\id MAT - NT0243 Kuni/Boazi [kvg] (Kuni Dialect) - Fumey Dec/2015 \ide UTF-8 \h Metiu \toc1 Metiu \toc2 Matthew \toc3 Met \mt2 Manqat Mbomambaqape \mt1 Metiu \mt2 gepeawam \is1 Megeat Manqat-qase \ip Nqanek emanqat Yesu-qa yaq-te, ndego Mbumbukiam-ge Yo, Metiu ndøpeawám. Yesu-gi paev ezoqam tuelv, nøme ndégo tegoám. Iz nøme qambogoam, Livaí. Yesu gembo-akha, tembopavat, ndego teks moni upøgim ezoqam ndøgoám. Lom gaman mbosasaetám. \ip Nakhoa mbaín, uni tizi꞉nøten, Metiu nqanek manqat gekha manqei-tē gēpeawam. Éisa, ndego Izlael manqei-tē o Antiok taon-tē, Silia manqei-te ndøgo, gepøtē-peawam-a? \ip Metiu nqanek manqat, Yesu-qa yaq-te, Zu ezoqam nonqo ndøpeawám. Ndigu bètezøtéz neka bè-unimanqatiním, av nqægo, Yesu ndégo, Mbumbukiam nupøkhan mba geveatav. Ndego Mesayá. Ndégo, Zu ezoqam oskia gimbøe-kewagam. Yaq nakémbá, Metiu manqat andé kandambá, taqa yaq-te nqánek gene-peawám, Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ibugukhokhof Mesaya-qa yaq-te gipeaumam, yaq ndakin Yesu mokho-te vø̄-unimanqatin. \ip Yesu Mbumbukiam-qa Megeat Matev neka matev kandakanda nøme-qa yaq-te, manqat kopoáv gemanqatam. Yaq Metiu gèpeawám. \c 1 \s1 Yesu-gi atanakha-zapazapa-za \r (Luk 3:23-38) \p \v 1 \x - \xo 1:1 \xt 1 Chr 17:11; Gen 22:18\x*Yesu Keliso-gi atanakha-zapazapa-za gindu-manazømem, tiqa iziz nqánek. Ngenek Yesu, Deivid-gé zeó neka Eibleem-gé zeó. \li1 \v 2 Eibleem gendomanaz, Aezek vø̄qan. \li1 Aezek gendomanaz, Zekop vø̄qan. \li1 Zekop gendomanaz, Zuda, tegi zaim neka emekheis namba, vø̄qaz. \li1 \v 3 \x - \xo 1:3 \xt Gen 38:27-30; Rut 4:18-22\x*Zuda gendomanaz, Pelez neka Zela vø̄qaz. Tigu evo, Tamá. \li1 Pelez gendomanaz, Ezlon vø̄qan. \li1 Ezlon gendomanaz, Lam vø̄qan. \li1 \v 4 Lam gendomanaz, Aminadab vø̄qan. \li1 Aminadab gendomanaz, Nason vø̄qan. \li1 Nason gendomanaz, Salmon vø̄qan. \li1 \v 5 \x - \xo 1:5 \xt Rut 4:13-17\x*Salmon gendomanaz, Boaz vø̄qan. Tegu evo, Leiáb. \li1 Boaz gendomanaz, Obed vø̄qan. Tegu evo, Lút. \li1 Obed gendomanaz, Zesi vø̄qan. \li1 \v 6 Zesi gendomanaz, Deivid vø̄qan. Ngenek Deivid, Izlael ezoqam kawa zøgoám. \b \li1 \x - \xo 1:6 \xt 2 Sam 12:24\x*Deivid gendomanaz, Solomon vø̄qan. Tegu evo, ibugukhokhof Ulia-gú zas ndøgoám. \li1 \v 7 Solomon gendomanaz, Leoboam vø̄qan. \li1 Leoboam gendomanaz, Abaeza vø̄qan. \li1 Abaeza gendomanaz, Asa vø̄qan. \li1 \v 8 Asa gendomanaz, Zeosafat vø̄qan. \li1 Zeosafat gendomanaz, Zeolam vø̄qan. \li1 Zeolam gendomanaz, Uzia vø̄qan. \li1 \v 9 Uzia gendomanaz, Zotam vø̄qan. \li1 Zotam gendomanaz, Eiaz vø̄qan. \li1 Eiaz gendomanaz, Ezekaya vø̄qan. \li1 \v 10 Ezekaya gendomanaz, Manase vø̄qan. \li1 Manase gendomanaz, Amon vø̄qan. \li1 Amon gendomanaz, Zosaya vø̄qan. \li1 \v 11 \x - \xo 1:11 \xt 2 King 22–24; 2 Chr 36:10; Jer 27:20\x*Zosaya gendomanaz, Zeoyakin,\f + \fr 1:11 \ft Iz nøme qambogoam, Zekoniá\f* emekheis namba, vø̄qaz. \p Ta khøuwa-te ndøgo, Bebilon manqei-ak, Izlael ezoqam, Bebilon manqei-té ginø-upøzó. Pingim-ák. \b \p \v 12 \x - \xo 1:12 \xt Ezra 3:2\x*Izlael ezoqam Bebilon manqei-te gi-upøzo, nakhag-te gizøgeagim, taqa zita-te, ezoqa nøme gifakhaz, ngínik: \li1 Zeoyakin gendomanaz, Sealtiel vø̄qan. \li1 Sealtiel gendomanaz, Zelubabel vø̄qan. \li1 \v 13 Zelubabel gendomanaz, Abiud vø̄qan. \li1 Abiud gendomanaz, Eliakim vø̄qan. \li1 Eliakim gendomanaz, Azo vø̄qan. \li1 \v 14 Azo gendomanaz, Zadok vø̄qan. \li1 Zadok gendomanaz, Akim vø̄qan. \li1 Akim gendomanaz, Eliud vø̄qan. \li1 \v 15 Eliud gendomanaz, Eleaza vø̄qan. \li1 Eleaza gendomanaz, Matan vø̄qan. \li1 Matan gendomanaz, Zekop vø̄qan. \li1 \v 16 Zekop gendomanaz, Zosef vø̄qan. Ngenek Zosef, Meli-gé zivís. Neka Meli ngunuk, Yesu-gú evó. Yesu, ngének, Keliso nqazimbo-akhayam. \p \v 17 Eibleem gendo-manazam, atema Deivid vømø̄fakhan, atanakha-zapazapa-za ate gi꞉goam 14́. Yaq Deivid gendo-manazam, atema Bebilon manqei-ak, Izlael ezoqam Bebilon manqei-te gi-upøzo, nakhag-te gizøgeagim, até ndøgó-a, atanakha-zapazapa-za ate gi꞉goam 14́. Neka ta khøuwa-te ndøgo, Izlael ezoqam Bebilon manqei-te gi-upøzo, nakhag-te gizøgeagim, atema Keliso vømø̄fakhan, até ndøgó-a, atanakha-zapazapa-za ate gi꞉goam 14́. \s1 Yesu ge꞉qan, taqa emanqat \r (Luk 2:1-7) \p \v 18 \x - \xo 1:18 \xt Luk 1:27, 35\x*Yesu Keliso āv geneqán nqǽgo: Tegu evo, Meli, søvøta mba mbogoám, Zosef-te. Geté ndigu uni nøkepøteáv neka venanqei nonqo tøkuateáv. Geté Meli emu é-møndæ-itán. Nqanek matev qambo-fakhan, Nqova Mbomambaqape mbøisasáe. \v 19 Meli-ge zivis, Zosef, teqa matev mbomambaqapé, yaq ndego poeveáv, ndugu ezoqam-qa bøi-te to꞉-ivav, mivi vømbó-etoām. Yaq ndego khonoam-te ivøve-qa ndøgoám. \v 20 Zosef ate av-té gembøe-matavupat, yaq Evezøza-gé enzol ezoqam mbofakhán. Venanqei-tam-té genømbo-fakhán, gembo-ein, “Zósef, Deivid-ge zeo, qo ndøfofògea᷄p, Meli toqo-okɨ, qogu sævam tugoat. Zapa ndǿgo, ndugu emu nduiyæt, ndøgo Nqova Mbomambaqape ndømatanám. \v 21 \x - \xo 1:21 \xt Luk 1:31; 2:21\x*Nanduv tui-ova, nakhasam anganeam mbóqán. Yaq iz Yesu\f + \fr 1:21 \ft Yesu, taqa manqa mokho nqánek: Evezøza ezoqa ndø̀khandí꞉z.\f* qombó-akhá. Zapa ndǿgo, ngenek ekeza ezoqam, gékhandí꞉z, ndigu manqa-zapazapa-us ndiyage.” \p \v 22 Nqanek matev ate nqægo, tøne-fakhanám ndǿgo: Manqat ndøgo, Mbumbukiam ekeza manqa vevezam ezoqam mokho-te ge-ein, ta manqat ndøgo, tàbete-unimanqatín, qa-ein av nqægo, \v 23 \x - \xo 1:23 \xt Isa 7:14\x*“Mbasønakam zivis namba venanqei nonqo, naqanøká gétøkuanemák. Geté ndugu emu é-ndæ-itán. Yaq ndugu nakhasam anganeam mbóqán. Neka teqa iz ‘Emanuel’ mbó-akhá.” Emanuel, taqa manqa mokho nqánek, “Mbumbukiam ngêgó, ni namba.” \p \v 24 Zosef gendosuzam, yaq ndego matev āv tenegó, av enzol ezoqam gembøe-ein, neka Meli vø̄-okɨ. \v 25 \x - \xo 1:25 \xt Luk 2:21\x*Geté ndigu venanqei nonqo tøkuateáv, atema Meli vø̄e-ova, nakhasam anganeam vø̄ndaf. Yaq nakhasam geqan, Zosef, iz Yesu mbo-akhá. \c 2 \s1 Nduku gevezoat ezoqam, Yesu-te okha gi-apat \p \v 1 Yesu Betliem vemiav-té geqán. Ta khøuwa-te ndøgo, Zudia plovins-te, kawa, Elod ndøgoám. Yaq Yesu geqan, nqáe! Zelusalem taon-te ndøgo, nduku gevezoat ezoqam ndøfakház. Sa khøuwa fakhanám ginduzáv. \v 2 \x - \xo 2:2 \xt Num 24:17\x*Yaq āv gini-bevupát nqǽgo, “Ngenek nakhasam, ndaki geqan, ndego Zu ezoqam kawa tezøgoat, kenáqape? Ni tegú ndukuam ni-ometám, khøuwa fakhanam ndøgo. Yaq vizam-qa nimøndæ-niáv.” \p \v 3 Elod ndego, Zudia ezoqam-ge kawa, nqanek manqat ge-ewag, ndego gò꞉khouwá. Até ezoqa ewaqapé-a, ndigu Zelusalem taon-te giyagam, vō꞉khouwønem. \v 4 Yaq Elod até gendego, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam vø̄møvab, sasa zøbevap, gezø-ein, “Ngenek Mesaya, Mbumbukiam ge꞉-ein, av nqægo, manqei-qape-te tendo-khofotav, gekha vemiav-tē gemǿqān?” \p \v 5 Yaq gimbo-einim, “Betliem vemiav-té gemǿqán, Zudia plovins-te ndøgo. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam, āv gene-peawám nqǽgo, \q1 \v 6 \x - \xo 2:6 \xt Mica 5:2; Zion 7:42\x*‘Qo Betliem vemiav, Zuda manqei mokho-te ndoqotu꞉gu, \q2 qo ambá av nqǣgo, iz mbaīn, Zuda khagua bawan mokho-te. Āv taoká. \q1 Zapa ndǿgo, qo mokho-te, megeat ezoqam kopo ndǿqán. \q2 Ndego nogi bawan ezoqam zǿkewagát, Izlael ezoqam.’” \p \v 7 Elod nqanek manqat ge-ewag, yaq ndego nduku gevezoat ezoqam ndømøváb. Khonoam-té genømøváb, neka ndukuam-qa yaq-te vøzømbē-bevap, gekha khøuwa-tê, ande gi꞉-ometam. \v 8 Yaq gi꞉-ometem ndøgo, ndego Betliem vemiav-té genø-khofotáz, vøzø̄-ein, “Nakhasam nandev, ùni mbøevawém. Yaq tozo-ometam, vø̀ndozáv, no vø̄e-nømøndem. Yaq até nó-a, tàbatenáv, bamømbō-vizam.” \p \v 9 Nginik nduku gevezoat ezoqam, kawa ezoqam-qa manqat gumuyogem, tìnizáv. Yaq gi꞉-apat ndøgo, nqáe! Ndukuam ndugu, khøuwa fakhanam gi-ometam, gèzømbo-megetát. Yaq ndǿgo, tumø-itán, ma nakhasam ge꞉goam. \v 10 Ndukuam gi-ometam, yaq ndigu khanakhanakh kandambá gindapem. \p \v 11 \x - \xo 2:11 \xt Psa 72:10-15; Isa 60:6\x*Khoev-te gimøfakhaz, nakhasam gi-ometam, evo namba, Meli, yaq até gindigonem, katuk ndømøkuí, sasa mbovizumem. Yaq moqos ndømboqogím, gol neka gigiap sisip mbomømboma, mboqotam nonqo, neka mel tae et, vømbō-etøomem. Ta gigiap-qa fia kandakandá. \p \v 12 Yaq ekeza manqei-te giqavaz, nakhoa vini ndøgeveém. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam venanqei-tam-te, āv genezømás nqǽgo, “Elod-te nqawa ndøqàva᷄z.” \fig Nduku gevezoat ezoqam, Yesu-te gi-apat|alt="IBS" src="IB-004gr.tif" size="col" copy="International Bible Society. Used with permission" ref="2:1-12" \fig* \s1 Zosef neka Meli, Yesu Izip manqei-te gi꞉khokhoz \p \v 13 Nduku gevezoat ezoqam gi-ivøvem, yaq nqáe! Zosef, Evezøza-gé enzol ezoqam mbofakhán, venanqei-tam-té, vømbō-ein, “Mòqosuzám. Nakhasam neka evo, Izip manqei-té qoté-khokhóq. Zapa ndǿgo, Elod ngenek nakhasam gemøndǽ-váo. Løvøwe-qa mbogó. Yaq Izip manqei-te ndøgo, até vøndoyagé, atema nqawa vøtaqandó-akhā.” \v 14 Yaq Zosef até gendego, gè-itán, lová, nakhasam neka evo vø̄-upøzo, Izip manqei-te sasa ndøkhokhoz. \v 15 \x - \xo 2:15 \xt Hos 11:1\x*Yaq ndǿgo tiyagám, atema Elod vø̄nanim. Nqanek matev tønefakhán ndǿgo, Evezøza-qa manqat gè-unimanqatín, ndøgo ibugukhokhof tege manqa vevezam ezoqam mokho-te ge-ein, av nqægo, “Noge Yo, Izip manqei-té gegoám. Yaq nòmbo-akhá, vøndōwav.” \s1 Elod nakhei angana nqonqon gezitagat \p \v 16 Elod ge꞉-otev, av nqægo, nduku gevezoat ezoqam gìmbøe-khavozømēm, yaq qaqa kandambá gego. Yaq até gendego, nakhei zitøge manqat ndøkhofotám. Betliem vemiav-te neka vemiav avøavun vø̄goat, gekha nakhei anganā ndigu, ndakinak qaniap, atema viav menas qazøndap, bèpakhaéz. Yaq tegi nakhag ezoqam ndigu nakheis vø̄zitag. Nduku gevezoat ezoqam Elod gi꞉-ometem, gekha khøuwa-te ndukuam ande guifakhan, yaq ndego sège-matøvém, nakhasam-qa viav, ndego løvøwe-qa gegoam, áv atægó. \p \v 17 Nqanek matev qafakhan, yaq Mbumbukiam-qa Manqat, tege manqa vevezam ezoqam Zelemaya mokho-te ge-ein, gè-unimanqatín, ge-ein av nqægo, \q1 \v 18 \x - \xo 2:18 \xt Jer 31:15; Gen 35:19\x*“Eiv ndøyogém, Lama manqei-te. \q1 Einu neka osombo kandambaqapé ndiwani. \q1 Ndigu sakheis, Laisol-gi zi, ekeza nakheis-qa ndø-eivumít, \q1 neka ezoqa kopømba mbaín, tiqa mokho-te tizø-khakheinam. \q1 Zapa ndǿgo, tigi nakheis gèpakhaéz. Mbaín.” \s1 Zosef neka Meli, Yesu Izip manqei-te gindi꞉qavaz \p \v 19 Elod ge꞉nanim, yaq nqáe! Izip manqei-te ndøgo, Zosef, Evezøza-ge enzol ezoqam mbofakhán, venanqei-tam-té, \v 20 gembo-ein, “Mòqosuzám. Nakhasam neka evo, Izlael manqei-te nqawá qotéveséz. Zapa ndǿgo, ezoqam ndigu nandev nakhasam ambā tilaemɨn, ndigu mø̀ndø-pakhaéz.” \v 21 Yaq Zosef gesuzam, nakhasam neka evo vø̄-upøzo, Izlael manqei-te sasa ndøqavaz. \p \v 22 Geté Izlael manqei-te gimøfakhaz ndøgo, Zosef āv gene-ewág nqǽgo: Kawa, Elod-gé yo Akileus ndø-itán, Zudia plovins-te ndøgo. Yaq ndego møe ndøgó, vǿewāv. Yaq venanqei-tam-te, Mbumbukiam manqat nøme mbo-eín. Yaq ndego até gegegevát, Gelili plovins-te vømø̄fakhaz. \v 23 \x - \xo 2:23 \xt Isa 11:1; 53:2; Luk 2:39; Zion 1:45\x*Yaq Nazalet vemiav-té gimøqóm. \p Mbumbukiam tege manqa vevezam ezoqam mokho-te, Yesu-qa yaq-te, é-møndæ-eín, av nqægo, “Ndego Nazalet-ak mbó-akhaemát.” Yaq ndakin nqanek manqat gè-unimanqatín. \c 3 \s1 Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, Yesu-qa nakhoa gekhakheinumat \r (Mak 1:1-8; Luk 3:1-18; Zion 1:19-28) \p \v 1 Ta khøuwa-te ndøgo, Zion ndøfakhán, ndego ibøkha iz etoam ezoqam. Yaq ndego ezoqa zømesim ndøngáz. Leg-av manqei-té gene-zømesimám, Zudia plovins-te ndøgo. \v 2 \x - \xo 3:2 \xt Met 4:17; Mak 1:15\x*Āv gezømbe-manqatám nqǽgo, “Mòzoqambúz. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev avønín.” \p \v 3 \x - \xo 3:3 \xt Isa 40:3\x*Mbumbukiam tege manqa vevezam ezoqam Aezaya mokho-te, é-møndæ-eín, Zion-qa yaq-te. Āv gene-eín nqǽgo, \q1 “Leg-av manqei-te ndøgo, ezoqam-qa manqa wag ndǿ-akhayam. \q1 Āv qane-akhayám nqǽgo, \q2 ‘Evezøza-qa nakhoa é-mozoto-khakheinømém. \q2 Nakhoa ndaføyamba-qape zombøé-viæém, ndego te꞉geav.’” \p \v 4 \x - \xo 3:4 \xt 2 King 1:8\x*Zion, ndabua ge-uzupam, kemol-qá su gini-geveaném, neka ndabua segim nonqo, søvakha gigiap-gí ngusúm gini-khakheinøvemém. Neka lou gelogam, bamøkhokeakh neká ndokhos, ti-mba ndígu telouzám. \v 5 Ezoqa kopoáv gindupindam te-te. Nøme Zelusalem taon-té gindu-okhoám, neka até ndøgó-a, Zudia manqei-te ate qægoam, neka ta manqei ate qægoam ndøgo, Zoden kea avøavun qagoat, vøndō-okhoam. \v 6 Yaq manqa-zapazapa ndøgo, gimatønumam, gèvøndæmám, neka Zoden kea-te ndøgo, ibøkha iz vø̄-upøgimam. \p \v 7 \x - \xo 3:7 \xt Met 12:34; 23:33\x*Ezoqa ndigu, ibøkha iz upøgim-qa ginduzav, nøme Felisi ezoqám neka nøme Sadusi ezoqám. Andé kandambá ginduzav. Yaq Zion gezømet, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo waza soqøsoqa. Ge zô, ndozo-matavap? Zo é-ndozó-khokhoz, Mbumbukiam-qa qaqa tøfakhan? \v 8 Matev eqeieqei vø̀khæ-matønømém. Yaq mokho tøfakhan ndøgo, tǿ-unimanqatín ndǿgo, zo unimanqatin zoqambúz, Mbumbukiam-te. \v 9 \x - \xo 3:9 \xt Zion 8:33, 39; Lom 4:12\x*Neka zøkeza mokho-mba ndømanqàte᷄, av nqægo, ni Mbumbukiam gēngiænoāk, zapa ndø̄go, ni Eibleem-gī zī. No nqazǿ-manqate: Mbumbukiam kopømbaqapé, nginik nandi manqat mba zǿ-eín. Yaq segé-Eibleem-gí-zi-íz. \v 10 \x - \xo 3:10 \xt Met 7:19; Luk 13:6-9\x*Ila khakheinøváp. Tae ndǿbóu. Zapa-té qanømú-løvuvøemét. Gekha tāe ndøgo, nanga eqeieqei vi꞉mav ndøgo, gébouím, gøinam-te vǿnqagimēm. \p \v 11 \x - \xo 3:11 \xt Zion 1:26-27, 33; Kel 1:5; 2:1-13\x*No zo ibøkha iz, ibøkhá qazømbe-etoumít, gekha ezoqām ndigu, manqa-zapazapa-te gigoam, ginduqambuz. Geté ndego ezoqam, noqa zita-te ngegeav, ndego no ùnime꞉-løvumbám. No ezoqa khàpe nøte-khapelavøqase-én. Até nqanek sasae khapelavøqasé-a, no teqa tamak khofoe-te tæmbotøke, no kopømba mbaín. Ndego zo ibøkha iz, Nqova Mbomambaqapé neka gøina wageáp gezømbé-etoumát. \v 12 Ndego andé wit nanga evem ezoqam me mé꞉geáv. Wit evem nonqo ndǿ-ndapaváv. Yaq wit nanga ndǿ-evém, neka louzi nonqo ndigu, lou nqeitam nonqo khoev-té genǿ-nqeisám. Geté tag ndøgo, gøinam-té genǿløvutám. Ta gøinam ndøgo, miavmiav ndøwageáp. Khouvøemáv.” \s1 Yesu Zion-te ibøkha iz gendap \r (Mak 1:9-11; Luk 3:21-22) \p \v 13 Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu Gelili manqei-té gegoám. Yaq até ndegó-a, Zion-te vø̄mat, Zoden kea-te ndøgo. Ibøkha iz ndape-qa ndømát, te-te. \v 14 Geté Zion Yesu-qa matavap ambá ge-enendɨ́n, gembo-ein, “Ambá qo qonø-etoamɨ́n, ibøkha iz. Nō begó. Taoká ndøgo, qo no-te qoqotøndoqav, ibøkha iz tøtaqa-etoam.” \p \v 15 Geté yaq Yesu gembo-qavøiu, “Ság. Ibøkha iz sègenø-etoám. Matev eqeieqei ate ndægo, sà bizimu-matanám, av Mbumbukiam ndømbøe-poev.” Yaq Zion sègembopóe, ibøkha iz vømbō-etoam. \p \v 16 \x - \xo 3:16 \xt Zion 1:32\x*Yesu ibøkha-te gende-fakhan, yaq nqáe! Yan tø̀ne-mboqoé. Yaq āv geneqeív nqǽgo: Yan-te ndo꞉go, Mbumbukiam-gé Nqova ndovís. Andé kuvøkuvuam me me꞉løvuvavún, te-te vō꞉qom. \v 17 \x - \xo 3:17 \xt Psa 2:7; Isa 42:1; Met 12:18; 17:5; Luk 9:35\x*Yaq yan-te ndo꞉go, manqa wag ndofakhán. Āv qande-eín nqǽgo, “Ngenek nogé yó. No poev kandambá te-te, neka no nø̀mbøe-khafuát.”\fig Mbumbukiam-ge Nqova ande kuvøkuvuam me, Yesu-te gendovis|alt="IBS" src="IB-007gr.tif" size="col" copy="International Bible Society. Used with permission" ref="3:16-17" \fig* \c 4 \s1 Saitan Yesu ge꞉khamasimat \r (Mak 1:12-13; Luk 4:1-13) \p \v 1 \x - \xo 4:1 \xt Iblu 2:18; 4:15\x*Yaq Nqova Mbomambaqape, Yesu leg-av manqei-té genø-itú. Yaq nqova soqaqape tèabeme-khamás. \v 2 \x - \xo 4:2 \xt Exo 34:28\x*Leg-av manqei-te ndøgo, Yesu khøuwa kopoáv, ate gi꞉goam, khøuwa fotí, lovølova neká pavpave, lou logemav matev ndøgoám. Yaq ifin mbovín. \v 3 Yaq nqova soqaqape, ndego ezoqa khamasim matev-te nde-abam, tendowáv ndǿgo, vømbō-ein, “Qo Mbumbukiam-ge Yo toqogoat, yaq nginik nandi, manqat mba qozǿ-eín. Yaq segé-lou-éz.” \p \v 4 \x - \xo 4:4 \xt Deut 8:3\x*Geté yaq Yesu manqat gembo-qavøiu, “Āv taoká. Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘Ezoqa kopømba mbaín lou mba ti꞉yagat. Geté Mbumbukiam-qa manqat ate ndægo, teqa tou-te ndøndo-fakhate, ndǿgo tiníyagát.’” \p \v 5 Yaq nqova soqaqape, Zelusalem taon-té genø-itú, Mbumbukiam-qa khoev uni ova-in ndo꞉go vømø̄ve, sasa mbo-ein, \v 6 \x - \xo 4:6 \xt Psa 91:11-12\x*“Qo Mbumbukiam-ge Yo toqogoat, soqóvuáq nqánek, atema manqei-te. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘Mbumbukiam ekeza enzol ezoqam, manqat ndø̀zø-eín, qo zapaya. Yaq ndigu sogó-ndøpøqém. Yaq qoqa zenda tokhotapak, nandi-te kha geqá-khanøyák.’” \p \v 7 \x - \xo 4:7 \xt Deut 6:16\x*Geté Yesu gembo-qavøiu, “Mbumbukiam-qa Manqat nøme, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘Qo Evezøza, qoge Mbumbukiam, khamasim-te ndø-àwa᷄m.’” \p \v 8 Yaq vaev-te, ndego nqova soqaqape, Yesu olol ová genø-itú, taqa eqæv kandambá tantáv, neka manqei-manqei ate ndægo, manqei-qape-te nqago, neka gigiap mbomømboma ate ndægo, ta manqei-manqei-te ndøugu, vø̄e-omat, \v 9 sasa mbo-ein, “Noqa megemege-te nqanek, qakeza kha, manqei toqote-lavao, neka voqonǿ-vizām, yaq nqanek gigiap ate nqægo, nøtaqá-etoám.” \p \v 10 \x - \xo 4:10 \xt Deut 6:13\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Mòqoqáv qo, Saitan. Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘Evezøza-qá iz qó-eqatát, ndego qoge Mbumbukiam. Neka te-mba ndégo, toqombó-vizupát.’” \p \v 11 Yaq nqova soqaqape, Yesu sège-iváv, vø̄wav. Yaq enzol ezoqam ndozáv, vømømbō-tøkeem. \s1 Yesu sasae ande ge꞉ngaz \r (Mak 1:14-15; Luk 4:14-15) \p \v 12 \x - \xo 4:12 \xt Met 14:3; Mak 6:17; Luk 3:19-20\x*Yesu ge-ewag av nqægo, Zion ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ndimbula-tē ginø-utøvēm, yaq ndego Gelili plovins-té genøveséz. \v 13 Geté ndego ambá av nqǣgo, ekeza vemiav-tē gemøqōm, Nazalet, geté Kapenaum taon-té genøyág. Ta taon ndøgo, Gelili kewan avønin-té qagó. Zebulon neka Naftali, tiqá khagua bawan-qá manqeí. \v 14 Yesu av ge꞉matanam ndægo, yaq manqat ndøgo, Mbumbukiam tege manqa vevezam ezoqam Aezaya mokho-te ge-ein, gè-unimanqatín, av qæ-ein nqægo, \q1 \v 15 \x - \xo 4:15-16 \xt Isa 9:1-2\x*“Ndigu ezoqam, Zebulon neka Naftali manqei-te ndiyage, \q1 ta nakhoa-te ndøgo, ndaola-te ndø-ovøev, \q1 ndøgo Zoden kea yaq-keoqa, \q1 ndøgo Gelili manqei ndimbo-akhayam, bawan vini-ak-qa manqei, \q1 \v 16 ndigu ezoqam, bøivun-te ndiyage, ndigu waev ndøqeivím. Waev kandambaqapé. \q1 Tiqa manqei andé løvøte manqeí. Bøivunín. \q1 Geté ti mokho-te, waev ndøfakhán.” \p \v 17 \x - \xo 4:17 \xt Met 3:2; 19:27\x*Yesu, sasae, ta khøuwa-té ndǿgo tenøngáz. Ezoqa āv gene-zømesimám nqǽgo, “Mòzoqambúz. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev avønín.” \s1 Yesu tegi paev ezoqam ande gezømbe-akha \r (Mak 1:16-20; Luk 5:1-11) \p \v 18 Yesu Gelili kewan ndøgeg-te ge-ewat, yaq evenap menas tezømét ndǿgo. Nøme Saemón. Iz nøme gimbo-akhaemam, Pitá. Neka nøme, Endlú. Voe ndø-ogiát. Zapa ndǿgo, nginik ezoqa menas, voe nqagim ezoqám. Ndøgo tiqá sasáe. \v 19 Yaq Yesu gezø-ein, “Vø̀ndozáv. No zonøndó-paevém. Yaq zo ezoqa takhaset matev nøté-zømesím.”\fig Yesu Saemon neka Endlu gezø-akha|src="CN01681B.tif" size="col" copy="David C. Cook Publishing Co." ref="4:19" \fig* \v 20 Yaq até gindigonem, voe sège-ivøvém, sasa mbopaevem. \p \v 21 Yaq até ge-ewát, ndøgeg-te ndøgo, evenap menas nøme vø̄zømet, Zēms neka Zion. Ndigu Zebedi-gí nakheís. Khagua-té gunuguvám, eve namba. Voe ndøkhakheinumát. Yaq Yesu gèzø-akhá. \v 22 Yaq ndigu evenap menas, ndaføyambá, sègeqá. Eve sège-ivøvém, khagua-te, Yesu vømbō-paevem. \s1 Yesu Mbumbukiam-qa Manqat ge꞉zømesimat neka enqoni-us ezoqam vø̄khakheinøvemat \r (Luk 6:17-19) \p \v 23 \x - \xo 4:23 \xt Met 9:35; Mak 1:39; Kel 10:38\x*Yesu Gelili plovins ate ndǽgo sugumu-vatát, ezoqa tiqa guliguli khoev-te vø̄e-zømesimat. Manqat Mbomambaqape, Mbumbukiam-qa Megeat Matev-qá yaq-té zømbe-manqatát, neka ezoqa enqoni bugug vinivinimba vø̄khakheinøvemat. \v 24 \x - \xo 4:24 \xt Mak 6:55\x*Teqa manqat, sège-panqavøém. Qámbá. Ambá ta-mba ndø̄go, Gelili plovins-te mbā, geté até Silia plovins-té-a, ate ndægo, sège-panqavøém. Yaq ezoqa ate gi꞉goam, enqoni qazøgoam, te-te ndégo tinø-upøgimám. Enqoni bugug vinivinimbá. Nøme nqosøgeap kandakanda zøgoám neka nøme nqova soqøsoqa vøzømbū-goam. Nøme ndigu gèzø-qanøvøemám, neka nøme kha vøzø̄-wauwauwam. Yaq Yesu gèkhakheinøvemám. \v 25 \x - \xo 4:25 \xt Mak 3:7-8\x*Ezoqa kandambá gimbopavam. Nøme, Gelili plovins-ák, neka nøme vemiav-ten-manqei-ák neka nøme Zelusalem taon-ák, neka nøme Zudia plovins-ák. Neka nøme Zoden kea yaq-keoqá gindu-okhoám. \c 5 \ms1 Yesu ezoqa manqei poyat-te ge꞉zømesimat \mr 5:1–7:29 \p \v 1 Yesu ezoqa kopoav-qape gezømet, te-te gindupindam, yaq manqei poyat-té genøqavíg, vømø̄qom, neka tegi paev ezoqam vømbō-qonav. \s1 Gekha ezoqâm ndigu, khanakhanakh ndøzøgo \r (Luk 6:20-23) \p \v 2 Yaq Yesu nømendim manqat ndøngáz, gezø-ein, \q1 \v 3 \x - \xo 5:3 \xt Isa 57:15\x*“Ezoqa ndigu, Mbumbukiam-qa megemege-te, ande khakha-mba ndigu, khanakhanakh mbá giabitigú.\f + \fr 5:3 \ft Ndígu tini-manqaté, ndi꞉zøtezat av nqægo, ekeza mokho-mba, kopømba mbaīn eqeieqei tiyagat, geté Mbumbukiam-qá tøke bezøgó.\f* \q2 Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, tiqa ndígu. \q1 \v 4 \x - \xo 5:4 \xt Isa 61:2-3; Veve 7:17\x*Ezoqa mutøkhop ndiwaniap, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú. \q2 Zapa ndǿgo, Mbumbukiam tiqa mokho-te ndø̀khakheinám.\f + \fr 5:4 \ft Ndígu tini-manqaté, ndigu ekeza manqa-zapa zapaya ndi-eivumit neka Mbumbukiam-te tiqambuz. Yaq Mbumbukiam gezǿtøké.\f* \q1 \v 5 \x - \xo 5:5 \xt Psa 37:11\x*Ezoqa ekeza iz eqawatav ndigu, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú. \q2 Zapa ndǿgo, manqei-qape tiqa ndígu tǿgoát. \q1 \v 6 \x - \xo 5:6 \xt Isa 55:1-2\x*Ezoqa matev eqeieqei-te, ande ifin me ndøzømbe-viti neka ande ibøkha naq me ndøzømbe-papat, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú. \q2 Zapa ndǿgo, Mbumbukiam ndø̀zø-etoám, ate vøzǿ-ewēz. \q1 \v 7 Ezoqa tanakh matev ndøzøgo, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú. \q2 Zapa ndǿgo, Mbumbukiam tanakh matev ndø̀mbogoát ti-te. \q1 \v 8 Ezoqa tiqa mbøni mokho-te, eqeieqei ndigu, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú. \q2 Zapa ndǿgo, ndigu Mbumbukiam ndǿ-ometám. \q1 \v 9 Ezoqa sambi matev ndikhakheinam, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú. \q2 Zapa ndǿgo, Mbumbukiam ndigu ekeza nakhei mé꞉zǽb. \q1 \v 10 \x - \xo 5:10 \xt 1 Pita 3:14\x*Ezoqa ndigu matev eqeieqei zapaya, ngiæzoat matev-te ndiyage, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú. \q2 Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, tiqa ndígu. \p \v 11 \x - \xo 5:11 \xt 1 Pita 4:14\x*Unimanqatín. Zo khanakhanakh mbá qanegó, zo ezoqa no zapaya tingenøzotat neka yage tizøngi꞉tat neka khavozam manqat vinivinimba timanqatat, zoqa yaq-te. \v 12 \x - \xo 5:12 \xt 2 Chr 36:16; Kel 7:52\x*Até Mbumbukiam-gí manqa vevezam ezoqám-a, ibugukhokhof giyageapam, āv tini-ngiæzotám. Yaq nakémbá, zo gèkhóum neka khanakhanakh mba bezø-asøtøvé. Zapa ndǿgo, yan-te nqo꞉go, zo yaq-fia kandambaqape ndøzømbó-keoge.” \s1 Ngalam neka waev, taqa yaya etæ manqat \r (Mak 9:50; Luk 14:34-35) \p \v 13 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo manqei-qape ezoqam-qa mokho-te, andé ngalám. Geté ngalam mokhov tømømbo-navøem, yaq nqawa áv kiní-ngalam-mokho-mba-ēz? Nakhoa mbaín. Soqóqousám. Yaq ezoqa segé-tokhonøvemát. \p \v 14 \x - \xo 5:14 \xt Zion 8:12; 9:5\x*Neka zo nqanek manqei-qape-te, andé wáev. Gèmbo-mataváp. Taon manqei poyat-te to꞉goat, kopømba mbaín tøkhonawat. \v 15 \x - \xo 5:15 \xt Mak 4:21; Luk 8:16; 11:33\x*Neka ezoqa lampa gimagemɨn, yaq ndigu ambá av nqǣgo, ndis mo꞉khafuzimīn. Geté lampa asøzam nonqo-té ginø-wuøemín. Yaq ezoqa ewaqape, khoev mokho-te tu꞉goat, waev sugumú-ndapét. \v 16 \x - \xo 5:16 \xt Ef 5:8-9; 1 Pita 2:12\x*Yaq zo até kopó. Zoqa matev andé waev me betekháev, ezoqam-qa megemege-te. Yaq ndigu zoqa matev eqeieqei tiqeivat, ndigu Mbumbukiam-qá iz ndǿ-eqatát, ndego zoge Zøve, yan-te ngo꞉yage.”\fig Zoqa matev andé waev me betekháev|alt="LB" src="LB00148B.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="5:16" \fig* \s1 Mozes-qa guguna manqat-qa yaq-te \p \v 17 \x - \xo 5:17 \xt Lom 3:31\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ndømatàva᷄p av nqægo, no Mozes-qa guguna manqat neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam-qa manqat nqagim-qa nøgeavūn. Āv taoká. No ambá av nqǣgo, tiqa manqat nqagim-qa nøgeavūn. Geté no nqánek qategeavún: Tiqa manqat tàbete-unimanqatín. \v 18 \x - \xo 5:18 \xt Luk 16:17; 21:33\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Yan neka manqei-qape bugukhokhof mó꞉navøém. Geté Mbumbukiam-qa guguna manqat mokho-te, peawap-qase o iz-zapa-qase naqanøká gemǿ-navøemák. Ndøgo até gégoát, atema matev ate ndægo vømú-fakhanām, av bugukhokhof ge꞉-ein. \v 19 \x - \xo 5:19 \xt Zems 2:10\x*Yaq nakémbá. Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-qa guguna manqat-qase tenqawa, até ndøgó-a, manqat khapelavøqase mba tøgoat, neka ezoqa nøme matev av nqægo vǿe-zømesimāt, ndego Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, iz mbain ezoqam mé꞉vewát. Geté gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-qa guguna manqat tembopavat, neka ezoqa nøme matev av nqægo vǿe-zømesimāt, ndego Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, iz kandambaqape mbógoát. \v 20 No nqazǿ-manqate: Zoqa matev eqeieqei, ndigu Felisi neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam-qa matev eqeieqei løvupøteav tøgoat, yaq zo Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te zomǿ-ozák.” \s1 Qaqa-qa yaq-te \r (Luk 12:57-59) \p \v 21 \x - \xo 5:21 \xt Exo 20:13; Deut 5:17\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, Mozes-qa guguna manqat, nigi atanakha-zapazapa-za qazøfakhan, āv qane-eín nqǽgo, ‘Ezoqa pakhapakha zøkhanèa᷄m. Gekha ezoqām ndego, ezoqa pakhapakha tekhana, ndego manqa ovøyam-té geabenø-itán.’ \v 22 \x - \xo 5:22 \xt 1 Zion 3:15\x*Geté no nqazǿ-manqate: Ti-mbá tiuká ndigu, manqa ovøyam-te timøwanim, ndigu pakhapakha sa ndikhanæ. Geté até ndegó-a, gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme-te qaqa ndømbogo, manqa ovøyam-té gemǿ-itán. Neka gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme-te naqei telouzat, ndego manqa ovøyam kandambaqape-té gemǿ-itán. Neka gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme bianav nde꞉vewe, ndego yà beto-feaiwát. Soqaín ndøgo, Mbumbukiam gøinam-te temø-ogiu. \v 23 \x - \xo 5:23 \xt Mak 11:25\x*Yaq nakémbá. Qo Mbumbukiam-te, etoam matev gone nonqo lou-qase-te, etoam matev-qa toqogoat, yaq qo qombō-matøvēm, av nqægo, ezoqa nøme qaqa ndømbôgō qo-te, \v 24 yaq qo gigiap sègekhæ-iváv ndøgo. Yaq soqotøkhǽ-qaváq, ndego ezoqam namba manqat vozomǿ-khakheinømēm. Yaq tozotumu-khakheinømem, Mbumbukiam-qa khoev-te, até khæ qóveséz, etoam matev voqomǿgō. \p \v 25 Gèmbo-mataváp. Qo ezoqa nøme-te moni ndiqambo-løfoke, yaq ndego qo manqa ovøyam-te ndapaqat-qa tegoat, qo manqat vø̀kho-khakheinám, te namba, ate av-té nakhoa-te tøzøte-apet. Soqaín ndøgo, ngenek ezoqam qo manqa ovøyam megeat-qa zenda-te teve, yaq ndego qo polis ezoqam-qa zenda-te vǿvē, ndimbula-te sasa ndǿ-utøqēm. \v 26 No unimanqatín nqataqa-manqate. Qo ndøgo naqanøká qotøndøkhǽ-fakhaqák, atema fia ate ndægo voqotumúgū.” \s1 Mambe okho matev-qa yaq-te \p \v 27 \x - \xo 5:27 \xt Exo 20:14; Deut 5:18\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, Mozes-qa guguna manqat, āv qane-eín nqǽgo, ‘Qo nøkenøkem matev ndøngì꞉wa᷄t.’ \v 28 Geté no nqazǿ-manqate: Ta-mbá taoká ndøgo. Geté gekha ezoqām ndego, sævam sa tewawam, neka poev vømbówāv, ndego nqova-te, mambe mø̀ndømbogó, nøkenøkem matev vø̄ngiu. \p \v 29 \x - \xo 5:29 \xt Met 18:9; Mak 9:47\x*Yaq nakémbá, qoqa nakeamo bøi, manqa-zapa-te tø-ituq, gèkhofá. Yaq qó-ogí. Kha kopo sa tøqa-navøem, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, Mbumbukiam qoqa kha ate ndægo gøinam-te sa tumu-ogi. \p \v 30 \x - \xo 5:30 \xt Met 18:8; Mak 9:43\x*Yaq qoqa nakeamo zenda, manqa-zapa-te tø-ituq, gèkepáz. Yaq qó-ogí. Kha kopo sa tøqa-navøem, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, qoqa kha ate ndægo gøinam-te sa tømuwav.” \s1 Sakhei zøuvis-qa yaq-te \r (Met 19:9; Mak 10:11-12; Luk 16:18) \p \v 31 \x - \xo 5:31 \xt Deut 24:1-4; Mak 10:4\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mozes-qa guguna manqat mokho-te, manqat nøme āv qane-eín nqǽgo, ‘Gekha ezoqām ndego, zas ivøve-qa tegoat, ndego sakhei zøuvis pepa bepeawám, bembō-etoam.’ \v 32 \x - \xo 5:32 \xt 1 Ko 7:10-11\x*Geté no nqazǿ-manqate: Gekha ezoqām ndego, sævam te-ivav, getē ndugu mambe okhoeāv, ndego nøkenøkem ngi꞉wat matev neka mambe matev-té gunǿvé, ndugu. Neka gekha ezoqām ndego, sævam av nguigu tu-okɨ, ndego mambe mé꞉wáv, tu namba, neka nøkenøkem matev vǿngiū.” \s1 Unimanqatin manqat manqate-qa yaq-te \p \v 33 \x - \xo 5:33 \xt Deut 23:21; Lev 19:12; Num 30:2\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Até nqanék-a, zo mø̀zøte-zøtéz. Mozes-qa guguna manqat, nigi atanakha-zapazapa-za qazøfakhan, āv qane-eín nqǽgo, ‘Manqa mbusa ndøgo, Mbumbukiam-qa bøi-te qoqove, betaqambèpa᷄. Geté vø̀matanám, av Evezøza qoqombøe-ein.’ \v 34 \x - \xo 5:34 \xt Isa 66:1; Zems 5:12; Met 23:22\x*Geté no nqazǿ-manqate: Ta-mbá taoká ndøgo. Geté zoqa manqat, unimanqatin mba begó. Zo Mbumbukiam-te zenda ndø-eqàgi᷄m neka yan-qa iz ndøvèwa᷄m, zoqa manqat bazaføgakh etoam nonqo. Zapa ndǿgo, yan Mbumbukiam-qá qonam nonqó. Ndego ndǿgo teno꞉qomát, manqei-qape ndo꞉kawaevat. \v 35 \x - \xo 5:35 \xt Isa 66:1; Psa 48:2\x*Neka zo manqei-qape-qa iz ndøvèwa᷄m, zoqa manqat bazaføgakh etoam nonqo. Zapa ndǿgo, manqei-qape, Mbumbukiam-qá zenda tokhotapak awam nonqó. Neka zo Zelusalem taon-qa iz ndøvèwa᷄m, zoqa manqat bazaføgakh etoam nonqo. Zapa ndǿgo, Zelusalem, Mbumbukiam-qá taón, ndego Kawa Ezoqam Kandambaqape. \v 36 Neka ndømanqàte᷄, av nqægo, noqa kawa yà besoqá, noqa manqat unimanqatinteav tøgoat. Zapa ndǿgo, até nqanek matev-qasé-a, qo kopømba mbaín toqogo, qoqa kawa-te izum kopo toqo-enend, tiqapaqez o vøqákisēz. \v 37 ‘Ya’ tozo-manqatat, yaq ‘ya’ begó. ‘Mbain’ tozo-manqatat, yaq ‘mbain’ begó. Matev nøme tozogoat, zøkeza manqat bazaføgakh etoam nonqo, ndøgo nqova soqaqape-té qando-okhó.” \s1 Yaq-fia tawat-qa yaq-te \r (Luk 6:29-30) \p \v 38 \x - \xo 5:38 \xt Exo 21:24; Lev 24:20; Deut 19:21\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, Mozes-qa guguna manqat, āv qane-eín nqǽgo, ‘Gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme-qa bøi tepusua, até ndegó-a, yaq teqa bøi bèmbo-pusuaném. Neka gekha ezoqām ndego, ezoqam-gi khayam tekhaozo, até ndegó-a, yaq khayam bèmbo-khaozonám.’ \v 39 Geté no nqazǿ-manqate: Ezoqa manqa-zapa tego qo-te, qo yaq-fia ndø̀ta᷄. Gekha ezoqām ndego, nakeamo tømøi teqatøkub, yaq até yogea tømǿi-a betaqā-tøkub. \v 40 Neka ezoqa nøme, qo manqa ovøyam-te teve, neka qoqa ndabua-qase ndape-qa vǿgoāt, yaq qo ndego até qoqá ndabua sekeqapé-a, soqombó-etoám. \v 41 Neka ezoqa tetøpøtaq, teqa gigiap ande av 1 kilomita ndægo toqombo-eqa, yaq qo 2 kilomita qombó-eqá. \v 42 Ezoqa gigiap-qa teqaviam, o av teqambe-ein nqægo, ‘Gigiap sætøkhǣndāp. Nango ndø̀taqa-etoām.’ Yaq qo sègembo-etoám.” \s1 Ni kuku binigú, nigi qaqa ezoqam-te \r (Luk 6:27-28, 32-36) \p \v 43 \x - \xo 5:43 \xt Lev 19:18\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, ezoqa āv gini-manqaté nqǽgo, ‘Qogi ezoqam-te, kuku betaqagó. Neka qogi qaqa ezoqam, qozǿ-sanqawupát.’ \v 44 \x - \xo 5:44 \xt Exo 23:4-5; Luk 23:34; Kel 7:60; Lom 12:14, 20\x*Geté no nqazǿ-manqate: Zo kuku bezøgó, zogi qaqa ezoqam-te. Neka gèzø-guligulím, ndigu zo yage føgakh-qape ndizø-etoam. \v 45 Av tøzøtegoat ndægo, yaq zo unimanqatin Mbumbukiam-gí nakheís. Zapa ndǿgo, até zogé Zøvé-a, ndego yan-te ngo꞉yage, teqa matev kopó. Ndego khøuwa waev, ezoqa eqeieqei neka soqøsoqa, sùguzumbu-etoám, neka ndego qæ ndēzø̄-ētōām, ndigu matev eqeieqei ndigu neka ndigu matev soqøsoqa ndigu. \v 46 Zo kuku ti-te mba tøzøgoat, ndigu zo-te kuku ndøzøgo, yaq zo Mbumbukiam-te gekha yaq-fia zomǿqeivīm? Yaq-fia zomǿ-qeivimák. Gèmbo-mataváp. Até teks moni upøgim ezoqám-a, ndigu Mbumbukiam-qa manqat paeveav ndigu, ndigu kuku ndøzø̂gó, gekha ezoqa nøme-te, ti-te kuku ndøzøgo. \v 47 Neka gê, zogi zøfuap mba ndozozø-khanakhanakhat, yaq zo matev vini tozógo? Āv taoká. Até bavokho-ák-a, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu, ndigu matev kopo ndøgó. \v 48 \x - \xo 5:48 \xt Lev 19:2; Deut 18:13\x*Geté zoge Zøve, ndego yan-te ngo꞉yage, ndaføyamba-qapé. Yaq até zó-a, ndaføyamba-qape āv tøne꞉gó.” \c 6 \s1 Ezoqam tøkeam-qa yaq-te \p \v 1 \x - \xo 6:1 \xt Met 23:5\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Aiyá qagó. Matev eqeieqei tozo-matønumat, kopømba mbaín, ezoqa ewaqape-qa bøi-te tozogoat, yaq ndigu zoqa matev tinīqeivāt. Av tøzøtegoat ndægo, yaq zo yaq-fia zomǿ-ndapemák, zoge Zøve-te, ndego yan-te ngo꞉yage. \v 2 Zo gigiap-av ezoqam tozozø-tøkeat, yaq zo ezoqa ewaqape-te me꞉khambùva᷄p, taqa yaq-te, av khavozam ezoqam guliguli khoev-te o nakhoa-te gi꞉goatun, yaq ezoqa tiqa iz vøzømbé-eqatāt. No unimanqatín nqazø-manqate: Ndigu yaq-fia mø̀ndømu-ndapém. Nøme gemǿ-ndapemák. \v 3 Geté gigiap-av ezoqam toqombo-tøkeat, yaq qoqa yogea zenda bete-otèva᷄t, matev ndøgo, qoqa nakeamo zenda ndoqote-matanam. \v 4 Gigiap khonoam-té qanø-etoám. Yaq qoge Qave, ndego ezoqam-qa matev ndeqeivi, khonoam-te ndimatanam, ndego yaq-fia ndø̀qa-etoám.” \s1 Mbumbukiam-te toqo-guligulimat, taqa yaq-te \r (Luk 11:2-4) \p \v 5 \x - \xo 6:5 \xt Met 23:5; Luk 18:10-14\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Tozo-guligulimat, zo matev ndø̀go᷄, av khavozam ezoqam ndi꞉matanam. Ndigu tøzømbe-khaneát ndǿgo: Guliguli khoev-tē neka nakhoa-té ginǿ-wanimát, neka ezoqa ewaqape-qa bøi-te sasa ndǿguligulimāt, yaq ezoqa tiqa matev vǿe-qeivāt. No unimanqatín nqazø-manqate: Ndigu yaq-fia mø̀ndømu-ndapém. Nøme gemǿ-ndapemák. \v 6 Geté qo Mbumbukiam-te toqo-guligulimat, qo khoev mokho-té qanø-oqát, mboqog voqotó-tokazāt, Tat-te sasa qóguligulimāt, ndego ezoqam ometupav. Yaq qoge Qave, ndego ezoqam-qa matev ndeqeivi, khonoam-te ndimatanam, ndego yaq-fia ndø̀qa-etoám. \p \v 7 \x - \xo 6:7 \xt 1 King 18:26-29\x*Zo tozo-guligulimat, yaq khokho manqat khapé bezømbe-khouwèva᷄t, av bavokho ezoqam ndi꞉matanam, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu. Ndigu ndimatavap, manqat seke-mba ndimanqate, yaq tigi mbumbuk tìabezømbe-ewág. \v 8 \x - \xo 6:8 \xt Met 6:32\x*Geté zo tiqa ndigu me꞉qeìvi᷄. Zapa ndǿgo, zoge Zøve é-møndæ-otevɨ́n, av zo-te mbain ndægo. Zo okhokho-té qazonømbo-viømemɨ́n, taqa yaq-te. \p \v 9 Yaq nakémbá, zo āv qane-guligulím, av nqægo: \q1 ‘Nigi Tat, qo yan-te nqoqoto꞉go. \q2 Qoqa iz, yà beto-eqawát. \q1 \v 10 \x - \xo 6:10 \xt Met 26:39; Luk 22:42\x*Qoqa Megeat Matev bètøndowáv ni-te. \q1 Qoqá poev matev mba bambupáev, nqanek manqei-qape-te, ate av-té, yan-te ndimbøe-paev. \q1 \v 11 Qo nqægo khaiya lou vø̀ni-etoám, av ni lou mbain nqati꞉gu. \q1 \v 12 \x - \xo 6:12 \xt Met 6:14-15; 18:21-35\x*Niqa manqa-zapazapa, sà betaqambo-naváp, ate av-té, ni ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa sa qanimbo-navupatun, ni-te gimatønumatun. \q1 \v 13 \x - \xo 6:13 \xt Luk 22:40; Zems 1:13; Zion 17:15; 2 Tes 3:3; 2 Tim 4:18\x*Qo ni khamasim-te ndø-àmba᷄m. Geté gìnitøkeé, ezoqa soqaqape andé vǿe-ngiænō.’”\f + \fr 6:13 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fq Zapa ndǿgo, megeat matev neka bazaføgakh neka vizap matev, qoqá. Miavmiáv.\f* \p \v 14 \x - \xo 6:14 \xt Mak 11:25-26\x*Yesu nqanek guliguli manqat gumu-zømesim, yaq nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Unimanqatín. Zo ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa sa tøzømbo-navupat, yaq zoge Zøve, ndego yan-te ngo꞉yage, até zó-a, zoqa manqa-zapazapa segembøé-navøemát. \v 15 Geté zo ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa sa navøepøteav tøgoat, yaq zoge Zøve, matev até kopó, zoqa manqa-zapazapa, sa gembøé-navøemák.” \s1 Lou logemav matev-qa yaq-te \p \v 16 \x - \xo 6:16 \xt Isa 58:5-9\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo lou logemav matev tozo-gonemat, yaq zo khavozam ezoqam-qa me꞉qeìvi᷄. Ndigu tiqa bugug, khanakhanakh mbaín sege-kewagatún, ezoqa nøme vǿezøtezīn, ndigu lou logemav matev ndøgōt. No unimanqatín nqazø-manqate. Ndigu yaq-fia mø̀ndømu-ndapém. Nøme gemǿ-ndapemák. \v 17 Geté qo lou logemav matev toqogoat, bugug qósunguzát neka eqeieqei voqó-kewagāt, av qo oskia ndoqote-keoge. \v 18 Yaq ezoqa gézøtezák, av nqægo, qo lou logemav matev qōgōt. Qave mba mé꞉-otév, ndego ezoqam ometupav. Yaq qoge Qave, ndego ezoqam-qa matev ndeqeivi, khonoam-te ndimatanam, ndego yaq-fia ndø̀qa-etoám.” \s1 Gigiap møvøyam-qa yaq-te \r (Luk 12:33-34) \p \v 19 \x - \xo 6:19 \xt Zems 5:1-3\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo gigiap qaniqanim khapé bezømbe-møvø̀ya᷄m, nqanek manqei-qape-te, khotet mba ngiloge, neka nagi mba nqavøtøyam, neka aqonam ezoqam ngī-āqōnām. \v 20 \x - \xo 6:20 \xt Met 19:21; Luk 18:22\x*Geté zo gigiap qaniqanim, yan manqei-té qanø-møvøemét. Yan manqei-te ndo꞉go, khotet gemǿ-logemák neka nagi gemǿ-vøtøeamák neka aqonam ezoqam gemǿ-aqonamák. \v 21 Matev āv tøzøté-goném. Zapa ndǿgo, ma qoqa gigiap qaniqanim ndægo, até qoqa mataváp-a, sa ndǿgo tǿgoát.” \s1 Bøi, kha-qá waév \r (Luk 11:34-36) \p \v 22 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Qoqa kha, waev bøi mbo-etoám. Bøi eqeieqei tøgoat, yaq kha ate ndægo, waev-té qágoát. \v 23 Geté qoqa bøi soqain tøgoat, yaq qoqa kha ate ndægo bøivun-té qanú꞉goát. Yaq ta waev ndøgo, qoqa mokho-te ndøugu, ande bøivun me tægoat, yaq bøivun ndøgo, kandambá tantáv.” \s1 Mbumbukiam neka Moni-qa yaq-te \r (Luk 16:13) \p \v 24 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ezoqa kopømba mbaín, kawa ezoqa menas timbogoat, tezø-sasaetat. Kawa ezoqa menas timbogoat, yaq nøme ndego, gembó-pøovát. Geté nøme ndego, gembøé-qasi꞉vát. Nøme ndego, teqa manqat o-mba mbøéndapát. Geté nøme ndego, teqa manqat gembó-sanqawát. Yaq até zó-a. Zo kopømba mbaín, Mbumbukiam-qa mokho-te neka moni-qa mokho-te sa tozotumu-goat.” \s1 Fofogeap-qa yaq-te \r (Luk 12:22-31) \p \v 25 \x - \xo 6:25 \xt Filip 4:6; 1 Tim 6:6-8; 1 Pita 5:7\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Yaq nakémbá, no nqazǿ-manqate: Zo yage-qa yaq-te ndøfofògea᷄p, av nqægo, gekha lou o gekha ibøkha zólogāt. Neka kha-qa yaq-te ndøfofògea᷄p, av nqægo, gekha ndabua zó-uzumāt. Yage-qa mokho, taoká ndøgo, lou mba toqologat. Neka kha-qa mokho, taoká ndøgo, ndabua mba toqo-uzumat. \p \v 26 \x - \xo 6:26 \xt Met 10:29-31; Luk 12:6-7\x*Pipisi zøtézømēt. Ndigu avøe gigiap ogekhæmáv, neka gendó-peanemák, lou khoev-te vǿnqeitøvēm. Geté zogé Zøve ndøzøkefé, ndego yan-te ngo꞉yage. Gèmbo-mataváp. Zo teqa bøi-te, pipisi ùni zøte-løvubám. \v 27 Ge zô ndozo-matavap, ezoqa kopo zo mokho-te tefofogeapat, ndego yage elavøqase ndømbó-seketet? Mbaín! \p \v 28 Neka gekha zapâ, ndabua-qa ndozo-fofogeap? Flawas zøtézømēt, gagayag-te ndi-umizan. Ndigu sasae gonemáv neka ndabua potofumáv. \v 29 \x - \xo 6:29 \xt 1 King 10:4-7; 2 Chr 9:3-6\x*Geté no nqazǿ-manqate: Até Solomón-a, ndego kawa ezoqam kandambaqape, gigiap mbomømboma kopoav-qape qambogoam, teqa ndabua bugug keoge mbaín, av flawas ndi꞉gu, tiqa bugug ndækeoge. \v 30 Nginik flawas, ndakin gagayag-te ndi-umianet, nakhamas-te ambá giní-pakhaéz. Yaq gøinam-té ginǿ-nqagivemém. Geté Mbumbukiam ndabua bugug keoge eqeieqei zø-etoám. Yaq ge zô ndozo-matavap, Mbumbukiam zo ndabua gezǿ-uzamāk? Āv taoká. Zoqa unimanqatin khapémbá, Mbumbukiam-te. \p \v 31 Yaq nakémbá, zo ndøfofògea᷄p, av nqægo, ‘Gekha lou zílogāt?’ neka ‘Gekha ibøkha zí-izumāt?’ o ‘Gekha ndabua zí-uzumāt?’ \v 32 \x - \xo 6:32 \xt Met 6:8\x*Gigiap av nqægo upøgim-qa yaq-te, miavmiav bavokho-ak mba ndømataváp, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu. Geté zoge Zøve, ndego yan-te ngo꞉yage, ndego mø̀ndæ-otév, zo gigiap av nqægo bèzøgó. \v 33 \x - \xo 6:33-34 \xt 1 King 3:11-14; Psa 37:4, 25; Lom 14:17\x* Zo bugukhokhof Mbumbukiam-qa Megeat Matev neka teqa matev eqeieqei zombó-vawemát. Yaq ndego zo nqanek gigiap nøme ate ndægo ndø̀zø-etoám. \p \v 34 Yaq nakémbá, zo ndøfofògea᷄p, qasun-qa yaq-te, andé gekha matev me ndǿfakhān. Qasun-qa viniv qasun mba qó-eqatét. Ság, nqægo khaiya, nqægo khaiya-qa viniv mba toqo-eqatet.” \c 7 \s1 Ezoqam-qa matev gevewat-qa yaq-te \r (Luk 6:37-38, 41-42) \p \v 1 \x - \xo 7:1 \xt Lom 2:1; 1 Ko 4:5; Zems 4:11-12\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ezoqa nøme ndøvøozòa᷄t. Soqaín ndøgo, Mbumbukiam zo tevøozo. \v 2 \x - \xo 7:2 \xt Mak 4:24\x*Av zo ezoqa nøme-qa matev ndøzøte-gevewat, Mbumbukiam zoqa matev āv tené-geveá. Neka av zo gigiap o matev ndøzøte-geveam, Mbumbukiam zo āv tezømbé-geveám. \p \v 3 Gekha zapâ, qafu-qa bøi-te kupuk-qase ndoqoqeivi, getē tae-qape ndøgo, qakeza bøi-te nandaqa-genøe, qo qeivupāv? \v 4 Gekha zapâ, qafu av ndoqombøe-manqate, ‘No kupuk-qase, bøi-te nandaqa-genøe, nøtaqālīv,’ getē qakeza bøi-te, tae-qape nandaqa-genøe? \v 5 Qo khavozam ezoqám. Bugukhokhof nándav, toqólív, tae-qape, qakeza bøi-te nandaqa-genøe, eqeieqei voqókewāg. Yaq váev, qafu-qa bøi-te, kupuk-qase ndøugu, toqoliv.” \s1 Ezoqa ndigu Mbumbukiam-qa Manqat sa ndi꞉vøngi꞉wat \p \v 6 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa gigiap mbomømboma gaqo zø-ètoa᷄m. Ndigu segendó-qambúz, zo vǿfoqobām. Neka gigiap fia kandakanda bøsik-te ndønqàgi᷄m. Ndigu segé-tokhonumát.” \s1 Mbumbukiam-te viam-qa yaq-te \r (Luk 11:9-13) \p \v 7 \x - \xo 7:7 \xt Mak 11:24; Zion 14:13; 15:7; 16:23-24\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gèviám. Yaq Mbumbukiam ndø̀zø-etoám. Gèváo. Yaq zo ndòzo-qeivím. Gèkhaneám. Yaq Mbumbukiam zo mboqog ndø̀zø-mboqozó. \v 8 \x - \xo 7:8 \xt 1 Zion 3:22; 5:14-15\x*Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, ndeviam, ndego ndø̀ndáp. Neka gekha ezoqām ndego, ndevao, ndego ndø̀qeív. Neka gekha ezoqām ndego, mboqog-te ndekhaneam, ndego mboqog ndø̀mbo-mboqóz.\f + \fr 7:8 \ft Taqa manqa mokho av nqǽgo: Qo Mbumbukiam-te toqoqambuq, neka ande teqa mboqog-te me toqote-khanæmat, yaq ndego segékhatóq. Kopømbaqapé teqa bawan-te toqomø-oq.\f* \p \v 9 Gê, zo mokho-te, ezoqa nøme, ekeza nakhasam lou-qa temboviam, ndego nandi mbó-etoām? \v 10 O gê, ndego wazeam mbó-etoām, zongøyam-qa temboviam? Āv taoká. \v 11 \x - \xo 7:11 \xt Zems 1:17\x*Zo manqa-zapazapa-us ambá qazøtegó. Geté zo zøkeza nakheis, gigiap eqeieqei etoam mø̀zøte-zøtéz. Yaq av tægoat ndægo, zoge Zøve, yan-te ngo꞉yage, gigiap eqeieqei nøme mba zømbó-etoám, gekha ezoqām ndigu, timbo-viømemat.” \s1 Ezoqa nøme-te matev eqeieqei gone-qa yaq-te \r (Luk 6:31) \p \v 12 \x - \xo 7:12 \xt Met 22:39-40; Lom 13:8-10\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha matēv ndøgo, zo ndøzøpoev, ezoqa tizø-matønumat, zo matev āv tozozømbé-matønumát. Manqat ndøgo, Mozes neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gipeaomem, taqa mokho nqánek.” \s1 Nakhoa menás, nøme khandi-té, neka nøme soqaqape-té \r (Luk 13:24) \p \v 13 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mboqog khapelavøqasi-té qanø-óz. Zapa ndǿgo, mboqog kandambaqapi neka nakhoa vøndæv, soqaqape-té qanømá. Ta nakhoa vøndæv-te ndøgo, ezoqa kopoáv ndi-okho. \v 14 Geté mboqog ndigu, khandi-te ndimboqozoat, khapímbá, neka nakhoa ndøgo ndøløwe, føgákh. Neka ezoqa khapímbá, ta nakhoa ndøgo ndiqeivi.” \s1 Khavozam ezoqam-te, yà bizio-feanoát \r (Luk 6:43-44) \p \v 15 \x - \xo 7:15 \xt Met 24:24; Kel 20:29; 2 Pita 2:1\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Khavozam ezoqam-te, ndigu ekeza kha Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ndivewe, zo gò꞉feazoát. Ndigu andé sip nanak me nde-okhó, zo-te. Geté tiqa mokho-te ndøugu, ndigu andé gaqo khobokhobós. \v 16 \x - \xo 7:16 \xt Gal 5:19-22; Zems 3:12\x*Zo matev mba zozǿqeivát. Yaq søzøté-zøtezát, ndigu unimanqatin Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam tipøtigú-a. Gê, bøning fakiafakia-us-te, kopømbâ, nanga mbomømboma, kopømba ande av gleips ndi꞉gu, toqo-løvus? O kopømbâ, khouwe-khouwe-te ndøgo, fig nanga toqo-vingisam? Kopømba mbaín. \v 17 Tae eqeieqei, nanga eqeieqei ndǿviám. Geté tae soqain, nanga soqøsoqa ndǿviám. \v 18 Tae eqeieqei, kopømba mbaín, nanga soqøsoqa tøviam. Neka tae soqain, kopømba mbaín, nanga eqeieqei tøviam. \v 19 \x - \xo 7:19 \xt Met 3:10; Luk 3:9; Zion 15:6\x*Gekha tāe ndøgo, nanga eqeieqei vi꞉pøteav ndøgo, gébouím. Yaq gøinam-té ginǿ-nqagimém. \v 20 \x - \xo 7:20 \xt Met 12:33\x*Yaq matev até kopó. Zo ndigu ezoqam-qa mokho tozo-qeivimat, yaq zo søzøté-zøtéz, ndigu unimanqatin Mbumbukiam-gī manqa vevezam ezoqām, ó, khavozam ezoqām.” \s1 Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, ti-mba ndígu timǿ-óz, ndigu Tat-qa poev ndimbopaev \r (Luk 13:25-27) \p \v 21 \x - \xo 7:21 \xt Luk 6:46; Zems 1:25\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ndømatàva᷄p, av nqægo, ezoqa ewaqape ndigu no Evezøza Evezøza-qa ndinø-akhayam, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te sugumū-ōz. Āv taoká. Ti-mba ndígu timǿ-óz, ndigu noge Tat-qa poev ndimbopaev, ndego yan-te ngo꞉yage. \v 22 Manqa ovøyam khøuwa kandambaqape timø-khantaz, ezoqa kopoáv, āv ginømbé-manqatát nqǽgo, ‘Evézøza. Evézøza. Qoqa iz-te, ni Mbumbukiam-qá Manqat nivevezumám, neka nqova soqøsoqa vø̄i-ngeasumam, neka umingiap matev kopoáv qeimatønumam.’ \v 23 \x - \xo 7:23 \xt Psa 6:8; 2 Tim 2:19\x*Geté yaq no ndigu āv qazømbé-qavøitát nqǽgo, ‘No zo nø̀tenøtenák. Mòzozáv, zo manqa-zapazapa-us ezoqam.’” \s1 Khoev puanam matev menas-qa yaya etæ manqat \r (Luk 6:47-49) \p \v 24 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, noqa manqat te-ewag neka vømbópavāt, ndego matavap loloakh ezoqám. Ndego andé khoev manqei føgakh-té genøwév. \v 25 Yaq qæ neka khamøe-qape qandowav, neka vøndō-khouwa, sògoqatá. Geté ta khoev ndøgo nqoeveáv. Zapa ndǿgo, manqei føgakh-té qawevám. \p \v 26 Geté gekha ezoqām ndego, noqa manqat te-ewag, yaq paeveāv, ndego matavap loloakh mbaín. Ndego andé khoev ndivind-té genøwév. \v 27 Yaq qæ neka khamøe-qape qandowav, neka vøndō-khouwa, sògoqatá. Yaq ta khoev ndøgo gèkhawá, vø̄-evøvøem.” \s1 Ezoqa Yesu-qa manqat-qa yaq-te nqova qazøndaf \p \v 28 Yesu nqanek nømendim manqat ate ndægo qamømbøe-navøem, yaq ezoqa ewaqape nqova ndafe kandambá. Mbøni zølév. \v 29 \x - \xo 7:29 \xt Mak 1:22; Luk 4:32\x*Zapa ndǿgo, ndego Mbumbukiam-qá iz-té neka bazaføgakh-té gene-zømesimám. Ambá av nqǣgo, av tigi guguna manqat nømendim ezoqam gi꞉zømesimam. \c 8 \s1 Yesu kha sisi-us ezoqam gekhakheinøvem \r (Mak 1:40-45; Luk 5:12-16) \p \v 1 Yesu manqei pøyat-te gendovis, yaq ezoqa gèmbopavát. Ezoqa kandambá. \v 2 Yaq nqáe! Kha sisi-us ezoqam tendowáv ndǿgo, ekeza kha, Yesu-qa megemege-te, manqei vø̄elavao, sasa mbo-ein, “Evézøza. Ambá qokhakheinømbemín. Poev taqagoat, qo kopømbaqapé, toqo-khakheinømbem.” \p \v 3 Yaq Yesu zenda mbøevé, vømbō-ein, “Nqanø̂poév. Qo vø̀-eqeieqei-éq.” Yaq nqova mbaín, ndego ezoqam, kha sisi sègembo-navøém. \p \v 4 \x - \xo 8:4 \xt Lev 14:1-32; Met 9:30; Luk 17:14\x*Yaq Yesu āv gembøe-eín nqǽgo, “Nqáe! Qotøndé-ewāg. Ezoqa nøme zø̀-ei᷄n, av matev qaqambe-fakhan. Geté Mbumbukiam-gé iziz ezoqam-té qonǿqáv, bemø̄qamekh, neka Mbumbukiam-te etoam matev vø̄go, av Mozes gezømbe-ein. Yaq ezoqa tìabiti-zøtéz, av nqægo, qo mòqo-eqeieqei-éq.” \s1 Yesu Lom nakhag kawa ezoqam-ge sasae ezoqam gekhakhæv \r (Luk 7:1-10) \p \v 5 Yesu Kapenaum taon-te geme-on, yaq Lom nakhag kawa ezoqam ndowáv, vømbōviam, \v 6 “Evézøza, noge sasae ezoqam enqoní. Khoev-té gegó. Sègebuvít. Ndego kha khokhokemáv, neka nqosøgeap khàpe mbøe-khouwév.” \p \v 7 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Notøndónáv, ndego vǿe-khakhǣv.” \p \v 8 Geté ndego nakhag kawa ezoqam gendo-ein, “Evézøza. Āv taoká. No ezoqa eqeieqeí mbá, noqa khoev-te toqotøndo-oq. Geté manqat mba qó-eín, yaq noge sasae ezoqam segé-khakhǽv. \v 9 Até nó-a, no ezoqam-qá mokho-té qatu꞉gú. Neka no mokho-te, nakhag ezoqam mu꞉gú. Ndigu ezoqa kopo tæmbo-ein, ‘Vø̀qāv’, yaq ndego segéwáv. Neka ezoqa nøme tæmbo-ein, ‘Mòqotøndoqāv’, yaq ndego segendówáv. Neka noge sasae ezoqam tæmbo-ein, ‘Mòqo-matanām, nqanek’, yaq ndego segé-matanám.”\f + \fr 8:9 \ft Ndego nakhag kawa ezoqam nqanek manqat ge-ein, zapa ndǿgo: Ndego mø̀ndø-unimanqatín, av nqægo, Yesu ta enqoni ndøgo, ivøve manqat tembo-ein, yaq ndøgo segé-iváv.\f* \p \v 10 Yesu nqanek manqat ge-ewag, ndego nqova ndafe kandambá, neka ezoqam ndigu gimbopavam, gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. No nqanek Izlael bawan mokho-te, unimanqatin matev qeiviáv, av ngenek bawan vini-ak nge꞉-unimanqatinat. \v 11 \x - \xo 8:11 \xt Luk 13:29\x*No nqazǿ-manqate: Vaev khøuwa-te, ezoqa khøuwa fakhanam neka khøuwa sininím gindúzáv. Ezoqa kopoáv. Ndigu Eibleem neka Aezek neka Zekop namba mé꞉qonáv, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, lou loge kandambaqape vǿgonēm. \v 12 \x - \xo 8:12 \xt Met 22:13; 25:30; Luk 13:28\x*Geté ndigu ezoqam, Mbumbukiam ibugukhokhof gevevesam, ambā teqa Megeat Matev mokho-te ti-ozɨn, ndigu bavokhó ginǿ-nqagevém. Bøivun-té. Yaq tí-eivumát ndǿgo, neka khaya vǿvivisumāt.” \p \v 13 Yaq Yesu ndego nakhag kawa ezoqam gembo-ein, “Soqóqaváq. Matev āv tønéfakhán, av qo qoqote-unimanqatin.” Yaq até ta khøuwa iz-te ndøgo, tege sasae ezoqam enqoni tø̀mbøe-navøém. \s1 Yesu ezoqa kopoav gekhakhæz \r (Mak 1:29-34; Luk 4:38-41) \p \v 14 Yesu Pita-qá khoev-té genøwáv. Yaq ge-on, tu-omét ndǿgo, Pita-gu zimpuka, ngusu tatas enqoni mbovitát. Venanqei nonqo-té gubuvám. \v 15 Yaq Yesu pingim mbogeá. Yaq enqoni sègembo-navøém. Yaq ndugu até gundigu, gè-itán, lou vømbōta. \p \v 16 Yaq qakhagus ndøgo, nqova soqøsoqa-us ezoqam kopoáv, Yesu-té gindu-upøgím. Yaq nqova soqøsoqa gèngeasám, ezoqam-qa mokho-te gu꞉goam. Manqat mba ndømanqatám, gengeasam. Neka ezoqa ate gi꞉goam, enqoni qazøgoam, vø̄khakheinøvem. \v 17 Yesu av ge꞉matanam ndægo, yaq manqat ndøgo, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam Aezaya ibugukhokhof ge-ein, mø̀ndø-unimanqatín. Āv gene-eín nqǽgo, \q1 \x - \xo 8:17 \xt Isa 53:4\x*“Ndego niqa nqosøgeap mø̀ndøndáp neka enqoni vønī-evøzam.” \s1 Yesu toqombo-paev, taqa yaq-te \r (Luk 9:57-62) \p \v 18 Khøuwa nøme, Yesu ezoqa kopoav gezømet, gimbo-waniapam, ndego ekeza paev ezoqam āv gezømbe-eín nqǽgo, “Kewan yaq-keoqá qazinǿ-qantáv.” \v 19 Yaq Mozes-qá guguna manqat nømendim ezoqam ndowáv, vømbō-ein, “Nøméndim ezoqam. Qo ande āv khoqoté-okhoāt, no até nøtaqá-pavát.” \p \v 20 \x - \xo 8:20 \xt 2 Ko 8:9\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Qanimáv. Geté gèmbo-mataváp. Gaqo lozokhak, sømbiam nonqo, manqei nqa ndøzø̂gó neka pipisi viviap ndø̄zø̄gō. Geté Ezoqam-ge Yo khoev mbaín, te꞉sømbimat, pusa vǿe-tayāt.” \fig Gaqo lozokhak ndigu, Inglis manqat-te ‘foxes’ ndizø-akhayam|alt="fox" src="BK00051Bx.tif" size="col" copy="BK" ref="8:20" \fig* \p \v 21 \x - \xo 8:21 \xt 1 King 19:20\x*Neka ezoqa nøme, Yesu gimbopavam, gendo-ein, “Evézøza. Até vøkhæ-keogé. Tat bàtøkhæ-otáv.”\f + \fr 8:21 \ft Ta khøuwa-te ndøgo, ngenek ezoqam-ge eve nanimateáv, as ndǿgoát. Geté ndego bugukhokhof tege eve namba yage-qa ndøgoám. Yaq Yesu paev-qa sa ndǿgo tenegoám, eve tembøe-nanim.\f* \p \v 22 Geté yaq Yesu gembo-qavøiu, “Āv taoká. Ekeza pakhaezat-ak tiabe-osám ndigu, gipakhaez.\f + \fr 8:22 \ft Ezoqa ndigu gipakhaez, ndígu tøne-manqaté, ndigu Yesu paeveav ndigu.\f* Geté qo, no qonøndó-páev.” \s1 Yesu manqat mba ge-ein, khamøe sa qavøitav \r (Mak 4:35-41; Luk 8:22-25) \p \v 23 Yesu khagua-té genøketáo. Yaq tegi paev ezoqam gèmbo-paevém, vø̄guv, kewan yaq-keoqa sasa ndøqantav. \v 24 \x - \xo 8:24 \xt Psa 4:8\x*Giqantavat, anana-mba mø̀ndu꞉bǿen, mbe-qape tāndōfeā. Kandamba tantáv, khagua sasa ndøngetøyam, ambá vø̄-qambuanemɨn. Geté Yesu até gebuvám. \v 25 Yaq tegi paev ezoqam, gèti꞉nám, vø̄suzam. Yaq gimbo-einim, “Evézøza. Qonítøké. Ni avønín zígeón.” \p \v 26 \x - \xo 8:26 \xt Met 14:31; Psa 89:9\x*Geté Yesu gezø-qavøiu, “Gekha zapâ, zo møe ndozogo? Zoqa unimanqatin Mbumbukiam-te khapémbá.” Yaq Yesu gè-itán. Yaq até gendego, khamøe ndøgo, vø̄fegimam-a, vø̄vumøyat, manqat sasanqa-us mbo-eín. Yaq ndøgo sègevøitáv. Manqeí sege꞉veát. \p \v 27 Yesu av ge꞉matanam ndægo, yaq tegi paev ezoqam nqova ndafe kandambá, neka ekeza mokho-mba gibond, “Ngenek gekha ezoqâm? É, até khamøe fegim neka khamøe vumøe, manqat o-mba mbøendapé.” \s1 Yesu ezoqa menas, nqova soqøsoqa gezø-ngeasam \r (Mak 5:1-20; Luk 8:26-39) \p \v 28 Yesu paev ezoqam namba, kewan yaq-keoqa gimøqa, yaq Gadala manqei-te ndøgo, ezoqa nqova soqøsoqa-us ndozáv. Menás. Nandi nqa-té gindu-fakház. Ta nandi nqa-te ndøgo, løvøte ezoqam ndø-osupám. Nginik ezoqa menas, bazaføgakh kandambá neka møe-ús. Ezoqa nøme ta nakhoa-te ndøgo okhomáv. \v 29 \x - \xo 8:29 \xt Mak 1:24; Luk 4:41\x*Yaq Yesu gi-ometam, āv gini-akhaemám nqǽgo, “Mbúmbukiam-ge Yo! Qo ni gekha gone-qa qonígu? Qo ndakin ni nqosøgeap etoam-qa qotøndóqav? Ta khøuwa ndøgo khantøzateáv. Zuá!” \p \v 30 Ta manqei avønin-te ndøgo, bøsi nen mø̀ndø-vagimám. Kopoav-qapé. \v 31 Yaq nqova soqøsoqa, Yesu gimbo-viømem, “Ni ngeandam-qa toqogoat, yaq bøsik-qá mokho-té qanø-khofotán.” \p \v 32 Yesu gezø-ein, “Mòzozáv.” Yaq nqova soqøsoqa, sègefakház, ezoqa menas-qa mokho-te gu꞉goam, bøsik-te vømø̄-oz. Yaq bøsik manqei khavoe-té ginøbøín, ibøkha-te vømø̄-geonim. \p \v 33 Yaq ezoqam ndigu, bøsik gizø-kewagam, møe ndøbøín. Vemiav-té ginøbøín. Yaq ezoqa emanqat zømbe-votót, matev ate ndægo, qafakhan. Até ndøgó-a, vøzømbē-votot, matev av ezoqa menas qazømbe-fakhan, ndigu nqova soqøsoqa gizømbu-goam. \v 34 Yaq ezoqa ewaqape, vemiav-te gigoam, Yesu omete-qa ndøgoám, vøndōzav. Matev giqeivim, qafakhan, yaq āv gimbøe-viømém nqǽgo, “Niqa manqei ambá qo-ivavɨ́n.” \c 9 \s1 Yesu kagi ezoqam gekhakheinøvem neka manqa-zapazapa vømbō-evøzam \r (Mak 2:1-12; Luk 5:17-26) \p \v 1 \x - \xo 9:1 \xt Met 4:13\x*Yaq Yesu khagua-té genøketáo, vø̄søkuzim, Gelili kewan yaq-keoqa sasa ndøqantav, ekeza vemiav-te vømø̄qa. \v 2 Ezoqa Yesu gi-ometam, yaq kagi ezoqam ndondafém. Kumøkuma-té gindu-ndafém. Yesu tiqa unimanqatin geqeiv, yaq ngenek kagi ezoqam, āv gembøe-eín nqǽgo, “Áti. Ndøfofògea᷄p. Qoqa manqa-zapazapa mø̀ndøqa-navøém.” \p \v 3 Yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, teqa manqat giyogem, ekeza mokho-mba āv ginibondát nqǽgo, “Ngenek ezoqam, Mbumbukiam-qá iz ndøngi꞉tít. Ezoqam-qa manqa-zapazapa, Mbumbukiam yakhapús, ndezø-evøzam.” \p \v 4 \x - \xo 9:4 \xt Luk 9:47; Zion 2:25\x*Geté Yesu é-møndæ-otév, av ndigu gi꞉matavupat. Yaq gezø-ein, “Gekha zapâ, zoqa mbøni-te matavap soqøsoqa nandozombo-matavupit? \v 5 Gê, gekha manqât ndøgo, føgakh mbain? Ndǿgò, no ngenek ezoqam tæmbo-ein, ‘Qoqa manqa-zapazapa mø̀ndøqa-navøēm,’ o ndǿgò, tæmbo-ein, ‘Mòqo-itán, neka okho vø̄ngaz’? \v 6 \x - \xo 9:6 \xt Zion 17:2\x*Geté no ndakin nøtézømás, Ezoqam-ge Yo, bazaføgakh nqambôgó, ezoqam-qa manqa-zapazapa tezø-evøzam, nqanek manqei-qape-te.” \p Yaq Yesu até gendego, ngenek kagi ezoqam, āv gembøe-eín nqǽgo, “Mòqo-itán, neka kita vø̄khazo, khoev-te sasa ndøqav.” \p \v 7 Yaq ngenek ezoqam, gè-itán, kita vø̄khazo, khoev-te sasa ndøwav. \v 8 Yaq ezoqa nqanek matev giqeivim, ndigu møe ndøgoném neka Mbumbukiam-qa iz vø̄-eqanem. Ndigu mø̀ndø-matøvemém, ezoqa bazaføgakh Mbumbukiam zø-etoám, matev av nqægo timatønumat. \s1 Yesu Metiu gembo-akha \r (Mak 2:13-17; Luk 5:27-32) \p \v 9 Yesu ta manqei ndøgo ge-ivav, nakhoa gegeveat, teks moni upøgim ezoqam ndø-omét. Teqa iz Metiú. Teks upøgim khoev-qase mokho-té gunu꞉qotám. Yaq Yesu āv gembøe-eín nqǽgo, “No qonøndó-páev.” Yaq Metiu até gendego, gè-itán, neka vømbōpaev. \p \v 10 Taqa zita-te, Yesu Metiu-qa khoev-te, lou mølóg. Ta lou loge-te ndøgo, teks moni upøgim ezoqa nøme neka ezoqa nøme, ndigu manqa-zapazapa-us ndizæza, mø̀ndøgoám. Kopoáv. Yaq ndigu Yesu neka paev ezoqam, namba me꞉qonavát. \v 11 \x - \xo 9:11 \xt Luk 15:2\x*Felisi ezoqam nqanek matev giqeivim, yaq ndigu Yesu-gi paev ezoqam, āv gizømbe-beváp nqǽgo, “Gekha zapâ, zoge nømendim ezoqam, teks moni upøgim neka manqa-zapazapa-us ezoqam namba, lou ngiloget?” \p \v 12 Yaq Yesu nqanek manqat ge-ewag, gezø-ein, “Ezoqam ndigu enqoni mbain ndigu, ndigu mulømula etoam ezoqam mbain tøgoat, kopømbá. Geté enqoni-us ezoqam bezøgó, mulømula etoam ezoqam. \v 13 \x - \xo 9:13 \xt Met 12:7; Hos 6:6\x*Zo manqat nøme-qa mokho vø̀mezøtéz, Mbumbukiam-qa Manqat-te ndøpeawap. Manqat nqánek, ‘Mbumbukiam ge-ein: Noqa poev kandambaqape nqánek, tanakh matev. Ambá ndøgo, ezoqa søvakha gigiap tindu-løvusumat no-te.’” \p Yaq Yesu sasa zø-ein, “No ambá av nqǣgo, ezoqa eqeieqei akhayam-qa nøgeavūn. Geté no manqa-zapazapa-us ezoqam akhayam-qa nøgeavún.” \s1 Yesu lou logemav matev-qa yaq-te gimbøe-bevøpem \r (Mak 2:18-22; Luk 5:33-39) \p \v 14 \x - \xo 9:14 \xt Luk 18:12\x*Khøuwa nøme, Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, tegi paev ezoqam, Yesu-té ginduzáv, vømbō-einim, “Gekha zapâ, ni neka Felisi ezoqam lou logemav matev qeigoatun, getē qogi paev ezoqam gonemāv?” \p \v 15 Yaq Yesu yaya zø-etá, taqa yaq-te, gezø-ein, “Ge zô ndozo-matavap, ezoqa sæva te-okɨ, yaq zifuap lou loge-te tekhatob, ndigu zifuap kopømbâ, mutøkhop ndø̄wanim, ndego ti namba te꞉goat? Āv taoká. Kopømba mbaín. Ndigu khanakhanakh zǿ-asøtáv. Geté khøuwa ndø̀fakház. Yaq ndego ezoqam, sævam ge-okɨ, ndø̀ndafém, ti namba nde꞉go. Yaq tegi zifuap lou logemav matev, ndǿgo tinígoát. \p \v 16 Ezoqa kopømba mbaín, ndabua mbewat ndakinak, awenege ndabua-te to꞉tøke. Matev av nqægo, mokho mbaín. Zapa ndǿgo, ndabua toqosunguz, yaq ndabua ndakinak segé-khapelavøqasé. Yaq ndabua keqæv sa tømǿ-khouwév. \p \v 17 Neka ezoqa kopømba mbaín, waen ndakinak, awenege søvakha ngusum-te te-ewa. Zapa ndǿgo, awenege søvakha ngusum-te toqo-ewa, yaq waen tøpopon, ndigu gékeqáz. Yaq waen vǿqouvøēm, neka søvakha ngusum vǿsoqoēz. Geté waen ndakinak ndøgo, søvakha ngusum ndakinak-té qotúqóuz. Yaq waen neká ngusum, qanimáv, segégoát.” \fig Søvakha ngusum waen nonqo|alt="LB" src="LB00145B.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="9:17" \fig* \s1 Yesu sævam gukhakheinøvem, ndugu kouk qambowavam, neka mbasønakam vø̄khandi꞉v \r (Mak 5:21-43; Luk 8:40-56) \p \v 18 Yesu Zion-gi paev ezoqam namba, ate av-té manqat gi꞉manqatam. Yaq Zu kawa ezoqam tendowáv ndǿgo, teqa megemege-te katuk vø̄møkui, gembo-ein, “Nogu yu ndakin ndønaním. Geté vø̀ndoqáv, zenda vømbø̄eve. Yaq kopømbá tukhandi꞉v.” \v 19 Yaq Yesu gè-itán, ekeza paev ezoqam namba, vømbō-paevem. \p \v 20 Yaq ate av-té nakhoa gi꞉geveat, sævam tunduwáv ndǿgo. Ndugu kouk mbowavám. Nupøkhán mbá. Viav ate qægoam tuélv, kouk qambowavam. Yaq Yesu-qá zita-té gunduwáv, neka ndabua ov-qase vømbō-khanaz. \v 21 \x - \xo 9:21 \xt Met 14:36\x*Ndugu ekeza mokho-mba āv guni-matøvém nqǽgo, “No ngenek ndabua mba tæmbokhanaz, yaq no sǽ-eqeieqei-én.” \p \v 22 Yesu gendoqambun, ndugu vø̄-omet, gumbo-ein, “Ngólam. Qo ndøfofògea᷄p. Qoqa unimanqatin nandav, tø̀khakheinøqavém.” Yaq ndaføyambá, ngunuk sævam, sège-eqeieqei-év. \p \v 23 Yaq Yesu Zu kawa ezoqam-qa khoev-te gemøfakhan, vømø̄-on, pøinda khambøyam\f + \fr 9:23 \ft Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa genanimin, ezoqa pøinda ndøkhamboememɨ́n. Ndøgo tiqá matév.\f* ezoqam ndøzømét. Neka ezoqa kandambá giwambupam. Tiqa manqa feazu gèzømbo-eqavát. \v 24 Yaq Yesu gezø-ein, “Zo mòzofakház. Ngunuk mbasønakam nanimateáv. Gèbuvít.” Geté ndigu gèvøngi꞉nám. \v 25 Yaq ezoqa ate gi꞉goam gumu-nataz, Yesu tène-ón, ma mbasønakam gui-veam ndøgo, zenda vømbōgea. Yaq mbasønakam, sègendo-suzám, vø̄-itan. \p \v 26 Yaq manqat ndøgo, Yesu av matev ge꞉matanam ndægo, sège-panqavøemát, ta manqei-te ate qægoam. \s1 Yesu bøi waev mbain ezoqa menas gekhakheinøvem \p \v 27 \x - \xo 9:27 \xt Met 20:29-34\x*Yesu ta manqei nqanek ge-ivav, yaq nakhoa ge꞉geveat, bøi waev mbain ezoqa menas, sègembo-pavát, gimbo-akhaem, “Déivid-ge Zeo. Ni tanakh gìnigú.” \p \v 28 Yaq Yesu khoev-te gemøfakhan, gemø-on, ndigu ezoqa menas até gembopavát. Yaq gezø-ein, “Zo mozó-unimanqatinim, av nqægo, no bazaføgakh nqanø̂gō, zoqa bøi tækhakheinam?” \p Yaq gindu-qavøinam, “Evézøza. Ni mø̀i-unimanqatiním.” \p \v 29 Yaq Yesu até gendego, bøi vøzø̄-khanøzam, gezø-ein, “Matev sà bezøfakhán, av zo qazøte-unimanqatinim.” \v 30 \x - \xo 9:30 \xt Met 8:4\x*Yaq bøi sègezø-eqeieqei-ám. Geté Yesu ndigu gègugúb, gezø-ein, “Zo ezoqa nøme me꞉zø̀ma᷄s!” \p \v 31 Geté ndigu ezoqa menas Yesu gi-ivøvem, teqa emanqat sège-vøndazát, ta manqei-te ndøgo, ate qægoam. \s1 Yesu manqa-khou ezoqam gekhakheinøvem \p \v 32 Ndigu ezoqa menas gi꞉qavaz, yaq ezoqa nøme, manqa-khou ezoqam ndondafém, Yesu-te. Ndego manqa-khou gegoam, zapa ndǿgo: Ndego nqova soqa mbøigoám. \v 33 \x - \xo 9:33 \xt Mak 2:12\x*Geté Yesu ndego nqova soqa é-vøngeatám-ae, ndego ezoqam, manqa manqate é-vø̄ngaz. Yaq ezoqa ewaqape, matev ndøgo giqeivim, ndigu nqova ndafe kandambá. Gi-einim, “Ni matev av nqægo ibugukhokhof qeiviáv, nqanek Izlael manqei-te.” \p \v 34 \x - \xo 9:34 \xt Met 12:24; Mak 3:22; Luk 11:15\x*Geté Felisi ezoqam āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek nqova soqøsoqa ngengeasam, nqova soqøsoqa-gé kawa-qá bazaføgákh gene-ngeasumatún.” \s1 Mbumbukiam yà bizimbo-viám, sasae ezoqam betøndē-khofotaz \p \v 35 \x - \xo 9:35 \xt Met 4:23; Mak 1:39\x*Yesu taon neka vemiav ate ndægo sùgumu-vatát, tiqa guliguli khoev-te, Manqat Mbomambaqape vømē-zømesim. Mbumbukiam-qa Megeat Matev-qá yaq-té gene-zømesimát. Neka ezoqa ewaqape, gekha enqoni bugug vinivinimba qazøgoat, vø̄khakheinøvemat. \v 36 \x - \xo 9:36 \xt Zech 10:2; Num 27:17; 1 King 22:17; Met 14:14; Mak 6:34\x*Yesu ndigu ezoqa kopoav gezømetat, yaq ndego tanakh zøgoát. Zapa ndǿgo, ndigu fofogeap-ús neka ezoqa tøke nonqo mbaín. Ndigu andé síp, keoge ezoqam mbain ndigu. \p \v 37 \x - \xo 9:37 \xt Luk 10:2\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Khae-te avøe gigiap kandambá qakhatøkhatoam. Geté sasae ezoqam khapímbá, vøndé-peanēm. \v 38 Yaq nakémbá. Khae eve, zombó-vi꞉mát, Mbumbukiam. Yaq sasae ezoqam tèabetønde-khofotáz, teqa avøe gigiap qakhatøkhatoam ndøgo, betøndō-peanem.” \c 10 \s1 Yesu-gi u-anim tuelv-qa iziz \r (Mak 3:13-19; Luk 6:12-16) \p \v 1 \x - \xo 10:1 \xt Mak 6:7; Luk 9:1\x*Yesu ekeza paev ezoqam tuelv gèmøváb, neka bazaføgakh vøzø̄-etoam. Bazaføgakh tezømbe-etoám ndǿgo, ezoqa nqova soqøsoqa zǿngeasumát, neka enqoni soqøsoqa-us vinivinimba vǿe-khakheinøvemāt. \p \v 2 Nginik Yesu-gi u-anim tuelv, tiqa iziz nqánek: Bugukhokhof, Saemón. Iz nøme gimbo-akhaem, Pitá. Neka nøme Endlú. Pita neka Endlu, ndigu evenáp. Neka nøme Zéms, neka nøme Zión. Até ndigu ezoqa menás-a, evenáp. Zebedi-gí nakheís. \v 3 Nøme Filíp. Nøme Batolomeú. Nøme Tomás. Neka nøme Metiú. Metiu, ndego teks moni upøgim ezoqam ndøgoám. Neka nøme Zéms. Zems, ndego Alfius-gé yó. Neka nøme Tadiés. \v 4 Neka nøme Saemón nømé. Ngenek Saemon, Zelot ezoqam ndøgoám. Neka nøme Zudas Iskaliót, ndego vaev-te Yesu sa gemboqambun, tegi qaqa ezoqam-qa zenda-te geve. \s1 Yesu ekeza u-anim tuelv, manqa gezø-løvua, gekhofosam \r (Mak 6:7-13; Luk 9:1-6) \p \v 5 Yaq Yesu nginik ezoqa tuelv gèkhofosám. Manqa mø̀ndøzømbøkhæ-løvuá, gezø-ein, “Zo manqei vini ezoqam-te o Samalia bawan-ak-qa vemivemiav-te ndø̀za᷄v. \v 6 \x - \xo 10:6 \xt Jer 50:6\x*Geté Izlael manqei-ak-té qazonǿ-okhoát, ndigu kopømba ande av sip ndi꞉gu ndiyoniapet. \v 7 \x - \xo 10:7 \xt Met 3:2; 4:17; Luk 10:9, 11\x*Ti-te ndigu tozo-okhoat, manqat nqánek qazozǿ-manqatát, ‘Mbumbukiam-qa Megeat Matev avønín.’ \v 8 Zo enqoni-us ezoqam vø̀khakhætét, neka løvøte ezoqam vø̄khandi꞉tet. Kha sisi-us ezoqam gèkhakheinøvemét, neka nqova soqøsoqa-us ezoqam, nqova soqøsoqa vøzø̄-ngeasumit. No nqanek bazaføgakh yaq-mbá sæzø-etoám. Yaq até zó-a, zo ezoqa yaq-mbá sozozǿ-tøkeét. \p \v 9 \x - \xo 10:9 \xt Luk 10:4\x*Zo tozo-okhoat, moni ndø-upø̀gi᷄m. Gol moni mbaīn, neka silva moni mbaīn, neka kopa moni mbaīn. \v 10 \x - \xo 10:10 \xt Luk 10:7; 1 Ko 9:14\x*Neka zo moqos namba me꞉-òkho᷄. Neka ndabua nøme o tamak nøme o tatuag ndø-upø̀gi᷄m. Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndego, ndesasaeat, ndego teqa yage nonqo gigiap, yà bembo-etoám. \v 11 Zo taon-te o vemiav-te tozomø-fakhazat, matev eqeieqei ezoqam-qa vø̀møkho-vawemát, ndego zo khoev tezø-einat. Yaq nambá tøzøté-sokhoát ndégo, atema ta manqei nqawa vozó-ivøvemāt. \v 12 \x - \xo 10:12 \xt Luk 10:5-6\x*Khoev-te tozomø-ozat, ezoqa manqat nqánek qazozǿ-einát, ‘Sambí, zo-te.’ \v 13 Yaq ndigu zo tikhatobat, zoqa sambi manqat até begó ti-te. Geté mbain tøgoat, zoqa sambi manqat nqawa zo-té qabenø-vesezát. \v 14 \x - \xo 10:14 \xt Luk 10:10-12; Kel 13:51\x*Ezoqa zo khatobeav tøgoat neka zoqa manqat yogeav vǿgoāt, yaq ta khoev o vemiav ndøgo sège-ivøvemát. Yaq pakhakh ndøgo, zoqa zenda tokhotapak-te tøgoat, sozó-pomoememát. \v 15 \x - \xo 10:15 \xt Met 11:24; Zud 7\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Manqa ovøyam khøuwa kandambaqape timø-khantaz, ndigu vemiav-ak-te unimé꞉-soqá. Yaq-fia nqosøgeap ndøgo, ndigu tindapem, ndø̀mø-løvuám, av Sodom neka Gomola taon-ak timindapem.” \s1 Yesu zapaya matev føgøføgakh tøfakhanam \r (Mak 13:9-13; Luk 21:12-17) \p \v 16 \x - \xo 10:16 \xt Luk 10:3; Lom 16:19\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Nqáe! Zo andé síp. Geté zo gaqo khobokhobos-té qatø-khofosumít. Yaq nakémbá. Zo andé waza me me꞉gó. Matavap loloakh-ús. Neka zo andé kuvøkuvu me me꞉gó. Manqa-zapazapa mbaín. \v 17 \x - \xo 10:17-20 \xt Mak 13:9-11; Luk 12:11-12; 21:12-15\x*Geté gò꞉feazoát. Ezoqa zo manqa ovøyam-té ginǿ-abumát neka Zu ezoqam-qa guliguli khoev mokho-te vǿfebumāt. \v 18 Neka no zapaya, zo megetapak neka kawakawa-za-qá megemege-té ginǿ-abumát. Yaq zo kopømbaqapé, até ndigú-a neka bawan vini-ak, Manqat Mbomambaqape vøzøté-zømesimāt. \v 19 Zo manqa ovøyam-te ti-upøgimat, zo ndøfofògea᷄p, av nqægo, andē gekha manqat me zomǿ-einimāt, o ande āv khazøté-einimāt. Zapa ndǿgo, matev tøfakhanumat, yaq matavap Mbumbukiam zǿ-etoumát, zo andé gekha manqat me zøté-manqatāt. \v 20 \x - \xo 10:20 \xt Zion 14:26\x*Yaq manqat ndøgo, zo tozo-manqatat, ndøgo ambā zoqa manqat, geté zogé Zøve-gé Nqova Mbomambaqape ndǿmanqatát, zoqa mokho-te. \p \v 21 \x - \xo 10:21 \xt Mica 7:6; Met 10:35; Mak 13:12; Luk 21:16\x*Ezoqa nøme, ekeza namba-qaniap løvøte-té ginǿ-abumát neka evøndipakha nøme, ekeza nakheis løvøte-te vǿ-abumāt. Neka nakheis nøme, ekeza evøndipakha segezǿ-qambuzát, løvøte-te vǿ-abumāt. \v 22 Ezoqa ewaqape zo gésanqabát neka qaqa vøzǿgoāt, no zapaya. Geté gekha ezoqām ndego, bazaføgakh-us teyat, atema vaev-te, ndego ndø̀mø-khandí꞉v. \v 23 Zo vemiav nøme-te tingiæzotat, yaq vemiāv nøme-té qazonǿ-khokhozát. No unimanqatín nqazø-manqate. Zo nqanek Izlael manqei-te, vemivemiav nqagot, sasae zókhouimák, atema Ezoqam-ge Yo vøndóqavān. \p \v 24 \x - \xo 10:24 \xt Luk 6:40; Zion 13:16; 15:20\x*Paev ezoqam kopømba mbaín, tege nømendim ezoqam teløvuam, neka sasae ezoqam kopømba mbaín, tege megeat ezoqam teløvuam. \v 25 \x - \xo 10:25 \xt Met 9:34; 12:24; Mak 3:22; Luk 11:15\x*Paev ezoqam tege nømendim ezoqam namba ti꞉viit, ság. Neka sasae ezoqam tege megeat ezoqam namba ti꞉viit, ság. Ndigu no Saitan-qa iz Belzebul ginø-akhaemam, no ande khoev eve me nqate꞉go, yaq ndigu nogi ezoqam, iziz soqøsoqa nøme mba zømbó-akhayám.” \s1 Møe Mbumbukiam-te mbá qazinǿgoát, ambá ndøgo, ezoqam-te \r (Luk 12:2-7) \p \v 26 \x - \xo 10:26 \xt Mak 4:22; Luk 8:17\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ezoqam-qa møe ndø̀go᷄. Zapa ndǿgo, gekha matēv ndøgo, ndøgutøve, bavokhó qandó-fakhanám. Neka gekha manqāt ndøgo, ndøkhonøwe, ndø̀ndo-veveám. \v 27 Manqat ndøgo, no lova nqazø-manqate, paveat zómanqatát. Neka manqat ndøgo, no gea-te nqazø-manqate, zo khoev ová qazøtøndó-manqatát, ezoqa ewaqape betēyogem. \v 28 \x - \xo 10:28 \xt Zems 4:12; Lom 8:31\x*Zo ndigu møe zø̀go᷄, ndigu ezoqa pakhapakha sa ndikhanæ. Zapa ndǿgo, ndigu kha mba zǿngiú. Geté zoqa khandi kopømba mbaín, tizøngiu. Geté zo møe ndégo tozombó-goát, Mbumbukiam. Zapa ndǿgo, ndego kopømbaqapé, khā neka khandi, gøinam-te sugumú-ngiú. \p \v 29 Zo mø̀zøte-zøtéz. Pipisi nakheis-qa fia khapekhapémbá. Moni mokho kopo, menas soqotéwí. Pipisi, fia khasøkhasis ambá ginigú. Geté zoge Zøve ndezø-keôgé, ndigu. Pipisiam kopo, kopømba mbaín, manqei-te sa tubøiav, ndego poeveav tøgoat. \v 30 Geté gèmbo-mataváp. Zo-te até zogí izúm-a, zoqa kawa-te ate nandigu, Mbumbukiam mø̀ndø-gevebám. \v 31 \x - \xo 10:31 \xt Met 6:26\x*Yaq nakémbá. Zo møe ndø̀go᷄. Zo Mbumbukiam-qa bøi-te, pipisi kopoav-qape ùni zøte-løvubám.” \s1 Ni mivi bizìgu᷄, Yesu-qa yaq-te \r (Luk 12:8-9) \p \v 32 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, ezoqam-qa bøi-te te-unimanqatintat, av nqægo, ‘No Yesu-gē ezoqām,’ teqa yaq-te, até nó-a, Tat-qa megemege-te, ndego yan-te ngo꞉yage, āv qaté-unimanqatín nqǽgo, ‘Ngenek nogē ezoqām.’ \v 33 \x - \xo 10:33 \xt Mak 8:38; Luk 9:26; 2 Tim 2:12\x*Geté gekha ezoqām ndego, ezoqam-qa bøi-te noqa yaq-te to꞉nawam, teqa yaq-te, até nó-a, ndæ̀tonawám, Tat-qa bøi-te, ndego yan-te ngo꞉yage.” \s1 Niqa kuku matev Yesu-te, yà bemøløvú, av kuku matev ezoqa nøme-te nqanimbi꞉gu \r (Luk 12:51-53; 14:26-27) \p \v 34 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ndømatàva᷄p, av nqægo, no nqanek manqei-qape-te, ezoqa sambi etoam nonqo nøgeavūn. Āv taoká. No ambá av nqǣgo, sambi etoam-qa nøgeavūn. Geté no nakhag kaiya nøndøpavavún. \v 35 \x - \xo 10:35-36 \xt Mica 7:6\x*No ezoqa qaqaza-qa nøgeavún. Yo eve namba segé-qatøném, neka yu evo namba vǿ-qatønēm, neka ziwap zakhapuka namba sasa ndǿqatønēm. \v 36 Ezoqam-gi qaqa ezoqam ndígu timbógoát, te namba khoev kopo-te ndiyage. \p \v 37 Gekha ezoqām ndego, teqa kuku matev evøndipakha-te, kandambaqape ndømbogo, getē no-te andē khapēmbā, ndego kopømba mbaín, noge paev ezoqam tegoat. Neka gekha ezoqām ndego, teqa kuku matev nakhei angana-te o nakhei sakheis-te, kandambaqape ndømbogo, getē no-te andē khapēmbā, ndego kopømba mbaín, noge paev ezoqam tegoat. \v 38 \x - \xo 10:38-39 \xt Met 16:24-25; Mak 8:34-35; Luk 9:23-24; 17:33; Zion 12:25\x*Neka gekha ezoqām ndego, ekeza tae mutui eqawateav tegoat neka no paeveav vǿgoāt, ndego kopømba mbaín, noge paev ezoqam tegoat. \v 39 Gekha ezoqām ndego, yage ekeza mokho-mba tendapet, ndego ndæ̀khambuá. Geté gekha ezoqām ndego, ekeza yage te꞉khambua, no zapaya, ndego ndø̀møqeív.” \s1 Yesu-ge paev ezoqam toqombo-tøke, taqa yaq-te \r (Mak 9:41) \p \v 40 \x - \xo 10:40 \xt Mak 9:37; Luk 10:16; Zion 13:20\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, zo tekhatob, ndego até nó-a, ndø̀khatómb. Neka gekha ezoqām ndego, no tekhatomb, ndego até Mbumbukiám-a, vǿkhatō, ndego no gendo-khofotan. \v 41 Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam tekhato, zapa ndøgō, ndego Mbumbukiam-gē manqa vevezam ezoqām, ngenek ezoqam yaq-fia āv teméndáp, av ndego Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam ekezan temendap. Neka gekha ezoqām ndego, matev eqeieqei ezoqam tekhato, zapa ndøgō, ndego matev eqeieqei ezoqām, ngenek ezoqam yaq-fia āv teméndáp, av ndego matev eqeieqei ezoqam ekezan temendap. \v 42 No unimanqatín nqazø-manqate: Gekha ezoqām ndego, noge paev ezoqa nøme tembotøke, oskiá ndøgo, ndego iz mbain ndego, neka gigiap-qase kopømba ande av ibøkha vatap ndægo tembo-etoam, ngenek ezoqam yaq-fia eqeieqei ndø̀møndáp.” \c 11 \s1 Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, tegi paev ezoqam, Yesu-te gekhofotaz \r (Luk 7:18-35) \p \v 1 Yesu tegi paev ezoqam tuelv manqa løvuat qamømbøe-navøem, yaq ta vemiav ndøgo gè-iváv. Yaq vemivemiav nøme-té genøwáv, Gelili manqei-te ndøgo, ezoqa vømē-zømesim. \p \v 2 Ta khøuwa-te ndøgo, Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ndimbula-té ge-utavám. Yaq manqat ge-ewag, av Keliso matev ge꞉matønumam, ndego ekeza paev ezoqa nøme ndokhofotáz, te-te. \v 3 Yaq Yesu āv gimbøe-bevøpém nqǽgo, “Qonimbí-eīn. Ezoqam qô, Mbumbukiam ge꞉manqatam, tendo-khofotav? Ó, ezoqa vini-qa nitó-kewagāt?” \p \v 4 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zion-te nqawa tozovesez, yaq āv qazømømbøé-einím, av zo manqat nqazøte-yoge neka matev nqazøte-qeivi. \v 5 \x - \xo 11:5 \xt Isa 35:5-6; 61:1\x*Ezoqam ndigu bøi waev mbain qagoam, ndakin gèkeogé. Neka ezoqam ndigu kagi gigoam, ndakin gè-okhó. Neka ezoqa ndigu kha sisi-us gigoam, kha sisi mø̀ndøzø-navøém. Neka ezoqa ndigu gea kandøgeap gigoam, ndakin gèyogé. Neka ezoqa ndigu gipakhaetat, nango mø̀ndø-khandí꞉z. Neka gigiap-av ezoqam, Mbumbukiam-qá Manqat Mbomambaqape ndøyogé. \v 6 Neka gekha ezoqām ndigu, no-te nakeapav ndigu, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.” \p \v 7 Zion-gi paev ezoqam gi꞉qavaz, yaq Yesu Zion-qa yaq-te manqa manqate ndøngáz, ezoqa ewaqape-te, gezø-ein, “Gê, zo Zion-te qazo-apat, leg-av manqei-te ndøgo, zo gekha qeivi-qa zó-apat? Gê, zo ezoqa omete-qa zó-apat, ndego kopømba ande av gagayag ndægo, sa tøpovøemet, yaq vǿepovēt, yaq vǿepovēt, khamøe sa tøqambuvøemet? \v 8 O gê, qazo-apat, zo ezoqa ndabua eqeieqei uzap omete-qa zó-apat? Nqáe! Ezoqa ndabua eqeieqei ndi-uzap, ndigu kawa ezoqam-qá khoev-té giyageáp. \v 9 Geté zonømbé-einīm. Zo gekha qeivi-qa zó-apat? Mbumbukiam-gê manqa vevezam ezoqam omete-qa zó-apat? Unimanqatín. Ndego Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám. Geté no nqazǿ-manqate. Ndego Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ate ndi꞉gu, mø̀ndø-løvubám. \v 10 \x - \xo 11:10 \xt Mal 3:1; Luk 1:76\x*Zapa ndǿgo, ezoqam ngének, teqa yaq-te Mbumbukiam-qa Manqat av nqæpeawap nqægo, \q1 ‘Nqáe! Noge u-anem notó-khofotáv, qoqa megemege-te. \q1 Ndego nakhoa møqá-khakheinám.’ \p \v 11 No unimanqatín nqazø-manqate. Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ndego kandambaqapé. Ndego ezoqa ewaqape, nqanek manqei-qape-te gifakhatat, mø̀ndø-løvubám. Geté até ezoqa khasøkhasís-a, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, ndigu Zion mø̀ndø-løvu꞉mém. \p \v 12 \x - \xo 11:12-13 \xt Luk 16:16\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Zion manqa manqate ge꞉ngaz, atema ndakin, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, bazaføgakh-us ndøkhouwevtét. Geté ezoqa keføkefak ngi꞉wat-qa mbógo. \v 13 Qageavun, atema꞉ Zion vø̄fakhan, Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ate gi꞉goam neka Mozes-qa guguna manqat, ndǿgo tini-manqatám, matev zo ndakin nqazo-qeivi. \v 14 \x - \xo 11:14 \xt Mal 4:5; Met 17:10-13; Mak 9:11-13\x*Oskiá ndøgo, zo tozo-unimanqatinim o unimanqatinteav tøgoat: Ndigu manqat gi-einim, av nqægo, Mbumbukiam Ilaiza ndōkhofotāv, ndigu Zion me꞉manqatám. \v 15 Gekha ezoqām ndego, gea tømbogoat, yà beyogé. \p \v 16 Nginik ezoqam, ndakin ngiyage, andé gekha me nøtékhamās? No nakheis nøtékhamás, maket manqei-te ndi-otam. Ndigu yaqyaq-a, āv gini-akhayám nqǽgo, \v 17 ‘Ni zo pøinda nizø-khambøemám. Khanakhanakh-ús. Geté zo ogipøteáv. Neka ni osombo ouv nizø-qaqaemám. Geté zo eivøpøteáv.’ \v 18 Zó-a, até kopó. Gekha matēv ndøgo, zo ndozoqeivi, zo khanakhanakh mbaín. Zion gefakhan, lou logemav matev gegoam, neka waen izumav vø̄goam, yaq ezoqa ewaqape āv gimbøe-manqatám nqǽgo, ‘Ngenek nqova soqa mbøigú!’ \v 19 \x - \xo 11:19 \xt Met 9:14\x*Geté ndakin Ezoqam-ge Yo gefakhan, ngenek lou mø̀ndø-logatún, neka waen vø̄-izumatun. Yaq ezoqam āv gimbøe-manqaté nqǽgo, ‘Ngenek ezoqam zøté-ometām. Lou loge møqǽ, neka waen izam møqǽ. Neka ngenek teks moni upøgim ezoqam neka manqa-zapazapa-us ezoqam-gí zifú.’ Ezoqa av nqægo ambá gini-manqaté. Geté Mbumbukiam-qa matev, ni āv qaninømánd nqǽgo, teqa matavap loloakh, unimanqatín.” \s1 Mø̀ndø-soqoéz, ndigu Keliso gisanqawem \r (Luk 10:13-15) \p \v 20 Vemivemiav nøme-te, Yesu umingiap matev kopoáv gematønumam. Geté ndigu vemiav-ak, Mbumbukiam-te qambuzaneáv. Yaq Yesu gèzøponqóm, vøzø̄-ein, \v 21 \x - \xo 11:21-22 \xt Isa 23; Ezek 26–28; Joel 3:4-8; Amos 1:9-10; Zech 9:2-4\x*“Zo Kolazin-ak neka Betsaida-yak, zo mòzo-soqoéz. Zapa ndǿgo, no umingiap matev, zo mokho-te qæmatønumam, ambā Taya neka Saedon taon mokho-te tæmatanamɨn, ndigu ambá nupøkhán mbá, Mbumbukiam-te é-ndo꞉qambuzɨ́n, neka tiqa manqa-zapazapa zapaya, ndabua soqøsoqa vø̄-uzamɨn neka pakhakh vø̄geɨn. \v 22 No nqazǿ-manqate: Manqa ovøyam khøuwa kandambaqape timø-khantaz, zo-te unimé꞉-soqá. Yaq-fia nqosøgeap ndøgo, zo tozomø-ndapem, ndø̀mø-løvuám, av Taya neka Saedon taon-ak timindapem. \p \v 23 \x - \xo 11:23 \xt Isa 14:13-15; Gen 19:24-28\x*Neka ge zô, Kapenaum taon-ak? Zo, yan-té ginǿ-eqazō, av zo ndøzøte-matavap? Āv taoká. Zo gøinam-té ginǿ-nqagevém. No umingiap matev, zo mokho-te qæmatønumam, ambā Sodom taon-te tæmatanamɨn, yaq ndigu ambá Mbumbukiam-té ginø-qambuzín. Yaq ta taon ndøgo, gøinam-te ambá gélonqotamák. Geté ambá oskia ndøgonɨ́n. \v 24 \x - \xo 11:24 \xt Met 10:15; Luk 10:12\x*No nqazǿ-manqate: Manqa ovøyam khøuwa kandambaqape-te, yaq-fia ndøgo, zo tozomø-ndapem, ndø̀mø-løvuám, yaq-fia, av Sodom taon-ak timindapem.” \s1 Qàndozáv nqanek, Yesu-te, pusa vø̄ta \r (Luk 10:21-22) \p \v 25 \x - \xo 11:25 \xt 1 Ko 1:26-29\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu āv gene-guligulím nqǽgo, “Tat, qo yan neka manqei-qape-ge Evezøza ndoqogo. No ike kandambá qo-te. Zapa ndǿgo, qoqa matavap qòkhonáo, ti-te ndigu, ekeza kha zøtezat neka matavap loloakh-us ezoqam ndizæza. Geté qo ti-te ndígu toqonø-vevezám, ezoqam ndigu ande av nakhei nqonqon ndi꞉gu. \v 26 Unimanqatín. Tat. Qoqā poev, āv tønegoám.” \p \v 27 \x - \xo 11:27 \xt Met 28:18; Zion 3:35; 17:2; 1:18; 10:15\x*Yaq Yesu manqat nøme ge-ein, “Gigiap neka matev ate ndægo, Tat noqá zenda-té genøvé. Ndego yakhapús, Yo ge꞉-otev. Ezoqa nøme, ndigu Yo mè꞉zøtezák. Neka ezoqa Eve mè꞉zøtezák. Yo mba me꞉-otév, neka ndigu vǿezøtēz, Yo Eve-qa yaq-te vevezam-qa ndezøgo.” \p \v 28 \x - \xo 11:28 \xt Jer 31:25\x*“No-té qandozáv, zo ezoqa ewaqape, qazø-ewez neka viniv-qape ndozo-eqatet. No pusup nøzǿ-etoám. \v 29 Kopømba ande av kao nduigu, tae monqo-te toqombøe-ve, yaq gigiap gēlīv, zo noqá viniv zóndapém, neka zøtezat vozóndapēm, no-te. Yaq zoqa yage-te, zo pusa zótá. Zapa ndǿgo, no matev aiyav-té qatø-matanám. Neka no nøkeza iz eqawatáv. \v 30 \x - \xo 11:30 \xt 1 Zion 5:3\x*Viniv ndøgo, no ezoqam-te totove, tákh. Taqa viniv khapémbá.” \c 12 \s1 Yesu ndego kawá, Sabat khøuwa \r (Mak 2:23-28; Luk 6:1-5) \p \v 1 \x - \xo 12:1 \xt Deut 23:25\x*Khøuwa nøme, Sabat khøuwá, Yesu ekeza paev ezoqam namba, wit khae livin-mbá gunu꞉-apát. Yaq tegi paev ezoqam, ifi zøvín. Yaq wit nanga ndøvingisømém, sasa ndølouz. \v 2 \x - \xo 12:2 \xt Exo 20:10\x*Yaq Felisi ezoqam tiqa matev giqeivim, Yesu āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nqáe! Khafeáp nandav, qogi paev ezoqam Sabat khøuwa-te wit nanga nandi-vingisumit. Kopømba mbaín, Sabat khøuwa-te, sasae toqogo.” \p \v 3 \x - \xo 12:3-4 \xt 1 Sam 21:1-6\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Ge zô, emanqat mozó-geveømem, av Deivid ge꞉matanam, tegi ezoqam namba ifi qazøvin? \v 4 \x - \xo 12:4 \xt Lev 24:5-9\x*Mbumbukiam-qá khoev-té genø-ón, flawa vømøndō-upøzo, ndigu lou-qase-te go꞉-abam, Mbumbukiam-gi, yaq tegi ezoqam namba sasa ndølouz. Matev av nqægo khafeáp ti-te. Mbumbukiam-gí iziz ezoqam mba zø-mboqoatám, nginik flawa tilouzat.\f + \fr 12:4 \ft Deivid av ge꞉matanam ndægo, yaq ezoqa teqa matev, soqain veweáv. Yaq nakémbá, Yesu teqa yaq-te, nqanek manqat ge-ein.\f* \p \v 5 \x - \xo 12:5 \xt Num 28:9-10\x*Neka ge zô, Mozes-qa guguna manqat mozó-geveømem? Mbumbukiam-gi iziz ezoqam, Sabat khøuwa-te, sasae ndøgoatún, Mbumbukiam-qa khoev-te. Yaq av nqægo ndigu khafeap ndømøkuimatún. Geté ndigu manqa-zapazapa gonemáv. \v 6 \x - \xo 12:6 \xt Met 12:41-42\x*No nqazǿ-manqate: Ezoqa ngêgó nqanek. Ngenek Mbumbukiam-qa khoev ùnime꞉-løvuám. \p \v 7 \x - \xo 12:7 \xt Hos 6:6; Met 9:13\x*Mbumbukiam-qa Manqat āv qane-eín nqǽgo, ‘Noqa poev kandambaqape nqánek: Zo tanakh matev zǿgoát, ezoqa nøme-te. Ambá ndǿgo, zo søvakha gigiap tozotøndo-løvusumat no-te.’ Zo nqanek manqat ambā mokho tozombo-ndapemɨn, yaq zo nginik manqa-zapazapa-yav ezoqam, soqøsoqa ambá zøtézæbák. \p \v 8 Ezoqam-ge Yo, ndego kawá. Sabat khøuwa, ndégo teno-kawaevát.” \s1 Yesu ezoqam pingim qambowau, gekhakheinøvem \r (Mak 3:1-6; Luk 6:6-11) \p \v 9 Yesu ta manqei ndøgo ge-ivav, yaq Zu ezoqam-qá guliguli khoev-té genøwáv. \v 10 \x - \xo 12:10 \xt Luk 14:3\x*Ta guliguli khoev-te ndøgo, ezoqam mø̀ndøgoám. Ndego pingim gèmbowaú. Yaq ezoqa Yesu gimbo-bevøpem, “Gê, ezoqa kopømbâ, Sabat khøuwa-te, ezoqa nøme tekhakheinøvem, ó, khafeâp?” Av gimbøe-bevøpem nqægo, zapa ndǿgo: Ndigu Yesu manqa ovøyam-te vee-qa mbogoám. \p \v 11 \x - \xo 12:11-12 \xt Luk 14:5\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zonømbé-einīm. Ezoqa sip timbowanat, yaq Sabat khøuwa-te, kopo ndugu manqei ozu-tē gunūbøiāv, yaq ndego ngunuk sip segé-ivāv? Āv taoká. Ndø̀liváv. \v 12 Geté ezoqam sip ùnime꞉-løvuám. Yaq nakémbá, khafeap mbaín, ezoqam toqombo-tøke, Sabat khøuwa-te.” \p \v 13 Yaq até gendego, ndego ezoqam āv gembøe-eín nqǽgo, “Pingim qoté-ovøyām.” Yaq ndego ezoqam, pingim sège-ovøyám, vømbō-eqeieqei, kopømba ande av pingim nøme qambøegoam. \v 14 \x - \xo 12:14 \xt Zion 5:16\x*Yaq Felisi ezoqam Yesu-qa matev giqeivim, ndigu sège-ivøvém. Yaq āv gini-pøoném nqǽgo: Pakhapakha zimbó-khanøém. \s1 Yesu mokho-te, Mbumbukiam-qa Manqat mø̀ndø-unimanqatín, ndøgo ibugukhokhof ge-ein \p \v 15 Yaq Yesu ge꞉-otev, av nqægo, Felisi ezoqam gèmbo-voqoēm, yaq ndego manqei nøme-té genøwáv. Ezoqa kopoáv gimbopavat, yaq ndego enqoni-us ezoqam ate gi꞉goam, vø̄khakheinøvemat. \v 16 \x - \xo 12:16 \xt Met 8:4; Mak 3:12\x*Geté Yesu āv gene-gugubát nqǽgo: Ndigu teqa yaq-te, ezoqa nøme bete-zømèsi᷄m. \v 17 Yesu av ge꞉matanam nqægo, yaq manqat ndøgo, Mbumbukiam tege manqa vevezam ezoqam Aezaya mokho-te ge-ein, gè-unimanqatín. Manqat nqánek, \q1 \v 18 \x - \xo 12:18 \xt Met 3:17\x*\x - \xo 12:18-21 \xt Isa 42:1-4\x*“Nqáe! Ngenek nogé sasae ezoqám. Nō nøveatáv. \q1 No poev kandambá te-te, neka no nø̀mbøe-khafuát. \q1 Nøkeza Nqova nombó-etoám. \q1 Ndego manqei-manqei ate ndægo, ezoqa matev eqeieqei-qá yaq-té mé꞉zømesimát. \q1 \v 19 Ndego qaqa manqat gémanqateák. Neka ndego manqa sas gémanqateák. \q1 Ezoqa teqa manqat gé-ewagák, nakhoa-te. \q1 \v 20 Pefa køfi꞉v, ndego ma génqawayák. \q1 Neka lampa ndøgo, tøkhouvøemat, ma gékhoutavák.\f + \fr 12:20 \ft Ta yaya etæ-qa manqa mokho nqánek: Ezoqam ndigu bazaføgakh mbain ndigu, Yesu ma géngiæzoák, geté gèzøtøkeé.\f* \q1 Ndego sasae gé-ivavák. Sasae até gégót, atema matev soqøsoqa ate ndægo vumú-nqagīm, yaq matev eqeieqei vøndó-oē. \q1 \v 21 Manqei-qape ate nqægo, ezoqa te-te ndégo tinǿtabát.” \s1 Yesu av gimbøe-einim nqægo, Saitan-qā bazaføgakh-tē genø-sasaeāt \r (Mak 3:20-30; Luk 11:14-23) \p \v 22 Khøuwa nøme, manqa-khou neka bøi waev mbain ezoqam ndondafém, Yesu-te. Ndego manqa-khou neka bøi waev mbain gegoam, zapa ndǿgo: Ndego nqova soqa mbøigoám. Yaq Yesu gèkhakheinøvém. Yaq ndego ezoqam kopømbá, manqat vø̄-ein-a, bøi vømbō-eqeieqei. \v 23 Yesu nqanek matev gematanam, yaq ezoqa ewaqape nqova ndafe kandambá. Yaq ekeza mokho-mba gibond, “Gê, ngenek Deivid-gê Zeò penømakhaya, Mbumbukiam ge꞉manqatam, tendo-khofotav?” \p \v 24 \x - \xo 12:24 \xt Met 9:34; 10:25\x*Geté Felisi ezoqam nqanek manqat giyogem, ndigu āv gini-einím nqǽgo, “Āv taoká. Ngenek nqova soqøsoqa, Belzebul-qá bazaføgákh gene-ngeasám, ndego nqova soqøsoqa-ge kawa.” \p \v 25 Yesu tiqa matavap é-møndæ-otév, yaq gezø-ein, “Zoqa manqat mokho mbaín. Zapa ndǿgo, gekha bawān ndigu, giqatønem, yaq ndigu izuizu ndǿnøfeapāt, nginik gékhoumbám, até vømú-nasinīm. Neka vemiav o evenap tiqatønem, yaq ndigu izuizu ndǿnøfeapāt, ta vemiav ndøgo o ndigu evenap, kopømba mbaín, oskia tiyagat. \v 26 Saitan-qa bawan-qa yaq-te, matev até kopó. Ndego amba ekeza ezoqa tengeasamɨn, yaq teqa bawan géqatá. Yaq segé-navøém. \v 27 No nqova soqøsoqa amba Belzebul-qa bazaføgakh-te tøte-ngeasamɨn, av zo ndøzøte-manqate, yaq gê, zogī ezoqam, nqova soqøsoqa gekha ezoqam-qâ bazaføgakh-tē ginǿ-ngeasumatun? Gê, Saitan-qâ bazaføgakh-tē ginǿ-ngeasumatun? Āv taoká. Yaq nakémbá. Tiqa matev mø̀ndø-unimanqatín, av nqægo, zoqa manqat mokho mbaín. \v 28 \x - \xo 12:28 \xt Kel 10:38; 1 Zion 3:8\x*No nqova soqøsoqa, Mbumbukiam-gé Nqová qate-ngeasumatún. Ndøgo zo āv qanezømás nqǽgo: Mbumbukiam-qa Megeat Matev, mø̀ndø-fakhán zo-te. \p \v 29 Neka nøme nqánek: Gê, ezoqa bazaføgakh-qape, kopømba ande av Saitan nde꞉go, teqa gigiap aqonam-qa toqogoat, yaq qo khoev-tē soqombó-ōq, gigiap voqombó-aqonām? Āv taoká. Geté vø̀kho-løvønøvém. Váev, gigiap toqombo-aqonam, teqa khoev-te. \p \v 30 \x - \xo 12:30 \xt Mak 9:40; Luk 9:50\x*Gekha ezoqām ndigu, no-te nøzøzaneav ndigu, ndigu nogí qaqa ezoqám. Neka gekha ezoqām ndigu, no ezoqa møvøbam-qa yaq-te tøkemav ndigu, ndigu ezoqa gèpanqasumít. \v 31 \x - \xo 12:31 \xt Iblu 6:4-6\x*Yaq nakémbá, no nqazǿ-manqate: Gekha manqa-zapazapā ndøgo, ezoqa ndimatanam, até ndøgó-a, Mbumbukiam-qa iz ndingi꞉wat, ta manqa-zapazapa ndøgo, Mbumbukiam kopømbá, segembøé-navøém. Geté ezoqa Nqova Mbomambaqape-qa iz tengiu, Mbumbukiam ta manqa-zapa ndøgo gembøé-navøemák. \v 32 Ezoqam ndego, Ezoqam-ge Yo-qa yaq-te, manqa soqøsoqa ndemanqate, Mbumbukiam teqa manqa-zapa ndø̀mbøe-navøém. Geté ezoqa Nqova Mbomambaqape-qa yaq-te, manqa soqa te-ein, Mbumbukiam teqa manqa-zapa gembøé-navøemák, ndaki yage-te neka yage nøme, megemege-te ndo꞉go.” \s1 Tae nanga eqeieqei o soqain toqoqeiv, yaq soqoté-qatéq, av nqægo, tae ndøgo eqeieqeī o soqain \r (Luk 6:43-45) \p \v 33 \x - \xo 12:33 \xt Met 7:16-20\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Tae eqeieqei tøgoat, yaq até nangá-ya, eqeieqeí. Geté tae soqain tøgoat, yaq até nangá-ya, soqaín. Tae nanga eqeieqei o soqain toqoqeivat, yaq soqoté-qateqát, av nqægo, tae ndøgo eqeieqeī o soqaīn. \p \v 34 \x - \xo 12:34 \xt Met 3:7; 15:18; Luk 3:7; 6:45\x*Zo waza soqøsoqa. Gê, manqat eqeieqei áv khazøté-manqatāt, zo manqa-zapazapa-us ndozogo? Nakhoa mbaín. Ezoqa ndǿgo témanqatát, gekha matavāp ndøgo, teqa mokho-te qamømbo-tøva. \v 35 Ezoqa eqeieqei, matev eqeieqei ndøgoatún. Zapa ndǿgo, teqa mokho-te, matavap eqeieqei mbøigú. Geté ezoqa soqaqape, matev soqøsoqa ndøgoatún. Zapa ndǿgo, teqa mokho-te, matavap soqøsoqa mbøigú. \p \v 36 No nqazǿ-manqate: Gekha manqāt ndøgo, ezoqa khokho sa ndimanqate, Manqa ovøyam khøuwa kandambaqape-te, Mbumbukiam-te manqa ndø̀-ovøemém. \v 37 Gekha manqāt ndøgo, qo ndoqo-manqate, Mbumbukiam qo eqeieqei o soqain ndǿgo tenéqǽq.” \s1 Felisi ezoqam Yesu-qa umingiap matev qeivi-qa gigoam \r (Mak 8:11-12; Luk 11:29-32) \p \v 38 \x - \xo 12:38 \xt Met 16:1; Luk 11:16; Zion 6:30\x*Yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqa nøme, Yesu gimbo-einim, “Nøméndim ezoqam. Umingiap matev qómatanám. Yaq ni tàbati-nøtén, qo Mbumbukiam ndokhofotāq.” \p \v 39 \x - \xo 12:39 \xt Met 16:4; Mak 8:12\x*Geté Yesu gezø-qavøiu, “Zo ezoqa ndakin nqazoyage, zo ezoqa soqøsoqá neka zo Mbumbukiam-te tøkebeáv. Yaq ndakin, zo umingiap matev qeivi-qa mba zøgó. Geté zo matev nøme zóqeivimák. Sa ndǿgo tozóqeivím, av Ziona qambøe-fakhan, ndego Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam. \v 40 \x - \xo 12:40 \xt Jona 1:17\x*Kopømba ande av Ziona khøuwa misika neka lova misika zongøyam-qa mokho-te gu꞉goam, yaq até Ezoqam-gé Yó-a, manqei mokho-te āv tenégoát, khøuwa misikā neka lova misika. \v 41 \x - \xo 12:41 \xt Jona 3:5\x*Mbumbukiam-qa Manqa Ovøyam Khøuwa Kandambaqape-te, ndigu Niniva vemiav-ak, segéwán. Yaq ndigu zo ezoqa soqøsoqa mé꞉zǽb, zo ndakin nqazoyage. Zapa ndǿgo, ndigu manqa-zapazapa-te gigoam, màndo-qambúz, Ziona-qa manqat gi꞉yogem. Geté, nqáe! Ngenek ezoqam zo namba nge꞉go, ngenek Ziona ùnime꞉-løvuám. Geté zo qambuzaneáv, teqa manqat qazoyogem. \v 42 \x - \xo 12:42 \xt 1 King 10:1-10\x*Neka Mbumbukiam-qa Manqa Ovøyam Khøuwa Kandambaqape-te, até ndugú-a, Siba manqei kawa sævam kandambaqapu, segé-itán. Yaq ndugu zo ezoqa soqøsoqa mé꞉zǽb, zo ndakin nqazoyage. Zapa ndǿgo, ndugu qámbá gunduwav, Solomon-qa matavap loloakh manqat vømømbō-ewag, ndego kawa ezoqam kandambaqape. Geté, nqáe! Ngenek ezoqam zo namba nge꞉go, ngenek Solomon ùnime꞉-løvuám. Geté zo teqa nømendim manqat ndapeáv.” \s1 Matev soqaqape tøfakhan, ezoqa manqa-zapa-te nqawa tevesez \r (Luk 11:24-26) \p \v 43 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Nqova soqa ezoqam-te tefakhan, yaq ndego mbenga qaqaniap manqei-té gé-okhoát. Manqei eqeieqei-qa ndǿvawét, te꞉yagat. Geté qeiviav tøgoat, \v 44 ekeza manqat āv gené-eín nqǽgo, ‘Ság. Nøkeza khoev-té qatǿveséz, ma qatønde-fakhan ndøgo.’ Yaq ndego nango tevesez, ta khoev-te ndøgo, ezoqam mbaín, tembøe-khaz, viayáp neka gapuk mbaín. \v 45 \x - \xo 12:45 \xt 2 Pita 2:20\x*Yaq nangó genǿwáv, nqova soqøsoqa seven nøme vømøndó-khatōb, ndigu uni gi꞉soqøsoqoezam. Āv teoká, av ndego ekezan nde꞉go. Yaq ndigu tindúzáv ndǿgo, namba vøméqōm. Yaq vaev-te ndøgo, ndego ezoqam, teqa yage unimé꞉-soqá. Āv taoká, av bugukhokhof ge꞉yagam. Matev āv tøzømbé-fakhán, nginik manqa-zapazapa-us ezoqam, ndakin khøuwa-te ngiyage.” \s1 Yesu-gu evo neka emekheis, gekha ezoqâm? \r (Mak 3:31-35; Luk 8:19-21) \p \v 46 Yesu ezoqa ewaqape namba, manqa mo꞉manqatám, yaq nqáe! Evo neka tegi emekheis tīnø̄fākhāz. Bavokhó sogowán. Te namba manqa manqate-qa ndøgoám. \v 47 Yaq ezoqa nøme āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nqáe! Qavo neka qamekheis, ngówani, bavokho. Ndigu manqa manqate-qa ndøgó, qo namba.” \p \v 48 Geté yaq Yesu āv gende-qavøiú nqǽgo, “Nogu evo neka nogi nqamekheis kinǿgoam?” \v 49 Yaq Yesu zenda ekeza paev ezoqam-té genøqantáv, ge-ein, “Nqáe! Nogu evo neka nogi nqamekheis, ngínik, ngiwaniap. \v 50 \x - \xo 12:50 \xt Lom 8:29\x*Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndigu, noge Tat-qa poev ndimbopaev, ndego yan-te ngo꞉yage, nogu evo neka nogi nqamekheis ndígu.” \c 13 \s1 Ezoqa manqei vinivinimba-te, wit nanga gezøgeakhat, taqa yaya etæ manqat \r (Mak 4:1-9; Luk 8:4-8) \p \v 1 Ta khøuwa kopo-te ndøgo, Yesu khoev gè-iváv. Yaq ndøgeg-té genø-ová, vømø̄qom. \v 2 \x - \xo 13:2 \xt Luk 5:1-3\x*Geté ezoqa khàpumu-khouwéz, gindupindam te-te. Yaq Yesu khagua-té genøketáo, vø̄uqom. Ezoqa ndøgeg-té giwaniapám. \v 3 Yaq ndego yaya etæ manqat me꞉zømás. Kopoáv. Āv genengáz nqǽgo, \p “Nqáe! Ezoqam mø̀ndøgoám. Khae-té genøwáv, wit nanga vømø̄-zøgeakh. \v 4 Yaq wit nanga ge꞉panqabumat, nøme nakhoa-té ginø-o꞉atát. Yaq pipisi tindu-løvuvám ndǿgo, vø̄louz. \p \v 5 Geté nøme ndigu, nandi-té ginø-o꞉atát. Nandi-te ndøgo, manqei khapekhapémbá qatøke꞉pat. Yaq mbusa nakhamas-té ginø-fakhanøvém. Zapa ndǿgo, manqei andé mbaín. \v 6 Geté yaq, khøuwa gendosasev, mbusa ndigu gifakhatat, khøuwa tatas ndølouwáz. Yaq gèkusíz. Zapa ndǿgo, ndigu ngum uni mbunipøteáv. \p \v 7 Wit nanga nøme, gapuk-té ginø-o꞉atát. Yaq gapuk ndøgo qa-eqa, ndigu gèvøtøgeám. \p \v 8 Geté wit nanga nøme, manqei eqeieqei-té ginø-o꞉atát. Yaq kopømbá gi-eqanat, nanga vø̄qataz. Wit nanga nøme ndigu, 100́, louzi nonqo gitøkebupat. Nøme ndigu 60́, neka nøme ndigu 30́.” \p \v 9 Yaq Yesu gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, gea tømbogoat, yà beyogé.” \s1 Yesu gekha zapā, ezoqa yaya mba gezø-etæam \r (Mak 4:10-12; Luk 8:9-10) \p \v 10 Yaq Yesu-gi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-bevøpem, “Qo gekha zapâ, yaya mba ndoqo-etæ, ezoqa ndoqote-zømesim?” \p \v 11 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Mbumbukiam zo mba zøtáke, zo nogi paev ezoqam, mokho manqat tøzøte-zøtez, teqa Megeat Matev-qa yaq-te. Geté ezoqa nøme-te, ndego takeáv. \v 12 \x - \xo 13:12 \xt Met 25:29; Mak 4:25; Luk 8:18; 19:26\x*Gekha ezoqām ndego, mokho gendap, Mbumbukiam otevat nøme mba mbøé-etoám. Yaq ndego otevat kandambá tømbogoat. Geté gekha ezoqām ndego, mokho ndapeav ndøgo, yaq Mbumbukiam até otevat-qasé-a, ndømbogo, segéviwám. \v 13 No ndigu yaya mba tæzømbe-etǽ ndǿgo: Ndigu ndikeôgé. Geté géqeivimák. Neka ndigu ndiyôgé. Geté mokho géndapemák. \v 14 \x - \xo 13:14-15 \xt Isa 6:9-10; Zion 12:40; Kel 28:26-27\x*Yaq av nqægo, manqat ndøgo, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam Aezaya gepeawam, gè-unimanqatín, ndøgo qa-ein, \q1 ‘Zo ndòzo-ewagát. \q2 Geté manqa mokho zombó-ndapemák. \q1 Zo ndòzo-kewagát. \q2 Geté zóqeivimák. \q1 \v 15 Nginik ezoqam, \q2 mbøni gèzø-føgøføgakhám. \q1 Neka gea gèzø-tokeáp, \q1 neka bǿi ndīkōpø̄ītāp. \q1 Zapa ndǿgo, ndigu poeveáv, \q2 bøi ti꞉qeivat neka gea ti꞉-ewagat, \q2 neka mokho tindapem, \q1 yaq no-te vøndé-qambūz, \q2 no vøté-khakheinøvēm.’ \p \v 16 \x - \xo 13:16-17 \xt Luk 10:23-24\x*Geté zo khanakhanakh mbá qanegó. Zapa ndǿgo, zo bøi ndøzøte-qêiví neka gea ndø̄zø̄tē-yōgē. \v 17 No unimanqatín nqazø-manqate. Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam neka matev eqeieqei ezoqa kopoáv, matev qeivi-qa ndøgoám, zo ndakin nqazo-qeivi. Geté ndigu qeiviáv. Neka ndigu manqat yoge-qa vø̄goam, zo ndakin nqazoyoge. Geté ndigu yogeáv.” \s1 Ezoqa manqei vinivinimba-te, wit nanga gezøgeakhat, taqa yaya etæ-qa manqa mokho \r (Mak 4:13-20; Luk 8:11-15) \p \v 18 Yaq Yesu tegi paev ezoqam gezø-ein, “Gèndoyogé, yaya manqat ndøgo, wit nanga zøgekhæm-qa yaq-te qazø-eta, taqa manqa mokho. \p \v 19 Wit nanga ndigu, nakhoa-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, ndigu Mbumbukiam-qa Megeat Matev-qa yaq-te, manqat giyogemɨn, mokho upøgimáv. Yaq nqova soqaqape, até gendewavɨn, manqat vø̄e-vibamɨn, tiqa mbøni mokho-te tøu-ogeakhat. \p \v 20 Neka wit nanga ndigu, nandi-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, Mbumbukiam-qa Manqat nakhamas-té ginø-ndapemɨ́n. Khanakhanakh-ús. \v 21 Geté ta manqat ndøgo, uni mbuvøemáv, tiqa mokho-te. Yaq ndigu føgøføgakh wanimáv. Mbumbukiam-qa Manqat zapaya, yage føgakh-qape o ngenøgim matev qazø-fakhanɨn, ndigu nakhamas-té ginø-o꞉azɨ́n. \p \v 22 \x - \xo 13:22 \xt Luk 12:16-21; 1 Tim 6:9-10, 17\x*Neka wit nanga nøme ndigu, gapuk-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, Mbumbukiam-qa Manqat ambá giniyogé. Geté ndigu fofogeap khàpe zømbe-khouwevɨ́n, tiqa yage zapaya, neka tiqa poev matev, gigiap kopoav-qa yaq-te, vø̄tubamɨn. Yaq Mbumbukiam-qa Manqat, tiqa mokho-te ndøugu, gèvøtagɨ́n. Yaq kopømba mbaín, mokho tømbo-fakhan. \p \v 23 Neka wit nanga ndigu, manqei eqeieqei-te gi-o꞉atat, taqa manqa mokho nqánek: Ezoqa nøme, Mbumbukiam-qa Manqat gèyogemɨ́n neka mokho vømbō-ndapemɨn. Yaq Mbumbukiam-qa Manqat, mokho mbófakhán. Kandambá. Ezoqa nøme-te 100́, neka ezoqa nøme-te 60́, neka ezoqa nøme-te 30́.” \s1 Wit neka avøeavøe sa qamu-umiavat, taqa yaya etæ manqat \p \v 24 Yaya etæ manqat nøme, Yesu ge꞉zømas, nqánek. Gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, kopømba ande av nqǽgo: Ezoqa mø̀ndøgoám. Khae-té genøwáv, wit nanga mbomømboma vømø̄-zøgeakh. \v 25 Geté ezoqa ewaqape ate av-té gi꞉sømbiapat, tege qaqa ezoqam tendowáv ndǿgo, avøeavøe nanga vø̄pomogim, ndøgo wit ma gi꞉zøgeakham, sasa ndøwav. \v 26 Yaq wit nanga mbusa gifakhaz, gi-umianat, mokho vø̄tøkebam, yaq até avøeavøé-a, namba me꞉-umiavát. \p \v 27 Yaq khae eve-gi sasae ezoqam, nqanek matev giqeivim, tinøzáv ndǿgo, vømømbō-einim, ‘Khanánqa. Qo wit nanga eqeieqeí aboqo-zøgeákh. Geté ndakin avøeavøe áv khané-fakhanam?’ \p \v 28 Yaq gendo-ein, ‘Qaqa ezoqám abe-matanám.’ \p Yaq sasae ezoqam gimbo-einim, ‘Gê, batíniav? Avøeavøe ambá nimø-khofoemɨ́n.’ \p \v 29 Geté ndego āv gezømbe-qavøiú nqǽgo, ‘Mbaín. Avøeavøe naqanøkā ndøkhofòe᷄m. Soqaín ndøgo, wit namba tøzøte-khofobem. \v 30 Wit avøeavøé namba sa bete-umianét, atema vingisam khøuwa vizimǿ-khantøzēm. Yaq no sasae ezoqam āv qazømbé-eín nqǽgo, “Avøeavøe vø̀khæ-khofoém, vø̄-møvøemem, yaq sasa zósønqotøvēm. Yaq wit zóvingisumém, noqa lou møvøyam khoev-te vozó-nqeitøzēm.” ’” \s1 Masted tae nanga-qa yaya etæ manqat \r (Mak 4:30-32; Luk 13:18-19) \p \v 31 Yaya etæ manqat nøme, Yesu ge꞉zømas, nqánek. Gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, ndøgo andé masted tae nangá, ezoqa khae-te gezøgeakhɨn. \v 32 Nginik tae nanga khapímbá. Geté mbusa qafakhanɨn, qakhouwevɨn, tae kandambá. Avøe gigiap nøme mø̀ndø-løvuamɨ́n. Yaq tae ndøgo tøyat, pipisi até gindi-løvuvamɨn, taqa tang-te vō꞉viviamɨn.” \s1 Flawa poponøvem nonqo, taqa yaya etæ manqat \r (Luk 13:20-21) \p \v 33 Yesu yaya nøme gezø-eta, nqánek, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, andé flawa poponøvem nonqó. Sakheis khasøkhasis ndø-upøgimatún, khapémbá, flawa-te vø̄u-pomogimimin. Flawa poponøvem nonqo, khapelavøqase ambá qanegó, neka flawa kandambā. Geté flawa ate ndi꞉gu, sègemø-popoezɨ́n.” \s1 Manqat nøme, yaya etæ-qa yaq-te \r (Mak 4:33-34) \p \v 34 Yesu nqanek manqat ate ndægo, ezoqa ewaqape gezø-manqatam, ndego yaya mba zø-etæám. Ndego manqat bavokho manqatemáv. Geté yaya mba zø-etæám. \v 35 \x - \xo 13:35 \xt Psa 78:2\x*Yesu av ge꞉matønumam ndægo, yaq manqat ndøgo, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam ge꞉-ein, gè-unimanqatín. Ta manqat nqánek, “No ezoqa manqat tæzø-manqatat, yaya mba nøzǿ-etæát. Manqat ndøgo, no ezoqa tøte-zømesimat, khonoam-té qagoám. Nupøkhán mbá, Mbumbukiam manqei-qape gekhakheinam, atema ndakin.” \s1 Wit neka avøeavøe, taqa yaya etæ-qa manqa mokho \p \v 36 Yesu ezoqa ewaqape gezivaz, khoev mokho-te vømø̄-on, yaq tegi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-einim, “Yaya etæ ndøgo, ezoqa avøeavøe nanga khae-te gepomogim, taqa manqa mokho gekhâm? Kopømbâ toqoti-nømand?” \p \v 37 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Ezoqam ndego wit nanga eqeieqei gezøgeakh, khae-te, ndego Ezoqam-gé Yó. \v 38 Khae ndøgo, manqei-qapé, neka wit eqeieqei ndigu, Mbumbukiam-gí ezoqám, teqa Megeat Matev-te ndu꞉gu. Geté avøeavøe ndøgo, ndigu nqova soqaqape-gí ezoqám. \v 39 Qaqa ezoqam, ndego avøeavøe nanga soqøsoqa gepomogim, ndego nqova soqaqapé. Neka wit vingisam khøuwa ndøgo, manqei-qape-qá vaév. Neka sasae ezoqam ndigu, enzol ezoqám. \v 40 \x - \xo 13:40 \xt Zion 15:6\x*Kopømba ande av ezoqam avøeavøe gikhofoem neka vø̄sonqotøvem, yaq manqei-qape-qa vaev-te, matev āv tønéfakhán. \v 41 \x - \xo 13:41 \xt Met 24:31; 25:31; Mak 13:27\x*Ezoqam-ge Yo, ekeza enzol ezoqam ndókhofotáz, yaq gekha ezoqām ndigu, teqa Megeat Matev mokho-te, manqa-zapazapa ndigu neka ezoqa nøme manqa-zapa-te ndi-ituza, vǿmøvāb. \v 42 \x - \xo 13:42 \xt Met 8:12\x*Yaq ndigu gøinam wageap-té ginǿ-nqagivém. Yaq tí-eivumát ndǿgo, neka khaya vǿvivisumāt. \p \v 43 \x - \xo 13:43 \xt Dan 12:3\x*Geté ezoqa eqeieqei ndigu, andé khøuwa me mé꞉sanqatavát, Tat-qa Megeat Matev-te. Gekha ezoqām ndego, gea tømbogoat, yà beyogé.” \s1 Yakhaseke moni-us, khae-te qakhonawam, taqa yaya etæ manqat \p \v 44 Yaq Yesu yaya nøme zø-etá, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, kopømba ande av nqǽgo: Ezoqa khae nøme-te, yakhaseke ndøqeív. Moni-ús. Manqei mokho-té qakhonawám. Ta yakhaseke mokho-te ndøugu, moni kandambá gu꞉nqeitavam. Yaq ndego ezoqam, nqanek yakhaseke nqawá genø-khonáo, sasa ndøqavan. Khanakhanakh khàpe mbøe-khouwév. Yaq até gendego, ekeza gigiap ate qambøegoam, gèwí. Yaq moni geqas ndigu, khae ndǿgo tewí, ma moni yakhaseke-us ge꞉qeiv.” \s1 Ezoqa agiwa qanimav-qapi gezømet, taqa yaya etæ manqat \p \v 45 Yesu yaya etæ manqat nøme ge꞉zømas, nqánek. Gezø-ein, “Neka Mbumbukiam-qa Megeat Matev, kopømba ande av nqǽgo: Stoa eve mø̀ndøgoám. Ndego agiwa-qasis qaniqanimav-qa ndøvawám. \v 46 Yaq khøuwa nøme, agiwa qanimav-qapi ndøzømét. Tiqa fia kandambá. Yaq ndego até gendego, gigiap ate qambøegoam, gèwí. Yaq moni geqas ndigu, agiwa-qasi me꞉wí.” \s1 Zonga voe gi꞉ndapɨn, taqa yaya etæ manqat \p \v 47 Yesu yaya etæ manqat nøme ge꞉zømas, nqánek. Gezø-ein, “Neka Mbumbukiam-qa Megeat Matev, kopømba ande av nqǽgo: Ezoqa voe gi-ogimin, zonga bugug vinivinimbá gindapɨn. \v 48 Zonga voe gumu-khazemɨn, yaq ndøgeg-té ginø-itimín, vø̄qonavɨn, zonga sasa ndøgevezonamɨn. Zonga eqeieqei ndigu, lagu-té ginø-qonøzemɨ́n. Geté zonga soqøsoqa, gènqagevemɨ́n. \p \v 49 Manqei-qape-qa vaev-te, matev kopo āv tønéfakhán. Enzol ezoqam tindúzáv ndǿgo, ezoqa vǿ-qatøzō, eqeieqei vini neka manqa-zapazapa-us vini. \v 50 \x - \xo 13:50 \xt Met 13:42; Luk 13:28\x*Yaq manqa-zapazapa-us ezoqam, gøinam wageap-té ginǿ-nqagivém. Yaq tí-eivumát ndǿgo, neka khaya vǿvivisumāt.” \s1 Awenege nømendim matev neka ndakinak nømendim matev \p \v 51 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezøbevap, “Ge zô, nqanek manqat ate nqægo, taqa manqa mokho mozóndapem?” \p Yaq gimbo-qavøinam, “Ni mø̀indapém.” \p \v 52 Yaq Yesu gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, Mozes-qa guguna manqat ge꞉-otev, yaq ndego Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, ge-noge-paev-ezoqam-ev, ndego andé khoev evé. Ndego teqa khoev kouwat mokho-te, gigiap ndemøvøyam, gigiap qaniqanim vinivinimbá ndømbogo, nøme ndakinák neka nøme awenegé, yaq ta gigiap ndøgo, nøme vøndō-ovøe.” \s1 Yesu ekeza vemiav-ak gisanqawem \r (Mak 6:1-6; Luk 4:16-30) \p \v 53 Yesu nqanek yaya etæ manqat zømesim qamømbøe-navøem, yaq ta manqei ndøgo ge-ivav, \v 54 \x - \xo 13:54 \xt Zion 7:15\x*ekeza vemiav-té genøwáv, Nazalet, neka Zu ezoqam-qa guliguli khoev-te, ezoqa vøme-zø̄mesim. Yaq ndigu manqat gimboyogem, nqova ndafe kandambá neka ekeza mokho-mba gibond, “Ngenek ezoqam, matavap loloakh neka bazaføgakh, umingiap matev gone nonqo, gekham-tê gendap? \v 55 \x - \xo 13:55 \xt Zion 6:42\x*Gê, ngenek khoev puanam ezoqam-gê yò? Neka tegu evo, Melî? Neka tegi emekheis Zêms, neka Zosêf, neka Saemôn, neka Zudâs? \v 56 Neka até tegi sænakheis ate ndi꞉gú-a, ni namba zí꞉yage? Gê, ngenek ezoqam, teqa matev ate ndægo gekham-tê gendap?” \v 57 \x - \xo 13:57 \xt Zion 4:44\x*Yaq ndigu vemiav-ak, Yesu gèsanqawém. \p Geté yaq Yesu gezø-ein, “Manqei nøme-te, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam, gèmbovizáp. Geté ekeza manqei-te neka ekeza khoev-te, ezoqa vizupáv.” \p \v 58 Ta vemiav-te ndøgo, Yesu umingiap matev, agé matanapøteáv. Zapa ndǿgo, ndigu unimanqatinteáv. \c 14 \s1 Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, gilaem \r (Mak 6:14-29; Luk 9:7-9) \p \v 1 Ta khøuwa-te ndøgo, Elod ndego, Gelili plovins-ge kawa ezoqam gegoam, Yesu-qa yaq-te, manqat ndø-ewág. \v 2 Yaq ekeza sasae ezoqam gezø-ein, “Ngenek Zión ategó, ndego ezoqa ibøkha iz gezø-etoumam. Løvøte-te nangó abetøndo-khandí꞉v. Yaq nakémbá, bazaføgakh teqa mokho-te ndøu-sasaeat, umingiap matev ndematanam.” \p \v 3 \x - \xo 14:3-4 \xt Lev 18:16; 20:21; Luk 3:19-20\x*Elod nqanek manqat ge-ein, zapa ndǿgo. Ibugukhokhof Elod Zion gèmøvøiú, ndimbula-te vø̄-utav. Elodias zapayá gene-matanám. Ndugu Elodias, ibugukhokhof tege namba qawan Filip-gú zas ndøgoám. Geté Elod sègeviwám. \v 4 Yaq Zion Elod āv gembøe-manqatám nqǽgo, “Khafeáp nandav, namba qawan-gu sævam qoqo-okɨ.” \v 5 \x - \xo 14:5 \xt Met 21:26\x*Yaq Elod Zion ambá gelavawɨ́n, ta zapaya. Geté ndego ezoqam-qá møe ndøgoám. Zapa ndǿgo, ndigu Zion Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqam me꞉vewám. \p \v 6 Yaq Elod ge꞉qan, ta khøuwa iz gemø-khantaz, zifuap namba lou gilog, Elodias-gu yu tiqa megemege-te, gè-ogiám. Yaq Elod poev kandambá qambowav, tuqa ogiam-te. \v 7 Yaq Elod até gendego, vømbō-ein, “No unimanqatín nqataqa-manqate. Nøtaqambé-khavozák. Gekha gigiāp ndøgo, qo poev taqagoat, soqonǿ-eín, yaq søtaqá-etoám.” \v 8 Yaq ndugu evo mbobeváp, taqa yaq-te. Yaq ndugu Elod manqat āv tumbøe-qavøiú, av evo-qa poev qægoam, gumbo-ein, “Noqa poev nqánek. Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, teqa kawa melek-té qazøtøndó-qonøvém, no-te sasa zotøndó-ndapēm.” \p \v 9 Yaq Elod nqanek manqat ge-ewag, ndego khanakhanakh mbaín. Mbøni mbová. Geté ndego nakhag ezoqam āv tezømbe-eín, av tuqa poev qægoam. Zapa ndǿgo, ndego manqat ezoqa ewaqape-qá bøi-té genø-eín. \v 10 Yaq ndigu até gindigonem, ndimbula khoev-té ginøzáv, Zion monqo vømømbō-kepøzem. \v 11 Yaq Zion-qa kawa, melek-té ginø-qonøvém, mbasønakam vømømbó-etøomem. Yaq ndugu evo-té gunøndáp, vømømbó-etoam. \v 12 Yaq Zion-gi paev ezoqam manqat giyogem, tinduzáv ndǿgo, Zion-qa kha vø̄ndapem, sasa mø-ozem. Yaq Yesu-té ginøzáv, vømømbō-einim. \s1 Yesu ezoqa bawan-qape ge꞉zøkef \r (Mak 6:30-44; Luk 9:10-17; Zion 6:1-14) \p \v 13 Yesu Zion-qa yaq-te manqat ge-ewag, gilaem, ndego khagua-té genøketáo, yaq-keoqa sasa ndøqantav. Ndego ambá ezoqam-av manqei-té genøtinín, neka vømē-yakhapusivin. Geté ezoqam giyogem, av nqægo, mø̀ndø-qantāv, ndigu tiqa vemivemiav sège-yovitát, Yesu gimbopavat. Zapá ginøzáv. \v 14 Yesu gemø-asa, ezoqa bawan-qape mba mo꞉qeív. Yaq ndego tanakh zøgó, neka enqoni-us ezoqam vø̄khakheinøvem. \p \v 15 Yaq qakhagus ndøgo, ekeza paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-einim, “Gèkhagustét, neka vemiav mbaín, nqanek. Ezoqa bawan-qape é-moqo-khofosám. Yaq vemivemiav-té giabenøzáv, ekeza lou bemø̄wi.” \p \v 16 Geté Yesu gezø-ein, “Mbaín. Ndigu qavønipøteav tøgoat, kopømbá. Lou zo zozǿ-etoám, tilog.” \p \v 17 Yaq gimbo-einim, “Gê, áv khatígonēm? Ni flawa faev neka zonga menas mba nigú.” \p \v 18 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zøtøndé-upøzonām.” \v 19 \x - \xo 14:19 \xt Met 15:35-39; Mak 8:6-10\x*Yaq ndego ezoqa bawan-qape, gagayag-te qonam manqat zø-eín. Yaq até gendego, nginik flawa faev neka zonga menas, gè-upøzó, yan-te sasa ndøqan, Mbumbukiam ike manqat vømbō-ein. Yaq flawa gèmbegím, ekeza paev ezoqam vøzø̄-etoam, yaq ndigu ezoqa ewaqape sasa zø-etoam. \v 20 Yaq ezoqa ewaqape lou tilóg ndǿgo, até vøzø̄-ewez. Yaq lou mbegeap ndøgo, ezoqa gi-ivøvem, gèpizumém. Yakhav tuélv ginqeitømem, qamøvea. \p \v 21 Ezoqa kopoav-qapé, nqanek lou gilog. Angana ate gi꞉goam, ande āv faev taosén ndi꞉gú. Geté sakheis neka nakheis, lou gilog, ndigu gevebøpøteáv. \s1 Yesu ibøkha mumat go꞉geavun \r (Mak 6:45-52; Zion 6:15-21) \p \v 22 Yesu nginik ezoqa kopoav-qape, lou guzumbu-etoam, yaq até gendego, tegi paev ezoqam vøzø̄-ein, “Zo khagua-té qanøketáb, yaq-keoqa vō꞉qantav. No nginik ezoqa ndø̀tokho-khofosám.” Yaq ndigu vø̄søkuzim, sasa ndøtinim. \v 23 \x - \xo 14:23 \xt Luk 6:12; 9:28\x*Yesu ezoqa gumu-khofosam, yaq manqei poyat-té genøqavíg, yakhapus-mba vømø̄-guligulim. Yaq qapøistat, yakhapus mbá segegoát. \v 24 Ndakin tegi paev ezoqam-qa khagua, anana-mbá qanuteitát. Qámbá. Khamøe sògo-qaqavøemám neka vø̄sintavam. \p \v 25 Yaq lova ande av 3 o 4 oklok ndægo, Yesu ekeza paev ezoqam-té genøwáv. Ibøkha mumát gono꞉mát. \v 26 \x - \xo 14:26 \xt Luk 24:37\x*Geté ibøkha mumat go꞉geavun, gi-ometam, ndigu møe kandambá gigonem. Até vøe-einim, ndego gevøgév. Yaq gèzøgeá. \p \v 27 Geté Yesu até gendego, gèzøndo-akhá, “Zo møe ndøgòne᷄m. Nó!” \p \v 28 Yaq Pita gembo-ein, “Evézøza. Unimanqatin qo toqogoat, qonǿ-eín. Yaq ibøkha mumát qatøndónáv qo-te.” \p \v 29 Yaq gembo-qavøiu, “Qanimáv. Mòqotøndoqáv.” \p Yaq Pita até gendego, khagua gè-iváv, ibøkha-te vø̄vuao, Yesu-te sasa ndøwav, ibøkha mumat. \v 30 Geté khamøe-qape geqeiv, ndego møe ndøgó. Yaq gègeonát. Gendo-akha, “Evézøza. Gènøtøké.” \p \v 31 \x - \xo 14:31 \xt Met 8:26; Mak 4:39\x*Yaq Yesu nakhamas-té genøvisí, vømbōgea. Gembo-ein, “Qoqa unimanqatin khapémbá, Mbumbukiam-te. Gekha zapâ ndoqoto-nake?” \p \v 32 Yaq ndigu ezoqa menas khagua-te gi꞉ketab, khamøe-qape sègevøitáv. \v 33 Yaq ezoqam ndigu, khagua-te gu꞉guvam, Yesu gèmbo-vizumém. Gimbo-einim, “Unimanqatín. Qo uni Mbumbukiam-gé-Yo-ín.” \fig Yesu ibøkha mumat-te go꞉geavun|alt="FF" src="IB-027gr.tif" size="span" copy="International Bible Society. Used with permission." ref="14:33" \fig* \s1 Yesu Genesalet manqei-te, enqoni-us ezoqam gekhakheinøvem \r (Mak 6:53-56) \p \v 34 Yesu tegi paev ezoqam namba giqantavat, yaq Genesalet manqei-té gimøqá. \v 35 Ta manqei-te ndøgo, ezoqa Yesu gimatøvemem, yaq vemivemiav ndøgo, avøavun qagoat, manqa ndøkhofotømém, yaq ndigu enqoni-us ezoqa ate gi꞉goam, te-te sasa ndo-upøgim. \v 36 \x - \xo 14:36 \xt Met 9:20-21\x*Yaq ezoqa āv gimbøe-viømém nqǽgo, “Kopømbâ, nginik enqoni-us ezoqam, ndabua ov-qase mba tiqa-khanøzumat. Yaq enqoni segezǿ-navøemát.” Yaq gekha ezoqām ndigu, teqa ndabua gimbo-khanazumat, enqoni sègezø-navøemtát. \c 15 \s1 Mbumbukiam-qa nømendim matev, atanakha-zapazapa-za-qa nømendim matev, gèløvuám \r (Mak 7:1-13) \p \v 1 Khøuwa nøme, Felisi ezoqam neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam ndozáv, Yesu-te. Zelusalem taon-té ginduzáv. Gimbo-einim, \v 2 “Gekha zapâ, qogi paev ezoqam, nigi atanakha-zapazapa-za-qa nømendim matev ndimøkuiam? Ndigu bugukhokhof zenda uni sunguzumáv, lou gilogɨn.” \p \v 3 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Geté ge zô, gekha zapâ, zøkeza nømendim matev zapaya, Mbumbukiam-qa guguna manqat ndozo-møkuiam? \v 4 \x - \xo 15:4 \xt Exo 20:12; 21:17; Deut 5:16\x*Mbumbukiam āv gene-eín nqǽgo, ‘Qave neká qavo, gèzøvizáp. Gekha ezoqām ndego, eve o evo soqa manqat tembo-ein, ndego ezoqa yà belaém.’ \v 5 Geté zo ndozo-manqate, ezoqa kopømbaqapé, eve o evo sa tembo-ein, av nqægo, gekha gigiāp ndøgo, no amba qo tøtaqa-etoamɨn, ndøgo Mbumbukiam-qā. \v 6 Geté gekha ezoqām ndego, manqat av nqægo nde꞉manqate, ndego vizap mbaín, eve-te neka evo-te. Yaq av nqægo, zo zøkeza nømendim matev mokho-te, Mbumbukiam-qá Manqat zomøkuiám. \v 7 Zo khavozam ezoqám. Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam Aezaya, zo me꞉-eín, av ge꞉-ein nqægo, \q1 \v 8 \x - \xo 15:8-9 \xt Isa 29:13\x*‘Nginik no tou mbá ginømbe-vizáp. \q2 Geté tiqa mbøni qámbá no-te. \q1 \v 9 Ndigu noqa iz, khokhó sege-eqawát. \q2 Zapa ndǿgo, ndigu ezoqam-qá nømendim matev mba me꞉zømesimít. \q2 Ambá ndøgo, noqā nømendim matev.’” \s1 Ezoqam ande áv kené-manqa-zapa-us-ev-ɨn? \r (Mak 7:14-23) \p \v 10 Yaq Yesu ezoqa ewaqape ndømøváb, gezø-ein, “Ùnime꞉-yogé, neka mokho vømbō-ndapem! \v 11 \x - \xo 15:11 \xt Met 12:34\x*Ezoqam ambá ndø̄go, tenē-manqa-zapa-us-ēv, Mbumbukiam-qa bøi-te, lou ndøgo, teqa manqa-nqa-te ndø-oev. Geté tene-manqa-zapa-us-evɨ́n ndǿgo, manqat ndøgo, teqa manqa-nqa-te ndøndo-fakhate.” \p \v 12 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq taqa zita-te, tegi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, gimbo-einim, “Ge qô, moqoté-qateq? Felisi ezoqam mbøni nqosøgeap mboyogém, qo nqanek manqat qoqo-ein.” \p \v 13 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Gekha gigiāp ndøgo, noge Tat, ndego yan-te ngo꞉yage, ogekhæav ndøgo, ndø̀khofoé. \v 14 \x - \xo 15:14 \xt Luk 6:39; Lom 2:19\x*Ság! Sègezø-iváv. Ndigu bøi waev mbain ezoqam ituza-qa ndøgó. Geté até ndigú-a, bøi waev mbaín. Bøi waev mbain ezoqam, bøi waev mbain ezoqa nøme te-itu, yaq ndigu ezoqa menas, manqei ozu-te, até sugumú-o꞉áz.” \p \v 15 Yaq Pita gendo-ein, “Kopømbâ, yaya ndøgo, ezoqa qoqozø-eta, mokho toqoti-nømand?” \p \v 16 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Gê, até zó-a, manqa mokho upøgimâv? \v 17 Ge zô, møzøté-zøtez? Gekha lōu ndøgo, manqa-nqa-te ndø-oev, gus-té qanø-okhó. Yaq vaev-te nqawa mø̀ndø-fakhanɨ́n. \v 18 Geté manqat soqøsoqa ndøgo, manqa-nqa-te ndøndo-fakhate, ndøgo mbøni-té qando-fakhanɨ́n. Matev nqánek, ezoqam Mbumbukiam-qa bøi-te ge꞉-manqa-zapa-us-evɨn. \v 19 Zapa ndǿgo, matavap soqøsoqa, kopømba ande av ezoqam pakhapakha khaneam matev neka nøkenøkem ngi꞉wat matev neka mambe matev neka aqonam matev neka meakha manqat manqate matev neka manqat ponqom matev, ndøgo mbøni-té qando-fakhaté. \v 20 Ezoqam nqánek gene-manqa-zapa-us-ev-ɨ́n, Mbumbukiam-qa bøi-te. Geté ezoqam bugukhokhof zenda uni sunguziav tegoat, lou telog, ndøgo gé꞉-manqa-zapa-us-ev-ák.” \s1 Bawan vini-ak sævam, Yesu gu-unimanqatin \r (Mak 7:24-30) \p \v 21 Yesu nqanek manqei ge-ivav, yaq Taya neka Saedon taon avønin-té genøwáv. \v 22 Yaq nqáe! Keinan bawan sævam ndøwáv, ta manqei-te ndøgo guyagam, gundu-akha, “Evézøza. Deivid-ge Zeo. No tanakh gènøgó. Nogu yu, nqova soqa mbøigú. Gèngiitét.” \p \v 23 Geté Yesu yaq manqat-qase qavøiwateáv, tu-te. Yaq tegi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-einim, “Vø̀khofotáv, ngunuk, niqa zita-te ngundu-akhayam.” \p \v 24 \x - \xo 15:24 \xt Met 10:6\x*Yaq Yesu gendo-ein, “No Mbumbukiam Izlael ezoqam-te mbá gendo-khofotán, ndigu kopømba ande av sip ndi꞉gu, gi-ewaz.” \p \v 25 Geté ndugu tunduwáv ndǿgo, katuk vø̄møkui, gundu-ein, “Evézøza. Vø̀nøtøké.” \p \v 26 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Matev eqeieqeí mbá, nakheis-qa lou toqondap, yaq gaqo sasa qozǿnqagīm.” \p \v 27 Yaq ndugu gundu-qavøiu, “Evézøza. Nandav unimanqatín. Geté gaqo, lou khakhayakh ndølogatún, ndøgo eve-qa lou-qase-te qando-pomovatun.” \p \v 28 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Ngólam. Qoqa unimanqatin kandambá tantáv. Matev āv tønéfakhán, av qo ndaqambe-poev.” Yaq ndaføyambá, tugu yu sège-eqeieqei-év. \s1 Yesu ezoqa kopoav gekhakheinøvem \p \v 29 Yesu ta manqei ndøgo ge-ivav, yaq Gelili kewan ndøgeg-té genø-ewát. Yaq manqei poyat-té gemøqavíg, vømø̄qom. \v 30 Yaq ezoqa bawan kandambá gindupindam te-te, ezoqa nøme vøndó-upøgim, kagi ezoqam neka bøi waev mbain ezoqam neka bov o pingim kumbøgeap ezoqam neka manqa-khou ezoqam neka ezoqa nøme, gekha enqoni nøme ndøgo, qazøgoat. Yesu-qá megemege-té ginø-abám, vø̄khakheinøvem. \v 31 \x - \xo 15:31 \xt Mak 7:37\x*Ezoqa ewaqape nqova ndafe kandambá, matev ndøgo, bøi gi꞉qeivim, manqa-khou ezoqam manqat gimanqatam, neka bov o pingim kumbøgeap ezoqam vø̄-eqeieqei-ez, neka kagi ezoqam okho vø̄ngazem, neka bøi waev mbain ezoqam, bøi vø̄kewag. Yaq ndigu Mbumbukiam-qá iz ndø-eqánem, ndego Izlael ezoqam-ge Mbumbukiam. \s1 Yesu ezoqa bawan-qape nøme ge꞉zøkef \r (Mak 8:1-10) \p \v 32 \x - \xo 15:32 \xt Met 14:14\x*Yesu ekeza paev ezoqam tenø-møváb ndǿgo, gezø-ein, “No nginik ezoqam tanakh nøzøgó. Zapa ndǿgo, nginik no namba ngigu, khøuwa misiká. Yaq ndakin ndigu lou mbaín. No poeveáv, ndigu ififin-us sa tækhofosam. Soqaín ndøgo, nakhoa-te bøi tømøzø-gugim, ti꞉qavoniapet.” \p \v 33 Yaq paev ezoqam gimbo-einim, “Gê, lou gekham-tē qazíqeivīm, nqanek ezoqam-av manqei-te, nginik ezoqa bawan-qape vizí꞉zøkēf.” \p \v 34 Yaq Yesu gendo-ein, “Flawa gekhâm nandizøgo?” \p Yaq gindu-qavøinam, “Flawa ate gi꞉goam sevén neka zonga khasøkhasis khapímbá.” \p \v 35 Yaq Yesu ndigu ezoqa bawan-qape, manqei-te qonam manqat zø-eín. \v 36 Yaq até gendego, nginik flawa seven neka zonga, gè-upøzó, Mbumbukiam ike manqat vømbō-ein, sasa ndømbegim, ekeza paev ezoqam vøzø̄-etoam, yaq ndigu ezoqa ewaqape sasa zø-etoam. \p \v 37 Yaq ezoqa ewaqape lou tilóg ndǿgo, até vøzø̄-ewez. Yaq lou mbegeap ndøgo, ezoqa gi-ivøvem, gèpizumém. Yakhav kandakanda sevén, ginqeitømem, qamøvea. \v 38 Ezoqa kopoav-qapé, nqanek lou gilog. Angana ate gi꞉goam, fo taosén. Geté sakheis neka nakheis, lou gilog, gevebøpøteáv. \p \v 39 Yesu ezoqa ewaqape gumu-khofosam, yaq ekeza paev ezoqam namba, khagua-té ginøketáb, Magadan manqei-te sasa ndøqantav. \c 16 \s1 Ezoqa Yesu-qa umingiap matev qeivi-qa gigoam \r (Mak 8:11-13; Luk 12:54-56) \p \v 1 \x - \xo 16:1 \xt Met 12:38; Luk 11:16\x*Yaq Felisi ezoqam neka Sadusi ezoqam ndozáv, Yesu-te. Matemateam-qa mbogoám. Gimbo-einim, “Umingiap matev qómatanám. Yaq tàbati-nøtén av nqægo, qo Mbumbukiam ndokhofotāq.” \p \v 2 Geté Yesu gezø-qavøiu, “Khaiya køkouk tøgoat, khøuwa gemøsinanɨn, yaq zo mø̀zøte-zøtezɨ́n, khaiya eqeieqeí segení-goát. \v 3 Yaq khaiya kikis neka bøivun tøgoat, qanaqanus qando-paveɨn, zo mø̀zøte-zøtezɨ́n, qæ ndǿlanqá. Zo khaiya qazo-qeivimin, zo mø̀zøte-zøtezɨ́n, khaiya ande āv khanégoāt. Geté zo matev nqazo-qeivi, av ndakin nqæfakhanumit, yaq zo taqa mokho upøgimáv. \v 4 \x - \xo 16:4 \xt Met 12:39; Luk 11:29\x*Zo ezoqa ndakin nqazoyage, zo ezoqa soqøsoqá neka zo Mbumbukiam-te tøkebeáv. Yaq ndakin, zo umingiap matev qeivi-qa mba zøgó. Geté zo matev nøme zóqeivimák. Sa ndǿgo tozóqeivím, av Ziona qambøe-fakhan.” \p Yaq Yesu sègeziváz, vø̄wav. \s1 Yesu Felisi neka Sadusi ezoqam-qa nømendim matev, flawa poponøvem nonqo ge꞉khamas \r (Mak 8:14-21) \p \v 5 Yesu-gi paev ezoqam, kewan yaq-keoqa gimøqa, flawa upøzoateáv. Manqa mate zømbo-navøém. \p \v 6 \x - \xo 16:6 \xt Luk 12:1\x*Yaq Yesu gezø-ein, “Aiyá qagó. Felisi neka Sadusi ezoqam, tiqa flawa poponøvem nonqo, gèmbøe-feazoát.” \p \v 7 Yaq ndigu paev ezoqam, ekeza mokho-mba gibond, “Yesu nqanek manqat ekeqa ndǿgo tene-eín, ni flawa upøzoateav qazigoam.” \p \v 8 Yesu é-møndæ-otév, ndigu gekha manqat mē꞉bondat. Yaq gezø-ein, “Zo gekha zapâ, flawa-qa yaq-te nqazøte-fofogeap? Zoqa unimanqatin Mbumbukiam-te khapémbá. \v 9 \x - \xo 16:9 \xt Met 14:17-21\x*Gê, zo mokho ndapeâv? Zo tozombó-matavap, no flawa faev, ndigu faev taosen ezoqam qatezøkef? Yaq yakhav andē gekhâm qazo-nqeitømem, lou ndøgo qamøvea? \v 10 \x - \xo 16:10 \xt Met 15:34-38\x*Neka gê, zo tozombó-matavap, no flawa seven, fo taosen ezoqam qatezøkef? Neka yakhav andē gekhâm qazo-nqeitømem, lou ndøgo qamøvea? \v 11 Zo gekha zapâ, noqa manqa mokho qeiviav ndozogo? No ambá av nqǣgo, lou-qā yaq-tē qazømbe-eīn. Geté no Felisi neka Sadusi ezoqam-qa flawa poponøvem nonqo nøte-eín. Zo ndǿgo tozombøé-feazotát.” \p \v 12 Yaq ndakin, Yesu-gi paev ezoqam, manqa mokho tinømbo-ndapém ndǿgo, ndego ambá flawa poponøvem nonqo me꞉-eīn, ndøgo flawa-te toqotu-nqagim. Geté ndego Felisi neka Sadusi ezoqam, tiqa nømendim matev-qa yaq-té gene-eín. \s1 Pita gematøvem, Yesu, ndego Mesayā \r (Mak 8:27-30; Luk 9:18-21) \p \v 13 Yaq Yesu, Sæzalia-Filipai taon avønin-té genøwáv. Yaq ekeza paev ezoqam gezøbevap, “Gê, Ezoqam-ge Yo, ezoqam gekha mé꞉vewe?” \p \v 14 \x - \xo 16:14 \xt Met 14:1-2; Mak 6:14-15; Luk 9:7-8\x*Yaq gimbo-qavøinam, “Ezoqa nøme ndimanqate, qo Zión, ndego ibøkha iz etoam ezoqam. Neka nøme ndimanqate, qo Ilaizá. Neka nøme ndimanqate, qo Zelemayá, o Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqá nømé, ndigu ibugukhokhof giyageapam.” \p \v 15 Yaq Yesu gezøbevap, “Gemâ zo? No gekha ezoqām zøténæna?” \p \v 16 \x - \xo 16:16 \xt Zion 6:69\x*Yaq Saemon Pita gembo-qavøiu, “Qo Mesayá. Khandi Mbumbukiam-gé Yó.” \p \v 17 \x - \xo 16:17 \xt Gal 1:15-16\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Saemon, Ziona-ge yo, qo khanakhanakh mbá qanegó. Zapa ndǿgo, nqanek matavap, qo ambá av nqǣgo, manqei-qape ezoqam qaveāz. Geté nogé Tat qaveáz, ndego yan-te ngo꞉yage. \v 18 \x - \xo 16:18 \xt Zion 1:42; Ef 2:20\x*Neka no nqataqá-manqate. Qo Pitá. Taqa manqa mokho, ‘Nandí.’ Yaq ta nandi-qape-te nginik, no ndigu ezoqam, no ndi-unimanqatinat, tiqa bawan andé khoev me notó꞉wév. Nqova soqaqape-qa bazaføgakh kopømba mbaín, nqanek bawan tøtømbua. \v 19 \x - \xo 16:19 \xt Met 18:18; Zion 20:23\x*No Mbumbukiam-qa Megeat Matev mboqogim nonqo nøtaqá-etoám. Gekha matēv ndøgo, qo nqanek manqei-qape-te toqotø-tokimat, até yan-té-a, āv tønétokát. Neka gekha matēv ndøgo, nqanek manqei-qape-te toqo-mboqogimat, até yan-té-a, āv tøné-mboqovát.” \p \v 20 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam manqa āv gezømbe-løvuá nqǽgo, “Zo ezoqa nøme zø̀-ei᷄n, av nqægo, no Mesayā.” \s1 Yesu ekeza løvøte neka nango khandi꞉vat-qa yaq-te, ande ge꞉zømas \r (Mak 8:31-33; Luk 9:22) \p \v 21 Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu ekeza paev ezoqam, teqa løvøte-qa yaq-te zømesim ndøngáz. Gezø-ein, “No Zelusalem taon-té qabatønáv, nqosøgeap kandambaqape bamø̄ndap, ti-te ndigu, megetapak neka Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, neka bemø̄lambem. Geté khøuwa timønø-misika-ez ndøgo, Mbumbukiam no nqawa ndø̀khandí꞉n.” \p \v 22 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq Pita até gendego, sègekható, vø̄gugu, gembo-ein, “Evézøza. Āv taoká! Matev av nqægo, betaqa-fàkha᷄n.” \p \v 23 Geté Yesu, gèndoqambún, Pita vømbō-ein, “Mòqoqáv qo, Saitan! Qo qònømbø-khazét. Qoqa matavap nandav, ambá av nqǣgo, Mbumbukiam-tē qandowāv. Geté manqei-qape ezoqam-té qandowáv.” \s1 Yesu-te paev-qa toqogoat \r (Mak 8:34–9:1; Luk 9:23-27) \p \v 24 \x - \xo 16:24 \xt Met 10:38; Luk 14:27\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, no-te paev-qa ndego, ndego ekeza poev matev zitá geabetewuá, neka ekeza tae mutui bē-eqa, neka no sasa benøndopaev. \v 25 \x - \xo 16:25 \xt Met 10:39; Luk 17:33; Zion 12:25\x*Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, ekeza yage tendapet, ndego ndæ̀khambuá. Geté gekha ezoqām ndego, no zapaya ekeza yage te꞉khambua, ndego ndø̀møqeív. \v 26 \x - \xo 16:26 \xt Met 4:8-9\x*Gèmbo-mataváp. Ezoqa manqei-qape gigiap ate nqægo tømbogawam, yaq ekeza yage gēkhambuā, ta gigiap ate ndægo áv khambøé-tøkē? Neka gê, ngenek ezoqam, gekha fia ndǿgō, yage nango temendap? \p \v 27 \x - \xo 16:27 \xt Met 25:31; Psa 62:12; Prov 24:12; Lom 2:6; Veve 22:12\x*Ezoqam-ge Yo tendoqavan, enzol ezoqám namba mé꞉geáv. Eve-qa waev neka bazaføgakh namba mé꞉geáv, neka ezoqa ewaqape yaq-fia vøzǿ-etoām, av ndigu matev ndi꞉matanam. \v 28 No unimanqatín nqazø-manqate. Zo ezoqa nøme nqazo-waniap, naqanøká zópakhaezák. Geté Ezoqam-ge Yo ndòzotøkhæ-ometám, teqa Megeat Matev namba te꞉geav.” \c 17 \s1 Yesu bugug qambo-enend \r (Mak 9:2-13; Luk 9:28-36) \p \v 1 Yaq khøuwa siks-qa zita-te, Yesu, Pita neka Zems neka tege namba qawan Zion, manqei poyat-qape-té genø-itúb, vømø̄-yakhapus-mokho-mba-ez. \v 2 \x - \xo 17:2 \xt 2 Pita 1:16-18\x*Yaq Yesu-te gi꞉kewagam, ndego bugug sògo-enendtát, tiqa bøi-te. Teqa bugug andé khøuwa waev me me꞉sanqatavavún, neka teqa ndabua ùnime꞉-papaqá. Andé wáev. \v 3 Yaq nqáe! Mozes neká Ilaiza, sègezø-fakház. Yesu namba, manqat ndømanqatám.\fig Yesu bugug qambo-enend|alt="FF" src="IB-015gr.tif" size="col" copy="International Bible Society. Used with permission." ref="17:1-2" \fig* \p \v 4 Yaq Pita Yesu gembo-ein, “Evézøza. Qanimáv, ni nqeigu. Qo taqa-pøovat, no khoev-qasis misika nøzǿpuán, qoqa kopo neka Mozes-qa kopo neka Ilaiza-qa kopo.” \p \v 5 \x - \xo 17:5 \xt Psa 2:7; Isa 42:1; Met 3:17; Mak 1:11; Luk 3:22; Deut 18:15\x*Pita ate av-té manqat ge꞉manqatam, yaq ozoz ndøgutáz. Waev-ús. Yaq nqáe! Ozoz-te ndøgo, manqat ndofakhán. Āv qande-eín nqǽgo, “Ngenek nogé Yó. No poev kandambá te-te, neka no nø̀mbøe-khafuát. Zo teqa manqat gèyogé.” \p \v 6 Yaq ndigu paev ezoqam, nqanek manqat giyogem, møe kandambá gigonem. Yaq sège-o꞉áz. Bugug até manqei-té. \v 7 Geté Yesu tendowáv ndǿgo, kha vøzø̄-khanøzam. Gezø-ein, “Mòzowán. Møe ndøgòne᷄m!” \p \v 8 Yaq kawa gi-eqagim, gikewag, Yesu mba ndø-ometám. Ezoqa nøme mbaín. \p \v 9 Manqei poyat-te nango gi꞉visat, Yesu manqa zøløvuá. Gezø-ein, “Matev nqanek, zo qazoqeivim, ezoqa nøme naqanøká me꞉zø̀ma᷄s. Geté Ezoqam-ge Yo, løvøte-te bètøndokhæ-khandí꞉v.” \p \v 10 \x - \xo 17:10 \xt Mal 4:5\x*Yaq tegi paev ezoqam gimbo-bevøpem, “Gekha zapâ Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam ndimanqate, av nqægo, ‘Ilaiza betøkhæ-fakhān.’?” \p \v 11 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Unimanqatín, Ilaiza bugukhokhof ndø̀khæ-fakhán, gigiap ate ndægo vǿkhakheinām. \v 12 \x - \xo 17:12 \xt Met 11:14\x*Geté no nqazǿ-manqate: Ilaiza mø̀ndø-fakhán. Geté ezoqa ndego matavapøteáv. Yaq matev āv timbi-matønømém, av ekezan qazømbe-pøovat. Yaq até Ezoqam-gé Yó-a, nqosøgeap ndǿndáp, tiqa zenda-te.” \p \v 13 \x - \xo 17:13 \xt Luk 1:17\x*Yaq paev ezoqam, manqa mokho tinømbo-ndapém ndǿgo, Yesu Ilaiza ge꞉manqatam, ndego Zion me꞉manqatám, ndego ibøkha iz etoam ezoqam. \s1 Yesu opønakam gekhakheinøvem, ndego nqova soqa gembøigoam \r (Mak 9:14-29; Luk 9:37-43a) \p \v 14 Yesu paev ezoqa misika namba, manqei pøyat-te ginduvis, ezoqa bawan-qape mø̀ndøgoám. Yaq ezoqam tendowáv ndǿgo, teqa megemege-te katuk vø̄møkui. \v 15 Gembo-ein, “Evézøza. Noge yo tanakh gèmbogó! Gèmbo-qanavøém. Ùnime꞉-soqoevɨ́n. Nøme gøinam-té genø-bøiavɨ́n neka nøme ibøkha-te vø̄bafɨn. \v 16 No qogi paev ezoqam-te qændafat, ndigu amba me꞉khamasém. Geté ndego eqeieqeivateáv.” \p \v 17 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Zo matev køfigiap neka unimanqatin mbain ezoqam, zo ndakin nqazoyage, gê, no khøuwa andé gekhâm, zo namba tizi꞉yagat neka zoqa viniv vǿe-eqatāt? Geté ság! Opønakam vø̀ndo-ndafém.” \p \v 18 Yaq gindu-ndafem, Yesu nqova soqa gèmbøe-khafén, ndego opønakam-qa mokho-te gu꞉goam, yaq ndego vømbō-fakhan. Yaq opønakam, sège-eqeieqei-év. \p \v 19 \x - \xo 17:19 \xt Met 10:1\x*Taqa zita-te, tegi paev ezoqam, Yesu namba gimi-yakhapus-mokho-mba-ez, gèmbo-bevøpém, “Ni gekha zapâ, nqova soqa amba qambøi-ngeatømem?” \p \v 20 \x - \xo 17:20 \xt Met 21:21; Mak 11:23; Luk 17:6; 1 Ko 13:2\x*Yaq gezø-ein, “Zapa ndǿgo, zoqa unimanqatin khapémbá. No unimanqatín nqazø-manqate: Zoqa unimanqatin Mbumbukiam-te, kopømba ande av masted tae nanga-qasis ndægo tøgonɨn, yaq zo ambá kopømbá, manqei poyat nqanek ambá āv qazømbøe-einimín nqǽgo, ‘Manqei nøme-té qonǿqáv.’ Yaq ndøgo ambá segewavɨ́n. Matev ate ndægo, zo ambá kopømbá tozo-matønømemɨn.”\f + \fr 17:20 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 21\+fv*\fq Geté nqova soqøsoqa av ngi꞉gu, kopømba mbaín sa toqo-ngeasam. Geté sa ndǿgo toqoté-ngeasám, Mbumbukiam-te toqovi꞉mat neka lou logemav matev voqógoāt.\f* \s1 Yesu qambo-menas, ekeza løvøte neka nango khandi꞉vat-qa yaq-te ge꞉zømas \r (Mak 9:30-32; Luk 9:43b-45) \p \v 22 \x - \xo 17:22 \xt Met 16:21\x*Khøuwa nøme, Yesu tegi paev ezoqam namba, Gelili plovins-te gipindam, Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ezoqam-ge Yo, avønín, ezoqam-qá zenda-té ginǿveém, \v 23 neka vǿlaēm. Geté khøuwa timømbo-misika-ez ndøgo, ndego Mbumbukiam nango ndø̀khandí꞉v.” Ndigu paev ezoqam, nqanek manqat giyogem, yaq mbøni zøvá. Mbøni vaev kandambá. \s1 Teks moni abam-qa yaq-te, Mbumbukiam-qa khoev nonqo \p \v 24 \x - \xo 17:24 \xt Exo 30:13; 38:26\x*Yesu tegi paev ezoqam namba, Kapenaum taon-te gimøfakhaz, yaq teks moni upøgim ezoqam ndozáv, ndigu Mbumbukiam-qa khoev teks moni gi-upøgimatun. Pita-té ginduzáv, gimbo-einim, “Gê, zoge nømendim ezoqam, teks moni møndǿ-abumatun, Mbumbukiam-qa khoev nonqo?” \p \v 25 Yaq Pita gendo-qavøiu, “Mø̀ndø-abumatún.” \p Yaq Pita khoev-te gendoqavan, ambá Yesu mbo-einín, taqa yaq-te. Geté Yesu ekezan, é-mando-eín, “Sáemon. Qoqa matavap áv khané꞉go? Manqei-qape-gi kawakawa-za, teks moni gekha ezoqam-tē gindú-upøgimatun? Ekeza ezoqam-tê, ó, ezoqa vini-tè?” \p \v 26 Yaq Pita gendo-ein, “Ezoqa vini-té gindu-upøgimatún.” \p Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Unimanqatín. Kawakawa-za-gi ezoqam, teks moni gé-abamák ti-te. \v 27 Geté, ság, soqaín ndǿgo, nginik teks moni upøgim ezoqam, qaqa tizizø-løwaz. Yaq nakémbá. Kewan-té qanø-ová, vømø̄-faleam. Yaq zongøyam ndego, bugukhokhof toqo-tøkhatav, manqa-nqa qombó-mboqoá. Yaq moni mokho toqózømét ndǿgo. Yaq ndigu moni mokho, teks moni upøgim ezoqam-té qonǿ-ndapáz. Yaq qo neka no, nigi teks moni nándiv.” \c 18 \s1 Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, iz akhae gekha ezoqām ndǿgoāt? \r (Mak 9:33-37; Luk 9:46-48) \p \v 1 \x - \xo 18:1 \xt Luk 22:24\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu-gi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-bevøpem, “Gê, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, iz akhae kandambaqape, gekha ezoqām ndǿgoāt?” \p \v 2 Yaq Yesu nakhasam mbo-akhá, tiqa mokho-te livin-mba ndøugu, vø̄ve. \v 3 \x - \xo 18:3 \xt Met 19:14; Mak 10:15; Luk 18:17\x*Gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo enendateav tøgoat, neka kopømba ande av nakhei nqonqon ndi꞉gu vozomǿgō, yaq zo Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, zomǿ-ozák. \v 4 Gekha ezoqām ndego, ekeza kha tevoa, kopømba ande av nakhasam nge꞉go, kandambaqape ndégo tégoát, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te. \p \v 5 \x - \xo 18:5 \xt Met 10:40; Luk 10:16; Zion 13:20\x*Neka gekha ezoqām ndego, noqa iz-te, nakhasam av nge꞉go tekhato, ndego no ndǿkhatómb.” \s1 Matev ndøgo, ezoqa manqa-zapa-te ndø-ituza \r (Mak 9:42-48; Luk 17:1-2) \p \v 6 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, nakhei nqonqon av ngi꞉gu, ndigu no ndi-unimanqatinat, manqa-zapa-te te-itub, teqa manqa-zapa kandamba tantáv. Ndego amba nandi-qape monqo-te timbo-møpøtøzemɨn, yaq anana-mba sasa mø-oginamɨn, vømø̄-geonɨn, yaq ta yaq-fia te-te ndego, ambá andé khapémbá. Geté yaq-fia kandambaqape ndǿgo, Mbumbukiam-te temøndap. \p \v 7 Manqei-qape ezoqam mø̀ndø-soqoéz, ndigu ezoqa nøme, manqa-zapa-te ndi-ituza. Unimanqatín. Khamasim matev, ndø̀fakhanám, ndøgo ezoqa manqa-zapa-te tø-itubat. Geté ndigu ezoqam ndø̀soqoéz, ndigu ezoqa nøme manqa-zapa-te ti-itubat. \p \v 8 \x - \xo 18:8 \xt Met 5:29-30\x*Qoqa pingim o bov manqa-zapa-te tø-ituqabat, gèkepáz, vø̄-ogi. Pingim o bov kopo mba taqagoat, khandi miavmiav-te toqomø-oq, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, qoqa bov menas neka pingim menas namba, gøinam-te timø-ogeqænam, ndøgo miavmiav ndøwageap. \v 9 Neka qoqa bøi manqa-zapa-te tø-ituqabat, gèkhofá, vø̄-ogi. Bøi kopo mba taqagoat, qo khandi miavmiav-te toqomø-oq, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, qo bøi menas taqagoat, yaq gøinam-tē gimǿ-ogeqænām.” \s1 Sip kopo gu-ewan, yaq nqawa gufakhan, taqa yaya etæ manqat \r (Luk 15:3-7) \p \v 10 \x - \xo 18:10 \xt Iblu 1:14\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo aiyá qagó. Zo ezoqa khasøkhasis, av nginik nakheis ngi꞉gu, khokho ezoqam me꞉zæ̀za᷄. No nqazǿ-manqate: Enzol ezoqam ndigu, nginik ezoqam ndizø-keoge, noge Tat-qá bugug-té giwaniáp, ndego yan-te ngo꞉yage.\f + \fr 18:10 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 11\+fv*\fq Ezoqam-ge Yo, ezoqa khandi꞉zat nonqo ndøgeavún, ndigu gi꞉-ewaz.\f*\x - \xo 18:11 \xt Luk 19:10\x* \p \v 12 Ge zô ndozo-matavap? Ezoqa sip wan andled timbogoat, yaq kopo gembō-ewān, yaq gê, ndego gekhā ndǿgō? Ndego ndigu nainti-nain nøme, segéziváz, ta manqei poyat-te ndøgo, gagayag gilogatun, nøme-qa vømǿvaō, ndugu gumbo-ewan. \v 13 No unimanqatín nqazø-manqate. Ndugu sip kopo tu-omet, ndego khanakhanakh kandambá tendap. Teqa khanakhanakh tu-ti ndugu, ndø̀mø-løvuám, av khanakhanakh, sip nainti-nain-te ndømbøego, ndigu yozaneav ndigu. \v 14 Yaq matev até kopó. Zoge Tat yan-te ngo꞉yage, ndego poeveáv, nginik ezoqa khasøkhasis, kopo te-ewan.” \fig Sip kopo gu-ewan|alt="FF" src="IB-042gr.tif" size="col" copy="International Bible Society. Used with permission" ref="18:10-14" \fig* \s1 Klisten qafu manqa-zapa tego qo-te \p \v 15 \x - \xo 18:15 \xt Luk 17:3; Gal 6:1\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Klisten qafu manqa-zapa tego qo-te, yaq vø̀mboqáv, teqa manqa-zapa vø̄e-omat, zo ezoqa menas zøkhapus-mba vø̄khakheinømem. Ndego qoqa manqat te-ewag, yaq nango mø̀ndøqa-Klisten-qafu-év. \v 16 \x - \xo 18:16 \xt Deut 19:15; Zion 8:17\x*Geté ndego qoqa manqat yogeav tøgoat, yaq qo ezoqa kopo o menas namba zøtézáv, te-te. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat āv qane-manqaté nqǽgo, ‘Manqa ovøyam tøgoat, yaq bøi vizu ezoqam menas o misika begó.’ \v 17 Geté ndego tiqa manqat te-ogi, yaq Klisten bawan ezoqam-té qanø-ndafém. Yaq ndego até tiqá manqát-a te-ogi, qo ndego bavokho-ak o teks moni upøgim ezoqam qotéveó. \p \v 18 \x - \xo 18:18 \xt Met 16:19; Zion 20:23\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha matēv ndøgo, zo nqanek manqei-qape-te tozoto-tokimat, até yan-té-a, āv tønétokát. Neka gekha matēv ndøgo, nqanek manqei-qape-te tozo-mboqogimat, até yan-té-a, āv tøné-mboqovát. \p \v 19 \x - \xo 18:19 \xt Mak 11:24; Zion 15:7\x*Neka nøme nqazǿ-manqate: Nqanek manqei-qape-te, zo mokho-te, ezoqa menas manqat tikoponemat, yaq Mbumbukiam sasa mbóviømemāt, noge Tat, yan-te ngo꞉yage, matev ndø̀matanám ti-te. \v 20 Zapa ndǿgo, ezoqa menas o misika noqa iz-te timøvab, no ndæ̀goát, ti namba.” \s1 Yaya etæ manqat, qo ezoqam-qa manqa-zapazapa sa navøepøteav tøgoat \p \v 21 Yaq Pita tendowáv ndǿgo, Yesu vømbō-ein, “Evézøza. Noge Klisten nøfu, no-te manqa-zapazapa sekemba tegoat, yaq gê, no andé gekhâm tæmbo-geveam, sa tønømbo-navøem? Até tægoat sevên?” \p \v 22 \x - \xo 18:22 \xt Luk 17:4\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Ambá av nqægo, seven mbā. Ndøgo khapémbá. Geté sà betaqambo-navøemát. Seven até tægoat seventí, sa tøqambo-navøemat. \v 23 Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, kopømba ande av nqǽgo: Kawa ezoqam mø̀ndøgoám. Ndego moni upøgim-qa ndøgoám, tegi sasae ezoqam te-te qazømbo-løfokam. \v 24 Yaq ndego moni tonqogim gengaz, sasae ezoqa nøme tindu-ndafém ndǿgo. Ndego moni milión, qambøe-løfokam. \v 25 Geté ndego moni mbaín, tege kawa ezoqam vømbøé-etoām. Yaq kawa ezoqam, manqat āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Av tægoat ndægo. Gigiap ate ndaqambe꞉go, qówí. Até qogu sævam neka nakheís-a, voqówī. Yaq fia qotégó, no-te.’ \v 26 Yaq ndego sasae ezoqam, kawa ezoqam-qa megemege-te, ekeza kha, manqei me꞉laváo, vømbō-ein, ‘Káwa ezoqam. Tanakh gènøgó. Até vøkhæ-keogé. Fia ate ndægo, nqanømbo-løfoke, ndø̀taqa-etoám.’ \v 27 Yaq ndego kawa ezoqam, tanakh mbogó, gembo-ein, ‘Ság! Fia nø-ètoa᷄m.’ Yaq sègemboták, vø̄wav. \p \v 28 Geté ndego sasae ezoqam gendo-fakhan, sasae kopømba ezoqam mba mo꞉qát. Ndego moni mbøe-løfokám, te-te. Khapímbá. Geté yaq até gendego, sège-khoteiú. Monqo mba mbøegeá, gembo-ein, ‘Fia qonǿ-etoám, no-te ndaqambo-løfoke.’ \p \v 29 Yaq ndego sasae ezoqa nøme, katuk ndømøkuí, teqa megemege-te, gembo-ein, ‘Tanakh gènøgó. Até vøkhæ-keogé. Yaq fia ndæ̀gó.’ \v 30 Geté ndego gèmbøeqasí. Yaq até gendego, ndimbula-te vø̄-utav. Yaq ndego até gú꞉goát ndøgo, atema yaq-fia vǿgō. \p \v 31 Yaq sasae ezoqa nøme, nqanek matev giqeivim, ndigu mbøni zønqosøgím. Yaq kawa ezoqam-té ginøzáv, emanqat ate ndægo vømømbō-vototem. \p \v 32 Yaq ndego kawa ezoqam, ngenek sasae ezoqam, gèmbo-akhá. Gembo-ein, ‘Qo ezoqa soqaqapé. Moni kandambaqapi ate ndi꞉gu, no-te qaqambo-løfokam, no sø̀taqaták, qo qoqonø-viam. \v 33 Geté gekha zapâ, qo sasae kopømba ezoqam-te tanakh goneav qagoam, av no tanakh qataqambego?’ \v 34 \x - \xo 18:34 \xt Met 5:25-26\x*Yaq ndego kawa ezoqam, qaqa kandambá gego. Yaq até gendego, ngenek sasae ezoqam ndimbula-te vø̄-utav. Yaq ndego até gú꞉goát ndøgo. Neka yaq-fia nqosøgeap ndǿ-upøgimát, atema fia ate ndægo vømúgū.” \p \v 35 \x - \xo 18:35 \xt Met 6:15; Mak 11:25; Ef 4:32; Kol 3:13\x*Yesu nqanek yaya etæ manqat qamømbøe-navøem, nøme āv gene-eín nqǽgo, “Noge Tat, ndego yan-te ngo꞉yage, zo-te matev até kopó, āv tenégó, zo ezoqa nøme-te, tiqa manqa-zapazapa, sa navøepøteav tøgoat.” \c 19 \s1 Sakhei zøuvis-qa yaq-te \r (Mak 10:1-12) \p \v 1 Yesu nqanek manqa manqate qamømbøe-navøem, Gelili plovins tène-iváv. Yaq Zudia plovins-té genøwáv, ndøgo Zoden kea yaq-keoqa. \v 2 Ezoqa mø̀ndømbo-pavát, bawan-qape kandambá, neka ndego enqoni-us ezoqam vø̄khakheinøvemat. \p \v 3 Yaq Felisi ezoqam ndozáv, Yesu-te. Ambá gembo-matemateømemín, gimbo-einim, “Gê, Mozes-qa guguna manqat, áv khané-ein? Ezoqa kopømbâ, sævam sa te-ivav, ndego poev tømbogoat, ó, kopømba mbaîn?” \p \v 4 \x - \xo 19:4 \xt Gen 1:27; 5:2\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Ge zô, Mbumbukiam-qa Manqat mozó-geveømem, av qæ-ein nqægo? ‘Mbumbukiam ezoqa ande ge꞉khakheinøvem, anganeam neká sævam, tèkhakheinøvém.’ \v 5 \x - \xo 19:5 \xt Gen 2:24; Ef 5:31\x*Yaq Mbumbukiam āv gene-eín nqǽgo, ‘Yaq nakémbá, anganeam eve neka evo géziváz. Yaq zās namba mé꞉tøkuaném, yaq ndigu ezoqa menas, vømǿ-kha-kopo-ēz.’ \v 6 Yaq ndakin ndigu ambá av nqǣgo, kha menās, av bugukhokhof gi꞉goam. Geté kha kopó. Ndigu Mbumbukiam ndøtøkuzú. Yaq ezoqa beqatø̀zo᷄.” \p \v 7 \x - \xo 19:7 \xt Deut 24:1-4; Met 5:31\x*Yaq Felisi ezoqam gimbo-einim, “Av tægoat ndægo, yaq gekha zapâ, Mozes-qa guguna manqat av qæ-ein av nqægo? Anganeam sævam ivøve-qa tegoat, ndego sakhei zøuvis pepa bepeawám, bembō-etoam, sasa bekhofotav.” \p \v 8 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Mozes sakhei zøuvis matev sa gezøtak, zapa ndǿgo: Zo khàpe zøtesapí꞉z. Geté Mbumbukiam ezoqa ande ge꞉khakheinøvem, av me꞉matøvemák, av ndægo. \v 9 \x - \xo 19:9 \xt Met 5:32; 1 Ko 7:10-11\x*No nqazǿ-manqate: Gekha ezoqām ndego, sævam te-ivav, getē ndugu mambe okhoeāv, yaq sævam vini vǿ-okɨ̄, ndego nøkenøkem matev ndǿngiú neka mambe mé꞉wáv.” \p \v 10 Yaq Yesu-gi paev ezoqam gimbo-einim, “Av tægoat ndægo, anganeam kopømba mbain tøgoat, sævam sa te-ivav, yaq qanimav ndǿgo, nøkenøkem tiá, sà biziyagé.” \p \v 11 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Nandav manqat, nøkenøkem mbain-qa yaq-te, ezoqa ewaqape-qá mbá. Geté tiqa mba ndígu, Mbumbukiam matev tezø-etoam. \v 12 Ezoqa sakhei zøkemav ndigu, zapazapa vinivinimbá. Nøme ndigu āv tiniqáz. Neka ezoqa nøme, zapa ndǿgo: Ezoqa āv tizømbe-matanám. Geté ezoqa nøme, sakhei zøkemav ndigu, Mbumbukiam-qá Megeat Matev zapayá. \p Gekha ezoqām ndego, kopømba tegoat, nqanek nømendim matev tendap, sà bendáp.” \s1 Yesu nakhei nqonqon zenda gezømbø-awam \r (Mak 10:13-16; Luk 18:15-17) \p \v 13 Yaq ezoqa nøme, Yesu-te, nakheis ndo-upøgím. Ndigu mø̀ndøzøpoé, Yesu ambá zenda zømbø-awamɨ́n neka vøzø̄-guligulimɨn. Geté tegi paev ezoqam gèzømbe-khafén, ndigu ezoqam. \p \v 14 \x - \xo 19:14 \xt Met 18:2-3\x*Geté Yesu gendo-ein, “Nakheis bègeáv, no-te. Zømbo-khakhàza᷄m. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, tiqa ndígu, av nakheis ngi꞉gu.” \p \v 15 Yaq Yesu até gendego, nakheis zenda vøzømbø̄-awam neka vøzø̄-guligulim. Yaq qamømbøe-navøem, tènewáv. \s1 Gigiap kopoav ezoqa ndakinak, Yesu-te gendowav \r (Mak 10:17-27; Luk 18:18-27) \p \v 16 Khøuwa nøme, ezoqa tendowáv ndǿgo, Yesu-te, vømbō-ein, “Nøméndim ezoqam. Gekha matev eqeieqei nómatønumāt, khandi miavmiav vøténdāp?” \p \v 17 \x - \xo 19:17 \xt Lev 18:5; Luk 10:28\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Gekha zapâ, no matev eqeieqei-qa yaq-te, ndoqonømbe-bevap? Eqeieqei Mbumbukiam mba me꞉gó. Geté qo khandi miavmiav ndape-qa ndoqombogo, qo Mbumbukiam-qá guguna manqat qombópavát.” \p \v 18 \x - \xo 19:18 \xt Exo 20:13-16; Deut 5:17-20\x*Yaq ndego gendo-ein, “Gekha guguna manqat nombópavāt?” \p Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Guguna manqat nqánek qoqombó-pavát: Qo ezoqa pakhapakha zøkhanèa᷄m. Neka nøkenøkem matev ndøngì꞉wa᷄t. Neka ndø-aqòna᷄m. Neka meakha manqat ndømanqàte᷄. \v 19 \x - \xo 19:19 \xt Exo 20:12; Lev 19:18\x*Qave neká qavo, gèzøvizáp. Ezoqa nøme-te, kuku āv tabetaqambe꞉gó, av qakeza kha-te kuku ndaqambe꞉go.” \p \v 20 Yaq ngenek ezoqa ndakinak gendo-ein, “Nqanek guguna manqat ate ndægo nqæmbôpáev. Yaq gekha matev nøme ndǿgò, no matønumav ndøgo?” \p \v 21 Yaq Yesu gembo-ein, “Qo ndaføyamba-qape gone-qa toqogoat, vø̀khæqáv, qoqa gigiap ate ndægo, vømø̄wi. Yaq moni ndigu toqoqas, gigiap-av ezoqam qozǿ-etoám. Av toqotego ndægo, yaq qo gigiap qaniqanim yan manqei-té qoqonǿ-møvøemét. Yaq vø̀ndoqáv. No qonøndó-páev.” \p \v 22 Yaq ndego ezoqa ndakinak, nqanek manqat ge-ewag, sègewáv. Avus-mba mbovoé. Zapa ndǿgo, ndego gigiap kopoáv qambogoam. \p \v 23 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Ezoqam ndego gigiap kopoav tømbogoat, te-te ndego unimé꞉-føgákh, Mbumbukiam-qa Megeat Matev-te te-on. \v 24 Unimanqatín. Kemol ndugu, søvakha gigiap kandambaqapu, mil nqa-te one-qa tugoat, tu-te ndugu, føgakh andé mbaín, av gigiap kopoav ezoqam-te føgakh ndægo, ndego Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te one-qa tegoat.” \p \v 25 Yaq paev ezoqam nqanek manqat giyogem, ndigu nqova ndafe kandambá, yaq gimbo-bevøpem, “Av tægoat ndægo, yaq gekha ezoqām ndǿkhandī꞉v?” \p \v 26 \x - \xo 19:26 \xt Job 42:2\x*Yaq Yesu ti-te gekewag, gezø-ein, “Matev av nqægo, ezoqa kopømba mbaín. Geté Mbumbukiam kopømbaqapé. Gekha matēv ndøgo, ndego gone-qa ndembogo, kopømbá, segégó.” \s1 Yesu toqombo-pavet, taqa yaq-fia \r (Mak 10:28-31; Luk 18:28-30) \p \v 27 Yaq Pita gembo-qavøiu, “Nqáe! Ni gigiap ate qanimbi-goam, zitá qati-wuøém, qo nqeitaqambe-paev.” \p \v 28 \x - \xo 19:28 \xt Met 25:31; Luk 22:30; Veve 3:21\x*Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Gigiap neka matev ate ndægo tøndakinak, yaq Ezoqam-ge Yo iz kandambaqape tendap, neka kawa ezoqam-qa qonam nonqo qanimav-qape-te vó꞉qotāt, yaq até zó-a, zo ezoqa tuelv, no nqazonøndo-paev, zøkeza kawa ezoqam-qá qonam nonqo-té qazotó-qonavát, neka Izlael khagua bawan tuelv vozozømbó-kawaeztāt. \v 29 Gekha ezoqām ndego, khoev te-ivav, o namba-qaniap o eve o evo o nakheis tezivaz, o khae te-ivav, no zapaya; ndego Mbumbukiam nøme mba mbøé-etoám, kopoav-qapé, wan andléd ate tægoat, yaq ndego khandi miavmiav vømǿndāp. \v 30 \x - \xo 19:30 \xt Met 20:16; Luk 13:30\x*Geté ezoqa kopoáv, ndigu ndakin nduo-megetap, gendópavát. Neka ezoqa kopoav, ndigu ndakin ndindopaev, gó꞉megetát.” \c 20 \s1 Yaya etæ manqat, ezoqam-qa yaq-te, khae-te gisasaetat \p \v 1 Yaq Yesu yaya zø-etá, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, kopømba ande av nqǽgo: \p Ezoqam mø̀ndøgoám. Waen khae evé. Yaq qanaqanus lovølova-ús. Ndego tenøwáv ndǿgo, teqa khae-te sasae gone nonqo ezoqam vømø̄-upøzo. \v 2 Tiqa yaq-fia, manqat āv gini-kopo꞉ném, av sasae ezoqam khøuwa kopo-te, oskia gi-upøgimatun. Yaq khae-té genø-khofotáz. \p \v 3 Yaq ande av 9 oklok ndægo, ndego maket manqei-te gewav, ezoqá nøme ndøzømét. Ndigu khokhó sege-waniapám. \v 4 Yaq gezø-ein, ‘Até zó-a, noqá khae-té qazonǿzáv, vozomǿ-sasaē. No yaq-fia eqeieqei nøzǿ-etoám.’ \v 5 Yaq ndigu sègezáv, sasae vømømbō-gonem. \p Yaq khøuwa muin neka 3 oklok qandap, ndego matev até kopó, āv tenegó, av bugukhokhof ge꞉go. \v 6 Yaq até 5 oklók-a, ndego maket manqei-te, nangó genøwáv, ezoqa nøme vø̄zømet, ndigu khokho giwaniapam. Yaq gezø-ein, ‘Gekha zapâ, zo khokho nqazo-waniapet, khøuwa mba nqazotø-ngiaomit?’ \p \v 7 Yaq gindu-qavøinam, ‘Zapa ndǿgo, ezoqa ni upøngipøteáv, sasae teizøgo.’ \p Yaq ndego gezø-ein, ‘Ság! Até zó-a. Noqá khae-té qazomǿ-sasaeném.’ \p \v 8 \x - \xo 20:8 \xt Lev 19:13; Deut 24:15\x*Yaq khøuwa gemøsinan, ndego khae eve, tege sasae keoge ezoqam, āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Sasae ezoqam mòqozø-akhayám, fia vøzø̄-etoam. Fia etoam toqotøndó-ngáz ndǿgo, ezoqam ndakin gindu-oz, sasae-te. Yaq ndigu, no bugukhokhof qato-upøzo, fia vaev-té qonøzǿ-etoám.’ \p \v 9 Yaq ezoqam ndigu 5 oklok sasae gingazem, khøuwa ate ndægo-qá fia ndøndapém. \p \v 10 Yaq ezoqam ndigu bugukhokhof sasae go꞉ngazem, fia ndape-qa ginduzav, ndigu āv gini-matavupám nqǽgo: Fia andé kandambá tizindapem. Geté fia ndøgo gindapem, até kopó, av ezoqa nøme gi꞉ndapem. Khøuwa kopo-qá fiá. \v 11 Ndigu moni gumu-tonqogim, yaq khae eve, manqat mboponqomém, \v 12 gi-einim, ‘Ezoqam nginik, sasae vaev-te gingazem, khapémbá gisasaenem. Yaq gê, áv khanégo, ndigu yaq-fia kopo gindapem, av ni qazi꞉ndapem, ni khøuwa ate ndægo, khøuwa tatas-te qazi-sasaetat?’ \p \v 13 Yaq ndego khae eve, ezoqa nøme-te, ma manqat geponqomat, āv gembøe-qavøiú nqǽgo, ‘Nǿfu! Qoté-ewāg. No ambá av nqǣgo, nøtaqambe-khavōz, av qo ndoqote-matavap. Āv taoká. Fia ndøgo, qo qoqondap, eqeieqeí. Fia ndǿgo, av ni manqat qazi꞉-kopo꞉nem. \v 14 Ndakin vø̀qáv, qoqa fia namba. No āv qanømbe-pøovám nqǽgo: No ndego ezoqam, vaev-te tendowav, fia até kopó, āv tæmbøé-etoám, av qo tøtaqambe-etoam. \v 15 Ge qô ndoqo-matavap? Ndøgo eqeieqeî mbà, nøkeza moni matev tøtego, av no nqanømbe-poev? O ge qô, qónønguvim, no ndigu matev eqeieqei qazø-matanam, ndigu sasae-te vaev gindu-oz?’” \p \v 16 \x - \xo 20:16 \xt Met 19:30; Mak 10:31\x*Yesu nqanek yaya gumu-eta, yaq manqat nøme āv gene-eín nqǽgo, “Matev até kopó, āv tønégoát. Ezoqam ndigu, ndakin ndindopaev, ndigu gó꞉megetát. Neka ndigu ndakin nduo-megetap, ndigu gendópavát.” \s1 Yesu qambo-misika, ekeza løvøte neka nango khandi꞉vat-qa yaq-te ge꞉zømas \r (Mak 10:32-34; Luk 18:31-34) \p \v 17 Yesu ekeza paev ezoqam tuelv namba, Zelusalem taon-te gi꞉qavigat, yaq sègekhatób, vømø̄-yakhapus-mokho-mba-ez, gezø-ein, \v 18 \x - \xo 20:18 \xt Met 16:21; 17:22-23\x*“Nqáe! Ni Zelusalem taon-té qazinø-qavigít. Yaq Zelusalem taon-te ndøgo, Ezoqam-ge Yo, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam-qá zenda-té ginǿveém. Yaq ndigu manqa ovøyam-te sasa ndǿveēm, manqat vǿkopo꞉nēm, av nqægo, yà benanīm, \v 19 neka manqei vini-ak-qa zenda-te vǿveēm, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu. Yaq ndigu otøotam mé꞉vewém, vǿzuīm, tae mutui-te sasa ndǿtøkewēm, vǿnanīm. Geté khøuwa timømbo-misika-ez ndøgo, ndego Mbumbukiam nango ndø̀khandí꞉v.” \s1 Zems neka Zion, iz akhae ndape-qa gigoam \r (Mak 10:35-45) \p \v 20 Zebedi-gi nakheis-gu evo, Yesu-té gunduwáv. Até nakhei menás-a, Zems neka Zion, vøndōzav. Yaq ndugu katuk ndømøkuí, teqa megemege-te, vømbō-ein, “Nø̀taqa-viám. Kopømbâ, noqa poev matev toqogo?” \p \v 21 \x - \xo 20:21 \xt Met 19:28; Luk 22:30\x*Yaq Yesu gumbo-ein, “Gekhā qápoev?” \p Yaq gundu-qavøiu, “Noqa poev nqánek. Qo kawa iz toqomøndap, nginik nogi nakhei menas, nøme ngenek, qoqa nakeamo zenda-té gemǿqóm, neka nøme ngenek, qoqa yogea zenda-te vømǿqōm.” \p \v 22 \x - \xo 20:22 \xt Met 26:39; Zion 18:11\x*Geté Yesu gendo-qavøiu, “Zo zø̀tezøtezák, gekha matev-qa zonø̄-einim. Gê, zo ezoqa menas, kopømbâ, ibøkha khaqain-qape tozo-izam, av no tøte-iz?”\f + \fr 20:22 \ft Ibøkha khaqain-qape, Yesu-qa nqosøgeap me꞉manqaté, ndego tendap.\f* \p Yaq gimbo-einim, “Ni kopømbaqapé.” \p \v 23 Yaq Yesu gezø-ein, “Unimanqatín. Zo ibøkha khaqain-qape ndòzomø-izám, av no tøte-iz. Geté gekha ezoqām, noqa nakeamo zenda neka yogea zenda-te timøqonav, ambá av nqǣgo, no nǿvevesām. Geté ta qonam nonqo tiqa ndígu tǿgoát, noge Tat gevevesam.” \p \v 24 Yesu-gi paev ezoqa ten nøme, nqanek manqat giyogem, yaq qaqa ndøgoném, ndigu ezoqa menas-te. \v 25 \x - \xo 20:25 \xt Luk 22:25-26\x*Yaq Yesu tegi paev ezoqam ate gi꞉goam, tenø-møváb ndǿgo, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz. Bawabawan-gi kawakawa-za, ezoqa gètokhonøzát. Neka tigi megetapak gò꞉kawaezát, av ekeza poev ndøzømbe꞉go. \v 26 \x - \xo 20:26 \xt Met 23:11; Mak 9:35\x*Geté zo mokho-te, matev av nqægo bègo᷄. Gekha ezoqām ndego, zo mokho-te iz kandambaqape ndape-qa tegoat, ndego yà be-zoge-tøke-ezoqam-év. \v 27 Neka gekha ezoqām ndego, zo mokho-te megeat-qa tegoat, ndego andé zogé yaq-fia mbain sasae ezoqam bezømbegó. \p \v 28 \x - \xo 20:28 \xt Luk 22:27; Filip 2:7\x*Até Ezoqam-gé Yó-a, ndego matev até kopó. Ndego ambá ndø̄go tenegeavūn, ezoqa sasae timbogoat neka vømbó-tøkeāt. Geté ndego ezoqa tøke-qa neka teqa kha løvøte-te vee-qa ndøgeavún. Yaq ezoqa kopoav, tèabete-nqovotáz.” \s1 Yesu bøi waev mbain ezoqa menas gekhakheinøvem \r (Mak 10:46-52; Luk 18:35-43) \p \v 29 Yesu tegi paev ezoqam namba, Zeliko taon gi꞉-ivøvem, ezoqa bawan-qape kandambá gimbopavat. \v 30 Yaq nakhoa keoqa-te ndøgo, bøi waev mbain ezoqa menas mø̀ndø-qonavám. Giyogem, Yesu geløvubat, yaq até gindigonem, vømbō-akhaem, “Evézøza! Déivid-ge Zeo! Ni tanakh gìnigú!” \p \v 31 Yaq ezoqa ewaqape, gègugúb, “Zo manqat tiá.” Geté ndigu kandakanda nøme mba mo꞉-akhaemém, “Evézøza. Déivid-ge Zeo. Ni tanakh gìnigú.” \p \v 32 Yaq Yesu sège-itán, vøzø̄-akha, “Zo gekhā zǿpoev, no tæzø-matanam?” \p \v 33 Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Evézøza. Ni ambá bøi waev qoni-etoamɨ́n.” \p \v 34 Yaq Yesu tanakh zøgó. Yaq até gendego, bøi vøzø̄-khanøzam. Yaq ndigu ndaføyambá, bøi sègezø-eqeieqei-ám, neka Yesu vømbō-paevem. \c 21 \s1 Yesu Zelusalem taon-te, ande kawa ezoqam me ge꞉-on \r (Mak 11:1-11; Luk 19:28-40; Zion 12:12-19) \p \v 1 Yesu ekeza paev ezoqam namba, Zelusalem taon gi꞉khatoat, yaq Betfage vemiav avønin-te, Oliv manqei pøyat-te ndøgo, ndego paev ezoqa menas tène-khofotáz, \v 2 gezø-ein, “Tozonǿzáv ndǿgo, vemiav zoqa megemege-te ndo꞉go. Yaq zo ndaføyambá, donki evo zomǿ-ometám, nakhasam namba. Gémoposupát. Yaq zónqovosám, no-te sasa zotøndó-itūb. \v 3 Ezoqa manqat tezø-ein, yaq zo āv qazømbøé-einím nqǽgo, ‘Evezøza mbopóe, nginik.’ Yaq ndego zo segezǿták.” \p \v 4 Nqanek matev qafakhan, zapa ndǿgo. Manqat ndøgo, Mbumbukiam tege manqa vevezam ezoqam mokho-te ge-ein, tàbete-unimanqatín. Manqat nqánek, \q1 \v 5 \x - \xo 21:5 \xt Zech 9:9\x*Zayon ezoqam, ndigu Zelusalem taon-ak, gèzø-eín, \q2 “Nqáe! Zoge kawa ngégeav. \q2 Ndego khambuvap matev mbaín. \q2 Donki-qá zita-té gonoqotáv, donki ndugu ndakinak-qapu.” \m \v 6 Yaq ndigu paev ezoqa menas gizav, matev āv tini-matønømém, av Yesu gezømbe-ein. \v 7 Yaq donki nakhasam, evo namba, Yesu-té ginø-itúb, ndabua vøzømbō-khafuzam, yaq Yesu sasa mo꞉qom. \v 8 Yaq ezoqa kopoav-qapé, Yesu-qa megemege-te, ekeza ndabua mo꞉møtagát, nakhoa-te, neka ezoqa nøme vuv vøndōqogaz, sasa mo꞉møtag. \v 9 \x - \xo 21:9 \xt Psa 118:25-26; 148:1\x*Yaq ezoqa bawan-qape, Yesu-qa megemege-te vō꞉megetam-a, nøme vøndōpavam, ndigu āv gini-akhaemát nqǽgo, “Hosána! Iké꞉ te-te, Deivid-ge Zeo! Mbumbukiam ngenek ezoqam bèkhakheinøvém, Evezøza-qa iz-te ngegeav! Hosána! Iké꞉ te-te, ndego uni ova-in ngo꞉yage!” \p \v 10 Yaq Yesu Zelusalem taon-te gemø-on, ezoqa ewaqape nqova zøndáf, gibevøpem, “Gekha ezoqâm, ngenek?” \p \v 11 Yaq ndigu ezoqa kopoav-qape, Yesu namba gi꞉geavun, gindu-qavøinam, “Ngenek Yesú. Nazalet vemiav-ák. Gelili plovins-té gendowáv. Ngenek Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám.” \fig Yesu Zelusalem taon-te ge꞉-on|alt="DCC" src="CN01782B.tif" size="span" copy="1978 David C. Cook Publishing Co." ref="21:1-11" \fig* \s1 Yesu Mbumbukiam-qa khoev-te gegoam \r (Mak 11:15-19; Luk 19:45-48; Zion 2:13-22) \p \v 12 Yesu Mbumbukiam-qa khoev uta-te ge-on, yaq até gendego, ezoqam ndigu gigiap gu꞉wiat, gèngeasám, neka lou-qasis vøzø̄-nqagim, ndigu møni gi꞉-enendtat neka ndigu kuvøkuvu, Mbumbukiam-te løvusam nonqo, vø̄wiat. \v 13 \x - \xo 21:13 \xt Isa 56:7; Jer 7:11\x*Yaq gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘Noqa khoev, guliguli khoev ndǿgoát.’ Geté zo Mbumbukiam-qa khoev zò-enendtēt, vømǿ-aqonam-ezoqam-qa-pebam-khōev.” \p \v 14 Yaq bøi waev mbain neka kagi ezoqam ndozáv, Yesu-te, ndøgo Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te. Yaq gèkhakheinøvém. \v 15 Geté Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, umingiap matev giqeivim, Yesu gematønumat neka vø̄yogem, av nakheis Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te gi-akhaemam, av nqægo, “Hosána! Iké꞉ te-te, Deivid-ge Zeo,” yaq ndigu qaqa ndøgoném. \p \v 16 \x - \xo 21:16 \xt Psa 8:2\x*Yaq Yesu gimbo-einim, “Ge qô, toqóyoge, av nginik nakhei ndindi-akhayam?” \p Yaq Yesu gendo-ein, “No nqazøyôgé. Gê, zo Mbumbukiam-qa Manqat mozó-geveømem, av qæ-ein nqægo? ‘Qoqa iz, nakheis neka nakhei nqonqon ndø-eqatét.’” \p \v 17 Yaq Yesu sègeziváz, neka Zelusalem taon vø̄-ivav. Yaq Betani vemiav-té genøwáv, ta lova ndøgo, vømø̄buv. \s1 Yesu fig tae manqat mba gembo-ein, sa qakusi \r (Mak 11:12-14, 20-24) \p \v 18 Khøuwa nøme qandopave, lovølova-ús, Yesu Zelusalem taon-te nqawa ge꞉vesezat, ndego ifi mbovín. \v 19 Yaq nakhoa keoqa-te ndøgo, ndego fig tae ndøqeív. Geté avønin-te gewav, nanga-qa gemøkewag, esokho mba ndøqeív. Tae nanga mbaín. Yaq Yesu até gendego, fig tae manqat vømbō-ein, “Qo tae nanga nqawa qóviamák.” Yaq ndaføyambá, ndøgo fig tae sègekusí. \p \v 20 Yaq tegi paev ezoqam, nqanek matev giqeivim, ndigu nqova ndafe kandambá. Yaq gimbo-bevøpem, “Áv khanégo, nqanek fig tae nakhamas-te qakusi?” \p \v 21 \x - \xo 21:21 \xt Met 17:20; Luk 17:6; 1 Ko 13:2; Zion 14:12\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo tozo-unimanqatintat neka nakeap mbain vozógoāt, zo kopømbaqapé, matev āv tøzøté-matønumát, av no fig tae qambøe-matanam. Geté ta-mbá taoká. Zo nqanek manqei pøyat tozombo-einim, av nqægo, ‘Mòqo-itān. Yaq ibøkha-tē qanøbāf,’ yaq matev segéfakhán. \v 22 \x - \xo 21:22 \xt Met 7:7-11; 18:19\x*Gekha matēv ndøgo, Mbumbukiam tozombo-viømemat, zo tozo-unimanqatintat, tozo-guligulimemat, yaq zo ndòzo-upøgimemát.” \s1 Yesu gimbo-bevøpem, gekha ezoqam-qâ iz-tè, ndego matev gematønumat \r (Mak 11:27-33; Luk 20:1-8) \p \v 23 Yesu Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te nqawa ge-on, ezoqa vømē-zømesim, yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak ndozáv, te-te, gimbo-einim, “Qo gekha ezoqam-qâ iz-tē qonǿgot, nandav matev nandoqo-matønumit? Iz gekha ezoqām qá-etoam?” \p \v 24 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Até nó-a, bevap kopo nqanø̂gó, zo-te. Zo yaq tozonø-qavøinam, yaq até nó-a, ndæ̀zø-eín, av nqægo, no matev gekha ezoqam-qâ iz-tē qatø̄-matønumit. \v 25 Noqa bevap manqat nqánek: Gê, Zion, ndego ezoqam ibøkha iz gezø-etoumam, ndego iz gekha ezoqam-tē géndap? Mbumbukiam-tê, ó, manqei-qape ezoqam-tè?” \p Yaq ndigu ekeza mokho-mba gibond, “Áv khazí꞉-einīm? Tizimbo-einim av nqægo, ‘Ndego iz Mbumbukiam-tē gendāp,’ yaq ndego ni āv ginimbí-eín nqǽgo, ‘Av tægoat ndægo, yaq gekha zapâ, zo Zion unimanqatinteav qazogoam?’ \v 26 \x - \xo 21:26 \xt Met 14:5\x*Geté tizimbo-einim av nqægo, ‘Zion, iz, manqei-qape ezoqam-tē gendāp,’ yaq nginik ezoqa bawan-qape, qaqa nígú. Zapa ndǿgo, ezoqa ewaqape āv gini-unimanqatinát nqǽgo: Zion, ndego Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám.” \p \v 27 Yaq Yesu āv gimbøe-qavøinám nqǽgo, “Ni nìtinøtenák.” \p Yaq Yesu gezø-ein, “Av tægoat ndægo, yaq até nó-a, nøzǿ-einák, no gekha ezoqam-qā iz-tē qatø̄got, nqanek matev.” \s1 Yaya etæ manqat, nakhei angana menas-qa yaq-te \p \v 28 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ge zô, nqanek emanqat-qa yaq-te, no ndakin tæzømbe-votot, áv khazømbøé-matøvemēm? \p Qàgoám. Ezoqam mø̀ndøgoám. Nakhei angana menás gimbogoam. Khøuwa nøme, eve, yo-khøuwa, āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Ndáe. Nqægo khøuwa, khae-té qomǿsasáe.’ \v 29 Yaq gembo-qavøiu, ‘Tía. No gènømbo-qasí.’ Geté vaev-te, ndego matavap gè-enénd, sasa ndøwav, vømø̄sasae. \v 30 Yaq eve, até eveqase-té-a, vø̄wav, manqat kopo vømømbō-ein. Yaq ndego gendo-qavøiu. ‘Tát! Qanimáv. Ndæ̀náv.’ Geté ndego okhoeáv.” \p \v 31 Yesu nqanek emanqat gumuvotot, yaq āv gezømbe-beváp nqǽgo, “Ge zô, ndozo-matavap? Nakhei menas ndigu, eve-qa manqat gekha ezoqām ndǿndap?” \p Gindu-qavøinam, “Ndégo, yo-khøuwa.” \p Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Matev soqøsoqa-us ezoqam, av teks moni upøgim ezoqam neka sakheis, ekeza kha giwiatun, ndigu zo ndø̀løvubám, neka Mbumbukiam-qa Megeat Matev-te vømó꞉-ōz. \v 32 \x - \xo 21:32 \xt Luk 3:12; 7:29-30\x*Zapa ndǿgo, Zion gegeavun, neka zo ge꞉zømas, eqeieqei ande āv khazøté-yagāt, zo ndego unimanqatinteáv. Geté teks moni upøgim ezoqam neka sakheis ekeza kha giwiatun, ndigu mø̀ndø-unimanqatiním. Zo tiqa matev ambá qazøte-qeivím. Geté até ndøgó-a, zo qambuzaneáv neka Zion unimanqatinteáv.” \s1 Yaya etæ manqat, waen khae keoge ezoqam-qa yaq-te \r (Mak 12:1-12; Luk 20:9-19) \p \v 33 \x - \xo 21:33 \xt Isa 5:1-2\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Nqanek yaya etæ manqat nøme, zøtéyogēm: \p Qàgoám. Ezoqam mø̀ndøgoám. Khae evé. Ndego waen khae ndøkhá, uta vø̄-ogi, neka waen nanga pesegim nonqo, manqei vø̄-oz, neka khae qeivi nonqo, khoev eqawat-qape vø̄wev. Yaq khae ndøgo, ezoqā nøme-qá zenda-té genøvé, timbøe-kewagat, ekezan manqei nøme-te vø̄wav. \v 34 Yaq waen nanga khata viav qamøkhanaz, ndego khae eve, sasae ezoqam ndøkhofotáz, ti-te ndigu, ma khae gimbøe-kewagam. Ekeza waen nanga upøgim-qa ndøgoám. \fig Waen khae|alt="LB" src="LB00103B.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society. Used with permission" \fig* \v 35 Geté ndigu khae keoge ezoqam, gègavém. Ezoqa nøme gèzuím, neka nøme vø̄laem; neka nøme nandí gini-pouwím, vø̄nanim. \v 36 Yaq ndego khae eve, sasae ezoqa nøme mba mo꞉khofotáz. Geté ndigu khae keoge ezoqam, matev āv tizømbe-matanám, av ezoqa nøme gizømbe-matanam. \p \v 37 Yaq vaev-te, ndego khae eve, ekeza yo ndøkhofotáv, ge-ein, ‘Ngenek nogé yó. Ndego ndø̀mbo-vizumém.’ \p \v 38 \x - \xo 21:38 \xt Met 27:18\x*Geté ndigu khae keoge ezoqam, khae eve-ge yo gi-ometam, ekeza mokho-mba, āv gini-einím nqǽgo, ‘Ngenek khae eve-gé yó. Waen khae ngének genó-kawa-év. Zílaém. Yaq khae nqanek, ni zíndapém.’ \v 39 \x - \xo 21:39 \xt Iblu 13:12\x*Yaq até gindigonem, gèmøvøinám, khae bavokho sasa ndø-ituim, pakhapakha vømømbō-khanøem.” \p \v 40 Yesu nqanek yaya etæ manqat qamømbøe-navøem, yaq gezø-ein, “Ge zô, ndozo-matavap? Ndego khae eve tendowav, gekha matev zǿmatanām, ndigu khae gimbo-kewagam?” \p \v 41 Yaq gindu-qavøinam, “Ndego, ndigu ezoqa soqøsoqa ndø̀zitág, vø̄pakhaez. Yaq khae ndøgo, keoge ezoqa vini-qá zenda-té genǿvé. Tiqá zenda-té tenǿvé ndígu, khata viav-te, tegi waen nanga timbo-etoumat.” \p \v 42 \x - \xo 21:42 \xt Psa 118:22-23; Lom 9:33; 1 Pita 2:6-8\x*Yaq Yesu gezø-ein, “Ge zô, Mbumbukiam-qa Manqat mozó-geveømem, av qæ-ein nqægo? \q1 ‘Nandi-qapi ndigu, khoev puanam ezoqam gisanqabem, \q2 ndigu mø̀ndømø-gigiap-qape-éz, khoev puanam nonqo. \q1 Nqanek matev, Evezøza ndømatanám. \q1 Ndøgo qanimav tantáv, niqa bøi-te.’ \p \v 43 Yaq nakémbá, no nqazǿ-manqate: Mbumbukiam teqa Megeat Matev, zo-te nandøgo, gévibám. Yaq ezoqa ta bawan ndígu tezǿ-etoám, ti-te mokho eqeieqei ndøfakhate.”\f + \fr 21:43 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 44\+fv*\fq Gekha ezoqām ndego, nginik nandi-te to꞉bøiav, ndego keqaniáp. Neka nandi ndigu, teqa kha-te to꞉bøiaz, ndego peseinøváp.\f* \p \v 45 Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Felisi ezoqam, nqanek yaya etæ manqat giyogem, ndigu sògo-matøvemém, ngenek ni me꞉manqatē. \v 46 Yaq ndigu ambá gimøvøinamɨ́n, ndimbula-te vø̄-utøvemɨn. Geté ndigu ezoqa bawan-qape-qá møe ndøgoném. Zapa ndǿgo, ezoqa ewaqape, Yesu Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqam me꞉vewám. \c 22 \s1 Yaya etæ manqat, nøkenøkem lou loge-qa yaq-te \r (Luk 14:15-24) \p \v 1 Yesu yaya gezø-etæam, nøme kopo nqánek. Gezø-ein, \v 2 “Mbumbukiam-qa Megeat Matev kopømba ande av nqǽgo: \p Kawa ezoqam mø̀ndøgoám. Tege yo, sæva okɨ-qa ndøgoám. Yaq ndego kawa, lou kandambaqape ndøkhakheinám, \v 3 neka tegi sasae ezoqam vø̄khofosam, ti-te ndigu, ibugukhokhof manqa gezø-khofotam, taqa yaq-te. Geté ndakin sasae ezoqam gizø-ein, av nqægo, yà betøndozāv, ndigu gèzømbo-qasí, tinduzav. \v 4 Yaq ndego kawa ezoqam, sasae ezoqā nøme ndøkhofosám, ti-te ndigu, ibugukhokhof manqa gezø-khofotam, gezø-ein, ‘Nandiv ezoqam gèmøzø-eín. Lou khakheitáp. No kao angana mbomømboma neka søvakha gigiap enaq-us mø̀ezitág, lou loge nonqo. Gigiap ate ndægo khakheitáp. Sà betøndozáv, nøkenøkem lou loge-te.’ \v 5 Geté ndigu ezoqam, ma gezømbe-akha, kawa ezoqam-qa manqat, gèsanqawém. Yaq ekeza poev matev møgoném. Ezoqa nøme, ekeza khae-té gemøsasáe, neka ezoqa nøme stoa-te vømø̄sasae. \v 6 \x - \xo 22:6 \xt Met 21:35\x*Neka ezoqa nøme até gindigonem, ndigu kawa-gi sasae ezoqam sègegavém, vø̄zitag, pakhapakha sasa zøkhaneam. \p \v 7 Yaq ndego kawa ezoqam, qaqa kandambá gego. Yaq até gendego, nakhag ezoqam ndøkhofotáz, ndigu ezoqam vømø̄zitag, pakhapakhá, ndigu tegi sasae ezoqam gizitag, neka tiqa vemiav vø̄sonqotøvem. \p \v 8 Yaq ndego kawa ezoqam, ekeza sasae ezoqam gezø-ein, ‘Noqa nøkenøkem lou khakheitáp. Geté ndigu, no qazø-akha, lou namba tizilog, ndigu ezoqa soqøsoqá. \v 9 Geté ndakin nakhoa-té søzøtú-okhoát. Yaq gekha ezoqām ndigu, tozo-zømetet, sègendo-khatobát, ndigu noqa nøkenøkem lou loge-te betøndōzav.’ \v 10 Yaq ndigu sasae ezoqam sège-panqaním. Yaq gekha ezoqām ndigu, nakhoa-te gizømetɨn, sègendo-khatobɨ́n. Ezoqa nøme ndigu, eqeieqeí, neka nøme ndigu, soqøsoqá. Yaq nøkenøkem khoev ndøgo, ùnime꞉-khazém. \p \v 11 Geté kawa ezoqam khoev-te ge-on, ezoqa gegevezo, ezoqa kopo mø̀ndu꞉goám ndøugu. Ndego nøkenøkem ndabua eqeieqei uzøpøteáv. \v 12 Yaq kawa ezoqam gembo-ein, ‘Nǿfu. Qo áv khoqotøndé-oq nqanek, nøkenøkem ndabua mbomømboma uzøpøteav ndoqogo.’ Geté ndego otevateáv, gekha manqat mbøé-eīn. \p \v 13 \x - \xo 22:13 \xt Met 8:12; 25:30; Luk 13:28\x*Yaq ndego kawa ezoqam até gendego, ekeza sasae ezoqam, āv gezømbe-eín nqǽgo, ‘Bov neka pingim zombó-løvønømém, neka bavokhó qazomǿ-oginám. Bøivun-té. Yaq té-eivumát ndǿgo, neka khaya vǿvivisumāt.’” \p \v 14 Yaq Yesu nqanek yaya etæ manqat qamømbøe-navøem, gezø-ein, “Mbumbukiam ezoqa kopoáv gezø-akhayam. Geté ezoqa khapímbá gevevesam.” \s1 Yesu amba teks moni abam-qa yaq-te timbøe-matemateømemɨn \r (Mak 12:13-17; Luk 20:20-26) \p \v 15 \x - \xo 22:15 \xt Mak 3:6\x*Yaq Felisi ezoqam gèpindám, matavap vømø̄gonem, av nqægo, Yesu beváp qazimbøé-matemateømém. \v 16 Yaq Felisi ezoqam, ekeza paev ezoqam ndøkhofotáz, Yesu-te, ezoqa nøme namba, ndigu Elod-te ginøzaz. Yaq ndigu gimbo-einim, “Nøméndim ezoqam. Ni mø̀tinøtén, qo unimanqatin ezoqám. Qo ezoqam Mbumbukiam-qa poev-qa yaq-te ndoqote-zømesim, unimanqatin manqat mba qomanqaté. Qo møe mbaín, ezoqam-te. Geté qo manqat sòqo-manqaté, oskiá ndøgo, ezoqa kandakanda o ezoqa khasøkhasis. \v 17 Qonimbí-eīn. Qoqa matavap, áv khanégo? Kopømbâ, Siza-te teks moni tizi-abumat, ndego Lom kawa kandambaqape, ó, khafeâp?” \p \v 18 Geté Yesu tiqa matavap soqøsoqa é-møndøqeív, gezø-ein, “Zo khavozam ezoqam, gekha zapâ, no matemateam-qa ndozogo? \v 19 Moni mokho zøté-nømøndēm, ezoqam teks-te ndi-abam.” Yaq ndigu moni mokho gindu-ndøpøzem, vø̄e-ometem. \p \v 20 Yaq Yesu gezø-ein, “Gê, gekha ezoqam-qâ bugug neka iz mó꞉go, nginik moni mokho-te?” \p \v 21 \x - \xo 22:21 \xt Lom 13:7\x*Yaq gindu-qavøinam, “Siza-qá bugúg, neka teqá íz mo꞉gó.” \p Yaq gezø-ein, “Av tægoat ndægo, Siza-qa gigiap, Siza zombó-etoumemát. Geté gigiāp ndøgo, Mbumbukiam-qa, Mbumbukiam zombó-etoumemát.” \p \v 22 Ndigu teqa manqa qavøiwat giyogem, yaq ndigu nqova ndafe kandambá. Yaq sège-ivøvém, vø̄zav. \s1 Sadusi ezoqam, Yesu løvøte-te nango khandi꞉nat-qa yaq-te gimbøe-bevøpem \r (Mak 12:18-27; Luk 20:27-40) \p \v 23 \x - \xo 22:23 \xt Kel 23:8\x*Ta khøuwa kopo-te ndøgo, Sadusi ezoqam ndozáv, Yesu-te. Nginik Sadusi ezoqam, āv gini-unimanqatinát nqǽgo: Ezoqa tipakhaetat, ndigu nango gemǿ-khandi꞉zák, løvøte-te. Yaq ndigu Yesu bevap mbogoném, \v 24 \x - \xo 22:24 \xt Deut 25:5\x*gimbo-einim, “Nøméndim ezoqam. Mozes āv gene-eín nqǽgo: Ezoqa tenanimat, yaq ndego nakheis mbaīn, yaq ngæmam ndugu te-ivavat, namba qawan ndǿ-okɨát, neka tege namba qawan, ndego genanim, patu bembøē-qatayat. \v 25 Qotøndé-ewāg, nqanek emanqat. Ni mokho-te, angana mø̀ndøgoám. Evenáp. Ate gi꞉goam sevén. Yaq khøuwa ndego, sævam ndø-okɨ́. Yaq gènaním. Zas sège-iváv. Nakheis mbaín. Yaq eveqase ndø-okɨ́, ngunuk ngæmam. \v 26 Yaq matev até kopó. Até ndegó-a, vø̄nanim. Nakheis mbaín. Yaq vaev até ndigú-a, emekheis, ndugu ngæmam kopo sège-kawawát, atema evenap seven ate gi꞉goam vømū-pakhaez. \v 27 Yaq vaev até sævám-a, vø̄nanim. \p \v 28 Gê, ezoqa unimanqatin løvøte-te tikhandi꞉z, yaq ta khøuwa-te ndøgo, timø-khandi꞉z, ngunuk sævam, gekha ezoqam-gû zas ndǿgoāt? Zapa ndǿgo, ndigu evenap ate gi꞉goam, ngunuk sævam kopo ndøkawawát.” \p \v 29 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zoqa matavap soqaín, zo ndozo-matavap av nqægo, ezoqa tipakhaetat, ndigu løvøte-te nango gemø̄-khandi꞉zāk. Zo Mbumbukiam-qa Manqat neká teqa bazaføgakh, zøtezateáv. \v 30 Ezoqa løvøte-te nango timø-khandi꞉z, ndigu andé enzol ezoqam me mé꞉goát, ndigu yan-te ngo꞉yage. Nøkenøkem matev mbaín. \p \v 31 Geté løvøte-te toqo-khandi꞉q, taqa yaq-te, gê, zo mozó-geveømem, manqat ndøgo Mbumbukiam ge-ein? \v 32 \x - \xo 22:32 \xt Exo 3:6; Met 8:11\x*Ndego āv gene-eín nqǽgo, ‘No Eibleem-gé Mbumbukiám, neka Aezek-gé Mbumbukiám, neka Zekop-gé Mbumbukiám.’ Nqanek manqat ni āv qaninømánd nqǽgo: Ndigu ezoqam zua ndøkhandi꞉zát, Mbumbukiam namba. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam ndego ambá av nqǣgo, løvøte ezoqam-gē Mbumbukiām, geté ndego khandi ezoqam-gé Mbumbukiám.” \p \v 33 Yaq ezoqa ewaqape nqanek manqat giyogem, ndigu nqova ndafe kandambá, Yesu-qa nømendim matev-qa yaq-te. \s1 Matev kandakanda menas ndøgo, matev ate ndægo qaløvuam \r (Mak 12:28-34; Luk 10:25-28) \p \v 34 Felisi ezoqam giyogem av nqægo, Yesu ndigu Sadusi ezoqam ùnime꞉-tokāz, yaq ndigu gèpindám, manqat vø̄-einim. \v 35 Yaq tigi ezoqa kopo, ndego Mozes-qa guguna manqat otevat ezoqam gegoam, Yesu matemateam-qa mbogoám, gembobevap, \v 36 “Nøméndim ezoqam. Mozes-qa guguna manqat mokho-te, matev uni kandambaqape-in ākhanégo?” \p \v 37 \x - \xo 22:37 \xt Deut 6:5\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Matev kandambaqape nqánek: ‘Kuku yà betaqagó, Evezøza-te, ndego qoge Mbumbukiam, uni qoqa mbøni-te neka uni qoge nqova-te neka uni qoqa matavap-te.’ \v 38 Matev uni kandambaqape-in nqánek. Nqanek gò꞉megeát. \v 39 \x - \xo 22:39 \xt Lev 19:18; Met 7:12\x*Geté até nqanék-a, kandambaqapé. ‘Ezoqa nøme-te, kuku āv tabetaqambe꞉gó, av qakeza kha-te kuku ndaqambe꞉go.’ \v 40 \x - \xo 22:40 \xt Lom 13:10; Gal 5:14\x*Mozes-qa guguna manqat ate ndægo neka nømendim manqat ndøgo, Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gipeaomem, nqanek matev menas-té qanø-vøgií.” \s1 Yesu ambá av nqǣgo, Deivid-ge zeo mbā, geté ndego até tege Evezøzá \r (Mak 12:35-37; Luk 20:41-44) \p \v 41 Ndigu Felisi ezoqam, ate av-té giwaniapam, yaq Yesu tenøzø-beváp ndǿgo, gezø-ein, \v 42 \x - \xo 22:42 \xt Zion 7:42\x*“Gê, zo ndozo-matavap? Mesaya ndego, Mbumbukiam tendo-khofotav, ndego gekha ezoqam-gê zeò?” \p Yaq gimbo-qavøinam, “Ndego Deivid-gé Zeó.” \p \v 43 Yaq Yesu gezø-ein, “Av tægoat ndægo, yaq gekha zapâ, Deivid ndego Nqova Mbomambaqape-qa mokho-te, Evezøza gembo-akha? Manqat ndøgo, Deivid ge-ein, nqánek: \q1 \v 44 \x - \xo 22:44 \xt Psa 110:1; Met 26:64\x*Evezøza Mbumbukiam, noge Evezøza, āv gembøe-eín nqǽgo, \q2 ‘Noqá nakeamo zenda-té qanøqóm. \q2 Até qóqotát, atema no qogi qaqa ezoqam, \q2 qoqa zenda tokhotapak mokho-te vøtaqambú-āb.’ \p \v 45 Gê, Deivid ndego Mesaya, Evezøza ndembo-akhayam, yaq ngenek Mesaya, áv kené-Deivid-ge-zeo-ev?” \p \v 46 Yesu nqanek bevap manqat gezø-ein, ndigu Felisi ezoqam kopømba mbaín, gembó-qavøinām. Yaq ta khøuwa-qa zita-te, ezoqa møe ndøgoném, Yesu bevap nøme vømbøé-gonēm. \c 23 \s1 Yesu ezoqa Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam-qa yaq-te gegugub \r (Mak 12:38-39; Luk 11:43, 46; 20:45-46) \p \v 1 Yesu ekeza paev ezoqam neka ezoqa ewaqape gezø-ein, \v 2 “Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam, Mozes-qá iziz ndøndapém, zo ndi꞉zømesim. \v 3 \x - \xo 23:3 \xt Mal 2:7-8\x*Yaq nakémbá, zo tiqa manqat, o-mba zømbo-ndapé, neka matev ate ndægo vø̀gó, av ndizømbe-manqate! Geté tiqa matev mbòpa᷄ev. Zapa ndǿgo, matev ndøgo, ezoqa nøme ndi꞉zømesim, ndigu ekezan matønumáv. \v 4 Ndigu ezoqam-qa nqanqa-te, viniv-qape mo꞉-aumatún. Yaq ezoqa amba-amba me꞉-eqagimatún. Geté ndigu zenda-qase aumáv, ezoqa vøzømbé-tøkeāt, ndigu nqanek viniv ndi-eqawat. \v 5 \x - \xo 23:5 \xt Met 6:1; Exo 13:9; Deut 6:8; Num 15:38-39\x*Ndigu matev ate ndægo, ezoqa qeivi nonqo mba ndøgoatún. Mboges-qase ndøgo, Mbumbukiam-qa Manqat-qase ndøu-peawap, tiqa kawa-pap-te neka pingim-te giløvønumatun, kandakandá sege-khakheinumatún, neka ndabua gi-uzamɨn, gi loloákh segezǿ-følæpát. Yaq ezoqa iz tìabezømbe-eqawát.\f + \fr 23:5 \ft Nginik Felisi ezoqam, Mbumbukiam-qa Manqat-qase, pepa-té gini-peaomemɨ́n, mboges-qasis-te vø̄nqeitumemɨn, neka kawa-pap-te neka pingim-te vø̄løvønømemɨn, giguligulimam. Ndigu āv gini-matavupám nqǽgo: Ndøgo Mbumbukiam-qá poév, matev av nqægo gimatønumam. Taqa yaq-te qoté-geveām, Exo 13:9, 16, neka Deut 6:4-9 neka Deut 11:13-21. Neka tiqa ndabua-te, gi loloákh segezø-følæpám. Yaq ezoqa tini-zøtezɨ́n ndǿgo, ndigu Mbumbukiam-qá sasae ndøgoatún. Taqa yaq-te qoté-geveām, Num 15:37-41. Geté ndigu Felisi ezoqam neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, nqanek matev ate ndægo, ekeza iz eqawat nonqo mba me꞉matønumám.\f* \v 6 Ndigu tøzømbe-khaneát ndǿgo, lou loge kandakanda-te neka guliguli khoev-te, iz akhayapak-qá qonam nonqo-té gíqonumát, \v 7 neka ezoqa ewaqape, maket manqei-te, ndigu khaiya mboma manqat vizap-us bezø̄-manqate, neka ‘nømendim ezoqam’ sasa bezø-akhayam. \v 8 Geté zo, ‘nømendim ezoqam’ bezø-akhàya᷄m. Zapa ndǿgo, zo nømendim ezoqa kopo zømbegó. Geté zo evenáp. Vinivinimba mbaín. \v 9 Neka zo ezoqa ‘Tat’ mbo-akhàya᷄m, nqanek manqei-qape-te. Zapa ndǿgo, zo tat kopo zømbegó. Ndégo, yan-te ngo꞉yage. \v 10 Neka zo ‘megeat ezoqam’ bezø-akhàya᷄m. Zapa ndǿgo, zo megeat ezoqam kopo zømbegó. Kelisó. \v 11 \x - \xo 23:11 \xt Met 20:26; Mak 9:35; Luk 22:26\x*Gekha ezoqām kandambaqape ndego, zo mokho-te, ndego zogé sasae ezoqam begó. \v 12 \x - \xo 23:12 \xt Job 22:29; Prov 29:23; Luk 14:11; 18:14\x*Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndego, ekeza iz te-eqatat, teqa iz gévoatát. Neka gekha ezoqām ndego, ekeza iz tevoatat, teqa iz gó꞉-eqatát.” \fig Felisi ezoqam|alt="LB" src="LB00276B.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society. Used with permission" \fig* \s1 Yesu Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam, tiqa manqa-zapazapa gezø-vøndøyam \r (Mak 12:40; Luk 11:39-52; 20:47) \p \v 13 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mòzo-soqoéz, zo Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka zo Felisi ezoqam. Zo khavozam ezoqám. Zo mboqog, zòto-tokøvém, Mbumbukiam-qa Megeat Matev-te, ezoqa vǿe-ōz. Zo zøkezan onimáv. Neka ezoqam ndigu, onim-qa ndigu, zo zòzømbe-khafeáp.\f + \fr 23:13 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fv \ft 14\+fv*\fq Zo mòzo-soqoéz, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, neka zo Felisi ezoqam. Zo khavozam ezoqám. Zo ngængæm zozømbe-khavozumatún, tiqa khoev neka gigiap vozozø̄-aqonumatun. Neka zo ezoqa ewaqape-qa bøi-te, guliguli loloakh sozogoatún. Yaq nakémbá zoqa yaq-fia, viniv kandambá tozomø-ndapem.\f* \p \v 15 Zo mòzo-soqoéz, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, neka zo Felisi ezoqam. Zo khavozam ezoqám. Zo qamba-qambá ndozo-okho neka ndozo-ane, ezoqa kopo-qa ndozovawe, zo tezøpaev. Yaq ndego zo tezøpaev, zo manqa-zapa-te nøme mba zotóveém, āv taoká, av zo zøkezan ndøzøte꞉go. Yaq até ndegó-a, gøinam-té gemǿwáv, zo namba. \p \v 16 \x - \xo 23:16 \xt Met 15:14\x*Zo mòzo-soqoéz. Zo bøi waev mbain ezoqam, ituza-qa zogó. Geté até zó-a, bøi waev mbaín. Zo āv qazøte-manqaté nqǽgo, ‘Ezoqa Mbumbukiam-qa khoev-qa iz-te, manqa mbusa teve, gete manqa mbusa geawateav tøgoat, ndøgo kopømbá. Mbumbukiam te-te ndego yaq-fia gétayák. Geté ezoqa gol-qa iz-te, ndøgo Mbumbukiam-qa khoev-te ndøuve, manqa mbusa teve, yaq ndego manqa mbusa até begeawát.’ \v 17 Ge zô, matavap neka bøi waev mbain ezoqam, gigiap kandambaqape ākhanégo? Gôl, ó, Mbumbukiam-qâ khòev? Gol, ndøgo khokhó. Geté Mbumbukiam-qa khoev-te qamø-oeɨn, ndǿgo tøme-gigiap-qape-ɨ́n, vømø̄-Mbumbukiam-qa-gigiap-ɨn. \p \v 18 Neka zo nøme, āv qazøte-manqaté nqǽgo, ‘Ezoqa lou-qase-qa iz-te, manqa mbusa teve, ndøgo Mbumbukiam-te søvakha gigiap ndiløvutam, gete manqa mbusa geawateav tøgoat, ndøgo kopømbá. Mbumbukiam te-te ndego yaq-fia gétayák. Geté ezoqa søvakha gigiap-qa iz-te, manqa mbusa teve, ndøgo lou-qase-te to꞉ve, yaq ndego manqa mbusa até begeawát.’ \v 19 Zo bøi waev mbain ezoqam, gê, gigiap kandambaqape ākhanégo? Ndǿgò, søvakha gigiâp, o ndǿgò, søvakha løvutam nonqo, Mbumbukiam-qa khoev-te ndøugu? Søvakha gigiap ndøgo, khokhó. Geté sa ndǿgo, tøme-gigiap-qape-ɨ́n, søvakha løvutam nonqo toqomo꞉ve, vømø̄-Mbumbukiam-qa-gigiap-ɨn. \v 20 Yaq nakémbá. Gekha ezoqām ndego, søvakha gigiap løvutam nonqo-qa iz-te, manqa mbusa teve, ndego manqa mbusa, gigiap menas-qá iz-té genǿvé, søvakha løvutam nonqo neka gigiap ate ndægo, ndøgo ndo꞉ve. \v 21 Neka gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-qa khoev-qa iz-te, manqa mbusa teve, ndego até Mbumbukiam-qá iz-té-a, vǿvē. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam ndǿgo teyagé. \v 22 \x - \xo 23:22 \xt Isa 66:1; Met 5:34\x*Neka gekha ezoqām ndego, yan-qa iz-te, manqa mbusa teve, ndego Mbumbukiam-qá qonam nonqo-qá iz-té genǿvé. Zapa ndǿgo, yan ndøgo, Mbumbukiam-qá qonam nonqó. Neka ndego, manqa mbusa, até Mbumbukiam-qá iz-té-a, vǿvē. \p \v 23 \x - \xo 23:23 \xt Lev 27:30; Mica 6:8\x*Zo mòzo-soqoéz, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam. Zo khavozam ezoqám. Zo até avøe gigiap uni khasøkhasis-ín-a, qazøtøndo-pe꞉tatun, zòqaqaemɨ́n, qaqageap vømø̄-ten-ɨn, yaq qatoat kopo, Mbumbukiam vozombō-etøomemɨn. Matev khasøkhasis av nqægo, zo mòzogoatún. Geté matev kandakanda, Mbumbukiam-qa guguna manqat-te nqapeawap, zòsanqawatún, kopømba ande av ezoqa nøme-te, matev eqeieqei matanam matev, neka tanakh matev, neka unimanqatin matev. Matev eqeieqei khasøkhasis tozogoat, ndøgo kopømbá. Geté gigiap-qape ndǿgo, matev eqeieqei kandakanda tozogoat. \v 24 Zo bøi waev mbain ezoqam, ituza-qa zøgó. Geté até zó-a, bøi waev mbaín. Zo yaf-te, piopam zoqombinamɨ́n. Geté kemol-qapu ndu꞉vøete, zo sòzo-khoutøve꞉mɨ́n. \p \v 25 \x - \xo 23:25 \xt Mak 7:4\x*Zo mòzo-soqoéz, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam. Zo khavozam ezoqám. Zo kap neka melek, mumat mba zoto-sunguzumatún. Geté mokho-te ndøugu, khavim-ús. Ta kap neka melek ndøgo, zó. Zoqa mokho-te, gigiap qovet møqæ neka zøkeza kha mba qeivi matev zømbu꞉gú. \v 26 Zo Felisi ezoqam, zo bøi waev mbaín. Bugukhokhof, mokho-té qazonǿ-sunguzám. Yaq até bavokhó-a, segébæbǽs. \p \v 27 \x - \xo 23:27 \xt Kel 23:3\x*Zo mòzo-soqoéz, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam. Zo khavozam ezoqám. Zo andé manqei-pakha ozáp. Bavokho ndo꞉go, khakheitáp neka busøgeáp neka voqoát. Geté mokho-te ndøugu, bazag neka peakha vøvanq mba mu꞉gú. \v 28 \x - \xo 23:28 \xt Luk 16:15\x*Zo até kopó. Bavokho nandozo-keoge, bugug eqeieqeí. Geté zoqa mokho-te nandøugu, khavozam neka manqa-zapazapá qazømbe-tøtøvøyám. \p \v 29 Zo mòzo-soqoéz, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam. Zo khavozam ezoqám. Zo Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam neka gekha ezoqa eqeieqei nøme, ibugukhokhof giyageapam, khoev qaniqanimav zozø-puanumatún, tiqa manqei-pakha-te, neka vozozø̄-fegatun. \v 30 Neka zo āv qazøte-manqatatún nqǽgo, ‘Ni amba nigi atanakha-zapazapa-za-qa khøuwa-te tizi-yageɨn, ni ndigu ambá nizǿ-tøkeák, ndigu Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gizitagat.’ \v 31 \x - \xo 23:31 \xt Kel 7:52\x*Zo av ndøzøte-manqate, yaq zo āv qazøte-vøndæmét nqǽgo, zo tigí zí, ndigu Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gizitagat. \v 32 Ság. Vø̀-apét. Nandav matev, ùnime꞉-khouím, av zogi atanakha-zapazapa-za gi꞉matønumam. \p \v 33 \x - \xo 23:33 \xt Met 3:7; 12:34; Luk 3:7\x*Zo waza soqøsoqa. Ge zô ndozo-matavap, gøina wageap-qa møe, áv khazømbøé-khokhōz? \v 34 Nqáe! No Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam neka matavap loloakh ezoqam neka nømendim ezoqam notøndó-khofosumát, zo-te. Geté zo ndigu ezoqa nøme, pakhapakha zozǿ-khanæmát, neka nøme tae mutui-te vozó-tøkebumāt, neka nøme Zu ezoqam-qa guliguli khoev-te vozó-febumāt, neka vemiav nøme-te atema vemiav nøme-te vozó-ngeasumāt. \v 35 \x - \xo 23:35 \xt Gen 4:8; 2 Chr 24:20-21\x*Yaq nakémbá, ezoqa eqeieqei ate ndi꞉gu, pakhapakha gizø-khanæmam, Eibol gilaem, qamat, atema zo Zekalaya, Belekia-ge yo, pakhapakha qazombo-khanøem, yaq Mbumbukiam-qa khoev-a, yaq søvakha gigiap løvusam nonqo lou-qase-te, taqa yaq-fia nqosøgeap zo-té qanǿ-nqeivøém. \v 36 No unimanqatín nqazø-manqate: Nqanek yaq-fia nqosøgeap ate nqægo, zo-té qanǿ-nqeivøém, zo ndakin nqazoyage.” \s1 Yesu Zelusalem-ak-qa mbøni qambova \r (Luk 13:34-35) \p \v 37 Yaq Yesu manqat nøme ge-ein, “Zelusalem, Zelusalem, zo Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam, pakhapakha ndozozø-khaneam, neka nandī ndø̄zø̄tē-zītø̄gē, ndigu Mbumbukiam zo-te ndendo-khofosam, no khøuwa kopoáv, baqa amba nøte-eqagimám zo-te, kopømba ande av kokolok evo nduigu, nakheis gukhatobɨn, ekeza taf mokho-te vø̄-ozɨn. Geté zo gèzømbo-qasi꞉vám. \v 38 \x - \xo 23:38 \xt 1 King 9:7-8; Jer 22:5\x*Nqáe! Zoqa khoev nqanek, gésoqá. Ezoqam mbaín, segégoát. \v 39 \x - \xo 23:39 \xt Psa 118:26\x*No nqazǿ-manqate: Zo no nango naqanøká zónømendamák. Geté ta khøuwa-te ndǿgo, sa tøzøté-nømendám, zo tozo-einim, av nqægo, ‘Mbumbukiam ngenek ezoqam bèkhakheinøvém, Evezøza-qa iz-te ngegeav!’” \c 24 \s1 Mbumbukiam-qa khoev tøsoqa \r (Mak 13:1-2; Luk 21:5-6) \p \v 1 Yesu Mbumbukiam-qa khoev ge-ivav, nakhoa gegeveat, yaq ekeza paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, gimbo-einim, “Qotéqeīv. Khoev mbomømbomá ndøpuate, Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te.” \p \v 2 \x - \xo 24:2 \xt Luk 19:44\x*Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Khoev ate ndægo, ndozoqeivi, manqei-té qamǿ-khakhandám. Nandi kopo nøme, nandi nøme-te, gó꞉zaveák.” \s1 Viniv vinivinimba tøfakhanam \r (Mak 13:3-13; Luk 21:7-19) \p \v 3 Taqa zita-te, Yesu Oliv manqei poyat-té genøwáv, vømø̄qom. Tegi paev ezoqam mba ndøgoám, te namba. Yaq āv gimbøe-bevøpém nqǽgo, “Qonimbí-eīn. Matev nandav qoqote-manqatam, gekha khøuwā qanéfakhān? Neka andé gekha matev me nitíqeivīm, ni tøtinøten, av nqægo, qo qotøndō-qavāq neka nqanek manqei-qape gemø̄-navøēm?” \p \v 4 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Aiyá qagó. Zo ezoqa betùba᷄m. \v 5 \x - \xo 24:5 \xt Met 24:23-24; 1 Zion 2:18\x*Ezoqa kopoáv, noqá iz-té gindú-okhoát. Ndigu ezoqa āv gizømbé-manqatát nqǽgo, ‘No Kelisó’, neka ezoqa kandambá titubumat. \v 6 Zo nakhag-qa yaq-te tozo-ewagat neka nakhag u vozó-ewagāt, zo møe ndø̀go᷄. Matev av nqægo, ndø̀khæ-fakhanám. Geté manqei-qape-qa vaev zuá. \v 7 Manqei nøme, manqei nøme namba, nakhag ndǿgoát, neka kawa ezoqa nøme-qa bawan, kawa ezoqa nøme-qa bawan namba, vǿnøfeapāt. Manqei nøme-te, lou mbaimbai zǿwagát, neka manqei nøme-te, manqei vǿkukuvøemāt. Manqei vinivinimbá. Kopoáv. \v 8 Geté nqanek matev ate ndægo, ngazu mbá. Ndøgo kopømba ande av-té, sævam tui-ova, nqosøgeap ande tuikhantav. \p \v 9 \x - \xo 24:9 \xt Met 10:22\x*Zo ndø̀gavemát neka vǿngiæzotāt, løvøte-te sasa ndǿ-abumāt. Manqei-manqei ate ndægo, zo gezǿ-sanqawupát, no zapaya. \v 10 Ta khøuwa-te ndøgo ezoqa kopoáv, tiqa unimanqatin no-te segemǿ-ivøvemát. Ndigu yaqyaq-a gésanqambupát neka qaqa ezoqam-qa zenda-te izuizu vǿ-ambumāt. \v 11 \x - \xo 24:11 \xt Met 24:5, 24; 1 Zion 4:1\x*Yaq khavozam manqa vevezam ezoqam ndǿfakhanám, kopoáv, ezoqa kopoav vǿtubām. \v 12 Yaq matev soqøsoqa sa tønǿ-khouwevtét. Yaq ta zapaya ndøgo, ezoqa kopoáv, tiqa kuku matev segezǿ-navøém. \v 13 \x - \xo 24:13 \xt Met 10:22\x*Geté gekha ezoqām ndego, bazaføgakh-us teyat, atema vaev-te, ndego ndø̀mø-khandí꞉v. \v 14 \x - \xo 24:14 \xt Met 28:19\x*Manqat Mbomambaqape, Mbumbukiam-qa Megeat Matev-qa yaq-te, ezoqa sugumú-zømesimít, manqei-qape ate nqægo. Bawan vinivinimba ate ndægo, sugumú-ewagét. Manqei-qape-qa vaev, khæ ndǿfakhán.” \s1 Gigiap soqaqape tøfakhan Mbumbukiam-qa khoev-te, Zelusalem taon-te \r (Mak 13:14-23; Luk 21:20-24) \p \v 15 \x - \xo 24:15 \xt Dan 9:27; 11:31; 12:11\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo gigiap soqaqape zóqeivím, ndøgo Deniel, ndego Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam, ge꞉manqatam. Mbumbukiam-qá khoev-té qanú-wuøyát. Geté khafeap kandambá, gigiap av nqægo tøu-wuøyat ndøugu. (Gekha ezoqām ndego, nqanek manqat tegeveam, mokho bèmboqeív.) \v 16 Zo nqanek gigiap tozoqeivim, yaq gekha ezoqām ndigu, Zudia plovins-te tiyagat, manqei popotap-té giabenø-khokhóz. \v 17 \x - \xo 24:17 \xt Luk 17:31\x*Gekha ezoqām ndego, khoev ova to꞉yat, ndego khoev mokho-te bè-o᷄n, gigiap vømøndó-upøgīm. \v 18 Neka gekha ezoqām ndigu, khae-te tisasaetet, ndigu ndabua upøgim-qa bevèse᷄z. \v 19 Ta khøuwa-te ndøgo, ti-te ndigu unimé꞉-soqá, sakheis emu-us ndigu neka nakhei tete ndizøloge. \v 20 Mbumbukiam zombó-vi꞉mát. Nqanek matev, qozaq viav-te o Sabat khøuwa-te, befàkha᷄n. \v 21 \x - \xo 24:21 \xt Dan 12:1\x*Viniv ndøgo, ta khøuwa-te tøfakhan, føgakh-mbá tantáv. Mbumbukiam manqei-qape ande ge꞉khakheinam, atema ndakin, matev føgakh-qape fakhaneáv, av ta khøuwa-te ndøgo tæfakhan. Yaq até taqa zita-té-a, matev føgakh-qape av nqægo, nango gemǿ-fakhanák. \v 22 Geté Mbumbukiam matavap é-møndo꞉vé, av nqægo, khøuwa ndø̀-tokhopogeaqasí꞉z. Mbain tøgonɨn, yaq ezoqa kopo ambá gemǿ-khandi꞉vák. Mbumbukiam, khøuwa, ti zapaya ndígu tené-tokhopogeaqasí꞉z, ndigu ekezan gevevesam. \p \v 23 \x - \xo 24:23 \xt Met 24:5\x*Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa tezø-ein, av nqægo, ‘Ngé! Keliso ngének,’ ó, ‘Ndé. Keliso ndégo,’ yaq zo ndø-unimanqatìni᷄m. \v 24 \x - \xo 24:24 \xt Deut 13:1-3; 2 Tes 2:8-9; Veve 13:13-14\x*Zapa ndǿgo, khokho Keliso neka khokho Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ndø̀fakhanám. Ndigu matev kandakanda neka umingiap matev ndǿmatønumát. Yaq kopømba tøgønɨn, até ndigú-a, Mbumbukiam ekezan gevevesam, ambá ndætubám. \v 25 Ndakin zo mø̀zøte-zøtéz. Mø̀ezø-eín, matev av nqægo, ndø̀mø-fakhanám. \p \v 26 \x - \xo 24:26 \xt Luk 17:23-24\x*Yaq nakémbá, ezoqa zo tizø-manqatat, av nqægo, ‘Ndǽ! Ndego ndendóya, leg-av manqei-te,’ yaq zo ndøgo ndø̀za᷄v. O tizø-manqatat, av nqægo, ‘Ndǽ! Ndego ndendópewe,’ zo ndøgo ndø-unimanqatìni᷄m. \v 27 \x - \xo 24:27 \xt Met 24:37-39\x*Zapa ndǿgo, Ezoqam-ge Yo tegeav, nakhamas-té gendó-fakhán. Andé ndand mé꞉vøiyám, ndøgo khaiya ate ndægo sa tumukhazet, khøuwa vøndē-fakhanɨn-a, vømē-sinanɨn. \p \v 28 \x - \xo 24:28 \xt Luk 17:37\x*Søvakha pikia ande āv kenéveāt, koe ndǿgo tinø-piaɨ́n.” \s1 Yesu nango tendoqavan \r (Mak 13:24-27; Luk 21:25-28) \p \v 29 \x - \xo 24:29 \xt Isa 13:10; 34:4; Ezek 32:7; Joel 2:10, 31; 2 Pita 3:10; Veve 6:12-13\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Matev føgøføgakh khøuwa timi-nasinim, yaq nqova mbaín, khøuwa waev segembó-navøém, neka løvøyak beawap mbaín, neka nduku yan-te ngo꞉go vøndó-o꞉āz, neka gigiap føgøføgakh, yan-te nqo꞉go, vǿkukuvøēm. \v 30 \x - \xo 24:30 \xt Zech 12:10; Veve 1:7; Dan 7:13\x*Yaq yan-te nqo꞉go, Ezoqam-gé Yo-qá khakhatap ndó꞉fakhán. Yaq bawabawan ate nqægo, manqei-qape-te nqago, mbøni zømbǿvá neka vǿ-eivām. Yaq Ezoqam-gé Yo ndǿ-ometám. Khaiya ozoz-té genǿgeáv. Bazaføgakh-ús neka waev-qape-ús. \v 31 \x - \xo 24:31 \xt 1 Ko 15:52; 1 Tes 4:16\x*Yaq kipi ndǿwáv. Wag gembøé-eqavét. Yaq ndego ekeza enzol ezoqam ndókhofosám, manqei-qape ate nqægo, khøuwa vøndē-fakhanɨn-a, vømē-sinanɨn, neka sanqa-sanqa vømbō-anam. Yaq gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam gevevesam, manqei-qape ande āv khandēvavet, enzol ezoqam gémøváb.” \s1 Yesu ge꞉zømas, ande āv kinízøtēz, av nqægo, teqa qavøne khøuwa avønīn \r (Mak 13:28-31; Luk 21:29-33) \p \v 32 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo fig tae-té qazøté-zøtéz. Tang-te mbusa tøfakhanam, esokho vǿqabām, yaq zo mø̀zøte-zøtezɨ́n, wavam khøuwa avønín. \v 33 Yaq matev até kopó. Zo nqanek matev ate ndægo tozo-qeivimat, no qate-manqatavun, yaq zo søzøté-zøtéz, Ezoqam-ge Yo, avønín gendóqaván. \p \v 34 \x - \xo 24:34 \xt Met 16:28\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Ezoqa nøme, ndakin ngiyage naqanøká gépakhaezák. Até géyagát, atema ta khøuwa-te ndøgo, nqanek matev ate ndægo vømú-fakhanām.\f + \fr 24:34 \ft Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndego Mbumbukiam-qá khoev ngi꞉wat-qa yaq-té abete-manqatám, neka gekha matev vinivinimba nøme ndøgo, ta khøuwa-te ndøgo tøfakhanam.\f* \v 35 \x - \xo 24:35 \xt Met 5:18\x*Yan neka manqei-qape ndø̀mø-navøém. Geté noqa manqat gemǿ-navøemák.” \s1 Ezoqa mè꞉zøtezák, Yesu gekha khøuwa-tē gendé-qavān \r (Mak 13:32-37; Luk 17:26-30, 34-36) \p \v 36 \x - \xo 24:36 \xt Kel 1:7; 1 Tes 5:1-2\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ezoqa mè꞉zøtezák, nqanek matev gekha khøuwa-tē neka khøuwa iz-tē qanéfakhān. Até enzol ezoqám-a, yan-te ngo꞉yage, neka até Yó-a, zøtezateáv. Geté Eve yakhapús sege꞉-otév. \v 37 \x - \xo 24:37 \xt Gen 6:5-8\x*Ezoqam-ge Yo-qa qavøne khøuwa āv tønégoát, av Noa-qa khøuwa-te qægoam. \v 38 Ta khøuwa-te ndøgo, khouwat-qape fakhaneav qagoam, ezoqa lou loge zøgoupám, neka izam vøzø̄-goupam, neka sakhei vø̄zøkɨmam-a, vø̄-etoumam, até gemát, atema Noa khagua-qape-te vø̄u-on. \v 39 \x - \xo 24:39 \xt Gen 7:21-23\x*Ndigu mè꞉zøtezák, ande gekha matev me ndǿfakhān ti-te, atema vøndō-khouwa, vø̄ngiæzo. Yaq Ezoqam-ge Yo tendoqavan, matev até kopó, āv tønéfakhán. \v 40 Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa menas khae-te tisasaetet, nøme ndego, Mbumbukiam ndø̀ndáf. Geté nøme ndego, segé-iváv. \v 41 Neka sakhei menas, flawa timivisumit, nømu ndugu, Mbumbukiam ndø̀ndáf. Geté nømu ndugu, segé-iváv. \v 42 \x - \xo 24:42 \xt Met 25:13\x*Yaq nakémbá. Gò꞉feazoát. Zapa ndǿgo, zo khøuwa neka khøuwa iz zø̀tezøtezák, zoge Evezøza te꞉fakhan. \v 43 \x - \xo 24:43 \xt Luk 12:39-40; Veve 16:15\x*Gèmbo-mataváp: Khoev eve amba te꞉-otevɨn, av nqægo, ande gekha khøuwa iz-te, aqonam ezoqam tendowav, yaq ndego ambá gé꞉buvák. Geté ambá sege-tiawatɨ́n. Yaq ndego aqonam ezoqam ambá gembótakák, khoev sa tembo-nqawaɨn. \v 44 Yaq nakémbá. Até zó-a, zo vò꞉khakheinám. Zapa ndǿgo, Ezoqam-ge Yo, ta khøuwa-te ndǿgo tendéqaván, zo matavapøteav tøgoat, ndego tendoqavan.” \s1 Yaya etæ manqat, sasae ezoqam eqeieqei neka sasae ezoqam soqaqape-qa yaq-te \r (Luk 12:41-48) \p \v 45 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha sasae ezoqâm, ndego eqeieqei neka matavap loloakh-us? Sasae ezoqam eqeieqei neka matavap loloakh-us av ngé꞉go. Tege kawa ezoqam, manqei nøme-te tewav, yaq ndego sasae ezoqam, keoge ezoqam teve, teqa khoev teqeivat neka tegi sasae ezoqa nøme, khøuwa eqeieqei-te lou vøzǿ-etoumāt, \v 46 yaq vaev-te nqawa tendoqavan, teqeiv av nqægo, ndego sasae eqeieqei ndøgōt, ndego sasae ezoqam kopømbá, khanakhanákh. \v 47 \x - \xo 24:47 \xt Met 25:21, 23\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Ndego kawa ezoqam gigiap ate ndømbøego, keoge ezoqam ndégo tévé, ngenek sasae ezoqam. \p \v 48 Geté ndego sasae ezoqam, soqaqape tegoat neka av te꞉matavupat nqægo, noge kawa ezoqam nakhamas-te gendō-qavanāk, \v 49 yaq ndego tegi sasae kopømba ezoqam kha zǿkhanæmāt, neka lou vǿlogāt neka ibøkha soqa vǿ-izumāt, ezoqa nøme namba, ndigu oskia gi-izumatun, \v 50 yaq tege kawa ezoqam ta khøuwa-te ndǿgo tendéqaván, ndego sasae ezoqam khakheinøpøteav tøgoat neka otevateav vǿgoāt, ndego tefakhan. \v 51 Yaq kawa ezoqam, ndego sasae ezoqam, yaq-fia nqosøgeap mbó-etoám. Yaq-fia kandambá teta, te-te ndego. Yaq ndǿgo tenǿ-khofotáv, ma khavozam ezoqa nøme ndi꞉gu. Yaq té-eivumát ndǿgo, neka khaya vǿvivisumāt.” \c 25 \s1 Yaya etæ manqat, mbasønakheis ten-qa yaq-te \p \v 1 \x - \xo 25:1 \xt Veve 19:7; Luk 12:35\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ta khøuwa-te ndøgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, ande āv qanégoát nqǽgo: \p Mbasønakheis mø̀ndøgoám. Tén ate gi꞉goam. Ezoqam, sævam te-okɨ, qatøzu-qa ndøgoám. Lampá namba me꞉záv. \v 2 Faev nøme ndigu, matavap loloakh-ús. Geté faev nøme ndigu, matavap loloakh mbaín. \v 3 Ndigu matavap loloakh mbain mbasønakheis, oil nøme upøgipøteáv, lampa-te qouzam nonqo.\f + \fr 25:3 \ft Ta khøuwa-te ndøgo, kelesen mbaín. Geté ezoqa oliv oil ndøqouzumám, tiqa lampa-te. Ta oil ndøgo, oliv tae nanga-qá ét. Nandí gini-pesegimám, oil sasa ndøwaɨn.\f* \v 4 Geté ndigu matavap loloakh-us, oil nøme mø̀ndø-upøgím. \v 5 Yaq ndego ezoqam, sævam te-okɨ, yakha mø̀ndævá. Yaq ndigu mbasønakheis, venanqei zøvín, vø̄føyam, venanqei sasa ndøsømbiam. \p \v 6 Yaq qamø-umba ndøgo, ezoqa tìndi-akhaém, ‘Ezoqam sævam te-okɨ, ngégeav! Mòzotøndozáv. Zimbøé-qatøzém.’ \v 7 Yaq ndigu mbasønakheis ten ate gi꞉goam, sùgumusúz, tiqa lampa waev vø̄-khouwe-khouwevam. \v 8 Yaq ndigu matavap loloakh mbain mbasønakheis, matavap loloakh mbasønakheis gizø-ein, ‘Ni oil zoní-etoám, zoqa nanda. Niqa lampa avønín gékhouvøém.’ \v 9 Yaq matavap loloakh mbasønakheis gindu-qavøinam, ‘Nakhoa mbaín. Oil nqanek nqanigu, kopømba mbaín, zo vøizǿ-etoām neka ni nikeza nonqo. Geté oil wi ezoqam-té qanøzáv, nøme vømø̄wi.’ \v 10 Yaq ndigu vø̄zav. Geté gi-ivøvem, ndego ezoqam sævam te-okɨ, tènefakhán. Yaq mbasønakheis faev ndigu, go꞉khakheinam, namba me꞉záv ndego, neka nøkenøkem lou loge-te vømø̄-oz. Yaq mboqog keoge ezoqam, até gindigonem, mboqog vø̄tokøzem. \v 11 \x - \xo 25:11 \xt Luk 13:25-27\x*Yaq vaev até ndigú-a, matavap loloakh mbain mbasønakheis, vø̄fakhaz. Gi-akhaem, ‘Khanánqa. Khanánqa. Mboqog qoní-mboqozó!’ \v 12 \x - \xo 25:12 \xt Met 7:23\x*Geté yaq ndego sævam te-okɨ, gezø-qavøiu, ‘Āv taoká. No nø̀tenøtenák zo.’” \p \v 13 \x - \xo 25:13 \xt Met 24:42\x*Yaq Yesu nqanek yaya etæ manqat qamømbøe-navøem, gezø-ein, “Yaq nakémbá. Gò꞉feazoát. Zapa ndǿgo, zo khøuwa neka khøuwa iz zø̀tezøtezák, Ezoqam-ge Yo te꞉fakhan.” \fig Mbasønakheis nøme, oil mbain gigoam|alt="GW" src="GW-031.tif" size="col" copy="United Bible Society" \fig* \s1 Yaya etæ manqat, sasae ezoqam-qa yaq-te, kawa ezoqam moni gezø-etoam, ti꞉sasaetat \r (Luk 19:11-27) \p \v 14 Yaq Yesu yaya etæ manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, ande āv qanégoát nqǽgo: \p Ezoqam mø̀ndøgoám. Manqei nøme-te okho-qa ndøgoám. Yaq ndego ekeza gigiap, sasae ezoqam-qá zenda-té genø-awám, timbøe-qeivat. \v 15 \x - \xo 25:15 \xt Lom 12:6\x*Sasae ezoqa nøme, moni pus fáev gembo-etoam. Nøme ndego, menás. Neka nøme ndego, kopó. Moni ndego gezø-etoumat, ndǿgo tø-einín, tiqa matev eqeieqei neka zøtezat, ande āv khazømbēgo. Yaq ndego até gendego, vø̄wav. \v 16 Yaq ndego ezoqam, moni pus faev ge-upøzo, gème-sasáe, moni pus faev nøme vø̄qas. \v 17 Yaq até ndegó-a, moni pus menas ge-upøzo, nøme menas vø̄qas. \v 18 Geté ndego ezoqa nøme, moni pus kopo gendapaz, manqei mba ndø-óz, tege kawa ezoqam-gi moni vø̄khonab. \p \v 19 Yaq møi-mbá sege-awám, tige kawa ezoqam nqawa tēāndō-qāvān. Yaq gezøbevap, ‘Nginik nogi moni, áv khazømbøé-matønumam?’ \p \v 20 Yaq ndego sasae ezoqam, moni pus faev ge-upøzo, faev nømé namba sùgumu-upøzotavún, neka moni ate gi꞉goam, kawa ezoqam vømbō-etoam, gembo-ein, ‘Káwa ezoqam. Qotézømēt. Moni pus faev ndigu, noqa zenda-te qoqo-ab, no moni pus faev nøme nøteqás. Moni ate ndi꞉gu, ngínik.’ \p \v 21 \x - \xo 25:21 \xt Met 24:45-47; Luk 16:10\x*Yaq ndego kawa ezoqam gendo-ein, ‘Mbomambaqapé. No khanakhanákh. Qo sasae ezoqam qanimáv. Gigiap-qase ndøgo, qoqa zenda-te qæve, qo eqeieqei qombo-kewagám. No gigiap nøme mba nøtaqambó-etoám, toqombo-kewagat. Vø̀ndo-óq. Khanakhanakh zígoném, no namba.’ \p \v 22 Yaq até kopó, ndegó-a, sasae ezoqam, moni pus menas ge-upøzo. Kawa ezoqam-te gewav, āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Káwa ezoqam. Qotézømēt. Moni pus menas ndigu, noqa zenda-te qoqo-ab, no moni pus menas nøme nøteqás. Moni ate ndi꞉gu, ngínik.’ \p \v 23 Yaq ndego kawa ezoqam gembo-ein, ‘Mbomambaqapé. No khanakhanákh. Qo sasae ezoqam qanimáv. Gigiap-qase ndøgo, qoqa zenda-te qæve, qo eqeieqei qombo-kewagám. No gigiap nøme mba nøtaqambó-etoám, toqombo-kewagat. Vø̀ndo-óq. Khanakhanakh zígoném, no namba.’ \p \v 24 Yaq até ndegó-a, ndego moni pus kopo gendapaz, vøndō-on. Yaq ndego kawa ezoqam āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Káwa ezoqam. No mø̀tenøtén, qo matev føgakh-qape ezoqám. Qo gigiap sòqo-peaɨ́n. Geté khae sasae kandakanda, ezoqá nøme qagoatún. Qo toqopewát ndǿgo, qo qakezan ogekhæmav ndoqogo. \v 25 Yaq nakémbá. No møe nogoám. Yaq no qogi moni nòkhonáb. Manqei-té qæmø-otáz. Yaq ndakin qogi moni ngínik.’ \p \v 26 Yaq ndego kawa ezoqam gendo-ein, ‘Qo sasae ezoqam soqaín neka wau-qapé. Qo ndoqo-matavap, no ezoqa matev føgakh-qape, no avøe gigiap qæpe꞉tatun, no nøkeza ogekhæmav ndøgo, \v 27 yaq qo moni, ambá moni nqeisam nonqo-té qomø-utazɨ́n. Yaq no ndakin qatøndo-qavan, ndigu moni elavøqase, bèkhouwezɨ́n, tæ-upøzoɨn.’ \p \v 28 Yaq ndego kawa ezoqam ge-ein, ‘Moni pus kopo, vø̀e-viomém. Yaq ndégo tozombó-etøomém, ndego moni pus ten ndimbogo. \v 29 \x - \xo 25:29 \xt Met 13:12; Mak 4:25; Luk 8:18\x*Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndego, gigiap ndømbogo neka eqeieqei vømbó-kewagāt, no nøme mba nømbøé-etoám. Geté ndego, gigiap eqeieqei keogeav tøgoat, até ndøgó-a, gigiap-qase ndømbogo, nøtéviwám. \v 30 \x - \xo 25:30 \xt Met 8:12; Luk 13:28\x*Ngenek wau ezoqam, bavokhó qazonǿ-oginám. Bøivun-té. Yaq té-eivumát ndǿgo, neka khaya vǿvivisumāt.’” \s1 Manqa ovøyam kandambaqape tøfakhan \p \v 31 \x - \xo 25:31 \xt Met 16:27; 19:28\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ezoqam-ge Yo tegeav, ndego kawa ezoqam ndǿgeáv. Bazaføgakh-ús neka waev-ús. Ndego ekeza enzol ezoqam ate ti꞉goat namba mé꞉geáv. Yaq ekeza kawa qonam nonqo qanimav-qape-té gonóqotáv. \v 32 \x - \xo 25:32 \xt Ezek 34:17; Veve 20:11-13\x*Yaq bawabawan ate ndi꞉gu, teqá megemege-té ginǿmøváb. Yaq ndego ezoqa ewaqape, géqatøzó. Āv gené-qatøzó, av sip keoge ezoqam gi꞉goatun, sip mba vinī, neka naningus mba vini. \v 33 Ezoqa eqeieqei, ekeza nakeamo zenda-té genǿ-áb, neka ezoqa soqøsoqa, ekeza yogea zenda-te vǿ-āb. \p \v 34 Yaq ndego kawa ezoqam, ndigu ekeza nakeamo zenda-te tiwanat, āv gezømbé-eín nqǽgo, ‘Vø̀ndozáv, zo ezoqam. Noge Tat, zo mø̀ndø-khakheinøvém. Mbumbukiam-qa Megeat Matev, ndego ibugukhokhof zo gezønøza, manqei-qape ande ge꞉khakheinam, zoqá. \v 35 \x - \xo 25:35 \xt Isa 58:7\x*Zapa ndǿgo, no ifi qanø-vinumam, zo lou zonø-etøumám. Neka ibøkha naq qanø-papumam, zo ibøkha zonø-etøumám. Neka no manqei vini-ak qægoam, zo khoev zonø-manqatám. \v 36 Neka no ndabua mbain qægoam, zo ndabua zonø-etøumám. Neka no enqoni qanøgoam, zo zònø-kewagám. Neka no ndimbula-te qægoam, zo okha zonøndo-okhoám.’ \p \v 37 Yaq ndigu ezoqa eqeieqei timbo-qavøinam, ‘Evézøza. Gê, ni gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo ifi qaqa-vinumam, yaq lou vøitaqā-etøumam, neka ibøkha naq vøqā-papumam, yaq ibøkha vøitaqā-etøumam? \v 38 Neka ni gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo manqei vini-ak qoqogoam, yaq ni khoev vøitaqā-manqatam, neka qo ndabua mbain qoqogoam, yaq ni ndabua vøitaqā-etøumam? \v 39 Neka ni gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo enqoni qaqagoam, o ndimbula-te qoqogoam, yaq ni okha vøitaqandō-okhoam?’ \p \v 40 \x - \xo 25:40 \xt Prov 19:17; Met 10:42; Mak 9:41\x*Yaq ndego kawa ezoqam tezø-ein, ‘No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha matēv ndøgo, zo ndigu qazozø-matønumam, ndigu no ndinøpaev, oskiá ndǿgo, ndigu iz mbain ndigu, yaq ndøgo zo no-té qazonø-matønumám.’ \p \v 41 \x - \xo 25:41 \xt Met 7:23\x*Geté yaq ndego kawa ezoqam, manqat ndígu tezǿ-eín, ndigu ekeza yogea zenda-te tiwanat. Āv gezømbé-eín nqǽgo, ‘Mòzozáv. Zo mòzo-soqoéz. Gøinam-té qazonǿzáv, ndøgo miavmiav ndøwageap, ndøgo Mbumbukiam nqova soqaqape neka tegi enzol ezoqam nonqo gekhakheinam. \v 42 Zapa ndǿgo, no ifi qanø-vinumam, zo no lou etoumáv. Neka no ibøkha naq qanø-papumam, zo no ibøkha etoumáv. \v 43 Neka no manqei vini-ak qægoam, zo no khoev manqatemáv. Neka no ndabua mbain qægoam, zo no ndabua etoumáv. Neka no enqoni qanøgoam neka ndimbula-te qægoam, zo no-te okha okhomáv.’ \p \v 44 Yaq ndigu timbo-qavøinam, ‘Evézøza. Ni qo gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo ifi qaqa-vinumam, o ibøkha naq qaqa-papumam, o qo manqei vini-ak qoqogoam, o ndabua mbain qoqogoam, o enqoni qaqagoam, o ndimbula-te qoqogoam, yaq ni qo tøkemâv?’ \p \v 45 Yaq ndego kawa ezoqam tezø-ein, ‘No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha matēv ndøgo, zo qazømbo-qasi꞉vupam, ezoqa vozozømbé-goāt, ndigu no ndinøpaev, oskiá ndǿgo, ndigu iz mbain ndigu, zo no zømbo-qasi꞉vupám.’ \p \v 46 \x - \xo 25:46 \xt Dan 12:2; Zion 5:29\x*Nginik ezoqam, yaq-fia nqosøgeap miavmiav-us-qape ndǿndapém. Geté ezoqa eqeieqei ndigu, khandi miavmiav mǿndapém.” \c 26 \s1 Yesu gimbo-voqoem \r (Mak 14:1-2; Luk 22:1-2; Zion 11:45-53) \p \v 1 Yesu nqanek manqa manqate ate qægoam qamømbøe-navøem, yaq ekeza paev ezoqam gezø-ein, \v 2 \x - \xo 26:2 \xt Exo 12:1-27; Met 20:18\x*“Zo mø̀zøte-zøtéz, khøuwa menas mba mui-ozá, niqa Pasova khøuwa kandambaqape tizi-khantøzem. Yaq Ezoqam-ge Yo gémøvøinám, tae mutui-te vǿtøkewēm.” \p \v 3 Ta khøuwa-te ndøgo, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak, gèmøváb. Kayafas-qá khoev-té ginømøváb, ndego Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape. \v 4 Yaq matavap āv giniveém nqǽgo: Yesu gémøvøinám, khonoam-té, vǿlaēm. \v 5 Geté āv gini-einím nqǽgo, “Ni khøuwa kandambaqape-te, bizi-matønø̀me᷄m. Soqaín ndøgo, ezoqa qaqa tigonem ni-te, yaq nøfe kandambaqape ndǿfakhān, ti mokho-te.” \s1 Sævam tae et sisip mbomambaqape, Yesu-qa kha-te gumbøe-qouz \r (Mak 14:3-9; Zion 12:1-8) \p \v 6 Yesu Betani vemiav-te gegoam, Saemon-qá khoev-té geqotám. Ngenek Saemon, bugukhokhof kha sisi-us ndøgoám. \v 7 \x - \xo 26:7 \xt Luk 7:37-38\x*Yaq Yesu ate av-té lou ge꞉logat, sævam kopo tunduwáv ndǿgo, botol-qase vøndōndap. Tae et sisip qanimav-qape mu꞉nqeitavám. Taqa fia kandamba tantáv. Yaq ndugu até gundigu, Yesu, kawa-té gumbøe-qóuz. \v 8 Tegi paev ezoqam, nqanek matev giqeivim, ndigu khanakhanakh mbaín, gi-einim, “Gekha zapâ, ngunuk nqanek tae et fia kandambaqape, sa ngungiitit? \v 9 Ngunuk ambá gewiín, fia kandambaqape vø̄qasɨn, yaq ni moni gigiap-av ezoqam vizizø̄-etoamɨn.” \p \v 10 Yesu é-møndæ-otév, av manqat gi꞉manqatam, yaq gezø-ein, “Gekha zapâ, zo ngunuk sævam viniv nqazombøe-veet? Ngunuk matev mbomambaqapé gunø-matanam. \v 11 \x - \xo 26:11 \xt Deut 15:11\x*Zo gigiap-av ezoqam namba oskia zøté-yageapát. Geté no namba, oskia zí꞉yageák. \v 12 Ngunuk nqanek tae et sisip mbomambaqape, noqa kha-te guoqouz, ndugu no otønat nonqo me꞉khakheinømbém. \v 13 No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha manqei-tē ndøgo, ezoqa nqanek Manqat Mbomambaqape ti꞉zømesimat, manqei-qape-te ate nqægo, ezoqa ngunuk sævam-qa yaq-te mé꞉manqatát, matev mbomambaqape av guimatanam, neka ngunuk vømbøé-matavupāt.” \s1 Zudas Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda namba, manqa gi꞉kopo꞉nem, Yesu tiqa zenda-te teve \r (Mak 14:10-11; Luk 22:3-6) \p \v 14 Taqa zita-te ndøgo, ndigu Yesu-gi paev ezoqa tuelv, ezoqa kopo, iz nqambogo, Zudas Iskaliot, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda-té genøwáv, \v 15 \x - \xo 26:15 \xt Zech 11:12; Zion 11:57\x*vøzø̄-ein, “Yaq-fia gekha zønǿ-etøomēm, ndego Yesu zoqa zenda-te tæve?” Yaq ndigu até gindigonem, moni mokho 30 vø̄gevebømem, sasa mbo-etøomem. \v 16 Yaq Zudas ndakin nakhoa-qa ndøváo, Yesu tiqa zenda-te ande āv kenévē. \s1 Yesu tegi paev ezoqam namba, Pasova lou gilog \r (Mak 14:12-21; Luk 22:7-13, 21-23; Zion 13:21-30) \p \v 17 \x - \xo 26:17 \xt Exo 12:14-20\x*Zu ezoqam-qa khøuwa kandakanda qangaz, ndøgo flawa poponøvemav gilouzatun, ta bugukhokhof khøuwa-te ndøgo, Yesu-gi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, vømbō-bevøpem, “Gê, qoqa poev gekhâm? Ni Pasova lou gekham-tē qeimøqá-khakheinømēm?” \p \v 18 Yaq Yesu manqa gezø-qavøiu, ezoqam-qá iz zø-etoám, gezø-ein, “Zelusalem taon mokho-té qazonǿzáv, ngenek ezoqam manqat vømømbó-einīm. Āv qazømbøé-einím nqǽgo, ‘Nømendim ezoqam, āv gene-eín: Noqa khøuwa iz mø̀ndøndáp. No paev ezoqam namba, Pasova lou, qoqá khoev-té qeitǿlóg.’” \p \v 19 Yaq paev ezoqam āv tini-matønømém, av Yesu gezømbe-ein, Pasova lou vømø̄-khakheinømem. \p \v 20 Yaq qakhagus ndøgo, Yesu tegi paev ezoqam tuelv namba tinøpindám ndǿgo, lou loge-te vø̄qonav. \v 21 Yaq ate av-té lou gi꞉logat, Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “No unimanqatín nqazø-manqate: Zo ezoqa kopo segenǿ-qambún, neka no qaqa ezoqam-qa zenda-te vǿvē.” \p \v 22 Yaq ndigu mbøni zøvá, nqanek manqat giyogem. Mbøni vaev kandambá. Yaq ezoqa kopokopo ate gi꞉goam āv gimbøe-bevupát nqǽgo, “Evézøza. Éisa. Qo ekeqá no qote-manqaté.” \p \v 23 \x - \xo 26:23 \xt Psa 41:9\x*Yaq gezø-qavøiu, “Ezoqam ndégo tégoát, ndego no namba lou yaf-te sa qeitumu-afønam. \v 24 Ezoqam-ge Yo ndø̀naním, av Mbumbukiam-qa Manqat qæ-ein. Geté te-te ndego, unimé꞉-soqá, ndego Ezoqam-ge Yo sa temboqambun, neka qaqa ezoqam-qa zenda-te vǿvē. Ngenek ezoqam qaneav tøgonin, ambá qanimáv te-te.” \p \v 25 Yaq Zudas, ndego Yesu sa gemboqambun, āv gembøe-eín nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Éisa. Qo ekeqá no qote-manqaté?” \p Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Nándav, av qo ndoqote-manqate.” \s1 Evezøza-qa lou loge matev ande qæfakhan \r (Mak 14:22-26; Luk 22:14-20; 1 Ko 11:23-25) \p \v 26 Ndigu ate av-té lou gi꞉logat, yaq Yesu flawa ndøndapáz, Mbumbukiam-te ike manqat vø̄-ein, sasa ndømbegim, ekeza paev ezoqam vøzø̄-etoam, gezø-ein, “Mòzo-upøgím, neka vø̄louz. Nqanek noqá khá.” \p \v 27 Yaq izam nonqo ndøndáp, waen-ús, Mbumbukiam ike manqat vømbō-ein, ekeza paev ezoqam vøzø̄-etoam, gezø-ein, “Mòzo-izám, zo ate ndøzøte꞉go. \v 28 \x - \xo 26:28 \xt Zech 9:11; Exo 24:8; Jer 31:31-34; 1 Ko 10:16\x*Nqanek noqá kóuk. Mbumbukiam poev mé꞉-unimanqatín, tegi ezoqam namba. Noqa kouk, ezoqam kopoav zapayá qanéwá. Manqa-zapazapa zømbé-sunguzát. \v 29 No nqazǿ-manqate: No waen tae nanga-qa et, nqawa naqanøká nǿ-izák. No sa ndǿgo tømé-íz, ta khøuwa-te ndøgo, zo namba Tat-qa Megeat Matev-te, waen ndakinak tizimø-izømem.” \p \v 30 \x - \xo 26:30 \xt Luk 22:39; Zion 18:1\x*Lou gumulog, Mbumbukiam-te ouv sasa ndøqaem, yaq Oliv manqei pøyat-té ginøzáv. \s1 Yesu Pita gembo-vøndøyam, ndego teqa yaq-te to꞉nawam \r (Mak 14:27-31; Luk 22:31-34; Zion 13:36-38) \p \v 31 \x - \xo 26:31 \xt Zech 13:7; Zion 16:32\x*Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Nqægo lova, zo ate nqazøte꞉go, møe zóbøín. No sozó-nøuvøném. Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, ‘No sip keoge ezoqam nólaváo. Yaq sip segemǿ-panqaním.’ Yaq ndakin matev āv tønéfakhán, av ndǽgo. \p \v 32 \x - \xo 26:32 \xt Met 28:7, 16\x*Geté no løvøte-te tøtøndo-khandi꞉n, yaq Gelili plovins-té qatǿnáv. No é-ndøto꞉má ndøgo, zoqa megemege-te.” \p \v 33 Yaq Pita gendo-ein, “Ezoqa ewaqape, qo ambá giní-qouvøqém. Geté no, nóqouvaqák.” \p \v 34 \x - \xo 26:34 \xt Met 26:69-75\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “No unimanqatín nqataqa-manqate: Nqægo lova kokolok naqanøká gé-ogeayák. Qo noqa yaq-te ndòqotøkhæ-nawám. Misiká toqoto-nawam.” \p \v 35 Geté Pita gembo-qavøiu, “Āv taoká. Oskiá ndøgo, qo namba tøtenanim. No notó-nawamák, qoqa yaq-te.” \p Yaq até tegi paev ezoqa nømé-a, manqat kopó, āv tini-manqatám. \s1 Yesu Getsemani manqei-te, Mbumbukiam-te gemø-guligulim \r (Mak 14:32-42; Luk 22:39-46) \p \v 36 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam namba, khae manqei-té ginøzáv. Taqa iz, Getsemaní. Yaq gimøfakhaz ndøgo, tegi paev ezoqam, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Até vo꞉qonøvé nqanek. No elavøqase nøme nǿnáv. Nomǿ-guligulím.” \p \v 37 Yaq ndego ti-mba ngínik gekhatób, namba gi꞉zav, Pita neka Zebedi-gi nakhei menas. Yaq Yesu mbøni vaev matev mbongáz. Viniv kandambá gembo-ewag. \v 38 \x - \xo 26:38 \xt Zion 12:27\x*Yaq gezø-ein, “Noqa mbøni kandambá qanevá. No avønín, nǿnaním. Até vøgó nqanek, neka até vo꞉tiawét, no namba.” \p \v 39 Yaq Yesu elavøqase nøme vø̄wav. Khapémbá. Yaq ekeza kha, manqei me꞉laváo, bugug até manqei-té, Mbumbukiam-te sasa ndøviam. Āv gene-guligulím nqǽgo, “Tát! Kopømba tøgoat, nqanek nqosøgeap kandambaqape, ndøgo ande ibøkha khaqain-qape me tønømbe-fakhan, ambá qøndapɨ́n. Geté matev āv tabete-fakhán, av qoqa poev ndægo. Ambá ndø̄go, av no nqanømbe-poev.” \p \v 40 Yaq ndego tegi paev ezoqa misika-te gevesez, tezømét ndǿgo. Gèsømbiám. Yaq Yesu Pita gembo-ein, “Ge zô, kopømba mbaîn, no namba elavøqase tøzøte-tiawet? \v 41 Até vo꞉tiawét, neka gèguligulimít. Soqaín ndøgo, khamasim matev tøndowav zo-te, yaq zo zō-o꞉āz. Unimanqatín. Nqova poev ndømbôgó. Geté kha, bazaføgakh mbaín.” \p \v 42 Yaq Yesu nangó genøwáv, vømø̄-guligulim, ge-ein, “Tát! Nakhoa nøme mbain tøgoat. Qo taqa-pøovat, no nqanek ibøkha khaqain-qape sa tæ-iz, ság. Qoqa poev matev sà befakhán.” \p \v 43 Yaq tegi paev ezoqa misika-te nango gendovesez, gezømet, ndigu nqawá ginø-sømbiám. Kopømba mbaín, to꞉tiawet. \p \v 44 Yaq Yesu sègezø-iváv, nango vø̄wav. Yaq gèmømbo-misiká, geguligulimat. Manqat ge-ein, até kopó, av bugukhokhof ge꞉manqatam. \p \v 45 Yaq tegi paev ezoqam-te nango gendovesez, gezø-ein, “Zo sekembā sozó-sømbiapet neka pusa zótavet? Nqáe! Khøuwa iz mìzi-khanøzém. Ezoqam-ge Yo, manqa-zapazapa-us ezoqam-qá zenda-té ginǿveém. \v 46 \x - \xo 26:46 \xt Zion 14:31\x*Mòzosúz. Bìziniáv. Ngé! Ezoqam ngének, no ezoqam-qa zenda-te teve!” \s1 Yesu gimøvøinam \r (Mak 14:43-50; Luk 22:47-53; Zion 18:3-12) \p \v 47 Yesu ate av-té manqat ge꞉manqatam, Zudas tènefakhán. Tegi paev ezoqa tuelv, ezoqa nøme ndégo tegoám. Ezoqa kopoáv, namba me꞉geavún, ndigu kaiya neka ndawa vøndō-upøgim. Nginik Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak ndokhofotáz. \v 48 Zudas, manqa é-møndøzø-eín, av nqægo, “Ezoqam ndégo, no tængenøtam. Ndégo tozó-møvøinám.” \p \v 49 Yaq Zudas até gendego, Yesu-té genøwáv, gembo-ein, “Nøméndim ezoqam. Lova mbomá.” Neka sasa ndøngenøtam. \p \v 50 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Nǿfu. Matev vø̀matanám, ma qoqombøe-geavun.” \p Yaq ndigu ezoqa nøme tinduzáv ndǿgo, Yesu vø̄-møvøinam. \p \v 51 \x - \xo 26:51 \xt Zion 18:26\x*Yaq nqáe! Ezoqa kopo, Yesu namba ge꞉goam, até gendego, kaiya mba ndøliváz, Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, tege sasae ezoqam, gea vømbōkawa. \p \v 52 \x - \xo 26:52 \xt Gen 9:6; Veve 13:10\x*Geté Yesu gembo-ein, “Kaiya nandiv, nango vø̀-utáz, ma qoqotønde-livaz. Ezoqam ndigu kaiya ti꞉khanæmat, kaiyá gimí-pakhaéz. \v 53 Ge qô, qateqateâv, av nqægo? No amba tønø-poevɨn, yaq no ambá kopømbá. Ambá Tat nombo-akhaɨ́n, tøke-qa. Yaq ndego até tendegonɨn, enzol ezoqam vøndō-khofotazɨn, no vønø̄-tøkeemɨn. Ndego enzol ezoqam kopoav-qapé tendo-khofotazɨn. Tiqa bawan ate tægonɨn, tuelv ndø̀mø-løvuín. \v 54 Geté Mbumbukiam tegi enzol ezoqam amba tendo-khofotazɨn, yaq gê, Mbumbukiam-qa Manqat áv khané-unimanqatīn, ndøgo qa-ein, av nqægo, matev yà befakhān, av ndakin tæfakhan ndægo?” \p \v 55 \x - \xo 26:55 \xt Luk 19:47; 21:37\x*Yaq Yesu ezoqa ewaqape gezø-ein, “Ge zô, no pepen ezoqam zøténæmbem, nakhag kaiya neka ndawa-us qazogeavun, no vozó-møvønonām? No khøuwa ate qæpavpavemam, Mbumbukiam-qá khoev-té qæqoám, ezoqa vøtē-zømesimam. Geté ndøgo, zo no møvønoateáv. \v 56 Geté nqanek matev ate ndægo, tønefakhán ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat tàbete-unimanqatín, av tegi manqa vevezam ezoqam gi꞉peaumam.” \p Yaq Yesu nqanek manqat qamømbøe-navøem, tegi paev ezoqam sège-ivøvém. Møe ndøbøín. \s1 Yesu manqa ovøyam-te gindafem \r (Mak 14:53-65; Luk 22:54-55, 63-71; Zion 18:13-14, 19-24) \p \v 57 Ezoqam ndigu, Yesu gimøvøinam, yaq Kayafas-qá khoev-té ginøndafém, ndego Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape. Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Zu megetapak nøme, é-møndømøváb ndøgo. \v 58 Pita Yesu até gembopavát. Andé qámbá gendopavam. Yaq Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape-qa khoev-te gemøfakhan, até ndegó-a, uta mokho-te vø̄-on, vos keoge ezoqam namba vømēqonav. Ndego matev qeivi-qa ndøgoám, Yesu andé gekha matev me mbøégonēm. \v 59 Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu ezoqam-gi manqa ovøyam megetapak ate gi꞉goam, Yesu, manqa-zapazapa-qa mbovawát. Yaq ezoqa amba khokho manqat ti-einimin, teqa yaq-te, ndigu ambá gelaemɨ́n. \p \v 60 Ezoqa kopoáv gindu-okhoat, khokho manqat gimanqatat, teqa yaq-te. Geté ndigu megetapak nakhoa qeiviáv, vǿelaēm. Yaq vaev, ezoqa menas tinduzáv ndǿgo, gindu-einim, \v 61 \x - \xo 26:61 \xt Zion 2:19-21\x*“Ngenek ezoqam āv gene-eín nqǽgo, ‘No kopømbá. Mbumbukiam-qa khoev nó-evøzám. Yaq khøuwa misika mokho-te, nangó qatǿwév.’” \p \v 62 Yaq Mbumbukiam-gé iziz ezoqam kandambaqape ndø-itán, Yesu vømbō-ein, “Ge qô, yaq manqa qavøiwat taqágo, nginik qo-te manqat ngi-møvøet?” \p \v 63 \x - \xo 26:63 \xt Isa 53:7; Met 27:12\x*Geté Yesu manqat einiáv. Yaq Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape gembo-ein, “Khandi Miav-ak Mbumbukiam-qa iz-te, soqoní-eín. Gê, qo Mesayâ? Mbumbukiam-gê Yò?” \p \v 64 \x - \xo 26:64 \xt Psa 110:1; Dan 7:13; Met 24:30\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “No nándev, av qo ndoqote-manqate. Geté no nqazǿ-manqate. Zuá. Zo Ezoqam-ge Yo zomǿ-ometám. Mbumbukiam Bazaføgakh-qape-qá nakeamo zenda-té géqotát. Yaq ndego khaiya ozoz-té genǿgeáv.” \p \v 65 \x - \xo 26:65 \xt Met 9:3; Zion 10:33\x*Yaq ndego Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, mbøni mbonqosøgím, nqanek manqat ge-ewag. Yaq até gendego, ekeza ndabua vø̄keqa, gendo-ein, “Ngenek Mbumbukiam-qá iz ndøngiú. Ság! Bøi vizu ezoqa nøme-qa bizivàwe᷄m. Nqáe! Zo mòzombo-yogém, Mbumbukiam-qa iz gengiu. \v 66 \x - \xo 26:66 \xt Lev 24:16; Zion 19:7\x*Ge zô, áv khazømbøé-matavap?” \p Yaq ndigu ezoqa ewaqape gindu-qavøinam, “Unimanqatín. Ngenek manqa-zapa ndøgó. Yà benaním.” \p \v 67 \x - \xo 26:67 \xt Isa 50:6; 53:5\x*Yaq ndigu até gindigonem, køse vømbø̄e-pisibømem, teqa bugug-te, neka vø̄zuim. Ezoqa nøme, tømøi mbotøkubím, \v 68 yaq āv gimbøe-einím nqǽgo, “Qo Mesaya toqogoat, ndego Mbumbukiam tendo-khofotav, yaq qotínømánd, av nqægo, qo gekha ezoqām ndǿlavaq?” \fig Yesu manqa ovøyam-te gindafem|alt="FF" src="IB-060gr.tif" size="span" copy="United Bible Society" ref="26:57-68" \fig* \s1 Pita Yesu-qa yaq-te go꞉nawam \r (Mak 14:66-72; Luk 22:56-62; Zion 18:15-18, 25-27) \p \v 69 Pita khoev uta mokho-te gu꞉qotam, yaq sasae mbasønakam ndowáv, gumbo-ein, “Até qó-a, Yesú namba qotegoám, ndego Gelili plovins-ak.” \p \v 70 Geté ndego gò꞉nawám. Yaq ezoqa ewaqape-qa bugug-te, āv gene-eín nqǽgo, “No nø̀tenøtenák, qo gekhā qotē-manqate.” \v 71 Yaq ndego uta mboqog-te gendo-fakhan, sasae mbasønakam nømu tùni-omét. Yaq ndugu ezoqa nøme, giwaniapam ndøgo, āv guzømbe-eín nqǽgo, “Ngenek Yesú namba me꞉goám, ndego Nazalet vemiav-ak.” \p \v 72 Yaq até nangó, Pita gò꞉nawám, gendo-qavøiu, “No unimanqatín nqataqa-manqate. Mbumbukiam-qa iz-te, no ngenek ezoqam nø̀tenøtenák.” \p \v 73 Yaq khapélæ qa-auwam. Yaq até ezoqa nømé-a, giwaniapam, Pita-te vø̄ndozáv, gimbo-einim, “Unimanqatín. Ezoqa nøme qó, te namba qazøtegoam. Ni tøtinøtén ndǿgo, qoqa manqat elavøqase viní. Gelili ezoqam-qá manqát.” \p \v 74 Yaq Pita gezø-qavøiu, “No unimanqatín nqazø-manqate. No nandev ezoqam nø̀tenøtenák. No tøte-khavozumit, yaq Mbumbukiam kopømbaqapé, bèlavámb.” \p Pita nqanek manqat ge-ein, yaq ndaføyambá, kokolok tūndū-ōgeā. \v 75 \x - \xo 26:75 \xt Met 26:34\x*Yaq Pita manqat gèmbo-matøvém, av Yesu gembøe-ein nqægo, “Kokolok naqanøká gé-ogeayák. Qo noqa yaq-te ndòqotøkhæ-nawám. Misiká toqoto-nawam.” \p Yaq Pita bavokhó genøfakhán, vømø̄vin. Eiv baza ùni mbøepós, ge-eivat. \c 27 \s1 Yesu Pailøt-te gindafem, ndego Lom gaman ezoqam \r (Mak 15:1; Luk 23:1-2; Zion 18:28-32) \p \v 1 Yaq qanaqanus, lovølova-ús. Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak, manqat ndøkopo꞉ném, gi-einim, “Yesu zílaém.” \v 2 Yaq gèløvønøvemém, Lom gaman ezoqam-qa zenda-te vømø̄veem. Teqa iz Pailǿt. \s1 Zudas genanim \r (Kel 1:18-19) \p \v 3 Zudas, ndego Yesu sa gemboqambun, ge꞉-otev, ndigu matavap giveem, av nqægo, Yesu zīlaēm, yaq ndego mutøkhop ndø-itán, av matev ge꞉matanam ndægo. Yaq até gendego, moni mokho 30 gimbo-etøomem, nangó genø-upøzó, ti-te ndigu, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka megetapak. \v 4 Yaq Zudas āv gezømbe-eín nqǽgo, “No manqa-zapa nøgó, ndego manqa-zapa mbain ezoqam, zoqa zenda-te qæve, tozolaem.” \p Geté ndigu gindu-qavøinam, “Nandav niqá vinív mbá. Qakeza manqa-zapá.” \p \v 5 \x - \xo 27:5 \xt Kel 1:18-19; Met 26:14-15\x*Yaq Zudas até gendego, moni mokho Mbumbukiam-qá khoev mokho-té genø-nqagevém, sasa ndøwav. Yaq gewav ndøgo, ekeza monqo møfók, vø̄nanim. \p \v 6 Yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, moni mokho gèpisumém, Zudas Mbumbukiam-qa khoev-te genqagevem. Geté gi-einim, “Khafeáp, nginik moni, Mbumbukiam-qa khoev moni namba tizi꞉-tøkuzunam. Zapa ndǿgo, nginik moni mokho, ezoqam me꞉laém.” \v 7 Yaq ndigu manqat āv gini-kopo꞉ném nqǽgo: Ndigu moni, ganda pot khakheinam ezoqam-qá khae mé꞉wiím. Manqei vini-ak-qá ezoqa osam nonqó, Zelusalem taon-te løvøte tiqeivimat. \v 8 Yaq nakémbá, ndøgo khae, ndakin iz “khae kouk-us” mbo-akhayám. \p \v 9 \x - \xo 27:9-10 \xt Zech 11:12-13\x*Nqanek matev qafakhan, yaq manqat ndøgo, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam Zelemaya gepeawam, gèmø-unimanqatín, av qæ-ein nqægo, “Ndigu moni mokho 30 gi-upøzonam, ta fia ndøgo, Izlael ezoqam manqat gikopo꞉nem, ndego ti꞉wiim, \v 10 yaq nginik moni, pot khakheinam ezoqam-qá khae me꞉wiím. Ate av-té, av Evezøza manqat genømbe-ein.” \s1 Yesu Pailøt-qa bugug-te manqa ge-ovøyam, ndego Lom gaman ezoqam \r (Mak 15:2-5; Luk 23:3-5; Zion 18:33-38) \p \v 11 Yaq Yesu Lom gaman ezoqam-qá megemege-té genø-itán. Yaq ndego gembobevap, “Gê, qo Zu ezoqam-gê kawà?” \p Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Nándav, av qo ndoqote-manqate.” \p \v 12 \x - \xo 27:12 \xt Isa 53:7\x*Geté ndigu Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka megetapak manqat te-te gimøvøyat, ndego manqat einiáv. \v 13 Yaq Pailøt gembo-ein, “Gê, qo tiqa manqat toqóyoge, ndigu qo-te mba ndimøvøet?” \p \v 14 Geté Yesu yaq manqa qavøiwateáv. Yaq ndego Lom gaman ezoqam, nqova ndafe kandambá. \s1 Pailøt manqa gevøovam, Yesu tae mutui-te titøkewem \r (Mak 15:6-15; Luk 23:13-25; Zion 18:39–19:16) \p \v 15 Zu ezoqam-qa Pasova khøuwa kandambaqape-te, ndego Lom gaman ezoqam, ndimbula ezoqa kopo sège-nqonqotavɨ́n, ezoqam-te, vø̄fakhanɨn, av ndigu qazømbe-poeɨn. \v 16 Ta khøuwa-te ndøgo, ndimbula ezoqa kopo mø̀ndøgoám. Teqa iz Balabás. Ezoqa ewaqape mø̀ndæzøtéz, ndego pepen ezoqam soqaqapé. \v 17 Yaq ezoqa ewaqape, Pailøt-te gimøvab, ndego āv gezømbe-beváp nqǽgo, “Gekha ezoqā nøzǿ-mboqoiū, ndimbula-te tefakhan? Balabâs, ó, Yesû, ndego Mesaya ndimbo-akhayam?” \v 18 \x - \xo 27:18 \xt Zion 11:47-48; 12:19\x*Ndego mø̀ndæ-otév, Zu megetapak, Yesu teqa zenda-te, ta zapaya ndǿgo tiniveém. Ndigu ova ndø-einím. \p \v 19 Pailøt manqa ovøyam khoev-te ge꞉qotam, yaq tegu zas manqat ndokhofotáv. Manqat av nqǽgo, “Nandev ezoqam, matev-qase mbomatàna᷄m. Ndego manqa-zapa mbaín. No lova venanqei notamát, te zapaya. Venanqei-tam soqaqapé.” \p \v 20 Geté Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak, ezoqa ewaqape āv gizømbe-pouweát nqǽgo, “Pailot āv qazømbøé-einím nqǽgo: Balabas benqonqotáv, bavokho. Geté Yesu løvøte-té geabenøvé.” \p \v 21 Yaq Pailøt ezoqa ewaqape gezøbevap, “Nginik ezoqa menas, gekha ezoqām nøzǿ-nqonqotāv?” \p Yaq ezoqa ewaqape gimbo-qavøinam, “Nándev, Balabas, toqoní-nqonqotáv!” \p \v 22 Yaq Pailøt gezø-ein, “Av tægoat ndægo, yaq ngenek Yesu, Mesaya ndimbo-akhayam, gekha nombógō?” \p Yaq ezoqa ewaqape gimbo-qavøinam, “Tae mutui-té geabe-tøkewé.” \p \v 23 Yaq Pailøt gezøbevap, “Gekha zapâ? Ngenek gekha manqa-zapā ndǿgo?” \p Geté ndigu kandakanda nøme mba mo꞉-akhaemém, “Tae mutui-té geabe-tøkewé.” \p \v 24 \x - \xo 27:24 \xt Deut 21:6-9\x*Yaq Pailøt geqeiv, av nqægo, ndigu teqa manqat gēyogemāk neka avønīn nøfe ndø̄ngazēm, yaq ndego ibøkha ndøndáp, ezoqa ewaqape-qa bøi-te, zenda vø̄sunguz, gezø-ein, “Nqanek noqá manqa-zapá mbá, zo ngenek ezoqam tozolaem. Zoqá manqa-zapá.” \p \v 25 \x - \xo 27:25 \xt Kel 5:28\x*Yaq ezoqa ewaqape gindu-qavøinam, “Yaq-fia nqosøgeap, teqa kouk waev-qa yaq-te, ni-té qabenø-nqeivøém, nigi nakheis namba.” \p \v 26 Yaq Pailøt até gendego, Balabas vøzø̄-nqonqotav. Geté Yesu nakhag ezoqam-qá zenda-té genøvé, bemø̄feomem, tae mutui-te sasa bemø-tøkewem. \s1 Nakhag ezoqam, Yesu otøotam gi꞉vewem \r (Mak 15:16-20; Zion 19:2-3) \p \v 27 Yaq Pailøt-gi nakhag ezoqam, Yesu gaman-qá khoev-té gimøndafém, yaq nakhag ezoqa ewaqape vøzø̄-akha, te-te vøndō-pindam. \v 28 \x - \xo 27:28 \xt Luk 23:11\x*Yaq até gindigonem, ekeza ndabua sègembo-khofoném, neka ndabua køkouk, kopømba ande av kawa ezoqam-qa ndabua ndægo, vømbō-uzim. \v 29 Yaq gumbag fakiafakia-us ndø-ogeaném. Yaq kawa-té gimbøe-uzím. Andé kawa ezoqam-qá wawáq. Yaq teqa nakeamo zenda-te, tatuag, kopømba ande av kawa ezoqam-qa tatuag ndægo, vømbō-etøomem. Yaq otøotam me꞉vewém. Katuk ndømøkuí, teqa megemege-te, gimbo-einim, “Zu ezoqam-ge kawa. Iké꞉ qo-te.” \v 30 \x - \xo 27:30 \xt Isa 50:6\x*Yaq køse mbøe-pisibømém, teqa kha-te, tatuag nqawa vø̄e-viomem, kawa sasa mbøe-khanæmem. \v 31 Otøotam gumuvewem, yaq ndabua køkouk, nqawá ginømbo-khofoném, neka ekeza ndabua vømbō-uzim. Yaq tinøndafém ndǿgo, tae mutui-te vømǿ-tøkewēm. \s1 Yesu tae mutui-te gitøkewem \r (Mak 15:21-32; Luk 23:26-43; Zion 19:17-27) \p \v 32 Nakhag ezoqam, Yesu taon bavokho gi꞉-ituat, ezoqa ndø-ometám. Sailini taon-ák. Teqa iz Saemón. Yaq ndigu até gindigonem, ndego Yesu-qa tae mutui eqawat-qa yaq-te vø̄tøpøtøvem. \v 33 Yaq gi꞉-apat, manqei ndǿgo timøfakház, Golgota ndimbo-akhayam. Taqa manqa mokho, “Kawa-pakha manqeí.” \v 34 \x - \xo 27:34 \xt Psa 69:21\x*Yaq Yesu ambá waen mbo-etøomemɨ́n. Gigiap khaqain-qapé namba me꞉tøkuaném. Geté ndego ge꞉khamas, yaq gèmbøeqasí, vǿe-īz. \p \v 35 \x - \xo 27:35 \xt Psa 22:18\x*Yaq Yesu tae mutui-té ginø-tøkewém. Gumu-tøkewem, yaq teqa ndabua, kas me꞉-otám. \v 36 Yaq qame-navøem, ndigu sègeqonáv ndøgo, Yesu vømbō-gazinem. \v 37 Teqa kawa-te, ova ndo꞉go, manqat ndøtøkeém, ndego andé gekha manqa-zapa zapayā ginīlaem. Āv qane-peaupám nqǽgo, “Ngenek Yesú. Zu ezoqam-gé kawá.” \p \v 38 \x - \xo 27:38 \xt Isa 53:12\x*Yesu gitøkewem, pepen ezoqam menás namba me꞉tøkebám. Nøme ndego, teqa nakeamo zenda-té ginø-tøkewém, neka nøme ndego, yogea zenda-te vø̄tøkewem. \p \v 39 \x - \xo 27:39 \xt Psa 22:7; 109:25\x*Ezoqa gi-okhoat ndøgo, Yesu sège-ngenøitát. Kawa mba ndøngetæát, \v 40 \x - \xo 27:40 \xt Met 26:61; Zion 2:19\x*manqat vombō-manqatat, av nqægo, “Qo Mbumbukiam-qa khoev ngi꞉wat-qa neka khøuwa misika mokho-te nango weve-qa qoqogoam, qo qakeza mokho-mba vø̀khandí꞉q. Soqotøndó-vís, nandav tae mutui-te, qo unimanqatin Mbumbukiam-ge Yo toqogoat.” \p \v 41 Yaq até Mbumbukiam-gí iziz ezoqa kandakandá-ya, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka megetapak nøme namba, otøotam me꞉vewém. \v 42 Gi-einim, “Ezoqa nøme gèkhandi꞉ztám. Geté ekeza kha, kopømba mbaín tekhandi. Ngenek unimanqatin Izlael ezoqam-ge kawa tegoat, yaq ndakin yà betøndovís, nqanek tae mutui-te. Yaq ni tàbizi-unimanqatiním. \v 43 \x - \xo 27:43 \xt Psa 22:8\x*Ndego Mbumbukiam-te mbá genøtawé. Yaq Mbumbukiam yà bekhandí꞉v, unimanqatin poev tømbogoat te-te. Ngenek ekezan āv gene-eín nqǽgo, ‘No Mbumbukiam-gé Yó.’” \p \v 44 Yaq até pepen ezoqám-a, Yesu namba tae mutui-te gitøkebupam, vø̄ngenøinam. \fig Yesu tae mutui-te gitøkewem|alt="LB" src="BA03031BW.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="27:32-44" \fig* \s1 Yesu ge꞉nanim \r (Mak 15:33-41; Luk 23:44-49; Zion 19:28-30) \p \v 45 Yaq khøuwa muin qandap, qamat atema khagus 3 oklok vø̄ndap, manqei ate qægoam, bøivun ndønqeivøém. \v 46 \x - \xo 27:46 \xt Psa 22:1\x*Yaq ande av 3 oklok ndægo, Yesu kandambaqape tène-ogeá. Ekeza manqat-te āv gene-akhá nqǽgo, \tl “Eli, Eli, lømá sabaxtáni?”\tl* Taqa manqa mokho nqánek: “Mbumbukiam, Mbumbukiam. Gekha zapâ, no qoqo-nøuvan?” \v 47 Geté ezoqa nøme, avønin giwaniapam ndøgo, teqa akhayam giyogem, ndigu manqa mokho ndapeáv. Yaq āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek Ilaiza mbo-akhayám.” \v 48 \x - \xo 27:48 \xt Psa 69:21\x*Yaq ezoqa nøme até gendego, ndabua-qa ndøteít, waen khaqain-qape-te vø̄uqoqom, tae-te sasa ndøløvønam, Yesu vømbō-qantav. Izam-qa mbogoám. \p \v 49 Geté ezoqa nøme gindu-einim, “Qombó-iváv. Yaq zíqeivím, Ilaiza petøndéwāv, penømakhaya, ngenek vǿkhandī꞉v.” \p \v 50 Yaq Yesu kandambaqape, nangó genø-akhá, vø̄nanim. \p \v 51 \x - \xo 27:51 \xt Exo 26:31-33; Iblu 10:19-20\x*Yaq nqáe! Mbumbukiam-qa khoev-te, ndabua ndøgo, khafeap kouwat mboqog-te qafaleam, livin-mbá qanømu-qatavát. Sa ová qandoqatá, atema manqei-te. Neka manqei vø̄kukuvøem, neka nandi kandakanda vø̄-qaqanimat. \v 52 Yaq Mbumbukiam-gi ezoqa kopoáv, ndigu ibugukhokhof gipakhaetat, tiqa manqei-pakha sège-mboqovøemát, ma gi-osupat ndøgo, neka løvøte-te vøndōsuz, \v 53 neka tiqa manqei-pakha vø̄-ivøvem. Yaq Yesu løvøte-te gendo-khandi꞉v, taqa zita-te, ndigu Zelusalém ginø-óz, Mbumbukiam-qa taon-te. Ezoqa kopoáv gizømet, ndigu løvøte ezoqam. \fig Ndabua ndøgo, Mbumbukiam-qa khoev mokho-te qafaleam, livin-mba qamu-qatavat|alt="LB" src="LB00265B.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="27:51" \fig* \p \v 54 Yaq ndego nakhag kawa ezoqam neka ndigu nakhag ezoqa nøme, Yesu gimbo-kewagat, manqei kukuvøem neka matev ate ndægo giqeivim, qafakhanumat, ndigu møe ndøgoném. Møe kandambá. Yaq āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek unimanqatín Mbumbukiam-gé Yó.” \p \v 55 \x - \xo 27:55 \xt Luk 8:2-3\x*Ta manqei-te ndøgo, até sakheís-a, vø̄goam. Sakheis kandambá. Andé qambaqapé gindu-waniapát, matev giqeivat. Nginik sakheis Yesú namba me꞉geavún, Gelili plovins-te ginduzav, neka vømbō-tøkeam. \v 56 Sakhei nøme, namba gi꞉waniapam, nømu Melí. Magdala vemiav-ák. Neka Meli nømu, ndugu Zems neka Zosef, tigú evó. Neka nømu ndugu, Zebedi-gú zás. Zems neka Zion, tigú evó. \s1 Yesu manqei ozu-te gi-eoeinam \r (Mak 15:42-47; Luk 23:50-56; Zion 19:38-42) \p \v 57 Ezoqa kopo mø̀ndøgoám. Teqa iz Zoséf. Alimatea vemiav-ák. Gigiap kopoav ezoqám. Ndego Yesu-gé paev ezoqam nøme ndøgoám. Yaq Yesu gitøkewem, qakhagus ndøgo, \v 58 \x - \xo 27:58 \xt Deut 21:22-23\x*ndego Pailøt-té genøwáv, Yesu-qa kha-qa yaq-te vømømbō-viam. Yaq Pailøt ekeza nakhag ezoqam gezø-ein, “Ság. Ngenek teqa kha, sà bendáp.” \v 59 Yaq Zosef até gendego, teqa kha vø̄ndap, ndabua ndakinak sasa me꞉løvønøvem. \v 60 \x - \xo 27:60 \xt Isa 53:9\x*Yaq ekeza manqei ozu-té gemø-eoeiú, ndøgo nandi-te ge-oz. Yaq nandi-qape ndøqambesám, manqei-pakha mboqog vø̄tok, sasa ndøwav. \v 61 Yaq Meli Magdala vemiav-ak neka Meli nømu, manqei-pakha avønin-té giqonavát, gimbo-kewagat. \s1 Nakhag ezoqam, Yesu-qa manqei-pakha gimbo-kewagat \p \v 62 Yaq khøuwa nøme qandopave, khøuwa kandakanda-qa lou khakheinam khøuwa qame-navøem, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Felisi ezoqam, Pailøt-té ginøzáv. \v 63 \x - \xo 27:63 \xt Met 12:40; 16:21; Mak 9:31; 10:33-34; Luk 9:22; 18:31-33; Zion 2:19-21\x*Gimbo-einim, “Khanánqa. Ni matavap āv qanimbi-veséz nqǽgo: Ndego khavozam ezoqam gekhandi꞉vtam, ndego āv gene-eín, ‘No løvøte-te nango ndæ̀khandí꞉n, khøuwa misika-qa zita-te.’ \v 64 Yaq nakémbá. Nakhag ezoqam qókhofotáz, ndøgo manqei-pakha-te. Yaq ùni bembøe-keogé, atema khøuwa misika bemø̄-nasinim. Soqaín ndøgo, tegi paev ezoqam teqa kha ti-aqonømem, yaq ezoqa vøzømbé-khavozām, av nqægo, ‘Ndego løvøte-tē gendo-khandī꞉v.’ Khavozam manqat av nqægo, amba tøfakhanɨn, yaq ndøgo, teqa khavozam manqat ate ndægo, ibugukhokhof gemanqatam, ambá unime꞉-løvuamɨ́n.” \p \v 65 Yaq Pailøt gezø-ein, “Qanimáv. Nakhag ezoqam zó-upøzó. Neka ùni mbøe-keogé, nandav manqei-pakha.” \v 66 Yaq ndigu manqei-pakha-te vø̄zav. Yaq nandi-qape-te ndøgo, ndigu mboqog-te go꞉zavam, khakhatap mo꞉goném. Soqaín ndøgo, ezoqa sa ti-oz. Yaq nakhag ezoqam, sègeziváz ndøgo, manqei-pakha gimbo-kewagat. \c 28 \s1 Yesu løvøte-te gendo-khandi꞉v \r (Mak 16:1-10; Luk 24:1-12; Zion 20:1-10) \p \v 1 Sabat khøuwa qame-navøem, yaq Sande qanaqanus qandopave, Meli, ndugu Magdala vemiav-ak, neka Meli nømu, manqei pakha-té ginøzáv. Ambá gèmø-qeivimín. \p \v 2 Yaq nqova mbaín, manqei qando-kukuvøem. Manqei kukuvøem kandambá. Zapa ndǿgo, Evezøza-gé enzol ezoqam ndovís, yan-te, nandi-qape vø̄-qambesam, manqei-pakha mboqog tambav-te go꞉zavam, nandi mumat sasa mo꞉qom. \v 3 Teqa kha waev kandambá, vøiyam-ús, neka teqa ndabua ùnime꞉-papaqá. \v 4 Yaq nakhag ezoqam gi-ometam, ndigu møe kandambá. Kha sègezømbu-wageapát, vø̄-o꞉az. Andé løvøte ezoqam me me꞉singitavát. \p \v 5 Geté ndigu sakheis, enzol ezoqam āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo møe ndøgòne᷄m. No mø̀tenøtén. Zo Yesu-qa zovawét, ndego tae mutui-te gitøkewem. \v 6 \x - \xo 28:6 \xt Met 12:40; 16:21\x*Ndego nqanek mbaín. Mbumbukiam mø̀ndø-khandí꞉v, løvøte-te. Ate av-té, ekezan manqat ge꞉manqatam. Zøtøndézāv. Manqei ndøgo, ma kha qæveam, nqánek. \v 7 \x - \xo 28:7 \xt Met 26:32; Mak 14:28\x*Ndakin nakhama ndøzáv, tegi paev ezoqam manqat vømøzø̄-ein. Āv qazozømbé-eín nqǽgo, ‘Ndego mø̀ndø-khandí꞉v, løvøte-te. Yaq ndakin Gelili plovins-té genømá. Ndego é-ndo꞉má ndøgo, zoqa megemege-te. Yaq ndǿgo, tozomǿ-ometám.’ Nqáe! No ndakin mø̀ezø-eín.” \p \v 8 Yaq ndigu sakhei menas, manqei-pakha sège-ivøvém. Nakhamas-té. Møe-ús. Geté até khanakhanakh kandambá. Yaq tegi paev ezoqam-té ginøbøín. Ambá manqat møzø-einín. \p \v 9 Geté nakhoa livin ndøugu, nqáe! Yesu zøfakhán, vøzø̄-ein, “Qanaqanus mbomá, zo-te!” Yaq ndigu tinøzáv ndǿgo, katuk vømbō-møkuim, zenda tokhotapak sasa mbogeagimem, vømbō-vizumem. \v 10 \x - \xo 28:10 \xt Met 26:32\x*Yaq Yesu gezø-ein, “Zo møe ndøgòne᷄m. Nogi paev ezoqam-té qanøzáv, manqat vømøzø̄-ein. Gelili plovins-té giabenøzáv. Yaq no ndǿgo timǿ-nømendám.” \fig Evezøza-ge enzol ezoqam, nandi-qape geqambesam|alt="FF" src="IB-071gr.tif" size="span" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="28:2-4" \fig* \s1 Khokho emanqat, Yesu-qa kha-qa yaq-te qapanqavøem \p \v 11 Ndigu sakheis nakhoa-te gi꞉-apat, yaq nakhag ezoqa nøme ndigu, manqei-pakha gimbo-kewagat, taon-té ginøveséz, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, matev ate ndægo, ande āv khanē-fakhanumat, vømēzømas. \v 12 Yaq ndigu Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, megetapak nømé namba me꞉qonáv, manqat vø̄kakambam. Manqat gumu-kopo꞉nem, yaq até gindigonem, nakhag ezoqam moni vøzø̄-etoam. Moni andé kandambá. \v 13 Gizø-ein, “Zo ezoqa āv qazozømbé-manqatét, ‘Ni nìsømbiát, lova. Yaq tegi paev ezoqam tinduzáv ndǿgo, teqa kha vø̄-aqonømem.’ \v 14 Geté ndego Lom gaman ezoqam, taqa yaq-te te-ewag, yaq ni āv qeimbøé-einím nqǽgo: Ndøgo zoqá manqa-zapá mbá. Zo mbofofògea᷄p.” \p \v 15 Yaq ndigu nakhag ezoqam, moni gindøpøzem, āv tini-matønumám, av gizømbe-ein. Yaq nqanek khokho emanqat, sège-panqavøemát, Zu ezoqam-qa bawan mokho-te. Até ndaki khøuwa-té-a, sège-panqavøemét. \s1 Yesu ekeza paev ezoqam, sasae-qa yaq-te manqa gezø-løvua \r (Mak 16:14-18; Luk 24:36-49; Zion 20:19-23; Kel 1:6-8) \p \v 16 \x - \xo 28:16 \xt Met 26:32\x*Yaq Yesu-gi paev ezoqam ileven, Gelili plovins-té ginøzáv, manqei pøyat-te vømø̄qavig. Ate av-té, av Yesu gezømbe-manqatam. \v 17 Yaq gi-ometam ndøgo, katuk ndømøkuím, vømbō-vizumem. Geté nøme ndigu, gò꞉nakém. \v 18 \x - \xo 28:18 \xt Zion 13:3; Ef 1:20-22\x*Yaq Yesu sègezø-khanøgím, gezø-ein, “Gigiap ate ndægo, yan-te neka manqei-qape-te nqago, Mbumbukiam noqá zenda-té genøvé. No notó-kawaentát. \p \v 19 \x - \xo 28:19 \xt Mak 16:15-16; Kel 1:8\x*Yaq nakémbá. Bawabawan-te ate ndækhazet, sozó-okhoát, ezoqa noqa manqat vømē-zømesim, yaq ndigu bemø̄-nogi-paev-ezoqam-ez. Yaq ibøkha iz zozǿ-etoumát, Tat-qā iz-tē, neka Yo-qā iz-tē, neka Nqova Mbomambaqape-qā iz-tè. \v 20 Neka vø̀e-zømesimít. Manqat ate ndægo, av no qazømbe-manqatam, bemø̄ndapem. \p Nqáe! No ndæ̀goát zo namba, khøuwa ate ndægo, atema manqei-qape vaev-te.”