\id MRK - NT0243 Kuni/Boazi [kvg] (Kuni Dialect) - Fumey Dec/2015 \ide UTF-8 \h Mak \toc1 Mak \toc2 Mark \toc3 Mak \mt2 Manqat Mbomambaqape \mt1 Mak \mt2 gepeawam \is1 Megeat Manqat-qase \ip Nqanek emanqat, Yesu-qa yaq-te, ndego Mbumbukiam-ge Yo, Mak ndøpeawám. Ndego iz nøme, Zion-Mak mbo-akhaemám. Ndego ambá av nqǣgo, Yesu-gī paev ezoqam tuelv mokho-tē gunu꞉goām. \ip Mak, ndego Pol-ge zifu Banabas, tegé ekeabøí (Kol 4:10). Ndego Zelusalem taon-té gekhouwév, neka Pita neka Pol neka Banabas, tiqa sasae-te vøzø̄-tøkeam. \ip Ni kopømba mbaín uni tizi꞉nøten, gekha manqei-tē ndøgo, Mak nqanek manqat gepeawam. Geté Klisten bawan megetapak, nupøkhan mba giyagam, āv gini-matavupám nqǽgo: Mak Lom taon-té abewáv, yaq ndego ta taon-te ndøgo, Pitá namba abetegoám, ngenek Yesu-qa yaq-te ge꞉vototupam, yaq Mak vø̄peawam. \ip Mak nqanek manqat, Yesu-qa yaq-te, Lom ezoqam nonqo ndøpeawám. Nginik ezoqam, tiqa poev, bazaføgakh matev zøgoám. Yaq nakémbá, Mak manqat andé kandambá, Yesu-qa bazaføgakh-qa yaq-té gene-peawám, av ndego enqoni-us ezoqa kopoav ge꞉khakhæz, neka ezoqam ndigu nqova soqøsoqa gizømbu-goam, vøzø̄-ngeasumam, neka tiqa manqa-zapazapa-te vø̄nqovotaz, ndøgo qazø-geageapam. \ip Nqanek manqat-qa vaev, Mak 16:9 qangaz, ta manqat ndøgo, ezoqa viní abe-peawám. \c 1 \s1 Zion Yesu-qa nakhoa gekhakheinumat \r (Met 3:1-12; Luk 3:1-18; Zion 1:19-28) \p \v 1 Emanqat Mbomambaqape, Yesu Keliso-qa yaq-te, ndego Mbumbukiam-ge Yo, nqánek. \v 2 \x - \xo 1:2 \xt Mal 3:1\x*Matev āv qanengáz, av Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam Aezaya ge꞉peawam. Ndego āv gene-peawám nqǽgo, \q1 “Mbumbukiam ge-ein: \q2 Nqáe! Noge u-anem notó-khofotáv, qoqa megemege-te. \q2 Ndego nakhoa møqá-khakheinám. \q1 \v 3 \x - \xo 1:3 \xt Isa 40:3\x*Leg-av manqei-te ndøgo, ezoqam-qa manqa wag ndǿ-akhayam. \q1 Āv qane-akhayám nqǽgo, \q2 ‘Evezøza-qa nakhoa é-mozoto-khakheinømém. \q2 Nakhoa ndaføyamba-qape zombøé-viæém, ndego te꞉geav.’” \p \v 4 \x - \xo 1:4 \xt Kel 13:24; 19:4\x*Yaq Zion ndøfakhán, leg-av manqei-te ndøgo, ezoqam ibøkha iz vøzø̄-etoumam neka Mbumbukiam-qa Manqat vø̄e-zømesimam. Āv gezømbe-manqatám nqǽgo, “É-mozoqambúz, neka ibøkha iz vø̄-upøgim. Yaq Mbumbukiam zoqa manqa-zapazapa, ndø̀mbøe-navøém.” \v 5 Ezoqa kopoáv, gindupindam te-te. Zudia plovins-té gindu-okhoám, plovins ate ndægo, neka Zelusalem taon-ak vøndō-pindam. Yaq manqa-zapazapa ndøgo, gimatønumam, gèvøndæmém, neka Zoden kea-te ndøgo, ibøkha iz vø̄-upøgim. \p \v 6 \x - \xo 1:6 \xt 2 King 1:8; Met 11:8\x*Zion ndabua eqeieqei uzøpøteáv. Geté ndabua ge-uzupam, kemol-qá su gini-geveaném, neka ndabua segim nonqo, søvakha gigiap-gí ngusúm gini-khakheinøvemém. Neka lou gelogam, bamøkhokeakh neká ndokhos, ti-mba ndígu telouzám. \p \v 7 \x - \xo 1:7 \xt Kel 13:25\x*Zion ezoqa manqat āv gezømbe-manqatám nqǽgo, “Noqa zita-te, ezoqa kopo ndø̀geáv. Ndego no ùnime꞉-løvumbám. No ezoqa khàpe nøte-khapelavøqase-én. Até nqanek sasae khapelavøqasé-a, no katuk tæmøkui, teqa tamak khofoe-te tæmbotøke, no kopømba mbaín. \p \v 8 No zo ibøkha iz, ibøkhá qazømbe-etoumít. Geté ndego ibøkha iz, Nqova Mbomambaqapé gezømbé-etoumát.” \s1 Yesu ibøkha iz gendap \r (Met 3:13-17; Luk 3:21-22) \p \v 9 Ta khøuwa-te ndøgo, até Yesú-a, Zion-te vø̄mat. Nazalet vemiav-té gendowáv, Gelili plovins-te ndøgo. Yaq até ndegó-a, Zion-te ibøkha iz vø̄ndap, Zoden kea-te ndøgo. \v 10 Yesu ibøkha-te é-vøndo-fakhán-ae, yaq āv geneqeív nqǽgo: Yan gèmboqoé. Yaq Nqova Mbomambaqape ndovís. Andé kuvøkuvuam me me꞉løvuvavún, te-te. \v 11 \x - \xo 1:11 \xt Psa 2:7; Isa 42:1; Met 12:18; Mak 9:7\x*Yaq yan-te ndo꞉go, manqa wag ndofakhán. Āv qande-eín nqǽgo, “Qo nogé Yó. No poev kandambá qo-te. No nø̀taqambo-khafuát.” \s1 Saitan Yesu ge꞉khamasimat \r (Met 4:1-11; Luk 4:1-13) \p \v 12 Taqa zita-te, Nqova Mbomambaqape, Yesu leg-av manqei-té genø-itú. \v 13 \x - \xo 1:13 \xt Psa 91:11-13\x*Khøuwa fotí, leg-av manqei-te geyagam. Yaq Saitan Yesu teme-khamasím ndǿgo. Yesu søvakha gigiap lozokhák namba me꞉yagám. Yaq enzol ezoqam tinduzavɨ́n ndǿgo, Yesu vømbō-tøkeemɨn. \s1 Yesu Gelili plovins-te sasae gengaz \r (Met 4:12-22; Luk 4:14-15; 5:1-11) \p \v 14 \x - \xo 1:14 \xt Mak 6:17\x*Zion ndimbula-te gi꞉-utøvem, yaq Yesu Gelili plovins-té genøwáv, ezoqa Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape vømē-zømesim. \v 15 \x - \xo 1:15 \xt Met 3:2\x*Āv gene-zømesimát nqǽgo, “Khøuwa mìzi-khantøzém. Mbumbukiam-qa Megeat Matev, avønín. É-mozoqambúz neka Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape vø̄-unimanqatinim!” \p \v 16 Yesu Gelili kewan ndøgeg-te ge-ewat, yaq evenap menas tezømét ndǿgo, Saemon neka Endlu. Voe ndø-ogiát. Zapa ndǿgo, ndigu ezoqa menas, voe nqagim ezoqám. Ndøgo tiqá sasáe. \v 17 Yaq Yesu gezø-ein, “Vø̀ndozáv. No zonøndó-paevém. Yaq zo ezoqa takhaset matev nøté-zømesím.” \v 18 Yaq até gindigonem, voe sège-ivøvém, sasa mbopaevem. \p \v 19 Yesu agé okhoeáv, evenap menas nøme tenøzømēt, Zems neka Zion. Ndigu Zebedi-gí nakheís. Khagua-té gunuguvám. Voe ndøpotofumát. \v 20 Yaq ate ndigú-a, Yesu vøzø̄-akha. Yaq ndigu gèqá. Eve sège-ivøvém, tegi sasae ezoqam namba, Yesu vømbō-paevem.\fig Yesu Zems neka Zion gezø-akha|src="CN01682B.tif" size="span" copy="DCC" ref="1:19-20" \fig* \s1 Yesu ezoqa kopo, nqova soqa gembo-ngeatam \r (Luk 4:31-37) \p \v 21 Yesu ekeza paev ezoqam namba, Kapenaum taon-té ginøzáv. Yaq Sabat khøuwa-te ndøgo, Zu ezoqam-qá guliguli khoev-té gemø-ón, ezoqa vømē-zømesim. \v 22 \x - \xo 1:22 \xt Met 7:28-29\x*Ezoqam ndigu, teqa nømendim manqat giyogem, mbøni zølév. Zapa ndǿgo, ndego Mbumbukiam-qá iz-té neka bazaføgakh-té gene-zømesím. Ambá av nqǣgo, av Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam gi꞉zømesimam. \p \v 23 Ta guliguli khoev-te ndøgo, ezoqa kopo mø̀ndu꞉goám. Ndego nqova soqa mbøigoám. Yaq ndego kandambaqapé sege-akhá, \v 24 \x - \xo 1:24 \xt Mak 5:7\x*“Yésu, Názalet-ak! Gê, qo ni gekha qonígū? Ni ngiænoat-qā qotøndóqav? No mø̀tenøtén, qo gekha ezoqām. Qo Mbumbukiam-gé Ezoqa Ndaføyamba-qapé.” \p \v 25 Yaq Yesu ndego nqova soqa, gèmbøe-khafén, gembo-ein, “Qo manqat tía! Mòqotøndo-fakháq, qo nandav ezoqam-qa mokho-te ndoqotu꞉gu.” \p \v 26 \x - \xo 1:26 \xt Mak 9:26\x*Yaq ndego nqova soqa, até gendego, ndego ezoqam mø̀ndøkhæ-qantám, sùgumu-waguvupát, sasa ndøfakhan. Akhayam-ús, gendo-fakhan. \p \v 27 Yaq ezoqa ewaqape, nqova ndafe kandambá, neka yaqyaq-a gibond, “Nqanek gekha matêv? Teqa nømendim matev viní. Ndakinák, neka bazaføgakh-ús. Ngenek nqova soqøsoqa sègezømbe-khafenɨ́n, yaq ndigu teqa manqat o-mba vømbø̄e-ndapemɨn.” \p \v 28 \x - \xo 1:28 \xt Met 4:24\x*Yesu nqanek matev gego, yaq ndaføyambá, teqa emanqat sùgumu-panqavøemát, Gelili plovins-te ate qægoam. \s1 Yesu ezoqa kopoav gekhakhæz \r (Met 8:14-17; Luk 4:38-41) \p \v 29 Yesu Zu ezoqam-qa guliguli khoev gendo-ivav, yaq Saemon neka Endlu, tiqá khoev-té genøwáv. Até Zems neka Zion, namba me꞉-apát. \v 30 Yaq khoev-te gimøfakhaz, Saemon-gu zimpuka, ngusu tatas enqoni mbovitát. Venanqei nonqo-té gubuvám. Yaq Yesu tøke-qa mboviømém, tuqa yaq-te. \v 31 Yaq Yesu tenøwáv ndǿgo, zenda vømbōgea, neka vø̄-eqeiu. Yaq ngusu tatas enqoni, sègembo-navøém. Yaq ndugu até gundigu, lou vøzø̄ta. \p \v 32 Yaq khøuwa gumusinan ndøgo, ezoqa ewaqape, enqoni qazøgoam o nqova soqøsoqa gizømbu-goam, Yesu-té gindu-upøgím. \v 33 Vemiav-ak ezoqa ewaqape ndozáv. Khoev vimá ginømøváb. \v 34 \x - \xo 1:34 \xt Mak 3:10-12\x*Yaq gekha enqonī, bugug vinivinimba qazøgoam, Yesu gèkhakhǽz. Ezoqa kopoáv. Neka nqova soqøsoqa kopoav, ezoqam-qa mokho-te gizømbu-goam, vøzø̄-ngeasam. Ndego nqova soqøsoqa takeáv, manqat timanqatat. Zapa ndǿgo, ndigu mø̀ndæzøtéz, ndego gekha ezoqām. \s1 Yesu manqei vinivinimba nøme-te ge-okhoam \r (Luk 4:42-44) \p \v 35 \x - \xo 1:35 \xt Met 14:23; Mak 6:46\x*Khøuwa nøme qandopave, lovølova-ús, até gupøistám, Yesu gesùzām, khoev vø̄-ivav, ezoqam-av manqei-te sasa ndøwav, vømø̄-guligulim. \v 36 Yaq Saemon-za, gèmbovawát. \v 37 Yaq gi-ometam ndøgo, gimbo-einim, “Ezoqa ewaqape qoqa ndøvawét.” \p \v 38 Geté Yesu manqat gezø-qavøiu, “Ni até vemivemiav nøme-té-a, avønin nqagot, bìziniáv, Mbumbukiam-qa Manqat bamē-zømesim. Zapa ndǿgo, no ta zapaya nqánek qatøndenáv.” \p \v 39 \x - \xo 1:39 \xt Met 4:23; 9:35\x*Yaq Yesu Gelili plovins ate ndǽgo sugumu-vatát, ezoqa tiqa guliguli khoev-te vø̄e-zømesimat, neka nqova soqøsoqa vøzø̄-ngeasumat, ezoqam-qa mokho-te gu꞉goat. \s1 Yesu kha sisi-us ezoqam gekhakheinøvem \r (Met 8:1-4; Luk 5:12-16) \p \v 40 Khøuwa nøme, kha sisi-us ezoqam ndowáv. Yaq Yesu-qa megemege-te, katuk ndømøkuí, vømbōviam, “Ambá qokhakheinømbemín. Poev taqagoat, qo kopømbaqapé, toqo-khakheinømbem.” \p \v 41 Yaq Yesu ngenek ezoqam tanakh mbogó, zenda vømbø̄eve, gembo-ein, “Nqanø̂poév. Qo vø̀khakhǽq.” \v 42 Yaq nqova mbaín, ndego ezoqam, kha sisi sègembo-navøém. \p \v 43 Yaq Yesu ngenek ezoqam gèkhofotáv. Geté āv genegugú nqǽgo, \v 44 \x - \xo 1:44 \xt Lev 14:1-32\x*“Qo ezoqa nøme zø̀-ei᷄n, av matev qaqambe-fakhan. Geté Mbumbukiam-gé iziz ezoqam-té qonǿqáv, bemø̄qamekh, neka Mbumbukiam-te etoam matev voqógō, av Mozes gezømbe-ein, kha sisi tøqa-navøem. Yaq ezoqa tìabiti-zøtéz, qo mòqo-eqeieqei-éq.” \p \v 45 Geté ngenek ezoqam gewav, ndego Yesu-qa manqat sège-vøndazát. Ezoqa ewaqape zømanqatát. Yaq ta zapaya ndøgo, Yesu kopømba mbaín, ezoqa ewaqape-qa bøi-te, vemivemiav-te vǿe-onimīt. Geté vemiav bavokho ndøgo, ezoqam-av manqei-té genø-qonumát. Geté ezoqa ta manqei vinivinimba-te giyagam, sègendo-okhoám, te-te. \c 2 \s1 Yesu kagi ezoqam gekhakheinøvem neka manqa-zapazapa vømbō-evøzam \r (Met 9:1-8; Luk 5:17-26) \p \v 1 Khapé outøpøteáv. Yaq Yesu Kapenaum taon-té genøveséz. Yaq ezoqa mø̀ndøyogém, av nqægo, ndego khoev-tē gegō. \v 2 Yaq gèndopindám te-te. Ezoqa kopoáv. Khoev ùnime꞉-khazém. Até bavokhó-a, mboqog-te ndo꞉go, løvøzupøteáv. Yaq Yesu Mbumbukiam-qá Manqat me꞉zømesimát. \v 3 Ge꞉zømesimat, yaq ezoqa foa tìndizáv. Kagi ezoqam ndø-eqeitavún. \v 4 Ambá Yesu-té ginø-eqeinamɨ́n. Geté ezoqa khàpumu-khouwéz, vǿe-ōz. Yaq até gindigonem, khoev ová ginøqavíg, yaq ova ndo꞉go, ma Yesu ge꞉qotam, nqa vømø̄-løozem, neka ndego enqoni-us ezoqam, kita-te geqeiam, sasa ndøføløtøvem. \v 5 Yesu tiqa unimanqatin geqeiv, yaq ngenek kagi ezoqam, āv gembøe-eín nqǽgo, “Áti. Qoqa manqa-zapazapa mø̀ndøqa-navøém.” \fig Ezoqa khoev ova ndo꞉go, ma Yesu ge꞉goam, nqa giløozem|alt="GW" src="GW-050.tif" size="col" copy="DCC" ref="2:4" \fig* \p \v 6 Yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, wambap-te giqonavam, ekeza mokho-mba āv gini-matavupát nqǽgo, \v 7 “Gekha zapâ, ngenek av nge꞉manqate? Mbumbukiam-qá iz ndøngi꞉tít. Ezoqam-qa manqa-zapazapa, Mbumbukiam yakhapús, ndezø-evøzam.” \p \v 8 Yesu é-møndæ-otév, av gi꞉matavupat. Yaq gezø-ein, “Zo gekha zapâ, zoqa mbøni-te av ndøzøte-matavupit? \v 9 Gê, gekha manqât ndøgo, føgakh mbain? Ndǿgò, no ngenek kagi ezoqam tæmbo-ein, ‘Qoqa manqa-zapazapa mø̀ndøqa-navøēm,’ o ndǿgò, tæmbo-ein, ‘Mòqo-itán, kita vø̄khazo, okho sasa ndøngaz?’ \v 10 Geté no ndakin nøtézømás, Ezoqam-ge Yo, bazaføgakh nqambôgó, ezoqam-qa manqa-zapazapa tezø-evøzam, nqanek manqei-qape-te.” \v 11 Yaq Yesu até gendego, ngenek kagi ezoqam āv gembøe-eín nqǽgo, “No nqataqá-manqate. Mòqo-itán, neka kita vø̄khazo, khoev-te sasa ndøqav.” \p \v 12 Yaq ndaføyambá, ngenek ezoqam sège-itán, kita vø̄khazo, bavokho sasa ndøwav. Ezoqa ewaqape até gembo-kewagát, gemat. Ndigu nqova ndafe kandambá, neka Mbumbukiam-qa iz vø̄-eqanem. Gi-einim, “Ni bugukhokhof matev av nqægo qeiviáv.” \s1 Yesu Livai gembo-akha, tembopavat, neka teqa khoev-te lou vø̄log \r (Met 9:9-13; Luk 5:27-32) \p \v 13 Taqa zita-te, Yesu Gelili kewan-té genøveséz. Yaq ezoqa kandambá, gindupindam te-te. Yaq Yesu Mbumbukiam-qa Manqat vø̄e-zømesim. \v 14 Yesu ta manqei ndøgo ge-ivav, nakhoa gegeveat, ezoqam ndø-omét. Teqa iz Livái.\f + \fr 2:14 \ft Livai, iz nøme Metiú.\f* Alfius-gé yó. Teks upøgim khoev-qase mokho-té gunu꞉qotám. Yaq Yesu āv gembøe-eín nqǽgo, “No qonøndó-páev.” Yaq Livai até gendego, gè-itán, vømbōpaev. \p \v 15 Taqa zita-te, Yesu Livai-qa khoev-te, lou mølóg. Ta lou loge-te ndøgo, teks moni upøgim ezoqa nøme neka ezoqa nøme, ndigu manqa-zapazapa-us ndizæza, mø̀ndøgoám. Kopoáv. Yaq ndigu Yesu neka paev ezoqam, namba me꞉qonavát. Ezoqam av ngi꞉gu, kopoáv, Yesu gimbopavam. \v 16 \x - \xo 2:16 \xt Met 11:19\x*Yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, ndigu Felisi gizø-akhaemam, Yesu gi-ometam, ezoqam av ngi꞉gu, lou namba gi꞉logat, yaq ndigu tegi paev ezoqam, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Gekha zapâ, ngenek teks moni upøgim ezoqam neka manqa-zapazapa-us ezoqam namba lou ndiloget?” \p \v 17 Yesu tiqa manqat ge-ewag, yaq āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ezoqam ndigu enqoni mbain ndigu, ndigu mulømula etoam ezoqam mbain tøgoat, kopømbá. Geté enqoni-us ezoqam bezøgó, mulømula etoam ezoqam. No ambá av nqǣgo, ezoqa eqeieqei akhayam-qa nøgeavūn. Geté no manqa-zapazapa-us ezoqam akhayam-qa nøgeavún.” \s1 Yesu lou logemav matev-qa yaq-te gimbøe-bevøpem \r (Met 9:14-17; Luk 5:33-39) \p \v 18 Khøuwa nøme, Zion-gi paev ezoqam neka Felisi ezoqam, lou logemav matev ndøgoát. Yaq ezoqa nøme tinduzáv ndǿgo, Yesu vømbō-bevøpem, “Gekha zapâ, Zion-gi paev ezoqam neka Felisi ezoqam, lou logemav matev gigoatun, getē qogi paev ezoqam gonemāv?” \p \v 19 Yaq Yesu yaya zø-etá, taqa yaq-te, gezø-ein, “Ge zô ndozo-matavap, ezoqa sæva te-okɨ, yaq zifuap lou loge-te tekhatob, ndigu zifuap kopømbâ, lou logemav matev ndø̄gonem, ndego ti namba te꞉goat? Āv taoká. Ndego anganeam, zifuap namba zua tiqoqongeapet, ndigu kopømba mbaín, lou logemav matev tigoat. \v 20 Geté khøuwa ndø̀fakház. Yaq ndego ezoqam, ndego sævam ge-okɨ, ndø̀ndafém, ti namba nde꞉go. Yaq tegi zifuap lou logemav matev, ta khøuwa-te ndǿgo tinígoát. \p \v 21 Ezoqa kopømba mbaín, ndabua mbewat ndakinak, awenege ndabua-te to꞉tøke. Av toqotego ndægo, yaq ndabua toqosunguz, ndabua ndakinak ndøgo, segé-khapelavøqasé. Yaq ndabua keqæv sa tømǿ-khouwév. \p \v 22 Neka ezoqa kopømba mbaín, waen ndakinak, awenege søvakha ngusum-te te-ewa. Zapa ndǿgo, awenege søvakha ngusum-te toqo-ewa, yaq waen tøpopon, ndigu gékeqáz. Yaq waen vǿqouvøēm, neka søvakha ngusum vǿsoqoēz. Geté waen ndakinak ndøgo, søvakha ngusum ndakinak-té qotúqóuz.” \s1 Yesu ndego kawá, Sabat khøuwa \r (Met 12:1-8; Luk 6:1-5) \p \v 23 Khøuwa nøme, Sabat khøuwá, Yesu ekeza paev ezoqam namba, wit khae livin-mbá gunu꞉-apát. Yaq tegi paev ezoqam, wit nanga ndøvingisømém, sasa ndølouz. \v 24 \x - \xo 2:24 \xt Deut 23:25\x*Yaq Felisi ezoqam tiqa matev giqeivim, Yesu āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nqáe! Gekha zapâ, qogi paev ezoqam nqanek Sabat khøuwa-te sasae ngigut. Khafeáp nandav?” \p \v 25 \x - \xo 2:25 \xt 1 Sam 21:1-6\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Ge zô, emanqat mozó-geveømem, av Deivid ge꞉matanam, tegi ezoqam namba ifin qazøvin? \v 26 \x - \xo 2:26 \xt Lev 24:5-9\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Abiata Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape gegoam, Deivid Mbumbukiam-qá khoev-té genø-ón, flawa vømø̄louz, ndigu lou-qase-te go꞉-abam, Mbumbukiam-gi. Matev av nqægo khafeáp. Mbumbukiam-gí iziz ezoqam mba zø-mboqoatám, nginik flawa tilouzat. Geté Deivid sègelóuz, neka até ndigú-a, vøzø̄-etoam, te namba gi꞉goam.”\f + \fr 2:26 \ft Deivid av ge꞉matanam ndægo, yaq ezoqa teqa matev, soqain veweáv. Yaq nakémbá, Yesu teqa yaq-te, nqanek manqat ge-ein.\f* \p \v 27 \x - \xo 2:27 \xt Deut 5:14\x*Yaq Yesu nøme gezø-ein, “Mbumbukiam ambá av nqǣgo, ezoqa Sabat khøuwa nonqo ndøkhakheinøvēm. Geté ndego Sabat khøuwa, ezoqam nonqo ndøkhakheinám. \v 28 Ezoqam-ge Yo, ndego kawá. Até Sabat khøuwá-ya, ndégo teno-kawaevát.” \c 3 \s1 Yesu ezoqam pingim qambowau, gekhakheinøvem \r (Met 12:9-14; Luk 6:6-11) \p \v 1 Khøuwa nøme, Yesu Zu ezoqam-qa guliguli khoev-te gemat, ezoqa kopo mø̀ndu꞉goám ndøgo. Ndego pingim gèmbowáu. \v 2 Yaq ezoqa Yesu-te bøi mba mo꞉veém, ndego ngenek ezoqam peté-khakheinøvēm, penømakhaya, Sabat khøuwa-te. Zapa ndǿgo, ndigu Yesu manqa ovøyam-te vee-qa mbogoám. \v 3 Yaq Yesu ngenek ezoqam pingim qambowau gembo-ein, “Qoté-itān, livin-mba nqøugu.” \p \v 4 \x - \xo 3:4 \xt Luk 14:3\x*Yaq Yesu ezoqa ewaqape gezøbevap, “Gekha matêv ndøgo, Sabat khøuwa-te toqogo, kopømba? Ndǿgò, matev eqeieqei toqogo, o ndǿgò, matev soqain toqogo? Ndǿgò, ezoqa toqo-khandi꞉v, o ndǿgò, ezoqa pakhapakha toqokhana?” Geté ndigu yaq manqat qavøiwateáv. \p \v 5 Yesu geqambunim, ezoqa vø̄zømet, ndego qaqa ndøgó, neka mbøni mbonqosøgím. Zapa ndǿgo, ndigu mokho qeiviáv. Yaq até gendego, ndego ezoqam gembo-ein, “Pingim qoté-ovøyām.” Yaq ndego ezoqam, pingim vø̄-ovøyam. Sègembo-eqeieqeí. \p \v 6 \x - \xo 3:6 \xt Met 22:15-16\x*Yaq Felisi ezoqam, Yesu-qa matev giqeivim, ndigu sège-ivøvém, vø̄zav, yaq gaman ezoqam Elod, tegi ezoqam namba, vømø̄-møvab, manqat vø̄-einim, Yesu ande āv kinílaēm. \s1 Ezoqa bawan-qape Yesu gimbopavam \p \v 7 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam namba, Gelili kewan-té ginøzáv. Geté Gelili plovins-ak kopoáv, até gezøpavát. Até Zudia plovins-ák-a, \v 8 neka Zelusalem taon-ak, neka Idumea manqei-ak, neka Zoden kea yaq-keoqa manqei-ak, neka Taya-yak neka Saedon manqei-ak, vøndō-okhoam. Ndigu tindi-okhoám ndǿgo, Yesu matev vinivinimba ge꞉matønumam, manqat giyogem. \v 9 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam, khagua khakheinam manqat zø-eín. Yaq tèabete-ketáo, ezoqa andé vǿe-nqonøtøvēm. \v 10 \x - \xo 3:10 \xt Met 14:36\x*Zapa ndǿgo, ta khøuwa-te ndøgo, Yesu ezoqa kopoáv, gekhakheinøvem. Yaq enqoni-us ezoqa nøme, ezoqam gèqaqagimám, atema Yesu-te, kha vømbō-khanøzemɨn. \v 11 \x - \xo 3:11 \xt Luk 4:41\x*Yaq ezoqam ndigu, nqova soqøsoqa gizømbu-goam, Yesu gi-ometamɨn, ndigu Yesu-qa megemege-te, ekeza kha, manqei me꞉lavawɨ́n, vø̄-akhæmemɨn, “Qo Mbumbukiam-gé yó.” \v 12 \x - \xo 3:12 \xt Mak 1:34\x*Geté Yesu ndigu gèzømbe-khafén. Ezoqa bezø-manqàte᷄ av nqægo, ndego gekha ezoqām. \s1 Yesu u-anim tuelv gi-upøzo \r (Met 10:1-4; Luk 6:12-16) \p \v 13 Yesu manqei poyat-té genøqavíg, ezoqa vø̄møvab, ndigu ekeza ma qambøe-pøovam. Yaq ndigu te-te sasa ndøzav. \v 14 Yaq Yesu até gendego, ezoqa tuelv vø̄vevesam. Ndigu ezoqa tuelv, u-anim zø-akhá. Ndigu namba mé꞉goát. Yaq gékhofosám, ezoqam Mbumbukiam-qa Manqat vømé-zømesīm, \v 15 neka bazaføgakh vøzǿ-etoām, yaq ndigu nqova soqøsoqa vǿngeasumāt, ezoqam-qa mokho-te tu꞉goat. \p \v 16 \x - \xo 3:16 \xt Zion 1:42\x*Ezoqa tuelv gi-upøzo, ngínik: Saemón. Yaq Yesu iz nøme gembo-akha, Pitá. \v 17 \x - \xo 3:17 \xt Luk 9:54\x*Nøme Zéms neka Zión. Ndigu Zebedi-gí nakhéis. Yesu iz nøme gezø-akha, Boanezéz. Taqa manqa mokho, “Ndand nakhéis.” \v 18 Nøme gi-upøzo, Endlú neka Filíp, neka Batolomeú, neka Metiú, neka Tomás, neka Zéms. Ngenek Zems, Alfius-gé yó. Neka nøme Tadiés neka Saemón. Ngenek Saemon, Zelot ezoqam ndøgoám. \v 19 Neka nøme Zudas Iskaliót. Ezoqam ngének, vaev-te Yesu tegi qaqa ezoqam-qa zenda-te geve. \s1 Yesu av gimbøe-einim nqægo, Saitan-qā bazaføgakh-tē genø-sasaeāt \r (Met 12:22-32; Luk 11:14-23; 12:10) \p \v 20 Yesu khoev-te gevesez, yaq ezoqa kopoáv, nqawa gindupindam. Yaq Yesu tegi paev ezoqam namba, ambá lou ndølogɨ́n. Geté ezoqam khàpumu-khouwéz. \v 21 Yesu-gi ekeza ezoqam, nqanek manqat giyogem, yaq tinduzáv ndǿgo. Ambá gekhatowemɨ́n. Zapa ndǿgo, ndigu até vø̄e-einim, gèkawakawaév. \p \v 22 \x - \xo 3:22 \xt Met 9:34; 10:25\x*Neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, Zelusalem taon-te ginduzav, āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek Belzebul mbøigú, ndego nqova soqøsoqa-ge kawa. Teqá bazaføgakh-té genø-ngeasumatún, nqova soqøsoqa.” \p \v 23 Yaq Yesu ndigu ezoqam gèmøváb, gezø-ein, “Manqat nandav, mokho mbaín. Gê, Saitan ekeza kha áv kené-ngeatām, ezoqam-qa mokho-te tu꞉goat?” Yaq Yesu yaya zø-etá, taqa yaq-te, gezø-ein, \v 24 “Bawan kopo tigoat, yaq livin-mbā gunumú-qatønēm, izuizu nakhag vǿgonēm, ndigu sugumú-nasiním. \v 25 Neka evenap tigoat, yaq livin-mbā gunumú-qatønēm, izuizu vǿnøfē, yaq ndigu sugumú-nasiním. \v 26 Neka matev até kopó. Saitan ekeza kha livin-mba tumuqata, yaq ekeza kha namba vǿenøfē, ndego até segemǿ-navøém. \p \v 27 Neka nøme nqánek: Ezoqa kopømba mbaín, bazaføgakh ezoqam-qa khoev-te sa te-on, gigiap vømbó-aqonām. Geté ndego bazaføgakh ezoqam bètøkho-løvønøvém. Váev gigiap tembo-aqonam, teqa khoev-te. \p \v 28 No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha manqa-zapazapā ndøgo, ezoqa ndimatanam, até ndøgó-a, Mbumbukiam-qa iz ndingi꞉wat, ta manqa-zapazapa ndøgo, Mbumbukiam kopømbá, segembøé-navøém. \v 29 Geté ezoqa Nqova Mbomambaqape-qa iz tengiu, Mbumbukiam ta manqa-zapa ndøgo, gembøé-navøemák. Ndøgo miavmiáv, até gégoát.” \p \v 30 Yesu nqanek manqat ge-ein, zapa ndǿgo: Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam āv gini-einím nqǽgo, “Nandev nqova soqa mbøigú, teqa mokho-te.” \s1 Yesu-gu evo neka emekheis, gekha ezoqâm? \r (Met 12:46-50; Luk 8:19-21) \p \v 31 \x - \xo 3:31 \xt Mak 6:3; Zion 2:12; Kel 1:14\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu-gu evo neka emekheis ndøfakház. Khoev vimá sogowán. Yaq manqat mba ndøkhofotøvém, av nqægo, Yesu yà betøndowáv. \v 32 Ezoqa kopoáv, Yesu-qa avønin-te giqonavat. Ùnime꞉-khøogøvém. Yaq ezoqa gimbo-einim, “Nqáe! Qogu qavo neka qamekheis ngó꞉wani, bavokho. Qoqa mo꞉keogé.” \p \v 33 Yaq Yesu gezø-ein, “Nogu evo neka nogi nqamekheis kinǿgoam?” \v 34 Yaq gèqambuním, ezoqa vø̄zømet, uni gi꞉khøogøvem, giqonavam, gezø-ein, “Nqáe! Nogu evo neka nogi nqamekheis ngínik! \v 35 Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam-qa poev ndimbopaev, nogi nqamekheis neka evo ndígu.” \c 4 \s1 Ezoqa manqei vinivinimba-te, wit nanga gezøgeakhat, taqa yaya etæ manqat \r (Met 13:1-9; Luk 8:4-8) \p \v 1 \x - \xo 4:1 \xt Mak 3:7-9; Luk 5:1-3\x*Khøuwa nøme, Yesu Gelili kewan-te ndøgo, zømesim manqat nqawa gengaz, ezoqa kopoáv gindupindam. Yesu ùnime꞉-khøogøvém. Yaq ndego khagua-té genøketáo, khagua elavøqase vø̄søkuz, sasa mo꞉qom. Ezoqa ewaqape, ndøgeg-té gigoám. \v 2 \x - \xo 4:2 \xt Met 13:34; Mak 4:33-34\x*Yaq ndego yaya etæ manqat zømanqatát. Kopoáv. Nøme gezø-eta, nqánek, \p \v 3 “Nqáe! Ezoqam mø̀ndøgoám. Khae-té genøwáv, wit nanga vømø̄-zøgeakh. \v 4 Yaq wit nanga ge꞉panqabumat, nøme nakhoa-té ginø-o꞉atát. Yaq pipisi tindu-løvuvám ndǿgo, vø̄louz. \p \v 5 Geté nøme ndigu, nandi-té ginø-o꞉atát. Nandi-te ndøgo, manqei khapekhapémbá qatøke꞉pat. Yaq mbusa nakhamas-té ginø-fakhanøvém. Zapa ndǿgo, manqei andé mbaín. \v 6 Geté yaq, khøuwa gendosasev, mbusa ndigu gifakhatat, khøuwa tatas ndølouwáz. Yaq gèkusíz. Zapa ndǿgo, ndigu ngum uni mbunipøteáv. \p \v 7 Wit nanga nøme, gapuk-té ginø-o꞉atát. Yaq gapuk ndøgo qa-eqa, ndigu gèvøtøgeám. Yaq louzi nonqo fakhazaneáv. Mbaín. \p \v 8 Geté wit nanga nøme ndigu, manqei eqeieqei-té ginø-o꞉atát. Yaq kopømbá gi-eqanat, nanga vø̄qataz. Wit nanga nøme ndigu, 30́, louzi nonqo gitøkebupat. Nøme ndigu 60́, neka nøme ndigu 100́.” \p \v 9 Yesu nqanek yaya etæ manqat qamømbøe-navøem, yaq āv gezømbe-eín nqǽgo, “Gekha ezoqām ndego, gea tømbogoat neka yoge kopømba vømbógoāt, yà beyogé!” \fig Ezoqam wit nanga gezøgeakhat|alt="FF" src="IB-035gr.jpg" size="span" copy="International Bible Society" ref="4:3-8" \fig* \s1 Yesu gekha zapā, ezoqa yaya mba gezø-etæam \r (Met 13:10-17; Luk 8:9-10) \p \v 10 Ezoqa bawan-qape gi꞉zav, yaq Yesu-gi paev ezoqam tuelv neka ezoqa nøme gimbopavam, yaya etæ-qá manqa mokho mbobevøpém. \v 11 Yaq gezø-ein, “Mbumbukiam zo mba zøtáke, mokho manqat tøzøte-zøtez, teqa Megeat Matev-qa yaq-te. Geté ezoqa nøme, no yaya mba nøzø-etǽ. \p \v 12 \x - \xo 4:12 \xt Isa 6:9-10; Kel 28:26-27\x*No ndigu yaya mba tæzømbe-etǽ ndǿgo: Ndigu ndikeôgé. Geté géqeivimák. Neka ndigu ndiyôgé. Geté mokho géndapemák. Amba tiqeivimin neka mokho vø̄ndapemɨn, yaq ndigu ambá Mbumbukiam-té ginø-qambuzín, yaq ndego tiqa manqa-zapazapa vøzø̄-evøzamɨn.” \s1 Ezoqa manqei vinivinimba-te, wit nanga gezøgeakhat, taqa yaya etæ-qa manqa mokho \r (Met 13:18-23; Luk 8:11-15) \p \v 13 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Gê, zo nqanek yaya etæ-qa manqa mokho ndapeâv? Yaq av tægoat ndægo, zo yaya etæ nøme-qa mokho áv khazøté-upøgīm? \p \v 14 Noqa yaya etæ-qa manqa mokho nqánek: Ezoqam ndego wit nanga gezøgeakhat, ndego Mbumbukiam-qá Manqat me꞉zømesimát. \v 15 Wit nanga ndigu, nakhoa-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, ndigu Mbumbukiam-qa Manqat giyogemɨn, Saitan até gendewavɨn, manqat vø̄e-vibamɨn, tiqa mokho-te tøu-ogeakhat. \p \v 16 Neka wit nanga ndigu, nandi-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, Mbumbukiam-qa Manqat nakhamas-té ginø-ndapemɨ́n. Khanakhanakh-ús. \v 17 Geté ta manqat ndøgo, uni mbuvøemáv, tiqa mokho-te. Yaq ndigu føgøføgakh wanimáv. Mbumbukiam-qa Manqat zapaya, yage føgakh-qape o ngenøgim matev qazø-fakhanɨn, ndigu nakhamas-té ginø-o꞉azɨ́n. \p \v 18 Neka wit nanga nøme ndigu, gapuk-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, Mbumbukiam-qa Manqat ambá giniyogé. \v 19 \x - \xo 4:19 \xt Met 19:23-24\x*Geté ndigu fofogeap khàpe zømbe-khouwevɨ́n, tiqa yage zapaya, neka tiqa poev matev, gigiap kopoav neka matev vinivinimba-qa yaq-te, vø̄tubamɨn. Yaq Mbumbukiam-qa Manqat, tiqa mokho-te ndøugu, gèvøtagɨ́n. Yaq kopømba mbaín, mokho tømbo-fakhan. \p \v 20 Neka wit nanga ndigu, manqei eqeieqei-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, Mbumbukiam-qa Manqat, ùnime꞉-yogemɨ́n neka manqa o-mba vømbø̄e-ndapemɨn. Yaq Mbumbukiam-qa Manqat, mokho mbófakhán. Kandambá. Ezoqa nøme-te 30́, neka ezoqa nøme-te 60́, neka ezoqa nøme-te 100́.” \s1 Waev-qa yaya etæ manqat \r (Luk 8:16-18) \p \v 21 \x - \xo 4:21 \xt Met 5:15; Luk 11:33\x*Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Gê, ezoqa lampa tøzøgoat, ndigu ndis o lou-qase mokho-té gunú꞉-wuøēm? Āv taoká! Geté lampa asøzam nonqo-té ginǿ-wuøém. \v 22 \x - \xo 4:22 \xt Met 10:26; Luk 12:2\x*Yaq até kopó. Gekha matēv ndøgo, ndøkhonøwe, bavokhó qandó-fakhanám. Neka gekha mokho manqāt ndøgo, ndøkhonøwe, segendó-veveám. \p \v 23 Gekha ezoqām ndego, gea tømbogoat neka yoge kopømba vømbógoāt, yà beyogé!” \p \v 24 \x - \xo 4:24 \xt Met 7:2\x*Yaq Yesu nøme gezø-ein, “Ùnime꞉-yogé, manqat nqæmanqate. Av zo gigiap o matev ndøzøte-geveam, Mbumbukiam zo āv tezømbé-geveám. Yaq Mbumbukiam-qa matev ndø̀mø-løvuám, av zo matev ndøzøte-matanam.\f + \fr 4:24 \ft Taqa manqa mokho nøme nqánek: Qo Mbumbukiam-qa manqat elavøqase mba toqo-ewagat, yaq qateqat khapémbá toqondapat. Geté Mbumbukiam-qa manqat møe mba toqo-ewagat, neka voqombó-pavāt, yaq qateqat kandambaqapé toqondap. Yaq av nqægo, Mbumbukiam qateqat nøme mba qambó-etoám.\f* \v 25 \x - \xo 4:25 \xt Met 13:12; 25:29; Luk 19:26\x*Gekha ezoqām ndego, mokho gendap, Mbumbukiam otevat nøme mba mbøé-etoám. Geté gekha ezoqām ndego, mokho ndapeav ndøgo, yaq Mbumbukiam até otevat-qasé-a, ndømbogo, segéviwám.” \s1 Yesu Mbumbukiam-qa Megeat Matev, wit nanga ge꞉khamas \p \v 26 Yesu yaya nøme gezø-eta, nqánek. Gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, kopømba ande av nqǽgo: Ezoqa khae-te wit nanga tezøgeakh, \v 27 yaq tebuvat, neka vǿsuzamāt, ndigu wit nanga yakhapus mokho-mbá segé-qatazát neka vǿfisamāt. Geté ndego gé꞉-otevák, ande āv kinífakhāz. \v 28 Manqei yakhapús, ewa qambo-etoamin, gifisamin. Bugukhokhof wit gagayag ndøfitamɨ́n, yaq wit nanga sasa ndøqatazɨn, yaq louzi nonqo vø̄gonɨn. \v 29 \x - \xo 4:29 \xt Joel 3:13; Veve 14:15\x*Yaq louzi nonqo gumu-fisamɨn, yaq ngenek avøe ogekhæm ezoqam tewavɨ́n ndǿgo, vømø̄-qogazɨn.” \fig Wit|alt="HK" src="HK00099Bx.tif" size="col" copy="International Bible Society" ref="4:26-29" \fig* \s1 Masted tae nanga-qa yaya etæ manqat \r (Met 13:31-32; Luk 13:18-19) \p \v 30 Yaq Yesu nøme gezø-ein, “Gê, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, áv khazí꞉-khamasēm? Gekha yaya zí-etæēm, taqa yaq-te? \v 31 Masted tae nanga zí꞉khamasém. Manqei-te toqo-zøgeakh, yaq ndigu khapímbá. Āv tiuká, av tae nanga nøme ndi꞉gu. \v 32 Geté yaq giqatazin, mbusa vø̄fakhanɨn, yaq tae kandambá tøyat. Khae gigiap nøme mø̀ndø-løvuamɨ́n, neka tangtang kandakandá. Yaq ta tae tangtang guzuguzu-te ndøgo, kopømbaqapé, pipisi go꞉viviamɨn.” \s1 Manqat nøme, yaya etæ-qa yaq-te \r (Met 13:34) \p \v 33 Yesu ezoqa Mbumbukiam-qa Manqat ge꞉zømesimam, yaya av nqægo kopoáv gezø-etæam. Yaq ndǿgo, ndigu mokho tìabembøe-ndapém. \p \v 34 Ezoqa ewaqape, ndego yaya mba zø-etæám. Geté ekeza paev ezoqam namba, gimi-yakhapus-mba-ezɨn, ndego manqa mokho ate ndægo mø̀ndøzø-ovøyamɨ́n. \s1 Yesu manqat mba ge-ein, khamøe sa qavøitav \r (Met 8:23-27; Luk 8:22-25) \p \v 35 Ta khagus ndøgo, Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Kewan yaq-keoqá qazinǿ-qantáv.” \v 36 Yaq ezoqam ndigu, namba gi꞉goam, ekeza vemivemiav-té ginø-khofosám. Yesu khagua-te é-møndøketáo, yaq até tegi paev ezoqám-a, vø̄ketab, yaq sasa ndøsøkuzim. Até khagua nømé-a, namba me꞉-áz. \v 37 Yaq giqantavat, anana-mba mø̀ndu꞉bǿen, mbe-qape tāndōfeā, khamøe khagua sasa ndøngetøyam, ibøkha vø̄u-yovøem. Lokh bøi-té qanø-tøvøyát. \v 38 Geté Yesu khagua okho-te ndøgo, gèbuvám. Kawa kaoqa-té qamboveám. Yaq ekeza paev ezoqam gèti꞉nám, gimbo-einim, “Nøméndim ezoqam! Qo ni-te toqó-matavap? Ni avønín zígeón!” \p \v 39 Yaq Yesu gendosuzam, vø̄-itan. Yaq até gendego, khamøe ndøgo, vø̄fegimam-a, vø̄vumøyat, manqat sasanqa-us mbo-eín. Yaq khamøe sègevøitáv. Qavøitav mbómā. Manqeí sege꞉veát. \p \v 40 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Zo, gekha mbøni zǿva? Ge zô, Mbumbukiam unimanqatinteav sekembā sozógo?” \p \v 41 Yesu matev av nqægo gematanam, yaq tegi paev ezoqam, møe kandambá gigonem, neka yaqyaq-a gibond, “Ngenek gekha ezoqâm? É, até khamøe fegim neka khamøe vumøe, manqat o-mba mbøendapé.” \c 5 \s1 Yesu ezoqam nqova soqøsoqa gembo-ngeasam \r (Met 8:28-34; Luk 8:26-39) \p \v 1 Yesu ekeza paev ezoqam namba, kewan yaq-keoqá ginøqantáv, Gelasa ezoqam-qa manqei-te vømø̄fakhaz. \v 2 Yesu khagua-te é-vøndovuáo-ae, ezoqa nqova soqøsoqa-us é-vøndōwav. Nandi nqa-té gendo-fakhán. \v 3 Ta nandi nqa-te ndøgo, løvøte ezoqam ndø-osupám. Ngenek ndǿgo teyagám. Ndego bazaføgakh kandambá. Até auli sén-a, kopømba mbaín, toqote-løvønøvem. \v 4 Khøuwa kopoáv, ezoqa ambá gini-løvønøvemám, bov-té neka pingim-te. Geté sen sègezø-løvusám. Ezoqa bazaføgakh-qape mbaín, vømbøé-khāz. \v 5 Pavpave neká lovølova, ndego manqei-pakha-te neka manqei popotap-té genø-okhoám. Sugú-akhaemét neka ekeza kha nandí gene-qaqagumám. \v 6 Yesu qámbá gegoam. Yaq ndego ezoqam Yesu ge-omet, gèndovuáo, Yesu-qa megemege-te, ekeza kha, manqei vø̄elavao. \p \v 7 \x - \xo 5:7 \xt Mak 1:24\x*Yaq ndego ezoqam, kandambaqapé møndæ-akhá, ge-ein, “Yésu, Mbumbukiam-ge Yo, ndego Eqeiwat-Qape, qo no gekha qonǿgō? Mbumbukiam-qa iz-te, nø̀taqa-viám, no nqosøgeap nø-etòa᷄m!” \v 8 Ndego nqanek manqat ge-ein, zapa ndǿgo: Yesu āv gene-eín nqǽgo, “Qo nqova soqa, nandev ezoqam-qa mokho-te ndoqotu꞉gu, mòqotøndo-fakháq.” \p \v 9 Yaq Yesu gembobevap, “Qo gekha îz?” Yaq gembo-qavøiu, “Noqa iz Bawan-qapé. Zapa ndǿgo, ni nqova soqøsoqa kopoáv.” \p \v 10 Yaq ngenek nqova soqa, Yesu āv gembøeviám nqǽgo, “Ni nqanek manqei-te nqeigu, ndøkhofòta᷄n.” Viam kandambá gego. \p \v 11 Ta manqei avønin-te ndøgo, bøsi nen mø̀ndøwanám. Kopoav-qapé. Manqei poyat-té givagimám. \v 12 Yaq nqova soqøsoqa Yesu gimbo-viømem, “Ni bøsik-qá mokho-té qanø-khofotán.” \v 13 Yaq Yesu sègezøták. Yaq ndigu nqova soqøsoqa até gindigonem, vø̄fakhaz, ndego ezoqam-qa mokho-te gu꞉goam, bøsik-te sasa mø-oz. Yaq bøsik manqei khavoe-té ginøbøín, ibøkha-te vømø̄-geonim. Bøsik kopoav-qapé, ande āv tu taosén ndægó, gigeonim. \p \v 14 Yaq ezoqam ndigu, bøsik gizø-kewagam, møe ndøbøín, yaq taon-te neka vemivemiav-te, ezoqa emanqat vømøzømbē-vototap. Yaq ezoqa tinduzáv ndǿgo, matev ndǿqeivím, ma qæfakhan. \v 15 Yaq Yesu-te gifakhaz, matev āv giniqeivím nqǽgo: Ezoqam ndego nqova soqøsoqa gimbøigoam, geqotam, ndabua ndø-uzupám neka matavap kopømbá qambogoam. Yaq ndigu møe ndøgoném. \v 16 Yaq ezoqam ndigu, matev bøi gi꞉qeivim, emanqat zømbe-vototáp, teqa yaq-te ndego, nqova soqøsoqa gimbøigoam, neka bøsik, matev ande āv khazømbē-fakhan. \v 17 Yaq ezoqa Yesu āv gimbøe-viømém nqǽgo, “Niqa manqei ambá qo-ivavɨ́n.” \p \v 18 Yesu khagua-te ge꞉ketawat, yaq ezoqam ndego, nqova soqøsoqa gembo-ngeasam, te namba okho-qa mboviám. \v 19 Geté Yesu ndego takeáv, gembo-ein, “Qakeza khoev-té neka ezoqam-té qonǿqáv. Neka matev kandambaqape qaqafakhan, emanqat qozømbé-vototupát, av Mbumbukiam Evezøza geqambe-matanam neka tanakh āv keqambēgo.” \v 20 Yaq ndego ezoqam tènewáv. Ta vemiav ten ate qægoam, ekeza manqei-te, ezoqa sùguzumbu-manqatát, Yesu ande āv kembøē-matanam. Yaq ezoqa nqova ndafe kandambá, giyogem. \s1 Yesu sævam gukhakheinøvem, ndugu kouk qambowavam, neka mbasønakam vø̄khandi꞉v \r (Met 9:18-26; Luk 8:40-56) \p \v 21 Yesu kewan yaq-keoqa nqawa giqantavat, gimøqa, yaq ezoqa kopoáv gindupindam te-te. Ndego ndøgeg-te até gegoám, \v 22 yaq Zu ezoqam-qa guliguli khoev megeat ezoqam ndowáv. Teqa iz Zailés. Yaq Yesu ge-omet, ndego teqa zenda tokhotapak-qa megemege-te, ekeza kha, manqei me꞉laváo, \v 23 vømbōviam, gembo-ein, “Nogu yu avønín génaním. Ambá qotondo-qavɨ́n. Zenda qombøévé. Yaq ndugu enqoni tàbembøe-navøém neka tùabete-khandí꞉v.” \p \v 24 Yaq Yesu ndego ezoqam, namba me꞉wáv. Yaq ezoqa kopoáv, segembo-paevém, neka sège-nqonondumát, teqa avønin-te. \p \v 25 Ezoqam gi-apat ndøgo, sævam kopo mø̀ndu꞉goám. Ngunuk kouk mbowavám. Nupøkhán mbá. Viav ate qægoam, tuélv qambowavam. \v 26 Ngunuk sævam, mulømula etoam ezoqam-te vinivinimba, ambá guni-okhoám, neka tugi moni ate gi꞉goam vō꞉ngiæzotam. Geté ndigu nqosøgeap mba mbo-etoumám. Tuqa enqoni navøepøteáv. Sà tønø-khouwevtát. \v 27 Ngunuk Yesu-qa manqat mø̀ndø-ewág. Yaq ezoqa bawan-qape-qa mokho-te gu꞉goam, ndugu Yesu-qá zita-té gunduwáv, neka ndabua vømbō-khanaz. \v 28 Āv guni-matøvém nqǽgo, “No ngenek ndabua mba tæmbokhanaz, yaq no sǽ-eqeieqei-én.” \v 29 Ndugu ndabua até é-vømbokhanáz-ae, yaq kouk waev sègembo-navøém. Yaq ndugu sège꞉-otév, ekeza kha-te, “Nqanek enqoni mø̀ndønø-navøém.” \p \v 30 \x - \xo 5:30 \xt Luk 6:19\x*Yesu tene-otév ndǿgo, teqa bazaføgakh nøme, ezoqam-té qanøwáv, vø̄khakheinøvem. Yaq gèndoqambún, ezoqa ewaqape-qa mokho-te, gezø-ein, “No ndabua gekha ezoqām nǿkhanaz?” \p \v 31 Yaq ekeza paev ezoqam gimbo-einim, “Ezoqam toqó-zømete, nginik qoqa avønin-te khape gindikhas? Yaq gekha zapâ, qo av qoqote-ein nqægo, ‘No kha gekha ezoqām nǿkhanaz?’” \v 32 Geté Yesu sekembá segevawám, av nqægo, kha uni gekha ezoqām mbókhanaz? \v 33 Yaq ngunuk sævam sègendowáv. Møe-ús. Kha sègembøi-wageapát. Zapa ndǿgo, ndugu mø̀ndæ-otév, ezoqa nó, matev qanøfakhan. Yaq ndugu Yesu-qa megemege-te, ekeza kha, manqei me꞉laváo, neka tuqa emanqat ate qægoam, vømbō-vøndaz. \v 34 \x - \xo 5:34 \xt Mak 10:52; Luk 7:50; 17:19\x*Yaq Yesu gumbo-ein, “Ngólam. Qoqa unimanqatin nandav, tø̀khakheinøqavém. Mòqoqáv. Qo mbøni betaqàva᷄ev. Enqoni mø̀ndøqa-navøém.” \p \v 35 Yesu ate av-té manqat ge꞉manqatam, yaq Zailes-qa khoev-te, ndego Zu ezoqam-qa guliguli khoev gezømbo-megetam, ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-einim, “Qogu yu mø̀ndønaním. Nandev nømendim ezoqam, sekemba mbopòuwe᷄꞉t, tendowav.” \p \v 36 Yesu tiqa manqat mø̀ndø-ewág. Geté guliguli khoev megeat ezoqam, āv gembøe-eín nqǽgo, “Qo ndøfofògea᷄p! Soqó-unimanqatín.” \p \v 37 Yesu ezoqa nøme gèzømbe-khafén, te namba ti꞉zav. Geté ti-mba ndígu tekhatób, Pita neka Zems neka Zion, Zems-ge yakhasek. \v 38 Yaq guliguli megeat ezoqam-qa khoev-te gimøfakhaz, eiv neka osombo kandambá geqeiv. Manqa feazu khàpumu-khouwév. \v 39 Yaq Yesu khoev-te ge-on, ezoqa āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo gekhā zǿ-eivumit? Neka gekha osombo zówanet? Ngunuk nakhasam nanimateáv. Geté gèbuvít.” \p \v 40 Geté ndigu Yesu gèvøngi꞉nám. Yaq Yesu ezoqa ewaqape gènatáz. Evøndipakha neka tegi paev ezoqam misika mba ndøkhatób, neka kouwat mokho-te vø̄-oz, ma nakhasam guigoam. \v 41 \x - \xo 5:41 \xt Luk 7:14\x*Yaq Yesu até gendego, zenda vømbōgea neka ekeza manqat-te sasa mbo-ein, \tl “Talita, kóum!”\tl* Taqa manqa mokho nqánek, “Khapúlav. Nqataqá-manqate. Mòqo-itán!” \p \v 42 Yaq ndaføyambá, ngunuk mbasønakam sège-itán, okho vø̄ngaz. (Ngunuk mbasønakam, tuqa viav tuélv.) Nqanek matev qafakhan, yaq ezoqa nqova ndafe kandambá. \v 43 Geté Yesu gèzømbe-khafén. Ezoqa nøme bezø̀-ei᷄n, av matev qæfakhan ndægo. Yaq ndego mbasønakam lou etoam manqat zø-eín. \c 6 \s1 Yesu ekeza vemiav-ak gisanqawem \r (Met 13:53-58; Luk 4:16-30) \p \v 1 Yesu nqanek manqei ge-ivav, yaq ekeza vemiav-té genøwáv. Até ekeza paev ezoqám-a, namba me꞉-apát. \v 2 \x - \xo 6:2 \xt Zion 7:15\x*Yaq Sabat khøuwa qandap, ndego nømendim manqat ndøngáz, tiqa guliguli khoev-te ndøgo. Ezoqa kopoáv, teqa manqat giyogem. Neka ndigu nqova ndafe kandambá, gi-einim, “Ngenek ezoqam, otevat neka matavap loloakh gekham-tê gendap? Neka bazaføgakh gekham-tê gendap, umingiap matev vinivinimba ndematanam? \v 3 Gê, ngenek ndégò, khoev puanam ezoqam? Meli-gê yò? Zems neka Zosef neka Zudas neka Saemon, tigî zapikià? Neka até tegí sænakheís-a, ni namba zí꞉yage?” Yaq ndigu vemiav-ak, Yesu gèsanqawém. \p \v 4 \x - \xo 6:4 \xt Zion 4:44\x*Geté yaq Yesu gezø-ein, “Manqei nøme-te, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam, gèmbovizáp. Geté ekeza manqei-te neka ekeza ezoqam-te, ndego vizupáv.” \v 5 Ta manqei-te ndøgo, Yesu kopømba mbaín, umingiap matev tematanam. Geté zenda enqoni-us ezoqa kopokopo mba zømbø-awám, yaq ndigu vø̄khakhæz. \v 6 Yesu nqova ndafe kandambá, tiqa unimanqatin mbain matev-qa yaq-te. \s1 Yesu ekeza u-anim tuelv, manqa gezø-løvua, gekhofosam \r (Met 10:5-15; Luk 9:1-6) \p Yaq Yesu vemivemiav nøme-té genø-okhoám, ta manqei ndøgo, ezoqa vømē-zømesim. \v 7 Yaq ekeza paev ezoqa tuelv gèmøváb, vøndōzav, yaq ndigu menømenas sasa ndøkhofosam, neka nqova soqøsoqa ngeasam nonqo bazaføgakh vøzø̄-etoam. \v 8 \x - \xo 6:8-11 \xt Luk 10:4-11\x*Āv gezømbe-eín nqǽgo, “Gigiap mbaín, sozó-panqaním. Tatuag mba zótonqogím, okho nonqo. Geté lou neka moqos neka moni ndøtonqògi᷄m. \v 9 Zo kopømbaqapé, tamak tozo-uzam. Geté ndabua nøme ndøtonqògi᷄m, sa nándav, nandozo-uzap.” \v 10 Neka nøme gezø-ein, “Zo ezoqa khoev tizø-einat, ta khoev-te ndøgo, até vøsokhoé. Yaq ta-mbá tøzøté-ivøvemát ndǿgo, vemiav nøme-te tozozavat. \v 11 \x - \xo 6:11 \xt Kel 13:51\x*Geté manqei nøme-te tozomø-fakhazat, yaq ndigu ezoqam zo khatobeav tøgoat neka zoqa manqat yogeav vǿgoāt, ta manqei ndøgo sège-ivøvemát. Yaq pakhakh ndøgo, zoqa zenda tokhotapak-te tøgoat, sozó-pomoememát. Yaq ndigu tìabiti-zøtezát, ni manqa-zapa zigonēm.” \p \v 12 Yaq Yesu-gi paev ezoqam gèpanqaním, neka ezoqa Mbumbukiam-te qambuzan manqat vøzø̄-manqatat. \v 13 \x - \xo 6:13 \xt Zems 5:14\x*Yaq nqova soqøsoqa kopoáv, ezoqam-qa mokho-te gu꞉goat, gèzø-ngeasumám. Neka enqoni-us ezoqam, oil vøzømbō-qouzumam. Yaq ndigu sège-khakhæzɨ́n. Ezoqa kopoáv. \s1 Zion ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ande āv kinīlaem \r (Met 14:1-12; Luk 9:7-9) \p \v 14 \x - \xo 6:14 \xt Met 16:14; Mak 8:28; Luk 9:19-20\x*Yesu-qa manqat sège-panqavøemát. Até Elód-a, ndego Gelili plovins-ge kawa ezoqam gegoam, vø̄-ewag. Ezoqa nøme āv gini-manqatám nqǽgo, “Yesu, ndego Zión ategó, ndego ezoqam ibøkha iz gezø-etoumam. Ekeqa nangó gendo-khandí꞉v. Yaq nakémbá, ndego umingiap matev vinivinimba ndematanam.” \v 15 Geté ezoqa nøme gimanqatam, “Ilaizá ategó.” Neka ezoqa nøme gimanqatam, “Yesu ndego Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám, av ibugukhokhof gi꞉yagam.” \v 16 Yaq Elod nqanek manqat ge-ewag, ndego āv gene-eín nqǽgo, “Ngenek Zión ategó, no teqa monqo kepøzu manqat qævøovam. Nqawá gendo-khandí꞉v.” \p \v 17-18 \x - \xo 6:17-18 \xt Lev 18:16\x*Ta matev ndøgo, āv qanefakhán nqǽgo: Elod-gu zas Elodias, ndugu ibugukhokhof tege namba qawan Filip-gú zas ndøgoám. Yaq Zion Elod āv gembøe-manqatám nqǽgo, “Manqa-zapá nandav, qoge namba qawan-gu sævam qoqondaf.” Yaq Elod-qa qavøiwat, nakhag ezoqam ndøkhofotáz, Zion vø̄-møvøinam neka ndimbula-te vø̄-utøvem. \v 19 Elodias ndugu, qaqa mbogoám, Zion-te, teqa manqat zapaya. Yaq ndugu Zion løvøwe-qa mbogoám. Geté ndugu nakhoa qeiviáv, ande āv kumbøé-matanām. \v 20 Zapa ndǿgo, Elod møe ndøgoám, Zion-te. Ndego mø̀ndæ-otév, Zion ezoqam eqeieqeí neka ndaføyamba-qapé. Yaq Elod gèmbøe-vigimám. Elod, Zion-qa manqat, viniv ambá qambøe-etoumám. Geté ndego gèmbøe-khaneatám, teqa manqat ge-ewagam. \p \v 21 Geté vaev, Elodias khøuwa mbomambaqape tumø-khantáz ndǿgo, Zion-qa løvøte-qa yaq-te. Elod ge꞉qan, ta khøuwa iz gemø-khantaz, ndego lou kandambaqape ndølóg, gaman ezoqam kandakanda neka nakhag megetapak neka Gelili plovins-ak kandakanda namba. \v 22 Yaq ate av-té lou gi꞉logat, Elodias-gú yu ndo-ón, ogiam-ús. Yaq Elod neka ezoqa ewaqape, namba gi꞉logat, poev kandambá qazøwav, tuqa ogiam-te. \p Yaq Elod, ndego Zudia ezoqam-ge kawa, até gendego, mbasønakam vømbō-ein, “No unimanqatín nqataqa-manqate. Nøtaqambé-khavozák. Gekha gigiāp ndøgo, qo toqonø-viam, soqonǿ-eín. Yaq søtaqá-etoám.” \v 23 Yaq manqa mbusa āv genevé nqǽgo, “Unimanqatín. Gekha gigiāp ndøgo, qo taqapoe. Søtaqá-etoám. Qo toqonø-ein, av nqægo, no gigiap neka manqei ate ndægo, nqæmbo-keoge, livin-mba sa tøtumu-qata, neka nøme qo vøtaqá-etoām, ság. Yaq sǽgó.” \p \v 24 Yaq mbasønakam evo-té gunøwáv, vømbōbevap, “No gekha gigiap-qa manqat nombó-eīn?” Yaq evo gundu-ein, “Gigiap nqánek: Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, teqá kawa-qá manqat qombøé-eín.” \p \v 25 Yaq ndaføyambá, mbasønakam kawa ezoqam-té gunøveséz, vømbō-ein, “Noqa poev nqánek. Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, teqa kawa melek-té qotøndó-qonáv, ndakin.” \p \v 26 Elod nqanek manqat ge-ewag, yaq ndego khanakhanakh mbaín. Mbøni mbová. Geté ndego poeveáv, tuqa manqat tesanqao. Zapa ndǿgo, ndego manqa mbusa é-møndo꞉vé, taqa yaq-te, neka ezoqa ewaqape lou namba gi꞉logat, mø̀ndøyogém. \v 27 Yaq ndaføyambá, nakhag ezoqam ndøkhofotáv, ndimbula khoev-te, Zion-qa kawa vømøndó-ndāp. Yaq ndego nakhag ezoqam gèwáv, Zion-qa monqo vømø̄kepaz. \v 28 Yaq nqawa gendoqavan, kawa melek-té gendové, mbasønakam vømbō-etoam. Yaq mbasønakam evo sasa mbo-etoam. \v 29 Zion-gi paev ezoqam manqat giyogem, yaq ndigu tinduzáv ndǿgo, teqa kha vø̄ndapem, sasa mø-ozem. \s1 Yesu ezoqa bawan-qape ge꞉zøkef \r (Met 14:13-21; Luk 9:10-17; Zion 6:1-14) \p \v 30 \x - \xo 6:30 \xt Luk 10:17\x*Yesu-gi u-anim, gekhofosam, nqawa gindu-vesezam, yaq te-te gindupindam, emanqat mbøe-vototém, matev ate ndægo gi꞉matønumam neka ezoqa vø̄e-zømesimam. \v 31 Yaq Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo neka no, ezoqam-av manqei-té qazinǿ-niáv, vizimǿ-nikhapus-mokho-mba-ēn, neka pusa sasa zomǿtā.” Yesu nqanek manqat ge-ein, zapa ndǿgo. Ezoqa kopoáv, sege-vesendám, yaq vøndē-okhoam-a, yaq vø̄-okhoam. Yaq Yesu tegi paev ezoqam namba, kopømba mbaín, lou tilog. \p \v 32 Yaq ndigu khagua-té ginøketáb, ezoqam-av manqei-te sasa ndøtinim. Ambá gimi-yakhapus-mokho-mba-ezín. \v 33 Geté ezoqa kopoáv, é-møndøzømét, gisøkuzim. Yaq mø̀ndø-matøvemém, ande āv kinítinīm. Yaq vemiav vinivinimba ate qægoat, ezoqa gèndobøín. Zapá ginøzáv. Yaq é-vømø̄fakhaz, ma Yesu neka tegi paev ezoqam gimbøe-pøotat. \v 34 \x - \xo 6:34 \xt Num 27:17; Met 9:36\x*Yaq Yesu gemø-asa, ezoqa bawan-qape mba mo꞉qeív. Yaq ndego tanakh zøgó. Zapa ndǿgo, ndigu ezoqam, andé síp, keoge ezoqam mbain tigøat. Yaq ndego nømendim manqat vinivinimba zøngáz. \p \v 35 \x - \xo 6:35-44 \xt Mak 8:1-9\x*Yaq qakhagus ndøgo, ekeza paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-einim, “Gèkhagustét, neka vemiav mbaín, nqanek. \v 36 Ezoqam é-moqo-khofosám. Yaq vemivemiav neka khoev avøavun nqagot, ekeza lou bemø̄wi.” \p \v 37 Geté yaq Yesu manqa qavøiwat gezø-ein, “Lou zo zozǿ-etoám, tilog.” \p Yaq gimbo-einim, “Nakhoa mbaín. Taqa fia khàpumu-khouwév. Geté ni amba-té, 200 moni mokho tinigunin, amba lou teimø-wiin, nginik ezoqa zøkefe nonqo.” \p \v 38 Yaq Yesu gezøbevap, “Gê, zo flawa gekhâ nandizøgo? Zøtézāv, neka zøtévawēm.” Yaq giqasem, gi-einim, “Flawa faév, neka zonga menas.” \p \v 39 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Ezoqa ate nandi꞉gu, gagayag-té giabe-qoqongeapét.” \v 40 Yaq ndigu vø̄qoqongim. Bawabawan nøme-te, ezoqa 50́ giqonavat, nøme-te 100́. \v 41 Yaq Yesu até gendego, nginik flawa faev neka zonga menas gè-upøzó, yan-te sasa ndøqan, Mbumbukiam ike manqat vømbō-ein. Yaq flawa gèmbegím, tegi paev ezoqam vøzø̄-etoam, ezoqa ewaqape-te etoam nonqo. Até zongá-ya, paev ezoqam vøzø̄-etoam, yaq ndigu ezoqa ewaqape sasa zø-etoam. \v 42 Yaq ezoqa ewaqape, lou tilóg ndǿgo, até vøzø̄-ewez. \v 43 Yaq flawa neka zonga mbegeap ndøgo, ezoqa gi-ivøvem, gèpizumém. Yakhav tuélv ginqeitømem, qamøvea. \v 44 Ezoqa kopoav-qapé, nqanek lou gilog. Angana ate gi꞉goam, faev taosén.\f + \fr 6:44 \ft Sakheis neka nakheis mø̀ndøgoám, lou gilog. Geté ndigu gevebøpøteáv.\f* \fig Yesu ezoqa bawan-qape ge꞉zøkef|alt="GW" src="GW-083X.tif" size="span" copy="International Bible Society" ref="6:35-44" \fig* \s1 Yesu ibøkha mumat go꞉geavun \r (Met 14:22-33; Zion 6:15-21) \p \v 45 Yesu nginik ezoqa kopoav-qape, lou guzumbu-etoam, yaq até gendego, tegi paev ezoqam vøzø̄-ein, “Zo khagua-té qanøketáb, yaq-keoqa, Betsaida vemiav-te, vō꞉qantav. No nginik ezoqam ndø̀tokho-khofosám.” Yaq ndigu vø̄søkuzim, sasa ndøtinim. \v 46 \x - \xo 6:46 \xt Luk 5:16\x*Yaq Yesu ezoqa gumu-khofosam, manqei poyat-té genøqavíg, vømø̄-guligulim. \p \v 47 Yaq qamupøis ndøgo, Yesu sekembá segegoám, manqei-te. Yakhapús. Geté tegi paev ezoqam, kewan livin-mbá gunu-tiamát. \v 48 Yaq Yesu āv genezømét nqǽgo: Khamøe ndøsintavám. Yaq kave kandakandá sege-itimát. Yaq lova ande av 3 o 4 oklok ndægo, Yesu ekeza paev ezoqam-té genøwáv. Ibøkha mumát gono꞉mát. Yaq ndego tiqa khagua løvui-qa ndøgoám. \v 49 \x - \xo 6:49 \xt Luk 24:37\x*Geté ndigu Yesu gi-ometam, ibøkha mumat go꞉geavun, ndigu até vø̄e-einim, ndego gevøgēv. Yaq ndigu møe ndøzøgeá. \v 50 Ndigu ate gi꞉goam, gi-ometam, møe kandambá gigonem. \p Geté Yesu nakhamas-té genøzø-akhá, gezø-ein, “Zo møe ndøgòne᷄m. Nó!” \v 51 \x - \xo 6:51 \xt Mak 4:39\x*Yaq khagua-té gezømbu-ketáo. Yaq khamøe sègevøitáv. Yaq ndigu nqova ndafe kandambá. \v 52 Ndigu mø̀ndæzøtéz, av nqægo, Yesu ezoqa kopoav-qape lou gezø-etoam. Geté ndigu mokho ndapeáv, teqa yaq-te. Matavap zua zøtokeapám. \s1 Yesu Genesalet manqei-te, enqoni-us ezoqam gekhakheinøvem \r (Met 14:34-36) \p \v 53 Yesu tegi paev ezoqam namba giqantav, yaq Genesalet manqei-té gimøfakház, vømø̄-asa. \v 54 Manqei-te givøvuam ndøgo, yaq ndaføyambá, ezoqa Yesu gèmatøvømém. \v 55 Yaq ndigu sège-panqaním, nakhamas-té, neka enqoni-us ezoqam vømøndō-upøgim. Gekha manqei-tē ndøgo, ezoqa Yesu-qa yaq-te giyogemɨn, ndigu enqoni-us ezoqam kita-té ginø-abamín, Yesu-te sasa ndø-upøgimin, ma ndego te꞉goat. \v 56 Neka gekha manqei vinivinimba-tē ndøgo, ge-okhoam, vemiav khasøkhasis-te neka vemiav kandakanda-te, ezoqa enqoni-us ezoqam, maket manqei-té ginø-upøgimín. Yaq Yesu āv gimbøe-viømemɨ́n nqǽgo, “Kopømbâ, nginik enqoni-us ezoqam, ndabua ov-qase mba tiqa-khanøzumat.” Yaq gekha ezoqām ndigu, ndabua gimbo-khanøzemin, ndigu sège-khakhæzɨ́n. \c 7 \s1 Mbumbukiam-qa nømendim matev, atanakha-zapazapa-za-qa nømendim matev, gèløvuám \r (Met 15:1-9) \p \v 1 Khøuwa nøme, Felisi ezoqam neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam ndozáv, Yesu-te. Zelusalem taon-té ginduzáv. \v 2 \x - \xo 7:2 \xt Luk 11:38\x*Yaq āv giniqeivím nqǽgo: Yesu-gi paev ezoqa nøme, lou gilog, ndigu zenda uni sunguziáv, av Felisi ezoqam, ezoqa gi꞉zømesimam. \v 3 (Nginik Felisi ezoqam neka Zu ezoqam ate gi꞉goam, lou logemáv, zenda uni sunguzumav tøgoat. Geté atanakha-zapazapa-za-qá matev mbopaevemɨ́n, taqa yaq-te. \v 4 \x - \xo 7:4 \xt Met 23:25\x*Yaq ezoqam maket manqei-te gindu-qavazɨn, ndigu mø̀ndøkhæ-khakuamɨ́n, váev lou gilogɨn. Ndigu matev nøme kopoáv ndimbopaev, tigi atanakha-zapazapa-za-te gindu-upøgimam, kopømba ande av kap neka pot neka melek neka venanqei nonqo sunguzam matev.) \p \v 5 Yaq ndigu Felisi ezoqam neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, Yesu gimbo-bevøpem, “Gekha zapâ ndøgo, qogi paev ezoqam nigi atanakha-zapazapa-za-qa matev pøpøvumav ndøgo? Ndigu bugukhokhof zenda uni sunguzumáv, lou gilogɨn.” \p \v 6 \x - \xo 7:6-7 \xt Isa 29:13\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam Aezaya, unimanqatin manqat ndø-eín, zo khavozam ezoqam-qa yaq-te. Ndego āv gene-peawám nqǽgo, \q1 ‘Mbumbukiam ge-ein: Nginik no tou mbá ginømbe-vizáp. Geté tiqa mbøni qámbá no-te. \q1 \v 7 Ndigu noqa iz, khokhó sege-eqawát. Zapa ndǿgo, ndigu ezoqam-qá nømendim matev mba me꞉zømesimít. Ambá noqā nømendim matev.’ \p \v 8 Mbumbukiam-qa nømendim matev, zo mòzo-ivøvém. Geté ezoqam-qá nømendim matev zombopavét.” \p \v 9 Yaq Yesu gezø-ein, “Mbumbukiam-qa nømendim manqat sanqawe neka zøkeza matev paev-qa yaq-te, zo ùni zøtezøtéz. \v 10 \x - \xo 7:10 \xt Exo 20:12; 21:17; Deut 5:16\x* Mozes āv gene-eín nqǽgo, ‘Qave neká qavo, gèzøvizáp. Gekha ezoqām ndego, eve o evo soqa manqat tembo-ein, ndego ezoqa, yà belaém.’ \v 11 Geté zo ndozo-manqate, ezoqa kopømbaqapé, eve o evo sa tembo-ein, av nqægo, gekha gigiāp ndøgo, no amba qo tøtaqa-etoamɨn, ndøgo Kobán. (Taqa manqa mokho, ‘Mbumbukiam-qá.’) \v 12 Zo av ndøzøte-manqate, yaq zo ezoqa evøndipakha tøkeam-qa yaq-te, zòzømbø-khazú. \v 13 Yaq zo zøkeza nømendim matev mokho-te, atanakha-zapazapa-za-te qazo-upøgim, Mbumbukiam-qá Manqat zosanqawé. Neka zo matev av nqægo, kopoáv nandozogot.” \s1 Ezoqam áv kené-manqa-zapa-us-ev-ɨn? \r (Met 15:10-20) \p \v 14 Yaq Yesu ezoqa ewaqape nqawá genømøváb, gezø-ein, “Noqa manqat ùnime꞉-yogé, zo ate nqazøte꞉go, neka mokho vømbō-ndapem! \v 15 \x - \xo 7:15 \xt Kel 10:14-15\x*Gigiap ndøgo, ezoqam-te ndø-oev, kopømba mbaín, te꞉-manqa-zapa-us-ev, Mbumbukiam-qa bøi-te. Geté ndǿgo tené-manqa-zapa-us-év, matev neka manqat ndøgo, te-te ndøndo-fakhate.”\f + \fr 7:15 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 16\+fv*\fq Gekha ezoqām ndego, gea tømbogoat neka yoge kopømba vømbógoāt, yà beyogé!\f* \p \v 17 Yesu nginik ezoqam gezivaz, neka khoev mokho-te vømø̄-on, yaq ekeza paev ezoqam, nqanek manqat mokho-qa yaq-te mbobevøpém. \v 18 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Gê, até zó-a, manqa mokho upøgimâv? Ge zô, møzøté-zøtez? Gekha gigiāp ndøgo, ezoqam-te ndø-oev, ndøgo kopømba mbaín, te꞉-manqa-zapa-us-ev, Mbumbukiam-qa bøi-te. \v 19 Zapa ndǿgo, ta gigiap ndøgo, ambá av nqǣgo, mbøni-tē qanø-oeɨ́n, geté emu-té qanø-oeɨ́n, neka nqawa vømø̄-fakhanɨn.” (Nqanek manqat mokho-te, Yesu āv gene-eín nqǽgo: Mbumbukiam-qa bøi-te, lou ate ndægo eqeieqeí. Qoté-manqa-zapa-us-eq-ák.) \p \v 20 Yaq Yesu gezø-ein, “Ezoqam ndǿgo tené-manqa-zapa-us-év, matev neka manqat ndøgo, te-te ndøndo-fakhate. \v 21 Zapa ndǿgo, ezoqam-qa matavap soqøsoqa, ndøgo matev soqøsoqa-te nakhoa ndøløwe, teqa mbøni-té qando-fakhaté. Ta matev soqøsoqa nqánek: Mambe matev, neka aqonam matev, neka ezoqa pakhapakha khaneam matev, \v 22 neka nøkenøkem ngi꞉wat matev, neka gigiap qovetam matev, neka sanqambap matev, neka khavozam matev, neka sapi matev, neka ova matev, neka manqa ponqom matev, neka qakeza iz eqawat matev, neka kawakawa matev. \v 23 Matev nqanek ate ndægo, ezoqam-qá mokho-té qando-fakhaté. Yaq ezoqa ndǿgo tene-manqa-zapa-us-evɨ́n.” \s1 Bawan vini-ak sævam, Yesu gu-unimanqatin \r (Met 15:21-28) \p \v 24 Yesu ta manqei ndøgo ge-ivav, yaq Taya taon avønin-té genøwáv. Yaq khoev-te gemø-on, ndego poeveáv ezoqa nøme ti꞉zøtez av nqægo, ndego ngêgō. Geté ndego kopømba mbaín tekhonawat. \v 25 Ta manqei-te ndøgo, sævam mø̀ndøgoám. Tugu mbasønakam-yu, nqova soqa mbøigoám. Ngunuk sævam, Yesu-qa yaq-te até é-vøe-ewág-ae, vøndōwav, teqa zenda tokhotapak-qa megemege-te, ekeza kha, manqei vø̄elavao. \v 26 Ngunuk sævam, bawan vini-ák. Glik sævám. Finisia taon-té guqán, Silia plovins-te ndøgo. Yaq ndugu Yesu āv gumbøe-viám nqǽgo, “Nogu yu, ambá nqova soqa qombo-ngeatamín?” \p \v 27 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Matev eqeieqeí mbá, nakheis-qa lou toqondap, yaq gaqo sasa qozǿnqagīm. Geté lou bugukhokhof nakheis betølóg, bezø̄-ewez.”\f + \fr 7:27 \ft Yesu gaqo ge꞉-ein, zapa ndǿgo. Zu ezoqam, bawan vini-ak, gaqo me꞉zæbám.\f* \p \v 28 Geté yaq ndugu gundu-ein, “Evézøza. Nandav unimanqatín. Geté gaqo ndigu, lou-qase mokho-te ngu꞉sømbiap, lou khakhayakh ndølogatún, nakheis gi-ivøvemin.” \p \v 29 Yaq Yesu gumbo-ein, “Qoqa manqat, mokho kandambá. Khoev-té qonǿqáv. Nqova soqa ndego, qogu yu-qa mokho-te gu꞉goam, mø̀ndømbo-fakhán.” \p \v 30 Yaq ndugu khoev-te guqavan, tukewág ndǿgo, mbasønakam-yu, venanqei nonqo-té gumbobuvám. Neka nqova soqa mø̀ndø-fakhán, tu mokho-te gu꞉goam. \s1 Yesu gea kandøgeap neka manqa-khou ezoqam gekhakheinøvem \p \v 31 Yesu nqanek manqei Taya taon avønin-te ndøgo, nqawá genø-iváv. Yaq Saedon taon-té genøwáv, vømø̄løvu, Gelili kewan-te vømø̄-ova, neka vemiav ten manqei-te sasa ndøwav. \v 32 Yesu gefakhan ndøgo, yaq gea kandøgeap neka manqa-khou ezoqam ndøndafém, te-te. Yaq zenda awam-qa mboviømém. \p \v 33 Yaq Yesu ndego ezoqam, ezoqa ewaqape-qa mokho-te gu꞉goam, manqei vini-té genøndáf, vømø̄-yakhapus-mokho-mba-ez. Yaq até gendego, kokosov gea nqa-te vømbōwasam, neka kokosov-te køse sasa ndøpisib, yaq nasam vømbō-khantav. \v 34 Yaq Yesu yan-té genøqán, mbøni sekeqape vø̄fok, ekeza manqat-te ge-ein, \tl “Efatá!”\tl* Taqa manqa mokho nqánek, “Sà bemboqoé!” \v 35 Yesu nqanek manqat até é-vø-eín-ae, yaq ngenek ezoqam-qa gea gèmbo-mboqovøém, neka nasam kopømbá gembo-sasaetam, yaq ndego manqa manqate eqeieqei vø̄ngaz. \p \v 36 \x - \xo 7:36 \xt Mak 1:43-45\x*Yaq Yesu ndigu ezoqam āv genegugúb nqǽgo, “Ezoqa nøme zø̀-ei᷄n, taqa yaq-te.” Ndego manqat kopømbá gegugubam. Geté ndigu teqa emanqat, nøme mba mo꞉vøndazát. \v 37 \x - \xo 7:37 \xt Isa 35:5\x*Ndigu nqova ndafe kandambá, yaq gimanqatam, “Matev ate ndægo ndematanam, qanimav tantáv. Ezoqa gea qazø-kandøgeapam neka manqa-khou vø̄goam, ndigu ndakin kopømbá ndiyoge neka manqat ndimanqate.” \c 8 \s1 Yesu ezoqa bawan-qape nøme ge꞉zøkef \r (Met 15:32-39) \p \v 1 \x - \xo 8:1-9 \xt Mak 6:35-44\x*Khøuwa nøme, até nqawá, ezoqa kopoáv, Yesu-te gindupindam. Yaq ndigu lou mbaín, vǿelōg. Yaq Yesu ekeza paev ezoqam ndømøváb, gezø-ein, \v 2 “No tanakh nøzøgó, nginik ezoqam. Zapa ndǿgo, nginik no namba ngigu, khøuwa misiká. Yaq ndakin, ndigu lou mbaín. \v 3 No ndigu ififin-us sa tækhofosam, ekeza vemivemiav-te, yaq bøi møzǿgugím, livin-qase. Ezoqa nøme, andé qámbá gindu-okhoam.” \p \v 4 Yaq Yesu-gi paev ezoqam gimbo-qavøinam, “Gê, lou gekham-tē qazíqeivīm, nqanek ezoqam-av manqei-te, nginik ezoqam vizí꞉zøkēf.” \p \v 5 Yaq Yesu gezøbevap, “Flawa gekhâm nandizøgo?” \p Ndigu gindu-qavøinam, “Flawa ate gi꞉goam sevén.” \p \v 6 Yaq Yesu ndigu ezoqa bawan-qape, manqei-te qonam manqat zø-eín. Yaq até gendego, nginik flawa seven gè-upøzó, Mbumbukiam ike manqat vømbō-ein, sasa ndømbegim, ekeza paev ezoqam, ezoqa ewaqape etoam nonqo, vøzø̄-etoam, yaq ndigu sasa zø-etoam. \v 7 Até zonga khasøkhasís-a, vøzø̄goam. Khapémbá. Yaq Yesu Mbumbukiam-te ike manqat qambøeva, até nginik zongá-ya, ekeza paev ezoqam, ezoqa ewaqape etoam nonqo, vøzø̄-etoam. \v 8 Yaq ezoqa ewaqape lou tilóg ndǿgo, até vøzø̄-ewez. Yaq lou mbegeap ndøgo, ezoqa gi-ivøvem, gèpizumém. Kandambá qamøvea. Yakhav kandakanda sevén, ginqeitømem. \v 9 Ezoqa kopoav-qapé, nqanek lou gilog. Angana ate gi꞉goam, ande āv fo taosén ndi꞉gú.\f + \fr 8:9 \ft Sakheis neka nakheis mø̀ndøgoám, lou gilog. Geté ndigu gevebøpøteáv.\f* Yaq Yesu ndigu ezoqam, ekeza vemivemiav-té genø-khofosám. \v 10 Yaq ndego até gendego, ekeza paev ezoqam namba, khagua-té ginøketáb, Dalmanuta manqei-te sasa ndøtinim. \s1 Felisi ezoqam Yesu-qa umingiap matev qeivi-qa gigoam \r (Met 12:38-42; 16:1-4) \p \v 11 Yaq Felisi ezoqam ndozáv, Yesu-te, neka te namba manqa itumbam vø̄ngazem. Ndigu matemateam-qa mbogoám. Neka ambá umingiap matev mboqeivimín, ndego uni Mbumbukiam-qa bazaføgakh tøpømbøégo-a. \v 12 \x - \xo 8:12 \xt Met 12:39; Luk 11:29\x*Geté Yesu mbøni sekeqape ndøfók, gezø-ein, “Zo ezoqa ndakin nqazoyage, gekha zapâ, zo umingiap matev qeivi-qa ndøzøgo? No unimanqatín nqazø-manqate, zo umingiap matev zóqeivimák.” \v 13 Yaq Yesu Felisi ezoqam tenøziváz ndǿgo, khagua-te vø̄ketao, yaq-keoqa sasa ndøqantav. \s1 Yesu Felisi ezoqam neka Elod, tiqa matev, flawa poponøvem nonqo ge꞉khamas \r (Met 16:5-12) \p \v 14 Yesu tegi paev ezoqam namba gi꞉qantavat, flawa kopo zømbu-khokhonavám, khagua-te. Nøme tonqozoateáv. Manqa matev zømbo-navøém. \v 15 \x - \xo 8:15 \xt Luk 12:1\x*Yaq Yesu gezø-ein, “Aiyá qagó. Felisi ezoqam neka Elod, tiqa flawa poponøvem nonqo, gèmbøe-feazoát.” \p \v 16 Yaq tegi paev ezoqam, āv ginibondát nqǽgo, “Ngenek nqanek manqat ekeqá tene-eín ndǿgo, ni flawa mbain nqazigu.” \p \v 17 \x - \xo 8:17 \xt Mak 6:52\x*Yesu é-møndæ-otév, ndigu gekha manqat mē꞉bondat. Yaq gezø-ein, “Zo gekha zapâ, flawa-qa yaq-te nqazøte-fofogeap? Gê, zo sekemba sozó-bevupit, neka mokho ndapeâv? Gê, zoqa matavap gétokeap? \v 18 Zo bøi ndøzø̂gó. Geté zo qeivupáv. Neka zo gea ndøzø̂gó. Geté zo yogeapáv. Gèmbo-mataváp, \v 19 \x - \xo 8:19 \xt Mak 6:41-44\x*ta khøuwa-te ndøgo, no flawa faev qæmbegim, neka yaq ezoqa faev taosen vøtēzøkef. Zo yakhav ate qægoam gekhâm, lou mbegeap qazo-nqeitømem, ndøgo qamøvea?” \p Yaq gimbo-einim, “Yakhav ate qægoam tuélv, qeinqeitumem.” \p \v 20 Yaq Yesu nøme gezø-ein, “Neka flawa seven qæmbegim, ezoqa fo taosen nonqo. Zo yakhav ate qægoam gekhâm, lou mbegeap qazo-nqeitømem, ndøgo qamøvea?” \p Yaq gimbo-einim, “Yakhav ate qægoam, sevén qeinqeitumem.” \p \v 21 Yaq Yesu gezø-ein, “Yaq ge zô, gekha zapâ, noqa manqat-qa mokho sekemba qeivupav ndozogo?” \s1 Yesu bøi waev mbain ezoqam gekhakheinøvem \p \v 22 Yesu ekeza paev ezoqam namba, Betsaida vemiav-te gimøfakhaz, yaq bøi waev mbain ezoqam ndondafém, neka Yesu te-te zenda awam-qa vømbō-viømem. \v 23 Yaq Yesu ndego bøi waev mbain ezoqam pingi mbogeá, vemiav bavokho vø̄-itu. Yaq até gendego, teqa bøi-te, køse mbøe-pisíb, neka zenda sasa mbøeve, gembobevap, “Toqóqeivi?” \p \v 24 Yaq ngenek ezoqam bøi ge-eqa, gembo-ein, “Ezoqam nqæzømêté. Geté nginik ngi-okhoet, andé tae nøteqeiví.” \p \v 25 Yaq Yesu teqa bøi-te, zenda nqawá genøvé. Yaq ngenek ezoqam bøi gemboqoa, sègembo-eqeieqeí. Gigiap ate qægoam ùnime꞉-qeiváp. Bavokho-qapé. \v 26 Yaq Yesu gembo-ein, “Qakeza khoev-té qanøqáv. Geté vemiav mokho-te ndø̀qa᷄v.” \s1 Pita gematøvem, Yesu, ndego Mesayā \r (Met 16:13-20; Luk 9:18-21) \p \v 27 Yesu ekeza paev ezoqam namba, Sæzalia-Filipai taon avønin-té ginø-apát, vemiav vinivinimba qagoat. Ate av-té gi꞉-apat, yaq Yesu gezøbevap, “Gê, ezoqa no gekha ezoqām mé꞉næna?” \p \v 28 \x - \xo 8:28 \xt Mak 6:15\x*Yaq gimbo-einim, “Ezoqa nøme ndimanqate, qo Zión, ndego ibøkha iz etoam ezoqam. Neka nøme ndimanqate, qo Ilaizá, o Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqá nømé, ndigu ibugukhokhof giyageapam.” \p \v 29 \x - \xo 8:29 \xt Zion 6:68-69\x*Yaq Yesu gezøbevap, “Gemâ zo? No gekha ezoqām zøténæna?” \p Yaq Pita gembo-qavøiu, “Qo Mesayá.” \p \v 30 \x - \xo 8:30 \xt Mak 9:9\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam manqa āv gezømbe-løvuá nqǽgo, “Zo ezoqa nøme zø̀-ei᷄n, no gekha ezoqām.” \s1 Yesu ekeza løvøte neka nango khandi꞉vat-qa yaq-te, ande ge꞉zømas \r (Met 16:21-23; Luk 9:22) \p \v 31 Yesu tegi paev ezoqam, ekeza løvøte-qa yaq-te zømesim ndøngáz. Gezø-ein, “Ezoqam-ge Yo, nqosøgeap kandambaqape bendáp. Neka Zu megetapak neka Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam bèsanqawém, sasa belaem. Geté khøuwa misika-qa zita-te, nqawa ndø̀khandí꞉v.” \v 32 Yesu manqat bavokho-qapé gezø-ein, taqa yaq-te. Yaq Pita até gendego, Yesu sègekható, guguna manqat manqate vømbōngaz. \v 33 Geté Yesu, gèndoqambún, ekeza paev ezoqam vø̄zømet, Pita sasa mboponqom, gembo-ein, “Mòqoqáv qo, Saitan! Zapa ndǿgo, qoqa matavap nandav, ambá av nqǣgo, Mbumbukiam-tē qandowāv. Geté manqei-qape ezoqam-té qandowāv.” \s1 Yesu-te paev-qa toqogoat \r (Met 16:24-28; Luk 9:23-27) \p \v 34 \x - \xo 8:34 \xt Met 10:38-39; Luk 14:27\x*Yaq Yesu ezoqa bawan-qape ndømøváb, ekeza paev ezoqam namba, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, no-te paev-qa ndego, ndego ekeza poev matev, zitá geabetewuá, neka ekeza tae mutui bē-eqa, neka no sasa benøndopaev. \v 35 Gekha ezoqām ndego, ekeza yage geawat-qa tegoat, ndego ndæ̀khambuá. Geté gekha ezoqām ndego, no neka Manqat Mbomambaqape zapaya, ekeza yage te꞉khambua, ndego ndø̀møqeív. \v 36 Gèmbo-mataváp. Ezoqa manqei-qape gigiap ate nqægo tømbogawam, yaq ekeza yage gēkhambuā, ta gigiap ate ndægo, áv khambøé-tøkē? \v 37 Neka gê, ngenek ezoqam, gekha fia ndǿgō, yage nango temendap? \p \v 38 \x - \xo 8:38 \xt Met 10:33\x*Gekha ezoqām ndego, noqa yaq-te neka noqa manqat-qa yaq-te, mivi tegoat, nginik manqa-zapazapa-us ezoqam mokho-te, ndakin ngiyage, ndigu Mbumbukiam-te tøkebeav ndigu, yaq até Ezoqam-gé Yó-a, ndego mivi ndø̀gó te-te, Eve-qa waev neka bazaføgakh-te tegeav, Mbumbukiam-gi enzol ezoqam namba.” \c 9 \p \v 1 \x - \xo 9:1 \xt Mak 13:30\x*Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo ezoqa nøme, nqazo-waniap, naqanøká zópakhaezák. Geté Mbumbukiam-qa Megeat Matev ndòzotøkhæ-qeivím. Bazaføgakh-us ndǿgeáv.” \s1 Yesu bugug qambo-enend \r (Met 17:1-13; Luk 9:28-36) \p \v 2 \x - \xo 9:2-7 \xt 2 Pita 1:17-18; Kel 3:22\x*Yaq khøuwa siks-qa zita-te, Yesu, Pita neka Zems neka Zion, manqei poyat-qape-té genø-itúb, vømø̄-yakhapus-mba-ez. Yaq Yesu-te gi꞉kewagam, ndego bugug sògo-enendtát, tiqa bøi-te, \v 3 neka teqa ndabua vømømbō-papaqa-qape. Bøi sanqatøve-ús. Manqei-qape-te ate nqægo, ezoqa kopømba mbaín, ndabua tezunguz, vǿpapaqā, kopømba ande av teqa ndabua qægoam. \v 4 Yaq Ilaizā neka Mozes, sègezø-fakház. Yesu namba, manqat ndømanqatám. \p \v 5 Yaq Pita Yesu gembo-ein, “Nøméndim ezoqam. Qanimáv, ni nqeigu. Ni khoev-qasis misika nizǿpuán, qoqa kopo neka Mozes-qa kopo neka Ilaiza-qa kopo.” \v 6 Pita nqanek manqat khokhó sege-eín. Ndego otevateáv gekha manqat ndǿ-eīn. Zapa ndǿgo, ndigu møe ndøgoném. \p \v 7 Yaq ozoz ndokawá, vø̄gutaz. Yaq ta ozoz-te ndøgo, manqat ndofakhán. Āv qande-eín nqǽgo, “Ngenek nogé Yó. No poev kandambá te-te. Zo teqa manqat gèyogé.” \p \v 8 Yaq ndigu amba me꞉qambuním. Geté ezoqa nøme zømeteáv. Yesu mba ndø-ometám, ti namba ge꞉goam. \p \v 9 Yaq manqei poyat-te gi꞉visat, Yesu manqa āv gezømbe-løvuá nqǽgo, “Matev nqanek, zo qazoqeivim, ezoqa nøme naqanøká me꞉zø̀ma᷄s. Geté Ezoqam-ge Yo, løvøte-te bètøndokhæ-khandí꞉v.” \p \v 10 Yaq ndigu teqa manqat gèkhatiwím. Geté yakhapus mokho-mba, āv ginibondát nqǽgo, “Ngenek løvøte-te khandi꞉vat-qa yaq-te, manqat ge-ein, taqa manqa mokho áv khanégo?” \p \v 11 \x - \xo 9:11 \xt Mal 3:1\x*Yaq Yesu gèmbo-bevøpém, “Gekha zapâ ndøgo, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam ndimanqate, av nqægo, ‘Ilaiza betøkho-fakhān.’?” \p \v 12 \x - \xo 9:12 \xt Mal 4:5-6; Psa 22:1-18; Isa 53:3\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Unimanqatín, Ilaiza bugukhokhof ndø̀kho-fakhán, gigiap ate ndægo vǿkhakheinām. Geté Ezoqam-ge Yo-qa yaq-te, Mbumbukiam-qa Manqat nøme mozó-geveømem? Ndøgo āv qane-eín nqǽgo, ‘Ndego nqosøgeap kandambaqape ndǿqeív neka ezoqa gésanqawém.’ \v 13 \x - \xo 9:13 \xt Met 11:14\x*Geté Ilaiza-qa yaq-te, no nqazǿ-manqate: Ndego mø̀ndø-fakhán. Yaq ezoqam ndego, āv timbøe-matønumát, av ndigu ekeza qazømbe-pøovam. Nqanek matev āv tønefakhán, av Mbumbukiam-qa Manqat teqa yaq-te qæ-ein.”\f + \fr 9:13 \ft Yesu Ilaiza-qa yaq-te manqat ge-ein, ndego Zion me꞉manqatám. Qotéqeīv: Met 11:14 neka 17:13\f* \s1 Yesu opønakam gekhakheinøvem, ndego nqova soqa gembøigoam \r (Met 17:14-21; Luk 9:37-43a) \p \v 14 Yaq Yesu, Pita neka Zems neka Zion namba, tegi paev ezoqa nøme-te nango ginduqavaz, givisavun, yaq tizømét ndǿgo, ezoqa kopoáv giwaniapam ti-te. Neka ndigu Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam namba, manqa ndø-itumbumát. \v 15 Yaq ezoqa ewaqape, Yesu gi-ometam, ndigu nqova zøndáf. Yaq tinøbǿin ndǿgo, khaiya mboma manqat vømbō-einim. \p \v 16 Yaq Yesu gezø-ein, “Gekha zapayā zøté-ponqombupit?” \p \v 17 Yaq ezoqa tendowáv ndǿgo, manqat vømbō-ein, “Nøméndim ezoqam. No nøkeza yo notøndo-ndáf qo-te. Ndego nqova soqa mbøigú, neka manqa khóu. \v 18 Nqova soqa gè-uvutumatún. Yaq manqei me꞉lavawɨ́n. Yaq køse møndæqouzín, teqa manqa-nqa-te, neka khaya vø̄vivisamɨn, neka kha vømbō-føgakhɨn. No qogi paev ezoqam, mø̀ezø-eín. Nqova soqa ambá gengeatømemɨ́n. Geté ndigu amba me꞉goném. Kopømba mbaín.” \v 19 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Zo unimanqatin mbain ezoqam, zo ndakin nqazoyage, gê, no khøuwa andé gekhâm, zo namba tizi꞉yagat neka zoqa viniv vǿe-eqatāt? Geté ság! Opønakam vø̀ndo-ndafém.” \p \v 20 Yaq opønakam vøndō-ndafem. Yaq nqova soqa Yesu ge-omet, ndego até gendego, nakhasam vø̄-uvutam. Kha sègembøi-wageapát. Yaq nakhasam manqei-té genø-ogiú. Sège-qambinimát, neka manqa-nqa-te køse vømbō-qounat. \p \v 21 Yaq Yesu eve gèmbobeváp, “Gekha khøuwā qambǿengaz?” \p Yaq ndego gendo-ein, “Ndǿgo, khapelavøqase ge꞉goam, tø̀mbøe-ngáz. \v 22 Khøuwa nøme, nqova soqa, gøinam-té neka ibøkha-té genø-nqagevemám. Laelae-qa mbogoám. Geté qo kopømba toqogoat, ambá tanakh qoniguɨ́n neka voqonī-tøkein.” \p \v 23 \x - \xo 9:23 \xt Met 21:21; Mak 11:23\x*Yaq Yesu gembo-ein, “Gekha zapâ, av nqoqote-manqate nqægo, ‘Qo kopømba toqogoat?’ Matev ate ndægo kopømbá, te-te ndego, nde-unimanqatinat.” \p \v 24 Yaq nakhamas-té, ndego nakhasam-ge eve, āv gene-akhá nqǽgo, “No mø̀e-unimanqatín. Gènøtøké. Yaq no kopømbaqapé, tæ-unimanqatin.” \p \v 25 Yaq Yesu geqeiv, av nqægo, ezoqa bawan-qape gèpindumīt, yaq ndego nqova soqa gèmboponqóm, gembo-ein, “Qo nqova soqa, manqa-khou neka gea kandøgeap, no nqataqá-manqate. Ngenek nakhasam mòqo-iváv, neka nango ndø̀-o᷄q, teqa mokho-te.” \p \v 26 \x - \xo 9:26 \xt Mak 1:26\x*Yaq ngenek nqova soqa, gè-ogeá, neka nakhasam vø̄-uvutam. Kandambá ge-uvutam, sasa ndøfakhan. Yaq ndego nakhasam, andé løvøte bugug me me꞉kewagám. Yaq ezoqa nøme āv gini-einím nqǽgo, “Ndego mø̀ndønaním.” \v 27 Geté Yesu zenda mbogeá, sasa ndø-eqeiu, vø̄-itan. \p \v 28 Yaq vaev-te, Yesu khoev-te ge-on, ekeza paev ezoqam namba gimi-yakhapus-mba-ez, ndigu gèmbo-bevøpém, “Ni gekha zapâ ndøgo, nqova soqa amba qati-ngeatømem?” \p \v 29 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Nqova soqa av nge꞉go, guligulim mbá qoté-ngeatám.” \s1 Yesu qambo-menas, ekeza løvøte neka nango khandi꞉vat-qa yaq-te ge꞉zømas \r (Met 17:22-23; Luk 9:43b-45) \p \v 30 \x - \xo 9:30 \xt Zion 7:1\x*Yesu ekeza paev ezoqam namba, nqanek manqei gi-ivøvem, yaq Gelili plovins mokho-té sugu-apát. Yaq ndego poeveáv, ezoqam ti꞉zøtez av nqægo, ndego gekham-tē gego. \v 31 \x - \xo 9:31 \xt Mak 8:31; 10:32-34\x*Zapa ndǿgo, ndego ekeza paev ezoqam me꞉zømesimát. Gezø-ein, “Ezoqam-ge Yo, ezoqam-qá zenda-té ginǿveém, neka pakhapakha vømbó-khanøēm. Geté tenanim, yaq khøuwa misika-qa zita-te, nqawa ndø̀khandí꞉v.” \v 32 \x - \xo 9:32 \xt Luk 9:45\x*Tegi paev ezoqam, nqanek manqat giyogem, ndigu manqa mokho ndapeáv. Geté møe ndøgoném, vømbøé-bevøpēm. \s1 Yesu-gi paev ezoqam mokho-te, megeat ezoqam, gekha ezoqâm? \r (Met 18:1-5; Luk 9:46-48) \p \v 33 Yaq Yesu, ekeza paev ezoqam namba, Kapenaum taon-té ginøzáv. Khoev-te gimø-oz ndøgo, yaq āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo nakhoa-te ndøgo, gekha zapayá qazøté-ponqombem?” \v 34 Geté ndigu yaq manqat qavøiwateáv. Zapa ndǿgo, nakhoa-te ndøgo, taqa yaq-te ndǿgo tini-ponqombém, ti mokho-te, iz akhae kandambaqape, gekha ezoqām ndǿgo. \p \v 35 \x - \xo 9:35 \xt Luk 22:24-26; Met 20:25-27; Mak 10:43-44\x*Yaq Yesu segeqóm ndǿgo, ekeza paev ezoqam tuelv, sasa ndømøvab, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, megeat iz ndape-qa tegoat, ndego yà betøndo-páev, neka ndego ezoqa ewaqape-gé sasae ezoqam begó.” \p \v 36 Yaq Yesu nakhasam ndo-itú, tiqa mokho-te livin-mba ndøugu vø̄ve, sasa ndøngenøtam, gezø-ein, \v 37 \x - \xo 9:37 \xt Met 10:40\x*“Gekha ezoqām ndego, noqa iz-te, nakhasam av nge꞉go tekhato, ndego no ndǿkhatómb. Neka gekha ezoqām ndego, no tekhatomb, ndego no mba gékhatombák, geté até ndegó-a, Mbumbukiam, no gendo-khofotan.” \s1 Ezoqam ni sanqaupav ndigu, ndigu nigí \r (Luk 9:49-50) \p \v 38 Zion Yesu gembo-ein, “Nøméndim ezoqam. Ni ezoqam mø̀i-ometám. Ndego nqova soqøsoqa ndøngeasumatún. Qoqá iz-té genøgoatún. Yaq ni ndego nìmbøe-khafeném. Zapa ndǿgo, ndego ni namba okhomáv.” \p \v 39 Geté yaq Yesu gezø-qavøiu, “Mbøe-khafèa᷄p, ndego. Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndego, noqa iz-te umingiap matev ndematanam, ndego noqa iz nakhamas-te géngiuák. \v 40 \x - \xo 9:40 \xt Met 12:30; Luk 11:23\x*Gekha ezoqām ndego, ni-te sanqaupav ndego, ndego nigí. \v 41 \x - \xo 9:41 \xt Met 10:42\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, zo noqa iz-te, ibøkha-qase tezø-etoam, zapa ndø̄go, zo Keliso-gē ezoqām, ngenek ezoqam yaq-fia eqeieqei ndø̀møndáp.” \s1 Matev soqøsoqa ndøgo, unimanqatin matev ndøngi꞉wat \r (Met 18:6-9; Luk 17:1-2) \p \v 42 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, nakhei nqonqon av ngi꞉gu, ndigu no ndi-unimanqatinat, manqa-zapa-te te-itub, teqa manqa-zapa kandamba tantáv. Ndego amba nandi-qape monqo-te timbo-møpøtøzemɨn, kewan-te sasa mø-oginamɨn, yaq ta yaq-fia te-te ndego, ambá andé khapémbá. Geté yaq-fia kandambaqape ndǿgo, Mbumbukiam-te temøndap. \p \v 43 \x - \xo 9:43 \xt Met 5:30\x*Qoqa zenda kopo, manqa-zapa-te tø-ituqabat, sègekepáz. Zenda kopo mba taqagoat, khandi miavmiav-te toqomø-oq, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, qo zenda menas taqagoat, yaq gøinam-tē qonǿqāv, ta gøinam ndøgo, khouvøemav ndøgo.\f + \fr 9:43 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 44\+fv*\fq Ta gøinam-te ndøgo, nonqou ndigu, ezoqam-qa kha ndiloge, nasiniapáv, neka gøinam khouvøemáv.\f* \p \v 45 Neka qoqa zenda tokhotapak kopo, manqa-zapa-te tø-ituqabat, sègekepáz. Zenda tokhotapak kopo mba taqagoat, khandi miavmiav-te toqomø-oq, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, qo zenda tokhotapak menas taqagoat, yaq gøinam-tē gimǿ-ogeqænām.\f + \fr 9:45 \ft Até nqanék-a, Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 46\+fv*\fq Ta gøinam-te ndøgo, nonqou ndigu, ezoqam-qa kha ndiloge, nasiniapáv, neka gøinam khouvøemáv.\f* \p \v 47 \x - \xo 9:47 \xt Met 5:29\x*Neka qoqa bøi kopo, manqa-zapa-te tø-ituqabat, sègekhofá. Qo bøi kopo mba taqagoat, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te toqomø-oq, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, qo bøi menas taqagoat, yaq gøinam-tē gimǿ-ogeqænām. \v 48 \x - \xo 9:48 \xt Isa 66:24\x*Ta gøinam-te ndøgo, nonqou ndigu, ezoqam-qa kha ndiloge, nasiniapáv, neka gøinam khouvøemáv. \p \v 49 Mbumbukiam-gi iziz ezoqam, te-te søvakha gigiap giløvusamɨn, gøinam-te, ndigu ngalam mo꞉geemɨ́n. Yaq ndǿgo, søvakha gigiap sège-eqeieqei-ín, Mbumbukiam-qa bøi-te. Yaq matev até kopó, matev føgøføgakh yà betøndo-fakhaté, ezoqa ewaqape-te, ndigu bemø̄-eqeieqei-ez, Mbumbukiam-qa bøi-te. \p \v 50 \x - \xo 9:50 \xt Met 5:13; Luk 14:34\x*Ngalam gigiap qanimáv. Geté mokhov tømømbo-navøem, yaq áv khoqotégō, nqawa ti-mokhov-us-ez? Zo ngalam bezømbu꞉gú, zo mokho-te. Neka sambi matev-té qanøyagé, yaqyaq-a.” \c 10 \s1 Nøkenøkem matev ngi꞉wat-qa yaq-te \r (Met 19:1-12; Luk 16:18) \p \v 1 Yesu ta manqei ndøgo ge-ivav, yaq Zudia plovins-te neka Zoden kea yaq-keoqá genøwáv. Yaq até nqawá, ezoqa kopoáv gindupindam, yaq ndego vø̄e-zømesim, av oskia ge꞉goam. \p \v 2 Yaq Felisi ezoqam ndozáv, Yesu-te. Ambá gembo-matemateømemín, gimbo-bevøpem, “Gê, Mozes-qa guguna manqat, áv khané-ein? Ezoqa kopømbâ, sævam sa te-ivav, ó, kopømba mbaîn?” \p \v 3 Yaq Yesu gèzøbeváp, “Gê, zo Mozes gekha manqat zǿ-ein, taqa yaq-te?” \p \v 4 \x - \xo 10:4 \xt Deut 24:1-4; Met 5:31\x*Yaq gimbo-qavøinam, “Mozes āv gene-eín nqǽgo: Anganeam sævam ivøve-qa tegoat, ndøgo kopømbá. Sakhei zøuvis pepa bepeawám, bembō-etoam, ndugu sasa bekhofotav.” \p \v 5 Yaq Yesu gezø-ein, “Mozes nandav manqat gepeawam, zapa ndǿgo: Zo khàpe zøtesapí꞉z. \v 6 \x - \xo 10:6 \xt Gen 1:27; 5:2\x*Geté Mbumbukiam manqei-qape ande ge꞉khakheinam, ndego ezoqam, anganeam neká sævam, tèkhakheinøvém. \v 7 \x - \xo 10:7-8 \xt Gen 2:24; Ef 5:31-33\x*Yaq nakémbá, anganeam eve neka evo géziváz. Yaq zās namba mé꞉tøkuaném, \v 8 yaq ndigu ezoqa menas, vømǿ-kha-kopo-ēz. Yaq ndakin ndigu ambá av nqǣgo, kha menās, av bugukhokhof gi꞉goam. Geté kha kopó. \v 9 Ndigu Mbumbukiam ndøtøkuzú. Yaq ezoqa beqatø̀zo᷄.” \p \v 10 Yaq Yesu tegi paev ezoqam namba, khoev-te givesez, ndigu gèmbo-bevøpém, taqa yaq-te. \v 11 \x - \xo 10:11 \xt Met 5:32\x*Yaq gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, sævam te-ivav neka sævam vini vǿ-okɨ̄, ndego manqa-zapa ndǿgó, zas-te. Ndego nøkenøkem matev ndǿngiú neka mambe mé꞉wáv. \v 12 Yaq até kopó. Sævam ndugu, zivis tu-ivav, anganeam vini vǿndāf, até ndugú-a, nøkenøkem matev ndǿngiú neka mambe mé꞉wáv.” \s1 Yesu nakhei nqonqon zenda gezømbø-awam \r (Met 19:13-15; Luk 18:15-17) \p \v 13 Ezoqa nøme, Yesu-te, nakheis ndo-upøgím. Ndigu mø̀ndøzøpoé, Yesu ambá zenda zømbø-awamɨ́n. Geté tegi paev ezoqam gèzømbe-khafén, ndigu ezoqam. \v 14 Yesu nqanek matev geqeiv, ndego khanakhanakh mbaín, ekeza paev ezoqam-te, gezø-ein, “Nakheis bègeáv no-te. Zømbo-khakhàza᷄m. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, tiqa ndígu, av nakheis ngi꞉gu. \p \v 15 \x - \xo 10:15 \xt Met 18:3\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-qa Megeat Matev khatiwiav tøgoat, av nakhei nqonqon ngi꞉gu, ndego teqa Megeat Matev mokho-te gemǿ-onák.” \v 16 Yaq Yesu nginik nakheis, gè-upøgimám, zenda vøzømbø̄-awam, sasa zøguligulim. \s1 Gigiap kopoav ezoqa ndakinak, Yesu-te gendowav \r (Met 19:16-26; Luk 18:18-27) \p \v 17 Yesu manqei ndøgo ge꞉-ivavtat, yaq ezoqa kopo tendotéit ndǿgo, Yesu-qa megemege-te, katuk vø̄møkui, gembo-ein, “Nøméndim ezoqam mbomambaqape. No gekha matev nómatønumāt, khandi miavmiav vøténdāp?” \p \v 18 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Gekha zapâ no mbomambaqape ndoqote-næna? Ezoqa mbaín, mbomambaqape. Mbumbukiam mba me꞉gó. \v 19 \x - \xo 10:19 \xt Exo 20:12-17; Deut 5:16-20\x*Qo Mbumbukiam-qa guguna manqat mòqote-qatéq, av qæ-ein nqægo, ‘Qo ezoqa pakhapakha zøkhanèa᷄m. Neka nøkenøkem matev ndøngì꞉wa᷄t. Neka ndø-aqòna᷄m. Neka meakha manqat ndømanqàte᷄. Neka khavozam matev ndø̀go᷄. Qavē neka qavo, gèzøvizáp.’” \p \v 20 Yaq ngenek ezoqam gendo-ein, “Nøméndim ezoqam. Nqanek guguna manqat ate ndægo nqæmbôpáev, no khapelavøqase qategoam, atema ndakin.” \p \v 21 Yaq Yesu ngenek ezoqam, gèwawám, kuku matev-ús, gembo-ein, “Qanimáv. Geté matev kopo nøme nqánek qoqógó. Vø̀khæqáv. Yaq gigiap ate nandaqambe꞉go, qomǿwí. Yaq moni ndigu toqoqas, gigiap-av ezoqam qozǿ-etoám. Av toqotego ndægo, yaq qo gigiap qaniqanim, yan manqei-té qoqonǿ-møvøemét. Yaq vø̀ndoqáv. No qonøndó-páev.” \v 22 Yaq ndego nqanek manqat ge-ewag, ndego avus-mba mbovoé. Yaq sègewáv. Mbøni vaev-ús. Zapa ndǿgo, ndego gigiap kopoáv qambogoam. \p \v 23 Yaq Yesu geqambunim, ekeza paev ezoqam sasa ndøwabam, gezø-ein, “Gigiap kopoav ezoqam, ti-te ndigu unimé꞉-føgákh, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te tu꞉-oz.” \p \v 24 Yaq tegi paev ezoqam nqanek manqat giyogem, ndigu nqova ndafe kandambá. Geté Yesu manqat, nqawá genøzø-eín, “Nogi nakheis. Nakhoa føgakh-qapé, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te toqotu-oq! \v 25 Kemol ndugu, søvakha gigiap kandambaqapu, mil nqa-te one-qa tugoat, tu-te ndugu føgakh andé mbaín, av gigiap kopoav ezoqam-te føgakh ndægo, ndego Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te one-qa tegoat.” \p \v 26 Yaq Yesu-gi paev ezoqam, nqova nøme mba zømbondáf, neka yaqyaq-a gibond, “Av tægoat ndægo, yaq gekha ezoqām ndǿkhandī꞉v?” \p \v 27 Yaq Yesu ti-te gekewag, gezø-ein, “Matev av nqægo, ezoqa kopømba mbaín. Geté Mbumbukiam, ndego viní. Matev ate ndægo, ndego kopømbaqapé tego.” \s1 Yesu toqombo-pavet, taqa yaq-fia \r (Met 19:27-30; Luk 18:28-30) \p \v 28 Yaq Pita Yesu gembo-ein, “Nqáe! Ni gigiap ate qægoam, zitá qati-wuøém, qo nqeitaqambe-paev.” \p \v 29 Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, khoev te-ivav, o namba-qaniap o evo o eve o nakheis tezivaz, o khae te-ivav, no zapaya neka Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape zapaya, \v 30 ndego Mbumbukiam ndakin yage-te nøme mba mbøé-etoám, kopoav-qapé, wan andléd ate tægoat, khoev, neka namba-qaniap, neka evøndipakha-sæv neka khae. Geté ndego até ngenøgim matév-a vǿndāp, no zapaya. Yaq megemege-te ndo꞉go, ndego khandi miavmiav ndǿndáp. \p \v 31 \x - \xo 10:31 \xt Met 20:16; Luk 13:30\x*Geté ezoqa kopoáv, ndigu ndakin nduo-megetap, gendópavát. Neka ezoqa kopoav, ndigu ndakin ndindopaev, gó꞉megetát.” \s1 Yesu qambo-misika, ekeza løvøte neka nango khandi꞉vat-qa yaq-te ge꞉zømas \r (Met 20:17-19; Luk 18:31-34) \p \v 32 \x - \xo 10:32-34 \xt Mak 8:31; 9:31\x*Yesu ekeza paev ezoqam namba nakhoa gigeveat, Zelusalem taon-te giqavigat, ndego gèzømbo-megetát. Yaq tegi paev ezoqam, nqova zøndáf neka mbøni zøvá, taqa yaq-te. Até ezoqa nømé-a, namba gi꞉-apat, møe ndøgoném. \p Yaq Yesu ekeza paev ezoqam tuelv, nqawá genøkhatób, vømø̄-yakhapus-mba-ez, neka matev-qa yaq-te, ndøgo Zelusalem taon-te tømømbo-fakhan, sasa me꞉zømas, \v 33 gezø-ein, “Nqáe! Ni Zelusalem taon-té qazinø-qavigít. Yaq Zelusalem taon-te ndøgo, Ezoqam-ge Yo, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam-qá zenda-té gimǿveém. Yaq ndigu manqa ovøyam-te sasa ndǿveēm, manqat vǿkopo꞉nēm, av nqægo, yà benanīm, neka manqei vini-ak-qa zenda-te vǿveēm, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu. \v 34 Yaq ndigu otøotam mé꞉vewém neka køse vømbøé-pisibømēm, teqa kha-te, neka vǿzuīm, pakhapakha sasa mbókhanøēm. Geté khøuwa misika-qa zita-te, ndego nqawa ndø̀khandí꞉v.” \s1 Zems neka Zion, iz akhae ndape-qa gigoam \r (Met 20:20-28) \p \v 35 Zems neka Zion, ndigu Zebedi-gi nakheis, tinduzáv ndǿgo, Yesu manqat vømbō-einim, “Nømendim ezoqam. Nitaqá-viømém. Kopømbâ, niqa poev matev toqogo.” \p \v 36 Yaq Yesu gezø-ein, “Zo gekhā zǿpoev, no tæzøgo?” \p \v 37 Yaq gimbo-einim, “Niqa poev nqánek. Qo megeat iz kandambaqape toqomøndap, yaq ni ambá qo namba zimi-qonavɨ́n, ezoqa nøme, qoqa nakeamo zenda-te vǿqōm, neka ezoqa nøme, qoqa yogea zenda-te vǿqōm.” \p \v 38 \x - \xo 10:38 \xt Mak 14:36; Luk 12:50\x*Geté Yesu gendo-qavøiu, “Zo zø̀tezøtezák, gekha matev-qa zonø̄-einim. Gê, zo kopømbâ, ibøkha khaqain-qape tozo-izam, av no tøte-iz? Neka ibøkha iz ndøgo, no tændap, kopømbâ tozo-upøgim?”\f + \fr 10:38 \ft Ibøkha khaqain-qape neka ibøkha iz ndape, Yesu-qa nqosøgeap me꞉manqaté, ndego tendap.\f* \p \v 39 \x - \xo 10:39 \xt Kel 12:2; Veve 1:9\x*Yaq gimbo-einim, “Ni kopømbaqapé.” \p Yaq Yesu gezø-ein, “Zo ibøkha khaqain-qape ndòzomø-izám, av no tøte-iz. Neka zo ibøkha iz ndòzomø-upøgím, av no tøtendap. \v 40 Geté gekha ezoqām, noqa nakeamo zenda neka yogea zenda-te timøqonav, ambá av nqǣgo, nō nǿvevesām. Geté ta qonam nonqo, tiqa ndígu tǿgoát, Mbumbukiam gevevesam.” \p \v 41 Yesu-gi paev ezoqa ten nøme, nqanek manqat giyogem, yaq qaqa ndøgoném, Zems neka Zion-te. \p \v 42 \x - \xo 10:42 \xt Luk 22:25-26\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam tenø-møváb ndǿgo, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz. Ezoqa ndigu, bawan vinivinimba, kawakawa-za ndizæza, ndigu ezoqa gètokhonøzát. Neka tigi megetapak, gò꞉kawaezát, av ekeza poev ndøzømbe꞉go. \v 43 \x - \xo 10:43 \xt Met 23:11; Mak 9:35\x*Geté zo mokho-te, matev av nqægo bègo᷄. Gekha ezoqām ndego, zo mokho-te iz kandambaqape ndape-qa tegoat, ndego yà be-zoge-tøke-ezoqam-év. \v 44 Neka gekha ezoqām ndego, zo mokho-te megeat-qa tegoat, ndego andé ezoqa ewaqape-ge yaq-fia mbain sasae ezoqam bezømbegó. \v 45 Até Ezoqam-gé Yó-a, ndego matev até kopó. Ndego ambá ndø̄go tenegeavūn, ezoqa sasae timbogoat neka vømbó-tøkeāt. Geté ndego ezoqa tøke-qa neka teqa kha løvøte-te vee-qa ndøgeavún. Yaq ezoqa kopoav, tèabete-nqovotáz.” \s1 Yesu bøi waev mbain ezoqam gekhakheinøvem \r (Met 20:29-34; Luk 18:35-43) \p \v 46 Yesu tegi paev ezoqam namba, Zeliko taon-te gimøfakhaz, yaq nqawa gi-ivøvem, ezoqa kopoáv, namba gi꞉zav. Yaq ate av-té nakhoa gi꞉geveat, keoqa-te ndøgo, bøi waev mbain ezoqam mø̀ndøqotám. Teqa iz Batimeús. Timeus-gé yó. Ndego ezoqa gigiap-qa zøvi꞉mám. \v 47 Yaq ge-ewag av nqægo, Yesu, ndego Nazalet-ak ngēma, yaq ndego sège-akhá, “Yésu. Déivid-ge Zeo. No tanakh gènøgó.” \p \v 48 Yaq ezoqa kopoáv, gèguguím, “Qo manqat tía.” Geté ndego kandakanda nøme mba mo꞉-akhayám, “Déivid-ge Zeo. No tanakh gènøgó.” \p \v 49 Yaq Yesu sège-itán, manqat vø̄-ein, “Ezoqam nandev, yà betøndowáv, no-te.” \p Yaq ezoqa ndego bøi waev mbain ezoqam gèmbo-akhaém, gimbo-einim, “Qo khanakhanakh mbá qanegó. Qó-itán. Yesu ndeqandó-akhayam.” \p \v 50 Yaq ndego até gendego, ekeza ndabua sekeqape, manqei-té genø-ogí. Yaq sasanqá sege-itán, Yesu-te vø̄wav. \p \v 51 Yaq Yesu gembo-ein, “Qo gekhā qápoe, no tøtaqa-matanam?” \p Yaq ndego bøi waev mbain ezoqam gendo-ein, “Nøméndim ezoqam. No bøi keoge-qa nøgó.” \p \v 52 \x - \xo 10:52 \xt Mak 5:34\x*Yaq Yesu gembo-ein, “Qanimáv. Mòqoqáv. Qoqa unimanqatin nandav, tø̀khakheinøqavém.” Yaq ndaføyambá, ngenek ezoqam gèkewág, neka Yesu vømbōpaev, nakhoa-te gi-apat. \c 11 \s1 Yesu Zelusalem taon-te, ande kawa ezoqam me ge꞉-on \r (Met 21:1-11; Luk 19:28-40; Zion 12:12-19) \p \v 1 Yesu ekeza paev ezoqam namba, Zelusalem taon gi꞉khatoat, yaq Betfage neka Betani vemiav-te gimøfakhaz, Oliv manqei pøyat-te ndøgo, ndego paev ezoqa menas tène-khofotáz, \v 2 gezø-ein, “Tozonǿzáv ndǿgo, vemiav zoqa megemege-te ndo꞉go. Tozomø-oz, yaq ndaføyambá, zo donki nakhasam zomǿ-ometám. Gémopotavát. Ta donki nakhasam-qa zita-te ndo꞉go, ezoqam bugukhokhof qomateáv. Yaq sozó-nqovotøvém, sasa zotøndó-ituīm. \v 3 Geté ezoqa tezøbevap av nqægo, ‘Gekha zapâ, ngunuk donki nqazo-nqovotavet?’ Yaq zo āv qazømbøé-einím nqǽgo, ‘Evezøza mbopóe, ngunuk. Yaq ndego nakhamás, nango ndø̀zøndo-khofotáv.’” \p \v 4 Yaq nginik paev ezoqam gizav, donki nakhasam mø̀ndø-ometám. Khoev mboqog tambav-té gumopotavám. \v 5 Yaq ezoqa nøme, giwaniapam ndøgo, gèzøbeváp, “Zo gekhā zógot? Gekha zapâ, nanduv nandozo-nqovotavet?” \v 6 Yaq paev ezoqam, manqat āv tizimbi-eín, av Yesu gezømbe-ein. Yaq ndigu sègezøták. \p \v 7 Yaq donki ndugu, Yesu-té gindu-ituím. Yaq até gindigonem, ekeza ndabua donki-qá zita-té gimbøe-khafuzím, Yesu vō꞉qom. \v 8 Yaq ezoqa kopoáv, Yesu-qa megemege-te, ekeza ndabua mo꞉møtagát, nakhoa-te, neka ezoqa nøme vuv vøndōqogaz, sasa mo꞉møtag. \v 9 \x - \xo 11:9-10 \xt Psa 118:25-26; 148:1\x*Yaq ezoqa nøme Yesu-qa megemege-te vō꞉megetam-a, nøme vøndōpavam, ndigu āv gini-akhaemát nqǽgo, “Hosána! Iké꞉ Mbumbukiam-te! Ndego ngenek ezoqam bèkhakheinøvém, Evezøza-qa iz-te ngegeav. \v 10 Mbumbukiam teqa Megeat Matev bèkhakheinám, ndego ni tenimbo-kawaevtat, av bugukhokhof nigi atanakha Deivid ginimbo-kawaevtam. Hosána! Iké꞉ te-te, ndego uni ova-in ngo꞉yage!” \p \v 11 Yaq Yesu Zelusalem taon-te gemø-on, ndego Mbumbukiam-qá khoev-té genøwáv, gigiap ate qægoam vømø̄qeiv. Yaq taqa zita-te, Betani vemiav-té genøveséz, tegi paev ezoqam tuelv namba. Zapa ndǿgo, khøuwa gèsinanát. \s1 Yesu fig tae manqat mba gembo-ein, yaq sa qakusi \r (Met 21:18-19) \p \v 12 Yaq khøuwa nøme qandopave, Yesu Betani vemiav nqawa ge-ivav, yaq nakhoa livin ndøugu, ifi mbovín. \v 13 \x - \xo 11:13 \xt Luk 13:6\x*Yaq Yesu bøi ge-ogi, fig tae mba mo꞉qeív, qandoyam. Esokho mø̀ndømbo-goám. Geté avønin-te ndøgo gewav, nanga-qa gemøkewag, esokho mba ndøqeív. Tae nanga mbaín. Zapa ndǿgo, taqá viáv mbá. \v 14 Yaq Yesu até gendego, ta fig tae ndøgo manqat vømbō-ein. Gembo-ein, “Qo tae nanga nqawa qóviamák. Ezoqa nango gélogemák qo-te.” Yaq Yesu-gi paev ezoqam, nqanek manqat mø̀ndøyogém, ge-ein. \fig Fig tae|alt="Fig tree" src="LB00380Bx.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society 1994" ref="11:14" \fig* \s1 Yesu ezoqa gengeasam, ndigu Mbumbukiam-qa khoev-te gigiap giwiam \r (Met 21:12-17; Luk 19:45-48; Zion 2:13-22) \p \v 15 Yesu Zelusalem taon-te gevesez, Mbumbukiam-qa khoev uta-te nqawa ge-on, yaq até gendego, ezoqam ndigu gigiap gu꞉wiat, gèngeasám, neka lou-qasis vøzø̄-nqagim, ndigu møni gi꞉-enendtat neka ndigu kuvøkuvu, Mbumbukiam-te løvusam nonqo, vø̄wiat. \v 16 Yaq ndego ezoqa takeáv, gigiap Mbumbukiam-qa khoev uta yaq-keoqa gisinatam. \v 17 \x - \xo 11:17 \xt Isa 56:7; Jer 7:11\x*Yaq Yesu gè꞉zømesím, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘Noqa khoev, bawabawan ate ndi꞉gu-qá guliguli khoev ndǿgoát.’ Geté zo Mbumbukiam-qa khoev zò-enendém, vømø̄-aqonam-ezoqam-qa-pebam-khoev.” \p \v 18 \x - \xo 11:18 \xt Mak 14:1\x*Yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, nqanek manqat giyogem, ndigu Yesu laelae-qá nakhoa mbovawém. Ndigu møe mbogoám. Zapa ndǿgo, ezoqa ewaqape, teqa nømendim manqat, mbøni zølév. \p \v 19 Yaq qakhagus ndøgo, Yesu neka tegi paev ezoqam, Zelusalem taon nqawa tìni-ivøvém. \fig Yesu ezoqa gengeasam, ndigu Mbumbukiam-qa khoev-te gigiap giwiam|alt="FF" src="IB-018gr.jpg" size="span" copy="International Bible Society. Used with permission." ref="11:15-18" \fig* \s1 Unimanqatin matev-qa yaq-te \r (Met 21:20-22) \p \v 20 Khøuwa nøme qandopave, Yesu ekeza paev ezoqam namba nakhoa gigeveat, sège-keogém ndǿgo, ta fig tae ndøgo, manqat gembo-ein, gèpakhá. Até lu-té. \v 21 Pita até gembo-matavupám, Yesu tae manqat gembo-ein. Yaq ndego Yesu āv gembøe-eín nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Qotékewāg. Ta tae ndøgo, nømøkhaiya soqain-te qoqove, mø̀ndø-pakhá!” \p \v 22 Yaq Yesu gezø-ein, “Zo Mbumbukiam vø̀-unimanqatiním. \v 23 \x - \xo 11:23 \xt Met 17:20\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, nqanek manqei pøyat tembo-ein av nqægo, ‘Soqōqavīg, neka ndaola-tē qomø̄bøiāq,’ yaq ndego nakeap mbain tøgoat, teqa mbøni-te, getē gē-unimanqatīn av nqægo, matev segēfakhān, av manqat ge꞉-ein, yaq matev segembó-fakhán. \v 24 \x - \xo 11:24 \xt Met 7:7\x*No nqazǿ-manqate. Gekha matēv ndøgo, zo tozombøe-guligulimat neka Mbumbukiam vøzømbøé-viømemāt, zo vø̀-unimanqatiním, av nqægo, matev mø̀ndø-fakhān. Yaq zo zóndapém. \v 25 \x - \xo 11:25 \xt Met 6:14-15\x*Geté zo tozo-guligulimat, yaq zo ezoqa nøme-te qaqa tøzøgoat, ndigu zo manqa-zapazapa gizøgo, yaq zo sà bezømbo-navøém. Yaq zoge Zøve ndego, yan-te ngo꞉yage, até zoqá manqa-zapazapá-ya, segembøé-navøém.”\f + \fr 11:25 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 26\+fv*\fq Geté zo ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa sa navøepøteav tøgoat, yaq zoge Zøve, matev até kopó, zoqa manqa-zapazapa, sa gembøé-navøemák.\f* \s1 Yesu gimbo-bevøpem, gekha ezoqam-qâ iz-tè, ndego matev gematønumat \r (Met 21:23-27; Luk 20:1-8) \p \v 27 Yesu tegi paev ezoqam namba, Zelusalem taon-te, nangó ginøveséz. Yaq Yesu Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te gu꞉-okhoam, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Zu megetapak nøme, tinduzáv ndǿgo, \v 28 gimbo-einim, “Qo gekha ezoqam-qâ iz-tē qonǿgot, nandav matev nandoqo-matønumit? Iz gekha ezoqām qá-etoam, matev av nqægo ndoqogot?” \p \v 29 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Até nó-a, bevap kopo nqanø̂gó, zo-te. Zo yaq tozonø-qavøinam, yaq no ndæ̀zø-eín, av nqægo, no matev gekha ezoqam-qā iz-tē qatø̄-matønumit. \v 30 Zønømbé-einīm. Gê, Zion, ndego ezoqam ibøkha iz gezø-etoumam, ndego iz Mbumbukiam-tê, ó, manqei-qape ezoqam-tê gendap?” \p \v 31 Yaq ndigu ekeza mokho-mba gibond, “Áv khazí꞉-einīm? Tizimbo-einim av nqægo, ‘Ndego iz Mbumbukiam-tē gendāp,’ yaq ndego ni āv ginimbí-eín nqǽgo, ‘Av tægoat ndægo, yaq gekha zapâ, zo Zion unimanqatinteav qazogoam?’ \v 32 Geté tizimbo-einim av nqægo, ‘Zion, iz, manqei-qape ezoqam-tē gendāp,’ yaq nginik ezoqa bawan-qape, ndø̀ndo-qambúz ni-te, qaqa vønígū.” \p Ndigu megetapak, møe ndøgoám, ezoqam-te. Zapa ndǿgo, ezoqa ewaqape, āv gini-unimanqatintám nqǽgo: Zion, ndego Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám. \p \v 33 Yaq Yesu āv gimbøe-qavøinám nqǽgo, “Ni nìtinøtenák.” \p Yaq Yesu gezø-ein, “Av tægoat ndægo, yaq até nó-a, nøzǿ-einák, no gekha ezoqam-qā iz-tē qatø̄got, nqanek matev.” \c 12 \s1 Yaya etæ manqat, khae keoge ezoqam-qa yaq-te \r (Met 21:33-46; Luk 20:9-19) \p \v 1 \x - \xo 12:1 \xt Isa 5:1-2\x*Yaq Yesu yaya etæ ndøngáz, gezø-ein, “Ezoqa mø̀ndøgoám. Ndego waen khae ndøkhá, uta vø̄-ogi, neka waen nanga pesegim nonqo, manqei vø̄-oz, neka khae qeivi nonqo, khoev eqawat-qape vø̄wev. Yaq khae ndøgo, ezoqā nøme-qá zenda-té genøvé, timbøe-kewagat, ekezan manqei nøme-te vø̄wav. \v 2 Yaq waen nanga qakhata ndøgo, ndego khae eve, sasae ezoqam ndøkhofotáv, ti-te ndigu, ma khae gimbøe-kewagam. Ekeza waen nanga upøgim-qa ndøgoám. \v 3 Geté ndigu khae keoge ezoqam, até gindigonem, ngenek sasae ezoqam gèmøvøinám, vø̄zuim, yaq khakha-mba nango sasa ndøkhofotøvem. \p \v 4 Yaq ndego khae eve, sasae ezoqa nøme ndøkhofotáv. Geté ndego kawa-té ginømbo-khanæmém, mivi matev vømbō-etøomem. \v 5 Neka sasae ezoqam nøme gekhofotav, yaq ndigu pakhapakha mbokhanøém. Ngenek waen khae eve, sasae ezoqa nøme kopoáv gekhofosumam. Nøme ndigu gèzitagám, neka nøme pakhapakha vøzø̄-khanæmam. \p \v 6 Yaq ngenek waen khae eve, ekeza yo mba mbogoám, ndego gembøe-khafuatam. Yaq vaev ndégo tekhofotáv, ekeza manqa ge-ein, ‘Ngenek nogé yó. Ndego ndø̀mbo-vizumém.’ \p \v 7 Geté ndigu khae keoge ezoqam gi-ometam, ekeza mokho-mba, āv gini-einím nqǽgo, ‘Ngenek khae eve-gé yó. Waen khae ngének genó-kawa-év. Zílaém. Yaq khae nqanek, gemǿniqá.’ \v 8 \x - \xo 12:8 \xt Iblu 13:12\x*Yaq até gindigonem, gèmøvøinám, pakhapakha vømbō-khanøem, khae bavokho sasa ndø-ogi꞉nam.” \p \v 9 Yesu nqanek yaya etæ manqat qamømbøe-navøem, yaq gezø-ein, “Ge zô, ndozo-matavap? Ngenek waen khae eve, gekha matev ndǿgō? Ndego āv genégó nqǽgo: Ndego ndø̀ndowáv, ndigu khae keoge ezoqam pakhapakha vømøzǿ-khaneām, neka waen khae, ezoqa vini sasa zǿ-etoām. \p \v 10 \x - \xo 12:10-11 \xt Psa 118:22-23\x*Ge zô, Mbumbukiam-qa Manqat mozó-geveømem, av qæ-ein nqægo? \q1 ‘Nandi-qapi ndigu, khoev puanam ezoqam gisanqabem, \q2 ndigu mø̀ndømø-gigiap-qape-éz, khoev puanam nonqo. \q1 \v 11 Nqanek matev, Evezøza ndømatanám. \q2 Ndøgo qanimav tantáv, niqa bøi-te.’” \p \v 12 Yesu nqanek manqat gezø-ein, yaq Zu megetapak, møvøiwat-qá nakhoa mbovawém. Geté ndigu ezoqa bawan-qape-qá møe ndøgoám. Yaq ndigu Yesu sège-ivøvém, vø̄zav. \s1 Yesu amba teks moni abam-qa yaq-te timbøe-matemateømemɨn \r (Met 22:15-22; Luk 20:20-26) \p \v 13 \x - \xo 12:13 \xt Luk 11:53-54\x*Khøuwa nøme, Zu megetapak, Felisi ezoqam neka Elod-gi zifuap ndøkhofotáz, Yesu-te. Ndigu ambá gembo-matemateømemín. Yaq Yesu manqat soqain te-einin, yaq ndigu ambá gemøvøinamɨ́n. \v 14 Yaq ndigu tinduzáv ndǿgo, vømbō-einim, “Nøméndim ezoqam. Ni mø̀tinøtén. Qo unimanqatin ezoqám. Qo møe mbaín, ezoqam-te. Geté qo manqat sòqo-manqaté, oskiá ndøgo, ezoqa kandakanda o ezoqa khasøkhasis. Neka qo ezoqa Mbumbukiam-qa poev-qa yaq-te ndoqote-zømesim, qo unimanqatin manqat mba qomanqaté. Qonimbí-eīn. Kopømbâ, Siza-te teks moni tizi-abumat, ndego Lom kawa kandambaqape, ó, khafeâp? Moni ndizí-abumat, ó, mbaîn?” \p \v 15 Ndigu nqanek manqat gi-einim, yaq Yesu mø̀ndø-matøvém, ndigu matemateam-qa mbogoám, yaq gezø-ein, “Zo gekha zapâ, no matemateam-qa ndozonøgo? Moni mokho zøtøndé-ndøpøzēm, batézømet.” \v 16 Yaq ndigu moni mokho gindu-ndøpøzem, vø̄e-ometem. Yaq gezøbevap, “Gê, gekha ezoqam-qâ bugug neka iz mó꞉go, nginik moni mokho-te?” \p Yaq gimbo-einim, “Siza-qá bugúg, neka teqá iz mo꞉gó.” \p \v 17 \x - \xo 12:17 \xt Lom 13:7\x*Yaq Yesu gezø-ein, “Av tægoat ndægo, Siza-qa gigiap, Siza zombó-etoumemát. Geté gigiāp ndøgo, Mbumbukiam-qa, Mbumbukiam zombó-etoumemát.” \p Yesu nqanek manqa qavøiwat gezø-ein, yaq ndigu nqova ndafe kandambá. \fig Lom moni mokho, Siza-qa bugug qo꞉goam|alt="HK" src="HK00166B.tif" size="col" copy="International Bible Society. Used with permission." ref="12:17" \fig* \s1 Sadusi ezoqam, Yesu løvøte-te nango khandi꞉nat-qa yaq-te gimbøe-bevøpem \r (Met 22:23-33; Luk 20:27-40) \p \v 18 \x - \xo 12:18 \xt Kel 23:8\x*Yaq Sadusi ezoqam ndozáv, Yesu-te. Nginik Sadusi ezoqam, āv gini-unimanqatinát nqǽgo: Ezoqa tipakhaetat, ndigu nango gemǿ-khandi꞉zák, løvøte-te. Yaq ndigu Yesu bevap mbogoném, \v 19 \x - \xo 12:19 \xt Deut 25:5\x*gimbo-einim, “Nøméndim ezoqam. Mozes ni āv ginimbi-peawám nqǽgo: Ezoqa tenanimat, sæva te-ivavat, patu qataeveav vǿgoāt, yaq ngunuk ngæmam, namba qawan be-okɨát, tege namba qawan, ndego genanim, patu bembō-qatayat. \v 20 Qotøndé-ewāg, nqanek emanqat. Angana mø̀ndøgoám. Evenáp. Até gi꞉goam sevén. Yaq khøuwa ndego, sævam ndø-okɨ́, vø̄nanim. Patu qataeveáv. \v 21 Yaq eveqase ndø-okɨ́, ngunuk ngæmam, ndego teqa zita-te geqan. Geté ndego matev até kopó, patu qataeveáv genanim. Yaq até ndegó-a, teqa zita-te geqan, matev até kopó. \v 22 Yaq matev até gemát, atema ndigu evenap seven ate gi꞉goam vømū-pakhaez. Ndigu patu qataeveáv. Yaq vaev até sævám-a, vø̄nanim. \v 23 Gê, ezoqa unimanqatin løvøte-te tikhandi꞉z, yaq ta khøuwa-te ndøgo, timø-khandi꞉z, ngunuk sævam, gekha ezoqam-gû zas ndǿgoāt? Zapa ndǿgo, ndigu evenap ate gi꞉goam, ngunuk sævam kopo ndøkawawát.” \p \v 24 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zoqa matavap soqaín, zo ndozo-matavap av nqægo, ezoqa tipakhaetat, ndigu løvøte-te nango gemø̄-khandi꞉zāk. Zo Mbumbukiam-qa Manqat neka teqa bazaføgakh zøtezateáv. \v 25 Ezoqa løvøte-te nango timø-khandi꞉z, ndigu andé enzol ezoqam me mé꞉goát, ndigu yan-te ngo꞉yage. Nøkenøkem matev mbaín. \v 26 \x - \xo 12:26 \xt Exo 3:2, 6\x*Geté løvøte-te toqo-khandi꞉q, taqa yaq-te, gê, zo Mozes-qa mbuk-te, emanqat mozó-geveømem, tae-qase-qa yaq-te, qawageapam? Ta emanqat-te ndøgo, Mbumbukiam Mozes āv gembøe-eín nqǽgo, ‘No Eibleem-gé Mbumbukiám, neka Aezek-gé Mbumbukiám, neka Zekop-gē Mbumbukiām.’ \v 27 Nqanek manqat ni āv qaninømánd nqǽgo: Ndigu ezoqam zua ndøkhandi꞉zát, Mbumbukiam namba. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam ndego ambá av nqǣgo, løvøte ezoqam-gē Mbumbukiām, geté ndego khandi ezoqam-gé Mbumbukiám. Yaq nakémbá, zo Sadusi ezoqam, zoqa matavap soqaín, zo ndozo-matavap, av nqægo, ezoqa tipakhaetat, ndigu nqawa gēkhandi꞉zatāk.” \s1 Matev kandakanda menas ndøgo, matev ate ndægo qaløvuam \r (Met 22:34-40; Luk 10:25-28) \p \v 28 \x - \xo 12:28 \xt Luk 10:25-28\x*Yesu Sadusi ezoqa namba manqa gi-itumbumam, yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqa kopo mø̀ndøgoám, tiqa manqat vø̄-ewag. Yaq geqeiv av nqægo, Yesu qavøiwat mbomambaqapē gezø-ein, yaq ndego tendowáv ndǿgo, bevap nøme vømbōgo, gembo-ein, “Gê, Mozes-qa guguna manqat mokho-te, gekha matēv mó꞉megeat?” \p \v 29 \x - \xo 12:29-30 \xt Deut 6:4-5\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Matev nqo꞉megeat nqánek, ‘Gèndoyogé, Izlael ezoqam! Evezøza, nigi Mbumbukiam, Evezøza sa ndégo. Mbumbukiam nøme mbaín. \v 30 Kuku yà betaqagó, Evezøza-te, ndego qoge Mbumbukiam, uni qoqa mbøni-te neka uni qoge nqova-te neka uni qoqa matavap-te neka uni qoqa bazaføgakh-te.’ \v 31 \x - \xo 12:31 \xt Lev 19:18\x*Neka matev kandambaqape nøme nqánek, ‘Ezoqa nøme-te, kuku āv tabetaqambe꞉gó, av qakeza kha-te kuku ndaqambe꞉go.’ Matev kandakanda nøme mbaín, nqanek matev menas qaløvuam.” \p \v 32 Yaq ngenek Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, Yesu gembo-ein, “Nøméndim ezoqam. Qanimáv. Qoqa manqat unimanqatín. Evezøza yakhapús, Mbumbukiam. Mbumbukiam nøme mbaín. \v 33 \x - \xo 12:33 \xt 1 Sam 15:22; Hos 6:6\x*Neka unimanqatín. Kuku yà betaqagó, Evezøza-te, ndego qoge Mbumbukiam, uni qoqa mbøni-te neka uni qoqa matavap-te neka uni qoqa bazaføgakh-te. Neka ezoqa nøme-te, kuku āv tabetaqambe꞉gó, av qakeza kha-te kuku ndaqambe꞉go. Matev kandakanda sa nqánek. Taoká ndøgo, Mbumbukiam-te søvakha gigiap nqazi-løvusam, o gekha etoam matev nøme nqazimbogo.” \p \v 34 Yesu geqeiv av nqægo, ngenek ezoqam-qa qavøiwat mokho kandambā, yaq āv gembøe-eín nqǽgo, “Qo qambaqapé mbá, Mbumbukiam-qa Megeat Matev-te.” \p Yaq taqa zita-te, ezoqa møe ndøgoném, Yesu bevap nøme vømbøé-gonēm. \s1 Yesu ambá av nqǣgo, Deivid-ge zeo mbā, geté ndego até tege Evezøzá \r (Met 22:41-46; Luk 20:41-44) \p \v 35 Yesu Mbumbukiam-qa khoev-te gegoam, ezoqa ge꞉zømesimat, yaq āv gezømbe-beváp nqǽgo, “Gê, zo ndozo-matavap? Gekha zapâ, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam ndimanqate, av nqægo, Mesaya ndego, Deivid-gē zeō? \v 36 \x - \xo 12:36 \xt Psa 110:1\x*Deivid ekezán, Nqova Mbomambaqape mokho-te, Mesaya-qa yaq-te ge꞉-ein: \q1 Evezøza Mbumbukiam, noge Evezøza, āv gembøe-eín nqǽgo, \q2 ‘Noqá nakeamo zenda-té qanøqóm. \q2 Até qóqotát, atema no qogi qaqa ezoqam \q2 qoqa zenda tokhotapak mokho-te vøtaqambú-āb.’ \p \v 37 Deivid ekezan, ndego Mesaya, Evezøza mbo-akhayám. Yaq gê, ngenek Mesaya, áv kené-Deivid-ge-zeo-ev?” \p Ezoqa kopoáv, Yesu namba giwaniapam, teqa manqat giyogem. Yaq ndigu teqa manqat gèzømbe-khaneatám. \s1 Yesu ezoqa Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam-qa yaq-te gegugub \r (Met 23:1-36; Luk 20:45-47) \p \v 38 Yesu ezoqa ge꞉zømesimat, nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Gò꞉feazoát, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam-qa yaq-te. Ndigu tøzømbe-khaneát ndǿgo, ti-okhoat, ndabua loloakh mbomømboma ndǿ-uzupát, neka ezoqa ewaqape, maket manqei-te, ndigu khaiya mboma manqat vizap-us bezø̄-manqate, \v 39 neka guliguli khoev-te neka lou loge kandakanda-te ndøgo, iz akhayapak-qa qonam nonqo-te vǿqonumāt. \v 40 Ndigu ngængæm zømbe-khavozumatún, tiqa khoev neka gigiap vøzø̄-aqonumatun. Neka ezoqa ewaqape-qa bøi-te, guliguli loloakh ndøgoatún. Yaq nakémbá ndigu yaq-fia nqosøgeap, nøme mba mó꞉ndapém.” \s1 Ngæmam-qa etoam matev, Mbumbukiam-te \r (Luk 21:1-4) \p \v 41 Yesu Mbumbukiam-qa khoev-te, moni nqeisam nonqo avønin-té geqotám. Ndego ezoqa ndøzømetát, moni ginqeisumat. Gigiap kopoav ezoqam kopoáv, moni kandakandá ginqeisumat. \v 42 Yaq até sævám-a vøndōwav. Ndugu ngæmám. Gigiap-av ezoqám. Zivis mø̀ndømbo-naním. Gunduwav, moni mokho khasøkhasis menas vø̄nqeitaz. Nginik moni, tiqa fia khapímbá. Ande āv penpakha kopó ndi꞉gú. \p \v 43 \x - \xo 12:43 \xt 2 Ko 8:12\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam ndømøváb, gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Ngunuk gigiap-av sævam, moni kandambá gu꞉nqeitaz, āv tiuká, av ezoqa ewaqape nøme, moni gi꞉nqeisumat. \v 44 Zapa ndǿgo, ndigu ezoqa nøme, moni kandakanda ambá gini-nqeisumám. Geté ndigu moni nøme kopoav-qapí ndizøgo. Geté ngunuk ngæmam, viní. Ndugu moni ate gimbøegoam, sùgumu-áb. Nøme mbaín, tuqa yage nonqo.” \c 13 \s1 Mbumbukiam-qa khoev tøsoqa \r (Met 24:1-2; Luk 21:5-6) \p \v 1 Yesu Mbumbukiam-qa khoev ge꞉-ivavtat, yaq tege paev ezoqa kopo nøme, āv gembøe-eín nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Qotéqēiv! Mbumbukiam-qa khoev-te ndøgo, khoev qaniqanimáv tantáv. Nandi kandakanda mbá ginipuán.” \p \v 2 \x - \xo 13:2 \xt Luk 19:44\x*Geté Yesu gembo-qavøiu, “Khoev kandakanda ate ndægo, ndoqoqeivi, manqei-té qamǿ-khakhandám. Nandi kopo nøme, nandi nøme-te, gó꞉zaveák.” \s1 Viniv vinivinimba tøfakhanam \r (Met 24:3-14; Luk 21:7-19) \p \v 3 Taqa zita-te, Yesu Oliv manqei poyat-té genøwáv, vømø̄qom. Ta manqei poyat ndøgo, Mbumbukiam-qa khoev yaq-keoqá qagó. Pita neka Zems neka Zion neka Endlu, ti-mba ndígu tigoám, te namba. Yaq āv gimbøe-bevøpém nqǽgo, \v 4 “Qonimbí-eīn. Matev nandav, qoqote-manqatam, gekha khøuwā qanéfakhān? Neka andé gekha matev me nitíqeivīm, ni tøtinøten, av nqægo, nqanek matev ate ndægo avønīn gēfakhanām?” \p \v 5 Yaq Yesu gezø-ein, “Aiyá qagó. Zo ezoqa betùba᷄m. \v 6 Ezoqa kopoáv, noqá iz-té gindú-okhoát. Ndigu ezoqa āv gizømbé-manqatát nqǽgo, ‘Ezoqa, nó’, neka ezoqa kandambá titubumat. \v 7 Zo nakhag-qa yaq-te tozo-ewagat neka nakhag u vozó-ewagāt, zo møe ndø̀go᷄. Matev av nqægo, ndø̀khæ-fakhanám. Geté manqei-qape-qa vaev zuá. \v 8 Manqei nøme, manqei nøme namba, nakhag ndǿgoát, neka kawa ezoqa nøme-qa bawan, kawa ezoqa nøme-qa bawan namba, vǿnøfeapāt, neka manqei nøme-te, manqei vǿkukuvøemāt. Manqei vinivinimbá. Kopoáv. Manqei nøme-te, lou mbaimbai zǿwagát. Geté nqanek matev ate ndægo, ngazu mbá. Ndøgo kopømba ande av-té, sævam tui-ova, nqosøgeap ande tuikhantav. \p \v 9 \x - \xo 13:9 \xt Met 10:17-20\x*Zo aiyá qazógoát. Ezoqa zo manqa ovøyam-té ginǿ-abumát neka Zu ezoqam-qa guliguli khoev mokho-te vǿfebumāt. Neka no zapaya, zo megetapak neka kawakawa-za-qá megemege-té ginǿ-abumát, yaq zo ndigu noqa yaq-te vøzøté-zømasāt. \v 10 Geté ezoqa bawabawan ate ndi꞉gu, Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape bètøkhæ-yogém, yaq váev manqei-qape tømø-navøem. \v 11 \x - \xo 13:11 \xt Luk 12:11-12\x*Zo tigavemat neka manqa ovøyam-te vǿ-abumāt, zo naqanøká ndøfofogème᷄m, av nqægo, andē gekha manqat me zomǿ-einimāt. Zapa ndǿgo, matev tøfakhanumat, yaq matavap Mbumbukiam zǿ-etoumát, zo andé gekha manqat me zøté-manqatāt. Yaq zo ambá av nqǣgo, zøkezan zómanqatāt. Geté Nqova Mbomambaqape ndǿmanqatát. \p \v 12 \x - \xo 13:12 \xt Met 10:21\x*Ezoqa nøme, ekeza namba-qaniap løvøte-té ginǿ-abumát neka evøndipakha nøme, ekeza nakheis løvøte-te vǿ-abumāt. Neka nakheis nøme, ekeza evøndipakha segezǿ-qambuzát, løvøte-te vǿ-abumāt. \v 13 \x - \xo 13:13 \xt Met 10:22; Zion 15:21\x*Ezoqa ewaqape zo gésanqabát neka qaqa vøzǿgoāt, no zapaya. Geté gekha ezoqām ndego, bazaføgakh-us teyat, atema vaev-te, ndego ndø̀mø-khandí꞉v.” \s1 Gigiap soqaqape tøfakhan, Mbumbukiam-qa khoev-te, Zelusalem taon-te \r (Met 24:15-28; Luk 21:20-24) \p \v 14 \x - \xo 13:14 \xt Dan 9:27; 11:31; 12:11\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo Mbumbukiam-qa khoev mokho-te, gigiap soqaqape zóqeivím. Geté khafeap kandambá, gigiap av nqægo tøu-wuøyat ndøugu. (Gekha ezoqām ndego, nqanek manqat tegeveam, mokho bèmboqeív.) Zo nqanek gigiap tozoqeivim, yaq gekha ezoqām ndigu, Zudia plovins-te tiyagat, manqei popotap-té giabenø-khokhóz. \v 15 \x - \xo 13:15 \xt Luk 17:31\x*Gekha ezoqām ndego, khoev ova to꞉yat, ndego khoev mokho-te bè-o᷄n, gigiap vømøndó-upøgīm. \v 16 Neka gekha ezoqām ndigu, khae-te tisasaetet, ndigu ndabua upøgim-qa bevèse᷄z. \v 17 \x - \xo 13:17 \xt Luk 23:29\x*Ta khøuwa-te ndøgo, ti-te ndigu unimé꞉-soqá, sakheis emu-us ndigu neka nakhei tete ndizøloge. \v 18 Mbumbukiam zombó-vi꞉mát. Nqanek matev, qozaq viav-te befàkha᷄n. \v 19 \x - \xo 13:19 \xt Dan 12:1; Veve 7:14\x*Viniv ndøgo, ta khøuwa-te tøfakhan, føgakh-mbá tantáv. Mbumbukiam manqei-qape ande ge꞉khakheinam, atema ndakin, matev føgakh-qape fakhaneáv, av ta khøuwa-te ndøgo tæfakhan. Yaq até taqa zita-té-a, matev føgakh-qape av nqægo, nango gemǿ-fakhanák. \v 20 Geté Mbumbukiam matavap é-møndo꞉vé, av nqægo, khøuwa ndø̀-tokhopogeaqasí꞉z. Mbain tøgonɨn, yaq ezoqa kopo ambá gemǿ-khandi꞉vák. Mbumbukiam, khøuwa, ti zapaya ndígu tené-tokhopogeaqasí꞉z, ndigu ekezan gevevesam. \p \v 21 Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa tezø-ein, av nqægo, ‘Ngé! Mesaya ngének,’ ó, ‘Ndé. Mesaya ndégo,’ yaq zo ndø-unimanqatìni᷄m. \v 22 \x - \xo 13:22 \xt Veve 13:13\x*Zapa ndǿgo, khokho Mesaya neka khokho Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ndø̀fakhanám. Ndigu matev kandakanda neka umingiap matev ndǿmatønumát. Yaq kopømba tøgønɨn, até ndigú-a, Mbumbukiam ekezan gevevesam, ambá ndætubám. \v 23 Geté zo aiyá qazógoát. No ndakin matev ate ndægo, tømø-fakhanam, mø̀ezømbe-eín.” \s1 Yesu nango tendoqavan \r (Met 24:29-31; Luk 21:25-28) \p \v 24 \x - \xo 13:24-25 \xt Isa 13:10; Joel 2:10, 31; 3:15; Veve 6:12-13\x*Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Ta khøuwa-te ndøgo, nqanek viniv kandambaqape tøme-navøem, yaq khøuwa waev segembó-navøém, neka løvøyak beawap mbaín, \v 25 neka nduku yan-te ngo꞉go vøndó-o꞉āz, neka gigiap føgøføgakh yan-te nqo꞉go, vǿkukuvøēm. \v 26 \x - \xo 13:26 \xt Veve 1:7\x*Yaq ezoqa Ezoqam-gé Yo ndǿ-ometám. Khaiya ozoz-té genǿgeáv. Bazaføgakh-ús neka waev-qape-ús. \v 27 \x - \xo 13:27 \xt Met 13:41\x*Yaq ndego enzol ezoqam ndókhofosám, manqei-qape ate nqægo, khøuwa vøndē-fakhanɨn-a, vømē-sinanɨn, neka sanqa-sanqa vømbō-anam. Yaq gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam gevevesam, manqei-qape ande āv khandēvavet, enzol ezoqam gémøváb.” \s1 Yesu ge꞉zømas, ande āv kinízøtēz, av nqægo, teqa qavøne khøuwa avønīn \r (Met 24:32-35; Luk 21:29-33) \p \v 28 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Zo fig tae-té qazøté-zøtéz. Tang-te mbusa tøfakhanam, esokho vǿqabām, yaq zo mø̀zøte-zøtezɨ́n, wavam khøuwa avønín. \v 29 Yaq matev até kopó. Zo nqanek matev tozo-qeivimat, tøfakhanumat, yaq zo søzøté-zøtéz, Ezoqam-ge Yo, avønín gendóqaván. \p \v 30 No unimanqatín nqazø-manqate. Ezoqa nøme, ndakin ngiyage, naqanøká gépakhaezák. Até géyagát, atema ta khøuwa-te ndøgo, nqanek matev ate ndægo vømú-fakhanām.\f + \fr 13:30 \ft Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndego Mbumbukiam-qá khoev ngi꞉wat-qa yaq-té abete-manqatám, neka gekha matev vinivinimba nøme ndøgo, ta khøuwa-te ndøgo tøfakhanam.\f* \v 31 Yan neka manqei-qape ndø̀mø-navøém. Geté noqa manqat gemǿ-navøemák.” \s1 Ezoqa mè꞉zøtezák, Yesu gekha khøuwa-tē gendé-qavān \r (Met 24:36-44) \p \v 32 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ezoqa mè꞉zøtezák, nqanek matev gekha khøuwa-tē neka gekha khøuwa iz-tē qanéfakhān. Até enzol ezoqám-a, yan-te ngo꞉yage, neka até Yó-a, zøtezateáv. Geté Eve yakhapús sege꞉-otév. \v 33 Yaq nakémbá. Aiyá qazógoát. Gò꞉feazoát. Zapa ndǿgo, zo khøuwa iz zø̀tezøtezák, ta matev ndøgo tøfakhan. \p \v 34 Ndøgo kopømba ande av ndǽgo, ezoqam manqei nøme-te tewav. Khoev te-ivav, yaq ekeza gigiap, tegi sasae ezoqam-qá zenda-té genǿ-awám, timbøe-qeivat. Ezoqa vinivinimba, sasae vinivinimbá tezø-etoam. Yaq ndego ezoqam mboqog tembo-kewagat, āv gembøé-eín nqǽgo, ‘Qo oskia mo꞉feaqoát.’ \p \v 35 \x - \xo 13:35 \xt Luk 12:38\x*Até zó-a, gò꞉feazoát. Zapa ndǿgo, zo zøtezateáv, gekha khøuwâ, ndego khoev eve tendoqavan, khagūs o lova u-mbā, o kokolok tui-ogea o qanaqanus tænqovet. \v 36 É-mozoto-khakheinám. Soqaín ndøgo, ndego nqova tezøndaf, yaq zo venanqei sømbiam-tē gēzømēt. \v 37 Nqanek manqat zo nqazø-manqate, no ezoqa ewaqape nøte-zømastét. Manqat nqánek: Oskia mo꞉feazoát!” \c 14 \s1 Yesu gimbo-voqoem \r (Met 26:1-5; Luk 22:1-2; Zion 11:45-53) \p \v 1 Khøuwa menas mba mu꞉-ewabám, atema Zu ezoqam-qa Pasova khøuwa kandambaqape-te neka ta khøuwa kandakanda nøme ndigu, flawa poponøvemav gilouzatun. Yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam nakhoa-qa ndøvawát, Yesu ande āv kimbøé-matemateømēm, neka vǿ-møvøinām, sasa ndǿlaēm. \v 2 Geté ndigu āv gini-einím nqǽgo, “Ni khøuwa kandambaqape-te, bizi-matønø̀me᷄m. Soqaín ndøgo, ezoqa qaqa tigonem ni-te, yaq nøfe kandambaqape ndǿfakhān, ti mokho-te.” \s1 Sævam tae et sisip mbomambaqape, Yesu-qa kha-te gumbøe-qouz \r (Met 26:6-13; Zion 12:1-8) \p \v 3 \x - \xo 14:3 \xt Luk 7:37-38\x*Yesu Betani vemiav-te gegoam, Saemon-qá khoev-té geqotám. Ngenek Saemon, bugukhokhof kha sisi-us ndøgoám. Yaq Yesu ate av-té lou ge꞉logat, sævam kopo tunduwáv ndǿgo, botol-qase vøndōndap. Tae et sisip qanimav-qape mu꞉nqeitavám. Taqa fia kandambá tantáv. Yaq ndugu até gundigu, botol gumboqòā, tae et sisip mbomambaqape, Yesu-qa kawa-te sasa mo꞉qouz. \p \v 4 Ezoqa nøme, nqanek matev giqeivim, ndigu khanakhanakh mbaín, neka yaqyaq-a gibond, “Gekha zapâ, ngunuk nqanek tae et fia kandambaqape, sa gungiu? \v 5 Nqanek gigiap fia kandambá tantáv. Moni mokho tri andled mø̀ndø-løvuám. Ngunuk ambá gewiín, fia kandambaqape vø̄qasɨn, yaq ni moni gigiap-av ezoqam vizizø̄-etoamɨn.” Yaq ndigu ngunuk sævam gèmbo-ponqomém. \p \v 6 Geté yaq Yesu gezø-ein, “Sègembo-ivøvém. Gekha zapâ, zo ngunuk sævam viniv nqazombøe-veet? Ngunuk matev mbomambaqapé gunø-matanam. \v 7 \x - \xo 14:7 \xt Deut 15:11\x*Zo gigiap-av ezoqam namba, oskia zøté-yageapát. Yaq gekha khøuwā ndøgo, zo tøzø-pøovat, kopømbaqapé tozozø-tøkeat. Geté no namba, oskia zí꞉yageák. \v 8 \x - \xo 14:8 \xt Zion 19:40\x*Matev eqeieqei ndøgo, ndugu kopømbaqape qagoam, tumatanam, mø̀ndø-matanám. Ngunuk nqanek tae et sisip mbomambaqape, noqa kha-te guoqouz, ndugu no otønat nonqo me꞉khakheinømbém. \v 9 No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha manqei-tē ndøgo, ezoqa Manqat Mbomambaqape ti꞉zømesimat, manqei-qape-te ate nqægo, ezoqa ngunuk sævam-qa yaq-te mé꞉manqatát, matev mbomambaqape av guimatanam, neka ngunuk vømbøé-matavupāt.” \s1 Zudas Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda namba, manqat gi꞉kopo꞉nem, Yesu tiqa zenda-te teve \r (Met 26:14-16; Luk 22:3-6) \p \v 10 Yaq Zudas Iskaliot, ndego Yesu-gi paev ezoqa tuelv gegoam, ndego Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda-té genøwáv, manqat vømø̄-kopo꞉nem, av nqægo, Yesu tiqā zenda-tē genø̄vē. \v 11 Yaq ndigu khanakhanakh kandambá gindapem, teqa manqat giyogem, neka yaq-moni etoam manqat vømbō-einim. Yaq Zudas nakhoa-qa ndøváo, Yesu tiqa zenda-te, ande āv kenévē. \s1 Yesu tegi paev ezoqam namba, Pasova lou gilog \r (Met 26:17-25; Luk 22:7-13, 21-23; Zion 13:21-30) \p \v 12 \x - \xo 14:12 \xt Exo 12:6\x*Zu ezoqam-qa khøuwa kandakanda qangaz, ndøgo flawa poponøvemav gilouzatun, ta bugukhokhof khøuwa-te ndøgo, ndigu Pasova lou loge nonqo, sip nakheis gizitagatun, Yesu-gi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-bevøpem, “Gê, qoqa poev gekhâm? Ni gekham-tē qatíniāv, Pasova lou vøimøqá-khakheinømēm?” \v 13 Yaq Yesu ekeza paev ezoqa menas ndøkhofotáz, gezø-ein, “Zelusalem taon mokho-té qazonǿzáv. Yaq ezoqam zomǿ-ometám. Ibøkha ndǿ-eqatét. Yaq zombó-paevém. \v 14 Khoev mokho-te te-on, yaq ta khoev ndøgo, khoev eve āv qazømbøé-einím nqǽgo, ‘Nømendim ezoqam āv geqande-beváp nqǽgo: Noqa khoev kouwat gekham-tē qágo, ma nogi paev ezoqam namba Pasova lou teimilog?’ \v 15 Yaq ndego zo khoev kouwat kandambaqape mé꞉zømás, khoev ova ndo꞉go. Qonam nonqo neka lou-qase khakheitáp. Yaq niqa lou ndǿgo tozomǿ-khakheinømém.” \p \v 16 Yaq nginik Yesu-gi paev ezoqam, taon-qape-te gizav, ndigu matev āv timiqeivím, av Yesu gezømbe-ein ndægo. Yaq ndigu Pasova lou vømø̄-khakheinømem. \p \v 17 Yaq qakhagus ndøgo, Yesu tegi paev ezoqam tuelv namba tinøpindám ndǿgo, lou loge-te vø̄qonav. \v 18 \x - \xo 14:18 \xt Psa 41:9\x*Yaq ate av-té lou gi꞉logat, Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo ezoqa kopo, ndakin lou nqazologet, segenǿ-qambún, neka no qaqa ezoqam-qa zenda-te vǿvē.” \p \v 19 Yaq tegi paev ezoqam, nqanek manqat giyogem, ndigu mbøni zøvá. Yaq ezoqa kopokopo ate gi꞉goam, āv gimbøe-bevupát nqǽgo, “Éisa. Qo ekeqá no qote-manqaté.” \p \v 20 Yaq Yesu gezø-ein, “Zo ezoqa tuelv nqazo-qonøve, no namba lou yaf-te nqazi-afønumit, ezoqa kopo ngû꞉gú. \v 21 Ezoqam-ge Yo ndø̀naním, av Mbumbukiam-qa Manqat qæ-ein. Geté te-te ndego, unimé꞉-soqá, ndego Ezoqam-ge Yo sa temboqambun, neka qaqa ezoqam-qa zenda-te vǿvē. Ngenek ezoqam qaneav tøgonin, ambá qanimáv te-te.” \s1 Evezøza-qa lou loge matev ande qæfakhan \r (Met 26:26-30; Luk 22:14-20; 1 Ko 11:23-25) \p \v 22 Ndigu ate av-té lou gi꞉logat, yaq Yesu flawa ndøndapáz, Mbumbukiam-te ike manqat vø̄-ein, sasa ndømbegim, ekeza paev ezoqam vøzø̄-etoam, gezø-ein, “Mòzo-upøgím. Nqanek noqá khá.” \p \v 23 Yaq izam nonqo ndøndáp, waen-ús, Mbumbukiam-te ike manqat vø̄-ein, ekeza paev ezoqam sasa zø-etoam. Yaq ndigu ate gi꞉goam sùgumu-izumát, ta izam nonqo kopo-te. \v 24 \x - \xo 14:24 \xt Exo 24:8; Zech 9:11; Jer 31:31-34; 1 Ko 10:16; Iblu 9:20\x*Yaq Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “Nqanek noqá kóuk. Mbumbukiam poev mé꞉-unimanqatín, tegi ezoqam namba. Noqa kouk, ezoqam kopoav zapayá qanéwá. \v 25 No unimanqatín nqazø-manqate. No waen tae nanga-qa et, nqawa naqanøká nǿ-izák. No sa ndǿgo tømé-íz, ta khøuwa-te ndøgo, no Mbumbukiam-qa Megeat Matev-te, waen ndakinak tæmø-iz.” \p \v 26 Lou gumulog, Mbumbukiam-te ouv sasa ndøqaem, yaq Oliv manqei pøyat-té ginøzáv. \fig Evezøza-qa vaev lou loge, ekeza paev ezoqam namba|alt="The Lord’s last supper" src="IB-049gr.jpg" size="span" copy="International Bible Society" ref="14:22-25" \fig* \s1 Yesu Pita gembo-vøndøyam, ndego teqa yaq-te to꞉nawam \r (Met 26:31-35; Luk 22:31-34; Zion 13:36-38) \p \v 27 \x - \xo 14:27 \xt Zech 13:7\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Zo ate nqazøte꞉go, møe zóbøín. No sozó-nøuvøném. Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘No sip keoge ezoqam nólaváo. Yaq sip segemǿ-panqaním.’ \v 28 \x - \xo 14:28 \xt Met 28:16; Mak 16:7\x*Geté no løvøte-te tøtøndo-khandi꞉n, yaq Gelili plovins-té qatǿnáv. No é-ndøto꞉má ndøgo, zoqa megemege-te.” \p \v 29 Geté Pita gendo-ein, “Ezoqa ewaqape, qo ambá giní-qouvøqém. Geté no, nóqouvaqák.” \p \v 30 \x - \xo 14:30 \xt Mak 14:66-72\x*Yaq Yesu gembo-ein, “No unimanqatín nqataqa-manqate. Nqægo lova, kokolok menas naqanøká gé-ogeayák. Qo noqa yaq-te ndòqotøkhæ-nawám. Misiká toqoto-nawam.” \p \v 31 \x - \xo 14:31 \xt Zion 11:16\x*Geté yaq Pita manqa qavøiwat gego, manqat bazaføgakh-ús ge-ein, “Āv taoká. Oskiá ndøgo, no totonanim, qo zapaya, no notó-nawamák, qoqa yaq-te.” \p Yaq até tegi paev ezoqa nømé-a, manqat kopó, āv tini-manqatám. \s1 Yesu Getsemani manqei-te gemø-guligulim \r (Met 26:36-46; Luk 22:39-46) \p \v 32 \x - \xo 14:32 \xt Zion 18:1\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam namba, khae manqei-té ginøzáv. Taqa iz, Getsemaní. Yaq gimøfakhaz ndøgo, tegi paev ezoqam, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Até vo꞉qonøvé nqanek. No nomǿ-guligulím.” \v 33 Yaq ndego ti-mba ngínik gekhatób, namba gi꞉zav, Pita neka Zems neka Zion. Yaq Yesu mbøni vaev matev mbongáz. Viniv kandambá gembo-ewag. \v 34 \x - \xo 14:34 \xt Zion 12:27\x*Yaq gezø-ein, “Noqa mbøni kandambá qanevá. No avønín, nǿnaním. Até vøgó nqanek, neka até vo꞉tiawét.” \p \v 35 Yaq Yesu elavøqase nøme vø̄wav. Khapémbá. Yaq katuk ndømøkuí. Bugug manqei-té, vø̄guligulim, av nqægo, “Kopømba tøgoat, ta matev ndøgo, tønøfakhan, ambá sege-løvumbín.” \v 36 \x - \xo 14:36 \xt Mak 10:38; Zion 6:38\x*Neka nøme āv gene-eín nqǽgo, “\tl Ába!\tl* Tát! Qo kopømbaqapé, matev ate ndægo toqogo. Nqanek nqosøgeap kandambaqape, ndøgo ande ibøkha khaqain-qape me tønømbe-fakhan, ambá qøndapɨ́n. Geté matev āv tabete-fakhán, av qoqa poev ndægo. Ambá ndø̄go, av no nqanømbe-poev.” \p \v 37 Yaq ndego tegi paev ezoqa misika-te gevesez, tezømét ndǿgo. Gèsømbiám. Yaq Yesu Pita gembo-ein, “Sáemon! Qo qóbuvit? Ge qô, kopømba mbaîn, no namba elavøqase toqote-tiawet? \v 38 Zo até vo꞉tiawét, neka gèguligulimít. Soqaín ndøgo, khamasim matev tøndowav zo-te, yaq zo zō-o꞉āz. Unimanqatín. Nqova poev ndømbôgó. Geté kha, bazaføgakh mbaín.” \p \v 39 Yaq Yesu nangó genøwáv, vømø̄-guligulim. Guliguli manqat até kopó, av bugukhokhof ge꞉guligulim. \v 40 Yaq tegi paev ezoqa misika-te nango gendovesez, gezømet, ndigu nqawá ginø-sømbiám. Venanqei baza khàpe zømbepós. Yaq gisuz ndøgo, ndigu mè꞉zøtezák, gekha manqat mbó-einīm. \p \v 41 Yaq Yesu nqawá genøwáv, vømø̄-guligulim. Yaq qambo-misika, tegi paev ezoqam-te nango gendovesez, gezø-ein, “Zo sekembā sozó-sømbiapet neka pusa zótavet? Sag! Khøuwa iz mø̀ndøndáp. Ezoqam-ge Yo, manqa-zapazapa-us ezoqam-qá zenda-té ginǿveém. \v 42 Mòzosúz. Bìziniáv. Ngé! Ezoqam ngének, no ezoqam-qa zenda-te teve!” \fig Yesu Getsemani manqei-te geguligulim|alt="Jesus praying in Getsemane" src="IB-055gr.jpg" size="col" copy="International Bible Society" ref="14:32-42" \fig* \s1 Yesu gimøvøinam \r (Met 26:47-56; Luk 22:47-53; Zion 18:3-12) \p \v 43 Yesu ate av-té manqat ge꞉manqatam, Zudas tènefakhán. Tegi paev ezoqa tuelv, ezoqa nøme ndégo tegoám. Ezoqa kopoáv namba me꞉geavún, ndigu kaiya neka ndawa vøndō-upøgim. Nginik Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Zu megetapak kandakanda ndokhofotáz. \p \v 44 Zudas, manqat é-møndøzø-eín, av nqægo, “Ezoqam ndégo, no tængenøtam. Ndégo tozó-møvøinám, neka gèmbo-kewagét, tozoqavaz.” \v 45 Yaq Zudas até gendego, Yesu-té genøwáv, gembo-ein, “Nøméndim ezoqam.” Neka sasa ndøngenøtam. \v 46 Yaq ezoqam tinduzáv ndǿgo, vø̄-møvøinam. \v 47 Yaq paev ezoqa kopo, avønin gembogoam, kaiya mba ndøliváz, Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, tege sasae ezoqam, gea vømbōkawa. \p \v 48 Yaq Yesu gezø-ein, “Ge zô, no pepen ezoqam zøténæmbem, nakhag kaiya neka ndawa-us qazogeavun, no vozó-møvønonām? \v 49 \x - \xo 14:49 \xt Luk 19:47; 21:37; Zion 18:20\x*No khøuwa ate qæpavpavemam, Mbumbukiam-qá khoev-té qæqoám, zo namba, ezoqa vøtē-zømesimam. Geté ndøgo, zo no møvønoateáv. Geté nqanek matev ate ndægo, tønefakhán ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat tàbete-unimanqatín, av bugukhokhof ge꞉-ein.” \p \v 50 \x - \xo 14:50 \xt Psa 31:11\x*Yaq Yesu nqanek manqa manqate qamømbøe-navøem, tegi paev ezoqam sège-ivøvém. Møe ndøbøín. \v 51 Geté ezoqa ndakinak kopo, Yesu até gembopavát. Ndabua papaqa-mba ndøløvøetám. Yaq ndigu ambá ndabua mbogeanemɨn. \v 52 Geté ndego ndabua geløvøetam, sège-iváv, vø̄teit. Naqei-áv. \s1 Yesu manqa ovøyam-te gindafem \r (Met 26:57-68; Luk 22:54-55, 63-71; Zion 18:13-14, 19-24) \p \v 53 Ezoqam ndigu, Yesu gimøvøinam, Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape-qá khoev-té ginøndafém. Yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, tinømøváb ndǿgo. \v 54 Pita Yesu até gembopavát. Andé qámbá gendopavam. Yaq Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape-qa khoev-te gemøfakhan, até ndegó-a, uta mokho-te vø̄-on. Yaq ndego vos keoge ezoqám namba me꞉qonáv, gøinam avønin-te, kha vø̄qoqoutam. \p \v 55 Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu ezoqam-gi manqa ovøyam megetapak ate gi꞉goam, Yesu, manqa-zapazapa-qa mbovawát. Yaq ezoqa amba gekha manqat ti-einimin, teqa yaq-te, ndigu ambá gelaemɨ́n. Geté ndigu teqa manqa-zapa qeiviáv. \v 56 Zapa ndǿgo, ezoqa kopoáv, khokho manqat ambá gini-manqatát, Yesu-qa yaq-te. Geté tiqa manqat vinivinimbá. \p \v 57 Yaq ezoqa nøme até gindigonem, vø̄wan, Yesu-qa yaq-te meakha manqat vø̄manqatat, gi-einim, \v 58 \x - \xo 14:58 \xt Zion 2:19-21\x*“Ni ngenek mø̀imbo-yogém. Āv gene-eín nqǽgo, ‘No Mbumbukiam-qa khoev, ezoqa giwevem, nó-evøzám. Yaq khøuwa misika mokho-te, nøme nówév. Geté ta khoev ndøgo, ambá av nqǣgo, ezoqam ndøwevēm.’” \v 59 Geté ndigu ezoqam, nqanek manqat gimanqatat, ate ndígu-a, meakha manqat vinivinimbá gimanqatat. \p \v 60 Yaq Mbumbukiam-gé iziz ezoqam kandambaqape ndø-itán, tiqa megemege-te ndo꞉go, Yesu vømbōbevap, “Ge qô, yaq manqa qavøiwat taqágo, nginik qo-te manqat ngi-møvøet?” \p \v 61 Geté Yesu manqat einiáv neka yaq qavøiwateáv. Yaq ndego Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, até gendego, Yesu vømbōbevap, “Gê, qo Mesayâ? Mbumbukiam, ndego Iz Eqawat-Qape, tegê Yò?” \p \v 62 Yaq Yesu gembo-ein, “No nándev! Zo Ezoqam-ge Yo zomǿ-ometám. Mbumbukiam Bazaføgakh-qape-qá nakeamo zenda-té géqotát. Yaq ndego khaiya ozoz-té genǿgeáv.” \p \v 63 Yaq ndego Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, mbøni mbonqosøgím, nqanek manqat ge-ewag. Yaq até gendego, ekeza ndabua vø̄keqa, gendo-ein, “Ság! Bøi vizu ezoqa nøme-qa bizivàwe᷄m. \v 64 \x - \xo 14:64 \xt Lev 24:16; Zion 19:7\x*Zo mòzombo-yogém, Mbumbukiam-qa iz gengiu. Zo gekha zombó-matavap?” \p Yaq ezoqa ewaqape āv gindi-einím nqǽgo, “Ngenek manqa-zapa ndøgó. Yà benaním!” \p \v 65 Yaq ezoqa nøme até gindigonem, køse vømbø̄e-pisibømem, teqa kha-te. Bøi ndabuá gimbøe-gutøvém, zenda sasa me꞉zuim, gimbo-einim, “Qo Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam toqogoat, qotínømánd, av nqægo, qo gekha ezoqām ndǿlavaq.” Yaq vos keoge ezoqam ndozáv, Yesu vø̄-ituim neka vø̄zuim. \s1 Pita Yesu-qa yaq-te go꞉nawam \r (Met 26:69-75; Luk 22:56-62; Zion 18:15-18, 25-27) \p \v 66 Pita khoev uta mokho-te gu꞉qotam, yaq Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, tegu sasae mbasønakam nømu ndowáv. \v 67 Yaq Pita gu-omet, gøinam-te kha geqoqoutumat, ndugu āv gumbøe-eín nqǽgo, “Até qó-a, Yesú namba qotegoám, ndego Nazalet-ak!” \p \v 68 Geté Pita gò꞉nawám, ge-ein, “No nø̀tenøtenák, qo gekhā qotē-manqate. Áv khoqoté-manqate?” Yaq Pita gewav, uta mboqog avønin-te gemø-itan, kokolok tùni-ogeá. \p \v 69 Yaq ngunuk mbasønakam, Pita nqawá gunø-omét. Yaq ezoqa nøme, avønin giwaniapam, ndugu āv guzømbe-eín nqǽgo, “Ezoqa nøme, Yesu namba ge꞉goam, ngének.” \p \v 70 Geté Pita gò꞉nawám. \p Agé outøpøteáv, ezoqa nøme, Pita-qa avønin-te giwaniapam, gimbo-einim, “Unimanqatín! Ezoqa nøme qó, te namba qazøtegoam. Zapa ndǿgo, até qó-a, Gelili plovins-ák.” \p \v 71 Yaq Pita gezø-qavøiu, “No unimanqatín nqazø-manqate. No nandev ezoqam nø̀tenøtenák, zo ndøzøte-manqate. No tøte-khavozumit, yaq Mbumbukiam kopømbaqapé, bèlavámb.” \p \v 72 \x - \xo 14:72 \xt Mak 14:30\x*Pita nqanek manqat ge-ein, yaq ndaføyambá, kokolok nango tùndi-ogeá. Yaq Pita manqat gèmbo-matøvém, av Yesu gembøe-ein nqægo, “Kokolok menas naqanøká gé-ogeayák. Qo noqa yaq-te, ndòqotøkhæ-nawám. Misiká toqoto-nawam.” \p Yaq Pita mbøni mbová. Mbøni vaev kandambá, vø̄vin. \c 15 \s1 Yesu Pailøt-te gindafem, ndego Lom gaman ezoqam \r (Met 27:1-2, 11-14; Luk 23:1-5; Zion 18:28-38) \p \v 1 \x - \xo 15:1 \xt Luk 22:66\x*Yaq qanaqanus, lovølova-ús. Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Zu ezoqam-gi manqa ovøyam megetapak ate gi꞉goam, matavap é-møndø-kopo꞉ném, Yesu ande gekha matev me mbógonēm. Yaq ndigu até gindigonem, gèløvønøvemém, Pailøt-qa zenda-te vømø̄veem. \p \v 2 Yaq Pailøt gembobevap, “Gê, qo Zu ezoqam-gê kawà?” \p Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Nándav, av qo ndoqote-manqate.” \p \v 3 Yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, manqa ndømøvøém te-te. Manqat kandambá gimøvøem. \p \v 4 Yaq Pailøt Yesu nqawá genømbo-beváp, gembo-ein, “Nqáe! Nginik manqa-zapazapa kandambá ngi-møvøet qo-te. Yaq ge qô, yaq manqa qavøiwat taqágo?” \p \v 5 \x - \xo 15:5 \xt Isa 53:7; Mak 14:61\x*Geté até nqawá, Yesu yaq manqa qavøiwateáv. Yaq Pailøt nqova ndafe kandambá. \fig Yesu Pailøt-qa megemege-te ge-itan|src="IB-061gr(PSr50).tif" size="span" copy="International Bible Society" ref="15:1-5" \fig* \s1 Pailøt manqa gevøovam, Yesu tae mutui-te titøkewem \r (Met 27:15-26; Luk 23:13-25; Zion 18:39–19:16) \p \v 6 Zu ezoqam-qa Pasova khøuwa kandambaqape-te, Pailøt, ndimbula ezoqa kopo sège-nqonqotavɨ́n, ezoqam-te, vø̄fakhanɨn, av ndigu qazømbe-poeɨn. \v 7 Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa kopo ndimbula-te mø̀ndøgoám, ezoqa nøme namba. Teqa iz Balabás. Ndigu Lom gaman ngeasam-qa ndøgoám neka ezoqa vø̄laem. \v 8 Yaq ezoqa kopoáv, Pailøt-té ginduzáv, vømbō-einim, “Qo ambá ezoqa kopo qonqonqotavɨ́n, géfakhán, av oskia qoqote-goatun ndægo.” \p \v 9 Yaq Pailøt gezø-ein, “Zo gekhā zǿpoev? No ndégo tǽnqonqotāv, tefakhan, ndego Zu ezoqam-ge kawa ndimbo-akhayam?” \v 10 Pailøt mø̀ndæ-otév, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, Yesu teqa zenda-te, ta zapaya ndǿgo tiniveém. Ndigu ova ndø-einím. \v 11 \x - \xo 15:11 \xt Kel 3:13-14\x*Geté Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, ezoqa ewaqape āv gizømbe-pouweát nqǽgo, “Pailøt Balabas betøndo-nqonqotáv, bavokho. Teoká ndego, Yesu.” \p \v 12 Yaq Pailøt ezoqa gezøbevap, “Av tægoat ndægo, yaq ngenek ezoqam, zo Zu ezoqam-ge kawa nqazombo-akhayam, gekha nombógō?” \p \v 13 Yaq āv gini-akhaém nqǽgo, “Tae mutui-té qanø-tøkeó!” \p \v 14 Yaq Pailøt gezøbevap, “Gekha zapâ? Gê, ngenek gekha manqa-zapā ndǿgo?” \p Geté ndigu kandakanda nøme mba mo꞉-akhaemém, “Tae mutui-té qanø-tøkeó!” \p \v 15 Yaq Pailøt ezoqa khanakhanakh-qa ndøgoám. Yaq Balabas zønqonqotáv. Geté Yesu nakhag ezoqam-qá zenda-té genøvé, bemø̄feomem, tae mutui-te sasa bemø-tøkewem. \s1 Nakhag ezoqam, Yesu otøotam gi꞉vewem \r (Met 27:27-31; Zion 19:2-3) \p \v 16 Yaq ndigu nakhag ezoqam, Yesu gaman-qá khoev-té ginøndafém, ta uta mokho-te vømø̄-on, neka nakhag ezoqa ewaqape vøzø̄-akha, te-te vøndō-pindam. \v 17 Yaq até gindigonem, ndabua køkouk, kopømba ande av kawa ezoqam-qa ndabua ndægo, vømbō-uzim. Yaq gumbag fakiafakia-us ndø-ogeaném. Yaq kawa-té gimbøe-uzím. Andé kawa ezoqam-qá wawáq. \v 18 Yaq ndigu khokho khanakhanakh manqat mbomanqatát te-te, gimbo-einim, “Zu ezoqam-ge kawa, iké꞉ qo-te.” \v 19 Yaq ndigu kawa-te, táe gimbøe-khanæmát, teqa kha-te, køse vømbø̄e-pisibømem. Yaq teqa megemege-te, katuk ndømøkuí, iz khokho vømbō-eqanem. \v 20 Otøotam gumuvewem, yaq ndabua køkouk, nqawá ginømbo-khofoném, neka ekeza ndabua vømbō-uzim. Yaq taon bavokhó ginø-ituím, tae mutui-te vømǿ-tøkewēm. \s1 Yesu tae mutui-te gitøkewem \r (Met 27:32-44; Luk 23:26-43; Zion 19:17-27) \p \v 21 \x - \xo 15:21 \xt Lom 16:13\x*Nakhag ezoqam, Yesu taon bavokho gi꞉-ituat, ezoqa ndø-ometám. Sailini taon-ák. Teqa iz Saemón. Aleksanda neka Lufus, tigé evé. Ndego ambá Zelusalem taon-té genømatín. Yaq nakhag ezoqam até gindigonem, ndego Yesu-qa tae mutui eqawat-qa yaq-te vø̄tøpøtøvem. \v 22 Yaq Yesu ndǿgo tinøndafém, manqei iz nqambogo, Golgota. Taqa manqa mokho, “Kawa-pakha manqeí.” \v 23 Yaq Yesu ambá waen mbo-etøomemɨ́n. Mulømula-ús. Mel tae et namba me꞉tøkuaném. Nqosøgeap navap nonqó. Geté Yesu gèmbøeqasí. \v 24 \x - \xo 15:24 \xt Psa 22:18\x*Yaq Yesu tae mutui-té ginø-tøkewém. Gumu-tøkewem, yaq kas me꞉-otám, av nqægo, teqa ndabua vinivinimba-te ndøgo, gekha ezoqām, gekha ndabua ndǿ-upā. \p \v 25 Ndøgo khøuwa iz 9 oklok qanaqanús, Yesu tae mutui-te gitøkewem. \v 26 Tae mutui-te ova ndo꞉go, manqat ndøtøkeém, ndego andé gekha manqa-zapa zapayā ginīlaem. Āv qane-peaupám nqǽgo, “Ngenek Zu ezoqam-gé kawá.” \v 27-28 \x - \xo 15:27-28 \xt Isa 53:12\x*Yesu gitøkewem, pepen ezoqam menás namba me꞉tøkebám. Nøme ndego, teqa nakeamo zenda-té ginø-tøkewém, neka nøme ndego, yogea zenda-te vø̄tøkewem.\f + \fr 15:27-28 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fq Yaq av nqægo, Mbumbukiam-qa Manqat mø̀ndø-unimanqatín, av qæ-ein nqægo, “Ndego pepen ezoqam me꞉vewém.”\f* \v 29 \x - \xo 15:29 \xt Psa 22:7; 109:25; Mak 14:58\x*Ezoqa gi-okhoat ndøgo, Yesu sège-ngenøitát. Kawa mba ndøngetæát, manqat vømbō-manqatat, av nqægo, “Qo Mbumbukiam-qa khoev ngi꞉wat-qa neka khøuwa misika mokho-te nango weve-qa qoqogoam, \v 30 qo qakeza mokho-mba vø̀khandí꞉q. Soqotøndó-vís, nandav tae mutui-te.” \p \v 31 Yaq até Mbumbukiam-gí iziz ezoqa kandakandá-ya, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka megetapak nøme namba, otøotam me꞉vewém. Yaqyaq-a, āv gini-manqatám nqǽgo, “Ezoqa nøme gèkhandi꞉ztám. Geté ekeza kha, kopømba mbaín tekhandi. \v 32 Ngenek unimanqatin Mesaya neka Izlael ezoqam-ge kawa tegoat, yaq ndakin yà betøndovís, nqanek tae mutui-te. Yaq ni tàbizi-unimanqatiním.” \p Até ndígu-a, Yesu namba gi꞉tøkebupam, Yesu otøotam me꞉vewém.\fig Yesu tae mutui-te getøkewam|alt="Jesus wearing thorn crown at the cross" src="IB-065grcrop.jpg" size="col" copy="International Bible Society" ref="15:32" \fig* \s1 Yesu ge꞉nanim \r (Met 27:45-56; Luk 23:44-49; Zion 19:28-30) \p \v 33 Yaq khøuwa muin qandap, qamat atema khagus 3 oklok vø̄ndap, manqei ate qægoam, bøivun ndønqeivøém. \v 34 \x - \xo 15:34 \xt Psa 22:1\x*Yaq 3 oklok qandap, Yesu kandambaqape tène-ogeá. Ekeza manqat-te āv gene-akhá nqǽgo, \tl “Eloi, Eloi, lømá sabaxtáni?”\tl* Taqa manqa mokho nqánek, “Mbumbukiam, Mbumbukiam. Gekha zapâ, no qoqo-nøuvan?” \p \v 35 Geté ezoqa nøme, avønin giwaniapam ndøgo, teqa akhayam giyogem, ndigu manqa mokho ndapeáv. Yaq āv gini-einím nqǽgo, “Nqáe! Ngenek Ilaiza mbo-akhayám!” \p \v 36 \x - \xo 15:36 \xt Psa 69:21\x*Yaq ezoqa nøme até gendego, ndabua-qa ndøteít, waen khaqain-qape-te vø̄uqoqom, tae-te sasa ndøløvønam, Yesu vømbō-qantav. Izam-qa mbogoám. Yaq ge-ein, “Zíqeivím, Ilaiza petøndéwāv penømakhaya, vømbótøkē, tae mutui-te vǿkoqoiū.” \p \v 37 Yaq Yesu kandambaqapé sege-ogeá, sasa ndønanim. \p \v 38 Yaq Mbumbukiam-qa khoev-te, ndabua ndøgo, khafeap kouwat mboqog-te qafaleam, livin-mbá qanømu-qatavát. Sa ová qandoqatá, atema manqei-te. \v 39 Yaq ndego nakhag kawa ezoqam, tae mutui-qa megemege-te go꞉yam, matev ge꞉qeiv, av Yesu ge꞉nanim, ndego āv gene-eín nqǽgo, “Ngenek unimanqatín Mbumbukiam-gé Yó.” \p \v 40 \x - \xo 15:40 \xt Luk 8:2-3\x*Ta manqei-te ndøgo, até sakheís-a, vø̄goam. Andé qambaqapé gindu-waniapát, matev giqeivat. Ndigu sakheis, nømu Meli Magdala vemiav-ák, neka nømu Salomé, neka nømu Melí. Ngunuk Zems neka Zoses, tigú evó. (Ngenek Zems ezoqa ndakinák. Geté ezoqa nøme mø̀ndøgoám, iz kopo qambøegoam.) \v 41 Yesu Gelili plovins-te ge-okhoam, nginik sakheis mø̀ndømbo-pavám, neka vømbō-tøkeam. Neka sakheis nøme kopoáv, Yesu namba gi꞉geavun, atema Zelusalem taon-te ndøgo. \s1 Yesu manqei ozu-te gi-eoeinam \r (Met 27:57-61; Luk 23:50-56; Zion 19:38-42) \p \v 42-43 Ezoqa kopo mø̀ndøgoám. Teqa iz Zoséf. Alimatea vemiav-ák. Ndego manqa ovøyam ezoqam kandambaqape ndøgoám. Neka ndego Mbumbukiam-qá Megeat Matev-qa mo꞉kewagám. \p Yaq qakhagus ndøgo, Sabat khøuwa khakheinam khøuwa-te, ngenek Zosef, møe goneáv, geté Pailøt-té genøwáv, Yesu-qa kha-qa yaq-te vømømbō-viam. \v 44 Yaq Pailøt Yesu-qa løvøte manqat ge-ewag, nakhamas mba genanim, ndego nqova mbondáf. Yaq nakhag kawa mbo-akhá, vømbōbevap, “Yesu até unimanqatin ndǿnanim?” \v 45 Yaq ndego nakhag kawa gembo-unimanqatin, av nqægo, Yesu mø̀ndønanīm, Pailøt Zosef sègemboták, Yesu-qa kha tendap. \v 46 Yaq Zosef ndabua papaqa møwí, Yesu-qa kha, tae mutui-te qatøkeam, vømøndō-koqa. Yaq teqa kha ndabuá geneløvønám, manqei ozu-te vø̄ndap. Ta manqei ozu ndøgo, nandi nqá. Yaq Zosef Yesu temø-utáv ndǿgo, nandi-qape vø̄-qambesam, manqei-pakha mboqog vø̄tok. \v 47 Meli Magdala vemiav-ak, neka Meli ndugu, Zoses-gu evo, ndigu até gendo-kewagám, Zosef Yesu nandi nqa-te ge-utavat. \fig Yesu manqei ozu-te gi-eoeinam|alt="Putting Jesus into a grave" src="DN00494B.tif" size="span" copy="Darwin Dunham, United Bible Society, 1989, Nairobi, Kenia" ref="15:42-47" \fig* \c 16 \s1 Yesu løvøte-te gendo-khandi꞉v \r (Met 28:1-8; Luk 24:1-12; Zion 20:1-10) \p \v 1 Sabat khøuwa qame-navøem, yaq Meli, ndugu Magdala vemiav-ak, neka Meli, Zems-gu evo neka Salome, Yesu-qa kha-te gɨam nonqo, mulømula sisip mbomambaqape mø-wiím. \v 2 Yaq Sande qanaqanus, lovølova-us, khøuwa ge꞉fakhatavun, ndigu sakheis manqei pakha-té ginøzáv. \v 3 Ndigu yaqyaq-a gibond, “Gekha ezoqām níqambesām, ndigu nandi-qapi, manqei-pakha mboqog ndætoke?” \v 4 Geté manqei-pakha-te gifakhaz, tiqeivím ndǿgo, mboqog gèmboqoatám. Nandi-qapi é-møndø-qambiním. Nginik nandi, kandamba tintív. \v 5 Yaq nandi nqa-te gi-oz, ezoqa ndakinak ndø-ometám. Nakeamo zenda-té geqotám. Ndabua papaqa ndø-uzám. Yaq ndigu møe kandambá gigonem. \p \v 6 Geté yaq ndego ezoqam gezø-ein, “Zo møe ndøgòne᷄m. No mø̀tenøtén. Zo Yesu-qa zovawét, ndego Nazalet-ak, ndego tae mutui-te gitøkewem. Ndego nqanek mbaín. Mbumbukiam mø̀ndø-khandí꞉v, løvøte-te. Nqáe! Manqei nqánek, gi꞉veem. \v 7 \x - \xo 16:7 \xt Met 26:32; Mak 14:28\x*Ndakin mòzozáv, Pita neka Yesu-gi paev ezoqa nøme, manqat vømøzø̄-ein. Āv qazozømbé-eín nqǽgo, ‘Gelili plovins-té genømá. Ndego é-ndo꞉má ndøgo, zoqa megemege-te. Yaq ndǿgo, tozomǿ-ometám, av bugukhokhof gezømbe-ein ndægo.’” \p \v 8 Yaq ndigu sakheis møe kandambá gigonem. Kha sègezømbu-wageapát. Yaq nandi nqa-te gindu-fakhaz, ndigu møe ndøbøín. Yaq ndigu ezoqa nøme-te einiáv, matev ndøgo giqeivim. Zapa ndǿgo, ndigu møe ndøgoném. \s1 Yesu Meli Magdala vemiav-ak gembo-fakhan \r (Met 28:9-10; Zion 20:11-18) \p \v 9 \f + \fr 16:9 \ft Ibugukhokhof Baebol Glik manqat-te gipeaomem, Baebol kopokopo nøme-te, nqanek vaev manqat ves 9 atema 20 mbaín.\f*Yesu Sande qanaqanus lovølova-us, løvøte-te gende-khandi꞉v, ndego bugukhokhof Meli Magdala vemiav-ak mbofakhán. Ngunuk sævam ndúgu, ibugukhokhof nqova soqøsoqa seven gimbøigoam, Yesu gumbo-ngeasam. \v 10 Meli Yesu gu-omet, yaq tegi paev ezoqam-té gunøwáv. Ndigu mutøkhop ndøwaniapát neka vø̄-eivumat. Yaq Meli manqat vømøzø̄-ein. \v 11 Geté manqat gimboyogem, av nqægo, “Yesu mø̀ndø-khandī꞉v. No mø̀e-omēt,” ndigu tuqa manqat gèqavotøvém. \s1 Yesu ekeza paev ezoqa menas gezøfakhan \r (Luk 24:13-35) \p \v 12 Taqa zita-te, Yesu-gi paev ezoqa menas, Zelusalem taon gi꞉-ivavtat, Yesu sègezø-fakhán, nakhoa-te ndøgo. Geté ndego bugug viní. \v 13 Yaq nginik ezoqa menas, nqawá ginøveséz, tegi paev ezoqa nøme vømøzø̄-ein. Geté ndigu unimanqatinteáv, tiqa manqat. \s1 Yesu ekeza paev ezoqa ileven gezøfakhan \r (Met 28:16-20; Luk 24:36-49; Zion 20:19-23; Kel 1:6-8) \p \v 14 \x - \xo 16:14 \xt 1 Ko 15:5\x*Yaq vaev Yesu ekeza paev ezoqa ileven-té genøfakhán, ate av-té lou gi꞉logat. Yaq ndego gèzøponqóm. Zapa ndǿgo, ndigu tiqa manqat unimanqatinteáv, ndigu Yesu gi-ometam, løvøte-te gendo-khandi꞉v. Mbøni gèzø-tokeapám. \p \v 15 \x - \xo 16:15 \xt Kel 1:8\x*Yaq Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “Manqei-qape ate nqægo, sozó-okhoát, ezoqa ewaqape, Manqat Mbomambaqape vømē-zømesim. \v 16 \x - \xo 16:16 \xt Kel 2:38\x*Gekha ezoqām ndego, te-unimanqatin neka ibøkha iz vǿndāp, ndego ndø̀mø-khandí꞉v. Geté gekha ezoqām ndego, unimanqatinteav tegoat, ndego yaq-fia nqosøgeap ndø̀qeív. \v 17 \x - \xo 16:17 \xt Kel 2:4; 8:7\x*Ezoqam ndigu ti-unimanqatintat, umingiap matev av nqǽgo giní-matønumát. Ndigu noqa iz-te, nqova soqøsoqa segé-ngeasumát, ezoqam-qa mokho-te tu꞉goat, neka manqat ndakinak vinivinimba vǿe-manqatāt. \v 18 \x - \xo 16:18 \xt Luk 10:19; Kel 28:3-6\x*Waza ti-upøgimat, o ibøkha mulømula-us ti-izumat, ndøgo ezoqa løvøte ndøzø-etoam, ndøgo géngiæzoák. Neka ndigu enqoni-us ezoqam-te, zenda tizømbø-aumat, yaq ndigu segé-khakhæzát.” \s1 Yesu yan-te geqavig \r (Luk 24:50-53; Kel 1:9-11) \p \v 19 \x - \xo 16:19 \xt Kel 1:9-11; 2:33-34\x*Evezøza Yesu, ti-te manqa manqate qamømbøe-navøem, yaq Mbumbukiam yan-té genøndáf, yaq ndego Mbumbukiam-qa nakeamo zenda-te vømø̄qom. \p \v 20 \x - \xo 16:20 \xt Kel 14:3; Iblu 2:3-4\x*Yaq tegi paev ezoqam sège-panqaním, neka Mbumbukiam-qa Manqat, manqei-manqei ate qægoam vømē-zømesim. Yaq Evezøza mø̀ndøzø-tøkeát, neka tiqa manqat, umingiap matev vinivinimba vøzømbē-unimanqatintat.