\id REV 67REVKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h Kɛnɔ́ Jɔ̌n \toc1 Ɛkáti kɛnɔ́ Jɔ̌n \toc2 Kɛnɔ́ Jɔ̌n \toc3 Kj \mt2 Ɛkáti kɛnɔ́ \mt1 Jɔ̌n \c 1 \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛchi amɛm ɛkáti-nɛ \p \v 1 Ɛkáti ɛnɛ ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛbhɔŋɔ bɛfakari mandú mpok. Mandɛm achyɛ́ nyaka Yesu Kristo mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ yi antɔŋ bɔ ntá bǒbɛtɔk abhi. Yesu ató yɛ ángɛl akʉ mmɔ̌bɛtok aywi Jɔ̌n arɨŋɨ bhɔ. \v 2 Jɔ̌n até ntísiɛ ndǔ Ɛyɔŋ Mandɛm, nɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu Kristo ákʉ́ yi arɨŋɨ. Asɨ́ŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ághɔ́. \v 3 Ɛ́rɨ ɛcha ntá mmǔ-nɛ ápày nɛ ɛyɔŋ amfay bɛyɔŋ ɛbhɛ́n-nɛ bɛ́rɛ̀m ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛfakari. Ɛ́rɨ ɛcha ntá bo abhɛn bátà batú bɛghok ndǔ bápày ɛkáti ɛnɛ nɛ mámbʉrɛ mɛnyɨŋ abhɛn básɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti ɛnɛ mbɔnyunɛ mpok anɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛfakari arɔp chi kɛkwɔt. \s1 Jɔ̌n ǎtó bakak ntá bɛka bǒnkwɔ́ Yesu tándrámɔt \p \v 4 Mmɛ Jɔ̌n nchí sɨŋ ɛkáti ɛnɛ ntá bɛka bǒnkwɔ tándrámɔt abhɛn báchí atú Esia. Mandɛm mmu achi nɛ́nɛ, abhak tɛ̌ nyaka, nɛ ǎtwɔ̀ ántɔ́ŋ be bɛrɨ̌ndu, anchyɛ bhe kpák. Bɛfóŋó tándrámɔt ɛbhɛn bɛchi bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ Mandɛm mɛ́ntɔ́ŋ nkwɔ bhe bɛrɨ̌ndu, mɛ́nchyɛ be kpák. \v 5 Nɛ Yesu Kristo mmu achi ntísiɛ Mandɛm anɛ tɛtɛp ántɔ́ŋ be bɛrɨ̌ndu, anchyɛ bhe kpák. Yi chí mmǔ mbɨ anɛ áfú ndǔ nɛwú, nɛ Mfɔ bafɔ̌ mmɨk. Akɔŋ bhɛsɛ́ nɛ afɛ́rɛ́ bhɛsɛ ndǔ bɛbʉ́ nɛ manoŋ ami. \v 6 Akʉ bɛsɛ sɛ́mbák bǒbhi abhɛn yi achi Mfɔ wap. Akʉ bɛ́ sɛ́mbák bachiǎkap ntá Ɛtayi Mandɛm. Kɛnɛ́m nɛ kɛfɔ chí ɛki mpoknkɛm. Amen. \f + \fr 1:6 \ft Amen ndu Kɛ́nyaŋ chi “Ɛ́mbák nɔ”.\f* \v 7 Ghok ka, yi ǎtwɔ̀ amɛm nɛbháŋ, nɛ chɔŋ yɛ̌ntɨkɨ mmu angɔ yi nɛ amɨ́k. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyɛ́mɛ́ yi nɛ nɛkɔŋ ǎghɔ̀ chɔŋ yi nkwɔ. Manɛrɛ́kɛrɛ́ bho ankɛm fá amɨk bádì chɔŋ kɛbhɔ ɛ̌ti yi. Ɛ́bhɔŋ bɛfakari ɛnyu ɛyɔ. Amen. \v 8 Acha Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm ǎrɛ̀m bɛ, “Mɛ kɛ Nchi kʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ́mbo bɛbhak nɛ Mɛ kɛ nchi kʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛntwɔ ndǔ Ngwɛnti.” \f + \fr 1:8 \ft Ndǔ ɛyɔŋ Grik chi Alfa nɛ Ɔmɛga. Alfa chi ɛnyɨŋɨ́ mbɨ ndǔ basɨŋɨ́ Grik. Ɔmɛga kɛ achoko nnɛt ndǔ basɨŋɨ́ Grik. Ghɔ nkwɔ 21.6 nɛ 22.13.\f* Yi achí nɛ́nɛ, achí tɛ̌ mpok mmɨk ábhɨ́kɨ́ re bho, nɛ ǎtwɔ̀ chɔ́ŋ. \s1 Jɔ̌n aghɔ́ Yesu Kristo nɛ amɨ́k \p \v 9 Mmɛ Jɔ̌n mɔmáyɛka, mɛ mmǔ amɔt ndǔ nkwɔ bakoŋo Yesu kɛ̌ nchí sɨŋ ɛkáti ɛnɛ. Nchí nsoŋ amɔt nɛ be ndǔ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn sɛ́ghɔ̀, nɛ ndu Yesu achi Mfɔ ywɛsɛ nɛ ndǔ sɛchi kpirí ndǔ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ ɛyɛsɛ. Nchí mǔkɛnɔŋ amɛm ɛtɔk nɛntɨnyɛ́n ɛnɛ́ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Pátmɔs ndu nchi ghati bo Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ nte ntísiɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu ákʉ́ bo bárɨŋɨ. \v 10 Ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt nɛmɔt, ɛnɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achi nɛ mɛ, ngók ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ndǔ ɛ́fú mɛ ansɛm. Ɛbhák mbɔ ɛyɔŋɔ́ mmba. \v 11 Ɛ́re rɛm bɛ, “Sɔt ɛkáti sɨŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́ghɔ̀, ɔ́nto yɔ ntá bakwɔ́ bo Yesu tándrámɔt awu ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs, nɛ ɛtɔk Smína, nɛ ɛtɔk Pɛ́gamɔm, nɛ ɛtɔk Tiatíra, nɛ ɛtɔk Sádis, nɛ ɛtɔk Filadɛ́lfia, nɛ ɛtɔk Laodísia.” \p \v 12 Njibhiri yɛ mmʉɛt ndu bɛ́ghɔ mmu anɛ ɛyɔŋ ɛyi ɛ́twɔ̀ ntá ya. Ngɔ́ mɛnyɨŋ pú tándrámɔt ɛbhɛn bɛ́pɔ̀kɔ bɛrɔ́ŋɔ́ mkpak. \v 13 Nɛ nɛ́ntɨ́ mɛnyɨŋ ɛrɔŋɔ bhɔ, ngɔ́ mmǔfú. Abhak mbɔ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm. Abhɔ́ŋ *ɛ́wɛt amʉɛt ɛnɛ ɛ́ghaka yi tɛ ndǔ mɛmɨ̌-bɛkak. Agwɔ́t mgbat nkʉɛt anɛ bághókó nɛ pú ambeápak. \v 14 Ɛmɛnɛ́nti yi ɛbhak pɛ́pɛ̌pɛ́p mbɔ ɛtɔkɔfiɔŋ. Ntí ywi ábhák ɛnyumɔt. Amɨ́k ayi ábhák mbɔ ngó anɛ ádù. \v 15 Bɛkak ɛbhi bɛbhak mbɔ *brɔ́ns anɛ básɔ́ŋɔ́ nɛ ɛtaŋtí ngó ndu bɛ́fɛ́rɛ mɛ́nyɨ́ŋɨ́ mɛ́nkɛm arɛ́. Ɛyɔŋ ɛyi ɛ́bhak mbɔ ɛwarɛ́ tutunyɛ́n. \v 16 Akɛ́m mambe tándrámɔt nɛ awɔ́nɛm aywi. Akparɛnja nsɛm ɛ́páy anɛ áchap are fú yi anyu, nɛ bɛsí bhi bɛre ghɔɔ mbɔ mmok anɛ ngósí. \p \v 17 Mpok ngɔ́ yi, nkwɛ́n bɛkak ɛbhi nkáy mbɔ ngú. Kɛ yi anyaŋa awɔ́nɛm aywi mɛ amʉɛt arɛm bɛ, “Ɔ́kɛ́ chay, Mmɛ kɛ̌ nchí Ambɨ nɛ Ansɛm.” \f + \fr 1:17 \ft Mɛ kɛ Nchí “Ambɨ nɛ Ansɛm”: Ɛchi ɛnyɨŋ ɛ́mɔt nɛ “Alfa nɛ Ɔmɛga”.\f* \v 18 Mmɛ kɛ̌ nchí mmu anɛ achi nɛpɛ́m. Ngǔ nyaka, kɛ ghɔ́, nchí nɛpɛ́m mpoknkɛm. Nɛ mbɔ̌ŋ bɛtaŋ ndu bɛkʉ bawú mambak nɛpɛ́m, nɛ mbɔ̌ŋ ɛfɨŋɨ́ ndu mɛ́nɛ́nɛ ɛtɔkɔ́ bawú. \v 19 Sɨ́ŋ yɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́ghɔ́, ɛbhɛ́n bɛ́chí, nɛ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fákari ansɛm mpok. \v 20 Mbák chi ɛnyɨŋ bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛnɛ ɛyɨŋɨ mambe tándrámɔt anɛ ɔ́ghɔ́ ndǔ awɔ́nɛm awa nɛ mɛnyɨŋ gol tándrámɔt ɛbhɛn bɛ́pɔ̀kɔ bɛrɔ́ŋɔ́, dɨŋɨ́ bɛ́ mambe tándrámɔt chí bɔángɛl tándrámɔt abhɛn bábhàbhɛri bɛka bǒnkwɔ tándrámɔt. Nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́pɔ̀kɔ bɛrɔ́ŋɔ́ tándrámɔt chí bɛká bǒnkwɔ tándrámɔt bhɔ. \c 2 \s1 Ɛkáti ɛnɛ́ Yesu átó ntá ɛka bǒnkwɔ ɛnɛ ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs \p \v 1 Yesu aghati Jɔ̌n bɛ, “Sɨ́ŋ ɛkáti-nɛ tó ntá ángɛl anɛ ábhàbhɛri bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Ɛ́fɛsɔs. Sɨ́ŋ, kʉ bɔ́ mándɨ́ŋɨ́ bɛ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá mmu anɛ ákɛ́mɛ́ mambe tándrámɔt ndǔ awɔ́nɛm aywi, nɛ ǎkɔ̀ nɛ́ntɨ́ mɛnyɨŋ pú tándrámɔt ɛbhɛ́n bɛ́pɔ̀kɔ bɛrɔŋɔ.” \p \v 2 Yesu arɔk ambɨ bɛ́rɛ́m bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ bɛtɨk ɛbhɛka, ndɨ́ŋɨ́ nsɔ́ŋtí anɛ mánɛ̀p ndu bɛtɨk, nɛ ndɨ́ŋɨ́ ndǔ bǎté kpirí ndu ɛkɛ́bhɛ́ntɨ. Ndɨ́ŋɨ́ bɛ bǎpú chyɛ mbi ntá bǒ babʉ́abʉ. Kɛ mǎmɔ bo abhɛn bárɛ̀m bɛ bachi bǒnto ɛnɛ́ bápú, nɛ bǎghɔ bɛ bápú bǒ tɛtɛp. \v 3 Ndɨ́ŋɨ́ bɛ bǎtè kpirí nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ nɛ bǎkà bɛsɔŋɔri ɛbhɛn bǎghɔ̀ ɛ̌ti ya kɛpɔp bɛkʉ nɔ. \v 4 Kɛ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛchi nɛ bhe ɛnɛ́ mbɨ́kɨ́ kɔŋ. Ɛkɔŋ ɛnɛ́ mbɨ ɛnɛ́ bǎbhɔŋɔ nyaka nɛ mɛ ɛpɛt ɛpu. \v 5 Tɨk yɛ ka ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ́ bǎkwɛ́nɛ́ ansɛm, mǎntɨ́k nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka mǎmpɛt mǎnkʉ nɔkɔ bɛrɨ́tí bɛtɨk ɛbhɛn bǎkʉ̀ nyaka. Mbák ɛ́pú nɔ, chɔŋ ntwɔ ntá yɛka mfɛ́rɛ́ ɛnyɨŋ ɛyɛka ɛnɛ ɛ́pɔ̀kɔ bɛrɔŋɔ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yɔ ɛchi. \v 6 Kɛ nchí kaka bhe ndǔ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt. Bǎpap mɛnyɨŋ ɛbhɛn bakoŋó Níkolas bákʉ̀ nkúbhɛ́ mbɔnyu mpábhɛ́ bhɔ. \p \v 7 “Mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú ángók ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Mandɛm árɛ̀m ntá bɛka bo Kristo. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánú ásɔ́rɛ́ awɔ́nɛm, nchí chyɛ yi mbi bɛ anyiɛ kɛpɛm ɛkɛ́n ɛnɔk ɛnɛ ɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m. Yɔ́ ɛchí amɛm *nɛbhʉɛt maŋák Mandɛm.” \s1 Ɛkáti ɛnɛ Yesu ató ntá bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Smáyna \p \v 8 Yesu arɔk ambɨ bɛ́gháti Jɔ̌n bɛ, “Sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ to ntá ángɛl anɛ ábhàbhɛri bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Smína. Sɨ́ŋ kʉ bɔ́ mándɨ́ŋɨ́ bɛ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́fú ntá Mmǔ anɛ achi nɛbhǒnɛt nɛ ngwɛnti, yí mmú ágú nyaka kɛ apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 9 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ bɛsɔŋɔri nɛ kɛchɛp ɛkɛka. Kɛ ndǔ baraká Mandɛm bǎbhɔŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Ndɨ́ŋɨ́ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǒ bárɛ̀m ɛ̌ti yɛka. Bɔ́bhɔ chí bo abhɛn bárɛ̀m bɛ báchi bo Israɛl ɛnɛ bápú. Báchí chi nkwɔ Satan. \v 10 Bǎkɛ́ cháy bɛsɔŋɔri ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ be ambɨ. Ghok ka, mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ǎkʉ chɔŋ mámfyɛ mbɔk ayɛka ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ ndu mɛmɔ bhe. Nɛ chɔŋ mǎmbɔŋ ɛsɔŋɔri ndǔ manywɔp byó. Kɛ bɔ́ŋ ka nɛka tɛ ndǔ nɛwú. Nɛ chɔŋ mǎmbɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti mbɔ nta kɛnókó mbɔnyunɛ mǎnu bǎsɔt awɔ́nɛm. \p \v 11 “Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú, ángók ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Mandɛm árɛ̀m ntá bɛka bǒnkwɔ. Mmu anɛ ánú ásɔ́rɛ́ awɔ́nɛm, nɛwú ɛnɛn nɛjwi apay nɛ́pú tɔk yi.” \s1 Ɛkáti ɛnɛ Yesu ató ntá bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Pɛgamum \p \v 12 Yesu arɔk ambɨ bɛ́gháti Jɔ̌n bɛ, “Sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ tó ntá ángɛl anɛ ábhàbhɛri bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Pɛ́gamɔm. Sɨ́ŋ kʉ bɔ́ mándɨ́ŋɨ́ bɛ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́fù ntá mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ akparɛnja nsɛm ɛpay anɛ ácháp.” \v 13 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ nɛbhʉɛt anɛ bǎchí arɛ. Chí nɛbhʉɛt anɛ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ Satan ɛchi! Bǎte kpirí nɛ mɛ nɛ bǎbhɨ́kɨ́ bhɔt bɛsɨkɨ ntɨ nɛ mɛ yɛ̌ chí ndǔ mpok anɛ báwày Antipas mmu achi nyaka ntísiɛ wa anɛ ághàti nyaka bǒ tɛtɛp Mandɛm nɛ ntɨ nɛmɔt. Báwáy yi nɛntɨ ɛnɛka ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Satan áchɔ̀kɔ. \v 14 Kɛ mpǎy mɛnyɨŋ bɛchi nɛ bhe ɛbhɛ́n mbɨ́kɨ́ kɔŋ. Mbɔk yɛka bákòŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn Bálam átɔ́ŋɔ́. Bálam ǎtɔ̀ŋ nyaka Bálak ɛnyǔ yí akway bɛkʉ bo Israɛl mánkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́, nɛ bɛ mányíɛ́ nɛnyíɛ́ ɛnɛn bayɛrɛ bachyɛ mbɔ akap ntá bɔmandɛm nsé, nɛ mánkʉ nɔkɔ barak ɛ́pusi. \v 15 Ɛnyumɔt kɛ ɛ́chí bɛ́ mbɔk yɛka nkwɔ bǎte kpirí ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bakoŋo Nikolas bátòŋ, \f + \fr 2:15 \ft Ɛchi mbɔ bɛ nkwɔ́ Nikolaus bátɔ̀ŋ nyaka nkúbhɛ́ mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Bálam átɔ́ŋɔ́.\f* bɛkʉ bɔ mankwɛn ndǔ nkúbhɛ́ bɛbʉ́ ɛbhɛn. \v 16 Ndu ɛchi nɔ, tɨ́k ká nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka. Mbák ɛ́pú nɔ́, chɔŋ ntwɔ ntá yɛka mandú mpok, nsɔt akparɛnja nsɛm ɛpay wu nɔ áfù mɛ anyu nɛ ǎcháp, nnu nɛ bhɔ. \v 17 Mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú ángók ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Mandɛm árɛ̀m ntá bɛka bǒnkwɔ. Mmǔ anɛ ánú asɔt awɔ́nɛm, chɔŋ nchyɛ́ yi nɛnyíɛ́ ɛnɛn bábhɨ̀ŋɨ bɛ mána, ɛnɛn bábhɛ́sɛ́ amfay. Nɛ chɔŋ nchyɛ́ yí ntay nkwɔ ɛnɛn nɛchi pɛ́pɛ́p, ɛnɛ́n básɨ́ŋɨ́ nnyɛ́n nɛkɔ arɛ́. Yɛ̌ mmu abhíkí rɨŋɨ nnyɛ́n nɛkɔ ɛnɔ, ɛbhɨkɨ fʉɛt chi mmu anɛ báchyɛ̀ yi nɔ.” \s1 Ɛkáti ɛnɛ Yesu átó ntá bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Tiatíra \p \v 18 Yesu arɔk ambɨ bɛghati Jɔ̌n bɛ, “Sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ ntá ángɛl anɛ ábhàbhɛri bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Tiatíra. Sɨ́ŋ kʉ bɔ́ mándɨ́ŋɨ́ bɛ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn chi bɛyɔŋɔ́ Mmɔ Mandɛm mmǔ amɨ́k ayi ápè chuuu mbɔ nɛ́rɨ́-ngó, bɛkak ɛbhi mɛ́ngɔɔ nɔkɔ ŋwaŋwǎŋwaŋ mbɔ brɔ́ns anɛ básɔ́ŋɔ́ nɛ ɛtaŋtí ngó báfɛ́rɛ́ mɛ́nyɨ́ŋɨ́ arɛ́. \p \v 19 “Ndɨ́ŋɨ́ bɛtɨk ɛbhɛka, ndɨŋɨ ɛkɔŋ ɛyɛka nɛ ɛnyǔ bǎsɨ́kɨ́ ntɨ nɛ mɛ. Ndɨ́ŋɨ́ ɛnyǔ bǎkwàk batɨ nɛ ndǔ bǎté nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ. Nɛ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ bɛtɨk ɛbhɛ́n bǎkʉ̀ nɛ́nɛ bɛ́chá ɛbhɛ́n mbɨ. \v 20 Kɛ ɛnyɨŋ ɛchi nɛ bhe ɛnɛ́ mbɨ́kɨ́ kɔŋ. Bě bǎrɔ̀ ngɔrɛ́ anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Jɛ́sɛbɛl ambak nɛntɨ ɛnɛká. Yí ábhɨ́ŋɨ́ mmʉɛt ɛyi bɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ nɛ ǎtɔ̀ŋ andwɔ nɔkɔ bǒ bɛtok abha bɛ mánkʉ nɔkɔ barak ɛ́pusi nɛ bɛ mányiɛ nɔkɔ nɛnyíɛ́ ɛnɛ́n báyɛ́rɛ́ báchyɛ mbɔ akap ntá mandɛm nsé. \v 21 Nchyɛ́ yí mpok bɛ ántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhi, kɛ abhɨ́kɨ́ ka bɛtɨknsɛm ndǔ barak ɛpúsí yi. \v 22 Ghók ká, chɔŋ ntɛmsi yí nɛ nɛme, nɛ mbák bo abhɛn bákwɛ̀n bɛrwɔp nɛ yi bábhɨ́kɨ́ tɨknsɛm ndǔ bɛbɛ́ptí barak ayi, chɔŋ nkʉ bɔ́ mámbɔŋ bɛyǎ ɛsɔŋɔri. \v 23 Chɔŋ nsɔt nɛwú nsak bo abhɛn bákòŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi átɔ̀ŋ. Nɛ chɔŋ bɛká bǒnkwɔ mankɛm mándɨŋɨ bɛ́ Mmɛ kɛ̌ nchí chak nkaysi bo nɛ batɨ̌ yap, nɛ chɔŋ ńkap yɛ̌ntɨkɨ mmu ayɛka bɛ́kóŋó ɛbhi bɛtɨk. \v 24 Kɛ mbák chí be nkwɔ achak amɛm ɛtɔk Tiatíra abhɛn bábhɨ́kɨ́ te kákátí ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n Jɛ́sɛbɛl átɔ̀ŋ, be bho bábhɨ́kɨ́ ghɔk mɛnyɨŋ ɛbhɛn mbɔk bǒ bábhɨ̀ŋɨ bɛ barak Satan anɛ áré bhɛsɛ, nchí ghati bhe bɛ, mpú chyɛ be yɛ̌ ntu áchák. \v 25 Ndiɛrɛ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt kɛ nchí ghati bhe. Tě ká kpirí ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mǎnókó kpátɛ mɛ̌mpɛtnsɛm. \v 26 Mmǔ anɛ ánú ásɔ́rɛ́ awɔ́nɛm, nɛ árɔ̀ŋ ambɨ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ndɛmɛ tɛ ndu ngwɛnti, chɔŋ nchyɛ́ yi bɛtaŋ amfay bǒ bɛtɔkɔ́ mmɨk, \v 27 nkubhɛ mbɔ ɛnyu Ɛtaya áchyɛ́ mɛ bɛtaŋ amfǎy yap, chɔŋ yí ankɛ́m kɛfɔ amfay yap nɛ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛnɛ baghoko nɛ ɛse awɔ. Anchɔkɔti bhɔ mbɔ ɛnyu bádɛ̀p ɛtě ntɔp amɨk ɛ́nchɔkɔti. \v 28 Chɔŋ nchyɛ́ yi nɛmbe ɛnɛn nɛyǐnywɔp ndu bɛtɔŋ bɛ anu asɔt awɔ́nɛm. \v 29 Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú ángók ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Ɛfóŋó Mandɛm ághàti bɛka bǒnkwɔ́.” \c 3 \s1 Ɛkáti ɛnɛ Yesu ató ntá ɛka bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Sádis \p \v 1 Yesu arɔk ambɨ bɛghati Jɔ̌n bɛ, “Sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ tó ntá ángɛl anɛ ábhàbhɛri bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Sádis. Sɨ́ŋ kʉ bɔ mandɨŋɨ bɛ bɛyɔŋɔ ɛbhɛn bɛ́fú ntá mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛfóŋó Mandɛm tándrámɔt nɛ mambe tándrámɔt. ‘Ndɨ́ŋɨ́ bɛtɨk ɛbhɛka. Bǎbhɔŋ ɛrɨ́tí nnyɛ́n bɛsí bho bɛ bǎchí nɛpɛ́m, ɛnɛ́ bǎchi bawú. \v 2 Ŋɛmɛ́ ká mǎmfyɛ́ bɛtaŋ bɛ mandu bɛtaŋ anɛ árɔ́bhɛ́ ákɛ́ kpɨkɨ ɛ́may mǎngú. Nchí rɛm nɔ mbɔnyunɛ ngɔ́ bɛ bɛtɨk ɛbhɛka bɛ́bhɨ́kɨ́ jwi pɔɔt bɛsí Mandɛm mmu mɛ́tòk. \v 3 Tɨk yɛ ka mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghókó nɛ bǎkóŋo. Tɨ́k ká nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka, nɛ kɔ́ŋ ká mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ́kɔ́. Mbák bǎbhɨ́kɨ́ ŋɛmɛ, chɔŋ ntwɔ́ ntá yɛka mbɔ ngɛ́p, nɛ bapu rɨŋɨ mpok anɛ mɛ́twɔ̀. \v 4 Kɛ mbɔk bǒ bábhʉɛt ndǔ nkwɔ yɛka awu ɛtɔk Sádis abhɛn bábhɨ́kɨ́ nyɔp nkú ɛyap nɛ bakwap. Chɔŋ bɔ mánkɔ nɛ mɛ nɛ ndɛn pɛ́pɛ́p amʉɛt, mbɔnyunɛ bákway bo abhɛn bákɔ̀ nɛ mɛ. \v 5 Mmu anɛ ánú asɔt awɔ́nɛm báfyɛ yí ɛ́wɛt pɛ́pɛ́p amʉɛt, nɛ mpú fɛrɛ nnyɛ́n ɛni ndǔ ɛkáti nɛpɛ́m. Chɔŋ ndɛm bɛsí Ɛtaya nɛ bɔángɛl bɛ yi achi mmu wa. \v 6 Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batu ángók ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Mandɛm ághàti bɛká bǒnkwɔ.’” \s1 Ɛkáti ɛnɛ́ Yesu átó ntá bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Filadɛ́lfia \p \v 7 Yesu arɔk ambɨ bɛ́gháti Jɔ̌n bɛ, “Sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ tó ntá ángɛl anɛ ábhàbhɛri bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Filadɛ́lfia. Sɨ́ŋ kʉ́ bɔ mándɨ́ŋɨ́ bɛ́ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́fù ntá mmǔ anɛ achi Nyáŋá, mmǔ tɛtɛp, yí mmu ákɛ́mɛ́ ɛfɨŋɨ́ Mfɔ Debhít. Mpok yi ánɛ́nɛ́ yɛ̌ mmu apu kway bɛtyɛp, nɛ mpok yi atyɛbhɛ, yɛ̌ mmu apú kwáy mɛ́nɛ́nɛ.” \p \v 8 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ bɛtɨk ɛbhɛka. Ghók ká, nnɛ́nɛ́ mbǐnywɔp ndɔ́ fúú ntá yɛka anɛ́ yɛ̌ mmu ápú kway bɛtyɛp. Ndɨ́ŋɨ́ bɛ bǎbhɔŋ chi mandú bɛtaŋ, Yɛ̌ nɔ́, bǎkòŋo ɛyɔŋ ɛya nɛ bǎbhɨ́kɨ́ bʉɛ mɛ. \v 9 Kɛ mbák chí bǒnkwɔ bakoŋo Satan abhɛn bárɛ̀m bɛ́ báchí bo Israɛl ɛnɛ́ bápú kɛ básè chi nsé, chɔŋ nkʉ bɔ́ mántwɔ mántɛp mánɛ́n bɛsí ɛbhɛká nɛ nkʉ bɔ mándɨŋɨ bɛ nkɔŋ be. \v 10 Mbák chi bhe, bǎbhʉ́rɛ́ ɛyɔŋ ɛya, bǎrɔ́k ambɨ bɛte kpirí ndǔ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ. Ɛ̌ti yɔ, chɔŋ mbak nɛ bhe bɛ bǎkɛ́ chwe ndǔ ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ ɛ́twɔ̀ mɛmɔ bo abhɛn báchi fá amɨk mankɛm. \v 11 Mɛ́twɔ̀ mandú mpok. Tě ká kpirí ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛ yɛ̌ mmu ákɛ́ fɔŋɔ nta kɛnókó yɛka anɛ́ átɔ̀ŋ bɛ́ mǎnu bǎsɔt awɔ́nɛm. \v 12 Mmu anɛ ánù ásɔt awɔ́nɛm, chɔŋ ntɛp yi mbɔ ɛkwap amɛm ɛkɛrákap Mandɛm Mmu mɛ̌tòk, yí kɛfú arɛ wáwák. Nɛ chɔŋ nsɨ́ŋ nnyɛ́n Mandɛm nɛ nnyɛ́n ɛtɔk Mandɛm yi amʉɛt. Ɛtɔk ɛyɔ chi Yerúsalɛm anɛ nkɔ anɛ áfù amfay ntá Mandɛm átwɔ̀ fá amɨk. Chɔŋ nsɨŋ nnyɛ́n nɛkɔ ɛna nkwɔ yi amʉɛt. \v 13 Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú ángók ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Mandɛm ághàti bɛká bǒnkwɔ.” \s1 Ɛkáti ɛnɛ Yesu ató ntá bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Laodísia \p \v 14 Yesu arɔk ambɨ bɛghati Jɔ̌n bɛ, “Sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ tó ntá ángɛl anɛ ábhàbhɛri bǒnkwɔ abhɛn ɛtɔk Laodísia. Sɨ́ŋ kʉ bɔ mandɨŋɨ bɛ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛfǔ ntá mmu anɛ bábhɨŋɨ bɛ ‘Amen.’ Yi achi mmǔ tɛtɛp nɛ Ntísiɛ anɛ tɛtɛp. Mandɛm afʉɛt chi nta yi kɛ ǎghoko mɛnyɨŋ mɛnkɛm.” \v 15 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ bɛtɨk ɛbhɛka. Bǎchí mbɔ manyiɛp amɛn ásɔ́tí, sɔ́ŋ be kɛsɔŋ, kwɛn be kɛkwɛ́n! Ɛrɨ bɛ mǎmbák mbɔ manyiɛp bakwɛn, mbák ɛ́pú nɔ, mbɔ manyiɛp basɔŋ. \v 16 Tɛ̌ndu bachí mbɔ manyiɛp amɛn ásɔ́tí, kwɛn bě kɛkwɛn, sɔ́ŋ bě kɛsɔŋ, chɔŋ mpá be mfɛ́rɛ́ anyu wa. \v 17 Yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka ǎrɛ̀m bɛ, ‘Nchí mǔnkáp, mbɔ̌ŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Mbɨ́kɨ́ chɛp yɛ̌nyɨŋ.’ Kɛ be bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ bǎchi ndǔ ɛkwɛt. Bǎchí bo abhɛn mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛghɔ be ntínso, bachí bachɛ́bhɛ́bho, bachí manɛmamɨ́k, bachí bɛbhó bɛwɔ́. \v 18 Nchí niɛ yɛ bhe bɛ mǎntwɔ ntá ya mǎnkú pú anɛ básɔ́ŋɔ́ ango bafɛrɛ mɛ́nyɨ́ŋ mɛnkɛm arɛ́ bɛ́ mǎmbák bǒ bakáp tɛtɛp. Twɔ́ ká ku ndɛn pɛ́pɛ́p mǎmfyɛ́ amʉɛt bɛ́ mǎnkútí bɛbhó bɛwɔ ɛbhɛka ɛbhɛn bɛ́chyɛ bhe ntíánwɔ́p. Twɔ́ ka, mǎnku babhé mǎmfyɛ amík bɛ mǎnkwáy bɛghɔ mbaŋ tɛtɛp. \p \v 19 “Nchí nyurɛ bo abhɛn nkɔ́ŋɔ́, nchyɛ́ bhɔ ntɛmsi. Fiɛ́ yɛ ka bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chak, mantɨk nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka. \v 20 Ghók ká, nchí ambǐnywɔp téé nchí dɛp. Mbák mmú aghok ɛyɔŋ ɛya ánɛ́nɛ mbǐnywɔp chɔŋ nchwe anywɔ́p, nnyiɛ́ nɛnyíɛ́ nɛ yi. \v 21 Mmu anɛ ánù ánsɔ̀t awɔ́nɛm, chɔŋ nchyɛ́ yí bɛtaŋ bɛ anchɔkɔ nɛ mɛ ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛya, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ mɛmbɔŋ nnú, nsɔt awɔ́nɛm, nchɔkɔ nɛ ɛtayá ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi. \v 22 Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú, ángók ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Mandɛm ághàti bákwɔ́ bo Kristo.” \c 4 \s1 Jɔ̌n aghɔ́ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ̌ Mfay \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, njɨŋɨ ngɔ́ mbǐnywɔp anɛ achi fúú amfay. Nɛ mpɛt ngók ɛyɔŋɔ́ mbɨ ɛnɛ nnáŋ nyaka ngoko ndǔ ɛ́ghàti mɛ mɛnyɨŋ nɛ ɛyɔŋ mbɔ ɛnɛ́ mmbá. Ngók ndǔ yɔ ɛ́rɛ̀m ntá ya bɛ, “Twɔ́ wɛn amfay, nɛ chɔ́ŋ ntɔŋ wɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn chɔŋ bɛfakari.” \v 2 Tɛ́mte wu, Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ atwɔ́ abhak nɛ mɛ. Ngɔ́ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ amfay. Mmǔ abhak arɛ́ chɔkɔ. \v 3 Mmʉɛ́t mmǔ wu are kɔt ŋwaŋwǎŋwaŋ mbɔ batay anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ jáspa nɛ kanɛ́lian. \f + \fr 4:3 \ft Jaspa abhɔŋ nkwɔ mmʉɛt tákɔ. Nɛ kanɛ́lian chi ntay chú. Yɔ́ ankɛm ághɔ̀ tontó.\f* Mbaŋátámfoŋ átée ághabhɛri ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyɔ ánkɔt nɔkɔ mbɔ ntay ɛ́meral. \v 4 Mɛnɔk kɛfɔ ɛsǎ nsɛm mɛnwi bɛ́káp ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyɔ. Bǒbatí ɛsa nsɛm anwi báchɔ́kɔ ndǔ mɛnɔkɔ́ kɛfɔ. Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap abhak nɛ nkú pɛ́pɛ́p amʉɛt, nɛ ntǎ-kɛfɔ anti anɛ bághókó nɛ pú. \v 5 Mmyamyaŋ are fú ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ. Nɛbu nkwɔ́ nɛ́re rɛmti, nɛfaŋ ansay nɔkɔ. Bɛrɔ́ŋɔ́ tándrámɔt bɛbhak ambɨ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ mɛ́ndu nɔkɔ mbɔ *sɛsay. Bɛrɔ́ŋɔ́ bhɔ chí bɛfóŋó Mandɛm tándrámɔt. \v 6 Ɛnyɨŋ ɛ́bhák bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ mbɔ manyu. Ɛ́ngɔ nɔkɔ mbɔ glas anɛ áŋaŋari. \p Mɛnyɨŋ mɛ́nwí ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m bɛ́tée bɛkáp ɛnɔkɔ́ kɛfɔ, ɛnyu ɛnɛ ɛ́mɔt ɛchi ambɨ, ɛ́mɔt ansɛm, ɛchák ɛbhě awɔ́nɛm, ɛnɛ́fú ɛbhe awɔ́ghɔ. Mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́bhɔ́ŋ bɛyǎ amɨ́k ambɨ nɛ ansɛm. \v 7 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ambɨ ɛbhak mbɔ nkʉ, ɛnɛ ɛ́kòŋo ɛbhak mbɔ nnɛ́m mpɔŋ. Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́jwí bɛ́rát ɛbhɔ́ŋ bɛsí mbɔ nkwǎŋwaŋ, nɛ ɛnɛ ɛjwi mɛnwi ɛbhak mbɔ ɛbhɔkɔ ɛnɛ ɛ́rè amfay. \v 8 Ndǔ mɛnyɨŋ mɛnwi ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m, yɛ̌ntɨkɨ ɛ́mɔt ɛ́bhɔ́ŋ bɛbhap bɛtándat. Yɛ̌ntɨkɨ ɛbhap ɛ́bhák nɛ amɨ́k fúúú, anɛ́ amfǎy bɛbhap, nɛ anɛ́ amɛm bɛbhap. Báre kway nɛkwáy bɛti nɛ ngósí kɛywěmʉɛt bɛ, \q1 “Nyáŋá, nyáŋá, nyáŋá chi Ɛta Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm \q1 yi mmu achi nyaka, nɛ achi, nɛ átwɔ̀ chɔŋ!” \m \v 9 Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́bɨ̀ti nɛ bɛ́chyɛ kɛnókó nɛ bakak ntá yi mmu achi chɔkɔ ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ, yi mmu achi nɛpɛ́m mpoknkɛm, \v 10 bǒbati ɛsa nsɛm manwi báré kwɛn bɛsí mmu anɛ achí ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ mánchyɛ nɔkɔ yi mmu achi nɛpɛ́m mpoknkɛm kɛnókó, nɛ mángʉɛbhɛ nɔkɔ ntǎ-kɛfɔ ɛyap amɨk bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ mánkway nɔkɔ bɛ, \v 11 “Acha nɛ Mandɛm mmu sɛ́tòk, wɔ kɛ ɔ́kwáy mmu anɛ bo bábhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm bɛ bɛtaŋ ɛbhɛ bɛyǎ bɛcha mánchyɛ wɔ kɛnókó nɛ bakak ɛ̌ti bɛtaŋ ɛbhɛ, mbɔnyunɛ wɔ kɛ ɔ́ghókó mɛnyɨŋ mɛnkɛm nɛ chí bɛ́kóŋo nkaysi yɛ kɛ ɔghoko bhɔ nɛ bɛchi.” \c 5 \s1 Mɔ́nkwɔmɛ́n asɔt Ɛkáti Mandɛm anɛnɛ \p \v 1 Ngɔ́ nkwɔ ɛkáti nɛ́nɛ́p ndǔ awɔ́nɛm mmu anɛ achɔkɔ ndu ɛnɔkɔ́ kɛfɔ. Basɨ́ŋ abhak yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak amɛm nɛ ansɛm ɛkáti. Báfyɛ́ bɛ́bhánɛ́ anyǔ ɛkáti ndǔ bɛpók tándrámɔt, baghaŋa. \v 2 Nɛ ngɔ́ ɛtaŋtí ángɛl Mandɛm ndu árɛ̀m nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Agha ǎkway bɛfɛrɛ ɛ́bhánɛ́ ɛnɛ́, anɛnɛ ɛkáti ɛnɛ?” \v 3 Yɛ̌ mmu, yɛ̌ chi anɛ achi amfay nɛ Mandɛm nɛ yɛ̌ chi anɛ áchí amɨk nɛ yɛ̌ chi anɛ achi ɛtɔkɔ́ bawú kɛkwáy mɛ́nɛ́nɛ yɔ́. Yɛ̌ mmu kɛkwáy bɛ́pay ɛnyɨŋ ɛnɛ básɨ́ŋɨ́ amɛm. \v 4 Ndi bɛyǎ kɛbhɔ mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ ghɔ yɛ̌ mmu anɛ ákwáy mɛ́nɛ́nɛ ɛkáti nɛ́nɛ́p ɛyɔ, nɛ yɛ̌ chi bɛpay basɨŋ amɛn achi arɛ́. \v 5 Mǔnti amɔt ndu bǒbati ɛsa nsɛm manwi aghati mɛ bɛ, “Kɛ́pɛrɛ di! Yɨŋɨ́ mmú anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Nkʉ Nnɛrɛ́kɛt anɛ bo Yúdah, Nnɛ́m ɛbhárɛ́mɔ Mfɔ Debhít. Anu asɔt awɔ́nɛm. Abhɔŋ ngǎngaŋ bɛbhakari bɛ́bhánɛ́ tándrámɔt ánɛ́nɛ ɛkáti nɛnɛp.” \p \v 6 Mpok ɛyɔ, ngɔ́ Mɔ́nkwɔmɛ́n téé nɛntɨ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ nɛ mɛnyɨŋ mɛnwi ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m. Mɔ́nkwɔmɛ́n abhak ndǔ nkwɔ bǒbati. Ɛbhak mbɔ bɛ mánaŋ baway nyaka yi. Abhɔ́ŋ babhaŋ tándrámɔt nɛ amɨ́k tándrámɔt. Amɨ́k ayi tándrámɔt chí bɛfóŋó Mandɛm tándrámɔt ɛbhɛ́n bátó mbankɛm amɨk. \p \v 7 Arɔk ntá mmu anɛ áchí ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ asɔt ɛkáti nɛ́nɛ́p ɛyɔ nɔ́ ɛchi ndǔ awɔ́nɛm ayi. \v 8 Ásɔ́rɛ́ nɔ́kɔ́ ɛkáti, mɛnyɨŋ mɛnwi nɛ bǒbati ɛsǎ nsɛm anwi, bákwɛ́n bɛsí Mɔ́nkwɔmɛ́n. Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap akɛ́m nɛkɨ́ŋ nɛ bɛkwɔp ɛbhɛn baghoko nɛ pú. Bɛkwɔbhɛ ɛbhɔ bɛ́jwí nɛ insɛns. Insɛns wu atee ndǔ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Mandɛm. \v 9 Mɛnyɨŋ ɛbhɔ nɛ bǒbati bare kway nɛkwáy nɛkɔ bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́kwáy bɛsɔt ɛkáti nɛ́nɛ́p ɔ́mbakari bɛ́bhánɛ́ mbɔnyunɛ báwǎy nyaka wɔ nɛ manoŋ amɛ amɛn árɔ́ŋɔ́ amɨk kɛ ɔ́kú bo nɛ mɔ bɛ mámbák bo Mandɛm. Ɔkʉ nɔ ntá yɛ̌ntɨkɨ manɛrɛ́kɛrɛ bho, nɛ bǒ yɛ̌ntɨkɨ ɛyɔŋɔ́tɔk, nɛ bǒ yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk, nɛ yɛ̌ntɨkɨ nkwɔ́ bho. \v 10 Ɔku bhɔ bɛ mándɔp chi bo abhɛn ɔ́chí mfɔ wap, nɛ bo abhɛn báchiákap ntá Mandɛm mmu bɛsɛ sɛ́tòk. Nɛ chɔŋ bɔ́ mámbak bafɔ ntá bo fá amɨk.” \p \v 11 Njɨŋɨ yɛ, ngɔ́ ndǔ ngɛ́mtáy bɔángɛl bate bakabhɛ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m, nɛ bǒbati. Ngók bɛyɔŋ ɛbhap. \v 12 Ngók ndǔ bɔ bákwày nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ \q1 “Mɔ́nkwɔmɛ́n anɛ báwáy nyaka, \q1 akwǎy mmu anɛ bo bárɛ̀m ɛ̌ti yi bɛ, \q1 yí kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ mɛnkɛm. \q1 yi kɛ ábhɔ́ŋɔ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm \q1 yi kɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛrɨŋɨ́ndak nɛnkɛm \q1 yi kɛ ábhɔ́ŋɔ́ kɛfɔ kɛnkɛm. \q1 yi kɛ bo babhɔŋɔ bɛchyɛ kɛnókó, nɛ mámbɨti \q1 yi kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛyǎ mɛnwɔp!” \p \v 13 Nɛ ngók ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi amfay, nɛ ɛbhɛn amɨk, nɛ ɛbhɛn ɛtɔkɔ́ bawú, nɛ ɛbhɛn amɛm manyu, bɔ mɛnkɛm bɛre kway bɛ, “Sɛ́mbɨ́tí mmu anɛ achi ndu ɛnɔkɔ́ kɛfɔ nɛ Mɔ́nkwɔmɛ́n. Sɛ́nchíɛ bɔ kɛnókó. Kɛfɔ kɛnkɛm kɛchi chi ntá yap. Bɔ kɛ babhɔŋɔ bɛtaŋ mpoknkɛm!” \v 14 Mɛnyɨŋ mɛnwi ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m bɛrɛm bɛ, “Amen!” Nɛ bǒbati bákwɛ́n amɨk bare chyɛ kɛnókó ntá mmu anɛ achi ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ nɛ ntá Mɔ́nkwɔmɛ́n. \c 6 \s1 Mɔ́nkwɔmɛ́n abho bɛ́bhákári bɛ́bhánɛ́ ndǔ ɛkáti \p \v 1 Ngɔ́ ndǔ Mɔ́nkwɔmɛ́n áfɛ́rɛ́ ɛtabhɛ́ bɛbhanɛ ɛ́mɔt ndǔ bɛtap tándrámɔt ɛbhɛn ɛkáti nɛ́nɛ́p. Ngók ndǔ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ndu ɛbhɛn mɛnwi ɛ́sáy mbɔ nɛfaŋ bɛ, “Twɔ́!” \v 2 Ngɔ́ mpɔŋɔndɨ́k anɛ pɛ́pɛ́p nɛ mmǔ anɛ ákɔ̀ yɔ. Mmu wu abhak nɛ nkʉɛt awɔ́. Báchyɛ́ yi nta kɛfɔ. Afa arɔk ndu bɛ́pɛt mɛnu bɛsɔt awɔ́nɛm. \p \v 3 Mpok Mɔ́nkwɔmɛ́n áfɛ́rɛ ɛ́bhánɛ́ ɛnɛ́ ɛjwi bɛpay, ngók ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛjwi bɛpay ndu ɛbhɛn mɛnwi ɛ́rɛ̀m bɛ, “Twɔ́!” \v 4 Mpɔŋɔndɨ́k achák afú yɛ ndǔ nɛbhʉɛt ɛnɔkɔ́ kɛfɔ. Are pe chuuu. Báchyɛ́ mmu anɛ ǎkɔ̀ yɔ́ bɛtaŋ ndu bɛfɛrɛ kpák ámɨk bɛ bǒ mámbo bɛway batɨ. Nɛ báchyɛ́ yi ɛrɛmɛ́ akparɛnja. \p \v 5 Mpok Mɔ́nkwɔmɛ́n anɛnɛ ɛbhánɛ́ ɛnɛ ɛjwi bɛrat, ngók ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛjwi bɛrat ɛ́rɛ̀m bɛ, “Twɔ́!” Njɨŋɨ ngɔ́ mpɔŋɔndɨ́k pyɔ. Mmu anɛ ákɔ̀ yɔ abhak nɛ *ɛ́rúmɛ́ awɔ. \v 6 Ngók ɛnyɨŋ mbɔ ɛyɔŋ ndu ɛ́fù nɛ́ntɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m mɛnwi. Ɛyɔŋ ɛyɔ ɛre rɛm bɛ, “Nkáp bɛtɨk ɛbhɛn nywɔp nɛmɔt ákway bɛku nkɔ́bhɛ́ nchwi ɛnwi. Nɛ nkúbhɛ́ nkáp wu ánkway bɛ́ku chi nkɔ́p ɛnyǔ nchwi anɛ abhɨ́kɨ́ taŋ ɛsiɛ byo nɛ ɛpay. Kɛ bǎkɛ́ chɔŋti bawɛt nɛ mmɛm.” \p \v 7 Mpok Mɔ́nkwɔmɛ́n anɛnɛ ɛbhánɛ́ ɛnɛ ɛjwi mɛnwi, ngók ndu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛjwi mɛnwi ɛ́rɛ̀m bɛ, “Twɔ́!” \v 8 Ngɔ yɛ mpɔŋɔ́ndɨ́k anɛ achi bɛ̌mm nɛ nnyɛ́n mmǔ anɛ ákɔ̀ yɔ nɛ́bhak bɛ Nɛwú, nɛ Ɛtɔkɔ́ Bawú ɛnkoŋo nɔkɔ yi ansɛm. Báchyɛ Nɛwú nɛ Ɛtɔkɔ́ Bawú bɛtaŋ bɛ mánsɔt nɛnu, nɛ nsay, nɛ ɛghorǐ nɛme, nɛ nnya mběmbe ɛnɛ fá mmɨk mángwáy bo abhɛn bachi ndǔ ɛbhɔ́kɔ́mɨk ɛ́mɔt ndu bɛbhɔkɔ mmɨk mɛnkɛm mɛnwi. \p \v 9 Mɔ́nkwɔmɛ́n anɛnɛ ɛ́bhánɛ́ ɛnɛ́ ɛjwi bɛtay, ngɔ́ antɛn ɛ́fɛ́mɛ́ akap Mandɛm bɛfóŋó bo abhɛn baway nyaka. Báwáy bhɔ mbɔnyunɛ bághàti bho Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ ntɨ nɛmɔt. \v 10 Ngók ndǔ bɛfóŋó ɛbhɔ bɛ́bɨ̀k nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Mandɛm Acha, wɔ mmu ɔ́chí nyáŋá, ɔbhak tɛtɛp, chɔŋ ɛ́ntat ná kɛ ɔ́ntaŋ bǒ mmɨk abhɛn báwáy bhɛsɛ, ɔ́nkɛmɛ kɛ́mbé?” \v 11 Báchyɛ yɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ɛ́wɛt ɛnɛ pɛ́pɛ́p nɛ bágháti bɔ bɛ mandɔk ambɨ bɛywemʉɛt mandú kpatɛ mpǎy batɨ bakʉ̌ bɛtɨk nɛ batɨ̌ bǒ nkwɔ́ abhɛn bǒ mmɨk babhɔŋɔ bɛway mbɔ bhɔ ankwáy. \p \v 12 Mpok Mɔ́nkwɔmɛ́n ánɛ́nɛ́ ɛtabhɛ́ sɛrwɔ ɛnɛ ɛjwi ɛtandat, njɨŋɨ, ngɔ́ ɛrɛmɛ́ nɛnyɨkɨsi mmɨk. Mmok arɔp pyɔɔ mbɔ ndɛn nɛkwɛsɛ́. Ntaŋ arɔp mbɔ manoŋ. \v 13 Mambe áre fú amfay ánkwɛnti nɔkɔ amɨk mbɔ kɛpɛmɛ́nɔk ɛkɛn kɛ́kwɛ̀nti amɨk mpok mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ áfòk nɛ ɛnɛm. \v 14 Nɛbu nɛ́nɛ́msi mbɔ ɛkáti nɛnɛp ɛnɛ bápɛ́t báfɛ́rɛ́. Yɛ̌ntɨkɨ njiɛ afa ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yɔ achi, nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmɨk anɛ achi nɛntɨ nnyɛ́n afa ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yɔ achi. \v 15 Bafɔ̌ mmɨk nɛ manɛ́m bho, nɛ bǒbatí batɛmɛ́ nɛnu, nɛ bǒ bakáp, nɛ bɛtaŋtí bho, nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu achák, yɛ̌ chí abhɛn bachí basɛm, nɛ yɛ̌ chi abhɛn bapu basɛm, bábʉ́ɛ́ bábhɛ́sɛ amɛm bɔbasɛm, \f + \fr 6:15 \ft Basɛm: Chi mbok anɛ́ achi amɨk, sayri, sayri, ndǔ njiɛ. Chí mbok anɛ́ áchí antɛnɛ́ njiɛ mbɔ mɔ́kɛt. Mbák babhoko ayɔ áya, bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ “Basɛm”.\f* kɛtárábhɛ́ ndǔ njiɛ ɛgho. \v 16 Báre bhɛsɛ arɛ́ mámbɨŋɨ nɔkɔ njiɛ nɛ yɛ̌ntɨkɨ sɛtárɛ́bhɛ́ bɛ, “Kwɛ́n ká kuti bɛsɛ bɛ́ sɛ́kɛ ghɔ bɛsí mmu anɛ achi chɔkɔ ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ nɛ bɛ ntɛmsi Mɔ́nkwɔmɛ́n akɛ́ bhak nɛ bhɛsɛ. \v 17 Ɛrɛmɛ́ nywɔp ɛnɛn Mandɛm nɛ Mɔ́nkwɔmɛ́n bátɔ̀ŋ bɛběntɨ ɛbhap nɛ́ghaka. Agha ákway bɛte?” \c 7 \s1 Báfyɛ́ bo Mandɛm bɛrɨŋ amʉɛt \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ bɔángɛl manwi téé ndǔ amɔ́-mmɨk anwi, mánchɛrɛ nɔkɔ babhʉ́ɛ́p anwi bɛ akɛ fok antwɔ yɛ̌ chi amɨk, nɛ yɛ̌ chi ndǔ manyu, nɛ yɛ̌ chi ndǔ mɛnɔk. \v 2 Ngɔ́ yɛ ángɛl achák ndǔ áfú atú anɛ mmok áfù anko nɔkɔ amfay. Akɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ básɔ̀t bɛfyɛ bɛrɨŋ amʉɛt bo Mandɛm mmu achi nɛpɛ́m. Ángɛl wu asáy abhɨŋɨ bɔángɛl manwi abhɛn Mandɛm achyɛ bɛtaŋ bɛ mánchɔŋti mmɨk nɛ bɔmanyu. \v 3 Aghati bhɔ bɛ, “Bǎkɛ́ chɔŋti mmɨk, bǎkɛ́ chɔŋti bɔmanyu nɛ bǎkɛ́ chɔŋti mɛnɔk kpátɛ sɛ̌mfyɛ ɛrɨŋ Mandɛm aywɛsɛ nɛfó yɛ̌ntɨkɨ nkʉbɛtɨk aywi.” \v 4 Ngók yɛ ndǔ mmu ághàti mɛ mpǎy bhɔ abhɛn báfyɛ́ ɛrɨŋ Mandɛm nɛfó yɛ̌ntɨkɨ mmu wap. Bábhak nkwɔ bho bɛsa tándrámɔt nsɛm manwi abhɛn báfù ndǔ manɛrɛ́kɛt Israɛl byo nɛ apay ankɛm. \v 5 Ndǔ bɔ mankɛm, nka byo nɛ apay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Júda, nka byo nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Rúbɛn, nka byo nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Gad. \v 6 Nká byo nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Asha, nka byo nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Náftali, nka byo nɛ ɛpay ndǔ nnɛrɛ́kɛt Manáse. \v 7 Nká byo nɛ ɛpay bafu ndu nnɛrɛ́kɛt Símiɔn, nka byo nɛ ɛpay ndu nnɛrɛ́kɛt Lɛ́vi, nka byo nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Isáka. \v 8 Nká byó nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Sɛ́bulɔn, nka byo nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Josɛ́f, nɛ nka byo nɛ ɛpay bafu ndǔ nnɛrɛ́kɛt Bɛnjamin. \s1 Jɔ̌n aghɔ ngɛ́mtay bǒ nɛ ndɛn pɛ́pɛ́p amʉɛt \p \v 9 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ ngɛ́mtay bo abhɛn yɛ̌ mmu apu kway bɛpay. Báfú ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk nɛ ndǔ yɛ̌ntɨkɨ nnɛrɛ́kɛrɛ́ bho. Báfú ndǔ yɛ̌ntɨkɨ nkwɔ bho, nɛ ndǔ bǒ yɛ̌ntɨkɨ ɛyɔŋɔ́tɔk. Bábhak téé bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ Mandɛm nɛ bɛsí Mɔ́nkwɔmɛ́n, nɛ ndɛn pɛ́pɛ́p amʉɛt nɛ bɛwɔ̌amaŋ amɔ. \v 10 Báré bɨk nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Mandɛm aywɛsɛ mmu achi ndu ɛnɔkɔ́ kɛfɔ nɛ Mɔ́nkwɔmɛ́n kɛ bápɛ́mɛ́ bhɛsɛ!” \p \v 11 Bɔangɛl mankɛm batée bakap ɛnɔkɔ́ kɛfɔ nɛ bǒbati bhɔ nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m mɛnwi bhɔ. Bákwɛn amɨk bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ báre chyɛ Mandɛm kɛnókó, \v 12 mandɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Amen! Ɛrɨ bǒ mándɛm mpoknkɛm bɛ Mandɛm aywɛsɛ kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ. Achi ndɨŋɨndak nɛ abhɔ̌ŋ kɛfɔ kɛnkɛm. Sɛnchyɛ́ yi bakak, sɛnchyɛ́ yi kɛnókó, sɛ́mbɨti yi. Abhɔŋ bɛyǎ mɛnwɔp!” Amen. \p \v 13 Mǔnti amɔt arɛm yɛ ntá ya bɛ, “Ntɨkɨ bho nɛ́ nɛ bɛwɛt pɛ́pɛ́p amʉɛt? Báfú fá?” \v 14 Ndɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, wɔ kɛ ɔ́rɨ́ŋɨ́.” Arɛm ntá ya bɛ, “Chí bǒ abhɛn bafǔ ndǔ ɛrɛmɛ ɛsɔŋɔri, báso nkú ɛyap ndǔ manoŋ Mɔ́nkwɔmɛ́n nɛ bákʉ yɔ́ ɛrɔp pɛ́pɛ́p. \v 15 Ɛ̌ti yɔ kɛ̌ bɔ́ báté bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ Mandɛm nɛ báchyɛ̀ yi kɛnókó amɛm ɛkɛt ɛyi bɛti nɛ ngósí. Nɛ yí mmu achi ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ǎbhák chɔŋ ɛkuti ɛyap. \v 16 Chɔŋ nsay apú pɛrɛ nu bhɔ, manyiɛp kɛpɛrɛ kwak bhɔ, mmok kɛpɛrɛ kway bɛsɔŋ bɔ amʉɛt, nɛ yɛ̌nyɨŋ ɛchak kɛpɛrɛ kway bɛsɔŋ bɔ amʉɛt, \v 17 mbɔnyunɛ Mɔ́nkwɔmɛn mmu achi kɛkwɔt nɛ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ǎbhàbhɛri bhɔ. Ǎrɔŋ nɛ bhɔ ndǔ babhokó nyɛ́n anɛ manyiɛp ami áchyɛ̀ nɛpɛ́m. Nɛ chɔŋ Mandɛm antɛsɛ bɔ babhɛsɛ mankɛm amɨk.” \c 8 \s1 Mɔ́nkwɔmɛ́n afɛ́rɛ́ ɛ́bhánɛ́ ɛnɛ ɛjwi tándrámɔt \p \v 1 Mpok Mɔ́nkwɔmɛ́n afɛ́rɛ́ ɛ́bhánɛ́ ɛnɛ ɛjwi tándrámɔt, mbaŋ akwɛn arɔp nyímí nyímí nyímí amfay ndǔ ɛbhɔ́k nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛmɔt. \v 2 Ngɔ́ yɛ bɔángɛl tándrámɔt abhɛn bachi bɛsí Mandɛm. Báchyɛ́ bhɔ mbá tándrámɔt. \v 3 Ángɛl achak atwɔ atee kɛkwɔt ɛ́fɛ́mɛ́ akap nɛ mɔnchan pú anɛ básɔ̀ŋ insɛns amɛm awɔ́. Báchyɛ́ bhɔ insɛns \f + \fr 8:3 \ft Insɛns: Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́sɔ̀ŋɔ ɛnchyɛ nɔkɔ ɛrɨ́tí ɛriɛp.\f* bɛ yi anchɛm nɛ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Mandɛm mankɛm, amfay ɛ́fɛ́mɛ́ akap ɛnɛ pú bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ. \v 4 Mɔ́ngo anɛ áfù ndǔ insɛns awɔ́ ángɛl are kó nɛbhʉɛt Mandɛm áchí nɛ bɛyɔŋɔ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Mandɛm. \v 5 Ángɛl wu asɔt mɔ́nchán pú wu, afyɛ́ ngo amɛm anɛ áfú ndǔ ɛ́fɛ́mɛ́ akap, amɛsɛ amɨk. Nɛbu nɛbho bɛrɛmti, nɛfaŋ ansay nɔkɔ tontó, miámiaŋ ankɔt nɔkɔ, mmɨk anyɨkɨsi nɔkɔ. \s1 Mmbá \p \v 6 Bɔangɛl abhɛn tándrámɔt bátóŋti yɛ mmʉɛt bɛfe mmbá ɛyap tándrámɔt. \p \v 7 Ángɛl anɛ́ mbɨ afe mmbá yi. Tɛ́mté wu, amaŋá nɛbu achɛm nɛ ngó nɛ manoŋ, bɛre kwɛ́nti amɨk. Ɛbhɔ́kɔ́mɨk ɛ́mɔt ndu bɛrat ɛ́sɔ́ŋɔ. Ndǔ mɛnɔk amɔt ndǔ baru arat ásɔ́ŋɔ, nɛ tákɔ nkɛm nkwɔ asɔŋɔ. \p \v 8 Ángɛl anɛ́ ajwi bapay afe ayi mmbá. Nɛ básɔt ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi mbɔ njiɛ ngo, ɛnɛ́ ɛ́dù mbɔ ngó, mámɛ́sɛ amɛm manyu. Ɛbhɔ́kɔ́ manyu ɛ́mɔt ndǔ bɛrat ɛ́yíbhíri ɛrɔp chi manoŋ manoŋ. \v 9 Nɛ ndu amɔt ndǔ barǔ nnya ɛnɛ ɛchi anyɛ́n arat ɛ́gú ɛnkɛm. Nɛ bɛ́yɨ́ŋɨ bachwi anɛ áchí anyɛ́n, ndu amɔt ndǔ baru arat áchɔ́ŋɔ. \p \v 10 Ángɛl anɛ ájwí bárát, afe ayi mmbá, nɛ ɛrɛmɛ́ nɛmbe nɛ́fú amfay, nɛ́ngɔɔ nɔkɔ mbɔ sɛsay. Nɛ́fú nɛ́kwɛ́n amɛm ndǔ manyɛ́n amɔt ndu árát. Nɛ́kwɛ́n nkwɔ ndǔ bɛbhak ɛbhɛn manyiɛp ǎnyày amɨk. \v 11 Nnyɛ́n nɛmbe ɛnɔ chi Ǎnɛn. Ndu amɔt ndǔ yɛ̌ntɨkɨ barǔ nyɛ́n arat árɔ́bhɛ́ nɛnɛnɛ́n. Nɛ bɛyǎ bo bagu ɛ̌ti manyiɛbhɛ́ mɔ mbɔnyunɛ ǎnɛ̀n nyaka tontó. \p \v 12 Ángɛl anɛ ájwí manwi afe ayi mmbá nɛ ɛbhɔ́kɔ́ mmok ɛ́mɔt ndu bɛrat, ɛrɔp chi pyɔɔ. Ɛbhɔ́kɔ́ ntaŋ ɛ́mɔt ndǔ bɛrat ɛrɔp chi pyɔɔ. Ndǔ amɔt ndǔ barǔ mambe arat árɔ́p chi pyɔɔɔ. Ɛbhɔ́kɔ́ nywɔp ɛ́mɔt ndǔ bɛrat ɛ́rɔp chi pyɔɔ. Ɛ́bhak ɛnyumɔt nɛ ɛbhɔ́kɔ́ bɛti ɛ́mɔt. \v 13 Njɨŋɨ yɛ ngɔ́ ndǔ ɛbhɔkɔ ɛ́rè tɛ amfǎy nɛbu, ɛ́mbɨkɨ nɔkɔ nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Chɔŋ ɛ́mbɛp ɛncha! Chɔŋ ɛ́mbɛp ɛcha! Chɔŋ ɛ́mbɛp ɛncha ntá bo abhɛn bachi awu amɨk! Bɔangɛl abhɛ́n bárɔ́bhɛ́ bárát báfe ɛyap mmbá!” \c 9 \p \v 1 Ángɛl anɛ ajwi batay afe ayi mmbá. Ngɔ́ nɛmbe ndu nɛ́fú amfay nɛ́kwɛ́nɛ́ amɨk. Báchyɛ nɛmbe ɛnɔ ɛfɨŋɨ́ mɛ́nɛ́nɛ nnyǔ nɛpi ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 2 Anɛnɛ nnyǔ nɛpi ɛnɔ. Mɔ́ngo are fú arɛ tontó mbɔ mɔ́ngo anɛ áfù ndǔ nɛpi ɛnɛn ngó ádù arɛ. Mɔ́ngo wu akútí mmok, mbǎŋ arɔbhɛ giri gíri pyɔɔ. \v 3 Ngɛ́mtay ɛ́fú yɛ ndu mɔ́ngo wu, ɛjwi amɨk. Báchyɛ yɔ bɛtaŋ bɛtiɛ bho mbɔ ngá-nɛghay. \v 4 Bágháti ngɛ́mtay ɛyɔ bɛ ɛkɛ chɔŋti tákɔ, nɛ yɛ̌ chí mɛnɔk, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́gò amɨk, nɛ bɛ ɛ́nchyɛ́ ɛsɔŋɔri chi ntá bo abhɛn ɛrɨŋ Mandɛm ɛpu bhɔ nɛfó. \v 5 Bárɔ́ bɛ yɔ ɛ́nyok bǒbhɔ ndǔ bataŋ atay, kɛ bɛ bákɛ́ chyɛ ngɛ́mtay bɛtaŋ bɛway yɛ̌ mmu. Ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ ngɛ́mtay ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́chyɛ bo ɛbhak mbɔ bɛbe ɛbhɛn mmu ábhɔ̀ŋ mpok ngá-nɛghay ánɛm yí. \v 6 Mpok yɔ, chɔŋ bo mánjaŋ nɛwú, kɛ bápú ghɔ́ nɔ́. Mámbɨŋɨ nɛwú, kɛ nɛwú nɛ́mbʉɛ bhɔ. \p \v 7 Ngɛ́mtay ɛyɔ ɛbhak mbɔ mpɔŋɔ́ndɨk ɛnɛ batoŋti bɛrɔŋ ɛbhɨ̌nɛnu nɛ yɔ. Yɛ̌ntɨkɨ ngɛ́mtáy abhɔ́ŋ ɛnyɨŋ anti mbɔ nta kɛfɔ anɛ bághókó nɛ pú. Bɛsí ɛbhap bɛbhak mbɔ ɛbhɛn nkwǎŋwaŋ. \v 8 Ɛmɛnɛ́nti yap ɛ́bhák mbɔ ɛnɛ baghɔrɛ́, nɛ ámɛ́n ayap abhak mbɔ anɛ nkʉ. \v 9 Ngɛ́mtay ɛ́bhɔ́ŋ ɛnyɨŋ ambeápak mbɔ ndɛ́-nɛnu anɛ bághókó nɛ ɛse, ndu bɛkuti mbeápak nɛ ɛwat ɛnɛ ɛ́fù ndǔ bɛbhap ɛbhap ɛbhak mbɔ bɛrɛmti ɛbhɛn bɛ́fù ndu bɛ́kárɨ́k ɛbhɛn mpɔŋɔ́ndɨk ɛnɛ́ ɛ́rɔ̀ŋ ɛbhɨ̌nɛnu ntiɛ́t ntiɛt. \v 10 Baghɔ́ ayap arɛ tiɛ bho mbɔ ngá-nɛghay. Nɛ bɛtaŋ ɛbhɛn yɔ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ bǒ mangok bɛbe ndǔ bataŋ atay bɛre fu ndǔ baghɔ yap. \v 11 Mfɔ wap chí ángɛl anɛ ákɛ́mɛ́ nɛpi ɛnɛ́n nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Nnyɛ́n ɛni ndǔ ɛyɔŋ bo Israɛl chí Abádɔn, nɛ ndǔ ɛyɔŋ Grik chi Apóliɔn, nɔ chi “Nchɔ́ŋtí mɛnyɨŋ.” \p \v 12 Ɛrɛmɛ ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ mbɨ ɛ́fʉɛ́t. Ghɔ́ ká, bɛ́chák bɛ́páy bɛ́twɔ̀. \p \v 13 Ángɛl anɛ ájwí bátándát afe ayi mmbá. Ngók ɛyɔŋ ɛnɛ ɛ́fú ndǔ bati ɛ́fɛ́mɛ́ akap pú bɛsí Mandɛm. \v 14 Ɛyɔŋ ɛyɔ ɛ́re rɛm ntá ángɛl anɛ ajwi bátándát mmu ákɛ́mɛ́ mbá awɔ bɛ, “Dɔ̌ bɔángɛl manwi abhɛn bágwɔ́rɛ́ awu nɛpak nyɛ́n-nɛgho ɛnɛ́n bábhɨŋɨ bɛ Yúfretis mámfú mándɔ́k!” \v 15 Bákáŋári yɛ bɔángɛl manwi bhɔ bɛ́ mámfá mándɔ́k mángwáy mmǔ amɔt ndǔ yɛ̌ntɨkɨ bo bati arat. Bábhʉrɛ nyaka bɔ arɛ́ mɛnoŋ nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛnɔ, ndǔ nkúbhɛ́ nywɔp ɛnɔ, ndǔ ntaŋ wu, nɛ ndǔ mmíɛ́ ɛnɔ. \v 16 Ngɔ́ batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bákɔ̀ nɛ mpɔŋɔ́ndɨk. Mmǔfu aghati mɛ mpǎy yap. Bábhak bɔ miliɔ́n bɛsa byó (200, 000, 000). \v 17 Ndǔ kɛnɔ́ amɨ́k antifu, ngɔ́ mpɔŋɔ́ndɨk nɛ bǒ abhɛn bákɔ̀ yɔ. Báfyɛ́ ndɛ́-nɛnu ɛnɛ́ bághókó nɛ ɛsé ndu bɛkuti mbeápak ɛyap. Ndɛ́ nɛnu ɛyɔ ɛbhak chuu mbɔ ngó, ɛ́bhák mbɔ nkwɔbhɛ́ nɛbu, ɛ́bhák nkwɔ mmʉɛt sɛkɔk sɛkɔk. Batí mpɔŋɔ́ndɨk abhak mbɔ bati nkʉ. Ngó nɛ mɔ́ngo nɛ *ɛriɛbhɛ́ sɔ́lfɔ, \f + \fr 9:17 \ft Sɔlfɔ: Ɛnyɨŋ ɛnɛ básɔt bɛghoko ɛkɛ́m nɛ yɔ.\f* ɛ́ré fu mpɔŋɔ́ndɨk ɛyɔ anyu. \v 18 Bɛghori ɛbhɔ bɛrat, nɔ chi, ngó, nɛ mɔ́ngo, nɛ ɛriɛbhɛ́ sɔ́lfɔ, bɛ́fú anyǔ mpɔŋɔ́ndɨk bɛ́wáy mmu amɔt ndǔ yɛ̌ntɨkɨ bǒ bati arat. \v 19 Bɛtaŋ abhɛn mpɔŋɔ́ndɨk ɛyɔ bɛ́fù nyaka chi ndǔ manyu yap nɛ ndǔ baghɔ́ yap. Baghɔ́ yap achi nyaka mbɔ nnyɔ́. Ábhɔ́ŋ batí. Nɛ baghɔ́ yɔ kɛ yɔ ɛ́nɛ̀m nyaka bo ɛnchyɛ nɔkɔ bhɔ ɛsɔŋɔri. \p \v 20 Bakwǎŋwaŋ abhɛn bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́bhɨ́kɨ́ way, kɛtɨ́knsɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bághókó nɛ amɔ. Bɔ́ kɛrɔ bɛchyɛ kɛnókó ntá bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, nɛ ntá bɔmandɛm nsé abhɛn bɔ babhɔŋ bághókó nɛ pú, nɛ abhɛn bághókó nɛ silbha, nɛ abhɛn bághókó nɛ brɔ́ns, nɛ abhɛn bághókó nɛ batay, nɛ abhɛn bághókó nɛ mɛnɔk, nɛ bɔmandɛm nsé bhɔ bápú ghɔ mbaŋ, bápú ghok mbaŋ, nɛ bapu kɔ! \v 21 Bǒbhɔ kɛtɨ́knsɛm yɛ̌ chí ndǔ nɛway bho awap nɛ yɛ̌ chi ndǔ baraká njɔ ayap nɛ barak ɛ́pusi ayap, nɛ yɛ̌ chi ndǔ aghɛp awap. \c 10 \s1 Ángɛl asɔt mɔ́kati nɛ́nɛ́p achák \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ ɛtaŋtí ángɛl achak ndu áfú amfay ásɛ̀p amɨk. Nɛbháŋ nɛ́káp yi. Mbaŋ táfoŋ abhak amfǎy ntí ywi. Bɛsí ɛbhi mɛ́ngɔ nɔkɔ mbɔ mmok, nɛ bɛkak ɛbhi mbɔ bɛkwabhɛ́ ngó. \v 2 Mɔ́kati nɛ́nɛ́p anɛ mánɛ́nɛ́ abhak yi awɔ. Atee ɛkak awɔ́nɛm ɛyi ndǔ manyu, atee ɛnɛ́ awɔ́ghɔ ɛbhɨ. \v 3 Abɨk nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ɛnɛ́ ɛ́chí mbɔ ɛnɛ́ nkʉ anɛ ábɨ̀k. Ábɨ́kɨ́ nɔ́kɔ́, nɛfaŋ asáy ndɔŋ tándrámɔt. \v 4 Nɛfaŋ asay nɔkɔ ndɔŋ tándrámɔt, nde yaŋ bɛsɨŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ nɛfaŋ árɛ́mɛ́. Kɛ ngók ɛyɔŋ ɛnɛ ɛ́fú amfay ndu ɛ́ghàti mɛ bɛ, “Ɔ́kɛ́ kʉ yɛ̌ mmu ándɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ nɛfaŋ ásáy ndɔŋ tándrámɔt arɛm. Kɛ́sɨŋ yɔ.” \p \v 5 Ángɛl anɛ ngɔ́ ndu atee nɛ ɛkak ɛ́mɔt ndǔ manyu, ɛkak ɛchak ɛbhɨ, asá awɔ́nɛm ywi amfay. \v 6 Ayɨkɨ ndǔ nnyɛ́n mmu anɛ achi nɛpɛ́m mpoknkɛm, mmu anɛ ághɔ́kɔ́ mfǎy nɛ mmɨk nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi amfay nɛ ɛnɛ ɛchi amɨk, aghoko manyu nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨn ɛnɛ ɛchi amɛm. Ayɨkɨ arɛm bɛ, “Mpok bɛpɛt bɛchɔŋti apu! \v 7 Kɛ mpok ángɛl anɛ ajwi bɔángɛl tándrámɔt áfè chɔŋ ayi mmbá, nkaysi Mandɛm anɛ áchí bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ǎfu kpoŋoroŋ, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi ághátí nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhi.” \p \v 8 Ɛyɔŋ ɛnɛ́ ɛ́fú amfay, ɛnɛ́ nnáŋ ngɔ́kɔ́ ɛpɛt ɛghati yɛ mɛ bɛ, “Dɔ́k sɔt mɔ́kati nɛ́nɛ́p anɛ achi fuu awɔ ángɛl anɛ achi téé nɛ ɛkak ɛ́mɔt ndǔ manyu, ɛkak ɛchak ɛbhɨ.” \p \v 9 Ndɔk ntá ángɛl wu, ngati yi bɛ anchyɛ mɛ mɔ́kati nɛ́nɛ́p wu. Aghati mɛ bɛ́, “Sɔt yɔ́ nyíɛ́. Chɔŋ ɛ́mbak wɔ anyu mbɔ bawɛrɛ́ bɛtu, kɛ amɛm mɛnyiɛ ɛ́ndɔbhɛ nɛnɛnɛ́n!” \v 10 Nsɔt yɛ mɔ́kati nɛ́nɛ́p wu awɔ ángɛl nyiɛ́. Ɛ́ré nyɨŋti mɛ anyu mbɔ bawɛrɛ́ bɛtu. Kɛ nnyiɛ́ nɔ́kɔ́, ɛ́kʉ́ mɛniɛ ɛbha bɛ́rɔ́bhɛ nɛnɛnɛ́n. \v 11 Bágháti yɛ mɛ bɛ, “Ɔbhɔŋ bɛ́pɛ́t bɛrɛm nkaysi Mandɛm anɛ áyɨ́ŋɨ́ bɛyǎ bho, nɛ bɛyǎ bɛtɔk, nɛ bɛyǎ bɛyɔŋɔ́tɔk, nɛ bɛyǎ bafɔ.” \c 11 \s1 Mandɛm ató barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bati apay \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, báchyɛ mɛ ɛnɔkɔ́ njɛnti nɛ bághati mɛ bɛ, “Dɔ́k yɛnti ɛkɛrákap Mandɛm, ɔ́njɛnti ɛfɛmɛ-akap, ɔ́mpay bo abhɛn báchyɛ̀ Mandɛm kɛnókó arɛ. \v 2 Kɛ kɛ́yɛnti sɛnta ɛkɛrákap. Dɔ̌ nɛbhʉɛt wu, mbɔnyunɛ bárɔ yi ambak ntá bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Mandɛm. Nɛ chɔŋ bɔ́bhɔ mánjati ɛtɔk Mandɛm \f + \fr 11:2 \ft Ɛtɔk Mandɛm: Chi Yerúsalɛm.\f* nɛ bɛtaŋ ndǔ bataŋ bɛsa bɛpay nsɛm apay. \v 3 Chɔŋ nchyɛ́ bɛtaŋ ntá batísiɛ bha bapay, mámbak nɛ ndɛn ákpá amʉɛt, nto bhɔ bɛ mandɔk mangati bo ntó ɛna, ndǔ manywɔp (1, 260) nka amɔt nɛ bɛsay byo nɛ arat.” \p \v 4 Batísyɛ abhɛn bapay kɛ báchi téé bɛsí Mandɛm mmǔ mmɨk nkɛm achi yi awɔ. Bɔ́ báchi mɛnɔk ólif bɛpay nɛ mɛnɔk ɛbhɛn bɛ́pɔ̀kɔ bɛrɔ́ŋɔ́ bɛpay. \v 5 Mbák bǒmpap abhap báyàŋ bɛkʉ bhɔ ɛnyɨŋ, ngó áfù bhɔ anyu ámɛn bhɔ. Ɛnyu ɛyɔ kɛ báway yɛ agha anɛ áyàŋ bɛkʉ bhɔ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ. \v 6 Bǒ abhɛn bati apay bábhɔŋ bɛtaŋ bɛkɛm manyiɛp bɛ akɛ kwɛn ndǔ manywɔp ankɛm anɛ bɔ bághàti bǒ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ bhɔ antɨ. Babhɔŋ bɛtaŋ bɛkʉ manyiɛp andɔp chi manoŋ. Nɛ bábhɔŋ bɛtaŋ bɛchyɛ bǒ mmɨk mɛnyǔ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ mɛnkɛm. \p \v 7 Mánáŋ mánáŋá bɛ́gháti bǒ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ bɔ mangati bho, nnya mbʉ́mbʉ anɛ áfu ndǔ nɛpi ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti ǎnù nɛ bhɔ ansɔt awɔ́nɛm, angway bhɔ. \v 8 Bɛrɛnɛ ɛbhap mɛ́mbak gʉɛpti gʉɛpti ndǔ nkɔngɔ ɛgho ɛnɛ bágó nyaka Acha wap ndǔ ɛkotákátí arɛ́. Bábhɨ̀ŋɨ yɔ ndǔ kɛ́mbʉ́ɛp bɛ, “Sódom”, mbák ɛ́pú nɔ, mambɨŋɨ bɛ, “Íjip.” \v 9 Chɔŋ bǒ mmɨk mankɛm, nɛ manɛrɛ́kɛt ankɛm, nɛ bǒ bɛyɔŋɔ́tɔk mɛnkɛm, nɛ bǒ bɛtɔk mɛnkɛm mántwɔ mámkpɔk bɛrɛnɛ́ bawú bhɔ ndǔ manywɔp arat nɛ ɛbhɔk, kɛka mámbɛ́mɛ́ bhɔ. \v 10 Chɔŋ bǒ mmɨk mámbɔŋ bɛyǎ maŋák, mánto batɨ akap nɛ mányiɛ ɛpa mbɔnyunɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhɔ batí apay báchyɛ̀ nyaka bhɔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri. \v 11 Kɛ ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp arat nɛ ɛbhɔk Mandɛm ákʉ́ ɛ̌yu ɛyi ɛnɛ ɛ́chyɛ nɛpɛ́m ɛ́chwé bhɔ amʉɛt. Bápɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, báteté. Bɛyǎ bɛcháy bɛ́kɛm bo mankɛm abhɛn bághɔ́ bhɔ. \v 12 Barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhɔ bati apay bághók yɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ɛnɛ ɛ́fú amfay ɛ́rɛ̀m ntá yap bɛ, “Twɔ́ ká wɛn amfay!” Báré rɔŋ amfay amɛm ɛkpɔkɔ́ nɛbhaŋ, bǒmpap abhap bate mámpɔkɔ nɔkɔ bhɔ́. \v 13 Nkúbhɛ́ mpok ɛyɔ, ɛrɛmɛ́ nɛnyɨkɨsǐmɨk ɛ́kwɛ́n, nɛ ɛkɛt ɛ́mɔt ndǔ yɛ̌ntɨkɨ bɛkɛt byo amɛm nnɛ́m ɛtɔk, ɛ́báy mmʉɛt amɨk. Nká bho tándrámɔt bǎgu ndǔ nɛnyɨkɨsǐmɨk ɛnɔ. Bɛ́cháy bɛ́kɛ́m abhɛn bábhɨ́kɨ́ gu. Báré chyɛ kɛnókó ntá Mandɛm mmu achi amfay. \p \v 14 Ɛrɛm ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ ɛ́jwí bɛ́pay ɛ́fʉɛt. Ghɔ́ ká, ɛnɛ́ ɛjwi bɛrat ɛ́twɔ̀ mandú mpok. \s1 Ángɛl anɛ ajwi bati tándrámɔt afe aywi mmbá \p \v 15 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ángɛl anɛ ájwí bati tándrámɔt afe aywi mmbá. Ngók bɛtaŋtí bɛyɔŋ amfay, mɛ́ndɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mandɛm Acha aywɛsɛ kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ bɛkɛm mmɨk nkɛm nɛ́nɛ mbɔ Mfɔ mpoknkɛm. Yí kɛ ákɛ̀m mmɨk nɛ́nɛ nɛ Mpɛmɛ yi afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.” \v 16 Bǒbati ɛsa nsɛm manwi abhɛn báchí chɔ́kɔ́ bɛsí Mandɛm ndǔ mɛnɔkɔ́ kɛfɔ bákwɛ́n amɨk báchyɛ Mandɛm kɛnókó \v 17 mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm, Acha, wɔ mmu ɔ́chí ɛchɔŋ, ɔbhak nyaka, sɛ́chyɛ̀ wɔ bakak ndu ɔ́sɔ́rɛ́ bɛtaŋ ɛbhe, nɛ wɔmbɔŋ ɔnáŋá ɔ́bhó bɛkɛm mmɨk mbɔ Mfɔ. \v 18 Bǒ abhɛn bábhɨkɨ rɨŋɨ wɔ bábè nyaka ntɨ nɛ wɔ. Kɛ mpok akway anɛ ɔ́tɔ̀ŋ bhɔ ɛbhɛ bɛběntɨ. Mpok akway anɛ ɔ́tàŋ bo abhɛn bagú. Mpok akway anɛ ɔ́kap bǒ bɛtok bhɛ, \q1 ɔ́nkap barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bǒbhɛ mankɛm, \q1 ɔ́nkap bo abhɛn báchyɛ̀ wɔ kɛnókó, \q1 yɛ̌ chi ndɛ́ndɛmɛ bho, yɛ̌ chi manɛm bho, \q1 mpok akway anɛ ɔ́nàŋa nɛ bo abhɛn báwày batɨ fá amɨk.” \p \v 19 Mánɛ́nɛ yɛ ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ́ ɛ́chí amfay. Ngɔ́ ɛkʉbhɛ́ nku amɛm. Myamyaŋ áre kɔt. Nɛbu nɛ́re rɛmti, nɛfaŋ ansay nɔkɔ. Nɛnyɨkɨsǐ mmɨk nɛgho nɛ́kwɛ́n. Amaŋá nɛbu áré kwɛnti tontó. \c 12 \s1 Jɔ̌n aghɔ́ ngɔrɛ́ amɔt nɛ nnya mbʉ́mbʉ \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ ɛrɛmɛ́ ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ ɛ́bhésí amfay. Ɛ́bhak chí ngɔrɛ́ anɛ afyɛ́ mmok amʉɛt mbɔ nkú. Ntaŋ ábhák antɛn bɛkak ɛbhi, nɛ nta kɛfɔ anɛ áchí yi anti abhɔ́ŋ mambe byo nɛ apay. \v 2 Asɛnɛ nɛ mɛniɛ, ambɨkɨ nɔkɔ ndǔ ánòŋsi nɛ bɛyǎ bɛbe. \p \v 3 Ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛchak ɛ́bhésí amfay. Ngɔ́ ɛrɛmɛ nnya mbʉ́mbʉ anɛ ápe chuuu nɛ batí tándrámɔt, nɛ babhaŋ byo. Yɛ̌ntɨkɨ ntí ábhɔ́ŋ aywi mɔ́nta kɛfɔ. \v 4 Ngɔ́ ywi áyá ndǔ mambe amɔt ndǔ baru arat ámɛ́sɛ amɨk. Ate bɛsí ngɔrɛ́ wu nɔ ánòŋsi, ánoŋ nɔkɔ mɛnyiɛ mmɔ̌ anɛ yi ánòŋsi bɛbhe. \p \v 5 Abhé mɔ́mbakanɛm anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛkɛm bǒ yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk mbɔ Mfɔ nɛ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi ɛnɛ bághókó nɛ ɛse awɔ. Báfɔ́ŋɔ mɔ́wu tɛ́mté bárɔk nɛ yi ntá Mandɛm bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi. \v 6 Ngɔrɛ́ abʉɛ́ arɔk amɛm baso, nɛbhʉɛt anɛ Mandɛm atoŋti ntá yi bɛ máne yi arɛ ndǔ manywɔp nka amɔt nɛ. \p \v 7 Nɛnu nɛ́kwɛ́n amfay. Máykɛl nɛ bɔángɛl abhɛn bachi antɛn yi báre nu nɛ nnya mbʉ́mbʉ nɛ bɔángɛl abhɛn bákòŋo yi. \v 8 Kɛ Máykɛl nɛ abhi bɔángɛl básɔt awɔ́nɛm amfǎy yap, bɔ́ kɛpɛrɛ bhɔŋ nɛbhʉɛt amfay. \p \v 9 Básɔt yɛ ɛtaŋtí nnya mbʉ́mbʉ nɛ bɔángɛl abhɛn bachi antɛn yi báfɛmɛri amɨk. Bábhɨ̀ŋɨ nnyɔ́ anɛ tɛ nyaka yɔ bɛ Mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, nɛ nnyɛ́n ɛni nɛchak bɛ Satan, ndu yi achi mmu árwɔ̀ bǒ mmɨk. \p \v 10 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngók ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ amfay. Ɛ́re rɛm bɛ, “Nɛ́nɛ, Mandɛm aywɛsɛ apɛ́mɛ́ bǒbhi. Chɔŋ ambak Mfɔ bǒbhi, ankɛm bɔ nɛ bɛtaŋ ɛbhi. Nɛ́nɛ, chɔŋ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò ambɔ́ŋ bɛtaŋ amfǎy mmɨk nkɛm, mbɔnyunɛ mánaŋ basɔt mmu anɛ ábharɛ nɔkɔ bɔ̌mayɛsɛ barak amʉɛt bɛsí Mandɛm bɛti nɛ ngósí, báfɛmɛri fá amɨk. \v 11 Bɛfʉɛt ndǔ manoŋ Mɔ́nkwɔmɛ́n nɛ ndǔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ baghati bho, bɔ̌mayɛsɛ mánu nɛ yi basɔt awɔ́nɛm. Báka nyaka bɛchyɛ nɛpɛ́m ɛnap nkwɔ. \v 12 Ndu ɛchi nɔ, mfǎy, bɔ́ŋ yɛ maŋák. Bě mankɛm abhɛn bǎchi amfay, bɔ́ŋ ká maŋák! Kɛ mbák chi mmɨk nɛ manyu, ɛyak ɛchí nɛ bhe mbɔnyunɛ Mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ asɛp atwɔ ntá yɛka nɛ bɛyǎ ɛchók mbɔnyunɛ yi arɨŋɨ bɛ mpok ayi arɔp chi kɛkwɔt!” \v 13 Mpok nnya mbʉ́mbʉ ághɔ́ bɛ básɔt yi báfɛmɛri amɨk, abho bɛkoŋo ngɔrɛ́ anɛ ábhé mɔ́mbakanɛm anɛt. \v 14 Kɛ báchyɛ́ ngɔrɛ́ wu bɛbhap bɛpay ɛbhɛ́n nnɛ́m ɛbhɔkɔ bɛ yi ándé, ámbʉ́ɛ́ nnya mbʉ́mbʉ andɔk amɛm baso, ndǔ nɛbhʉɛt anɛ bábhɔ́ŋɔ́ mɛne yi ndǔ mamiɛ́ arat nɛ ɛbhɔk ndǔ nɛbhʉɛt anɛ nnya mbʉ́mbʉ apu kway bɛkʉ yi yɛ̌nyɨŋ. \v 15 Nnyɔ́ áré gboko manyiɛp anyu amɛn achi mbɔ nnyɛ́n bɛ́ nɛ́mpɔ́kɔ́ yi mbɔ ɛghori manyiɛp. \v 16 Kɛ mmɨk akwak yi. Bɛghárɛ́ bɛ́fú arɛ́ mɛnyu nnyɛ́n ɛnɛn nɛ́fù anyǔ nnyɔ́. \v 17 Nnya mbʉ́mbʉ ábé yɛ́ ntɨ nɛ ngɔrɛ́ wu. Arɔk mɛnu nɛ bɔ̌bhi nɛ bɛbhárɛ́ bɔ̌bhi. Bɔ̌bhi bhɔ chi bo abhɛn bábhʉ̀rɛ bɛbhé Mandɛm, nɛ báte batísiɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu ákʉ́ bo barɨŋɨ. \v 18 Nnyɔ́ áte yɛ ndǔ ɛ̌siɛ́p, angɔkɔ manyu ánoŋ nɔkɔ arɛ́. \c 13 \s1 Nnya mbʉ́mbʉ afú amɛm Manyu \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ nnya mbʉ́mbʉ ndu áfù amɛm manyu. Abhɔ́ŋ bati tándrámɔt nɛ babhaŋ byo nɛ bɔ̌ntǎ-kɛfɔ byo ndu babhaŋ ayi. Yɛ̌ntɨkɨ ntí ywi ábhɔ́ŋ nnyɛ́n ɛnɛn nɛ́rɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mandɛm. \v 2 Nnya yɔ abhak mbɔ mbé. Bayarɛ́kak ayi ábhak mbɔ anɛ nnya mbʉ́mbʉ anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ bɛ́ɛ. Nnyu yi ábhák mbɔ anɛ nkʉ. Nnya mbʉ́mbʉ achyɛ nnya yɔ bɛtaŋ ɛbhi nɛ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi nɛ bɛtaŋ ɛbhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́. \v 3 Ntí nnya yɔ ámɔt ábhɔ́ŋ ɛrɛm ɛbhé ɛfʉɛt ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ báchyɛ nyaka yɔ ɛfʉɛt ɛnɛ ɛkway bɛway yɔ kɛ ɛfʉɛt ɛ́rɛ ɛ́gú. Bǒ mmɨk mankɛm bábhák maknkay, babho bɛghok chi nnya yɔ. \v 4 Bo báré chyɛ nnya mbʉ́mbʉ kɛnókó mbɔnyunɛ yɔ́ achyɛ́ bɛtaŋ ɛbhi ntá nnya mbémbé yɔ. Báre chyɛ kɛnókó ntá nnya mbémbé mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Agha áchí mbɔ nnya mbémbé nɛ? Agha ákway mɛnu nɛ yɔ́?” \p \v 5 Báchyɛ́ yɔ mbi bɛ́panyu nɛ bɛ́rɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mandɛm. Báchyɛ́ yɔ mbi bɛbhɔŋ bɛtaŋ amfay bo ndǔ bataŋ bɛsa bɛpay nsɛm apay. \v 6 Abho bɛ́rɛ́m bɛbɛptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti Mandɛm, nɛ ɛ̌ti nnyɛ́n Mandɛm nɛ ɛ̌ti nɛbhʉɛt bɛ́chɔkɔ Mandɛm nɛ ɛ̌ti bo abhɛn bachi amfay. \v 7 Nɛ báchyɛ yɔ mbi bɛ ánu nɛ bo Mandɛm ánsɔt awɔ́nɛm. Nɛ báchyɛ yɔ bɛtaŋ amfay yɛ̌ntɨkɨ nnɛrɛ́kɛt bho ankɛm fá amɨk, nɛ amfǎy bo Mandɛm, nɛ amfǎy bǒ yɛ̌ntɨkɨ ɛyɔŋɔ́tɔk nɛ amfǎy bǒ yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk. \v 8 Chɔŋ bǒ mmɨk mankɛm mánchyɛ yɔ kɛnókó, nɔ chi bo abhɛn bábhɨkɨ sɨŋ manyɛ́n ayap amɛm ɛkátǐ nɛpɛ́m tɛ mpok mmɨk ábhɨ́kɨ́ re bho. Ɛkáti yɔ chi ɛnɛ́ Mɔ́nkwɔmɛ́n mmu báwáy nyaka. \p \v 9 Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú ángók! \v 10 Mmu anɛ Mandɛm árɛ́mɛ́ bɛ mánkɛ́m yi, chɔŋ mánkɛm. Mmu anɛ áwày bho nɛ akparɛnja, chɔŋ mángwáy yi nɛ akparɛnja. Ndu ɛchi nɔ, bo Mandɛm babhɔŋ bɛ́tée kpirí nɛ mándɔk nɔkɔ chi ambɨ ndǔ nɛka ɛnap nɛ Yesu. \p \v 11 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ nnya mbʉ́mbʉ achák ndǔ áfù amɨk. Abhɔ́ŋ babhaŋ apay mbɔ Mɔ́nkwɔmɛ́n nɛ ɛyɔŋ ɛyi ɛ́bhák mbɔ ɛnɛ nnya. \v 12 Are kʉ mɛnyɨŋ nɛ bɛtaŋ ɛbhɛn nnya anɛ mbɨ mɛnkɛm bɛsí bhi. Akʉ mmɨk nɛ bo abhɛn bachi arɛ mánchyɛ nnya mbɨ mmǔ ɛfʉɛt ɛyi ɛ́gú kɛnókó. \v 13 Nnya anɛ ajwi ɛpay yɔ ákʉ́ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay. Áre kʉ tɛ bɛ́ ngó amfu amfay antwɔ amɨk bǒ mángɔ nɔkɔ. \v 14 Afʉɛ́t ndǔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn báchyɛ́ yi mbi bɛ ánkʉ bɛsí nnya anɛ mbɨ arwɔ́ bǒ mmɨk. Aghati bhɔ́ bɛ́ mángókó ntíako anɛ bɔ básɔ̀t manchyɛ nɔkɔ kɛnókó ntá nnya anɛ achi nɛpɛ́m yɛ̌ndu mǎnáŋ báchyɛ́ nyaka yɔ ɛfʉɛt ɛnɛ ɛkway bɛway yɔ nɛ akparɛnja. \v 15 Mandɛm achyɛ nnya anɛ ájwí ɛpay mbi, yɔ́ akʉ ɛ̌yu ɛnɛ ɛ́chyɛ̀ nɛpɛ́m ɛ́chwe amʉɛt ntíako anɛ́ nnya anɛ mbɨ. Ntí-ako wu abho bɛrɛm kɛpɨ. Akʉ bɛ mángwáy bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ chyɛ yɔ kɛnókó. \v 16 Nnya anɛ ájwí ɛpay akʉ nkwɔ́ bɛ mámfyɛ́ ɛrɨŋ, yɛ̌ ndǔ awɔ́nɛm, yɛ̌ ndǔ nɛfɔ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu. Yí mánkʉ nɔ ntá ndɛ́ndɛmɛ bho nɛ manɛ́m bho, nɛ ntá bǒ bakáp nɛ bachɛ́bhɛ́bho, nɛ ntá bo abhɛn bápu basɛm nɛ abhɛn bachi basɛm. \v 17 Akʉ nɔ bɛ́ yɛ̌ mmu ákɛ́ bhɔŋ mbi bɛku nɛ yɛ̌ chi bɛti ɛnyɨŋ kpátɛ ɛrɨ̌ŋ ɛnɛ nnya mbɨ ɛmbak yi amʉɛt. Ɛrɨŋ ɛyɔ chí nnyɛ́n nnya yɔ, mbák ɛpu nɔ, mpǎy anɛ áté ndǔ nnyɛ́n ɛni. \v 18 Mmǔ abhɔŋ bɛ́bhɔŋ nɛrɨŋɨ́ndak. Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ kɛboŋ ǎrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ mpǎy anɛ achi amʉɛt nnya yɔ átɔ̀ŋ. Mpǎy yɔ chi mpǎy bakwǎŋwaŋ nɛ mpǎy yɔ chi bɔhundrɛt batándat nɛ bɛsa bɛrat nsɛm bɛtandat (666). \c 14 \s1 Bo abhɛn Mɔ́nkwɔmɛ́n ápɛ́mɛ́ bákwáy nɛkwáy \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ Mɔ́nkwɔmɛ́n téé amfǎy njiɛ Síɔn. Bǒ nka bɛsa tándrámɔt nsɛm nka ɛnwi bábhak nɛ yi (144,000). Básɨ́ŋ nnyɛ́n Mɔ́nkwɔmɛ́n nɛ ɛnɛ́n Ɛtayi ndǔ nɛfó yɛ̌ntɨkɨ mmu wap. \v 2 Ngók ɛyɔŋ ɛnɛ ɛ́fù amfay. Ɛ́bhak mɛ batú mbo ɛwarɛ́ tutunyɛ́n nɛ mbɔ nɛfaŋ anɛ ásày nɛ mbɔ ɛyɔŋɔ bakɨŋ anɛ bɔ̌ bákwɛ̀t. \v 3 Bǒbhɔ nka bɛsa tándrámɔt nsɛm nka ɛnwi báre kway nɛkwáy nɛkɔ bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ Mandɛm nɛ bɛsí mɛnyɨŋ mɛnwi ɛbhɛn bɛchi nɛpɛ́m nɛ bɛsí bǒbati. Yɛ̌ mmu kɛka bɛghɔk nɛkwáy nɔ ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chi bǒ nka bɛsa tándrámɔt nsɛm nka ɛnwi abhɛn Mandɛm ápɛ́mɛ́, afɛrɛ amɨk. \v 4 Bǒbhɔ kɛ bachi pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm mbɔnyunɛ babhɨkɨ nyɔ́p mmʉɛt ndǔ baraká kɛbhʉrɛ nɛ baghɔrɛ́. Bɔ́ kɛ bákòŋo Mɔ́nkwɔmɛ́n yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ yi árɔ̀ŋ. Bɔ́bhɔ kɛ Mandɛm ápɛmɛ ndǔ nkwɔ bǒ mmɨk bɛ mámbak ntá yi nɛ ntá Mɔ́nkwɔmɛ́n. \v 5 Bábhɨ́kɨ́re sense wáwák mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛ́kwɛ́nɛ́. \s1 Jɔ̌n aghɔ bɔángɛl barat \p \v 6 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ ángɛl achak ndu árè tɛ amfǎy nɛbu. Are twɔ́ nɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ áfú ntá Mandɛm nɛ achi tɛtɛp mpoknkɛm. Are twɔ́ nɛ yɔ ntá bǒ mmɨk, nɔ chi, bɔ̌bɛtɔk mɛnkɛm, nɛ bǒ manɛrɛ́kɛt ankɛm, nɛ bǒ bɛyɔŋɔ́tɔk mɛnkɛm. \v 7 Ángɛl arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Cháy ká Mandɛm mǎndɛm bɛ mɛnwɔp ɛbhi bɛya bɛcha mbɔnyunɛ mpok anɛ yi átàŋ bo agháká. Chiɛ́ ká yi kɛnókó! Yi kɛ ághókó mfay nɛ mmɨk, nɛ bɔmanyu, nɛ babhok anɛ́ manyiɛp ányày arɛ.” \p \v 8 Ángɛl anɛ mbɨ árɔ́ŋ nɔ́kɔ́ achak abhesi andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ɛrɛm ɛtɔk Bábilɔn ɛ́kwɛn bǔp. Ɛ́chɔ́ŋtí bǒ bɛtɔkɔ́ mmɨk mankɛm nɛ bɛpɔ̌ barak ɛpúsí yi. Ɛ́chí mbɔ bɛ ɛ́chyɛ́ bhɔ mmɛm bataŋbataŋ mányu.” \p \v 9 Ángɛl anɛ ajwi barat árɔ́ŋ nɔ́kɔ́, achak abhesi andɛmɛ nɔkɔ nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ áchyɛ̀ kɛnókó ntá nnya mbʉ́mbʉ anɛ áfú amɛm manyu nɛ ntíako yi, nɛ anka bɛ mámfyɛ́ ɛrɨŋ ɛyi ndǔ yɛ̌ chí nɛfó ɛni nɛ yɛ̌ chí ndǔ awɔ aywi, \v 10 chɔŋ yi nkwɔ anyú mmɛ́m bɛběntɨ Mandɛm amɛn Mandɛm afyɛ́ ndu nkɔp anjwi tɛ́p yi kɛ chɔpti mɔ nɛ manyiɛp ndu áyaŋ mántaŋ. Nɛ chɔŋ yi wu ambɔ́ŋ nnɛ́m ɛsɔŋɔri amɛm ngó anɛ ádù nɛ *sɔ́lfɔ, bɛsí bɔángɛl Mandɛm nɛ bɛsí Mɔ́nkwɔmɛ́n. \v 11 Mɔ́ngo anɛ áfù ndǔ ngó anɛ mmu wu achi amɛm apú may. Bo abhɛn báchyɛ̀ nnya mbʉ́mbʉ nɛ ntíako yi kɛnókó nɛ báka bɛ mámfyɛ́ ɛrɨ̌ŋ nnya yɔ bɔ amʉɛt bápú bhɔŋ chɔŋ nɛywɛ̌mʉɛt ndǔ ɛsɔŋɔri ɛyap bɛti nɛ ngósí.” \p \v 12 Ndu ɛchi nɔ, bě bo Mandɛm, bě bho bǎbhʉ̀rɛ bɛbhé Mandɛm, bě bho bǎbhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Yesu, tě ka kpirí nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́. \p \v 13 Ngók yɛ́ ɛyɔŋ ɛnɛ ɛ́fú amfay ɛ́rɛ̀m bɛ, “Sɨ́ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn amɨk: Bɛbho ɛchɔŋ, ɛrɨ ɛcha ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ágú ɛnɛ́ yi ábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Acha nɛ ntɨ nɛmɔt.” Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ árɛ̀m bɛ, “Ɛchi tɛtɛp, chɔŋ yi ambɔŋ nɛywɛ̌mʉɛt ndǔ bɛtɨk ɛbhi mbɔnyunɛ nsáy bɛtɨk ɛbhi ǎkoŋo yi.” \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhɔŋɔ bɛfakari nɛ bǒ ndǔ ngwɛnti mmɨk \p \v 14 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ ɛkpɔkɔ́ nɛbhaŋ ɛnɛn pɛ́pɛ́p nɛ mmǔ arɛ chɔkɔ mbɔ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm. Nta kɛfɔ anɛ bághókó nɛ pú abhak yi anti, nɛ ngak anɛ ácháp abhak yi awɔ ndu bɛkpɔt mbwɔt. \v 15 Ángɛl achak áfú amɛm ɛkɛrákap Mandɛm arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ntǎ mmǔ anɛ achi chɔkɔ ndǔ ɛkpɔkɔ́ nɛbhaŋ bɛ, “Bo bɛ́kpɔt mbwɔt anɛ anaŋ ape nɛ ngak ayɛ mbɔnyunɛ mpok bɛfɛrɛ yɔ ndu bɛtɔkɔ́ mmɨk aghaka.” \v 16 Mmǔ anɛ achi chɔkɔ ndǔ ɛkpɔkɔ́ nɛbhaŋ áfoŋ yɛ ngak anɛ achi yi awɔ ndǔ bɛtɔkɔ́ mmɨk áfɛ́rɛ́ mbwɔt nkɛm. \p \v 17 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ángɛl achak afú ndǔ ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ ɛchi amfay. Yi nkwɔ abhɔ́ŋ ngak anɛ ácháp ndǔ bɛkpɔt mbwɔt. \v 18 Ángɛl achak afú kɛ́kwɔ́t ɛ́fɛ́mɛ́ akap. Awú abhɔ́ŋ bɛtaŋ amfǎy ngó. Arɛm ntá anɛ akɛmɛ ngak bɛkpɔt mbwɔt anɛ ácháp nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Kpɔ́t kɛpɛm ɛ́nɔk ɛkɛ́n bábhɨ̀ŋɨ bɛ grep amɨk nyokoti mbɔnyunɛ kɛ́náŋ kɛ́pe.” \v 19 Ángɛl wu áfoŋ yɛ ngak ndǔ bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm, akpɔ́t kɛpɛmɛ́nɔk, anyokoti, ato amɛm nɛyarɛ́ grep. \f + \fr 14:19 \ft Nɛyarɛ́ grep: Mbok anɛ báyàt kɛpɛmɛ́ grep arɛ bɛ nnok yi ámfú, mánsɔt mankʉ mmɛ̌m grep.\f* Ɛyɔ̌ ɛnkɛm ɛ́tɔ́ŋ bɛ Mandɛm anaŋ aběntɨ tontó. \v 20 Báyát kɛpɛm ɛkɔ amɛm nɛyarɛ́ grep antí ɛtɔk. Manoŋ afú wu arɛ. Manoŋ mɔ ajwi amɨk mbɔ mɛta amɔt nɛ ɛbhɔk, nɛ aghoŋo kpát bɛsap ɛbhi bɛghaka mbɔ bɔkilomɛta bɛsa byo (200). \c 15 \s1 Jɔ̌n aghɔ́ bɛghori ɛbhɛn ngwɛnti \p \v 1 Ngɔ́ ɛrɛm ɛrɨŋ nɛ ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛchak amfay. Ngɔ́ bɔángɛl tándrámɔt, nɛ bɛghori tándrámɔt ɛbhɛn bɛchi bɛghori ɛbhɛn ngwɛnti mbɔnyunɛ bɔ kɛ bɛtɔŋ bɛběntɨ Mandɛm ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ ndǔ ngwɛnti. \v 2 Ngɔ́ ɛrɛm ɛnyɨŋɨ́ maknkay mbɔ manyu. Ɛ́bhak mbɔ amaŋá nɛbu nɛ ɛ́nkɔt nɔkɔ ŋwaŋwǎŋwaŋ mbɔ glas anɛ ngó achi amɛm. Ngɔ́ bo abhɛn mánú nɛ nnya mbʉ́mbʉ nɛ ntíako yi nɛ mpǎy anɛ áté ndǔ nnyɛ́n nnya mbʉ́mbʉ, mánu basɔt awɔ́nɛm. Bǒbhɔ bátée angɔkɔ manyu wu nɛ bakɨ́ŋ anɛ Mandɛm áchyɛ́ bhɔ abhak bɔ amɔ́. \v 3 Bátée angɔkɔ manyu wu mánkway nɔkɔ nɛkwáy Moses mmɔ̌bɛtok Mandɛm nɛ ɛnɛn Mɔ́nkwɔmɛ́n bɛ, “Acha, Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm, mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́kʉ́ chi manɛm mɛnyɨŋ nɛ mɛnyɨŋɨ́ maknkay! Wɔ, Mfɔ bɛtɔk mɛnkɛm, mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́kʉ̀ bɛ́bhak chi chak. Nɛ ɔchí tɛtɛp. \v 4 Acha, agha ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛ́chay wɔ? Agha ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛchyɛ wɔ kɛnókó? Wɔ kɛ ɔ́chí nyáŋá. Wɔ kɛ̌ bǒ bɛtɔk mɛnkɛm bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́twɔ bɛsí ɛbhɛ manchyɛ kɛnókó mbɔnyunɛ mankɛm mánaŋ bághɔ́ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́kʉ́ mɛnkɛm bɛchi chak”. \p \v 5 Mánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́kway, ngɔ́ ɛkɛt Mandɛm amɛm ɛtɛm amfay. Ɛ́bhak fúú. \v 6 Bɔangɛl tándrámɔt abhɛn bápɔ́kɔ́ bɛghori tándrámɔt amɔ báfú ndǔ ɛkɛrɛ́ Mandɛm ɛyɔ. Bábhák nɛ ndɛn pɛ́pɛ́p amʉɛt, nɛ *nkʉɛt ɛnɛ pú ambeápak. \v 7 Ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛnɛ ɛchi nɛpɛ́m ndǔ ɛbhɛn mɛnwi ɛ́chyɛ bɔángɛl bhɔ tándrámɔt bɛkwɔp ɛbhɛn pú tándrámɔt. Bɛjwi nɛ bɛběntɨ Mandɛm anɛ achi nɛpɛ́m mpoknkɛm. \v 8 Mɔ́ngo ajwi amɛm ɛkɛrɛ́ Mandɛm ɛyɔ. Afú ndǔ kɛnɛ́m nɛ bɛtaŋ Mandɛm. Yɛ̌ mmu kɛbhɔŋ mbi bɛchwe amɛm ɛkɛrɛ́ Mandɛm. Bɛghori tándrámɔt ɛbhɛn bɔángɛl tándrámɔt bakɛmɛ amɔ bɛ́bhɔŋ nyaka bɛfʉɛt kpɨk. \c 16 \s1 Jɔ̌n aghɔ bɛkwɔbhɛ́ bɛběntɨ Mandɛm \p \v 1 Ngók yɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ɛnɛ́ ɛ́fú ndǔ ɛkɛrɛ́ Mandɛm ndǔ ɛ́ghàti bɔángɛl tándrámɔt bɛ, “Dɔ́k ká to bɛběntɨ Mandɛm ɛbhɛn bɛchi amɛm bɛkwɔbhɛ́ bɛběntɨ ɛbhi tándrámɔt ndǔ mmɨk nkɛm.” \v 2 Ángɛl anɛ mbɨ arɔk apɨkɨri ɛyǐ ɛkwɔbhɛ́ bɛběntɨ Mandɛm amɨk. Nkúbhɛ́ mpok yɔ bɛfʉɛt ɛbhɛn mɛ́nɛ̀m tontó bɛ́té amʉɛt bo abhɛn baka nyaka bɛ mamfyɛ bɔ ɛrɨŋ ɛnɛ nnya mbʉ́mbʉ amʉɛt nɛ báchyɛ́ mandɛm nsé yi kɛnókó. \p \v 3 Ángɛl anɛ ajwi bapay apɨkɨri ɛyǐ ɛkwɔp amɛm manyu. Manyu ayibhiri arɔp mbɔ manoŋ amɛn ngú, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi nɛpɛ́m amɛm manyu ɛ́gú. \p \v 4 Ángɛl anɛ ájwí bárát apɨkɨri ɛyi ɛkwɔbhɛ́ bɛběntɨ amɛm manyɛ́n agho nɛ bɔ̌manyɛ́n nɛ ndǔ bɛbhak ɛbhɛn manyiɛp ányay arɛ. Manyiɛp mankɛm arɔp chi manoŋ. \v 5 Ngók ndǔ ángɛl anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ amfǎy manyɛ́n árɛ̀m ntá Mandɛm bɛ, “Wɔ ɔ́chí Nyáŋá. Wɔ ɔ́chí nɛ́nɛ nɛ ɔchí nyaka! Ɔchí chak ndǔ ntɛmsi anɛ ɔ́chyɛ̀. \v 6 Bo bákʉ manoŋ bo Mandɛm nɛ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm arɔŋ amɨk. Ɛ̌ti yɔ kɛ ɔ́chyɛ́ bhɔ́ manoŋ mányu. Ɛyɔ ɛ́kway nɛ bhɔ”. \v 7 Ngók yɛ ɛyɔŋ ɛnɛ ɛ́fù ndǔ ɛ́fɛ́mɛ́ akap Mandɛm ɛyɔ ɛ́ndɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Acha, Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm, ɔ̌chyɛ̀ bho ntɛ́msi ɛnyu ɛnɛ ɛchi sayri nɛ chak”. \p \v 8 Ángɛl anɛ ájwí manwi apɨkɨri ɛyǐ ɛkwɔp ndǔ mmok. Báchyɛ mmok bɛtaŋ bɛsɔŋ bǒ mbɔ ngó. \v 9 Mmok ásɔ́ŋ bǒ mbɔ ngó, Yɛ̌ nɔ bɔ kɛtɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap. Bɔ́ kɛka bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó ɛ̌ti kɛnɛ́m ɛki. Báre rɛm chi ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mandɛm mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ amfǎy bɛghori ɛbhɔ. \p \v 10 Ángɛl anɛ ájwí batay apɨkɨri ɛyi ɛkwɔp ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛnɛ nnya mbʉ́mbʉ. Ɛjuri ɛ́kwɛ́n amʉɛt bo abhɛn yi achi Mfɔ wap. Bǒ bábho mɛŋa barɨ yap ndǔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri ɛnɛ bɔ bachi arɛ, \v 11 kɛ bɔ́ kɛtɨ́knsɛm ndǔ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ̀. Mándɛmɛ nɔkɔ chi ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mandɛm mmu achi amfay mbɔnyunɛ bɛfʉɛt ɛbhap nɛ bɛbe bɛ́kʉ̀ nyaka bɔ bachi ndǔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri. \p \v 12 Ángɛl anɛ ájwí batandat apɨkɨri ɛyǐ ɛkwɔp amɛm nyɛ́n nɛgho ɛnɛn bábhɨ̀ŋɨ bɛ Yufretis. Nnyɛ́n nɛ́wɔ́ nɛnkɛm bɛ́ bafɔ abhɛn báfú atú anɛ mmok áfù mambɔŋ mbi bɛkɨŋɨ. \v 13 Ngɔ́ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛrat. Bɛ́bhak mbɔ mánsáŋ. Ɛmɔt ɛfu anyǔ nnya mbʉ́mbʉ, ɛchak ɛ́fú anyǔ nnya mbémbé nɛ ɛnɛ́fú anyǔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ nsé. \v 14 Bɛfóŋó ɛbhɔ chi bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. Bɛ́kʉ̀ mɛnyɨŋɨ́ maknkay nɛ bɛ́rɔ́k ntá bafɔ̌ mmɨk mankɛm ndu bɛkʉ bɔ manchɛm nɛbhʉɛt amɔt bɛ mánu nɛ Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm ndǔ nywɔp ɛnɛn yi átàŋ chɔŋ bo. \p \v 15 Yesu Acha árɛ̀m bɛ, “Ghɔ́ ká, mɛ́twɔ̀ mbɔ ngɛ́p. Chɔŋ ɛ́ndɨ ɛncha ntá mmǔ anɛ achi pě nɛ ǎkɛ̀m ndɛn ɛyi sayri bɛ ákɛ́ kɔ ɛbhowɔ, ntíánwɔ́p ankɛm yi bɛsí bho.” \p \v 16 Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛ́kʉ bafɔ mánchɛm ndǔ nɛbhʉɛt wu nɔ bábhɨ̀ŋɨ ndǔ ɛyɔŋ bo Israɛl bɛ Amágɛdɔn. \p \v 17 Ángɛl anɛ ájwí tándrámɔt apɨkɨri ɛyǐ ɛkwɔp ndǔ mbʉ́ɛ́p. Ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ɛ́fú ndǔ ɛkɛrɛ́ Mandɛm nɛbhʉɛt anɛ yi achi ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi bɛ, “Ndak ámay!” \v 18 Mmyamyaŋ are kɔt. Nɛfaŋ are sáy, nɛbu nɛ́ndɛmti nɔkɔ. Nɛ ɛrɛmɛ́ nɛnyɨkɨsǐmɨk nɛ́kwɛ́n. Tɛ Mandɛm ághókó bǒ, ɛnyǔ nɛnyɨkɨsǐmɨk ɛnɔ nɛ́bhɨ́kɨ́ re fakari. Ɛnɔ nɛ́táŋ nɛcha. \v 19 Ɛrɛm ɛtɔk ɛ́kɔ́rɛ ndǔ bɛbhɔk bɛrat. Bɛtɔk bɛgho nɛ bɛtɔk mmɨk bɛchak bɛ́kwɛ́n. Mandɛm akɛ ghɔkɔntɨk ɛrɛm ɛtɔk Bábilɔn ndǔ bɛkʉ yɔ ɛnyu mmɛ́m bɛběntɨ bhi. \v 20 Bɛtɔk ɛbhɛn bɛchi nɛntɨ nnyɛ́n mɛ́nɛ́msi. Njiɛ ɛnkɛm nkwɔ ɛnɛmsi. \v 21 Amaŋá nɛbu áfú amfay ánkwɛnti nɔkɔ amɨk. Áchɨ́kɨti ɛnyu ɛnɛ́ yɛ̌ntɨkɨ nɛmɔt nɛ́bhak mbɔ bɔkilo bɛsa bɛpay nsɛm byo ndǔ mɛnwɔp ɛbhi. Áre kwɛnti bǒ amʉɛt kpát babho bɛrɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mandɛm ɛ̌ti ɛsɔŋɔri ɛyɔ. \c 17 \s1 Jɔ̌n aghɔ ngɔrɛ́-nɛkɔ amɔt nɛ nnya mbʉ́mbʉ \p \v 1 Ángɛl amɔt ndǔ abhɛn tándrámɔt abhɛn bakɛmɛ bɛkwɔp tándrámɔt atwɔ́ arɛm ntá ya bɛ, “Twɔ́, chɔŋ ntɔŋ wɔ ntɛ́msí anɛ Mandɛm áchyɛ chɔŋ nta nnɛ́m ngɔrɛ́-nɛkɔ, nɔ chi, ɛrɛm ɛtɔk ɛnɛ ɛchi kɛkwɔt nɛ bɛyǎ manyɛ́n agho. \v 2 Bafɔ̌ mmɨk bákʉ ɛpúsí nɛ yi, nɛ bǒ mmɨk mányú mmɛ́m ami kpát bákwɛn, bákʉ ɛpúsí nɛ yi.” \v 3 Ángɛl Mandɛm wu apɔkɔ mɛ ndǔ Ɛfóŋó arɔk amɛm baso. Arɛ́, ngɔ́ ngɔrɛ́ amɔt chɔkɔ amfay nnya mbʉ́mbʉ anɛ ápe chuuu. Nnya mbʉ́mbʉ yɔ abhɔ́ŋ bati tándrámɔt nɛ babhaŋ byo. Manyɛ́n anɛ básɨ́ŋɨ́ abhak amʉɛt nnya yɔ nɛ ábhák manyɛ́n anɛ árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mandɛm. \v 4 Ngɔrɛ́ wu asɔbhɛri mmʉɛt nɛ ndɛn ɛnɛ ɛchi chuu, ɛnyǔ ndɛn ɛnɛ bafɔ báfyɛ, nɛ mɛnyɨŋ pú, nɛ mɛnyɨŋ nkáp, nɛ mɛnyɨŋ bɛfyɛ ɛmɨ ɛbhɛn bághókó nɛ bɔ̌batay bɛyǎ nkáp abhɛn bábhɨŋɨ bɛ pɛ́l. \v 5 Mánaŋ nyaka basɨŋ nnyɛ́n ndǔ nɛfó ɛni. Bǒ kɛrɨŋɨ ntí nnyɛ́n ɛnɔ. Nnyɛ́n ɛ́nɛrɛ nɛ́bhak bɛ, “Nnɛ́m ɛtɔk Bábilɔn chi nnɔ baghɔrɛ́-nɛkɔ nɛ bɛpɔ̌ mɛnyɨŋ ndǔ mmɨk nkɛm.” \v 6 Ngɔ́ bɛ́ ngɔrɛ́ wu anáŋ anyǔ nyaka manoŋ bo Mandɛm abhɛn baway ɛ̌ti bakoŋo Yesu nɛ ntɨ nɛmɔt. Manoŋ bo Mandɛm akɛ́m yi mbɔ mmɛ́m. \p Mpok ngɔ́ ngɔrɛ́ wu mbak maknkay. \v 7 Kɛ ángɛl arɛm ntá ya bɛ, “Ndaká yí ɔchí maknkay tontó? Chɔŋ ngati wɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛ̌ti ngɔrɛ́ nɛ nɛ nnya mbʉ́mbʉ anɛ bati tándrámɔt anɛ apɔkɔ yi nɛ babhaŋ byo. \v 8 Nnya mbémbé anɛ ɔ́ghɔ́ achi nyaka nɛpɛ́m, kɛ nɛ́nɛ apɛt apú, nɛ abhɔŋ bɛfu ndǔ nɛpi ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti, bɛ andɔk ndǔ nɛbhʉɛt anɛ babhɔŋɔ báway yɔ, ndak amay. Bo abhɛn babhɨkɨ sɨŋ manyɛ́n ayap tɛ nɛbhǒmɨk, bághɔ chɔŋ yɔ mámbak maknkay bɛ́ achi nyaka kɛ nɛ́nɛ apɛt apú nɛ chɔŋ ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 9 Ɛyɔ ɛ́yàŋ yɛ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmǔ ámbɔ́ŋ kɛboŋ. Bati tándrámɔt ate ndǔ njiɛ ɛgho tándrámɔt ɛnɛ ngɔrɛ́ wu áchɔ́kɔ́ arɛ. Njiɛ ɛyɔ ɛ́te nkwɔ ndǔ bafɔ tándrámɔt. \v 10 Bafɔ batay bágú. Amɔt achi nɛpɛ́m. Amɔt achi mfɔ nɛ́nɛ. Mbák chí anɛ ajwi tándrámɔt abhɨ́kɨ́ twɔ. Ánáŋ ántwɔ́ ǎbhák Mfɔ ndǔ mɔ́mbɨŋɨ́ mpok. \v 11 Mbák chí nnya anɛ achi nyaka nɛpɛ́m kɛ apɛt apú, yɔ́ achi mfɔ anɛ ajwí mánɛn. Achí nyaka amɔt ndǔ abhɛn tándrámɔt. Chɔŋ mángwáy yɔ ndak amay. \p \v 12 “Babhaŋá nya yɔ byo anɛ ɔghɔ áte ndǔ bafɔ byo abhɛn bábhɨkɨ re chyɛ bhɔ bɛtaŋ bɛkɛm kɛfɔ. Kɛ chɔŋ mánchyɛ bhɔ nɛ nnya mbʉ́mbʉ bɛtaŋ mbɔ bafɔ ndǔ nɛŋɔkɔ́ nywɔp nɛmɔt. \v 13 Bafɔ bhɔ mankɛm bati byo báká ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛchyɛ bɛtaŋ ɛbhap nɛ kɛfɔ ɛkap ntá yi. \v 14 Chɔŋ bɔ́ nɛ nnya mbʉmbʉ mánte nɛnu nɛ Mɔ́nkwɔmɛ́n nɛ yi ansɔt awɔ́nɛm amfay yap mbɔnyunɛ yi kɛ achi Acha Mfɔ nɛ Mfɔ bafɔ. Bakoŋo bhi chí bo abhɛn Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́, ayap, nɛ bákòŋo yi nɛ ntɨ nɛmɔt.” \v 15 Ángɛl arɛm ntá ya bɛ, “Manyɛ́n anɛ ɔ́ghɔ́ ngɔrɛ́-nɛkɔ arɛ chɔ́kɔ́ áte ndǔ ngɛ́mtáy bho, nɛ manɛrɛ́kɛrɛ bho ankɛm, nɛ bǒ bɛyɔŋɔ́tɔk mɛnkɛm. \v 16 Chɔŋ nnya mbʉmbʉ nɛ babhaŋ ayi byo anɛ ate ndǔ bafɔ byo mámpap ngɔrɛ́-nɛkɔ. Chɔŋ mánsɔt yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́, mankʉ yi andɔp ɛbho ɛwɔ. Chɔŋ mányiɛ nyamwʉɛ́t ɛyi nɛ mánsɔŋ yi nɛ ngó. \v 17 Chɔŋ bafɔ byo bhɔ mánkʉ nɔ mbɔnyunɛ Mandɛm ákʉ bɔ́ mámbɔ́ŋ nkaysi amɔt ndu bɛkʉ ɛnɛ yi áyàŋ bɔ mánkʉ. Chɔŋ mánka yɛ bɛrɔ bɛtaŋ ɛbhɛn bɔ babhɔŋɔ mbɔ bafɔ amɔ nnya mbʉmbʉ kpatɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm atɨ̌ bɛ mɛ́mfákárí mɛ́mfakari. \v 18 Ngɔrɛ́ anɛ ɔ́ghɔ́ chi nnɛ́m ɛtɔk ɛnɛ mfɔ ywi ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ amfǎy bafɔ̌ bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm.” \c 18 \s1 Mandɛm atɛmsi ɛtɔk Bábilɔn \p \v 1 Ngɔ́ ángɛl achak ndǔ áfú amfay ásɛ̀p amɨk. Abhɔ́ŋ bɛyǎ bɛtaŋ nɛ bɛdiɛ́rɛ́ ɛbhi bɛre ghɔ ndǔ mmɨk nkɛm. \v 2 Arɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, \q1 “Ɛrɛm ɛtɔk Bábilɔn ɛ́kwɛn buúp! \q1 Ɛ́rɔp chi bɛchɔkɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. \q1 Ɛ́rɔp chi bɛchɔkɔ bɛbɛ́ptí bɛfóŋó nɛ bɛpɔ̌ kɛnɛn ɛkɛn bo babhɨkɨ kɔŋ. \m \v 3 Bábilɔn akwɛn mbɔnyunɛ ákʉ́ bǒ bɛtɔk mɛnkɛm mányú mmɛ́m ɛpúsí yi. Bafɔ̌ mmɨk bákʉ̀ nyaka nkwɔ ɛpúsí nɛ yi. Bakɔ̌síɛ mankɛm fá amɨk bákwɛ̌n bǒ bakáp ɛ̌ti ɛpúsí yi.” \p \v 4 Ngók yɛ ɛyɔŋ ɛchak ɛnɛ ɛ́fú amfay ɛ́rɛ̀m bɛ, “Bǒbha, fú ká, mǎndɔ ɛtɔk Bábilɔn kɛka mǎmfyɛ mmʉɛt ndǔ bɛbʉ́ bo abhɛn bachi arɛ. Fú ká, bɛ ntɛmsi Mandɛm anɛ átwɔ̀ ntá yi akɛ bhak nɛ bhe. \v 5 Fú ká mbɔnyunɛ bɛbʉ́ bhap bɛghaka tɛ amfay, nɛ Mandɛm ábhɨ́kɨ́ ghɔkɔntɨk bhɔ́. \v 6 Kɛmɛ́ ká ntá bǒ ɛtɔk Bábilɔn yɛ̌ntɨkɨ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bákʉ́ ntá bo bachak. Kɛmɛ́ ká ntá yap ndɔŋ ɛpay yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bákʉ́ bǒ bachak. Chyɛ ká bhɔ mmɛ́m amɛn bátáŋá ndɔŋ ɛpay ndǔ nkɔ́p anɛ bɔ́ báfyɛ́ mmɛ́m bataŋbataŋ amɛm báchyɛ́ bhe. \v 7 Kʉ ka bo Bábilɔn mámbɔ́ŋ ɛsɔŋɔri nɛ nɛdǐ kɛbhɔ. \q1 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ bɔ bábhɔŋ nyaka maŋák, \q1 mpok bápà bɛ bachi manɛm bho nɛ, \q1 mánkʉ nɔkɔ baraká bɛbʉ́. \q1 Báchi mbɔ ngɔrɛ́ anɛ árɛ̀m nɛ mmʉɛt yi bɛ, \q1 ‘Nchí mfɔ ngɔrɛ́. Mpu kɛ́nkwɛ́sɛ́! \q1 Mbɨ́kɨ́ bhɔŋ mmu anɛ ákway bɛgu \q1 mɛ̌ndi yi wáwák!’ \p \v 8 “Tɛ̌ndu Bábilɔn ápànyu ɛnyu ɛyɔ, chɔŋ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ ntá yi mɛ́ntwɔ mɛnkɛm ndǔ nywɔp nɛmɔt. Mɛnyɨŋ ɛbhɔ chi ɛghorǐ nɛme, nɛ nsay nɛ basɛ́mɛ́ nɛwú. Chɔŋ Mandɛm mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ mɛnkɛm antáŋ yi. Chɔŋ mánsɔŋ yi nɛ ngó. \p \v 9 “Chɔŋ bafɔ̌ mmɨk abhɛn mányíɛ́ ɛpɔ̌ nɛpɛ́m, mánkʉ nɔkɔ barak ɛ́pusi nɛ yi mándi, mámfyɛ nɛkwɛsɛ́ ɛni mpok bághɔ̀ mɔ́ngo anɛ áfù anko nɔkɔ amfǎy ndǔ yi ásɔ̀ŋɔ. \v 10 Chɔŋ ɛrɛm ɛsɔŋɔri ɛnɛ yi achi arɛ́ ɛ́nkʉ bɔ́ mámbɔ́ŋ bɛcháy bɛ ɛ́kway bɛfakari nɛ bhɔ ɛnyu ɛyɔ, mánte nɛkɔ nɛsiɛ, mándɛmɛ nɔkɔ nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, \q1 ‘Ɛrɛm ɛ́tɔk Bábilɔn, ɛ́bɛp ntá yɛ ɛ́cha! \q1 Ndǔ mandú mpok Mandɛm atɛ́msí wɔ́ \q1 ndak yɛ ámay!’ \m \v 11 Chɔŋ bakɔ̌siɛ́ fá amɨk mandi Bábilɔn tontó mbɔnyunɛ yɛ̌ mmu apɛt apú anɛ ákù mɛnyɨŋ ɛ́syɛ bhap. \v 12 Bo ɛtɔk ɛyɔ bákù nyaka batu pú, nɛ anɛ silbha, nɛ batǔ mɛnyɨŋ bɛsɔbhɛri mmʉɛt ɛbhɛn bɛ́kɔ̀t ŋwaŋwǎŋwaŋ, nɛ mɛnyɨŋ ŋwaŋwaŋ bɛ́chák. Bákù nyaka bɛyǎ ndɛn chu ɛnɛ nkáp mɛnyu nɛ mɛnyu ɛnɛ babhɨŋɨ bɛ silk nkwɔ. Bákù nyaka mɛnɔk bɛyǎ nkáp nɛ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ ɛrɨ́tí ɛriɛp nkwɔ. Bákù nyaka nkwɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn baghoko nɛ babhaŋá nsɔk, nɛ ɛbhɛn bághókó nɛ brɔ́ns, nɛ ɛbhɛn ɛsé nɛ ɛbhɛn bághókó nɛ ɛnyǔ ntay ɛnɛn bábhɨŋɨ bɛ mábɨl. \v 13 Bǒbhɔ bákù nyaka bawɛt amɛn ɛrɨ́tí ɛriɛp mbɔ amɛn bábhɨ̀ŋɨ bɛ sínamɔn, nɛ ínsɛns nɛ mɨ́ɨ nɛ frankinsɛns. Bákù nyaka bɛyé ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ ɛrɨ́tí ɛriɛp nɛ bɛ́kʉ̀ nɛnyíɛ́ nɛmfʉɛt anyu. Bɔ bákù nyaka mmɛ́m nɛ bawɛt nɛ fláwa nchwi, nɛ ɛnyu nchwi anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ wit. Bákù nyaka nkwɔ mpɔŋ nɛ bághɔ́ŋɔmɛ́n nɛ mpɔŋɔ́ndɨk nɛ bɛ́kárɨk ɛbhɛn mpɔŋɔ́ndɨk ɛ́yà. Bǒbhɔ bákù nyaka bakwǎŋwaŋ nkwɔ mbɔ basɛm. \v 14 Chɔŋ bakǒsiɛ mándɛm ntá bǒbhɔ bɛ, ‘Bɛrɨ́tɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́kɔ́ŋ nyaka bɛrɔŋ mɛnkɛm. Mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ nyaka wɔ ɔ́ndɨ́ bɛsí bho bɛ́chɔŋɔ nɛ kɛnɛ́m ɛkɛ kɛnkɛm kɛnɛ́m. Ɔpú pɛrɛ kway bɛghɔ bhɔ wáwák. \v 15 Chɔŋ bɛcháy mɛ́nkɛ́m bakɔ̌siɛ abhɛn bákwɛ́nɛ́ nyaka bǒ bakáp ndu bátì mɛnyɨŋ ɛbhap ntá bo Bábilɔn. Chɔŋ bɛcháy mɛ́nkɛm bɔ ɛ̌ti ɛrɛm ɛsɔŋɔri ɛnɛ bǒ Bábilɔn bachi arɛ́, mánte nɛkɔ nɛsiɛ mándi, nɛ basɛ́mɛ́ antɨ mandɛmɛ nɔkɔ bɛ, \v 16 Bǒ ɛtɔk Bábilɔn, ɛ́bɛp ntá yɛka ɛcha! Bákù nyaka batu pú nɛ anɛ silbha nɛ batǔ mɛnyɨŋ bɛsɔbhɛri mmʉɛt ɛbhɛn bɛ́kɔ̀t ŋwaŋwǎŋwaŋ nɛ mɛnyɨŋ mwaŋwaŋ bɛchak. Bákù nyaka bɛyǎ ndɛn chu ɛnɛ ɛya nkáp nɛ ɛchak mɛnyu nɛ mɛnyu. \v 17 Ndǔ mɔ́nɛŋɔkɔ́ nywɔp amɔt kɛnɛ́m ɛkɛn kɛnkɛm kɛ́rɔŋ.’ \p “Bǒbati baya bachwi nɛ bǒbati bakʉ̌ bɛtɨk amɛm áchwi, nɛ bakʉ̌ bɛtɨk amɛm áchwí nɛ bakɔ̌siɛ abhɛn bachi amɛm áchwí báté nɛkɔ nɛsiɛ. \v 18 Nɛ mpok anɛ bághɔ́ mɔ́ngo anɛ áfù ndǔ ngó anɛ ásɔ̀ŋ ɛtɔk Bábilɔn chɔŋ mánde rɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, ‘Tɛ̌ mmɨk abhó, yɛ̌ ɛtɔk ɛbhɨ́kɨ́re ghaka mbɔ nnɛ́m ɛtɔk ɛnɛ.’ \v 19 Chɔŋ mandi kɛbhɔ mánto nɔkɔ mfok antí bɛtɔ́ŋ kɛbhɔ ɛkɛn kɛchi bhɔ antɨ. Chɔŋ mandi nɔkɔ bɛ, ‘Ɛrɛm ɛtɔk, ɛbɛp ntá yɛ ɛcha. Ɛtɔk ɛnɛ kɛ ɛ́kʉ́ bǒbhɛn babhɔŋɔ bakáp. Ndǔ mɔ́nɛŋɔkɔ́ nywɔp amɔt, ɛ́rɔŋ ɛnkɛm! \p \v 20 “‘Mfay, bɔ́ŋ maŋák. Bǒ Mandɛm nɛ bǒnto nɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ, bɔ́ŋ ká maŋák mbɔnyunɛ Mandɛm achɔ́ŋtí Bábilɔn ɛ̌ti bɛbɛ́pti mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ́ bhe.’” \p \v 21 Ángɛl anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛyǎ bɛtaŋ asɔt yɛ ɛrɛmɛ ntay ɛnɛn nɛchi mbɔ ntay bɛkɔk mɛnyɨŋ amɛsɛ amɛm manyu, arɛm bɛ, “Ɛnyu ɛnɛ́ kɛ básɔt chɔŋ ɛrɛm ɛtɔk Bábilɔn mándɛp amɨk nɛ bɛtaŋ, bǒ kɛpɛrɛ kway bɛghɔ yɔ. \v 22 Nɛ yɛ̌ mmu apú pɛrɛ ghók chɔŋ ɛyɔŋɔ́ nɛkɨ́ŋ nɛ bɛyɔŋɔ́ bakwǎy bakway, nɛ bɛyɔŋɔ́ babhaŋ, nɛ bɛyɔŋɔ́ mmba arɛ. Ndǔ ɛtɔk ɛgho ɛyɔ yɛ̌ mmʉ̌ ɛka apɛt apu. Ndaká nchwi bɛkɔk ámay nɛ batay bɛ́kɔ́k nchwi apu pɛrɛ chyɛ ɛyɔŋ. \v 23 Yɛ̌ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛ́pú pɛrɛ ghɔɔ amɛm ɛtɔk ɛyɔ. Maŋák amɛn ábhàk mpok mmu abhay ngɔrɛ́ apú pɛrɛ bhák arɛ́. Chɔŋ ɛ́mfakari ɛnyu ɛyɔ nɛ Bábilɔn mbɔnyunɛ bakɔ̌siɛ́ bhi abhɛn báchá báchák mankɛm bátwɔ nta bǒ mmɨk mankɛm nɛ bapu. \v 24 Mandɛm atɛ́msí bo ɛtɔk Bábilɔn mbɔnyunɛ bɔ́ kɛ báwáy barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bo Mandɛm bachak mankɛm. Manoŋ bǒ mmɨk mankɛm abhɛn bɔ baway achí bɔ anti.” \c 19 \p \v 1 Ángɛl ánáŋá nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m, ngók ɛwat mbɔ ɛnɛ ngɛmtay-bǒ amfay ndǔ bábɨ̀k bɛ, “Haleluya! Yí kɛ ápɛ́mɛ́ bhɛsɛ. Kɛnókó nɛ bɛtaŋ bɛchi amɔ́ Mandɛm. \v 2 Achí mmu tɛtɛp nɛ áchyɛ̀ ntɛ́msí ɛnyu ɛnɛ ɛchi sayri nɛ chak. Anáŋá achyɛ ntɛmsi ntá nnɛ́m ngɔrɛ́-nɛkɔ anɛ áchɔ̀ŋti mmɨk nkɛm nɛ baraká kɛbhʉrɛ yi. Akɛ́mɛ́ kɛ́mbé bǒ bɛtok abhi abhɛn ngɔrɛ́ wu ákʉ́ baway.” \v 3 Ngɛ́mtay bǒbhɔ bápɛt babho bɛbɨk mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Haleluya! Mɔngo anɛ áfù Bábilɔn ǎkò amfay mpoknkɛm.” \p \v 4 Bǒbatí bhɔ ɛsǎ nsɛm manwi nɛ mɛnyɨŋ mɛnwi ɛbhɛn bɛ́chí nɛpɛ́m bákwɛ́n bɛsí Mandɛm mmu achi chɔkɔ ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi mánchyɛ nɔkɔ yi kɛnókó bɛ, “Amen. Haleluya.” \s1 Jɔ̌n aghɔ ɛpǎ nɛbhay Mɔ́nkwɔmɛn \p \v 5 Ngók yɛ ɛyɔŋ ɛnɛ ɛ́fú ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛ́rɛ̀m bɛ, “Bě bɔ̌bɛtok Mandɛm mankɛm nɛ be bho báchyɛ̀ yí kɛnókó, manɛ́m bho nɛ ndɛ́ndɛmɛ bho, bɨtí ká Mandɛm aywɛsɛ.” \v 6 Ngók yɛ́ ɛwat ɛnɛ ngɛ́mtáy bho ɛnɛ ɛchi mbɔ ɛwarɛ́ tutunyɛ́n nɛ mbɔ nɛfaŋ anɛ ásày. Bǒbhɔ báre bɨk bɛ, “Haleluya! Mandɛm Acha Bɛtaŋ Mɛnkɛm aywɛsɛ achi Mfɔ bǒ mankɛm. \v 7 Sɛ́ŋák, sɛ́ŋák tontó, sɛ́nchyɛ yi kɛnókó mbɔnyunɛ mpok nɛbhay Mɔ́nkwɔmɛn akway, nɛ ngɔrɛ́ ywi anáŋ atóŋtí mmʉɛt. \v 8 Mandɛm achyɛ́ ngɔrɛ́ mbi bɛfyɛ nkú mwaŋmwaŋ anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bakwap.” Ndɛn ɛyɔ ɛ́te ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chi chak ɛbhɛn bo Mandɛm bákʉ̀. \p \v 9 Ángɛl wu arɛm yɛ ntá ya bɛ, “Sɨ́ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ amɨk. Ɛ́rɨ ɛcha ntá bo abhɛn mánáká bhɔ ndǔ ɛpǎ nɛbhay Mɔ́nkwɔmɛn.” Arɛm nkwɔ bɛ, “Bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp. Bɛ́fu ntá Mandɛm.” \p \v 10 Nkwɛ́n bɛkak ɛbhi ndǔ bɛchyɛ yi kɛnókó, kɛ aghati mɛ bɛ, “Ɔ́kɛ́ kʉ nɔ wáwák! Mɛ nkwɔ nchí chi nkʉbɛtɨk mbɔ wɔ. Nchí chí ntɨ mmu anɛ nte kpirí ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu ákʉ́ bo bárɨŋɨ. Mandɛm kɛ̌ ɔ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́chyɛ́ kɛnókó.” Mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu ákʉ́ bo barɨŋɨ kɛ bɛ́chyɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm bɛtaŋ bɛghati bho Ɛyɔŋ Mandɛm. \s1 Jɔ̌n aghɔ́ mmǔ anɛ ákɔ̀ mpɔŋɔndɨ́k anɛ pɛ́pɛ́p \p \v 11 Ngɔ́ yɛ bɛ mfay anɛ́nɛ́. Ngɔ́ mpɔŋɔndɨ́k anɛ pɛ́pɛ́p arɛ. Mmǔ anɛ ákɔ̀ yɔ aka nnyɛ́n bɛ Mbʉɛrɛ baryɛp nɛ Anɛ Tɛtɛp. Áchyɛ̀ bo ntɛmsi ɛnyu ɛnɛ ɛchi chak. Nɛ ɛnyu ɛyɔ kɛ yi ánù nɛ bǒmpap abhi. \v 12 Amɨ́k ayi ághɔ̀ mbɔ nɛrɨ́-ngo. Bɛyǎ ntǎ-kɛfɔ ɛchi yi anti. Básɨŋ nnyɛ́n yi amʉɛt ɛnɛ́n yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chi yímbɔŋ. \v 13 Ɛ́wɛt ɛnɛ yi afyɛ́ ɛbhak ɛnɛ bábáy amɛm manoŋ nɛ nnyɛ́n ɛnɛn bo bábhɨ̀ŋɨ yi nɛ́bhák bɛ Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 14 Bakwɔ́ batɛmɛ́ nɛnu abhɛn mfay báre koŋo yi. Bábhak amfay mpɔŋɔ́ndɨk pɛ́pɛ́p nɛ ndɛn pɛ́pɛ́p amʉɛt ɛnɛ́ ɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ bakwap. \v 15 Akparɛnja anɛ ácháp arɛ fú yi anyu. Akparɛnja wǔ kɛ yi ásɔt anu nɛ bǒ yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ansɔt awɔ́nɛm. Chɔŋ yi ankɛ́m kɛfɔ amfǎy yap nɛ mɔ́nɔkɔ́ kɛfɔ anɛ baghoko nɛ ɛsé awɔ́. Chɔŋ anjati bhɔ́ amɨk mbɔ báyàt kɛpɛmɛ́ grep amɛm nɛyarɛ́ grep ndu bɛtɔŋ bɛ Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm aběntɨ tontó. \v 16 Básɨ́ŋ nnyɛ́n ndǔ nkú yi nɛ ndǔ ɛbhɔ́k anǎkak ɛyi ɛnɛ nɛfí. Nɛ́bhák bɛ, “Mfɔ bafɔ nɛ Acha Mfɔ.” \p \v 17 Ngɔ́ yɛ ángɛl tě amɛm mmok: Anak kɛnɛn kɛnkɛm ɛkɛ́n kɛ́rè amfay nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Twɔ́ ká manchɛm manyíɛ́ ɛpǎ ɛgho ɛnɛ Mandɛm ánáká. \v 18 Twɔ́ ká mǎnyiɛ nyamwʉɛ́t bafɔ nɛ nyamwʉɛ́t bǒbati nɛ anɛ manɛ́m bho nɛ nyamwʉɛ́t batɛmɛ́ nɛnu nɛ nyamwʉɛ́t mpɔŋɔ́ndɨk nɛ bo abhɛn bákɔ̀ nyaka yɔ. Twɔ́ ká mǎnyiɛ nyamwʉɛ́t bǒ mankɛm ɛnɛ́ bo abhɛn bapu basɛm, nɛ ɛnɛ́ bo abhɛn bachi basɛm, ɛnɛ́ ndɛ́ndɛmɛ bho nɛ ɛnɛ́ manɛ́m bho.” \v 19 Ngɔ́ yɛ́ nnya mbʉ́mbʉ nɛ bafɔ̌ mmɨk nɛ bakwɔ́ batɛmɛ́ nɛnu bhap ndu báchɛ̀m nɛbhʉɛt amɔt bɛ manu nɛ mmu anɛ ákɔ̀ mpɔŋɔndɨ́k nɛ batɛmɛ́ nɛnu bhi. \v 20 Bákɛ́m nnya mbʉ́mbʉ yɔ nɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ nsé mmu ákʉ̀ nyaka mɛnyɨŋɨ́ maknkay bɛsí nnya mbʉ́mbʉ. Ɛnyu yɔ̌ kɛ̌ yi árwɔ bho, báká bɛ mámfyɛ́ bhɔ ɛrɨ̌ŋ ɛnɛ́ nnya mbʉ́mbʉ amʉɛt nɛ báchyɛ́ ntí ako yi kɛnókó. Bakɛm nɔkɔ nnya mbʉ́mbʉ nɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ nsé bágʉ́ɛp bhɔ, amík anti fúú, amɛm nɛpǐngo anɛ ádù nɛ sɔ́lfɔ. \v 21 Akparɛnja anɛ áfù anyǔ mmu anɛ achi ndǔ mpɔŋɔndɨ́k anɛ pɛ́pɛ́p awáy bafɔ bhɔ nɛ bakwɔ́ batɛmɛ́ nɛnu bhap. Nɛ kɛnɛn ɛkɔ kɛnkɛm kɛ́nyíɛ́ bɛrɛnɛ́ bawú, kɛjwi. \c 20 \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhɔŋɔ bɛfakari ndǔ mamiɛ́ nka amɔt (1000) \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ ángɛl ndǔ áfú amfay ásɛ̀p amɨk. Akɛ́m ɛfɨŋɨ́ nɛpi ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 2 Akɛ́m nnyɔ́ anɛ tɛ nyaka, yɔ́ nɛ achi mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ nɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Satan agwɔ́t nɛ ngɛm. Abhak ɛnyu yɔ ndǔ mamiɛ́ nka amɔt. \v 3 Agʉ́ɛ́p yi amɛm nɛpi ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. Achók nyǔ nɛpi, aghaŋa, bɛ Satan ákɛ́ bhɔŋ mbi bɛfu arɛ andɔk ambɨ bɛrwɔ bǒ mmɨk mankɛm. Ɛbhak bɛ Satan abhɔŋ bɛbhak amɛm nɛpi kpatɛ mamiɛ́ nka amɔt amfʉɛt kɛ mandɔ yi ndu mɔmbɨŋɨ mpok. \p \v 4 Ngɔ́ yɛ mɛnɔkɔ́ kɛfɔ. Báchyɛ́ bo abhɛn bachɔkɔ arɛ bɛtaŋ ndu bɛbhak bafɔ. Ngɔ́ nkwɔ bɛfóŋó bo abhɛn báwáy nyaka mbɔnyunɛ bághati bo tɛtɛp anɛ Yesu ákʉ́ bo mandɨŋɨ, nɛ ɛ̌ti Ɛyɔŋ Mandɛm. Bɔ bábhɨ́kɨ́ chyɛ nyaka yɛ̌ nnya mbʉ́mbʉ yɛ̌ mandɛm nsé yi kɛnókó. Nɛ bɔ kɛka mámfyɛ ɛrɨŋɨ́ nnya mběmbe yɛ̌ ndǔ bafó yap nɛ yɛ̌ ndǔ amɔ yap. Bápɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m bábhak bafɔ nɛ Kristo ndǔ mamiɛ́ nká amɔt. \v 5 Bo báchák mankɛm abhɛn bágú kɛpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m mpok ɛyɔ. Mamiɛ nkǎ amɔt abhɔ̌ŋ nyaka bɛfʉɛt kpɨk. Nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn bo Mandɛm nɛ́bhak yɛ nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn mbɨ. \v 6 Chɔŋ ɛ́ndɨ ɛncha ntá bo abhɛn Mandɛm akʉ mánjámbɨ mampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Báchi nyáŋá nɛ nɛwú ɛnɛn nɛjwi apay nɛ́pú kway bɛtɔk bhɔ. Chɔŋ bɔ mámbak bachiǎkap Mandɛm nɛ Kristo. Chɔŋ bɔ́ mámbak bafɔ nɛ Kristo ndu mamiɛ́ nka amɔt. \s1 Jɔ̌n aghɔ́ ɛnyǔ ndaká Satan amay \p \v 7 Mamiɛ́ nka amɔt yɔ áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, mándɔ Satan amfu ndǔ kɛnɔŋ ɛkɛn bafyɛ yi arɛ́. \v 8 Yi amfú arɛ́ andɔk bɛrwɔ bǒ bɛtɔk mɛnkɛm. Bábhɨ̀ŋɨ bɛtɔkɔ́ mmɨk ɛbhɔ bɛ Gɔ́g nɛ Mágɔg. Satan anchɛm yɛ bǒ bɛtɔk ɛbhɛn mankɛm ndǔ nɛbhʉɛt amɔt bɛ mandɔk nɛnu nɛ Mandɛm. Bǒ bɛtɔk ɛbhɔ báya mbɔ ɛ̌siɛ́p ɛnɛ ɛchi angɔkɔ manyu. \v 9 Bǒbhɔ bárɔ́k mbaŋ ɛnkɛm bákáp ɛtɔk ɛnɛ bo Mandɛm bachi arɛ, nɔ chi, ɛtɔk ɛnɛ Mandɛm akɔŋɔ. Kɛ ngó áfú amfay ndǔ nɛbu ásɔ́ŋ bɔ kurukotok. \v 10 Básɔt mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́ mmu árwɔ̀ nyaka bo mámɛ́sɛ amɛm nɛpǐngó anɛ ádù nɛ ɛkɛ́m sɔ́lfɔ. Mámɛ́sɛ yi ndǔ nɛbhʉɛt anɛ mámɛ́sɛ́ nnya mbʉ́mbʉ nɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nsé. Arɛ́, bǎbhak ndǔ bɛbě ngó anɛ ásɔ̀ŋ bhɔ bɛtǐ nɛ ngósí. \s1 Jɔ̌n aghɔ́ manyé anɛ ngwɛnti \p \v 11 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, ngɔ́ ɛrɛm ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛnɛ pɛ́pɛ́p nɛ mmu anɛ achi arɛ chɔ́kɔ́. Mfǎy nɛ mmɨk mánɛ́msi bɛsí bhi. Bákɛpɛrɛ kway bɛghɔ mfay nɛ mmɨk. \v 12 Ngɔ́ yɛ bawú, manɛ́m bho nɛ ndɛ́ndɛmɛ́ bho. Bábhak tě bɛsí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ. Mánɛ́nɛ bɛkáti. Mánɛ́nɛ ɛkáti ɛchak nkwɔ, nɔ chi ɛkáti nɛpɛ́m. Bátáŋ bo abhɛn manaŋ bagu nyaka bɛ́kóŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn yɛ̌ntɨkɨ mmǔ wap ákʉ, mbɔ ɛnyu basɨŋɨ amɛm bɛkáti. \v 13 Bo abhɛn bábú nyaka amɛm manyu barɔk nkwɔ bɛ mántaŋ bɔ. Báfú ndǔ nɛwú nɛ ɛtɔkɔ́ bawú, bátáŋ bɔ mankɛm bɛkoŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ́. \v 14 Mámɛ́sɛ yɛ Nɛwú nɛ Ɛtɔkɔ́ Bawú amɛm nɛpǐngó. Arɛ́ kɛ̌ nɛwú ɛnɛn nɛjwi apay nɛchi. \v 15 Yɛ̌ agha anɛ nnyɛ́n ɛni nɛpu amɛm ɛkáti nɛpɛ́m, básɔ́t yi bágʉɛ́p amɛm nɛpǐngo. \c 21 \s1 Jɔ̌n aghɔ́ mmɨk nkɔ nɛ mfǎy nkɔ \p \v 1 Ngɔ́ yɛ mfǎy nkɔ nɛ mmɨk nkɔ. Mfǎy anɛ mbɨ nɛ mmɨk anɛ mbɨ mǎnáŋ mánɛmsi nyaka. Manyu nkwɔ́ kɛpɛrɛ bhák. \v 2 Ngɔ́ Yerúsalɛm nkɔ, ɛtɔk Mandɛm, ndu ɛ́fú amfay ntá yi ɛ́twɔ̀ amɨk. Bághóko yɔ ɛ́rɨ́ mbɔ ngɔsɔ́ŋ anɛ basɔbhɛri, achɔkɔ anoŋ nɔkɔ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛbhay yi. \v 3 Ngók ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ. Ɛ́fú ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛndɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ghɔ́ ká, bɛchɔ́kɔ́ Mandɛm bɛchi nɛntɨ bǒbhi. Chɔŋ yi ambak nɛ bhɔ́, nɛ bɔ́ mámbak bǒbhi. Nɛ chɔŋ mbɔŋ Mandɛm ambak nɛ bhɔ. \v 4 Chɔŋ antɛsɛ bɔ́ babhɛsɛ mankɛm amɨ́k, nɛwú kɛpɛrɛ bhák. Nɛdǐ kɛbhɔ nɛ bawú bɛ́di kɛpɛrɛ bhák, nɛ bo kɛpɛrɛ ghok bɛbe mbɔnyunɛ mɛnyɨŋ bɛsɨ́ bɛ́rɔŋ.” \p \v 5 Mmu anɛ achi chɔkɔ ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ arɛm bɛ, “Ghɔ́ ka, mɛ́kʉ̀ mɛnyɨŋ mɛnkɛm mɛ́mbák bɛkɔ.” Arɛm nkwɔ ntá ya bɛ, “Sɨ́ŋ bɛyɔŋ ɛbhɛn amɨk mbɔnyunɛ bɛ́chí tɛtɛp nɛ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu ábhɔ́ŋɔ́ mɛ́noko.” \v 6 Aghati mɛ bɛ, “Ndak ámay! Mmɛ kɛ̌ nchí Alfa nɛ Ɔmɛga, Mmɛ kɛ nchí kʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ́mbɔ́ŋ nɛbhǒnɛt nɛ ngwɛnti. Ntá mmu anɛ manyiɛp ákwak, mɛ̌chyɛ manyiɛp ndɛ́ndɛm. Manyiɛp mɔ ǎnyay ndǔ mbokó manyiɛp amɛn áchyɛ̀ nɛpɛ́m. \v 7 Chɔŋ nkʉ ɛnyu ɛnɛ ntá mmu anɛ ánú asɔt awɔ́nɛm. Chɔŋ mbak Mandɛm aywi, yi ambak mɔ̌wa. \v 8 Kɛ mbák chí yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ nɛtaŋántɨ, nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ átɨ́knsɛm ntá Yesu, nɛ mmu ɛpúsí, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ngwayti bho, nɛ mmǔ ɛpusi, nɛ yɛ̌ntɨkɨ mǔnjɔ, nɛ bǒ babú, nɛ mmu anɛ áchyɛ̀ kɛnókó ntá mandɛm achak, nɛ basénsi mankɛm. Bǒ mankɛm abhɛn bákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn, chɔŋ ntɛ́msí yap ambak amɛm nɛpǐngó anɛ ádù nɛ sɔ́lfɔ. Ntɛ́msí yɔ, chi nɛwú ɛnɛn nɛjwi apay.” \s1 Jɔ̌n aghɔ́ Yerúsalɛm nkɔ \p \v 9 Ángɛl amɔt ndǔ abhɛn tándrámɔt abhɛn bakɛmɛ bɛkwɔp ɛbhɛn bɛjwi nɛ bɛghori ɛbhɛn ngwɛnti tándrámɔt atwɔ́ aghati mɛ bɛ, “Twɔ́ ntɔ́ŋ wɔ́ ngɔrɛ́ anɛ Mɔ́nkwɔmɛn ábhay.” \v 10 Ángɛl apɔkɔ mɛ ndǔ Ɛfóŋó akó amfay ɛrɛmɛ́ njiɛ ngo. Atɔ́ŋ mɛ Yerúsalɛm, ɛtɔk Mandɛm, ndu ɛ́fú amfay ntá yi ɛ́sɛ̀p amɨk. \v 11 Ɛtɔk ɛ́rɛ ɛre ghɔɔ ɛ́nkɔt nɔkɔ mbɔ ntay ɛnɛn nɛ́ghɔ̀ ɛnɛn bábhìŋɨ bɛ Jaspa, nɛ ɛ́ŋaŋari nɔkɔ mbɔ glas. Bɛdiɛrɛ́ bhɔ bɛbhak bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm. \v 12 Ɛtɔk ɛ́bhɔ́ŋ ɛrɛmɛ nkok anɛ akabhɛ yɔ. Nkók wu asap amfay. Ábhɔ́ŋ manyǔbhá byó nɛ apay. Yɛ̌ntɨkɨ nyǔ-ɛbhá ábhɔ́ŋ ángɛl anɛ ábhàbhɛri wu. Básɨ́ŋ manyɛ́n manɛrɛ́kɛt Israɛl byo nɛ apay ɛnyu ɛnɛ́ yɛ̌ntɨkɨ nyǔbhá ábhɔ́ŋ ɛni nnyɛ́n. \v 13 Manyǔbhá abhak arat. Árát ábhak ɛbhě ɛnɛ mmok áfu, arat ɛbhě mmok ánɛ̀m. Árát abhak ɛbhě mfay, árát anɛfu ábhak ɛbhě ntɛn. \v 14 Nɛbhʉ́ɛ́rɛ́ mmɨk anɛ nkók áte amfay abhɔ́ŋ batay byo nɛ apay. Básɨ́ŋ byo nɛ apay ndǔ batay yɔ. Manyɛ́n yɔ abhak anɛ́ bǒnto Mɔ́nkwɔmɛn byo nɛ apay. \p \v 15 Ángɛl anɛ árɛ̀m nɛ mɛ akɛ́m ɛnɔk bɛyɛnti mɛnyɨŋ awɔ. Ɛnɔk ɛyɔ ɛbhak ɛnɛ pú. Ayɛnti ɛtɔk nɛ ɛnɔk ɛyɔ. Ayɛnti nkwɔ manyǔbha nɛ nkók. \v 16 Bɛsabhɛ́ ɛtɔk nɛ bɛchɨkɨ́ ɛtɔk bɛbhak nɛjyɛ. Ángɛl ayɛnti ɛtɔk nɛ mɔ́nɔk ɛywi. Bɛsabhɛ́ mfáy bɛbhak nɛjyɛ nɛ bɛsabhɛ́ ɛtɔk nɛ bɛchɨkɨ́ ɛtɔk, nɔ chi bɔkilomɛta nka ɛpay nɛ hɔ́ndrɛt ɛnwi (2,400). \v 17 Ángɛl ayɛnti nkók nkwɔ́. Ábhak bɔmɛta bɛsa bɛrat nsɛm batandat. Ayɛnti mbɔ ɛnyǔ bakwǎŋwaŋ báyɛ̀nti mɛnyɨŋ. \v 18 Báté nkok nɛ batay ŋaŋaŋ anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ jáspa. Mbɔ̌ŋ ɛtɔk ɛbhak chi nɛ pú, ɛ́ŋaŋari nɔkɔ mbɔ glas. \v 19 Básɔ́t mɛnyǔ batay ŋáŋaŋ byo nɛ apay bághóko nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk bɛ andɨ amɨ́k. Ɛnyǔ ntay nɛmɔt nɛ́bhák Jáspa, ɛnɛn nɛjwi apay nɛ́bhák sáfaya, ɛnɛn nɛjwi arat nɛ́bhák agate, nɛ ɛnɛn nɛjwi anwi nɛ́bhák ɛ́meral. \v 20 Ɛnyǔ ntay ɛnɛn nɛjwi atay nɛ́bhák ɔ́niks, ɛnɛn nɛ́jwí atandat nɛ́bhak kanɛ́lian. Ɛnɛ́n nɛ́jwí tándrámɔt nɛ́bhák krísolayt, ɛnɛn nɛjwi ánɛn nɛ́bhak bɛ́ril. Ɛ́nɛ́n nɛ́jwí nɛ́nɛnamɔt nɛ́bhák tɔ́pas, ɛnɛn nɛjwi byo nɛ́bhak krisópras. Ɛnɛ́n nɛ́jwí byo nɛ nɛmɔt nɛ́bhák jásint, ɛnɛn nɛjwi byo nɛ apay nɛ́bhak ámɛtis. \v 21 Bághókó manyǔbha byo nɛ apay nɛ batay bɛyǎ nkáp anɛ bábhɨŋɨ bɛ pɛ́l. Yɛ̌ntɨkɨ nyǔbha abhak ntay pɛ́l nɛmɔt. Nkɔngɔ abhak pú pú, aŋaŋari nɔkɔ mbɔ ɛ́kírísú. \p \v 22 Nkɛ ghɔ́ ɛkɛrákap Mandɛm amɛm ɛtɔk mbɔnyunɛ ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ mánɨ̀kmʉɛt arɛ chi Mandɛm Acha Bɛtaŋ Mɛnkɛm nɛ Mɔ́nkwɔmɛn. \v 23 Ntí apu bɛbhɔŋ mmok nɛ ntaŋ arɛ́ mbɔnyunɛ bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm bɛ́ghɔ̀ arɛ́ nɛ Mɔ́nkwɔmɛn achi ɛyǐ ɛrɔŋɔ. \v 24 Chɔŋ bǒ mmɨk mankɛm mánkɔ ndǔ bɛdiɛ́rɛ́ ɛtɔk ɛyɔ. Chɔŋ bafɔ̌ mmɨk mǎnchwe amɛm nɛ kɛnókó ɛkap. \v 25 Chɔŋ manyǔbha ambak fúú mpoknkɛm. Bɛti bɛ́pú bhak arɛ. \v 26 Chɔŋ bǒ mándɔk arɛ nɛ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ nɛ kɛnɛ́m ɛkɛn bɛtɔkɔ́ mmɨk. \v 27 Kɛ yɛ̌ ɛ́bɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛ́pú chwe arɛ. Bo abhɛn bákʉ̀ barak abʉ́abʉ nɛ basěnse bápu chwe arɛ́. Bo abhɛn báchwe arɛ chi bo abhɛn básɨ́ŋɨ́ manyɛ́n ayap amɛm ɛkáti nɛpɛ́m ɛnɛ Mɔ́nkwɔmɛn. \c 22 \p \v 1 Ángɛl atɔ́ŋ yɛ nnyɛ́n nɛgho ɛnɛ́n manyiɛbhɛ́ nɛpɛ́m. Nɛ́re ŋaŋari mbɔ amaŋá nɛbu. Nɛ́fú ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ Mandɛm nɛ Mɔ́nkwɔmɛn. \v 2 Nɛ́re fʉɛ́t nɛ́ntɨ́ nkɔngɔ ɛtɔk. Ɛnɔk nɛpɛ́m ɛ́bhak angɔkɔnyɛ́n ndǔ bɛbhe bɛ́páy. Ɛ́bhɔ́ŋ mɛnyǔ kɛpɛmɛ́nɔk byo nɛ kɛpay, nɛ ɛ́nyù kɛpɛm yɛ̌ntɨkɨ ntaŋ ndǔ mmíɛ́. Bɛyé bhi chi babhé amɛn ábù bǒ bɛtɔk mɛnkɛm. \v 3 Yɛ̌ ɛnyɨŋ yɛ mmu anɛ Mandɛm árɛ́mɛ́ bɛ ɛyak ɛmbak nɛ yi apu kway bɛchwe ndǔ ɛtɔk ɛgho ɛyɔ. Ɛnɔkɔ́ kɛfɔ Mandɛm nɛ Mɔ́nkwɔmɛn kɛ ɛbhak chɔŋ arɛ́. \v 4 Chɔŋ mángɔ bɛsí Mandɛm nɛ chɔŋ nnyɛ́n ɛni nɛmbak ndǔ bafó ayap. \v 5 Bɛti bɛ́pú pɛrɛ bhak chɔŋ arɛ. Nti apu bɛbhɔŋ ɛrɔŋɔ nɛ mmok mbɔnyunɛ bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm bɛ́ghɔ̀ arɛ́. Nɛ chɔŋ bɔ̌bɛtok Mandɛm mámbak bafɔ mpoknkɛm. \s1 Yesu arɛm bɛ, “Mɛ̌twɔ̀” \p \v 6 Angɛl wu aghati yɛ mɛ bɛ, “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp nɛ chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu ábhɔ́ŋɔ́ mɛnoko. Mandɛm Acha mmu áchyɛ̀ Ɛfóŋó yi ntá barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ kɛ átó ángɛl bɛ́ ántɔ́ŋ bɔ̌bɛtok abhi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛ́fákári mandú mpok.” \p \v 7 Yesu árɛ̀m bɛ, “Ghók ká, mɛ́twɔ̀ mandú mpok! Ɛ́rɨ ɛcha ntá mmu anɛ ábhʉ̀rɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛchi amɛm ɛkáti ɛnɛ. Yɔ́ ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛfakari.” \p \v 8 Mmɛ Jɔ̌n, kɛ ngókó mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ ngɔ́ bhɔ́ nɛ amɨ́k. Mpok anɛ ngókó nɛ ngɔ́ bho, nkwɛ́n bɛkak ángɛl anɛ átɔ́ŋ mɛ bhɔ ndu bɛ́chyɛ yi kɛnókó. \v 9 Kɛ yí aghati mɛ bɛ, “Kɛ́chyɛ mɛ kɛnókó wáwák! Nchí chí mɔ̌bɛtok mbɔ wɔ nɛ bɔ̌mayɛ abhɛn bachi barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ, nɛ mbɔ bo abhɛn bábhʉ̀rɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti ɛnɛ. Chiɛ́ kɛnókó chi ntá Mandɛm.” \p \v 10 Ángɛl wu aghati mɛ ɛnyɨŋ bɛ, “Kɛ́se ɛkáti nɛ́nɛ́p ɛyɔ nɛ ɛ́bhánɛ́ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́sɨ́ŋɨ́ amɛm mɛ́mbák bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́.” \v 11 Bakʉ̌ bɛbʉ́ mándɔk ambɨ bɛkʉ bɛbʉ́ ɛbhap, bɛpɔ̌ bho mándɔk ambɨ bɛ́bhak bɛpɔ̌ bho. Bo abhɛn bachi chak bɛsí Mandɛm mándɔk ambɨ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chak nɛ bo abhɛn bachi nyáŋá mándɔk ambɨ bɛbhak nyáŋá. \v 12 Yesu arɛm yɛ bɛ, “Ghók ká, mɛ́twɔ̀ mandú mpok! Nchí twɔ́ nɛ akap bɛ nkáp yɛ̌ntɨkɨ mmu bɛ́kóŋo bɛtɨk ɛbhɛ́n yi ákʉ́. \p \v 13 “Mɛ kɛ nchí Alfa nɛ Ɔmɛga! Mɛ kɛ nchí Ambɨ nɛ Ansɛm. Mɛ kɛ nchí ndǔ Nɛbhǒnɛt nɛ Ngwɛnti yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ.” \f + \fr 22:13 \ft “Nɛbhǒnɛt” nɛ “Ngwɛnti” chi ɛnyɨŋ ɛ́mɔt mbɔ “Alfa nɛ Ɔmɛga”.\f* \p \v 14 Ɛ́rɨ ɛcha ntá bo abhɛn básó ndɛn ɛ́yap bɛ mánkwáy bɛ́bhɔŋ bɛtaŋ bɛfʉɛt ndǔ manyǔbha anɛ ɛtɔk ɛyɔ mǎnchwe amɛm manyíɛ́ kɛpɛm ɛkɛ́n ɛ́nɔkɔ́ nɛpɛ́m. \v 15 Mbák chí bo abhɛn bachi mbɔ mmú, nɛ bǒ babú, nɛ bǒ ɛpúsí, nɛ bawǎy bho, nɛ bo abhɛn bákòŋo bɔmandɛm nsé, nɛ bo abhɛn bɛkɔŋɔ nsé nɛ básénse, bɔ́ mankɛm bábhak chi nɛfí. \p \v 16 Yesu arɛm bɛ, “Mmɛ Yesu nto ángɛl wa ntá yɛka beka bǒnkwɔ bha bɛ ángátí bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn. Nchí nkaŋánɔk nɛ ɛbhárɛ́mɔ Mfɔ Debhít, nchí nɛmbě ŋaŋaŋ ɛnɛn nɛyǐnywɔp.” \p \v 17 Ɛfóŋó Mandɛm nɛ Ngɔrɛ́ anɛ Mɔ́nkwɔmɛn bárɛm ntá Yesu bɛ, “Twɔ́!” \q1 Bě bo bǎghòk ɛnyɨŋ ɛnɛ, \q1 Dɛm ka nkwɔ́ bɛ́, “Twɔ́!” \q1 Bě bo manyiɛp ákwàk be, twɔ́ ká. \q1 Twɔ́ ká mǎnyú \q1 manyiɛbhɛ́ nɛpɛ́m. \s1 Bɛyɔŋɔ́ ngwɛnti \p \v 18 Mmɛ Jɔ̌n, nchí sɛmti yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ághòk bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm ɛkáti ɛnɛ ɛbhɛn bɛ́rɛ̀m ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛfakari. Mbák mmu ámáká ɛnyɨŋ ndǔ ɛbhɛn bɛchi amɛm ɛkáti ɛnɛ, chɔŋ Mandɛm amaka yi ntɛmsi achak. Chɔŋ antɛmsi yi nɛ bɛghori ɛbhɛn ntáká amɛm ɛkáti-nɛ. \v 19 Nɛ mbák mmu áfɛ́rɛ́ ɛnyɨŋ ndu ɛbhɛn bɛchi amɛm ɛkáti ɛnɛ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋ bɛfakari, chɔŋ Mandɛm amfɛrɛ aywi ákɔ́rɛ́ ndǔ ɛnɔkɔ́ nɛpɛ́m nɛ ndǔ ɛtɔkɔ́ Mandɛm. \p \v 20 Yesu mmu ákʉ́ bo mandɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn árɛ̀m bɛ, “Nchí twɔ́ mandú mpok!” \p Amen. Yesu Acha, twɔ́! \p \v 21 Bɛrɨ̌ndu Yesu Acha mɛ́mbák nɛ bo Mandɛm mankɛm. Amen!