Wan ebedo kunön pï nïnö na pol. \p \v 13 Ï ceng Cabït k'Eyuda wan ëcïdhö yökö ï nge wangkac yo lak kulo, kanya wan ëthamö nï ëtwërö nwongo kany mörö më lëga. Wan ebedo pïny më twak kï mon n'onwongo ögürë gïnï kany nön. \v 14 Ngat acël n'obedo winyo twakwa ënë dhakö na nyïngë Lidia, n'öya kï ï pacö n'ecwodo nï Tuatira. Ën onwongo obedo dhakö na cadhö böng na kwar na bëcö më wel ëka na wörö Obanga. Rwoth öyabö cwinye ëka obedo ketho cwinye ï köp na Paulo kobo. \v 15 Ï karë na ën ëka kï jö më ödë ebaticagï, ën öjölöwa yo pacö mërë nakun kobo nï, “Ka un iyeo nï an dong abedo ngat n'oye Rwoth, cë ibin ebed unu ï pacöna.” Ën ödïöwa rwök naka ömïö wan eyeo më woth ködë. \s Paulo ëka Cila ï buc \p \v 16 Ï nïnö mörö acël na wan onwongo etye ka cïdhö ï lëga, wan ërwatërë kï nyakö mörö n'obedo opii. Ën onwongo tye kï tipo mörö na mïö ën kobo gin mörö më karë më anyim. Ën onwongo kelo lïm na thwönë both rwodhi mërë kï köp na ën kobo. \v 17 Nyakö ni obedo lübö kör Paulo ëka wan kïbëc na redo nï, “Cwö ni obedo gïnï etic k'Obanga na Malö Rwök na gïn tye ka kobo niwu kit yoo na myero ïlarë unu ködë.” \v 18 Ën obedo ka tïmö nï kömanön pï nïnö na pol. Më ajiki mërë akëmö ömakö Paulo cë ölökërë okobo nï jwök nï, “Aciki ï nyïng Yecu Kiricito, donyi ökö kï ï kome!” Ï caa nön cücüth tipo na rac öya cë öwëkö ën. \p \v 19 Ëntö ï karë na rwodhi mërë önënö nï gen më nwongo lïm öya ökö, ömakö gïnï Paulo ëka Cila cë ëywaögï eterogï yo cuk ï nyim ëlöc. \v 20 Gïn okelogï ï nyim ëngöl-köp cë okobo gïnï nï, “Jö ni obedo Eyuda ëka tye gïnï ka rubo pacöwa \v 21 nakun pwonyo gïnï kite mökö na cïkwa ba yeo nï wan ëgam onyo ëlübgï, pïën wan ebedo jö Roma.” \p \v 22 Cë lwak örïbërë gïnï më lwëny ï kom Paulo ëka Cila. Ëngöl-köp öcïkö nï ëgöny böng kï komgï ëka epwodgï kï lüth. \v 23 Kinge na dong etyeko pwodogï rwök, cë eterogï ï buc nakun ëcïkö ngat na gwökö buc nï ëk ögwökgï na bër. \v 24 Ngat na gwökö buc okethogï ï öd buc na tye ïë ëka etweo tyën-gï ï kom yen na pëk.\fig Etweo tyën-gï ï kom yen na pëk|alt="Clamped their feet in the stocks" src="WA03976b.tif" size="col" copy="Wade" ref="Tic k'Ëkwëna 16:24"\fig* \p \v 25 Na dong cwök römö dingwor Paulo ëka Cila onwongo tye gïnï ï lëga na wero gïnï wer both Obanga, n'emabuc nökënë thon onwongo tye ka winyogï. \v 26 Athura thwön oyeyeng mörö oyengo pïny rwök naka thë öt më buc thon oyengere. Cücüth dholokek kïbëc më öt buc öyabërë ökö, ëka jëgëlë kïbëc n'etweo k'emabuc ögöny gïnï ökö. \v 27 Ï karë na ngat na gwökö buc ocoo cë önënö dholokek kïbëc më öt buc thwolo, ën öwödhö pala abadë mërë ëka onwongo mïtö cöbërë kënë pïën ongeo nï emabuc ölüü ökö. \v 28 Ëntö Paulo oredo nï, “Kür iwaniri keni! Wan kïbëc eute kany!” \p \v 29 Ngat na gwökö buc ocwodo mac, ömwömërë ï öt, cë öcïdhö orumo cöngë pïny na kome myël amyëla ï nyim Paulo ëka Cila. \v 30 Cë ën dong okelogï yökö ëka openyo nï, “Editena, ngö na myero atïm ëk alarë?” \p \v 31 Gïn öcakö gamö nï, “Yee ï kom Rwoth Yecu ëka ibino larë, in kï jö më odi kïbëc.” \v 32 Cë ötwakö gïnï köp ka Rwoth bothe ëka kï jö kïbëc na bedo gïnï ï ödë. \v 33 Ï caa nön më kiwor ngat na gwökö buc oterogï ëka öcïdhö ölwökö wang retgï, cë cücüth ën ëka jö më ödë kïbëc ebaticagï. \v 34 Ngat na gwökö buc okelogï ï ödë ëka ömïögï cem. Ën onwongo opong kï yom cwiny pïën ën kï jö më ödë kïbëc oyee gïnï ï kom Obanga. \p \v 35 Ï karë na dong pïny oru kodiko, ëngöl-köp ooro acikarigï both ngat na gwökö buc kï twërö nakun kobo nï, “Göny unu jö nön öcïdh gïnï.” \v 36 Ngat na gwökö buc okobo both Paulo nï, “Ëngöl-köp öcïkö nï, un kï Cila myero ëgönywu ökö. Kobedini dong ïtwërö unu cïdhö. Apë unu kï kuc.” \p \v 37 Ëntö Paulo okobo both acikari nï, “Gïn opwodowa ï kin lwak na bara ëngölö nïwa köp, kadï bed nï wan ebedo jö më Roma ëka okethowa gïnï ï buc. Cë kobedini gïn mïtö gönyöwa ï müng? Pathï nï kömanön! Mïtö gïn kï komgï obin ëk ögönywa gïnï.” \p \v 38 Acikari ödwökö gïnï köp nön both ëngöl-köp ëka ï karë n'owinyo gïnï nï Paulo ëka Cila onwongo obedo gïnï jö më Roma, gïn obedo kï lworo. \v 39 Cë gïn obino öbakö dhögï bothgï ëka ökwanyögï ökö, na kwaögï më wëkö pacö nön. \v 40 Kinge na Paulo ëka Cila odonyo gïnï yökö kï ï buc, ëka öcïdhö gïnï ï öt ka Lidia, kanya gïn örwatërë kï utmego ëka öcükö cwinygï. Cë gïn öcakö cïdhö. \c 17 \s Paulo opwonyo ï Tecalonika \p \v 1 Ï karë na gïn owok kï Ampipoli ëka Apolonia, obino gïnï ï Tecalonika, kany onwongo cinagoga k'Eyuda tye ïë. \v 2 Paulo ödönyö ï cinagoga kit n'onwongo ën marö tïmö ködë, ëka pï ceng Cabït k'Eyuda adek ën obedo larö köp ködgï ï kom köp na yaa kï ï Cöc na Leng. \v 3 Ën obedo gönyö köp körë kï körë nakun nyutho nï Meciya myero ölïm can ëka ocer kï kin jö n'öthöö. Paulo okobo nï, “Yecu ni na an atye ka tïtö köp ï kome bothwu ënë Meciya.” \v 4 Eyuda mökö n'owinyo oyee cë örïbërë gïnï kï Paulo ëka Cila. Pol jö Girik na lworo Obanga ëka kï mon na döngö thon oyee gïnï. \p \v 5 Ëntö Eyuda mökö onwongo tye gïnï kï nyeko ëka öcakö gïnï cökö jö mökö na kitegï reco kï thë cuk, ögürë gïnï kanya acël ëka öcakö gïnï kelo wöö na rac ï pacö. Gïn öcïdhö ï öt ka Jacon më rangö Paulo gïn kï Cila, ëk ekelgï yökö both lwak. \v 6 Ëntö ï karë na gïn ba onwongogï, öywaö gïnï Jacon ëka utmego mökö nökënë ï nyim ëlöc më pacö kï wöö nï, “Jö ni n'obedo gïnï kelo ayela ï wi lobo thükül, obino gïnï ködë naka kany, \v 7 ëka Jacon ögamögï parë. Gïn tye gïnï ka türö cïk ka Cija nakun kobo gïnï nï rwoth nökënë tye n'ecwodo nï Yecu.” \v 8 Ï karë na gïn owinyo köp ni, lwak ëka ëlöc më pacö obedo gïnï kï podho cwiny. \v 9 Cë öcakö gïnï gamö cïlïng kï both Jacon ëka kï jö mökö cë dong ëwëkögï öcïdhö. \s Paulo ëka Cila öcïdhö gïnï ï Berea \p \v 10 Cücüth kiwor nön, jö n'oye ooro gïnï Paulo gïn kï Cila ökö yo Berea. Ï karë na gïn othuno kunön, öcïdhö gïnï ï cinagoga k'Eyuda. \v 11 Eyuda më Berea onwongo kitegï bëcö löö Eyuda më Tecalonika, pïën ögamö gïnï köp n'etero nïgï kï yom cwiny na bër, ëka nïnö kï nïnö gïn onwongo rïpö Cöc na Leng më nënö ka köp na Paulo tye ka pwonyo tye atïr. \v 12 Eyuda na pol oyee, ëka cwö na pol kï mon na pïrgï tëk n'engeogï n'obedo jö Girik thon oyee gïnï. \p \v 13 Ï karë n'Eyuda na bedo ï Tecalonika önïang gïnï nï Paulo tye ka tïtö köp k'Obanga ï Berea, gïn thon öcïdhö kunön më rubo jïï ëka kï cüpögï. \v 14 Cë cücüth jö n'oye otero gïnï Paulo ökö ï dhö nam, ëntö Cila ëka Timoteo odong gïnï ï Berea. \v 15 Jö n'otero Paulo okelo gïnï ën naka ï Atene. Kï kunön gïn odwogo cen kï köp na Paulo öcïkögï ködë yo both Cila ëka Timoteo nï myero gïn öcïdh bothe pïöpïö ka twërë. \s Paulo ï Atene \p \v 16 Na Paulo onwongo pod tye ka kürö Timoteo ëka Cila ï Atene, cwinye ocwer rwök më nënö nï pacö nön opong kï cal jwogi. \v 17 Pï manön, ën obedo larö köp k'Eyuda ëka jö Girik na lworo Obanga ï cinagoga, ëka kï jö mökö na ën obedo nwongogï ï thë cuk nïnö kï nïnö. \v 18 Ëryëkö mökö më dul k'Epikurea ëka Citoik öcakö gïnï larö köp ködë. Jö nökënë openyo gïnï nï, “Ngö na ngat ni na twak atata mïtö kobo kany?” Jö nökënë ögamö nï, “Nen calö ën mïtö twakö köp ï kom obanga mörö na path.” Gïn okobo kömanön pïën Paulo onwongo tye ka tïtö Emuth na Bër ï kom Yecu ëka cer ka jö n'öthöö. \v 19 Cë gïn otero ën ï nyim athuko më Areopago, nakun kobo gïnï nïnë nï, “Wan ëmïtö ngeeno kit pwony na nyen na in itye ka pwonyo. \v 20 In itye ka kelo kit pwony mökö na papath ï ithwa, ëka wan ëmïtö nïang ï tyënë.” \v 21 Ï karë nön jö më Atene kï wele na bedo kunön onwongo balö karëgï më twakö ëka winyo köp mörö na nyen. \p \v 22 Paulo öya malö cë ocung ï nyim athuko më Areopago ëka okobo nï, “Un jö më Atene, an anënö nï ï yodhi kïbëc ibedo unu edini rwök. \v 23 Pïën ka an atye ka wowotha nakun arïpö gin na un ïwörö, anwongo keno tyër n'ëcöö nï, ‘Both obanga na ba ngere.’ Dong gin na un ïwörö na ba ingeo unu ënë an abino më tïtö niwu. \p \v 24 “Obanga n'ocweo wi lobo kï jami kïbëc na tye ïë, ënë Rwoth më polo kï lobo ëka ën ba bedo ï udi n'ëgërö kï cïng jö. \v 25 Ëka ën ba mïtö nï etii nïnë gin mörö n'ëyübö ayüba kï cïng dhanö, calö ën onwongo mïtö gin mörö, pïën ën kikome ënë mïö kwö, yweo, ëka gin na kïbëc. \v 26 Ën ocweo rok kïbëc më wi lobo kï kom dhanö acël, ëk obed gïnï ï wi lobo thükül. Ën öyübö karë ëka kabedo na myero gïn ökwö ïë. \v 27 Obanga ötïmö kömanön ëk dhanö örangë, ëka onwong ën, othun bothe kadï bed nï ën ba bor kï both ngat acëlacël kï kin onu. \v 28 Pï ën, wan ëkwö ï ën, ewotho ï ën, ebedo ï ën, kite na jö mökö thon öcöö gïnï kï kin ëcöcwu nï, ‘Wan thon ebedo ëthïnë.’ \p \v 29 “Pï manön, kite na onu ebedo ëthïn k'Obanga, onu kür dök ëtham nï Obanga cal kï gol onyo ryal onyo kidi onyo cal mörö n'ëyübö kï dïrü ëka kï thama ka dhanö. \v 30 Obanga yam ba öparö pï dhanö ï karë më kwia pïny, ëntö kobedini ën dong öcïkö nï jö më kabedo kïbëc myero ongut gïnï pï balgï, \v 31 pïën ën dong oketho nïnö n'ebino ngölö kï köp both jö kïbëc më wi lobo kï köp atïr nakun dong öyërö ngat na myero öngöl köp. Ën thon omoko caden both jö kïbëc, kï cero Yecu kï kin jö n'öthöö.” \p \v 32 Ï karë na gïn owinyo köp ï kom cer ka jö n'öthöö, jö mökö öcakö nywarö ën, ëntö jö nökënë okobo gïnï nï, “Wan ëmïtö winyo köp ni dökï ï ceng nökënë.” \v 33 Ëka Paulo öya cë öwëkö athuko. \v 34 Jö mökö na nönök örïbërë ködë ëka ödökö gïnï jö n'oye. Ï kin-gï onwongo tye ïë Dionicio dhanö më Areopago ëka dhakö mörö na nyïngë Damaric, kï jö nökënë na pol. \c 18 \s Paulo ï Korinti \p \v 1 Kinge manön Paulo öya kï ï Atene ëka öcïdhö yo Korinti. \v 2 Ëka ën onwongo Ayuda mörö na nyïngë Akwila, n'ënywölö ï lobo Ponto, na pod onwongo odwogo kï ï lobo Itali gïn kï dhakö mërë Piricila. Pïën Kalaudio ömïö twërö nï Eyuda öya gïnï ökö kï ï Roma. Cë Paulo öcïdhö më lïmögï \v 3 ëka obedo bothgï. Ën onwongo obedo atic këma calö gïn ëka otio kanya acël ködgï. \v 4 Ï ceng Cabït k'Eyuda kïbëc ën obedo larö köp ï cinagoga më tëmö lökö thama k'Eyuda ëka jö Girik. \p \v 5 Ï karë na Cila ëka Timoteo obino gïnï kï ï Macedonia, Paulo ömïö karë mërë kïbëc më tïtö köp k'Obanga nakun mïö caden both Eyuda nï Yecu ënë onwongo obedo Meciya. \v 6 Ëntö ï karë n'Eyuda opyem gïnï kï Paulo ëka öcakö yanyö ën, cë ën öcakö tëngö böng kome nakun kobo bothgï nï, “Remowu obed ï wiwu! An gira balna mörö ope. Cakërë tin cïdh ködë anyim, an abino cïdhö both Erok.” \p \v 7 Cë Paulo öya öcïdhö yo pacö k'ëcwö mörö na nyïngë Tito Yucito, Arok na wörö Obanga na ödë cwöcwök kï cinagoga. \v 8 Kiricipac, atëla na löö cinagoga ëka kï jö më ödë kïbëc oyee gïnï Rwoth, cë jö na pol më Korinti n'owinyo gïnï ën, oyee ëka ebaticagï. \v 9 Ï nïnö mörö acël ï kiwor, Rwoth ötwak kï Paulo ï anyuth ëka okobo nïnë nï, “Kür ibed kï lworo, ëntö bed ka twak, kür ïlïng. \v 10 Pïën an atye kanya acël kodi, ëka ngat mörö ope na bino tïmö gin mörö na rac ï komi, pïën an atye kï jö na pol ï pacö ni.” \v 11 Cë Paulo obedo kunön mwaka acël kï dwethe abicël, nakun pwonyogï kï köp k'Obanga. \p \v 12 Ï karë na Galio obedo alöc më lobo Akaya, Eyuda mökö öcökërë gïnï kanya acël cë ömakö gïnï Paulo, ëka etero ën ï nyim angöl-köp më apida. \v 13 Gïn okobo nï, “Ëcwö ni tye ka neeno jïï më wörö Obanga ï yoo na ba rwatërë kï cïkwa.” \p \v 14 Ëntö ï caa n'onwongo Paulo dong cwök twak, Galio okobo both Eyuda nï, “Winy unu Eyuda, ka onwongo koko ni ocung ï kom tïm mörö na rac onyo bal mörö na rac, onwongo bedo na bër an më winyo kokowu. \v 15 Ëntö kit na calö obedo peny na makö köp onyo nyïng mökö na dök ï kom cïk na mewu, un kikomwu ïnën unu kit më cobo. An ba abino bedo angöl-köp ï kom köp na calö koth manön.” \v 16 Cë ën öryëmögï ökö kï ï nyim pido. \v 17 Ëka gïn kïbëc ölökërë ï kom Cocitene, atëla më cinagoga, cë öcakö gïnï pwodo ën ï nyim pido. Ëntö Galio ba oketho cwinye ïë. \s Paulo ödök cen ï Antiokia më Ciria \p \v 18 Ëka kinge Paulo obedo ï Korinti pï karë mörö na nönök, cë öwëkö utmego ëka ökwang kï mel më cïdhö ï lobo Ciria. Ën önywakö gïnï yoo kanya acël kï Piricila ëka Akwila. Na pod bara öcakö woth, Paulo ölyëlö wie kï ï Cenikeria, pïën onwongo okwongo kwong. \v 19 Ï karë na gïn othuno ï Epeco, Paulo öwëkö Piricila ëka Akwila kunön, ëntö ën öcïdhö ï cinagoga më larö köp kanya acël k'Eyuda. \v 20 Ï karë na gïn openyo ën nï obed bothgï pï karë mörö, ëntö ën obino ökwërö ökö. \v 21 Ëntö ï caa na ën tye ka yaa öcïkërë nï, “An abino dwogo cen bothwu ka Obanga ömïtö.” Cë öcakö kwang kï mel nakun yaa kï ï Epeco. \v 22 Ï karë na mel othuno ï Cecaria, Paulo öcïdhö yo Jerucalem më motho jö n'oye Kiricito ëka öcakö dök cen yo Antiokia. \p \v 23 Kinge tero karë mörö ï Antiokia, Paulo ödök cen nakun wok kï ï Galatia ëka Perugia nakun jïngö cwiny ëlübkör Yecu. \s Apolo opwonyo ï Epeco \p \v 24 Ï karë nön Ayuda mörö na nyïngë Apolo, n'obedo dhanö më Alegijandaria obino yo Epeco. Ën onwongo obedo ëcwö n'ökwanö rwök, na tye kï ngec na thuth ï kom Cöc na Leng. \v 25 Ën onwongo epwonyo ï yoo ka Rwoth, cë obedo twak kï tëkö ëka opwonyo köp ï kom Yecu atïr kadï bed nï ën onwongo ngeo köp ï kom batica ka Jon këkën. \v 26 Ën öcakö twak kï tëk cwiny ï cinagoga. Ï karë na Piricila ëka Akwila owinyo gïnï köp na ën twakö, gïn ocwodo ën yo pacögï cë ömïö ën önïang ï yoo k'Obanga na bër rwök. \p \v 27 Ï karë n'Apolo onwongo mïtö cïdhö yo lobo Akaya, utmego ödïö cwinye ëka öcöö gïnï waraga both ëlübkör Yecu ëk öjöl gïnï ën. Ï karë na ën othuno kunön, ën obino obedo më köny na thwönë both jö n'onwongo oye gïnï pï kïca k'Obanga. \v 28 Ën obino ölöö thama k'Eyuda atïr ï nyim lwak nakun nyutho kï ï kom Cöc na Leng nï Yecu onwongo obedo Meciya.\fig Woth ka Paulo më adek|alt="Paul's Third Missionary Journey" src="GPS_Paul3_B&WFlat_Thur.jpg" size="span" copy="SIL" ref="Tic k'Ëkwëna 18:23-21:16"\fig* \c 19 \s Paulo ï Epeco \p \v 1 Ï karë n'Apolo onwongo tye ï Korinti, Paulo owok ï yoo na tye ï dyere lobo ëka othuno ï Epeco. Ën onwongo ëlübkör Yecu mökö kunön \v 2 ëka openyogï nï, “Un yam inwongo unu Tipo Naleng ï karë na un iyee Kiricito?” \p Gïn ögamö nï, “Pe, wan bara ewinyo nï Tipo Naleng thon tye.” \p \v 3 Cë Paulo openyogï nï, “Koth batica mënë na un inwongo?” \p Gïn ögamö nï, “Batica ka Jon.” \p \v 4 Paulo ögamö nï, “Batica ka Jon onwongo obedo batica më ngut. Ën okobo both jïï më yee ï kom ngat na tye ka bino kï körë, na manön ënë Yecu.” \v 5 Ï karë na gïn owinyo köp ni, cë ebaticagï ï nyïng Rwoth Yecu. \v 6 Ï karë na Paulo oketho cïngë ï komgï, Tipo Naleng obino ï komgï cë gïn öcakö twakö lëb na papath ëka dwaropïny. \v 7 Wel cwö kïbëc onwongo römö apar arïö. \p \v 8 Paulo ödönyö ï cinagoga ëka obedo twak kï tëk cwiny pï dwethe adek, nakun larö köp ëka ywaö thamagï ï kom ker k'Obanga. \v 9 Ëntö jö mökö na ba yee n'odhing öcakö gïnï twakö köp na reco ï kom yoo ka Kiricito ï nyim lwak, cë Paulo öwëkögï ëka öcïdhö k'ëlübkör Yecu. Ën obedo ka larö köp ködgï nïnö kï nïnö ï öt kwan ka Tairana. \v 10 Man obedo tïmërë pï mwaka arïö, ëk Eyuda ëka jö Girik kïbëc na bedo gïnï ï lobo Acia owiny gïnï köp ka Rwoth. \s Awope ka Cekewa \p \v 11 Obanga otio tango na döngö kï ï cïng Paulo, \v 12 naka thon atame cïng onyo böng n'ogudo ën, onwongo etero both etwoe cë twogï cang ökö ëka tipo na reco thon yaa wëkögï. \p \v 13 Eyuda mökö n'onwongo rimo pïny nakun ryëmö gïnï tipo na reco kï ï kom jïï, ötëmö gïnï tic kï nyïng Yecu më ryëmö cen kï kom jö na cen ömakögï nakun kobo gïnï nï, “An acïköwu ï nyïng Rwoth Yecu, na Paulo pwonyo pïrë, më donyo yökö kï ï kome!” \v 14 Awope ka Cekewa abïrö, n'onwongo obedo alamdhök na dit k'Eyuda, onwongo thon tïmö gïnï nï kömanön. \v 15 Ëntö ï nïnö mörö acël tipo na rac ögamö nïgï nï, “An angeo Yecu, ëka thon an angeo Paulo, ëntö un ibedo unu jö mënë?” \v 16 Cë ëcwö n'onwongo tipo na rac tye ï kome opye ï komgï ëka ölöögï ökö. Ën ölwënyö ködgï ëka ömïögï öngwëcö yökö kï ï öt kotula nakun remo cwer kï ï komgï. \p \v 17 Ï karë na köp ni owinyere both Eyuda ëka jö Girik na bedo gïnï ï Epeco, lworo öcakö makögï rwök ëka nyïng Rwoth Yecu ëwörö ï rwöm na malö. \v 18 Jö na pol n'oye obino gïnï nakun tuco kanyalër tïm mökö na rac na gïn obedo ka tïmö. \v 19 Jö na popol n'onwongo obedo gïnï ejwogi okelo gïnï bukegï më thyeth kanya acël ëka ëwangögï ï nyim lwak. Ï karë na gïn örïbö wel më buke, cë enwongo römö wel cïlïng na nyïng elip pyer abic. \v 20 Ï kit yoo ni, köp ka Rwoth ömëdërë ëka ödöngö kï tëkö. \p \v 21 Kinge na köp ni kïbëc ötïmërë ökö, Paulo omoko thama mërë më cïdhö yo Jerucalem nakun wok kï ï Macedonia ëka Akaya. Ën okobo nï, “Kinge na an abedo kunön, an thon myero alïm Roma.” \v 22 Ën ooro Timoteo ëka Eracito, cwö arïö n'onwongo könyö ën më tio tic ka Rwoth yo Macedonia, nakun ën dong më bedo ï lobo Acia pï karë mörö na nönök. \s Arubaruba n'ötïmërë ï Epeco \p \v 23 Ï karë nön ayela na thwönë öcakërë ï kom Yoo ka Kiricito. \v 24 Ëcwö mörö na nyïngë Demeterio athedh ryal, ën thedho ryal yübö kï cal jwök na dhakö na nyïngë Atemi cë kelo kï lïm na thwönë both ëdïrü tic cïng. \v 25 Ën ocwodogï kanya acël kï jö nökënë na tio koth tic acël nön cë okobo bothgï nï, “Un cwö, ingeo unu nï lönyöwa yaa kï kom tic ni. \v 26 Kobedi dong un ïnënö ëka iwinyo unu nï Paulo mörö ni tye ka neeno jïï ëka tye ka mïö jö na pol rwenyo ökö kï ï Epeco kany ëka rwök mërë ï lobo më Acia thükül. Ën tye ka kobo nï obanga na dhanö öyübö ayüba ba obedo obanga kikokome. \v 27 Pathï dökï cath këkën ënë tye na rac, ëntö naka thon öt wörö obanga na pïrë tëk më Atemi bino bedo gin mörö na köny mërë ope, ëka obanga na dhakö n'ëwörö ï lobo Acia ëka ï wi lobo thükül ebino kwanyö dheo mërë ökö.” \p \v 28 Ï karë na gïn owinyo köp ni, akëmö ömakögï ëka öcakö gïnï redo nï, “Atemi ka jö Epeco dit rwök!” \v 29 Cë arubaruba na thwönë örömö ï pacö ökö. Jïï ömakö Gayo ëka Aricitako më Macedonia na yam wotho gïnï kï Paulo kanya acël, ëka gïn kïbëc ömwömërë kï cwiny acël ï öt tuko. \v 30 Paulo ömïtö dönyö ï kin lwak ëntö ëlübkör Yecu öjükö ën ökö. \v 31 Edite mökö thon më lobo Acia, nyikonei ka Paulo, ooro gïnï köp nï kür ötëm më dönyö ï öt tuko. \p \v 32 Athuko obedo k'arubaruba, jö mökö onwongo wöö gïnï ï kom gin acël, jö mökö ï kom gin nökënë. Pol jïï ba ongeo gïnï thon ngö n'onwongo gïn tye ïë kany nön. \v 33 Eyuda mökö othwaro gïnï Alegijanda anyim ëka jö mökö kï kin lwak oredo gïnï nakun ekobo nï ën okob ngö na tye ka tïmërë. Alegijanda öjükögï kï cïngë nakun mïtö pido mërë ï nyim jïï. \v 34 Ëntö ï karë na gïn önïang nï ën onwongo obedo Ayuda, lwak kïbëc oredo kï dwön acël pï caa na römö arïö nï, “Atemi ka jö Epeco dit rwök!” \p \v 35 Kinge, karan më pacö öjükö lwak ëk ölïng gïnï cë okobo nï, “Un jö më Epeco, nga na ba ngeo kï wi lobo nï pacö më Epeco ënë gwökö öt wörö Atemi na dit rwök, ëka kï cal mërë na yam opodho kï wi polo? \v 36 Pï manön, kite na pyem mörö ope ï köp ni, un dong myero ibed unu moth, kür ïtïm unu gin mörö k'abünyë. \v 37 Un ikelo cwö ni kany, ba öyakö gïnï gin mörö kï öt wörö jwök onyo yanyö obanga onu na dhakö. \v 38 Ka cë Demeterio ëka ëdïrü tic cïng ewodhe tye gïnï kï köp më adoth ï kom ngat mörö, öt pido tye n'öyabërë ëka ëlöc thon tye. Myero gïn oter ï pido. \v 39 Ka tye köp nökënë na un ïmïtö kelo, manön myero etyeki ï athuko më cïk. \v 40 Kit na tye ködë, pëkö twërö podho ï kom onu pï arubaruba n'ötïmërë tin. Pï köp nön onu ba ëtwërö nyutho tyën köp mörö më wöö n'ötïmërë.” \v 41 Kinge na dong ötwakö köp ni, ën ökëthö athuko ökö. \c 20 \s Paulo öcïdhö yo Macedonia ëka ï lobo Grecia \p \v 1 28Ï karë na dong wöö othum, Paulo ocwodo ëlübkör Yecu bothe, kinge cükö cwinygï ëka mothogï, cë öcïdhö yo Macedonia. \v 2 Ën obedo ka woth ï lobo nön nakun cükö cwiny jïï kï köp na pol, ëka kinge obino othuno ï lobo Grecia \v 3 kanya ën obedo ïë pï dwethe adek. Ën onwongo tye ka yübërë më kwang kï mel më cïdhö yo Ciria. Ï karë na ën ongeo nï Eyuda öyübö gïnï köp ï kome, cë Paulo ölökö thama mërë më dök cen nakun wok kï ï Macedonia. \v 4 Ën owotho kanya acël kï Copater wod ka Piro më Berea, Aricitako ëka Cekondo më Tecalonika, Gayo më Derube ëka Timoteo, kanya acël kï Tukiko ëka Tropimo më lobo Acia. \v 5 Jö ni öcïdhö anyim ëka öküröwa gïnï ï Teroa. \v 6 Ëntö wan ëkwang kï ï Pilipi kinge Kwer më Ogati na Thöbï ope ïë ëka kinge nïnö abic ethuno bothgï ï Teroa, kanya wan ebedo ïë pï nïnö abïrö. \s Ecero Yutiko kï ï thöö \p \v 7 Ï nïnö më acël më cabït,\f + \fr 20:7 \fr*\ft Nïnö më acël më cabït obedo ceng cabït kite n'Eyuda kwanö kï nïnö ködë.\ft*\f* wan ëcökërë kanya acël më poko ï ogati. Paulo obedo twak kï jïï, pïën onwongo dong mïtö cïdhö ökö kodiko mërë, cë ën obedo twak naka dingwor. \v 8 Tara na pol onwongo tye ka lyël ï öt na malö na wan ëcökërë ïë. \v 9 Na Paulo onwongo mëdërë amëda kï twak, athïn awobi na nyïngë Yutiko onwongo obedo ï derica cë nïnö ömakö wangë rwök ëka opodho pïny kï ï derica më öt më adek na malö, cë etingo ën na dong öthöö. \v 10 Ëntö Paulo oidho pïny cë oryebere ï kom awobi nön, ëka öthünö cë öcakö kobo nï, “Kür ïpar unu, ën pod kwö.” \v 11 Cë Paulo öïdhö ödök ï öt na malö, opoko ï ogati ëka öcamö gïnï kanya acël. Paulo ömëdërë kï twak naka pïny oru cë öcakö cïdhö. \v 12 Jïï otero awobi nön na kwö yo pacö ëka na cwinygï yom rwök. \s Paulo örwatërë k'edong më Epeco \p \v 13 Wan ëcïdhö anyim kï mel cë ëkwang naka ï Acco, kanya onwongo wan ebino më kwanyö Paulo kï ïë. Ën onwongo öyübërë më woth kï tyënë yo kunön. \v 14 Ï karë na ën oromo ködwa ï Acco, ëkwanyö ën kï mel cë wan ëcïdhö ködë kanya acël naka yo Mitilene. \v 15 Wan ëcakö kwang kï kunön ëka kodiko mërë ethuno kany mörö n'opimere kï Kioc. Kinge nïnö nön wan ëngölö naka yo cula nam më Camoc ëka kinge nïnö acël wan ethuno ï Mileto. \v 16 Paulo onwongo omoko thama mërë më kwang kalö Epeco akala, ëk kür ëbal caa ï lobo Acia, pïën onwongo mïtö cïdhö pïöpïö ëk ka twërë ebed ï Jerucalem ï nïnö më Pentekot. \p \v 17 Ëntö ï karë na wan ethuno ï Mileto, Paulo ooro köp yo Epeco më cwodo edong ka jö n'oye Kiricito ëk obin gïnï bothe. \v 18 Ï karë na gïn othuno, ën okobo nïgï nï, “Un ingeo unu kite na an akwö ködë ï kinwu, cakërë ï nïnö më acël na an abino ködë ï lobo Acia. \v 19 An atio both Rwoth kï mwolo na dit rwök ëka kï pii wanga, kadï bed onwongo atye ï atëmatëma na rac n'Eyuda öyübö gïnï ï koma. \v 20 Un ingeo nï an ba abedo kï lworo më tïtö niwu köp mörö na twërö könyöwu, ëntö an apwonyowu ï kin lwak ëka ï öt kï öt. \v 21 An abedo kobo köp n'atïr both Eyuda ëka both jö Girik nï myero ongut gïnï kï kom bal cë ölökërë gïnï both Obanga ëka obed gïnï kï yee ï kom Rwothwa Yecu. \p \v 22 “Kobedini dong an atye ka cïdhö yo Jerucalem nakun abedo amabuc ka Tipo Naleng, na ba angeo ngö na bino tïmërë ï koma kï kunön. \v 23 Gin na an angeo këkën ënë nï Tipo Naleng öcïka nï ï pacö kïbëc, buc ëka pëkö tye ka kemo koma. \v 24 Ëntö kwöna anënö calö gin mörö na köny mërë ope kï botha, thwara ka atio ködë më tyeko tic na Rwoth Yecu ömïa—tic më mïö caden më Emuth na Bër më kïca k'Obanga. \p \v 25 “Kobedini dong an angeo nï ngat mörö ope kï kin jö na an abedo tïtö köp më Ker k'Obanga bothgï na dök bino nënöna. \v 26 Pï manön, an akobo bothwu tin nï, ka kwö ka ngat mörö kï ï kinwu bino rwenyo, remo mërë ope ï wia. \v 27 Pïën ba abedo kï lworo më tïtö niwu gin na kïbëc n'Obanga mïtö nï inge unu. \v 28 Gwökërë unu kenwu ëka kï jö kïbëc na Tipo Naleng okethowu më gwökögï. Bed unu ëkwath ka jö k'Obanga n'oye Kiricito na ën öwïlö kï remo ka Kiricito kikome. \v 29 Angeo nï, ka dong ayaa ökö, orudi na ger bino bino ï kinwu ëka ba bino wëkö rom. \v 30 Naka thon jö mökö kï kinwu bino gïnï yaa më lökö köp n'atïr ökö ëk öywa ëlübkör Yecu ï körgï. \v 31 Pï manön gwökërë unu! Po unu nï onwongo abedo coko ngat acëlacël kï ï kinwu na ba alïng pï mwaka adek kiwor ëka kiceng, nakun akok kï pii wanga. \p \v 32 “Kobedini dong an amïöwu ï cïng Obanga ëka kï köp më kïca mërë na twërö mïö ïdöngö unu, ëka bino mïöwu inwongo gin na ën öyübö më mïö both jö kïbëc na ën ölönyögï. \v 33 An ba abedo kï miti ï kom ryal, gol onyo böngü ka ngat mörö. \v 34 Un kï komwu ingeo unu nï an anwongo gin na kïbëc na mïtërë botha ëka both jö na an atio ködgï kï tic më cïnga. \v 35 Ï kom tic kïbëc na an dong atio, anyutho niwu nï, kï tic na tëk myero ëköny jö na görü, nakun epo ï kom köp na Rwoth Yecu kï kome okobo nï: ‘Gum na thwönë tye ï mïö na löö gamö.’” \p \v 36 Ï karë na dong otyeko kobo köp nön, ën orumo cöngë pïny ködgï kïbëc ëka ölëgö. \v 37 Gïn kïbëc okok kï pii wang-gï, nakun thünö gïnï ngut Paulo ëka emotho ën kï moth më mar. \v 38 Gin n'ocwero cwinygï rwök ënë köp na ën okobo nï gïn ba dök bino nënö wangë. Cë ökwangö gïnï ën ï mel. \c 21 \s Woth ka Paulo yo Jerucalem \p \v 1 Kinge na dong epokere ködgï, wan ëcakö kwang kï mel atïr më cïdhö naka ï Koc. Kodiko mërë wan ëcïdhö naka ï Rodec, ëka ëya kï kunön ëcïdhö naka ï Patara. \v 2 Ï karë na wan enwongo mel na cïdhö yo Poiniki, ëcakö dönyö ïë ëka ëmëdërë kï wothwa. \v 3 Ï karë na wan ënënö cula nam më Caiprac ewok kï kukwap mërë, ëka ëkwang naka ï lobo Ciria. Wan ethuno ï Turo, kanya myero ëkwany yëc ökö kï ï mel. \v 4 Ï karë na wan etye kunön enwongo ëlübkör Yecu, ebedo bothgï pï nïnö abïrö. Tipo Naleng ömïögï öjükö Paulo nï kür öcïdh yo Jerucalem. \v 5 Ëntö ï karë na nïnöwa örömö më yaa, wan edwogo ï mel. Ëlübkör Yecu kïbëc mëd kï mon ëka ëthïnö owotho ködwa më yaa kï ï pacö më cïdhö ï dhö nam ëka kï kunön erumo cöngwa më lëga. \v 6 Kinge mothogï, wan ëcakö dönyö ï mel, ëka gïn ödök cen yo pacö. \p \v 7 Wan ëmëdërë kï wothwa më yaa kï ï Turo, cë ethuno ï Potolemai ëka emotho utmego cë ebedo ködgï pï nïnö acël. \v 8 Kodiko mërë na wan eyaa, ëcïdhö ethuno ï Cecaria ëka ebedo ï öt ka Pilipo atït Emuth na Bër na yam ën ngat acël ï kin jö abïrö.\f + \fr 21:8 \fr*\ft Dhanö acël ï kin jö abïrö n'onwongo ëyërö na calö aköny tic ï Jerucalem.\ft*\f* \v 9 Ën onwongo tye k'anyira mërë angwën na bara ënyömögï na gïn obedo edwarpïny. \p \v 10 Ï karë na wan ebedo kunön pï nïnö mörö na popol, adwarpïny na nyïngë Agabu obino n'öya kï ï Yudea. \v 11 Ën obino yo bothwa, cë ökwanyö del më wang pyër Paulo, otweo kï cïngë ëka tyënë cë okobo nï, “Tipo Naleng okobo nï, ‘Man ënë kite n'Eyuda na tye ï Jerucalem bino tweno won del ni ëka ebino mïö ën ï cïng Erok.’” \p \v 12 Ï karë na wan ewinyo köp ni, wan kanya acël kï jö na kunön ëkwaö Paulo nï, “Kür öcïdh yo Jerucalem.” \v 13 Cë Paulo ögamö nï, “Pïngö ikok ëka ïbalö unu cwinya? An ayübara pathï pï tweco këkën ëntö naka thon më thöö ï Jerucalem pï nyïng Rwoth Yecu.” \v 14 Ï karë na ën ba oyeo thamawa, wan ëcakö wëkö ën nakun ekobo nï, “Ëk gin na Rwoth mïtö ocobere.” \p \v 15 Kinge nïnö nön gïnï, wan ëcakö yübërë më cïdhö yo Jerucalem. \v 16 Ëlübkör Yecu mökö n'öya gïnï kï ï Cecaria owotho ködwa naka ï pacö ka Munacon, kanya myero wan ebed ïë. Ën onwongo obedo dhanö më Caiprac na yam cön öcakö bedo alübkör Yecu. \s Paulo othuno ï Jerucalem \p \v 17 Ï karë na wan ethuno ï Jerucalem, utmego öjölöwa gïnï kï yom cwiny. \v 18 Kodiko mërë Paulo öcïdhö ködwa both Yakobo, ëka edong kïbëc onwongo tye gïnï. \v 19 Kinge mothogï, cë ën okobo bothgï körë kï körë tic n'Obanga otio na pol ï dhö tic mërë ï kin Erok. \p \v 20 Ï karë na gïn owinyo köp ni, gïn öpakö Obanga. Cë okobo gïnï both Paulo nï, “Ömïnwa, in ïnën, Eyuda elip adi na dong oye gïnï, ëka gïn kïbëc lübö cïk ka Muca rwök. \v 21 Ënïangögï nï in ipwonyo Eyuda kïbëc na bedo gïnï ï kin Erok nï ëk öwëk gïnï lübö cïk ka Muca ökö, nakun ikobo nïgï nï kür ölïr ëthïnögï onyo ölüb gïnï cïkwa. \v 22 Ngö na myero wan ëtïm? Gïn bino winyo nï in ibino. \v 23 Cë dong tïm gin na wan ekobo nini. Wan etye kï cwö angwën kany na dong okwongere gïnï ökö. \v 24 Woth kï jö nön ëka ilonyiri kanya acël ködgï, cë ïcül lïm na mïtërë, ëk ölyël gïnï wigï ökö. Cë jö kïbëc bino ngeeno nï köp n'onwongo ebedo ka twakö ï komi obedo twodo, ëntö in kikomi itye ka gwökö cïk. \v 25 Ëntö pï Erok n'oye, wan etyeko cöönö waraga bothgï kï köp na wan emoko nï, kür öcam gïnï cem n'ëtyërö both cal jwogi, kür öcam gïnï remo, kür öcam gïnï ringo leeni n'ëdëö adëa ëka ökwër gïnï tïm ölyang ökö.” \p \v 26 Kodiko mërë Paulo otero jö nön ëka ölönyërë kanya acël ködgï. Cë öcïdhö gïnï ï öt k'Obanga më mïö ngec ï kom nïnö dwe na nïnö më lönyërë bino jik ïë ëka mïc ebino mïö pï ngat acëlacël. \s Ëmakö Paulo \p \v 27 Ï karë na nïnö abïrö më lönyërëgï dong cwök thum, Eyuda mökö n'öya gïnï kï ï lobo Acia önënö gïnï Paulo kï ï öt k'Obanga. Gïn orubo lwak kïbëc ëka ömakö gïnï ën, \v 28 nakun redo gïnï na tëk nï, “Un jö më Icarael, könywa unu! Man ënë ëcwö na tye ka pwonyo jïi na rac ï kabedo kïbëc, ï kom jö na mëwa, cïk na mëwa, naka kabedo ni. Ëka na dong löö kïbëc ën okelo jö Girik ï öt k'Obanga, cë öpyëdö kabedo na leng ni.” \v 29 Gïn okobo nï köman pïën gïn onwongo önënö Tropimo n'obedo dhanö më Epeco na tye kanya acël kï Paulo ï pacö, ëka öthamö nï onyo Paulo ënë okelo ën ï öt k'Obanga. \p \v 30 Ï pacö kïbëc orubere ëka jïï obino gïnï kï ngwëc kanya acël ëka ëmakö Paulo cë öywaö gïnï ën kï ï öt k'Obanga, cücüth oloro gïnï dholokek ökö. \v 31 Na gïn dong onwongo mïtö neko ën, köp othuno both adit acikari nï pacö më Jerucalem kïbëc onwongo tye ka rubere. \v 32 Ën öcakö kwanyö edite cücüth ëka acikari cë öngwëcö ködgï yo both lwak. Ï karë na lwak önënö gïnï adit ëka acikari mërë, gïn öwëkö pwodo Paulo ökö. \p \v 33 Adit acikari obino ëka ömakö ën, cë ömïö twërö nï etwe ën kï jëgëlë arïö. Cë openyo lwak nï, “Nga ënön, ëka öbalö ngö?” \v 34 Jö mökö kï kin lwak oredo gïnï nakun köpgï ba rwatërë, jö nökënë kobo man ëka jö nökënë kobo gin na path. Kinge n'adit acikari ba önïang ï kom köp kikome pï wöö n'obedo na thwönë, ömïö twërö nï ëk eter Paulo ï laï. \v 35 Ï karë na Paulo othuno më ïdhö malö, gero ka lwak ömëdërë rwök naka acikari otingo ën atinga ï wi baagï. \v 36 Lwak n'obedo ka lübögï ömëdërë gïnï kï wöö nakun redo gïnï nï, “Nek ën ökö!” \s Paulo opido ï nyim lwak \p \v 37 Ï karë n'onwongo acikari dong cwök dönyö kï Paulo ï laï, Paulo openyo adit acikari nï, “Atwërö twak kodi?” \p Ën ögamö nï, “In ingeo lëb Girik? \v 38 Pathï in ënë dhanö më Ejip na yam öcakö jëm ëka otero enek elip angwën yökö ï thim?” \p \v 39 Paulo ögamö nï, “An abedo Ayuda, dhanö më Taruco ï lobo Cilicia, anywölï më pacö na pïrë tëk rwök. Öma! Akwai ïmïa atwak kï lwak.” \p \v 40 Adit acikari oyeo ëka Paulo öcakö cung malö cë öjükö lwak kï cïngë. Ï karë na gïn kïbëc dong ölïng, ën öcakö twak ködgï ï lëb Iburu.\fig Woth ka Paulo yo Roma|alt="Paul's Journey to Rome" src="GPS_Paul4_B&WFlat_Thur.jpg" size="span" copy="SIL" ref="Tic k'Ëkwëna 21:17-28:31"\fig* \c 22 \p \v 1 “Utmegona ëka jö ka bebena, winy unu pido na an akelo bothwu.” \v 2 Ï karë na gïn owinyo ka ën tye ka twak ködgï ï lëb Iburu, gïn öcakö lïng moth. \p Cë Paulo okobo nï, \v 3 “An abedo Ayuda, ënywöla ï Taruco na tye ï Cilicia, ëntö adöngö ï pacö ni, apwonyna obedo Gamaliel. An epwonya rwök ï kom cïk ka kwaröwa. An abedo kï cwiny më wörö Obanga kite na un thon itye unu ködë tin. \v 4 An abedo yelo ëlübkör Yoo ni naka inekogï, ëka tweo cwö kï mon ï buc. \v 5 Alamdhök na Dit ëka jö kïbëc na bedo ï öd okiko obedo gïnï caden-na. An thon agamö waraga kï bothgï më cïdhö yo both utmegogï na tye ï Damaciko, ëka acïdhö yo kunön më kelo jö ni na calö emabuc yo Jerucalem ëk ëmïïgï pwod. \s Paulo okobo kite na ën ëlökërë ködë \p \v 6 “Ï karë na an atye ka woth, na dong acwök kï Damaciko na caa abicël më kiceng dong cwök römö, tar na ryëny rwök öya kï wi polo athura ëka ömënya ögüra dyere. \v 7 An apodho pïny ï ngöm ëka awinyo dwön mörö na kobo nï, ‘Caulo! Caulo! Pïngö itye ka yelona?’ \p \v 8 “An agamö nï, ‘In ïnga, Rwoth?’ \p “Ën ögamö nï, ‘An Yecu më Najaret, na in itye ka yelo.’ \v 9 Ewodha önënö gïnï tar ëntö ba önïang gïnï dwön ngat n'onwongo tye ka twak köda. \p \v 10 “Cë an agamö nï, ‘Rwoth ngö na myero atïm?’ \p “Rwoth okobo nï, ‘Yaa malö ëka ïcïdh yo Damaciko. Ebino kobo nini gin na kïbëc n'ëmïö nï ëk ïtïm kï kunön.’ \v 11 Ewodha öpëa kï cïnga yo Damaciko pïën ryëny ka tar onwongo oneko wanga ökö. \p \v 12 “Ëcwö mörö na nyïngë Anania obino më nënöna. Ën onwongo obedo dhanö na wörö Obanga nakun lübö cïk ka Muca kïbëc ëka dhanö n'Eyuda kïbëc na bedo kunön wörö. \v 13 Ën obino ocung ï ngeta ëka okobo nï, ‘Ömëra Caulo, ëk wangi öyabërë!’ Ëka ï caa nön cücüth wanga öyabërë cë anënö ën. \p \v 14 “Cë ën okobo nï, ‘Obanga ka kwere onu oyeri ëk inge ngö na ën mïtö, ïnën Ngat na Kite Atïr ëka iwiny köp na ën twakö. \v 15 In ibino bedo acaden mërë both jö kïbëc ï kom ngö na in ïnënö ëka iwinyo. \v 16 Kobedi dong ngö na in itye ka kürö? Yaa malö, ëk ebatica in ëka ëlwök balni nakun icwodo nyïng Rwoth.’ \p \v 17 “Ï karë na an adök yo Jerucalem ëka onwongo atye ï lëga ï öt k'Obanga, acakö nënö anyuth \v 18 ëka anënö Rwoth ka tye ka twak na kobo nïna nï, ‘Yaa ökö pïöpïö ïwëk Jerucalem, pïën gïn ba bino yeo köp më caden-ni na in itye ka kobo ï koma.’ \p \v 19 “An agamö nï, ‘Rwoth, jö ni ngeo gïnï nï an abedo ka woth ï cinagoga kïbëc më pwodo jö n'oye ï komi ëka më terogï ï buc. \v 20 Ëka ï karë n'eneko acaden-ni Citipwano, an onwongo acung kunön nakun acwakö ngö n'ötïmërë ëka agwökö naka thon böng ka jö n'onwongo tye ka neko ën.’ \p \v 21 “Cë Rwoth okobo nïna nï, ‘Apë, an abino oroni yo kanya bor both Erok.’” \s Paulo ëka adit acikari më Roma \p \v 22 Lwak obedo ka winyo Paulo naka ën okobo köp ni. Cë gïn öcakö redo kï dwön na malö nï, “Nek unu ën ökö! Ën ba opore më bedo na kwö ï lobo!” \p \v 23 Na gïn onwongo tye ka wöö nakun bolo böng-gï ëka ëkïrö apua malö, \v 24 adit acikari ömïö twërö nï ëk eter Paulo ï laï. Ën öcïkö nï ëk epwod kï del ëka epeny ën pïngö jïï onwongo tye ka wöö ï kome nï kömanön. \v 25 Ï karë na gïn otweo Paulo ëk epwod kï del, ën okobo both adit acikari n'ocung kany nön nï, “Cïk yeo nï epwod ngat mörö n'obedo dhanö më Roma na bara ëngölö köp ölöö ën?” \p \v 26 Ï karë n'adit acikari owinyo köp ni, ën öcïdhö okobo both adit acikari nökënë. Ën openyo nï, “Ngö na in ibino tïmö? Ëcwö ni obedo dhanö më Roma.” \p \v 27 Adit acikari öcïdhö both Paulo ëka openyo nï, “Kob nïna, in ibedo dhanö më Roma?” \p Ën ögamö nï, “Eyo, an abedo.” \p \v 28 Cë adit acikari okobo nï, “An acülö wel na thwönë rwök më bedo dhanö më Roma.” \p Ëntö Paulo ögamö nï, “An ënywöla anywöla ïë.” \p \v 29 Jö n'onwongo öyübërë më penyo ën ojer gïnï cen cücüth. Adit acikari thon obedo kï lworo ï karë na ën önïang nï Paulo na ën etweo obedo dhanö më Roma. \s Paulo ï nyim athuko më öd okiko k'edong \p \v 30 Kodiko mërë, kite n'adit acikari onwongo mïtö nïang ï tyën köp kikokome n'ömïö Eyuda odotho gïnï Paulo, ën ögönyö Paulo cë öcïkö nï ëk edite ëlamdhök ëka athuko më öd okiko k'edong kïbëc ögürë gïnï. Cë ën okelo Paulo ëka ömïö ocung ï nyimgï. \c 23 \p \v 1 Paulo öcïkö wangë ï kom athuko më öd okiko k'edong n'öcökërë gïnï cë okobo nï, “Utmegona, an abedo kwö na cwinya bër ï nyim Obanga naka tin.” \v 2 Alamdhök na dit na nyïngë Anania ömïö twërö both jö n'ocung ï nget Paulo ëk odhong gïnï dhögë. \v 3 Cë Paulo okobo nïnë nï, “Obanga thon bino dhongoni, in kor öt n'epuo na tar! In ibedo kany nön më ngölö köp nïna na lübërë kï cïk, nakun in kikomi ïtürö cïk më mïö twërö nï myero edhonga!” \p \v 4 Jö n'onwongo ocung gïnï ï nget Paulo okobo nï, “In ba ïparö më yanyö Alamdhök na Dit k'Obanga?” \p \v 5 Paulo ögamö nï, “Utmegona, an ba angeo nï ën obedo Alamdhök na Dit, pïën ëcöö nï, ‘Kür ïtwak gin mörö na rac ï kom alöc na löö jö na megi.’ ” \p \v 6 Ëntö ka Paulo önïang nï jö mökö kï kin-gï obedo Ecadukayo ëka jö nökënë obedo gïnï Eparicayo, cë ën oredo kï ï athuko më öd okiko k'edong nï, “Utmegona, an abedo Aparicayo, wod k'Aparicayo. An acung kany më tëmöna kï pido pïën atye kï gen ï kom cer ka jö n'öthöö.” \v 7 Ï karë na ën okobo köp ni, apokapoka öcakërë ï kin Eparicayo k'Ecadukayo ëka athuko opokere ökö. \v 8 Pïën Ecadukayo kobo gïnï nï cer mörö ope ëka emalaika onyo tipo gïnï thon ope ëntö Eparicayo yee gïnï ï komgï kïbëc. \p \v 9 Cë wöö obedo na thwönë rwök ëka epwonye mökö më cïk n'onwongo obedo gïnï Eparicayo öya malö cë opyem gïnï na kobo nï, “Wan ba enwongo gin mörö na rac ï kom dhanö ni, cë ka tipo onyo malaika ënë ötwak ködë?” \v 10 Pyem ömëdërë rwök naka adit acikari onwongo dong lwor nï gïn römö yëyëcö Paulo na thïthïnö. Ën ömïö twërö both acikari më cïdhö yo pïny bothgï ëk ökwany gïnï Paulo ökö kï bothgï kï tëkö ëka ekel ën ï laï. \p \v 11 Kodiko mërë ï kiwor, Rwoth ocung ï nget Paulo cë okobo nï, “Dïï cwinyi! Kite na in ïmïö caden ï koma ï Jerucalem, cë myero in thon ïmïï caden ï Roma.” \s Yüb më neko Paulo \p \v 12 Na dong pïny oru, Eyuda mökö öyübö gïnï köp kanya acël nakun kwongere gïnï nï gïn ba ebino cem onyo madhö gin mörö naka ka wang eneko gïnï Paulo. \v 13 Jö n'öyübö gïnï köp ni welgï onwongo kadhö pyer angwën. \v 14 Gïn öcïdhö okobo both ëlamdhök na dito ëka edong nï, “Wan etyeko kwongere na tëk nï ba ebino camö onyo madhö gin mörö naka ka wan eneko Paulo. \v 15 Pï manön un kanya acël k'athuko më öd okiko k'edong myero iter unu köp both adit acikari ëk okel ën ï nyimwu na calö pod ibino unu mëdërë më rangö köp mërë na bër. Wan ëyübërë ökö më neko ën na bara ën othuno na cwök kany.” \p \v 16 Ëntö ï karë n'okeo ka Paulo owinyo köp n'ëyübö ni, ën öcïdhö ï laï cë okobo nï Paulo. \p \v 17 Cë Paulo ocwodo adit acikari acël ëka okobo nïnë nï, “Ter athïn awobi ni both adit acikari na lööwu, ën tye kï köp mörö na ën mïtö kobo nïnë.” \v 18 Ëka ën otero awobi ni both adit acikari na löögï. \p Adit acikari okobo nï, “Paulo n'obedo amabuc ocwoda cë ökwa nï ëk akel awobi ni bothi pïën ën tye kï köp mörö na ën mïtö kobo nini.” \p \v 19 Adit acikari na löögï ömakö cïng athïn awobi ni cë otero ën thenge ëka openyo nï, “Ngö na in ïmïtö kobo nïna?” \p \v 20 Ën okobo nï, “Eyuda mökö oyere gïnï dong më penyoni ëk ikel Paulo diki ï nyim athuko më öd okiko k'edong, na calö gïn pod ebino mëdërë më rangö köp mërë na bër. \v 21 Ëntö in kür iyee nïgï pïën tye jö na kadhö pyer angwën kï kin-gï na tye ka kürö ën ï yoo. Gïn okwongere ökö nï ba ebino camö onyo madhö gin mörö naka ka wang n'eneko gïnï Paulo. Gïn dong öyübërë ökö kobedini, tye gïnï ka kürö ngö na in ibino kobo ï kwacgï.” \p \v 22 Adit acikari na löögï ömïö athïn awobi ni öcïdhö nakun cïkö ën nï, “Kür ikob both ngat mörö nï in ikobo köp ni botha.” \s Ëköbö Paulo both Pilice \p \v 23 Cë adit acikari na löögï ocwodo edite wi acikari arïö ëka okobo nïgï nï, “Yüb unu acikari mia arïö, wegi angole pyer abïrö ëka wegi töng mia arïö ëk öcïdh gïnï yo Cecaria caa adek më kiwor. \v 24 Yüb unu thon angole nï Paulo öngwëc ködë ëk ethun ködë na bër both adit Pilice.” \v 25 Cë adit acikari na löögï öcöö waraga köman: \p \v 26 An Kalaudio Liciac amothi in adit Pilice. \pi \v 27 Ëcwö ni Eyuda ënë ömakö ëka onwongo dong cwök neko gïnï, ëntö an acïdhö bothgï k'acikarina cë alarö ën kï ï cïng-gï, pïën onwongo anïang nï ën obedo dhanö më Roma. \v 28 An onwongo amïtö ngeno ngö na gïn odotho ën ïë, cë akelo ën ï nyim athuko më öd okiko k'edong-gï. \v 29 An anwongo nï edotho ën k'adoth na makö cïkgï, ëntö köp mörö onwongo ope na römö mïö ëngölö nïnë thöö onyo tweno ën ï buc. \v 30 Ï karë n'ënïanga nï gïn öyübö köp më neko ëcwö ni, an abünyö oro ën ökö bothi cücüth. An thon acïkö jö n'odotho ën më mïöni adothgï na gïn odotho kï ën ködë. \p \v 31 Cë acikari owotho gïnï kï Paulo ï kiwor naka etero ën yo Antipatiric kite n'ëcïkögï ködë. \v 32 Kodiko na pïny dong oru, gïn öcakö dök yo laï ëka ëwëkö wegi angole më woth ködë. \v 33 Ï karë na wegi angole othuno gïnï ï Cecaria, gïn ömïö waraga both adit Pilice ëka ömïö gïnï Paulo thon bothe. \v 34 Adit Pilice ökwanö waraga cë openyo Paulo lobo na ën öya kï ïë. Ï karë na ën önïang nï Paulo öya kï ï Cilicia, \v 35 cë ën okobo nï, “An abino winyo pidoni ka jö n'odothi obino gïnï kany.” Ëka ën dong ömïö twërö nï myero ëgwök Paulo ï laï na yam Erode ögërö. \c 24 \s Paulo ï nyim Pilice \p \v 1 Kinge nïnö abic alamdhök na dit na nyïngë Anania obino k'edong k'Eyuda ëka apid-köp mörö na nyïngë Terutulo, më mïö adothgï ï kom Paulo ï nyim adit Pilice. \v 2 Ï karë n'ecwodo Paulo, Terutulo öcakö dotho ën ï nyim Pilice nakun kobo nï, “Wan ebedo kï kuc pï karë na lac ï thë löc na megi ëka neno na megi okelo nïwa alökalöka na pol ï lobo ni. \v 3 Ï kabedo kïbëc ëka kï kit yodhi na papath, adwong Pilice, wan ïwa yom ï komi rwök. \v 4 Ëntö na bara atero na bor rwök, akwai ëk ibed kï kïca më winyo köpwa na cecek. \p \v 5 “Wan enwongo nï dhanö ni obedo ngat na kelo ayela. Ën obedo kelo arubaruba ï kin Eyuda na tye ï lobo thükül. Ën thon obedo atëla wi dul jö më Najaret, \v 6 ëka ën thon ötëmö pyëdö naka öt k'Obanga, cë wan ëmakö ën ökö. \v 7 Ëntö adit acikari na nyïngë Liciac obino bothwa kï gero na thwönë rwök cë ökwanyö ën ökö kï ï cïngwa.\f + \fr 24:7 \fr*\ft Baibul nökënë ba ketho tyeng ni.\ft*\f* \v 8 In ïtwërö nwongo köp na tïr më adothwa ka in kikomi ipenyo ën.” \p \v 9 Eyuda örïbërë gïnï ï kom adoth nön ëka omoko gïnï nï köp ni kïbëc tye atïr. \p \v 10 Ï karë n'adit Pilice öcïmö Paulo nï ëk ötwakï, ën ödök ïë nï, “Adwong, angeo nï ibedo angöl-köp më rok ni pï mwaka na pol cë an cwinya yom më pido ï nyimi. \v 11 In ïtwërö nwongo pïöpïö nï an pod athuno ï Jerucalem na nïnö apar arïö bara opoth më cïdhö wörö Obanga. \v 12 Jö n'odotha ba onwongo gïnï nï an atye ka pyem kï ngat mörö ï öt k'Obanga onyo rubo lwak ï cinagoga kïbëc onyo kany mörö nökënë kï ï pacö. \v 13 Ëka gïn ba twërö moko bothi köp më adoth na gïn kobedini tye ka kobo ï koma. \v 14 Ëntö an aye nï an awörö Obanga ka kwere onu na calö alüb kör Yoo, na gïn cwodo nï obedo dul mörö. An aye ï kom gin na kïbëc n'ëcöö ï cïk ka Muca ëka më k'edwarpïny, \v 15 ëka an thon atye kï gen ï kom Obanga, na gïn kikomgï thon yeo gïnï nï cer ka jö na kitegï atïr ëka kï jö na kitegï ba tye atïr bino bedo tye. \v 16 Pï manön ömïö an ï karë kïbëc atëmö më bedo na cwinya leng ï nyim Obanga ëka dhanö. \p \v 17 “Kinge mwaka na pol, an abino acïdhö yo Jerucalem më tero mïc both jö na mëga n'obedo gïnï ëcan ëka më mïö tyër both Obanga. \v 18 Ï karë na an atio tic ni, gïn onwonga ï dyekal öt k'Obanga na dong atyeko lönyërë. Lwak onwongo ope ï ngeta ëka ayela mörö thon ope. \v 19 Ëntö Eyuda mökö n'öya gïnï kï ï lobo Acia, n'onwongo myero obed gïnï ï nyimi kany ëka okel gïnï adoth, ka gïn tye kï köp mörö ï koma. \v 20 Onyo jö ni na dong tye gïnï kany öcak kobo gïnï bal na rac na gïn onwongo ï koma ï karë na an acung ï nyim athuko më öd okiko k'edong, \v 21 kono ka köp acël ni këkën, na an akok ïë ï karë na an acung ï nyimgï, köp na makö cer ka jö n'öthöö ënë ömïö an tin acung ï nyimi më ngölö köp ï koma.” \p \v 22 Cë Pilice n'onwongo tye kï ngec n'örömö ï kom Yoo ka Rwoth, öjükö pido më mëdërë anyim ëka okobo nï, “An abino ngölö köpni ka Liciac adit acikari obino.” \v 23 Ën ömïö twërö both adit acikari më gwökö Paulo ï buc ëntö më mïö ën bedo abonge ayela mörö ëka oyeo nï nyikonei mërë më mïö köny na mïtërë bothe. \s Paulo ï nyim Pilice ëka Drucila \p \v 24 Kinge karë mörö n'opoth, Pilice obino kï dhakö mërë Drucila n'onwongo obedo Ayuda. Ën ocwodo Paulo ëka obedo ka winyo ka ën twak ï kom yee ï Kiricito Yecu. \v 25 Ï karë na Paulo tye ka twakö köp ï kom kite atïr, gwökërë kën ëka ngölö-köp na tye ka bino, lworo öcakö makö Pilice ëka okobo nï, “Manön örömö pï caa ni! In ïtwërö cïdhö. Ka dök anwongo karë cë abino cwodoni.” \v 26 Ï caa nön thon ën obedo kï gen nï Paulo twërö mïö ën lïm mörö, pï manön ën obedo ka cwodo Paulo jwijwi ëka twak ködë. \p \v 27 Kinge na mwaka arïö opoth, Poricio Pecito oleo ka tyën Pilice. Ëntö Pilice öwëkö Paulo ï buc pïën ën onwongo mïtö nï Eyuda öpwö ën. \c 25 \s Paulo ï nyim Pecito \p \v 1 Ï karë na Pecito obino ï lobo n'ëmïö nï ën ölöö, kinge nïnö adek ën öya kï ï Cecaria öcïdhö yo Jerucalem. \v 2 Cë ëlamdhök na dito ëka ëtëla k'Eyuda öcïdhö gïnï bothe ëka okelo gïnï adothgï ï kom Paulo. \v 3 Gïn ökwaö Pecito nï ëk ötïm nïgï bër ëk ëköb Paulo ökö pïöpïö yo Jerucalem, pïën gïn onwongo öyübërë më kürö ën ï wanga yoo ëk enek ökö. \v 4 Pecito ögamö nï, “Etye ka gwökö Paulo ï Cecaria, ëka an kikoma thon acwök cïdhö yo kunön. \v 5 Ëk jö mökö kï ï kin ëtëlawu obin owoth gïnï köda ëk oketh adothgï ï kome kï kunön ka ën ötïmö gin mörö na rac.” \p \v 6 Kinge tyeko nïnö aboro onyo apar ködgï, ën ödök cen yo Cecaria, kodiko mërë ën obedo pïny ï öt pido ëka ömïö twërö nï ëk ekel Paulo ï nyime. \v 7 Ï karë na Paulo othuno, Eyuda n'öya gïnï kï ï Jerucalem ocung n'ögürö gïnï ën dyere k'adoth na pol ï kome, na gïn ba römö moko nï adoth nön tye atïr. \p \v 8 Cë Paulo öcakö pido mërë nï, “An ba abalö gin mörö ï kom cïk k'Eyuda, onyo ï kom öt k'Obanga, onyo ï kom Cija.” \p \v 9 Ëntö Pecito onwongo mïtö yomo cwiny Eyuda cë openyo Paulo nï, “In ïrömö cïdhö yo Jerucalem ëk acïdh angöl köp ï kom adoth ni kï kunön?” \p \v 10 Paulo ögamö nï, “An dong acung ökö ï nyim pido ka Cija, kanya myero ëngöl köpna ïë. An ba abalö gin mörö ï kom Eyuda, kite na in kikomi thon ingeo na bër. \v 11 Ka an abalö bal mörö na römö ngölö nïna thöö, an ba akwërö më thöö. Ëntö ka adoth n'Eyuda ni oketho gïnï ï koma obedo köp twodo, ngat mörö ope kï twërö më mïöna ï cïng-gï. Adwökö kokona both Cija!” \p \v 12 Kinge na dong Pecito otyeko larö köp kanya acël k'ëmïï thama mërë, ën ögamö nï, “In ikok më pido ï nyim Cija, ibino cïdhö yo both Cija!” \s Paulo ï nyim Agiripa ëka Berinice \p \v 13 Kinge nïnö na nönök, rwoth Agiripa ëka Berinice othuno gïnï ï Cecaria më jölö Pecito. \v 14 Kite n'onwongo gïn bino tero nïnö na pol kunön, Pecito önywakö köp ka Paulo gïn kï rwoth nakun kobo nï, “Ëcwö mörö tye kany na Pilice obino öwëkö na calö amabuc. \v 15 Ï karë na an acïdhö yo Jerucalem, ëlamdhök na dito ëka edong k'Eyuda okelo gïnï adoth ï kome, ëka openya gïnï më ngölö nïnë thöö.” \p \v 16 An akobo nïgï nï, “Ba obedo cïk ka jö më Roma më mïö ngat mörö ï cïng jö n'odotho ën, na bara ëmïö ën karë më cung ködgï ï pido, ëk ën opid pido mërë ködgï pï gin n'edotho ën ïë. \v 17 Ï karë na gïn obino köda kany, an ba agalara k'adoth, ëntö kodiko mërë abedo pïny ï öt pido cë amïö twërö nï ëk ekel ën. \v 18 Ëntö ï karë na jö n'odotho ën öya malö më twak, gïn ba odotho ën ï kom bal mörö n'onwongo an atye ka thamö. \v 19 Ëntö obedo gïnï larö köp ï kom dinigï ëka ï kom ngat mörö na nyïngë Yecu na yam öthöö na Paulo kobo nï kwö. \v 20 Rangö kör köp nön ölöa ökö, ömïö apenyo ka ën römö cïdhö yo Jerucalem ëk ëcïdh ëngöl köp më adoth ni kï kunön. \v 21 Ëntö ï karë na Paulo okok nï ëk Alöc na Dit ënë obin öngöl köp mërë, cë amïö twërö nï myero ëgwök ën ï buc naka ebin eter yo both Cija.” \p \v 22 Cë Agiripa okobo both Pecito nï, “An kikoma amïtö winyo köp ka dhanö ni.” \p Pecito ögamö nï, “Diki kodiko ibino winyo.” \s Paulo ï nyim Agiripa \p \v 23 Kodiko mërë Agiripa gïn kï Berinice obino gïnï kï thwön dheo ëka ödönyö gïnï ï öt më ngölö-köp kanya acël k'edite acikari më rwöm na malö ëka ëtëla më kin pacö. Kï twërö ka Pecito, ekelo Paulo. \v 24 Cë Pecito okobo nï, “Rwoth Agiripa ëka kï jö kïbëc na tye ködwa kany, nën unu dhanö ni! Eyuda kïbëc öbakö gïnï dhögï botha ï Jerucalem ëka ï Cecaria kany, na wöö gïnï nï ën ba opore më kwö. \v 25 An ba anwongo nï ötïmö gin mörö na römö ngölö nïnë thöö, ëntö kite na ën okok pï Alöc na Dit, an thon amoko më tero ën yo Roma. \v 26 Ëntö an ape kï gin mörö na myero acöö ï kome both Alöc na Dit më Roma. Pï manön akelo ën ï nyimwu kïbëc, cë rwök mërë ï nyimi in rwoth Agiripa ëk ka onu epenyo ën, anwong gin mörö më acöa. \v 27 Pïën anënö nï köny mërë ope më tero amabuc mörö ka ba enyutho köp mörö më adoth ï kome.” \c 26 \s Pido ka Paulo ï nyim Agiripa \p \v 1 Cë Agiripa okobo both Paulo nï, “In itye kï twërö më twak piri keni.” Cë Paulo otingo cïngë ëka öcakö pido mërë nakun kobo nï, \v 2 “Rwoth Agiripa, an tin atye kï gum më cung ï nyimi më gamö adoth kïbëc n'Eyuda odotha gïnï ïë, \v 3 pïën an angeo nï in ingeo na bër kite më thëkwarö k'Eyuda ëka kï köp mökö na gïn larö ï kin-gï. Pï manön, an dong akwai ëk ïdïï cwinyi iwiny köpna. \p \v 4 “Eyuda kïbëc ngeo gïnï kite na an akwö ködë cakërë ï karë na pod abedo athïn, anaka ï acaki më kwöna ï lobona kikome ëka thon ï Jerucalem. \v 5 Gïn öcakö ngenona pï karë na lac ëka gïn twërö moko caden ka mïtö gïnï, gïn ngeo nï an onwongo abedo Aparicayo, nakun alübö dul më diniwa na cïk mërë tëk rwök. \v 6 Ëka kobedi dong pï gen-na ï kom gin n'Obanga öcïkö both jö ka kwere onu, ënë ömïö etye ka pidona tin. \v 7 Man ënë cïkërë na kaka onu apar arïö tye gïnï kï gen më nënö nï ocobere kite na gïn bino tic n'Obanga kï cwinygï kïbëc kiceng ëka kiwor. Rwoth Agiripa, obedo pï gen ni ënë ömïö Eyuda tye ka dothona. \v 8 Pïngö jö mökö kï kinwu ba yee nï Obanga twërö cero jö n'öthöö? \p \v 9 “An kikoma athamö nï myero atïm gin na kïbëc n'onwongo twërë më jëm ï kom nyïng Yecu më Najaret. \v 10 Man ënë ngö na an abino atïmö ï Jerucalem. An atweo jö k'Obanga na leng na pol ï buc nakun atio kï twërö na an anwongo kï both ëlamdhök na dito ëka ï karë n'enekogï, an abolo kwir nï myero ëngöl nïgï thöö. \v 11 Pï karë na pol an amïö epwodogï ï cinagoga kïbëc nakun adïögï më yanyö nyïng Yecu. An onwongo ager ï komgï ëka thon acïdhö ï peci k'erok më yelogï. \s Paulo ötwakö köp më lökërë mërë \p \v 12 “Ï nïnö mörö an onwongo atye ka cïdhö yo Damaciko kï twërö ëka kï or k'ëlamdhök na dito. \v 13 Na dong caa abicël cwök römö, Adwong, ï caa n'onwongo an atye ï wanga yoo, an anënö tar n'öya kï ï polo, n'aryëny löö ceng ökö, öryëny öcarö komwa kanya acël kï jö na an awotho ködgï. \v 14 Wan kïbëc epodho pïny, ëka awinyo dwön mörö na kobo nïna ï lëb Iburu nï, ‘Caulo, Caulo, pïngö itye ka yelona? Bedo na tëk nini më gwëënö lëb dïnö.’ \p \v 15 “Cë an apenyo nï, ‘In ïnga Rwoth?’ \p “Ën ögamö nï, ‘An Yecu na in itye ka yelo. \v 16 Kobedi yaa malö ëka icung. An anen bothi më yëröni më bedo aticna ëka më bedo acaden ï kom gin na in ïnënö kï botha ëka gin na an abino nyutho bothi ï karë më anyim. \v 17 An abino laröni kï both jöwu ëka kï both Erok. An aori yo bothgï \v 18 më yabö wang-gï ëka lökögï kï ï cöl pïny yo tar, ëka kï kom tëkö ka Catan yo both Obanga, ëk obin onwong gïnï kïca ï kom bal ëka onwong gïnï kabedo ï kin jö n'Obanga ölönyögï pï yee ï koma.’ \s Caden ka Paulo both Eyuda ëka Erok \p \v 19 “Cë dong rwoth Agiripa, an ba abino akwërö gin anyutha n'öya kï ï polo. \v 20 An atïtö köp më acaki both jö na tye ï Damaciko ëka thon both jö na tye ï Jerucalem naka kï jö kïbëc na tye ï Yudea ëka thon both Erok nï jö kïbëc myero ongut gïnï kï kom balgï ëka ölökërë gïnï both Obanga ëk onyuth gïnï atïr nï gïn dong ëlökërë kï tïmö tic na bëcö na gïn tio. \v 21 Pï köp ni ënë ömïö Eyuda mökö obino ömaka gïnï kï ï öt k'Obanga ëka ötëmö gïnï më nekona. \v 22 Ëntö Obanga ögwöka naka tin, ëka an acung kany më mïö caden cakërë kï both jö na thïnö naka both jö na dito. An ba apwonyo gin mörö na path kï köp n'edwarpïny ëka Muca okobo nï bino tïmërë— \v 23 Meciya myero ölïm can ëka ën bino cakö cer kï kin jö n'öthöö, ën bino kelo tar k'Obanga both Eyuda ëka both Erok.” \s Paulo ötëmö ywanö thama k'Agiripa ëk oye Yecu \p \v 24 Ï karë na Paulo tye ka mëdërë kï pido mërë, Pecito oredo kï dwön na malö nï, “Paulo, in ipo, kwan rwök ömïö ïdökö apoa.” \v 25 Ëntö Paulo ögamö nï, “Adwong Pecito an ba apo, gin na an atwakö tye atïr ëka obedo më nïang. \v 26 Ëka rwoth Agiripa ngeo köp ni kïbëc. An atwak abonge lworo pïën angeo nï köp ni kïbëc ën tye kï ngec ïë. Ba tye köp mörö n'ötïmërë ï müng. \v 27 Rwoth Agiripa, in iyee köp k'edwarpïny? An angeo nï iyee.” \p \v 28 Cë Agiripa okobo both Paulo nï, “In ïthamö nï ï kom caa na nönök ïtwërö lököna më bedo Akiricito?” \p \v 29 Paulo ögamö nï, “Kadï bed pï caa na nönök onyo na lac, an alëgö both Obanga nï pathï in këkën ëntö naka jö kïbëc na tye gïnï ka winyo köpna tin ëk obed gïnï calö an, na path kï jëgëlë ni.” \p \v 30 Cë rwoth Agiripa, adit Pecito, Berinice ëka kï jö kïbëc öya malö ëka öcïdhö gïnï. \v 31 Na gïn tye ka cïdhö yökö, ötwak kën-gï ëka oyere gïnï nï, “Ëcwö ni ba ötïmö gin mörö na rac na römö ngölö nïnë thöö, onyo cïdhö ï buc.” \v 32 Ëka Agiripa okobo both Pecito nï, “Dhanö ni onwongo myero ëgöny ökö ka onwongo ën ba okok më pido ï nyim Cija.” \c 27 \s Paulo öcakö woth më cïdhö ï Roma \p \v 1 Ï karë na dong emoko nï myero wan ëkwang më cïdhö yo Itali, Paulo ëka emabuc nökënë ëmïögï ï cïng adit acikari na nyïngë Juliac, na löö nget dul mia acël kï kin dul acikari n'ecwodo nï Augucito. \v 2 Wan ëdönyö ï mel n'öya kï Adramitio n'onwongo cwök kwang më cïdhö ï dhö nam më lobo Acia, ëka wan ëcïdhö ï dhö nam, wan k'Aricitako dhanö më lobo Macedonia na tye ï Tecalonika. \p \v 3 Kodiko mërë wan ethuno ï Cidon, ëka Juliac kï cwinye na bër ï kom Paulo, öwëkö ën më cïdhö both nyikonei mërë ëk ömïï gïnï ën gin na ën mïtö. \v 4 Kï kunön, wan dök ëya më kwang cë ewok ï nget cula nam më Caiprac pïën yamö onwongo yelowa. \v 5 Ï karë na dong ëkwang ëngölö dye nam na lac n'opimere kï dhö nam më Cilicia ëka Pampulia, wan ethuno ï Mira na tye ï Licia. \v 6 Kï kunön adit acikari onwongo mel n'öya kï ï Alegijandaria na tye ka cïdhö yo Itali, cë ömïöwa ëdönyö ïë. \v 7 Wan ëkwang momoth pï nïnö na pol, ëka ethuno kï tëk ï nget lobo Kuniduc. Ï karë na yamö öjüköwa ökö më mëdërë atïr, wan ëkwang eroko nget cula nam më Kurete n'opimere kï Calamone. \v 8 Wan eroko nget cula nam më Kurete kï tëk cë ethuno ï kabedo n'ecwodo nï Kabedo na Bër na mel cung ïë, na cwök kï pacö më Lacea. \p \v 9 Wan onwongo ëbalö caa na pol ëka kwang thon onwongo ödökö na rac, pïën nïnö na dit më Rio Kec\f + \fr 27:9 \fr*\ft Ï koth karë ni, kwang ï nam onwongo bedo na tëk pïën yamö nwongo ger.\ft*\f* onwongo opoth ökö. Cë Paulo ötwak k'edite më mel nï, \v 10 “An anënö nï wothwa ni bino bedo na rac, ëka bino rwenyo jami na pol kï ï mel, pathï yëc këkën ëntö kwö onu thon.” \v 11 Ëntö adit acikari nakaka winyo ngö na Paulo okobo, ën ölübö thama k'adwö mel ëka më ka won mel. \v 12 Kite na kanya mel cung ïë nön onwongo ba bër ï karë më ngïcö, jö na pol öthamö nï myero ëkwang ëcïdh gïnï anyim, kï gen më thuno ï Poinike ëk etyek karë më ngïcö kunön. Man onwongo obedo ka cungo ka mel na tye ï Kurete, na nyime okemo kukwap kuthö ëka kukuju kuthö. \s Yamö oyengo mel na rac \p \v 13 Ï karë na yamö n'öya kï kukwap öcakö kudho momoth, gïn öthamö nï man dong örwatërë kï ngö n'onwongo gïn mïtö. Cë öcakö gïnï ywanö gin na jükö mel ökö kï ï pii, ëka öcakö gïnï kwang nakun roko gïnï nget cula nam më Kurete. \v 14 Na bara önyïkö na bor, yamö na ger n'ecwodo nï, “Yamö më kukuju kukïdë” öcakö kudho kï tëk n'öya kï ï cula nam. \v 15 Yamö ömakö mel ëka opango wie na ba dök twërö kemo kukur yamö cë ëwëkö mel më cïdhö kanya yamö mïtö terowa ïë. \v 16 Na dong wan eroko nget cula nam na tïdï n'ecwodo nï Kauda, wan ëtëmö kï tëk më larö yeya.\f + \fr 27:16 \fr*\ft Yeya onwongo obedo më kwang ka pëkö tye ï mel.\ft*\f* \v 17 Ï karë n'etic më mel öywaö yeya, otingo gïnï kï ï pii cë ekelo ï mel, gïn öcakö mïö thöl owok kï ï thë mel cë etweo ködë kanya acël. Gïn onwongo tye kï lworo nï onyo ërömö dönyö gïnï ï kwoo më Ciritic ï dhö nam më Libia, cë gïn öcakö lyano gin na jükö mel pïny ëk ömïï mel owoth momoth nakun yamö ënë kölö. \v 18 Kodiko mërë na yamö na ger ömëdërë kï kudho rwök, cë etic më mel öcakö gïnï yuno jami ökö kï ï mel ï öd pii. \v 19 Ï nïnö më adek, öcakö gïnï yuno jami kom mel mökö ï öd pii kï cïng-gï. \v 20 Wan ebedo pï nïnö na pol na ba ënënö wang ceng onyo cër, ëka yamö ömëdërë kï kudho na rac. Ï ajiki mërë wan ëjalö gen kïbëc më larö kwöwa. \p \v 21 Kinge na jö n'onwongo tye ï mel obedo gïnï pï nïnö na pol na ba camö gïnï gin mörö, Paulo öya malö ocung ï nyimgï cë okobo nï, “Un onwongo myero iwinya unu ëk kür ëya kï ï Kurete, kono ba epodho ï can ni ëka kï rwenyo jami. \v 22 Ëntö kobedini akwaöwu nï ïdïï unu cwinywu, pïën kwö ka ngat mörö kï ï kinwu ba bino rwenyo, ëntö mel ënë bino bal ökö. \v 23 Wono kiwor malaika k'Obanga na an abedo dhanö mërë ëka na an atio pïrë, obino ëka ocung ï ngeta \v 24 cë okobo nï, ‘Paulo, kür ibed kï lworo. In myero icung ï nyim Cija, ëka Obanga otyeko mïö kwö ka jö na in iwotho ködgï kïbëc bothi.’ \v 25 Dong bed unu na cwinywu tëk, pïën atye kï yee ï kom Obanga nï gin na kïbëc bino tïmërë kite na ën okobo nïna ködë. \v 26 Ëntö wang na mel otwomere kï cula nam mörö.” \s Mel ötür \p \v 27 Ï kiwor më nïnö më apar angwën, yamö onwongo pod terowa arii ï dyere nam më Adria, cë na dong cwök römö dingwor, etic më mel opimo nï ëcwök thuno gïnï ï ngöm. \v 28 Ï karë na gïn opimo thuth më ï nam cë onwongo gïnï nï römö tyëlö mia acël kï pyer arïö. Kinge na gïn dök önyïnyïkö na nönök, opimo gïnï cë onwongo nï thuth mërë römö tyëlö pyer abungwën. \v 29 Gïn onwongo lworo nï mel twërö twomo kidi kï öd nam cë öcakö gïnï bolo gin na jükö mel angwën kï kungee, ëka öcakö gïnï lëga nï ëk pïny oru. \v 30 Ï karë n'etic ï mel onwongo tye gïnï ka rangö yoo më lüü ökö kï ï mel, gïn otero yeya ï nam na calö mïtö gïnï bolo gin na jükö mel kï kunyime. \v 31 Cë Paulo okobo n'adit acikari ëka acikari gïnï nï, “Ka etic më mel ba obedo gïnï ï mel onu ba ebino kwö.” \v 32 Cë acikari öcakö gïnï ngölö thöl na makö yeya ëka ëwëkö opodho ï öd pii. \p \v 33 Ï karë na pïny dong mïtö ruu, Paulo öcükö cwinygï kïbëc më cem. Ën okobo nï, “Pï nïnö apar angwën n'opoth, un ibedo kï thwön par na dit ëka ba ïcamö unu gin mörö. \v 34 Kobedini akwaöwu ïcam unu cem mörö pï bedo na kwö. Ngat mörö ope kï kinwa na bino rwenyo yer wie mörö acël.” \v 35 Kinge na dong okobo köp ni, ökwanyö ogati, öpwöyö Obanga ï nyimgï ëka opoko ïë cë öcakö camö. \v 36 Gïn kïbëc cwinygï öjïng ëka öcakö gïnï cem. \v 37 Jö kïbëc na tye ï mel onwongo tye 276. \v 38 Ï karë na dong ocemo gïnï oyeng, oyuo gïnï ngano kïbëc ï öd nam ëk mel obed na yot. \p \v 39 Na pïny dong oru, gïn ba ongeo lobo nön, ëntö önënö gïnï dhö nam n'opong kï kwoo, kanya gïn omoko thamagï më tero mel ïë ka twërë. \v 40 Öngölö gïnï gin na jükö mel, cë ëwëkö ölüny ökö ï nam, ï caa nön thon ögönyö gïnï thöl na makö gin n'ëdwö kï mel. Cë öngabö gïnï böngü na tïdï kï kunyime ëk yamö ömakï, ëka ëwëkö mel öcïdhö na kemo dhö nam. \v 41 Ëntö ï karë na gïn othuno kanya pii më nam romo ïë, cë nyim mel otwomere kï kwoo na tye ï thë pii ëka mel omoko ökö na tëk, thërë thon ötür na thïthïnö kï tëkö ka pii. \p \v 42 Acikari öcakö gïnï yübö köp më neko emabuc ëk mörö kür ökwang ölü ökö. \v 43 Ëntö adit acikari onwongo mïtö larö kwö ka Paulo, cë öjükögï kï yübgï nön. Ën ömïö twërö nï jö na ngeo kwang öcak gïnï pye ï pii më cïdhö ï lak nam.\fig Jö na ngeo kwang opye ï pii më cïdhö ï lak nam|alt="Those who could swim to jump overboard and get to land" src="WA03995b.tif" size="col" copy="Wade" ref="Tic k'Ëkwëna 27:43"\fig* \v 44 Jö nökënë ölüb körgï ï wi bao onyo ï wi ngïny mel n'ötütüra. Cë öwëkö gïn kïbëc othuno yo dhö nam na bër. \c 28 \s Paulo ï cula nam më Malta \p \v 1 Ï karë na wan dong ethuno na bër ï dhö nam, enwongo nï cula nam nön ecwodo nï Malta. \v 2 Jö na bedo ï cula nam nön obedo gïnï kï cwiny më kïca ï komwa, ëka öjölöwa gïnï na bër. Oobo gïnï mac pïën köth onwongo öcakö cwe ëka pïny thon onwongo ngïc. \v 3 Paulo öcökö rïdö yen cë obolo ï mac, ëka thwol omwomo pï lyetho ka mac cë ödölërë ï cïngë. \v 4 Ï karë na jö na bedo ï cula nam nön önënö gïnï thwol n'ödölërë ï ngut cïng Paulo, cë öcakö gïnï twak kën-gï nï, “Adyer ëcwö ni myero obed anek. Kadï bed öbüc kï ï nam, Angöl-köp atïr ba bino yeo nï nïnë më bedo na kwö.” \v 5 Ëntö Paulo ötëngö thwol obolo ï mac na ba ötïmö ën kï gin mörö na rac. \v 6 Jïï obedo ka kürö nakun thamö gïnï nï badë cakö kwot onyo mïö ën thöö athura. Ëntö gïn ökürö pï karë na lac ëka önënö gïnï nï gin mörö na rac ba ötïmërë ï kome ëka öcakö lökö thamagï ökö cë okobo gïnï nï ën obedo obanga. \p \v 7 Ï nget nam kany nön onwongo tye pwothi ka Pubilia adit na löö cula nam. Ën öjölöwa ëka ögwököwa na bër pï nïnö adek. \v 8 Ï karë nön apap ka Pubilia onwongo kome lïth, obuto pïny na two lyetho ömakö ëka cadö remo. Paulo öcïdhö bothe më nënö ën, kinge lëga oketho cïngë ï kome, ëka öcangö ën. \v 9 Kinge na man dong ötïmërë, etwoe nökënë kïbëc na tye gïnï ï cula nam obino gïnï bothe ëka öcang gïnï. \v 10 Gïn ömïöwa wörö kï mïc na pol ëka ï karë na wan ëcakö woth, gïn dökï okelo jami na mïtërë më könyöwa ï wothwa. \s Paulo othuno ï Roma \p \v 11 Kinge dwethe adek, wan ëmëdërë kï wothwa kï mel mörö na dit n'öya kï ï Alegijandaria n'obedo ï cula nam nön ï karë më ngïcö na tye kï cal wi rudi k'obanga.\f + \fr 28:11 \fr*\fk Rudi k'obanga \fk*\ft na nyïng-gï Kactor ëka Pulak. Both jö më Roma onwongo obedo obanga më woth. Më nënö cërgï n'onwongo etero na calö gin na bër pï jö na kwang kï mel.\ft*\f* \v 12 Wan ethuno ï Cirakuca ëka ebedo kunön pï nïnö adek. \v 13 Ëka kï kunön wan ëya ethuno ï Regio. Kinge nïnö acël yamö na yaa kï kukwap okudho cë ï nïnö më arïö wan ethuno ï Puteoli. \v 14 Kï kunön wan enwongo utmego mökö n'öjölöwa gïnï më bedo bothgï pï cabït acël. Kinge wan ëya ëka ethuno ï Roma. \v 15 Utmego na tye kunön owinyo gïnï nï wan etye ka bino, gïn obino naka ï cuk k'Appioc, ëka kabedo n'ecwodo ni Öt Wele Adek më rwatërë ködwa. Ï caa na Paulo önënögï, öpwöyö Obanga ëka cwinye ödökö na tëk. \v 16 Ï karë na wan ethuno ï Roma, gïn oyeo nï Paulo obed ï ödë kënë ëka k'acikari na gwökö ën. \s Paulo ötïtö köp k'Obanga ï Roma \p \v 17 Kinge nïnö adek, Paulo ocwodo ëtëla k'Eyuda kanya acël. Ï karë na gïn öcökërë, ën okobo bothgï nï, “Utmegona, kadï bed ba atïmö gin mörö na rac ï kom jö onu onyo ï kom cïk ka kwere onu, an onwongo ëmaka kï ï Jerucalem ëka ëmïa ï cïng jö më Roma. \v 18 Jö më Roma ötëmö gïnï rïpö köp ï koma ëka onwongo mïtö gïnï gönyöna, pïën ba onwongo gïnï bal mörö ï koma na römö ngölö nïna thöö. \v 19 Ëntö ï karë n'Eyuda ökwërö gïnï ökö, ömïö an atero kokona më pido both Cija, kadï bed onwongo ape kï miti më ketho adoth ï kom jö na mëga kikome. \v 20 Pï tyën köp ni, ënë ömïö an akwaö më nënö ëka më twak kodwu ëk akob niwu körë kï körë nï an etwea kï jëgëlë pïën an ayee nï gen ka jö Icarael otyeko bino dong ökö.” \p \v 21 Gïn ögamö nï, “Wan ba enwongo waraga mörö n'öya kï Yudea na makö köp ï komi, ëka ngat mörö ope kï kin utmego n'ömïö ngec onyo n'okobo köp mörö na rac ï komi. \v 22 Ëntö wan ëmïtö winyo kite na thamani tye ködë, pïën wan engeo nï jö na tye gïnï ï kabedo kïbëc twak gïnï na rac ï kom dul ni.” \p \v 23 Gïn öyübö më rwatërë kï Paulo ï nïnö nökënë, ëka jö na pol obino gïnï bothe ï öt kanya onwongo ën bedo ïë. Cakërë kodiko naka kothyeno ën obedo moko caden ëka kï gönyö tyën köp më ker k'Obanga ëka ötëmö më lökö thamagï ï kom Yecu kï cïk ka Muca ëka kï cöc k'edwarpïny. \v 24 Jö nökënë oyeo gïnï köp na ën ötwakö, ëntö jö nökënë ba obino oyee. \v 25 Gïn ba oyere ï kin-gï kën-gï ëka öcakö gïnï këth kinge köp na Paulo ötwakö nï, “Tipo Naleng yam okobo köp n'atïr both kwerewu nakun wok kï dhö adwarpïny Icaya nï, \q1 \v 26 “‘Apë both jö ni ëka ikob nïgï nï, \q1 “Un ibino winyo ëntö ba ibino nïang unu ïë. \q2 Un ibino nënö ëntö ba ibino unu ngeno.” \q1 \v 27 Pïën cwiny jö ni ödökö na nwang, \q2 ithgï odhing ba winyo pïny, \q2 ëka ömïö wang-gï ökö. \q1 Cë dong wang-gï ba nënö pïny, \q2 ëka ithgï ba winyo, \q2 ëka cwinygï thon ba nïang \q1 ëka ba römö lökërë gïnï botha ëk acang-gï.’ \p \v 28 “Pï manön amïtö nï inge unu nï larë ni na yaa kï both Obanga dong ëmïö ökö both Erok, ëka gïn bino winyo.” \v 29 Ï karë na ën okobo köp ni, Eyuda öya öcïdhö gïnï ökö nakun pyem gïnï rwök ï kin-gï kën-gï.\f + \fr 28:29 \fr*\ft Baibul nökënë ba ketho tyeng ni.\ft*\f* \p \v 30 Pï mwaka arïö Paulo obedo kunön ï ödë na ën opango ëka obedo jölö jö kïbëc na bino gïnï bothe. \v 31 Ën obedo ka tïtö köp më ker k'Obanga ëka pwony ï kom Rwoth Yecu Kiricito. Ëka ngat mörö ba ötëmö më jükö ën.