\id JHN - NT0243 Kuni/Boazi [kvg] (Kuni Dialect) - Fumey Dec/2015 \ide UTF-8 \h Zion \toc1 Zion \toc2 John \toc3 Zion \mt2 Manqat Mbomambaqape \mt1 Zion \mt2 gepeawam \is1 Megeat Manqat-qase \ip Nqanek emanqat, Yesu-qa yaq-te, ndego Mbumbukiam-ge Yo, Zion ndøpeawám. Yesu-gi paev ezoqam tuelv, nøme ndégo tegoám. \ip Zion nqanek manqat, Yesu-qa yaq-te, ezoqa ewaqape nonqo ndøpeawám, manqei-manqei ate nqægo ndisokhoeapet. Ndego teqa emanqat ande ge꞉ngaz, ndǿgo tene-manqaté, av Yesu Eve namba oskia vø̄egoam-a, atema manqei-qape-te vø̄fakhan. Mbumbukiam ni ekezan-qa yaq-te, Keliso mokho-té genøniveáz, ni teqa yaq-te, mokho bizī꞉ndapem. Zion nqanek manqat ezoqa ewaqape nonqo, ta zapaya nqánek gene-peawám: Ezoqa ewaqape, tìabiti-unimanqatiním: Yesu ndego Kelisó. Mbumbukiam-gé Yó. Yaq ndigu tiqa yage, teqá zenda-té giabenø-veém, neka te mokho-te, unimanqatin khandi betēndapem. \ip Yaq nakémbá, Zion manqat kandambaqape, ambá taqa yaq-te ndø̄go tene-peawām, matev vinivinimba, Yesu gematønumam. Geté ndego manqat kandambaqape, Yesu-qá manqat-qá yaq-té gene-peawám, av ndego ezoqa emanqat vøzømbē-vototupam-a, vø̄e-zømesimam. \c 1 \s1 Manqat ndøgo, khandi nqani-etoam, qamø-ezoqam-ev // Nqanek Manqat, Yesu Kelisó \p \v 1 \x - \xo 1:1 \xt Zion 17:5; 1 Zion 1:1-2; Veve 19:13\x*Ibugukhokhof, manqei-qape khakheinøpøteav qagoam, Manqat ndøgo, oskia ndøgoám. Nqanek Manqat Mbumbukiám namba me꞉goám, neka ndøgo Mbumbukiám. \v 2 Ngenek ezoqam, ngenek Manqat nqago, ndego Mbumbukiam namba oskia ndøgoám, ibugukhokhof, atema ndakin. \p \v 3 \x - \xo 1:3 \xt 1 Ko 8:6; Kol 1:16-17; Iblu 1:2\x*Mbumbukiam gigiap ate nqægo, te mokho-té genø-khakheinumát. Gigiap kopo mbaín, ndego te mokho-te khakheinøpøteav qagoam. \v 4 \x - \xo 1:4 \xt Zion 5:26\x*Te mokho-te, khandi ndøgoám. Neka nqanek khandi, ezoqam-qá wáev. \v 5 \x - \xo 1:5 \xt Zion 3:19\x*Nqanek waev bøivun-té qanuwaév. Yaq bøivun, kopømba mbaín, nqanek waev vǿe-khoutāv. \p \v 6 \x - \xo 1:6 \xt Met 3:1; Luk 1:13-17, 76\x*Yaq ezoqa ndowáv. Mbumbukiam ndokhofotáv. Teqa iz Zión. \v 7 Ndego ezoqa zømesim-qa ndøgeavún. Waev-qá yaq-té gené-zømesím. Yaq te mokho-te ndego, ezoqa ewaqape, tìabiti-unimanqatiním. \v 8 Zion ndego ekezan, wáev mbá. Ndego ezoqa waev-qa yaq-te zømesim-qa mba ndøgeavún. \v 9 \x - \xo 1:9 \xt Zion 8:12\x*Ta waev ndøgo, unimanqatin wáev. Ezoqa ewaqape-té qanøwá. Nqanek waev, manqei-qape-té qanøfakhán.\f + \fr 1:9 \ft Nqanek waev, Yesu Kelisó.\f* \p \v 10 Ngenek ezoqam, ndego Manqat ndøgo, ndego manqei-qape-té gegoám. Ta manqei-qape, te mokho-té qando-fakhán. Geté manqei-qape ezoqam, gèbi꞉nám. \v 11 Ndego ekeza ezoqam-té genøgeavún. Geté ndigu khatoweáv. \v 12 Geté gekha ezoqām ndigu, gikhatowem neka ndego vø̄-unimanqatinim, ndego iz zø-etoám. Ndigu kopømbá, gemø-Mbumbukiam-gí-nakheis-éz. \v 13 \x - \xo 1:13 \xt Zion 3:3-6; Zion 2:11; 1 Pita 1:23\x*Nginik ambá av nqǣgo, evøndipakha-qā kouk-tē o kha-qā poev-tē o zivis-qā poev-tē ginøqāz. Geté Mbumbukiam mokho-té ginøqáz. \p \v 14 \x - \xo 1:14 \xt Filip 2:7\x*Nqanek Manqat gèmø-ezoqam-év, ni namba vizimīyag. Ni teqa bazaføgakh neka waev mø̀iqeivím. Ndøgo Yo kopo-qá bazaføgákh neka wáev. Eve-té qandowáv. Te mokho-te, kuku matev neka unimanqatin manqat, mø̀ndømø-tøvá. \p \v 15 Zion ndégo tene-manqatám. Teqa yaq-te, ndego āv gene-akhá nqǽgo, “Ezoqam ngének, no qate-manqatam av nqægo: Ndego ezoqam, noqa zita-te tegeav, ndego no ùnime꞉-løvumbám. Zapa ndǿgo, no qaneav qagoam, ndego até gegoám.” \p \v 16 Teqa kuku matev-te, te mokho-te qamu-tøva, ni ezoqa ate nqazi꞉gu, kuku matev oskia zi-upøgimatún, miavmiav. \v 17 \x - \xo 1:17 \xt Exo 34:28; Lom 6:14\x*Mozes mokho-te, Mbumbukiam guguna manqat ni-etoám. Geté Yesu Keliso mokho-te, kuku matev neka unimanqatin manqat ndofakhán, ni-te. \v 18 \x - \xo 1:18 \xt Exo 33:20; Zion 6:46; 1 Tim 6:16\x*Ezoqa kopo Mbumbukiam ometeáv. Geté tege Yo kopo, ndego ekezán, Mbumbukiám. Neka ndego Evé namba me꞉yagé. Ngének, gini-ovøyám, teqa yaq-te. \s1 Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ezoqa Keliso-qa yaq-te ge꞉zømesimam \r (Met 3:1-12; Mak 1:1-8; Luk 3:1-18) \p \v 19 Zu megetapak, Zelusalem taon-te ndøgo, Mbumbukiam-gi iziz ezoqam neka Livai ezoqam ndøkhofotáz, Zion-te, vømømbō-bevøpem, av nqægo, “Gê, qo gekha ezoqâm?” \v 20 Yaq Zion, ndego naopøteáv. Sègezø-eín, “No Mesayá mbá.” \p \v 21 \x - \xo 1:21 \xt Deut 18:15, 18; Met 11:14\x*Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Av tægoat ndægo, qo gekha ezoqâm? Ilaizâ?” \p Yaq Zion gezø-qavøiu, “Mbaín. No Ilaizá mbá.” \p Yaq gimbo-bevøpem, “Gê, qo Mbumbukiam-gê manqa vevezam ezoqàm, ni nqazimbøe-keoge?” \p Yaq ndego gendo-qavøiu, “Mbaín. No teoká ndego.” \p \v 22 Yaq ndigu gimbo-einim, “Av tægoat ndægo, yaq qo gekha ezoqâm? Ni qavøiwat manqat batikhæ-ndapém, ni tømizømas, ndigu, ni ma gindi-khofotan. Gê, qo qakezan-qa yaq-te gekhā qoté-manqate?” \p \v 23 \x - \xo 1:23 \xt Isa 40:3\x*Yaq Zion gezø-ein, “No ndégo, ezoqam-qá manqa wág, leg-av manqei-te ndø-akhayam, av nqægo, ‘Evezøza-qa nakhoa é-mozoto-khakheinám.’ Av Aezaya, ndego Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam, ge꞉peawam.” \p \v 24 Ti mokho-te ndigu, Zu megetapak gindu-khofotaz, nøme Felisi ezoqám. \v 25 Yaq ndigu Zion gimbo-bevøpem, “Qo Mesaya neka Ilaiza neka Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam goneav ndoqogo, yaq qo gekha zapâ, ezoqa ibøkha iz ndoqozø-etoam?” \p \v 26 Yaq Zion gendo-qavøiu, “No ezoqa ibøkha iz, ibøkhá qazømbe-etoám. Geté zo mokho-te, ezoqam ngêgó. Zo ndego zø̀tezøtezák. \v 27 \x - \xo 1:27 \xt Zion 1:15\x*Ezoqam ndégo, noqa zita-te ngegeav. Ndego no ùnime꞉-løvumbám. No ezoqa khàpe nøte-khapelavøqase-én. Até nqanek sasae khapelavøqasé-a, no teqa tamak khofoe-te tæmbotøke, no kopømba mbaín.” \p \v 28 Nqanek matev, Betani vemiav-té qafakhán. Zoden kea yaq-keoqá, ta manqei ndøgo, Zion ezoqa ibøkha iz gezø-etoumam. \fig Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ezoqa ge꞉zømesimam|alt="GW" src="GW-048.tif" size="span" ref="1:19-28" \fig* \s1 Yesu, ndego Mbumbukiam-gé Sip Nakhasám \p \v 29 \x - \xo 1:29 \xt Isa 53:6-7; 1 Pita 1:18-19\x*Yaq khøuwa nøme qandopave, Zion Yesu ndø-omét. Te-té genømát. Yaq Zion ezoqa āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ndé! Mbumbukiam-gé Sip Nakhasám. Ngenek manqei-qape ezoqam-qá manqa-zapazapa ndǿndáp. \v 30 \x - \xo 1:30 \xt Zion 1:15\x*Ezoqam ngének, no qate-manqatam av nqægo, ‘Noqa zita-te, ezoqa ndø̀geáv. Ndego no ùnime꞉-løvumbám. Zapa ndǿgo, no qaneav qagoam, ndego até gegoám.’ \v 31 No bugukhokhof ngenek nøtenateáv. Geté no qægeavun, ezoqam ibøkha iz nqazø-etoam, no nqánek qatøndenáv, Izlael ezoqam gí꞉zøtéz, ezoqam ngének.” \p \v 32 \x - \xo 1:32 \xt Met 3:16\x*Yaq nqanek matev-qa yaq-te, taqa zita-te qafakhan, Zion ezoqa āv gezømbe-manqatám nqǽgo, “No āv qateqeív nqǽgo: Yan-te nqo꞉go, Nqova Mbomambaqape ndovís. Andé kuvøkuvuam me me꞉løvuvavún, te-te vō꞉qom. \v 33 No bugukhokhof nøtenateáv, ndego gekha ezoqām. Geté Mbumbukiam, ndego no gendo-khofotan, ezoqa ibøkha iz tæzø-etoumat, āv genenømánd nqǽgo, ‘Qo ezoqam toqo-omet, Nqova Mbomambaqape te-te ndego tendovis, yaq te-te vó꞉qōm, ezoqam nándev. Ndego ezoqa ibøkha iz, Nqova Mbomambaqape-té genøzǿ-etoumát.’ \v 34 \x - \xo 1:34 \xt Met 3:17\x*No mø̀eqeív, nqanek matev. Yaq no nò-unimanqatintét, av nqægo, ndego Mbumbukiam-gé Yó.” \s1 Yesu-gi bugukhokhof paev ezoqam \p \v 35 Yaq khøuwa nøme qandopave, Zion manqei kopo-te ndøgo, nqawá genø-itán. Ekeza paev ezoqa menás namba me꞉goám. \v 36 \x - \xo 1:36 \xt Zion 1:29\x*Yaq Zion Yesu ge-omet, gegeavun, ndego āv gene-eín nqǽgo, “Ndé! Mbumbukiam-gé Sip Nakhasám.” \p \v 37 Yaq ndigu Zion-gi paev ezoqa menas, nqanek manqat giyogem, até gindigonem, Yesu vømbō-paevem. \v 38 Yaq Yesu gendoqambun, gezømet, gimbopavam, ndego āv gezømbe-beváp nqǽgo, “Zo gekham-qā zóvawet?” \p Yaq gindu-qavøinam, “Lábai, qo gekham-tē qoqó-qomat?” (Labai, taqa manqa mokho, “Nømendim ezoqám.”) \p \v 39 Yaq gendo-qavøiu, “Zøtøndézāv. Zomǿqeivím.” \p Yaq ndigu namba me꞉záv, vø̄qeivim, ma ge꞉qotam ndøgo. Ndøgo khagús. Khøuwa iz ande āv 4 oklók ndægó. Yaq ndigu Yesú namba me꞉goát, ate khøuwa vømø̄sinan. \p \v 40 \x - \xo 1:40 \xt Met 4:18-20\x*Ndigu ezoqa menas, Zion-qa manqat giyogem, yaq Yesu gimbo-paevem, ezoqa nøme Endlú. Saemon Pita-gé namba qawán. \v 41 Endlu Yesu ge-ivav, yaq até gendego, ekeza namba qawan-qa møváo, Saemon, vø̄-omet, gembo-ein, “Ni Mesaya ni-ometám, ndego Mbumbukiam manqa mbusa geve, tendo-khofotav.” (Nqanek manqat, Mesaya, Glik manqat-te, Keliso mbo-akhayám.) \v 42 \x - \xo 1:42 \xt Met 16:18\x*Yaq ndego Yesu-té genø-itú. \p Yesu Saemon ge-omet, yaq āv gembøe-eín nqǽgo, “Qo Saemon, Zion-ge yo, iz Sifas qá-akhaemát.” (Sifas neka Pita, ndøgo mokho kopó, nandí.) \s1 Yesu Filip neka Natanael gezø-akha, timbopavat \p \v 43 Yaq khøuwa nøme qandopave, Yesu matavap āv genegó nqǽgo: Gelili plovins-té qatǿnáv. Ate av-té ge꞉mat, yaq ezoqam ndø-omét. Teqa iz Filíp. Yaq āv gembøe-eín nqǽgo, “No qonøndó-páev.” \p \v 44 Filip, ndego Betsaida vemiav-ák. Até Endlu neka Pitá-ya, vemiav kopó. \v 45 \x - \xo 1:45 \xt Deut 18:18; Isa 7:14; 9:6; Jer 23:5; Ezek 34:23\x*Yaq Filip Natanael ndø-omét. Gembo-ein, “Ni ndégo tei-ometám, Mozes neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gi꞉peaomem, teqa yaq-te. Ndego iz nqambógo, Yesú. Zosef-gé yó. Nazalet vemiav-ák.” \p \v 46 Geté Natanael gendo-ein, “Gê, Nazalet vemiav-te, matev qanimav kopo ndǿfakhan? Géfakhanák.” \p Yaq Filip gendo-qavøiu, “Qotøndéqāv. Qakeza qó-omét.” \p \v 47 Yesu Natanael ge-omet, gegeavun, yaq teqa yaq-te āv gene-eín nqǽgo, “Ngé! Ngenek unimanqatin Izlael ezoqám. Te mokho-te, khavozam mbaín.” \p \v 48 Yaq Natanael Yesu gembobevap, “Ge qô, no áv khoqotéqateq?” \p Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Filip qo okhokho-té genøqa-eín. No é-møeqamékh, fig tae guzuguzu-te qoqoqotam.” \p \v 49 \x - \xo 1:49 \xt Met 14:33; 16:16; Mak 3:11\x*Yaq Natanael gembo-qavøiu, “Nøméndim ezoqam. Qo unimanqatín Mbumbukiam-gé yó. Qo ni Izlael ezoqam-gé kawá.” \p \v 50 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Qo ndǿgo toqote-unimanqatín, no av qataqambe-ein nqægo, ‘No ē-møeqamēkh, fig tae guzuguzu-te qoqoqotam.’ Geté qo matev uni kandakanda-in nøme ndòqoqeivít.” \v 51 \x - \xo 1:51 \xt Gen 28:12\x*Yaq Yesu manqat nøme gembo-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo yan mboqoat zóqeivím. Yaq Mbumbukiam-gi enzol ezoqam segé-vesendát, Ezoqam-ge Yo-te vǿevisīt neka vǿe-qavigīt.” \c 2 \s1 Yesu ibøkha ge-enend, sa qamø-waen \p \v 1 Yesu Filip neka Natanael gezø-akha, timbopavat, yaq khøuwa menas-qa zita-te, ezoqa kopo sævam ndø-okɨ́. Keina vemiav-té, ndøgo Gelili plovins-te. Yesu-gu evo mø̀ndøgoám, ndøgo lou loge-te. \v 2 Neka ate Yesú-a, tegi paev ezoqa namba, vøzø̄-akha, lou loge-te ndøgo. \p \v 3 Yaq waen gùmu-navøém, ta lou loge-te ndøgo. Yesu-gu evo ndøgo matev guqeiv, yaq tunøwáv ndǿgo, Yesu vømømbō-ein, “Ezoqa waen nøme mbaín. Mø̀ndømu-navøém.” \p \v 4 \x - \xo 2:4 \xt Zion 7:30; 8:20\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Évo. Qo gekha zapâ, nqanek manqat ndoqonø-manqate? Nogi khøuwa khantøzateáv. Zuá.” \p \v 5 Geté Yesu-gu evo, ndigu lou loge tøke ezoqam, āv guzømbe-eín nqǽgo, “Gekha manqāt ndøgo, tezø-ein, sègembo-paevém.” \p \v 6 Ta khoev-te ndøgo, ibøkha ziøvem nonqo kandakanda mø̀ndø-asazám. Ate qægoam síks. Mbaqambaqá gini-khakheinømém. Ndøgo Zu ezoqam-qá kha sunguzam matev nonqó. Kha ti꞉sunguzat, yaq Mbumbukiam-qa bøi-te gé꞉-ndaføyamba-éz. Ibøkha ziøvem nonqo kopokopo-te, kopømba ande āv 100 litás ndægó. \p \v 7 Yaq Yesu ndigu lou loge tøke ezoqam gezø-ein, “Nqanek ibøkha ziøvem nonqo ate nqægo, ibøkhá qazøté-tøtøvøemém.” Yaq ndigu ibøkha mu꞉qouzømém, até vømø̄-tøtøvøyam. \p \v 8 Yaq Yesu nøme gezø-ein, “Ibøkha-qase vø̀takhaém. Yaq tozombó-etøomém ndégo, ma lou loge-te nde꞉megeat.” Yaq ndigu até gindigonem, ibøkha-qase vømømbō-etøomem, \v 9 yaq ndego lou loge megeat ezoqam vø̄ekhamas. Geté ta ibøkha ndøgo, ibøkha ziøvem nonqo-te qøugoam, mø̀ndø-qambúi, vømø̄-waen. Ndego otevateáv, nqanek waen gekham-tē qanø̄geavun. Geté ndigu tøke ezoqam, ibøkha ma gindi-takhaemem, mø̀ndæzøtéz. Yaq ndego lou loge megeat ezoqam, ndégo tembo-akhá, sævam ndakin ge-okɨ, \v 10 vømbō-ein, “Ezoqa waen giyogimatun, bugukhokhof waen eqeieqei-qape, fia kandakanda ndøyogememɨ́n. Yaq ezoqa kawa qazø-okɨin, waen fia khapelavøqase zøyogemɨ́n. Geté qo waen eqeieqei-qape, sòqo-mendewát, atema ndakin.” \p \v 11 Yesu teqa umingiap matanam matev, nqánek genøngáz, Keina vemiav-te, Gelili plovins-te. Ta mokho-te ndøgo, ndego ezoqa āv genezømás nqǽgo: Teqa bazaføgakh kandambá neka teqa iz, tò꞉-eqavét. Yaq tegi paev ezoqam matev giqeivim, ndigu gè-unimanqatiním ndego. \p \v 12 \x - \xo 2:12 \xt Met 4:13\x*Taqa zita-te, Yesu, evo neka namba-qaniap neka tegi paev ezoqa namba, Kapenaum taon-té ginøzáv. Yaq khøuwa elavøqasi timø-khoubím ndǿgo.\fig Ibøkha ziøvem nonqo kandakanda|alt="LB" src="LB00135B.tif" size="col" ref="2:6" \fig* \s1 Yesu ezoqa gengeasam, ndigu Mbumbukiam-qa khoev-te gigiap giwiam \r (Met 21:12-13; Mak 11:15-17; Luk 19:45-46) \p \v 13 \x - \xo 2:13 \xt Exo 12:1-27\x*Zu ezoqam-qa khøuwa kandambaqape, Pasova, avønín qagoám. Yaq Yesu Zelusalem taon-té genøqavíg. \v 14 Yaq Mbumbukiam-qa khoev uta-te gemø-on, ndego ezoqa tezømét ndǿgo. Ndigu kao neka sip neka kuvøkuvu ndøwiát, neka ezoqa nøme, lou-qasis-té giqonavát. Moni ndø-enendtát. \v 15 Yaq Yesu até gendego, ezoqa febam nonqo ndøløvønáz, yaq ndigu ezoqam vø̄ngeasam, bavokho, tigi kao neka sip namba, neka moni enend ezoqam, moni mokho vøzø̄-nqagivem, lou-qasis sasa zøqambugim. \v 16 Yaq ezoqam ndigu, kuvøkuvu giwiat, ndego āv gezømbe-eín nqǽgo, “Gigiap mòzo-upøgím! Mòzofakház! Noge Tat-qa khoev, kopømba mbaín tozo-enendem, vømǿ-gigiap-wi-nonqo-khōev.” \p \v 17 \x - \xo 2:17 \xt Psa 69:9\x*Yesu nqanek matev gematanam, yaq tegi paev ezoqam timbo-matøvømém ndǿgo. Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-peawáp nqǽgo, “No poev khàpe nømbe-khouwév, qoqa khoev-te. Ndøgo no mbøni nølóg.” \p \v 18 Yaq Zu megetapak, Yesu āv gimbøe-bevøpém nqǽgo, “Ge qô, gekha umingiap matev qómatanām, ni vøtínøtēn av nqægo, qo iz akhaē, nqanek matev ndoqo-matønumit?” \p \v 19 \x - \xo 2:19 \xt Met 26:61; 27:40\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Mbumbukiam-qa khoev nqanek, vø̀-evøzømém. Yaq khøuwa misika mokho-te, no nqawa ndæ̀wév.” \p \v 20 Geté ndigu gindu-qavøinam, “Nqanek khoev giwevat, viav foti-síks giniwevát. Yaq gê, qo khøuwa misika mokho-te, áv khoqotéwēv? Nakhoa mbaín!” \p \v 21 \x - \xo 2:21 \xt 1 Ko 6:19\x*Geté Yesu Mbumbukiam-qa khoev ge꞉-ein, ndego ekeza kha me꞉-eín. \v 22 \x - \xo 2:22 \xt Luk 24:6-8; Zion 12:16\x*Vaev-te, Mbumbukiam Yesu løvøte-te nango ge꞉khandi꞉v, tegi paev ezoqam, teqa manqat gèmbo-matøvemém. Yaq ndigu Mbumbukiam-qa Manqat vø̄-unimanqatinim-a, Yesu-qa manqat vø̄-unimanqatinim. \s1 Yesu ezoqam-qa matavap mø̀ndæ-otév \p \v 23 \x - \xo 2:23 \xt Zion 7:31\x*Yesu Zelusalem taon-te gegoam, ndøgo Pasova khøuwa kandambaqape qamat, yaq ezoqa kopoáv gè-unimanqatiním, umingiap matev giqeivam, gematønumam. \v 24 Geté Yesu ekezan, unimanqatinteáv, ndigu ezoqam. Zapa ndǿgo, ndego ezoqa ewaqape mø̀ndæ-otév. \v 25 Ezoqa te-te manqat einiav tøgoat, ezoqa nøme-qa yaq-te, ndøgo kopømbá. Zapa ndǿgo, ndego ezoqam-qa matavap, é-møndæ-otevɨ́n. \c 3 \s1 Nikodemus Yesu-te gegeavun \p \v 1 \x - \xo 3:1 \xt Zion 7:50; 19:39\x*Zu megeat ezoqam mø̀ndøgoám. Iz nqambógo. Nikodemús. Ndego Felisi ezoqám. \v 2 Yaq khøuwa nøme, lová, Yesu-té genøwáv, vømømbō-ein, “Nøméndim ezoqam. Ni mø̀tinøtén. Qo Mbumbukiam ndokhofotáq, ni toqote-nømendimat. Ezoqa kopømba mbaín, umingiap matev tematanam, av qo ndoqote-matanam, getē Mbumbukiam te namba te꞉goat.” \p \v 3 \x - \xo 3:3 \xt Met 18:3; 1 Pita 1:23\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “No unimanqatín nqataqa-manqate: Ezoqa kopømba mbaín, Mbumbukiam-qa Megeat Matev temøqeiv, getē ndego nqawa teqan.” \p \v 4 Yaq Nikodemus gendo-ein, “Gê, ezoqa temu-khouwev, nqawa áv kenéqān? Kopømba mbaín, evo-qa emu-te nqawa te-on, yaq nqawa sasa ndǿqān.” \p \v 5 \x - \xo 3:5 \xt Ezek 36:25-27\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “No unimanqatín nqataqa-manqate: Ezoqa kopømba mbaín, Mbumbukiam-qa Megeat Matev-te te-on, getē ndego ibøkha-te neka nqova-te teqan. \v 6 \x - \xo 3:6 \xt Zion 1:13\x*Ezoqa geqanɨn, ndego ezoqam-té gendo-fakhanɨ́n. Geté yage ndakinak nqova-te, Nqova Mbomambaqape-té qandowavɨ́n. \v 7 Qo nqova betaqànda᷄f, qataqa-ein av nqægo, qo nango vø̀qāq. \v 8 Khamøe ndǿgo tønø-feaɨ́n, av ekezan tømbøe-pøovet. Qo, a, ndòqombo-ewagát. Geté qo qotéqateqák, āv khandē-feaɨn o āv khanēfetet. Yaq ezoqam-qa yaq-te, ndigu Nqova Mbomambaqape-te, yage ndakinak gindapem, matev até kopó.” \p \v 9 Yaq Nikodemus gendobevap, “Gê, matev av nqægo, áv khanégo?” \p \v 10 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Gê, qo Izlael ezoqam-ge nømendim ezoqam ndoqogo, qo qateqateâv, taqa yaq-te? \v 11 No unimanqatín nqataqa-manqate. Matev ndøgo, ni ezoqa nqeizømbe-manqate, ni mø̀tinøtén. Neka ni nqati-zømesim ndøgo, ni mø̀iqeivím. Geté zo niqa manqat upøgimáv. \v 12 Zo noqa manqat unimanqatinteav qagoam, no manqei-qape matev-qa yaq-te qazømbe-manqatam, gê, zo noqa manqat áv khazøté-unimanqatinīm, no yan-qa matev-qa yaq-te, manqat tæzømbe-manqatat? \v 13 Ezoqa kopo yan-te qavigiáv. Yan-te nqo꞉go, sa ndégo tegoám, ndego yan-te gendovis. Ezoqam-gé Yó. \p \v 14 \x - \xo 3:14 \xt Num 21:9; Zion 8:28; 12:32\x*Mozes leg-av manqei-te, auli wazeam ge-eqeiu, tae-te vø̄tøkeo, yaq Ezoqam-ge Yo āv tiabiti-eqeinám. \v 15 \x - \xo 3:15 \xt Zion 20:31\x*Yaq ta matev mokho-te, gekha ezoqām ndego, Ezoqam-ge Yo te-unimanqatin, khandi miavmiav ndǿndáp. \p \v 16 \x - \xo 3:16 \xt Zion 3:36; 10:28; Lom 5:8; 8:32; 1 Zion 4:9-10\x*Mbumbukiam ni manqei-qape ezoqam, teqa kuku matev kandambaqape, āv gininømánd nqǽgo: Ndego ekeza Yo kopo ni-etoám. Yaq gekha ezoqām ndego, te-unimanqatin, ndego soqaqape géqeivák, geté khandi miavmiav ndǿndáp. \v 17 \x - \xo 3:17 \xt Luk 19:10\x*Mbumbukiam ekeza Yo, nqanek manqei-qape-te, ambá ta zapaya ndø̄go tendē-khofotav, manqei-qape ezoqam, manqa ovøyam-tē genǿ-āb. Geté ndǿgo tende-khofotáv, manqei-qape ezoqam, te mokho-te gékhandí꞉z. \v 18 \x - \xo 3:18 \xt Zion 5:24\x*Ezoqam ndego, Yo nde-unimanqatinat, ndego yaq-fia nqosøgeap géqeivák. Geté ezoqam ndego, unimanqatinteav ndego, teqa yaq-te Mbumbukiam mø̀ndø-eín, ndego soqaqape ndǿqeív. Zapa ndǿgo, ndego Mbumbukiam-ge Yo kopo unimanqatinteáv. \v 19 \x - \xo 3:19 \xt Zion 1:5, 9; 8:12\x*Mbumbukiam ezoqa yaq-fia nqosøgeap ta zapaya nqánek gezømbé-etoám: Waev mø̀ndø-geavún, nqanek manqei-qape-te. Geté ezoqa poev bøivun-té qazøgoám, ambá ndøgo, waev-te. Zapa ndǿgo, tiqa matev matanam soqaín. \v 20 Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, matev soqøsoqa ndematanam, ndego waev gèmbøeqasí꞉v. Ndego waev-te fakhanumáv. Zapa ndǿgo, ndego poeveáv, teqa matev soqøsoqa tevøndaz. \v 21 Geté ezoqam ndego, matev eqeieqei ndematanam, ndego waev-té gendo-fakhanɨ́n. Yaq ezoqa āv giníqeivát nqǽgo: Ndego matev, Mbumbukiam-qá mokho-té genø-matanám.” \s1 Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ezoqa ekezan-qa yaq-te neka Yesu-qa yaq-te ge꞉zømas \p \v 22 \x - \xo 3:22 \xt Zion 4:1-2\x*Taqa zita-te, Yesu ekeza paev ezoqa namba Zudia plovins-té ginøzáv. Yaq ti namba khøuwa elavøqasi timø-khoubím ndǿgo, neka ezoqa ibøkha iz vømøzø̄-etoam. \p \v 23 Até Zión-a, ezoqa ibøkha iz vøzø̄-etoumam. Aenon manqei-té gezø-etoumám, Salim vemiav avønin-te. Zapa ndǿgo, ibøkha kandambá qaqonavam, ta manqei-te ndøgo. Yaq ezoqa kopoáv tinø-okhoám ndǿgo, ibøkha iz vø̄ndapemɨn. \v 24 (Ta khøuwa-te ndøgo, Zion ndimbula-te utøveav ndøgoám. Zuá.) \p \v 25 Yaq manqa itumbam ndøfakhán, Zion-gi paev ezoqa nøme neka Zu ezoqa kopo. Kha sunguzam matev-qá yaq-té gini-itumbám, toqote-ndaføyamba-eq Mbumbukiam-qa bøi-te. \v 26 Yaq ndigu Zion-té ginøzáv, vømømbō-einim, “Nøméndim ezoqam. Ndego ezoqam, qo namba Zoden kea yaq-keoqa qazøtegoam, teqa yaq-te manqat qoqote-manqatam, nqáe! Ndego ndakin ezoqa ibøkha iz zø-etoumít neka ezoqa ewaqape te-té tinø-apét.” \p \v 27 Yaq Zion gezø-qavøiu, “Qanimáv. Ezoqa kopømba mbaín, matev tendap, vǿgō, Mbumbukiam ndego etopøteav tøgoat. \v 28 \x - \xo 3:28 \xt Zion 1:20; Met 11:10\x*Zo zøkezan mòzoyogém, ndøgo manqat, no av qate-ein nqægo, ‘No Mesayā mbā. Getē Mbumbukiam no bugukhokhof ndokhofotān. No nakhoa nombo-khakheinumīt’. \v 29 Ezoqa sævam te-okɨ, ndugu tegú sævám. Tege zifu segembóyát. Yaq ndego teqa manqat te-ewag, ndego khanakhanakh mbá genégoát. No ndakin até kopó, noqa khanakhanakh mø̀ndømø-tøvá. \v 30 Yesu ndego yà bekhouwév. Geté no yà banø-khapelavøqase-én. \p \v 31 \x - \xo 3:31 \xt Zion 8:23\x*Ezoqam ndego ova gendovis, ndego ùnime꞉-løvubám, ezoqa nøme ate ndi꞉gu. Geté ezoqam ndego, manqei-qape-te gendowav, av no nqate꞉go, ndego manqei-qape ezoqám neka ndego manqei-qape-qá manqat mba me꞉manqatatún. Geté ndego yan-te gendovis, ndego ezoqa ewaqape mø̀ndø-løvubám. \v 32 \x - \xo 3:32 \xt Zion 3:11\x*Ndego manqat ndǿgo tene-manqaté, ndego bøi vø̄e-qeivam-a, gea vø̄e-ewagam. Geté ezoqa teqa manqat upøgimáv. \v 33 Geté gekha ezoqām ndego, teqa manqat gendap, ndego āv gene-unimanqatinát nqǽgo: Mbumbukiam-qa manqat unimanqatín. \v 34 Ndego ezoqam, Mbumbukiam gendo-khofotav, ndego Mbumbukiam-qá manqat ndømanqaté. Mbumbukiam ekeza Nqova mbo-etoám. Kandambá gembo-etoam. Khapelavøqasé mbá. \p \v 35 \x - \xo 3:35 \xt Met 11:27; Zion 5:20\x*Eve kukú Yo-te. Ndego gigiap neka matev ate ndægo, teqá zenda-té genø-áo. \v 36 \x - \xo 3:36 \xt Zion 3:16-18; 1 Zion 5:12\x*Ezoqam ndego, Yo nde-unimanqatinat, ndego khandi miavmiav ndømbôgó. Geté ezoqam ndego, Yo-qa manqat o-mba ndapeav ndøgo, ndego khandi géqeivák. Mbumbukiam-qa qaqa, oskia ndǿgoát te-te.” \c 4 \s1 Yesu Samalia sævam namba, manqa gimanqatam \p \v 1 \x - \xo 4:1 \xt Zion 3:22\x*Felisi ezoqam āv giniyogém nqǽgo: Ezoqa kandambá, Yesu-té ginønøzáz, ibøkha iz vøzø̄-etoam. Ndigu ezoqa mø̀ndø-løvubám, ndigu ezoqam, Zion ibøkha iz gezø-etoumam. \v 2 (Geté unimanqatín, Yesu ekezan, ezoqa ibøkha iz etopøteáv. Ekeza paev ezoqam mba zø-etoumám, ibøkha iz.) \p \v 3 Yesu nqanek manqat ge-ewag, gimanqatam, ndego Zudia plovins gè-iváv. Yaq ekeza paev ezoqa namba, Gelili plovins-té ginøveséz. \v 4 Yaq nakhoa ndøgo gegeveat, Samalia manqei mokho-té sugu꞉-apát, \v 5 \x - \xo 4:5 \xt Gen 33:19; Josh 24:32\x*yaq Samalia manqei-te ndøgo, vemiav nøme-te vømø̄fakhaz. Taqa vemiav iz Siká. Manqei ndøgo, ibugukhokhof Zekop tege yo Zosef gembo-etoam, avønín qagoám. \v 6 Ndøgo Zekop-qá ibøkha ozu ndø-ozám. Yaq ande av khøuwa muin ndægo, Yesu gèmbo-ewéz, ge꞉geavun. Yaq ibøkha ozu-té genøwáv, vømø̄qom. \p \v 7 Yaq geqotam ndøgo, Samalia sævam ibøkha takhae-qa ndowáv. Yaq Yesu ndugu sævam gumbo-ein, “Ambá ibøkha qonø-etoamɨ́n. Nǿ-íz.” \v 8 (Tegi paev ezoqam, vemiav-té ginø-apát. Lou loge nonqo wi-qa ndøzáv.) \p \v 9 \x - \xo 4:9 \xt Ezra 4:1-5\x*Yaq ndugu Samalia sævam gundu-qavøiu, “Qo Zu ezoqám. Geté no Samalia sævám. Gekha zapâ, no ibøkha manqat nqoqonø-manqate?” Ndugu nqanek manqat gu-ein, zapa ndǿgo: Zu ezoqam neka Samalia ezoqam, tøkuatáv. \p \v 10 \x - \xo 4:10 \xt Zion 7:37-38; Veve 21:6\x*Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Qo amba Mbumbukiam-qa etoam matev toqote-qateqɨn, neka voqotē-qateqɨn, ngenek gekha ezoqām, qo ibøkha manqat ngeqa-manqate, yaq qo ambá qombo-viamɨ́n, yaq ngenek ambá khandi ibøkha qa-etoamɨ́n.” \p \v 11 Yaq ndugu sævam gumbo-qavøiu, “Khanánqa. Qo ibøkha takhayam nonqo mbaín neka ibøkha nqanek mø̀ndøsiná. Qámbá ndøndovaev. Gê, qo gekham-tē qoqótakhā, nandav khandi ibøkha? \v 12 \x - \xo 4:12 \xt Zion 8:53\x*Nqanek ibøkha ozu, nigi atanakha-zapa Zekop ni-etoám. Ndego nqanek ibøkha ekezan ndølogám, tegi nakheis neka tegi søvakha gigiap nanak namba. Yaq gê, qo ndego Zekop qóløvu?” \p \v 13 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-izumat, ndego ibøkha naq nango ndø̀mbopáp. \v 14 \x - \xo 4:14 \xt Zion 6:35\x*Geté gekha ezoqām ndego, nqanek ibøkha te-iz, no tæmbo-etoam, ndego ibøkha naq nango gembópapák. Geté nqanek ibøkha, no tæmbo-etoam, te mokho-te andé kea kumbutøve me mé꞉goát. Yaq ndøgo oskia ndómbatát, neka khandi miavmiav vømbó-etoām.” \p \v 15 Yaq ndugu sævam gundu-qavøiu, “Khanánqa. Nandav ibøkha nandoqote-manqate, gènø-etoám. Yaq no ibøkha naq nango genǿpapák, neka no ibøkha takhaemav tàbategó, nqanek ibøkha ozu-te.” \p \v 16 Yaq Yesu gumbo-ein, “Qanimáv. Vø̀khæqáv, qeivis vømøndō-khato.” \p \v 17 Yaq ndugu gundu-qavøiu, “No anganeam mbaín.” \p Yaq Yesu gumbo-ein, “Qo unimanqatín ndoqo-manqate, av nqægo, ‘No anganeam mbaīn.’ \v 18 Qo angana fáev, qoqozø-qonumat. Yaq ndego anganeam, qo ndakin namba nandoqote-yage, ndego uni qeivis-ín mbá. Manqat ndøgo, qoqo-ein, unimanqatín.” \p \v 19 Yaq sævam gundu-ein, “Khanánqa. No ndakin mø̀tenøtén, qo Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám. \v 20 \x - \xo 4:20 \xt Deut 12:5-14; Psa 122:1-5\x*Nigi Samalia atanakha-zapazapa-za, Mbumbukiam-qa iz, ta olol-te nqánek gimbo-eqatám. Geté zo Zu ezoqam, āv qazøte-manqaté nqǽgo, ‘Ezoqa Mbumbukiam-qa iz, Zelusalem taon-te mbá giabe-eqawát.’” \p \v 21 Yaq Yesu gumbo-ein, “Ngólam! Noqa manqat vø̀-unimanqatín. Khøuwa nqâgeáv. Yaq ta khøuwa-te ndøgo, zo nqanek olol-te o Zelusalem taon-te zóqavigák, Tat-qa iz vozomǿ-eqanēm. \v 22 \x - \xo 4:22 \xt 2 King 17:29-41; Isa 2:3; Lom 9:4-5\x*Zo Samalia ezoqam zøtezateáv, zo gekha ezoqam-qā iz zō-eqawat. Geté ni Zu ezoqam mø̀tinøtén, gekha ezoqam-qā iz nī-eqawat. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa ezoqa khandi꞉zat matev, Zu ezoqam-té qando-okhó. \v 23 Geté khøuwa nqágeav. Unimanqatín. Khøuwa mø̀ndø-fakház. Yaq gekha ezoqām ndigu, Tat-qa iz uni ti꞉-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té ginǿ-eqatát. Mbumbukiam-qa iz eqawat ezoqam eqeieqei av ngí꞉gu. Tat ezoqam av ngí꞉gu gezøvawét. \v 24 \x - \xo 4:24 \xt 2 Ko 3:17; Lom 12:1; Filip 3:3\x*Mbumbukiam ndego Nqová. Gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam-qa iz ti-eqatat, ndigu Nqova Mbomambaqape mokho-té neka unimanqatin-té giabenø-eqawát.” \p \v 25 \x - \xo 4:25 \xt Zion 1:41\x*Yaq ndugu sævam gundu-ein, “No mø̀tenøtén, Mesaya ndø̀fakhán, ndego Keliso ndimbo-akhayam. Yaq tefakhan, ndego ni matev ate nqægo génømendimát.” \p \v 26 \x - \xo 4:26 \xt Mak 14:61-62\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No nándev, ndakin manqat ngeqa-manqate.” \fig Yesu ibøkha ozu-te, Samalia sævam namba, manqa gimanqatam|alt="LB" src="BA03029BW.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="4:26" \fig* \s1 Yesu-gi paev ezoqam ginduvesez \p \v 27 Yesu ndugu Samalia sævam namba, ate av-té manqat gi꞉manqatam, yaq ekeza paev ezoqam tīnø̄fākhāz. Yaq ndigu nqova zøndáf, gi-ometam, ngunuk sævam namba manqat gimanqatam. Geté ndigu ezoqa kopo, manqat einiáv te-te, av nqægo, “Gekhā qápoev, tu-te?” ó “Gekha zapâ, nandu manqat namba ndoqotē-manqatet?” Mbaín. \p \v 28 Yaq ndugu sævam, tuqa ibøkha takhayam nonqo sège-iváv. Yaq taon-té gunøwáv, ezoqa vømøzø̄-ein, \v 29 “Zøtøndézāv. Ezoqa zó-ometám. Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát. Éisa, ndego Mesayâ, penømakhaya?” \v 30 Yaq ndigu até gindigonem, taon vø̄-ivøvem, Yesu-te sasa ndøzav. \p \v 31 Ndugu sævam gui-ewawam, Yesu-gi paev ezoqam āv gimbøe-pouwém nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Lou mòqológ.” \p \v 32 Geté Yesu gezø-qavøiu, “No lou nqanø̂gó, tælog. Geté ta lou ndøgo, zo zøtezateáv.” \p \v 33 Yaq tegi paev ezoqam, ekeza mokho-mba gibond, “Éisa? Ezoqa lou pømbøé-ndapavun-a?” \p \v 34 \x - \xo 4:34 \xt Zion 6:38\x*Yaq Yesu gezø-ein, “Noqa lou nqánek: No teqá poev matev nógó, ndego ma gende-khofotan, neka teqa sasae vǿekhōu, ma genømbe-etoam. \v 35 \x - \xo 4:35 \xt Luk 10:2\x*Zo āv qazøte-manqatatún nqǽgo, ‘Løvøyak foa mba mu꞉yozá. Yaq avøe zindúpeá.’ Geté no nqazǿ-manqate: Gèqeiví. Avøe gigiap mø̀ndømu-umiá. Kopømbá. Zotøndó-peá. \v 36 Unimanqatín. Até ndakín-a, sasae ezoqam avøe gigiap ndøpe꞉tét, neka yaq-fia ndīndāpēt. Ta avøe gigiap ndøgo, ndipewat, ndøgo ezoqám. Yaq ndigu khandi miavmiav mǿndapém. Yaq ezoqa ndigu vǿ-ogeakhāt-a, vøndó-peanēm, ndigu khanakhanakh sugumú-ndapém. \v 37 Taqa yaq-te, nqanek manqat unimanqatín, ezoqa av gi꞉manqatatun nqægo: Ezoqa nøme gè-ogeakhɨ́n, neka ezoqa nøme vøndō-peaɨn. \v 38 No zo avøe gigiap pewat nonqo nokhofotáz. Ta avøe ndøgo, zo zøkezan ogekhæáv. Ezoqa vini ndø-ogeákh. Zo nango nangó sozotø-peaɨ́n.” \s1 Samalia ezoqa kopoav, Yesu gi-unimanqatinim \p \v 39 Ta taon-te ndøgo, Samalia ezoqa kopoáv, Yesu gè-unimanqatiním. Ndigu tini-unimanqatiním ndǿgo, sævam av guzømbe-ein nqægo, “Ndego no matev ate qægoam, qæmatønumam, sègenø-vøndazát.” \v 40 Yaq ndigu Samalia ezoqam, te-te gifakhaz, āv gimbøe-viømém nqǽgo, “Elavøqase vø̀khæqóm nqanek, ni-te.” Yaq Yesu namba me꞉sokhoám. Khøuwa menás. \p \v 41 Yaq Yesu ge꞉zømesimam, ezoqa kopoav nøme mba mo꞉-unimanqatiním. \v 42 \x - \xo 4:42 \xt 1 Zion 4:14\x*Yaq ndigu, ndugu sævam āv gimbøe-einím nqǽgo, “Ni ndakin ambá ta-mba ndø̄go tøti-unimanqatinīm, manqat ndøgo, qo qoqonimbi-ein. Geté ni manqat nikezan nimboyogém neka ni mø̀tinøtén, ngenek unimanqatín manqei-qape ezoqam-gé khandi etoam ezoqám.” \s1 Yesu gaman ezoqam-ge yo gekhandi꞉v \p \v 43 Yesu khøuwa menas gumukhoub, Samalia manqei-te geqotam, gewav, yaq nakhoa até gegeveát, atema Gelili plovins-te. \v 44 \x - \xo 4:44 \xt Met 13:57\x*(Yesu bugukhokhof ekezan, manqat āv gene-eín nqǽgo, “Ekeza manqei-te, ezoqa Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam vizupáv.”) \p \v 45 \x - \xo 4:45 \xt Zion 2:23\x*Geté Yesu ndakin Gelili plovins-te gemøfakhan, ndigu khanakhanakh mbogoném. Zapa ndǿgo, Yesu Pasova khøuwa kandambaqape-te, Zelusalem taon-te gegoam, até ndigú-a, mø̀ndøgoám ndøgo, neka teqa matev ate qægoam vø̄qeivim, ndøgo gematønumam. \v 46 \x - \xo 4:46 \xt Zion 2:1-11\x*Yaq Gelili plovins-te ndøgo, ndego nqawa Keina vemiav-té gemøwáv. Ta vemiav ndǿgo, ibugukhokhof ibøkha ge-enend, vømø̄-waen. Ta khøuwa-te ndøgo, Kapenaum taon-te, gaman ezoqam mø̀ndøqotám. Tege yo, enqoni kandambaqape ndøqeív. \v 47 \x - \xo 4:47 \xt Met 8:5-6\x*Yaq ndego eve, ge-ewag av nqægo, Yesu Zudia plovins mø̀ndø-ivāv, yaq Gelili plovins-tē gegō, ndego tenøwáv ndǿgo, vømømbō-ein, “Ambá Kapenaum taon-tē qotøndo-qavɨ̄n. Noge yo qomǿ-khakheinøvém. Ndego avønín é-ndønaním.” \p \v 48 \x - \xo 4:48 \xt Zion 2:18; 1 Ko 1:22\x*Yaq Yesu gembo-ein, “Zo umingiap matev qeivi-qa mba zogó. Geté zo qeiviav tøgoat, zo no zó-unimanqatinimák.” \p \v 49 Geté ndego gaman ezoqam gendo-qavøiu, “Khanánqa. Vø̀ndoqáv! Soqaín ndøgo, noge yo é-ndo꞉naním.” \p \v 50 \x - \xo 4:50 \xt Met 8:13\x*Yaq Yesu gembo-ein, “Qanimáv. Qo vø̀qáv. Qoge yo géyagét.” \p Yaq ndego ezoqam, Yesu-qa manqat gè-unimanqatín, sasa ndøwav. \v 51 Ndego ate av-té ge꞉mat, yaq nakhoa livin-te ndøugu, tegi sasae ezoqam ndozáv, vømbō-einim, “Qoge yo, enqoni mø̀ndømbo-navøém. Gèyagét.” \p \v 52 Yaq ndego gezøbevap, “Gê, enqoni gekha khøuwa iz-tē qanømbó-navøem?” \p Yaq āv gindi-qavøinám nqǽgo, “Ngusu tatas enqoni, nømøkhaiya, khaiya wan oklók qanømbo-navøém.” \p \v 53 Yaq ndego eve tenø-matøvém ndǿgo. Tege yo gekhandi꞉v, até ta khøuwa iz-té ndǿgo, Yesu manqat gembo-ein, av nqægo, “Qoge yo gēyagēt.” Yaq ndego, ekeza ezoqa namba ate gi꞉goam, khoev-te gimboyagam, tini-unimanqatiním ndǿgo. \p \v 54 \x - \xo 4:54 \xt Zion 2:11\x*Yesu Zudia plovins gende-ivav, Gelili plovins-te ge-okhoam, yaq umingiap matev gematanam, ta manqei-te ndøgo, ndakin gèmbo-menás. \c 5 \s1 Yesu kewan-qasi-te, ezoqa gekhakheinøvem \p \v 1 Taqa zita-te, Zu ezoqam-qá pindap khøuwa kandambaqape ndøgoám. Yaq até Yesú-a, Zelusalem taon-te vø̄qavig. \v 2 Zelusalem taon-te ndøgo, kewan-qasi ndîgú. Taon mboqog ndigu, Sip mboqog ndimbo-akhayam, avønin-té gigú. Iblu manqat-te, nginik kewan-qasi-qa iz, Betesda\f + \fr 5:2 \ft Iz nøme “Betsata” mbo-akhaemám\f* mbo-akhayám. Yaq nginik kewan-qasi-te, lou-qasis ndøløvøtupám. Fáev qaløvøtupam. Kewan-qasi mba ndøkhøogavát. \v 3 Ta lou-qasis-te ndøgo, enqoni-us ezoqa mo꞉sømbiapát. Kopoav-qapí. Nøme ndigu, bøi waev mbain ezoqám, neka nøme ndigu, kagi ezoqám, neka nøme ndigu, kha zøwauwauám.\f + \fr 5:3 \ft Baebol kopokopo nøme-te, Glik manqat-te gipeaomem, manqat nøme ndø̂gó. Ta manqat nqánek: \fq Nginik ezoqam, ibøkha wa qaev-qa mo꞉kewagám. \fv \ft 4\+fv*\fq Zapa ndǿgo, khøuwa kopokopo-te, Evezøza-gé enzol ezoqam ndowavɨ́n, ibøkha kha vømbō-khanazɨn. Yaq ate av-té, ibøkha wa tæqavat, yaq gekha enqoni-us ezoqām ndego, bugukhokhof gebafɨn, ndego enqoni sègembo-navøemɨ́n.\f* \v 5 Yaq enqoni-us ezoqa nøme mø̀ndøgoám. Ndego enqoni nupøkhán mbá qambogo. Viav 38́. \v 6 Yesu ngenek ezoqam ge-omet, geqeiam, ndego mø̀ndæ-otév, ngenek enqoni nupøkhán mbá qambogo. Yaq Yesu āv gembøebeváp nqǽgo, “Gê, qo eqeieqeiqat-qa qógo?” \p \v 7 Yaq ndego enqoni-us ezoqam gendo-qavøiu, “Khanánqa. No eqeieqeinat-qa nqæ̂gó. Geté no ezoqam mbaín, ibøkha-te vǿendapān, ibøkha wa tøqavat. No bafe-qa tøtegoat, ezoqa nøme é-møndøbafɨ́n.” \p \v 8 \x - \xo 5:8 \xt Met 9:6\x*Yaq Yesu gembo-ein, “Ság. Mòqo-itán, kita vø̄khazo, okho sasa ndøngaz!” \v 9 Yaq nqova mbaín. Ndego ezoqam, sège-eqeieqei-év, kita vø̄khazo, okho sasa ndøngaz. Ta khøuwa-te ndøgo, matev qafakhan, Sabat khøuwá. \v 10 \x - \xo 5:10 \xt Jer 17:21-22; Neh 13:19\x*Yaq Zu megetapak, ndego ezoqam gekhakhæv, āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nqægo khaiya, Sabat khøuwá. Khafeáp nandav, Sabat khøuwa-te, kita nandoqo-ndapavet.” \p \v 11 Geté ndego gezø-qavøiu, “Ndego ezoqam, no gekhakheinømbem, āv genømbe-eín nqǽgo, ‘Kita vø̀khazó, okho sasa ndøngaz!’” \p \v 12 Yaq gimbo-bevøpem, “Ndego gekha ezoqâm, geqa-ein av nqægo, ‘Kita vø̀khazō, okho sasa ndøngaz!’?” \v 13 Geté ndego ezoqam, ge-eqeieqei-ev, otevateáv. Zapa ndǿgo, Yesu é-møndøwáv. Yaq gèmbøe-navøém. Ezoqa khàpumu-khouwéz, ta manqei-te ndøgo. \v 14 Vaev-te, Yesu ndego ezoqam, enqoni qambogoam, Mbumbukiam-qá khoev-té ge-omét, gembo-ein, “Nqáe! Qo ndakin mòqo-eqeieqei-éq. Geté manqa-zapa matanam qó-iváv. Soqaín ndøgo, matev soqaqape nøme mba tømøqa-fakhan.” \v 15 Taqa zita-te, ndego ezoqam, Zu megetapak-té genøwáv. Yaq āv gemezømás nqǽgo, “Ezoqam ndego, no gekhakheinømbem, Yesú.” \s1 Yesu, ndego khandi zapá \p \v 16 Yesu Sabat khøuwa-te, matev av nqægo gego, yaq Zu megetapak, ngi꞉wat matev ndøngazém, te-te. \p \v 17 Geté Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “Noge Tat oskia ndøsasaeát. Até ndakín-a. Yaq até nó-a, no oskia nosasaeát.” \p \v 18 \x - \xo 5:18 \xt Met 26:4; Zion 7:1; 10:30\x*Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu Zu megetapak, qaqa nøme mba zømboløwáz. Yaq ambá gelaemɨ́n. Zapa ndǿgo, ndego ambá av nqǣgo, Sabat khøuwa khafeap mba ndønqawá. Geté ndego Mbumbukiam ekeza eve me꞉veó. Yaq av nqægo, ndego ekezan, Mbumbukiám namba sugumu-víam. \p \v 19 \x - \xo 5:19 \xt Zion 5:30\x*Taqa yaq-te, Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “No unimanqatín nqazø-manqate. Yo kopømba mbaín, ekeza mokho-mba, matev tematanam. Ndego sa ndǿgo tématønumát, av Eve nde-omete, ndematanam. Eve ande āv kené-matanām, Yo āv tené-matanám. \v 20 Eve kukú Yo-te. Ndego matev ate ndægo mø̀ndæ-ometimatún, av ekezan nde꞉matanam. Yaq ndego matev kandakanda nøme mba mó꞉-ometimít. Ndøgo ndø̀mø-løvuám, av ndakin qazøte-qeivim. Yaq zo nqova zǿndafát, matev tozo-qeivimat. \v 21 Kopømba ande av eve, løvøte ezoqam ndetiæzoat neka khandi ndēzø̄-ētōām, até Yó-a, ezoqa khandi zǿ-etoumát, av ekezan ndømbøe-poev. \v 22 \x - \xo 5:22 \xt Zion 5:27; Kel 10:42\x*Neka nøme nqánek: Eve ndego, ezoqam-qa manqa ovøyam yogeapáv. Geté manqa ovøyam matev ate ndægo, Yo-qá zenda-té genøvé. \v 23 \x - \xo 5:23 \xt Filip 2:10-11; 1 Zion 2:23\x*Mbumbukiam tenegó ndǿgo: Ezoqa Yo āv tiabembøe-vizáp, av Eve ndimbøe-vizap. Gekha ezoqām ndego, Yo vizøpøteav tøgoat, ndego até Evé-a, gembó-vizapák, ndego Yo gendo-khofotav. \p \v 24 \x - \xo 5:24 \xt Zion 3:15-18\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, noqa manqat te-ewagat neka ndego vǿ-unimanqatintāt, ndego no gendo-khofotan, ndego khandi miavmiav mø̀ndøndáp. Ndego yaq-fia nqosøgeap gemǿndapák. Geté ndego løvøte mø̀ndø-iváv, khandi vø̄ndap. \v 25 No unimanqatín nqazø-manqate. Khøuwa nqágeav. Yaq ta khøuwa-te ndøgo, løvøte ezoqam, Mbumbukiam-gé Yo-qá manqat ndǿyogém. Yaq gekha ezoqām ndigu, tiyogimat, khandi ndǿndapemát. Nginik khøuwa mø̀ndø-fakház. \p \v 26 Av Eve ekeza mokho-te khandi ndømbøego, ndego até Yó-a, khandi mø̀ndømbo-etoám. Yaq até Yó mokho-té-a, khandi ndø̂ugú. \v 27 Eve até manqa ovøyam matév-a, Yo-qá zenda-té genøvé. Zapa ndǿgo, ndego Ezoqam-gé Yó. \p \v 28 Zo nqova bezø̀nda᷄f, taqa yaq-te. Khøuwa nqâgeáv. Yaq løvøte ezoqam ate ndi꞉gu, tiqa manqei ozap-te, teqá manqat ndǿyogém, \v 29 \x - \xo 5:29 \xt Dan 12:2; Met 16:27; Kel 24:15\x*neka vøndó-fakhāz. Gekha ezoqām ndigu, matev eqeieqei gimatønumam, ndigu tisuz, yaq khandi ndǿndapém. Geté gekha ezoqām ndigu, matev soqøsoqa gimatønumam, ndigu tisuz, ndigu manqa ovøyam-té genǿwán, yaq-fia nqosøgeap vǿndapēm. \p \v 30 \x - \xo 5:30 \xt Zion 5:19; 6:38\x*No nakhapus-mba, kopømba mbaín, matev kopo tæmatanam. No manqa ovøyam sa ndǿgo tæyogé, av Tat ndenømbe-manqate. Noqa manqa ovøyam matev, eqeieqeí. Zapa ndǿgo, no ambá av nqǣgo, nøkeza poev mba nombopaēv. Geté no teqá poev mba nombopavét, ndego ma gende-khofotan.” \s1 Yesu ndego uni Mbumbukiam-gé-Yo-ín \p \v 31 Yaq Yesu manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No nøkezan-qa yaq-te manqat tøte-manqatat, yaq ezoqa kopømba mbaín, ti꞉zøtez av nqægo, noqa manqat unimanqatín tøpøtégo-a. \v 32 Geté ezoqa nøme ndêgó, ndego noqa yaq-te manqat nde꞉manqate. Yaq no mø̀tenøtén, manqat ndøgo, ndego noqa yaq-te nde꞉manqate, unimanqatín. \p \v 33 Zo Zion-te, u-anim zokhofotáz. Yaq ndego zo noqa yaq-te, unimanqatin manqat me꞉zømás. \v 34 Geté no ambá av nqǣgo, manqei-qape ezoqam benøgō, ndego noqa yaq-te, ezoqa te꞉zømesimat. No nqanek manqat sa ndǿgo tæzømbe-eín, zo tø̀ne-khandí꞉z. \v 35 Zion andé lampa me me꞉goám, ezoqa waev vøzø̄-etoam. Zo elavøqase mø̀ndøzø-gawám, nqanek waev. Khøuwa khapémbá. \p \v 36 \x - \xo 5:36 \xt Zion 3:2; 14:11\x*Geté matev nøme ndø̂gó, noqa yaq-te ndæmanqate. Ta matev ndøgo mø̀ndøløvú, Zion-qa manqat. Matev nqánek, sasae, no Tat genø-etoam, tægo. Matev vinivinimba, no nqæmatanam, ndǿgo tøne-zømesím, av nqægo, no Tat ndokhofotān. \v 37 \x - \xo 5:37 \xt Met 3:17; Zion 5:32; 8:18\x*Até Tát-a, ndego no ma gende-khofotan, noqa yaq-te, manqat ndemanqâté. Zo teqa manqa wag yogeáv neka bugug qeiviáv. \v 38 Zoqa mokho-te, teqa manqat mbaín. Zapa ndǿgo, zo ndego unimanqatinteáv, ndego Mbumbukiam gendo-khofotav. \v 39 \x - \xo 5:39 \xt Luk 24:27\x*Zo Mbumbukiam-qa Manqat mòzo-geve꞉matún. Zapa ndǿgo, zo āv qazøte-matavupatún nqǽgo: Ndøgo zo khandi miavmiav zøtéqeivím. Ta manqat ndøgo, noqá yaq-té qane-manqaté. \v 40 Geté zo gèzømbo-qasí꞉v, no-te tozotøndozav, khandi miavmiav vozóndapēm. \p \v 41 No ambá av nqǣgo, ezoqam-qa nogō, ndigu noqa iz ti-eqatāt. \v 42 Geté zo viní. No mø̀tenøtén, zo andē gekha ezoqām. Neka no mø̀tenøtén, zoqa mbøni mokho-te, zo Mbumbukiam-te poev mbaín. \v 43 No Tat-qá iz-té qatøgeavún. Yaq zo no zosanqambém. Geté ezoqa nøme, ekeza iz-te tendowav, zo ndòzo-khatowém. \v 44 Zo no unimanqatinteav ndǿgo tøzøtegó, zoqa poev nqánek. Zoqa iz, ezoqa ndǿ-eqatát. Geté Mbumbukiam zoqa iz te-eqatat, ndøgo zo gèzømbo-qasí꞉v. \p \v 45 Geté zo ndømatàva᷄p, av nqægo, ezoqam nō, Tat-qa megemege-te, zoqa manqa tæsøkus. Āv taoká. Geté zoqa manqa, Mozes ndøsøkús, ndego zo ndozoto-vintøzat. \v 46 \x - \xo 5:46 \xt Kel 3:22\x*Zo Mozes amba uni tøzøte-unimanqatinimin, yaq zo no ndòzo-unimanqatinimín. Zapa ndǿgo, ndego mø̀ndø-peawám, noqa yaq-te. \v 47 Geté zo teqa manqat unimanqatinteáv. Yaq nakémbá, zo até noqá manqát-a, unimanqatinimáv.” \c 6 \s1 Yesu ezoqa bawan-qape ge꞉zøkef \r (Met 14:13-21; Mak 6:30-44; Luk 9:10-17) \p \v 1 Khøuwa nøme, taqa zita-te, Yesu ekeza paev ezoqa namba, Gelili kewan yaq-keoqá ginøqantáv. Nginik kewan, iz nøme ndimbo-akhayam, Taibelias Kewán. \v 2 Ezoqa bawan-qape até gembopavát. Zapa ndǿgo, ndigu teqa umingiap matev ndøqeivím, enqoni-us ezoqam-te gematønumam. \v 3 Yaq Yesu manqei poyat-té genøqavíg, ekeza paev ezoqam namba, vømø̄qonav. \v 4 Ta khøuwa-te ndøgo, Zu ezoqam-qa Pasova khøuwa kandambaqape, avønín qagoám. \p \v 5 Yaq Yesu bøi ge-eqa, ezoqa bawan-qape mba mo꞉zømét, gipitavun. Yaq ndego Filip āv gembøe-eín nqǽgo, “Gê, lou gekham-tē qazíwiīm, ezoqa bawan-qape tizi꞉zøkef?” \v 6 Ndego nqanek manqat ge-ein, Filip gè꞉khamás. Geté Yesu é-møndæ-otév, ndego ande āv kenégō. \p \v 7 Yaq Filip gendo-qavøiu, “Nakhoa mbaín, lou tizizøwi. Taqa fia khàpumu-khouwév. Ni amba 200 moni mokho tinigunin, kopømba ande av løvøyak eit-qa sasae yaq-fia, yaq até ndøgó-a, kopømba ambá mbaín, lou tiziwi꞉min, nginik ezoqa bawan-qape vizī꞉-zøkefɨn.” \p \v 8 Yaq tege paev ezoqa nøme, iz nqambogo Endlu, Saemon Pita-ge namba qawan, gendo-ein, \v 9 “Opønakam ngêgó, nqanek. Ndego bali flawa faev neka zonga menas ndimbôgó. Geté ndøgo gigiap khapémbá, ezoqa ewaqape zøkefe nonqo.” \fig Opønakam ndego, bali flawa faev neka zonga menas gimbogoam|src="IB-026gr.jpg" size="span" copy="International Bible Society" ref="6:9" \fig* \p \v 10 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Ezoqa gèzø-eín, yà beqonáv.” Ta manqei ndøgo, gagayag kopoáv. Yaq ezoqa tinøqonáv ndǿgo. Angana ate gi꞉goam, ande āv faev taosén ndi꞉gú.\f + \fr 6:10 \ft Sakheis neka nakheis mø̀ndøgoám. Geté ndigu gevebøpøteáv.\f* \v 11 Yaq Yesu até gendego, flawā ge-upø̀zō, Mbumbukiam-te ike manqat vø̄-ein, ezoqa sasa zø-etoam, ndøgo giqonavam. Yaq até zonga-té-a, matev āv tene-matanám. Yaq ezoqa ewaqape lou kandambaqape, āv tinilóg, av ekeza qazømbe-pøovat. \v 12 Yaq lou gumulog, qazø-ewez, Yesu ekeza paev ezoqam, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Lou mbegeap, ezoqa gi-ivøvem, vø̀pizømém. Gigiap-qase bizingiìna᷄m.” \v 13 Yaq lou mbegeap ndøgo, ezoqa gi-ivøvem, ndigu ta bali flawa løvusap faev-te gilouzim, gèpizumém. Yakhav tuélv ginqeitømem, qamøvea. \p \v 14 Ezoqa nqanek matev bøi gi꞉qeivim, Yesu gematanam, ndigu āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek unimanqatín Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám, ndego ni nqazimbøe-keoge.” \p \v 15 \x - \xo 6:15 \xt Zion 18:36\x*Yesu gematøvem, av nqægo, ndigu avønīn gendōzāv, ndego vǿndafēm, yaq kawa iz mbō-akhaēm, yaq ndego nango manqei poyat-té genøwáv, vømø̄-yakhapus-mba-ev. \s1 Yesu ibøkha mumat go꞉geavun \r (Met 14:22-33; Mak 6:45-52) \p \v 16 Yaq qakhagus ndøgo, Yesu-gi paev ezoqam, pu-té ginø-ová. \v 17 Yaq khagua-té ginøketáb, vø̄søkuzim. Kewan yaq-keoqá ginø-qantavát. Kapenaum taon-qa mbo-izumát. Ndakin mø̀ndøpǿis. Geté gisøkuzim, Yesu mbaín. \v 18 Yaq khamøe ndovumá. Khamøe kandakandá qa-okhoam. \v 19 Yesu-gi paev ezoqam, ande av faev o siks kilomita ndægo gitiamat, yaq Yesu ndø-ometám. Ibøkha mumát genøgeavún. Khagua kha-mba mbo-ovát. Yaq ndigu møe ndøgoném. \v 20 Geté Yesu gezø-ein, “Nó! Zo møe ndøgòne᷄m.” \v 21 Yaq ndigu gèmbo-tøkeém, khagua-te vøzømbū-ketao. Yaq nqova mbaín, tiqa khagua, ta manqei-te ndǿgo tømøfakhán, ma gimbøe-pøotat ndøgo. \s1 Ezoqa Yesu gimbovawem \p \v 22 Yaq khøuwa nøme qandopave, ndigu ezoqa ewaqape, kewan yaq-keoqa sa gizuvaz, Yesu-qa ndøvawém. Zapa ndǿgo, ndigu mø̀ndæzøtéz, Yesu tegi paev ezoqam namba gi꞉tiamavun, khagua kopó gini-tiamavún. Yaq tegi paev ezoqam, nqawa giqavaz, Yesu ketøweáv ti-te. \p \v 23 Ndakin khagua nøme, Taibelias manqei-té qandobøín, ta manqei avønin-te vø̄-aseam, ma Yesu Mbumbukiam ike manqat gembo-ein, yaq ezoqa ewaqape lou vø̄log. \v 24 Yaq ndigu ezoqa bawan-qape gi꞉zøtez av nqægo, Yesu mbaīn ndøgo, neka atē tegī paev ezoqām-a, mbaīn, yaq ndigu ta khagua-te ndǿgo tinøguvím, Kapenaum taon-te sasa ndøqantam, Yesu vømømbō-vawem. \s1 Yesu ndego khandi lóu \p \v 25 Ndigu ezoqam, Yesu gimbovawat, yaq-keoqa gimø-ometam, āv gimbøe-bevøpém nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Qo nqanek gekha khøuwa iz-tē qotégeavun?” \p \v 26 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo no ta zapaya mba ndǿgo tøzønømbe-vawét, zo lou kandambaqape qazøtelog, até vøzø̄-ewez. Geté ta matev ndøgo, Mbumbukiam zo noqa umingiap matev mokho-te zømesim-qa ndego, zo poev mbaín, taqa mokho tozondapem. \v 27 \x - \xo 6:27 \xt Zion 6:48-58\x*Zo lou-qa mbosasàea᷄t ndøgo, sa tølanqayat. Geté ta lou-qa ndǿgo tømbo-sasaeát, lanqalanqaumav ndøgo, neka khandi miavmiav vøzǿ-etoām. Nqanek lou, zo Ezoqam-ge Yo zǿ-etoám. Mbumbukiam, nigi Tat, mbusa ndømøpá te-te, av nqægo, ndego kopømbaqapé, matev tematanam.” \p \v 28 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Gê, Mbumbukiam-qa poev gekhâm? Ni gekha matev nígonēm?” \p \v 29 \x - \xo 6:29 \xt 1 Zion 3:23\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Mbumbukiam-qa poev nqánek: Zo ndégo tozó-unimanqatiním, ndego Mbumbukiam gendo-khofotav.” \p \v 30 \x - \xo 6:30 \xt Met 16:1; Zion 2:18\x*Yaq ndigu gindu-einim, “Ge qô, gekha umingiap matev qómatanām, ni vǿiqeivīm neka qo vøtí-unimanqatinīm? Gekha qógō? \v 31 \x - \xo 6:31 \xt Exo 16:14-15; Num 11:7-9; Psa 78:24\x*Nigi atanakha-zapazapa-za leg-av manqei-te gigoam, mana ndølogám. Taqa yaq-te, Mbumbukiam-qa manqat āv qane-peawáp nqǽgo, ‘Ndego lou zø-etoumám, tiqa loge nonqo. Ta lou ndøgo, yan-té qando-visigimám.’” \p \v 32 Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Matev ambá av nqǣgo, lou Mozes zø-etoumām, yan-te qando-visigimam. Geté unimanqatin lou, yan-te ndøndo-okho, zo noge Tat zø-etoám. \v 33 Lou ndøgo, Mbumbukiam ezoqa ndezø-etoam ngének, ndego yan-te gendovis neka manqei-qape ezoqam khandi ndēzø̄-ētōām.” \p \v 34 Yaq ndigu gimbo-einim, “Evézøza. Lou av nandægo, ni oskia ni-etoám.” \p \v 35 \x - \xo 6:35 \xt Zion 4:14\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Lou ndøgo, ezoqa khandi ndøzø-etoam, nó. Gekha ezoqām ndego, no-te tendowav, ndego ifi nqawa gembóvinák. Neka gekha ezoqām ndego, no te-unimanqatin, ndego ibøkha naq nqawa gembópapák. \v 36 Geté no mø̀ezø-eín, av nqægo. Zo no mòzo-nømendám, matev vinivinimba qæmatønumam. Geté zo no unimanqatinteáv. \v 37 Ezoqa ewaqape, noge Tat tenø-etoam, ndigu no-té gindúzáv. Yaq gekha ezoqām ndego, no-te tendowav, no nósanqawák. \v 38 Zapa ndǿgo, no yan-te ambá ndø̄go tøtøndēvis, nøkeza poev tæmbopavat. Geté no nqánek qatøndevís, no teqá poev nombópavát, ndego ma gende-khofotan. \v 39 \x - \xo 6:39 \xt Zion 10:28-29; 17:12\x*Ndego no ma gende-khofotan, teqa poev nqánek: No ezoqa kopo bate-khambùiu᷄, ndigu no genø-etoam. Geté no løvøte-té qabatø-khandí꞉z, vaev khøuwa-te. \v 40 Noge Tat-qa poev nqánek: Gekha ezoqām ndego, tege Yo-te tekewagat neka ndego vǿ-unimanqatintāt, ndego khandi miavmiav tèabetendáp. Yaq no ndego vaev khøuwa-te nǿkhandí꞉v.” \p \v 41 Zu megetapak nqanek manqat giyogem, yaq ndigu manqa ndøgeveømém, teqa yaq-te. Zapa ndǿgo, Yesu āv gene-eín nqǽgo, “Lou ndøgo, yan-te qandovis, nó.” \p \v 42 \x - \xo 6:42 \xt Met 13:55\x*Yaq ndigu gi-einim, “Ngenek Yesu, ndego Zosef-gé yó. Ni mìzi꞉nøtén, tege eve neka evo. Yaq gekha zapâ, av nde꞉manqate, av nqægo, no yan-tē qatøndovīs?” \p \v 43 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zo manqa ndøgevèe᷄t. \v 44 \x - \xo 6:44 \xt Zion 6:65\x*Ezoqa kopo kopømba mbaín, no-te tendowav, Tat no-te ituiav tøgoat, ndego no gendo-khofotan. Yaq no ndego ezoqam, vaev khøuwa-te nǿkhandí꞉v. \v 45 \x - \xo 6:45 \xt Isa 54:13\x*Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam, āv gini-peaomém nqǽgo, ‘Ezoqa ewaqape, Mbumbukiam ekezan mé꞉zømesím.’ Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, Tat-qa manqat te-ewag neka manqa mokho vǿndāp, ndego no-té gendówáv. \v 46 \x - \xo 6:46 \xt Zion 1:18\x*Geté unimanqatín. Ezoqa kopo, Tat ometeáv. Ezoqa sa ndégo te-omét, ndego Mbumbukiam-te gendowav. \v 47 \x - \xo 6:47 \xt Zion 3:15-16\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, nde-unimanqatinat, ndego khandi miavmiav mø̀ndøndáp. \v 48 \x - \xo 6:48 \xt Zion 6:32, 58\x*Lou ndøgo, ezoqa khandi ndøzø-etoam, nó. \v 49 Zogi atanakha-zapazapa-za, leg-av manqei-te ndøgo, mana ndølogám. Geté vaev-te, ndigu gèpakhaetát. \v 50 Geté lou nqanek, yan-te qandovis, viní. Gekha ezoqām ndego, nqanek lou telog, ndego génanimák. \v 51 Nqanek khandi lou nó, yan-te qandovis. Gekha ezoqām ndego, nqanek lou telog, ndego miavmiav ndǿyagát. Nqanek lou, ezoqa tæzø-etoam, ndøgo noqá khá. Yaq manqei-qape ezoqam, khandi mé꞉ndapém.” \p \v 52 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu Zu ezoqam, gèponqombém, gi-einim, “Ngenek ezoqam ekeza kha áv kinimbí-etoām, tizilogem?” \p \v 53 Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo Ezoqam-ge Yo-qa kha logeav tøgoat neka teqa kouk izøpøteav vǿgoāt, zo khandi gezǿgoák, zoqa mokho-te. \v 54 Gekha ezoqām ndego, noqa kha telog neka noqa kouk vǿ-īz, ndego khandi miavmiav ndǿndáp. Yaq no vaev khøuwa-te ndæ̀khandí꞉v. \v 55 Zapa ndǿgo, noqa kha unimanqatin lóu, neka noqa kouk unimanqatin ibøkhá. \v 56 Gekha ezoqām ndego, noqa kha telog neka noqa kouk vǿ-īz, ndego noqá mokho-té gunu꞉gú neka no teqá mokho-té qatu꞉gú. \v 57 \x - \xo 6:57 \xt 1 Zion 3:24\x*Av no khandi Tat gende-khofotan, neka no te mokho-te nqæyage, yaq matev até kopó. Gekha ezoqām ndego, no teloutan, ndego géyagét, no mokho-te. \v 58 Lou yan-te qandovis, nqánek. Nqanek lou viní. Āv taoká, av lou ndægo, ndigu atanakha-zapazapa-za gilogam. Vaev-te, ndigu gèpakhaetám. Geté gekha ezoqām ndego, nqanek lou telog, ndego miavmiav ndǿyagát.” \p \v 59 Yesu nqanek manqat ndǿgo te-eín, ezoqa Kapenaum taon-te, Zu ezoqam-qa guliguli khoev-te ge꞉zømesimam. \s1 Yesu-qa manqat, khandi miavmiav manqát \p \v 60 Ezoqa nøme, Yesu gimbopavam, nqanek manqat giyogem, teqa kha loge-qa yaq-te, yaq ndigu kopoáv, āv gini-einím nqǽgo, “Nqanek manqat mokho mbaín. Áv khazí꞉-ndapēm, teqa manqat?” \p \v 61 Yesu é-møndæ-otév, ndigu tegi paev ezoqam, manqa ndøgeveát, teqa manqat-qa yaq-te. Yaq gezø-ein, “Ge zô, nqanek manqat wema zǿmiviz? \v 62 Av tægoat ndægo. Yaq gê, zo áv khazøté-zæyāz, Ezoqam-ge Yo tozo-ometam, nango teqavig, ma bugukhokhof ge꞉goam? \v 63 Ezoqa khandi, Mbumbukiam-gé Nqova zø-etoám. Kha yakhapus-mba, kopømba mbaín tøkhandi꞉v. Manqat ndøgo, zo qazø-manqatam, ndøgo Mbumbukiam-gé Nqova-ús neka khandi-ús. \v 64 \x - \xo 6:64 \xt Zion 13:11\x*Geté zo mokho-te, ezoqa nøme no unimanqatinteáv.” \p Yesu nqanek manqat ge-ein, zapa ndǿgo. Ndego sasae ande ge꞉ngaz, ndego é-møndæ-otév, gekha ezoqām ndigu, te-te unimanqatinteav tigoat neka gekha ezoqām ndego, qaqa ezoqam-qa zenda-te vǿvē. \v 65 \x - \xo 6:65 \xt Zion 6:44\x*Yaq Yesu manqat nøme āv gene-eín nqǽgo, “No nakémbá qazø-ein, av nqægo, ezoqa kopømba mbaīn no-te tinduzav, ndigu noge Tat ituzaeav tøgoat.” \p \v 66 Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu-gi paev ezoqa kandambá, zitá gini-wuowém. Yaq ndigu ndego sekemba paeveáv. \p \v 67 Yaq Yesu ekeza paev ezoqa tuelv gezøbevap, “Gebâ zo? Até zó-a, ndozó-nøuvønem?” \p \v 68 \x - \xo 6:68-69 \xt Met 16:16\x*Yaq Saemon Pita gembo-qavøiu, “Evézøza. Gê, ni qo teiqouvøqem, yaq gekha ezoqam-tē qeitǿniāv? Qoqa manqat, ezoqa khandi miavmiav zø-etoám. \v 69 Ni mø̀i-unimanqatiním neka mø̀tinøtén, av nqægo, Ezoqa Ndaføyamba-qape qó, ndego Mbumbukiam gendo-khofotav.” \p \v 70 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zo ezoqa tuelv, no nøkezan nøvevesám. Geté zo mokho-te, ezoqa kopo, ndego ezoqa soqaqapé.” \p \v 71 Yesu nqanek manqat, Zudas me꞉-eín. Saemon Iskaliot-gé yó. Yesu-gi paev ezoqa tuelv, nøme ndégo tegoám. Geté vaev-te, ndego sègembo-qambún, qaqa ezoqam-qa zenda-te vø̄ve. \c 7 \s1 Yesu-gi namba-qaniap, ndigu ndego unimanqatinteav gigoam \p \v 1 \x - \xo 7:1 \xt Zion 5:18\x*Taqa zita-te, Yesu Gelili plovins-té ge-okhoám. Ndego poeveáv, Zudia plovins-te tewav. Zapa ndǿgo, ta manqei-te ndøgo, Zu megetapak, laelae-qa mbogoám. \v 2 \x - \xo 7:2 \xt Lev 23:34\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Zu ezoqam-qa khøuwa kandakanda, ndøgo khoev-qasis gipuanumatun, avønín qagoám. \p \v 3 Yaq Yesu-gi namba-qaniap, āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nqanek manqei vø̀-iváv. Zudia plovins-té qonǿqáv. Yaq qogi paev ezoqam, umingiap matev ndǿqeivím, qoqo-matønumatun. \v 4 Ezoqa tømbo-pøovat, ezoqa ewaqape teqa yaq-te ti꞉zøtez, yaq kopømba mbaín, tekhonao. Qo unimanqatin, matev kandakanda ndoqo-matanam, yaq ezoqa ewaqape bèqamekhám.” \v 5 \x - \xo 7:5 \xt Kel 1:14\x*Yesu-gi namba-qaniap, nqanek manqat gi-einim, zapa ndǿgo. Até ndigú-a, ndego unimanqatinteáv. \p \v 6 Yaq Yesu gezø-ein, “Nogi khøuwa eqeieqei fakhazaneáv. Zuá. Geté zo-te, khøuwa ate ndi꞉gu, eqeieqeí. \v 7 Manqei-qape ezoqam, kopømba mbaín, zo tisanqabat. Geté ndigu no, gèsanqaná. Zapa ndǿgo, no ndigu āv qazømbe-manqaté nqǽgo: Tiqa matev soqaín. \v 8 Zo vø̀záv ndøgo, møvøna kandambaqape-te. No naqanøká nónavák. Zapa ndǿgo, nogi khøuwa eqeieqei fakhazaneáv. Zuá.” \p \v 9 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndego Gelili plovins-té segeqóm. \s1 Yesu ezoqa Zelusalem taon-te, møvøna kandambaqape-te ge꞉zømesimam \p \v 10 Yesu-gi namba-qaniap, møvøna kandambaqape-te gi꞉zav, yaq vaev até Yesú-a, vø̄wav. Geté ndego ambá ezoqa ewaqape-qā bøi-tē genø-okhoām, geté khonoam-té genø-okhoám. \v 11 Yaq møvøna manqei-te ndøgo, Zu megetapak gèmbovawém. Gibevøpem, “Ngenek gekham-tē gégo?” \p \v 12 Ezoqa kopoáv, teqa manqat mokho-mbá gunu-manqatám. Ezoqa nøme āv gini-manqatám nqǽgo, “Ngenek ezoqa qanimáv.” Geté ezoqa nøme gi-einim, “Mbaín. Ngenek ezoqa ewaqape gètubumít.” \v 13 Geté ezoqa kopo, teqa yaq-te manqat bavokho einiáv. Zapa ndǿgo, ndigu Zu megetapak-qá møe ndøgoám. \p \v 14 Møvøna khøuwa livin-mba mø̀ndømuwán. Yaq Yesu Mbumbukiam-qá khoev-té genøwáv, ezoqa vømē-zømesim. \v 15 \x - \xo 7:15 \xt Met 13:54; Luk 2:47\x*Yaq Zu megetapak teqa manqat giyogem, ndigu nqova ndafe kandambá. Gi-einim, “Ngenek otevat gekham-tē géndap? Ndego skul kandambaqape-te okhoeáv.” \p \v 16 \x - \xo 7:16 \xt Zion 12:49; 14:10\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Manqat ndøgo, no nqate-zømesim, ambá av nqǣgo, nøkeza nømendim manqāt. Geté teqa ndégo, no ma gende-khofotan. \v 17 Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-qa poev matev paev-qa tego, ndego segé꞉-otév, av nqægo, manqat ndøgo, no nqate-zømesim, Mbumbukiam-tē qando-okhō, ō, no nøkeza matavap-tē qate-zømesīm. \v 18 \x - \xo 7:18 \xt Zion 8:50\x*Gekha ezoqām ndego, ekeza manqat mba ndemanqate, ndego ekeza iz eqawat-qa mba ndǿgo. Geté ndego ezoqam, ndego teqa iz eqawat-qa ndego, ma gende-khofotav, ndego unimanqatin manqat ndømanqaté. Neka te mokho-te, manqa-zapa mbaín. \v 19 \x - \xo 7:19 \xt Kel 7:53; Lom 2:21-24\x*Zo Mozes, guguna manqat zø-etoám. Geté zo ezoqa kopo, teqa guguna manqat pøpøvumáv. Zo gekha zapâ, no lambe-qa ndozogo?” \p \v 20 \x - \xo 7:20 \xt Zion 8:48; 10:20\x*Yaq ezoqa ewaqape gindu-qavøinam, “Nandav manqat, mokho mbaín. Gekha ezoqâm, qo løvøqa-qa ndego? Qo nqova soqa qambu꞉gú, manqat av nandoqote-manqate.” \p \v 21 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No Sabat khøuwa-te, ezoqa kopo qækhakheinøvem, yaq zo ate ndøzøte꞉go, nqova nøzøndáf. \v 22 \x - \xo 7:22 \xt Lev 12:3; Gen 17:9-13\x*Geté até zó-a, zo sasae sozogoatún, Sabat khøuwa-te. Zapa ndǿgo, até Sabat khøuwa-té-a, zogi nakhei angana ngusu zozø-qogavatún, av Mozes zo guguna manqat gezømbe-etoam. (Geté unimanqatín. Mozés mbá, nqanek matev gengaz. Atanakha-zapazapa-za ndøngazém. Mozes okhokho-té genøfakhán.) \v 23 \x - \xo 7:23 \xt Zion 5:8-10, 16\x*Zo até Sabat khøuwa-té-a, nakhei angana ngusu zozø-qogøzát. Zapa ndǿgo, Mozes zo guguna manqat, āv tezømbe-etoám. Neka zo poeveáv, tozo-nqaonem. Av tægoat ndægo, yaq zo gekha zapâ, qaqa ndozogo no-te, no Sabat khøuwa-te, ezoqam-qa kha ate ndægo qækhakheinam. \v 24 Zo matev mumat-te mba mo꞉gevèwa᷄t. Geté ùnime꞉-gevewát, gekha matēv ndøgo, eqeieqei o soqain.” \s1 Ezoqa Yesu-qa yaq-te go꞉bevøpem \p \v 25 Zelusalem taon-ak nøme, āv gini-einím nqǽgo, “Gê, ezoqam ngénèk, laelae-qa ndimbogo?” \v 26 Nqáe! Ndego manqat ezoqa ewaqape-qá bøi-té genø-manqaté. Geté ezoqa kopo, manqat-qase einiáv, taqa yaq-te. Gê, ndigu megetapak, peté-matøvemem-a, av nqægo, ndego unimanqatīn Mesayā? \v 27 \x - \xo 7:27 \xt Zion 7:41; 9:29\x*Geté ngenek ezoqam-qa yaq-te, ni mìzi꞉nøtén, gekham-tē gendówav. Geté Mesaya tendowav, ezoqa gézøtezák, ndego ākendēwav. \p \v 28 \x - \xo 7:28 \xt Met 11:27; Zion 8:55\x*Yaq Yesu ezoqa Mbumbukiam-qa khoev-te ge꞉zømesimat, āv gene-akhá nqǽgo, “Ge zô, no unimanqatīn møzøté-zøtez? Neka zo møzøté-zøtez, no gekham-tē qatøndónav? No ambá av nqǣgo, nøkeza matavap-tē qatøgeavūn. Ndego, no ma gende-khofotan, ndego unimanqatin-qapé. Geté zo zøtezateáv ndego. \v 29 No mø̀tenøtén ndego. Zapa ndǿgo, no te-té tøtøndonáv neka ndégo tendo-khofotán.” \p \v 30 \x - \xo 7:30 \xt Zion 7:44\x*Zu megetapak, nqanek manqat giyogem, yaq ambá gemøvøinamɨ́n. Geté ezoqa kopo zenda veeáv te-te. Zapa ndǿgo, teqa khøuwa khantøzateáv. \v 31 Geté ezoqa kopoáv, ezoqa bawan-qape mokho-te ndøugu, mø̀ndø-unimanqatiním. Gi-einim, “Ngenek amba Mesaya goneav tøgonɨn. Yaq gê, unimanqatin Mesaya tendowavɨn, ndego amba umingiap matev nøme mba mó꞉matanamɨn, av ngenek nge꞉matanam? Āv taoká. Yaq nakémbá, ngenek Mesayá agegó.” \s1 Zu megetapak, Yesu møvøiwat-qa gimbogoam \p \v 32 Yaq Felisi ezoqam nqanek manqat giyogem, ezoqa ewaqape khonoam-te Yesu-qa yaq-te gi꞉manqatat, yaq ndigu Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda namba, Mbumbukiam-qa khoev vos keoge ezoqam ndøkhofotáz. Yesu ambá gemøvøinamɨ́n. \p \v 33 Yaq Yesu ezoqa gezø-ein, “No khapé nøtégoák, zo namba. Yaq no te-te ndégo tøtǿqaván, no ma gende-khofotan. \v 34 \x - \xo 7:34 \xt Zion 8:21; 13:36\x*Zo no zonǿvawát. Geté zónømendamák. Ma tøtegoat ndøgo, zo kopømba mbaín, tozotøndozav.” \p \v 35 Yaq Zu megetapak, ekeza mokho-mba gibond, “Gê, ngenek gekha manqeī genǿwāv, yaq ni amba tizimbøe-vawēm, getē zī-ometamāk? Gê, ngenek Glik manqei-te okho-qa mbógo, ndøgo nigi ezoqa nøme ndindu-yageapet, neka Glik ezoqa vømé-zømesīm? \v 36 Neka gê, ngenek gekhā mé꞉manqate, av ge-ein nqægo, ‘Zo no zonø̄vawāt, getē zōnømendamāk,’ neka, ‘Ma tøtegoat ndøgo, zo kopømba mbaīn, tozotøndozav.’?” \s1 Khandi ibøkha-qa yaq-te \p \v 37 \x - \xo 7:37 \xt Lev 23:36; Isa 55:1; Zion 4:14\x*Møvøna-qa vaev khøuwa gimø-khantøzem, ndøgo khøuwa uni kandambaqape, yaq Yesu ezoqa ewaqape-qa megemege-té genø-itán. Yaq āv gene-akhá nqǽgo, “Gekha ezoqām ndego, ibøkha naq ndømbopapat, ndego no-té geabetøndo-wáv, bē-iz. \v 38 \x - \xo 7:38 \xt Isa 58:11\x*Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-manqaté nqǽgo, ‘Gekha ezoqām ndego, no te-unimanqatin, te-te ndego, khandi ibøkha ndóqouvát.’” \p \v 39 \x - \xo 7:39 \xt Zion 16:7; 20:22; Kel 2:4\x*Yesu nqanek manqat, Nqova Mbomambaqape me꞉-eín, ezoqa tindafemat, ndigu ndego ti-unimanqatinim. Ta khøuwa-te ndøgo, Mbumbukiam ezoqam-te, tege Nqova naqanaqá etopøteáv. Zuá. Zapa ndǿgo, Yesu iz kandambaqape ndapeav zua ndøgoám. \s1 Ezoqa Yesu zapaya giqatønem \p \v 40 \x - \xo 7:40 \xt Zion 6:14\x*Ezoqa nøme, ezoqa bawan-qape mokho-te gu꞉goam, nqanek Yesu-qa manqat gimboyogem, yaq ndigu āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek unimanqatín Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám, ndego tendo-khofotav!” \p \v 41 \x - \xo 7:41 \xt Zion 1:46\x*Neka ezoqa nøme, āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek ezoqam, Mesayá!” \p Geté ezoqa nøme gi-einim, “Āv taoká. Mesaya Gelili plovins-te gendówavák. \v 42 \x - \xo 7:42 \xt Psa 89:3-4; Mica 5:2\x*Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-qa manqat āv qane-eín nqǽgo, ‘Mesaya ndego Deivid-gé Zeo ndǿgoát, ndego nigi kawa ezoqam kandambaqape. Neka ndego Betliem vemiav-té géqán, ta vemiav ndøgo, ma Deivid ge꞉yagam.’” \p \v 43 Yaq ezoqa gèqatøném, Yesu zapaya. \v 44 Ezoqa nøme, ndego møvøiwat-qa mbogoám. Geté ezoqa kopo, zenda veeáv te-te. \s1 Zu megetapak, Yesu unimanqatinteav qagoam \p \v 45 Yaq ndigu vos keoge ezoqam, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Felisi ezoqam-te giqavaz, yaq ndigu āv gizømbe-beváp nqǽgo, “Gekha zapâ, zo ndego ni-te ndafeav ndozogo?” \p \v 46 \x - \xo 7:46 \xt Mak 1:22\x*Geté ndigu gindu-qavøinam, “Ezoqa kopo nøme, manqat manqatemáv, av ndego manqat nde꞉manqate.” \p \v 47 Yaq Felisi ezoqam gezø-qavøiu, “Gê, ndego até zó-a, gétubam? \v 48 \x - \xo 7:48 \xt Zion 12:42\x*Ni megetapak o Felisi ezoqam-qa mokho-te, ezoqa kopo mbaín, ndego Yesu nde-unimanqatinat. \v 49 Nginik ezoqa ewaqape, ndego ndi-unimanqatinat, ndigu Mozes-qa guguna manqat zøtezateáv. Mbumbukiam ndigu ndø̀ngiæzó.” \p \v 50 \x - \xo 7:50 \xt Zion 3:1-2\x*Yaq ndego Felisi ezoqa nøme, Nikodemus, ndego bugukhokhof Yesu-te gemat, ndigu āv gezømbe-eín nqǽgo, \v 51 “Gê, niqa guguna manqat gekhā ndǿ-ein? Kopømbâ, ezoqa løvøte-te tiziveem, ni teqa manqa yogeav tøgoat neka teqa manqa-zapa qeiviav vǿgoāt? Kopømba mbaín.” \p \v 52 \x - \xo 7:52 \xt Zion 7:41-42\x*Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Gê, até qó-a, Gelili plovins-âk? Mbumbukiam-qa Manqat ùnime꞉-geveám. Yaq soqóqeív ndøgo, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqa kopo gendówavák, Gelili plovins-te.” \p \f + \fr 7:52 \ft Ibugukhokhof nqanek manqat Glik manqat-te gipeaomem, mbuk nøme-te, 7:53 atema 8:11 mbaín.\f* \v 53 Taqa zita-te, ezoqa ewaqape sège-qavøním. \c 8 \s1 Sævam mambe guiwav, Yesu-te gindu-ituim \p \v 1 Ezoqa ewaqape giqavønim, yaq Yesu Oliv manqei pøyat-té genøwáv. \v 2 Yaq khøuwa nøme qandopave. Qanaqanus lovølova-ús. Ndego Mbumbukiam-qá khoev-té genøveséz. Yaq ezoqa kopoáv, gindupia, te-te. Yaq ndego tenøqóm ndǿgo, ndigu vø̄e-zømesim. \p \v 3 Yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam, sævam ndo-ituím. Ngunuk āv giniqatém nqǽgo, nøkenøkem matev ndøngiú. Mambe me꞉wáv. Yaq ndugu ezoqa ewaqape-qá megemege-té ginøveém. \p \v 4 Yaq ndigu Yesu gimbo-einim, “Nøméndim ezoqam. Ngunuk sævam āv qatiqatém nqǽgo, nøkenøkem matev ndøngiú. \v 5 \x - \xo 8:5 \xt Lev 20:10; Deut 22:22-24\x*Niqa guguna manqat-te, Mozes manqa āv ginimbi-løvuá nqǽgo, ‘Sævam av nguigu, mbaqambaqá qotépóu, bēnanim.’ Yaq ndakin qo gekha manqat qó-eīn, tuqa yaq-te?” \v 6 Nqanek manqat timbøe-einím ndǿgo, Yesu matemateam-qa mbogoám. Ndego amba manqat soqain te-einin, ndigu ambá manqa ovøyam-té ginø-veemɨ́n. \p Geté ndego sègefoé. Yaq manqei-te kokosóv gene-peawám. \v 7 \x - \xo 8:7 \xt Deut 17:7\x*Yaq ndigu sekembá segembo-sinøzumát. Yaq Yesu kawa nango gendo-eqa, gezø-ein, “Zo nqazowani, gekha ezoqām ndego, manqa-zapa mbain ndego, bugukhokhof mbaqambaqa tèabe-ogezó ndego, tu-te.” \v 8 Yaq ndego nangó genøfoé, manqei-te vø̄peawam. \p \v 9 Yaq ndigu nqanek manqat giyogem, ezoqa ewaqape sège-panqaním. Ezoqa kopokopo ndøkhofatám. Ibugukhokhof, laombøkik ndø-ivøvém. Yaq vaev-te, Yesu yakhapus mbá sege-ivøvém, ndugu sævam vømbōyam. \v 10 Yaq Yesu kawa nangó gendo-eqá, ndugu sævam vø̄mbo-ein, “Nginik ezoqam kinǿqapi? Gê, ezoqa nøme mbaîn, qoqa yaq-te ndimanqate, av nqægo, qo vø̀naqanīm, qakeza manqa-zapa zapaya?” \p \v 11 \x - \xo 8:11 \xt Zion 5:14\x*Yaq ngunuk sævam gundu-qavøiu, “Khanánqa. Ezoqam nøme mbaín.” \p Yaq Yesu gumbo-ein, “Até nó-a, no nǿ-einák, av nqægo, qo vø̀naqanīm. Mòqoqáv. Geté manqa-zapa nango mø̀go᷄.” \s1 Yesu ndego manqei-qape-qá wáev \p \v 12 \x - \xo 8:12 \xt Isa 49:6; Zion 1:4-9; 9:5; 12:46\x*Khøuwa nøme, Yesu ezoqa manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No manqei-qape-qá wáev. Gekha ezoqām ndego, no tenøndo-paev, ndego bøivun-te sekemba gé-okhoák. Geté ndego waev mbógoát, ta waev ndøgo, ezoqa khandi ndøzø-etoam.” \p \v 13 Yaq Felisi ezoqam, āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nandav manqat, qo qakeza qote-manqaté, qoqa yaq-te. Yaq kopømba mbaín, tei-unimanqatinim.” \p \v 14 \x - \xo 8:14 \xt Zion 5:31-32; 7:28\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Unimanqatín. No nøkeza nøte-manqaté, nqanek manqat. Geté, noqa manqat unimanqatín. Zapa ndǿgo, no mø̀tenøtén, no gekham-tē qatøndōnav neka no gekham-tē qatø̄ma. Geté zo zøtezateáv, no ma qatøndenav neka no ma nqatēma. \v 15 \x - \xo 8:15 \xt Zion 12:47\x*Zo ezoqa nøme, manqei-qape ezoqam-qá matavap-té qazonø-gevezoát. No ezoqa gevezoatáv. \v 16 \x - \xo 8:16 \xt Zion 5:30; 8:29\x*Geté no tægevezo, yaq noqa gevezoat matev unimanqatín. Zapa ndǿgo, no ezoqa ambá nakhapus mbā sǣgevezoat. Geté no Tát namba niti-gevezoát, ndego ma gende-khofotan. \v 17 \x - \xo 8:17 \xt Deut 19:15\x*Zoqa guguna manqat-te, āv qane-peawáp nqǽgo: Ezoqa menas matev bøi ti꞉qeivim, yaq ndigu manqa ovøyam-te manqat kopo ti-einim taqa yaq-te, yaq ta manqat ndøgo, unimanqatín. \v 18 \x - \xo 8:18 \xt 1 Zion 5:9\x*Até noqa yaq-té-a, matev kopó. Ezoqa nøme, noqa yaq-te tezø-ovøyam, nó, neka ezoqa nøme, noqa yaq-te tezø-ovøyam, nogé Tát.” \p \v 19 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Ge qô, qave kenøqáqape?” \p Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zo no zøtezateáv, neka zo até nogé Tát-a, zøtezateáv. Zo no amba tøzøte-zøtezɨn, yaq zo até nogé Tát-a, ndøzøte-zøtezɨ́n.” \p \v 20 \x - \xo 8:20 \xt Zion 7:30\x*Yesu ezoqa Mbumbukiam-qa khoev-te ge꞉zømezimat, nqanek manqat ate nqægo ta kouwat-te ndǿgo temanqatám, ma ezoqa Mbumbukiam-te moni gi꞉-abumam. Geté ezoqa ndego møvøiwateáv. Zapa ndǿgo, tege khøuwa fakhazaneáv, ndigu ti꞉møvøinam. Zuá. \s1 Yesu ová gendovís, ambá av nqǣgo, manqei-qape-tē gendowāv \p \v 21 \x - \xo 8:21 \xt Zion 7:34; 13:33\x*Yaq Yesu ezoqa manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No ndæ̀náv. Yaq zo no ambá ndøzønømbe-vawát. Yaq zo zøkeza manqa-zapazapá nambá søzøté-pakhaetát. Zo kopømba mbaín, tozotøndozav, no ma nqatema.” \p \v 22 Yaq Zu megetapak, ekeza mokho-mba gibond, “Gê, ndego ekeza kha ndǿngiū, yaq nakêmbà, ge꞉-ein av nqægo, ‘Zo kopømba mbaīn, tozotøndozav, no ma nqatema.’?” \p \v 23 \x - \xo 8:23 \xt Zion 3:31\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Zo manqei-qape-ák. Geté no ova-yák. Zo manqei-qape ezoqám. Geté no manqei-qape ezoqám mbá. \v 24 Yaq nakémbá, no zo qazø-ein av nqægo, zo zøkeza manqa-zapazapā nambā søzøtē-pakhaetāt. Zo unimanqatinteav tøgoat, av nqægo, no ndēgo, yaq zo zøkeza manqa-zapazapá nambá søzøté-pakhaetát.” \p \v 25 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Gê, qo gekha ezoqâm?” \p Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No zo oskia nøzø-manqatám, no gekha ezoqām. \v 26 No manqat kandambá nqanøgo, no amba zoqa yaq-te tøte-manqatatɨn neka vø̄e-gevezoatɨn. Geté no manqei-qape ezoqam sa ndǿgo tæzømbe-manqaté, no te-te qæ-ewagam, ndego no gendo-khofotan. Ngenek ezoqam, teqa manqat unimanqatín.” \p \v 27 Yesu nqanek manqat gezø-ein, ndigu mokho ndapeáv, av nqægo, Eve-qā yaq-tē gezømbe-manqatām. \p \v 28 \x - \xo 8:28 \xt Zion 3:14\x*Yaq Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo Ezoqam-ge Yo tozotumu-eqeinam, yaq zo zøtézøtéz, no ndégo, neka no ambá av nqǣgo, matev nøkeza matavap-te mbā qatø-matanām. Geté no sa nqánek qæmanqaté, av Tat ge꞉nømand. \v 29 Ndego ezoqam, no gendo-khofotan, ngêgó no namba. Ndego no nøuvønateáv. Zapa ndǿgo, no oskia ndǿgo tægoatún, av ndego poev ndømbøego.” \p \v 30 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ezoqa kopoáv gè-unimanqatiním. \s1 Mbumbukiam-qa unimanqatin manqat, ezoqa génqovotáz \p \v 31 Ndigu Zu ezoqam, Yesu gi-unimanqatinim, ndego āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo noqa manqat mokho-te tozotu-yagat, yaq zo uni nogí paev ezoqam-in zógoát. \v 32 Yaq zo unimanqatin manqat zøtézøtéz. Yaq nqanek unimanqatin manqat, zo génqovotáz. Yaq zo bavokhó qazonǿ-fakház.” \p \v 33 \x - \xo 8:33 \xt Met 3:9\x*Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Ni Eibleem-gí zí. Ni ambá av nqǣgo, ezoqam-gī yaq-fia mbain sasae ezoqām, neka ndigu ni gètokønāt. Gekha zapâ, nqoqo-manqate av nqægo, ni bavokho seīfakhān?” \p \v 34 \x - \xo 8:34 \xt Lom 6:16, 20\x*Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndigu, manqa-zapazapa ndimatanam, ndigu manqa-zapazapa-gí yaq-fia mbain sasae ezoqám. Ndøgo gètokøzát. \v 35 Geté unimanqatín, yaq-fia mbain sasae ezoqam, ezoqam-qa khoev-te ate nonqo gú꞉goák. Geté khoev eve-ge nakhasam, oskia mú꞉goát. \v 36 Zo Mbumbukiam-ge Yo mboqog tezø-mboqozo, zo vozófakhāz, yaq zo ùni ndøzøte-fakház. Zo manqa-zapazapa-gi yaq-fia mbain sasae ezoqam, sekemba zógoák. \p \v 37 No mø̀tenøtén, zo Eibleem-gí zí. Geté zo no pakhapakha khaneam-qa zonøgó. Zapa ndǿgo, noqa manqat, zo mokho-te mbaín. \v 38 No ndǿgo tæmanqaté, no Tat ge꞉nømand. Geté zo ndǿgo tozo-matanám, av zoge zøve ge꞉zømas.” \p \v 39 \x - \xo 8:39 \xt Met 3:9\x*Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Nigi tat Eibleém.” \p Yaq Yesu gezø-ein, “Zo amba Eibleem-gi zi tozogonɨn, zo matev amba āv tøzøte-matanamɨ́n, av ndego ge꞉matønumam.\f + \fr 8:39 \ft Yesu nqanek manqat tene-eín ndǿgo. Zapa ndǿgo, Eibleem Mbumbukiam mø̀ndø-unimanqatín. Geté ndigu Yesu uni unimanqatinteáv.\f* \v 40 No zo unimanqatin manqat mba nøzø-manqatám, ndøgo no Mbumbukiam-te qæ-ewagam. Geté zo no pakhapakha khaneam-qa zonøgó. Eibleem matev av nqægo matanapøteáv. \v 41 \x - \xo 8:41 \xt Isa 63:16\x*Zo āv tøzøte-matanám, av zoge zøve nde꞉matanam.” \p Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Āv taoká. Ni mambe nakheís mbá. Nigi Tat, Mbumbukiam yakhapús.” \p \v 42 Yaq Yesu gezø-ein, “Mbumbukiam amba zoge zøve tegonɨn, zo ambá kuku zogonɨ́n no-te. Zapa ndǿgo, no Mbumbukiam-té qatøndonáv, atema zo-te. No ambá av nqǣgo, nøkeza matavap-tē qatøgeavūn. Geté no ndégo tendo-khofotán. \v 43 Zo gekha zapâ, mokho ndapeav ndozogo, no manqat nqazø-manqate? Zo ndapeav tøzøtegó ndǿgo, zo kopømba mbaín, noqa manqat tozondapem. \v 44 \x - \xo 8:44 \xt 1 Zion 3:8\x*Zapa ndǿgo, zo nqova soqaqape-gí nakheís. Zoge zøve ndégo. Gekha matēv ndøgo, ndego ndømbøe-khaneat, zo matanam-qa zogó. Ibugukhokhof, atema ndakin, ndego pakhapakha khaneam ezoqam oskia ndøgó, neka ndego elavøqase nøzøneáv unimanqatin-te. Zapa ndǿgo, te mokho-te unimanqatin mbaín. Ndego gekhavozamɨn, ndego ekeza matev mba mbopaevɨ́n. Zapa ndǿgo, ndego khavozam ezoqám neka khavozam manqat ate ndægo, ndego evé. \v 45 Geté no unimanqatin manqat nomanqaté. Yaq nakémbá, zo no unimanqatinteáv. \v 46 \x - \xo 8:46 \xt 2 Ko 5:21; 1 Pita 2:22\x*Gê, zo mokho-te, ezoqa kopo kopømbâ, noqa yaq-te te-ein, av nqægo, ngenek manqa-zapa ndøgō. Kopømba mbaín. Av tægoat ndægo, no unimanqatin manqat nqæmanqate, yaq gekha zapâ, zo no unimanqatinteav ndozogo? \v 47 \x - \xo 8:47 \xt 1 Zion 4:6\x*Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-gē, ndego Mbumbukiam-qa manqat gèyogé. Geté zo Mbumbukiam-gé mbá. Yaq nakémbá, zo manqat yogeapáv.” \s1 Yesu gò꞉megeát, Eibleem gèpáev \p \v 48 \x - \xo 8:48 \xt Mak 3:21-22\x*Yaq Zu megetapak, Yesu gimbo-einim, “Ni mø̀i-einím. Qo Samalia ezoqám. Neka qo nqova soqa qambugú.” \p \v 49 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No ambá av nqǣgo, nqova soqa nømbugū. Āv taoká. No Tat nombovizáp. Geté zo noqa iz, zòvoát. \v 50 No ambá av nqǣgo, nøkeza iz eqawat-qa nogó. Geté ezoqa ndêgó, noqa iz eqawat-qa ndego. Ndego no eqeieqei me꞉næná. \v 51 \x - \xo 8:51 \xt Zion 5:24\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, noqa nømendim manqat tembopavat, ndego miavmiav løvøte géqeivák.” \p \v 52 Yaq ndigu Zu ezoqam gimbo-einim, “Ndakin ni mø̀tinøtén, av nqægo, qo nqova soqa nandeqambû꞉gú! Qoqa manqat, mokho mbaín. Eibleem mø̀ndønaním neka até Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqám-a, vø̄pakhaez. Geté qo āv qoqote-manqaté nqǽgo: Gekha ezoqām ndego, qoqa nømendim manqat tembopavat, ndego miavmiav løvøte géqeivák. \v 53 Gê, qo nigi atanakha-zapa Eibleem neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam, moqóløvub, ndigu gipakhaez? Qo qakeza kha gekha qotévewe?” \p \v 54 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No amba nøkeza iz tæ-eqawatɨn, ta iz eqawat mokho ambá mbaín. Geté noqa iz, noge Tat ndø-eqawát. Ezoqa ndégo, zo ndøzøte-manqate, av nqægo, ndego nigī Mbumbukiām. \v 55 Zo ndego zøtezateáv. Geté no ndego mø̀tenøtén. No amba av tøte-manqateɨn nqægo, no ndego nø̀tenøtenāk, yaq no ambá khavozam ezoqam nogonɨ́n, av zo ndøzøte꞉go. Geté no ndego mø̀tenøtén, neka no teqa manqat o-mba notondapé. \v 56 Zoge atanakha-zapa Eibleem, ndego noqa fakhane khøuwa-qa khanakhanakh-us mo꞉kewagám. Yaq ndego mø̀ndøqeív. Yaq khanakhanakh kandambá gendap.” \p \v 57 Yaq ndigu gimbo-einim, “Qoqa manqat nandav, mokho mbaín. Qo viav fifti ndapeáv. Zuá. Yaq gê, qo Eibleem áv khoqoté-omet?” \p \v 58 \x - \xo 8:58 \xt Zion 1:1\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No unimanqatín nqazø-manqate. Eibleem qaneav gegoam, no nògoám.” \p \v 59 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu mbaqambaqa mba ndøpitáz. Ambá gepouimín. Geté Yesu é-møndøpeó, Mbumbukiam-qa khoev vø̄-ivav. \c 9 \s1 Yesu ezoqam gekhakheinøvem, ndego bøi waev mbain geqan \p \v 1 Yesu gewav, yaq bøi waev mbain ezoqam ndø-omét. Ndego āv teneqán. Bøi waev mbaín. \v 2 \x - \xo 9:2 \xt Ezek 18:20; Luk 13:2, 4\x*Yaq ekeza paev ezoqam gimbo-bevøpem, “Nøméndim ezoqam. Gê, ndego bøi waev mbain geqan, ndøgo gekha ezoqam-qâ manqa-zapà? Ndøgo ekezâ manqa-zapà, ó, evøndipakha-qâ manqa-zapà?” \p \v 3 \x - \xo 9:3 \xt Zion 11:4\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Ndego bøi waev mbain geqan, ndøgo ambá av nqǣgo, ekeza manqa-zapa zapayā, o evøndipakha-qā manqa-zapa zapayā. Geté te mokho-te, Mbumbukiam-qá bazaføgakh tabete-qeiví. \v 4 Ate av-te paveat ndægo, ni teqa sasae, ndego no gendo-khofotan, é-bizigoném. Geté bøivun nqâgeáv. Yaq ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa kopo kopømba mbaín, sasae tego. \v 5 \x - \xo 9:5 \xt Met 5:14; Zion 8:12\x*No manqei-qape-te nqægo, no manqei-qape-qá wáev.” \p \v 6 \x - \xo 9:6 \xt Mak 8:23\x*Yesu nqanek manqat gumu-ein, yaq manqei-te, køse ndøpisíb. Yaq gèqøozó, vø̄-menegim. Yaq até gendego, ta qoq ndøgo, bøi waev mbain ezoqam-qá bøi-té genøgɨ́, \v 7 vømbō-ein, “Mòqoqá. Bugug Siloam kewan-qasi-té qomǿsungúz.” (Siloam, taqa manqa mokho nqánek, “Ezoqam gikhofotøvem.”) Yaq ndego bøi waev mbain ezoqam, sègewáv, bugug vømø̄sunguz. Yaq gendoqavan, teqa bøi sège-eqeieqeí. \p \v 8 Taqa zita-te, ndigu ezoqam, khoev avønin qazø-puatam neka ezoqa nøme ndigu bugukhokhof gi-ometupam, ezoqa gigiap-qa gezøvi꞉mam, gèbevøpém, “Gê, ezoqam ngénèk, nakhoa-te geqonumam, ezoqa gigiap-qa gezøvi꞉mam?” \p \v 9 Ezoqa nøme gindu-einim, “Ezoqam ngének.” \p Geté ezoqa nøme gindu-einim, “Mbaín. Teoká ndego. Ngenek andé teqa bugug me꞉keogé.” \p Geté ndego ezoqam, bøi waev mbain gegoam, ekezan āv gene-eín nqǽgo, “Ezoqam nó.” \p \v 10 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Gê, áv khanégo, qo ndakin ndoqo-keoge?” \p \v 11 Yaq ndego gendo-qavøiu, “Ndego ezoqam, iz nqambogo Yesu, ndego qoq ndøqoá, noqa bøi-te vō꞉ge. Yaq āv genømbe-eín nqǽgo, ‘Siloam kewan-qasi-té qonǿqáv, bugug voqomǿ-sungūz.’ Yaq no sæ̀náv, bugug vøemø̄-sunguz. Qatumu-sunguz ndøgo, yaq no kopømbá qækewag.” \p \v 12 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Gê, ndego ndakin kenáqape?” \p Yaq ndego gendo-qavøiu, “No nø̀tenøtenák.” \fig Yesu ezoqam gekhakheinøvem, ndego bøi waev mbain geqan|alt="FF" src="IB-030gr.jpg" size="span" copy="International Bible Society" ref="9:1-12" \fig* \s1 Bøi waev mbain ezoqam, ndego Yesu gekhakheinøvem, Felisi ezoqam gimbo-sinøzømem \p \v 13 Taqa zita-te, ndego ezoqam, bøi waev mbain gegoam, Felisi ezoqam-té ginøndafém. \v 14 Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu qoq geqoa, yaq ndego bøi waev mbain ezoqam vø̄khakheinøvem, ta khøuwa ndøgo, Sabat khøuwá. \v 15 Yaq ndakin até ndigu Felisi ezoqám-a, vømbō-bevøpem, av nqægo, ndego bøi waev ande āv kenēndap? \p Yaq ndego gezø-ein, “Ndego noqa bøi-te, qoq mo꞉gé, yaq no bugug vøemø̄-sunguz. Yaq ndakin no kopømbá nqækeoge.” \p \v 16 Yaq Felisi ezoqa nøme gi-einim, “Ndego ezoqam, ambá av nqǣgo, Mbumbukiam ndokhofotāv. Zapa ndǿgo, ndego Mozes-qa guguna manqat pøpøvumáv, Sabat khøuwa-qa yaq-te.” \p Geté ezoqa nøme gi-einim, “Gê, ezoqa manqa-zapa-us tegoat, áv khané꞉go, umingiap matev av nqægo tematønumat?” \p Yaq ti mokho-te, qaqae matev ndøgoám. \p \v 17 \x - \xo 9:17 \xt Zion 4:19\x*Yaq ndigu Felisi ezoqam, nqawá ginømbo-sinøzømém, ndego ezoqam, bugukhokhof bøi waev mbain gegoam. Gimbo-einim, “Ge qô, áv khoqoté-matavap, teqa yaq-te, ndego bøi geqa-khakheinam?” \p Yaq ndego ezoqam gendo-qavøiu, “Ndego Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqám.” \p \v 18 Geté ndigu Zu megetapak unimanqatinteáv, av nqægo, ndego ezoqam bøi waev mbain ndøgoām, yaq ndakin ndego kopømbā ndekeoge. Yaq ndigu evøndipakha ndømøváb. \v 19 Yaq āv gezømbe-beváp nqǽgo, “Gê, ngenek zogé yō, zo teqa yaq-te ndøzøte-manqate, av nqægo, ngenek bøi waev mbaín geqan? Av tægoat ndægo, gê, áv khané꞉go, ndakin ndekeoge?” \p \v 20 Yaq tegi evøndipakha gindu-qavøinam, “Ni mø̀tinøtén, ngenek nigí yó, neka ngenek bøi waev mbaín geqan. \v 21 Geté ni nøtenateáv, ndego ndakin ande āv kenē-keoge o bøi gekha ezoqām mbōkhakheinam. Ekezan mbobevøpém! Ndego mø̀ndømu-khouwév. Kopømbá, ekeza tezø-qavøiu.” \p \v 22 Ndigu evøndipakha, nqanek manqat tini-einím ndǿgo, ndigu Zu megetapak-qá møe ndøgoném. Zapa ndǿgo, ndigu Zu megetapak, manqat é-møndø-kopo꞉ném, av nqægo, gekha ezoqām ndego, te-unimanqatin, av nqægo, Yesu ndego Mesayā, yaq ndego ezoqam gembøé-khafeném. Zu ezoqam-qa guliguli khoev-te, sekemba gé-okhoák. \p \v 23 Yaq nakémbá, tegi evøndipakha gi-einim av nqægo, “Ngenek mø̀ndømu-khouwēv. Ekeza mbobevøpēm.” \p \v 24 Yaq ndigu Zu megetapak, ndego ezoqam, bøi waev mbain gegoam, nqawá ginømbo-akhaém, vømbō-einim, “Mbumbukiam-qa iz-te, qo unimanqatin manqat qó-eín. Ni mø̀tinøtén, nandev ezoqam qo ndoqote-manqate, ndego manqa-zapa-us ezoqám.” \p \v 25 Yaq ngenek ezoqam gendo-qavøiu, “No nøtenateáv, ndego manqa-zapa-us ezoqām penømakhaya. No sa nqánek qatenøtén. No bøi waev mbain nogoám. Yaq ndakin no kopømbá nqækeoge.” \p \v 26 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Gê, ndego gekha matev qámatanam? Ndego qoqa bøi áv kené-khakheinam?” \p \v 27 Yaq ndego gendo-qavøiu, “No mø̀ezø-eín. Geté zo yogeáv. Gekha zapâ, zo nqawa yoge-qa ndozogo? Gê, ate zó-a, zo tegi paev ezoqam gone-qa zógo?” \p \v 28 Yaq ndigu mbøni nqosøgeap mboyogém, vømbō-einim, “Tege paev ezoqam, qó. Ni Mozes-gí paev ezoqám. \v 29 Ni mø̀tinøtén, Mbumbukiam manqat Mozes mbomanqatám. Geté nandev, ni ùnimi꞉-nøtenateáv. Até ndøgó-a, ma gendewav, ni nøtenateáv.” \p \v 30 Yaq ndego gendo-qavøiu, “Nandav nqova ndafe-ús, zo zøtezateav ndozogo, ndego ma gendewav, yaq ndego no bøi vønø̄-khakheinam. \v 31 \x - \xo 9:31 \xt Psa 34:15\x*Ni mìzi꞉nøtén, Mbumbukiam manqa-zapa-us ezoqam-qa manqat yogeapáv. Geté gekha ezoqām ndigu, ndimbovizap neka matev ndimatanam, av ndego poev ndømbøego, ndígu tezøyogé. \v 32 Manqei-qape ande qæfakhan, atema ndakin, ezoqa yogeáv av nqægo, ezoqa bøi waev mbain ezoqam ndøkhakheinøvēm, ndego bøi waev mbain geqan, vǿkewāg. \v 33 Ndego ezoqam, amba Mbumbukiam khofotøveav tegonɨn, ndego matev-qase ambá gé꞉matanamák.” \p \v 34 \x - \xo 9:34 \xt Psa 51:5\x*Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Qo manqa-zapa mokho-té qonøqáq. Yaq ge qô, ni nømendim-qa qógo?” \p Yaq ndigu gèmbøe-khafeném, tiqa guliguli khoev-te nqawa gé-onák. \s1 Ezoqam ndigu unimanqatinteav ndigu, ndigu andé bøi waev mbain ezoqám \p \v 35 Yesu ge-ewag, av nqægo, Felisi ezoqam ndego ezoqam gèmbøe-khafenēm, ndego bøi waev mbain gegoam, tiqa guliguli khoev-te nqawa gē-onāk, yaq ge-omet, ndego āv gembøebeváp nqǽgo, “Gê, qo Ezoqam-ge Yo moqó-unimanqatin?” \p \v 36 Yaq ndego gendo-qavøiu, “Khanánqa. Qonømbé-eīn, ndego gekha ezoqâm? Yaq no ndego nó-unimanqatín!” \p \v 37 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Qo mòqo-omét ndego. Ezoqam ngének, ndego ndakin manqat ngeqa-manqate.” \p \v 38 Yaq ndego ezoqam gendo-ein, “Evézøza. No mø̀e-unimanqatín!” Yaq até gendego, Yesu-qa megemege-te, katuk ndømøkuí, vømbōvizam. \p \v 39 Yaq Yesu gembo-ein, “No nqanek manqei-qape-te, ezoqam-qa matev gevewat-qa nøgeavún. Yaq bøi waev mbain ezoqam, bøi tìabiti-kewág, neka bøi eqeieqei ezoqam, bemø̄-bøi-waev-mbain-ezoqam-ez.” \p \v 40 \x - \xo 9:40 \xt Met 15:14\x*Yaq Felisi ezoqa nøme, ndigu avønin giwaniapam, nqanek manqat gimboyogem, ndigu āv gimbøe-einím nqǽgo, “Ge qô, até ní-a, bøi waev mbain ezoqam qotínæna?” \p \v 41 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zo amba ande bøi waev mbain ezoqam me tozogonɨn, zo ambá manqa-zapazapa-yav sozogonɨ́n. Geté zo āv qazøte-manqaté nqǽgo, ‘Ni nìkeogé.’ Yaq nakémbá, zo manqa-zapazapa zua zøgó.” \c 10 \s1 Yaya etæ manqat, sip keoge ezoqam eqeieqei-qa yaq-te \p \v 1 Yesu manqat nøme, āv gene-eín nqǽgo, “No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, sip-qa khoev-te, mboqog-anim-te oneav tøgoat, getē khoev-te nakhoa vini-tē genø̄qavīg, ndego aqona ezoqám neka pepen ezoqám. \v 2 Geté sip keoge ezoqam eqeieqei, mboqog-anim-té genø-onɨ́n. \v 3 Mboqog keoge ezoqam, mboqog mbo-mboqozoɨ́n. Tegi sip, teqa manqa wag mø̀ndæzøtéz, neka vø̄yogemɨn. Ndego sip iziz zø-akhayamɨ́n, bavokho sasa ndø-itubin. \v 4 Yaq tegi sip bavokho ge-itubin, gèzømbo-megeɨ́n, ndigu vømbō-paevemɨn. Zapa ndǿgo, ndigu teqa manqa wag, mø̀ndæzøtéz. \v 5 Ndigu ezoqa vini gembó-paevemák. Geté møe mbóbøín. Zapa ndǿgo, ndigu teqa manqa wag zøtezateáv.” \p \v 6 Yesu nqanek yaya manqat gezø-eta, ndigu manqa mokho ndapeáv, gekha mé꞉manqate.\fig Sip keoge ezoqam, mboqog-té genø-onɨ́n|alt="LB" src="LB00014B.tif" size="col" copy="International Bible Society" ref="10:2" \fig* \s1 Yesu, ndego mboqóg \p \v 7 Ndigu nqanek yaya etæ-qa mokho ndapeav qagoam, yaq Yesu manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No unimanqatín nqazø-manqate. No sip-gí mboqóg. \v 8 \x - \xo 10:8 \xt Jer 23:1-2; Ezek 34:2-3\x*Ezoqa ewaqape ibugukhokhof go꞉geavun, ndigu aqona ezoqám neka pepen ezoqám. Geté sip tiqa manqat yogeapáv. \v 9 No mboqóg. Gekha ezoqām ndego, no-te tendo-on, ndego khandi ndǿndáp. Yaq ndego, kopømba ande av sip me nduigu, gé-onimát neka nango vǿfakhanāt, gagayag eqeieqei loge nonqo vømǿqeivāt. \p \v 10 Aqona ezoqam, sip aqonøvem neka zitøge neka ngiæzoat-qa mba ndo-okhoatún. \p Geté no ezoqa khandi etoam-qa nogeavún. Yaq ta khandi ndøgo, tàbete-tøvá, ti mokho-te.” \s1 Yesu, ndego sip keoge ezoqam mbomambaqapé \p \v 11 \x - \xo 10:11 \xt Psa 23:1; Veve 7:17\x*Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, “No sip keoge ezoqam mbomambaqapé. Sip keoge ezoqam mbomambaqape, ekeza khandi gésanqáo, sip zapaya. \v 12 \x - \xo 10:12 \xt Kel 20:29\x*Geté ezoqa nøme, ndego sip keoge sasae, moni qaqasam nonqo mba ndego, ndego segéteít, gaqo khobos te-omet. Ndego sip segézuváz. Zapa ndǿgo, ndego sip keoge ezoqam eqeieqeí mbá neka ndigu sip ekezán mbá. Yaq gaqo khobokhobos, sip segé-ngeasám, vǿpanqanīm. \v 13 Ezoqam av ngenek nge꞉go, ndego sasae, moni qaqasam nonqo mba ndøgoatún, neka ndego sip gezømbé-køfiayák. \p \v 14 Sip keoge ezoqam mbomambaqape, nó. No nøkeza sip mø̀tenøtén, neka ndigu no vø̄ezøtez, \v 15 \x - \xo 10:15 \xt Met 11:27; 1 Zion 3:16\x*ate av-té, Tat no ge꞉-otev neka no ndego vøtēnøten. Yaq no nøkeza khandi nósanqáo, sip zapaya. \v 16 \x - \xo 10:16 \xt Isa 56:8; Ezek 34:23\x*No sip nøme ndinø̂gó. Ndigu nqanek sip uta mokho-té mbá. Até ndigú-a, batøndo-khatób. Ndigu noqa manqa wag ndǿyogém. Yaq sip bawan kopo mé꞉goát, neka sip keoge ezoqa kopo vøzǿgoāt. \p \v 17 \x - \xo 10:17 \xt Filip 2:8-9\x*Tat kukú no-te. Zapa ndǿgo, no nøkeza khandi nósanqáo, ezoqa zapaya. Yaq no nango tàbate-khandí꞉n. \v 18 Ezoqa ambá av nqǣgo, no khandi ndæ̀vimbām. Geté no nøkeza poev-té qatǿsanqáo. No bazaføgakh nqanø̂gó, nøkeza khandi tæsanqao neka nqawa vǿendāp. No Tat nø-eín, matev av nqægo tægo.” \p \v 19 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq Zu megetapak nangó ginø-qatøném. \v 20 Ndigu ezoqa kopoáv, āv gini-einím nqǽgo, “Nandev ezoqam, nqova soqa mbøigú! Matavap kumbøgeáp, nandev. Gekha zapâ, zo teqa manqat ndozoyoge?” \p \v 21 Geté ezoqa nøme, āv gini-einím nqǽgo, “Manqat av nqægo, kopømba mbaín, nqova soqa-us ezoqam-te tøndo-fakhatat. Neka gê, nqova soqa, bøi waev mbain ezoqam áv kené-khakheinøvēm?” \s1 Yesu gisanqawem \p \v 22 Zelusalem taon-te ndøgo, pindap khøuwa kandambaqape ndøfakhán. Zu ezoqam, Mbumbukiam-qá khoev mboqoat khøuwa mbomatavupatún, ma ibugukhokhof ndøgo, Mbumbukiam-qa khoev nqawa teqa zenda-te giveem. Ta khøuwa-te ndøgo, qozaq viav ndø-ogitát. \v 23 Yesu Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te, Solomon-qá lou-qase-té ge-okhoám. \v 24 Yaq Zu megetapak ndøpindám, te-te, vømbō-bevøpem, “Gê, ni manqat ndaføyamba gekha khøuwā qonimbí-eīn? É-moqoni-eín: Gê, qo Mesayâ?” \p \v 25 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No mø̀ezø-eín. Geté zo no unimanqatinteáv. Matev ndøgo, no Tat-qa iz-te nqæmatanam, zo ndǿgo tøne-zømesimít, av nqægo, no gekha ezoqām. \v 26 Geté zo no unimanqatinteáv. Zapa ndǿgo, zo nogí síp mbá. \p \v 27 Nogi sip, manqa wag nø-ewagatún. No mø̀tenøtén ndigu, neka no ndigu gènøpáev. \v 28 \x - \xo 10:28 \xt Zion 3:16; 6:39\x*No ndigu khandi miavmiav nøzø-etoám. Ndigu sa gemǿ-nasinimák. Ezoqa kopo, ndigu noqa zenda-te gévimbamák. \v 29 Noge Tat, ndego no ndigu genø-etoam, ndego ezoqa ewaqape ùnime꞉-løvubám. Ezoqa kopømba mbaín, ndigu Tat-qa zenda-te te꞉viwam. \v 30 No neka Tat, ni kopó.” \p \v 31 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu Zu megetapak, nqawa mbaqambaqa mba ndøpitáz. Ambá gepouimín, vø̄laemɨn. \p \v 32 Yaq Yesu gezø-ein, “No matev eqeieqei kopoav nomatønumám, zoqa bøi-te, ndøgo Tat-te qando-fakhanam. Yaq gê, nqanek matev eqeieqei ate ndægo, kopo ākhanégo, ta zapaya ndøgo, no lambe-qa nqazonøgo?” \p \v 33 \x - \xo 10:33 \xt Lev 24:16\x*Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Ni ambá av nqǣgo, qoqa matev eqeieqei zapayā qatī-pouqobēm, vǿi-laqabēm. Geté ni ndǿgo tøtí-laqabém. Qo Mbumbukiam-qá iz qongi꞉wát. Qo ezoqam mbá, qo. Geté qo Mbumbukiam-qá qote-khamasiáp.” \p \v 34 \x - \xo 10:34 \xt Psa 82:6\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zoqa guguna manqat-te, Mbumbukiam āv gene-eín nqǽgo, ‘No mø̀ezø-eín: Zo mbumbúk.’ \v 35 Ni mìzi꞉nøtén, manqat ndøgo, ta mbuk-te ndøpeawap, unimanqatín. Mbumbukiam-qa Manqat gé-enendák. Mbumbukiam ndigu mbumbuk me꞉zǽb, ti-te ndigu teqa manqat qafakhan. \v 36 Av tægoat ndægo, yaq gekha zapâ, zo no ndozonø-manqate, ‘qo Mbumbukiam-qā iz qongi꞉wāt’, no qæ-ein, av nqægo, no Mbumbukiam-gē Yō. No Tat ndøveatán neka nqanek manqei-qape-te vøndō-khofotan. \p \v 37 No amba matev matønumav tægonɨn, av noge Tat ndømbøe-poev, yaq ság, zo no ndø-unimanqatìni᷄m. \v 38 \x - \xo 10:38 \xt Zion 14:10-11\x*Geté no mø̀ematønumatún. Yaq nakémbá. Zo noqa manqat unimanqatin poeveav tozogoat, zo noqa matev matanam zó-unimanqatiním. Yaq zo tøzøté-zøtéz ndǿgo, neka mokho vozóndapēm, av nqægo, Tat no mokho-té gunu꞉gú neka no Tat mokho-té qatu꞉gú.” \p \v 39 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu ambá nqawá ginø-møvøinamɨ́n. Geté ndego sègezømbo-navøém. \p \v 40 \x - \xo 10:40 \xt Zion 1:28\x*Taqa zita-te, Yesu nqawa Zoden kea yaq-keoqá genøveséz, ta manqei ndøgo, ma bugukhokhof Zion ezoqa ibøkha iz gezømbe-etoumam. Yaq ndǿgo temøqóm. \v 41 Yaq ezoqa kopoáv gimøndæ-pindam. Ndigu āv gini-manqatám nqǽgo, “Zion umingiap matev goneáv. Geté manqat ate ndægo, ngenek ezoqam-qa yaq-te ge꞉manqatam, unimanqatín.” \p \v 42 Yaq ndøgo, ezoqa kopoáv, gè-unimanqatiním ndego. \c 11 \s1 Lazales genanim \p \v 1 \x - \xo 11:1 \xt Luk 10:38-39\x*Ezoqa mø̀ndøgoám. Iz Lazalés. Ndego enqoni mbogoám. Ndego tegi sænakheis namba, Meli neka Mata, Betani vemiav-té giyagám. \v 2 \x - \xo 11:2 \xt Zion 12:3\x*Ngunuk Meli, tuge anganøm-yo Lazales enqoni qambogoam, ndúgu, tae etet sisip mbomambaqape, Evezøza-qa zenda tokhotapak-te guoqouz neka yaq susu ekeza izum vømbø̄e-vuogim. \v 3 Yaq ndigu Lazales-gi sænakheis manqat ndøkhoføtøvém, Yesu-te, “Evézøza, qoge qafu mbomambaqape, enqoni mbogó.” \p \v 4 \x - \xo 11:4 \xt Zion 9:3\x*Geté Yesu nqanek manqat ge-ewag, ndego āv gene-eín nqǽgo, “Nqanek enqoni, løvøte-te gé-ituák. Geté tønefakhán ndǿgo, Mbumbukiam-qá iz mé꞉-eqá, neka Mbumbukiam-ge Yo, iz kandambaqape vø̄endāp.” \p \v 5 Yesu poev kandambá, Mata-te neka tugu namba qawan-te neka Lazales-te. \v 6 Geté Lazales-qa enqoni-qa yaq-te manqat ge-ewag, ndego nakhamas-te okhoeáv ti-te. Geté ta manqei-te ndøgo, ma ge꞉goam, khøuwa menas nøme, mø̀ndø-qovezám. \v 7 Taqa zita-te, ndego ekeza paev ezoqam, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Nqawa Zudia plovins-té qazinǿ-qaván, Lazales bizimø̄-ometam.” \p \v 8 Geté tegi paev ezoqam gimbo-qavøinam, “Nøméndim ezoqam. Nømønqei qagoam, ezoqa qo ambá nandí gini-pouqabemɨ́n ndøgo, vø̄laqabemɨn. Gê, qo unimanqatîn, veseze-qa qógo?” \p \v 9 Yaq Yesu gezø-ein, “Paveat kopo-te, khøuwa iziz tuélv nqambøigu. Gekha ezoqām ndego, paveat-te te-okhoat, ndego kopømba mbaín tekhaotav, vǿbøiāv. Zapa ndǿgo, paveat-qá waev-té genǿ-okhoát. \v 10 Geté gekha ezoqām ndego, bøivun-te te-okhoat, ndego ndø̀khaotáv, vǿboiāv. Zapa ndǿgo, ndego waev mbaín.” \p \v 11 Taqa zita-te, Yesu manqat nøme, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Nigi nøfu Lazales, venanqei ndøbuvít. Geté no nangó qamǿtiú.” \p \v 12 Yaq tegi paev ezoqam gindu-qavøinam, “Evézøza. Qanimáv. Ndego ndebuvit, yaq ndø̀-eqeieqei-év.” \p \v 13 Ndigu até vø̄e-einim, Yesu Lazales-qa venanqei sømbiam-qa yaq-te mba me꞉manqaté. Geté ndego teqa løvøte-qa yaq-té gene-eín. \v 14 Yaq Yesu manqat ndaføyamba zø-eín, “Lazales mø̀ndønaním. \v 15 Geté zo zapaya, no khanakhanákh, no te namba goneav qagoam. Yaq zo kopømbá, no tøne-unimanqatiním. Geté, ság. Ndakin zíniáv te-te.” \p \v 16 \x - \xo 11:16 \xt Mak 14:31\x*Yaq Tomas, iz nøme gimbo-akhaemam, qaqangeāp, paev ezoqa nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Sà bizimuniáv. Yaq sizimú-pakhaén te namba.” \s1 Yesu ndégo, ezoqa løvøte-te ndekhandi꞉zat neka khandi ndēzø̄-ētōām \p \v 17 Yesu Betani vemiav-te gemøfakhan, yaq āv gene-ewág nqǽgo: Lazales manqei-pakha-te mø̀ndø-utøvém. Ndakin khøuwa foa mø̀ndømø-navøém. \v 18 Yaq Betani vemiav-a, yaq Zelusalem taon, taqa atap khapémbá. Tri kilomita mbá. \v 19 Zudia ezoqam kopoáv ginduzav, Mata neka Meli eiv vømøzǿ-tøkē, tigi anganøm-yo gezømbe-nanim. \p \v 20 Mata gu-ewag, av nqægo, Yesu ngêgeāv, yaq nakhoa-té gunøwáv. Yesu mbøeqatáz. Geté Meli khoev-té gunoqotám. \p \v 21 Yaq Mata Yesu gumbo-ein, “Evézøza. Qo amba nqanek toqogonɨn, yaq noge anganøm-yo, ambá gé꞉nanimák. \v 22 Geté no mø̀tenøtén, até ndakín-a, qo Mbumbukiam andē gekha mē toqombo-viam, ndego ndø̀qa-etoám.” \p \v 23 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Qoge anganøm-yo nango ndø̀khandí꞉v.” \p \v 24 \x - \xo 11:24 \xt Zion 6:40\x*Yaq Mata gundu-ein, “No mø̀tenøtén. Vaev khøuwa-te, løvøte ezoqam tikhandi꞉z, até ndegó-a, tékhandí꞉v.” \p \v 25 Yaq Yesu gumbo-ein, “Ezoqam nó, ezoqa løvøte-te nqækhandi꞉zat neka khandi nqāzø̄-ētōām. Gekha ezoqām ndego, no nde-unimanqatinat, ndego géyagét, oskia ndego tenanim. \v 26 Neka gekha ezoqām ndego, ndeyage neka no ndē-ūnīmānqātīnāt, ndego génanimák. Gê, qo nqanek moqó-unimanqatin?” \p \v 27 \x - \xo 11:27 \xt Zion 6:69\x*Yaq ndugu gundu-qavøiu, “Evézøza. No mø̀e-unimanqatín, av nqægo, qo Mesayá. Mbumbukiam-gé Yó. Qo ndégo, Mbumbukiam manqat ge-ein, av nqægo, nqanek manqei-qape-te tendo-khofotav.” \s1 Yesu Lazales-qa gevin \p \v 28 Mata nqanek manqat gumu-ein, yaq tugu namba qawan-té gunøqaván, Meli, manqat vømømbō-ein. Sègembo-voá, gumbo-ein, “Nømendim ezoqam mø̀ndø-geavún. Ngêgó nqanek. Qoqa ndøbeváp.” \p \v 29 Meli nqanek manqat gu-ewag, yaq ndugu até gundigu, gè-itán, te-te vø̄wav. \v 30 Yesu vemiav mokho-te fakhaneav ndøgoám. Ndego zua ndo꞉goám, ma Mata gumiqat. \v 31 Ndigu Zu ezoqa nøme, Meli namba khoev-te gigoam, eiv gimbo-tøkeam, gi-ometam, av nqægo, ndugu nakhamas-te gu-itan, vø̄fakhan, yaq ndigu gèmbo-paevém. Ndigu até vø̄e-einim, manqei pakha-tē gunø̄mā. Gemø̄vīn. \v 32 Meli Yesu-te gumufakhan, gu-omet, yaq teqa zenda tokhotapak-te, ekeza kha, manqei me꞉laváo, vømbō-ein, “Evézøza. Qo amba nqanek toqogonɨn, yaq noge anganøm-yo ambá gé꞉nanimák.” \p \v 33 Yesu Meli gu-omet, gu-eivam, neka ndigu Zu ezoqa nøme, namba gi꞉geavun, vø̄-eivumam, ndego mbøni mbonqosøgím, tanakh vøzø̄go. \v 34 Yaq gezøbevap, “Zo ndego gekham-tē qazomǿ-otøvem?” \p Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Evézøza. Bìziniáv, vømø̄qeiv.” \p \v 35 Yaq Yesu gèvín. \p \v 36 Yaq ndigu Zu ezoqam, āv gini-einím nqǽgo, “Ndǽ! Ndego kuku kandambá qambogoam te-te.” \p \v 37 \x - \xo 11:37 \xt Zion 9:6-7\x*Geté ezoqa nøme āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek, ndego bøi waev mbain ezoqam ndøkhakheinøvém. Yaq gê, kopømba mbaîn, Lazales amba tekhakheinøvemɨn? Yaq ndego ambá génanimák.” \s1 Yesu Lazales løvøte-te gekhandi꞉v \p \v 38 Yesu manqei-pakha-te gemefakhan, mbøni kandambaqape, nangó qanømbo-nqosøgím. Ta manqei-pakha ndøgo, køi nqá. Mboqog mbaqambaqa-qapé gini-tokavám. \p \v 39 Yaq Yesu gezø-ein, “Mbaqambaqa-qape vø̀-qambesømém.” \p Geté Mata, ndugu løvøte ezoqam-gu sævømiu, gundu-ein, “Evézøza. Vøvanq unimé꞉-soqá. Ndego khøuwa mø̀ndømbo-foa-éz, manqei-pakha-te ngu꞉gu.” \p \v 40 Yaq Yesu gumbo-ein, “No mø̀taqa-eín. Toqo-unimanqatin, yaq Mbumbukiam-qa bazaføgakh-qape qóqeív.” \v 41 Yaq ndigu ezoqam até gindigonem, mbaqambaqa-qape vø̄-qambesømem. \p Yaq Yesu ová genøqán. Yaq āv gene-eín nqǽgo, “Tát! No ike kandambá qo-te. Qo noqa manqat, mòqo-ewág. \v 42 No mø̀tenøtén, qo noqa manqat oskia qòyogé. Geté no nqanek manqat ti zapaya ngínik qate-manqaté, ezoqa ewaqape ngiwaniap. Nginik tìabiti-unimanqatiním, av nqægo, no qo qotøndo-khofotán.” \p \v 43 Yesu nqanek manqa manqate qamømbøe-navøem, yaq kandambaqapé møndæ-akhá, “Lázales. Mòqotøndo-fakháq!” \p \v 44 Yaq ngenek ezoqam, genanim, sègendo-fakhán. Teqa zenda lou geagim nonqo neka zenda tokhotapak-te, ndabua até gembøe-løvøtupám, neka kawa-te vømbō-løvøtupam. \p Yaq Yesu ezoqa āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ndabua nandav, vø̀mbo-nqovozømém, bēwav.” \fig Lazales manqei-pakha ozu-te gendo-fakhan|alt="Lazarus coming out of the grave" src="DN00459B.tif" size="col" copy="Darwin Dunham, United Bible Society, 1989, Nairobi, Kenia" ref="11:44" \fig* \s1 Yesu ande gimbøe-voqoem \r (Met 26:1-5; Mak 14:1-2; Luk 22:1-2) \p \v 45 \x - \xo 11:45 \xt Zion 7:31\x*Ndigu Zu ezoqam, Meli-te gindupia, yaq matev giqeivim, Yesu gematanam, ndigu ezoqa kopoáv, gè-unimanqatiním. \v 46 \x - \xo 11:46 \xt Luk 16:31\x*Geté ezoqa nøme, Felisi ezoqam-té ginøzáv, Yesu-qa matev-qa yaq-te, emanqat vømøzø̄-votot. \p \v 47 Yaq Felisi ezoqam neka Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, Zu megetapak nøme ndøpisám. Manqa ndǿ-ovøemém. Yaq āv ginibondát nqǽgo, “Gekhā zígonēm? Ngenek ezoqam, umingiap matev khàpumu-khouwév, ngematanam. \v 48 Sa tizimbo-taket, matev av nqægo sa tegot, yaq ezoqa ewaqape gé-unimanqatiním ndego. Yaq Lom megetapak, Mbumbukiam-qa khoev géngi꞉nám neka manqei vønimbí-vinīm.” \p \v 49 Yaq ti mokho-te ndigu, ezoqa kopo, iz nqambogo Kayafas, ndego ta viav-te ndøgo Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape gegoam, ndego āv gene-eín nqǽgo, “Ge zô, matavap mbaîn? \v 50 Mozombó-matøvemem? Qanimav ndǿgo, ezoqa kopo tenanim, ezoqa ewaqape zapaya, ambá ndøgo, ni ezoqam ate nqazi꞉gu, sa tizimu-nasinim.” \v 51 Kayafas nqanek manqat ge-ein, ndego ambá av nqǣgo, yakhapus mbā sege-matøvēm. Geté ndego Mbumbukiam-qá manqat ndøveáz. Zapa ndǿgo, ta viav-te ndøgo, ndego Mbumbukiam-gé iziz ezoqam kandambaqapé. Yaq nakémbá, ndego av ge꞉-ein nqægo, Yesu Zu bawan-ak zapaya mē꞉nanīm. \v 52 \x - \xo 11:52 \xt Zion 10:16\x*Geté unimanqatín, Zu ezoqam zapaya mbá mbá. Geté até ti zapaya ndigú-a, Mbumbukiam-gi nakheis ate ndi꞉gu, manqei-manqei vinivinimba ndindu-yageapet. Yaq até ndigú-a, tìabiti-tøkuaném, vømǿ-kopoēz. \p \v 53 \x - \xo 11:53 \xt Zion 5:18\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Zu megetapak voqoe ndøngazém, av nqægo, Yesu gēlaēm. \v 54 Yaq nakémbá, Yesu Zudia plovins-te, kha sekemba vøndæveáv. Geté Eflaim vemiav-té genøwáv, ndøgo leg-av manqei avønin-te ndøgo. Yaq ekeza paev ezoqam namba, ndǿgo tiyagám. \p \v 55 Ta khøuwa-te ndøgo, Zu ezoqam-qa Pasova khøuwa kandambaqape, avønín qagoám. Yaq ezoqa ewaqape, Zelusalem taon-té ginøqavát, Mbumbukiam-qa bøi-te, é-betō-ndaføyamba-ez, tiqa khøuwa kandambaqape nonqo, av Mozes-qa guguna manqat qæ-ein. \v 56 Yaq ndigu Yesu-qa ndøvawát. Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te gimøvabat, ndigu āv ginibondát nqǽgo, “Áv khazøté-matavap? Ndego petøndéwāv penømakhaya, nqanek møvøna kandambaqape-te?” \v 57 Geté Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Felisi ezoqam, ezoqa manqa é-møndøzømbo-løvuá, av nqægo, gekha ezoqām ndego, te-otev, Yesu ākenégo, bèzø-eín. Zapa ndǿgo, ndigu Yesu møvøiwat-qa mbogoám. \c 12 \s1 Meli tae et sisip mbomambaqape, Yesu-qa kha-te gumbøe-qouz \r (Met 26:6-13; Mak 14:3-9) \p \v 1 \x - \xo 12:1 \xt Zion 11:1, 43\x*Khøuwa siks mba mu꞉-ewabám, Pasova khøuwa kandambaqape. Yaq Yesu Betani vemiav-té genøwáv. Betani vemiav ndǿgo, ma Lazales geqotam, ndego løvøte-te gekhandi꞉v. \v 2 \x - \xo 12:2 \xt Luk 10:40\x*Yaq qakhagus ndøgo, Yesu zapaya, lou ndøkhakheinømém. Mata ndøyogím, lou. Ezoqa nøme, Yesu namba lou loge-te giqonavam, Lazalés. \p \v 3 \x - \xo 12:3 \xt Luk 7:37-38\x*Yaq Meli até gundigu, Yesu-té gunøwáv, botol-qase tae et sisip mbomambaqape, fia kandambaqape, vøndōndap, yaq Yesu-qa zenda tokhotapak-te sasa mo꞉qouz. Yaq ekeza izúm gumbøe-vuogím. Taqa sisip gò꞉yát. Khoev-qape ùnime꞉-gutáv. \p \v 4 Yaq Yesu-ge paev ezoqa kopo nøme, Zudas Iskaliot, ndego vaev sa gemboqambun, āv gene-eín nqǽgo, \v 5 “Nqanek tae et fia kandambaqape, ambá ziwi꞉mín, moni mokho tri andled vizī-qasemɨn. Yaq moni ndigu, ambá gigiap-av ezoqam zizø-etoamɨ́n.” \v 6 Ngenek nqanek manqat ge-ein, ambá av nqǣgo, gigiap-av ezoqam me꞉goām. Geté zapa ndǿgo: Ndego aqona ezoqám. Yesu neka tegi paev ezoqam-gi moni, ndégo tembo-kewagám neka nøme sège-nøzøzoɨ́n, ekezan nonqo. \p \v 7 Geté Yesu gembo-ein, “Sègembo-iváv, ngunuk. Ei mbá guni-matanám. Nqanek tae et sisip mbomambaqape gugeatam neka noqa kha-te vō꞉qouz, ngunuk no otønat nonqo me꞉khakheinømbém. \v 8 \x - \xo 12:8 \xt Deut 15:11\x*Zo gigiap-av ezoqam namba oskia zøté-yageapát. Geté no namba, oskia zí꞉yageák.” \s1 Lazales gimbo-voqoem \p \v 9 Zu ezoqa bawan-qape giyogem av nqægo, Yesu Betani vemiav-tē gegō, yaq ndigu tinøzáv ndǿgo. Ndigu ambá av nqǣgo, Yesu zapaya mbā gini-apāt, geté ndigu até Lazales omete-qa ndøgoám, ndego Yesu løvøte-te gekhandi꞉v. \v 10 Yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, nqanek matev giqeivim, ndigu āv gini-voqoém nqǽgo, “Até Lazalés-a, bìzilaém.” \v 11 \x - \xo 12:11 \xt Zion 11:45\x*Zapa ndǿgo, Lazales zapaya, Zu ezoqa kopoáv, Yesu-té ginønøzáz, ndego vø̄-unimanqatinim. \s1 Yesu Zelusalem taon-te, ande kawa ezoqam me ge꞉-on \r (Met 21:1-11; Mak 11:1-11; Luk 19:28-40) \p \v 12 Yaq khøuwa nøme qandopave, ezoqa bawan-qape Pasova khøuwa kandambaqape-te gindupindam, āv giniyogém nqǽgo: Yesu Zelusalem taon-té gendówáv. Avønín géfakhán. \v 13 \x - \xo 12:13 \xt Psa 118:25-26; Zion 1:49\x*Yaq ndigu epek ndø-upøgím, vømbø̄e-qatøzem. Yaq āv gini-akhaemát nqǽgo, “Hosána! Iké꞉ Mbumbukiam-te. Ndego ngenek ezoqam bèkhakheinøvém, Evezøza-qa iz-te ngegeav, ngenek Izlael ezoqam-ge kawa.” \p \v 14 Yaq Yesu donki ndakinak ndø-omét. Yaq zita-té gembøeqóm, sasa ndøwav. Taqa yaq-te, Mbumbukiam-qa manqat, é-møndo꞉-eín, av nqægo, \v 15 \x - \xo 12:15 \xt Zech 9:9\x*“Zayon ezoqam. Zo møe ndø̀go᷄, zo ezoqam, Zelusalem taon-te ndozoyage. Ngé! Zoge kawa ngégeav. Donki ndakinak-qá zita-té gonoqotáv.” \p \v 16 \x - \xo 12:16 \xt Zion 2:22\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu donki-qa zita-te, Zelusalem taon-te gewav, tegi paev ezoqam nqanek manqat-qa mokho zøtezateáv. Geté vaev-te, Yesu iz kandambaqape gendap, yaq tinizøtéz ndǿgo, nqanek manqat, Yesu-qá yaq-té qane-peaupám. Yaq ezoqa Yesu āv timbøe-matønømém, av Mbumbukiam-qa Manqat bugukhokhof qæ-ein. \p \v 17 Ndigu ezoqa kopoav, Yesu gi-ometam, Lazales gembo-akha, ndego manqei-pakha-te gegoam, neka løvøte-te vø̄khandi꞉v, ndigu nqanek emanqat sège-vøndazát. \v 18 Yaq nakémbá, ezoqa kopoav-qape nakhoa-te gizav, Yesu vømbø̄e-qatøzem. Zapa ndǿgo, ndigu nqanek umingiap matev-qa yaq-te, mø̀ndøyogém, Yesu gematanam. \v 19 Yaq Felisi ezoqam ekeza mokho-mba, āv ginibónd nqǽgo, “Ndǽ, zøtéqeivīm? Ni ezoqa Yesu-qa yaq-te qazizømbi-khafen, kopømba mbaín. Ezoqa ewaqape sègembo-pavét.” \s1 Bawan vini-ak, Yesu omete-qa gigoam \p \v 20 Ndigu ezoqam-qa mokho-te, Zelusalem taon-te gi-apat, Pasova khøuwa-te Mbumbukiam-qa iz timø-eqanem, Glik ezoqam mø̀ndøgoám. \v 21 Yaq ndigu Filip-té ginøzáv, ndego Betsaida vemiav-ak, ndøgo Gelili plovins-te, vømbō-einim, “Khanánqa. Ni ambá manqat nimbo-einimɨ́n, Yesu.” \v 22 Yaq Filip Endlu-té genøwáv, vømømbō-ein. Yaq ndigu ezoqa menas, sasa ndøzav, Yesu vømømbō-einim. \p \v 23 \x - \xo 12:23 \xt Zion 13:31-32; 17:1\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Qanimáv. Khøuwa iz mø̀ndøndáp. Mbumbukiam avønín, iz kandambaqape mbó-etoám, Ezoqam-ge Yo. \v 24 \x - \xo 12:24 \xt 1 Ko 15:36\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Wit nanga, manqei-te bøiazaneav tøgoat neka pakhaezateav vǿgoāt, yaq yakhapus mbá segégoát. Geté tipakhaez, yaq nanga ndǿviám. Kopoáv. \p \v 25 \x - \xo 12:25 \xt Met 16:25\x*Gekha ezoqām ndego, yage-te møqæ tømboyat, ndego ndæ̀khambuá. Geté gekha ezoqām ndego, nqanek manqei-qape-te, ekeza yage zita te꞉wua, ndego miavmiav ndǿgeatát. \v 26 Gekha ezoqām ndego, noqa sasae gone-qa ndego, ndego no bènøpáev. Yaq ma no tøtegoat, até ndegó-a, gégoát. Gekha ezoqām ndego, noge sasae ezoqam tegoat, ndego noge Tat, iz kandambaqape mbó-etoám.” \s1 Yesu ekeza løvøte-qa yaq-te ge꞉zømas \p \v 27 \x - \xo 12:27 \xt Psa 6:3; 42:5; Met 26:38\x*Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “No nòfofogeapét. Matavap gènømbu-kiambøpét. Gê, no gekha manqat nó-eīn? Ndǿgò? ‘Tát! No vø̀khandī꞉n. Nqanek viniv-qape benøfàkha᷄n.’ Geté āv taoká! No nqánek qategeavún. Khøuwa eqeieqei mø̀ndøndáp. \v 28 Tát! Qakeza iz vø̀-eqá!” \p Yaq yan-te nqo꞉go, manqat ndofakhán. Āv qane-eín nqǽgo, “No nøkeza iz, mø̀e-eqá. Yaq no nangó qatǿ-eqá.” \p \v 29 Ezoqa ewaqape, ta manqei-te ndøgo giwaniapam neka nqanek manqat vø̄yogem, nøme āv gini-einím nqǽgo, “Ndand ndønqøōz.” Geté nøme gi-einim, “Enzol ezoqam, manqat mbo-eín.” \p \v 30 Yaq Yesu gendo-ein, “Manqat nqanek, yan-te qandovis, ambá av nqǣgo, no zapayā qane-manqatām. Geté zo zapayá qane-manqatám. \p \v 31 Ndakin Mbumbukiam manqei-qape ezoqam gégevezó, neka ndego manqei-qape kawa ezoqam, Saitan, vǿ-ogiū. \v 32 \x - \xo 12:32 \xt Zion 3:14\x*No manqei-qape-te nqægo, ti-eqanonam, yaq no ezoqa ewaqape nókhatób, no-te.” \p \v 33 \x - \xo 12:33 \xt Zion 19:6\x*Yesu nqanek manqat ge-ein, tenezømás ndǿgo, ndego ande āv kenénanīm.\f + \fr 12:33 \ft Ndǿgo tene-eín, tae mutui-te ti-eqeinam, vǿtøkewēm.\f* \p \v 34 \x - \xo 12:34 \xt Psa 110:4; Isa 9:7; Dan 7:14\x*Yaq ezoqa ewaqape gindu-einim, “Mozes-qa guguna manqat, ni qeiyogem, āv qaninømánd nqǽgo, Mesaya ndego miavmiav ndǿyagát. Yaq ge qô, gekha zapâ, qo av ndoqote-manqate nqægo, Ezoqam-ge Yo gēnanīm? Neka gê, ndego Ezoqam-ge Yo, gekha ezoqâm?” \p \v 35 \x - \xo 12:35 \xt Zion 8:12\x*Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Waev, zo mokho-te khøuwa nøme khapémbá tøgoat. Zo ndakin waev zua nandazømbego, yaq waev-té qanø-okhó. Soqaín ndøgo, zo bøivun tøgutaz. Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndego, bøivun-te tema, ndego gé꞉-otevák, ande āv kenéma. \v 36 \x - \xo 12:36 \xt Ef 5:8\x*Ndakin waev zua ndøgó, zo namba. Yaq nakémbá, vø̀-unimanqatiním, nqanek waev, yaq até zó-a, vozó-waev-ezoqam-ēz.” \p Yesu nqanek manqa manqate qamømbøe-navøem, yaq gèwáv. Gèpeó, ezoqam-te. \s1 Ezoqa kopoáv, Yesu unimanqatinteáv \p \v 37 Yesu ezoqa ewaqape-qa bøi-te, umingiap matev vinivinimba kopoáv gematønumam. Geté até ndøgó-a, ndigu unimanqatinteáv ndego. \v 38 \x - \xo 12:38 \xt Isa 53:1\x*Nqanek matev tønefakhán ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat tàbete-unimanqatín, tege manqa vevezam ezoqam Aezaya gepeawam. Ndøgo āv qane-manqaté nqǽgo, \q1 “Evézøza. Manqat ndøgo, ni qati-zømesimam, gekha ezoqā ndǿ-unimanqatin? \q1 Neka gekha ezoqā ndǿmatøvem, av nqægo, nqanek matev kandakanda, Mbumbukiam ndømatanām?” \p \v 39 Ezoqa kopømba mbaín, Yesu gé-unimanqatinīm. Taqa yaq-te, Aezaya manqat nøme āv gene-eín nqǽgo, \q1 \v 40 \x - \xo 12:40 \xt Isa 6:10\x*“Mbumbukiam bøi mø̀ndøzø-gutám, \q2 neka mbøni vøzø̄tok. \q1 Yaq nakémbá, ndigu kopømba mbaín, bøi ti꞉qeivat \q2 neka tiqa mbøni-te, kopømba mbaín, mokho timbo-ndapemat, \q2 neka ndigu kopømba mbaín, no-te tinduzav, neka no ndigu vǿe-khakheinøvēm.” \p \v 41 \x - \xo 12:41 \xt Isa 6:1\x*Aezaya nqanek manqat, Yesu me꞉-eín. Ndego é-møndo꞉qeív, av nqægo, Yesu iz kandambaqape ndǿndáp. \p \v 42 \x - \xo 12:42 \xt Zion 9:22\x*Ezoqa kopoáv, ndigu Yesu unimanqatinteáv. Geté até Zu megetapak mokho-té-a, nøme mø̀ndø-unimanqatiním. Kopoáv. Geté ndigu gèkhonoumám. Ndigu manqat bavokho einiáv, av nqægo, Yesu-tē ginønøzāz. Zapa ndǿgo, ndigu Felisi ezoqam-te møe ndøgoám. Soqaín ndǿgo, ndigu tiqa guligulim-te tizømbe-khafen. \v 43 \x - \xo 12:43 \xt Zion 5:44\x*Ndigu iz kandakanda, ezoqam-te ndape-qa ndøgoám, ambá ndø̄go, Mbumbukiam-te. \s1 Ezoqa manqa ovøyam-te tø-ab, nqánek, Yesu-qa manqat \p \v 44 Yaq Yesu sa manqa ndøyám. Āv gene-eín nqǽgo, “Gekha ezoqām ndego, no nde-unimanqatinat, ndego ambá av nqǣgo, no mba ndø-unimanqatināt. Geté ndego até ndegó-a, no gendo-khofotan, nde-unimanqatînát. \v 45 \x - \xo 12:45 \xt Zion 14:9\x*Neka gekha ezoqām ndego, no ndenømende, ndego até ndegó-a, no gendo-khofotan, nde-omêté. \v 46 No waev nogeavún, nqanek manqei-qape-te. Yaq gekha ezoqām ndego, no nde-unimanqatinat, ndego bøivun-te sekemba géyageák. \p \v 47 \x - \xo 12:47 \xt Zion 3:17\x*Gekha ezoqām ndego, noqa manqat ndeyoge, gete o-mba ndapeav ndøgo, no ndego manqa ovøyam-te nǿveák. Zapa ndǿgo, no ambá ta zapaya ndǿgo, tøtegeavún, manqei-qape ezoqam manqa ovøyam-te tæ-ab. Geté no ndigu khandi꞉zat-qa nogeavún. \v 48 Gekha ezoqām ndego, no ndesanqana neka noqa manqat o-mba ndapeav ndego, matev ndø̂gó, ndego manqa ovøyam-te tøve. Ndego vaev khøuwa-te, manqa ovøyam-te, nqánek qávé, manqat no nqæmanqate. \v 49 Zapa ndǿgo, manqat ndøgo, no qate-zømesimam, ndøgo ambá av nqǣgo, noqa matavap-tē qando-fakhatē. Geté manqat, Tat nøløvuát, ndego no gendo-khofotan, no gekha manqat banø̄-ein neka ezoqa batē-zømesim. \v 50 Neka no mø̀tenøtén, manqat ndøgo, no manqa genø-løvua, tøte-zømesim, zo khandi miavmiav zǿ-etoám. Yaq nakémbá, gekha manqāt ndøgo, no nqate-manqate, no āv qate-manqaté, av Tat genømbe-ein.” \c 13 \s1 Yesu ekeza paev ezoqam, zenda tokhotapak gezøsunguz \p \v 1 Pasova khøuwa kandambaqape, avønín qagoám. Yesu é-møndæ-otév, teqa khøuwa mø̀ndø-fakhān. Ndego nqanek manqei-qape, avønín gé-iváv, Eve-te vǿwāv. Ndego kuku mbogoám, ekeza ezoqam-te, nqanek manqei-qape-te. Yaq ndakin ndego āv genezømás nqǽgo: Teqa kuku kandamba tantáv. \p \v 2 \x - \xo 13:2 \xt Luk 22:3; Zion 13:27\x*Khagus, Yesu ekeza paev ezoqam namba, lou gilog, Zudas, Saemon Iskaliot-ge yo, nqova soqaqape matavap é-møndømbo-etoám, av nqægo, Yesu segembō-qambūn. \v 3 \x - \xo 13:3 \xt Zion 3:35; 16:28\x*Yesu mø̀ndæ-otév, Eve matev ate ndægo, teqá zenda-té genøvé. Neka ndego mø̀ndæ-otév, Mbumbukiam-té gendowáv, neka yaq nango Mbumbukiam-te vǿvesēz. \v 4 Yaq Yesu até gendego, lou loge-te geqotam, gè-itán, ndabua mumat go꞉-uzam, gèkhofá, neka ndabua susu vuogim nonqo, bøndim-te vø̄løvøen. \v 5 Qamømbøeva ndøgo, ndego ndis-te ibøkha ndøqóuz, tegi paev ezoqam-qa zenda tokhotapak sunguzam vø̄ngaz, neka ndabua bøndim-te qambo-løvøetam, susu sasa zømbe-vuogim. \v 6 Yaq Saemon Pita-te gendowav, ngenek Yesu āv gembøe-eín nqǽgo, “Evézøza. Qo ezoqa kandambaqapé. Kopømba mbaín, noqa zenda tokhotapak toqosunguz.” \p \v 7 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Qo ndakin mokho ndapeáv, matev no nqæmatønumit. Geté vaev-te ndòqome-qatéq.” \p \v 8 Yaq Pita gendo-ein, “Kopømba ùnime꞉-mbaín, zenda tokhotapak toqonø-sunguz.” \p Yaq Yesu gembo-qavøiu, “No qoqa zenda tokhotapak sunguziav tøgoat, yaq qo kopømba mbaín, noge ezoqam toqogoat.” \p \v 9 Yaq Saemon Pita gendo-qavøiu, “Evézøza! Av tægoat ndægo, yaq qo zenda tokhotapak mba qonǿ-sunguzák, geté até lou geagim nonqó-a neka kawa voqonǿ-sungūz.” \p \v 10 \x - \xo 13:10 \xt Zion 15:3; 6:64, 70-71\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Gekha ezoqām ndego, tekhakuam, teqa kha ate ndægo bæbǽs. Ndego kha nango gésunguzák. Geté zenda tokhotapak mba ndǿsungúz. Até zó-a, bæbǽs. Geté ezoqa ewaqapé mbá.” \v 11 Yesu é-møndæ-otév, gekha ezoqām ndego, sa temboqambun. Yaq nakémbá, av ge꞉-ein nqægo, “Ezoqa ewaqapē mbā, bæbæs.” \p \v 12 Yesu tiqa zenda tokhotapak gumusunguz, yaq ndabua mumat go꞉-uzam, gekhofa, nqawa tène-úz, vø̄qom, ma geqotam ndøgo. Yaq gezøbevap, “Zo mokho mozombó-ndapem, no ndakin matev qazø-matønumat? \v 13 Zo no ‘Nømendim ezoqam’ neka ‘Evezøza’ zonø-akhayám. Yaq ndøgo qanimáv. Zapa ndǿgo, no unimanqatín, zoge nømendim ezoqám neka zoge Evezøzá. \v 14 \x - \xo 13:14 \xt Met 20:28; Luk 22:27\x*No zoge Evezøza neka zoge nømendim ezoqam nqægo, zenda tokhotapak qazø-sunguzat, yaq até zó-a, zo yaqyaq-a zenda tokhotapak zósunguzumát. \v 15 \x - \xo 13:15 \xt Filip 2:5; Kol 3:13; 1 Pita 2:21\x*No matev mø̀tezømás. Yaq até zó-a, matev kopo zómatønumát, av no qazømbe-matanam. \v 16 \x - \xo 13:16 \xt Met 10:24\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Sasae ezoqam, ekeza kawa ezoqam géløvuák. Neka u-anim, ma géløvuák, ndego ezoqam, ma gende-khofotav. \v 17 Ndakin zo mø̀zøte-zøtéz, taqa yaq-te. Zo āv tøne-matanám. Yaq zo khanakhanakh-us zógoát. \fig Yesu tegi paev ezoqam, zenda tokhotapak gezøsunguz|alt="DCC" src="IB-050grcrop.jpg" size="col" copy="Darwin Dunham, United Bible Society, 1989, Nairobi, Kenia" ref="13:5" \fig* \p \v 18 \x - \xo 13:18 \xt Psa 41:9\x*No ambá av nqǣgo, zo ezoqa ewaqape nøte-manqatē. No mø̀tenøtén, ndigu ezoqam, no qævevesam. Geté manqat ndøgo, Mbumbukiam-qa manqat-te nqapeawap, tàbete-unimanqatín, av qæ-ein nqægo, ‘Ndego ezoqam, lou namba qatilogat, sègenø-qambún.’ \v 19 \x - \xo 13:19 \xt Zion 14:29; 16:4\x*Ndakin, nqanek matev fakhaneav ndøgo, no é-ndøtezømastét, taqa yaq-te. Yaq matev tøfakhan, zo tø̀ne-unimanqatiním, av nqægo, no ndégo. \p \v 20 \x - \xo 13:20 \xt Met 10:40\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme tekhato, ndego no qatøndo-khofotav, ndego no ndǿkhatómb. Neka gekha ezoqām ndego, no tekhatomb, ndego ndégo tékható, ma no gende-khofotan.” \s1 Yesu tegi paev ezoqam ge꞉zømas, av nqægo, ezoqa kopo segembō-qambūn \r (Met 26:20-25; Mak 14:17-21; Luk 22:21-23) \p \v 21 Yesu nqanek manqat gumu-ein, yaq ndego mbøni mbová. Yaq ndego manqat ndaføyamba zø-eín, av nqægo, “No unimanqatín nqazø-manqate, zo ezoqa kopo segenǿ-qambún, neka no qaqa ezoqam-qa zenda-te vǿvē.” \p \v 22 Yesu-gi paev ezoqam, nqanek manqat giyogem, yaq sègewambám. Gò꞉bevøpém, ndego gekha ezoqām mé꞉manqate. \v 23 Ndego paev ezoqa nøme, Yesu kuku qambogoam te-te, ndego Yesu avønin-té geqotám. \v 24 Yaq Saemon Pita, bøi mba mbokhouwá, av nqægo, “Qombøébevāp, nandev. Gekha ezoqā mé꞉manqate?” \p \v 25 Yaq ndego paev ezoqam, Yesu-té genøsiná, vømbōbevap, “Evézøza. Gekha ezoqām qoté-manqate?” \p \v 26 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No lou mbewat, yaf-té qatúqoqóm. Yaq gekha ezoqām ndego, tæmbo-etoam, ezoqam ndégo.” Yaq Yesu até gendego, yaf-te lou mbewat vø̄uqoqom, Zudas, ndego Saemon Iskaliot-ge yo, sasa mbo-etoam. \p \v 27 \x - \xo 13:27 \xt Zion 13:2\x*Zudas nqanek lou mbewat gendap, yaq Saitan mu꞉-ón, teqa mokho-te. \p Yaq Yesu āv gembøe-eín nqǽgo, “Matev ndøgo, qo matanam-qa ndoqogo, nakhamas-té qanøgó.” \p \v 28 Ndigu ezoqa nøme, lou loge-te giqonavam, ndigu mokho ndapeáv, gekha zapā Yesu nqanek manqat gembo-ein. \v 29 Ezoqa nøme āv gini-matavupám nqǽgo: Yesu Zudas loge gigiap wi-qa yaq-te abembøe-eín, tiqa khøuwa kandambaqape nonqo, o gigiap-av ezoqam moni etoam-qa yaq-te abembøe-eín. Zapa ndǿgo, moni ndégo tembo-kewagám. \v 30 Zudas nqanek lou mbewat ge꞉ndap, yaq até gendego, bavokho vø̄fakhan. Ta khøuwa-te ndøgo, lová. \s1 Yesu guguna manqat ndakinak gezø-løvua \p \v 31 \x - \xo 13:31 \xt Zion 12:23\x*Zudas ge-ivav, gewav, yaq Yesu āv gene-eín nqǽgo, “Ndakin Ezoqam-ge Yo, iz kandambaqape ndǿndáp. Neka te mokho-te, Mbumbukiam iz kandambaqape vǿndāp. \v 32 \x - \xo 13:32 \xt Zion 17:5\x*Mbumbukiam Ezoqam-ge Yo-qa mokho-te, iz kandambaqape tendap, yaq ndego até Ezoqam-gé Yó-a, iz kandambaqape mbó-etoám. Unimanqatín, ndego iz kandambaqape, avønín é-ndømbo-etoám. \v 33 \x - \xo 13:33 \xt Zion 7:33-34\x*Nogi nakheis. No ndakin khøuwa khapímbá, zo namba tøtegoat. Zo no ambá ndøzønømbe-vawém. Geté, av Zu megetapak qazømbe-ein, no zo manqat kopó, āv tæzømbé-eín, ‘Zo kopømba mbaín tozotøndozav, ma no nqatema.’ \p \v 34 \x - \xo 13:34 \xt Zion 15:12, 17; 1 Zion 3:23; 2 Zion 5\x*No zo ndakin guguna manqat ndakinak nøzǿ-løvuá. Manqat nqánek: Zo kuku yà bezøgó, yaqyaq-a. Av no kuku qanømbe-goam zo-te, yaq até zó-a, zo kuku āv tabezømbe꞉gó, yaqyaq-a. \v 35 Zo kuku tøzøgoat, yaqyaq-a, yaq ezoqa ewaqape segézøtéz, av nqægo, zo nogí paev ezoqám.” \s1 Yesu Pita gembo-vøndøyam, ndego teqa yaq-te to꞉nawam \r (Met 26:31-35; Mak 14:27-31; Luk 22:31-34) \p \v 36 Saemon Pita Yesu gembobevap, “Evézøza. Gê, qo ākhoqotéma?” \p Yaq Yesu gembo-qavøiu, “No ma nqatema, qo ndakin kopømba mbaín, toqonøndo-paev. Geté vaev-te, qo qonøndó-páev.” \p \v 37 Yaq Pita gembobevap, “Evézøza, gekha zapâ, no kopømba mbaīn ndøgo, qo ndakin tøtaqando-paev? No notónaním, qo zapaya.” \p \v 38 \x - \xo 13:38 \xt Zion 18:15-18, 25-27\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Gê, qo unimanqatīn qotó-naqanīm no zapaya? Āv taoká. No unimanqatín nqataqa-manqate, kokolok naqanøká gé-ogeayák. Qo noqa yaq-te, ndòqotøkhæ-nawám. Misiká toqoto-nawam.” \c 14 \s1 Mbumbukiam-te, nakhoa Yesú \p \v 1 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Zo mbøni bezø̀va᷄. Geté zo Mbumbukiam zó-unimanqatiním. Neka até no-á, vø̄-unimanqatinim. \v 2 Noge Tat-qa khoev-te, kougiap kopoáv. Amba mbain tøgonɨn, no av nqægo ambá nøzømbé-einák. Yaq no tøtemá ndǿgo, zo khoev nomøzǿ-khakheinám. \v 3 \x - \xo 14:3 \xt Zion 12:26\x*No tænav ndøgo, khoev vømøzǿ-khakheinām, yaq nango ndø̀tøndo-veséz, zo vǿekhatōb, nøkezan-te. Yaq até zó-a, tø̀negó, ma no tøtegoat. \v 4 Zo nakhoa mø̀zøte-zøtéz, ndøgo ndølowe, ma no tøtema.” \p \v 5 Yaq Tomas gembobevap, “Evézøza, ni nøtenateáv, ma qo toqotema. Gê, ni nakhoa áv khatínøtēn?” \p \v 6 \x - \xo 14:6 \xt Zion 11:25; Lom 5:1-2\x*Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Nakhoa, nó. Neka unimanqatin, nó. Neka khandi, nó. Ezoqa no mokho-te mbá, gindúzáv, atema Tat-te. Nakhoa nøme mbaín. \v 7 \x - \xo 14:7 \xt Zion 8:19\x*Zo no qazøte-zøtez, yaq zo até nogé Tát-a, ndø̀zøte-zøtéz. Até ndakín-a, zo mø̀zøte-zøtéz ndego. Neka zo ndego mòzo-ometám.” \p \v 8 Yaq Filip gembo-ein, “Evézøza. Ni ambá Qave qoti-nømandɨ́n. Ság, nqanek.” \p \v 9 \x - \xo 14:9 \xt Zion 12:45; Kol 1:15; Iblu 1:3\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Fílip. No nupøkhán mbá, zo namba nqaziyage. Yaq gê, qo no qateqateâv? Gekha ezoqām ndego, no genømend, ndego Tat ndø-omét. Gekha zapâ, qo no ndoqonø-manqate, av nqægo, ‘Ni ambā Qave qoti-nømandɨ̄n?’ \v 10 \x - \xo 14:10 \xt Zion 12:49\x*Gê, qo unimanqatinteâv, av nqægo, no Tat-qā mokho-tē qatu꞉gū neka ndego Tat, no mokho-tē gunu꞉gū? Manqat ndøgo, no nqazø-manqate, no ambá av nqǣgo, nøkeza matavap-tē qatø-manqatē. Geté Tat mu꞉sasaeát, ndego noqa mokho-te ngu꞉gu. \v 11 \x - \xo 14:11 \xt Zion 10:38\x*Zo no vø̀-unimanqatiním, no zo av nqazømbe-manqate nqægo, no Tat mokho-tē qatu꞉gū, neka ndego Tat, no mokho-tē gunu꞉gū. Geté zo nqanek manqat unimanqatinteav tøgoat, zo tøzøté-unimanqatiním ndǿgo, no matev nqæmatanam. \v 12 \x - \xo 14:12 \xt Mak 16:19-20\x*No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, no nde-unimanqatinat, ndego matev āv gené-matønumát, av no nqate-matanam. Unimanqatín. Matev ndøgo, tematønumat, ndø̀mø-løvuám, av matev no nqate-matanam. Zapa ndǿgo, no Tat-té qatømá. \v 13 \x - \xo 14:13 \xt Met 7:7; Zion 15:16\x*Yaq gekha matēv ndøgo, zo noqa iz-te tozo-viømemat, no ndæ̀matønumát. Yaq ndǿgo, Yo mokho-te, Tat-qa iz tàbete-eqawát. \v 14 Unimanqatín. Gekha matēv ndøgo, zo noqa iz-te tozotøndo-viømemat, no ndæ̀matønumát.” \s1 Yesu manqa mbusa geve, Nqova Mbomambaqape tendo-khofotav \p \v 15 \x - \xo 14:15 \xt Zion 15:10; 1 Zion 5:3\x*Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Zo kuku tøzøgoat no-te, yaq zo noqa manqa løvuat manqat ndòzombo-pavát. \v 16 \x - \xo 14:16 \xt Zion 14:26; 15:26; 16:7\x*No Tat ndæ̀mboviám. Yaq ndego zo tøke ezoqam nøme zǿ-etoám. Yaq ngenek zo namba mé꞉yagát, miavmiav. \v 17 \x - \xo 14:17 \xt Zion 16:13\x*Ngenek tøke ezoqam, Nqova Mbomambaqapé. Ndego unimanqatin manqat mba ndømanqaté. Manqei-qape ezoqam, kopømba mbaín, tindafem. Zapa ndǿgo, ndigu ndego ometupáv neka ndego zøtezateáv. Geté zo ndego mø̀zøte-zøtéz. Zapa ndǿgo, ndego zo namba me꞉gó neka zo mokho-te até gú꞉goát. \p \v 18 No tænav, no ambá av nqǣgo, zo andē loundik me nøtézuvāz. Geté no nango ndø̀tøndoqaván, zo-te. \v 19 Khapé gé꞉-auwamák. Yaq manqei-qape ezoqam no nango génømendamák. Geté zo no ndòzo-nømendát. Zapa ndǿgo, no tæyagat, yaq até zó-a, zo ndòzoyagát. \v 20 \x - \xo 14:20 \xt Zion 17:21-23\x*Ta khøuwa-te ndøgo, zo tøzøté-zøtéz ndǿgo, no Tat-qā mokho-tē qatu꞉gū neka zo no mokho-tē qazotu꞉gū neka no zo mokho-tē qatu꞉gū. \p \v 21 Gekha ezoqām ndego, noqa guguna manqat te-ewagat neka vømbópavāt, ezoqam ndégo, kuku ndømbogo no-te. Neka gekha ezoqām ndego, no-te kuku ndømbogo, noge Tat kukú te-te. Neka até nó-a, kukú te-te. Neka no ndego, nøkezan-qa yaq-te, nombó-vøndøyám.” \p \v 22 Yaq Zudas gembo-ein, (ngenek Zudas teoká ndego, Zudas Iskaliot), “Evézøza, gekha zapâ, qo ni qakezan-qa yaq-te toqoni-vøndøyam, getē manqei-qape ezoqam qozø̄-vøndøyamāk?” \p \v 23 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Gekha ezoqām ndego, no-te kuku tømbogoat, ndego noqa manqat o-mba mbøéndapát. Yaq noge Tat kuku mbógoát te-te. Yaq ni nitøndú-niáv, te namba vøtíqōm. \v 24 \x - \xo 14:24 \xt Zion 7:16\x*Geté gekha ezoqām ndego, kuku mbain tøgoat no-te, ndego noqa nømendim manqat, o-mba gó꞉ndapeák. Nqanek manqat zo nqazoyoge, ndøgo ambá av nqǣgo, nøkeza manqāt, geté ndøgo Tat-qá manqát, ndego no gendo-khofotan. \p \v 25 No nqanek manqat, tæzømbe-eín ndǿgo, ate av-té, no zo namba nqate꞉go. \v 26 Ndego tøke ezoqam, Nqova Mbomambaqape, ndego Tat noqa iz-te tendo-khofotav zo-te, ndego zo matev ate ndægo gé꞉zømesimát neka matavap vøzǿ-mboqoayāt, manqat ate ndægo, no qazø-manqatam. \p \v 27 No mbøni bøiv matev nøzǿ-iváv zo-te. Noqá mbøni bøiv matév. Mbøni bøiv matev ndøgo, tæzø-etoam, viní. Āv taoká, av manqei-qape ezoqam ndizømbe-etoam. \v 28 \x - \xo 14:28 \xt Zion 20:17\x*Zo manqat mòzonø-yogém, no qazø-ein, av nqægo, ‘No nø̀má. Geté no nango ndø̀tøndo-veséz zo-te.’ Zo amba kuku tøzøgonɨn, no-te, yaq zo ambá khanakhanákh, no Tat-te nqæma. Zapa ndǿgo, ndego no mø̀ndø-løvumbám. \p \v 29 \x - \xo 14:29 \xt Zion 13:19\x*Matev okhokho-té qanǿfakhán. Geté no ndakin é-bazømbe-eín. Yaq matev tøfakhan ndøgo, zo tø̀ne-unimanqatiním. \v 30 No zo namba, manqat kandakanda nøme nómanqateák. Zapa ndǿgo, nqanek manqei-qape-ge megeat ezoqam, Saitan, ngégeav. Ndego kopømba mbaín, no tetømbuno. \v 31 Geté manqei-qape ezoqam, tìabiti-zøtéz, av nqægo, no kukú Tat-te. Yaq nakémbá, no matev ate nqægo, āv tøtégót, av ndego no manqa genømbe-løvua. \p Mā. Bìziniáv. Nqane manqei bìzi-ivøvém.” \c 15 \s1 Yesu ndego waen táe, ni tangtáng \p \v 1 Yesu tegi paev ezoqam, manqat nøme, āv gezømbe-eín nqǽgo, “No unimanqatin waen táe, neka noge Tat, waen khae keoge ezoqám. \v 2 \x - \xo 15:2 \xt Met 3:10\x*Gekha tāng ndøgo, no-te nqago, nanga vi꞉mav ndøgo, ndego géqóg. Geté tang ndøgo, nanga qavi꞉matun, tang-qasis qapakhapakhawamɨn, gèmøkuiamɨ́n. Ndego tenegoatún ndǿgo, yaq tang ndøgo, tàbete-eqeieqeí neka nanga kopoav betēviam. \v 3 Zo mòzo-eqeieqei-éz. Noqa nømendim manqat mokho-té, zo qate-zømesimam, tøzøte-eqeieqei-éz. \v 4 Zo no mokho-te até vøugú, yaq no zo mokho-te oskia nøtúgoát. Tang kopømba mbaín, ekezan mba nanga tøviam, geté tae-te tøbunøzupit. Zo até kopó. No mokho-te goneav tozogoat, zo kopømba mbaín, mokho tøzøfakhan. \p \v 5 No waen taé, neka zo tangtáng. Gekha ezoqām ndego, no mokho-te tu꞉goat neka no te mokho-te vøtúgoāt, ndego mokho kandambá tømbo-fakhan. Zo no namba bunøzeav tøgoat, zo matev-qase kopømba mbaín, tozo-matønumat. \v 6 \x - \xo 15:6 \xt Met 7:19; 13:42\x*Gekha ezoqām ndego, no mokho-te goneav tøgoat, ndego ande tang soqaqape me mé꞉-ogím, vǿkakavøēm. Tangtang av nqægo gémøvøyám, gøinam-te sasa mǿnqagīm, vǿlønqotām. \v 7 Zo no mokho-te ate tozotugoat neka noqa manqat zo mokho-te ate vǿugoāt, yaq gekha matēv ndøgo, zo poev tøzøgoat, vø̀viømemát, yaq zo ndòzo-upøgimát. \v 8 \x - \xo 15:8 \xt Met 5:16\x*Zo mokho kandamba tøzø-fakhanam neka ta mokho-te tøzøte-zømas, av nqægo, zo nogī paev ezoqām, noge Tat iz kandambaqape ndǿgo tenéndáp. \v 9 No kuku zo-te, āv qanømbegó, av Tat kuku ndømbøego no-te. Zo até vøugú, noqa kuku matev mokho-te. \v 10 \x - \xo 15:10 \xt Zion 14:15; 1 Zion 2:5\x*Zo noqa manqa løvuat manqat, o-mba tozoto-ndapat, yaq zo noqa kuku matev mokho-te oskia ndòzotu꞉-goát, ate av-té, no Tat-qa manqa løvuat, o-mba nqato-ndape, neka no teqa kuku matev-te oskia nqatu꞉gu. \v 11 No zo nqanek manqat, tæzømbe-manqaté ndǿgo: Noqa khanakhanakh zo mokho-te tàbetegó neka zoqa khanakhanakh tàbezømbe-tøtøvøyám. \p \v 12 \x - \xo 15:12 \xt Zion 13:34\x*Noqa manqa løvuat nqánek: Zo yaqyaq-a kuku āv tabezømbe꞉gó, av no kuku nqanømbe꞉go zo-te. \v 13 \x - \xo 15:13 \xt Zion 10:11; 1 Zion 3:16\x*Ezoqa zifuap-te kuku kandambaqape tømbogoat, yaq ekeza yage sa tenqonqotav, ti zapaya, teqa kuku matev, ùnime꞉-løvuám, kuku matev ate ndægo. \v 14 \x - \xo 15:14 \xt Met 12:50\x*Zo nogí nøfuáp, zo manqat tozombo-pavat, no nqazø-løvuat. \v 15 No zo ndakin sasae ezoqam, sekemba nøzǿ-akhayamák. Zapa ndǿgo, sasae ezoqam mè꞉zøtezák, ekeza kawa ezoqam, ande gekha matev me mé꞉gō. Geté no zo nøfuap nøzø-akhayám. Zapa ndǿgo, manqat ate qægoam, Tat-te qæ-ewagam, no zo mø̀te-zømesimám. \v 16 Zo ambá av nqǣgo, no zo zoveatønēm. Geté zo no nøvevesám. Neka no zo tøte-abám ndǿgo, zo mokho kandambaqape tàbezømbe-fakhán. Yaq ta mokho ndøgo, ate nonqo tàbetegót. Yaq gekha matēv ndøgo, zo Tat noqa iz-te tozombo-viømemat, ndego segezǿ-etoumát. \p \v 17 \x - \xo 15:17 \xt Zion 13:34\x*Noqa manqa løvuat manqat zo-te nqánek: Zo kuku yà bezøgó, yaqyaq-a.” \s1 Manqei-qape ezoqam, Yesu-gi paev ezoqam gésanqabát, ate av-té, Yesu gi꞉sanqawam \p \v 18 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Zo manqei-qape ezoqam tisanqabat, yaq zo manqa matev nqawá qanø-eimimát, av nqægo, ndigu bugukhokhof no mo꞉sanqambám. \v 19 \x - \xo 15:19 \xt Zion 17:14\x*Zo amba manqei-qape-gi tozogonɨn, yaq manqei-qape ezoqam, ambá kuku zøgonɨ́n zo-te, ate av-té, ekeza ezoqa nøme-te, kuku ndøzømbe꞉go. Geté zo manqei-qape-gí mbá. No nø̀vevesám zo, nqanek manqei-qape-te. Yaq nakémbá, ndigu manqei-qape ezoqam, zo gèsanqazá. \v 20 \x - \xo 15:20 \xt Zion 13:16\x*Gèmbo-mataváp. No āv qazømbe-eín nqǽgo, ‘Sasae ezoqam, ekeza kawa ezoqam géløvuák.’ Ezoqa no ngenøgim ginøgoam, yaq ndigu até zó-a, ngenøgim zǿgoát. Neka ezoqa, noqa nømendim manqat gi-upøgimam, yaq até zoqá nømendim manqát-a, ndø̀-upøgimát. \v 21 Ndigu zo nqanek matev ate ndægo, no zapayá gizømbé-matønumát. Zapa ndǿgo, ndego ezoqam, no gendo-khofotan, ndigu zøtezateáv. \v 22 No okhoeav tøgonɨn neka no ndigu manqat einiav vø̄gonɨn, ndigu manqa-zapazapa ambá mbaín sègegonɨ́n. Geté no mø̀egeavún neka no ndigu manqat vøzø̄-ein. Yaq nakémbá, ndigu kopømba mbaín ti-einim, av nqægo, ‘Ni manqa-zapa-ūs mbā, zapa ndø̄go, ni nøtenateāv.’ \v 23 \x - \xo 15:23 \xt Luk 10:16\x*Gekha ezoqām ndigu, no ndisanqana, ndigu até nogé Tát-a, ndisanqâwé. \v 24 No ti mokho-te amba matev goneav tøgonɨn, av bugukhokhof ezoqa goneav qagoam, ndigu manqa-zapazapa ambá mbaín sègegonɨ́n. Geté ndigu noqa matev mø̀ndø-qeivám. Geté até ndøgó-a, ndigu no sège-sanqambám, Tat namba. \v 25 \x - \xo 15:25 \xt Psa 35:19; 69:4\x*Geté nqanek matev tønefakhán ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat tàbete-unimanqatín, tiqa guguna manqat-te ndøpeawap, av nqægo, ‘Ndigu no khokhó sege-sanqambám. Mokho mbaín.’ \p \v 26 \x - \xo 15:26 \xt Zion 14:26\x*Ndego tøke ezoqam tendowav, no zo-te tøtøndo-khofotav, no Tat-te tægoat, ndego zo mé꞉zømesimát, noqa yaq-te. Ndego tøke ezoqam, Nqova Mbomambaqapé. Ndego Tat-té gendowavɨ́n neka unimanqatin manqat mba ndømanqaté. \v 27 Neka ate zó-a, zo ezoqa noqa yaq-te vøzøté-zømesimāt. Zapa ndǿgo, zo oskia zogoám no namba, no sasae ande qatengaz, atema ndakin.” \c 16 \p \v 1 “No zo nqanek manqat ndǿgo tæzømbe-manqaté, zoqa unimanqatin navøepøteav tàbezømbegó. \v 2 \x - \xo 16:2 \xt Met 24:9; Luk 6:22; Zion 9:22\x*Zo Zu ezoqam-qa guliguli khoev-te, gizømbé-khafeapát. Unimanqatín. Khøuwa ndø̀mø-fakház. Yaq ezoqa zo løvøte-te ti-abumat, ndigu āv giní-matavupát nqǽgo: Ndigu Mbumbukiam-qā sasae ndøgōt. \v 3 \x - \xo 16:3 \xt Zion 15:21\x*Ezoqa matev av nqægo, zapa ndǿgo tinígoném, ndigu no mè꞉zøtezák, neka até noge Tát-a, mè꞉zøtezák. \v 4 Geté no zo nqanek manqat tæzømbe-manqatám ndǿgo, ta khøuwa ndøgo timøfakhaz, yaq zo matavap nango tàbezømbe-vesezú, no ande gekha manqat me nøzømbē-manqatam. No zo bugukhokhof manqat einiáv, taqa yaq-te. Zapa ndǿgo, ta khøuwa-te ndøgo, no mø̀egoám, zo namba.” \s1 Nqova Mbomambaqape-qa sasae-qa yaq-te \p \v 5 Yaq Yesu tegi paev ezoqam, manqat nøme gezø-ein, “No ndakin nø̀má. Te-te ndégo tøtømá, no ma gende-khofotan. Geté zo ezoqa kopo no-te bevøpøteáv av nqægo, ‘Gê, qo ākhoqotéma?’ \v 6 Zapa ndǿgo, zo mbøni zøvá, ta zapaya ndøgo, no qazø-ein. \v 7 \x - \xo 16:7 \xt Zion 14:16\x*Geté no unimanqatín nqazø-manqate. Ndøgo qanimáv zo-te, no tænav. Zapa ndǿgo, no okhoeav tøgoat, yaq ndego tøke ezoqam gendówavák zo-te. Geté no tænav, yaq no ndego notøndó-khofotáv zo-te. \p \v 8 Ndego tendowav, ndego manqei-qape ezoqam āv genézømás nqǽgo: Tiqa matavap soqaín, manqa-zapa neka matev eqeieqei neka Mbumbukiam-qa manqa ovøyam-qa yaq-te. \v 9 Manqa-zapa-qa yaq-te, ndego te꞉zømas: Manqa-zapa nqánek, ndigu no unimanqatinteav ndøgo. \v 10 Neka matev eqeieqei-qa yaq-te, ndego te꞉zømas: Ezoqa Mbumbukiam-qa bøi-te, ta mokho-te ndǿgo tiní-eqeieqei-éz, no Tat-te tænav. Yaq zo nango zónømendamák. \v 11 \x - \xo 16:11 \xt Zion 12:31\x*Neka manqa ovøyam-qa yaq-te, ndego te꞉zømas: Mbumbukiam ndego manqei-qape-ge megeat ezoqam, Saitan, manqa ovøyam-te mø̀ndøvé. Ndego yaq-fia nqosøgeap, ndø̀møqeív. \p \v 12 \x - \xo 16:12 \xt 1 Ko 3:1-2\x*No zo-te manqat kandambá, manqa manqate-qa nqægo. Geté zo ndakin kopømba mbaín, mokho tozombo-ndapem. \v 13 Geté Nqova Mbomambaqape tendowav, ndego unimanqatin manqat mba ndemanqate, yaq ndego zo unimanqatin manqat-té genǿ-itúb, ate ndægo. Ndego ambá av nqǣgo, ekeza matavap-tē genǿ-manqatāt. Geté ndǿgo témanqatát, manqat ndøgo te-ewagat. Neka ndego gé꞉zømesimát, megemege-te ndo꞉go, ande gekha matev me mó꞉fakhanām. \v 14 Ndego noqa iz ndǿ-eqatát. Zapa ndǿgo, manqat ndøgo, zo te꞉zømesimat, no-té gé-upøgimát. \v 15 Matev neka bazaføgakh ate ndægo, noge Tat ndømbogo, ndøgo noqá. Yaq nakémbá no qæ-ein av nqægo, manqat ndøgo, ndego Nqova Mbomambaqape zo te꞉zømesimat, ndøgo no-tē gē-upøgimāt.” \s1 Yesu-gi paev ezoqam-qa mbøni vaev matev, khanakhanakh-té qamøzǿ-qambuí \p \v 16 \x - \xo 16:16 \xt Zion 14:19\x*Yaq Yesu tegi paev ezoqam manqat nøme, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Khøuwa khapémbá ngu꞉yoza, yaq zo no sekemba zónømendeák. Yaq taqa zita-te, khøuwa khapémbá tu-ewabat, yaq zo no nqawa ndòzo-nømendám.” \p \v 17 Yaq ndigu ekeza paev ezoqa nøme gibond, “Nqanek gekha mokhô, ngenek av ginimbi-ein nqægo, ‘Khøuwa khapēmbā ngu꞉yoza, yaq zo no sekemba zōnømendeāk. Yaq taqa zita-te, khøuwa khapēmbā tu-ewabat, yaq zo no nqawa ndòzo-nømendām.’? Neka ndøgo gekha mokhô, ge-ein av nqægo, ‘Zapa ndø̄go, no Tat-tē qatømā.’?” \v 18 Yaq ndigu nøme āv ginibondát nqǽgo, “Nqanek manqat, ‘Khøuwa khapēmbā,’ ndøgo gekha mokhô? Ni zì꞉nøtenák, ngenek gekha mē꞉manqate.” \p \v 19 Yesu mø̀ndæ-otév, ndigu ambá gembo-bevøpemɨ́n. Yaq ndego āv gezømbe-eín nqǽgo, “Gê, zo ndǿgo tøzøté-bondet, no av qazømbe-ein nqægo, ‘Khøuwa khapēmbā ngu꞉yoza, yaq zo no sekemba zōnømendeāk. Yaq taqa zita-te, khøuwa khapēmbā tu-ewabat, yaq zo no nqawa ndòzo-nømendām.’? \v 20 No unimanqatín nqazø-manqate: Zo ndòzo-eivám neka mbøni vøzǿvā. Geté manqei-qape ezoqam, khanakhanakh zǿ-asøtáv. Zo mbøni ndø̀zøvá. Geté zoqa mbøni vaev, segemǿ-qambuí. Yaq zo khanakhanakh møzǿ-asøtáv. \v 21 Sævam gui-ovaɨn, qakhantavɨn, ndugu mbøni mbovaɨ́n. Zapa ndǿgo, tuqa nqosøgeap khøuwa mø̀ndøndáp. Geté nakhasam geqomɨn, yaq ndugu nqosøgeap sekemba gembó-matavapák. Zapa ndǿgo, ndugu khanakhanákh. Nakhasam ndakinak ndøfakhán, manqei-qape-te. \v 22 Até zó-a, zo ndakin mbøni zøvavét. Geté zo nqawa ndæ̀zømét. Yaq zo khanakhanakh møzǿ-asøtáv. Yaq ta khanakhanakh ndøgo, ezoqa kopømba mbaín, zo ti꞉vibam. \v 23 \x - \xo 16:23 \xt Met 7:7\x*Ta khøuwa-te ndøgo, zo no sekemba zonǿ-bevapák. No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha matēv ndøgo, zo Tat noqa iz-te tozombo-viømemat, ndego segezǿ-etoumát. \v 24 Atema ndakin, zo Mbumbukiam-te noqa iz-te viimáv. Geté zo gèviám, yaq zo ndòzo-upøgimát. Yaq zoqa khanakhanakh, nøme mba tàbete-tøtøvøyám.” \s1 Yesu manqei-qape-qa bazaføgakh mø̀ndøtokhóm \p \v 25 Yaq Yesu tegi paev ezoqam, manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No zo manqat qazø-manqatam, yaya nøzø-etæám. Geté khøuwa ndø̀mø-fakház, yaq no zo yaya sekemba nøzǿ-etæák. Geté zo Tat-qa yaq-te, manqat bavokhó sæzømbó-manqatát. \v 26 Ta khøuwa-te ndøgo, zo Tat noqá iz-té qazonømbó-vi꞉mát. No einiáv av nqǣgo, Tat nō nombóvi꞉māt zoqa yaq-te. \v 27 \x - \xo 16:27 \xt Zion 14:21, 23\x*Zapa ndǿgo, ndego Tat ekezan, kukú zo-te. Ndego kuku zo-te tømbøegó ndǿgo, zo no-te kuku ndøzømbego neka vozō-unimanqatinim, av nqægo, no Tat-tē qatøndonāv. \v 28 Unimanqatín. No Tat-té qatøndonáv, manqei-qape-te vø̄efakhan. Yaq ndakin no manqei-qape nqawá qatǿ-iváv. Yaq Tat-té qatǿqaván.” \p \v 29 Yesu nqanek manqat gezø-ein, yaq ekeza paev ezoqam āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nqáe! Qo ndakin manqat bavokhó qotø-manqaté. Qo ambá av nqǣgo, yaya sekembā soqoni-etǣ. \v 30 Ni ndakin mø̀tinøtén, qo matev ate ndægo mòqote-qatéq. Até ezoqam-qá beváp-a, qo é-moqote-qateqɨ́n. Yaq ni nqánek qati-unimanqatinát, av nqægo, qo Mbumbukiam-té qoqotøndoqáv.” \p \v 31 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Ge zô, ndakin tozó-unimanqatinat? \v 32 \x - \xo 16:32 \xt Met 26:31, 56\x*Nqáe! Khøuwa nqágeav. Unimanqatín. Ndøgo mø̀ndø-fakhán. Yaq zo khokhó sozó-panqanimít. Zøkeza kha mba zøtéqeivít, yaq no sozó-nøuvøném. Geté no ambá av nqǣgo, nakhapūs sægō. Zapa ndǿgo, Tat ngêgó, no namba. \v 33 \x - \xo 16:33 \xt Zion 14:27; Lom 5:1; 1 Zion 5:4\x*No zo nqanek tæzømbe-eín ndǿgo: Zo mbøni bøiv tø̀negó, no mokho-te. Zo nqanek manqei-qape-te, viniv zo-eqawát. Geté zo anøzi ndøgó! Zapa ndǿgo, no manqei-qape-qa bazaføgakh, mø̀etømbuá.” \c 17 \s1 Yesu tegi paev ezoqam-qa yaq-te ge꞉guligulim \p \v 1 Yesu nqanek manqa manqate qamømbøe-navøem, yaq yan-té genøqán, manqat sasa ndø-ein, “Tát! Khøuwa iz mø̀ndøndáp. Qoge yo-qa iz vø̀-eqá, yaq yo qoqa iz betē-eqa. \v 2 Qo ezoqa ewaqape, teqá zenda-té qonø-áb. Yaq ndego khandi miavmiav bezømbē-etoam, ezoqam ate ngi꞉gu, ndego qoqombo-etoam. \v 3 \x - \xo 17:3 \xt 1 Zion 5:20\x*Khandi miavmiav nqánek: Ezoqa qo gé꞉zøtéz. Unimanqatin Mbumbukiam qo qakhapús. Neka ndigu Yesu Keliso vǿezøtēz, ndego qo qoqotøndo-khofotav. \p \v 4 \x - \xo 17:4 \xt Zion 4:34\x*No qoqa iz mø̀e-eqá, nqanek manqei-qape-te. Sasae ndøgo, qoqonø-etoam tægo, mùtumukhóu. \v 5 \x - \xo 17:5 \xt Zion 1:1\x*Yaq ndakin, Tat, no nqawa qo namba tøtegoat, no iz kandambaqape nqawa vø̀nø-etoám, av no oskia qategoam, qo namba, até ndøgó-a, manqei-qape khakheinøpøteav qagoam. \p \v 6 No nginik ezoqam mø̀tezømás, qoqa yaq-te, ndigu qo manqei-qape ezoqam-qa mokho-te qoqo-vevesam neka no voqonø̄-etoam. Ndigu qogí ezoqám. Yaq qo mòqonø-etoám ndigu. Yaq ndigu manqat o-mba qambo-ndapém. \v 7 Ndigu ndakin mø̀ndæzøtéz, matev ate ndægo, no qoqonø-etoam, qo-té qandowáv. \v 8 Manqat ndøgo, qoqonø-etoam, mø̀tezømás, neka ndigu vø̄ndapem. Ndigu mø̀ndæzøtéz, no unimanqatín qo-té qatøndonáv. Neka ndigu mø̀ndø-unimanqatiním, av nqægo, no qo qotøndo-khofotán. \p \v 9 No tiqa ndígu tøtaqambe-vi꞉mít. No ambá av nqǣgo, manqei-qape ezoqam-qá qataqambe-vi꞉mīt, geté tiqa ndígu, no qoqonø-etoam. Zapa ndǿgo, ndigu qogí ezoqám. \v 10 Ezoqa ate nginømbi꞉gu, qogí. Neka ezoqa ate ngiqambi꞉gu, nogí. Yaq ti mokho-te, noqá iz me꞉-eqawát. \p \v 11 No ndakin qo-té qatøgeáv. No manqei-qape-te sekemba nógoák. Geté ndigu, nqanek manqei-qape-te até gégoát. Tát! Qo mbomambaqapé, neka ezoqa nøme mbaín, av qo ndoqote꞉go. No āv qataqambe-viám nqǽgo: Qoqa iz bazaføgakh-us mokho-te ndøgo, qoqonø-etoam, gèzø-keogé, ndigu ezoqam. Yaq ndigu kopo mé꞉goát, ate av-té, qo neka no kopo nqazi꞉gu. \v 12 \x - \xo 17:12 \xt Zion 6:39; 13:18\x*No ti namba qatigoam, no qoqa iz bazaføgakh-us mokho-te ndøgo, qoqonø-etoam, mø̀ezø-kewagám. No eqeieqeí qazø-kewagam. Ezoqa kopo khambuiwateáv. Sate ndégo tøte-khambuiú, av Mbumbukiam-qa Manqat qæ-ein, ndego te-ewan. Nqanek manqat tàbete-unimanqatín. \p \v 13 No ndakin qo-té qatøgeáv. Geté nqanek manqat, no ndakin nqæmanqate, no manqei-qape-te zua nqægo, no ndǿgo tøte-manqaté, noqa khanakhanakh tàbete-tøvá, ti mokho-te. \v 14 No qoqa manqat mø̀te-zømesimám. Geté manqei-qape ezoqam, gèsanqazá ndigu. Zapa ndǿgo, ndigu manqei-qape-gí mbá, ate av-té, no nqate꞉go, manqei-qape-gē mbā. \v 15 \x - \xo 17:15 \xt Met 6:13; 2 Tes 3:3\x*No nøtaqá-viamák, av nqægo, vø̀ndo-upøzō, ndigu manqei-qape-te ngiyage. Geté no āv qataqambe-viám nqǽgo: Gèzø-keogé. Andé nqova soqaqape vǿe-ngiæzō. \v 16 Ndigu manqei-qape-gí mbá, ate av-té, no nqate꞉go, no manqei-qape-gē mbā. \v 17 Qo vø̀ndo-nøzøzó, qakezan-te, ndigu ezoqam. Yaq ndigu bemø̄-uni-Mbumbukiam-gi-nakheis-ez. Unimanqatin manqát qande-nøzøzó. Unimanqatin manqat ndǿgo, qoqa manqat. \v 18 \x - \xo 17:18 \xt Zion 20:21\x*No ndigu manqei-qape-te, āv tøte-khofotáz, av qo no nqanek manqei-qape-te qoqotønde-khofotan. \v 19 No ti zapaya, nøkeza kha, qoqá zenda-té qatǿvé. No tøtégoát ndǿgo, yaq até ndigú-a, ekeza kha qoqa zenda-te tìabiti-veém, neka unimanqatin qogi ezoqam bēgo. \p \v 20 No ambá av nqǣgo, tiqa yaq-te mbā qataqambe-vi꞉mīt, ndigu ndakin no namba ngi꞉gu, geté até tiqá yaq-té-a, ndigu tiqa manqat zapaya, no ti-unimanqatinim. \v 21 Tát! No āv qataqambe-viám nqǽgo: Ndigu kopo betegó. Av qo no mokho-te nqoqote꞉go neka no qo mokho-te nqatu꞉gu, yaq até ndigú-a, ni mokho-té giabetu꞉gú. Yaq manqei-qape ezoqam, tìabiti-unimanqatiním, av nqægo, no qo qotøndo-khofotān. \v 22 \x - \xo 17:22 \xt Kel 4:32\x*No iz kandambaqape nøzø-etoám, ate av-té, qo iz kandambaqape qoqonømbe-etoam. Yaq ndigu kopo tìabitigú, ate av-té, qo neka no kopo nqazi꞉gu. \v 23 No ti mokho-té qatu꞉gú neka qo no mokho-té qoqotu꞉gú. Yaq até ndigú-a, kopo betegó. Yaq manqei-qape ezoqam, tìabiti-unimanqatiním, av nqægo, no qo qotøndo-khofotān neka qoqa kuku ti-te, āv tøqambegó, av qo no-te kuku ndaqambe꞉go. \p \v 24 Tát! No āv qanømbe-poév nqǽgo: Ndigu ezoqam, no qonø-etoam, no namba nitígoát, no ande āv khatégoāt. Yaq ndigu tìabiti-qeivím, av nqægo, qo no iz kandambaqape qonø-etoám. Zapa ndǿgo, qo kuku é-møndøqambe-goám no-te, nqanek manqei-qape khakheinøpøteav qagoam. \v 25 Tat ndaføyamba-qape! Manqei-qape ezoqam, qo mè꞉zøtezák. Geté no qo mø̀tenøtén. Neka nginik paev ezoqam, mø̀ndæzøtéz, av nqægo, no qo qotøndo-khofotān. \v 26 No ndigu mø̀ezø-ovøyám, qoqa yaq-te. Yaq no até nøzǿ-ovøemát. Yaq kuku matev ndøgo, qo no-te nqaqago, ti mokho-té qabezøgó. Neka até nó-a, ti mokho-té qabatu꞉gú.” \c 18 \s1 Yesu gimøvøinam \r (Met 26:47-56; Mak 14:43-50; Luk 22:47-53) \p \v 1 Yesu nqanek manqat ate ndægo qamømbøe-navøem, yaq ekeza paev ezoqam namba, Zelusalem taon sège-iváv, Kidlon kea vømø̄tanqa. Yaq-keoqa ndøgo, khae ndøgoám. Oliv tae kháe. Yaq Yesu ekeza paev ezoqam namba, timø-óz ndǿgo. \v 2 Zudas, ndego Yesu sa gemboqambun, mø̀ndæ-otév, nqanek khae. Zapa ndǿgo, Yesu ekeza paev ezoqam namba, tinø-wambamɨ́n ndǿgo. \v 3 Yaq ndakin Zudas tendowáv ndǿgo, nakhag ezoqam neka Mbumbukiam-qa khoev vos keoge ezoqam vø̄-itub. Nginik, Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Felisi ezoqam ndokhofotáz. Yaq ndigu nakhag gigiap neka mogenda neka lampa vøndō-upøgim, gigeavun. \p \v 4 Yesu é-møndæ-otév, matev ate ndægo, te-te tøfakhanam. Yaq ndego sègendo-veáo, vøzø̄-ein, “Zo gekha ezoqā zombóvawet?” \p \v 5 Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Ni Yesu nimbovawét, ndego Nazalet vemiav-ak.” \p Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Ezoqa nó.” \p Zudas, ndego Yesu sa gemboqambun, mø̀ndøgoám, ti namba. \p \v 6 Yesu nqanek manqat ge-ein, “Ezoqa nō,” yaq ndigu sègesináz, manqei-te vø̄-o꞉az. \p \v 7 Yaq Yesu nangó genøzø-beváp, “Zo gekha ezoqā zombóvawet?” \p Yaq ndigu nqawa gindu-qavøinam, “Ni Yesu nimbovawét, ndego Nazalet-ak.” \p \v 8 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No mø̀ezø-eín. Ezoqa nó. Av tægoat ndægo, no ndozonø-vawet, yaq nginik ezoqa nøme, vø̀zøták. Bèzáv.” \v 9 \x - \xo 18:9 \xt Zion 17:12\x*Yesu nqanek manqat tene-eín ndǿgo, manqat tàbete-unimanqatín, ndego bugukhokhof ge-ein, av nqægo, “Tát! No ezoqa kopo khambuiwateáv, ndigu no qoqonø-etoam.” \p \v 10 Saemon Pita, nakhag kaiya mø̀ndømbo-goám. Yaq ndego até gendego, segelìvāz, Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape-ge sasae ezoqam, nakeamo gea vømbōkawa. Ndego sasae ezoqam, teqa iz Malkús. \p \v 11 \x - \xo 18:11 \xt Met 26:39\x*Geté Yesu Pita āv gembøe-eín nqǽgo, “Kaiya nandiv, nango vø̀-utáz, ma qoqotønde-livaz. Ge qô, ndoqo-matavap, no nqanek ibøkha khaqain-qape, no Tat genø-etoam, tæ-iz, nó-izāk? Āv taoká. Bànø-íz.”\f + \fr 18:11 \ft Ibøkha khaqain-qape, Yesu-qa nqosøgeap me꞉manqaté, ndego tendap.\f* \s1 Yesu Anas-te gi-ituim \p \v 12 Yaq nakhag ezoqam neka tigi kawa ezoqam neka Mbumbukiam-qa khoev vos keoge ezoqam, até gindigonem, Yesu vø̄-møvøinam, sasa mboløvønem. \v 13 Yaq bugukhokhof Anas-té ginø-ituím. Ta viav-te ndøgo, Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, Kayafas ndøgoám. Yaq ndego Anas, Kayafas-gé zimuí. \v 14 \x - \xo 18:14 \xt Zion 11:49-51\x*Kayafas ndégo, bugukhokhof Zu megetapak gezø-ein, av nqægo, “Qanimav ndǿgo, ezoqa kopo tenanim, ezoqa ewaqape zapaya. Ambá ndø̄go, ezoqa ewaqape tipakhaez.” \s1 Pita Yesu-qa yaq-te bugukhokhof go꞉nawam \r (Met 26:69-70; Mak 14:66-68; Luk 22:55-57) \p \v 15 Saemon Pita neka paev ezoqa kopo nøme, Yesu até gembopavát. Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, ndego paev ezoqa nøme, mø̀ndæ-otév. Yaq Yesu Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape-qa khoev uta mokho-te gi-ituim, ndego namba me꞉-óz. \v 16 Geté Pita uta mboqog-té sogo-itán. Yaq ndego paev ezoqa nøme, nangó gendoveséz, mbasønakam manqat vømbō-ein, ndugu uta mboqog gumbo-kewagam, yaq ndugu Pita vømbōtak, vø̄-on. \v 17 Yaq mbasønakam ndugu, mboqog-te guoyam, Pita āv gumbøe-eín nqǽgo, “Qo ngenek ezoqam-gé paev ezoqa nømé atoqogó?” \p Geté Pita gembo-qavøiu, “Āv taoká. No tegé paev ezoqám mbá.” \p \v 18 Ta lova ndøgo, sasae ezoqam neka vos keoge ezoqam, gøinam ndøløvutím. Zapa ndǿgo, qozaq ndønqeivøém. Yaq gøinam gè-ogitøvém, kha vø̄qoqoutam. Yaq até Pitá-ya, ti namba vø̄ewan, kha sasa ndøqoqoutam. \s1 Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape Yesu gembo-sinøzam \r (Met 26:59-66; Mak 14:55-64; Luk 22:66-71) \p \v 19 Yaq Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, Yesu gèmbo-sinøzám. Tegi paev ezoqam neka teqa nømendim matev-qá yaq-té gembøebeváp. \p \v 20 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No manqat ezoqa ewaqape-qá bøi-té qatø-manqatám. No oskia guliguli khoev vinivinimba-té neka Mbumbukiam-qa khoev-té qate-zømesimám, ma Zu ezoqam ate ndi꞉gu gi꞉pindumatun. No ezoqa khonoam-te zømesimáv. \v 21 Qo gekha zapâ, no nqoqonø-sinøzam? Toqozǿ-beváp ndígu, noqa nømendim manqat gi-ewagam. Nqáe! Ndigu mø̀ndæzøtéz, av no qate-zømesimam.” \p \v 22 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq vos keoge ezoqa nøme, ndego avønin geyam, até gendego, Yesu loko vømbōtøkub, gembo-ein, “Qo Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape, manqat av nandægo mboqavø̀iwa᷄t!” \p \v 23 Yaq Yesu gendo-ein, “Manqat ndøgo, qæ-ein, soqain tøgoat, yaq vòkhæ-nømánd, taqa soqain-qa yaq-te. Geté manqat ndøgo, qæ-ein, unimanqatin tøgoat, yaq gekha zapâ, no loko qoqonø-tøkub?” \p \v 24 Yaq Anas Yesu Kayafas-té genø-khofotáv, ndego Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape. Yesu até gembo-løvøetám. \s1 Pita Yesu-qa yaq-te, qamømbo-menas neka qamømbo-misika go꞉nawam \r (Met 26:71-75; Mak 14:69-72; Luk 22:58-62) \p \v 25 Pita ate av-té gøinam-te ge꞉yam, kha geqoqoutumat, yaq ezoqa nøme āv gimbøe-einím nqǽgo, “Gebâ qo? Qo ngenek ezoqam-gé paev ezoqa nømé atoqogó.” \p Geté Pita gò꞉nawám, gendo-ein, “Mbaín. No tegé paev ezoqám mbá.” \p \v 26 Yaq Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape-ge sasae ezoqam kopo, ndego Pita gea gembokawa, tege ekeza ezoqam, gembo-ein, “Qo no andé møteqamékh, ndøgo khae-te.” \p \v 27 \x - \xo 18:27 \xt Zion 13:38\x*Geté Pita nqawá genønawám. \p Yaq ate av-té, manqat ge꞉manqatam, kokolok tùndi-ogeá. \s1 Yesu Pailøt-te manqa ge-ovøyam, ndego Lom gaman ezoqam \r (Met 27:1-2, 11-14; Mak 15:1-5; Luk 23:1-5) \p \v 28 Yesu Kayafas-qa khoev-te gegoam, yaq qanaqanus lovølova-us, ndego Lom gaman ezoqam-qá khoev-té ginø-ituím. Geté ndigu Zu megetapak ozaneáv, khoev-te ndøgo. Zapa ndǿgo. Soqaín ndøgo, ndigu Mbumbukiam-qa bøi-te ande khavim-us me ti꞉goat, ndigu bawan vini-ak-qa khoev-te timø-oz, yaq kopømba mbaīn vǿgoāt, Pasova khøuwa kandambaqape-qa lou tilog. \p \v 29 Yaq ta zapaya ndøgo, Pailøt bavokhó gendo-fakhán, vøzø̄bevap, “Ngenek gekha manqa-zapā zombó-qeivim?” \p \v 30 Yaq gindu-qavøinam, “Nandev amba manqa-zapa goneav tøgonɨn, yaq ni ambá nitøndí-ndafemák qo-te.” \p \v 31 \x - \xo 18:31 \xt Zion 19:6-7\x*Yaq Pailøt gezø-ein, “Av tægoat ndægo, zo zøkeza ndøndafém, neka matev vømømbō-gonem, av zøkeza guguna manqat qæ-ein ndægo.” \p Geté ndigu gimbo-qavøinam, “Nakhoa mbaín. Lom-qa khafeap ni takeáv, ni ezoqam løvøte-te tei-abumat.” \p \v 32 \x - \xo 18:32 \xt Zion 3:14; 12:33\x*Nqanek matev tønefakhán ndǿgo, Yesu-qa manqat tàbete-unimanqatín, ndøgo bugukhokhof ge-ein, ndego ande āv kenénanīm. \p \v 33 Yaq Pailøt nangó genø-ón, khoev mokho-te, Yesu vømbō-akha, vø̄-on. Yaq āv gembøebeváp nqǽgo, “Gê, qo Zu ezoqam-gê kawà?” \p \v 34 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Gê, nandav bevap qoqâ matavap-tē qandó-fakhate, ó, ezoqā nøme qá-ein, noqa yaq-te?” \p \v 35 \x - \xo 18:35 \xt Zion 1:11\x*Yaq Pailøt gendo-qavøiu, “No Zu ezoqám mbá. Qo noqa zenda-te, qogi qakeza ezoqam neka Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda ndøveém. Ge qô, gekha manqa-zapa qómatanam?” \p \v 36 Yaq Yesu gendo-ein, “Noqa Megeat Matev, ambá nqanek manqei-qape-tē qando-fakhatē. Amba nqanek manqei-qape-te tøndo-fakhanɨn, yaq nogi sasae ezoqam, ambá nøfe-qape ndøngazemɨ́n, no zapaya, yaq ezoqa ambá kopømba mbaín, no Zu ezoqam-qa zenda-te tiveemɨn. Unimanqatín. Noqa Megeat Matev, ambá nqānek qando-fakhatē.” \p \v 37 Yaq Pailøt gembobevap, “Av tægoat ndægo, yaq ge qô, kawa ezoqâm?” \p Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Nándav, av qo ndoqote-manqate. No kawá. No nqánek qateqán neka no nqanek manqei-qape-te nqánek qatefakhán, ezoqam unimanqatin manqat nøtézømás. Gekha ezoqām ndego, unimanqatin manqat-te tenøzan, ndego noqa manqat gé-ewagát.” \p \v 38 Yaq Pailøt gembo-ein, “Gê, unimanqatin manqat ākhanégo?” \s1 Pailøt manqa gevøovam, Yesu tae mutui-te titøkewem \r (Met 27:15-31; Mak 15:6-20; Luk 23:13-25) \p Pailøt nqanek manqat ge-ein, yaq nqawa bavokhó genøfakhán, Zu ezoqam-te, vøzø̄-ein, “No teqa manqa-zapa qeiviáv. \v 39 Zo mø̀zøte-zøtéz. No zoqa Pasova khøuwa kandambaqape-te, ndimbula ezoqa kopo nøzø-nqonqotavɨ́n, av zoqa poev ndægo. Yaq ndakin zo gekhā zǿpoev? No ngének qazǿ-nqonqotāv, ngenek Zu ezoqam-ge kawa?” \p \v 40 Geté ezoqa ewaqape sùgumu-tøkúz, gindu-akhaemem, “Mbaín. Teoká nandev. Geté Balabas qónqonqotáv.” (Balabas, ndego pepen ezoqam ndøgoám.) \c 19 \p \v 1 Yaq Pailøt nakhag ezoqam, Yesu zui manqat zø-eín, yaq ndigu sasa ndøndafem, vømø̄zuim. \v 2 \x - \xo 19:2 \xt Luk 23:11\x*Yaq ndigu nakhag ezoqam, gumbag fakiafakia-us ndø-ogeaném. Yaq kawa-té gimbøe-uzím. Andé kawa ezoqam-qá wawáq. Neka ndabua køkouk, kopømba ande av kawa ezoqam-qa ndabua ndægo, vømbō-uzim. \v 3 Yaq ndigu otøotam me꞉vewém. Gèzavɨ́n, manqat vømbō-einimin av nqægo, “Zu ezoqam-ge kawa, iké꞉ qo-te,” neka loko vømbō-tøkubømemɨn. \p \v 4 Yaq Pailøt nangó genøfakhán, bavokho, ezoqa ewaqape vøzø̄-ein, “Nqáe! Yesu notøndó-itú, zo-te, zo vøzøté-zøtēz, av nqægo, no teqa manqa-zapa qeiviáv.” \p \v 5 Yaq Yesu gendo-fakhan, gumbag fakiafakia-us neka ndabua køkouk até gembøe-uzupám. Yaq Pailøt gezø-ein, “Ngé! Ezoqam ngének.” \p \v 6 Yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mbumbukiam-qa khoev vos keoge ezoqam gi-ometam, ndigu āv gini-akhaemém nqǽgo, “Gèlaváo. Tae mutui-té qanø-tøkeó!” \p Yaq Pailøt gezø-ein, “Zo ndøndafém, neka tae mutui-te vømø̄-tøkewem. Geté no, teqa manqa-zapa qeiviáv.” \p \v 7 Yaq Zu ezoqam nango gindu-qavøinam, “Ni guguna manqat nqanîgú. Yaq ndøgo āv qane-eín nqǽgo: Nandev yà benaním. Zapa ndǿgo, ndego ekeza kha, Mbumbukiam-gé yo me꞉vewám.” \p \v 8 Yaq Pailøt nqanek manqat ge-ewag, ndego møe nøme mba mbøe-khouwév. \v 9 \x - \xo 19:9 \xt Met 27:12\x*Yaq nangó genø-ón, khoev mokho-te, Yesu vømømbō-bevap, “Qo gekha manqei-âk?” \p Geté Yesu manqa qavøiwateáv. \v 10 Yaq Pailøt Yesu gembo-ein, “Gê, qo no-te manqa manqate geqambó-qasi? Qo àboqote-qatéq? No iz nqanø̂gó. Tønø-pøovat, yaq sǽnqonqotáq. Ó, tønø-pøovat, no qo tae mutui-té qatǿ-tøkéq.” \p \v 11 \x - \xo 19:11 \xt Zion 10:18; Kel 2:23; Lom 13:1\x*Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Qo no-te matev-qase ambá qómatanamák, Mbumbukiam qo-te amba iz etopøteav tøgonɨn. Yaq nakémbá, ndego ezoqam, no qoqa zenda-te geve, teqa manqa-zapa mø̀ndø-løvuám, qoqa manqa-zapa.” \p \v 12 \x - \xo 19:12 \xt Luk 23:2; Kel 17:7\x*Pailøt nqanek manqat ge-ewag, yaq ndego nakhoa-qa ndøváo, Yesu ande āv kené-nqonqotāv. Geté Zu ezoqam, āv gindi-akhaemém nqǽgo, “Qo nandev sa toqo-nqonqotav, yaq qo Siza-gé zifú mbá, ndego Lom kawa ezoqam kandambaqape. Zapa ndǿgo, ezoqa av nde꞉manqate nqægo, no kawā, ndego Siza-gé qaqa ezoqám.” \p \v 13 Yaq Pailøt tiqa manqat ge-ewag, ndego Yesu bavokhó genø-itú, yaq Pailøt manqa ovøyam qonam nonqo-te vø̄qom. Ta manqei ndøgo, Nandi Manqei mbo-akhayám. Iblu manqat-te, taqa iz Gabatá. \v 14 Ta khøuwa-te ndøgo, Pasova gigiap khakheinam khøuwá. Yaq ndakin, ande āv khøuwa muín ndægó. Yaq Pailøt Zu ezoqam gezø-ein, “Ngé! Zoge kawa ezoqam ngének.” \p \v 15 Geté ndigu gindu-akhaemem, “Yà belaé. Yà belaé. Tae mutui-té qanø-tøkeó.” \p Yaq Pailøt gezøbevap, “Gê, no zoge kawa ezoqam, unimanqatín tae mutui-té qatǿ-tøkeō?” \p Geté ndigu Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda gindu-qavøinam, “Ni kawa ezoqam kopo mba nigú. Sizá. Ezoqa nøme mbaín.” \p \v 16 Taqa zita-te, Pailøt Yesu nakhag ezoqam-qá zenda-té genøvé, tae mutui-te bemø̄-tøkewem. \s1 Yesu tae mutui-te gitøkewem \r (Met 27:32-44; Mak 15:21-32; Luk 23:26-43) \p Yaq nakhag ezoqam, Yesu gèndafém. \v 17 Yesu tae mutui, ekezan mo꞉-eqatát, gemat. Taon ge-ivav, yaq ta manqei ndǿgo temøfakhán, kawa-pakha manqei ndimbo-akhayam. (Iblu manqat-te, ta manqei-qa iz, Golgotá.)\fig Yesu tae mutui ge-eqatat|alt="Jesus carrying his cross" src="IB-064gr.jpg" size="col" copy="International Bible Society" ref="19:17" \fig* \v 18 Yaq ndøgo, Yesu tae mutui-té ginø-tøkewém. Até ezoqa menas nømé-a, vø̄tøkebam. Nøme yáq ginø-tøkewém, neka nøme yaq vø̄tøkewem. Yesu livin-mbá gunu꞉-tøkewám. \v 19 Pailøt manqat ndøpeawám. Yaq tae mutui-té ginø-tøkeém, Yesu-qa kawa qameva. Āv qane-peaupám nqǽgo, “Ngenek Yesú. Nazalet vemiav-ák. Zu ezoqam-gé kawá.” \v 20 Manqat ndøgo, Iblu manqat-té neka Latin manqat-té neka Glik manqat-té qanø-peaupám. \fig Manqat ndøgo, Yesu-qa yaq-te, Iblu neka Latin neka Glik manqat-te qapeaupam.|alt="LB" src="LB00327B.tif" size="col" copy="International Bible Society" ref="19:20" \fig* Zu ezoqa kopoáv, nqanek manqat gigeve꞉mam. Zapa ndǿgo, Yesu ma ge꞉tøkewam, qambaqapé mbá, taon-te. \v 21 Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, nqanek manqat gigeveømem, yaq Pailøt āv gimbøe-einím nqǽgo, “Qo manqat soqaín soqo-peawám, qoqo-peawam, av nqægo, ‘Zu ezoqam-gē kawā.’ Qo āv qoté-peawám nqǽgo, ‘Ngenek ekezan ndø-eín, av nqægo, no Zu ezoqam-gē kawā.’” \p \v 22 Geté Pailøt gezø-qavøiu, “Manqat ndøgo, qæpeawam, até bepeawáp.” \p \v 23 Ndigu nakhag ezoqam, Yesu tae mutui-te gumu-tøkewem, yaq teqa ndabua gèmøvøemém. Møvøyap foá. Yaq ndigu nakhag ezoqa foa, ezoqa kopokopo, møvøyap kopokopo ndø-upøgimát. Geté ndabua nøme ndøgo, gindapem, viní. Ta ndabua ndøgo, gevewat kopó. Sekeqapé. Potoføpøteáv. \v 24 \x - \xo 19:24 \xt Psa 22:18\x*Yaq nakhag ezoqam yaqyaq-a gibond, “Nqanek ndabua sekeqape, bizi-keqagìme᷄m. Geté zí꞉-otám. Nandi-qasis zínqagevemát. Yaq zíqeivím, ande gekha ezoqam me ndǿndāp, nqanek ndabua.” Nqanek matev tønefakhán ndǿgo, manqat ndøgo, Mbumbukiam-qa Manqat-te ndøpeawap, tàbete-unimanqatín, av qæ-ein nqægo, “Noqa ndabua nøme gè-etøomém neka ndabua sekeqape vø̄e-otømem.” Yaq nginik nakhag ezoqam, āv tinigoném. \p \v 25 \x - \xo 19:25 \xt Met 27:55-56\x*Yesu-qa tae mutui avønin-te ndøgo, tegu evo mø̀ndøyám. Até tugú namba qawán-a, neka Meli nømu, ndugu Klopas-gu zas, neka Meli nømu, Magdala vemiav-ak, vø̄wanam. \v 26 \x - \xo 19:26 \xt Zion 13:23\x*Yesu evo gu-omet, tege paev ezoqam namba guiyam, te-te kuku qambogoam, yaq ndego evo āv gumbøe-eín nqǽgo, “Évo, nandev ndakin qogé yó.” \v 27 Yaq ndego paev ezoqam, āv gembøe-eín nqǽgo, “Nanduv ndakin qogú qavó.” Ta khøuwa-te ndøgo, ndego paev ezoqam, ndugu ekeza khoev-té genøkható. \s1 Yesu ge꞉nanim \r (Met 27:45-56; Mak 15:33-41; Luk 23:44-49) \p \v 28 \x - \xo 19:28 \xt Psa 22:15\x*Yesu mø̀ndæ-otév, matev ate ndægo mø̀ndømukhóu, Mbumbukiam ma gende-khofotav, manqei-qape-te. Yaq ndego āv gene-eín nqǽgo, “No ibøkha naq nøpáp.” Nqanek manqat tene-eín ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat tàbete-unimanqatín, taqa yaq-te manqat qa-ein. \p \v 29 \x - \xo 19:29 \xt Psa 69:21\x*Avønin-te ndøgo, waen khaqain-qape mø̀ndø-wuøyám. Yaq nakhag ezoqam, ndabua ndøndapém. Yaq waen-té gunu-qoqoném, Isop tae-te sasa ndøløvønemem, Yesu-qa tou-te vømbō-qantøvem. \v 30 Yesu elavøqase ge-iz, yaq āv gene-eín nqǽgo, “Ndakin mùtumukhóu.” Yaq kawa sègevoá, vø̄nanim. \s1 Yesu totokha-te gikeqatøvem \p \v 31 \x - \xo 19:31 \xt Deut 21:22-23\x*Ta khøuwa-te ndøgo, Sabat gigiap khakheinam khøuwá. Yaq Zu megetapak poeveáv, ndigu ezoqam, tae mutui-te gitøkebupam, sekemba titøkebupat. Geté nakhamas-té giabenø-pakhaéz. Zapa ndǿgo, nøme tøndopave, Sabat khøuwa kandambaqapé. Yaq ndigu Pailøt āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nginik ezoqam, tae mutui-te ngitøkebap, nakhag ezoqam bov bezømøkuí. Yaq ndigu nakhamas-té giabenø-pakhaéz, tae mutui-te é-bē-upøgim.” \p \v 32 Yaq nakhag ezoqam tizáv ndǿgo, ndigu ezoqa menas, Yesu namba gi꞉tøkebupam, bov vømøzø̄-møkui. Bugukhokhof ndégo, yaq getøkewam, tìmbo-møkuimém, yaq ndego nøme, getøkewam, vømbō-møkuimem. \v 33 Geté Yesu-te ginduzav, tikeogém ndǿgo, ndego é-møndønaním. Yaq ndigu teqa bov møkuipøteáv. \v 34 Geté nakhag ezoqa nøme, até gendego, Yesu-qa totokha-te, sumbianq vø̄e-keqatav. Yaq kouk neka ibøkha tøndo-qouvøém ndǿgo. \p \v 35 \x - \xo 19:35 \xt Zion 21:24\x*Ndego ezoqam, nqanek matev bøi ge꞉qeiv, emanqat ndøvotót. Emanqat ndøgo, gevotot, unimanqatín. Ndego mø̀ndæ-otév, ndego unimanqatin manqat mba ndømanqaté. Yaq ndego tene-eín ndǿgo, zo tø̀ne-unimanqatiním. \v 36 \x - \xo 19:36 \xt Psa 34:20; Exo 12:46; Num 9:12\x*Nqanek matev tønefakhán ndǿgo, Mbumbukiam-qa Manqat tàbete-unimanqatín, av qæ-ein nqægo, “Bazag kopo gembónqoeák.” \v 37 \x - \xo 19:37 \xt Zech 12:10; Veve 1:7\x*Neka manqat nøme āv qane-eín nqǽgo, “Ezoqa te-te ndégo tinǿ-kewagát, gikeqatøvem.” \s1 Yesu manqei-pakha-te gi-eoeinam \r (Met 27:57-61; Mak 15:42-47; Luk 23:50-56) \p \v 38 Taqa zita-te, ezoqa kopo Pailøt-té genøwáv, Yesu-qa kha-qa yaq-te vømømbō-viam. Teqa iz Zoséf. Alimatea vemiav-ák. Ndego Yesu-gé paev ezoqá nømé. Geté khonoam-té genømbo-pavám. Zapa ndǿgo, ndego Zu megetapak-qá møe ndøgoám. Yaq Pailøt sègemboták. Yaq Zosef tenøwáv ndǿgo, Yesu-qa kha tae mutui-te vømøndō-ndap. \v 39 \x - \xo 19:39 \xt Zion 3:1-2\x*Até Nikodemús-a, ndego lova kopo, Yesu-te gemat, vøndōwav. Ndego tae etet sisip mbomømboma ndø-upatavún. Tae etet menas tøkuát, mel neka aloe. Tae etet kandambá. Ande āv 30 kilogrém ndǽgo. \p \v 40 Ndigu ezoqa menas, Yesu-qa kha gèndapém, tae etet sisip mbomømboma namba, ndabua papaqa vø̄e-gutøvem, av Zu ezoqam-qa matev qazømbe-goam, ezoqa manqei-pakha-te gi-eoeinamɨn. \v 41 Ta manqei-te ndøgo, ma Yesu gi꞉laem, khae mø̀ndøgoám. Yaq ta khae-te ndøgo, manqei-pakha mø̀ndø-ozám. Ndakinák. Ta manqei-pakha ndøgo, nandi giløotøzem, bugukhokhof løvøte ezoqa utøveáv. \v 42 Yaq ndigu Yesu-qa kha timø-utøvém ndǿgo. Zapa ndǿgo, ta khøuwa ndøgo, Zu ezoqam-qá Sabat gigiap khakheinam khøuwá. Yaq khøuwa nøme tøndopave, Sabat khøuwá, neka ta manqei-pakha ndøgo, avønín qagoám. \c 20 \s1 Manqei-pakha-te, ezoqam mbaín \r (Met 28:1-8; Mak 16:1-8; Luk 24:1-12) \p \v 1 Yaq Sabat khøuwa qame-navøem, Sande qanaqanus qænqøovat, até gupøistám, Meli Magdala vemiav-ak, manqei pakha-té gunøwáv. Yaq tuqeív ndǿgo, nandi-qape mboqog-te go꞉tokavam, mbaín. Viní gizavám. \v 2 Yaq matev guqeiv ndøgo, gètéit, Saemon Pita neka ndego paev ezoqa nøme, te-te Yesu kuku qambogoam, vømøzø̄-ein. Āv guzømbe-eín nqǽgo, “Evezøza, manqei-pakha-te gu꞉goam, ezoqa mø̀ndøndafém. Neka ni nøtenateáv, ndego gekham-tē gimø̄veem.” \p \v 3 Yaq Pita neka ndego paev ezoqa nøme, até gindigonem, manqei-pakha-te vø̄zav. \v 4 Ndigu ezoqa menas, sùgumu-bøitát. Geté ndego paev ezoqa nøme, nakhamas-té genøteít, Pita vø̄løvu, manqei-pakha-te ndøgo, é-vømø̄fakhan. \v 5 Yaq nandi nqa mokho-te gemø-fakhanam, ndabua mba ndøqeív, Yesu ge꞉gutavam. Geté ndego oneáv, mokho-te ndøugu. \v 6 Yaq Saemon Pita gefakhan, ndego ndaføyamba ndø-ón, manqei ozu mokho-te ndøugu, ndabua ndøgo, Yesu ge꞉gutavam, vø̄qeiv, qa-awam. \v 7 Até ndabua nømé-a, Yesu-qa kawa-te qaløvøtupam, vø̄qeiv. Ndøgo viní qaveám. Putøgiap ndøveám. \v 8 Yaq até ndegó-a, ndego paev ezoqa nøme, bugukhokhof go꞉fakhan, manqei ozu-te vø̄-on. Yaq matev geqeiv, ndego gè-unimanqatín, av nqægo, Yesu mø̀ndø-khandí꞉v. \v 9 \x - \xo 20:9 \xt Kel 2:24-32; 1 Ko 15:4\x*Mbumbukiam-qa Manqat mø̀ndø-eín, av nqægo, ndego løvøte-te ndø̀khandí꞉v. Geté ndigu bugukhokhof mokho ndapeáv, taqa yaq-te. \v 10 Yaq ndigu paev ezoqam, khoev-té ginøqaváz. \s1 Yesu Meli Magdala vemiav-ak gembo-fakhan \r (Met 28:9-10; Mak 16:9-11) \p \v 11 Meli, ndugu Magdala vemiav-ak, manqei ozu bavokho até go꞉goám. Gè-eivát. Gui-eivam, yaq manqei ozu mokho-té gunø-fakhanám. \v 12 Yaq ndugu, ma bugukhokhof Yesu-qa kha qæveam, enzol ezoqa menas ndøzømét. Ndabua papaqa-mba ndø-uzupám. Nøme ndego, kawa-té geqotám, neka nøme ndego, mbage-te vø̄qotam. \v 13 Yaq ndigu Meli āv gimbøe-bevøpém nqǽgo, “Ngólam. Qo gekham-qā qó-eivit?” \p Yaq ndugu guzø-qavøiu, “Noge Evezøza-qa khatae, gèndapém. Yaq no nø̀tenøtenák, gekham-tē gimø̄veem.” \p \v 14 \x - \xo 20:14 \xt Luk 24:16; Zion 21:4\x*Yaq ndugu nqanek manqat gumu-ein, guqambun, Yesu mba mo꞉-omét, geyam. Geté ndugu matavapøteáv, av nqægo, ndego Yesū. \p \v 15 Yaq Yesu gumbobevap, “Ngólam. Qo gekham-qā qó-eivit? Qo gekha ezoqam-qā qóvawet?” \p Ndugu até vø̄e-ein, ndego khae keoge ezoqám. Yaq gumbo-ein, “Khanánqa, av qo khatae toqotendap-a, kopømbâ toqonø-ein, av nqægo, qo gekham-tē qonǿve? Yaq no nømøndó-ndáp.” \p \v 16 Yaq Yesu gendo-ein, “Meli!” \p Yaq guqambun, uni vø̄e-omet, ndugu ekeza Iblu manqat-te āv guni-eín nqǽgo, “Labúni!” Taqa manqa mokho, “Nømendim ezoqám.” \p \v 17 \x - \xo 20:17 \xt Lom 8:29; Iblu 2:11-12\x*Yaq Yesu gembo-ein, “No kha naqanøká nøkhàna᷄z. Zapa ndǿgo, no Tat-te qavigiáv. Zuá. Geté nogi nøfuap-té qanøqáv, manqat av nqægo vøzø̄-ein: No te-te ndégo tøtø-vesezét, ndego noge Tat neka zoge Tat, ndego noge Mbumbukiam neka zoge Mbumbukiam.” \p \v 18 Yaq Meli, ndugu Magdala vemiav-ak, paev ezoqam-té gunøwáv, vøzø̄-ein, “No Evezøza no-omét.” Yaq ndugu manqat nøme vøzø̄-ein, av ndego manqat gumbøe-ein. \s1 Yesu ekeza paev ezoqam gezøfakhan \r (Met 28:16-20; Mak 16:14-18; Luk 24:36-49) \p \v 19 Ta khøuwa-te ndøgo, Sande khagús, paev ezoqa ate gi꞉goam, khoev mokho-té gunu꞉goám. Mboqog ate gi꞉goam gètokøvemém. Zapa ndǿgo, ndigu Zu megetapak-qá møe ndøgoám. Yaq Yesu segezø-fakhán ndǿgo, ti mokho-te vø̄-itan, gezø-ein, “Sambí, zo-te.” \p \v 20 \x - \xo 20:20 \xt Zion 16:22; 1 Zion 1:1\x*Yesu nqanek manqat gumu-ein, yaq ndego teqa zenda neka totokha me꞉zømás. Yaq ndigu paev ezoqam, khanakhanakh kandambá gindapem, Evezøza gi-ometam. \p \v 21 Yaq Yesu nango āv gezømbe-eín nqǽgo, “Sambí, zo-te. Av no Tat gende-khofotan, yaq no zo āv tøté-khofosám.” \p \v 22 Yesu nqanek manqat guzumbu-ein, yaq até gendego, qozøqozaq zøkhambá, gezø-ein, “Nqova Mbomambaqape vø̀ndafém. \v 23 \x - \xo 20:23 \xt Met 16:19\x*Zo ezoqa tiqa manqa-zapazapa sa tøzømbo-navøemat, ndigu segezǿ-navøemát. Geté zo tiqa manqa-zapazapa navøepøteav tøgoat, tiqa manqa-zapazapa, até gezǿgoát.” \s1 Tomas manqa geqavotam, Yesu-qa yaq-te \p \v 24 Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu ekeza paev ezoqam-te gefakhan, yaq Tomas, iz nøme qaqangeap gimbo-akhaemam, ndigu paev ezoqa tuelv, kopo nøme ndego gegoam, gè-ewawám. \p \v 25 Yaq ndigu paev ezoqa nøme, Tomas gimbo-einim, “Ni Evezøza ni-ometám.” \p Geté Tomas gezø-qavøiu, “No teqa zenda-te, ikuk nqa-nqa qeiviav tøgoat, neka nogi kokosov ta nqa-nqa-te watøzateav vǿgoāt, neka noqa zenda teqa totokha-te wazeav vǿgoāt, ma sumbianq gigenab, yaq no nøzǿ-unimanqatinák.” \p \v 26 Pula kopo-qa zita-te, paev ezoqa ate gi꞉goam, nqawá ginømøváb, ta khoev mokho-te ndøugu. Até Tomás-a, vø̄ugoam. Mboqog ate gi꞉goam gètokøvupám. Geté Yesu sègefakhán, ti mokho-te vø̄-itan. Gezø-ein, “Sambí, zo-te.” \p \v 27 Yaq Yesu Tomas āv gembøe-eín nqǽgo, “Qogi kokosov nqánek qonǿzáv, neka noqa zenda voqóqeīv. Yaq qotøndé-visī, qoqa zenda noqa totokha-te qotéwāz. Yaq qo qavotam matev sège-iváv. Geté vø̀-unimanqatín.” \p \v 28 Yaq Tomas manqat sa nqánek ge-eín, “Noge Evezøza neka noge Mbumbukiam.” \p \v 29 \x - \xo 20:29 \xt 1 Pita 1:8\x*Yaq Yesu gembo-ein, “Qo toqote-unimanqatín ndǿgo, no qotenømend. Geté gekha ezoqām ndigu, no ndi-unimanqatinat, oskiá ndøgo, no nømendeav tigoat, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.” \fig Tomas, ndego bugukhokhof manqa geqavotumam, yaq Yesu ge-omet|alt="FF" src="IB-077gr.jpg" size="col" copy="International Bible Society" ref="20:29" \fig* \s1 Zion nqanek emanqat gekha zapā gené-peawam \p \v 30 Yesu ekeza paev ezoqam-qa bugug-te, umingiap matev nøme kopoáv gematønumam. Geté ta matev-qa yaq-te, manqat peawapøteáv, nqanek mbuk-te. \v 31 \x - \xo 20:31 \xt Zion 3:15; Lom 1:17; 1 Zion 5:13\x*Geté manqat ndøgo, nqanek mbuk-te nqapeawap, tøne-peawáp ndǿgo, zo tøne-unimanqatiním, av nqægo, Yesu ndego Mesayá neka ndego Mbumbukiam-gé Yó. Yaq zo nqanek manqat tozo-unimanqatinim, zo te mokho-te khandi zøténdapém. \c 21 \s1 Yesu ekeza paev ezoqa seven gezøfakhan, yaq ndigu zonga kopoav-qape gizømbe-ndap \p \v 1 Taqa zita-te, Yesu ekeza paev ezoqam nangó genøzø-fakhán. Taibelias kewan-té. Matev āv qanefakhán nqǽgo: \p \v 2 Saemon Pita neka Tomas, iz nøme gimbo-akhaemam Qaqangeap, neka Natanael, ndego Keina vemiav-ak, Gelili plovins-te ndøgo, neka ndigu Zebedi-gi nakhei menas neka Yesu-gi paev ezoqa menas nøme, namba me꞉goám. \p \v 3 \x - \xo 21:3-6 \xt Luk 5:4-7\x*Yaq Saemon Pita, ezoqa nøme gezø-ein, “No zonga nømǿ-khakhasám.” \p Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Qanimáv. Ni namba zí꞉tiním.” Yaq ti-ová ndǿgo, khagua-te vømø̄ketab. Geté ta lova ndøgo, voe amba me꞉qeivupát. Zonga mbaín. \p \v 4 Yaq khøuwa gefakhatavun, Yesu ndøgeg-té geyám. Geté ndigu paev ezoqam matavapøteáv, av nqægo, ngenek Yesū. \p \v 5 Yaq Yesu gezø-ein, “Nǿfuap. Zonga møndøzømbé-ndap?” \p Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Mbaín. Ndapeáv.” \p \v 6 Yaq ndego āv gezømbe-eín nqǽgo, “Voe nandav, nakeamo zenda-té qanø-ogím, ma khagua nandøzømbe-bøyat. Yaq zo zonga ndø̀zømbendáp.” \p Yaq ndigu āv tini-matønømém, av gezømbe-ein ndægo. Geté ndigu voe nango amba me꞉-itiím. Zapa ndǿgo, zonga khàpumu-khouwéz. \p \v 7 \x - \xo 21:7 \xt Zion 13:23; Met 14:29\x*Yaq ndego paev ezoqa nøme, Yesu kuku qambogoam te-te, Pita gembo-ein, “Evezøzá, ngenek.” \p Yaq Pita ge-ewag, av nqægo, Evezøza ndøgō, ndego ndabua sekeqape ndøløvøén. Zapa ndǿgo, ndego ta ndabua sekeqape ndøgo, gò꞉khofá, ta lova ndøgo, zonga-qa givawat. Yaq ndego ibøkha-té genøbáf, vø̄tanqa, manqei-te vømø̄qa. \p \v 8 Geté paev ezoqa nøme, khagua-us gibøetam, ùnime꞉-tokhotøvém, manqei-te. Voe zonga-us, sège-livavát. Ndigu qambaqapé mbá, gibøetam. Manqei avønín. Ande āv 100 kifigiáp ndægó. \p \v 9 Yaq giqa ndøgo, gøinam mba mo꞉qeivím, taq-te zonga vō꞉qoqoutøvupat neka flawa vø̄-abam. \p \v 10 Yaq Yesu gezø-ein, “Zonga nøme vø̀ndo-upøzonám, nandiv ndakin gizømbe-ndap.” \p \v 11 \x - \xo 21:11 \xt Luk 5:6\x*Yaq Saemon Pita, khagua-te, nangó genøketáo, voe manqei-te vø̄-iti. Zonga kandakanda kopoáv gizømbe-ndap. Ate gi꞉goam 153́. Geté voe keqavøepøteáv. \p \v 12 Yaq Yesu gezø-ein, “Vø̀ndozáv. Lou zólóg.” Ezoqa kopo bevøpøteáv, av nqægo, “Qo gekha ezoqâm?” Zapa ndǿgo, ndigu møe ndøgoném, neka ndigu é-møndæzøtéz, ngenek Evezøzá. \p \v 13 Yaq Yesu gøinam-té gendowáv, flawa neka zonga vøndō-upøzo, sasa zø-etoam. \p \v 14 \x - \xo 21:14 \xt Zion 20:19, 26\x*Ndakin gèmbo-misiká, Yesu ekeza paev ezoqam-te gefakhanam, Mbumbukiam ndego løvøte-te gendo-khandi꞉v, taqa zita-te. \s1 Yesu Pita manqa gembo-løvua \p \v 15 Yaq ndigu lou loge qamezømbe-navøem, Yesu Saemon Pita āv gembøe-eín nqǽgo, “Sáemon, Zion-ge yo, qo kuku taqágo, no-te? Neka qoqa kuku matev no-te møndømǿ-løvu, nginik ezoqa nøme-qa kuku matev no-te?” \p Yaq Pita gendo-qavøiu, “Evézøza. Qo mòqote-qatéq, no poev nqanø̂gó qo-te.” \p Yaq Yesu gembo-ein, “Nogi sip nakheis, gè꞉zøkefé.” \p \v 16 \x - \xo 21:16 \xt Kel 20:28\x*Yaq Yesu nangó genømbo-eín, “Sáemon, Zion-ge yo, qo kuku taqágo, no-te?” \p Yaq Pita gendo-qavøiu, “Evézøza. Qo mòqote-qatéq, no poev nqanø̂gó qo-te.” \p Yaq Yesu gembo-ein, “Nogi sip, gèzø-keogé.” \p \v 17 Yaq Yesu nangó genømbo-beváp. Ndakin gèmbo-misiká, gembo-ein, “Sáemon, Zion-ge yo, qo poev taqágo, no-te?” \p Yaq Pita mbøni mbová. Zapa ndǿgo, Yesu gèmbo-misiká, gembo-bevupam, av nqægo, “Qo no-te poev taqāgo?” \p Yaq Pita gendo-ein, “Evézøza, qo matev ate ndægo mòqote-qatéq. Neka qo mòqote-qatéq, no poev nqanø̂gō qo-te.” \p Yaq Yesu gembo-ein, “Nogi sip gè꞉zøkefé. \v 18 No unimanqatín nqataqa-manqate. Qo ezoqam ndakinak qoqotegoam, qo ndabua segim nonqo qakeza qoløvønøvemám, sasa qoqavɨn, ma taqambe-pøovet. Geté toqo-lawaqape-eq, qo pingim qó-eqagím. Yaq ezoqa vini qáløváz. Yaq ndǿgo tenǿ-itúq, qo ma okho poeveav ndoqotego.” \p \v 19 \x - \xo 21:19 \xt Met 16:24-25; 2 Pita 1:14\x*Yesu nqanek manqat ge-ein, tene-omát ndǿgo, Pita ande āv kenénanīm neka ta mokho-te ndøgo, ndego Mbumbukiam-qa iz ande āv kembøé-eqā. \p Taqa zita-te, Yesu Pita āv gembøe-eín nqǽgo, “No qonøndó-páev.” \s1 Paev ezoqam-qa yaq-te, te-te ndego Yesu kuku qambogoam \p \v 20 \x - \xo 21:20 \xt Zion 13:23-25\x*Pita gendoqambun, yaq ndego paev ezoqa nøme ndø-omét. Ngenek gèzøpavám. Ezoqa ndégo, te-te ndego, Yesu kuku qambogoam, neka ndego Pasova lou loge-te, Yesu-qa savim-te go꞉vintavam, neka vømbōbevap, av nqægo, “Evézøza, gekha ezoqâm ndego, qo sa teqaqambun?” \p \v 21 Pita ndego ezoqam ge-omet, yaq ndego Yesu āv gembøebeváp nqǽgo, “Evézøza, gemâ ngenek? Áv kenénanīm?” \p \v 22 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “No tønø-pøovat, ndego até teyaget, atema no vøtøndóqavān, yaq gê, ndøgo gekhā ndǿgo, qo-te? Nqanek qoqá matév mbá. Qo soqonøndó-páev.” \p \v 23 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ta zapaya ndøgo, Klisten ezoqa bawan mokho-te, manqat āv qane-panqavøém nqǽgo: Ndego paev ezoqam génanimák. Geté Yesu manqat einiáv av nqægo, ndego gēnanimāk. Ndego sa nqánek ge-eín, “No tønø-pøovat, ndego ate teyaget, atema no vøtøndóqavān, gê, ndøgo gekhā ndǿgo, qo-te?” \s1 Vaev manqat, nqanek emanqat-qa yaq-te \p \v 24 \x - \xo 21:24 \xt Zion 19:35\x*Ndego paev ezoqam, teqa yaq-te Yesu nqanek manqat ge-ein, ezoqam ndégo, nqanek emanqat ate nqægo gevotot neka vø̄peawam. Ni mø̀tinøtén, manqat ndøgo, ndego ge-ein, unimanqatín. \p \v 25 \x - \xo 21:25 \xt Zion 20:30\x*Yesu matev nøme kopoáv gematønumam. Ta matev vinivinimba ate ndægo, amba tøpeawapɨn, éisa, no nqæmatavap, manqei-qape-te, mbuk ate ndægo, ambá géløvuzuák.