\id MRK 42MRKKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h Mák \toc1 Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔnyu Mák ásɨ́ŋɨ́ \toc2 Mák \toc3 Mk \mt2 Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔnyu \mt1 Mák \mt3 ásɨ́ŋɨ́ \c 1 \s1 Mbok Jɔ̌n Njwiti ɛ̌ti Yesu \r (Mt 3.1-12; Lk 3.1-18; Jn 1.19-28) \p \v 1 Fá chí Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo Mmɔ Mandɛm. \v 2 Abho nyaka mbɔ ɛnyǔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya ásɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti yi bɛ, Mandɛm arɛm nyaka bɛ, \q1 Yɨŋɨ́, chɔŋ ntó mpɔkɔntó wa wɔ ambɨ, \q1 bɛ ángókó mbi ywɛ kɛ ɔ́ntwɔ. \x + \xo 1:2 \xt Mal 3.1\x* \q1 \v 3 “Mmǔ achi amɛm baso ǎbɨ̀k andɛmɛ nɔkɔ bɛ́, \q1 ‘Toŋtí ká mbi anɛ Acha áfʉɛ̀t arɛ́. \q1 Kʉ́ ka mbi ywi ambak chak.’” \m \v 4 Jɔ̌n Njwiti abhésí nyaka amɛm baso angati nɔkɔ bho Ɛyɔŋ Mandɛm bɛ bɔ́ mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap mánjwítí bhɔ bɛ Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ bhap. \v 5 Bɛyǎ bho báfú atú Judɛ́ya ankɛm, nɛ bǒ Yerúsalɛm mankɛm mándɔk nɔkɔ ntá Jɔ̌n ndu bɛghok ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m. Báré su bɛbʉ́ bhap, Jɔ̌n anjwiti nɔkɔ bhɔ amɛm Nnyɛ́n Jɔ́dan. \v 6 Nkú Jɔ̌n abhak ɛnyɨŋ ɛnɛ baghoko nɛ babyɔk mpɔŋɔ baso. Mgbat anɛ yi ágwɔ̀t ɛbho abhak nkwɔbhɛ́nya nɛ nɛnyíɛ́ ɛni nɛ́bhak ngɛ́mtáy nɛ bawɛrɛ́ bɛtu amɛn yi ághɔ̀ amɛm baso. \v 7 Jɔ̌n ǎrɛ̀m nyaka nkwɔ bɛ, “Mmǔ ǎtwɔ mɛ ansɛm anɛ áchá mɛ. Mbɨ́kɨ́ kwáy yɛ̌ bɛ́chóti yi bɛkak bɛ́ nkáŋárí nkubhanya bɛkak ɛbhi. \v 8 Mɛ́jwìti bhe nɛ manyiɛp, kɛ chɔŋ yí anjwiti bhe chí nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.” \s1 Jɔ̌n ajwiti Yesu, Satan amɔ yi \r (Mt 3.13-4.11; Lk 3.21-22, 4.1-13) \p \v 9 Ndǔ mpok yɔ, Yesu afú Násárɛt atú Gálili arɔk Jɔ̌n ajwiti yi ndǔ Nnyɛ́n Jɔ́dan. \v 10 Nɛfú Yesu áfú anyɛ́n, aghɔ́ ndǔ nɛbu nɛ́nɛ́nɛ́, nɛ Ɛfóŋó Mandɛm asɔt mkpá ɛbhóŋó asɛp yi amʉɛt. \v 11 Ɛyɔŋ ɛ́fú amfay ɛ́ré rɛm bɛ, “Wɔ ɔchí Mɔ́wa. Nkɔŋ wɔ tontó. Ɔ̌chyɛ̀ mɛ bɛyǎ maŋák.” \v 12 Tɛ́mté wu, Ɛfóŋó Mandɛm akʉ yí arɔk amɛm baso. \v 13 Abhak arɛ́ ndǔ manywɔp bɛsa bɛpay Satan amɔ nɔkɔ yí. Nnya ɛbébé ɛ́bhák arɛ́ nkwɔ, kɛ bɔángɛl Mandɛm báchyɛ Yesu nɛkwak. \s1 Yesu abhɨŋɨ baghɔk abhɛn mbɨ bati anwi \r (Mt 4.12-22; Lk 4.14-15, 5.1-11) \p \v 14 Ɛnɛ́ mánáŋ bákɛ́mɛ́ Jɔ̌n báfyɛ́ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, Yesu arɔk atú Gálili abho bɛghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ Mandɛm, \v 15 andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mpok anɛ Mandɛm ábhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap arɔp chi kɛkwɔt. Tɨ́k ká nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka, mǎnókó Mbok Ndɨ́ndɨ́!” \v 16 Ɛnɛ́ Yesu ákɔ̀ nɛpaká Manyu Gálili, aghɔ́ Símun nɛ mɔ́mayi Andru ndǔ bágʉɛ̀p bɛyǎ nkáp ndu bɛway nsi mbɔnyunɛ báchí nyaka bawǎnsi. \v 17 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Twɔ́ ká mǎmbák bakoŋo bha nɛ chɔŋ ntɔŋ bé ɛnyǔ bǎkʉ bɛ́ bo báchák mambak bakoŋo bha.” \v 18 Tɛ́mté wu, bárɔ bɛyǎ nkáp yap bakoŋo Yesu. \v 19 Átɛ́n nɔ́kɔ́ mmʉɛt ambɨ mandú, aghɔ́ Jems nɛ mɔ́mayi Jɔ̌n, bɔ̌ Sɛbɛdi. Báchí nyaka amɛm áchwí mángoko nɔkɔ bɛyǎ nkáp yap. \v 20 Nɛghɔ́ Yesu aghɔ bhɔ, abhɨŋɨ bhɔ bɛ mankoŋo yi. Bárɔ́ ɛtayap Sɛbɛdi amɛm áchwí nɛ bǒ bɛtɨk, bákóŋo yi. \s1 Mmu anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́chyɛ̀ ɛsɔŋɔri \r (Lk 4.31-37) \p \v 21 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ́k ɛtɔk Kapɛ̌naum. Nɛ́yí nɔ́kɔ́ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl, Yesu arɔk téé ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyap abho bɛtɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 22 Bo abhɛn bachi arɛ bábhák maknkay tontó ɛ̌ti ɛnyu ɛnɛ yi átɔ̀ŋ. Ǎtɔ̀ŋ nyaka mbɔ mmu anɛ árɛ̀m ɛ́may, puyɛ̌ mbɔ batɔŋ ɛbhé Moses. \v 23 Bápɛ́rɛ ghɔ, mmu anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔŋɔri atwɔ́ achwe amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí are bɨk bɛ́, \v 24 “Yesu, Mmu Násárɛt, ɔbhɔŋ yí bɛkʉ nɛ bhɛsɛ! Ɔtwɔ fá bɛway bhɛsɛ? Ndɨ́ŋɨ́ mmǔ wɔ ɔ́chí. Ɔ́chí Mmu Nyáŋá anɛ Mandɛm átó!” \v 25 Yesu asáy Ɛfóŋó yɔ bɛ, “Kusí! Fú yi amʉɛt!” \v 26 Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́nyɨkɨsi yi gbogbǒgbok, ɛ́bɨk nɛ bɛtaŋ, ɛ́rɔ́ yi. \v 27 Bǒ mankɛm bábhák maknkay, nɛ bábho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ɛnɛ́ ɛnyu ɛchi ná? Chi ɛnyǔ nɛtɔŋ ɛnɛn nɛkɔ kɛ? Mmǔ-nɛ abhɔ̌ŋ bɛtaŋ ɛbhɛn ásay bɛfɔ́ŋɔ́ bɛbʉ́bɛbʉ nɛ mɛ́ngok yi!” \v 28 Mbok Yesu atɨŋ ataka atú Gálili ankɛm. \s1 Yesu abú bɛyǎ bǒmame \r (Mt 8.14-17; Lk 4.38-41) \p \v 29 Yesu árɔ́ nɔ́kɔ́ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl nɛ baghɔkɔ́ bhi, bárɔk téé ndǔ ɛkɛt Símun nɛ Andru. Jems nɛ Jɔ̌n bábhak nɛ bhɔ́. \v 30 Nɛchwe Yesu áchwé anywɔ́p, bágháti yí bɛ nnɔ ngɔrɛ́ Símun achí bhʉ́rɛ́ nɛ mbʉ́ɛ́p amʉɛt. \v 31 Yesu arɔk nɛpakámʉɛt ɛni akɛ́m yí ndu awɔ́ akwak yí afate achɔkɔ chɔ́kɔ́. Mbʉ́ɛ́p wu ámáy. Abho mɛne bhɔ. \v 32 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ beku, ɛnɛ́ mmok ánɛ́mɛ́, bo báré sɔt bǒmame mankɛm nɛ abhɛn bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri mándɔk nɔkɔ ntá Yesu nɛ bhɔ́. \v 33 Ɛtɔk ɛnkɛm ɛ́rɔk ɛ́chɛm ambǐnywɔp. \v 34 Yesu abú bɛyǎ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ mame mɛnyu nɛ mɛnyu. Abók bɛyǎ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́rɔ́ bho. Yí kɛka bɛ bɔ́ mɛ́ndɛm yɛ̌nyɨŋ mbɔnyunɛ bɛ́rɨŋɨ nyaka mmǔ yi achi. \s1 Yesu are ghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ atú Gálili \r (Lk 4.42-44) \p \v 35 Nɛyí nɔ́kɔ́, Yesu afate kpaŋwák, arɔk nɛbhʉɛt anɛ bo bápú arɛ, are nɨkmʉɛt. \v 36 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Símun nɛ mamʉɛrɛ bhi báfú báré yaŋ yi. \v 37 Bághɔ́ nɔ́kɔ́ yi, bárɛm ntá yi bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ mmu ǎyàŋ wɔ.” \v 38 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Sɛ́bhɔŋ bɛrɔŋ ambɨ ndǔ bɛtɔk bɛchak ɛbhɛn bɛchi fá kɛkwɔt. Mbɔŋ bɛ́gháti Ɛyɔŋ Mandɛm árɛ́ nkwɔ mbɔnyunɛ ɛ̌ti yɔ kɛ ntwɔ́.” \v 39 Yesu abho yɛ bɛkɔ atú Gálili ankɛm angati nɔkɔ bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkímʉɛt bo Israɛl, ankʉ nɔkɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ɛbhɛn bɛ́sɔ̀ŋɔri bho mɛ́mfu bɔ́ amʉɛt. \s1 Yesu abú mmu ɛbhaŋákwa \r (Mt 8.1-4; Lk 5.12-16) \p \v 40 Ɛwak ɛ́mɔt, mmu ɛbhaŋákwa amɔt arɔk akwɛ́n yi bɛkak abho bɛrɛm bɛ, “Ɛta, mbák ɔkɔŋ, ɔ̌kway bɛkʉ mɛ ntáŋ.” \v 41 Yesu aghɔ́ yi ntínso. Anyabhɛ awɔ, atɔk yi, arɛm bɛ, “Nkɔŋ, ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may!” \v 42 Tɛ́mté wu, ɛbhaŋákwa yi ɛ́may, ataŋ. \v 43 Yesu aya yí batú ansɛmti nɔkɔ \v 44 bɛ, “Kɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí, kɛ dɔ́k ntá nchiakap Mandɛm bɛ yi ángɔ́ bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may. Ánáŋ ámbyó wɔ, ɔ́ndɔk, ɔnchyɛ yɛ akap ntá Mandɛm bɛkoŋo ɛbhé Moses. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́mbak ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bho bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may.” \v 45 Yɛ̌ nɔ, ndu árɔ̀ŋ, are ghati bho mbǎnkɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. Akʉ Yesu kɛpɛrɛ kwáy bɛchwe ɛtɔk kpoŋoroŋ. Arɔp chi bhɛsɛ́ bhɛsɛ́ ndǔ mbaŋ ɛnɛ bo bápú arɛ́. Yɛ̌ nɔ, bo báré fú mbǎŋ nɛ mbaŋ mándɔk nɔkɔ ntá yi. \c 2 \s1 Yesu abú mbɛ́ntí \r (Mt 9.1-8; Lk 5.17-26) \p \v 1 Ansɛm mpǎy manywɔp, apɛtnsɛm Kapɛ̌naum nɛ mbok ataka mbǎnkɛm bɛ́ Yesu achí ɛtɔk. \v 2 Bɛyǎ bo bárɔ́k ɛkɛt ɛnɛ́ yi achi arɛ́, ɛnyu ɛnɛ́ ɛpok ɛ́pú nyaka bɛsoŋ ɛkak, yɛ̌ chí nɛfí. Yesu are ghati bhɔ Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 3 Ndu árɛ̀m nɔ, bǒ bati anwi bátwɔ́ nɛ mbɛ́ntí amɔt anɛ bápɔ́kɔ́ ndǔ bɛkpaka. \v 4 Kɛ bɔ́ kɛbhɔ́ŋ mbi anɛ báfʉɛt mǎnchwe anywɔ́p ɛ̌ti bɛyǎ bho. Báko amfay ɛkɛt mánɛnɛ mbok arɛ́, básɛbhɛ yi bhʉɛrɛ ndǔ bɛkpaka bhi nɛntɨ bho, bɛsí Yesu. \v 5 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyǔ nɛka ɛnɛ́n bábhɔ́ŋɔ́ nɛ yi, aghati mbɛ́ntí wu bɛ, “Mɔ́wa, mfóŋórí bɛbʉ́ bhɛ.” \v 6 Mbɔk batɔŋ ɛbhé Moses abhɛn báchí nyaka arɛ́ chɔkɔ báre bhɛp mmʉɛt ɛyap bɛ, \v 7 “Agha nɛ́? Ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m chi nsɔk ntá Mandɛm! Mandɛm aywǐnti kɛ ákway bɛfoŋori bɛbʉ́ mmu!” \v 8 Tɛ́mté wu, Yesu arɨŋɨ nkaysi yap, abhɛp bhɔ bɛ, “Ndaká yí bǎkàysi mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ? \v 9 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi wɨkɨrɨk bɛrɛm ntá mbɛ́ntí-nɛ chí ɛnɛ́? Bɛrɛm bɛ ‘Mfóŋórí bɛbʉ́ bhɛ’, kɛ chi, ‘Faté pɔkɔ́ bɛkpaka ɛbhɛ kɔ?’ \v 10 Kɛ chɔŋ nkʉ mǎndɨŋɨ bɛ, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ bɛtaŋ fá amɨk ndu bɛfoŋori bɛbʉ́ bho.” Arɛm ntá mbɛ́ntí wu bɛ, \v 11 “Nchí ghati wɔ, faté pɔkɔ́ bɛkpaka bhɛ gurɛ!” \v 12 Bápɛ́rɛ ghɔ, mbɛ́ntí wu afáté kpɛrɛp, apɔkɔ bɛkpaka bhi, afa amɨk. Bɔ́ mankɛm bábhak maknkay tontó bábho bɛbɨti Mandɛm mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɛ́bhɨ́kɨ́ re ghɔ ɛnɛ́ ɛnyu!” \s1 Yesu abhɨŋɨ Lɛ́vi bɛ ámbák nkoŋo ywi \r (Mt 9.9-13; Lk 5.27-32) \p \v 13 Yesu apɛt arɔk nɛpaká Manyu Gálili. Ngɛ́mtay bo báre rɔŋ ntá yi, antɔŋ nɔkɔ bhɔ. \v 14 Ndu ákɔ̀ árɔ̀ŋ, aghɔ́ mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti amɔt chɔkɔ amɛm ɛkɛrɛ́bɛtɨk ɛyi. Aka nnyɛ́n bɛ Lɛ́vi. Abhak mmɔ̌ Álfeɔs. Abhɨŋɨ yi, arɛm bɛ, “Twɔ́ bhák nkoŋo wa.” Lɛ́vi afaté, abho bɛkoŋo Yesu. \v 15 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́ Yesu nɛ bakoŋo bhi báré nyiɛ nɛnyíɛ́ amɛm ɛkɛt Lɛ́vi. Bɛyǎ babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ báchák bákóŋo Yesu, mányiɛ nɔkɔ nɛnyíɛ́ nɛ yi. \v 16 Mbɔk batɔŋ ɛbhé Mandɛm abhɛn báchí nyaka bǒnkwɔ Fárisi bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndu Yesu ányìɛ nɛnyíɛ́ nɛ bǒ bɛbʉ́ nɛ babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti, bábhɛ́p bakoŋo bhi bɛ, “Ndaká yí yi ányìɛ nɛnyíɛ́ nɛ mɛnyǔ bǒbhɛn?” \v 17 Yesu ághók ɛnyɨŋ ɛnɛ bárɛ̀m, akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bo abhɛn bapu me, bápú yaŋ ngaŋ. Bǒ mame kɛ báyàŋ ngaŋ. Mbɨ́kɨ́ twɔ bɛbhɨŋɨ bǒ abhɛn bákáysí bɛ bachi chak bɛsí Mandɛm bɛ mámbák bakoŋo bha, ntwɔ bɛbhɨŋɨ chi bǒ bɛbʉ́.” \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bábhɛ́bhɛ́ Yesu ɛ̌ti nɛtarɛ́nsay \r (Mt 9.14-17; Lk 5.33-39) \p \v 18 Bakoŋó Jɔ̌n Njwiti nɛ abhɛn nkwɔ Fárisi báchí nyaka ndǔ nɛtarɛ́nsay mpokófu. Mbɔk bho bárɔ́k ntá Yesu bábhɛ́p yi bɛ, “Ndaká yí bakoŋó Jɔ̌n Njwiti nɛ abhɛn nkwɔ Fárisi bátarɛ nɔkɔ nsay, kɛ babhɔk abhɛ bápu kʉ nɔ?” \v 19 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎkaysi bɛ mankɔ̌ abhɛn ɛpǎ nɛbhay bákway bɛbhak ndǔ nɛtarɛ́nsay? Nsé! Tɛ̌ndu mbǎyngɔrɛ́ abhʉɛ́t nɛ bhɔ́, bápú kway bɛtat nsay. \v 20 Kɛ mpok ǎtwɔ̀ anɛ báfɛrɛ mbǎyngɔrɛ́ ntá yap. Chɔŋ mántarɛ nɔkɔ nsay mpok yɔ.” \v 21 Yesu atɛ́m bɔ́ nɛkay ɛnɛn bɛ, “Yɛ̌ mmu apú kway bɛsɔt ɛbhɔ́kɔ́ndɛn nkɔ bɛchok mbok ndǔ ɛsɨ́ ndɛn, mbɔnyunɛ mbák ánkʉ nɔ ɛbhɔ́kɔ́ndɛn anɛ nkɔ ɛ́ŋati, anɛ nsɨ́ andaka, mbok ámpɛt anchɨk ancha. \v 22 Nɛ ntá bo abhɛn báfyɛ̀ mmɛ́m ndǔ bɛbhǎ nkwɔbhɛ́nya, mmǔ apú kway bɛfyɛ mmɛ́m bakɔ amɛm ɛsɨ́ ɛbhǎ nkwɔbhɛnya, mbɔnyunɛ, mbák ánkʉ ɛnyu yɔ, mmɛ́m bakɔ ǎkʉ ɛsɨ́ ɛbha ɛ́nsɛn, ɛnchɔŋɔ, mmɛ́m andɔk amɨk. Báfyɛ mmɛ́m bakɔ chi amɛm ɛbhǎ nkwɔbhɛ́nya ɛnɛ ɛkɔ.” \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bábhɛ́bhɛ́ Yesu ɛ̌ti nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl \r (Mt 12.1-8; Lk 6.1-5) \p \v 23 Ɛ́fákári bɛ, Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bákɔ̀ mámfʉɛrɛ nɔkɔ amɛm nkɨ̌ nchwi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl. Ɛnɛ́ báfʉɛ́t, baghɔkɔ́ bhi bábho bɛkʉɛp ɛnyǔ nchwi yɔ. \v 24 Mbɔk bǒ nkwɔ Fárisi bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ, bárɛm ntá Yesu bɛ, “Yɨŋɨ́, baghɔkɔ́ bhɛ bákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́pú chak bɛkʉ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt!” \v 25 Kɛ Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́ re pay amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ Mfɔ Debhít ákú mpok yi áyàŋ ɛnyɨŋ mɛnyiɛ ndǔ nsay ákɛ́mɛ́ yi nɛ bɔ̌bhi? \v 26 Achwe nyáká amɛm ɛkɛrɛ́ Mandɛm anyiɛ́ nɛnyíɛ́ ɛnɛn báchyɛ́ mbɔ akap ntá Mandɛm. Achyɛ ntá bǒbhi nkwɔ, mányíɛ́, ɛnɛ́ ɛbhé ɛ́bhɨ́kɨ́ ka nyaka bɛ mmu achak anyiɛ, ɛbhɨkɨfʉɛt nkʉbɛtɨk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Ɛ́fákári nɔ ndǔ mpok anɛ Abíata achi mǔngo ndǔ ɛkɛrákap Mandɛm.” \v 27 Bɛ́rɔŋ ndǔ ngwɛnti, Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Dɨŋɨ́ ká bɛ bághoko nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛ̌ti nkwǎ, bábhɨ́kɨ́ ghoko nkwǎ ɛ̌ti nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt. \v 28 Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm kɛ̌ mbɔ́ŋɔ́ yɛ bɛrɛm ɛnyǔ mmu abhɔŋɔ bɛkʉ nɛ ɛbhé ɛnɛ ɛ́yɨ́ŋɨ́ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt.” \c 3 \s1 Yesu abú mmu anɛ awɔ ágú yi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt \r (Mt 12.9-14; Lk 6.6-11) \p \v 1 Yesu apɛt achwe amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl angati nɔkɔ bho Mbok Ndɨ́ndɨ́. Mmu amɔt abhak amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyɔ anɛ awɔ́ ywi ágú. \v 2 Mbɔk bho bábhák arɛ́ abhɛn báyàŋ mbi bɛrɛm bɛ bɛkwɛ́nɛ́ bɛchi nɛ Yesu. Bátɛ́p yɛ yi amɨ́k amʉɛt bɛghɔ mbák chɔŋ Yesu ambú mmǔ wu ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt. \v 3 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Fú, twɔ́ fá ambɨ.” \v 4 Abhɛ́p yɛ bhɔ bɛ, “Ɛbhé yɛsɛ ɛ́rɛ̀m bɛ sɛ́nkʉ yi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt? Bɛ́ sɛ́nkʉ bɛrɨ kɛ chi bɛbʉ́? Chi bɛ́pɛ́mɛ kɛ chí bɛchɔŋti nɛpɛ́m?” Bárɔp kpákpák. \v 5 Ntɨ nɛ́bé Yesu tontó. Abhaŋari ayɨŋɨ bhɔ́ mankɛm nɛ bɛběntɨ bhɔ mbɔnyunɛ bátàŋ batí. Yɛ̌ nɔ, abhɔ́ŋ ntínso nɛ mmu anɛ awɔ́ ágú nɔ́ yi aghati yi bɛ, “Nyabhɛ́ awɔ́ ywɛ.” Anyabhɛ awɔ wu, apɛt ataŋ abhak mbɔ áchák. \v 6 Bǒnkwɔ Fárisi báfú, bárɔ́k. Bátɛmɛri bo Israɛl abhɛn báté ansɛm Hɛ́rɔd, bákɛ́m ɛchɛmɛ, batɨ bɛway Yesu. \s1 Bɛyǎ bhó bakoŋo Yesu angɔkɔ Manyu Gálili \p \v 7 Yesu nɛ bakoŋo bhi bárɔ bárɔk angɔkɔ Manyu Gálili. Ngɛ́mtay bho báre koŋo yi. Bo báfú atú Gálili, mbɔk atú Judɛ́ya, \v 8 Yerúsalɛm nɛ Iduméya. Báchák báfú ɛbhěnyɛn Jɔ́dan, abhɛ́nɛ́fú báfú atú bɛtɔk Táya nɛ Sídɔn. Bo mankɛm abhɛn mámè bárɔ́k ntá Yesu ndu bághókó mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀. \v 9 Yesu aghati bakoŋo bhi bɛ́ mántóŋtí áchwí anɛ yi áchwè arɛ ndǔ bo baya bacha, bɛ bákɛ́ nyɨrɛ yi. \v 10 Ntí abhak bɛ anáŋ abu nyaka bɛyǎ bǒmame. Bɛyǎ abhɛn bábhʉ́ɛt mɛme báré nu, mányirɛ nɔkɔ batɨ, bɛ mámbɔ́ŋ mbi bɛtɔk yi. \v 11 Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ bo abhɛn bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔŋɔri bhɔ bághɔ́ nyaka yi, bákwɛn yi bɛkak mámbɨkɨ nɔkɔ bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí Mmɔ Mandɛm!” \v 12 Kɛ Yesu asɛmti bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ, “Bǎkɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyǔ mmu mɛ nchí.” \s1 Yesu ayap bǒnto bati byo nɛ apay \r (Mt 10.1-4; Lk 6.12-16) \p \v 13 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu akó amfǎy njiɛ, abhɨŋɨ bakoŋo bhi mánkóŋó yi. Bárɔ́ŋ nɔ́kɔ́, \v 14 ayap batí byo nɛ apay, áchyɛ bhɔ́ nnyɛ́n bɛ bǒnto. Aghati bhɔ bɛ, “Njap be bɛ́ mǎmbák nɛ mɛ. Chɔŋ ntó bhe nɛfí ndu bɛghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ Mandɛm, \v 15 nɛ chɔŋ nchyɛ́ bhe bɛtaŋ ndu bɛ́bók bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ɛbhɛn bɛ́sɔŋɔri bho.” \v 16 Manyɛ́n bǒnto Yesu bhɔ bati byo nɛ apay achi bɛ, Símun anɛ Yesu áchyɛ́ nnyɛ́n nɛchak bɛ Píta; nɛ \v 17 Jems, nɛ mɔ́mayi Jɔ̌n, bɔ̌ Sɛbɛdi [Yesu achyɛ bhɔ́ nnyɛ́n nɛ́chák bɛ́ Boanɛjis, nɔ chi bɔ̌nɛfaŋ]; nɛ \v 18 Ándru, nɛ Fílip, nɛ Batolómio, nɛ Mátio, nɛ Tɔmás, nɛ Jéms mmɔ̌ Alfeyɔs, nɛ Tadiɔs, nɛ Símun, mfyɛ̌-bɛtaŋ ndǔ barakátɔk, \v 19 nɛ Júdas Iskariɔt anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛti Yesu. \s1 Bɛtaŋ Yesu bɛbhɨ́kɨ́ fú ntá Bɛlsɛbul \r (Mt 12.22-32; Lk 11.14-23, 12.10) \p \v 20 Ɛnɛ́ Yesu nɛ bakoŋo bhi bápɛtnsɛm anywɔ́p, bo abhɛn báchɛ́mɛ́ arɛ́, bápɛt baya bacha, ɛkʉ yí nɛ bakoŋo bhi kɛbhɔ́ŋ yɛ̌ ɛpok ndu mɛ́nyiɛ nɛnyíɛ́. \v 21 Bǒ nnɛrɛ́kɛt ywi bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, bábho bɛrɔŋ ndu bɛsɔt yi mbɔnyunɛ bárɛ̀m nyaka bɛ, “Nti átáká yi amɛm!” \v 22 Mbɔk batɔŋ ɛbhé Moses abhɛn báfú Yerúsalɛm báre rɛm bɛ, “Bɛlsɛbul, mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, kɛ̌ áchyɛ́ Yesu bɛtaŋ bɛbok bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ.” \v 23 Yesu abhɨŋɨ bhɔ́ bɛ mantwɔ ntá yi. Bárɔ́ŋɔ́ nɔ́kɔ́, abho bɛghati bhɔ ndǔ bakay bɛ, “Satan ǎkway bɛbok mmʉɛt ná? \v 24 Mbák ákɔ́rɛ́ ánkwɛ́n ɛtɔk, bo mánu nɔkɔ nɛ batɨ, ɛtɔk ɛyɔ ɛ́pú te. \v 25 Mbák ákɔ́rɛ́ ánkwɛ́n ndǔ nnɛrɛ́kɛt, bo mánu nɔkɔ nɛ batɨ, nnɛrɛ́kɛt wu ákwɛ̀n. \v 26 Ɛnyumɔt kɛ ɛchi bɛ mbák Satan ǎnù nɛ mmʉɛt ɛyi, ákɔ́rɛ́ ákwɛn ndǔ kɛfɔ ɛki, nɛ bɛtaŋ ɛbhi mɛ́may. \v 27 Ná mmu ákway bɛchwe amɛm ɛkɛt ɛnɛ́ ntantaŋ angɛ́p mɛnyɨŋ ɛbhi mbák abhɨkɨ yambɨ ánkɛ́m yi angwɔt? Ǎnaŋa kɛ́m yi angwɔ́t, kɛ ánkwáy bɛghɛp mɛnyɨŋ ɛbhi. \v 28 Dɨŋɨ́ ká, nɛ ɛ́chí tɛtɛp bɛ bákway bɛ́fóŋóri bɛbʉ́ bo mankɛm nɛ bɛbɛ́ptí bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́fù bho anyu. \v 29 Kɛ bápú foŋori yɛ̌ agha anɛ árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Ɛ́yɔ̌ ɛnyǔ bɛbʉ́ bɛ́tɨŋɨ mmu anti, ngwɛnti ti.” \v 30 Yesu arɛm nɔ, mbɔnyunɛ mbɔk bho bárɛ̀m nyaka bɛ, ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛsɔŋɔri yi. \s1 Nnɔ Yesu nɛ bɔ̌mayi \r (Mt 12.46-50; Lk 8.19-21) \p \v 31 Nnɔ Yesu nɛ bɔ̌mayi bátwɔ́ bátee nɛfí, báto ɛyɔŋ bɛ mámbɨ́ŋɨ́ yi. \v 32 Ngɛ́mtay bo abhɛn báchɔ́kɔ́ bákábhɛ́ Yesu bágháti yi bɛ, “Máyɛ nɛ bɔ̌mayɛ báchí nɛfí téé báyàŋ wɔ”. \v 33 Kɛ Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Sayri sayri, máyá chi agha? Nɛ ntɨkɨ bho bachi bɔ̌maya?” \v 34 Ayibhiri mmʉɛt ayɨŋɨ bo abhɛn báchɔkɔ bákábhɛ yi arɛm bɛ, “Máya chi bǒbhɛn, nɛ bɔ̌maya chi bǒbhɛn, \v 35 Bǒ abhɛn bákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛtaya mmu achi amfay áyàŋ bɔ́ mánkʉ kɛ báchí máya nɛ bɔ̌maya.” \c 4 \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy ntyɛ̌mbwɔt \r (Mt 13.1-9; Lk 8.4-8) \p \v 1 Yesu apɛt abhɔ bɛtɔŋ bo angɔkɔ manyu Gálili. Bɛyǎ bho bákoŋo yi arɛ́ báté angɔkɔnyɛ́n. Yesu arɔ bhɔ́ tété, arɔk achwe, achɔkɔ amɛm áchwí. \v 2 Ɛnɛ́ bɛyǎ bǒbhɔ báté angɔkɔnyɛ́n, abho bɛghati bhɔ bɛyǎ mɛnyɨŋ ndǔ bakay bɛ, \v 3 “Ɛwak ɛ́mɔt, nkwaŋankɨ amɔt arɔk bɛtak ɛnyǔ nchwifú amɛm nkɨ̌ ywi. \v 4 Ɛnɛ́ yi átàk árɔ̀ŋ, mbɔk akwɛnti ndǔ mɔ́mbi anɛ áchí amɛm nkɨ. Kɛnɛn kɛ́twɔ́ kɛ́bwɔ́pti yɔ nkɛm \v 5 Mbuɔt áchák akwɛnti ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ anɛ ntɔp abhɨkɨ ya arɛ. Awakari achak. \v 6 Kɛ mpok anɛ mmok áfú, ásɔ́ŋ yɔ́ ndǔ bakaŋ ayi ábhɨ́kɨ́ kway bɛchwe amɨk sayri. Anɨŋti, awɔsi. \v 7 Mbuɔt anɛfu akwɛnti ndǔ mmɨk anɛ tákɔ nsěnse ágò arɛ. Achak are gó, kɛ tákɔ nsěnse agó áchók yɔ. Akɛ fyɛ́. \v 8 Nchwi áchák akwɛnti ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, achak, agó, achyɛ bɛyǎ nchwi. Nchwi ayá acha anɛ bápɨ́ ndɔŋ ɛsa nsɛm byo, achák ndɔŋ bɛsa bɛrat, anɛfu ndɔŋ bɛsa bɛtay.” \v 9 Ndǔ ngwɛnti, Yesu arɛm bɛ, “Mmu anɛ áyàŋ bɛghok, ántá batú angok sayri.” \s1 Ntí anɛ Yesu árɛ̀m kɛpɨ ndǔ bakay \r (Mt 13.10-17; Lk 8.9-10) \p \v 10 Mpok Yesu achi aywǐnti, mbɔk bho nɛ baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay bábhak arɛ́, bábhɛ́p yi ntí bakay anɛ yi átɛ́mɛ́. \v 11 Akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Ngátí bhé kpoŋoroŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛ̌ti Kɛfɔ Mandɛm, kɛ ntá bo báchák, nchí ghati bhɔ mɛnyɨŋ chi ndǔ bakay, \v 12 nɛ ntí bɛ, \q1 ‘Bákwày bɛ́yɨŋɨ nɛ amɨ́k \q2 kɛ bápú ghɔ yɛ̌nyɨŋ; \q1 mángók nɛ batú, \q2 kɛ kɛjwimɛm, \q1 bɛ́ bákɛ́ pɛtnsɛm ntá Mandɛm \q2 yi ámfoŋori bhɔ.’” \s1 Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi ntí nɛkǎy ntyɛ̌mbwɔt \r (Mt 13.18-23; Lk 6.11-15) \p \v 13 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Bǎbhɨkɨ jwimɛm ndǔ nɛkay ɛnɛn, chɔŋ mǎnjwimɛm chí ndǔ bakay anɛ́fu? \v 14 Mbuɔt anɛ nkwaŋankɨ átíɛ́, chí Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 15 Mbɔk bho báchi mbɔ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mɔ́mbi anɛ achi amɛm nkɨ. Nɛghok anɛ bághókó Mbok Ndɨ́ndɨ́, Satan antɨŋ antwɔ́ amfɛrɛ yɔ́ amɛm batɨ̌ yap. \v 16 Bo báchák báchí mbɔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ anɛ mbwɔt achak akwɛnti arɛ́. Bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm mánsɔt yɔ́ nɛ maŋák tɛ́mté. \v 17 Kɛ ɛnyǔ mú wu kɛbhɔ́ŋ bakaŋ amɨk. Ante kákáti ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok. Kɛ mpok ɛsɔŋɔri ɛ́twɔ́, bo mámbo mɛnyok yi ɛ̌ti Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ yi ánókó, amfɛrɛ amɔ́ tɛ́mté. \v 18 Bo abhɛ́nɛ́fú báchí mbɔ mmɨk anɛ ábhɔ́ŋɔ́ tákɔ nsěnse. Bághòk nkwɔ́ Ɛyɔŋ Mandɛm, \v 19 kɛ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ mmɨk atwɔ́ nɔ́kɔ́ yi antɨ, nɛ ngoŋó nkáp, nɛ ɛkwak bɛbhɔŋ mɛnyǔ mɛnyɨŋ bɛchak mɛnkɛm, angɔkɔntɨk Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ ɛchi arɛ́, yɔ kɛkwak yi ndǔ nɛpɛ́m ɛni. \v 20 Kɛ bo bachak báchí mbɔ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́. Bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, mányu kɛpɛm ndǔ bapɛ́m ayap. Mbuɔt amɔt anchyɛ mbwɔt nkɔ anɛ aya acha anɛ bapɨ ndɔŋ ɛsa nsɛm byo, achák ndɔŋ bɛsa bɛ́rát, anɛfú ndɔŋ bɛsa bɛtay.” \s1 Nɛkǎy ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ́ bádúrɛ́ \r (Lk 8.16-18) \p \v 21 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Bádurɛ ɛrɔ́ŋɔ́ mánsɔt ɛnyɨŋ mankuti kɛ? Bádurɛ ɛrɔ́ŋɔ́ mántɛn antɛnɛ́ bɛkɔk kɛ? Pú bádùrɛ ɛrɔŋɔ mánte chi ndǔ nɛbhʉ́ɛ́t anɛ báte ɛrɔŋɔ? \v 22 Chɔŋ mánkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛmfu kpoŋoroŋ. Nɛ chɔŋ mánɛnɛ ɛnɛ bákútí. \v 23 Mbák mmu abhɔŋ batú bɛ́ghok mbaŋ, ángók sayri!” \p \v 24 Yesu apɛt aghati bhɔ bɛ, “Tá ká batú ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghòk! Ɛnyu ɔ́yɛ̀nti ɔnchyɛ ntɨ, nkúbhɛ́ ɛnyu yɔ̌ kɛ báyɛ̀nti mánchyɛ wɔ. Bápɛrɛ́ chyɛ wɔ, mámaka ɛ́chák arɛ́, \v 25 mbɔnyunɛ, mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛnyɨŋ, mámaka yi ɛ́chák. Kɛ mmǔ anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ, yɛ̌ chí mandú anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́, chɔŋ mánsɔt mamfɛrɛ ntá yi.” \s1 Nɛkǎy mbwɔt anɛ ágò \p \v 26 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛ́chí mbɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí ndǔ mpok anɛ nkwaŋankɨ átìɛ̀ mbwɔt ɛbhɨ. \v 27 Bɛti bɛ́gʉ, ambʉrɛ kɛnɔ́. Nɛ́yi nɔ́kɔ́, amfate, ankɔ, ankʉ nɔkɔ mɛnyɨŋ. Mbuɔt anchak, ango nɔkɔ, kɛ yi kɛrɨŋɨ ndu ɛ́fákári. \v 28 Mbuɔt anɛ áchí amɨk ǎchak ndǔ mmʉɛt yi ango nɔkɔ, kpát anchyɛ anɛ nkɔ. \v 29 Mpok áŋáŋ ánkwáy, ǎtó bǒ bɛtɨk nɛ ngak tɛ́mté, mándɔk mámfɛ́rɛ́ yɔ́ ɛbhɨ.” \s1 Nɛkǎy sɛpɛm mɔ́nɔk mɔ́stat \r (Mt 13.31-32, 34; Lk 13.18-19) \p \v 30 Yesu achɔkɔ abhɛ́p bhɔ bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm fá amɨk kɛchi mbɔ yi? Chɔŋ sɛ́nsɔt ntɨkɨ nɛkay bɛtɔŋ ɛnyu kɔ kɛchi? \v 31 Kɛ́chí mbɔ mɔ́sɛpɛmɛ́nɔk anɛ bábhɨŋɨ bɛ mɔ́stat. Sɛ́gʉpsi sɛ́cha kɛpɛmɛ́nɔk kɛ́chák kɛnkɛm fá amɨk. \v 32 Yɛ̌ nɔ, mbák mmu ánsɔt sɔ́ ampɨ, sɛ́chàk, sɛ́ngó, ɛnɔk ɛ́nchɨk áncha bɔ̌mɛnɔk báchák mankɛm, nɛ ɛ́ngat batáp ɛnyu ɛnɛ́ kɛnɛn kɛ́twɔ kɛnte manyay ndǔ batábhɛ́ yi.” \p \v 33 Yesu asɔt bɛyǎ bakay mbɔ ɛnɛn ndu bɛtɔŋ bho mpoknkɛm ɛnyu ɛnɛ́ bákwày bɛjwimɛm. \v 34 Yi kɛ ghati bhɔ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ abhɨ́kɨ́ tɛ́m nɛkay. Kɛ mpok anɛ yi ábhák aywǐntí nɛ bakoŋo bhi, anɛnɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ kpoŋoroŋ ntá yap. \s1 Yesu akʉ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ ákwɛn chák \r (Mt 8.23-27; Lk 8.22-25) \p \v 35 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ beku ndǔ nkúbhɛ́ ɛwak ɛyɔ, Yesu arɛm ntá bakoŋo bhi bɛ, “Sɛ́mpé sɛ́ndɔ́k ɛbhě manyu ɛnɛ́ awu.” \v 36 Bárɔ yɛ bɛyǎ bho, bátɛmɛri Yesu amɛm áchwi, bábho bɛ́rɔŋ nɛ yi. Báchwi áchák anɛ́ áchí nyaka arɛ́ áre koŋo bhɔ́. \v 37 Bápɛ́rɛ ghɔ́ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ átwɔ, ákʉ mpɛ́rɛ́nyɛn ɛ́bho bɛdɛp áchwí, manyiɛp anchwe nɔkɔ amɛm, kpát árɔp kɛkwɔt bɛbɛt. \v 38 Kɛ Yesu abhak anɛt áchwí. Anyáŋá nyaka ntí ndǔ ɛnɔkɔ́nti, ambʉɛrɛ nɔkɔ kɛnɔ́. Kɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ́k máŋɛ́mɛ yi bárɛm bɛ, “Ntɔŋ, ɛ́bhɨ́kɨ́ yɨŋɨ wɔ bɛ́ sɛ́twɔ̀ gu anyɛ́n-ɛ́?” \p \v 39 Yesu afaté asáy mbʉ́ɛ́p arɛm bɛ, “Mbaŋ ánkwɛn!” Aghati nnyɛ́n bɛ, “Kwɛn tɨ̌!” Mbʉ́ɛ́p ámáy, mbǎŋ akwɛn chák. \v 40 Yesu arɛm yɛ ntá bakoŋo bhi bɛ, “Bǎchay ɛnyunɛ ndaká yí? Bǎbhɨ́kí re bhɔ́ŋ nɛka nɛ mɛ?” \p \v 41 Bɛcháy bɛ́pɛt bɛkɛm bɔ́ tontó. Bábho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ntɨkɨ ɛnyǔ mmú nɛ? Yɛ̌ chí mbʉ́ɛ́p ághòk yi, mpɛ́rɛ́nyɛn ɛ́ngok yi!” \c 5 \s1 Yesu akʉ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛrɔ mmu anɛ bɔ bɛsɔŋɔri \r (Mt 8.28-34; Lk 8.26-39) \p \v 1 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi mánók yɛ bárɔk ɛbhě manyu Gálili ɛchak, báchwɔp angɔkɔnyɛ́n, kɛkwɔt nɛ atú Gɛrása. \v 2 Nɛfú anɛ Yesu áfú amɛm áchwí asɛbhɛ angɔkɔnyɛ́n, mmǔ amɔt anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri afú ndǔ nɛbhʉɛ́rɛ́ manɛm arɔk atɛmɛri yi. \v 3 Ǎchɔ̀kɔ nyaka chí ndǔ manɛm nɛ yɛ̌ mmu kɛpɛrɛ kwáy bɛgwɔt yi yɛ̌ chí nɛ ngɛm. \v 4 Báfyɛ́ nyaka yi bɛko bɛkak nɛ ngɛm amɔ́. Kɛ ngɛm ɛyɔ ɛ́ré kɨti kɨ́ti nɛ bɛko mɛ́ndakati nɔkɔ. Yɛ̌ mmu kɛbhɔŋ bɛtaŋ ɛbhɛn ákway bɛkɛm yi. \v 5 Bɛti nɛ ngósí, arebɨk, andakati nɔkɔ mmʉɛt nɛ batay ndǔ nɛbhʉɛt manɛm nɛ ndǔ njiɛ. \v 6 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu nɛkɔ nɛsiɛ, ajɛt, arɔk atɛp mánɛ́n bɛsí bhi, \v 7 abho bɛ́bɨk nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ɛ̌ Yesu, Mmɔ Mandɛm mfay! Ɔ́bhɔ̌ŋ ntɨkɨ ndak nɛ bhɛsɛ́? Yɨkɨ́ Mandɛm bɛ́ ɔpú chyɛ chɔŋ mɛ ɛsɔŋɔrí.” \v 8 Are rɛm nɔ́, mbɔnyunɛ Yesu arɛm bɛ́ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ́ ɛ́sɔ̀ŋɔri yí ɛ́ndɔ́ yi. \v 9 Yesu abhɛ́p yi bɛ, “Nnyɛ́n ɛnɛ nɛchi bɛ yi?” Akɛmɛ Yesu bɛ, “Nnyɛ́n ɛna nɛchi bɛ ngɛ́mtáy, mbɔnyunɛ sɛ́yǎ tontó.” \v 10 Arɔk ambɨ mɛnɨk Yesu mmʉɛt bɛ ákɛ́ to bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ atú ɛtɔk achak. \v 11 Ɛrɛmɛ́ nkwɔ́ bakók ányìɛ nyaka ambɨ njiɛ anɛ achi kɛkwɔt. \v 12 Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ mɛ́ník Yesu mmʉɛt bɛ andɔ bɔ mándɔk mǎnchwe amʉɛt bakók bhɔ. \v 13 Yesu achyɛ bhɔ mbi. Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛ́fú mmǔ wu amʉɛt, bɛrɔk bɛchwe ndǔ nkwɔ́ bakók. Nkwɔ́ bakók ankɛm abhak mbɔ nká ɛpay. Bárókóri básɛp ndǔ nkókónjiɛ dúgúdúgúdúgú kpát bágúrɛ anyɛ́n. \v 14 Bo abhɛn bábhàbhɛri bakók bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, bábʉɛ́ ntiɛ́t ntiɛt bárɔ́k ɛtɔk ɛ́gho nɛ amɛm bakɨ mángati nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákári. Bo báfú báre rɔŋ bɛghɔ nɛ amɨ́k ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákárí. \v 15 Bágháká nɔ́kɔ́ nɛbhʉɛt anɛ Yesu achi, bághɔ mmu anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́fú yi amʉɛt arɛ́ chɔkɔ. Abhak sayri ndǔ nkaysi yi, nɛ ndɛn amʉɛt. Bɛcháy bɛ́kɛ́m bo mankɛm. \v 16 Bo abhɛn bághɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárɨ́, báré ghati bǒ abhɛn bárɔŋ arɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí ntá mmu anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri nyaka nɛ ɛnɛ́ ɛ́fákárí nɛ nkwɔ́ bakók. \v 17 Bábho yɛ mɛ́nɨkmʉɛt ntá Yesu bɛ ándɔ́ atú ɛtɔk ɛyap. \v 18 Nɛchwe anɛ Yesu achwe amɛm áchwi, mmu anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri nyaka yi, abho mɛnɨk yi mmʉɛt bɛ́ ándɔ́ yí ándɔ́k nɛ yi. \v 19 Kɛ Yesu kɛka. Aghati yí chí bɛ, “Pɛtnsɛm ntá bǒbhɛ ghati bhɔ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ Mandɛm ákʉ́ ntá yɛ.” \v 20 Mmǔ wu afa yɛ, arɔk, angati nɔkɔ bho ndǔ bɛtɔk byo mɛnkɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ákʉ́ ntá yi. Mankɛm abhɛn baghókó bábhák maknkay. \s1 Yesu ataŋ acha nɛme nɛ nɛwú \r (Mt 9.18-26; Lk 8.40-56) \p \v 21 Yesu apɛtnsɛm ndǔ ɛbhě manyu ɛchak. Ndu yi áchí angɔkɔnyɛ́n téé, bɛyǎ bo bárɔ́k bákáp yi. \v 22 Mǔnti anɛ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yi achi, anɛ áká nnyɛ́n bɛ Jáyrɔs atwɔ́ arɛ nkwɔ, nɛ ághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu, arɔk akwɛ́n yi bɛkak \v 23 abho mɛ́nɨkmʉɛt ntá yi nɛ ntɨ ɛni nɛnkɛm bɛ, “Mɔ́wa anɛ mɔ́ngɔrɛ́ ǎme tontó. Acha, twɔ́ nyaŋá yi amɔ amʉɛt bɛ ántaŋ, ákɛ́ gu.” \v 24 Yesu afa, abho bɛrɔŋ nɛ yi. Bɛyǎ bo bákáp yi bɛbhe bɛpay. \v 25 Ngɔrɛ́ amɔt abhak arɛ́ anɛ áfɛ̀rɛ manoŋ ndǔ mamiɛ́ byo nɛ apay. \v 26 Anáŋ abhɔ̌ŋ nyaka bɛyǎ ɛsɔŋɔri amɔ bɛyǎ baghaŋ nɛ achɔŋti nkáp ankɛm anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ ndɛ́ndɛm. Nte yi ambɛ́p andɔkɔ nɔkɔ chí ambɨ. \v 27 Aghók ɛ̌ti Yesu. Ɛ́kʉ atɔti amɛm bɛyǎ bho kpát arɔk, atɔk nkokoŋ nkú yi. \v 28 Akʉ́ nɔ́ mbɔnyunɛ ǎrɛ̀m nyaka nɛ mmʉɛt yi bɛ, “Mbák ntɔ́k yɛ̌ chí nkú yi, chɔŋ ntaŋ.” \v 29 Nɛtɔk yí átɔ́kɔ́ nkokoŋ nkú Yesu, manoŋ amɛn yi áfɛ̀rɛ nyaka asíɛ́p. Aghók ndǔ mmʉɛt yi bɛ́ nɛme ɛni nɛ́may. \v 30 Tɛ́mté wu, Yesu arɨŋɨ bɛ bɛtaŋ bɛ́fú yi amʉɛt. Ayibhiri mmʉɛt, abhɛ́p bɛyǎ bo abhɛn bachi yi ansɛm bɛ, “Agha átɔ́kɔ́ ndɛn ɛya?” \v 31 Bakoŋo bhi bákɛ́mɛ yi bɛ, “Ɔghɔ̌ bɛyǎ bho ndu bákábhɛ́ wɔ, yɛ̌ nɔ, ɔ̌bhɛ́p bɛ, ‘Agha átɔ́kɔ́ mɛ?’” \v 32 Are bhaŋari ndu bɛghɔ mmu anɛ átɔ́kɔ́ yi. \v 33 Mɔ́ngɔrɛ́ wu anáŋ árɨ́ŋɨ́ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákárí nɛ yi. Afú angwɛrɛ nɔkɔ gbagbǎgbak nɛ bɛcháy. Atɛp mánɛ́n bɛsí Yesu aghati yi tɛtɛp nkɛm. \v 34 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Mmá, nɛka ɛnɛ̌ nɛ mɛ nɛ́kʉ ɔtaŋ. Mandɛm áchí nɛ wɔ, dɔ́k sayri, kɛ́pɛrɛ chay.” \v 35 Ɛnɛ́ Yesu ábhʉɛ́t bɛrɛm kɛpɨ nɛ ngɔrɛ́ wu, bǒnto abhɛn báfú ɛkɛt Jáyrɔs, bátwɔ́ bágháti yi bɛ, “Mɔ́ywɛ anáŋ águ, ɔbhʉɛt bɛsɔŋɔri Ntɔŋ yi?” \v 36 Kɛ Yesu kɛfyɛ́ ntí ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bárɛ́mɛ́. Aghati yi bɛ, “Ɔ́kɛ́ cháy. Dɔ́kɔ́ rɔŋ ambɨ mɛnoko.” \v 37 Yesu kɛka yɛ̌ mmu amɔt ánkóŋó yi, ɛ́bhɨ́kɨ́fʉɛt Píta nɛ Jems nɛ mɔ́mayi Jɔ̌n. \v 38 Bákɔ, bárɔk, báchwɔp ɛkɛt Jáyrɔs. Yesu aghɔ́ ɛbyɔk ɛnɛ ɛchi arɛ́ ndǔ bo bádì, mámbɨk nɔkɔ. \v 39 Achwe, arɛm ntá yap bɛ, “Chí yí nɛ bɛyǎ ɛbyɔk nɛ kɛbhɔ? Mɔ́nɛ abhɨ́kɨ́ gu. Ǎbhʉrɛ chí kɛnɔ́.” \v 40 Báré way Yesu way. Kɛ Yesu abók bɔ́ mankɛm atɛ́n nɛfí. Asɔt chimɔ nɛ nnɔmɔ nɛ bakoŋo bhi bati arat arɔk, achwe ɛbhak ɛnɛ mɔ́wu áchí bhʉrɛ́. \v 41 Akɛ́m yi ndǔ awɔ arɛm bɛ, “Talíta, kum!” Nɔ chi bɛ, “Mɔ́ngɔsɔŋ, faté!” \v 42 Tɛ́mté wu, afaté abho bɛkɔ. [Achí nyaka mamiɛ́ byo nɛ apay.] Manyu áchók bo mankɛm. \v 43 Kɛ Yesu asɛmti bhɔ́ bɛ́, “Bǎkɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí.” Achyɛ ɛyɔŋ bɛ mánchyɛ́ Tabíta nɛnyíɛ́ ányíɛ́. \c 6 \s1 Bábyak Yesu amɛm ɛtɔk Násárɛt \r (Mt 13.53-58; Lk 4.16-30) \p \v 1 Yesu afa atú ɛtɔk ɛyɔ apɛtnsɛm ɛtɔk ɛyi Násárɛt. Bakoŋo bhi bárɔ́k nɛ yi. \v 2 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl, arɔk ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí, abho bɛtɔŋ bo Ɛyɔŋ Mandɛm. Bɛyǎ bho bábhák arɛ́. Bághókó nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi átɔ̀ŋ, bɛyǎ bhap bábhak maknkay. Ɛ́kʉ báré bhɛp bɛ, “Aré fú fá nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm? Ntɨkɨ ɛnyǔ nɛrɨŋɨ́ndak nɛ́ báchyɛ́ yi? Ná yi ákʉ̀ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛ́n? \v 3 Pú mmɔ̌ nchwɛ̌ mɛnɔk nɛ? Pú mmɔ̌ María nɛ? Pú yi achí manɔ́ Jems, nɛ Júdas nɛ Símun? Pú bɔ̌máyi abhɛn baghɔrɛ́ bachí fá nɛ bhɛsɛ́?” Ɛkʉ́ bare byak yi byak. \v 4 Afɔ̌ kɛ Yesu árɛ́mɛ́ ntá yap bɛ, “Bo báchyɛ̀ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm kɛnókó yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak. Ndiɛrɛ ɛtɔk ɛyi nɛ ndǔ nnɛrɛ́kɛt ywi, kɛ bápú chyɛ yi kɛnókó.” \v 5 Ɛkʉ Yesu kɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay arɛ́, ɛ́bhɨ́kɨ́fʉɛt chí nɛnyaŋa anɛ yi ányáŋá amɔ amʉɛt mpǎy bǒmame, abú bhɔ́. \v 6 Yesu abhak maknkay mbɔnyunɛ bǒ ɛtɔk ɛyi bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛka nɛ yi. \s1 Yesu ató bakoŋo bhi bati byo nɛ apay \r (Mt 10.5-15; Lk 9.1-6) \p Yesu are kɔ ndǔ bɔ̌bɛtɔk abhɛn bachi kɛkwɔt, antɔŋ nɔkɔ bho Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 7 Abhɨŋɨ yɛ bakoŋo bhi bati byo nɛ apay ató nɛfí, bati apay apay. Achyɛ bhɔ́ bɛtaŋ bɛbok bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. \v 8 Asɛmti bhɔ́ bákɛ́ pɔkɔ yɛ̌nyɨŋ ndǔ nɛkɔ ɛnap, ɛ́bhɨ́kɨ́fʉɛt chí ntɛ́m. Yí bákɛ́ pɔkɔ nɛnyíɛ́, nɛ yɛ̌ bɛbhǎ-nɛkɔ, nɛ yɛ̌ chi nkáp. \v 9 Yí mámfyɛ́ nkwɔbhánya kɛ bákɛ́ pɔkɔ ndɛn ɛ́chák. \v 10 Nɛ aghati bhɔ bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ́ básíɛptí bhe arɛ́, bák ká amɛm ɛkɛt ɛ́mɔt kpátɛ mǎndɔ ɛtɔk ɛyɔ. \v 11 Nɛ mbák bǎchwɔp ɛtɔk kɛ bo kɛsyɛpti bhe nɛ maŋák nɛ bɔ́ kɛka bɛghok ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎghàti bhɔ, fá ká arɛ́. Nɛ bǎpɛrɛ fá arɛ́, kwɛt ka mfok anɛ achi bhe bɛkak. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́mbak mbɔ ntísiɛ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bɔ́ bákʉ́.” \v 12 Bárɔ́ yɛ bárɔ́k, mángati nɔkɔ bho Ɛyɔŋ Mandɛm bɛ bɔ́ mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap. \v 13 Báre bok bɛyǎ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, nɛ mángwati nɔkɔ bɛyǎ bǒmame nɛ bawɛt ólif mámbu nɔkɔ bhɔ. \s1 Ɛnyu báwáy nyaka Jɔ̌n Njwiti \r (Mt 14.1-12; Lk 9.7-9) \p \v 14 Mfɔ Hɛ́rɔd aghók ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm, mbɔnyunɛ bo mánáŋ bárɨŋɨ nyaka nnyɛ́n Yesu mbǎnkɛm. Mbɔk bárɛ̀m nyaka bɛ, “Jɔ̌n Njwiti kɛ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Ɛ̌ti yɔ kɛ̌ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay.” \v 15 Kɛ abhɛ́nɛ́fú bɛ, “Chí Ɛláija.” Báchák bárɛ́m bɛ, “Ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɔt anɛ tɛ nyaka” \v 16 Kɛ mbák chí Hɛ́rɔd, ághókó nɔ́kɔ́ ɛ̌ti Yesu arɛm bɛ, “Chí Jɔ̌n anɛ ndɛ́mɛ́ nyaka bɛ mámkpɔ́t ntí ywi kɛ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 17 Ɛfakari nyaka bɛ Hɛ́rɔd achyɛ ɛyɔŋ, bákɛ́m Jɔ̌n, bagwɔt, nɛ báfyɛ́ yi ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ ɛ̌ti Hɛródias, ngɔrɛ́ mɔ́mayi Fílip anɛ yí áfɔ́ŋɔ́, ábháy. \v 18 Jɔ̌n ǎghati nyaka Hɛ́rɔd bɛ, “Ɛbhé ɛyɛsɛ bo Israɛl ɛ́bhɨ́kɨ́ ka bɛ ɔ́nsɔt ngɔrɛ́ mɔ́mayɛ ɔmbay.” \v 19 Ɛ̌ti yɔ, Hɛródias afyɛ́ Jɔ̌n antɨ, nɛ are yaŋ bɛrɛm mángwáy yi, kɛ yi kɛbhɔŋ mbi. \v 20 Hɛ́rɔd are cháy bɛway Jɔ̌n mbɔnyunɛ arɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ Jɔ̌n achi chak nɛ nyáŋá bɛsí Mandɛm. Yɛ̌ndu ɛnyɨŋ ɛnɛ Jɔ̌n árɛ̀m ɛ́fyɛ̀ nyaka yi ɛbyɔk antɨ abhɔ̌ŋ maŋák bɛghok Jɔ̌n. \v 21 Nywɔp nɛ́mɔt, Hɛródias abhɔ́ŋ mbi. Hɛ́rɔd anak ɛpa ndǔ bɛtɨk nywɔbhɛ́ nɛbhe ɛni. Abhɨŋɨ manɛ́m bǒ ɛtɔk, nɛ bǒ bagho, nɛ batɛmɛ́ nɛnu, nɛ manɛ́m bo Gálili. \v 22 Mmɔ̌ Hɛródias anɛ mɔ́ngɔrɛ́ arɔk ndǔ ɛpǎ ɛyɔ, abhɛ́n nɛbhɛ́n ɛnyu ɛnɛ́ Hɛ́rɔd nɛ mankɔ̌ bhi bábhɔ́ŋɔ́ bɛyǎ maŋák. Hɛ́rɔd arɛm ntá mɔ́ngɔsɔ́ŋ wu bɛ, “Ghatí mɛ, yɛ̌ ɔ́yàŋ yi, chɔŋ nchyɛ́ wɔ.” \v 23 Ayɨkɨ bɛyǎ ndɔŋ ntá yi bɛ, “Chɔŋ nchyɛ́ wɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́yàŋ nchyɛ́ wɔ, yɛ̌ chí ɛbhakátɔk ɛya ɛ́mɔt.” \v 24 Ngɔsɔ́ŋ wu arɔk ntá nnɔ, abhɛ́p yi bɛ, “Mma, ndɛ́m mfɔ ánchyɛ mɛ yi?” Nnɔ yi bɛ, “Ntí Jɔ̌n Njwiti.” \v 25 Ngɔsɔ́ŋ wu apɛtnsɛm áyák ntá mfɔ arɛm bɛ, “Chiɛ́ mɛ ntí Jɔ̌n Njwiti amɛm nchán myákátí nɛ, nɛ́nɛ!” \v 26 Hɛ́rɔd apɔp! Kɛ ɛ́bé yí mmʉɛt bɛkʉ ɛnyu ɛ́chák ɛ̌ti nɛyɨkɨ anɛ yí áyɨ́kɨ́ bɛsí mankɔ̌ bhi. \v 27 Tɛ́mté wu, Hɛ́rɔd ató mbabhɛri ywi amɔt nɛ ɛyɔŋ bɛ́ ándɔk ántwɔ nɛ ntí Jɔ̌n. Arɔk, afɛrɛ ntí ywi amɛm ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, \v 28 atwɔ́ nɛ wu amɛm nchán myákátí, barɔk bachyɛ ntá mmɔ̌ Hɛródias. Asɔt, arɔk achyɛ ntá máyi. \v 29 Bakoŋó Jɔ̌n bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákári, bárɔk basɔt ɛrɛnɛ́ Jɔ̌n, barɔk babhɛmɛ. \s1 Yesu adɨ́k ngɛmntay bho \r (Mt 14.13-21; Lk 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Bǒnto báfú ndǔ nɛkɔ ɛnɛn Yesu átó bhɔ bápɛtnsɛm ntá yi, bágháti yi ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ́ bákʉ nɛ ɛbhɛn bátɔ́ŋɔ́ bho. \v 31 Bɛyǎ bhó bátwɔ̀ nyaka mándɔk nɔkɔ ɛnyunɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌ ɛpok mɛnyiɛ nɛnyíɛ́. Ɛ́kʉ arɛm ntá yap bɛ, “Sɛ́ndɔ́k ndǔ nɛbhʉɛt anɛ achi kpák bɛ mǎnjwémʉɛt mandú.” \v 32 Báfa yɛ báre rɔ́ŋ amɛm áchwí ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yɛ̌ mmu achak apu. \v 33 Bɛyǎ bhó bághɔ́ ndu bɔ́ bárɔ̀ŋ. Bárɨ́ŋɨ bɛ́ chí Yesu nɛ bǒbhi bhɔ, nɛ bárɨŋɨ nɛbhʉɛt anɛ bárɔ̀ŋ. Bɛyǎ bho báfú ndǔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk, báfa nɛ bɛkak, bárɔk ntiɛ́t ntiɛt, báre noŋ bɔ ambɨ. \v 34 Mpok Yesu áfú amɛm áchwi, aghɔ́ ngɛ́mtay bho. Ntínso nɛ́kɛ́m yi nɛ bhɔ mbɔnyunɛ bachi nyaka ndǔ ɛsɔŋɔri, nkwak ti, mbɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ mbabhɛri. Abho yɛ bɛ́tɔŋ bhɔ bɛyǎ mɛnyɨŋ. \v 35 Ɛnɛ́ mpok áfʉ̀ɛt běku ɛbhɔ, baghɔkɔ́ bhi bárɔ́k ntá yi barɛm bɛ, “Nywɔp nɛ́naŋ nɛrɔŋ nɛ nɛbhʉɛt anɛ sɛchi-nɛ arɛ́ chi ɛbhɨ. \v 36 Ghatí bǒbhɛn mándɔ́k ndǔ bakɨ nɛ bɔ̌bɛtɔk abhɛn báchí fá kɛkwɔt manku ɛnyɨŋ mɛnyiɛ.” \v 37 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Bě babhɔŋ, chyɛ̌ ká bhɔ nɛnyíɛ́ mányíɛ́.” Kɛ bábhɛ́p yí bɛ, “Ɔ̌yáŋ sɛ́ndɔ́k sɛ́nku nɛnyíɛ́ nɛ nkáp anɛ nkʉ bɛ́tɨk ányìɛ ndǔ bataŋ ánɛn sɛ́chíɛ bǒbhɛn?” \v 38 Yesu abhɛ́p yɛ bhɔ́ bɛ, “Bǎbhɔŋ bɛkpkɔkɔ́ brɛt afɔ mɛ́ní? Dɔ́k ká byo.” Bábyó nɔ́kɔ́, bárɛm bɛ, “Bɛkpɔkɔ́ brɛt bɛ́tay nɛ nsi ɛ́pay.” \v 39 Yesu aghati bhɔ bɛ mámfyɛ́ bho ndǔ bakwɔ́, mánkʉ bɔ manchɔkɔ amɨk ndu tákɔ. \v 40 Báchɔ́kɔ yɛ amɨk ndǔ barɔ́ŋ, ndǔ bakwɔ́ bɛsa bɛ́tay nɛ bɛsa bɛ́pay nsɛm byo. \v 41 Yesu asɔt yɛ bɛkpɔkɔ́ brɛt bhɔ bɛtay nɛ nsi ɛpay. Ayoŋ amɨ́k amfay. Achyɛ bakak ntá Mandɛm, abho bɛ́bɔ́kɔ́ti brɛt wu anchyɛ nɔkɔ ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ mánkɔ́rɛ́ nɛ nsi ntá bɛyǎ bǒbhɔ. \v 42 Yɛ̌ntɨkɨ mmǔ wap anyíɛ́ kpát ajwi. \v 43 Baghɔk Yesu mányókóti nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́rɔ́bhɛ́. Nɛ́jwí bɛkay byo nɛ bɛpay. \v 44 Mpǎy babhakanɛm abhɛn manyíɛ́ brɛt wu nɛ nsi ɛyɔ abhak mbɔ nka ɛtay. \s1 Yesu are kɔ amfǎnyɛn \r (Mt 14.22-33; Jn 6.15-21) \p \v 45 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ mándɔ́k mǎnchwe amɛm áchwí, mampe nnyɛ́n manjambɨ Bɛtsáida, ndǔ ɛbhě manyu ɛchak. Yímbɔŋ arɔp ansɛm bɛkʉ bɛyǎ bǒbhɔ mángúrɛ́. \v 46 Ágháti nɔ́kɔ́ bhɔ bɛ, “Mǎnkɔ sayri”, arɔ akó amfay njiɛ ndu mɛnɨkmʉɛt. \v 47 Ɛnɛ́ mpok ánáŋ árɔ́ŋɔ́ beku bhɔ, áchwí ábhak nɛntɨ manyu, Yesu abhak ɛbhɨ aywǐnti. \v 48 Yesu aghɔ́ ndu ɛ́bè baghɔkɔ́ bhi mmʉɛt mɛ́nók áchwi ɛ̌ti mbʉ́ɛ́p anɛ áfù bhɔ́ ambɨ. Bɛfʉɛt nkárɛ́nká ɛ́rát bɛghaka nkárɛ́nká ɛtandat betí, abho bɛkɔ amfay manyu ankoŋo nɔkɔ bhɔ. Arɔk kpát ɛrɔp kɛkwɔt bɛfʉɛt bhɔ. \v 49 Bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ yi ákɔ̀ anyɛ́n átwɔ̀, bɛ́cháy bɛ́kɛ́m bɔ́ tontó. Bábho bɛbɨk, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Chí ɛfóŋó-ngú! Chi ɛfóŋó-ngú!” \v 50 Bɔ́ mankɛm bághɔ nyaka yi, bɛcháy bɛ́kɛm bhɔ. Tɛ́mté wu, Yesu afyɛ́ bhɔ ntɨ arɛm bɛ, “Chi mɛ, bǎkɛ́ chay!” \v 51 Áchwé nɔ́kɔ́ amɛm áchwí, mbʉ́ɛ́p wu ákwɛn. Bɛchay bɛ́kɛ́m bɔ́ tontó. \v 52 Yɛ̌ndu Yesu ádɨ́k nyaka nka bho ɛtay nɛ bɛkpɔkɔ́ brɛt, bɔ kɛjwimɛm ndǔ ɛnyǔ mmu yi achi. Bɔ́ kɛnɛnɛ batɨ̌ yap amɛm. \s1 Yesu abú bǒmame atú Gɛnɛ́sarɛt \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi mánáŋá nɔ́kɔ́ bɛpe manyu, bákó ɛbhɨ, atú Gɛnɛ́sarɛt. Básɛt áchwí wap. \v 54 Nɛfú báfú amɛm áchwi, bo bárɨ́ŋɨ bɛ́ Yesu achi arɛ. \v 55 Ntiɛt ákwɛ́n atú ɛtɔk ɛyɔ ankɛm ndu bápɔ̀kɔ bǒmame ndǔ bɛ̌sák ɛbhap mándɔk nɔkɔ mbǎŋ ɛnkɛm ɛnɛ bághókó bɛ́ Yesu achí arɛ́. \v 56 Yɛ̌ntɨkɨ nɛbhʉɛt anɛ yí áchwɔ́bhɛ́ ndǔ bɔ̌bɛtɔk, nɛ yɛ̌ chi amɛm bɛtɔk bɛgho nɛ amɛm bakɨ, báré pɔkɔ́ bǒmame ndǔ mbaŋ ɛnɛ bo báchɛ̀m mbɔ nɛfísiɛ, mánɨk nɔkɔ mʉɛt bɛ yi andɔ bǒmame mantɔk yɛ̌ chi nkokoŋ ndɛn yi. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánú átɔ́kɔ́ nkokoŋ ndɛn Yesu, ataŋ. \c 7 \s1 Bɛpɨŋɨ́ bho bɛbhɨkɨ bhɔŋ bɛyibhiri bɛbhé Mandɛm \r (Mt 15.1-9) \p \v 1 Bǒnkwɔ Fárisi nɛ mbɔk batɔŋ ɛbhé Mandɛm abhɛn báfú Yerúsalɛm, bátwɔ́ nyaka bákáp Yesu. \v 2 Bághɔ bɛ́ mbɔk bakoŋo Yesu mányìɛ̀ nɛnyíɛ́ kɛso amɔ́ mbɔ ɛnyǔ ɛpɨŋɨ́ bǒ bhap ɛ́tɔ̀ŋ. \v 3 Bǒnkwɔ Fárisi nɛ bo Israɛl mankɛm bápú nyiɛ nɛnyíɛ́ kɛ yambɨ bɛso amɔ mbɔ ɛnyǔ ɛpɨŋɨ́ bachǐmbɨ bhap ɛ́tɔ̀ŋ. \v 4 Nɛ bápu nyiɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fu ɛsiɛ kpátɛ mánso yɔ mbɔ ɛnyǔ ɛpɨŋ ɛyap ɛ́tɔ̀ŋ. Bábhɔŋ bɛpɨŋ bɛ́chak tontó ɛbhɛn bábhʉ̀rɛ mbɔ bɛ́so nkɔ́p, bɛkpʉrɛ, nɛ bɛte árɨk. \v 5 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bábhɛ́p Yesu bɛ, “Ndaká yí baghɔkɔ́ bhɛ bápú koŋo bɛpɨŋ ɛbhɛn bachǐmbɨ bhɛsɛ? Ndaká yí mǎnyìɛ nɛnyíɛ́ kɛso amɔ mbɔ ɛnyu ɛ́yàŋ?” \v 6 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya arɛm nyaka ndaká yí tɛtɛp ɛ̌ti yɛka! Bǎchi bǒ bɛtábhá nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu yi ásɨ́ŋɨ́ bɛ Mandɛm arɛm bɛ, ‘Bǒbhɛn báchyɛ̀ mɛ kɛnókó chi nɛ bɛyɔŋɔ́nyu bhap, batɨ yap ásap nɛkɔ nɛ mɛ. \v 7 Kɛnókó ɛkɛn bɔ báchyɛ̀ mɛ kɛchi chi ndɛ́ndɛm, mbɔnyunɛ bɛbhé ɛbhɛn bakwǎŋwaŋ báfyɛ́ kɛ̌ bɔ bátɔ̀ŋ bho mbɔ bɛ bɛchi Ɛyɔŋ Mandɛm.’ \v 8 Bǎrɔ̀ bɛbhé Mandɛm bǎkoŋo chi bɛpɨŋ ɛbhɛn bǒ mmɨk.” \v 9 Yesu arɔk ambɨ aghati bhɔ́ bɛ, “Bǎbhɔŋ ɛrɨ́tí mbi bɛ́rɔ bɛbhé Mandɛm ndu bɛ́koŋo chí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bachǐmbɨ bhɛka bátɔ́ŋɔ́! \v 10 Moses arɛm bɛ, ‘Chiɛ́ ɛ́táyɛ nɛ máyɛ kɛnókó’ nɛ bɛ ‘Yɛ̌ agha anɛ árɛ̀m ɛbɛ́ptí ɛyɔŋ ntá ɛtayi, yɛ̌ máyi, bábhɔŋ bɛway yi.’ \v 11 Kɛ bǎghàti bho bɛ mbák mmu ándɛ́m ntá ɛtayi, yɛ̌ máyi bɛ, ‘Nsɔt ɛnyɨŋ ɛnɛ mbɔ́ŋɔ́ mbʉ bɛkwak wɔ nɛ yɔ, nchyɛ́ ntá Mandɛm’, \v 12 nɔ, bǎchɛt bho mbi bɛ bákɛ́ kwak bachi nɛ manɔ bhap. \v 13 Ndǔ bǎkʉ nɔ, bǎsɔt bɛpɨŋ ɛbhɛn bachǐmbɨ bhɛka bɛbyak Ɛyɔŋ Mandɛm. Nɛ bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak ɛbhɛn bǎkʉ bɛ́chí mbɔ ɛbhɔ.” \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ mmu ákɛ́ bhak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm \r (Mt 15.10-20) \p \v 14 Yesu árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ́, apɛt abhɨŋɨ bɛyǎ bo abhɛn bachi arɛ́ arɛm bɛ, “Bě mankɛm, tá ká batú mǎngok ɛnyɨŋ ɛnɛ mbɔ́ŋɔ́ bɛrɛm, mǎnjwimɛm! \v 15 Yɛ̌nyɨŋ ɛpu ɛnɛ mmu ányìɛ ɛ́nkʉ bɛ yi akɛ́ bhak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fú mmu anyu kɛ ɛ́kʉ̀ mmu ákɛ́ bhák pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. \v 16 Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batú bɛghok ángók.” \v 17 Yesu árɔ́ nɔ́kɔ́ bhɔ́, arɔk anywɔ́p. Arɛ́, baghɔkɔ́ bhi bábhɛ́p yi ntí bɛyɔŋ ɛbhɔ. \v 18 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bě nkwɔ bǎbhɨ́kɨ́re jwimɛm-ɛ? Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ányìɛ ɛnchwe yi mɛniɛ ɛ́pú kway bɛkʉ bɛ yi akɛ bhak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm? \v 19 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ányíɛ́, ɛ́pú chwe yi antɨ, ɛ́rɔŋ chi mɛniɛ ɛbhi nɛ ǎji yɔ amfɛrɛ.” Yesu arɛm nɔ, ndu áyàŋ bo mándɨŋɨ bɛ yɛ̌ntɨkɨ nɛnyíɛ́ nɛ́kway mɛnyiɛ. \v 20 Arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fù mmu antɨ kɛ ɛ́kʉ̀ yi akɛ bhak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. \v 21 Chí amɛm ntɨ mmu kɛ̌ nkaysi mbʉ́mbʉ áfù, antɛ́n yi ndǔ ɛpúsí, nɛ bɛway mmu, nɛ bɛkwɛn bɛrwɔp, nɛ \v 22 bɛ́fyɛ amɨ́k ndǔ mɛnyɨŋ bo bachak, nɛ ɛbɛ́bhɛ́ntɨ, nɛ bɛrwɔ bho, nɛ ɛpɔ̌ ɛpɨŋ ɛnɛ mmu apu kɛm mmʉɛt, nɛ mpap amɨ́k, nɛ bɛchɔŋti nnyɛ́n mmu, nɛ nɛyoŋómʉɛt nɛ ɛchɨŋti. \v 23 Bɛbɛpti mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛ́fù mmu chi antɨ nɛ bɔ́ kɛ bɛ́kʉ̀ mmu akɛ bhak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm.” \s1 Ngɔrɛ́ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛka \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Yesu afa yɛ nɛbhʉɛ́t wu are rɔ́ŋ atú ɛtɔk anɛ achi kɛkwɔt Táya nɛ Sídɔn. Arɔk achwe ɛkɛt ɛ́mɔt abhak arɛ́. Akɛ yáŋ mándɨŋɨ bɛ́ yi achi arɛ́. Yɛ̌ nɔ, akɛ rɔp bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́. \v 25 Ngɔrɛ́ amɔt anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔ̀ŋɔri mɔ́ywi anɛ ngɔsɔ́ŋ aghok ɛ̌ti Yesu. Arɔk ntá yi kɛchɔŋti mpok, akwɛ́n bɛkak ɛbhi. \v 26 Ngɔrɛ́ wu apú nyaka mmu Israɛl. Bábhe yi chi atú Síria ndǔ nnɛrɛ́kɛt agho anɛ́ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Fonísia. Anɨk Yesu mmʉɛt bɛ ambok ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ ɛ́mfu mɔ́ywi amʉɛt. \v 27 Kɛ Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Dɔ̌ sɛ́nchíɛ kpɨ́k mǎmbɔ nɛnyíɛ́. Ɛ́pú chak bɛsɔt nɛnyíɛ́ mǎmbɔ mánchyɛ́ ntá mmú.” \v 28 Ngɔrɛ́ wu akɛmɛ yi bɛ, “Acha, ɛ́chí tɛtɛp. Kɛ mmú ɛ́nyiɛ nɔkɔ bɛchɔkɔtí ɛbhɛn bɛ́fù ntá mǎmbɔ amfay ɛ́fɛ́mɛ́ nɛnyiɛ mɛ́nkwɛnti amɨk.” \v 29 Yesu arɛm bɛ, “Ɛ̌ti bɛyɔŋ ɛbhɛ ɛbhɛn, pɛtnsɛm anywɔ́p, ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛyɔ ɛ́naŋ ɛ́rɔ mɔ́ywɛ.” \v 30 Apɛtnsɛm anywɔ́p, aghɔ́ mɔ́ bhʉrɛ ndǔ ndu ɛnɛ́ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ ɛ́náŋ ɛ́rɔ yi. \s1 Yesu abú mbók \p \v 31 Yesu arɔ atú Táya, afʉɛ́t Sídɔn achwe atú bɛtok byo anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Dikápolis, akɔ achwɔp ndǔ Manyu Gálili. \v 32 Básɔ́t mmǔ amɔt bárɔ́k ntá yi nɛ yi. Mbaŋ yi kɛ ghók, kɛpɨ yi kɛrɛm kɔkɔ kɔkɔ. Mánɨk Yesu mmʉɛt bɛ́ ányáŋá yi amɔ anti. \v 33 Yesu aya yí báfá nɛntɨ bho, bárɔk nɛ́kú. Asoŋ yí kɛnɔŋámɔ batú, apá batiɛ́, atɔk nɛ́rɨ ɛni. \v 34 Yesu ayɨŋɨ mfay asɔ́k nsɔk arɛm bɛ, “Ɛfáta” nɔ chi, “Nɛnɛ́.” \v 35 Tɛ́mté wu, batú yi ánɛ́nɛ, nɛrɨ́ nɛ́káŋári yi anyu abho bɛrɛm kɛpɨ sayri. \v 36 Yesu asɛmti bho bɛ bákɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákári. Yɛ̌ nɔ, ásɛ́mtí nɔ́kɔ́ bhɔ, mángati nɔkɔ ghati bho. \v 37 Bo bábhák maknkay, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Yɨŋɨ́, ɛnyɨŋ ɛnɛ yí ákʉ́ ɛ́rɨ ɛcha. Ǎkʉ yɛ̌ chí bo abhɛn batú áchókó mángók mbaŋ, babhók mándɛm kɛpɨ.” \c 8 \s1 Yesu adɨ́k nka bho ɛnwi \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, ɛnɛ́ bɛyǎ bho bápɛt báchɛ̀m nɛbhʉɛt amɔt, Yesu abhɨŋɨ bakoŋo bhi arɛm bɛ, \v 2 “Ntínso nɛ́kɛ̀m mɛ nɛ bǒbhɛn. Báchí fá nɛ mɛ ndǔ manywɔp arat, nɛ bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ mɛnyiɛ. \v 3 Mbák ntó bhɔ mámpɛtnsɛm kɛnyiɛ́ nɛnyíɛ́, bákway bɛgu nsay ambi, nɛ bɛyǎ bhap báfú bakɔ asiɛ.” \v 4 Bakoŋo bhi bábhɛp yi bɛ, “Ɛtɔk ɛ́pú fá, chɔŋ mmu ambɔŋ nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́kwày bǒbhɛn mankɛm fá?” \v 5 Yesu abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bǎbhɔŋ bɛkpɔkɔ́ brɛt afɔ mɛni?” Bákɛmɛ yi bɛ, “Sɛ́bhɔŋ bɛkpɔk tándrámɔt.” \v 6 Yesu achyɛ ɛyɔŋ bɛ bɔ́ mankɛm mánchɔ́kɔ́ amɨk. Asɔt yɛ bɛkpɔkɔ́ brɛt bhɔ tándrámɔt. Áchyɛ́ nɔ́kɔ́ bakak ntá Mandɛm, abho bɛbɔkɔti bhɔ anchyɛ nɔkɔ ntá bakoŋo bhi bɛ mánchyɛ́ ntá bo bhɔ. Báré sɔt mánkɔrɛ nɔkɔ. \v 7 Bábhɔŋ nyaka bǎrú nsi nkwɔ. Yesu áchyɛ́ nɔkɔ bakak ntá Mandɛm, achyɛ yɔ́ ntá bakoŋo bhi bɛ mánkɔ́rɛ yɔ nkwɔ. \v 8 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anyíɛ́ ajwi. Baghɔkɔ́ bhi bábwɔ́pti nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛ́rɔ́bhɛ́, nɛ́jwí bɛkay tándrámɔt. \v 9 Mpǎy bho abhak mbɔ nka ɛnwi. \v 10 Yesu aghati bhɔ́ mángúrɛ́. Tɛ́mté wu, Yesu nɛ bakoŋo bhi báchwe amɛm áchwí bárɔ́k atú Dalmanúta. \s1 Bǒnkwɔ Fárisi bábhɛp Yesu ántɔŋ bɔ ɛrɨŋɨ́ maknkay \r (Mt 12.38-42, 16.1-4) \p \v 11 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi bárɔk ntá Yesu bábho bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ yi. Báré yaŋ mbi mɛmɔ yi. Bábhɛ́p yi ankʉ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ́ ɛ́bhak mbɔ ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́tɔŋ bɛ bɛtaŋ ɛbhi bɛ́fú chi ntá Mandɛm. \v 12 Yesu asɔ́k nsɔk arɛm bɛ, “Ndaká yí mkpáká bho anɛ́ ɛchɔŋ áyàŋ ɛrɨŋɨ́ maknkay? Tɛtɛp, nchí ghati bhe bɛ yɛ̌ mmu apú tɔŋ bhɔ ɛnyǔ ɛrɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ́ bɔ báyàŋ.” \v 13 Arɛm nɔ́kɔ́ nɔ, arɔ bhɔ́ apɛt achwe amɛm áchwi, are pé bɛ́rɔŋ ɛbhě manyu ɛ́chák. \s1 Sɔt ka mpok nɛ yís bǒnkwɔ Fárisi nɛ anɛ Hɛ́rɔd \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Bakoŋo Yesu bághɔ́kɔntɨk bɛ́pɔ́kɔ brɛt. Babhɔ̌ŋ nyaka chí mɔ́kpɔkɔ́ brɛt amɔt amɛm áchwí. \v 15 Yesu are sɛmti bhɔ bɛ, “Sɔt ka mpok nɛ yís bǒnkwɔ Fárisi nɛ anɛ Hɛ́rɔd.” \v 16 Bábhó bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Ǎrɛ̀m nɔ mbɔnyunɛ sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ brɛt.” \v 17 Yesu arɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ́ bárɛ̀m abhɛ́p bhɔ bɛ, “Ndaká yí bárɛ̀m ɛ̌ti brɛt anɛ bǎhɨ́kɨ́ bhɔŋ? Bǎbhɨ́kɨ́re jwimɛm-ɛ? Batɨ ábhʉɛ́t be amɛm chóchókó? \v 18 Bǎbhɔŋ chí amɨ́k ntíako? Bábhɔŋ chí batú nɛmak-a? \v 19 Bǎghɔ́kɔ́ntɨk ndu ndɨ́kɨ́ nka bho ɛtay nɛ bɛkpɔkɔ́ brɛt bɛtay? Anɛ árɔ́bhɛ́ abhak bɛkay mɛ́ni?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Bió nɛ bɛpay.” \v 20 Yesu apɛt abhɛ́p bhɔ bɛ, “Nɛ mpok nkɔ́rɛ́ anɛ bɛkpɔk tándrámɔt nká bho ɛnwi ɛ́nyiɛ́, anɛ árɔ́bhɛ́ mǎnyokoti, abhak bɛkay mɛ́ni?” Bákɛmɛ yi bɛ, “Tándrámɔt.” \v 21 Abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́re jwimɛm?” \s1 Yesu akʉ nnɛ́mámɨ́k aghɔ́ mbaŋ \p \v 22 Ɛnɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bágháká Bɛtsáida, bǒfú básɔ́t nnɛ́mámɨ́k bárɔ́k ntá yi, mánɨkmʉɛt bɛ ántɔk yi. \v 23 Yesu akɛ́m yi ndu awɔ, aya bárɔk antí ɛtɔk. Apá yi batíɛ́ amɨ́k, anyaŋa amɔ́ anti ywi abhɛp yi bɛ, “Ɔ̌ghɔ̀ nɔ yɛ̌nyɨŋ?” \v 24 Mmu wu ayɨŋɨ mfay arɛm bɛ, “Nchí ghɔ́ bo kɛ bachi chi mbɔ bɛ mɛnɔk kɛ bɛ́kɔ̀.” \v 25 Apɛt atɔk amɨ́k yi. Ndɔŋ yɔ, mmǔ wu ayɨŋɨ dǐǐ, apɛt abho bɛghɔ mbaŋ, nɛ are ghɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ sayri. \v 26 Yesu aghati yi bɛ ándɔk ɛkɛt ɛyi, nɛ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ, “Kɛ́pɛtnsɛm ɛtɔk.” \s1 Píta arɛm bɛ Yesu chí Kristo \r (Mt 16.13-20; Lk 9.18-21) \p \v 27 Yesu nɛ bakoŋo bhi báfʉɛ́t báré rɔŋ ndǔ bɔ̌bɛtɔk abhɛn bachi kɛkwɔt Seséria Fílipi. Ambi, Yesu abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bo bárɛ̀m bɛ mɛ nchí agha?” \v 28 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Mbɔk bárɛ̀m bɛ ɔchí Jɔ̌n Njwiti. Bachak bɛ Ɛláija, nɛ abhɛnɛfu bɛ ɔchí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɔt.” \v 29 “Kɛ bě babhɔŋ bǎrɛ̀m bɛ mɛ nchí agha?” Símun Píta akɛmɛ yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎto.” \v 30 Yesu asɛmti bhɔ bɛ bákɛ́ ghati yɛ̌ mmu. \s1 Yesu arɛm bɛ chɔŋ mánchyɛ yi bɛyǎ ɛsɔŋɔri nɛ mángwáy yi \r (Mt 16.21-28; Lk 9.22-27) \p \v 31 Yesu abho bɛghati bhɔ bɛ, “Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ bɛghɔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri. Bǒbati ɛtɔk, nɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm, nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bábyak chɔŋ mɛ nɛ mángwáy mɛ, kɛ ɛ́gháká nɔkɔ manywɔp arat, mpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 32 Yesu aghati bhɔ nɔ kpoŋoroŋ. Píta asɔt yi nɛpak arɛm bɛ, “Ɛta kɛrɛm awǔ ndak.” \v 33 Kɛ ndu Yesu áyíbhírí mmʉɛt aghɔ baghɔkɔ́ bhi, aji Píta bɛ, “Satan, fá mɛ́ bɛsí! Nkaysi yɛ chi anɛ nkwǎŋwaŋ, abhɨ́kɨ́ fu ntá Mandɛm!” \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ kɛ ambak nkoŋo Yesu \r (Mt 16.24-28; Lk 9.23-27) \p \v 34 Yesu abhɨŋɨ ngɛ́mtáy bho nɛ bakoŋo bhi arɛm ntá yap bɛ, “Mbák mmu ǎyaŋ bɛ́bhak nkoŋo wa, abhɔŋ bɛ́ghɔ́kɔntɨk mmʉɛt yi, ampɔkɔ ɛkotákátí yi, ankoŋo mɛ. \v 35 Yɛ̌ agha anɛ áyàŋ bɛpɛmɛ mmʉɛt yi ǎnɛm nɛpɛ́m ɛni. Kɛ yɛ̌ agha anɛ áká mɛnɛm nɛpɛ́m ɛni ɛ̌ti ya nɛ ɛ̌ti Mbok Ndɨ́ndɨ́, ǎbhɔŋ chɔŋ nɔ. \v 36 Ntɨkɨ nsáy mmu ábhɔ̀ŋ mbák abhɔŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ fá amɨk, kɛ anɛ́m nɛpɛ́m ɛni? \v 37 Nɛ mbák mmu ánɛ́m nɛpɛ́m ɛni, ntɨkɨ ɛnyɨŋ yí ákwày bɛsɔt anchyɛ bɛ yi ampɛt ambɔŋ nɔ́? \v 38 Mbák mmu abhɔ̌ŋ ntíánwɔ́p ɛ̌ti ya nɛ ɛ̌ti Ɛyɔŋ ɛya ndǔ mkpáká bho anɛ́ ápú kʉ mbɔ ɛnyu Mandɛm áyàŋ, mkpáká bho bɛbʉ́, chɔŋ Mmɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ ntíánwɔ́p ɛ̌ti yi mpok nchí twɔ nɛ kɛnɛ́m Ɛtaya nɛ bɔángɛl bhi.” \c 9 \nb \v 1 Yesu arɔk ambɨ bɛghati ngɛ́mtáy bǒbhɔ bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, mbɔk bho báchi fá abhɛn bápú gu kpátɛ mángɔ ndǔ Kɛfɔ Mandɛm kɛ́twɔ̀ nɛ bɛtaŋ.” \s1 Bɛsí Yesu bɛ́yíbhíri \r (Mt 16.21-28; Lk 9.22-27) \p \v 2 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ manywɔp atandat, Yesu asɔt Píta, nɛ Jems nɛ Jɔ̌n, akó amfay njiɛ ngo nɛ bhɔ. Bábhák arɛ́ bɔ́bhɔ́. Bápɛ́rɛ yɨŋɨ, bɛsí Yesu bɛ́yíbhiri. \v 3 Ndɛn ɛyi nkwɔ ɛ́ré diɛrɛ pɛ́pɛ̌pɛ́p ɛnyu ɛnɛ́ yɛ̌ mmu ápú kwáy bɛso ndɛn yɛ̌ chí nɛ babhé ɛ́ndiɛrɛ ɛnyu yɔ. \v 4 Tɛ́mchok, Moses nɛ Ɛláija, barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm abhɛn tɛsáy, bábhési mándɛmɛ nɔkɔ kɛpɨ nɛ Yesu. \v 5 Píta abho bɛrɛm ntá Yesu bɛ, “Acha, ɛ́rɨ tontó bɛ sɛchi fá. Dɔ̌ sɛ́nté bɛ́tɛ́m barat. Ɛ́mɔt ntá yɛ, ɛ́chák ntá Moses, nɛ ɛnɛ́fú ntá Ɛláija.” \v 6 Píta arɛm nɔ mbɔnyunɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka ɛnyɨŋ ɛchák ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm ndǔ bɛcháy bɛkɛmɛ bhɔ tontó. \v 7 Nɛrɛm anɛ Píta árɛ́mɛ́ ɛnyu yɔ, nɛbháŋ nɛ́sɛp tɛ́mté, nɛbho bɛ́kúti bhɔ. Ɛyɔŋ ɛ́fú amɛm nɛbháŋ ɛ́ndɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chí Mɔ́wa. Nkɔŋ yí tontó. Ghók ká yi!” \v 8 Tɛ́mté wu, bɔPíta báyɨ́ŋɨ, kɛ bákɛpɛrɛ ghɔ́ yɛ̌ mmu, ɛbhiki fʉɛt chi Yesu aywǐnti. \p \v 9 Nɛ ndǔ Yesu nɛ bɔPíta básɛ̀p njiɛ, Yesu aghati bhɔ bɛ, “Bǎkɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎghɔ́ fá, kpátɛ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 10 Bábhʉ́rɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu aghati bhɔ antɨ, bɔ́kɛ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ bághɔ. Mámbɛbhɛ nɔkɔ chi batɨ bɛ, “Nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m chi yi?” \v 11 Bɔ́ bati arat bábhɛp Yesu bɛ, “Ndaká yí batɔŋ ɛbhé Moses bárɛ̀m bɛ Ɛláija abhɔŋ bɛpɛtnsɛm fá amɨk kɛ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛ ǎtó antwɔ́?” \v 12 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ɛ́chí tɛtɛp bɛ Ɛláija abhɔŋ bɛyambɨ antwɔ́, anyurɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ambʉrɛ, kɛ ná básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ́ Mmǔ anɛ áfú ntá Mandɛm abhɔŋ bɛ́ghɔ ɛsɔŋɔri nɛ bɛ́ bábyak chɔŋ yi? \v 13 Kɛ nchí ghati bhe bɛ Ɛláija anáŋ átwɔ nɛ bo bákʉ́ yi bɛbʉ́ mbɔ ɛnyu bákɔ́ŋɔ́ mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ nyaka amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛ̌ti yi.” \s1 Yesu abú mmɔ́ anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́chyɛ̀ ɛsɔŋɔri \r (Mt 17.14-21; Lk 9.37-43a) \p \v 14 Ɛnɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bati arat bápɛ̀tnsɛm, bátɛ́mɛ́ri bakoŋo bhi báchák. Bághɔ́ bɛyǎ bho nɛ batɔŋ ɛbhé Moses ndu bákɛ̀m ɛpʉ́ítí nɛ bhɔ. \v 15 Tɛ́mté wu, bɛyǎ bo bho mankɛm bághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu, bábhák maknkay tontó. Báre rɔŋ ntiɛ́t ntiɛt bɛkaka yi. \v 16 Abhɛ́p bakoŋo bhi bɛ, “Ntɨkɨ ɛpʉ́ítí nɔ bǎkɛ̀m nɛ bhɔ?” \v 17 Kɛ mmu amɔt amɛm nkwɔ bǒbhɔ akɛmɛ yi bɛ, “Ntɔŋ, ntwɔ̌ nɛ mɔ́wa ntá yɛ. Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛpú ka yi andɛm kɛpɨ, \v 18 nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ́ ɛfóŋó yɔ ɛ́kɛ́m yi, ɛ́gʉɛp yi amɨk, bɛfɛn mɛ́mfu nɔkɔ yi anyu. Mpok yɔ, ande nyiɛ amɛn nɛ anɔkɔ. Nnɨk baghɔkɔ́ bhɛ mmʉɛt bɛ́ mámbók yɔ ɛ́ndɔ́ yi, kɛ bábhɨ́kɨ́ kway bɛkʉ nɔ.” \v 19 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bě mkpaká bho anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛka nɛ mɛ, bě bho bǎyìbhiri tɛtɛp ndǔ ɛnyɨŋ ɛchak, chɔŋ mpɛt ntat nɛ bhe ná? Chɔŋ nkɛ́pntɨ nɛ bhe ngaka fá?” Kɛ ǎrɛm bɛ, “Twɔ́ ká nɛ mɔ́wu fá ntá ya.” \v 20 Básɔt mɔ̌rɛ bárɔ́k ntá Yesu nɛ yi. Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ ɛghɔ nɔkɔ Yesu, tɛ́mté wu, ɛ́nyɨ́kɨ́si mɔ́wu gbogbǒgbok, akwɛ́n amɨk are bɨŋɨri, ɛfɛn ɛ́mfu nɔkɔ yi anyu. \v 21 Yesu abhɛ́p chimɔ bɛ, “Ɛfóŋó ɛnɛ ɛ́naŋ ɛtat yi amʉɛt ná?” Chi mɔ́wu akɛmɛ bɛ, “Tɛ kɛmbɔ́ ɛki. \v 22 Bɛyǎ ndɔŋ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ ɛ́kʉ̀ yi ankwɛ́n ango. Mpokófu ɛ́kʉ yi ankwɛn anyɛ́n ndu bɛway yi. Mbák ɔ̌kway bɛkʉ ɛnyɨŋ, ghɔ bhɛsɛ́ ntínso kwak bhɛsɛ́.” \v 23 Yesu akɛmɛ bɛ, “Wɔ bɛ́ mbák mɛ̌kwáy bɛkʉ ɛnyɨŋɨ́! Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ́kway bɛkɔ ntá mmu anɛ ánókó Mandɛm.” \v 24 Tɛ́mté wu, chimɔ arɛm nɛ ɛyɔŋ amfay bɛ, “Nnókó kɛ nɛka ɛná nɛ́bhɨ́kɨ́ taŋ. Kwak mɛ nnókó sayri.” \v 25 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ bo bátwɔ̀ chi tontó tontó, ásáy ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ bɛ, “Wɔ ɛfóŋó ɛnɛ́, ɛfóŋó kɛbhók nɛ batú chóchók, ghók. Fú yi amʉɛt, nɛ yɛ̌ ɛwak, ɔ́kɛ́ pɛrɛ twɔ́ yi amʉɛt!” \v 26 Yesu árɛm nɔkɔ nɔ, ɛfóŋó yɔ ɛ́bɨk, ɛ́nyɨkɨsi mɔ́wu gbogbǒgbok, ɛ́fú yi amʉɛt. Arɔp mbɔ ngú. Bo abhɛn báchi arɛ barɛm bɛ, “Ágú.” \v 27 Kɛ Yesu akɛ́m yi ndu awɔ, akwak yi afate. \v 28 Yesu ákʉ́ nɔkɔ nɔ, achwe anywɔ́p. Bakoŋo bhi bábhɛ́p yi ansɛm ansɛm bɛ, “Ndaká yí sɛ́bhɨ́kɨ́ kway bɛbok ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ?” \v 29 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Ndiɛrɛ nɛ nɛnɨkímʉɛt nɛ nɛtarɛ́nsay kɛ bákway bɛkʉ ɛnyǔ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ ɛ́mfu mmu amʉɛt.” \f + \fr 9:29 \ft Nɛtarɛ́nsay: Mbɔk bɛsɨ́ basɨŋ abhɨ́kɨ́ bhɔŋ “Nɛtarɛ́nsay”.\f* \s1 Yesu apɛt arɛm bɛ chɔŋ mángwáy yi \r (Mt 17.22-23; Lk 9.43b-45) \p \v 30 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ báre fʉɛt atú Gálili mándɔk nɔkɔ. Akɛyáŋ mándɨ́ŋɨ́ ɛbhak ɛnɛ yi achi, \v 31 mbɔnyunɛ, ǎtɔŋ nyaka bakoŋo bhi angati nɔkɔ bhɔ bɛ, “Bákɛ̀m chɔŋ Mmǔ anɛ áfú ntá Mandɛm mámfyɛ yi amɔ́ bǒ mmɨk mángwáy yi, nɛ ɛ́ghaka nɔkɔ manywɔp arat ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 32 Kɛ bɔ́ kɛjwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛmɛ nɛ báre chay bɛbhɛp yi. \s1 Nkoŋo Yesu anɛ áchá abhɛnɛfu \r (Mt 18.1-5; Lk 9.46-48) \p \v 33 Bágháká nɔ́kɔ́ Kapɛ̌naum, báchwe anywɔ́p. Ɛnɛ́ bachi arɛ́, Yesu abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bǎkɛ̀m mbʉ ɛpʉ́ítí ambi ɛ̌ti yi?” \v 34 Báchɔ́kɔ kpák, mbɔnyunɛ bákɛ̀m nyaka ɛpʉ́ítí nɛ batɨ ankɔŋɔmbi ndu bɛrɨŋɨ mmǔ wap anɛ áchá báchák. \v 35 Yesu achɔkɔ amɨk, abhɨŋɨ bhɔ bati byo nɛ apay, abho bɛghati bhɔ bɛ, “Mmǔ ywɛka anɛ áyàŋ bɛbhak mǔngo, abhɔŋ bɛsɔt mmʉɛt yi mbɔ bɛ apu yɛ̌nyɨŋ nɛ ambak mǔbɛtok ntá bo bachak mankɛm.” \v 36 Asɔt mandú mmɔ́ ate nɛ́ntɨ́ nap, apɔkɔ yɛ yí amʉɛt, arɛm ntá yap bɛ, \v 37 “Yɛ̌ agha anɛ ásɔ́t mmɔ́ mbɔ anɛ sayri ɛ̌ti ya, ǎsɔt chi mɛ, nɛ yɛ̌ agha anɛ ásɔ̀t mɛ sayri, ǎsɔt chi mmu anɛ átó mɛ.” \s1 Yɛ̌ agha anɛ áká nɛ bhɛsɛ́ achi nɛ bhɛsɛ \r (Lk 9.49-50) \p \v 38 Jɔ̌n árɛm ntá yi bɛ, “Ntɔŋ, sɛ́ghɔ mmu anɛ apu ndǔ nkwɔ ywɛsɛ ndu ábòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ndǔ nnyɛ́n ɛna. Sɛ́gháti yi bɛ, ákɛ́pɛrɛ kʉ nɔ mbɔnyunɛ apú ndǔ nkwɔ ywɛsɛ.” \v 39 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bǎkɛ́ kaŋ mmu mbɔ awu mbɔnyunɛ yɛ̌ mmu apú anɛ ákʉ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ndǔ nnyɛ́n ɛna antɨŋ anjibhiri mmʉɛt andɛm bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛ̌ti ya. \v 40 Mmu anɛ apu nu nɛ bhɛsɛ, achí nɛ bhɛsɛ. \v 41 Dɨŋɨ́ ká bɛ yɛ̌ agha anɛ áchyɛ́ be nkɔ́p manyiɛp mǎnyú mbɔnyunɛ bǎchí bakoŋo abhɛn Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, apu nɔ́k bɛbhɔŋ akap.” \s1 Sɔt ka mpok bɛ́ mmu ákɛ́ kʉ ntɨ ankwɛn ndǔ bɛbʉ́ \r (Mt 18.6-9; Lk 17.1-2) \p \v 42 Yesu arɛm bɛ, “Chɔŋ ɛ́mbɛp ɛncha ntá mmu anɛ ákʉ́ mɔ́wa amɔt anɛ abhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ mɛ ánkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́. Ɛchi sayri ntá mmu wu, bɛ mánsɔt ntǎy nɛgho mánsɛt ɛmɨ yi, mamɛsɛ amɛm manyu. \v 43-44 Mbák awɔ ywɛ ákʉ̀ ɔnkwɛn ndǔ bɛbʉ́, kpɔ́t wu fɛrɛ! Ɛ́chí sayri bɛ ɔnchwe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti nɛ awɔ amɔt ɛcha mɛmɛsɛ wɔ amɛm nɛpǐngo anɛ apu nɛmɛ nɛ amɔ apay! \v 45-46 Mbák ɛkak ɛyɛ ɛ́tò wɔ ndǔ bɛbʉ́, kpɔ́t yɔ fɛrɛ́. Ɛ́chí sayri bɛ ɔ́nchwe ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti nɛ ɛkak ɛ́mɔt ɛcha bɛ́ mámɛ́sɛ wɔ amɛm nɛpǐngo nɛ bɛkak bɛpay. \v 47 Nɛ mbák nyɛ́sɛ́ ɛnɛ nɛ́kʉ̀ ɔ́nkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́, poŋórí nɔ́ gʉɛ́p. Ɛ́chí sayri bɛ́ ɔ́nchwe ndǔ Kɛfɔ Mandɛm nɛ nyɛ́sɛ́ nɛmɔt ɛcha bɛ mámɛ́sɛ wɔ amɛm nɛpǐngo nɛ amɨ́k apay. \v 48 Amɛm nɛpǐngo ɛnɔ, kɛ́nyɔrɛ ɛkɛn kɛ́nyiɛ bho kɛ́pú gú, nɛ ngó apu nɛmɛ. \v 49 Chɔŋ mángoko yɛ̌ntɨkɨ mmu nɛ ngó nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu báfyɛ̀ ngáŋ ndǔ nɛnyíɛ́ bɛ nɛ́ndɨ́ anyu. \v 50 Ngáŋ áchí ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ. Kɛ mbák ngáŋ ábhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ manyɨŋti mi, ná bákway bɛkʉ wu ampɛt ambak ɛrɨ́tɨ́ ngáŋ? Bɔ́ŋ ká ngáŋ amʉɛt, mǎnchɔkɔ ɛyɔŋ ɛ́mɔt nɛ batɨ.” \c 10 \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu átɔ́ŋɔ́ ɛ̌ti awáy nɛbhay \r (Mt 19.1-12; Lk 16.18) \p \v 1 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ yɛ Kapɛ̌naum bárɔ́k atú Judɛ́ya. Bákɨ́ŋɨ Manyu Jɔ́dan. Ngɛ́mtay bho, bápɛt báre rɔŋ ntá yi. Are tɔ́ŋ bɔ mbɔ ɛnyǔ yi ákʉ nyaka mpoknkɛm. \p \v 2 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi bátwɔ́ mɛmɔ yi. Bábhɛ́p yi bɛ, “Ɛbhé yɛsɛ ɛ́ká bɛ mmu ándɔ́ ngɔrɛ́ ywi ndǔ nɛbhay?” \v 3 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Moses aghati nyaka bhe bɛ yi ɛ̌ti awáy nɛbhay?” \v 4 Bákɛ́mɛ bɛ, “Moses arɛm bɛ mmu ǎkwáy bɛrɔ ngɔrɛ́ ywi mbák achyɛ́ yi ɛkáti ɛnɛ́ awáy nɛbhay?” \v 5 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Chí ɛ̌ti nɛtaŋántɨ ɛnɛka kɛ Moses áchyɛ́ nyaka bhe ɛbhé ɛnɛ. \v 6 Sayri sayri, tɛ nɛbhǒmɨk, ‘Mandɛm ághókó nyaka bo, ngɔrɛ́ nɛ mbakanɛm.’ \v 7 Ɛ̌ti yɔ, ‘Mbakanɛm abhɔŋ bɛ́rɔ́ ɛtayi nɛ máyi, ambat mmʉɛt nɛ ngɔrɛ́ ywi, \v 8 bɔ́ batí apay mándɔp mbɔ mmǔ amɔt. Bɔ́ kɛpɛrɛ bhak yɛ bati apay, kɛ mmǔ amɔt.’ \v 9 Mmu ákɛ́ fyɛ yɛ ákɔ́rɛ́ nɛntɨ bo abhɛn Mandɛm áchɛ́mtí.” \p \v 10 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm anywɔ́p, baghɔkɔ́ bhi bápɛt babhɛp yi mɛnyɨŋ ɛ̌ti nkúbhɛ́ ndaka wu. \v 11 Arɛm ntá yap bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ árɔ́ ngɔrɛ́ ywi ndǔ nɛbhay, abháy achak, akwɛ̌n bɛrwɔp, \f + \fr 10:11 \ft Nɔ chi akwɛ̌n nku nɛbhay nɛ ngɔrɛ́ ywi.\f* \v 12 nɛ ngɔrɛ́ anɛ árɔ́ nnɛ́m abháy achak, akwɛ̌n bɛrwɔp.” \s1 Yesu áyɛ́t mǎmbɔ \r (Mt 19.1-12; Lk 16.18) \p \v 13 Bofú básɔ́t bɔ̌bhap bárɔ́k ntá Yesu nɛ bhɔ bɛ yi anyaŋa bhɔ amɔ anti anjɛt bhɔ. Baghɔkɔ́ bhi bábho bɛsáyti bhɔ. \v 14 Kɛ Yesu aghɔ nɔkɔ nɔ, ntɨ nɛ́bé yi amɛm, arɛm ntá yap bɛ, “Dɔ̌ ká mǎmbɔ mántwɔ ntá ya, bǎkɛ́ chyɛt bhɔ mbi mbɔnyunɛ bo abhɛn bachi mbɔ bhɔ kɛ̌ Mandɛm abhak Mfɔ wap.” \v 15 “Nchí ghati bhe bɛ, mbák mmu apú nɛ Mandɛm mbɔ ɛnyǔ mmɔ́ ábhàk nɛ ɛtayi, apú kway bɛbhak ndǔ mpǎy bho abhɛn Mandɛm achi Mfɔ wap wáwák.” \v 16 Yesu asɔt yɛ bhɔ́ amɔt amɔt, nɛ yɛntɨkɨ anɛ yi ásɔ́rɛ́ ambat amʉɛt, anyaŋa yi awɔ anti, anjɛt yi. \s1 Mmǔ nkáp \r (Mt 19.16-30; Lk 18.18-30) \p \v 17 Ɛnɛ́ Yesu árɔ̀ŋ nɛkɔ, mmǔfú ajiɛt, arɔk, atɛp mánɛ́n bɛsí bhi, abhɛ́p yi bɛ, “Ntɔŋ, wɔ mmǔ ndɨ́ndɨ́, chɔŋ nkʉ yi kɛ mbɔ̌ŋ nɛpɛ́m ɛnɛ́n nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti?” \v 18 Yesu akɛmɛ yi bɛ “Ndaká yí ɔ́bhɨŋɨ mɛ bɛ mmǔ ndɨ́ndɨ́? Yɛ̌ mmǔ ndɨ́ndɨ́ apú. Mandɛm aywǐnti kɛ achi Ndɨ́ndɨ́. \v 19 Ɔrɨ́ŋɨ́ bɛbhé Mandɛm. Bɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Kɛ́wáy mmu, Kɛ́kwɛn bɛrwɔp, Kɛ́ghɛ́p aghɛ́p, Kɛ́te ntísiɛ ákwárɛ́, Kɛ́nyiɛ ɛnyɨŋɨ́ mmu ndǔ bapu, Chiɛ̌ máyɛ nɛ ɛtayɛ kɛnókó.’” \v 20 Mmu wu arɛm bɛ, “Ntɔŋ, nnáŋ nchí bhʉɛrɛ bɛbhé ɛbhɛn mɛnkɛm tɛ kɛmbɔ́ ɛka.” \v 21 Yesu ayɨŋɨ yi nɛ bɛyǎ ɛkɔŋ arɛm bɛ, “Ɛ́rɔp chi ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛnɛ́ ɔbhɔŋɔ bɛkʉ. Dɔ́k tí mɛnyɨŋ ɛbhɛ mɛnkɛm chyɛ̌ nkáp ntá bachɛ́bhɛ́bho. Mbák ɔ́nkʉ́ nɔ, chɔŋ ɔ́mbɔŋ kɛfɔ̌ mɛnyɨŋ amfay. Ɔ́ntwɔ́ yɛ ɔnkoŋo mɛ.” \v 22 Ághoko nɔkɔ nɔ, apɔp, arɔbhɛ rɔ́ŋɔ́rɔŋ nɛ basɛ́mɛ́ antɨ mbɔnyunɛ abhɔ̌ŋ nyaka bɛyǎ mɛnyɨŋ \p \v 23 Yesu ayibhiri mmʉɛt arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Ɛ́be mmʉɛt tontó bɛ mǔnkáp anka Mandɛm ambak Mfɔ ywi!” \v 24 Baghɔkɔ́ bhi bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, mmʉɛt agú bhɔ. Kɛ Yesu apɛt arɛm ntá yap bɛ, “Bɔ̌bha, ɛ́be mmʉɛt tontó bɛ mmu anka Mandɛm ambak Mfɔ ywi! \v 25 Ɛ́chí wɨkɨrɨk bɛ mpɔŋɔ baso ámfʉɛ́t ndǔ mbok mbíábhan ɛ́cha mǔnkáp bɛka Mandɛm ambak Mfɔ ywi.” \v 26 Bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, mmʉɛt agú bhɔ́ tontó, bábhɛ́p yi bɛ, “Agha ákwày yɛ bɛbhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛ́n nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛ́nti?” \v 27 Yesu ayɨŋɨ bhɔ dǐǐ arɛm bɛ, “Ntá nkwǎŋwaŋ, mbi ápú, kɛ yɛ̌nyɨŋ ɛ́pú cha Mandɛm.” \v 28 Píta asá ɛyɔŋ arɛm bɛ, “Ná nɛ bhɛsɛ́? Sɛ́rɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ sɛ́kòŋo wɔ!” \v 29 Yesu aghati bhɔ́ bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, mmǔ anɛ árɔ́ yɛ̌ chí ɛkɛt ɛyi, yɛ̌ chí bɔ̌mayi abhɛn babhakanɛm yɛ̌ chí abhɛn baghɔrɛ́, yɛ̌ chí máyi nɛ ɛtayi, yɛ̌ chí bɔ̌bhi, nɛ yɛ̌ chí bakɨ̌ yi ɛ̌ti ya nɛ ɛ̌ti Mbok Ndɨ́ndɨ́, \v 30 chɔŋ Mandɛm anchyɛ yi bɛyǎ mɛnyɨŋ fá amɨk, nɛ chɔŋ ampɛt ambɔ́ŋ bɛkɛt, bɔ̌nnɔ abhɛn babhakanɛm nɛ abhɛn baghɔrɛ́, nɛ mánɔ́, nɛ bɔ, nɛ bakɨ, ndɔŋ bɛsa bɛtay. Chɔŋ bo mánchyɛ yi bɛyǎ nɛnyok, kɛ ndǔ mmɨk nkɔ Mandɛm anchyɛ yi nɛpɛ́m ɛnɛ́n nɛbhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛ́nti. \v 31 Kɛ chɔŋ bɛyǎ bo abhɛn bachi ambɨ nɛ́nɛ, mándɔp ansɛm, nɛ abhɛn bachi ansɛm, mandɔp ambɨ.” \s1 Yesu arɛm ndɔŋ anɛ ajwi ɛ́rát bɛ chɔŋ mángwáy yi \r (Mt 20.17-19; Lk 18.31-34) \p \v 32 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi báfa báre ko bɛrɔŋ Yerúsalɛm, yi ambɨ, bɔ́ ansɛm. Mmʉɛt agú baghɔkɔ́ bhi nɛ bɛcháy bɛ́kɛm bo abhɛn bákòŋo bhɔ. Apɛt asɔt baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay nɛpak abho bɛghati bhɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛfakari ntá yi bɛ, \v 33 “Ghók ká, sɛ́rɔ̀ŋ nɔ chi Yerúsalɛm, nɛ mpok sɛ́gháká arɛ́, chɔŋ mánti Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, mánsɔt yi mamfyɛ amɔ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ ntá batɔŋ ɛbhé Moses, mándɛm bɛ mangway yi, mámfyɛ yi amɔ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl. \v 34 Chɔŋ mánjɔkɔ yi, mámpati batíɛ́ yi amʉɛt, mándɛn yi nɛ ɛ́kpá nɛ mángwáy yi. Kɛ ɛ́ghaka nɔkɔ manywɔp arat, ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \s1 Yesu yi bɛ mǔnti abhɔŋ bɛbhak mǔbɛtok \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Jems nɛ Jɔ̌n, bɔ̌ Sɛbɛdi bárɔ́k ntá Yesu bárɛm bɛ, “Ntɔŋ, sɛ́yàŋ bɛ ɔ́nkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́nɨkmʉɛt bɛ ɔ́nkʉ ntá yɛsɛ.” \v 36 Yesu abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bǎyaŋ nkʉ be yi?” \v 37 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Kʉ ɛnyu ɛnɛ́ bɛsɛ sɛ́chɔkɔ nɛ wɔ, amɔt ɛbhé awɔ́nɛm, achák ɛbhé awɔ́ghɔ mpok ɔ́bhak ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyɛ nɛ kɛnókó.” \v 38 Kɛ Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎyàŋ nkʉ ntá yɛka. Bǎkwáy bɛka mɛnyu nkɔ́p ɛsɔŋɔri anɛ mbɔ́ŋɔ́ mɛ́nyú? Chɔŋ mǎnkwáy bɛká bɛ́gu ɛnyu nɛwú ɛnɛn mbɔ́ŋɔ́ bɛgu?” \v 39 Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́kwày bɛkʉ nɔ.” Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Tɛtɛp chɔŋ mǎnka ɛnyǔ ɛsɔŋɔri ɛnɛ mɛ̌ghɔ nɛ mǎngu ɛnyǔ nɛwú ɛnɛn mɛ̌gù, \v 40 kɛ mbɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛtaŋ bɛyap bo abhɛn bábhɔŋɔ bɛchɔkɔ ɛbhé awɔ́nɛm ɛya nɛ abhɛn bábhɔŋɔ bɛchɔkɔ ɛbhé awɔghɔ. Mandɛm kɛ áchyɛ bɛbhak ɛbhɔ ntá bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛbhak arɛ.” \v 41 Baghɔk Yesu báchák bati byo bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Jems nɛ Jɔ̌n bárɛ́mɛ́, bábhó bɛběntɨ nɛ bhɔ. \v 42 Yesu abhɨŋɨ bɔ́ mankɛm arɛm bɛ, “Bǎrɨŋɨ bɛ, ntá bǒ mmɨk, bo abhɛn básɔt bɛ báchí bafɔ, bábhɔŋ bɛyǎ bɛtaŋ amfay bǒbhap, nɛ bǒbati básɔ̀t bɛyǎ bɛtaŋ bɛkʉ bǒbhap mangok bhɔ. \v 43 Kɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛbhak ɛnyu yɔ ndǔ nkwɔ ywɛka. Mmu anɛ áyàŋ bɛbhak mǔngo ywɛka, abhɔŋ bɛbhak mǔbɛtok ywɛka, \v 44 nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka anɛ áyàŋ bɛbhak mmǔ mbɨ abhɔŋ bɛbhak nsɛm ywɛka, abhɔŋ bɛbhak nsɛm ntá abhɛnɛfu mankɛm. \v 45 Yɛ̌ chi Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm, mbɨ́kɨ́ twɔ bɛ bo mántók mɛ. Ntwɔ chi bɛbhak mǔbɛtok nɛ bɛchyɛ nɛpɛ́m ɛnɛ ndu bɛku bɛyǎ bhó mfɛ́rɛ́ bhɔ ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́.” \s1 Yesu abú Batímaɔs, nnɛ́mámɨ́k ɛtɔk Jɛríko \r (Mt 20.29-34; Lk 18.35-43) \p \v 46 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi báchwɔp Jɛríko. Ɛnɛ́ bɔ́ bárɔ́ Jɛríko bɛ́rɔŋ, ngɛ́mtay bho bare koŋo bhɔ́ ansɛm. Nnɛ́mámɨk amɔt anɛ aka nnyɛ́n bɛ Batímaɔs, mmɔ́ Timáyɔs, abhak nɛpaká mbi chɔ́kɔ́. \v 47 Ághókó nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu anɛ Násárɛt kɛ áfʉɛ̀t, abho bɛbɨk bɛ, “Yesu! Mmɔ̌ Mfɔ Debhít! Ghɔ́ mɛ ntínso!” \v 48 Bɛyǎ bo báre sayti yi bɛ ánchɔ́kɔ́ kpák. Kɛ akpɨk are bɨk nɛ ɛyɔŋ amfay bɛ, “Mmɔ̌ Mfɔ Debhít, ghɔ́ mɛ ntínso!” \v 49 Yesu ághókó nɔkɔ nɔ, ate arɛm bɛ, “Bɨŋɨ́ ká yi antwɔ́.” Bárɔk babhɨŋɨ yi bárɛm bɛ, “Faté twɔ́, ɔ́kɛ́ chay, ǎbhɨ̀ŋɨ wɔ.” \v 50 Nnɛ́mámɨk wu ayók ndɛ yi amɛsɛ awu, afate, báyá yi arɔk ntá Yesu. \v 51 Yesu abhɛ́p yi bɛ, “Ɔ̌yáŋ mɛ nkʉ́ wɔ yi?” Nnɛ́mámɨk wu akɛmɛ Yesu bɛ, “Acha, nchí yaŋ bɛ mpɛt ngɔ́ mbaŋ.” \v 52 Yesu arɛm yɛ ntá yi bɛ, “Gurɛ́, nɛka ɛnɛ nɛ́kʉ ɔtaŋ.” Tɛ́mté wu, abho bɛghɔ mbaŋ, nɛ abho bɛ́kóŋo Yesu. \c 11 \s1 Yesu achwe Yerúsalɛm mbɔ Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ mɛnkɛm \r (Mt 21.1-11; Lk 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bákɔ́ baghaka ndǔ bɔ̌bɛtɔk Bɛtfágɛ nɛ Bɛ́tani ndǔ Njiɛ Mɛnok Ólif, kɛkwɔt Yerúsalɛm. Ató baghɔkɔ́ bhi bati apay ambɨ. \v 2 Aghati bhɔ bɛ, “Dɔ́k ká ndǔ mɔ́tɔk anɛ achi afɔ ambɨ. Nɛchwe anɛ bǎchwe arɛ́, chɔŋ mǎngɔ mɔ́mpɔŋɔ batu sɛsɛ́t, anɛ yɛ̌ mmu abhɨkɨre kɔ nɛ yɔ́. Kaŋarí ká, twɔ́ nɛ yɔ́. \v 3 Mbák mmú ámbɛ́p bhe ntí anɛ bǎkàŋari yɔ́, ghatí ká yí bɛ, ‘Acha kɛ áyàŋ yɔ, nɛ chɔŋ antó mántwɔ mánkɛmɛ yɔ́ tɛ́mté.’” \v 4 Báfa bárɔk, bághɔ mɔ́mpɔŋɔ batu wu sɛsɛ́t nɛfí ɛkɛt, nɛ́kú mbi. Bábho bɛ́kaŋarí yɔ. \v 5 Ɛ́nɛ́ bákàŋari mɔ́mpɔŋɔ batu wu, bo abhɛn báchí arɛ téé bábhɛ́p bhɔ bɛ, “Ndaká yí bǎkàŋari mɔ́mpɔŋɔ batu wu?” \v 6 Baghɔk Yesu bágháti bhɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́ mpok yi átó bhɔ. Bárɔ́ yɛ bɔ mándɔk nɛ mɔ́mpɔŋɔ batu. \v 7 Básɔt yɔ bárɔ́k ntá Yesu. Básɔ́t ndɛn mfǎmʉɛt yap básɔbhɛri mɔ́mpɔŋɔ batu wu, Yesu achɔkɔ amfay. \v 8 Bo abhɛn bachi arɛ́, báfɛ́rɛ ndɛn mfǎmʉɛt ɛyap baghay ambi. Báchák báré kpɔt bɛ́wuɔ́kɛ́ndé mángay nɔkɔ ndǔ mbi anɛ yí áfʉɛ̀t arɛ. Báchák báré kpɔti kɛfɛ́bhɛ́ ɛkɛn kɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛyé mángay nɔkɔ ambi. \v 9 Ndu bárɔ̀ŋ, bo abhɛn báchi ambɨ nɛ abhɛn báchi ansɛm báre bɨk mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɛ́mbɨ́tí Mandɛm mfay! Mandɛm ánjɛ́t mmu anɛ átwɔ̀ ndǔ nnyɛ́n Acha! \v 10 Mandɛm ánjɛ́t kɛfɔ ɛtayɛsɛ Debhít ɛkɛn kɛ́twɔ̀! Sɛ́mbɨ́tí Mandɛm mfay!” \p \v 11 Nɛchwe yí áchwé Yerúsalɛm, arɔk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, abyo yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ mpok ǎfʉɛt, asɔt baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ ápay bárɔk ndu mɔ́tɔk Bɛ́tani. \s1 Yesu akʉ ɛnɔk ɛnɛ babhɨŋɨ bɛ́ Fig ɛkuri \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Nɛ́yi nɔkɔ, ɛnɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ Bɛ́tani bápɛtnsɛm, nsay akɛ́m Yesu. \v 13 Aghɔ́ ɛnɔk fig nɛkɔ nɛsiɛ nɛ bɛyé arɛ́ gɛbhɛɛɛ, arɔk bɛyɨŋɨ mbák ǎkway bɛ́ghɔ yɛ̌ sɛpɛmɛ́nɔk arɛ. Aghaka nɔkɔ arɛ́, akɛ ghɔ́ yɛ̌nyɨŋ ɛbhɨkɨ fʉɛt chi bɛyé, mbɔnyunɛ mpok mɛnɔk fig mɛ́nyù kɛpɛm abhɨkɨ re ghaka nyaka. \v 14 Yesu arɛm ntá ɛnɔk ɛyɔ bɛ, “Bɛbho ɛchɔŋ, ɔpú pɛrɛ nyu kɛpɛm.” Baghɔk abhi bághok ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́. \s1 Yesu achwe amɛm ɛkɛrákap Mandɛm abók bakɔ̌siɛ \r (Mt 21.12-17; Lk 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Baghaka nɔkɔ Yerúsalɛm, Yesu arɔk achwe amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Abók bakɔ̌siɛ nɛ bo abhɛn bákù mɛnyɨŋ. Atakati bɛ́fɛ́mɛ́ bo abhɛn bákɔ̀ ɛsiɛ bakáp bɛwupsi. Atakati nkwɔ́ mɛnɔk bo abhɛn bátì bɛbhóŋó, \v 16 nɛ akɛka bɛ́ yɛ̌ mmu ámpɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ámfʉɛt amɛm ɛkɛrákap Mandɛm ndu áyàŋ mbǐ mbɨŋ. \v 17 Are tɔ́ŋ yɛ bho andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Pú basɨ́ŋ Mandɛm arɛm bɛ, ‘Ɛkɛt ɛya ɛ́bhɔŋ bɛbhak chi ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ntá bo bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm’, kɛ bǎyíbhírí yɔ́ ɛ́rɔp chi ɛkɛt ɛnɛ́ baghɛ́p bábhɛ̀sɛ arɛ!” \v 18 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm, nɛ batɔŋ ɛbhé Moses bághok nɔkɔ nɔ, báre yáŋ mbi bɛway yi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ mbɔnyunɛ báchày nyaka ngɛ́mtay bo abhɛn báchi arɛ, nɛ ntí bɛ́ bǒbhɔ bachi nyaka maknkay tontó ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu átɔ̀ŋ. \v 19 Ɛ́gháka nɔkɔ beku, Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ́ ɛtɔk ɛgho báfú. \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛnɔk Fig ɛnɛ ɛkuri ɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Běti, ɛnɛ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi báfʉɛ̀t bɛpɛtnsɛm, bághɔ ɛnɔk fig ɛnɛ́ Yesu arɛmɛ bɛ́ ɛpu pɛrɛ kwáy mɛ́nyu kɛpɛm, ndu ɛ́náŋ ɛ́gú tɛ nɛ bakaŋ. \v 21 Píta atɨ́k nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ Yesu árɛ́mɛ́ ntá ɛnɔk fig ɛyɔ, arɛm bɛ, “Acha, yɨŋɨ́! Ɛnɔk ɛnɛ́ ɔ́rɛ́mɛ́ bɛ ɛpu kwáy mɛnyu kɛpɛm ɛ́gu.” \v 22 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Bɔ́ŋ ká nɛka nɛ Mandɛm. \v 23 Nchí ghati bhe bɛ, yɛ̌ agha anɛ ághàti njiɛ bɛ, ‘Fǎ fá dɔ́k kwɛ́n awu amɛm manyu,’ nɛ yí kɛ makati ndǔ ntɨ ɛni kɛ anoko bɛ Mandɛm ǎkʉ nɔ ntá yi, Mandɛm ǎkʉ yɔ ntá yi mbɔnyunɛ abhɨ́kɨ́ makati bɛ Mandɛm ǎkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi arɛmɛ ɛmfakari. \v 24 Nchí ghati yɛ bhe bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mǎnɨkmʉɛt bɛ Mandɛm anchyɛ bhe, nokó ká bɛ mǎnaŋ bǎbhɔŋ yɔ́ nɛ chɔŋ mǎmbɔŋ yɔ tɛtɛp. \v 25-26 Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mmǔ ywɛka ánɨ̀kmʉɛt, ámfóŋórí yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákʉ́ yi bɛbʉ́. Mbák bǎkʉ̀ nɔ, chɔŋ Ɛtayɛka Mmu achi amfay ámfoŋori be nkwɔ́.” \s1 Bábhɛ́p Yesu ɛbhak ɛnɛ bɛtaŋ ɛbhi bɛ́fú \r (Mt 21.23-27; Lk 20.1-8) \p \v 27 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bápɛtnsɛm Yerúsalɛm. Ɛnɛ́ Yesu ákɔ̀ amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Moses nɛ bǒbati ɛtɔk bárɔ́k, \v 28 bábhɛp yi bɛ, “Ntɨkɨ bɛtaŋ ɔ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ ɔ́kʉ̀? Agha áchyɛ́ wɔ bɛtaŋ ɛbhɔ?” \v 29 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mɛ nkwɔ́ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ bɛbhɛp be. Mbák mǎnkɛ́mɛ́ mɛ yɔ, chɔŋ mɛ nkwɔ ngati bhe mmu anɛ áchyɛ́ mɛ bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀.” \v 30 Ghatí ká mɛ, “Agha áchyɛ́ nyaka Jɔ̌n Njwiti bɛtaŋ bɛjwiti bho? Mandɛm kɛ chí bǒ mmɨk?” \v 31 Báre kɛm ɛpʉ́ítí nɛ batɨ bɛ, “Chɔŋ sɛ́ndɛm bɛ yi? Mbák sɛ́ndɛm bɛ bɛtaŋ ɛbhɛn Jɔ̌n bɛ́fú nyaka ntá Mandɛm, ǎbhɛ́p bhɛsɛ bɛ, ‘Kɛ ndaká yí bǎbhɨ́kɨ́ noko ɛyɔŋ ɛyi?’ \v 32 Kɛ chɔŋ sɛ́ndɛm bɛ yi? Sɛ́ndɛ́m bɛ, ‘Bɛ́fǔ nyaka ntá nkwǎ?’ Bápú kway nyaka bɛrɛm ɛnyu ɛyɔ ndu báchày ngɛ́mtáy bo abhɛn báchí arɛ́ mbɔnyunɛ bɔ́ mankɛm mánoko nyaka sayri bɛ Jɔ̌n achi ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm.” \v 33 Ɛkʉ bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ.” Yesu aghati bhɔ bɛ, “Mɛ nkwɔ́ mpú ghati yɛ bhe mmu anɛ áchyɛ́ mɛ́ bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ́ mɛ̌kʉ̀.” \c 12 \s1 Nɛkǎy bakʉ̌ bɛtɨk nɛ mbɔŋɔ́nkɨ \r (Mt 21.33-46; Lk 20.9-19) \p \v 1 Yesu abho bɛ́tɛm bɔ́ nɛkay nɛ́chák bɛ, “Mmǔfú achí nyaka. Atɨ́ nkɨ apɨ mɛnɔk vain arɛ́. Atɛp ɛbhá ɛnɛ ɛghabhɛri nkɨ ankɛm. Atɛ́m mbok aghoko nɛbhʉɛt anɛ báyàt kɛpɛm váin, bɛ nnok ywi ámfu, mánsɔt, máná mmɛm. Ate mɔ́kɛrɛ́mfay amɛm nkɨ wu bɛ́ ámbák nɛbhʉɛt anɛ mmu áchɔ̀kɔ ndǔ bɛ́bhábhɛ́ri nkɨ. Afyɛ́ yɛ bo arɛ́ bɛ mánkʉ bɛtɨk mánkɔrɛ nsáy nɛ yi. Arɔ, arɔk nɛkɔ ɛtɔk ɛchak. \v 2 Mpok bɛkɔk kɛpɛmɛ́nɔk ákwáy nɔ́kɔ́, mbɔŋɔ́nkɨ ató nkʉbɛtɨk ywi bɛ ándɔ́k ánsɔ́t aywi ákɔ́rɛ́ mbwɔt. \v 3 Kɛ bǒ bɛtɨk bhɔ kɛchyɛ. Bákɛ́m yi bádɛ́n, báfɛ́n apɛtnsɛm amɔ́ apay. \v 4 Mbɔŋɔ́nkɨ ató mmɔ̌-bɛtɨk achak. Bákɛ́m awu nkwɔ bádɛ́n báfyɛ́ yi bɛfʉɛt anti nɛ báchyɛ yi ntíánwɔ́p. \v 5 Ató anɛfu anɛ akʉ́ batí arat. Yí wu, bákɛ́m báwáy. Arɔk ambɨ bɛ́tó bakʉ̌ bɛtɨk abhɛnɛfu. Bákʉ ɛnyumɔt nɛ bhɔ́. Bádɛn mbɔk, báwáy abhɛnɛfu. \v 6 Ɛ́rɔp chi njaŋa-mɔ̌ ywi anɛ yi are kɔŋ. Ndǔ ngwɛnti, mbɔŋɔ́nkɨ arɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, ‘Chɔŋ ntó mbɔ̌ŋ mɔ́wa. Yɛ̌ yí, bábhɔŋ bɛ́chyɛ yi kɛnókó.’ Afɛrɛ yɛ mɔ́ywi ató. \v 7 Kɛ bǒ bɛtɨk bhɔ bághɔ nɔkɔ yi, bábho bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, ‘Yɨŋɨ́ mbɔ̌ŋ mɔ́ywi nɛ́, nɛ yí kɛ ábhɔ́ŋɔ́ mɛnyiɛ nɛwú ɛtayi. Twɔ́ ká sɛ́nkɛm yi sɛngway bɛ́ ɛtayi ánáŋ ángú mɛnyɨŋ ɛbhi mɛ́ndɔp chi ɛbhɛsɛ.’ \v 8 Mɔ́ywi wu áchwé nɔkɔ amɛm nkɨ, bákɛ́m báwáy báfɛ́mɛri ansɛm ɛbhá. \v 9 Bǎkaysi bɛ chɔŋ mbɔŋɔ́nkɨ wu ankʉ yi ntá bo bhɔ? Chɔŋ antwɔ́ angwáy bhɔ anchyɛ nkɨ wu ntá bo bachak. \v 10 Bǎbhɨkɨ re pay ɛnyɨŋ ɛnɛ́ basɨŋɨ ndǔ Ɛkáti Mandɛm bɛ́: \q1 ‘Nkúbhɛ́ ntay ɛnɛn batɛ̌kɛt bágʉɛ́bhɛ́ bɛ́ nɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ, \q1 nɔ́ kɛ nɛ́rɔ́bhɛ́ ntay ɛnɛn nɛ́kɛ́mɛ́ ɛkɛt \q1 nɛchá batay áchák ankɛm? \q1 \v 11 Chi Mandɛm Acha kɛ akʉ ɛ́mbak nɔ, \q1 nɛ chí ɛrɛmɛ́ ɛnyɨŋ ntá yɛsɛ́.’” \p \v 12 Yesu átɛ́m nɔ́kɔ́ nɛkay ɛnɛn, bárɨŋɨ bɛ atɛ̌m nɛkay ɛnɔ chi ɛ̌ti yap. Báre yaŋ bɛkɛm yi, kɛ ndu báchày bɛyǎ bo abhɛn báchi arɛ, bárɔ́ yi bárɔ́k. \s1 Bábhɛ́p Yesu ɛ̌ti nkábhɛ́nti ndu báyàŋ yi ánkwɛ́n anyu \r (Mt 22.15-22; Lk 20.20-26) \p \v 13 Bátó mbɔk bǒnkwɔ Fárisi nɛ mbɔk bo Israɛl abhɛn báté ansɛm Hɛ́rɔd ntá Yesu ndu bɛbhɛp yi mɛnyɨŋ mbɔ ntá ndu bɛkʉ yi ankwɛn anyu. \v 14 Bárɔŋ nɔkɔ ntá Yesu bárɛm bɛ, “Ntɔŋ, sɛ́rɨŋɨ bɛ ɔchí mmu tɛtɛp, nɛ ɔpú tɔŋ kɛ́rɨ́ŋámík. Sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɔpú yɨŋɨ mmu ndǔ bɛsí ɔ́ncháy yi, kɛ ɔ̌tɔ̀ŋ tɛtɛp ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ bo mánkʉ. Ghatí bhɛsɛ, ɛbhé yɛsɛ ɛ́ka bɛ sɛ́nchíɛ nkábhɛ́nti ntá Mfɔ Rom kɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ ka?” \v 15 Yesu arɨŋɨ bapu amap, abhɛ́p bhɔ bɛ, “Ndaká yí mǎmɔ̀ mɛ? Tɔ́ŋ ká mɛ ɛbhɔ́kɔ́ nkáp.” \v 16 Bátwɔ́ yi nɛ ɛbhɔkɔ nkáp. Abhɛ́p bhɔ bɛ, “Ntí ághá nɛ́ arɛ́? Nɛ nnyɛ́n chi ɛnɛn ághá?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Chí ntí Sísa, Mfɔ Rom. Nɛ nnyɛ́n, chi ɛni.” \v 17 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Chiɛ́ yɛ́ ka Mfɔ Rom yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi ɛyi, mǎnchyɛ Mandɛm yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi ɛnɛ Mandɛm.” Bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu arɛmɛ, bápɔ́p! \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bábhɛ́bhɛ́ Yesu ɛ̌ti nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m \r (Mt 22.23-33; Lk 20.27-40) \p \v 18 Mbɔk bǒnkwɔ Sádusi bárɔ́k ntá Yesu babhɛp yi ɛ̌ti nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Bǒnkwɔ Sádusi bábhɨ́kɨ́ noko nyaka bɛ chɔŋ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Babhɛp yi bɛ, \v 19 “Ntɔŋ, Moses asɨŋ ndǔ ɛbhé ɛyɛsɛ bɛ mbák mmu ángú ándɔ́ ngɔrɛ́ kɛbhɔ́ŋ yɛ̌ mmɔ́, mɔ́mayi abhɔŋ bɛsɔt ngɔrɛ́ wu bɛ́ ámbé bɔ nɛ yi ndǔ nnyɛ́n manɔ anɛ ágú. \v 20 Bɔ̌ chi amɔt bati tándrámɔt báchí nyaka. Anɛ mbɨ abháy ngɔrɛ́, agú kɛbhɔ́ŋ yɛ̌ mmɔ́. \v 21 Anɛ ákòŋo asɔt kɛ́nkwɛ́sɛ́ wu ndǔ nɛbhay. Yí nkwɔ agú kɛrɔ mmɔ. Ɛ́fákári ɛnyumɔ́t nɛ anɛ ajwi bati arat. \v 22 Ɛnyu yɔ ɛnyu yɔ kpát mankɛm bati tándrámɔt bágú kɛrɔ yɛ̌ mɔ amɔt. Ndǔ ngwɛnti, ngɔrɛ́ wu nkwɔ agú. \v 23 Ndu ɛchi nɔ, mpok Mandɛm ákʉ̀ bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, ngɔrɛ́ wu ǎbhák anɛ agha? Ndu bɔ́ mankɛm, batí tándrámɔt, yɛ̌ntɨkɨ mmǔ wap abhǎy nyaka yi.” \v 24 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bɛkwɛ́nɛ́ bɛ́chí nɛ bhe mbɔnyunɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yɛ̌ chi Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ yɛ̌ chi bɛtaŋ Mandɛm. \v 25 Mpok Mandɛm ákú bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, bo bábhak mbɔ bɔángɛl awu amfay. Bápú pɛrɛ bháy nɛbhay. \v 26 Nɛ bɛyɨŋɨ nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m, bǎbhɨ́kɨ́ re pay amɛm ɛkáti Moses ɛ̌ti mɔ́nɔk anɛ ágò ɛbhɨ ndu ádù nyaka kɛsɔŋɔ? Bǎbhɨ́kɨ́ pay ndu Mandɛm ághátí Moses bɛ, ‘Mɛ nchí Mandɛm Ábraham, Mandɛm Áisek nɛ Mandɛm Jekɔ́p’? \v 27 Ndɛm nɔ mbɔnyunɛ yɛ̌ndu Ábraham nɛ Áisek nɛ Jekɔ́p bárɔ mmɨkɨ nɛ, báchí nɛpɛ́m, nɛ Mandɛm achi nɛ bhɔ. Mandɛm achí Mandɛm bo abhɛn bachi nɛpɛ́m. Apú Mandɛm bawú. Bě bo Sádusi bǎchi ndǔ bɛkwɛ́nɛ́ tontó!” \s1 Ɛbhé Mandɛm ɛnɛ́ ɛ́chá ɛbhɛ́nɛ́fú \r (Mt 22.34-40; Lk 10.25-28) \p \v 28 Ntɔŋ ɛbhé Moses amɔt achi nyaka arɛ. Aghók ndu Yesu árɛmɛ nɛ bǒ nkwɔ Sádusi. Nɛ ághókó nɔkɔ ndu Yesu ákɛ́mɛ́ bɛbhɛp ɛbhap nɛ bɛyǎ kɛboŋ abhɛ́p yi bɛ, “Ɛbhé Mandɛm ɛnɛ́ ɛ́chá bɛchak mɛnkɛm chi ɛnɛ́?” \v 29 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛbhé ɛnɛ́ ɛ́chá bɛ́chák mɛnkɛm chi ɛnɛ́ ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Bo Israɛl, ghók ká. Mandɛm Acha anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bhɛsɛ́ mankɛm achí amɔt.’ \v 30 ‘Nɛ ɔbhɔŋ bɛkɔŋ Mandɛm Acha ywɛ nɛ ntɨ ɛnɛ nɛnkɛm, nɛ ɛfóŋó ɛyɛ ɛnkɛm, nɛ nkaysi yɛ nkɛm, nɛ bɛtaŋ ɛbhɛ mɛnkɛm.’ \v 31 Ɛnɛ́ ɛ́jwí bɛpay ɛ́chí mbɔ ɛyɔ nɛ ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Kɔ́ŋ ntɨ nkwǎ mbɔ ɛnyu ɔ́kɔ́ŋɔ́ mmʉɛt ɛyɛ.’ Ɛbhé ɛnɛ ɛ́cha ɛbhɛn bɛpay ɛpu.” \v 32 Ntɔŋ ɛbhé arɛm ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ ɔrɛm sáyri! Ɛ́chi tɛtɛp mbɔnyu ɔ́rɛ́mɛ́ bɛ́ Mandɛm Acha achi amɔt, achák apú. \v 33 Nɛ bɛkɔŋ Mandɛm Acha ywɛ nɛ ntɨ ɛnɛ nɛnkɛm, nɛ nkaysi yɛ nkɛm, nɛ bɛtaŋ ɛbhɛ mɛnkɛm, nɛ bɛ́ nkɔŋ ntɨ nkwǎ mbɔ ɛnyu ɔ́kɔ́ŋɔ́ mmʉɛt ɛyɛ arɨ acha. Bɛsí Mandɛm, bɛbhʉrɛ bɛbhé ɛbhɛn bɛpay achá akabhɛ́ nya bɛsɔŋ ankɛm nɛ akap achak anɛ bo báchyɛ̀ ntá yi” \v 34 Yesu aghɔ nɔkɔ bɛ ntɔŋ ɛbhé Mandɛm anɛ akɛmɛ yi sayri nɛ kɛboŋ, arɛm ntá yi bɛ, “Ɛ́rɔp wɔ chí mandú bɛ́rɔ Mandɛm ambak nɛ wɔ mbɔnyu Mfɔ ábhàk nɛ mmu anɛ áchí antɛn ɛyi.” Bɛbho mpok ɛyɔ, yɛ̌ mmu kɛpɛrɛ mɔ bɛbhɛp yi yɛ̌nyɨŋ. \s1 Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò \r (Mt 22.41-46; Lk 20.41-44) \p \v 35 Ɛnɛ́ Yesu átɔ̀ŋ bo Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm ɛkɛrákap abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Ná batɔŋ ɛbhé Mandɛm bárɛ̀m bɛ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò chi ɛbhárɛ́mɔ Mfɔ Debhít? \v 36 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ akʉ nyaka mbɔ̌ŋ Mfɔ Debhít arɛm bɛ Mandɛm Acha arɛm nyaka ntá Acha wa bɛ, ‘Chɔkɔ́ fá ɛbhě awɔ́nɛm ɛya ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛnókó, kpatɛ nkʉ bǒmpap abhɛ mámbak mbɔ ɛnɔk ɛnɛ ɔ́nyàŋa bɛkak arɛ́.’ \v 37 Sɛ́ghɔ̀ fá bɛ mbɔ̌ŋ Debhít ǎbhɨ̀ŋɨ nyaka Mpɛmɛ́ bɛ Acha. Ná Achǎ-rɛ áyibhiri ambak ɛbhárɛ́mɔ ywi?” Bɛyǎ bo babhɔ̌ŋ maŋák bɛ́ghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu átɔ̀ŋ. \s1 Yesu aghati bakoŋo bhi bɛ mánsɔ́t mpok nɛ bǒ bapu \r (Mt 23.1-36; Lk 20.45-47) \p \v 38 Ɛnɛ́ Yesu átɔ̀ŋ arɛm bɛ, “Sɔt ka mpok nɛ batɔŋ ɛbhé Moses. Bákɔŋ bɛ́ghap, mǎnkó mansɛp nɛ bɛwubhɛ wubhɛ́ ndɛn amʉɛt nɛfísiɛ bɛ bo mánkaka nɔkɔ bhɔ nɛ kɛnókó. \v 39 Bákɔŋ nkwɔ́ bɛchɔkɔ ndǔ bɛbhaká kɛnókó amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt nɛ ndǔ bɛpa. \v 40 Nɛ bɔ́ bhɛrɛ kɛ mányìɛ mɛnyɨŋ mánkwɛ́sɛ́ nɛ yɛ̌ chi bɛkɛt ɛbhap ndǔ mangwɔ, mánkʉ nɔkɔ bɛrɔ́rí nɛnɨkɨ́mʉɛt bapu bɛsí bho. Chɔŋ ntɛ́msi yap anjá ancha!” \s1 Akap anɛ kɛ́nkwɛ́sɛ́ ngɔrɛ́ \r (Lk 21.1-4) \p \v 41 Yesu achi nyaka kɛ́kwɔ́t ɛkʉbhɛ́ nkáp amɛm ɛkɛrákap Mandɛm anjɨŋɨ nɔkɔ ndu bo báfyɛ̀ bakáp amɛm. Aghɔ́ ndǔ bɛyǎ bǒ nkáp bátwɔ̀, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap amfyɛ nɔkɔ bɛyǎ nkáp amɛm. \v 42 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, aghɔ́ ndu kɛ́nkwɛ́sɛ́-ngɔrɛ anɛ ɛyi ɛ́pú átwɔ́, afyɛ́ bɔ̌bɛbhɔ́kɔ́ nkáp bapay abhɛn bapu yɛ̌nyɨŋ. \v 43 Yesu abhɨŋɨ bakoŋo bhi arɛm bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, akap kɛ́nkwɛ́sɛ́-nɛ ácha anɛ́ yɛ̌ntɨkɨ mmu. \v 44 Ndǔ bɛyǎ bakáp kɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap áfɛ́rɛ́ mandú achyɛ mbɔ akap, kɛ nchɛ́bhɛ ngɔrɛ́ nɛ achyɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́.” \c 13 \s1 Yesu arɛm bɛ́ chɔŋ mánchɔŋti ɛkɛrákap \r (Mt 24.1-2; Lk 21.5-6) \p \v 1 Nɛfú Yesu áfú amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, nkoŋo ywi amɔt arɛm ntá yi bɛ, “Ntɔŋ, yɨŋɨ. Báte ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ-o! Batǎy anɛ́ básɔ́rɛ́ báté yɔ́ árɨ ácha!” \v 2 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɔghɔ̌ bɛrɛm bɛkɛt ɛbhɛn? Mpok ǎtwɔ̀ anɛ ɛkɛrákap ɛnɛ ɛ́rɔ̀ŋ amɨk ɛnkɛm yɛ̌nyɨŋ kɛrɔp téé.” \s1 Chɔŋ bo mánchyɛ nɔkɔ bakoŋo Yesu bɛyǎ ɛsɔŋɔri \r (Mt 24.3-14; Lk 21.7-19) \p \v 3 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, ɛnɛ́ Yesu achi chɔ́kɔ́ ɛbhě Njiɛ Mɛnok Ólif ɛnɛ ɛ́yɨŋɨ ɛkɛrákap Mandɛm, Píta nɛ Jems nɛ Jɔ̌n nɛ Andru bárɔ́k ntá yi ansɛm ansɛm. \v 4 Bábhɛp yi bɛ, “Ɛta, ghati bhɛsɛ, chɔŋ ɛ́mfakari nɔ ntɨkɨ mpok, nɛ ntɨkɨ ɛrɨŋ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ bo mándɨŋɨ bɛ mpok anɛ ɔ́twɔ̀ arɔp kɛ́kwɔ́t.” \v 5 Yesu abho bɛ́ghati bhɔ bɛ, “Sɔt ka mpok bɛ́ yɛ̌ mmu ákɛ́ rwɔ́ bhe! \v 6 Bɛyǎ bo bátwɔ̀ chɔŋ mánsɔt nnyɛ́n ɛna mántɛn ambɨ, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap andɛm nɔkɔ bɛ, ‘Mɛ kɛ nchí Mpɛmɛ anɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtó!’ Nɛ mándwɔ bɛyǎ bho bɛ mánjibhiri batɨ yap. \v 7 Nɛ mpok bǎghókó nsóŋó-nɛnu bǎkɛ́ chay. Mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́bhɔŋ bɛfakari, kɛ ɛyɔ ɛpu tɔŋ bɛ ngwɛnti mmɨk aghaka. \v 8 Chɔŋ bɛtɔk mɛ́nu nɛ bɛtɔk bɛ́chák, bafɔ̌ ɛtɔk mánu nɛ batɨ̌ bafɔ̌ ɛtɔk nɛ chɔŋ mmɨk anyɨkɨsi ndǔ bɛyǎ bɛbhak, nsay ankwɛ́n ɛtɔk. Kɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛchi chi mbɔ nɛbhǒnɛt ɛnɛn bɛbe ntá ngɔrɛ́ anɛ ánòŋsi. \p \v 9 “Kɛ sɔt ka mpok! Chɔŋ mánkɛm be mánchyɛ ntá bǒbati ɛtɔk bɔ́ mántaŋ be. Chɔŋ mángwapti bhe amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt. Chɔŋ mǎnte bɛsí bɔgɔ́bhanɔ nɛ bafɔ ɛ̌ti ya bɛ mǎngátí bhɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ya. \v 10 Mbok Ndɨ́ndɨ́ abhɔŋ bɛ́gháka bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm kɛ ngwɛ́nti antwɔ́. \v 11 Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ bákɛ́mɛ́ bhe ndu bɛtaŋ be, bǎkɛ́ sɛmɛ ambɨ ambɨ bɛ, ‘Chɔŋ sɛ́ndɛm bɛ yi?’ Mpok ánkwáy, dɛm ka yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fú be anyu mbɔnyunɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ kɛ ághàti chɔŋ be ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm. \v 12 Chɔŋ manɔ́ anchyɛ ntɨ manɔ ntá bǒbati bɛ mángwáy. Chɔŋ mbɔk bachi mánkʉ ɛnyumɔt nɛ bɔ̌bhap. Chɔŋ mbɔk bɔ mánte nɛnu nɛ bachi nɛ manɔ bhap, mánkʉ bɛ mángwáy bhɔ. \v 13 Chɔŋ mɛnyǔ bo mɛnkɛm mámpap bhe ɛ̌ti bǎchí bakoŋo bha. Kɛ mmu anɛ átè kákátí tɛ ndǔ ngwɛnti, Mandɛm ǎpɛmɛ yi.” \s1 Ɛrɛm ɛsɔŋɔri ɛnɛ ɛbhɔŋɔ bɛ́twɔ Yerúsalɛm \r (Mt 24.15-28; Lk 21.20-24) \p \v 14 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Chɔŋ mǎngɔ ‘Ɛrɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ápábhɛ́’ téé ndǔ nɛbhʉɛt anɛ ɛ́bhɨkɨ bhɔŋ bɛbhak. Mpok yɔ, bo abhɛn bachi atú Judɛ́ya mámbʉ́ɛ́ mámbɛ́sɛ́ amfǎy njiɛ. [Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ápáy ɛkáti-nɛ ámbʉ́rɛ́ antí, anjwimɛm.] \v 15 Mpok yɔ, mbák ɛ́fákárí bɛ́ mmu ǎkʉ bɛtɨk amfay ɛkɛt ɛyi, ákɛ́ sɔŋɔri mmʉɛt bɛsɛp kpɨk bɛ andɔk amfɛrɛ mɛnyɨŋ anywɔ́p kɛ ambʉɛ. \v 16 Nɛ mmu anɛ achi ɛbhɨ ákʉ̀ bɛtɨk, ákɛ́ rɔ́ŋ kpɨ́k anywɔ́p ndu bɛbwɔp ndɛ yi. \v 17 Nɛ chɔŋ ɛ́mbɛ́p ɛncha ntá baghɔrɛ́ nɛ mɛniɛ nɛ abhɛ́n bábhak nɛ bɔ amɔ mpok yɔ! \v 18 Nɨk nɔ́kɔ́ ká mmʉɛt bɛ barak anɛ ákɛ́ fakari nɛ ɛso ndu ɛ́bè mmʉɛt bɛ́bʉɛ mpok yɔ. \v 19 Bǎkɛ́ rɔ mɛnɨkmʉɛt, mbɔnyunɛ ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ bo bábhɔ̀ŋ mpok yɔ chi ɛnyǔ ɛsɔŋɔri ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ re ghɔ wáwák tɛ̌ mmɨk ábhó. Nɛ mpok yɔ ánáŋ ámfʉɛ́t, ɛnyǔ ɛsɔŋɔri yɔ ɛpu pɛrɛ bhák wáwák. \v 20 Nɛ mbɔ Acha abhɨ́kɨ́ kpɔt manywɔp yɔ bɛ akɛ ya, mbʉ yɛ̌ nkwǎŋwaŋ amɔt apu rɔp nɛpɛ́m. Kɛ Mandɛm akpɔt mpok ɛsɔŋɔri yɔ mbɨŋ ɛ̌ti bo abhɛn yi áyábhɛ́ bɛ mambak abhi. \v 21 Mpok yɔ, mbák mmu ángátí bhe bɛ, ‘Ghɔ́ ká Mpɛmɛ anɛ Mandɛm átó fá’, yɛ̌ chi bɛ, ‘Ghɔ́ yi awu!’ Bǎkɛ́ noko bɛ ɛchi tɛtɛp. \v 22 Bǎkɛ́ noko bɛ́ ɛ́chí tɛtɛp mbɔnyunɛ chɔŋ bǒ bɛtábhá mantwɔ, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap andɛm nɔkɔ bɛ yi kɛ achi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. Chɔŋ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nsé nkwɔ mántwɔ. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ǎtwɔ, ankʉ nɔkɔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ndu bɛrwɔ bho. Nɛ mándwɔ́ yɛ̌ chí bǒ abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ bɛ mámbák abhi, mbák bábhɔŋ mbi bɛkʉ nɔ. \v 23 Sɔt yɛ ka mpok! Nnáŋ ngati nɔ bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn ambɨ ambɨ. \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fákari mpok Kristo átwɔ̀ \r (Mt 24.29-31; Lk 21.25-28) \p \v 24 “Mbák manywɔp anɛ bɛyǎ ɛsɔŋɔri yɔ ámay, mmok ánɛm tɛ́mté, ntaŋ kɛpɛrɛ ghɔɔ, \v 25 mambe ámfu amfay ánkwɛnti, nɛ bɛtaŋ mfáy mɛ́nyɨkɨsi. \v 26 Nɛ chɔŋ Mmǔ anɛ áfú ntá Mandɛm ambesi ande twɔ́ amɛm nɛbháŋ nɛ bɛyǎ bɛtaŋ nɛ kɛnókó. \v 27 Mpok yɔ, chɔŋ ntó bɔángɛl abha, mándɔk ndǔ mmɨk nkɛm, bɛbho ndǔ ɛbhɔ́kɔ́ mmɨk ɛ́mɔt bɛghaka ndu ɛchak, mánsɔt bo abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ mánchɛm nɛbhʉɛt amɔt. \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ nɛkǎy ɛnɔkɔ Fig nɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ \r (Mt 24.32-35; Lk 21.29-33) \p \v 28 “Ghɔ́k ká ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛnɔkárɛm ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ́, fig ɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ. Ɛ́náŋ ɛ́mbó bɛtɛm bɛtɔ́, bǎrɨŋɨ bɛ́ ɛso ɛ́rɔp chi kɛ́kwɔ́t. \v 29 Ɛ́chí ɛnyumɔt nɛ nɛtwɔ́ wa, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm. Mǎnáŋ mǎngɔ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ ngátí bhe bɛ́fàkari, dɨŋɨ́ ká bɛ mpok nɛtwɔ wa arɔp kɛkwɔt. \v 30 Nchí ghati bhe tɛtɛp bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛ́bhɔŋ bɛfakari, kɛ mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ ámfʉɛt. \v 31 Chɔŋ mfay amfʉɛt, mmɨk amfʉ́ɛ́t, kɛ Ɛyɔŋ ɛya ɛ́pú fʉɛt. \s1 Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nywɔp nɛ mbɔ̌ŋ mpok ɛyɔ \r (Mt 24.36-44) \p \v 32 “Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nywɔp nɛ mbɔ̌ŋ mpok anɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fàkari chɔŋ. Bɔángɛl Mandɛm bábhɨkɨ rɨŋɨ, yɛ̌ mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ. Ɛta Mandɛm aywǐnti kɛ árɨŋɨ. \v 33 Sɔt yɛka mpok, mǎmbak pɛ̌ mbɔnyunɛ yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbɔ̌ŋ nywɔp ɛnɔ. \v 34 Ɛ́chi ɛnyumɔt mbɔ mmǔ anɛ árɔ̀ŋ nɛkɔ, kɛ ápɛ́rɛ́ rɔ ɛkɛt ɛyi, arɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ amɔ bǒ bɛtɨk abhi, achyɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ayi ntí bɛtɨk. Aghati yɛ mbabhɛri nyǔbha bɛ́ ámbák pě. \v 35 Bák yɛ́ ka pě! Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbɔ̌ŋ mpok anɛ chi ɛkɛt ápɛ̀tnsɛm. Kɛ chí beku-a, kɛ nɛ nɛ́ntɨ bɛti-a, kɛ manɛ́mnkɔk-a, kɛ chi nɛyǐnywɔp-a, yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. \v 36 Ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ bɛ yi ántwɔ́ tɛ́mchok antɛmɛri bhe ndǔ bǎbhʉ̀rɛ kɛŋɔ. \v 37 Mbɔ ɛnyu ngáti nɛ́ bhe, kɛ nchí ghati bo mankɛm fá amɨk: Bák ká pɛ̌.” \c 14 \s1 Bǒbati ɛtɔk báté ɛyu bɛ mángwáy Yesu \r (Mt 26.1-5; Lk 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Ɛ́rɔp manywɔp apay ndu mɛ́nyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ndu bɛ́tɨk nɛfɛrɛ Mandɛm áfɛ́rɛ́ bo Israɛl ndǔ kɛsɛm amɛm ɛtɔk Íjip, nɛ Ɛpǎ Brɛt anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yís. Bo bati bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Moses báre yaŋ mbi bɛkɛm Yesu bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ mangway. \v 2 Báre rɛm bɛ, “Sɛ́kɛ́ kɛm yi mpok ɛpa mbɔnyunɛ bo bákway bɛ́chyɛ ɛsɔŋɔri.” \s1 Ngɔrɛ́ amɔt atɛmti bawɛrɛ ɛriɛp anti Yesu \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Yesu abhak ɛtɔk Bɛ́tani, amɛm ɛkɛt Símun anɛ ánáŋ ámé nyaka ɛbhaŋákwa. Ɛnɛ́ yi ányìɛ nɛnyíɛ́ arɛ́, ngɔrɛ́ amɔt atwɔ́ nɛ ɛsáyrí ɛ́kpɛ́mɛ́ bawɛrɛ́riɛp amɛn áyá nkáp. \f + \fr 14:3 \ft Bághóko ɛ́kpɛ́mɛ́ yɔ nɛ ntay ɛnɛn bábhɨŋɨ bɛ́ “Alabásta” nɛ bághóko bawɛrɛ́riɛp amɔ nɛ bakaŋ mɔ́nɔk anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ “Nad”.\f* Mɔ́ngɔrɛ́ wu asiɛ́p ɛmɨ ɛ́kpɛ́mɛ́ bawɛt ɛyɔ, apɨkɨri mɔ anti Yesu. \v 4 Ɛkʉ mbɔk bo abhɛn bachi arɛ chɔkɔ bábéntɨ tontó, mándɛmɛ nɔkɔ nɛ batɨ bɛ, “Mɔ́ngɔrɛ́ nɛ ǎchɔ̀ŋti bawɛrɛ́riɛp amɛn ndaká yí? \v 5 Bákway mbʉ bɛ́ti mɔ anchyɛ nkáp anɛ́ áyá ɛ́chá nkáp anɛ nkʉbɛtɨk ányiɛ ndǔ mmiɛ, mánsɔt nkáp wu mánchyɛ ntá bachɛ́bhɛ́ bho.” Bǒbhɔ bábho bɛji mɔ́ngɔrɛ́ wu. \v 6 Kɛ Yesu arɛm bɛ, “Dɔ̌ ká yi. Ndaká yí bǎsɔŋɔri yi? Akʉ mɛ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ. \v 7 Bachɛ́bhɛ́bho báchí nɛ bhe mpoknkɛm. Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mmu ákɔ́ŋɔ́, ánkwák bhɔ. Kɛ mpú bhak chɔŋ nɛ bhe mpoknkɛm. \v 8 Akʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi ábhɔ́ŋɔ́ mbi bɛkʉ ntá ya. Awátí mɛ nɛ bawɛrɛ́riɛp kɛ mpok bɛ́bhɛ́mɛ mɛ ankwáy. \v 9 Dɨŋɨ́ ká tɛtɛp bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ́ bághàti Mbok Ndɨ́ndɨ́ ndǔ mmɨk nkɛm, chɔŋ bo mándɛm ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɔ́ngɔrɛ́ anɛ ákʉ́.” Nɛ ndǔ bo bárɛ̀m ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi ákʉ́, chɔŋ mántɨ́k nɔkɔ yi. \s1 Júdas aka bɛti Yesu \r (Mt 26.14-16; Lk 22.3-6) \p \v 10 Júdas Iskariɔt achi nyaka mmǔ amɔt ndǔ nkwɔ baghɔk Yesu bati byo nɛ apay. Afuɛ́t arɔk ntá bǒbati bachiǎkap ndu bɛti Yesu ntá yap. \v 11 Ághátí nɔ́kɔ́ bhɔ́ nkaysi yi, bábhɔ́ŋ maŋák. Báfyɛ́ bariɛp bɛ́chyɛ yi nkáp. Júdas abho bɛyaŋ yɛ mbi ndu bɛti Yesu ntá yap. \s1 Yesu anyiɛ́ nɛnyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ nɛ baghɔkɔ́ bhi \r (Mt 26.17-25; Lk 22.7-14, 21-23; Jn 13.21-30) \p \v 12 Ndǔ nywɔbhɛ́ mbɨ ɛnɛn Ɛpǎ Brɛt anɛ kɛbhɔ́ŋ yis, nɔ chi nywɔp ɛnɛn bɛway mɔ́nkwɔmɛn ndu bɛkʉ nɛnyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, baghɔk Yesu bábhɛp yi bɛ, “Ɔ̌yaŋ sɛ́ndɔ́k sɛ́nkʉ nɛnyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ntá yɛ fá?” \v 13 Ató baghɔkɔ́ bhi bati apay nɛ ɛyɔŋ bɛ, “Dɔ́k ká afɔ ndǔ ɛtɔk ɛgho. Arɛ́, chɔŋ mǎngɔ́ mmu anɛ ápɔ́kɔ́ ɛjɔ̌ manyiɛp. Koŋó ká yi. \v 14 Chwe ká ndǔ ɛkɛt ɛnɛ́ yi áchwe mǎngati mbɔŋɔ́kɛt bɛ, ‘Ɛtayɛsɛ́ ato bhɛsɛ́ sɛ́mbɛp wɔ bɛ, ɛkɛrɛ́ mankɔ ɛnɛ́ yi ábhɔ́ŋɔ́ mɛ́nyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ nɛ baghɔkɔ́ bhi arɛ́ ɛ́chi fá?’ \v 15 Chɔŋ antɔ́ŋ yɛ be mɔ́kɛt anɛ áchɨ́kɨ́ amfay, ndǔ ɛkɛrɛ́mfáy. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́yàŋ ɛ́chí amɛm. Toŋtí ká yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ arɛ́ ntá yɛsɛ.” \v 16 Baghɔk Yesu bhɔ bati apay bárɔk ɛtɔk ɛgho ɛyɔ. Bághɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ mbɔnyu Yesu ághati bhɔ, bákʉ nɛnyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ bábhʉrɛ. \p \v 17 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ beku, Yesu atwɔ́ nɛ baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay báchɔkɔ mɛ́nyiɛ nɛnyíɛ́ ɛpǎ ɛyɔ. \v 18 Ɛnɛ́ mányìɛ nɛnyíɛ́, Yesu arɛm bɛ, “Dɨŋɨ́ ká tɛtɛp bɛ mmu ywɛka amɔt ǎti chɔŋ mɛ. Yí wu achi fá nɛ mɛ ǎnyiɛ nɛnyíɛ́ ɛnɛn.” \v 19 Ndak anɛ ákʉ́ batɨ ábé baghɔkɔ́ bhi amɛm, bábho bɛbhɛp Yesu amɔt amɔt bɛ, “Puyɛ̌ mɛ, pú nɔ?” \v 20 Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Chi mmu amɔt ndǔ nkwɔ́ ywɛka batí byo nɛ apay. Yí nkwɔ ǎsɛ̀bhɛ awɔ amɛm nkúbhɛ́ ɛkpʉrɛ́ nɛnyiɛ ɛnɛ ɛ́mɔt nɛ mɛ. \v 21 Chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ngú mbɔ ɛnyu Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m. Kɛ chɔŋ ɛ́mbɛp ɛ́ncha ntá mmu anɛ áti mɛ. Ɛ́rɨ nyaka bɛ́ bákɛ́ bhe yi wáwák.” \s1 Yesu anyiɛ́ nɛnyíɛ́ ngwɛnti ɛni nɛ baghɔkɔ́ bhi \r (Mt 26.26-30; Lk 22.14-20; 1 Kɔr 11.23-25) \p \v 22 Ɛnɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi mányìɛ nɛnyíɛ́, asɔt ɛkpɔkɔ́ brɛt akɛ́m awɔ́. Achyɛ bakak ntá Mandɛm abho bɛ́bɔ́kɔ́ti anchyɛ nɔkɔ bhɔ́ nɛ bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ, “Sɔt ka nyiɛ́. Nɛ́ chi mmʉɛ́t ɛya.” \v 23 Asɔt yɛ nkɔ́bhɛ́mɛ́m, áchyɛ́ nɔ́kɔ́ bakak ntá Mandɛm, abho bɛchyɛ ntá yap. Básɔ́t. Ntɨ anyǔ anchyɛ ntɨ. \v 24 Yesu arɛm yɛ bɛ, “Nɛ́ chi manoŋ ma. Ǎkʉ nku anɛ Mandɛm ányú nɛ bɔ̌bhi ántéé. \v 25 Nchí ghati bhe bɛ mpú pɛrɛ nyu mɛ̌mɛn, kpátɛ ɛwak ɛnɛ mɛ̌nyú mmɛ̌m bakɔ amɛm Kɛfɔ Mandɛm.” \v 26 Ndǔ ngwɛnti, Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bákwáy nɛkwáy báchyɛ́ Mandɛm bakak. Báfú yɛ bákó amfay Njiɛ Mɛnɔk Ólif. \s1 Yesu arɛm bɛ chɔŋ Píta andɛm bɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi \r (Mt 26.31-35; Lk 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 27 Bágháká nɔ́kɔ́ ndǔ Njiɛ Mɛnɔk Ólif, Yesu aghati bhɔ bɛ, “Chɔŋ bě mankɛm mǎmfɛrɛ ntí nɛ mɛ mbɔnyunɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Mandɛm ǎdɛp chɔŋ mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n angʉɛ́p amɨk, nkwɔ́ bághɔ́ŋɔmɛ́n ántaka ɛbhɨ. \v 28 Kɛ Mandɛm ánáŋ ánkʉ́ mpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, chɔŋ njambɨ atú Gálili, mǎntɛmɛri mɛ arɛ́.’” \v 29 Píta akɛmɛ bɛ, “Yɛ̌ bǒ mankɛm mámbʉ́ɛ́ wɔ, mɛ, mpú bʉɛ́!” \v 30 Yesu aghati Píta bɛ, “Nchí ghati wɔ bɛ, nkɔk apɛrɛ́ kok ndɔŋ ɛpay nkúbhɛ́ bɛti ɛbhɛn, chɔŋ ɔ́ndɛm ndɔŋ ɛ́rát bɛ ɔbhɨkɨ rɨŋɨ mɛ.” \v 31 Yɛ̌ nɔ, Píta arɛm nɛ ntɨ ɛni nɛnkɛm bɛ, “Yɛ̌ chí nɛwú, chɔŋ ngu nɛ wɔ. Mpú bʉɛ wɔ.” Baghɔk Yesu báchák mankɛm bárɛ́m ɛnyumɔt. \s1 Yesu arɛ nɨkmʉɛt amɛm mɔ́nkɨ anɛ bábhɨŋɨ bɛ Gɛtsɛ́mani \r (Mt 26.36-46; Lk 22.39-46) \p \v 32 Yesu arɔk yɛ nɛbhʉɛt anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Gɛtsɛ́mani nɛ baghɔkɔ́ bhi. Arɛ́, aghati bhɔ bɛ, “Chɔkɔ́ ká fa, mɛ̌tɛn mmʉɛt ambɨ ndu mɛnɨkmʉɛt.” \v 33 Asɔt Píta nɛ Jems nɛ Jɔ̌n arɔk nɛ bhɔ́. Arɔp nsónso nɛ basɛ́mɛ́ antɨ. \v 34 Arɛm ntá yap batí arat bɛ, “Basɛ́mɛ́ ajwí mɛ antɨ mbɔ bɛ ǎway mɛ way. Chɔkɔ́ ká fá, mǎmbak pě nɛ mɛ.” \v 35 Arɔ bhɔ́ atɛ́n mmʉɛt ambɨ mandú. Akwɛn nɛ bɛsí amɨk, abho mɛnɨkmʉɛt, bɛ́ghɔ mbák ǎkway bɛ́fɛrɛ ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ ɛ́chi yi ambɨ. \v 36 Ndu nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛni arɛm bɛ, “Ɛta, Ɛtaya! Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́cha wɔ ɛ́pú. Kʉ nkɔ́p ɛsɔŋɔri ɛnɛ ámfʉɛ́t mɛ ansɛm nti. Kɛ ɛ́kɛ́ bhák mbɔ ɛnyǔ mɛ̌yáŋ, ɛ́mbák chi mbɔ ɛnyǔ ɔ́yàŋ.” \v 37 Afate yɛ, apɛtnsɛm ntá baghɔkɔ́ bhi abhɛn bati arat. Aghɔ bhɔ ndu bábhʉ̀rɛ kɛnɔ́. Aŋɛmɛ bhɔ́ abhɛp Píta bɛ, “Símun, bǎbhʉrɛ chi kɛnɔ́? Bǎpú kwáy bɛ́chɔkɔ pě yɛ̌ chí ndǔ nɛŋɔkɔ́ nywɔp nɛ́mɔ́t-ɛ?” \v 38 Aghati yɛ bhɔ bɛ, “Bák ká pě, mǎnɨk nɔkɔ mmʉɛt, bɛ́ nɛmɔ nɛ́kɛ́ dɛp be amɨk. Bǎbhɔŋ ntɨ, kɛ mmʉɛt apu bhe.” \v 39 Apɛt arɔ bhɔ́ arɔk anɨkmʉɛt ntá Mandɛm ɛnyumɔt mbɔ ndɔŋ anɛ mbɨ. \v 40 Apɛtnsɛm, aghɔ́ bhɔ bati arat ndu bápɛt bákwɛ́nɛ́ kɛnɔ́. Bápú kwáy nyaka bɛ́chɔ́kɔ pě ndǔ kɛnɔ́ kɛ́jwí bhɔ amɨ́k. Bɔ́ kɛrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bákway bɛghati yi. \v 41 Yesu arɔ bhɔ arɔk. Ápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm ndɔŋ anɛ ajwi ɛrat, arɛm ntá yap bɛ, “Bǎbhʉɛ́t bɛbhʉrɛ kɛnɔ́? Bǎbhʉɛ́t bɛ́ywěmʉɛrɛ? Ɛ́kway nɔ! Mpok akway anɛ bákɛm Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mánchyɛ ntá bǒbɛbʉ́. \v 42 Faté ká, mmu anɛ átí mɛ anáŋ achi kɛ́kwɔ́t. Sɛ́ndɔ́k sɛ́ntɛ́mɛ́rɨ́ yi.” \s1 Bákɛ́m Yesu \r (Mt 26.47-56; Lk 22.47-53; Jn 18.3-12) \p \v 43 Ɛnɛ́ Yesu abhʉɛ́t bɛrɛm nɔ nɛ baghɔkɔ́ bhi, ngɔ̌k aywi amɔt ndǔ abhɛn bati byo nɛ apay anɛ aka nnyɛ́n bɛ Júdas, achwɔp nɛ bɛyǎ bho. Bǒ bhɔ bábhák nɛ bɔakparɛnja nɛ nkɨ́k amɔ. Bǒbati bachiǎkap, nɛ batɔŋ ɛbhé Moses, nɛ bǒbati ɛtɔk kɛ̌ bátó nyaka bhɔ. \v 44 Júdas anáŋ achyɛ́ nyaka bhɔ ɛrɨŋ ɛnɛ ɛ́kwák bɔ mándɨŋɨ Yesu. Akʉ nɔ́, ndǔ ághátí bhɔ́ bɛ, “Mmǔ anɛ mɛ̌bhɛnɛ chɔŋ chí yi. Kɛ́m ká yi mǎndɔk nɛ yi bɛ ákɛ́ bʉɛ.” \v 45 Áchúɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ ɛbhak ɛnɛ́ Yesu achi, arɔk akaka yi bɛ, “Ntɔŋ!” Abhɛnɛ yi. \v 46 Bǒ bhɔ barɔk *bákɛ́m Yesu bábáyti. \v 47 Kɛ mmu amɔt anɛ áchi kɛ́kwɔ́t, agwɔp akparɛnja ywi akpɔ́t atú nsɛm Mǔngo bachiǎkap Mandɛm chwát agʉɛp amɨk. \v 48 Yesu abhɛ́p bo abhɛn bátwɔ bɛkɛm yi bɛ, “Bátwɔ bɛkɛm mɛ nɛ bɔakparɛnja nɛ nkɨ́k mbɔ bɛ nchí ngɛ́bhɛ́ ntantaŋ? \v 49 Nchí nyaka nɛ bhe amɛm ɛkɛrákap Mandɛm nɛ́njí nɛnji ntɔŋ nɔkɔ, be kɛkɛ́m mɛ. Kɛ ɛchi ɛnyu ɛnɛ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛ́mfú tɛtɛp.” \v 50 Afɔ̌ kɛ̌ baghɔkɔ́ bhi bárɔ́ yi bábʉɛ́. \p \v 51 Ɛsakámu amɔt abhak arɛ́ anɛ áchi nɛ ndɛn amʉɛt nɛ́nɛ́p. Are koŋo Yesu. Báyaŋ nyaka bɛkɛm yi, \v 52 kɛ abʉɛ́ ɛbhówɔ, ndɛn ayi arɔp bɔ́ amɔ. \s1 Básɔ́t Yesu ntá bataŋá manyé \r (Mt 26.57-68; Lk 22.54-55, 63-71; Jn 18.13-14, 19-24) \p \v 53 Básɔt Yesu bárɔ́k ntá mǔngo bachiǎkap Mandɛm. Bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bo batí ɛtɔk nɛ batɔŋ ɛbhé Moses báchɛm arɛ́. \v 54 Píta ǎkoŋo nyaka bhɔ ansɛm nɛkɔ nɛsiɛ, kpátɛ amɛm sɛnta mǔngo bachiǎkap Mandɛm. Arɛ́, arɔk achɔkɔ nɛ babhabhɛri angɔkɔ ngó angwaka nɔkɔ ngó. \v 55 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒ ɛchɛmɛ́ bataŋá manyé bachak mankɛm báré yaŋ bo abhɛn bákway bɛbhat Yesu barak amʉɛt ɛnyu ɛnɛ́ bɔ́ bábhɔŋ mbi bɛway yi, kɛ bákɛ bhɔŋ yɛ̌ mbi. \v 56 Bɛyǎ bho bápú barak bábáy yi antí, kɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ́ bárɛ́mɛ́ kɛbhák ɛnyumɔt mbɔnyunɛ báchi nyaka bɛyɔŋ bɛyɔŋ. \v 57 Báchák báfáte yɛ básé nsé amʉɛt Yesu bɛ, \v 58 “Sɛ́ghok ndǔ yi árɛ̀m bɛ, ‘Chɔŋ mmokoti ɛkɛrákap Mandɛm ɛnɛ báté nɛ amɔ, nɛ bɛkʉ manywɔp arat, nte ɛ́chák ɛnɛ́ puyɛ̌ bo kɛ báté.’” \v 59 Yɛ̌ nɔ, bɔ́ nkwɔ́ kɛbhák ɛyɔŋ ɛ́mɔt. \v 60 Mǔngo bachiǎkap Mandɛm afaté bɛsí bo ɛchɛmɛ ɛyɔ abhɛ́p Yesu bɛ, “Ɔbhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkɛmɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǒ bhɛn bárɛ̀m bɛ ɔkʉ?” \v 61 Yɛ̌ nɔ́, Yesu achɔkɔ kpák, akɛrɛm yɛ̌nyɨŋ. Mǔngo bachiǎkap Mandɛm apɛt abhɛ́p yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, wɔ kɛ ɔ́chí Mmɔ Mandɛm Mmu sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛbɨti?” \v 62 Yesu akɛmɛ bɛ, “Chi mɛ, nɛ chɔŋ mǎngɔ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm chɔkɔ ndǔ ɛnɔk kɛnókó ɛbhe awɔ́nɛm Mandɛm bɛtaŋ mɛnkɛm. Chɔŋ mǎngɔ ndǔ Mmu anɛ áfú amfay átwɔ̀ amɛm nɛbháŋ.” \v 63 Yesu akɛmɛ nɔkɔ nɔ, mǔngo bachiǎkap wu akɛ́m ndɛn ɛnɛ́ ɛ́chi yímbɔŋ amʉɛt adak. Arɛm bɛ “Sɛ́pɛ́t sɛ́yàŋ batísiɛ́ mántwɔ́ mándɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ ndaká yí? \v 64 Bǎghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi árɛ́mɛ́ ndu bɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ ǎyɛnti mmʉɛt nɛ Mandɛm. Bǎkaysi bɛ yi? Báká ɛyɔŋ ɛ́mɔt bɛ mángwáy yi.” \v 65 Mbɔk ɛyap bábho bɛ́páti Yesu batiɛ́ amʉɛt. Básɔt ndɛn bágwɔt yi amɨ́k. Báre dɛpti yi mándɛm nɔkɔ bɛ, “Ghatí bhɛsɛ! Agha ádɛ́bhɛ́ nɔ́ wɔ?” Babhabhɛri básɔt yi. Ndu bárɔ̀ŋ, mándɛpti nɔkɔ yi. \s1 Píta arɛm bɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Yesu \r (Mt 26.69-75; Lk 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 66 Ɛnɛ́ Píta ábhʉɛ́t amɛm sɛnta mǔngo bachiǎkap Mandɛm, ngɔrɛ́ bɛtok aywi amɔt arɔk ɛbhak ɛnɛ Píta achi. \v 67 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ yi ndǔ áwàk ngó, ayɨŋɨ yi dǐǐ arɛm bɛ, “Wɔ nkwɔ́ ɔchí mbʉ́ nɛ Yesu mmu Násárɛt-nɛ.” \v 68 Píta ataŋa, arɛm bɛ, “Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́rɛ̀m. Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ntí nɛ nnɛt arɛ́.” Arɛm nɔkɔ nɔ, afa arɔk ate ndǔ nyǔbha ɛnɛ sɛnta, [nkúbhɛ́ mpok ɛyɔ nnɛ́m nkɔk akók]. \v 69 Ngɔrɛ́ bɛtok wu aghó yi arɛ́, apɛt abho bɛrɛm ntá bo abhɛn báchi arɛ téé bɛ, “Mmǔnɛ achi mmǔ ywi nkwɔ.” \v 70 Píta apɛt ataŋa. Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, bo abhɛn báté arɛ́ nɛ Píta bárɛm ntá yi bɛ, “Sayri sayri, ɔchí mmǔ ywi amɔt mbɔnyunɛ wɔ nkwɔ́ ɔchí mmu Gálili!” \v 71 Ndɔŋ ayɔ, Píta arɛm bɛ, “Mandɛm ántɛ́msí mɛ mbák mɛ̌sɛ̀ chi nsé! Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbɔ̌ŋ mmú anɛ bǎrɛ̀m nɔ ɛ̌ti yi!” \v 72 Nkúbhɛ́ mpok ayɔ, nnɛ́m nkɔk akók ndɔŋ anɛ́ ajwí ɛ́pay. Píta atɨk ndǔ Yesu ághátí yi bɛ, “Nkɔk apɛrɛ́ kók ndɔŋ ɛpay, chɔŋ ɔ́ndɛm ndɔŋ ɛrat bɛ ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ.” Agbɔkɔ kɛbhɔ, are di. \c 15 \s1 Bárɔ́k ntá Páílet nɛ Yesu \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lk 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Bětí běti, bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk nɛ batɔŋ ɛbhé Moses báte ɛyu nɛ nkwɔ́ ɛchɛmɛ́ bǒbati ɛtɔk báchák mankɛm. Báfyɛ́ yi ngɛm amɔ́, básɔt barɔk ntá Páílet, mmu Rom anɛ achi nyaka gɔ́bhanɔ atú Judɛ́ya mpok yɔ. \v 2 Páílet abhɛ́p yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí nɛ́ Mfɔ bo Israɛl?” Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛ́chí mbɔ ɛnyu ɔ́rɛ́mɛ́.” \v 3 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm bábhat Yesu bɛyǎ barak amʉɛt bɛsí Páílet. \v 4 Páílet apɛt abhɛ́p yi bɛ, “Ɔ́bhɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ yɛ̌nyɨŋ bɛ́kɛ́mɛ? Ghok bɛbɛ́pti mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bárɛ̀m bɛ́ ɔ̌kʉ!” \v 5 Kɛ yɛ̌nyɨŋ Yesu kɛrɛm. Páílet abhak maknkay tontó. \s1 Páílet akpɔ́t manyé Yesu \r (Mt 27.15-26; Lk 23.13-25; Jn 18.39-19.16) \p \v 6 Gɔ́bhanɔ abhɔ̌ŋ nyaka ɛpɨŋ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́, ndǔ mpok Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, ǎfɛrɛ mǔkɛnɔŋ amɔt anɛ bo báyàŋ yí ámfɛ́rɛ́. \v 7 Mpok ɛyɔ bo bábhák ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Báfyɛ bhɔ́ kɛnɔŋ ndu bápú noko bǒbati ɛtɔk nɛ ndu bágʉ́ɛ́bhɛ́ ɛbyɔk amɛm ɛtɔk kpát báway bho. Mmǔ wap amɔt aka nnyɛ́n bɛ́ Barábas. \v 8 Ɛká bho bárɔk ntá Páílet bɛ́ ámfɛrɛ mǔkɛnɔŋ nkúbhɛ́ mbɔnyu yi ákʉ̀ yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́ mpok Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. \v 9 Páílet abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Bǎyaŋ mfɛ́rɛ́ Mfɔ bo Israɛl amɔ bɛ yi andɔkɔ?” \v 10 Páílet arɨ́ŋɨ́ nyaka sayri bɛ bǒbati bachiǎkap bákɛm Yesu bátwɔ ntá yi nɛ yi chi ɛ̌ti mpabhamɨ́k. \v 11 Yɛ̌ nɔ, bǒbati bachiǎkap Mandɛm bákʉ ngɛ́mtáy bǒbhɔ mándɛm Páílet ámfɛrɛ chi Barábas ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 12 Páílet abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Bǎyaŋ yɛ bɛ nkʉ yi nɛ mmu anɛ bǎbhɨŋɨ bɛ́ Mfɔ bo Israɛl?” \v 13 Bábho bɛ́bɨk bɛ, “Dɛm mángó yi ndǔ ɛkotákátí.” \v 14 Kɛ Páílet abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Ntɨkɨ ɛbɛ́ptí ndak yi ákʉ́?” Kɛ ngɛ́mtáy bǒbhɔ bápɛt báre bɨk nɛ bɛtaŋ bɛ, “Dɛm mángó yi ndǔ ɛkotákátí!” \v 15 Ndu Páílet áyàŋ nyaka bɛkʉ mbɔ ɛnyǔ bɛyǎ bǒbhɔ báyàŋ, afɛrɛ Barábas ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Achyɛ ɛyɔŋ bádɛ́n Yesu nɛ ɛ́kpá. Achyɛ yi ntá yap bɛ́ mángó ndǔ ɛkotákátí. \s1 Batɛmɛ́ nɛnu báré yɔkɔ Yesu \r (Mt 27.27-31; Jn 19.2-3) \p \v 16 Batɛmɛ́ nɛnu básɔt yi bárɔk amɛm áchá gɔ́bhanɔ. Bábhɨŋɨ batɛmɛ́ nɛnu báchák mankɛm nɛbhʉɛt amɔt. \v 17 Báfyɛ́ yi nkú chu amʉɛt anɛ ágháká yi tɛ bɛkak. Básɔt bɔ̌batábhɛ́nɔk abhɛ́n báchí nsěnse mánɨ́ ntá báfyɛ yi anti bɛ chi ayǐ nta kɛfɔ. \v 18 Bábho bɛway Yesu mándɛm nɔkɔ bɛ, “Acha mfɔ bo Israɛl, kɛnókó kɛ́chí ɛkɛ ɛtá!” \v 19 Báre dɛpti yi anti nɛ mɛnɔk. Mámpati nɔkɔ yí batiɛ́ amʉɛt nɛ mántɛp nɔkɔ mánɛ́n bɛsí bhi mbɔ́ bɛ báchyɛ̀ nɔ yi chi kɛnókó. \v 20 Bápɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ bɛ́yɔ́kɔ yi, báfɛ́rɛ nkú chu yi amʉɛt, básɔ́t ɛyi yímbɔŋ bákɛ́mɛ yi amʉɛt. Básɔ́t yɛ yi bárɔ́k bɛgo ndǔ ɛkotákátí. \s1 Bágó Yesu ndǔ ɛkotákátí \r (Mt 27.32-44; Lk 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Ɛnɛ́ bárɔ̀ŋ, bátɛmɛri mmǔ ɛtɔk Sírene amɔt anɛ aka nnyɛ́n bɛ́ Símun ndu áfú ɛbhɨ árɔ̀ŋ ɛtɔk. Mányiɛrɛ yi ámpɔ́kɔ́ ɛkotákátí Yesu. Símun achi nyaka chi Aleksánda nɛ Rúfɔs. \v 22 Básɔt Yesu bárɔk ɛbhak ɛnɛ́ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Golgóta, nɔ́ chi “Nɛbhʉɛt Ɛ̌nkɔ́nti.” \v 23 Báchyɛ yi mmɛ̌m amɛn báchɔ́bhɛ́ nɛ babhé amɛn bábhɨŋɨ bɛ myrrh. Kɛ Yesu kɛnyu mɔ́. \f + \fr 15:23 \ft Babhé mɔ achi nyaka ndu bɛkʉ yi ákɛ́ ghok bɛbe tontó.\f* \v 24 Bágó yi ndǔ ɛkotákátí. Básɔt ndɛn ɛyi bɛkɔ́rɛ. Bágʉɛp ɛbháŋá bɛ́rɨŋɨ anɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́sɔt. \v 25 Bágó yi ndǔ ɛkotákátí mpok nywɔp nɛ́ghaka nkárɛnka nɛ́nɛnamɔt. \v 26 Amfǎy ntí Yesu, ndǔ ɛkotákátí, ɛbhɔk ɛnɔk ɛbhak babhát. Básɨŋ arɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kʉ kɛ báway yi. Básɨŋ bɛ, “Mfɔ bo Israɛl.” \v 27-28 Bágó nkwɔ ngɛ́bhɛ́ ntantaŋ amɔt ndǔ ɛyi ɛkotákátí ɛbhe awɔ́nɛm Yesu. Bákʉ́ ɛnyumɔt nɛ achák ɛbhe awɔghɔ yi. \v 29 Bo abhɛn báfʉɛrɛ́ fʉɛ́t, bágháká nyaka arɛ mántě, mánka nɛ batí, mánsɔkɔti nɔkɔ yi bɛ, “Aha! Wɔ mmu ɔ́kway mɛmokoti ɛkɛrákap Mandɛm, nɛ ɔ́nte yɔ́ ndǔ manywɔp arat! \v 30 Pɛmɛ́ mmʉɛt, nɛ fǎ ndǔ ɛkotákátí sɛp amɨk!” \v 31 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk báré way nkwɔ yi, mándɛmɛ nɔkɔ nɛ batɨ bɛ, “Ápɛ̀mɛ nyaka bo báchák, kɛ apú kway bɛpɛmɛ mmʉɛt yi! \v 32 Dɔ̌ ká sɛ́ngɔ́ ndǔ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, Mfɔ bo Israɛl, áfa ndǔ ɛkotákátí ansɛp amɨk. Mbák ánsɛ́p amɨk, chɔŋ sɛ́noko bɛ́ Mandɛm kɛ átó yi.” Baghɛ́p abhɛn bati apay báre sɔkɔti Yesu nkwɔ. \s1 Yesu agú ndǔ ɛkotákátí \r (Mt 27.45-56; Lk 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nkárɛ́nká byo nɛ ɛpay nɛ ngósí, ɛjuri ɛ́kwɛ́n ɛtɔk ɛnkɛm. Ɛ́bhák kpátɛ nkárɛ́nká ɛ́rát nɛ ngósí. \v 34 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ mbɔ nkárɛ́nká ɛyɔ ɛ́rát, Yesu abɨk arɛm bɛ, “Ɛli, Ɛli, lama sabátani?” Nɔ́ chi, “Mandɛm wa, Mandɛm wa, ndaká yí ɔ́fɛ́rɛ́ ntí nɛ mɛ?” \v 35 Mbɔk bo abhɛn báté kɛ́kwɔ́t báyɨ̀ŋɨ, bághók nɔ́kɔ́ ndǔ Yesu ábɨ́kɨ́ ɛnyu ɛyɔ, báré rɛm nɛ batɨ bɛ, “Ghók ka, ǎbhɨŋɨ Ɛláija!” \v 36 Mmǔ wap amɔt ajiɛt arɔk asɔt ɛkuchá agwɔ́t antí mɔ́nɔk asɛbhɛ yɔ́ amɛm ɛchyɛ́ mmɛ́m. Asá amfay, atɛmɛ Yesu anyu bɛ́ ánsɔ́k. Arɛm bɛ, “Dɔ̌ sɛ́ngɔ́ mbák Ɛláija ǎtwɔ̀ bɛfɛrɛ yi ndǔ ɛkotákátí nɛ.” \v 37 Yesu ábɨ́kɨ́ nɔ́kɔ́, asɛbhɛ. \v 38 Nkúbhɛ́ mpok yɔ, ɛkát ɛnɛ ɛchi amɛm ɛkɛrákap Mandɛm ɛ́ghárɛ bɛbhɔk bɛpay bɛfu amfay bɛghaka amɨk. \v 39 Mǔnti nkwɔ batɛmɛ́ nɛnu bɛsa bɛtay anɛ áté áyìŋɨ Yesu aghɔ́ ɛnyu yi ágú. Ɛkʉ arɛm bɛ, “Tɛtɛp, mǔnɛ achi mbʉ chi Mmɔ Mandɛm!” \p \v 40 Baghɔrɛ́ fú báté nɛkɔ nɛsiɛ mánjɨŋɨ nɔkɔ. Mbɔk ɛyap báchi nyaka María anɛ ɛtɔk Magdala, nɛ Salóme nɛ María nnɔ Jems anɛ mɔ́nkwɛn nɛ Jóses. \v 41 Baghɔrɛ́ bhɔ bákòŋo nyaka Yesu mánchyɛ nɔkɔ yi nɛkwak bɛbhó mpok anɛ yi áchi atú Gálili. Bɛyǎ baghɔrɛ́ báchak abhɛn bákóŋó nyaka Yesu Yerúsalɛm bábhak arɛ́ nkwɔ́. \s1 Bábhɛ́mɛ Yesu \r (Mt 27.57-61; Lk 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42 Ɛ́ghaka beku ndǔ Nywɔp Ntoŋtí, ɛnɛ́ bátɔ̀ŋti mmʉɛt bɛ́chwe ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt, \v 43 Josɛ́f mmǔ Arimátia amɔt, afa nɛ nɛtaŋántɨ arɔk ntá Páílet bɛ ánchyɛ́ yi bɛtaŋ ámfɛrɛ Yesu amfay ɛkotákátí. Josɛ́f achi nyaka mmǔ ɛchɛm ɛgho ɛnɛ bǒbati ɛtɔk anɛ abhɔŋɔ kɛnókó bɛsí bho, nɛ ǎnoŋ nyaka mpok anɛ Mandɛm átwɔ̀ ambak Mfɔ ntá bo abhɛn bachi abhi. \v 44 Páílet ághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Josɛ́f árɛ́mɛ́, abhak maknkay bɛ́rɨŋɨ bɛ́ Yesu agu. Abhɨŋɨ mǔntí batɛmɛ́ nɛnu anɛ aghɔ ndu Yesu ágù, abhɛ́p yi mbák anáŋ agu tɛtɛp. \v 45 Mǔntí batɛmɛ́ nɛnu wu aka bɛ́ anáŋ agu. Páílet aghati yɛ Josɛ́f bɛ́ ǎkway bɛ́rɔŋ bɛfɛrɛ ɛrɛnɛ Yesu. \v 46 Josɛ́f arɔk aku ɛ́síɛndɛn. Afɛrɛ yi asɛbhɛ amɨk. Anɛ́p nɛ ɛ́síɛndɛn ɛyɔ, arɔk afyɛ́ yi amɛm nnɛm ɛnɛ́n bátɛ́mɛ́ ndǔ sɛtárɛ́bhɛ́. Afú abɨŋɨri yɛ ɛrɛmɛ́ ntay akuti nyǔnɛm. \v 47 María anɛ ɛtɔk Magdala nɛ María nnɔ Jóses bághɔ́ nɛbhʉɛt anɛ bábhʉrɛ Yesu. \c 16 \s1 Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m \r (Mt 28.1-8; Lk 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt nɛfʉɛrɛ nɔkɔ, baghɔrɛ́ bati arat báku bawɛrɛ́riɛp ndu bɛrɔŋ bɛwati Yesu amʉɛt. Bábhák María anɛ ɛtɔk Mágdala nɛ María nnɔ Jems nɛ Salome. \v 2 Bětí běti ndǔ nywɔbhɛ́ mbɨ amɛm Sɔ́nde, báfú báre rɔŋ ndǔ nnɛm. Báchwɔp arɛ́ mpok mmok ánáŋ áfúú \v 3 Ɛnɛ́ bɔ́ bárɔ̀ŋ, báre rɛm nɛ batɨ bɛ, “Agha ábɨŋɨri chɔŋ ntay amfɛrɛ anyu nnɛm ntá yɛsɛ?” \v 4 Bárɛ̀m nyaka nɔ mbɔnyunɛ ntay ɛnɔ nɛ́chɨk nyaka tontó. Bápɛ́rɛ chwɔp arɛ́, bághɔ́ bɛ́ bábɨŋɨri nɔ nɛ́rɔp chi nɛpak. \v 5 Baghɔrɛ́ bhɔ báchwe amɛm nnɛm, bághɔ ɛsakámu chɔkɔ ɛbhe awɔ́nɛm ɛyap nɛ nkú pɛ́pɛ́p amʉɛt. Bɛcháy bɛ́kɛ́m bɔ́ tontó. \v 6 Ɛsakámu ɛyɔ ɛ́ghati bhɔ́ bɛ, “Bǎkɛ́ cháy! Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ bǎyàŋ Yesu anɛ Násárɛt anɛ bágó ndǔ ɛkotákátí. Apú fá. Mandɛm akʉ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́ nyaka bɛ ɛbhɔŋ bɛfakari. Twɔ́ ká ghɔ nɛbhʉɛt anɛ bábhʉ́rɛ́ yi. \v 7 Dɔ́k yɛ ka ghati bakoŋo bhi, sayri sayri Píta, bɛ́ achi be ambɨ ǎrɔ̀ŋ atú Gálili. Chɔŋ mǎngɔ yi arɛ́, nkúbhɛ́ mbɔnyu yi ágháti nyaka bhe.” \v 8 Baghɔrɛ́ bhɔ báfú ndǔ nnɛm báre rɔ́ŋ ntiɛ́t ntiɛt mángwɛrɛ nɔkɔ nɛ bábhak maknkay tontó. Bɛcháy bɛkʉ bɔ́ kɛrɛm yɛ̌nyɨŋ ntá mmu. \s1 Yesu abhesi ntá María anɛ Mágdala \r (Mt 28.9-10; Jn 20.11-18) \p \v 9 Yesu áfú nɔkɔ ndǔ nɛwú beti bheti ndǔ nywɔbhɛ́ mbɨ ndǔ sɔ́nde, ayambɨ atɔ́ŋ mmʉɛt ntá María anɛ ɛtɔk Magdala. Yi kɛ achi nyaka ngɔrɛ́ anɛ Yesu ábókó bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ tándrámɔt bɛ́rɔ yi. \v 10 María arɔk aghati ndak anɛ ntá bo abhɛn bákɔ̀ nɔkɔ nyaka nɛ Yesu. Atɛmɛri bɔ́ ndǔ básɛ̀mɛ mándi nɔkɔ. \v 11 Kɛ bághoko nɔkɔ bɛ Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ bɛ́ María aghɔ yi, bákɛ noko bɛ́ ɛchi tɛtɛp. \s1 Yesu abhesi ntá bakoŋo bhǐ bati apay \r (Lk 24.13-35) \p \v 12 Ɛ́tat nɔkɔ, Yesu abhɛsi ɛnyu ɛchak bɛsí bakoŋo bhi bati apay abhɛn báfu ɛtɔk ɛgho bákɔ mándɔkɔ nɔkɔ ndu mɔ́tɔk ɛbhɨ. \v 13 Ɛ́tat nɔkɔ, bárɨŋɨ ɛnyu mmu yi áchi. Bápɛtnsɛm ɛtɔk ɛgho bágháti bakoŋo bhi báchák, kɛ yɛ̌ mmu wap kɛ noko bɛ ɛchi tɛtɛp. \s1 Yesu abhesi ntá bakoŋo bhi bati byó nɛ amɔt \r (Mt 28.16-20; Lk 24.36-49; Jn 20.19-23; Bk 1.6-8) \p \v 14 Ansɛm mpok, ɛnɛ́ bakoŋo bhi batí byo nɛ amɔt mányìɛ nɛnyíɛ́, Yesu afú bhɔ bɛsí. Are bé nɛ bhɔ nɛ ntí bɛ bágwɔt batɨ yap nɛ bábhɨ́kɨ́ noko bɛ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m mbɔ ɛnyǔ bo abhɛn báyámbɨ baghɔ yi bágháti bhɔ́. \v 15 Aghati yɛ̌ bhɔ bɛ, “Dɔ́k ká ndǔ bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm ghati nɔkɔ ká Mbok Ndɨ́ndɨ́ ntá bǒ mankɛm. \v 16 Yɛ̌ agha anɛ ánókó Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ bǎjwíti yi, Mandɛm ǎpɛmɛ yi ndǔ bɛbʉ́ bɛ ámbák mmǔ ywi mpoknkɛm. Kɛ mmu anɛ abhɨkɨ ka mɛnoko, Mandɛm ǎchyɛ yi ntɛmsi ndǔ bɛbʉ́ bhi bɛbhʉɛt nɛ yi. \v 17 Chɔŋ bo abhɛn mánókó mámbɔŋ bɛtaŋ bɛ́kʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay. Chɔŋ mámbok bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ndǔ nnyɛ́n ɛna, chɔŋ mándɛm bɛyɔŋɔ́tɔk ɛbhɛn bábhɨkɨ rɨŋɨ ndǔ nnyɛ́n ɛna. \v 18 Mbák mǎnkɛ́m nnyɔ́ nɛ awɔ, apú kʉ bhe yɛ̌nyɨŋ, nɛ mbák mǎnyú ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́wày mmu, ɛ́pú kʉ bhe yɛ̌nyɨŋ. Chɔŋ mǎnyaŋa bǒmame amɔ́ anti mántaŋ.” \s1 Yesu apɛtnsɛm ntá Mandɛm \r (Lk 24.50-53; Bk 1.9-11) \p \v 19 Yesu Acha ánáŋá nɔkɔ bɛ́rɛm kɛpɨ nɛ baghɔkɔ́ bhi, Mandɛm asɔt yi apɛtnsɛm amfay, achɔkɔ ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛnókó ndu ɛbhe awɔ́nɛm Mandɛm. \v 20 Bakoŋo Yesu bárɔ́bhɛ́ nɔkɔ, báre kɔ mángati nɔkɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbǎnkɛm. Yesu Acha abhak nɛ bhɔ, achyɛ bhɔ bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ndu bɛtɔŋ bɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ bɔ bághàti bho achi tɛtɛp.