\id HEB 59HEBKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h Hibru \toc1 Ɛkáti Pɔ̌l ntá Bo Hibru \toc2 Hibru \toc3 Hib \mt2 Ɛkáti Pɔ̌l ntá \mt1 Bo Hibru \c 1 \s1 Yesu achá barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ abhɛn nku nsɨ́ \p \v 1 Ndǔ mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm, Mandɛm ǎfʉ̀ɛt nyaka ntá barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhi ndu bɛrɛm kɛpɨ ntá bachǐmbɨ bhɛsɛ. Akʉ́ nɔ ndɔŋ nɛ ndɔŋ nɛ ndǔ bɛyǎ babhi. \v 2 Kɛ ndǔ manywɔp anɛ ɛchɔŋ, anɛ́ achí kɛkwɔt nɛ ngwɛnti mmɨk, afʉɛ́t chi ntá Mɔ́ywi kɛ ǎrɛ̀m kɛpɨ ntá yɛsɛ. Yí kɛ Mandɛm ákʉ́ bɛ́ ámbák mmu anɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛbhak ɛbhi. Nɛ afʉɛ́t chí ntá yi kɛ ǎghoko yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. \v 3 Yí amʉ́ɛ́t kɛ̌ kɛnɛ́m Mandɛm kɛ́tɔ̀ŋ kpoŋoroŋ nɛ ɛnyǔ mmu Mandɛm achi, nkúbhɛ́ ɛnyu mmu wu kɛ yi achi. Ɛyɔŋ ɛyi ɛbhɔŋ bɛtaŋ nɛ yɔ kɛ yi ásɔ̀t bɛkɛm mmɨk nkɛm. Mpok yi ánáŋá bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ bho bɛ mámbák pɛ́pɛ́p bɛsí bhi, akó amfay achɔkɔ ɛbhě awɔ́nɛm Mandɛm mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ mɛnkɛm. \s1 Mmɔ Mandɛm abhɔŋ bɛtaŋ mɛnkɛm \p \v 4 Ndu ɛchi nɔ, Mandɛm akʉ bɛ́ Mɔ́ywi ánchá bɔángɛl nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ nnyɛ́n ɛnɛn yi áchyɛ́ yi nɛcha ɛnɛn bɔángɛl. \v 5 Yɛ̌ ángɛl apú anɛ Mandɛm ághátí yi bɛ, “Wɔ, ɔchí Mɔ́wa, nɛ ɛchɔŋ nchí rɛm bɛ ndɔp Ɛtayɛ.” Nɛ yɛ̌ chí bɛ́rɛ́m bɛ, “Chɔŋ mbak Ɛtayi nɛ ɔ́mbak Mɔ́wa”, abhɨ́kɨ́ rɛm ntá bɔángɛl. \v 6 Nɛ yɛ̌ chí mpok Mandɛm átó Mmɔ̌ mbɨ ywi fá amɨk, arɛm chí bɛ́ bɔángɛl abhi mankɛm mánchyɛ́ Mɔ́ywi kɛnókó. \v 7 Ɛ̌ti bɔángɛl, yi ǎrɛ̀m bɛ́ ákʉ̀ bɔ mambak mbɔ mbʉ́ɛ́p, ákʉ̀ bǒ bɛtok abhi mámbák mbɔ bárɨ́-ngo. \v 8 Kɛ ntá Mɔ́ywi arɛm chi bɛ, “Ɛ̌ Mandɛm, kɛfɔ ɛkɛ kɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti. Mpok ɔ́kɛ̀m bǒbhɛ, ɔ́kʉ̀ nɔ ɛnyu ɛnɛ ɛchí chak. \v 9 Ɔkɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛchí chak nɛ ɔpap ɛpɨŋ ɛnɛ bo bapu bhʉɛrɛ bɛbhé. Mɛ Mandɛm ywɛ nkʉ yɛ wɔ ɔ́mbɔ́ŋ maŋák mbɔnyunɛ nchyɛ́ wɔ kɛnókó ɛkɛ́n kɛ́chá ɛkɛn mamʉɛrɛ bhɛ mankɛm.” \v 10 Mandɛm apɛt arɛm ntá Mɔ́ywi bɛ, “Wɔ, Acha, kɛ ɔ́ghókó mmɨk ndǔ nɛbhǒnɛt. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi amfay, chí awɔ-bɛtɨk aywɛ. \v 11 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛ́fʉɛ̀rɛ fʉɛt, kɛ wɔ ɔbhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti. Chɔŋ bɔ́ mɛnkɛm mɛ́nkɔk mɛndɔp mbɔ bɛsɨ ndɛn. \v 12 Chɔŋ ɔ́mpɛt bhɔ́ ɔ́mfɛrɛ mbɔ bɛsɨ́ ndɛn ɛbhɛn mmu áwùpsi, kɛ wɔ ɔchí ɛnyumɔt mpoknkɛm, nɛ nɛpɛ́m ɛnɛ nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti.” \p \v 13 Kɛ ntɨkɨ ángɛl Mandɛm ánáŋ ághátí yi bɛ, “Chɔkɔ́ fá ɛbhě awɔ́nɛm awa kpatɛ nkʉ bǒmpap abhɛ mándɔp mbɔ ɛnɔk ɛnɛ ɔ́nyàŋa bɛkak arɛ?” \v 14 Pú bɔ́ mankɛm bachi chi bɛfóŋó ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ bɛtɨk ɛbhi nɛ Mandɛm átò bhɔ bɛ mankwak bǒ abhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛpɛmɛ? \c 2 \s1 Bo bákɛ́ rɔ mbǐ nɛpɛ́m mánɛ́m ɛbhɨ \p \v 1 Ndu ɛchi yɛ̌ nɔ, sɛ́bhɔŋ bɛsɔt mpok sɛ́mbʉrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́náŋ sɛ́ghɔ́kɔ́ bɛ sɛ́kɛ́ rɔ bhɔ sɛnɛm ɛbhɨ. \v 2 Tɛ̌ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔángɛl barɛmɛ bɛchi nyaka tɛtɛp, nɛ yɛ̌ agha anɛ abhɨkɨ bhʉɛrɛ bhɔ nɛ mmu anɛ átàŋ ntí, abhɔ̌ŋ nyaka ntɛmsi anɛ ákwáy nɛ yi, \v 3 ná sɛ́kwày bɛbʉɛ ntɛmsi anɛ átwɔ̀ mbák sɛ́mbyak ɛrɛmɛ́ nɛpɛmɛ anɛ Mandɛm áyàŋ bɛ́pɛ́mɛ́ bhɛsɛ? Mbɔŋ Yesu Acha kɛ áyámbɨ bɛrɛm kpoŋoroŋ ɛ̌ti nɛpɛmɛ anɛ Mandɛm ápɛ̀mɛ bho, kɛ bo abhɛn bághókó bákʉ bɛsɛ sɛndɨŋɨ bɛ ɛchi tɛtɛp. \v 4 Mandɛm are tɔ́ŋ bɛrɨŋ, ankʉ nɔkɔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay mɛnyu nɛ mɛnyu ndu bɛtɔŋ nkwɔ bɛ́ bɛchí tɛtɛp. Are fʉɛ́t nkwɔ ndǔ akap anɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ̀ bho, bɛ́kóŋo nkaysi yi. \s1 Yesu kɛ atɔŋ bɛsɛ mbi nɛpɛ́m \p \v 5 Puyɛ̌ ntá bɔángɛl kɛ Mandɛm áchyɛ́ bɛtaŋ amfay mmɨk anɛ sɛ́rɛ̀m nɛ́ bɛ ǎtwɔ̀ ansɛm. \v 6 Básɨŋ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́fu amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Mandɛm Acha, nkwǎŋwaŋ chí agha anɛ ɔ́re kaysi yi? Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm chi agha anɛ ɔ́re fyɛ ntí nɛ yi? \v 7 Ndǔ mɔ́mbɨŋɨ́ mpok, ɔsɛ́ptí yi bɛ bɔángɛl máncha yi. Ɔkʉ yɛ yí ámbɔ́ŋ kɛnɛ́m nɛ kɛnókó mbɔ mfɔ. \v 8 Ɔchyɛ́ yi bɛtaŋ amfǎy yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ.” \p Bɛrɛm bɛ báchyɛ yi bɛtaŋ amfǎy yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ yɛ̌nyɨŋ ɛ́bhɨ́kɨ́ rɔp ɛnɛ ɛpu antɛnɛ́-yi. Kɛ sɛ́bhɨ́kɨ́ re ghɔ bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛchi antɛnɛ́-yi. \v 9 Kɛ sɛ́ghɔ̀ Yesu mmu bákʉ́ bɔángɛl máncha yi ndǔ mɔ́mbɨŋɨ mpok. Báchyɛ́ yi kɛnɛ́m nɛ kɛnókó mbɔ mfɔ ɛ̌ti ɛsɔŋɔri nɛwú. Chi ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu Mandɛm kɛ yi ágú ɛ̌ti bo mankɛm. \v 10 Mandɛm kɛ ághókó yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛchi ntá yi. Ndu áyàŋ nyaka bɛ bɛyǎ bho mámbɔ́ŋ mbi bɛbhak bɔ̌bhi nɛ mámbɔŋ kɛnɛ́m, ɛrɨ nyaka bɛ yi mmu ánɛ́nɛ́ bhɔ mbǐ wu ámfʉɛ́t ndǔ ɛsɔŋɔri bɛ ankwáy ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi mbɔ mmǔ anɛ ákʉ̀ bɔ mámbɔŋ nɛpɛ́m. \v 11 Yesu mmu ákʉ̀ bo mambák pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm abhɔŋ chi amɔt nɛ bo abhɛn yi ákʉ́ bɛ mambák pɛ́pɛ́p. Ɛ̌ti yɔ, yi ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ ntíánwɔ́p ndu bɛbhɨŋɨ bɔ bɛ, “Bɔ̌ma.” \v 12 Yi arɛm ntá Mandɛm bɛ, “Chɔŋ ndɛm ɛ̌ti yɛ ntá bɔ̌maya mpok bǒbhɛ báchɛ́mɛ́ ndǔ nɛbhʉɛt amɔt, nte bɛsí bhap nchyɛ́ wɔ bakak.” \v 13 Apɛt arɛm bɛ, “Chɔŋ nsɨkɨ ntɨ nɛ Mandɛm.” Nɛ bɛ, “Ghɔ́ mɛ́ nɛ́, nɛ bɔ̌ abhɛn Mandɛm achyɛ mɛ.” \p \v 14 Tɛ̌ndu bɔ̌ abhɛn yi arɛmɛ nɔ ɛ̌ti yap báchí bakwǎŋwaŋ, mbɔŋ Yesu ayíbhírí nyaka arɔp nkwǎ. Akʉ nɔ́ bɛ́ ámfʉɛ́t ndǔ nɛwú anchɔŋti bɛtaŋ ɛbhɛn mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋá nɛwú, nɔ chi Satan. \v 15 Ɛnyu ɛyɔ kɛ yi ákway nyaka bɛfɛrɛ bho ndǔ bɛcháy nɛwú. Báchí nyaka basɛm ndǔ bɛcháy ɛbhɔ ndǔ nɛpɛ́m ɛnap nɛnkɛm. \v 16 Sɛ́rɨŋɨ bɛ atwɔ nyaka bɛkwak chi bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham, puyɛ̌ bɔángɛl. \v 17 Abhɔŋ yɛ bɛrɔp nyaka mbɔ bhɛsɛ bakwǎŋwaŋ ndu yɛ̌ntɨkɨ mbi, bɛ́ ámbák mǔngo bachiǎkap anɛ ábhʉ̀rɛ bariɛp ami bɛsí Mandɛm ndu bɛtɨk ɛbhi nɛ bɛ ánkway bɛchyɛ akap ɛ̌ti bɛbʉ́ bǒ mankɛm. \v 18 Tɛ̌ndu yímbɔŋ ánáŋ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka ɛsɔŋɔri nɛ mamɔ, abhɔŋ mbi bɛkwak abhɛn mamɔ átwɔ̀ ntá yap. \c 3 \s1 Yesu acha Moses \p \v 1 Bɔ̌ma, be bho bǎchi nyáŋá, mmu anɛ achi amfay abhɨ́ŋɨ́ be bɛ mǎmbak bǒbhi. Kaysí yɛ ka mmu anɛ Yesu achi. Yi kɛ Mandɛm átó mbɔ mǔngo bachiǎkap anɛ mɛnyɨŋ ɛ́bhɛn sɛ́nókó, mbɔnyu sɛ́ghàti bho kpoŋoroŋ. \v 2 Ǎbhʉ̀rɛ nyaka bariɛp ami bɛsí Mandɛm mmu áyábhɛ́ yi bɛ ambak mǔngo bachiǎkap nɛ mǔnto nkúbhɛ́ mbɔnyu Moses nkwɔ achi nyaka mmu anɛ ábhʉ̀rɛ bariɛp ndǔ bɛtɨk ɛbhi amɛm ɛkɛrɛ Mandɛm. \v 3 Yesu kɛ Mandɛm ásɔ́rɛ́ bɛ abhɔŋ bɛbhɔŋ kɛnókó ancha Moses, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ mmu anɛ áté ɛkɛt ábhɔ́ŋ kɛnókó acha ɛkɛt ɛnɛ yi ate. \v 4 Mmu kɛ áte yɛ̌ntɨkɨ ɛkɛt, kɛ Mandɛm kɛ ághókó mɛnyɨŋ mɛnkɛm. \v 5 Moses achí nyaka mmǔ tɛtɛp ndu bɛtɨk ɛbhi mbɔ mǔbɛtok amɛm ɛkɛrɛ Mandɛm. Bɛtɨk ɛbhi bɛ́te ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛkʉ bo mándɨ́ŋɨ́ ansɛmpok. \v 6 Kɛ mbák chi Kristo, ǎkɛm ɛkɛt Ɛtayi nɛ ntɨ nɛmɔt mbɔ Mɔ́ywi. Nɛ bɛsɛ bǒ Mandɛm sɛ́chí bo ɛkɛt ɛyi ɛnkɛm mbák sɛ́nté kpirí ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́sɨ́kɨ́ ntɨ nɛ sɛ́bháka ntɨ arɛ nɛ sɛ́dɛ̀p awɔ antɨ bɛ chɔŋ sɛ́mbɔŋ bɔ. \s1 Bǒ Mandɛm nɛ nnɛywɛ̌mʉɛt ɛnɛn yi áchyɛ̀ \p \v 7 Bǎbhɔŋ yɛ bɛghok ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ árɛ̀m mbɔ ɛnyǔ ɛchí amɛm Ɛkáti Mandɛm bɛ, “Ɛchɔŋ, mbák mǎngok Ɛyɔŋ ɛyi, \v 8 bǎkɛ́ gwɔt batɨ amɛm mbɔnyu bachǐmbɨ bhɛka bágwɔ́rɛ́ nyaka batɨ yap nɛ Mandɛm mpok bághàp amɛm baso. Bátáŋntɨ nɛ mɛ nɛ, mamɔ mɛ. \v 9 Mámɔ́ mɛ amɛm baso ɛnyu ɛyɔ, nɛ bághɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nkʉ́ nɛ́ntɨ́ ɛnap ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛpay. \v 10 Ɛ̌ti yɔ ntɨ nɛ́bé mɛ nɛ mkpáká bobhɔ, ndɛm bɛ, ‘Batɨ̌ yap ápɔ̀kɔ bhɔ ɛbhɨ mpoknkɛm, nɛ bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbi wa.’ \v 11 Njɨkɨ ndǔ bɛběntɨ bɛ, ‘Bápú kway bɛchwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛna wáwák.’” \p \v 12 Bɔ̌ma, sɔt ka mpok bɛ ndǔ nkwɔ ywɛka, yɛ̌ mmu ákɛ́ bhak anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛbɛ́ptí ntɨ, nɛ akɛka bɛ́sɨ́kɨ ntɨ nɛ Mandɛm, ɛ́nyu ɛnɛ́ yi arɔ mbi Mandɛm mmu achí nɛpɛ́m. \v 13 Sɛmtí nɔ́kɔ́ ka batɨ yɛ̌ntɨkɨ nywɔp bɛ bɛbʉ́ bɛkɛ rwɔ mmǔ ywɛka ántáŋntɨ nɛ Mandɛm. Kʉ ka nɔ, yɛ̌ntɨkɨ mpok, ɛnɛ́ nywɔp nɛ́chák nɛ́bhʉɛ́t ɛnɛ́n bábhɨŋɨ bɛ, “Ɛchɔŋ.” \v 14 Sɛ́bhɔŋ ákɔ́rɛ́ ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu Kristo ákʉ́ nta yɛsɛ mbák sɛ́ndɔ́k ambɨ bɛte kpirí ndǔ nɛsɨkɨ́ntɨ ɛnɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ nyaka nɛ yi ndǔ nɛbhǒnɛt. Sɛ́bhɔŋ bɛkʉ nɔ tɛ ndǔ ngwɛnti. \v 15 Bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ bárɛ́mɛ́ nyaka bɛ, “Ɛchɔŋ, mbák mǎngok Ɛyɔŋ ɛyi bǎkɛ́ gwɔt batɨ amɛm mbɔ ɛnyǔ bachǐmbɨ bhɛka bátàŋ nyaka ntí nɛ Mandɛm.” \v 16 Bɔ agha bághókó nyaka Ɛyɔŋ Mandɛm yɛ̌ nɔ, bátáŋ ntɨ? Pú bo Moses abhɛn yi áfú nyaka ɛtɔk Íjip nɛ bhɔ? \v 17 Bɔ agha bákʉ́ nyaka Mandɛm ambe ntɨ ndǔ mamiɛ́ bɛsa bɛpay? Pú bo abhɛn bákʉ́ bɛbʉ́, nɛ bágú amɛm baso? \v 18 Nɛ mpok Mandɛm áyɨ́kɨ́ arɛm bɛ, “Bápú kway bɛchwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛna wáwák”, ntɨkɨ bho yi árɛ́mɛ́ nyaka nɔ ɛ̌ti yap? Pú bǒ abhɛn bápú ghok nyaka yi? \v 19 Sɛ́ghɔ yɛ bɛ bápú kway nyaka bɛchwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt Mandɛm mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ noko nyaka yi. \c 4 \p \v 1 Bariɛp amɛn Mandɛm afyɛ́ tɛsáy bɛ chɔŋ bǒbhi mǎnchwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛni abhʉɛ́t. Sɛbhɔŋ yɛ bɛsɔt mpok bɛ yɛ̌ mmu ywɛka akɛ bhak anɛ bárɛm ɛ̌ti yi bɛ abhɨkɨ kway mmu anɛ achwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛnɔ. \v 2 Sɛ́ghok nkwɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ bo abhɛn tɛntɛp bághókó nyaka. Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bághòk ɛ́kɛ kwak bhɔ mbɔnyunɛ batɨ yap apu nyaka arɛ. \v 3 Ndiɛrɛ bɛsɛ bho sɛ́nókó kɛ sɛ́chwè ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛnɔ, puyɛ̌ bǒ abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko. Kɛ Mandɛm árɛ́m nyaka ɛ̌ti yap bɛ, “Njɨ́kɨ́ ndǔ bɛběntɨ ɛbha bɛ, ‘Bápú kway bɛchwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛna wáwák.’” Mandɛm arɛm nɔ yɛ̌ndu ánáŋ ánáŋá nyaka bɛghoko nɛbhʉɛt nɛywɛ̌mʉɛt ɛnɔ nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi atɨ bɛkʉ tɛ mpok anɛ yí ághókó mmɨk. \v 4 Sɛ́rɨŋɨ bɛ ɛchi ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ, ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́fu amɛm Ɛkáti Mandɛm, bárɛm ɛ̌ti nywɔp ɛnɛn nɛjwi tándrámɔt bɛ, “Mandɛm anaŋa nɔkɔ bɛkʉ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi abhɔ̌ŋ nyaka bɛkʉ, aywe mmʉɛ́t ndǔ nywɔp ɛnɛn nɛjwi tándrámɔt.” \v 5 Ndǔ nɛbhʉɛt achak amɛm ɛkáti ɛyi, Mandɛm apɛt ǎrɛm nyaka bɛ, “Bɔ́ bápú kway bɛchwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛna wáwák.” \v 6 Mbi anɛ báchwè ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt Mandɛm abhʉɛ́t yɛ fúú. Kɛ bo abhɛn baghoko Mbok Ndɨ́ndɨ́ mpok ɛyɔ bábhɨ́kɨ́ chwe arɛ ɛ̌ti nɛtaŋántɨ ɛnap. \v 7 Ɛ̌ti yɔ, Mandɛm afyɛ́ mpok achak anɛ bábhɨŋɨ bɛ, “Ɛchɔŋ”. Debhít kɛ ákʉ́ sɛ́rɨ́ŋɨ́ nɔ mbɔnyunɛ Mandɛm afʉɛt nyaka ntá yi tɛntɛp arɛm mɛnyɨŋ ɛbhɛn mánáŋ bárɛ́mɛ́ bɛ yi arɛm bɛ, “Ɛchɔŋ, mpok bǎghoko ɛyɔŋ ɛyi, bǎkɛ́ gwɔt ntɨ.” \f + \fr 4:7 \ft Bɛ́gwɔt ntɨ ndǔ ndɔ́ŋ anɛ, chi mɛ́nísi bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm árɛ̀m ndǔ Ɛyɔŋ Ɛyi.\f* \p \v 8 Mbɔ bo abhɛn Jóshua ásɔ́rɛ́ achwe ɛtɔk Kánǎn nɛ bhɔ bábhɔ̌ŋ nyaka nɛywɛ̌mʉɛt tɛtɛp, mbʉ Mandɛm abhɨ́kɨ́ pɛrɛ rɛm ɛ̌ti mpok nɛywɛ̌mʉɛt achak. \v 9 Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ yɛ bɛ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt nɛchak nɛbhʉɛt ambɨ ntá bo Mandɛm. \v 10 Yɛ̌ agha anɛ áchwe ndu nɛywɛ̌mʉɛt Mandɛm, ǎywɛ́mʉɛt ndǔ bɛtɨk ɛbhi mbɔ ɛnyu Mandɛm ábhɔ́ŋ nyaka nɛywɛ̌mʉɛt mpok ánáŋá bɛghoko mmɨk. \v 11 Sɛ́nú yɛ bɛchwe ndǔ nɛywɛ̌mʉɛt ɛnɔ bɛ ɛnyǔ nɛtaŋa ntɨ bo Israɛl nɛ́kɛ́ kʉ yɛ̌ mmu ywɛsɛ ankwɛn. \p \v 12 Dɨŋɨ́ ká bɛ Ɛyɔŋ Mandɛm ɛchi nɛpɛ́m nɛ ɛbhɔŋ bɛtaŋ. Ɛ́chap ɛcha yɛ̌ntɨkɨ akparɛnja nsɛm ɛpay. Ɛ́chwè tɛ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ nɛpɛ́m nkwǎ nɛ́chɛm nɛ ɛfóŋó ɛyi. Ɛ́chwè mmu antɨ ɛ́ntɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi átɨ́ bɛkʉ. \v 13 Yɛ̌nyɨŋ ɛ́pú bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ bɛsí Mandɛm. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi aghoko ɛchi kpoŋoroŋ bɛsí bhi. Ntá yi kɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛsɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm ntí anɛ yi ákʉ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́. \s1 Yesu kɛ achi mǔngo bachiǎkap ywɛsɛ \p \v 14 Sɛ́ghɔ bɛ sɛbhɔŋ mǔngo bachiǎkap anɛ ákó áchí amfay nɛ Mandɛm. Yí chí Yesu, Mmɔ Mandɛm. Sɛ́ndɔ́k yɛ ambɨ bɛkɛm sayri mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́nókó ɛ̌ti yi. \v 15 Mǔngo bachiǎkap ywɛsɛ chi mmu anɛ ághɔ̀ bhɛsɛ ntínso ndu mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bè bhɛsɛ mmʉɛt mbɔnyunɛ yímbɔŋ abhɔ̌ŋ nyaka mamɔ mɛnyu nɛ mɛnyu, Yɛ̌ nɔ, akɛ kʉ bɛbʉ́. \v 16 Sɛ́ndɔ́k yɛ kɛkwɔt kɛbhɔŋ bɛcháy ntá Mandɛm mmu achi ndǔ ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛyi. Achí Mandɛm bɛrɨ̌ndu nɛ chɔŋ angɔ́ bhɛsɛ ntínso, antɔŋ bhɛsɛ bɛrɨ̌ndu ɛbhi ndu bɛkwak bhɛsɛ́ ndǔ mpok anɛ sɛ́chɛ́bhɛ́ ɛnyɨŋ. \c 5 \p \v 1 Bo báyàp yɛ̌ntɨkɨ mǔngo bachiǎkap ndǔ nkwɔ wap, mámbʉrɛ, yi ankʉ nɔkɔ bɛtɨk Mandɛm ndǔ ntí wap. Yi kɛ ásɔ̀t yɛ akap anɛ bho nɛ akabhɛ́nya nkwɔ ánchyɛ̀ nɔkɔ ntá Mandɛm ɛ̌ti bɛbʉ́ bho. \v 2 Arɨ́ŋɨ́ ndu ákɛ̀m sayri bo abhɛn bábhɨkɨ rɨŋɨ yɛ̌nyɨŋ nɛ abhɛn babhɔŋɔ bɛkwɛ́nɛ́ tɛ̌ndu yímbɔŋ ábhɔ́ŋɔ́ nkwɔ bɛyǎ bɛkwɛnɛ bɛsí Mandɛm. \v 3 Abhɔŋ yɛ bɛchyɛ nɔkɔ akap ɛ̌ti bɛbʉ́ ɛbhi yímbɔŋ, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu áchyɛ̀ akap ɛ̌ti bɛbʉ́ bo abhɛn yi áté ndǔ ntí wap. \v 4 Yɛ̌ mmu ápú chyɛ mmʉɛt kɛnókó andɛm bɛ yi ǎkway bɛbhak mǔngo bachiǎkap. Mandɛm kɛ áyap mmu, ankʉ yí ambak mǔngo bachiǎkap nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu ákʉ́ nyaka nɛ Árɔn. \p \v 5 Nkúbhɛ́ ɛnyǔ yɔ kɛ ɛchi nɛ Kristo. Puyɛ̌ yímbɔŋ kɛ áyóŋó nyaka mmʉɛt bɛ́ ámbák mǔngo bachiǎkap ambɔ́ŋ kɛnókó nchiakap. Mandɛm kɛ ábhɨ́ŋɨ́ yi, arɛm bɛ, “Wɔ, ɔchí Mɔ́wa, nɛ ɛchɔŋ nchí rɛm bɛ ndɔp chi Ɛtayɛ”. \v 6 Apɛt árɛ̀m nɛbhʉɛt achak bɛ, “Chɔŋ ɔ́mbak nchiakap mpoknkɛm mbɔ ɛnyu bárɛ́mɛ́ nyaka ɛ̌ti Mɛlkísɛdɛk.” \p \v 7 Mpok Yesu achi fá amɨk, arɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ Mandɛm abhɔŋ bɛtaŋ bɛkʉ nɛwú nɛmfʉɛt yi ansɛm. Anɨkmʉɛt nɛ ntɨ nɛnkɛm kpát ɛyɔŋ ɛyi ɛre ko amfay, babhɛsɛ ansɛp nɔkɔ. Mandɛm aghok nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛni mbɔnyunɛ asɛ́ptí nyaka mmʉɛt, anchyɛ nɔkɔ Mandɛm kɛnókó. \v 8 Yí achi nyaka Mmɔ Mandɛm tɛtɛp, yɛ̌ nɔ, aghɔ́k bɛghok Mandɛm ndǔ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn yi ághɔ̀. \v 9 Mandɛm ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛkʉ yi ankway ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi, ayibhiri arɔp mmu anɛ áchyɛ̀ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ághòk yi. \v 10 Mandɛm afyɛ́ yi ambak ɛnyǔ mǔngo bachiǎkap anɛ Mɛlkísɛdɛk achi nyaka. \s1 Sɔt ká mpok bɛ yɛ̌ mmu ákɛ́ rɔ mbi Mandɛm \p \v 11 Mbɔ̌ŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak ɛbhɛn nchí kway bɛrɛm ɛ̌ti Yesu mǔngo bachiǎkap ywɛsɛ. Kɛ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bè mmʉɛt bɛkʉ be mǎnjwimɛm tɛ̌ndu bǎrɔ́bhɛ́ chi bo abhɛn bapu kɛm ɛnyɨŋ ayak. \v 12 Yɛ̌ndu bǎchi bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛbhak batɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ́nɛ, nté yɛka ǎtɔ̀ŋ bɛ bǎbhʉɛt chi bo abhɛn mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛtɔŋ mɛnyɨŋɨ́ mbɨ ɛbhɛn mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛghɔk ɛ̌ti Ɛyɔŋ Mandɛm. Bǎchí mbɔ mǎmbɔ abhɛn bábhʉɛt mɛnyu chi nɛ́bhɨ. Bǎpú mbɔ bǒ abhɛn bákwáy mɛnyiɛ nɛnyíɛ́ mbɔŋ. \v 13 Mmu anɛ ányù chi amɨ, ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛka ndu bɛrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak bɛsí Mandɛm mbɔnyunɛ achí mmɔ́. \v 14 Nɛnyiɛ́ mbɔŋ nɛchi chi ntá baseansi. Bɔ́ kɛ mánáŋ bághɔ́kɔ́sí mmʉɛt nɛ bárɨŋɨ ɛwupsi ɛnɛ ɛchi ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛrɨ́ nɛ ɛnɛ́ ɛ́bhɛ́bhɛ́. \c 6 \p \v 1 Sɛ́ndɔ́ yɛ bɛyɨŋɨ nɔkɔ chi ndiɛrɛ mɛnyɨŋɨ́ mbɨ ɛ̌ti Yesu Kristo, sɛ́ndɔ́k ambɨ ndu bɛchak bɛ sɛ́nsɛ́nɛ́ ndǔ nɛjwǐmɛm ɛnɛsɛ. Sɛ́bhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ bɛsɔt mpok bɛrɛm ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kɛ́mɛ́ nɛka ɛnɛsɛ mbɔ ɛbhɛn bɛ́rɛ̀m bɛ mmu abhɔŋ bɛtɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhi, andɔ bɛkʉ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ yi chi nɛ nɛwú, nɛ bɛ mmu abhɔŋ bɛka nɛ Mandɛm. \v 2 Nɛ bɛ bábhɔŋ bɛsɔt mpok bɛrɛm ɛ̌ti nɛjwiti, nɛ ɛ̌ti ɛpɨŋ mɛ́nyáŋa bho amɔ́ anti, nɛ ɛnyǔ mbúrɛ́ Mandɛm ákʉ̀ bawú mámpɛ́tnsɛm ndǔ nɛpɛ́m, nɛ ɛ̌ti nɛtáŋ anɛ mbúrɛ́ bátàŋ bo mámkpɔt manyé yap ndɔŋ amɔt ndak amay. \v 3 Sɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛ́tɨ́ŋɨ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ. Chɔŋ sɛ́ndɔ́k chi ambɨ mbák ɛ́chí ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyaŋ. \v 4 Sɛ́bhɔŋ bɛrɨŋɨ bɛ bápú kway bɛkʉ mmu anɛ arɔ mbi Mandɛm bɛ ámpɛt antɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhi. Nchí rɛm ɛ̌ti ɛnyǔ mmu anɛ mánáŋ bákʉ́ amɨ́k ánɛ́nɛ́ yi, aghɔ́ akap anɛ Mandɛm ǎchyɛ̀ bǒ bhi, nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ yi nkwɔ. \v 5 Ndǔ nɛpɛ́m ɛni, anáŋ aghɔ nkwɔ bɛrɨ ɛbhɛn bɛ́fù ndu Ɛyɔŋ Mandɛm, aghɔ́ bɛtaŋ ɛbhɛn bɛ́bhàk chɔŋ ndǔ nɛŋɔkɔ́ mpok ɛnɛn nɛ́twɔ̀ ansɛm. \v 6 Mbák mmu wu ántáŋ ntí nɛ Kristo, bápú kway bɛkʉ yi ampɛt antɨknsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhi, tɛ̌ndu yi achi mbɔ mmu anɛ apɛt ágò Mmɔ Mandɛm ndǔ ɛkotákátí, anchyɛ nɔkɔ yi ntíánwɔ́p bɛsí bho, ɛnɛ ɛyɔ ɛ́twɔ̀ yi chi nɛ mɛ́nɛ́mɛ́. \p \v 7 Mandɛm ǎyɛt mmɨk anɛ ányù manyiɛp amɛn ákwɛ̀n arɛ, ankʉ nɛnyíɛ́ nɛ́ngó, nɛnchyɛ mbwɔt ntá mmu anɛ ákwáŋá yɔ. \v 8 Kɛ mbák mmɨk ǎgò chi bɔ̌mɛnɔk nɛ tákɔ nsěnse, nɔ yɔ abhɨ́kɨ́ rɨ́, ǎrɔp chi mmɨk anɛ báchɔ̀ŋti chɔŋti, nɛ ndu ngwɛnti, mánsɔŋ yɔ sɔŋ. \p \v 9 Abhɛn ɛkɔŋ, yɛ̌ndu mɛ́rɛ̀m nɔ nɛ bhe, mbɔ̌ŋ ntɨ nɛ bhe bɛ́ bǎkʉ̀ chi bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kɔ̀ ndɔŋ amɔt nɛ nɛpɛmɛ anɛ Mandɛm ápɛ̀mɛ bhe. \v 10 Mandɛm achi chak mpoknkɛm nɛ apu kway bɛghɔkɔntɨk bɛtɨk ɛbhɛka nɛ ɛkɔŋ ɛnɛ bǎtɔ́ŋɔ́ yi ndǔ bǎkwàk batɨ bǒnkwɔ nɛ bǎrɔ̀ŋ ambɨ bɛkʉ nɔ. \v 11 Nɛ sɛ́yàŋ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka ándɔ́k ambɨ bɛtɔŋ nkúbhɛ́ ntɨ ɛnɔ tɛ ndǔ ngwɛnti, nɛ bǎpú nɔ́k chɔŋ bɛbhɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhaka ntɨ bɛ chɔŋ mǎmbɔŋ. \v 12 Mpú yaŋ mǎndɔ abhɔt ánkɛ́m be. Nchí yaŋ chi bɛ mǎnkoŋo ɛrɨŋ ɛnɛ bo abhɛn mánókó, nɛ bábhɔŋ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ nɛ bághaka ndǔ nté anɛ bábhɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ. \s1 Bariɛp Mandɛm apú kwɛ́n \p \v 13 Mpok Mandɛm afyɛ́ Ábraham bariɛp, ayɨkɨ ndǔ nnyɛ́n ɛni yímbɔŋ, tɛ̌ndu yɛ̌ mmu apu anɛ acha yi bɛ yi ánkwáy bɛyɨkɨ ndu nnyɛ́n mmu wu. \v 14 Ayɨkɨ arɛm bɛ, “Mpú nɔ́k bɛ́yɛt wɔ, nɛ chɔŋ nchyɛ́ wɔ bɛyǎ bɛbhárɛ́bhɔ.” \v 15 Ábraham ánoŋ yɛ nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ kpát abhɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ yi. \p \v 16 Nkwǎŋwaŋ ǎyɨkɨ chi ndǔ nnyɛ́n mmu anɛ acha yi, nɛ mpok bo bákɛ̀m ɛpʉ́ítí, mánáŋ mányú nku, ɛpʉ́ítí ɛ́may. \v 17 Ɛnyɨŋ ɛyɔ kɛ ɛ́kʉ́ Mandɛm áyɨ́kɨ́ nyaka ndu bɛ́tɔŋ bo abhɛn bariɛp ami achi ntá yap kpoŋoroŋ bɛ bɔ́ báká ɛnyɨŋ ɛnɛ yi atɨ bɛkʉ. \v 18 Mandɛm akʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛpay ndu bɛ́fyɛ bhɛsɛ ntɨ, bɛsɛ bho sɛ́bʉɛ́ sɛ́rɔ́ŋɔ́ ntá yi bɛ yi ampɛmɛ bhɛsɛ. Mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛpay bɛpu wupsi mbɔnyunɛ yí apú kway bɛsense. Afyɛ́ bɛsɛ ntɨ bɛ sɛkɛ rɔ bɛbhaka ntɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ bhɛsɛ. \v 19 Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ sɛbhaka ntɨ arɛ ɛ́kɛ̀m bɛsɛ ɛrɨ́rɨ́ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ mbɔ ɛnyǔ ndo ákɛ̀m áchwí nɛbhʉɛt amɔt kpɛmm bɛ nnyɛ́n nɛ́kɛ pɔkɔ́ wu. Nɛbhakántɨ́ ɛnɛsɛ nɛ Yesu nɛ́kʉ́ sɛ́fʉɛ́t ɛkat sɛ́chwe tɛ amɛm mɔ́kɛrɛ kóŋ, ndǔ nɛbhʉɛt bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm. \v 20 Yesu anáŋ ayámbɨ arɔŋ arɛ ndǔ ntí ayɛsɛ mpok yi árɔ́bhɛ́ chi mǔnti bachiǎkap anɛ mpoknkɛm mbɔ ɛnyǔ bárɛ́mɛ́ nyaka ɛ̌ti Mɛlkísɛdɛk. \c 7 \s1 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛyɨŋɨ Mɛlkísɛdɛk nchiakap Mandɛm \p \v 1 Mɛlkísɛdɛk-nɛ achi nyaka mfɔ ɛtɔk Salɛm nɛ nchiakap Mandɛm Acha. Ábraham anu nyaka nɛ bɛyǎ bafɔ awáy bhɔ. Mpok yi áfú ɛbhɨ̌nɛnu ápɛ̀tnsɛm, Mɛlkísɛdɛk atɛmɛri yi, ayɛ́t yi. \v 2 Ábraham akɔrɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn yi áfú ɛbhɨ̌nɛnu nɛ bhɔ ndu baru byo, achyɛ yi ndu amɔt. Nnyɛ́n Mɛlkísɛdɛk ɛnɔ nɛ́te ndǔ “Mfɔ anɛ ákʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chak.” Achi nkwɔ Mfɔ Salɛm, nɔ chi “Mfɔ anɛ áchyɛ kpák.” \f + \fr 7:2 \ft Hibru: Mɛ́lɛk chi “Mfɔ”, tsedek chi “chak”, Salɛm chi “Kpák”.\f* \v 3 Ɛkáti Mandɛm ɛ́bhɨ́kɨ́ rɛm yɛ̌nyɨŋ ɛ̌ti ɛtayi nɛ máyi nɛ nnɛrɛ́kɛt ywi nɛ mpok anɛ bábhé yi. Nɛ nɛpɛ́m ɛni nɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti. Achí nchiakap Mandɛm ngwɛnti ti mbɔ Mmɔ Mandɛm. \p \v 4 Ghɔ́ ká ɛnyǔ nnɛ́m mmu yi achi nyaka! Yɛ̌ndu Ábraham achi nyaka chi mbɨ anɛ bo Israɛl, akɔ́rɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi áfú ɛbhɨ̌nɛnu nɛ bhɔ ndǔ baru byo, achyɛ yi ndu amɔt. \v 5 Mbɔk bɛbhárɛ́bhɔ Lɛ́vi bachi bachiǎkap Mandɛm. Ɛbhé Moses ɛ́ghàti bhɔ bɛ mánsɔt ndǔ mɛnyɨŋ amɔt ndǔ anɛ byo ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu Israɛl, yɛ̌ndu bɔ nɛ bo Israɛl mankɛm bachi bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham, nɔ chi bǒ nnɛrɛ́kɛt amɔt. \v 6 Kɛ Mɛlkísɛdɛk mmu ápú nyaka mbɔ̌ŋ mmǔ nnɛrɛ́kɛt Lɛ́vi asɔt nyaka ɛnyǔ akap wu nɔ Ábraham áchyɛ́ yi, ayɛ́t yi mmu Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp nɛ yi. \v 7 Yɛ̌ntɨkɨ mmu arɨ́ŋɨ́ bɛ mmu anɛ áyɛt ntɨ kɛ áchá mmu anɛ yi áyɛ́rɛ́. \v 8 Bɛyɨŋɨ bachiǎkap abhɛn bachi bɛbhárɛ́bhɔ Lɛ́vi, bɔ́ mankɛm abhɛn básɔt akap anɛ ndu-amɔt ntá bho, bágù mbɔ yɛ̌ntɨkɨ mmu achak. Kɛ bɛ́yɨ́ŋɨ Mɛlkísɛdɛk, mmu ásɔ́rɛ́ nyaka nkwɔ akap wu, Ɛkáti Mandɛm ɛ́tɔ̀ŋ bɛsɛ bɛ nɛpɛ́m ɛni nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 9 Sɛ́kwáy mbɔŋ bɛ́rɛm bɛ Lɛ́vi mmu bɛbhárɛ́bhɔ bhi básɔt ɛnyǔ akap wu ntá bho, achyɛ́ nyaka ɛnyǔ akap wu ntá Mɛlkísɛdɛk tɛ̌ndu chi-mbɨ ywi Ábraham áchyɛ́ nyaka wu ntá Mɛlkísɛdɛk. \v 10 Ɛchi ɛnyuyɔ mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ re bhe nyaka Lɛ́vi mpok Mɛlkísɛdɛk atɛmɛri Ábraham. Yɛ̌ nɔ, Lɛ́vi ánáŋ achí nyaka ndǔ manoŋ Ábraham. \p \v 11 Mpok Mandɛm ákʉ́ bachiǎkap abhɛn bɛbhárɛ́bhɔ Lɛ́vi manchyɛ bɛbhé ɛbhɛn bɛ́kwáy nɛ nkwɔ́ bachiǎkap abhɔ, mbɔ bɛtɨk ɛbhap bɛ́kway nyaka bɛkʉ bɛ bo mámbák chak mbɔ ɛnyǔ Mandɛm áyàŋ, mbʉ́ ntí apu anɛ nchiakap achak átwɔ anɛ achi mbɔ Mɛlkísɛdɛk, nɛ abhak kɛkúrí nɛ bachiǎkap abhɛn nnɛrɛ́kɛt Arɔn. \v 12 Mpok nnɛrɛ́kɛt anɛ bachiǎkap áwúpsí, ɛwúpsí ɛbhak ndu ɛbhé nkwɔ. \v 13 Mmu anɛ bárɛ̀m mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɛ̌ti yi afu chí ndǔ nnɛrɛ́kɛt anɛ́ achí kɛkúrí nɛ anɛ́ yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ re fu arɛ, nɛ anɛ́ ákʉ̀ bɛtɨkɨ́ Mandɛm mbɔ nchiakap. \v 14 Ɛchi kpoŋoroŋ bɛ Acha ywɛsɛ Yesu afu nyaka ndǔ nnɛrɛ́kɛt Júda, nɛ Moses ábhɨ́kɨ́ rɛm yɛ̌nyɨŋ ɛ̌ti nnɛrɛ́kɛt wu mpok yi árɛ̀m ɛnyɨŋ ɛ̌ti bachiǎkap. \s1 Yesu achi nchiakap Mandɛm mbɔ Mɛlkísɛdɛk achi nyaka \p \v 15 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛpɛt ɛ́kʉ̀ sɛngɔ kpoŋoroŋ bɛ ɛbhé ɛ́yíbhiri, chi nɛtwɔ anɛ nchiakap achak átwɔ́ mbɔ Mɛlkísɛdɛk. \v 16 Achí nchiakap, puyɛ̌ chi bɛkoŋo ɛbhé ɛnɛ ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti nnɛrɛ́kɛt anɛ nchiakap ábhɔ́ŋɔ́ bɛfu arɛ, kɛ chi bɛkoŋo bɛtaŋ ɛbhɛn nɛpɛ́m ɛni ɛnɛn yɛ̌ mmu apu kway bɛchɔŋti. \v 17 Ɛchi mbɔ ɛnyǔ bárɛ́mɛ́ ɛ̌ti Kristo bɛ, “Wɔ, ɔchí nchiakap Mandɛm ngwɛnti ti mbɔ Mɛlkísɛdɛk.” \v 18 Ndu bɛrɔŋ ambɨ, bárɔ ɛsɨ́ ɛbhé mbɔnyunɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ nyaka bɛtaŋ, ɛ́kɛpɛrɛ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ bhɛsɛ. \v 19 Nti achi bɛ ɛbhé yɔ ɛ́pú kway bɛkwak mmu ankway ndu yɛ̌ntɨkɨ mbi bɛsí Mandɛm. Nɛ́nɛ, bátwɔ́ nɛ ɛnyɨŋ ɛchak ɛnɛ ɛcha bɛbhé. Yɔ́ kɛ sɛ́bháká ntɨ arɛ́ nɛ ɛ́yà bhɛsɛ kɛkwɔt nɛ Mandɛm. \p \v 20 Ɛnyɨŋ ɛchak ɛnɛ sɛ́ghɔ̀ ɛ̌ti nchiakap wu chi bɛ Mandɛm anyu nyaka nku bɛ Yesu ǎbhák nchiakap. Yɛ̌ nchiakap achak apú, anɛ mányú nku ɛ̌ti yi. \v 21 Ntá Yesu kɛ yi áyɨ́kɨ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́ghàti bɛsí bɛ, “Ɛta Mandɛm ayɨkɨ, nɛ ápú kway bɛyibhiri nkaysi yi. Ayɨ́kɨ́, arɛm bɛ, ‘Ɔchí nchiakap ngwɛnti ti.’” \v 22 Nku anɛ Mandɛm ányú ɛ̌ti Yesu ɛnyuyɔ ǎtɔ̀ŋ bɛ, mpok sɛ́ghɔ̀ Yesu, sɛ́rɨŋɨ bɛ yi achi sɛbhaŋ ɛsɛn Mandɛm achyɛ ndu bɛtɔŋ bɛ nku yɔ atéé acha anɛ nsɨ. \p \v 23 Ɛwupsi ɛchak ɛchi bɛ, bachiǎkap abhɛn mbɨ baya nyaka nɛ ntí bɛ báchí nyaka bo abhɛn nɛwú nɛ́káŋ bɔ bákɛ́ rɔŋ ambɨ nɛ bɛtɨk ɛbhap. \v 24 Kɛ mbák chi Yesu, yi ǎrɔ̀ŋ ambɨ bɛkʉ bɛtɨk ɛbhi mbɔ nchiakap mpoknkɛm, mbɔnyunɛ yi apu gu wáwák. \v 25 Ndu ɛchi nɔ, yi ǎkway bɛpɛmɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áfʉɛ́rɛ́ ntá yi atwɔ ntá Mandɛm ndɔŋ amɔt ndak amay, tɛ̌ndu yi achi nɛpɛ́m mpoknkɛm ndu mɛnɨkmʉɛt ɛ̌ti yap. \p \v 26 Ɛnyǔ mǔngo bachiǎkap wu kɛ ákwáy yɛ bɛkwak bɛsɛ, mbɔnyunɛ yi achi nyáŋá, abhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛ́kwɛ́nɛ́, abhɨ́kɨ́ bhɔŋ bakwap, achí kɛkúrí nɛ bǒ bɛbʉ́, nɛ achí ndǔ nɛbhʉɛ́rɛ́ kɛnókó amfay. \v 27 Nti apu anɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ akap yɛ̌ntɨkɨ nywɔp mbɔ yɛ̌ntɨkɨ mǔngo bachiǎkap anɛ mbɨ. Yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ǎyambɨ nyaka anchyɛ akap ɛ̌ti ɛbhi bɛbʉ́, kɛ andɔk yɛ ambɨ bɛkʉ nɔ ɛ̌ti bɛbʉ́ bo bachak. Yesu achyɛ́ akap ndɔŋ amɔt ndak ámáy, mpok yi achyɛ mmʉɛt bɛ mango ndu ɛkotákátí. \v 28 Ɛbhé Moses ɛ́kʉ̀ nyaka bo abhɛn bɛkwɛ́nɛ́ bɛ́chí nɛ bhɔ mámbák bǒ bagho bachiǎkap, kɛ Mandɛm anyu nku akʉ Mɔ́ywi mmu ákwáy ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi mpoknkɛm ámbák mǔngo bachiǎkap. \c 8 \s1 Yesu kɛ achi mǔngo bachiǎkap anɛ Nku Nkɔ \p \v 1 Mbɔ̌ŋ ntí-ndak anɛ sɛ́rɛ̀m chi bɛ sɛbhɔŋ ɛnyǔ mǔngo bachiǎkap anɛ áchɔ́kɔ́ ndǔ nɛbhʉɛ́rɛ́ kɛnókó nɛ Mandɛm mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ mɛnkɛm awu amfay. \v 2 Mǔngo bachiǎkap wu ákʉ̀ bɛtɨk ɛbhi amɛm ɛtɛm ɛnɛ ɛchi nyáŋá, ɛnɛ́ mbɔŋ Mandɛm Acha áté, kɛbhak chi nkwǎŋwaŋ. \v 3 Báfyɛ̀ yɛ̌ntɨkɨ mǔngo bachiǎkap chi bɛ anchyɛ nɔkɔ akap nɛ akabhɛ́nya ntá Mandɛm. Ndu ɛchi nɔ, nchiakap ywɛsɛ nkwɔ abhɔŋ bɛ́bhɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi áchyɛ ntá Mandɛm mbɔ akap. \v 4 Mbɔ yi achi chi fá amɨk, mbʉ ápú bhak nchiakap wáwák, tɛ̌ndu bachiǎkap bachak bachí fá amɨk abhɛn báchyɛ̀ akap bɛkoŋo ɛnyǔ ɛnɛ́ ɛbhé Moses ɛ́rɛ̀m. \v 5 Bɛtɨk ɛbhap bɛchi mbɔ ndɨkandi anɛ ákʉ̀ sɛ́ndɨ́ŋɨ́ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fàkari amɛm ɛtɛm ɛnɛ amfay. Sɛ́rɨŋɨ bɛ ɛchi nɔ mbɔnyunɛ mpok Moses ábhɔŋ nyaka bɛte ɛ́tɛm akap, Mandɛm aghati yi bɛ, “Ɔbhɔŋ bɛghɔ bɛ ɔté ɛtɛm ɛyɔ mbɔ ɛnyu ntɔ́ŋɔ́ wɔ amfay njiɛ.” \v 6 Kɛ nɛ́nɛ, bɛtɨk ɛbhɛn Kristo bɛ́chá ɛbhɛn bachiǎkap abhɛn Nku Nsɨ́, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ nku anɛ ákʉ́ Yesu ate nɛntɨ Mandɛm nɛ bho áchá anɛ nsɨ́, mbɔnyunɛ akɔ nɛ nku anɛ árɨ́ áchá. \v 7 Mbɔ nku nsɨ́ yɔ ǎkway nyaka bɛkwak bo mambak chak bɛsí Mandɛm, mbʉ ntí apu bɛbhɔŋ nku achák. \v 8 Kɛ Mandɛm Acha aghɔ̌ nyaka bɛ bɛ́kwɛ́nɛ́ bɛchí nɛ bǒbhi. Ɛ̌ti yɔ, arɛm bɛ, “Mpok ǎtwɔ̀ anɛ nchí nyu nku achák nɛ bo Israɛl, nɛ bǒ Júda nkwɔ. \v 9 Nku anɛ apú bhak mbɔ anɛ nsɨ́ nyaka nyu nɛ bachǐmbɨ bhap mpok nsɔ́rɛ́ bhɔ́ nɛ awɔ́ wa mfɛ́rɛ́ ɛtɔk Íjip. Bábhɨ́kɨ́ rɔŋ nyaka ambɨ bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nku nsɨ́ áyaŋ bɔ mankʉ. Ɛ́kʉ́ Acha arɛm bɛ, ‘Ndu ɛ́chí nɔ, mbɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ mpok nɛ bhɔ. Mmɛ Mandɛm Acha kɛ nchí rɛm.’ \v 10 Nɛ́ chi nku anɛ mɛ̌nyú chɔŋ nɛ bo Israɛl ndǔ manywɔp anɛ átwɔ̀. Mmɛ Acha nchí rɛm bɛ chɔŋ mfyɛ́ bɛbhé ɛbha bɔ́ antí, nsɨŋ bhɔ amɛm batɨ yap. Chɔŋ mbak Mandɛm awap, nɛ bɔ mámbak bǒbha. \v 11 Yɛ̌ mmu apu bhɔŋ chɔŋ bɛtɔŋ ntɨ, nɛ yɛ̌ chi ntɨ manɔ bɛ, ‘Dɨŋɨ́ Mandɛm’, mbɔnyunɛ bo mankɛm bárɨ̀ŋɨ chɔŋ mɛ, bɛbho amʉɛt ndɛ́ndɛmɛ bho bɛghaka amʉɛt manɛ́m bho. \v 12 Nɛ chɔŋ ngɔ́ bhɔ ntínso, mfóŋórí bɛbʉ́ bhap nkɛpɛrɛ tɨk bhɔ́ wawak.” \v 13 Nɛrɛm anɛ Mandɛm árɛm ɛ̌ti Nku Nkɔ ǎtɔ̀ŋ bɛ anɛ mbɨ abhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́náŋá ɛ́fʉ́ɛrɛ́ mpok, yɔ kɛpɛrɛ bhɔŋ bɛtaŋ, ɛ́nɛmɛnɛm. \c 9 \s1 Ɛnyǔ báchyɛ̀ nyaka Mandɛm Kɛnókó amɛm Ɛtɛm \p \v 1 Nku mbɨ anɛ Mandɛm ányú nɛ bo Israɛl abhɔ̌ŋ nyaka bɛbhé ɛbhɛn bɛ́tɔ̀ŋ ɛnyǔ bo babhɔŋɔ bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó, nɛ ɛtɛm ɛbhak fá amɨk ɛnɛ́ bǒ báchyɛ̀ yi kɛnókó arɛ́. \v 2 Ɛtɛm ɛyɔ ɛ́bhɔ́ŋ bɔ̌bɛkɛt bapay. Anɛ mbɨ abhak Nɛbhʉɛt Bɛdiɛrɛ. Arɛ́ kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛpɔkɔ bɛrɔ́ŋɔ́ mkpak ɛchi nyaka, nɛ brɛt Mandɛm. \f + \fr 9:2 \ft Ɛsé bɛrɔ́ŋɔ́ mkpak: ɛnyɨŋ bɛte bɛrɔŋɔ mkpak arɛ.\f* \v 3 Ndɛn akɔ́rɛ́ nyaka mɔ́kɛt anɛ mbɨ nɛ anɛ ansɛm. Bábhɨ̀ŋɨ nyaka mɔ́kɛt wu bɛ Nɛbhʉɛt anɛ achi Nyáŋá Áchá. \v 4 Ɛ́fɛ́mɛ́ akap ɛnɛ bághákó nɛ pú ɛbhak amɛm mɔ́kɛt wu. Amfay ɛ́fɛ́mɛ́ ɛyɔ kɛ básɔ̀ŋ nyaka ɛnyɨŋɨ́ ɛriɛp ɛnɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ ínsɛns. Ɛkʉbhɛ́ Nku ɛ́bhak nkwɔ amɛm. Bákúti yɔ ɛnkɛm nɛ pú. Mɔ́te anɛ mána achi amɛm abhak amɛm ɛkʉbhɛ́ yɔ. Ntɛ́m Arɔn ɛnɛn nɛ́tɛ́mɛ́ bɛyé nɛ́bhák nkwɔ amɛm. Bɛ́gbáká batay apay anɛ Mandɛm ásɨ́ŋɨ́ nyaka bɛbhé arɛ kɛ áchyɛ ntá Moses bɛbhak nkwɔ amɛm ɛkʉɛp ɛyɔ. \v 5 Bɛfóŋó bɛpay ɛbhɛn bághókó mbo bɔángɛl bɛbhak amfay ɛkʉbhɛ yɔ. Bɛbhap ɛbhap mɛ́nyábhɛ amfay nɛbhʉɛt anɛ Mandɛm áfoŋori nyaka bɛbʉ́ bho arɛ. Kɛ sɛ́pú kway bɛrɛm yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn nɛ́nɛ. \p \v 6 Mánáŋá nɔ́kɔ́ bɛbhʉɛrɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ndǔ ayi nɛbhʉɛt, bachiǎkap báre rɔŋ ndǔ mɔ́kɛt anɛ mbɨ, mpok nɛ mpok, ndǔ bɛkʉ ɛbhap bɛtɨk. \v 7 Kɛ mǔngo bachiǎkap aywǐnti kɛ áchwè amɛm mɔ́kɛt anɛ achi Nyáŋá Acha ndɔŋ amɔt ndǔ mmíɛ́. Nɛ abhɔ̌ŋ nyaka bɛchwe arɛ̌ chi nɛ manoŋ amɛn yi áchyɛ̀ ɛ̌ti bɛbʉ́ bhi nɛ bɛbʉ́ ɛbhɛn bo bákʉ́ kɛrɨŋɨ bɛ chi bɛbʉ́. \v 8 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ǎsɔ̀t mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛtɔŋ bɛsɛ bɛ mpoknkɛm anɛ mɔ́kɛt anɛ mbɨ abhʉɛt téé, mbi bɛchwe arɛ apu bhak. \v 9 Ɛnɛ chí ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ ndǔ mkpáká mmɨk anɛ ɛchɔŋ bɛ akap nɛ akabhɛ́nya anɛ báchyɛ̀ Mandɛm apu kway bɛkʉ ntɨ mmu nɛ́nkwáy ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi bɛsí Mandɛm. \v 10 Bɛsɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɔ mɛnkɛm bɛ́yɨ̀ŋɨ chi mɛnyɨŋ mɛnyiɛ nɛ ɛbhɛn mɛnyu, nɛ mɛnyǔ mɛnyɨŋ bɛ́chák ɛbhɛn bo básɔ̀t mánso mmʉɛt bɛ bákɛ bhɔŋ bakwap bɛsí Mandɛm. Mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́yɨ̀ŋɨ chi bɛbhé ɛ̌ti mmʉɛt nɛ mɛ́may mpok Mandɛm átwɔ nɛ ɛnyu ɛkɔ. \p \v 11 Kristo atwɔ́ mbɔ mǔngo bachiǎkap anɛ ákʉ́ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ mɛ́mfákárí. Achwe amɛm ɛkɛrɛ́ Mandɛm ɛnɛ ɛ́kwáy ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi ɛ́cha ɛbhɛn bɛ́chí nyaka fá amɨk. Puyɛ̌ bo kɛ báté yɔ, nɛ ɛ́pú ndǔ mpǎy mɛnyɨŋ ɛbhɛn fá amɨk. \v 12 Achwe ndǔ mɔ́kɛt anɛ achi Nyáŋá Áchá ndɔŋ amɔt, ndak ámáy. Puyɛ̌ chi nɛ manoŋ mmɛ́n nɛ amɛn bɔ̌mpɔŋ kɛ̌ yí achwe arɛ́ nɛ mɔ. Manǒŋ mi yímbɔŋ kɛ̌ yí áchyɛ́, nɛ ndǔ ákʉ́ nɔ aku bhɛsɛ afɛrɛ ndǔ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́ mpoknkɛm. \v 13 Ndǔ mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm, básɔt nyaka chi manoŋ mmɛ́n nɛ amɛn nnɛ́m mpɔŋ nɛ batwɔp amɛn mɔ́ngɔ̌ mpɔŋ anɛ básɔ́ŋɔ́, mámyakati amʉɛt mmu anɛ apú pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm, bɛ ambak yɛ pɛ́pɛ́p. \v 14 Mbák manoŋ nnya ǎkway nyaka bɛkʉ mmu ambak pɛ́pɛ́p, ná nɛ manoŋ Kristo, yi mmu achyɛ mmʉɛt anɛ yɛ̌nyɨŋ ɛ́bhɨkɨ nyɔ́p ntá Mandɛm mbɔ akap ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó mmu achi mpoknkɛm? Manoŋ ami abhɔŋ bɛ́bhɔ́ŋ bɛyǎ bɛtaŋ ndu bɛkʉ bɛ batɨ yɛsɛ ambak pɛ́pɛ́p, nɛ bɛ́ sɛ́kɛ́pɛrɛ kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ bhɛsɛ nɛ nɛwú. Akʉ́ nɔ́ bɛ́ sɛ́ndɔ́bhɛ tok chi Mandɛm mmu achi nɛpɛ́m. \p \v 15 Nɛchyɛ anɛ yi áchyɛ́ mmʉɛt mbɔ akap ɛnyu ɛyɔ kɛ ákʉ́ yi ate nɛntɨ Mandɛm nɛ nkwǎ ndǔ Nku Nkɔ ndu bɛkʉ bɛ bo abhɛn Mandɛm abhɨŋɨ, mámbɔ́ŋ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ bhɔ, tɛ̌ndu nɛwú nɛ́fɛ́rɛ́ bho ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛn Nku Nsɨ́. \v 16 Ɛkáti nɛwú-bɛ́su ɛchi mbɔ nku. Mbák sɛ́kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ásɨ́ŋɨ́ arɛm ɛnyǔ bábhɔ́ŋɔ́ bɛkɔrɛ nɛwú ɛni, bápú kway bɛkoŋo yɔ kpatɛ ɛ́mbak kpoŋoroŋ bɛ yi ánáŋ ágú. \v 17 Ɛkáti nɛwú mmu ɛ́bhɔŋ bɛtaŋ chi mpok yi ánáŋ ágú, tɛ̌ndu ɛ́pú bhɔŋ bɛtaŋ mpoknkɛm anɛ mmu anɛ ásɨ́ŋɨ́ ɛkáti yɔ achi nɛpɛ́m. Ɛchi mbɔ nku. \v 18 Ɛ̌ti yɔ kɛ̌ manoŋ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛrɔŋ amɨk ndu bɛkʉ bɛ ɛsɨ́ nku ɛmbɔŋ bɛtaŋ. \v 19 Mpok Moses ánáŋá ághátí bho bɛbhé Mandɛm mɛnkɛm, asɔt ntábhɛ́nɔk hysɔp, anɛp babyɔk mmɛ́n amɛn achi chu arɛ. Asɔt manoŋ mɔ́mpɔŋ nɛ amɛn mmɛ́n, achɔpti nɛ manyiɛp. Asɔt yɛ ntábhɛ́nɔk hysɔp wu, atap amɛm manoŋ mɔ, amyakati ndǔ ɛkáti bɛbhé nɛ amʉɛt bo mankɛm. \v 20 Ndu ákʉ̀ nɔ, are rɛm bɛ, “Manoŋ amɛn ákɛm nku anɛ Mandɛm anyu nɛ bhe nɛ ǎghati bhe bɛ mǎmbʉ́rɛ́ yɔ.” \v 21 Ɛnyu ɛ́mɔt kɛ Moses amyakati nyaka manoŋ ndǔ ɛtɛm nɛ ndǔ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn básɔ̀t nyaka bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó nɛ bhɔ. \v 22 Dɨŋɨ́ ká bɛ bɛ́kóŋó bɛbhé Moses, babhɔ̌ŋ nyaka bɛsɔt manoŋ ndu bɛkʉ bɛyǎ mɛnyɨŋ mɛ́mbak pɛ́pɛ́p. Mbák manoŋ abhɨkɨ rɔŋ amɨk, bápú foŋori bɛbʉ́ bho. \s1 Kristo achyɛ mmʉɛt mbɔ akap ndu bɛ́pɔ́kɔ bɛbʉ́ bho \p \v 23 Ɛ̌ti ɛyɔ kɛ bábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi fá amɨk ɛbhɛn bɛ́chí ndɨkandi mɛnyɨŋɨ́ mbɔŋ ɛbhɛn bɛchi amfay bɛ mɛ́mbák pɛ́pɛ́p ɛnyu ɛyɔ. Kɛ ndu bɛkʉ mɛnyɨŋɨ́ mfay mɛ́mbák pɛ́pɛ́p bábhɔ̌ŋ nyaka bɛsɔt chi manoŋ amɛn acha manǒŋ nnya. \v 24 Kristo abhɨ́kɨ́ rɔŋ ndǔ ɛkɛrɛ́ Mandɛm ɛnɛ bághókó nɛ amɔ, ɛnɛ́ ɛ́chí ndɨ́kándi ɛkɛrákap ɛnɛ mbɔŋ awu amfay. Achwe chi amɛm mbɔŋ ɛtɛm ɛnɛ́ amfay nɛ achí arɛ nɛ́nɛ bɛsí Mandɛm, ɛ̌ti yɛsɛ. \v 25 Nɛ abhɨ́kɨ́ rɔŋ amfay ndu bɛchyɛ mmʉɛt mbɔ akap ndɔŋ nɛ ndɔŋ mbɔ ɛnyǔ mǔngo bachiǎkap áchwe nyaka ndǔ mɔ́kɛt anɛ achi Nyáŋá Acha yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́ nɛ manoŋ amɛn apu ami. \v 26 Sayri sayri, mbɔ yi ǎrɔ̀ŋ nyaka amfay ndɔŋ nɛ ndɔŋ ndu bɛchyɛ akap, mbʉ́ yi abhɔŋ bɛbhɔŋ ɛsɔŋɔri tɛ ndǔ ngwɛnti mmɨk. Kɛ abhésí ndɔŋ amɔt ndak ámáy ndǔ ngwɛnti mpok achyɛ mmʉɛt mbɔ akap anɛ ápɔ́kɔ́ bɛbʉ́ bo. \v 27 Nɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Mandɛm árɛ́mɛ́ bɛ mmu abhɔŋ bɛ́gu ndɔŋ amɔt, nɛ ánáŋ ángú, andɔbhɛ noŋ chi manyé, \v 28 ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛchi yɛ bɛ Kristo achyɛ́ nɛpɛ́m ɛni mbɔ akap ndɔŋ amɔt ndu bɛ́pɔkɔ bɛbʉ́ bo mankɛm, nɛ chɔŋ ampɛt antwɔ́, puyɛ̌ ndu bɛfɛrɛ bɛbʉ́, kɛ ndu bɛpɛmɛ bo abhɛn bachi nɛ amɨ́k ambi mánòŋ yi. \c 10 \p \v 1 Bɛ́yɨ́ŋɨ bɛbhé Moses, bɛchi mbɔ ndɨ́kándi bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛ́twɔ, puyɛ̌ mbɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɔ. Ɛnyu ɛsɨ́ ɛnɛ ɛ́rɛ̀m bɛ mánchyɛ́ nɔ́kɔ́ akap ndɔŋ nɛ ndɔŋ yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́ ɛ́pú kway nyaka bɛkʉ bo abhɛn bátwɔ ntá Mandɛm ndu bɛchyɛ yi kɛnókó mánkwáy bɛsí bhi ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi wáwák. \v 2 Mbɔ akap wu ákʉ̀ bo mambak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm mbʉ bábhʉɛt bɛchyɛ wu? Mbʉ batɨ̌ bho ápú pɛrɛ taŋ bɔ ɛ̌ti bɛbʉ́ bhap. \v 3 Kɛ akap anɛ báchyɛ yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́, áchí nyaka chi ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ bo mántɨk bɛbʉ́ bhap. \v 4 Ɛ́chí ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ manoŋ mpɔŋ nɛ manoŋ mmɛ́n ápú kway bɛfɛrɛ mmu bɛbʉ́ anti wáwák. \p \v 5 Ɛ̌ti yɔ kɛ ɛchi bɛ mpok Kristo ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛ́twɔ fá amɨk, arɛm ntá Mandɛm bɛ, \q1 “Ɔ́bhɨ́kɨ́ pɛrɛ yaŋ bɛ bo mánchyɛ́ akabhɛ́nya nɛ mɛnyǔ akap áchák. Kɛ ɔghókó chí mmʉɛt nkwǎ \q1 ɔchyɛ́ mɛ bɛ́ nchyɛ́ wɔ akap nɛ yɔ. \q1 \v 6 Akabhɛ́ nya bɛsɔŋ bɛchyɛ wɔ ápú chyɛ wɔ maŋák. \q1 Yɛ̌ chí akap anɛ bo báchyɛ bɛ ampɔkɔ bɛbʉ́ ɛbhap apu chyɛ wɔ maŋák.” \q1 \v 7 Ndɛm yɛ bɛ, “Ɛta Mandɛm, ghɔ́ mɛ́ nɛ. \q1 Ntwɔ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ wɔ ɔ́yàŋ mɛnkʉ́ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ \q1 basɨŋɨ ɛ̌ti ya amɛm ɛkáti ɛyɛ.” \q1 \v 8 Kristo arɛm bɛ, \q1 “Ɔpú yaŋ, mánchyɛ́ wɔ akabhɛ́nya nɛ akabhɛ́ mbwɔt, \q1 nɛ yɛ̌ chi ɛnyǔ akap achak, \q1 nɛ akabhɛ́nya ɛnɛ básɔ̀ŋ ango \q1 nɛ ɔpú bhɔŋ maŋák \q1 nɛ akap ɛ̌ti bɛbʉ́. \q1 Báchyɛ̀ akap anɛ́ bɛkoŋo bɛbhé Moses. \q1 Arɛm nɔ yɛ̌ndu bo báchyɛ nyaka akap \q1 chi bɛkoŋo bɛbhé Moses.” \m \v 9 Kristo árɛ́m nɔ́kɔ́ nɔ, apɛt arɛm bɛ, “Ɛta Mandɛm, ghɔ́ mɛ́ nɛ́. Ntwɔ bɛ́kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́yàŋ mɛnkʉ.” Kristo ǎtɔ̀ŋ ndǔ nɛrɛm anɛ yi árɛ́mɛ́ nɔ bɛ Mandɛm afɛ́rɛ́ ɛsɨ́ akap, afyɛ́ anɛ akɔ. \v 10 Nɛ ɛ̌ti Yesu Kristo ákʉ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ nyaka bɛ yi ankʉ, achyɛ mmʉɛt yi mbɔ akap ndɔŋ amɔt ndak amay, sɛ́rɔ́p chi pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm. \p \v 11 Ndǔ nku nsɨ́, yɛ̌ntɨkɨ nchiakap ǎte nyaka ndǔ bɛtɨk, ndǔ nɛbhʉɛt anɛ báchyɛ akap arɛ́ yɛ̌ntɨkɨ nywɔp, ndu bɛ́chyɛ nkúbhɛ́ akap anɛ apu kway bɛpɔkɔ bɛbʉ́ bho wáwák. \v 12 Kɛ Kristo achyɛ mmʉɛt yi mbɔ akap ɛ̌ti bɛbʉ́ bho ndɔŋ amɔt nɛ akap wu ákwáy ndǔ mpoknkɛm. Akó yɛ amfay achɔkɔ amɛm mɔ́kɛt anɛ achi Nyáŋá, ɛbhě awɔ́nɛm Mandɛm. \v 13 Arɛ́, ǎnoŋ Mandɛm ankʉ bǒmpap abhi mámbák mbɔ ɛnɔk ɛnɛ yi ányaŋa bɛkak arɛ. \v 14 Nɔ́ kɛ ɛchi bɛ Kristo asɔt akap amɔt akʉ bo abhɛn Mandɛm ákʉ́ mambák abhi mánkwáy ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi bɛsí Mandɛm mpoknkɛm. \p \v 15 Nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nkwɔ ǎtè ntísiɛ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp. Ayámbɨ arɛm bɛ, \v 16 Mandɛm Acha arɛm bɛ, “Nɛ́ chi nku nkɔ anɛ mbɔ́ŋɔ́ mɛnyu nɛ bǒbha mpok anɛ manywɔp ayɔ áfʉɛ́rɛ́. Chɔŋ mfyɛ́ bɛbhé bha amɛm batɨ yap, nsɨŋ bhɔ amɛm nkaysi yap.” \v 17 Apɛt arɛm bɛ, “Mpú pɛrɛ tɨk chɔŋ bɛbʉ́ ɛbhap nɛ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ̀ wáwák!” \v 18 Mánaŋ mámfóŋórí bɛbʉ́ bho, ntí apu pɛrɛ bhak anɛ bɔ báchyɛ akap. \s1 Sɛ́ndɔ́k kɛkwɔt nɛ Mandɛm \p \v 19 Bɔ̌ma, tɛ̌ndu manoŋ Yesu árɔ́ŋɔ́ amɨk ɛ̌ti yɛsɛ, sɛ́kway yɛ bɛrɛm bɛ sɛ́bhɔŋ ngǎngaŋ bɛchwe ndǔ nɛbhʉɛ́t anɛ achi Nyáŋá. \v 20 Yesu ánáŋá anɛnɛ ɛkat, achyɛ bhɛsɛ mbǐ akɔ anɛ nɛpɛ́m bɛ́ sɛ́nkwáy bɛ́fʉɛt arɛ́ sɛndɔk tɛ amɛm. Ɛkat ɛnɛ yi ánɛ́nɛ́ chi mmʉɛt yi anɛ yi áchyɛ́, ndu ágú ɛ̌ti yɛsɛ. \v 21 Nɛ tɛ̌ndu sɛ́bhɔŋɔ Nnɛ́m Nchiakap nɛ yi kɛ ákɛ́mɛ́ ɛkɛrɛ́ Mandɛm, \v 22 sɛ́ndɔ́k kɛkwɔt nɛ Mandɛm nɛ batɨ anɛ tɛtɛp nɛ sɛ́nsɨ́kɨ́ ntɨ ɛnyu ɛnɛ sɛpu pɛrɛ makati yɛ̌nyɨŋ. Sɛ́nkʉ nɔ mbɔnyunɛ Yesu anáŋ amyakati manoŋ ami ndǔ batɨ yɛsɛ nɛ áchí pɛ́pɛ́p, nɛ yɔ ápú pɛrɛ taŋ bhɛsɛ ndǔ yɛ̌nyɨŋ. Asó mmʉɛt ɛyɛsɛ nkwɔ nɛ manyiɛp amɛn abhɨkɨ bhɔŋ bakwap. \v 23 Sɛ́nkɛ́m sayri nɛbhakántɨ ɛnɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́twɔ̀ ambɨ ɛbhɛn sɛ́rɛ̀m bɛ sɛbhaka ntɨ arɛ́. Sɛ́kɛ́ makati mbɔnyunɛ Mandɛm mmu afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ bhɛsɛ mɛnyɨŋ ɛbhɔ ǎbhʉrɛ bariɛp ami. \v 24 Sɛ́mfyɛ́ ntí bɛ́ghɔ ɛnyǔ sɛ́kwáy mɛnyɨkɨsi batɨ anɛ batɨ̌ bǒnkwɔ ɛnyu ɛnɛ bákway bɛbhɔŋ ɛkɔŋ nɛ bho nɛ mánkʉ nɔkɔ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ. \v 25 Sɛ́kɛ́ fɛrɛ ntí ndu bɛchɛm nɛ batɨ mbɔ ɛnyǔ mbɔk bo bábhɔ́ŋɔ́ ɛpɨŋ bɛkʉ. Ɛnyɨŋ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ chi bɛ sɛ́mfyɛ́ nɔkɔ batɨ ntɨ, sayri sayri, nɛ́nɛ, ɛnɛ́ nywɔp ɛnɛn Yesu átwɔ̀ nɛchi kɛkwɔt. \p \v 26 Mbák sɛ́nchók batú, sɛ́ndɔ́k ambɨ bɛkʉ bɛbʉ́, ɛnɛ́ sɛ́náŋ sɛ́rɨ́ŋɨ́ tɛtɛp anɛ Mandɛm, sɛ́ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ yɛ̌ akap achak apu anɛ ákway bɛkʉti bɛbʉ́ ɛbhɛsɛ. \v 27 Mmu anɛ ákʉ̀ nɔ, abhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ ɛchak ɛnɛ yi ánoŋ, ɛbhɨkɨ fʉɛt chi mɛnoŋ nɛ bɛcháy manyé anɛ átwɔ̀ ambɨ nɛ ngó anɛ́ ádù gum gum gum anɛ ábhɔ́ŋɔ́ mɛ́mɛn bǒmpap Mandɛm. \v 28 Yɛ̌ agha anɛ ábyak nyaka ɛbhé Moses nɛ bo bati apay, yɛ̌ bati arat, mánte ntísiɛ bɛ akʉ nɔ tɛtɛp, báway yi kɛbhɔŋ ntínso nɛ yi. \v 29 Ná nɛ mmu anɛ ábyak Mmɔ Mandɛm? Bǎkaysi bɛ ntɨkɨ ntɛ́msí anɛ ábɛ́bhɛ́ áchá ákwáy nɛ yi? Ɛnyǔ mmu wu ǎsɔ̀t manoŋ nku anɛ ákʉ́ yi ambak pɛ́pɛ́p bɛsí Mandɛm mbɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛpú nyáŋá, nɛ ǎrɛm ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ mmu ákʉ̀ bɛrɨ̌ndu Mandɛm mɛ́mbak nɛ bǒbhi. \v 30 Sɛ́rɨŋɨ mmu anɛ árɛ́mɛ́ bɛ, “Mɛ kɛ nchí Nkɛmɛ kɛ́mbé.” Apɛt arɛm bɛ, “Chɔŋ Acha ántáŋ bǒbhi.” \v 31 Bɛ́kwɛn amɔ́ Mandɛm mmu achi nɛpɛ́m chi ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́cháy. \p \v 32 Tɨk ka manywɔp anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm, mpok bákʉ́ amɨ́k ánɛ́nɛ́ bhe. Mpok yɔ, bǎté kpirí ndǔ bɛyǎ bɛsɔŋɔri ndǔ mǎnù nɛ bhɔ. \v 33 Mpok achi nyaka anɛ básɔ̀kɔti, manchyɛ nɔkɔ bhe nɛnyok bɛsí bho. Mpok achak bǎre té ansɛm bǒ abhɛn báchyɛ bhɔ ɛsɔŋɔri ɛnyu yɔ. \v 34 Bǎbhɔŋ nyaka ntínso nɛ bǒkɛnɔŋ. Nɛ mpok báfɔ̀ŋɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛka, bǎka nɛ maŋák bɛ mankʉ nɔ, ndǔ bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ bǎbhɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛcha ɛbhɔ, nɛ bɛ bɔ bɛ́bhak mpoknkɛm. \p \v 35 Bǎkɛ́ rɔ yɛ nɛsɨkɨ ntɨ ɛnɛka. Nɛ́twɔ nɛ bɛyǎ nsáy. \v 36 Bǎbhɔŋ yɛ bɛte kpirí bɛ mǎnkwáy bɛkoŋo nkaysi Mandɛm, mǎmbɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yí afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ be. \v 37 Mandɛm arɛm bɛ, “Mandú mpok, mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́twɔ, ǎtwɔ, nɛ apú chɔŋti mpok. \v 38 Kɛ mmǔ wa anɛ achi chak ǎbhak chɔŋ nɛpɛ́m ndu ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ mɛ. Kɛ mbák ánjá mmʉɛt ansɛm, mpú bhɔŋ maŋák nɛ yi. \v 39 Kɛ mbák chi bɛsɛ, sɛ́pú bo abhɛn báyà mmʉɛt ansɛm mangu manɛm. Sɛ́chí chí bo abhɛn sɛ́bhɔ́ŋ nɛka nɛ Mandɛm, nɛ yi ǎpɛmɛ bhɛsɛ.” \c 11 \s1 Bǒ abhɛn babhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm \p \v 1 Bɛbhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm chi yi? Chí nɛka anɛ mmu ákà bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi abhaka ntɨ bɛ chɔŋ ambɔ́ŋ ɛ́bhɔŋ bɛ́fákári, nɛ mɛ́nóko nɛ ntɨ nɛnkɛm bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu apú ghɔ́ nɛ amɨ́k bɛ́chi tɛtɛp. \v 2 Nɛka ɛnɛn bo abhɛn tɛ nyaka kɛ nɛ́kʉ́ nyaka Mandɛm arɛm bɛ bɔ bákʉ sayri. \p \v 3 Nɛka kɛ nɛ́kʉ́ sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ Mandɛm asɔt chi ɛyɔŋɔ́nyu ɛyi kɛ ǎghoko mmɨk. Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn sɛ́ghɔ̀ nɛ amɨ́k bɛ́fù chi ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmu apu kway bɛghɔ nɛ amɨ́k. \p \v 4 Nɛka Ábɛl kɛ nɛkʉ yi achyɛ nyaka Mandɛm akap anɛ́ ákwáy achá anɛ Ken. Nɛsɔt anɛ Mandɛm ásɔ́rɛ́ akap Ábɛl atɔ́ŋ bɛ aká bɛ Ábɛl achi chak bɛsí bhi. Yɛ̌ndu Ábɛl ágú, nɛka ɛni nɛ́kʉ abhʉɛt bɛrɛm kɛpɨ ntá yɛsɛ tɛ̌ ɛchɔŋ. \p \v 5 Nɛka ɛnɛn Ɛnɔk kɛ nɛ́kʉ́ Mandɛm asɔrɛ yi amfay ɛnɛ́ yi abhɨkɨ ghɔ́ nɛwú. Ɛ́kʉ yɛ̌ mmu kɛghɔ́ yi ndu Mandɛm anaŋ asɔrɛ nyaka yi. Kɛ Mandɛm ápɛ́rɛ́ sɔt Ɛnɔk, ánáŋ atɔŋ nyaka bɛ abhɔŋ maŋák nɛ yi. \v 6 Bǎghɔ yɛ bɛ mbák mmu abhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛka nɛ Mandɛm, ɛ́pú kway bɛfakari bɛ Mandɛm ambɔŋ maŋák nɛ yi. Yɛ̌ agha anɛ árɔ̀ŋ kɛkwɔt nɛ Mandɛm abhɔŋ mɛ́nóko bɛ Mandɛm achi, nɛ bɛ ǎchyɛ̀ ǎkap yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyàŋ yi nɛ ntɨ ɛni nɛnkɛm. \p \v 7 Nɛka Nóa kɛ nɛ́kʉ́ bɛ, mpok Mandɛm ásɛ́mtí yi ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn yɛ̌ mmu abhɨkɨ re ghɔ́ nyaka nɛ amɨ́k, anoko, aghoko ɛrɛm áchwí, achwe amɛm nɛ ɛfo ɛyi ɛnkɛm, Mandɛm apɛmɛ bhɔ. Nɛkʉ Nóa akʉ nɔ ɛghori ɛ́kwɛ́n amʉɛt bǒ mmɨk nɛ. Mandɛm asɔt bɛ Nóa achi chak ndu abhɔŋ nyaka nɛka. \p \v 8 Nɛka Ábraham kɛ nɛ́kʉ́ yi ákʉ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm aghati yi. Mpok Mandɛm ábhɨ́ŋɨ́ yi bɛ́ ámfá, ándɔ́k nɛbhʉɛt anɛ Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ yi, arɔ ɛtɔk ɛyi, are kɔ andɔk nɔkɔ, kɛrɨŋɨ atú anɛ́ yi árɔŋ. \v 9 Nɛka ɛni kɛ nɛ́kʉ́ yi achɔkɔ atú anɛ Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ yi. Abhak arɛ́, achɔkɔ ndu bɛ́tɛ́m mbɔ bɛ achi chi kɛnkɔ. Ɛnyumɔt, mɔ́ywi Áisek, nɛ ɛbhárɛ́ mɔ́ywi Jekɔ́p, bo Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛchyɛ bhɔ mmɨk yɔ nkwɔ, báchɔ́kɔ ndu bɛ́tɛ́m nɛ yi Ábraham. \v 10 Ábraham achɔ́kɔ́ nyáká ndu bɛ́tɛ́m mbɔnyunɛ abháká nyaka ntɨ ndǔ ɛtɔk ɛnɛ ɛ́bhak mpoknkɛm ɛnɛ Mandɛm ábhɔ́ŋɔ́ nkaysi ɛnyu ɛbhɔŋɔ bɛbhak, yímbɔŋ ate yɔ. \p \v 11 Nɛka ɛnɛn Sará ngɔrɛ́ Ábraham kɛ nɛ́kʉ́ yi ákway nyaka bɛ́pɔ́kɔ mɛniɛ, yɛ̌ndu mamiɛ yi ánáŋ acha nyaka anɛ́ ngɔrɛ́ anɛ akway bɛpɔkɔ mɛniɛ. Ɛ́bhak ɛnyu yɔ mbɔnyunɛ anókó nyaka bɛ Mandɛm achi Mmǔ tɛtɛp, nɛ ǎbhʉ̀rɛ bariɛp ami. \v 12 Mpok yɔ, Ábraham anáŋ akɔk nyaka tontó, ɛnyu ɛnɛ́ yi apu pɛrɛ kway bɛbhɔŋ bɔ. Yɛ̌ nɔ, bɛbhárɛ́bhɔ bhi báyá kpát mbɔ mambě mfay nɛ mbɔ ɛ̌siɛ́p ɛnɛ ɛchi angɔkɔnyɛ́n ɛnyu ɛnɛ yɛ̌ mmu apu kway bɛpay bhɔ. \p \v 13 Bǒbhɛn mankɛm babhɔ̌ŋ nyaka nɛka nɛ Mandɛm tɛ ndiɛrɛ nɛwú. Nɛ yɛ̌ mmu wap abhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ bhɔ. Bághɔ̀ nyaka bhɔ ghɔ tɛ nɛkɔ nɛsiɛ, bábhɔŋ bɛyǎ maŋák mándɛmɛ nɔkɔ bɛ báchi chi mankɔ abhɛn báfʉ̀ɛrɛ fʉɛt fá amɨk. \v 14 Nɛ bo abhɛn bárɛ̀m ɛnyu ɛyɔ bátɔ̀ŋ kpoŋoroŋ bɛ́ báyàŋ ɛtɔk ɛnɛ bɔ bábhɨ̀ŋɨ bɛ ɛyap. \v 15 Mbɔ ɛtɔk ɛnɛ bɔ báfú arɛ kɛ̌ bákàysi, mbʉ́ báyàŋ nyaka mbi bɛpɛtnsɛm arɛ́. \v 16 Báyàŋ nyaka chi ɛtɔk ɛnɛ ɛ́rɨ́ ɛ́chá, nɔ chi ɛnɛ ɛchí amfay. Ɛ̌ti yɔ kɛ̌ ntíánwɔ́p apu nɛ Mandɛm bɛ bɔ bábhɨ̀ŋɨ yi bɛ Mandɛm awap. Sɛ́rɨ́ŋɨ nɔ mbɔnyunɛ Mandɛm aghókó ɛtɔk abhʉrɛ ntá yap. \p \v 17 Nɛka Ábraham kɛ nɛ́kʉ́ bɛ mpok Mandɛm áchyɛ́ yi nɛmɔ ndu aghati yi bɛ ándɔ́k ánchyɛ́ mɔ́ywi Áisek mbɔ akap, Ábraham mmu Mandɛm afyɛ́ yi bariɛp, aka bɛchyɛ njaŋa mɔ́ywi mbɔ akap. \v 18 Aka bɛkʉ nɔ yɛ̌ndu Áisek ɛ́rɛ kɛ̌ Mandɛm afyɛ́ nyaka Ábraham bariɛp ɛ̌ti yi bɛ, \q1 “Áisek kɛ achi mmɔ́ anɛ ákʉ chɔŋ ɔ́mbɔŋ bɛyǎ bɛbhárɛ́bhɔ.” \m \v 19 Ábraham anoko bɛ́ yɛ Áisek agǔ gu, Mandɛm ǎkway bɛkʉ bawú mampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Sɛ́kway yɛ bɛrɛm bɛ Áisek achí nyaka chi mbɔ mmu anɛ ánáŋ ágú kɛ Mandɛm akʉ yi afú ndǔ nɛwú, apɛtnsɛm ntá ɛtayi. \p \v 20 Nɛka Áisek kɛ nɛ́kʉ́ yi áyɛ́rɛ́ nyaka bɔ̌bhi Jekɔ́p nɛ Isau, aghati bhɔ ɛ̌ti áfɔ́k anɛ átwɔ ansɛm. \p \v 21 Nɛ nɛka ɛnɛn Jekɔ́p nɛ Mandɛm kɛ nɛ́kʉ́ yi áyɛ́rɛ́ bɔ̌mɔ́ywi Josɛ́f bati apay mpok yi arɔbhɛ kɛkwɔt bɛgu, aghɔkɔ mmʉɛt ndǔ ntɛm ɛni, achyɛ Mandɛm kɛnókó. \p \v 22 Nɛka ɛnɛn Josɛ́f nɛ Mandɛm kɛ̌ nɛ́kʉ́ bɛ́ mpok yi arɔbhɛ chi bɛ́gu, arɛm ɛ̌ti nɛfú anɛ bo Israɛl bábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛfu ɛtɔk Íjip, nɛ aghati bhɔ bɛ mpok bɔ báfù, mánsɔt bɛghɛp ɛbhi mandɔk nɛ bhɔ. \p \v 23 Nɛka ɛnɛn chi nɛ nnɔ Moses kɛ nɛ́kʉ́ bábhɛ́sɛ́ yi anywɔ́p ndǔ bataŋ arat mpok bábhé yi, bɛ́ bákɛ́ way yi. Bákʉ nɔ ndǔ bághɔ́ bɛ Moses arɨ acha, bɔ kɛchay bɛkwɛn ɛbhé Mfɔ Íjip. \p \v 24 Nɛka Moses nɛ Mandɛm kɛ nɛ́kʉ́ bɛ mpok yi ágó aghaka ɛsakámu akɛ ka bo mámbɨ́ŋɨ́ yi bɛ mmɔ̌ mɔ̌mfɔ Íjip anɛ ngɔrɛ́. \v 25 Arɛm bɛ ɛchi sayri bɛbhɔŋ ɛsɔŋɔri nɛ bo Mandɛm ɛcha mɛ́nyiɛ nɛpɛ́m ɛnɛn bɛbʉ́ ndu mɔ́mbɨŋɨ mpok. \v 26 Aghɔ̌ nyaka bɛ ɛ́rɨ mámbyak yi ɛ̌ti Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò ɛcha yi bɛbhɔŋ kɛnɛ́m ɛtɔk Íjip. Ɛ́bhak ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ yi ǎnòŋ nyaka chi akap anɛ átwɔ̀ ambɨ. \p \v 27 Nɛka Moses nɛ Mandɛm kɛ nɛ́kʉ́ yi arɔ ɛtɔk Íjip kɛcháy bɛběntɨ Mfɔ Íjip. Akɛ́pntɨ, arɔk mbɔ bɛ yi ǎghɔ̀ nyaka Mandɛm mmǔ bo bápú ghɔ nɛ amɨ́k. \v 28 Nɛka Moses nɛ Mandɛm kɛ̌ nɛ́kʉ́ yi ághátí bo Israɛl bɛ mámbʉ́rɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. Arɛm bɛ bɔ mámyákátì manoŋ mɔ́mɛn amfay ndǔ bɛchɨ́kɨ́ mfay ɛbhɛn babhǐnywɔp ayap, bɛ ángɛl Mandɛm anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛway yɛ̌ntɨkɨ mɔ̌mbɨ bo Íjip, ánáŋ ángáká ndǔ ɛkɛt ɛnɛ́ mmu Israɛl, ankɨŋɨ, kɛtɔk yɛ̌ mmɔ́ wap. \p \v 29 Nɛka kɛ nɛ́kʉ́ bo Israɛl bákɔ́ bápé manyu anɛ bábhɨŋɨ bɛ Manyu Chu mpok ákɔ́rɛ́ mbɨŋ ɛpay, ɛ́rɔp mbɔ bɛ bákɔ̀ chi ndǔ mmɨk anɛ nnyɛ́n nɛ́pú fʉɛt arɛ. Kɛ mpok bo Íjip mámɔ́ bɛkʉ ɛnyumɔt, nnyɛ́n nɛ́gbókó nɛ́pɔ́kɔ bhɔ mankɛm. \p \v 30 Nɛka ɛnɛ́n bo Israɛl nɛ Mandɛm kɛ nɛ́kʉ́ bákɔ́ bághábhɛ́rí ɛtɔk Jɛríko ndǔ manywɔp tándrámɔt, nkok anɛ́ ákábhɛ́ ɛtɔk, ámóko akwɛn. \v 31 Nɛka ɛnɛn ngɔrɛ́-nɛkɔ anɛ aka nnyɛ́n bɛ Ráhab kɛ nɛ́kʉ́ yi ásɔ́rɛ́ nyaka bǒ abhɛn bárɔ́ŋɔ́ ndu bɛghokoti kɛpɨ abhɛsɛ amɛm ɛkɛt ɛyi, yí kɛgú mpok amɔt nɛ bo abhɛn bapú ghok nyaka Mandɛm. \p \v 32 Mbák ndɔk ambɨ bɛ́rɛm ɛ̌ti bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ nyaka nɛka nɛ Mandɛm, nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ bákʉ́, nchí rɛm ngaka fá? Mpok apu bɛrɛm ɛ̌ti Gidiɔn, nɛ Bárak, nɛ Samsɨn, nɛ Jɛ́fta, nɛ Debhít, nɛ Samuɛl nɛ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ mankɛm bachak mankɛm nkwɔ. \v 33 Nɛka ɛnɛn bǒ bho bábhɔ́ŋɔ́ nyaka nɛ Mandɛm kɛ nɛ́kʉ́ mbɔk ayap mánú nɛ bɛtɔk bɛchak básɔt awɔ́nɛm. Báchák bákɛ́m ɛtɔk ɛnyu ɛnɛ ɛchi chak, nɛ bábhɔ́ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛchyɛ bhɔ. Nɛka ɛnɛ́n abhɛ́nɛ́fú nɛ́kʉ́ manyǔ anɛ́ nkʉ áchók. \v 34 Mbɔk yap mánɛ́mɛ ngó anɛ ádù gum gum gum, wu kɛsɔŋ bhɔ. Mbɔk yap bábʉ́ɛ bǒ abhɛn báyàŋ nyaka bɛway bhɔ nɛ akparɛnja. Yɛ̌ndu bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka bɛtaŋ, bɛtaŋ bɛ́kó bɔ amʉɛt. Mbɔk bábhák bɛtaŋtí batɛmɛ́ nɛnu abhɛ́n mánú básɔt awɔ́nɛm amfǎy nkwɔ batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bɛtɔk bɛchak, nɛ bákʉ́ nkwɔ wu bábʉɛ́. \v 35 Nɛka nɛ́kʉ́ mbɔk baghɔrɛ́ bághɔ́ ndǔ bǒbhap abhɛn bágú bápɛ́rɛ́nsɛm ndǔ nɛpɛ́m. \p Bádɛ́n mbɔk kpát bágú, yɛ̌ nɔ, bɔ kɛka bɛ́fɛ́rɛ ntɨ nɛ Mandɛm bɛ mamfɛrɛ bhɔ amɔ́. Báká bɛ ɛ́rɨ tontó bɛ bɔ mángú bɛ́ Mandɛm ankʉ bɔ mampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́rɨ nɛcha. \v 36 Bo básɔ́kɔ́ti mbɔk yap, nɛ bádákáti nsɛm ɛyap nɛ bɛkpa. Báfyɛ́ báchák ngɛm amɔ́ nɛ mamɛsɛ bhɔ amɛm bɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 37 Bátɛ́mti mbɔk nɛ batay baway, bákpɔ́t abhɛ́nɛ́fú mbɨŋ ɛpay nɛ nsɔ̌. Báwáy báchák nɛ bɔ akparɛnja. Mbɔk yap báré kɔ nɛ nkwɔbhɛ́mɛ́n amʉɛt mbɔ ɛyap ndɛn, nɛ babhak ndu kɛchɛp. Bo báré chyɛ bhɔ nɛnyok nɛ bɛsɔŋɔri mɛnyu nɛ mɛnyu. \v 38 Bárɔ́bhɛ bóŋóbóŋ amɛm ɛbhɨ nɛ ndǔ mmɨk njiɛ, mámbɛsɛ nɔkɔ amɛm bɔbasɛm nɛ amɛm babhok. Mmɨkɨ nɛ abhɨ́kɨ́ kway nyaka nɛbhʉɛt anɛ bɛrɨ́tí bo mbɔ bhɔ bábhak arɛ. \p \v 39 Ɛ̌ti nɛka ɛnap, Mandɛm arɛm bɛ bǒbhɔ mankɛm bákʉ́ sayri. Yɛ̌ nɔ, yɛ̌ mmu wap amɔt akɛ bhɔ́ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛchyɛ bhɔ. \v 40 Mandɛm abhɔ̌ŋ nyaka mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́rɨ́ bɛ́chá antɨ ntá yap, nɛ bɔ bɛchi ntá yɛsɛ nkwɔ. Nɛ ɛchi bɛ bɛsɛ́ nɛ bhɔ sɛ́chɛm nɛbhʉɛt amɔt kɛ bɛsɛ mankɛm sɛ́nkwáy ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi bɛsí Mandɛm. \c 12 \s1 Mandɛm ǎnyurɛ bɛsɛ́ mbɔnyunɛ achi Ɛtayɛsɛ \p \v 1 Mbák chí bɛsɛ, bɛyǎ batísiɛ bakap bhɛsɛ. Ndu ɛchi nɔ, sɛ́ndɔ́ yɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́nwɔ̀p bhɛsɛ, nɛ bɛbʉ́ ɛbhɛn bɛ́gwɔ̀t bɛsɛ, sɛ́njɛt ntiɛt anɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́jɛt nɛ ɛkɨ́kɨ́. \v 2 Ndu sɛ́jɛ̀t, sɛ́ntɛ́p amɨ́k amʉɛt Yesu. Yí kɛ ánɛ́nɛ́ mbi bɛ sɛmbɔŋ nɛka nɛ yi. Nɛ yírɛ kɛ̌ nɛka ɛnɛsɛ́ nɛ́jwi pɔɔt mbɔ ɛnyu nɛbhɔŋɔ bɛbhak. Aká nyaka bɛgu ndǔ ɛkotákátí, abyák ntíánwɔ́p anɛ achi ndu ɛnyǔ nɛwú ɛnɔ, mbɔnyunɛ arɨ́ŋɨ́ nyaka bɛ maŋák achi ambɨ amɛn Mandɛm abhʉ́rɛ́ ntá yi. Nɛ́nɛ, achí ɛbhe awɔ́nɛm Mandɛm ndu ɛnɔkɔ́ kɛfɔ̌ ɛyi. \p \v 3 Kaysí ka Yesu mmu bǒ bɛbʉ́ báre kʉ yi bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ, yɛ̌ nɔ ate kpirí ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ mɛnkɛm, bɛ batɨ ákɛ́ nɛ́m be amɛm, mǎmfɛrɛ amɔ. \v 4 Ndú nɛnu ɛnɛn mǎnù nɛ bɛbʉ́, yɛ̌ mmu ywɛka abhɨ́kɨ́ re chyɛ ntí ɛ̌ti nɛnu ɛnɔ. \v 5 Bǎghɔ́kɔ́ntɨk ɛyɔŋ ɛnɛ Mandɛm ághátí bhe mbɔ bɔ̌bhi ndu bɛ́fyɛ bhe ntɨ? Arɛm nyaka bɛ \q1 “Mɔ́wa, ɔ́kɛ́ sɔt mbɔ ɛráká ndak, \q1 nɛnyurɛ anɛ Acha ányùrɛ wɔ, \q1 nɛ ɔ́kɛ́ rɔ ntɨ nɛ́nɛ́m wɔ amɛm, \q1 mpok yi áchyɛ̀ wɔ ntɛ́msí. \q1 \v 6 Dɨŋɨ́ bɛ Acha ǎnyurɛ mmu anɛ yi akɔŋɔ, \q1 nɛ ǎtɛmsi yɛ̌ntɨkɨ mmǔ anɛ yí ásɔ́rɛ́ bɛ mɔ́ywi.” \p \v 7 Kɛ́p yɛ́ ka ntɨ ndǔ ɛsɔŋɔri ɛnɛ bǎghɔ̀. Chi mbi anɛ Mandɛm ányùrɛ bhe. Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ Mandɛm asɔt be mbɔ bɔ̌bhi. Ntɨkɨ mmɔ́ ɛtayi apu nyurɛ yi mbák ákʉ́ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ? \v 8 Mbák Mandɛm apu nyurɛ bhe mpok anɛ bǎkʉ́ ɛbɛ́ptí ɛnyɨŋ mbɔ ɛnyǔ yi ákʉ̀ nɛ bɔ̌bhi mankɛm, nɔ bǎpú bɔ̌bhi tɛtɛp. Nɔ nɔ bǎchi chi mbɔ bɔ̌-ɛnɔŋ. \v 9 Nɛ ndu bɛ́rɔŋ ambɨ, mpok bɔtáyɛsɛ abhɛn fá amɨ́k báchyɛ̀ bhɛsɛ ntɛmsi ndǔ bɛkwɛ́nɛ́ ɛbhɛn sɛ́kʉ̀, sɛ́chyɛ̀ bhɔ kɛnókó, ná nɛ Ɛtayɛsɛ anɛ amfay? Sɛ́bhɔŋ bɛchyɛ yi mmu ábhɔ́ŋɔ́ bɛfóŋó ɛbhɛsɛ kɛnókó ɛncha, nɛ chɔŋ sɛ́mbɔŋ nɛpɛ́m. \p \v 10 Bɔtayɛsɛ mányùrɛ nyaka bhɛsɛ ndu mɔ́mbɨŋɨ mpok mbɔ ɛnyǔ bɔ́ bághɔ́ bɛ ɛ́rɨ ntá yɛsɛ. Mbák chi Mandɛm, nɛnyurɛ anɛ yi ányùrɛ bɛsɛ achi ndu bɛkʉ bhɛsɛ bɛrɨ mbɔnyunɛ ɛyɔ ɛ́kwak bhɛsɛ sɛmbak nyáŋá mbɔ yímbɔŋ. \v 11 Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mányùrɛ mmu ɛ́bhak ntá yi mbɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhɨkɨ rɨ, puyɛ̌ mbɔ ɛnɛ ɛrɨ. Kɛ ansɛm mpok, bo abhɛn bághɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛkɔ mpok anɛ mányùrɛ bhɔ, bákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chak bɛsí Mandɛm, nɛ kpák ǎbhak amɛm batɨ yap. \s1 Ɛnyǔ bakoŋo Yesu babhɔŋɔ bɛbhak \p \v 12 Tɛ̌ndu bǎrɨŋɨ ɛnyu ɛyɔ, kʉ́ ka amɔ ywɛka anɛ áwɛ̀t ántáŋ ndu bɛkʉ bɛtɨk. Tɛ̌ ka sɛnɛ́ bɛ bɛkak ɛbhɛka bɛ́kɛ́ pɛrɛ wɛt gbagbǎgbak. \v 13 Kɔ nɔ́kɔ́ ká ndǔ babhi anɛ achi chak. Bo abhɛn bɛkak ɛbhap bɛ́bhɨ́kɨ́ sɛnɛ amɨk mánkóŋó babhi yɔ́, nɛ chɔŋ maŋɔk ayap anɛ ábhɨ́kɨ́ taŋ, ántaŋ. \p \v 14 Yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka ánú bɛbhak kpák nɛ bo mankɛm, anu bɛbhak nyáŋá bɛsí Mandɛm, mbɔnyunɛ mmu anɛ apu nyáŋá apú kway bɛghɔ Acha. \v 15 Kʉ ká yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ bɛ yɛ̌ mmu ákɛ́ rɔ bɛrɨ̌ndu Mandɛm mɛmfʉɛt yi. Kʉ ka yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ bɛ yɛ̌ mmu ákɛ́ nɛn mbɔ kɛ́ngɔ́-bɛchi. Mɛnyǔ bo bhɔ bátwɔ̀ nɛ ɛsɔŋɔri mánchɔŋti bapɛ́m bɛyǎ bho. \v 16 Kʉ ka yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ bɛ yɛ̌ mmu ywɛka akɛ chwe ndǔ barak ɛpúsí nɛ bɛ yɛ̌ mmu ákɛ́ bhák anɛ apu bhɔŋ mpok nɛ Mandɛm, mbɔ Isau mmu átí kɛsénsí ɛki ntá manɔ anɛ mɔ́nkwɛn ɛ̌ti nchaŋ nɛnyíɛ́ amɔt. \v 17 Bǎbhɔŋ bɛrɨŋɨ bɛ mpok anɛ yi ánáŋ ákʉ́ nɔ, are yaŋ bɛ ɛtayap ánjɛ́t yi mmu achi nsensi, kɛ ɛtayap anisi mbɔnyunɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka mbi bɛyibhiri ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákú yɛ̌ndu mɔ́wu áyàŋ nyaka áfɔ́k nɛ babhɛsɛ amɨ́k. \p \v 18 Tɨk ka nɛbhʉɛt anɛ bǎté arɛ ndu bɛrɔŋ kɛkwɔt nɛ Mandɛm. Bǎbhɨ́kɨ́ te chi ndu nɛbhʉɛt anɛ mmu ákway bɛtɔk nɛ awɔ́ mbɔ ɛnyǔ bo Israɛl báté nyaka anɛrɛ́-njiɛ Sináy, mángɔ́ nɔkɔ ndǔ ngó ádù amfǎy njiɛ gum gum gum, bághɔ́ ɛjuri ɛnɛ ɛ́giri pyɔɔ ndu ɛ́chwé, mbaŋ kɛpɛrɛ ghɔ, nɛ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ ánu nɔkɔ. \v 19 Nɛ bághók ɛtaŋtí ɛyɔŋɔ́ mmba, nɛ bághók Ɛyɔŋ Mandɛm nkwɔ. Bɛcháy bɛ́kɛ́m bɔ, bábho mɛnɨkmʉɛt bɛ Mandɛm andɔ bɛrɛm kɛpɨ nɛ bhɔ, \v 20 mbɔnyunɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ághátí bhɔ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛcha bɛtaŋ ɛbhap. Ǎghàti nyaka bhɔ bɛ \q1 “Mbák mmu antɔk njiɛ-nɛ, \q1 tɛmtí ká yi nɛ batay mǎngwáy, \q1 yɛ̌ chi nnya, tɛmtí ká wáy \q1 mbák atɔk njiɛ nɛ.” \m \v 21 Ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bághɔ́ ɛ́bhak ɛnyɨŋ bɛ́chay tontó, kpát Moses yímbɔŋ arɛm bɛ, \q1 “Mmʉɛt ǎwɛt mɛ gbagbǎghak nɛ bɛcháy.” \p \v 22 Kɛ mbák chí bhe, bǎtwɔ̀ kɛkwɔt nɛ njiɛ Síɔn nɛ yɔ chi ɛtɔk Mandɛm mmu achi nɛpɛ́m. Ɛtɔk ɛyɔ chi Yerúsalɛm anɛ amfay. Ngɛ́mtay bɔángɛl Mandɛm báchí arɛ́ ndǔ ɛpǎ maŋák. \v 23 Bǎtwɔ́ ndǔ ɛchɛmɛ bɔ̌mbɨ Mandɛm abhɛn yi ásɨ́ŋɨ́ manyɛ́n ayap amɛm ɛkáti ɛyi amfay. Bǎtwɔ́ ntá Mandɛm mmu átàŋ bho mankɛm. Bǎtwɔ́ bǎchɛm nɛ bɛfóŋó bo abhɛn bayambɨ bátwɔ́. Chí bɛfóŋó bo abhɛn bachi chak, abhɛn Mandɛm ákʉ̀ bákwáy ndǔ yɛ̌ntɨkɨ mbi bɛsí bhi. \v 24 Bǎtwɔ́ ntá Yesu mmu áté nɛntɨ Mandɛm nɛ bǒ mmɨk kɛ Mandɛm anyú nku nkɔ nɛ bhɔ. Bǎtwɔ́ ndǔ manoŋ Yesu amɛn yi amyakati be amʉɛt. \f + \fr 12:24 \ft Sɛ́kway bɛrɛm bɛ, Nɛbhǒnɛt 4.10: “Manoŋ Yesu amɛn yí ámyákátí be amʉɛt” mbɔnyunɛ Yesu agǔ nyaka bɛ Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ bhɛsɛ, kɛ nɛwú Ábɛl nɛ́twɔ nyaka chi nɛ ntɛ́msí.\f* Manoŋ mi atéé ndu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́rɨ́ ɛchá ɛnɛ́ manoŋ Ábɛl atee ndu ntí ywi. \f + \fr 12:24 \ft Ábɛl ǎdì nyaka bɛ mfay ankɛmɛ kɛmbe: Kɛ manoŋ Yesu ǎdì bɛ mfay angɔ bhɛsɛ ntínso.\f* \p \v 25 Sɔt ká mpok bɛ bǎkɛ byak mmǔ anɛ ághàti bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn. Bo Israɛl báchòk nyaka batú ntá mmu anɛ áyɛ̀p bhɔ batú fá amɨk. Mbák bɔ́ bápú kway nyaka bɛ́bʉɛ bɛ bákɛ́ chwe ndǔ ɛsɔŋɔri, nɔ chɔŋ ɛntaŋ mbɔŋ ɛncha bɛ sɛ́mbʉ́ɛ mbák sɛ́byàk mmu anɛ achi amfay, nɛ áyɛ̀p bhɛsɛ batú? \v 26 Ndu mpok ɛyɔ, Mandɛm ǎrɛm nyaka kɛpɨ, mmɨk anyɨkɨsi, kɛ nɛ́nɛ afyɛ́ bariɛp bɛ, “Chɔŋ nkʉ mmɨk anyɨkɨsi ndɔŋ achak gbogbǒgbok, nɛ puyɛ̌ mmɨk yɔ́yɔ́, kɛ mfǎy nkwɔ.” \v 27 Ɛyɔŋ ɛnɛ bɛ, “Ndɔŋ achak” ɛ́tɔŋ bhɛsɛ kpoŋoroŋ bɛ chɔŋ Mandɛm amfɛrɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́kway mɛnyɨkɨsi, mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn yi ághókó, bɛ ɛbhɛn bɛpu nyɨkɨsi mɛ́ndɔp. \p \v 28 Sɛ́nkáká yɛ Mandɛm mbɔnyunɛ ákʉ́ bɛ sɛ́mbák bo abhɛn yi achi Mfɔ wap, nɛ kɛfɔ ɛki kɛ́pú ɛkɛn mmu ákway mɛnyɨkɨsi. Ndu ɛ́chí nɔ, sɛ́nchíɛ Mandɛm kɛnókó ɛkɛn kɛ́chyɛ̀ yi maŋák, sɛ́nsɛpti mmʉɛt bɛsí bhi, sɛ́mbɔ́ŋ bɛcháy bɛsí bhi, \v 29 mbɔnyunɛ Mandɛm ayɛsɛ achí ngó anɛ ásɔ́ŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. \c 13 \s1 Manyé amɛn ngwɛnti \p \v 1 Dɔ́k ká ambɨ bɛkɔŋ batɨ nɛ ɛkɔŋ ɛnɛ bakoŋó Kristo. \p \v 2 Bǎkɛ́ nɔ́k bɛsyɛpti mankɔ, sayri mbɔnyunɛ mbɔk bho básìɛpti nyaka mankɔ nɛ ɛ́fákári bɛ básiɛ́pti bɔángɛl kɛrɨŋɨ bɛ chi bɔángɛl. \v 3 Kaysí nɔ́kɔ́ ka bo abhɛn báchí ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ mbɔ bɛ bǎchi arɛ nɛ bhɔ. Kaysí nɔ́kɔ́ ka bo abhɛn batɨ̌ bakwǎŋwaŋ báchyɛ bhɔ ɛsɔŋɔri, tɛ̌ndu be nkwɔ bǎkwáy bɛbhɔŋ ɛsɔŋɔri bɔ bhɔ. \v 4 Bo mankɛm bábhɔŋ bɛkɛm nɛbhay nɛ kɛnókó. Yɛ̌ntɨkɨ ngɔrɛ́ abhɔŋ bɛbhak tɛtɛp nɛ nnɛ́m, yí kɛkwɛ́n bɛrwɔp, nnɛ́m nkwɔ abhɔŋ bɛbhak ɛnyumɔt, mbɔnyunɛ Mandɛm apú rɔ bɛ́táŋ mmu anɛ ákʉ́ ɛpúsí nɛ nkwɛnɛ́ bɛrwɔp. \p \v 5 Bǎkɛ́ nyiɛ ɛkɔŋ nɛ nkáp. Yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛbhak maŋák nɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ mbɔnyunɛ Mandɛm yímbɔŋ arɛm bɛ, \q1 “Mpú kway bɛrɔ wɔ, \q1 mpú kway bɛfɛrɛ ntí nɛ wɔ.” \m \v 6 Ndu ɛ́chí nɔ, sɛ́kwáy bɛrɛm nɛ ntɨ̌ nɛnkɛm bɛ, \q1 “Mandɛm Acha achi nkwak wa, \q1 mpú chay yɛ̌nyɨŋ, \q1 mmu ǎkway bɛkʉ mɛ yi?” \p \v 7 Kaysí ka bǒbati bhɛka, bɔ́ bho bághàti nyaka bhe Ɛyɔŋ Mandɛm. Kaysí ká bɛrɨ ɛbhɛn bɛ́fú ndǔ nɛpɛ́m ɛnap, mǎmbɔŋ nɛka nɛ Mandɛm mbɔ bhɔ. \v 8 Yesu Kristo achí ɛnyumɔt ɛyu, nɛ ɛchɔŋ, nɛ mpoknkɛm. \v 9 Mbɔk bho bátɔ̀ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi bɛkɔ nɛ kɛkúrí. Bǎkɛ́ rɔ yɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ́ bátɔ̀ŋ mɛ́mpɔ́kɔ́ bhe mǎngúrɛ́ ɛbhɨ. Ɛrɨ bɛ bɛrɨ̌ndu Mandɛm mɛ́nkʉ batɨ yɛsɛ antaŋ, puyɛ̌ chí bɛbhé ɛ̌ti nɛnyíɛ́. Bɛbhé bhɔ bɛ́pú kwak bo abhɛn bákòŋo bhɔ. \p \v 10 Sɛ́bhɔŋ ɛ́fɛ́mɛ́ akap ɛnɛ bachiǎkap abhɛn bákʉ̀ nyaka bɛtɨk amɛm ɛtɛm bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngǎngaŋ bɛsɔt ɛnyɨŋ arɛ manyíɛ́. \p \v 11 Mǔngo bachiǎkap ǎsɔt nyaka manoŋ nnya anɛ báwáy ndu bɛchyɛ akap anchwe amɛm nɛbhʉɛt anɛ áchí nyáŋá anchyɛ akap bɛ Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ bho. Kɛ mbák chi mbɔ̌ŋ nnya ɛnɛ báwáy, báfu nyaka ɛtɔk nɛ yɔ kɛ mánsɔŋ. Bápú sɔ́ŋ yɔ́ amɛm ɛtɔk. \p \v 12 Ɛnyu yɔ nkwɔ kɛ ɛ́chí nyaka nɛ Yesu. Aghɔ̌ nyaka ɛsɔŋɔri, agu chi nɛfí, puyɛ̌ amɛm ɛtɔk. Akʉ nɔ bɛ manoŋ mi ankʉ bo mámbák nyáŋá. \p \v 13 Sɛ́mfú yɛka amɛm ɛtɔk sɛndɔk sɛntɛmɛri yi nɛfí, sɛ́mbɔŋ ntíánwɔ́p anɛ́ yi ábhɔ́ŋɔ́ nyaka. \p \v 14 Sɛ́ndɔ́k mbɔnyunɛ sɛbhɨkɨ bhɔŋ ɛtɔk ɛnɛ ɛbhak mpoknkɛm fá amɨk. Sɛ́yàŋ chi ɛtɔk ɛnɛ ɛbhɔŋɔ bɛ́twɔ. \p \v 15 Ndǔ nnyɛ́n Yesu, sɛ́nchíɛ nɔ́kɔ́ Mandɛm bakak mbɔ aywɛsɛ akap. Akap wu chí nɛrɛm anɛ sɛ́rɛm nɛ manyu yɛsɛ bɛ yi kɛ achi Acha. \p \v 16 Bǎkɛ́ rɔ bɛkʉ bɛrɨ, nɛ bɛkwak batɨ nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhɔŋɔ. Ɛnyǔ akap wu kɛ Mandɛm ábhɔŋ maŋák nɛ wu. \p \v 17 Ghók nɔ́kɔ́ ka bǒbati bhɛka, mǎmbɔ́ŋ nɛsɛptǐmʉɛt bɛsí bhap, mbɔnyunɛ bɔ kɛ báyɨ̀ŋɨ bhe, mbɔ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́ghátí Mandɛm ɛnyu bɔ bákɛ́mɛ́ bhe. Ghók nɔ́kɔ́ ká bhɔ bɛ mánkʉ bɛtɨk ɛbhap nɛ maŋák, nɛ bɛ bɔ bákɛ́ bhɔŋ kɛsɔ́ti. \p \v 18 Nɨk nɔ́kɔ́ ká mmʉɛt ɛ̌ti yɛsɛ. Sɛ́rɨŋɨ bɛ batɨ yɛsɛ achi pɛ́pɛ́p, nɛ sɛ́yaŋ bɛbhak chak ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ sɛ́kʉ̀. \v 19 Nchí ghati bhe nɛ ntɨ ɛna nɛnkɛm bɛ mǎnɨ́k nɔ́kɔ́ mmʉɛt ɛ̌ti ya bɛ Mandɛm ankwak mɛ mpɛt ntwɔ ntá yɛka mandú mpok. \s1 Nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛnɛn mmu anɛ ásɨ́ŋɨ́ ɛkáti ɛnɛ \p \v 20 Mandɛm mmu ákʉ̀ bɛ batɨ ayɛsɛ ambak amɛm kpák, ámbák nɛ bhe. Yi kɛ ákʉ́ Acha yɛsɛ Yesu Kristo áfú ndǔ nɛwú, apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Yi, Yesu, chi Mbabhɛri bághɔ́ŋɔmɛ́n ngo, anɛ ábhabhɛri bo Mandɛm mankɛm. Ɛ́chí ɛnyu yɔ mbɔnyunɛ manoŋ ɛmi arɔŋ nyaka amɨk ndu bɛkʉ bɛ nku anɛ Mandɛm ányú nɛ bo ánté mpoknkɛm. \v 21 Mandɛm ánchyɛ́ bhe yɛ̌ntɨkɨ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ, bɛ mǎnkóŋó nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi áyàŋ mǎnkʉ. Mandɛm ankʉ Yesu Kristo ankwak be mǎnkʉ́ nɔ́kɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́chyɛ yi maŋák. Sɛ́nchíɛ Yesu Kristo bakak mpoknkɛm ɛ̌ti kɛnɛ́m ɛki. Amen. \s1 Bɛyɔŋɔ́ ngwɛnti \p \v 22 Bɔ̌ma, mpɛt nchí ghati bhe bɛ mǎnsɔt ɛyɔŋ ɛya ɛnɛ nsɨ́ŋɨ́ ndu bɛ́fyɛ bhe ntɨ nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ. Mbɨ́kɨ́ sɨŋ ɛrɔ́rí ɛkáti. \p \v 23 Nchí yaŋ mǎndɨŋɨ bɛ báfɛ́rɛ́ mɔmáyɛsɛ Tímɔti ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Mbák yi antwɔ ayak, chɔŋ ntwɔ́ nɛ yi ndu bɛghɔ bhe. \p \v 24 Kaká ká bǒbati bhɛka mankɛm, nɛ bo Mandɛm báchák mankɛm. Bǒnkwɔ abhɛn báfú Itali bátó bhe bakak. \v 25 Bɛrɨ̌ndu Mandɛm mɛ́mbak nɛ bhe mankɛm.