\id GAL 49GALKENU.SFM Kenyang New Testament June 2009 \h Galéshia \toc1 Ɛkáti Pɔ̌l ntá Nkwɔ Galéshia \toc2 Nkwɔ Galéshia \toc3 Gal \mt2 Ɛkáti Pɔ̌l ntá \mt1 Nkwɔ Galéshia \c 1 \p \v 1 Mɛ Pɔ̌l mǔnto Yesu Kristo kɛ nchí sɨ́ŋ ɛkáti ɛnɛ. Puyɛ̌ bakwǎŋwaŋ kɛ báyábhɛ́ mɛ, nɛ puyɛ̌ nkwǎ kɛ átó mɛ. Chi Yesu Kristo nɛ Mandɛm Ɛtayɛsɛ mmu akʉ Yesu ampɛtnsɛm ndu nɛpɛ́m. \v 2 Nchí sɨ́ŋ ntá yɛka bǒnkwɔ abhɛn atú Galéshia, nɛ batɨ bǒnkwɔ abhɛn báchí fá nɛ mɛ bachɛm nɛ mɛ bɛ́to be bakak. \v 3 Mandɛm Ɛtayɛsɛ nɛ Yesu Kristo Acha mántɔŋ be bɛrɨ̌ndu, mánchyɛ bhe kpák. \v 4 Yesu Kristo achyɛ́ nyaka mmʉɛt ɛ̌ti bɛbʉ́ bhɛsɛ ndǔ mkpáká mmɨk bɛbʉ́ anɛ ɛchɔŋ. Akʉ nɔ bɛ́kɔ́ŋɔ nkaysi Mandɛm mmu achi Ɛtayɛsɛ. \v 5 Yi kɛ bo mankɛm bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́chyɛ́ kɛnókó ngwɛnti ti. Amen. \s1 Mbok Ndɨ́ndɨ́ amɔt kɛ achi \p \v 6 Ɛchí mɛ maknkay bɛ́ bǎtɨŋ bǎrɔ̀ Mandɛm mmu ábhɨ́ŋɨ́ be ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu Kristo bɛ mambák bǒbhi, nɛ bárɔ́bhɛ́ koŋo chí Mbok Ndɨ́ndɨ́ achak. \v 7 Puyɛ̌ chi mbɔŋ bɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́ achak achi, kɛ mbɔk bo báfyɛ̀ bhe ɛbyɔk antɨ nɛ báyàŋ chí bɛ́yibhiri Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Kristo ndǔ ɛnyɨŋ ɛchak. \v 8 Kɛ yɛ̌ ɛmbák chi bɛsɛ, yɛ̌ chí ángɛl kɛ ághátí bhe mbok anɛ áchí kɛkúrí nɛ anɛ sɛ́ghátí bhe, ɛyak ɛmbak nɛ yi. \v 9 Mbɔ ɛnyǔ sɛ́náŋ sɛ́gháti bhe, mpɛt nchí ghati bhe bɛ yɛ̌ agha anɛ ághàti bhe mbok anɛ achí kɛkúrí nɛ anɛ sɛ́ghàti nyaka bhe, mǎnókó, ɛyak ɛmbak nɛ yi. \p \v 10 Nchí yaŋ nɛ chí bɛ bo mankak mɛ kɛ? Wáwák! Mandɛm kɛ̌ mɛ̌yaŋ ánkák mɛ. Nchí yaŋ chí bɛ́ bo mambɔŋ maŋák nɛ mɛ kɛ? Mbɔ mbʉɛ́t chí mmu anɛ nchí yaŋ bɛ bo mambɔŋ maŋák nɛ mɛ, mbʉ mpú mmɔ̌bɛtok Kristo. \s1 Mbok Pɔ̌l afu nyaka chí ntá Kristo \p \v 11 Bɔ̌ma, dɨŋɨ́ ká bɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ ngátí bhe abhɨki fu ndǔ nkaysi bakwǎŋwaŋ, \v 12 abhɨ́kɨ́ fu ntá nkwǎ, nɛ yɛ̌ nkwǎŋwaŋ abhɨkɨ tɔŋ mɛ. Mbɔŋ Yesu Kristo kɛ ákʉ́ mɛndɨ́ŋɨ́ yɔ. \v 13 Bǎghok ɛnyǔ nɛpɛ́m ɛna nɛchi nyaka mpok mɛ́kòŋo bɛpɨŋɨ́ bo Israɛl, bǎghók ndu nchí chyɛ nyaka bǒnkwɔ Mandɛm bɛyǎ ɛsɔŋɔri, nnu nɔkɔ bɛ nnáŋá nkwɔ wap. \v 14 Nchí nu nyaka tontó bɛ́kóŋo bɛpɨŋ abhɛn bachǐmbɨ bha. Nɛ nchí koŋo nyaka mbi Mandɛm bo Israɛl nɛ ntɨ ɛna nɛnkɛm, kpát ncha bo Israɛl báchák abhɛn ɛkaká nɛbhe ɛya. \p \v 15 Kɛ Mandɛm anáŋ ayap nyaka mɛ tɛ ndǔ mpok anɛ bábhɨ́kɨ́ re bhe mɛ. Ayap mɛ ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhi, abhɨŋɨ mɛ bɛ mbak mmɔ̌bɛtok ayi. \v 16 Abhɔ́ŋ maŋák bɛkʉ mɛndɨ́ŋɨ́ Mɔ́ywi, bɛ mbɔ́ŋ mbi bɛghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl. Ákʉ́ nɔ́kɔ́ nɔ, mbɨ́kɨ́ rɔŋ ntá yɛ̌ mmu bɛ anchyɛ mɛ maniɛ. \v 17 Yɛ̌ chí Yerúsalɛm mbɨ́kɨ́ ko ndɔk bɛghɔ bo abhɛn báyámbɨ bɛbhak bǒnto kɛ mɛ̌twɔ ansɛm. Ndɔkɔ́rɔ́ŋ téé atú Arébia, kɛ ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, mpɛtnsɛm Damáskɔs. \p \v 18 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mamiɛ́ arat, ndɔk Yerúsalɛm bɛghɔ Píta. Mbak nɛ yí ndu manywɔp nɛkú. \v 19 Nkɛ ghɔ yɛ̌ mǔnto achak arɛ, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛ́t Jems, manɔ Yesu Acha. \v 20 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́sɨ̀ŋ ntá yɛka ɛchi tɛtɛp. Mandɛm arɨ́ŋɨ́ bɛ mpu sénse. \v 21 Mfá nɔ́kɔ́ Yerúsalɛm, ndɔk nkó atú Síria nɛ atú Silísha nkwɔ. \v 22 Bě bǒnkwɔ Kristo atú Judɛ́ya bǎbhɨkɨ re ghɔ nyaka mɛ nɛ amɨ́k. \v 23 Bághòk nyaka ghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo bárɛ̀m ɛ̌ti ya bɛ, “Mmǔ nyaka áchyɛ̀ bhɛsɛ ɛsɔŋɔri, arɔbhɛ ghati chí bo bɛ mbák mmu ásɨ́kɨ́ntɨ nɛ Yesu Kristo, Mandɛm ǎpɛmɛ yi, ɛnɛ́ nkúbhɛ́ nɛsɨkɨ́ntɨ nɛ Kristo kɛ yi ánù nyaka bɛ́chɔ́ŋti.” \v 24 Ɛkʉ́ bo bare bɨti Mandɛm ɛ̌ti ya. \c 2 \s1 Pɔ̌l atɛmɛri bǒnto abhɛn Yerúsalɛm \p \v 1 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mamiɛ́ byo nɛ anwi, mpɛt nkó ndɔk Yerúsalɛm nɛ Banábas. Nsɔt Táytɔs sɛ́rɔ́k nɛ yi. \v 2 Ndɔk mbɔ ɛnyǔ Mandɛm akʉ nyaka mɛndɨ́ŋɨ́ bɛ mbɔŋ bɛ́rɔŋ arɛ́. Ngáká nɔ́kɔ́ arɛ, mɛ nɛ bǒbati sɛ́chɔ́kɔ́ ansɛm ansɛm, nkʉ bɔ mándɨ́ŋɨ́ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ mɛ́ghàti bo abhɛn bápú bo Israɛl. Nkʉ nɔ bɛ bɛtɨk ɛbhɛn mɛ̌kʉ̀ nɛ ɛbhɛn mbʉ́ɛ́t bɛkʉ bɛkɛ bhak ndɛ́ndɛm. \v 3 Táytɔs mmu ákɔ̀ nɛ mɛ abhak mmu Grik. Yɛ̌ nɔ, bákɛ te mbɔŋ kákáti bɛ mánsíɛ́p yi. \v 4 Kɛ bǒ nse bachwe ndu nkwɔ bakoŋo Yesu ansɛm ansɛm mánjaŋa nɔkɔ bɛ mansyɛp yi. Mánɔ́nɛ báchwe ndu nkwɔ ywɛsɛ ndu bɛghɔ ɛnyu sɛ́bhɔ́ŋɔ́ ngangaŋ amfǎy bɛbhé bo Israɛl, ndu sɛbharɛ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo. Báyàŋ nyaka bɛ sɛ́mpɛ́tnsɛm ndu kɛsɛm antɛnɛ bɛbhé bo Israɛl. \v 5 Sɛ́kɛ chyɛ bhɔ mbi yɛ mandú. Sɛ́kɛ yáŋ bɛ bɔ manchɔŋti tɛtɛp anɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́, tɛ̌ndu bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɔŋ ambɨ mɛnoko yɔ. \v 6 Mbák chí bo abhɛn báyábhɛ́ bɛ́ mámbák bǒbati ntá bǒnkwɔ, bɛtaŋ ɛbhap bɛbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ mɛ. Mandɛm ápú tɔŋ kɛ́rɨ́ŋámík. Bɔ́ bábhɨ́kɨ́ tɔ́ŋ mɛ yɛ̌nyɨŋ ɛkɔ mɛ́máka ndǔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ anɛ mɛ̌ghàti bho. \v 7 Bághɔ́ bɛ tɛtɛp, Mandɛm kɛ afyɛ́ Mbok Ndɨ́ndɨ́ amɔya bɛ ngati bo abhɛn bápú bo Israɛl, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi akʉ nɛ Píta bɛ yi angati Mbok Ndɨ́ndɨ́ ntá bo Israɛl. \v 8 Nkúbhɛ́ mmu anɛ áchyɛ́ Píta bɛtaŋ bɛkʉ bɛtɨk ɛbhɛn ntá bo Israɛl, kɛ áchyɛ́ mɛ nkwɔ bɛtaŋ, bɛkʉ bɔ ntá abhɛn bápú bo Israɛl. \v 9 Jems nɛ Píta nɛ Jɔ̌n báchí nyaka mbɔ bɛkwap nɛntɨ bǒnkwɔ. Bághɔ́ nɔkɔ bɛ́ Mandɛm afyɛ́ bɛtɨk ɛbhɛn amɔ́ya tɛtɛp, bákáka mɛ nɛ Banábas nɛ amɔ́ ndu bɛ́tɔŋ bɛ́ bɛsɛ́ nɛ bhɔ sɛchi ɛyɔŋ ɛ́mɔt. Sɛ́ka nɛ bhɔ bɛ́ mɛ nɛ Banábas sɛbhɔŋ bɛ́rɔŋ ntá bo abhɛn bápú bo Israɛl nɛ Mbok Ndɨ́ndɨ́, bɔ mándɔk ntá bo Israɛl. \v 10 Ɛnyɨŋ ɛ́mɔt kɛ baghati bɛsɛ, nɔ chi bɛ, sɛkɛ ghɔkɔntɨk bɛchyɛ nɔkɔ nɛkwak ntá bachɛ́bhɛ́bho abhɛn Yerúsalɛm, nkúbhɛ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi nyaka mɛ antɨ bɛ́kʉ. \s1 Pɔ̌l aji Píta amɛm ɛtɔk Antiɔk \p \v 11 Píta átwɔ́ nɔ́kɔ́ Antiɔk, nji yi bɛsí bhi mbɔnyunɛ akʉ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛpu chak. \v 12 Mpok yí áyámbɨ átwɔ́, are nyíɛ́ nɛnyíɛ́ nɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl. Kɛ bo abhɛn Jems átó bátwɔ́ nɔ́kɔ́, abho bɛya mmʉɛt ansɛm, akɛpɛrɛ nyíɛ́ nɛnyíɛ́ nɛ bo abhɛn bapu bo Israɛl, ndu áchay nkwɔ́ bo abhɛn bárɛ̀m bɛ babhɔŋ bɛsyɛp yɛ̌ntɨkɨ nkoŋo Yesu anɛ apu mmu Israɛl. \v 13 Bo Israɛl bachak abhɛn bachi bakoŋo Yesu babho bɛkʉ bɛtábhá mbɔ Píta, ɛnyu ɛnɛ́, yɛ̌ chi Banábas nkwɔ akʉ́ ɛnyumɔt mbɔ bhɔ. \v 14 Kɛ ngɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ bápú kɔ ndɔ́ŋ amɔt nɛ tɛtɛp anɛ achi ndu Mbok Ndɨ́ndɨ́, mfate ngati Píta bɛsí bhap mankɛm bɛ, “Mbák wɔ mmu Israɛl ɔ̌kʉ̀ mbɔ mmu anɛ apu mmu Israɛl, ndaká yi ɔ́nù bɛkʉ bo abhɛn bápú bo Israɛl mámbák mbɔ bo Israɛl?” \s1 Nɛka ɛnɛn mmu abhɔŋɔ nɛ Yesu kɛ nɛ́kʉ mámpɛmɛ yi \p \v 15 Bɛsɛ́ babhɔŋ sɛ́chí bo Israɛl, bɔtayɛsɛ nkwɔ bo Israɛl. Sɛ́pú bo abhɛn bápú bo Israɛl, bɔ́ bhǒ bo bárɛ̀m bɛ báchi bǒ bɛbʉ́. \v 16 Yɛ̌ nɔ, bɛsɛ bo Israɛl sɛ́rɨŋɨ bɛ puyɛ̌ bɛbhʉrɛ bɛbhé bo Israɛl kɛ ákʉ mmu ambak chak bɛsí Mandɛm, chi bɛsɨkɨ ntɨ nɛ Yesu Kristo. Yɛ̌ chi bɛsɛ sɛ́nókó Yesu Kristo bɛ Mandɛm ansɔt bɛsɛ mbɔ bo abhɛn bachi chak ɛ̌ti nɛka ɛnɛsɛ nɛ Kristo, puyɛ̌ chi ɛ̌ti sɛ́bhʉ̀rɛ bɛbhé. Ɛchi ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ, bɛbhʉrɛ bɛbhé apú kʉ yɛ̌ mmu ambak chak bɛsí Mandɛm. \v 17 Mbák ndu sɛ́yaŋ bɛbhak chak bɛsí Mandɛm kɛ sɛ́bhárɛ́ mmʉɛt nɛ Kristo, kɛ ɛ́mfakari bɛ bɛsɛ babhɔŋ sɛ́kʉ̀ bɛbʉ́, nɔ Kristo ǎtó bhɛsɛ ndǔ bɛbʉ́ kɛ? Wáwák! \v 18 Kɛ mbák mpɛ́tnsɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn nnáŋ ndɔ́, nɔ nchí mbɔ̌ŋ mmu bɛbʉ́. \v 19 Mbák chi mɛ, bɛyɨŋɨ bɛbhé Moses ndɔp chi ngú, mbɔnyunɛ bɛbhɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ mɛ. Ɛ́fákári ɛnyu ɛyɔ bɛ́ mbák nɛpɛ́m bɛsí Mandɛm. \v 20 Bágó mɛ ndǔ ɛkotákátí nɛ Kristo. Nɛ́nɛ, nɛpɛ́m ɛna fá amɨk puyɛ̌ ɛna, chi ɛ́nɛ́n Kristo mmu achi nɛ mɛ. Nɛ nɛpɛ́m ɛna nɛ́nɛ chi ɛnɛn Mmɔ Mandɛm mmu akɔŋ mɛ, achyɛ nɛpɛ́m ɛni ɛ̌ti ya ndu mbɔ́ŋ nɛka nɛ yi. \v 21 Mpu sɔt bɛrɨ̌ndu Mandɛm mbɔ bɛ bɛ́pú yɛ̌nyɨŋ, mbɔnyunɛ mbák mmu ǎbhák chak bɛsí Mandɛm chi ndu yi ákoŋo bɛbhé, nɔ nɛwú Kristo agu nɛ́chí ndɛ́ndɛm! \c 3 \s1 Bě bo Galéshia, bɛchɨŋtǐ bho \p \v 1 Bě bo Galéshia, bɛchɨŋti bho! Agha ányíɛ́ bhe nɛ ɛpɛm akʉ mǎnɛ́m ɛbhɨ? Pú nkʉ bǎrɨŋɨ Yesu Kristo mbɔ bɛ ntɔŋ be kpoŋoroŋ ndu yi ágǔ amfay ɛkotákátí? \v 2 Dɔ̌ ká mbɛp be ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́mɔt. Mandɛm achyɛ bhe Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ chi ɛ̌ti bǎbhʉ̀rɛ bɛbhé kɛ chi ndu bǎghókó Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo nɛ mǎnókó? \v 3 Ndu bǎre chɨŋti nɔ? Bǎbho bɛkoŋo Kristo ndu bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ, nɛ́nɛ, barɔbhɛ yaŋ bɛ́wɛ́nti chi ndǔ bɛtaŋ ɛbhɛka babhɔŋɔ́ \v 4 Bɛyǎ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn bǎghɔ̀ ɛ̌ti Mbok Ndɨ́ndɨ́ mɛ́mbák ndɛ́ndɛmɛ́? Mbɨ́kɨ́ ka bɛ bɛchi nyaka chi ndɛ́ndɛm. \v 5 Mandɛm mmu áchyɛ̀ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nɛ ǎkʉ̀ mɛnyɨŋɨ́ maknkay nɛntɨ ɛnɛka, ǎkʉ̀ nɔ chi ɛ̌ti bǎbhʉ̀rɛ bɛbhé Moses kɛ? Kɛ chi ndǔ bǎghókó Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ mǎnókó? \v 6 Ɛchí mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ Ábraham anókó nyaka Mandɛm, nɛ ɛ̌ti ɛyɔ, Mandɛm asɔt yi bɛ achi chak bɛsí bhi. \v 7 Sɛ́ghɔ́ yɛ bɛ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Mandɛm kɛ báchí bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham. \v 8 Nɛ Ɛkáti Mandɛm ɛnaŋ ɛrɛm nyaka tɛsáy bɛ́ chɔŋ Mandɛm ankʉ bo abhɛn bápú bo Israɛl mámbak chak bɛsí ɛbhi mbɔnyunɛ bábhɔ̌ŋ nɛka nɛ yi. Ɛkáti Mandɛm ɛ́pɛt ɛ́rɛ̀m bɛ Mandɛm aghati nyaka Mbok Ndɨ́ndɨ́ ntá Ábraham bɛ, “Ɛ̌ti yɛ, chɔŋ njɛt manɛrɛ́kɛrɛ bhǒ mmɨk ankɛm.” \v 9 Nɔ kɛ ɛchi bɛ Mandɛm ǎyɛt yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Kristo, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi áyɛ́rɛ́ nyaka Ábraham ndu yi ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ yi. \p \v 10 Mbák chi bo abhɛn bákàysi bɛ bɛbhʉ́rɛ bɛbhé bo Israɛl kɛ ákʉ̀ bɔ mámbák chak bɛsí Mandɛm, ɛyak ɛchi nɛ bhɔ, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Ɛyak ɛchi nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ápú bhʉɛrɛ bɛbhé mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́chí amɛm Ɛkáti Mandɛm.” \v 11 Nɛ́nɛ, ɛchí kpoŋoroŋ bɛ yɛ̌ mmu apú kway bɛbhak chak bɛsí Mandɛm ɛ̌ti yi ábhʉ̀rɛ bɛbhé. Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mmu anɛ achi chak bɛsí Mandɛm ɛ̌ti yí ábhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Kristo, ǎbhɔ̀ŋ nɛpɛ́m.” \v 12 Bɛbhé bɛbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌ ɛnyɨŋ bɛkʉ nɛ nɛka ɛnɛn mmu ábhɔ́ŋɔ́ nɛ Kristo. Ɛbhé Moses ɛ́rɛ̀m mbɔ ɛnyǔ basɨŋɨ bɛ, “Mmu anɛ ábhʉ̀rɛ bɛbhé, ǎbhɔŋ nɛpɛ́m ɛ̌ti yɔ.” \v 13 Kristo aku bhɛsɛ afɛ́rɛ́ ndǔ ɛyak ɛnɛ ɛchi nɛ bo abhɛn bápú bhʉɛrɛ bɛbhé mɛnkɛm. Akʉ nɔ ndu ásɔ́rɛ́ ntɛmsi bɛbʉ́ ɛbhɛsɛ. Ɛ́bhak mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Ɛyak ɛchi nɛ mmu anɛ ágú ndǔ ɛkotákátí.” \v 14 Yesu Kristo akʉ nɔ bɛ áfɔ́k anɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛchyɛ Ábraham, ámbák nɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl, ndu bábhárɛ́ mmʉɛt nɛ yi, nɛ bɛ́ Mandɛm anchyɛ bɛsɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ nyaka yi afyɛ́ bariɛp bɛ́chyɛ́ ɛ̌ti nɛka ɛnɛsɛ. \s1 Ɛbhé ɛ́pú yibhiri bariɛp Mandɛm \p \v 15 Bɔ̌ma, sɛ́nsɔt ɛrɨŋ ndu nɛpɛ́m ɛnɛn bo abhɛn fá amɨk. Mbák bo bati apay manka bɛkʉ ɛnyɨŋ, mányu nku, yɛ̌ mmu ápú kway bɛway nku yɔ, nɛ mmu ápú kway mɛmaka ɛnyɨŋ ɛchak arɛ́, tɛ̌ndu manyu nku. \v 16 Nɔ kɛ ɛ́chí nɛ nku anɛ Mandɛm anyǔ nyaka nɛ Ábraham. Mandɛm afyɛ́ Ábraham nɛ ɛbhárɛ́ mɔ́ywi bariɛp. Ɛkáti Mandɛm ɛpú rɛm bɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka yi nɛ bɛbhárɛ́ bɔ̌bhi bariɛp, bɛtɔŋ bɛ báya, kɛ ntá yi nɛ ɛbhárɛ́ mɔ́ywi, bɛtɔŋ bɛ chi amɔt. Ɛbhárɛ́mɔ wu chí Kristo. \v 17 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́yàŋ mǎnjwimɛm chi bɛ Mandɛm anaŋ anyu nyaka nku nɛ Ábraham, kɛ ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ mamiɛ́ bɛsa ɛsa nsɛm amɔt nsɛm byo, achyɛ bo Israɛl ɛbhé. Bɛbhé bhɔ bɛbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌ bɛtaŋ ndu bɛway nku anɛ Mandɛm anyu nɛ Ábraham, bɛ bariɛp amɛn yi afyɛ́ nyaka akɛ pɛrɛ téé. \v 18 Mbɔ Mandɛm ǎchyɛ́ bo akap chi ɛ̌ti bábhʉ̀rɛ bɛbhé, mbʉ apú koŋo chi bariɛp ami ndu akap anɛ yi áchyɛ̀ bo. Kɛ chi ɛ̌ti bariɛp ami ntá Ábraham kɛ yi áchyɛ́ nyaka akap wu. \v 19 Ndu ɛchi nɔ, ndaká yi Mandɛm achyɛ yɛ bɛbhé? Achyɛ́ bɛbhé bɛ mɛ́nkʉ bɛsɛ sɛndɨŋɨ ɛnyǔ bɛbʉ́ bɛchi. Nɛ bɛbhé bɛbhɔŋ nyaka bɛbhak chi ndu mandú mpok, mɛnoŋ nɛtwɔ́ anɛ ɛbhárɛ́mɔ Ábraham. Ntá yi kɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛchyɛ akap wu. Mandɛm achyɛ nyaka bɛbhé ntá bɔángɛl bɛ mansɔt mantwɔ nɛ bhɔ, nkwǎŋwaŋ abhak nɛntɨ Mandɛm nɛ bǒ mmɨk. \v 20 Bɛrɛm bɛ mmu achi nɛntɨ bho, ǎtɔ̀ŋ bɛ bakwɔ́ bho achi apay anɛ yi áté nɛntɨ ɛnap. Kɛ mpok Mandɛm afyɛ́ bariɛp ntá Ábraham, abhak chi aywǐnti. \s1 Nti anɛ Mandɛm achyɛ Bɛbhé \p \v 21 Ɛyɔ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ ɛsɔŋɔri ɛ́chí nɛntɨ bɛbhé Mandɛm nɛ bariɛp Mandɛm kɛ? Wáwák! Mbɔ bachyɛ bo ɛbhé ɛnɛ́ ɛ́kʉ mmu ámbɔ́ŋ nɛpɛ́m mbák ábhʉ̀rɛ yɔ, mbʉ bɛbhʉɛrɛ bɛbhé ákʉ̀ mmu ambak chak bɛsí Mandɛm. \v 22 Kɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ mmɨk nkɛm achi antɛnɛ kɛsɛmɛ́ bɛbʉ́. Ɛchi yɛ bɛ, ndiɛrɛ bo abhɛn babhɔŋɔ nɛka nɛ Yesu Kristo kɛ bákway bɛbhɔŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛchyɛ ntá bo abhɛn mánókó Yesu Kristo. \p \v 23 Mpok apɛ́rɛ́ ghaka anɛ bákʉ́ sɛ́rɨ́ŋɨ́ bɛ mmu abhɔŋ bɛsɨkɨ ntɨ nɛ Kristo kɛ ambak chak bɛsí Mandɛm, sɛchi nyaka antɛnɛ́ bɛbhé, sɛ́bhak mbɔ bo abhɛn báfyɛ́ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. \v 24 Bɛbhé kɛ bɛ́chí yɛ̌ nyaka mbɔ mmǔ anɛ ábhàbhɛri, ányurɛ nɔkɔ bhɛsɛ, kpatɛ mpok anɛ Kristo átwɔ́, bɛ sɛ́nkwáy bɛbhak chak bɛsí Mandɛm ɛ̌ti sɛ́sɨkɨ ntɨ nɛ yi. \v 25 Nɛ́nɛ, ɛnɛ́ sɛ́sɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Kristo bɛbhé bɛ́pú mbɔ mmu anɛ ábhàbhɛri, anyurɛ nɔkɔ bhɛsɛ. \v 26 Ɛ̌ti bǎsɨkɨ ntɨ nɛ Yesu Kristo, be mankɛm bǎrɔp chí bɔ̌ Mandɛm. \v 27 Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ bájwítí yi bɛ ambat mmʉɛt nɛ Kristo arɔp chí mbɔ Kristo, ndu asɔrɛ́ ɛpɨŋɨ́ Kristo. \v 28 Yɛ̌ mmu achí chi mmu Israɛl yɛ ápú, yɛ̌ mmu achí chí nsɛm yɛ mɔ̌mɨk, yɛ chí ngɔrɛ́ yɛ mbakanɛm, be mankɛm abhɛn babhárɛ́ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo bǎrɔp chí ɛnyu ɛ́mɔt. \v 29 Nɛ ndu bǎchi bo Kristo, bǎchí yɛ bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham, nɛ chɔŋ mǎnyíɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm afyɛ́ bariɛp bɛ́chyɛ́ bɛbhárɛ́bhɔ Ábraham. \c 4 \p \v 1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ́yàŋ be mǎndɨŋɨ chí bɛ mmɔ́ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ mɛ́nyiɛ́ mɛnyɨŋ ɛ́táyi achi ɛnyu ɛ́mɔt nɛ nsɛm mpok yi abhʉɛ́t chí mɔ́nkwɛn, yɛ̌ndu mɛnyɨŋ ɛ́táyi mɛnkɛm chí ɛbhi. \v 2 Mpok yɔ, bo báchák kɛ mánè yi, mambabhɛri nɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhi, kpátɛ mpok ɛ́táyi afyɛ́ ankwáy. \v 3 Nɔ kɛ ɛchi nɛ bɛsɛ nkwɔ. Mpok sɛ́bhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka baraka Mandɛm, sɛ́bhák basɛm antɛnɛ́ bɛfóŋó ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛtaŋ fá mmɨk. \v 4 Kɛ mpok anɛ Mandɛm afyɛ́ bariɛp ákwáy nɔ́kɔ́, ató Mɔ́ywi bɛ antwɔ fá amɨk. Ngɔrɛ́ abhé yi, nɛ abhak antɛnɛ́ bɛbhé bo Israɛl. \v 5 Atwɔ́ ɛnyu ɛyɔ bɛkʉ bo abhɛn bachi nyaka antɛnɛ́ bɛbhé, bɛ Mandɛm ansɔt bɛsɛ mbɔ bɔ̌bhi. \v 6 Nɛ ndu bǎrɔbhɛ chi bɔ̌bhi, Mandɛm ató Ɛfóŋó Mɔ́ywi bɛ ambak amɛm batɨ yɛsɛ, nɛ yi Ǎkwàk bhɛsɛ sɛmbɨ́ŋɨ́ nɔ́kɔ́ Mandɛm bɛ, “Ɛta, Ɛtaya!” \v 7 Mandɛm akʉ yɛ be bǎpɛt bǎpu basɛm, bǎrɔp chi bɔ́. Nɛ tɛ̌ndu yi asɔrɛ bhe bɛ mǎmbák bɔ̌bhi, chɔŋ anchyɛ bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi afyɛ́ nyaka bariɛp bɛchyɛ bɔ̌bhi. \s1 Pɔ̌l ábhɔŋ ntɨ nɛ bo Galéshia \p \v 8 Mpok bǎbhɨ́kɨ́ re rɨŋɨ Mandɛm, bǎbhak ndǔ kɛsɛmɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi chi bɔmandɛm nsé. \v 9 Kɛ nɛ́nɛ, ɛnɛ́ mǎnaŋ bǎrɨŋɨ Mandɛm, nɛ mbɔ̌ŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mbɔ́ŋɔ́ bɛrɛm chi bɛ, nɛ́nɛ, ɛnɛ́ Mandɛm árɨ́ŋɨ́ bhe, ná bǎkway bɛpɛt bɛbhak basɛm ntá bɛfóŋó ɛbhɛn bɛbhɔŋɔ bɛtaŋ fá amɨk, ɛnɛ́ mbɔ̌ŋ bɛtaŋ ɛbhap bɛ́pú yɛ̌nyɨŋ, nɛ bɛpú kway bɛkwak bhe? \v 10 Bǎyɨ̀ŋɨ ɛnɔ nywɔp, mǎnsɔt bɛ nywɔbhɛ́ nɛgho. Mǎnjɨŋɨ awǔ ntaŋ, mǎnsɔt bɛ ntaŋ agho. Mǎnjɨŋɨ ayɔ̌ mpok, mǎnsɔt bɛ mpok ɛpǎ ɛgho. Nɛ ɛnɔ̌ mmíɛ́, mǎnsɔt bɛ mmíɛ́ nɛgho. \v 11 Ndu bǎkʉ̀ nɔ, mbɔŋ bɛcháy mbɔnyunɛ ɛchi mbɔ bɛ bɛtɨk ɛbhɛn nkʉ bɛkwak bhe bɛchi chi ndɛ́ndɛm. \v 12 Bɔ̌ma, nchí nɨk be mmʉɛt bɛ mǎmbák mbɔ mɛ mbɔnyunɛ ndɔp chí mbɔ bhe. Bǎbhɨkɨ kʉ mɛ bɛbʉ́. \v 13 Bǎrɨŋɨ bɛ́ ndǔ ndɔŋ anɛ mbɨ, nɛme kɛ nɛkʉ ngati bhe Mbok Ndɨ́ndɨ́. \v 14 Nɛ yɛ̌ndu nɛme ɛna nɛchyɛ nyaka bhe bɛyǎ ɛsɔŋɔri, bǎbhɨkɨ byak mɛ. Bǎsyɛpti mɛ mbɔ ángɛl Mandɛm, mbɔ bɛ nchí chi Yesu Kristo. \v 15 Ndǔ manywɔp ayɔ, bǎbhɔŋ nyaka bɛyǎ maŋák. Yi ɛ́fákárí nɛ maŋák amɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ nyaka? Ndɨ́ŋɨ́ sayri bɛ yɛ̌ ngati nyaka bhe chi bɛ mǎmpóŋórí amɨ́k ayɛka mǎnchyɛ mɛ bǎkʉ nɔ. \v 16 Ndɔp yɛ chi mǔmpap aywɛka ndu ngátí bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp kɛ? \v 17 Bǒbhɔ bákʉ̀ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ndu bɛyibhiri batɨ yɛka bɛ mǎnkóŋó bhɔ́, kɛ bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛrɨ́tí nkaysi. Báyàŋ chi bɛkʉ mǎndɔ bhɛsɛ mǎnkoŋo bhɔ. \v 18 Mbák bǎtɔ̀ŋ ɛkɔŋ nɛ batɨ anɛ bɛbʉ́ bɛpu arɛ́, mbák bǎkʉ̀ nɔ nɛ ɛrɨ́tí nkaysi, kʉ ka nɔ́ mpoknkɛm, puyɛ̌ chi ndyɛrɛ ndǔ mpok anɛ nchi nɛ bhe. \v 19 Bǒbha, mpɛt nchí mbɔ ngɔrɛ́ anɛ ánòŋsi, nɛ mpu rɔ bɛghok bɛbe kpátɛ mǎmbɔŋ ɛpɨŋɨ́ Kristo. \v 20 Mbɔ̌ŋ ntɨ bɛbhak awu nɛ bhe nɛ́nɛ bɛ ndɨ́ŋɨ́ ɛnyu nchí ghati bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn, mbɔnyunɛ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbɔŋ ɛnyɨŋ bɛrɛm. \s1 Mmɔ̌ Sará achi nyaka kɛkúrí nɛ anɛ Hága \p \v 21 Ghatí ká mɛ, be bo bǎyàŋ bɛ bɛbhé mɛmbɔŋ bɛtaŋ amfay yɛka, bǎpú ghok ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛbhé ɛ́rɛ̀m-ɛ? \v 22 Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ Ábraham abhɔ̌ŋ nyaka bɔ̌babhakanɛm bati apay. Amɔt abhak mmɔ̌ nsɛm, achak abhak mmɔ̌ ngɔrɛ́ anɛ ápú nsɛm. \v 23 Bábhé mmɔ́ ngɔrɛ́ nsɛm mbɔ yɛ̌ntɨkɨ mmu achak. Mmɔ ngɔrɛ́ anɛ ápú nsɛm, bábhé yi chi bɛkoŋo bariɛp Mandɛm afyɛ́ nyaka nɛ Ábraham. \v 24 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari nyaka ɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ bɛ baghɔrɛ́ abhɔ bati apay bate ndǔ nku ɛpay. Amɔt afú amfay njiɛ Sináy. Nku yɔ ate ndu ntí Hága, mmu abhé bɔ abhɛn báchí ndǔ kɛsɛm. \v 25 Hága chi njiɛ Sináy amɛm ɛtɔk Arébia. Nɛ Hága até mbɔ Yerúsalɛm anɛ manywɔp anɛ ɛchɔŋ, mbɔnyunɛ achi nyaka ndǔ kɛsɛm nɛ bɔ̌bhi. \v 26 Kɛ Yerúsalɛm anɛ amfay apú ndu kɛsɛm nɛ yi kɛ achi máyɛsɛ. \v 27 Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, \q1 “Wɔ, nkongɔrɛ́, wɔ mmu ɔpú bhe, \q1 bɔ́ŋ maŋák. \q1 Nnɔ anɛ ápú bhɔŋ bɛbě nɛbhe, \q1 kway nɛ maŋák, \q1 mbɔnyunɛ ngɔrɛ́ anɛ bárɔ́ ndu nɛbhay, \q1 bɔ̌bhi baya bacha. \q1 Abhɛn ngɔrɛ́ anɛ abhay nnɛ́m.” \p \v 28 Bɔ̌ma, bǎchi yɛ bɔ Mandɛm chí mbɔnyunɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ chɔŋ mǎmbak bɔ̌bhi. Ɛ́chí nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ chɔŋ Ábraham ambɔ́ŋ Áisek. \v 29 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ ɛchi nyaka mpok ɛyɔ, mmɔ̌ anɛ bábhé mbɔ yɛ̌ntɨkɨ mmu achak ǎchyɛ̀ nyaka mmɔ́ anɛ bábhé ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Mandɛm ɛsɔŋɔri. Ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛchi nɛ́nɛ. \v 30 Kɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ yi? Ɛ́rɛ̀m bɛ, “Bók ngɔrɛ́ anɛ achi nsɛm nɛ mɔ́ywi, mbɔnyunɛ mmɔ̌ nsɛm ápú kwáy mɛnyiɛ mɛnyɨŋ ɛ́táyi nɛ mmɔ̌ ngɔrɛ́ anɛ ápú nsɛm.” \v 31 Bɔ̌ma, bɛsɛ sɛ́pú yɛ bɔ̌ ngɔrɛ́ anɛ achí nsɛm, sɛchi chi bɔ̌ ngɔrɛ́ anɛ apu nsɛm. \c 5 \s1 Bakoŋo Yesu bákɛ́pɛrɛ bhak basɛm \p \v 1 Kristo afɛ́rɛ́ bɛsɛ ndǔ kɛsɛm bɛ sɛ́kɛ́pɛrɛ bhak basɛm. Tě yɛ ka kpirí nɛ bǎkɛrɔ yɛ̌ mmu ankʉ mǎmpɛtnsɛm ndǔ kɛsɛm. \v 2 Ghók ká, mɛ Pɔ̌l nchí ghati bhe bɛ mbák mǎnka bɛ mansyɛp bhe nɛ nkaysi bɛ ɛyɔ ɛ́kʉ mǎmbak chak bɛsí Mandɛm, nɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ Kristo ákʉ́ ntá yɛka ɛpu yɛ̌nyɨŋ. \v 3 Mpɛt nchí sɛmti be bɛ yɛ̌ agha anɛ aka bɛ mansyɛp yi abhɔŋ bɛbhʉɛrɛ bɛbhé mɛnkɛm. \v 4 Nkwɔ ywɛka anɛ bákàysi bɛ bɛbhʉrɛ bɛbhé bo Israɛl kɛ ǎkʉ bɔ mambak chak bɛsí Mandɛm babhɔŋ bɛrɨŋɨ bɛ báfap mmʉɛt nɛ Kristo. Báfɛrɛ mmʉɛt ndǔ bɛrɨ̌ndu Mandɛm. \v 5 Mbák chi bɛsɛ, sɛ́bhaka ntɨ bɛ chɔŋ Mandɛm ankʉ bɛsɛ sɛmbak chak bɛsí bhi ɛ̌ti sɛ́sɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Kristo. Ɛnyɨŋ ɛyɔ kɛ sɛ́nòŋ ndu bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. \v 6 Mmu anɛ ábhárɛ́ mmʉɛt nɛ Kristo, yɛ basyɛp yi syɛp, yɛ bábhɨkɨ syɛp, ɛyɔ ɛbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ. Nnɛ́m ɛnyɨŋ chí bɛ mmu ántɔ́ŋ bɛ yi asɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Yesu Kristo ndu yi ákɔŋ bo. \v 7 Bǎkʉ̀ nyaka sayri. Agha áchɛ́rɛ́ bhe mbi bɛ bǎkɛ́pɛrɛ koŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi tɛtɛp? \v 8 Puyɛ̌ mmu anɛ ábhɨ́ŋɨ́ bhe kɛ afyɛ́ bɛtaŋ bɛ mǎnkʉ nɔ. \v 9 Mandu yís ǎkʉ fláwa anɛ bábáy ndǔ ɛte ánkó nkɛm. \v 10 Ndu sɛbharɛ mmʉɛt nɛ Yesu Kristo Acha, dɨŋɨ́ ká sayri bɛ bǎbhɔŋ bɛkoŋo chí nkaysi aya, puyɛ̌ achak. Mmu anɛ afyɛ́ be ɛbyɔk antɨ, ntɛmsi Mandɛm ǎbhák nɛ yi, yɛ yi achi agha! \v 11 Bɔ̌ma, mbák chi mɛ, mbɔ mbʉɛ́t bɛghati bho bɛ babhɔŋ bɛsyɛp mmu kɛ yi ambak chak bɛsí Mandɛm, mbʉ bo Israɛl báchyɛ̀ mɛ ɛsɔŋɔri ndaká yi? Mbʉ́ mbok nɛwú Yesu ndu ɛkotákátí apu chyɛ bo Israɛl ɛsɔŋɔri. \v 12 Ntá bo abhɛn báchyɛ̀ nɔ bhe ɛsɔŋɔri ndu báté bɛ bábhɔŋ bɛsyɛp mmu kɛ ambak chak bɛsí Mandɛm, mɛ̌yàŋ bɛ mámkpɨ́k mángak mmʉɛt ɛyap. \v 13 Bɔ̌ma, mbák chi bhe, Mandɛm abhɨ́ŋɨ́ be bɛ bǎkɛ́pɛrɛ bhak basɛm antɛn bɛbhé, kɛ nɛfɛrɛ anɛ bafɛrɛ bhe ndǔ kɛsɛm ákɛ́ bhak ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ mǎnkáysí bɛ bǎkway bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmʉɛt nkwǎ áyàŋ mmu ankʉ. Ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔŋɔ bɛkʉ chi bɛkwak batɨ ndǔ ɛkɔŋ. \v 14 Bɛbhé mɛnkɛm bɛchɛm ndu ɛbhé ɛ́mɔt ɛnɛ ɛpɔkɔ bɔ, nɛ yɔ ɛrɛm bɛ, “Kɔŋ yɛ̌ntɨkɨ mmu mbɔ mmʉɛt yɛ.” \v 15 Kɛ mbák bǎkʉ̀ chi mbɔ nyǎbhɨ ɛnɛ́ ɛ́nɛmti, ɛndakati nɔkɔ batɨ, sɔt ka mpok bɛ bǎkɛ́ bho bɛway batɨ. \s1 Nkaysi nkwǎ apú ɛnyumɔt nɛ anɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ \p \v 16 Ɛnyɨŋ ɛnɛ nchí ghati yɛ bhe chi bɛ dɔ̌ ká Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ anja nɔkɔ bhe mbi, nɛ bǎkɛ́ kʉ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmʉɛt nkwǎ áŋwaka bɛ yi ankʉ. \v 17 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmʉɛt nkwǎ áŋwaka bɛ bo mankʉ bɛ́pú kɔ ndɔŋ amɔt nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áyàŋ bo mankʉ, nɛ ɛnyumɔt kɛ ɛchi bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áyàŋ bo mankʉ bɛ́pú kɔ ndɔŋ amɔt nɛ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmʉɛt nkwǎ áŋwaka bɛ mmu ankʉ. Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛpay bɛpu kɔ ɛkak ɛ́mɔt, nɛ ɛ̌ti yɔ kɛ bǎpú kway bɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ ntɨ bɛkʉ. \v 18 Kɛ mbák Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áyà bhe mbi, nɔ bǎpu antɛnɛ́ bɛbhé. \p \v 19 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn mmʉɛt nkwǎ átò mmu ankʉ bɛ́pú bhɛsɛ. Bɛchi chi bɛbʉ́ kɛbhʉ́rɛ́, nɛ bɛpɔ̌ nkaysi ndu baraká kɛbhʉrɛ nɛ mɛ́ŋwáka ndǔ baraká kɛbhʉrɛ. \v 20 Mɛnyɨŋ bɛchak chi bɛkoŋo bɔmandɛm nsé, nɛ baraká babú, nɛ bɛpap batɨ, nɛ bɛ́táŋá, nɛ mpabhamɨ́k, nɛ bɛbentɨ, nɛ nkaysi anɛ mmu abhɔŋ chi ndyɛrɛ ɛ̌ti mmʉɛt ɛyi, nɛ bɛ́kɔ́rɛ mmʉɛt ndǔ bakwɔ́, nɛ ɛpɨŋ ákɔ́rɛ́, \v 21 nɛ bɛbhɔŋ amɨ́k abʉ́abʉ nɛ batɨ, nɛ bɛkwɛn mmɛ́m, nɛ bɛpǎ ɛbhɛn bɛ́tò bo ndǔ ɛpúsí, nɛ mɛnyɨŋ bɛchak mbɔ ɛbhɔ. Nchí ya be batú mbɔ ɛnyu ɛsɨ́ bɛ́, bo abhɛn bákʉ̀ mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bápú kway bɛbhɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti nɛ Mandɛm. \p \v 22 Kɛ ɛpɨŋ ɛnɛ́ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ áchyɛ̀ mmu chi ɛpɨŋ ɛnɛ́ ɛ́kʉ̀ yi ambɔŋ ɛkɔŋ nɛ batɨ, nɛ ambɔŋ maŋák, nɛ kpák, nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ, nɛ bɛrɨ̌ntɨ, nɛ ambɔ́ŋ ɛrɨ́tí ntɨ, nɛ ambak mmu tɛtɛp, \v 23 nɛ yi kɛbhak gum gum, nɛ nɛkɛ́mɛ́mʉɛt. Yɛ̌ ɛbhé ɛpu ɛnɛ́ ɛ́kaŋ bo bǎkɛ́ kʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn. \v 24 Nɛ bo Yesu Kristo mánaŋ báfɛrɛ ntí ndǔ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɔ máŋwàka nyaka bɛkʉ. Ɛchi mbɔ bɛ bágo mmʉɛt nkwǎ nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yɔ áyàŋ mmu ankʉ ndu ɛkotákátí. \v 25 Tɛ̌ndu Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ kɛ áchyɛ́ bɛsɛ nɛpɛ́m ɛnɛn sɛ́bhɔ́ŋɔ́ nɛ́nɛ, sɛbhɔŋ bɛrɔ yi ámbɔ́ŋ bɛtaŋ ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ. \v 26 Bɔ̌ma, yɛ̌ mmu akɛ yoŋ mmʉɛt. Mmu ákɛ́ yɔkɔ ntɨ, nɛ mmu akɛ yɨŋɨ ntɨ nɛ amɨ́k abʉ́abʉ. \c 6 \s1 Ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu ápɨ́ kɛ yi ághɛm \p \v 1 Bɔ̌ma, be bho Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ achi nɛ bhe, mbák mǎngɔ́ ndǔ mmu ákʉ̀ bɛbʉ́, kwák ká yí pɛtii bɛ ampɛtnsɛm ndǔ mbi Mandɛm. Nɛ ndǔ bǎkʉ̀ nɔ, sɔt ká mpok bɛ be babhɔŋ bǎkɛ kwɛn ndǔ nɛmɔ. \v 2 Pɔkɔ́ nɔ́kɔ́ ká batu batɨ. Mbák mǎnkʉ nɔ, nɔ bábhʉ̀rɛ ɛbhé Kristo. \v 3 Mbák mmu akaysi bɛ achi mǔngo, ɛnɛ́ yi apú yɛ̌nyɨŋ, ǎrwɔ́ chi mmʉɛt. \v 4 Yɛ̌ntɨkɨ mmu ánjɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ákʉ̀, nɛ mmu anɛ ákʉ̀ sayri áŋák nɛ mmʉɛt ɛyi, kɛbhak bɛ ǎyɛ̀nti mmʉɛt nɛ mmǔ achak. \v 5 Yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛ́kʉ chi ɛbhi bɛtɨk ɛbhɛn Mandɛm achyɛ yi ankʉ. \p \v 6 Mmu anɛ bátɔ̀ŋ yi Ɛyɔŋ Mandɛm abhɔŋ bɛchyɛ mmu anɛ átɔ̀ŋ yi aywi ákɔ́rɛ́ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ábhɔ́ŋɔ́. \v 7 Mmu akɛ́ rwɔ mmʉɛt, yɛ̌ mmu ápú kwáy bɛrwɔ Mandɛm. Ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mmu ápɨ́, yɔ́ kɛ yi aghɛm. \v 8 Mmu anɛ ápɨ́ chi mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchyɛ mmʉɛt yi maŋák, ǎghɛm chi nɛwú. Kɛ mmu anɛ ákʉ̀ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó Mandɛm áyàŋ yi ankʉ ǎghɛm nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. \v 9 Sɛ́kɛ́ pɔp yɛ bɛkʉ bɛrɨ mbɔnyunɛ, mbák sɛbhɨkɨ fɛrɛ amɔ́, mpok ánkwáy, chɔŋ sɛ́ngɛm ɛrɨ́tí mbwɔt. \v 10 Ndu ɛchi nɔ, yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ sɛ́bhɔ́ŋɔ́ mbi, sɛnkʉ yɛ̌ntɨkɨ mmu bɛrɨ, sayri sayri, batɨ bǒnkwɔ. \s1 Bakak nɛ ngwɛnti maniɛ \p \v 11 Ghɔ́ ká bɛrɛmɛ́ basɨŋ amɛn nsɔ́rɛ́ bɛsɨŋ ɛkáti ɛnɛ ntá yɛka nɛ awɔ́ awa mɛmbɔŋ. \v 12 Bo abhɛn báyàŋ bɛkʉ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu ambɔŋ maŋák nɛ bhɔ kɛ báfyɛ̀ bɛtaŋ bɛ mansyɛp bhe. Bákʉ̀ nɔ ndu bápú yaŋ bɛ bo Israɛl mánchyɛ bhɔ ɛsɔŋɔri bɛ́ bághàti bo bɛ́ nɛwú Kristo ndǔ ɛkotákátí kɛ nɛ́pɛmɛ mmu. \v 13 Bo abhɛn basyɛphɛ bhɔ bápú bhʉɛrɛ mbɔŋ bɛbhé mɛnkɛm. Kɛ báyàŋ bɛsyɛp bhe bɛ mámpányu bɛ́ bǎchi bakoŋo bhap. \v 14 Kɛ Mandɛm akɛka bɛ́ mpányu ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛchak ɛ́bhɨ́kɨ́fʉɛt chi ɛ̌ti nɛwú Yesu Kristo Acha ndu ɛkotákátí. Ɛ̌ti nɛwú Yesu ndu ɛkotákátí. Mɛnyɨŋɨ́ mmɨk bɛrɔp ntá ya chi mbɔ bɛgú mɛnyɨŋ, nɛ mɛ ndɔp chi mbɔ ngú ntá mɛnyɨŋɨ́ mmɨk. \v 15 Yɛ̌ básyɛp mmu syɛp, yɛ̌ babhɨkɨ syɛp, ɛbhɨkɨ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ. Nnɛ́m ɛnyɨŋ chi bɛ́ sɛmbak bǒ bakɔ. \v 16 Kpák ambak nɛ bhe, ntínso Mandɛm nɛ́mbak nɛ bǒ Mandɛm mankɛm abhɛn bákòŋo ɛbhé ɛkɔ ɛnɛ. \v 17 Bɛbho ɛchɔŋ, yɛ̌ mmu ákɛ́pɛrɛ chyɛ mɛ ɛsɔŋɔri mbɔnyunɛ bɛrɨŋ ɛbhɛn bɛchi mɛ amʉɛt bɛ́tɔ̀ŋ bɛ nchí mmu Yesu. \v 18 Bɔ̌ma, bɛrɨ̌ndu Yesu Kristo Acha mɛ́mbak amɛm batɨ ayɛka. Amen.