\id LUK 43LUKKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h Lúkas \toc1 Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔ ɛnyǔ Lúkas ásɨ́ŋɨ́ \toc2 Lúkas \toc3 Lk \mt2 Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔ ɛnyǔ \mt1 Lúkas \mt3 ásɨ́ŋɨ́ \c 1 \p \v 1 Ɛta Tiófilɔs: Ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ bɛyǎ mámɔ bɛsɨŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛfakari ndǔ nkwɔ ywɛsɛ. \v 2 Básɨŋ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo abhɛn bághɔ́ nɛ bágháti bhɛsɛ. Batísyɛ́ bhɔ bághɔ nyaka barak ayɔ tɛ nɛbhǒnɛt, kɛ bábhak bǒ bɛtok ndu bɛ́gháti bho Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 3 Ɛta, mbɔ ɛnyǔ mɛmbɔ̌ŋ nkwɔ́ nnáŋ nkóŋó mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm sayri ndǔ ɛrɔri mpok, nkáysí bɛ́ ɛrɨ bɛ nsɨŋ ngati wɔ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛ́mɔt ɛnyu ɛfakari. \v 4 Nchí sɨŋ bɛkʉ ɔndɨŋɨ tɛtɛp anɛ ayɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bághátí wɔ. \s1 Ángɛl Mandɛm arɛm bɛ chɔŋ mámbé Jɔ̌n Njwiti \p \v 5 Mpók anɛ Hɛ́rɔd achí mfɔ atú Judɛ́ya, nchiakap Mandɛm abhak anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Sakaría. Ǎkʉ̀ nyaka bɛtɨk Mandɛm nɛ nkwɔ bo abhɛn babhɨŋɨ bɛ Nkwɔ́ Abíja. Nnyɛ́n ngɔrɛ́ ywi nɛbhak bɛ Ɛlísabɛt. Yí nkwɔ afú ndǔ nnɛrɛ́kɛt Arɔn, nnɛrɛ́kɛt bachiǎkap Mandɛm. \v 6 Sakaría nɛ ngɔrɛ́ ywi babhak chak bɛsí Mandɛm. Bábhɔŋ kɛnókó nɛ Mandɛm, mámbʉrɛ nɔkɔ bɛbhé bhi mɛnkɛm bɛkwɛ́nɛ́ ti. \v 7 Kɛ bɔ́ kɛbhɔŋ yɛ̌ mmɔ́ mbɔnyunɛ Ɛlísabɛt achí nyaka nkongɔrɛ́, nɛ bɔ́ bati apay mánáŋ nyaka bákɔk. \p \v 8 Ɛwak ɛ́mɔt, nkwɔ́ bachiǎkap anɛ́ Sakaría bábhák ndǔ bɛtɨk. Ɛkʉ Sakaría are kʉ bɛtɨk mbɔ nchiakap bɛsí Mandɛm. \v 9 Bɛ́kóŋo ɛpɨŋ ɛnɛ́ bachiǎkap Mandɛm, bágʉɛp nyaka ɛbháŋá ndu bɛyap mmu anɛ árɔ̀ŋ ndǔ mɔ́kɛt anɛ achi tɛ amɛm ɛkɛrákap Acha ndu bɛsɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chyɛ̀ ɛrɨ́tí \f + \fr 1:9 \ft Ɛnyɨŋ ɛnɛ básɔŋ ɛnchyɛ ɛrɨ́tí ɛriɛp, nɛ ndǔ ɛyɔŋɔ́ndɨk bábhɨŋɨ yɔ bɛ, ‘Insɛns’.\f* ɛriɛp amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Bagʉɛp ɛbháŋá, ɛ́kwɛ́n amʉɛt Sakaría. \v 10 Mpok ákwáy nɔkɔ, bo bachɛm nɛfí ɛkɛrákap Mandɛm. Báre nɨkmʉɛt ɛnɛ́ Sakaría achi amɛm ásɔ̀ŋ ɛnyɨŋ ɛrɨ́tí ɛriɛp ɛyɔ. \v 11 Ángɛl Mandɛm abhesi ntá yi, ate ɛbhe áwɔnɛm, ndǔ nɛbhʉɛt ɛfɛmɛ-akap atú anɛ básɔ̀ŋ ɛnyɨŋ ɛrɨ́tí ɛriɛp ɛyɔ. \v 12 Mpok Sakaría ághɔ́ yi achayti, bɛcháy bɛ́kɛ́m yi tontó. \v 13 Kɛ ángɛl wu arɛm ntá yi bɛ, “Sakaría, ɔ́kɛ́ cháy! Mandɛm aghok nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛnɛ. Nɛ chɔŋ ngɔrɛ́ ywɛ Ɛlísabɛt ampɔkɔ mɛniɛ ambé wɔ mɔ́mbakanɛm, nɛ ɔbhɔŋ bɛ́du yi nnyɛ́n bɛ́ Jɔ̌n. \v 14 Nɛ chɔŋ ɔ́mbɔ́ŋ bɛyǎ maŋák; nɛ bɛyǎ bo mámbɔŋ maŋák mpok bábhé yi. \v 15 Chɔŋ ɛ́mbak nɔ mbɔnyunɛ yi ǎbhák chɔŋ ɛrɛmɛ́mu bɛsí Acha. Bápɛrɛ́ bhé yí, chɔŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ambak nɛ yi tontó. Abhɨ́kɨ́ bhɔŋ mɛ́nyú mmɛ́m amɛn ákɛ̀m mmu, nɛ yɛ̌ chí mmɛm bataŋbataŋ. \v 16 Chɔŋ anja bɛyǎ bo Israɛl, mámpɛtnsɛm ntá Mandɛm Acha wap. \v 17 Chɔŋ Mɔ́wu anjambɨ kɛ Acha antwɔ́, nɛ chɔŋ yí ambɔ̌ŋ bɛtaŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó mbɔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Ɛláija, bɛ́ yi ankʉ bachǐbhɔ mánkɔŋ bǒbhap, ankʉ bo abhɛn bátàŋti nɛ Mandɛm mámbɔ́ŋ kɛboŋ, mámbak mbɔ bo abhɛn bachi chak bɛsí Mandɛm. Chɔŋ yí ankʉ bo mámbák ndǔ nté anɛ bákway bɛsyɛpti Acha.” \p \v 18 Kɛ Sakaría abhɛ́p ángɛl bɛ, “Chɔŋ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ anɛ́ ndak achí tɛtɛp ná. Mɛ nɛ ngɔrɛ́ wa sɛ́kɔk tontó.” \v 19 Ángɛl akɛmɛ Sakaría bɛ, “Dɨŋɨ́ bɛ́ mɛ nchí Gábriɛl. Nchí téé bɛsí Mandɛm, nɛ yímbɔŋ kɛ átó mɛ bɛ ngati wɔ mbok ndɨ́ndɨ́ nɛ. \v 20 Kɛ ɔbhɨ́kɨ́ noko ɛnyɨŋ ɛnɛ ngati wɔ, ɛnɛ́ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛfu tɛtɛp mbák mpok akway. Tɛ̌ndu ɔ́bhɨ́kɨ́ noko, chɔŋ ɔ́nkwɛ́n kɛbhók ɔkɛpɛrɛ kwáy bɛrɛm kɛpɨ kpátɛ nywɔp ɛnɛ́n bariɛp amɛn áfu tɛtɛp.” \p \v 21 Ndǔ mpok yɔ bo abhɛn báchyɛ̀ Mandɛm bakak nɛfí ɛkɛrákap bare noŋ Sakaría mámakati nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛkʉ yi áre tat amɛm ɛkɛrákap. \v 22 Áfú nɔ́kɔ́, akɛpɛrɛ kwáy bɛrɛm kɛpɨ nɛ bhɔ. Are mak nɛ amɔ́ ntá yap. Bághɔ́ bɛ aghɔ̌ kɛnɔ́ amɨ́k anti fúú amɛm ɛkɛrákap. \p \v 23 Mpok anɛ Sakaría ábhak ndǔ bɛtɨk áfúɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, agurɛ anywɔ́p. \p \v 24 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, ngɔrɛ́ ywi Ɛlísabɛt apɔkɔ mɛniɛ. Yí kɛfú nɛfí ndǔ bataŋ átáy andɛm nɔkɔ bɛ, \v 25 “Nɛ́nɛ, Ɛta Mandɛm atɔŋ mɛ bɛrɨ̌ndu. Afɛ́rɛ́ ntíánwɔ́p anɛ́ mɛ̌bhɔ̀ŋ nyaka bɛsí bho.” \s1 Ángɛl Mandɛm arɛm bɛ chɔŋ mámbé Yesu \p \v 26 Mpok mɛniɛ Ɛlísabɛt bɛghaka bataŋ atandat, Mandɛm ató ángɛl Gábriɛl ɛtɔk Násárɛt, atú Gálili. \v 27 Ató yi ntá ngɔsɔ́ŋ anɛ aka nnyɛ́n bɛ María. Abhɨ́kɨ́ re rɨŋɨ nyaka mbakanɛm. Mmu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Josɛ́f anɛ áfú ndǔ nnɛrɛ́kɛt Mfɔ Debhít atɨ nyaka bɛbhay María. \v 28 Ángɛl wu átwɔ́ nɔ́kɔ́ ntá yi arɛm bɛ, “Mmá, nkáká! Mandɛm ayɛt wɔ tontó!” Acha achí nɛ wɔ. \p \v 29 María aghoko nɔkɔ nɔ, ntí átáka yi amɛm, are bhɛp mmʉɛt ɛyi bɛ́, “Ntɨkɨ ɛnyǔ bakak nɛ!” \v 30 Ángɛl arɛm bɛ, “María, ɔ́kɛ́ cháy. Mandɛm atɔŋ wɔ bɛrɨ̌ndu. \v 31 Chɔŋ ɔ́mpɔkɔ mɛniɛ, ɔ́mbe mɔ́mbakanɛm, nɛ ɔbhɔŋ bɛbhɨŋɨ yí bɛ Yesu. \p \v 32 “Chɔŋ yi ambak ɛrɛmɛ́mu nɛ chɔŋ nnyɛ́n ɛni nɛmbak bɛ Mmɔ Mandɛm Acha. Chɔŋ Ɛta Mandɛm anchyɛ yí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛnɛ́ Debhít mmu yi achi ɛbhárɛ́mɔ ywi. \v 33 Nɛ chɔŋ ankɛ́m bo Israɛl mbɔ Mfɔ mpoknkɛm. Kɛfɔ ɛki kɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti!” \v 34 María abhɛ́p ángɛl wu bɛ, “Chɔŋ anɛ́ ndak ámbak ná, ɛnɛ́ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbakanɛm?” \v 35 Ángɛl akɛmɛ yi bɛ, “Chɔŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ántwɔ́ ntá yɛ, nɛ bɛtaŋ Mandɛm Acha mɛ́nkʉ ɔ́mpɔkɔ mɛniɛ. Ɛ̌ti yɔ, mmɔ́ anɛ ɔ́bhe, ǎbhák nyáŋá nɛ mámbɨŋɨ yi bɛ, ‘Mmɔ Mandɛm.’ \v 36 Yɨŋɨ́ Ɛlísabɛt, mánɔ́ ywɛ ndu nnɛrɛkɛt. Yɛ̌ndu yi are kɔ́k nɛ bábhɨ̀ŋɨ yi bɛ́ nkongɔrɛ́, achí nɛ mɛniɛ ndǔ bataŋ átándát nɛ́nɛ, nɛ chɔŋ ambé mɔ́mbakanɛm. \v 37 Yɛ̌nyɨŋ ɛpu cha Mandɛm.” \p \v 38 María arɛm bɛ, “Mɛnchí chí mǔbɛtok Mandɛm, ɛ́mfákárí nɛ mɛ mbɔ ɛnyu ɔ́rɛ́mɛ́.” Ángɛl arɔ yɛ yi arɔk. \s1 María arɔk bɛghɔ Ɛlísabɛt \p \v 39 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, María afa, arɔk áyák, ndǔ ɛtɔk njiɛ ɛmɔ́t atú Júda. \v 40 Áchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ arɛ́, arɔk achwe ɛkɛt Sakaría, akaka Ɛlísabɛt; \v 41 Mpok Ɛlísabɛt aghoko bakak María, mmɔ́ ayoŋ mmʉɛt amɛm mɛniɛ ɛbhi nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ yi tontó. \v 42 Abɨk nɛ bɛtaŋ arɛm ntá María bɛ, “Ɔchí anɛ Mandɛm áyɛ́rɛ́ ndǔ nkwɔ baghɔrɛ́, nɛ áfɔ́k ámbák nɛ mmɔ̌ anɛ ɔ́bhe chɔŋ! \v 43 Ndé kʉ yi bɛ Mandɛm anchyɛ mɛ ɛnɛ́ ɛnyǔ ɛrɛm áfɔ́k, bɛ́ nnɔ Acha ántwɔ́ ntá ya? \v 44 Nɛchwe ɔ́chwé ɔ́káká mɛ, mmɔ́ anɛ achi mɛ mɛniɛ ayoŋ mmʉɛ́t nɛ maŋák. \v 45 Ɛ́rɨ ɛcha ntá yɛ́ mbɔnyunɛ ɔnókó bɛ́ chɔŋ Mandɛm ankʉ ntá yɛ mbɔ ɛnyu yí árɛ́mɛ́.” \s1 Nɛkwáy ɛnɛn María akwáy ndu bɛbɨti Mandɛm \p \v 46 María abho bɛ́bɨti Acha bɛ, \q1 “Ntɨ ɛna nɛ́kwày ndu bɛ́káka Mandɛm Acha nɛ maŋák. \q1 \v 47 Ɛfóŋó ɛya ɛ́ŋàk ɛ̌ti Mandɛm Mpɛmɛ wa. \q1 \v 48 Atɔŋ mɛ bɛyǎ bɛrɨ̌ndu yɛ̌ndu nchí chí mmɔ̌bɛtok ywi nɛ mpú yɛ̌nyɨŋ! \q1 Nɛbho nɛ́nɛ, chɔŋ mkpáká bho ɛnkɛm mámbɨŋɨ mɛ bɛ, ‘Ngɔrɛ́ anɛ ɛyi ɛrɨ ɛcha!’ \q1 \v 49 mbɔnyunɛ Mandɛm bɛtaŋ mɛnkɛm, akʉ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ntá ya. \q1 Nɛ yí achí nyáŋá. \q1 \v 50 Ǎghɔ̀ ntínso nɛ bǒ abhɛn báchyɛ̀ yi kɛnókó, ndǔ mkpáká bho ɛnkɛm. \q1 \v 51 Akʉ bɛtaŋtí mɛnyɨŋ nɛ awɔ́ ywi, aták bo abhɛn báyòŋ mmʉɛ́t nɛ nkaysi anɛ achi amɛm batɨ̌ yap. \q1 \v 52 Afɛ́rɛ́ bɛrɛmɛ́ bafɔ ndǔ mɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛbhap, \q1 ákosi bo abhɛn bápú yɛ̌nyɨŋ. \q1 \v 53 Achyɛ́ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ntá bo abhɛn nsay ánù bhɔ, \q1 abók abhɛn bábhɔ́ŋɔ́, bárɔk amɔ amɔ. \q1 \v 54 Mandɛm akwak bo Israɛl, bǒ bɛtok bhi. \q1 Abhɨ́kɨ́ ghɔkɔntɨk bariɛp ami ntá bachǐmbɨ bhɛsɛ bɛ chɔŋ angɔ bhɔ ntínso. \q1 \v 55 Abhɨ́kɨ́ ghɔkɔntɨk bɛghɔ Ábraham ntínso, \q1 nɛ bɛbhárɛ́ bɔ̌bhi mankɛm, mpoknkɛm!” \p \v 56 María achɔkɔ nɛ Ɛlísabɛt ndǔ bataŋ árát, kɛ ǎpɛtnsɛm ɛkɛt ɛyi. \s1 Nɛbhě Jɔ̌n Njwiti \m \v 57 Mpok anɛ Ɛlísabɛt ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhé ákwáy nɔkɔ, abhé mɔ́mbakanɛm. \v 58 Bakokosi bhi nɛ bǒnɛrɛ́kɛt, bághók nɔ́kɔ́ ɛnyǔ bɛrɨ̌ntɨ ɛbhɛ́n Mandɛm átɔ́ŋɔ́ yí, báré ŋák nɛ yi. \v 59 Mmɔ ágháká nɔ́kɔ́ manywɔp ánɛn, bo bárɔ́k bɛ́siɛ́p yi. Báre yàŋ bɛdu yi nnyɛ́n bɛ Sakaría mbɔnyunɛ chi nnyɛ́n Ɛtayi. \v 60 Kɛ máyi arɛm bɛ, “Nnyɛ́n ɛni nɛbhɔŋ bɛbhak chi Jɔ̌n.” \v 61 Yɛ̌ nɔ, bárɛ́m ntá yi bɛ, “Yɛ̌ mmu apú ndǔ nnɛrɛ́kɛt aywɛka anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nnyɛ́n ɛnɔ!” \v 62 Bábhó yɛ mɛmak nɛ amɔ ndu bɛbhɛp chimɔ nnyɛ́n ɛnɛn yi áyàŋ manchyɛ mɔ. \v 63 Sakaría amak nɛ amɔ bɛ́ mánchyɛ́ yi ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi ánsɨŋ arɛ́. Báchyɛ nɔkɔ yi ɛnyɨŋ asɨ́ŋ arɛ́ bɛ, “Nnyɛ́n ɛni chí Jɔ̌n.” Bɔ mankɛm babhak maknkay tontó. \v 64 Tɛ́mté wu Sakaría apɛt abho bɛrɛm kɛpɨ ankaka nɔkɔ Mandɛm. \v 65 Bɛcháy bɛ́kɛ́m bakokosi bhap mankɛm. Nɛ mbok mɛnyɨŋ ɛbhɔ ataka ndǔ bɛtɔkɔ́ njiɛ mɛnkɛm atú Judɛ́ya. \v 66 Yɛ̌ agha anɛ ághókó mbok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí abhʉɛrɛ bhɔ antɨ, ambɛbhɛ nɔkɔ mmʉɛ́t ɛyi bɛ, “Ntɨkɨ ɛnyǔ mmú yi abhak chɔŋ?” Ɛ́bhak kpoŋoroŋ bɛ bɛtaŋ Mandɛm Acha bɛ́chí nɛ yi. \s1 Nɛkwáy Sakaría \p \v 67 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ Sakaría, chi Jɔ̌n. Abho bɛ́rɛm kɛpɨ̌ntɨ bɛ, \q1 \v 68 “Bakak ámbák nɛ Mandɛm Acha bo Israɛl, \q1 mbɔnyunɛ atwɔ ndu bɛkwak bǒbhi, nɛ ndu bɛ́fɛ́rɛ bhɔ ndǔ kɛsɛm. \q1 \v 69 Áchyɛ́ bhɛsɛ ɛtaŋtí Mpɛmɛ \q1 anɛ áfú ndǔ nnɛrɛ́kɛt anɛ́ mǔbɛtok ywi Mfɔ Debhít. \q1 \v 70 Mandɛm akʉ nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhi abhɛn bachi nyáŋá mandɛm ɛnyu ɛyɔ tɛntɛp, \q1 \v 71 bɛ chɔŋ ampɛmɛ bhɛsɛ ndu amɔ́ bǒmpap abhɛsɛ, \q1 nɛ amfɛrɛ bhɛsɛ amɔ bo abhɛn bapabhɛ bhɛsɛ. \q1 \v 72 Arɛm nyaka bɛ chɔŋ angɔ́ bachǐmbɨ bhɛsɛ ntínso, \q1 nɛ ántɨk nku anɛ yi anyu nɛ bǒbhi. \q1 \v 73 Nɔ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm aghati nyaka Ɛtayɛsɛ Ábraham, \q1 ayɨkɨ bɛ́ yí ǎkʉ yɔ; \q1 \v 74 nɔ chi, bɛ́fɛ́rɛ bhɛsɛ amɔ bǒmpap abhɛsɛ, \q1 ankwak bhɛsɛ bɛ́ sɛ́ntók nɔkɔ chi yi, kɛbhɔŋ bɛcháy, \q1 \v 75 sɛ́mbák nyáŋá nɛ chak bɛsí bhi ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ nɛnkɛm. \q1 ndǔ manywɔp yɛsɛ́ fá amɨk ankɛm. \q1 \v 76 Nɛ wɔ mɔ́wa, chɔŋ mámbɨŋɨ wɔ bɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ anɛ Mandɛm Acha, \q1 mbɔnyunɛ́ chɔŋ ɔ́njambɨ kɛ Acha antwɔ, bɛ ɔntoŋti mbi ntá yi, \q1 \v 77 ɔ́nkʉ bǒbhi mándɨŋɨ bɛ chɔŋ yi amfoŋori bɛbʉ́ bhap, nɛ ampɛmɛ bhɔ. \q1 \v 78 Mandɛm ywɛsɛ ǎkʉ̀ nɔ mbɔnyunɛ ǎghɔ̀ bhɛsɛ ntínso tontó. \q1 Chí ntínso kɛ nɛ́kʉ yi áto chɔŋ Mpɛmɛ ywɛsɛ́, \q1 yí amfú amfay antwɔ mbɔ nyiɛnyíɛ́mok běti. \q1 \v 79 Ǎtwɔ̀ bɛchyɛ bɛdiɛ́rɛ́ ntá bo abhɛn bachi ndǔ ɛjuri \q1 nɛ ndǔ bɛcháy nɛwú, \q1 nɛ ndu bɛya bhɛsɛ́ ndǔ mbi anɛ átwɔ̀ bhɛsɛ nɛ kpák.” \p \v 80 Mɔ́wú agó ataŋ ndǔ nkwɔmʉɛt nɛ ndǔ Ɛfóŋó. Bɛchɔ́kɔ́ bhi bɛbhak amɛm baso, anoŋ nɔkɔ nywɔp ɛnɛ́n yi átɔŋ mmʉɛt ntá bo Israɛl. \c 2 \s1 Nɛbhe Yesu \r (Mt 1.12-25) \p \v 1 Mpok ɛyɔ Ɔgɔ́stɔs abhak mfɔ Rom, achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ mánsɔt mpáy bho mankɛm abhɛn bachi ndǔ bɛtɔk ɛbhɛn bɛchi antɛn yi. \v 2 Nɛpǎy-bho ɛnɔ nɛ́bhak ɛnɛ́n mbɨ mpok Kwiríniɔs achi gɔ́bhanɔ ɛtɔk Síria. \v 3 Yɛ̌ntɨkɨ mmu arɔk ɛyi ɛtɔk ndu bɛsɨŋ nnyɛ́n. \v 4-5 Josɛ́f nkwɔ afa Násárɛt atú Gálili arɔk Bɛ́tlɛhɛm, atú Judɛ́ya. Bɛ́tlɛhɛm abhak ɛtɔk ɛnɛ babhe Mfɔ Debhít. Josɛ́f arɔk arɛ́ mbɔnyunɛ achi nyaka ɛbhárɛ́mɔ Debhít. Arɔk nɛ María, ngɔrɛ́ anɛ yi atɨ bɛbhay bɛ mánsɨ́ŋ manyɛ́n. Abhak nɛ mɛniɛ. \v 6 Ɛnɛ́ bɔ bachi Bɛ́tlɛhɛm, mpok nɛbhe ayi akway. \v 7 Abhé mɔ̌mbɨ ywi, abhak mɔ́mbakanɛm. Anɛ́p yi nɛ ndɛn, abhʉrɛ amɛm ɛkwɔbhɛ́ nɛnyiɛ nnya mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka ɛbhak bɛchɔkɔ amɛm ɛkɛrɛ́ mankɔ. \s1 Bɔangɛl nɛ babhabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n \p \v 8 Ndǔ bɛtǐ bhɔ, nkwɔ́ babhabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n bábhak nɛfí nɛ bághɔ́ŋɔmɛ́n ɛyap ndǔ atú ɛtɔk wu. \v 9 Ángɛl Mandɛm abhesi bɔ́ bɛsí, bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm bɛghɔ bhɔ́ amʉɛt nɛ bɛcháy bɛkɛm bɔ́ tontó. \v 10 Kɛ ángɛl wu arɛm ntá yap bɛ, “Bǎkɛ́ chay, mbɔnyunɛ ntwɔ bhe nɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ áchyɛ̀ chɔŋ bo mankɛm bɛyǎ maŋák. \v 11 Bábhe Mpɛmɛ ywɛka ɛchɔŋ ɛtɔk Debhít. Yí kɛ achi mmu anɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. Yi chi Acha. \v 12 Ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́tɔŋ chɔŋ be mmɔ̌rɛ chi bɛ bǎghɔ̀ chɔŋ ndǔ mánɛ́bhɛ́ yi nɛ ndɛn, bábhʉrɛ amɛm ɛkwɔbhɛ́ nɛnyiɛ nnya.” \v 13 Tɛ́mté wu, ngɛ́mtay bɔángɛl Mandɛm babhesi bare kway mámbɨti nɔkɔ Mandɛm bɛ \q1 \v 14 “Kɛnókó kɛ́mbák nɛ Mandɛm amfay; \q1 kpák ambak fá amɨk nɛ bo abhɛn bɛrɨ̌ndu ɛbhi bɛchi nɛ bhɔ!” \p \v 15 Bɔangɛl bárɔ bhɔ, bapɛtnsɛm amfay. Babhabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n babho bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Sɛ́ndɔ́k ká Bɛ́tlɛhɛm sɛ́ngɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari, ɛnɛ́ Mandɛm akʉ sɛndɨŋɨ.” \v 16 Báfá, bárɔk ayak bághɔ Josɛ́f nɛ María. Bághɔ́ mmɔ̌rɛ́ nkwɔ́ bhʉ́rɛ́ amɛm ɛkʉbhɛ́ nɛnyiɛ nnya. \v 17 Bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, barɛm ɛ̌ti mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn ángɛl Mandɛm aghati bhɔ ɛ̌ti mɔ́wu. \v 18 Bǒ mankɛm abhɛn baghoko ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ barɛmɛ babhak maknkay. \v 19 Kɛ María abhʉrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɔ mɛnkɛm antɨ, ankaysi nɔkɔ bhɔ. \v 20 Babhabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n bápɛtnsɛm. Báre kway mámbɨti nɔkɔ Mandɛm mbɔnyunɛ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bághɔ́ nɛ ɛbhɛn baghoko, bɛchi ɛnyumɔt mbɔnyu ángɛl aghati bhɔ. \s1 Bádu Yesu nnyɛ́n \p \v 21 Ɛgháká nɔ́kɔ́ manywɔp ánɛn, básyɛp mɔ́, bádu yi nnyɛ́n bɛ, Yesu, nnyɛ́n ɛnɛn ángɛl arɛmɛ nyaka bɛ babhɔŋ bɛchyɛ yi tɛ mpok babhɨkɨ re pɔkɔ́ mɛniɛ ɛbhi. \s1 Bárɔk bɛtɔŋ Yesu ntá Mandɛm \p \v 22 Mpok ákwáy anɛ Josɛ́f nɛ María barɔŋ bɛkʉ mbɔnyu ɛbhé Moses ɛ́rɛ̀m bɛ mánkʉ ndu bɛbhak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm mpok ngɔrɛ́ abhé, bápɔ́kɔ Yesu bárɔk Yerúsalɛm ndu bɛtɔŋ yi ntá Mandɛm Acha, \v 23 mbɔnyu básɨŋ nyaka ndǔ Ɛbhé Mandɛm bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ mɔ̌mbɨ anɛ achi mbakanɛm, bábhɔŋ bɛchyɛ yi ntá Mandɛm. \v 24 Bábhɔ́ŋ nkwɔ bɛchyɛ akap ɛ́bu wu anɛ achi ‘Bɔ̌bɛbhóŋó bɛpay, mbák ɛpu nɔ, bɛbhɛp bɛpay, bɛkoŋo ɛbhé Mandɛm.’” \f + \fr 2:24 \ft Lk 2.22-24; Lɛ́vítikɔs 12; Nɔmba 18.15-16.\f* \v 25 Mpok ɛyɔ, mmu abhak Yerúsalɛm anɛ aka nnyɛ́n bɛ Símiɔn. Abhak chak anchyɛ nɔkɔ Mandɛm kɛnókó. Ǎnòŋ nyaka mpok anɛ Mandɛm átwɔ ankwɛnɛ batɨ bo Israɛl. Nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ yi. \v 26 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ anáŋ akʉ nyaka yi arɨŋɨ bɛ́ apú gu kɛghɔ́ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. \v 27 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ akʉ Símiɔn arɔk ndǔ ɛkɛrákap Mandɛm. Nnɔ nɛ chi Yesu báchwe arɛ́ nɛ yi ndu bɛtɔŋ yi ntá Mandɛm bɛkoŋo ɛbhé Moses. \v 28 Símiɔn aghɔ nɔkɔ mɔ̌rɛ́ asɔt yi akɛ́m amɔ abɨti Mandɛm bɛ́: \q1 \v 29 “Acha, ɔkʉ bariɛp amɛ afǔ tɛtɛp, \q1 dɔ yɛ́ mɛ, mmɔ̌bɛtok ywɛ ndɔ́k pɛtii, \q1 \v 30 mbɔnyunɛ nnáŋ ngɔ nɛ amɨ́k mmu anɛ ɔ́tó bɛ ampɛmɛ bhɛsɛ. \q1 \v 31 Mpɛmɛ anɛ ɔ́tɔ̀ŋti bɛ bǒ mankɛm mángɔ. \q1 \v 32 Achí ɛrɔŋɔ bɛtɔŋ bo abhɛn bápú bo Israɛl mbi bɛrɨŋɨ wɔ, \q1 nɛ bɛ kɛnókó kɛ́ntwɔ́ ntá bǒbhɛ, bo Israɛl.” \p \v 33 Chi nɛ nnɔ babhak maknkay bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn Símiɔn arɛmɛ ɛ̌ti Yesu. \v 34 Símiɔn ayɛ́t bhɔ, arɛm ntá máyi María bɛ, \q1 “Mandɛm ayap mɔ́nɛ bɛ ankʉ bɛyǎ bo Israɛl mankwɛn nɛ bɛ ánjoŋ abhɛnɛfu, \q1 nɛ bɛ ámbák ɛrɨŋ ɛnɛ́ bo bárɛ̀m bɛ bápú yaŋ. \p \v 35 “Nɛ chɔŋ ɛnɛ ɛ́nkʉ bɛ nkaysi anɛ achi bo ántɨ ambo bɛfú kpoŋoroŋ, \q1 nɛ wɔ ɔ́mbɔŋ bɛyǎ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti mɔ́nɛ mbɔ mmu anɛ ɛɛkak ɛ́yɛ́mɛ́ yi antɨ.” \p \v 36 Mpok ɛyɔ, ngɔrɛ́ anɛ áká nnyɛ́n bɛ Ána abhak Yerúsalɛm. Abhak ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm. Abhak mmɔ̌ Fanuɛl, ɛbhárɛ́mɔ anɛ nnɛrɛ́kɛt Ásha. Akɔk nyaka tontó nɛ anáŋ achi nyaka ɛkɛrɛ́nɛbhay ndǔ mamiɛ́ tándrámɔt kɛ nnɛ́m aywi ǎgu. \v 37 Arɔp kɛ́nkwɛ́sɛ́, tɛ mpok anɛ yi aghaka mamiɛ́ bɛsa mɛnwi nsɛm anwi. Yí kɛrɔ bɛrɔŋ ndǔ ɛkɛrákap Mandɛm ndu bɛchyɛ yi kɛnókó, nɛ are nɨkmʉɛt ambak nɔkɔ ndǔ nɛtarɛ́nsay, bɛti nɛ ngósí. \v 38 Nkúbhɛ́ mpok ɛyɔ Josɛ́f nɛ María bárɔk nɛ mmɔ́. Ághɔ́ nɔ́kɔ́ mɔ̌rɛ́, achyɛ bakak ntá Mandɛm andɛmɛ nɔkɔ bɛyǎ mɛnyɨŋ ɛ̌ti mmɔ́, ntá bo abhɛn mánòŋ nyaka bɛ Mandɛm amfɛrɛ bǒ Yerusalɛm ndǔ ɛsɔŋɔri. \p \v 39 Josɛ́f nɛ María manaŋa nɔkɔ bɛkʉ mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛkoŋo ɛbhé Mandɛm, bápɛtnsɛm nɛ mmɔ́ ɛtɔk ɛyap Násárɛt atú Gálili. \v 40 Yesu arɔk ambɨ bɛ́go nɛ bɛ́bhɔŋ bɛtaŋ. Abhɔ́ŋ bɛyǎ nɛrɨŋɨ́ndak nɛ áfɔ́k Mandɛm abhak nɛ yi. \s1 Yesu arɔp ansɛm amɛm ɛkɛrákap Mandɛm \p \v 41 Yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́, chi nɛ nnɔ Yesu bárɔ̀ŋ nyaka Yerúsalɛm ndǔ *Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. \v 42 Mpok yi aghaka mamiɛ́ byo nɛ apay, bárɔ́k ndǔ ɛpǎ ɛyɔ mbɔ ɛnyu ɛsɨ́. \v 43 Ɛpa ɛ́máy nɔ́kɔ́, bare pɛtnsɛm ɛtɔk ɛyap kɛ Yesu arɔp Yerúsalɛm, chi nɛ nnɔ kɛrɨŋɨ. \v 44 Bákɔ ndǔ nywɔp nɛnkɛm mánkaysi nɔkɔ bɛ yi achi ndǔ nkwɔ́ wap. Bághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ apú nɛ bhɔ, babho bɛyaŋ yi nɛntɨ mamʉɛrɛ bhap nɛ bǒnɛrɛ́kɛt awap. \v 45 Báyáŋ nɔ́kɔ́ yi kɛghɔ, bápɛtnsɛm Yerúsalɛm ndu bɛyaŋ yí arɛ́. \v 46 Ɛgháká nɔkɔ manywɔp árát, bághɔ́ yi amɛm ɛkɛrákap Mandɛm chɔkɔ nɛ batɔŋ ɛbhé, ndu ághòk mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bárɛ̀m, nɛ ambɛbhɛ nɔkɔ bɔ́ bɛbhɛp. \v 47 Bo mankɛm abhɛn bághòk mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi árɛ̀m bábhák maknkay ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi arɨŋɨ nɛ ɛnyǔ ɛnɛ yi ákɛ̀mɛ bhɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bábhɛ̀p yi. \v 48 Mpok anɛ chi nɛ nnɔ bághɔ́ yi, ɛbhak bhɔ chi ɛnyɨŋ maknkay. Nnɔ abhɛ́p yi bɛ, “Mɔ́wa, mbʉ ɔbhɨkɨ kʉ ɛtayɛ nɛ mɛ ɛnyunɛ!” \p \v 49 Mmɛ nɛ ɛtayɛ sɛ́kɔ, sɛ́yàŋ wɔ nɛ bɛyǎ bɛcháy antɨ. Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Báyàŋ mbʉ mɛ ndaká yí? Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ bɛ mbɔ̌ŋ bɛbhak amɛm ɛkɛt Ɛtaya?” \v 50 Kɛ nnɔ nɛ chi kɛjwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi arɛmɛ ntá yap. \p \v 51 Apɛt yɛ nsɛm Násárɛt nɛ bhɔ, abhak nɛ bhɔ sayri akɛtaŋntí. Máyi abhʉrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm antɨ. \p \v 52 Arɔk ambɨ bɛ́go ndǔ nkwɔmʉɛt nɛ ndǔ nɛrɨŋɨ́ndak. Mandɛm abhɔ́ŋ maŋák nɛ yi andɔk nɔkɔ chí ambɨ. Ɛbhak ɛnyumɔt nɛ bo. \c 3 \s1 Jɔ̌n Njwiti arɛm ɛ̌ti Yesu \r (Mt 3.1-12; Mk 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1-2 Mpok Jɔ̌n mmɔ̌ Sakaría achi amɛm baso, Mandɛm achyɛ yi mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛghati bho. Mpok Tibériɔs achi mfɔ ngo anɛ ɛtɔk Rom ndǔ mamiɛ́ nɛku, Pɔ́ntiɔs Páílet abhak gɔ́bhanɔ atú Judɛ́ya, Hɛ́rɔd abhak mǔnti atú Gálili, mɔmáyi Fílip abhak mǔnti atú Itúria nɛ Trakonítis, nɛ Lisánias abhak mǔnti atú Abilene. Káyfas nɛ Ánas babhak bǒbati bachiǎkap Mandɛm. Mandɛm aghati Jɔ̌n mmɔ̌ Sakaría ɛnyɨŋ mpok yi achi amɛm baso, \v 3 Jɔ̌n arɔk yɛ ndǔ bɛtɔk mɛnkɛm ɛbhɛn bɛchi atú Nnyɛ́n Jɔ́dan, angati nɔkɔ bho Ɛyɔŋ Mandɛm bɛ bo mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhap mánjwítí bhɔ́ bɛ Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ ɛbhap. \v 4 Ɛbhak mbɔ ɛnyǔ Aisáya ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm asɨŋɨ nyaka amɛm ɛkáti yi bɛ: \q1 “Mmǔ achi amɛm baso ǎbɨ̀k nɛ ɛyɔŋ amfay andɛmɛ nɔkɔ bɛ, ‘Toŋtí ká mbi anɛ Acha áfʉɛ̀t arɛ́. \q1 Kʉ́ ka mbǐ ywi ambak chak. \q1 \v 5 Chók ká yɛ̌ntɨkɨ ɛ́yɛ́mɛ́, \q1 mánkʉ yɛ̌ntɨkɨ njiɛ ngo nɛ yɛ̌ntɨkɨ mɔ́njiɛ andɔp mmɨk nɛbhʉɛt. \q1 Nyabhɛ́ ká babhi anɛ achi ŋɔ́tí ŋɔ́tí, \q1 mǎndansi anɛ́ achi gbokotí gbókótí, \q1 \v 6 nɛ chɔŋ bǒ mankɛm mángɔ ndu Mandɛm ápɛ̀mɛ bho.’” \p \v 7 Jɔ̌n arɛm ntá bɛyǎ bo abhɛn bárɔ̀ŋ ntá yi bɛ́ yi anjwiti bhɔ́ bɛ, “Bě bɛfé! Agha áyɛ́bhɛ́ be batú bɛ mǎnjaŋ mbi ndu bɛbʉɛ ntɛmsi Mandɛm anɛ átwɔ̀? \v 8 Bǎbhɔŋ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́tɔ̀ŋ bɛ bǎtɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka tɛtɛp. Bǎkɛ́ chɔkɔ mǎndɛm bɛ́ bǎchí bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham. Dɨŋɨ́ ká bɛ́ Mandɛm ǎkwáy bɛsɔt batay ánɛ ankʉ yɔ́ ámbak bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham. \v 9 Yɛ̌ chí nɛ́nɛ, sɛtɨ sɛ́chí bhʉ́rɛ́, nɛ bákway bɛkpɔt yɛ̌ntɨkɨ ɛnɔk ɛnɛ ɛpu nyu bɛrɨ́tí kɛpɛm tɛ ndǔ bakaŋ, mángʉɛp angó.” \p \v 10 Bǒ bhɔ bághókó nɔ́kɔ́ nɔ́ bábhɛp Jɔ̌n bɛ, “Yi sɛ́bhɔ́ŋɔ́ yɛ bɛkʉ?” \v 11 Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nkú ɛpay ánchyɛ́ amɔt ntá anɛ abhɨkɨ bhɔŋ, nɛ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛnyíɛ́ ánkɔ́rɛ́ nɛ anɛ abhɨkɨ bhɔŋ.” \p \v 12 Babhɛbhɛ́ nkabhɛnti nkwɔ bárɔ́k bɛ yi anjwiti bhɔ. Bábhɛp yi bɛ, “Ntɔŋ, yi sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ?” \v 13 Jɔ̌n akɛmɛ bɔ bɛ, “Bǎkɛ́ sɔt nkábhɛ́nti ɛ́ncha anɛ́ bǎbhɔŋɔ bɛsɔt.” \v 14 Mbɔk batɛmɛ́ nɛnu nkwɔ́ bábhɛp yi bɛ, “Yí sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́kʉ?” Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎkɛ́ sɔt nkáp ntá mmu nɛ bɛtaŋ, bǎkɛ́ bhat mmu ndak amʉɛt; dɔ̌ ká akap anɛ́ báchyɛ̀ bhe ndǔ bɛtɨk ɛbhɛn bǎkʉ̀ ánkway bhe.” \p \v 15 Bo bábhaka nyaka ntɨ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Jɔ̌n árɛ̀m nɛ ɛbhɛn yi ákʉ̀. Ɛ́kʉ bábho bɛbhɛp mmʉɛt mbák Jɔ̌n kɛ achi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. \v 16 Jɔ̌n akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Mɛ̌jwìti bhe nɛ manyiɛp. Kɛ mmu anɛ acha mɛ ǎtwɔ̀. Mbɨ́kɨ́ kwáy mmu anɛ nchí kaŋari nkwɔbhɛ́nya bɛkak ɛbhi. Ánáŋ ántwɔ́, chɔŋ anjwiti bhe nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nɛ ngó. \v 17 Ǎtwɔ̀ nɛ nchán myákátí awɔ ndu bɛ́chák nkway bɛ amfáp ɛnɛ ɛrɨ nɛ bɛkpáfu. Ánáŋ ánkʉ́ nɔ, ansɔt mbwɔt antɛn ndu nkpánɛ́, anyɔ mmɨk, ansɔt bɛkpáfu amfyɛ amɛm ngó anɛ apu nɛmɛ.” \p \v 18 Jɔ̌n arɛm bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak ndu bɛfyɛ bhɔ ntɨ ndu ánù bɛkʉ mánóko Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ yi aghati bhɔ. \v 19 Jɔ̌n aji Mfɔ Hɛ́rɔd bɛ akwɛn ɛbhé Mandɛm ndu ásɔ́rɛ́ Hɛródias ngɔrɛ́ mɔ́máyi ábhay. Aji yí ɛ̌ti barak abʉ́abʉ achak ankɛm anɛ yi ákʉ́. \v 20 Nɛ mɛ́máka ndǔ ɛbhɔ̌ mɛnkɛm, Hɛ́rɔd arɛm báfé Jɔ̌n amɛm ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \s1 Jɔ̌n ajwiti Yesu \r (Mt 3.13-17; Mk 1.9-11) \p \v 21 Bápɛ́rɛ fe Jɔ̌n, anáŋ ǎjwìti nyaka bho. Ajwiti Yesu nkwɔ. Nɛ mpok Yesu ánɨ̀kmʉɛt, nɛbu nɛ́nɛ́nɛ. \v 22 Ɛfóŋó Mandɛm asɔt mkpá ɛbhóŋó asɛp yi amʉɛt. Ɛyɔŋ ɛ́fú amfay ɛrɛm bɛ, “Wɔ ɔchí Mɔ́wa. Nkɔŋ wɔ tontó. Ɔ̌chyɛ̀ mɛ bɛyǎ maŋák” \s1 Bachǐmbɨ Yesu Kristo \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Mpok Yesu ábhó bɛtɨk ɛbhi, achi nyaka mbɔ mamiɛ́ ɛsǎ nsɛm byó, bo mándɛm nɔkɔ bɛ Yesu chí mmɔ̌ Josɛ́f mmɔ̌ Héli, \v 24 Héli mmɔ̌ Mátat, Mátat mmɔ̌ Lɛ́vi, Lɛ́vi mmɔ̌ Mɛ́lki, Mɛ́lki mmɔ̌ Jánai, Jánai mmɔ̌ Josɛ́f, \v 25 Josɛ́f mmɔ̌ Matátias, Matátias mmɔ̌ Ɛ́mɔs, Ɛ́mɔs mmɔ̌ Náhum, Náhum mmɔ̌ Ɛ́sli, Ɛ́sli mmɔ̌ Nágai, \v 26 Nágai mmɔ̌ Máat, Máat mmɔ̌ Matátias, Matátias mmɔ̌ Sémen, Sémen mmɔ̌ Jósɛk, Jósɛk mmɔ̌ Jóda, \v 27 Jóda mmɔ̌ Joánan, Joánan mmɔ̌ Résa, Résa mmɔ̌ Sɛrúbabɛl, Sɛrúbabɛl mmɔ̌ Síltiɛl, Síltiɛl mmɔ̌ Nɛri, \v 28 Nɛ́ri mmɔ̌ Mɛ́lki, Mɛ́lki mmɔ̌ Ádi, Ádi mmɔ̌ Kósam, Kósam mmɔ̌ Ɛlmádam, Ɛlmádam mmɔ̌ Ɛ́r, \v 29 Ɛ́r mmɔ̌ Jóshua, Jóshua mmɔ̌ Ɛliɛ́sa, Ɛliɛ́sa mmɔ̌ Jórim, Jórim mmɔ̌ Mátat, Mátat mmɔ̌ Lɛ́vi, \v 30 Lɛ́vi mmɔ̌ Símiɔn, Símiɔn mmɔ̌ Júda, Júda mmɔ̌ Josɛ́f, Josɛ́f mmɔ̌ Jónam, Jónam mmɔ̌ Ɛliákim, \v 31 Ɛliákim mmɔ̌ Mɛléa, Mɛléa mmɔ̌ Mɛ́na, Mɛ́na mmɔ̌ Matáta, Matáta mmɔ̌ Nátan, Nátan mmɔ̌ Debhít, \v 32 Debhít mmɔ̌ Jése, Jése mmɔ̌ Óbɛd, Óbɛd mmɔ̌ Bóas, Bóas mmɔ̌ Sálmɔn, Sálmɔn mmɔ̌ Náshɔn, \v 33 Náshɔn mmɔ̌ Amínadap, Amínadap mmɔ̌ Rám, Rám mmɔ̌ Hɛ́rɔn, Hɛ́srɔn mmɔ̌ Pɛ́res, Pɛ́res mmɔ̌ Júda, \v 34 Júda mmɔ̌ Jekɔ́p, Jekɔ́p mmɔ̌ Áisek, Áisek mmɔ̌ Ábraham, Ábraham mmɔ̌ Tɛ́ra, Tɛ́ra mmɔ̌ Náhɔ, \v 35 Náhɔ mmɔ̌ Sɛ́rug, Sɛ́rug mmɔ̌ Réu, Réu mmɔ̌ Pɛ́lɛk, Pɛ́lɛk mmɔ̌ Ɛ́ba, Ɛ́ba mmɔ̌ Shɛ́la, \v 36 Shɛ́la mmɔ̌ Kaínan, Kaínan mmɔ̌ Afásad, Afásad mmɔ̌ Shɛ́m, Shɛ́m mmɔ̌ Nóa, Nóa mmɔ̌ Lámɛk, \v 37 Lámɛk mmɔ̌ Mɛtúsɛla, Mɛtúsɛla mmɔ̌ Ɛ́nɔk, Ɛ́nɔk mmɔ̌ Járɛt, Járɛt mmɔ̌ Mahálálɛl, Mahálálɛl mmɔ̌ Kánǎn, \v 38 Kánǎn mmɔ̌ Ɛ́nɔs, Ɛ́nɔs mmɔ̌ Sét, Sét mmɔ̌ Ádam, Ádam mmɔ̌ Mandɛm. \c 4 \s1 Satan amɔ Yesu \r (Mt 4.1-11; Mk 1.12, 13) \p \v 1 Yesu ápɛ́rɛ fú ndǔ nnyɛ́n Jɔ́dan, ajwi nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Yí akʉ Yesu arɔk amɛm baso, \v 2 abhak arɛ́ ndǔ manywɔp bɛsa bɛpay Satan amɔ nɔkɔ yi. Yí kɛnyiɛ yɛ̌nyɨŋ ndǔ manywɔp ɛyɔ ankɛm. Ndǔ ngwɛnti manywɔp ɛyɔ nsay akɛ́m yi. \v 3 Satan arɔk arɛm ntá yi bɛ, “Mbák ɔchí Mmɔ Mandɛm, chyɛ̌ ɛyɔŋ bɛ ntǎy ɛnɛn nɛ́njíbhírí nɛ́ndɔp ɛkpɔkɔ́ brɛd.” \v 4 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛ́chí amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, \q1 ‘Puyɛ̌ nɛnyíɛ́ nɔ́nɔ́ kɛ nɛ́kɛ̀m nɛpɛ́mɛ́ mu.’” \p \v 5 Satan asɔt yi akó ndǔ nɛbhʉɛt anɛ achi tɛ amfay atɔ́ŋ yí bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm nɛ kɛfɔ ɛkɛn kɛ́chí arɛ́ ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok. \v 6 Arɛm yɛ ntá yi bɛ, “Báchyɛ́ bɛtaŋ nɛ kɛfɔ̌ mmɨk nkɛm ntá ya, nɛ nchí kway bɛchyɛ kɔ ntá yɛ̌ agha anɛ nkɔ́ŋɔ́. Chɔŋ nchyɛ́ wɔ bǒbhɛn mɛnkɛm nɛ kɛfɔ ɛkap. \v 7 Mbák ɔ́ntɛ́p mánɛ́n amɨk, ɔ́nchyɛ mɛ kɛnókó, mbɔ Mandɛm ywɛ, chɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm mɛ́nndɔp ɛbhɛ.” \v 8 Yesu akɛmɛ bɛ́, “Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 ‘Mmu abhɔŋ bɛchyɛ kɛnókó chi ntá Mandɛm Acha, \q1 antók chí yí aywǐntí.’” \p \v 9 Satan asɔt yi bárɔ́k Yerúsalɛm, bákó ndǔ nɛbhʉɛt anɛ áchí tɛ amfay ndǔ ɛkɛrákap Mandɛm. Arɛ́, arɛm ntá Yesu bɛ, “Mbák ɔchí Mmɔ Mandɛm, dók, \v 10 tɛ̌ndu ɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, \q1 ‘Chɔŋ Mandɛm anchyɛ ɛyɔŋ bɔángɛl bhi mántwɔ́ manchyɛ wɔ nɛkwak.’ \q1 \v 11 Ɛkáti Mandɛm ɛ́pɛt ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 ‘Chɔŋ mánkpʉɛp wɔ nɛ amɔ yap, \q1 bɛ́ ɔ́kɛ́ tɛm ɛkak ndǔ ntay.’” \p \v 12 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛkáti ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Ɔ́kɛ́ mɔ Mandɛm Acha ywɛ.’” \v 13 Satan ámɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu ndǔ bɛyǎ babhi kɛkɛ́m yi, arɔ kpɨ́k yi. \s1 Yesu abho bɛtɨk ɛbhi atú Gálili \r (Mt 4.12-17; Mk 1.14, 15) \p \v 14 Yesu apɛt yɛ nsɛm atú Gálili ndǔ bɛtaŋá Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. Mbok yi ataka atú Gálili wu ankɛm. \v 15 Are tɔ́ŋ bo Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl, nɛ bo báré chyɛ yi kɛnókó. \s1 Bábyak Yesu amɛm ɛtɔk Násárɛt \r (Mt 13.53-58; Mk 6.1-6) \p \v 16 Yesu afa, arɔk Násárɛt, ɛtɔk ɛnɛ máné yi arɛ́. Mbɔ ɛnyǔ ɛpɨŋ ɛyi ɛchi nyaka, arɔk amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl. Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, afate bɛpay Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 17 Báchyɛ́ yi ɛkáti ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya. Anɛnɛ yɔ́, ndǔ nɛbhʉɛt anɛ básɨ́ŋɨ́ bɛ́: \q1 \v 18 “Ɛfóŋó Mandɛm Acha achí nɛ mɛ mbɔnyunɛ, \q1 ayap mɛ bɛ́ ngátí Mbok Ndɨ́ndɨ́ ntá bachɛ́bhɛ́bho. \q1 Ato mɛ, bɛ ntwɔ́ ngátí bo abhɛn bachi ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyǔ kɛsɛm, bɛ chɔŋ mámfɛrɛ bhɔ arɛ. \q1 Nɛ bɛ́ chɔŋ amɨ́k anɛnɛ manɛ́mámɨk, \q1 nɛ bɛ chɔŋ mánchyɛ ngǎngaŋ ntá bo abhɛn batɨ̌ bakwǎŋwaŋ mányìɛrɛ bhɔ amɨk. \q1 \v 19 Ato mɛ bɛ́ mbé ntá bho bɛ mpok \q1 anɛ yi átɔŋ bɔ́ bɛrɨ̌ndu bhi akway.” \p \v 20 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́pay ɛkáti yɔ, akuti yɔ́, akɛmɛ ntá mǔnti arɔk achɔkɔ amɨk. Bǒ mankɛm abhɛn bachi amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bátɛp yi amɨ́k amʉɛt. \v 21 Abho yɛ bɛghati bhɔ bɛ, “Ɛchɔŋ, ɛnyɨŋ ɛnɛ basɨŋɨ́ mɛn árɛ̀m ɛ́fákárí mbɔ ɛnyǔ bǎghókó.” \v 22 Bǒ abhɛn bachi arɛ́, bárɛ́m bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛ̌ti yi, nɛ babhak maknkay ɛ̌ti bɛrɨ́tí kɛpɨ ɛkɛn kɛ́fú yi anyu. Kɛ bábho bɛbhɛp bɛ, “Pú mmɔ̌ Josɛ́f nɛ?” \v 23 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Chɔŋ mǎntɛm mɛ nɛkay ɛnɛn ɛ̌ti ya bɛ, ‘Ngaŋ, bú mmʉɛt ɛyɛ. Mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛghoko bɛ ɔkʉ awu ɛtɔk Kapɛ̌naum, kʉ bhɔ́ fá amɛm ɛtɔk ɛyɛ nkwɔ.’” \v 24 Yesu arɛm bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, bápú ka ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɛm ɛtɔk yi. \v 25 Kɛ nchí ghati bhe bɛ, mánkwɛ́sɛ́ bayǎ nyaka amɛm ɛtɔk Israɛl ndǔ mpok ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Ɛláija. Mpok yɔ manyiɛp kɛkwɛ́n ndǔ mamiɛ́ arat nɛ ɛbhɔ́k, nɛ ɛrɛmɛ́ nsay ɛ́kwɛ́n ndǔ ɛtɔk Israɛl ɛnkɛm. \v 26 Kɛ Mandɛm ábhɨ́kɨ́ tó nyaka Ɛláija ntá yɛ̌ kɛ́nkwɛ́sɛ́ amɔt, ɛbhɨ́kɨ́fʉɛt chi anɛ achi ɛtɔk Sárɛfat, atú Sídɔn, ɛtɔk bo bachak. \v 27 Nɛ ndǔ mpok ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ anɛ áká nnyɛ́n bɛ Ɛláisha, bɛyǎ bǒ ɛbhaŋákwa bachi nyaka amɛm ɛtɔk Israɛl. Kɛ yɛ̌ amɔt Ɛláisha ábhɨ́kɨ́ bu, ɛbhɨ́kɨ́fʉɛt chi mmǔ ɛtɔk ɛchak, Náman, mmu Síria.” \v 28 Bo mankɛm abhɛn bachi amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí, bághókó nɔ́kɔ́ nɔ́, batɨ ábé bhɔ amɛm tontó. \v 29 Báfáte bákɛ́m yi, bafu ɛtɔk nɛ yi. Ndǔ ɛtɔk yap ɛchi amfǎy njiɛ, básɔ́t yi barɔk ndǔ nkókónjiɛ bɛ́ mámpúrí yi ankwɛn arɛ́. \v 30 Kɛ ayibhiri mmʉɛ́t, anɔnɛ, afʉɛ́t nɛntɨ nap arɔk ɛbhakayi. \s1 Mmu anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́chyɛ̀ yí ɛsɔŋɔri \r (Mk 1.21-28) \p \v 31 Yesu apɛt asɛp arɔk Kapɛ̌naum, ɛtɔk ɛgho, atú Gálili. Arɛ́, are tɔ́ŋ bo amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛnap. \v 32 Bábhák maknkay tontó ɛ̌ti ɛnyu ɛnɛ yí átɔ̀ŋ mbɔnyunɛ ǎtɔ̀ŋ nyaka mbɔ mmǔ anɛ árɛ̀m ɛ́may. \v 33 Mmu amɔt abhak arɛ́ anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔ̀ŋɔri. Are bɨk nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ andɛmɛ nɔkɔ bɛ́, \v 34 “Ɛ̌! Yesu, Mmu Násárɛt, ɔbhɔŋ yí bɛkʉ nɛ bhɛsɛ! Ɔtwɔ fá bɛway bhɛsɛ? Ndɨ́ŋɨ́ mmu wɔ ɔ́chí. Ɔ́chí Mmu Nyáŋá anɛ Mandɛm átó!” \v 35 Yesu asáy ɛfóŋó yɔ bɛ, “Kusí! Fú yi amʉɛt!” Ɛfóŋó yɔ ɛ́gʉɛp mmǔ wu amɨk bɛsí bhap. Kɛ ɛ́fú yi amʉɛt kɛkʉ yi yɛ̌nyɨŋ. \v 36 Bǒ mankɛm bábhák maknkay, nɛ babho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ɛyɔŋ ɛnɛ́ mmǔ-nɛ ɛ́chí nɛ́ ná e? Ǎsay bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ nɛ bɛtaŋ bɛ́ mɛ́mfu bo amʉɛ́t, nɛ mɛ́mfú.” \v 37 Nɛ nsoŋo Yesu akɔ ataka atú ɛtɔk wu ankɛm. \s1 Yesu abú bɛyǎ bǒmame \r (Mt 8.14-17; Mk 1.29-34) \p \v 38 Yesu afa ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí yɔ, arɔk, ndǔ ɛkɛt Símun. Nnɔ ngɔrɛ́ Símun abhɔ̌ŋ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ. Baghɔk Yesu manɨk yi mmʉɛt bɛ ambu yi. \v 39 Arɔk, ate nɛku bɛkɔk ɛbhɛn yi achi arɛ bhʉ́rɛ́. Achyɛ ɛyɔŋ bɛ mbʉ́ɛ́p wu ándɔ́ yí. Ámay. Afaté akʉ nɛnyíɛ́ abho mɛne bhɔ. \p \v 40 Mpok anɛ mmok ánɛ̀m, bǒ mankɛm abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bǒmame mɛnyu nɛ mɛnyu básɔ́t bhɔ bárɔ́k ntá Yesu. Abho mɛ́nyáŋa amɔ amʉɛt yɛ̌ntɨkɨ mmu wap, kpat abú bhɔ mankɛm. \v 41 Bɛyǎ bhap babhɔ̌ŋ nyaka bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛ́fú bɛyǎ bho amʉɛt mɛ́mbɨkɨ nɔkɔ bɛ́, “Wɔ ɔchí Mmɔ Mandɛm!” Kɛ Yesu are sáy bhɔ, kɛka mɛ́ndɛm yɛ̌nyɨŋ, mbɔnyunɛ bɛ́rɨŋɨ nyaka bɛ yi achi Mpɛmɛ anɛ Mandɛm átó. \s1 Yesu are tɔ́ŋ bo amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl \r (Mk 1.35-39) \p \v 42 Nɛ́yí nɔkɔ, Yesu afa ɛtɔk, arɔk ndǔ nɛbhʉɛt anɛ bo bápú arɛ́. Bǒ babho bɛyaŋ yi. Bághɔ́ nɔ́kɔ́ yí, babho mɛnɨkmʉɛt bɛ́ ákɛ́ rɔ ɛtɔk ɛyap. \v 43 Kɛ yi aghati bhɔ́ bɛ́, “Mbɔŋ bɛ́gháti Mbok Ndɨ́ndɨ́ bɛ Mandɛm achi Mfɔ amɛm bɛtɔk bɛchak nkwɔ, mbɔnyunɛ Mandɛm átó mɛ fá amɨk chi ɛ̌ti yɔ.” \v 44 Arɔ yɛ, are kɔ andɔkɔ nɔkɔ ndǔ bɛtɔk ɛbhɛn bɛchi atú Judɛ́ya angati nɔkɔ bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl \c 5 \s1 Yesu abhɨŋɨ bakoŋo bhi abhɛn mbɨ batí ánwi \r (Mt 4.18-22; Mk 1.16-20) \p \v 1 Ɛwak ɛ́mɔt, Yesu abhak téé angɔkɔ Ɛ̌ntɨŋnyɛn Gɛnɛ́sarɛt. \f + \fr 5:1 \ft Ɛ̌ntɨŋnyɛn Gɛnɛ́sarɛt: Chi Ɛ̌ntɨŋnyɛn Gálili.\f* Bo báré nu bɛbhak kɛkwɔt nɛ yi bɛ mangok Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 2 Aghɔ́ bachwi apay angɔkɔnyɛ́n. Bawǎnsi abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bachwi yɔ, báfù amɛm mánchaka nɔkɔ basɨ yap. \v 3 Yesu arɔk achwe amɛm áchwí amɔt. Abhak anɛ Símun. Aghati yi bɛ ánók áchwí antɛn anyɛ́n mandú. Yesu achɔkɔ yɛ amɛm áchwí wu, antɔŋ nɔkɔ bo abhɛn bachi angɔkɔnyɛ́n Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 4 Ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛtɔŋ bo arɛm ntá Símun bɛ, “Tɛ́n áchwí ndǔ ɛɛntɛm mǎngʉɛp basɨ yɛka anyɛ́n bɛ mǎnkɛm nsi.” \v 5 Símun akɛmɛ yi bɛ, “Ɛta, sɛ́dɛn mmʉɛt bɛti mɛnkɛm kɛ yɛ̌nyɨŋ sɛ́bhɨ́kɨ́ kɛm. Kɛ ndu bɛkoŋo ɛyɔŋ ɛyɛ, chɔŋ ngʉɛp básɨ ndǔ ɛɛntɛm.” \v 6 Yí nɛ mamʉɛrɛ bhi bárɔk bagʉɛp bɛyǎ nkáp anyɛ́n, bákɛ́m bɛyǎ nsi. Ɛ́yá kpát bɛyǎ nkáp yap abho bɛrakati. \v 7 Bámák batɨ̌ bawǎnsi abhɛn bachi ndǔ áchwí achak nɛ awɔ bɛ mántwɔ mánkwak bhɔ. Bárɔ́k bachɛm nɛ bhɔ, bafɛrɛ nsi báfyɛ́ amɛm bachwi apay kpát ábhó bɛbɛt. \v 8 Símun anɛ mpɨ́kɨ́rí nnyɛ́n ɛni nɛchi bɛ Píta, ághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋɨ́ maknkay yɔ, arɔk atɛp mánɛ́n bɛsí Yesu, arɛm bɛ, “Acha, kɛ́twɔ kɛkwɔt nɛ mɛ, mbɔnyunɛ nchí mmǔ bɛbʉ́.” \v 9 Árɛ́m nɔ, mbɔnyunɛ yi nɛ batɨ bhi bachi nyaka maknkay tontó bɛghɔ bɛyǎ nsi ɛnɛ bakɛmɛ. \v 10 Jems nɛ Jɔ̌n, batɨ̌ bawáy nsi, bábhák nkwɔ́ maknkay. Báchí nyaka bɔ̌ Sɛbɛdi. Yesu arɛm ntá Símun bɛ, “Kɛ́cháy. Bɛbho ɛchɔŋ ɔrɔbhɛ ya chí bo bɛ mantwɔ ntá ya.” \v 11 Bɔ Píta bátɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ bachwi yap angɔkɔnyɛ́n, bárɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ bakoŋo Yesu. \s1 Yesu abú mmu ɛbhaŋákwa \r (Mt 8.1-4; Mk 1.40-45) \p \v 12 Mpok Yesu achi ɛtɔkɔ́fu, mmu ɛbhaŋákwa amɔt arɔk akwɛ́n yí bɛkak abho mɛnɨkmʉɛt ntá yi bɛ́, “Acha, mbák ɔkɔŋ, ɔ̌kway bɛkʉ mɛ ntaŋ.” \v 13 Yesu anyabhɛ awɔ́ atɔk yi arɛm bɛ, “Nkɔŋ bɛkʉ wɔ ɔ́ntáŋ, nɛme ɛnɛ nɛ́máy.” Tɛ́mté wu, ɛbhaŋákwa yi ɛmay. \v 14 Yesu asɛmti yí bɛ, “Kɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí, kɛ dɔ́k ntá nchiakap Mandɛm bɛ yi angɔ bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛmay. Ánáŋ ámbyó wɔ, ɔ́ndɔk, ɔnchyɛ yɛ akap ntá Mandɛm bɛ́kóŋo ɛbhé Moses. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́mbak ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bo bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may.” \v 15 Kɛ yɛ̌ nɔ, mbok Yesu ataka mbǎnkɛm. Ngɛ́mtay bo bárɔ́k ntá yi ndu bɛghók Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ bɛ́ yi ambu mame yap. \v 16 Kɛ aya mmʉɛt arɔk ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́fu amɛm baso anɨkmʉɛt. \s1 Yesu abú mbɛ́ntí \r (Mt 9.1-8; Mk 2.1-12) \p \v 17 Nywɔp nɛmɔt, Yesu ǎtɔ̀ŋ nyaka bho Ɛyɔŋ Mandɛm, Mandɛm Acha achyɛ yi bɛtaŋ, are bú bǒmame. Bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm babhak arɛ́. Báfú ndǔ bɔ̌bɛtɔk mankɛm atú Gálili, nɛ bachak báfú atú Judɛ́ya, nɛ abhɛnɛfu báfú Yerúsalɛm. \v 18 Bǒfú bátwɔ́ nɛ mbɛ́ntí amɔt anɛ bápɔ́kɔ́ ndǔ bɛkpaka. Báré yaŋ mbi bɛchwe anywɔ́p bɛ mambʉrɛ yi bɛsí Yesu. \v 19 Kɛ bɔ́ kɛbhɔ́ŋ mbi anɛ báfʉɛt manchwe amɛm ɛ̌ti bɛyǎ bó. Bákó amfǎy ɛkɛt, manɛnɛ mbok arɛ́, basɛbhɛ yi bhʉrɛ ndǔ bɛkpaka bhi, nɛ́ntɨ́ bhó, bɛsí Yesu. \v 20 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyǔ nɛka ɛnɛ́n bábhɔ́ŋɔ́ nɛ yi, aghati mbɛ́ntí wu bɛ, “Nkwánɛ, mfóŋórí bɛbʉ́ bhɛ.” \v 21 Batɔŋ-ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi bábho bɛbhɛp mmʉɛ́t bɛ, “Agha nɛ́? Ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m chi nsɔk ntá Mandɛm! Mandɛm aywǐnti kɛ ákway bɛfoŋori bɛbʉ́ mmu!” \v 22 Yesu arɨŋɨ nkaysi yap. Abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Ndaká yí bǎkàysi mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ? \v 23 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chí wɨkɨrɨk chí ɛnɛ́? Bɛrɛm bɛ, ‘Mfóŋórí bɛbʉ́ bhɛ’, kɛ chi bɛrɛm bɛ, ‘Faté kɔ’? \v 24 Kɛ chɔŋ nkʉ mǎndɨŋɨ bɛ, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ bɛtaŋ fá amɨk bɛfoŋori bɛbʉ́ bho.” Arɛm ntá mbɛ́ntí wu bɛ, “Nchí ghati wɔ, faté, pɔkɔ́ bɛkpaka bhɛ gurɛ!” \v 25 Tɛ́mté wu, afate kpɛrɛp bɛsí bhap, apɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhʉ̀rɛ nyaka arɛ́, abho bɛgurɛ, ambɨti nɔkɔ Mandɛm. \v 26 Bɛyǎ bɛcháy bɛkɛm bo mankɛm! Bábhák maknkay, babho bɛbɨti Mandɛm, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɛghɔ̌ baraká maknkay ɛchɔŋ!” \s1 Yesu abhɨŋɨ Lɛ́vi \r (Mt 9.9-13; Mk 2.13-17) \p \v 27 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu afa nɛbhʉɛ́rɛ́ wu arɔk aghɔ́ mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti anɛ áká nnyɛ́n bɛ Lɛ́vi chɔkɔ amɛm ɛkɛrɛ́bɛtɨk yi. Yesu aghati yi bɛ, “Twɔ́, bhák nkoŋo wa.” \v 28 Lɛ́vi afate, arɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, abho bɛkoŋo Yesu. \p \v 29 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Lɛ́vi anak ɛrɛm ɛpa ɛkɛt yi ntá Yesu. Bɛyǎ babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ bachak nkwɔ babhak arɛ́ nɛ Yesu. \v 30 Bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm, báré nywinti, nɛ bábhɛ́p bakoŋo Yesu bɛ, “Ndaká yí mǎnyìɛ mǎnyu nɔkɔ nɛ babhɛbhɛ́ nkabhɛntí nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ bachak?” \v 31 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bo abhɛn bapu me, bápú yaŋ ngaŋ. Bǒ mame kɛ báyàŋ ngaŋ. \v 32 Mbɨ́kɨ́ twɔ bɛbhɨŋɨ bo abhɛn bakaysi bɛ bachi chak bɛsí Mandɛm bɛ mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap, ntwɔ bɛ́bhɨ́ŋɨ chi bo babʉ́babʉ́.” \s1 Bábhɛ́p Yesu ɛ̌ti nɛtarɛ́nsay ndǔ mɛnɨkmʉɛt ntá Mandɛm \r (Mt 9.14-17; Mk 2.18-22) \p \v 33 Bo bárɛ́m ntá Yesu bɛ, “Bakoŋó Jɔ̌n Njwiti bátat nɔkɔ nsay ndu mɛnɨkmʉɛt. Bakoŋó nkwɔ Fárisi bákʉ̀ ɛnyumɔt. Kɛ abhɛ mányiɛ, mányu nɛ bapu tat nsay?” \v 34 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎkaysi bɛ mankɔ̌ abhɛn bachi ndǔ ɛpǎ nɛbhay bakway bɛbhak ndǔ nɛtarɛ́nsay? Nsé! Tɛ̌ndu mbǎyngɔrɛ́ abhʉɛ́t nɛ bhɔ, bápú kway bɛtat nsay. \v 35 Kɛ mpok ǎtwɔ̀ anɛ báfɛrɛ chɔŋ mbǎyngɔrɛ́ ntá yap. Nɛ chɔŋ mántarɛ nɔkɔ nsay ndǔ mpok yɔ.” \v 36 Yesu atɛ́m bɔ nɛkay ɛnɛ́n nkwɔ bɛ, “Yɛ̌ mmu apú kway bɛdak ɛbhɔ́kɔ́ndɛn ndǔ nkú anɛ nkɔ anchók mbok ndǔ ɛsɨ́ nku. Mbák mmu ánkʉ́ nɔ́, ǎchɔŋti nkú nkɔ, mbɔnyunɛ ɛbhɔ́kɔ́ndɛn ɛnɛ́ ɛ́fú ndǔ nkú nkɔ ɛ́pú kɔ nɛ ɛsɨ́ ndɛn. \v 37 Nɛ ntá bo abhɛn báfyɛ mmɛ́m ndǔ bɛbhǎ nkwɔbhɛnya, bápú fyɛ mmɛ̌m bakɔ amɛm ɛbhǎ nkwɔbhɛnya ɛnɛ́ ɛsɨ. Mbák mánkʉ́ nɔ, ɛbha ɛ́sɛn, ɛnchɔŋɔ, nɛ mmɛ́m andɔk amɨk. \f + \fr 5:37 \ft Bo Israɛl básɔ̀t nyaka nkwɔp ághɔ́ŋɔmɛn mángoko bɛbha ɛbhɛn báfyɛ mmɛ́m arɛ.\f* \v 38 Bábhɔŋ bɛfyɛ mmɛ̌m bakɔ chi amɛm ɛbhǎ mmɛ́m ɛnɛ́ ɛkɔ. \v 39 Nɛ bápú nyu ɛsɨ́ mmɛ́m mánjaŋ amɛn bakɔ mbɔnyunɛ bákaysi bɛ ɛsɨ́ mmɛ́m arɨ̌ achá amɛn bakɔ.” \c 6 \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bábhɛ́bhɛ́ Yesu ɛ̌ti nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl \r (Mt 12.1-8; Mk 2.23-28) \p \v 1 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi báré kɔ mámfʉɛt nɔkɔ amɛm nkɨ̌ nchwifú ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl. Baghɔkɔ́ bhi bábho bɛkʉɛp ɛnyǔ nchwi yɔ, mámfɨkɨri mányiɛ nɔkɔ. \v 2 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi bábhɛp bɛ, “Ndaká yí bǎkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhé yɛsɛ ɛ́pú yaŋ mankʉ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt?” \v 3 Kɛ Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎbhɨ́kɨ́ re pay amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ Mfɔ Debhít ákʉ́ nyaka nɛ bǒ abhɛn báchí nɛ yi mpok nsay ákɛ́mɛ́ bhɔ́? \v 4 Achwe amɛm ɛkɛt Mandɛm, apɔkɔ nɛnyíɛ́ ɛnɛn báchyɛ́ mbɔ akap ntá Mandɛm akɔrɛ nɛ bɔ̌bhi mányíɛ́. Ɛbhé ɛ́rɛ̀m bɛ ndiɛrɛ bachiǎkap Mandɛm kɛ bákway mɛnyiɛ nɛnyíɛ́ ɛnɔ.” \v 5 Yesu arɛm yɛ ntá yap bɛ, “Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm kɛ̌ mbɔ́ŋɔ́ bɛrɛm ɛnyǔ mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ nɛ ɛbhé ɛnɛ ɛ́yɨ́ŋɨ́ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt.” \s1 Yesu abú mmú anɛ awɔ́ ágú yi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt \r (Mt 12.9-14; Mk 3.1-6) \p \v 6 Ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt nɛ́chák, Yesu achwe amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl antɔŋ nɔkɔ bo Mbok Ndɨ́ndɨ́. Mmǔ amɔt abhak arɛ́ anɛ awɔ́nɛm aywi ágú. \v 7 Mbɔk batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi abhɛn bachi arɛ́, bábháka ntɨ bɛ chɔŋ mámbɔŋ mbi ndu bɛrɛm bɛ yi akʉ ɛbɛ́ptí ndak. Bátɛ́p yɛ yi amɨ́k amʉɛt ndu bɛghɔ mbák chɔŋ Yesu ambú mmǔ wu ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt. \v 8 Yesu arɨŋɨ nkaysi yap. Arɛm ntá mmǔ wu bɛ, “Faté, twɔ́ fá ambɨ.” Mmǔ wu afate arɔk ate arɛ́. \v 9 Yesu arɛm yɛ ntá bǒbhɔ bɛ, “Ɛbhé yɛsɛ́ ɛ́rɛm bɛ́ sɛ́nkʉ yi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt? Chí bɛ́kʉ bɛrɨ kɛ bɛkʉ bɛbʉ́? Chí bɛ́pɛ́mɛ mmu kɛ chí bɛ́chɔŋti nɛpɛ́m ɛni?” \v 10 Yesu ayibhiri mmʉɛ́t ayɨŋɨ bɔ́ mankɛm, arɛm ntá yi bɛ, “Nyabhɛ́ awɔ́ ywɛ.” Akʉ nɔ, awɔ́ ywi apɛt ataŋ, ábhák mbɔ ɛnyu ɛsɨ́. \v 11 Kɛ batɨ ábé bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé tontó. Bábhó bɛsokori ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bákway bɛkʉ Yesu. \s1 Yesu ayap bǒnto bati byo nɛ apay \r (Mt 10.1-4; Mk 3.13-19) \p \v 12 Ndǔ manywɔbhɛ́ yɔ, Yesu akó amfǎy njiɛfú ndu mɛnɨkmʉɛt. Anɨkmʉɛt ntá Mandɛm bɛtǐ mɛnkɛm. \v 13 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, abhɨŋɨ bakoŋo bhi bɛ mántwɔ́ ntá yi. Bátwɔ́ nɔ́kɔ́, ayap bhɔ́ batí byo nɛ apay, áchyɛ́ bhɔ́ nnyɛ́n bɛ bǒnto. \v 14 Manyɛ́n yap áchí nyaka bɛ: Símun anɛ Yesu áchyɛ́ nnyɛ́n nɛchak bɛ Píta, nɛ mɔ̌máyi Andru, nɛ Jems nɛ Jɔ̌n, nɛ Fílip nɛ Batolómio, \v 15 nɛ Mátio, nɛ Tɔmás, nɛ Jems mmɔ̌ Alfeyɔs, nɛ Símun mfyɛ̌-bɛtaŋ ndǔ baraká ɛtɔk, \v 16 nɛ Júdas mmɔ̌ Jems, nɛ Júdas Iskariɔt anɛ átí nyaka Yesu. \s1 Yesu ǎtɔ̀ŋ nɛ ǎbù bho \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Yesu asɛp antɛ̌n njiɛ ndǔ mmɨk nɛbhʉɛt nɛ bhɔ́. Ngɛ́mtay bakoŋo bhi bábhák arɛ́ nɛ ngɛ́mtay bo bachak abhɛn báfú Yerúsalɛm nɛ abhɛn báfú atú Judɛ́ya ankɛm. Bo báfú ndǔ bɛtɔk bɛ́páy ɛbhɛn bɛchi kɛkwɔt nɛ manyu ɛbhɛn bábhìŋɨ bɛ Táya nɛ Sídɔn. \v 18 Bátwɔ́ bɛghók mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi átɔ̀ŋ nɛ bɛ yi ámbu bhɔ. Nɛ bo abhɛn bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri bhɔ, bataŋ. \v 19 Bǒ bhɔ mankɛm bare nu bɛtɔk Yesu, mbɔnyunɛ bɛtaŋ bɛ́fù nyaka yi amʉɛt mɛ́mbu nɔkɔ yɛ̌ ághá anɛ átɔk yi. \s1 Maŋák nɛ basɛ́mɛ́ \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Yesu ayoŋ amɨ́k ayɨŋɨ bakoŋo bhi arɛm bɛ, \q1 “Ɛ́rɨ ɛcha ntá yɛka bachɛ́bhɛ́bho; \q1 mbɔnyunɛ Mandɛm achi Mfɔ ywɛka. \q1 \v 21 Ɛ́rɨ ɛcha ntá yɛka bǒ nsay ánù nɛ́nɛ, \q1 mbɔnyunɛ chɔŋ yi anchyɛ bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ ɛkwak bɛbhɔŋ. \q1 Ɛ́rɨ ɛcha ntá yɛka bǒ bǎdì kɛbhɔ nɛ́nɛ, \q1 mbɔnyunɛ chɔŋ mǎngway ámɛn! \p \v 22 “Ɛ́rɨ ɛcha ntá yɛka mpok bo bápàp bhe, nɛ mánsɔkɔti nɔkɔ bhe nɛ mándɛm bɛbɛ́pti mɛnyɨŋ ɛ̌ti yɛka, nɛ mándɛm nɔkɔ bɛ bǎchí bɛbɛ́ptí bho ɛ̌ti ya, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm! \v 23 Bɔ́ŋ ká maŋák yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ ɛ́fákárí nɔ́ nɛ bhe, mbɔnyunɛ Mandɛm abhʉ́rɛ́ ɛrɛm ákap ntá yɛka awu amfay. Nchí ghati bhe mbɔnyunɛ ɛnyu ɛyɔ kɛ bachǐmbɨ bhap bǎchyɛ̀ nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm ɛsɔŋɔri. \q1 \v 24 Kɛ chɔŋ ɛ́mbɛp ntá yɛka bafɔ̌nkáp ɛncha mbɔnyunɛ, \q1 mǎnaŋ bǎbhɔŋ ɛbhɛka bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ, \q1 nɛ mǎnyiɛ̌ nɛpɛ́m, ndak ámay. \q1 \v 25 Chɔŋ ɛ́mbɛp ntá yɛka bǒ mǎnyìɛ mǎnjwi nɛ́nɛ, \q1 mbɔnyunɛ chɔŋ nsay anu bhe! \q1 Chɔŋ ɛ́mbɛp ntá yɛka bo bǎwày ámɛ́n nɛ́nɛ, \q1 mbɔnyunɛ chɔŋ mǎndɔp ndǔ basɛ́mɛ́ nɛ nɛdǐ kɛbhɔ! \q1 \v 26 Chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka, be bho bo bǎrɛ̀m ɛrɨ́rɨ́ ɛ̌ti yɛka, \q1 mbɔnyunɛ ɛnyu yɔ kɛ̌ bachǐmbɨ bhap bárɛ̀m nyaka ɛ̌ti barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nsé.” \s1 Bakoŋo Yesu bábhɔŋ bɛkɔŋ bǒmpap abhap \r (Mt 5.38-48, 7.12a) \p \v 27 Yesu arɔk ambɨ bɛtɔŋ. Arɛm bɛ, “Kɛ nchí ghati bhe bho bǎghòk mɛ bɛ, kɔ́ŋ ká bo abhɛn bápábhɛ́ bhe, mǎntɔŋ bɔ́ bɛrɨ. \v 28 Nɨk nɔkɔ ká mmʉɛt bɛ Mandɛm ankwak bo abhɛn bárɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti yɛka. \v 29 Mbák mmu adɛp wɔ atá ndǔ ɛbhe awɔ́nɛm, tɔ́ŋ yi ɛbhe ɛ́chák nkwɔ. Nɛ mbák mmu ásɔt ndɛ́ yɛ, dɔ̌ yi ansɔt yɛ̌ chí nkú yɛ nkwɔ. \v 30 Mbák mmu anɨ́ŋɨ́ wɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́bhɔ́ŋɔ́, chyɛ̌ yi. Nɛ mbák mmu asɔt ɛnyɨŋ ɛyɛ, kɛ́ghati yi bɛ ákɛ́mɛ́ yɔ ntá yɛ. \v 31 Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka ánkʉ́ yɛ nɛ batɨ mbɔ ɛnyǔ yi ákway bɛyaŋ bɛ bo mánkʉ ntá yi. \p \v 32 “Mbák bǎkɔ̀ŋ chi bo abhɛn bakɔŋ be, bakak amɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́chyɛ bhe ǎbhák bɛ yi? Yɛ̌ chí bǒ bɛbʉ́ bákɔŋ bo abhɛn bakɔŋɔ bhɔ! \v 33 Nɛ mbák bǎkʉ̀ bɛrɨ chi ntá bo abhɛn bákʉ̀ bhe bɛrɨ bakak amɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ bhe ǎbhák bɛ yi? Yɛ̌ chí bakʉ̌ bɛbʉ́ bákʉ̀ nɔ! \v 34 Nɛ mbák bǎpwɔ̀ mɛnyɨŋ chí ntá bo abhɛn bǎbhaka ntɨ bɛ bakɛmɛ ntá yɛka, bakak amɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ bhe achi bɛ yi? Yɛ̌ chí bǒ bɛbʉ́ bápwɔ̀ nkwɔ mɛnyɨŋ ntá batɨ̌ bakʉ̌ bɛbʉ́, ndu bákɛmɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bápwɔ́ ntá yap! \v 35 Kɛ bǎbhɔŋ bɛbhak kɛkúrí! Kɔŋ ka bǒmpap abhɛka, nɛ mǎnkʉ bhɔ bɛrɨ. Pwɔ ka bhɔ́, kɛbhaka ntɨ bɛ chɔŋ mánkɛmɛ bhe yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Mbák bǎkʉ̀ ɛnyu yɔ, chɔŋ akap aywɛká ánja ancha, nɛ mǎmbak bɔ Mandɛm Acha. Ǎtɔ̀ŋ bɛrɨ̌ntɨ ntá bǒ bɛbʉ́ abhɛn bápú kaka yi nɛ abhɛn máŋɛ̀m mɛŋɛ́mɛ. \v 36 Ghɔ́ ká batɨ ntínso, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Mandɛm ághɔ̀ bhe ntínso.” \s1 Yesu atɔ́ŋ bɛ́ bo bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛtáŋ batɨ \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 Yesu yi bɛ, “Bǎkɛ́ táŋ batɨ kɛka mántáŋ be. Bǎkɛ́ rɛm bɛ mánchyɛ́ batɨ ntɛ́msi, nɛ mbák bǎpú rɛm nɔ, bápú rɛm bɛ manchyɛ bhe ntɛmsi. Foŋorí nɔ́kɔ́ ka batɨ nɛ chɔŋ mámfoŋori nɔkɔ bhe. \v 38 Chiɛ́ ntá ntɨ, nɛ chɔŋ Mandɛm anchyɛ wɔ nkwɔ́. Yi apɛrɛ́ chyɛ, ǎyɛnti sayri, angoko kpát ɛ́njwi ɛntakati nɔkɔ amɨk. Ɛnyǔ ɛnɛ́ ɔ́yɛ̀nti ɔnchyɛ ntɨ, nkúbhɛ́ ɛnyuyɔ̌ kɛ báyɛ̀nti manchyɛ wɔ.” \p \v 39 Yesu atɛ́m bɔ nɛkay nkwɔ bɛ, “Nnɛmámɨ́k apu kway bɛyǎ ntɨ nnɛ́mámɨ́k mbi. Mbák ándɔ́k bɛkʉ nɔ, bɔ́ batí apay bápú kwɛn amɛm nɛpi? \v 40 Mmɔ̌káti apu kway bɛrɨŋɨ ɛnyɨŋ ancha ntɔ̌ŋ aywi. Kɛ mpok anɛ bátɔ́ŋ yi kpát ánaŋa nɛghɔ́k ɛni, ǎbhák mbɔ ntɔ̌ŋ aywi. \v 41 Ndaká yí ɔ́yɨ̀ŋɨ mɔ́ɛ̌nyɨŋɨ anɛ achi anyɛsɛ ntɨ, ɛnɛ́ ɔ́pú fyɛ nti ndǔ nkɔkɔ́nɔk anɛ achi wɔ anyɛsɛ? \v 42 Ná ɔ́ghàti ntɨ bɛ, ‘Manɔ́, dɔ̌ mfɛ́rɛ́ mɔ́ɛ̌nyɨ́ŋɨ́ anɛ achi wɔ anyɛ́sɛ́,’ ɛnɛ́ wɔmbɔŋ ɔpú ghɔ́ nkɔkɔ́nɔk anɛ achi amɛm ɛnɛ nyɛ́sɛ́? Wɔ mmǔ bɛtábhá! Fɛrɛ́ kpɨ́k nkɔkɔ́nɔk anɛ achi wɔmbɔ̌ŋ anyɛsɛ, kɛ ɔ́ngɔ yɛ mbaŋ sayri ndu bɛ́fɛ́rɛ mɔ́ɛ̌nyɨ́ŋɨ́ anɛ achi amɛm nyɛ́sɛ́ manɔ́ywɛ.” \s1 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnɔk ɛ́bhɔŋ ɛyi ɛnyǔ kɛpɛm \r (Mt 7.16-20, 12.33-35) \p \v 43 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Ɛrɨ́tí ɛnɔk ɛ́pú nyu bɛbɛ́ptí kɛpɛm. Nɛ ɛbɛ́ptí ɛnɔk ɛ́pú nyu bɛrɨ́tí kɛpɛm. \v 44 Bárɨŋɨ ɛrɨ́tí ɛnɔk chí ndǔ kɛpɛm ɛki. Bápú rɔŋ ndu támfáŋ mánkɔ́k nɛpɨ. \v 45 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ nkáp ájwi amɛm mɔ́kɛrɛ́ nkáp, nɔ́ kɛ̌ nkaysi ndɨ́ndɨ́ ájwì antɨ mmǔ ndɨ́ndɨ́, nɛ bɛrɨ bɔ́bhɔ́ kɛ bɛ́fù arɛ́. Kɛ mbák mmú abhɔ̌ŋ ɛbɛ́ptí ntɨ, barak abʉ́abʉ kɛ áfù yi anyu, mbɔnyunɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́jwí mmu antɨ, yɔ́ kɛ ɛ́fù yi anyu.” \s1 Mɛnyǔ batě bɛkɛt bati apay \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 Yesu arɛm bɛ, “Ndaká yí bǎbhɨ̀ŋɨ mɛ bɛ, ‘Acha, Acha’, ɛnɛ́ bǎpú kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌ghàti bhe? \v 47 Chɔŋ ntɔ́ŋ be ɛnyǔ mmǔ anɛ átwɔ́ ntá ya, aghók ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛ́mɛ́, ankʉ mbɔ ɛnyǔ yi ághókó achi. \v 48 Achí mbɔ mmǔ anɛ áyámbɨ átɛ́mɛ́ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt kpát nɛ́chwé nɛ́ghaka ndǔ sɛtárɛ́bhɛ́ kɛ ǎte ɛkɛt. Nɛ mpok nnyɛ́n nɛ́gbókó kpát nɛ́ghaka ndǔ ɛkɛt, ɛ́bhɨ́kɨ́ moko ɛ́nkwɛ́n mbɔnyunɛ até yɔ sayri. \v 49 Kɛ mmu anɛ ághok mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌rɛ̀m yi kɛ kʉ mbɔ ɛnyǔ ndɛ́mɛ́, achí mbɔ mmu anɛ áté ɛkɛt, yi kɛ yambɨ bɛghoko nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt sayri. Mpok nnyɛ́n nɛgboko nɛ́ghaka ndǔ ɛkɛt, tɛ́mté wu, ɛ́báy mmʉɛt amɨk juu, ɛ́chɔ́ŋɔ ɛnkɛm!” \c 7 \s1 Yesu abú mmɔ̌bɛtok mǔnti nkwɔ batɛmɛ́ nɛnu Rom \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Yesu anáŋá nɔ́kɔ́ bɛtɔŋ bo mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm, afa apɛtnsɛm ɛtɔk Kapɛ̌naum. \v 2 Mǔnti nkwɔ batɛmɛ́ nɛnu bǒ Rom amɔt achi nyaka arɛ́. Mǔbɛtok aywi anɛ yi aré kɔŋ áre me. Arɔp chi kɛkwɔt bɛ́gu. \v 3 Mǔnti wu ághókó nɔ́kɔ́ ndǔ bo bárɛ̀m ɛ̌ti Yesu, ató bǒbati bǒ Israɛl bɛ mánɨ́kmʉɛt nta yi bɛ ándɔ́k ámbú mǔbɛtok aywi. \v 4 Bárɔ́k ntá Yesu mánɨkmʉɛt nta yi nɛ nɛsɛptímʉɛt mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ɛta, dɔ́k kwák mǔnti-nɛ. Achi mmu anɛ ákwáy bɛ́bhɔŋ nɛkwak. \v 5 Akɔŋ bǒ bhɛsɛ nɛ yímbɔŋ kɛ áté ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyɛsɛ.” \v 6 Yesu are rɔ́ŋ nɛ bhɔ. Mpok bághaka kɛkwɔt nɛ ɛkɛt, mǔnti wu ató mamʉɛrɛ bhi bɛ́ mángátí Yesu bɛ, “Acha, kɛ́sɔŋɔri mmʉɛt bɛ́twɔ ndǔ ɛkɛt ɛya. Mbɨ́kɨ́ kway mmu anɛ ɔ́twɔ́ ɛkɛt ɛyi. \v 7 Yɛ̌ chi mɛmbɔŋ mbɨ́kɨ́ kaysi bɛ nkway bɛ́twɔ ntá yɛ. Chiɛ̌ chí ɛyɔŋ, chɔŋ mǔbɛtok wa antaŋ. \v 8 Nchí rɛm nɔ mbɔnyunɛ mɛ nkwɔ́ mbɔ̌ŋ bo abhɛn, mbák mángátí mɛ nkʉ ɛnyɨŋ, mbɔ̌ŋ bɛghok bhɔ. Nɛ mbɔ̌ŋ nkwɔ́ batɛmɛ́ nɛnu antɛnɛ ya abhɛn mbák ngátí bhɔ ɛnyɨŋ, bábhɔŋ bɛghok mɛ́. Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap anɛ ndɛ́mɛ́ bɛ, ‘Dɔ́k’, ǎrɔŋ, nɛ yɛ̌ agha anɛ ndɛ́mɛ́ bɛ, ‘Twɔ́’, ǎtwɔ. Nɛ mbák ngátí mɔ̌bɛtok awa bɛ, ‘Kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ’, abhɔŋ bɛkʉ yɔ.” \v 9 Yesu ághókó nɔ́kɔ́ nɔ, abhak maknkay tontó. Ayibhiri mmʉɛt arɛm ntá bɛyǎ bo abhɛn bákòŋo yi bɛ, “Dɨŋɨ́ ká tɛtɛp bɛ, mbɨ́kɨ́ re ghɔ mmǔ Israɛl amɔt anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ mɛ mbɔ kɛnkɔ̌-nɛ.” \v 10 Mamʉɛrɛ́ abhɛn mǔnti wu átó bápɛtnsɛm ɛkɛt ɛyi, bághɔ́ bɛ mǔbɛtok ywi anáŋ ataŋ. \s1 Yesu akʉ mmɔ̌ kɛ́nkwɛ́sɛ́ apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m \p \v 11 Ansɛm mpok, Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi báfá báre rɔŋ ɛtɔk Naín. Ngɛ́mtay bo báre rɔŋ nɛ bhɔ́. \v 12 Ndu bágháká antítɔk, bághɔ́ ndǔ bo bápɔ́kɔ́ ngú báfù ɛtɔk bɛrɔŋ bɛbhɛmɛ. Ngú wu abhak njaŋamɔ ntá máyi anɛ achí nyaka kɛ́nkwɛ́sɛ́. Tóntó bo ɛtɔk ɛyɔ báré koŋo nkɔ́kɔ́ngu. \v 13 Acha aghɔ́ nɔ́kɔ́ ngɔrɛ́ wu, ntínso nɛ́kɛ́m yi tontó, arɛm ntá yi bɛ, “Kɛ́pɛrɛ di.” \v 14 Arɔk, atɔk nkɔ́k anɛ́ bápɔkɔ ngú arɛ́. Bo abhɛn bápɔ́kɔ́ ngú báte. Yesu aghati ngú wu bɛ, “Ɛsakámu! Nchí ghati wɔ, faté.” \v 15 Tɛ́mté wu, afaté achɔkɔ chɔ́kɔ́, abho bɛrɛm kɛpɨ. Yesu asɔt yi achyɛ ntá máyi. \v 16 Bɛcháy bɛ́kɛ́m bo mankɛm abhɛn báchí arɛ́. Bábhó bɛbɨti Mandɛm mándɛmɛ́ nɔkɔ bɛ, “Ɛtaŋtí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm afú fá ndǔ nkwɔ́ ywɛsɛ! Mandɛm atwɔ bɛ́pɛ́mɛ bǒbhi!” \v 17 Mbok ɛ̌tí yi akɔ aghabhɛri mmɨk bo Judeya nkɛm kpát aghaka ndǔ bɛtɔk bɛchák ɛbhɛn bɛchi kɛkwɔt. \s1 Jɔ̌n ató mbɔk bakoŋo bhi bɛ mámbɛ́p Yesu mmǔ yi achi \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Mpok anɛ bakoŋó Jɔn Njwiti nkwɔ bághókó mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fàkari bágháti yi bɔ́ mɛnkɛm. \v 19 Abhɨŋɨ batí apay, ató ntá Acha bɛ mámbɛ́p yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ anɛ Jɔ̌n árɛ́mɛ́ bɛ ǎtwɔ, kɛ chi bɛ sɛ́bhɔŋ mɛnoŋ mmu achak?” \v 20 Bárɔ́k ntá Yesu bárɛm bɛ, “Jɔ̌n Njwiti ató bhɛsɛ́ bɛ sɛ́mbɛp wɔ bɛ, ‘Wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ anɛ Jɔ̌n árɛ́mɛ́ bɛ ǎtwɔ, kɛ chi bɛ sɛ́bhɔŋ mɛnoŋ mmu achak?’” \v 21 Bátwɔ́ nɛ ntó ɛnɔ ntá Yesu mpok yi ábù bɛyǎ bho abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ nyaka mame mɛnyu nɛ mɛnyu. Ǎbòk nyaka nkwɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ mɛ́ndɔ nɔkɔ bho, ankʉ nɔkɔ manɛ́mámɨk mángɔ mbáŋ. \v 22 Akɛmɛ baghɔkɔ́ Jɔ̌n bɛ, “Pɛt ka nsɛm ghati Jɔ̌n mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ́ nɛ ɛbhɛn bághókó bo bárɛ̀m: Bǎghók nɛ bǎghɔ́ bɛ manɛ́mámɨk bághɔ̀ mbaŋ nɛ́nɛ, nɛ bakɛm báfáté bákɔ̀. Bǒ ɛbhaŋákwa bátáŋ nɛ babhók bághòk mbaŋ. Bawú bápɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nɛ bághàti bachɛ́bhɛ́bho Mbok Ndɨ́ndɨ́. \v 23 Nɛ ɛ́rɨ ɛcha ntá mmǔ anɛ ápú kwɛ́n ndǔ bɛbʉ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀.” \p \v 24 Bapɔkɔ́ ntó Jɔ̌n bhɔ bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm, Yesu abho bɛrɛm ntá bɛyǎ bo abhɛn bárɔ́ŋɔ́ nɛbhʉɛt anɛ yi achi ɛ̌ti Jɔ̌n bɛ, “Mpok bǎrɔ̀ŋ nyaka awu amɛm baso, bǎrɔ́k bɛghɔ ntɨkɨ ɛnyǔ mmʉ? Bǎrɔk bɛghɔ mmu anɛ achi mbɔ ɛ̌nsɔ́manyiɛp ɛnɛ babhʉ́ɛ́p áfòk ɛ́nkwɛ́n ɛnɛ ɛbhe, ámfok ɛnkwɛn ɛbhe ɛ́chák kɛ? \v 25 Bǎrɔŋ nyaka amɛm baso bɛghɔ yi? Mmu anɛ afyɛ́ bɛrɨ́tí ndɛn amʉɛt kɛ? Bǒ abhɛn báfyɛ̀ mɛnyǔ ndɛn ɛbhɔ báchɔ̀kɔ chi amɛm bɛkírí-bafɔ! \v 26 Ghatí ká mɛ. Bǎrɔŋ nyaka amɛm baso bɛghɔ ntɨkɨ ɛnyʉ̌ mmu? Ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ? Ɛ́chi tɛtɛp. Kɛ dɨŋɨ́ ká bɛ mmu anɛ bǎghɔ́ achá ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ. \v 27 Jɔ̌n kɛ achi mǔntó anɛ basɨŋ nyaka amɛm Ɛkáti Mandɛm ɛ̌ti yi bɛ, \q1 Mandɛm arɛm bɛ, ‘Yɨŋɨ́, chɔŋ ntó mpɔkɔntó wa wɔ ambɨ, \q1 bɛ ángókó mbi ywɛ kɛ ɔ́ntwɔ.’ \m \v 28 Nchí ghati bhe bɛ Jɔ̌n Njwiti achá yɛ̌ntɨkɨ mmu achak ndǔ abhɛn bágú nɛ abhɛn bachi nɛpɛ́m. Yɛ̌ nɔ́, yɛ̌ chí mmu anɛ apu yɛ̌nyɨŋ ndǔ mpǎy bho abhɛn Mandɛm achi nɛ bhɔ mbɔ Mfɔ wap, acha yi.” \v 29 Bo bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyu yɔ, bɔ mankɛm nɛ babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti barɛm yɛ bɛ, nkaysi Mandɛm achi tɛtɛp. Barɛm ɛnyu yɔ, mbɔnyunɛ manaŋ baka nyaka nkwɔ bɛ́ Jɔ̌n anjwiti bhɔ́. \v 30 Kɛ bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bábhɨ́kɨ́ ka nyaka bɛ Jɔ̌n anjwiti bhɔ. Ɛnyu ɛyɔ, bábyak nkaysi anɛ Mandɛm abhɔŋɔ nɛ bhɔ. \p \v 31 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Chɔŋ njɛnti mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ nɛ yi? Bachi mbɔ yi? \v 32 Báchí mbɔ bɔ̌ abhɛn báchɔ́kɔ́ nɛfí ɛsiɛ́. Kɛ mbɔk mámbɨŋɨ nɔkɔ abhɛnɛfu bɛ, \q1 ‘Sɛ́kwǎy bakwáy nɛbhay bɛ mǎmbɛn nɛbhɛ́n, kɛ bǎbhɨ́kɨ́ bhɛn. \q1 Sɛ́kwáy bakwáy nɛwú, kɛbhɔ bě kɛdi!’ \m \v 33 Jɔ̌n Njwiti atwɔ nyaka antarɛ nɔkɔ nsay ndu mɛnɨkmʉɛt, nɛ mmɛ́m yi kɛnyu. Bě bǎre rɛm bɛ, ‘Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛchi nɛ yi!’ \v 34 Mpok Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ntwɔ́, nde nyiɛ, nnyú nɔkɔ. Běka bǎre rɛm bɛ, ‘Ghɔ́ ká yi awu, nyiɛ̌ mɛnyɨŋɨ́nyíɛ́ nɛ nyǔmɛm. Mamʉɛrɛ bhi chi babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ bachak!’ \v 35 Kɛ dɨŋɨ́ ká bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu anɛ ákɔ́ŋ mbi Mandɛm ákʉ̀ kɛ bɛ́tɔ̀ŋ bɛ nɛrɨŋɨ́ndak ɛnɛ́n nɛ́fú ntá Mandɛm nɛchi tɛtɛp.” \s1 Mbok ngɔrɛ́ bɛbʉ́ nɛ Símun mmǔ nkwɔ Fárisi \p \v 36 Ɛ́fákári bɛ mǔnkwɔ Fárisi amɔt abhɨ́ŋɨ́ Yesu bɛ ányíɛ́ nɛnyíɛ́ ɛkɛt yi. Yesu aka, arɔk, achɔkɔ are nyiɛ nɛnyíɛ́ nɛ yi. \v 37 Ngɔrɛ́ nɛkɔ amɔt anɛ achi nyaka ɛtɔk ɛyɔ, ághók bɛ Yesu ǎnyiɛ nɛnyíɛ́ amɛm ɛkɛt ɛnɛ́ mǔnkwɔ Fárisi wu. Asɔt ɛ́kpɛ́mɛ́ bawɛrɛ́riɛp arɔk arɛ́ nɛ yɔ. \v 38 Ate kɛ́kwɔ́t nɛ Yesu andi nɔkɔ kɛbhɔ. Babhɛsɛ mi are chɨtí bɛkak Yesu. Atɛp ntí amɨk antɛsɛ nɔkɔ bɛkak Yesu nɛ ɛmɛnɛ́nti yi, angwati nɔkɔ nɛ bawɛrɛ́riɛp. \v 39 Mǔnkwɔ Fárisi wu aghɔ nɔ́kɔ́ nɔ́, are kaysi amɛm ntɨ ɛni bɛ, “Mbɔ mmǔ-nɛ achi ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm tɛtɛp, mbʉ arɨ́ŋɨ́ ɛnyǔ mmu anɛ ngɔrɛ́ anɛ átɔ̀k yi achi. Chí ngɔrɛ́ nɛkɔ.” \v 40 Kɛ Yesu abhɨŋɨ mǔnkwɔ Fárisi wu bɛ, “Símun, mbɔ̌ŋ ndak bɛ́ghati wɔ.” Símun akɛmɛ bɛ, “Ntɔŋ, dɔ́k ambɨ.” \v 41 Yesu abho yɛ̌ bɛ́tɛm nɛkay ɛnɛn bɛ, “Mmǔ amɔt apwɔ nyaka nkáp ntá bǒ batí apay. Amɔt akɛ́m yi bɛbhǎ nkáp byo. Anɛfú ɛbhǎ nkáp ɛ́mɔt. \v 42 Mmǔ wu abhɛ́p nkáp anɛ bákɛ̀m yi, kɛ yɛ̌ mmu wap kɛ kway bɛkɛmɛ anɛ́ yi ákɛ̀m. Afɔ̌ kɛ̌ yi afoŋori bhɔ́ mankɛm, afɛrɛ ntɨ ndǔ nkáp wu. Ghatí yɛ́ mɛ, ndǔ bati yap ápay, ntɨkɨ mmu ákway bɛkɔŋ mpwɔnkáp wu ancha anɛfu?” \v 43 Símun akɛmɛ bɛ, nkáysi bɛ, “Chi anɛ barɛm ami áyá.” Yesu arɛm bɛ, “Ɔrɛm tɛtɛp.” \v 44 Kɛ Yesu ayibhiri mmʉɛt ayɨŋɨ anɛ ngɔrɛ́ wu, arɛm ntá Símun bɛ, “Yɨŋɨ́ mɔ́ngɔrɛ́-nɛ. Tɛ nchwé ɛkɛt ɛyɛ, ɔbhɨ́kɨ́ chyɛ mɛ manyiɛp nsó bɛkak, kɛ yí asó bɛkak ɛbha nɛ babhɛsɛ mi, atɛsɛ nɛ ɛmɛnɛ́nti yi. \v 45 Ɔbhɨ́kɨ́ syɛpti mɛ nɛ kɛnókó mbɔ ɛnyǔ ɔ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ, kɛ yi abhʉ́ɛ́t mɛnyɔti bɛkak ɛbha. \v 46 Ɔbhɨ́kɨ́ wati mɛ ntí nɛ bawɛt kɛ yí ǎwati mɛ bɛkak nɛ bawɛrɛ́riɛp. \v 47 Nchi ghati yɛ́ wɔ bɛ́ mɔ́ngɔrɛ́-nɛ atɔ̌ŋ bɛyǎ ɛkɔŋ bɛtɔŋ bɛ Mandɛm afóŋórí bɛyǎ bɛbʉ́ ɛbhɛn yi ákʉ́. Kɛ mmu anɛ ákáysí bɛ bɛbʉ́ bhi ɛbhɛn Mandɛm ákway bɛfóŋóri bɛ́bhɨ́kɨ́ ya, ǎtɔ̀ŋ chi mandú ɛkɔŋ.” \v 48 Yesu arɛm yɛ ntá mɔ́ngɔrɛ́ wu bɛ, “Mfóŋórí bɛbʉ́ ɛbhɛ.” \v 49 Kɛ bǒ abhɛn mányìɛ nɛnyíɛ́ nɛ Yesu bábho mɛnywinti mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Agha nɛ́, anɛ árɛ̀m tɛ bɛ yi ǎfòŋori bɛbʉ́?” \v 50 Yesu apɛt arɛm ntá mɔ́ngɔrɛ́ wu bɛ, “Dɔ́k sayri, nɛka ɛnɛ̌ nɛ mɛ nɛ́kʉ ɔtaŋ.” \c 8 \s1 Baghɔrɛ́ abhɛn bákoŋo Yesu \r (Mt 13.1-8; Mk 4.1-9) \p \v 1 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Yesu are kɔ amɛm bɛtɔk bɛgho nɛ ndǔ bɔ̌bɛtɔk angati nɔkɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ɛnyu ɛnɛ́ Mandɛm ábhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap. Baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay bábhák nɛ yi. \v 2 Mpáy baghɔrɛ́ bákɔ̀ nyaka nkwɔ nɛ bhɔ. Bábhák baghɔrɛ́ abhɛn Yesu ábú mame yap nɛ mbɔk bábhák abhɛn Yesu ábókó bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ɛbhɛn bɛ́sɔŋɔri nyaka bhɔ. Ngɔrɛ́ amɔt abhak arɛ́ anɛ áká nnyɛ́n bɛ María mmɔ̌ ɛtɔk Mágdala. Yesu anáŋ abok nyaka bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ tándrámɔt ɛbhɛn bɛ́sɔ̀ŋɔri yí. \v 3 Anɛfú abhak Joana, ngɔrɛ́ Kusa, mmǔ anɛ achi nkɛ́mfɔ ntá Mfɔ Hɛ́rɔd. Anɛfú abhak Susana. Nɛ bɛyǎ baghɔrɛ́ bachak. Bɔ básɔt nyaka nkáp awap mánkwak nɔkɔ bɛ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi mámbɔ́ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchɛbhɛ bhɔ. \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy ntyɛ̌mbwɔt \r (Mt 13.1-9; Mk 4.1-9) \p \v 4 Bo barɔk ambɨ bɛ́fú ndǔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk mántwɔ nɔkɔ ntá Yesu. Ngɛ́mtay bho báchɛ́mɛ́ nɛbhʉɛt amɔt. Yesu atɛ́m bhɔ nɛkay ɛnɛn bɛ́: \v 5 “Ɛwak ɛ́mɔt, nkwaŋankɨ amɔt arɔ̌ŋ nyaka bɛtak ɛnyǔ nchwifú amɛm nkɨ ywi. Ɛnɛ́ yi átàk árɔ̀ŋ, mbɔk akwɛnti ndǔ mɔ́mbi anɛ áchí amɛm nkɨ. Bo báyáti. Kɛnɛn kɛ́twɔ́ kɛ́bwɔ́pti nchwi yɔ nkɛm. \v 6 Achák akwɛnti ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ nɛ mpok ácháká, anɨŋti, awɔsi, mbɔnyunɛ nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk wu apu kɛm manyiɛp. \v 7 Mbuɔt anɛfu akwɛnti ndǔ mmɨk anɛ tákɔ nsěnse ágò arɛ́. Achak are gó, kɛ tákɔ nsěnse agó áchók yɔ. \v 8 Kɛ nchwi áchák akwɛnti ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, agó achyɛ bɛyǎ nchwi. Ayá acha anɛ bápɨ́ ndɔŋ bɛsa bɛtay.” Ndǔ ngwɛnti, Yesu arɛm bɛ, “Mmǔ anɛ áyàŋ bɛghok, ántá batú angok sayri.” \s1 Ntí Yesu árɛ̀m kɛpɨ ndǔ bakay \r (Mt 13.10-17; Mk 4.10-12) \p \v 9 Baghɔk Yesu bábhɛ́p yi ntí nɛkay ɛnɛn. \v 10 Akɛmɛ bhɔ́ bɛ́ “Mandɛm achyɛ́ mbi bɛ mǎndɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛ̌ti ɛnyǔ yi ákɛ̀m bǒbhi mbɔ Mfɔ wap. Kɛ mbák chi bo bachak, nchí rɛm kɛpɨ nɛ bhɔ́ chi ndǔ bakay bɛ yɛ̌ndu báyɨ̀ŋɨ bákɛ́ ghɔ, nɛ yɛ̌ndu bághòk bákɛ́ jwimɛm.” \s1 Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi ntí nɛkǎy ntyɛ̌mbwɔt \r (Mt 13.18-23; Mk 4.13-20) \p \v 11 Yesu arɔk ambɨ árɛ́m bɛ nɛkǎy ɛnɛn nɛ́tɔ̀ŋ bɛ, “Mbuɔt chi Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 12 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mɔ́mbi chi bo abhɛn bághókó Ɛyɔŋ Mandɛm. Kɛ Satan antwɔ́ amfɛrɛ yɔ́ ndǔ batɨ yap bɛ bákɛ́ noko Mandɛm yi ampɛmɛ bhɔ. \v 13 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ até ndǔ bo abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, mánoko tɛ́mté nɛ bɛyǎ maŋák. Kɛ bɔ kɛbhɔ́ŋ bakaŋ amɨk. Mánoko chi ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok. Nɛmɔ nɛtwɔ nɔkɔ, mánkwɛn ansɛm. \v 14 Nɛ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk tákɔ nsěnse, até ndǔ mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, kɛ bakáysí ɛ̌ti mɛnyɨŋ mmɨk, nɛ bakáp, nɛ nɛpɛ́m mɛ́nyiɛ, akʉ bɔ́ kɛsɛnɛ ndǔ Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 15 Mbɔ ɛnyu ɛfakari nɛ mbwɔ́t anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, nɔ kɛ ɛchi nɛ bo abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm mánkɛ́m nɛ ntɨ nɛ́mɔ́t mankʉ nɔkɔ mbɔ ɛnyu ɛ́yàŋ, mándɔk nɔkɔ ámbɨ bɛkʉ ɛnyu ɛyɔ nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́.” \s1 Nɛkǎy ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ́ bádúrɛ́ \r (Mk 4.21-25) \p \v 16 “Yɛ̌ mmu apú durɛ ɛrɔ́ŋɔ́ ansɔt ɛnyɨŋ ankuti, mbák ɛ́pú nɔ ante antɛn bɛkɔk. Ǎte yɔ chí nɛbhʉɛt anɛ babhɔŋɔ bɛte yɔ bɛ mbaŋ angɔ́ɔ́ ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ achwe anywɔ́p. \v 17 Dɨŋɨ́ ká bɛ, chɔŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, ɛ́mfú kpoŋoroŋ, nɛ ɛnɛ́ bábhɛ́sɛ́ ɛ́mfú kpoŋoroŋ. \v 18 Sɔt ka mpok bɛghok Ɛyɔŋ Mandɛm sayri ɛnyu ɛnɛ bǎjwimɛm mbɔnyunɛ mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛnyɨŋ, chɔŋ mámaka yi ɛ́chák, kɛ mmǔ anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ, yɛ̌ chí mandú anɛ yi ákáysí bɛ́ abhɔŋ, chɔŋ mánsɔt yɔ ntá yi.” \s1 Nnɔ Yesu nɛ bɔ̌mayi \r (Mt 12.46-50; Mk 3.31-35) \p \v 19 Nnɔ Yesu nɛ bɔ̌mayi bárɔk bɛghɔ yi. Kɛ bɔ́ kɛ kwáy bɛrɔŋ kɛkwɔt nɛ yi mbɔnyunɛ bo bayǎ nyaka bacha. \v 20 Mǔfu aghati yi bɛ, “Máyɛ nɛ bɔ̌mayɛ báchí nɛfí téé báyàŋ bɛghɔ wɔ.” \v 21 Yesu akɛmɛ bɛ, “Máya nɛ bɔ̌maya chi bo abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ mánkʉ mbɔ ɛnyu yɔ ɛ́rɛ̀m.” \s1 Yesu akʉ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ akwɛn \r (Mt 8.23-27; Mk 4.35-41) \p \v 22 Nywɔp nɛmɔt Yesu arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Sɛ́mpé sɛ́ndɔ́k ɛbhě manyu ɛ́nɛ awu.” Báchwe amɛm áchwí nɛ yi bábhó mɛnok mandɔkɔ nɔkɔ. \v 23 Ndu mánòk bárɔ̀ŋ, Yesu akwɛ́n kɛnɔ́. Mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ abho mɛnu. Nnyɛ́n nɛ́bho bɛdɛp áchwí, manyiɛp anchwe nɔkɔ amɛm. Ɛ́rɔp chi mandú bɛ mámbɛt anyɛ́n. \v 24 Baghɔkɔ bhi barɔk máŋɛ́mɛ́ yi barɛm bɛ, “Ɛta! Ɛta! Sɛ́twɔ gu anyɛ́n!” Yesu aŋɛmɛ asáy mbʉ́ɛ́p nɛ mpɛ́rɛ́nyɛn. Mbʉ́ɛ́p ágú, nɛ nnyɛ́n nɛ́kwɛ́n tɨɨ. \v 25 Abhɛ́p bhɔ bɛ, “Nɛka ɛnɛka nɛ mɛ nɛ́chí fá?” Bɛcháy bɛkɛm bɔ nɛ bábhak maknkay, bábho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ntɨkɨ ɛnyǔ mmu nɛ? Ǎsay yɛ̌ chi mbʉ́ɛ́p nɛ mpɛ́rɛ́nyɛn, nɛ yɔ ɛ́nkʉ mbɔ ɛnyǔ yi arɛmɛ!” \s1 Yesu akʉ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́rɔ́ mmu anɛ bɔ bɛ́sɔ̀ŋɔri \r (Mt 8.28-34; Mk 5.1-20) \p \v 26 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi mánók yɛ, bápe nnyɛ́n, báchwɔ́p ɛtɔk Gɛrása. Gɛrása abhak ɛbhěnyɛn ɛnɛ ɛ́yɨ̀ŋɨ Gálili. \v 27 Nɛfú Yesu áfú amɛm áchwí, mǔfu afú ɛtɔk Gɛrása ɛyɔ akwɛsɛ yi. Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri nyaka yi. Ndǔ ɛrɔri mpok, mmǔ wu ǎkɔ̀ nyaka chi ɛbhowɔ, yi kɛ chɔkɔ anywɔ́p. Ǎchɔkɔ nyaka ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́ manɛm. \v 28 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu, abɨk, arɔk akwɛ́n yi bɛkak, arɛm nɛ, ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Yesu Mmɔ Mandɛm Acha! Ɔ́bhɔ̌ŋ ntɨkɨ ndak nɛ mɛ? Nɨkmʉɛt ɔ́kɛ́ chyɛ mɛ ɛsɔŋɔri!” \v 29 Arɛm ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ Yesu asay nyaka ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ ɛ́sɔ̀ŋɔri yi bɛ ɛ́ndɔ́ yi. Bɛyǎ mpok, ɛfóŋó yɔ ɛ́fate nyaka yi amʉɛt, nɛ yɛ̌ bákɛm yi báfyɛ ngɛm amɔ nɛ bɛkak, mámbabhɛri nɔkɔ yi, ǎkɨti ngɛm ɛyɔ, ɛfóŋó ɛyɔ ɛ́nkʉ yi ambʉ́ɛ́ anchwe amɛm baso. \v 30 Yesu ásáy nɔ́kɔ́ ɛfóŋó ɛbʉbʉ yɔ, abhɛp mmu wu bɛ, “Nnyɛ́n ɛnɛ bɛ yi?” Akɛmɛ bɛ, “Nnyɛ́n ɛna chi ngɛ́mtáy”; mbɔnyunɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛyǎ nyaka yi amʉɛt tontó. \v 31 Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛré nɨk Yesu mmʉɛt bɛ́ ákɛ́ tó bhɔ amɛm nɛpi ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 32 Ɛrɛmɛ́ nkwɔ́ bakók ányìɛ nyaka ambɨ njiɛ anɛ achi kɛkwɔt. Bɛfóŋó bhɔ mɛ́nɨkmʉɛt ntá Yesu bɛ́ ándɔ́ bɔ́ mándɔ́k mǎnchwe amʉɛt bakok bhɔ. Yesu achyɛ bhɔ mbi. \v 33 Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛ́fú amʉɛt mmu wu bɛrɔk bɛchwe amʉɛt nkwɔ́ bakók. Bakók mankɛm bárókóri básɛp ndǔ nkokonjiɛ dúgúdúgúdúgú bágúrɛ anyɛ́n. \p \v 34 Bo abhɛn bábhàbhɛri bakók, bághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari, bárɔk ɛtɔk ɛgho nɛ mbaŋ ɛnɛ ɛchi kɛkwɔt ntiɛ́t ntiɛt bágháti bho. \v 35 Bo bárɔ́k yɛ bɛghɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. Bágháká nɔ́kɔ́ ntá Yesu, bághɔ́ mmu anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́fú yi amʉɛt. Abhak sayri ndǔ nkaysi yi. Bɛcháy bɛ́kɛm bɔ́ mankɛm tontó. \v 36 Bǒ abhɛn bághɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákári, báré ghati abhɛn batwɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí kɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́rɔ́ mmu anɛ bɔ bɛ́sɔ̀ŋɔri nyaka, yi ataŋ. \v 37 Bɛcháy bɛ́kɛ́m bǒ atú Gɛrása wu mankɛm. Bágháti Yesu bɛ́ amfu ɛtɔk ɛyap ándɔ́k. Arɔk achwe amɛm áchwí ndu bɛrɔŋ. \v 38 Mmǔ anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́fú yi amʉɛt are nɨk Yesu mmʉɛt bɛ ándɔ́ yi ankoŋo yi. Kɛ ndu Yesu aghati yi ampɛtnsɛm, arɛm ntá yi bɛ, \v 39 “Pɛtnsɛm anywɔ́p ghati bo ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ Mandɛm ákʉ́ ntá yɛ.” Arɔk yɛ ndǔ ɛtɔk ɛyɔ ɛnkɛm angati nɔkɔ bo ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu akʉ ntá yi. \s1 Yesu akʉ mmɔ̌ Jáyrɔs apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m \r (Mt 9.18-26; Mk 5.21-43) \p \v 40 Yesu apɛt nɔkɔ nsɛm ɛbhě manyu ɛchak, bǒ abhɛn mánòŋ yi, basyɛpti yi. \v 41 Mǔfu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Jáyrɔs arɔk ntá Yesu. Achí nyaka mǔnti ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yi achí arɛ. Akwɛ́n Yesu bɛkak anɨkmʉɛt bɛ Yesu andɔk ɛkɛt ɛyi. \v 42 Mɔ́ywi arɔp nyaka kɛkwɔt bɛgu. Nɛ ndiɛrɛ mɔ́wu kɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ nyaka. Abhak mɔ́ngɔsɔ́ŋ anɛ achí mamiɛ́ byo nɛ apay. \p Ndu Yesu árɔ̀ŋ arɛ́ bɛyǎ bo bákáp yi bɛbhe bɛpay. \v 43 Ngɔrɛ́ amɔt abhak arɛ́, anɛ áfɛ̀rɛ manoŋ ndǔ mamiɛ́ byo nɛ apay. Anáŋ achɔ́ŋtí nyaka nkáp anɛ́ yí ábhɔ́ŋɔ́ ankɛm kɛ yɛ̌ mmu kɛkwáy bɛbu yi. \v 44 Afú Yesu ansɛm, atɔti amɛm bɛyǎ bhó kpát arɔk atɔk nkokoŋ nkú yi. Tɛ́mté wu, manǒŋ mɔ asiɛ́p. \v 45 Yesu abhɛ́p bɛ, “Agha átɔ́kɔ́ mɛ́?” Bǒ mankɛm bataŋa. Píta arɛm yɛ bɛ, “Ɛ̌tá, bɛyǎ bo bákàp wɔ nɛ mányìɛrɛ wɔ!” \v 46 Yɛ̌ nɔ, Yesu arɛm bɛ, “Mmu atɔk mɛ. Ndɨ́ŋɨ́ nɔ mbɔnyunɛ ngók ndǔ bɛtaŋ bɛ́fú mɛ amʉɛt.” \v 47 Mɔ́ngɔrɛ́ wu ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu arɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari, arɔk angwɛrɛ nɔkɔ gbagbǎgbak, ákwɛ́n bɛkak Yesu arɛm bɛsí bo mankɛm ntí anɛ yi átɔ́kɔ́ Yesu nɛ ɛnyǔ yi átáŋ tɛ́mté. \v 48 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Mmá, nɛka ɛnɛ nɛ mɛ nɛ́kʉ ɔtaŋ. Mandɛm achi nɛ wɔ, dɔ́k sayri.” \p \v 49 Ɛnɛ́ Yesu ábhʉɛ́t bɛ́rɛm kɛpɨ nɛ ngɔrɛ́ wu, mǔnto achwɔp anɛ áfú ɛkɛt ɛnɛ Jáyrɔs mǔnti arɛm ntá yí bɛ, “Mɔ́ywɛ agu. Ɔ́kɛ́pɛrɛ sɔŋɔri Ntɔŋ.” \v 50 Kɛ Yesu aghoko nɔkɔ nɔ arɛm ntá Jairɔs bɛ, “Ɔ́kɛ́ cháy. Dɔ́kɔ́ rɔŋ ambɨ mɛnóko, chɔŋ mɔ́ywɛ antaŋ.” \v 51 Yesu aghaka nɔkɔ ɛkɛt Jairɔs, yi kɛka yɛ̌ mmu ánchwe anywɔ́p nɛ yi, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt Píta, nɛ Jɔ̌n, nɛ Jems nɛ chimɔ nɛ máyi. \v 52 Bǒ mankɛm abhɛn bachi arɛ́ bare di mɔ́wu mámbyaka nɔkɔ amɔ antɨ. Kɛ Yesu arɛm bɛ, “Bɔ́t ká kɛbhɔ. Mɔ́nɛ abhɨkɨ gú. Ǎbhʉ̀rɛ chí kɛnɔ́!” \v 53 Bɔ́ mankɛm báré way Yesu way ndu bárɨ́ŋɨ́ bɛ́ mɔ̌rɛ́ agǔ tɛtɛp. \v 54 Kɛ Yesu arɔk kɛ́kwɔ́t nɛ mɔ́wu, akɛ́m awɔ ywi, abhɨŋɨ yi bɛ, “Mɔ́wa, faté.” \v 55 Ɛfóŋó yi ɛ́pɛ́tnsɛm, afate tɛ́mté. Yesu achyɛ ɛyɔŋ bɛ manchyɛ yi nɛnyíɛ́ ányiɛ. \v 56 Ɛtayi nɛ máyi bábhák maknkay tontó. Kɛ Yesu asɛmti bhɔ bɛ bákɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí. \c 9 \s1 Yesu ató bǒnto bhi ndǔ bɛtɨk \r (Mt 10.5-15; Mk 6.7-13) \p \v 1 Nywɔp nɛ́mɔ́t, Yesu abhɨŋɨ baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay, achyɛ bhɔ bɛtaŋ ndu bɛ́bók mɛnyǔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ mɛnkɛm nɛ ndu bɛ́bu mame. \v 2 Kɛ ǎtó bhɔ nɛfí bɛ́ mándɔ́k mángátí bho ɛnyu Mandɛm abhak nɛ bo mbɔ Mfɔ wap nɛ bɛ mámbú bǒ mame. \v 3 Apɛt arɛm ntá yap bɛ, “Bǎkɛ́ pɔkɔ́ yɛ̌nyɨŋ ndǔ nɛkɔ ɛnɔ, yɛ̌ ntɛm, yɛ̌ ɛbha, yɛ̌ brɛt, yɛ̌ nkáp, nɛ yɛ̌ chí ndɛn ɛ́chák. \v 4 Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ́ basyɛpti bhe arɛ́, bák ká amɛm ɛkɛt ɛ́mɔt kpátɛ mǎndɔ ɛtɔk ɛyɔ. \v 5 Nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ́ bǎchuɔ́bhɛ́ kɛ bo kɛ syɛpti bhe, dɔ̌ ká ɛtɔk ɛyɔ nɛ bǎpɛrɛ́ fá arɛ́, kwɛt ka mfok anɛ áchí be bɛkak. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́mbak mbɔ ntísiɛ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bɔ́ bákʉ́.” \v 6 Báfá báre kɔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk mángati nɔkɔ bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ mámbu nɔkɔ bǒmame yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak. \s1 Ntí átáka Hɛ́rɔd amɛm \r (Mt 14.1-12; Mk 6.14-29) \p \v 7 Hɛ́rɔd, gɔ́bhanɔ Gálili, aghók yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fakari. Ntí átáka yi amɛm mbɔnyunɛ mbɔk bo bárɛ̀m nyaka bɛ, “Yesu chí Jɔ̌n Njwiti kɛ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 8 Báchák bɛ, “Ɛláija kɛ ábhésí.” Nɛ abhɛ́nɛ́fú bɛ, “Ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɔt anɛ tɛ nyaka kɛ ápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 9 Hɛ́rɔd arɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, “Nchyɛ́ nyaka ɛyɔŋ nɛ bákpɔ́t ntí Jɔ̌n. Kɛ mmǔ anɛ mɛ̌ghòk nɛ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn ɛ̌ti yi chí agha?” Are yáŋ mbi bɛghɔ Yesu. \s1 Yesu adɨ́k ngɛmntay bho \r (Mt 14.13-21; Mk 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Bǒnto Yesu bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm, bágháti Yesu mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ́ bákʉ́. Asɔt yɛ bhɔ ansɛm, bárɔ́k ɛtɔk ɛnɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Bɛtsáida. \v 11 Yɛ̌ nɔ, bɛyǎ bo bághók, bábho bɛkoŋo yi. Asɔt bhɔ sayri, abho bɛghati bhɔ ɛnyu Mandɛm abhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap ámbu nɔkɔ abhɛn báyàŋ yi ambu bhɔ. \v 12 Mmok ábhó nɔ́kɔ́ mɛ́nɛ́m, baghɔkɔ́ bhi bárɔ́k ntá yi barɛm bɛ, “Ghatí bǒbhɛn bɛ mándɔ́k ndǔ bɛtɔk ɛbhɛn bɛchi fá kɛkwɔt nɛ ndǔ bakɨ mánjáŋ nɛnyíɛ́ nɛ bɛbhak bɛbhʉrɛ. Ɛtɔk ɛ́pú fá!” \v 13 Kɛ Yesu aghati bɔ bɛ, “Bě babhɔŋ, chyɛ̌ ká bhɔ nɛnyíɛ́ mányíɛ́.” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Sɛ́bhɔŋ chi bɔ̌bɛkpɔkɔ́ brɛt batay nɛ nsi ɛpay. Ɛnyɨŋ ɛchak ɛpu. Ɔ̌yáŋ sɛ́ndɔ́k sɛ́nku nɛnyíɛ́ ntá ngɛ́mtáy bǒbhɛn mankɛm kɛ?” \v 14 Mpǎy babhakanɛm abhɛn bachi arɛ abhak mbɔ nká ɛtay. Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Kʉ ka bo mánchɔ́kɔ́ amɨk ndǔ bakwɔ́, yɛ̌ntɨkɨ nkwɔ́ ámbɔ́ŋ bǒbati bɛsa bɛpay nsɛm byo.” \v 15 Baghɔkɔ́ bhi bákʉ mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́, bǒ mankɛm báchɔ́kɔ amɨk. \v 16 Asɔt bɛkpɔkɔ́ brɛt bhɔ bɛ́táy nɛ nsi ɛpay. Ayoŋ amɨ́k mfay. Achyɛ bakak ntá Mandɛm, abho bɛ́bɔ́kɔ́ti brɛt wu anchyɛ nɔkɔ ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ mánkɔ́rɛ́ nɛ nsi ntá bɛyǎ bǒbhɔ. \v 17 Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap anyiɛ́ kpát ajwi. Baghɔk Yesu mányókóti nɛnyíɛ́ ɛnɛn nɛrɔbhɛ. Nɛ́jwí bɛkay byo nɛ bɛpay. \s1 Píta arɛm bɛ Yesu chí Mpɛmɛ Mandɛm átó \r (Mt 16.13-19; Mk 8.27-29) \p \v 18 Nywɔp nɛmɔt, ɛ́fákari bɛ Yesu ǎnɨ̀kmʉɛt aywǐnti nɛ baghɔkɔ́ bhi babhak kɛkwɔt nɛ yi. Ánáŋá nɔ́kɔ́ mɛnɨkmʉɛt abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bo bárɛ̀m bɛ́ nchí agha?” \v 19 Bɔ́ bákɛ́mɛ yi bɛ, “Mbɔk bárɛ̀m bɛ ɔchí Jɔ̌n Njwiti. Bachak bɛ Ɛláija, nɛ abhɛnɛfu bɛ ɔchí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ amɔt anɛ tɛ̌ nyaka kɛ ɔpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 20 Arɛm nta yap bɛ, “Kɛ bě babhɔŋ bǎrɛ̀m bɛ mɛnchí agha?” Símun Píta akɛmɛ yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.” \s1 Yesu arɛm bɛ chɔŋ manchyɛ yi bɛyǎ ɛsɔŋɔri nɛ mangway yi \r (Mt 16.21; Mk 8.31) \p \v 21 Yesu asɛmti bhɔ bɛ́ bákɛ́ ghati yɛ̌ mmu bɛ yi achi Mpɛmɛ. \v 22 Nɛ arɛm bɛ, “Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ bɛghɔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri. Bǒ-batí ɛtɔk, nɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm, nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bábyak chɔŋ mɛ nɛ mángwáy mɛ, kɛ ɛ́ghaka nɔkɔ manywɔp arat, mpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́kʉ kɛ ambak nkoŋo Yesu \r (Mt 16.24-28; Mk 8.34-9.1) \p \v 23 Yesu aghati yɛ bho mankɛm bɛ, “Mbák mmú ǎyàŋ bɛbhak nkoŋo wa, abhɔŋ bɛ́ghɔ́kɔntɨk mmʉɛt yi, ampɔkɔ ɛkotákátí yi yɛ̌ntɨkɨ nywɔp, ankoŋo mɛ, \v 24 mbɔnyunɛ mmǔ anɛ áyàŋ bɛpɛmɛ mmʉɛt yi ǎnɛ́m nɛpɛ́m ɛni. Kɛ yɛ̌ agha anɛ áká mɛnɛm nɛpɛ́m ɛni ɛ̌ti ya, ǎbhɔŋ chɔŋ nɔ. \v 25 Ntɨkɨ nsáy mmu ábhɔ́ŋ mbák abhɔŋ mmɨk nkɛm kɛ anɛ́m nɛpɛ́m ɛni? Yɛ̌nyɨŋ ɛ́pú. \v 26 Mbák mmu abhɔ̌ŋ ntíánwɔ́p ɛ̌ti ya nɛ ɛ̌ti ɛyɔŋ ɛya, chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ ntíánwɔ́p bɛ́sɔ́t yi mbɔ mmǔ wa mpok anɛ mɛ̌twɔ̀ nɛ kɛnɛ́m ɛka ɛkɛn kɛchi kɛnɛ́m Ɛta nɛ ɛkɛn bɔángɛl abhi. \v 27 Nchí ghati bhe bɛ, mbɔk bho báchi fá abhɛn bápú gu kpátɛ mángɔ ndǔ Mandɛm abhak nɛ bhɔ mbɔ Mfɔ wap.” \s1 Bɛsí Yesu bɛ́yíbhiri \r (Mt 17.1-8; Mk 9.2-8) \p \v 28 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛrɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn, bɛrɔŋ mbɔ manywɔp ánɛn, asɔt Píta, nɛ Jɔ̌n, nɛ Jems akó amfǎy njiɛ nɛ bhɔ ndu mɛnɨkmʉɛt. \v 29 Ndu ánɨ̀kmʉɛt, bɛsí bhi bɛ́bhó bɛyibhiri. Ndɛn ɛ́yi nkwɔ ɛ́yíbhíri ɛ́nkɔt nɔkɔ ŋwaŋwǎŋwaŋ. \v 30 Tɛ́mchok bǒ bati apay bábhési bare rɛm kɛpɨ nɛ Yesu. Babhak Moses nɛ Ɛláija. \v 31 Báre ghɔ nɛ bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm nɛ mándɛm nɔkɔ kɛpɨ nɛ Yesu ɛ̌ti nɛrɔŋ anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛrɔŋ Yerúsalɛm angu arɛ. \v 32 Píta nɛ mamʉɛrɛ bhi bati apay bákwɛ́n kɛnɔ́, kɛ máŋɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ bághɔ́ bɛdiɛ́rɛ́ Yesu nɛ bǒ bati apay abhɛn bachi nyaka téé nɛ yi. \v 33 Mpok bɔ́ bárɔ̀ Yesu, Píta arɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, ɛ́rɨ tontó bɛ sɛchi fá! Dɔ̌ sɛ́nté bɛtɛm bɛrat, Ɛmɔt ntá yɛ, ɛchak ntá Moses, nɛ ɛnɛ́fú ntá Ɛláija.” Píta kɛrɨŋɨ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi arɛmɛ. \v 34 Ɛnɛ́ Píta árɛ̀m ɛnyu yɔ, nɛbháŋ nɛ́sɛp nɛkuti bhɔ. Bɛcháy bɛ́kɛ́m baghɔk Yesu bhɔ ndǔ nɛbháŋ nɛ́kùti bhɔ. \v 35 Ɛyɔŋ ɛ́fú ndǔ nɛbháŋ ɛ́ndɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chí Mɔ́wa anɛ njábhɛ́. Ghók ká yi!” \v 36 Ɛyɔŋ ɛyɔ ɛ́rɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ ɛnyu yɔ, baghɔk Yesu baghɔ bɛ yi arɔp chi aywǐnti. Báchók manyu kɛ ghati yɛ̌ mmu ndǔ manywɔp yɔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn bɔ baghɔ. \s1 Yesu abú mmɔ̌ anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́chyɛ́ yi ntímɛn \r (Mt 17.14-18; Mk 9.14-27) \p \v 37 Nɛyí nɔ́kɔ́ mpok Yesu nɛ bɔ Píta básɛ́bhɛ́ njiɛ, bɛyǎ bho bárɔk batɛmɛri Yesu. \v 38 Mmǔ amɔt ndǔ nkwɔ bo bhɔ abho bɛbɨk andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ntɔŋ, nnɨkmʉɛt, bú mɔ́wa. Achí mbakanɛm nɛ ndiɛrɛ yí kɛ mbɔ́ŋɔ́! \v 39 Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛsɔŋɔri yi. Ɛ́kʉ ǎchɔkɔ ambo bɛbɨk, ɛ́ngʉɛp yi amɨk, ɛ́nkʉ yi ande wɛt ɛ́fɛ́n ɛ́mfu nɔkɔ yí anyu. Nɛ ɛ́taŋ kɛ ɛ́ndɔ yi. Ɛ́dɛ̀n yi, ɛ́mfyɛ yi mɛnɨ amʉɛt. \v 40 Nnɨkmʉɛt ntá baghɔkɔ́ bhɛ bɛ́ mámbók yɔ́ kɛ bábhɨ́kɨ́ kway bɛkʉ nɔ.” \v 41 Yesu arɛm bɛ, “Bě mkpáká bho anɛ abhɨkɨ bhɔŋ nɛka nɛ mɛ, bě bhó bǎyìbhiri tɛtɛp ndǔ ɛnyɨŋ ɛchak, chɔŋ mpɛt ntat nɛ bhe ná? Chɔŋ nkɛ́pntɨ nɛ bhe ngaka fá?” Kɛ arɛm ntá chimɔ bɛ, “Twɔ́ nɛ mɔ́ywɛ fá.” \v 42 Mpok mɔ́wu árɔ̀ŋ ntá Yesu, ɛfóŋó yɔ ɛpɛt ɛ́gʉɛp yí amɨk, ɛkʉ yi are wɛt. Kɛ Yesu ásáy ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ yɔ, bɛ ɛ́ndɔ́ mɔ́wu. Yesu abú yi, akɛmɛ ntá ɛtayi. \v 43 Bo mankɛm bábhák maknkay bɛghɔ bɛtaŋ Mandɛm. \s1 Yesu apɛt aghati bakoŋo bhi bɛ́ chɔŋ mángwáy yí \r (Mt 17.22, 23; Mk 9.30-32) \p Bo barɔk ambɨ bɛbhak maknkay ɛ̌ti yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ákʉ́. Yesu arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ, \v 44 “Nɛnɛ́ ká batú sayri mǎngok ɛnyɨŋ ɛnɛ nchí ghati bhe. Chɔŋ mánti Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, mámfyɛ yi amɔ bǒ mmɨk.” \v 45 Kɛ bɔ́ kɛjwimɛm ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́. Mandɛm abhɛsɛ ntí bɛyɔŋ bhɔ ntá yap bɛ bákɛ́ rɨŋɨ ndak anɛ áchí amɛm. Nɛ báre cháy bɛbhɛp Yesu mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́. \s1 Nkoŋo Yesu anɛ acha bachak \r (Mt 18.1-5; Mk 9.33-37) \p \v 46 Baghɔkɔ́ bhi bábhó bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ batɨ ndu bɛrɨŋɨ mmu wap anɛ áchá bachak. \v 47 Yesu arɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bakaysi. Ɛ́kʉ asɔt mandú mmɔ́, ate nɛpakámʉɛt ɛni. \v 48 Arɛm yɛ ntá yap bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ásyɛpti mandú mmɔ́ mbɔ anɛ nɛ maŋák ndǔ nyɛ́n ɛnɛ, ǎsyɛpti mɛ́; nɛ yɛ̌ agha anɛ ásyɛpti mɛ nɛ maŋák ǎsyɛpti mmu anɛ átó mɛ. Dɨŋɨ́ ká bɛ mmu ywɛká anɛ ásɛ̀pti mmʉɛt ntá abhɛnɛfu, kɛ áchí mǔngo sayri sayri ntá yɛka mankɛm.” \s1 Mmu anɛ áká nɛ bhe achi nɛ bhe \r (Mk 9.38-41) \p \v 49 Jɔ̌n arɛm ntá Yesu bɛ, “Ɛta, sɛ́ghɔ mmu anɛ apu ndǔ nkwɔ ywɛsɛ ndu ábòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ndǔ nnyɛ́n ɛna, sɛ́gháti yi bɛ, ákɛ́pɛrɛ kʉ nɔ mbɔnyunɛ apú ndǔ nkwɔ ywɛsɛ.” \v 50 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bǎkɛ́ káŋ mmu mbɔ awú, mbɔnyunɛ yɛ̌agha anɛ ápú mǔmpap ywɛka achí mmǔ ywɛka.” \s1 Bǒ Samária kɛsyɛpti Yesu \p \v 51 Mpok ágháká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t anɛ Mandɛm asɔt Yesu amfay, Yesu akʉ ntɨ ɛni bɛrɔŋ Yerúsalɛm nɛ abho bɛrɔŋ. \v 52 Ndu árɔ̀ŋ, ató bapɔkɔ́ ntó ambɨ. Bárɔk bachwe amɛm mɔ́tɔk amɔt atú Samária ndu bɛtoŋti mbaŋ ntá yi. \v 53 Kɛ bǒ ɛtɔk yɔ kɛ ka yi anchwe arɛ mbɔnyunɛ baghɔ nyaka bɛ yi atɨ bɛrɔŋ chi Yerúsalɛm. \f + \fr 9:53 \ft Bǒ Samária bápú ɛyɔŋ ɛ́mɔt nɛ bo Judɛ́ya. Yerúsalɛm achi atú Judɛ́ya. Ɛ̌ti yɔ kɛ bo ɛtɔk Samária babhɨkɨ ka bɛ Yesu amfʉɛt ɛtɔk ɛyap kɛ andɔk Yerúsalɛm.\f* \v 54 Baghɔk abhi Jems nɛ Jɔ̌n, bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, bárɛm ntá Yesu bɛ, “Acha, ɔ̌yàŋ sɛ́mbɨ́ŋɨ́ ngó ámfú amfay antwɔ ansɔŋ bǒbhɛn-ɛ?” \v 55 Kɛ Yesu ayibhiri mmʉɛt aghati bhɔ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ bárɛmɛ ɛ́pú chak. \v 56 Yí nɛ baghɔkɔ́ bhi báfʉɛ́t bárɔk ndu mɔ́tɔk achak. \s1 Ɛnyǔ nɛpɛ́m nkoŋo Yesu nɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛbhak \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Ndu bárɔ̀ŋ, mmǔfú arɛm ntá Yesu bɛ, “Chɔŋ mbak nkoŋo ywɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛbhak ɛnɛ ɔ̌rɔ̀ŋ.” \v 58 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Bɛsɔp bɛbhɔŋ babhok, kɛnɛn kɛ́bhɔ́ŋ manyay, kɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛbhak bɛsoŋ ntí.” \v 59 Arɛm ntá mmu achak bɛ, “Koŋó mɛ́.” Kɛ mmu wu arɛm bɛ, “Acha, dɔ̌ kpɨ́k ndɔ́k mbɛ́mɛ́ Ɛtaya.” \v 60 Yesu aghati yi bɛ, “Dɔ̌ bawú mámbɛ́mɛ́ ngú wap. Kɛ wɔ, dɔ́k ghati bo Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ɛnyu Mandɛm abhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap.” \v 61 Mmǔ achak arɛm bɛ, “Acha, chɔŋ nkoŋo wɔ, kɛ dɔ̌ kpɨ́k ndɔ́k anywɔ́p ndyɛ́p bǒbha.” \v 62 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ákɛ́mɛ́ ɛnɔ ákwàŋ mbaŋ nɛ anjɨŋɨ nɔkɔ nsɛm, abhɨ́kɨ́ kway bɛbhak mǔbɛtok anɛ Mandɛm achi Mfɔ ywi.” \c 10 \s1 Yesu ató bakoŋo bhi bɛsa bɛ́rát nsɛm byo nɛ apay \p \v 1 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, Acha ayap bakoŋo bhi bachak bɛsa bɛrat nsɛm byo nɛ apay ató ambɨ bati apay apay bɛ mándɔ́k ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk nɛ nɛbhʉɛt anɛ yí mbɔ̌ŋ áyàŋ nyaka bɛrɔŋ. \f + \fr 10:1 \ft Mbɔk bɛsɨ́ bɛkáti bɛ; bɛsa bɛrat nsɛm byo.\f* \v 2 Ápɛ́rɛ to bhɔ, aghati bhɔ bɛ, “Mbuɔt bɛ́fɛ́rɛ ɛbhɨ aya, kɛ bakʉ̌ bɛtɨk bábhɨ́kɨ́ ya. Nɨk yɛka mmʉɛt ntá Mandɛm mmu achi mbɔŋɔ́nkɨ bɛ ántó bakʉ̌ bɛtɨk, mámfɛ́rɛ́ mbwɔt ɛbhɨ. \v 3 Dɔ́k ka! Nchí to be ntá bǒ mmɨk mbɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n nɛntɨ nkwɔ. \v 4 Bǎkɛ́ pɔkɔ́ yɛ̌ mɔ́bha nkáp, yɛ̌ ɛbhǎ nɛkɔ, nɛ yɛ̌ nkwɔbhánya ɛchak. Nɛ bǎkɛ́ kaka yɛ̌ mmu ambi. \v 5 Yɛ̌ntɨkɨ ɛkɛt ɛnɛ́ bǎchwé arɛ́, mǎnjámbɨ mǎndɛm bɛ, ‘Kpák anɛ Mandɛm áchyɛ̀ ámbák fá amɛm ɛkɛt ɛnɛ.’ \v 6 Mbák mmu achi amɛm ɛkɛt ɛyɔ anɛ ákɔ́ŋɔ́ kpák, chɔŋ Mandɛm ankʉ kpák ambak nɛ yí. Kɛ mbák yɛ̌ mmu apú, áfɔ́k wu ǎpɛtnsɛm ntá yɛka. \v 7 Chwé ká mǎmbak chi arɛ. Bǎkɛ́ kɔ bɛkɛt nɛ bɛkɛt. Nyíɛ́ ká, mǎnyú yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bachyɛ bhe. Ɛchi chak bɛ nkʉbɛtɨk ambɔŋ akap ndǔ bɛtɨk ɛbhi. \v 8 Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ bǎchwe arɛ́ nɛ básiɛ́pti be nɛ maŋák, nyiɛ́ ká yɛ̌ntɨkɨ nɛnyíɛ́ ɛnɛn bachyɛ bhe. \v 9 Bú ká bǒmame abhɛn ɛtɔk ɛyɔ, mǎngati bo abhɛn bachi arɛ bɛ, ‘Mpok anɛ Mandɛm abhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap arɔp chi kɛkwɔt.’ \v 10 Kɛ yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ bǎchwe ɛtɔk kɛ bo abhɛn bachi arɛ kɛsyɛpti bhe nɛ maŋák, fú ka dɔk ndǔ nkɔŋɔ-mbi ɛnɛ ɛtɔk yɔ, mǎndɛm bɛ, \v 11 ‘Yɛ̌ chí mfok ɛtɔk ɛyɛka anɛ ábátí ndǔ bɛkak ɛbhɛsɛ sɛ́kwɛ̀t sɛ́fɛ̀rɛ mbɔ ntísiɛ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎkʉ́. Kɛ dɨŋɨ́ ka bɛ, mpok anɛ Mandɛm abhak nɛ bo mbɔ Mfɔ wap arɔp chi kɛkwɔt.’” \v 12 Yesu arɔk ambɨ arɛm bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, chɔŋ angɔ́ ntínso nɛ bǒ ɛtɔk Sódom ɛncha bǒ ɛtɔk ɛyɔ.” \s1 Chɔŋ ɛ́mbɛp nta bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ tɨk nsɛm ndǔ bɛbʉ́ \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 “Bě bo Korasín, chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka ɛncha! Bě bo Bɛtsáida, chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka nkwɔ ɛncha! Mbɔ chi amɛm bɛtɔk Táya nɛ Sídɔn kɛ̌ nkʉ́ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn-nɛ nkʉ ntá yɛka, mbʉ́ báfyɛ́ ndɛn pyɔ, mánto batwɔ́p anti tɛsáy, bɛtɔŋ bɛ bátɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap! \v 14 Kɛ ɛwak ɛnɛ Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, chɔŋ angɔ́ ntínso nɛ bǒ-Taya nɛ Sídɔn ɛncha bhe. \v 15 Nɛ bě bho Kapɛ̌naum, bǎkaysi bɛ bǎkway bɛyoŋ mmʉɛt, mǎnkó kpát mǎntɔk nɛbu? Nsé! Chɔŋ Mandɛm amɛsɛ bhɛ amɛm ɛtɔkɔ́ bawú!” \p \v 16 Yesu apɛt arɛm ntá bakoŋo bhi bhɔ abhɛn yi ato bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ághók bé ǎghók chi mɛ. Anɛ ábyak be ǎbyak chi mɛ. Mmu nɛ ábyak mɛ, ǎbyak chi mmu anɛ átó mɛ.” \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́chyɛ̀ bakoŋo Yesu maŋák \p \v 17 Abhɛn bati bɛsa bɛrat nsɛm byo nɛ apay bápɛtnsɛm nɛ maŋák, báré ghati Yesu bɛ, “Acha, ndǔ nnyɛ́n ɛna, yɛ chi bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɛ̀pti mmʉɛt ntá yɛsɛ.” \v 18 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ngɔ̌ ndu Satan áfú amfay akwɛnɛ amɨk mbɔ miámiaŋ. \v 19 Ghɔ́ ka! Nchyɛ́ bhe bɛtaŋ bɛ bǎkway bɛyat nnyɔ́ nɛ ngá-nɛghay amɨk. Nchyɛ́ be bɛtaŋ amfay bɛtaŋ Satan, mǔmpap, nɛ yɛ̌nyɨŋ ɛpu chyɛ be ɛsɔŋɔri. \v 20 Yɛ̌ nɔ bǎkɛ́ ŋák chi bɛ, bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɛ́pti mmʉɛt ntá yɛka. Ŋák ka chi bɛ Mandɛm asɨŋ manyɛ́n yɛka amɛm ɛkáti ɛnɛ amfay.” \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chyɛ́ Yesu maŋák \r (Mt 11.25-27, 13.16, 17) \p \v 21 Mpok yɔ, Yesu anɨkmʉɛt bɛ, “Ɛta, wɔ mmu ɔ́bhɔ́ŋɔ́ mfay nɛ mmɨk! Nchí chyɛ wɔ bakak ndǔ ɔ́rɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́mbák bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ntá barɨŋɨ́ndak nɛ ntá bo abhɛn bárɨ́ŋɨ́ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Ɔnɛ́nɛ́ bhɔ ɔtɔŋ kpoŋoroŋ ntá bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yɛ̌nyɨŋ mbɔ mǎmbɔ. Ɛta, ɛnyu yɔ kɛ̌ wɔmbɔŋ ɔ́yáŋá bɛ ɛmbak.” \v 22 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Ɛtaya achyɛ́ mɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm. Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mmu anɛ Mmɔ áchí ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chí Ɛtayi. Nɛ yɛ̌ mmu abhɨkɨ rɨŋɨ mmu Ɛta áchí ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt chí Mɔ́ywi nɛ bǒ abhɛn yi áyábhɛ́ ndu bɛkʉ bɔ mándɨ́ŋɨ́ Ɛtayi.” \p \v 23 Ayibhiri yɛ mmʉɛt arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi ansɛm ansɛm bɛ, “Ɛ́rɨ ntá yɛka ɛcha bɛ́ bǎghɔ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ bǎghɔ̀! \v 24 Nchí ghati bhe bɛ, bɛyǎ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bafɔ babhɔ̌ŋ nyaka ɛkwak bɛghɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ̀, kɛ bɔ kɛghɔ bhɔ. Bábhɔ́ŋ ɛkwak bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghòk, kɛ bábhɨkɨ ghok bhɔ.” \s1 Nɛkǎy ndɨ̌ndu mmǔ Samária \p \v 25 Ɛ́fákari bɛ ntɔŋ ɛbhé Moses arɔk mɛmɔ Yesu. Abhɛ́p yi bɛ, “Ntɔŋ, chɔŋ nkʉ yi kɛ mbɔ̌ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti?” \v 26 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ yi? Ɔ̌pay arɛ́ bɛ yi?” \v 27 Akɛmɛ bɛ, ɛ́rɛ̀m bɛ, “Kɔŋ Mandɛm Acha ywɛ nɛ ntɨ ɛnɛ nɛnkɛm, nɛ ɛfóŋó yɛ ɛnkɛm, nɛ bɛtaŋ ɛbhɛ mɛnkɛm, nɛ nkaysi yɛ nkɛm, nɛ kɔ́ŋ nkokosi yɛ mbɔ ɛnyu ɔ́kɔ́ŋɔ́ mmʉɛt ɛyɛ.” \v 28 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Chi ɛnyu yɔ. Kʉ nɔ́, nɛ chɔŋ ɔ́mbɔ́ŋ nɛpɛ́m.” \p \v 29 Kɛ ndǔ yi áyàŋ bɛtaŋa mmʉɛt, arɛm bɛ, “Kɛ mbɔ̌ŋ nkokosi wa chi agha?” \v 30 Yesu akɛmɛ yi nɛ nɛkay ɛnɛn bɛ, “Mmǔfu afǔ nyaka ɛtɔk Yerúsalɛm ǎsɛ̀p Jɛríko. Ndu árɔ̀ŋ, akwɛ́n amɔ baghɛ́p bataŋataŋ. Báfɛ́rɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ yí amʉɛt, bádɛ́n yí, bárɔ́k, barɔ yi mpok árɔbhɛ kɛkwɔt bɛgu. \v 31 Ɛ́fákari bɛ nchiakap Mandɛm amɔt ǎsɛ̀p ndǔ nkúbhɛ́ mbi wu. Ágháká nɔ́kɔ́ arɛ, aghɔ́ yi, apé ɛbhěmbi, arɔk ɛbhak ɛyi. \v 32 Ɛ́fákári ɛnyumɔt nɛ nkú bɛtɨk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm amɔt anɛ nnɛrɛ́kɛt *Lɛ́vi. Mpok yi aghaka arɛ, aghɔ́ yi, kɛ afʉɛ́t nkwɔ chi ɛbhe ɛchak, arɔk. \v 33 Kɛ mmu Samária fú ǎsɛ̀p nyaka nkwɔ ndǔ mbi wu. Ágháká nɔ́kɔ́ nɛbhʉɛt anɛ mmu wu achi, aghɔ́ yi, nɛ abhɔ́ŋ ntínso nɛ yí. \v 34 Arɔk ntá yi, achɨti babhe ndǔ bɛfʉɛt bhi, agwɔ́t. Apɔkɔ yɛ yi anyaŋa amfǎy mpɔŋɔ batu yi, arɔk nɛ yí ndǔ ɛkɛt ɛnɛ́ mankɔ bachyɛ nkáp kɛ mabʉrɛ arɛ́. Akwak yí. \f + \fr 10:34 \ft Nɔ chi: achɨti mmɛ́m nɛ bawɛt.\f* \v 35 Nɛyí nɔ́kɔ́ afɛrɛ nkáp achyɛ ntá mmu anɛ ayɨŋɨ ɛkɛt ɛyɔ arɛm bɛ ‘Yɨŋɨ́ mɛ́ yi. Nnáŋ mpɛtnsɛm chɔŋ nkɛmɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛchak ɛnɛ ɔ́chɔŋti yi amʉɛt.’” \v 36 Yesu arɛm nɔkɔ nɔ, abhɛ́p ntɔŋ ɛbhé Mandɛm bɛ, “Ɔkáysí bɛ ndǔ nkwɔ wu bati arat, agha átɔ́ŋɔ́ bɛ́ achi nkokosi ntá anɛ akwɛnɛ amɔ bághɛ́p?” \v 37 Akɛmɛ bɛ, “Chí anɛ ághɔ́ yi ntínso.” Yesu aghati yɛ yi bɛ, “Dɔ́k yɛ́ kʉ mbɔ yí.” \s1 Yesu arɔk bɛghɔ María nɛ Matá \p \v 38 Ɛnɛ́ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bákɔ̀ bárɔ̀ŋ báchwɔ́p ndu mɔ́tɔkɔ́fú. Ngɔrɛ́ amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Matá abhak arɛ. Asyɛpti Yesu amɔ ápay amɛm ɛkɛt ɛyi. \v 39 Abhɔ́ŋ manɔ anɛ áká nnyɛ́n bɛ María. María arɔk asibhiri ndǔ bɛkak Acha angoko nɔkɔ Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ yi átɔ̀ŋ; \v 40 Matá ankʉ nɔkɔ chi bɛtɨk ɛbhɛn nywɔp ndu mɛne Yesu. Ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ bɛtɨk bɛyǎ ntá yi aywǐntí, arɔk ntá Yesu arɛm bɛ, “Acha, ɔbhɨ́kɨ́ ghɔ ndǔ mɔ́maya árɔ́ bɛtɨk mɛnkɛm mɛ awɔ́? Ghatí yi antwɔ ankwak mɛ!” \v 41 Kɛ Acha akɛmɛ yi chi bɛ, “Matá, Matá! Ɔ̌fyɛ́ ntí nɛ ɔ̌dɛ̀n mmʉɛt ɛ̌ti bɛyǎ mɛnyɨŋ. \v 42 Dɨŋɨ́ bɛ́ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt kɛ ɛrɨ ɛcha. Yɔ́ kɛ̌ María áyábhɛ́, nɛ yɛ̌ mmu apú kway bɛsɔt yɔ ntá yi.” \c 11 \s1 Bo bárɛ́m bɛ bɛtaŋ Yesu bɛ́fú chi ntá Bɛlsɛbul \r (Mt 6.9-13, 7.7-11) \p \v 1 Ɛwak ɛ́mɔt, Yesu are nɨkmʉɛt nɛbhʉ́ɛ́rɛ́fu. Ánáŋá nɔ́kɔ́, nkoŋo ywi amɔt arɛm ntá yi bɛ, “Acha, tɔ́ŋ bhɛsɛ ɛnyu mánɨkmʉɛt mbɔ ɛnyǔ Jɔ̌n átɔ́ŋ nyaka baghɔk abhi.” \v 2 Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mǎnɨkmʉɛt, dɛm ka bɛ́: \q1 ‘Ɛta, kʉ bo mánchyɛ́ nnyɛ́n ɛnɛ kɛnókó. \q1 Kʉ bo mándɔ́ wɔ ɔmbak Mfɔ wap. \q1 \v 3 Chiɛ́ bhɛsɛ yɛ̌ntɨkɨ nywɔp, ɛnǐ nɛnyíɛ́. \q1 \v 4 Foŋorí bɛbʉ́ bhɛsɛ́, \q1 mbɔ ɛnyu sɛ́fòŋori yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákʉ́ bhɛsɛ bɛbʉ́. \q1 Nɛ kɛ́ka sɛ́nchwe ndǔ nɛmɔ ɛnɛn nɛ́kʉ sɛ́nkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́.’” \p \v 5 Yesu arɛm yɛ ntá yap bɛ, “Sɛ́nsɔ́t bɛ mmu ywɛka amɔt arɔ̌ŋ ntá mmʉɛrɛ ywi mpok nywɔp nɛ́gháká nɛ́ntɨ́bhɛti, adɛp nɛkok arɛm bɛ, ‘Nkwǎnɛ, nnɨkmʉɛt pwɔ mɛ bɛkpkɔkɔ́ brɛt bɛ́rát. \v 6 Mmʉɛrɛ wa amɔt anɛ achi ambi ndǔ nɛkɔ atwɔ mɛ anywɔ́p nɛ́nɛ, nɛ mbɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛnyíɛ́ bɛchyɛ yí anyiɛ!’ \v 7 Mmʉɛrɛ ywɛ wu ankɛmɛ bɛ, ‘Kɛ́pɛrɛ sɔŋɔri mɛ. Nnáŋ mfe mbǐnywɔp nɛ nnáŋ mbʉrɛ nɛ bɔ̌bha. Mpú kway bɛfate bɛ nchyɛ́ wɔ yɛ̌nyɨŋ.’ \v 8 Dɨŋɨ́ ká bɛ, yɛ̌ ndǔ yi ápú kway bɛfate bɛ anchyɛ yi nɛnyíɛ́, ɛ̌ti yi achi mmʉɛrɛ ywi, abhɔŋ bɛ́fáte anchyɛ yi yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi áyaŋ mbɔnyunɛ atóŋórí bɛ́dɛ́p nɛkok kɛbhɔŋ ntíánwɔ́p. \v 9 Nchí ghati yɛ bhe bɛ́: Nɨk ka mmʉɛt ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́yàŋ, chɔŋ Mandɛm anchyɛ wɔ. Yáŋ, chɔŋ ɔngɔ. Dɛp nɛkok, chɔŋ mánɛnɛ ntá yɛ. \v 10 Kʉ nɔ, mbɔnyunɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánɨ̀kmʉɛt ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ yi áyàŋ, Mandɛm ǎchyɛ yɔ ntá yi. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyàŋ ɛnyɨŋ, ǎghɔ yɔ. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ádɛ́bhɛ́ nɛkok, mánɛnɛ ntá yi. \v 11 Bě bachǐbhɔ, mmǔ ywɛka anɛ mbák mɔ́ywi abhɛp yi tansi, ansɔt chi nnyɔ́ anchyɛ yi, chi agha? \v 12 Yɛ̌ chí nɛchǐ-nkɔk kɛ̌ mmɔ́ abhɛp wɔ, ɔ̌chyɛ yi ngá-nɛghay? \v 13 Mbák be bǒ bɛbʉ́, bǎbhɔŋ ntɨ bɛchyɛ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ntá bɔ̌bhɛka, bǎkáysí bɛ Ɛta mmu achi amfay, ǎnɔk bɛchyɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ntá bo abhɛn mánɨ̀kmʉɛt bɛ yi anchyɛ bhɔ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ kɛ?” \s1 Yesu ataŋ achá Satan \r (Mt 12.22-30; Mk 3.20-27) \p \v 14 Mpokófu, Yesu ǎbók ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ ɛ́kʉ́ mmu akwɛnɛ kɛbhok. Ɛ́fú nɔ́kɔ́ mbók wu abho bɛrɛm kɛpɨ. Bo abhɛn bachi arɛ babhak maknkay. \v 15 Kɛ mbɔk yap báré rɛm chi bɛ, “Bɛlsɛbul mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ kɛ áchyɛ́ yi bɛtaŋ bɛbok bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ.” \v 16 Bo bárè yaŋ mbi mɛmɔ yi. Bábhɛ́p yi ankʉ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ́ ɛ́bhak mbɔ ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́tɔŋ bɛ bɛtaŋ ɛbhi bɛ́fú chi ntá Mandɛm. \v 17 Kɛ ndu Yesu árɨ́ŋɨ́ nkaysi yap, aghati bhɔ́ bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ akɔrɛ achi arɛ bo mánù nɔkɔ nɛ batɨ, ɛ́bhɔŋ chi mɛnɛmɛ. Nɛ nnɛrɛ́kɛt anɛ́ ákɔ́rɛ́ áchí arɛ nɛ bo mánù nɔkɔ nɛ batɨ, ákwɛ́nɛ́ kwɛn. \v 18 Nɛ mbák Satan ankʉ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhi mɛnu nɛ batɨ, ná yi ákway bɛbhak ɛnyǔ mfɔ anɛ yi achi ndǔ ɛrɔri mpok? Nchí bhɛp be mbɔnyunɛ bǎrɛ̀m bɛ ndǔ bɛtaŋ Satan kɛ̌ mɛ̌bòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. \v 19 Nɛ mbák ndǔ bɛtaŋ Satan kɛ̌ mɛ̌bòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, bakoŋo bhɛka bábòk bhɔ ndǔ bɛtaŋ agha? Chɔŋ bakoŋo bhɛka mántaŋ be! \v 20 Kɛ mbák, sayri sayri mɛ̌bòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ chi ndǔ bɛtaŋ Mandɛm, nɔ chi Mandɛm anáŋ achi nɛntɨ ɛnɛka mbɔ Mfɔ. \v 21 Mpok mmǔ ntantaŋ ábhabhɛri ɛkɛt ɛyi nɛ mɛnyɨŋɨ́ nɛnu bhi, yɛ̌ mmu apu kway bɛghɛp mɛnyɨŋ ɛbhi. \v 22 Kɛ mbák mmu anɛ átáŋ acha yi atwɔ ǎnu nɛ yí, andɛ́n yi, ansɔt mɛnyɨŋɨ́ nɛnu ɛbhi ɛbhɛn yi asɨkɨ ntɨ arɛ, ampɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhi andɔk ankɔrɛ nɛ bo bachak. \v 23 Mmu anɛ apu nɛ mɛ, achi chi mǔmpap wa. Nɛ mmu anɛ ápú kwak mɛ ndu mɛ̌nyókóti bho, ǎtàkatak.” \s1 Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́kway bɛpɛtnsɛm ntá mmu \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Bɛ́rɔ́ŋ ambɨ Yesu arɛm bɛ, “Mbák mámbók ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́ndɔ́ mmu, ɛ́rɔp chí bóŋboŋbóŋ amɛm baso, ɛ́njaŋ nɔkɔ ɛbhak ɛnɛ yɔ ɛ́chwe. Mbák ɛ́bhɨ́kɨ́ ghɔ́ ɛbhak bɛchɔkɔ, \v 25 ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Chɔŋ mpɛtnsɛm ɛbhak ɛnɛ mfú.’ Nɛ ɛ́náŋ ɛ́mpɛ́tnsɛm, ɛngɔ bɛ mányɔ ɛsɨ ɛkɛt ɛyi, bághókó sayri, \v 26 ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛyɔ ɛ́rɔ̀ŋ yɛ, ɛ́nsɔt bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́chák tándrámɔt ɛbhɛn bɛ́bɛ́bhɛ́ bɛcha yɔ. Bɔ́ mɛnkɛm mɛndɔk mɛnchwe mmu wu amʉɛt mɛ́mbak nɛ yi, nté yi ambɛp ancha anɛ mbɨ.” \s1 Maŋák amɛn tɛtɛp \p \v 27 Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ, ngɔrɛ́ amɔt amɛm ngɛ́mtáy bo abhɛn bachi arɛ arɛm ntá Yesu nɛ ɛyɔŋ amfay bɛ, “Ɛ́rɨ ɛcha ntá ngɔrɛ́ anɛ ábhé wɔ, achyɛ wɔ amɨ!” \v 28 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bo abhɛn ɛyap ɛrɨ ɛcha chi abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ mánkʉ nɔkɔ mbɔ ɛnyǔ ɛ́yàŋ!” \s1 Bárɛ́m bɛ Yesu ántɔ́ŋ ɛrɨŋɨ́ maknkay \r (Mt 12.38-42) \p \v 29 Ɛnɛ́ bo báchák báchɛ̀m arɛ́ mándɔk nɔkɔ chi ambɨ, Yesu abho bɛrɛm ntá yap bɛ, “Mkpáká bho anɛ ɛchɔŋ ábɛp acha! Bábhɛ̀p bɛ mántɔ́ŋ bhɔ́ ɛrɨŋɨ́ maknkay. Kɛ yɛ̌ ɛmɔ́t mpu tɔŋ bhɔ, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt ɛnɛ Jóna. \v 30 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Jóna achi nyaka ɛrɨŋ ntá bo Ninivɛ, ɛnyu yɔ kɛ̌ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm nchí bhak chɔŋ ɛrɨŋ ntá mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ. \v 31 Ɛwak Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, mfɔ ngɔrɛ́ anɛ áchí nyaka ɛtɔk Shɛ́ba ǎfate andɛm bɛ be bo mkpáká mmɨk anɛ ɛchɔŋ bǎkʉ́ bɛbʉ́ mbɔnyunɛ yi afu nyaka nɛkɔ nɛsiɛ arɔk bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mfɔ Sólomon átɔ̀ŋ bho nɛ bɛyǎ nɛrɨŋɨ́ndak. Nɛ nchí ghati bhe bɛ mmu achi fá nɛ́ntɨ́ ɛnɛka anɛ acha Sólomon, Yɛ̌ nɔ́, bǎpú ka bɛghok yi. \f + \fr 11:31 \ft Nɔ chi: ɛtɔk ɛnɛ ɛchi ɛbhe Saut.\f* \v 32 Ndǔ nywɔbhɛ́ manyé, chɔŋ bǒ Ninivɛ mángati be bho mkpáká mmɨk anɛ ɛchɔŋ bɛ́ bɛkwɛ́nɛ́ bɛchi nɛ bhe mbɔnyunɛ mpok bɔ bághókó ɛnyɨŋ ɛnɛ Jóna aghati bhɔ, bátɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap. Nchí ghati bhe bɛ mmu achi fá nɛ́nɛ anɛ áchá Jóna, yɛ̌ nɔ, bǎpú ghok yi! \s1 Yesu atɔ́ŋ bɛ amɨ́k áchí mbɔ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ mmu ángɔ́ mbaŋ \r (Mt 5.15; 6.22, 23) \p \v 33 “Yɛ̌ mmu apú durɛ ɛrɔ́ŋɔ́ ansɔt ɛnyɨŋ ankuti. Bádʉrɛ ɛrɔ́ŋɔ́, mánte chi ɛbhak ɛnɛ babhɔŋɔ bɛte yɔ bɛ mbaŋ angɔ́ɔ́ ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ achwe anywɔ́p. \v 34 Amɨ́k ayɛka achi bɛrɔ́ŋɔ́ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ mǎngɔ mbaŋ. Mpok amɨ́k ayɛka achi arɨ́árɨ́, mmʉɛt ɛyɛka ɛnkɛm ɛ́jwi nɛ bɛdiɛ́rɛ́. Kɛ mbák amɨ́k ayɛka ápú arɨarɨ, mmʉɛt ɛyɛka ɛnkɛm ɛ́jwi nɛ ɛjuri. \v 35 Sɔt yɛ ka mpok bɛ bɛdiɛ́rɛ́ ɛbhɛn bǎkaysi bɛ bɛchi be antɨ bɛ́kɛ́ bhak ɛjuri. \v 36 Mbák yɛ batɨ yɛka ankɛm ajwi nɛ bɛdiɛ́rɛ́, nɛ yɛ̌ mandú ɛjuri apu arɛ, chɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛka nɛnkɛm nɛmbak pɛ́pɛ́p, mbɔ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛrɔ́ŋɔ́ nɛ ɛ́ghɔ̀, ɛntɔŋ nɔkɔ yi mbi.” \s1 Yesu aji bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm \r (Mt 23.1-36; Mk 12.38-40) \p \v 37 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛrɛm kɛpɨ ɛkɛn, mǔnkwɔ Fárisi amɔt abhɨŋɨ yi ndǔ nɛnyíɛ́ ɛkɛt ɛyi. Yesu arɔk achwe anywɔ́p, achɔkɔ amɨk mɛnyiɛ nɛnyíɛ́. \v 38 Mǔnkwɔ Fárisi wu abhak maknkay bɛ́ghɔ bɛ Yesu abhɨkɨ so amɔ mbɔ ɛnyǔ ɛpɨŋ ɛyap ɛ́tɔ́ŋ kɛ anyiɛ nɛnyíɛ́. \f + \fr 11:38 \ft Bo Israɛl babhɔ̌ŋ nyaka ɛnyu ɛnɛ́ básò amɔ kɛ mányiɛ nɛnyíɛ́. Bákaysi nyaka bɛ ɛpɨŋ ɛyɔ ɛ́kʉ̀ bɔ́ mámbák chak bɛsí Mandɛm.\f* \v 39 Acha aghati mǔnkwɔ Fárisi wu bɛ, “Bě bǒnkwɔ Fárisi, bǎsɔ̀t mpok bɛ́tyɛ́t nsɛmɛ́ nchán kɛ mɛŋɛ́mɛ́ nɛ bɛbʉ́ bɛjwi be antɨ. \v 40 Bě bɛchɨŋtǐ bho! Mandɛm anɛ aghókó ɛnyɨŋ, pú yi kɛ aghoko mmɛm nɛ nsɛm ɛyi nkwɔ? \v 41 Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔŋɔ bɛkʉ chi bɛsɔt mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm bɛkpʉrɛ ɛbhɛka mánchyɛ ntá bachɛ́bhɛ́bho nɛ chɔŋ bɛpɨŋ ɛbhɛka mɛnkɛm mɛ́mbak nkwɔ pɛ́pɛ́p. \p \v 42 “Bě bǒnkwɔ Fárisi, chɔŋ ɛmbɛp ntá yɛka ɛncha, mbɔnyunɛ bapú kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak ntá bho nɛ bǎbhɨkɨ kɔŋ Mandɛm. Bǎsɔt ndu bɛrɨ amɔt ndǔ baru byo mǎnchyɛ ntá Mandɛm, mǎnkʉ ɛnyumɔt nɛ mbwɔt achak. Bǎbhɔŋ bɛkɔŋ Mandɛm nɛ mǎmbak sayri nɛ bho kɛ bǎbhɨkɨ bhɔŋ bɛghɔkɔntɨk bɛbhé bɛ́chák. \v 43 Bě bǒnkwɔ Fárisi, chɔŋ ɛmbɛp ntá yɛka ɛncha! Bǎkɔŋ bɛchɔkɔ ndǔ mɛnɔk kɛnókó amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl, nɛ bǎkɔ̀ŋ bɛ bo mankaka nɔkɔ bhe nɛ kɛnókó nɛfísiɛ. \v 44 Chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka ɛncha! Bǎchí mbɔ manɛm anɛ mmu ákɔ̀ amfay kɛrɨŋɨ bɛ chi manɛm.” \p \v 45 Ntɔŋ ɛbhé Mandɛm amɔt arɛm ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ, mpok ɔ́rɛ̀m mɛnyɨŋ ɛbhɛn, ɔ́chyɛ bhɛsɛ nkwɔ ntíánwɔ́p!” \v 46 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bě batɔŋ ɛbhé Mandɛm, chɔŋ ɛmbɛp ntá yɛka nkwɔ ɛncha! Nti achi bɛ mǎnyìɛ̀rɛ bo mámpɔ́kɔ́ mɛnwɔ́ptí batu anɛ́ be babhɔŋ bǎpú kwak bo mámbʉ́rɛ́ bɛbhé bhɔ yɛ̌ mandú. \v 47 Chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka ɛncha! Bachǐmbɨ bhɛka báwày nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ. Bǎtè manɛm ayap nɛ́nɛ, mǎngwati mbɨ arɛ́ bɛkʉ yɔ ándɨ́ amɨk. \v 48 Bɛkʉ ɛnyu ɛyɔ, ɛ́tɔ̀ŋ bɛ bǎchi ɛnyumɔt mbɔ bachǐmbɨ bhɛka abhɛn báwáy nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm ndǔ bǎtè bɛrɨ́ti manɛm ntá yap. \v 49 Ɛ̌tiyɔ, kɛ Mandɛm, ndǔ nɛrɨŋɨ́ndak ɛni, árɛ́mɛ́ bɛ ‘Chɔŋ ntó barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bǒnto bha ntá bo Israɛl; nɛ chɔŋ mǎngwáy mbɔk ɛyap, nɛ mánchyɛ abhɛ́nɛ́fú bɛyǎ ɛsɔŋɔri.’ \v 50 Chɔŋ Mandɛm antɛmsi yɛ mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ ɛ̌ti manoŋ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ mankɛm abhɛn bɔ báwáy tɛ nɛbhǒmɨk, \v 51 bɛbho nɛ Ábɛl kpát bɛghaka amʉɛt Sakaría mu báwáy nɛntɨ ɛ́fɛ́mɛ́ akap nɛ ɛkɛrákap Mandɛm. Nchí ghati bhe bɛ chɔŋ Mandɛm antɛmsi mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ ɛ̌ti bawú yɔ ankɛm! \v 52 Bě batɔŋ ɛbhé Mandɛm, chɔŋ ɛ́mbɛp ntá yɛka ɛncha! Bǎbhɛsɛ ɛfɨŋɨ́ ɛnɛ mánɛ̀nɛ mbǐnywɔp anɛ mmu áfʉɛ̀t arɛ́ kɛ ambɔ́ŋ nɛjwǐmɛm ndǔ barak Mandɛm. Bǎbhɨkɨ chwe arɛ, nɛ bǎchyɛt mbi ntá abhɛn báyàŋ nyaka bɛchwe arɛ!” \p \v 53 Nɛrɔ anɛ Yesu árɔ̀ nɛbhʉɛt wu, batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi babho bɛchiti yi nɛ bɛbhɛ́p, mányɔŋti nɔkɔ yi bɛkʉ yi ankwɛn anyu. \v 54 Nɛ mánɔbhɛri nɔkɔ yí ndu bɛkʉ yi ákwɛ́n ndǔ ɛyɔŋɔ́nyu. \c 12 \s1 Yesu ayɛp bɔ̌bhi batú bɛ bákɛ́ bhak bǒ bɛtábhá \r (Mt 10.26, 27) \p \v 1 Ɛnɛ Yesu árɛ́m nɔ, bo báre twɔ, kpát báyá báchá, mánjati nɔkɔ batɨ. Yesu ayambɨ arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Sɔt ka mpok nɛ yís bǒnkwɔ Fárisi. Báchi chi bǒ bɛtábhá. \v 2 Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bakuti, chɔŋ mánɛnɛ. Nɛ ɛnɛ́ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ chɔŋ mánkʉ bo mandɨŋɨ yɔ. \v 3 Ndu ɛchi nɔ, yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎrɛ́mɛ́ ansɛm ansɛm, chɔŋ bo mangok yɔ kpoŋoroŋ. Nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghati bǎrǔ bho ansɛm ansɛm chɔŋ bo mánte amfay bɛkɛt mámbɨk bɛ bo mángók. \s1 Mmu abhɔŋ bɛ́cháy chi Mandɛm \r (Mt 10.28-31, 12.32, 10.19-20) \p \v 4 “Mamʉrɛ bha, nchí ghati bhe bɛ, bǎkɛ́ cháy bǒ mmɨk. Bǎkway bɛway chi mmʉɛt nkwǎ kɛ bápu kway bɛku ɛnyɨŋ ɛchak ɛnɛ ɛbɛbhɛ ɛcha ɛyɔ. \v 5 Ghók ká mmu anɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛ́chay. Cháy ka mmu anɛ ákway bɛway mmʉɛt yɛka, nɛ ankwáy mɛmɛsɛ be amɛm nɛpǐngo! \v 6 Pú mmu akway bɛku bɔ̌kɛnɛn batay nɛ nkáp anɛ apu yɛ̌nyɨŋ? Yɛ̌ nɔ, Mandɛm apú ghɔkɔntɨk yɛ̌ amɔt. \v 7 Kɛ ná nɛ be? Mandɛm arɨ́ŋɨ́ yɛ̌ chí mpǎy bɛkaká ɛmɛnɛ ɛbhɛn bɛ́chí yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka anti. Bǎkɛ́ chay yɛ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ bo bakway bɛkʉ bhe. Bɛsí Mandɛm, yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka abhɔŋ mɛnwɔp tontó achá ngɛ́mtáy kɛnɛn. \s1 Bo abhɛn bachi bǒ-Yesu \r (Mt 10.32, 33; 12.32; 10.19, 20) \p \v 8 “Nchí ghati yɛ be bɛ, yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ árɛ̀m kpoŋoroŋ bɛsí bǒ mmɨk bɛ yi achi mmu wa, chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ndɛm bɛsí bɔángɛl Mandɛm ndǔ nywɔp manyé bɛ mmu wu achi awa. \v 9 Kɛ mmu anɛ ataŋa kpoŋoroŋ bɛsí bho bɛ apu mmu wa, chɔŋ mɛnkwɔ ntaŋa bɛsí bɔángɛl Mandɛm bɛ yi apu mmu wa. \v 10 Nɛ chɔŋ Mandɛm amfoŋori yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, kɛ apú foŋori mmu anɛ árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. \v 11 Mpok básɔ́rɛ́ bhe ambɨ ndu bɛtaŋ be amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛbhap nɛ bɛsí bǒbati ɛtɔk nɛ bɔgɔ́bhanɔ, bǎkɛ́ sɛmɛ ɛnyǔ bǎkwày bɛtaŋa mmʉɛt nɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ bɛrɛm. \v 12 Mpok ɛyɔ chɔŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ántɔ́ŋ be ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm.” \s1 Nɛkǎy ɛchɨŋti mfɔ nkáp \p \v 13 Ɛnɛ́ Yesu ǎchyɛ̀ baghɔkɔ́ bhi maniɛ ɛnyu ɛyɔ, mmu amɔt amɛm ngɛ́mtáy bho arɛm ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ, ghatí mɔ́maya ánkɔ́rɛ́ nɛwú ɛtayɛsɛ ánchyɛ́ ɛbha mɛnyɨŋ!” \v 14 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Nkwánɛ, agha ábhʉ́rɛ́ mɛ́ ntaŋá manyé nɛ nkɔ́rɛ mɛnyɨŋɨ́ nɛwú ntá yɛka?” \v 15 Kɛ arɔk ambɨ arɛm ntá bo mankɛm bɛ, “Sɔt ka mpok! Kɛ́m ká mmʉɛt bɛ bǎkɛ́ fyɛ ngoŋo ndu bɛbhɔŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Puyɛ̌ chi bɛyǎ mɛnyɨŋ kɛ bɛ́kɛ̀m nɛpɛ́m nkwǎ.” \v 16 Yesu átɛ́m bɔ́ nɛkay bɛ, “Nkɨ mǔnkáp amɔt áchyɛ̀ nyaka yi bɛyǎ mbwɔt. \v 17 Ɛkʉ abho bɛ́káysi andɛmɛ nɔkɔ bɛ, ‘Chɔŋ nkʉ yi? Mbɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ nɛbhʉɛt bɛ́bhʉrɛ mbwɔt?’ \v 18 Kɛ árɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, ‘Chɔŋ mmokoti bɛ̌tak ɛbha, ngoko ɛbhɛn bɛ́chɨ́kɨ́tí, mfyɛ́ mbwɔt aya nɛ mɛnyɨŋ ɛbha arɛ.’ \v 19 Ndɛm yɛ nɛ mmʉɛ́t ɛya bɛ, ‘Ɔnáŋ ɔbhɔ̌ŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛsɔt bɛyǎ mamiɛ́. Kɛ́pɛrɛ sɔŋɔri mmʉɛt. Nyiɛ́, nyú, ɔ́nkʉ maŋák.’ \v 20 Kɛ Mandɛm aghati yi bɛ, ‘Wɔ ɛchɨŋtɨ́mu! Nkúbhɛ́ bɛti ɛbhɛn, nɛpɛ́m ɛnɛ nɛ́may. Kɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n ɔ́bhʉ́rɛ́ bɛ́rɔ̀p chɔŋ chi ɛbhɛn bo bachak!’ \v 21 Nɔ́ kɛ ɛ́fakari nɛ mmu anɛ ábhʉ́rɛ́ mɛnyɨŋ ntá yímbɔŋ, kɛ yi kɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ mɛnwɔp bɛsí Mandɛm.” \s1 Nkoŋo Yesu abhɔŋ bɛsɨkɨ ntɨ nɛ Mandɛm \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 Yesu aghati yɛ baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Nɔ́ kɛ̌ nchí ghati bhe bɛ, mmu ákɛ́ bhɔŋ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti nɛpɛ́m ɛni bɛ chɔŋ nyiɛ́ yi, chɔŋ mfyɛ́ yi? \v 23 Nɛpɛ́m nkwǎ nɛ́bhɨ́kɨ́ cha nɛnyíɛ́? Nɛpɛ́m nkwǎ nɛ́bhɨ́kɨ́ cha ndɛnɛ́? \v 24 Yɨŋɨ́ ká kɛnɛn. Kɛ́pú kwaŋ nɛnyíɛ́ nɛ kɛ́pú fɛrɛ mbwɔt ɛbhɨ. Kɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛkɛt nɛ yɛ̌ chi bɛ̌ták ɛbhɛn bɛ́bhʉ̀rɛ nɛnyíɛ́ arɛ́. Mandɛm kɛ áchyɛ̀ kɔ nɛnyíɛ́, nɛ bɛsí Mandɛm, bǎcha kɛnɛn tontó! \v 25 Nɛ ntɨkɨ mmu ywɛka basɛ́mɛ́ ákway bɛkʉ nɛpɛ́m ɛni nɛ́nsap, yɛ chi mandú nɨŋɨnɨŋɨ nɛ́nchá ɛnyu nɛbhɔŋɔ bɛbhak? \v 26 Mbák yɛ bapú kway bɛkʉ mandú ɛnyɨŋ mbɔ ɛyɔ, ndaká yi bǎbhɔŋ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ bɛchak? \v 27 Yɨŋɨ́ ká bɔchuchu abhɛn bágò. Bápú kʉ bɛtɨk, nɛ bapu ghoko ndɛn. Kɛ nchí ghati bhe bɛ, yɛ̌ chí Mfɔ Sólomon mmu ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛyǎ kɛnɛ́m, abhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka ndɛn ɛnɛ ɛrɨ mbɔ yɛ̌ chuchu amɔt. \v 28 Mandɛm kɛ̌ ághókó tákɔ nɛ bɛrɨ ɛbhi, tákɔ anɛ ákway bɛbhak ɛchɔŋ, mbúrɛ́ angwɔsi, mámfyɛ́ ango. Bǎkáysí bɛ́ be kɛ̌ Mandɛm apu kwáy bɛ́kwák mǎmbɔ́ŋ ndɛn bɛ́fyɛ́ amʉɛt kɛ? Nɛka ɛnɛká nɛ Mandɛm nɛ́gʉ́psi nɛcha! \v 29 Bǎkɛ́ sɔŋɔri yɛ batɨ̌ yɛka bɛbhɛp ɛ̌ti ɛnyɨŋ mɛ́nyiɛ nɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ mɛnyu. \v 30 Bǒ mmɨk bákòŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn kɛ dɨŋɨ́ ka bɛ Ɛtayɛka arɨŋɨ bɛ bǎbhɔŋ bɛbhɔŋ bɔ́. \v 31 Fíɛ́ ká ntí chi bɛ Mandɛm ámbák Mfɔ ywɛka, nɛ chɔŋ yí anchyɛ be mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm nkwɔ. \s1 Ɛnyɨŋ Yesu átɔ́ŋɔ́ ɛ̌ti kɛfɔ̌ mmɨk \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 “Bɔ̌bha, bǎkɛ́ chay, yɛ̌ndu bǎchi nkwɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n anɛ abhɨkɨ ya. Mandɛm abhɔŋ maŋák bɛchyɛ be akɔrɛ ndǔ kɛfɔ ɛki. \v 33 Tí ká mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ mǎnchyɛ nkáp ntá bachɛ́bhɛ́bho. Bɔ́ŋ ká bɔ̌bɛbhǎ-nkap abhɛn bápú chɔŋɔ bɛ nkáp anɛm. Bʉrɛ́ ká kɛfɔ̌ mɛnyɨŋ ɛkɛka amfay. Arɛ́, kɔ́ kɛ́bhak mpoknkɛm. Yɛ̌ ngɛ́p apu kway bɛghɛp ɛnyɨŋ arɛ, nɛ kɛngɔk apú chwe ánchɔŋti yɛ̌nyɨŋ. \v 34 Ɛbhak ɛnɛ́ nkáp ywɛ áchí, arɛ́ kɛ̌ ntɨ ɛnɛ nkwɔ nɛ́bhak. \s1 Bák ká pě mpoknkɛm \p \v 35 “Toŋtí ká mmʉɛt mǎndurɛ bɛrɔ́ŋɔ́ bhɛka. \v 36 Bák ká mbɔ bɔ̌-bɛtok abhɛn mánòŋ bɛ chi-bɛtɨk awap amfu ndǔ ɛpǎ nɛbhay ɛnɛ yi árɔ́ŋɔ́ arɛ ampɛtnsɛm bɛ mánɛ́nɛ́ mbǐnywɔp ntá yi tɛ́mté, mpok yi átwɔ́ ádɛ́bhɛ́ nɛkok. \v 37 Chɔŋ ɛndɨ ɛncha ntá bo abhɛn bábhak pě mpok ɛtayap átwɔ́! Tɛtɛp nchí ghati bhe bɛ mpok yi atwɔ, ǎghati bhɔ manchɔkɔ amɨk, anchóŋ ndɛn ɛyi, ansɔt nɛnyíɛ́ anchyɛ bhɔ manyíɛ́. \v 38 Yɛ̌ antwɔ́ chí nɛ nɛ́ntɨ́ bhiti, yɛ̌ chí mpok nkɔk ɛ́kòk, kɛ antɛmɛri bhɔ pě, ɛ́rɨ ɛncha ntá bǒ bɛtok bhɔ! \v 39 Dɨŋɨ́ ká bɛ mbɔ mbɔŋɔ́kɛt ǎrɨŋɨ nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛnɛn ngɛ́p átwɔ̀, mbʉ apú rɔ mándak ɛkɛt ɛyi. \v 40 Bě nkwɔ bǎbhɔŋ bɛtoŋti mmʉɛt Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm átwɔ̀ chɔŋ chi ndǔ mpok anɛ bábhɨ́kɨ́ kaysi bɛ yi ǎtwɔ̀.” \s1 Mmɔ̌ bɛtok anɛ achi tɛtɛp \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Píta abhɛ́p Yesu bɛ, “Acha, ɔtɛ̌m nɛkay ɛnɛn chí ntá yɛsɛ kɛ chi ntá bo mankɛm?” \v 42 Acha akɛmɛ yi bɛ, “Mmǔ bɛtok anɛ achi tɛtɛp nɛ ndɨŋɨndak chí anɛ? Chí anɛ chi-bɛtɨk ywi áchyɛ́ yi bɛtaŋ bɛ anjɨŋɨ nɔkɔ batɨ̌ bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn bachi amɛm ɛfo yi, anchyɛ nɔkɔ bhɔ awap ákɔrɛ nɛnyíɛ́ ndǔ mpok. \v 43 Chɔŋ ɛndɨ ɛncha ntá mǔbɛtok wu anɛ chi-bɛtɨk ywi átwɔ antɛmɛri yi ndu ákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ baghati yi ankʉ! \v 44 Nchí ghati bhe bɛ, mbák nkʉbɛtɨk wu ákʉ nɔ chi-bɛtɨk ywi ǎchyɛ yi bɛtaŋ amfǎy mɛnyɨŋ ɛbhí mɛnkɛm. \v 45 Kɛ mbák mǔbɛtok arɛm bɛ, chi-bɛtɨk awa ǎtat bɛ́twɔ, ambo bɛdɛn bɔ̌-bɛtok bachak, abhɛn baghɔrɛ́ nɛ abhɛn babhakanɛm, nɛ ambo mɛ́nyiɛ, anyu nɔkɔ, kpát mmɛm ánkɛm yi, \v 46 chi-bɛtɨk ywi ǎtwɔ̀ ndǔ nywɔp ɛnɛn mǔbɛtok abhɨkɨ kaysi bɛ yí ǎtwɔ̀ nɛ ndǔ nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛnɛn mǔbɛtok wu abhɨkɨ rɨŋɨ. Antɛmsi yi, amfyɛ yi nɛbhʉɛt anɛ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko Mandɛm bachi. \v 47 Nɛ mǔbɛtok anɛ árɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ chi-bɛtɨk áyàŋ yi ankʉ, kɛ yi kɛ toŋti mmʉɛt ankʉ mbɔ ɛnyu ɛ́yaŋ, bátɛmsi chɔŋ yi sayri. \v 48 Kɛ anɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ chi-bɛtɨk áyàŋ yi ankʉ, mbák akʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́yàŋ mantɛmsi yi, báchyɛ yi chi mandú ntɛmsi. Bábhɛp tontó ntá mmu anɛ báchyɛ́ yi tontó. Nɛ báfyɛ amɨ́k tontó ntá mmu anɛ báfyɛ́ bɛyǎ mɛnyɨŋ amɔ́ yi.” \s1 Yesu arɛm bɛ yi atwɔ nɛ ákɔ́rɛ́ \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Ntwɔ bɛgʉɛp chi ngó fá amɨk. Mbɔ ánaŋ akɛm, mbʉ nkɔŋ tontó! \v 50 Chɔŋ mámfyɛ́ mɛ ndǔ ɛsɔŋɔri mbɔ mmǔ anɛ báfyɛ́ yi anyɛ́n ndǔ mpok anɛ bájwìti yi. Ntɨ nɛ́pú pɔp mɛ amɛm tɛ ɛsɔŋɔri ɛnɛ ɛ́ntwɔ ɛmfʉɛt! \v 51 Bǎkáysí bɛ́ ntwɔ fá amɨk chi bɛkʉ bo mámbák ndu kpák nɛ batɨ kɛ? Ǎe, ntwɔ chí nɛ akɔrɛ. \v 52 Bɛ́bhó nɛ́nɛ, yɛ̌ntɨkɨ ɛkɛt ɛnɛ́ bo bachi arɛ bati atay, chɔŋ ákɔ́rɛ́ ámbak nɛntɨ nap. Bati arat kɛka abhɛn bati apay. Bati apay kɛka abhɛn bati arat. \v 53 Ákɔ́rɛ́ ábhak chɔŋ ɛnyunɛ́ chi ápap mɔ́ywi anɛ mbakanɛm, mmɔ̌ anɛ mbakanɛm ampap ɛtayi, nnɔ ampap mɔ́ywi anɛ ngɔrɛ́, mɔ́ywi anɛ ngɔrɛ́ ampap nnɔ. Nnɔnɛ́m ampap ngɔrɛ́ mɔ́ywi, ngɔrɛ́ ampap nnɔnɛ́m ɛ́ywi.” \s1 Mmu abhɔŋ bɛrɨŋɨ mpok \r (Mt 16.2, 3) \p \v 54 Yesu arɛm yɛ ntá ngɛ́mtay bho abhɛn bachi arɛ bɛ, “Mǎnáŋ mǎngɔ́ nɛbu ndǔ nɛ́gírí ndǔ ɛbhě nɛbu ɛnɛ mmok ánɛm arɛ, bǎrɛm bɛ ‘Manyiɛp átwɔ kwɛn’; nɛ ɛ́mbak ɛnyu yɔ. \v 55 Nɛ mǎnáŋ mǎngɔ nɛbháŋ ndu nɛbho bɛkwɛn, bǎrɛm bɛ, ‘Ɛnɛm ɛ́twɔ̀’; nɛ ɛ́mbak ɛnyu yɔ. \v 56 Bě bǒ bɛtabha! Bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ́yɨ́ŋɨ nɛbu mǎndɛm mbák manyiɛp ǎkwɛn chɔŋ, nɛ mbák apu kwɛn. Ndaká yí bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ákʉ̀ ndǔ mpokó-nɛ? \s1 Pɛtnsɛm ndǔ ɛkɔŋ nɛ mǔmpap ywɛ \r (Mt 5.25, 26) \p \v 57 “Ndak yí bě babhɔŋ bapú kway bɛrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak bɛ mmu ankʉ? \v 58 Mbák ɔbhɔ̌ŋ ndak nɛ mmu nɛ yi ákʉ́ manyé nɛ wɔ, ɔ̌kʉ yi? Ɔ́bhɔ̌ŋ bɛ́ghɔ bɛ ndaka wu ámay ansɛm ɛnɛ́ bǎbhɨ́kɨ́ rɔŋ ndu acha manyé. Mbák ɔ́nká yi ansɔt wɔ ambɨ ndǔ manyé, ntaŋá manyé ǎchyɛ̀ wɔ ntá bo mbɨ̌ŋ nkú nɛ bɔ mámfe wɔ. \v 59 Nchí ghati wɔ bɛ, ɔpú fu wawak kpátɛ ɔnchyɛ ákwɔ́ ywɛ ankɛm, yɛ̌nyɨŋ kɛrɔp.” \c 13 \s1 Tɨ́k ká nsɛm ndǔ bɛbʉ́ \p \v 1 Nkúbhɛ́ mpok yɔ, mbɔk bho abhɛn bachi arɛ́, bátɛ́mɛ Yesu ɛ̌ti bo Galili abhɛn Páílet akʉ baway mpok báchyɛ̀ akap ntá Mandɛm. \v 2 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎkáysí bɛ bo Galili bhɔ bákʉ́ nyaka bɛbʉ́ bacha bǒ ɛtɔk Gálili bachak kɛ? \v 3 Nɔ́ bhɔ! Dɔ̌ ngati be bɛ, mbák bǎbhɨkɨ tɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka, chɔŋ be mankɛm mǎngu mbɔ bhɔ. \v 4 Ná nɛ bǒ batí nɛku-nɛ-arat abhɛn ɛkɛrɛ́mfáy ɛnɛ ɛchi nɛpak ɛ̌ntɨ́ŋnyɛn Sílom ɛ́kwɛ́nɛ́ ɛ́wáy? Bǎkáysí bɛ́ ɛfákárí nyaka nɛ bhɔ ɛnyu yɔ chí ndu bákʉ́ bɛbʉ́ bacha bo bachak abhɛn bachi ɛtɔk Yerúsalɛm yɔ kɛ? \v 5 Nɔ́ bhɔ! Nchí ghati be bɛ, mbák bǎbhɨ́kɨ́ tɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka, chɔŋ bě mankɛm mǎngu mbɔ bhɔ.” \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy ɛnɔk ɛnɛ ɛpu nyu kɛpɛm \p \v 6 Yesu atɛ́m yɛ bhɔ nɛkay ɛnɛn bɛ, “Mmu amɔt apɨ nyaka ɛnɔk ɛnɛ babhɨŋɨ bɛ́ *fig amɛm nkɨ ywi. Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ mɛ́nyu kɛpɛm, are kɔ ambyo nɔkɔ mbák ɛ́nyu kɛpɛm, kɛ akɛ ghɔ́ yɛ̌nyɨŋ. \v 7 Aghati mmu anɛ ákʉ̀ bɛtɨk amɛm nkɨ wu bɛ ‘Yɨŋɨ́, ndǔ mamiɛ́ árát nchí twɔ bɛyaŋ kɛpɛm ndǔ ɛnɔk ɛnɛ, kɛ mpu ghɔ yɛ̌nyɨŋ. Kpɔ́t yɔ́ gʉ́ɛ́p amɨk! Ɛ́kʉ̀ kpɨ́k yi fá téé, ɛ́nchɛt nɔkɔ mmɨk ndɛ́ndɛm?’ \v 8 Nkʉ bɛtɨk wu akɛmɛ yi bɛ, ‘Ɛta, dɔ̌ ɛ́mpɛ́t ɛmbak ndǔ mmíɛ́ ɛnɛn nkwɔ. Chɔŋ ntɛ́m nnɛt ywi ngabhɛri, mfyɛ́ ntɔbhɛ́-píɔ. \v 9 Nɛ mbák ɛ́nyu kɛpɛm mmíɛ́ mbúrɛ́ ɛ́ndɨ, kɛ mbák ɛ́bhɨ́kɨ́ nyu kɛpɛm, ɔ̌kwáy bɛghati mɛ mkpɔt yɔ ngʉɛp amɨk.’” \s1 Yesu abú ngɔrɛ́ anɛ ábhɛ́ntí ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt \p \v 10 Ɛwak nɛywɛ̌mʉɛt bo Israɛl, Yesu áre tɔŋ bo amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyap. \v 11 Ngɔrɛ́ amɔt abhak arɛ́ anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́kʉ́ yi ápɛ́nɛ́ ndǔ mamiɛ́ nɛku-nɛ-arat, yí kɛpɛrɛ kway bɛkɔ chak. \v 12 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ yi, abhɨŋɨ yí arɛm bɛ, “Mmá, nɛme ɛnɛ nɛ́may.” \v 13 Atɔk yi nɛ amɔ. Tɛ́mte wu, anyabhɛ mmʉɛt téé, abho bɛbɨti Mandɛm. \p \v 14 Mǔnti ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu akʉ mɔ́ngɔrɛ́ wu ataŋ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt ɛnap, abé ntɨ, abho bɛrɛm nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ ntá bo abhɛn bachi arɛ bɛ, “Sɛ́bhɔŋ manywɔp átándat ndǔ bɛ́kʉ bɛtɨk. Mmu ámbɔ́ŋ nɛme, ántwɔ́ chí amɛm manywɔp ayɔ bɛ mámbú yi. Ɛ́kɛ́pɛrɛ bhak chi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt.” \v 15 Yesu Acha akɛmɛ yɛ yi bɛ, “Bě bǒ bɛtabha! Ntɨkɨ mmǔ ywɛka ápú kaŋari yɛ chí mpɔŋ yi, yɛ̌ chi mpɔŋɔ batu yi ándɔ́k anchyɛ yɔ́ manyiɛp ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt? \v 16 Ná nɛ ngɔrɛ́ nɛ, mmɔ́ Ábraham \f + \fr 13:16 \ft Ndu nkaysi bo Israɛl, mbák mmu áchi ɛbhárɛ́mɔ Ábraham, nɔ́ achi mmu anɛ Mandɛm ápɛ̀mɛ.\f* anɛ Satan ágwɔ́rɛ́ ndǔ mamiɛ́ nɛku nɛ arat. Ɛ́chí ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ bɛfɛrɛ yi ndǔ ɛsɔŋɔri ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt kɛ?” \v 17 Nɛrɛm Yesu árɛ́mɛ́ nɔ, ntíánwɔ́p akɛm bǒmpap abhi mankɛm. Kɛ bɛyǎ bo bábhɔ́ŋ maŋák bɛ yi ǎkʉ̀ mɛnyɨŋɨ́ maknkay bhɔ mɛnkɛm. \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy sɛpɛm mɔ́nɔk anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ mɔ́stat \r (Mt 13.31; Mk 4.30-32) \p \v 18 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Yesu arɛm yɛ bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛ́chí mbɔ yi? Chɔŋ njɛnti kɔ nɛ yí? \v 19 Kɛfɔ Mandɛm fá amɨk kɛ́chi mbɔ mɔ́sɛpɛm anɛ ɛ́nɔk ɛnɛ́ bábhɨŋɨ bɛ mɔ́stat, anɛ bápɨ́ amɛm nkɨ, sɛ́chák, sɛ́gó, sɛ́rɔ́p ɛnɔk ɛnɛ kɛnɛn kɛ́twɔ̀ kɛ́nte manyay ndǔ batáp ayi.” \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy yís \r (Mt 13.33) \p \v 20 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Chɔŋ mpɛt njɛnti Kɛfɔ Mandɛm nɛ yi? \v 21 Kɛchi mbɔ yís anɛ ngɔrɛ́ ásɔ́rɛ́ achɛm nɛ nchán fláwa ɛ́rát. Mandu yís wu akʉ fláwa nkɛm amwɔt, kpát ajwi amɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi achi arɛ́.” \s1 Mbi mábhɛ́rí kɛ achi mbǐ nɛpɛ́m \r (Mt 7.13, 14, 21-23) \p \v 22 Ɛnɛ́ Yesu árɔ̀ŋ Yerúsalɛm, are te ndǔ bɛtɔk bɛgho nɛ bɔ̌bɛtɔk antɔŋ nɔkɔ bho Ɛyɔŋ Mandɛm. \v 23 Mmǔ amɔt abhɛp yi bɛ, “Acha, chɔŋ Mandɛm ampɛmɛ chi bǎru bho?” Yesu arɛm ntá yap bɛ, \v 24 “Nu ka bɛ́fʉɛ́t ndǔ nyǔbhá anɛ áchí mábhɛ́rí. Nchí ghati bhe bɛ bɛyǎ bho báyàŋ chɔŋ bɛfʉɛt manchwe kɛ bápú bhɔŋ mbi. \v 25 Mbɔŋɔ́kɛt ánáŋ chɔŋ amfate antiɛp mbǐnywɔp, bǎte nɛfí mǎndɛp nɔkɔ nɛkok nɛ mǎnɨk nɔkɔ mmʉɛt bɛ, ‘Acha, nɛnɛ́ bhɛsɛ mbǐnywɔp.’ Kɛ mbɔŋɔ́kɛt ankɛmɛ chí bɛ, ‘Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ bhe nɛ yɛ̌ chí ɛbhak ɛnɛ bǎfú.’ \v 26 Mǎmbo yɛ bɛrɛm bɛ, ‘Pú sɛ́chɔkɔ nyaka nɛbhʉɛt amɔt sɛ́nyíɛ́, nɛ sɛnyu nɛ wɔ? Nɛ ɔtɔ́ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm bɛtɔk ɛbhɛsɛ?’ \v 27 Kɛ ákɛmɛ bhe chi bɛ, ‘Mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ bhe nɛ yɛ̌ chi ɛbhak ɛnɛ bǎfú. Fǎ ká mɛ bɛsí, bě bakʉ̌ bɛbʉ́ mankɛm!’ \v 28 Arɛ́, chɔŋ mǎndi kɛbhɔ nɛ mǎmbak ndǔ nɛnyiɛ ámɛ́n mpok bǎghɔ Ábraham nɛ Áisek nɛ Jekɔ́p nɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ mankɛm chɔkɔ ndǔ nɛbhʉɛ́rɛ́ kɛfɔ̌ Mandɛm, ɛnɛ́ bátiɛ́bhɛ́ be nɛfí. \v 29 Chɔŋ bo mámfu mbɨ nɛ nsɛm, ɛbhě awɔ́nɛm nɛ awɔ́ghɔ, mánchɔkɔ mányiɛ ɛpǎ ndǔ nɛbhʉɛ́rɛ́ kɛfɔ̌ Mandɛm. \v 30 Dɨŋɨ́ ká bɛ, chɔŋ mbɔk bho abhɛn báchí ansɛm nɛ́nɛ mándɔp bǒmbɨ, nɛ abhɛn báchí bǒmbɨ mandɔp ansɛm.” \s1 Yesu adi kɛbhɔ ɛ̌ti bo Yerúsalɛm \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Ndǔ nkúbhɛ́ mpok ɛyɔ, mbɔk bǒnkwɔ Fárisi bárɔk bágháti Yesu bɛ, “Fǎ fá dɔk ɛbhak ɛ́chák. Mfɔ Hɛ́rɔd ǎyàŋ bɛ́way wɔ!” \v 32 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Dɔ́k ká ghatí Hɛ́rɔd ɛsɔp ɛyɔ bɛ, ‘Chɔŋ ndɔk ambɨ bɛ́bok bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ nɛ mbú bho ɛchɔŋ nɛ mbúrɛ́, nɛ ɛ́gháká nɔkɔ manywɔp arat, nnaŋa bɛtɨk ɛbha. \v 33 Yɛ̌ndu ɛ́chí nɔ́, mbɔŋ bɛrɔŋ Yerúsalɛm. Nchí kɔ ɛchɔŋ nɛ mbúrɛ́ nɛ ɛ́ghaka nɔkɔ ndǔ nywɔp ɛnɛn nɛjwi arat ńgaka arɛ́. Amɛm Yerúsalɛm kɛ báway nɔkɔ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm.’ \v 34 Yesu akók arɛm bɛ, Eé Yerúsalɛm, bǒ Yerusalɛm! Bě bo bǎwày barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm, mǎntɛmti nɔkɔ nɛ batay ndu bɛ́wáy bo Mandɛm átó bɛ mángátí bhe Ɛyɔŋ ɛyi. Ndǔ bɛyǎ mpok, njáŋ bɛsɔt be mfyɛ́ amʉɛt bɛ́ mǎmbak nɛ mɛ mbɔ bɔ̌nkɔk abhɛn nnɔ nkɔk ákútí nɛbhʉɛt amɔt nɛ bɛbhap ɛbhi, kɛ bǎpú ka bɛ nkʉ nɔ! \v 35 Nɛ nɛ́nɛ, chɔŋ Mandɛm amfɛrɛ ntí ndǔ ɛkɛt ɛyɛka, ɛ́ndɔp ɛnyu ɛyɔ. Nchí ghati bhe bɛ, bǎpú pɛrɛ ghɔ́ chɔŋ mɛ́, kpátɛ mpok anɛ bǎrɛ̀m chɔŋ bɛ ‘Sɛ́mbɨ́tí mmu anɛ átwɔ̀ ndǔ nnyɛ́n Mandɛm Acha.’” \c 14 \s1 Yesu abú mmu ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl \p \v 1 Ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl nɛmɔt, Yesu arɔk mɛ́nyiɛ́ nɛnyíɛ́ amɛm ɛkɛt ɛnɛ mǔnti amɔt anɛ achi mǔnkwɔ Fárisi. Bo Fárisi bhɔ bátɛp yi amɨ́k amʉɛt bɛghɔ ndǔ yi ákʉ̀. \v 2 Mǔfú abhak bɛsí Yesu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛmě afɛmntay. \v 3 Yesu abhɛ́p batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi abhɛn bachi arɛ bɛ, “Ɛbhé ɛyɛsɛ ɛ́ká bɛ mámbú mmu ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt kɛ?” \v 4 Kɛ bákɛ rɛm yɛ̌nyɨŋ. Yesu asɔt mmu wu abú yí. Arɔ yɛ yí arɔk. \v 5 Abhɛ́p yɛ́ bhɔ bɛ, “Ntɨkɨ mmǔ ywɛka anɛ mɔ́ywi nɛ yɛ̌ mpɔŋ yi ákwɛn amɛm mbokó manyiɛp ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt kɛ yi kɛya yɛ̌ yi, yɛ̌ yɔ tɛ́mté ámfɛ́rɛ́?” \v 6 Bɔ́ kɛkwáy bɛ́kɛmɛ Yesu yɛ̌nyɨŋ. \s1 Mandɛm ǎbhɔŋ maŋák nɛ mmu anɛ ásɛ̀pti mmʉɛt amɨk \p \v 7 Ɛnɛ́ Yesu áyɨ̀ŋɨ, aghɔ́ ndǔ bǒ abhɛn mánáká ndǔ ɛpa báre yap bɛbhaká kɛnókó. Achyɛ bhɔ maniɛ bɛ, \v 8 “Mpok mánáká wɔ ndǔ ɛpǎ nɛbhay, ɔ́kɛ́ tɨŋɨ yap ɛnɔkɔ́ kɛnókó ɔ́nchɔkɔ arɛ́ mbɔnyunɛ ɛ́kwáy bɛfakari bɛ mának mmǔ anɛ acha wɔ. \v 9 Nɛ mmu anɛ ánáká bhe antwɔ́ andɛm bɛ, ‘Faté chyɛ ɛpok ɛnɛ ntá mmǔ-nɛ.’ Mbák ɛ́mfákárí ɛnyu yɔ, ɔ̌faté nɛ bɛyǎ ntíánwɔ́p bɛ́rɔŋ bɛchɔkɔ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌ mandú kɛnókó. \v 10 Mpok mánáká wɔ ndǔ ɛpa, yap chi ɛnɔk ɛnɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌ kɛnókó, bɛ mmu anɛ ánáká ɛpa ántwɔ́, ankwáy bɛrɛm ntá yɛ bɛ, ‘Nkwǎnɛ, twɔ́ chɔkɔ ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛnókó.’ Bǒ ɛpa bachak mángɔ bɛ mmu anɛ ánáká ɛpa ǎchyɛ̀ wɔ kɛnókó. \v 11 Yɛ̌ agha anɛ áyòŋ mmʉɛt, Mandɛm ǎsɛ̀pti yi amɨk. Nɛ mmu anɛ ásɛ̀pti mmʉɛt amɨk, Mandɛm ǎkòsi yi amfay.” \p \v 12 Yesu arɛm yɛ ntá mmu anɛ ábhɨ́ŋɨ́ yí ndǔ ɛpa nkwɔ bɛ, “Mpok ɔ́bhɨ́ŋɨ́ bho ndǔ nɛnyíɛ́, ɔ́kɛ́ bhɨŋɨ chi mamʉɛrɛ bhɛ, nɛ bǒnɛrɛ́kɛt ywɛ, nɛ bǒ nkáp abhɛn bachi kɛkwɔt nɛ wɔ. Mbák ɔ́mbɨ́ŋɨ́ chi mɛnyǔ bo bhɔ, bɔ́ nkwɔ́ bákway bɛbhɨŋɨ wɔ bɛ́ ɔ́nyíɛ́ nɛnyíɛ́ nɛ bhɔ nɛ ɛyɔ ɛ́mbak akap anɛ ɔ́bhɔŋ. \v 13 Mbák ɔ̌nàk ɛpa, bɨŋɨ́ bachɛ́bhɛ́bho, nɛ babák, nɛ bakɛm, nɛ manɛmamɨ́k. \v 14 Nɛ ɛyɔ ɛ́ndɨ ɛncha mbɔnyunɛ mɛnyǔ bǒbhɔ bápú kway bɛkɛmɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́kʉ́ ntá yap. Kɛ Mandɛm ǎkap wɔ mpok yi ákʉ̀ bo abhɛn bachi chak bɛsí bhi mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy ɛpǎ ɛgho \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛ́rɛ́m mɛnyɨŋ ɛbhɛn, mmu amɔt anɛ áchí ndǔ nɛnyíɛ́ nɛ yi, arɛm ntá yi bɛ, “Chɔŋ ɛ́ndɨ ntá yɛ̌ agha anɛ ányíɛ ɛpǎ ɛnɛ ɛ́bhak ndǔ nɛbhʉɛt Kɛfɔ Mandɛm awu amfay!” \v 16 Nɛ Yesu aghati yi bɛ, “Mmǔfu anak nyaka ɛrɛm ɛpa, abhɨŋɨ bɛyǎ bho. \v 17 Mpok anɛ ɛpa ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛbho ákwáy nɔ́kɔ́, ató mɔ̌bɛtok ywi bɛ andɔk angati bo abhɛn yi anaka bɛ, ‘Twɔ́ ká, mánaŋ batoŋti yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ.’ \v 18 Arɔk aghati bhɔ́, kɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap arɔbhɛ ghati yi chí bɛ ndak akɛm yi. Anɛ mbɨ arɛm bɛ ‘Nku nkɨ nɛ mbɔŋ bɛ́rɔŋ bɛyɨŋɨ wu. Nɨkmʉɛt, ghatí ɛtayɛ bɛ ákɛ́ bentɨ.’ \v 19 Achák arɛm bɛ, ‘Nku mpɔŋ byó ɛnɛ ɛ́kwàŋ bakɨ. Nchí yaŋ ndɔ́k ngɔ́ bɛtɨk ɛbhɛn yɔ ɛ́kwày bɛkʉ. Nɨkmʉɛ́t. Ghatí Ɛtayɛ bɛ́ ákɛ́ bentɨ.’ \v 20 Anɛfú arɛm bɛ, ‘Nɛ́nɛ kɛ mbáy ngɔrɛ́. Mpú kwáy yɛ bɛ́twɔ.’ \v 21 Mmɔ̌ bɛtok wu arɔk aghati ɛtayi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǒbhɔ bárɛmɛ. Mbɔŋɔ́kɛt abéntɨ. Aghati mɔ̌bɛtok yi wu bɛ, ‘Fú, dɔ́k áyák ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbay anɛ áchí ɛtɔk nɛ yɛ̌ntɨkɨ nɛbhʉɛ́t anɛ bo báchí arɛ sɔt bachɛ́bhɛ́bho twɔ ndǔ ɛpa nɛ bhɔ. Twɔ́ nɛ babák nɛ bakɛm nɛ manɛ́mámɨk.’ \v 22 Mmɔ̌ bɛtok arɔk atwɔ́, arɛm ntá yi bɛ, ‘Ɛta, nkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɔ́rɛ́mɛ́ kɛ ɛkɛt ɛ́bhɨ́kɨ́ re jwi.’ \v 23 Ɛtayi arɛm bɛ, nɛ́nɛ ‘Fú, dɔ́k, ɛtɔk ndǔ babhǐ agho nɛ ndǔ babhǐ bɛbhɨ. Fíɛ́ bɛtaŋ bɛ́ bo mántwɔ́ bɛ́ ɛkɛt ɛpa ɛ́njwi. \v 24 Dɨŋɨ́ ká bɛ, yɛ̌ mmu amɔt ndǔ bo abhɛn njambɨ kɛ bɔ́ kɛtwɔ́, apú kwáy bɛ́ghókóti ɛnyɨŋ ndǔ ɛpa ɛya-nɛ.’” \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn nkoŋo Yesu ábhɔ́ŋɔ́ mɛ́nɛm \r (Mt 10.37, 38) \p \v 25 Ngɛ́mtay bho báré kɔ nɛ Yesu. Ayibhiri mmʉɛ́t arɛm ntá yap bɛ, \v 26 “Mbák mmu áyàŋ bɛ́bhak nɛ mɛ apú kwáy bɛbhák nkoŋo wa mbák abhɨ́kɨ́ kɔŋ mɛ ánchá ɛtayi nɛ máyi, nɛ ngɔrɛ́ ywi, nɛ bɔ̌bhi, nɛ, bɔ̌mayi abhɛn babhakanɛm nɛ abhɛn baghɔrɛ́ nɛ ankɔŋ mɛ ancha yɛ chí mmʉɛrɛ́ yi. \v 27 Yɛ̌ agha anɛ ábhɨ́kɨ́ ka bɛpɔkɔ ɛyi ɛko ankoŋo mɛ apú kway bɛbhak nkoŋo wa. \p \v 28 “Mbák mmu ywɛka ǎyàŋ bɛte ɛkɛt ɛgho, pú ǎyambɨ anchɔkɔ amɨk ankay, angɔ mbák nkáp anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ akway anɛ yi áte ɛkɛt anaŋa? \v 29 Mbák abhɨ́kɨ́ kʉ nɔ, ǎkwáy bɛghoko nɛbhʉ́ɛ́rɛ́kɛt kɛ yí kɛte ɛkɛt ánáŋá, nɛ bo abhɛn bághɔ́ yɔ mámbo bɛ́wáy yi bɛ, \v 30 ‘Anɛ abho bɛte ɛkɛt kɛ ɛcha yi mɛnaŋa.’ \p \v 31 “Nɛ sɛ́nsɔt bɛ mfɔ amɔt abhɔ̌ŋ batɛmɛ́ nɛnu nka byo (10, 000). Apɛrɛ́ rɔŋ mɛnu nɛ mfɔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ batɛmɛ́ nɛnu nka ɛsa, (20, 000) ǎkʉ yi? Pú ǎyambɨ anchɔkɔ, ankaysi sayri, mbák ǎkway mɛnu nɛ mfɔ wu? \v 32 Nɛ mbák ángɔ́ bɛ́ bɛtaŋ ɛbhi bɛ́bhɨ́kɨ́ kway, ǎto bo ntá mfɔ wu mpok batɛmɛ́ nɛnu bhi babhʉɛt nɛkɔ nɛsiɛ bɛ mánsókórí ɛnyu ɛnɛ́ bápú nu nɛ batɨ.” \v 33 Yesu arɛm yɛ bɛ, “Ɛ́chí ɛnyumɔt nɛ be mankɛm. Mbák mmu abhɨ́kɨ́ bhɔŋ ntɨ bɛrɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́, apú kway bɛbhak nkoŋo wa.” \s1 Ngáŋ anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ manyɨŋti \r (Mt 5.13; Mk 9.50) \p \v 34 Yesu arɛm bɛ, “Ngáŋ áchí ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ. Kɛ mbák ngáŋ ábhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ manyɨŋti mi, ná bákway bɛkʉ wu ampɛt ambak ɛrɨ́tí ngáŋ? \v 35 Ɛnyǔ ngáŋ wu ápú pɛrɛ rɨ́ ndǔ yɛ̌nyɨŋ. Ápú rɨ amɨk nɛ apu rɨ yɛ̌ ndu bɛfyɛ ndu ntó-takɔ anɛ báyàŋ ámpɔ́ɔ́ ánchyɛ ntɔbhɛ́-píɔ. Báto wu to. Mmǔ anɛ áyàŋ bɛghok ántá batu angok sayri.” \c 15 \s1 Ághɔ́ŋɔmɛ́n anɛ anɛmɛ \r (Mt 18.12-14) \p \v 1 Mpokófu, babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ bachak báré kap Yesu ndu bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn yí átɔ̀ŋ. \v 2 Bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bábho mɛ́nywínti bɛ, “Mɔ́nkwǎnɛ ǎsyɛpti bǒ bɛbʉ́, nɛ ǎnyiɛ tɛ nɛnyíɛ́ nɛ bhɔ.” \p \v 3 Ɛ́kʉ Yesu atɛ́m bɔ́ nɛkay ɛnɛn bɛ: \v 4 “Sɛ́nsɔ́t bɛ mmǔ ywɛka amɔt abhɔŋ bághɔ́ŋɔmɛ́n bɛsa bɛtay. Mbák amɔt anɛm ɛbhɨ, ǎkʉ̀ yi? Pú ǎrɔ̀ anɛ́ bɛsa mɛnwi nsɛm nɛkʉ nɛ anwi, andɔk bɛyaŋ awu ámɔt kpát ambɔŋ wu? \v 5 Nɛ mbák aghɔ wu, ǎpɔkɔ anyaŋa mankɨ nɛ maŋák, \v 6 nɛ mpok anɛ yi ágháká anywɔ́p, ǎbhɨŋɨ mamʉɛrɛ bhi nɛ bakokosi bhi, angati bhɔ bɛ, ‘Ŋák ká nɛ mɛ mbɔnyunɛ́, mbɔ̌ŋ ághɔ́ŋɔmɛn wa anɛ ánɛ́mɛ́ nyaka.’” \v 7 Yesu arɛm yɛ bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ nkúbhɛ́ ɛnyu yɔ kɛ̌ maŋák ǎbhák amfay ntá Mandɛm nɛ bɔángɛl ɛ̌ti mmǔ bɛbʉ́ amɔt anɛ átɨ́kɨ́nsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhi ɛncha bo bɛsa mɛnwi nsɛm nɛku nɛ anwi abhɛn bákáysi bɛ bachi chak bɛsí Mandɛm nɛ ntí apú anɛ bɔ́ bátɨ̀k nsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap.” \s1 Ɛbhɔ́kɔ́ nkáp ɛnɛ ɛ́nɛ́mɛ́ \p \v 8 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Sɛ́nsɔ́t bɛ ngɔrɛ́ amɔt abhɔŋ bɛbhɔ́kɔ́ nkáp byó. Mbák ɛbhɔk ɛ́mɔt ɛ́nɛm, ǎkʉ yi? Pú ǎdurɛ ɛrɔ́ŋɔ́, ansɔt kɛtɨ́ŋɨ́ anyɔ ɛkɛt ɛnkɛm, ambyo sayri mbǎnkɛm kpatɛ angɔ́ yɔ́? \v 9 Nɛ mpok ághɔ́ yɔ ǎbhɨŋɨ mamʉɛrɛ nɛ bakokosi bhi, angati bhɔ bɛ ‘Ŋák ká nɛ mɛ mbɔnyunɛ ngɔ̌ ɛbhɔ́kɔ́ nkap ɛnɛ ɛnɛmɛ.’ \v 10 Yesu arɛm yɛ bɛ nchí ghati bhe bɛ bɔángɛl Mandɛm bábhɔŋ maŋák ɛ̌ti mmǔ bɛbʉ́ amɔt anɛ átɨ́kɨ́nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhi.” \s1 Nɛkǎy chi nɛ bɔ̌bhi bati apay \p \v 11 Ndu bɛrɔŋ ambɨ Yesu arɛm bɛ, “Mmǔfú abhɔ̌ŋ nyaka bɔ̌ babhakanɛm bati apay. \v 12 Ɛwak ɛ́mɔ́t, anɛ mɔ́nkwɛn arɛm ntá ɛtayi bɛ, ‘Ɛta, chyɛ awa ákɔ́rɛ́ mɛnyɨŋ bɛ́.’ Ɛtayap akɔrɛ mɛnyɨŋ ɛbhi ntá yap bati apay. \v 13 Ansɛm mpǎy manywɔp, anɛ mɔ́nkwɛn anyokoti mɛnyɨŋ ɛbhi apɔkɔ arɔk ɛtɔk ɛ́chák nɛkɔ nɛsiɛ. Arɛ́ achɔŋti mɛnyɨŋ ɛbhi mɛnkɛm ndu mɛ́nyiɛ ɛpɔ̌ nɛpɛm. \v 14 Áchɔ́ŋtí nɔ́kɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, ɛrɛmɛ́ nsay ɛ́kwɛ́n ɛtɔk ɛyɔ ɛnkɛm, arɔp amɔ apay. \v 15 Ɛkʉ arɔk, abhat mmʉɛt nɛ mmǔ ɛtɔk ɛyɔ amɔt. Ató yi bɛ ándɔ́k, áne nɔ́kɔ́ bakók bhi amɛm nkɨ ywi. \v 16 Are yáŋ mɛnyiɛ nɛnyiɛ́ bakók, kɛ yɛ̌ mmu kɛchyɛ yi ɛnyɨŋ mɛnyiɛ. \v 17 Kɛ ásɔ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nkaysi nɛ mmʉɛt yi arɛm bɛ, ‘Ghɔ́ ká mɛ-á, bakʉ̌ bɛtɨk ɛtaya báchí awu mányìɛ̀ nɛnyíɛ́ mmʉɛt ngɔkngɔk, mándɔ nɔkɔ mbɔk, nsay átwɔ way mɛ fá! \v 18 Chɔŋ mfá mpɛtnsɛm ntá Ɛtaya ngati yi bɛ, “Ɛta, nkʉ Mandɛm bɛbʉ́, nɛ nkʉ wɔ bɛbʉ́. \v 19 Mbɨ́kɨ́ pɛrɛ kway mmu anɛ bábhɨŋɨ bɛ mɔ́ywɛ. Sɔt mɛ chí mbɔ nkʉbɛtɨk ywɛ̌ amɔt.”’ \v 20 Afate abho bɛpɛtnsɛm ntá ɛtayi. Kɛ ɛnɛ́ yi abhʉɛt nɛkɔ nɛsiɛ, chi aghɔ́ yi ndu átwɔ̀. Ntínso nɛ́kɛ́m yi, afate, ajɛt arɔk akɛ́m yi abhɛnɛ. \v 21 Mmɔ arɛm ntá yi bɛ, ‘Ɛta, nkʉ Mandɛm bɛbʉ́, nɛ nkʉ wɔ bɛbʉ́, nɛ mbɨ́kɨ́ pɛrɛ kwáy mmu anɛ bábhɨŋɨ bɛ mɔ́ywɛ.’ \v 22 Kɛ chi aghati bɔ̌-bɛtok bhi bɛ, ‘Twɔ́ ká ayak nɛ ɛ́wɛt ɛnɛ ɛrɨ́ ɛ́chá mǎnsɔbhɛri yi nɛ yɔ, mǎmfyɛ́ yi sɛnɔŋ ndǔ sɛnɔŋáwɔ, nɛ nkwɔbhánya bɛkak. \v 23 Dɔ́k yɛ ká mǎnkɛm mɔ́sɛnɛ́ mpɔŋ mǎngwáy mǎnkʉ nɛnyíɛ́ bɛ sɛ́nyíɛ́ sɛnkʉ maŋák, \v 24 mbɔnyunɛ mɔ́wa-nɛ agǔ nyaka, kɛ nɛ̌nɛ apɛt achi nɛpɛ́m. Anɛm nyaka kɛ mpɛt ngɔ yí.’ Afɔ̌ kɛ̌ ɛpa ɛ́bhó. \p \v 25 “Mpǒk yɔ, mɔ́ywi anɛ nsénsí abhak ɛbhɨ. Ágháká nɔ́kɔ́ kɛkwɔ́t nɛ ɛkɛt ndǔ yi afu ɛbhɨ ápɛtnsɛm anywɔ́p, aghók ndǔ nkɛnkwɛt nɛ nɛbhɛ́n nɛ́chí anywɔ́p. \v 26 Abhɨŋɨ mmɔ̌bɛtok amɔt abhɛ́p yí bɛ ‘Ntɨkɨ ndak áchí fá ɛchɔŋ?’ \v 27 Mmɔ̌ bɛtok wu aghati yí bɛ ‘Mɔmáyɛ apɛtnsɛm, kɛ ɛtayɛ áway mɔ́sɛnɛ́ mpɔŋ mbɔnyunɛ́ apɛtnsɛm dok.’ \v 28 Mɔ̌mbɨ wu abéntɨ, anisi bɛchwe anywɔ́p. Chi afú arɔk are anɨk yí mmʉɛt bɛ anchwe anywɔ́p. \v 29 Kɛ akɛmɛ ɛtayi chi bɛ, ‘Yɨŋɨ, bɛyǎ mamiɛ́ anɛ ankɛm, nchí fá nɛ wɔ, nkʉ nɔkɔ bɛtɨk ntá yɛ mbɔ nsɛm. Yɛ̌ ɔrɛm bɛ yi, nkʉ kʉ, nkɛ taŋ ntí. Yɛ̌ nɔ, ɔbhɨ́kɨ́ re chyɛ mɛ yɛ̌ chi mɔ́mɛn bɛ́ nkʉ mǎŋák nɛ mamʉɛrɛ bha. \v 30 Kɛ mpok mɔ́ywɛ-nɛ mmu árɔ́ŋɔ́ ányíɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛ nɛ baghɔrɛ́-nɛkɔ ápɛ́rɛ́nsɛm, ɔwǎy yi ɛsɛnɛ́mpɔŋ!’ \v 31 Chi abhɨŋɨ yɛ yí arɛm bɛ, ‘Mɔ́wa, ɔchí fá nɛ mɛ mpǒk nkɛm, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛya, chí ɛyɛ. \v 32 Ɛ́chí mbʉ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ bɛ sɛnkɛm ɛpa ɛ́nɛ, sɛ́nkʉ́ maŋák, mbɔnyunɛ mɔmáyɛ nɛ agǔ nyaka kɛ nɛ́nɛ achi nɛpɛ́m. Anɛm nyaka kɛ sɛ́pɛt sɛghɔ yi.’” \c 16 \s1 Yesu atɛ́m nɛkay bɛtɔŋ ɛnyǔ mmu ákwáy bɛ́kʉ nɛ nkáp \p \v 1 Yesu apɛt arɛm ntá bakoŋo bhi bɛ, “Mǔnkáp amɔt achi nyaka. Abhɔ́ŋ mǔbɛtɨk anɛ ákɛm mɛnyɨŋ ɛbhi mɛnkɛm. Bo bágháti yi bɛ, mmʉ̌ bɛtɨk ywí wu ǎchɔŋti nkáp ywi. \v 2 Abhɨŋɨ mǔbɛtɨk wu arɛm bɛ ‘Ntɨkɨ ndak nɛ́ ngoko ɛ̌ti yɛ? Dɔ́k twɔ́ mɛ́ nɛ bɛkáti ɛbhɛn ɔ́sɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛya arɛ́. Ɔbhɨ́kɨ́ pɛrɛ kwáy bɛ́kɛm mɛnyɨŋ ɛbha.’ \p \v 3 “Mmǔ bɛtɨk wu arɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, ‘Chɔŋ nkʉ yi? Mmʉɛt ápú mɛ́ bɛ́kʉ bɛtɨk bɛtaŋ bɛtaŋ, nɛ ntí ánwɔ̀p mɛ mɛnɨŋɨ mɛnɨŋɨ. \v 4 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, arɛm bɛ, nɛ́nɛ ndɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ nchí kʉ bɛ́ bo mánsíɛ́ptí mɛ amɛm bɛkɛt ɛbhap mpok báfɛrɛ mɛ ndǔ bɛtɨk.’ \v 5 Abhɨŋɨ bǒ barɛm abhɛn chi-bɛtɨk ywi amɔt amɔt. Abhɛ́p anɛ mbɨ bɛ, ‘Yi ɔ́kɛ̀m chi-bɛtɨk wa?’ \v 6 Akɛmɛ yi bɛ ‘Babhaŋá bawɛt bɛsa bɛtay.’ Mmǔ bɛtɨk wu aghati yi bɛ, ‘Ghɔ́ ɛkati barɛm ɛyɛ, sɔt, wupsi, sɨŋ babhaŋ bɛsa bɛpay nsɛm byo ndǔ ɛnɛ́ ɛkɔ nɛ.’ \v 7 Abhɛ́p yɛ anɛfú bɛ, ‘Ɔ̌kɛ́m ná?’ Akɛmɛ bɛ, ‘Bɛbhǎ nchwi bɛsa bɛtay.’ Mmǔ bɛtɨk wu achyɛ yí ɛkati barɛm arɛm bɛ, ‘Sɔt, wupsí sɨ́ŋ bɛbhǎ nchwi bɛsa mɛnwi ndǔ ɛnɛ ɛkɔ.’ \v 8 Chi-bɛtɨk ywi ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ arwɔ̌ yi ɛnyuyɔ, akaka yí bɛ́ yi abhɔŋ kɛ́ŋwáŋ bɛ́káysi ndak. Ɛchi tɛtɛp bɛ bǒ mmɨkɨ nɛ bákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhap nɛ kɛŋwaŋ bácha ɛnyǔ bo Mandɛm bákʉ̀ ɛbhap.” \p \v 9 Yesu arɛm bɛ, “Kɛfɔ̌ bakáp nɛ mɛnyɨŋɨ́ mmɨk kɛ́kway bɛ́twɔ nɛ bɛbɛ́pti mɛnyɨŋ kɛ nchí ghati bhe bɛ, mǎnsɔ́t kɔ mǎnkʉ bo mámbák mamʉɛrɛ bhɛka bɛ́ mpok kɛ́máy, Mandɛm ánsɔt bhe ndǔ bɛchɔ́kɔ́ bhi ɛbhɛn bɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti. \v 10 Mmǔ anɛ ábhʉ̀rɛ bariɛp ndǔ bǎru mɛnyɨŋ, ǎbhʉ̀rɛ bariɛp mi ndǔ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Nɛ mmu anɛ ápú bhʉɛrɛ bariɛp ndǔ bǎru mɛnyɨŋ, apú bhʉɛrɛ bariɛp ndǔ bɛyǎ mɛnyɨŋ nkwɔ. \v 11 Mbák bǎbhɨ́kɨ́ tɔŋ bɛ bǎbhʉ̀rɛ bariɛp ndǔ baraká nkáp nɛ mɛnyɨŋɨ́ mmɨk, agha ákway bɛsɨkɨ ntɨ nɛ be amfyɛ kɛfɔ̌ bakáp ɛkɛn kɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti amɔ yɛka? \v 12 Mbák bǎpú bhʉɛrɛ bariɛp ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn báfyɛ́ amɔ yɛka, yɛ̌ mmu apú kway bɛchyɛ bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amfay? \v 13 Yɛ̌ mɔbɛtok apu kwáy bɛtok bachi batí apay ndɔŋ amɔt. Mbák ámbɔ́ŋ bachi bapay, ǎkɔŋ amɔt ancha anɛfú, mbák ɛ́pú nɔ́, ǎchyɛ kɛnókó ntá amɔt, ambyak anɛfu. Mmu apu kwáy bɛtok Mandɛm antok nɔkɔ mɛnyɨŋ mmɨk.” \s1 Mbɔk mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu árɛ́mɛ́ \p \v 14 Yesu árɛ́m nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn, nkwɔ Fárisi bo bákɔ́ŋɔ́ nkáp tontó báre way yi. \v 15 Yesu aghati bɔ bɛ, “Bě bǎchí bo abhɛn bátɔ̀ŋ mmʉɛt bɛ bǎchi chak bɛsí bho. Kɛ Mandɛm arɨŋɨ batɨ yɛka. Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ bo báyɨ̀ŋɨ bɛ́ ɛbhɔŋ mɛnwɔp chí ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ápàp.” \p \v 16 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Jɔ̌n Njwiti ápɛ́rɛ twɔ, bo bátɔ̀ŋ nyaka chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm basɨŋ Moses nɛ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ. Basɨŋɨ́ mɔ kɛ̌ bo bákòŋo nyaka. Jɔ̌n átwɔ́ nɔ́kɔ́, bábho bɛghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Kɛfɔ Mandɛm, nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu are nu bɛchwe arɛ́ nɛ bɛtaŋ. \v 17 Kɛ ɛchi wɨkɨrɨk bɛ mfay ámfʉ́ɛ́t, mmɨk amfʉɛt, ɛcha bɛ mandú ɛnyɨŋ ndǔ basɨŋ amɛn Moses nɛ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ ánɛ́m. \v 18 Ɛchi yɛ bɛ, yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ árɔ́ ngɔrɛ́ ywi ndǔ nɛbhay, akwɛ̌n bɛrwɔp. Nɛ mmǔ anɛ ábháy ngɔrɛ́ anɛ nnɛ́m árɔ́ ndǔ nɛbhay, akwɛ̌n nkwɔ bɛrwɔp.” \s1 Nɛkǎy mǔnkáp nɛ Lásárɔs \p \v 19 Yesu atɛ́m nɛkay ɛnɛ́n bɛ, “Mǔnkáp amɔt achi nyaka anɛ afyɛ́ ndɛn bɛyǎ nkáp, anyiɛ nɔkɔ ɛpa yɛ̌ntɨkɨ nywɔp. \v 20 Nchɛ́bhɛ́mu amɔt achí nyaka. Aka nyɛ́n bɛ Lásárɔs. Báre bhʉrɛ yi ndǔ nyǔbha mǔnkáp wu mpoknkɛm. Mmʉɛt yi ajwi nɛ bɛfʉɛt. \v 21 Abhɔ́ŋ ɛkwak mɛnyiɛ yɛ̌ chi bɛchɔkɔti ɛbhɛn bɛ́kwɛ̀nti amɨk mpok mǔnkáp anyiɛ nɛnyiɛ. Ɛnyɨŋ ɛchak abhak bɛ mmú mǔnkáp ɛ́ré rɔŋ ɛ́nɨŋɨ nɔkɔ bɛfʉɛt ɛbhi. \v 22 Ansɛm mpok, nchɛ́bhɛ́mú wu agú, bɔángɛl Mandɛm basɔt yi barɔk amfay, bákʉ yi achɔkɔ kɛkwɔt nɛ Ábraham. Mǔnkáp agú nkwɔ, bábhɛ́mɛ yi. \v 23 Arɔk ɛtɔkɔ́ bawú, abhak ndǔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri arɛ́. Áyóŋ nɔ́kɔ́ amɨ́k amfay, aghɔ́ Ábraham nɛkɔ nɛsiɛ nɛ Lásárɔs abhak yí nɛpaká mmʉɛt. \v 24 Mǔnkáp wu akók yɛ arɛm bɛ, ‘Ɛta, Ábraham, ghɔ mɛ ntínso. Tó Lásárɔs ántáp sɛnɔŋ awɔ ndǔ manyiɛp antwɔ ankwɛnɛ mɛ ntɨ mandú. Nchí ndǔ bɛyǎ ɛsɔŋɔri amɛm ngó-nɛ.’ \v 25 Kɛ Ábraham akɛmɛ yi chi bɛ, ‘Mɔ́wa, kɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ mpok ɔchí awu amɨk, ɔbhɔ̌ŋ nyaka bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛnɛ́ Lásárɔs ábhɔ́ŋɔ́ chí bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ. Kɛ nɛ́nɛ yí achí sayri fá ɛnɛ́ wɔ ɔ́chí ndǔ nɛnyíɛ́ ámɛ́n. \v 26 Dɨŋɨ́ nkwɔ bɛ, ɛrɛmɛ́ nɛpi nɛ́kɔrɛ bhɛsɛ ɛnyunɛ́, yɛ̌ mmu apu kway bɛfu fá ampe antwɔ ntá yɛka; nɛ yɛ̌ mmu apú kway bɛrɔ ɛbhě yɛká, ampé ántwɔ́ fá ntá yɛsɛ.’ \v 27 Mǔnkáp wu arɛm bɛ, ‘Ɛta Ábraham, nɨkmʉɛt tó yɛ Lásárɔs ndǔ nnɛrɛ́kɛt ɛtaya. \v 28 Mbɔ̌ŋ bɔ̌maya batí atay. Ghatí yi ándɔ́k ánsɛmti bhɔ bɛ bákɛ́ twɔ nkwɔ́ ndǔ nɛbhʉɛ́t nɛnyiɛ́ ámɛ́n anɛ.’ \v 29 Kɛ Ábraham akɛmɛ yi chí bɛ ‘Bɔ̌mayɛ babhɔŋ basɨŋ Moses nɛ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ. Mángók mɛnyɨŋ ɛbhɛn basɨŋɨ́ mɔ ághàti bhɔ.’ \v 30 Arɛm ntá Ábraham bɛ, ‘Ǎe Ɛta Ábraham, ɛyɔ ɛ́bhɨ́kɨ́ kway. Mbák mmu amɔt anɛ ánáŋá ágú ámpɛ́tnsɛm angati bhɔ, chɔŋ mántɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap.’ \v 31 Ábraham aghati yɛ yi bɛ, ‘Mbák bɔ̌mayɛ babhɨkɨ ka bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm basɨŋ Moses nɛ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ, nɔ bápú kway bɛghok yɛ chi mmu anɛ ánáŋá ágú kɛ ǎpɛtnsɛm ntá yap.’” \c 17 \s1 Sɔt ka mpok bɛ mmu ákɛ́ kʉ ntɨ ankwɛn ndǔ bɛbʉ́ \r (Mt 18.6, 7, 21, 22; Mk 9.42) \p \v 1 Yesu abho bɛ́gháti bakoŋo bhi bɛ, “Mamɔ anɛ átɛ̀n bo ndǔ bɛbʉ́ ápú nɔ́k bɛ́twɔ. Kɛ chɔŋ ɛ́mbɛp ɛ́ncha ntá mmú anɛ ákʉ̀ mamɔ ántwɔ́ ntá bho! \v 2 Ɛ́chí sáyrí ntá mmu wu bɛ mánsɔt ntay nɛgho mánsɛt ɛmɨ ɛyi, mámɛsɛ yí amɛm manyu ɛcha yi bɛbhak nɛpɛ́m ankʉ mmǔ amɔt anɛ ánókó Mandɛm ankwɛn ndǔ bɛbʉ́. \v 3 Sɔt ka mpok! Mbák mɔ́mayɛ ánkʉ wɔ bɛbʉ́, ghatí yi bɛ́ ándɔ́ ɛpɨŋ ɛyɔ. Mbák atɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhi, foŋorí yi. \v 4 Nɛ mbák akʉ wɔ bɛbʉ́ ndɔŋ tándrámɔt ndǔ ɛwak nɛ yɛ̌ntɨkɨ ndɔŋ antwɔ́, anɨk wɔ mmʉɛt bɛ, ‘Ɛta foŋorí mɛ́,’ ɔbhɔŋ bɛ́fóŋóri yi.” \s1 Nɛka nɛ́bhɔ̌ŋ bɛtaŋ \p \v 5 Bǒnto Yesu barɛm ntá yi bɛ, “Acha, kwak bɛ́ nɛka ɛnɛsɛ nɛ́ntáŋ nɛndɔk ambɨ.” \v 6 Acha akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mbɔ bǎbhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm ɛnɛ́n nɛ́chí yɛ̌ chi nɨ́ŋɨ́nɨ́ŋɨ́ mbɔ mɔ́sɛpɛm anɛ ɛnɔk ɛ́nɛ bábhɨŋɨ bɛ *mɔ́stat, mbʉ bǎkway bɛ́ghati ɛnɔk ɛnɛ bɛ, ‘Fǎ fá nɛ bakaŋ dɔ́k tě awu amɛm manyu’, nɛ yɔ́ ɛ́ngok be.” \s1 Bɛtɨk ɛbhɛn mǔbɛtok Yesu \p \v 7 Yesu arɔk ambɨ bɛtɔŋ. Arɛm bɛ, “Sɛ́nsɔ́t bɛ mmǔ ywɛka amɔt abhɔŋ mǔbɛtɨk anɛ áchí ɛbhɨ ákʉ̀ bɛtɨk, yɛ̌ chí ndu bɛbhábhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n, yɛ̌ chi ndu bɛ́kwáŋ mbaŋ. Mbák afǔ ɛbhɨ apɛtnsɛm anywɔ́p, wɔ chi-bɛtɨk ywi ɔ̌ghati yi bɛ, ‘Twɔ́ chɔkɔ́ amɨk nyiɛ nɛnyíɛ́’? \v 8 Pú ɔ̌ghati yi chi bɛ, ‘Dɔ́k wupsí ndɛn, kʉ nɛnyíɛ́ twɔ nɛ nɔ. Nnáŋ nnyiɛ́ nnáŋá, ɔ́nsɔt ɛnɛ ɔnyiɛ’? \v 9 Mbák akʉ mbɔ ɛnyu ɔ́ghátí yi ɔpú kwáy bɛkaka yi bɛ, ‘Ɔkʉ a’ mbɔnyunɛ akʉ chí bɛtɨk ɛbhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ. \v 10 Ɛ́mbák yɛ ɛnyumɔt nɛ bhe. Mǎnáŋ mǎnkʉ bɛtɨk mɛnkɛm ɛbhɛn báchyɛ́ bhe, bǎbhɔŋ bɛrɛm chi bɛ, ‘Sɛ́chí chí bǒ bɛtok, yɛ̌ ndak áchák ápú. Sɛ́kʉ́ chí ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́kʉ.’” \s1 Yesu abú bǒ ɛbhaŋákwa bati byo \p \v 11 Ndu Yesu ákɔ̀ bɛrɔŋ Yerúsalɛm, are fʉɛ́t ndǔ ndyɛrɛbhɨ Samária nɛ Gálili. \v 12 Nɛchwe áchwè amɛm mɔ́tɔk amɔt, bǒ ɛbhaŋákwa bati byo bághɔ́ yi ndu átwɔ̀, báte, kɛrɔ́ŋ kɛ́kwɔ́t nɛ yí. \v 13 Bábho bɛbɨk mándɛmɛ nɔkɔ bɛ́, “Yesu, Ɛta, ghɔ́ bhɛsɛ ntínso.” \v 14 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ bhɔ, aghati bhɔ bɛ, “Dɔ́k ká ntá bachiǎkap Mandɛm bɛ mánchák bhe.” Ɛnɛ́ bárɔ̀ŋ, ɛbhaŋákwa yap ɛ́may. \v 15 Mmu wap amɔt ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ ataŋ, abho bɛpɛtnsɛm ntá Yesu ambɨti nɔkɔ Mandɛm nɛ ɛyɔŋ amfay. \v 16 Ágháká nɔ́kɔ́ bɛsí Yesu, akwɛ́n yi bɛkak ankaka nɔkɔ yi. Ɛ́fákárí bɛ mmǔ wu achí chi mmu Samária. \v 17 Yesu arɛm yɛ bɛ, “Pú bǒ bati byo kɛ mbúú? Abhɛ́nɛ́fú bati nɛ́nɛ́namɔt báchí fá? \v 18 Ndiɛrɛ kɛnkɔ̌ nɛ aywǐntí kɛ ápɛ́rɛ́nsɛm bɛbɨti Mandɛm-ɛ́?” \v 19 Yesu aghati yɛ mmu wu bɛ, “Faté, dɔ́k ɛbhak ɛyɛ. Nɛka ɛnɛ́n ɔbhɔŋɔ nɛ mɛ nɛ́kʉ ɔtaŋ.” \s1 Nɛtwɔ́ Kɛfɔ Mandɛm \r (Mt 24.23-28, 37-41) \p \v 20 Nywɔp nɛ́mɔt, mbɔk bǒnkwɔ Fárisi bábhɛp Yesu bɛ, “Ntɨ́kɨ́ mpok Mandɛm ábhák nɛ bo fá amɨk mbɔ Mfɔ wap?” Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Yɛ̌ ɛrɨŋ ɛ́pú ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ Mandɛm abho bɛ́kɛm bo mbɔ Mfɔ wap. \v 21 Nɛ yɛ̌ mmú apú kwáy bɛrɛm yɛ̌ bɛ, ‘Ghɔ́ ká Mandɛm fa nɛ bho mbɔ Mfɔ wap!’ Dɨŋɨ́ ká bɛ Mandɛm anáŋ achi Mfɔ ndǔ nkwɔ ywɛka.” \f + \fr 17:21 \ft Ɛ́kwày bɛbhak nkwɔ́ bɛ: Kɛfɔ Mandɛm kɛ́náŋ kɛ́chi amɛm batɨ̌ ayɛka.\f* \p \v 22 Yesu arɛm yɛ ntá bakoŋo bhi bɛ, “Mpok ǎtwɔ̀ anɛ bǎbhɔ̀ŋ chɔŋ ɛkwak bɛbhak nɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm yɛ̌ chi ndǔ nywɔp nɛmɔt kɛ be kɛbhɔŋ mbi. \v 23 Mpók yɔ, chɔŋ bo mámbak abhɛn bághàti bhe bɛ, ‘Ghɔ́ ká yi awu!’ Báchák mandɛm bɛ, ‘Ghɔ́ ká yi fá!’ Mbák mǎngók nɔ, bǎkɛ́ rɔŋ, bǎkɛ́ bho bɛ́koŋo bhɔ. \v 24 Mbɔ ɛnyǔ miámiaŋ ákɔ̀t angɔɔ, bɛfu ɛbhɔ́kɔ́ nɛbu ɛ́mɔt bɛghaka ɛ́chák, nɔ́ kɛ̌ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛbhak mpok Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm nchí twɔ. \v 25 Kɛ yí abhɔŋ bɛyambɨ angɔ́ bɛyǎ ɛsɔŋɔri nɛ mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ mámbyak yí, kɛ antwɔ́. \v 26 Mbɔ ɛnyu ɛ́fákárí nyaka mpok Nóa, nɔ́ kɛ̌ ɛ́fàkari chɔŋ kɛ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm ambesi. \v 27 Bo mányìɛ̀ nyaka mányù nɔkɔ, abhɛn bábhày baghɔrɛ́ mámbay nɔkɔ, nɛ abhɛ́n bátòk bhɔ mántoko nɔkɔ kpatɛ nywɔp ɛnɛn Nóa áchwé amɛm áchwí, nɛ manyiɛp átwɔ́ akuti mmɨk awáy bǒ mankɛm. \v 28 Chɔŋ ɛ́mbak nkwɔ́ mbɔ ɛnyǔ ɛchi nyaka mpok Lɔt. Bo mányìɛ̀ nyaka nɛ mányu nɔkɔ. Bákù nyaka mɛnyɨŋ nɛ abhɛn bɛ́ti mánti nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhap. Mbɔk bákwàŋ nyaka nɛnyíɛ́, abhɛ́nɛ́fú mánte nɔkɔ bɛkɛt. \v 29 Kɛ ndǔ nkúbhɛ́ nywɔp ɛnɛ́n Lɔt afa ɛtɔk Sódom, Mandɛm akʉ ngó áfú amfay nɛ ɛkɛm mbɔ batay anɛ ádù, anyɛ mbɔ manyiɛp, ásɔ́ŋ bɔ mankɛm. \v 30 Nɔ́ kɛ ɛ́bhàk chɔŋ nɛ bo mpok Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm ábhèsi. \p \v 31 “Ɛwak ɛyɔ, ɛ́bhák ɛnyumɔt nɛ mmu anɛ achi amfǎy ɛkɛt. Ákɛ́ rɔ́ŋ kpɨ́k anywɔ́p bɛ ampɔkɔ mɛnyɨŋ kɛ ambʉɛ. Ɛnyumɔt nɛ mmu anɛ achi ɛbhɨ. Ákɛ́ rɛm bɛ́ ǎpɛtnsɛm anywɔ́p ansɔt yɛ̌nyɨŋ. \v 32 Bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí nyaka nɛ ngɔrɛ́ Lɔt. \v 33 Mmǔ anɛ áyàŋ bɛpɛmɛ mmʉɛt, chɔŋ anɛ́m nɛpɛ́m ɛni. Kɛ yɛ̌ agha anɛ áká mɛ́nɛm nɛpɛ́m ɛni ɛ̌ti ya, chɔŋ ambɔ́ŋ nɔ́. \v 34 Nchí ghati bhe bɛ, ndǔ mpok yɔ anɛ mɛ̌pɛtnsɛm, bǒ bati apay bákway bɛbhʉrɛ ndǔ bɛkɔ́k mɛ́mɔt, mánsɔt amɔt mandɔk nɛ yí, mándɔ anɛfu. \v 35 Baghɔrɛ́ bati ápay bákway bɛbhak ndǔ ntay nɛmɔt mánkɔk nɔkɔ nchwi, mánsɔt amɔt mándɔk nɛ yi, mándɔ anɛfú.” \v 36 [Bǒ bati apay bákwày bɛbhak ɛbhɨ, mánsɔt amɔt, mándɔ anɛfú.] \v 37 Bakoŋo Yesu bábhɛ́p yi bɛ, “Acha, mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛ́fàkari chɔŋ fá?” Yesu arɛm bɛ, “Nɛbhʉɛt anɛ ɛgú-nnya ɛchi, arɛ́ kɛ̌ kɛnɛn ɛkɛn kɛ́nyìɛ̀ bɛgú nnya kɛ́chɛmɛ.” \c 18 \s1 Nɛkǎy kɛ́nkwɛ́sɛ́ nɛ ntaŋá manyé \p \v 1 Yesu atɛ́m nɛkay ɛnɛ́nɛ́fú ntá bakoŋo bhi ndu bɛtɔŋ bhɔ bɛ, bábhɔŋ mɛnɨkmʉɛt ntá Mandɛm mpoknkɛm, kɛfɛrɛ ntí arɛ. \v 2 Arɛm bɛ, “Ntaŋá-manyé amɔt achi nyaka ɛtɔkɔfú, Mandɛm yi kɛ chyɛ kɛnókó, ntɨ nkwǎ yi kɛbhɔŋ mpok nɛ yi. \v 3 Kɛ́nkwɛ́sɛ́ amɔt abhak nkwɔ́ ɛtɔk ɛyɔ. Are rɔ́ŋ ntá ntaŋá manyé wu anɨk nɔkɔ yí mmʉɛt bɛ, ‘Ɛta, táŋ manyé ya sayri fɛrɛ mɛ amɔ́ mǔmpap awa.’ \v 4 Ndǔ nɛbhǒnɛt, ntaŋá manyé wu kɛfyɛ́ ntí. Kɛ ansɛm mpok, achɔkɔ diíí arɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, ‘Yɛ̌ndu mpú chyɛ Mandɛm kɛnókó, nɛ mbɨ́kɨ́ bhɔŋ mpok nɛ ntɨ nkwǎ, \v 5 kɛ ndu mɔ́ngɔrɛ́-nɛ árɔ̀ŋ chi ambɨ bɛchyɛ mɛ ɛsɔŋɔri, chɔŋ ntáŋ manyé yi sayri nchyɛ́ yi. Mbák ɛ́pú nɔ́, apú sɛbhɛ mɛ ante amɨk.’” \p \v 6 Yesu Acha arɛm yɛ bɛ, “Bǎghok nɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ntaŋá manyé anɛ ápú chak árɛ́mɛ́? \v 7 Mbák mmu mbɔ yi ǎkwáy nyaka bɛ́kwak mɔ́ngɔrɛ́ wu, Mandɛm kɛ apu kway bɛkwak bo abhɛn yi áyábhɛ́ mbák bádì kɛbhɔ ntá yi bɛ̌ti nɛ ngósí? Ǎkway bɛ́chɔ́ŋti mpok kɛ ankwak bhɔ? \v 8 Nchí ghati bhe bɛ, chɔŋ Mandɛm amkpɔ́t manyé áyák anchyɛ bǒbhi. Kɛ mpok Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm ápɛ́rɛ́nsɛm, chɔŋ angɔ́ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Mandɛm fá amɨkɨ́?” \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy mǔnkwɔ Fárisi nɛ mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti \p \v 9 Yesu atɛ́m nɛkay ɛnɛ́nɛ́fú ntá bo abhɛn bakaysi nyaka bɛ bachi chak bɛsí Mandɛm, mámbyaka nɔkɔ bo bachak. \v 10 Yi bɛ, “Bo bati apay bárɔŋ nyaka mɛnɨkmʉɛt amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Amɔt abhak mǔnkwɔ Fárisi, anɛfú abhak mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti. \v 11 Mǔnkwɔ Fárisi ate ɛyǐ ɛbhak anɨk mmʉɛt bɛ, ‘Mandɛm, nkáká wɔ́ bɛ mpú mbɔ bo báchák abhɛn bachi baghɛ́p, bakʉ̌ bɛbʉ́, nɛ bakwɛnɛ́ bɛrwɔp. Nkáká wɔ bɛ mpú mbɔ yɛ̌ chí mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti anɛ áté nɔ́ awu. \v 12 Nchí bhak ndǔ nɛtarɛ́nsay ndɔŋ ɛ́páy ndu sɔ́nde amɔt. Nɛ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbha mɛnkɛm nchí chyɛ ndu amɔt amfay baru byo mbɔ akap ntá yɛ.’ \v 13 Kɛ mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti ate nɛkɔ nɛsiɛ. Ntí, yi kɛ yoŋ amfay, nɛ adɛp awɔ́ antɨ arɛm bɛ, ‘Ɛta Mandɛm, nchí mmǔ bɛbʉ́. Ghɔ́ mɛ ntínso!’ \v 14 Nchí ghati bhe bɛ Mandɛm ásɔ́t nyaka bɛ mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti wu achí chak bɛsí bhi. Ɛ́kɛbhák nɔ nɛ mǔnkwɔ Fárisi mbɔnyunɛ́ Mandɛm ǎsɛ̀pti yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyòŋ mmʉɛt, kɛ ǎkòsi yɛ̌ agha anɛ ásɛ̀pti mmʉɛt amɨk.” \s1 Yesu ayɛ́t mǎmbɔ \r (Mt 19.13-15; Mk 10.13-16) \p \v 15 Bofú básɔ́t bɔ̌bhap bárɔ́k ntá Yesu nɛ bhɔ bɛ yi anyaŋa bɔ amɔ anti anjɛt bhɔ. Baghɔkɔ́ bhi bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ, bábho bɛsáyti bhɔ bɛ bákɛ́ kʉ nɔ. \v 16 Kɛ Yesu abhɨŋɨ bǒbhɔ nɛ bɔ̌bhap. Nɛ ntá baghɔkɔ́ bhi arɛm bɛ, “Dɔ̌ ká mǎmbɔ mántwɔ ntá ya, bǎkɛ́ chyɛt bɔ mbi mbɔnyunɛ bǒ abhɛn bachi mbɔ bhɔ́ kɛ̌ Mandɛm abhak Mfɔ wap.” \v 17 Dɨŋɨ́ ká bɛ, mbák mmu abhɨ́kɨ́ rɔ Mandɛm ankɛm yi mbɔ mɔ́nkwɛn apú kway bɛbhak ndǔ mpǎy bo abhɛn Mandɛm achi Mfɔ wap wáwák. \s1 Mǔnkáp \r (Mt 19.16-30; Mk 10.17-31) \p \v 18 Ɛwak ɛ́mɔt, mǔnti bo Israɛl abhɛ́p Yesu bɛ, “Ntɔŋ, wɔ mmǔ ndɨ́ndɨ́, chɔŋ nkʉ yi kɛ mbɔ̌ŋ nɛpɛ́m ɛnɛ́n nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti?” \v 19 Yesu akɛmɛ yí bɛ, “Ndaká yí ɔ́bhɨ́ŋɨ́ mɛ bɛ mmǔ ndɨ́ndɨ́? Mmǔ ndɨ́ndɨ́ apú. Mandɛm aywǐnti kɛ achi Mmǔ ndɨ́ndɨ́. \v 20 Ɔrɨ́ŋɨ́ bɛbhé Mandɛm. Bɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Ɔ́kɛ́ kwɛn bɛrwɔp. Ɔ́kɛ́ wáy mmu. Ɔ́kɛ́ ghɛp. Ɔ́kɛ́ te ntísiɛ ákwárɛ́. Chiɛ̌ máyɛ nɛ ɛtayɛ kɛnókó.’” \v 21 Mmǔ wu árɛm bɛ́ “Nnáŋ nchí bhʉɛrɛ bɛbhé ɛbhɛn mɛnkɛm.” \v 22 Yesu ághókó nɔ́kɔ́ nɔ́, arɛm ntá yi bɛ, “Ɛ́rɔp ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛnɛ́ ɔ́bhɨ́kɨ́ re kʉ. Dɔ́k tí mɛnyɨŋ ɛbhɛ mɛnkɛm, chyɛ̌ nkáp ntá bachɛ́bhɛ́bho. Mbák ɔ́nkʉ́ nɔ, chɔŋ ɔ́mbɔ́ŋ kɛfɔ̌ mɛnyɨŋ amfay. Ɔ́ntwɔ́ yɛ ɔnkoŋo mɛ. Nɛ chɔŋ ɔ́mbɔ́ŋ kɛfɔ̌ mɛnyɨŋ awǔ amfay.” \v 23 Ághókó nɔ́kɔ́ nɔ́, apɔp, arɔbhɛ rɔ́ŋɛ́rɔ́ŋ mbɔnyunɛ abhɔ̌ŋ nyaka bɛyǎ mɛnyɨŋ. \v 24 Yesu ayɨŋɨ yí, arɛm bɛ, “Ɛ́bèmʉɛt tontó bɛ mǔnkáp anka Mandɛm ambak Mfɔ ywi. \v 25 Ɛ́chí wɨkɨrɨk bɛ mpɔŋɔ baso ámfʉɛ́t ndǔ mbok mbíábhan ɛ́cha mǔnkáp bɛ́ka Mandɛm ambak Mfɔ ywi.” \v 26 Bo abhɛn baghoko bɛyɔŋ ɛbhɔ bábhɛ́p Yesu bɛ, “Agha ákwày yɛ bɛbhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti?” \v 27 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́cha nkwǎŋwaŋ, ɛ́pú cha Mandɛm.” \p \v 28 Píta asá ɛyɔŋ arɛm bɛ, “Yɨŋɨ́, sɛ́rɔ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm sɛ́kòŋo wɔ.” \v 29 Yesu aghati bhɔ bɛ, nchí ghati bhe bɛ, “Mmǔ anɛ árɔ́ yɛ̌ ɛkɛt, yɛ̌ ngɔrɛ́, yɛ̌ bɔ̌mayi, yɛ̌ ɛtayi nɛ máyi, nɛ yɛ̌ bɔ̌bhi ɛ̌ti Kɛfɔ Mandɛm, \v 30 Mandɛm ǎchyɛ chɔŋ yi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛyǎ bɛcha ɛbhɛn yi anɛmɛ fá amɨk. Nɛ chɔŋ ambɔ́ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti ndǔ mmɨk nkɔ.” \s1 Yesu arɛm ndɔŋ ɛnɛ́ ɛ́jwí ɛ́rát bɛ́ chɔŋ mángwáy yi \r (Mt 20.17-19; Mk 10.32-34) \p \v 31 Ɛ́tat nɔ́kɔ́, Yesu asɔt baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay nɛpak. Abho bɛ́gháti bhɔ bɛ, “Ghók ká! Sɛ́rɔŋ nɔ chí Yerúsalɛm, nɛ arɛ́, chɔŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm básɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm ɛ́mfakari. \v 32 Chɔŋ mánkɛ́m yi mámfyɛ amɔ́ bǒbati abhɛn bápú bo Israɛl, mánjɔ́kɔ́ yi, nɛ mánsɔkɔti yí, nɛ mámpati yi batiɛ́ amʉɛt. \v 33 Chɔŋ mándɛ́n yi nɛ ɛkpa, nɛ mángwáy yi. Kɛ ɛ́gháká nɔ́kɔ́ manywɔp arat, ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 34 Kɛ baghɔk Yesu kɛjwimɛm yɛ̌ chi ndǔ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ndǔ ɛbhɛn yi árɛ́mɛ́. Bɛ́bhak bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ntá yap nɛ bɔ́ kɛkɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ yi arɛmɛ. \s1 Yesu abú nnɛ́mámɨ́k ɛtɔk Jɛríko \r (Mt 20.29-34; Mk 10.46-52) \p \v 35 Mpok Yesu aghaka kɛkwɔt nɛ Jɛríko, nnɛ́mámɨ́k amɔt abhak nɛpak mbi chɔ́kɔ́, anɨŋɨ nɔkɔ mɛnɨ́ŋɨ́. \v 36 Ághókó nɔ́kɔ́ ndǔ bɛyǎ bó báfʉɛ̀t, abhɛ́p ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fàkari. \v 37 Bágháti yi bɛ, “Yesu anɛ Násárɛt kɛ áfʉɛ̀t.” \v 38 Abho yɛ bɛ́bɨ́k bɛ, “Yesu! Mmɔ̌ Mfɔ Debhít! Ghɔ́ mɛ́ ntínso!” \v 39 Bo abhɛn bárɔ̀ŋ ambɨ báré sayti yi bɛ ánchɔ́kɔ́ kpák; kɛ akpɨk are bɨk nɛ ɛyɔŋ ɛtaŋɛtaŋ bɛ, “Mmɔ̌ Mfɔ Debhít! Ghɔ́ mɛ́ ntínso!” \v 40 Yesu áte, achyɛ ɛyɔŋ bɛ mántwɔ́ nɛ yi. Bátwɔ́ nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t nɛ yi, Yesu abhɛ́p yi bɛ, \v 41 “Ɔ̌yáŋ mɛ̌nkʉ́ wɔ yi?” Akɛmɛ Yesu bɛ, “Acha, nchí yaŋ mpɛt ngɔ mbaŋ.” \v 42 Yesu arɛm yɛ ntá yi bɛ, “Ghɔ́ mbaŋ. Nɛka ɛnɛ́n ɔbhɔŋɔ nɛ mɛ nɛ́kʉ ɔtaŋ.” \v 43 Tɛ́mté wu, abho bɛghɔ mbaŋ! Nɛ abho bɛkoŋo Yesu, ambɨti nɔkɔ Mandɛm. Bo mankɛm bághɔ́ nɔ́kɔ́ nɔ, babhɔ bɛbɨti nkwɔ Mandɛm. \c 19 \s1 Yesu nɛ Sakio \p \v 1 Yesu achwe ɛtɔk Jɛríko are kɔ bɛfʉɛt. \v 2 Mmu amɔt abhak arɛ́ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Sakio. Abhak mǔnti babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti. Abhɔ́ŋ bɛyǎ nkáp. \v 3 Árɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu ǎfʉɛ̀t, abho bɛyaŋ mbi bɛ ángɔ́ ɛnyǔ mmu Yesu achi, kɛ ɛ̌ti kɛmbɨŋ ɛki nɛ bɛyǎ bo, yi kɛkwáy bɛghɔ yi. \v 4 Ajɛt arɔk ambɨ, akó amfǎy ɛnɔk ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ Síkámɔ ndǔ mbi anɛ Yesu ákɔ̀ arɛ ndu áyàŋ bɛghɔ yi. \v 5 Yesu ágháká nɔ́kɔ́ arɛ, ayoŋ amɨ́k amfay aghati Sakio bɛ, “Sakio, sɛp twɔ́ áyák. Mbɔŋ bɛ́bhak ɛkɛt ɛyɛ ɛchɔŋ.” \v 6 Sakio asɛp amɨk áyák, anak Yesu ɛkɛt yi nɛ bɛyǎ maŋák. \v 7 Bo bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ Yesu árɔ̀ŋ ndǔ ɛkɛt Sakio, báré nywinti mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Yesu ǎrɔ̀ŋ bɛbhák kɛnkɔ amɛm ɛkɛt nkʉ bɛbʉ́.” \v 8 Ɛnɛ́ Yesu nɛ Sakio báchí anywɔ́p, Sakio afate arɛm ntá Yesu bɛ, “Acha, ghók, chɔŋ nkɔ́rɛ mɛnyɨŋ ɛbha ndǔ baru apay, nchyɛ́ ndu amɔt ntá bachɛ́bhɛ́ bho. Nɛ mbák nsɔt ɛnyɨŋɨ́ mmu ndǔ mangwɔ, chɔŋ nkɛmɛ yɔ ndɔŋ ɛnwi.” \v 9 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Ɛchɔŋ, Mandɛm apɛ́mɛ́ wɔ́ nɛ ɛfo ɛyɛ ɛnkɛm mbɔnyunɛ wɔ nkwɔ́ ɔchí ɛbhárɛ́mɔ Ábraham anɛ Mandɛm ábhɔ́ŋ bɛ́pɛ́mɛ. \v 10 Nɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ntwɔ bɛ́yáŋ nɛ bɛ́pɛ́mɛ chi bo abhɛn manɛ́mɛ́ ɛbhɨ.” \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy mmu anɛ árɔ bakʉ̌ bɛtɨk abhi nɛ nkáp \r (Mt 25.14-30) \p \v 11 Ɛnɛ́ bo bághòk mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu árɛ̀m, arɔk ambɨ bɛtɛm nɛkay nɛchak. Ntí abhak bɛ, anáŋ agháká nyaka kɛkwɔt nɛ Yerúsalɛm, nɛ bo bákàysi nyaka bɛ Kɛfɔ Mandɛm kɛ́twɔ̀ fá amɨk mandú mpok. \v 12 Yesu aghati yɛ bhɔ bɛ, “Nnɛ́m mmu amɔt arɔ́ nyaka ɛtɔk yi arɔk ɛtɔk ɛ́chák nɛkɔ nɛsiɛ bɛ́ mánkʉ́ yí mfɔ ntá bǒbhi kɛ ampɛtnsɛm. \v 13 Ápɛ́rɛ rɔŋ, abhɨŋɨ bakʉ̌ bɛtɨk abhi bati byo. Achyɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ɛbhǎ nkáp, arɛm bɛ ‘Kɔ nɔ́kɔ́ ká ɛsiɛ nɛ nkáp wu kpátɛ̌ mpok nɛpɛrɛ́nsɛm ɛná.’ \v 14 Arɔ yɛ are rɔ́ŋ. Kɛ bǒ ɛtɔk yi bápap nyaka yi. Bátó yɛ bo bɛ mándɔ́k mángátí mfɔ ngo bɛ ‘Acha, sɛ́bhɨ́kɨ́ yaŋ mmǔ-nɛ ambák mfɔ ywɛsɛ.’ \v 15 Yɛ̌ nɔ, nɛrɔŋ yi arɔŋɔ bákʉ́ yí mfɔ. Ápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm ɛtɔk yi, abhɨŋɨ bǒ bɛtɨk abhɛn yi achyɛ nyaka nkáp bɛ mántwɔ́ yi angɔ nsay anɛ bábhɔ́ŋɔ́. \v 16 Anɛ mbɨ arɔk aghatí yí bɛ, ‘Acha, mbɔ̌ŋ nsáy bɛbhǎ nkáp byo amfay ɛbha ɛ́mɔt ɛnɛ ɔ́chyɛ́ mɛ.’ \v 17 Mfɔ wu arɛm ntá yi bɛ, ‘Ɔkʉ sayri, ɔchí ɛrɨ́tí nkʉbɛtɨk! Tɛ̌ndu ɔ́tɔ́ŋɔ́ ndǔ mandú ɛnyɨŋ bɛ ɔ̌bhʉ̀rɛ bariɛp, mɛ̌chyɛ̀ wɔ bɛtaŋ bɛkɛm bɛtɔk byo.’ \v 18 Anɛ ájwí bati apay atwɔ́ arɛm bɛ, ‘Acha, mbɔ̌ŋ nsay bɛbhǎ nkáp bɛtay amfay ɛbha ɛ́mɔt ɛnɛ ɔ́chyɛ́ mɛ.’ \v 19 Mfɔ arɛm ntá nkʉbɛtɨk wu bɛ, ‘Mɛ̌chyɛ̀ wɔ bɛtaŋ bɛ́kɛ́m bɛtɔk bɛgho bɛtay.’ \v 20 Nkʉ bɛtɨk achák atwɔ arɛm bɛ, ‘Acha, ghɔ́ ɛbhǎ nkáp ɛyɛ. Nnɛp nyaka wu ndǔ ɛbhɔ́kɔ́ndɛn mbɛsɛ. Mbɨ́kɨ́ kʉ ɛnyɨŋ nɛ wu. \v 21 Mbɔ̌ŋ nyaka bɛchǎy mbɔnyunɛ ɔchí mmu mbeápak. Ɛnyɨŋ ɛ́pú ɛyɛ, ɔ̌sɔrɛsɔt. Nɛ ɔ̌ghɛ̀m ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɔ́bhɨ́kɨ́ pɨ.’ \v 22 Mfɔ wu aghati yi bɛ ‘Wɔ nkʉbɛtɨk mbʉ́mbʉ, ɛyɔŋɔ́nyu yɛ ɛ́way wɔ! Ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ́ nchí mmu mbeápak. Ɔrɨŋɨ bɛ́ nchí sɔt ɛnɛ́ ɛ́pú ɛya, nɛ nchí ghɛm ɛnɛ́ mbɨ́kɨ́ pɨ, pú nɔ́? \v 23 Kɛ ndak yi ɔ́bhɨ́kɨ́ fyɛ́ nkáp awa amɛm ɛkɛrɛ́nkap? Mbɔ ɔkʉ nɔ, mbʉ́ ndu ntwɔ́ nɛ́, mbɨ́kɨ́ sɔt wú nɛ nsáy?’ \v 24 Aghátí yɛ bo abhɛn báchí arɛ téé bɛ, ‘Sɔt ka ɛbhǎ nkáp ɛyǐ yɔ mǎnchyɛ ntá mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛbha byo.’ \v 25 Bárɛ́m ntá yi bɛ, ‘Acha, pú yi abhɔŋ bɛbhǎ byo?’ \v 26 Mfɔ wu akɛmɛ bɛ, ‘Nchí ghati bhe bɛ, mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́, báchyɛ yi ɛ́chák. Kɛ anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ, básɔ̀t ntá yi yɛ̌ chí mandú anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́. \v 27 Nɛ mbák chí bǒmpap abha bhɛn, abhɛn bábhɨ́kɨ́ yaŋ nyaka bɛ mbák mfɔ wap, twɔ́ ká nɛ bhɔ fá, mǎngwáy bhɔ́ bɛsí bha.’” \s1 Yesu achwe Yerúsalɛm mbɔ mmu anɛ anu ansɔt awɔ́nɛm \r (Mt 21.1-11; Mk 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Yesu átɛ́m nɔ́kɔ́ bhɔ́ nɛkay ɛnɛn, arɔk ambɨ bɛ́kɔ bɛrɔŋ Yerúsalɛm, yi abhak ambɨ, bo abhɛn báchi nɛ yi mankoŋo nɔkɔ ansɛm. \v 29 Ágháká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t bɔ̌bɛtɔk Bɛtfágɛ nɛ Bɛ́tani, ndǔ Njiɛ Mɛnɔk *Ólif, ató baghɔkɔ́ bhi bati apay ambɨ. \v 30 Aghati bhɔ bɛ, “Dɔ́k ká ndǔ mɔ́tɔk anɛ achi afɔ ambɨ. Nɛchwe anɛ báchwe arɛ chɔŋ mǎngɔ mɔ́ mpɔŋɔ batu sɛsɛ́t, anɛ yɛ̌ mmu abhɨkɨ re kɔ nɛ yɔ́. Kaŋarí ká twɔ́ mɛ nɛ yɔ́. \v 31 Mbák mmú ámbɛ́p be ntí anɛ bǎkàŋari yɔ́, ghati ka yí bɛ, ‘Acha kɛ áyàŋ yɔ.’” \p \v 32 Bǒ abhɛn yi átó, bárɔ́k, bághɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ mbɔ ɛnyǔ yi aghati bhɔ. \v 33 Ɛ́nɛ́ bákàŋari mɔ́mpɔŋɔ batu wu, bǒ abhɛn babhɔŋɔ yɔ, bábhɛ́p bhɔ bɛ, “Ndaká yí bǎkàŋari mɔ́mpɔŋɔ batu wu?” \v 34 Bákɛ́mɛ bɛ, “Acha ǎyàŋ yɔ.” \v 35 Bárɔ́k yɛ nɛ yɔ ntá Yesu. Básɔ́t ndɛn ɛnɛ́ mfǎymʉɛt ɛyap basɔbhɛri mɔ́mpɔŋɔ batu wu, bákwák yi achɔkɔ amfay. \v 36 Nɛ ndǔ yi ákɔ̀ árɔ̀ŋ, bo báré sɔt ndɛnɛ́ mfǎymʉɛt ɛyap mángay nɔkɔ ambi bɛ mɔ́mpɔŋɔ batu wu ankɔ amfay. \p \v 37 Ágháká nɔ́kɔ́ kɛ́kwɔ́t nɛ nɛbhʉɛt anɛ mbi árɔ̀ Njiɛ Mɛnɔk Ólif ásɛ̀p Yerúsalɛm, ngɛ́mtáy bakoŋo bhi bábhó mɛŋák, mámbɨti nɔkɔ Mandɛm nɛ ɛyɔŋ amfay ɛ̌ti mɛnyɨŋɨ́ maknkay mɛnkɛm ɛbhɛn bɔ́ bághɔ́. \v 38 Mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mandɛm ánjɛ́t mmu anɛ átwɔ̀ ndǔ nnyɛ́n Acha! Mandɛm Mfay kɛ áchyɛ̀ kpák. Sɛ́nchíɛ yí kɛnókó!” \v 39 Mbɔk bǒnkwɔ Fárisi abhɛn báchí ndǔ ngɛ́mtáy bo bhɔ, bárɛ́m ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ, sáy bakoŋo bhɛ mánchɔkɔ kpák.” \v 40 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ yɛ̌ mbʉ́ mánchɔkɔ chí kpák, batay ábɨk ambɨti Mandɛm.” \s1 Yesu adi ɛ̌ti Yerúsalɛm \p \v 41 Yesu ágháká kɛ́kwɔ́t nɛ Yerúsalɛm, aghɔ́ ɛtɔk, adi kɛbhɔ ndǔ ntínso nɛ́kɛm yi nɛ Yerúsalɛm, \v 42 andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mbɔ be bǎrɨ́ŋɨ́ yɛ̌ chí ɛchɔŋ, mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ bo mámbɔ́ŋ kpák, mbʉ́ ɛ́rɨ-e! Kɛ nɛ́nɛ, bɛchi bhɛsɛ bhɛsɛ nta yɛka nɛ bǎpú ghɔ bhɔ. \v 43 Mpok ǎtwɔ̀ anɛ bǒmpap abhɛka bátwɔ̀ mánkap be, mántɛp nkók ankap ɛtɔk yɛka, mánchɛt bhe bɛbhě mɛnkɛm. \v 44 Nɛ mánchwe mánaŋa bhe nɛ bɔ̌bhɛka mankɛm, mámokoti ɛtɔk ɛnkɛm ɛnyunɛ́ yɛ̌ ntay nɛ́pú rɔp amfǎy ntɨ. Chɔŋ ɛ́mfakari nɔ, mbɔnyunɛ́ bǎbyak Mandɛm mpok yi átwɔ́ bɛ́pɛ́mɛ bhe.” \s1 Yesu achwe ɛkɛrákap Mandɛm abók bakɔ̌siɛ \r (Mt 21.12-17; Mk 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Yesu arɔk achwe amɛm ɛkɛrákap Mandɛm abho bɛbok bǒ abhɛn bákɔ̀ ɛsiɛ́ amɛm, \v 46 ambe nɔkɔ nɛ bhɔ bɛ, “Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ́ Mandɛm arɛm bɛ, ‘Ɛkɛt ɛya ɛ́bhɔŋ bɛbhak chi ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt’, kɛ bǎyíbhírí yɔ́ ɛ́rɔp chi ɛkɛt ɛnɛ́ baghɛ́p bábhɛ̀sɛ arɛ!” \p \v 47 Yesu are rɔ́ŋ yɛ antɔŋ nɔkɔ bo amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, yɛ̌ntɨkɨ nywɔp. Bǒbati bachiǎkap Mandɛm, nɛ batɔŋ ɛbhé Moses, nɛ bǒbati ɛtɔk bachak báre yáŋ mbi bɛway yi. \v 48 Kɛ bɔ́ kɛbhɔ́ŋ mbi mbɔnyunɛ́ bo mankɛm bábhɔ̌ŋ nyaka ɛkwak bɛ́ghok mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn Yesu árɛ̀m. \c 20 \s1 Bábhɛ́p Yesu ɛbhak ɛnɛ bɛtaŋ ɛbhi bɛ́fú \r (Mt 21.23-27; Mk 11.27-33) \p \v 1 Ɛwak ɛ́mɔt, ɛnɛ́ Yesu átɔ̀ŋ bo amɛm ɛkɛrákap Mandɛm angati nɔkɔ bhɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́, bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk bárɔ́k ntá yi, \v 2 barɛm bɛ, “Ghatí bhɛsɛ, ntɨkɨ bɛtaŋ ɔ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ́ ɔ́kʉ̀? Agha áchyɛ́ wɔ bɛtaŋ ɛbhɔ?” \v 3 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mɛ nkwɔ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ bɛbhɛp be. Ghatí ká mɛ. \v 4 Bɛtaŋ ɛbhɛn Jɔ̌n ábhɔ́ŋɔ́ nyaka ndu bɛjwiti bho, bɛ́fú chi ntá Mandɛm kɛ ntá nkwǎ?” \v 5 Báre kɛm ɛpʉ́ítí nɛ batɨ bɛ, “Chɔŋ sɛ́ndɛm bɛ yi? Mbák sɛ́ndɛm bɛ bɛtaŋ ɛbhɛn Jɔ̌n bɛ́fú nyaka ntá Mandɛm, ǎbhɛ́p bhɛsɛ bɛ, ‘Kɛ ndaká yi bǎbhɨ́kɨ́ noko ɛyɔŋ ɛyi?’ \v 6 Nɛ mbák sɛ́ndɛ́m bɛ, ‘Bɛ́fǔ nyaka ntá nkwǎ’, bǒ mankɛm bátɛmti bhɛsɛ nɛ batay mangway, mbɔnyunɛ bɔ́ mankɛm mánóko sayri bɛ Jɔ̌n achi nyaka ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm.” \v 7 Ɛ́kʉ́ bakɛmɛ Yesu bɛ, “Sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ.” \v 8 Nɛ Yesu aghati bhɔ bɛ, “Mɛnkwɔ́ mpú ghati yɛ be mmu anɛ áchyɛ́ mɛ́ bɛtaŋ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ́ mɛ̌kʉ̀.” \s1 Yesu atɛ́m nɛkǎy bakʉ̌ bɛtɨk nɛ mbɔŋɔ́nkɨ \r (Mt 21.33-46; Mk 12.1-12) \p \v 9 Yesu abho yɛ bɛ́tɛm bɔ nɛkay nɛchak bɛ, “Mmǔfú achi nyaka. Atɨ nkɨ apɨ mɛnɔk vain arɛ. Afyɛ́ bo arɛ, bɛ mánkʉ bɛtɨk mankɔrɛ nsáy nɛ yi. Arɔ yɛ arɔk nɛkɔ ɛnɛn yi átàt, ɛtɔk ɛchak. \v 10 Mpok bɛkɔk kɛpɛm ɛ́nɔk ákwáy nɔ́kɔ́, mbɔŋɔ́nkɨ ató bakʉ̌ bɛtɨk abhi bachak bɛ mándɔ́k mánsɔ́t aywi ákɔ́rɛ́ mbwɔt. Kɛ bǒ bɛtɨk bhɔ kɛchyɛ. Bákɛ́m yi badɛn, bábók, apɛtnsɛm amɔ́ amɔ. \v 11 Mbɔŋɔ́nkɨ ató mǔbɛtok achak. Bákɛ́m awu nkwɔ́ bádɛn, báchyɛ́ yi ntiánwɔ́p, bábók apɛtnsɛm amɔ́ apay. \v 12 Ató mmɔ̌bɛtok anɛ ajwi bati arat. Bádɛ́n, báfyɛ́ bɛfʉɛt amʉɛt, bábók, afú arɔk. \v 13 Ɛ́kʉ mbɔŋɔ́nkɨ wu arɛm nɛ mmʉɛ́t ɛyi bɛ, ‘Chɔŋ nkʉ ná? Chɔŋ ntó mbɔ̌ŋ mmɔ̌ntɨ wa. Yɛ̌ yí, bábhɔŋ bɛ́chyɛ yi kɛnókó.’ \v 14 Kɛ bakʉ̌ bɛtɨk bághɔ́ nɔ́kɔ́ yi, bábhó bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, ‘Yɨŋɨ́ mbɔ̌ŋ mɔ́ywi nɛ́, nɛ yí kɛ̌ ábhɔ́ŋɔ́ mɛ́nyiɛ́ nɛwú ɛtayi. Twɔ́ ká sɛnkɛm yi sɛ́ngwáy bɛ́ ɛtayi ánáŋ ángú, mɛnyɨŋ ɛbhi mɛ́ndɔp chi ɛbhɛsɛ.’ \v 15 Mɔ́ywi wu áchwé nɔ́kɔ́ amɛm nkɨ, bákɛ́m yi baya báfú amɛm nkɨ nɛ yi, barɔk baway.” Yesu átɛ́m nɔ́kɔ́ nɛkay ɛnɛn, abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Bǎkaysi bɛ chɔŋ mbɔŋɔ́nkɨ wu ankʉ yi ntá bǒbhɔ? \v 16 Chɔŋ antwɔ́ angway bhɔ, anchyɛ nkɨ wu ntá bo bachak.” Bághókó nɔ́kɔ́ nɔ, babho bɛrɛm bɛ, “Mandɛm akɛ ka!” \v 17 Yesu ayɨŋɨ bhɔ dǐǐ, abhɛp bɛ, “Ntí basɨŋɨ́ amɛn achi bɛ yi? Basɨŋɨ́ amɛn árɛ̀m bɛ: \q1 ‘Nkúbhɛ́ ntay ɛnɛn batɛ̌kɛt bágʉɛ́bhɛ́ bɛ́ nɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ, \q1 nɔ́ kɛ nɛ́rɔ́bhɛ́ ntay ɛnɛn nɛ́kɛ́mɛ́ ɛkɛt nɛchá batay áchák ankɛm.’ \m \v 18 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ akwɛnɛ ndǔ ntay ɛnɛn, ǎsìɛpti ndǔ mbɨŋ, nɛ mmu anɛ ntay ɛnɛn nɛ́kwɛ́nɛ́ yi amʉɛt, nɛ́chɔ̀kɔti yi.” \s1 Bábhɛ́p Yesu ɛ̌ti nkábhɛ́nti ndu báyàŋ yi ánkwɛ́n anyu \r (Mt 22.15-22; Mk 12.13-17) \p \v 19 Yesu atɛm nɔkɔ nɛkay ɛnɛn, batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm bárɨŋɨ bɛ atɛm nɛkay ɛnɔ chi ɛ̌ti yap. Báre yaŋ bɛkɛm yi, kɛ báchày bo abhɛn báchi arɛ. \v 20 Bárɔ́k yɛ ambɨ bɛyaŋ mbi bɛkɛm yi. Bátó baghokotǐ kɛpɨ ntá yi bɛ mánkɔt ngɛpti bɛ bachi bǒ tɛtɛp. Kɛ bárɔ̌ŋ nyaka chi bɛ mámbɛ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ yi mɛnyɨŋ kpát ankwɛ́n anyu, ankwɛ́n ndǔ ntǎ yap bɛ mansɔt yi manto ntá Gɔ́bhanɔ Rom mmǔ bɛtaŋ mɛnkɛm bɛchi yi amɔ. \v 21 Baghokotǐ kɛpɨ bhɔ bárɔ́ŋɔ́ nɔ́kɔ́ ntá Yesu, babhɛp yi bɛ, “Ntɔŋ, sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́rɛ̀m nɛ ɔ́tɔ̀ŋ bɛchi chak. Sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ́ ɔpú yɨŋɨ mmu ndǔ bɛsí ɔ́ncháy yi, kɛ ɔ̌tɔ̀ŋ tɛtɛp ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm áyàŋ bo mánkʉ. \v 22 Ghatí bhɛsɛ, ɛbhé yɛsɛ ɛka bɛ sɛ́nchíɛ nkábhɛ́nti ntá Mfɔ Rom kɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ ka?” \v 23 Yesu arɨŋɨ bapu map, arɛm ntá yap bɛ, \v 24 “Tɔ́ŋ ká mɛ ɛbhɔ́kɔ́ nkap.” Bátɔ́ŋ nɔ́kɔ́ yi abhɛ́p bhɔ bɛ, “Ntí ághá nɛ́ arɛ́? Nɛ nnyɛ́n chí ɛnɛn ághá?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Chí ntí Sísa, Mfɔ Rom. Nɛ nnyɛ́n, chi ɛni.” \v 25 Yesu arɛm bɛ, “Chiɛ́ yɛ́ ka nta Mfɔ Rom yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi ɛyi, mǎnchyɛ ntá Mandɛm yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi ɛnɛ Mandɛm.” \v 26 Bághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu arɛmɛ, bápɔ́p! Bɔ́ kɛbhɔŋ yɛ̌nyɨŋ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́, ɛnɛ ɛ́kʉ yi ankwɛn anyu bɛ bɔ mánkɛ́m yi bɛsí bho. Bárɔp kpákpǎkpak. \s1 Ɛnyɨŋ bábhɛ́bhɛ́ Yesu ɛ̌ti nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m \r (Mt 22.23-33; Mk 12.18-27) \p \v 27 Mbɔk bǒnkwɔ Sádusi bárɔ́k ntá Yesu babhɛp yi ɛ̌ti nɛpɛrɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Bǒnkwɔ Sádusi bábhɨ́kɨ́ noko nyaka bɛ bawú bápɛ̀t chɔŋ nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Babhɛp yi bɛ, \v 28 “Ntɔŋ, Moses asɨŋ ndǔ ɛbhé ɛyɛsɛ bɛ, mbák mmu ángú ándɔ́ ngɔrɛ́ kɛ bɔ́ kɛbhɔŋ yɛ̌ mmɔ́, mɔ́mayi abhɔŋ bɛsɔt ngɔrɛ́ wu bɛ́ ámbé bɔ nɛ yi ndǔ nnyɛ́n manɔ anɛ ágú. \v 29 Bɔ̌ chi amɔt bati tándrámɔt báchí nyaka. Anɛ mbɨ abháy ngɔrɛ́, agú kɛbhɔŋ yɛ̌ mmɔ́. \v 30 Anɛ ákòŋo asɔt kɛ́nkwɛ́sɛ́ wu ndǔ nɛbhay agú kɛbhɔŋ mmɔ́. \v 31 Anɛ ájwí bati arat nkwɔ asɔt yí kɛ agú kɛbhɔ́ŋ mmɔ́ nɛ yi. Ɛ́fákári ɛnyumɔt nɛ bɔ mankɛm bati tándrámɔt. \v 32 Ndǔ ngwɛnti, ngɔrɛ́ wu nkwɔ agú. \v 33 Ndu ɛchi nɔ, mpok Mandɛm ákʉ̀ bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, ngɔrɛ́ wu ǎbhák anɛ agha? Ndu bɔ́ mankɛm, bati tándrámɔt, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap abhay nyaka yi.” \p \v 34 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Fá amɨk, baghɔrɛ́ nɛ babhakanɛm bábháy batɨ, \v 35 kɛ bo abhɛn chɔ́ŋ bápɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, mǎnchwe ndǔ mmɨk nkɔ, bápú pɛrɛ bháy nɛbhay \v 36 mbɔnyunɛ bápú pɛrɛ kway bɛgu. Bábhak mbɔ bɔángɛl Mandɛm, bábhak bɔ̌ Mandɛm abhɛn yi akʉ bápɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 37 Yɛ̌ chí Moses atɔŋ nyaka kpoŋoroŋ ndǔ mbok ɛnɔk ɛnɛ́ ngó ádù arɛ bɛ bawú bápɛt chɔŋ nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Ndǔ basɨŋɨ́ mi ɛ̌ti mbok ɛyɔ, Moses ǎbhɨ̀ŋɨ Mandɛm mmu achi Acha bɛ, ‘Mandɛm Ábraham, Mandɛm Áisek, Mandɛm Jekɔ́p!’ \v 38 Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ Mandɛm achí Mandɛm bo abhɛn bachi nɛpɛ́m. Apú Mandɛm bawú. Ntá Mandɛm, bǒbhɔ mankɛm bachi nɛpɛ́m.” \p \v 39 Mbɔk batɔŋ ɛbhé Mandɛm báká nɛ yi, barɛm bɛ, “Ntɔŋ, ɔrɛm sayri!” \v 40 Yɛ̌ mmu kɛpɛrɛ mɔ bɛ́bhɛp yi yɛ̌nyɨŋ. \s1 Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ́ ǎtò \r (Mt 22.41-46; Mk 12.35-37a) \p \v 41 Yesu abhɛ́p bo abhɛn bághòk yi bɛ, “Ná bákwày bɛrɛm bɛ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò achi ɛbhárɛ́mɔ Mfɔ Debhít? \v 42 Mbɔ̌ŋ Debhít asɨ̌ŋ amɛm Ɛkáti Bakway bɛ: \q1 ‘Mandɛm Acha arɛm nyaka ntá Acha wa bɛ, \q1 chɔkɔ fá ɛbhě awɔ́nɛm ɛya ndǔ ɛnɔkɔ-kɛnókó, \q1 \v 43 kpatɛ nkʉ bǒmpap abhɛ mándɔp mbɔ ɛnɔk \q1 ɛnɛ chɔŋ ɔ́nyàŋa bɛkak arɛ.’ \m \v 44 Debhít ǎbhɨ̀ŋɨ nyaka Mpɛmɛ ɛrɛ bɛ Acha. Ná Achǎ áyibhiri ambak ɛbhárɛ́mɔ ywi?” \s1 Yesu aghati bakoŋo bhi bɛ mánsɔ́t mpok nɛ batɔŋ ɛbhé \r (Mt 23.1-36; Mk 12.38-40) \p \v 45 Bɛsí bo mankɛm abhɛn bághòk yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, Yesu arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ, \v 46 “Sɔt ka mpok nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm. Bákɔŋ bɛghap mánkó mansɛp nɛ bɛwubhɛ wubhɛ́ ndɛn amʉɛt nɛfísiɛ bɛ bo mánkáká nɔ́kɔ́ bhɔ nɛ kɛnókó. Bákɔŋ nkwɔ́ bɛ́chɔkɔ ndǔ bɛbhaká kɛnókó amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt nɛ ndǔ bɛpa. \v 47 Nɛ mányìɛ̀ mɛnyɨŋ mánkwɛ́sɛ́ ndǔ mangwɔ, mánkʉ nɔkɔ bɛrɔ́rí nɛnɨkɨ́mʉɛt bɛsí bhó mbɔ bɛ bachi bɛrɨtí bho. Chɔŋ ntɛ́msí yap anjá ancha.” \c 21 \s1 Akap anɛ kɛ́nkwɛ́sɛ́ ngɔrɛ́ \r (Mk 12.41-44) \p \v 1 Ɛnɛ́ Yesu achi amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, ayɨŋɨ aghɔ́ ndǔ bǒ bakáp báfyɛ̀ akap amɛm ɛkʉbhɛ́ nkáp. \v 2 Aghɔ́ nkwɔ kɛ́nkwɛ́sɛ́ amɔt anɛ ɛyi ɛ́pú ndu afyɛ́ bɔ̌bɛbhɔ́kɔ́ nkap bapay. \v 3 Yesu arɛm bɛ, “Nchí ghati bhe bɛ, akap kɛ́nkwɛ́sɛ́-nɛ ácha anɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu. \v 4 Ndǔ bɛyǎ bakap kɛ̌ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap áfɛ́rɛ́ mandú achyɛ mbɔ akap, kɛ nchɛ́bhɛ́ ngɔrɛ́ nɛ, achyɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́.” \s1 Yesu arɛm bɛ́ chɔŋ mánchɔŋti ɛkɛrákap \r (Mt 24.1-2; Mk 13.1-2) \p \v 5 Mbɔk baghɔkɔ́ bhi báré rɛm ɛ̌ti bɛrɨ̌ ɛkɛrákap Mandɛm, mánkak nɔkɔ bɛrɨtí batay anɛ́ básɔ́rɛ́ báté yɔ́ nɛ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo báchyɛ́ bɛ mánsɔ́bhɛ́rí ɛkɛt ɛ́rɛ. Kɛ Yesu arɛm ntá yap bɛ, \v 6 “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ̀ nɛ mɛnkɛm, mpok ǎtwɔ̀ anɛ ɛkɛt ɛnɛ ɛ́rɔ̀ŋ amɨk ɛnkɛm yɛ̌nyɨŋ kɛrɔp téé.” \s1 Chɔŋ mánchyɛ bakoŋo Yesu bɛyǎ ɛsɔŋɔri \r (Mt 24.3-14; Mk 13.3-13) \p \v 7 Bábhɛ́p yi bɛ, “Ntɔŋ, ntɨkɨ mpok chɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fakari, nɛ ntɨkɨ ɛrɨŋ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ bo mandɨŋɨ bɛ mpok anɛ ɔ́twɔ̀ arɔp kɛ́kwɔ́t?” \v 8 Yesu akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Sɔt ka mpok bɛ bákɛ́ rwɔ bhe mǎnjíbhírí batɨ yɛka. Bɛyǎ bo bátwɔ̀ chɔŋ mánsɔt nnyɛ́n ɛna mántɛn ambɨ, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap andɛm nɔkɔ bɛ, ‘Mɛ kɛ nchi Mpɛmɛ anɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtó!’ Nɛ bɛ, ‘Mpok akway anɛ Mandɛm ápɛ̀mɛ mmɨk!’ Mbák mǎngók nɔ́ bǎkɛ́ koŋo bhɔ́. \v 9 Nɛ mpok bǎghókó nsóŋó-nɛnu nɛ ɛbyɔk, bǎkɛ́ chay. Mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛbhɔŋ bɛfakari, kɛ ɛyɔ ɛ́pú tɔŋ bɛ ngwɛnti mmɨk arɔp kɛkwɔt.” \p \v 10 Yesu arɔk ambɨ bɛ́rɛm bɛ, “Chɔŋ bɛtɔk mɛ́nu nɛ bɛtɔk bɛ́chák, bafɔ̌ ɛtɔk mánu nɛ batɨ̌ bafɔ̌ ɛtɔk. \v 11 Chɔŋ bɛtaŋtí nɛnyikisǐ mmɨk nɛ nsay nɛ bɛghorǐ mame mɛ́mbak mbǎŋ nɛ mbaŋ. Nɛ chɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́ntwɔ nɛ bɛyǎ bɛcháy, nɛ bɛrɨŋɨ́ maknkay mɛ́mfu amfǎy. \v 12 Kɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛ́pɛrɛ́ fákári, chɔŋ mánkɛm be, mánchyɛ ɛsɔŋɔri, mánsɔt be mandɔk amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛbhap mántaŋ be arɛ, mamfyɛ́ bhe amɛm bɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Nɛ chɔŋ mámfyɛ be amɔ́ bafɔ nɛ bɔgɔ́bhanɔ bɛ mántáŋ be ɛ̌ti ya. \v 13 Chɔŋ ɛyɔ ɛ́nchyɛ bhe mbi bɛghati bɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ya. \v 14 Kʉ yɛka batɨ̌ yɛka bɛ bǎpú sɛmɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔŋɔ bɛrɛm ndu bɛtaŋa mmʉɛt, \v 15 mbɔnyunɛ chɔŋ mɛmbɔŋ nchyɛ́ bhe ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm, nchyɛ́ nɛrɨŋɨ́ndak bɛ mǎnchók manyǔ bǒmpap abhɛka. \v 16 Chɔŋ yɛ̌ chí bachi nɛ manɔ bhɛka, nɛ bɔ̌mayɛka, nɛ bǒ nnɛrɛ́kɛt, nɛ mamʉɛrɛ bhɛka mámfyɛ be amɔ́ bǒmpap abhɛka. Nɛ chɔŋ mángwáy mbɔk yɛka. \v 17 Chɔŋ bo mankɛm mámpap be ɛ̌ti bǎchí bakoŋo bha. \v 18 Chɔŋ mɛnyɨŋ ɛ́bhɛn mɛ́nkway bɛfakari nɛ bhe kɛ yɛ̌ ɛkǎk ɛmɛnɛ́nti mmu ywɛka ɛpu nɛm. \v 19 Mbák mǎnté kákátí, chɔŋ mǎmpɛmɛ mmʉɛt ɛyɛka. \s1 Yesu arɛm bɛ Yerúsalɛm abhɔŋ bɛkwɛn \r (Mt 24.15-22; Mk 13.14-20) \p \v 20 “Mpok bǎghɔ́ bakwɔ́ batɛmɛ́ nɛnu ndu bákábhɛ́ Yerúsalɛm, dɨŋɨ́ yɛ́ ka bɛ mpok bɛchɔŋti Yerúsalɛm akway. \v 21 Mpok yɔ, bǒ abhɛn bachi atú Judɛ́ya mámbʉ́ɛ́, mámbɛ́sɛ́ amfay njiɛ. Abhɛn báchi amɛm ɛtɔk Yerúsalɛm mámbʉ́ɛ́ mándɔ́k. Nɛ abhɛn bachi nɛfí bákɛ́ chwe ɛtɔk, \v 22 mbɔnyunɛ manywɔp ayɔ chi anɛ ntɛmsi, bɛ́kʉ bɛ, mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛchi amɛm Ɛkáti Mandɛm mɛ́mfú tɛtɛp. \v 23 Nɛ chɔŋ ɛ́mbɛ́p ɛncha ntá baghɔrɛ́ nɛ mɛniɛ nɛ abhɛn báchí nɛ bɔ amɔ mpok ayɔ! Chɔŋ bɛyǎ bɛsɔŋɔri mɛ́ntwɔ fá amɨk nɛ Mandɛm ankʉ bǒ Yerúsalɛm mángɔ bɛběntɨ bhi. \v 24 Chɔŋ mángwáy bɛyǎ bhap nɛ bɔakparɛnja, nɛ mánkɛmti bachak mbɔ basɛ́mɛ́ nɛnú ndǔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk. Chɔŋ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Mandɛm mánjati Yerúsalɛm kpatɛ mpok ayap amfʉɛt. \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛfakari kɛ Yesu antwɔ \r (Mt 24.29-31; Mk 13.24-27) \p \v 25 “Mpok yɔ, chɔŋ bɛrɨŋɨ́ maknkay mɛ́mbak amfay ndǔ mmok, nɛ ndǔ ntaŋ nɛ ndǔ mambe. Nɛ fá amɨk, chɔŋ bɛtɔk mɛ́mbɔ́ŋ basɛ́mɛ́ nɛ bɛcháy ɛ̌ti bɛrɛmti ɛbhɛ́n bɛ́fù ndǔ mpɛ́rɛ́nyɛn ɛnɛ bɔmanyu. \v 26 Chɔŋ bo mámbɔŋ bɛcháy kpátɛ mbɔk mámfe ndu bárɨŋɨ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhó bɛfakari fá amɨk. Chɔŋ bɛtaŋ mfáy mɛ́nyɨkɨsi. \v 27 Nɛ chɔŋ Mmǔ anɛ áfú ntá Mandɛm ambesi, ande twɔ́ amɛm nɛbháŋ, nɛ bɛyǎ bɛtaŋ nɛ kɛnókó. \v 28 Mpok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhó bɛfakari, tě ká sɛnɛ́ nɛ nkaysi bɛ mpok anɛ Mandɛm áfɛrɛ bhe ndǔ ɛsɔŋɔri arɔp chi kɛkwɔt.” \s1 Nɛkǎy ɛnɔkɔ Fig nɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ \r (Mt 24.32-35; Mk 13.28-31) \p \v 29 Yesu atɛ́m bɔ nɛkay ɛnɛ́n bɛ, “Yɨŋɨ́ ká ɛnɔk *fig nɛ mɛnɔk bɛ́chák. \v 30 Nɛtɛ́m anɛ bɔ́ bɛ́bho bɛ́tɛm bɛtɔ́, bǎrɨŋɨ bɛ ɛso ɛ́rɔp chi kɛ́kwɔ́t. \v 31 Ɛ́chí ɛnyumɔ́t nɛ nɛtwɔ́ wa, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm. Mǎnáŋ mǎngɔ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n-nɛ ngátí bhe bɛ́fàkari, dɨŋɨ́ ká bɛ mpok anɛ Kɛfɔ Mandɛm kɛ́twɔ arɔp kɛkwɔt. \v 32 Nchí ghati bhe tɛtɛp bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛ́bhɔŋ bɛfakari, kɛ mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ amfʉɛ́t. \v 33 Chɔŋ mfay amfʉɛt, mmɨk amfʉɛ́t, kɛ ɛyɔŋ ɛya ɛ́pú fʉɛt wáwák. \s1 Bák ká pě mpoknkɛm \p \v 34 “Sɔt ka mpok bɛ́ bǎkɛ́ fyɛ ntí ndǔ mɛ́nyiɛ nɛnyíɛ́ tontó, bǎkɛ́ fyɛ ntí ndu mmɛ́m nɛ bǎkɛ́ bhɔŋ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛpɛmɛ́ mmɨk ɛnɛn. Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kway bɛkʉ bɛ nywɔbhɛ́ nɛtwɔ́ ɛna nɛ́mbák tɛ́mchok ntá yɛka ndǔ bǎbhɨ́kɨ́ toŋti mmʉɛ́t, nɛ nɛ́mbayti bhe mbɔ ntá. \v 35 Chɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fàkari ndǔ nywɔp ɛnɔ mɛ́njɨŋɨ yɛ̌ntɨkɨ mmu fá amɨk. \v 36 Bák yɛ ka pě mpoknkɛm, mǎnɨk nɔkɔ mmʉɛt bɛ mǎmbɔ́ŋ bɛtaŋ bɛ́bʉɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛfakari, mǎnte bɛsí Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm.” \p \v 37 Yɛ̌ntɨkɨ nywɔp Yesu are tɔ́ŋ bo amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Ɛ́ghaka nɔkɔ běku, ankó andɔk ambʉrɛ amfay njiɛ mɛnɔk Ólif. \v 38 Nɛ nɛ́yí nɔ́kɔ́, bo mámpu mandɔk ntá yi amɛm ɛkɛrákap Mandɛm ndu bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi átɔ̀ŋ. \c 22 \s1 Bǒbati ɛtɔk báté ɛyu bɛ mángwáy Yesu \r (Mt 26.1-5; Mk 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-54) \p \v 1 Mpok anɛ bo Israɛl mányìɛ̀ ɛpǎ Brɛt anɛ kɛbhɔŋ yís arɔp kɛkwɔt. Bábhɨŋɨ ɛpǎ yɔ bɛ, *Nɛkɨŋɨ. \v 2 Bǒ batí bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm báré yaŋ mbi bɛway Yesu bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ mbɔnyunɛ báchày nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ bo bakway bɛkʉ. \s1 Júdas aka bɛti Yesu \r (Mt 26.14-16; Mk 14.10-11) \p \v 3 Satan akó anti Júdas anɛ mpɨ́kɨ́rí nnyɛ́n ɛni nɛchi bɛ Iskariɔt. Júdas achi nyaka mmu amɔt ndǔ nkwɔ baghɔk Yesu bati byo nɛ apay. \v 4 Arɔk anyiɛ́ bɛti nɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhàbhɛri ɛkɛrákap Mandɛm, ɛnyu yi ákway bɛti Yesu ntá yap. \v 5 Bábhɔ́ŋ maŋák tontó, nɛ báká bɛchyɛ yi nkáp. \v 6 Júdas aka nɛ bhɔ́. Abho bɛyaŋ mbi ndu bɛ́tí Yesu ntá yap ndǔ mpok anɛ ngɛ́mtay bho bapu ghɔ. \s1 Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ mántɔŋti nɛnyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ \r (Mt 26.17-25; Mk 14.12-21; Jn 13.21-30) \p \v 7 Nywɔp Brɛt anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yís nɛ́kwáy. Ndu nywɔp ɛnɔ kɛ̌ báwày nyaka mɔ́nkwɔmɛ́n anɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, \v 8 Yesu ató yɛ Píta nɛ Jɔ̌n nɛ ɛyɔŋ bɛ, “Dɔ́k ká toŋtí mɛnyɨŋ bɛ́ sɛ́nyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ.” \v 9 Bábhɛp yi bɛ, “Ɔ̌yàŋ sɛ́ntóŋtí yɔ́ fá?” \v 10 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Yɨŋɨ́ ká, nɛchwe anɛ bǎchwé ɛtɔk, chɔŋ mǎngɔ́ mmu anɛ ápɔ́kɔ́ ɛjɔ̌ manyiɛp. Koŋó ká yi kpátɛ ɛkɛt ɛnɛ́ yi áchwe, \v 11 mǎngati mbɔŋɔ́kɛt bɛ, ‘Ntɔŋ ǎto bhɛsɛ bɛ sɛ́mbɛp wɔ bɛ, mɔ́kɛrɛ́ mankɔ anɛ mbɔ́ŋɔ́ mɛ́nyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ nɛ baghɔk abha achí fá?’ \v 12 Chɔŋ antɔ́ŋ be mɔ́kɛt anɛ achi amfay nɛ achɨk anɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛsɔbhɛri. Toŋtí ká yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ arɛ́.” \v 13 Bárɔ́k, baghɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ mbɔ ɛnyǔ yi aghati bhɔ. Bátóŋti Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ arɛ́. \s1 Yesu anyiɛ́ nɛnyíɛ́ ngwɛnti ɛni nɛ baghɔkɔ́ bhi \r (Mt 26.26-30; Mk 14.22-26; 1 Kɔr 11.23-25) \p \v 14 Mpok ákwáy nɔ́kɔ́, Yesu achɔkɔ ndu ɛ́fɛ́mɛ́ nɛnyiɛ nɛ bǒnto. \v 15 Aghati bhɔ bɛ, “Nnáŋ njǎŋ mɛnyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ɛnɛ́ nɛ bhe tontó kɛ nchwe ndǔ ɛsɔŋɔri. \v 16 Nchí ghati bhe bɛ, mpú pɛrɛ nyiɛ́ chɔŋ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ kpátɛ mpok Mandɛm ákʉ̀ bo mándɨŋɨ ntí ɛpǎ ɛnɛ, nɔ́ chi mpok yi ábhák Mfɔ bǒ mankɛm.” \v 17 Yesu asɔt yɛ nkɔ́p nɛ mmɛ́m amɛm. Áchyɛ́ nɔ́kɔ́ bakak ntá Mandɛm, achyɛ ntá bǒnto andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɔt ka nyú, ntɨ anyǔ anchyɛ ntɨ. \v 18 Nchí ghati bhe bɛ, bɛ́bhó ɛchɔŋ, mpú pɛrɛ nyú mmɛ́mɛn kpátɛ mpok anɛ Mandɛm abhak Mfɔ bo mankɛm.” \v 19 Asɔt yɛ ɛkpɔkɔ́ brɛd. Achyɛ bakak ntá Mandɛm. Are bɔkɔti anchyɛ nɔkɔ ntá baghɔkɔ́ bhi, andɛm nɔkɔ bɛ, “Brɛt-nɛ até ndǔ mmʉɛt ɛya anɛ nchí chyɛ mbɔ akap ɛ̌ti yɛka. Mǎndɔp, mǎnkʉ nɔkɔ ɛnyunɛ ndu bɛ́tɨk mɛ.” \v 20 Mánáŋá nɔ́kɔ́ mɛ́nyiɛ́ nɛnyíɛ́, asɔt nkɔ́p nɛ mmɛ́m amɛm, achyɛ bakak ntá Mandɛm nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yí ákʉ́ nɛ nɛnyíɛ́. Arɛm bɛ, “Nɛ́ chí Nku Nkɔ anɛ Mandɛm ányú nɛ bǒ mmɨk ɛ̌ti nɛwú ɛna ndu bɛtɔŋ bɛ chɔŋ ankʉ *Nku Nkɔ anɛ yi ányú nɛ bo ante. \v 21 Kɛ mmu anɛ átì mɛ achí fá chɔkɔ ǎnyìɛ nɛnyíɛ́ nɛ mɛ. \v 22 Nchí rɛm nɔ mbɔnyunɛ chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ngu mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́. Kɛ chɔŋ ɛ́mbɛ́p ɛncha ntá mmu wu nɔ átì mɛ ntá bǒmpap abha!” \v 23 Bǒnto bábhó bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ntɨkɨ mmǔ ywɛsɛ ákway bɛkʉ anɛ ɛnyǔ ndak ntá yi e?” \s1 Yesu apɛt atɔ́ŋ bakoŋo bhi nɛsɛptǐmʉɛt \p \v 24 Baghɔkɔ Yesu babho bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ batɨ ndu bɛ́rɨŋɨ mmu wap anɛ áchá abhɛnɛfu. \v 25 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Bafɔ abhɛn bɛtɔkɔ́ mmɨk babhɔŋ bɛtaŋ amfay bǒbhap nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ amfay bho, ǎyàŋ mámbɨŋɨ yi bɛ, ‘Nkwaka-bho.’ \v 26 Kɛ ɛ́kɛ́ bhák nɔ nɛ bhe. Mǔngo ywɛka abhɔŋ bɛbhak mbɔ mɔ́nkwɛn ndǔ nkwɔ ywɛka, mǔnti ambak mbɔ mǔbɛtok. \v 27 Agha áchá ntɨ? Mmǔ anɛ báfʉɛ̀t yi nɛnyíɛ́ kɛ anɛ áfʉɛ̀t nɛnyíɛ́? Pú anɛ áchɔkɔ mámfʉɛt yi nɛnyíɛ́? Kɛ nchí nɛ bhe mbɔ mǔbɛtok. \p \v 28 “Bě kɛ̌ bǎté nɛ mɛ ndǔ bɛsɔŋɔri bha mɛnkɛm. \v 29 Nɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu Ɛtaya áchyɛ́ mɛ bɛtaŋ mɛnyiɛ kɛfɔ, ɛnyu yɔ kɛ̌ nchí kʉ chɔŋ bɛ be nkwɔ́ manyíɛ́ kɛfɔ. \v 30 Chɔŋ mǎnyiɛ nɛ mǎnyú nɛ mɛ nɛbhʉɛt amɔt ndǔ ɛpǎ kɛfɔ ɛya, nɛ mǎnchɔkɔ nkwɔ ndǔ mɛnɔkɔ́ kɛfɔ ndu bɛkɛm manɛrɛ́kɛt Israɛl byo nɛ apay.” \s1 Yesu arɛm bɛ chɔŋ Píta andɛm bɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi \r (Mt 26.31-35; Mk 14.27-30; Jn 13.36-38) \p \v 31 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu arɛm ntá Píta bɛ, “Símun, Símun, ghók! Báchyɛ́ Satan bɛtaŋ bɛ́ ámɔ́ bhe, amfap abhɛ́n bárɨ́ nɛ abhɛn babɛbhɛ mbɔ mmǔ ǎnyɨ̀kɨsi kasárá ndu bɛsɔt anɛ yi ághàŋ gari. \v 32 Kɛ nnɨkmʉɛt ɛ̌ti yɛ bɛ́ ɔ́kɛ́ rɔ bɛ́bhɔŋ nɛka nɛ mɛ. Nɛ ɔ́náŋ ɔ́mpɛ́tnsɛm ntá ya, ɔ́kɛ́ rɔ bɛfyɛ bɔ̌mayɛ ntɨ.” \v 33 Píta akɛmɛ yi bɛ, “Acha, yɛ̌ báfyɛ̀ wɔ chi ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, yɛ báwày wɔ wáy, mɛ̌gú chi nɛ wɔ.” \v 34 Yesu aghati yí bɛ, “Píta, dɨŋɨ bɛ́ nkɔk apɛrɛ́ kók bɛtǐ ɛbhɛn, chɔŋ ɔ́ndɛm ndɔŋ ɛ́rát bɛ ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ.” \s1 Ɛnyǔ bakoŋo Yesu bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́tóŋti batɨ̌-yap \p \v 35 Yesu abhɛ́p baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Mpok ntó bhe pósá ti, ɛbha ti, nkwɔbhánya bɛkak ti, bǎchɛp nyaka yɛ̌nyɨŋ kɛ?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Wáwák.” \v 36 Aghati yɛ bhɔ bɛ, “Kɛ nɛ́nɛ, mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nkáp ankɛm wu amʉɛt. Mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛbhǎ nɛkɔ ánsɔ́t yɔ. Anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ akparɛnja, ántí ndɛ́ yi anku akparɛnja. \v 37 Nchí ghati bhe bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ básɨ́ŋɨ́ ndǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ̌ti ya, ɛbhɔŋ bɛfu tɛtɛp. Nɔ chi ɛnɛ́ ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Básɔt yi mbɔ nkʉ bɛbʉ́ amɔt.’ Mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti ya bɛ́bhɔŋ bɛfu tɛtɛp.” \v 38 Baghɔkɔ́ bhi barɛm bɛ, “Acha, ghɔ́ bɔakparɛnja bapay fá.” Aghati bhɔ́ bɛ, “Dɔ̌ ká nɔ.” \s1 Yesu are nɨkmʉɛ amfǎy Njiɛ Mɛnok Ólif \r (Mt 26.36-46; Mk 14.32-42) \p \v 39 Yesu afa yɛ arɔk amfay Njiɛ Mɛnok Ólif mbɔ ɛnyu ɛsɨ́. Baghɔkɔ́ bhi barɔk nɛ yi. \v 40 Arɛ́, aghati bhɔ bɛ, “Nɨk nɔ́kɔ́ ká mmʉɛt bɛ mbák nɛmɔ nɛ́twɔ bǎkɛ́ kwɛn.” \v 41 Árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, arɔ bhɔ, atɛ́n mmʉɛt ambɨ mandú, mbɔ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ ɔ́tɛ́m ntay nɛngaka. Atɛp mánɛ́n amɨk, abho mɛnɨkmʉɛt bɛ, \v 42 “Ɛtaya, mbák ɔkɔŋ, fɛrɛ́ nkɔ́p ɛsɔŋɔri nɛ bɛ́ ámfórí mɛ. Kɛ ɔ́kɛ́ kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yáŋ, kʉ chi ɛnɛ́ wɔmbɔŋ ɔ́yàŋ.” \v 43 [Ɛnɛ́ yi ánɨ̀kmʉɛt nɔ, ángɛl Mandɛm abhesi yi bɛsí, afyɛ́ yi ntɨ. \v 44 Nɛ ndǔ bɛyǎ basɛmɛ, are nɨkmʉɛt nɛ ntɨ ɛni nɛnkɛm. Nsɔ́ŋtí anɛ áfú yi amʉɛt are chɨti amɨk mbɔ bakɔŋ manoŋ.] \v 45 Ánáŋá nɔ́kɔ́ mɛnɨkmʉɛt, afate, apɛtnsɛm ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yí árɔ́ baghɔkɔ́ bhi. Aghɔ bhɔ ndu bábhʉrɛ kɛnɔ́ ndu mánáŋ bápɔ́bhɛ́ ɛ̌ti bɛyǎ basɛ́mɛ́. \v 46 Yesu abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ndaká yí bǎbhʉ̀rɛ kɛnɔ́? Faté ká, mǎnɨkmʉɛt bɛ nɛmɔ nɛ́ntwɔ́, bǎkɛ́ kwɛn.” \s1 Bákɛ́m Yesu \r (Mt 26.47-56; Mk 14.43-50; Jn 18.1-11) \p \v 47 Ɛnɛ́ Yesu abhʉɛ́t bɛrɛm nɔ nɛ baghɔkɔ́ bhi, ɛká bho ɛ́chwɔ́p. Júdas, mmu amɔt ndǔ nkwɔ baghɔk Yesu batí byó nɛ apay, abhak bɔ ambɨ. Arɔk kɛkwɔt nɛ Yesu ndu bɛ́bhɛ́nɛ yi. \v 48 Kɛ Yesu abhɛp yi bɛ, “Júdas, ɔ̌bhɛ̀nɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ndu bɛti mɛ ntá bǒmpap abha?” \v 49 Baghɔkɔ́ bhi bághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́twɔ̀ fakari, bábhɛ́p yi bɛ, “Acha, sɛ́nsɔ́t bɔakparɛnja bhɛsɛ sɛnu nɛ bǒbhɛn-ɛ?” \v 50 Mmǔ wap amɔt agwɔp akparɛnja ywi. Akpɔ́t atú nsɛ̌m mǔngo bachiǎkap Mandɛm chwát agʉɛ́p amɨk. \v 51 Kɛ Yesu aghati bhɔ bɛ, “Dɔ̌ ká nɔ!” Atɔk yɛ atú mmu wu, abu yi. \v 52 Yesu abhɛ́p yɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhàbhɛri ɛkɛrákap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk abhɛn bátwɔ́ bɛkɛm yi bɛ, “Bǎtwɔ bɛkɛm mɛ nɛ bɔakparɛnja nɛ nkɨ́k mbɔ bɛ nchí chí ngɛ́bhɛ ntantaŋ? \v 53 Mpok nchí nɛ bhe amɛm ɛkɛrákap Mandɛm nɛ́nji nɛnji, bǎbhɨ́kɨ́ kɛm mɛ. Kɛ mpok yɛka nɛ Satan, mfɔ ɛjuri, akway nɛ́nɛ.” \s1 Píta arɛm bɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Yesu \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mk 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Bǒbhɔ bákɛ́m yɛ́ Yesu, bábhó bɛrɔŋ ndǔ ɛkɛt ɛnɛ mǔngo bachiǎkap Mandɛm. Píta are koŋo bhɔ ansɛm nɛkɔ nɛsiɛ. \v 55 Bábháyti ngó nɛntɨ sɛnta. Bo báchɔ́kɔ nɛpaká ngó mángwaka nɔkɔ ngo. Píta achɔkɔ arɛ́ nɛ bhɔ. \v 56 Ngɔrɛ́ bɛtok amɔt anɛ achi arɛ, aghɔ́ Píta nkwɔ arɛ́ chɔkɔ ndǔ ngo ághɔ̀ yi amʉɛt. Áyɨ́ŋɨ́ yi dǐǐ, arɛm bɛ, “Mɔ́nkwǎnɛ nkwɔ́ achi mbʉ nɛ Yesu.” \v 57 Píta ataŋa, arɛm bɛ, “Mma, mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi.” \v 58 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, mmǔ achak aghɔ́ Píta arɛm bɛ, “Wɔ nkwɔ ɔchí mmǔ ywi amɔt.” Píta akɛmɛ yi bɛ, “Cháá, mpú nɛ bhɔ” \v 59 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔkɔ mbɔ nɛŋɔkɔ́ nywɔp nɛmɔt, mmǔ achak arɛm bɛ, “Tɛtɛp, mmǔ-nɛ nkwɔ́ achi mbʉ nɛ Yesu. Yi nkwɔ chi mmu Gálili.” \v 60 Píta aghati yi bɛ, “Nkwǎnɛ, mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ wɔ ɔ́rɛ̀m!” Tɛ́mté wu, ɛnɛ́ yi ábhʉɛ́t bɛrɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m, nkɔk akók. \v 61 Acha ayibhiri mmʉɛ́t ayɨŋɨ Píta. Amɨ́k ayap átɛ́mɛ́ri. Píta atɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ághátí yi bɛ, “Nkɔk apɛrɛ́ kók bɛti ɛbhɛn, chɔŋ ɔ́ndɛm ndɔŋ ɛrat bɛ ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ.” \v 62 Afú nɛfí, adi kɛbhɔ, nɛ bɛyǎ basɛ́mɛ́ antɨ. \s1 Bábhó bɛyɔkɔ Yesu nɛ mándɛnɛ nɔkɔ yi \r (Mt 26.67-68; Mk 14.65) \p \v 63 Batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhàbhɛri Yesu bábho bɛyɔkɔ yi nɛ mándɛnɛ nɔkɔ yi nɛ ɛ́kpá. \v 64 Bágwɔ́t yi amɨ́k nkwɔ, mámbɛbhɛ nɔkɔ yi bɛ, “Wɔ mmu ɔ́chí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ, ghatí bhɛsɛ! Agha ádɛ́bhɛ́ nɔ́ wɔ?” \v 65 Bárɛ́m bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak, mánso nɔkɔ yi nɛ nsɔk. \s1 Básɔ́t Yesu barɔk ndǔ ɛchɛmɛ bataŋá manyé \r (Mt 26.59-66; Mk 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bǒbati ɛtɔk, bǒ batí bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bákɛ́m ɛchɛmɛ ɛghǒ yap. Básɔ́t Yesu barɔk arɛ́ nɛ yi. \v 67 Bábhɛ́p yi bɛ, “Ghatí bhɛsɛ, ɔchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò?” Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mbák ngátí bhe bǎpú noko; \v 68 nɛ mbák mbɛ́p bé ɛnyɨŋ, bapú kɛmɛ mɛ. \v 69 Kɛ bɛ́bhó ɛchɔŋ, chɔŋ Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm amfyɛ́ Mɛ Mmu mfú amfay nchɔkɔ ndǔ nɛbhʉɛt bɛyǎ kɛnókó, ɛbhě awɔ́nɛm ɛyi.” \v 70 Bɔ́ mankɛm babhɛp yi bɛ, “Nɔ́ ɔchí Mmɔ̌ Mandɛm-ɛ?” Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ɛchi mbɔ ɛnyǔ bǎrɛ́mɛ́.” \v 71 Bɔ́ bárɛ́m bɛ, “Sɛ́pɛ́t sɛ́yàŋ batísiɛ́ mántwɔ́ mándɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ ndaká yí? Bɛsɛ́ babhɔŋ sɛ́ghok nɛ batú ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fú yi anyu.” \c 23 \s1 Bárɔ́k ntá Páílet nɛ Yesu \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mk 15.1-5, Jn 18.28-38a) \p \v 1 Nkwɔ́ bataŋá manyé bárɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ́, bɔ̌ mankɛm báfáte, básɔt Yesu báré rɔ́ŋ ntá Páílet nɛ yi. \v 2 Bábhó bɛbhat yi barak amʉɛt mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɛghɔ̌, mmǔ-nɛ ndu ákʉ̀ bɛ bǒ bhɛsɛ bákɛ́ bhʉɛrɛ bɛbhé ɛtɔk. Ǎkàŋ nkwɔ bɛ́ bo bákɛ́ chyɛ nkábhɛ́nti ntá Sísa, Mfɔ Rom. Nɛ árɛ̀m bɛ yí achi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, nɔ́ chi bɛ achí Mfɔ.” \v 3 Páílet abhɛ́p yɛ Yesu bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí nɛ́ Mfɔ bo Israɛl?” Akɛmɛ bɛ, “Ɛ́chí mbɔ ɛnyu ɔ́rɛ́mɛ́.” \v 4 Páílet arɛm yɛ ntá bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ ngɛ́mtay bo abhɛn bachi arɛ bɛ, “Mbɨ́kɨ́ ghɔ yɛ̌ bɛkwɛ́nɛ́ nɛ mmǔ-nɛ.” \v 5 Kɛ bárɔ́k ambɨ bɛkɛmɛ bɛ, “Ǎkɔ̀ atú Judɛ́ya ankɛm antɔŋ nɔkɔ bho ndu mɛ́nyɨ́kɨ́si batɨ̌ yap amɛm bɛ mángʉ́ɛ́p ɛsɔŋɔri ɛtɔk. Akʉ nɔ́, bɛbho atú Gálili kpát bɛ́gháka fá Yerúsalɛm.” \s1 Páílet ató Yesu ntá Mfɔ Hɛ́rɔd \p \v 6 Páílet ághókó nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn, abhɛ́p bhɔ mbák Yesu achi mmu atú Gálili. \v 7 Árɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu afǔ atú ɛtɔk ɛnɛ Hɛ́rɔd achi mfɔ arɛ́, achyɛ ɛyɔŋ bɛ mandɔk nɛ yi ntá Hɛ́rɔd. Mbɔŋ Hɛ́rɔd achi nyaka Yerúsalɛm mpok yɔ. \v 8 Hɛ́rɔd ághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu, ábhɔ́ŋ maŋák tontó, mbɔnyunɛ anáŋ ǎghòk nyaka ɛ̌ti yi nɛ abhɔ́ŋ ɛkwak tɛntɛp bɛghɔ yi nɛ amɨ́k. Ǎbhàka nyaka ntɨ bɛ chɔŋ Yesu ankʉ ɛnyɨŋɨ́ maknkay yí angɔ́. \v 9 Ɛ́kʉ́ Hɛ́rɔd abhɛ́p Yesu bɛyǎ bɛbhɛp kɛ yɛ ɛ́mɔt Yesu ábhɨ́kɨ́ kɛmɛ. \v 10 Ɛnɛ́ Hɛ́rɔd árɔ̀ŋ ambɨ bɛbhɛp yi bɛbhɛp, bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm báte kɛkwɔt, mámbat nɔkɔ yi barak amʉɛt nɛ bɛyǎ ɛ̌yu. \v 11 Hɛ́rɔd nɛ batɛmɛ́ nɛnu bhi báré byak yi, mámfyɛ nɔkɔ yí ɛtáŋɔk. Mámɛ́sɛ yi nkú kɛfɔ amʉɛt. Arɛm bɛ́ mánsɔ́t yí mámpɛtnsɛm ntá Páílet nɛ yi. \v 12 Kɛmmʉɛrɛ Hɛ́rɔd nɛ Páílet kɛ́bho ndǔ nkúbhɛ́ nywɔp ɛnɔ. Ndǔ mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm bachi nyaka chi ndǔ mpap. \s1 Páílet akpɔ́t manyé bɛ mángwáy Yesu \r (Mt 27.15-26; Mk 15.6-15; Jn 18.38b-19.16a) \p \v 13 Bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm ntá Páílet nɛ Yesu, Páílet ató bábhɨ́ŋɨ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk nɛ bǒ ɛtɔk. \v 14 Arɛm ntá yap bɛ, “Bǎtwɔ̀ fá ntá ya nɛ mmǔ-nɛ bɛ ǎkʉ̀ bo bákɛ́ bhʉɛrɛ bɛbhé ɛtɔk. Mbɛ̌p yi mɛnyɨŋ bɛsí bhɛka, nɛ mbɨ́kɨ́ ghɔ́ yɛ̌ bɛkwɛ́nɛ́ ɛbhě yi. \v 15 Mfɔ Hɛ́rɔd nkwɔ́ abhɨ́kɨ́ ghɔ yɛ̌ bɛkwɛ́nɛ́ ɛbhě yi mbɔnyunɛ atǒ yi apɛtnsɛm ntá ya. Nchí ghati bhe bɛ yɛ̌nyɨŋ yi abhɨ́kɨ́ kʉ ɛnɛ́ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ mangway yi. \v 16 Chɔŋ nchyɛ́ ɛyɔŋ bɛ mándɛ́n yi, mámfɛrɛ yi amɔ.” \v 17 [Ɛpɨŋɨ́ bo Israɛl ɛ́chí nyaka bɛ, yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ bɔ́ mányìɛ̀ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, Páílet abhɔŋ bɛ́fɛ́rɛ mmu amɔt anɛ bǒ Yerusalɛm báyàŋ yi amfɛrɛ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ.] \p \v 18 Bɔ́ mankɛm bábɨ́k mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Dɔ̌ mángwáy yi. Fɛrɛ́ bhɛsɛ chi Barábas!” \v 19 Barábas chi mmu anɛ báfyɛ́ nyaka ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ ndǔ barak apay, “Agʉɛbhɛ́ nyaka ɛbyɔk ɛtɔk, nɛ awáy mmu.” \v 20 Páílet apɛt arɛm kɛpɨ ntá yap nɛ nkaysi bɛ́fɛ́rɛ Yesu amɔ. \v 21 Kɛ bárɔ́k ambɨ bɛbɨk bɛ, “Dɛm mángó yi ndǔ ɛkotákátí! Mángó yi ndǔ ɛkotákátí!” \v 22 Ndǔ ndɔŋ anɛ ájwí ɛ́rát Páílet arɛm bɛ, “Ntɨkɨ ɛbɛ́ptí ndak yi ákʉ́? Mbɨ́kɨ́ ghɔ́ yɛ̌ ɛ́bɛ́ptí ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ́ mángwáy yi. Chɔŋ nchyɛ́ ɛyɔŋ mándɛ́n yi nɛ ɛ́kpá, mámfɛrɛ yi amɔ.” \v 23 Kɛ bárɔ́k ambɨ bɛkpɛmɛ, mambɨkɨ nɔkɔ bɛ Páílet andɔ mango yi ndǔ ɛkotákátí. Bǎri map anyiɛrɛ Páílet, awupsi ntɨ. \v 24 Áká yɛ bɛ́ mánkʉ́ nɛ Yesu mbɔ ɛnyu bakɔŋɔ. \v 25 Afɛrɛ Barábas mmu ágʉ́ɛbhɛ́ ɛbyɔk ɛtɔk nɛ awáy mmu, ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, mbɔ ɛnyu bɔ báyàŋ. Achyɛ Yesu ntá bo Israɛl bɛ mánkʉ nɛ yi mbɔ ɛnyu bákɔ́ŋɔ́. \s1 Bágó Yesu ndǔ ɛkotákátí \r (Mt 27.32-44; Mk 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Batɛmɛ́ nɛnu básɔ́t Yesu báre rɔ́ŋ nɛ yi. Ndu bárɔ̀ŋ, bátɛ́mɛri mmǔ ɛtɔk Sírene amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Símun. Áfǔ nyaka ɛbhɨ ǎpɛtnsɛm anywɔ́p, Yerúsalɛm. Bákɛ́m yi bábáyti nɛ ɛko Yesu, bákʉ yi apɔkɔ yɔ́ ankoŋo nɔkɔ Yesu. \v 27 Ngɛ́mtáy bhó báre koŋo Yesu ansɛm. Mbɔk yap bábhák baghɔrɛ́ abhɛn básɛ̀mɛ nyaka, mándi nɔkɔ yi. \v 28 Kɛ Yesu ayibhiri mmʉɛt arɛm ntá baghɔrɛ́ bhɔ bɛ, “Baghɔrɛ Yerúsalɛm, bǎkɛ́ di mɛ! Dí ká chí mmʉɛt ɛyɛka nɛ bɔ̌bhɛka. \v 29 Nchí ghati bhe bɛ mpok ǎtwɔ̀ anɛ bo bárɛ̀m chɔŋ bɛ, ‘Ɛ́rɨ ntá yɛntɨkɨ nkongɔrɛ́ nɛ yɛ̌ntɨkɨ ngɔrɛ́ anɛ ábhɨ́kɨ́ re bhé!’ \v 30 Ndǔ mpok yɔ, chɔŋ bo mándɛm ntá njiɛ ɛgho bɛ, ‘Kwɛ́n ká bay bhɛsɛ́’; nɛ ntá bɔ̌njiɛ bɛ, ‘Kutí ká bhɛsɛ.’ \v 31 Bo bárɛ̀m chɔŋ nɔ́, mbɔnyunɛ, mbák bákwày bɛ́kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn ntá ya, Mmɛ mmu nchí ɛnɔk ɛbɨk, chɔŋ ɛ́mbak ná nɛ ɛnɛ́ ɛ́gú?” \p \v 32 Ɛnɛ́ bárɔ̀ŋ nɔ, basɔt bakʉ̌ bɛbʉ́ bati apay nkwɔ abhɛn batɛmɛ́ nɛnu bárɔ̀ŋ nyaka bɛway nɛ Yesu. \v 33 Bágháká nɔ́kɔ́ ndǔ njiɛ anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ *Ɛ̌nkɔ́nti, bágó Yesu ndǔ ɛkotákátí. Bágó nkwɔ́ bakʉ̌ bɛbʉ́ bhɔ bati apay, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ndǔ ɛyi ɛkotákátí, amɔt ɛbhě awɔ́nɛm Yesu, achák ɛbhě awɔ́ghɔ. \v 34 Arɛ́, amfǎy ɛkotákátí, Yesu anɨkmʉɛt ntá Mandɛm bɛ, “Ɛta, foŋorí bhɔ́, mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bákʉ̀.” Batɛmɛ́ nɛnu bágʉɛp ɛbháŋá ndu bɛ́rɨŋɨ ɛnyu bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́kɔ́rɛ ndɛn Yesu. \v 35 Bo bábhák arɛ́ tee mámkpɔkɔ nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fàkari. Kɛ bǒbati báré way yí way mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Ǎpɛ̀mɛ nyaka bo bachak! Ámpɛ́mɛ́ mmʉɛt ɛyi mbák achi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, Mmu Mandɛm Ayabhɛ!” \v 36 Batɛmɛ́ nɛnu nkwɔ báré way Yesu, mándɔkɔ nɔkɔ bɛchyɛ yi mmɛ̌m amɛn ábáká. \v 37 Nɛ mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mbák tɛtɛp ɔchí Mfɔ bo Israɛl, pɛmɛ́ mmʉɛt ɛyɛ!” \v 38 Amfay ntí Yesu, ɛbhɔ́kɛnɔk ɛbhak babhát ndǔ ɛko ɛnɛ básɨ́ŋɨ́ arɛ bɛ: “Nɛ́ chi Mfɔ bo Israɛl.” \p \v 39 Nkʉ-bɛbʉ́ amɔt anɛ áchi nkwɔ́ kpaŋkpáŋ ndǔ ɛyǐ ɛkotákátí are way Yesu andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Pú wɔ kɛ ɔ́chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò? Pɛmɛ́ mmʉɛt ɛyɛ, ɔ́mpɛmɛ bhɛsɛ́ nkwɔ bhɔ!” \v 40 Kɛ mmʉ̌ bɛbʉ́ achák wu are sayti yi bɛ, “Yɛ̌ndu ɔ́gù ndǔ ɛkotákátí mbɔ Yesu, ɔpú cháy Mandɛm-ɛ́? \v 41 Wɔ nɛ mɛ sɛ́gù ɛ̌ti bɛpɔ̌ barak ayɛsɛ, kɛ mmǔ-nɛ abhɨ́kɨ́ kʉ yɛ̌ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ?” \v 42 Arɛm yɛ bɛ, “Yesu, ghɔ́ mɛ ntínso, mpok ɔ́bhak Mfɔ.” \v 43 Yesu aghati yí bɛ, “Nchí ghati wɔ bɛ, ɛchɔŋ, chɔŋ ɔ́mbak nɛ mɛ ndǔ nɛbhʉɛt maŋák anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ Párádis.” \f + \fr 23:43 \ft Nɔ chi: *Párádis.\f* \s1 Yesu agú ndǔ ɛkotákátí \r (Mt 27.45-56; Mk 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nkárɛ́nká byo nɛ ɛpay nɛ ngósí, mmok ánɛ́m, ɛjuri ɛ́kwɛn ɛkuti ɛtɔk ɛnkɛm kpátɛ nkárɛ́nká ɛ́rát beku, \v 45 mbɔnyunɛ mmok ábhɨ́kɨ́ pɛrɛ ghɔɔ. Nɛ ɛkát ɛnɛ ɛchi amɛm ɛkɛrákap Mandɛm ɛ́ghárɛ ndǔ bɛbhɔk bɛpay gbee. \v 46 Yesu abɨk arɛm bɛ, “Ɛtaya, ndɔ́ nɛpɛ́m ɛna amɔ́ yɛ!” Árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ́, asɛbhɛ. \v 47 Mǔnti batɛmɛ́ nɛnu ághɔ́ nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛfakari, abɨti Mandɛm, andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Tɛtɛp, mmǔ-nɛ achí mbʉ chak bɛsí Mandɛm!” \v 48 Ngɛ́mtay bo abhɛn báchɛ́mɛ́ nyaka arɛ ndu bɛghɔ, bághɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. Bágúrɛ nɛ basɛ́mɛ́, mámbyaka nɔkɔ amɔ antɨ. \v 49 Bǒ mankɛm abhɛn bárɨ́ŋɨ́ Yesu, nɛ baghɔrɛ́ abhɛn bábhó bɛkoŋo yi tɛ Gálili, báté nɛkɔ nɛsiɛ mángɔ nɔkɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. \s1 Bábhɛ́mɛ Yesu \r (Mt 27.59-61; Mk 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50-51 Mmǔ amɔt achí nyaka Yerúsalɛm mpok yɔ. Aka nnyɛ́n bɛ Josɛ́f. Achi nyaka mmǔ Arimátia, ɛtɔk bo Israɛl. Abhak ndɨ̌ndu nɛ mmǔ chak nɛ ǎnòŋ nyaka mpok anɛ Mandɛm abhak Mfɔ bho. Abhak mmǔ amɔt ndǔ ɛchɛmɛ ɛgho ɛnɛ bǒ batí ɛtɔk. Kɛ ábhɨ́kɨ́ ka nyaka nɛ bhɔ ndǔ nkaysi yap nɛ nɛkʉ wap. \v 52 Yí arɔk ntá Páílet bɛ́ ánchyɛ́ yi bɛtaŋ amfɛrɛ Yesu amfǎy ɛkotákátí. Páílet áchyɛ́ nɔ́kɔ́ yi bɛtaŋ, \v 53 arɔk yɛ asɛbhɛ Yesu amɨk, anɛ́p yi nɛ ɛsyɛ̌ndɛn, arɔk afyɛ́ amɛm nnɛm ɛnɛ́n bátɛ́mɛ́ ndǔ sɛtárɛ́bhɛ́, kɛ kɛre bhɛmɛ yɛ̌ mmu arɛ́. \v 54 Ɛ́chí nyaka chi nywɔp ɛnɛn bo bátòŋti mɛnyɨŋ ɛbhɛn Nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt, nɛ ɛ́rɔp chi mandú bɛgháká ndǔ mpok anɛ Nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt nɛ́bho. \f + \fr 23:54 \ft Yesu agú ndǔ nywɔbhɛ-bɛtɨk bɛ́kɔ̀rɛ mmʉɛt manywɔp apay. Nywɔp nɛywěmʉɛt bo Israɛl nɛ́bho nyaka chí beku, mpok mmok ánɛmɛ, ndǔ nywɔbhɛ-bɛtɨk bɛkɔrɛ manywɔp ápay.\f* \v 55 Baghɔrɛ abhɛn báfú nɛ Yesu tɛ Gálili, bákóŋo, baghɔ nnɛm, nɛ ɛnyǔ bábhʉ́rɛ́ mmʉɛt yi amɛm. \v 56 Bápɛ́t yɛ nsɛm ndǔ nɛbhʉɛt anɛ báchɔ̀kɔ amɛm Yerúsalɛm. Bátóŋti bawɛt ɛrɨ́tí ɛriɛp amɛn báwati amʉɛt ngu. \p Nywɔbhɛ́ nɛywɛ̌mʉɛt ɛnap nɛ́gháká nɔ́kɔ́, báywěmʉɛt mbɔ ɛnyǔ ɛbhé Moses ɛ́rɛ̀m. \c 24 \s1 Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m \r (Mt 28.1-10; Mk 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Nɛ nɛyǐnwyɔp ndǔ Nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt, baghɔrɛ́ bhɔ básɔ́t bawɛrɛ́riɛp amɛn bɔ bághókó bárɔ́k ndǔ nnɛm Yesu nɛ nɛyǐnwyɔp. \v 2 Bághɔ́ bɛ ntay ɛnɛn anyǔ nnɛm nɛ́rɔp chi nɛpaká nnɛm. \v 3 Báchwé amɛm nnɛm, kɛ bákɛ ghɔ mmʉɛt yi. \v 4 Ɛ́chá bhɔ ɛnyu bákʉ. Tɛ́mté wu, babhakanɛm bati apay nɛ ndɛn amʉɛt ɛnɛ́ ɛ́kɔ̀t ŋwaŋwǎŋwaŋ báté kɛkwɔt nɛ bhɔ. \v 5 Bɛcháy bɛ́kɛ́m baghɔrɛ́ bhɔ tontó. Bátɛ́p bati amɨk. Bǒ-bhɔ bábhɛ́p bhɔ bɛ, “Ndaká yí báyàŋ mmu anɛ achi nɛpɛ́m ndǔ nkwɔ́ bawú? \v 6 Apú fá. Mandɛm akʉ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́ nyaka bɛ ɛbhɔŋ bɛfakari. Twɔ́ ká ghɔ nɛbhʉɛt anɛ bábhʉ́rɛ́ yi. Tɨ́k ka ndǔ yi ágháti bhe mpok ábhʉɛ́t atú Gálili nɛ bhe. \v 7 Yi arɛm nyaka bɛ, chɔŋ mámfyɛ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm amɔ́ bǒ bɛbʉ́, mángó yi ndǔ ɛkotákátí, nɛ ɛ́ghaka nɔkɔ manywɔp arat, ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” \v 8 Baghɔrɛ́ bhɔ bátɨk yɛ bɛyɔŋ Yesu. \v 9 Bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm, bágháti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛfakari ntá bǒnto Yesu bati byo nɛ amɔt nɛ bakoŋo bhi abhɛ́nɛ́fú mankɛm. \v 10 Baghɔrɛ́ abhɛn bághátí nyaka bǒnto Yesu mbok yɔ chi María anɛ áfú ɛtɔk Mágdala, nɛ Joana, nɛ María nnɔ Jems, nɛ baghɔrɛ́ báchák abhɛn báchi nyaka nɛ bhɔ. \v 11 Kɛ bǒnto básɔ́t ɛnyɨŋ ɛnɛ baghɔrɛ́ bhɔ bárɛ́mɛ́ mbɔ ɛráká ndak, bɔ́ kɛnókó wáwák. \v 12 Yɛ̌ nɔ́, Píta afate, ajɛt arɔk ndǔ nnɛm. Ákúrí nɔ́kɔ́, agʉɛp amɨ́k, ayɨŋɨ amɛm nnɛm. Aghɔ́ bɛbhɔ́kɔ́ ndɛn ɛbhɛn mánɛ́bhɛ́ nyaka mmʉɛt Yesu nɛ bhɔ bhʉ́rɛ́. Apɛtnsɛm anywɔ́p, amakati nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛ́nɛ́ ɛ́fákárí. \s1 Yesu atɛmɛri bakoŋo bhi bati apay ndǔ mbi Ɛmayus \r (Mk 16.12-13) \p \v 13 Nkúbhɛ́ ɛwak ɛyɔ, bakoŋo Yesu bati apay báfá Yerúsalɛm bare rɔŋ ndu mɔ́tɔk anɛ bábhìŋɨ bɛ Ɛmayus, nɛkɔ̌ ɛnɛn nɛchi mbɔ bɔkilɔ́mɛta nɛ́nɛnamɔt nɛ ɛbhɔ́k. \v 14 Mándɛmɛ nɔkɔ ɛ̌ti mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́fákárí. \v 15 Ɛnɛ́ bárɛ̀m mánkɛm nɔkɔ ɛpʉ́ítí nɛ batɨ, mbɔŋ Yesu arɔk kɛkwɔt nɛ bhɔ ankɔ nɔkɔ nɛ bhɔ. \v 16 Kɛ ɛ́bhák mbɔ bɛ́ bágwɔt amɨ́k ayap. Bɔ́ kɛrɨŋɨ bɛ́ chí Yesu. \v 17 Abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ntɨkɨ ndak bǎkɔ̀ mǎndɛmɛ nɔkɔ ɛnyunɛ?” Báté nsónso. \v 18 Mmu wap amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Klópas abhɛ́p yɛ yi bɛ, “Ndiɛrɛ wɔ kɛ ɔ́chí kɛnkɔ̌ anɛ átwɔ́ Yerúsalɛm anɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛfakari arɛ́ ndǔ manywɔbhɛ́-nɛ?” \v 19 Abhɛ́p bɛ, “Ntɨkɨ mɛnyɨŋ?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí nɛ Yesu anɛ Násárɛt. Achi nyaka ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm, nɛ atɔ́ŋ bɛsí bho nɛ bɛsí Mandɛm bɛ bɛtaŋ Mandɛm bɛchi nɛ yi ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi árɛ̀m nɛ ɛbhɛn yi ákʉ̀. \v 20 Kɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒ batí ɛtɔk abhɛsɛ bákɛ́m yi bachyɛ mangway, nɛ bágó yi ndǔ ɛkotákátí. \v 21 Sɛ́bhaka nyaka ntɨ bɛ yí kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́fɛ́rɛ bo Israɛl ndǔ ɛsɔŋɔri. Ɛ́chí nɛ́nɛ manywɔp arat ɛnɛ́ ndak anɛ́ áfákárí. \v 22 Ɛnyɨŋ ɛ́chák ɛ́chí bɛ́ mbɔk baghɔrɛ́ ndǔ nkwɔ ywɛsɛ bákʉ batí átaka bhɛsɛ amɛm. Bárɔ́k ndǔ nnɛm běti bheti, \v 23 kɛ bákɛ ghɔ Yesu. Bápɛtnsɛm barɛm bɛ bághɔ̌ bo mbɔ bɔángɛl Mandɛm ndǔ kɛnɔ́ amɨ́k antifú abhɛn bághátí bhɔ bɛ Yesu achi nɛpɛ́m. \v 24 Mbɔk bo abhɛn báchí nyaka ndǔ nkwɔ́ ywɛsɛ bárɔ́k ndǔ nnɛm bághɔ́ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛchi nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ baghɔrɛ́ bhɔ bárɛ́mɛ́, kɛ bɔ́ kɛghɔ́ mbɔŋ Yesu.” \v 25 Afɔ̌ kɛ Yesu árɛ́mɛ́ ntá yap bɛ, “Bǎchɨŋti bǎcha! Nɛ batɨ̌ yɛka ápú wakari mɛ́nóko mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bárɛmɛ! \v 26 Pú Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, abhɔ̌ŋ nyaka bɛghɔ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn mɛnkɛm kɛ anchwe ndǔ kɛfɔ ɛki?” \v 27 Yesu abho yɛ mɛnɛnɛ ntá yap bɛ manjwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti yi amɛm Ɛkáti Mandɛm, bɛ́bho ndǔ Basɨŋɨ Moses bɛrɔ́ŋ bɛghaka ndǔ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm mankɛm. \p \v 28 Bágháká kɛkwɔt ɛtɔk ɛnɛ bárɔ̀ŋ, Yesu akʉ mbɔ bɛ ǎrɔ̀ bhɔ bɛrɔŋ ambɨ. \v 29 Kɛ bájwɛ́ yi, barɛm bɛ, “Bʉrɛ́ nɛ bhɛsɛ. Nywɔp nɛ́rɔŋ nɛ mbaŋ anaŋ ǎgiri.” Arɔk yɛ bɛbhʉrɛ nɛ bhɔ. \v 30 Mpok nɛnyíɛ́ ákwáy nɔ́kɔ́, asɔt ɛkpɔkɔ́ brɛt. Áchyɛ́ bakak ntá Mandɛm. Abho yɛ bɛ́bɔ́kɔ́ti anchyɛ nɔkɔ ntá yap. \v 31 Amɨ́k ánɛ́nɛ bhɔ, bárɨ́ŋɨ yɛ bɛ chi yi. Kɛ anɛmsi bhɔ́ bɛsí. \v 32 Babho bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Nyakányɛt maŋák achi mbʉ bhɛsɛ antɨ mpok yi árɛ̀m kɛpɨ nɛ bhɛsɛ ambi, anɛnɛ nɔkɔ basɨŋ ntá yɛsɛ!” \v 33 Báfáte tɛ́mté bápɛtnsɛm Yerúsalɛm. Bághɔ́ bǒnto Yesu bati byo nɛ amɔt nɛ bakoŋo bhi abhɛ́nɛ́fú abhɛn báchí nɛ bhɔ́ ndǔ nɛbhʉɛt amɔt. \v 34 Nɛchwe báchwé, bágháti bhɔ bɛ, “Acha apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m tɛtɛp! Atɔ̌ŋ mmʉɛt ntá Símun!” \v 35 Bǒbhɔ bati apay bágháti ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari ambi, nɛ ɛnyu bɔ́ bárɨ́ŋɨ́ yi mpok yi abɔkɔti brɛt achyɛ bhɔ manyíɛ́. \s1 Yesu abhesi ntá bakoŋo bhi \r (Mt 28.16-20; Mk 16.14-18; Jn 20.19-23; Bk 1.6-8) \p \v 36 Ɛnɛ́ bárɛ̀m nɔ ɛ̌ti yi, mbɔŋ Yesu abhesi bɛsí bhap! Arɛm bɛ, “Kpák ámbák nɛ bhe.” \v 37 Bácháyti, nɛ bɛcháy bɛ́kɛ́m bhɔ. Bákáysi bɛ bághɔ̀ nɔ chi ɛfóŋó ngu. \v 38 Kɛ abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Bǎcháy yi? Yi mǎmàkati amɛm batɨ yɛka? \v 39 Ghɔ́ ká amɔ ya nɛ bɛkak ɛbha, mǎndɨŋɨ bɛ chi mɛ tɛtɛp. Mɔ́ ká mmʉɛ́t ya mǎngɔ bɛ chi mɛ. Ɛfóŋó ɛ́pú bhɔŋ mmʉɛt nɛ bɛghɛp mbɔ ɛnyǔ bǎghɔ́ bɛ mbɔŋ.” \v 40 Arɛm nɔkɔ nɔ, atɔ́ŋ bɔ́ amɔ yi nɛ bɛkak. \v 41 Bábhɔ́ŋ maŋák tontó nɛ babhak maknkay bɛ yi achi nɛpɛ́m. Ɛkʉ bɔ́ kɛnókó bɛ ɛchi tɛtɛp. Yesu abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Bǎbhɔŋ yɛ̌nyɨŋ mɛnyiɛ fá?” \v 42 Báchyɛ yi mbɨŋɨ́ nsi anɛ bágwɔ́. \v 43 Asɔt anyiɛ́ bɛsí bhap. \p \v 44 Aghati yɛ bhɔ́ bɛ, “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ̀-nɛ́, chí nkúbhɛ́ barak anɛ mɛ̌ghàti nyaka bhe mpok mbʉɛt nɛ bhe. Mɛ̌ghàti nyaka be bɛ, mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́chi amɛm basɨŋɨ́ Moses nɛ amɛn abhɛn bɛchi ndǔ basɨŋɨ́ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ ɛbhɛn bɛ́chí amɛm Ɛkáti Bakway ɛ̌ti ya, bɛ́bhɔŋ bɛfu tɛtɛp.” \v 45 Anɛnɛ yɛ nkaysi yap bɛ mánjwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm. \v 46 Aghati bhɔ bɛ, “Básɨŋ bɛ, Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò abhɔŋ bɛ́ghɔ ɛsɔŋɔri, angú, nɛ bɛghaka manywɔp árát, ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \v 47 Nɛ bɛ bábhɔŋ bɛghati bǒ bɛtɔk mɛnkɛm ndǔ nnyɛ́n ɛni bɛbho Yerúsalɛm bɛ Mandɛm ǎfòŋori bo abhɛn bátɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap. \v 48 Bǎchí batísiɛ́ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm nɛ bǎbhɔŋ bɛ́gháti bo bachak bɔ mɛnkɛm. \v 49 Ghɔ́ ka, chɔŋ nto be akap anɛ Ɛtaya afyɛ́ bariɛp bɛ ǎtò ntá yɛka. Kɛ bǎbhɔŋ mɛ́noŋ fá amɛm ɛtɔk kpátɛ bɛtaŋ mɛ́mfu amfay mɛ́mbak nɛ bhe.” \s1 Yesu apɛtnsɛm ntá Mandɛm \r (Mk 16.19-20; Bk 1.9-11) \p \v 50 Yesu asɔt yɛ baghɔkɔ́ bhi, afú ɛtɔk nɛ bhɔ. Bárɔ́k bachwɔp ɛtɔk Bɛ́tani. Arɛ́, ayoŋ amɔ amfay, are yɛt bhɔ. \v 51 Ɛnɛ́ yi áyɛ̀t bhɔ, arɔ bhɔ́, Mandɛm asɔt yi ámpɛ́tnsɛm amfay. \v 52 Nɛ ndǔ yi ákò baghɔkɔ́ bhi báré chyɛ yi kɛnókó. Bápɛ́t yɛ nsɛm Yerúsalɛm nɛ bɛyǎ maŋák. \v 53 Báre rɔ́ŋ ɛkɛrákap mámbɨti nɔkɔ Mandɛm.