\id ROM 46ROMKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h Rom \toc1 Ɛkáti Pɔ̌l ntá Nkwɔ Rom \toc2 Nkwɔ Rom \toc3 Rom \mt2 Ɛkáti Pɔ̌l ntá \mt1 Nkwɔ Rom \c 1 \s1 Pɔ̌l ǎtò bakak ntá bǒnkwɔ abhɛn Rom \p \v 1 Mɛ Pɔ̌l kɛ nchí sɨŋ ɛkáti ɛnɛ. Nchí mɔ̌bɛtok Yesu Kristo. \f + \fr 1:1 \ft “Kristo” fá chi ɛnyɨŋ ɛ́mɔt nɛ “Mpɛmɛ Mandɛm átó”.\f* Mandɛm abhɨ́ŋɨ́ mɛ bɛ mbak mǔnto, abhʉrɛ mɛ nyáŋá bɛ ngati bhó Mbok Ndɨ́ndɨ́. \v 2 Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ kɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛchyɛ tɛ mpok Yesu ábhɨ́kɨ́re two fá amɨk. Afʉɛ́t ntá barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhi bɛkʉ nɔ, nɛ bɔ básɨ́ŋ ɛ̌ti bariɛp amɔ amɛm Ɛkáti Mandɛm. \v 3 Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ achí ɛ̌ti Mɔ́ywi. Yí achi nyaka ɛbhárɛ́mɔ Mfɔ Debhít ndǔ nɛtwɔ́ anɛ yi átwɔ́ fá amɨk mbɔ nkwǎ. \v 4 Mandɛm atɔ́ŋ nɛ bɛtaŋ bɛ Acha ywɛsɛ Yesu Kristo achi Mmɔ Mandɛm mmu ábhɔ́ŋɔ́ Ɛfóŋó ɛnɛ ɛchi nyáŋá mpok ákʉ́ Acha ápɛ́tnsɛm ndu nɛpɛ́m. \v 5 Ɛ̌ti Yesu Kristo kɛ Mandɛm atɔŋ mɛ bɛrɨ̌ndu, akʉ mɛ mbák mǔnto. Akʉ nɔ́ bɛ nkʉ́ bǒ bɛtɔk mɛnkɛm mámbɔŋ nɛka nɛ Yesu, mángoko nɔkɔ chi yi nɛ mánchyɛ nɔkɔ nnyɛ́n ɛni kɛnókó. \v 6 Bě bǒ Rom nkwɔ bǎchi ndǔ mpǎy bo abhɛn Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ bɛ mǎmbak bǒ Yesu Kristo. \v 7 Nchí ghati bhe mankɛm, bɛ Mandɛm akɔŋ be tontó nɛ abhɨ́ŋɨ́ be bɛ mǎmbak bǒbhi. \p Mandɛm Ɛtayɛsɛ nɛ Yesu Kristo Acha mántɔ́ŋ be bɛrɨ̌ndu, mánchyɛ bɛ kpák. \s1 Pɔ̌l ǎkàka Mandɛm ɛ̌ti bǒnkwɔ abhɛn Rom \p \v 8 Ɛnyɨŋɨ́ mbɨ chi bɛ nchí kaka Mandɛm. Chi Yesu Kristo kɛ ákʉ̀ bɛ ɛmbak nɔ mbɔnyunɛ mmɨk nkɛm aghok ɛ̌ti ɛnyǔ nɛka ɛnɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ nɛ Yesu. \v 9 Mandɛm mmu mɛ̌kʉ̀ bɛtɨk ɛbhi nɛ ntɨ ɛna nɛnkɛm ndu nchí ghati bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Mɔ́ywi achi ntísiɛ wa bɛ yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mɛ̌nɨ̀kmʉɛt, mpú rɔ bɛfyɛ bhe ndǔ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛnɛ. \v 10 Nchí nɨkmʉɛt bɛ mbák chí nkaysi Mandɛm, yi ánkwak mɛ mbɔ̌ŋ mbi bɛ́twɔ awu nɛ́nɛ ndu bɛghɔ bhe. Nnáŋ njambɨ nnu bɛ́twɔ awu ndɔŋ ɛchak. \v 11 Mbɔ̌ŋ bɛyǎ ɛkwak bɛghɔ bhe ndu bɛkʉ mǎmbɔŋ ákɔ́rɛ́ ndu áfɔ́k anɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ chɔŋ be bɛ mǎntáŋ ndǔ mbi Mandɛm. \v 12 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́rɛ̀m nɔ chi bɛ, sɛ́mbɔ́ŋ mbi bɛfyɛ batɨ ntɨ, nɔ chí bɛ, mǎnsɔt nɛka ɛnɛka nɛ Yesu mǎmfyɛ mɛ ntɨ, mɛ nkwɔ nsɔt nɛka ɛná nɛ Yesu mfyɛ́ bhe ntɨ. \v 13 Bɔ̌ma, nnáŋ ntɨ bɛ́twɔ awu bɛyǎ mpok, kɛ yɛ̌ntɨkɨ mpok ɛnyɨŋ ɛ́chɛ̀t mɛ mbi. Nnáŋ nte bɛ́twɔ awu bɛ bɛtɨk ɛbha mɛnyu kɛpɛm ndǔ nkwɔ ywɛka mbɔ ɛnyu bɛ́kʉ̀ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl amɛm bɛtɔk bɛchak. \v 14 Mbɔ̌ŋ barɛm bɛkwɔ ntá bo abhɛn amɨ́k anɛnɛ bhɔ nɛ ntá bǒbhɨ, nɛ ntá barɨŋɨ ɛ́káti nɛ abhɛn babhɨkɨ rɨŋɨ ɛkáti. \v 15 Ɛ̌ti yɔ, mbɔŋ yɛ bɛyǎ ɛkwak ndu bɛghati be nkwɔ bǒ bǎchi Rom Mbok Ndɨ́ndɨ́. \s1 Mbok Ndɨ́ndɨ́ abhɔŋ bɛtaŋ \p \v 16 Mbɨ́kɨ́ bhɔŋ ntíánwɔ́p ɛ̌ti Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔnyunɛ yɔ achi bɛtaŋ Mandɛm ndǔ bɛpɛmɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánókó yɔ bɛbho nɛ bo Israɛl, nɛ bɛghaka ntá abhɛn bapu bo Israɛl nkwɔ. \v 17 Mbok Ndɨ́ndɨ́ kɛ ákʉ̀ mándɨ́ŋɨ́ ɛnyu Mandɛm ákʉ̀ bo mambak chak bɛsí bhi. Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́yàŋ chi bɛ bo mámbɔ́ŋ nɛka nɛ Yesu, mándɔk ambɨ bɛkʉ nɔ tɛ ndǔ ngwɛnti. Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Mandɛm, Mandɛm ákʉ̀ yi ambak chak bɛsí bhi nɛ chɔŋ ambɔ́ŋ nɛpɛ́m.” \s1 Nkwǎŋwaŋ nkɛm achi mmu bɛbʉ́ \p \v 18 Mandɛm ǎkʉ bɛběntɨ bhi mɛ́mfú amfay mɛ́nsɛp amɨk ndǔ bɛbʉ́ nɛ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo abhɛn bápú koŋo mbi ywi bákʉ̀. Bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́chyɛ̀t bo báchák mbi bɛrɨŋɨ tɛtɛp Mandɛm. \v 19 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu ákway bɛrɨŋɨ ɛ̌ti Mandɛm bɛ́chí kpoŋoroŋ ntá bǒ abhɛn bákʉ̀ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɔ mbɔnyunɛ Mandɛm atɔŋ bɔ́ ntá yap bɛ mandɨŋɨ bhɔ. \v 20 Bɛbho ndǔ mpok anɛ Mandɛm aghoko mmɨk, mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi aghoko bɛ́tɔ̀ŋ kpoŋoroŋ bɛtaŋ ɛbhi nɛ ɛnyǔ mmu yi achi mbɔ Mandɛm. Ndu ɛchi bɛ, bápú ghɔ yi nɛ amɨ́k ntí apu anɛ bɔ bárɛ̀m bɛ bɛkwɛ́nɛ́ bɛpu nɛ bhɔ ndu bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Mandɛm. \p \v 21 Yɛ̌ndu bɔ bárɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ Mandɛm achi, babhɨkɨ chyɛ yi kɛnókó mbɔ Mandɛm, nɛ yɛ̌ chi bakak bábhɨkɨ chyɛ yi. Kɛ bárɔ́bhɛ́ kaysi chi bɛchǒŋ mɛnyɨŋ nɛ bɔ kɛkway bɛjwimɛn ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ bɔ mandɨŋɨ. \v 22 Yɛ̌ndu bárɛ̀m bɛ babhɔŋ kɛboŋ barɔp chi bɛchɨŋtǐ bho. \v 23 Bárɔ́ bɛchyɛ kɛnókó ntá Mandɛm mmu apu gu, bárɔ́bhɛ chyɛ kɛnókó chi ntá mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bághókó nɛ amɔ. Mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛchi mbɔ nkwǎŋwaŋ nɛ bɛchak bɛchi mbɔ kɛnɛn nɛ bɛ́chák mbɔ nnya ɛnɛ́ bɛkak mɛnwi, nɛ ɛbhɛ́nɛ́fú mbɔ nnya ɛnɛ ɛ́su mɛniɛ amɨk. Bɔ mɛnkɛm bɛ́gùgu. \p \v 24 Ɛ̌ti yɔ, Mandɛm afɛ́rɛ́ amɔ nɛ bhɔ bɛ mámkpɨk mánkʉ bɛpɔ̌ mɛnyɨŋ ɛbhɛn batɨ yap áŋwaka bɛ mánkʉ, ɛnyu ɛnɛ básɔ̀t mmʉɛt ɛyap bɛkʉ nɛ batɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ̀ bhɔ ntíánwɔ́p. \v 25 Mandɛm afɛ́rɛ́ amɔ nɛ bhɔ mbɔnyunɛ barɔ mɛnoko mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp ɛ̌ti yi bárɔbhɛ koŋo chi nsé. Nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ághókó kɛ bɔ bárɔ́bhɛ́ chyɛ kɛnókó, puyɛ̌ mmu anɛ ághókó yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Yi kɛ bábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ bakak mpoknkɛm. Amen. \v 26 Ndu bákʉ̀ ɛnyu yɔ kɛ Mandɛm afɛ́rɛ́ amɔ nɛ bhɔ bɛ máŋwáká nɔ́kɔ́ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ̀ bhɔ ntíánwɔ́p. Baghɔrɛ́ bhap bárɔ babhakanɛm bárɔbhɛ bhʉrɛ chi nɛ batɨ baghɔrɛ́, ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhɨkɨ kway wawak. \v 27 Ɛnyumɔt kɛ ɛchi nkwɔ nɛ babhakanɛm. Bárɔ baghɔrɛ́ bárɔbhɛ ŋwaka bɛbhʉrɛ chi nɛ batɨ̌ babhakanɛm, ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhɨkɨ kway. Bákʉ̀ baraka ntíánwɔ́p nɛ batɨ̌ babhakanɛm. Bákʉ̀ nɔ mámbɔŋ nɔkɔ ntɛmsi anɛ akway nɛ bhɔ. \p \v 28 Tɛ̌ndu bǒbhɛn bábhɨ́kɨ́ yaŋ bɛkaysi ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bárɨ́ŋɨ́ bɛ ɛchi tɛtɛp ɛ̌ti Mandɛm, Mandɛm afɛ́rɛ́ amɔ nɛ bhɔ. Arɔ́ bhɔ́ ndǔ bɛpɔ̌ nkaysi yap, nɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɨkɨ kway bɛ bɔ mankʉ. \v 29 Batɨ yap ájwí nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ ndak abʉ́abʉ mbɔ bɛkʉ bɛbʉ́ nɛ bɛfyɛ amɨ́k ndǔ mɛnyɨŋ bo bachak, nɛ ɛpɨŋ bɛyaŋ bɛkʉ batɨ bɛbʉ́, nɛ mpabhamɨ́k, nɛ bɛway bho, nɛ bɛtaŋa ɛbhɛn mmu ábhɔ̀ŋ nɛ batɨ ndu áyɛ̀nti mmʉɛt nɛ bhɔ, nɛ bɛrwɔ bho, nɛ ɛpɨŋ bɛkʉ batɨ bɛbʉ́, nɛ ɛnáŋtí. \v 30 Nɛ bɛrɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti bo ndǔ bɛchɔ́ŋti manyɛ́n ayap, nɛ bɛpap Mandɛm, nɛ nɛsaŋ, nɛ nɛyoŋómʉɛt, nɛ mpányu, nɛ bɛkaysi babhi akɔ anɛ bɛkʉ bɛbʉ́, nɛ bɛtaŋ ntí nɛ bɔtáyap nɛ bɔmáyap. \v 31 Nɛ bɛbhak ɛchɨŋtímu, nɛ ɛpɨŋ ɛnɛ mmu apu bhʉɛrɛ bariɛp, nɛ bɛbhɔŋ ntɨ ɛnɛn mmu abhɨkɨ bhɔŋ ɛkɔŋ nɛ batɨ, nɛ bɛbhɔŋ ɛpɨŋ ɛnɛ mmu apu ghɔ batɨ ntínso. \v 32 Bǒbhɛn bákʉ̀ mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bárɨŋɨ bɛ Mandɛm arɛm bɛ bo abhɛn bákʉ̀ mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ bábhɔŋ bɛgu. Yɛ̌ nɔ, bákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɔ nɛ bárɔ̀ŋ tɛ ambɨ bɛka nɛ bo bachak abhɛn bákʉ̀ bhɔ bɛ ɛrɨ bɛkʉ bhɔ. \c 2 \s1 Mandɛm ǎtaŋ bo ɛnyu ɛnɛ ɛchi chak \p \v 1 Yɛ̌ ɔchí agha, mpok ɔ́tàŋ bo nɛ ɔ́nkʉ nɔkɔ nkúbhɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ̀, ɔpú kway bɛtaŋa mmʉɛt bɛsí Mandɛm. Bɛ́taŋ mmu kɛ ɔ́nkʉ nɔkɔ nkúbhɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀ chi bɛrɛm bɛ wɔmbɔŋ ɔ́kwɛ̌n manyé bɛsí Mandɛm. \v 2 Sɛ́rɨŋɨ bɛ Mandɛm achi chak ndǔ nɛtáŋ anɛ yi átàŋ bo abhɛn bákʉ̀ mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ. \v 3 Yɛ̌ ɔchí agha, mpok ɔ́tàŋ bo abhɛn bákʉ̀ mɛnyu mɛnyɨŋ ɛbhɔ, kɛ wɔmbɔŋ ɔ́nkʉ nɔkɔ bhɔ, ɔkaysi bɛ ɔ̌kway bɛbʉɛ ɛnyu ɛnɛ Mandɛm apu chyɛ wɔ ntɛmsi kɛ? \v 4 Kɛ chi bɛ ɔ̌sɔ̀t bɛyǎ bɛrɨ̌ntɨ ɛbhɛn Mandɛm átɔ̀ŋ bhɛsɛ, nɛ nɛghɔ́ anɛ yi ághɔ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́kʉ̀ mbɔ bɛ apú ghɔ, nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ ɛyi mbɔ ɛráká ndak? Ɔ́bhɨ́kɨ́ ghɔ bɛ ntí anɛ Mandɛm átɔ̀ŋ bhɛsɛ bɛrɨ̌ntɨ chi bɛkwak bhɛsɛ sɛntɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛsɛ? \v 5 Kɛ ɛ̌ti ɔ́gwɔ̀t ntɨ ɛnɛ amɛm ɔkɛ ka bɛ́tɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛ, ɔ̌kʉ̀ bɛběntɨ Mandɛm nɛ wɔ mɛnja mɛndɔk nɔkɔ chi ambɨ. Nɛ chɔŋ mɛ́mfú kpoŋoroŋ ndǔ nywɔp ɛnɛn Mandɛm átɔ̀ŋ bɛběntɨ ɛbhi, antáŋ bo ɛnyu ɛnɛ ɛchi chak. \v 6 Chɔŋ Mandɛm ankap yɛ̌ntɨkɨ mmu bɛkoŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ́. \v 7 Bo abhɛn bákɛ̀m ɛkɨ́kɨ́ ndǔ bɛrɨ ɛbhɛn bɔ bákʉ̀, báfyɛ̀ bɛtaŋ bɛkʉ bɛ Mandɛm anchyɛ bhɔ kɛnɛ́m nɛ kɛnókó nɛ nɛpɛ́m ɛnɛn mmu ápú gu. Mandɛm ǎchyɛ̀ bhɔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 8 Kɛ bo abhɛn babhɨkɨ bhɔŋ mpok nɛ batɨ ndu báyɨ̀ŋɨ chi mmʉɛt ɛyap, nɛ bápu koŋo tɛtɛp ndu nɛpɛ́m ɛnap kɛ bákoŋo chi bɛbʉ́, chɔŋ Mandɛm antɔŋ bɔ bɛběntɨ ɛbhi, anchyɛ bhɔ ntɛmsi. \v 9 Chɔŋ Mandɛm ankʉ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákʉ̀ bɛbʉ́ ámbák ndǔ bɛyǎ ɛkwɛt nɛ angók bɛyǎ bɛbe. Ákʉ̀ nɔ bɛbho nɛ bo Israɛl nɛ bɛghaka amʉɛt bo abhɛn bapu bo Israɛl nkwɔ. \v 10 Kɛ bo abhɛn bákʉ̀ bɛrɨ bábhɔŋ kɛnɛ́m nɛ kɛnókó nɛ kpák. Ɛ́bhàk ɛnyu ɛyɔ bɛbho nɛ bo Israɛl bɛghaka amʉɛt bo abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ. \v 11 Mandɛm apu tɔŋ kɛ́rɨ́ŋámík. \p \v 12 Chɔŋ bo mankɛm abhɛn bákʉ̀ bɛbʉ́ ɛnɛ́ bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛbhé Moses mánɛ́m yɛ̌ndu bátàŋ bhɔ kɛkoŋo bɛbhé Mandɛm. Nɛ chɔŋ Mandɛm amkpɔ́t manyé bo mankɛm abhɛn bákʉ̀ bɛbʉ́ mpok bárɨŋɨ bɛbhé Moses bɛkoŋo bɛbhé Moses. \v 13 Puyɛ̌ bo abhɛn bághòk ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhé ɛ́ghàti bhɔ kɛ bábhàk chak bɛsí Mandɛm, chi bo abhɛn bákʉ̀ mbɔ ɛnyǔ ɛbhé ɛ́rɛ̀m kɛ bábhàk chak bɛsí bhi. \v 14 Mpok anɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl bákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɛbhé ɛ́rɛ̀m mbɔ ɛnyǔ batɨ yap aghati bhɔ, yɛ̌ndu babhɨkɨ bhɔŋ bɛbhé ɛbhɛn bɛ́fʉɛ́rɛ́ ntá Moses, bátɔ̀ŋ ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ̀, bɛ bárɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ babhɔŋɔ bɛkʉ nɛ ɛnɛ babhɨkɨ bhɔŋ bɛkʉ. \v 15 Bɔ bátɔ̀ŋ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bákʉ̀ bɛ Mandɛm asɨŋ bɛbhé amɛm batɨ yap. Batɨ yap átè ntísiɛ bɛ ɛyɔ ɛ́chí tɛtɛp, tɛ̌ndu mpokófu batɨ yap ághàti bhɔ bɛ babhɔŋ bɛkwɛ́nɛ́ nɛ mpok achak bɛ báchí chak. \v 16 Ndǔ nywɔp ɛnɛn Mandɛm áfʉɛt ntá Yesu Kristo bɛtaŋ bo mbɔ ɛnyǔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ mɛ́ghàti bo árɛ̀m, chɔŋ antáŋ bo bɛkoŋo nkaysi anɛ achi bhɔ antɨ nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ̀ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́. \s1 Bo Israɛl bápu bhʉɛrɛ bɛbhé Moses \p \v 17 Mbák chi be, bǎbhɨ̀ŋɨ mmʉɛt ɛyɛka bɛ bǎchí bo Israɛl nɛ bǎghɔ̀kɔ mmʉɛt ndǔ ɛbhé ɛnɛ bǎbhɔŋɔ nɛ bǎpà bɛ bǎchi bo Mandɛm. \v 18 Bǎrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak bɛkʉ mbɔnyunɛ bǎghɔ̀k bɛbhé. \v 19 Bǎrɨŋɨ sayri bɛ báyà bo abhɛn bachi mbɔ manɛ́mámɨk mbi nɛ bɛ bǎchi mbɔ ɛrɔŋɔ ntá bo abhɛn bachi amɛm ɛjuri. \v 20 Nɛ bǎrɨŋɨ sayri bɛ mǎnyurɛ bɛchɨŋtǐ bho nɛ bɛ bǎtɔ̀ŋ bo abhɛn báchí mǎmbɔ ndǔ mbi Mandɛm mbɔnyunɛ bǎkàysi bɛ ɛbhé ɛ́kʉ bǎrɨŋɨ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ nɛ ɛ́tɔ̀ŋ be tɛtɛp nkɛm. \v 21 Ɛ̌, be bho bǎtɔ̀ŋ bo bachak, ndaká yí bǎpú tɔŋ mmʉɛt ɛyɛka? Bǎghàti bo bɛ bákɛ́ ghɛ́p aghɛp, kɛ bě babhɔŋ bǎpú ghɛ́p aghɛ́bhɛ́? \v 22 Bě bo bǎrɛ̀m bɛ, “Mmu abhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛkwɛn bɛrwɔp,” Bě babhɔŋ bǎpú kwɛn bɛrwɔbhɛ? Bě bo bǎre pap baraká bɔmandɛm nsé, bǎpú ghɛp mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm bɛkɛrɛ́ bɔmandɛm nsé? \v 23 Bě bo bǎpà bɛ bǎrɨ̀ŋɨ ɛbhé Mandɛm, bǎpú chyɛ nɔ Mandɛm ntíánwɔ́p ndǔ bapú bhʉɛrɛ ɛbhé ɛyi? \v 24 Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Bě bo Israɛl bǎkʉ̀ bo abhɛn bápú bo Israɛl bárɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mandɛm.” \p \v 25 Nsyɛ́p anɛ bǎsiɛ̀p bo bɛtɔŋ bɛ bachí bo Mandɛm chi ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ mbák bǎbhʉ̀rɛ bɛbhé, kɛ mbák bǎpú bhʉɛrɛ bɛbhé Mandɛm nsyɛ́p anɛ bǎsiɛ̀p bo achi chi ndɛ́ndɛm. \v 26 Ndu ɛchi nɔ, mbák mmu anɛ bábhɨ́kɨ́ syɛp yi ákʉ̀ mɛnyɨŋ mbɔ ɛnyǔ ɛbhé ɛ́yàŋ, Mandɛm apu sɔt yi mbɔ mmu anɛ basyɛphɛ? \v 27 Ɛyɔ ɛ́kʉ̀ bɛ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ syɛp bhɔ ndǔ nkwɔmʉɛt kɛ bábhʉ̀ɛrɛ ɛbhé mándɛm chɔŋ bɛ bɛkwɛ́nɛ́ bɛchi nɛ be bo Israɛl mbɔnyunɛ bǎpu bhʉɛrɛ ɛbhé yɛ̌ndu Mandɛm achyɛ nyaka bhe bɛbhé ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ amɨk, apɛt achyɛ bhe ɛpɨŋ bɛsyɛp bho. \v 28 Puyɛ̌ bɛsyɛp mmu kɛ ákʉ̀ yi ambak mbɔ̌ŋ mmu Israɛl tɛ́mɛ́ tɛ́mɛ́, nɛ nsyɛ́p anɛ tɛtɛp puyɛ̌ anɛ nkwɔmʉɛt. \v 29 Mmu ǎbhák mmu Israɛl tɛtɛp chí ndǔ ntɨ ɛni nɛ nsyɛ́p anɛ tɛtɛp ǎbhak chí antɨ. Chí bɛtɨk Ɛfóŋó Mandɛm, puyɛ̌ ɛbhɛn nkwɔmʉɛt. Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛnyǔ nsyɛp ɛyɔ Mandɛm kɛ ábɨti yi, puyɛ̌ nkwǎŋwaŋ. \c 3 \p \v 1 Bɛbhak mmu Israɛl ǎkʉ̀ mmu ánchá bo abhɛn bapu bo Israɛl kɛ? Nɛ nsyɛ́p ǎkwak mmu ndǔ ntɨkɨ mbi? \v 2 Mɛnkɛm bɛ́kwàk ndǔ bɛyǎ babhi. Ɛnyɨŋɨ́ mbɨ ɛnɛ ɛkwak mmu anɛ achi mmu Israɛl chi bɛ Mandɛm afyɛ́ ɛyɔŋ ɛyi amɔ ayap. \v 3 Kɛ mbɔk yap bábhɨ́kɨ́ kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ báfyɛ nyaka bariɛp nɛ Mandɛm bɛ babhɔŋ bɛkʉ chi bɛ Mandɛm apu pɛrɛ bhʉrɛ bariɛp ami kɛ? \v 4 Wáwák! Yɛ̌ndu yɛ̌ntɨkɨ mmu achi nsěnse, Mandɛm ákʉ̀ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́. Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti yi bɛ, \q1 “Ɔ̌tɔ̀ŋ kpoŋoroŋ ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ \q1 ɛnɛ ɔ́rɛ̀m bɛ ɔchí chak, \q1 nɛ mpok bákpɔt manyé yɛ, \q1 bɛkwɛ́nɛ́ bɛpu bhak nɛ wɔ.” \p \v 5 Kɛ mbák bɛbʉ́ ɛbhɛn sɛ́kʉ̀ bɛ́kʉ̀ bo mangɔ kpoŋoroŋ bɛ Mandɛm achi chak, chɔŋ sɛ́ngati bhɔ bɛ Mandɛm apu chak ndu bɛ́bentɨ anchyɛ bhɛsɛ ntɛmsi? [Nchí rɛm nɔ chi nɛ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛn bakwǎŋwaŋ.] \v 6 Ɛ́pú ɛnyu ɛyɔ wáwák! Mbɔ Mandɛm apu chak mbʉ ná yi ákway bɛtaŋ bo? \v 7 Kɛ mpok mmu árɛ̀m bɛ, “Nsé ɛnɛ mɛ̌sè ɛ́kwak bo mángɔ kpoŋoroŋ bɛ Mandɛm achi mmu tɛtɛp, nɛ ɛyɔ ɛ́kʉ mánchyɛ yi kɛnókó. Mbák ɛchi nɔ, ná Mandɛm akway bɛtaŋ mɛ andɛm bɛ nchí mmu bɛbʉ́ ndu nchí sense.” \v 8 Ndaká yí bǎpú rɛm bɛ, “Sɛ́ndɔk ambɨ bɛkʉ bɛbʉ́ bɛ Mandɛm antɔŋ bhɛsɛ bɛrɨ,” mbɔ ɛnyǔ mbɔk bo báchɔ̀ŋti manyɛ́n ayɛsɛ bɛ sɛ́rɛ̀m ɛnyu yɔ. Chɔŋ mámbɔŋ ntɛmsi anɛ akway nɛ bhɔ. \s1 Yɛ̌ mmu apu chak bɛsí Mandɛm \p \v 9 Chɔŋ sɛ́ndɛm yɛ bɛ yi? Bɛ́ nté ayɛsɛ bo Israɛl acha anɛ bo bachak kɛ? Wáwák! Nnáŋ ntɔŋ bɛ bɛbʉ́ bɛbhɔŋ bɛtaŋ amfay bo mankɛm, yɛ̌ chi bo Israɛl nɛ yɛ̌ chi abhɛn bapu bo Israɛl. \v 10 Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 “Yɛ̌ mmu apu chak bɛsí Mandɛm, \q1 yɛ amɔt apu, \q1 \v 11 yɛ̌ mmu apu yaŋ bɛrɨŋɨ Mandɛm, \q1 yɛ̌ mmu apu yaŋ mbi Mandɛm. \q1 \v 12 Mankɛm bátɨknsɛm ntá Mandɛm, \q1 bɔ mankɛm barɔp bǒ bɛkwɛnɛ, \q1 yɛ̌ amɔt apú kʉ bɛrɨ, \q1 wáwák! Yɛ̌ amɔt apu.” \q1 \v 13 “Ɛyɔŋɔ́nyu yap ɛ́nɛ̀m \q1 mbɔ ɛriɛp ɛnɛ ɛ́fú ndǔ nnɛm ɛnɛ́n \q1 ɛnɛ́n mánɛ́nɛ́, bárɔ́ fúú. \q1 Básɔ̀t bárɨ́ yap bɛrwɔ bho.” \q1 “Bɛyɔŋɔ́nyu bhap bɛ́wày mmu way \q1 mbɔ ɛfé mpok ɛ́nɛ́m mmu.” \q1 \v 14 “Ɛyak nɛ bɛbɛ́ptí bɛyɔŋ \q1 kɛ bɛ́fù bɔ anyu mpoknkɛm.” \q1 \v 15 “Bɛkak ɛbhap bɛ́wàkari bɛpɔkɔ bɔ \q1 bɛ mandɔk mangway bo. \q1 \v 16 Yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ bɔ bárɔ́ŋɔ́, \q1 bátwɔ̀ chi nɛ mɛnɛmɛ nɛ nɛdǐ kɛbhɔ. \q1 \v 17 Bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛkʉ bo mámbɔ́ŋ kpák \q1 nɛ batɨ.” \q1 \v 18 “Bápu chyɛ Mandɛm kɛnókó wáwák!” \p \v 19 Sɛ́rɨŋɨ bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi amɛm bɛkáti ɛbhé Moses bɛ́yɨ̀ŋɨ chi bo abhɛn Mandɛm achyɛ bhɔ ɛbhé ɛyɔ. Ɛ́yɔ ɛ́chòk manyu bo abhɛn báyàŋ bɛtaŋa mmʉɛt bɛ bapu bo bɛbʉ́. Yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛte bɛsí Mandɛm ndǔ manyé. \v 20 Ɛ́bhàk ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ, yɛ̌ mmu apu kway bɛbhak chak bɛsí Mandɛm nɛ ntɨ bɛ ǎkʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɛbhé ɛ́yàŋ yi ankʉ. Ɛbhé ɛ́kʉ̀ mmu andɨŋɨ bɛ yi achi mmu bɛbʉ́. \s1 Ɛnyǔ Mandɛm ákʉ̀ bo mámbák chak bɛsí bhi \p \v 21 Nɛ́nɛ, Mandɛm ákʉ́ bo mandɨŋɨ kpoŋoroŋ ɛnyǔ mmu ákway bɛbhak chak bɛsí bhi. Ɛyɔ ɛbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ ɛbhé yɛ̌ndu bɛbhé Moses nɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ mɛnáŋ báté ntísiɛ ɛnyǔ Mandɛm ákʉ̀ bo mámbák chak. \v 22 Mandɛm ǎkʉ̀ bo mámbák chak mpok babhɔŋɔ nɛka nɛ Yesu Kristo. Ǎkʉ̀ nɔ nɛ yɛ agha anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Yesu Kristo. Mandɛm apu tɔŋ kɛ́rɨ́ŋámík. \v 23 Yɛ̌ntɨkɨ mmu ákʉ́ bɛbʉ́ nɛ abhɨ́kɨ́ pɛrɛ ghaka ndǔ nte anɛ Mandɛm ághókó nyaka yi ambak. \v 24 Kɛ nɛ́nɛ, Mandɛm átɔ̀ŋ bo bɛrɨ̌ndu ɛbhi ndu ákʉ̀ mámbák chak bɛsí bhi. Ɛyɔ chi akap Mandɛm nɛ ǎfʉ̀ɛt chi ntá Yesu Kristo bɛkʉ nɔ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ákʉ́ ndu bɛfɛrɛ bhɛsɛ ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́. \v 25 Mandɛm achyɛ́ nyaka Yesu mbɔ akap, bɛ ɛ̌ti manoŋ mi amɛn árɔ́ŋɔ́ amɨk, Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ bo abhɛn mánóko Yesu. Mandɛm ǎkʉ̀ nɔ bɛtɔŋ bɛ yi achi chak. Ɛ̌ti ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ ɛyi, asó nyaka bɛbʉ́ ɛbhɛn bo bákʉ́. Ǎghɔ̀ nyaka bɛbʉ́ ɛbhɛn bo bákʉ́ ndu mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm mbɔ bɛ apu ghɔ. \v 26 Kɛ nɛ́nɛ, ǎtɔ́ŋ bo bɛ yi achi chak nɛ ǎkʉ̀ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ abhɔŋ nɛka nɛ Yesu ambak chak bɛsí bhi. \p \v 27 Ndu ɛchi yɛ̌ nɔ, yi ɛ́kway bɛkʉ sɛ́mpányu? Yɛ̌nyɨŋ! Nɛ ntí achi bɛ yi? Chi bɛ sɛ́kʉ̀ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ kɛ? Wáwák! Chi bɛ sɛ́noko. \v 28 Sɛ́ghɔ̀ yɛ bɛ Mandɛm ǎsɔt bɛ mmu achi chak chi mbák abhɔŋ nɛka nɛ Yesu. Ɛyɔ ɛbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu ákʉ̀ bɛkoŋo ɛbhé. \v 29 Mandɛm achi Mandɛm chi ndiɛrɛ ntá bo Israɛl? Apu Mandɛm bo abhɛn bápú bo Israɛl? Achi Mandɛm bo abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ. \v 30 Mandɛm amɔt kɛ achi nɛ ǎkʉ̀ bo abhɛn básiɛ̀p bo nɛ abhɛn bapú syɛp bo mámbák chak chi mbák bábhɔŋ nɛka nɛ Yesu. \v 31 Ɛyɔ ɛ́kʉ̀ sɛ́nsɔt bɛ ɛbhé ɛpu yɛ̌nyɨŋ kɛ? Wáwák! Mbák sɛ́mbɔ́ŋ nɛka nɛ Yesu, sɛ́kɛ̀m bɛbhé sayri. \c 4 \s1 Mandɛm ákʉ́ Ábraham ambak chak bɛsí bhi \p \v 1 Chɔŋ sɛ́ndɛm yɛ bɛ yi ɛ̌ti Ábraham mmu achí chi-mbɨ ywɛsɛ? \v 2 Mbɔ Ábraham achi nyaka chak bɛsí Mandɛm ɛ̌ti bɛrɨ́tí bɛtɨk ɛbhɛn yi ákʉ́, mbʉ ntí achi anɛ yi ápanyu. Kɛ ápu kway nyaka bɛkʉ nɔ bɛsí Mandɛm. \v 3 Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mpok Ábraham abhɔ̌ŋ nɛka nɛ Mandɛm, Mandɛm asɔt bɛ yi achi chak bɛsí bhi.” \v 4 Nkáp anɛ báchyɛ̀ mmu ndǔ bɛtɨk ɛbhɛn yi ákʉ́ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛbhɔŋ ɛ̌ti bɛtɨk ɛbhɔ. Nkáp wu puyɛ̌ akap. \v 5 Kɛ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ fyɛ ntí chi ndǔ bɛtɨk kɛ abhɔ̌ŋ nɛka nɛ Mandɛm mmu ákʉ̀ bɛ́ bǒ bɛbʉ́ mambak chak, chɔŋ ansɔt yi bɛ achi chak ɛ̌ti nɛka ɛnɛn yi ábhɔ́ŋɔ́ nɛ yi. \v 6 Nkúbhɛ́ ɛnyu yɔ kɛ̌ Debhít arɛmɛ nyaka bɛ áfɔ́k áchí nɛ mmǔ anɛ Mandɛm ásɔ́rɛ́ bɛ achi chak, yɛ̌ndu abhɨkɨ kʉ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ ɛkʉ bɛ Mandɛm anchyɛ yi áfɔ́k wu. \q1 \v 7 “Ɛ́rɨ ɛcha ntá bo abhɛn Mandɛm \q1 áfóŋórí ɛpɨŋ ɛyap ɛnɛ bápú bhʉɛrɛ bɛbhé, \q1 antɛsɛ bɛbʉ́ ɛbhap nkwɔ, \q1 \v 8 Ɛ́rɨ ɛcha ntá mmu anɛ Acha \q1 ápú sɔt bɛ abhɔŋ bɛkwɛ́nɛ́ ɛ̌ti bɛbʉ́ bhi.” \p \v 9 Áfɔ́k wu achí yɛ chi ntá bo abhɛn básiɛ̀p bhɔ, kɛ ntá bo abhɛn bapu syɛp bhɔ nkwɔ? Sɛ́rɛ̀m mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mandɛm asɔt nyaka bɛ Ábraham achi chak bɛsí bhi mpok yi ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ yi.” \v 10 Mpok Mandɛm ásɔ́rɛ́ Ábraham bɛ achi chak, mánaŋ basyɛp nyaka yi kɛ? Chi mpok bábhɨ́kɨ́ re syɛp yi, puyɛ̌ mpok manaŋ basyɛphɛ yi. \v 11 Nsyɛ́p anɛ básiɛ́bhɛ́ Abraham kɛ achi nyaka ɛrɨŋ ɛnɛ Mandɛm afyɛ́ yi amʉɛt bɛtɔŋ bɛ yi abhɔŋ nɛka nɛ yi tɛ mpok anɛ bábhɨ́kɨ́ re syɛp yi. Mandɛm ákʉ́ nyaka nɔ bɛ Ábraham ambak chi-mbɨ ntá bo mankɛm abhɛn mánóko Mandɛm mpok bábhɨ́kɨ́ re syɛp bhɔ, nɛ nta abhɛn nɛka ɛnap nɛ Mandɛm nɛ́kʉ́ yi ásɔ́rɛ́ bɛ bɔ bachi chak bɛsí bhi. \v 12 Abraham achi nkwɔ chi-mbɨ ntá bǒ abhɛn basyɛp bhɔ mbák bákòŋo bayarɛ́kak yi ndu babhɔŋɔ nɛka nɛ Mandɛm, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi áchi nyaka yɛ̌ chi ndu mpok anɛ babhɨkɨ re syɛp yi. \s1 Bariɛp Mandɛm achi nta bo abhɛn bábhɔŋ nɛka nɛ yi \p \v 13 Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ chɔŋ Ábraham nɛ bɛbhárɛ́bhɔ bhi mányiɛ mmɨk. Ɛpú nyaka chi ɛ̌ti Ábraham abhʉrɛ bɛbhé. Bɛfʉɛt ndǔ nɛka Ábraham kɛ Mandɛm ásɔ́rɛ́ yi bɛ achi chak. \v 14 Mbɔ bo abhɛn bábhʉ̀rɛ bɛbhé kɛ babhɔ̌ŋ nyaka mɛnyiɛ mmɨk mbʉ nɛka ɛnɛka nɛ Mandɛm nɛchi chi ndɛ́ndɛm, nɛ mbʉ bariɛp ami nkwɔ abhɨkɨ bhɔŋ ntí. \v 15 Ɛbhé ɛ́twɔ̀ nɛ ntɛmsi Mandɛm ntá bo ndu bápú bhʉɛrɛ yɔ, kɛ nɛbhʉɛt anɛ ɛbhé ɛpú, mmu apu kway bɛkwɛn ɛbhé. \p \v 16 Ɛ̌tiyɔ kɛ ɛchi bɛ bariɛp Mandɛm achi chi ntá bo abhɛn babhɔŋɔ nɛka nɛ yi, bɛtɔŋ bɛ chi ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhi kɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi afyɛ́ bariɛp bɛkʉ ntá yɛ̌ntɨkɨ ɛbhárɛ́mɔ Ábraham. Bariɛp ami apú chi ndiɛrɛ ntá bo abhɛn bákòŋo bɛbhé, kɛ ntá bo bachak mankɛm nkwɔ abhɛn babhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm mbɔ Ábraham, tɛ̌ndu bɛsɛ mankɛm sɛchi bɛbhárɛ́bhɔ bhi. \v 17 Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Nkʉ wɔ ɔ́mbák chi ntá bo bɛyǎ bɛtɔk. Yi achi bɛsí Mandɛm mmu yi ánókó, Mandɛm mmu ákʉ̀ bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Yí ǎchyɛ ɛyɔŋ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́pú ɛmbak, ɛ́mbak.” \v 18 Ábraham arɔŋ nyaka ambɨ mɛnoko bariɛp Mandɛm. Are noŋ ambaka nɔkɔ ntɨ yɛ̌ndu ɛ́be nyaka mmʉɛt mɛnoko bɛ bariɛp Mandɛm abhɔŋ bɛfu tɛtɛp. Ɛ̌ti yɔ, achí chi ntá bo bɛyǎ bɛtɔk bɛkoŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm aghati yi bɛ, “Chɔŋ bɛbhárɛ́bhɔ bhɛ mánja máncha.” \v 19 Ábraham anaŋ aghaka nyaka mbɔ mamiɛ́ bɛsa bɛtay (100) nɛ arɔbhɛ sɔt mmʉɛt chi mbɔ ngú, nɛ árɨ́ŋɨ́ bɛ ngɔrɛ́ ywi Sará achi nkongɔrɛ́. Yɛ̌ nɔ, ate kpirí ndǔ nɛka ɛni nɛ Mandɛm, anoŋ nɔkɔ bɛ Mandɛm ankʉ mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́. \v 20 Arɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ bariɛp Mandɛm abhɔŋ bɛfu tɛtɛp. Yi kɛmakati yɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm árɛ́mɛ́, kɛ abhɔ́ŋ nɛka nɛ Mandɛm andɔk nɔkɔ chi ambɨ nɛ anchyɛ nɔkɔ yi kɛnókó. \v 21 Arɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ Mandɛm abhɔŋ bɛtaŋ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi afyɛ́ bariɛp bɛkʉ. \v 22 Nɛ bɛfʉɛt ndǔ nɛka ɛni, “Mandɛm asɔt bɛ Ábraham achi chak bɛsí bhi.” \v 23 Ɛnyɨŋ ɛnɛ básɨ́ŋɨ́ bɛ Mandɛm asɔt yi bɛ achi chak bɛsí bhi ɛbhɨkɨ yɨŋɨ nyaka chi yi aywǐntí. \v 24 Ɛchi nyaka ɛ̌ti yɛsɛ nkwɔ ndu sɛ́nókó Mandɛm mmu ákʉ́ nyaka Yesu Acha ywɛsɛ apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 25 Yi, Yesu, kɛ Mandɛm arɔ bɛ angu ɛ̌ti bɛbʉ́ ɛbhɛsɛ, akʉ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ndu bɛkʉ bɛsɛ sɛ́mbak chak bɛsí Mandɛm. \c 5 \s1 Sɛ́chí sayri nɛ Mandɛm nɛ́nɛ ɛ̌ti Yesu \p \v 1 Tɛ̌ndu sɛ́chí yɛ chak bɛsí Mandɛm nɛ́nɛ ndu sɛ́bhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Yesu, sɛ́chí ndu kpák nɛ Mandɛm ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Acha ywɛsɛ Yesu Kristo ákʉ́ ntá yɛsɛ. \v 2 Kristo akʉ sɛ́bhɔŋ mbi bɛbhak ɛnyu ɛnɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm bɛbhak nɛ bhɛsɛ bɛfʉɛt ndu nɛka ɛnɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ nɛ yi. Nɛ sɛbhɔŋ maŋák mbɔnyunɛ sɛbhaka ntɨ ndǔ kɛnɛ́m ɛkɛn sɛ́bhɔŋ chɔŋ nɛ Mandɛm. \v 3 Kɛ mbɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛcha ɛyɔ chi bɛ sɛbhɔŋ maŋák ndu bɛsɔŋɔri ɛbhɛsɛ mbɔnyunɛ sɛrɨŋɨ bɛ ɛsɔŋɔri ɛkwak bhɛsɛ sɛngɔk bɛte kpirí. \v 4 Nɛ bɛ́te kpirí ǎkwak bhɛsɛ sɛ́mbɔ́ŋ ɛpɨŋ ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ sɛ́fʉɛt nɛmɔ. Nɛ ɛpɨŋ ɛyɔ ɛ́kʉ̀ sɛmbaka ntɨ bɛ chɔŋ Mandɛm ankʉ mbɔnyu yi arɛmɛ. \v 5 Nɛ mbák sɛ́bhɔŋ nɛbhakántɨ, ɛyɔ ɛ́pú twɔ bhɛsɛ nɛ bɛkwɛ́nɛ́. Sɛ́rɨŋɨ bɛ Mandɛm akɔŋ bhɛsɛ tontó, mbɔnyunɛ akʉ bɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mmu yi achyɛ bhɛsɛ ánkʉ ɛkɔŋ ɛyi ɛnjwi bhɛsɛ antɨ. \p \v 6 Mpok anɛ sɛ́chí nyaka kɛbhɔŋ bɛtaŋ bɛkwak mmʉɛt ɛyɛsɛ, Kristo agǔ ndǔ nywɔp ɛnɛn Mandɛm ayabhɛ, bɛ ánkwak bhɛsɛ bǒ bɛbʉ́. \v 7 Ɛ́taŋ bɛ́ mmu ánká bɛgu ɛ̌ti mmu anɛ achi chak, yɛ̌ndu mmu akway bɛka nɛwú ɛ̌ti ɛrɨ́tí mmu. \v 8 Kɛ Mandɛm atɔŋ kpoŋoroŋ bɛ yi akɔŋ bhɛsɛ ndu Kristo ágú ɛ̌ti yɛsɛ mpok sɛbhʉɛt nyaka bǒ bɛbʉ́. \v 9 Tɛ̌ndu manoŋ Kristo árɔ́ŋɔ́ amɨk ɛ̌ti yɛsɛ, Mandɛm ásɔ̀t bɛ sɛ́chí chak bɛsí bhi nɛ́nɛ. Ɛchi mbɔ̌ŋ tɛtɛp ɛcha bɛ Kristo ǎpɛmɛ chɔŋ bhɛsɛ bɛ bɛběntɨ Mandɛm bɛ́kɛ́ bhak nɛ bhɛsɛ. \v 10 Mpok sɛ́bhʉɛ́t nyaka bǒmpap Mandɛm, yi akʉ sɛ́mpɛtnsɛm ntá yi, bɛfʉɛt ndǔ nɛwú Mɔ́ywi. Ná nɛ nɛ́nɛ, ɛnɛ́ sɛ́pɛ́tnsɛm ntá Mandɛm? Ɛchi mbɔ̌ŋ tɛtɛp ɛcha bɛ Mɔ́ywi apu nɔ́k bɛpɛmɛ bhɛsɛ, tɛ̌ndu yi achi nɛpɛ́m. \v 11 Kɛ mbɔ̌ŋ ɛnɛ ɛcha ɛyɔ chi bɛ sɛ́bhɔŋ maŋák ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afʉɛrɛ ntá Yesu Kristo Acha akʉ ntá yɛsɛ. Yi Kristo kɛ ákʉ́ sɛ́pɛ́rɛ́nsɛm ntá Mandɛm. \s1 Adam atwɔ nɛ nɛwú, Kristo atwɔ́ nɛ nɛpɛ́m \p \v 12 Bɛbʉ́ bɛ́fʉɛt ntá mmu amɔt kɛ bɛ̌twɔ fá amɨk, nɛ bɛbʉ́ ɛbhi bɛ́twɔ́ nɛ nɛwú. Nɔ kɛ ɛchi bɛ nɛwú nɛ́pɔ̀kɔ bo mankɛm mbɔnyunɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ákʉ bɛbʉ́. \v 13 Bɛbʉ́ mɛ́naŋ bɛchi nyaka fá amɨk kɛ Mandɛm ákʉ bɛbhé bɛ́fʉɛ́t ntá Moses bɛ́twɔ́. Kɛ nɛbhʉɛt anɛ ɛbhé ɛpu bápú kwáy bɛrɛm bɛ mmu akwɛn ɛbhé. \v 14 Yɛ̌ nɔ, bɛbʉ́ bɛ́bhɔŋ bɛtaŋ amfǎy bo mankɛm bɛbho mpok Adam kpát bɛghaka mpok Moses, nɛ yɛ̌ chi bo abhɛn bɛbʉ́ bhap bɛpu nyaka mbɔ ɛbhɛn Adam mmu ákwɛ́nɛ́ ɛbhé Mandɛm abhak mbɔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛ́twɔ. Kɛ apɛt abhak kɛkúrí nɛ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́twɔ. \v 15 Kɛ ɛnyu ɛnɛ́ Mandɛm átɔ̀ŋ bhɛsɛ bɛrɨ̌ndu ɛ̌ti Kristo ɛchi kɛkúrí nɛ ɛnyu ɛnɛ Adam ákʉ́ bɛbʉ́. Bɛyǎ bo bágu nyaka ɛ̌ti bɛbʉ́ mmu amɔt, kɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm bɛyǎ mbɔŋ bɛcha. Ɛnyu ɛnɛ kɛ Mandɛm áchyɛ̀ áfɔ́k ntá bɛyǎ bho ndɛ́ndɛm bɛkoŋo ɛnyǔ mmu amɔt, Yesu Kristo, átɔ́ŋɔ́ bɛrɨ̌ndu. \v 16 Nɛ akap anɛ Mandɛm áchyɛ̀ bho ndɛ́ndɛm achi kɛkúrí tontó nɛ akap anɛ bɛbʉ́ mmu wu amɔt bɛ́twɔ̀ nɛ wu. Bɛkoŋo bɛbʉ́ bhɔ mɛmɔt Mandɛm atǎŋ bo mankɛm nɛ bákwɛn manyé. Kɛ akap anɛ́ Mandɛm áchyɛ̀ ndɛ́ndɛm bɛkoŋo bɛbʉ́ bɛyǎ bho ákʉ̀ bo mámbák chak bɛsí bhi. \v 17 Tɛ̌ndu bɛbʉ́ mmu amɔt bɛkʉ nɛwú nɛ́bhɔŋ bɛtaŋ amfǎy bo mankɛm, ɛchi mbɔ̌ŋ tɛtɛp ɛcha, bɛ bo mankɛm abhɛn Mandɛm átɔŋ bɔ bɛyǎ bɛrɨ̌ndu nɛ ǎchyɛ bhɔ akap ndɛ́ndɛm ndu bɛkʉ bɔ mambak chak bɛsí bhi, mámbɔŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m ɛnap ndu bɛsɔt awɔ́nɛm amfǎy yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu amɔt, Yesu Kristo ákʉ́. \p \v 18 Nɔ kɛ ɛ́chí bɛ, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ bo mankɛm babhɔ̌ŋ nyaka bɛkwɛ́nɛ́ ɛ̌ti bɛbʉ́ mmu amɔt, ɛnyu ɛyɔ nkwɔ kɛ ɛchi bɛ mbɔnyunɛ mmu amɔt ákʉ́ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛyɔ ɛnɛ ɛchi chak, bo mankɛm babhɨkɨ bhɔŋ bɛ́kwɛ́nɛ́, kɛ babhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 19 Nɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ nɛtaŋántɨ mmǔ amɔt nɛ́kʉ́ bo mankɛm mámbák bǒ bɛbʉ́, mmu amɔt anɛ ákʉ́ mbɔ ɛnyu Mandɛm aghati yi, akʉ bo mankɛm mámbák chak. \p \v 20 Mandɛm ákʉ́ nyaka ɛbhé ɛntwɔ bɛ bo mángó sayri bɛ bɛbʉ́ bhap bɛyǎ tontó. Kɛ mpok bo bákʉ̀ nyaka bɛyǎ bɛbʉ́ mandɔk nɔkɔ chi ambɨ, Mandɛm atɔ́ŋ bɛrɨ̌ndu ɛbhi ɛnyu ɛnɛ́ ɛ́yá mbɔŋ ɛ́chá, \v 21 bɛ mbɔ ɛnyǔ bɛbʉ́ bɛ́tɔ̀ŋ bɛtaŋ ɛbhi amfay bho ndu bɛ́twɔ̀ nɛ nɛwú, bɛrɨ̌ndu Mandɛm nkwɔ bɛbhɔ̌ŋ bɛtaŋ amfay bho ndu bɛ́kʉ̀ bɔ mámbák chak bɛsí bhi. Nɛ ɛyɔ ɛ́kʉ̀ bɔ mámbɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Acha ywɛsɛ Yesu Kristo ákʉ́. \c 6 \s1 Mmǔ anɛ ábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Kristo arɔp chi mbɔ ngú \p \v 1 Chɔŋ sɛ́ndɛm yɛ bɛ yi? Sɛ́ndɔ́k ambɨ bɛkʉ bɛbʉ́ bɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm mɛnja mɛncha kɛ? \v 2 Wáwák! Bɛsɛ bho sɛrɔbhɛ chi mbɔ bawú ndǔ nté yɛsɛ nɛ bɛbʉ́, sɛ́ndɔ́k ambɨ bɛkʉ bɛbʉ́? \v 3 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ bɛsɛ mankɛm abhɛn bájwítí bɛ Mandɛm achɛm bhɛsɛ nɛ Yesu Kristo, bájwiti nyaka bhɛsɛ chi bɛ sɛmbak mbɔ bɛ sɛ́gu nyaka nɛ yi mpok yi agu? \v 4 Ɛchi yɛ mbɔ bɛ manaŋ babhɛmɛ nyaka bhɛsɛ nɛ yi mpok bajwiti bhɛsɛ, bɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu Mandɛm Ɛtayɛsɛ ákʉ́ nyaka Kristo apɛtnsɛm ndu nɛpɛ́m ndu bɛtaŋ ɛbhi ɛbhɛn bɛyǎ bɛcha, bɛsɛ nkwɔ sɛ́nkwáy bɛbhɔŋ nɛpɛ́m nɛkɔ. \v 5 Tɛ̌ndu Mandɛm áchɛ́mɛ́ bhɛsɛ nɛ Kristo ndu nɛwú ɛni, chɔŋ sɛ́mbak nɛ yi mpok sɛ́pɛ́rɛnsɛm ndu nɛpɛ́m nkwɔ mbɔ yi. \v 6 Sɛ́rɨŋɨ bɛ ɛchi nɛ́nɛ mbɔ bɛ bágo nyaka nɛpɛ́m nɛsɨ́ ɛnɛsɛ ndu ɛkotákátí nɛ yi, bɛ Mandɛm anchɔŋti mmʉɛt bɛbʉ́ ayɛsɛ bɛ sɛkɛ pɛrɛ bhak ndu kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́. \v 7 Ɛchi nɔ mbɔnyunɛ bɛbʉ́ bɛpú pɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ amfay mmu anɛ ánáŋ ágú. \v 8 Tɛ̌ndu sɛ́gú nɛ Kristo, sɛ́noko bɛ chɔŋ sɛ́mbak nkwɔ nɛ yi. \v 9 Sɛ́rɨŋɨ bɛ tɛ̌ndu Mandɛm akʉ Kristo apɛtnsɛm ndu nɛpɛ́m, yi apú pɛrɛ gu wáwák. Nɛwú nɛbhɨkɨ pɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m ɛni. \v 10 Nɛwú ɛnɛn yi agu, agú bɛchɔŋti bɛtaŋ nɛwú. Agú ndɔŋ amɔt ndak amay. Kɛ nɛpɛ́m ɛnɛn yi ábhɔ́ŋɔ́ nɛchi chi ndu bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó. \v 11 Bě nkwɔ bǎbhɔŋ bɛsɔt mmʉɛt ɛyɛka mbɔ bɛ bǎgu, nɛ bɛ bǎbhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ bɛbʉ́, nɛ bɛ bǎchi nɛpɛ́m ndu bɛ́tok Mandɛm ndu yi áchɛ́mɛ́ bhe nɛ Yesu Kristo. \p \v 12 Bǎkɛ́ pɛrɛ rɔ yɛ bɛbʉ́ mɛ́mbɔ́ŋ bɛtaŋ ndǔ mmʉɛt ɛyɛka ɛnɛ ɛ́gùgu bɛkʉ be mǎnkoŋo nɔkɔ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn yɔ ɛŋwaka bɛ mǎnkʉ. \v 13 Yɛ̌ mmu ywɛka ákɛ chyɛ yɛ ɛpókómʉɛt ɛyi mbɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ básɔt bɛkʉ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ nɛ yɔ. Kɛ chyɛ̌ ka mmʉɛt ntá Mandɛm mbɔ bo abhɛn mánáŋ bágú kɛ yi ákʉ́ bǎpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Nɛ chyɛ ká bɛpókómʉɛt ɛbhɛka ntá Mandɛm mbɔ mɛnyɨŋɨ́ bɛtɨk ɛbhɛn bǎsɔt bɛkʉ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chak bɛsí Mandɛm. \v 14 Mbák mǎnkʉ nɔ nkaysi bɛkʉ bɛbʉ́ apu pɛrɛ bhɔŋ chɔŋ bɛtaŋ amfǎy yɛka, tɛ̌ndu ɛbhé ɛbhɨkɨ pɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ ndu nɛpɛ́m ɛnɛka, nɛ ndiɛrɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm kɛ bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ ndu nɛpɛ́m ɛnɛka. \s1 Bǒ Kristo bábhɔŋ bɛbhak chak bɛsí Mandɛm \p \v 15 Chɔŋ sɛ́ndɛm yɛ bɛ yi? Sɛ́ndɔ́k ambɨ bɛkʉ bɛbʉ́ mbɔnyunɛ ɛbhé ɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ́, nɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm kɛ bɛ́rɔ́hɛ́ bhɔŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ kɛ? Wáwák! \v 16 Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ mbák mǎnchyɛ́ mmʉɛt ntá mmu bɛkʉ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi áyàŋ mǎnkʉ, nɔ bǎchi basɛm ntá mmu wu? Mmu ǎkway bɛkoŋo bɛbʉ́, nɛ bɛbʉ́ mɛntwɔ yi nɛ nɛwú. Mbák ɛpu nɔ, mmu ǎkway bɛkoŋo Mandɛm, nɛ Mandɛm ankʉ yí ambak chak bɛsí bhi. \v 17 Kɛ sɛbhɔŋ bɛkaka Mandɛm bɛ yɛ̌ndu bǎchi nyaka ndu kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́, nɛ́nɛ, bǎkòŋo nɛ batɨ ayɛka ankɛm, mɛnyɨŋ ɛbhɛn bátɔ́ŋɔ́ nyaka bhe. Mɛnyɨŋ ɛbhɔ kɛ bárɔ́ amɔ yɛka. \v 18 Mandɛm afɛ́rɛ́ be ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́ nɛ bǎrɔp chi basɛm abhi bɛ mǎnkʉ nɔkɔ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chí chak bɛsí bhi. \v 19 Nchí sɔt ɛrɨŋ ndǔ nɛpɛ́m nɛ ntí bɛ mɛ́yàŋ mǎnjwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́rɛ̀m, mbɔnyunɛ ɛ́bemʉɛt bɛ bakwǎŋwaŋ mámbɔ́ŋ nɛjwǐmɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛ́bhɛn. Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ bǎchyɛ́ nyaka bɛpókómʉɛt ɛbhɛka ndǔ kɛsɛm ɛkɛn bɛkʉ barak ɛpúsí nɛ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ bɛchak ɛbhɛn bɛyǎ mɛndɔk nɔkɔ chi ambɨ, chyɛ ká bɛpókómʉɛt ɛbhɛka nɛ́nɛ mbɔ basɛm ntá Mandɛm bɛ yi ankʉ mǎmbák chak bɛsí bhi ɛnyu ɛnɛ babhak nyáŋá. \p \v 20 Ndǔ mpok anɛ bǎchí ndu kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́, bǎbhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chak. \v 21 Mpok ɛyɔ, bǎbhɔŋ nyaka ntɨkɨ nsáy ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bákʉ̀, ɛbhɛn-nɛ bǎbhɔŋ ntíánwɔ́p bɛkʉ nɛ́nɛ? Mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́twɔ̀ chi nɛ nɛwú. \v 22 Kɛ nɛ́nɛ, ɛnɛ́ Mandɛm ánáŋ áfɛ́rɛ́ be ndǔ bɛbʉ́, bǎrɔp chi basɛm abhi, nɛ nsáy anɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ chi nɛpɛ́m ɛnɛn nɛchi nyáŋá, nɛ ndǔ ngwɛnti, bǎbhɔŋ chi nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 23 Nsáy bɛbʉ́ chi nɛwú, kɛ akap anɛ Mandɛm áchyɛ̀ ndɛ́ndɛm chi nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ abhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo Acha ywɛsɛ. \c 7 \s1 Pɔ̌l ǎsɔt ɛrɨŋ ndǔ ɛbhé ɛnɛ ɛ́yɨ́ŋɨ́ nɛbhay \p \v 1 Bɔ̌ma, bǎrɨŋɨ ɛbhe. Bǎrɨŋɨ yɛ bɛ ɛbhé ɛbhɔŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m mmu chi ndiɛrɛ mpok yi achi nɛpɛ́m? \v 2 Nchí sɔt ɛrɨŋ ɛnɛ́ ngɔrɛ́ nɛbhay. Mpoknkɛm anɛ nnɛ́m achi nɛpɛ́m ɛbhé ɛ́gwɔ̀t yi nɛ nnɛ́m ɛyi. Kɛ mbák nnɛ́m agu, ɛbhé yɔ ɛ́pu pɛrɛ gwɔt yi. \v 3 Mbák ngɔrɛ́ achi nɛ mmu achak mpok nnɛ́m ábhʉɛ́t nɛpɛ́m, nɔ achi nkwɛnɛ́ bɛrwɔp. Kɛ mbák nnɛ́m agu, ɛbhé ɛnɛ́ ɛ́gwɔ́rɛ́ yi nɛ nnɛ́m ɛpu pɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ amfay yi. Nɛ mbák abhay mmǔ chak, apú bhak nkwɛnɛ́ bɛrwɔp. \p \v 4 Bɔ̌ma, ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛchi nɛ bhe. Ɛbhé ɛ́bhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔ́ŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛka mbɔnyunɛ, bɛyɨŋɨ ɛbhé, bǎgú nyaka nɛ Kristo mpok yi agu ndǔ ɛkotákátí. Nɛ́nɛ, bǎbhat mmʉɛt nɛ mmu anɛ Mandɛm ákʉ́ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m bɛ ankʉ bhɛsɛ sɛ́mbák bo abhɛn sɛ́kʉ̀ bɛrɨ ndǔ bɛtok Mandɛm. \v 5 Mpok anɛ sɛ́kòŋo nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɛn bakwǎŋwaŋ báyàŋ sɛnkʉ, ɛbhé ɛ́kú sɛ́ré ŋwaka bɛkʉ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ nɛ mmʉɛt ɛyɛsɛ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɔ mɛntwɔ bhɛsɛ nɛ nɛwú. \v 6 Kɛ nɛ́nɛ, ɛbhé ɛ́bhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ bhɛsɛ mbɔnyunɛ, bɛyɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́gwɔ́rɛ́ nyaka bhɛsɛ, sɛ́rɔp chi mbɔ bawú. Nɛ́nɛ, sɛ́pɛt sɛ́pú ndǔ kɛsɛm bɛkoŋo mbi bɛbhé ɛbhɛn basɨŋɨ mbɔnyunɛ sɛ́rɔbhɛ koŋo chi mbi akɔ anɛ Ɛfóŋó Mandɛm átɔ̀ŋ bhɛsɛ. \s1 Ɛbhé Mandɛm ɛ́kʉ̀ sɛ́ngɔ bɛbʉ́ bhɛsɛ \p \v 7 Sɛ́ndɛ́m yɛ bɛ yi? Bɛbhʉɛrɛ ɛbhé chi bɛkʉ bɛbʉ́ kɛ? Wáwák! Ɛbhé kɛ ɛ́kʉ̀ bo mándɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɛbʉ́ bɛchi. Mbɔ ɛbhé ɛ́bhɨ́kɨ́ rɛm bɛ, “Ɔ́kɛ́ fyɛ ngoŋo ndǔ ɛnyɨŋɨ́ mmu” mbʉ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛbʉ́ ɛbhɛn bɛchi ndu bɛfyɛ ngoŋo ndu ɛnyɨŋɨ mmu. \v 8 Kɛ ɛbhé ɛyɔ ɛ́kʉ́ nyaka mfyɛ́ ngoŋo ndǔ mɛnyɨŋɨ́ bho mɛnyu nɛ mɛnyu. Mbák ɛbhé ɛ́pú, bɛbʉ́ bɛ́bhàk chi mbɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́gú. \v 9 Mpok achi anɛ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhé ɛ́yàŋ bo mankʉ. Kɛ ndɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ ɛbhé, ngɔ́ bɛ nnáŋ nkwɛn nyaka ɛbhé, nɛ ngú. \v 10 Nkúbhɛ́ ɛbhé ɛnɛ Mandɛm áyàŋ nyaka bɛ ɛnkʉ mɛ mbɔ̌ŋ nɛpɛ́m ɛ́twɔ́ mɛ chi nɛ nɛwú. \v 11 Ɛbhé ɛnɛ ɛchi mɛ antɨ ɛ́rɔ́bhɛ twɔ́ mɛ chi nɛ nɛwú. \v 12 Sɛ́ghɔ̀ yɛ bɛ bɛbhé mɛnkɛm bɛchi nyáŋá. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhé ɛ́rɛ̀m ɛchi nyáŋá, ɛ́chí chak, nɛ ɛrɨ. \p \v 13 Kɛ ɛbhé ɛnɛ́ ɛchi ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ ɛ́twɔ̀ nyaka mɛ chi nɛ nɛwú kɛ? Wáwák! Bɛbʉ́ kɛ bɛ́fʉɛ́rɛ́ ndǔ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ ɛyɔ ɛ́twɔ́ mɛ nɛ nɛwú. Ndu ɛchi nɔ, sɛ́ghɔ̀ yɛ kpoŋoroŋ bɛ bɛbʉ́ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́bɛ́bhɛ́ ɛ́chá. Bɛ́fʉɛ̀t ndu ɛrɨ́tí ɛbhé Mandɛm, bɛbʉ́ bɛ́twɔ̀ bho nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bɛ́bhɛ́ bɛcha. \s1 Nɛnu ɛnɛn sɛ́nù nɛ bɛbʉ́ \p \v 14 Sɛ́rɨŋɨ bɛ ɛbhé chí ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́yɨ́ŋɨ́ bɛfóŋó ɛbhɛsɛ. Kɛ nchí chí nkwǎŋwaŋ anɛ achi ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́. \v 15 Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀. Mpú kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́yàŋ bɛkʉ. Nchí kʉ chi nkúbhɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mpábhɛ́. \v 16 Tɛ̌ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀ chi ɛbhɛn mbɨ́kɨ́ kɔŋ bɛkʉ, ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ nká bɛ ɛbhé chi ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ. \v 17 Sayri sayri, puyɛ̌ chi mɛ kɛ nchí kʉ yɛ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ. Chi bɛbʉ́ ɛbhɛn bɛchi mɛ antɨ. \v 18 Ndɨ́ŋɨ́ yɛ bɛ yɛ̌ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ ɛpu ndǔ nɛpɛ́m ɛna mbɔ nkwǎŋwaŋ. Yɛ̌ bɛrɨ bɛpu fu mɛ antɨ. Yɛ̌ndu mbɔ́ŋɔ́ ntɨ bɛkʉ bɛrɨ, mmʉɛt apu mɛ. \v 19 Mpú kʉ bɛrɨ ɛbhɛn mbɔ́ŋɔ́ ntɨ bɛkʉ. Kɛ nchí kʉ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn mpu yaŋ bɛkʉ. \v 20 Kɛ mbák nchí kʉ chi bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn mpu yaŋ bɛkʉ, ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ, sayri sayri, puyɛ̌ chi mɛ kɛ nchí kʉ bɔ, chí bɛbʉ́ ɛbhɛn bɛchi mɛ antɨ. \v 21 Ɛchi yɛ chi mbɔ ɛbhé ndǔ nɛpɛ́m ɛna bɛ mpok mɛ́yàŋ bɛkʉ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ, ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ kɛ nchí kʉ. \v 22 Nkɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ ntɨ ɛna nɛnkɛm. \v 23 Kɛ ngɔ bɛ ɛbhé ɛchak ɛ́chí ndǔ amʉɛt ɛya ɛnɛ́ ɛ́nù nɛ nkaysi aya, ɛ́nkʉ nɔkɔ bɛ mbak ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́ ɛbhɛn bɛbhʉɛt ndǔ nɛpɛ́m ɛna. \v 24 Ɛyá ɛnyu ɛnɛ́ ɛ́bɛp ɛcha! Chɔŋ agha ámfɛrɛ mɛ ndǔ bɛtaŋá nkaysi bɛkʉ bɛbʉ́ anɛ átwɔ̀ mɛ nɛ nɛwú? \v 25 Bakak ámbák nɛ Mandɛm mmu ákʉ̀ nɔ bɛfʉɛt ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Kristo Acha ywɛsɛ ákʉ́. \p Ɛchi yɛ bɛ ndǔ nkaysi aya, nchí ndǔ kɛsɛmɛ́ ɛbhé Mandɛm, kɛ ndǔ nɛpɛ́m ɛna mbɔ nkwǎŋwaŋ, nchí ndǔ kɛsɛm ɛbhé bɛbʉ́. \c 8 \s1 Ɛnyǔ bo bákway bɛbhak ndu bákoŋo Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ \p \v 1 Nɛ́nɛ, yɛ̌ mbi apu anɛ Mandɛm árɛm bɛ bo abhɛn bábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo bákwɛn manyé. \v 2 Nti achi bɛ, ɛbhé Ɛfóŋó Mandɛm mmu áchyɛ mɛ nɛpɛ́m ndu nchɛmɛ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo, ɛ́fɛ́rɛ́ mɛ ndǔ ɛbhé ɛnɛ́ ɛchyɛ bɛtaŋ bɛkʉ bɛbʉ́ ɛbhɛn bɛ́twɔ chi nɛ nɛwú. \v 3 Bɛbhɛ́ ɛbhɛn Mandɛm áchyɛ́ ntá Moses bɛ́bhɨ́kɨ́ kway nyaka bɛpɛmɛ bhɛsɛ ndǔ bɛbʉ́ nɛ ntí bɛ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ mbɔ bakwǎŋwaŋ, sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka bɛtaŋ bɛbhʉrɛ bhɔ. Mandɛm kɛ ápɛ́mɛ́ bhɛsɛ ndǔ átó mbɔŋ Mɔ́ywi, nɛ yí atwɔ́ fá amɨk nɛ nɛpɛmɛ́ nkwǎnwaŋ mmu ákʉ̀ bɛbʉ́. Nɛ ndu atwɔ́ ɛnyu yɔ, akʉ bɛ bɛbʉ́ bɛkɛpɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ amfǎy bho. \v 4 Mandɛm ákʉ́ nɔ bɛ bɛsɛ bo sɛ́pú pɛrɛ kɔ chi ndǔ bɛtaŋ ɛbhɛsɛ babhɔŋ mbɔ ɛnyǔ bakwǎŋwaŋ bákʉ̀, kɛ sɛ́rɔbhɛ kɔ chí ndu bɛtaŋ abhɛn Ɛfóŋó Mandɛm, sɛ́mbɔ́ŋ mbi bɛbhak chak bɛsí bhi mbɔ ɛnyǔ bɛbhé Moses bɛ́yaŋ sɛ́mbak. \p \v 5 Bo abhɛn bákʉ̀ chi bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ bɛkoŋo nɛpɛ́m bakwǎŋwaŋ, bábhʉ̀rɛ ntɨ chi ndǔ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛpɛ́m bakwǎŋwaŋ nɛ́yàŋ. Kɛ bo abhɛn bákʉ chi bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ bɛkoŋo ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ árɛ̀m, bábhʉ̀rɛ ntɨ chi ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ákɔ́ŋɔ́. \v 6 Mbák mmu abhʉ́rɛ́ ntɨ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bakwǎŋwaŋ báyaŋ, ɛyɔ ɛ́twɔ̀ yi chi nɛ nɛwú. Kɛ mbák mmu abhʉ́rɛ́ ntɨ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áyaŋ, Mandɛm ǎchyɛ yi nɛpɛ́m nɛ kpák. \v 7 Mmu anɛ akaysi chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bakwǎŋwaŋ báyàŋ bɛkʉ achí mǔmpap Mandɛm. Apú sɛptimʉɛt bɛkoŋo bɛbhé Mandɛm, nɛ apú kway bɛkʉ nɔ wáwák. \v 8 Nɛ bo abhɛn bákòŋo chi nɛpɛ́m bakwǎŋwaŋ, bápú kway bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ Mandɛm maŋák. \p \v 9 Kɛ be bǎpú koŋo nɛpɛ́m bakwǎŋwaŋ. Bǎkòŋo chi Ɛfóŋó Mandɛm tɛ̌ndu yi achi nɛ bhe. Mmu anɛ Ɛfóŋó Kristo apu nɛ yi apú mmu Kristo. \v 10 Kɛ tɛ̌ndu Kristo achi nɛ bhe, yɛ̌ mmʉɛt ɛyɛka agǔgú ɛ̌ti bɛbʉ́, bɛfóŋó ɛbhɛka bɛchi nɛpɛ́m, mbɔnyunɛ Mandɛm ákʉ́ bǎchi chak bɛsí bhi. \v 11 Tɛ̌ndu Ɛfóŋó Mandɛm mmu ákʉ́ Yesu Kristo áfú ndǔ nɛwú achi nɛ bhe, chɔŋ Mandɛm ankʉ mmʉɛt ɛyɛka ɛnɛ ɛ́gù nkwɔ ɛ́mpɛt ɛ́mbak nɛpɛ́m ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mmu achi nɛ bhe. \p \v 12 Bɔ̌ma, ɛnyɨŋ ɛchi ɛnɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ, kɛ puyɛ̌ bɛ sɛbhɔŋ bɛkoŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn bakwǎŋwaŋ báyàŋ bɛkʉ. \v 13 Mbák mmu ywɛka ánkóŋó mɛnyɨŋ ɛbhɛn bakwǎŋwaŋ báyàŋ bɛkʉ, ǎgú. Kɛ mbák mǎnkoŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó áyàŋ mǎnkʉ chɔŋ mǎmbɔŋ nɛpɛ́m. \v 14 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákòŋo Ɛfóŋó Mandɛm achí mmɔ́ Mandɛm. \v 15 Ɛfóŋó Mandɛm áchyɛ́ bhe apú kʉ mǎmbak basɛm bɛ mǎmpɛt mǎmbɔŋ bɛ́chay. Ɛfóŋó Mandɛm ǎkʉ mǎmbak bɔ Mandɛm. Nɛ ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka ǎbhɨ̀ŋɨ yi bɛ, “Ɛta, Ɛtaya!” \v 16 Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ mbɔ̌ŋ Ɛfóŋó Mandɛm ǎchɛm nɛ batɨ yɛsɛ nɛ ǎkʉ sɛndɨŋɨ bɛ sɛchi bɔ Mandɛm. \v 17 Nɛ tɛ̌ndu sɛ́chí bɔ Mandɛm, chɔŋ sɛ́mbɔŋ áfɔ́k anɛ yi ábhʉ́rɛ́ ntá bɔ̌bhi, nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ábhʉ̀rɛ ntá Kristo. Mbák sɛ́nká bɛ́chɛm mmʉɛt nɛ Kristo ndǔ ɛsɔŋɔri ɛyi, chɔŋ sɛ́nchɛm nɛ yi ndǔ kɛnɛ́m ɛki. \s1 Mandɛm ǎbhʉrɛ kɛnɛ́m ntá yɛsɛ \p \v 18 Bɛyɨŋɨ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn sɛ́ghɔ́ nɛ́nɛ, bɛ́pú yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ mmu ákway bɛyɛnti nɛ kɛnɛ́m ɛkɛn Mandɛm ákʉ chɔŋ sɛ́mbɔ́ŋ. \v 19 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ághókó mɛnkɛm mɛ́nòŋ nɛ bɛyǎ ɛkwak nywɔp ɛnɛn yi átɔŋ kpoŋoroŋ bo abhɛn bachi bɔ̌bhi. \v 20 Ɛchi nɔ mbɔnyunɛ Mandɛm ákʉ́ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi aghoko mɛ́mbák chí ndɛ́ndɛm. Puyɛ̌ bhɔ kɛ bɛ́yàŋ bɛbhak ɛnyu yɔ. Mandɛm mmu ághókó bhɔ kɛ ákʉ́ bɛ ɛ́mbák nɔ. Kɛ bɛrɨ bɛ́chí ambɨ. \v 21 Nɛ ɛ́chí bɛ chɔŋ Mandɛm amfɛrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághókó ndǔ kɛsɛm antɛn mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ bɔ mɛ́mpɔ́ɔ́ bɛ bɔ nkwɔ mɛ́mbɔ́ŋ mbi bɛbhɔŋ kɛnɛ́m mbɔ ɛnyǔ bɔ̌ Mandɛm bábhɔŋ kɛnɛ́m. \v 22 Sɛ́rɨŋɨ bɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn Mandɛm ághókó bɛ́tòŋ mbɔ ngɔrɛ́ anɛ ághòk bɛbe mpok ánòŋsi. \v 23 Nɛ puyɛ̌ chi ndiɛrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ághókó kɛ bɛ́ghòk bɛbe, mɛ́ntoŋ nɔkɔ. Bɛsɛ́ babhɔŋ bo Mandɛm achyɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mbɔ akap anɛ mbɨ anɛ́ átɔ̀ŋ bɛ chɔŋ sɛ́mbɔŋ kɛnɛ́m ɛkɛn kɛbhʉɛ́t ambɨ, sɛ́tòŋ nkwɔ, sɛnoŋ nɔkɔ bɛ Mandɛm ansɔt bɛsɛ amʉɛt mbɔ bɔ̌bhi. Nɔ chi bɛ anchyɛ bhɛsɛ mmʉɛ́t nkɔ. \v 24 Mandɛm apɛ́mɛ́ bhɛsɛ, mpok sɛ́bhàka ntɨ nɛ yi. Mpok sɛ́ghɔ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́bhàka ntɨ arɛ́ sɛ́pú pɛrɛ rɔŋ ambɨ bɛbhaka ntɨ arɛ. Agha ákway bɛbhaka ntɨ ndu ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ánáŋ ábhɔ́ŋɔ́? \v 25 Kɛ mbák sɛ́bháká ntɨ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛbhɨkɨre ghɔ́, sɛ́rɔŋ ambɨ mɛnoŋ yɔ nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́. \p \v 26 Ɛchi ɛnyumɔt bɛ ndu sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛtaŋ mɛnɨkmʉɛt mbɔ ɛnyu sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ǎkwak bhɛsɛ. Yímbɔŋ ǎnɨkmʉɛt ɛ̌ti yɛsɛ ansɔk nɔkɔ nsɔ́k ɛnyu ɛnɛ ɛ́chá ɛnyǔ mmu ánɨkmʉɛt nɛ ɛyɔŋɔ́nyu. \v 27 Nɛ Mandɛm mmu árɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi bhɛsɛ antɨ arɨ́ŋɨ́ nkwɔ nkaysi Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ, mbɔnyunɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ǎnɨ̀kmʉɛt ɛ̌ti bo Mandɛm kɛ ǎkoŋo chi nkaysi Mandɛm. \p \v 28 Sɛ́rɨŋɨ bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí nɛ bhɛsɛ, Mandɛm ǎsɔt yɔ ankʉ bɛ́ ɛ́ntwɔ́ nɛ bɛrɨ ntá bo abhɛn bákɔŋ yi, bo abhɛn yi ábhɨ́ŋɨ́ bɛkoŋo nkaysi yi. \v 29 Ɛ́chí nɔ mbɔnyunɛ Mandɛm anáŋ arɨ́ŋɨ́ nyaka bɔ̌bhi ambɨ ambɨ. Ndu ɛchi nɔ, áyap bɔ́ nkwɔ bɛkʉ bɛ mándɔp chi mbɔ Mɔ́ywi. \v 30 Nɛ bo abhɛn yi áyábhɛ́, abhɨ́ŋɨ́ bhɔ nkwɔ. Nɛ akʉ bo abhɛn yi ábhɨ́ŋɨ́ mámbák chak bɛsí bhi, nɛ bo abhɛn yi akʉ mámbák chak, akʉ mámbɔ́ŋ mbi bɛbhak ndǔ nɛbhʉɛt kɛnókó yi nɛ yi. \s1 Ɛkɔŋ Mandɛm nɛ bo abhɛn bábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo \p \v 31 Chɔŋ sɛ́mpɛt sɛ́ndɛm ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛchak? Mbák Mandɛm achi nɛ bhɛsɛ, agha ákway mɛnu nɛ bhɛsɛ ansɔt awɔ́nɛm? \v 32 Mandɛm abhɨ́kɨ́ kɛm nyaka Mɔ́ywi bɛ akɛ bhɔŋ ɛsɔŋɔri. Arɔ yi bɛ ankwak bhɛsɛ mankɛm. Tɛ̌ndu yi áchyɛ́ nyaka yi ɛ̌ti yɛsɛ, sɛ́bhɨ́kɨ́ ghɔ bɛ chɔŋ anchyɛ bhɛsɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ? \v 33 Agha akway bɛrɛm bɛ bo abhɛn Mandɛm ayabhɛ bɛ mambak abhi bákwɛ́n manyé? Mandɛm kɛ ákʉ̀ bhɔ mámbák chak. \v 34 Agha ákway bɛrɛm bɛ mántɛ́msí bhɛsɛ? Chí Yesu Kristo mmu ágú nyaka kɛ Mandɛm akʉ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ achi ɛbhé awɔ́nɛm ɛywi, nɛ sayri sayri, ǎnɨ̀kmʉɛt ɛ̌ti yɛsɛ kɛ? \v 35 Agha ákway bɛfɛrɛ bhɛsɛ ndǔ ɛkɔŋ ɛnɛ Kristo ábhɔ́ŋɔ́ nɛ bhɛsɛ? Chi nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́táŋá kɛ chi ɛsɔŋɔri? Chi nɛnyok ɛnɛn báchyɛ̀ bhɛsɛ kɛ chi nsay? Chi nchɛ́bhɛ́ ndɛn kɛ nɛpá anɛ bɔ bápà bhɛsɛ kɛ chi nɛwáy anɛ bo báyaŋ bɛway bhɛsɛ? \v 36 Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 “Ɛ̌ti yɛ, \q1 bo báyàŋ bɛway bhɛsɛ mpoknkɛm. \q1 Básɔ̀t bhɛsɛ chi mbɔ ághɔ́ŋɔmɛ́n \q1 anɛ báyà bɛrɔŋ bɛway.” \p \v 37 Wáwák! Ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́fakari nɛ bhɛsɛ, Kristo mmu ákɔ́ŋɔ́ bhɛsɛ ǎchyɛ bhɛsɛ awɔ́nɛm tontó. \v 38 Ndɨ́ŋɨ́ bɛ yɛ̌nyɨŋ ɛ́pú kway bɛfɛrɛ bhɛsɛ ndǔ ɛkɔŋ ɛyi. Nɛwú nɛpu kway bɛkʉ nɔ. Sɛ́chí chi nɛpɛ́m, nɛ nɛpɛ́m nɛ́pú kway bɛkʉ nɔ. Bɔángɛl Mandɛm bápú kway bɛkʉ nɔ. Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ amfay bɛ́pú kway bɛkʉ nɔ. Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi nɛ́nɛ, nɛ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ ambɨ bɛ́pú kway bɛkʉ nɔ. \v 39 Bɛtaŋtí mɛnyɨŋ bɛ́pú kway bɛkʉ nɔ. Yɛ̌ chí mfay, yɛ̌ chi mmɨk ápú kway bɛkʉ nɔ. Nɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ághókó mɛnkɛm yɛ ɛ́mɔt ɛpu kway bɛfɛrɛ bhɛsɛ ndǔ ɛkɔŋ ɛnɛ́ Mandɛm ábhɔ́ŋɔ́ nɛ bhɛsɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Acha ywɛsɛ Yesu Kristo ákʉ́ ndu bɛkwak bhɛsɛ. \c 9 \s1 Mandɛm ayap nyaka bo Israɛl bɛ mámbák bɔ̌bhi \p \v 1 Mɛ mmǔ Kristo nchí rɛm chi tɛtɛp, mpú sénse. Ntɨ̌ ɛna nkwɔ́ nɛ́rɛ̀m bɛ nchí rɛm chi tɛtɛp, nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ árɛ̀m chi ɛnyumɔt. \v 2 Basɛ́mɛ́ aya mɛ antɨ tontó nɛ ntɨ nɛ́sɔ̀ŋɔri mɛ amɛm mpoknkɛm ɛ̌ti bɔ̌maya, bo Israɛl, bo ɛtɔk ɛya. \v 3 Yɛ̌ chí bɛ́ká nɛwú ka bɛ ntɛmsi Mandɛm ambak nɛ mɛ, nɛ bɛ yi amfap mɛ nɛ Kristo mbák ɛyɔ ɛ́kway bɛkwak bɔ mánókó Kristo. \v 4 Báchí bo Israɛl. Bɔ́ kɛ Mandɛm ásɔ́rɛ́ bɛ mámbák bǒbhi. Ntá yap kɛ̌ yi átɔ́ŋɔ́ bɛdiɛ́rɛ́ bhi. Anyǔ nku chi nɛ bhɔ. Ntá yǎp kɛ̌ yi achyɛ bɛbhé. Bɔ kɛ̌ yi atɔŋɔ ɛnyǔ bo babhɔŋɔ bɛchyɛ yi kɛnókó nɛ, nɛ bɔ́ kɛ̌ yi afyɛ́ bariɛp. \v 5 Bɔ́ kɛ báchi bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham nɛ Áisek nɛ Jekɔ́p. Nɛ bábhé Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò chi ɛtɔk ɛyap. Bábhé yi chi ndǔ nnɛrɛ́kɛrɛ wu. Yí Kristo, achí Mandɛm nɛ abhɔŋ bɛtaŋ amfǎy mɛnyɨŋ mɛnkɛm. Sɛ́mbɨ́tí yi mpoknkɛm. Amen. \v 6 Mpú rɛm bɛ Mandɛm ǎnɔk bɛbhʉrɛ bariɛp amɛn yi afyɛ́ nyaka nɛ bo Israɛl. Puyɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ mmu Israɛl kɛ achi mmǔ Mandɛm. \v 7 Nɛ puyɛ̌ bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham mankɛm kɛ bachi bǒbhi tɛtɛp. Mandɛm arɛm nyaka bɛ, “Bɛfʉɛt ntá Áisek kɛ̌ ɔ́bhɔŋ chɔŋ bɛbhárɛ́bhɔ abhɛn mfyɛ́ bariɛp bɛchyɛ wɔ.” \v 8 Ɛnɛ ɛ́tɔŋ bɛ puyɛ̌ chi bɔ abhɛn bábhé mbɔ yɛ̌ntɨkɨ mmɔ́ achak kɛ bachi bɔ̌ Mandɛm. Chi bɔ̌ abhɛn bábhé bɛkoŋo bariɛp ami kɛ Mandɛm ásɔ́rɛ́ bɛ báchí bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham tɛtɛp. \v 9 Bariɛp Mandɛm amɔ ntá Ábraham achí nyaka bɛ, “Nkúbhɛ́ mpok anɛ mmíɛ́ mburɛ, chɔŋ mpɛtnsɛm, nɛ Sará ambé mɔ́mbakanɛm.” \v 10 Mandɛm abhɨkɨ fyɛ bariɛp chi ndiɛrɛ nɛ Ábraham, kɛ nɛ Rɛbɛ́ka nkwɔ mpok yi achi nyaka nɛ mɛniɛ̌ bɛfak ɛbhɛn chi mbi ywɛsɛ Áisek afyɛ́, \v 11 yɛ̌ndu bɔ bábhʉɛt nyaka amɛm mɛniɛ, kɛkʉ yɛ̌ bɛbʉ́ nɛ yɛ̌ bɛrɨ, ndu bɛtɔŋ bɛ Mandɛm ǎyàp mmu chi bɛkoŋo nkaysi anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́. Mandɛm apu yap mmu bɛkoŋo bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhi. Ǎyap mmu chi bɛkoŋo nɛbhɨŋɨ anɛ yí ábhɨ́ŋɨ́ yi. \v 12 Mandɛm ághátí Rɛbɛ́ka bɛ, “Chɔŋ mɔ̌mbɨ ántók anɛ mɔ́nkwɛn.” \v 13 Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ Mandɛm arɛm nyaka bɛ, “Nkɔŋ Jekɔ́p, kɛ mpap Isau.” \p \v 14 Ndu ɛchi nɔ, chɔŋ sɛ́ndɛm bɛ yi? Bɛ́ Mandɛm apu chak ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀ kɛ? Wáwák! \v 15 Arɛm nyaka ntá Moses bɛ, “Nchí ghɔ ntínso nɛ mmu anɛ mɛ̌yaŋ bɛghɔ yi ntínso, ntɔŋ bɛrɨ̌ntɨ ntá anɛ mɛ́yaŋ bɛtɔŋ bɛrɨ̌ntɨ.” \v 16 Ɛ́chí yɛ bɛ Mandɛm apu yap mmu chi bɛkoŋo nkaysi bakwǎŋwaŋ, nɛ puyɛ̌ chi bɛkoŋo bɛtaŋ ɛbhɛn mmu afyɛ́ bɛkʉ bɛtɨk. Ǎyap mmu chi ndu ághɔ̀ yi ntínso. \v 17 Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ Mandɛm árɛm nyaka ntá Mfɔ Íjip bɛ, “Nkʉ wɔ ɔ́mbák Mfɔ bɛ ntɔ́ŋ bɛtaŋ ɛbha wɔ amʉɛt ɛnyu ɛnɛ mmɨk nkɛm ághok chɔŋ ɛ̌ti ya.” \v 18 Ɛyɔ ɛ́tɔ́ŋ yɛ bɛ, Mandɛm ǎghɔ ntínso nɛ yɛ̌ agha anɛ yi áyàŋ bɛghɔ yi ntínso, angwɔ́t ntɨ̌ nɛ mu anɛ yi áyàŋ bɛgwɔt ntɨ ɛni. \s1 Mpokófu Mandɛm ǎbentɨ nɛ mpokófu ǎghɔ ntínso \p \v 19 Mmǔ ǎkway yɛ bɛbhɛp bɛ, “Tɛ̌ndu Mandɛm áyap mbɔ ɛnyǔ nchí rɛm nɛ, ndaká yí yi ájì yɛ bho? Nɛyap anɛ yi áyàp bho apu tɔŋ bɛ mmu ákʉ̀ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ásɔ̀t bɛtaŋ ɛbhi bɛkʉ mmu ankʉ?” \v 20 Kɛ wɔ nkwǎ, ɔchí agha bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ Mandɛm? Ɛnyɨŋ ɛnɛ ngoko-bɛte ásɔ́rɛ́ ntɔp ánɨ́ ɛ́kway bɛrɛm ntá ngoko bɛtě ntɔp bɛ, “Ndaká yí ɔ́ghókó mɛ chi ɛnyu ɛnɛ kɛ?” \v 21 Ngoko bɛtě ntɔp ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛtaŋ amfay ntɔp ndu bɛkʉ mbɔ ɛnyǔ yi akɔŋɔ nɛ ntɔp anɛ yi aghoko? Apú kway mɛnyɔbhɛri ntɔp ansɔt mbɔk anɨ́ ɛte ɛnɛ́ bábhʉ̀ɛrɛ nyáŋá ndǔ bɛpa, ansɔt ntɔp áchák anɨ ɛte ɛnɛ bákʉ mɛnyɨŋ nɛ yɔ manywɔp ankɛm-ɛ? \v 22 Ɛchi ɛnyumɔt nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ákʉ́. Ǎyàŋ nyaka bɛ bɔ mándɨ́ŋɨ́ bɛ yi ǎbè ntɨ mpok bo bákʉ́ bɛbʉ́ nɛ bɛ ábhɔ̀ŋ bɛtaŋ bɛ́tɛ́msi bǒ bɛbʉ́. Kɛ abhɔŋ bɛyǎ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ nɛ bo abhɛn yi aghoko. \v 23 Mandɛm ákʉ̀ nyaka nɔ bɛtɔŋ ɛnyǔ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛyǎ kɛnɛ́m nɛ ɛnyǔ áchyɛ bhɛsɛ mbɔk kɛnɛ́m ɛki. Atóŋtí nyaka bhɛsɛ ambɨ ambɨ bɛ sɛ́mbɔ́ŋ mbi bɛchwe ndǔ nɛbhʉɛt kɛnókó yi. \v 24 Nɛ sɛ́chí bo abhɛn Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́. Abhɨ́ŋɨ́ bho, puyɛ̌ chi ndiɛrɛ bo Israɛl kɛ abhɛn bápú bo Israɛl nkwɔ. \v 25 Ɛchi mbɔ ɛnyu ɛkáti ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Hoseya ɛ́rɛ̀m bɛ Mandɛm arɛm nyaka bɛ, “Bo abhɛn bapu nyaka ‘Bǒbha’ chɔŋ mbɨŋɨ bhɔ bɛ bǒbha. Nɛ abhɛn mbɨ́kɨ́ kɔŋ nyaka, chɔŋ mbɨŋɨ bhɔ bɛ ‘Abhɛn ɛkɔŋ.’ \v 26 Nɛ nkúbhɛ́ nɛbhʉɛt anɛ ngati nyaka bhɔ bɛ, ‘Bě bǎpú bǒbha’, arɛ́ chɔŋ Mɛ Mandɛm mmu nchí nɛpɛ́m ndɛm bɛ, ‘Bǎchi bǒbha.’” \v 27 Aisáya ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm arɛm nyaka ɛ̌ti bo Israɛl bɛ, “Yɛ̌ndu bo Israɛl baya mbɔ ɛ̌siɛ́p ɛnɛ ɛchi angɔkɔ manyu, Mandɛm ǎpɛmɛ chɔŋ chi bǎru bhap. \v 28 Chɔŋ Mandɛm antwɔ́, antáŋ bo fá amɨk, yi kɛ chɔŋti mpok, ndak amay.” \v 29 Nɛ mbɔ ɛnyu Aisáya arɛmɛ nyaka bɛ chɔŋ ɛmfakari, “Mbɔ Mandɛm Acha bɛtaŋ mɛnkɛm abhɨ́kɨ́ naŋa rɔ̌ nyaka mbɔk bho amɛm manɛrɛ́kɛt ayɛsɛ mbʉ sɛ́may mankɛm mbɔ bǒ Sódom nɛ abhɛn Gomóra.” \s1 Bo Israɛl bábhɨ́kɨ́ noko nyaka Mbok Ndɨ́ndɨ́ \p \v 30 Chɔŋ sɛ́ndɛm bɛ yi ɛ̌ti barak anɛ? Ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́rɛ̀m chi bɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl, bábhɨ́kɨ́ fyɛ nyaka bɛtaŋ ndu bɛyaŋ mbi bɛbhak chak bɛsí Mandɛm. Yɛ̌ nɔ, bábhak chak bɛsí Mandɛm bɛfʉɛt ndǔ nɛka ɛnɛn bábhɔ́ŋɔ́ nɛ Yesu. \v 31 Kɛ bo Israɛl, bo báfyɛ́ nyaka bɛtaŋ ndu bɛbhʉrɛ bɛbhé, bɛ mámbák chak bɛsí Mandɛm, bɛkʉ nɔ ɛyɔ ɛ́bhak chi ndɛ́ndɛm. \v 32 Ɛyɔ ɛ́bhak chi ndɛ́ndɛm ndaká yí? Nti achi nyaka bɛ bɔ bákʉ̀ nyaka bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ndu mɛnu bɛbhak chak bɛsí Mandɛm, ɛkʉ bɔ kɛbhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm bɛ yi ankʉ bɔ mambak chak. Ɛchi nyaka mbɔ bɛ bo Israɛl báchɨ́ŋtí nɛkwɛ́n ndǔ ntay ɛnɛn nɛkwáy bɛkʉ mmu ankwɛn. \v 33 Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ Mandɛm arɛm nyaka bɛ, “Ghɔ́ ká, nchí bhʉɛrɛ ntay ɛtɔk Síɔn ɛnɛn nɛ́kʉ̀ chɔŋ bo mánchɨ́ŋtí nɛkwɛ́n. Ntay ɛnɔ chi sɛtárɛ́bhɛ́ ɛsɛn sɛ́kʉ̀ bo mánkwɛn ɛ̌ti yi. Kɛ mmu anɛ ánókó yi, apú bhɔŋ chɔŋ ntíánwɔ́p.” \c 10 \p \v 1 Bɔ̌ma, ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yaŋ nɛ ntɨ ɛna nɛnkɛm, nnɨ́k nɔkɔ mmʉɛt ɛ̌ti bo ɛtɔk Israɛl chi bɛ Mandɛm ampɛmɛ bhɔ. \v 2 Nchí kway bɛte bhɔ ntísiɛ bɛ bɔ báfyɛ̀ bɛtaŋ bɛkoŋo Mandɛm, kɛ bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbɔ̌ŋ mbi anɛ tɛtɛp. \v 3 Bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyu Mandɛm ákʉ̀ bo mámbák chak bɛsí bhi. Mánù chi bɛkʉ wap mbi anɛ bɔ babhak chak bɛsí bhi. Ɛ́kʉ bábhɨ́kɨ́ ka mbi anɛ yi ákʉ̀ bo mambak chak bɛsí bhi. \v 4 Kristo ákʉ bɛ bɛbhé ɛbhɛn Mandɛm áchyɛ́ nyaka ntá Moses bɛkɛpɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ, bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánókó ɛnyɨŋ ɛnɛ Kristo akʉ ntá yi ámbák chak bɛsí Mandɛm. \s1 Mandɛm ǎpɛ̀mɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánókó Yesu \p \v 5 Moses asɨŋ nyaka bɛ mmu anɛ áyàŋ bɛbhʉrɛ bɛbhé Mandɛm bɛ ambak chak abhɔŋ bɛbhʉrɛ bɛbhé mɛnkɛm kɛ ambɔ́ŋ nɛpɛ́m. \v 6 Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti ɛnyǔ mmu anɛ ábhàk chak bɛsí Mandɛm ndǔ yi ásɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Yesu chi bɛ, “Kɛ́ bhɛ́p mmʉɛt bɛ, ‘Chɔŋ agha ankó amfay?’” [Nɔ chi bɛ mmu abhɔŋ chɔŋ bɛko amfay, ansɔt Kristo, ansɛp fá amɨk nɛ yi.] \v 7 Kɛ́ bhɛ́p yɛ mmʉɛt bɛ, “Chɔŋ agha ansɛp amɨk ndu ɛtɔkɔ́ bawú?” [Nɔ chi bɛ, “Mmu abhɔŋ chɔŋ bɛsɛp andɔk amɨk ndǔ ɛtɔkɔ́ bawú bɛkʉ Kristo ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.”] \v 8 Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m chi bɛ Ɛyɔŋ Mandɛm chi ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎkway bɛrɨŋɨ. Chi ɛnyɨŋ ɛnɛ mǎnáŋ bǎrɛ́mɛ́ nɛ ɛchi amɛm batɨ yɛka. Bǎkway mɛnoko yɔ ndu yɔ́ ɛchí amɛm manyu yɛka nɛ chi nkúbhɛ́ Ɛyɔŋ ɛ́rɛ kɛ sɛ́ghàti bho. \v 9 Mbɔnyunɛ mbák mmu andɛm kpoŋoroŋ bɛ Yesu achi Acha, nɛ anoko amɛm ntɨ ɛni bɛ Mandɛm akʉ nyaka yi áfú ndǔ nɛwú apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, Mandɛm ǎpɛmɛ yi. \v 10 Ɛchi nɔ mbɔnyunɛ, mmu anɛ ánókó Yesu Kristo nɛ ntɨ ɛni, Mandɛm ǎkʉ̀ yi ámbák chak bɛsí bhi. Nɛ mbák ándɛm kpoŋoroŋ bɛ Yesu Kristo achi Acha, Mandɛm ǎpɛmɛ yi. \v 11 Ɛchi mbɔ ɛnyu Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Apú rɔ yɛ̌ mmu anɛ ánókó yi ambɔŋ ntíánwɔ́p.” \v 12 Yɛ̌ mmu achi chi mmu Israɛl, yɛ apú mmu Israɛl, ɛwupsi ɛ́pú arɛ́. Nkúbhɛ́ Acha árɛ amɔt kɛ achi Acha bǒ mankɛm. Nɛ yi ǎchyɛ̀ bɛyǎ áfɔ́k ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ǎnɨ̀kmʉɛt ntá yi. \v 13 Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ǎnɨ̀kmʉɛt ntá Mandɛm Acha bɛ ankwak yi, Mandɛm ǎpɛmɛ yi.” \p \v 14 Kɛ ná bo bákway mɛnɨkmʉɛt ntá mmu anɛ bɔ́ bábhɨ́kɨ́ noko? Nɛ ná bákway mɛnoko mmǔ anɛ babhɨkɨre ghók ɛ̌ti yi? Nɛ ná bɔ bákway bɛghok ɛ̌ti mmu wu mbák yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ ghati bhɔ mɛnyɨŋ ɛ̌ti yi? \v 15 Nɛ ná bo bákway bɛghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbák bábhɨ́kɨ́ to bhɔ? Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Maŋák ǎya ɛ̌ti bo abhɛn bɛkak ɛbhap bɛ́pɔ̀kɔ bɔ bɛ mándɔk mángati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́!” \v 16 Kɛ puyɛ̌ bǒ mankɛm abhɛn bághókó Mbok Ndɨ́ndɨ́ kɛ báká yɔ́. Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ Aisáya arɛmɛ bɛ, “Acha, agha ánókó ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́ghátí bhɔ?” \v 17 Ɛchi yɛ bɛ mmu ǎghok kɛ anoko, nɛ mpok bághàti bho ɛ̌ti Kristo, bo bághòk Mbok Ndɨ́ndɨ́. \p \v 18 Kɛ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ bɛbhɛp. Bo Israɛl, bǎbhɨ́kɨ́ re ghók Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Kristo kɛ? Bǎghok. Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Ɛyɔŋ ɛnɛ básɔ́rɛ́ bɛ́ghátí bhɔ mbok, ɛ́kɔ ɛghaka yɛ̌ntɨkɨ nɛbhʉɛt fá amɨk, yɛ̌ chí ndǔ bɛbhak ɛbhɛn bɛ́sábhɛ́ nɛkɔ tontó.” \v 19 Kɛ nchí bhɛp bɛ, bo Israɛl bábhɨ́kɨ́ jwi nyaka mmɛm kɛ? Bájwimɛm mbɔnyunɛ Mandɛm árɛ̀m mbɔ ɛnyǔ Moses ásɨ́ŋɨ́ bɛ, “Chɔŋ nkʉ mǎmbɔŋ mpabhamɨ́k nɛ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛtɔk. Chɔŋ nkʉ batɨ ámbe be amɛm ɛ̌ti bǒ bɛtɔk bɛchak abhɛn bachi bɛchɨŋtǐ bho.” \v 20 Nɛ Aisáya arɛm nyaka nkwɔ kɛbhɔ́ŋ bɛcháy bɛ, Mandɛm arɛm bɛ, “Bo abhɛn bápú yaŋ nyaka mɛ bághɔ́ mɛ. Ntɔ̌ŋ mmʉɛt ntá bo abhɛn bápú bhɛp mɛ.” \v 21 Kɛ ɛ̌ti bo Israɛl, Mandɛm arɛm bɛ, “Nywɔp nɛnkɛm, nsá amɔ, nnɨ́k nɔkɔ mmʉɛt bɛ mámpɛtnsɛm ntá ya, kɛ bɔ bátɔ̀ŋ chi nɛtaŋántɨ. Bǒbhɛn bákʉ̀ chi ɛyap ɛnyu.” \c 11 \s1 Mandɛm ǎghɔ̀ bo Israɛl ntínso \p \v 1 Nchí bhɛp yɛ bɛ Mandɛm agʉɛp bo Israɛl ɛbhɨ kɛ? Wáwák! Mɛmbɔ̌ŋ nchí mmu Israɛl nɛ ɛbhárɛ́mɔ Ábraham nɛ mfǔ ndǔ nnɛrɛ́kɛt amɔt anɛ Bɛnjamin achí chi-mbɨ. \v 2 Mandɛm abhɨ́kɨ́ gʉɛp bǒbhi abhɛn yi áyábhɛ́ tɛ ndǔ nɛbhǒnɛt ɛbhɨ. Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Ɛláija ndu yi ághàti nyaka Mandɛm mɛnyɨŋ, anji nɔkɔ bo Israɛl? Yi ǎrɛ̀m nyaka bɛ, \v 3 “Acha, bo abhɛn báwáy barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhɛ nɛ mámokoti bɛbhak ɛbhɛn sɛ́chyɛ̀ wɔ akap. Mɛ awánti kɛ ndɔ́bhɛ́ nɛ báyàŋ bɛway mɛ nkwɔ.” \v 4 Mandɛm akɛ́mɛ́ nyaka yi bɛ yi? Akɛmɛ yi bɛ, “Mbʉ́rɛ́ bo nka tándrámɔt (7000) abhɛn bábhɨ́kɨ́ nɨkmʉɛt ntá mandɛm nsé anɛ bábhɨŋɨ bɛ Bál.” \v 5 Ɛchi ɛnyumɔt ɛchɔŋ. Bǎru bo bachi ndǔ nkwɔ bo Israɛl abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhi. \v 6 Nɛ mbák ayap bhɔ chi ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhi, nɔ chi bɛ, abhɨ́kɨ́ yap bhɔ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bákʉ́. Mbɔ ayap bhɔ chi ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ bákʉ́, mbʉ ɛ́pú bɛ ǎkʉ̀ bɔ bɛrɨ ndɛ́ndɛm. \p \v 7 Ɛyɔ ɛ́ghàti bhɛsɛ bɛ yi? Chí bɛ́ bo Israɛl bábhɨ́kɨ́ ghɔ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ báyàŋ. Bǎru bho abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ kɛ bághɔ́ nyaka yɔ. Mbák chí báchák, bágwɔt nyaka batɨ yap amɛm \v 8 mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mandɛm ákʉ bɔ bákɛ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ, áchyɛ bhɔ amɨ́k anɛ ápú ghɔ mbaŋ, nɛ batú anɛ apu ghok mbaŋ, nɛ nɔ kɛ bɔ bachi kpatɛ ɛchɔŋ.” \v 9 Debhít nkwɔ árɛm nyaka bɛ, “Mɛnyɨŋɨ́nyiɛ bhap mɛ́mbák nta ɛnɛ ɛ́kɛ̀m bɔ, mɛ́mbak ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ mándɨŋɨ nɛkwɛ́n ɛnɛn bákwɛ́nɛ́, bɛ Mandɛm ántɛ́msí bhɔ. \v 10 Ɛrɨ bɛ amɨ́k ágiri bhɔ bɛ bákɛ́ ghɔ mbaŋ, nɛ bɛ́ ɛsɔŋɔri ɛ́nyɨ́rɛ́ bhɔ amɨk mpoknkɛm.” \p \v 11 Mpɛt nchí bhɛp yɛ bɛ, mpok bo Israɛl báchɨ́ŋtí nɛkwɛ́n, bákwɛ́n ndak ámáy kɛ? Wáwák! Kɛ ɛ̌ti bɛbʉ́ bhap, bo abhɛn bápú bo Israɛl, bábhɔ̌ŋ mbi anɛ Mandɛm ápɛmɛ bhɔ. Mandɛm akʉ nɔ bɛ bo Israɛl mámbɔ́ŋ mpabhamɨ́k nɛ bo abhɛn bápu bo Israɛl, bɛ́ Mandɛm ampɛmɛ bhɔ bo Israɛl nkwɔ. \v 12 Tɛ̌ndu bɛbʉ́ bo Israɛl bɛ́kʉ́ Mandɛm áyɛ́rɛ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl, nɛ tɛ̌ndu bo Israɛl bákwɛ́nɛ́ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ nyaka bɛ mánkʉ, ɛyɔ ɛ́kʉ́ Mandɛm ayɛt bo bachak tontó. Chɔŋ Mandɛm apú chyɛ mbɔ̌ŋ bɛyǎ áfɔ́k anɛ áyá áchá ntá bo bachak mpok anɛ bo Israɛl mankɛm bápɛtnsɛm ntá yi kɛ? \s1 Ɛnyu Mandɛm ápɛ́mɛ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl \p \v 13 Nɛ́nɛ, nchí rɛm ntá yɛka bo bǎpú bo Israɛl, tɛ̌ndu nchí mǔnto ntá yɛka, bɛ́ mpú sɔt bɛtɨk ɛbha mbɔ ndaká ntok, \v 14 ndu nchí yaŋ bɛ bǒ ɛtɔk ɛya mámbɔ́ŋ mpabhamɨ́k, mánjaŋ bɛbhak mbɔ bhe. Ɛyɔ ɛ́kwáy bɛkʉ bɛ mbɔk ɛyap mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap bɛ Mandɛm ámpɛ́mɛ́ bhɔ́. \v 15 Tɛ̌ndu nɛgúɛ́p anɛ Mandɛm ágʉ́ɛbhɛ́ bo Israɛl ɛbhɨ ákʉ́ bɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl mámbɔ́ŋ mbi bɛbhak ndǔ kɛmʉrɛ nɛ Mandɛm, mpok Mandɛm apɛt asɔrɛ bo Israɛl amʉɛt, chɔŋ ɛyɔ ɛ́nkwak ná? Chɔŋ ɛ́nkʉ bɛ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m kɛ? \v 16 Mbák mǎnkʉ́ brɛt, mǎnchyɛ́ anɛ bǎyámbɨ bǎkʉ́ ntá Mandɛm, nɔ brɛt achak nkɛm achi brɛt Mandɛm nkwɔ. Nɛ mbák bakaŋánɔk achi ntá Mandɛm, nɔ batábhɛ́nɔk ɛyɔ nkwɔ achi chi ayi. \p \v 17 Mbák mámkpɔ́t mbɔk batap ɛnɔk ólif mámfɛrɛ ndǔ ɛnɔk ɛnɛ bápɨ́, mánsɔt yɛ batap ɛnɔk ólif ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ pɨ mambat ambɨ-ɛnɔk ɛnɛ bápɨ́, nɔ nɛnyíɛ́ batap anɛ bábhárɛ́ nɛ́fù chi ndǔ ɛnɔk ɛnɛ bápɨ́. Bo Israɛl abhɛn bápú bo Israɛl báchí mbɔ batap ɛnɔk ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ pɨ. \v 18 Bǎkɛ́ yoŋ yɛ mmʉɛ́t nɛ bo abhɛn bachi mbɔ batábhɛ́nɔk anɛ bákpɔ́t bágʉɛ́bhɛ́ ɛbhɨ. Mbák bǎyòŋ mmʉɛt, bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ puyɛ̌ be kɛ bǎkɛ́mɛ́ bakaŋ ɛnɔk. Bakaŋ ɛ́nɔk kɛ ákɛ́mɛ́ bhe tɛ̌ndu bǎchi chi batábhɛ́ ɛnɔk. \v 19 Bǎkway bɛrɛm bɛ, “Mandɛm afɛ́rɛ́ nyaka mbɔk batábhɛ́nɔk bɛ ambat bhɛsɛ ndu ɛnɔk.” \v 20 Ɛ́chí tɛtɛp. Mandɛm afɛ́rɛ́ nyaka batap ɛnɔk mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ noko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo. Mbák chí be bho bǎpu bo Israɛl, bǎchi batábhɛ́nɔk chi ɛ̌ti bǎbhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Yesu Kristo. Bǎkɛ́ yoŋ yɛ mmʉɛ́t. Cháy ká Mandɛm. \v 21 Bák ká nɔ mbɔnyunɛ tɛ̌ndu Mandɛm áfɛ́rɛ́ nyaka mbɔ̌ŋ batábhɛ́nɔk ɛnɛ bapɨ, chɔŋ amfɛrɛ be bho bábhárɛ́bhat nkwɔ mbák bǎbhɨ́kɨ́ noko. \p \v 22 Ghɔ yɛka ndǔ Mandɛm are bhɔŋ bɛrɨ̌ntɨ nɛ ndǔ yi achi kɨ́kɨ́rɨ́k nkwɔ nɛ bo. Achí kɨ́kɨ́rɨ́k nɛ bo abhɛn bákwɛ́nɛ́ ndǔ bɛbʉ́. Kɛ ntá yɛka, ǎtɔ̀ŋ bɛrɨ̌ntɨ mbák mǎndɔk ambɨ bɛkʉ mbɔ ɛnyǔ yi áyàŋ. Mbák ɛ́pú nɔ, ǎkpɔt be nkwɔ amfɛrɛ ndǔ ɛnɔk. \v 23 Nɛ mbák bo Israɛl mángúpsí batɨ yap mánoko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu, Mandɛm ǎsɔ̀t bhɔ ankʉ bɛ mámpɛt mambak batábhɛ́nɔk ɛnɛ bapɨ. Yi abhɔŋ bɛtaŋ bɛkʉ nɔ. \v 24 Mbák Mandɛm afɛ́rɛ́ be bo abhɛn bápú bo Israɛl ndǔ ɛnɔk ólif ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ pɨ abhat ndǔ ɛnɛ bápɨ́, mbák yi ǎkway bɛkʉ ɛnyɨŋ mbɔ ɛyɔ, nɔ ɛchi mandú ɛnyɨŋ ntá yi bɛkɛmɛ bo Israɛl ndǔ nɛbhʉɛt anɛ achi nyaka awap, tɛ̌ndu bɔ kɛ bachi mbɔ̌ŋ batap ɛnɔk ólif ɛnɛ bapɨ. \s1 Mandɛm ǎghɔ̀ bǒ mankɛm ntínso \p \v 25 Bɔ̌ma, mɛ̌yaŋ mǎndɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ kɛka mǎnkaysi bɛ bǎbhɔŋ bɛyǎ kɛboŋ. Ɛchi bɛ bo Israɛl abhɛn bágwɔ́rɛ́ nyaka batɨ yap bápú gwɔt chɔŋ yɔ mpoknkɛm. Ɛ́bhak chɔŋ chi kpatɛ bɛghaka mpok anɛ mpǎy bo abhɛn bápú bo Israɛl, abhɛn Mandɛm áyábhɛ́, mánoko. \v 26 Ɛ́náŋ ɛ́mfákárí ɛnyu ɛyɔ, Mandɛm ǎpɛmɛ bo Israɛl mankɛm. Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 “Chɔŋ mmu amfú ɛtɔk Síɔn anɛ \q1 ǎfɛrɛ bo Mandɛm ndǔ ɛsɔŋɔri. \q1 Chɔŋ yi amfɛrɛ ɛpɨŋ bɛ́byak Mandɛm \q1 amʉɛt bɛbhárɛ́bhɔ Jekɔ́p.” \q1 \v 27 “Mpok mfɛ́rɛ́ bɛbʉ́ bhap, \q1 chɔŋ ɛnɛ ɛmbak \q1 mbɔ ɛnyǔ nyú nyaka nku nɛ bhɔ.” \p \v 28 Bo Israɛl bachi bǒmpap Mandɛm mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ noko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo. Ɛ́fakari nɔ ɛ̌ti yɛka bo bǎpú bo Israɛl bɛ mbi ámbák Mandɛm ámpɛ́mɛ́ bhe. Kɛ bo Israɛl báchí mamʉɛrɛ Mandɛm mbɔnyunɛ yi anáŋ ayap nyaka bhɔ ɛ̌ti bachǐmbɨ bhap. \v 29 Ɛ́chí nɔ mbɔnyunɛ mbák Mandɛm ayap mmu nɛ ayɛt yi, apú pɛrɛ wupsi ntɨ ɛni nɛ mmu wu. \v 30 Ndǔ mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm, be bho bǎpú bo Israɛl bǎtàŋ nyaka ntí nɛ Mandɛm, kɛ nɛ́nɛ, Mandɛm ághɔ̀ bhe ntínso ɛ̌ti nɛtaŋántɨ bo Israɛl. \v 31 Ɛnyumɔt kɛ ɛchi bɛ nɛ́nɛ, bo Israɛl bátàŋ ntí nɛ Mandɛm bɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi ághɔ̀ bhe ntínso, ángɔ́ bɔ́ nkwɔ ntínso. \v 32 Mandɛm arɔ́ bo mankɛm mǎnchwe ndǔ kɛnɔŋ ɛ̌ti nɛtaŋántɨ ɛnap bɛ yi angɔ bhɔ mankɛm ntínso. \s1 Sɛ́mbɨ́tí Mandɛm \p \v 33 Ghɔ́ ká, Mandɛm achɨk achá! Nɛrɨŋɨ́ndak ɛni nɛyǎ nɛ́chá, nɛ arɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Yɛ̌ mmu apu kway bɛrɨŋɨ ɛnyǔ nkaysi ayi áchí Yɛ̌ mmu apu rɨŋɨ ɛnyǔ yi ákʉ̀ mɛnyɨŋ. \q1 \v 34 “Agha árɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Acha ákàysi? Agha ánáŋ áchí nchyɛ maníɛ́ ntá yi?” \f + \fr 11:34 \ft Ɛchi mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti Aisáya 40.13 nɛ amɛm Job 41.3.\f* \q1 \v 35 “Agha ánáŋ áchyɛ́ Mandɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi áyàŋ Mandɛm ankɛmɛ yi yɔ?” \m \v 36 Yi kɛ aghoko mɛnyɨŋ mɛnkɛm nɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛchi chi ndǔ bɛtaŋ ɛbhi, nɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛchi chi ndǔ bɛchyɛ yi kɛnókó. Sɛ́nchíɛ yi kɛnókó mpoknkɛm. Amen. \c 12 \s1 Mǔnkwɔ abhɔŋ bɛchyɛ mmʉɛt ntá Mandɛm \p \v 1 Bɔ̌ma, ndu ɛchí mbɔ ɛnyǔ nchí rɛm nɔkɔ, nɛ ɛ̌ti ntínso Mandɛm nɛ bhɛsɛ, nchí kwɛn be bɛkak bɛrɛm bɛ mǎnchyɛ mmʉɛt ɛyɛka ɛnkɛm ntá yi mbɔ akap anɛ achi nɛpɛ́m, nɛ nyáŋá, nɛ anɛ yi akɔŋɔ. Ɛyɔ kɛ ɛchi ɛsayri mbi bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó. \v 2 Bǎkɛ́ koŋo ɛkakánɛkɔ ɛnɛ́ bǒ mmɨk. Dɔ́ ká Mandɛm ángúpsí nɛpɛ́m ɛnɛka. Ǎkʉ̀ nɔ ndu áchyɛ̀ bhe nkaysi nkɔ. Ɛyɔ ɛ́kʉ̀ mǎndɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ. Yɔ́ ɛ́rɨ, yɔ́ kɛ ɛ́chyɛ̀ yi maŋák, nɛ yɔ́ kɛ ɛ́rɨ́ ɛ́chá ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi. \p \v 3 Ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhɛn Mandɛm átɔ́ŋɔ́ mɛ, nchí rɛm ntá yɛka mankɛm bɛ yɛ̌ mmu akɛ sɔt mmʉɛt yi mbɔ bɛ achá ɛnyǔ mmu yi achi. Kɛ ámbɔ́ŋ chi nkaysi anɛ achi chak ɛ̌ti ɛnyu ɛnɛ yi achi, bɛ́kóŋó ɛnǐ nɛka ɛnɛn Mandɛm áchyɛ yi. \v 4 Ɛchi nkúbhɛ́ mbɔ mmʉɛt nkwǎ anɛ achi amɔt, yɛ̌ nɔ, abhɔ́ŋ bɛyǎ bɛpókómʉɛt nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛpókómʉɛt ɛbhɔŋ ɛbhi bɛtɨk. \v 5 Ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛchi nɛ bhɛsɛ. Yɛ̌ndu sɛ́yá, sɛ́chí mbɔ mmʉɛt amɔt mbɔnyunɛ sɛ́chɛm mmʉɛt nɛ Kristo. Yɛ̌ntɨkɨ mmu achi nɛ batɨ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛpókómʉɛt ɛchi nɛ bɛchak. \v 6 Mandɛm achyɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu yɛsɛ ayi akap bɛkoŋo bɛrɨ̌ndu ɛbhi nɛ bhɛsɛ. Yɛ̌ntɨkɨ mmu ánkʉ yɛ ɛbhi bɛtɨk nɛ aywi akap. Mbák Mandɛm achyɛ́ mmu akap bɛrɛm kɛpɨ̌ntɨ mmu wu abhɔŋ bɛkʉ nɔ bɛkoŋo ɛnyu ɛnɛ yi anoko Mandɛm. \v 7 Mbák Mandɛm achyɛ́ mmu akap bɛkwak bho, ánkwák bho. Mbák chí akap bɛtɔŋ bho, ántɔ́ŋ bho. \v 8 Mbák mmu abhɔŋ chi akap bɛfyɛ bo ntɨ, ɛrɨ yi ankʉ nɔ. Mbák mmu ábhɔ́ŋ akap bɛchyɛ bo mɛnyɨŋ, ánkʉ nɔ nɛ awɔ́ fúú. Nɛ mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ akap bɛbhak mǔnti, ánkɛ́m bo abhɛn bachi antɛn yi sayri. Nɛ mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ akap bɛtɔŋ bo bɛrɨ̌ntɨ, ánkʉ́ nɔ nɛ maŋák. \p \v 9 Kɔ́ŋ ka batɨ nɛ ɛkɔŋ ɛnɛ́ tɛtɛp. Pap ka barak abʉ́abʉ. Kɛ́m ká sayri yɛ̌ntɨkɨ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ. \v 10 Kɔŋ ka batɨ mbɔ bǒ nnɛrɛkɛt Mandɛm. Bɔ́ŋ ká bɛyǎ ɛkwak ndu bɛchyɛ batɨ kɛnókó. \v 11 Fíɛ́ ká bɛtaŋ ndu bɛkʉ bɛtɨk, bǎkɛ́ bhak babhɔt. Kʉ ka bɛtɨk Yesu Acha nɛ batɨ ayɛka ankɛm. \v 12 Bɔ́ŋ ká maŋák ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbháká ntɨ arɛ́ bɛ Mandɛm ankʉ ntá yɛka. Bɔ́ŋ ká ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ ndǔ mpok ɛsɔŋɔri. Nɨk nɔ́kɔ́ ká mmʉɛt mpoknkɛm. \v 13 Kwak nɔ́kɔ́ ká bo Mandɛm abhɛn ɛyap ɛ́pú, mǎnsyɛpti nɔkɔ mankɔ amɛm bɛkɛt ɛbhɛka sayri. \p \v 14 Mbák bo báchyɛ̀ wɔ ɛsɔŋɔri ɛ̌ti ɔchí nkoŋo Yesu, nɨkmʉɛt bɛ Mandɛm anjɛt bhɔ. Kɛ́ rɛm bɛ ɛyak ɛmbak nɛ bhɔ. Nɨk chí mmʉɛt bɛ Mandɛm anjɛt bhɔ. \v 15 Ŋák ka nɛ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ maŋák. Dí ká nɛ abhɛ́n bachi ndǔ nɛdǐ kɛbhɔ. \v 16 Bák ká ɛyɔŋ ɛ́mɔt nɛ batɨ. Bǎkɛ́ yoŋ mmʉɛt, fyɛ́ ka mmʉɛt nɛ yɛ̌ chí bo abhɛn bápú yɛ̌nyɨŋ. Bǎkɛ́ kaysi bɛ bǎrɨŋɨ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. \p \v 17 Bǎkɛ́ kɛmɛ bɛbʉ́ amfay bɛbʉ́. Káysí nɔ́kɔ́ ká bɛkʉ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛrɨ bɛsí bo mankɛm. \v 18 Yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka abhɔŋ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákway bɛkʉ bɛ ambak kpák nɛ bo mankɛm mpoknkɛm. \v 19 Abhɛn ɛkɔŋ, yɛ̌ mmu ywɛka ákɛ́ kɛmɛ kɛ́mbé. Dɔ̌ ká Mandɛm antɛmsi mmu anɛ ákʉ́ ntɨ bɛbʉ́ mbɔnyunɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ Mandɛm arɛm bɛ, “Mɛ kɛ mbɔ́ŋɔ́ bɛ́kɛ́mɛ kɛ́mbé. Mɛ kɛ nchí kap mmu ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́.” \v 20 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ chi bɛkoŋo ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mbák nsay ǎnù mǔmpap aywɛ, chyɛ yi nɛnyíɛ́. Mbák manyiɛp ǎkwàk yi, chyɛ yi manyiɛp ányú. Mbák bǎkʉ̀ nɔ, ɛ́bhak mbɔ bɛ bǎtò kɛfɨkɨsǐ ngó anti mǔmpap aywɛ, nɛ ɛyɔ ɛ́kʉ̀ mǔmpap ámbɔ́ŋ ntíánwɔ́p.” \v 21 Bǎkɛ́ rɔ barak abʉ́abʉ ambɔŋ bɛtaŋ amfǎy yɛka. Kʉ nɔ́kɔ́ ká chi bɛrɨ bɛ, mǎmbɔŋ bɛtaŋ amfǎy barak abʉ́abʉ. \c 13 \s1 Yɛ̌ntɨkɨ mǔnkwɔ abhɔŋ bɛghok bǒbati bhi \p \v 1 Yɛ̌ntɨkɨ mmu yɛka abhɔŋ bɛghok bǒbati mbɔnyunɛ Mandɛm kɛ áyàp mmu anɛ ákɛ̀m ɛtɔk nɛ yi kɛ afyɛ́ abhɛn bachi nɛ́nɛ. \v 2 Ndǔ ɛ́chí nɔ, mmǔ anɛ átàŋti nɛ bǒbati ǎtàŋti nɛ bo abhɛn Mandɛm afyɛ́ bɛ mankɛm ɛtɔk. Bo abhɛn bákʉ̀ nɔ bábhɨ̀ŋɨ chi ntɛmsi amʉɛt. \v 3 Mmu anɛ ákʉ̀ bɛrɨ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛcháy bǒbati. Bo abhɛn bákʉ̀ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ bábhɔŋ bɛbhɔŋ bɛcháy. Mbák ɔ̌yàŋ bɛ ɔ́kɛ́ bhɔŋ bɛcháy nɛ bǒbati, bák mmǔ anɛ ákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chak. Mbák ɔ̌kʉ̀ nɔ, bǒbati bábhɔ̀ŋ maŋák nɛ wɔ. \v 4 Mǔnti ɛtɔk ǎkʉ̀ chi bɛtɨk Mandɛm ndu bɛkwak bhe. Kɛ mbák ɔ̌kʉ̀ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ, ɔbhɔŋ bɛ́chay yi mbɔnyunɛ bɛtaŋ ɛbhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́pú ndɛ́ndɛm. Mandɛm achyɛ́ yi bɛtaŋ chi bɛ antɛmsi nɔkɔ bo abhɛn bákʉ̀ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ. \v 5 Mmu abhɔŋ yɛ bɛsɛpti mmʉɛt ntá bǒbati. Nɛ mmu ákɛ́ kʉ nɔ chi ndu áchày bɛ Mandɛm akɛ kʉ bo mántɛmsi yi. Ntí achak achi bɛ ntɨ̌ mmu nɛ́ghàti yi bɛ ɛrɨ bɛkʉ nɔ. \p \v 6 Chi ɛ̌ti yɔ kɛ bǎchyɛ̀ nkwɔ nkábhɛ́nti. Bǒbati bákʉ̀ chi bɛtɨk Mandɛm ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ. \v 7 Chiɛ́ yɛ́ ka yɛ̌ntɨkɨ mǔnti ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ yi. Mbák chi nkábhɛ́nti kɛ mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ, ánchyɛ́. Mbák chí nkáp anɛ mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́, ánkʉ̌ nɔ. Mbák mmu abhɔŋ bɛsɛpti mmʉɛt ntá achak, ánsɛ́ptí mmʉɛt ntá yi. Nɛ mbák mmu abhɔŋ bɛchyɛ kɛnókó ntá achak, ánchyɛ́ yi kɛnókó. \s1 Bǒnkwɔ bákɔŋ batɨ \p \v 8 Bǎkɛ́ kɛm mmu barɛm kɛ kwɔ. Barɛ̌m amɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɔŋ ambɨ bɛkɛm bo chi amɛn bɛkɔŋ bɔ. Mmu anɛ ákɔ́ŋ bo ǎbhʉrɛ bɛbhé Mandɛm mɛnkɛm. \v 9 Bɛbhé Mandɛm bɛ́rɛ̀m bɛ, “Ɔ́kɛ́ kwɛn bɛrwɔp” nɛ, “Ɔkɛ́ way mmu” nɛ, “Ɔkɛ́ ghɛp aghɛp” nɛ, “Ɔkɛ́ fyɛ amɨ́k ndǔ ɛnyɨŋɨ́ mmu achak.” Ɛbhé ɛ́mɔt ɛ́pɔ́kɔ́ ɛbhɛn mɛnkɛm nɛ bɛchak nkwɔ. Nɛ ɛbhé ɛyɔ ɛ́rɛ̀m bɛ, “Kɔŋ ntɨ nkwǎ mbɔ mmʉɛt ɛyɛ.” \v 10 Mmǔ anɛ ákɔ̀ŋ bo apú kʉ bhɔ bɛbʉ́. Ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛchi bɛ bɛkɔŋ bo chi bɛbhʉɛrɛ bɛbhé mɛnkɛm. \p \v 11 Ndu bɛrɔŋ ambɨ, bǎrɨŋɨ mpok anɛ sɛchi arɛ́ nɛ́nɛ. Mpok mɛ́ŋɛ́mɛ ndǔ kɛnɔ́ akway mbɔnyunɛ mpok anɛ Mandɛm ánaŋa bɛpɛmɛ bhɛsɛ achí kɛkwɔt nɛ́nɛ achá mpok anɛ sɛ́bho nyaka mɛnoko Yesu Kristo. \v 12 Bɛti mɛ́naŋ bɛ́fʉɛ̀t, nɛ nywɔp nɛbho bɛyi. Sɛ́ndɔ́ yɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo bákʉ̀ amɛm ɛjuri, sɛ́nsɔt mɛnyɨŋɨ́ nɛnu ɛbhɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ mɛnu nɛ bhɔ nɛ nywɔp ámfay mbɔ bo abhɛn mánaŋ báfú ndǔ ɛjuri. \v 13 Sɛ́mbɔ́ŋ ɛrɨ́tí ɛkakánɛkɔ mbɔ bo abhɛn bákɔ̀ nɛ nywɔp ámfay. Sɛ́kɛ́ chwe ndǔ bɛpǎ ɛbhɛn bo mányù mmɛ́m mánkwɛn, nɛ mámbo barak ɛ́púsí. Nɛ sɛ́kɛ́ fyɛ mmʉɛt ndǔ baraká kɛbhʉrɛ nɛ barak ɛ́pusi achak. Sɛ́kɛ́ chwe ndǔ bɛ́táŋá, nɛ mpabhamɨ́k. \v 14 Kɛ dɔ̌ ká Yesu Kristo Acha ámbɔŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛka ɛnyu ɛnɛ́ bo báyɨŋɨ bhe mándɨŋɨ ɛnyu mmu yi achi mbɔnyu bayɨŋɨ mmu mandɨŋɨ ndɛn anɛ yi afyɛ́ amʉɛt. Nɛ bǎkɛ́ chyɛ mbi ntá bɛpɔ̌ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛpɛ́m nkwǎŋwaŋ nɛ́ŋwàka bɛ bo mǎnkʉ. \c 14 \s1 Bǒnkwɔ bákɛ́ byak nɛ bǎkɛ́ ji batɨ \p \v 1 Sɔt ka bǒnkwɔ abhɛn bábhɨ́kɨ́re sɛnɛ ndǔ baraká Mandɛm amʉɛt. Kɛ bǎkɛ́ kɛ́m ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ ɛ̌ti ayap nkaysi. \v 2 Sɛ́nsɔt ndaká nɛnyiɛ mɛnyiɛ. Mmǔ amɔt ǎkway mɛnoko bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ́rɨ mɛnyiɛ. Achák anɛ ábhɨ́kɨ́ sɛnɛ ndǔ baraká Mandɛm andɛm bɛ yí ǎnyiɛ chi nɛnyíɛ́ ɛnɛn bákwáŋá. \v 3 Mmu anɛ ányìɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ákɛ́ byak anɛ apu nyiɛ mbɔk mɛnyɨŋ. Nɛ mmǔ anɛ apu nyiɛ mbɔk mɛnyɨŋ ákɛ́ ji anɛ ányìɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ mbɔnyunɛ Mandɛm aka yi. \v 4 Ɔchí agha bɛji mmɔ̌bɛtok mǔchak? Mmu anɛ akway bɛrɛm bɛ mmɔ̌bɛtok akʉ sayri, nɛ yɛ̌ chi ɛbʉ́bʉ, chí chi-bɛtɨk aywi. Mmɔ̌ bɛtok apú kwɛn mbɔnyunɛ Acha abhɔ̌ŋ bɛtaŋ bɛkʉ yi ánté sɛnɛ́. \p \v 5 Mbɔk bo básɔ̀t mbɔk manywɔp bɛ acha achak. Bachak básɔ̀t manywɔp ankɛm bɛ achi ɛnyumɔ́t. Ɛrɨ mbɔ̌ŋ mmu angɔ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákàysi amɛm ntɨ ɛni ɛchi chak. \v 6 Bo abhɛn básɔ̀t mbɔk manywɔp bɛ acha achak bákʉ̀ nɔ chi bɛchyɛ Acha kɛnókó. Mmǔ anɛ ányìɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ákʉ̀ nɔ chi bɛchyɛ Acha kɛnókó, tɛ̌ndu áchyɛ̀ Mandɛm bakak kɛ anyiɛ yɔ. Nɛ mmu anɛ apu nyiɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ǎkʉ̀ nɔ chi ndu áyàŋ bɛchyɛ Acha kɛnókó nkwɔ nɛ ǎchyɛ̀ bakak ntá Mandɛm. \v 7 Yɛ̌ mmu apú nɛpɛ́m bɛ achi ndǔ mmʉɛt yi. Nɛ yɛ̌ mmu apú gu bɛ achi ndǔ mmʉɛt yi. \v 8 Mbák sɛ́chí nɛpɛ́m, chi bɛ sɛ́nchíɛ Mandɛm kɛnókó. Nɛ mbák sɛ́gù, sɛ́gù chi bɛ sɛ́nchíɛ Mandɛm kɛnókó. Ndǔ ɛchi nɔ, yɛ sɛ́chí chí nɛpɛ́m, yɛ sɛ́gù gu, sɛ́chí chí awɔ Mandɛm. \v 9 Ɛ̌tiyɔ kɛ̌ Kristo ágú, ápɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m bɛ ambak Acha ntá bo abhɛn báchí nɛpɛ́m nɛ abhɛn bágú. \v 10 Ndu ɛchi nɔ, ndaká yí ɔ́jì ntɨ mǔnkwɔ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀? Yɛ̌ chí wɔ nkwɔ, ndaká yí ɔ́byàk ntɨ mǔnkwɔ ndǔ yi ábhɨ́kɨ́ ka bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́kʉ̀? Chɔŋ bɛsɛ mankɛm sɛ́nte ndǔ manyé bɛsí Mandɛm. \v 11 Ɛ́chí mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Acha árɛm bɛ, \q1 ‘Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu ɛchi tɛtɛp bɛ nchí nɛpɛ́m, ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛchi tɛtɛp \q1 bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛtɛp mánɛ́n bɛsí bha. \q1 Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛrɛm \q1 nɛ nnyu ywi bɛ, Mɛ Nchí Mandɛm.’” \q1 \v 12 Ɛchi yɛ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛte bɛsí Mandɛm andɛm yɛ̌ntɨkɨ \q1 ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́. \s1 Mǔnkwɔ akɛ kʉ ntɨ ankwɛn ndǔ bɛbʉ́ \p \v 13 Sɛ́kɛ́ pɛrɛ ji yɛ batɨ̌ bǒnkwɔ, kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛrɨ chi bɛ bǎkɛ kʉ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ ɛkway bɛkʉ ntɨ mǔnkwɔ ankwɛn ndǔ bɛbʉ́. \v 14 Ndǔ bǎchɛ́mɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Acha, mɛmbɔŋ ndɨ́ŋɨ́ sayri bɛ yɛ̌ nɛnyíɛ́ nɛ́pú ɛnɛn nɛpu pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. Kɛ mbák mmu ánkáysí bɛ mbɔk nɛnyíɛ́ nɛpu pɛ́pɛ́p, nɔ nɛ́pú bhak pɛ́pɛ́p ntá yi. \v 15 Mbák ɛnyǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ wɔ ɔ́nyìɛ ɛ́chyɛ̀ ntɨ mǔnkwɔ ɛsɔŋɔri, nɔ ɔpú pɛrɛ kʉ mɛnyɨŋ nɛ ɛkɔŋ. Ɔ́kɛ́ rɔ ɛnyǔ nɛnyíɛ́ ɛnɛn ɔ́nyìɛ nɛ́ntwɔ́ nɛ mɛ́nɛ́mɛ́ ntá ntɨ mǔnkwɔ mbɔnyunɛ Kristo agu nyaka ɛ̌ti yi nkwɔ. \v 16 Ɔ́kɛ́ rɔ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́káysí bɛ ɛrɨ ɛ́ndɔ́p chi ɛnyɨŋ ɛnɛ bo básɔ̀t bɛrɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti yɛ. \v 17 Nnɛ́m ɛnyɨŋ ntá bo abhɛn Mandɛm achi Mfɔ wap puyɛ̌ chi nɛnyíɛ́ mɛnyiɛ nɛ mmɛm mɛnyu. Nnɛ́m ɛnyɨŋ chi bɛbhak chak bɛsí Mandɛm, nɛ bɛbhak kpák nɛ batɨ, nɛ bɛbhɔŋ maŋák amɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ̀. \v 18 Mbák mmu ǎkʉ̀ bɛtɨkɨ́ Kristo ɛnyǔ ɛyɔ, Mandɛm ǎbhɔ̀ŋ maŋák nɛ yi, nɛ bo bárɛ̀m bɛ yi ǎkʉ̀ sayri. \v 19 Ɛ́rɨ yɛ bɛ sɛ́mfyɛ́ bɛtaŋ ndu bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ sɛ́mbák kpák nɛ batɨ, nɛ bɛ sɛ́mfyɛ́ bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kwàk batɨ̌ bǒnkwɔ mango ndu nɛka ɛnɛn bábhɔ́ŋɔ́ nɛ Mandɛm. \v 20 Ɔ́kɛ́ chɔŋti bɛtɨk Mandɛm ɛ̌ti nɛnyíɛ́. Yɛ̌ntɨkɨ nɛnyíɛ́ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ bo bákway mɛnyiɛ. Kɛ ɛpu chak mbák ɔ́nyìɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ batɨ bǒnkwɔ mǎnkwɛn ndǔ bɛbʉ́. \v 21 Ɛchí chak bɛ ɔ́kɛ́ nyiɛ nnya, nɛ bɛ ɔ́ndɔ́ mɛnyu mmɛ́m, nɛ bɛ ɔ́ndɔ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛkway bɛkʉ ntɨ mǔnkwɔ ánkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́. \v 22 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́káysí ɛ̌ti barak anɛ, dɔ̌ yɔ ɛ́njɨ́ŋɨ́ chí wɔ nɛ Mandɛm. Ɛ́rɨ ɛcha ntá mmu anɛ árɨ́ŋɨ́ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ̀ ɛchi chak, nɛ ntɨ ɛni nɛpu sɔŋɔri yi amɛm ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛyɔ. \v 23 Mbák mmu ǎmàkati nɛnyíɛ́ ɛnɛn yi áyàŋ mɛnyiɛ, yɛ̌ nɔ, andɔk ambɨ anyíɛ́ nɔ́, nɔ abhɔ̌ŋ bɛkwɛ́nɛ́ bɛsí Mandɛm nɛ ntí bɛ ǎnyiɛ nɛnyíɛ́ ɛnɛn yi ábhɨ́kɨ́ noko bɛ ɛchi chak bɛ yi ányíɛ́. Mbák mmu ǎkʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi anoko bɛ ɛpu chak, nɔ ákʉ́ bɛbʉ́. \c 15 \s1 Bǒnkwɔ mánkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛdi sayri nta bǒ bachak \p \v 1 Bɛsɛ bho sɛ́sɛ́nɛ́ ndǔ nɛka ɛnɛsɛ, sɛ́bhɔŋ bɛkwak nɔkɔ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́re sɛnɛ ndǔ nɛka ɛnap nɛ Mandɛm. Sɛ́kɛ́ kʉ nɔkɔ chi ndiɛrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ mmʉɛt ɛyɛsɛ maŋák. \v 2 Yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ywɛsɛ abhɔŋ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ bǒnkwɔ mámbɔ́ŋ maŋák ndǔ bɛkwak bhɔ bɛ mángó ndǔ nɛka ɛnɛn bábhɔŋɔ nɛ Mandɛm. \v 3 Kristo abhɨ́kɨ́ kʉ nyaka chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ yímbɔŋ maŋák. Kɛ ɛ́fákári nɛ yi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Nsɔk ɛnɛ bo abhɛn básɔ̀kɔti nyaka wɔ ɛ́kwɛn mɛ amʉɛt.” \v 4 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm básɨŋ yɔ chí ndǔ bɛtɔŋ bɛsɛ mɛnyɨŋ ɛ̌ti Mandɛm bɛ sɛ́mbɔŋ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ nɛ bɛ mɛ́mfyɛ́ \f + \fr 15:4 \ft 15.3, ghɔ Ɛkáti Bakway 69.9.\f* bhɛsɛ ntɨ. Ɛyɔ ɛnkʉ yɛ sɛ́mbaka ntɨ bɛ chɔŋ bariɛp Mandɛm amfú tɛtɛp. \v 5 Mɛ̌nɨ̀kmʉɛt bɛ Mandɛm mmu áchyɛ̀ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́ nɛ afyɛ́ bho ntɨ, ánkwák be mǎmbak ɛyɔŋ ɛ́mɔt nɛ batɨ bɛkoŋo ɛrɨŋ ɛnɛ́ Yesu Kristo árɔ́, \v 6 bɛ́ bě mankɛm mǎnchyɛ́ nɔ́kɔ́ kɛnókó nɛ ɛyɔŋ ɛ́mɔt ntá Mandɛm mmu áchí chi Yesu Kristo Acha ywɛsɛ. \s1 Mbok Ndɨ́ndɨ́ achi ntá bǒ mankɛm \p \v 7 Sɔt nɔ́kɔ́ yɛ́ ka yɛ̌ntɨkɨ ntɨ mǔnkwɔ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Kristo ásɔ́rɛ́ bhe. Ɛyɔ ɛ́kʉ̀ bo mánchyɛ́ Mandɛm kɛnókó. \v 8 Nchí ghati bhe bɛ Kristo ákʉ́ nyaka mmʉɛt ɛyi mǔbɛtok ntá bo Israɛl ndu bɛtɔŋ bhɔ bɛ Mandɛm ǎbhʉrɛ bariɛp ami amɛn yi afyɛ́ nyaka nɛ bachǐmbɨ bhap. \v 9 Akʉ mmʉɛt yi mmɔ̌bɛtok bɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl mánchyɛ nɔkɔ Mandɛm kɛnókó mbɔnyunɛ yi ághɔ́ bhɔ ntínso. Ɛchi mbɔ ɛnyu Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 “Ndu ɛ́chí nɔ, chɔŋ ndɛm yɛ \q1 nɛ́ntɨ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl bɛ, wɔ ɔchí Mandɛm. \q1 Chɔŋ nkway nɔkɔ bakwáy ndu bɛ́bɨ́ti wɔ.” \q1 \v 10 Ɛkáti Mandɛm ɛpɛt ɛ́rɛ̀m ndǔ nɛbhʉɛt achak bɛ, \q1 “Bě bho bǎpú bo Israɛl, ŋák ka nɛ bo Mandɛm”, \q1 \v 11 nɛ ndǔ nɛbhʉɛt achak amɛm Ɛkáti Mandɛm yɔ́ ɛ́pɛ́t ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 “Bě mankɛm abhɛ́n bápú bo Israɛl, bɨ̌tí \q1 nɔ́kɔ́ ka Acha. \q1 Bo mankɛm, bɨ̌tí nɔ́kɔ́ ká yi.” \p \v 12 Nɛ Ɛkáti Mandɛm ɛpɛt ɛ́rɛ̀m bɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya arɛm nyaka bɛ, \q1 “Chɔŋ ɛbhárɛ́mɔ Jése antwɔ́. \q1 Ǎtwɔ̀ bɛbhak Mfɔ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl, \q1 nɛ chɔŋ mámbaka ntɨ bɛ yi ampɛmɛ bhɔ.” \p \v 13 Mɛ̌nɨ̀kmʉɛt bɛ Mandɛm mmu ákʉ̀ bɛ bo mámbáká ntɨ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ bhɛsɛ, ánkʉ́ bɛ batɨ yɛka ánjwí nɛ maŋák nɛ kpák ndǔ mǎnókó yi. Ɛnyu ɛyɔ, bǎkway bɛrɔŋ ambɨ bɛbhaka ntɨ nɛ yi ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ tontó tonto. \s1 Pɔ̌l arɛm ɛ̌ti bɛtɨk ɛbhi \p \v 14 Bɔ̌ma, mɛmbɔ̌ŋ ndɨ́ŋɨ́ bɛ bɛrɨ ɛbhɛn bǎkʉ̀ bɛyǎ nɛ bɛ bǎrɨ̀ŋɨ mɛnyɨŋ ɛ̌ti Mandɛm sayri ɛnyu ɛnɛ́ bǎkway bɛtɔŋ batɨ bǒnkwɔ. \v 15 Kɛ, amɛm ɛkáti ɛnɛ, nsɨ̌ŋ ntá yɛka nkɛbhɔŋ bɛcháy ɛ̌ti mbɔk mɛnyɨŋ mbɔnyunɛ nchí yaŋ bɛ́tɨ́k be bhɔ. Nsɨ̌ŋ ɛnyu ɛyɔ ɛ̌ti bɛyǎ bɛrɨ̌ndu Mandɛm ntá ya. \v 16 Akʉ mɛ̌mbák mmǔ bɛtok Yesu Kristo ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl mbɔ nchiakap anɛ áfú ntá Mandɛm. Nchí ghati bhɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Mandɛm bɛ́ mánókó yi, nɛ bɛ mámbák mbɔ akap anɛ yi áká bɛ́sɔt nɛ anɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ábhʉ́rɛ́ nyáŋá ntá yi. \v 17 Ndu ɛchi nɔ, nɛ ndǔ mbát mmʉɛt nɛ Yesu Kristo nchí kwáy bɛdɛp awɔ́ antɨ ɛ̌ti bɛtɨk ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀ ntá Mandɛm. \v 18 Ndiɛrɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Kristo áfʉɛ́rɛ́ ntá ya ákʉ́ kɛ nchí rɛm ndǔ bɛyǎ mɛnyu ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl bɛ mángúpsí bɛpɨŋ ɛbhap, mankʉ nɔkɔ mbɔ ɛnyǔ Mandɛm áyàŋ. \v 19 Akʉ nɔ ndu áchyɛ́ mɛ bɛtaŋ bɛtɔŋ bɛrɨŋ ɛbhɛn bɛ́tɔ̀ŋ bɛtaŋ Mandɛm nɛ ndu bɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ bɛ nnáŋ nnáŋá bɛghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Kristo, bɛbho Yerúsalɛm kpátɛ Iliríkɔm. \v 20 Ɛnyɨŋ ɛ́chí ɛnɛ nnáŋ nchí yaŋ nɔkɔ bɛkʉ, nɛ ɛnyɨŋ ɛyɔ chi bɛghati bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Kristo mbǎŋ ɛnkɛm ɛnɛ́ bo bábhɨ́kɨ́re ghok yɔ. Kɛ mbɨ́kɨ́ yaŋ bɛkʉ bɛtɨk ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt ɛnɛn mmu achak. \v 21 Ɛ́chí yɛ mbɔ ɛnyu Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 “Chɔŋ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́re ghati bhɔ \q1 ɛ̌ti yi mángɔ yi, \q1 nɛ chɔŋ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́re ghok \q1 ɛ̌ti yi, mánjwimɛm.” \s1 Pɔ̌l átɨ bɛrɔŋ Rom \p \v 22 Bɛyǎ ndɔŋ ɛnɛ́ ntɨ bɛ́twɔ bɛghɔ bhe mbɨ́kɨ́ kway bɛkʉ nɔ. \v 23 Kɛ nɛ́nɛ, ɛnɛ́ nnáŋ nnáŋá bɛtɨk ndǔ mbaŋ ɛnɛ ɛnkɛm, mbɔ̌ŋ ntɨ bɛghɔ bhe mbɔ ɛnyǔ nnáŋ nchí yáŋ bɛkʉ ndǔ bɛyǎ mamiɛ́ anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm. \v 24 Nɛ́nɛ, mbákántɨ bɛ chɔŋ ńdɔk Spen. Mpok nchí rɔŋ chɔŋ mbɔ̌ŋ maŋák bɛghat bɛ mbak nɛ bhe ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok kɛ ndɔk nɔkɔ ambɨ. Nɛ mpok bɛrɔ be akway nɔkɔ, nkaysi bɛ chɔŋ mǎnkwak mɛ nɛ ɛnyɨŋ ndǔ nɛkɔ ɛna. \v 25 Kɛ nchí rɔŋ kpɨk Yerúsalɛm bɛ nchyɛ́ nɛkɛp ɛnɛ́n batɨ̌ bǒnkwɔ bátó ntá bo Mandɛm abhɛn bachi arɛ. \v 26 Bǒnkwɔ abhɛn atú Masidónia nɛ abhɛn atú Akáiya bábhɔŋ maŋák bɛchyɛ mbɔk nkáp awap ntá bachɛ́bhɛ́bho ndǔ nkwɔ bo Mandɛm abhɛn Yerúsalɛm. \v 27 Bɔ́ babhɔŋ kɛ bághɔ́ bɛ ɛrɨ bɛkʉ nɔ, nɛ sayri sayri, bábhɔŋ bɛkʉ nɔ tɛ̌ndu ɛchi bɛ, ɛ̌ti bo Israɛl bo báchí bo Mandɛm kɛ bǒ abhɛn bápú bo Israɛl bághókó Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu. Nɛ báchí nkwɔ bo Mandɛm nɛ́nɛ, nɛ Mandɛm ǎyɛ̀t bhɔ nɛ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Bábhɔŋ yɛ bɛkwak bo Israɛl abhɛn bachi bachɛ́bhɛ́bho nɛ mbɔk mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bábhɔ́ŋɔ́. \v 28 Nnáŋ ngáká yɛ arɛ́ nchyɛ́ bhɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎto ntá yap, chɔŋ ndɔk Spen. Kɛ chɔŋ njambɨ ntee awu ngɔ bhe. \v 29 Nɛ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ mpok ntwɔ́ awu, chɔŋ Kristo anjɛt bhɛsɛ tontó. \v 30 Bɔ̌ma, ɛ̌ti sɛ́chi bo Yesu Kristo Acha nɛ ndǔ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ákʉ́ sɛ́nkɔŋ batɨ, nchí nɨk be mmʉɛt bɛ mǎnu mɛnɨkmʉɛt ntá Mandɛm ɛ̌ti ya nɛ ntɨ nɛnkɛm mbɔ ɛnyǔ mɛmbɔŋ nchí kʉ. \v 31 Nɨk ka mmʉɛt bɛ Mandɛm ankʉ bǒ Judeya abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko yi bákɛ́ kʉ mɛ yɛ̌nyɨŋ ɛbʉ́bʉ. Nɨk ka mmʉɛt bɛ bǒ Mandɛm abhɛn Yerúsalɛm mánsɔ́t nɛkɛp ɛnɛ́n mɛ́rɔ̀ŋ ntá yap nɛ nɔ nɛ maŋák. \v 32 Ɛyɔ ɛ́kʉ́ bɛ mɛ nkwáy bɛ́twɔ bɛghɔ bhe nɛ maŋák mbák Mandɛm aká, nɛ bɛ́ nkwáy bɛbhɔŋ nɛywɛ̌mʉɛt nɛntɨ ɛnɛka. \v 33 Mandɛm mmu áchyɛ̀ bho kpák ambak nɛ bhe mankɛm. Amen. \c 16 \s1 Pɔ̌l ǎtò bakak ntá bǒnto abhɛn ɛtɔk Rom \p \v 1 Nchí yaŋ mǎndɨŋɨ mɔ́mayɛsɛ Foibe mmu ákù bɛtɨk ntá Nkwɔ Kristo anɛ ɛtɔk Kɛnkreya. \v 2 Ánáŋ ántwɔ́ awu, syɛptí ká yi mbɔ ɛnyǔ bǒ Mandɛm bábhɔ́ŋɔ́ bɛsyɛpti ntɨ mǔnkwɔ, nɛ mǎnkwak bɛchyɛ yi yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chɛ́bhɛ́ yi. Yímbɔŋ anáŋ akwak bɛyǎ bho, nɛ yɛ̌ chi mɛmbɔ̌ŋ nkwɔ. \p \v 3 Kaká ká Príska nɛ nnɛ́m ayi Akwíla. Bákʉ̀ nyaka bɛtɨk Yesu Kristo nɛ mɛ. \v 4 Báchí bo abhɛn bákway nyaka bɛka yɛ̌ chí nɛwú ndu bɛpɛmɛ mɛ nkɛ́ gu. Puyɛ̌ chi ndiɛrɛ mɛ kɛ nchí kaka bhɔ. Bakwɔ́ bho abhɛn bapu bo Israɛl bákaka bhɔ nkwɔ. \v 5 Kaká ká bǒnkwɔ abhɛn báchɛmɛ nɔkɔ ɛkɛt ɛyap, nɛ mǎnkaka mʉɛrɛkɔŋ awa Ɛpainɛ́tɔs. Yí achi nyaka mmǔ mbɨ bɛbhak nkoŋo Kristo atú Esia. \v 6 Kaká ká María mmu ákʉ́ bɛyǎ bɛtɨk ndǔ nkwɔ ywɛka. \v 7 Kaká ká nkwɔ batɨ̌ bo Israɛl bha, Androníkɔs nɛ Júnias bo báchí nyaka ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ nɛ mɛ. Báchí manɛ́m bo ndǔ nkwɔ bǒnto Yesu Kristo nɛ báyámbɨ bɛbhak bakoŋo Kristo kɛ mɛ̌twɔ ansɛm. \v 8 Kaká ká Ampliátɔs. Achí mmʉɛrɛkɔŋ awa nɛ abhat mmʉɛt nɛ Acha mbɔ mɛ. \v 9 Kaká ká Ubánɔs mmu ákʉ́ bɛtɨk Kristo nɛ mɛ. Kaká ká nkwɔ mmʉɛrɛkɔŋ awa Stákis. \v 10 Kaká ká Apɛ́lis mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛyǎ ɛsɔŋɔri ɛ̌ti Kristo nɛ atɔ́ŋ bɛ achi mmu ywi tɛtɛp. Kaká ka bo ɛfo ɛnɛ Aristobulɔs mankɛm. \v 11 Kaká ká Hɛródion ntɨ mmu Israɛl wa. Kaká ká nkwɔ bo ɛfo Nasísɔs abhɛn bábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Acha. \v 12 Kaká ká nkwɔ bakʉ̌ bɛtɨk Yesu Acha abhɛn baghɔrɛ́, Trifína nɛ Trifósa. Kaká ká mmʉɛrɛkɔŋ awa Pɛ́sis mmu ákʉ́ bɛyǎ bɛtɨk ntá Acha. \v 13 Kaká ká Rúfɔs mmu achi nnɛ́m mmú ndǔ nkwɔ bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn Acha. Kaká ká máyi nkwɔ mmu ásɔ́rɛ́ mɛ mbɔ mɔ́ywi. \v 14 Kaká ká Asínkritɔs nɛ Flɛ́gɔn nɛ Hɛ́mis nɛ Patróbas nɛ Hɛ́mas nɛ batɨ̌ bǒnkwɔ bachak abhɛn bachi nɛ bhɔ. \v 15 Kaká ká Filólogɔs nɛ Júlia nɛ Nériɔs nɛ mɔmáyi anɛ ngɔrɛ́, nɛ Olímpas nɛ bo Mandɛm abhɛn bachi nɛ bhɔ. \v 16 Kaká ká batɨ sayri nɛ ɛkɔŋ Mandɛm. Bakwɔ́ bho Kristo mankɛm bátò bhe bakak. \s1 Maniɛ́ Pɔ̌l amɛn ngwɛ́nti \p \v 17 Bɔ̌ma, nchí nɨk be mmʉɛt bɛ mǎnsɔt mpok nɛ bo abhɛn bátwɔ̀ nɛ ákɔ́rɛ́ nɛntɨ ɛnɛka nɛ bákʉ̀ bo mántɨ́knsɛm ntá Mandɛm ndǔ bátɔ̀ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi kɛkúrí nɛ ɛbhɛn bǎghɔ́kɔ́. Bák ká nɛkɔ nɛsiɛ nɛ bhɔ́. \v 18 Mɛnyǔ bǒbhɔ bapu kʉ chi bɛtɨk Acha Kristo. Bákʉ̀ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ babhɔŋ bakɔŋɔ. Nɛ básɔ̀t chi sɛ́rwɔ́rɛ́nyu nɛ ɛrɨ́tí ɛyɔŋɔ́nyu bɛrwɔ bo abhɛn amɨ́k ayap ábhɨ́kɨ́re nɛ́nɛ. \v 19 Kɛ bo mankɛm bághók ɛnyǔ bǎghòk Mandɛm, nɛ ɛyɔ ɛ́chyɛ̀ mɛ maŋák ɛ̌ti yɛka. Nchí yaŋ mǎmbák barɨŋɨ́ndak bɛ mǎnkʉ nɔkɔ chi bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ, kɛ bo abhɛn amɨ́k ábhɨ́kɨ́re nɛ́nɛ bhɔ bɛ bákɛ́ kʉ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ. \v 20 Mandu mpok, chɔŋ Mandɛm mmu áchyɛ̀ kpák anchyɛ bhe awɔ́nɛm amfay Satan mpok bǎyátí yi amɨk. Nchí nɨkmʉɛt bɛ bɛrɨ̌ndu Yesu Kristo Acha mɛ́mbak nɛ bhe. \p \v 21 Tímɔti mmu ákʉ̀ bɛtɨk Kristo nɛ mɛ ǎtò be bakak. Batɨ̌ bo Israɛl bha, Lusiɔs nɛ Jáson nɛ Sɔsipatɛ bátò nkwɔ be bakak. \p \v 22 Mmɛ, Tɛ́tiɔs mmu Pɔ̌l ághátí mɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nsɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti ɛnɛ nchí to nkwɔ be bakak mbɔ ntɨ nkoŋo Acha. \p \v 23 Gáyɔs mmu mɛ́chɔ̀kɔ ɛkɛt ɛyi, nɛ nkúbhɛ́ arɛ́ kɛ̌ bǒnkwɔ báchɛ̀m, ǎtò be bakak. Ɛrástɔs, mbʉrɛ nkáp ɛtɔk nɛ máyɛsɛ Kwátɔs bátò bhe bakak. \s1 Mɛ́nɨ̀kmʉɛt ndu bɛbɨti Mandɛm \p \v 24 Áfɔ́k Yesu Kristo Acha ambak nɛ bhe mankɛm. Amen. \f + \fr 16:24 \ft Mbɔk bɛkáti ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ nyaka nɛ amɔ bɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ndɔ́ŋ anɛ.\f* \v 25 Sɛ́mbɨ́tí Mandɛm. Yi ǎkway bɛkʉ be mǎntáŋ ndǔ nɛka ɛnɛka bɛkoŋo Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ mɛ̌ghàti bo ɛ̌ti Yesu Kristo nɛ bɛkoŋo tɛtɛp anɛ nchí ghati bho. Yɔ́ achí nyaka bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ndǔ ɛrɔri mpok kɛ Mandɛm ákʉ́ sɛ́rɨ́ŋɨ yɔ. \v 26 Nɛ́nɛ, akʉ bǒ bɛtɔk mɛnkɛm mándɨ́ŋɨ́ yɔ kpoŋoroŋ mbɔ ɛnyǔ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ básɨ́ŋɨ́ nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm mmu achi nɛpɛ́m mpoknkɛm ághátí bhɔ. Aghati bhɔ mánsɨ́ŋ bɔ amɨk bɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl mánkoŋo ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m bɛ mánoko yi nɛ mangók nɔkɔ yi. \v 27 Kɛnókó kɛ́mbák ntá Mandɛm mmu árɨ́ŋɨ́ wu mɛnyɨŋ mɛnkɛm mpoknkɛm. Sɛ́chyɛ̀ yi kɛnókó ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Kristo ákʉ́. Amen.